Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 30. mája 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Mobilizácia Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Grécku, Španielsku, Francúzsku a Portugalsku
 Návrh opravného rozpočtu č. 1/2018, ktorý je pripojený k návrhu na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Grécku, Španielsku, Francúzsku a Portugalsku
 Ochrana pred dumpingovými a subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ***II
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – žiadosť EGF/2018/000 TA 2018 – Technická pomoc na podnet Komisie
 Geneticky modifikovaná kukurica GA21 (MON-ØØØ21-9)
 Geneticky modifikovaná kukurica 1507 × 59122 × MON 810 × NK603 a geneticky modifikovaná kukurica kombinujúca dve alebo tri z jednotlivých transformácií 1507, 59122, MON 810 a NK603
 Zhoda produktov rybárstva s kritériami prístupu na trh EÚ
 Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva
 Výklad a vykonávanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva
 Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 a vlastné zdroje
 Líbya
 Výročná správa o fungovaní schengenského priestoru
 Minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov
 Výročná správa o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky

Mobilizácia Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Grécku, Španielsku, Francúzsku a Portugalsku
PDF 135kWORD 46k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Grécku, Španielsku, Francúzsku a Portugalsku (COM(2018)0150 – C8-0039/2018 – 2018/2029(BUD))
P8_TA(2018)0217A8-0175/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0150 – C8‑0039/2018),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0175/2018),

1.  víta toto rozhodnutie ako prejav solidarity Únie s občanmi a regiónmi Únie, ktoré zasiahli živelné pohromy;

2.  vyjadruje poľutovanie nad počtom obetí živelných pohrôm v Únii v roku 2017; vyzýva členské štáty, aby investovali do predchádzania pohromám mobilizáciou potrebných prostriedkov a využívaním európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby sa zabránilo v budúcnosti stratám na ľudských životoch;

3.  podporuje členské štáty využívajúce európske štrukturálne a investičné fondy na rekonštrukciu postihnutých oblastí; vyzýva Komisiu, aby podporila a urýchlene schválila prerozdelenie finančných prostriedkov týkajúcich sa dohôd o partnerstve, ktoré na tento účel požadujú členské štáty;

4.  vyzýva členské štáty, aby využili finančný príspevok z Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) transparentným spôsobom, ktorým sa zaručí spravodlivé rozdelenie v dotknutých regiónoch;

5.  víta návrh Komisie na nový mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany ako spôsob reakcie na živelné pohromy a ich prevencie; domnieva sa, že mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany je výrazom solidarity v Únii v súlade s fondom; pripomína v tejto súvislosti, že je dôležité zachovať osobitné podmienky prístupu k fondu pre najvzdialenejšie regióny, aby sa im pomohlo čeliť vysokej miere ich vystavenia živelným pohromám; žiada tiež väčšiu flexibilitu v prípade lehôt na predkladanie žiadostí o mobilizáciu a využitie prostriedkov z fondu v situáciách, keď sa ťažko zhromažďujú informácie a keď to odôvodňuje rozsah živelnej pohromy;

6.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

7.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Grécku, Španielsku, Francúzsku a Portugalsku

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/846.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Návrh opravného rozpočtu č. 1/2018, ktorý je pripojený k návrhu na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Grécku, Španielsku, Francúzsku a Portugalsku
PDF 128kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2018 na rozpočtový rok 2018, ktorý je pripojený k návrhu na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Grécku, Španielsku, Francúzsku a Portugalsku (08109/2018 – C8-0181/2018 – 2018/2030(BUD))
P8_TA(2018)0218A8-0176/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2018 prijatý s konečnou platnosťou 30. novembra 2017(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (nariadenia o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 1/2018, ktorý Komisia prijala 22. februára 2018 (COM(2018)0155),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2018, ktorú Rada prijala 14. mája 2018 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (08109/2018 – C8-0181/2018),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0176/2018),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 1/2018 zahŕňa navrhnutú mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie v záujme poskytnutia pomoci Grécku v prípade zemetrasení na ostrove Lesbos, Francúzsku v prípade hurikánov na ostrovoch Saint Martin a Guadeloupe, ako aj Portugalsku a Španielsku v prípade lesných požiarov, ktoré sa vyskytli v oblastiach Centro a Galícia v priebehu roka 2017;

B.  keďže Komisia následne navrhla pozmeniť rozpočet Únie na rok 2018 a zvýšiť prostriedky v riadku 13 06 01 – Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo – o 97 646 105 EUR vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch;

C.  keďže Fond solidarity Európskej únie je osobitný nástroj vymedzený v nariadení o VFR a zodpovedajúce viazané a platobné rozpočtové prostriedky majú byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec stropov VFR;

1.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2018;

2.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 1/2018 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 57, 28.2.2018.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Ochrana pred dumpingovými a subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ***II
PDF 123kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (05700/1/2018 – C8-0168/2018 – 2013/0103(COD))
P8_TA(2018)0219A8-0182/2018

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05700/1/2018 – C8-0168/2018),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0192),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0182/2018),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 934.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – žiadosť EGF/2018/000 TA 2018 – Technická pomoc na podnet Komisie
PDF 151kWORD 48k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2018/000 TA 2018 – Technická pomoc na podnet Komisie) (COM(2018)0165 – C8-0131/2018 – 2018/2048(BUD))
P8_TA(2018)0220A8-0172/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0165 – C8-0131/2018),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) ( MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2017/000 TA 2017 – Technická pomoc na podnet Komisie)(4),

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0172/2018),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorých zasiahli dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu či dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacej schôdze 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady skrátením času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže maximálna výška ročného rozpočtu vyčleneného na EGF je 150 miliónov EUR (v cenách roku 2011) a keďže v článku 11 ods. 1 nariadenia o EGF sa uvádza, že 0,5 % tejto sumy (t. j. 861 515 EUR v roku 2018) sa môže na podnet Komisie poskytnúť na technickú pomoc s cieľom financovať prípravu, monitorovanie, zber údajov a vytvorenie vedomostnej základne, administratívnu a technickú podporu, informačné a komunikačné činnosti, ako aj audítorské, kontrolné a hodnotiace činnosti potrebné na vykonávanie nariadenia o EGF;

E.  keďže Európsky parlament opakovane zdôraznil potrebu zvýšenej pridanej hodnoty, účinnosti a zamestnateľnosti prijímateľov prostriedkov z EGF ako nástroja Únie na podporu prepustených pracovníkov;

F.  keďže navrhovaná suma 345 000 EUR zodpovedá približne 0,2 % maximálneho ročného rozpočtu vyčleneného na EGF v roku 2018;

1.  súhlasí s opatreniami, ktoré Komisia navrhuje financovať ako technickú pomoc v súlade s článkom 11 ods. 1 a 4 a článkom 12 ods. 2, 3 a 4 nariadenia o EGF;

2.  uznáva dôležitosť monitorovania a zhromažďovania údajov; pripomína, že je dôležité, aby spoľahlivé štatistické rady zostavené vhodnou formou boli ľahko prístupné a zrozumiteľné; víta plánované budúce vydanie správ za rok 2019 a žiada o rozsiahle zverejnenie a šírenie uvedených správ v celej Únii;

3.  pripomína význam prístupnosti osobitnej webovej stránky o EGF, ktorá by mala byť prístupná pre všetkých občanov Únie a žiada o väčšiu viditeľnosť; zdôrazňuje význam viacjazyčnosti pri všeobecnej komunikácii s verejnosťou; víta zámer Komisie preložiť nové prvky na webovej lokalite EGF do všetkých úradných jazykov Únie; požaduje užívateľsky ústretovejšie webové prostredie a vyzýva Komisiu, aby zlepšila obsahovú hodnotu svojich publikácií a audiovizuálnych aktivít, ako je stanovené v článku 11 ods. 4 nariadenia o EGF; navrhuje, aby Komisia zlepšila svoju komunikáciu prostredníctvom sociálnych médií a alternatívnych platforiem;

4.  víta pokračujúcu prácu na štandardizovaných postupoch pre žiadosti o podporu z EGF a správu tohto fondu s využitím funkcií systému elektronickej výmeny údajov (SFC 2014), čím sa umožní zjednodušenie a rýchlejšie vybavovanie žiadostí a lepšie podávanie správ; žiada o lepšiu výmenu informácií o postupoch medzi Komisiou a členskými štátmi a členskými štátmi navzájom; konštatuje, že Komisia uľahčila finančné operácie EGF vytvorením rozhrania medzi SFC a účtovným a finančným informačným systémom ABAC; berie na vedomie, že už treba len ďalšie doladenie a úpravy k prípadným zmenám, čo de facto obmedzuje príspevok z EGF na tento typ výdavkov;

5.  berie na vedomie, že Komisia má v úmysle investovať 105 000 EUR z dostupného rozpočtu v rámci technickej pomoci do zorganizovania troch schôdzí expertnej skupiny kontaktných osôb pre EGF; uznáva prínos, ktorý by malo usporiadanie ďalšej schôdze expertnej skupiny kontaktných osôb v rámci prípravy budúceho viacročného finančného rámca; berie na vedomie aj zámer Komisie investovať 120 000 EUR s cieľom podporiť prostredníctvom seminárov vznik sietí medzi členskými štátmi, vykonávacími orgánmi EGF a sociálnymi partnermi; opakuje svoju výzvu Komisii, aby Európsky parlament v primeraných lehotách pozývala na všetky schôdze a semináre expertnej skupiny v súlade s príslušnými ustanoveniami rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(5);

6.  víta skutočnosť, že ak to bude možné, je Komisia pripravená vyzvať členov svojej pracovnej skupiny pre EGF na účasť na seminári týkajúcom sa vytvárania sietí EGF; vyzýva Komisiu, aby v súlade s príslušnými ustanoveniami rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou naďalej pozývala Európsky parlament na uvedené schôdze a semináre; víta skutočnosť, že na účasť boli vyzvaní aj sociálni partneri;

7.  pripomína význam vytvárania sietí a výmeny informácií o EGF v záujme šírenia najlepších postupov; podporuje preto dva semináre týkajúce sa vytvárania sietí v súvislosti s vykonávaním EGF okrem zasadnutia expertnej skupiny; očakáva, že uvedená výmena informácií prispeje aj ku kvalitnejším a podrobnejším správam o úspešnosti žiadostí v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o mieru opätovného začlenenia príjemcov do práce;

8.  zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať kontakty medzi stranami, ktoré sú zapojené do žiadostí o podporu z EGF, vrátane predovšetkým sociálnych partnerov a zainteresovaných strán na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa vytvorila čo najvyššia súčinnosť; zdôrazňuje, že by mala byť posilnená interakcia medzi národnými kontaktnými osobami a regionálnymi alebo miestnymi partnermi a mal by byť výslovne stanovený a všetkými zúčastnenými partnermi odsúhlasený spôsob komunikácie a podpory a tok informácií (vnútorné rozdelenie, úlohy a zodpovednosti);

9.  zdôrazňuje význam zvyšovania všeobecnej informovanosti o EGF a jeho zviditeľňovania; pripomína žiadajúcim členským štátom ich úlohu poskytovať informácie o akciách financovaných z EGF dotknutým prijímateľom, miestnym a regionálnym orgánom, sociálnym partnerom, médiám a širokej verejnosti, ako sa uvádza v článku 12 nariadenia o EGF;

10.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

11.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2018/000 TA 2018 – Technická pomoc na podnet Komisie)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/845.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0116.
(5) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.


Geneticky modifikovaná kukurica GA21 (MON-ØØØ21-9)
PDF 160kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu GA21 (MON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (D056125-02 – 2018/2698(RSP))
P8_TA(2018)0221B8-0232/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu GA21 (MON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (D056125-02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 23. apríla 2018 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA ) 21. septembra 2017 a uverejnené 24. októbra 2017(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 svojho rokovacieho poriadku,

A.  keďže rozhodnutím Komisie 2008/280/ES(5) sa povoľuje uvádzať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu GA21 (ďalej len „kukurica GA21“), sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže tohto povolenie sa vzťahovalo aj na iné produkty ako potraviny a krmivo, ktoré obsahujú kukuricu GA21 alebo sú z nej zložené, na účely rovnakého použitia ako akákoľvek iná kukurica, s výnimkou kultivácie;

B.  keďže pred rozhodnutím Komisie 2008/280/ES Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 13. septembra 2007 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 2. októbra 2007(6) („EFSA 2007“);

C.  keďže 6. októbra 2016 spoločnosť Syngenta France SAS predložila Komisii v mene spoločnosti Syngenta Crop Protection AG, Švajčiarsko, žiadosť v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 o obnovenie vyššie uvedeného povolenia;

D.  keďže úrad EFSA 21. septembra 2017 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 24. októbra 2017(7) („EFSA 2017“);

E.  keďže kukurica GA21 bola vyvinutá ako odolná voči glyfozátu tak, že exprimuje modifikovanú verziu proteínu EPSPS;

F.  keďže používanie doplnkových herbicídov, v tomto prípade glyfozát, je súčasťou bežných poľnohospodárskych postupov pri pestovaní rastlín odolných voči herbicídom, a možno preto očakávať, že rezíduá z postrekov budú v zbere vždy prítomné a sú jeho nevyhnutnými zložkami; keďže sa preukázalo, že využívanie geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vedie k zvýšenému používaniu doplnkových herbicídov v porovnaní s ich konvenčnými variantmi;

G.  keďže v dôsledku toho treba očakávať, že kukurica GA21 bude vystavená vyšším a tiež opakovaným dávkam glyfozátu, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri žatve, ale môže mať vplyv aj na zloženie geneticky modifikovanej kukurice a jej agronomické charakteristiky;

H.  keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok týkajúcich sa EFSA 2007(8) i EFSA 2017(9); keďže členské štáty kritizovali napríklad skutočnosť, že sú potrebné ďalšie informácie pred vyvodením záverov týkajúcich sa posúdenia rizika kukurice GA21, neboli predložené údaje podporujúce dlhodobé bezpečné použitie, monitorovacie správy v súvislosti s kukuricou GA21 v povoľovacom období mali zásadné nedostatky a implementovaný monitorovací prístup nebol úplne v súlade so smernicou 2001/18/ES;

I.  keďže panel odborníkov pre geneticky modifikované organizmy EFSA (panel EFSA pre GMO) sa domnieva, že je potrebná ďalšia diskusia so žiadateľmi a manažérmi rizík o praktickom vykonávaní plánov monitorovania životného prostredia po zavedení geneticky modifikovaných (GM) rastlín na dovoz a spracovanie;

J.  keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je potrebná jeho klasifikácia; keďže naopak Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala v roku 2015 glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka;

K.  keďže Európsky parlament zriadil osobitný výbor pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov, ktorým sa umožní zistiť, či v postupe posudzovania rizika boli dodržané príslušné medzinárodné vedecké normy a či nedošlo k neprimeranému vplyvu odvetvia na závery agentúr Únie, čo sa týka karcinogenity glyfozátu;

L.  keďže vo všeobecnosti podľa vedeckej skupiny EFSA pre pesticídy nemožno vyvodiť závery týkajúce sa bezpečnosti rezíduí pri postrekoch geneticky modifikovaných plodín prípravkami s obsahom glyfozátu(10); keďže prídavné látky a ich zmesi používané v komerčných prípravkoch na postrekovanie glyfozátom môžu prejavovať vyššiu toxicitu ako účinná zložka samotná(11);

M.  keďže Únia už odstránila z trhu prídavnú látku glyfozátu známu ako polyetoxylovaný amín na báze loja vzhľadom na riziko jej toxicity; keďže problematické prídavné látky a zmesi však môžu byť povolené v krajinách, v ktorých sa pestuje kukurica GA21 (Argentína, Brazília, Kanada, Japonsko, Paraguaj, Filipíny, Južná Afrika, USA, Uruguaj a Vietnam);

N.  keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a metabolitov sú nevyhnutné pre dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom; keďže zvyšky postreku herbicídmi nepatria do pôsobnosti panelu GMO EFSA; keďže neboli hodnotené vplyvy postrekovania kukurice GA21 glyfozátom;

O.  keďže Komisia od členských štátov nepožaduje, aby analyzovali rezíduá glyfozátu v dovážanej kukurici s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí v rámci koordinovaného viacročného kontrolného programu na roky 2018, 2019 a 2020, a to v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/660(12), a nebude to vyžadovať ani v rokoch 2019, 2020 a 2021(13); keďže z tohto dôvodu nie je známe, či rezíduá glyfozátu v dovážanej kukurici GA21 sú v súlade s maximálnymi hladinami rezíduí podľa právnych predpisov EÚ;

P.  keďže kukurica GA21 sa pestuje okrem iného aj v Argentíne; keďže ničivé následky používania glyfozátu na zdravie sú vo veľkej miere zdokumentované; keďže Únia sa zaviazala plniť ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, medzi ktoré patrí aj záväzok do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 3, čiastkový cieľ 3.9)(14);

Q.  keďže Únia sa zaviazala k súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorej cieľom je minimalizovať rozpory a budovať synergie medzi rôznymi politikami Únie vrátane oblastí obchodu, životného prostredia a poľnohospodárstva, s cieľom pomáhať rozvojovým krajinám a zvýšiť účinnosť rozvojovej spolupráce;

R.  keďže úrad EFSA dospel k záveru, že s výnimkou jedného každé bežné použitie glyfozátu na konvenčné plodiny (t. j. geneticky nemodifikované plodiny) predstavuje „riziko pre voľne žijúce necieľové suchozemské stavovce“, a zároveň zistil vysoké dlhodobé riziko pre cicavce v prípade niektorých hlavných typov použitia glyfozátu na konvenčné plodiny(15); keďže ECHA klasifikovala glyfozát ako látku toxickú pre vodné organizmy, ktorá má dlhodobé účinky; keďže negatívny vplyv použitia glyfozátu na biodiverzitu a životné prostredie sú podrobne zdokumentované; keďže napríklad štúdia vypracovaná v USA v roku 2017 zistila negatívnu koreláciu medzi používaním glyfozátu a veľkým výskytom dospelých motýľov Danaus plexippus, predovšetkým v oblastiach intenzívneho poľnohospodárstva(16);

S.  keďže povolenie na uvedenie kukurice GA21 na trh bude vytvárať dopyt po jej pestovaní v tretích krajinách; keďže, ako bolo uvedené vyššie, sa dá očakávať, že na geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom sa používajú väčšie a opakované dávky herbicídov (v porovnaní s geneticky nemodifikovanými rastlinami), keďže boli zámerne vyvinuté na tento účel;

T.  keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v súlade s ktorým musia zmluvné strany zabezpečiť, aby činnosti v rámci ich jurisdikcie nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov(17); keďže rozhodnutie o tom, či povoliť kukuricu GA21 patrí do jurisdikcie EÚ;

U.  keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je vyvolaný najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfozátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny; keďže v roku 2015 existovalo na celom svete prinajmenšom 29 druhov burín odolných voči glyfozátu(18);

V.  keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 23. apríla 2018 neviedlo k žiadnemu stanovisku;

W.  keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 musela prijať rozhodnutia o povolení bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax odsúdil ako nedemokratickú aj predseda Juncker(19);

X.  keďže Európsky parlament zamietol 28. októbra 2015 v prvom čítaní(20) legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

Y.  keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala v čo najväčšej miere konať tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä keď sa akt týka citlivých otázok, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

Z.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia pri obnove povolenia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(21) spočíva v tom, že poskytuje základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečuje efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie GMO, kým sa proces povoľovania neupraví takým spôsobom, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

5.  vyzýva Komisiu, aby predovšetkým dodržiavala svoje záväzky v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite a pozastavila akýkoľvek dovoz geneticky modifikovaných rastlín, ktoré sú odolné voči glyfozátu;

6.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov s doplnkovými herbicídmi a ich komerčnými zmesami, ako sa používajú v krajinách, kde sa pestujú;

7.  vyzýva Komisiu, aby plne začlenila posúdenie rizika používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí do posúdenia rizika geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná plodina určená na pestovanie v Únii alebo dovážaná ako potravina alebo krmivo;

8.  opätovne zdôrazňuje svoj záväzok pokročiť v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, s cieľom zabezpečiť okrem iného to, aby v prípade, ak Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydá žiadne stanovisko, pokiaľ ide o schvaľovanie GMO, či už na účely pestovania, alebo pre potraviny a krmivá, Komisia návrh stiahla; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci na rovnakom návrhu Komisie;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2017.5006
(4)––––––––––––––––––––––– – Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto udalostí, sú z nich zložené alebo vyrobené, (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformačných udalostí Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0123).Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0215).Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0341).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0377).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0378).Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0396).Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0397).Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0398).Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (DAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0051).Uznesenie z 1. marca 2018 k návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6 a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/420/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0052).Uznesenie z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (KM-ØØØH71-4), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0197).
(5) Rozhodnutie Komisie 2008/280/ES z 28. marca 2008, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu GA21 (MON-ØØØ21-9), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 87, 29.3.2008, s. 19).
(6) https://www.efsa.europa.eu/fr/efsajournal/pub/541
(7) https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2017.5006
(8) Príloha G, pripomienky členských štátov, http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2005-226
(9) Príloha G, pripomienky členských štátov, http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionDocumentsLoader?question=EFSA-Q-2016-00714
(10) Záver EFSA z partnerského preskúmania účinnej látky glyfozát z hľadiska posúdenia rizika pesticídov. EFSA journal 2015, 13 (11):4302, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2015.4302/epdf
(11) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3955666
(12) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/660 zo 6. apríla 2017 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2018, 2019 a 2020 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 94, 7.4.2017, s. 12).
(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/555 z 9. apríla 2018 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2019, 2020 a 2021 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 92, 10.4.2018, s. 6).
(14) https://sustainabledevelopment.un.org/sdg3
(15) https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2015.4302
(16) https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/ecog.02719
(17) Článok 3, https://www.cbd.int/convention/articles/default.shtml?a=cbd-03
(18) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5606642/
(19) Napríklad v úvodnom vyhlásení na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnutom do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo v správe o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(20) Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 165.
(21) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.


Geneticky modifikovaná kukurica 1507 × 59122 × MON 810 × NK603 a geneticky modifikovaná kukurica kombinujúca dve alebo tri z jednotlivých transformácií 1507, 59122, MON 810 a NK603
PDF 158kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × 59122 × MON 810 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií 1507, 59122, MON 810 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2009/815/ES, 2010/428/EÚ a 2010/432/EÚ (D056123-02 – 2018/2699(RSP))
P8_TA(2018)0222B8-0233/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × 59122 × MON 810 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií 1507, 59122, MON 810 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2009/815/ES, 2010/428/EÚ a 2010/432/EÚ (D056123-02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 23. apríla 2018 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA ) 14. novembra 2017 a uverejnené 28. novembra 2017(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia namietajúce proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 svojho rokovacieho poriadku,

A.  keďže spoločnosť Pioneer Overseas Corporation predložila 3. februára 2011 v mene spoločnosti Pioneer Hi-Bred International Inc., Spojené štáty americké, žiadosť o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × 59122 × MON 810 × NK603, sú z nej zložené alebo vyrobené (ďalej len „žiadosť“), príslušnému vnútroštátnemu orgánu Holandska v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže táto žiadosť sa týkala aj uvedenia na trh produktov, ktoré sú zložené z geneticky modifikovanej kukurice MON 59122 × MON 810 × NK603 (ďalej len „geneticky modifikovaná kukurica“) alebo ju obsahujú, na iné použitie než potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.  keďže žiadosť sa týkala desiatich kombinácií jednotlivých transformačných udalostí vedúcich ku geneticky modifikovanej kukurici, z ktorých päť bolo už povolených; keďže osem z týchto čiastkových kombinácií upravuje návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie; keďže čiastkové kombinácie 1507 × NK603 a NK603 × MON 810 už boli povolené na základe rôznych rozhodnutí Komisie;

C.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal 14. novembra 2017 v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 28. novembra 2017(5),

D.  keďže geneticky modifikovaná kukurica vzniká prostredníctvom štyroch genetických transformácií kukurice: 1507 produkuje insekticídny proteín Cr1F a je odolný voči herbicídu glufozinát; 59122 produkuje insekticídne proteíny Cry34Ab1 a Cry35Ab1 a je takisto odolný voči herbicídu glufozinát; MON810 produkuje insekticídny proteín Cr1Ab; NK603 produkuje dva enzýmy, ktoré poskytujú rezistenciu voči herbicídu glyfozát;

E.  keďže používanie doplnkových herbicídov, v tomto prípade glyfozát a glufozinát, je súčasťou bežných poľnohospodárskych postupov pri pestovaní rastlín odolných voči herbicídom, a možno preto očakávať, že rezíduá z postrekov budú v zbere vždy prítomné a sú jeho nevyhnutnými zložkami; keďže sa preukázalo, že využívanie geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vedie k zvýšenému používaniu doplnkových herbicídov v porovnaní s ich konvenčnými variantmi;

F.  keďže v dôsledku toho treba očakávať, že geneticky modifikovaná kukurica bude vystavená vyšším a tiež opakovaným dávkam glyfozátu a glufozinátu, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri žatve, ale môže mať vplyv aj na zloženie geneticky modifikovanej kukurice a jej agronomické charakteristiky;

G.  keďže nezávislá štúdia dospela k záveru, že posudzovanie rizika úradom EFSA by nemalo byť akceptované, pretože, okrem iného, EFSA nepožiadal o empirické údaje o toxicite a vplyve na imunitný systém, kombinované účinky a dôsledky postreku vyššími dávkami doplnkových herbicídov boli ignorované, posudzovanie rizík pre životné prostredie bolo neprijateľné a založené na nesprávnych predpokladoch a nebol zabezpečený systém individuálneho monitorovania úniku a možných účinkoch na zdravie(6);

H.  keďže žiadateľ neposkytol žiadne experimentálne údaje pre jednu čiastkovú kombináciu transformačnej udalosti, ktorá v súčasnosti nie je povolená (59122 × MON810 × NK603); keďže by sa nemalo uvažovať o povolení transformačnej udalosti bez dôkladného posúdenia experimentálnych údajov pre čiastkové kombinácie;

I.  keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú kritériá vylúčenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009(7); keďže platnosť povolenia glufozinátu na používanie v Únii sa skončí 31. júla 2018(8);

J.  keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je potrebná jeho klasifikácia; keďže naopak Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala v roku 2015 glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka;

K.  keďže vo všeobecnosti podľa vedeckej skupiny EFSA pre pesticídy nemožno vyvodiť závery týkajúce sa bezpečnosti rezíduí pri postrekoch geneticky modifikovaných plodín prípravkami s obsahom glyfozátu(9); keďže prídavné látky a ich zmesi používané v komerčných prípravkoch na postrekovanie glyfozátom môžu prejavovať vyššiu toxicitu ako účinná zložka samotná(10);

L.  keďže Únia už odstránila z trhu prídavnú látku glyfozátu známu ako polyetoxylovaný amín na báze loja vzhľadom na riziko jej toxicity; keďže problematické prídavné látky a zmesi však môžu byť povolené v krajinách, v ktorých sa pestuje geneticky modifikovaná kukurica (Kanada a Japonsko);

M.  keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a metabolitov sú nevyhnutné pre dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom; keďže zvyšky postreku herbicídmi nepatria do pôsobnosti panelu GMO EFSA; keďže neboli hodnotené vplyvy postrekovania geneticky modifikovanej kukurice herbicídmi ani kumulatívny účinok postreku glyfozátom a glufozinátom;

N.  keďže Komisia od členských štátov nepožaduje, aby analyzovali rezíduá glyfozátu a glufozinátu v dovážanej kukurici s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí v rámci koordinovaného viacročného kontrolného programu na roky 2018, 2019 a 2020, a to v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/660(11), a nebude to vyžadovať ani v rokoch 2019, 2020 a 2021(12); keďže z tohto dôvodu nie je známe, či rezíduá glyfozátu alebo glufozinátu v dovážanej geneticky modifikovanej kukurici sú v súlade s maximálnymi hladinami rezíduí podľa právnych predpisov EÚ;

O.  keďže uvedená transformačná udalosť produkuje štyri insekticídne toxíny (Cry1F a Cry1Ab voči hmyzu Lepidoptera a Cry34Ab1 a Cry35Ab1 voči Coleptera); keďže vedecká štúdia z roku 2017 o možných zdravotných následkoch toxínov Bt a rezíduí z postreku doplnkovými herbicídmi dospela k záveru, že osobitná pozornosť by sa mala venovať rezíduám herbicídu a ich interakciám s toxínmi Bt(13); keďže toto nebolo predmetom prešetrovania zo strany EFSA;

P.  keďže úrad EFSA dospel k záveru, že s výnimkou jedného každé bežné použitie glyfozátu na konvenčné plodiny (t. j. geneticky nemodifikované plodiny) predstavuje „riziko pre voľne žijúce necieľové suchozemské stavovce“, a zároveň zistil vysoké dlhodobé riziko pre cicavce v prípade niektorých hlavných typov použitia glyfozátu na konvenčné plodiny(14); keďže ECHA klasifikovala glyfozát ako látku toxickú pre vodné organizmy, ktorá má dlhodobé účinky; keďže negatívny vplyv použitia glyfozátu na biodiverzitu a životné prostredie sú podrobne zdokumentované; keďže napríklad štúdia vypracovaná v USA v roku 2017 zistila negatívnu koreláciu medzi používaním glyfozátu a veľkým výskytom dospelých motýľov Danaus plexippus, predovšetkým v oblastiach intenzívneho poľnohospodárstva(15);

Q.  keďže povolenie na uvedenie geneticky modifikovanej kukurice na trh zvýši dopyt po jej pestovaní v tretích krajinách; keďže, ako bolo uvedené vyššie, na geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom sa používajú väčšie a opakované dávky herbicídov (v porovnaní s geneticky nemodifikovanými rastlinami), keďže boli zámerne vyvinuté na tento účel;

R.  keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v súlade s ktorým musia zmluvné strany zabezpečiť, aby činnosti v rámci ich jurisdikcie nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov(16); keďže rozhodnutie o tom, či povoliť geneticky modifikovanú kukuricu patrí do jurisdikcie EÚ;

S.  keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je vyvolaný najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfozátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny; keďže v roku 2015 existovalo na celom svete prinajmenšom 29 druhov buriny odolných voči glyfozátu(17);

T.  keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 23. apríla 2018 neviedlo k žiadnemu stanovisku;

U.  keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 musela prijať rozhodnutia o povolení bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax odsúdil ako nedemokratickú aj predseda Juncker(18);

V.  keďže Európsky parlament zamietol 28. októbra 2015 v prvom čítaní(19) legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

W.  keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala v čo najväčšej miere konať tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä keď sa akt týka citlivých otázok, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

X.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia pri obnove povolenia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(20) spočíva v tom, že poskytuje základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečuje efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie GMO, kým sa proces povoľovania neupraví takým spôsobom, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

5.  vyzýva Komisiu, aby predovšetkým dodržiavala svoje záväzky v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite a pozastavila akýkoľvek dovoz geneticky modifikovaných rastlín, ktoré sú odolné voči glyfozátu;

6.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila dovoz geneticky modifikovaných rastlín na použitie v potravinách alebo krmivách, ktoré boli vyprodukované ako odolné voči herbicídu, ktorý nie je povolený na použitie v Únii (v tomto prípade glufozinát, ktorého povolenie sa skončí 31. júla 2018);

7.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov s doplnkovými herbicídmi a ich komerčnými zmesami, ktoré sa používajú v krajinách, kde sa rastliny pestujú;

8.  vyzýva Komisiu, aby plne začlenila posúdenie rizika používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí do posúdenia rizika geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná plodina určená na pestovanie v Únii alebo dovážaná ako potravina alebo krmivo;

9.  opätovne zdôrazňuje svoj záväzok pokročiť v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, s cieľom zabezpečiť okrem iného to, aby v prípade, ak Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydá žiadne stanovisko, pokiaľ ide o schvaľovanie GMO, či už na účely pestovania, alebo pre potraviny a krmivá, Komisia návrh stiahla; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci na rovnakom návrhu Komisie;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2017.5000
(4)––––––––––––––––––––––– – Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto udalostí, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformačných udalostí Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0123).Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0215).Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0341).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0377).Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0378).Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0396).Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0397).Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 x Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0398).Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (DAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0051).Uznesenie z 1. marca 2018 k návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6 a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/420/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0052).Uznesenie z 3. mája 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (KM-ØØØH71-4), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0197).
(5) https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2017.5000
(6) https://www.testbiotech.org/node/2130
(7) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(8) Bod 7 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2015/404 (Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2015, s. 6).
(9) Záver EFSA z partnerského preskúmania účinnej látky glyfozát z hľadiska posúdenia rizika pesticídov. Vestník EFSA 2015; 13 (11):4302, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2015.4302/epdf
(10) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3955666
(11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/660 zo 6. apríla 2017 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2018, 2019 a 2020 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 94, 7.4.2017, s. 12).
(12) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/555 z 9. apríla 2018 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2019, 2020 a 2021 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 92, 10.4.2018, s. 6).
(13) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5236067/
(14) https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2015.4302
(15) https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/ecog.02719
(16) Článok 3, https://www.cbd.int/convention/articles/default.shtml?a=cbd-03
(17) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5606642/
(18) Napríklad v úvodnom vyhlásení na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnutom do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo v správe o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(19) Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 165.
(20) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.


Zhoda produktov rybárstva s kritériami prístupu na trh EÚ
PDF 173kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o vykonávaní kontrolných opatrení na dosiahnutie zhody produktov rybárstva s kritériami prístupu na trh EÚ (2017/2129(INI))
P8_TA(2018)0223A8-0156/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(1),

–  so zreteľom na režim kontroly spoločnej rybárskej politiky (SRP) zahŕňajúci nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009(2) a (ES) č. 1005/2008(3) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1026/2012 z 25. októbra 2012 o určitých opatreniach na účely ochrany populácie rýb v súvislosti s krajinami, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov(7),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 z decembra 2017 s názvom Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o riadení rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0156/2018),

A.  keďže EÚ je najväčším trhom s produktmi rybolovu a akvakultúry na svete, ktorý v roku 2016 absorboval 24 % celkového svetového dovozu, a v spotrebe takýchto produktov je od dovozu závislý viac ako na 60 %;

B.  keďže vo svojom uznesení z 8. júla 2010 o režime dovozu produktov rybolovu a akvakultúry do EÚ(9) Európsky parlament zdôraznil, že jedným zo základných cieľov politiky EÚ v oblasti dovozu produktov rybolovu a akvakultúry musí byť zabezpečenie toho, aby dovážané produkty spĺňali rovnaké požiadavky, ktoré sa vzťahujú na produkciu v EÚ v každej oblasti, a že úsilie EÚ o zaistenie udržateľnosti rybolovu je nezlučiteľné s dovozom produktov z krajín, ktoré vykonávajú rybolov bez ohľadu na trvalú udržateľnosť;

C.  keďže oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: cesta k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497) zaväzuje EÚ k zodpovednejšej obchodnej politike ako nástroju na plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

D.  keďže overovanie, či ryby od výrobcov z EÚ spĺňajú hygienické normy EÚ, je zodpovednosťou členských štátov, zatiaľ čo pokiaľ ide o dovážané ryby, Komisia oprávňuje tretie štáty, aby určili zariadenia, ktoré smú vyvážať rybie produkty do EÚ, pokiaľ dokážu zaručiť rovnocenné normy;

E.  keďže najvzdialenejšie regióny EÚ v Karibiku, Indickom oceáne a Atlantickom oceáne susedia s tretími krajinami, ktorých rybolovné, výrobné a predajné podmienky vždy nespĺňajú európske normy, čo vedie k nespravodlivému obchodu voči miestnej výrobe;

F.  keďže je mnoho medzinárodných nástrojov týkajúcich sa rybárov, ktoré by sa mali ratifikovať a vykonávať, napríklad Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 188 o práci v odvetví rybárstva (MOP C188), Dohovor z Kapského mesta Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) z roku 2012 a Medzinárodný dohovor IMO o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW-F);

G.  keďže podľa záverov vedeckého stanoviska č. 3/2017 z 29. novembra 2017 s názvom „Food from the Oceans“ sa odporúča začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých politík Únie a uplatňovanie toho istého prístupu na ďalších medzinárodných fórach a v iných regiónoch sveta tak, aby sa dosiahla rovnováha medzi hospodárskymi a environmentálnymi cieľmi, ktoré zahŕňajú výrobu potravín a morské prostredie;

1.  konštatuje, že aby mohli prevádzkovatelia z EÚ uviesť produkty rybolovu a akvakultúry na trh, musia dodržať široký okruh predpisov a splniť prísne kritériá vrátane pravidiel SRP a hygienických a pracovných noriem a noriem týkajúcich sa bezpečnosti plavidiel a životného prostredia, z ktorých všetky sa opierajú o režimy na zabezpečenie súladu; je presvedčený, že kombináciou týchto prvkov sa vytvárajú prísne normy, pokiaľ ide o kvalitu a udržateľnosť produktu, ktoré spotrebitelia v EÚ oprávnene očakávajú;

2.  domnieva sa, že súlad produktov rybolovu a akvakultúry z tretích krajín s normami EÚ týkajúcimi sa životného prostredia a sociálnej udržateľnosti by podporil udržateľnosť v týchto tretích krajinách a pomohol pri vytváraní spravodlivejšej hospodárskej súťaže medzi produktmi z EÚ a produktmi z tretích krajín;

3.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že dovoz takýchto produktov podlieha menšiemu počtu kontrol, pričom hlavnými kontrolami sú hygienické normy a nariadenie o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove (NNN)(10), ktorého jediným účelom je zabezpečiť, aby bol produkt ulovený v súlade s platnými pravidlami;

4.  zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s dovážanými a európskymi produktmi rybolovu a akvakultúry, ktoré by malo byť kľúčovým cieľom rybárskej politiky EÚ, by EÚ mala požadovať, aby všetky dovážané produkty spĺňali normy EÚ v oblasti ochrany a riadenia, ako aj hygienické požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ; konštatuje, že by to pomohlo pri vytváraní spravodlivejšej hospodárskej súťaže a zvyšovaní noriem na využívanie morských zdrojov v tretích krajinách;

5.  domnieva sa, že úsilie EÚ o zachovanie populácií rýb a zabezpečenie udržateľnosti rybolovu vyvíjané v rámci SRP nie je v súlade s dovozom produktov rybolovu a akvakultúry z krajín, ktoré zintenzívňujú svoje rybolovné úsilie bez ohľadu na udržateľnosť a snažia sa iba o dosiahnutie krátkodobej ziskovosti;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že rozličné pravidlá uvádzania rýb na trh vedú k vytvoreniu diskriminačného trhu, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje rybárov a chovateľov rýb v EÚ, čo je dôvod, pre ktorý treba posilniť a zlepšiť kontroly produktov rybolovu a akvakultúry;

7.  nazdáva sa, že uplatňovanie nariadenia o kontrole(11) by sa malo zlepšiť vo všetkých členských štátoch, aby sa uplatňovalo homogénnym a harmonizovaným spôsobom vo všetkých fázach dodávateľského reťazca vrátane maloobchodných a reštauračných služieb, ako aj na produkty EÚ a dovážané produkty; konštatuje, že to isté platí aj pre ustanovenia o označovaní;

Hygienické normy

8.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že systém zavedený Úniou a využívaný príslušnými orgánmi tretích krajín na overenie hygienických kritérií v prípade produktov rybárstva vyvážaných do EÚ neposkytuje dostatočné záruky, že tieto kritériá sa aj vždy dodržiavajú;

9.  vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere poskytla odbornú prípravu, technickú pomoc a prostriedky na budovanie inštitucionálnych kapacít na pomoc rozvojovým krajinám pri dosahovaní súladu s pravidlami EÚ; podporuje iniciatívy, ako je program s názvom Better Training for Safer Food (Kvalitnejšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny) pod vedením Generálneho riaditeľstva pre zdravie a bezpečnosť potravín (GR SANTE), v rámci ktorého sa poskytuje odborná príprava pre personál z rozvojových krajín vykonávajúci úradnú kontrolu o normách EÚ pre produkty rybolovu a akvakultúry;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na dovoz produktov rybolovu a akvakultúry vrátane krmív a kŕmnych surovín dôsledne uplatňovali všetky aspekty právnych predpisov EÚ v oblasti zdravotných noriem a kontrol (bezpečnosť potravín, vysledovateľnosť a prevencia), ktoré sú kľúčovými aspektmi ochrany spotrebiteľa; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila svoj program inšpekcií v tretích krajinách skvalitnením misií Potravinového a veterinárneho úradu, a to najmä zvýšením počtu zariadení kontrolovaných počas každej misie, aby sa získali výsledky, ktoré budú lepšie odzrkadľovať skutočnú situáciu v tretích krajinách;

11.  konštatuje, že aj z auditov, ktoré vykonalo GR SANTE, vyplýva, že niektoré tretie krajiny výrazne zaostávajú pri zabezpečení toho, aby produkty spĺňali potrebné zdravotné normy, prinajmenšom pokiaľ ide o rybolovné a spracovateľské plavidlá a chladiarenské plavidlá, čo sťažuje hygienické kontroly vykonávané na hraničných inšpekčných staniciach EÚ, keď sa overuje, či sú splnené hygienické právne požiadavky;

12.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že rybárske plavidlá z krajín mimo EÚ plaviace sa pri pobreží západnej Afriky majú ťažkosti so zabezpečením vysledovateľnosti produktov a dodržiavaním hygienických noriem; domnieva sa, že sa nemožno plne spoľahnúť na vierohodnosť osvedčení vydaných tretími krajinami pre plavidlá a zariadenia, ktoré majú oprávnenie na vývoz do EÚ;

13.  nazdáva sa, že možnosť, aby tretie krajiny delegovali právo udeľovať takéto osvedčenia na iné vybrané tretie krajiny, dokonca aj na pobrežný štát, je v rozpore s koncepciou zodpovednosti vlajkového štátu, o ktorú sa opiera SRP, vrátane nariadenia o NNN rybolove, najmä s povinnosťami vlajkového štátu, ktorý potvrdí platnosť osvedčenia; zastáva názor, že Komisia by mala ukončiť prax umožňujúcu tretím krajinám delegovať túto právomoc na iné krajiny;

14.  ďalej sa domnieva, že aspoň raz ročne by príslušné orgány mali vykonať hygienickú inšpekciu rybárskych plavidiel;

Pracovné práva

15.  poukazuje na rozpor medzi chvályhodnou bilanciou členských štátov v súvislosti s ratifikáciou dohovorov o pracovných právach týkajúcich sa námorníkov a ich mimoriadne slabou bilanciou, pokiaľ ide o ratifikáciu dohovorov týkajúcich sa rybárov, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr ratifikovali príslušné nástroje vrátane MOP C188, dohody z Kapského mesta a STCW-F;

16.  blahoželá sociálnym partnerom k ich úspešnému uplatneniu článku 155 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) na účely rokovania o smernici Rady (EÚ) 2017/159(12), ktorou sa čiastočne vykonáva dohovor MOP C188, a zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevzťahuje na nezávislých rybárov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby proces dokončila predložením návrhu doplňujúcej smernice, ktorá by zahŕňala ustanovenia o presadzovaní, tak ako to bolo v prípade lodnej prepravy;

17.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby iniciovala postupy na uplatnenie článku 155 ZFEÚ vo vzťahu k dohovoru STCW-F s cieľom zlepšiť bezpečnosť na mori pri rybolove, ktorý sa všeobecne považuje za jedno z najnebezpečnejších povolaní na svete;

18.  podporuje pokračujúce úsilie zamerané na zlepšenie rybárskej politiky EÚ s cieľom zvýšiť jej environmentálnu udržateľnosť, čím sa zároveň zabezpečuje dlhodobé prežitie pobrežných komunít a výživné zdroje potravy; upozorňuje na kontrast s narastajúcou otvorenosťou trhu EÚ pre produkty rybárstva z tretích krajín, ktorých režimy riadenia nie sú také prísne; domnieva sa, že ide o nedostatok súdržnosti medzi rybárskou politikou a obchodnou politikou;

Obchodná politika

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia niekedy tretím krajinám vysiela protichodné signály, napríklad tým, že uzatvára dohody o voľnom obchode (FTA) alebo iným spôsobom rozširuje prístup na trh EÚ pre krajiny, ktoré boli predbežne identifikované na základe nariadenia o NNN rybolove alebo nariadenia o neudržateľnom rybolove(13);

20.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úzku koordináciu medzi obchodnou politikou a rybárskou politikou Únie, a to aj pri rokovaniach o obchodných dohodách týkajúcich sa otázok súvisiacich s rybolovom; považuje za kľúčové analyzovať hospodársky a sociálny vplyv dohôd o voľnom obchode na produkty rybolovu EÚ, v prípade potreby zaviesť vhodné ochranné opatrenia a zaobchádzať s určitými produktmi rybolovu ako s citlivými produktmi;

21.  domnieva sa, že EÚ ako najväčší dovozca produktov rybolovu na svete má spolu s ďalšími krajinami, ktoré sú významnými dovozcami rýb, politickú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby obchodné pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zodpovedali najprísnejším celosvetovým normám riadenia a ochrany rybolovu; na tento účel vyzýva Komisiu, aby v rámci dvojstranných a mnohostranných obchodných dohôd zaistila posilnenie spravodlivého, transparentného a udržateľného obchodu s rybami v EÚ;

22.  trvá na tom, aby dohody FTA a ďalšie mnohostranné dohody zahŕňajúce obchodné ustanovenia dohodnuté Komisiou obsahovali posilnené kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré budú reagovať na konkrétne problémy v oblasti rybolovu a ktoré:

   výslovne posilnia požiadavky nariadenia o NNN rybolove a prinútia tretiu krajinu k tomu, aby iniciovala postup na zabránenie vstupu rýb ulovených prostredníctvom NNN rybolovu na jej trh s cieľom zamedziť ich nepriamemu vstupu do EÚ;
   budú od tretej krajiny vyžadovať, aby ratifikovala a účinne vykonávala hlavné medzinárodné nástroje v oblasti rybolovu, ako sú Dohovor OSN o morskom práve, dohoda OSN o populáciách rýb, dohoda Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) o opatreniach prístavných štátov a dohoda FAO o dodržiavaní opatrení, a plnila normy príslušných regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO);

23.  žiada, aby sa seriózne zohľadnili záujmy najvzdialenejších regiónov pri uzatváraní dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo dohôd o obchode s tretími krajinami, v ktorých sa v prípade potreby stanoví vylúčenie citlivých výrobkov;

24.  vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní návrhu dohody na obdobie po brexite stanovila, že prístup Spojeného kráľovstva na trh EÚ pre produkty rybolovu a akvakultúry bude závisieť od prístupu plavidiel EÚ do britských vôd a od uplatňovania spoločnej rybárskej politiky;

25.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu nariadenia o VSP(14), aby sa dôležité nástroje rybolovu, napríklad Dohovor OSN o morskom práve, dohoda OSN o populáciách rýb, dohoda FAO o dodržiavaní opatrení a dohoda FAO o opatreniach prístavných štátov, zahrnuli medzi tie, ktoré treba ratifikovať a uplatňovať, ako aj ustanovenia umožňujúce pozastavenie statusu VSP+ v prípadoch, keď sa neuplatňujú ustanovenia týchto nástrojov;

26.  zdôrazňuje, že nato, aby sa napravili nedostatky pri vykonávaní kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách FTA a aby tieto ustanovenia nadobudli účinnosť, mali by obsahovať záväzný mechanizmus urovnávania sporov (s cieľom zahrnúť medzivládne konzultácie, postup panelu, prístup verejnosti k dokumentom a konzultácie s občianskou spoločnosťou) spolu s možnosťou uplatniť sankcie pri nedodržaní medzinárodných záväzkov;

27.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o nedostatky a medzery v oblasti colných kontrol opísaných v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 19/2017, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlene vykonali v nej uvedené odporúčania;

28.  konštatuje, že okrem všeobecných povinností veľkých spoločností týkajúcich sa zverejňovania nefinančných informácií boli pre aktérov všetkých rozmerov (vrátane MSP) v dvoch problematických odvetviach – drevo a konfliktné minerály – stanovené ďalšie požiadavky týkajúce sa rozšírených povinností náležitej starostlivosti, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci celého spracovateľského reťazca; domnieva sa, že produkty rybolovu by mali prospech z podobných záväzkov, a naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavedenia požiadaviek náležitej starostlivosti v prípade týchto produktov;

Obchodné normy

29.  konštatuje, že zatiaľ čo ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry sa vzťahujú na všetky produkty rybolovu a akvakultúry, ustanovenia týkajúce sa označovania pre spotrebiteľov sa uplatňujú len na pomerne malú skupinu produktov a nevzťahujú sa na pripravené, konzervované alebo spracované produkty; domnieva sa, že aj v prípade týchto produktov treba zlepšiť spotrebiteľské informácie, pričom na ich etikety by sa mali pridať ďalšie povinné informácie; zastáva názor, že označovanie takýchto produktov sa musí zlepšiť v záujme informovania spotrebiteľov a s cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť produktov rybolovu a akvakultúry;

30.  vyzýva Komisiu, aby podporovala informačné kampane o udržateľnosti úsilia EÚ rybárov a chovateľov rýb, zdôrazňujúc prísne kvalitatívne a environmentálne normy vyžadované právnymi predpismi EÚ v porovnaní s právnymi predpismi v tretích krajinách;

31.  domnieva sa, že dôsledné dodržiavanie súladu so spoločnou rybárskou politikou a ďalšími právnymi predpismi EÚ zo strany flotily EÚ je zárukou zabezpečenia vysokej úrovne noriem v environmentálnej, hygienicko-sanitárnej a sociálnej oblasti, a nalieha preto na Komisiu, aby súrne preskúmala možnosť vytvorenia značky na označovanie produktov rybárstva EÚ;

32.  vyjadruje presvedčenie, že európski spotrebitelia by sa v mnohých prípadoch rozhodli inak, keby boli lepšie informovaní o skutočných vlastnostiach produktu, jeho zemepisnom pôvode, kvalite a podmienkach jeho výroby alebo ulovenia;

33.  domnieva sa, že povinné informácie na etiketách produktov rybárstva by mali zahŕňať aj informáciu o vlajkovom štáte plavidla, ktorým bol produkt ulovený;

34.  víta skutočnosť, že Komisia nedávno zaviedla hodnotenie obchodných noriem prvýkrát prijatých pred niekoľkými desaťročiami s cieľom určiť, aké normy by sa mali uplatňovať vzhľadom na dnešné obchodné postupy a technológie dostupné na účely vysledovateľnosti produktov;

Režim kontroly

35.  domnieva sa, že tri nariadenia, v ktorých je obsiahnutý režim kontroly, predstavujú vyvážený balík a viedli k výrazným zlepšeniam v oblasti riadenia rybárstva v EÚ;

36.  vyzdvihuje Komisiu za to, ako presadila uplatňovanie nariadenia o NNN rybolove vo vzťahu k tretím krajinám, čím sa ukázalo, že EÚ môže mať v úlohe zodpovedného trhového štátu mimoriadny vplyv na celosvetové rybárstvo; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej vyvíjala tlak na ďalšie štáty trhu, aby vykonávali opatrenia na zabránenie vstupu rýb ulovených prostredníctvom NNN rybolovu na svoje trhy;

37.  poukazuje na správu, ktorú nedávno uverejnila občianska spoločnosť a ktorá analyzuje tok dovozu morských plodov do krajín EÚ od roku 2010, teda roku, v ktorom nariadenie o NNN rybolove nadobudlo účinnosť, a ktorá ukazuje, ako môžu nedostatky kontroly dovozu z tretích krajín do členských štátov a nejednotné pravidlá umožniť vstup nevyhovujúcich produktov na trh EÚ; preto vyzýva členské štáty a tranzitné a cieľové krajiny, aby posilnili svoju koordináciu s cieľom zabezpečiť pozornejšie posudzovanie osvedčení o úlovku vydaných pre dovoz rýb; domnieva sa, že je nevyhnutné prijať harmonizovaný a koordinovaný európsky elektronický systém, ktorý bude môcť uľahčiť kontroly dovozu rýb v členských štátoch;

38.  nazdáva sa, že Komisia a niektoré členské štáty dôkladne nevykonali všetky tri nariadenia a nepresadili ich uplatňovanie, ako uvádzajú dokumenty Komisie, Európsky dvor audítorov a nezávislí pozorovatelia;

39.  domnieva sa, že popri uplatňovaní nariadenia o NNN rybolove je potrebné vykonávať prísnejšie kontroly uvádzania takýchto rýb na trh, konkrétne prostredníctvom prísnejších auditov členských štátov a podnikov podozrivých z dodávania produktov pochádzajúcich z nezákonného rybolovu;

40.  žiada Komisiu, aby použila všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na zabezpečenie toho, aby všetky krajiny vyvážajúce produkty rybolovu a akvakultúry do EÚ uplatňovali prísne politiky na zachovanie populácií; nabáda na spoluprácu s týmito krajinami na všetkých príslušných fórach, a najmä v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO);

41.  konštatuje, že k zlyhaniam vo vykonávaní došlo v mnohých smeroch, čo konkrétne zahŕňa:

   nerovnaké úrovne sankcií a nezavedenie bodového systému v jednotlivých členských štátoch;
   sankcie, ktoré nie sú vždy dostatočne odrádzajúce, účinné alebo primerané nato, aby zamedzili opakovanému porušovaniu predpisov;
   nedostatočný zber údajov členskými štátmi a nedostatočná výmena údajov medzi členskými štátmi, najmä z dôvodu absencie spoločnej a kompatibilnej databázy;
   slabú vysledovateľnosť rýb, a to aj po prekročení štátnych hraníc;
   slabú kontrolu postupov váženia;
   výrazné rozdiely v overovaní dovozu a miesta vstupu vrátane osvedčení o úlovkoch;
   absenciu jednoznačnej a jednotnej definície závažného porušenia naprieč členskými štátmi;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby dovážaný produkt v prípade, že je odmietnutý v prístave v jednom členskom štáte, nemohol vstúpiť na trh EÚ cez prístav v inom členskom štáte;

43.  súhlasí s tým, že niektoré ustanovenia nariadení o režime kontroly sú nejednoznačné a sú prekážkou jednotného vykonávania, ale domnieva sa, že pri dostatočnej otvorenosti a politickej vôli by Komisia a členské štáty mohli zintenzívniť svoje úsilie o zabezpečenie harmonizovanejšieho vykonávania existujúcich právnych predpisov, napríklad uplatňovaním usmernení a výkladov;

44.  konštatuje, že taký bol zámer za vytvorením skupiny expertov pre dodržiavanie povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva, ktorá bola zriadená na základe reformy spoločnej rybárskej politiky ako miesto pre otvorenú diskusiu bez predsudkov o nedostatkoch medzi jednotlivými účastníkmi, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ sa skupina neuberala týmto smerom;

45.  domnieva sa, že je potrebné vyvinúť oveľa väčšie úsilie na podporu úplného vykonávania režimu kontroly vrátane vhodných opatrení nadväzujúcich na zistené prípady porušenia, lepšieho podávania správ zo strany členských štátov o prijatých opatreniach a výmeny informácií medzi členskými štátmi a s Komisiou;

46.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby využívala celý súbor nástrojov, ktoré má k dispozícii, nato, aby nabádala členské štáty, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia režimu kontroly, a to v príslušných prípadoch aj tým, že neposkytnú prostriedky z Európskeho námorného a rybárskeho fondu;

47.  pripomína záver zo svojho uznesenia z 25. októbra 2016 o tom, ako zjednotiť kontroly rybolovu v Európe(15), že akákoľvek revízia nariadenia o kontrole alebo nariadenia o NNN rybolove musí byť zacielená a zameraná len na tie aspekty, ktoré bránia účinným a jednotným kontrolám v každom členskom štáte Únie;

48.  žiada, aby sa právomoci Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva (EFCA) rozšírili na kontroly plavidiel, na ktoré sa vzťahujú dohody o rybolove, a to aj na základe spolupráce s príslušnými orgánmi signatárskeho štátu, a aby sa agentúre EFCA na tento účel poskytli potrebné zdroje;

49.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Komisie začať zásadnú revíziu celého režimu kontroly bez riadnych verejných konzultácií o vykonávaní nariadenia o NNN rybolove, mandáte agentúry EFCA alebo revízii celého balíčka, ako sa vyžaduje v usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu; domnieva sa, že formálna verejná konzultácia o všetkých týchto prvkoch pred predložením návrhu revízie by všetkým zainteresovaným stranám priniesla dostatočné informácie o revízii tohto najkritickejšieho piliera SRP;

50.  dôrazne trvá na tom, že revízia nesmie viesť k oslabeniu súčasných opatrení, ale naopak by sa ňou mali zlepšiť a posilniť rovnaké podmienky v oblasti kontrol rybárstva ako jediný možný spôsob zaručenia „spoločného“ rozmeru spoločnej rybárskej politiky;

51.  trvá na tom, že revidovaný režim kontroly musí medzi svojimi základnými zásadami zahŕňať:

   normy na úrovni celej EÚ a normy týkajúce sa inšpekcií na mori, v prístave a v rámci celého spracovateľského reťazca;
   úplnú vysledovateľnosť rýb v rámci celého spracovateľského reťazca od plavidla až po konečné miesto predaja;
   úplné údaje o úlovkoch všetkých prevádzkovateľov vrátane plavidiel kratších ako 10 metrov a rekreačných rybárov;
   spoločné úrovne sankcií vo všetkých členských štátoch;
   spoločné vymedzenie pojmu porušenia predpisov;
   bodový systém uplatňovaný všetkými členskými štátmi obdobným spôsobom;
   sankcie, ktoré sú dostatočne odrádzajúce, účinné a primerané;
   systém na výmenu všetkých informácií o zistených prípadoch porušenia predpisov a právnych a súdnych nadväzných opatreniach, ktorý je sprístupnený Komisii a všetkým členským štátom;
   úplné prijatie zlepšení dostupných technológií a schopnosť prijímať budúce technológie tak, ako sa vyvíjajú, a to bez potreby legislatívnej zmeny;
   jednoznačné stanovenie povinností Komisie a členských štátov a v náležitých prípadoch i regiónov členských štátov;
   absenciu regionalizácie nariadenia o kontrole;

52.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na zmenu nariadenia o kontrole;

53.  trvá na tom, že ustanovenia a zásady nariadenia o NNN rybolove sa nesmú zmeniť ani žiadnym spôsobom zmierniť, vzhľadom na obrovský úspech tohto nariadenia a jeho vplyv na rybárstvo na celom svete;

54.  naliehavo žiada, aby zahrnutie tretích krajín do procesov predbežnej identifikácie, identifikácie a zaradenia do zoznamu v nariadení o NNN rybolove bolo oslobodené od akéhokoľvek politického zasahovania a aby sa vyradenie zo zoznamu zakladalo výlučne na tom, že dotknutá krajina v plnej miere dosiahla zlepšenia, ktoré Komisia považuje za nevyhnutné;

55.  domnieva sa, že treba posilniť úlohu agentúry EFCA s cieľom umožniť, aby bola vo zvýšenej miere zapojená do uplatňovania nariadenia o kontrole a nariadenia o NNN rybolove vrátane overovania a krížovej kontroly údajov v rámci celého spracovateľského reťazca, plánovania a koordinácie inšpekcií zo strany Komisie a členských štátov a overovania osvedčení o úlovkoch;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).
(3) Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 z 12. decembra 2017 o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 81).
(5) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.
(7) Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 34.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0195.
(9) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 119.
(10) Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008.
(11) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009.
(12) Ú. v. EÚ L 25, 31.1.2017, s. 12.
(13) Nariadenie (EÚ) č. 1026/2012.
(14) Nariadenie (EÚ) č. 978/2012 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0407.


Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva
PDF 246kWORD 81k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva (2018/2037(INI))
P8_TA(2018)0224A8-0178/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva (COM(2017)0713),

–  so zreteľom na články 38 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktorými sa ustanovuje spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a jej ciele,

–  so zreteľom na články 40 a 42 ZFEÚ, ktorými sa zavádza spoločná organizácia trhov (ďalej len „SOT“) s poľnohospodárskymi výrobkami a ustanovuje rozsah, v akom sa pravidlá hospodárskej súťaže uplatňujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchod s nimi,

–  so zreteľom na článok 13 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, ktorým sa vymedzuje štatút najvzdialenejších regiónov a stanovujú podmienky na uplatnenie zmlúv v najvzdialenejších regiónoch,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu(1) („súhrnné nariadenie“),

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(2),

–  so zreteľom na stručný prehľad Európskeho dvora audítorov o budúcnosti SPP, uverejnený 19. marca 2018,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(3) a na správu Komisie z 10. októbra 2017 o národných akčných plánoch členských štátov a o pokroku pri vykonávaní smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov (COM(2017)0587),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 6. februára 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov(4),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2017 s názvom Programovanie rozvoja vidieka: je potrebné menej zložitosti a väčšie zameranie na výsledky a osobitnú správu č. 21/2017 s názvom Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný,

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ z 28. júna 2017 (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098),

–  so zreteľom na deklaráciu Cork 2.0 z roku 2016 s názvom Lepší život vo vidieckych oblastiach, ktorá bola vydaná na Európskej konferencii pre rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o súčasnej situácii a vyhliadkach do budúcnosti pre odvetvie chovu oviec a kôz v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o Európskej stratégii podpory bielkovinových plodín – podporovanie produkcie bielkovinových plodín a strukovín v európskom poľnohospodárskom odvetví(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o perspektívach a výzvach pre včelársky sektor EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o nástrojoch SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o otázke, ako môže SPP zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o posilňovaní inovácií a hospodárskeho rozvoja pri budúcom riadení európskych poľnohospodárskych podnikov(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2015 o vyhliadkach sektora mlieka EÚ – preskúmanie vykonávania balíka predpisov týkajúcich sa mlieka(14),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky(15),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov s názvom SPP po roku 2020(16),

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, z ktorých väčšina sa týka SPP,

–  so zreteľom na správu a závery osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy z novembra 2016 s názvom Zlepšovanie výsledkov na trhu: zlepšenie postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2015 (ďalej len „COP21“), a najmä na záväzky, ktoré prijala Európska únia ako „vnútroštátne stanovené príspevky“ (NDC) v záujme dosiahnutia celosvetových cieľov dohody,

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. decembra 2016 o vykonávaní systému osobitných opatrení v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (ďalej len „POSEI“) (COM(2016)0797),

–  so zreteľom na preskúmavanie environmentálnych politík oznámené v roku 2016 (COM(2016)0316), ktoré je nástrojom, ktorý pomáha využívať výhody právnych predpisov a politík EÚ v oblasti životného prostredia pre podniky a občanov prostredníctvom lepšieho vykonávania,

–  so zreteľom na list Výboru pre kontrolu rozpočtu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0178/2018),

A.  keďže v oznámení Komisie s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva sa uznáva, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je jednou z najstarších a najviac integrovaných politík v EÚ, ktorá má globálny strategický význam, a mala by byť navrhnutá tak, aby umožňovala, aby odvetvie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva EÚ reagovalo na opodstatnené požiadavky občanov, nielen pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, bezpečnosť, kvalitu a udržateľnosť potravín, ale aj starostlivosť o životné prostredie, ochranu biodiverzity a prírodných zdrojov, opatrenia na boj proti zmene klímy, rozvoj vidieka, prísne normy v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a zamestnanosť;

B.  keďže faktom je, že je načase zreformovať SPP tak, aby lepšie spĺňala potreby tých, pre ktorých je primárne určená – t. j. potreby poľnohospodárov – a občanov ako celku;

C.  keďže SPP má v celej Európe prvoradý význam pre približne 12 miliónov poľnohospodárskych podnikov;

D.  keďže poľnohospodárska pôda tvorí 47 % európskeho územia a v EÚ sa nachádza 22 miliónov poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov;

E.  keďže medzi ciele SPP by malo patriť zaistenie bezpečnosti potravín a potravinovej sebestačnosti, ako aj odolnosti a udržateľnosti poľnohospodárskych systémov a území EÚ;

F.  keďže základný cieľ Európskej únie, ktorým je multifunkčné a diverzifikované odvetvie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré vytvára pracovné miesta, je spravodlivé, riadené udržateľnými poľnohospodárskymi postupmi a umožňuje zachovanie životaschopných malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktoré možno nadobudnúť a odovzdávať z generácie na generáciu, má naďalej kľúčový význam pri vytváraní pozitívnych externalít a verejných statkov, ktoré žiadajú európski občania (potravinové a nepotravinové výrobky a služby);

G.  keďže je nevyhnutné zastaviť a zvrátiť súčasnú koncentráciu moci v rukách veľkých maloobchodných reťazcov a veľkých podnikov;

H.  keďže zmeny súčasnej SPP musia byť založené na strategických cieľoch posilnenia konkurencieschopnosti a zabezpečenia zdravých a bezpečných potravín;

I.  keďže za viac ako 25 rokov prešla SPP pravidelnými reformami, ktoré si vyžiadalo otvorenie európskeho poľnohospodárstva medzinárodným trhom a vznik nových výziev v oblastiach, ako sú životné prostredie a zmena klímy; keďže v tomto nepretržitom procese úprav v záujme zjednodušenia, modernizácie a zmeny orientácie SPP je potrebný ďalší krok, aby sa zabezpečili príjmy poľnohospodárov a aby sa účinnejšie plnili očakávania spoločnosti ako celku, najmä pokiaľ ide o kvalitu a bezpečnosť potravín, zmenu klímy, verejné zdravie a zamestnanosť, a aby sa zároveň zabezpečila politická istota a finančná bezpečnosť pre tento sektor s cieľom dosiahnuť udržateľné vidiecke oblasti, riešiť bezpečnosť potravín a zabezpečiť splnenie európskych cieľov v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj zvýšiť pridanú hodnotu EÚ;

J.  keďže napriek tomu, že Komisia nazvala svoje oznámenie o prebiehajúcej reforme SPP Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva, neposkytla žiadnu záruku, že rozpočet SPP bude zachovaný, a keďže je nevyhnutné, aby sa to vyriešilo pred blížiacim sa predložením legislatívnych návrhov; keďže sa nimi musí zabezpečiť, aby nedošlo k návratu SPP na vnútroštátnu úroveň a k narušeniu riadneho fungovania jednotného trhu a aby bolo zabezpečené skutočné zjednodušenie pre príjemcov nielen na úrovni EÚ, ale aj na úrovni členských štátov a na regionálnej, miestnej úrovni a úrovni poľnohospodárskych podnikov, a aby sa zaistila flexibilita a právna istota pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov a zároveň sa zabezpečili ambiciózne environmentálne ciele, a aby boli ciele novej SPP splnené bez toho, aby boli členským štátom uložené ďalšie obmedzenia, a tým sa pridala nová rovina zložitosti, ktorá by viedla k oneskorenému vykonávaniu vnútroštátnych stratégií;

K.  keďže nový model vykonávania by mal zabezpečiť priamy vzťah medzi EÚ a európskymi poľnohospodármi;

L.  keďže SPP musí zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní dlhodobej produktivity a konkurencieschopnosti tohto sektora a brániť stagnácii a nestálosti príjmov poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú i napriek koncentrácii a intenzifikácii výroby v priemere stále nižšie než v ostatných oblastiach hospodárstva;

M.  keďže priame platby predstavujú prvú významnú vrstvu stability a záchrannú sieť pre príjmy poľnohospodárskych podnikov, pretože predstavujú konkrétnu časť ročných príjmov poľnohospodárov a v niektorých regiónoch dokonca až 100 % príjmov poľnohospodárskych podnikov; keďže tieto platby by mali pokračovať s cieľom pomôcť poľnohospodárom konkurovať tretím krajinám za rovnakých podmienok;

N.  keďže nové vidiecke hodnotové reťazce v oblasti biohospodárstva môžu mať vo vidieckych oblastiach veľký potenciál z hľadiska rastu a zamestnanosti;

O.  keďže priame platby musia byť viac zamerané na poľnohospodárov, pretože oni sú tými, ktorí prispievajú k stabilite a budúcnosti našich vidieckych regiónov a ktorí čelia hospodárskym trhovým rizikám;

P.  keďže za posledných niekoľko rokov poľnohospodári čelili rastúcej nestálosti cien, ktorá odzrkadľuje cenové výkyvy na svetových trhoch a neistotu v dôsledku makroekonomického vývoja, vonkajších politík, ako sú obchodné, politické a diplomatické otázky, sanitárnych kríz, prebytkov v niektorých európskych odvetviach, zmeny klímy a čoraz častejších extrémnych prejavov počasia v EÚ;

Q.  keďže osobitné nástroje pre sektory v Stredozemí by mali zostať v pilieri I;

R.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť flexibilné a reakcieschopné nástroje, ktoré citlivým a strategickým odvetviam pomôžu vyrovnať sa so štrukturálnymi zmenami, ako sú potenciálne dôsledky brexitu alebo schválené dvojstranné obchodné dohody s hlavnými partnermi EÚ;

S.  keďže odvetvové stratégie pre ovocie a zeleninu, víno a včelárstvo by mali pre produkujúce krajiny zostať povinné a špecifiká súvisiacich nástrojov a pravidiel by sa mali zachovať;

T.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť rovnaké podmienky, spravodlivé ceny a primeranú životnú úroveň pre všetkých poľnohospodárov vo všetkých regiónoch a členských štátoch EÚ, čím sa zabezpečia dostupné ceny pre občanov a spotrebiteľov a zaistí sa prítomnosť poľnohospodárskej činnosti vo všetkých regiónoch Únie vrátane oblastí s prírodnými prekážkami; keďže je nevyhnutné podporovať spotrebu kvalitných potravín, zdravej a udržateľnej stravy a prístup k nim a zároveň plniť záväzky týkajúce sa sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, opatrení v oblasti klímy, ako aj zdravia rastlín a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

U.  keďže voda a poľnohospodárstvo sú vo svojej podstate prepojené a keďže trvalo udržateľné hospodárenie s vodou v poľnohospodárskom sektore je nevyhnutné na zaistenie dostatočnej výroby potravín dobrej kvality a zabezpečenie ochrany vodných zdrojov;

V.  keďže SPP potrebuje primerané nástroje na riešenie citlivosti poľnohospodárstva voči zmene klímy a zároveň na zníženie tlaku na zásoby sladkej vody zo strany tohto sektora, ktorý spotrebúva 50 % sladkej vody v EÚ;

W.  keďže je potrebný aktualizovaný, jednoduchší a spravodlivý systém platieb v záujme väčšej spravodlivosti a legitímnosti;

X.  keďže súčasnej SPP chýbajú potrebné nástroje na zabezpečenie dôstojných príjmov, ktoré vedú k dôstojnému životu poľnohospodárov vo vyššom veku;

Y.  keďže neexistujú adekvátne nástroje na podporu prevodu podnikov zo staršej generácie na mladšiu generáciu poľnohospodárov;

Z.  keďže podľa informačného dokumentu Európskeho dvora audítorov z marca 2018 s názvom Budúcnosť SPP pripadalo v roku 2010 na každých 100 vedúcich pracovníkov v poľnohospodárskom podniku vo veku viac ako 55 rokov 14 takýchto vedúcich pracovníkov mladších ako 35 rokov, pričom tento pomer sa v roku 2013 znížil na 10,8; keďže priemerný vek poľnohospodárov v EÚ sa v rokoch 2004 až 2013 zvýšil zo 49,2 na 51,4 roka; keďže najmenšie poľnohospodárske podniky patria najčastejšie starším poľnohospodárom;

AA.  keďže nárast globálneho obchodu predstavuje príležitosti aj výzvy, ktoré súvisia, okrem iného, so životným prostredím, zmenou klímy, s ochranou vody, nedostatkom poľnohospodárskej pôdy a degradáciou pôdy, a preto si vyžaduje úpravu pravidiel medzinárodného obchodu s cieľom umožniť vytvorenie rovnakých spoločných podmienok na základe vysokých noriem a spravodlivých a udržateľných podmienok pre výmenu tovaru a služieb, ako aj obnovené a efektívne mechanizmy na ochranu obchodu v súlade s existujúcimi normami EÚ v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti, v oblasti zdravia, v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti a v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

AB.  keďže tieto vysoké normy je potrebné zachovať a ďalej presadzovať na celom svete, najmä v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a pritom chrániť záujmy európskych výrobcov a spotrebiteľov zabezpečením európskych noriem v obchodných dohodách o dovoze;

AC.  keďže približne 80 % potrebných bielkovín v EÚ sa dováža z tretích krajín a keďže zatiaľ sa ešte ani zďaleka nespravilo dosť na to, aby sa v rámci SPP implementovala stratégia v oblasti bielkovín;

AD.  keďže zatiaľ čo treba uvítať dôraz na výskum a vývoj tak v oblasti inovácií produktov, ako aj procesov šetriacich zdroje, je potrebné vyvíjať viac úsilia v záujme presadzovania výsledkov výskumu do potravinárskej, poľnohospodárskej a udržateľnej agrolesníckej praxe za pomoci primeranej podpory, ako aj podporovať prístup s účasťou viacerých aktérov so zameraním na poľnohospodárov, podporovaný nezávislými, transparentnými a dostatočne financovanými útvarmi pre uplatňovanie výsledkov výskumu v poľnohospodárstve na úrovni celej EÚ vo všetkých členských štátoch a regiónoch a prostredníctvom útvarov pre výmenu poznatkov a odbornú prípravu na úrovni členských štátov;

AE.  keďže priama investičná podpora by mala byť lepšie zacielená na dvojakú požiadavku ekonomickej výkonnosti a environmentálneho správania a mala by viac zohľadňovať potreby samotných poľnohospodárskych podnikov;

AF.  keďže Európska únia vypracovala niekoľko vesmírnych programov (EGNOS a Galileo) a programov pozorovania Zeme (Copernicus), ktorých potenciál z hľadiska monitorovania vykonávania SPP a prechodu európskeho poľnohospodárstva na precízne poľnohospodárstvo a na dvojaké zameranie podnikov na environmentálne správanie a ekonomickú výkonnosť treba čo najviac využiť;

AG.  keďže väčšina biotechnologického výskumu sa teraz nachádza mimo EÚ, kde sa zvyčajne zameriava na agroekonomické otázky, ktoré pre EÚ nie sú relevantné, čo môže viesť k stratám investícií a zamerania;

AH.  keďže z nedávnych skúseností vyplýva, že pri využívaní a súčasnej podpore prírodných procesov zvyšovania výnosov a odolnosti je pravdepodobné zníženie nákladov na produkciu;

AI.  keďže konkurencieschopné odvetvie poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva musí naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti starostlivosti o životné prostredie a klímy stanovených v medzinárodných dohodách, ako sú COP21 a ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, pričom poľnohospodárov treba stimulovať a odmeňovať za ich príspevok a pomáhať im znížením zbytočnej regulačnej a administratívnej záťaže v súvislosti s opatreniami, ktoré prijímajú;

AJ.  keďže miera zvýšenia priemernej teploty zemského povrchu, ku ktorému má podľa predpokladov v 21. storočí dôjsť, a jej bezprostredné dôsledky pre klimatické podmienky si vyžadujú environmentálne udržateľný potravinový systém, ktorý bude zaručovať bezpečnú a hojnú výrobu bez toho, aby bola Únia odkázaná na iné trhy;

AK.  keďže je dôležité, aby budúca SPP bola v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, Parížskou dohodou a politikami EÚ, najmä v oblasti udržateľnosti, životného prostredia, klímy, verejného zdravia a potravín;

AL.  keďže poľnohospodárstvo patrí medzi tie odvetvia hospodárstva, ktoré by v súlade s nariadením o spoločnom úsilí mali prispieť k cieľu znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005;

AM.  keďže malí poľnohospodári predstavujú približne 40 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ, ale poberajú iba 8 % dotácií SPP;

AN.  keďže 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja stanovuje pre SPP po roku 2020 nové, jasné ciele;

AO.  keďže SPP postupne integrovala environmentálne ciele tým, že zabezpečila zlučiteľnosť svojich pravidiel s environmentálnymi požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie a dodržiavanie týchto požiadaviek zo strany poľnohospodárov, a takisto podporila rozvoj udržateľných poľnohospodárskych postupov, ktoré chránia životné prostredie a biodiverzitu;

AP.  keďže spotreba nasýtených tukov a červeného mäsa v Únii je naďalej výrazne nad odporúčaným nutričným príjmom a potravinársky priemysel naďalej výrazne prispieva k emisiám skleníkových plynov a dusíka;

AQ.  keďže uzatvorené výrobné cykly – výroba, spracovanie a balenie vykonávané v tom istom regióne – udržujú pridanú hodnotu v príslušnom regióne a tým zabezpečujú viac pracovných miest v danej oblasti, a teda majú potenciál oživiť vidiecke oblasti;

AR.  keďže SPP sleduje neoddeliteľné hospodárske a environmentálne ciele a keďže tento dvojaký prístup sa v kontexte reformy piliera I programu ekologizácie nielenže musí zachovať, ale dokonca aj posilniť, a to s cieľom podporiť prechod na udržateľný a efektívny európsky poľnohospodársky model;

AS.  keďže v budúcej SPP sa Európska únia musí snažiť o výrazné obmedzenie používania antibiotík v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore s cieľom posilniť udržateľné poľnohospodárstvo;

AT.  keďže zvýšenie dlhodobej odolnosti a udržateľnosti poľnohospodárskych systémov a území bude prínosom pre EÚ ako celok;

AU.  keďže Európsky dvor audítorov zdôraznil skutočnosť, že z dôvodu požiadaviek na ekologizáciu, ktoré často len odrážajú súčasné postupy, ekologizačné platby zavedené v rámci reformy z roku 2013 zvyšujú zložitosť a byrokraciu, sú ťažko pochopiteľné a podľa názoru Európskeho dvora audítorov v dôsledku svojej štruktúry dostatočne nezlepšujú výkonnosti SPP v oblasti životného prostredia a klímy, čo sú dôležité zistenia, ktoré treba zohľadniť pri navrhovaní novej ekologickej architektúry SPP;

AV.  keďže Európsky dvor audítorov zistil významné nedostatky vo vykonávaní piliera II, najmä dlhý schvaľovací proces, ale aj zložitý a byrokratický charakter programov rozvoja vidieka;

AW.  keďže v metaposúdení vedeckých štúdií založenom na dôkazoch (kontrola vhodnosti) sa zistilo, že ekologizačné opatrenia výrazne nezlepšili environmentálnu výkonnosť, a to najmä preto, že tieto požiadavky už boli splnené;

AX.  keďže ciele Cork 2.0: deklarácia „Lepší život vo vidieckych oblastiach“ sa týkajú dynamických vidieckych oblastí, inteligentnej multifunkčnosti, biodiverzity v poľnohospodárstve a mimo neho a lesníctva, ochrany vzácnych živočíšnych druhov a plodín, ako aj ekologického poľnohospodárstva a podpory pre znevýhodnené oblasti a záväzkov v rámci sústavy Natura 2000; keďže v deklarácii sa zdôrazňuje aj význam snahy zabrániť vyľudňovaniu vidieckych oblastí a úloha žien a mladých ľudí v tomto procese, ako aj potreba lepšieho využívania endogénnych zdrojov vo vidieckych oblastiach prostredníctvom vykonávania integrovaných stratégií a viacodvetvových prístupov, ktoré posilňujú prístup zdola nahor a súčinnosť medzi zainteresovanými stranami a ktoré si vyžadujú investície do životaschopnosti vidieckych oblastí, zachovania prírodných zdrojov a lepšieho hospodárenia s nimi, stimuly týkajúce sa opatrení v oblasti klímy a stimulácie vedomostí a inovácií, posilnenie riadenia vidieckych oblastí a zjednodušenie politiky rozvoja vidieka a jej vykonávania;

AY.  keďže SPP by mala brať ohľad na menej priaznivé oblasti, ako sú regióny, v ktorých je silná konkurencia medzi rozvojom miest a poľnohospodárstvom a kde prístup k pôde podlieha ďalším obmedzeniam, a to s cieľom zachovať poľnohospodárstvo v týchto oblastiach;

AZ.  keďže znevýhodnené oblasti, ako sú horské a najvzdialenejšie regióny, by sa v rámci SPP mali naďalej kompenzovať za dodatočné náklady spojené s ich špecifickými obmedzeniami s cieľom zachovať v týchto oblastiach poľnohospodársku činnosť;

BA.  keďže SPP by mala náležite uznávať veľké výhody, ktoré niektoré odvetvia, ako je odvetvie chovu oviec a kôz alebo pestovania bielkovinových plodín, prinášajú pre životné prostredie;

BB.  keďže odvetvie včelárstva je pre EÚ mimoriadne dôležité a má pre spoločnosť významný ekonomický i environmentálny prínos;

BC.  keďže je nevyhnutné ďalej posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu pomocou spravodlivých a transparentných pravidiel, ktoré zohľadňujú špecifický charakter poľnohospodárstva vo vzťahoch medzi výrobou a inými časťami potravinového dodávateľského reťazca, tak v hornej, ako aj dolnej časti, a poskytovať stimuly na účinné predchádzanie rizikám a krízam vrátane nástrojov aktívneho riadenia, ktoré dokážu lepšie zosúladiť ponuku s dopytom a ktoré sa môžu použiť na úrovni odvetvia a zo strany orgánov verejnej moci, ako sa uvádza v správe pracovnej skupiny pre poľnohospodárske trhy; keďže aspekty mimo rozsahu pôsobnosti SPP ovplyvňujúce konkurencieschopnosť a rovnaké podmienky pre poľnohospodárov sa musia náležite zohľadniť a monitorovať;

BD.  keďže nové výzvy týkajúce sa potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti pre európske poľnohospodárstvo v rámci politických priorít EÚ, ako sú uvedené v diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ, si vyžadujú, aby sa v budúcom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) zvýšil alebo zachoval rozpočet na poľnohospodárstvo v konštantných eurách s cieľom pokryť tak existujúce, ako aj nové výzvy;

BE.  keďže spoločnosť od poľnohospodárov očakáva, že zmenia svoje postupy, aby sa stali plne udržateľné, mali by sa v tomto prechode podporovať z verejných prostriedkov;

BF.  keďže akékoľvek zmeny súčasnej SPP sa musia zaviesť tak, aby sa zabezpečila stabilita odvetvia, právna istota a bezpečnosť plánovania pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov prostredníctvom primeraných prechodných období a opatrení;

BG.  keďže Európsky parlament musí zohrávať komplexnú úlohu pri stanovení jasného politického rámca na udržanie spoločnej ambície na európskej úrovni a demokratickej diskusie o strategických otázkach, ktoré majú vplyv na každodenný život všetkých občanov, pokiaľ ide o udržateľné využívanie prírodných zdrojov vrátane vody, pôdy a ovzdušia, kvalitu našich potravín, finančnú stabilitu poľnohospodárskych výrobkov, bezpečnosť potravín a udržateľnú modernizáciu poľnohospodárskych a hygienických postupov s cieľom vytvoriť medzi výrobcami a spotrebiteľmi spoločenskú zmluvu na európskej úrovni;

BH.  keďže SPP treba prepracovať tak, aby zodpovedala skutočným požiadavkám, keďže je nevyhnutné poskytnúť spoluzákonodarcom prostriedky na to, aby mohli plne vykonávať svoj mandát v medziach stanoveného času, a keďže zároveň panuje neistota v súvislosti s brexitom;

BI.  keďže budúcnosť potravinovej bezpečnosti v Európe musí byť zabezpečená pre Spojené kráľovstvo aj EÚ27, pričom sa vynaloží maximálne úsilie na minimalizáciu prerušenia výroby a zabezpečenie prístupu k potravinám pre obe strany; keďže je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie jednotného zosúladenia noriem v oblasti životného prostredia a potravinovej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť, aby občania Spojeného kráľovstva ani EÚ neboli vystavení zníženiu kvality a bezpečnosti potravín;

BJ.  keďže jednou zo šiestich hlavných priorít rozvoja vidieka v EÚ je obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom, a to aj v oblastiach Natura 2000;

BK.  keďže EÚ v súčasnosti pracuje na stratégii v oblasti bielkovín s cieľom podporiť sebestačnosť, pokiaľ ide o bielkovinové plodiny;

BL.  kdeže v roku 2017 sa akútna potravinová neistota týkala 124 miliónov osôb v 51 krajinách, čo je o 16 miliónov viac než v roku 2016; keďže väčšina osôb postihnutých potravinovou neistotou žije na vidieku;

BM.  keďže rovnosť žien a mužov je kľúčovým cieľom EÚ a jej členských štátov; keďže mnohé z úloh, ktoré zohrávajú ženy vo vidieckych oblastiach, pomáhajú udržiavať životaschopné poľnohospodárske podniky a vidiecke spoločenstvá; keďže úsilie o odvrátenie vyľudňovania vidieka súvisí s príležitosťami pre ženy a mladých ľudí; keďže ženy na vidieku stále čelia mnohým výzvam, poľnohospodárska politika a politika rozvoja vidieka však dostatočne nezahŕňajú rodový rozmer; keďže napriek tomu, že pohlavie príjemcov priamych platieb alebo rozvoja vidieka nie je spoľahlivým ukazovateľom vplyvu programov, ženy ako žiadateľky alebo príjemkyne nie sú dostatočne zastúpené;

BN.  keďže s cieľom odôvodniť rozpočet SPP európskym daňovníkom musí byť budúce financovanie spojené s výrobou bezpečných a kvalitných potravín, ako aj s jasnou spoločenskou pridanou hodnotou, pokiaľ ide o trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, ambiciózne výsledky v oblasti životného prostredia a klímy, normy v oblasti verejného zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a ďalšie vplyvy SPP na spoločnosť, aby sa v rámci EÚ a mimo nej vytvorili skutočne rovnaké podmienky;

BO.  keďže z osobitného prieskumu Eurobarometra č. 442 o postoji Európanov k dobrým životným podmienkam zvierat vyplýva, že 82 % európskych občanov je presvedčených o tom, že životné podmienky hospodárskych zvierat by sa mali zlepšiť;

BP.  keďže používanie pesticídov, degradácia biodiverzity a zmeny v poľnohospodárskom prostredí môžu mať negatívny vplyv na množstvo opeľovačov a rôznorodosť druhov opeľovačov; keďže výzvy, ktorým čelia domáce aj voľne žijúce opeľovače, sú významné a mohli by mať škodlivý vplyv na poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť EÚ vzhľadom na závislosť väčšiny výroby EÚ od opeľovania; keďže v januári 2018 sa začala verejná konzultácia v rámci iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače s cieľom určiť najlepší prístup a kroky potrebné na riešenie poklesu opeľovačov v EÚ;

BQ.  keďže v rámci politiky rozvoja vidieka je potrebné navrhnúť osobitné opatrenie, ktoré bude vychádzať z ôsmich zásad Európskej únie týkajúcich sa integrovanej ochrany proti škodcom, s cieľom motivovať k zníženiu používania pesticídov a podporiť zavádzanie nechemických alternatív;

BR.  keďže znevýhodnené oblasti, ako sú horské a najvzdialenejšie regióny, by sa v rámci SPP mali naďalej kompenzovať za dodatočné náklady spojené s ich špecifickými obmedzeniami s cieľom zachovať v týchto oblastiach poľnohospodársku činnosť;

BS.  keďže pri uplatňovaní rámca SPP v najvzdialenejších regiónoch by sa mal v plnej miere preskúmať rozsah pôsobnosti článku 349 ZFEÚ, keďže tieto oblasti sú z hľadiska sociálno-hospodárskeho rozvoja mimoriadne znevýhodnené, pokiaľ ide o aspekty, ako je starnutie obyvateľstva a vyľudňovanie; keďže POSEI je účinný nástroj určený na rozvoj a posilnenie štruktúrovania odvetvia, ktorý sa zaoberá osobitnými poľnohospodárskymi otázkami v najvzdialenejších regiónoch; pripomína, že Komisia vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade z 15. decembra 2016 o vykonávaní systému POSEI dospela k záveru, že „so zreteľom na posúdenie systému sa zmena základného nariadenia (EÚ) č. 228/2013 nepovažuje za potrebnú“;

BT.  keďže obhospodarovanie lesov a agrolesníctvo, ktoré zahŕňajú hornú etáž drevnej vegetácie nad pasienkami alebo poľnohospodárskymi plodinami, môžu prispieť k odolnosti na úrovni poľnohospodárskych podnikov a krajiny a k potrebným opatreniam na ochranu životného prostredia a zmiernenie zmeny klímy, pričom poskytujú lesnícke alebo poľnohospodárske produkty alebo iné ekosystémové služby, a tým posilňujú ciele SPP a umožňujú biohospodárstvu a obehovému hospodárstvu prispieť k novým obchodným modelom, ktoré budú slúžiť poľnohospodárom, lesníkom a vidieckym oblastiam; keďže stratégia lesného hospodárstva EÚ podporuje súdržný, ucelený pohľad na obhospodarovanie lesov a mnohoraké prínosy lesov a zameriava sa na celý hodnotový reťazec lesov; zdôrazňuje, že SPP zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o jej ciele, a osobitnú pozornosť venuje lesom Stredozemia, ktoré sú viac zasiahnuté zmenou klímy a požiarmi, čo ohrozuje biodiverzitu a potenciálnu poľnohospodársku výrobu;

Nový vzťah medzi Európskou úniou, členskými štátmi, regiónmi a poľnohospodármi

1.  víta zámer zjednodušiť a modernizovať SPP pre hospodársky prospech poľnohospodárov a s cieľom splniť očakávania občanov, ale zdôrazňuje, že hlavnými prioritami reforiem musia byť zásady stanovené v Rímskej zmluve, integrita jednotného trhu a skutočne spoločná politika primerane financovaná EÚ, ktorá je moderná a orientovaná na výsledky, podporuje udržateľné poľnohospodárstvo a vo vidieckych oblastiach zaisťuje bezpečné, kvalitné a rozmanité potraviny, zamestnanosť a rozvoj;

2.  berie na vedomie oznámenie Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva a víta uznanie, že jedným z cieľov SPP musí byť posilnenie a zabezpečenie udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a prispievanie k environmentálnym a klimatickým cieľom EÚ;

3.  žiada, aby najvyššou prioritou SPP bola premena každej európskej farmy na podnik, ktorý spája tak ekonomické, ako aj environmentálne normy výkonnosti;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby SPP udržiavala zásadný vzťah medzi zákonodarcami, poľnohospodármi a občanmi EÚ; odmieta akúkoľvek možnosť návratu SPP na vnútroštátnu úroveň, čo by zvýšilo nerovnováhu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu;

5.  upozorňuje na veľmi dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú malé a stredné poľnohospodárske podniky, ktorú treba uznať a oceniť;

6.  poukazuje na to, že flexibilita, ktorú v súčasnosti majú členské štáty v súvislosti s možnosťami stanovenými v základných pravidlách, umožňuje reagovať na konkrétne situácie, ale zároveň ukazuje, že časti SPP už viac nemožno považovať za spoločné; zdôrazňuje potrebu zachovať podmienky hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu a zaručiť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o prístup k podpore pre poľnohospodárov v rôznych členských štátoch alebo v rôznych regiónoch, spolu s potrebou vhodných a efektívnych riešení na minimalizovanie rizika narušenia hospodárskej súťaže alebo rizík pre súdržnosť;

7.  domnieva sa, že členské štáty by mali mať primeranú úroveň flexibility v rámci silného spoločného rámca pravidiel, základných noriem, intervenčných nástrojov, kontrol a prideľovania finančných prostriedkov EÚ schválených spoluzákonodarcom na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov, a najmä prístup EÚ k podpore v rámci piliera I s cieľom zaručiť dodržiavanie podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže;

8.  domnieva sa, že s cieľom zefektívniť vykonávanie SPP a lepšie ju prispôsobiť realite rôznych typov poľnohospodárstva v Európe by sa mali zefektívniť vnútroštátne rozhodnutia prijímané v rámci súboru nástrojov vymedzeného EÚ, ktorý je dostupný v rámci piliera I a piliera II, a členské štáty by spolu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami mali navrhnúť svoje vlastné, súdržné vnútroštátne stratégie založené na dôkazoch na základe cieľov a ukazovateľov EÚ týkajúcich sa hlavných typov možných intervenčných nástrojov, ktoré by sa mali vymedziť aj na úrovni EÚ, a ich výberových kritérií v rámci jasného spoločného rámca pravidiel platných v celej EÚ s náležitým zreteľom na pravidlá a zásady jednotného trhu;

9.  zdôrazňuje, že dodatočná subsidiarita by sa mala udeliť iba pod podmienkou, že bude stanovený silný, spoločný súbor pravidiel, cieľov, ukazovateľov a kontrol EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby vykonala potrebné úpravy v budúcej SPP s cieľom zrealizovať výzvu Európskeho parlamentu nevyužívať žiadne poľnohospodárske dotácie na chov býkov na býčie zápasy;

11.  zdôrazňuje riziko tzv. gold-platingu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a vysokú mieru neistoty poľnohospodárov, ktorá môže vyplývať z toho, že členské štáty musia nezávisle vymedziť svoje vnútroštátne plány a každoročne preskúmavať svoje rozhodnutia v závislosti od postojov vlády, ktorá je aktuálne pri moci; vyzýva preto Komisiu, aby spoločne s legislatívnymi návrhmi predložila spoluzákonodarcom jasný a jednoduchý model vnútroštátneho strategického plánu s cieľom umožniť spoluzákonodarcom, aby posúdili rozsah, mieru podrobnosti a obsah takýchto plánov, ktoré sú základnými prvkami pripravovaného návrhu Komisie, a aby objasnili kritériá, na základe ktorých budú tieto vnútroštátne stratégie vyhodnotené;

12.  vyzýva Komisiu, aby poskytla nástroje na zvýšenie využívania synergií medzi SPP a financovaním politiky súdržnosti;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby budúca SPP plne rešpektovala rozdelenie právomocí v každom členskom štáte, ktoré je často stanovené v ústave, a to najmä z hľadiska dodržiavania zákonných právomocí regiónov EÚ pri navrhovaní, riadení a vykonávaní politík, ako je EPFRV; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli poľnohospodári a ostatní príjemcovia riadne zapojení do všetkých fáz tvorby politiky;

14.  víta úsilie Komisie zamerané na stanovenie koncepcie programu, vykonávanie a kontrolu prístupu založeného na výsledkoch s cieľom klásť väčší dôraz na výkonnosť než na súlad a zároveň zabezpečiť primerané monitorovanie na základe rizika prostredníctvom jasne vymedzených, jednoduchých, menej byrokratických (vrátane predchádzania tzv. gold-platingu), spoľahlivých, transparentných a merateľných ukazovateľov na úrovni EÚ vrátane vhodného systému kontroly návrhu opatrení a programov členských štátov, vykonávania a sankcií; považuje za potrebné zaviesť základné jednotné kritériá na stanovenie podobných sankcií za rovnaké porušenie predpisov zistené pri vykonávaní rôznych opatrení, ktoré členské štáty alebo regióny používajú na dosiahnutie spoločných všeobecných cieľov stanovených EÚ;

15.  zdôrazňuje, že prístup založený výlučne na výstupoch by predstavoval riziko pre členské štáty, ktoré by vzhľadom na ich špecifické podmienky nemuseli byť schopné v plnom rozsahu dosiahnuť všetky výsledky stanovené v ich vnútroštátnych plánoch, a v prípade ktorých by mohlo dôjsť k následnému zníženiu ich vnútroštátnych finančných balíkov a pozastaveniu financovania;

16.  uznáva, že nový model vykonávania si bude vyžadovať doladenie a úpravu v priebehu niekoľkých rokov, aby sa zaistilo, že poľnohospodári nebudú penalizovaní v dôsledku zmeny modelu založeného na výstupoch;

17.  poznamenáva však, že potenciálne oneskorenie pri prijímaní strategických plánov SPP môže viesť k omeškaniu platieb, čo je scenár, ktorému treba predísť;

18.  konštatuje, že v rámci piliera I si členské štáty môžu vybrať programy z katalógu priorít, ktorý vypracovala EÚ;

19.  vyzýva na vytvorenie systému vhodných inštitucionálnych a právnych úprav, ktoré by viedli k zmene modelu vykonávania s cieľom zabrániť vzniku dodatočných nákladov a zníženiu čerpania finančných prostriedkov v členských štátoch;

20.  domnieva sa, že zhromažďovanie informácií by malo vychádzať skôr zo satelitných snímok a databáz integrovaných administratívnych a kontrolných systémov a nie z údajov predložených jednotlivými poľnohospodármi;

21.  vyzýva Komisiu, aby rozvíjala relevantné synergie medzi hlavnými programami EÚ pre výskum kozmického priestoru a SPP, najmä s programom Copernicus, ktorý má pre poľnohospodársku komunitu osobitný význam z hľadiska monitorovania životného prostredia a zmeny klímy.

22.  požaduje opatrenia na zvýšenie recyklácie živín; vyzýva na zosúladenie poľnohospodárskej štrukturálnej politiky so systémom agroenvironmentálnej podpory, napríklad lepšou kombináciou rastlinnej a živočíšnej výroby;

23.  žiada, aby sa zachoval zjednodušený režim pre malých poľnohospodárov (SFS);

24.  domnieva sa, že poľnohospodári s menej ako piatimi hektármi pôdy by mali mať možnosť dobrovoľne vstúpiť do SFS;

25.  vyzýva Komisiu, aby vykonala finančnú kontrolu a kontrolu a audity výkonnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa funkcie auditu vo všetkých členských štátoch vykonávali podľa rovnako prísnych noriem a v súlade s rovnakými podmienkami, a to bez ohľadu na väčšiu flexibilitu pre členské štáty pri koncipovaní programu a riadení a s cieľom zaistiť najmä včasné vyplácanie finančných prostriedkov vo všetkých členských štátoch všetkým oprávneným poľnohospodárom a vidieckym spoločenstvám, pričom sa minimalizuje administratívna záťaž pre príjemcov;

26.  pripomína, že v rámci predchádzajúcej reformy bolo ťažké sa dohodnúť na vymedzení pojmu „aktívny poľnohospodár“; domnieva sa preto, že poľnohospodárska produkcia (napr. ponechanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom stave, zavádzanie zásad dobrého chovu zvierat, prispievanie k obehovému hospodárstvu) by mohla predstavovať riešenie, ktoré je cielenejšie a merateľné z hľadiska takejto definície;

27.  odmieta 25 % zníženie rozpočtu na rozvoj vidieka, ako sa navrhuje v nedávnom návrhu VFR na roky 2021 – 2027 z 2. mája 2018; trvá na tom, že akékoľvek škrty v rozpočte v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka nesmú viesť k zníženiu úrovne ambícií v porovnaní so súčasnou SPP;

28.  domnieva sa, že všetci aktéri zapojení do procesu kontroly financií EÚ vrátane Dvora audítorov musia rovnako chápať kontrolný systém založený na výkonnosti, aby sa predišlo tomu, že členské štáty alebo príjemcovia budú čeliť neočakávaným finančným opravám;

29.  zdôrazňuje, že poľnohospodári sú podnikatelia a mali by sa im zabezpečiť zodpovedajúce slobody, aby mohli získať reálne trhové ceny za svoje výrobky;

30.  zdôrazňuje, že poľnohospodári pracujúci na čiastočný úväzok a poľnohospodári, ktorí majú zmiešané príjmy, nesmú byť vylúčení;

31.  víta návrh Komisie poskytnúť členským štátom, regiónom a poľnohospodárom v rámci vyššej finančnej prahovej hodnoty pre poľnohospodárske pravidlá de minimis väčšiu flexibilitu a súčasne zachovať integritu vnútorného trhu;

32.  vyzýva ďalej Komisiu, aby členským štátom poskytla väčšiu flexibilitu v rámci pravidiel štátnej pomoci v poľnohospodárstve s cieľom podporovať poľnohospodárov pri vytváraní dobrovoľných preventívnych úspor s cieľom lepšie zvládať riziká v oblasti klímy a zdravia a hospodárske krízy;

33.  žiada však, aby mikro a malé poľnohospodárske podniky boli spravodlivo odmeňované za verejné statky, ktoré poskytujú, vrátane ich účasti na družstevných a komunitných aktivitách;

34.  vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o lepšiu súčinnosť medzi SPP a ostatnými politikami a fondmi, ako sú kohézne a štrukturálne fondy a iné investičné fondy, s cieľom vytvoriť multiplikačný efekt pre vidiecke oblasti;

35.  požaduje lepšiu politickú koordináciu medzi SPP a ostatnými politikami a opatreniami EÚ, najmä so smernicou 2000/60/ES, smernicou 91/676/EHS a nariadením (ES) č. 1107/2009, v záujme dosiahnutia udržateľnej ochrany vodných zdrojov, ktorých množstvo a kvalitu poľnohospodárstvo nepriaznivo ovplyvňuje; žiada stimuly na podporu projektov miestnej spolupráce medzi poľnohospodármi a dodávateľmi vody s cieľom posilniť ochranu vodných zdrojov;

36.  poznamenáva, že mnohé obce a regióny napriek ich vidieckemu charakteru zostávajú z administratívnych dôvodov mimo rozsahu pôsobnosti programov rozvoja vidieka v niektorých členských štátoch, čo ich znevýhodňuje;

37.  vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie pružnejšieho prístupu, ktorý by nepoškodzoval tieto regióny a výrobcov v nich pôsobiacich;

Inteligentná, efektívna, udržateľná a spravodlivá SPP – prínos pre poľnohospodárov, občanov, vidiecke oblasti a životné prostredie

38.  považuje za potrebné zachovať súčasnú štruktúru založenú na dvoch pilieroch a zdôrazňuje, že tieto piliere musia byť koherentné a navzájom sa dopĺňať, pričom pilier I je financovaný výlučne z prostriedkov EÚ a je účinným prostriedkom na podporu príjmov, základných environmentálnych opatrení a zachovania existujúcich trhových opatrení, a pilier II spĺňa osobitné potreby členských štátov; domnieva sa však, že je zároveň potrebné podnecovať poľnohospodárov a iných príjemcov, aby vykonávali činnosti, ktoré prinesú environmentálne a sociálne verejné statky, ktoré nie sú odmeňované trhom, a aby dodržiavali nové a zavedené postupy v poľnohospodárstve na základe spoločných, jednotných a objektívnych kritérií a súčasne zachovali možnosť, aby členské štáty mohli zaujať špecifický prístup k miestnym a odvetvovým podmienkam; považuje prechod všetkých európskych poľnohospodárskych podnikov na udržateľnosť a úplné začlenenie všetkých európskych poľnohospodárskych podnikov do obehového hospodárstva, ktoré spája hospodárske a environmentálne normy výkonnosti bez zníženia sociálnych alebo zamestnaneckých noriem, za hlavnú prioritu;

39.  pripomína Komisii, že ciele SPP stanovené v článku 39 ZFEÚ sú: zvýšenie produktivity poľnohospodárstva, zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov, stabilizácia trhov, zaručenie riadneho zásobovania a zabezpečenie dodávok spotrebiteľom za primerané ceny;

40.  zdôrazňuje potenciál technologických inovácií pre inteligentné a efektívne odvetvie, ktoré zaručuje udržateľnosť, najmä pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov a monitorovanie plodín a zdravia zvierat a životného prostredia;

41.  žiada, aby sa v rámci SPP zjednodušilo a podporovalo uplatňovanie takýchto inovácií;

42.  nazdáva sa, že ciele budúcej štruktúry SPP možno dosiahnuť iba za predpokladu, že bude dostatočne financovaná; požaduje preto zvýšenie alebo zachovanie rozpočtu SPP v konštantných eurách v nasledujúcom VFR s cieľom splniť ambície revidovanej a efektívnej SPP po roku 2020;

43.  domnieva sa, že ďalšia liberalizácia trhu a zníženie ochrany poľnohospodárov, ktoré táto prináša, by si vyžadovala náhrady pre poľnohospodárske odvetvie a najmä pre tie poľnohospodárske podniky, ktoré čelia konkurenčnému znevýhodneniu, najmä problémom súvisiacim s využívania poľnohospodárskej pôdy alebo s ich polohou v horských oblastiach, a že len takýmito kompenzačnými opatreniami možno zabezpečiť rozsiahle obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a zachovanie kultúrnej krajiny;

44.  zdôrazňuje, že rozpočet SPP by sa mal prispôsobiť budúcim potrebám a výzvam, ako sú tie, ktoré vyplývajú z brexitu a dohôd o voľnom obchode, ktoré EÚ uzavrela so svojimi hlavnými obchodnými partnermi;

45.  poukazuje na pretrvávajúce rozdiely v rozvoji medzi vidieckymi oblasťami v rôznych regiónoch a členských štátoch, a preto sa domnieva, že kritériá súdržnosti by mali naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri rozdeľovaní finančných prostriedkov druhého piliera medzi členskými štátmi;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa druhý pilier (politika rozvoja vidieka) vyčlenil veľký objem rozpočtových prostriedkov v celkovom rozpočte SPP;

47.  domnieva sa, že poľnohospodári potrebujú podporu pri prechode na úplnú udržateľnosť;

48.  domnieva sa, že rozvoj nových politík a cieľov EÚ nesmie byť na úkor úspešnej SPP a jej zdrojov;

49.  berie na vedomie súčasnú neistotu, ktorá panuje v súvislosti s budúcim rozpočtom SPP;

50.  zdôrazňuje, že zdroje z SPP sú finančné prostriedky daňovníkov z každého členského štátu a že daňovníci v celej EÚ majú právo na to, aby sa zabezpečilo, že tieto finančné prostriedky sa používajú výlučne cielene a transparentne;

51.  domnieva sa, že sa treba vyhnúť novým riadkom týkajúcim sa rozvoja vidieka, na ktoré nie sú vyčlenené dodatočné finančné prostriedky;

52.  je presvedčený, že pre rozmanité poľnohospodárske systémy, najmä malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky a mladých poľnohospodárov, je potrebná cielenejšia podpora s cieľom posilňovať regionálne hospodárstva prostredníctvom poľnohospodárskeho sektora produktívneho z hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho hľadiska; domnieva sa, že to možno dosiahnuť vyššou mierou povinnej, redistribučnej podpory pre prvé hektáre podniku spojenou s priemernou veľkosťou podniku v členských štátoch so zreteľom na širokú škálu veľkostí poľnohospodárskych podnikov v celej EÚ; zdôrazňuje, že podpora väčších poľnohospodárskych podnikov by mala mať zostupnú tendenciu s ohľadom na úspory z rozsahu s možnosťou, aby sa o povinných stropoch rozhodovalo na európskej úrovni, a na flexibilné kritériá, aby sa zohľadnila schopnosť poľnohospodárskych podnikov a družstiev poskytovať stabilné zamestnanie, ktoré ľudí udrží na vidieku; domnieva sa, že finančné prostriedky sprístupnené prostredníctvom stropov a zostupnej tendencie by sa mali ponechať v členskom štáte alebo regióne, z ktorého pochádzajú;

53.  domnieva sa, že je zásadné zabezpečiť, aby podpora bola zacielená na skutočných poľnohospodárov pri zameraní úsilia na tých, ktorí si aktívnou činnosťou zarábajú na živobytie;

54.  považuje za nevyhnutné zachovať zjednodušený režim pre malých výrobcov, aby sa uľahčil ich prístup k informáciám a riadeniu priamych platieb v rámci SPP;

55.  zdôrazňuje, že je potrebné identifikovať kľúčové prvky dobre vyváženého, transparentného, jednoduchého a objektívneho systému sankcií a stimulov spojeného s transparentným a včasným systémom na určenie oprávnenosti príjemcov na získanie verejných prostriedkov na poskytovanie verejných statkov, ktorý by mali tvoriť jednoduché, dobrovoľné a povinné opatrenia orientované na výsledky, čím by sa dôraz presunul z dodržiavania pravidiel na skutočné výsledky;

56.  zdôrazňuje, že poľnohospodári pracujúci na čiastočný úväzok a osoby prevádzkujúce poľnohospodárske podniky so zmiešanými príjmami – ktoré oživujú vidiek v mnohých ohľadoch – vykonávajú poľnohospodárske činnosti s cieľom zarobiť si na živobytie a sú skutočnými poľnohospodármi, ako je vymedzené v oznámení Komisie;

57.  žiada, aby sa súčasný systém výpočtu priamych platieb v rámci piliera I, najmä v členských štátoch, v ktorých sa hodnota nárokov stále čiastočne vypočítava na základe historických referencií, zmodernizoval a nahradil metódou na výpočet platieb EÚ, ktorej základnou zložkou by bola podpora príjmov pre poľnohospodárov do určitých limitov a ktorá by sa mohla postupne zvyšovať s príspevkom k poskytovaniu verejných statkov v súlade s cieľmi a zámermi EÚ do roku 2030, aby sa tento systém stal jednoduchším a transparentnejším;

58.  víta jednoduchý, odôvodnený, transparentný a ľahko realizovateľný režim jednotnej platby za plochu (SAPS), ktorý sa úspešne využíva v mnohých členských štátoch; žiada preto, aby sa SASP zachoval aj po roku 2020, a navrhuje, aby bol používaný v každom členskom štáte alebo každým poľnohospodárom v EÚ;

59.  zdôrazňuje, že takýto režim by umožnil, aby bol nahradený administratívne zložitý systém platobných nárokov, čo by malo za následok výrazné zníženie byrokracie;

60.  domnieva sa, že na zabezpečenie efektívnosti týchto nových platieb z dlhodobého hľadiska by sa tieto nemali stať obchodovateľnou komoditou;

61.  žiada, aby Komisia preskúmala potrebu platobných nárokov, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť s pravidlami WTO;

62.  zdôrazňuje skutočnosť, že verejné finančné prostriedky zo súčasnej SPP, ktoré sa vynakladajú na skutočné činnosti poľnohospodárov, podliehajú veľmi presným kontrolám vykonávaným v malom meradle;

63.  domnieva sa, že tieto platby by mali podmienené rešpektovaním prísnych a spoločných podmienok vrátane zabezpečenia produktov šetrných voči životnému prostrediu a iných verejných statkov, napr. kvalitných pracovných miest;

64.  pripomína, že v uznesení Európskeho parlamentu o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde? sa uznáva, že platby na pozemky bez jasnej podmienenosti vedú k narušeniu trhu s pôdou, a teda ovplyvňujú koncentráciu stále väčšieho množstva poľnohospodárskej pôdy v rukách niekoľkých subjektov;

65.  objasňuje, že verejné statky sú tie služby, ktoré presahujú rámec záväzných právnych predpisov v oblasti životného prostredia, klímy a dobrých životných podmienok zvierat vrátane najmä vodných zdrojov a ochrany biodiverzity, úrodnosti pôdy, opeľovačov a ochrany vrstvy humusu, ako aj dobrých životných podmienok zvierat;

66.  zdôrazňuje, že priame platby treba medzi členské štáty rozdeľovať spravodlivo, čo je nevyhnutné pre fungovanie jednotného trhu, pričom sa musia brať do úvahy objektívne kritériá, ako sú sumy, ktoré dostali členské štáty v rámci piliera I a piliera II, a skutočnosť, že prírodné podmienky, zamestnanosť a sociálno-hospodárske podmienky, všeobecná životná úroveň, výrobné náklady, najmä náklady na pôdu a kúpna sila, nie sú v celej EÚ rovnaké;

67.  zdôrazňuje, že väčšie zbližovanie výšky priamych platieb medzi členskými štátmi možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa rozpočet primerane zvýši;

68.  zdôrazňuje, že priame platby slúžia na podporu poľnohospodárov v produkcii potravín a na ochranu životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat;

69.  domnieva sa, že by sa mali zachovať platby dobrovoľnej viazanej podpory, pričom by sa tieto mali aktivovať iba na základe posúdenia Komisie, pri dodržaní prísnych podmienok, že sa zaručia rovnaké podmienky na jednotnom trhu, predíde sa narušeniu hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o komodity, zabezpečí sa súlad s pravidlami WTO a neohrozí sa úsilie o dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy; domnieva sa, že dobrovoľná viazaná podpora slúži ako nástroj na riešenie potrieb citlivých odvetví a špecifických cieľov týkajúcich sa životného prostredia, klímy alebo kvality a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh s cieľom stimulovať poľnohospodárske postupy, ktoré spĺňajú vysoké normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a environmentálne normy s cieľom zvládať špecifické ťažkosti, najmä tie, ktoré vyplývajú zo štrukturálnej konkurenčnej nevýhody znevýhodnených a horských regiónov, ako aj ťažkosti, ktoré majú skôr dočasný charakter a súvisia napríklad s prechodom zo starého systému platobných nárokov; okrem toho sa domnieva, že dobrovoľná viazaná podpora je aj nástrojom na podporu strategicky významnej výroby, napríklad bielkovinových plodín, v budúcnosti alebo na kompenzáciu vplyvu dohôd o voľnom obchode; okrem toho zdôrazňuje, že platby dobrovoľnej viazanej podpory sú dôležité na zachovanie rozmanitosti poľnohospodárskej výroby v EÚ, zamestnanosti v poľnohospodárstve a udržateľných systémov výroby;

70.  žiada, aby sa s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže platby z piliera I vrátane viazanej podpory obmedzili, pokiaľ ide o výšku na hektár a príjemcu, na dvojnásobok priemeru priamych platieb EÚ na hektár;

71.  pripomína, že generačná výmena a noví účastníci na trhu sú pre poľnohospodárstvo v mnohých členských štátoch výzvou a že každá vnútroštátna alebo regionálna stratégia sa preto musí touto otázkou zaoberať prostredníctvom komplexného prístupu, zmobilizovať všetky finančné zdroje SPP vrátane dodatočných platieb pre mladých poľnohospodárov v rámci piliera I a opatrení na pomoc mladým poľnohospodárom so založením podniku v rámci piliera II, pričom pre členské štáty by mali byť povinné popri podpore z nových finančných nástrojov, ako je nástroj na poskytnutie prístupu ku kapitálu v kontexte obmedzených zdrojov; okrem toho zdôrazňuje význam vnútroštátnych opatrení pri odstraňovaní regulačných a hospodárskych prekážok pri súčasnej podpore plánovania nástupníctva, dôchodkových balíčkov a prístupu k pôde a pri uľahčovaní a podporovaní dohôd o spolupráci, ako sú partnerstvá, podielové hospodárenie, zmluvný chov a lízing medzi starými a mladými poľnohospodármi; domnieva sa, že pravidlá štátnej pomoci by mali zohľadňovať aj význam generačnej obnovy a brániť zániku rodinného poľnohospodárstva;

72.  domnieva sa, že je potrebné, aby nové právne predpisy jasnejšie rozlišovali medzi kritériami, ktoré tvoria základ stimulov pre „mladých poľnohospodárov“ a „nových účastníkov zakladajúcich poľnohospodársky podnik“ (mladí poľnohospodári sú definovaní na základe ich veku a noví účastníci podľa počtu rokov od založenia ich poľnohospodárskeho podniku) s cieľom zvýšiť potenciál oboch skupín priniesť generačnú obmenu a zlepšiť život vo vidieckych oblastiach;

73.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že nové spoločenské, technologické a hospodárske zmeny, ako napríklad čistá energia, digitalizácia a inteligentné riešenia, majú vplyv na život na vidieku;

74.  vyzýva Komisiu, aby podporila snahy o zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach s cieľom nabádať ľudí, najmä mladých ľudí, aby zostali vo vidieckych oblastiach alebo sa do nich vrátili, a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj nových služieb zo strany podnikateľov, najmä v prípade žien a mladých ľudí;

75.  konštatuje so znepokojením, že nedostatok pracovných síl v niektorých poľnohospodárskych sektoroch vedie k ukončeniu poľnohospodárskej činnosti; žiada, aby sa poskytovala podpora s cieľom prilákať pracovníkov do poľnohospodárstva;

76.  zdôrazňuje, že je potrebné šíriť úspešné modely členských štátov, ktoré spájajú mladých a starších poľnohospodárov v záujme dosiahnutia cieľov týkajúcich sa generačnej obmeny;

77.  odporúča, aby sa prístup k financovaniu zlepšil dotovanými úrokovými sadzbami pôžičiek pre nových účastníkov;

78.  pripomína, že vidiecke oblasti a sídla si vyžadujú osobitnú pozornosť a integrované úsilie v záujme rozvoja inteligentných obcí;

79.  žiada zlepšenie spolupráce s EIB a Európskym investičným fondom (EIF), aby sa podporilo vytvorenie finančných nástrojov zameraných na mladých poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch;

80.  požaduje vytvoriť spravodlivé podmienky pre osobitné technologické zlepšenia zamerané na vidiecke uzly a siete;

81.  poukazuje na dôležitosť rozvoja vidieka vrátane iniciatívy LEADER na zlepšenie súčinnosti medzi jednotlivými politikami a na zvýšenie konkurencieschopnosti, podporu účinných a udržateľných hospodárstiev, podporu udržateľného a multifunkčného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a výrobu potravinových a nepotravinových výrobkov a služieb, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu a pracovné miesta; poukazuje na dôležitosť vidieka pri podpore partnerstiev medzi poľnohospodármi, miestnymi spoločenstvami a občianskou spoločnosťou a pri podpore ďalších podnikateľských aktivít a príležitostí v oblasti agropodnikania, agroturistiky, priameho predaja, poľnohospodárstva podporovaného komunitou, biohospodárstva a udržateľnej výroby bioenergie a energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa často nedajú premiestniť a pomáhajú zabezpečiť zachovanie hospodárskej činnosti v regiónoch; zdôrazňuje preto význam finančného posilnenia piliera II, čím sa zvýši potenciál vytvárať príjmy, pomáhať v boji proti vyľudňovaniu, nezamestnanosti, chudobe a podporovať sociálne začlenenie, poskytovanie sociálnych služieb a posilnenie sociálno-hospodárskej štruktúry vo vidieckych oblastiach s celkovým cieľom zlepšenia kvality života v nich;

82.  žiada Komisiu, aby v legislatívnom období po roku 2020 zaviedla investičný prístup financovania z viacerých fondov na zabezpečenie bezproblémového zavádzania integrovaných nástrojov rozvoja vidieka, ako je iniciatíva na podporu inteligentných obcí;

83.  žiada vytvorenie nového fondu na miestny rozvoj vedený komunitou, na základe iniciatívy LEADER a skúseností v tejto oblasti, do ktorého sa vyčlení 10 % zo všetkých štrukturálnych fondov na ciele stanovené stratégiami miestneho rozvoja vedeného komunitou, a to bez vymedzenia medzi jednotlivými štrukturálnymi fondmi, ktoré by sa mali uvoľňovať decentralizovane;

84.  zdôrazňuje, že programy rozvoja vidieka by mali prinášať poľnohospodárskym podnikom pridanú hodnotu a zachovať si svoju dôležitú úlohu pri uľahčovaní dlhodobých opatrení týkajúcich sa inovatívnych postupov a agroenvironmentálnych opatrení;

85.  domnieva sa, že popri poskytovania potrebnej finančnej pomoci by sa mala v rámci iniciatívy LEADER venovať dodatočná pozornosť potrebám a projektom rodinných poľnohospodárskych mikropodnikov;

86.  domnieva sa, že bolo preukázané, že vidiecke oblasti potrebujú, aby sa ženy a muži podieľali na činnosti malých a stredných poľnohospodárskych podnikov;

87.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať osobitnú kompenzačnú podporu pre poľnohospodárske podniky v znevýhodnených oblastiach v súlade s podmienkami, ktoré stanovili členské štáty vzhľadom na ich osobitné miestne okolnosti;

88.  zdôrazňuje tiež, že uplatňovanie finančných nástrojov v oblasti rozvoja vidieka by malo prebiehať na dobrovoľnom základe, pričom by sa mali posilniť investície do vidieckych oblastí;

89.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia týkajúce sa iniciatívy na podporu inteligentných obcí, aby sa inteligentné obce stali prioritou budúcej politiky rozvoja vidieka;

90.  domnieva sa, že financovanie včelárstva v rámci piliera II by malo byť cielenejšie a účinnejšie a nový legislatívny rámec by mal ustanoviť v rámci piliera I nový režim podpory pre včelárov vrátane priamej podpory na včelstvo;

91.  zdôrazňuje, že na opatrenia, ktoré menej súvisia s poľnohospodárstvom, sa musí vzťahovať vyššia miera spolufinancovania;

92.  vyzýva Komisiu, aby v rámci piliera I zaviedla nový, ucelený, posilnený a zjednodušený režim podmienenosti, ktorý umožní integráciu a vykonávanie rôznych typov existujúcich environmentálnych opatrení, ako sú súčasné opatrenia týkajúce sa krížového plnenia a ekologizácie; zdôrazňuje, že východiskový bod piliera I na dosiahnutie udržateľného poľnohospodárskeho rozvoja by mal byť povinný a jasne stanovovať opatrenia a výsledky očakávané od poľnohospodárov, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a zároveň aj minimálna byrokracia na úrovni poľnohospodárskych podnikov a primeraná kontrola zo strany členských štátov s prihliadnutím na miestne podmienky; okrem toho požaduje nový a jednoduchý systém, ktorý by mal byť povinný pre členské štáty a dobrovoľný pre poľnohospodárske podniky, založený na pravidlách EÚ, ktoré prekračujú základný rámec, aby stimulovali prechod poľnohospodárov na udržateľné techniky a postupy v oblasti klímy a životného prostredia, a ktoré sú zlučiteľné s agroenvironmentálno-klimatickými opatreniami (AECM) v pilieri II; domnieva sa, že vykonávanie tohto systému by malo byť stanovené vo vnútroštátnych strategických plánoch v rámci EÚ;

93.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že agroenvironmentálno-klimatické opatrenia piliera II pre rozvoj vidieka budú naďalej kompenzovať dodatočné náklady a nedostatky súvisiace s dobrovoľným zavádzaním postupov priaznivých pre životné prostredie a klímu poľnohospodármi s možnosťou pridať stimuly pre investície do ochrany životného prostredia, biodiverzity a efektívneho využívania zdrojov; domnieva sa, že tieto programy by sa mali zjednodušiť, lepšie zacieliť a zefektívniť, aby poľnohospodári mohli účinne plniť ambiciózne ciele politiky týkajúce sa ochrany životného prostredia, biodiverzity, hospodárenia s vodou a opatrení v oblasti klímy a zmierňovania zmeny klímy, a zároveň zabezpečovať minimálnu byrokraciu na úrovni poľnohospodárskych podnikov so zreteľom na miestne podmienky a primeranú kontrolu členskými štátmi;

94.  požaduje, aby sa popri poľnohospodárskych podnikoch, ktoré sa podieľajú výlučne na ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 834/2007 a sú oslobodené od požiadaviek ekologizácie stanovených v článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, vyňali aj tie poľnohospodárske podniky, ktoré vykonávajú agroenvironmentálne opatrenia v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

95.  zdôrazňuje, že stredozemské regióny EÚ sú zraniteľnejšie voči vplyvom zmeny klímy, ako sú suchá, požiare a rozširovanie púští, a preto poľnohospodári budú musieť vynaložiť v týchto oblastiach väčšie úsilie o prispôsobenie svojej činnosti zmenenému životnému prostrediu;

96.  domnieva sa, že budúce legislatívne návrhy Komisie by mali byť schopné podporovať čo najväčší počet poľnohospodárov v ich úsilí o modernizáciu smerom k udržateľnejšiemu rozvoju poľnohospodárstva;

97.  požaduje, aby sa v záujme zjednodušenia SPP zachovali existujúce výnimky a najmenšie poľnohospodárske podniky s menej ako 15 hektármi sa nezaťažovali dodatočnými environmentálnymi a klimatickými opatreniami v rámci SPP;

98.  navrhuje, aby túto novú formu ekologizácie dopĺňalo významné, koordinované a účinnejšie úsilie v rámci piliera II prostredníctvom cielených hmotných a nehmotných investícií (prenos poznatkov, odborná príprava, poradenstvo, výmena poznatkov, vytváranie sietí a inovácie pomocou európskych partnerstiev v oblasti inovácií) ako ďalšej hybnej sily zmien;

99.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že do jej legislatívnych návrhov na reformu SPP budú zahrnuté primerané opatrenia a nástroje, ktoré začlenia produkciu bielkovinových plodín do zdokonaleného systému striedania plodín, a to s cieľom vyriešiť súčasný deficit bielkovín, zvýšiť príjmy poľnohospodárov a zaoberať sa kľúčovými otázkami, ktorým čelí poľnohospodárstvo, ako sú zmena klímy, strata biodiverzity a úrodnosti pôdy a ochrana vodných zdrojov a trvalo udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi;

100.  domnieva sa, že minimálna suma celkového dostupného rozpočtu v rámci piliera II by sa mala vyčleniť na agroenvironmentálno-klimatické opatrenia vrátane ekologického poľnohospodárstva, sekvestrácie CO2, zdravia pôdy, udržateľných opatrení na obhospodarovanie lesov, plánovania hospodárenia so živinami na ochranu biodiverzity a opeľovania a genetickej rozmanitosti zvierat a rastlín; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zachovania platieb v rámci siete Natura 2000 a zabezpečenia toho, aby boli dostatočné na to, aby mohli slúžiť ako skutočný stimul pre poľnohospodárov;

101.  zdôrazňuje potrebu platieb v rámci rozvoja vidieka pre poľnohospodárov v oblastiach s prírodnými prekážkami, náročnými klimatickými podmienkami, strmými svahmi alebo obmedzeniami z hľadiska kvality pôdy; požaduje zjednodušenie a lepšie zacielenie plánu pre oblasti s prírodnými prekážkami na obdobie po roku 2020;

102.  pripomína, že Európsky parlament už zdôraznil, že v rámci „kontroly vhodnosti“ smernice Natura sa vyzdvihla potreba zlepšenia súdržnosti so SPP, a poukazuje na znepokojujúci pokles druhov a biotopov v súvislosti s poľnohospodárstvom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu SPP na biodiverzitu; ďalej požaduje vyššie platby v súvislosti so sústavou Natura 2000 s cieľom lepšie stimulovať ochranu poľnohospodárskych lokalít sústavy Natura 2000, ktoré sú vo veľmi zlom stave;

103.  požaduje, aby sa vykonávali a posilnili poľnohospodárske opatrenia šetrné voči klíme, keďže v budúcnosti dôjde k zvýšeniu vplyvu zmeny klímy na poľnohospodárstvo v Európe;

104.  domnieva sa, že v rámci SPP je potrebné riadiť riziká spojené so zmenou klímy a s degradáciou pôdy v celej poľnohospodárskej krajine tým, že sa bude investovať do zvyšovania odolnosti a trvanlivosti agroekosystémov a do ekologickej infraštruktúry na vytváranie vrstvy ornice, do zvrátenia erózie pôdy, zavádzania a predlžovania striedania plodín, zvyšovania počtu stromov v krajine a do podpory biologickej a štrukturálnej diverzity v poľnohospodárskych podnikoch;

105.  domnieva sa, že by sa malo podporovať a propagovať intenzívnejšie využívanie odpadu na poliach ako obnoviteľného, účinného a udržateľného zdroja energie vo vidieckych oblastiach;

106.  vyzýva Komisiu, aby podporovala inovácie, výskum a modernizáciu v poľnohospodárstve, agrolesníctve a potravinárskom sektore tým, že podporí silný systém poradenstva a odbornej prípravy, ktorý je lepšie prispôsobený potrebám príjemcov SPP pri rozvoji ich postupov smerujúcich k väčšej udržateľnosti a ochrane zdrojov, ako aj podporovaním uplatňovania inteligentných technológií s cieľom účinnejšie reagovať na výzvy v oblasti zdravia, životného prostredia a konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že odborná príprava a presadzovanie výsledkov výskumu musia byť predpokladom koncipovania a vykonávania programu vo všetkých členských štátoch a že je nevyhnutné podporovať prenos know-how, modely najlepších postupov a výmeny medzi družstvami a organizáciami výrobcov vo všetkých členských štátoch, napr. prostredníctvom európskeho systému poľnohospodárskych znalostí a informácií (AKIS); domnieva sa, že agroekologické metódy a zásady, o ktoré sa opiera presné poľnohospodárstvo, môžu vytvoriť značné prínosy pre životné prostredie, zvýšiť príjmy poľnohospodárov, zracionalizovať využívanie poľnohospodárskej techniky a výrazne zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov;

107.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby SPP, Horizont 2020 a iné podporné mechanizmy financovania nabádali poľnohospodárov na investovanie do nových technológií prispôsobených veľkosti ich poľnohospodárskeho podniku, ako sú nástroje presného a digitálneho poľnohospodárstva, ktoré zlepšujú odolnosť a environmentálny vplyv poľnohospodárstva;

108.  vyzýva Komisiu, aby stimulovala vytváranie a zavádzanie inovačných technológií pre všetky druhy poľnohospodárskych podnikov bez ohľadu na ich veľkosť a produkciu a to, či ide o konvenčné alebo ekologické poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat alebo rastlinnú výrobu, resp. malovýrobu či veľkovýrobu;

109.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila SPP, ktorá povedie k väčšej inovácii, prispeje k pokroku v oblasti biohospodárstva a poskytne riešenia z hľadiska biodiverzity, klímy a životného prostredia;

110.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na kvalitu života vo vidieckych oblastiach a zatraktívnila ho pre všetkých ľudí, najmä pre mladú generáciu;

111.  domnieva sa, že digitalizácia poľnohospodárstva a presné poľnohospodárstvo, ktoré sa podporujú v rámci SPP, by nemali zvyšovať závislosť poľnohospodárov od dodatočných príspevkov alebo externého financovania ani im brániť v prístupe k zdrojom, ale tieto opatrenia by mali byť verejne prístupné a vypracované v spolupráci s poľnohospodármi;

112.  požaduje, bez toho, aby to malo vplyv na opätovné vymedzenie celkovej sumy podpory EÚ na rozvoj vidieka, aby súčasné programy rozvoja vidieka schválené v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 naďalej platili do roku 2024 alebo do prijatia novej reformy;

113.  víta záväzok Komisie podporovať koncepciu „inteligentných dedín“ v EÚ, ktorá umožní koordinovaným rozvojom rôznych politík komplexne sa zaoberať nedostatočným širokopásmovým pripojením, pracovnými príležitosťami a poskytovaním služieb vo vidieckych oblastiach;

114.  žiada, aby sa opatreniami v rámci piliera II zameranými na podporu investícií do bezpečnostných opatrení a odbornej prípravy vyriešil závažný problém výskytu úrazov v poľnohospodárskych podnikoch, následkom ktorých dochádza v poľnohospodárskych podnikoch v EÚ k zraneniam a úmrtiam;

115.  požaduje, aby sa v rámci stratégie EÚ pre bielkovinové plodiny povolilo jedno použitie prípravkov na ochranu rastlín v období pred siatím a tesne po ňom na všetkých pozemkoch určených na pestovanie bielkovinových plodín;

116.  je presvedčený, že investície do inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy majú zásadný význam pre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva;

117.  zdôrazňuje, že prístup založený na výsledkoch uplatňovaný na úrovni členských štátov a regiónov a inovatívne riešenia, ktoré poskytujú systémy certifikácie, by mali byť predmetom ďalšieho skúmania v rámci budúcej SPP, a to bez zavádzania ďalšej byrokracie a kontrol na mieste;

118.  požaduje zavedenie cielených opatrení zameraných na modernizáciu a zlepšovanie štruktúry v rámci piliera II v záujme splnenia prioritných cieľov, ako napríklad Digital Farming 4.0;

119.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili a podporovali prístup malých poľnohospodárov a marginalizovaných skupín k osivám a poľnohospodárskym vstupom a podporovali a chránili výmenu osív a ich verejné vlastníctvo a udržateľné tradičné metódy, ktoré zaručujú ľudské právo na riadne potraviny a výživu;

120.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na príležitosti pre podnikateľov poskytovať služby v prospech dedín a z dedín;

121.  poznamenáva, že každý podnik je iný, a preto sú potrebné individuálne riešenia;

Pevná pozícia pre poľnohospodárov v globálnom potravinovom systéme

122.  vyzýva Komisiu, aby v rámci piliera I zachovala súčasný rámec jednotnej spoločnej organizácie trhov (jednotná SOT) vrátane osobitných nástrojov politiky a obchodných noriem a aby zlepšila program EÚ na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách; zdôrazňuje význam existujúcich systémov riadenia výroby pre konkrétne výrobky a zachovania povinných programov jednotlivých odvetví (víno, ovocie a zelenina, olivový olej a včelárstvo) pre produkujúce krajiny, pričom konečným cieľom je posilnenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti každého odvetvia a zachovanie rovnakých podmienok a zároveň umožnenie prístupu pre všetkých poľnohospodárov;

123.  domnieva sa, že pozitívne a trhovo orientované skúsenosti operačných programov jednotnej SOT v sektore ovocia a zeleniny, ktoré realizovali organizácie výrobcov a boli financované na základe hodnoty predanej produkcie, preukázali svoju účinnosť pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a štruktúrovaní cieľových odvetví a zlepšovaní ich udržateľnosti; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila zavedenie podobných operačných programov pre ostatné odvetvia; domnieva sa, že by to mohlo byť osobitným prínosom pre organizácie výrobcov, ktoré zastupujú poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov z horských regiónov a odľahlých oblastí Únie, ktorí spracovávajú a uvádzajú na trh kvalitné produkty a udržiavajú mliečnu výrobu v týchto oblastiach, kde je poľnohospodárska výroba náročná;

124.  pripomína, že nerovnomerné rozloženie síl na trhu predstavuje osobitnú prekážku pokrytia nákladov výroby v sektore mlieka a mliečnych výrobkov;

125.  upozorňuje na možnosť zaviesť dobrovoľný program znižovania ponuky mlieka v rámci SOT;

126.  požaduje zavedenie nového nástroja riadenia svojpomoci pre olivový olej, ktorý by umožnil skladovanie oleja v rokoch, keď je prebytok výroby, a jeho dodanie na trh, keď výroba zaostáva za dopytom;

127.  trvá na tom, že je mimoriadne dôležité, aby v rámci budúcej SPP boli poľnohospodári podporovaní efektívnejšie, spravodlivejšie a rýchlejšie, aby sa dokázali vyrovnať s nestálosťou cien a príjmov v dôsledku klimatických podmienok, nepriaznivých poveternostných podmienok, sanitárnych a trhových rizík, a to tým, že sa vytvoria ďalšie stimuly a trhové podmienky stimulujúce rozvoj a dobrovoľné využívanie nástrojov riadenia rizík a stabilizácie (systémy poistenia, nástroje na stabilizáciu príjmov, mechanizmy individuálneho zabezpečenia a vzájomné fondy) pri zabezpečení dostupnosti pre všetkých poľnohospodárov a zlučiteľnosti s existujúcimi vnútroštátnymi systémami;

128.  požaduje, aby sa zlepšilo poskytovanie podpory na zvýšenie produkcie strukovín v EÚ a poskytovanie konkrétnej pomoci veľkým chovateľom oviec a kôz s prihliadnutím na výhody, ktoré tieto odvetvia prinášajú pre životné prostredie, a na potrebu znížiť závislosť EÚ od dovozu bielkovín pre krmivá;

129.  zdôrazňuje, aby SPP zameraná na budúcnosť by mala byť navrhnutá tak, aby lepšie riešila kľúčové otázky zdravia, ako sú otázky týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie (ďalej len „AMR“), kvality ovzdušia a zdravšej výživy;

130.  zdôrazňuje výzvy, ktoré AMR predstavuje z hľadiska zdravia ľudí a zvierat; domnieva sa, že v novom právnom rámci by sa mal aktívne podporovať vyšší štandard zdravia zvierat a ich dobrých životných podmienok ako prostriedok boja proti antibiotickej rezistencii, čím sa zabezpečí lepšia ochrana verejného zdravia a poľnohospodárskeho odvetvia ako celku;

131.  upozorňuje na to, že trhové riziká možno riadiť aj zlepšením prístupu európskeho poľnohospodárstva a potravinových výrobkov k vývozným trhom;

132.  trvá na tom, že je dôležité posilniť postavenie primárnych výrobcov v potravinovom dodávateľskom reťazci, a to najmä tým, že sa zaručí spravodlivé rozdelenie pridanej hodnoty medzi výrobcov, spracovateľov a maloobchodný sektor, zavedú sa finančné zdroje a stimuly potrebné na podporu vytvárania a rozvoja vertikálnych a horizontálnych hospodárskych organizácií, ako sú organizácie výrobcov vrátane družstiev a ich združení a medziodvetvových organizácií, zavedú sa harmonizované minimálne normy na boj proti nespravodlivým a nekalým obchodným praktikám v rámci potravinového dodávateľského reťazca a posilní sa transparentnosť na trhoch a uplatnia sa nástroje na predchádzanie krízam;

133.  zdôrazňuje, že v súlade s cieľmi článku 39 ZFEÚ a výnimkou uvedenou v článku 42 ZFEÚ sa v súhrnnom nariadení objasnil právny vzťah medzi ustanoveniami jednotnej SOT a pravidlami hospodárskej súťaže EÚ a pre poľnohospodárov sa zaviedli nové kolektívne možnosti na zvýšenie ich vyjednávacej sily v rámci potravinového dodávateľského reťazca; domnieva sa, že tieto ustanovenia sú zásadné v rámci budúcej SPP a mali by sa ďalej zlepšovať;

134.  domnieva sa, že na základe skúseností získaných z fungovania rôznych observatórií trhu EÚ (mlieko, mäso, cukor a plodiny) by sa tieto nástroje mali rozšíriť na odvetvia, na ktoré sa ešte nevzťahujú, a ďalej rozvinúť, aby poskytli spoľahlivé údaje a prognózy účastníkom trhu s cieľom poskytnúť včasné varovanie a umožniť rýchle a preventívne opatrenia v prípade narušenia trhu s cieľom zabrániť krízam;

135.  požaduje, aby sa posilnila podpora a propagácia miestnych trhov a krátkych potravinových dodávateľských reťazcov; zdôrazňuje potrebu rozvíjať miestne služby týkajúce sa krátkych dodávateľských reťazcov;

136.  vyzýva Komisiu, aby bližšie objasnila a v prípade potreby aktualizovala pravidlá týkajúce sa organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií, najmä pokiaľ ide o politiku hospodárskej súťaže, a to aj s ohľadom na opatrenia a dohody medziodvetvových organizácií, s cieľom uspokojiť spoločenský dopyt;

137.  zdôrazňuje, že historické nástroje riadenia trhu SPP (t. j. verejná intervencia a súkromné skladovanie) majú v kontexte globalizovaných hospodárstiev obmedzený a nedostatočný účinok a že nástroje riadenia rizík nie sú vždy dostatočné na to, aby sa dokázali vyrovnať s výraznou nestálosťou cien a vážnymi narušeniami trhu;

138.  zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby jednotná SOT naďalej zohrávala dôležitú úlohu v budúcej SPP ako bezpečnostná sieť pri rýchlo sa stabilizujúcich poľnohospodárskych trhoch a pri predvídaní kríz, a na základe skúseností získaných počas posledných kríz na trhu, najmä v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, poukazuje na význam súhrnného nariadenia pri umožňovaní a podporovaní doplnkového využívania inovatívnych nástrojov riadenia trhu a krízového riadenia, ako sú dobrovoľné odvetvové dohody, na riadenie a prípadne kvantitatívne zníženie dodávok medzi výrobcami, organizáciami výrobcov, združeniami organizácií výrobcov a medziodvetvovými organizáciami a spracovateľmi (napr. plán zníženia produkcie mlieka EÚ);

139.  víta prácu, ktorá sa vykonala na udržateľnej stratégii EÚ v oblasti bielkovín;

140.  poukazuje na potrebu vytvoriť miestne a regionálne trhy pre strukoviny v celej EÚ, zlepšiť environmentálne vlastnosti pestovaním rotujúcich plodín a zároveň znížiť závislosť od dovážaných krmív, hnojív a pesticídov, ako aj zvýšiť životaschopnosť a hospodárske stimuly v záujme prechodu na udržateľnejšie poľnohospodárske postupy;

141.  domnieva sa, že opatrenia na riadenie dodávok syrov a šunky s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením alebo dodávok vína preukázali svoju efektívnosť pri zlepšovaní udržateľnosti, konkurencieschopnosti a kvality cielených výrobkov, a preto by sa mali zachovať a v prípade potreby rozšíriť tak, aby zahŕňali všetky výrobky označené kvalitou v súlade s cieľmi SPP;

142.  vyzýva na hĺbkové preskúmanie súčasného mechanizmu rezervy na krízové situácie s cieľom vytvoriť funkčný a nezávislý fond EÚ pre krízy v poľnohospodárstve, ktorý by bol oslobodený od rozpočtovej zásady ročnej platnosti tak, aby sa umožnili presuny rozpočtových prostriedkov z jedného roka do nasledujúceho, a to najmä vtedy, keď sú trhové ceny dostatočne vysoké, pričom by sa udržiavali rezervy na krízové situácie na konštantnej úrovni počas celého VFR, a tým sa umožnili rýchlejšie, ucelenejšie a účinnejšie preventívne opatrenia a reakcie na vážne krízové situácie dopĺňajúce vyžívanie nástrojov riadenia trhu a rizík vrátane opatrení týkajúcich sa hospodárskych dôsledkov pre poľnohospodárov v dôsledku problémov týkajúcich sa zdravia zvierat, chorôb rastlín a bezpečnosti potravín, alebo aj tých, ktoré vyplývajú z vonkajších otrasov, ktoré majú vplyv na poľnohospodárstvo;

143.  domnieva sa, že hoci obchodné dohody sú pre niektoré poľnohospodárske odvetvia EÚ prospešné a potrebné na posilnenie pozície Únie na globálnom poľnohospodárskom trhu a sú prínosom pre celé hospodárstvo EÚ, takisto prinášajú množstvo výziev, najmä pre malé a stredné poľnohospodárske podniky a citlivé odvetvia, ktoré je potrebné zohľadniť, ako je dodržiavanie sanitárnych a fytosanitárnych noriem, noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, environmentálnych a sociálnych noriem EÚ, čo si vyžaduje súlad medzi obchodnou politikou a určitými cieľmi SPP a nesmie viesť k oslabeniu vysokej úrovne európskych noriem alebo ohroziť jej vidiecke oblasti;

144.  zdôrazňuje, že uplatňovanie rozličných noriem by zvýšilo riziko vývozu domácej produkcie EÚ do zahraničia, a to na úkor rozvoja vidieka, životného prostredia a v určitých prípadoch kvality potravín;

145.  zdôrazňuje, že potreba posilniť ochranné mechanizmy by tiež mala vniesť svetlo do diskusií o budúcich obchodných dohodách (Mercosur, Nový Zéland, Austrália atď.) a o ich vplyve na poľnohospodárstvo v Európe;

146.  zdôrazňuje, že hoci je dôležité pokračovať v práci na zvýšenom prístupe európskych poľnohospodárskych výrobkov na trh, sú potrebné primerané opatrenia na ochranu európskeho poľnohospodárstva, ktoré zohľadňujú obavy špecifické pre daný sektor, ako sú ochranné mechanizmy na predchádzanie negatívnym socio-ekonomickým dosahom na malých a stredných poľnohospodárov v EÚ a tretích krajinách, potenciálne vylúčenie najcitlivejších odvetví z rokovaní a uplatňovanie zásady reciprocity, pokiaľ ide o podmienky výroby, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky medzi poľnohospodármi v EÚ a ich zahraničnými konkurentmi; trvá na tom, že európska výroba sa nesmie oslabovať podradným a menej kvalitným dovozom;

147.  vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvo začala opäť vnímať ako strategickú činnosť a k dohodám o voľnom obchode pristupovala tak, aby sa poľnohospodárstvo nepovažovalo za premennú iných odvetví zapojených do obchodu a kľúčové odvetvia, napríklad výroba surového mlieka, boli chránené;

148.  zastáva názor, že viaceré revízie SPP, ktoré boli vykonané od roku 1990, boli výrazne ovplyvnené požiadavkami medzinárodného obchodu a WTO; domnieva sa, že týmito revíziami sa zvýšila konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárskych výrobkov a európskeho agropotravinárskeho sektora, ale zároveň sa zhoršila situácia veľkých častí poľnohospodárskeho odvetvia, ktoré sú teraz vystavené nestabilite svetových trhov; domnieva sa, že nastal čas – ako Komisia uvádza v oznámení o budúcnosti poľnohospodárstva a potravinárstva v Európe – aby sme sa sústredili na iné ciele SPP, napríklad na životnú úroveň poľnohospodárov a otázky týkajúce sa zdravia, zamestnanosti, životného prostredia a klímy;

149.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí byť súdržná s inými politikami EÚ, napríklad s rozvojovou a environmentálnou politikou, a podporovať plnenie cieľov udržateľného rozvoja a že táto politika môže prispieť k dosiahnutiu cieľov SPP, najmä zaistiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov a zabezpečiť dodávky tovaru spotrebiteľov za primerané ceny; zdôrazňuje, že agropotravinársky sektor EÚ by mal využiť možnosti rastu, ktoré vývoz prináša, keďže podľa odhadov bude 90 % nárastu celosvetového dopytu po agropotravinárskych výrobkoch v nasledujúcom desaťročí pochádzať z krajín mimo Európy; zdôrazňuje, že SPP musí najprv splniť potreby európskej spoločnosti v oblasti potravín, životného prostredia a klímy a až potom sa môže zamerať na produkciu určenú na medzinárodné poľnohospodárske trhy; zdôrazňuje, že tzv. rozvojové krajiny by mali mať dostatok príležitostí na to, aby samy dokázali vytvoriť a udržiavať silný agropotravinársky sektor;

150.  ďalej sa domnieva, že tovar, ktorého výroba súvisí s odlesňovaním, zaberaním pôdy, nadmerným využívaním zdrojov a porušovaním ľudských práv, by nemal získať prístup na trh EÚ;

151.  pripomína nový Európsky konsenzus o rozvoji, v ktorom EÚ a jej členské štáty opätovne potvrdzujú svoj záväzok týkajúci sa zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a uznávajú mimoriadnu dôležitosť účinného uplatňovania tejto zásady, ktorá je zakotvená v článku 208 ZFEÚ a z ktorej vyplýva, že vo všetkých politikách EÚ (vrátane poľnohospodárskej politiky a financovania), ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozvojové krajiny, sa musia zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce; v tejto súvislosti sa domnieva, že reforma SPP by mala rešpektovať právo rozvojových krajín formovať ich poľnohospodárske a potravinové politiky bez toho, aby sa oslabila ich kapacita na výrobu potravín a ohrozila ich dlhodobá potravinová bezpečnosť, a to najmä v prípade najmenej rozvinutých krajín;

152.  pripomína záväzok EÚ a jej členských štátov týkajúci sa cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby bola SPP súdržná s týmito cieľmi, a to najmä s cieľom číslo 2 (nulový hlad), 5 (rodová rovnosť), 12 (zodpovedná spotreba a produkcia), 13 (klimatické opatrenia) a 15 (život na pôde), s ktorými musí byť budúca SPP v súlade;

153.  v súlade so zásadou rozpočtovej efektívnosti požaduje súdržnosť a lepšiu súčinnosť medzi SPP a všetkými ostatnými politikami a medzinárodnými záväzkami EÚ, najmä pokiaľ ide o energetiku, zásobovanie vodou, využívanie pôdy, biodiverzitu a ekosystémy a rozvoj odľahlých a horských oblastí;

154.  žiada Komisiu, aby vykonávala systematické posúdenia vplyvu ustanovení týkajúcich sa poľnohospodárskeho sektora vo všetkých obchodných dohodách a aby ponúkala osobitné stratégie s cieľom zabezpečiť, že žiaden poľnohospodársky sektor neutrpí ujmu v dôsledku uzavretia obchodnej dohody s treťou krajinou;

155.  trvá na tom, že výrobné postupy a metódy sú dôležitou súčasťou sociálnych, hospodárskych a environmentálnych noriem vo svetovom obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, a nabáda Komisiu, aby vyvinula tlak na WTO, aby tento ich význam uznala;

156.  zdôrazňuje, že splnenie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy a plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja musí byť v súvislosti s poľnohospodárskymi výrobkami jednou z hlavných zásad akejkoľvek obchodnej politiky; konštatuje, že Komisia vo svojom diskusnom dokumente o využívaní globalizácie správne signalizuje, že v globalizácii sa ako nový trend objavuje dopyt po výrobkoch spravodlivého obchodu a po udržateľných a miestnych výrobkoch; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ môže vo veľkej miere prispieť k splneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti klímy stanovených v Parížskej dohode;

157.  pripomína, že EÚ na svojej strane odstránila vývozné dotácie a že v súčasnom rozpočte EÚ pre tieto dotácie nie je nijaký rozpočtový riadok; vyzýva obchodných partnerov EÚ, aby v tejto súvislosti prijali záväzky k zníženiu domácej podpory, ktorá narúša trh; žiada členov WTO, ktorí naďalej udeľujú vývozné dotácie, aby vykonali ministerské rozhodnutie o hospodárskej súťaži v oblasti vývozu prijaté 19. decembra 2015 v Nairobi;

158.  žiada Komisiu, aby zostala obozretná a zintenzívnila obranné opatrenia Únie na riešenie existujúcich a budúcich prekážok prístupu na trh v tretích krajinách, ktorých pribúda, pričom je zároveň potrebné rešpektovať environmentálne a ľudské práva vrátane práva na výživu; zdôrazňuje, že väčšina týchto prekážok sa týka poľnohospodárskych výrobkov (podľa databázy Komisie o prístupe na trh je to 27 %) a v tejto oblasti sa vzťahujú predovšetkým na sanitárne a fytosanitárne opatrenia v oblasti prístupu na trh;

159.  vyzýva Komisiu, aby predvídala vplyv brexitu a pri príprave výmeny ponúk a výpočte kvót zohľadnila jeho dôsledky;

160.  vyzýva Komisiu, aby spustila zrozumiteľné a transparentné iniciatívy na ďalšie posilnenie podpory výroby, bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat, environmentálnych noriem a krátkych dodávateľských reťazcov v EÚ a aby podporila systémy kvalitnej potravinárskej výroby, ktoré by sa okrem iného mohli dosiahnuť prostredníctvom európskych systémov označovania pôvodu a marketingových a propagačných činností na vnútorných trhoch a trhoch tretích krajín pre tie sektory, ktoré využívajú osobitné nástroje politiky v rámci SPP; trvá na tom, že je potrebné obmedziť byrokraciu a zbytočné podmienky s cieľom umožniť menším výrobcom podieľať sa na týchto systémoch; víta neustále zvyšovanie rozpočtu pre propagačné programy a naliehavo vyzýva Komisiu, aby udržala tempo zvyšovania rozpočtových prostriedkov so zreteľom na rastúci záujem výrobcov;

161.  zdôrazňuje význam krátkych miestnych a regionálnych dodávateľských reťazcov, ktoré sú environmentálne udržateľnejšie, keďže spôsobujú menšie znečistenie v dôsledku obmedzenej dopravy, vďaka čomu sú výrobky čerstvejšie a ľahšie sledovateľné;

162.  pripomína, že je dôležité posilniť postavenie miestnych poľnohospodárov, aby získali lepšiu pozíciu v hodnotovom reťazci, a to tým, že sa im poskytne pomoc a podpora v oblasti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov s pridanou hodnotou a informácie o nových znalostiach a technológiách, lebo dosiahnutie udržateľnosti si vyžaduje priame opatrenia na zachovanie, ochranu a podporu prírodných zdrojov;

163.  pripomína, že miestna produkcia podporuje miestnu potravinovú kultúru a miestne hospodárstva;

164.  zdôrazňuje, že v budúcnosti by sa poľnohospodárstvo malo zameriavať na výrobu kvalitných potravín, pretože v tom spočíva konkurenčná výhoda Európy; zdôrazňuje, že tam, kde je to možné, sa musia zachovať a posilniť normy EÚ; požaduje opatrenia na ďalšie zvýšenie dlhodobej produktivity a konkurencieschopnosti odvetvia výroby potravín a na zavádzanie nových technológií a efektívnejšie využívanie zdrojov, čím sa posilní vedúca úloha EÚ vo svete;

165.  považuje za neprijateľné, že existujú rozdiely v kvalite medzi potravinami, ktoré sa propagujú a distribuujú na jednotnom trhu pod tou istou značkou a s tým istým obalom; víta podnety Komisie na riešenie otázky dvojakej kvality potravín na jednotnom trhu vrátane jej práce na spoločnej metodike testovania;

166.  víta pokrok dosiahnutý pri presadzovaní poľnohospodárskych záujmov EÚ na nedávnych dvojstranných obchodných rokovaniach, najmä pokiaľ ide o prístup vysokokvalitných agropotravinových výrobkov z EÚ na trh a o ochranu zemepisného označenia v tretích krajinách; verí, že je možné v tomto trende pokračovať a zlepšovať ho;

Transparentný rozhodovací proces pre solídny návrh SPP na roky 2021 – 2028

167.  zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada by mali prostredníctvom spolurozhodovacieho postupu stanoviť všeobecné spoločné ciele, základné normy, opatrenia a prideľované finančné prostriedky a určiť primeranú úroveň flexibility potrebnej nato, aby členské štáty a ich regióny dokázali reagovať na osobitosti a potreby pri rešpektovaní pravidiel jednotného trhu, aby sa predišlo narušeniam hospodárskej súťaže vyplývajúcim z vnútroštátnych rozhodnutí;

168.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že celý proces programovania SPP po roku 2020 – konzultácie, oznámenie, posúdenie vplyvu a legislatívne návrhy – sa opakovane začína s výrazným oneskorením, keďže koniec ôsmeho volebného obdobia sa blíži, čo vyvoláva riziko, že diskusiu o budúcnosti SPP zatienia debaty o voľbách, a obmedzuje možnosť dosiahnuť konečnú dohodu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu;

169.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla prechodné nariadenie, ktoré v prípade oneskoreného prijatia SPP umožní poľnohospodárom, aby mali naďalej prístup k opatreniam programu rozvoja vidieka, najmä k opatreniam v oblasti životného prostredia a investícií;

170.  vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby pri vykonávaní novej reformy nevznikali žiadne oneskorenia pri vyplácaní platieb poľnohospodárom a aby prevzali zodpovednosť a riadne odškodnili poľnohospodárov v prípade výskytu takýchto oneskorení;

171.  zdôrazňuje však, že pred skončením súčasného volebného obdobia sa musí dosiahnuť čo najväčší pokrok a túto otázku treba zdôrazniť počas kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu;

172.  uznáva význam zapojenia inštitúcií a odborníkov zodpovedných za politiky v oblasti zdravia a životného prostredia, ktoré majú vplyv na biodiverzitu, zmenu klímy a znečistenie ovzdušia, pôdy a vody, do procesu rozhodovania o SPP;

173.  vyzýva Komisiu, aby pred zavedením zásadných zmien pri navrhovaní a/alebo vykonávaní SPP navrhla prechodné obdobie dostatočne dlhé nato, aby sa zabezpečilo „hladké pristátie“ a čas na to, aby členské štáty mohli riadne vykonať túto novú politiku a aby sa zabránilo akémukoľvek oneskoreniu ročných platieb poľnohospodárom a vykonávania opatrení na rozvoj vidieka;

174.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili dialóg s rozvojovými krajinami a poskytli im odborné znalosti a finančnú pomoc na podporu ekologicky udržateľného poľnohospodárstva založeného na drobnom a rodinnom poľnohospodárstve, so zameraním najmä na ženy a mladých ľudí, čo je záväzok prijatý v roku 2017 v spoločnom vyhlásení zo samitu medzi Africkou úniou a EÚ s názvom Investíciami do mladých ľudí k zrýchlenému inkluzívnemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju; pripomína príspevok žien vo vidieckych oblastiach ako podnikateliek a propagátoriek trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu rozvinutia ich potenciálu v udržateľnom poľnohospodárstve a ich odolnosti vo vidieckych oblastiach;

175.  pripomína, že hlad a podvýživa v rozvojových krajinách súvisia najmä s nedostatočnou kúpnou silou a/alebo neschopnosťou chudobných ľudí žijúcich na vidieku dosiahnuť sebestačnosť; naliehavo preto žiada EÚ, aby aktívne pomáhala rozvojovým krajinám pri prekonávaní prekážok (ako je zlá infraštruktúra a logistika), ktoré brzdia ich poľnohospodársku výrobu;

176.  zdôrazňuje, že v roku 2050 bude viac než polovica obyvateľov najmenej rozvinutých krajín naďalej žiť vo vidieckych oblastiach a že rozvoj udržateľného poľnohospodárstva v rozvojových krajinách prispeje k rozvinutiu potenciálu vidieckych komunít v týchto krajinách, k zachovaniu obyvateľstva na vidieku a k zníženiu podzamestnanosti, chudoby a potravinovej neistoty, čo prispeje k boju proti základným príčinám nútenej migrácie;

177.  uznáva, že vesmírne technológie, napríklad technológie vyvinuté v rámci vesmírnych a satelitných programov EÚ spravovaných Agentúrou pre európsky globálny navigačný systém (Galileo, EGNOS a Copernicus), môžu mať kľúčovú úlohu pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN tým, že ponúknu cenovo dostupné riešenia prechodu na presné poľnohospodárstvo, čím sa zabráni tvorbe odpadu, ušetrí čas, zníži únava a optimalizuje sa využívanie vybavenia;

178.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala vesmírne vedecké technológie a aplikácie a Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu ako mechanizmy, ktoré by mohli pomôcť s monitorovaním plodín, hospodárskych zvierat, lesného hospodárstva, rybného hospodárstva a akvakultúry, podporila poľnohospodárov, rybárov, lesníkov a tvorcov politík v ich úsilí o využívanie rozmanitých metód na dosiahnutie udržateľnej produkcie potravín a reagovala na súvisiace výzvy;

179.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty vo svojich akčných plánoch zaručia rovnosť medzi ženami a mužmi vo vidieckych oblastiach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rovnaké zastúpenie žien v štruktúrach inštitúcií v záujme dialógu s týmto sektorom, ako aj v rozhodovacích orgánoch profesijných organizácií tohto sektora, družstiev a združení; domnieva sa, že novými právnymi predpismi EÚ by sa mali výrazne zlepšiť tematické podprogramy pre ženy vo vidieckych oblastiach;

180.  zdôrazňuje, že Komisia by mala naďalej po celý čas zabezpečovať prísne presadzovanie právnych predpisov EÚ o dobrých životných podmienkach zvierat, a to rovnako vo všetkých členských štátoch, s náležitou kontrolou a sankciami; vyzýva Komisiu, aby monitorovala zdravie a dobré životné podmienky zvierat vrátane prepravy zvierat a podávala o nich správy; pripomína, že výrobky vstupujúce do EÚ musia byť v súlade s európskymi normami v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a s environmentálnymi a sociálnymi normami; požaduje finančné stimuly na dobrovoľné prijatie opatrení týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, ktoré presahujú minimálne legislatívne normy;

181.  vyzýva Komisiu, aby vykonávala a presadzovala príslušné právne predpisy EÚ, najmä nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy; v tejto súvislosti považuje za potrebné vyhovieť rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý rozhodol, že ochrana dobrých životných podmienok zvierat nekončí na vonkajších hraniciach EÚ a prepravcovia zvierat, ktoré sa vyvážajú z Európskej únie, preto musia dodržiavať pravidlá EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat aj mimo EÚ;

182.  trvá na tom, že osobitná pozornosť by sa mala venovať poľnohospodárom, ktorí čelia dodatočným nákladom v dôsledku osobitných obmedzení súvisiacich s prírodnými oblasťami s vysokou hodnotou, ako sú horské oblasti, ostrovy, najvzdialenejšie regióny a iné znevýhodnené oblasti; domnieva sa, že vzhľadom na ich osobitné obmedzenia je financovanie zo SPP pre tieto regióny životne dôležité a akékoľvek zníženie by malo veľmi škodlivý vplyv na mnohé poľnohospodárske výrobky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali a zaviedli systémy kvality s cieľom poskytnúť zainteresovaným výrobcom príležitosť na ich urýchlené zavedenie;

183.  domnieva sa, že rozpočet na program POSEI by sa mal udržiavať na dostatočnej úrovni, aby mohol čeliť výzvam poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, ako o to Európsky parlament niekoľkokrát žiadal; víta výsledky najnovšej správy Komisie o vykonávaní programu POSEI a domnieva sa, že programy pre najvzdialenejšie regióny a pre menšie ostrovy v Egejskom mori by mali byť oddelené od všeobecného systému priamych platieb EÚ, aby sa zabezpečil vyvážený územný rozvoj tým, že sa zabráni riziku ukončenia výroby v dôsledku problémov súvisiacich s odľahlosťou, izolovanosťou, malou veľkosťou, zložitou topografiou a klímou a hospodárskou závislosťou od malého počtu výrobkov;

184.  vyzýva Komisiu, aby do observatória pre trh s mliekom zahrnula samostatný útvar na štúdium cien v najvzdialenejších regiónoch s cieľom rýchlo reagovať na krízu v tomto sektore; domnieva sa, že vymedzenie krízy a následnej intervencie Komisie by sa malo prispôsobiť najvzdialenejším regiónom, pričom by sa mala zohľadniť veľkosť trhu, závislosť od obmedzeného počtu hospodárskych činností a menšia schopnosť diverzifikovať;

185.  vyzýva na lepšie začlenenie obehového hospodárstva s cieľom zabezpečiť čo najlepšie a najefektívnejšie využívanie primárnych surovín a vedľajších produktov v rozvíjajúcom sa biohospodárstve pri rešpektovaní limitov dostupnosti biomasy a pôdy a iných ekosystémových služieb a domnieva sa, že rozvoj priemyselných odvetví využívajúcich biologické materiály vo vidieckych oblastiach by mohol priniesť nové obchodné modely, ktoré by poľnohospodárom a vlastníkom lesov mohli pomôcť nájsť nové trhy pre ich výrobky a vytvoriť nové pracovné miesta; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby odvetviu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva poskytli potrebnú podporu s cieľom väčšmi prispieť k ďalšiemu rozvoju biohospodárstva v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať agrolesníctvo, ktoré môže poskytnúť viacúčelové, rekreačné a produktívne ekosystémy a mikroklímy, a odstrániť rozdiely, ktoré by mohli brániť jeho rozvoju;

186.  domnieva sa, že podpora agroenvironmentálno-klimatických opatrení, doplnená o ekologické programy na úrovni členských štátov, by mohla pokryť náklady poľnohospodárov na prechod na nové udržateľné postupy, napríklad prostredníctvom propagácie a podpory agrolesníctva a iných udržateľných lesníckych opatrení, ktoré podporujú biodiverzitu a genetickú rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov, a na adaptáciu na meniace sa klimatické podmienky;

187.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila inovácie, výskum a modernizáciu v agrolesníctve a lesníctve, a to tým, že podporí silný a prispôsobený systém poradenstva, cielenú odbornú prípravu a prispôsobené riešenia na podporu inovácie a výmeny know-how a najlepších postupov medzi členskými štátmi so všeobecným zameraním na relevantné nové technológie a digitalizáciu; zároveň zdôrazňuje kľúčovú úlohu združení vlastníkov lesov v oblasti prenosu informácií a inovácie, odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania pre drobných vlastníkov lesov a pri vykonávaní aktívneho multifunkčného obhospodarovania lesov;

o
o   o

188.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15.
(2) Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0022.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0203.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0095.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0075.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2018)0057.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0197.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0099.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0504.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0427.
(13) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 62.
(14) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 7.
(15) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10.
(16) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 10.


Výklad a vykonávanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva
PDF 218kWORD 74k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o výklade a vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (2016/2018(INI))
P8_TA(2018)0225A8-0170/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(1) (ďalej len „nová MID“),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. októbra 2010(2) (ďalej len „rámcová dohoda z roku 2010“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe práva(3) (ďalej len „MID z roku 2003“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(4),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 22. decembra 1998 o spoločných pravidlách pre kvalitu tvorby legislatívy Spoločenstva(5),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(6),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup z 13. júna 2007(7),

–  so zreteľom na Spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(8),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017(9),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2018 – 2019(10),

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 18. marca 2014 (vo veci Biocídne výrobky), zo 16. júla 2015 (vo veci Mechanizmus vízovej reciprocity), zo 17. marca 2016 (vo veci Delegovaný akt týkajúci sa NPE), zo 14. júna 2016 (vo veci Tanzánia) a z 24. júna 2014 (vo veci Maurícius)(11),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. decembra 2016 o celkovej revízii rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 k programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017(14),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie pre posudzovanie vplyvu a úlohe testov vplyvu na MSP(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu(21),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Dokončenie programu lepšej právnej regulácie: lepšie riešenia v záujme lepších výsledkov (COM(2017)0651),

–  so zreteľom na článok 294 ZFEÚ o spolurozhodovacom postupe,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Prehľad úsilia Únie o zjednodušenie a zníženie regulačnej záťaže (SWD(2017)0675),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2016 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva(22),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s Lepšia právna regulácia: Dosahovanie lepších výsledkov v záujme silnejšej Únie (COM(2016)0615),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. júla 2017 o usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2017)0350),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre právne veci a Výboru pre ústavné veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre petície (A8-0170/2018),

A.  keďže nová MID nadobudla účinnosť dňom jej podpisu 13. apríla 2016;

B.  keďže pri príležitosti prijatia novej MID vydali Európsky parlament a Komisia vyhlásenie potvrdzujúce, že v novej dohode „sa zohľadňuje rovnováha medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ako sa ustanovuje v zmluvách, ako aj príslušné právomoci uvedených inštitúcií“ a že ňou „nie je [...] dotknutá rámcová dohoda z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou“(23);

C.  keďže v záujme vykonávania ustanovení novej MID týkajúcich sa medziinštitucionálneho programovania Európsky parlament zrevidoval svoj rokovací poriadok okrem iného s cieľom vytýčiť vnútorné procesy na prerokúvanie a prijímanie spoločných záverov k viacročnému programovaniu a spoločných vyhlásení o ročnom medziinštitucionálnom programovaní;

D.  keďže v súvislosti s ročným medziinštitucionálnym programovaním sa všetky tri inštitúcie dohodli na dvoch spoločných vyhláseniach o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 a na roky 2018 – 2019;

E.  keďže na rozdiel od MID z roku 2003 už súčasťou novej MID nie je právny rámec na využívanie alternatívnych regulačných metód, ako je spoluregulácia a samoregulácia, takže sa v nej neuvádzajú žiadne odkazy na takéto metódy;

F.  keďže v bode 13 novej MDI sa od Komisie vyžaduje, aby v rámci postupu posúdenia vplyvu uskutočňovala čo najrozsiahlejšie konzultácie; keďže podobne aj v bode19 novej MID sa od Komisie vyžaduje, aby pred prijatím návrhu, teda nie po jeho prijatí, uskutočnila otvorené a transparentné verejné konzultácie, pričom zabezpečí, aby podmienky a lehoty týchto verejných konzultácií umožňovali čo najširšiu účasť, ktorá sa nebude obmedzovať na osobitné záujmy lobistov;

G.  keďže v júli 2017 Komisia zrevidovala svoje usmernenia o lepšej právnej regulácii, aby tak lepšie vysvetlila a zužitkovala prepojenia medzi rôznymi fázami procesu tvorby právnych predpisov v rámci Komisie, čím nahradila predchádzajúce samostatné usmernenia, ktoré sa jednotlivo venovali posúdeniu vplyvu, hodnoteniu a vykonávaniu, a aby do nich zaradila nové pokyny k plánovaniu a konzultácii so zainteresovanými stranami;

H.  keďže podľa bodu 16 novej MID môže Komisia z vlastného podnetu alebo na výzvu Európskeho parlamentu alebo Rady doplniť svoje posúdenie vplyvu alebo vykonať analýzy, ktoré považuje za potrebné;

I.  keďže v novej MID sa uznáva, že pôvodný výbor pre posudzovanie vplyvu sa nahrádza výborom Komisie pre kontrolu regulácie; keďže úlohou výboru pre kontrolu regulácie je okrem iného uskutočňovať objektívne kontroly kvality posúdení vplyvu, ktoré vypracúva Komisia; keďže nato, aby mohla byť iniciatíva s priloženým posúdením vplyvu predložená na prijatie Komisiou, je potrebné pozitívne stanovisko výboru pre kontrolu regulácie; keďže v prípade negatívneho stanoviska sa správa musí preskúmať a opätovne predložiť tomuto výboru a v prípade druhého negatívneho stanoviska je v záujme ďalšieho postupu iniciatívy nevyhnutné politické rozhodnutie; keďže stanovisko výboru sa zverejňuje na webovom sídle Komisie zároveň so správou o príslušnej iniciatíve a v prípade posúdení vplyvu po prijatí súvisiacej politickej iniciatívy Komisiou(24);

J.  keďže začiatkom roku 2017 výbor pre kontrolu regulácie dokončil nábor zamestnancov vrátane troch zamestnancov z prostredia mimo inštitúcií EÚ; keďže v roku 2016 výbor preskúmal 60 jednotlivých posúdení vplyvu, pričom k 25 z nich (42 %) pôvodne vydal negatívne stanovisko, takže sa museli zrevidovať a opätovne predložiť výboru; keďže s výnimkou jedného zrevidovaného posúdenia vplyvu výbor následne vydal pozitívne celkové stanoviská ku všetkým zrevidovaným posúdeniam vplyvu, ktoré mu boli doručené; keďže výbor si s útvarmi Európskeho parlamentu vymieňal informácie o najlepších postupoch a metodikách týkajúcich sa posúdení vplyvu;

K.  keďže v bode 25 novej MID sa uvádza, že ak sa plánuje zmena právneho základu, ktorej dôsledkom je zmena riadneho legislatívneho postupu na mimoriadny legislatívny postup alebo nelegislatívny postup, medzi uvedenými tromi inštitúciami sa o tom uskutoční výmena názorov; keďže v záujme uplatňovania tohto ustanovenia Európsky parlament zrevidoval svoj rokovací poriadok; keďže toto ustanovenie sa zatiaľ nemuselo uplatniť;

L.  keďže v bode 27 novej MID uvedené tri inštitúcie uznávajú potrebu zosúladiť existujúce právne predpisy s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou a predovšetkým potrebu vysokej priority promptného zosúladenia všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou; keďže Komisia toto zosúladenie navrhla v decembri 2016(25); keďže Európsky parlament a Rada v súčasnosti tento návrh veľmi podrobne skúmajú;

M.  keďže k novej MID je priložená nová verzia Spoločnej dohody o delegovaných aktoch a súvisiacich štandardných formulácií; keďže podľa bodu 28 novej MID uvedené tri inštitúcie začnú rokovať bez zbytočného odkladu po nadobudnutí účinnosti tejto dohody s cieľom doplniť túto spoločnú dohodu stanovením nezáväzných kritérií na uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ; keďže po dlhom prípravnom období tieto rokovania napokon začali v septembri 2017;

N.  keďže v bode 29 novej MID sa uvedené tri inštitúcie zaviazali zriadiť najneskôr do konca roka 2017 spoločný funkčný register delegovaných aktov, ktorý bude poskytovať štruktúrovanou a používateľsky ústretovou formou informácie s cieľom zvýšiť transparentnosť, uľahčiť plánovanie a umožniť sledovať všetky jednotlivé štádiá životného cyklu delegovaného aktu; keďže register už je zriadený a začal fungovať v decembri 2017;

O.  keďže v bode 32 MID sa uvádza, že „Komisia vykonáva svoju úlohu sprostredkovateľa tak, že k obom zložkám legislatívneho orgánu pristupuje rovnako, pričom v plnom rozsahu rešpektuje úlohy pridelené uvedeným trom inštitúciám zmluvami“;

P.  keďže v bode 34 MID Európsky parlament a Rada ako spoluzákonodarcovia zdôraznili význam udržiavania úzkych kontaktov už pred medziinštitucionálnymi rokovaniami, aby dosiahli lepšie vzájomné porozumenie svojich jednotlivých stanovísk, a dohodli sa, že na tento účel budú uľahčovať vzájomnú výmenu názorov a informácií, a to aj vyzývaním zástupcov ostatných inštitúcií k pravidelným neformálnym výmenám názorov; keďže na základe týchto ustanovení nevznikli žiadne nové osobitné postupy ani štruktúry; keďže medzi týmito inštitúciami sa síce zintenzívnili kontakty v rámci spoločného vyhlásenia o legislatívnych prioritách, no zo skúseností výborov vyplýva, že sa neuplatňuje systematický prístup na podporu takejto vzájomnej výmeny názorov a že je naďalej zložité získať od Rady informácie a spätnú väzbu o otázkach, ktoré v nej vzniesli členské štáty; keďže Európsky parlament považuje túto situáciu za značne neuspokojivú;

Q.  keďže v záujme ďalšieho zvýšenia transparentnosti legislatívneho procesu Európsky parlament zrevidoval svoj rokovací poriadok s cieľom prispôsobiť pravidlá pre medziinštitucionálne rokovania v rámci riadneho legislatívneho postupu na základe ustanovení zavedených v roku 2012; keďže všetky mandáty Európskeho parlamentu na rokovanie sú verejné, čo nemožno povedať o mandátoch Rady; keďže Európsky parlament považuje túto situáciu za značne neuspokojivú;

R.  keďže v bode 39 novej MID sa uvádza, že s cieľom uľahčiť sledovateľnosť jednotlivých krokov v legislatívnom procese sa uvedené tri inštitúcie zaväzujú určiť do 31. decembra 2016 možnosti ďalšieho rozvoja platforiem a nástrojov na tento účel s cieľom vytvoriť na to určenú spoločnú databázu o stave legislatívnych spisov; keďže zatiaľ nebola vytvorená žiadna takáto spoločná databáza;

S.  keďže v bode 40 novej MID sa v súvislosti s rokovaniami o medzinárodných dohodách a ich uzatváraním uvádza, že uvedené tri inštitúcie sa zaviazali stretnúť sa do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti novej MID s cieľom rokovať o vylepšení praktických opatrení na spoluprácu a výmenu informácií v rámci zmlúv tak, ako ich vykladá Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“); keďže tieto rokovania sa začali v novembri 2016 a stále pokračujú;

T.  keďže regulačná spolupráca sa stala v medzinárodných obchodných dohodách kľúčovým nástrojom z hľadiska nadviazania dialógu o regulácii a súdržnosti medzi obchodnými partnermi; keďže Komisia by sa mala v tomto procese naďalej zasadzovať o dodržiavanie zásad spravodlivých a rovnakých podmienok pre všetky zainteresované strany a zaručiť čo najvyššiu mieru transparentnosti rozhodovacieho procesu;

U.  keďže v bode 46 novej MID uvedené tri inštitúcie potvrdzujú svoj záväzok používať častejšie legislatívnu techniku prepracovania na úpravu existujúcich právnych predpisov a v plnej miere dodržiavať medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o štruktúrovanejšom používaní techniky prepracovania v prípade právnych aktov;

V.  keďže podľa bodu 48 novej MID sa Komisia ako príspevok k svojmu programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) zaväzuje každoročne predkladať prehľad výsledkov úsilia Únie zjednodušiť právne predpisy a zabrániť nadmernej regulácii a znížiť administratívne zaťaženie vrátane ročného prieskumu zaťaženia; keďže výsledky prvého ročného prieskumu zaťaženia boli prezentované 24. októbra 2017 v rámci pracovného programu Komisie na rok 2018;

W.  keďže ročný prieskum zaťaženia ponúka jedinečnú príležitosť na identifikovanie a monitorovanie výsledkov snahy EÚ o zabránenie nadmernej regulácii a zníženie administratívneho zaťaženia; keďže tento prieskum poskytuje vynikajúcu príležitosť, na preukázanie pridanej hodnoty právnych predpisov EÚ a na zabezpečenie transparentnosti pre občanov EÚ;

X.  keďže v novej MID sa vyžaduje medziinštitucionálna spolupráca zameraná na zjednodušenie existujúcich právnych predpisov Únie a zabráneniu nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu občanov, orgánov verejnej správy a podnikov; keďže Európsky parlament zdôrazňuje, že pokiaľ ide o medzinárodné obchodné dohody, tieto ciele by nemali viesť k zníženiu noriem v oblasti ochrany životného prostredia, verejného zdravia, zdravia a bezpečnosti pracovníkov, noriem Medzinárodnej organizácie práce či práv spotrebiteľov;

Y.  keďže podľa bodu 50 novej MID uvedené tri inštitúcie budú monitorovať vykonávanie tejto dohody spoločne a pravidelne, a to tak na politickej úrovni prostredníctvom ročných rokovaní, ako aj na technickej úrovni v skupine pre medziinštitucionálnu koordináciu; keďže monitorovanie na politickej úrovni zahŕňa pravidelné diskusie v rámci Konferencie predsedov výborov a každoročné hodnotiace stretnutie na vysokej úrovni; keďže okrem toho sa v kontexte spoločných vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 a na roky 2018 – 2019 stanovili osobitné monitorovacie opatrenia; keďže doterajšie skúsenosti výborov sú navyše neoceniteľným nástrojom na posúdenie vykonávania novej MID; keďže Výbor pre právne veci má osobitnú právomoc v oblasti lepšej tvorby práva a zjednodušovania práva Únie;

Spoločné záväzky a ciele

1.  domnieva sa, že nová MID je medziinštitucionálnym nástrojom, ktorého cieľom je usilovať sa zlepšiť kvalitu právnych predpisov EÚ; pripomína, že v mnohých prípadoch sa právnymi predpismi EÚ harmonizujú alebo nahrádzajú rôzne pravidlá v 28 členských štátoch, čím sa vnútroštátne trhy stávajú vzájomne a rovnako prístupné a znižujú sa celkové administratívne náklady, aby sa vytvoril plne funkčný vnútorný trh;

2.  víta dosiahnutý pokrok a skúsenosti získané počas prvého roka a pol uplatňovania novej MID a nabáda inštitúcie, aby ďalej vyvíjali úsilie o plné vykonávanie tejto dohody, najmä pokiaľ ide o medziinštitucionálne rokovania o nezáväzných kritériách uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ, zosúladenie všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou, medziinštitucionálne rokovania o praktických opatreniach na spoluprácu a výmenu informácií o rokovaniach o medzinárodných dohodách a ich uzatváraní a vytvorenie špeciálnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov;

3.  pripomína, že nová MID má rozvíjať otvorenejší a transparentnejší vzťah medzi uvedenými troma inštitúciami s cieľom prinášať kvalitné právne predpisy v záujme občanov EÚ; domnieva sa, že aj keď sa zásada lojálnej spolupráce spomína len v bodoch 9 a 32 v súvislosti s osobitnými oblasťami, ktorým sa venuje nová MID, mala by sa ako jedna zo zásad zakotvených v článku 13 Zmluvy o EÚ dodržiavať v rámci celého legislatívneho cyklu;

Programovanie

4.  víta dohodu troch inštitúcií o posilnení ročného a viacročného programovania Únie v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ prostredníctvom štruktúrovanejšieho postupu s presným harmonogramom; s uspokojením poznamenáva, že do prvého ročného medziinštitucionálneho programovania podľa novej MID sa aktívne zapojili všetky tri inštitúcie, čo viedlo k spoločnému vyhláseniu o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 obsahujúcemu 59 kľúčových legislatívnych návrhov, ktoré boli vytýčené za priority na rok 2017, a ďalej k spoločnému vyhláseniu o legislatívnych prioritách na roky 2018 – 2019 obsahujúcemu 31 kľúčových legislatívnych návrhov, ktoré boli vytýčené za priority do konca súčasného volebného obdobia; v tejto súvislosti osobitne víta aktívne zapájanie Rady a je pevne presvedčený, že bude pokračovať aj v budúcnosti, a to aj čo sa týka viacročného programovania na nové volebné obdobie; domnieva sa však, že prioritné riešenie niektorých legislatívnych spisov, dohodnuté v spoločných vyhláseniach, by sa nemalo zneužívať na vyvíjanie neprimeraného tlaku na zákonodarcov a že rýchlejšie tempo by sa nemalo uprednostňovať na úkor legislatívnej kvality; považuje za dôležité posúdiť, ako sa uplatňujú súčasné postupy a pravidlá schvaľovania spoločných vyhlásení a či sa dá zlepšiť rokovací poriadok Európskeho parlamentu vzhľadom na rokovania o medziinštitucionálnom programovaní, napríklad posilniť mandát udelený predsedovi politickými skupinami;

5.  domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby s parlamentnými výbormi prebiehali v plnom rozsahu konzultácie počas celého procesu prípravy a vykonávania spoločných vyhlásení;

6.  poukazuje na to, že novou MID nie sú dotknuté vzájomné záväzky Európskeho parlamentu a Komisie dohodnuté v rámcovej dohode z roku 2010; pripomína najmä, že pri vykonávaní bodov 6 až 11 novej MID sa musia dodržiavať opatrenia týkajúce sa harmonogramu pracovného programu Komisie stanovené v prílohe 4 k rámcovej dohode z roku 2010;

7.  domnieva sa, že Komisia by mala pri predkladaní svojho pracovného programu okrem faktorov uvedených v bode 8 novej MID uviesť, aké opodstatnenie majú plánované právne predpisy vzhľadom na zásady subsidiarity a proporcionality, a spresniť ich európsku pridanú hodnotu;

8.  víta vytvorenie osobitnej skupiny Komisie pre subsidiaritu, proporcionalitu a pre scenár „Menej, ale efektívnejšie“, ktorá musí spolupracovať s novou MID s cieľom zvýšiť dôveru občanov, ktorí považujú zásadu subsidiarity za kľúčový aspekt demokratického procesu;

9.  vyzýva Komisiu, aby predkladala inkluzívnejšie, podrobnejšie a spoľahlivejšie pracovné programy; žiada najmä, aby sa v pracovných programoch Komisie jasne uvádzal právny charakter každého návrhu spolu s presným a realistickým harmonogramom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že chystané legislatívne návrhy, najmä kľúčové legislatívne balíky, budú k dispozícii v dostatočnom predstihu pred koncom tohto legislatívneho obdobia, aby tak mali spoluzákonodarcovia dostatok času na úplné uplatnenie svojich výsad;

10.  podporuje vytváranie účinných právnych predpisov zameraných na zlepšenie ochrany zamestnanosti a konkurencieschopnosti Európy s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, a to vo všetkých odvetviach hospodárstva;

11.  víta skutočnosť, že Komisia zareagovala na žiadosti Európskeho parlamentu o návrhy aktov Únie podľa článku 225 ZFEÚ, väčšinou v rámci trojmesačnej lehoty uvedenej v bode 10 novej MID; poukazuje však na to, že Komisia neprijala osobitné oznámenia, ktoré sa stanovujú v uvedenom ustanovení; vyzýva Komisiu, aby tieto oznámenia prijala v záujme zabezpečenia plnej transparentnosti a poskytnutia politickej odpovede na žiadosti, ktoré Európsky parlament predniesol vo svojich uzneseniach, s náležitým zreteľom na analýzy príslušnej európskej pridanej hodnoty a nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ;

12.  zdôrazňuje význam transparentnej lojálnej spolupráce medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, čo by sa malo premietnuť do skutočných krokov, ku ktorým sa skutočne zaviaže Komisia, a to že do vykonávania svojich programových opatrení zapojí Európsky parlament a Radu na rovnakej úrovni, a pripomína Komisii jej povinnosť rýchlo reagovať na legislatívne a nelegislatívne iniciatívne správy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niekoľko iniciatívnych správ zostalo nezodpovedaných, a vyzýva Komisiu, aby poskytla spoluzákonodarcom v lehote troch mesiacov dôvody stiahnutia textu a tiež odôvodnenú odpoveď na žiadosti o legislatívne alebo nelegislatívne návrhy;

13.  domnieva sa, že vypustenie všetkých odkazov na použitie alternatívnych metód regulácie v novej MID nemá vplyv na pozíciu Európskeho parlamentu, podľa ktorej by sa nástroje tzv. soft law mali používať s najväčšou opatrnosťou a na riadne odôvodnenom základe, aby nedošlo k narušeniu právnej istoty a zrozumiteľnosti existujúcich právnych predpisov, a po konzultácii s Európskym parlamentom(26); navyše je znepokojený tým, že nejasné vymedzenie používania tzv. soft law môže dokonca nabádať na jeho využívanie, pričom nie je zaručené, že Európsky parlament bude môcť vykonávať kontrolu;

14.  vyzýva Radu a Komisiu, aby sa dohodli na tom, že pokiaľ sú alternatívne metódy regulácie výslovne nevyhnutné, mali by sa zahrnúť do viacročných a ročných programovacích dokumentov s cieľom umožniť zákonodarcom vykonávať riadnu identifikáciu a kontrolu;

Nástroje lepšej tvorby práva

15.  zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu môžu mať informatívny charakter, ale nikdy nesmú nahrádzať politické rozhodnutia ani nenáležite zdržiavať legislatívny proces; zdôrazňuje, že v celom legislatívneho procese a vo všetkých posúdeniach vplyvu navrhovaných právnych predpisov sa musí venovať mimoriadna pozornosť prípadnému vplyvu na tie zainteresované strany, ktoré majú najmenej príležitostí predniesť svoje obavy subjektom zodpovedným za prijímanie rozhodnutí vrátane MSP, občianskej spoločnosti, odborových zväzov a iných aktérov, ktorí nemajú výhodu ľahkého prístupu k inštitúciám; je presvedčený, že pri posudzovaniach vplyvu sa musí venovať rovnaká pozornosť hodnoteniu sociálnych, zdravotných a environmentálnych dôsledkov a musí sa posudzovať vplyv na základné práva občanov a rovnosť medzi ženami a mužmi;

16.  pripomína, že MSP predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ a vytvárajú 58 % obratu EÚ a dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore; okrem toho pripomína, že Komisia v rámci iniciatívy Small Business Act prijala záväzok uplatňovať zásadu „najskôr myslieť na malých“ pri tvorbe politík a že to zahŕňa test vplyvu na MSP, a to s cieľom posúdiť vplyv budúcich právnych predpisov a administratívnych iniciatív na MSP(27); pripomína, že vo svojom rozhodnutí z 9. marca 2016 o novej MID Európsky parlament uviedol, že znenie novej MID dostatočne nezaväzuje tri inštitúcie, aby do svojich posúdení vplyvu zahŕňali testy týkajúce sa MSP a testy konkurencieschopnosti(28); zdôrazňuje, že vo všetkých fázach legislatívneho cyklu je dôležité zohľadňovať a vplyv na konkurencieschopnosť a inovácie a potreby MSP a venovať tomu pozornosť, a s uspokojením konštatuje, že v usmerneniach Komisie k lepšej právnej regulácii je zakotvená povinnosť zvážiť v relevantných prípadoch možný vplyv na MSP a konkurencieschopnosť a systematicky o nich informovať vo všetkých posúdeniach vplyvu; poukazuje na to, že pri testoch vplyvu na MSP často chýba kvalita a dôsledné uplatňovanie; vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako sa dá lepšie zohľadniť vplyv na MSP, a má v úmysle podrobne monitorovať túto problematiku v najbližších rokoch;

17.  naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti s lepšou tvorbou práva lepšie posúdila sociálne a environmentálne dôsledky svojich politík a ich vplyv na základné práva občanov, pričom by mala mať na pamäti aj náklady na nelegislatívne právne predpisy na európskej úrovni a skutočnosť, že analýzy nákladov a prínosov sú len jedným z mnohých kritérií;

18.  opakuje svoju výzvu, aby sa do všetkých posúdení vplyvu povinne zahŕňala vyvážená analýza strednodobých až dlhodobých hospodárskych, sociálnych, environmentálnych a zdravotných vplyvov;

19.  vyzýva Komisiu, aby využívala posúdenia vplyvu a hodnotenia ex post na skúmanie zlučiteľnosti iniciatív, návrhov alebo častí existujúcich právnych predpisov s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ako aj ich vplyvu na pokrok a vykonávanie týchto cieľov;

20.  pripomína, že počas rokovaní sa ďalej neriešila myšlienka doplnkovej nezávislej odbornej skupiny zriadenej ad hoc, ktorú obsahoval pôvodný návrh Komisie na novú MID; poukazuje na to, že cieľom zriadenia takejto skupiny bolo posilniť nezávislosť, transparentnosť a objektívnosť posúdení vplyvu; pripomína, že v bode 15 novej MID bolo dohodnuté, že ak to Európsky parlament a Rada budú považovať za vhodné a potrebné na účely legislatívneho procesu, vykonajú posúdenia vplyvu v súvislosti so svojimi zásadnými pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu Komisie, ktoré sú naliehavo potrebné na prijatie informovaného a opodstatneného rozhodnutia; pripomína svojim výborom význam využitia tohto nástroja vždy, keď je to potrebné;

21.  víta uvedenie odkazu v novej MID na skutočnosť, že do rozsahu posúdení vplyvu boli zaradené zásady subsidiarity a proporcionality; v tomto smere zdôrazňuje, že súčasťou posúdení vplyvu by vždy mala byť dôkladná a prísna analýza súladu návrhu so zásadami subsidiarity a proporcionality a spresnenie jeho európskej pridanej hodnoty;

22.  poznamenáva, že značný počet návrhov Komisie nesprevádzali posúdenia vplyvu a že výbory vyjadrili znepokojenie z toho, že kvalita a podrobnosť posúdení vplyvu kolíšu, a to od komplexnej až po skôr povrchnú mieru; poukazuje na to, že v prvej fáze uplatňovania novej MID chýbalo posúdenie vplyvu pri 20 spomedzi 59 návrhov Komisie zaradených do spoločného vyhlásenia 2017; v tomto smere pripomína, že aj keď sa v každom prípade predpokladá, že pre iniciatívy, ktoré majú mať značný sociálny, ekonomický alebo environmentálny dosah, by sa malo vypracovať posúdenie vplyvu, v bode 13 novej MDI sa tiež stanovuje, že pri iniciatívach uvedených v pracovnom programe Komisie alebo v spoločnom vyhlásení by posúdenie vplyvu malo byť pravidlom;

23.  víta skutočnosť, že v MID sa stanovuje, že pri stanovovaní legislatívnej agendy by sa mala brať do úvahy „európska pridaná hodnota“ každej navrhovanej činnosti Únie, ako aj „náklady na neexistenciu Európy“ pri absencii činnosti na úrovni Únie; zdôrazňuje skutočnosť, že náklady v prípade neexistencie Európy možno odhadnúť na 1,75 bilióna EUR ročne, čo zodpovedá 12 % HDP EÚ (2016); cení si v tejto súvislosti prácu riaditeľstva pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS);

24.  vyzýva Komisiu, aby ďalej ozrejmila, ako zamýšľa posúdiť náklady spojené s neeurópskym riešením, okrem iného náklady, ktoré v dôsledku nezharmonizovaných právnych predpisov na úrovni EÚ vzniknú výrobcom, spotrebiteľom, pracovníkom, administratívam a životnému prostrediu, a prípady, keď odlišné vnútroštátne predpisy prinášajú dodatočné náklady a nižšiu účinnosť politík (ako sa uvádza v bodoch 10 a 12 novej MID); poukazuje na to, že takéto posúdenie by sa nemalo vykonať len na konci programu v prípade doložiek o ukončení platnosti alebo v prípade, že sa uvažuje o zrušení, ale malo by sa zvážiť aj v prípadoch, keď opatrenie alebo právny predpis na úrovni EÚ ešte nie sú zavedené alebo sa skúmajú;

25.  pripomína, že pôvodný výbor pre posudzovanie vplyvu sa nahradil novým výborom pre kontrolu regulácie, čím sa posilnila nezávislosť výboru; opätovne zdôrazňuje, že treba zaručiť nezávislosť, transparentnosť a objektívnosť výboru pre kontrolu regulácie a jeho činnosti a že členovia výboru by nemali podliehať žiadnej politickej kontrole(29); zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa všetky stanoviská výboru, aj tie negatívne, zverejnili a sprístupnili súbežne s uverejnením príslušných posúdení vplyvu; žiada hodnotenie výsledkov výboru pre kontrolu regulácie pri plnení jeho úlohy dohľadu a poskytovania objektívneho poradenstva týkajúceho sa posúdení vplyvu;

26.  poukazuje na to, že parlamentné riaditeľstvo pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu, zriadené v rámci administratívy Európskeho parlamentu, pomáha parlamentným výborom a ponúka im celý rad služieb, na ktoré musia byť vyčlenené dostatočné zdroje, aby sa zabezpečilo, že poslancom a výborom sa poskytne čo najlepšia podpora; s uznaním konštatuje, že 12. septembra 2017 Konferencia predsedov výborov prijala aktualizovanú verziu Príručky pre vypracovanie posúdenia vplyvu – pokyny pre výbory;

27.  vyzýva všetky svoje výbory, aby čo najskôr v legislatívnom procese prehodnocovali posúdenia vplyvu vypracované Komisiou a analýzu posúdenia vplyvu ex ante vypracovanú Európskym parlamentom;

28.  pripomína, že podľa bodu 14 novej MID Európsky parlament pri rozhodovaní o legislatívnych návrhoch Komisie v plnej miere zohľadní posúdenia vplyvu vypracované Komisiou; v tejto súvislosti pripomína, že parlamentné výbory môžu vyzvať Komisiu, aby predložila svoje posúdenie vplyvu a zvolenú politickú možnosť na riadnej schôdzi výboru, a vyzýva svoje výbory, aby pravidelnejšie využívali túto možnosť, ako aj možnosť, aby vlastné útvary Európskeho parlamentu predložili prvé hodnotenie posúdenia vplyvu vypracovaného Komisiou; poukazuje však na to, že to nesmie viesť k obmedzeniu manévrovacieho priestoru, ktorí majú spoluzákonodarcovia k dispozícii;

29.  víta, že Komisia má možnosť dopĺňať svoje posúdenia vplyvu počas legislatívneho procesu; domnieva sa, že bod 16 novej MID treba vykladať v tom zmysle, že na požiadanie Európskeho parlamentu alebo Rady by mala Komisia v zásade urýchlene poskytnúť takéto doplňujúce posúdenia vplyvu;

30.  zdôrazňuje význam včasného, verejného a transparentného zapojenia zainteresovaných strán a konzultácií s nimi, pričom treba poskytnúť dostatok času na zmysluplné odpovede; trvá na tom, že je nevyhnutné, aby Komisia uskutočňovala v prípravnej fáze verejné konzultácie vo všetkých úradných jazykoch;

31.  pripomína, že podľa bodu 17 novej MID o lepšej tvorbe práva „každá z uvedených troch inštitúcií zodpovedá za to, ako zorganizuje svoju prácu na posúdení vplyvu vrátane vnútorných organizačných zdrojov a kontroly kvality“;

32.  víta skutočnosť, že v bode 17 novej MID sa uvedené tri inštitúcie zaviazali vymieňať si informácie o najlepších postupoch a metodikách týkajúcich sa posúdení vplyvu; zastáva názor, že vždy, keď je to možné, by to malo zahŕňať aj výmenu nespracovaných údajov, o ktoré sa opiera posúdenie vplyvu Komisie, najmä v prípadoch, keď sa Európsky parlament rozhodne doplniť posúdenie vplyvu Komisie ďalšími vlastnými prácami; na tento účel nabáda útvary všetkých troch inštitúcií, aby spolupracovali v čo najväčšej miere, aj pokiaľ ide o spoločné školenia venované metodikám posudzovania vplyvu, a to aj s cieľom zostaviť budúcu spoločnú medziinštitucionálnu metodiku;

33.  zdôrazňuje v zmysle bodu 18 novej MID, že je dôležité, aby sa „pôvodné posúdenie vplyvu vypracované Komisiou a akákoľvek ďalšia práca inštitúcií na posúdení vplyvu počas legislatívneho procesu“ zverejnili do konca legislatívneho procesu s cieľom zabezpečiť transparentnosť voči občanom a zainteresovaným stranám;

34.  opakuje svoje stanovisko, že zainteresované strany vrátane odborových zväzov a občianskej spoločnosti by mali mať možnosť účinne sa podieľať na procese posúdenia vplyvu čo najskôr počas konzultačnej fázy, a na tento účel nabáda Komisiu, aby systematickejšie využívala plány a úvodné posúdenia vplyvu a včas ich zverejňovala už na začiatku procesu posúdenia vplyvu;

35.  víta záväzok Komisie uskutočňovať pred prijatím návrhu rozsiahle konzultácie a povzbudzovať najmä MSP, občiansku spoločnosť a ďalších koncových používateľov, aby sa priamo zapájali do konzultácií; s uspokojením konštatuje, že zrevidované usmernenia Komisie k lepšej právnej regulácii predstavujú krok týmto smerom;

36.  vyzdvihuje nové ustanovenia o konzultáciách s verejnosťou a zainteresovanými stranami, ktoré by mali slúžiť ako dôležitý nástroj v prípravnej fáze a počas celého legislatívneho procesu;

37.  naliehavo žiada Komisiu, aby rešpektovala povinné lehoty stanovené pre správy o vykonávaní a pre preskúmanie smerníc a nariadení;

38.  zdôrazňuje význam hodnotenia existujúcich právnych predpisov ex post v súlade so zásadou „najprv vyhodnotiť“ a odporúča, aby sa uskutočňovalo podľa možností formou posúdení vplyvu ex post, pri ktorých sa uplatní rovnaká metodika ako pri posúdeniach vplyvu ex ante týkajúcich sa rovnakých právnych predpisov, aby sa tak umožnilo lepšie hodnotenie ich účinnosti;

39.  víta bod 22 novej MID, v ktorom sa všetky tri inštitúcie v záujme podpory procesu hodnotenia existujúcich právnych predpisov dohodli na tom, že podľa potreby do svojich legislatívnych návrhov zaradia požiadavky podávania správ, monitorovania a hodnotenia a zároveň budú predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom; berie na vedomie výzvy súvisiace so zberom údajov o účinnosti právnych predpisov v členských štátoch a nabáda Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v tomto smere;

40.  víta bod 23 novej MID, v ktorom sa všetky tri inštitúcie dohodli, že budú systematicky zvažovať použitie doložiek o preskúmaní v právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby do svojich návrhov zaraďovala doložky o preskúmaní vždy, keď je to vhodné, a aby v opačnom prípade uviedla dôvody neuplatnenia tohto všeobecného pravidla;

Právne nástroje

41.  víta záväzky Komisie, pokiaľ ide o rozsah dôvodovej správy priloženej ku všetkým jej návrhom; s mimoriadnym uspokojením vníma skutočnosť, že Komisia tiež plánuje vysvetliť, aké opodstatnenie majú navrhované opatrenia z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality; v tomto smere zdôrazňuje význam posilneného a komplexného posúdenia a zdôvodnenia, pokiaľ ide o súlad s týmito zásadami, ako aj európsku pridanú hodnotu navrhovaného opatrenia;

42.  domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť súlad medzi dôvodovou správou a posúdením vplyvu, ktoré sa týkajú toho istého návrhu; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila tento súlad a vysvetlila svoje dôvody v prípade, že sa odchýli od záverov posúdenia vplyvu;

43.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v bode 25 novej MID sa Komisia zaviazala iba „náležite zohľadniť rozdielnu povahu a účinky medzi nariadeniami a smernicami“; opakuje svoju žiadosť, aby sa v duchu prístupu načrtnutého v Montiho správe v legislatívnych návrhoch väčšmi využívali nariadenia(30), a to v súlade s právnymi požiadavkami stanovenými v zmluvách, pokiaľ ide o ich používanie, v záujme zabezpečenia súladu, jednoduchosti a právnej istoty v celej Únii;

44.  víta záväzok všetkých troch inštitúcií vymieňať si názory o zmenách právneho základu, ako sa uvádza v bode 25 novej MID; zdôrazňuje úlohu a odborné skúsenosti svojho Výboru pre právne veci pri overovaní právnych základov(31); pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, v súlade s ktorou sa bude brániť všetkým pokusom o oslabenie svojich legislatívnych právomocí bezdôvodnými zmenami právneho základu; vyzýva Radu, aby v plnej miere dodržiavala svoj záväzok pokračovať v dialógu s Európskym parlamentom v prípade nezhody o navrhovanom právnom základe, a to najmä v prípade politicky citlivých spisov;

45.  zdôrazňuje skutočnosť, že voľba právneho základu pre návrh Komisie by sa mala zakladať na objektívnych dôvodoch, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu; zdôrazňuje však právo Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu navrhovať úpravy právnych základov na základe svojho výkladu zmlúv;

Delegované a vykonávacie akty

46.  zdôrazňuje význam zásady zakotvenej v bode 26 novej MID a pripomína, že rozhodnutie o tom, či a v akom rozsahu použiť delegované akty a či a v akom rozsahu použiť vykonávacie akty, patrí v rozsahu stanovenom zmluvami a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora do právomoci zákonodarcu(32);

47.  konštatuje, že delegovanie právomocí na Komisiu nie je len technickou záležitosťou, ale môže zahŕňať aj politicky citlivé otázky, ktoré majú veľký význam pre občanov, spotrebiteľov a podniky EÚ;

48.  víta úsilie Komisie dodržať lehotu na zosúladenie všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou, uvedenú v bode 27 novej MID; ďalej sa domnieva, že by malo platiť, že všetky prípady, na ktoré sa doposiaľ vzťahoval regulačný postup s kontrolou, by sa mali zosúladiť s článkom 290 ZFEÚ, a teda pretransformovať na delegované akty(33);

49.  upozorňuje, že zahrnutie povinnosti, aby sa Komisia v súvislosti s prípravou delegovaných aktov systematicky obracala na odborníkov z členských štátov, by nemalo znamenať, že príslušný postup bude veľmi podobný, ak nie úplne rovnaký, ako postup prípravy vykonávacích aktov, najmä pokiaľ ide o procedurálne výsady udelené uvedeným odborníkom; domnieva sa, že by sa tým tiež mohli zotrieť rozdiely medzi týmito dvoma druhmi aktov do tej miery, že by to prinieslo de facto oživenie predlisabonského mechanizmu komitológie;

50.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek ústupkom Európskeho parlamentu sa Rada stále dosť zdráha prijať delegované akty, keď sú splnené kritériá podľa článku 290 ZFEÚ; pripomína, že nová MID v bode odôvodnenia 7 stanovuje, že jej cieľom má byť uľahčiť rokovania v rámci riadneho legislatívneho postupu a zlepšiť uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ; poukazuje na to, že Rada pri viacerých legislatívnych spisoch napriek tomu trvala buď na prenesení vykonávacích právomocí podľa článku 291 ZFEÚ, alebo na začlenení všetkých prvkov in abstracto oprávnených na delegovanie právomoci alebo na prenesenie vykonávacích právomocí v samotnom základnom akte; vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia v uvedených prípadoch neobhajovala svoje pôvodné návrhy;

51.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Rada sa takmer systematicky snaží nahrádzať delegované akty vykonávacími aktmi; považuje za obzvlášť neprijateľné, že Rada sa namiesto delegovaných aktov snaží využiť zosúladenie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy s cieľom nahradiť regulačný postup s kontrolou vykonávacími aktmi;

52.  víta začatie medziinštitucionálnych rokovaní uvedených v bode 28 novej MID; potvrdzuje svoju pozíciu v otázke nezáväzných kritérií na uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ, stanovených vo svojom uznesení z 25. februára 2014(34); domnieva sa, že by mali byť základom príslušných rokovaní;

53.  pripomína, že politicky dôležité prvky, ako sú zoznamy alebo registre Únie týkajúce sa produktov či látok, by mali zostať neoddeliteľnou súčasťou základného aktu – v náležitých prípadoch v podobe príloh –, a preto by sa mali meniť iba delegovanými aktmi; zdôrazňuje, že v záujme právnej istoty sa treba vyvarovať vypracúvania samostatných zoznamov;

54.  domnieva sa, že kritériá uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ musia zohľadňovať rozsudky Súdneho dvora, napríklad vo veci Biocídne výrobky, vo veci Delegovaný akt týkajúci sa NPE a vo veci Mechanizmus vízovej reciprocity(35);

55.  víta záväzok Komisie, že vždy, keď bude potrebné v rámci prípravy návrhov vykonávacích aktov získať širšie odborné poznatky, využije expertné skupiny, konzultácie zamerané na konkrétne zainteresované strany a prípadne uskutoční konzultácie s verejnosťou; domnieva sa, že Európsky parlament by mal byť riadne informovaný o začatí každého takéhoto konzultačného postupu;

56.  oceňuje skutočnosť, že Komisia v bode 28 novej MID prisľúbila, že Európskemu parlamentu a Rade zabezpečí rovnaký prístup ku všetkým informáciám o delegovaných a vykonávacích aktoch, aby tak dostali všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníci z členských štátov; víta skutočnosť, že odborníci z Európskeho parlamentu a Rady budú mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, na ktoré sú pozvaní odborníci z členských štátov a ktoré sa týkajú prípravy delegovaných aktov; vyzýva Komisiu, aby skutočne a dôsledne dodržiavala tento záväzok; konštatuje, že tento prístup sa už zlepšil;

57.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť neformálnu spoluprácu počas prípravnej fázy delegovaných aktov a vykonávacích aktov; upozorňuje na to, že pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov sa nesmie opomínať zámer spoluzákonodarcov v podobe, v akej je vyjadrený v legislatívnom akte, a ako súčasť cieľa tohto aktu; podčiarkuje význam registra delegovaných aktov, ktorý už funguje;

58.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v mnohých prípadoch považuje opatrenia na úrovni 2, ktoré navrhli tieto tri orgány finančných služieb (ESAME, EBA a EIOPA) za prijaté bezo zmien, čím sa skracuje čas, ktorý má Európsky parlament k dispozícii na preskúmanie v prípade, keď sa zavádzajú zásadné zmeny alebo značný počet zmien;

59.  vyzdvihuje rýchly pokrok na medziinštitucionálnej úrovni pri vytváraní spoločného funkčného registra delegovaných aktov a víta jeho oficiálne spustenie 12. decembra 2017;

60.  so záujmom očakáva využívanie riadne štruktúrovaného a používateľsky ústretového funkčného registra delegovaných aktov, ktorý bol uverejnený 12. decembra 2017 a o ktorý požiadal Európsky parlament;

61.  konštatuje, že zlepšenie legislatívnych postupov na úrovni EÚ za včasnej a užšej medziinštitucionálnej spolupráce môže viesť k dôslednejšiemu a harmonizovanejšiemu uplatňovaniu práva EÚ;

Transparentnosť a koordinácia legislatívneho procesu

62.  víta skutočnosť, že podľa bodu 32 novej MID Európsky parlament a Rada ako spoluzákonodarcovia majú pri vykonávaní svojich právomocí rovnocenné postavenie a Komisia musí vykonávať svoju úlohu sprostredkovateľa tak, že k obom zložkám legislatívneho orgánu pristupuje rovnako; pripomína že táto zásada je zakotvená už v Lisabonskej zmluve; žiada preto Komisiu, aby zverejňovala, ak je to možné, všetky relevantné dokumenty týkajúce sa legislatívnych návrhov vrátane neoficiálnych dokumentov a sprístupňovala ich naraz obom zákonodarcom;

63.  odsudzuje skutočnosť, že na základe bodov 33 a 34 novej MID ešte nedošlo k zlepšeniu informačného toku z Rady, pričom zjavne chýbajú najmä informácie o otázkach, ktoré v Rade vzniesli členské štáty, a akýkoľvek systematický prístup na podporu vzájomnej výmeny názorov a informácií; so znepokojením konštatuje, že tok informácií zvyčajne kolíše v závislosti od konkrétneho predsedníctva a od útvarov generálneho sekretariátu Rady; zdôrazňuje asymetrický prístup k informáciám medzi spoluzákonodarcami, keďže Rada sa môže zúčastňovať na schôdzach parlamentných výborov, ale zástupcovia Európskeho parlamentu nie sú pozvaní na zasadnutia pracovných skupín Rady; domnieva sa preto, že je žiaduci jednotný transparentný prístup; navrhuje, aby Rada uskutočňovala všetky svoje schôdze spravidla verejne, ako to robí Európsky parlament;

64.  požaduje plné vykonávanie bodov 33 a 34 novej MID; žiada Radu najmä o to, aby sa Európskemu parlamentu pravidelne a štruktúrovaným spôsobom postupovali programy, pracovné dokumenty a návrhy predsedníctiev vypracované pracovnými skupinami a Výborom stálych predstaviteľov vlád členských štátov (Coreper), s cieľom umožniť, aby mali spoluzákonodarcovia k dispozícii zodpovedajúcu mieru informácií; domnieva sa, že body 33 a 34 novej MID by sa mali vykladať v tom zmysle, že okrem neformálnych výmen názorov možno Európsky parlament požiadať, aby vyslal zástupcu na schôdze pracovných skupín Rady a Coreperu;

65.  zdôrazňuje, že v zmysle bodu 35, resp. 36 novej MID možno zabezpečiť synchronizáciu a urýchlenie legislatívneho procesu len vtedy, keď sa zaručí plné dodržiavanie výsad každej inštitúcie; domnieva sa preto, že synchronizácia ani urýchlenie nemôžu za žiadnych okolností viesť k tomu, aby ostatné inštitúcie nariaďovali Európskemu parlamentu dodržiavanie určitého harmonogramu;

66.  naliehavo žiada, aby sa zvýšilo úsilie o zriadenie špeciálnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov, o ktorej sa hovorí v bode 39 novej MID; pripomína, že táto databáza by mala obsahovať informácie o všetkých krokoch legislatívneho postupu, aby sa tak uľahčilo jeho vysledovanie; navrhuje, aby obsahovala aj informácie o procese posúdenia vplyvu;

67.  pripomína trom inštitúciám EÚ, že je potrebný ďalší pokrok pri vytváraní špecializovanej spoločnej databázy týkajúcej sa aktuálneho stavu legislatívnych spisov;

68.  navrhuje, aby Rada zasadala s Európskym parlamentom aspoň raz v priebehu konzultačného postupu, čím sa umožní Európskemu parlamentu predložiť a zdôvodniť prijaté pozmeňujúce návrhy a Rade zaujať stanovisko ku každému z nich; navrhuje, aby Rada v každom prípade poskytla písomnú odpoveď;

69.  navrhuje, aby Európsky parlament uskutočnil kvantitatívne štúdie o účinnosti konzultačného postupu;

70.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dodržiavala časový rámec stanovený v nariadení o európskych orgánoch dohľadu pri rozhodovaní o tom, či schváli, zmení alebo neschváli navrhované technické normy, a aby prinajmenšom oficiálne informovala spoluzákonodarcov v dostatočnom predstihu, ak výnimočne nebude schopná tento časový rámec dodržať, pričom zároveň uvedie dôvody tohto meškania; zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia nedávno túto povinnosť v mnohých prípadoch opomenula; pripomína Komisii, že postupy, v rámci ktorých Európsky parlament vyhlasuje, že nemá voči danému aktu žiadne námietky, nie sú určené na to, aby sa nimi kompenzovali zdržania, ku ktorým dôjde zo strany Komisie, a že tieto postupy majú významný vplyv na čas, ktorý má Európsky parlament k dispozícii na výkon svojich kontrolných právomocí;

71.  víta skutočnosť, že v novembri 2016 sa začali medziinštitucionálne rokovania uvedené v bode 40 novej MID; so sklamaním konštatuje, že po viac ako roku diskusií, troch kolách rokovaní na politickej úrovni a množstve stretnutí na technickej úrovni sa zatiaľ napriek jasnej a ustálenej judikatúre nedosiahla žiadna dohoda; berie na vedomie doterajší pokrok a dôrazne trvá na tom, že tieto rokovania by sa mali uzavrieť ešte počas bulharského predsedníctva;

72.  víta písomné brífingy, ktoré poskytuje Komisia pred medzinárodnými konferenciami, a denné ústne brífingy, ktoré poskytujú predsedníctvo Rady a Komisia počas týchto konferencií;

73.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európskemu parlamentu nie je dovolené, aby sa zúčastňoval ako pozorovateľ na koordinačných stretnutiach EÚ počas medzinárodných konferencií;

74.  pripomína Rade a Komisii, že praktické opatrenia týkajúce sa medzinárodných dohôd musia byť v súlade so zmluvami, najmä s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ, a zohľadňovať rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, napríklad rozsudky vynesené vo veciach Tanzánia a Maurícius(36);

75.  žiada ostatné inštitúcie, aby dodržiavali ustanovenia zmlúv a nariadení a držali sa príslušnej judikatúry s cieľom zabezpečiť, aby bol Európsky parlament:

   a) ihneď, v plnej miere a presne informovaný počas celého životného cyklu medzinárodných dohôd, a to proaktívnym, štruktúrovaným a zjednodušeným spôsobom bez toho, aby sa oslabila rokovacia pozícia EÚ, a aby mu bol vo všetkých fázach poskytnutý dostatočný čas na vyjadrenie svojich stanovísk, ktoré by sa mali v čo najväčšej miere zohľadniť;
   b) presne informovaný a zapojený do fázy vykonávania dohôd, a to najmä s ohľadom na rozhodnutia, ktoré prijali orgány zriadené dohodami, pričom by mal mať možnosť v plnej miere uplatňovať svoje práva spoluzákonodarcu, ak majú tieto dohody vplyv na právne predpisy EÚ;
   c) proaktívne informovaný o stanovisku Komisie na medzinárodných fórach, akými sú WTO, UNCTAD, OECD, UND, FAO a UNHCR;

76.  domnieva sa, že je nevyhnutné horizontálne dodržiavať dlhodobú prax, podľa ktorej sa skôr, ako sa začnú predbežne vykonávať ustanovenia o obchode a investíciách zakotvené v politicky dôležitých dohodách, vyčká na súhlas Európskeho parlamentu, ako sa k tomu zaviazala komisárka Malmström na svojom vypočutí 29. septembra 2014; vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby uplatňovanie tohto postupu rozšírili aj na všetky medzinárodné dohody;

77.  konštatuje, že Európsky parlament je pripravený znova sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie s cieľom zabezpečiť, aby sa rešpektovali práva Európskeho parlamentu, pokiaľ sa nevykoná v blízkej budúcnosti žiaden presvedčivý pokrok v rokovaniach o bode 40 novej MID;

78.  konštatuje, že každá z inštitúcií by si mala uvedomiť, že jej povinnosti ako zákonodarcu sa neskončia v okamihu, keď sú medzinárodné dohody uzavreté; zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne sledovať vykonávanie a pokračujúce úsilie o zabezpečenie toho, aby dohody plnili svoje ciele; vyzýva inštitúcie, aby rozšírili osvedčené postupy a prístup založený na spolupráci na fázu vykonávania a hodnotenia medzinárodných dohôd;

79.  konštatuje, že posúdenia vplyvu vrátane analýzy situácie v oblasti ľudských práv môžu byť dôležitým nástrojom pri rokovaniach o obchodných a investičných dohodách, pretože pomáhajú stranám plniť si záväzky v oblasti ľudských práv, a pripomína záväznú povahu dohôd, akou je Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

80.  vyzýva Komisiu a Radu, aby pri prijímaní smerníc na rokovania, pri samotných rokovaniach a prijímaní právneho základu návrhov, ktoré sa majú podpísať a uzavrieť, a najmä pri podpise Rady a uzatváraní medzinárodných obchodných dohôd v plnej miere rešpektovali rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi, ako je zrejmé zo stanoviska Súdneho dvora Európskej únie č. 2/15 zo 16. mája 2017;

81.  vyzýva európskych predstaviteľov, aby venovali osobitnú pozornosť súladu medzinárodných štandardov alebo požiadaviek s prijatými záväznými právnymi predpismi EÚ;

82.  žiada Komisiu, aby zverejnila dokumenty načrtávajúce jej postoj v medzinárodných organizáciách, ktoré stanovujú normy vo finančnej, menovej a regulačnej oblasti, najmä v Bazilejskom výbore pre bankový dohľad; žiada, aby bol Európsky parlament plne informovaný vo všetkých fázach vypracúvania medzinárodných noriem, ktoré môžu mať vplyv na právo EÚ;

83.  žiada, aby bol v súlade s jeho uznesením z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci systému medzinárodných finančných, menových a regulačných orgánov a inštitúcií(37) zavedený a formalizovaný finančný dialóg o prijímaní a zosúladení európskych pozícií pred významnými medzinárodnými rokovaniami; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli tieto postoje vopred prediskutované a vopred známe na základe podrobných usmernení, ktoré by mohli dopĺňať proaktívne usmerňovacie uznesenia, a aby sa zabezpečili následné opatrenia, pričom Komisia by mala pravidelne podávať správy o uplatňovaní týchto usmernení;

84.  pripomína svoje vyhlásenie prijaté 15. marca 2018 o umiestnení sídla Európskej agentúry pre lieky(38), v ktorom Európsky parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že jeho úloha a jeho práva ako rovnocenného spoluzákonodarcu spoločne s Radou neboli riadne zohľadnené;

85.  uznáva mandát schválený Coreperom 6. decembra 2017, ktorý sa dohodol na pozícii Rady k návrhu Komisie na zriadenie povinného registra transparentnosti; vyzýva všetky strany na ukončenie rokovaní v duchu dobrej spolupráce s cieľom zlepšiť transparentnosť legislatívneho procesu;

86.  náležite berie na vedomie rozsudok De Capitani(39), ktorý opätovne potvrdzuje, že zásady verejnosti a transparentnosti sú neoddeliteľnou súčasťou legislatívneho procesu EÚ a že žiadna všeobecná domnienka nezverejňovania nemôže byť uznaná, pokiaľ ide o legislatívne dokumenty vrátane dokumentov z trialógu;

Vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov Únie

87.  zdôrazňuje význam zásady uvedenej v bode 43 novej MID, podľa ktorej v prípade, že sa členské štáty v súvislosti s transpozíciou smerníc do vnútroštátneho práva rozhodnú doplniť prvky, ktoré nijako nesúvisia s uvedenými právnymi predpismi Únie, takéto doplnenia by mali byť identifikovateľné buď prostredníctvom transponujúceho aktu alebo aktov, alebo prostredníctvom súvisiacich dokumentov; konštatuje, že tieto informácie stále často chýbajú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri riešení nedostatočnej transparentnosti a ďalších problémov týkajúcich sa pridávania povinností nad rámec požiadaviek EÚ pri transpozícii právnych predpisov EÚ (tzv. gold-plating)(40) konali spoločne a jednotne;

88.  zastáva názor, že pri vykonávaní a transpozícii aktov EÚ sa musí jednoznačne rozlišovať medzi prípadmi gold-platingu, pri ktorých členské štáty zavádzajú dodatočné administratívne požiadavky, ktoré nesúvisia s právnymi predpismi EÚ, a stanovením vyšších noriem, ktoré prekračujú rámec minimálnych noriem ochrany životného prostredia a spotrebiteľa, zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti potravín v rámci celej EÚ;

89.  domnieva sa, že v záujme obmedzenia problémov, ktoré sa týkajú gold-platingu, by sa všetky tri inštitúcie mali zaviazať, že budú prijímať právne predpisy EÚ, ktoré sú jasné, ľahko transponovateľné a majú osobitnú európsku pridanú hodnotu; pripomína, že by sa síce malo predchádzať zbytočnému administratívnemu zaťaženiu, no členským štátom by to nemalo brániť v zachovaní alebo prijímaní ambicióznejších opatrení a prísnejších sociálnych a environmentálnych noriem a noriem ochrany spotrebiteľa v prípadoch, keď právo Únie definuje len minimálne normy;

90.  vyzýva členské štáty, aby sa pri transpozícii právnych predpisov EÚ v čo najväčšej možnej miere zdržali vytvárania dodatočných administratívnych požiadaviek a aby v súlade s odsekom 43 medziinštitucionálnej dohody zabezpečili identifikovateľnosť takýchto doplnení prostredníctvom transponujúceho aktu alebo súvisiacich dokumentov;

91.  pripomína, že v bode 44 novej MID sa členským štátom adresuje výzva, aby Komisii poskytli súčinnosť pri získavaní informácií a údajov potrebných na monitorovanie a hodnotenie vykonávania práva Únie; vyzýva preto členské štáty, aby v záujme dodržania svojich záväzkov prijali všetky potrebné opatrenia vrátane poskytnutia tabuliek zhody s jasnými a presným informáciami o vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponujú smernice do ich vnútroštátnych právnych poriadkov, ako bolo dohodnuté v spoločnom politickom vyhlásení členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom a v spoločnom politickom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom;

92.  domnieva sa, že záväzok, ktorý Komisia prijala v bode 45 novej MID, by sa mal vykladať v tom zmysle, že pri náležitom dodržaní pravidiel dôvernosti sa značne zlepší prístup Európskeho parlamentu k informáciám o postupoch v prípade nesplnenia povinnosti a o postupoch, ktoré im predchádzajú; v tejto súvislosti pripomína svoju dlhodobú žiadosť Komisii, pokiaľ ide o údaje, ku ktorým má Európsky parlament oprávnenie na prístup(41);

93.  opätovne oceňuje mechanizmus riešenia problémov projektu EU Pilot ako neformálnejší, no nemenej účinný spôsob zabezpečenia súladu s právom Únie zo strany členských štátov(42); nesúhlasí s vyhlásením Komisie, ktorá má v pláne začínať konania o porušení povinnosti bez toho, aby využila tento mechanizmus(43);

94.  poukazuje na to, že komisári sú povinní rešpektovať legislatívne výsady poslancov Európskeho parlamentu; zastáva názor, že komisári musia poskytovať Európskemu parlamentu všetky nezávisle vypracované štúdie, na základe ktorých prijali svoje rozhodnutia, a zároveň zverejňovať tie, ktoré sú v rozpore s ich závermi;

95.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky preklady legislatívnych návrhov sú k dispozícii v rovnakom čase, čo spôsobuje zdržanie legislatívneho procesu;

96.  zdôrazňuje, že na účinné uplatňovanie právnych predpisov EÚ treba zabezpečiť, aby postupy, ktoré sa nimi zavádzajú, boli v súlade so základným účelom samotného právneho aktu, a najmä s konečným cieľom ochrany životného prostredia, pokiaľ ide o zaistenie vysokej úrovne tejto ochrany;

97.  uznáva význam práce, ktorú vykonáva Výbor pre petície v oblasti posudzovania kvality tvorby práva EÚ so zreteľom na jeho skutočné vykonávanie a ktorá je základom pre zlepšovanie legislatívnych textov a postupov; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť skutočnej medziinštitucionálnej spolupráce s Komisiou, pokiaľ ide o zabezpečenie riadneho preskúmania petícií;

Zjednodušenie

98.  víta záväzok častejšie používať legislatívnu techniku prepracovania, prijatý v bode 46 novej MID; pripomína, že táto technika by mala predstavovať riadny legislatívny postup, keďže je neoceniteľným nástrojom na dosiahnutie zjednodušenia(44); domnieva sa však, že v prípade úplného presmerovania politiky by Komisia mala namiesto techniky prepracovania predložiť návrh úplne nového právneho aktu, ktorým sa zrušuje existujúci právny predpis, aby tak spoluzákonodarcovia mohli viesť rozsiahle a účinné politické diskusie a aby ich výsady zakotvené v zmluvách boli plne zachované;

99.  pripomína, že pri posudzovaní zbytočného regulačného a administratívneho zaťaženia podľa dohody medzi všetkými troma inštitúciami v bodoch 47 a 48 novej MDI a pri skúmaní možných cieľov v oblasti znižovania zaťaženia s cieľom znížiť náklady pre orgány verejnej správy a podniky vrátane MSP môže lepšia tvorba právnych predpisov tam, kde je to vhodné, znamenať aj viac právnych predpisov EÚ, a to aj v rámci harmonizácie rozdielov medzi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov, pričom treba zohľadniť výhody legislatívnych opatrení a dôsledky nečinnosti na úrovni EÚ so zreteľom na sociálne a environmentálne normy a normy na ochranu spotrebiteľa a bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov uplatňovať prísnejšie normy, pokiaľ právo Únie vymedzuje len minimálne normy; okrem toho pripomína, že horizontálna sociálna doložka, ktorá je zakotvená v článku 9 ZFEÚ, vyžaduje, aby Únia starostlivo zvážila vplyv právnych predpisov EÚ na sociálne normy a zamestnanosť a aby tieto otázky riadne konzultovala so sociálnymi partnermi, najmä s odbormi, spotrebiteľmi a zástupcami záujmov zraniteľných skupín, a to s ohľadom na autonómiu sociálnych partnerov a dohody, ktoré môžu uzatvárať v súlade s článkom 155 ZFEÚ; zdôrazňuje preto, že zníženie administratívneho zaťaženia neznamená nevyhnutne dereguláciu a že v žiadnom prípade nesmie ohroziť základné práva ani environmentálne, sociálne, pracovné, zdravotné a bezpečnostné normy, normy ochrany spotrebiteľa, rodovej rovnosti alebo dobrých životných podmienok zvierat, a to vrátane súvisiacich požiadaviek na poskytovanie informácií, a teda nesmie byť na úkor práv pracovníkov – bez ohľadu na veľkosť podniku, ani viesť k zvýšeniu počtu neistých pracovných zmlúv;

100.  víta prvý ročný prieskum zaťaženia, ktorý Komisia uskutočnila v rámci zjednodušovania právnych predpisov EÚ a v súvislosti s ktorým vykonala rýchly prieskum Eurobarometra o tom, ako podniky vnímajú reguláciu, pričom oslovila 10 000 podnikov zo všetkých 28 členských štátov, najmä MSP, a zohľadnila rozdelenie podnikov v EÚ; upriamuje pozornosť na zistenia, ktoré priniesol prieskum a ktoré potvrdzujú, že zameranie sa na znižovanie zbytočných nákladov je stále primerané, a uvádzajú, že vnímanie podnikov ovplyvňuje komplexná súhra viacerých faktorov, čo možno pripísať aj odlišnostiam vnútroštátnych administratívnych a právnych prostredí, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov; poukazuje na to, že takéto vnímanie môže ovplyvniť aj gold-plating, či dokonca nepresné mediálne spravodajstvo; domnieva sa, že koncepcia každoročného prieskumu zaťaženia je dôležitým nástrojom na identifikáciu problémov s vykonávaním a uplatňovaním právnych predpisov EÚ, nemusí však nevyhnutne viesť k predpokladu, že regulácia by zo svojej podstaty mohla mať za následok nadmerné administratívne zaťaženie; súhlasí s Komisiou, že jediným spôsobom, ako konkrétne určiť, čo naozaj možno zjednodušiť, zracionalizovať alebo odstrániť, je zistiť názory všetkých zainteresovaných strán vrátane tých, ktoré majú najslabšie zastúpenie, o konkrétnych právnych predpisoch alebo rôznych právnych predpisoch uplatniteľných na určité odvetvie; vyzýva Komisiu, aby vylepšila ročný prieskum zaťaženia na základe skúseností z prvého prieskumu, aby používala transparentné a overiteľné metódy zberu údajov, aby venovala mimoriadnu pozornosť potrebám MSP a aby zahrnula skutočné aj subjektívne vnímané zaťaženie;

101.  berie takisto na vedomie výsledok posúdenia uskutočniteľnosti, ktoré vykonala Komisia v súvislosti so stanovením cieľov na zníženie zaťaženia v určitých odvetviach, bez toho, aby tým bol dotknutý účel právnych predpisov; nabáda Komisiu, aby pre každú iniciatívu stanovila ciele na zníženie zaťaženia flexibilným, no spoľahlivým a fakticky podloženým spôsobom a po dôkladnej konzultácii so zainteresovanými stranami, ako to už robí v rámci programu REFIT;

102.  zdôrazňuje, že norma EÚ spravidla nahrádza 28 noriem jednotlivých štátov, čo posilňuje jednotný trh a vedie k menšej byrokracii;

103.  zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť zbytočnej byrokracii a zohľadňovať súvislosť medzi veľkosťou podniku a zdrojmi, ktoré sú potrebné na vykonávanie požadovaných povinností;

Vykonávanie a monitorovanie novej MID

104.  berie na vedomie, že Konferencia predsedov bude pravidelne dostávať správu vypracovanú predsedom, v ktorej sa načrtne súčasný stav vykonávania na internej aj medziinštitucionálnej úrovni; domnieva sa, že v tejto správe by sa malo náležite zohľadniť posúdenie, ktoré vypracúva Konferencia predsedov výborov na základe skúseností rôznych výborov, najmä Výboru pre právne veci, ktorý je zodpovedný za lepšiu tvorbu práva a zjednodušovanie práva Únie(45);

105.  víta prvé výročné medziinštitucionálne hodnotiace stretnutie na vysokej úrovni venované vykonávaniu MID, ktoré sa konalo 12. decembra 2017; nabáda Konferenciu predsedov výborov, aby Konferencii predsedov poskytla všetky odporúčania k vykonávaniu novej MID, ktoré považuje za vhodné;

o
o   o

106.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(3) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(4) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.
(5) Ú. v. ES C 73, 17.3.1999, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 77, 28.3.2002, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 145, 30.6.2007, s. 5.
(8) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15.
(9) Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 7.
(10) Ú. v. EÚ C 446, 29.12.2017, s. 1.
(11) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. marca 2014, Európska komisia proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, vec C-427/12, ECLI:EU:C:2014:170; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. júla 2015, Európska komisia proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, vec C-88/14, ECLI:EU:C:2015:499; rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 2016, Európsky parlament proti Európskej komisii, vec C-286/14, ECLI:EU:C:2016:183; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, vec C-263/14, ECLI:EU:C:2016:435; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2014, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, vec C-658/11, ECLI:EU:C:2014:2025.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0484.
(13) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 39.
(14) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 116.
(15) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 91.
(16) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 53.
(17) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 11.
(18) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 14.
(19) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117.
(20) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87.
(21) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 31.
(22) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 91.
(23) Pozri prílohu II k rozhodnutiu Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva.
(24)1 Článok 6 ods. 2 rozhodnutia predsedu Európskej komisie z 19. mája 2015 o zriadení nezávislého výboru pre kontrolu regulácie (C(2015)3263).
(25) Pozri COM(2016)0798COM(2016)0799.
(26) Pozri odsek 47 uznesenia Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o lepšej tvorbe právnych predpisov – 15. výročná správa Európskej komisie podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 66).
(27) Pozri odsek 16 uznesenia Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie pre posudzovanie vplyvu a úlohe testov vplyvu na MSP.
(28) Pozri odsek 4 rozhodnutia Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva.
(29) Pozri odsek 12 uznesenia Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014, citované skôr v texte a odsek 6 rozhodnutia Európskeho parlamentu z 9. marca 2016, citované skôr v texte.
(30) Pozri odsek 5 uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii.
(31) Pozri rokovací poriadok Európskeho parlamentu, príloha V, bod XVI.1.
(32) Pozri odôvodnenie D uznesenia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov, citované skôr v texte.
(33) Pozri odsek 6 uznesenia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov, citované skôr v texte.
(34) Tamže, bod 1.
(35) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. marca 2014, Európska komisia proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 2016, Európsky parlament proti Európskej komisii, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, citovaný skôr v texte.
(36) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament/Rada Európskej únie, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2014, Európsky parlament/Rada Európskej únie, citovaný skôr v texte.
(37) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 76.
(38) Pozri prijaté texty, P8_TA(2018)0086.
(39) Rozsudok Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) z 22. marca 2018, De Capitani proti Európskemu parlamentu, vec T-540/15, ECLI:EU:T:2018:167.
(40) Pozri odsek 7 uznesenie Európskeho parlamentu z 21. novembra 2012 o 28. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2010) (Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 73).
(41) Pozri odseky 21 a 22 uznesenia Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 o 29. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2011).
(42) Pozri odsek 6 uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0385).
(43) Pozri odsek 2 oznámenia Komisie s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, citované skôr v texte (pozri stranu 12 v Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017).
(44) Pozri odsek 41 uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2011, citované skôr v texte.
(45) Pozri rokovací poriadok Európskeho parlamentu, príloha V, bod XVI.3.


Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 a vlastné zdroje
PDF 132kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch (2018/2714(RSP))
P8_TA(2018)0226B8-0239/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2018 s názvom Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (COM(2018)0321),

–  so zreteľom na návrhy Komisie z 2. mája 2018 týkajúce sa viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027 a systému vlastných zdrojov Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, ktorý predložila Komisia 2. mája 2018 (COM(2018)0324),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(1) a o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie(2),

–  so zreteľom na vyhlásenia Komisie a Rady z 29. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  berie na vedomie návrhy Komisie z 2. mája 2018 týkajúce sa VFR na roky 2021 – 2027 a systému vlastných zdrojov EÚ, ktoré predstavujú základ budúcich rokovaní; pripomína, že Európsky parlament zaujal jasnú pozíciu vo svojich dvoch uzneseniach, ktoré boli prijaté prevažnou väčšinou 14. marca 2018 a ktorými bol stanovený jeho mandát na rokovania;

2.  naliehavo vyzýva Radu, aby zabezpečila, že budúci finančný rámec bude odrážať jasnú a pozitívnu víziu budúcnosti Únie a že bude reagovať na potreby, obavy a očakávania občanov EÚ; zdôrazňuje, že rozhodnutie o VFR bude musieť Únii zabezpečiť potrebné finančné prostriedky, aby počas budúceho sedemročného obdobia mohla plniť dôležité výzvy a dosahovať svoje politické priority a ciele; očakáva preto, že Rada bude konať v súlade so svojimi prijatými politickými záväzkami a že zaujme odvážny postoj; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že návrh Komisie oslabuje hlavné politiky solidarity EÚ, a má v úmysle rokovať s Radou s cieľom vytvoriť ambicióznejší VFR v prospech občanov;

3.  vyjadruje prekvapenie a obavy v súvislosti s tým, že komparatívne údaje, ktoré Komisia oficiálne zverejnila 18. mája 2018 na základe dôraznej požiadavky Európskeho parlamentu, poukázali na určité nezrovnalosti v spôsobe, akým boli tieto údaje prezentované a oznámené spolu s návrhmi VFR; konštatuje najmä, že zvýšenie prostriedkov pre niekoľko programov EÚ je v podstate výrazne nižšie, zatiaľ čo škrty v prípade iných programov sú podstatne vyššie, ako pôvodne uviedla Komisia; zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada sa musia už na začiatku dohodnúť na jasnej metodike v súvislosti s týmito údajmi; vyhlasuje, že na účely tohto uznesenia bude používať vlastné výpočty, ktoré budú vychádzať zo stálych cien a brať do úvahy vystúpenie Spojeného kráľovstva;

4.  vyjadruje svoje sklamanie nad navrhnutou celkovou úrovňou budúceho VFR, ktorá je stanovená na 1,1 bilióna EUR, čo predstavuje 1,08 % HND EÚ-27 po odpočítaní Európskeho rozvojového fondu (v súčasnosti 0,03 % HND EÚ mimo rozpočtu EÚ); zdôrazňuje, že táto celková úroveň z hľadiska percentuálneho podielu HND je v reálnych hodnotách nižšia ako úroveň súčasného VFR napriek potrebe ďalších finančných prostriedkov na nové politické priority a vznikajúce výzvy Únie; pripomína, že súčasný VFR je nižší ako ten predchádzajúci (VFR na roky 2007 – 2013) a že sa ukázalo, že je neprimeraný na financovanie naliehavých potrieb Únie;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento návrh vedie priamo k zníženiu úrovne spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“), ako aj politiky súdržnosti, v prvom prípade o 15 %, v druhom o 10 %; nesúhlasí najmä s radikálnymi škrtmi, ktoré budú mať nepriaznivý dosah na samotnú povahu a ciele týchto politík, ako sú škrty navrhnuté v prípade Kohézneho fondu (o 45 %) alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (o viac ako 25 %); vyjadruje v tejto súvislosti pochybnosti nad opodstatnenosťou návrhu znížiť prostriedky na Európsky sociálny fond o 6 % napriek jeho rozšírenému rozsahu pôsobnosti a začleneniu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

6.  znovu potvrdzuje svoj neochvejný postoj, pokiaľ ide o potrebnú úroveň finančných prostriedkov na kľúčové politiky EÚ vo VFR na roky 2021 – 2027, aby mohli plniť svoje poslanie a ciele; zdôrazňuje predovšetkým požiadavku zachovať financovanie SPP a politiky súdržnosti EÚ-27 aspoň na úrovni rozpočtu na roky 2014 – 2020 v reálnych hodnotách, pričom sa dodrží celková štruktúra týchto politík, trojnásobne zvýšiť súčasný rozpočet na program Erasmus+, zdvojnásobiť osobitné financovanie pre MSP a na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, zvýšiť súčasný rozpočet na výskum a inováciu aspoň o 50 % tak, aby dosiahol 120 miliárd EUR, zdvojnásobiť prostriedky na program Life+, výrazne zvýšiť investície prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy a zaistiť ďalšie finančné prostriedky na bezpečnosť, migráciu a vonkajšie vzťahy; zdôrazňuje preto svoju pozíciu, aby sa VFR na roky 2021 – 2027 stanovil na úrovni 1,3 % HND EÚ-27;

7.  zdôrazňuje význam horizontálnych zásad, ktoré by mali byť základom VFR a všetkých súvisiacich politík EÚ; v tejto súvislosti znovu potvrdzuje svoju pozíciu, že EÚ musí dodržať svoj záväzok stáť na čele plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhoch o VFR chýba na tento účel jednoznačné a viditeľné odhodlanie; požaduje preto, aby ciele trvalo udržateľného rozvoja boli začlenené do všetkých politík a iniciatív EÚ v budúcom VFR; zdôrazňuje ďalej, že odstránenie diskriminácie je nevyhnutné na plnenie záväzkov EÚ na ceste k inkluzívnej Európe, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v politikách EÚ predstavených v návrhoch o VFR chýbajú záväzky týkajúce sa zohľadňovania rodového hľadiska a rodovej rovnosti; zdôrazňuje tiež svoju pozíciu, že v nadväznosti na Parížsku dohodu treba výrazne zvýšiť výdavky súvisiace s klímou v porovnaní so súčasným VFR a dosiahnuť 30 % čo najskôr a najneskôr do roku 2027;

8.  podporuje návrhy Komisie týkajúce sa reformy systému vlastných zdrojov EÚ, ktorý predstavuje veľmi pozitívnu súčasť príjmov balíka VFR na roky 2021 – 2027; víta preto navrhnuté zavedenie troch nových vlastných zdrojov EÚ a zjednodušenie súčasného vlastného zdroja založeného na DPH; zdôrazňuje, že tieto návrhy, ktoré sa priamo inšpirovali prácou medziinštitucionálnej skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, boli tiež súčasťou navrhnutého súboru, ktorý Európsky parlament predložil vo svojom uznesení zo 14. marca 2018; konštatuje s uspokojením, že tieto nové zdroje zodpovedajú dvom strategickým cieľom Únie, a to riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a ochrane životného prostredia a boju proti zmene klímy; očakáva podporu Rady a Komisie s cieľom posilniť úlohu Európskeho parlamentu v rámci postupu prijímania vlastných zdrojov; pripomína ešte raz svoju pozíciu, že počas nadchádzajúcich rokovaní by sa strana výdavkov a strana príjmov v budúcom VFR mali považovať za jeden celok a že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov nebude možné dosiahnuť žiadnu dohodu s Európskym parlamentom o VFR;

9.  oceňuje navyše zásadu, že budúce príjmy vyplývajúce priamo z politík EÚ by mali plynúť do rozpočtu EÚ, a plne podporuje zrušenie všetkých zvýhodnení a korekcií; chcel by vedieť, ako rýchlo budú tieto nové vlastné zdroje zavedené, aby bolo možné znížiť príspevky členských štátov; pýta sa však, prečo chýbajú návrhy Komisie na vytvorenie osobitnej rezervy v rozpočte EÚ, ktorú by tvorili všetky druhy nepredvídateľných iných príjmov vrátane pokút ukladaných podnikom za porušovanie hospodárskej súťaže, ako aj dane z veľkých spoločností v digitálnom odvetví a dane z finančných transakcií ako nových vlastných zdrojov EÚ;

10.  pripomína svoju pozíciu v prospech vytvorenia mechanizmu, na základe ktorého by bolo možné vyvodiť finančné dôsledky voči členským štátom, ktoré nerešpektujú hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ); berie na vedomie návrh Komisie o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, ktorý bol predložený ako súčasť celého balíka VFR; má v úmysle dôkladne preskúmať všetky prvky tohto návrhu a zaviesť potrebné ustanovenia s cieľom zaručiť, aby koneční príjemcovia prostriedkov nemohli byť v žiadnom prípade dotknutí porušovaním pravidiel, za ktoré nie sú zodpovední;

11.  je presvedčený o tom, že je potrebné, aby existovala právne záväzná a povinná revízia VFR v polovici obdobia, ktorá by mala byť navrhnutá a stanovená včas, aby budúci Európsky parlament a Komisia mohli uskutočniť zmysluplné úpravy rámca na roky 2021 – 2027; má v úmysle zlepšiť formuláciu navrhnutého článku v nariadení o VFR;

12.  domnieva sa, že návrhy Komisie o flexibilite predstavujú dobrý základ rokovaní; víta predovšetkým viaceré návrhy, ktoré v súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu v tejto oblasti vylepšujú súčasné ustanovenia, konkrétne opätovné použitie rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená, na rezervu Únie, zvýšené rozpočtové prostriedky na osobitné nástroje a odstránenie akýchkoľvek obmedzení v prípade celkovej rezervy pre platby; má v úmysle vyjednať v rokovaniach ďalšie zlepšenia všade tam, kde to bude potrebné;

13.  berie na vedomie návrh Komisie vytvoriť európsky mechanizmus stabilizácie investícií, ktorý bude dopĺňať stabilizačnú funkciu národných rozpočtov v prípade veľkých asymetrických otrasov; má v úmysle preskúmať pozorne tento návrh, najmä pokiaľ ide o jeho ciele a rozsah;

14.  zdôrazňuje, že návrhmi Komisie sa oficiálne začína obdobie intenzívnych rokovaní v Rade, ale aj medzi Radou a Európskym parlamentom s cieľom zaistiť súhlas Európskeho parlamentu s nariadením o VFR; zdôrazňuje, že o všetkých prvkoch balíka týkajúceho sa VFR a vlastných zdrojov vrátane údajov o VFR by sa malo rokovať dovtedy, kým nebude dosiahnutá konečná dohoda; vyjadruje svoju ochotu začať okamžite štruktúrovaný dialóg s Radou s cieľom umožniť lepšie pochopenie očakávaní Európskeho parlamentu a uľahčiť včasné dosiahnutie dohody; domnieva sa preto, že nedávne zavedenie pravidelných stretnutí po sebe idúcich predsedníctiev Rady s rokovacou skupinou Európskeho parlamentu je dôležitým východiskovým bodom v postupe, ktorý vedie k prijatiu budúceho VFR;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0075.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0076.


Líbya
PDF 172kWORD 63k
Odporúčanie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Líbyi (2018/2017(INI))
P8_TA(2018)0227A8-0159/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2259 (2015) a nasledujúce rezolúcie,

–  so zreteľom na líbyjskú politickú dohodu,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 22. augusta 2017 o podpornej misii OSN v Líbyi,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1973 (2011) a všetky nasledujúce rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN týkajúce sa Líbye vrátane rezolúcie č. 2380 (2017),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2312 (2016),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 14. novembra 2017 o utrpení migrantov v Líbyi, ktoré je hanbou pre svedomie ľudstva,

–   so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z apríla 2018 s názvom Zneužívanie za mrežami: svojvoľné a nezákonné zadržiavanie v Líbyi,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 18. septembra 2014(1), 15. januára 2015(2) a zo 4. februára 2016(3) o situácii v Líbyi,

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 20. decembra 2017 o situácii migrantov v Líbyi,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených nádorov o morskom práve,

–  so zreteľom na globálny prístup EÚ k migrácii a mobilite,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. januára 2017 s názvom Migrácia na trase cez centrálne Stredozemie. Riadenie tokov, záchrana životov (JOIN(2017)0004),

–  so zreteľom na Maltské vyhlásenie z 3. februára 2017,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky a jej akčný plán,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o situácii migrantov v Líbyi prijaté na samite Africkej únie a Európskej únie v roku 2017 a zriadenie trojstrannej pracovnej skupiny na vysokej úrovni medzi AÚ-EÚ-OSN,

–  so zreteľom na závery Rady o Líbyi zo 17. júla 2017,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. októbra 2017,

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0159/2018),

A.  keďže situácia v Líbyi je veľmi nestabilná a krajina čelí viacerým zložitým a navzájom prepojeným výzvam týkajúcim sa politickej stability, hospodárskeho rozvoja a bezpečnosti;

B.  keďže kríza v Líbyi má enormný dosah na ľudí v Líbyi a ovplyvňuje aj celý okolitý región i EÚ, a preto je v záujme líbyjského obyvateľstva, ako aj susedných krajín a subsaharského a stredozemského regiónu nevyhnutné zabezpečiť politickú stabilitu v Líbyi, ktorá je základným predpokladom zlepšenia hospodárskej a spoločenskej situácie v krajine;

C.  keďže stabilita na juhu Líbye je obzvlášť dôležitá, ak vezmeme do úvahy nestabilnú situáciu jej susediacich krajín, v ktorých prípadne vzbury džihádistov môžu ohroziť oslabené vlády v sahelsko-saharskom regióne;

D.  keďže EÚ by mala aktívnejšie komunikovať o svojom diplomatickom úsilí a svojom rozsiahlom finančnom príspevku zameranom na konsolidáciu bezpečnostnej a sociálno-ekonomickej situácie v Líbyi;

E.  keďže konflikt v Líbyi možno vyriešiť len uceleným, komplexným a inkluzívnym prístupom za účasti všetkých medzinárodných subjektov a zainteresovaných strán vrátane zástupcov rôznych miestnych spoločenstiev, kmeňových náčelníkov a aktivistov občianskej spoločnosti a tým, že bude zabezpečená líbyjská zodpovednosť a jej účasť v mierovom procese;

F.  keďže líbyjská politická dohoda a akčný plán OSN pre Líbyu sú v súčasnosti jediným reálnym rámcom na riešenie tejto krízy;

G.  keďže EÚ diplomatickými opatreniami a konkrétnou pomocou podporuje politický prechod Líbye k stabilnej fungujúcej krajine a napomáha úsilie o mediáciu, ktoré v tomto smere vyvíja OSN;

H.  keďže je nanajvýš dôležité, aby všetky členské štáty vystupovali jednotne, posilnili úsilie EÚ v oblasti mediácie a zdôraznili ústrednú úlohu OSN a akčného plánu OSN; keďže samostatné iniciatívy členských štátov vo všetkých prípadoch sú vítané iba vtedy, ak sú prijaté v európskom rámci a v plnom súlade so zahraničnou politikou EÚ;

I.  keďže opatrenia EÚ v oblasti migrácie prinášajú výsledky, ak zoberieme do úvahy, že počty migrantov na konci roka 2017 klesli v porovnaní s rokom 2016 o jednu tretinu a v prvých mesiacoch roka 2018 sú tieto počty o 50 % nižšie v porovnaní s počtami za rovnaké obdobie minulého roka;

J.  keďže Líbya je kľúčovým tranzitným miestom a miestom, z ktorého sa migranti, osobitne zo subsaharskej Afriky, pokúšajú dostať do Európy; keďže tisíce migrantov a utečencov, ktorí utiekli pred násilím v Líbyi, prišli o život pri pokuse o preplavenie Stredozemného mora s cieľom dostať sa do Európy;

K.  keďže migranti patria k tým, ktorí trpia najviac v dôsledku bezpečnostných problémov v Líbyi, pretože často bývajú obeťou nezákonného násilia, zajatia a zadržiavania zo strany neštátnych subjektov, a sú podrobení vydieraniu, únosom s cieľom získať výpalné a vykorisťovaniu;

L.  keďže rôzne ozbrojené skupiny v krajine svojvoľne zadržali mnoho migrantov, osobitne migrantov zo subsaharskej Afriky;

M.  keďže nútený návrat najmenej 132 Sudáncov, ktorí dostávali pomoc od UNHCR, do Líbye z Nigeru vyvoláva veľké znepokojenie;

N.  keďže problém vnútorne vysídlených osôb je stále aktuálny; keďže tieto osoby sa nachádzajú v situácii, keď sú ohrozené vážnymi nebezpečenstvami, ako napríklad prechodom konfliktných zón, prítomnosťou nášľapných mín a nevybuchnutých zariadení a násilím zo strany rôznych milícií;

O.  keďže Líbya sa stala tranzitnou krajinou pre obchodovanie s ľuďmi; keďže v Líbyi sa stále nachádzajú státisíce migrantov a žiadateľov o azyl rôznych národností, z ktorých mnohí žijú v hrozných podmienkach, a tak predstavujú cieľovú skupinu pre prevádzačov; keďže sa objavili obvinenia z toho, že v Líbyi pretrváva otroctvo;

P.  keďže každodenný život bežných Líbyjčanov charakterizujú stále náročnejšie životné podmienky, ktoré navyše komplikuje kríza krátkodobej likvidity, obmedzenia dodávok vody a časté výpadky energie, ako aj všeobecne katastrofálny stav zdravotníckeho systému tejto krajiny;

Q.  keďže politickú atmosféru v Líbyi charakterizuje hlboká nedôvera medzi hlavnými politickými a vojenskými aktérmi z rôznych regiónov;

R.  keďže medzinárodne uznaná vláda národnej jednoty sa pre svoju vlastnú bezpečnosť v rastúcej miere opiera o viaceré milície; keďže tieto milície získali bezprecedentnú mieru vplyvu nad štátnymi inštitúciami v Tripolise, čím je ohrozená snaha, ktorú vyvíja OSN, o vytvorenie životaschopnejšieho politického rámca v krajine;

S.  keďže krajiny ako Turecko, Katar, Egypt a Spojené arabské emiráty majú značný vplyv na rôzne skupiny bojujúcich frakcií;

T.  keďže subnárodná identita rôznych líbyjských spoločenstiev, kmeňov a etnických skupín odjakživa predstavovala hlboké sociálno-kultúrne tkanivo Líbye a hrala dôležitú úlohu v spoločenskej a politickej dynamike, ako aj v otázkach bezpečnosti krajiny; keďže líbyjská spoločnosť má pevnú tradíciu neformálneho riešenia sporov medzi mestami, kmeňmi a etnickými spoločenstvami;

U.  keďže krajine v súčasnosti chýba jasný a všeobecne akceptovaný legislatívny rámec upravujúci volebný systém; keďže nebola prijatá ústava, v dôsledku čoho sa krajina ocitla bez potrebného právneho rámca na uskutočnenie nových volieb; keďže pretrvávanie aktuálneho stavu beztrestnosti, rozšírenej nezákonnosti a korupcie, postavenie ozbrojených skupín a kmeňové a regionálne napätie v Líbyi prispievajú k ďalšiemu ubúdaniu dôvery v už aj tak slabé verejné a vládne inštitúcie;

V.  keďže Líbya zažíva pretrvávajúci nárast mimosúdnych popráv, mučenia, svojvoľného zadržiavania a nerozlišujúcich útokov na obytné oblasti a infraštruktúru, ako aj zvýšený počet prípadov nenávistných prejavov a výziev k násiliu;

W.  keďže madchalistická salafistická extrémistická skupina je čoraz silnejšia a rastie jej prítomnosť na východe, ako aj na západe Líbye; keďže madchalisti sú proti voľbám a odhodlaní zachovať status quo, úplne odmietajú akýkoľvek model demokracie a sú ťažko ozbrojení, a preto predstavujú konkrétne riziko ďalšieho extrémizmu a násilia v krajine;

X.  keďže v dôsledku zlyhania systému trestného súdnictva sa v krajine rozmáha beztrestnosť a obmedzujú sa možnosti obetí žiadať ochranu a nápravu; keďže vo viacerých regiónoch boli aj v prípadoch, keď sa v reakcii na trestné činy vypracovali policajné správy, uskutočnené len nevýznamné kroky s cieľom začať okamžité, dôsledné, účinné, nestranné a nezávislé vyšetrovanie a potrestať páchateľov; keďže od roku 2011 nebol v Líbyi odsúdený žiadny páchateľ trestného činu patriaci k niektorej ozbrojenej skupine;

Y.  keďže všadeprítomná beztrestnosť závažných porušení ľudských práv v Líbyi naďalej živí špirálu násilia; keďže pokiaľ sa tento problém nebude riadne riešiť, v dôsledku pretrvávajúceho stavu neexistencie právneho štátu bude scenár o mierovom spolužití a boji proti násilnému extrémizmu pre obyvateľov bezvýznamný;

Z.  keďže došlo k únosom alebo ohrozovaniu desiatok politických aktivistov a aktivistov za ľudské práva, pracovníkov médií a iných verejných predstaviteľov; keďže OSN dostala správy o svojvoľnom zadržiavaní, mučení a zlom zaobchádzaní na oboch stranách;

AA.  keďže eskalácia útokov na príslušníkov súdnej moci, miestne organizácie občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a pracovníkov médií, ako aj na utečencov a migrantov, urýchlila zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv pre všetkých civilistov na území Líbye; keďže v dôsledku chýbajúceho právneho štátu a beztrestnosti závažných porušení ľudských práv vrátane mučenia, svojvoľného zadržiavania, mimosúdnych popráv a nerozlišujúcich útokov na civilistov a infraštruktúru sa v krajine naďalej roztáča špirála násilia;

AB.  keďže priepustnosť líbyjských hraníc nabáda na nezákonný cezhraničný obchod; keďže rozšírená prítomnosť ozbrojených skupín v hraničných oblastiach nedávno vyostrila súboje medzi súperiacimi pašeráckymi skupinami o kontrolu a prístup k cezhraničným zdrojom; keďže takzvaní zahraniční bojovníci, ktorí do krajiny prichádzajú, a rôzne zločinecké siete majú naďalej prospech z nekontrolovaného šírenia zbraní;

AC.  keďže politická neistota a nestabilita spôsobili, že Líbya sa stala úrodnou pôdou pre aktivity extrémistických skupín; keďže oblasť Fazzán je štrukturálne nestabilná a z historického hľadiska je tranzitným miestom do Európy pre utečencov a migrantov, ako aj pre pašovanie ropy, zlata, zbraní, drog a obchodovanie s ľuďmi; keďže táto oblasť už od pádu plukovníka Kaddáfího trpí rastúcim etnickým a kmeňovým napätím a bojom o kontrolu nad zdrojmi krajiny; keďže stabilizácia oblasti Fazzán je kľúčom k stabilizácii krajiny ako celku;

AD.  keďže miestne líbyjské orgány majú rozhodujúcu úlohu pri predchádzaní konfliktom a poskytovaní verejných služieb, ktoré obyvatelia nevyhnutne potrebujú;

AE.  keďže mesto Derna sa od 7. mája 2018 stalo cieľom zvyšujúcich sa pozemných, leteckých a delostreleckých útokov; keďže zahynul veľký počet civilného obyvateľstva, zatiaľ čo pomoc a prístup k zdravotníckym službám boli značne obmedzené a humanitárna situácia je dramatická;

AF.  keďže oficiálna delegácia Parlamentu bola na služobnej ceste v Líbyi 20. až 23. mája 2018;

1.  odporúča Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

   a) zabezpečiť čo najväčšiu podporu akčnému plánu OSN pre Líbyu, ktorý v septembri 2017 predložil osobitný zástupca OSN Ghassan Salamé, pre stabilizáciu Líbye a pre politický a inkluzívny proces národného zmierenia, ktorý všetkým líbyjským aktérom vrátane všetkých kmeňových subjektov umožní dosiahnuť stabilnú a dlhodobú politickú dohodu a zároveň venovať náležitú pozornosť zapojeniu žien a menšín; zohľadniť výsledky inkluzívneho konzultačného procesu, ktoré boli predložené na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN 21. mája 2018; dôrazne odsúdiť akýkoľvek pokus o oslabenie mierového procesu pod vedením OSN; pokračovať v úzkej spolupráci s podpornou misiou OSN v Líbyi (UNSMIL);
   b) zintenzívniť svoje diplomatické úsilie o podporu plánu OSN a pomôcť pri konsolidácii líbyjskej vlády v jej úsilí o dosiahnutie politickej zhody, zaručenie bezpečnosti a rozšírenie svojej právomoci na celé územie Líbye nad rámec úzkej územnej kontroly medzinárodne uznanej vlády národnej jednoty, čo je nevyhnutným predpokladom pre inkluzívne politické riešenie, ktorým sa podporuje stabilizácia, rekonštrukcia a zmierenie v krajine, pre budovanie štátu a pre každú mierovú operáciu na základe demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv; zabezpečiť, aby zodpovednosť za stabilizačný proces a rozhodovanie o budúcom usporiadaní štátu mali Líbyjčania; podporovať posilňovanie miestnych mechanizmov a kapacít v krajine s ohľadom na mediáciu, riešenie sporov a prímerie prepojiť ich s akčným plánom OSN ako súčasť koherentného a integrovaného prístupu, ktorý povedie ku konkrétnym a k dlhodobým výsledkom;
   c) v záujme podpory tzv. stretnutí na radnici, ktoré sa konajú vo viacerých mestách pod záštitou OSN, ako účinnej iniciatívy zmierenia s prístupom zdola nahor, ktorej cieľom je podporovať dialóg medzi rôznymi komunitami, a tým konkrétne prispieť k rozvoju udržateľného a trvalého riešenia krízy v Líbyi a napomáhať k vytváraniu pocitu národnej kultúry občianskej angažovanosti;
   d) usilovať sa o prostriedky na podporu budovania inštitúcií, vybudovanie skutočnej občianskej spoločnosti a naštartovanie ekonomiky, ako aj odkloniť sa od neprimerane rozšírených verejných služieb a podporovať trvalo udržateľný rozvoj súkromného sektora, čo je nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobej stability a prosperity v krajine;
   e) podporovať úsilie Líbye pracovať na novom ústavnom usporiadaní, ktoré by malo obsahovať formuláciu o spravodlivom rozdelení ropného bohatstva, ako aj jasnú deľbu úloh a povinností historických regiónov na jednej strane a akejkoľvek celoštátnej vlády na druhej strane; pripomenúť, že táto nová ústava, ktorá by sa mohla inšpirovať prvkami novelizovanej ústavy z roku 1963, by pomohla v úsilí o usporiadanie celoštátnych volieb, ktoré by sa mali konať až po tom, ako sa prijme nová ústava a skutočne sa splnia nevyhnutné podmienky s cieľom zabezpečiť vysokú účasť ako aj verejné uznanie a legitimitu;
   f) ďalej v inštitúciách EÚ uprednostňovať úsilie o to, ako lepšie vyriešiť všetky aspekty krízy v Líbyi a aké nástroje a odvetvia zapojiť, okrem iného aj tým, že sa bude pozornejšie vnímať dynamika na miestnej úrovni, s cieľom zaujať účinný komplexný prístup ku krajine a vo všetkých inštitúciách a členských štátoch preukázať jednotu účelu a iniciatívy, aby sa zaručila ucelenosť opatrení všetkých zúčastnených aktérov ako súčasť širšej regionálnej stratégie;
   g) zvýšiť svoju prítomnosť, viditeľnosť a porozumenie komplexnosti situácie v krajine tým, že sa opätovne zriadi delegácia EÚ v Tripolise a opätovne sa do tejto delegácie presunú stáli pracovníci EÚ;
   h) naďalej zdôrazňovať, že líbyjská kríza sa nedá vyriešiť vojenskou cestou, a zopakovať, že všetky strany a ozbrojené skupiny v Líbyi musia rešpektovať článok 42 líbyjskej politickej dohody, dodržiavať zásady medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, zdržať sa násilných vyjadrení a používania násilia, zložiť zbrane a pristúpiť na mierové riešenie konfliktu, čím sa zabráni ďalším škodám a stratám na životoch; domnieva sa, že cieľom rokovaní by malo byť zjednotenie líbyjských bezpečnostných síl zo všetkých regiónov s cieľom vybudovať národnú bezpečnostnú architektúru, na čele ktorej budú civilné osoby, pod vedením inkluzívnej a medzinárodne uznanej líbyjskej vlády, so zárukami transparentnosti a zodpovednosti a rešpektovania medzinárodných záväzkov Líbye v oblasti ľudských práv, a rokovania by mali viesť aj k podpísaniu protokolu, ktorý bude všetky ozbrojené skupiny zaväzovať k tomu, aby sa zriekli používania sily a násilia, v rámci uceleného a komplexného procesu odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (DDR) zameraného na opätovnú integráciu členov ozbrojených skupín do spoločnosti a na proces reformy sektora bezpečnosti (SSR) vedený podľa schírátskych zásad nediskriminácie a transparentnosti; domnieva sa, že podpísanie takéhoto protokolu by malo umožniť vykonanie mierovej dohody, ktorá by pripravila cestu pre usporiadanie slobodných a spravodlivých volieb, a malo by priniesť hospodárske a finančné stimuly a signatárov podnietiť k úsiliu o vytvorenie nových štátnych inštitúcií;
   i) mať na pamäti potrebu vypracovať špecializované programy na opätovné začlenenie jednotlivcov z milícií, nie skupín, do riadnych bezpečnostných jednotiek, a tým obmedziť roztrieštenú lojálnosť;
   j) podporovať úsilie OSN zamerané na to, aby sa koncom roka 2018 v Líbyi usporiadali voľby, a to až po prijatí novej ústavy; podporovať osobitne úsilie o registráciu voličov, keďže doposiaľ bolo registrovaných iba približne 50 % oprávnených voličov; zabezpečiť, že dohoda o prechodnom usporiadaní bude prijatá pred voľbami, aby sa opäť obnovila dôvera a v dôsledku toho posilnila medzinárodná a vnútroštátna legitimita novej vlády; podporovať, a to aj technickými prostriedkami, proces ustanovenia riadneho ústavného rámca a volebného systému ako celku, pričom európske finančné príspevky budú podmienené prijatím volebného zákona, ktorý bude v čo najväčšom súlade s medzinárodnými zásadami stanovenými Benátskou komisiou;
   k) vyvíjať tlak na tých, ktorí vytvárajú prekážky politickým mierovým rokovaniam, a účinne vynucovať zbrojné embargo OSN uvalené na Líbyu; zvážiť zavedenie nových sankcií pre tých, ktorí podporujú nezákonné obchodovanie s ropou;
   l) zintenzívniť spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a ďalšími subjektmi na mieste s cieľom posilniť súdržnosť a konvergenciu medzinárodnej činnosti; zvýšiť diplomatické úsilie vo vzťahu ku všetkým regionálnym aktérom a susedným krajinám s cieľom zaručiť, aby prispeli k pozitívnemu vyriešeniu krízy v Líbyi v súlade s akčným plánom OSN, ktorý je v súčasnosti jediným možným rámcom pre riešenie tejto krízy; podporiť prebiehajúci proces národnej konferencie v Líbyi s cieľom dosiahnuť dohodu medzi rôznymi líbyjskými stranami o ďalších krokoch k dokončeniu prechodu; odrádzať regionálnych aktérov od uvažovania o akejkoľvek jednostrannej alebo mnohostrannej vojenskej intervencii, ktorej by chýbal akýkoľvek právny základ alebo politický súhlas líbyjskej vlády;
   m) podporiť zapojenie zákonodarcov, sudcov a špecializovaných prokurátorov v Líbyi, ktorí by pomohli pri revízii líbyjských protiteroristických zákonov, a zabezpečiť, aby boli riadne vybavení na vedenie konania a vykonávanie úkonov v prípadoch týkajúcich sa boja proti terorizmu pri dodržovaní zásad právneho štátu;
   n) uvažovať o kríze v Líbyi v širšom regionálnom a celoafrickom kontexte, keďže Líbya má kľúčový význam pre stabilitu severnej Afriky a Sahelu, ako aj stredozemského regiónu; podporovať a uľahčovať spoluprácu Líbye so svojimi susedmi v oblasti Sahelu; zamyslieť sa v rámci tejto reflexie nad tým, ako vplýva situácia v Líbyi na dynamiku a výzvy, ktorým čelí EÚ; vypracovať komplexnú politiku voči Líbyi, ktorá by zohľadňovala regionálnu a celoafrickú perspektívu, ktorá bude zahŕňať širšie politiky rozvoja a bezpečnosti, migračné politiky a ochranu ľudských práv a základných slobôd, ako aj boj proti terorizmu a boj proti otroctvu a vykorisťovaniu; zabezpečiť, aby boli na vykonávanie tejto politiky k dispozícii primerané a dostatočné finančné prostriedky vrátane budúceho viacročného finančného rámca, a to s cieľom priniesť konkrétne výsledky; pokračovať a podľa možnosti zintenzívniť spoluprácu medzi operáciou NATO Sea Guardian a operáciou EUNAVFOR Med Sophia;
   o) zabezpečiť trvalé a aktívne zapojenie do úsilia o boj proti terorizmu a boj proti obchodovaniu s ľuďmi, a to nielen prostredníctvom integrácie spravodajských služieb, finančnej spolupráce a taktickej podpory, ale aj sociálnymi a vzdelávacími programami určenými pre zdravotníctvo a vzdelávanie, ktoré podporujú školenia a zapojenie sociálnych aktérov a hlavných tvorcov verejnej mienky pri boji s násilným extrémizmom a presadzujú myšlienku spolunažívania a mierovej spolupráce;
   p) mať na pamäti, že hoci sila organizácie Dá’iš/IŠ už mohla v Líbyi výrazne poklesnúť, existujú nové formy extrémizmu, ktoré sú v krajine na vzostupe , ako sú napr. madchalisti; pripomínať, že najúčinnejšia odpoveď na prítomnosť ozbrojených radikálov v krajine v konečnom dôsledku spočíva v tom, že sa vytvoria inkluzívne domáce inštitúcie, ktoré budú schopné presadzovať právny štát, poskytovať verejné služby, zaisťovať miestnu bezpečnosť a účinne bojovať so skupinami, ktoré ohrozujú stabilitu tejto krajiny a širšieho regiónu;
   q) v súlade s Parížskym vyhlásením z 25. júla 2017 zabezpečiť účinné využívanie finančných prostriedkov EÚ s cieľom zaručiť medzivládnu koordináciu pri obnovovaní verejnej infraštruktúry prostredníctvom nástrojov stabilizácie EÚ; uprednostňovať financovanie projektov a iniciatív, ktoré podporujú aktérov presadzujúcich zodpovednosť a demokratickú zmenu, ktoré presadzujú dialóg na miestnej úrovni, zmierenie a mechanizmy riešenia konfliktov a ktoré zapájajú ženy a zahŕňajú prácu s mladými ľuďmi s cieľom zabrániť ich účasti na trestnej činnosti, ako napríklad pripájaniu sa k milíciám zapojeným do prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi; naďalej posilňovať občiansku spoločnosť, najmä obhajcov ľudských práv, a podporovať politický proces, bezpečnosť a mediačnú činnosť, predovšetkým prostredníctvom nástroja európskeho susedstva (ENI) a nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); podporovať uplatňovanie zastupiteľskej správy vecí verejných na miestnej a celoštátnej úrovni s cieľom lepšie reagovať na výzvy spojené so zmierením, stabilizáciou a s opätovným obnovením bezpečnosti; zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky z núdzového trustového fondu EÚ poskytovali len vtedy, ak sa zachováva ich pôvodný účel a ak bude vypracovaná aj riadna analýza miestnych orgánov a príjemcov pomoci a následné hodnotenie;
   r) podporovať samosprávy v poskytovaní základných služieb a budovaní miestnej správy; zabezpečiť obyvateľom základnú životnú úroveň, prihliadajúc na to, že pri prenášaní procesu zmierenia na ľudí a v boji proti nelegálnemu obchodovaniu má kľúčový význam bližšie porozumenie miestnemu politickému a hospodárskemu systému; zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ účinne využívali na projekty, ktoré pomôžu obyvateľstvu a občianskej spoločnosti v Líbyi; podporovať komunikáciu medzi organizáciami občianskej spoločnosti a orgánmi miestnej správy;
   s) podporovať také iniciatívy, ako je iniciatíva podporovaná výborom pre zmierenie Misráta-Tawarga, v rámci ktorej dve mestá Misráta a Tawarga dosiahli dohodu na základe doktríny mierového spolunažívania, čím otvorili cestu pre návrat vysídlených obyvateľov z Tawargy do svojho mesta;
   t) ďalej nabádať inštitúcie Líbye, aby sa účinnejšie a transparentnejšie usilovali zlepšovať životné podmienky všetkých Líbyjčanov, okrem iného obnovením prioritných verejných služieb a opätovným vybudovaním verejnej infraštruktúry, aby posilnili správu hospodárskych záležitostí krajiny, vyriešili krízu likvidity a uskutočnili potrebné finančné a hospodárske reformy požadované medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktorých cieľom je podporiť hospodársku obnovu a stabilizáciu; pomôcť krajine pri zavádzaní trhového hospodárstva, z ktorého budú mať prospech všetci Líbyjčania; naliehavo vyzvať líbyjské orgány, aby zaistili, že príjmy z prírodných zdrojov a s nimi súvisiace výhody budú využívané v prospech všetkých obyvateľov, a to aj na miestnej úrovni; vyzvať líbyjské orgány, aby sa zaviazali dodržiavať vysokú úroveň transparentnosti v domácom ťažobnom sektore, a osobitne aby čo najskôr dodržiavali požiadavky iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI); pomôcť líbyjským orgánom v boji proti akejkoľvek nezákonnej činnosti, ktorá brzdí národné hospodárstvo, ako bolo nedávno uvedené v predbežnej správe skupiny expertov zriadenej podľa rezolúcie č. 1973 (2011) o Líbyi;
   u) naďalej dôrazne odsudzovať porušovanie ľudských práv a porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a zvyšovať úsilie o poskytovanie humanitárnej pomoci obyvateľstvu v núdzi a všetkým častiam krajiny, osobitne pokiaľ ide o zariadenia zdravotnej starostlivosti a energetické zariadenia; zvyšovať účinnosť humanitárnej finančnej pomoci a rozširovať podporu humanitárnym organizáciám na mieste a spoluprácu s nimi; odsúdiť početné a stále častejšie pokusy o zužovanie priestoru pre občiansku spoločnosť prostredníctvom represívneho právneho rámca a útokov na obhajcov ľudských práv a súdnictvo; vyzvať AÚ, OSN a EÚ, aby naďalej spolupracovali a prijali prísne opatrenia s cieľom okamžite ukončiť takéto porušovanie ľudských práv; posilňovať občiansku spoločnosť a podporovať rozvoj a nezávislosť miestnych médií;
   v) urýchliť úsilie týkajúce sa mechanizmu UNHCR na núdzovú evakuáciu financovaného z prostriedkov EÚ, ktorý umožnil, aby približne 1 000 najzraniteľnejších utečencov, ktorí potrebovali ochranu, bolo z Líbye evakuovaných; nabádať líbyjských partnerov, aby rozšírili súčasný počet národností, v prípade ktorých Líbya umožňuje, aby s nimi spolupracoval UNHCR;
   w) riešiť otázku neregulárnej migrácie cez Líbyu a z Líbye, so zreteľom na potrebu dlhodobých, účinných a uskutočniteľných riešení, ktoré by mali byť zamerané na základné príčiny migrácie v Afrike v krajinách pôvodu a tranzitu, a vymedziť právny základ pre medzinárodné migračné procesy, ktoré sa v súčasnosti zakladajú na presídľovaní prostredníctvom núdzového tranzitného mechanizmu alebo na priamom presídľovaní; sústrediť úsilie EÚ na ochranu migrantov v Líbyi; pomôcť líbyjským orgánom pri zabezpečovaní návratu vnútorne vysídlených osôb do ich domovov a podporovať miestne komunity pri riešení problémov, pričom sa zabezpečí, aby návrat vnútorne vysídlených osôb nepredstavoval len výmenu peňažných kompenzácií v prospech rôznych milícií za právo na návrat; upozorniť medzinárodné spoločenstvo na potrebu opatrení na riešenie rozvojových, ľudskoprávnych a bezpečnostných výziev v Líbyi a v sahelsko-saharskom regióne vrátane prostriedkov na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu; zabezpečiť, aby opatrenia na boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi neboli prekážkou slobody pohybu s ohľadom na hospodársky rozvoj regiónu;
   x) zintenzívniť spoločné úsilie, ktoré EÚ, Africká únia a OSN vynakladajú na zlepšenie ochrany migrantov a utečencov v Líbyi, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zraniteľným jednotlivcom; dôkladne a bezodkladne vyšetriť tvrdenia o zneužívaní migrantov a utečencov a o neľudskom zaobchádzaní s nimi zo strany zločineckých skupín v Líbyi, ako aj tvrdenia o otroctve; navrhnúť iniciatívy s cieľom zabrániť všetkým takýmto incidentom v budúcnosti; zlepšiť podmienky utečencov a migrantov, ktorí sú umiestnení v zariadeniach určených na zaistenie, a naliehať na líbyjské orgány, aby čo najskôr uzavreli tie zariadenia, v prípade ktorých sa zistilo, že nie sú v súlade s medzinárodnými normami; pokračovať v úsilí o asistované dobrovoľné návraty a presídľovanie, ktoré sa vynakladá v spolupráci s OSN a Africkou úniou, a zintenzívniť ho, zdôrazňujúc v tomto kontexte význam zrušenia líbyjskej požiadavky „výstupných víz“; nabádať líbyjské orgány, aby zastavili svojvoľné zatýkanie a zabránili zatýkaniu zraniteľných osôb, najmä detí; zabezpečiť, aby sa s migrantmi zaobchádzalo v plnom súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, a vyčleniť na tento účel z rozpočtu EÚ potrebné finančné prostriedky; vyzvať Líbyu, aby podpísala a ratifikovala Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho protokol z roku 1967; zabezpečiť, aby sa pomocná hraničná misia Európskej únie (EUBAM) v Líbyi, operácia EUNAVFOR MED SOPHIA a operácia agentúry Frontex Themis spoločne zamerali na to, ako odstrániť nelegálne aktivity vrátane prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi a terorizmu v centrálnom stredozemskom regióne; zabezpečiť, aby EUBAM v súlade so svojím mandátom naďalej aktívne spolupracovala s líbyjskými orgánmi a pomáhala im v prioritných oblastiach týkajúcich sa riadenia hraníc, presadzovania práva a systému trestnej justície v širšom zmysle;
   y) ďalej rozvíjať úsilie zamerané proti všetkým činnostiam prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi na územie Líbye, cez toto územie a z tohto územia, ako aj pri pobreží Líbye, ktoré ohrozujú proces stabilizácie Líbye a predstavujú nebezpečenstvo pre životy tisícov ľudí; v tomto zmysle zabezpečiť, aby EÚ naďalej prispievala k boju proti týmto problémom tým, že pomôže líbyjským partnerom pri vytváraní už dlhšie potrebnej spôsobilosti chrániť pozemné a námorné hranice krajiny a že bude spolupracovať s líbyjskými orgánmi pri zavádzaní komplexnej stratégie riadenia hraníc;
   z) podporiť trvalé riešenie pre viac ako 180 000 vnútorne vysídlených osôb v Líbyi vrátane približne 40 000 bývalých obyvateľov mesta Tawargha, a to prostredníctvom možností presídlenia alebo zaistenia bezpečného návratu do ich domovov a zvýšenia podpory UNHCR a IOM na tento účel;
   aa) zamerať sa na prienik aktivít medzinárodných zločineckých skupín a teroristických skupín prostredníctvom riadneho vyšetrovania, osobitne v prípade obchodovania s ľuďmi a sexuálneho násilia spáchaného v čase konfliktu;
   ab) podporiť spoluprácu s líbyjskou pobrežnou strážou, vďaka ktorej sa v líbyjských pobrežných vodách od januára do konca októbra 2017 podarilo zachrániť takmer 19 000 migrantov; pomôcť líbyjským orgánom pri formálnom oznámení svojej pátracej a záchrannej zóny (SAR), zaviesť systém jasných štandardných operačných postupov na vylodenie a zabezpečiť funkčný monitorovací systém líbyjskej pobrežnej stráže s cieľom vytvoriť jasný a transparentný zoznam všetkých osôb, ktoré vystúpili na líbyjských brehoch, a zabezpečiť, aby bolo o nich riadne postarané v súlade s medzinárodnými humanitárnymi normami; ďalej spolupracovať s líbyjskými orgánmi na zintenzívnení prípravných prác na námornom záchrannom koordinačnom centre v Líbyi s cieľom zvýšiť ich pátraciu a záchrannú spôsobilosť; zabezpečiť pokračovanie špecializovanej odbornej prípravy, ktorú líbyjskej pobrežnej stráži poskytujú IOM a UNHCR v otázke medzinárodnej ochrany, utečeneckého práva a ľudských práv;
   ac) posilniť humanitárnu a civilnú pomoc s cieľom zmierniť kritickú situáciu líbyjského obyvateľstva a naplniť najviac naliehavé potreby tých, ktorí boli konfliktom v Líbyi vážne zasiahnutí, osobitne v najviac dotknutých oblastiach, a byť pripravení reagovať na akékoľvek zhoršenie situácie; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila posilnenie postavenia organizácií občianskej spoločnosti, osobitne ženských skupín, ktoré sa usilujú o nenásilné riešenia viacerých krízových situácií v krajine;
   ad) uvoľniť všetky finančné a ľudské zdroje, ktoré sú potrebné na pomoc utečencom, a poskytovať primeranú humanitárnu pomoc tým, ktorí boli vysídlení, v záujme riešenia humanitárnej krízy v Líbyi, kvôli ktorej boli tisíce ľudí nútené opustiť krajinu;
   ae) zintenzívniť medzinárodné úsilie o rozloženie štruktúr prevádzačstva a sietí obchodovania s ľuďmi a zintenzívniť úsilie v boji proti takejto trestnej činnosti a postaviť páchateľov pred súd; pokračovať v operácii EUNAVFOR MED SOPHIA s cieľom narušiť obchodný model obchodníkov s ľuďmi a pašerákov, rozvinúť kapacity líbyjskej pobrežnej stráže a podporiť vykonávanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN týkajúcich sa zbrojného embarga a nezákonného obchodovania s ropou; naďalej poskytovať podporu pre Líbyu prostredníctvom civilných misií SBOP; zvýšiť kapacity týkajúce sa pátrania a záchrany osôb v núdzi a kapacity, ktoré poskytujú všetky štáty, a uznať podporu, ktorú poskytujú súkromné subjekty a mimovládne organizácie pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine, berúc do úvahy existujúci medzinárodný právny rámec a obavy týkajúce sa bezpečnosti;
   af) opätovne vyjadriť svoju plnú podporu mandátu Medzinárodného trestného súdu (MTS) v prípade prebiehajúceho porušovania ľudských práv v Líbyi, pripomínajúc, že medzinárodné mechanizmy vyvodenia zodpovednosti, ako napríklad MTS a univerzálna súdna právomoc, hrajú dôležitú úlohu pri vykonávaní mierového plánu v rámci, ktorý stanovuje kroky smerom k zodpovednosti a dodržiavaniu ľudských práv v Líbyi; podporiť Medzinárodný trestný súd v jeho úsilí o postavenie páchateľov masových krutostí pred súd; podporiť osobitného zástupcu OSN pre Líbyu v jeho výzve z novembra 2017 medzinárodnému spoločenstvu o pomoc Líbyi pri boji proti beztrestnosti vojnových zločinov a zvažovaní možnosti vytvorenia spoločných tribunálov; vyzvať EÚ a členské štáty na podporu medzinárodných mechanizmov, ktorými sa vnútroštátnemu súdnemu systému poskytnú všetky nevyhnutné prostriedky na začatie vyšetrovania minulých a prebiehajúcich porušení a podporia budúce legitímne líbyjské orgány v tom, aby samy vykonávali túto úlohu; zvážiť možnosť, že prostredníctvom spravodlivých procesov sa dosiahne spravodlivosť pre všetky obete porušovania ľudských práv na území Líbye, čo pripraví cestu k trvalo udržateľnému zmiereniu a mieru;
   ag) vyjadriť obavu zo silnejúcej prítomnosti skupiny Dá’iš a ďalších teroristických skupín v Líbyi, ktorá krajinu destabilizuje a ohrozuje susedné krajiny, ako aj EÚ;
   ah) osobitne vyzvať líbyjské orgány a milície, aby zabezpečili externý prístup do zariadení určených na zaistenie, najmä do tých, ktoré sú určené pre migrantov;
   ai) objasniť situáciu, pokiaľ ide o výplatu akciových dividend, príjmov z dlhopisov a úrokov zo zmrazených aktív Líbyjskej investičnej agentúry v EÚ; vypracovať detailnú správu o celkovej výške čerpaných úrokov z Kaddáfího aktív od ich zmrazenia v roku 2011 a zoznam jednotlivcov a subjektov, ktoré mali z výplaty týchto úrokov prospech; prioritne riešiť obavy týkajúce sa možnej medzery v systéme sankcií EÚ, ktorá je s touto otázkou spojená;
   aj) podporovať projekty zamerané na hospodársky rozvoj v oblasti Fazzán a legálneho hospodárstva prostredníctvom úzkej spolupráce s viacerými obcami, osobitne s tými, ktoré sa nachádzajú v blízkosti migračných trás, a to s cieľom bojovať proti nezákonným aktivitám zločineckých sietí a násilnému extrémizmu teroristických skupín prostredníctvom vytvárania alternatívnych zdrojov príjmu, osobitne pre mladých ľudí;
   ak) pokračovať v embargu na vývoz zbraní do Líbye, a tým predchádzať tomu, aby sa dostali do rúk extrémistov a ozbrojených skupín, čo opäť prispieva k neistote a nestabilite Líbye ako celku;
   al) podniknúť naliehavé diplomatické kroky s cieľom chrániť civilné obyvateľstvo a riešiť humanitárnu situáciu v Derne;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a na informáciu vláde národnej jednoty Líbye.

(1) Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 30.
(2) Ú. v. EÚ C 300, 18.8.2016, s. 21.
(3) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 66.


Výročná správa o fungovaní schengenského priestoru
PDF 184kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o výročnej správe o fungovaní schengenského priestoru (2017/2256(INI))
P8_TA(2018)0228A8-0160/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. septembra 2017 o ochrane a posilňovaní schengenského priestoru (COM(2017)0570),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2016 s názvom Späť k Schengenu – plán (COM(2016)0120),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži(1),

–  so zreteľom na Kódex schengenských hraníc, a najmä na jeho články 14 a 17,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013 , ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (Eurosur)(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0160/2018),

A.  keďže schengenský priestor je jedinečným mechanizmom a jedným z najväčších úspechov Európskej únie a umožňuje voľný pohyb osôb v schengenskom priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach; keďže sa to umožnilo rôznymi kompenzačnými opatreniami, ako je posilnenie výmeny informácií zriadením Schengenského informačného systému (ďalej len „SIS“) a vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu na overenie vykonávania schengenského acquis členskými štátmi a na posilnenie vzájomnej dôvery vo fungovanie schengenského priestoru; keďže vzájomná dôvera si vyžaduje aj solidaritu, bezpečnosť, súdnu a policajnú spoluprácu v trestných veciach, spoločnú ochranu vonkajších hraníc, spoločné migračné, vízové a azylové politiky, ako aj dodržiavanie medzinárodného práva a európskeho práva v tejto oblasti;

B.  keďže v uplynulých rokoch viaceré faktory ovplyvnili fungovanie schengenského priestoru; keďže medzi tieto faktory patrí vplyv medzinárodných pohybov a tokov cestovného ruchu, ktoré boli pôvodnou inšpiráciou právnej úpravy tzv. inteligentných hraníc, ako aj významný počet žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov so súvisiacimi sekundárnymi pohybmi a následné opätovné zavedenie a predĺženie kontrol vnútorných hraníc niektorými členskými štátmi od roku 2014; keďže opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach zrejme súvisí s vnímaním hrozieb pre verejnú politiku a vnútornú bezpečnosť v súvislosti s presunmi ľudí a terorizmom, s množstvom osôb uchádzajúcich sa o medzinárodnú medzinárodnú ochranu a prichádzajúcich neregulárnych migrantov, a nie s primeranými dôkazmi o skutočnej existencii vážnej hrozby alebo skutočným počtom prichádzajúcich osôb; keďže medzi ne patrí aj terorizmus a zvýšené ohrozenie verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti členských štátov;

C.   keďže posilnenie vonkajších hraníc EÚ a zavedenie systematických kontrol príslušných databáz, a to aj pre európskych občanov, boli súčasťou opatrení zavedených s cieľom chrániť schengenský priestor;

D.  keďže niektoré členské štáty reagovali na príchod žiadateľov o azyl a utečencov obnovením kontrol na svojich vnútorných hraniciach kvôli „regulácii“ pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu, a to napriek tomu, že v článku 14 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc sa uvádza, že normálny pohraničný postup sa neuplatňuje na žiadateľov o azyl; keďže je potrebné zaviesť do praxe spravodlivý a solidárny systém rozdelenia zodpovednosti v oblasti posudzovania žiadostí o azyl;

E.  keďže od marca 2016 Komisia navrhuje celý rad opatrení s cieľom obnoviť normálne fungovanie schengenského priestoru; keďže riadne fungovanie schengenského priestoru zatiaľ nebolo znovu obnovené a závisí v prvom rade od členských štátov, od dôvery, ktorú majú voči sebe navzájom, solidarity, ktorú preukazujú pri podpore krajín prvého vstupu, prijatia primeraných opatrení a implementácie týchto opatrení, najmä zo strany členských štátov;

F.  keďže motivovanie členských štátov k tomu, aby prijali cielené opatrenia na obnovenie dobrého fungovania schengenského priestoru závisí najmä od neobnovenia žiadostí o kontroly na hraniciach;

G.  keďže zachovanie kontrol na vnútorných hraniciach v Únii alebo opätovné trvalé obnovenie týchto kontrol v schengenskom priestore má vážny vplyv na životy európskych občanov a všetkých tých, ktorí využívajú zásadu voľného pohybu v rámci EÚ, a výrazne oslabuje dôveru voči európskym inštitúciám a integráciu; keďže zachovanie alebo obnovenie kontroly vnútorných hraníc vedie k priamym prevádzkovým a investičným nákladom pre cezhraničných pracovníkov, turistov, cestných nákladných prepravcov a verejnú správu, čo mrzačí hospodárstva členských štátov; keďže odhady nákladov spojených s obnovením kontrol na hraniciach sa pohybujú od 0,05 mld. EUR po 20 mld. EUR v jednorazových nákladoch s 2 mld. EUR ročných prevádzkových nákladov(4); keďže sa to osobitne dotýka cezhraničných regiónov;

H.  keďže výstavba múrov a uzatvorených úsekov vonkajších aj vnútorných hraníc EÚ rôznymi členskými štátmi sa rozširuje a využíva sa ako prostriedok na odrádzanie od vstupu a tranzitu, a to aj v prípade žiadateľov o azyl na pôde EÚ; pripomína, že podľa organizácie Transnational Institute (TNI) sa odhaduje, že európske krajiny vybudovali viac než 1 200 kilometrov múrov a hraníc s nákladmi aspoň 500 miliónov EUR, a že od roku 2007 do roku 2010 sa z finančných prostriedkov EÚ prispelo na zavedenie 545 systémov dohľadu nad hranicami pokrývajúcich 8 279 km vonkajších hraníc EÚ a zahŕňajúcich 22 347 zariadení na vykonávanie dohľadu;

I.  keďže schengenský priestor sa nachádza na rázcestí a vyžaduje si rozhodné a spoločné kroky s cieľom v plnej miere obnoviť výhody, ktoré poskytuje občanom; keďže si taktiež vyžaduje vzájomnú dôveru, spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi; keďže by nemal existovať politický diskurz, ktorý by obviňoval schengenský systém;

J.  keďže rozširovanie schengenského priestoru zostáva kľúčovým nástrojom rozširovania hospodárskych a sociálnych prínosov vyplývajúcich z práva na voľný pohyb ľudí, služieb, tovaru a kapitálu na novšie členské štáty, podpory súdržnosti a preklenovania rozdielov medzi krajinami a regiónmi; keďže plnohodnotné uplatňovanie schengenského acquis vo všetkých členských štátoch, ktoré splnili kritériá úspešného dokončenia schengenského hodnotiaceho procesu, je zásadné na vytvorenie koordinovaného a spoľahlivého rámca právnej istoty; keďže predseda Komisie pri viacerých príležitostiach ohlásil pripravenosť Rumunska a Bulharska na vstup do schengenského priestoru a zdôraznil ju aj Európsky parlament vo svojej pozícii z 8. júna 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunskej republike(5), ako aj Rada vo svojich záveroch;

K.  keďže pracovná skupina na kontrolu Schengenu pozorne sledovala vykonávanie schengenského acquis prostredníctvom zistení schengenského hodnotiaceho mechanizmu, metodiky posudzovania zraniteľnosti, vypočutí výborov a služobných ciest do členských štátov a tretích krajín; keďže skupina určila opatrenia, ktoré sa vykonali alebo sa vykonajú, závažné nedostatky vo fungovaní schengenského priestoru a nevyhnutné opatrenia, ktoré sa prijmú v budúcnosti;

Kľúčové otázky

Dosiahnutý pokrok pri riešení zistených nedostatkov

1.  poukazuje na to, že zákonodarca EÚ prijal za posledné tri roky niekoľko opatrení, ktoré boli určené na posilnenie integrity schengenského priestoru bez kontrol vnútorných hraníc; víta účinnosť opatrení prijatých na vonkajších hraniciach a vytvorenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž; berie na vedomie úsilie agentúry o vykonávanie nového nariadenia, a to najmä spoločnými operáciami v oblasti hraničného dozoru a návratu a poskytovaním podpory členským štátom, ktoré sú vystavené vyššej miere migrácie, pričom v plnej miere stále rešpektujú základné práva, ako sa stanovuje v nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži; vidí dôležitosť novo zavedeného mechanizmu posudzovania zraniteľnosti pri odhaľovaní nedostatkov na spoločných vonkajších hraniciach a pri predchádzaní krízam; zdôrazňuje spoločné úsilie a spoluprácu medzi agentúrami a inými zainteresovanými stranami pri organizácii prístupu založeného na hotspotoch v oblasti odbornej prípravy;

2.  berie na vedomie kroky, ktoré sa vykonali prostredníctvom zmeny Kódexu schengenských hraníc a zavedenia povinných systematických porovnaní údajov v príslušných databázach na vonkajších hraniach pri vstupe na územie EÚ a pri odchode z tohto územia v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín a občanov EÚ, a zároveň zostáva obozretný, pokiaľ ide o účinky, potrebu a proporcionalitu týchto opatrení na prekračovanie hraníc občanmi EÚ; zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch boli povinné systematické kontroly na vonkajších schengenských hraniciach nahradené cielenými kontrolami vzhľadom na neprimeraný vplyv na tok dopravy; pripomína, že Komisia by mala tieto dôsledky zohľadniť pri vykonávaní hodnotenia ustanoveného v nariadení (EÚ) 2017/458;

3.  víta prebiehajúcu reformu SIS a zavedenie automatizovaného systému identifikácie odtlačkov prstov (AFIS) v rámci platformy SIS II 5. marca 2018 agentúrou eu-LISA, ktorý do systému zavádza schopnosť vyhľadávania biometrických údajov a ktorý prispeje k posilňovaniu boja proti trestnej činnosti a terorizmu;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné lepšie využívať existujúce nástroje, teda maximalizovať prínosy existujúcich systémov a riešiť štrukturálne informačné medzery v plnom súlade s požiadavkami na ochranu údajov a pri rešpektovaní práva na súkromie, zásad nediskriminácie, potrebnosti a proporcionality;

5.  víta prácu, ktorá sa vykonala v oblasti cezhraničnej policajnej a justičnej spolupráce a spolupráce v oblasti presadzovania práva, a činnosť Eurojustu a Europolu v boji proti cezhraničnej a organizovanej trestnej činnosti, obchodovanie s ľuďmi a terorizmu prostredníctvom prostredníctvom spravodajstva, výmeny informácií a spoločných vyšetrovaní;

6.  vyjadruje svoje znepokojenie nad snahami Komisie o vypracovanie koncepcie a stratégie európskeho integrovaného riadenia hraníc (ďalej len „IBM“) na základe toho, čo bolo uverejnené 14. marca 2018, s cieľom dodržať ustanovenia nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži; vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o jej efektívnosť pri stanovovaní cieľov v oblasti európskeho integrovaného riadenia hraníc, a to najmä v rámci posilňovania a uplatňovania základných práv a ostatných zložiek stratégie;

7.  vidí veľký prínos v obnovenom schengenskom hodnotiacom mechanizme, pretože podporuje transparentnosť, vzájomnú dôveru a zodpovednosť medzi členskými štátmi kontrolou spôsobu, akým štáty uplatňujú rôzne oblasti schengenského acquis;

Zistené závažné nedostatky

8.  vyjadruje znepokojenie nad závažnými nedostatkami a slabinami, ktoré sa zistili pomocou schengenského hodnotiaceho mechanizmu a posúdením zraniteľnosti;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad veľmi závažnými nedostatkami pri uplatňovaní schengenského acquis zistenými počas hodnotenia dočasného používania Schengenského informačného systému Spojeným kráľovstvom a v záujme integrity tohto systému vyzýva Radu a Komisiu, aby začali rokovania s Parlamentom o vhodných opatreniach nadväzujúcich na tieto zistenia;

10.  odsudzuje pokračujúce obnovovanie kontrol vnútorných hraníc, keďže to narúša základné zásady schengenského priestoru; zastáva názor, že mnohé predĺženia nie sú v súlade s existujúcimi pravidlami, pokiaľ ide o ich trvanie, potrebu alebo proporcionalitu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty neprijali náležité opatrenia na zabezpečenie spolupráce s inými dotknutými členskými štátmi s cieľom minimalizovať účinky týchto opatrení, ani neposkytli dostatočné odôvodnenie takýchto kontrol ani dostatok informácií o ich výsledkoch, čo sťažuje Komisii vykonanie analýzy a Európskemu parlamentu uskutočnenie kontroly; vyjadruje poľutovanie nad praxou členských štátov, ktoré umelo menia právny základ s cieľom dosiahnuť nové predĺženie hraničných kontrol nad rámec maximálneho možného obdobia za rovnakých skutkových okolností; domnieva sa, že hospodárske, politické a sociálne dôsledky tejto praxe nepriaznivo ovplyvňujú jednotu schengenského priestoru a majú škodlivý dosah na prosperitu európskych občanov a na zásadu voľného pohybu; opakuje, že zákonodarca Únie prijal za posledné tri roky mnoho opatrení na posilnenie vonkajších hraníc a kontroly vonkajších hraníc; zdôrazňuje, že nedošlo k príslušnej reakcii v oblasti odstránenia kontroly vnútorných hraníc;

11.  zdôrazňuje, že opätovné zavedenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach sa ukázalo ako omnoho ľahšie než odstránenie tejto kontroly vnútorných hraníc po jej opätovnom zavedení;

12.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným vykonávaním v niektorých oblastiach právnych predpisov, ktoré upravujú určité hľadiská kontroly vonkajších hraníc, ako je systematické nahliadanie do databáz pri hraničných kontrolách a dôsledná kontrola požadovaných podmienok vstupu; je tiež znepokojený občasnou nedostupnosťou niektorých databáz ako SIS a VIS na niektorých hraničných priechodoch; konštatuje, že v mnohých členských štátoch je bežné, že pri vytváraní národných koordinačných centier sa jednoznačne nedodržiava nariadenie o európskom systéme hraničného dozoru (Eurosur); opätovne zdôrazňuje, že aby boli právne predpisy týkajúce sa vnútorných a vonkajších hraníc efektívne, je zásadné, aby členské štáty riadne vykonávali opatrenia dohodnuté na úrovni Únie;

13.  pripomína, že členské štáty majú k dispozícii iné nástroje než kontrolu vnútorných hraníc, a to vrátane – Komisiou odporúčaných – cielených policajných kontrol, ak cieľom týchto kontrol nie je kontrola hraníc, ak sú založené na všeobecných policajných informáciách alebo skúsenostiach v oblasti možného ohrozenia verejnej bezpečnosti a ich zámerom je predovšetkým bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti, a ak sú pripravené a realizované spôsobom, ktorý je jednoznačne odlišný od systematických kontrol osôb na vonkajších hraniciach; pripomína, že takéto kontroly môžu byť efektívnejšie než kontroly na vnútorných hraniciach, a to najmä kvôli tomu, že sú pružnejšie a možno ich ľahšie prispôsobiť vývoju rizík;

14.  pripomína, že neohlásené návštevy na mieste na účely hodnotenia schengenského systému možno uskutočniť na vnútorných hraniciach bez toho, aby sa vopred oznámili dotknutému členskému štátu;

15.  odsudzuje výstavbu fyzických bariér vrátane plotov medzi členskými štátmi, a pripomína svoje pochybnosti o zlučiteľnosti takýchto opatrení s Kódexom schengenských hraníc; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila existujúcu a budúcu výstavbu a aby o tom informovala Európsky parlament;

16.  uznáva návrh na zmenu Kódexu schengenských hraníc ako súčasť úsilia o obnovenie normálneho fungovania schengenského priestoru, pokiaľ ide o pravidlá uplatniteľné na dočasné obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť jasné pravidlá a že tieto zmeny by mali iba odrážať nové výzvy a rozptyľovať hrozby pre vnútornú bezpečnosť, a nie pobádať k opätovnému zavádzaniu kontrol na vnútorných hraniciach; pripomína, že akékoľvek zmeny by nemali predstavovať ďalší spôsob predĺženia kontrol vnútorných hraníc; je v tomto smere znepokojený Komisiou predloženým návrhom na obnovenie kontroly vnútorných hraníc, ktorý je založený na posúdení „vnímaného rizika“ namiesto presných a pevných dôkazov o existencii skutočnej hrozby, a tým, že navrhované posúdenie uvedených rizík by bolo v celom rozsahu zverené štátu, ktorý kontroly na hraniciach obnovuje; domnieva sa, že tieto kroky by sa mali vykonávať opatrne, aby sa nespôsobilo nenapraviteľné poškodenie základnej myšlienky voľného pohybu, a predovšetkým by sa mali zaviesť zásadné procesné záruky na zachovanie striktného dočasného obmedzenia v oblasti obnovenia kontrol vnútorných hraníc;

17.  zdôrazňuje, že ďalšie predĺženie existujúcej kontroly vnútorných hraníc, alebo jej obnovenie na iných miestach, by pre EÚ ako celok znamenalo výrazné hospodárske náklady a závažne poškodilo jednotný trh;

Opatrenia, ktoré treba prijať

18.  zdôrazňuje naliehavú potrebu bezodkladne riešiť zistené závažné nedostatky s cieľom vrátiť sa k normálnemu fungovaniu schengenského priestoru bez kontrol vnútorných hraníc;

19.  vyzýva všetky členské štáty, aby v plnej miere vykonávali platné právne predpisy, a vyzýva Komisiu, aby podnikla rozhodné kroky v prípade porušovania spoločne dohodnutých pravidiel uložením primeraných a potrebných opatrení voči príslušným členským štátom s cieľom chrániť záujmy iných členských štátov a Únie ako celku, a to vrátane konaní o porušení právnych predpisov;

20.  zdôrazňuje význam reformy a prispôsobenia SIS s cieľom urýchlene čeliť novým výzvam, najmä pokiaľ ide o ochranu detí, ktorým hrozí nebezpečenstvo, a nezvestných detí, okamžitú a povinnú výmenu informácií o terorizme, pričom sa bude dodržiavať súlad so základnými právami občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín a budú sa podporovať záruky týkajúce sa ochrany údajov a súkromia, a v súvislosti s povinnou výmenou informácií týkajúcich sa rozhodnutí o návrate; zdôrazňuje, že takáto reforma nesmie oslabiť zásady nutnosti a proporcionality; zdôrazňuje, že ak má systém fungovať riadne, musia si výstražné oznámenia vyžadovať prijatie krokov a mali by odôvodňovať ich začlenenie do systému; zdôrazňuje predpokladaný výrazný nárast objemu činnosti útvaru pre riešenie žiadostí o doplňujúce informácie k národným záznamom (SIRENE) a vyzýva členské štáty, aby posilnili prostriedky, ktoré má k dispozícii, zabezpečením primeraných finančných a ľudských zdrojov na plnenie jeho nových úloh;

21.  zdôrazňuje kritickú povahu zistení o mechanizme schengenského hodnotenia a vyzýva členské štáty, aby primerane vykonávali odporúčania, ktoré sú im adresované; zdôrazňuje tiež posúdenie zraniteľnosti a vyzýva členské štáty, aby konali na základe odporúčaní Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž;

22.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila komplexnú výročnú správu o hodnoteniach vykonaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1053/2013;

23.  rozhodne trvá na tom, že Komisia nesmie obnovovať žiadosti o výnimky zo schengenského režimu, ak dotknutý členský štát nezaviedol do praxe odporúčania, ktoré mu boli adresované v rámci mechanizmu schengenského hodnotenia;

24.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty vrátane tých, ktoré nemajú vonkajšie pozemné hranice, by mali vynaložiť maximálne úsilie o zaistenie vysokej úrovne kontroly na svojich vonkajších hraniciach vyčlenením dostatočných zdrojov, a to zabezpečením zamestnancov, vybavenia a odborných znalostí, aby sa zaistilo striktné dodržiavanie základných práv, a to aj v záležitostiach súvisiacich s medzinárodnou ochranou a zákazom vyhostenia alebo vrátenia (non-refoulement), zriadením potrebnej štruktúry velenia a riadenia a sformulovaním aktuálnych analýz rizika v súlade s nariadením o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži pre všetky úrovne riadenia v záujme uľahčenia účinných operácií, a poskytli primerané infraštruktúry na bezpečné, usporiadané a plynulé prekračovanie hraníc;

25.  domnieva sa, že v súvislosti s prípadnou revíziou mechanizmu schengenského hodnotenia by sa mal každý návrh zaoberať veľkými oneskoreniami, a to od kontrol na mieste až po vykonávacie rozhodnutia a akčné plány, a mal by uľahčiť urýchlené prijímanie nápravných opatrení členskými štátmi; zastáva názor, že hodnota neohlásených návštev na mieste v rámci mechanizmu schengenského hodnotenia by sa mohla zvýšiť, ak by sa tieto kontroly uskutočňovali skutočne bez ohlásenia (a neohlasovali by sa 24 hodín vopred);

26.  pripomína, že Európsky parlament by mal byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný o každom návrhu na zmenu alebo nahradenie mechanizmu schengenského hodnotenia; poznamenáva, že Komisia by mala vykonať revíziu fungovania mechanizmu schengenského hodnotenia do 6 mesiacov od prijatia všetkých hodnotiacich správ týkajúcich sa hodnotení, na ktoré sa vzťahuje prvý viacročný program hodnotenia, a predložiť ju Európskemu parlamentu;

27.  trvá na tom, aby sa schengenský hodnotiaci mechanizmus rozvíjal spolu s nástrojom na posudzovanie zraniteľnosti nástroja spôsobom, ktorým sa zabráni nepredvídaným zlyhaniam v celkovom riadení vonkajších hraníc, zlepší sa dodržiavanie schengenského acquis a základných práv, a to vrátane dodržiavania Ženevského dohovoru podpísaného všetkými členskými štátmi, a uľahčí sa dôkladná kontrola a transparentnosť medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami, najmä Európskym parlamentom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje na vykonávanie a kontrolu schengenských hodnotení a posúdení zraniteľnosti; vyzýva Komisiu, aby usporiadala návštevy na mieste na vnútorných hraniciach, ktoré budú skutočne neohlásené, a posúdila povahu a dosah opatrení;

28.  vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby zlepšili zhromažďovanie informácií a štatistických údajov týkajúcich sa vnútroštátneho riadenia zdrojov a spôsobilostí súvisiacich s kontrolou hraníc; vyzýva členské štáty, aby včas sprístupnili všetky potrebné informácie mechanizmu na posúdenie zraniteľnosti;

29.  vyzýva členské štáty, najmä tie, ktorých sa to priamo týka, aby vypracovali a dostatočne preskúšali nevyhnutné pohotovostné plány na zmiernenie situácií vyššej úrovne migrácie a tiež aby zlepšili svoje registračné a ubytovacie kapacity v prípade, že dochádza k takýmto situáciám; vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje spôsobilosti na odhaľovanie podvodov týkajúcich sa dokladov a neregulárnych vstupov, pričom by mali v plnej miere dodržiavať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia (non-refoulement) a základné práva; žiada, aby sa vyvinulo významné úsilie v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi a terorizmu, a to najmä s cieľom presnejšie identifikovať zločinecké organizácie a ich financovanie;

30.  zdôrazňuje, že legálny a bezpečný prístup do EÚ, a to aj na vonkajšie hranice schengenského priestoru, prispeje k celkovej stabilite schengenského priestoru;

31.  považuje súčasný stav vykonávania stratégie integrovaného riadenia hraníc za nedostatočný; žiada, aby Komisia a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž podporovali členské štáty v ich úsilí o splnenie požiadaviek stanovených v nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a v primeranom čase začali v členských štátoch vykonávať tematické hodnotenia týkajúce sa IBM; vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje riadenie hraníc s koncepciou IBM prostredníctvom komplexného prístupu k riadeniu hraníc na základe jeho základných zásad, a to najmä tým, že sa zaručí úplné dodržiavanie základných práv s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny a maloleté osoby vo všetkých činnostiach v oblasti riadenia hraníc a návratu vrátane dodržiavania zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť úplné vykonávanie stratégie integrovaného riadenia hraníc na európskej a vnútroštátnej úrovni a súlad s medzinárodnými dohovormi, a tým posilniť riadenie vonkajších hraníc a zároveň dodržiavať základné práva;

32.  trvá na potrebe urýchleného zavedenia plnohodnotnej stratégie integrovaného riadenia hraníc, ako bolo dohodnuté medzi inštitúciami, na technickej a operačnej stratégii zo strany Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a príslušných vnútroštátnych stratégií členských štátov; plne si uvedomuje nejednotnosť pri vykonávaní stratégie IBM v členských štátoch a zdôrazňuje, že úplné vykonanie stratégie IBM vo všetkých členských štátoch je nevyhnutné na riadne fungovanie schengenského priestoru;

33.  vyzýva Komisiu, aby prijala legislatívny návrh na zmenu nariadenia o systéme Eurosur vo svetle výrazných nedostatkov, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní súčasného nariadenia, a domnieva sa, že takýto návrh by mal podporovať väčšie využívanie systému Eurosur na angažovanosť a pomoc pri výmene informácií, analýze rizika a v oblasti pátracích a záchranných operácií;

34.  opakuje, že Európsky parlament podporuje okamžité pripojenie Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru a pripojenie Chorvátska ihneď po tom, ako splní kritériá pripojenia; vyzýva Radu, aby schválila pristúpenie Bulharska a Rumunska ako plnoprávnych členov schengenského priestoru;

Ďalšie otázky, ktoré majú vplyv na Schengen

35.  zdôrazňuje, že súčasný stav schengenského priestoru a pretrvávanie kontrol vnútorných hraníc sú javy, ktoré nie sú primárne spôsobené problémami v štruktúre a v pravidlách samotného schengenského priestoru, ale skôr súvisiacimi oblasťami acquis, ako sú nedostatky v oblasti spoločného európskeho azylového systému vrátane nedostatku politickej vôle, solidarity a deľby zodpovednosti, dublinského nariadenia a v oblasti kontroly vonkajších hraníc;

Dosiahnutý pokrok pri riešení zistených nedostatkov

36.  zdôrazňuje opatrenia v oblasti podpory a budovania kapacít prijaté na riešenie hlavných príčin neregulárnej migrácie a na zlepšenie životných podmienok v krajinách pôvodu;

37.  domnieva sa, že spolupráca s tretími krajinami je jedným z prvkov zmierňovania okolností vedúcich k nútenej a nelegálnej migrácii; zdôrazňuje komplexnú povahu opatrení potrebných na dosiahnutie požadovaných cieľov;

Zistené závažné nedostatky

38.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v posledných rokoch bolo v Stredozemnom mori mnoho osôb nahlásených ako mŕtvych alebo nezvestných; okrem toho zdôrazňuje, že pátracia a záchranná činnosť je zložkou európskeho integrovaného riadenia hraníc, ako je vymedzené v nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži; zastáva názor, že trvalá, rázna a účinná reakcia zo strany Únie v rámci pátracích a záchranných operácií na mori má kľúčový význam pri predchádzaní stratám na životoch na mori; považuje za nevyhnutné, aby primerané aspekty a spôsobilosti námorných pátracích a záchranných operácií boli začlenené do každého plánovania operácií pohraničného dohľadu na námorných hraniciach a do vykonávania týchto operácií Európskej agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ako sa ustanovuje v nariadení (EÚ) č. 656/2014;

39.  vyjadruje vážne znepokojenie nad vykonávaním nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty dodržiavali požiadavky stanovené v nariadení, najmä pokiaľ ide o záväzky týkajúce sa poskytnutia dostatku ľudských zdrojov a technického vybavenia na spoločné operácie aj do rezervy vybavenia pre rýchly zásah a vyčlenenia primeraných zdrojov na vykonávanie posúdení zraniteľnosti; vyjadruje znepokojenie nad zdrojmi a finančným plánovaním Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a nad odhadmi, z ktorých vychádza financovanie operácií a príspevky požadované od členských štátov; vyzýva členské štáty, aby pre príslušníkov vnútroštátnej pohraničnej stráže zabezpečili vhodnú odbornú prípravu v oblasti základných práv;

40.  domnieva sa, že spolupráca na vnútroštátnej úrovni medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva, armádou, pohraničnou strážou, colnou správou a námornými pátracími a záchrannými orgánmi je často neprimeraná, čoho dôsledkom je fragmentované situačné povedomie a nízka účinnosť; konštatuje, že absencia štruktúr spolupráce môže viesť k neúčinnosti a/alebo neprimeraným opatreniam; pripomína, že žiadne množstvo dobre mienených opatrení na úrovni Únie nemôže nahradiť absenciu vnútornej spolupráce medzi relevantnými orgánmi členských štátov;

41.  berie na vedomie vytvorenie ďalších rozsiahlych informačných systémov a cieľ zlepšenia ich interoperability pri súčasnom zachovaní nevyhnutných záruk vrátane ochrany údajov a súkromia;

42.  domnieva sa, že práce na návrhoch na interoperabilitu informačných systémov by mali byť príležitosťou zlepšiť a čiastočne zharmonizovať vnútroštátne informačné systémy a vnútroštátnu infraštruktúru na hraničných priechodoch;

Opatrenia, ktoré treba prijať

43.  nabáda agentúry a členské štáty, aby pokračovali vo vykonávaní viacúčelových operácií, a aby zaistili prijatie náležitých krokov na začlenenie námorného pátrania a záchrany do rozsahu operácií prostredníctvom vhodných aktív a ľudských zdrojov; nabáda agentúru, aby zabezpečila vykonávanie mechanizmu na podávanie sťažností a súvisiace zdroje a zamestnancov na podporu pracovníka pre základné práva;

44.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchle a účinné postupy návratu, plne rešpektujúce základné práva a ľudské a dôstojné podmienky po vydaní rozhodnutia o návrate;

45.   poznamenáva, že členské štáty majú možnosť, ktorú ponúka smernica 2001/40/ES, a uznávali a vykonávali rozhodnutia o návrate prijaté iným členským štátom namiesto prijímania nového rozhodnutia o návrate alebo o odovzdaní neregulárneho migranta do prvého členského štátu, ktorý rozhodnutie vydal;

46.  vyzýva členské štáty, aby vykonali konkrétne kroky na zabezpečenie primeranej infraštruktúry, bývania a životných podmienok pre všetkých žiadateľov o azyl, najmä s prihliadnutím na potreby maloletých osôb bez sprievodu a rodiny s maloletými osobami, ako aj žien v situácii zraniteľnosti; vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje väzenské zariadenia do súladu s požiadavkami medzinárodných osvedčených postupov a normami a dohovormi v oblasti ľudských práv, ktoré spĺňajú kapacitu dopytu, pričom budú mať na pamäti, že zaistenie je krajným opatrením a nie je v najlepšom záujme dieťaťa, a aby zvýšili používanie alternatívnych opatrení namiesto zaistenia; vyzýva členské štáty, aby splnili svoje záväzky v oblasti premiestňovania dohodnuté Európskou radou v septembri 2015 a opätovne potvrdené Súdnym dvorom Európskej Únie v septembri 2017, a to v záujme obnovenia poriadku v oblasti zvládania migrácie a podpory solidarity a spolupráce v rámci EÚ;

47.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili nezávislosť vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov, a to poskytnutím dostatočných finančných prostriedkov a zamestnancov na plnenie ich úloh, ktorých počet rastie; vyzýva nezávislé kontrolné orgány členských štátov, aby zabezpečili potrebné audity informačných systémov a ich používania; vyzýva členské štáty, aby zaviedli ustanovenia umožňujúce uplatňovanie práv dotknutých osôb na podanie sťažností a vyžiadanie si osobných údajov a zvýšili informovanosť verejnosti o informačných systémoch;

48.  trvá na tom, aby Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž vykonávala viacúčelové operácie s cieľom reagovať na potrebu prítomnosti námorných pátracích a záchranných prostriedkov (ako je ustanovené v nariadení (EÚ) č. 656/2014) v príslušných oblastiach; pripomína, že vnútroštátne orgány pohraničnej stráže musia tiež poskytnúť dostatočné zdroje na operácie agentúry, najmä na pátracie a záchranné operácie; zdôrazňuje, že kontrolu hraníc by mal vykonávať vyškolený príslušník pohraničnej stráže alebo by mala prebiehať pod prísnym dohľadom príslušného orgánu;

49.  konštatuje, že Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž má širší mandát ktorý môže využiť na to, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri podpore členských štátov v koordinovaných návratových operáciách;

50.  vyzýva členské štáty, aby ďalej rozvíjali vzájomnú cezhraničnú policajnú spoluprácu prostredníctvom spoločného posudzovania hrozieb, analýzy rizika a hliadok; požaduje úplné vykonávanie Prümského dohovoru a rozhodnutia Rady 2008/615/SVV, a pripojenie sa k európskemu modelu výmeny informácií a k švédskej iniciatíve; vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje vnútroštátne štruktúry spolupráce v oblasti presadzovania práva a spoločného využívania informácií a skvalitnili praktickú spoluprácu, najmä so susednými členskými štátmi;

51.  pripomína vysokú prioritu pripisovanú reforme spoločného európskeho azylového systému (CEAS) ako súčasť celostného prístupu k riešeniu výziev v súvislosti s politikami týkajúcimi sa utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov a migračnej agendy Komisie; pripomína, že Európsky parlament opakovane uviedol, že otvorenie legálnych ciest pre migrantov a utečencov je najlepším spôsobom boja proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, a teda aj proti takzvanej neregulárnej migrácii; vyzýva Radu, aby urýchlene nasledovala Európsky parlament a prijala mandát na rokovania o každom návrhu v tomto smere, najmä pokiaľ ide o dublinské nariadenie; zdôrazňuje, že nová agentúra pre azyl ešte nebola schválená, a naliehavo žiada Radu, aby tento spis odblokovala, keďže ide o naliehavú záležitosť;

52.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť zabezpečenie preukazov totožnosti vydávaných členskými štátmi občanom EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla štandardy pre bezpečnostné a biometrické prvky vtelené do preukazov totožnosti, ako to už je v prípade pasov;

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, národným parlamentom členských štátov a Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

(1) Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(3) Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 11.
(4) Wouter van Ballegooij, Náklady na zrušenie Schengenu: Aspekty občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných záležitostí (The Cost of Non-Schengen: Civil Liberties, Justice and Home Affairs aspects), Správa o nákladoch v prípade nekonaní na úrovni EÚ, oddelenie posudzovania európskej pridanej hodnoty, 2016, s. 32.
(5) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 160.


Minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov
PDF 205kWORD 67k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o vykonávaní smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (2016/2328(INI))
P8_TA(2018)0229A8-0168/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 8, 10, 18, 19,21 79 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na články 3, 6, 20, 21, 23, 24, 41, 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o základných zásadách spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužitia právomoci, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 29. novembra 1985,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na rozhodnutia Rady (EÚ) 2017/865(1) a (EÚ) 2017/866(2) z 11. mája 2017 o podpísaní Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom CM/Rec(2006)8 zo 14. júna 2006 o pomoci obetiam trestných činov,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom CM/Rec(2010)5 z 31. marca 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity,

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí trestných činov v trestnom konaní(3),

–  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2013 o boji proti trestným činom z nenávisti v EÚ a z 5. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2017 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii(12),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov(13),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Ako môžu EÚ a členské štáty lepšie pomáhať obetiam terorizmu?, ktorú v septembri 2017 uverejnila tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci,

–  so zreteľom na prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „agentúra FRA“) s názvom Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie, ktorý bol uverejnený v decembri 2017,

–   so zreteľom na štúdiu agentúry FRA s názvom Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí – hľadiská a skúsenosti detí, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní ako obete, svedkovia alebo strany v deviatich členských štátoch EÚ, ktorá bola uverejnená vo februári 2017,

–  so zreteľom na správu agentúry FRA o základných právach za rok 2017, ktorá bola uverejnená v máji 2017,

–  so zreteľom na správu agentúry FRA o základných právach za rok 2016, ktorá bola uverejnená v máji 2016,

–  so zreteľom na štúdiu agentúry FRA s názvom Obete trestných činov v EÚ: rozsah a povaha podpory obetiam, ktorá bola uverejnená v januári 2015,

–  so zreteľom na štúdiu agentúry FRA s názvom Závažné pracovné vykorisťovanie: pracovníci pohybujúci sa v rámci EÚ alebo sťahujúci sa do EÚ, ktorá bola uverejnená v júni 2015,

–  so zreteľom na správu agentúry FRA s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum, ktorá bola uverejnená v marci 2014,

–  so zreteľom na správu o projekte IVOR s názvom Vykonávanie reformy systému trestnej justície v EÚ zameranej na obete, ktorá bola uverejnená 6. mája 2016,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) s názvom Analýza smernice o právach obetí z rodovej perspektívy,

–  so zreteľom na zásady z Jogjakarty plus 10 prijaté 10. novembra 2017 (Zásady a povinnosti štátu pri uplatňovaní medzinárodného práva v oblasti ľudských práv so zreteľom na sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rodové vyjadrenie a pohlavné znaky),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu(14) v mene Európskej únie,

–  so zreteľom na posúdenie vykonávania smernice 2012/29/EÚ, ktoré vypracovalo oddelenie pre posudzovanie ex post výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0168/2018),

A.  keďže cieľom smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov („smernica o právach obetí“) je, aby obeť trestného činu stála v centre systému trestnej justície a zameriava sa na posilnenie práv obetí trestných činov, aby sa každej obeti poskytovala rovnaká úroveň práv bez ohľadu na to, kde k porušeniu jej práva došlo, jej štátnu príslušnosť alebo pobytový status;

B.  keďže k septembru 2017 transponovalo smernicu o právach obetí do svojich vnútroštátnych právnych predpisov 23 z 27 členských štátov; keďže Komisia začala 16 postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom, ktoré v praxi stále nezabezpečili úplný súlad; keďže smernicou sa umožnilo začať pokrok pri zaobchádzaní s obeťami trestných činov v inom členskom štáte; keďže v cezhraničných prípadoch pretrvávajú nedostatky;

C.  keďže na úrovni EÚ existujú jednotné normy a nástroje s cieľom zlepšiť život občanov EÚ, avšak s obeťami trestných činov sa v každej krajine stále zaobchádza rozdielne;

D.  keďže napriek mnohým zmenám zavedeným v členských štátoch sú si obete často málo vedomé svojich práv, čo oslabuje účinnosť smernice o právach obetí v praxi, a najmä požiadavku na prístup k informáciám;

E.  keďže okrem právnej podpory rozdeľujú skupiny na podporu obetí potreby obetí do štyroch kategórií: právo na spravodlivosť, dôstojnosť, pravdu a pamäť, pričom právo na pamäť predstavuje bezpodmienečné odsúdenie terorizmu;

F.  keďže v niektorých členských štátoch je nedostatok služieb na podporu obetí a ich koordináciu na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, čo obetiam sťažuje prístup k existujúcim podporným službám;

G.  keďže útočiská, centrá a linky pomoci pre ženy sú hlavnými agentúrami na podporu žien, ktoré sa stali obeťami násilia, a ich detí; keďže v Európe je nedostatok útočísk a stredísk pre ženy; keďže je naliehavo potrebných viac útočísk pre ženy, keďže poskytujú bezpečie, ubytovanie, poradenstvo a podporu ženám, ktoré prežili domáce násilie, a ich deťom; keďže nedostatok útočísk pre ženy môže predstavovať ohrozenie života;

H.   keďže v prípadoch, ak by k teroristickému útoku došlo v jednom členskom štáte a obeť má pobyt v inom členskom štáte, by oba členské štáty mali úzko spolupracovať s cieľom uľahčiť pomoc pre obete;

I.  keďže ak by orgány verejnej správy a vnútroštátne inštitúcie podnikli účinné a ochranné opatrenia na pomoc obetiam, občania by podporovali inštitúcie a dôverovali by im, čo by posilnilo ich renomé;

J.  keďže do kontaktu s obeťami, najmä rodovo motivovaného násilia, prichádza široká škála odborných zdravotníckych pracovníkov, a často sú prvými osobami, ktoré sa od obetí dozvedia o trestnom čine; keďže z dôkazov vyplýva, že zdravotnícki pracovníci, napríklad lekári a iní klinickí odborníci, získali obmedzenú odbornú prípravu na to, aby mohli účinne reagovať na rodovo motivované násilie;

K.  keďže ženy, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, vždy potrebujú osobitnú podporu a ochranu vzhľadom na svoju osobitnú zraniteľnosť voči sekundárnej a opakovanej viktimizácii;

L.  keďže v EÚ pretrváva systematicky nízka úroveň nahlasovania prípadov alebo páchateľov násilia, najmä v prípadoch týkajúcich sa menšín, migrantov, osôb v závislom alebo neistom postavení, pokiaľ ide o právo na pobyt, osôb LGBTI, antisemitských trestných činov, sexuálneho zneužívania detí, domáceho a rodovo motivovaného násilia a obchodovania s ľuďmi a obetí nútenej práce; keďže približne dve tretiny žien, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, ho neohlásili orgánom zo strachu z odvetných opatrení, rozpakov a sociálnej stigmy;

M.  keďže trestné činy páchané z nenávisti voči LGBTI osobám sú realitou v celej EÚ; keďže tieto trestné činy sú veľmi málo nahlasované, a teda nie sú rešpektované práva obetí;

N.  keďže v štúdii agentúry FRA s názvom Zviditeľnenie trestných činov z nenávisti v Európskej únii: uznanie práv obetí sa uvádza, že štatút prisťahovalca zvyšuje riziko trestnej viktimizácie nezávisle od ďalších známych rizikových faktorov;

O.  keďže počet rasovo motivovaných trestných činov z nenávisti voči migrantom a žiadateľom o azyl sa vo všetkých členských štátoch zvýšil; keďže len veľmi málo páchateľov týchto trestných činov bude postavených pred súd;

P.  keďže hoci sa podľa článku 1 smernice poskytujú všetkým obetiam trestných činov rovnaké práva bez diskriminácie, v skutočnosti väčšina členských štátov nezaviedla politiky ani procesy, ktoré by zabezpečili, aby obete bez dokladov mohli bezpečne nahlasovať závažné pracovné vykorisťovanie, rodovo motivované násilie a iné formy zneužívania bez toho, aby im hrozili imigračné sankcie; keďže táto skutočnosť neprimerane ovplyvňuje ženy a dievčatá, ktoré sú takisto väčšmi vystavené obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu; keďže v prieskume agentúry FRA s názvom Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie sa uvádza, že iba jeden z ôsmich respondentov ohlásil alebo podal sťažnosť na najnovší prípad diskriminácie, ktorej bol vystavený z dôvodu svojho etnického alebo prisťahovaleckého pôvodu;

Q.  keďže v článku 1 smernice sa uvádza, že práva stanovené v tejto smernici sa nediskriminačným spôsobom vzťahujú na obete, a to aj vo vzťahu k ich pobytovému statusu;

R.  keďže v rámci kampane #MeToo bolo zdôraznené, že justičný systém primerane nezabezpečuje spravodlivosť a ochranu ženám a dievčatám a že obete rodovo motivovaného násilia preto nedostávajú potrebnú podporu;

S.  keďže ratifikácia a úplné vykonávanie Istanbulského dohovoru poskytujú ucelený európsky právny rámec na prevenciu a boj proti násiliu voči ženám a na ochranu obetí tohto násilia; keďže vymedzenie pojmu rodovo motivovaného násilia by malo byť založené na Istanbulskom dohovore a takisto by malo uznať štrukturálnu povahu násilia páchaného na ženách a iných foriem rodovo motivovaného násilia a ich prepojenia na nerovnosť medzi ženami a mužmi, ktorá v spoločnosti stále pretrváva; keďže násilie vyskytujúce sa v úzkom vzťahu treba vnímať z rodového hľadiska, pretože neprimerane postihuje ženy;

T.  keďže ženy sú najviac vystavené prenasledovaniu, ktoré je bežnou formou rodovo motivovaného násilia, a keďže prenasledovanie (tzv. stalking) ako samostatný trestný čin nie je v trestných zákonoch siedmich členských štátov uznaný za trestný čin;

U.  keďže osobitná pozornosť sa musí venovať bezpečnosti a ochrane detí žien, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia a domáceho násilia;

V.  keďže obete často nie sú riadne informované o procese a jeho výsledkoch; keďže obete sú príliš často neočakávane informované o prepustení páchateľa prostredníctvom médií alebo iných vonkajších faktorov namiesto toho, aby ich o tom informovali príslušné orgány;

W.  keďže obete a rodinní príslušníci nie sú dostatočne informovaní o svojich právach v prípade, že k trestnému činu došlo v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom má obeť pobyt; keďže členské štáty majú rôzne definície pojmu „obeť“; keďže v dôsledku toho sa rozsah pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov líši (niekedy sa napríklad rozširuje, aby sa vzťahoval aj na rodinných príslušníkov);

X.  keďže ľahko dostupné a výrazne propagované linky pomoci sú pre mnohé ženy prvým krokom k získaniu pomoci a podpory, ktorú potrebujú, keď čelia násiliu v úzkych vzťahoch;

Y.  keďže iba 27 % Európanov pozná jednotné európske tiesňové telefónne číslo 112; keďže nie každý už má k nemu prístup;

Z.  keďže vo veľkom počte prípadov je obeť najdôležitejším svedkom v súdnom konaní a musí byť chránená pred možným odvetným alebo ohrozujúcim správaním páchateľa, a to aj tým, že sa zabráni opakovanej alebo sekundárnej viktimizácii; keďže svedecká výpoveď má rozhodujúci význam pre riadne fungovanie systému trestnej justície a dôveru v neho a je kľúčová pre účinné vyšetrovanie a trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti a teroristických skupín, keďže môže viesť k ich odhaleniu; keďže členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na účinnú ochranu svedkov a zintenzívnenie výmeny najlepších postupov a medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti;

AA.  keďže prichádzajú informácie o slabom vykonávaní smernice o právach obetí, najmä pokiaľ ide o:

   zabezpečenie vhodných služieb obetiam v súlade s ich osobitnými potrebami,
   správne vykonávanie požiadaviek na zabezpečenie individuálneho posudzovania obetí,
   správne zavedenie mechanizmov umožňujúcich doručenie kópie sťažnosti údajnému páchateľovi,
   zabezpečenie rovnakého prístupu k službám na pre obete a službám špecializovanej podpory pre všetky obete vrátane osôb so zdravotným postihnutím, LGBTI osôb, detských obetí, obetí rodovo motivovaného násilia, vrátane sexuálneho násilia, a obetí trestných činov z nenávisti a cti bez ohľadu na ich pobytový status,
   zabezpečenie rýchlych, účinných a na obeť zameraných postupov v trestných veciach, ktoré zohľadňujú osobitné potreby najzraniteľnejších skupín,
   zhromažďovanie údajov o kultúre násilia, mizogýnii a rodových stereotypoch a ich analýza a prepojenie na výskyt trestných činov z nenávisti,
   informovanie obetí o situácii ich agresorov v rámci trestného alebo procesného práva;

AB.  keďže obete trestných činov pravidelne hlásia, že podstúpenie súdneho konania je samo osebe druhom viktimizácie, či už sekundárnej alebo opakovanej; keďže medzi faktory, ktoré majú vplyv na to, aké majú obete skúsenosti so systémom, patrí to, ako sa s nimi zaobchádza počas konania, do akej miery ho kontrolujú a na ňom participujú;

AC.  keďže obete terorizmu zažili útoky, ktoré majú v konečnom dôsledku poškodiť spoločnosť alebo väčšiu skupinu, ktorú reprezentujú; keďže preto si vyžadujú osobitnú pozornosť, podporu a sociálne uznanie vzhľadom na osobitnú povahu trestného činu, ktorý bol voči nim spáchaný;

AD.  keďže niektoré práva, ako je právo na finančnú pomoc a kompenzáciu, neboli riadne vykonané či priznané obetiam teroristických útokov z roku 2016 v Bruseli v súlade s ustanoveniami smernice o právach obetí;

Posúdenie vykonávania smernice

1.  kritizuje skutočnosť, že Komisia Európskemu parlamentu a Rade do novembra 2017 nepredložila správu o uplatňovaní smernice o právach obetí v súlade s článkom 29 smernice; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali a zasielali všetky relevantné údaje a štatistiky Komisii s cieľom uľahčiť jej posúdenie vykonávania tejto smernice;

2.  kritizuje skutočnosť, že dva roky po plánovanej transpozícii len 23 z 27 členských štátov oficiálne transponovalo smernicu o právach obetí do septembra 2017, pričom niektoré z nich zabezpečili len čiastočný súlad a iba s niektorými ustanoveniami;

3.  berie na vedomie úspešné vykonávanie určitých ustanovení smernice o právach obetí v niektorých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o:

   právo na tlmočenie a preklad,
   právo na vypočutie,
   právo na ochranu detských obetí,
   právo obetí pri podávaní sťažností,
   právo na poskytovanie informácií od prvého kontaktu s príslušným orgánom;

4.  vyjadruje však poľutovanie nad pretrvávajúcimi významnými nedostatkami v oblasti transpozície a vykonávania smernice v mnohých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o:

   komplexnosť postupov pre prístup k podporným službám a nedostatky v systéme na podporu obetí vrátane nedostatočného prístupu k právnej pomoci a odškodneniu, chýbajúcej finančnej podpory a koordinácie medzi podpornými službami a nekonzistentných referenčných mechanizmov,
   skutočnosť, že informácie často nie sú poskytované vo viac ako jednom jazyku, čo obetiam de facto sťažuje žiadosť o ochranu v zahraniční v inom členskom štáte,
   chýbajúcu legislatívnu podporu v cezhraničných prípadoch a práva obetí, ktoré majú pobyt v iných členských štátoch, a neprijatie opatrení na zabezpečenie toho, aby žiadny alebo neistý pobytový status nebol pre obete prekážkou, pokiaľ ide o ich schopnosť domáhať sa svojich práv podľa tejto smernice;

5.  zdôrazňuje veľkú dôležitosť správne vykonaného prvého kontaktu s obeťou, najmä v prípade obetí rodovo motivovaného násilia; konštatuje však, že niektoré z najzraniteľnejších obetí, napríklad maloleté osoby a osoby bez vzdelania, osoby so zdravotným postihnutím alebo staršie osoby, ako aj obete z radov migrantov a obete obchodovania s ľuďmi (z jazykových dôvodov), môžu mať problémy s porozumením informácií, ktoré sú im sprostredkúvané, takže nemôžu využívať právo na informácie uvedené v článku 4 smernice, a preto je potrebné zabezpečiť prítomnosť kvalifikovaného experta na pomoc obetiam; konštatuje, že článok 4 je jednou zo silných stránok smernice, keďže obetiam pomáha uplatňovať ich právo na dostupnú podporu a ochranu stanovené v smernici;

6.  vyzýva členské štáty, aby podporovali jednoduchý prístup k spravodlivosti a bezplatné poskytovanie náležitej právnej pomoci, keďže to podstatným spôsobom prispieva k prerušeniu mlčania a k zvýšeniu dôvery obetí v systém trestnej justície, znižuje možnosti beztrestnosti a umožňuje obeti začať proces psychického zotavenia;

7.  vyzýva všetky členské štáty, aby uplatňovali a účinne presadzovali právo na informácie stanovené v článku 4 smernice o právach obetí pre všetky obete a potenciálne obete; zdôrazňuje potrebu zlepšiť informačné mechanizmy v členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby boli obete nielen informované o svojich právach, ale zároveň aby vedeli, kam sa majú obrátiť v záujme uplatnenia týchto práv; poukazuje na to, že odborníci, ktorí sa ako prví stretnú s obeťami, by pre nich mali byť aj prvým kontaktným bodom, od ktorého získajú informácie o svojich právach a o programoch zameraných na riešenie situácií, ktoré vedú k viktimizácii; zdôrazňuje, že neposkytnutie informácií obetiam pred trestným konaním, počas neho a po ňom má za následok nedostatočné využívanie práv obetí a nespokojnosť s justičným systémom a odrádza obete od aktívnej účasti na trestnom konaní;

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohým členským štátom sa nepodarilo vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch zohľadniť individuálne posudzovanie obete, čo vedie k neefektívnosti, pokiaľ ide o odhaľovanie a identifikáciu ich osobitných potrieb, zaobchádzanie s nimi s rešpektom a dôstojnosťou a v dôsledku toho o poskytovanie ochrany v súlade s ich osobitnými potrebami;

9.  konštatuje, že netransponovanie smernice do vnútroštátnych právnych predpisov v niektorých členských štátoch znamená, že občania týchto členských štátov sú vystavení diskriminácii, pokiaľ ide o presadzovanie ich práv ako európskych občanov;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v smernici o právach obetí sa obmedzuje výkon ich práv na právnu pomoc vzhľadom na ustanovenia, ktoré členské štáty zaväzujú, aby poskytovali právnu pomoc len vtedy, keď má obeť postavenie účastníka trestného konania a stanovujú, že podmienky alebo procesné pravidlá, ktoré upravujú prístup obete k právnej pomoci, určuje vnútroštátne právo; zdôrazňuje, že tieto obmedzenia môžu byť zvlášť zaťažujúce pre obete rodovo motivovaného násilia, ktoré prípady neohlásia, a teda sa nikdy nedostanú do systému trestnej justície;

11.  konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že iné nástroje riešia podobné na seba nadväzujúce doplnky k právam obetí, sa súlad so smernicou o právach obetí komplikuje;

12.  pripomína, že štátni príslušníci tretích krajín a občania EÚ, ktorí sa stali obeťou trestného činu v inom členskom štáte, môžu bez ohľadu na svoj pobytový status rovnako využívať práva, podporu a ochranu na základe tejto smernice a že obete trestných činov spáchaných v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom majú pobyt, by mali mať možnosť podať svoje sťažnosti príslušným orgánom členského štátu, v ktorom majú pobyt; konštatuje však, že toto právo je často oslabené nepresnosťou ustanovení členských štátov o extrateritorialite; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby pobytový status nebol kritériom, na základe ktorého obete uplatňujú svoje práva v plnom rozsahu a aby upresnili svoje vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa extrateritoriality; vyzýva členské štáty, aby obetiam trestných činov, ktoré nemajú pobyt v ich krajine, zaručili prístup k podporným službám a informáciám o ich právach a aby prijali osobitné opatrenia zamerané najmä na práva všetkých obetí na odškodnenie a práva obetí v súvislosti s trestným konaním; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby prijali príslušné opatrenia na uľahčenie spolupráce medzi svojimi príslušnými orgánmi alebo subjektmi poskytujúcimi špecializovanú podporu, aby sa zabezpečil účinný prístup obetí k takýmto informáciám a službám;

13.  pripomína členským štátom, že obete, ktoré sú v mimoriadnej situácii týkajúcej sa pobytu, by tiež mali mať prístup k právam a službám, vrátane útočiska a iných osobitných služieb podľa tejto smernice, ako je právna ochrana a psychosociálna a finančná podpora zo strany členských štátov, a to bez obáv, že budú deportované; vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na zabezpečenie toho, aby tieto práva a služby boli poskytované bez diskriminácie; víta kroky niektorých členských štátov, pokiaľ ide o udelenie obetiam z radov neregistrovaných migrantov povolenia na pobyt z humanitárnych dôvodov alebo po dobu trvania trestného konania, čo by mohlo obete podnietiť, aby trestné činy oznamovali a aby sa tak podporil boj proti beztrestnosti páchateľov; nabáda členské štáty, aby prijali právne predpisy, ktoré umožnia obetiam so závislým pobytovým statusom vymaniť sa zo situácie zneužívania tým, že im umožnia získať nezávislý pobytový status; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila a uľahčila výmenu a hodnotenie existujúcich osvedčených postupov medzi členskými štátmi, ktoré integrujú hľadisko obetí a občianskej spoločnosti;

Odporúčania

Individuálne posúdenie

14.  pripomína, že jedným z najdôležitejších cieľov smernice o právach obetí je zlepšiť postavenie obetí trestných činov v celej EÚ a postaviť obete do centra systému trestného súdnictva;

15.  vyzýva členské štáty, aby posilnili práva obetí trestných činov z nenávisti vrátane trestných činov proti LGBTI osobám alebo trestných činov s rasistickými motívmi;

16.  upozorňuje na skutočnosť, že individuálne posudzovanie má rozhodujúci význam, pretože posilňuje postavenie obete tým, že sú jej poskytnuté informácie o jej právach a práve robiť rozhodnutia v konaniach, ktorých je účastníkom, a v prípade dieťaťa o práve na prístup k osobitným procesným zárukám, ktoré by sa naň vzťahovali od samého začiatku súdneho konania; vyzýva členské štáty, aby náležitým spôsobom zaviedli do svojich právnych predpisov včasné individuálne posúdenie obetí, a to v prípade potreby aj v priebehu ich počiatočného kontaktu s príslušným orgánom, ako základný procesný krok k uznaniu a identifikácii osobitných potrieb obete a následnému poskytnutiu osobitnej ochrany v súlade s týmito potrebami, a aby predchádzali sekundárnej a opakovanej viktimizácii, zastrašovaniu a pomste; zdôrazňuje, že individuálne posúdenie musí byť pravidelne preskúmané s cieľom určiť pretrvávajúce potreby podpory a že obetiam by malo byť poskytnuté následné preskúmanie v primeranej lehote po tom, ako sa stal trestný čin, na základe existujúcich poznatkov o traumatických reakciách; pripomína, že individuálne posúdenie je potrebné najmä pre obete obchodovania s ľuďmi a detské obete sexuálneho zneužívania vzhľadom na sociálne, fyzické a psychologické dôsledky týchto trestných činov; pripomína, že vo všetkých ustanoveniach je potrebné posilniť rodový rozmer, keďže obete rodovo motivovaného násilia z radov žien a LGBTQI osôb si vyžadujú osobitnú pozornosť a ochranu z dôvodu vysokého rizika opakovanej viktimizácie, a preto by sa mali zabezpečiť osobitné opatrenia a špecializovaná podpora;

Služby na podporu obetí

17.  vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, s ktorými sa stretávajú obete, pokiaľ ide o prístup k podporným službám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch ešte stále neboli zriadené služby na podporu obetí; zdôrazňuje, že služby na podporu obetí a práva obetí by mali byť udelené všetkým obetiam v celej EÚ a mali by byť dostupné aj v prípade, keď osoba ešte nepreukázala, že sa stala obeťou trestného činu, alebo pred začatím akéhokoľvek oficiálneho postupu alebo konania; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili útulky pre ženy a ženské strediská, ktoré poskytujú pomoc ženám, ktoré sa stali obeťami všetkých typov rodovo motivovaného násilia, zvýšili ich počet a zlepšili ich prístupnosť a aby zabezpečili, aby ženám, ktoré prežili násilie, nebolo nikdy odopreté miesto; trvá na tom, že tieto služby treba rozšíriť, aby primeranejšie uspokojovali potreby všetkých žien, a najmä žien so zdravotným postihnutím a migrantiek vrátane neregistrovaných migrantiek; zdôrazňuje, že takéto služby by mali zahŕňať aj neambulantnú špecializovanú podporu, ako je informovanie a poradenstvo, sprevádzanie na súd a podporné služby; domnieva sa, že útulky pre ženy by mali slúžiť všetkým ženám vystaveným násiliu v blízkych vzťahoch a mali by byť dostupné nepretržite a byť bezplatné pre ženy a ich deti, aby sa ženy cítili bezpečne a nahlasovali rodovo motivované násilie;

18.  vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť individuálnemu posudzovaniu detí a detských obetí všetkých foriem trestných činov, a najmä obchodovania s ľuďmi, a to aj na účely sexuálneho vykorisťovania, rodovo motivovaného násilia a sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí; pripomína, že detské obete sa vždy považujú za osoby s potrebou osobitnej ochrany vzhľadom na ich zraniteľnosť, ako sa stanovuje v článku 22 ods. 4 smernice; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa deťmi a mladými obeťami spôsobom, ktorý berie riadne do úvahy ich zraniteľnosť;

Odborná príprava

19.  zdôrazňuje, že uskutočňovanie ďalších programov odbornej prípravy na úrovni EÚ je mimoriadne dôležité z hľadiska harmonizácie a štandardizácie postupov v členských štátoch a zabezpečenia rovnakého zaobchádzania pre európskych občanov;

20.  vyzýva členské štáty, aby poskytli osobitnú odbornú prípravu osobám zodpovedným za pomoc obetiam teroristických činov a aby na tento účel poskytli potrebné zdroje;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli rodovo citlivé programy odbornej prípravy a usmernenia všetkým odborníkom, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami trestnej činnosti, ako sú právnici, policajti, prokurátori, sudcovia, zdravotnícki pracovníci, sociálni pracovníci a organizácie občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby dostatočne využívali finančné prostriedky EÚ na účely tejto odbornej prípravy; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili najmä dodržiavanie všetkých povinností týkajúcich sa odbornej prípravy policajných dôstojníkov, aby po spáchaní trestného činu vedeli lepšie a včas vykonať individuálne posúdenie obete; vyzýva členské štáty, aby predchádzali ďalšej viktimácii alebo sekundárnej viktimizácii, s ktorými sa stretávajú obete trestnej činnosti, s cieľom poskytnúť obetiam informácie o ich právach a službách, ktoré im môžu byť poskytnuté, a posilniť ich postavenie ako prostriedok na zníženie posttraumatického stresu; zdôrazňuje, že takáto odborná príprava by v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti a MVO mala byť zahrnutá aj do vzdelávacích programov a že povinné a špecifické kurzy odbornej prípravy by mali byť pravidelne k dispozícii pre všetkých odborníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov, aby sa zaviedol prístup zameraný na zvládnutie osobitostí a potrieb každého typu obete, s cieľom pomôcť odborníkom predchádzať násiliu a zabezpečiť primeranú podporu pre zraniteľné skupiny, ako sú deti, ženy, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, obete obchodovania s ľuďmi, osoby LGBTI a ľudia so zdravotným postihnutím; poukazuje na to, že na účinnú realizáciu cieľov smernice je nevyhnutná osobná odborná príprava; domnieva sa, že takáto odborná príprava by mala obsahovať usmernenie o tom, ako zabezpečiť, aby boli obete chránené pred donútením, zneužitím a násilím a aby bola rešpektovaná ich telesná a duševná integrita; okrem toho sa domnieva, že všetky kurzy odbornej prípravy by mali klásť dôraz na zásadu zákazu diskriminácie – základný kameň tejto smernice;

22.  pripomína, že detské obete trestných činov sú obzvlášť zraniteľné a že osobitná pozornosť by sa mala venovať odbornej príprave odborníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov súvisiacich s deťmi, najmä v prípadoch sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania, s prihliadnutím na potreby súvisiace s rôznymi vekovými skupinami; zdôrazňuje, že títo pracovníci by mali komunikovať spôsobom, ktorý je vhodný pre deti;

23.  nabáda Komisiu, aby medzinárodnému dňu obetí terorizmu priradila praktický význam tým, že aspoň dvakrát za rok zorganizuje medzinárodné stretnutie osobitne venované výmene skúseností a najlepších postupov medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi členských štátov a zhromažďovaniu svedectiev obetí; domnieva sa, že by to malo pomôcť zabezpečiť rýchlu, jednotnú a úplnú transpozíciu smernice, včasnú identifikáciu spoločných problémov pri jej uplatňovaní a postup na priebežné hodnotenie toho, či a ako dokáže zvyšovať informovanosť a pridať operačný rozmer preukazovaniu solidarity a inštitucionálnej a sociálnej podpore pre obete;

24.  zdôrazňuje, že zdravotnícki pracovníci sú kľúčom k odhaľovaniu obetí domáceho násilia, keďže násilie páchané na ženách v blízkych vzťahoch má dlhodobý vplyv na fyzické aj duševné zdravie; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby informácie o službám na podporu obetí a právach obetí boli dostupné pre zdravotníckych pracovníkov, a aby poskytovali cielenú odbornú prípravu širokej škále zdravotníckych pracovníkov, a to aj všeobecným lekárom, lekárom, ktorí sa špecializujú na pomoc v núdzi, zdravotným sestrám, pomocnému zdravotníckemu personálu, klinickým sociálnym pracovníkom a zamestnancom prijímajúcich pacientov, s cieľom reagovať účinne na obete, najmä v prípadoch rodovo motivovaného násilia, a tým umožniť zdravotníckym pracovníkom zisťovať prípady možného zneužívania, a podporiť ženy, ktoré sa stali obeťami trestného činu, aby kontaktovali príslušný orgán;

Cezhraničný rozmer

25.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali finančnú a právnu pomoc rodinným príslušníkom v prípadoch spáchania závažnej trestnej činnosti, napríklad ak je obeť mŕtva alebo vážne zranená, v členskom štáte inom ako ten, v ktorom má obeť pobyt, najmä v prípadoch, keď si rodina nemôže dovoliť vycestovať do tohto členského štátu a zúčastniť sa súdneho konania, zaplatiť psychologickú podporu či priviesť obeť domov;

26.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili väčšiu flexibilitu postupov a urýchlili proces doručovania rozsudkov v prípade rodovo motivovaného násilia, ktoré boli vydané v danej krajine, najmä v prípade medzinárodných párov, tak aby orgány v krajinách, z ktorých manželia pochádzajú, mohli čo najskôr konať a zabrániť tomu, aby bolo opatrovníctvo detí prisúdené otcovi obvineného z rodovo motivovaného násilia v inej krajine;

27.  vyzýva Komisiu a Radu, aby ďalej rozvíjali práva obetí, aby EÚ mohla zohrávať vedúcu úlohu pri ochrane práv obetí;

Procesné práva

28.  zdôrazňuje význam poskytovania bezplatnej právnej pomoci, pričom je potrebné zabezpečiť, aby byrokratická záťaž pre obete ostala na čo najnižšej úrovni;

29.  vyzýva najmä členské štáty, aby zriadili dôverné a anonymné postupy na oznamovanie trestných činov, najmä v prípadoch sexuálneho zneužívania a zneužívania osôb so zdravotným postihnutím a maloletých, s cieľom monitorovať a vyhodnocovať počet nahlásení a zabezpečiť, aby obete z radov neregistrovaných migrantov mohli podávať sťažnosti bez rizika vyvodenia dôsledkov súvisiacich s prisťahovalectvom;

30.  vyzýva členské štáty, aby sprísnili právne opatrenia v trestných konaniach zaručujúce ochranu detských obetí, a to aj s ohľadom na osobitné potreby detí, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, najmä v prípadoch, keď matka dieťaťa bola zavraždená svojim partnerom, počas celého trestného konania a aby zabezpečili, že im bude poskytnutá pomoc a sociálna a psychologická podpora, aby sa predišlo sekundárnej viktimizácii detských obetí; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili prijímanie osobitných opatrení na zlepšenie úlohy národných liniek pomoci, pokiaľ ide o detské obete, keďže samonahlasovanie deťmi je obmedzené;

31.  vyzýva členské štáty, aby pri určovaní opatrovníckeho práva a práva na návštevy zohľadnili vážne prípady rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia, a domnieva sa, že práva a potreby detských svedkov by sa mali brať do úvahy aj pri poskytovaní ochranných a podporných služieb obetiam;

32.  pripomína členským štátom povinnosť poskytovať prekladateľské a tlmočnícke služby bezplatne a poznamenáva, že chýbajúce informácie v iných jazykoch môžu predstavovať prekážku pre účinnú ochranu obetí a formu diskriminácie obetí;

33.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne zapájali do informačných kampaní na zvýšenie informovanosti verejnosti o právach obetí, ktoré sa zaviedli právnymi predpismi EÚ, ako aj o osobitných potrebách detských obetí, a úzko na týchto kampaniach spolupracovali; zdôrazňuje, že takéto kampane na zvýšenie informovanosti by sa mali organizovať aj v školách s cieľom informovať deti o ich právach a poskytnúť im nástroje na odhaľovanie všetkých foriem trestnej činnosti, ktorej boli vystavené alebo ktorej boli svedkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili kampane, ktorými ženám a LGBTQI osobám dodajú odvahu oznamovať všetky druhy rodovo motivovaného násilia, aby mohli byť chránené a dostať podporu, ktorú potrebujú;

34.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa uplatňovania prístupu zameraného na obete pracovníkmi polície v ich každodennej práci;

35.  vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili, a to na regionálnej aj vnútroštátnej úrovni, do kampaní zameraných na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a opätovnej viktimizácii v systéme súdnictva a v médiách, a presadili kultúrnu zmenu v myslení spoločnosti v snahe zabrániť postojom či správaniu založených na obviňovaní obetí, ktoré môžu viesť k ďalšej traume u obetí špecifických trestných činov, akými je násilie založené na rodovej príslušnosti alebo sexuálne zneužívanie; vyzýva členské štáty, aby nabádali súkromný sektor, sektor informačných technológií a médiá k využitiu ich potenciálu a podieľali sa na predchádzaní násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu;

36.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa zavádzania mechanizmov na podporu a uľahčenie procesu oznamovania trestných činov pre obete;

37.  vyzýva členské štáty, aby v prípade útokov s množstvom obetí zaviedli osobitné opatrenia, ktoré veľkému počtu obetí umožnia zúčastniť sa na trestnom konaní;

38.   pripomína členským štátom, že osobitná pozornosť by sa mala venovať riziku zastrašovania a odvetných opatrení a potrebe chrániť dôstojnosť a fyzickú nedotknuteľnosť obetí, a to aj počas vypočúvania a svedectva, s cieľom určiť, či a v akom rozsahu by sa počas trestného konania mali prijať ochranné opatrenia;

39.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bolo povinnosťou priebežne informovať obete o vývoji trestného konania vedeného proti páchateľom trestných činov spáchaných na nich, najmä ak im boli uložené alebo už vykonávajú tresty odňatia slobody;

Inštitucionálne hľadisko

40.  vyzýva Komisiu, aby si splnila svoje oznamovacie povinnosti stanovené v smernici;

41.  zdôrazňuje význam relevantných rozčlenených porovnateľných údajov o všetkých trestných činoch, najmä pokiaľ ide o násilie páchané na ženách a obchodovanie s ľuďmi, s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie tohto problému, zvýšiť informovanosť a posúdiť a zlepšiť opatrenia členských štátov na pomoc obetiam;

42.  vyzýva Komisiu, aby odstránila súdne a praktické nedostatky pri vykonávaní tejto smernice správnym vzájomným pôsobením rôznych nástrojov EÚ na ochranu obetí, ako je napríklad smernica 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze, smernica 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, smernica 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii a smernica 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii; vyzýva všetky členské štáty a EÚ, aby ratifikovali a plne presadzovali Istanbulský dohovor Rady Európy(15), aby predchádzali násiliu na ženách a dievčatách a bojovali proti nemu a aby súdržne uplatňovali tieto dôležité nástroje s cieľom zabezpečiť, aby si obete v Európe plne uplatňovali svoje práva;

43.  vyzýva Komisiu, aby do svojho monitorovania a podávania správ zahrnula odvetvové preskúmanie a aby zabezpečila rovnaké uplatňovanie smernice v záujme ochrany všetkých obetí bez ohľadu na dôvod viktimizácie alebo osobitné vlastnosti, ako sú rasa, farba pleti, náboženstvo, pohlavie, rodová identita, rodové vyjadrenie, sexuálna orientácia, pohlavné znaky, zdravotné postihnutie, štatút prisťahovalca alebo akýkoľvek iný štatút;

44.  pripomína, že rodinní príslušníci obetí sú zahrnutí do definície obete, a vyzýva členské štáty, aby pojem „rodinní príslušníci“, ako aj ostatné kľúčové pojmy, napr. „obzvlášť zraniteľné osoby“, vykladali čo najširšie, aby nedochádzalo k obmedzeniu zoznamu potenciálnych oprávnených osôb;

45.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktorými zabezpečia, že písomná a ústna komunikácia bude v súlade s normami jednoduchého jazyka a bude prispôsobená maloletým a osobám so zdravotným postihnutím, a to v jazyku, ktorému obeť rozumie, aby bola obeť zrozumiteľne, primerane a cielene informovaná o svojich právach pred, počas a po skončení trestného konania;

46.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že v prípadoch, keď je uplatňovanie práv viazané časovými lehotami, sa zohľadní meškanie vyplývajúce z problémov súvisiacich s prekladom a tlmočením;

47.  keďže prenasledovanie je bežnou formou rodovo motivovaného násilia, ktorá si vyžaduje osobitné preventívne opatrenia, vyzýva sedem členských štátov, ktoré tak ešte neurobili, aby zadefinovali prenasledovanie ako trestný čin, a to v súlade s výzvou z článku 34 Istanbulského dohovoru, na základe príslušných ustanovení smernice o právach obetí upravujúcich právo na ochranu súkromia, právo na ochranu a najmä právo zabrániť kontaktu s páchateľom alebo s inými potenciálnymi páchateľmi alebo spolupáchateľmi;

48.  vyzýva členské štáty, aby sa zabránili ďalšej viktimizácii vyplývajúcej z ponižovania a útokov na česť obete zo strany spoločnosti blízkej pôvodnému útočníkovi; opätovne pripomína, že takéto činy predstavujú dodatočnú viktimizáciu a nemali by byť chránené právom na slobodu prejavu, ako je stanovené v článku 10 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva(16);

49.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prevádzku núdzovej informačnej telefónnej linky po útoku alebo aby túto službu prednostne zahrnuli do služieb, ktoré poskytuje európske číslo tiesňového volania 112, a zaviedli ustanovenia, ktorými sa bude poskytovať pomoc v cudzích jazykoch; vyzýva preto všetky členské štáty, aby bezodkladne transponovali článok 22 smernice o právach obetí do svojich právnych predpisov;

50.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ak obeť teroristického činu nemá pobyt v členskom štáte, v ktorom došlo k tomuto činu, tento členský štát by mal spolupracovať s členským štátom, v ktorom má pobyt, s cieľom uľahčiť poskytovanie pomoci obeti;

51.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili fungovanie bezplatnej a nepretržite dostupnej národnej linky pomoci pre ženy a LGBTQI osoby, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia;

52.  vyzýva členské štáty, aby zaručili pomoc obetiam v rámci služieb na podporu obetí pred, počas a po trestnom konaní, a to vrátane psychologickej podpory; zdôrazňuje dôležitú úlohu občianskej spoločnosti pri podpore obetí; napriek tomu sa domnieva, že vlády sa nesmú spoliehať len na mimovládne organizácie, čo sa týka poskytovania kľúčových podporných služieb obetiam („dobrovoľníctvo“); trvá na tom, že členské štáty musia zabezpečiť zvýšenie finančných prostriedkov a zdrojov pre MVO pôsobiace v oblasti práv žien a práv obetí a musia vybudovať kapacity na rozvoj mechanizmov na podporu obetí vrátane orgánov činných v trestnom konaní, zdravotníckych a sociálnych služieb a občianskej spoločnosti;

53.  vyzýva členské štáty, aby obetiam terorizmu poskytovali odbornú pomoc pri plánovaní reakcie na núdzové situácie s cieľom zabezpečiť poskytovanie vhodných služieb podpory bezprostredne po útoku, ako aj v dlhodobom horizonte;

54.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia na zabezpečenie poskytovania informácií obetiam, ktoré nemajú pobyt na území členského štátu, v ktorom došlo k danému teroristickému útoku; domnieva sa, že takéto opatrenia by sa mali zameriavať najmä na práva obetí, ktoré majú pobyt v inom štáte, v trestnom konaní a na náhradu škody;

55.  vyzýva všetky členské štáty, aby bojovali proti beztrestnosti za každých okolností a zabezpečili, aby páchatelia boli postavení pred spravodlivosť, aby sa obete cítili chránené; okrem toho vyzýva všetky členské štáty, aby pracovali medziodvetvovým spôsobom s cieľom identifikovať a riešiť systémové faktory, ktoré prispievajú k opakovanej viktimizácii ľudí v zraniteľných situáciách a/alebo ľudí, ktorí čelia vysokej úrovni diskriminácie, pretože pasivita by mohla vážne ovplyvniť proces psychologického zotavenia obete;

56.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili právne mechanizmy, ktoré budú kriminalizovať velebenie konkrétneho teroristického činu v prípade, že by to ponižovalo obete a znevažovaním ich dôstojnosti a ohrozovaním ich zotavenia viedlo k ich sekundárnej viktimizácii;

57.  domnieva sa, že obete terorizmu musia byť v európskej spoločnosti kľúčové ako symbol obrany demokratického pluralizmu; na tento účel požaduje konferencie, memoriály a audiovizuálny materiál na zvýšenie informovanosti európskych občanov a vytvorenie európskeho registra obetí na administratívne využitie;

58.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili silnejšiu ochranu obetí rodovo motivovaného násilia vrátane sexuálneho násilia ako prostriedok na zlepšenie prístupu k spravodlivosti a efektívnosti trestných konaní;

59.  pripomína osobitný charakter obetí teroristických útokov, ktoré patria do samostatnej kategórie a majú osobitné potreby; vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitnú smernicu o ochrane obetí terorizmu;

60.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili podporné služby, ako je posttraumatická podpora a poradenstvo a prístup k potrebným zdravotným službám vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako súčasť cielenej podpory obetiam s osobitnými potrebami, ako sú deti, ženské obete rodovo motivovaného násilia, obete obchodovania s ľuďmi, LGBTI osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

61.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili adekvátne mechanizmy kontroly kvality na posúdenie, či splnili požiadavky na normy zohľadňujúce rodové hľadisko a potreby žien a detí, pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré zaviedli služby podpory obetiam na podporu ohlasovania trestných činov a účinnú ochranu obetí;

62.  vyzýva členské štáty, aby pomáhali obetiam pri riešení právnych, finančných a praktických otázok, ako aj s rizikom ďalšej viktimizácie;

63.  vyzýva Komisiu, aby poukázala na potenciálne využitie projektu financovaného EÚ s názvom Infovictims ako nástroja na informovanie obetí o postupoch v trestných konaniach prostredníctvom rôznych komunikačných metód, ako sú brožúry a plagáty, a na pomoc obetiam; domnieva sa, že tento projekt posilňuje výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o informovanie obetí trestných činov;

64.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili koordinačné mechanizmy na zber informácií o obetiach teroristických útokov, ku ktorým došlo na ich území, a prostredníctvom vytvorenia a rozvoja jednotného kontaktného miesta poskytli obetiam internetový portál a núdzovú telefónnu linku alebo iný komunikačný prostriedok, ako je e-mail alebo nástroje multimediálnych správ, ktoré poskytujú prístup k bezpečným, individualizovaným, konkrétnym a relevantným informáciám v súlade s potrebami používateľa, s dôvernou, bezplatnou a ľahko dostupnou podpornou službou; zdôrazňuje, že táto podporná služba musí byť schopná poskytovať pomoc a podporu obetiam terorizmu v súlade s ich osobitnými potrebami, ako je emocionálna a psychologická podpora, ako aj poradenstvo a informácie o akýchkoľvek právnych, praktických alebo finančných záležitostiach, musí byť schopná pomáhať obetiam, ktoré prichádzajú do styku s rôznymi administratívnymi oddeleniami, a v tejto súvislosti ich v prípade potreby zastupovať bezprostredne po útoku a počas trestného konania, ako aj im poskytovať pomoc v národných konaniach o náhradu škody;

65.  vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia, aby sa v čo najväčšej možnej miere zabránilo útokom na súkromný život obete a jej rodinných príslušníkov, najmä v súvislosti s vyšetrovacou činnosťou a počas súdnych konaní;

66.  vyzýva Komisiu, aby súčasný portál elektronickej justície zmenila na užívateľsky prístupnejšiu platformu, ktorá obetiam poskytne stručné a ľahko zrozumiteľné informácie o ich právach a o postupoch, ktoré treba dodržiavať;

67.  vyzýva členské štáty, aby médiá a novinárov, a to s úplným rešpektom voči slobode prejavu, zaviazali prijať opatrenia na samoreguláciu po teroristickom útoku, aby sa zaručila ochrana súkromného života obetí a ich rodinných príslušníkov a aby okrem toho uznali hodnotu spolupráce so špecializovanými službami na pomoc obetiam a ich podporu v súvislosti s pomocou obetiam pri zvládaní pozornosti médií, ktorej sa im dostáva;

68.  vyzýva členské štáty, aby podľa potreby vytvorili koordinačné mechanizmy na zabezpečenie efektívneho prechodu podpory obete od okamžitej starostlivosti zohľadňujúcej rodové hľadisko po spáchaní trestného činu k pomoci, ktorú potrebujú v dlhodobom horizonte; konštatuje, že miestne a regionálne orgány, ktoré obetiam poskytujú väčšinu asistenčných služieb, by mali byť zahrnuté do všetkých fáz plánovania, rozhodovania a vykonávania; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy by obetiam mali zabezpečiť predovšetkým možnosť požiadať o pomoc dlhodobé služby podpory, pričom rôzne organizácie poskytujú podporu počas rôznych fáz; domnieva sa, že tieto mechanizmy by mali mať aj cezhraničnú funkcionalitu s cieľom poskytovať služby podpory obetiam a zaručiť právo obete na informácie, pomoc a kompenzáciu v mieste jej pobytu, keď sa trestný čin stal v inom členskom štáte, ako v ktorom má obeť pobyt;

69.  vyzýva členské štáty, aby v prípade teroristického útoku vytvorili koordinačné centrum, ktoré by spájalo organizácie a odborníkov s nevyhnutnými skúsenosťami s poskytovaním informácií, podpory a praktických služieb obetiam, ich rodinám a príbuzným; zdôrazňuje, že tieto služby by mali byť dôverné, bezplatné a ľahko prístupné všetkým obetiam terorizmu a mali by zahŕňať najmä:

   a) špecializovanú emocionálnu a psychologickú podporu, ako je podpora pri traume a poradenstvo osobitne prispôsobené potrebám obetí terorizmu;
   b) služby odbornej rehabilitácie na pomoc obetiam, ktoré utrpeli zranenia a ujmu, aby si mohli nájsť nové zamestnanie alebo zmeniť kariéru;
   c) uľahčenie bezpečného virtuálneho spojenia pre obete s inými obeťami a podpornými skupinami pre obete;
   d) komunitné podporné služby;
   e) služby na informovanie rodinných príslušníkov o identifikácii obetí a ich pozostatkov a o repatriácii pozostatkov;

70.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsah pôsobnosti smernice o právach obetí je v porovnaní s Istanbulských dohovorom obmedzenejší, pokiaľ ide o ochranu obetí rodovo motivovaného násilia (vrátane osôb postihnutých mrzačením ženských pohlavných orgánov); napriek tomu víta silnejší mechanizmus zodpovednosti stanovený v smernici a zdôrazňuje, že tieto dva nástroje by sa mali podporovať spoločne, aby sa maximalizovala ochrana poskytovaná obetiam rodovo motivovaného násilia;

71.  nabáda členské štáty, aby obetiam terorizmu, ktoré sú účastníkmi trestného konania, poskytli primeraný informačný materiál a bezplatnú právnu pomoc, aby mohli získať rozhodnutie o odškodnení;

72.  vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie európskeho fondu pre pomoc obetiam terorizmu;

73.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili:

   a) stálu samostatnú internetovú stránku, na ktorej budú všetky verejné informácie o podporných službách zriadených po teroristickom útoku, ku ktorému došlo v danom členskom štáte, a ktorá by mala obsahovať tieto informácie, ktoré treba bezodkladne sprístupniť: kontaktné informácie o všetkých organizáciách zodpovedných za poskytovanie podpory a informácií obetiam, rodinným príslušníkom a členom verejnosti bezprostredne po teroristickom útoku a informácie o útoku a opatreniach prijatých v nadväznosti na útok vrátane informácií o nájdení alebo skontaktovaní sa s chýbajúcimi obeťami a opatrení na pomoc obetiam pri návrate domov, ktoré by mali zahŕňať:
   i. informácie o tom, ako získať späť akýkoľvek majetok stratený v dôsledku útoku;
   ii. normálne psychologické reakcie obetí na útok a poradenstvo obetiam o spôsoboch zmiernenia negatívnych reakcií a informácie o možných neviditeľných poraneniach, ako je strata sluchu;
   iii. informácie o tom, ako nahradiť doklady totožnosti;
   iv. informácie o tom, ako získať finančnú pomoc, náhradu škody a štátne dávky;
   v. informácie o konkrétnych právach obetí terorizmu a rodinných príslušníkov vrátane práv v rámci trestného konania opísaných v smernici o právach obetí;
   vi. akékoľvek ďalšie informácie považované za nevyhnutné na účely zabezpečenia informovania obetí o ich právach, bezpečnosti alebo službách, ktoré majú k dispozícii;
   b) súkromný prístup k internetovej stránke dostupnej obetiam teroristických útokov a ich rodinným príslušníkom, ktorá obetiam poskytuje informácie, ktoré nie sú verejne dostupné;
   c) plány o spôsobe informovania rodinných príslušníkov o situácii obetí;
   d) jednotné zhromažďovanie údajov o obetiach všetkými orgánmi a organizáciami, ktoré sú zodpovedné za prijímanie, ošetrenie a pomoc obetiam; informácie by sa mali zhromažďovať v súlade s potrebami všetkých organizácií zapojených do reakcie na teroristický útok a do pomoci obetiam a ich rodinám;

74.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili národnú sieť služieb na podporu obetí s cieľom posilniť spoluprácu medzi týmito organizáciami a zriadiť pracovné skupiny na výmenu osvedčených postupov, rozvoj odbornej prípravy a zlepšenie komunikácie medzi orgánmi a obeťami trestných činov;

75.  vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s členskými štátmi s cieľom znížiť výrazné rozdiely(17) vo vnútroštátnej finančnej kompenzácii poskytovanej každým členským štátom obetiam teroristických útokov;

76.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty reagovali na obete trestných činov s rešpektom, citlivo a profesionálne s cieľom povzbudiť obete trestných činov, aby ich nahlasovali orgánom presadzovania práva alebo zdravotníckemu personálu;

77.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplnú prístupnosť čísla tiesňového volania 112 pre osoby so zdravotným postihnutím a vedenie kampaní na zvýšenie informovanosti o tom;

78.  opätovne vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila európsku stratégiu predchádzania všetkým formám rodovo motivovaného násilia a boja proti nim, ktorá by mala obsahovať právny akt na podporu členských štátov v oblasti prevencie a potláčania všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia; opätovne vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku a prijala jednomyseľné rozhodnutie o označení násilia páchaného na ženách a dievčatách (a ďalších foriem rodovo motivovaného násilia) za trestný čin podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

79.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili mechanizmy na vymáhanie primeraných kompenzačných platieb od páchateľov;

80.  vyzýva členské štáty, aby účinne, s pomocou dostatočných ekonomických a finančných zdrojov a v plnej spolupráci s Komisiou a ďalšími príslušnými subjektmi vrátane občianskej spoločnosti vykonávali všetky ustanovenia smernice o právach obetí;

81.  vyzýva Komisiu, aby do Európskeho programu v oblasti bezpečnosti zahrnula prioritu ochrany osobnej bezpečnosti a ochrany všetkých osôb pred rodovo motivovaným a medziľudským násilím;

o
o   o

82.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 11.
(2) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ L 82, 22.3.2001, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.
(5) Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.
(7) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(8) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.
(9) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2017)0501.
(12) Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 39.
(13) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.
(15) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 o uzavretí Istanbulského dohovoru.
(16) Rozsudok komory zo 16. júla 2009, Féret/Belgicko, C-573.
(17) Vnútroštátne finančné kompenzácie sa pohybujú od symbolickej sumy jedného eura v niektorých členských štátoch až po 250 000 EUR alebo viac v iných členských štátoch.


Výročná správa o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky
PDF 196kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky (2017/2070(INI))
P8_TA(2018)0230A8-0166/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike;

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície(1),

–  so zreteľom na správu Komisie z 13. septembra 2017 o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých (COM(2017)0491),

–  so zreteľom na správu Komisie z 9. novembra 2017 o vykonávaní dohôd o voľnom obchode 1. január 2016 – 31. december 2016 (COM(2017)0654),

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na prejav predsedu Komisie Jeana‑Claudea Junckera z 13. septembra 2017 o stave Únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o mnohostranných rokovaniach o 11. Konferencii ministrov WTO v Buenos Aires, ktorá sa uskutoční 10. – 13. decembra 2017(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(5),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 15. novembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o „Smere k stratégii digitálneho obchodu“(7),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní zo 16. marca 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(8),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní zo 4. októbra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – Prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (COM(2006)0249, SEC(2006)0643),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o vykonávaní dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou(12),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora EÚ č. 2/15 zo 16. mája 2017 k právomoci Únie podpísať a uzatvoriť dohodu o voľnom obchode so Singapurom,

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z 15. novembra 2016 o kumulatívnych účinkoch budúcich obchodných dohôd na poľnohospodárstvo EÚ,

–  so zreteľom na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2015 o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav (SWD(2015)0144),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), najmä na jeho článok 4 ods. 1, ktorý zakazuje otroctvo a nevoľníctvo,

–  so zreteľom na články 207, 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0166/2018),

A.  keďže spoločnú obchodnú politiku tvoria obchodné dohody a legislatívne opatrenia, ktoré majú chrániť ofenzívne a defenzívne obchodné záujmy Únie, prispievať k udržateľnému rastu a tvorbe dôstojných pracovných miest, zaisťovať dodržiavanie európskych noriem a štandardov, zaručovať právo štátov na reguláciu a blaho občanov a presadzovať hodnoty EÚ; a keďže dodržiavanie týchto cieľov si vyžaduje dobrú orientáciu obchodnej politiky Únie a ich úplné a efektívne vykonávanie a monitorovanie spravodlivejším a transparentnejším spôsobom;

B.  keďže Únia sa zaviazala k súdržnosti politík v záujme rozvoja v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2017, ktorého cieľom je dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj a zrýchliť transformáciu kladením dôrazu na prierezové prvky rozvojovej politiky, ako je napr. rodová rovnosť, mládež, investície a obchod, energia z udržateľných zdrojov a opatrenie v oblasti klímy, dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát a ľudské práva, ako aj migrácia a mobilita, s cieľom prispievať prostredníctvom všetkých svojich vonkajších politík vrátane spoločnej obchodnej politiky k dosiahnutiu cieľov vymedzených v Agende 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj;

C.  keďže Únia sa zaviazala podporovať dôstojnú prácu pre všetkých, ako je uvedené v záveroch Svetového samitu Organizácie Spojených národov z roku 2005 a v ministerskom vyhlásení Skupiny na vysokej úrovni Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie Spojených národov z roku 2006, a to aj prostredníctvom svojich obchodných vzťahov; keďže Európska rada opakovane zdôraznila význam posilnenia sociálneho rozmeru globalizácie a jeho zohľadnenia v rôznych vnútorných a vonkajších politikách a pri medzinárodnej spolupráci;

D.  keďže Únia je vedúca svetová veľmoc v oblasti obchodu a najväčším jednotným trhom na svete a je takisto najväčším svetovým vývozcom tovaru a služieb, čo vytvára 31 miliónov pracovných miest v Európe, t. j. o 67 % viac ako v polovici 90. rokov 20. storočia;

E.  keďže Svetová obchodná organizácia (WTO) je jedinou celosvetovou medzinárodnou organizáciou, ktorá sa zaoberá globálnymi pravidlami obchodovania medzi rôznych hospodárskymi oblasťami alebo krajinami;

F.  keďže fáza vykonávania a presadzovania je kľúčová a má zásadný význam pre to, aby sa zaručila účinnosť obchodnej politiky Únie;

G.  keďže občania Únie čoraz väčšmi požadujú, aby obchodná politika Únie zabezpečila, že tovar, ktorý vstupuje na trh EÚ, bol vyprodukovaný za dôstojných a udržateľných podmienok;

H.  keďže európske podniky využívajú znižovanie ciel, na ktoré majú nárok podľa obchodných dohôd, približne v prípade 70 % svojich vývozov, na ktoré sa môže takéto znižovanie uplatniť, zatiaľ čo naši obchodní partneri ho uplatňujú v 90 % prípadov, a keďže je veľmi dôležité, aby európske podniky v plnej miere využívali tieto výhody s cieľom stimulovať zamestnanosť, rast a investície;

I.  keďže MSP patria medzi hnacie sily európskeho hospodárstva a predstavujú 30 % vývozu Únie a 90 % pracovných miest v EÚ a keďže je veľmi dôležité, aby boli plne zapojené do vykonávania obchodnej politiky EÚ, čím by sa posilnila jej úloha pri vývoze, inovácii a internacionalizácii;

J.  keďže Únia je najväčším vývozcom služieb na svete a jej obchodný prebytok v tejto oblasti sa od roku 2000 zvýšil desaťnásobne, pričom v roku 2016 dosiahol viac ako 120 miliárd EUR;

K.  keďže otázky nastolené počas verejnej diskusie o spoločnej obchodnej politike a spôsobe jej vykonávania si vyžadujú jasné a presné odpovede;

L.  keďže spoločná obchodná politika, ako sa uvádza v stratégii Obchod pre všetkých, je politika založená na hodnotách a určená na presadzovanie, okrem iného, dobrej správy vecí verejných, transparentnosti, trvalo udržateľného rozvoja a poctivého obchodného styku;

M.  keďže obchodná politika Únie musí byť v súlade s jej ostatnými vonkajšími a vnútornými politikami a v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja s cieľom zabezpečiť transparentnosť, stabilitu a spravodlivejšie podmienky hospodárskej súťaže, berúc do úvahy okrem iného ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

Súčasný kontext

1.  pripomína, že od zverejnenia stratégie Obchod pre všetkých nastali v medzinárodnom kontexte zásadné zmeny a že je teraz potrebné venovať sa novým výzvam a konkrétnym úlohám v oblasti obchodu; vyjadruje znepokojenie nad vzostupom niektorých protekcionistických praktík, ktoré sú nezlučiteľné s pravidlami WTO, na celom svete a opakuje, že podporuje otvorený, spravodlivý, vyvážený a udržateľný obchodný systém založený na pravidlách;

2.  berie na vedomie rastúci hospodársky význam Ázie, ako aj to, že USA sa postupne sťahujú z obchodovania, čo vyvoláva neistotu pre medzinárodný obchod, a berie na vedomie aj domácu kritiku medzinárodnej obchodnej politiky a požiadavku spravodlivého obchodu; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila svoju obchodnú politiku v záujme riešenia týchto trendov a schopnosti lepšie a zodpovednejšie reagovať a aby zároveň vytvorila dlhodobejšiu stratégiu vzhľadom na tieto zmeny v medzinárodnom kontexte; zdôrazňuje, že v tomto meniacom sa globálnom kontexte má úloha EÚ pri presadzovaní obchodného programu založeného na hodnotách rastúci význam pre európskych občanov;

3.  zdôrazňuje rastúcu dôležitosť služieb, najmä digitálnych služieb, a to aj servitizácie obchodu s tovarom (spôsob 5), toku údajov a elektronického obchodu v medzinárodnom obchode; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť medzinárodné pravidlá, ktorými sa tieto odvetvia riadia, s cieľom zaručiť skutočné výhody pre spotrebiteľov, zlepšiť prístup európskych podnikov na zahraničné trhy a chrániť dodržiavanie základných práv na celom svete vrátane ochrany údajov a súkromia; poukazuje na to, že ochrana osobných údajov sa v obchodných dohodách nedá vyjednávať, domnieva sa, že digitálne práva občanov by sa mali presadzovať prostredníctvom obchodných dohôd, a pripomína svoju pozíciu k ochrane údajov a digitálnemu obchodu, ktorú vyjadril vo svojom uznesení o „Smere k stratégii digitálneho obchodu“; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ môže zohrávať významnú úlohu pri prekonávaní digitálnej priepasti; nabáda Komisiu, aby presadzovala digitálny program v oblasti obchodu v rámci prebiehajúcich a budúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode a v rámci WTO; žiada, aby sa kapitoly o digitálnom obchode zahŕňali do všetkých budúcich obchodných dohôd vrátane tých, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, a pripomína, že je dôležité zabrániť neodôvodneným požiadavkám na lokalizáciu údajov; žiada Komisiu, aby presadzovala stratégiu digitálneho obchodu, ktorá zohľadní príležitosti, ktoré sa tým ponúkajú pre malé a stredné podniky, a to uľahčením prístupu na svetové trhy;

4.  zdôrazňuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude mať dosah na vnútorný aj zahraničný obchod; vyzýva Komisiu, aby predvídala vplyv brexitu na obchodnú politiku Únie a zaistila kontinuitu pri vykonávaní obchodnej politiky EÚ a vzťahov s tretími krajinami, ako aj spôsoby nájdenia riešenia, pokiaľ ide o spoločné záväzky v rámci WTO;

5.  berie na vedomie stanovisko Súdneho dvora EÚ č. 2/15 zo 16. mája 2017, v ktorom sa uvádza, že okrem otázky portfóliových investícií a opatrení urovnávania sporov medzi investorom a štátom patrí dohoda o voľnom obchode so Singapurom do výlučnej právomoci Únie; žiada Komisiu a Radu, aby čo najskôr objasnili svoje rozhodnutie o štruktúre dohôd o voľnom obchode v budúcnosti a plne rešpektovali toto rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi týkajúce sa prijatia smerníc na rokovania, rokovaní a právneho základu návrhov na podpísanie a uzavretie, a najmä na podpísanie a uzavretie medzinárodných obchodných dohôd Radou, aby sa tak ďalej neodkladali všetky dohodnuté, ale zatiaľ neratifikované obchodné dohody s obchodnými partnermi; upozorňuje, že Európsky parlament musí byť zapojený a musí byť včas a plne informovaný od začiatku všetkých obchodných rokovaní pred prijatím usmernení na rokovania, a to vo všetkých fázach prenesenia mandátu, ako aj rokovaní a vykonávania obchodných dohôd; žiada, aby sa vykonali potrebné opatrenia prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody v kontexte dohody o lepšej tvorbe práva;

6.  konštatuje, že napriek tomu, že USA sa stiahlo z rokovaní, zvyšným 11 krajinám sa podarilo dosiahnuť dohodu o Transpacifickom partnerstve 23. januára 2018 v Tokiu;

Stav plnenia programu obchodných rokovaní Únie

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas ministerskej konferencie WTO v Buenos Aires sa nedospelo k dohode; zdôrazňuje prvoradý politický a hospodársky význam multilaterálneho systému a opätovne potvrdzuje svoju podporu tomuto systému; vyzýva Európsku úniu, aby aktívne predkladala návrhy na aktualizované, multilaterálne pravidlá, pričom sa zohľadnia nové výzvy vyplývajúce z globálnych hodnotových reťazcov, a aby podporovala ústrednú úlohu WTO v rámci celosvetového systému obchodovania; víta nadobudnutie platnosti Dohody o uľahčení obchodu; víta predĺženie výnimky WTO týkajúcej sa farmaceutických výrobkov pre najmenej rozvinuté krajiny do roku 2033; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré mnohostranné dohody sa nedodržiavajú, a vyzýva Komisiu, aby bola v rámci WTO aktívnejšia, pokiaľ ide o účinné plnenie pravidiel a mnohostranných pravidiel a dohôd; pripomína svoju predchádzajúcu požiadavku, aby sa Komisia zapájala do vytvárania programu WTO, najmä pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov a o obchod a trvalo udržateľný rozvoj; opätovne vyjadruje znepokojenie nad blokovaním nových menovaní do odvolacieho orgánu WTO zo strany USA a zdôrazňuje význam dobre fungujúceho systému riešenia sporov vo WTO; vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s našimi hlavnými partnermi pri riešení otázky nekalej hospodárskej súťaže a protekcionistických praktík zo strany tretích krajín;

8.  berie na vedomie zablokovanie viacstranných rokovaní o dohode o obchode so službami (TiSA) a dohode o environmentálnych tovaroch; vyzýva Úniu, aby prevzala iniciatívu, aby sa tak v oboch rokovacích procesoch znovu dosiahol pokrok, a aby v prípade rokovaní o dohode TiSA konala v súlade s pozíciou Európskeho parlamentu k dohode TiSA;

9.  zdôrazňuje, že v plnom rozsahu alebo dočasne nadobudlo platnosť viacero dohôd o voľnom obchode, napríklad obchodné dohody s Kanadou a Ekvádorom, ustanovenia DCFTA v rámci dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou a niekoľko dohôd o hospodárskom partnerstve (ďalej len „DHP“)s africkými krajinami, a že od zverejnenia stratégie Obchod pre všetkých boli uzavreté obchodné dohody so Singapurom, s Vietnamom a Japonskom; zdôrazňuje potrebu poskytnúť dostatočnú politickú a administratívnu podporu, aby sa zabezpečilo, že obchodné dohody môžu byť schválené a ratifikované v primeraných lehotách; podporuje prebiehajúci proces modernizácie obchodných dohôd s Čile a Mexikom; pripomína svoju požiadavku na začatie rokovaní s Austráliou a Novým Zélandom, berúc do úvahy svoje pozície;

10.  zdôrazňuje, že vzájomne výhodné obchodné a investičné vzťahy so strategickými partnermi EÚ by sa mali ďalej podporovať a posilňovať; vyzýva na obnovenie úsilia s cieľom dosiahnuť pokrok v rokovaniach o komplexnej dohode o investíciách s Čínou, najmä pokiaľ ide o reciprocitu v prístupe na trh a pokrok v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

11.  zdôrazňuje, že uzavreté dohody a prebiehajúce a nadchádzajúce dvojstranné rokovania Únie predstavujú príležitosti pre rast prostredníctvom prístupu na trhy a odstránenia obchodných prekážok; žiada Komisiu, aby neustále spolupracovala so zainteresovanými stranami s cieľom posúdiť priority v prebiehajúcich rokovaniach; pripomína, že prioritou musí byť obsah rokovaní, a nie ich tempo, že rokovania musia prebiehať v duchu reciprocity a vzájomného prospechu, že pravidlá a normy EÚ musia byť zabezpečené, pričom sa bude predchádzať ohrozeniam sociálneho modelu a životného prostredia EÚ, a že musia byť vylúčené verejné služby vrátane služieb všeobecného záujmu a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkami 14 a 106 ZFEÚ a Protokolom č. 26, ako aj audiovizuálne služby; zdôrazňuje, že Komisia musí vo všetkých obchodných rokovaniach zabezpečiť, aby si EÚ a vnútroštátne a miestne orgány zachovali plné právo zaviesť, prijať, zachovať alebo zrušiť akékoľvek opatrenia týkajúce sa zadávania, organizovania, financovania a poskytovania verejných služieb, ako to bolo v prípade predchádzajúcich obchodných dohôd;

12.  žiada Komisiu a členské štáty, aby každých päť rokov preskúmali a v prípade potreby aktualizovali rokovacie mandáty na prebiehajúce obchodné rokovania, aby tak zohľadnili možný zmenený kontext a výzvy, a aby do obchodných dohôd zahŕňali doložky o preskúmaní s cieľom zaistiť čo najúčinnejšie vykonávanie a možnosť úpravy týchto dohôd v záujme zohľadnenia súčasných podmienok a prispôsobenia sa nim, za predpokladu, že bude zaručená parlamentná kontrola a transparentnosť;

13.  upozorňuje, že Komisia už viackrát ohlásila začatie rokovaní s Hongkongom a Taiwanom o investíciách, a vyzýva Komisiu, aby ukončila prípravné práce s cieľom čo najskôr formálne začať rokovania o investičných dohodách;

14.  zdôrazňuje význam vnútorných aj vonkajších investícií pre európsku ekonomiku, ako aj potrebu zaručiť ochranu európskych investorov v zahraničí; žiada Komisiu, aby pokračovala v práci na novom mnohostrannom systéme na riešenie sporov v oblasti investícií, ktorý sa musí okrem iného opierať o zaručenie práva štátov na reguláciu a na transparentnosti, a aby ustanovila odvolací mechanizmus, prísne pravidlá o konflikte záujmov a kódex správania; domnieva sa, že tento nový systém sa musí zameriavať na riešenie povinností investorov, zabrániť zbytočnému podávaniu žalôb, zachovávať právo na reguláciu vo verejnom záujme, zabrániť regulačnému spomaleniu, zaručiť rovnosť medzi investormi (s osobitným dôrazom na mikropodniky a MSP), nezávislosť, transparentnosť a zodpovednosť, preskúmať možné začlenenie procesných ustanovení týkajúcich sa okrem iného protinávrhov v prípadoch, keď napadnuté investície boli vykonané v rozpore s platnými právnymi predpismi, a zamedziť paralelným žalobám v rámci rôznych ciest k spravodlivosti, čím sa vyjasní vzťah s vnútroštátnymi súdmi;

15.  vyzýva členské štáty, aby konečne odblokovali postup týkajúci sa maurícijského dohovoru o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom, keďže Európsky súdny dvor už objasnil otázky právomoci, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti znásobila svoje úsilie; požaduje tiež, aby sa preskúmanie nariadenia o ochrane predchádzajúceho stavu dvojstranných investičných zmlúv členských štátov uskutočnilo skôr než v roku 2020;

16.  očakáva posilnenú angažovanosť EÚ a jej členských štátov pri rokovaniach v rámci OSN o záväznej zmluve týkajúcej sa podnikania a ľudských práv;

17.  so znepokojením konštatuje, že reforma pravidiel pôvodu oznámená v stratégii Obchod pre všetkých sa nezaviedla; zdôrazňuje zložitosť pravidiel pôvodu a opakuje svoju výzvu týkajúcu sa aktualizovaných, ľahko použiteľných a jasnejších pravidiel pôvodu; zdôrazňuje záväzok prijatý na 10. konferencii ministrov obchodu Euromed dokončiť revíziu dohovoru o paneuro-stredomorských pravidlách pôvodu do konca roka 2018; opätovne žiada Komisiu, aby pripravila správu o stave v oblasti pravidiel pôvodu, a to pri zohľadnení kumulatívnych účinkov pravidiel pôvodu prostredníctvom dvojstranných dohôd o voľnom obchode;

18.  pripomína, že pri vykonávaní obchodnej politiky Únie treba venovať osobitnú pozornosť poľnohospodárskym výrobkom, ako aj záujmom európskych výrobcov a spotrebiteľov, najmä s ohľadom na kumulatívne účinky všetkých dohôd o voľnom obchode na tento sektor; zdôrazňuje, že obchodné dohody, a najmä dohoda s Japonskom, môžu priniesť agropotravinárskemu sektoru nové hospodárske príležitosti; poznamenáva, že Únia je najväčším vývozcom agropotravinárskych výrobkov na svete; zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť správnu rovnováhu medzi ochranou citlivých poľnohospodárskych výrobkov a presadzovaním ofenzívnych záujmov Únie v súvislosti s agropotravinárskym vývozom, pričom sa okrem iného stanovia prechodné obdobia a primerané kvóty a v niektorých prípadoch aj možné vylúčenie najcitlivejších výrobkov; upozorňuje, že je veľmi dôležité zachovať solídny systém zdravotných a rastlinolekárskych pravidiel v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti EÚ a zároveň bojovať proti akejkoľvek forme diskriminačného zaobchádzania v tejto oblasti;

Zásada reciprocity ako pilier obchodnej politiky Únie a záruka spravodlivej hospodárskej súťaže

19.  je pevne presvedčený, že jedným z hlavných cieľov obchodnej politiky Únie by mala byť podpora spravodlivej hospodárskej súťaže a zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých; víta, že v správe o vykonávaní obchodnej stratégie Únie sa viackrát odkazuje na zásadu reciprocity; opakuje, že reciprocita musí byť pilierom obchodnej politiky Únie, pričom sa vezme do úvahy potreba asymetrií s rozvojovými krajinami, ak je to relevantné, a ustanovenia preferenčného zaobchádzania pre najmenej rozvinuté krajiny; berie na vedomie zmenený návrh nariadenia Komisie o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania Únie, ktorý by mohol byť dôležitým nástrojom na zabezpečenie rovnakých podmienok prístupu tretích krajín na trh; domnieva sa, že iniciatíva týkajúca sa kontroly priamych zahraničných investícií do Európskej únie je zameraná na ochranu bezpečnosti a verejného poriadku Únie a členských štátov a mohla by pomôcť zaviesť väčšiu mieru reciprocity v oblasti prístupu na trhy a zároveň zaistiť zachovanie otvorenosti priamym zahraničným investíciám;

20.  upozorňuje, že vykonávanie obchodnej politiky musí prispievať k tomu, že sa podnikom zaručia spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže; víta prijatie novej metodiky pre výpočet antidumpingového cla v prípadoch narušenia hospodárskej súťaže v tretích krajinách; berie na vedomie dosiahnutú medziinštitucionálnu dohodu o modernizácii nástrojov na ochranu obchodu; vyzdvihuje nové možnosti, ktoré ponúkajú, najmä pokiaľ ide o uloženie ciel nad rozpätím ujmy; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť riadne vykonávanie týchto nových nástrojov tým, že v prípade akéhokoľvek zlyhania alebo obchádzania pravidiel sa okamžite zasiahne a uskutoční náprava, a to primerane a v úplnom súlade s právom WTO a ostatnými právnymi záväzkami; víta proaktívny prístup Komisie v oblasti zavádzania nástrojov na ochranu obchodu v roku 2016 a vyzýva na podobné odhodlanie a schopnosť reagovať v prípade, keď niektorí naši obchodní partneri tieto nástroje používajú neoprávnene proti vývozom z EÚ;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe Komisie o vykonávaní stratégie obchodnej politiky sa takmer nespomína práca zameraná na koordináciu, ktorú treba vykonať vo vzťahu s colnými orgánmi; upozorňuje, že obchodná politika musí prispievať k boju proti nezákonnému obchodu, aby bola naďalej zabezpečená konkurencieschopnosť podnikov EÚ a zaručená vysoká úroveň bezpečnosti spotrebiteľov; takisto poukazuje na dôležitú úlohu politiky hospodárskej súťaže v tejto súvislosti a na potrebu dvojstranných a mnohostranných rokovaní na tento účel;

Používanie účinných prierezových nástrojov na vykonávanie obchodnej politiky s prínosom pre všetkých

22.  žiada, aby sa vykonávanie obchodnej politiky stalo neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie Únie;

23.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade zlyhania, obmedzenia alebo nedodržania záväzku zo strany niektorého z partnerov okamžite využila nástroje, ktoré má k dispozícii, konkrétne uplatnením postupu urovnávania sporov, ako aj existujúcich procesov ad hoc stanovených pre ustanovenia o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách Únie o voľnom obchode;

24.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala ľudské a finančné zdroje, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, s cieľom zlepšiť prípravu obchodných dohôd na prijatie našimi spoluzákonodarcami a spôsob vykonávania obchodnej politiky, a žiada, aby bola v rámci Komisie zriadená osobitná služba na monitorovanie vykonávania obchodnej politiky a priebežné hodnotenie, ktorá bude poskytovať správy aj Európskemu parlamentu;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie, najmä využívaním informačných technológií, o odstránenie všetkých administratívnych prekážok a zbytočnej záťaže, o zjednodušenie technických postupov a o podporu podnikov pri vykonávaní opatrení, ktoré im majú priniesť výhody z obchodných dohôd a nástrojov;

26.  vyzdvihuje kľúčový význam práce, ktorú vykonávajú delegácie Únie spolu s veľvyslanectvami členských štátov a so sociálnymi partnermi a ktorá umožňuje rýchlo a priamo konať v záujme zaistenia riadneho vykonávania obchodných ustanovení, ako aj rýchleho zisťovania a účinného riešenia problémov a prekážok; domnieva sa, že delegáciám Únie by prospel zjednodušený systém založený na jednotnom súbore pravidiel a usmernení s cieľom zabezpečiť väčšiu súdržnosť; nabáda Komisiu, aby vo väčšej miere zapájala delegácie EÚ v tretích krajinách do transpozície existujúcich a nových dohôd o voľnom obchode, najmä pokiaľ ide o miestne začínajúce podniky; nabáda Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v činnosti v oblasti hospodárskej diplomacie so zapojením, okrem iného, európskych obchodných komôr;

27.  žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o kumulatívnych účinkoch obchodných dohôd, a to v jednotlivých sektoroch aj krajinách, a tak prispela k posúdeniu našej obchodnej politiky s cieľom predvídať a upraviť jej účinky;

28.  zdôrazňuje skutočnosť, že v niektorých sektoroch sa môžu vyskytnúť hospodárske ťažkosti spojené s obchodovaním; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali sprievodné politiky pri zohľadnení sociálneho hľadiska, a to s cieľom zaistiť čo najväčšie výhody a minimalizovať možné negatívne účinky liberalizácie obchodu; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby zvýšila účinnosť Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a zaistila jeho väčšiu proaktívnosť;

29.  nabáda Komisiu, aby ďalej vykonávala a prehĺbila svoju spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a fórami, ako sú napríklad G20, OSN, OCDE, MOP, Svetová banka, Svetová colná organizácia a Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, pri vypracúvaní medzinárodných noriem, ich vykonávaní a monitorovaní obchodu vrátane sociálnych a environmentálnych aspektov;

Analýza prvej správy Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode

30.  víta zverejnenie prvej správy Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode; žiada Komisiu, aby aj naďalej ročne zverejňovala túto správu; okrem toho však trvá na tom, že Komisia by mala zrealizovať podrobnejšie komplexné štúdie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode Únie, zaoberať sa touto témou dôslednejšie a zabezpečiť, aby tieto štúdie zahŕňali relevantné a vhodné ekonometrické a kvalitatívne analýzy a interpretácie údajov a konkrétne odporúčania, v kontexte uvádzali uverejnené číselné údaje a poskytovali dodatočné kvalitatívne informácie vrátane – pokiaľ ide o vykonávanie pravidiel – častí dohôd o voľnom obchode, ako je obchod a trvalo udržateľný rozvoj a verejné obstarávanie; zdôrazňuje, že to umožní komplexné a lepšie posúdenie skutočného vplyvu dohôd na mieste s cieľom zaistiť účinnosť tejto správy pri usmerňovaní inštitúcií EÚ, pokiaľ ide o určovanie a vedenie obchodnej stratégie Únie; v tejto súvislosti sa domnieva, že pre tieto štúdie by sa mala identifikovať a použiť spoločná metodika;

31.  žiada Komisiu, aby predložila správu o ustanoveniach týkajúcich sa zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod v existujúcich dvojstranných dohodách EÚ o voľnom obchode a o ich praktickom účinku pri zabezpečovaní dodatočného prístupu EÚ na trh v tretích krajinách prostredníctvom dohôd o voľnom obchode prerokovaných partnermi EÚ, s ktorými EÚ uzavrela dohody o voľnom obchode;

32.  zdôrazňuje, že v správe chýbajú viaceré informácie a číselné údaje; žiada Komisiu, aby viac spolupracovala s členskými štátmi a partnerskými krajinami s cieľom získať viac údajov a informácií o vykonávaní dohôd; žiada Komisiu, aby poskytla informácie okrem iného o vplyve všetkých dohôd o voľnom obchode na rast a zamestnanosť, príspevku dohôd o voľnom obchode k vývoju obchodných tokov a vplyve obchodných a investičných dohôd na prílev investícií a obchod so službami;

33.  je znepokojený nízkou mierou využívania obchodných preferencií v dohodách Únie o voľnom obchode, a to najmä skutočnosťou, že európski vývozcovia ich využívajú v menšej miere ako vývozcovia z partnerských krajín; žiada Komisiu, aby čo najskôr určila príčiny tejto nerovnováhy a aby sa nimi zaoberala; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzťah medzi zložitými pravidlami pôvodu a využívaním preferenčných obchodných dohôd hospodárskymi subjektmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene vypracovali opatrenia s cieľom lepšie informovať hospodárskych aktérov o obchodných preferenciách stanovených v dohodách o voľnom obchode; domnieva sa, že podrobné informácie, a to aj na mikroúrovni, sú potrebné s cieľom riadne posúdiť vykonávanie dohôd EÚ o voľnom obchode;

34.  domnieva sa, že Komisia by mala venovať rovnakú pozornosť vykonávaniu ustanovení dohôd o voľnom obchode, akú venuje vo fáze rokovaní; vyzýva Komisiu, aby s príslušnými obchodnými partnermi EÚ riešila problémy týkajúce sa vykonávania s cieľom nájsť riešenia a systematizovať výmeny s európskymi subjektmi;

35.  vyzýva Komisiu, aby zaujala diverzifikovaný prístup k rôznym sektorom, ktoré sú predmetom analýz, a informovala o dôsledkoch vykonávania obchodných dohôd v sektoroch, ktoré sa považujú za citlivé;

36.  víta oznámenie, že ku každej obchodnej dohode bude zostavený plán vykonávania, a žiada Komisiu, aby do ich vypracúvania zapojila všetky zúčastnené strany; vyzýva Komisiu, aby vymedzila ciele, ktoré sa majú splniť, a konkrétne kritériá, na základe ktorých sa vykoná jednoznačné posúdenie, napríklad stav odstraňovania necolných prekážok, miera využívania preferencií a plnenia kvót alebo situácia v oblasti regulačnej spolupráce a pokrok týkajúci sa obchodu a udržateľného rozvoja; očakáva, že plány vykonávania sa budú poskytovať Európskemu parlamentu súbežne s oficiálnym postúpením, a žiada, aby sa stav pokroku týchto plánov zahrnul do výročnej správy o vykonávaní dohôd o voľnom obchode;

37.  pripomína, že obchodné dohody nemôžu nadobudnúť platnosť skôr, ako ich ratifikuje Európsky parlament, a to aj pokiaľ ide o kapitoly o obchode v dohodách o pridružení; domnieva sa, že prax čakania na súhlas Európskeho parlamentu pred tým, ako sa politicky dôležité dohody začnú predbežne uplatňovať, musí byť dodržiavaná horizontálne, ako sa komisárka Malmströmová zaviazala počas jej vypočutia 29. septembra 2014;

Osobitné ustanovenia spoločnej obchodnej politiky určené malým a stredným podnikom (ďalej len MSP)

38.  vyzýva Komisiu, aby posúdila všetky nástroje určené MSP s cieľom vypracovať celkový prístup s väčšou mierou integrity, ako aj skutočnú stratégiu internacionalizácie MSP a ich podpory v tom, aby sa stali vývozcami; nabáda Komisiu, aby podporovala tento prístup na medzinárodných fórach; podporuje zapojenie do účinných informačných kampaní pre MSP s cieľom zlepšiť mieru využitia preferencií v dohodách EÚ o voľnom obchode; zdôrazňuje význam viacjazyčnosti pri kontaktoch s MSP zo všetkých členských štátov; žiada poskytovanie väčšej právnej a administratívnej podpory pre MSP, ktoré uvažujú o vývoze na zahraničné trhy, a to nielen prostredníctvom aktualizácie webových sídiel, ale aj uvažovaním o používaní nových nástrojov, ako napríklad online technických diskusií, ktoré by mohli poskytovať základnú a ľahšie prístupnú podporu; žiada, aby sa delegácie Únie podieľali na poskytovaní informácií o vývoze na príslušné zahraničné trhy, a to s cieľom pomôcť MSP;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode obsahuje len málo informácií o MSP; žiada Komisiu, aby vo svojej správe venovala osobitnú časť účinkom vykonávania obchodných dohôd na MSP a využívaniu osobitných ustanovení určených MSP;

40.  víta zavedenie osobitnej kapitoly venovanej MSP do dohôd o voľnom obchode, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, a žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o prerokovanie kapitol a ustanovení osobitne sa týkajúcich MSP a ich zahrnutie do obchodných dohôd, o ktorých rokuje, a do svojich legislatívnych návrhov s cieľom zlepšiť schopnosť malých a stredných podnikov zapájať sa do obchodu a investícií; zdôrazňuje, že pochopenie zložitosti pravidiel pôvodu, získanie ich aktualizovanej verzie a dosiahnutie ich ľahkej uplatniteľnosti a väčšej jednoznačnosti má pre MSP veľký význam a že treba prerokovať ustanovenia osobitne sa týkajúce MSP s cieľom riešiť otázku ich prístupu na trhy verejného obstarávania v zahraničí; žiada Komisiu, aby sa usilovala o vytvorenie kalkulačky pravidiel pôvodu osobitne prispôsobenej malým a stredným podnikom, ktorá by im mala umožniť využívať preferencie, ktoré sú k dispozícii v rámci existujúcich dohôd, s cieľom zvýšiť mieru využitia preferencií;

Význam prístupu na trhy verejného obstarávania a ochrany zemepisných označení

41.  pripomína, že ochrana zemepisných označení je jedným z ofenzívnych záujmov Únie v rokovaniach o obchodných dohodách; zdôrazňuje, že podľa správy o vykonávaní dohôd o voľnom obchode niektorí partneri nedodržiavajú ustanovenia o ochrane zemepisných označení, a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr podnikla kroky na zabezpečenie dodržiavania týchto ustanovení;

42.  upozorňuje, že trhy verejného obstarávania v Únii sa z celosvetového hľadiska vyznačujú najvyššou mierou otvorenosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí partneri nedodržiavajú ustanovenia dohôd EÚ o voľnom obchode týkajúce sa prístupu na trhy verejného obstarávania, a to na úkor európskych spoločností, a že v niektorých tretích krajinách je veľmi obmedzený prístup na trhy verejného obstarávania; žiada Komisiu, aby sa usilovala o zabezpečenie väčšieho prístupu na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách a aby v súlade s pravidlami Dohody o vládnom obstarávaní uvažovala o opatreniach, ktoré sa použijú vo vzťahu s tretími krajinami, ktoré pri prístupe na svoje trhy verejného obstarávania uprednostňujú domáce podniky; vyzýva Komisiu, aby zbierala a zverejňovala údaje na úrovni podnikov o využívaní ustanovení týkajúcich sa verejného obstarávania v rámci dohôd o voľnom obchode s cieľom lepšie pochopiť ťažkosti, s ktorými sa stretávajú podniky EÚ;

43.  žiada Komisiu, aby poskytla viac informácií o tom, ako sa prístup na trhy verejného obstarávania počas posledných rokov zmenil, ako aj príslušné štatistické údaje, a aby predložila konkrétne informácie o výhodách, ktoré umožnila ochrana zemepisných označení;

Účinné vykonávanie obchodnej politiky prispieva k presadzovaniu a ochrane hodnôt Únie

44.  pripomína, že spoločná obchodná politika musí prispievať k presadzovaniu hodnôt, ktoré obhajuje Únia a ktoré sú stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, a k plneniu cieľov vymedzených v článku 21, ako sú okrem iného konsolidácia demokracie, právny štát, rešpektovanie ľudských práv, ako aj základných práv a slobôd, rovnosť, úcta k ľudskej dôstojnosti a ochrana životného prostredia a sociálnych práv; je presvedčený, že dosahovanie týchto cieľov si vyžaduje dôsledné a trvalé opatrenia zo strany Komisie; zdôrazňuje, že Agenda 2030 vypracovaná OSN a Parížska dohoda o zmene klímy poskytujú primárne kritériá, na základe ktorých sa má posudzovať prínos obchodnej politiky EÚ k dohodnutým globálnym cieľom trvalo udržateľného rozvoja;

45.  žiada Komisiu, aby pravidelne monitorovala všeobecný systém preferencií (VSP), najmä VSP+, a aby aj naďalej každé dva roky uverejňovala príslušné správy; vyzýva Komisiu, aby intenzívnejšie spolupracovala s prijímajúcimi krajinami, ESVČ, delegáciami Únie, diplomatickými misiami členských štátov, medzinárodnými organizáciami, podnikmi, so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou s cieľom zaistiť lepšie zhromažďovanie informácií a dôkladnejšie analýzy monitorovania, aby tak bolo možné jasne vyhodnotiť vykonávanie všetkých aspektov systému; zdôrazňuje, že účinnosť VSP spočíva v schopnosti Komisie monitorovať a vykonávať ustanovenia právnych predpisov v prípadoch neplnenia medzinárodných pracovných alebo environmentálnych dohovorov;

46.  pripomína, že nová generácia dohôd zahŕňa doložky o ľudských právach a kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré sa majú plne vykonávať tak, aby sa zaručilo a podporilo dodržiavanie ľudských práv, hodnôt Únie a vysokých sociálnych a environmentálnych noriem; berie na vedomie hodnotenie kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré je súčasťou správy Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, a vyzýva na včasné vykonávanie existujúcich ustanovení o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji; žiada Komisiu, aby vyvinula presnú a špecifickú metodiku zameranú na monitorovanie a hodnotenie vykonávania týchto kapitol vzhľadom na to, že nie je možné takto hodnotiť len na základe kvantitatívnych údajov; pripomína, že v určitých prípadoch existujú ťažkosti pri vykonávaní ustanovení o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, napríklad v prípade dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, a preto opakuje svoju výzvu na posilnenie presadzovania a monitorovania kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji prostredníctvom väčšieho zapojenia organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov do všetkých obchodných dohôd; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia predčasne ukončila rozpravu o tom, ako posilniť presadzovanie kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách, vrátane uvažovania o prístupe založenom na sankciách a o iných možnostiach;

47.  v tejto súvislosti pripomína dôležitú úlohu domácich poradných skupín; zdôrazňuje potenciálnu pridanú hodnotu lepšie štruktúrovaného a transparentného vzťahu s domácimi poradnými skupinami obchodných partnerov a uznáva ich kľúčovú úlohu pri lepšom pochopení miestnych požiadaviek a ambícií; domnieva sa, že domáce poradné skupiny majú rozhodujúcu úlohu v rámci postupov potrebných na lepšie monitorovanie a vykonávanie kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji;

48.  víta preskúmanie stratégie pomoci obchodu a podporuje cieľ posilniť kapacity rozvojových krajín, aby mali väčší prínos z príležitostí, ktoré ponúkajú obchodné dohody EÚ; takisto zdôrazňuje, že táto stratégia musí prispievať k podpore spravodlivého a etického obchodu a mala by sa stať kľúčovým nástrojom v boji proti rastúcej globálnej nerovnosti a pri podpore hospodárskeho rozvoja v partnerských krajinách EÚ; nabáda Komisiu, aby pomohla rozvojovým krajinám, aby prijali opatrenia potrebné okrem iného na zachovanie prístupu na európsky trh pre svoj vývoz a na boj proti zmene klímy;

49.  opakuje, že podporuje začlenenie ambicióznych ustanovení o boji proti korupcii do všetkých budúcich obchodných dohôd, a to v rámci výlučných právomocí Únie; víta začlenenie protikorupčných ustanovení do prebiehajúcich rokovaní o modernizácii dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Mexikom a dohody o pridružení medzi EÚ a Čile; pripomína, že dohody o voľnom obchode sú vhodnou príležitosťou na prehĺbenie spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom a daňovým únikom;

50.  víta skutočnosť, že v správe Komisie o vykonávaní jej obchodnej stratégie je zohľadnená otázka rovnosti žien a mužov; pripomína, že cieľom je zaistiť, aby obchodovanie bolo prínosné v rovnakej miere pre ženy aj pre mužov, a to aj prostredníctvom stratégie pomoci obchodu; zdôrazňuje, že si to vyžaduje aktívny prístup Komisie, ktorý podporuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v obchodnej politike EÚ, a žiada Komisiu, aby tento aspekt zahrnula do svojich budúcich výročných správ o vykonávaní;

51.  víta záväzok Komisie zaistiť, aby obchodné rokovania o modernizácii súčasnej dohody o pridružení medzi EÚ a Čile zahŕňali – po prvý raz v histórii EÚ – osobitnú kapitolu venovanú rodovým aspektom a obchodu; opätovne vyzýva Komisiu a Radu, aby presadzovali a podporovali začlenenie osobitnej kapitoly o rodovej rovnosti do obchodných a investičných dohôd EÚ;

52.  víta prijatie nariadenia o boji proti mučeniu a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jeho riadne vykonávanie a dodržiavanie zo strany našich obchodných partnerov; podporuje zavedenie medzinárodnej Aliancie za obchod bez mučenia;

53.  víta prijatie nariadenia o nerastoch z konfliktných oblastí ((EÚ) 2017/821), ktorého cieľom je prispieť k zodpovednejšiemu riadeniu globálneho hodnotového reťazca; vyzýva Komisiu, členské štáty a ďalších dotknutých aktérov, aby pokračovali v prípravách na nadobudnutie platnosti tohto nariadenia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sprievodné opatrenia budú navrhnuté efektívne a že členské štáty a dotknuté vnútroštátne zainteresované strany budú mať k dispozícii potrebné odborné znalosti a pomoc, pričom sa osobitný dôraz bude klásť na pomoc MSP pri zvyšovaní ich schopností na plnenie svojich požiadaviek náležitej starostlivosti, ako sa stanovuje v nariadení;

54.  berie na vedomie rozširovanie integrovaných globálnych dodávateľských reťazcov v usporiadaní medzinárodného obchodu; opakuje svoju výzvu, aby sa hľadali spôsoby rozvoja stratégií a pravidiel transparentnosti a zodpovednosti globálneho hodnotového reťazca, a zdôrazňuje, že spoločná obchodná politika sa musí vykonávať takým spôsobom, aby sa zabezpečilo zodpovedné riadenie globálneho hodnotového reťazca; žiada Komisiu, aby v rámci svojej obchodnej politiky podporila a posilnila sociálnu zodpovednosť podnikov a aby podnikla aj ďalšie kroky smerom k vytvoreniu osobitných pravidiel a postupov, s prihliadnutím na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, a to s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie sociálnej zodpovednosti podnikov; pripomína Komisii svoju požiadavku, aby sociálnu zodpovednosť podnikov zahrnula do všetkých obchodných dohôd a aby tieto ustanovenia účinne monitorovala v rámci zlepšeného nezávislého monitorovania kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, na ktorom sa podieľa občianska spoločnosť, a to v súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu; opätovne potvrdzuje, že podporuje medzinárodné iniciatívy, ako je napríklad pakt udržateľnosti pre Bangladéš, a žiada Komisiu, aby sa sústredila na vykonávanie tejto iniciatívy;

55.  vyzýva Komisiu a všetky medzinárodné subjekty, aby dodržiavali nové usmernenia OECD týkajúce sa náležitej starostlivosti pre príslušné dodávateľské reťazce v sektore odevov a obuvi;

56.  pripomína, že obchodná a rozvojová politika EÚ musí v celosvetovom rozsahu prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju, regionálnej integrácii a začleňovaniu rozvojových krajín do regionálnych a v konečnom dôsledku globálnych hodnotových reťazcov prostredníctvom diverzifikácie hospodárstva, čo si vyžaduje spravodlivé pravidlá globálneho obchodu orientované na rozvoj; vyzýva Komisiu, aby poskytovaním politickej a technickej pomoci aj naďalej podporovala rozvoj spravodlivej kontinentálnej zóny voľného obchodu v Afrike;

57.  pripomína, že EÚ sa zaviazala k odstráneniu najhorších foriem detskej práce na celosvetovej úrovni, ako to vyplýva z našich hodnôt a ako je to zakotvené v článku 21 Zmluvy o EÚ; opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorého cieľom bude zakázať dovoz tovaru, pri výrobe ktorého bola využitá detská práca alebo akákoľvek iná forma nútenej práce či moderného otroctva; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby krajiny, ktoré ešte neratifikovali dohovory MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce a č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a práce, tieto dohovory ratifikovali;

58.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri uzatváraní a vykonávaní DHP; domnieva sa, že je potrebná podrobná analýza ich vplyvu na ekonomiky afrických krajín a ich podsektory, ich pracovné trhy a podporu medziregionálneho obchodu v Afrike; vyzýva Komisiu, aby v duchu skutočného partnerstva postúpila v dialógu s cieľom vyriešiť pretrvávajúce problémy; pripomína, že DHP sú asymetrické dohody a mali by rovnaký význam prisudzovať rozvojovým, ako aj obchodným aspektom; požaduje v tejto súvislosti včasné vykonávanie sprievodných opatrení vrátane prideľovania prostriedkov z ERF;

59.  víta okrem toho vykonávanie Dohody o hospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u a EÚ; konštatuje, že treba ďalej zvyšovať informovanosť, a tým zabezpečiť, aby krajiny CARICOM-u dokázali využívať príležitosti, ktoré z tejto dohody vyplývajú; víta vytvorenie zmiešaného poradného výboru, ale naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli inštitúcie občianskej spoločnosti v budúcnosti zvolávané včas;

60.  opakuje svoju výzvu pre EÚ, aby pracovala na vhodných a účinných riešeniach na zavedenie transparentného a fungujúceho systému označovania zameraného na „sociálnu a environmentálnu vysledovateľnosť“ naprieč celým výrobným reťazcom, a to v súlade s Dohodou WTO/TBT, pričom bude súčasne podporovať podobné činnosti na medzinárodnej úrovni;

S vykonávaním obchodnej politiky EÚ musí byť spojená transparentnosť a prístup k informáciám

61.  berie na vedomie prácu Komisie v oblasti transparentnosti a vyzýva Komisiu, aby viedla rokovania čo najtransparentnejším spôsobom a pri tom plne rešpektovala najlepšie postupy, ktoré sa zaviedli v iných rokovaniach; domnieva sa, že dosiahnutie transparentnosti musí byť súčasťou kľúčových cieľov Komisie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zverejnili dokumenty týkajúce sa rokovaní a vykonávania dohôd, pričom sa neoslabí rokovacia pozícia Únie;

62.  žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli skutočnú stratégiu komunikácie o obchodnej politike, ako aj o každej obchodnej dohode s cieľom zabezpečiť sprostredkovanie čo najväčšieho objemu informácií a tieto informácie prispôsobiť konkrétnym zainteresovaným stranám, aby tak mohli mať z dohôd prospech; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali opatrenia na zvýšenie povedomia hospodárskych aktérov o uzatvorených dohodách a aby udržiavali pravidelný dialóg s profesijnými združeniami, podnikmi a občianskou spoločnosťou;

63.  víta skutočnosť, že Rada zverejnila mandáty na rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), dohode CETA, dohode TiSA, dohodách s Japonskom, Tuniskom a Čile a dohovore o mnohostrannom súde na urovnávanie investičných sporov (MIC), ako aj to, že Komisia zverejnila návrhy mandátov na rokovania o dohodách s Austráliou a Novým Zélandom a o vytvorení mnohostranného súdu na urovnávanie investičných sporov (MIC) v súlade s dlhodobou požiadavkou Európskeho parlamentu týkajúcou sa transparentnosti; vyzýva Radu a členské štáty, aby zverejnili všetky mandáty na rokovania, a Komisiu, aby zverejnila všetky návrhy mandátov na začatie budúcich rokovaní; žiada, aby Rada a Komisia začlenili odporúčania Európskeho parlamentu do vypracúvania a prijímania rokovacích mandátov;

64.  opakuje svoju žiadosť, aby členské štáty, Európsky parlament, národné parlamenty, hospodárske subjekty a zástupcovia občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov boli väčšmi zapojení do monitorovania obchodnej politiky vrátane – ale nie výlučne – ustanovení o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji; vyzýva Komisiu, aby uverejnila akčný plán a podrobný opis modelu „posilneného partnerstva“ na vykonávanie obchodných dohôd;

65.  žiada Komisiu, aby zvýšila kvalitu štúdií vplyvu, ktoré sa vykonávajú ku každej obchodnej dohode, a aby do nich začlenila analýzy podľa sektorov a z geografického hľadiska; zdôrazňuje, že lepšia a včasnejšia komunikácia o informáciách uvedených v štúdiách vplyvu obchodných dohôd ex ante a ex post má zásadný význam;

66.  víta oznámenie o vytvorení konzultačnej skupiny na monitorovanie obchodnej politiky; zdôrazňuje, že je dôležité rýchlo ustanoviť tento nový orgán, a to transparentne, verejne a inkluzívnym spôsobom; žiada Komisiu, aby pravidelne uverejňovala dokumenty zo schôdzí, ako aj pracovné dokumenty tejto konzultačnej skupiny; vyzýva Komisiu, aby stanovila aj postupy na zaistenie poskytnutia náležitých odpovedí na otázky, ktoré konzultačná skupina nastolí;

o
o   o

67.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, národným parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

(1) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 30.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0439.
(3) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19.
(4) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 21.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0330.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0437.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0488.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0090.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0369.
(10) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(11) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0225.

Právne oznámenie