Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2092(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0365/2018

Predkladané texty :

A8-0365/2018

Rozpravy :

PV 10/12/2018 - 16
CRE 10/12/2018 - 16

Hlasovanie :

PV 11/12/2018 - 5.16
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0497

Prijaté texty
PDF 138kWORD 48k
Utorok, 11. decembra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku
P8_TA(2018)0497A8-0365/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku: zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach (2018/2092(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na protokol o integrácii schengenského acquis do rámca Európskej únie (11997D/PRO/02),

–  so zreteľom na článok 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005,

–  so zreteľom na prijatie návrhov rozhodnutí Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a v Rumunsku z 29. septembra 2010 (14142/2010) a z 8. júla 2011 (14142/1/2010),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o rámci pre úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a v Rumunsku zo 7. decembra 2011 (14302/3/11),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. júna 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku(1),

–  so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. a 10. júna 2011, 22. a 23. septembra 2011, 25. a 26. októbra 2012, 7. a 9. marca 2013 a 5. a 6. decembra 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2011 o vstupe Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru(2),

–  so zreteľom na ôsmu polročnú správu Komisie o fungovaní schengenského priestoru z 15. decembra 2015 (COM(2015)0675),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o fungovaní schengenského priestoru(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1908 z 12. októbra 2017 o nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa vízového informačného systému v Bulharskej republike a v Rumunsku(4),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady z 18. apríla 2018 o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (15820/1/2017),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0365/2018),

A.  keďže Bulharsko a Rumunsko prijali schengenské acquis pri vstupe do Európskej únie v roku 2007; keďže Bulharsko vydalo v roku 2008 vyhlásenie o pripravenosti, pokiaľ ide o začatie hodnotení vykonávaných pracovnou skupinou pre schengenské hodnotenie (SCH-EVAL), ktorú tvoria odborníci z členských štátov Schengenu; keďže Rumunsko vydalo v rokoch 2007 a 2008 vyhlásenie o pripravenosti, pokiaľ ide o začatie hodnotení vykonávaných skupinou SCH-EVAL;

B.  keďže odborníci skupiny SCH-EVAL a Rada vo svojich záveroch z 9. a 10. júna 2011 potvrdili ukončenie procesu schengenského hodnotenia Bulharska a Rumunska a stav pripravenosti oboch krajín na vykonávanie všetkých ustanovení schengenského acquis; keďže vo svojom návrhu rozhodnutia z 8. júla 2011 Rada overila, že podmienky potrebné na uplatňovanie schengenského acquis boli splnené vo všetkých oblastiach, konkrétne v oblasti ochrany údajov, vzdušných hraníc, pozemných hraníc, policajnej spolupráce, Schengenského informačného systému, námorných hraníc a víz; keďže dokončenie procesu schengenského hodnotenia znamenalo pre obe krajiny okrem výzvy v podobe riadenia vonkajších hraníc Európskej únie aj zásadnú reštrukturalizáciu ich systémov hraničného dozoru a investovanie do zvyšovania kapacít orgánov presadzovania práva; keďže podľa aktu o pristúpení z roku 2005 je úspešné dokončenie postupov schengenského hodnotenia jediným predpokladom pre úplné uplatňovanie schengenského acquis vrátane zrušenia kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže pripravenosť Bulharska a Rumunska na plné uplatňovanie schengenského acquis uznali pri viacerých príležitostiach hlavy štátov a predsedovia vlád v Rade, ako aj Komisia a Európsky parlament, naposledy v oznámení Komisie z 27. septembra 2017 a v uznesení Európskeho parlamentu z 30. mája 2018;

C.  keďže vo svojom návrhu rozhodnutia z 29. septembra 2010 Rada navrhla úplné uplatňovanie schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku a zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže vo svojom legislatívnom uznesení z 8. júna 2011 Európsky parlament schválil toto rozhodnutie a požiadal Radu o opätovnú konzultáciu s Európskym parlamentom, ak by ho mala v úmysle podstatne zmeniť;

D.  keďže v septembri 2011 predsedníctvo Rady predložilo návrh na čiastočné vykonávanie ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku, a to zrušenie kontrol len na vnútorných námorných a vzdušných hraniciach, pričom v neskoršom štádiu sa plánuje samostatné rozhodnutie, pokiaľ ide o pozemné hranice;

E.  keďže vo svojich záveroch Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci pri viacerých príležitostiach potvrdila svoj záväzok založiť akékoľvek budúce rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach pre Bulharsko a Rumunsko na dvojstupňovom prístupe; keďže prijatie tohto rozhodnutia zo strany Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci bolo opakovane odložené;

F.  keďže rozhodnutím Rady z 12. októbra 2017 bol Bulharsku a Rumunsku udelený pasívny prístup k vízovému informačnému systému; keďže Rada vo svojom návrhu rozhodnutia z 18. apríla 2018 navrhla úplné uplatňovanie zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v oboch členských štátoch;

G.  keďže ani v akte o pristúpení z roku 2005, ani v schengenskom hodnotiacom mechanizme sa nezabezpečuje stanovenie rozdielnych časových rámcov pre zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže všetky predchádzajúce rozšírenia schengenského priestoru boli stanovené jediným právnym aktom;

H.  keďže schengenský priestor je jedinečným riešením a jedným z najväčších úspechov Európskej únie, ktorý umožňuje voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice Schengenu; keďže toto bolo umožnené prostredníctvom rôznych kompenzačných opatrení, ako je zriadenie Schengenského informačného systému (na posilnenie výmeny informácií) a vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu s cieľom overovať vykonávanie schengenského acquis členskými štátmi a posilňovať vzájomnú dôveru vo fungovanie schengenského priestoru;

I.  keďže zachovanie kontroly na vnútorných hraniciach v Únii a ich opätovné zavedenie v schengenskom priestore má vážny vplyv na život európskych občanov a všetkých osôb, ktoré využívajú zásadu voľného pohybu v rámci EÚ, a vážne podkopáva ich dôveru v európske inštitúcie a integráciu; keďže to má za následok priame prevádzkové a investičné náklady pre cezhraničných pracovníkov, turistov, prepravcov cestnej nákladnej dopravy a verejnú správu, čo značne poškodzuje hospodárstva členských štátov a fungovanie vnútorného trhu EÚ; keďže zachovanie kontrol na vnútorných hraniciach v prípade Bulharska a Rumunska má negatívny vplyv na vývoz z oboch členských štátov a dovoz do nich, ako aj na prepravné operácie z a do niektorých z najväčších juhoeurópskych civilných a nákladných prístavov, čo znamená stratu prínosov a zvýšenie výdavkov; keďže odhady nákladov spojených s obnovením kontrol na hraniciach v Európskej únii sa pohybujú od 0,05 mld. EUR do 20 mld. EUR v jednorazových nákladoch s 2 mld. EUR ročných prevádzkových nákladov(6);

J.  keďže sa zdá, že zachovanie kontrol na vnútorných hraniciach v Únii a ich opätovné zavedenie v schengenskom priestore súvisí skôr s vnímaným ohrozením verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti, než že by bolo založené na spoľahlivých dôkazoch o skutočnej existencii vážnej hrozby; keďže zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach v dôsledku úplného uplatňovania schengenského acquis v členských štátoch, ktoré už pristúpili, neviedlo k vyšším mieram kriminality; keďže rozšírenie Schengenu v roku 2007 je spojené s nižšou mierou majetkovej trestnej činnosti v novo pristupujúcich členských štátoch schengenského priestoru, ako aj v členských štátoch, ktoré už boli jeho súčasťou, a nezvýšilo vnímanie neistoty medzi občanmi EÚ(7);

1.  pripomína, že Bulharsko a Rumunsko splnili všetky potrebné podmienky pre úplné uplatňovanie schengenského acquis v roku 2011;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas uplynulých siedmich rokov Rada neprijala rozhodnutie o úplnom uplatňovaní schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku napriek opakovaným výzvam Komisie a Európskeho parlamentu v tejto súvislosti;

3.  považuje návrh na rozdelenie zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach do dvoch právnych aktov s cieľom stanoviť rozdielne časové rámce pre zrušenie kontrol na pozemných, námorných a vzdušných hraniciach za výrazný odklon od znenia návrhu rozhodnutia Rady z 29. septembra 2010 schváleného Európskym parlamentom;

4.  pripomína, že Rada môže prijať rozhodnutie o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku len po konzultácii s Európskym parlamentom – táto povinnosť jej vyplýva z článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005; opätovne vyzýva Radu, aby informovala Európsky parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od textu schváleného Európskym parlamentom v jeho legislatívnom uznesení z 8. júna 2011;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zavedenie dvojstupňového prístupu by mohlo negatívne ovplyvniť budúce rozširovanie schengenského priestoru; zdôrazňuje, že neschopnosť dosiahnuť konsenzus v Rade vyvoláva pochybnosti o jednotnom uplatňovaní ustanovení zmlúv EÚ a dôveryhodnosti EÚ, čo neustále znižuje verejnú podporu spoločných politík EÚ, pretože sa preukazuje nerovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi a ich občanmi a zavádzajú sa umelé deliace čiary v rámci Únie; vyjadruje obavu, že takéto postupy prispievajú k nárastu populizmu a nacionalizmu na celom kontinente, čo predstavuje zásadný problém pre fungovanie EÚ;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice, ktorý vyplýva zo začlenenia schengenského acquis do právneho rámca EÚ, je jedným z hlavných úspechov EÚ; zdôrazňuje, že na fungovanie a rozširovanie schengenského priestoru by nemali mať negatívny vplyv nedostatky v iných politikách EÚ, ako je spoločný európsky azylový systém;

7.  víta prijatie rozhodnutia Rady z 12. októbra 2017, ktorým sa Bulharsku a Rumunsku udeľuje pasívny prístup k vízovému informačnému systému, a návrh Rady na úplné uplatňovanie zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v oboch členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prijatie týchto rozhodnutí nenasledovalo bezprostredne po overení úspešného dokončenia procesu schengenského hodnotenia v roku 2011, ale začalo sa ako ad hoc opatrenie na zabezpečenie súladu so základnými podmienkami na zavedenie systému vstup/výstup, ktorý by mal byť v prevádzke do roku 2020; domnieva sa, že tieto právne akty sú krokom k odstráneniu informačných medzier medzi členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, a členskými štátmi, ktoré ho uplatňujú čiastočne; dôrazne trvá na tom, že prijatie týchto aktov by nemalo slúžiť na ďalšie oddialenie zrušenia kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; poznamenáva, že v dôsledku prijatia týchto rozhodnutí sa na Bulharsko a Rumunsko budú vzťahovať všetky povinnosti a záväzky, ale nie všetky výhody plnohodnotného členstva v schengenskom priestore;

8.  zdôrazňuje, že schengenské acquis nebolo navrhnuté tak, aby zahŕňalo členské štáty s rôznymi právnymi postaveniami; upozorňuje na skutočnosť, že dlhodobá nečinnosť Rady vyvolala potrebu vytvoriť v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa informačných systémov a systémov riadenia hraníc jasné rozlíšenie medzi tými členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, a tými, ktoré ho uplatňujú čiastočne; vyjadruje obavy, že sa tým z právneho hľadiska kodifikuje de facto súbežná existencia schengenského priestoru s voľným pohybom a schengenského priestoru bez voľného pohybu, čím vzniká riziko neúplnej výmeny informácií, nedostatkov v právnych predpisoch a nedostatočného prepojenia medzi systémami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí;

9.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o úplné uplatňovanie schengenského acquis, nemali by sa zavádzať žiadne ďalšie kritériá popri podmienkach stanovených v akte o pristúpení z roku 2005 ani vytvárať väzby na iné mechanizmy a politiky Únie vrátane mechanizmu spolupráce a overovania a bez toho, aby tým bol tento mechanizmus dotknutý; žiada členské štáty, aby prijali rozhodnutie o rozšírení schengenského priestoru výlučne na základe splnenia príslušných podmienok uplatňovania schengenského acquis po ukončení procesu schengenského hodnotenia;

10.  naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr predložila nový návrh rozhodnutia o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku na základe svojho návrhu rozhodnutia z 29. septembra 2010 (14142/2010) a prostredníctvom jedného právneho aktu okamžite rozhodla o zrušení kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach;

11.  vyzýva Radu, aby uplatnila rovnaký prístup v prípade Chorvátska a potvrdila úplné pristúpenie krajiny k schengenskému priestoru hneď po tom, ako Chorvátsko úspešne dokončí proces schengenského hodnotenia a splní príslušné kritériá;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 160.
(2) Ú. v. EÚ C 94 E, 3.4.2013, s. 13.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0228.
(4) Ú. v. EÚ L 269, 19.10.2017, s. 39.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0253.
(6) Wouter van Ballegooij, The Cost of Non-Schengen: Civil Liberties, Justice and Home Affairs aspects (Náklady v prípade neexistencie schengenského priestoru: aspekty občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných veci), správa o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ, oddelenie pre európsku pridanú hodnotu, 2016, s. 32.
(7) Tamtiež, s. 28 a 31.

Posledná úprava: 7. októbra 2019Právne oznámenie