Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 3. mája 2018 - BruselFinálna verzia
Protokol k Dohode o partnerstve a spolupráci EÚ a Uzbekistanu (pristúpenie Chorvátska) ***
 Rámcová dohoda medzi EÚ a Kóreou (pristúpenie Chorvátska) ***
 Podrobenie novej psychoaktívnej látky ADB-CHMINACA kontrolným opatreniam *
 Podrobenie novej psychoaktívnej látky CUMYL-4CN-BINACA kontrolným opatreniam *
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2017/010 BE/Caterpillar
 Výročná správa za rok 2016 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom
 Geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 (KM-ØØØH71-4)
 Výročná správa o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky za rok 2016
 Prezidentské voľby vo Venezuele
 Politika súdržnosti a tematický cieľ „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“
 Ochrana migrujúcich detí
 Globálny zákaz testovania kozmetických výrobkov na zvieratách
 Súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti pre odvetvie chovu oviec a kôz v EÚ
 Pluralita a sloboda médií v Európskej únii

Protokol k Dohode o partnerstve a spolupráci EÚ a Uzbekistanu (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 243kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie a jej členských štátov, Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii (09021/2017 – C8-0243/2017 – 2017/0083(NLE))
P8_TA(2018)0191A8-0104/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09021/2017),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii (09079/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkami 207 a 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0243/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0104/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Uzbeckej republiky.


Rámcová dohoda medzi EÚ a Kóreou (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 241kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení v mene Európskej únie a jej členských štátov protokolu k Rámcovej dohode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (07817/2016 – C8-0218/2017 – 2015/0138(NLE))
P8_TA(2018)0192A8-0120/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07817/2016),

–  so zreteľom na návrh protokolu k Rámcovej dohode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii (07730/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 207 a 212 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0218/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0120/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kórejskej republiky.


Podrobenie novej psychoaktívnej látky ADB-CHMINACA kontrolným opatreniam *
PDF 245kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o podrobení novej psychoaktívnej látky N-(1-amino-3,3-dimetyl-1-oxobután-2-yl)-1-(cyklohexylmetyl)-1H-indazol-3-karboxamid (ADB-CHMINACA) kontrolným opatreniam (05387/2018 – C8-0028/2018 – 2017/0340(NLE))
P8_TA(2018)0193A8-0133/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (05387/2018),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0028/2018),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok(1), a najmä na jeho článok 8 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0133/2018),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 127, 20.5.2005, s. 32.


Podrobenie novej psychoaktívnej látky CUMYL-4CN-BINACA kontrolným opatreniam *
PDF 247kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o podrobení novej psychoaktívnej látky 1-(4-kyanobutyl)-N-(2-fenylpropán-2-yl)-1H-indazol-3-karboxamid (CUMYL-4CN-BINACA) kontrolným opatreniam (05392/2018 – C8-0025/2018 – 2017/0344(NLE))
P8_TA(2018)0194A8-0134/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (05392/2018),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0025/2018),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok(1), a najmä na jeho článok 8 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0134/2018),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 127, 20.5.2005, s. 32.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2017/010 BE/Caterpillar
PDF 354kWORD 50k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Belgicka – EGF/2017/010 BE/Caterpillar) (COM(2018)0156 – C8-0125/2018 – 2018/2043(BUD))
P8_TA(2018)0195A8-0148/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0156 – C8-0125/2018),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3)(MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0148/2018),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorých zasiahli dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu či dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť poskytovaná dynamicky a dostupná čo najrýchlejšie a najefektívnejšie;

C.  keďže Belgicko podalo žiadosť EGF/2017/010 BE/Caterpillar o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania 2 287 pracovníkov v odvetví ekonomickej činnosti v rámci divízie 28 NACE Rev. 2 (Výroba strojov a zariadení) v belgickom regióne Hainaut (BE32) úrovne NUTS 2;

D.  keďže žiadosť je založená na intervenčných kritériách uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa vyžaduje, aby počas referenčného obdobia štyroch mesiacov dosiahol počet prepustených pracovníkov najmenej 500 osôb v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov a/alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 nariadenia o EGF sú splnené a že Belgicko má podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok 4 621 616 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 7 702 694 EUR;

2.  konštatuje, že belgické orgány podali žiadosť 18. decembra 2017 a že na základe dodatočných informácií, ktoré poskytlo Belgicko, Komisia 23. marca 2018 dokončila svoje hodnotenie a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

3.  pripomína, že toto je už druhá žiadosť Belgicka o finančný príspevok z EGF v súvislosti s prepúšťaním v spoločnosti Caterpillar, pričom prvá žiadosť EGF/2014/011 BE/Caterpillar bola predložená v júli 2014 a bolo o nej rozhodnuté kladne(4); konštatuje, že podpora pracovníkov v uvedenom prípade sa neprekrýva s podporou podľa súčasnej žiadosti;

4.  poznamenáva, že Belgicko uvádza, že prepúšťanie súvisí s vážnymi zmenami v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie, celosvetovej hospodárskej súťaže v stavebníctve a v odvetví banských strojov a s následným znížením podielu skupiny Caterpillar na strojárenskom trhu; konštatuje, že prepúšťanie súvisí s globálnym plánom reštrukturalizácie a znižovania nákladov, ktorý oznámila spoločnosť Caterpillar v septembri 2015;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku menej prísnych právnych predpisov v oblasti životného prostredia a nižších nákladov na pracovnú silu môžu byť podniky pôsobiace v tretích krajinách konkurencieschopnejšie ako podniky, ktoré pôsobia v Únii;

6.  berie na vedomie pokles vo výrobe ťažobného priemyslu v Európe, ako aj výrazný pokles vývozu EÚ-28 v tomto odvetví od roku 2014, zvýšenie cien európskej ocele a vysoké výrobné náklady na stroje, ktoré z toho vyplývajú, najmä v porovnaní s Čínou; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že skupina Caterpillar sa rozhodla presunúť výrobu zo závodu v Gosselies do iných výrobných jednotiek vo Francúzsku (Grenoble) a do iných mimoeurópskych závodov, a to aj do Číny a Južnej Kórei; viedlo to k náhlemu zatvoreniu závodu v Gosselies a prepusteniu 2 300 pracovníkov, čo spôsobilo tisíckam rodín sociálnu a ľudskú drámu, hoci bol závod v Gosselies ziskový, a to najmä po investíciách v predchádzajúcich rokoch;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pracovníci v závode Gosselies boli informovaní o zatvorení podniku jednoduchým oznámením; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že toto závažné rozhodnutie nebolo vykonané v konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi; vyjadruje poľutovanie nad úplným nedostatkom informácií a rešpektu voči pracovníkom a odborovým zástupcom, ktorí pred zatvorením podniku nedostali žiadne informácie; trvá preto na tom, že je dôležité zlepšiť v Únii poskytovanie informácií a konzultácie s pracovníkmi;

8.  trvá na zmiernení sociálno-ekonomických dôsledkov pre región Charleroi a na trvalej snahe o jeho hospodárske oživenie, najmä s podporou z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

9.  pripomína, že sa očakáva, že prepúšťanie, ku ktorému došlo v spoločnosti Caterpillar, bude mať významný negatívny vplyv na miestne hospodárstvo; zdôrazňuje, že toto rozhodnutie má vplyv na mnohých pracovníkov u dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov;

10.  konštatuje, že žiadosť sa týka 2 287 pracovníkov prepustených v spoločnosti Caterpillar a jej piatich dodávateľov, pričom väčšina z nich je vo veku 30 až 54 rokov; poukazuje aj na skutočnosť, že viac než 11 % prepustených pracovníkov je vo veku 55 až 64 rokov a má zručnosti špecifické pre sektor výroby; zdôrazňuje, že uchádzači o zamestnanie v Charleroi sú zväčša pracovníci s nízkou kvalifikáciou (50,6 % z nich nemá vyššie stredoškolské vzdelanie) a 40 % je dlhodobo nezamestnaných (viac ako 24 mesiacov); vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Valónskych verejných služieb zamestnanosti (FOREM) sa očakáva, že v dôsledku tohto prepúšťania miera nezamestnanosti v regióne Hainaut vzrastie o 6,1 %; v tejto súvislosti uznáva význam aktívnych opatrení na trhu práce spolufinancovaných z EGF pre zlepšenie šance na opätovné začlenenie týchto skupín do trhu práce;

11.  víta skutočnosť, že budú tiež poskytnuté personalizované služby spolufinancované z EGF až 300 mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a ešte nedosiahli vek 30 rokov;

12.  konštatuje, že Belgicko plánuje päť typov opatrení pre prepustených pracovníkov a osoby NEET, na ktoré sa vzťahuje táto žiadosť: i) individuálna pomoc pri hľadaní zamestnania, správa jednotlivých prípadov a všeobecné informačné služby, ii) odborná príprava a rekvalifikácia, iii) podpora podnikania, iv) príspevok na založenie podniku, v) príspevky; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby bola finančná pomoc účinná a cielená;

13.  víta rozhodnutie poskytovať kurzy odbornej prípravy zamerané na rozvoj priorít v regióne Charleroi stanovených v pláne CATCH(5);

14.  vyjadruje uspokojenie v súvislosti s tým, že opatrenia na podporu príjmov budú tvoriť 13,68 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je výrazne pod maximálnou hodnotou 35 % uvedenou v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny prijímateľov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

15.  víta skutočnosť, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultácii s pracovnou skupinou, do ktorej patrili aj Valónske verejné služby zamestnanosti, investičný fond SOGEPA, zástupcovia odborových zväzov a iných sociálnych partnerov; vyzýva belgické a valónske orgány, aby sa do tohto procesu aktívne zapojili;

16.  pripomína svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou hlasov a v ktorom sa vyžaduje, aby Európa zaviedla skutočnú priemyselnú politiku, ktorá sa bude opierať najmä o výskum, vývoj a inovácie, ale tiež zdôrazňuje, aké dôležité je chrániť priemysel Únie pred nekalými obchodnými praktikami v tretích krajinách;

17.  poznamenáva, že belgické orgány poskytli uistenie o tom, že na navrhované opatrenia sa neposkytne finančná podpora z iných fondov ani finančných nástrojov Únie, že sa zabráni dvojitému financovaniu a že sa budú dopĺňať s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov;

18.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

19.  zdôrazňuje, že od 15. marca 2018 si našlo prácu len 591 prepustených pracovníkov; trvá preto na tom, aby sa na konci intervenčného obdobia EGF vypracovala analýza s cieľom posúdiť, či je potrebná ďalšia pomoc na opätovné začlenenie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že predchádzajúce rozhodnutie o mobilizácii EGF týkajúce sa tejto spoločnosti ((EGF/2014/011) viedlo k relatívne nízkemu percentu prijímateľov, ktorí sa opäť zamestnali; dúfa, že súčasný návrh zohľadní tieto skúsenosti;

20.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

21.  vyzýva Komisiu, aby naliehala na vnútroštátne orgány, aby v budúcich návrhoch uvádzali podrobnejšie informácie o odvetviach, ktoré majú vyhliadky na rast, a môžu tak prípadne poskytnúť ľuďom prácu, a aby zbierala doložené údaje o dosahu financovania z EGF vrátane údajov o kvalite pracovných miest a o miere opätovného začlenenia do trhu práce dosiahnutej vďaka EGF;

22.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila verejný prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

23.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

24.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s jeho prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Belgicka – EGF/2017/010 BE/Caterpillar

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/847.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/471 z 11. marca 2015 o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť EGF/2014/011 BE/Caterpillar, Belgicko) (Ú. v. EÚ L 76, 20.3.2015, s. 58).
(5) Plán CATCH, Accélérer la Croissance de l’Emploi dans la Région de Charleroi (Urýchlenie rastu zamestnanosti v regióne Charleroi), september 2017, http://www.catch-charleroi.be/.


Výročná správa za rok 2016 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom
PDF 469kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o výročnej správe za rok 2016 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom (2017/2216(INI))
P8_TA(2018)0196A8-0135/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“),

–  so zreteľom na správu Komisie z 20. júla 2017 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2016 (COM(2017)0383) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2017)0266, SWD(2017)0267, SWD(2017)0268, SWD(2017)0269 a SWD(2017)0270),

–  so zreteľom na správu úradu OLAF za rok 2016 a správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2016,

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďami inštitúcií(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999(2), a na hodnotenie Komisie v polovici trvania z 2. októbra 2017 uvedeného nariadenia (COM(2017)0589 a SWD(2017)0332),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva(3) (ďalej len „smernica o ochrane finančných záujmov“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(4),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(5),

–  so zreteľom na správu za rok 2015 o výpadku príjmov z DPH, ktorej vypracovanie zadala Komisia, a na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH (COM(2016)0148),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-105/14 – Taricco a iní(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ(7),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0135/2018),

A.  keďže členské štáty a Komisia spoločne zodpovedajú za plnenie približne 74 % rozpočtu EÚ na rok 2016; keďže členské štáty sú zodpovedné predovšetkým za výber vlastných zdrojov, okrem iného prostredníctvom DPH a cla;

B.  keďže riadne hospodárenie s verejnými výdavkami a ochrana finančných záujmov EÚ by mali byť kľúčovými prvkami politiky EÚ, ktorej cieľom je posilniť dôveru občanov tým, že sa zabezpečí riadne a účelné využívanie ich peňazí;

C.  keďže dosiahnutie dobrej výkonnosti so zjednodušením procesov zahŕňa pravidelné hodnotenie vstupov, výstupov, výsledkov a vplyvov v rámci auditov výkonnosti;

D.  keďže rozmanitosť právnych a administratívnych systémov členských štátov musí byť primerane riešená s cieľom prekonať nezrovnalostí a bojovať proti podvodom; keďže Komisia by preto mala zdvojnásobiť svoje úsilie, aby zaistila, že boj proti podvodom bude realizovaný efektívne a poskytne hmatateľnejšie a uspokojivejšie výsledky;

E.  keďže podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ musia členské štáty prijať rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy;

F.  keďže výkyvy v počte nezrovnalostí možno dať do súvislosti s napredovaním viacročných programových cyklov (s vyššími úrovňami odhaľovania na konci cyklov v dôsledku ukončenia programov), ako aj s oneskoreným predkladaním správ niektorých členských štátov, ktoré zvyknú oznamovať väčšinu nezrovnalostí z predchádzajúcich viacročných programov naraz;

G.  keďže DPH je významným a rastúcim zdrojom príjmov pre členské štáty, ktorý v roku 2015 vyniesol takmer 1 035,3 miliardy EUR a prispel k vlastným zdrojom EÚ celkovou sumou 18,3 miliardy EUR, čo predstavuje 13,9 % celkových príjmov EÚ v roku 2015;

H.  keďže systémy DPH, najmä tie, ktoré sa uplatňujú na cezhraničné transakcie, sú náchylné na podvody a stratégie daňových únikov, keď len podvody MTIC (podvody v rámci Spoločenstva založené na chýbajúcom obchodnom subjekte – tzv. kolotočové podvody) boli zodpovedné za straty príjmov z DPH vo výške približne 50 miliárd EUR v roku 2015;

I.  keďže korupcia ovplyvňuje všetky členské štáty, najmä vo forme organizovanej trestnej činnosti, a nielenže zaťažuje hospodárstvo EÚ, ale oslabuje demokraciu a zásadu právneho štátu v celej Európe; keďže však presné údaje nie sú známe, pretože Komisia sa rozhodla, že nebude zverejňovať údaje v správe o protikorupčnej politike EÚ;

J.  keďže podvod je zámerné protiprávne konanie, ktoré je trestným činom, pričom nezrovnalosť znamená nedodržanie pravidiel;

K.  keďže výpadok príjmov z DPH predstavoval v roku 2015 približne 151,5 miliardy EUR a pohyboval sa v rozmedzí od menej ako 3,5 % až po viac ako 37,2 % v závislosti od posudzovanej krajiny;

L.  keďže až do vytvorenia Európskej prokuratúry (EPPO) a reformy Eurojustu bude OLAF jediným európskym orgánom špecializovaným na ochranu finančných záujmov EÚ; keďže v niekoľkých členských štátoch bude OLAF dokonca aj po zriadení Európskej prokuratúry jediným orgánom na ochranu finančných záujmov EÚ;

Odhaľovanie a oznamovanie nezrovnalostí

1.  s uspokojením konštatuje, že celkový počet podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2016 (19 080 prípadov) sa znížil o 15 % v porovnaní s rokom 2015 (22 349 prípadov) a ich hodnota klesla o 8 % (z 3,21 miliardy EUR v roku 2015 na 2,97 miliardy EUR v roku 2016);

2.  berie na vedomie mierny pokles o 3,5 % v počte nezrovnalostí oznámených ako podvodné nezrovnalosti, čo poukazuje na klesajúci trend od roku 2014; dúfa, že zníženie dotknutých peňažných súm zo 637,6 milióna EUR v roku 2015 na 391 miliónov EUR v roku 2016 odráža skutočný pokles podvodov, a nie nedostatky v odhaľovaní podvodov;

3.  poukazuje na to, že nie pri všetkých nezrovnalostiach ide o podvody a že treba jasne odlíšiť chyby, ku ktorým došlo;

4.  zastáva názor, že spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi v oblasti odhaľovania podvodov nie je dostatočne účinná; preto naliehavo žiada, aby sa stanovili opatrenia s cieľom zabezpečiť užšiu, efektívnejšiu a účinnejšiu spoluprácu;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky členské štáty prijali vnútroštátne stratégie boja proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zúčastňovala na pomoci členským štátom pri vytváraní vnútroštátnych stratégií boja proti podvodom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že spravujú približne 74 % rozpočtu EÚ;

6.  opätovne vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotný systém zberu porovnateľných údajov o miere nezrovnalostí a prípadoch podvodov z členských štátov s cieľom zjednotiť postup podávania správ a zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť poskytovaných údajov;

7.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcimi rozdielmi medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o proces podávania správ, ktoré môžu spôsobiť nesprávne vnímanie účinnosti kontrol; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zameranom na pomoc členským štátom zvýšiť úroveň a kvalitu kontrol a vymieňať si najlepšie postupy v oblasti boja proti podvodom;

Smernica o ochrane finančných záujmov EÚ a nariadenie o Európskej prokuratúre(8)

8.  víta prijatie smernice o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, prostredníctvom trestného práva, v ktorej sa stanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti podvodov, ktoré majú vplyv na finančné záujmy EÚ, čo zahŕňa cezhraničné podvody v oblasti DPH spôsobujúce celkové škody najmenej 10 miliónov EUR; pripomína však, že túto prahovú hodnotu posúdi Komisia do 6. júla 2022; víta skutočnosť, že rozsah pôsobnosti smernice o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, prostredníctvom trestného práva zahŕňa podvody v oblasti DPH, čo je dôležité najmä pre zintenzívnenie boja proti cezhraničným podvodom v súvislosti s DPH; považuje smernicu za prvý krok k harmonizovanému európskemu trestnému právu, poznamenáva, že smernica poskytuje definíciu korupcie a definuje druhy podvodného správania, ktoré sa má považovať za trestný čin;

9.  víta rozhodnutie 20 členských štátov pristúpiť k zriadeniu Európskej prokuratúry prostredníctvom posilnenej spolupráce; žiada o účinnú spoluprácu medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou založenú na komplementárnosti, efektívnej výmene informácií a podpore činností Európskej prokuratúry zo strany úradu OLAF, a o predchádzanie zdvojeniu štruktúr, konfliktu pôsobností a právnym medzerám vznikajúcim v dôsledku nedostatku právomocí; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nie všetky členské štáty EÚ majú záujem zúčastniť sa na tejto iniciatíve, a zdôrazňuje dôležitosť zachovania rovnakej miery efektívnosti odhaľovania podvodov vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby stimulovala dosiaľ váhajúce členské štáty, aby sa pripojili k Európskej prokuratúre;

10.  vyzýva zúčastnené členské štáty a Komisiu, aby čo najskôr začali s prípravnými prácami na uvedenie Európskej prokuratúry do činnosti a aby priebežne úzko spolupracovali s Európskym parlamentom pri príslušných postupoch, najmä pokiaľ ide o vymenovanie hlavného prokuratúra; vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 20 nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry čo najskôr určila dočasného organizačného riaditeľa Európskej prokuratúry; trvá na tom, že Európskej prokuratúre by sa mal prideliť dostatok personálu a zdrojov ešte pred oficiálnym začiatkom jej fungovania; opätovne zdôrazňuje, že Európska prokurátora musí byť nezávislá;

11.  žiada účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi, Európskou prokuratúrou, úradom OLAF a agentúrou Eurojust; pripomína prebiehajúce rokovania o nariadení o Eurojuste; zdôrazňuje, že treba jasne vymedziť príslušné právomoci agentúry Eurojust, úradu OLAF a Európskej prokuratúry; zdôrazňuje, že na to, aby boj proti podvodom na úrovni EÚ mohol byť skutočne účinný, budú Európska prokuratúra, agentúra Eurojust a úrad OLAF musieť bezproblémovo spolupracovať z hľadiska politiky aj fungovania, aby sa predišlo akémukoľvek možnému prekrývaniu ich úloh; v tejto súvislosti pripomína, že pracovné dohody medzi tromi orgánmi v súlade s článkami 99 až 101 nariadenia Európskej prokuratúry by sa mali vypracovať a prijať čo najskôr; trvá na tom, že Európska prokuratúra by mala mať právo riešiť spory týkajúce sa právomocí vo veciach, ktoré sú relevantné pre plnenie jej úloh;

Príjmy – vlastné zdroje

12.  je znepokojený stratami v dôsledku výpadku príjmov z DPH a podvodov v oblasti DPH na úrovni Spoločenstva, ktoré predstavovali 159,5 miliardy EUR v roku 2015;

13.  víta prijatie krátkodobých opatrení na riešenie strát v oblasti DPH uvedených v akčnom pláne Komisie s názvom K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH zo 7. apríla 2016; zdôrazňuje, že problémy súvisiace s cezhraničnými podvodmi v oblasti DPH si vyžadujú silné, koordinované a rýchle opatrenia; naliehavo žiada Komisiu o urýchlenie jej postupov s cieľom predložiť návrhy na vytvorenie konečného systému DPH, ako sa stanovuje v akčnom pláne, a tak zabrániť strate daňových príjmov v EÚ a v členských štátoch;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že celkový počet podvodných a nepodvodných prípadov týkajúcich sa tradičných vlastných zdrojov (TVZ) sa znížil z 5 514 v roku 2015 na 4 647 v roku 2016, dotknutá celková suma sa zvýšila zo 445 miliónov EUR na 537 miliónov EUR a bola o 13 % vyššia ako priemer za obdobie rokov 2012 – 2016;

15.  s veľkým znepokojením konštatuje, že pašovanie tabakových výrobkov do EÚ sa v posledných rokoch zintenzívnilo, pričom podľa odhadov predstavuje ročnú stratu verejných príjmov do rozpočtov EÚ a členských štátov vo výške 10 miliárd EUR, a zároveň je významným zdrojom financovania organizovanej trestnej činnosti vrátane terorizmu; domnieva sa, že je potrebné, aby členské štáty zintenzívnili svoje úsilie v boji proti týmto nezákonným aktivitám napríklad zlepšením postupov pre spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi;

16.  berie na vedomie výsledky 12 spoločných colných operácií vykonaných úradom OLAF a členskými štátmi v spolupráci s rôznymi útvarmi tretích krajín a WCO, vďaka ktorým sa podarilo predovšetkým zaistiť 11 miliónov kusov cigariet, 287 000 cigár, 250 ton iných tabakových výrobkov, 8 ton marihuany a 400 kg kokaínu;

17.  konštatuje, že colné kontroly vykonávané v čase colného odbavovania tovaru a inšpekcie útvarmi pre boj proti podvodom boli najúspešnejšími metódami na odhaľovanie prípadov podvodov na strane príjmov rozpočtu EÚ;

18.  vyjadruje znepokojenie nad colnými kontrolami a s nimi súvisiacim výberom daní, ktoré predstavujú vlastný zdroj rozpočtu EÚ; pripomína, že colné orgány členských štátov sú zodpovedné za vykonávanie kontrol, aby zistili, či dovozcovia dodržiavajú pravidlá o sadzbách a dovoze;

19.  vyjadruje poľutovanie nad rozdielnosťou colných kontrol v EÚ a nad podvodmi vo vysokých sumách, ktoré majú vplyv na systém výberu vlastných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby posilnila spoločnú politiku v oblasti colných kontrol zabezpečením skutočnej harmonizácie s cieľom zlepšiť výber tradičných vlastných zdrojov a zaručiť bezpečnosť a hospodárske záujmy EÚ, s osobitným zreteľom na úsilie zamerané na boj proti obchodu s nezákonným a falšovaným tovarom;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že od roku 2013 do roku 2016 bol dovoz odevov a obuvi z Číny podhodnotený pri vstupe do niekoľkých krajín Európy, najmä v prípade Spojeného kráľovstva;

21.  pripomína, že úrad OLAF odporučil Komisii vymáhať od vlády Spojeného kráľovstva stratu na príjmoch v sume 1,987 miliardy EUR, ktorú by za normálnych okolností musela vrátiť do rozpočtu EÚ;

22.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nie je schopná vyrátať celkovú výšku vymožených prostriedkov, ktoré vznikli na základe odporúčania úradu OLAF na vymáhanie; naliehavo žiada Komisiu, aby každoročne informovala o výške vlastných zdrojov EÚ vymožených na základe odporúčaní úradu OLAF, aby zaviedla systém umožňujúci výpočet celkových súm, aby oznamovala sumy, ktoré ešte majú byť vymožené a aby zverejnila podrobnosti spolupráce s odporúčaním a skutočne vymoženými sumami vo výročných správach úradu OLAF;

23.  domnieva sa, že Komisia by mala poskytovať ročné údaje o rozdiele medzi predpokladanou DPH a colnými príjmami a tými, ktoré boli skutočne vybrané;

Výdavky

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nepodvodné nezrovnalosti patriace pod priame výdavky vzrástli o 16 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, na rozdiel od všetkých ostatných rozpočtových oblastí, ktoré v tomto ohľade zaznamenali pokles;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ide už o štvrtý rok, keď sa v rámci priameho hospodárenia nezrovnalosti oznámené ako podvodné nezrovnalosti zvýšili, čo sa týka počtu (16 prípadov v roku 2015 a 49 prípadov v roku 2016), ako aj dotknutej sumy (0,78 milióna EUR v roku 2015 a 6,25 milióna EUR v roku 2016); vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2018 predložila konkrétny plán na obmedzovanie podvodov v tejto oblasti;

26.  konštatuje, že hoci sa počet oznámených podvodných a nepodvodných nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) znížil z 3 250 prípadov v roku 2015 na 2 676 prípadov v roku 2016, je stále dvakrát vyšší než v roku 2012, zároveň však chce zdôrazniť, že predmetné sumy boli v roku 2016 iba o 8 % vyššie než v roku 2012; konštatuje, že aj napriek tomu, že medzi rokmi 2015 a 2016 sa celkový počet podvodných a nepodvodných nezrovnalostí súvisiacich s týmto fondom znížil o 16 %, počet podvodných nezrovnalostí stúpol o 17 %, víta však skutočnosť, že finančné sumy v rámci podvodných nezrovnalostí klesli o viac ako 50 %; takisto berie na vedomie, že podvodné nezrovnalosti v EPFRV za posledných päť rokov predstavujú približne 0,5 % platieb;

27.  konštatuje, že počet 8 497 podvodných a nepodvodných nezrovnalostí súvisiacich s politikou súdržnosti a rybárstvom v roku 2016 bol o 22 % nižší ako v roku 2015, stále je však o 25 % vyšší ako priemer za posledných päť rokov; konštatuje tiež, že finančné sumy ovplyvnené nezrovnalosťami boli o 5 % nižšie ako v roku 2015; berie na vedomie skutočnosť, že v programovom období 2007 – 2013 bolo 0,42 % viazaných rozpočtových prostriedkov ovplyvnených podvodom a 2,08 % nepodvodnými nezrovnalosťami;

28.  konštatuje, že finančné sumy týkajúce sa nezrovnalostí oznámených ako podvodné nezrovnalosti v oblasti politiky súdržnosti a rybárstva klesli takmer o 50 % zo 469 miliónov EUR v roku 2015 na 235 miliónov EUR v roku 2016;

29.  so znepokojením konštatuje, že finančné sumy súvisiace s nezrovnalosťami Kohézneho fondu v programovom období 2007 – 2013 naďalej rástli (z 277 miliónov EUR v roku 2015 na 480 miliónov EUR v roku 2016), na rozdiel od situácie s inými fondami (EFRR, ESF a EFF), v prípade ktorých sú tieto sumy stabilné, či dokonca klesajú;

30.  vyjadruje počudovanie nad tým, že v prípade takmer tretiny nezrovnalostí oznámených ako podvodné nezrovnalosti v roku 2016 v oblasti politiky súdržnosti neboli poskytnuté žiadne informácie o príslušnej prioritnej oblasti, čo znemožňuje porovnanie s predchádzajúcimi rokmi; žiada Komisiu a členské štáty o nápravu tejto skutočnosti;

31.  vyjadruje znepokojenie nad kontrolami súvisiacimi s finančnými nástrojmi, ktoré spravujú sprostredkovatelia a nedostatkami odhalenými pri overovaní sídiel príjemcov; zdôrazňuje, že je potrebné podmieniť uhrádzanie priamych a nepriamych úverov zverejnením daňových a účtovných údajov za každú krajinu a sprístupnením informácií týkajúcich sa skutočného vlastníctva zo strany príjemcov a finančných sprostredkovateľov zapojených do operácií financovania;

32.  očakáva, že zjednodušenie administratívnych pravidiel plánované v spoločných ustanoveniach na obdobie rokov 2014 – 2020 umožní znížiť počet nepodvodných nezrovnalostí, identifikovať podvody a zabezpečiť príjemcom lepší prístup k finančným prostriedkom EÚ;

33.  berie na vedomie pretrvávajúci trend znižovania počtu oznámených nezrovnalostí týkajúcich sa predvstupovej pomoci (AAP), ktorý je spôsobený postupným ukončovaním programov predvstupovej pomoci; na druhej strane konštatuje, že Turecko je krajinou s najvyšším počtom nezrovnalostí (podvodných aj nepodvodných), ktoré predstavujú viac ako 50 % oznámených prípadov;

34.  so záujmom očakáva výsledky dosiahnuté v rámci systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES), ktorý Komisia využíva od 1. januára 2016;

35.  podporuje užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi pri výmene informácií; upozorňuje, že mnohé členské štáty nemajú konkrétne zákony týkajúce sa boja proti organizovanému zločinu, hoci zapojenie organizovaného zločinu do cezhraničných činností a odvetví ovplyvňujúcich finančné záujmy EÚ, ako je pašovanie alebo falšovanie a pozmeňovanie meny, stále rastie; považuje za nevyhnutné, aby členské štáty používali účinné prostriedky na boj proti stále výraznejšej internacionalizácii podvodov, a vyzýva Komisiu, aby zaviedla spoločné normy pre opatrenia na pomoc v boji proti podvodom;

Verejné obstarávanie

36.  pripomína, že verejné obstarávanie bolo jedným z hlavných zdrojov chýb v minulom programovom období, a konštatuje, že úroveň nezrovnalostí spôsobených nedodržiavaním pravidiel verejného obstarávania je aj naďalej vysoká; opakovane vyzýva Komisiu, aby vypracovala databázu nezrovnalostí, ktorá dokáže poskytnúť základ pre komplexnú a účelnú analýzu frekvencie, závažnosti a príčin chýb vo verejnom obstarávaní; vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby vyvinuli a analyzovali svoje vlastné databázy nezrovnalostí vrátane nezrovnalostí, ktoré vznikajú pri verejnom obstarávaní, a aby spolupracovali s Komisiou tak, že poskytnú uvedené informácie spôsobom a v časovom horizonte, ktorý jej uľahčí prácu; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hodnotila transpozíciu smerníc 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ o verejnom obstarávaní do vnútroštátnych právnych predpisov čo najskôr;

37.  opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konali v súlade s ustanoveniami stanovujúcimi podmienky ex ante v politike súdržnosti, a to najmä v oblasti verejného obstarávania; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v oblastiach, ktoré boli zdôraznené vo výročnej správe Komisie, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie, finančné trestné činy, konflikty záujmov, korupciu, oznamovanie protispoločenskej činnosti a definíciu podvodu;

Zistené problémy a potrebné opatrenia

Lepšie kontroly

38.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali ráznejšie opatrenia na boj proti podvodným nezrovnalostiam; domnieva sa, že nepodvodné nezrovnalosti by sa mali odstrániť administratívnymi opatreniami, a to najmä transparentnejšími a jednoduchšími požiadavkami;

39.  zdôrazňuje, že systém umožňujúci orgánom výmenu informácií by umožnil krížovú kontrolu účtovných záznamov v prípade transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, aby sa zabránilo cezhraničným podvodom v oblasti štrukturálnych fondov a investícií, a tým by zabezpečil prierezový a komplexný prístup k ochrane finančných záujmov členských štátov; opakuje svoju žiadosť Komisii, aby predložila legislatívny návrh o vzájomnej administratívnej pomoci v tých oblastiach európskeho financovania, ktoré nie sú upravené osobitným ustanovením;

40.  podporuje program Hercule III, ktorý je dobrým príkladom prístupu „čo najlepšie využiť každé euro“; vyzdvihuje význam tohto programu a jeho prínos k posilneniu kapacít colných orgánov na boj proti organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti a predchádzanie dovozu falšovaných a pašovaných výrobkov do členských štátov;

41.  víta nezávislé hodnotenie v polovici trvania programu Hercule III, ktoré bolo predložené Európskemu parlamentu a Rade 11. januára 2018;

42.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom počtu podvodov súvisiacich s DPH, najmä tzv. kolotočových podvodov; berie na vedomie Komisiou predložený návrh smernice Rady, ktorý by za určitých prísnych podmienok umožňoval použitie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti členskými štátmi; berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa balíka opatrení zameraných na zjednodušenie DPH a na zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov pre MSP, ktorého cieľom je vytvoriť priaznivé prostredie pre rast MSP a pre cezhraničný obchod; vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexné, dlhodobé a celoeurópske riešenie problému podvodov v oblasti DPH; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapájali do všetkých oblastí činnosti systému Eurofisc, a uľahčili tak výmenu informácií, a tiež aby koordinovali politiky s cieľom prispievať k boju proti tomuto druhu podvodov, ktorý ovplyvňuje rozpočet EÚ a štátne rozpočty;

43.  žiada Komisiu, aby uverejnila výročnú verejnú správu o využívaní finančných prostriedkov EÚ a o peňažných prevodoch Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) do štruktúr v daňových rajoch vrátane počtu a povahy zablokovaných projektov, vysvetlení o dôvodoch vedúcich k zablokovaniu projektov a nadväzujúcich opatrení, ktoré boli prijaté na zabezpečenie toho, aby žiadne finančné prostriedky EÚ priamo alebo nepriamo neprispievali k poškodzovaniu finančných záujmov EÚ;

44.  poukazuje na to, že úplná transparentnosť pri účtovaní výdavkov má zásadný význam, najmä pokiaľ ide o práce na infraštruktúre financované priamo prostredníctvom fondov alebo finančných nástrojov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby mali občania EÚ úplný prístup k informáciám o spolufinancovaných projektoch;

Prevencia

45.  domnieva sa, že preventívne opatrenia sú veľmi dôležité na zníženie miery podvodov v súvislosti s vynakladaním finančných prostriedkov EÚ;

46.  víta preventívne opatrenia Komisie a úradu OLAF a žiada o posilnenie vykonávania systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia a informačného systému pre boj proti podvodom a o dokončenie vnútroštátnych stratégií boja proti podvodom;

47.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zjednodušovaní nariadenia o rozpočtových pravidlách a všetkých ostatných administratívnych pravidiel; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila jasnosť a pridanú hodnotu finančných pokynov operačných programov členských štátov;

48.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec pre digitalizáciu všetkých postupov v rámci vykonávania politík EÚ (výzvy na predkladanie návrhov, žiadosti, hodnotenie, vykonávanie, platby), ktorý majú uplatňovať všetky členské štáty;

49.  domnieva sa, že transparentnosť je dôležitým nástrojom v boji proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec, ktorý by členské štáty používali na zverejňovanie všetkých krokov v rámci vykonávania projektov financovaných z európskych zdrojov, vrátane platieb;

Oznamovatelia

50.  vyzdvihuje dôležitú úlohu oznamovateľov pri predchádzaní podvodom, ako aj pri odhaľovaní a nahlasovaní podvodov, a potrebu chrániť ich; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili minimálnu úroveň ochrany oznamovateľov v rámci EÚ;

51.  pripomína svoje uznesenia zo 14. februára 2017 a z 24. októbra 2017(9) o ochrane oznamovateľov a naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlene vykonali odporúčania, ktoré obsahujú;

52.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby čo najskôr predložila horizontálny legislatívny návrh na ochranu oznamovateľov, najmä s cieľom účinnejšie predchádzať podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ a bojovať proti nim;

53.  berie na vedomie otvorené verejné konzultácie, ktoré Komisia uskutočnila od marca do mája 2017 s cieľom zhromaždiť názory na otázku ochrany oznamovateľov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; očakáva plánovanú iniciatívu Komisie na posilnenie ochrany oznamovateľov v EÚ v nadchádzajúcich mesiacoch; pripomína svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ;

54.  nabáda Komisiu aj členské štáty na prijatie opatrení na ochranu dôvernosti zdrojov informácií s cieľom predchádzať všetkým diskriminačným opatreniam alebo hrozbám;

Boj proti korupcii

55.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia už necíti potrebu uverejňovať správu o boji proti korupcii, čo negatívne ovplyvnilo posúdenie rozsahu korupcie; pripomína svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(10), v ktorom konštatoval, že protikorupčné monitorovanie zo strany Komisie bude pokračovať prostredníctvom procesu európskeho semestra; zastáva názor, že boj proti korupcii by mohli zatieniť iné hospodárske a finančné záležitosti v tomto procese; ďalej vyzýva Komisiu, aby išla príkladom, obnovila uverejňovanie tejto správy a zaviazala sa vykonávať oveľa dôveryhodnejšiu a komplexnejšiu stratégiu v oblasti boja proti korupcii; poukazuje na to, že boj proti korupcii je vecou policajnej a justičnej spolupráce, čo je politická oblasť, v ktorej je Európsky parlament spoluzákonodarcom a má plné kontrolné právomoci;

56.  zdôrazňuje, že korupcia je obrovskou výzvou pre EÚ a členské štáty a že bez účinných protiopatrení korupcia podrýva hospodársku výkonnosť, právny štát a dôveryhodnosť demokratických inštitúcií a dôveru v nich v rámci EÚ; pripomína svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(11), v ktorom vyzýva najmä na vypracovanie výročnej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach („európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach“) s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny vrátane osobitného zamerania na korupciu;

57.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nová smernica o verejnom obstarávaní doposiaľ neviedla k žiadnemu viditeľnému zlepšeniu odhaľovania úrovne korupcie v EÚ, a vyzýva Komisiu, aby poskytla účinné nástroje na zlepšenie transparentnosti postupov verejného obstarávania a zadávania zákaziek subdodávateľom;

58.  vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonali smernicu EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí so zavedením verejného registra skutočného vlastníctva spoločností a trustov;

59.  dôrazne opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala systém prísnych ukazovateľov a jednoducho uplatniteľných jednotných kritérií založených na požiadavkách stanovených v Štokholmskom programe na meranie úrovne korupcie v členských štátoch a vyhodnotenie protikorupčných politík členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala index korupcie na vytvorenie rebríčka členských štátov; domnieva sa, že index korupcie by mohol predstavovať pevný základ, prostredníctvom ktorého by Komisia mohla stanoviť mechanizmy kontroly pre jednotlivé krajiny v rámci kontroly vynakladania prostriedkov EÚ;

60.  opätovne zdôrazňuje, že prevencia by mala zahŕňať sústavné vzdelávanie a podporu pracovníkov zodpovedných za správu a kontrolu finančných prostriedkov v rámci príslušných orgánov, ako aj výmenu informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi; upozorňuje na rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov a zainteresovaných strán v boj proti podvodom;

61.  pripomína, že Komisia nemá prístup k informáciám, ktoré si vymieňajú členské štáty s cieľom predchádzať podvodom MTIC, bežne nazývaným „kolotočovým“ podvodom, a bojovať proti nim; domnieva sa, že Komisia by mala mať prístup do siete Eurofisc s cieľom lepšie riadiť, hodnotiť a zlepšovať výmenu údajov medzi členskými štátmi; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapájali do všetkých oblastí činnosti siete Eurofisc s cieľom uľahčiť a urýchliť výmenu informácií s justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je Europol a OLAF, ako odporúča Dvor audítorov; vyzýva členské štáty a Radu, aby poskytla Komisii prístup k týmto údajom s cieľom podporiť spoluprácu, posilniť spoľahlivosť údajov a bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti;

Investigatívna žurnalistika

62.  zastáva názor, že investigatívna žurnalistika zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní úrovne transparentnosti potrebnej v EÚ a v členských štátoch a že by mala byť podnecovaná a podporovaná právnymi prostriedkami v členských štátoch, ako aj v rámci EÚ;

Tabak

63.  poukazuje na rozhodnutie Komisie nepredĺžiť platnosť dohody so spoločnosťou PMI, ktorej platnosť sa skončila 9. júla 2016; pripomína, že 9. marca 2016 požiadal Komisiu(12), aby neobnovila, nepredĺžila, ani nanovo nevyjednala dohodu so spoločnosťou PMI po skončení jej platnosti; domnieva sa, že aj ďalšie tri dohody (BAT, JTI a ITL) by sa mali ukončiť s účinnosťou od 20. mája 2019; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2018 predložila správu o uskutočniteľnosti zastavenia troch zostávajúcich dohôd;

64.  naliehavo žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ prijala všetky potrebné opatrenia na sledovanie a vyhľadávanie tabakových výrobkov spoločnosti PMI a aby v prípade nezákonného zadržania výrobkov tohto výrobcu vykonala právne kroky, kým nebudú v plnej miere vymáhateľné všetky ustanovenia smernice o tabakových výrobkoch, aby sa preklenula regulačná medzera medzi skončením platnosti dohody s PMI a nadobudnutím účinnosti smernice o tabakových výrobkoch a protokolu k Rámcovému dohovoru o kontrole tabaku (RDKT);

65.  víta skutočnosť, že Komisia podporuje včasnú ratifikáciu Protokolu WHO na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, prvý multilaterálny právny nástroj, ktorý rieši problém pašovania tabaku komplexne a na celosvetovej úrovni;

66.  pripomína, že do dnešného dňa ratifikovalo Protokol WHO na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami 32 zmluvných strán, z ktorých je iba osem členských štátov EÚ a EÚ ako celok; naliehavo vyzýva 10 členských štátov (Belgicko, Dánsko, Nemecko, Fínsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) a Nórsko, ktoré podpísali, ale ešte neratifikovali Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, aby tak urobili;

67.  dúfa, že Komisia čoskoro predloží konečnú verziu správy o pokroku, ktorá má nadviazať na jej oznámenie z roku 2013 s názvom Posilnenie boja proti pašovaniu cigariet a iným formám nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami – Komplexná stratégia EÚ (COM(2013)0324) a ktorú oznámila na rok 2018;

68.  víta skutočnosť, že odkedy bolo laboratórium EÚ pre kontrolu tabaku v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v Geeli (Belgicko) uvedené do prevádzky v apríli 2016, je schopné určovať chemický profil a charakteristické znaky zaisteného tabaku, čo umožňuje posúdenie jeho pravosti;

Vyšetrovania a úloha úradu OLAF

69.  konštatuje, že členské štáty vykonali doposiaľ len vo veľmi obmedzenej miere súdne odporúčania úradu OLAF; zastáva názor, že takáto situácia je neprijateľná, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné vykonávanie odporúčaní úradu OLAF v členských štátoch;

70.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek mnohým odporúčaniam a vyšetrovaniam úradu OLAF dosahuje miera stíhania v členských štátoch len 30 % a súdne orgány niektorých členských štátov nepovažujú odporúčania úradu OLAF týkajúce sa nesprávneho použitia finančných prostriedkov EÚ za prioritné, a dokonca ani úrad OLAF riadne nedodržiava svoje odporúčania; vyzýva Komisiu, aby stanovila pravidlá týkajúce sa opatrení nadväzujúcich na odporúčania úradu OLAF;

71.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že približne 50 % prípadov úradu OLAF vnútroštátne súdne orgány zamietajú; vyzýva členské štáty, Komisiu a úrad OLAF, aby stanovili podmienky prípustnosti dôkazov, ktoré poskytol OLAF; vyzýva úrad OLAF, aby zlepšil kvalitu svojich záverečných správ s cieľom zvýšiť ich užitočnosť pre vnútroštátne orgány;

72.  vyzýva úrad OLAF, aby uplatňoval realistickejší prístup týkajúci sa odporúčaní v súvislosti s vymáhaním a zároveň aby informoval o skutočne vymožených sumách;

73.  pripomína, že nariadenie o úrade OLAF stavia generálneho riaditeľa na dôležitú pozíciu v rámci postupov vybavovania sťažností v súvislosti s vyšetrovaniami; pripomína, že priama účasť generálneho riaditeľa na vyšetrovaniach úradu OLAF oslabuje jeho úlohu, a tým aj príslušné nariadenie;

74.  žiada Komisiu, aby pri revízii nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 vytvorila správnu rovnováhu právomocí medzi EPPO a úradom OLAF, posilnila procesné záruky, objasnila a posilnila vyšetrovacie právomoci úradu OLAF, zaviedla určitú úroveň transparentnosti odporúčaní a správ úradu OLAF a objasnila pravidlá pre úrad OLAF a jeho dozorný výbor, ktoré sa týkajú spolupráce a prístupu k údajom;

o
o   o

75.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, Európskemu úradu pre boj proti podvodom a dozornému výboru úradu OLAF.

(1) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.
(4) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.
(6) Rozsudok Súdneho dvora (Veľká komora) z 8. septembra 2015, Taricco a iní, C-105/14, ECLI:EÚ:C:2015:555.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.
(8) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0491.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
(12) Uznesenie z 9. marca 2016 o dohode o tabaku (dohoda so spoločnosťou Philip Morris International) (Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 35).


Geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 (KM-ØØØH71-4)
PDF 303kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh potraviny a krmivá vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 (KM-ØØØH71-4) (D055630–01 – 2018/2651(RSP))
P8_TA(2018)0197B8-0220/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (D055630-01) obnovuje povolenie umiestniť na trh potraviny a krmivá vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 (KM-ØØØH71-4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 19. marca 2018 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín 26. októbra 2017 a uverejnené 16. novembra 2017(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 12. novembra 2004 spoločnosti KWS SAAT AG a Monsanto Europe S.A. predložili príslušným orgánom Spojeného kráľovstva v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmiva vyrobených z cukrovej repy H7-1 (ďalej len „geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1“);

B.  keďže rozhodnutím Komisie 2007/692/ES(5) sa povoľuje umiestňovať na trh potraviny, zložky potravín a krmivá, ktoré sú vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1; keďže pred uvedeným rozhodnutím Komisie Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 5. decembra 2006 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 14. decembra 2006(6) (ďalej len „EFSA 2006“);

C.  keďže 20. októbra 2016 spoločnosti KWS SAAT SE a Monsanto Europe S.A./N.V. spoločne predložili žiadosť o obnovenie povolenia udeleného v súlade s rozhodnutím 2007/692/ES;

D.  keďže úrad EFSA 26. októbra 2017 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 16. novembra 2017(7) (ďalej len „EFSA 2017“);

E.  keďže rozsah žiadosti o obnovenie povolenia sa týka potravín a krmív, ktoré sú vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1, alebo potravín, ktoré obsahujú zložky, ktoré sú vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1, určených na dovoz a spracovanie(8); keďže medzi týmito výrobkami sú napríklad cukor, sirup, vysušená dužina a melasa, ktoré všetky pochádzajú z koreňa cukrovej repy; keďže dužina a melasa sa používajú okrem iného na kŕmenie zvierat(9);

F.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

G.  keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok týkajúcich sa EFSA 2006(10) i EFSA 2017(11); keďže členské štáty kritizujú okrem iného skutočnosť, že neboli vykonané žiadne testy s kúskami koreňov, ktoré sa často miešajú s melasou a používajú vo forme peliet ako krmivo, že trojtýždňová štúdia výkonu týkajúca sa krmiva a uskutočnená na ovciach sa nemôže považovať za reprezentatívnu, pretože nie je jasné, či sa posudzovali toxikologicky významné parametre, že neboli poskytnuté žiadne vedecké dôkazy na podporu tvrdenia, že „vystavenie ľudí bielkovine bude zanedbateľné“, že, pokiaľ ide o alergénnosť, neboli vykonané žiadne experimentálne skúšky so samotným geneticky modifikovaným organizmom, že štúdie s izolovanou bielkovinou nie sú presvedčivým dôkazom o neškodnosti a že v analýze zloženia chýbajú údaje o fosfore a horčíku, ktoré odporúča Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj;

H.  keďže geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 exprimuje bielkovinu CP4 EPSPS, ktorá zabezpečuje odolnosť voči glyfozátu; keďže v dôsledku toho treba očakávať, že geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 bude vystavená vyšším a tiež opakovaným dávkam glyfozátu, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri žatve, ale môže mať vplyv aj na zloženie rastliny a jej agronomické charakteristiky;

I.  keďže napriek tomu, že glyfozát sa zvyčajne rozprašuje na listy rastlín, môže sa šírením v rastline alebo absorpciou cez pôdu nahromadiť v koreňoch; keďže absorpcia glyfozátu koreňmi bola dokázaná v prípade niekoľkých druhov plodín vrátane repy; keďže tento spôsob expozície je významný, pretože pri odtoku zachytávajú glyfozát hlavne korene(12);

J.  keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a ich metabolitov, ako aj informácie o ich rozložení v celej rastline sú nevyhnutné pre dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom; keďže podľa vedeckej skupiny EFSA pre geneticky modifikované rastliny hladiny rezíduí glyfozátu nespadajú do tejto oblasti; keďže úrad EFSA neposúdil rezíduá glyfozátu v geneticky modifikovanej cukrovej repe H7-1, ani akékoľvek možné zmeny v jej zložení a jej agronomických vlastností v dôsledku vystavenia glyfozátu;

K.  keďže vo všeobecnosti podľa vedeckej skupiny EFSA pre pesticídy nemožno vyvodiť závery týkajúce sa bezpečnosti rezíduí pri postrekoch geneticky modifikovaných plodín prípravkami s obsahom glyfozátu(13); keďže prídavné látky a ich zmesi používané v komerčných prípravkoch na postrekovanie glyfozátom môžu prejavovať vyššiu toxicitu ako účinná zložka samotná(14); keďže Únia už odstránila z trhu prídavnú látku známu ako etoxylovaný alkylamín vzhľadom na obavy týkajúce sa jej toxicity; keďže problematické prídavné látky a zmesi však ešte stále môžu byť povolené v krajinách, v ktorých sa pestuje geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 (USA, Kanada a Japonsko);

L.  keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je odôvodnená žiadna klasifikácia; keďže, naopak, v roku 2015 Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka; keďže Európsky parlament zriadil Osobitný výbor pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov, ktorý pomôže zistiť, či úrad EFSA a ECHA dodržali príslušné medzinárodné vedecké normy a či nedošlo k neprimeranému vplyvu odvetvia na závery agentúr Únie, čo sa týka karcinogenity glyfozátu;

M.  keďže Komisia v súčasnosti od členských štátov nepožaduje, aby posudzovali rezíduá glyfozátu v cukrovej repe s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí v rámci koordinovaného viacročného kontrolného programu na roky 2018, 2019 a 2020, a to v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/660(15); keďže, členské štáty teda nebudú posudzovať rezíduá glyfozátu v cukrovej repe s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/555(16); keďže z tohto dôvodu nie je známe, či rezíduá glyfozátu v dovážanej geneticky modifikovanej cukrovej repe H7-1 sú v súlade s maximálnymi hladinami rezíduí Únie;

N.  keďže úrad EFSA dospel k záveru, že s výnimkou jedného všetky reprezentačné použitia glyfozátu na konvenčné plodiny (t. j. geneticky nemodifikované plodiny) predstavujú „riziko pre voľne žijúce necieľové suchozemské stavovce“, a zároveň zistil vysoké dlhodobé riziko pre cicavce v prípade niektorých hlavných použití na konvenčné plodiny(17); keďže ECHA klasifikovala glyfozát ako látku toxickú pre vodné organizmy, ktorá má dlhodobé účinky; keďže negatívny vplyv použitia glyfozátu na biodiverzitu a životné prostredie sú podrobne zdokumentované; keďže napríklad štúdia vypracovaná v USA v roku 2017 zistila negatívnu koreláciu medzi používaním glyfozátu a veľkým výskytom dospelých motýľov Danaus plexippus, predovšetkým v oblastiach intenzívneho poľnohospodárstva(18);

O.  keďže obnovenie povolenia umiestniť na trh geneticky modifikovanú cukrovú repu H7-1 bude naďalej vytvárať dopyt po jej pestovaní v tretích krajinách; keďže, ako bolo uvedené vyššie, väčšie a opakované dávky herbicídov sa používajú na geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom (v porovnaní s geneticky nemodifikovanými rastlinami), keďže boli zámerne vyvinuté na tento účel;

P.  keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v súlade s ktorým musia zmluvné strany zabezpečiť, aby činnosti v rámci ich jurisdikcie nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov alebo oblastí za hranicami ich jurisdikcie(19); keďže rozhodnutie o tom, či obnoviť alebo neobnoviť povolenie geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 patrí do jurisdikcie Únie;

Q.  keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je spôsobený najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfozátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny; keďže v roku 2015 existovalo na celom svete prinajmenšom 29 druhov buriny odolných voči glyfozátu(20);

R.  keďže 19. marca 2018 Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, hlasovaním rozhodol nevydať žiadne stanovisko;

S.  keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli rozhodnutia o povolení prijímané bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je vo všeobecnosti len výnimkou z postupu, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoleniach pre geneticky modifikované potraviny a krmivá; keďže túto prax ako nedemokratickú odsúdil aj predseda Juncker(21);

T.  keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 zamietol v prvom čítaní legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003(22), a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

U.  keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala v čo najväčšej miere konať tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä keď sa akt týka citlivých otázok, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje vykonávacie právomoci, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(23) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí účinné fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných organizmov, kým sa postup udeľovania povolení upraví takým spôsobom, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

5.  vyzýva najmä Komisiu, aby dodržiavala svoje záväzky v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite a pozastavila akýkoľvek dovoz geneticky modifikovaných rastlín, ktoré sú odolné voči glyfozátu;

6.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov s doplnkovými herbicídmi a ich komerčnými zmesami, ako sa používajú v krajinách, kde sa pestujú;

7.  vyzýva Komisiu, aby plne začlenila posúdenie rizika používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí do posúdenia rizika geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná rastlina určená na pestovanie v Únii alebo dovážaná ako potravina alebo krmivo;

8.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok pokročiť v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, s cieľom okrem iného zabezpečiť, že ak Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydá žiadne stanovisko, pokiaľ ide o schvaľovanie geneticky modifikovaných organizmov určených na pestovanie, alebo na potraviny a krmivá, Komisia návrh stiahne; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci na rovnakom návrhu Komisie;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5065
(4)–––––––––––––––––––––– – Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty P8_TA(2017)0123).Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0215).Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).Uznesenie z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0341).Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0377).Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0378).Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0396).Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0397).Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0398).Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (DAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0051).Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6 a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/420/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0052).
(5) Rozhodnutie Komisie 2007/692/ES z 24. októbra 2007, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestňovať na trh potraviny a krmivá, ktoré sú vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 (KM-ØØØH71-4) (Ú. v. EÚ L 283, 27.10.2007, s. 69).
(6) http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/431
(7) http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5065
(8) EFSA 2017, s. 3: http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5065
(9) EFSA 2006, s. 1 a 7: http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/431
(10) Príloha G – Pripomienky členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2004-164
(11) Príloha E – Pripomienky členských štátov: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2017-00026
(12) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5606642/
(13) Záver EFSA z partnerského preskúmania účinnej látky glyfozát z hľadiska posúdenia rizika pesticídov. Vestník EFSA (EFSA journal) 2015, 13(11):4302: http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2015.4302/epdf
(14) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3955666
(15) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/660 zo 6. apríla 2017 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2018, 2019 a 2020 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 94, 7.4.2017, s. 12).
(16) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/555 z 9. apríla 2018 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2019, 2020 a 2021 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 92, 10.4.2018, s. 6).
(17) https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2015.4302
(18) https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/ecog.02719
(19) Dohovor OSN o biologickej diverzite, článok 3: https://www.cbd.int/convention/articles/default.shtml?a=cbd-03
(20) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5606642/
(21) Napríklad v úvodnom vyhlásení na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnutom do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo v správe o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(22) Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 165.
(23) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.


Výročná správa o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky za rok 2016
PDF 512kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o Výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2016 (2017/2190(INI))
P8_TA(2018)0198A8-0139/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) za rok 2016,

–  so zreteľom na finančnú správu a štatistickú správu EIB za rok 2016,

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2016, správu o posúdení operácií EIB v EÚ na základe troch pilierov za rok 2016 a na jej správu o výsledkoch mimo EÚ za rok 2016,

–  so zreteľom na výročnú správu výboru audítorov za rok 2016,

–  so zreteľom na správu skupiny EIB o činnosti v rámci boja proti podvodom za rok 2016,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2016 a správu o riadení podniku za rok 2016,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi o činnosti za rok 2016,

–  so zreteľom na operačné plány skupiny EIB na roky 2015 – 2017 a 2016 – 2018,

–  so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), na Protokol č. 5 o štatúte EIB a na Protokol č. 28 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 11. marca 2014 o výročnej správe EIB za rok 2012(1), z 30. apríla 2015 o výročnej správe EIB za rok 2013(2), z 28. apríla 2016 o výročnej správe EIB za rok 2014(3) a z 27. apríla 2017 o výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011(5) o mandáte EIB pre vonkajšie činnosti na roky 2007 – 2013 a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2015 s názvom Spolupráca v oblasti zamestnanosti a rastu: úloha národných podporných bánk (NPB) pri podpore Investičného plánu pre Európu (COM(2015)0361),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  zo zreteľom na oznámenie Komisie spolu s pripojenými pracovnými dokumentmi jej útvarov zo 14. septembra 2016 o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI“) a zavedení technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597, SWD(2016)0297 a SWD(2016)0298),

–  so zreteľom na hodnotenie fungovania EFSI, ktoré oddelenie operácií EIB vypracovalo v septembri 2016,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 2/2016 o návrhu na predĺženie a rozšírenie EFSI,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013,

–  so zreteľom na ad hoc audit spoločnosti Ernst & Young z 8. novembra 2016 týkajúci sa uplatňovania nariadenia (EÚ) 2015/1017 (nariadenie o EFSI),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 16. júna 2017 o riadení záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície v roku 2016 (COM(2017)0326 a SWD(2017)0235),

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,

–  so zreteľom na list európskej ombudsmanky prezidentovi Európskej investičnej banky z 22. júla 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0139/2018),

A.  keďže EIB je bankou EÚ, ako sa stanovuje v článkoch 308 a 309 ZFEÚ, a najväčšou multilaterálnou bankou a najväčším verejným poskytovateľom úverov na svete pôsobiacim na medzinárodných kapitálových trhoch;

B.  keďže EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom osobitných investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, finančné nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

C.  keďže výzvy spojené s udržateľnosťou sa zvyšujú, a to najmä v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý sa má transponovať do viacerých cieľov EIB;

D.  keďže EIB zohráva kľúčovú úlohu vo vykonávaní čoraz väčšieho počtu finančných nástrojov, ktoré môžu využiť rozpočtové prostriedky EÚ na dosiahnutie pákového efektu;

E.  keďže investície do inovácie a zručností majú zásadný význam pre rozvoj vedomostnej ekonomiky v Európe a pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

F.  keďže prispievanie k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu prostredníctvom financovania projektov zameraných na menej rozvinuté regióny a projektov, ktoré nemôžu plne financovať jednotlivé členské štáty, je v súlade s článkom 309 ZFEÚ hlavnou úlohou EIB;

G.  keďže moderná a udržateľná infraštruktúra zohráva významnú úlohu v boji proti zmene klímy a pri prepájaní vnútorných trhov a európskych hospodárstiev; keďže všetky súvisiace investície financované EIB by mali zabezpečiť, aby EÚ mala udržateľnú, efektívnu, ekologickú a dobre integrovanú infraštruktúru potrebnú na vytvorenie „inteligentnej Európy“ a podporovala skutočne udržateľný a inkluzívny dlhodobý rast;

H.  keďže EIB je referenčnou bankou, ktorej cieľom je podpora rastu začínajúcich a inovatívnych podnikov;

I.  keďže poskytovanie úverov EIB na opatrenia v oblasti klímy by malo podporovať prechod na bezuhlíkové hospodárstvo priaznivé pre životné prostredie a odolné voči zmene klímy, a to prostredníctvom projektov podporujúcich efektívne využívanie prírodných zdrojov, energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť;

J.  keďže investičný plán pre Európu pozostáva z troch pilierov: mobilizácia financií na investície; zabezpečenie, aby sa investície dostali do reálnej ekonomiky a zlepšenie investičného prostredia v Únii;

K.  keďže investície EIB by mali byť nielen ziskovými operáciami, ale mali by tiež zodpovedať kritériám trvalej udržateľnosti a normám v oblasti správy vecí verejných v súlade s požiadavkou zmlúv, aby pôsobila na neziskovom základe v záujme Únie;

L.  keďže politika transparentnosti vypracovaná v rámci EIB je skúšaná jej duálnou povahou, keďže je jednak verejným subjektom – bankou EÚ – a zároveň komerčnou bankou, ktorá spravuje a vlastní informácie týkajúce sa klientov EIB;

M.  keďže EIB by si mala zachovať rating AAA, ktorý je základným aktívom jej podnikateľského modelu získavania finančných zdrojov a poskytovania úverov za atraktívnych podmienok, ako aj vlastnenia kvalitných portfólií aktív;

N.  keďže EIB sa musí vzhľadom na svoju povahu niekedy spojiť aj s podnikmi zameranými na súkromný zisk, jej hlavnou úlohou je slúžiť záujmom občanov EÚ pred akýmkoľvek súkromným podnikom, spoločnosťou či právnickou osobou;

Podpora finančne udržateľných činností v záujme stabilného dlhodobého vplyvu investícií EIB

1.  berie na vedomie, že v roku 2016 bolo celkové financovanie skupiny EIB na úrovni 83,8 miliardy EUR, pričom v danom roku zmobilizovala celkové investície vo výške 280 miliárd EUR;

2.  berie na vedomie súbor výročných správ EIB za rok 2016, v ktorých sú opísané rôzne investičné činnosti a ich očakávané dosahy; opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby EIB predkladala komplexnejšiu, podrobnejšiu a harmonizovanú výročnú správu o činnosti a výrazne zlepšila prezentáciu informácií tým, že uvedie podrobné a dôveryhodné členenia schválených, podpísaných a vyplatených investícií za daný rok, ako aj príslušné zdroje ich financovania (vlastné zdroje, EFSI, centrálne riadené programy EÚ atď.), a rovnako aj takéto informácie týkajúce sa príjemcov (členské štáty, verejný alebo súkromný sektor, sprostredkovatelia alebo priami príjemcovia) a podporovaných odvetví a výsledky hodnotení ex post;

3.  vyzýva EIB, aby pokračovala v tomto úsilí a poskytovala tvorcom politík komplexné a úplné informácie o konkrétnych a dosiahnutých hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvoch, pridanej hodnote a dosiahnutých výsledkoch jej operácií v členských štátoch a mimo EÚ vo forme správ o posúdení na základe troch pilierov (3PA) a o rámci merania výsledkov (ReM); zdôrazňuje, že pri každom projekte je dôležité uskutočniť nezávislé hodnotenie ex ante a ex post; vyzýva EIB, aby v správach o dosahu svojich investícií uvádzala podrobné príklady nadnárodnej pridanej hodnoty, ako aj kľúčové ukazovatele odvetvových a medziodvetvových úspechov; vyzýva EIB, aby výsledky hodnotení ex post predkladala Európskemu parlamentu;

4.  pripomína, že činnosti, ktoré využívajú podporu EIB, musia byť v súlade s hlavnou úlohou banky podľa ZFEÚ, zásadami cieľov politiky EÚ uvedenými v stratégii Európa 2020 a dohodou z COP21; zdôrazňuje preto, že poslaním EIB je oživiť európske hospodárstvo v záujme podpory kvalitných pracovných miest a inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu v Únii, ako aj väčšej súdržnosti, ktorá je potrebná na zvrátenie rastúcej nerovnosti v rámci jednotlivých členských štátov, ako aj medzi nimi; preto dúfa, že je možné dosiahnuť čoraz užšiu spoluprácu medzi EIB, Komisiou a členskými štátmi s cieľom zlepšiť plánovanie a vymedzenie cieľov vedúcich k prehodnoteniu priorít, čo sa týka cieľov financovania;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že investície do MSP, začínajúcich podnikov, výskumu, inovácie, digitálneho hospodárstva a energetickej efektívnosti sú z dôvodu svojho dosahu a významu pre miestne aj celonárodné hospodárstvo najzákladnejším faktorom, ktorý poháňa oživenie hospodárstva v EÚ a podporuje tvorbu kvalitných pracovných miest;

6.  upozorňuje, že je stále potrebné, aby EIB prispievala k zmierňovaniu dlhodobého nedostatku investícií na základe zdravých ekonomických kritérií; zdôrazňuje, že v rámci hodnotenia financovaných projektov by sa mali zohľadniť aj sociálne, hospodárske a environmentálne externality (pozitívne aj negatívne), a to najmä pokiaľ ide o vplyvy, ktoré majú na miestne komunity, s cieľom zistiť, či sa občanom EÚ skutočne poskytuje pridaná hodnota;

7.  domnieva sa, že schvaľovanie investičných projektov by malo byť založené na spoľahlivej, nezávislej analýze posudzujúcej finančnú udržateľnosť a riziká spojené s projektmi, aby sa predišlo riziku socializácie strát a privatizácie ziskov, ak ide o verejné zdroje; zdôrazňuje, že verejné dotácie by sa mali poskytovať len na plnenie úloh všeobecného záujmu a v prípade, že trh nie je schopný zabezpečiť potrebné výsledky verejnej politiky;

8.  opätovne zdôrazňuje znepokojenie Európskeho parlamentu v súvislosti s vymedzením vyváženej stratégie, ktorá zahŕňa dynamické, spravodlivé a transparentné geografické rozloženie projektov a investícií medzi členskými štátmi s osobitným zameraním na menej rozvinuté krajiny a regióny; konštatuje, že 70 % celkového objemu úverov, ktoré EIB poskytla za rok 2016 (46,8 miliárd EUR), je sústredených v niekoľkých krajinách s najrozvinutejšími finančnými trhmi, čo ukazuje, že nie všetky členské štáty alebo regióny sú schopné takúto úroveň dosiahnuť a rovnako ťažiť z investičných príležitostí;

9.  vyjadruje podporu štyrom cieľom verejnej politiky EIB a dvom horizontálnym cieľom, ktoré sa prelínajú s týmito cieľmi, konkrétne hospodárskej a sociálnej súdržnosti a opatreniam v oblasti klímy, a ktoré sa týkajú viacerých otázok, od riešenia regionálnych rozdielov až po pomoc slabším regiónom, aby sa stali atraktívnejšími pre vytvorenie priaznivého prostredia na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu; opakuje však svoju výzvu EIB, aby obnovila hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť ako primárny cieľ verejnej politiky;

10.  vyzýva EIB, aby v prípade rozsiahlych projektov v oblasti infraštruktúry zohľadnila všetky riziká, ktoré pravdepodobne budú mať vplyv na životné prostredie, a aby prioritne financovala tie projekty, ktoré preukázali skutočnú pridanú hodnotu pre životné prostredie, hospodárstvo alebo miestne obyvateľstvo; zdôrazňuje význam prísneho monitorovania možných rizík korupcie a podvodov a žiada EIB, aby zmrazila všetky úvery na projekty, keď si to vyžaduje vyšetrovanie úradu OLAF alebo vnútroštátne vyšetrovanie;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty nemajú dostatočné kapacity na vykonávanie finančných nástrojov, využitie verejno-súkromných partnerstiev (PPP) a dosiahnutie synergie medzi rôznymi druhmi financovania, čo negatívne vplýva na celkový pokrok v investíciách;

12.  zdôrazňuje, že okrem prístupu EIB k poskytovaniu technickej pomoci a finančného poradenstva pre členské štáty v ľahko dostupnej forme treba optimalizovať aj využívanie finančných prostriedkov a grantov EÚ, a to na základe kombinácie úverov (projektové úvery, sprostredkované úvery, mikrofinancovanie, rizikový kapitál, kapitálové investície a investície do fondov), kombinovaného financovania (priame financovanie podporované dodatočnými zdrojmi investícií, napríklad zárukami, projektovými dlhopismi) a poradenstva (finančné a technické odborné znalosti); vyzýva preto EIB, aby v spolupráci s Komisiou poskytovala viac technickej pomoci v oblasti poradenstva a analytických služieb, riadenia projektov a budovania kapacít tým členským štátom, ktorých podiel financovania z EIB je nízky; pripomína, že finančné nástroje, ako sú napríklad projektové dlhopisy, by sa mali seriózne posudzovať so zreteľom na ich finančný, sociálny a environmentálny dosah s cieľom zabrániť tomu, aby sa celé riziko prenášalo na verejnosť;

13.  uznáva, že môžu existovať rozdiely medzi hodnotením uskutočniteľnosti projektov bankou a tradičným odvetvovým posúdením používaným v prípade štrukturálnych fondov; domnieva sa tiež, že účinnosť intervencií by sa mala posudzovať na základe potenciálu a udržateľnosti finančných nástrojov, ale aj so zreteľom na merateľné výsledky, ktoré by sa mohli dosiahnuť;

14.  vyzýva EIB, aby venovala pozornosť nákladovej efektívnosti svojich prevádzkových činností, a to dôsledným monitorovaním a vykazovaním administratívnych nákladov a poplatkov, z dôvodu vysokého počtu mandátov, ktoré EIB spravuje; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa činnosti vyvíjali s primeranými nákladmi; žiada EIB, aby do svojich správ zahrnula podrobné informácie o štruktúre nákladov a poplatkov spojených so správou (priame, nepriame a kumulatívne) v závislosti od povahy spravovaných mandátov, veľkosti projektov a použitých finančných nástrojov, t. j. úverov, záruk alebo kapitálu;

15.  považuje rating AAA za dôležité aktívum pre rozvoj investičnej stratégie EIB a dlhodobých priorít v poskytovaní úverov; pripomína však, že na to, aby nástroje a intervencie EIB, a to najmä tie, ktoré sú založené na presune rizika, prispeli k hospodárskemu rozvoju EÚ, nemôžu byť bez rizika;

16.  poznamenáva, že Spojené kráľovstvo upísalo 16,1 % kapitálu EIB, čo predstavuje 3,5 miliardy EUR splateného kapitálu a 35,7 miliardy EUR kapitálu banky splatného na požiadanie; žiada manažment EIB, aby zistil, aký vplyv bude mať brexit na EIB, a urýchlene o tom informoval Európsky parlament, s cieľom zachovať jej schopnosť plniť ciele politík;

17.  vyzýva EIB, aby vzhľadom na najnaliehavejšiu výzvu, ktorú jej spôsobilo rozhodnutie Spojeného kráľovstva uplatniť článok 50, pričom uznáva, že podrobné podmienky vystúpenia nemožno vopred zaistiť, poskytla Európskemu parlamentu podrobný prehľad projektov a fázy ich vykonávania do konca roku 2017, ako aj predbežné posúdenie možných rizík;

Zlepšenie monitorovania pridanej hodnoty a doplnkovosti v rámci finančného hospodárenia EIB

18.  poznamenáva, že portfólio úverov, záruk a investícií EIB v roku 2016 zmobilizovalo celkové investície vo výške 280 miliárd EUR; berie na vedomie, že investície v hodnote 67,7 miliardy EUR súviseli so schváleniami v rámci EFSI v roku 2016, ktoré boli zamerané predovšetkým na menšie spoločnosti (31 %), energetiku (22 %) a výskum, vývoj a inováciu (22 %); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že veľká časť investícií v rámci portfólia EFSI bola vyčlenená na projekty spojené s fosílnymi palivami; opäť zdôrazňuje potrebu dôkladnej analýzy a hodnotenia vplyvu každého projektu na životné prostredie;

19.  nazdáva sa, že zvýšenie vplyvu a zabezpečenie doplnkovosti majú rozhodujúci význam; berie na vedomie modelovanie a odhadovaný dosah činností EIB, ktoré by mali pomôcť vytvoriť dodatočný rast HDP na úrovni 1,1 % a ďalších 1,4 milióna pracovných miest do roku 2030; víta skutočnosť, že 385 000 MSP bude mať prospech z financovania z EIF, pričom pripomína, že MSP sú chrbtovou kosťou hospodárstva EÚ a hnacími silami zamestnanosti a udržateľného rastu; žiada EIB, aby pravidelne podávala správy o aktualizovanom pákovom efekte; chápe však, že pákový efekt sa v jednotlivých odvetviach líši a že projekt s menším pákovým efektom nemusí nevyhnutne mať nízku pridanú hodnotu;

20.  zdôrazňuje, že činnosť EIB v súčasnom období pomalého oživenia sa musí obozretne zameriavať na vysoko kvalitné projekty zabezpečujúce posilnenú doplnkovosť vo vzťahu k ďalším existujúcim nástrojom Únie a hlavným operáciám EIB; preto dúfa, že je možné dosiahnuť užšiu spoluprácu medzi EIB, Komisiou a členskými štátmi v záujme väčšej pružnosti trhu a zlepšenia digitálnej a dopravnej infraštruktúry, ktorej absencia je často vnímaná ako prekážka pre investície;

21.  zastáva názor, že v súvislosti s každým financovaným projektom treba poskytnúť príslušné kvalitatívne informácie o riadení na základe monitorovania alebo ukazovateľov doplnkovosti, a to spolu s rizikovou expozíciou, aby sa umožnilo riadne posúdenie jeho pridanej hodnoty, jeho prípadnej úlohy ako hybnej sily účinnosti alebo jeho prínosu k hospodárstvu EÚ;

22.  žiada EIB, aby v prípade, že ide o pákový efekt EÚ na verejné zdroje, predkladala presné informácie o dosiahnutom minimálnom a priemernom pákovom efekte poskytnutom príjemcom alebo projektom, ako aj o objeme prilákaného súkromného kapitálu; žiada, aby sa jasne identifikoval podiel zodpovedajúci pákovému efektu financovania z verejných zdrojov a súkromného kapitálu; domnieva sa, že hrozí riziko, že multiplikačný účinok je nadhodnotený a že vymedzené ciele a výsledky boli jednoducho len prognózami, ktoré nie sú potvrdené konkrétnymi, presnými, jasnými a aktuálnymi štatistikami;

Doterajšie výsledky EFSI

23.  konštatuje, že ku koncu roka 2016 mal EFSI podľa očakávaní zmobilizovať celkové oprávnené investície vo výške 163,9 miliardy EUR; konštatuje však tiež, že podľa operačného plánu skupiny EIB na rok 2018 skutočný objem zmobilizovaných investícií v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) a okna pre MSP (SMEW) v roku 2016 predstavoval 85,5 miliardy EUR, čo spolu s 37 miliardami EUR za rok 2015 predstavuje celkové investície, ktoré zmobilizoval EFSI, v objeme 122,5 miliardy EUR;

24.  vznáša otázku, či zvýšený cieľ 500 miliárd EUR možno dosiahnuť pri vykonávaní EFSI 2.0, a vyzýva EIB, aby preukázala pridanú hodnotu EFSI ako finančného nástroja na stimulovanie súkromných investícií;

25.  pripomína, že hlavným dôvodom existencie EFSI, ktorý je na rozdiel od ostatných bežných nástrojov financovania EIB podporovaný z rozpočtu EÚ, je zabezpečiť doplnkovosť určením skutočne doplnkových a inovatívnych odvetví orientovaných na budúcnosť a projektov s vyšším rizikom, ako aj nových partnerov zo súkromného sektora;

26.  konštatuje, že komplementárnosť medzi rôznymi piliermi Investičného plánu pre Európu (IPE) je stále v zárodku; berie na vedomie, že hoci má skupina EIB veľký vplyv na Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) v rámci 2. piliera, má veľmi obmedzený vplyv na zvyšok 2. piliera (zabezpečenie toho, aby sa investičné financovanie dostalo do reálnej ekonomiky) či na 3. pilier (zlepšenie investičného prostredia – reforma regulácie);

27.  zdôrazňuje význam kritérií doplnkovosti, ktoré so sebou prinášajú potrebu podporovať operácie, ktoré majú nárok na podporu z EFSI len vtedy, keď riešia jasne identifikované zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, a ktoré by sa nemohli vykonávať v tom istom rozsahu alebo v rovnakom časovom rámci bez podpory z EFSI; žiada skupinu EIB, aby v plnej miere využívala svoju schopnosť niesť riziko s cieľom vyberať inovatívne podniky, ale zároveň preukázať potenciál priniesť skutočnú pridanú hodnotu, napríklad vo forme stabilných a kvalitných pracovných miest;

28.  pripomína, že posúdenie doplnkovosti všetkých projektov podporovaných z EFSI musí byť riadne zdokumentované; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hodnotiace tabuľky týkajúce sa schválených operácií sa v rámci EFSI 1.0 nezverejňujú; pripomína, že to vyvoláva pochybnosti z hľadiska zodpovednosti aj transparentnosti; zdôrazňuje význam transparentnosti v súvislosti s hodnotiacou tabuľkou ukazovateľov EFSI, čo je nevyhnutné aj vzhľadom na potrebu, aby investičný výbor EFSI niesol zodpovednosť, a preto berie pozitívne na vedomie, že hodnotiaca tabuľka ukazovateľov sa v rámci EFSI 2.0 bude zverejňovať; zdôrazňuje tiež potrebu jasnejšej definície zásady doplnkovosti vo vzťahu k činnostiam s vyšším rizikom než štandardné operácie EIB s cieľom zabezpečiť väčšiu konzistentnosť a transparentnosť pri výbere projektov;

29.  vyzýva EIB, aby poskytla úplné a relevantné kvalitatívne informácie týkajúce sa riadenia v súvislosti s plnením stanovených cieľov EFSI, ktoré preukážu ich skutočnú doplnkovosť a dosah v porovnaní s referenčnými hodnotami;

30.  vyzýva banku, aby poskytla informácie o projektoch EFSI, ktoré potenciálne zahŕňajú infraštruktúrne zariadenia s vážnym dosahom na životné prostredie a spornou doplnkovosťou, ako sú biorafinérie, oceliarne, zariadenia na spätné splyňovanie a skladovanie plynu a diaľnice; vyzýva banku, aby skutočne zohľadňovala vyhlásenia miestnych orgánov, komunít zainteresovaných strán a skupín občianskej spoločnosti v súlade so svojimi postupmi hĺbkovej analýzy; odporúča EIB, aby so zreteľom na zásadu predbežnej opatrnosti zmrazila, a v prípade potreby zrušila financovanie, ak existuje akýkoľvek vedecký dôkaz alebo vážne riziko poškodzovania životného prostredia, spoločenských škôd alebo škôd spôsobených miestnym komunitám;

31.  trvá na tom, že investičný výbor by mal na účely vyvodzovania zodpovednosti pravidelne posudzovať vývoj investícií zameraných na výsledky prostredníctvom hodnotiacej tabuľky ukazovateľov, aby sa identifikovali projekty, ktoré sú dobre cielené z hľadiska ich účinného makroekonomického vplyvu alebo stimulačného účinku na udržateľný rast a zamestnanosť; požaduje objektívny prehľad doplnkovosti a pridanej hodnoty týchto projektov, ako aj ich zlučiteľnosti s politikami Únie alebo s inými klasickými operáciami EIB;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len 20 % financovania z EFSI išlo na podporu projektov, ktoré prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, zatiaľ čo štandardné portfólio EIB dosiahlo prah 25 %; vyzýva EIB, aby za každých okolností zabezpečila dodržiavanie svojich najprísnejších noriem, a to so zreteľom na ochranu životného prostredia a plnenie kritérií COP21;

33.  je znepokojený skutočnosťou, že na konci roka 2016 investície EFSI do sociálnej infraštruktúry (ľudský kapitál, kultúra a zdravie) predstavovali len 4 % (menej ako 900 miliónov EUR), takže bola najmenej podporovaným sektorom v rámci EFSI ako celku, ako aj v rámci oboch okien (IIW a SMEW); zdôrazňuje, že existuje jasná a naliehavá potreba výrazne zvýšiť podiel a objem takýchto investícií;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že existujúce podporné služby nie sú prítomné na miestnej úrovni v každom členskom štáte, aby sa mohli riešiť kapacitné nedostatky; je presvedčený, že miestnym a regionálnym aktérom by sa mali poskytovať adekvátne vysvetlenia alebo strategické usmernenia, najmä pokiaľ ide o postavenie EFSI a možné kombinovanie s inými fondmi Únie alebo EIB; konštatuje, že spolupráca medzi EFSI a ostatnými zdrojmi financovania z EÚ (programy COSME, Horizont 2020) by sa mala zlepšiť, aby poskytovali lepšie synergické účinky; poukazuje na to, že EFSI by sa nemal považovať iba za ďalší dodatočný zdroj financovania a že by sa náležitá pozornosť mala venovať tomu, aby nedochádzalo k dvojitému zameraniu alebo dvojitému financovaniu;

35.  berie na vedomie nárast objemu osobitných činností EIB vyplývajúcich z prvého roka a pol vykonávania EFSI; domnieva sa, že osobitné činnosti EIB podporované z EFSI musia v porovnaní s inými finančnými nástrojmi EIB, EIF alebo Únie prinášať doplnkovosť;

36.  naliehavo žiada zlepšenie transparentnosti výberového procesu operácií a zverejňovanie všetkých operatívnych informácií o podpísaných operáciách prostredníctvom hodnotiacej tabuľky ukazovateľov, ako aj posilnenie zodpovednosti za operácie;

37.  žiada, aby sa mechanizmy správy a riadenia zracionalizovali s cieľom lepšie vymedziť príslušné povinnosti Komisie a EIB, zabezpečiť nezávislosť a predchádzať konfliktom záujmov zo strany rôznych aktérov zapojených do procesu rozhodovania, najmä členov investičného výboru EFSI;

38.  víta zvýšenú zodpovednosť EFSI 2.0 voči Európskemu parlamentu (aj prostredníctvom pravidelných správ a zástupcu EP v riadiacej rade EFSI), ako aj zvýšenie transparentnosti hodnotiacej tabuľky ukazovateľov EFSI; očakáva teda, že posúdenia projektov v súlade s hodnotiacou tabuľkou ukazovateľov sa budú zverejňovať podľa nariadenia o EFSI 2.0 s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky EÚ používali len ako záruka za projekty, ktorých povaha odôvodňuje takúto dodatočnú verejnú podporu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že k návrhu na predĺženie trvania EFSI nebolo pripojené ani posúdenie vplyvu, ako sa predpokladá v usmerneniach o lepšej tvorbe práva, ani hodnotenie ex ante, ako sa vyžaduje v článkoch 30 a 140 nariadenia o rozpočtových pravidlách pre výdavkové programy a finančné nástroje;

39.  odporúča, aby výročné správy uvádzali, ako EIB vykonala odporúčania uvedené v uzneseniach Európskeho parlamentu, čo je prax v oblasti zodpovednosti, ktorá by sa mala formalizovať;

Prehľad nástrojov zmien a vytvárania hodnoty pri realizácii cieľov verejnej politiky EÚ

40.  berie na vedomie správu o operáciách EIB v rámci EÚ v roku 2016, v ktorej sa opisuje financovanie, ktoré poskytla v štyroch základných oblastiach verejnej politiky, t. j. inovácia a zručnosti (19,6 % podpísaných úverov EIB v roku 2016 vo výške 13,1 miliardy EUR), MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou (31,7 % – 21,3 miliardy EUR), infraštruktúra (27,1 % – 18,1 miliardy EUR) a životné prostredie (21,6 % – 14,5 miliardy EUR);

41.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe o operáciách EIB v rámci EÚ v roku 2016 nie sú žiadne štruktúrované informácie o jednej z prierezových politík banky, a to politike hospodárskej a sociálnej súdržnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2016 EIB už druhý rok v rade nedosiahla plánovanú výšku 30 % investícií na politiku súdržnosti (v rámci EÚ dosiahla 26,8 % v roku 2016 a 25,2 % v roku 2015);

42.  zdôrazňuje potrebu začleniť do výročných správ EIB podrobnejšiu analýzu investičných požiadaviek podľa odvetví v EÚ, aby bolo možné určiť všetky oblasti, v ktorých investície zaostávajú za požiadavkami so zreteľom na plnenie priorít EÚ; domnieva sa, že EIB by mala posúdiť schopnosť svojich investičných nástrojov odstrániť takéto deficity;

43.  domnieva sa, že zvýšenie úverovej činnosti EIB by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom efektívnejšieho a strategickejšieho prideľovania zdrojov so zameraním na produktívne a udržateľné investičné projekty s preukázanou pridanou hodnotou, ako aj lepších synergií s verejnými finančnými prostriedkami, s cieľom posilniť verejné investície a stimulovať vnútorný dopyt; zdôrazňuje, že takéto zvýšenie by mala sprevádzať zodpovedajúca diverzifikácia súboru produktov EIB vrátane účinnejšieho a transparentnejšieho využívania verejno-súkromných partnerstiev – a to pri zachovaní rovnováhy medzi verejnými a súkromnými prínosmi – ako aj iné inovatívne riešenia, aby sa lepšie riešili potreby reálnej ekonomiky;

44.  upozorňuje na početné výzvy adresované EIB, aby stimulovala a uľahčovala šírenie najlepších postupov vo všetkých členských štátoch, najmä prostredníctvom príslušných národných podporných bánk, investičných platforiem a inštitúcií, ktoré predstavujú hlavný nástroj koordinovanej reakcie EÚ na nízku úroveň investícií;

45.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sociálne investície predstavujú menej než 6 % ročného portfólia EIB; zdôrazňuje, že sociálna súdržnosť je pre EIB kľúčovým cieľom v rámci horizontálnych priorít, a trvá na tom, že banka by mala zohľadňovať potrebu znižovať nerovnosti a rozdiely v rámci EÚ a investovať do sociálneho sektora v širšom geografickom meradle;

Podpora MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou

46.  uznáva, že trend vývoja viacerých finančných nástrojov na podporu MSP predstavuje v porovnaní s klasickými grantmi politickú výzvu a posun v podobe monitorovania transakcií, správy fondov a úrovne alebo rýchlosti platieb MSP; poukazuje na to, že MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou zohrávajú kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve tým, že vytvárajú pracovné miesta a bohatstvo a podporujú inováciu; zdôrazňuje, že MSP tvoria 90 % podnikov v EÚ a zamestnávajú dve tretiny aktívneho obyvateľstva, a že preto musí podpora prístupu k financovaniu pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou ostať kľúčovou prioritou EIB; pripomína, že EIB by mala byť jednou z inštitúcií, ktoré pomáhajú prekonať deficit financovania, ktorému MSP čelia;

47.  konštatuje, že podpora EIB pre MSP predstavovala približne 33,6 % jej financovania v roku 2016 prostredníctvom Európskeho investičného fondu, pričom sa mobilizovali investície vo výške 36,2 miliardy EUR prostredníctvom finančných sprostredkovateľov s cieľom udržať 3,8 milióna pracovných miest;

48.  berie na vedomie rozšírenie rozsahu produktov InnovFin založením dvoch nových nástrojov financovania so zameraním na demonštračné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a infekčných chorôb; víta novú operáciu vo výške 140 miliónov EUR zahŕňajúcu platformu na partnerské poskytovanie úverov, ktorá spája investorov s MSP, ktoré hľadajú financovanie;

49.  vyzýva EIB, aby užšie spolupracovala so svojimi finančnými sprostredkovateľmi v členských štátoch tak, aby šírili relevantné informácie potenciálnym príjemcom s cieľom vytvoriť prostredie ústretové pre podnikateľov, ktoré MSP poskytne jednoduchší prístup k financovaniu; zdôrazňuje význam EIB pri sprostredkovaní partnerstiev a posilňovaní podporných nástrojov na financovanie činností mikropodnikov, malých a stredných podnikov a inovatívnych začínajúcich podnikov; okrem toho vyzýva EIB, aby viac spolupracovala s regionálnymi verejnými inštitúciami s cieľom optimalizovať možnosti financovania pre MSP;

50.  zdôrazňuje, že EIB musí ďalej rozvíjať svoju kultúru rizika s cieľom zvýšiť svoju účinnosť a komplementárnosť medzi vlastnými intervenciami a rôznymi politikami EÚ, najmä v hospodársky znevýhodnených regiónoch alebo regiónoch, ktorým chýba stabilita, a to v súlade s opakujúcim sa a dlhodobým cieľom uľahčenia prístupu MSP k financovaniu, ale bez porušenia zásad riadneho hospodárenia;

51.  zdôrazňuje, že investičné programy treba prispôsobiť malým projektom, aby sa zabezpečila účasť MSP; je presvedčený, že EIB by mala prispieť k riešeniu nedostatočného financovania mikropodnikov, a to prostredníctvom zvýšeného využívania finančných nástrojov a produktov, ako sú nástroje mikrofinancovania a záruky;

52.  zdôrazňuje, že prístup k financovaniu a internacionalizácia sú významnými prekážkami, ktorým čelia MSP; zdôrazňuje, že MSP sú oporou európskeho hospodárstva; vyjadruje presvedčenie, že EIB, aj keď podnikla kroky správnym smerom, musí urobiť viac na zabezpečenie jednoduchšieho a účinnejšieho prístupu MSP k financovaniu, aby sa mohli začleniť do globálnych hodnotových reťazcov; domnieva sa, že EIB musí podporovať podniky z EÚ, ktoré chcú podnikať v zahraničí, a to aj prostredníctvom nástroja na financovanie obchodu;

Inovácia a zručnosti

53.  zdôrazňuje, že investície do inovácie a zručností majú zásadný význam pre rozvoj vedomostnej ekonomiky v Európe a na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 vrátane cieľa vynakladať 3 % HDP na výskum a vývoj; predovšetkým dúfa, že EIB bude v spolupráci s Komisiou a členskými štátmi financovať projekty, ktoré môžu zaručiť, že v krátko- až strednodobom horizonte pokryjú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý predstavuje silnú prekážku pre investície;

54.  konštatuje, že celkové úvery na inovačné projekty dosiahli v roku 2016 úroveň 13,5 miliardy EUR, z čoho 12,2 miliardy EUR sa týkalo prvých podpisov, pričom celkové projektové investičné náklady zodpovedajúce novým operáciám dosiahli 50,2 miliardy EUR;

55.  vyzýva EIB, aby zabezpečila podporu inovačných spoločností, pokiaľ ide o ich vývoj a komercializáciu nových výrobkov, procesov a služieb, keďže sa stretávajú s problémami pri získavaní finančnej pomoci od komerčných bánk; zdôrazňuje úlohu EIB v podpore dokončenia európskej digitálnej siete (napr. rýchleho širokopásmového pripojenia) a vytvorení digitálneho jednotného trhu vrátane digitálnych služieb; nabáda EIB, aby vypracovala stimuly zamerané na podporu verejných a súkromných investícií do výskumu a vývoja v oblasti informačných a komunikačných technológií, vied o živej prírode, potravín, udržateľného poľnohospodárstva, lesníctva a nízkouhlíkových technológií;

56.  víta revíziu programu poskytovania úverov na vedomostnú ekonomiku v oblasti vzdelávania, čo viedlo k rozšíreniu financovania nad rámec iniciatív zameraných na mladých ľudí tak, aby zahŕňali odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie pre všetky vekové skupiny;

Investície do infraštruktúry

57.  domnieva sa, že Únia by mala prioritne realizovať projekty so skutočnou európskou pridanou hodnotou; je presvedčený, že inovatívne a efektívne hospodárstvo potrebuje moderný, ekologický a vysokokvalitný dopravný systém a infraštruktúru, ktoré by mali patriť medzi priority Únie, s osobitným zameraním na inovatívne multimodálne infraštruktúrne a dopravné riešenia v riedko osídlených oblastiach;

58.  vyzýva EIB, aby venovala väčšiu pozornosť realizácii projektov v oblasti infraštruktúry, a to najmä v slabších regiónoch, s cieľom zabrániť spomaľovaniu procesu hospodárskej konvergencie; žiada preto, aby sa na úrovni EÚ uvažovalo o verejnom financovaní opatrení, a to aj dočasného charakteru, ktoré môžu priniesť skutočné oživenie verejných investícií do infraštruktúry;

59.  zdôrazňuje, že európska investičná politika musí venovať väčšiu pozornosť horizontálnym otázkam, a to najmä pokiaľ ide o budúce udržateľné dopravné prostriedky a služby, čo si bude vyžadovať súbežný a koherentný rozvoj alternatívnych energetických a telekomunikačných sietí; zdôrazňuje preto kľúčovú úlohu EIB pri poskytovaní dlhodobého financovania, ktoré je potrebné pre tieto typy projektov, za konkurencieschopných podmienok;

60.  berie na vedomie, že činnosť EIB v oblasti financovania infraštruktúry a dopravy predstavovala v roku 2016 celkovo 18,1 miliardy EUR, a pripomína, že je dôležité zabezpečiť skutočnú hospodársku, environmentálnu a spoločenskú pridanú hodnotu pre občanov EÚ, ako aj podrobné hodnotenie vybraných projektov ex ante a hodnotenie dosiahnutých výsledkov ex post;

61.  vyzýva EIB, aby v súvislosti s operáciami v oblasti infraštruktúry v rámci EÚ investovala výrazne viac zdrojov do poskytovania komplexnej poradenskej pomoci orgánom na miestnej úrovni a menším obciam, a to v skoršej fáze identifikácie a predbežného hodnotenia projektov;

62.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o úver vo výške 1,5 miliardy EUR, ktorý EIB poskytla na projekt transjadranského plynovodu, ktorý v prípade tranzitných krajín, t. j. Albánska, Grécka a Talianska, v rozličnom rozsahu nespĺňa minimálne environmentálne a sociálne normy stanovené rovníkovými zásadami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EBOR naň už vyčlenila finančné prostriedky vo výške 500 miliónov EUR, a domnieva sa, že tento projekt nie je vhodný na investíciu EIB a jeho financovanie by nemala zvažovať žiadna banka, ktorej cieľom sú spoločensky a environmentálne zodpovedné investície;

Opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy

63.  berie na vedomie záväzok EIB, aby aspoň 25 % úverového portfólia EÚ išlo na nízkouhlíkový rast odolný voči zmene klímy; poznamenáva, že v roku 2016 celková hodnota operácií týkajúcich sa životného prostredia dosiahla 14,4 miliardy EUR, z čoho operácie udržateľnej dopravy predstavovali 4,9 miliardy, ochrana životného prostredia a efektívne využívanie prírodných zdrojov 5 miliárd a operácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti 4,6 miliardy EUR; ďalej konštatuje, že podpísané úvery spojené s prierezovým cieľom boja proti zmene klímy predstavovali 17,5 miliardy EUR;

64.  zdôrazňuje význam cieľov stanovených na COP21 v súvislosti s dopravou v boji proti zmene klímy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že z doprava predstavuje takmer štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia v mestách, pričom emisie v tomto sektore zostávajú stále vyššie než v roku 1990; konštatuje, že v období rokov 2014 – 2016 EIB financovala energetické projekty v oblasti fosílnych palív v členských štátoch v celkovej výške 5,3 miliardy EUR, a to konkrétne dva ropné projekty, jeden uhoľný projekt a 27 projektov spojených s plynom, a okrem toho poskytla 976 miliónov EUR prostredníctvom vonkajšej záruky na financovanie šiestich projektov mimo EÚ, z ktorých jeden sa týkal uhlia a päť sa týkalo zemného plynu; zdôrazňuje, že financovanie by malo podporovať zmenu z cestnej na udržateľnejšie formy dopravy;

65.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby projekty, ktoré majú byť financované alebo spolufinancované EIB, boli v súlade s národnými cieľmi v oblasti klímy súvisiacimi s implementáciou COP21;

66.  vyzýva EIB, aby posilnila financovanie projektov v súlade so svojou stratégiou v oblasti zmeny klímy a Parížskou dohodou a postupne ukončila svoju podporu fosílnych palív, aby sa stala kľúčovým nástrojom EÚ v globálnom spoločnom úsilí o boj proti zmene klímy, a aby podporovala udržateľný rozvoj a dosiahnutie konkurencieschopnejšieho, bezpečnejšieho a udržateľnejšieho energetického systému v súlade s energetickou stratégiou do roku 2030; na tento účel vyzýva EIB, aby sa zdržala financovania projektov spojených so značným znečisťovaním životného prostredia a zastaranými technológiami, a to najmä pri uľahčovaní investícií v odvetví energetiky; vyzýva EIB, aby zvýšila svoje úvery na projekty verejnej infraštruktúry, ktoré sú zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy (napr. povodní) a na malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

67.  vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala svoju podporu odvetviu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o decentralizované a malé projekty;

Reakcia na globálne výzvy

68.  pripomína, že 10 % celkovej úverovej činnosti EIB je určených na operácie mimo Únie, a konštatuje, že celková suma, ktorú EIB ponúkla predkladateľom projektov mimo EÚ, sa od roku 2015 zvýšila; preto zdôrazňuje význam každoročného podávania správ EIB o jej operáciách mimo Únie z hľadiska dodržiavania všeobecných zásad, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako aj význam náležitej úlohy EIB, ktorú zohráva v rámci obnoveného záväzku EÚ voči súdržnosti politík v záujme rozvoja a na základe súladu s ďalšími politikami EÚ, programom OSN do roku 2030 a Parížskou dohodou, a jej podpory vzdelávania a vytvárania dôstojných pracovných miest, zabezpečovania plného dodržiavania ľudských, pracovných a environmentálnych práv a presadzovania rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že EIB by mala pri podpore podnikov z EÚ v zahraničí náležite zohľadniť obchodnú stratégiu EÚ vrátane súčasných a budúcich obchodných dohôd;

69.  vyzýva EIB, aby v spolupráci s ESVČ a GR DEVCO Komisie vypracovala metodiku na meranie vplyvu svojich operácií poskytovania úverov mimo EÚ na rozvojovú spoluprácu EÚ celkovo, a najmä pokiaľ ide o program 2030 a vplyv na ľudské práva;

70.  berie na vedomie iniciatívy EIB zamerané na posilnenie odolnosti hospodárstva v krajinách pôvodu migrácie, a najmä jej úsilie rozvíjať silný multiplikačný účinok vonkajšej politiky EÚ v Afrike;

71.  zastáva názor, že EIB musí posilniť svoju kapacitu v oblasti prevzatia rizík a poskytovania záruky za riziká, najmä pokiaľ ide o projekty na rozvoj a posilnenie súkromného sektora a projekty, ktoré sú súčasťou iniciatívy na posilnenie odolnosti hospodárstva;

72.  opakuje, že je potrebné, aby Dvor audítorov zintenzívnil svoje hodnotenia operácií EIB, ktoré využívajú rozpočet EÚ, a aby viac kontroloval operácie v rámci mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov (ELM);

73.  zdôrazňuje skutočnosť, že vonkajšie operácie EIB by mali pôsobiť ako podpora oblastí politiky, ktoré sú pre EÚ veľmi dôležité;

74.  berie na vedomie, že EIB zvyšuje kapacitu balíka na financovanie s vplyvom na AKT a mení ho na revolvingový fond, pričom 300 miliónov EUR je určených na riešenie migrácie priamo prostredníctvom podpory iniciatív súkromného sektora; berie na vedomie, že EIB poskytne aj 500 miliónov EUR v rámci investičného nástroja AKT na projekty verejného sektora so zameraním na migráciu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa finančné prostriedky EIB nepoužívali na účely bezpečnosti alebo kontroly hraníc; domnieva sa, že pozornosť by sa mala skôr zamerať na trvalo udržateľný rozvoj tretích krajín; opäť zdôrazňuje význam dôkladnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv so zreteľom na realizované projekty; vyzýva EIB, aby pri vykonávaní svojich projektov zohľadnila akékoľvek prípady porušovania ľudských práv a aby na základe toho prípadne ukončila poskytovanie úverov; odporúča, aby EIB do konca roku 2018 súhlasila s tým, že bude dodržiavať príslušné dohovory OSN v oblasti ľudských práv s cieľom zefektívniť náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv na všetkých úrovniach projektového cyklu; žiada o vypracovanie praktických usmernení o posudzovaní aspektov súvisiacich so všetkými základnými ľudskými právami a s dotknutými skupinami, ktoré sa majú používať pri hodnotení ex ante a priebežnom monitorovaní v rámci jednotlivých projektov; vyžaduje posúdenie zo strany Komisie s cieľom poukázať na riziká porušovania ľudských práv v rámci záruky EÚ;

75.  poukazuje na účinnosť investičného nástroja zriadeného v roku 2003 podľa Dohody z Cotonou a žiada, aby bol nástroj tohto druhu zachovaný aj po opätovnom prerokovaní dohôd, ktoré viažu EÚ a jej partnerov z krajín AKT, v roku 2020;

76.  vyzýva EIB, pokiaľ ide o jej nový ELM, aby zabezpečila, že nová priorita týkajúca sa migrácie, ktorá pribudla k pôvodným prioritám, t. j. klíme, MSP a sociálno-ekonomickej infraštruktúre, prinesie skutočnú pridanú hodnotu a doplnkovosť; zdôrazňuje preto, že treba vhodným spôsobom vykonávať novovytvorenú iniciatívu na posilnenie odolnosti hospodárstva a podporovať projekty, ktoré sú odlišné od projektov financovaných v minulosti;

77.  víta úlohu EIB pri rozvoji miestneho súkromného sektora a jej podporu pre mikrofinancovanie a uznáva, že jej činnosti ponúkajú nové hospodárske a obchodné príležitosti; zdôrazňuje, že činnosti EIB treba náležite a efektívne prispôsobiť súčasným medzinárodným výzvam; žiada rozšírenie ELM, aby EIB mala väčšiu úlohu pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a poskytovaní strategickej reakcie s cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie a aby zohrávala aktívnejšiu úlohu v novej stratégii pre súkromný sektor; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby sa viac zapájala do projektov infraštruktúry, dopravy a digitalizácie, ktoré sú potrebné na podporu miestnych a regionálnych obchodných trás, a podporila internacionalizáciu MSP, a tým aktívne prispievala k vykonávaniu dohody WTO o uľahčení obchodu; opakuje, že činnosti EIB musia byť v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

78.  konštatuje, že v roku 2016 EIB schválila nové nástroje pre mikrofinancovanie, jeden pre Karibskú oblasť, jeden pre tichomorskú oblasť a dva pre Afriku v celkovej výške 110 miliónov EUR a jeden pre južné susedstvo vo výške 75 miliónov EUR; pripomína, že nástroje EIB pre mikrofinancovanie a jej technická pomoc umožnili poskytnúť 300 miliónov EUR viac než 1,5 miliónu príjemcov; vyzýva EIB, aby do svojej budúcej správy začlenila pákový efekt týchto nástrojov spolu s finančnými prostriedkami pridelenými prostredníctvom finančných nástrojov vonkajšej činnosti;

79.  berie na vedomie skutočnosť, že v roku 2016 smerovala polovica všetkých operácií EIB v oblasti poskytovania úverov v rámci ELM k miestnym finančným sprostredkovateľom s cieľom podporiť mikroúvery; vyzýva EIB, aby vykonala rodové hodnotenie poskytovania úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov vzhľadom na to, že mikroúvery sú určené väčšinou podnikateľkám;

80.  berie na vedomie, že EIB plánuje vytvoriť dcérsku spoločnosť v rámci skupiny EIB s cieľom, aby sa stala rozvojovou bankou EÚ; vyzýva EIB a Komisiu, aby pokračovali v týchto prípravách čo najtransparentnejším a najinkluzívnejším spôsobom, čo zahŕňa aj proces verejnej konzultácie;

81.  konštatuje, že EIB môže mať prostredníctvom svojich úverových nástrojov významný vplyv na novú hospodársku diplomaciu EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EIB musí pri svojich operáciách prihliadať na hospodárske aspekty diplomacie;

82.  podporuje posilnenie partnerstiev medzi EIB a rozvojovými agentúrami členských štátov a projekty, ktoré EIB vykonáva spoločne s inými multilaterálnymi rozvojovými bankami, najmä v prípade, keď účelom daných projektov je prispieť k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

83.  konštatuje, že podporné operácie v oblasti priamych zahraničných investícií (PZI) zamerané na Áziu boli v posledných niekoľkých rokoch nedostatočné; zdôrazňuje, že investori z EÚ, a najmä MSP, by mali mať väčšie zastúpenie na čínskom a indickom trhu a na trhoch krajín združenia ASEAN a mali by využívať rovnaké podmienky; vyzýva EIB, aby spoločnostiam z EÚ poskytovala priame financovanie na podporu zahraničných investícií, a to aj prostredníctvom ELM;

Posilnenie správy a riadenia, obchodných postupov, transparentnosti a noriem v oblasti zodpovednosti EIB

84.  domnieva sa, že väzba medzi dosahom a kontrolou výsledkov na jednej strane a väčšou zodpovednosťou a viditeľnosťou na strane druhej by sa mala posilniť, a to na základe postupu zabezpečovania vierohodnosti, ktorý je záväzný pre všetky zainteresované strany (finančných sprostredkovateľov, predkladateľov a konečných prijímateľov s dôkladnými kontrolami integrity a zásady „poznaj svojho zákazníka“); vyzýva EIB, aby zverejňovala informácie o čiastkových projektoch s vysokým rizikom a aby si vymieňala skúsenosti s inými medzinárodnými multilaterálnymi rozvojovými bankami, najmä z oblasti výmeny informácií o výsledkoch hĺbkovej analýzy podnikových alebo daňových záležitostí alebo hodnotení podľa zásady „poznaj svojho klienta“;

85.  uznáva význam zvyšovania povedomia na miestnej a regionálnej úrovni o dostupnosti financovania a technickej pomoci v celej EÚ; okrem toho uznáva, že primeraná informovanosť o účasti EIB na financovaní projektov pre rôzne zainteresované strany je kľúčová, ak si občania na miestnej úrovni majú uvedomiť svoje právo odvolať sa a podať sťažnosť kancelárii pre vybavovania sťažností a európskej ombudsmanke; konštatuje, že v roku 2016 bolo zaregistrovaných 89 sťažností, z ktorých bolo 84 prípustných, v porovnaní s 56 žiadosťami prijatými v roku 2015;

86.  vyjadruje znepokojenie nad navrhovanou revíziou politiky týkajúcej sa mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností (EIB CM), a vyzýva EIB, aby zabezpečila najmä to, že vedúci EIB CM náležite zaregistruje všetky sťažnosti a informuje navrhovateľov o prijatí sťažnosti ešte pred prijatím rozhodnutia o prípustnosti; aby zabezpečila nezávislosť vedúceho EIB CM od ostatných častí riadiacej štruktúry banky a to, aby mohol prijímať všetky rozhodnutia o prípustnosti sťažnosti bez toho, aby musel konzultovať s útvarmi skupiny EIB, a to aj rozhodnutia o vhodnosti sťažnosti na vyšetrovanie/kontrolu dodržiavania predpisov alebo mediáciu, aj keď neexistuje dohoda s útvarmi EIB, generálnym inšpektorom alebo predstavenstvom; aby sa riadila príkladmi, ktoré uviedla európska ombudsmanka k definícii nesprávneho úradného postupu, tak, aby zahŕňal formy nedostatočného alebo nefunkčného úradného postupu, ako sú napríklad administratívne nezrovnalosti, nespravodlivosť, diskrimináciu, zneužitie právomoci, neposkytnutie odpovede, odmietnutie poskytnutia informácií a zbytočné oneskorenia; a aby zabezpečila čo najväčšiu transparentnosť tohto postupu, pričom CM bude aktívne zverejňovať informácie o svojich postupoch, operáciách a prípadoch, a väčšiu transparentnosť postupov prijímania vedúceho a zamestnancov CM;

87.  upozorňuje na obavy vznesené v priebehu verejných konzultácií v súvislosti s určitými návrhmi na revíziu kancelárie pre vybavovanie sťažností EIB, t. j. vylúčenie CM z prípadov týkajúcich sa verejného obstarávania, ako aj otázok súvisiacich so zákonnosťou politiky EIB a obmedzenie nezávislosti kancelárie pre vybavovanie sťažností plánovanou požiadavkou na konzultáciu s inými útvarmi pred posúdením, či je sťažnosť prípustná, a znížením schopnosti kancelárie predkladať odporúčania; dôrazne vyzýva predstavenstvo, aby zohľadnilo tieto obavy;

88.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby európska ombudsmanka mohla vykonávať verejnú kontrolu EIB;

89.  víta zverejňovanie zápisníc zo zasadnutí správnej rady EIB a odporúča EIB, aby zvážila aj zverejňovanie informácií zo schôdzí predstavenstva, ktoré nie sú dôverné; v súvislosti s projektmi opakuje svoju žiadosť o systematické zverejňovanie správ o dokončení v rámci činností EIB mimo Európy, ako aj výkazov súvisiacich s hodnotením troch pilierov (3PA) a rámcom merania výsledkov (ReM) projektov EIB; domnieva sa, že zverejňovanie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov, ako sa predpokladá v prípade EFSI 2.0, by sa malo uplatňovať na všetky projekty, ktoré EIB vykonáva; konštatuje, že takéto zverejňovanie by bolo významným míľnikom vzhľadom na transparentnosť operácií EIB;

90.  je hlboko znepokojený tým, že vedenie banky doteraz neposkytlo žiadnu odpoveď na konkrétne ustanovenia odsekov 75 a 76 uznesenia Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015, a pripomína, že je potrebné ustanoviť prísnejšie pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov a jasné, prísne a transparentné kritériá na zabránenie všetkým formám korupcie; pripomína, že EIB musí revidovať svoj kódex správania s cieľom zabezpečiť, aby jej viceprezidenti neboli zodpovední za operácie vo svojich domovských krajinách, keďže to ohrozuje nezávislosť tejto inštitúcie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zistenými nedostatkami v existujúcich mechanizmoch EIB, ktoré majú zabrániť možným konfliktom záujmov v rámci jej riadiacich orgánov; vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti s cieľom lepšie predchádzala konfliktom záujmov vo svojich riadiacich orgánoch a možnému javu otáčavých dverí, zohľadnila odporúčania ombudsmanky a aby čo najskôr zrevidovala kódex správania; vyzýva EIB, aby sa pripojila k medziinštitucionálnej dohode o registri transparentnosti EÚ hneď, ako sa skončia rokovania medzi Komisiou, Európskym parlamentom a Radou;

91.  zdôrazňuje, že boj proti všetkým formám škodlivých daňových praktík by mal byť aj naďalej dôležitou prioritou EIB; vyzýva EIB, aby urýchlene uplatňovala príslušné právne predpisy a normy EÚ v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam, daňových rajov a iných súvisiacich otázok, a aby od svojich klientov vyžadovala, aby tieto pravidlá dodržiavali; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnými informáciami, ktoré EIB zverejňuje o skutočnom vlastníctve, najmä keď financovanie závisí od fondov súkromného kapitálu; naliehavo vyzýva EIB, aby prijala aktívne opatrenia a intenzívnejšie vykonávala opatrenia hĺbkovej analýzy v prípade projektov EIB, u ktorých sa zistilo, že majú spojenie s jurisdikciami, ktoré vyvolávajú znepokojenie v daňových otázkach;

92.  trvá na tom, že je nevyhnutné, aby EIB vypracovala verejný zoznam s prísnymi kritériami pre výber finančných sprostredkovateľov s cieľom posilniť záväzok EÚ v oblasti boja proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zabrániť efektívnejším spôsobom riziku korupcie a infiltrácie organizovaného zločinu a terorizmu; zdôrazňuje, že treba zlepšiť hodnotiace kritériá projektov, aby sa zabezpečilo, že finančné prostriedky EÚ sa neinvestujú cez subjekty v tretích krajinách, ktoré nedodržiavajú medzinárodné normy v daňovej oblasti;

93.  zdôrazňuje, že normy v oblasti daňovej transparentnosti a dobrej správy daňových záležitostí by sa mali posilniť, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam; poznamenáva, že EÚ na konci roka 2017 prijala zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií; vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti v rámci prebiehajúceho preskúmania zlepšila svoju politiku voči netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám a vypracovala širšiu politiku zodpovedného zdaňovania; vyzýva EIB, aby preukázala uplatniteľnosť prísnejších noriem transparentnosti v daňovej oblasti prijatím politiky, ktorá ide nad rámec minimálnych právnych požiadaviek, pričom EIB by mala pôsobiť ako poradca v oblasti spravodlivého zdaňovania; zdôrazňuje najmä, že poskytovanie priamych a nepriamych úverov treba podmieniť zverejnením daňových a účtovných údajov podľa jednotlivých krajín a výmenou informácií týkajúcich sa skutočného vlastníctva zo strany príjemcov a finančných sprostredkovateľov zapojených do operácií financovania, a to bez výnimky;

94.  s uspokojením berie na vedomie, že EIB prikladá veľký význam svojej politike nulovej tolerancie voči podvodom, korupcii a tajným dohodám; vyzýva EIB, aby prijala všetky potrebné opatrenia vrátane pozastavenia platieb a vyplácania pôžičiek s cieľom chrániť finančné záujmy EIB a EÚ vždy, keď si to vyžaduje OLAF alebo vyšetrovanie trestných činov, a ďalej vyzýva EIB, aby tomu prispôsobila svoje vnútorné pravidlá; zdôrazňuje, že treba zverejniť informácie o systéme verejných zákaziek a subdodávok, aby sa tak zabránilo riziku podvodov a korupcie; zdôrazňuje, že webové sídlo EIB by malo obsahovať osobitný a viditeľný priestor, v ktorom budú zverejnené vylúčené subjekty s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EIB vstúpila do systému vzájomného vylúčenia s ďalšími multilaterálnymi poskytovateľmi úverov; vyzýva EIB, aby zosúladila vylučovaciu politiku s ostatnými multilaterálnymi poskytovateľmi úverov, ako je Svetová banka, ktorá vedie zoznam viac ako 800 vylúčených jednotlivcov a podnikov napriek tomu, že objem jej financovania je v porovnaní s EIB približne polovičný;

95.  verí, že EIB bude v súlade s oznámením Komisie z roku 2016 naďalej uplatňovať a zlepšovať vonkajšiu stratégiu pre účinné zdaňovanie, zabezpečovať dodržiavanie medzinárodných štandardov transparentnosti v daňovej oblasti a podporovať medzinárodné vykazovanie podľa jednotlivých krajín; vyzýva EIB, aby zabezpečila vysokú kvalitu informácií o konečných oprávnených osobách a účinne predchádzala transakciám s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú negatívne následky, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, korupciu, organizovanú trestnú činnosť a pranie špinavých peňazí alebo negatívne spoločenské a environmentálne dôsledky;

96.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že aféry týkajúce sa dieselových motorov vyvolali mnohé otázky súvisiace so skutočnosťou, že spoločnosť Volkswagen získala úvery od EIB podvodným a zavádzajúcim konaním; žiada EIB, aby sa riadila odporúčaniami úradu OLAF, pokiaľ ide o aktívne kroky vo vykonávaní jej politiky boja proti podvodom; zdôrazňuje tajnostkársku povahu riešenia tohto prípadu zo strany EIB a naliehavo vyzýva EIB, aby sprístupnila správu úradu OLAF o úvere, ktorý poskytla Volkswagenu, a aby zverejnila aspoň zmysluplné zhrnutie tejto správy;

97.  poukazuje na to, že zdĺhavé vyšetrovanie korupcie, pokiaľ ide o škandál týkajúci sa systému MOSE, bolo uzavreté 14. septembra 2017 rozsudkom súdu v Benátkach, ktorým boli dvaja hlavní predstavitelia, ktorí sa na škandále priamo podieľali, odsúdení na trest odňatia slobody na štyri roky a zhabanie majetku vo výške 9 575 000 EUR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rokoch 2011 až 2013 EIB vyplatila tri úvery v hodnote 1,2 miliardy EUR na vykonávanie projektu MOSE, z ktorých posledný bol poskytnutý po tom, ako vnútroštátne orgány začali vyšetrovanie pre podozrenie z korupcie; vyzýva EIB, aby zabezpečila, že jej politika nulovej tolerancie voči podvodom sa bude realizovať čo najprísnejšie, a aby stiahla všetky svoje finančné prostriedky z projektu MOSE, ako aj z projektov, ktoré sú s ním spojené prostredníctvom systému spoločností a príjemcov zapojených do realizácie projektov v regióne Veneto, s osobitným odkazom na úsek diaľnice A4 známy ako Passante di Mestre, v súvislosti s ktorým stále prebieha vyšetrovanie daňových podvodov, korupcie a infiltrácie organizovaného zločinu, a tretí jazdný pruh diaľnice A4 na úseku medzi Benátkami a Terstom; naliehavo vyzýva EIB, aby uskutočnila primerané interné vyšetrovanie týkajúce sa výberu príjemcov a vyplácania a správy svojich finančných prostriedkov, a aby zverejnila jeho výsledky;

98.  víta pravidelné preskúmanie najlepšieho bankového rámca a postupov v rámci skupiny EIB, ktoré sa vykonáva s cieľom identifikovať nedostatky v oblasti súladu s predpismi; domnieva sa, že mandáty EIB a EIF si vyžadujú komplexný a pravidelný systém posudzovania rizík a dohľadu na úrovni skupiny EIB, čím získava doladenie hlavných obchodných postupov a zdieľanie informácií súvisiacich s riadením mandátov zásadný význam pre celkovú zodpovednosť EIB;

99.  víta návrhy výboru EIB pre etiku a právny súlad v oblasti správy a riadenia a transparentnosti, ako je napríklad zavedenie etických záležitostí do jeho pôsobnosti, ako aj mechanizmy na lepšie predchádzanie konfliktom záujmov v riadiacich orgánoch a možnému javu otáčavých dverí, zavedenie postupu pozastavenia funkcie pre členov predstavenstva a zriadenie nového poradného výboru, ktorý bude môcť vydávať stanoviská pred formálnym vymenovaním členov predstavenstva;

100.  zdôrazňuje význam posilnenia záväzkov integrity po skončení zamestnania a zavedenia konkrétnych sankcií pre potenciálne prípady javu otáčavých dverí medzi vrcholovým manažmentom EIB a súkromným sektorom; domnieva sa preto, že tzv. prechodné obdobie, počas ktorého bývalí členovia správnej rady EIB nemôžu lobovať v riadiacich orgánoch alebo u zamestnancov EIB, by malo byť aspoň 12 mesiacov;

101.  víta začatie revízie politiky EIB v oblasti oznamovania nekalých praktík, ako aj aktualizáciu údajov týkajúcich sa vykonávania rámca AML-CFT (boj proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu) od jeho prijatia EIB v roku 2014 v úzkej súvislosti s jej požiadavkami v oblasti „poznaj svojho zákazníka“ spojenými s existujúcimi portfóliami a novými obchodnými činnosťami;

Následné kroky v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu

102.  opäť vyzýva EIB, aby predložila správu o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní Európskeho parlamentu z jeho výročných uznesení, predovšetkým pokiaľ ide o dosah jej úverových činností;

o
o   o

103.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 77.
(3) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 6.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0138.
(5) Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.


Prezidentské voľby vo Venezuele
PDF 254kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o voľbách vo Venezuele (2018/2695(RSP))
P8_TA(2018)0199RC-B8-0225/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje početné uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenia z 27. februára 2014 o situácii vo Venezuele(1), z 18. decembra 2014 o prenasledovaní demokratickej opozície vo Venezuele(2), z 12. marca 2015(3), z 8. júna 2016(4), z 27. apríla 2017(5) a z 8. februára 2018(6) o situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na vyhlásenia skupiny „El Grupo de Lima“ z 23. januára 2018 a zo 14. februára 2018,

–  so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2017 a 22. januára 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 26. januára 2018 o najnovšom vývoji vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie prokurátorky Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensoudovej z 8. februára 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 19. apríla 2018 o situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie Organizácie amerických štátov (OAS) z 20. apríla 2018 o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie jeho skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb z 23. apríla 2018,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže predčasné prezidentské voľby, o ktorých rozhodlo medzinárodne neuznané národné ústavodarné zhromaždenie a ktoré schválila Národná volebná rada (CNE), sa budú konať 20. mája 2018; keďže CNE sa rozhodlo obmedziť účasť na súbežne prebiehajúcich miestnych a regionálnych voľbách na tie strany, ktoré nominovali kandidátov do prezidentských volieb;

B.  keďže venezuelský najvyšší súd 25. januára 2018 rozhodol o vylúčení koalície opozičných strán Mesa de la Unidad Democrática (MUD) z prezidentských volieb, čo predstavuje vážne porušenie zásady spravodlivých volieb, pretože kandidátom opozície sa odopiera možnosť zúčastniť sa slobodne a za rovnakých podmienok na voľbách;

C.  keďže podmienky na dôveryhodné, transparentné a inkluzívne voľby nie sú splnené, ako sa ukázalo počas rozhovorov v Santo Domingu, kde sa venezuelská vláda a opozícia nedokázali dohodnúť; keďže medzinárodné demokratické orgány vrátane Európskej únie odmietli pozvanie na pozorovanie takéhoto protiprávneho volebného procesu;

D.  keďže Rada Európskej únie sa 13. novembra 2017 rozhodla schváliť zbrojné embargo voči Venezuele a zákaz vývozu súvisiaceho materiálu, ktorý by sa mohol použiť na represálie vo vnútri štátu; keďže Rada Európskej únie v reakcii na nedodržiavanie demokratických zásad 22. januára 2018 jednohlasne rozhodla o zavedení sankcií v podobe reštriktívnych opatrení ako zákaz cestovania a zmrazenie majetku voči siedmim osobám z Venezuely zastávajúcim verejné funkcie;

E.  keďže nedávny vývoj vo Venezuele spôsobuje ďalšiu polarizáciu a zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu; keďže Venezuela čelí bezprecedentnej politickej, sociálnej, hospodárskej a humanitárnej kríze, ktorá viedla k mnohým úmrtiam;

1.  dôrazne odmieta rozhodnutie medzinárodne neuznaného národného ústavodarného zhromaždenia, ktoré schválila Národná volebná rada, o usporiadaní predčasných prezidentských volieb, ktoré sú teraz naplánované na 20. mája 2018; požaduje ich okamžité pozastavenie, kým nebudú splnené nevyhnutné podmienky na dôveryhodné, transparentné a inkluzívne voľby;

2.  trvá na tom, že EÚ uzná len voľby, ktoré budú založené na realistickom volebnom harmonograme dohodnutom v rámci národného dialógu so všetkými príslušnými aktérmi a politickými stranami a pri ktorých budú dodržané rovnaké, spravodlivé a transparentné podmienky účasti, ku ktorým patrí zrušenie zákazov pre politických oponentov, oslobodenie politických väzňov, vyvážené zloženie nestrannej Národnej volebnej rady a existencia dostatočných záruk vrátane monitorovania zo strany nezávislých medzinárodných pozorovateľov;

3.  požaduje okamžité vyhlásenie volieb, ktoré budú spĺňať všetky medzinárodné normy v plnom súlade s kritériami OAS; zdôrazňuje, že legitímna vláda, ktorá vzíde z týchto volieb, musí naliehavo riešiť súčasnú hospodársku a sociálnu krízu vo Venezuele a usilovať sa o národné zmierenie v krajine;

4.  vyzýva vládu a opozíciu, aby spolu s medzinárodnými finančnými inštitúciami bezodkladne prijali makroekonomický stabilizačný plán na riešenie početných výziev, ktorým krajina čelí, akými sú napríklad humanitárna kríza spôsobená hyperinfláciou a nedostatok základných výrobkov a liekov; opätovne vyzýva venezuelskú vládu, aby umožnila prísun humanitárnej pomoci do krajiny;

5.  pripomína, že Európsky parlament za súčasných okolností nemôže uznať voľby, ktoré budú výsledkom tohto nelegitímneho procesu; vyzýva v tejto súvislosti Európsku úniu, OAS a skupinu „El Grupo de Lima“, aby konali jednotne a koordinovane;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 145.
(2) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 21.
(3) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 190.
(4) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 101.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0200.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0041.


Politika súdržnosti a tematický cieľ „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“
PDF 291kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o vykonávaní politiky súdržnosti a tematického cieľa „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ – článok 9 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach (2017/2285(INI))
P8_TA(2018)0200A8-0136/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na politiku súdržnosti a tematický cieľ „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ – článok 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach(1),

–  so zreteľom na článok 37 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktorý sa týka finančných nástrojov podporovaných prostredníctvom EŠIF,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 7 nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EÚ) č. 1301/2013, ktorý sa týka podpory trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovania prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach(2),

–  so zreteľom na článok 4 písm. d) nariadenia o Kohéznom fonde (EÚ) č. 1300/2013, ktorý sa týka podpory trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovania prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní Bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o Zelenej knihe o budúcnosti politiky TEN-T(11),

–  so zreteľom na siedmu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 9. októbra 2017 s názvom Môj región, moja Európa, naša budúcnosť (COM(2017)0583),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (COM(2017)0534),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje (COM(2013)0913),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 4. februára 2009 s názvom TEN-T: Preskúmanie politiky – Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky (COM(2009)0044),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z augusta 2016 s názvom Pracovný balík č. 1: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z júna 2016 s názvom Trendy regionálneho rozvoja v EÚ – Pracovný balík č. 1: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

–  so zreteľom na záverečnú správu Komisie z mája 2016 s názvom Pracovný balík č. 5: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 4. mája 2010 s názvom Konzultácia o budúcej politike týkajúcej sa transeurópskej dopravnej siete (COM(2010)0212),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom Približná inventúra emisií skleníkových plynov EÚ: zástupné odhady emisií skleníkových plynov za rok 2016 (Approximated European Union greenhouse gas inventory: Proxy GHG emission estimates for 2016),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Mení sa svet aj doprava, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie, Tematická sekcia B: Štrukturálna politika a politika súdržnosti, marec 2016,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Budúcnosť dopravnej infraštruktúry EÚ, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie, Tematická sekcia B: Štrukturálna politika a politika súdržnosti, január 2010,

–  so zreteľom na štatistickú knihu Eurostatu z roku 2016 s názvom Energetické, dopravné a environmentálne ukazovatele – vydanie 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0136/2018),

A.  keďže tematické zameranie, ktorého cieľom je zvýšiť účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a podporovať regionálne úsilie o vykonávanie stratégie Európa 2020, cielene nasmerovalo investície v rámci tematického cieľa 7 do zlepšovania kvality dopravnej infraštruktúry vrátane efektívneho využívania existujúcej infraštruktúry;

B.  keďže KF a EFRR poskytujú podporu pre rozvoj siete TEN-T i miestnej a regionálnej dopravnej infraštruktúry, ktorá nie je súčasťou TEN-T, najmä v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch, kde je stále potrebné značné úsilie na doplnenie chýbajúcich prepojení, odstránenie prekážok a modernizáciu železničných koľajových vozidiel;

C.  keďže odvetvie dopravy a infraštruktúra pre toto odvetvie majú zásadný a rozhodujúci význam pre rozvoj každej krajiny, ako aj pre blahobyt obyvateľstva členských štátov, a preto odvetvie dopravy zostáva kľúčovou investičnou oblasťou, ktorá prispieva k rastu, ku konkurencieschopnosti a k rozvoju tým, že posilňuje hospodársky potenciál všetkých regiónov EÚ, a tak napomáha hospodársku a sociálnu súdržnosť, podporuje vnútorný trh a tým uľahčuje zabezpečovanie súdržnosti, integrácie a sociálneho a hospodárskeho začleňovania, prispieva k odstraňovaniu nerovnováhy medzi regiónmi, zlepšuje prístup k službám a odbornej príprave v najvzdialenejších regiónoch, ktorým v súčasnosti hrozí vyľudňovanie, a posilňuje siete na začatie a rozvoj podnikania;

D.  keďže v období 2007 – 2013 bolo 81 miliárd EUR alebo takmer tretina (31 %) európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) investovaných do dopravnej infraštruktúry; keďže najvýraznejší pozitívny vplyv investícií EÚ do dopravnej infraštruktúry je obzvlášť zreteľný v krajinách strednej a východnej Európy, ktorým sa pridelilo 69 % celkových finančných prostriedkov vyčlenených na dopravu;

E.  keďže viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 sa vyznačuje zvýšením rozpočtov EŠIF a Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“); keďže investície do dopravy neboli výrazne ovplyvnené nepriaznivými účinkami nedávnej hospodárskej a finančnej krízy ani oneskoreným vykonávaním programového obdobia; keďže investície do dopravnej infraštruktúry EÚ sú jednou z politík, ktoré poskytujú najvyššiu pridanú hodnotu EÚ vďaka účinkom presahovania v rámci (okrem iného) jednotného trhu, čo skutočne prináša všetkým členským štátom čisté príjmy z investícií;

F.  keďže úspechy spojené s cestnými, železničnými a prístavnými projektmi podporené z rozpočtu EÚ prispievajú k hospodárstvu, rastu, priemyslu, vývozu, cestovnému ruchu, obchodu, vytváraniu pracovných miest, obnove regiónov a zvráteniu trendu vyľudňovania; keďže existujú príklady pridanej hodnoty EÚ, napr. modernizácia železničnej trate E30/C-E30 Krakov – Rzeszow v Poľsku, železnica Sofia – Plovdiv v Bulharsku, mestský železničný tunel v Lipsku (moduly 5 a 6) v Nemecku, modernizácia trate Votice – Benešov u Prahy v Českej republike, rekonštrukcia križovatky Ülemiste v Taline v Estónsku, rekonštrukcia štátnej cesty DN6 Alexandria – Craiova v Rumunsku, vysokorýchlostná železnica na úseku Madrid – Valencia – Murcia v Španielsku, dokončenie diaľnice Trakia zo Sofie do čiernomorského prístavu Burgas, trať metra 4 v Budapešti v Maďarsku, trať metra v meste Sofia v Bulharsku a mnoho ďalších;

G.  keďže sieť TEN-T a dopravná infraštruktúra, ako sú cestná, (vysokorýchlostná) železničná, vodná a letecká doprava, sú prioritami EÚ a v prípade, že by európske investície zaostávali, by zvýšené priame zahraničné investície mohli vyplniť medzeru pri premiestňovaní ziskov, daní a pracovných príležitostí mimo EÚ, čím by mohlo dôjsť k zvýšeniu závislosti a makroekonomickej nestability regiónov; keďže z dlhodobého hľadiska by takýto proces ohrozil regionálnu prítomnosť a politiky Únie a viedol by k roztrieštenosti a rozdielom;

H.  keďže rozvoj koridorov základnej siete zahŕňa niekoľko zložiek, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou a medzi ktoré patrí infraštruktúra pre alternatívne palivá (nabíjacie zariadenia) a inteligentné a inovačné dopravné systémy, pričom tento rozvoj má kľúčovú úlohu pri podpore dekarbonizácie dopravného systému ako celku;

I.  keďže inteligentná, nadčasová, udržateľná a plne prepojená doprava, energetika a digitálne siete sú nevyhnutnou podmienkou pre dokončenie a plynulé fungovanie európskeho jednotného trhu a pre prepojenie Európy so svetovým trhom; keďže ide o skutočné tepny pre rast európskej hospodárskej produktivity, územnú súdržnosť a blahobyt európskych občanov;

J.  keďže integrovanejší prístup k investíciám do dopravnej infraštruktúry povedie k odstráneniu prekážok, zlepšeniu multimodálnej prepojiteľnosti a zvýšeniu investícií zameraných na prechod z cestnej dopravy na železničnú dopravu i na ekologické vozidlá, ako sú napríklad vozidlá na elektrický pohon, ako aj železnice a lodná doprava; keďže to bude viesť k energetickej diverzifikácii v doprave a k ekologickejším dopravným sietiam, čím sa znížia emisie skleníkových plynov, zlepší sa kvalita ovzdušia a podporia ďalšie opatrenia na boj proti zmene klímy;

K.  keďže doprava je dôležitý stavebný prvok politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy a keďže ciele EÚ týkajúce sa minimálneho podielu energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia emisií skleníkových plynov nemožno dosiahnuť bez toho, aby k ich splneniu výrazne prispela doprava;

1.  zdôrazňuje, že NPE, KF a EFRR by mali v rámci tematického cieľa „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ v ďalšom programovom období zostať hlavnými zdrojmi EÚ pre investície do dopravnej infraštruktúry; navrhuje, aby vzhľadom na vysokú európsku pridanú hodnotu a vzniknuté rozsiahle účinky presahovania zostali tieto zdroje financovania dostupné a vyváženým spôsobom sa prerozdelili medzi všetky členské štáty a regióny EÚ s cieľom prispieť k vykonávaniu politiky súdržnosti EÚ;

2.  konštatuje, že intervenčná logika investícií do dopravnej infraštruktúry EÚ by mala zostať dobre vyváženou štruktúrou centrálne riadených zdrojov a zdieľaného hospodárenia so zdrojmi s cieľom riešiť potreby politiky a financovania; pripomína, že NPE sa centrálne zameriava na celoeurópsku prioritu, ktorou sú koridory základnej siete TEN-T, vrátane otázok bezpečnosti, technologických inovácií a životného prostredia; pripomína tiež, že EFRR a KF majú silný regionálny rozmer, ktorý reaguje na miestny dopyt (v mestských a prímestských oblastiach) a regionálne špecifiká; poukazuje na to, že podporujú prepojenie na sieť TEN-T a mobilitu prostredníctvom sekundárnych a terciárnych uzlov a multimodálnych terminálov (komplexná sieť TEN-T); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príslušné rozpočtové prostriedky určené na tri zdroje financovania musia byť posilnené vyvážene, aby sa zabránilo asymetrickému rozdeleniu investícií medzi jednotlivé úrovne; vyzýva Komisiu, aby uľahčila zjednodušený, včasný a flexibilný postup prevoditeľnosti zdrojov medzi regiónmi, operačnými programami a programovými osami v rámci EŠIF s cieľom adekvátne reagovať na meniacu sa hospodársku realitu a regionálny dopyt;

3.  domnieva sa, že je potrebné vymedziť úlohu ďalších zdrojov, ako sú napríklad Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a finančné nástroje, vzhľadom na ich komplementárnosť s EFRR a KF a ich doplnkovosť k úverovým operáciám EIB; konštatuje, že výzva na predloženie návrhov v rámci kombinovaného financovania NPE v roku 2017 bola vytvorená aj na posilnenie týchto synergií, ale aj na zintenzívnenie výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, pričom je potrebná ďalšia podpora kapacít; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EFSI by mal slúžiť ako platforma pre verejno-súkromné partnerstvá (PPP) pri zosúlaďovaní finančných nástrojov so súkromnými investíciami a s vnútroštátnym/regionálnym financovaním na úrovni projektov; konštatuje, že financovateľné projekty infraštruktúry by sa popri financovaní prostredníctvom EFRR, KF alebo NPE mali podporovať primárne úvermi, zárukami EÚ alebo kombinovaným financovaním; vyjadruje však presvedčenie, že granty by mali byť aj naďalej hlavným finančným zdrojom investícií na financovanie udržateľnej verejnej dopravy;

4.  konštatuje, že infraštruktúra si vyžaduje objektívnu kvantifikáciu ex ante, pokiaľ ide o dopyt a budúce potreby, pred stanovením rozpočtu a spôsobov poskytovania pomoci; zdôrazňuje, že v rámci cieľov týkajúcich sa kľúčových sieťových infraštruktúr by malo byť, pokiaľ ide o kritériá oprávnenosti EFRR a KF, možné posúdiť existujúci dopyt na úrovni NUTS 3; takisto konštatuje, že modelovanie celoeurópskej, regionálnej a miestnej dopravnej siete môže byť účinné pri preukazovaní toho, kde by investície najlepšie priniesli európsku pridanú hodnotu;

5.  vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory udržateľnej dopravy a odstránenia prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach vypracovala zoznam kritérií oprávnenosti, ktorý lepšie odzrkadlí miestne a regionálne potreby v oblasti dopravnej infraštruktúry, s cieľom pomôcť určiť celkové finančné krytie na dopravu, potrebné investície a priority, ktoré sa majú stanoviť; upozorňuje na to, že je dôležité vychádzať z údajov z hodnotiacej tabuľky EÚ pre oblasť dopravy, keďže sú kvalitné, spoľahlivé, aktuálne, štruktúrované a dostupné; ďalej poznamenáva, že tento kontrolný zoznam môže zahŕňať otázky ako multimodálna prepojiteľnosť, miestne a regionálne špecifíká, dostupnosť alternatívnych spôsobov dopravy, bezpečnosť cestnej premávky a bezpečnosť železníc a vplyv na životné prostredie;

6.  poznamenáva, že je potrebné, aby sa prostredníctvom prostriedkov EFRR, NPE a KF určených na dopravnú infraštruktúru intenzívnejšie poskytovalo viac integrovaných investícií do základnej dopravnej infraštruktúry v menej rozvinutých oblastiach, ako aj v hornatých, odľahlých, vyľudnených alebo najvzdialenejších regiónoch s nízkou mierou dostupnosti, a to po stanovení pridanej hodnoty EÚ na základe adekvátnej analýzy nákladov a prínosov, pričom treba zlepšiť prácu na multimodálnej prepojiteľnosti; zdôrazňuje, že zlepšenie dostupnosti v týchto regiónoch je nevyhnutným predpokladom hospodárskeho rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom verejných konzultácií pred realizáciou projektu podnecovali aktívnejšie zapojenie verejného sektora do dopravných riešení na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na miestnej/mestskej a vidieckej úrovni s cieľom zaistiť optimálne investície do dopravy;

7.  konštatuje, že udržateľné inovácie v doprave si vyžadujú synergie a doplnkovosť medzi tromi hlavnými nástrojmi – fondmi EŠIF, NPE a programom Horizont 2020, ako aj jeho nástupcom;

8.  žiada, aby sa podpora z EFRR pre európsku územnú spoluprácu posilnila prostredníctvom dodatočných zdrojov, pričom je potrebné zamerať sa na investície do kľúčovej udržateľnej dopravnej infraštruktúry (napr. cezhraničnej vodnej dopravy, prístavov, mostov, železníc, prepájania jednotlivých druhov dopravy a terminálov atď.); uznáva, že je potrebné sústrediť sa na prepájanie cezhraničných regiónov vrátane vonkajších hraníc EÚ, poradenstvo a budovanie kapacít na úrovni projektov; žiada odstránenie prekážok s cieľom uľahčiť investície, najmä cezhraničné investície (do vodnej, železničnej a cestnej dopravy), a prístup na vonkajšie trhy;

9.  požaduje v súvislosti s integrovanými dopravnými projektmi, aby sa odstránili rozdiely v dopravnej infraštruktúre s krajinami západného Balkánu, zameraním sa na ďalšie investície do prepájania a riešenie prekážok v doprave, najmä so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej perspektíve pre krajiny západného Balkánu; v tejto súvislosti pripomína význam európskej územnej spolupráce a makroregionálnych stratégií pre integrované dopravné projekty, pričom berie na vedomie, že je potrebné zlepšiť koordináciu dopravných plánov a projektov s cieľom odstrániť nedostatky v oblasti dopravy, napr. s krajinami západného Balkánu; ďalej v tejto súvislosti pripomína, že námorné prístavy a vodná doprava sú veľmi často cezhraničnými subjektmi a mali by využívať rovnaké miery spolufinancovania ako cezhraničné projekty v oblasti železničnej a cestnej dopravy;

10.  zdôrazňuje potrebu začleniť ochranu klímy do politiky súdržnosti s ohľadom na cieľ udržateľnej dopravy, a tak usilovať o dosiahnutie cieľov EÚ zameraných na zníženie emisií CO2; vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala začleniť environmentálne právne predpisy EÚ do procesu prijímania a plánovania projektov oprávnených získať financovanie, najmä sústavu Natura 2000, strategické environmentálne hodnotenie, posúdenie environmentálneho vplyvu, kvality ovzdušia, rámcovú smernicu o vode, smernice o biotopoch a vtákoch a mechanizmus predkladania správ o doprave a životnom prostredí (TERM) Európskej environmentálnej agentúry;

11.  zdôrazňuje, že by sa mala vo väčšej miere podporovať podpora inteligentného riadenia dopravy, a to aj prostredníctvom digitalizácie, účinnejším využívaním existujúcej infraštruktúry a presmerovaním mimo dopravnej špičky;

12.  žiada adekvátnu a ambicióznu spoločnú európsku dopravnú politiku založenú na rámci financovania, ktorý je integrovaný a koordinovaný s dopravnými nástrojmi EÚ; domnieva sa, že tematické zameranie by sa malo zachovať s cieľom umožniť zjednodušenie a synergie medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni projektov; navrhuje vytvorenie jednotného súboru pravidiel pre všetky zdroje financovania súvisiace so všetkými tematickými cieľmi; považuje za potrebné zjednodušiť, štandardizovať a urýchliť postupy verejného obstarávania a postupy dodržiavania pravidiel štátnej pomoci;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v ďalšom programovom období pokračovali v spolufinancovaní projektov v súlade so zásadou „využi alebo strať“;

14.  víta prácu Spoločnej pomoci na podporu projektov v európskych regiónoch (JASPERS), Európskeho odborného centra pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) a Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH); očakáva však, že skupina EIB prostredníctvom činností v oblasti dopravnej infraštruktúry v rámci EÚ venuje výrazne viac zdrojov na poskytovanie komplexnej poradenskej pomoci miestnym, regionálnym a vnútroštátnym orgánom v skoršej fáze identifikácie a predbežného hodnotenia projektov s pridanou hodnotou EÚ;

15.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nového nariadenia/nových nariadení o politike súdržnosti po roku 2020 navrhla väčšie vyčlenenie finančných prostriedkov, ktoré budú k dispozícii pre mestá, aby sa o ne spoločne uchádzali, pokiaľ ide o infraštruktúru alebo technológie, ktoré by prispeli k dekarbonizácii mestskej dopravy a zníženiu znečistenia ovzdušia z cestných vozidiel;

16.  podporuje vyčlenenie primeraných prostriedkov na výskum, programy a projekty podporujúce bezpečnosť cestnej premávky v Európe v súlade s vyhlásením z Valletty o bezpečnosti cestnej premávky;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli k dispozícii zdroje na podporu udržateľnej mestskej mobility, rozvoja inteligentných dopravných systémov, projektov pre cyklistov a chodcov a lepšej dostupnosti dopravy pre osoby so zdravotným postihnutím;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(4) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.
(6) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0067.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0222.
(10) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 155.
(11) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 35.


Ochrana migrujúcich detí
PDF 187kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o ochrane migrujúcich detí (2018/2666(RSP))
P8_TA(2018)0201B8-0218/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2017 o ochrane migrujúcich detí (COM(2017)0211),

–  so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2017 o ochrane migrujúcich detí,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. septembra 2016 – newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov(1),

–  so zreteľom na bod 44 všeobecného komentára č. 21 (2017) Výboru pre práva dieťaťa týkajúceho sa detí žijúcich na ulici z 21. júna 2017(2),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ zo 6. marca 2017pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa: Nezabudnúť na žiadne dieťa,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(5),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 12. apríla 2018 vo veci C-550/16, A a S/Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o ochrane migrujúcich detí (O-000031/2018 – B8‑0016/2018),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa Unicefu žije v Európe odhadom 5,4 milióna migrujúcich detí(7); keďže podľa najnovších údajov Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo v roku 2017 do Grécka, Talianska, Španielska a Bulharska 32 039 detí; keďže z týchto detí bolo 46 % bez sprievodu alebo odlúčených od rodičov a zvyšných 54 % bolo v sprievode rodičov alebo iných opatrovníkov; keďže k 1. septembru 2016 bolo nahlásených 821 detí v zariadeniach určených na zaistenie v deviatich členských štátoch; keďže väčšina členských štátov neposkytuje ani systematicky nezbiera údaje o zaisťovaní migrujúcich detí(8);

B.  keďže rok po vydaní oznámenia Komisie o ochrane migrujúcich detí z 12. apríla 2017 sa členské štáty stále stretávajú s problémami pri vykonávaní odporúčaní, ktoré sú v ňom uvedené;

C.  keďže nedostatok spoľahlivých informácií a zdĺhavé postupy zlučovania rodín a vymenovania opatrovníka spolu so strachom zo zaistenia, vrátenia alebo premiestnenia majú za následok úteky detí, ktoré sa tak poľahky môžu stať obeťami obchodovania s ľuďmi, násilia a vykorisťovania;

D.  keďže chýbajúce služby na ochranu detí a aktivity pre deti v záchytných táboroch majú nepriaznivý vplyv na duševné zdravie detí;

E.  keďže v Charte základných práv Európskej únie a Dohovore OSN o právach dieťaťa sa vyžaduje, aby sa pri všetkých opatreniach týkajúcich sa detí bral do úvahy v prvom rade záujem dieťaťa;

F.  keďže podľa nedávnej porovnávacej štúdie(9) zaraďujú členské štáty detských žiadateľov o azyl do škôl rozličným tempom, niekedy po vyše troch mesiacoch od podania žiadosti o azyl, čo spôsobuje problémy najmä starším deťom;

G.  keďže podľa správy databázy azylových informácií z roku 2016 je prístup k azylovým konaniam často problematický a môže viesť k ďalším výrazným omeškaniam(10);

H.  keďže niektoré členské štáty sa stále stretajú s výzvami, pokiaľ ide o posudzovanie veku a ochranu detí, ktoré nepožiadali o azyl;

I.  keďže v nedávnej správe Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) o príchode sexuálne vykorisťovaných migrantov sa odhaduje, že 80 % dievčat, ktoré prichádzajú z Nigérie trasou cez centrálne Stredozemie, pričom ich počet prudko vzrástol z 1 454 v roku 2014 na 11 009 v roku 2016, je potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi na účel sexuálneho vykorisťovania; keďže členské štáty narážajú na ťažkosti pri identifikácii a podpore dievčat, ktorú sú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

J.  keďže stav bez štátnej príslušnosti predstavuje v prípade detí závažnú výzvu z hľadiska ľudských práv, a teda zdržiava proces určovania postavenia detí v Európskej únii, čím im upiera prístup k základným službám a právam;

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky deti bez ohľadu na svoje postavenie migranta alebo utečenca sú predovšetkým deťmi, ktoré majú nárok na všetky práva zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

2.  je pevne presvedčený, že Komisia by mala pomáhať členským štátom pri osvojovaní si a riadnom uplatňovaní celostného prístupu založeného na právach v súvislosti so všetkými politikami, ktoré sa týkajú detí;

3.  zdôrazňuje význam zostavenia individuálneho plánu vychádzajúceho z potrieb a ďalších konkrétnych zraniteľných stránok každého dieťaťa so zreteľom na skutočnosť, že kvalita života detí a ich blaho si vyžadujú aj včasnú integráciu, komunitný podporný systém a poskytnutie príležitosti na plné uchopenie vlastného potenciálu; zastáva názor, že takýto prístup sa osvedčil aj z hľadiska prevencie nezvestnosti detí;

4.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí, bez ohľadu na ich postavenie;

5.  zdôrazňuje, že všetky potrebné informácie o právach detí, postupoch a príležitostiach na ochranu by mali byť deťom poskytované spôsobom ohľaduplným k ich veku a pohlaviu a v jazyku, ktorému rozumejú; vyzýva Európsky podporný úrad pre azyl, aby pomáhal členským štátom s výrobou vhodných informačných materiálov, ktoré sa budú deťom poskytovať pri prijímaní;

6.  naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlili postupy vymenovania opatrovníkov alebo dočasných opatrovníkov maloletých bez sprievodu bezprostredne po ich príchode;

7.  naliehavo žiada členské štáty, aby mali deti hneď po príchode prístup k úradníkom na ochranu detí, a to aj na hotspotoch, v špecializovaných zariadeniach pre maloletých a na hraničných priechodoch;

8.  naliehavo žiada členské štáty, aby všetkým, najmä maloletým bez sprievodu, zaručili prístup k dôstojnému ubytovaniu a zdravotnej starostlivosti a aby zabezpečili plný prístup k formálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu za rovnakých podmienok, aké majú deti, ktoré sú príslušníkmi daného štátu, vrátane prípravných opatrení, napríklad jazykových kurzov, s cieľom zaistiť, že deti budú začlenené do hostiteľskej spoločnosti po celý čas ich prítomnosti na území členského štátu;

9.  pripomína, že maloletí bez sprievodu by mali byť ubytovaní v zariadeniach oddelených od dospelých, aby sa predišlo akémukoľvek riziku násilia a sexuálneho zneužitia;

10.  žiada, aby sa prioritne riešilo premiestnenie zostávajúcich maloletých bez sprievodu z Grécka a Talianska, ktorí spĺňajú podmienky vyplývajúce z rozhodnutí EÚ o premiestnení; žiada, aby sa zaviedli štruktúry, ktorých prostredníctvom by sa pokračovalo v premiestňovaní deti z členských štátov prvého kontaktu, ak je to v ich najlepšom záujme;

11.  uznáva zásadnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré napriek obmedzeným zdrojom zohrávajú poprednú úlohu pri prijímaní a integrácii migrujúcich detí; vyzýva členské štáty, aby budovali kapacity a prideľovali náležité zdroje na prijímanie migrujúcich detí, najmä maloletých bez sprievodu;

12.  vyzýva členské štáty, aby trvalo poskytovali náležité finančné prostriedky a podporu miestnym a regionálnym orgánom a aby zabezpečili prístup k európskym prostriedkom, napríklad z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF);

13.  naliehavo žiada členské štáty, aby bezodkladne pokročili so všetkými nedoriešenými postupmi zlúčenia rodiny;

14.  zdôrazňuje, že deti sa na imigračné účely nesmú zaisťovať, a vyzýva členské štáty, aby ubytovali všetky deti a rodiny s deťmi počas spracúvania ich imigračného postavenia v neväzobných, komunitných zariadeniach;

15.  zastáva názor, že Komisia by mala ustanoviť postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom, v ktorých dochádza k dlhotrvajúcemu a systematickému zaisťovaniu migrujúcich detí a ich rodín, aby sa tak zaručilo dodržiavanie základných práv detí;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty urýchlene investovali do psychologickej a psychiatrickej podpory a rehabilitácie s cieľom riešiť problémy duševného zdravia detí;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité zriadiť mohutný identifikačný a registračný systém založený na najlepšom záujme dieťaťa, aby sa tak zabezpečilo, že deti budú začlenené do vnútroštátnych systémov ochrany a zotrvajú v nich, pričom počas celého postupu treba uplatňovať prístup zacielený na deti a v plnom rozsahu dodržiavať Dohovor OSN o právach dieťaťa; zdôrazňuje, že členské štáty nesmú na účel odoberania biometrických údajov detí využívať nátlak;

18.  vyzýva členské štáty, aby sa podelili o najlepšie postupy v otázke posúdenia veku, s cieľom nastoliť vysoké štandardy pre postup posudzovania veku v celej EÚ; zdôrazňuje, že lekárske prehliadky detí by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý nie je rušivý a rešpektuje dôstojnosť detí;

19.  okrem toho vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a cezhraničnú spoluprácu orgánov presadzovania práva a úradov na ochranu detí v oblasti pátrania po nezvestných deťoch a ich ochrany a zároveň zaručili, že prvoradým hľadiskom bude vždy najlepší záujem dieťaťa;

20.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim a rozšíreným fenoménom detí bez štátnej príslušnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne právne predpisy sa budú náležite venovať problematike detí bez štátnej príslušnosti, a to pri plnom dodržiavaní článku 7 Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

21.  uznáva pokrok, ktorý dosiahli členské štáty a Komisia v súvislosti so sieťou EÚ pre opatrovníctvo, a vyzýva členské štáty, aby ju podporovali;

22.  zdôrazňuje, že žiadny z aktérov pracujúcich s deťmi nesmie mať preukázaný záznam v registri trestov, najmä pokiaľ ide o trestné činy alebo priestupky súvisiace s deťmi; vyzýva členské štáty, aby neustále zabezpečovali vhodnú odbornú prípravu zameranú na práva a potreby maloletých bez sprievodu vrátane akýchkoľvek uplatniteľných noriem ochrany detí;

23.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie (vrátane cezhraničnej spolupráce) o identifikáciu detských obetí obchodovania s ľuďmi, zneužívania a všetkých foriem vykorisťovania a aby všetkým detským obetiam zabezpečili rovnaký prístup k službám na podporu obetí; uznáva, že mimoriadny problém predstavuje využívanie dievčat na prostitúciu;

24.  zdôrazňuje, že vytvorenie nových bezpečných a zákonných ciest by Únii a členským štátom umožnilo lepšie sa venovať potrebám ochrany, najmä v prípade detí, a oslabovať spôsob činnosti prevádzačov;

25.  uznáva humanitárny prínos viacerých národných a európskych mimovládnych organizácií vrátane tých, ktoré vykonávajú pátracie a záchranné operácie, k napĺňaniu najlepších záujmov detí;

26.  vyzýva členské štáty, aby naliehavo vystupňovali úsilie o spoločné riešenie rôznych foriem organizovaného zločinu vrátane obchodovania s deťmi, bojovali proti beztrestnosti a zabezpečili pohotové trestné stíhanie páchateľov takýchto trestných činov, bez ohľadu na to, či sú štátnymi príslušníkmi EÚ;

27.  je presvedčený, že v rozpočtovom období po roku 2020 by mali byť prioritou práva migrujúcich detí v duchu oznámenia Komisie o ochrane migrujúcich detí z roku 2017, cieľov trvalo udržateľného rozvoja a príručky Komisie o využívaní finančných prostriedkov EÚ na integráciu ľudí s migrantským pôvodom;

28.  vyzýva členské štáty, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu, výmenu informácií a koordináciu rôznych útvarov členských štátov s cieľom odstrániť nedostatky a zabezpečiť, aby systémy ochrany detí, boli primerané, a nie rozdrobené;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) Rezolúcia OSN A/RES/71/1, http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/71/1.
(2) https://www.streetchildrenresources.org/resources/general-comment-no-21-2017-on-children-in-street-situations/
(3) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 57.
(4) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 9.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.
(6) EÚ:C:2018:248.
(7) https://www.unicef.org/publications/files/Uprooted_growing_crisis_for_refugee_and_migrant_children.pdf
(8) http://fra.europa.eu/en/publication/2017/child-migrant-detention.
(9) #Backtoschool’, autori: Global Progressive Forum, Migration Policy Group a SIRIUS European Policy network, www.globalprogressiveforum.org/backtoschool.
(10) Správa AIDA z roku 2016 (s. 3).


Globálny zákaz testovania kozmetických výrobkov na zvieratách
PDF 257kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o celosvetovom zákaze testovania kozmetických výrobkov na zvieratách (2017/2922(RSP))
P8_TA(2018)0202B8-0217/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch(1) (ďalej len „nariadenie o kozmetických výrobkoch“),

–  so zreteľom na článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2013 o zákaze testovania na zvieratách a zákaze uvádzania na trh a o súčasnej situácii, pokiaľ ide o alternatívne metódy v oblasti kozmetiky (COM(2013)0135),

–  so zreteľom na správu Komisie z 19. septembra 2016 o vývoji, validácii a úradnom schválení alternatívnych metód k testom na zvieratách v oblasti kozmetiky (2013 – 2015) (COM(2016)0599),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. júna 2015 o európskej iniciatíve občanov „Stop vivisekcii“ (C(2015)3773),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. septembra 2016 vo veci C-592/14(2),

–  so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra 442 z marca 2016 s názvom Postoje Európanov, pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat,

–  so zreteľom na štúdiu z januára 2017 s názvom Dobré životné podmienky zvierat v Európskej únii, ktorú nechal vypracovať Výbor pre petície,

–  so zreteľom na otázku Rade týkajúcu sa globálneho zákazu testovania kozmetických výrobkov na zvieratách (O-000040/2018 – B8-0017/2018),

–  so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa globálneho zákazu testovania kozmetických výrobkov na zvieratách (O-000041/2018 – B8-0018/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v nariadení o kozmetických výrobkoch sa stanovujú podmienky uvádzania kozmetických výrobkov a zložiek na trh v EÚ a jeho cieľom je vybudovať vnútorný trh s kozmetickými výrobkami a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia;

B.  keďže v článku 13 ZFEÚ sa uvádza, že pri formulovaní a vykonávaní politík Únie, najmä v súvislosti s vnútorným trhom, sa berie maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí;

C.  keďže kozmetické výrobky sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života občanov EÚ a patrí medzi ne široká škála výrobkov od mejkapu a dezodorantov až po výrobky na kúpanie, sprchovanie, opaľovanie, vlasy, pokožku, či starostlivosť o nechty, holenie a ústnu hygienu;

D.  keďže EÚ sa zaviazala, že bude podporovať dobré životné podmienky zvierat a zároveň chrániť ľudské zdravie a životné prostredie;

E.  keďže v záujme zaistenia bezpečnosti kozmetiky sa v článku 10 nariadenia o kozmetických výrobkoch uvádza, že v prípade každého kozmetického výrobku treba posúdiť jeho bezpečnosť a vypracovať správu o bezpečnosti kozmetického výrobku;

F.  keďže v článku 11 uvedeného nariadenia o kozmetických výrobkoch sa požaduje uchovanie informačnej zložky o každom výrobku uvedenom na trh, ktorá obsahuje údaje o všetkých testoch na zvieratách vykonaných v súvislosti s vývojom alebo posúdením bezpečnosti kozmetického výrobku alebo jeho zložiek;

G.  keďže testovanie konečných kozmetických výrobkov na zvieratách je v EÚ zakázané od septembra 2004 a testovanie kozmetických zložiek od marca 2009 („zákaz testovania“);

H.  keďže uvádzanie konečných kozmetických výrobkov a kozmetických zložiek testovaných na zvieratách na trh je v EÚ zakázané od marca 2009, pokiaľ nejde o toxicitu po opakovaných dávkach, reprodukčnú toxicitu a toxikokinetiku; keďže zákaz uvádzania na trh v prípade týchto osobitných komplexných zdravotných účinkov sa uplatňuje od marca 2013 bez ohľadu na to, či je k dispozícii alternatívne testovanie, ktoré sa nevykonáva na zvieratách („zákaz uvádzania na trh“);

I.  keďže väčšina zložiek prítomných v kozmetických výrobkoch sa používa aj v mnohých iných spotrebiteľských a priemyselných výrobkoch, ako sú lieky, detergenty a iné chemikálie a potraviny; keďže je možné, že tieto zložky boli testované na zvieratách v rámci príslušného právneho rámca, ako je nariadenie REACH(3), ak nebola k dispozícii iná alternatíva;

J.  keďže podľa osobitného prieskumu Eurobarometra 442 z marca 2016 89 % občanov EÚ súhlasí s tým, že EÚ by mala urobiť viac na podporu lepšej informovanosti o význame dobrých životných podmienok zvierat v medzinárodnom rozsahu, a 90 % občanov EÚ sa zhoduje v tom, že je dôležité zaviesť prísne, celosvetovo uznávané normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

K.  keďže Európsky parlament dostáva mnoho petícií od občanov, ktorí uplatňujú svoje právo podľa článkov 24 a 227 ZFEÚ a článku 44 Charty základných práv Európskej únie a žiadajú, aby sa v Európe i na celom svete prestali robiť testy na zvieratách a aby sa zaviedli medzinárodné normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat;

L.  keďže verejnosť požaduje prijatie nového legislatívneho rámca na postupné ukončenie testovania na zvieratách;

M.  keďže Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 21. septembra 2016 vo veci C-592/14 potvrdil, že uvádzanie kozmetických výrobkov, ktoré obsahujú niektoré prísady testované na zvieratách mimo EÚ, na trh Únie na účely ich predaja v tretích krajinách, sa môže zakázať, ak sa údaje vyplývajúce z tohto testovania použijú na preukázanie bezpečnosti daných výrobkov v súvislosti s ich uvedením na trh EÚ;

N.  keďže jestvujúce medzery umožňujú, aby sa kozmetické výrobky testované na zvieratách mimo EÚ uvádzali na trh EÚ a aby boli tieto výrobky opätovne testované v EÚ s využitím alternatív testovania na zvieratách, čo je v rozpore s duchom právnych predpisov EÚ;

O.  keďže EÚ zohráva v Organizácii Spojených národov kľúčovú úlohu; keďže inštitúcie a členské štáty EÚ sa musia aj v budúcnosti usilovať rešpektovať svetový poriadok, ktorého základom je medzinárodné právo a mnohostranná spolupráca;

P.  keďže EÚ by sa mala v rámci svojich vonkajších vzťahov viac snažiť presadzovať prísne normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

Poučenie vyplývajúce z prelomového zákazu EÚ týkajúceho sa testovania kozmetických výrobkov na zvieratách

1.  poznamenáva, že Európa má prosperujúce a inovačné kozmetické odvetvie, ktoré poskytuje približne dva milióny pracovných miest, a je najväčším trhom pre kozmetické výrobky na svete; zdôrazňuje, že zákaz EÚ týkajúci sa testovania na zvieratách neohrozil rozvoj tohto odvetvia;

2.  konštatuje, že v Európe je veľmi vysoká úroveň dodržiavania platného zákazu testovania a uvádzania na trh; zdôrazňuje však, že nedostatok úplnej a spoľahlivej dokumentácie v informačnej zložke o výrobku týkajúcej sa kozmetických výrobkov dovážaných do EÚ z tretích krajín, v ktorých sa stále požaduje testovanie na zvieratách, je naďalej závažným problémom, ktorý je potrebné prioritne riešiť;

3.  je presvedčený, že zákaz EÚ týkajúci sa testovania kozmetických výrobkov na zvieratách vyslal svetu jasný signál o tom, aký význam pripisuje EÚ ochrane zvierat, a vďaka nemu sa podarilo dokázať, že postupné zrušenie testovania kozmetických výrobkov na zvieratách je možné;

4.  pripomína, že v Európe bolo prijaté politické rozhodnutie vykonávať zákaz bez ohľadu na plnú dostupnosť alternatívnych metód k testovaniu na zvieratách; je presvedčený, že príklad Európy je dôkazom toho, že neexistencia alternatív k testovaniu na zvieratách v prípade niektorých sledovaných parametrov nie je argumentom proti zavedeniu zákazu testovania kozmetických výrobkov na zvieratách;

5.  opätovne zdôrazňuje, že testovanie na zvieratách v súvislosti s kozmetickými výrobkami už nie je vôbec opodstatnené, a žiada EÚ a vnútroštátne orgány verejnej správy, aby zohľadnili zamietavý postoj verejnosti k testovaniu kozmetiky na zvieratách a podporili vývoj inovatívnych a humánnych testovacích metód;

6.  žiada regulačné orgány a spoločnosti, aby zriadili monitorovací systém, ktorý bude umožňovať pravidelné a nezávislé audity s cieľom zabezpečiť, aby dodávatelia v tomto odvetví dodržiavali úplný zákaz;

Vplyv zákazu na vývoj alternatívnych metód

7.  pripomína, že zákaz testovania na zvieratách viedol k zvýšenému úsiliu v oblasti výskumu alternatívnych testovacích metód, čo malo vplyv nielen na kozmetické odvetvie; poznamenáva, že významný pokrok bol dosiahnutý aj pri validácii a regulačnom schválení alternatívnych metód;

8.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby poskytli dostatočné strednodobé až dlhodobé finančné prostriedky na rýchly vývoj, validáciu a zavedenie alternatívnych metód testovania, ktoré budú môcť plne nahradiť testovanie na zvieratách v prípade kľúčových sledovaných toxikologických parametrov, ako je karcinogenita, reprodukčná toxicita a toxicita po opakovaných dávkach(4);

9.  zdôrazňuje potrebu trvalého úsilia v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby laboratóriá a príslušné orgány mali k dispozícii náležité poznatky o alternatívach a postupoch;

10.  poukazuje na to, že akademické inštitúcie zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o podporu alternatív k testovaniu na zvieratách v rámci vedeckých disciplín a šírenie nových poznatkov a postupov, ktoré sú k dispozícii, ale nie vždy sa využívajú v takej miere, v akej by sa mohli;

11.  zdôrazňuje potrebu spolupráce v rámci medzinárodných štruktúr s cieľom urýchliť validáciu a schválenie alternatívnych metód a postúpiť tretím krajinám, v ktorých vedci možno nevedia o existencii alternatívnych metód a kde testovacím zariadeniam chýba potrebná výskumná infraštruktúra, poznatky a poskytnúť im finančnú podporu;

12.  poukazuje na to, že EÚ podporuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti alternatívnych metód v rámci Európskeho partnerstva pre alternatívne prístupy k testovaniu na zvieratách (EPAA), a zapája sa do množstva ďalších súvisiacich medzinárodných procesov, ako je napríklad medzinárodná spolupráca pri regulácii v oblasti kozmetiky (ICCR) a medzinárodná spolupráca v oblasti alternatívnych testovacích metód (ICATM); poznamenáva, že takáto spolupráca je mimoriadne dôležitá;

Medzinárodná situácia

13.  zdôrazňuje, že Guatemala, Island, India, Izrael, Nový Zéland, Nórsko, Srbsko, Švajčiarsko a Turecko zaviedli zákaz testovania kozmetických výrobkov na zvieratách; konštatuje, že ďalšie krajiny, ako napríklad Južná Kórea a Austrália, významne pokročili smerom k takémuto zákazu;

14.  konštatuje, že napriek významnému legislatívnemu pokroku vo svete približne 80 % krajín sveta stále umožňuje testovanie na zvieratách a uvádzanie kozmetických výrobkov testovaných na zvieratách na trh;

Zavedenie celosvetového zákazu testovania kozmetických výrobkov na zvieratách

15.  žiada, aby sa nariadenie o kozmetických výrobkoch používalo ako vzor pre zavedenie zákazu testovania kozmetických výrobkov na zvieratách na medzinárodnej úrovni a zákazu medzinárodného obchodu s kozmetickými zložkami a výrobkami testovanými na zvieratách, ktorý by nadobudol účinnosť do roku 2023;

16.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaručili rovnaké podmienky pre všetky výrobky uvádzané na trh EÚ a zaistili, že žiadne z nich neboli testované na zvieratách v tretej krajine;

17.  vyzýva predsedov inštitúcií EÚ, aby na stretnutiach so svojimi partnermi, najmä s generálnym tajomníkom OSN, presadzovali, podporovali a uľahčovali zavedenie celosvetového zákazu testovania kozmetických výrobkov na zvieratách;

18.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby využili svoje diplomatické siete a rázne konali v rámci každého možného fóra pre dvojstranné a viacstranné rokovania s cieľom vytvoriť pevnú a rozsiahlu koalíciu na podporu celosvetového zákazu testovania kozmetických výrobkov na zvieratách;

19.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby v rámci OSN uľahčovali, presadzovali a podporovali uzatvorenie medzinárodného dohovoru proti používaniu zvierat na testovanie kozmetických výrobkov; žiada inštitúcie a členské štáty EÚ, aby zahrnuli celosvetový zákaz testovania kozmetických výrobkov na zvieratách do programu ďalšieho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN;

20.  vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala so všetkými zainteresovanými stranami, pričom by mala začať podporovateľmi kampane za celosvetové ukončenie používania zvierat na testovanie kozmetických výrobkov, mimovládnymi organizáciami a zástupcami občianskej spoločnosti, a to s cieľom podporiť sprievodné podujatia počas ďalšieho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN a uľahčiť dialóg o prínosoch a význame medzinárodného dohovoru proti testovaniu kozmetických výrobkov na zvieratách;

21.  vyzýva Komisiu a Radu, aby sa uistili, že zákaz EÚ testovať kozmetické výrobky na zvieratách neoslabia žiadne prebiehajúce obchodné rokovania ani pravidlá Svetovej obchodnej organizácie; vyzýva Komisiu, aby kozmetické výrobky testované na zvieratách vylúčila z rozsahu pôsobnosti všetkých dohôd o voľnom obchode, ktoré sa už vykonávajú alebo o ktorých sa v súčasnosti rokuje;

o
o   o

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59.
(2) ECLI:EU:C:2016:703.
(3) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.
(4) Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov, usmerňujúce pokyny pre testovanie kozmetických zložiek a hodnotenie ich bezpečnosti, 9. revízia, SCCS/1564/15.


Súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti pre odvetvie chovu oviec a kôz v EÚ
PDF 415kWORD 66k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o súčasnej situácii a vyhliadkach do budúcnosti pre odvetvie chovu oviec a kôz v EÚ (2017/2117(INI))
P8_TA(2018)0203A8-0064/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčania Európskeho fóra pre ovčie mäso, ktoré sa uskutočnilo v rokoch 2015 a 2016 pod záštitou Komisie,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Budúcnosť odvetvia ovčieho a kozieho mäsa v Európe, ktorú dala vypracovať tematická sekcia B Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o budúcnosti sektora chovu oviec a kôz v Európe(1),

–  so zreteľom na hodnotenie opatrení SPP v sektore chovu oviec a kôz, ktoré vypracovala Komisia v roku 2011,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 týkajúce sa akčného plánu EÚ pre ľudí, prírodu a hospodárstvo,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2017)0339),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu,

–  so zreteľom na závery holandského ombudsmana v jeho správe z roku 2012 o prístupe vlády ku Q horúčke(3) a v jeho štúdii z roku 2017 o skúsenostiach, ktoré vláda získala z epidémie Q horúčky(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0064/2018),

A.  keďže odvetvie chovu oviec a kôz sa vo väčšine EÚ vyznačuje nízkou ziskovosťou a príjmami, ktoré patria medzi najnižšie v EÚ, a to najmä vzhľadom na vysoké prevádzkové a regulačné náklady, ktoré sú niekedy vyššie ako predajné ceny, a veľké administratívne zaťaženie, čo mnohých poľnohospodárov čoraz častejšie vedie k rušeniu výroby;

B.  keďže nerovnováhy v potravinovom reťazci zvyšujú zraniteľnosť týchto odvetví a keďže Komisia doteraz nedokázala prijať potrebné regulačné opatrenia, ktoré Európsky parlament požadoval v tejto súvislosti;

C.  keďže je nemožné zriadiť a udržiavať chov oviec a kôz bez zaručených stabilných príjmov pre poľnohospodárov;

D.  keďže chov oviec a kôz v Európe má sezónny charakter, na rozdiel od niektorých iných regiónoch sveta, ktoré môžu udržiavať úplný cyklus chovu a produkcie počas celého roka; keďže vysoká sezónnosť môže poľnohospodárov a výrobcov uvrhnúť do hospodárskej neistoty;

E.  keďže obe odvetvia majú potenciál vytvoriť a udržať zamestnanosť v znevýhodnených oblastiach, ako sú odľahlé a horské regióny;

F.  keďže chov oviec a kôz predstavujú významný potenciál pre rozvoj a zamestnanosť v mnohých zraniteľných vidieckych a prímestských oblastiach, najmä prostredníctvom predaja ovčieho a kozieho mäsa a vysokokvalitných mliečnych výrobkov, ktoré je možné umiestniť na trh prostredníctvom krátkych a miestnych dodávateľských reťazcov;

G.  keďže chovatelia oviec narážajú na ťažkosti pri hľadaní kvalifikovanej, a niekedy aj nekvalifikovanej pracovnej sily;

H.  keďže chov oviec a kôz je súčasťou kultúrneho dedičstva mnohých členských štátov a zabezpečuje vysoko kvalitné tradičné výrobky;

I.  keďže odvetvie chovu oviec a kôz musí zabezpečiť najprísnejšie normy na svete, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, zdravie a dobré životné podmienky zvierat a rešpektovanie životného prostredia;

J.  keďže chov oviec a kôz zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní environmentálnej udržateľnosti, najmä ak sa zakladá na pasení, pretože je prítomný v 70 % geograficky znevýhodnených oblastí EÚ vrátane izolovaných a relatívne neprístupných oblastí a prispieva k zachovaniu krajiny a biodiverzity (vrátane miestnych pôvodných plemien) a k boju proti erózii pôdy, hromadeniu nežiaducej biomasy, poškodeniam hrádzí a kanálov, lavínam a požiarom lesov a krovín;

K.  keďže chov oviec a kôz je významným spoločensko-hospodárskym príspevkom k vidieckym oblastiam Európy tým, že udržiava poľnohospodársku činnosť a zamestnanosť v znevýhodnených oblastiach a dodáva vysokokvalitné tradičné výrobky;

L.  keďže generačná obnova poľnohospodárov sa musí zlepšiť, aby sa zaručilo prežitie tohto druhu chovu a pomohlo zastaviť rýchle vyľudňovanie v mnohých vidieckych regiónoch, kde sú základné služby a služby na podporu rodiny vzácne, čo má dôsledky najmä pre ženy, ktoré vykonávajú významnú a často neviditeľnú prácu v tomto odvetví;

M.  keďže tieto sektory ponúkajú priaznivé prostredie a príležitosti pre mladých ľudí, ktorí chcú začať s poľnohospodárstvom v štruktúrach osobného rozsahu – čo zahŕňa nízku úroveň kapitalizácie, dobre rozvinuté kolektívne organizácie, vzájomnú pomoc a družstvá so zariadeniami na spoločné používanie – alebo založiť podnik;

N.  keďže priemerný vek chovateľov oviec a kôz stúpa a chýba prenos vedomostí medzi generáciami, čo brzdí hladké fungovanie oboch sektorov, ktoré zostávajú zraniteľné z hľadiska nedostatku zručností a vedomostí v budúcnosti; keďže chovateľom a výrobcom kvalitných spracovaných výrobkov, ako sú tradičné syry, často chýbajú potrebné zručnosti v oblasti marketingu a predaja, ktoré sú nevyhnutné na uvedenie ich výrobkov na trh pútavým spôsobom;

O.  keďže väčšina oviec a kôz v EÚ sa chová v extenzívnych chovných podmienkach, napríklad na pastvinách; keďže v niektorých členských štátoch sa tieto odvetvia spoliehajú na intenzívny model chovu kôz a oviec;

P.  keďže tieto sektory prispievajú k ochrane oblastí s vysokou ekologickou hodnotou alebo s vysokou prírodnou hodnotou (HNV), ako sú pasienky a extenzívne pasienky, pasienky porastené drevinami a ďalšie druhy lesopasienkov alebo pasienky typu dehesa, ako aj menej úrodná pôda, a takisto hrajú kľúčovú úlohu pri odstraňovaní podrastu;

Q.  keďže definícia trvalého trávneho porastu pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) 2017/2393(5) nezahŕňala vhodným spôsobom stredomorské trávne porasty s viacročnými drevinami, ako sú pasienky typu dehesa a ďalšie ekosystémy spojené s agrolesníctvom, čo viedlo k zníženiu plochy oprávnenej na priamu pomoc a k penalizovaniu poľnohospodárov v týchto oblastiach;

R.  keďže pastierstvo je tradičnou činnosťou extenzívneho chovu zvierat, ktorá sa vykonáva najmä v horských regiónoch, pričom umožňuje rozvoj na územiach, ktoré sú ťažko prístupné alebo obrábateľné strojmi a majú nízku agronomickú hodnotu, a teda im umožňuje udržiavať hospodársku činnosť;

S.  keďže sezónny presun zvierat je súčasťou poľnohospodárskych postupov v niektorých členských štátoch;

T.  keďže súčasná spoločná poľnohospodárska politika (SPP) stanovuje podporu na rozličné autochtónne plemená oviec a kôz;

U.  keďže tieto plemená sa dobre prispôsobili miestnemu prostrediu a zohrávajú významnú úlohu pri zachovávaní biodiverzity a prirodzenej rovnováhy v ich biotopoch;

V.  keďže pôvodné plemená sú oveľa lepšie prispôsobené miestnym podmienkam a prvkom;

W.  keďže od 80. rokov 20. storočia ubudlo 25 miliónov oviec a keďže za posledných 17 rokov výroba klesla o viac ako 20 %;

X.  keďže spotreba ovčieho a kozieho mäsa v posledných rokoch výrazne poklesla, v prípade ovčieho mäsa z 3,5 kg na osobu v roku 2001 na 2 kg v súčasnosti, a keďže tento klesajúci trend pokračoval rýchlym tempom aj v roku 2017, najmä medzi mladými ľuďmi;

Y.  keďže trh s kozím mäsom v Európe je jedinečný v tom, že výroba sa vo veľkej miere koncentruje v Grécku, Španielsku a Francúzsku, zatiaľ čo spotreba je zvlášť významná v Portugalsku, Taliansku a Grécku;

Z.  keďže výroba kozieho mäsa z kozliat alebo dospelých vyradených zvierat je sezónna a je vedľajším produktom výroby mlieka, ktorá je ovládaná malým počtom subjektov, pričom jeho predajná cena nie je dostatočná na odmenenie poľnohospodárov;

AA.  keďže obmedzená prítomnosť kozieho mäsa v miestach predaja predstavuje stratu viditeľnosti a tým aj zníženie spotreby zo strany spotrebiteľov;

AB.  keďže odvetvie chovu oviec a kôz tvorí 3 % európskej výroby mlieka a 9 % európskej výroby syra a keďže spolu v Európskej únii zamestnáva 1,5 milióna ľudí;

AC.  keďže konzumácia kozieho mlieka a kozieho syra sa v posledných rokoch výrazne zvýšila vo viacerých členských štátoch;

AD.  keďže produkcia ovčieho mäsa v EÚ dosahuje len približne 87 % dopytu na trhu, pričom dovoz z tretích krajín, predovšetkým z Nového Zélandu, znižuje konkurencieschopnosť výrobkov z EÚ v najcitlivejších obdobiach roka (Veľká noc a Vianoce), ale aj počas zvyšnej časti roka, keďže Nový Zéland a Austrália sú významnými vývozcami ovčieho mäsa;

AE.  keďže v posledných rokoch Nový Zéland zvýšil vývoz čerstvého alebo chladeného mäsa a znížil svoj tradičný vývoz mrazeného mäsa, čo má väčší vplyv na trh EÚ s čerstvým mäsom a ústi do nižších cien platených európskym výrobcom; domnieva sa, že uvedené sa musí zohľadniť v nadchádzajúcich rokovaniach o dohode o voľnom obchode s Novým Zélandom;

AF.  keďže v mnohých prípadoch výrobcovia z EÚ nekonkurujú za rovnakých podmienok dovozu z tretích krajín, ktoré často majú menej prísne kvalitatívne normy, regulačné požiadavky a environmentálne normy;

AG.  keďže odvetvie chovu oviec a kôz je citlivé, malo by byť v rámci prebiehajúcich rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Novým Zélandom, resp. Austráliou chránené, alebo by sa malo z týchto obchodných dohôd celkom vylúčiť;

AH.  keďže niektoré regióny v susedstve EÚ prejavujú záujem o ovčie a kozie výrobky z EÚ, čo predstavuje príležitosť pre výrobcov v EÚ, ktorú zatiaľ, žiaľ, nevyužívajú v plnej miere;

AI.  keďže brexit by mohol vyvolať významné zmeny v obchode s ovčím mäsom v rámci EÚ vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo je hlavným výrobcom a hlavným vstupným miestom pre dovoz z tretích krajín;

AJ.  keďže Spojené kráľovstvo dováža približne polovicu svojej trhovej kvóty pre ovčie mäso z Nového Zélandu a takmer dve tretiny z Austrálie a keďže EÚ nemôže náhle zrušiť svoje medzinárodné záväzky, čo prehlbuje neistotu spôsobenú brexitom;

AK.  keďže vlna z oviec a kôz je trvalo udržateľný, obnoviteľný a biologicky rozložiteľný zdroj pre textilný priemysel;

AL.  keďže vlna nie je uznaná ako poľnohospodársky výrobok podľa prílohy I k ZFEÚ, ale sa klasifikuje len ako živočíšny vedľajší produkt podľa nariadenia (EÚ) č. 142/2011;

AM.  keďže toto chýbajúce uznanie spôsobuje chovateľom oviec nevýhodu v porovnaní s inými poľnohospodármi, pretože vlna podlieha pri preprave prísnejším požiadavkám ako uznané poľnohospodárske výrobky a preto, že v prípade vlny nie sú možné trhové intervencie v rámci spoločnej organizácie trhu;

AN.  keďže chov oviec a kôz sú zo svojej povahy prevažne extenzívne, čo ústi do priameho kontaktu s voľne žijúcimi zvieratami, ktorých zdravotný stav nemožno zaručiť;

AO.  keďže v súlade s nariadením (ES) č. 999/2001 plán na boj proti klusavke viedol k 100 % zníženiu výmen plemenných zvierat, a keďže v prípade malých, pôvodných plemien viedla genotypizácia na klusavku k poklesu počtu samcov týchto plemenných zvierat až o 50 %;

AP.  keďže nedávne vypuknutia epidémií chorôb zvierat ukazujú, že výskyt ohniska v jednom členskom štáte môže predstavovať hrozbu pre celý európsky poľnohospodársky trh, keď sa vezme do úvahy niekoľko epidémií, ktoré zasiahli Európsku úniu a z ktorých niektoré, napríklad doteraz najväčšia epidémia Q horúčky, ku ktorej došlo v chovoch kôz medzi rokmi 2007 a 2011, mali dôsledky pre ľudské zdravie;

AQ.  keďže očkovanie oviec a kôz chráni stáda v členských štátoch pred cezhraničnými chorobami, obmedzuje riziko ďalšej nákazy medzi členskými štátmi a pomáha zmierniť dôsledky antimikrobiálnej rezistencie;

AR.  keďže podľa Európskeho akčného plánu „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii je imunizácia prostredníctvom očkovania nákladovo efektívnym zásahom v oblasti verejného zdravia v úsilí bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii, a to napriek skutočnosti, že používanie antibiotík je v krátkodobom horizonte lacnejšie, a keďže sa v tomto pláne predpokladajú aj stimuly na zvýšenie využívania diagnostiky, antimikrobiálnych alternatív a vakcín;

AS.  keďže systém elektronickej identifikácie oviec a kôz efektívne zabezpečuje vysledovateľnosť zvierat, ale strata ušných značiek alebo neúmyselné zlyhania pri ich snímaní môžu viesť k sankciám, ktoré sú niekedy neprimerané;

AT.  keďže poľnohospodári majú ťažkosti pri uplatňovaní súčasných pravidiel identifikácie aj v prípade kozliat;

AU.  keďže ochrana určitých živočíšnych druhov, najmä veľkých mäsožravcov, podľa smernice o biotopoch (92/43/EHS), poškodzovanie ich prirodzených biotopov a znižovanie množstva a kvality ich prirodzenej koristi spolu s vyľudňovaním vidieka a nedostatočnými investíciami do preventívnych opatrení zo strany členských štátov prispeli k významnému nárastu útokov dravcov na stáda oviec a kôz vo všetkých regiónoch, čo ešte zhoršilo už aj tak zúfalú situáciu, v ktorej sa nachádzajú niektoré poľnohospodárske podniky, a ohrozilo tradičné poľnohospodárstvo a pasienkový chov v mnohých oblastiach;

AV.  keďže predátory a veľké mäsožravce dosiahli dobrý stav ochrany v niektorých regiónoch Európskej únie;

AW.  keďže zavedenie možnosti zmeniť stav ochrany druhov v konkrétnych regiónoch by sa malo zohľadniť hneď, ako sa dosiahne želaný stav ochrany;

AX.  keďže chovatelia oviec a kôz sa musia vyrovnávať s veľkou mierou byrokracie a administratívnej záťaže vyplývajúcej nielen z SPP, ale aj z iných právnych predpisov EÚ, napríklad pravidiel, ktoré sa týkajú spracovania vedľajších živočíšnych produktov, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu;

AY.  keďže trh s ovčím a kozím mäsom je veľmi rozdrobený a transparentnosť nahlasovania trhových cien je veľmi malá;

AZ.  keďže v niektorých členských štátoch existuje len veľmi málo bitúnkov, čo bráni rozvoju týchto sektorov;

BA.  keďže reštrukturalizácia bitúnkového priemyslu, dodržiavanie zdravotných predpisov a zníženie počtu zabitých zvierat v dôsledku obmedzenia chovu v mnohých regiónoch viedli k zániku hospodárskych nástrojov potrebných na pridanie hodnoty a udržanie miestnych dodávateľských reťazcov;

BB.  keďže okrem iných faktorov aj reštrukturalizácia bitúnkového priemyslu, opatrenia uplatňované v dôsledku „choroby šialených kráv“ a balík opatrení pre oblasť zdravia a hygieny viedli v mnohých členských štátoch k zániku rôznych nástrojov potrebných na prežitie priameho miestneho predaja a k nárastu nákladov na zabíjanie;

BC.  keďže mobilné zariadenia na dojenie a bitúnky, alebo opatrenia na zaistenie dostupnosti takýchto zariadení na mieste, sú dôležité a nevyhnutné na podporu produktivity chovu oviec a kôz;

BD.  keďže produktom z ovčieho a kozieho mäsa často chýba variabilita konečných produktov, ktorú je možné nájsť u iných druhov mäsa, čím sa stávajú menej atraktívne a menej vyhľadávané spotrebiteľmi;

BE.  keďže je potrebné zvýšiť pridanú hodnotu produkcie mäsa a zaviesť inovatívne, nové recepty, ktoré budú väčšmi prispôsobené spotrebiteľským návykom mladých ľudí;

BF.  keďže okrem poskytovania širokej škály mäsových, mliečnych a vlnených výrobkov spotrebiteľom v celej EÚ zohráva chov oviec a kôz veľmi dôležitú kultúrnu úlohu v mnohých spoločenstvách, keď sa oslavuje okrem iného v bulharskej tradícii kukeri a rumunskej tradícii capra;

BG.  keďže v mnohých členských štátoch rastie trh s miestnymi, ako aj ekologicky pestovanými poľnohospodárskymi produktmi, ktoré spĺňajú dopyt spotrebiteľov po transparentnosti a kvalite;

BH.  keďže v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012 a delegovaným nariadením (EÚ) č. 665/2014 môžu členské štáty používať nepovinný výraz kvality „horský výrobok“ s cieľom zvýšiť viditeľnosť výrobkov pochádzajúcich z chovu oviec a kôz v horských regiónoch;

BI.  keďže systémy kvality EÚ, najmä značky CHZO (chránené zemepisné označenie) a CHOP (chránené označenie pôvodu), poskytujú nástroje na väčšie zviditeľnenie, a tým lepšiu realizáciu výrobkov z chovu oviec a kôz na trhu;

BJ.  keďže niektorým členským štátom chýbajú štrukturálne politiky na rozvoj jedného alebo oboch sektorov, čo je prekážkou pre ich rozvoj;

BK.  keďže takéto politiky by mohli obsahovať odporúčania pre rôzne fázy, napríklad chov (výber plemena, produkcia baranov atď.), ako aj pre realizáciu na trhu;

Lepšia podpora

1.  podporuje odporúčania, ktoré v roku 2016 uverejnilo Fórum pre ovčie mäso, ktoré sa konalo pod záštitou Komisie, najmä potrebu zaviesť environmentálnu platbu ako uznanie úlohy, ktorú zohráva odvetvie chovu oviec a kôz v poskytovaní verejných statkov, najmä ak je založené na extenzívnom pasení, pokiaľ ide o: zlepšovanie vlastností pôdy a zachovanie biodiverzity, ekosystémov, environmentálne hodnotných oblastí a kvality vody; predchádzanie zmene klímy, povodniam, lavínam, lesným požiarom a s tým spojenej erózii; a zachovanie vidieka a zamestnanosti; zdôrazňuje, že tieto odporúčania by mali platiť aj pre odvetvia kozieho mäsa a mliečnych výrobkov z ovčieho a kozieho mlieka;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili stimuly pre poľnohospodárov, ktorí praktizujú sezónny presun zvierat;

3.  podporuje zachovanie alebo, ak je to vhodné, zvýšenie dobrovoľnej viazanej pomoci na chov oviec a kôz a ďalšie príslušné opatrenia zamerané na obe odvetvia s diferencovanými subvenciami na pasúce sa stáda v rámci nadchádzajúcej reformy SPP s cieľom zastaviť odchod poľnohospodárov v EÚ z týchto odvetví, a to so zreteľom na vysokú mieru závislosti väčšiny odvetví spojených s chovom oviec a kôz od priamych platieb;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že podľa dohody dosiahnutej v rámci rokovaní o nariadení (EÚ) 2017/2393 sa režim dobrovoľnej viazanej podpory zjednodušuje a objasňuje odstránením odkazov na kvantitatívne limity a na zachovanie výroby a ustanovením, že určité kritériá oprávnenosti a celkový rozpočet môžu členské štáty raz ročne revidovať;

5.  vyzýva všetky členské štáty, aby rozšírili agroenvironmentálne platby na pasienky využívané na pasenie oviec a kôz a na podporu poľnohospodárov, ktorí zabezpečujú lepšie životné podmienky zvierat;

6.  víta dohodu dosiahnutú v rámci rokovaní o nariadení (EÚ) 2017/2393, ktorá sa týka uznania osobitných charakteristík stredozemských trávnych porastov, ako sú pasienky typu dehesa, s cieľom nájsť spravodlivejšie pravidlá oprávnenosti pôdy na priame platby a napraviť diskrimináciu extenzívneho pasenia a lesopasienkových systémov;

7.  zdôrazňuje význam tohto typu pasienkov pre predchádzanie požiarom, ale konštatuje, že tieto zlepšenia sú pre členské štáty ešte stále nepovinné;

8.  domnieva sa, že ostatné ekosystémy spojené s pasienkovým agrolesníctvom by v tomto ohľade nemali byť diskriminované, a žiada, aby sa prahová hodnota 50 % trávy v zalesnených oblastiach, ktorá je nevyhnutná na uplatnenie priamej platby na hektár, vypustila v prípade chovateľov kôz a oviec;

9.  zasadzuje sa za povolenie primeraného pasenia v oblastiach ekologického záujmu, a to aj v suchých trávnych porastoch a trávnych porastoch nízkej kvality, ktoré sa nachádzajú v niektorých znevýhodnených oblastiach;

10.  zdôrazňuje, že pasenie by sa nemalo povoliť, ak hrozí riziko poškodenia citlivých prírodných oblastí; v tejto súvislosti zdôrazňuje veľký význam prežúvavcov pri zužitkovaní surovej vlákniny;

11.  domnieva sa, že je potrebné poskytnúť výraznejšiu podporu mladým poľnohospodárom a novým účastníkom prostredníctvom priamej pomoci, ako aj politiky rozvoja vidieka, a to v súlade s vnútroštátnymi politikami, s cieľom zaviesť stimuly na založenie alebo prevzatie chovov oviec a kôz, keďže vysoký priemerný vek poľnohospodárov v sektoroch chovu hospodárskych zvierat vzhľadom na ich malú ziskovosť jednoznačne prekračuje aj priemerný vek v iných poľnohospodárskych profesiách a je jednou z kľúčových výziev pre udržanie života vo vidieckych oblastiach a zachovanie potravinovej bezpečnosti v Únii;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy špecifické problémy, ktoré načrtli organizácie zastupujúce ženy zamestnané v týchto sektoroch, a to prostredníctvom opatrení, ktoré okrem iného zlepšia ich viditeľnosť, podporia zainteresovanosť a spoluzodpovednosť a zavedú potrebné služby na podporu rodiny;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali konkrétne programy, ktoré ženám pomôžu nájsť svoje miesto v týchto konkrétnych odvetviach, čo by mohlo významne prispieť k potrebnej generačnej obnove v týchto odvetviach a k zachovaniu chovu oviec a kôz ako rodinného podniku;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť rozmanitosti genetických zdrojov v odvetviach chovu oviec a kôz, a to vzhľadom na ich význam pre produktivitu (plodnosť, početnosť vrhu atď.), kvalitu výrobkov a prispôsobenie sa zvierat svojmu životnému prostrediu;

15.  oceňuje línie podpory, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na podporu pôvodných plemien a odlišnej kvality, ako je napríklad certifikácia ekologických výrobkov;

16.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ochrana miestnych a odolných plemien by sa mala zohľadniť v plánoch chovu zvierat;

17.  zdôrazňuje význam pôvodných plemien oviec a kôz pre pasenie v alpskom regióne, keďže používanie iných plemien je prakticky nemožné;

18.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zvýšenie podpory na zachovanie takýchto plemien oviec a kôz;

19.  vyzýva na zvýšenú podporu pre organizácie výrobcov v odvetví chovu oviec a kôz;

20.  berie do úvahy rozvoj subvencií v týchto odvetviach, ktorý je mimoriadne dôležitý v rámci úsilia o zvýšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti výroby, zlepšenie kvality výrobkov a zvýšenie sebestačnosti EÚ v dodávkach ovčieho mäsa, čo sú všetko ciele, ktoré sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti rozvoja efektívnosti a zlepšovania kvality;

Propagácia a inovácia

21.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu na výskum inovatívnych výrobných metód a technológií s cieľom posilniť konkurencieschopnosť odvetvia chovu oviec a kôz a na propagáciu mäsových, mliečnych a vlnených výrobkov na vnútornom trhu, pričom sa zdôraznia nielen tradičné výrobky, napríklad syry, ale aj novšie porciovanie mäsa s cieľom ponúkať produkty, ktoré zodpovedajú očakávaniam spotrebiteľov a dopytu na trhu; zároveň vyzýva Komisiu, aby podporovala pravidelnejšiu konzumáciu prostredníctvom informačných kampaní o varení a metódach prípravy prispôsobených novým spotrebiteľom, a to aj v rozvíjajúcich sa susedných krajinách a na východných trhoch, s dôrazom na výživové a zdravotné prínosy ovčieho a kozieho mäsa;

22.  považuje za nevyhnutné bojovať proti myšlienke, že jahňacina je náročná na varenie, a zvrátiť súčasný trend vyhýbania sa červenému mäsu;

23.  zdôrazňuje, že úsilie o zvýšenie spotreby ovčieho a kozieho mäsa je nevyhnutné, ak sa má zvýšiť výroba v EÚ;

24.  oceňuje úmysel Komisie vytvoriť osobitný rozpočtový riadok pre ovčie a kozie mäso a mliečne výrobky v nasledujúcich propagačných kampaniach spolufinancovaných Úniou;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na propagačné kampane zamerané na zvýšenie spotreby výrobkov z ovčieho a kozieho mäsa v celej EÚ;

26.  žiada, aby sa kože a vlna zahrnuli medzi výrobky oprávnené na pomoc;

27.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala propagačné kampane na označovanie výrobkov z oviec a kôz značkami CHZO a CHOP s cieľom zvýšiť ich príťažlivosť; požaduje vypracovať podrobnú štúdiu o trhových odbytiskách pre vlnu s cieľom zabezpečiť väčšie hospodárske výnosy pre výrobcov;

28.  povzbudzuje ďalšie členské štáty, aby zaviedli nepovinný výraz kvality „horský výrobok“, ako sa stanovuje v súčasných právnych predpisoch EÚ a ktorý slúži ako nástroj na zabezpečenie lepšej viditeľnosti výrobkov a informovanejšieho výberu pre spotrebiteľov;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť značky záruky v prípade jahňaciny a kozľaciny, a to tak pre jednotlivých výrobcov, ako aj pre združenia výrobcov ako možných príjemcov podpory na odlišnú kvalitu; zdôrazňuje, že tieto značky musí schváliť príslušný miestny orgán v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustanoveniami, ktorými sa riadi používanie takýchto označení;

30.  vyzýva na podporu celoeurópskych propagačných podujatí venovaných odvetviam chovu oviec a kôz, napríklad festivalov a podobných výročných podujatí, ako prostriedku na zvýšenie povedomia verejnosti o prínose týchto odvetví pre EÚ, životné prostredie a občanov;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali využívanie vysokého potenciálu tradičných metód chovu oviec a kôz na agroturistiku;

Osvedčené postupy

32.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila podmienky pre rozvoj odvetvia ovčieho a kozieho mlieka, pričom umožní čo najväčšiu pridanú hodnotu v poľnohospodárskych podnikoch prostredníctvom vysokokvalitnej politiky v prospech výroby mliečnych výrobkov, ktoré sa predávajú hlavne prostredníctvom krátkych alebo miestnych dodávateľských reťazcov, v poľnohospodárskych podnikoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zabezpečila lepšie plnenie hygienických predpisov vo všetkých členských štátoch, a to aj s využitím Príručky pre správnu hygienickú prax vo výrobe remeselných syrov a mliečnych výrobkov, ktorú vypracovalo Európske združenie farmárskych a remeselných výrobcov syrov a mliečnych výrobkov (FACE) v spolupráci s Komisiou;

33.  vyzýva Komisiu, aby zriadila online platformu zameranú na sektory chovu oviec a kôz s hlavným cieľom výmeny príslušných osvedčených postupov a údajov z členských štátov;

34.  naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia týkajúce sa osvedčených postupov pri uvádzaní výrobkov z oviec a kôz na trh, ktoré by potom mohli spoločne využívať členské štáty a profesijné organizácie;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť sektoru výroby a spracovania vlny, a to prostredníctvom podpory vykonávania programov na výmenu informácií a osvedčených postupov medzi účastníkmi v spracovateľskom reťazci vlny;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia výnimiek pre vlnu pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1069/2009 a nariadenia (EÚ) č. 142/2011 o spracovaní živočíšnych vedľajších produktov vzhľadom na to, že ide o výrobok, ktorý nie je určený na ľudskú spotrebu;

Zlepšenie trhov

37.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa transparentnosti cien v týchto odvetviach s cieľom poskytovať spotrebiteľom a výrobcom informácie o cenách výrobkov;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili možnosť harmonizácie opatrení týkajúcich sa jatočných tiel tak, aby odrážali skutočné náklady bez toho, aby sa to dotklo biodiverzity zabezpečovanej miestnymi plemenami, a zriadenie európskeho strediska pre monitorovanie cien a výrobných nákladov ovčieho a kozieho mäsa; zdôrazňuje význam monitorovania marží v celom potravinovom dodávateľskom reťazci vrátane veľkoobchodných cien;

39.  upozorňuje, že statický alebo klesajúci dopyt a vyššia produkcia môžu viesť k nižším cenám pre výrobcov;

40.  pripomína, že podľa článku 149 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 môžu výrobcovia ovčieho alebo kozieho mlieka zoskupení do organizácie výrobcov viesť spoločné rokovania o zmluve o najviac 33 % národnej produkcie a 3,5 % európskej produkcie; zdôrazňuje, že tieto prahové hodnoty boli stanovené predovšetkým pre výrobu surového kravského mlieka, a teda sú obmedzujúce a nedostatočne prispôsobené výrobe malých prežúvavcov, najmä ak sa chcú poľnohospodári organizovať do združení miestnych organizácií výrobcov alebo organizácií výrobcov s viacerými odberateľmi, alebo ak čelia veľkej priemyselnej skupine;

41.  žiada, aby sa stanovili presné ukazovatele, aby sa mohla podrobnejšie monitorovať výroba a spotreba kozieho mäsa a obchod s ním, pričom sa bude rozlišovať medzi dospelými jedincami a kozľatami;

42.  domnieva sa, že v súlade s dohodou dosiahnutou v rámci nariadenia EÚ) 2017/2393 je v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti a súčasnej nízkej produktivity týchto sektorov potrebné zlepšiť vyjednávaciu a trhovú silu výrobcov v potravinovom reťazci rozšírením režimu zmluvných vzťahov na chov oviec a kôz a na mäsové, ako aj mliečne výrobky prostredníctvom zriadenia organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií podobných organizáciám v iných odvetviach rastlinnej a živočíšnej výroby;

43.  žiada, aby sa označovanie kvality ovčieho mäsa CHOP a CHZO zahrnulo pod takéto označovanie šunky, ako sa uvádza v článku 172 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, a to ako opatrenie riadenia ponuky s cieľom zvýšiť možnosti zosúladenia ponuky s dopytom;

44.  konštatuje, že organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov v sektore ovčieho alebo kozieho mlieka nemusia zohľadňovať záväzné limity podľa článku 149 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, ak vykonávajú hospodársku činnosť (propagácia, kontrola kvality, balenie, označovanie alebo spracovanie) spoločne, a to v súlade s článkom 152 v znení nariadenia (EÚ) 2017/2393 ;

45.  nabáda všetky členské štáty, ktoré ešte neposkytujú finančnú podporu na základe balíka predpisov týkajúcich sa mlieka aj sektorom ovčieho a kozieho mlieka, aby tak urobili;

46.  domnieva sa, že treba zabrániť, aby sa výrobky z oviec a kôz predávali za ceny pod úrovňou výrobných cien;

47.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi prešetrila dodávateľský reťazec ovčieho a kozieho mäsa (napr. rozlišovanie mäsa z dospelých zvierat a kozliat) s cieľom zaručiť, aby poľnohospodári dostávali spravodlivý výnos z trhu;

48.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam priameho uvádzania výrobkov z oviec a kôz na trh;

49.  vyzýva Komisiu, aby podporovala podmienky umožňujúce výrobcom a združeniam výrobcov priamy predaj, aby sa obmedzilo umelé zvyšovanie cien;

50.  podporuje rozvoj miestnych dodávateľských reťazcov v odvetví chovu oviec ako spôsob zvyšovania príjmov z chovu oviec a zlepšenia rovnováhy medzi ponukou a dopytom a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť svojim verejným politikám týkajúcim sa miestnych bitúnkov, ktoré sú mimoriadne dôležité pre rozvoj týchto miestnych dodávateľských reťazcov;

51.  pripomína, že výrobcovia môžu zaviesť opatrenia na reguláciu ponuky syra, a to aj z ovčieho alebo kozieho mlieka, s označením CHOP alebo CHZO v súlade s článkom 150 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

52.  víta skutočnosť, že tieto nástroje boli predĺžené aj po roku 2020 ako súčasť dohody dosiahnutej v rámci rokovaní o nariadení (EÚ) 2017/2393;

53.  domnieva sa, že je potrebné podporiť koncentráciu ponuky medzi poľnohospodármi v podnikoch, ako sú družstvá, ktoré posilnia ich vyjednávaciu silu v potravinovom reťazci, zvýšia hodnotu produkcie poľnohospodárov, ktorí sú členmi, a budú vykonávať opatrenia, ktoré povedú k úsporám nákladov alebo ktoré sa dajú len ťažko uskutočniť jednotlivo, ako sú inovácie a poradenstvo v oblasti chovu;

54.  nabáda orgány v tých členských štátoch, v ktorých profesijné organizácie v sektore chovu oviec a kôz preukázali vážny záujem vypracovať strednodobé a dlhodobé stratégie na rozvoj týchto odvetví, aby predložili návrhy na zlepšenie výberu plemien a realizácie výrobkov na trhu;

55.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli programy podnecujúce výrobcov, aby vytvárali výrobné a marketingové združenia, aby výrobky uvádzali priamo na trh a aby vyrábali výrobky z ovčieho a kozieho mäsa a mlieka s mimoriadnymi vlastnosťami a označovali ich tak (napríklad produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo regionálne špeciality);

56.  vyzýva Komisiu, aby zmiernila administratívne požiadavky na otvorenie malých podnikov na výrobu syra v poľnohospodárskych podnikoch s chovom oviec a kôz, čím umožní poľnohospodárom zvýšiť pridanú hodnotu ich podnikov;

57.  naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila ďalšie nástroje, ktoré môžu týmto odvetviam pomôcť čeliť krízam, vyrovnať sa s celosvetovými výzvami a zabezpečiť ich udržateľný rozvoj;

58.  považuje za nevyhnutné mať pripravené nástroje na predchádzanie krízam a krízové riadenie v sektoroch oviec a kôz, aby bolo možné obmedziť výkyvy cien, zabezpečiť primeranú návratnosť pre výrobcov a priaznivé prostredie pre investície, ako aj preberanie poľnohospodárskych podnikov mladými ľuďmi;

59.  konštatuje, že kvalita mäsa z oviec a kôz do veľkej miery závisí od zdrojov ich potravy a že podmienky hospodárskej súťaže v odvetví oviec a kôz sa preto v jednotlivých regiónoch v rámci EÚ veľmi líšia;

60.  vyzýva vnútroštátne orgány na zabezpečenie toho, aby výrobcovia mali prístup na trhy a aby sa zriadili špecializované obchody;

Brexit a obchodné dohody

61.  žiada Komisiu, aby preskúmala, ako bude trh s ovčím mäsom vyzerať po brexite, a zaviedla opatrenia potrebné na zabránenie závažným narušeniam trhu vrátane vytvorenia efektívnejšej záchrannej siete pre ceny a trhy v záujme ochrany odvetvia pred vplyvom brexitu;

62.  vyzýva Komisiu, aby bola opatrná pri rokovaní o nových dohodách o voľnom obchode s Novým Zélandom a Austráliou, kým nezanalyzuje vplyv brexitu na chov oviec a kôz, a to najmä pokiaľ ide o budúcnosť kvóty pre ovčie mäso vo výške 287 000 ton ekvivalentu jatočnej hmotnosti, ktorú EÚ poskytuje Novému Zélandu, ktorá sa využíva v priemere na približne 75 %, pričom približne 48 % ide do Spojeného kráľovstva, a kvóty pre ovčie mäso vo výške 19 200 ton ekvivalentu jatočnej hmotnosti, ktorú EÚ poskytuje Austrálii a ktorá sa využíva v priemere takmer na 100 %, pričom približne 75 % ide do Spojeného kráľovstva;

63.  zastáva názor, že nové dohody o voľnom obchode by mali ustanoviť, že kvóty Nového Zélandu a Austrálie na vývoz jahňaciny do EÚ sa rozdelia do dvoch samostatných kategórií pre čerstvé alebo chladené a pre mrazené mäso; pripomína, že hoci sa jahňatá v EÚ veľmi často predávajú vo veku 6 alebo 9 mesiacov, na Novom Zélande sa často predávajú vo veku 12 mesiacov; zdôrazňuje, že preferenčný prístup na trh by sa nemal rozšíriť nad existujúce colné kvóty;

64.  pripomína, že Európsky parlament identifikoval ovčie mäso ako obzvlášť citlivú položku v rokovaniach o dohode o voľnom obchode s Novým Zélandom a podporil prípadné vylúčenie najcitlivejších odvetví vo svojom uznesení z 26. októbra 2017, ktoré obsahuje odporúčanie Európskeho parlamentu Rade k navrhovanému rokovaciemu mandátu na obchodné rokovania s Novým Zélandom(6);

65.  opakovane zdôrazňuje, že každá dohoda o voľnom obchode musí v plnej miere rešpektovať prísne normy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a bezpečnosti potravín; konštatuje, že súčasné colné kvóty pre Nový Zéland majú vplyv na produkciu ovčieho mäsa v EÚ;

66.  vyjadruje znepokojenie nad listom, ktorý USA a ďalších šesť významných poľnohospodárskych vývozcov (Argentína, Brazília, Kanada, Nový Zéland, Thajsko a Uruguaj) zaslalo 26. septembra 2017 zástupcom Spojeného kráľovstva a EÚ vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) pri príležitosti vnútorných diskusií o možnom prerozdelení dovozných colných kvót medzi Spojené kráľovstvo a zostávajúce členské štáty EÚ;

67.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa zachoval súčasný podiel Spojeného kráľovstva na colných kvótach po jeho vystúpení z EÚ, a že je dosiahnutá dohoda, podľa ktorej ani trh v Spojenom kráľovstve, ani trh v EÚ nebude presýtený dovážaným mäsom z oviec, aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom pre výrobcov v Spojenom kráľovstve a EÚ;

68.  chápe závislosť britského sektora ovčieho mäsa od trhu EÚ, ale domnieva sa, že táto situácia predstavuje výzvy aj príležitosti;

69.  domnieva sa, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ by malo byť príležitosťou na ďalší rozvoj európskeho odvetvia oviec a kôz s cieľom znížiť závislosť EÚ od dovozu ovčieho a kozieho mäsa z Nového Zélandu;

70.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viac ako 1 400 európskych poľnohospodárskych produktov chránených zemepisným označením nemá automatickú výhodu porovnateľnej ochrany na trhoch tretích krajín zahrnutých v medzinárodných obchodných dohodách, ktoré vyrokovala EÚ;

71.  žiada, aby sa neistá situácia chovateľov oviec a kôz zohľadnila pri uzatváraní ďalších obchodných dohôd s tretími krajinami, konkrétne tým, že sa uvedú ako citlivé odvetvia alebo sa úplne vylúčia z rokovaní, aby sa zabránilo ustanoveniam, ktoré by mohli nejako ohroziť európsky model výroby alebo poškodiť miestne či regionálne hospodárstva;

72.  zdôrazňuje, že výrobné náklady a normy hlavných krajín vyvážajúcich mäso z oviec a kôz sú významne nižšie ako v Európe;

73.  zdôrazňuje, že týmto sektorom by sa malo poskytnúť primerané zaobchádzanie, napríklad prostredníctvom zavedenia colných kvót alebo primeraných prechodných období, s náležitým zohľadnením kumulatívneho účinku obchodných dohôd na poľnohospodárstvo, alebo dokonca ich vylúčenia z rámca rokovaní;

74.  zdôrazňuje v tejto súvislosti najmä závažné problémy, ktoré prinášajú obavy o dobré životné podmienky zvierat a environmentálny vplyv dlhých dopravných trás zo vzdialených krajín alebo do nich;

75.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinný regulačný systém EÚ na označovanie výrobkov z ovčieho mäsa, možno aj s jednotným logom EÚ, aby sa spotrebiteľom umožnilo rozlišovať medzi výrobkami z EÚ a tretích krajín; navrhuje, že takéto označenie by mohlo byť certifikované pomocou viacerých kritérií vrátane systému zabezpečenia kvality v poľnohospodárskych podnikoch a označovania krajiny pôvodu, aby spotrebitelia boli plne informovaní o mieste pôvodu výrobku;

76.  domnieva sa, že takýto systém musí byť navrhnutý tak, aby sa zabránilo oslabeniu existujúcich systémov propagačného označovania na úrovni členských štátov a na regionálnej úrovni;

77.  vyzýva Komisiu, aby poskytovala pomoc pri otváraní vývozných trhov pre ovčie mäso a droby z EÚ v krajinách, kde sa v súčasnosti uplatňujú zbytočné obmedzenia;

78.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zvýšenie vývozu do krajín severnej Afriky, ktorá je rastúcim trhom, ktorý oceňuje kvalitu a bezpečnosť potravín, ktoré zaručuje EÚ;

79.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala správy o možných cieľových trhoch pre kozie a ovčie mäsové a mliečne výrobky z EÚ;

80.  vyzýva Komisiu, aby propagovala kvalitu výrobkov vyvážaných z EÚ, a to najmä na základe prísnych hygienických noriem a vysledovateľnosti, ktoré zaručujú, že ovčie a kozie mäso má vyššiu kvalitu ako mäso vyvážané z Nového Zélandu a Austrálie; poukazuje na to, že osobitný dôraz EÚ na kvalitu by sa mal zdôrazňovať s cieľom podporiť spotrebu európskych ovčieho a kozieho mäsa;

Elektronický identifikačný systém

81.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili harmonizáciu úrovní tolerancie pri postihovaní chovateľov hospodárskych zvierat za neúmyselné chyby pri značkovaní oviec a uplatňovaní systému elektronickej identifikácie pod prísnou podmienkou, že to nebude viesť k akceptovaniu vyššej miery chybovosti ako v prípade preventívnej starostlivosti o zdravie zvierat a že je to odôvodnené na základe prístupu „jedno zdravie“;

82.  uznáva význam jednotného prístupu k preventívnej starostlivosti o zdravie zvierat v Únii a jej zlepšovania;

83.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali vykonávať právne predpisy bez výnimky;

84.  poukazuje na to, že miera strácania ušných štítkov je vyššia u extenzívne pasených oviec v oblastiach s prírodnými obmedzeniami než u iných hospodárskych zvierat v nížinných systémoch, a žiada Komisiu, aby túto skutočnosť uznala;

85.  žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť vytvorenia zjednodušeného identifikačného systému pre malé stáda v extenzívnej výrobe určené na miestnu spotrebu bez toho, aby bola narušená účinná vysledovateľnosť výrobkov, a zaviedli pružnejšie ustanovenia orientované na rast, pokiaľ ide o používanie elektronických ušných štítkov;

86.  konštatuje, že identifikačné systémy by mali byť navrhnuté tak, aby sa minimalizovala byrokracia; zdôrazňuje, že výrobcovia s nízkymi príjmami budú potrebovať finančnú pomoc, ak majú inštalovať drahé a povinné systémy elektronickej identifikácie;

Zdravotné aspekty

87.  konštatuje, že výskyt ohnísk chorôb zvierat má ničivé dôsledky pre dobré životné podmienky zvierat, poľnohospodárov a miestnych obyvateľov;

88.  zdôrazňuje, že zdravie ľudí a zvierat musí byť vždy prioritou;

89.  domnieva sa, že je potrebných viac opatrení na predchádzanie cezhraničným ohniskám chorôb zvierat, zníženie vplyvu rezistencie voči antibiotikám a propagáciu očkovania v záujme boja proti šíreniu infekcií u oviec a kôz;

90.  vyzýva Komisiu, aby poskytovala stimuly a podporu chovateľom oviec a kôz, ktorí preukážu, že dosiahli vysokú zaočkovanosť svojich zvierat, v súlade s Európskym akčným plánom „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii, pretože inak majú chovatelia len málo trhových stimulov, aby tak urobili;

91.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju schopnosť reagovať na výskyt ohnísk chorôb zvierat, napríklad katarálnej horúčky oviec, prostredníctvom novej stratégie EÚ v oblasti zdravia zvierat, financovania výskumu, náhrady strát, zálohových platieb atď.;

92.  vyzýva na vypracovanie plánu na prevenciu chorôb a úmrtnosti samčích kozliat na základe skutočnej hodnoty zvierat a stanovenia dobrých životných podmienok samčích kozliat aj kôz za prioritu;

93.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila využívanie imunoprecíznych očkovacích látok ako prvé opatrenie na boj proti možnému výskytu ohnísk chorôb zvierat v týchto odvetviach;

94.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť dostupnosť liekov a veterinárnych liečiv pre odvetvia oviec a kôz na úrovni EÚ prostredníctvom podpory farmaceutického výskumu a jednoduchšieho schvaľovania ich uvedenia na trh;

95.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili úroveň monitorovania zdravia voľne žijúcich zvierat, najmä v oblastiach s extenzívnym chovom stád;

Predátory

96.  pripomína, že šírenie predátorov je dôsledkom, okrem iného, súčasných právnych predpisov EÚ zameraných na zachovanie pôvodných druhov voľne žijúcich živočíchov;

97.  podporuje preskúmanie príslušných príloh smernice o biotopoch s cieľom kontrolovať a riadiť šírenie predátorov v určitých oblastiach pasenia;

98.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy flexibilitu, ktorú umožňuje uvedená smernica, s cieľom riešiť tieto problémy tak, aby sa neohrozil udržateľný rozvoj vidieckych oblastí;

99.  zdôrazňuje potrebu objektívneho, vedeckého prístupu, ktorý zohľadňuje správanie zvierat, vzťahy medzi predátormi a korisťou, presné regionálne vyčíslenie rizika predácie zo strany druhov uvedených v smernici o biotopoch, hybridizáciu, dynamiku pasienkov a iné ekologické otázky pri každom zvažovanom návrhu;

100.  zdôrazňuje, že útoky vlkov a nechránených krížencov vlka a psa na stáda sú na vzostupe aj napriek mobilizácii čoraz väčších zdrojov, ktoré sú čoraz nákladnejšie pre chovateľov aj spoločenstvá;

101.  konštatuje, že obmedzenia odporúčaných a zavedených opatrení na ochranu stád sú zjavné, keďže počet stratených zvierat sa podstatne zvýšil;

102.  poukazuje na to, že táto neúčinnosť teraz spochybňuje budúcnosť ekologických modelov chovu, napríklad pastierstva, keďže niektorí chovatelia začínajú zatvárať svoje zvieratá, čo napokon povedie nielen k opusteniu veľmi rozsiahlych oblastí a vzniku veľkého rizika požiarov a lavín, ale aj k prechodu podnikov na intenzívnejšie formy poľnohospodárstva;

103.  vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, aby v konzultácii s poľnohospodármi a ostatnými zúčastnenými stranami zvážili opatrenia na rozvoj vidieka v záujme ochrany stád, poskytovali náležitú náhradu strát spôsobených útokmi veľkých dravcov vrátane tých, ktoré nie sú chránené podľa smernice o biotopoch, a prispôsobili pomoc v záujme obnovy stád;

104.  domnieva sa, že je potrebné prijať kroky na preskúmanie stavu ochrany dravcov v rámci Bernského dohovoru;

105.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčania obsiahnuté v uvedenom dohovore s cieľom zabrániť rozšíreniu krížencov vlka a psa, pretože ohrozujú ochranu druhu Canis lupus a sú vo veľkej miere zodpovedné za útoky na ovčie a kozie stáda;

106.  berie na vedomie čiastočný úspech systémov na opätovné nasadenie línií ovčiarskych psov ako prostriedku na odstrašenie vlkov, alebo aspoň krížencov;

107.  navrhuje, aby sa vybrali „vlčí ombudsmani“, ktorí budú sprostredkovateľmi medzi rôznymi dotknutými záujmami a v sporoch týkajúcich sa štatútu ochrany a potreby kompenzácie strát spôsobených vlkmi, a to v nadväznosti na úspešný model „medvedích ombudsmanov“ v niektorých členských štátoch;

108.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy odporúčania Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre prírodu, ľudí a hospodárstvo;

109.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti zamestnanosti v týchto odvetviach vypracovali programy zamerané na zlepšenie výcviku strážnych a ovčiarskych psov a poskytovanie odbornej prípravy na ich správne využitie v chovateľských podnikoch a aby na tento účel bezodkladne zlepšili cezhraničnú spoluprácu a výmenu nápadov a úspešných postupov medzi správnymi orgánmi, chovateľmi hospodárskych zvierat a ochrancami prírody, pokiaľ ide o veľké dravce;

110.  vyzýva na zriadenie chránených oblastí pasienkov, kde možno regulovať veľké dravce tak, aby návrat veľkých dravcov neviedol k ústupu chovateľských postupov priaznivých pre dobré životné podmienky zvierat (migračný chov oviec, voľné ustajnenie atď.) alebo tradičného poľnohospodárstva a pasienkového chovu (vysokohorské letné pasienky);

Bitúnky

111.  konštatuje, že koncentrácia v odvetví bitúnkov je na vzostupe, čo odráža skutočnosť, že skupiny v odvetví spracovania mäsa kontrolujú celý reťazec mäsového priemyslu od živých zvierat až po balené čerstvé mäso, čo vedie nielen k dlhším dopravným trasám pre živé zvieratá, ale aj k vyšším nákladom a nižšej ziskovosti výrobcov;

112.  vyzýva Komisiu, aby určila podporné opatrenia na zriaďovanie miest zabíjania a zjednodušenie povoľovacích postupov;

113.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali miestne siete, ktoré môžu pôsobiť ako páky na zvyšovanie príjmov uľahčovaním zriaďovania miestnych a mobilných bitúnkov, ktoré sú nevyhnutné pre štruktúrovanie týchto odvetví;

Odborná príprava

114.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli programy odbornej prípravy zástupcov týchto odvetví zameranej na to, ako zhodnotiť výrobky tak, aby mohli konkurovať iným mäsovým a mliečnym výrobkom;

115.  považuje za nevyhnutné, aby sa v členských štátoch, kde je tento typ chovu bežnejší, zriadili pastierske školy so zameraním na sezónny presun zvierat s cieľom poskytnúť alternatívny zdroj zamestnanosti v chove hospodárskych zvierat, ktorý bude podporovať generačnú obnovu a zároveň prispievať k posilňovaniu dôstojnosti a spoločenského uznania tradičného povolania pastiera hospodárskych zvierat;

116.  považuje za nevyhnutné zjednodušiť nielen inovácie (chovateľské postupy, nové výrobky atď.), ale aj poradenstvo a úvodnú a priebežnú odbornú prípravu v odvetviach chovu oviec a kôz;

Ďalšie body

117.  vyzýva Komisiu, aby vykonávala a presadzovala príslušné právne predpisy EÚ, najmä smernicu Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy;

118.  považuje za potrebné vykonať rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozhodol, že ochrana dobrých životných podmienok zvierat nekončí na vonkajších hraniciach EÚ a že prepravcovia zvierat, ktoré sa vyvážajú z Európskej únie, musia preto dodržiavať pravidlá EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat aj mimo EÚ;

119.  upozorňuje na nedostatok vody v mnohých oblastiach chovu oviec a kôz, najmä v oblasti Stredozemného mora, čo sa len zhorší s globálnym otepľovaním;

120.  zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť lepšie hospodárenie s vodnými zdrojmi prostredníctvom prispôsobených zariadení s ohľadom na rozloženie zrážok počas roka a udržateľnosť;

o
o   o

121.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 41.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0441.
(3) https://www.nationaleombudsman.nl/onderzoeken/2012/100
(4) https://www.nationaleombudsman.nl/onderzoeken/2017030-onderzoek-naar-de-lessen-die-de-overheid-uit-de-qkoorts-epidemie-heeft
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu (Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15).
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0420.


Pluralita a sloboda médií v Európskej únii
PDF 322kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o slobode a pluralite médií v Európskej únii (2017/2209(INI))
P8_TA(2018)0204A8-0144/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 7, 9, 10, 11 a 49 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 9, 10 a 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 11 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ďalej len „ICERD“) prijatý a otvorený na podpísanie a ratifikáciu rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 2106 z 21. decembra 1965,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1),

–  so zreteľom na Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch,

–  so zreteľom na Európsku chartu slobody tlače,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–  so zreteľom na vyhlásenia, odporúčania a uznesenia Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a stanoviská a zoznam kritérií právneho štátu prijatý Benátskou komisiou,

–  so zreteľom na štúdiu Rady Európy s názvom Journalists under pressure – Unwarranted interference, fear and self-censorship in Europe (Novinári pod tlakom – neoprávnené zasahovanie, strach a autocenzúra v Európe),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor OSN proti korupcii a Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre ľudské práva č. 34,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, Rady OSN pre ľudské práva a správy osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu,

–  so zreteľom na akčný plán OSN týkajúci sa bezpečnosti novinárov a otázky beztrestnosti,

–  so zreteľom na činnosť Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v oblasti slobody médií, a najmä na činnosť jej zástupcu pre slobodu médií,

–  so zreteľom na činnosť platformy Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o slobode prejavu a tzv. falošných správach, dezinformáciách a propagande, ktoré 3. marca 2017 vydal osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu, zástupca OBSE pre slobodu médií, osobitný spravodajca Organizácie amerických štátov (OAS) pre slobodu prejavu a osobitný spravodajca pre slobodu prejavu a prístup k informáciám Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov,

–  so zreteľom na výsledky svetového rebríčka slobody tlače, ktoré publikovali Reportéri bez hraníc, a na výsledky monitorovania plurality médií, ktoré vykonáva Centrum pre pluralitu a slobodu médií Európskeho univerzitného inštitútu,

–  so zreteľom na informačný materiál s názvom Defining Defamation: Principles on Freedom of Expression and Protection of Reputation (Definovanie hanobenia: zásady slobody prejavu a ochrany dobrej povesti) publikovaný organizáciou ARTICLE 19,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o Charte EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(3) a z 29. októbra 2015 o opatreniach nadväzujúcich na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o elektronickej demokracii v Európskej únii: potenciál a výzvy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov pri ochrane finančných záujmov EÚ(7) a z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri zverejňovaní dôverných informácií podnikov a verejných orgánov(8),

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o slobode médií a pluralizme v digitálnom prostredí(9),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline a na usmernenia Komisie týkajúce sa podpory EÚ v oblasti slobody médií a integrity médií v krajinách zapojených do procesu rozširovania na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na výročné kolokvium Komisie o základných právach 2016 s názvom Pluralita médií a demokracia a príslušné príspevky uverejnené Agentúrou Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na expertnú skupinu na vysokej úrovni pre falošné správy a šírenie dezinformácií na internete, ktorú vymenovala Európska komisia, aby poskytovala poradenstvo v súvislosti s rozsahom fenoménu falošných správ a vymedzením úloh a povinností príslušných zainteresovaných strán,

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) č. 5/2016 o preskúmaní smernice o súkromí v elektronických komunikáciách (2002/58/ES),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV(10),

–  so zreteľom na závery Európskej rady o bezpečnosti a obrane z 22. júna 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A8-0144/2018),

A.  keďže práva na slobodu prejavu a slobodu presvedčenia sú základnými ľudskými právami a nevyhnutnými podmienkami pre plný rozvoj jednotlivca a jeho aktívnu účasť na demokratickej spoločnosti, pre realizáciu zásad transparentnosti a zodpovednosti a pre plnenie ďalších ľudských práv a základných slobôd;

B.  keďže pluralizmus nemožno oddeliť od slobody, demokracie a právneho štátu;

C.  keďže právo informovať a právo byť informovaný sú súčasťou základných demokratických hodnôt, na ktorých je založená Európska únia;

D.  keďže význam pluralitných, nezávislých a dôveryhodných médií ako strážcov a kontrolórov demokracie a právneho štátu nemožno podceňovať;

E.  keďže sloboda, pluralita a nezávislosť médií sú rozhodujúcimi prvkami práva na slobodu prejavu; keďže médiá zohrávajú dôležitú úlohu v demokratickej spoločnosti, pretože konajú ako verejní strážcovia, pričom pomáhajú informovať a posilňovať postavenie občanov tým, že rozširujú ich chápanie súčasnej politickej a sociálne situácie a podporujú ich vedomú účasť na demokratickom živote; keďže rozsah tejto úlohy by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal online a občiansku žurnalistiku, ako aj činnosť blogerov, používateľov internetu, aktivistov v oblasti sociálnych médií a obhajcov ľudských práv, s cieľom zohľadniť dnešnú zásadne zmenenú mediálnu realitu pri súčasnom dodržiavaní práva na súkromie; keďže neutralita siete je základnou zásadou otvoreného internetu;

F.  keďže falošné správy, kybernetické šikanovanie alebo porno z pomsty predstavujú pre našu spoločnosť stále väčší problém, a to najmä medzi mladými ľuďmi;

G.  keďže šírenie falošných správ a dezinformácií v sociálnych médiách alebo vo vyhľadávačoch výrazne znížilo dôveryhodnosť tradičných médií, čo následne obmedzuje ich schopnosť pôsobiť ako strážcovia;

H.  keďže verejné orgány majú nielen povinnosť zdržať sa zavádzania obmedzení slobody prejavu, ale aj pozitívnu povinnosť prijať právny a regulačný rámec, ktorý podporuje rozvoj slobodných, nezávislých a pluralitných médií;

I.  keďže podľa článkov 2 a 4 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a článku 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa sloboda prejavu nikdy nesmie použiť na obranu vyjadrení, ktoré daný dohovor a deklaráciu porušujú, ako sú nenávistné prejavy alebo propaganda, ktoré sú založené na myšlienkach alebo teóriách o nadradenosti jednej rasy alebo skupiny osôb jednej farby pleti alebo etnického pôvodu alebo ktoré sa pokúšajú ospravedlňovať alebo povzbudzovať akúkoľvek formu rasovej nenávisti a diskriminácie;

J.  keďže verejné orgány majú povinnosť chrániť nezávislosť a nestrannosť verejnoprávnych médií, najmä ako aktérov slúžiacich demokratickým spoločnostiam, a nie záujmom vlád, ktoré sú pri moci;

K.  keďže orgány tiež musia zabezpečiť, aby médiá dodržiavali platné zákony a iné právne predpisy;

L.  keďže nedávny politický vývoj v rôznych členských štátoch, kde narastá nacionalizmus a populizmus, viedol k zvýšeniu tlaku na novinárov a hrozieb voči nim, čo ukazuje, že Európska únia musí zabezpečiť, podporovať a chrániť slobodu médií a pluralizmus;

M.  keďže podľa Rady Európy majú zneužívanie a zločiny spáchané voči novinárom zo strany štátnych aj neštátnych subjektov vážny a odrádzajúci vplyv na slobodu prejavu; keďže riziko a časté opakovanie neopodstatnených zásahov zvyšuje pocit strachu medzi novinármi, občianskymi novinármi, blogermi a inými informačnými aktérmi, čo vedie k potenciálne vysokej miere autocenzúry a zároveň podkopáva práva občanov na informácie a účasť;

N.  keďže osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu v septembri 2016 pripomenul, že je zodpovednosťou vlád nielen rešpektovať žurnalistiku, ale tiež zabezpečiť, aby boli novinári a ich zdroje chránené prostredníctvom prísnych zákonov, stíhania páchateľov a zaistenia dostatočnej bezpečnosti v prípadoch, keď je to nutné;

O.  keďže novinári a iní mediálni aktéri stále čelia násiliu, hrozbám, obťažovaniu alebo verejnému hanobeniu v EÚ, a to najmä pre svoju investigatívnu činnosť na ochranu verejného záujmu pred zneužitím moci, korupciou, porušovaním ľudských práv alebo trestnou činnosťou;

P.  keďže zaistenie bezpečnosti a ochrany novinárov a iných mediálnych aktérov je predpokladom na to, aby mohli v plnej miere vykonávať svoju úlohu a využívať svoje kapacity na riadne informovanie občanov a efektívnu účasť na verejnej diskusii;

Q.  keďže podľa platformy Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov sa viac ako polovice prípadov zneužívania mediálnych pracovníkov dopúšťajú štátni činitelia;

R.  keďže investigatívna žurnalistika by sa mala podporovať ako forma občianskej angažovanosti a ako akt občianskej cnosti podporovaný komunikáciou, učením sa, vzdelávaním a odbornou prípravou;

S.  keďže radikálny vývoj mediálneho systému, rýchly rast online rozmeru plurality médií a zvýšenie počtu vyhľadávačov a platforiem sociálnych médií ako zdrojov správ predstavujú výzvu a zároveň príležitosť na podporu slobody prejavu a demokratizáciu vytvárania správ zapojením občanov do verejnej diskusie, ako aj na premenu čoraz väčšieho počtu používateľov informácií na tvorcov informácií; keďže však existuje riziko, že koncentrácia moci mediálnych konglomerátov, prevádzkovateľov platforiem a internetových sprostredkovateľov a kontrola médií hospodárskymi korporáciami a politickými aktérmi budú mať negatívne dôsledky pre pluralitu verejnej diskusie a prístup k informáciám, ako aj dosah na slobodu, integritu, kvalitu a redakčnú nezávislosť novinárov a vysielacích médií; keďže je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky na európskej úrovni na zabezpečenie toho, aby vyhľadávače, platformy sociálnych médií a ostatné giganty v oblasti špičkových technológií rešpektovali pravidlá jednotného digitálneho trhu EÚ v oblastiach, ako je súkromie na internete a hospodárska súťaž;

T.  keďže novinári požadujú priamy, okamžitý a neobmedzený prístup k informáciám zo strany verejnej správy, aby mohli náležite zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti voči príslušným orgánom;

U.  keďže informácie získané tak na základe vyšetrovacej právomoci, ako aj prostredníctvom oznamovateľov sa navzájom dopĺňajú a sú nevyhnutné na to, aby novinári mohli plniť svoje poslanie konať vo verejnom záujme;

V.  keďže novinári požadujú úplnú právnu ochranu pri využívaní a šírení takýchto informácií verejného záujmu v rámci svojej činnosti;

W.  keďže právo požadovať a získavať informácie od verejnej správy je v celej Európskej únii aj naďalej nejednotné a neúplné;

X.  keďže mediálne odvetvie zohráva kľúčovú úlohu v každej demokratickej spoločnosti; keďže účinok hospodárskej krízy spolu so súčasným rastom platforiem sociálnych médií a ostatných gigantov v oblasti špičkových technológií a vysoko selektívnymi reklamnými príjmami výrazne zvýšili neistotu v pracovných podmienkach a sociálnu neistotu mediálnych aktérov vrátane nezávislých novinárov a viedli k dramatickému poklesu profesionálnych, sociálnych a kvalitatívnych noriem v žurnalistike, čo môže mať negatívny vplyv na ich redakčnú nezávislosť;

Y.  keďže Európske audiovizuálne observatórium Rady Európy odsúdilo vznik digitálneho duopolu tvoreného spoločnosťami Google a Facebook, ktorý predstavoval až 85 % celkového rastu trhu s digitálnymi reklamami v roku 2016, čím ohrozuje budúcnosť tradičných mediálnych spoločností financovaných z reklamy, ako sú komerčné televízne kanály, noviny a časopisy, ktoré preniknú k oveľa menšej časti publika;

Z.  keďže v súvislosti s politikou rozširovania má Komisia povinnosť požadovať úplné dodržiavanie kodanských kritérií vrátane slobody prejavu a médií a EÚ by preto mala ísť príkladom, čo sa týka najvyšších noriem v tejto oblasti; keďže štáty, ktoré sa stanú členmi EÚ, sú nepretržite a jednoznačne viazané záväzkami v oblasti ľudských práv na základe zmlúv EÚ a Charty základných práv EÚ a rešpektovanie slobody prejavu a médií v členských štátoch by malo podliehať pravidelnej kontrole; keďže EÚ môže na svetovej scéne pôsobiť dôveryhodne len vtedy, ak sa sloboda tlače a médií bude chrániť a dodržiavať v rámci samotnej Únie;

AA.  keďže výskum neustále prináša dôkazy o tom, že ženy sú v menšine v celom mediálnom odvetví, najmä v kreatívnych úlohách, a sú veľmi nedostatočne zastúpené na vyšších, rozhodovacích úrovniach; keďže štúdie o pôsobení žien v žurnalistike naznačujú, že zatiaľ čo medzi nováčikmi v tejto profesii existuje pomerne dobrá rodová rovnováha, rozdelenie zodpovednosti za prijímanie rozhodnutí sa vyznačuje výraznými rodovými rozdielmi;

AB.  keďže ustanovenia Charty základných práv Európskej únie a Zmluvy o EÚ, ktorými sa zabezpečuje dodržiavanie týchto zásad, sa uplatňujú prostredníctvom pozitívnych opatrení na podporu slobody a plurality médií, ako aj na podporu kvality informácií, prístupu k nim a ich dostupnosti (pozitívna sloboda), ale vyžadujú tiež opomenutia zo strany verejných orgánov s cieľom vyhnúť sa škodlivej agresii (negatívna sloboda);

AC.  keďže nezákonný a svojvoľný dohľad, najmä v masovom rozsahu, je nezlučiteľný s ľudskými právami a základnými slobodami, okrem iného slobodou prejavu – vrátane slobody tlače a ochrany dôvernosti novinárskych zdrojov –, právom na súkromie a ochranou údajov; keďže internet a sociálne médiá zohrávajú určitú úlohu pri šírení nenávistných prejavov a podpore radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu tým, že šíria nezákonný obsah, čo nepriaznivo vplýva najmä na mladých ľudí; keďže boj proti tomuto javu si vyžaduje úzku a koordinovanú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými aktérmi na všetkých úrovniach správy (miestnej, regionálnej a vnútroštátnej), ako aj s občianskou spoločnosťou a so súkromným sektorom; keďže účinné právne predpisy a činnosti v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu, ako aj opatrenia zamerané na boj proti nenávistným prejavom a násilnému extrémizmu a na ich predchádzanie by vždy mali byť viazané povinnosťami dodržiavať základné práva, aby nedochádzalo ku konfliktom s ochranou slobody prejavu;

AD.  keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti je – ako vyhlásila Rada Európy – základným aspektom slobody prejavu a zohráva zásadnú úlohu pri odhaľovaní a nahlasovaní nezrovnalostí a protiprávneho konania, ako aj pri posilňovaní demokratickej zodpovednosti a transparentnosti; keďže toto oznamovanie predstavuje kľúčový zdroj informácií v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri vyšetrovaní, zisťovaní a zverejňovaní prípadov korupcie vo verejnom a v súkromnom sektore a pri odhaľovaní systémov vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré uplatňujú súkromné spoločnosti; keďže primeraná ochrana oznamovateľov na úrovni EÚ, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, ako aj podporovanie kultúry uznávania dôležitej úlohy oznamovateľov v spoločnosti je predpokladom na zabezpečenie účinnosti takejto úlohy;

AE.  keďže v kontexte boja proti korupcii a nesprávnemu úradnému postupu v EÚ by sa investigatívnej žurnalistike mala venovať osobitná pozornosť a poskytnúť finančná podpora, pretože ide o nástroj slúžiaci verejnému záujmu;

AF.  keďže podľa zistení nástroja monitorovania plurality médií zostáva vlastníctvo médií vysoko koncentrované, čo predstavuje významné riziko pre rozmanitosť informácií a názorov v mediálnom obsahu;

AG.  keďže na informovanie o záležitostiach EÚ a o práci inštitúcií a agentúr EÚ by sa mali vzťahovať kritériá plurality médií a slobody médií rovnako ako na vnútroštátne spravodajstvo, pričom by zároveň malo byť viacjazyčné, aby preniklo k maximálnemu počtu občanov EÚ;

1.  vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia zahŕňajúce zabezpečenie primeraných verejných finančných prostriedkov na ochranu a podporu pluralitného, nezávislého a slobodného mediálneho prostredia v službách demokratickej spoločnosti vrátane nezávislosti a udržateľnosti verejnoprávnych, komunitných a miestnych médií, ktoré sú rozhodujúcimi prvkami priaznivého prostredia pre zaručenie základného práva na slobodu prejavu a na informácie;

2.  zdôrazňuje spoločnú zodpovednosť zákonodarcov, novinárov, vydavateľov a internetových sprostredkovateľov, ale aj občanov ako spotrebiteľov informácií;

3.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaručili úplné vykonávanie Charty základných práv EÚ vo všetkých svojich rozhodnutiach, opatreniach a politikách ako prostriedok na dôsledné presadzovanie plurality médií a slobody médií bez neprimeraného vplyvu vnútroštátnych orgánov verejnej moci; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri hodnotení svojich legislatívnych návrhov zaviedla posúdenia vplyvu na ľudské práva a aby predložila návrh na vytvorenie mechanizmu EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v súlade s príslušným uznesením Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť nezávislé mechanizmy monitorovania na posudzovanie situácie v oblasti slobody médií a plurality médií v EÚ, a to ako prostriedok na presadzovanie a ochranu práv a slobôd zakotvených v článku 11 Charty základných práv Európskej únie a článku 10 EDĽP, a na okamžitú reakciu na ich možné ohrozenia a porušenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere podporovali a posilňovali nástroje, ktoré už boli v tejto súvislosti vytvorené, ako je napríklad nástroj monitorovania plurality médií a platforma Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov;

5.  vyzýva Komisiu ako strážcu zmlúv, aby brala pokusy vlád členských štátov narušiť slobodu a pluralitu médií ako závažné a systémové zneužívanie moci a konanie v rozpore so základnými hodnotami Európskej únie zakotvenými v článku 2 Zmluvy o EÚ, ktorými skutočne sú, pretože právo na slobodu prejavu a slobodu presvedčenia sú základné ľudské práva a sloboda, pluralita a nezávislosť médií zohrávajú v demokratickej spoločnosti zásadnú úlohu, a to aj ako kontrola vládnej a štátnej moci;

6.  vyzýva členské štáty, aby vykonali nezávislé preskúmanie svojich príslušných právnych predpisov a postupov s cieľom chrániť slobodu prejavu a slobodu a pluralitu médií;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zneužívaním, zločinmi a smrteľnými útokmi, ktoré sú stále páchané voči novinárom a pracovníkom v oblasti médií v členských štátoch z dôvodu ich činnosti; naliehavo žiada členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom predchádzať takémuto násiliu, zaistiť zodpovednosť a zabrániť beztrestnosti a zároveň zaručiť, že obete a ich rodiny majú prístup k primeraným opravným prostriedkom; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s novinárskymi organizáciami zriadili nezávislý a nestranný regulačný orgán, ktorý by monitoroval a dokumentoval násilie a hrozby voči novinárom a informoval o nich, a aby sa zaoberali ochranou a bezpečnosťou novinárov na vnútroštátnej úrovni; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali odporúčanie Rady Európy CM/Rec (2016)4 o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych aktérov;

8.  vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcimi sa pracovnými podmienkami novinárov a množstvom psychického násilia, ktorého sú novinári svedkami; vyzýva preto členské štáty, aby v úzkej spolupráci s novinárskymi organizáciami vytvorili národné akčné plány na zlepšenie pracovných podmienok novinárov a na zabezpečenie toho, aby novinári neboli obeťami psychického násilia;

9.  vyjadruje znepokojenie nad stavom slobody médií na Malte po tom, čo v októbri 2017 zavraždili protikorupčnú novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú , ktorá bola tiež obeťou prenasledovania vrátane predbežných opatrení na zmrazenie jej bankových účtov a hrozieb nadnárodných spoločností;

10.  rozhodne odsudzuje zavraždenie slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej;

11.  víta rozhodnutie pomenovať tlačovú miestnosť Európskeho parlamentu po zavraždenej novinárke Daphne Caruanovej Galiziovej; v tejto súvislosti opätovne pripomína svoju výzvu, aby po nej bola pomenovaná každoročne udeľovaná cena Európskeho parlamentu za investigatívnu žurnalistiku;

12.  vyzýva Konferenciu predsedov, aby predložila návrh o tom, ako by Európsky parlament mohol oceniť prácu Jána Kuciaka, a aby zvážila možnosť, že po ňom pomenuje stáž Európskeho parlamentu pre novinárov;

13.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere podporovali iniciatívu organizácie Reportéri bez hraníc na ustanovenie osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov;

14.  vyzýva členské štáty, aby v právnych predpisoch i v praxi vytvorili a udržiavali bezpečné a chránené prostredie pre novinárov a iných mediálnych aktérov vrátane zahraničných novinárov, ktorí vykonávajú svoje novinárske činnosti v členských štátoch, a umožnili im pracovať celkom nezávisle a bez neprimeraných zásahov, ako sú hrozby násilia, obťažovanie, finančný, hospodársky a politický nátlak, naliehanie na odhalenie dôverných zdrojov a materiálov a cielené sledovanie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zaručili účinné postupy právneho postihu za uvedené konanie v prípade novinárov, ktorých sloboda výkonu práce bola ohrozená, s cieľom zabrániť autocenzúre; zdôrazňuje, že pri posudzovaní opatrení zameraných na bezpečnosť novinárov je dôležité zaujať rodovo citlivý prístup;

15.  kladie dôraz na to, že je dôležité zabezpečiť primerané pracovné podmienky pre novinárov a pracovníkov v oblasti médií v plnom súlade s požiadavkami Charty základných práv EÚ a Európskej sociálnej charty, aby sa zabránilo neprimeranému vnútornému a vonkajšiemu tlaku, závislosti, zraniteľnosti a nestabilite, a tým riziku autocenzúry; zdôrazňuje, že nezávislú žurnalistiku nemôže zaručiť a podporovať iba trh sám; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali nové sociálne udržateľné hospodárske modely zamerané na financovanie a podporu kvalitnej a nezávislej žurnalistiky a zabezpečili náležitú informovanosť verejnosti; žiada členské štáty, aby posilnili finančnú podporu pre poskytovateľov verejných služieb a investigatívnu žurnalistiku, pričom sa zdržia zasahovania do redakčných rozhodnutí;

16.  odsudzuje pokusy vlád umlčať kritické médiá a zničiť slobodu a pluralitu médií, a to aj sofistikovanejšími spôsobmi, ktoré zvyčajne nespustia varovné signály v rámci platformy Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov, ako napríklad skupovaním komerčných médií členmi vlád a ich známymi a preberaním kontroly nad verejnoprávnymi médiami, aby slúžili straníckym záujmom;

17.  zdôrazňuje, že je nutné podporovať a rozširovať rozsah činností Európskeho centra pre slobodu tlače a médií, najmä čo sa týka jeho právnej podpory pre ohrozených novinárov;

18.  zdôrazňuje, že mediálni pracovníci často pôsobia v neistých podmienkach, pokiaľ ide o ich zmluvy, platy a sociálne záruky, čo má negatívny vplyv na ich schopnosť riadne vykonávať prácu, a teda narúša slobodu médií;

19.  uznáva, že sloboda prejavu môže podliehať obmedzeniam – ak sú stanovené zákonom, sledujú legitímny cieľ a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti – okrem iného v záujme ochrany povesti a práv iných; vyjadruje však znepokojenie nad negatívnym a odrádzajúcim účinkom, ktorý by mohli mať trestné právne predpisy o hanobení na právo na slobodu prejavu, slobodu tlače a verejnú diskusiu; vyzýva členské štáty, aby sa zdržali zneužívania trestných právnych predpisov o hanobení tak, že nájdu patričnú rovnováhu medzi právom na slobodu prejavu a právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života vrátane povesti, pričom zaručia právo na účinný opravný prostriedok a nebudú ukladať príliš prísne a neprimerané tresty a sankcie, v súlade s kritériami stanovenými Európskym súdom pre ľudské práva;

20.  vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu zameranú proti strategickým žalobám proti verejnej účasti, ktorá bude chrániť nezávislé médiá pred nepríjemnými súdnymi procesmi určenými na ich umlčanie alebo zastrašenie v EÚ;

21.  domnieva sa, že účasť na demokratických procesoch je v prvom rade založená na účinnom a nediskriminačnom prístupe k informáciám a poznatkom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali primerané politiky na dosiahnutie všeobecného prístupu na internet a aby uznali internetový prístup – vrátane neutrality siete – za základné právo;

22.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Federálnej komisie USA pre komunikáciu zrušiť pravidlá v oblasti neutrality siete z roku 2015 a poukazuje na negatívne dôsledky, ktoré by rozhodnutie mohlo mať v globálne prepojenom digitálnom svete na právo na prístup k informáciám bez diskriminácie; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa aj naďalej usilovali posilňovať zásadu neutrality siete tým, že budú vychádzať z usmernení Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) týkajúcich sa vykonávania európskych pravidiel neutrality siete zo strany národných regulačných orgánov a budú ich ďalej rozvíjať;

23.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú hrajú nezávislé a pluralitné médiá v súvislosti s politickou diskusiou a právom na pluralitné informácie, a to tak počas volebných období, ako aj v medziobdobiach; zdôrazňuje, že v súlade s dohovorom ICERD musia mať všetci politickí aktéri možnosť plne sa vyjadriť a priestor na vyjadrenie, ktorý majú k dispozícii na kanáloch verejnoprávneho vysielania, musí byť založený na novinárskych a odborných kritériách, a nie na úrovni ich inštitucionálnej reprezentatívnosti alebo politických názoroch;

24.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zdržali prijímania nepotrebných opatrení zameraných na svojvoľné obmedzenie prístupu na internet a uplatňovania základných ľudských práv alebo na kontrolu verejnej komunikácie, ako je prijímanie represívnych pravidiel pre zriadenie a prevádzku médií a/alebo webových stránok, svojvoľné vyhlasovanie núdzového stavu, technická kontrola digitálnych technológií, t. j. blokovanie, filtrovanie, rušenie a zatváranie digitálnych priestorov, alebo de facto privatizácia kontrolných opatrení vyvíjaním tlaku na sprostredkovateľov, aby podnikli kroky na obmedzenie alebo odstránenie internetového obsahu; okrem toho žiada EÚ a členské štáty, aby zabránili prijímaniu takýchto opatrení súkromnými prevádzkovateľmi;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplnú transparentnosť zo strany súkromných spoločností a vlád pri využívaní algoritmov, umelej inteligencie a automatizovaného rozhodovania, ktoré by sa nemali využívať a rozvíjať spôsobom, ktorý by viedol k svojvoľnému blokovaniu, filtrovaniu a odstraňovaniu internetového obsahu, ani so zámerom dosiahnuť takéto blokovanie, filtrovanie a odstraňovanie, a aby zaručili, že každá digitálna politika a stratégia EÚ bude vychádzať z prístupu založeného na rešpektovaní ľudských práv, a zároveň zabezpečili primerané nápravné opatrenia a záruky v úplnom súlade s príslušnými ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie a EDĽP ;

26.  opakuje, že kybernetické šikanovanie, porno z pomsty a materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí predstavujú pre našu spoločnosť stále väčší problém a môžu mať veľmi vážne dôsledky, najmä pre mladých ľudí a deti, a zdôrazňuje, že záujmy a práva maloletých osôb sa v kontexte masmédií musia v plnej miere dodržiavať; nabáda všetky členské štáty, aby vypracovali právne predpisy orientované na budúcnosť, ktoré by riešili tento jav, vrátane ustanovení o odhaľovaní, nahlasovaní a odstraňovaní obsahu, ktorý zjavne poškodzuje ľudskú dôstojnosť, zo sociálnych médií; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o vypracovanie účinnej protiargumentácie a poskytli jasné usmernenia, ktoré zabezpečia právnu istotu a predvídateľnosť pre používateľov, poskytovateľov služieb a internetový sektor ako celok, a zároveň zaistili možnosť súdnej nápravy v súlade s vnútroštátnym právom s cieľom konať proti zneužívaniu sociálnych médií na teroristické účely; zdôrazňuje však, že akékoľvek opatrenia obmedzujúce alebo odstraňujúce internetový obsah by sa mali prijímať iba za špecifikovaných, jasných a legitímnych okolností a pod prísnym súdnym dohľadom v súlade s medzinárodnými normami, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a článkom 52 Charty základných práv Európskej únie;

27.  berie na vedomie kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online, ktorý presadzuje Komisia; poukazuje na široký priestor na voľné uváženie, ktorý je ponechaný súkromným spoločnostiam, aby určili, čo predstavuje „nezákonnosť“, a žiada, aby sa tento priestor obmedzil s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek riziku cenzúry a svojvoľných obmedzení slobody prejavu;

28.  opätovne potvrdzuje, že anonymita a šifrovanie sú základnými nástrojmi na uplatňovanie demokratických práv a slobôd, na podporu dôvery v digitálnu infraštruktúru a komunikáciu a na ochranu dôvernosti zdrojov v žurnalistike; uznáva, že šifrovanie a anonymita poskytujú súkromie a bezpečnosť potrebné na uplatňovanie práva na slobodu presvedčenia a prejavu v digitálnom veku, a pripomína, že voľný prístup k informáciám nevyhnutne vyžaduje zabezpečenie ochrany osobných informácií, ktoré občania za sebou zanechávajú pri práci online; berie na vedomie skutočnosť, že šifrovanie a anonymita môžu takisto viesť k zneužívaniu a protiprávnemu konaniu a sťažujú predchádzanie trestnej činnosti a vedenie vyšetrovania, na čo poukazujú príslušníci orgánov presadzovania práva a boja proti terorizmu; pripomína, že obmedzenia týkajúce sa šifrovania a anonymity musia byť limitované v súlade so zásadami zákonnosti, nevyhnutnosti a primeranosti; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v plnej miere schválili a vykonávali odporúčania uvedené v správe osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu z 22. mája 2015, ktorá sa zaoberá otázkou využívania šifrovania a anonymity v digitálnej komunikácii;

29.  podporuje vypracovanie etických kódexov pre novinárov, ako aj pre tých, ktorí sa podieľajú na riadení médií, s cieľom zabezpečiť úplnú nezávislosť novinárov a mediálnych orgánov;

30.  zdôrazňuje, že orgány presadzovania práva a súdne orgány čelia mnohým prekážkam pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov online, a to aj pre nesúlad medzi právnymi predpismi členských štátov;

31.  konštatuje, že v priebehu vývoja ekosystému digitálnych médií sa objavili noví sprostredkovatelia, ktorí sú schopní ovplyvňovať a kontrolovať informácie a myšlienky online tým, že získali funkcie a právomoci na kontrolu prístupu; zdôrazňuje, že musia existovať dostatočné nezávislé a samostatné online kanály, služby a zdroje, ktoré dokážu sprostredkovať verejnosti pluralitu názorov a demokratických myšlienok o otázkach všeobecného záujmu; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali nové alebo existujúce vnútroštátne politiky a opatrenia v tejto oblasti;

32.  uznáva, že nové digitálne prostredie zhoršilo problém šírenia dezinformácií alebo tzv. falošných správ; pripomína však, že to nie je nový fenomén, ani nie je obmedzený len na online sféru; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť právo na kvalitné informácie posilnením prístupu občanov k spoľahlivým informáciám a zabrániť šíreniu dezinformácií online a offline; pripomína, že výraz „falošné správy“ by sa nikdy nemal využívať na účel podkopávania dôvery verejnosti v médiá ani na diskreditáciu a kriminalizáciu kritických hlasov; vyjadruje znepokojenie nad potenciálnou hrozbou, ktorú by pojem „falošné správy“ mohol predstavovať pre slobodu slova a prejavu a pre nezávislosť médií, pričom poukazuje na negatívne dôsledky, ktoré by šírenie falošných správ mohlo mať na kvalitu politickej diskusie a informovanej účasti občanov v demokratickej spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné samoregulačné mechanizmy, ktoré budú založené na zásadách presnosti a transparentnosti, zaistiť riadne povinnosti a nástroje týkajúce sa overovania zdrojov a kontrolovať fakty prostredníctvom nezávislých a nestranných certifikovaných organizácií tretích strán na kontrolu faktov s cieľom zaručiť objektívnosť informácií a ich ochranu;

33.  nabáda spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií a online platformy, aby vyvinuli nástroje, ktoré používateľom umožnia nahlasovať a označovať potenciálne falošné správy, s cieľom uľahčiť rýchlu opravu a umožniť preskúmanie nezávislými a nestrannými certifikovanými organizáciami tretích strán na kontrolu faktov, ktoré budú mať za úlohu poskytnúť presné vymedzenie pojmov falošné správy a dezinformácie, aby sa obmedzil priestor na voľné uváženie, ktorý je ponechaný aktérom zo súkromného sektora, a aby naďalej zobrazovali a patrične označovali informácie, v prípade ktorých sa preukázalo, že sú falošnými správami, v záujme podnietenia verejnej diskusie a predchádzania tomu, aby sa rovnaká dezinformácia znovu objavila v inej forme;

34.  víta rozhodnutie Komisie zriadiť expertnú skupinu na vysokej úrovni pre falošné správy a šírenie dezinformácií na internete, ktorú tvoria zástupcovia občianskej spoločnosti, platformy sociálnych médií, organizácie spravodajských médií, novinári a akademická obec, s cieľom analyzovať tieto vznikajúce hrozby a navrhnúť operatívne opatrenia, ktoré sa majú prijať na európskej a vnútroštátnej úrovni;

35.  zdôrazňuje, že online aktéri sú zodpovední za to, aby sa zabránilo šíreniu neoverených alebo nepravdivých informácií s jediným účelom, a to zvýšiť návštevnosť online napríklad prostredníctvom použitia tzv. návnad na kliknutie;

36.  uznáva, že úloha a investície vydavateľov tlače do investigatívnej, profesionálnej a nezávislej žurnalistiky sú nevyhnutné na boj proti šíreniu tzv. falošných správ, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť udržateľnosť pluralitného obsahu redakčnej tlače; nabáda Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s medzinárodnými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti investovali primerané finančné zdroje do mediálnej a digitálnej gramotnosti a do prípravy komunikačných stratégií s cieľom rozvinúť v občanoch a používateľoch internetu schopnosť rozoznať pochybné zdroje informácií a mať povedomie o takýchto zdrojoch a zároveň odhaliť úmyselne falošný obsah a propagandu a upozorniť na ne; preto tiež nabáda členské štáty, aby integrovali mediálnu a informačnú gramotnosť do národných vzdelávacích systémov; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala najlepšími postupmi uplatňovanými na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť kvalitnú žurnalistiku a spoľahlivosť zverejňovaných informácií;

37.  pripomína právo každého jednotlivca rozhodovať o osude svojich osobných údajov, najmä výlučné právo kontrolovať používanie a sprístupňovanie osobných informácií a právo na zabudnutie, ktoré sa vymedzuje ako možnosť dosiahnuť okamžité odstránenie obsahu, ktorý by mohol poškodzovať jeho dôstojnosť, zo sociálnych médií a vyhľadávačov;

38.  uznáva, že internet a všeobecnejšie rozvoj digitálneho prostredia rozšíril rozsah viacerých ľudských práv, ako to dokazuje napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13. mája 2014 vo veci C-131/12 Google Spain SL a Google Inc. proti Agencia Española de Protección de Datos (AEPD) a Mariovi Costejovi Gonzálezovi(11); v tejto súvislosti vyzýva inštitúcie EÚ, aby začali participatívny proces s cieľom vypracovať európsku chartu internetových práv, pričom zohľadnia najlepšie postupy vyvinuté v členských štátoch – najmä taliansku Deklaráciu internetových práv –, ktoré sa použijú ako referenčný bod spolu s príslušnými európskymi a medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv na reguláciu digitálnej sféry;

39.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú oznamovatelia zohrávajú pri ochrane verejného záujmu a pri podpore kultúry verejnej zodpovednosti a integrity vo verejných aj súkromných inštitúciách; opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili a zaviedli primeraný, pokročilý a komplexný rámec pre spoločné európske právne predpisy na ochranu oznamovateľov tým, že plne podporia odporúčania Rady Európy a uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. februára a z 24. októbra 2017; považuje za nevyhnutné zabezpečiť, aby mechanizmy podávania správ boli dostupné, bezpečné a zabezpečené a aby sa tvrdenia oznamovateľov a investigatívnych novinárov profesionálne vyšetrovali;

40.  zdôrazňuje, že právna ochrana oznamovateľov pri zverejňovaní informácií sa zakladá predovšetkým na práve verejnosti tieto informácie dostať; kladie dôraz na to, že nikto by nemal stratiť ochranu len z toho dôvodu, že možno nesprávne posúdil skutkové okolnosti alebo že vnímané ohrozenie verejného záujmu sa nezrealizovalo, za predpokladu, že v čase nahlasovania mal opodstatnené dôvody domnievať sa, že informácie boli pravdivé; pripomína, že osoby, ktoré príslušným orgánom vedome nahlásia nesprávne alebo zavádzajúce informácie, by sa nemali považovať za oznamovateľov, a teda by nemali využívať mechanizmy ochrany; okrem toho zdôrazňuje, že každá osoba, ktorá bola priamo či nepriamo poškodená nahlásením alebo zverejnením nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií, by mala mať právo na účinný prostriedok nápravy;

41.  nabáda Komisiu aj členské štáty, aby prijali opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov s cieľom predchádzať akýmkoľvek diskriminačným opatreniam alebo hrozbám;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že novinári dostanú k dispozícii náležité nástroje na vyhľadávanie a získavanie informácií od orgánov verejnej správy členských štátov a EÚ v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom bez toho, aby čelili svojvoľným rozhodnutiam, ktoré im právo na prístup budú odopierať; poukazuje na to, že informácie získané novinármi alebo občanmi na základe práva na vyšetrovanie vrátane informácií získaných prostredníctvom oznamovateľov majú doplňujúci a zásadný význam pre schopnosť novinárov plniť svoje poslanie vo verejnom záujme; opakuje, že prístup k verejným zdrojom a udalostiam by mal závisieť od objektívnych, nediskriminačných a transparentných kritérií;

43.  zdôrazňuje, že sloboda tlače vyžaduje nezávislosť od politickej a hospodárskej moci, čo znamená rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na redakčnú orientáciu; opakuje, že je dôležité zachovať žurnalistiku využívajúcu výhody mechanizmov, ktoré bránia koncentrácii individuálnych, monopolných alebo kvázimonopolných skupín, a tým zabezpečiť voľnú hospodársku súťaž a redakčnú rozmanitosť; vyzýva členské štáty, aby prijali a vykonávali reguláciu vlastníctva médií s cieľom zabrániť horizontálnej koncentrácii vlastníctva v mediálnom sektore, ako aj nepriamemu a krížovému vlastníctvu, a aby zabezpečili transparentnosť vlastníctva, zdrojov financovania a riadenia médií, zverejňovanie informácií o nich a ľahký prístup občanov k týmto informáciám; zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať primerané obmedzenia, pokiaľ ide o vlastníctvo médií osobami, ktoré zastávajú verejnú funkciu, a zabezpečiť nezávislý dohľad a účinné mechanizmy dodržiavania predpisov s cieľom predísť konfliktom záujmov a javu otáčavých dverí; považuje za nevyhnutné mať k dispozícii nezávislé a nestranné vnútroštátne orgány, ktoré by zabezpečovali účinný dohľad nad odvetvím audiovizuálnych médií;

44.  naliehavo žiada členské štáty, aby rozvíjali vlastné strategické kapacity a spolupracovali s miestnymi komunitami v EÚ a v susedstve EÚ s cieľom podporovať pluralitné mediálne prostredie a jednotne a účinne oboznamovať s politikami EÚ;

45.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere podporili a schválili odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy, čo sa týka plurality médií a transparentnosti vlastníctva médií, určené členským štátom, ktoré bolo prijaté 7. marca 2018;

46.  pripomína dôležitú úlohu verejnoprávnych vysielateľov pri zachovávaní plurality médií, ako sa zdôrazňuje v Protokole č. 29 k zmluvám; vyzýva členské štáty, aby im poskytli primerané finančné a technické prostriedky potrebné na plnenie ich spoločenskej funkcie a slúženie verejnému záujmu; žiada členské štáty, aby na tento účel zaručili ich redakčnú nezávislosť tým, že ich prostredníctvom jasne vymedzených regulačných rámcov budú chrániť pred akoukoľvek formou vládneho, politického alebo obchodného zasahovania a ovplyvňovania, a aby zároveň zabezpečili úplnú autonómiu a nezávislosť riadenia pre všetky verejné orgány a subjekty, ktoré vykonávajú právomoci v oblasti vysielania a telekomunikácií;

47.  naliehavo žiada členské štáty, aby zosúladili svoju politiku vydávania licencií pre národné vysielacie spoločnosti so zásadou rešpektovania plurality médií; zdôrazňuje, že účtované poplatky a prísnosť povinností súvisiacich s vydávaním licencií by mali podliehať kontrole a nemali by ohrozovať slobodu médií;

48.  vyzýva Komisiu, aby preverila, či členské štáty prideľujú vysielacie licencie na základe objektívnych, transparentných, nestranných a primeraných kritérií;

49.  navrhuje, aby sa v záujme účinného zabezpečenia slobody a plurality médií zakázala účasť spoločností, ktorých konečný vlastník vlastní aj mediálnu spoločnosť, na verejnom obstarávaní alebo aby sa prinajmenšom zaistila jej úplná transparentnosť; navrhuje, aby členské štáty boli povinné pravidelne podávať správy o všetkých verejných finančných prostriedkoch, ktoré poskytli mediálnym podnikom, a aby sa všetky verejné prostriedky poskytnuté vlastníkom médií pravidelne monitorovali; zdôrazňuje, že vlastníkmi médií by nemali byť osoby odsúdené alebo uznané vinnými zo spáchania trestného činu;

50.  zdôrazňuje, že akékoľvek financovanie mediálnych organizácií z verejných zdrojov by sa malo realizovať na základe nediskriminačných, objektívnych a transparentných kritérií, s ktorými by mali byť vopred oboznámené všetky médiá;

51.  pripomína, že členské štáty by mali nájsť spôsoby, ako podporovať médiá, napríklad prostredníctvom zaistenia neutrality DPH, ako to odporúča vo svojom uznesení z 13. októbra 2011 o budúcnosti DPH(12), a podporou iniciatív súvisiacich s médiami;

52.  vyzýva Komisiu, aby z rozpočtu EÚ vyčlenila trvalé a primerané finančné prostriedky na podporu nástroja monitorovania plurality médií v rámci Centra pre pluralitu a slobodu médií a aby vytvorila ročný mechanizmus posudzovania rizík pre pluralitu médií v členských štátoch; zdôrazňuje, že rovnaký mechanizmus by sa mal použiť na posudzovanie plurality médií v kandidátskych krajinách a výsledky nástroja monitorovania plurality médií by mali mať skutočný vplyv na pokrok v rámci procesu rokovaní;

53.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala slobodu a pluralitu médií vo všetkých členských štátoch a zhromažďovala o nej informácie a štatistiky a aby dôkladne analyzovala prípady porušovania základných práv novinárov, pričom bude zároveň rešpektovať zásadu subsidiarity;

54.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť výmenu najlepších postupov medzi audiovizuálnymi regulačnými orgánmi členských štátov;

55.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy odporúčania uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní svojej výročnej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach zohľadnila výsledky a odporúčania nástroja monitorovania plurality médií týkajúce sa rizík pre pluralitu a slobodu médií v EÚ;

56.  nabáda členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o posilnenie mediálnej gramotnosti a podporovali iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania určené všetkým občanom prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania v kontexte celoživotného vzdelávania, a to aj s osobitnou pozornosťou venovanou počiatočnej a priebežnej odbornej príprave a podpore učiteľov i podnecovaním dialógu a spolupráce medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane pracovníkov médií, občianskej spoločnosti a mládežníckych organizácií; opätovne potvrdzuje, že je potrebné podporovať vekovo primerané inovačné nástroje na posilnenie postavenia a online bezpečnosti ako povinné prvky školských osnov a preklenúť digitálnu priepasť jednak prostredníctvom konkrétnych projektov v oblasti technologickej gramotnosti, jednak adekvátnymi investíciami do infraštruktúry, aby sa zaistil všeobecný prístup k informáciám;

57.  zdôrazňuje, že na to, aby ľudia pochopili otázky súčasnosti, prispievali k verejnému životu a tiež rozvíjali svoje vedomosti o transformačnom potenciáli a hrozbách vyplývajúcich z čoraz komplexnejšieho a prepojenejšieho mediálneho prostredia, je nevyhnutné, aby získali zmysel pre kritické hodnotenie a analýzu, pokiaľ ide o využívanie a vytváranie mediálneho obsahu; zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť je kľúčovou demokratickou zručnosťou, ktorá posilňuje postavenie občanov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali osobitné opatrenia s cieľom propagovať a podporovať projekty v oblasti mediálnej gramotnosti, ako je pilotný projekt s názvom Mediálna gramotnosť pre všetkých, a aby rozvíjali komplexnú politiku v oblasti mediálnej gramotnosti so zameraním na občanov všetkých vekových skupín a na všetky druhy médií ako neoddeliteľnú súčasť politiky Európskej únie v oblasti vzdelávania, a to s podporou príslušných možností financovania EÚ, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy a program Horizont 2020;

58.  so znepokojením konštatuje, že ako zdôraznil nástroj na monitorovanie plurality médií v roku 2016, prístup k médiám zo strany menšín, miestnych a regionálnych spoločenstiev, žien a ľudí so zdravotným postihnutím je ohrozený; zdôrazňuje, že inkluzívne médiá majú v rámci otvoreného, slobodného a pluralitného mediálneho priestoru zásadný význam a že všetci občania majú právo na prístup k nezávislým informáciám vo svojom materinskom jazyku, či už je to štátny alebo menšinový jazyk; kladie dôraz na to, že je potrebné poskytovať európskym novinárom, najmä tým, ktorí pracujú v menej používaných a menšinových jazykoch, primerané možnosti odbornej prípravy a rekvalifikácie; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podnecovali a podporovali výskum, projekty a politiky, ktoré zlepšujú prístup k médiám, ako aj príslušné iniciatívy orientované na zraniteľné menšinové skupiny (ako je pilotný projekt zameraný na možnosti stáží pre médiá používajúce menšinové jazyky) a aby zabezpečili príležitosti na účasť a vyjadrenie pre všetkých občanov;

59.  nabáda mediálne odvetvie, aby chránilo rodovú rovnosť v politike a praxi médií, a to prostredníctvom koregulačných mechanizmov, interných kódexov správania a iných dobrovoľných krokov;

60.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do sociálnych kampaní, vzdelávacích programov a cielenejších aktivít v oblasti odbornej prípravy a zvyšovania informovanosti (aj pre osoby prijímajúce rozhodnutia v odvetví) s cieľom presadzovať rovnostárske hodnoty a praktiky prostredníctvom financovania a podpory na vnútroštátnej a európskej úrovni v záujme účinného riešenia problému rodových rozdielov v mediálnom odvetví;

61.  odporúča Komisii, aby pre európsky sektor médií vypracovala odvetvovú stratégiu, ktorá by sa zakladala na inováciách a udržateľnosti; domnieva sa, že takáto stratégia by mala posilniť cezhraničnú spoluprácu a koprodukcie medzi mediálnymi aktérmi v EÚ s cieľom zdôrazniť ich rozmanitosť a podporovať medzikultúrny dialóg, zlepšiť spoluprácu s jednotlivými redakciami a audiovizuálnymi službami všetkých európskych inštitúcií, najmä Európskeho parlamentu, a podporovať mediálne pokrytie a viditeľnosť záležitostí EÚ;

62.  zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať ďalšie modely na vytvorenie európskej platformy verejnoprávneho vysielania, ktorá bude podporovať politické diskusie v celej EÚ založené na faktoch, nesúhlase a rešpekte, prispievať k pluralite názorov v novo konvergovanom mediálnom prostredí a zvyšovať viditeľnosť EÚ v jej vonkajších vzťahoch;

63.  žiada Komisiu a členské štáty, aby chránili slobodu médií a slobodu prejavu v súčasnom umení, a to podporou vytvárania umeleckých diel, ktoré vyjadrujú sociálne obavy, podnecujú kritickú diskusiu a inšpirujú protiargumentáciu;

64.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zrušiť geografické blokovanie informačného mediálneho obsahu, čím sa občanom EÚ umožní online prístup k televíznym kanálom iných členských štátov EÚ, prehrávanie programov na požiadanie a opakované prehrávanie;

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(2) Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 33.
(3) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 104..
(4) Ú. v. C 335, 20.10.2017, s. 51..
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0095..
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.
(9) Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 6.
(10) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.
(11) ECLI:EÚ:C:2014:317.
(12) Ú. v. EÚ C 94 E, 3.4.2013, s. 5.

Právne oznámenie