Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2081(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0327/2018

Predkladané texty :

A8-0327/2018

Rozpravy :

PV 12/11/2018 - 19
CRE 12/11/2018 - 19

Hlasovanie :

PV 13/11/2018 - 4.2

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0441

Prijaté texty
PDF 332kWORD 52k
Utorok, 13. novembra 2018 - Štrasburg Prechodná verzia
Rozvojová pomoc EÚ v oblasti vzdelávania
P8_TA-PROV(2018)0441A8-0327/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. novembra 2018 o rozvojovej pomoci EÚ v oblasti vzdelávania (2018/2081(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v ktorom sa uvádza, že „každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie má byť bezplatné, aspoň v začiatočných a základných stupňoch“,

–  so zreteľom na dokument s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015 a v ktorom sa uznáva, že spravodlivosť, začlenenie a rodová rovnosť sú neoddeliteľne spojené s právom na vzdelanie pre všetkých,

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja, a najmä na cieľ 4: „Zabezpečiť inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a podporovať možnosti celoživotného vzdelávania pre všetkých“, ako aj so zreteľom na Incheonskú deklaráciu a na Akčný rámec na vykonávanie cieľa trvalo udržateľného rozvoja 4, v ktorom sa uvádza, že „rodová rovnosť je neoddeliteľne spojená s právom na vzdelanie pre všetkých“,

–  so zreteľom na odporúčanie č. 36 (2017) Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien o práve dievčat a žien na vzdelanie,

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 27. júla 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu č. 35/L2 Rady Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) pre ľudské práva z 22. júna 2017 s názvom Právo na vzdelanie: opatrenia prijaté v nadväznosti na rezolúciu Rady pre ľudské práva č. 8/4,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z roku 2002 s názvom „Vzdelávanie a odborná príprava v kontexte znižovania chudoby v rozvojových krajinách“ (COM(2002)0116),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie z roku 2010 o upevnení a zlepšení vzdelávania v rozvojových krajinách s názvom More and Better Education in Developing Countries (SEC(2010)0121),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z roku 2018 s názvom Vzdelávanie v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách (COM(2018)0304),

–  so zreteľom na deklaráciu zo Charlevoix o kvalitnom vzdelávaní pre dievčatá, dospievajúce dievčatá a ženy v rozvojových krajinách, ktorú prijala skupina G7 9. júna 2018,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji a Kódex Európskej únie týkajúci sa rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky (COM(2007)0072),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní spoločného pracovného dokumentu útvarov Komisie (SWD(2015)0182) – Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o zlepšení udržateľnosti dlhu rozvojových krajín(2),

–  so zreteľom na globálnu monitorovaciu správu UNESCO o vzdelávaní uverejnenú v roku 2017 pod názvom Zodpovednosť vo vzdelávaní: plnenie našich záväzkov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0327/2018),

A.  keďže vzdelávanie je základným ľudským právom a keďže je nevyhnutné na dosiahnutie všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja; keďže vzdelávanie bráni tomu, aby sa chudoba prenášala z generácie na generáciu, a zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien; keďže vzdelávanie ako právny priestor neznamená len rodovú rovnosť vyjadrenú v číslach, ale že ide o to, aby sa podporovala skutočná rovnosť medzi pohlaviami prostredníctvom vzdelávania aj vo vzdelávaní;

B.  keďže posledné oznámenie Komisie o vzdelávaní v rozvojových krajinách je z roku 2002 a aktualizované bolo len v roku 2010 prostredníctvom pracovného dokumentu;

C.  keďže v roku 2009 predstavovala pomoc na podporu vzdelávania 8,3 % celkovej rozvojovej pomoci a tento podiel klesol v roku 2015 na 6,2 %; keďže v prípade Únie a jej členských štátov sa tento podiel za rovnaké obdobie znížil z 11 % na 7,6 %;

D.  keďže pomoc na podporu základného vzdelania v Únii a jej členských štátoch sa od roku 2009 do roku 2015 znížila o 33,9 %, čo je viac ako v prípade pomoci na podporu vzdelávania vo všeobecnosti (15,2 %);

E.  keďže v roku 2015 nechodilo na základnú alebo strednú školu 264 miliónov školopovinných detí a mladých ľudí;

F.  keďže na konci roka 2017 bolo na celom svete viac ako 25,4 milióna utečencov, z ktorých 7,4 milióna bolo vo veku povinnej školskej dochádzky a 4 milióny nemali prístup k žiadnej forme základného vzdelávania; keďže v krajinách zasiahnutých nestabilitou a konfliktmi nechodí do základnej školy o 37 % viac dievčat než chlapcov a v prípade mladých žien je takmer o 90 % pravdepodobnejšie, že nebudú chodiť na strednú školu, v porovnaní s mladými ženami v krajinách, ktoré nie sú zasiahnuté konfliktom;

G.  keďže v správe OSN o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja z roku 2017 sa uvádza, že v roku 2011 mala iba asi štvrtina škôl v subsaharskej Afrike elektrickú energiu a menej ako polovica mala prístup k pitnej vode; keďže subsaharská Afrika má najnižšie percento vyškolených učiteľov v základnom a stredoškolskom vzdelávaní;

H.  keďže podpora vzdelávania v rozvojových krajinách sa predtým príliš zameriavala na množstvo prihlásených študentov, a nie na kvalitu poskytovaného vzdelávania; keďže cieľom trvalo udržateľného rozvoja 4 sa má zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetkých do roku 2030;

I.  keďže niektoré podniky v rozvojových krajinách majú ťažkosti pri hľadaní zamestnancov s potrebnými zručnosťami;

J.  keďže úsilie vynakladané od roku 2016, ktoré treba privítať, predsa len nepostačuje na dobehnutie zameškaného, a preto v ňom treba pokračovať a zintenzívniť ho;

K.  keďže podľa organizácie UNESCO by sa pomoc na podporu vzdelávania pre krajiny s nízkymi príjmami a s príjmami v dolnej hranici stredných príjmov mala zvýšiť šesťnásobne, aby sa do roku 2030 podarilo splniť cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4; keďže podľa Medzinárodnej komisie pre financovanie globálnych vzdelávacích príležitostí sa bude musieť pomoc v oblasti vzdelávania zvýšiť do roku 2030 z dnešných 12 miliárd dolárov na 89 miliárd dolárov;

Vzdelávanie v centre rozvoja

1.  je presvedčený, že pomoc v oblasti vzdelávania musí byť prioritou, pretože vzdelávanie je základné právo, ale aj preto, lebo je dôležité na dosahovanie ďalších cieľov trvalo udržateľného rozvoja: pre hospodársky rozvoj a zmierňovanie nerovností, pre rodovú rovnosť, pre pomoc dievčatám a ženám, aby sa stali sebestačnými, pre sociálne začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, zdravie, demokraciu a právny štát a predchádzanie konfliktom;

2.  vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že pomoc na podporu vzdelávania nepatrí medzi priority medzinárodných darcov; naliehavo žiada, aby sa vzdelávanie stalo stredobodom rozvojových politík Európskej únie a jej členských štátov;

3.  uznáva, že dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja 4 si vyžaduje rozsiahle investície do systémov vzdelávania; tvrdí, že tieto investície budú musieť najskôr uskutočniť rozvojové krajiny, ale že na prekonanie nedostatku finančných prostriedkov bude naďalej nevyhnutná medzinárodná pomoc;

4.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoje oznámenie o vzdelávaní a odbornej príprave v kontexte znižovania chudoby v rozvojových krajinách, ktoré pochádza z roku 2002, ako aj svoj pracovný dokument z roku 2010; odporúča, aby sa v novom oznámení naplánovali prostriedky na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja 4 do roku 2030;

5.  vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby na vzdelávanie venovali 10 % svojej oficiálnej rozvojovej pomoci do roku 2024 a 15 % do roku 2030;

6.  pripomína, že zintenzívnenie úsilia rozvojových krajín, ktoré je potrebné na podporu spravodlivých daňových systémov a boj proti nezákonným finančným tokom, a nevyhnutné zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci nebude stačiť na vyplnenie medzery vo financovaní; vyzýva preto na vytvorenie inovatívnych spôsobov financovania, ktoré využívajú existujúce mechanizmy a iniciatívy financovania a sú s nimi zosúladené, na posilnenie vnútroštátnych systémov vzdelávania;

7.  so záujmom sleduje návrh Medzinárodnej komisie pre financovanie globálnych vzdelávacích príležitostí vytvoriť medzinárodný nástroj na financovanie vzdelávania, a to pod podmienkou, že tento nástroj skutočne doplní súčasné úsilie a nebude jeho náhradou; domnieva sa, že táto iniciatíva sa musí realizovať v súčinnosti s činnosťou Globálneho partnerstva v oblasti vzdelávania; uvádza, že pred akýmkoľvek financovaním by sa mala osobitná pozornosť venovať dlhovej kapacite krajín, ktoré majú nárok na pomoc;

8.  konštatuje, že cieľ venovať 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci Únie na sociálne začlenenie a ľudský rozvoj vzťahujúce sa na základné sociálne služby vrátane zdravia a vzdelávania je nepresný a neumožňuje riadne monitorovanie výdavkov; žiada začlenenie kvantifikovaných cieľov do budúceho viacročného finančného rámca;

Reagovať na priority

9.  pripomína, že zvládnutie základného vzdelania vrátane digitálnej gramotnosti je predpokladom rozvoja zručností a začlenenia do pracovného života, že vzdelávanie dievčat je rozhodujúcou pákou na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, zdravia a blaha, ako aj nástupu mierumilovných spoločností a že najmenej rozvinuté krajiny sú najviac vystavené nedostatku finančných prostriedkov, hoci práve v týchto krajinách majú investície najväčší prínos z ľudského, sociálneho, hospodárskeho a zdravotného hľadiska;

10.  pripomína, že posilnenie postavenia zraniteľných skupín má zásadný význam pre ukončenie chudoby; trvá na tom, aby všetci ľudia, a to bez ohľadu na pohlavie, vek, etnickú príslušnosť, jazyk, náboženstvo, politický alebo iný názor, ako aj osoby so zdravotným postihnutím, prisťahovalci a pôvodní obyvatelia mali prístup k inkluzívnemu a spravodlivému kvalitnému vzdelávaniu a k príležitostiam celoživotného vzdelávania;

11.  preto tvrdí, že pomoc Únie v oblasti vzdelávania musí najskôr reagovať na dve priority: uprednostňovať kvalitné a inkluzívne základné vzdelávanie a poskytovať intenzívnejšiu podporu najmenej rozvinutým krajinám;

12.  zdôrazňuje najmä cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4.1, ktorý sa zameriava na to, aby pre všetkých existovala bezplatná a kvalitná dvanásťročná základná a stredoškolská dochádzka; opakuje, že toto by mal byť hlavný pilier partnerstva Afrika – EÚ v súlade so strategickými prioritami, ktoré boli schválené počas samitu EÚ – Africká únia v roku 2017; poukazuje na to, že bezplatnosť by sa mala chápať nielen ako bezplatnosť školskej dochádzky, ale mala by sa vzťahovať aj na skryté poplatky, ako sú výdavky na školské potreby, dopravu a potraviny; domnieva sa, že štáty by mali uvažovať o systémoch štipendií s cieľom umožniť školskú dochádzku najviac znevýhodneným deťom; pripomína, že je dôležité zaručiť pluralizmus a slobodu výberu rodičov; žiada však Európsku úniu a členské štáty, aby v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja 4.1 a článkom 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv nepoužívali oficiálnu rozvojovú pomoc na podporu komerčných a na zisk zameraných vzdelávacích inštitúcií, ktoré nerešpektujú zásady a hodnoty Únie;

13.  žiada Úniu a členské štáty, aby prinajmenšom polovicu svojej pomoci určenej na podporu vzdelávania venovali do roku 2030 na základné vzdelávanie;

14.  rovnako žiada, aby prinajmenšom 40 % pomoci Únie a jej členských štátov na podporu vzdelávania smerovalo do najmenej rozvinutých krajín;

15.  žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť rovnosti dievčat a chlapcov, ktorá má zásadný význam z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a zásady „nezabudnúť na nikoho“; vyzýva Úniu, aby presadzovala inkluzívne a kvalitné vzdelávanie s cieľom odstrániť prekážky prístupu dievčat k vzdelávaniu, ich účasti na výuke a ukončení štúdia; pripomína cieľ, aby do roku 2020 malo 85 % nových programov Európskej únie rodovú rovnosť ako svoj hlavný alebo aspoň významný cieľ; žiada napokon, aby sa podporilo budovanie vzdelávacích systémov, ktoré zodpovedajú potrebám študentov so zdravotným postihnutím, ako aj iných menšín a zraniteľných skupín, a to so zreteľom na miestne špecifiká;

16.  víta skutočnosť, že Komisia prijala oznámenie o vzdelávaní v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách a cieľ vyčleňovať od roku 2019 na vzdelávanie 10 % humanitárnej pomoci Únie;

17.  pripomína, že vzdelávanie detí utečencov alebo presídlených detí treba už od začiatku považovať za prioritu; zdôrazňuje význam podpory krajín, ktoré sú postihnuté nestabilitou a konfliktom, s cieľom posilniť odolnosť ich systémov a zabezpečiť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, a to aj na stredoškolskej úrovni, pre deti a mladých utečencov, osoby vysídlené v rámci krajiny a ich hostiteľské komunity;

18.  zdôrazňuje potrebu integrovanejšej, rýchlejšej, systematickejšej a účinnejšej reakcie, do ktorej budú zapojené všetky zúčastnené strany, na potreby v oblasti vzdelávania v núdzových situáciách v súlade so zásadou prepojenia medzi núdzovou pomocou, obnovou a rozvojom;

19.  poznamenáva, že určité cieľové krajiny nemôžu alebo nechcú spĺňať základné potreby obyvateľstva vrátane jeho vzdelávacích potrieb; žiada, aby sa určil najvhodnejší partner občianskej spoločnosti a aby sa zlepšili a rozšírili osvedčené postupy, ktoré v tejto oblasti uplatňujú mimovládne organizácie a ďalšie subjekty;

20.  pripomína význam stredoškolského, technického a odborného vzdelávania pre zamestnateľnosť mladých a dlhodobý rozvoj; domnieva sa, že technické a odborné vzdelávanie musí viesť k dôstojným pracovným miestam, byť zamerané na rozvojové potreby krajiny a na potreby podnikov, prebiehať v koordinácii s týmito podnikmi a v rámci možnosti byť nimi financované; upriamuje pozornosť na projekty, v ktorých sú spoločne zapojené súkromný sektor a strediská odbornej prípravy, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako podporiť financovanie rozvoja takýchto iniciatív; konštatuje, že by sa mohol mobilizovať vonkajší investičný plán Únie na dosiahnutie týchto cieľov, a žiada strategické zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do plánovania a vykonávania v tejto oblasti;

21.  je znepokojený javom tzv. úniku mozgov; poznamenáva, že niektoré členské štáty vyčleňujú viac ako polovicu svojej pomoci určenej na vzdelávanie na náklady na školské vzdelávanie na svojom území; uvádza, že zvýšenie pomoci na vzdelávanie bude musieť znížiť tento podiel; vyzýva členské štáty, aby preskúmali a uplatňovali osvedčené postupy a skúsenosti, ako sú akademické výmeny a výmeny odborníkov; domnieva sa, že víza na viac vstupov by týmto študentom umožnili, aby mali stále aktuálne vedomosti, a podporili by kyvadlovú mobilitu; vyzýva súčasne, aby sa zaviedli stimuly alebo opatrenia, ktoré by študentov podnietili k práci v hospodárskom alebo vo vládnom sektore v ich domovskej krajine v čo najkratšom čase po návrate tak, aby získané poznatky boli v prvom rade prínosné pre partnerské krajiny;

22.  konštatuje, že kvalitné vyučovanie je pre učenie rozhodujúce; so znepokojením konštatuje, že kvalita a dostupnosť odbornej prípravy učiteľov je naďalej vážny problém, najmä v subsaharskej Afrike; poukazuje na úsilie, ktoré treba vynaložiť pri počiatočnej a ďalšej odbornej príprave učiteľov, so zameraním na znalosti a pedagogické zručnosti, ako aj na ich prijímanie, odmeňovanie a pracovné podmienky, okrem iného s cieľom podnecovať ich v tom, aby zostali v krajine a odovzdávali svoje znalosti budúcim generáciám; žiada viac výmenných programov medzi učiteľmi z rozvojových krajín a z členských štátov Únie, napríklad prostredníctvom programu Erasmus+;

23.  berie na vedomie, že sú potrebné rozsiahle investície do infraštruktúry, materiálneho vybavenia a školských zariadení, najmä vo vidieckych alebo málo obývaných oblastiach, aby sa zabezpečil pre všetkých rovnaký prístup k vzdelávaniu bez diskriminácie;

24.  zdôrazňuje význam nových technológií pre zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a jeho kvality, najmä pokiaľ ide o rozširovanie znalostí, odbornú prípravu, pedagogiku a rozvoj učiteľov a riadenie vzdelávacích zariadení; zdôrazňuje potrebu využiť prínosy digitálnej transformácie ako príležitosť zabezpečiť, aby sa v rozvojových krajinách ujali moderné poznatky a vyučovacie metódy; upozorňuje na skutočnosť, že tieto nové technológie musia podporovať úsilie v oblasti vzdelávania, a nie ho nahrádzať znižovaním pedagogických noriem; žiada lepšie posúdenie vplyvu technologických investícií na výsledky vzdelávania; zdôrazňuje posilnenie digitálnych zručností, aby sa tak podporila emancipácia žien a dievčat;

25.  vyzýva na zvýšenie úsilia o riešenie problémov digitálneho vylúčenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti základných digitálnych zručností a iniciatív na uľahčenie využívania IKT; ďalej žiada zavedenie digitálnej gramotnosti do učebných osnov na všetkých úrovniach vzdelávania v rozvojových krajinách s cieľom získať zručnosti, ktoré si vyžaduje ľahší prístup k informáciám;

26.  konštatuje, že vzdelávanie musí nasledujúcu generáciu pripraviť na to, aby dokázala žiť plnohodnotný život vo svete, ktorý sa mení v dôsledku robotiky a automatizácie; domnieva sa, že dostupná odborná príprava musí poskytovať skutočnú odbornú kvalifikovanosť, aby dokázala splniť očakávania ľudí, ktorí hľadajú zamestnanie, ako aj podnikov, a že v záujme tohto cieľa by sa preto nemali vylúčiť partnerstvá so súkromným sektorom v oblasti odborného vzdelávania; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam pružnosti a zručností, ale aj životných a sociálnych zručností vo vzdelávaní; je presvedčený, že okrem teoretických poznatkov získavaných v školách je potrebné, aby deti nadobudli aj zručnosti v oblasti myslenia, aby boli schopné klásť si otázky, ako aj tvorivé zručnosti, aby mohli pretaviť myšlienky do skutkov, zatiaľ čo celoživotné vzdelávanie by ich malo pripravovať na celoživotné aktivity;

27.  zdôrazňuje prepojenie medzi vzdelávaním a zdravím; konštatuje, že školské lekárstvo a vzdelávanie v oblasti zdravia nielenže podporujú vzdelávanie, ale aj umožňujú osloviť veľkú časť spoločnosti; žiada, aby sa zaviedol komplexný a integrovaný prístup k sexuálnemu vzdelávaniu zameranému na dievčatá a chlapcov, ktorý sa bude zaoberať otázkami zdravia, ako je HIV, plánovanie rodiny a tehotenstvo, a takisto prispeje k plneniu všeobecnejších cieľov, ako je napríklad zlepšovanie prístupu dievčat k vzdelávaniu; zdôrazňuje význam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z hľadiska psychologicko-sociálnej podpory, najmä v krajinách zasiahnutých konfliktmi, s cieľom zlepšiť odolnosť malých detí;

28.  povzbudzuje štáty k tomu, aby zabezpečili, že malé deti absolvujú aspoň jeden rok bezplatnej predškolskej výchovy v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 4.2;

29.  opätovne pripomína, že kvalitné vzdelávanie je možné len v priaznivom prostredí, a to aj pokiaľ ide o zapojenie rodičov, aspekty výživy, bezpečnosť, ako aj prístup k elektrine, vode a primeraným hygienickým zariadeniam, aby mali chlapci a dievčatá skutočný prínos zo školy a aby sa zvýšila miera ukončenia vzdelania, najmä na základnej úrovni;

Zlepšenie kvality pomoci

30.  zastáva názor, že predpokladom akéhokoľvek zlepšenia účinnosti pomoci sú hodnotenia systémov vzdelávania vrátane vzdelávania poskytovaného neštátnymi inštitúciami, kvality vzdelávania a výsledkov učenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby financovali výskum, agregáciu údajov a spoľahlivé, technické, nediskriminačné a nezávislé nástroje na hodnotenie;

31.  považuje za prvoradé, aby sa v oblasti vzdelávania zabezpečila lepšia koordinácia finančných darcov v rámci miestnych skupín s cieľom predchádzať duplicitným, či dokonca protichodným snahám pomôcť; vyzýva členské štáty, aby systematickejšie využívali spoločné plánovanie a delegovanie; pripomína, že rozvojová pomoc nemôže podporovať stratégiu ovplyvňovania;

32.  zdôrazňuje povinnosť vlád zabezpečiť svojim občanom právo na vzdelanie; zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť, aby boli zodpovedné subjekty na všetkých úrovniach schopné poskytovať služby pre všetkých, a potrebu zaviesť spravodlivé, dostupné a nediskriminačné národné vzdelávacie inštitúcie, stratégie a plány, ktoré sa budú vyznačovať skutočnou zodpovednosťou a budú vypracované na základe dôslednej konzultácie a za strategickej účasti kľúčových aktérov vrátane občianskej spoločnosti, s konkrétnymi cieľmi a monitorovacími mechanizmami, pravidelnými hodnoteniami a inšpekciami, jasným a transparentným vymedzením zodpovednosti a prideľovaním zdrojov, ktoré bude podliehať nezávislým kontrolám; podporuje prijatie vnútroštátnych regulačných rámcov týkajúcich sa vytvorenia a fungovania služieb v oblasti vzdelávania;

33.  zdôrazňuje predvídateľnosť pomoci a zodpovednosť partnerských štátov; v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozpočtová podpora a pomoc, ktorú poskytujú multilaterálne organizácie, najlepšie spĺňajú tieto požiadavky;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby, pokiaľ je to možné, uprednostňovali sektorovú rozpočtovú podporu s prísnymi kritériami vrátane dobrej správy a hĺbkové kontroly, a to s cieľom zabrániť prípadom korupcie; pripomína, že tretie krajiny, ktoré sú príjemcami pomoci, sa zaviazali vrátiť platby v prípade závažných nezrovnalostí; žiada zapojenie občianskej spoločnosti do monitorovania dohôd o financovaní; zdôrazňuje potrebu vytvorenia monitorovacieho mechanizmu, ktorý by umožnil zistiť, či boli rozvojové fondy zneužité, a uplatniť následne sankcie vrátane prerozdelenia finančných prostriedkov, s cieľom zvýšiť podporu krajín s lepšími postupmi v tejto oblasti;

35.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali úlohu miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti pri príprave a realizácii programov na podporu vzdelávania, a to aj v rámci rozpočtovej podpory;

36.  konštatuje, že prostredníctvom multilaterálnych orgánov sa poskytuje len jedna tretina pomoci v oblasti vzdelávania oproti dvom tretinám v oblasti zdravia; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje finančné prostriedky na Globálne partnerstvo v oblasti vzdelávania a na fond Vzdelávanie nepočká (Education cannot wait); domnieva sa, že Globálnemu partnerstvu by sa malo v rámci jeho budúceho strategického plánu na obdobie po roku 2020 umožniť predĺženie jeho programového obdobia z troch na šesť rokov, aby sa tak umožnilo stabilnejšie a predvídateľnejšie financovanie, ktoré je osobitne potrebné na posilnenie vnútroštátnych systémov vzdelávania;

o
o   o

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0239.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0104.

Posledná úprava: 14. novembra 2018Právne oznámenie