Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 31. mája 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Situácia osôb s dvojakým občianstvom (EÚ/Irán) väznených v Iráne
 Obhajcovia práv žien v Saudskej Arábii
 Sudán, najmä situácia Núry Hosseinovej Hammadovej
 Vymenovanie za člena výberovej komisie Európskej prokuratúry
 Manipulácia s počítadlom najazdených kilometrov v motorových vozidlách: revízia právneho rámca EÚ
 Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany ***I
 Nástroj na prepájanie Európy po roku 2020
 Situácia v Nikarague
 Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien
 Vykonávanie stratégie EÚ pre mládež
 Vykonávanie smernice o ekodizajne
 Odpovedanie na petície týkajúce sa boja proti neistote a zneužívaniu zmlúv na určitý čas

Situácia osôb s dvojakým občianstvom (EÚ/Irán) väznených v Iráne
PDF 137kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o situácii osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu väznených v Iráne (2018/2717(RSP))
P8_TA(2018)0231RC-B8-0254/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä na uznesenie z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode(1), uznesenie z 3. apríla 2014 o stratégii EÚ voči Iránu(2), uznesenie zo 17. novembra 2011 o Iráne – nedávnych prípadoch porušovania ľudských práv(3) a uznesenie z 10. marca 2011 o postoji EÚ k Iránu(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k výročným správam EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia, slobody prejavu a obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na nový strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby ochrana ľudských práv a dohľad nad nimi boli v centre všetkých politík EÚ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/568 z 12. apríla 2018(5), ktorým sa predlžujú reštriktívne opatrenia vzťahujúce sa na závažné porušovanie ľudských práv v Iráne o jeden rok, až do 13. apríla 2019,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčky Komisie (ďalej len „VP/PK“) Federicy Mogheriniovej a ministra zahraničných vecí Iránskej islamskej republiky Džawáda Zarífa vydané 16. apríla 2016 v Teheráne, v ktorom sa dohodli, že nastolia dialóg o ľudských právach a usporiadajú vzájomné návštevy predstaviteľov EÚ a Iránu v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa ľudských práv,

–  so zreteľom na výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a správy Úradu vysokého komisára a generálneho tajomníka OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 23. marca 2018,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Irán,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v iránskych väzniciach je zadržiavaných viacero osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu vrátane pána Ahmadreza Djalali, švédsko-iránskeho výskumného pracovníka, ktorý bol obvinený zo špionáže a odsúdený na trest smrti po nespravodlivom súdnom procese bez prístupu k advokátovi a bez potrebnej lekárskej starostlivosti, pričom mu hrozí bezprostredné riziko popravy a nachádza sa v zlom zdravotnom stave;

B.  keďže pán Kamrán Ghaderí, rakúsko-iránsky občan, bol na služobnej ceste v Iráne, keď ho zatkli a odsúdili na 10 rokov väzenia po tom, ako prokuratúra použila vynútené priznanie; keďže v Iráne je v súčasnosti zadržaná aj pani Názanín Zágharí-Ratcliffe, britsko-iránska štátna príslušníčka, ktorá pracovala pre charitatívnu organizáciu a bola jej diagnostikovaná depresia v pokročilom štádiu, keďže pán Abbás Idálat, britsko-iránsky akademický pracovník, bol zatknutý v apríli 2018 a obvinenia proti nemu neboli doposiaľ zverejnené;

C.  keďže pretrvávajúca prax zatýkania osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu sa riadi modelom dlhodobej väzby v izolácii a výsluchov, nespravodlivých procesov, odopierania prístupu ku konzulárnym službám alebo návštev zo strany OSN alebo humanitárnych organizácií, utajovaných procesov, v ktorých má zadržaný len obmedzený prístup k advokátovi, dlhých trestov odňatia slobody na základe vágnych alebo bližšie nespresnených obvinení z „ohrozenia národnej bezpečnosti“ a „špionáže“ a štátom podporovaných kampaní určených na očierňovanie uväzneným osôb;

D.  keďže Irán by ako zmluvný štát Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) mal v súlade so svojimi povinnosťami rešpektovať právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ako aj práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania;

E.  keďže Irán naďalej väzní aktivistov z radov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, environmentálnych aktivistov a politickým aktivistov a nedávno zintenzívnil ich zatýkanie; keďže obhajcovia ľudských práv, novinári a politickí aktivisti sú za svoje pokojné aktivity aktívne stíhaní;

F.  keďže osoby s dvojitým štátnym občianstvom zadržané v Iráne nemajú vždy prístup k advokátovi a nie je im vždy zaručený spravodlivý súdny proces; keďže v praxi Irán pristupuje k osobám s dvojitou štátnou príslušnosťou ako k bežným Iráncom, čo obmedzuje prístup zahraničných veľvyslanectiev k svojim občanom, ktorí sú v Iráne zadržiavaní, ako aj prístup zadržaných ku konzulárnej ochrane;

G.  keďže viacero politických väzňov a osôb obvinených z trestných činov ohrozenia národnej bezpečnosti trpí v priebehu svojho väznenia nedostatočným prístupom k lekárskej starostlivosti, čo má pre nich vážne dôsledky;

1.  odsudzuje pretrvávajúcu prax väznenia osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu iránskymi orgánmi na základe nespravodlivých procesov; žiada ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie alebo obnovu ich súdneho konania, ale v súlade s medzinárodnými štandardmi, a žiada, aby úradníci zodpovední za porušovanie ich práv niesli za svoje skutky zodpovednosť;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zatýkaním osôb s dvojitým občianstvom EÚ a Iránu po ich vstupe na územie Iránu bez dôkazov prima facie o tom, že by spáchali trestný čin; zdôrazňuje, že toto zatýkanie bráni možnosti kontaktov medzi ľuďmi;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu sú v iránskych väzniciach zadržiavané v zlých podmienkach, pričom sú často donútené k priznaniu na základe mučenia a neľudského zaobchádzania;

4.  vyzýva iránske orgány, aby pánovi Džalálímu zaručili neobmedzený prístup k jeho právnemu zástupcovi, ako aj akékoľvek lekárske ošetrenie, o ktoré požiada; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zrušili jeho rozsudok smrti a aby ho okamžite prepustili, ako o to žiada medzinárodné spoločenstvo;

5.  vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili obnovu súdneho konania Kamrána Ghaderího, a tak zaručili dodržanie jeho práva na spravodlivý proces, aby okamžite prepustili Názanín Zágharíovú-Ratcliffeovú, ktorá už má nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu, a aby čo najskôr oznámili obvinenia, ktorým čelí Abbás Idálat;

6.  vyzýva iránske orgány, aby vzhľadom na svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce zo Všeobecnej deklarácie ľudských práva rešpektovali základné právo obvinených na prístup k advokátovi podľa vlastného výberu a právo na spravodlivý proces;

7.  na základe dôveryhodných správ odsudzuje prípady mučenia a iného krutého zaobchádzania, ku ktorým dochádza najmä pri výsluchoch, a vyzýva iránske orgány, aby rešpektovali ľudskú dôstojnosť väzňov; odsudzuje kruté a neľudské podmienky vo väzení a vyzýva Irán, aby všetkým väzňom zabezpečil primeranú lekársku starostlivosť;

8.  vyzýva súdne orgány, aby rešpektovali zásady spravodlivého a riadneho procesu a zaručili podozrivým prístup k právnemu zástupcovi, konzulárne návštevy a návštevy zo strany OSN a humanitárnych organizácií, ako aj neobmedzený prístup k lekárskemu ošetreniu a službám zdravotnej starostlivosti, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami Iránu; vyzýva Irán, aby podnikol potrebné kroky smerujúce k revízii právnych predpisov s cieľom zabezpečiť spravodlivý súdny proces a prístup k advokátovi počas jednotlivých fáz vyšetrovania a aby skoncoval s praxou nútených priznaní získaných na základe mučenia;

9.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby zriadili internú jednotku zaoberajúcu sa podporou štátnych príslušníkov EÚ, ktorým hrozí trest smrti alebo zjavne nespravodlivý proces v tretích krajinách, s cieľom posilniť podporu, ktorú im poskytujú ich vnútroštátne konzulárne alebo diplomatické služby;

10.  vyzýva iránske orgány, aby spolupracovali s veľvyslanectvami členských štátov EÚ v Teheráne s cieľom vytvoriť zoznam osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu, ktoré sú v súčasnosti zadržiavané v iránskych väzniciach, a aby pozorne sledovali každý individuálny prípad vzhľadom na to, že bezpečnosť občanov a ochrana ich základných práv majú pre EÚ ten najvyšší význam;

11.  žiada prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv, ktorí sú uväznení v Iráne, a zastavenie všetkých aktov, ktorých cieľom je ich zastrašovanie;

12.  víta výrazné sprísnenie podmienok pre odsúdenie za trestné činy spojené s drogami, za ktoré hrozí trest smrti, ako prvý krok k zavedeniu moratória na trest smrti v Iráne;

13.  vyzýva Irán, aby prehĺbil svoju spoluprácu s medzinárodnými mechanizmami v oblasti ľudských práv prostredníctvom spolupráce s osobitnými spravodajcami a osobitnými mechanizmami, a to aj prostredníctvom schvaľovania žiadostí o prístup do krajiny držiteľmi mandátov; nalieha na iránske orgány, aby zabezpečili najmä to, že budúcemu osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne bude umožnené vstúpiť do krajiny;

14.  podporuje rokovania o ľudských právach, ktoré sa uskutočňujú v rámci dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom, ktorý sa začal po uzatvorení spoločného komplexného akčného plánu; zdôrazňuje, že EÚ by mala zostať odhodlaná naďalej upozorňovať Irán na svoje obavy v oblasti ľudských práv, a to na dvojstranných aj na viacstranných fórach;

15.  opakovane potvrdzuje zapojenie Iránu do dialógu v oblasti ľudských práv a víta, že iránske orgány sú naklonené pokračovaniu v tomto dialógu;

16.  vyzýva VP/PK, aby iránske orgány upozornila na otázky týkajúce sa podmienok vo väzniciach a porušovania ľudských práv, a to najmä v prípadoch osôb s dvojitým štátnym občianstvom EÚ a Iránu uväznených v Iráne, s cieľom ukončiť kruté a neľudské zaobchádzanie v iránskych väzniciach; vyzýva VP/PK a členské štáty, aby iránske orgány systematicky upozorňovali na otázky ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o situáciu politických väzňov a obhajcov ľudských práv a slobodu prejavu a združovania;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov a vláde a parlamentu Iránu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0402.
(2) Ú. v. EÚ C 408, 30.11.2017, s. 39.
(3) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 157.
(4) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 163.
(5) Ú. v. EÚ L 95, 13.4.2018, s. 14.


Obhajcovia práv žien v Saudskej Arábii
PDF 140kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o situácii obhajcov práv žien v Saudskej Arábii (2018/2712(RSP))
P8_TA(2018)0232RC-B8-0259/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Saudskej Arábii, najmä na uznesenie z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike(1), uznesenie z 12. februára 2015 o prípade Rá’ifa Badawího(2) a uznesenie z 8. októbra 2015 o prípade Aliho Muhammada al-Nimru(3),

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia a prejavu saudskému blogerovi Rá’ifovi Badawímu v roku 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 29. mája 2018 o nedávnych zatknutiach v Saudskej Arábii vrátane svojvoľného zadržiavania a zmiznutia Nawáfa Talála Rašída – princa z dynastie ar-Rašíd a syna zosnulého básnika Nawáfa Talála bin Abdulazíza ar-Rašída bez riadneho procesu,

–  so zreteľom na vyhlásenie veliteľstva štátnej bezpečnosti Saudskej Arábie z 18. mája 2018 týkajúce sa zatknutia siedmich podozrivých osôb,

–  so zreteľom na nový návrh právnych predpisov, ktorým sa obťažovanie stavia mimo zákon, ktorý Poradné zhromaždenie Saudskej Arábie schválilo 28. mája 2018,

–  so zreteľom na vplyv, ktorý na vnútroštátnej, ako aj regionálnej úrovni majú na ľudské práva sankcie zavedené Saudskou Arábiou a ďalšími krajinami voči Kataru, a na správu o vplyve krízy v oblasti ľudských práv v Perzskom zálive, ktorú v decembri 2017 zverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR),

–  so zreteľom na členstvo Saudskej Arábie v Rade OSN pre ľudské práva a Komisie OSN pre postavenie žien (CSW), ako aj na jej budúce členstvo vo výkonnej rade CSW počnúc januárom 2019,

–  so zreteľom na prejav, ktorý v mene podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) predniesol komisár Christos Stylianides v rámci rozpravy v Európskom parlamente dňa 4. júla 2017 o zvolení Saudskej Arábie za člena CSW,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien z 9. marca 2018 o spojenej tretej a štvrtej pravidelnej správe Saudskej Arábie(4),

–  so zreteľom na správu o Saudskej Arábii zo 69. zasadnutia Výboru OSN pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien dňa 7. marca 2018, ktorú spoločne predložili organizácia ALQST, Centrum pre ľudské práva v oblasti Perzského zálivu (GCHR) a Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 15. mája 2018 zatkli saudskoarabské orgány sedem žien – Ludžajnu al-Hadlúlovú,Á´išu al-Mána´aovú, Madíhu al-Adžrúšovú, Ímán an-Nafdžánovú, Azízu al-Júsufovú, Hissu aš-Šajchovú a Walá´u aš-Šubbárovú – a štyroch mužov – Ibráhíma Fahda an-Nafdžána, Ibráhíma al-Mudajmígha, Muhammada ar-Rabí´u a Abdulazíza al-Miš´ala – za ich aktivizmus za práva žien; keďže títo zatknutí obhajcovia ľudských práv boli odvtedy obvinení z podpory činností zahraničných subjektov, náboru osôb, ktoré vo vláde zastávajú citlivé funkcie, a poskytovania finančnej pomoci zahraničným subjektom s cieľom destabilizovať kráľovstvo; keďže títo aktivisti sú známi svojimi kampaňami proti zákazu viesť motorové vozidlo, ktorý platí pre ženy, a za zrušenie systému mužského poručníctva; keďže boli zatknutí ešte pred zrušením zákazu žien viesť motorové vozidlo, ktoré sa očakáva 24. júna 2018;

B.  keďže Madíha al-Adžrúš, Walá´a aš-Šubbár, Á´iša al-Mána´a a Hissa aš-Šajch boli 24. mája 2018 údajne prepustené na slobodu;

C.  keďže prípad Ludžajny al-Hadlúlovej je obzvlášť znepokojivý, pretože v marci 2018 bola proti svojej vôli prevezená z Abú Zabí do Saudskej Arábie po tom, čo sa zúčastnila na zasadnutí Výboru OSN pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien zameraného na preskúmanie situácie v Saudskej Arábii; keďže do jej nedávneho zatknutia sa na ňu vzťahoval zákaz cestovania a v súčasnosti je údajne zadržiavaná v izolácii spolu s ďalšími aktivistami;

D.  keďže Saudská Arábia aj napriek nedávnym vládnym reformám zameraným na posilnenie práv žien v oblasti zamestnanosti ukladá ženám jedny z najprísnejších obmedzení; keďže politický a spoločenský systém Saudskej Arábie aj naďalej zostáva nedemokratický a diskriminačný, robí zo žien druhotriednych občanov, neumožňuje žiadnu slobodu náboženského vyznania a viery, výrazne diskriminuje značnú komunitu zahraničných pracovníkov a tvrdo potláča akékoľvek vyjadrenie nesúhlasu;

E.  keďže vyšetrovanie a práca na prípade stále prebiehajú a informácie o zadržaniach sa dajú len ťažko získať, pretože saudskoarabské orgány zverejnili len obmedzené informácie;

F.  keďže saudskoarabské orgány 25. mája 2018 zatkli obhajcu ľudských práv Muhammada al-Badžádího, zakladajúceho člena zakázaného saudskoarabského združenia za občianske a politické práva, ktorý bezpečnostné sily obvinil zo zneužívania;

G.  keďže niekoľko dní po zatknutí obhajcov ľudských práv pro-vládne masovokomunikačné prostriedky a platformy sociálnych médií začali proti nim viesť útočné očierňujúce kampane, v ktorých ich označili za zradcov, ktorí predstavujú hrozbu pre bezpečnosť štátu; keďže odborníci sa domnievajú, že kampaň, ktorá sa v súčasnosti vedie proti obhajcom ľudských práv, naznačuje úmysel uložiť im eventuálne veľmi prísne tresty;

H.  keďže saudskoarabská spoločnosť sa neustále postupne mení a keďže saudskoarabské orgány prijali niekoľko opatrení na zlepšenie uznávania žien za rovnocenných občanov, ako sú priznanie práva voliť v komunálnych voľbách, poskytnutie prístupu do Poradného zhromaždenia a Národnej rady pre ľudské práva, zrušenie zákazu viesť motorové vozidlo platného pre ženy a povolenie vstupu na verejné športové podujatia;

I.  keďže reformný program Vízia na rok 2030, ktorý prináša hospodársku a sociálnu transformáciu krajiny založenú na posilnení postavenia žien, by mal byť pre saudskoarabské ženy skutočnou príležitosťou na to, aby sa zabezpečila ich právna emancipácia, čo je absolútne nevyhnutné pre plné uplatňovanie ich práv vyplývajúcich z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; keďže však nedávna vlna zatýkania aktivistov za práva žien sa zdá byť v rozpore s týmto cieľom a môže viesť k odkloneniu od reformného programu;

J.  keďže saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán Ál Sa´úd vyjadril svoju rétorickú podporu reformám v oblasti práv žien, najmä počas svojich návštev v Európe a Spojených štátoch, no tieto reformy boli doteraz len obmedzené a systém mužského poručníctva, ktorý je najzávažnejšou prekážkou výkonu práv žien, zostáva takmer nedotknutý; keďže okrem toho sa pod jeho dohľadom uskutočnili rozsiahle tvrdé zákroky proti popredným aktivistom, právnikom a obhajcom ľudských práv, ktoré sa zintenzívnili po tom, čo začal upevňovať svoju kontrolu nad bezpečnostnými orgánmi krajiny;

K.  keďže v Saudskej Arábii je v platnosti niekoľko diskriminačných zákonov, najmä právne ustanovenia týkajúce sa osobného štatútu a situácie migrujúcich pracovníčok, zákon o rodinnom stave, zákonník práce, zákon o štátnom občianstve a systém mužského poručníctva, v rámci ktorého ženy môžu využívať väčšinu svojich práv, ktoré vyplývajú z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, iba v prípade, že dostanú povolenie od mužského poručníka;

L.  keďže v Saudskej Arábii existuje živá komunita internetových aktivistov a je tu najvyšší počet používateľov služby Twitter na Blízkom východe; keďže Saudská Arábia sa nachádza na zozname nepriateľov internetu organizácie Reportéri bez hraníc z dôvodu cenzúry médií a internetu a trestania tých, ktorí kritizujú vládu alebo náboženstvo; keďže sloboda prejavu a sloboda tlače a médií, on-line aj off-line, sú rozhodujúcimi podmienkami a hybnými silami demokratizácie a reforiem a veľmi dôležitou kontrolou moci; keďže laureát Sacharovovej ceny za rok 2015 Rá’if Badawí je stále väznený len za to, že pokojne vyjadril svoje názory;

M.  keďže hodnota OSN indexu ľudského rozvoja Saudskej Arábie za rok 2015 je 0,847, čo znamená, že zo 188 krajín a území sa umiestnila na 38. mieste; keďže hodnota OSN indexu rodových rozdielov v Saudskej Arábii predstavuje 0,257 a táto krajina je podľa indexu z roku 2015 na 50. mieste zo 159 krajín; keďže Saudská Arábia je podľa správy Svetového ekonomického fóra o rodových rozdieloch vo svete z roku 2017 na 138. mieste spomedzi 144 krajín;

N.  keďže všeobecné výhrady Saudskej Arábie k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien sú podľa výboru pre odstránenie diskriminácie žien v rozpore s cieľom a účelom dohovoru a podľa jeho článku 28 sú neprípustné; keďže Saudská Arábia sa zaviazala „dodržiavať najvyššie štandardy pri podpore a ochrane ľudských práv“, keď v roku 2013 úspešne požiadala o členstvo v Rade OSN pre ľudské práva;

1.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby ukončili všetky formy prenasledovania Ímán an-Nafdžánovej, Azízy al-Júsufovej, Ludžajny al-Hadlúlovej, Á´iše al-Mána´aovej, Madíhy al-Adžrúšovej, Hissy aš-Šajchovej, Walá´y aš-Šubbárovej, Muhammada ar-Rabí´u, Ibráhíma al-Mudajmígha a všetkých ostatných obhajcov ľudských práv v krajine a to aj na súdnej úrovni, aby mohli svoju prácu vykonávať bez neopodstatnených prekážok a bez strachu z represálií;

2.  odsudzuje pretrvávajúce prenasledovanie obhajcov ľudských práv vrátane obhajcov práv žien v Saudskej Arábii, ktoré podkopáva dôveryhodnosť reformného procesu v krajine; vyzýva vládu Saudskej Arábie, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých obhajcov ľudských práv a ďalších väzňov svedomia, ktorí sú zadržiavaní a boli odsúdení iba za to, že uplatnili svoje právo na slobodu prejavu a že pokojným spôsobom vykonávajú činnosť v prospech ľudských práv; odsudzuje neustálu systematickú diskrimináciu žien a dievčat v Saudskej Arábii;

3.  vzdáva hold saudskoarabským ženám a obhajcom práv žien, ktorí sa snažia o odstránenie akéhokoľvek nespravodlivého a diskriminačného zaobchádzania, a tým, ktorí obhajujú ľudské práva aj napriek ťažkostiam, s ktorými sa musia vyrovnávať;

4.  víta prísľub zrušenia zákazu riadenia motorových vozidiel v kráľovstve, ktorý platí pre ženy, v rámci programu Vízia na rok 2030;

5.  zdôrazňuje, že pri zaobchádzaní so všetkými zadržiavanými osobami, vrátane obhajcov ľudských práv, sa počas zadržiavania musia dodržiavať podmienky ustanovené v Súbore zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zaistenia alebo uväznenia, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 43/173 z 9. decembra 1988;

6.  berie na vedomie, že medzinárodné automobilové spoločnosti, najmä tie so sídlom v EÚ, už vzhľadom na avizované zrušenie zákazu začínajú vysielať reklamy zamerané na ženy;

7.  je hlboko znepokojený rozšírením násilia založeného na rodovej príslušnosti v Saudskej Arábii, ktoré sa ešte stále v prevažnej miere nenahlasuje ani nezaznamenáva a odôvodňuje sa takými dôvodmi, ako je potreba zaviesť pod ochranou mužov disciplínu u žien; naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby prijali komplexné právne predpisy s cieľom konkrétne vymedziť a trestne stíhať všetky formy rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách, najmä znásilnenie vrátane znásilnenia medzi manželmi, sexuálneho násilia a sexuálneho obťažovania, a aby odstránili všetky prekážky, ktoré bránia prístupu žien k spravodlivosti;

8.  vyjadruje zhrozenie nad existenciou systému mužského poručníctva, podľa ktorého sa stále očakáva súhlas mužského poručníka v mnohých oblastiach, okrem iného pri cestovaní do zahraničia, prístupe k zdravotníckym službám, výbere miesta bydliska, sobáši, podávaní sťažností na justičné orgány, odchode zo štátnych zariadení pre zneužívané ženy a prepustení z väzenských zariadení; zdôrazňuje, že tento systém je odrazom hlboko zakoreneného patriarchálneho systému, ktorý v tejto krajine stále prevláda;

9.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby zrevidovali zákon o združeniach a nadáciách z decembra 2015 s cieľom umožniť aktivistkám organizovať sa a slobodne a nezávisle pracovať bez zbytočného zasahovania zo strany štátnych orgánov; naliehavo tiež žiada revíziu zákona proti terorizmu, zákona o boji proti počítačovej kriminalite a zákona o tlači a publikáciách, ktoré sa opakovane zneužívajú na prenasledovanie obhajcov ľudských práv, ako aj revíziu všetkých diskriminačných ustanovení v právnom systéme;

10.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby ratifikovali Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, stiahli výhrady k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a ratifikovali opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, aby saudskoarabské ženy mohli v plnej miere požívať práva zakotvené v tomto dohovore, a aby skoncovali s manželstvami maloletých, nútenými manželstvami a zrušili povinné pravidlá týkajúce sa obliekania žien; naliehavo žiada Saudskú Arábiu, aby stále pozvanie na návštevu krajiny rozšírila na všetky osobitné postupy Rady OSN pre ľudské práva;

11.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby umožnili existenciu nezávislej tlače a oznamovacích prostriedkov a zaručili slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania pre všetkých obyvateľov Saudskej Arábie; odsudzuje represie obhajcov ľudských práv a účastníkov pokojných demonštrácií; zdôrazňuje, že pokojná obhajoba základných zákonných práv alebo vyjadrenie kritických pripomienok prostredníctvom sociálnych médií sú prejavmi neodňateľného práva; naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby odstránili obmedzenia vzťahujúce sa na obhajcov ľudských práv, ktoré im zakazujú vystupovať na sociálnych médiách a poskytovať rozhovory medzinárodným masovokomunikačným prostriedkom;

12.  pripomína, že Saudská Arábia bola do Komisie OSN pre postavenie žien zvolená s podporou niektorých členských štátov EÚ;

13.  vyzýva PK/VP, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv a aby posilnili ochranu a podporu ochrancov ľudských práv, najmä obhajkýň ľudských práv;

14.  vyzýva EÚ, aby na nasledujúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva predložila uznesenie o situácii obhajcov ľudských práv v Saudskej Arábii; vyzýva EÚ, aby na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre ľudské práva a v Komisii pre postavenie žien nastolila otázku členstva štátov s pochybnou minulosťou v oblasti ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o dodržiavanie práv žien a rodovej rovnosti; vyzýva EÚ, aby na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva navrhla vymenovanie osobitného spravodajcu pre ľudské práva v Saudskej Arábii;

15.  vyzýva EÚ, aby diskusiu o ľudských právach, najmä o situácii obhajkýň ľudských práv, zahrnula ako stály bod programu na výročnom samite medzi EÚ a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive, ako aj na iných bilaterálnych a multilaterálnych fórach; vyzýva Radu, aby zvážila zavedenie cielených opatrení voči osobám zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv; konštatuje, že podľa pravidiel udeľovania ceny Chaillot za presadzovanie ľudských práv v regióne Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive môžu podávať prihlášky iba osoby, ktoré majú zákonnú registráciu a „konštruktívne spolupracujú s orgánmi“;

16.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby aktívne podporovali skupiny občianskej spoločnosti a jednotlivcov obhajujúcich ľudské práva v Saudskej Arábii, a to aj prostredníctvom organizovania návštev väzníc, monitorovania súdnych procesov a verejných vyhlásení;

17.  naliehavo vyzýva VP/PK, ESVČ a členské štáty, aby so Saudskou Arábiou naďalej viedli dialóg o ľudských právach, základných slobodách a znepokojujúcej úlohe krajiny v regióne; vyjadruje svoju pripravenosť viesť konštruktívny a otvorený dialóg so saudskoarabskými orgánmi, vrátane poslancov parlamentu, o vykonávaní ich medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv; vyzýva na výmenu odborných znalostí týkajúcich sa spravodlivosti a právnych záležitostí s cieľom posilniť ochranu práv jednotlivcov v Saudskej Arábii;

18.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby zastavili akékoľvek ďalšie bičovanie Rá´ifa Badawího a okamžite a bezpodmienečne ho prepustili, pretože je považovaný za väzňa svedomia, ktorý je zadržiavaný a odsúdený len za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu; vyzýva EÚ, aby na jeho prípad aj naďalej upozorňovala na všetkých schôdzkach na vysokej úrovni;

19.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby zaviedli okamžité moratórium na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu; žiada o preskúmanie všetkých rozsudkov trestu smrti, aby sa zabezpečilo, že sa v rámci týchto súdnych procesov dodržali medzinárodné normy;

20.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby zastavili podnecovanie k nenávisti a diskriminácii voči náboženským menšinám a proti všetkým ostatným jednotlivcom a skupinám, ktorí sú vystavení porušovaniu svojich ľudských práv v Saudskej Arábii vrátane cudzích štátnych príslušníkov z krajín z iných regiónov;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, Komisii pre postavenie žien, Rade OSN pre ľudské práva, Jeho Veličenstvu kráľovi Salmánovi bin Abdulazízovi Ál Sa´údovi a korunnému princovi Muhammadovi bin Salmánovi Ál Sa´údovi, vláde kráľovstva Saudskej Arábie a generálnemu tajomníkovi Centra pre národný dialóg Saudskoarabského kráľovstva.

(1) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 64.
(2) Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 29.
(3) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 34.
(4) CEDAW/C/SAU/CO/3-4.


Sudán, najmä situácia Núry Hosseinovej Hammadovej
PDF 134kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o Sudáne, najmä o situácii Núry Husajnovej Hammádovej (2018/2713(RSP))
P8_TA(2018)0233RC-B8-0265/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je od roku 1986 aj Sudánska republika,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorého zmluvnou stranou je od roku 1990 aj Sudán,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. decembra 2016 o manželstvách detí, manželstvách v útlom veku a nútených manželstvách,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1979, a na Deklaráciu o odstránení násilia páchaného na ženách (DEVAW), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1993,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 62/149 z 18. decembra 2007, ktorú predložila EÚ a ktorá bola opätovne potvrdená v rokoch 2008, 2010, 2012, 2014 a 2016 a v ktorej sa vyzýva na zavedenie moratória na trest smrti,

–  so zreteľom na prvý protokol o právach žien v Afrike pripojený k Africkej charte ľudských práv a práv národov prijatej v roku 1981,

–  so zreteľom na články 16 a 21 Africkej charty o právach a blahobyte dieťaťa, ktorá nadobudla platnosť 29. novembra 1999,

–  so zreteľom na naliehavú žiadosť týkajúcu sa prípadu Núry Husajnovej Hammádovej, ktorú Africký výbor expertov na práva a záujem dieťaťa (ACERWC) 17. mája 2018 zaslal Sudánskej republike,

–  so zreteľom na ústavu Sudánu z roku 2005,

–  so zreteľom na článok 96 (doložka o ľudských právach) Dohody z Cotonou, ktorú sudánska vláda podpísala v roku 2005,

–  so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Núru Husajnovú Hammádovú jej rodina donútila k uzavretiu manželstva s Abdurrahmánom Hammádom v čase, keď bola 16-ročným dieťaťom; keďže Núra vyhlásila, že prvýkrát ju jej manžel znásilnil s pomocou členov svojej rodiny; keďže podľa svedeckej výpovede Núry Husajnovej ju Abdurrahmán znásilnil 2. mája 2017 s pomocou troch mužov, ktorí ju pritom držali; keďže keď sa ju jej manžel nasledujúci deň pokúsil opäť znásilniť, Núra ho v sebaobrane dobodala na smrť; keďže následné lekárske vyšetrenie preukázalo, že aj Núra sa počas potýčky so svojím manželom zranila;

B.  keďže Núru Husajnovú Hammádovú držali vo väzení v Omdurmane do 29. apríla 2018, keď bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu úkladnej vraždy; keďže Núru Husajnovú Hammádovú, ktorá má v súčasnosti 19 rokov, ústredný trestný súd v Omdurmane odsúdil na trest smrti za zabitie muža, k manželstvu s ktorým ju donútil jej otec; keďže pri vynesení rozsudku si rodina muža zvolila ako zodpovedajúci „trest“ pre Husajnovú trest smrti; keďže proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie;

C.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva zozbieral informácie o tom, že súd Husajnovej nútené manželstvo, znásilnenie ani ďalšie formy rodovo‑motivovaného násilia páchaného na nej nevzal pri vynášaní rozsudku do úvahy ako poľahčujúce okolnosti; keďže expert OSN na popravy bez riadneho konania vyhlásil, že uloženie trestu smrti v prípade, keď existuje jasný dôkaz o sebaobrane, je svojvoľným zabitím;

D.  keďže Sudán je v rebríčku indexu ľudského rozvoja a indexu OSN týkajúceho sa rodovej nerovnosti na 165. mieste zo 188 krajín; keďže Výbor OSN pre práva dieťaťa (CRC) a Výbor OSN pre ľudské práva vyjadrili vážne obavy v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv žien v Sudáne; keďže právny systém v Sudáne vychádza z islamského práva šaría; keďže dôkazy svedčia o tom, že v prípadoch, keď ženy z politického, kultúrneho a ekonomického hľadiska nie sú rovnocenné s mužmi, sú vystavené rodovo‑motivovanému násiliu, a to bez ohľadu na ich vieru, rasu či národnosť;

E.  keďže v sudánskej ústave je stanovené, že „štát chráni ženy pred nespravodlivosťou a presadzuje rovnosť medzi ženami a mužmi“; keďže osobitná zástupkyňa OSN pre sexuálne násilie počas konfliktu Pramila Pattenová po svojej návšteve Sudánu v dňoch 18. – 25. februára 2018 skonštatovala, že v krajine panuje hlboko zakorenená kultúra popierania sexuálneho násilia; keďže nútené manželstvá, znásilnenia medzi manželmi a rodovo motivované násilie sa v Sudáne považujú za bežný jav a všetky tieto formy násilia sú ospravedlňované odvolávaním sa na tradície, kultúru a náboženstvo; keďže ani do dnešného dňa úrad špeciálneho prokurátora nevyšetril ani jediný prípad sexuálneho násilia počas konfliktov;

F.  keďže mandát Medzinárodného trestného súdu (MTS) na riešenie beztrestnosti v prípade vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy zahŕňa aj zverstvá, ktoré ženy bežne zažívajú a medzi ktoré patrí aj široké spektrum sexuálnych a rodovo‑motivovaných trestných činov; keďže MTS 4. marca 2009 vydal príkaz na zatknutie prezidenta Sudánskej republiky Umara al-Bašíra v súvislosti s obvinením z týchto piatich zločinov proti ľudskosti: vražda, vyhladzovanie, nútený presun, mučenie a znásilnenie;

G.  keďže sa začala celosvetová kampaň s názvom Spravodlivosť pre Núru Husajnovú Hammádovú, ktorej cieľom je zrušenie trestu smrti; keďže v máji 2018 mala petícia s názvom Spravodlivosť pre Núru Husajnovú Hammádovú zozbieraných takmer milión podpisov; keďže zastrašovanie obhajcov predstavuje útok na spravodlivý súdny proces a keďže Núra Husajnová Hammádová potrebuje psychologickú pomoc vzhľadom na skutočnosť, že bola znásilnená;

H.  keďže prípad Núry Husajnovej Hammádovej upriamil pozornosť medzinárodného spoločenstva na práva žien a poukázal na problematiku nútených manželstiev a znásilňovania medzi manželmi v Sudáne, kde je zákonný vek na uzavretie manželstva stanovený len na 10 rokov; keďže znásilnenie medzi manželmi uznali sudánske právne predpisy len v roku 2015; keďže súdne orgány ho však odmietajú uznať ako trestný čin;

I.  keďže aktivisti za práva žien a detí vyvíjajú čoraz viac kampaní proti núteným manželstvám dievčat a manželstvám maloletých dievčat, ktoré sú v Sudáne rozšíreným javom; keďže prevencia všetkých foriem násilia páchaného na a ženách a dievčatách vrátane manželstiev v útlom veku a nútených manželstiev a reakcia na tieto javy sú jedným z cieľov akčného plánu Európskej únie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020;

J.  keďže tak organizácia Human Rights Watch (HRW), ako aj nezávislý expert OSN na Sudán vo svojej svetovej správe za rok 2017 uviedli, že sudánske bezpečnostné sily používajú sexuálne násilie, zastrašovanie a iné formy zneužívania na umlčanie obhajkýň ľudských práv v celej krajine; keďže Národná spravodajská a bezpečnostná služba (NISS) právnemu zástupcovi Núry Husajnovej Hammádovej v rámci silnejúcej kampane zastrašovania zabránila v tom, aby usporiadal tlačovú konferenciu; keďže Náhid Džabralláhová, riaditeľka mimovládnej organizácie SEEMA, ktorá pracuje s obeťami rodovo motivovaného násilia v hlavnom meste Sudánu Chartúme, bola niekoľkokrát uväznená za vedenie kampaní na podporu Núry Husajnovej Hammádovej, pretože Sudán obmedzuje slobodu prejavu;

K.  keďže Sudán je jednou zo siedmich krajín, ktoré ešte stále nie sú zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

L.  keďže EÚ v Sudáne v súčasnosti financuje projekty v hodnote 275 miliónov EUR, najmä prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu (ERF), európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); keďže Sudán neratifikoval revidovanú verziu dohody z Cotonou;

M.  keďže ženy v Sudáne sú diskriminované, svojvoľne zatýkané a vystavované ponižujúcim trestom; keďže podľa nezávislého experta OSN na Sudán tzv. zločiny proti verejnej morálke, ako sú tresty pre ženy, ktoré sú údajne „neslušne“ oblečené, a ponižujúce telesné tresty porušujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv; keďže články 151, 152, 154 a 156 sudánskeho trestného zákona posilňujú obmedzenia stanovené pre ženy a týkajúce sa spôsobu, akým sa obliekajú a správajú na verejnosti; keďže porušenie týchto zákonov sa trestá uložením pokuty a v niektorých prípadoch dokonca aj bičovaním;

N.  keďže EÚ poskytuje Sudánu podporu vo forme kombinácie rozvojovej a humanitárnej pomoci, ale takisto podporuje mimoriadne kontroverzné operácie krajiny týkajúce sa kontroly hraníc a boja proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, a to o. i. prostredníctvom tzv. projektu ROCK;

1.  vyjadruje poľutovanie nad rozsudkom smrti pre Núru Husajnovú Hammádovú a odsudzuje ho; vyzýva sudánske orgány, aby trest smrti zmiernili a plne zohľadnili skutočnosť, že pani Husajnová konala v sebaobrane, keď sa snažila ubrániť mužovi a jeho pomocníkom pred pokusom znásilniť ju;

2.  vyzýva sudánske orgány, aby dodržiavali vnútroštátne právne predpisy a medzinárodné normy v oblasti ľudských práv vrátane protokolu o právach žien v Afrike pripojeného k Africkej charte ľudských práv a práv národov, ako aj protokolu Súdneho dvora Africkej únie, ktoré boli prijaté 11. júla 2003; pripomína, že podľa medzinárodných noriem je uloženie trestu smrti v prípade existencie jednoznačných dôkazov o sebaobrane svojvoľným zabitím, a to najmä v prípadoch, keď sú z vraždy obvinené ženy, ktoré konali v sebaobrane;

3.  pripomína sudánskym orgánom ich povinnosť zaručiť dodržiavanie základných práv vrátane práva na spravodlivý súdny proces; trvá na tom, že sa musia prijať všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby súdne konanie Núry Husajnovej Hammádovej skutočne spĺňalo najvyššie normy nestrannosti a riadneho procesu;

4.  opakovane zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa kľúčové sudánske zákony vrátane zákona o národnej bezpečnosti z roku 2010 a zákonov týkajúcich sa médií a občianskej spoločnosti preskúmali a reformovali tak, aby boli v súlade s medzinárodnými normami, ktoré presadzujú slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania a slobodu združovania; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o rozsiahle právomoci zatýkať a zadržiavať, ktoré boli udelené NISS, ktorá svojvoľne zatýka a zadržiava osoby, ktoré sú v mnohých prípadoch vystavené mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu, pričom príslušníci NISS požívajú imunitu voči trestnému stíhaniu;

5.  konštatuje, že kým sa tento prípad rieši v rámci súdneho procesu, sudánske orgány sú povinné preukázať, že netolerujú znásilňovanie ani rodovo‑motivované násilie, a teda sú povinné zachrániť život mladej ženy, ktorej existencia už bola zničená z dôvodov mimo jej kontroly; vyzýva sudánske orgány, aby zabezpečili, aby boli všetky prípady rodovo motivovaného a sexuálneho násilia vrátane znásilnenia medzi manželmi a domáceho násilia trestne stíhané a aby ich páchatelia niesli za tieto činy zodpovednosť; naliehavo vyzýva na sudánske orgány, aby riešili problém manželstiev detí a nútených manželstiev a znásilňovania medzi manželmi;

6.  naliehavo žiada sudánske orgány, aby okamžite, nezávisle a nestranne vyšetrili obvinenia vznesené proti sudánskym bezpečnostným silám v súvislosti s použitím násilia na ženách, ich zastrašovaním a inými formami zneužívania žien;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že NISS zakázala tlačovú konferenciu, ktorú usporiadal tím obhajcov Núry Husajnovej Hammádovej po tom, ako bola odsúdená; dôrazne odsudzuje prenasledovanie aktivistov za ľudské práva a právnikov v súvislosti s prípadom Núry Husajnovej Hammádovej;

8.  naliehavo vyzýva sudánske orgány, aby zaistili plnú ochranu fyzickej a psychickej integrity Núry Husajnovej Hammádovej počas jej väznenia, ako aj fyzickú a psychickú integritu jej právnych zástupcov a rodiny;

9.  opätovne pripomína svoju pevnú pozíciu proti uplatňovaniu trestu smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností; domnieva sa, že trest smrti znevažuje ľudskú dôstojnosť a je formou krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania; vyzýva sudánske orgány, aby dodržiavali moratórium OSN na trest smrti; vyzýva Sudán, aby ratifikoval Dohovor proti mučeniu (CAT) a dohovor CEDAW;

10.  upozorňuje sudánske orgány, že lepšia ochrana ľudských práv žien a kriminalizácia znásilnenia medzi manželmi by mohli pomôcť zachrániť mnoho životov a zabrániť prípadom, ako je prípad Núry Husajnovej Hammádovej;

11.  dôrazne odsudzuje manželstvá v útlom veku a nútené manželstvá, ako aj násilie páchané na ženách a dievčatách v Sudáne i v iných krajinách; poukazuje na to, že existujúce odvolanie proti trestu pani Husajnovej, ktoré sa obmedzuje na formálne a právne aspekty odsúdenia bez zohľadnenia skutkových okolností, nie je podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Sudán ratifikoval, dostatočné; naliehavo vyzýva orgány, aby vykonali odporúčania Výboru pre práva dieťaťa týkajúce sa zmeny zákona o osobnom postavení a zvýšili zákonom stanovený minimálny vek na uzavretie manželstva;

12.  dôrazne žiada, aby EÚ a jej členské štáty zabezpečili, aby vykonávanie projektov so sudánskymi orgánmi dodržiavalo zásadu „neublížiť/nespôsobiť škodu“, čím by sa vylúčila spolupráca so subjektmi zodpovednými za porušovanie ľudských práv;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, prezidentovi Sudánu, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.


Vymenovanie za člena výberovej komisie Európskej prokuratúry
PDF 117kWORD 41k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o vymenovaní Antonia Muru do výberovej komisie podľa článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (2018/2071(INS))
P8_TA(2018)0234B8-0237/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 14 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry(1),

–  so zreteľom na návrh Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (B8-0237/2018),

–  so zreteľom na rokovací poriadok,

A.  keďže Antonio Mura spĺňa podmienky stanovené v článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939;

1.  navrhuje, aby bol Antonio Mura vymenovaný za člena výberovej komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.


Manipulácia s počítadlom najazdených kilometrov v motorových vozidlách: revízia právneho rámca EÚ
PDF 187kWORD 56k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o odporúčaniach pre Komisiu o manipulácii s počítadlom kilometrov v motorových vozidlách: revízia právneho rámca EÚ (2017/2064(INL))
P8_TA(2018)0235A8-0155/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 91 ods. 1 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ(2),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1151(3), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009(4), nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008(5) a nariadením Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov č. 39(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o CARS 2020: k silnému, konkurencieschopnému a udržateľnému automobilovému priemyslu v Európe(7),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) z novembra 2017 s názvom Neoprávnené zasahovanie do počítadla kilometrov: opatrenia na predchádzanie neoprávnenému zasahovaniu(8) a na jeho sprievodné hodnotenie európskej pridanej hodnoty s názvom Manipulácia s počítadlom kilometrov v motorových vozidlách v EÚ(9),

–  so zreteľom na záverečnú správu Združenia európskych orgánov pre registráciu vozidiel a vodičov s názvom Registrácia najazdených kilometrov vozidiel(10),

–  so zreteľom na dokument Komisie s názvom „Štúdia spotrebiteľského trhu o fungovaní trhu s ojazdenými vozidlami z pohľadu spotrebiteľa“,

–  so zreteľom na písomné vyhlásenie č. 0030/2016 z 11. apríla 2016 o boji proti podvodom s počtom najazdených kilometrov na trhu ojazdených automobilov,

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0155/2018),

Súčasná situácia

A.  keďže neoprávnené zasahovanie do počítadla kilometrov, a to neoprávnený postup zámernej a nepovolenej úpravy skutočného počtu najazdených kilometrov vozidla je závažným problémom, rozšíreným v Únii, a to najmä v kontexte cezhraničného obchodu, a poškodzuje tretie krajiny, ktoré dovážajú ojazdené vozidlá z Únie;

B.  keďže hospodársky zisk z neoprávneného zasahovania do počítadla kilometrov môže byť pozoruhodný vzhľadom na nízke ceny potrebného vybavenia a umelého zvýšenia hodnoty ojazdených vozidiel; keďže štúdie odhadujú podiel neoprávnene manipulovaných vozidiel v rozmedzí 5 až 12 % vnútroštátneho predaja ojazdených vozidiel a 30 až 50 % cezhraničných predajov, ktoré sa nahromadili na celkovú hospodársku škodu v Únii vo výške 5,6 až 9,6 miliárd EUR;

C.  keďže počet najazdených kilometrov je jedným z najdôležitejších parametrov, na základe ktorého môže kupujúci ohodnotiť technický stav vozidla, a keďže údaje o najazdených kilometroch majú významný vplyv na trhovú hodnotu vozidla;

D.  keďže údaje počítadla kilometrov sa zaznamenávajú a ukazujú elektronicky, pričom vonkajší prístup na účely znovunastavenia je jednoduchý, keďže úroveň ochrany počítadiel kilometrov je nižšia než pre iné komponenty vozidla;

E.  keďže neoprávnené zasahovanie do počítadla kilometrov poškodzuje spotrebiteľov, predajcov ojazdených áut, poisťovateľov a lízingové spoločnosti a zároveň finančne zvýhodňuje páchateľov týchto podvodov, takže sa musia nájsť technické riešenia, ktoré neprofesionálom neoprávnené zasahovanie do počítadiel kilometrov sťažia;

F.  keďže zvýšené opotrebovanie áut s počítadlami kilometrov, do ktorých sa neoprávnene zasiahlo, má negatívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky; keďže kupujúci takýchto áut môžu byť vystavení vyšším nákladom na údržbu a opravy, než očakávali, pretože autá nie sú kontrolované na základe skutočne najazdených kilometrov;

G.  keďže autá s počítadlami kilometrov, do ktorých sa neoprávnene zasiahlo, môžu vykazovať vyššiu spotrebu a vyššie emisie znečisťujúcich látok, než sa očakávalo, čím porušujú požiadavky na životnosť v rámci právnych predpisov o typovom schvaľovaní;

H.  keďže trh s ojazdenými autami v Únii, ktorý je dva až trikrát väčší než trh s novými vozidlami, má podľa hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov Komisie z roku 2014(11) najnižšiu úroveň dôvery spotrebiteľov spomedzi trhov s tovarom a neoprávnené zasahovanie do počítadla kilometrov výrazne prispieva k strate dôvery spotrebiteľov v predajcov ojazdených áut, a tak narúša fungovanie vnútorného trhu a spravodlivú hospodársku súťaž;

I.  keďže spotrebitelia nie sú dostatočne informovaní o možnostiach predchádzania manipulácii s počítadlami najazdených kilometrov v ojazdených vozidlách a o existujúcich postupoch sledovania počtu najazdených kilometrov a predchádzania podvodom v tejto oblasti a o spôsoboch, ako získať prístup k týmto postupom;

J.  keďže mnohé členské štáty stále neposkytujú spotrebiteľom potrebné nástroje, ktoré by im umožnili overiť históriu ojazdeného vozidla;

K.  keďže podvody spojené s počtom najazdených kilometrov majú neúmerný dosah na sociálne skupiny a geografické oblasti s nižším príjmom, takže spotrebitelia v členských štátoch, ktoré pristúpili k Únii v alebo po roku 2004, a v krajinách v bezprostrednom susedstve Únie (najmä krajiny západného Balkánu, do ktorých sa dovážajú ojazdené automobily z Únie bez cla alebo len so zanedbateľným clom) sú vystavení vyššiemu riziku nákupu automobilu s upraveným počítadlom kilometrov, a teda sú uvedenými nekalými praktikami poškodení častejšie;

L.  keďže pri absencii spoločného, integrovaného systému výmeny informácií medzi členskými štátmi existuje zvýšené riziko, že k legalizácii upravených údajov o počte najazdených kilometrov dôjde ešte pred jeho prvotným overením v krajine, v ktorej bude vozidlo nakoniec zaregistrované a v ktorej už existujú opatrenia na registráciu vozidla a overenie jeho počtu najazdených kilometrov;

M.  keďže odstraňovanie podvodov spojených s počítadlami kilometrov prostredníctvom rýchleho zavedenia jednotných pravidiel na predchádzanie manipulácii zásadným spôsobom zvýši bezpečnosť a istotu pri cezhraničnom nákupe vozidiel, čím sa zníži rozsah nekalých praktík a tiež povedie k významným prínosom pre milióny spotrebiteľov v Únii;

Existujúce opatrenia, ktoré riešia podvody spojené s počítadlom kilometrov

N.  keďže niektoré členské štáty už zaviedli nástroje na minimalizáciu manipulácie s počítadlom kilometrov, ako nap. Car-Pass v Belgicku a Nationale AutoPas (NAP) v Holandsku; keďže obidva tieto členské štáty využívajú databázu zhromažďujúcu údaje počítadla kilometrov pri každej údržbe, servise, oprave, alebo periodickej prehliadke vozidiel bez zhromažďovania osobných údajov, a v krátkom časovo úseku takmer odstránili podvody spojené s počítadlom kilometrov na svojich územiach;

O.  keďže belgický systém funguje na právnom základe neziskovej organizácie a systém v Holandsku riadi vládna agentúra; keďže obidva systémy pracujú s primeranými nákladmi a ich úspech je spojený a podporovaný osvetovými a informačnými kampaňami, ako aj pevným právnym rámcom, ktorým sa stanovujú jasné pravidlá a odrádzajúce sankcie;

P.  keďže výrazne vyšší počet zmanipulovaných vozidiel v krajinách, ktoré nemajú prístup do týchto databáz, dokazuje, že cezhraničná výmena údajov a spolupráca medzi členskými štátmi majú zásadný význam pre ich úspech;

Q.  keďže Európsky informačný systém o vozidlách a vodičských preukazoch (ďalej len “Eucaris“), už poskytuje infraštruktúru a organizáciu výmen harmonizovaných údajov týkajúcich sa dopravy medzi orgánmi členských štátov a využívajú ho všetky členské štáty na plnenie povinnosti vyplývajúcej zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/82/EÚ(12), pričom k jeho funkciám už patrí zaznamenávanie najazdených kilometrov;

R.  keďže existujú aj technické riešenia týkajúce sa hardvéru a softvéru, ktoré by výrobcovia mohli zahrnúť do vozidiel, a tým zabránili manipulácii s počítadlom kilometrov od začiatku, keďže hardvérové bezpečnostné moduly (ďalej len „HSM“ - Hardware Security Modules) a bezpečné hardvérové rozšírenia (ďalej len „SHE“ - Secure Hardware Extensions) sú už používané na ochranu elektronických riadiacich jednotiek (ECU) vo vozidlách proti neoprávnenému prístupu, manipulácii alebo krádežiam vozidiel a príslušné náklady na vozidlo sa odhadujú na jedno euro;

S.  keďže nariadenie (EÚ) 2017/1151 ukladá výrobcom na získanie typového schválenia vozidla, aby uplatňovali systematické stratégie ochrany pred neoprávneným zásahom a ochranné prvky proti zápisu s cieľom zamedziť preprogramovaniu počítadiel kilometrov, pričom treba zohľadniť aj charakteristiky výmeny údajov na diaľku; keďže toto nariadenie vyžaduje iba informácie a vysvetlenia od výrobcu a nestanovuje žiadne kontroly, či je počítadlo kilometrov voči neoprávneným zásahom odolné, hoci existujú overené a medzinárodne uznávané postupy, ako sú spoločné kritériá pre hodnotenie bezpečnosti informačných technológií; keďže medzinárodne uznávané postupy, ako sú spoločné kritériá (ISO/IEC 15408), môžu pomôcť chrániť pred neoprávneným zásahom;

Právne predpisy a nedostatky

T.  keďže manipulácia s počítadlom kilometrov je zakázaná v 26 členských štátoch, ale len desať členských štátov má dodatočné opatrenia na preverenie počtu najazdených kilometrov pre zákazníkov a len šesť štátov považuje manipuláciu s počítadlom kilometrov za trestný čin(13); keďže hardvér a softvér používaný na neoprávnené zásahy do počítadiel kilometrov je v Únii voľne dostupný a ich použitie sa nepovažuje za trestný čin a keďže ďalšie členské štáty sa chystajú činnosti spojené s neoprávnenou manipuláciou s počítadlami kilometrov klasifikovať ako trestný čin;

U.  keďže podvody spojené s počítadlom kilometrov predstavujú hrozbu pre technický stav vozidla, čo je tiež uvedené v smernici 2014/45/EÚ, ktorá žiada členské štáty, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce pokuty za takúto manipuláciu; keďže Komisia by mala ďalej preskúmať uskutočniteľnosť prepojenia národných platforiem s cieľom umožniť cezhraničnú výmenu informácií o kontrole technického stavu, ktoré zahŕňajú údaje o kilometroch;

V.  keďže smernica 2014/45/EÚ obsahuje povinnosť zaznamenávať najazdené kilometre počas pravidelnej technickej kontroly a dať tieto záznamy k dispozícii pre následné pravidelné technické kontroly, ale týka sa len záznamov najazdených kilometrov počas kontroly technického stavu počnúc prvou kontrolou technického stavu; keďže prvá pravidelná kontrola môže nastať až štyri roky od prvej evidencie vozidla čím je ponechaný dostatok času na manipuláciu s počítadlom kilometrov pred uskutočnením prvej kontroly, ako aj medzi kontrolami, a mohli by to dokonca viesť k úradnému záznamu nesprávnych údajov o najazdených kilometroch;

W.  keďže sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES(14), ani nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 o typovom schválení a ani predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (ďalej len „nariadenie EHK OSN č. 39“) netýkajú podvodov spojených s počtom kilometrov ani počítadiel zabezpečených proti neoprávnenému zasahovaniu; keďže nariadenie (ES) č. 661/2009 odkazuje na nariadenie EHK OSN č. 39, pokiaľ ide o požiadavky na typové schválenie rýchlomerného zariadenia, ale nestanovuje požiadavky týkajúce sa počítadiel kilometrov alebo jeho podstatných vlastností;

Budúci vývoj automobilového priemyslu

X.  keďže automobilový priemysel dosiahol veľký pokrok vo vývoji a výrobe vozidiel, ktoré sú prepojené, používajú inteligentný dopravný systém a komunikujú so svojím prostredím, takže väčšina automobilov, ktoré vstupujú na trh je už schopná prepojenia, čo postupne povedie k tomu, že na cestách v Únii sa bude pohybovať prepojený vozový park;

Y.  keďže podľa rôznych prieskumov priemerný vek áut na cestách v Únii je 7 až 11 rokov a neustále rastie, zatiaľ čo v členských štátoch, ktoré pristúpili k Únii po roku 2004, je priemerný vek vozidiel omnoho vyšší, čo vytvára vozový park, ktorý pozostáva z novších, vysoko prepojených automobilov a súčasne starších vozidiel bez akýchkoľvek možností prepojenia;

Z.  keďže moderné vozidlá už pravidelne posielajú súbory údajov výrobcom vrátane skutočne najazdených kilometrov a celkového prevádzkového času, ktoré poskytujú kľúčové údaje na overenie hodnovernosti záznamu najazdených kilometrov;

AA.  keďže technológia blockchain by mohla byť riešením pre budúce uchovávanie údajov počítadla kilometrov;

AB.  keďže CarTrustChain je úspešný projekt ako používať technológiu blockchainu s cieľom odstrániť podvody spojené s počítadlom kilometrov, ktorý bol spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja;

1.  žiada Komisiu, aby na základe článku 91 ods. 1 a článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) predložila v lehote dvanástich mesiacov od prijatia tohto uznesenia Európskym parlamentom legislatívny rámec, ktorý bude v súlade s odporúčaniami uvedenými v tomto uznesení a v jeho prílohe a bude vyžadovať, aby členské štáty vytvorili právne, technické a prevádzkové prekážky, ktoré znemožnia manipuláciu s počítadlom kilometrov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala povinné požiadavky nariadenia (EÚ) 2017/1151;

2.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rovnaké právne a technické prekážky sa budú uplatňovať aj na dovoz z tretích krajín;

3.  víta technické riešenia ako HSM a SHE, ktoré sa už vo veľkom rozsahu používajú na ochranu citlivých údajov vo vozidlách, a zdôrazňuje, že údaje z počítadla kilometrov by mali mať rovnakú úroveň ochrany, aby sa zabránilo neoprávnenej manipulácii s počítadlami kilometrov;

4.  vyzýva Komisiu, aby posilnila typové schvaľovanie bezpečnostných zariadení vo vozidlách, najmä pre technické opatrenia proti podvodom spojeným s počítadlom kilometrov, ale aj vzhľadom na zvyšujúci sa počet prepojených áut;

5.  víta skutočnosť, že Komisia zahrnula požiadavky v oblasti technologickej bezpečnosti týkajúce sa počítadiel kilometrov do nariadenia (EÚ) 2017/1151; poukazuje však na to, že neexistujú žiadne ustanovenia o tom, ako monitorovať tieto požiadavky, a preto vyzýva Komisiu, aby stanovila jednoznačné kritériá pre účinné kontroly bezpečnosti počítadiel najazdených kilometrov, upravila tieto požiadavky v čo možno najkratšom možnom čase a aby informovala Európsky parlament o účinnosti uvedeného nariadenia;

6.  poznamenáva, že vnútroštátne riešenia používajúce databázy častých záznamov údajov počítadla kilometrov pochádzajúcich z pravidelných kontrol technického stavu, návštev opravovní a iných prehliadok vozidiel zaznamenali v boji proti neoprávnenej manipulácii s počítadlami kilometrov v príslušných členských štátoch veľký úspech, a preto navrhuje, aby tie členské štáty, ktoré doteraz zodpovedajúce kroky neuskutočnili, stanovili čo najskôr primerané riešenia;

7.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali mať k dispozícii vnútroštátne registre a mali by sa zapájať do cezhraničnej výmeny údajov z registrov, pretože je to jediný spôsob, akým možno v Únii účinne riešiť podvody spojené s počtom najazdených kilometrov; preto vyzýva Komisiu, aby navrhla právny rámec pre členské štáty, na zriadenie porovnateľných a vzájomne kompatibilných vnútroštátnych mechanizmov zhromažďovania údajov na základe existujúcich osvedčených postupov, ktoré budú poskytovať pravidelné a spoľahlivé súbory údajov o najazdených kilometrov, a to od prvej registrácie vozidla, a umožnia medzinárodnú výmenu;

8.  zdôrazňuje, že by mal byť možný cezhraničný prístup k uvedeným informáciám o údajoch z počítadla kilometrov a že ľahký prístup kupujúceho ojazdeného vozidla k týmto informáciám by významne prispel k ochrane spotrebiteľa; zdôrazňuje fakt, že kupujúci ojazdeného vozidla by mal byť schopný overiť presnosť údajov počítadla kilometrov bez ohľadu na členský štát, v ktorom bolo predtým registrované; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívnym spôsobom informovali spotrebiteľov a zainteresované strany o existujúcich opatreniach proti podvodom spojeným s počítadlom kilometrov a o spôsobom, ako podvody odhaľovať a predchádzať neoprávnenej manipulácii s počítadlom kilometrov;

9.  zdôrazňuje, že Eucaris ponúka existujúcu infraštruktúru na nákladovo efektívnu výmenu údajov z počítadla kilometrov v celej Únii na základe riešenia založeného na databáze; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2017 využilo platformu Eucaris na výmenu informácií o údajoch z počítadla kilometrov len Belgicko, Holandsko a Slovensko, a preto nabáda členské štáty, aby sa podieľali na využívaní príležitostí vytvorených v rámci tohto systému;

10.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila povinné zapojenie sa do systému Eucaris a zaviedla ho ako platformu informácií o vozidlách, a tým uľahčila overovanie najazdených kilometrov v Únii s cieľom obmedziť možnosti na manipuláciu s počítadlom kilometrov;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že elektronický register stanovený v smernici 2014/45/EÚ ešte nebol zriadený a že sankcie členských štátov nie sú dostatočne odrádzajúce, v dôsledku čoho neboli splnené ciele výmeny údajov;

12.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila právny rámec, ktorý členským štátom umožňuje zaregistrovať povinné údaje z počítača kilometrov z pravidelných technických kontroly, každej vykonanej prehliadky, úkonu údržby a opravy a z iných návštev opravovní, začínajúc od prvej registrácie vozidla;

13.  zdôrazňuje, že riešenie prostredníctvom technológie blockchain by mohlo byť nákladovo efektívnejšie, a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu tohto riešenia do dvanástich mesiacov po prijatí tohto uznesenia Európskym parlamentom, vrátane bezpečnosti, transparentnosti a ochrany údajov; zdôrazňuje, že až do účinného využívania tejto technológie by sa mali bezodkladne zrealizovať ľahko používateľné a rýchlo vykonateľné riešenia, najmä databázy;

14.  zdôrazňuje, že širšie uplatňovanie moderných šifrovacích technológií, ako sú riešenia založené na HSM a SHE, by mohli poskytovať dodatočnú ochranu proti manipulácii s počítadlom kilometrov, pričom sa počítadla kilometrov ochránia pred nepovoleným prístupom prostredníctvom zabezpečených čipov;

15.  zdôrazňuje, že vozidlá sú v čoraz väčšej miere schopné prepojenia a tento trend bude pokračovať, a tým umožňovať automaticky prenášať údaje z počítadla kilometrov do databázy alebo siete technológie blockchainu; víta snahy automobilového priemyslu vypracovať rôzne technické ochranné opatrenia proti neoprávneným zásahom do počítadiel kilometrov vrátane šifrovania údajov, ochrany údajov a bezpečnosti, ale tiež vyzýva výrobcov, aby zlepšili účinnosť svojich technických riešení;

16.  zdôrazňuje, že všetky opatrenia zahŕňajúce prenos a uchovávanie údajov by mali byť v súlade s európskym acquis v oblasti ochrany údajov, mali by sa používať výhradne na predchádzanie manipulácie s počítadlom kilometrov a s najvyššou úrovňou kybernetickej ochrany;

17.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili alebo zmenili právne predpisy týkajúce sa manipulácie s počítadlom kilometrov, aby bola klasifikovaná ako trestný čin – vrátane poskytovanie hardvéru, softvéru a súvisiacich služieb potrebných na neoprávnenú manipuláciu – keďže neoprávnené zásahy vedú k nesprávnym posúdeniam technickej kontroly vozidiel, a teda majú negatívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatok ľudských a finančných zdrojov na účinné, nediskriminačné a primerané presadzovanie takýchto právnych predpisov;

18.  domnieva sa, že za podvod spojený s počtom najazdených kilometrov vozidla by mala byť považovaná výmena jedného počítadla kilometrov za iný s nižším počtom najazdených kilometrov, ak je jej cieľom zatajiť skutočný počet najazdených kilometrov, a tým dosiahnuť zisk;

19.  žiada Komisiu, aby vychádzajúc z odporúčaní uvedených v prílohe predložila na základe článku 91 ods. 1 a článku 114 ZFEÚ návrh aktu o opatreniach na boj proti manipulácii s počítadlom kilometrov;

o
o   o

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii a Rade.

PRÍLOHA K UZNESENIU

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Podpora technických riešení a typového schválenia

S cieľom sťažiť manipuláciu údajov z počítadla kilometrov by sa mala stanoviť vyššia úroveň bezpečnosti pre údaje počítadla kilometrov vo vozidlách. Dosiahne sa to tým, že do návrhu sa zahrnie:

—  monitorovanie vykonávania článku 5 ods. 3 písm. f) nariadenia (EÚ) 2017/1151 a čo najrýchlejšie predloženie správy s výsledkami Európskemu parlamentu;

—  stanovenie jasných požiadaviek na zabezpečenie údaje z počítadla kilometrov pred manipuláciou vrátane – ak sú hodnotené kladne – kryptografickej ochrany pred manipulácie, systémov rozoznávania manipulácie, samostatného zisťovania a zaznamenávania počtu najazdených kilometrov a bezpečnosti hardvéru;

—  zavedenie skúšobnej metódy, alebo uplatniť spoločné kritériá pre hodnotenie bezpečnosti informačnej technológie na preventívne riešenia podľa nariadenia (EÚ) 2017/1151, pokiaľ ide o podvody v súvislosti s počítadlami kilometrov;

Databázové systémy

Databázy s počítadla kilometrov výrazne znižujú počet zmanipulovaných vozidiel. Je dôležité uplatniť riešenie na úrovni Únie, keďže jednotlivé vnútroštátne iniciatívy nemôžu zabrániť podvodom spojeným s počítadlom kilometrov v cezhraničnom obchodovaní s ojazdenými motorovými vozidlami. Návrh by mal preto stanoviť tieto opatrenia:

—  záznamy povinných údajov počítadla kilometrov stanovené v smernici 2014/45/EÚ by mali byť k dispozícii aj pre zákazníkov na cezhraničnú výmenu informácií a na požiadanie;

—  vytvorenie právneho rámca na zriadenie porovnateľných databáz so záznamami najazdených kilometrov v členských štátoch, aby sa zabezpečila medzinárodná výmena informácií a prístup k informáciám, a to na základe existujúcich osvedčených postupov, ktoré poskytujú časté a spoľahlivé zaznamenávanie údajov o najazdených kilometroch;

—  existujúce databázy údajov z počítadla kilometrov na úrovni členských štátov by mali byť prepojené, zlučiteľné a interoperabilné a mali by umožniť medzinárodnú výmenu údajov, pričom na nákladovo efektívne a včasné vykonávanie by sa mala používať existujúca infraštruktúra, ako napríklad Eucaris;

—  mali by sa dodržiavať pravidlá ochrany údajov a v prípade potreby by mali byť upravené takým spôsobom, aby umožňovali uchovávanie a výmenu príslušných údajov a ochranu súkromia zároveň by mali účinne predchádzať podvodnému využitiu zozbieraných údajov;

—  kupujúcim použitých vozidiel by sa mali poskytnúť prostriedky, ktoré im ešte pred ich zakúpením umožnia overiť presnosť údajov z počítadiel najazdených kilometrov motorového vozidla na základe zaznamenaných údajov o kilometroch z daného vozidla bez ohľadu na členský štát, v ktorom bolo predtým registrované;

Blockchain a prepojiteľnosť ako možné a doplnkové dlhodobé riešenia

Vozidlá sú čoraz viac prepojené a podiel prepojených vozidiel vo vozovom parku v Únii stále rastie. Vozidlá už prenášajú údaje ako napr. údaje o skutočne najazdených kilometroch na servery výrobcov. Tieto údaje už možno použiť na zistenie podvodov spojených s počtom najazdených kilometrov.

Technológia blockchainu by mohla časom ponúknuť spoľahlivý nástroj, ktorým sa zabezpečia údaje v sieti a pomôže sa predchádzať manipulácii so zadávanými údajmi. Kombinácia tohto vývoja a technológie by mohla byť preskúmaná ako dlhodobé riešenie podvodov spojených s počítadlom kilometrov.

Preto by sa mali navrhnúť tieto opatrenia:

—  mali by sa posúdiť potenciálne náklady a prínosy vytvorenia európskej siete blockchain pre záznamy o údajoch z počítadla kilometrov;

—  ak je výsledok posúdenia kladný: mal by sa vytvoriť právny a regulačný rámec pre automatizovaný prenos údajov z počítadla najazdených kilometrov vozidiel, ktoré sú vybavené funkciami prepojenosti, a – bez ohľadu na posúdenie technológie blockchain – na účel prístupu k údajom z počítadla kilometrov, ktoré výrobcovia zhromaždili a uchovávajú a ktoré dopĺňajú záznamami o najazdených kilometroch získaných pri manuálnych zápisoch pri pravidelných kontrolách technického stavu a z iných zdrojov;

—  mal by sa vyžadovať prenos údajov z počítača kilometrov v rámci pravidelných kontrol technického stavu, návštev opravovní a kontrol, a tak ich integrovať do databázy a rozšíriť ju;

Právne predpisy a presadzovanie práva

Podvody spojené s počítadlom kilometrov nie sú trestným činom vo všetkých členských štátoch, hoci to smernica 2014/45/EÚ výslovne požaduje stanovuje. Presadzovanie účinných právnych opatrení, vrátane pokút, je mimoriadne dôležité na odstránenie podvodov spojených s počítadlom kilometrov. Preto by sa mali navrhnúť tieto opatrenia:

—  podvody v súvislosti s počítadlami kilometrov by sa mali považovať za trestný čin spáchaný osobou, ktorá objednáva zmenu záznamu o stave najazdených kilometrov (vlastník auta), ako aj osobou, ktorá mení záznam o stave najazdených kilometrov a tieto podvody malo byť možné potrestať účinnými, primeranými, odrádzajúcimi a nediskriminačnými sankciami, ktoré sa riadia veľmi porovnateľnými štandardmi v celej Únii.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 51).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 134).
(3) Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1151 z 1. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1230/2012 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 (Ú. v. EÚ L 175, 7.7.2017, s. 1).
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).
(5) Nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 z 18. júla 2008 ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 199, 28.7.2008, s. 1).
(6) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK/OSN) č. 39 – Jednotné ustanovenia pre typové schvaľovanie vozidiel z hľadiska rýchlomerného zariadenia vrátane jeho montáže (Ú. v. ES L 120, 13.5.2010, s. 40).
(7) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 57.
(8) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/602012/IPOL_STU%282017%29602012_EN.pdf
(9) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/615637/EPRS_STU%282018%29615637_EN.pdf
(10) https://www.ereg-association.eu/media/1122/final-report-ereg-topic-group-xiii-vehicle-mileage-registration.pdf
(11) https://ec.europa.eu/info/files/consumer-markets-scoreboard-2014-edition_en
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/82/EÚ z 25. októbra 2011, ktorou sa zjednodušuje cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky (Ú. v. EÚ L 288, 5.11.2011, s. 1).
(13) Pozri Sieť európskych spotrebiteľských centier (ECC-Net, 2015), Cezhraničné kúpy vozidla: na čo si dať pozor, keď sa jednáte o cene, s. 236.
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).


Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany ***I
PDF 236kWORD 71k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 31. mája 2018 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (COM(2017)0772/2 – C8-0409/2017 – 2017/0309(COD)(1))
P8_TA(2018)0236A8-0180/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1
(1)  Mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“) upraveným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ12 sa posilňuje spolupráca medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčuje koordinácia v oblasti civilnej ochrany v záujme zlepšenia reakcie Únie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.
(1)  Mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“) upraveným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ12 sa posilňuje spolupráca medzi Úniou, členskými štátmi a ich regiónmi a uľahčuje koordinácia v oblasti civilnej ochrany v záujme zlepšenia reakcie Únie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.
_________________
_________________
12 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).
12 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)  K prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou môže dôjsť kedykoľvek a kdekoľvek vo svete, často bez varovania. Či už sú katastrofy prírodné alebo spôsobené ľudskou činnosťou, sú čoraz častejšie, extrémnejšie a komplexnejšie, pričom ich zhoršuje vplyv zmeny klímy a postihujú územia bez ohľadu na štátne hranice. Dôsledky, ktoré z katastrof vyplývajú pre ľudí, životné prostredie a hospodárstvo, môžu byť obrovské.
(3)  K prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou môže dôjsť kedykoľvek a kdekoľvek vo svete, často bez varovania. Či už sú katastrofy prírodné alebo spôsobené ľudskou činnosťou, sú čoraz častejšie, extrémnejšie a komplexnejšie, pričom ich zhoršuje vplyv zmeny klímy a postihujú územia bez ohľadu na štátne hranice. Dôsledky, ktoré z katastrof vyplývajú pre ľudí, životné prostredie, sociálnu oblasť a hospodárstvo, môžu byť neznámeho rozsahu. Žiaľ, tieto katastrofy sú niekedy úmyselné, napríklad v prípade teroristických útokov.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Nedávne skúsenosti ukázali, že spoliehanie sa na dobrovoľné ponuky vzájomnej pomoci –koordinovanej a uľahčovanej mechanizmom Únie – nie vždy zabezpečuje, aby boli k dispozícii dostatočné kapacity na uspokojivé riešenie základných potrieb osôb postihnutých katastrofami, ani náležitú ochranu životného prostredia a majetku. Platí to najmä vtedy, keď sú členské štáty súčasne postihnuté opakujúcimi sa katastrofami a kolektívna kapacita nie je dostatočná.
(4)  Nedávne skúsenosti ukázali, že spoliehanie sa na dobrovoľné ponuky vzájomnej pomoci – koordinovanej a uľahčovanej mechanizmom Únie – nie vždy zabezpečuje, aby boli k dispozícii dostatočné kapacity na uspokojivé riešenie základných potrieb osôb postihnutých katastrofami, ani náležitú ochranu životného prostredia a majetku. Platí to najmä vtedy, keď sú členské štáty súčasne postihnuté katastrofami, ktoré sa opakujú a sú súčasne neočakávané, či už ide o prírodné alebo ľuďmi zapríčinené katastrofy, a kolektívna kapacita nie je dostatočná. Na prekonanie týchto nedostatkov a vznikajúcich nebezpečenstiev je potrebné plne flexibilným spôsobom využiť všetky nástroje Únie vrátane aktívneho zapojenia občianskej spoločnosti. Členské štáty by mali napriek tomu podniknúť primerané preventívne opatrenia na zabezpečenie takého množstva vnútroštátnych kapacít, ktoré postačuje na náležité zvládanie katastrof.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Prevencia lesných požiarov je nevyhnutnou súčasťou celosvetového úsilia o zníženie emisií CO2. Horenie stromov a rašelinovej pôdy pri lesných požiaroch vyvoláva emisie CO2. Konkrétnejšie, štúdie ukázali ako požiare spôsobujú 20 % všetkých emisií CO2 na celom svete, čo je viac ako celkový súčet emisií všetkých dopravných systémov na svete (vozidlá, lode a lietadlá).
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)  Prevencia má kľúčový význam pre ochranu pred katastrofami a vyžaduje si ďalšie opatrenia. Na tento účel by členské štáty mali pravidelne sprístupňovať svoje posúdenia rizík, ako aj zhrnutia svojho plánovania riadenia rizík v prípade katastrof, aby sa zabezpečil integrovaný prístup k zvládaniu katastrof, v ktorom sa spájajú opatrenia týkajúce sa prevencie rizík, pripravenosti a reakcie na ne. Okrem toho by Komisia mala mať možnosť požadovať od členských štátov, aby poskytli osobitné plány prevencie a pripravenosti v súvislosti s konkrétnymi katastrofami, najmä s cieľom maximalizovať celkovú podporu Únie, pokiaľ ide o riadenie rizika katastrof. Mala by sa znížiť administratívna záťaž a mali by sa posilniť politiky prevencie, a to aj zabezpečením potrebných prepojení s ostatnými kľúčovými politikami a nástrojmi Únie, najmä so štrukturálnymi a investičnými fondmi, ako sa uvádza v odôvodnení 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/201313.
(5)  Prevencia má kľúčový význam pre ochranu pred katastrofami a vyžaduje si ďalšie opatrenia. Na tento účel by členské štáty mali pravidelne sprístupňovať svoje posúdenia rizík týkajúce sa ich vnútroštátnych rizík z hľadiska bezpečnosti a ochrany, ako aj zhrnutia svojho plánovania riadenia rizík v prípade katastrof, aby sa zabezpečil integrovaný prístup k zvládaniu prírodných i ľuďmi zapríčinených katastrof, v ktorom sa spájajú opatrenia týkajúce sa prevencie rizík, pripravenosti a reakcie na ne. Okrem toho by Komisia mala mať možnosť požadovať od členských štátov, aby poskytli osobitné plány prevencie a pripravenosti v súvislosti s konkrétnymi katastrofami, a to aj ľuďmi zapríčinenými, najmä s cieľom maximalizovať celkovú podporu Únie, osobitne od Európskej environmentálnej agentúry (EEA), pokiaľ ide o riadenie rizika katastrof. Je nevyhnutné, aby sa znížila administratívna záťaž a posilnili sa politiky prevencie, a to aj posilnením potrebných prepojení a spolupráce s ostatnými kľúčovými politikami a nástrojmi Únie, najmä so štrukturálnymi a investičnými fondmi, ako sa uvádza v odôvodnení 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/201313.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Riziko brzdí rozvoj regiónov. S prevenciou a riadením rizík je spojené preformulovanie politík a inštitucionálnych rámcov a posilnenie miestnych, vnútroštátnych a regionálnych kapacít s cieľom pripraviť a vykonávať opatrenia na riadenie rizík s koordináciou širokého okruhu aktérov. Kľúčová je príprava rizikových máp podľa regiónov a/alebo členských štátov, posilnenie kapacity pre reakcie a posilnenie preventívnych opatrení s osobitným dôrazom na klimatické riziká. Je kľúčové, aby sa v rizikových mapách zohľadnili riziká spôsobené súčasnou premenlivosťou klímy a projekcia vývoja zmeny klímy.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b)   Členské štáty by pri príprave svojich posúdení rizík a plánovaní riadenia rizík mali brať do úvahy špecifické riziká pre životné podmienky voľne žijúcich druhov a zvierat. Komisia by mala v celej Európe podporovať šírenie informácií o zvieratách, ktoré zasiahli katastrofy. V tejto súvislosti by sa tiež mali ďalej rozvíjať programy a kurzy odbornej prípravy.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5 c (nové)
(5c)   Sezóna lesných požiarov v roku 2017 bola v mnohých členských štátoch obzvlášť dlhá a intenzívna, pričom iba v jednom členskom štáte spôsobila vyše 100 úmrtí. Nedostatok dostupných prostriedkov, na ktorý sa poukázalo v správe o nedostatku kapacít1a, a neschopnosť Európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie („EERC“ alebo „dobrovoľné zoskupenie“) v primeranom čase reagovať na všetkých 17 žiadostí o pomoc s hasením lesného požiaru ukázali, že dobrovoľný charakter príspevkov členských štátov nie je dostatočný pri núdzových udalostiach veľkého rozsahu, ktoré zasahujú viacero členských štátov v rovnakom čase.
_________________
1a Správa Komisia Európskemu parlamentu a Rade o pokroku dosiahnutom v rámci Európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie a o pretrvávajúcich nedostatkoch, 17.2.2017.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5 d (nové)
(5d)   Najprirodzenejšími partnermi pri prehlbovaní spolupráce sú susedné členské štáty, ktoré majú rovnaké odborné znalosti a štruktúry a u ktorých je najpravdepodobnejšie, že budú zasiahnuté rovnakými katastrofami a rizikami.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5 e (nové)
(5e)  Bezpečnosť vodných zdrojov je kľúčová pre odolnosť proti zmene klímy. Členské štáty by mali mapovať existujúce vodné zdroje s cieľom uľahčiť adaptáciu na zmenu klímy a zvýšiť odolnosť obyvateľstva voči klimatickým hrozbám, ako sú suchá, požiare alebo záplavy. Cieľom mapovania by mala byť podpora rozvíjania opatrení na zníženie zraniteľnosti obyvateľstva.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  Existuje potreba posilniť kolektívnu schopnosť pripraviť sa a reagovať na katastrofy, a to najmä vzájomnou podporou v Európe. Okrem posilnenia možností, ktoré už poskytuje európska kapacita pre reakcie na núdzové situácie (ďalej len „EERC“ alebo „dobrovoľné zoskupenie“), odteraz nazývaná „európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany“, by Komisia mala vytvoriť aj rescEU. Súčasťou rescEU by mali byť aj kapacity pre reakcie na núdzové situácie určené na boj proti prírodným požiarom, rozsiahlym záplavám zemetraseniam, ako aj poľné nemocnice a lekárske tímy v súlade s normami Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré by mohli byť rýchlo nasadené.
(6)  Existuje potreba posilniť kolektívnu schopnosť pripraviť sa a reagovať na katastrofy, a to najmä vzájomnou podporou v Európe. Okrem posilnenia možností, ktoré už poskytuje európska kapacita pre reakcie na núdzové situácie (ďalej len „EERC“ alebo „dobrovoľné zoskupenie“), odteraz nazývaná „európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany“, by Komisia mala vytvoriť aj rescEU. Súčasťou rescEU by mali byť aj kapacity pre reakcie na núdzové situácie určené na boj proti prírodným požiarom, rozsiahlym záplavám, zemetraseniam, teroristickým útokom a chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým útokom, ako aj poľné nemocnice a lekárske tímy v súlade s normami Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré by mohli byť rýchlo nasadené. V tomto kontexte sa zdôrazňuje význam posilnenia a zapojenia osobitných kapacít miestnych a regionálnych orgánov, pretože práve ony sú prvými subjektmi, ktoré zasahujú po katastrofe. Tieto orgány by mali vypracovať modely spolupráce, v ktorých si spoločenstvá môžu vymieňať skúsenosti a osvedčené postupy, a poskytnúť im príležitosť prispieť k rozvoju ich odolnosti voči prírodným katastrofám.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   Úloha regionálnych a miestnych orgánov pri prevencii a riadení katastrof je mimoriadne dôležitá a ich kapacity v oblasti reakcie musia byť náležite zapojené do činností koordinácie a nasadenia vykonávaných podľa rozhodnutia, v súlade inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov, s cieľom minimalizovať prekrývanie a posilniť interoperabilitu. Tieto orgány môžu zohrať dôležitú preventívnu úlohu a sú tiež prvými, ktoré reagujú bezprostredne po katastrofe spolu s dobrovoľníckymi kapacitami. Preto je potrebná sústavná spolupráca na miestnej, regionálnej a cezhraničnej úrovni s cieľom vytvoriť spoločné systémy varovania pre rýchly zásah pred mobilizáciou rescEU, ako aj pravidelné verejné informačné kampane týkajúce sa opatrení bezprostrednej reakcie.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)  Únia by mala byť schopná podporovať členské štáty, ak dostupné kapacity nie sú dostatočné na umožnenie účinnej reakcie na katastrofy, a to prispievaním k financovaniu lízingu alebo prenájmu, ktorými sa zabezpečí rýchly prístup k takýmto kapacitám, alebo financovaním ich nadobudnutia. To by podstatným spôsobom zvýšilo účinnosť mechanizmu Únie tým, že by sa zabezpečila dostupnosť kapacít v prípadoch, v ktorých by inak nebolo možné zabezpečiť účinnú reakciu na katastrofy, najmä pokiaľ ide o katastrofy so širokým spektrom dosahov na značný počet členských štátov. Obstarávanie kapacít Úniou by malo viesť k úsporám z rozsahu a lepšej koordinácii pri reakcii na katastrofy.
(7)  Únia by mala byť schopná podporovať členské štáty, ak dostupné materiálne a technické kapacity nie sú dostatočné na umožnenie účinnej reakcie na katastrofy, a to aj v prípade cezhraničných udalostí, a to prispievaním k financovaniu lízingu alebo prenájmu, ktorými sa zabezpečí rýchly prístup k takýmto kapacitám, alebo financovaním ich nadobudnutia. To by podstatným spôsobom zvýšilo účinnosť a nasaditeľnosť mechanizmu Únie tým, že by sa zabezpečila rýchla dostupnosť materiálnych a technických kapacít – aj pre záchranu starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím – v prípadoch, v ktorých by inak nebolo možné zabezpečiť účinnú reakciu na katastrofy, najmä pokiaľ ide o katastrofy so širokým spektrom dosahov na značný počet členských štátov, ako sú cezhraničné epidémie. Vopred viazané vhodné vybavenie a kapacity Únie v oblasti verejného obstarávania by umožnili úspory z rozsahu a lepšiu koordináciu pri reakcii na katastrofy. Malo by sa zabezpečiť optimálne a transparentné využívanie finančných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)   Mnohé členské štáty zápasia s nedostatkom materiálno-technického vybavenia v prípadoch neočakávaných katastrof. Mechanizmus Únie by mal preto poskytovať možnosti ako rozšíriť materiálno-technickú základňu tam, kde to je potrebné, a to najmä ak ide o záchranné práce hendikepovaných, starých alebo chorých osôb.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9
(9)  Aby sa zlepšila efektívnosť a účinnosť odbornej prípravy a posilnila sa spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a útvarmi v oblasti civilnej ochrany, je potrebné vytvoriť vedomostnú sieť Únie v oblasti civilnej ochrany, ktorá bude založená na existujúcich štruktúrach.
(9)  Odborná príprava, výskum a inovácia sú kľúčové aspekty spolupráce v oblasti civilnej ochrany. Na základe existujúcich štruktúr by sa mala posilniť efektívnosť a účinnosť odbornej prípravy, podpora inováciídialógu a spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a útvarmi v oblasti civilnej ochrany so zapojením centier excelentnosti, univerzít, výskumníkov a iných odborných skúseností a výmenou informácií medzi nimi.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)   Hoci je posilňovanie civilnej ochrany vzhľadom na trendy týkajúce sa katastrof, ktoré súvisia s počasím, aj tých, ktoré súvisia s vnútornou bezpečnosťou, jednou z najvýznamnejších priorít v celej Únii, je nevyhnutné doplniť nástroje Únie o silnejší územný rozmer a rozmer vedúcej úlohy komunity, keďže opatrenia miestnych komunít sú najrýchlejšou a najúčinnejšou cestou na obmedzenie škôd spôsobených katastrofou.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10
(10)  Aby sa dosiahlo fungovanie kapacity rescEU, mali by sa dať k dispozícii dodatočné finančné prostriedky na financovanie opatrení v rámci mechanizmu Únie.
(10)  Aby sa dosiahlo fungovanie kapacity rescEU, mali by sa dať k dispozícii dodatočné finančné prostriedky na financovanie opatrení v rámci mechanizmu Únie, ale nie na úkor finančných prostriedkov vyčlenených na iné kľúčové politiky Únie.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Malo by sa zabezpečiť osobitné financovanie a rozpočtové prostriedky na nový mechanizmus Únie. S prihliadnutím na potrebu vyhnúť sa negatívnym vplyvom na financovanie súčasných viacročných programov by zvýšenie financovania na cielenú revíziu mechanizmu Únie malo pochádzať výlučne zo všetkých dostupných zdrojov podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/20131a s osobitným zreteľom na nástroj flexibility.
___________________
1a Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 11
(11)  Treba zjednodušiť postupy mechanizmu Únie, aby sa zabezpečil čo najrýchlejší prístup členských štátov k pomoci a ku kapacitám, ktoré sú potrebné na reakciu na prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.
(11)  Treba zjednodušiť a zefektívniť postupy mechanizmu Únie a zvýšiť ich flexibilitu, aby sa zabezpečil čo najrýchlejší a najefektívnejší prístup členských štátov k pomoci a ku kapacitám, ktoré sú potrebné na reakciu na prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 12
(12)  S cieľom maximalizovať využitie existujúcich nástrojov financovania a podpory členských štátov pri poskytovaní pomoci, najmä v reakcii na katastrofy mimo Únie, by sa mala stanoviť odchýlka od článku 129 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ak sa poskytuje financovanie podľa článkov 21, 22 a 23 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ.
(12)  S cieľom maximalizovať využitie existujúcich nástrojov financovania a podpory členských štátov pri poskytovaní pomoci, a to aj v reakcii na katastrofy mimo Únie, by sa mala stanoviť odchýlka od článku 129 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ak sa poskytuje financovanie podľa článkov 21, 22 a 23 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ. Bez ohľadu na túto odchýlku by financovanie činností v oblasti civilnej ochrany a najmä humanitárnej pomoci malo zostať v rámci akejkoľvek budúcej infraštruktúry Únie na financovanie jasne oddelené a plne v súlade s rozdielnymi cieľmi a právnymi požiadavkami takejto infraštruktúry.
__________________
__________________
14 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
14 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13
(13)  Je dôležité zabezpečiť, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na účinné zabraňovanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na zmierňovanie ich účinkov. Ustanovenia by mali posilniť väzby medzi opatreniami týkajúcimi sa prevencie, pripravenosti a reakcie v rámci mechanizmu Únie. Mala by sa zabezpečiť aj súdržnosť s inými relevantnými právnymi predpismi Únie v oblasti prevencie a riadenia rizika katastrof vrátane cezhraničných preventívnych opatrení a reakcie na hrozby, ako sú závažné cezhraničné ohrozenia zdravia15. Podobne by sa mal zabezpečiť súlad s medzinárodnými záväzkami, ako je napríklad sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, Parížska dohoda a program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.
(13)  Je dôležité zabezpečiť, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na účinné zabraňovanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na zmierňovanie ich účinkov. Ustanovenia by mali posilniť väzby medzi opatreniami týkajúcimi sa prevencie, pripravenosti a reakcie v rámci mechanizmu Únie. Mala by sa zabezpečiť aj súdržnosť s inými relevantnými právnymi predpismi Únie v oblasti prevencie a riadenia rizika katastrof vrátane cezhraničných preventívnych opatrení a reakcie na hrozby, ako sú závažné cezhraničné ohrozenia zdravia15. Programami územnej spolupráce založenými na politike súdržnosti sa ustanovujú osobitné opatrenia v záujme zohľadnenia odolnosti voči katastrofám, prevencie a riadenia rizík a ďalšieho úsilia o dôraznejšiu integráciu a viac synergií. Okrem toho by všetky opatrenia mali byť koherentné s medzinárodnými záväzkami, akými sú napríklad sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015  2030, Parížska dohoda a program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a aktívne a prispievať k ich plneniu.
__________________
__________________
15 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).
15 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)   Je nevyhnutné, aby sa zachovali moduly, ktoré už boli registrované v spoločnom systéme komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií (CECIS), aby bolo možné odpovedať na žiadosti o pomoc a zúčastňovať sa na systéme odbornej prípravy obvyklým spôsobom.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13 b (nové)
(13b)   Je rovnako dôležité prepojiť mechanizmus Únie, ktorý je obmedzený na obdobie bezprostredne po katastrofe, s inými nástrojmi Únie, ktoré sa zameriavajú na nápravu škôd, ako je Fond solidarity.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13 c (nové)
(13c)   Je nevyhnutné, aby sa Fond solidarity pozmenil v tom zmysle, že sa zavedie povinnosť odstrániť škody na životnom prostredí a tým, že sa ako ukazovateľ pre schválenie bude používať HDP na osobu v dotknutom regióne členského štátu namiesto celkového HDP, aby sa zabránilo tomu, že veľké regióny s vysokým počtom obyvateľov a nízkou úrovňou bohatstva nebudú oprávnené fond využívať. Je veľmi dôležité vyčísliť hospodársku hodnotu poškodenia životného prostredia pri katastrofe na účely odstránenia škôd, a to najmä pokiaľ ide o oblasti s vysokou prírodnou hodnotou, napríklad chránené oblasti a oblasti, ktoré patria do sústavy Natura 2000.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13 d (nové)
(13d)   Je potrebné, aby sa opatrenia Únie zameriavali aj na poskytovanie pomoci v rámci technickej odbornej prípravy, aby sa posilnila kapacita svojpomoci spoločenstiev, vďaka čomu budú lepšie pripravené poskytnúť bezprostrednú reakciu a ovládnuť katastrofu. Cielená odborná príprava a vzdelávanie pracovníkov v oblasti verejnej bezpečnosti, ako sú vedúci činitelia komunity, sociálni pracovníci, zdravotníci, záchranárske služby a služby protipožiarnej ochrany, ako aj miestne dobrovoľnícke zásahové skupiny, ktoré by mali mať k dispozícii rýchlo dostupné vybavenie pre zásah, môže pomôcť obmedziť katastrofu a znížiť počet obetí na životoch počas krízy aj po nej.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 3 – odsek 1 – písmeno e
e)  zvýšiť dostupnosť a využívanie vedeckých poznatkov o katastrofách.
e)  zvýšiť dostupnosť a využívanie vedeckých poznatkov o katastrofách, a to aj v najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach;
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a a (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 3 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
aa)  V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:
„ea) zmierniť bezprostredné následky, ktoré môžu katastrofy mať na ľudské životy a kultúrne a prírodné dedičstvo;“
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a b (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 3 – odsek 1 – písmeno e b (nové)
ab)  V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:
„eb) zintenzívniť spoluprácu a koordináciu činnosti na cezhraničnej úrovni;“
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 5 – odsek 1 – písmeno a
a)  prijíma opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne o rizikách katastrof a napomáha spoločné využívanie vedomostí, výsledkov vedeckého výskumu, najlepších postupov a informácií, a to aj medzi členskými štátmi, ktoré čelia spoločným rizikám;
a)  prijíma opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne o rizikách katastrof a vo zvýšenej miere napomáha a podporuje spoluprácu a spoločné využívanie vedomostí, výsledkov vedeckého výskumu a inovácie, najlepších postupov a informácií, a to aj medzi členskými štátmi, ktoré čelia spoločným rizikám;
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 5 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
(3a)  V článku 5 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:
„aa) koordinuje harmonizáciu informácií a usmernení, pokiaľ ide o systémy varovania, a to aj na cezhraničnej úrovni;“
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 b (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 5 – odsek 1 – písmeno f
(3b)   V článku 5 ods. 1 sa písmeno f) nahrádza takto:
f)  zhromažďuje a šíri informácie sprístupnené členskými štátmi, organizuje výmenu skúseností o hodnotení spôsobilosti na riadenie rizík, spolu s členskými štátmi do 22. decembra 2014 vytvára usmernenia týkajúce sa obsahu, metodiky a štruktúry týchto hodnotení a uľahčuje spoločné využívanie osvedčených postupov v oblasti plánovania prevencie a pripravenosti, a to aj prostredníctvom dobrovoľného partnerského preskúmania;
„f) zhromažďuje a šíri informácie sprístupnené členskými štátmi, organizuje výmenu skúseností o hodnotení spôsobilosti na riadenie rizík, spolu s členskými štátmi do 22. decembra 2019 vytvára nové usmernenia týkajúce sa obsahu, metodiky a štruktúry týchto hodnotení a uľahčuje spoločné využívanie osvedčených postupov v oblasti plánovania prevencie a pripravenosti, a to aj prostredníctvom dobrovoľného partnerského preskúmania;
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 6 – odsek 1 – písmeno a
a)  vypracúvajú posúdenia rizík na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a sprístupňujú ich Komisii, a to do 22. decembra 2018 a potom každé tri roky;
a)  vypracúvajú posúdenia rizík na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, konzultujú ich s relevantnými miestnymi a regionálnymi orgánmi, zabezpečujú ich súlad so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof a sprístupňujú ich Komisii, a to do 22. decembra 2018 a potom každé tri roky na základe modelu dohodnutého s Komisiou a v tomto kontexte by sa mali využívať súčasné vnútroštátne informačné systémy;
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a a (nové)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 6 – odsek 1 – písmeno d
aa)  písmeno d) sa nahrádza takto:
d)  dobrovoľne sa zúčastňujú na partnerskom preskúmaní hodnotení spôsobilosti riadenia rizík.
„d) dobrovoľne sa zúčastňujú na partnerskom preskúmaní spôsobilosti riadenia rizík s cieľom určiť opatrenia, ktoré pomôžu preklenúť medzery.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno b
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 6 – odsek 2
Komisii sa poskytuje zhrnutie relevantných prvkov plánovania riadenia rizík vrátane informácií o vybraných opatreniach v oblasti prevencie a pripravenosti, a to do 31. januára 2019 a potom každé tri roky. Okrem toho Komisia môže od členských štátov požadovať, aby poskytli osobitné plány prevencie a pripravenosti, ktoré budú zahŕňať krátkodobé aj dlhodobé úsilie. Únia náležite prihliada na pokrok dosiahnutý členskými štátmi v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne ako súčasť akéhokoľvek budúceho mechanizmu ex ante kondicionality v rámci európskych štrukturálnychinvestičných fondov.
Komisii sa poskytuje zhrnutie relevantných prvkov plánovania riadenia rizík vrátane informácií o vybraných opatreniach v oblasti prevencie a pripravenosti podľa šablóny, ktorú sa stanoví vykonávacím aktom, a to do 31. januára 2019 a potom každé tri roky. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. Okrem toho Komisia môže od členských štátov požadovať, aby poskytli osobitné plány prevencie a pripravenosti, ktoré budú zahŕňať krátkodobé aj dlhodobé úsilie. V tejto súvislosti by toto úsilie mohlo zahŕňať záväzok členských štátov podporovať investície vychádzajúce z lepších posúdení rizika, ako aj zabezpečiť lepšiu obnovu po katastrofách. Dodatočné administratívne zaťaženie na vnútroštátnej úrovni a na úrovniach, ktoré sú nižšie ako vnútroštátna úroveň, sa bude udržiavať na čo najnižšej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno b
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 6 – odsek 3
Komisia môže takisto vytvoriť osobitné konzultačné mechanizmy na podporu plánovaniakoordinácie vhodnej prevencie a pripravenosti medzi členskými štátmi vystavenými podobným typom katastrof.
Komisia môže v spolupráci s členskými štátmi vytvoriť špecifické konzultačné mechanizmy s cieľom posilniť primerané plánovaniekoordináciu v oblasti prevencie a pripravenosti u členských štátov, v ktorých častejšie dochádza k podobným druhom katastrof. Ak je to možné, Komisia a členské štáty podporujú aj jednotnosť riadenia rizika katastrof a stratégií adaptácie na zmenu klímy.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 8 – odsek 1 – písmeno k
4a.  V článku 8 ods. 1 sa písmeno k) nahrádza takto:
k)  v úzkej konzultácii s členskými štátmi prijíma ďalšie nevyhnutné podporné a doplnkové opatrenia v oblasti pripravenosti na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b).
k) v úzkej konzultácii s členskými štátmi prijíma ďalšie nevyhnutné podporné a doplnkové opatrenia v oblasti pripravenosti – a to aj koordináciou s ďalšími nástrojmi Únie – na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b).
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 b (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 9 – odsek 1 a (nový)
4b.   V článku 9 sa vkladá tento odsek:
„1a. Členské štáty v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom posilňujú relevantné administratívne kapacity príslušných regionálnych a miestnych orgánov.“
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 10 – odsek 1
1.  Komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšení plánovania operácií reakcie na katastrofy v rámci mechanizmu Únie, a to aj prostredníctvom zostavovania scenárov pre reakcie na katastrofy na základe posúdení rizík uvedených v článku 6 písm. a) a prehľadu rizík uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. c), mapovania prostriedkov a vytvárania plánov na nasadzovanie kapacít v oblasti reakcie.
1.  Komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšení plánovania operácií reakcie na katastrofy, prírodné katastrofy aj katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, v rámci mechanizmu Únie, a to aj prostredníctvom zostavovania scenárov pre reakcie na katastrofy na základe posúdení rizík uvedených v článku 6 písm. a) a prehľadu rizík uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. c), mapovania prostriedkov vrátane strojov na zemné práce, mobilných generátorov elektrickej energie a mobilných zariadení na hasenie požiarov, a vytvárania plánov na nasadzovanie kapacít v oblasti reakcie.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno b
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 11 – odsek 1
1.  Vytvorí sa európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany. Bude pozostávať zo zoskupenia kapacít v oblasti reakcie vopred poskytnutých členských štátmi vrátane modulov, iných kapacít v oblasti reakcie a odborníkov.
1.  Vytvorí sa európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany. Bude pozostávať z dobrovoľného zoskupenia kapacít v oblasti reakcie vopred poskytnutých členských štátmi vrátane modulov, iných kapacít v oblasti reakcie a odborníkov.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno b
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 11 – odsek 1 a (nový)
1a.   Keďže vnútroštátna prevencia by mala byť prvou prioritou členských štátov na účely znižovania bezpečnostných rizík, Európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany dopĺňa existujúce vnútroštátne kapacity.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno b
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 11 – odsek 2
2.  Komisia na základe zistených rizík vymedzí druhy a počet kľúčových kapacít v oblasti reakcie potrebných pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „ciele kapacity“). Komisia monitoruje pokrok dosahovaný pri plnení cieľov kapacity a pretrvávajúce nedostatky a vyzýva členské štáty na riešenie takýchto nedostatkov. Komisia môže členským štátom poskytovať podporu v súlade s článkom 20, článkom 21 ods. 1 bodom i) a článkom 21 ods. 2.
2.  Komisia na základe potrieb a rizík zistených v teréne a v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov vymedzí druhy a počet kľúčových kapacít v oblasti reakcie potrebných pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „ciele kapacity“). Komisia monitoruje pokrok dosahovaný pri plnení cieľov kapacity a pretrvávajúce nedostatky a vyzýva členské štáty na riešenie takýchto nedostatkov. Komisia môže členským štátom poskytovať podporu v súlade s článkom 20, článkom 21 ods. 1 bodom i) a článkom 21 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno c
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 11 – odsek 7
7.  Kapacity v oblasti reakcie, ktoré členské štáty sprístupnia pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, sú k dispozícii pre operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, a to na žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC, s výnimkou prípadov, keď členské štáty čelia výnimočnej situácii, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh.
7.  Kapacity v oblasti reakcie, ktoré členské štáty sprístupnia pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, sú k dispozícii pre operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, a to na žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC, s výnimkou prípadov vnútroštátnych núdzových situácií, vyššej moci alebo prípadov, keď členské štáty čelia výnimočnej situácii, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Konečné rozhodnutie o ich nasadení prijíma členský štát, ktorý dotknutú kapacitu v oblasti reakcie zaregistroval.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno c
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 11 – odsek 8 – pododsek 1
V prípade nasadenia v rámci takejto reakcie zostávajú uvedené kapacity pod velením a kontrolou členských štátov, ktoré ich sprístupňujú, a možno ich stiahnuť, ak členské štáty čelia výnimočnej situácii, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh a bráni im v tom, aby tieto kapacity v oblasti reakcie ponechali k dispozícii. V takých prípadoch sa konzultuje s Komisiou.
V prípade nasadenia v rámci takejto reakcie zostávajú uvedené kapacity pod velením a kontrolou členských štátov, ktoré ich sprístupňujú, a možno ich stiahnuť, ak tieto členské štáty čelia vnútroštátnym núdzovým situáciám, vyššej moci alebo ak im výnimočná situácia, bráni v tom, aby tieto kapacity v oblasti reakcie ponechali k dispozícii. V takých prípadoch sa konzultuje s Komisiou.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 1
1.  Vytvorí sa rescEU s cieľom poskytovať pomoc v prípadoch, keď existujúce kapacity neumožňujú účinne reagovať na katastrofy.
1.  Vytvorí sa rescEU s cieľom poskytovať pomoc za výnimočných okolností, keď nie sú k dispozícii kapacity na vnútroštátnej úrovni a v prípadoch, keď existujúce kapacity neumožňujú účinne reagovať na katastrofy. Kapacity rescEU sa nevyužívajú ako náhrada za vlastné kapacity a príslušné povinnosti členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 2
2.  RescEU pozostáva z týchto kapacít:
2.  RescEU pozostáva z kapacít, ktoré dopĺňajú už jestvujúce kapacity členských štátov, aby ich skompletizovali a posilnili, a usilujú sa riešiť súčasné a budúce riziká. Kapacity sa určujú na základe medzier v kapacitách v oblasti reakcie týkajúcich sa zdravotných núdzových situácií, priemyselných, environmentálnych, seizmických alebo sopečných katastrof, záplav a požiarov vrátane lesných požiarov, ako aj teroristických útokov a chemických, biologických, rádiologických a jadrových ohrození.
Na základe identifikovaných medzier rescEU obsahuje aspoň tieto kapacity:
a)  letecké hasenie lesných požiarov;
a)  letecké hasenie lesných požiarov;
b)  vysokokapacitné odčerpávanie;
b)  vysokokapacitné odčerpávanie;
c)  pátracie a záchranné činnosti;
c)  pátracie a záchranné činnosti;
d)  poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy.
d)  poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Rozhodnutie 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 2 a (nový)
2a.   Povaha týchto kapacít zostane flexibilná a môže sa meniť s cieľom reagovať na nový vývoj a budúce výzvy, napríklad dôsledky zmeny klímy.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 4
4.  Na základe zistených rizík a po zohľadnení prístupu zameraného na viacnásobné nebezpečenstvo je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom vymedziť druhy kapacít v oblasti reakcie, ktoré sú potrebné okrem kapacít identifikovaných v odseku 2 tohto článku, a zodpovedajúcim spôsobom revidovať zloženie rescEU. Zabezpečí sa súlad s ostatnými politikami Únie.
4.  Na základe zistených rizík a kapacít a plánovania riadenia rizík v súlade s článkom 6 a po zohľadnení prístupu zameraného na viacnásobné nebezpečenstvo je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom vymedziť druhy kapacít v oblasti reakcie, ktoré sú potrebné okrem kapacít identifikovaných v odseku 2 tohto článku, a zodpovedajúcim spôsobom revidovať zloženie rescEU. Zabezpečí sa súlad s ostatnými politikami Únie.
Ak sa to v prípade katastrofy alebo hrozby katastrofy vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 31.
Ak sa to v prípade katastrofy alebo hrozby katastrofy vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 31.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 5
5.  Komisia vymedzí požiadavky na kvalitu kapacít v oblasti reakcie, ktoré sú súčasťou rescEU. Tieto požiadavky na kvalitu vychádzajú z platných medzinárodných noriem v prípade, že takéto normy už existujú.
5.  Komisia v spolupráci s členskými štátmi vymedzí požiadavky na kvalitu kapacít v oblasti reakcie, ktoré sú súčasťou rescEU. Tieto požiadavky na kvalitu vychádzajú z platných medzinárodných noriem v prípade, že takéto normy už existujú.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 7
7.  Kapacity rescEU sú k dispozícii pre operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, a to na žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC. Rozhodnutie o ich nasadení prijíma Komisia, ktorá si ponecháva velenie kapacít rescEU a kontrolu nad nimi.
7.  Kapacity rescEU sú k dispozícii pre operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, a to na žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC. Rozhodnutie o ich nasadení prijíma Komisia, ktorá si ponecháva strategické koordinovanie kapacít rescEU a je autoritou, pokiaľ ide o nasadenie, zatiaľ čo operačné velenie a kontrola zostáva u zodpovedných úradníkov v prijímajúcom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 8
8.  V prípade nasadenia sa Komisia dohodne so žiadajúcim členským štátom na operačnom nasadení kapacít rescEU. Žiadajúci členský štát počas operácií uľahčuje operačnú koordináciu svojich vlastných kapacít a činností rescEU.
8.  V prípade nasadenia sa Komisia prostredníctvom ERCC dohodne so žiadajúcim členským štátom na operačnom nasadení kapacít rescEU. Žiadajúci členský štát počas operácií uľahčuje operačnú koordináciu svojich vlastných kapacít a činností rescEU.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12 – odsek 10
10.  Ak Komisia obstaráva vybavenie, ako sú zariadenia na letecké hasenie lesných požiarov, prostredníctvom nákupu, lízingu alebo prenájmu, musí sa zabezpečiť:
10.  Ak Komisia obstaráva vybavenie, ako sú zariadenia na letecké hasenie lesných požiarov, prostredníctvom nákupu, lízingu alebo prenájmu, musí sa zabezpečiť:
a)  v prípade nadobudnutia vybavenia sa v dohode medzi Komisiou a členským štátom stanoví registrácia tohto vybavenia v uvedenom členskom štáte;
a)  v prípade nadobudnutia vybavenia sa v dohode medzi Komisiou a členským štátom stanoví registrácia tohto vybavenia v uvedenom členskom štáte;
b)  v prípade lízingu a prenájmu registrácia vybavenia v členskom štáte.
b)  v prípade lízingu a prenájmu nie je registrácia vybavenia v členskom štáte povinná;
ba)  riadenie komerčných lietadiel je zverené prevádzkovateľom s certifikátom od EASA.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12a – odsek 1
Komisia každé dva roky informuje Európsky parlament a Radu o operáciách a dosiahnutom pokroku podľa článkov 11 a 12.
Komisia každý rok informuje Európsky parlament a Radu o operáciách a dosiahnutom pokroku podľa článkov 11 a 12.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 12a – odsek 1 a (nový)
Tieto informácie obsahujú prehľad o vývoji v oblasti rozpočtu a nákladov s podrobným technickým a finančným posúdením, presnými informáciami o zvýšení nákladov a zmenách druhov požadovaných kapacít v oblasti reakcie a ich prípadných požiadaviek na ich kvalitu, ako aj dôvody každého takéhoto zvýšenia alebo zmien.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 13 – odsek 1 – pododsek 1
Komisia vytvorí sieť relevantných aktérov a inštitúcií v oblasti civilnej ochrany a zvládania katastrof, ktorí budú spolu s Komisiou tvoriť vedomostnú sieť Únie v oblasti civilnej ochrany.
Komisia vytvorí sieť relevantných aktérov a inštitúcií – vrátane centier excelentnosti, univerzít a výskumníkov – v oblasti civilnej ochrany a zvládania katastrof, ktorí budú spolu s Komisiou tvoriť vedomostnú sieť Únie v oblasti civilnej ochrany. Komisia riadne zohľadní odborné znalosti, ktoré sú k dispozícii v členských štátoch, ako aj u organizácií pôsobiacich na mieste.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 13 – odsek 1 – pododsek 2 – úvodná časť
Uvedená sieť bude plniť tieto úlohy v oblasti odbornej prípravy, cvičení, získaných skúseností a šírenia znalostí, a to v prípade potreby v úzkej koordinácii s relevantnými vedomostnými centrami:
Uvedená sieť, ktorá sa usiluje o rodovo vyvážené zloženie, plní tieto úlohy v oblasti odbornej prípravy, cvičení, získaných skúseností a šírenia znalostí, a to v prípade potreby v úzkej koordinácii s relevantnými vedomostnými centrami:
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 13 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno a
9a.  V článku 13 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:
a)  vytvorenie a riadenie programu odbornej prípravy pre pracovníkov v oblasti civilnej ochrany a pracovníkov v oblasti núdzového riadenia zameranej na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne. Tento program zahŕňa spoločné kurzy a systém výmeny odborníkov, v rámci ktorého sa jednotlivci môžu dočasne vysielať do iných členských štátov.
a) vytvorenie a riadenie programu odbornej prípravy pre pracovníkov v oblasti civilnej ochrany a pracovníkov v oblasti núdzového riadenia zameranej na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne. Tento program zahŕňa spoločné kurzy a systém výmeny odborníkov, v rámci ktorého sa jednotlivci môžu dočasne vysielať do iných členských štátov. Zavedie sa nový program Erasmus pre civilnú ochranu v súlade s pravidlami a zásadami nariadenia (EÚ) č. 1288/2013*.
Cieľom programu odbornej prípravy je zlepšiť koordináciu, zlučiteľnosť a komplementárnosť medzi kapacitami uvedenými v článkoch 9 a 11 a zvyšovať spôsobilosti odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a f);
Cieľom programu Erasmus pre civilnú ochranu je aj zlepšiť koordináciu, zlučiteľnosť a komplementárnosť medzi kapacitami uvedenými v článkoch 9, 11 a 12 a zvyšovať spôsobilosti odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a f),
Program Erasmus pre civilnú ochranu zahŕňa medzinárodný rámec zameraný na podporu vonkajšej činnosti Únie vrátane jej príslušných rozvojových cieľov, a to prostredníctvom spolupráce medzi členskými štátmi a medzi partnerskými krajinami.
_______________
*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).“
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 b (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 13 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno f
9b.   V článku 13 ods. 1 sa písmeno f) nahrádza takto:
f)  stimulovanie a povzbudzovanie zavádzania a využívania relevantných nových technológií na účely tohto mechanizmu Únie.
f) stimulovanie výskumu a inovácií a povzbudzovanie zavádzania a využívania relevantných nových technológií na účely tohto mechanizmu Únie.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 c (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 13 – odsek 3 a (nový)
9c.  V článku 13 sa dopĺňa tento odsek:
„3a. Komisia rozšíri kapacity pre odbornú prípravu a zintenzívni výmenu poznatkov a skúseností medzi vedomostnou sieťou Únie v oblasti civilnej ochrany a medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami s cieľom prispieť k plneniu medzinárodných záväzkov so zreteľom na znižovanie rizika katastrof, najmä tých, ktoré vyplývajú zo sendaiského rámca.“
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 11 a (nový)
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 16 – odsek 2
11a.  V článku 16 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.   Zásahy podľa tohto článku sa môžu vykonať ako autonómne podporné zásahy, alebo ako príspevky k zásahu vedeného medzinárodnou organizáciou. Koordinácia Únie je úplne integrovaná s celkovou koordináciou zabezpečovanou Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a rešpektuje jej vedúcu úlohu.
2. Zásahy podľa tohto článku sa môžu vykonať ako autonómne podporné zásahy, alebo ako príspevky k zásahu vedeného medzinárodnou organizáciou. Koordinácia Únie je úplne integrovaná s celkovou koordináciou zabezpečovanou Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a rešpektuje jej vedúcu úlohu. V prípadoch katastrof spôsobených ľudskou činnosťou alebo pri zložitých núdzových situáciách Komisia v spolupráci s humanitárnymi aktérmi jasne vymedzí rozsah svojej intervencie a svoj vzťah so stranami zapojenými do širšej humanitárnej reakcii, pričom zabezpečí súlad s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci a dodržiavanie humanitárnych zásad.“
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 19 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Rozpočtové prostriedky potrebné na mechanizmus Únie postupne schvaľuje Európsky parlament a Rada v rámci ročného rozpočtového postupu, pričom sa náležite zohľadňujú všetky dostupné možnosti podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013*, najmä pokiaľ ide o využitie nástroja flexibility, ako sa uvádza v prílohe I.
____________________
* Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 13
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 20 a – odsek 1
Každá pomoc alebo každé financovanie poskytované podľa tohto rozhodnutia vhodne zviditeľňuje Úniu, čo zahŕňa aj výrazné zobrazenie emblému Únie, pokiaľ ide o kapacity uvedené v článku 11, článku 12 a článku 21 ods. 2 písm. c).
Každá pomoc alebo každé financovanie poskytované podľa tohto rozhodnutia vhodne zviditeľňuje Úniu, čo zahŕňa aj výrazné zobrazenie emblému Únie, pokiaľ ide o kapacity uvedené v článku 11, článku 12 a článku 21 ods. 2 písm. c). Vypracuje sa komunikačná stratégia s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky opatrení prijatých v rámci mechanizmu Únie, ktoré budú viditeľné pre našich občanov.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 15 – písmeno b
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 23 – odsek 2 a (nový)
2a.  V prípade kapacít členských štátov, ktoré neboli vopred vyčlenené pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, výška finančnej podpory Únie pre dopravné zdroje nepresahuje 55 % celkových oprávnených nákladov. Aby boli oprávnené na takéto financovanie, členské štáty musia vytvoriť register všetkých kapacít, ktoré majú k dispozícii, ako aj príslušné riadiace štruktúry, a to nad rámec kapacít vopred vyčlenených pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, ktoré im umožnia reagovať na zdravotné, priemyselné, seizmologické alebo vulkanické katastrofy, na záplavy a lesné požiare, na teroristické útoky a chemické, biologické, rádiologické a jadrové útoky.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 16
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 26 – odsek 2
2.  Treba sa usilovať o synergiukomplementárnosť s inými nástrojmi Únie, ako sú nástroje na podporu súdržnosti, rozvoja vidieka, výskumu, zdravia, ako aj migračnej a bezpečnostnej politiky. Komisia v prípade reakcie na humanitárnu situáciu v tretích krajinách zabezpečí komplementárnosť a súdržnosť opatrení financovaných podľa tohto rozhodnutia a opatrení financovaných podľa nariadenia (ES) č. 1257/96.
2.  Treba rozvíjať synergiu, komplementárnosťväčšiu koordináciu s inými nástrojmi Únie, ako sú nástroje na podporu súdržnosti, – vrátane Fondu solidarity Európskej únie – rozvoja vidieka, výskumu, zdravia, ako aj migračnej a bezpečnostnej politiky, bez toho, aby to znamenalo opätovné prerozdeľovanie finančných prostriedkov z týchto oblastí. Komisia v prípade reakcie na humanitárne krízy v tretích krajinách zabezpečí komplementárnosť a súdržnosť opatrení financovaných podľa tohto rozhodnutia a opatrení financovaných podľa nariadenia (ES) č. 1257/96, pričom bude rešpektovať osobitnú a nezávislú povahu týchto opatrení a ich financovania, a to, aby boli v súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1 – bod 18
Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ
Článok 32 – odsek 1 – písmeno g
g)  vytvorenia, riadenia a udržiavania rescEU, ako sa stanovuje v článku 12, vrátane kritérií pre rozhodnutia o nasadení a operačné postupy;
g)  vytvorenia, riadenia a udržiavania rescEU, ako sa stanovuje v článku 12, vrátane kritérií pre rozhodnutia o nasadení, operačných postupoch a a podmienkach nasadenia kapacít rescEU na vnútroštátnej úrovni členským štátom a finančné a iné opatrenia, ktoré s tým súvisia;
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh rozhodnutia
Príloha I (nová)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

PRÍLOHA I

ORIENTAČNÉ DODATOČNÉ PRIDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV NA OBDOBIE ROKOV 2018 – 2020

 

 

2018

2019

2020

SPOLU

Celkové dodatočné rozpočtové prostriedky v rámci okruhu 3*

VRP

19,157

115,2

122,497

256,854

 

PRP

11

56,56

115,395

182,955

Celkové dodatočné rozpočtové prostriedky v rámci okruhu 4*

VRP

2

2

2,284

6,284

 

PRP

0,8

1,8

2,014

4,614

Celkové dodatočné rozpočtové prostriedky v rámci okruhov 3 a 4 spolu*

VRP

21,157

117,2

124,781

263,138

 

PRP

11,8

58,36

117,409

187,569

(číselné údaje v miliónoch EUR)

* Celé sumy sa poskytnú prostredníctvom nástroja flexibility.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0180/2018).


Nástroj na prepájanie Európy po roku 2020
PDF 140kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o pilieri dopravy nástroja na prepájanie Európy po roku 2020 (2018/2718(RSP))
P8_TA(2018)0237RC-B8-0242/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a jeho následnú zmenu nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2017/1123 z 20. júna 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(4),

–  so zreteľom na Diskusný dokument Komisie z 28. júna 2017 o budúcnosti financií EÚ (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(5),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, (COM(2016)0604), oznámenie Komisie (COM(2016)0603) a sprievodný pracovný dokument (SWD(2016)0299),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na zmenu Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (COM(2016)0606),

–  so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskym parlamentom 4. októbra 2016 a Radou 5. októbra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020 v polovici trvania(6),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 – Revízia viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2018 s názvom Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje. Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (COM(2018)0321),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. marca 2018 o Akčnom pláne v oblasti vojenskej mobility (JOIN(2018)0005),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 14. februára 2018 o hodnotení Nástroja na prepájanie Európy (NPE) v polovici trvania (COM(2018)0066),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rozvoj a obnova dopravnej infraštruktúry v EÚ sú stále rozdrobené a predstavujú veľkú výzvu z hľadiska kapacity a financovania, ale sú nevyhnutné na zabezpečenie udržateľného rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti a sociálnej a územnej súdržnosti v rámci Únie, a tak na vyváženie nerovností medzi regiónmi;

B.  keďže Nástroj na prepájanie Európy (NPE) je spoločný, ústredne spravovaný program na podporu rozvoja vysokovýkonných, udržateľných a vzájomne prepojených transeurópskych sietí (TEN) v oblastiach dopravy, energetiky a infraštruktúry digitálnych služieb;

C.  keďže včasné dokončenie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) výrazne prispeje k dosiahnutiu cieľov zníženia emisií EÚ v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, k dekarbonizácii európskeho hospodárstva a k dosiahnutiu cieľov EÚ 20-20-20 v oblasti energetiky a politiky klímy; keďže základná sieť by sa mala dokončiť do roku 2030 a komplexná sieť do roku 2050;

D.  keďže jeden z 10 Európanov pracuje v širšom odvetví dopravy a keďže investície do dopravnej infraštruktúry budú viesť k vytvoreniu nových pracovných miest, keďže každá investovaná miliarda eur do základnej siete TEN-T by podľa odhadov mala vytvoriť až 20 000 nových pracovných miest;

E.  keďže NPE sa zameriava na uľahčenie cezhraničných spojení, vytváranie multimodálnych a mestských uzlov, riešenie zlyhaní trhu a odstránenie zúžených miest; keďže NPE zabezpečuje realizáciu projektov, ktoré by sa inak neuskutočnili, čím sa vytvára jasná pridaná hodnota EÚ v podpore nadnárodnej spolupráce a koordinácie;

F.  keďže odvetvie dopravy predstavuje v období 2014 – 2020 najväčší podiel z rozpočtu NPE; keďže podiel dopravy bol rozdelený na všeobecný balík pre všetky členské štáty a balík na politiku súdržnosti, ktorý je k dispozícii pre členské štáty čerpajúce prostriedky z Kohézneho fondu, a prevádza sa priamo z Kohézneho fondu;

G.  keďže NPE je jedným z najúspešnejších programov EÚ, keďže záujem vo veľkej miere prevýšil ponuku; keďže do konca roku 2017 sa v rámci NPE – Doprava rozdelilo 21,3 miliardy EUR vo forme grantov na projekty transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), čo vyvolalo celkové investície vo výške 41,6 miliardy EUR; keďže v priebehu roku 2018 budú podpísané ďalšie dohody o grante na predkladanie návrhov v rámci kombinovaného financovania spájajúce granty NPE so súkromným financovaním vrátane možnosti získať finančné prostriedky z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); keďže pôvodný rozpočet na túto výzvu vo výške 1 miliardy EUR bol v novembri 2017 navýšený o 350 miliónov EUR na podporu priority v oblasti „inovácií a nových technológií“ v súlade s cieľmi akčného plánu pre alternatívne palivá;

H.  keďže zavedenie zásady „využi alebo strať“ významne prispelo k úspechu NPE; keďže by sa však obnovenie rozpočtu nerealizovaných projektov malo urýchliť;

I.  keďže cieľom NPE je urýchliť investície do dopravnej infraštruktúry a inovácie a využiť pákový účinok financovania z verejného aj súkromného sektora a zároveň zvýšiť právnu istotu a dodržiavať zásadu technologickej neutrality;

J.  keďže sa očakáva, že Komisia v júni 2018 uverejní svoje legislatívne návrhy týkajúce sa európskych strategických investícií vrátane aktualizovaného Nástroja na prepájanie Európy (NPE);

1.  zdôrazňuje, že investície do dopravnej infraštruktúry sú investíciami do dlhodobého rastu, súdržnosti, konkurencieschopnosti a pracovných miest; podčiarkuje preto strategický význam programu NPE, pokiaľ ide o integráciu vnútorného trhu, inteligentnú mobilitu a príležitosti pre EÚ priniesť občanom prostredníctvom tohto programu konkrétnu pridanú hodnotu;

2.  zdôrazňuje, že NPE bol, je a musí zostať efektívnym a cieleným nástrojom na investovanie do transeurópskej infraštruktúry (TEN) v oblasti dopravy, energetiky a sektorov digitálnych služieb a prispievať k prioritám EÚ v oblasti zamestnanosti, rastu a investícií, vnútornému trhu, energetickej únii a klíme a digitálnemu jednotnému trhu;

3.  poukazuje na úspech programu NPE za obdobie 2014 – 2020 v dosahovaní vysokej európskej pridanej hodnoty tým, že podporuje projekty prepojenosti s cezhraničným, interoperabilným a multimodálnym rozmerom a projekty na zlepšenie prepojenia vo všetkých druhoch dopravy vrátane námornej dopravy, vnútrozemských prístavov a vnútrozemských vodných ciest, pričom uprednostňuje projekty, ktoré premosťujú chýbajúce prepojenia a odstraňujú zúžené miesta s cieľom vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor prístupný pre všetkých a inovatívne odvetvie dopravy; vyzýva Komisiu, aby zvýšila cezhraničnú pridanú hodnotu uzlov, ako sú námorné prístavy, a podporovala projekty zamerané na zlepšovanie prepojenia s partnerskými tretími krajinami;

4.  berie na vedomie, že úplné výhody a potenciál investícií EÚ do siete TEN-T je možné uskutočniť až po dokončení základnej a komplexnej siete; vyzýva Komisiu, aby mala na pamäti, že dokončenie týchto sietí si vyžiada významné investície, z ktorých časť bude závisieť od pokračujúcej podpory EÚ, lebo inak existuje riziko ich zastavenia; trvá na tom, že treba aj naďalej vyvíjať tlak na ich dokončenie najneskôr v roku 2030, resp. 2050, a to v súlade s normami 21. storočia v celom procese;

5.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že program NPE v rámci VFR na roky 2021 – 2027 nadviaže na súčasný program s ešte širšími ambíciami z hľadiska cieľov politiky a finančných zdrojov; zdôrazňuje, že investície do digitálnych, inovatívnych a udržateľných dopravných projektov sa musia urýchliť s cieľom prejsť na ekologickejší, skutočne integrovaný, moderný, bezpečnejší a efektívnejší dopravný systém prístupný pre všetkých;

6.  uznáva, že zásahy NPE boli rozhodujúce pri spúšťaní väčšiny projektov, najmä projektov týkajúcich sa prepojenia na cezhraničnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že NPE sa ukázal byť dôležitým katalyzátorom verejných a súkromných investícií; domnieva sa však, že by sa mali prijať ďalšie opatrenia na uvoľnenie jeho úplného potenciálu;

7.  vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie spôsoby, ako podporovať NPE ako nástroj politiky so špecifickými sektorovými cieľmi, ktorý je zameraný na komplexné projekty s cezhraničným rozmerom alebo rozmerom interoperability v celej EÚ;

8.  domnieva sa, že Komisia by v nasledujúcom VFR so zreteľom na dôkladné preskúmanie obdobia 2014 – 2020 a dôsledky zložitého vzťahu medzi NPE a ďalšími finančnými programami a nástrojmi, ako je Horizont 2020, EŠIF a EFSI a najmä substitučný účinok pozorovaný medzi NPE a EFSI, mala ešte viac posilniť a zabezpečiť komplementárnosť medzi NPE a ostatnými programami, ako sú Horizont Európa a fond InvestEU, s cieľom zachovať a podporiť jednoznačné ciele programu, predísť presahom a optimalizovať rozpočtové zdroje;

9.  zdôrazňuje, že prípadné škrty v budúcom NPE v prospech iných programov, ako to bolo v prípade NPE na obdobie 2014 – 2020 v prospech EFSI a európskeho programu rozvoja obranného priemyslu (EDIDP), by sa považovali za neprijateľné; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zachovala integritu finančnej kapacity NPE, lebo veľká väčšina financovania NPE sa týka projektov so širším regionálnym prínosom a prínosom pre EÚ, ktoré však nemajú prístup k dostatočnému financovaniu na národnej úrovni alebo trhovému financovaniu;

10.  berie na vedomie sľubné prvé výsledky výziev na predkladanie návrhov v rámci súčasného programu NPE s kombinovaným financovaním; dôrazne preto nabáda Komisiu, aby takéto výzvy v budúcnosti zopakovala a aj naďalej využívala silnejší NPE vo forme grantov pokiaľ možno v kombinácii s finančnými nástrojmi z EÚ a z krajín mimo EÚ; vyzýva tiež Komisiu, aby našla spôsoby, ako účinnejšie podporiť účasť súkromných spoluinvestorov, a členské štáty, aby odstránili právne a administratívne prekážky takéhoto postupu;

11.  vyzýva Komisiu, aby ešte viac podporila synergie na úrovni projektov medzi týmito troma odvetviami, ktoré sú v súčasnosti obmedzené z dôvodu nepružnosti rozpočtového rámca, pokiaľ ide o oprávnenosť projektov a oprávnenosť nákladov; naliehavo žiada Komisiu, aby prispôsobila infraštruktúru budúcim potrebám čistej a inteligentnej mobility; očakáva, že budúce usmernenia sektorových politík a nástroj NPE sa stanú pružnejšími a budú uľahčovať synergie a lepšie reagovať na nový technologický vývoj a priority, ako je digitalizácia, pričom urýchlia vytváranie hospodárstva s nízkymi emisiami a budú riešiť spoločné spoločenské výzvy, ako je kybernetická bezpečnosť;

12.  zdôrazňuje význam priameho riadenia na účely zabezpečenia spoločných postupov vo všetkých troch sektoroch, rýchleho prideľovania finančných prostriedkov a veľmi dôkladného plnenia rozpočtu; poukazuje na to, že priame riadenie grantov z NPE sa ukazuje ako veľmi efektívne, so širokou databázou projektov a súťažným výberovým konaním, zamerané na politické ciele EÚ, koordinované vykonávanie a plné zapojenie členských štátov; uznáva kľúčovú úlohu Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (INEA) pre úspech CPE optimalizáciou rozpočtu, a to najmä vďaka jej pružnosti pri rýchlom presmerovávaní nevyčerpaných finančných prostriedkov na určité akcie na nové akcie; trvá na posilnení INEA, aby sa zabezpečilo primerané vynakladanie finančných prostriedkov EÚ;

13.  podporuje uplatňovanie zásady „využi alebo strať“ v priamom hospodárení NPE; zároveň trvá na zachovaní možnosti recyklovania záväzkov v prípadoch, keď projekty nedosahujú výsledky podľa plánu, v záujme zvýšenia účinnosti NPE;

14.  berie na vedomie zložitosť predkladania projektov, najmä v prípade veľkých projektov dopravnej infraštruktúry, a význam poskytovanej technickej pomoci, napríklad prostredníctvom programovej podpory na vykonávanie NPE, najmä v členských štátoch čerpajúcich prostriedky z Kohézneho fondu, s cieľom podporiť oprávnenosť vyspelých a vysoko kvalitných projektov; vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala tento typ pomoci a aby prehodnotila hodnotiace kritériá, ktoré by uprednostňovali presnejšie určovanie pridanej hodnoty projektov; okrem toho žiada Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia s cieľom výrazne zjednodušiť administratívne požiadavky nielen v prípade malých grantov a aby prispôsobila technickú pomoc poskytovanú žiadateľom v prípade menších projektov;

15.  víta skutočnosť, že v programe na roky 2014 – 2020 bolo z Kohézneho fondu presunutých 11,3 miliardy EUR na balík na politiku súdržnosti v rámci piliera dopravy NPE, a poukazuje na mimoriadnu úspešnosť výziev v oblasti politiky súdržnosti;

16.  berie na vedomie návrh Komisie vyčleniť 42 265 miliónov EUR na NPE na roky 2021 – 2027 vrátane 7 675 miliónov EUR na projekty v oblasti energetiky a 2 662 miliónov EUR (v oboch prípadoch v stálych cenách) na telekomunikačné a digitálne projekty; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v stálych cenách predstavujú prostriedky pridelené na NPE – Doprava 11 384 miliónov EUR a príspevok z Kohézneho fondu 10 000 mil. EUR, čo predstavuje zníženie o 12 %, respektíve 13 %; berie na vedomie, že prostriedky pridelené na pilier dopravy sú jediné, ktoré boli znížené, a nemôže to akceptovať; zdôrazňuje, že problémy, ktorým čelí odvetvie dopravy na vnútornom trhu, a úspech NPE sú v rozpore so znížením balíka prostriedkov na dopravu, a vyzýva Komisiu, aby navrhovanú sumu prehodnotila,

17.  domnieva sa, že v záujme zachovania vysokej dôveryhodnosti a atraktívnosti programu NPE pre investorov by sa jeho finančná kapacita počas budúceho VFR mala zvýšiť; zdôrazňuje, že nedostatočný rozpočet na dopravu by ohrozil dokončenie siete TEN-T a že by to v skutočnosti znížilo hodnotu už zrealizovaných investícií z verejných zdrojov;

18.  zdôrazňuje tiež, že prostriedky určené na politiku súdržnosti majú výrazne regionálny rozmer, ktorý reaguje na miestny dopyt, a sú kľúčové na dokončenie častí základnej siete v členských štátoch čerpajúcich prostriedky Kohézneho fondu, a teda na dosiahnutie územnej súdržnosti EÚ; konštatuje, že investície do dopravnej infraštruktúry EÚ by v prípade, že sa budú realizovať s príspevkom z Kohézneho fondu, mali zostať dobre vyváženým systémom centrálne riadených zdrojov a zdrojov zdieľaného riadenia; zdôrazňuje, že suma vyčlenená v rámci priameho riadenia NPE z Kohézneho fondu v nasledujúcom VFR 2021 – 2027 sa musí udržiavať aspoň na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom VFR na roky 2014 – 2020 a musí byť dostatočná na to, aby sa počas nasledujúceho VFR 2021 – 2027 dokončili projekty financované z prostriedkov vyčlenených z Kohézneho fondu na súčasný NPE;

19.  pripomína, že dokončenie základnej siete dopravy v EÚ a naplnenie politických priorít si bude naďalej vyžadovať účasť občanov a príslušných zainteresovaných strán na rozhodovacom procese, transparentnosť pri posudzovaní a monitorovaní vykonávania projektov z environmentálneho a finančného hľadiska, zlepšenie modálnej integrácie a presadzovanie komodality;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej angažovali v hlavných politických cieľoch NPE v odvetví dopravy: dokončenie základnej siete TEN-T vrátane zavádzania Výskumu riadenia letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), námorných diaľníc (MoS) a Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a prechod na čistú, konkurencieschopnú, inovatívnu a prepojenú mobilitu do roku 2030, vrátane európskeho piliera nabíjacej infraštruktúry pre vozidlá na alternatívny pohon do roku 2025; pokrok v dokončení komplexnej siete TEN-T do roku 2050;

21.  zdôrazňuje potrebu silnejšieho zamerania na inteligentné horizontálne projekty; žiada preto Komisiu, aby zvážila zavedenie príslušných špecifických, osobitných a nadnárodných iniciatív na urýchlenie a zabezpečenie správneho vykonávania horizontálnych priorít, ako je ERTMS, mobilizovaním súkromných investícií, čiastočne prostredníctvom spájania grantov a finančných nástrojov;

22.  pripomína, že pokiaľ ide o odvetvie dopravy, je dôležité zamerať sa na multimodálne a cezhraničné prepojenia, digitálne riešenia, prechod na iné druhy dopravy a udržateľnejšiu dopravu; domnieva sa, že tento aktualizovaný NPE by mal tiež uprednostňovať priamejšie prepojenia medzi základnými a komplexnými sieťami; je presvedčený, že tieto ciele by sa mali odzrkadľovať v zoznamoch vopred určených projektov, ktoré budú zahrnuté do budúceho nariadenia o NPE;

23.  berie na vedomie, že odvetvie dopravy by malo v plnej miere využívať príležitosti, ktoré mu ponúkajú digitálne a inovačné technológie, a uznáva, že nová inovačná dopravná infraštruktúra je vždy atraktívnejšia pre investície, najmä zo súkromného sektora; poukazuje však na to, že existujúca infraštruktúra zostáva nosným prvkom siete EÚ a zdôrazňuje naliehavú potrebu investovať viac do údržby existujúcej infraštruktúry; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila atraktívnosť dodatočného vybavenia alebo modernizácie existujúcej infraštruktúry s vysokou mierou inovácie;

24.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť najvzdialenejším regiónom, ako sa uvádza v článku 349 ZFEÚ tým, že rozšíri prístavy základnej siete, aby sa zlepšila prepojenosť v rámci ich vymedzených oblastí, medzi samotnými regiónmi, s pevninou a s tretími krajinami; domnieva sa, že najvzdialenejšie regióny by mali poberať až 85 % spolufinancovania vo všetkých druhoch dopravy s cieľom zlepšiť ich prístup k výzvam a vytvoriť pravidelné námorné spojenia medzi najvzdialenejšími regiónmi a pevninou; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie osobitnej výzvy pre najvzdialenejšie regióny a aby okrem toho zvážila vyčlenenie finančných prostriedkov na inovatívne technológie pre regionálne letiská v najvzdialenejších regiónoch tak, aby sa zaručila bezpečnosť a údržba letiskovej infraštruktúry;

25.  víta ciele stanovené v spoločnom oznámení o Akčnom pláne v oblasti vojenskej mobility tak z hľadiska zlepšovania infraštruktúry, ako aj umožnenia súčinnosti; vyzýva Komisiu, aby využila NPE na podporu rozvoja infraštruktúry s dvojakým (civilno-obranným) použitím pozdĺž siete TEN-T;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2017, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 64.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0412.
(7) Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 20.


Situácia v Nikarague
PDF 133kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o situácii v Nikarague (2018/2711(RSP))
P8_TA(2018)0238RC-B8-0244/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nikarague, najmä na uznesenia z 18. decembra 2008(1), 26. novembra 2009(2) a 16. februára 2017(3),

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou z roku 2012,

–  so zreteľom na strategický dokument EÚ a viacročný orientačný program pre Nikaraguu na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z júna 2004,

–  so zreteľom na nikaragujskú ústavu,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 19. novembra 2016 o konečných výsledkoch volieb v Nikarague,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu PK/VP z 22. apríla 2018 a 15. mája 2018 o Nikarague,

–  so zreteľom na tlačovú správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z 27. apríla 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Nikarague,

–  so zreteľom na návštevu, ktorú v dňoch 17. až 21. mája 2018 uskutočnila Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR), aby prešetrila situáciu v Nikarague, a na jej predbežné vyhlásenie z 21. mája 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Úradu OSN pre ľudské práva Liz Throssellovej z 20. apríla 2018 o násilí v súvislosti s protestmi v Nikarague,

–  so zreteľom na tlačovú správu Organizácie amerických štátov (OAS) zo 14. mája 2018 o návšteve zameranej na posúdenie situácie v Nikarague,

–  so zreteľom na správu generálneho sekretariátu OAS z 20. januára 2017 o Nikarague a na jeho vyhlásenie z 22. apríla 2018, v ktorom je odsudzované násilie v Nikarague;

–  so zreteľom na komuniké Nikaragujskej biskupskej konferencie, a najmä na jej posledné komuniké z 23. mája 2018,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže údajne bolo zabitých aspoň 84 osôb, viac ako 860 osôb bolo zranených a vyše 400 zatknutých v dôsledku pokojných protestov vedených študentmi, ktoré začali 18. apríla 2018 a boli namierené proti reformám systému sociálneho zabezpečenia, ktoré ohlásil prezident Daniel Ortega; keďže väčšina obetí mala strelné poranenia hlavy, krku, hrudníka alebo brušnej dutiny, čo do značnej miery poukazuje na to, že išlo o mimosúdne popravy; keďže nikaragujské orgány otvorene stigmatizovali protestujúcich, keď ich nazývali „vandalmi“ a obviňovali ich z „politickej manipulácie“;

B.  keďže 23. apríla 2018 pán Ortega oznámil zrušenie reformy systému sociálneho zabezpečenia, avšak demonštrácie sa zmenili na širšie pokračujúce nepokoje a požiadavky na vytvorenie dočasnej vlády a obnovenie demokratického poriadku; keďže k ďalšiemu zdroju nespokojnosti a otvoreného konfliktu patrí prudký nárast na vývoz orientovaných „extraktivistických“ aktivít;

C.  keďže 20. apríla 2018 napadli 600 študentov v metropolitnej katedrále v Manague protipovstalecké jednotky a skupina členov Sandinistického frontu národného oslobodenia, ktorí konajú úplne beztrestne a so spoluúčasťou polície a s jej súhlasom; keďže komisia IACHR zaznamenala útoky na štyri univerzitné sídla (UCA, UPOLI, UNA a UNAN);

D.  keďže vysoký počet obetí poukazuje na použitie tvrdej represie zo strany štátnych orgánov, čo je porušením zásad nevyhnutnosti a proporcionality, ako sa vyžaduje podľa medzinárodného práva a štandardov, v ktorých sa stanovujú obmedzenia pre používanie sily; keďže veliteľka štátnej nikaragujskej polície Aminta Granera odstúpila v dôsledku nadmerného používania násilia;

E.  keďže činnosť médií, ktoré informovali o protestoch, vláda svojvoľne ukončila, a novinári, ktorí akokoľvek vyjadrili nesúhlas, boli zastrašovaní a zadržiavaní; keďže tvrdé opatrenia nikaragujských orgánov voči slobode prejavu a obťažovanie namierené voči vedúcim predstaviteľom opozície sú odsudzované ako útok na občianske slobody; keďže novinár Angel Gahona bol zastrelený počas priameho prenosu;

F.  keďže organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv zaznamenali mnohé sťažnosti na to, že zraneným demonštrantom nebola vo verejných nemocniciach poskytnutá dostatočná pomoc a ošetrenie;

G.  keďže 27. apríla 2018 predseda národného zhromaždenia Gustavo Porras ohlásil zriadenie komisie pre pravdu s cieľom vyšetriť, čo sa počas protestov stalo; keďže 6. mája 2018 výbor siedmich zákonodarcov – z ktorých päť patrí do strany prezidenta Ortegu – nominoval piatich členov tejto komisie a národné zhromaždenie ich vymenovanie ratifikovalo;

H.  keďže v dňoch 17. až 21. mája 2018 navštívila Nikaraguu komisia IACHR; keďže zdokumentovala nezákonné a svojvoľné zatýkanie, mučenie a kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, cenzúru a útoky proti tlači a ďalšie formy zastrašovania, ako napríklad vyhrážanie, zastrašovanie a prenasledovanie zamerané na rozpustenie protestov a zabránenie občanom, aby sa na nich zúčastňovali;

I.  keďže národný dialóg medzi pánom Ortegom a nikaragujskou opozíciou a občianskymi skupinami, ktorý sprostredkovala katolícka cirkev, a ktorý bol začatý 16. mája 2018, neuspel pri hľadaní riešenia krízy a bol pozastavený, pretože vládni vyjednávači odmietli rokovať o 40-bodovom programe, ktorý predložili sprostredkovatelia a ktorý zahŕňa plán demokratických volieb vrátane reforiem volebného zákona so skoršími voľbami a zákazom znovuzvolenia prezidenta; keďže bolo navrhnuté vytvorenie spoločného výboru, ktorý by tvorilo šesť osôb: traja zástupcovia vlády a traja zástupcovia platformy „Alianza Cívica por la Justicia y la Democracia“ (Občianska aliancia za spravodlivosť a demokraciu);

J.  keďže pán Ortega bol od roku 2007 zvolený do úradu prezidenta v troch po sebe nasledujúcich voľbách, a to napriek skutočnosti, že nikaragujská ústava zakazuje opätovné zvolenie do funkcie v prípade po sebe idúcich období, čo svedčí o korupcii a autoritárstve, v ktorých sa teraz zmieta tento štát; keďže voľby v roku 2011 a 2016 boli z dôvodu nezrovnalostí rázne kritizované inštitúciami EÚ a organizáciou OAS, keďže prebehli bez toho, aby boli prítomní pozorovatelia z niektorej z týchto organizácií či iní dôveryhodní medzinárodní pozorovatelia;

K.  keďže jedným z najväčších problémov zostáva korupcia vo verejnom sektore, vrátane prípadov korupcie, do ktorých sú zapletení príbuzní pána Ortegu; keďže podplácanie verejných činiteľov, protiprávne zaistenia a svojvoľné ohodnocovanie colnými a daňovými orgánmi sú veľmi bežné; keďže boli vyjadrené oprávnené obavy týkajúce sa nepotizmu v rámci nikaragujskej vlády; keďže skupiny pôsobiace v oblasti ľudských práv odsudzujú postupné sústreďovanie moci, ktoré spôsobila vláda jednej strany, a oslabovanie inštitúcií;

L.  keďže za posledné desaťročie sa situácia v Nikarague zhoršila, pokiaľ ide o demokraciu a právny štát; keďže neoddeliteľnou súčasťou vonkajších politík EÚ vrátane dohody o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky z roku 2012 musí byť rozvoj a upevňovanie demokracie, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;

1.  odsudzuje tvrdú represiu a zastrašovanie pokojných protestujúcich v Nikarague, ktorí sú proti reforme systému sociálneho zabezpečenia, ktoré majú za následok mnoho obetí na životoch, zmiznutia a svojvoľné zatýkanie, ktorých sa dopúšťajú nikaragujské orgány, ozbrojené sily, polícia a násilné skupiny podporujúce vládu; pripomína všetkým nikaragujským bezpečnostným silám, že ich povinnosťou je predovšetkým chrániť občanov pred ujmou;

2.  vyjadruje sústrasť a solidaritu rodinám všetkých obetí, ktoré počas demonštrácií prišli o život alebo boli zranené;

3.  vyzýva nikaragujské orgány, aby ukončili všetky násilné činy namierené voči osobám, ktoré uplatňujú svoje právo na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania; vyzýva tiež demonštrantov a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré stoja na čele protestov, aby upustili od používania násilia pri výkone svojich práv; naliehavo vyzýva nikaragujské orgány, aby prepustili všetky svojvoľne zadržiavané osoby, odškodnili všetkých dotknutých rodinných príslušníkov a aby poskytli záruky, že proti nim nebude vedené žiadne trestné konanie; naliehavo vyzýva štátne orgány, aby sa zdržali verejných vyhlásení, ktoré stigmatizujú demonštrantov, ochrancov ľudských práv a novinárov, a aby štátne médiá nezneužívali na verejné kampane, ktoré môžu podnecovať násilie;

4.  vyzýva nikaragujské orgány, aby okamžite umožnili nezávislé a transparentné medzinárodné vyšetrovanie s cieľom stíhať osoby zodpovedné za represiu a úmrtia počas protestov; v tejto súvislosti víta návštevu komisie IACHR v Nikarague a vyjadruje znepokojenie nad závermi predbežnej správy; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zohrávalo aktívnu úlohu pri vyvodzovaní zodpovednosti voči zodpovedným osobám;

5.  žiada nikaragujskú vládu, aby uznala a posilnila právomoc výboru pre sledovanie vykonávania odporúčaní, ktoré predložila komisia IACHR, a aby vypracovala časový plán nových návštev; žiada o to, aby bola v nemocniciach vytvorená verejná listina ošetrených, ako o to požiadala komisia IACHR;

6.  naliehavo vyzýva nikaragujské orgány, aby poskytli všetkým aktérom v spoločnosti vrátane opozičných síl, novinárov a ochrancov ľudských práv vrátane environmentálnych aktivistov a občianskej spoločnosti dostatočný priestor na to, aby mohli slobodne a v súlade s medzinárodným právom vykonávať činnosť s cieľom pripraviť pôdu pre všetky oponujúce strany, aby diskutovali o situácii v Nikarague a sledovali situáciu v oblasti ľudských práv v krajine; pripomína, že plná účasť opozície, zbavenie súdnictva účinkov polarizácie, ukončenie beztrestnosti a pluralita médií sú kľúčovými faktormi pre opätovné nastolenie demokratického poriadku v krajine;

7.  vyjadruje poľutovanie nad porušovaním slobody médií v Nikarague, tak pred, ako aj počas protestov; považuje ovládnutie médií zo strany orgánov počas protestov za neprijateľné; vyzýva vládu, aby obnovila úplnú slobodu médií a slobodu prejavu v krajine a aby prestala obťažovať novinárov;

8.  berie na vedomie nedávno začatý národný dialóg a vytvorenie komisie pre pravdu, ktorá musí zahŕňať účasť nezávislých vnútroštátnych aktérov zo všetkých odvetví, ako aj medzinárodných aktérov; vyjadruje poľutovanie nad neúspechom prvého kola národného dialógu v dôsledku obmedzení, ktoré uložila nikaragujská vláda, a vyjadruje nádej, že nedávne obnovenie dialógu je príležitosťou na riešenie krízy a ukončenie násilia; zdôrazňuje, že akýkoľvek dialóg by mal prebiehať bez násilia a represie a mal by dodržiavať právo a ústavu, ako aj zásadu, že akékoľvek zmeny v právnych predpisoch by sa mali uskutočniť v súlade s postupmi, ktoré sú v nej zakotvené;

9.  odsudzuje nezákonné kroky prijaté v rozpore so systémom súdnictva, ktoré viedli k ústavným zmenám, ktorými sa odstránili obmedzenia dĺžky funkčného obdobia prezidenta, a tým umožnili pánovi Ortegovi trvalo zotrvávať vo funkcii prezidenta, čo je v jasnom rozpore s právom na demokratické voľby; zdôrazňuje potrebu silných demokratických inštitúcií, slobody zhromažďovania a politickej plurality; v tejto súvislosti vyzýva na reformu volebného systému, ktorá by viedla k spravodlivým, transparentným a dôveryhodným voľbám prihliadajúcim na medzinárodné normy, ako spôsob na vyriešenie politickej krízy;

10.  vyzýva orgány, aby bojovali proti prebujnenej korupcii v politických kruhoch v Nikarague, ktorá narúša fungovanie všetkých štátnych inštitúcií a obmedzuje zahraničné investície; požaduje uplatňovanie protikorupčných právnych predpisov Nikaraguy, vrátane tých, ktoré sa týkajú úplatkárstva, zneužitia funkcie a úplatkov za rýchle vybavenie; vyjadruje znepokojenie nad prepojeniami medzi prezidentom Ortegom a inými konfliktmi v regióne; vyzýva nikaragujské orgány, aby podpísali a ratifikovali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu;

11.  poukazuje na to, že vzhľadom na dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky treba Nikaraguu upozorniť na nevyhnutnosť dodržiavať zásady právneho štátu, demokracie a ľudských práv, ako sa stanovuje v doložke dohody týkajúcej sa ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ, aby situáciu monitorovala a v prípade potreby zvážila prijatie prípadných opatrení; upozorňuje, že porušovanie ľudských práv môže mať vážne politické, hospodárske a investičné dôsledky;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, skupine Lima, ako aj vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 89.
(2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 74.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0043.


Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien
PDF 198kWORD 63k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o vykonávaní spoločného pracovného dokumentu útvarov (SWD(2015)0182): Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (2017/2012(INI))
P8_TA(2018)0239A8-0167/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na Dohovor o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (CETS č. 197) a Dohovor o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (CETS č. 201),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy z 11. mája 2011 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) z roku 2012 s názvom Marrying Too Young – End Child Marriage (Sobáše príliš mladých – ukončenie manželstiev detí),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu z roku 1995, ktoré boli prijaté na štvrtej svetovej konferencii, a so zreteľom na výsledky revíznych konferencií,

–  so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a na výsledky hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na rezolúcie OSN o ženách, mieri a bezpečnosti č. 1325 (2000), č. 1820 (2009), č. 1888 (2009), č. 1889 (2010), č. 1960 (2011), č. 2106 (2013), č. 2122 (2013) a č. 2242 (2015),

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby prijatý na tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja v júli 2015,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý v septembri 2015 a nadobudol platnosť 1. januára 2016, a najmä na jeho ciele trvalo udržateľného rozvoja 1, 5, 8 a 10,

–  so zreteľom na iniciatívu EÚ a OSN s názvom Spotlight Initiative,

–  so zreteľom na články 2 a 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 8 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2010 – 2015 (GAP I),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia pre rovnosť medzi ženami a mužmi v rokoch 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 28. apríla 2015 s názvom Akčný plán pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019), Udržiavanie problematiky ľudských práv v centre programu EÚ z 28. apríla 2015 (JOIN(2015)0016),

–  so zreteľom na Závery Rady o rodovej otázke v oblasti rozvoja z 26. mája 2015,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II), ktorý Rada prijala 26. októbra 2015, a na výročnú správu o jeho vykonávaní za rok 2016, ktorú 29. augusta 2017 zverejnila Komisia a vysoká predstaviteľka,

–  so zreteľom na dokument Európskej komisie nazvaný Strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019 z 3. decembra 2015,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom je ustanovená zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorá vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji(2),

–  so zreteľom na európske posúdenie vykonávania akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020, ktoré v októbri 2017 zverejnila výskumná služba Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na správu organizácie COC Holandsko o vykonávaní usmernení EÚ týkajúcich sa LGBTI osôb(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0167/2018),

A.  keďže zásada rovnosti žien a mužov je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v zmluvách EÚ a v Charte základných práv, a rodový rozmer by sa mal uplatňovať a presadzovať vo všetkých činnostiach a politikách EÚ, aby sa rovnosť dosiahla aj v praxi a aby sa dosiahol trvalo udržateľný rozvoj; keďže rovnosť a posilnenie postavenia žien sú nutnou podmienkou splnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015 a sú tiež samostatnou témou v oblasti ľudských práv, ktorá by sa mala realizovať bez ohľadu na jej prínosy pre rozvoj a rast;

B.  keďže piatym cieľom trvalo udržateľného rozvoja je dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat na celom svete, a keďže tento cieľ je nutné uplatňovať v celom programe 2030, a to s cieľom dosiahnuť pokrok v plnení všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

C.  keďže žiadna rozvojová stratégia nemôže byť účinná, kým v nej ženy a dievčatá nebudú zohrávať ústrednú úlohu;

D.  keďže pôvodný akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (2010 – 2015) (GAP I) priniesol určitý pokrok, ale obsahoval aj mnoho nedostatkov: úzky rozsah, absencia rodovo citlivého rozpočtovania, nedostatočné chápanie rámca rodovej rovnosti zo strany delegácií EÚ, nedostatočné odhodlanie vedenia EÚ a slabá inštitucionálna štruktúra a stimuly na motivovanie a primeranú podporu zamestnancov;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. októbra 2015 vyzval na nápravu týchto nedostatkov a prijatie ďalších zmien vrátane rozšírenia rozsahu tohto akčného plánu a zvýšenia zodpovednosti riadiacich pracovníkov v oblasti rodovej rovnosti;

F.  keďže v roku 2018 si pripomíname 70. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a keďže zásada rovnosti tvorí jadro vízie ľudských práv v Charte Organizácie Spojených národov z roku 1945, kde sa uvádza, že ľudské práva a základné slobody by sa mali vzťahovať na všetky ľudské bytosti „bez diskriminácie na základe rasy, pohlavia, jazyka či náboženstva“;

G.  keďže nový akčný plán pre rodovú rovnosť 2016 – 2020 (GAP II) vyplynul z týchto odporúčaní Európskeho parlamentu so zameraním na posun v inštitucionálnej kultúre EÚ na úrovni ústredia a delegácií s cieľom vytvoriť systémové zmeny v spôsobe, akým EÚ pristupuje k rodovej rovnosti, ako aj na premenu životov žien a dievčat prostredníctvom štyroch základných oblastí;

H.  keďže štyri kľúčové oblasti vytvorené v rámci GAP II sú: zabezpečiť telesnú a duševnú integritu dievčat a žien; podporovať hospodárske a sociálne práva a posilňovanie postavenia dievčat a žien; posilniť zohľadňovanie názorov dievčat a žien a ich angažovanosť a horizontálny pilier, ktorý pozostáva z posunu inštitucionálnej kultúry útvarov Komisie a ESVČ s cieľom účinnejšie plniť záväzky EÚ;

I.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o riešení problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách(4) zdôrazňuje veľký význam presadzovania rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ;

J.  keďže je ťažké určiť rozpočet vyčlenený na opatrenia zamerané na dosiahnutie rodovej rovnosti, pretože uplatňovanie rodového hľadiska ešte nie je začlenené do všetkých rozpočtových položiek a rozhodnutí o výdavkoch ako súčasť metodiky rodového rozpočtovania; keďže podľa Komisie sa finančné záväzky EÚ venované rodovej rovnosti zvýšili, ale schopnosť ľudských zdrojov Komisie a ESVČ zvládať tento zväčšujúci sa objem práce nie;

K.  keďže účasť žien na hospodárskej aktivite je nevyhnutná pre udržateľný rozvoj a hospodársky rast;

L.  keďže rodová rovnosť často v systémoch monitorovania programov a projektov a v hodnotiacich procesoch chýba, a keďže rodová analýza sa len zriedka využíva ako podklad pre ciele, programy, projekty a dialóg v rámci stratégií jednotlivých krajín;

M.  keďže rok po prijatí GAP II je príliš skoro na riadne posúdenie jeho vplyvu; keďže pred hodnotením opatrení na úrovni EÚ sa odporúča interval aspoň troch rokov od intervencie alebo uplatňovania politiky; keďže cieľom tohto uznesenia preto nie je diskutovať o cieľoch GAP II, ale posúdiť, ako sa stanovené ciele plnili v prvom roku, a odporučiť opatrenia na zlepšenie vykonávania v nasledujúcich rokoch;

N.  keďže Dohovor o právach dieťaťa podpísalo 195 krajín, je právne záväzný a predstavuje základný nástroj na riešenie zraniteľnej situácie dievčat a ich potreby osobitnej ochrany a starostlivosti;

O.  keďže opätovné zavedenie a rozšírenie tzv. politiky z Mexico City alebo tzv. pravidla zakazujúceho slobodné vyjadrovanie, odnímajúceho globálnu zdravotnícku pomoc USA organizáciám, ktoré dievčatám a ženám poskytujú služby v oblasti plánovania rodiny a sexuálneho a reprodukčného zdravia, je veľmi znepokojujúcou vecou; keďže to bude mať vplyv na programy riešiace HIV/AIDS, zdravie matiek a detí, úsilie o reakciu na vírus Zika a iné oblasti zdravotníctva a chorôb, ako aj na organizácie poskytujúce služby alebo poradenstvo v oblasti interrupcií, odkazujú na tieto služby alebo ich presadzujú – a to aj ak tak činia z vlastných prostriedkov nezískaných z USA a aj ak je v ich krajine interrupcia legálna;

P.  keďže delegácie a misie EÚ sú v popredí úsilia o vykonávanie akčného plánu GAP II v partnerských krajinách, a vedenie a znalosti vedúcich aj ostatných pracovníkov delegácií a misií má významnú úlohu pri zaisťovaní úspešného vykonávania akčného plánu GAP II; keďže pretrváva rodovo podmienená prekážka brániaca ženám v prístupe k vedúcim a riadiacim pozíciám v delegáciách EÚ;

Q.  keďže len tretina všetkých delegácií EÚ pracuje na ľudských právach LGBTI osôb; keďže usmernenia EÚ v oblasti LGBTI nie sú uplatňované jednotne; keďže vykonávanie usmernení je veľmi závislé od znalostí a záujmov jednotlivých veľvyslancov namiesto štrukturálneho prístupu;

R.  keďže mužov a ženy zasahujú konfliktné, pokonfliktné a nestabilné situácie rozdielne; keďže ženy sú nielen obete, ale aj vykonávateľky pozitívnych zmien, ktoré by mohli prispieť k predchádzaniu a riešeniu konfliktov, budovaniu mieru, mierovým rokovaniam a obnove po skončení konfliktu; keďže ženy a dievčatá môžu zažívať rôzne formy diskriminácie a byť viac vystavené chudobe; keďže každá tretia žena na svete pravdepodobne niekedy v živote zažije fyzické a sexuálne násilie; keďže 14 miliónov dievčat každoročne donútia k sobášu;

1.  berie na vedomie prvú výročnú správu o vykonávaní akčného plánu za rok 2016, ktorá bola zverejnená v auguste 2017 a ktorá naznačuje jasný posun smerom k vykonávaniu akčného plánu GAP II;

2.  zdôrazňuje, že rok od prijatia GAP II je akčný plán ešte len na začiatku, no všeobecné smerovanie je vítané a zaznamenali sa niektoré pozitívne trendy; konštatuje však tiež mnohé problémy v oblasti podávania správ a vykonávania kľúčových priorít a cieľov trvalo udržateľného rozvoja súvisiacich s rodovou rovnosťou, monitorovania pokroku dosahovaného pri plnení všetkých cieľov, ako aj v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v odvetvovom politickom dialógu;

3.  poznamenáva, že GAP II bol vypracovaný vo forme spoločného pracovného dokumentu útvarov Komisie; vyzýva Komisiu, aby preukázala pevné odhodlanie a vypracovala z neho budúce oznámenie o rodovej rovnosti;

4.  konštatuje, že využívanie najmodernejších spôsobov politického výskumu a rozsiahlych dôkazových materiálov zásadným spôsobom prispieva k zhromažďovaniu znalostí o rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien, čo umožňuje rozvíjať politiky a stratégie, ktoré zvyšujú schopnosť Únie rodovú rovnosť reálne uplatňovať; žiada preto ESVČ a Komisiu, aby sa osobitne zamerali na svoj cieľ zabezpečiť nezávislé hodnotenie vykonávania opatrení stanovených v prílohe 1 GAP II;

5.  poznamenáva, že GAP II zahŕňa komplexný program, ktorý sa prejavuje v rámci celého programu zahraničnej politiky EÚ, a v tejto súvislosti víta výber troch tematických pilierov, konkrétne zaistenie telesnej a duševnej integrity žien a dievčat, presadzovanie hospodárskych a sociálnych práv, posilnenie postavenia dievčat a žien a posilnenie hlasu a zapojenia dievčat a žien; zdôrazňuje, že tieto piliere sú určené na riešenie hlavných faktorov a príčin diskriminácie a marginalizácie; berie na vedomie aj horizontálny pilier, ktorý pozostáva z posunu inštitucionálnej kultúry útvarov Komisie a ESVČ s cieľom účinnejšie plniť záväzky EÚ týkajúce sa rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien prostredníctvom vonkajších vzťahov Únie;

6.  poukazuje na to, že hlavné ovplyvňujúce faktory a príčiny, ktoré vedú k diskriminácii a marginalizácii, zahŕňajú: sexuálne a rodovo motivovaného násilie páchané na ženách a dievčatách, ako aj škodlivé tradície, napríklad detské manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; neadekvátny prístup k základným odvetviam a sociálnym službám, napríklad v oblasti zdravia, vzdelávania, vody, sanitácie a výživy; ťažkosti pri získavaní prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu; a nerovnaká účasť vo verejných a súkromných inštitúciách, ako aj v procesoch politického rozhodovania a v mierových procesoch;

7.  konštatuje, že rodová nerovnosť sa prekrýva s inými formami nerovnosti a prehlbuje ich, a že pochopenie tohto bodu musí usmerňovať výber priorít a záväzkov v oblasti krokov;

8.  vyzýva, aby sa pri vykonávaní akčného plánu GAP II zamerala väčšia pozornosť na dievčatá a ženy trpiace ďalšími formami diskriminácie na základe etnicity, sexuality, zdravotného postihnutia, kasty či veku, a aby sa podľa toho rozčleňovali údaje;

9.  trvá na tom, že väčšie zapojenie žien do trhu práce, lepšia podpora podnikania žien, ochrana rovnosti príležitostí a rovnosti odmien mužov a žien, a podpora rovnováhy pracovného a osobného života sú kľúčové faktory dosahovania dlhodobého inkluzívneho hospodárskeho rastu, boja proti nerovnostiam, a podpory finančnej nezávislosti žien;

10.  víta pevný rámec pre monitorovanie a zodpovednosť na meranie a sledovanie pokroku GAP II a uznáva, že jeho vyššie ambície predstavujú pre EÚ skutočnú príležitosť na presadzovanie rovnosti žien a mužov, ako aj posilnenie postavenia dievčat a žien v oblasti vonkajších vzťahov; uznáva však, že je treba prehĺbiť chápanie a harmonizáciu tohto rámca, aby bolo možné riadne posúdiť dôsledky opatrení EÚ;

11.  uznáva význam posilnenia politík a opatrení podporujúcich vzdelanie dievčat a jeho vplyv z hľadiska posilňovania ich postavenia; poukazuje na to, že dievčatá a mladé ženy sú osobitne zraniteľné a že sa osobitne treba zamerať na zabezpečenie ich prístupu ku všetkým úrovniam vzdelávania; vyzýva v tomto smere na zváženie viacerých príležitostí v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (vedné odbory STEM);

12.  poukazuje na to, že na podporu práv žien a ich ekonomického postavenia v jednotlivých hospodárskych odvetviach je nevyhnutné väčšie zapojenie verejného a súkromného sektora; zdôrazňuje potrebu zapojenia a zastúpenia žien v nových hospodárskych oblastiach, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj vrátane IKT; zdôrazňuje, že podnikanie zohráva pri posilňovaní práv žien významnú úlohu; v tomto kontexte požaduje, aby sa viac podporovali miestne MSP, najmä podnikateľky, aby sa im umožnilo získať prospech z rastu pod vedením súkromného sektora;

13.  zdôrazňuje, že je treba posilniť postavenie žien z vidieka zlepšením ich prístupu k pôde, vode, vzdelaniu a odbornej príprave, trhom a finančným službám;

14.  vyzýva EÚ, aby podporovala väčšie zapojenie žien do procesov udržiavania a budovania mieru, do vojenských misií EÚ a do civilných misií EÚ zameraných na krízové riadenie;

Úspechy GAP II

15.  víta rozšírenie akčného plán pre rodovú rovnosť do všetkých vonkajších služieb EÚ a členských štátov a berie na vedomie pokrok v posune v inštitucionálnej kultúre EÚ na úrovni ústredia a delegácií, ktorý je pre posilnenie účinnosti iniciatív EÚ a ich vplyvu na rodovú rovnosť kľúčový; víta tiež povinnosť zavedenú v rámci akčného plánu GAP II, aby všetci aktéri z EÚ predkladali výročné správy o pokroku dosiahnutom aspoň v jednej tematickej oblasti; pripomína však potrebu posilnenia vedúceho postavenia, že sú potrebné ďalšie zlepšenia v oblasti súdržnosti a koordinácie medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi s využitím existujúcich štruktúr a rozpočtu;

16.  víta, že útvary Komisie a ESVČ, ako aj 81 % delegácií EÚ a 22 členských štátov predložilo správy o rodovej rovnosti za rok 2016; hoci si uvedomuje, že to, že delegácie nepodajú správu, môže byť odôvodnená mimoriadnymi okolnosťami, očakáva, že delegácie a členské štáty zvýšia svoje úsilie a rád by videl medziročne neustály pokrok smerom k tomu, aby sa všetky správy podávali; konštatuje, že rozdiely medzi štátmi sú naďalej veľké; pripomína, že plnohodnotný súlad v oblasti podávania správ o akčnom pláne pre rodovú rovnosť a jeho plnenia bude kľúčové pre dosiahnutie cieľa akčného plánu GAP II zaviesť rodové opatrenia do roku 2020 do 85 % všetkých nových iniciatív;

17.  víta praktické kroky smerujúce k zmene kultúry a zavedenie povinnej rodovej analýzy pre všetky uskutočňované vonkajšie činnosti, čo znamená, že celkovú zodpovednosť za podávanie správ o GAP nesú vedúci delegácií, ako aj vyšší počet zamestnancov na vysokej úrovni zúčastňujúcich sa na vykonávaní GAP II a vymenovanie vyššieho počtu zástancov rodovej rovnosti do delegácií EÚ a vytvorenie kontaktných miest pre rodové otázky, aj keď v súčasnosti je kontaktné miesto pre rodové otázky len v polovici delegácií EÚ; požaduje, aby sa na riadiacej úrovni viac času venovalo rodovým otázkam a aby delegácie, ktoré tak ešte nespravili, vytvorili svoje kontaktné miesta pre rodové otázky; zdôrazňuje, že všetky kontaktné miesta pre otázky rodovej rovnosti by mali mať dostatok času a kapacitu na vykonávanie svojich úloh;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa správy ESVČ z novembra 2016 len niekoľko misií SBOP EÚ poskytuje školenia v oblasti sexuálneho alebo rodovo motivovaného obťažovania, a konštatuje, že v roku 2015 misie SBOP nenahlásili žiadny prípad sexuálneho alebo rodovo motivovaného obťažovania, zneužívania či násilia; zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať politiku nulovej tolerancie, pokiaľ ide o prípady sexuálneho alebo rodovo motivovaného obťažovania, a podporovať inštitucionálne štruktúry zamerané na prevenciu sexuálneho alebo rodovo motivovaného násilia; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby podporovali všetko úsilie o boj proti sexuálnemu alebo rodovo motivovanému násiliu v medzinárodných operáciách na udržiavanie mieru a aby zabezpečovali účinnú ochranu oznamovateľov a obetí;

19.  víta zvýšený počet opatrení zameraných na rodovú rovnosť (ukazovatele G1 a G2) a požiadavku, aby delegácie odôvodňovali projekty, ktoré nemajú takéto zameranie; zdôrazňuje, že celkové zvýšenie takýchto projektov by nemalo byť na úkor osobitných projektov zameraných na rodovú rovnosť (ukazovateľ G2), preto odporúča konkrétny cieľ pre projekty G2; konštatuje, že nie je jasné, ako sa cielené (G2) a presadzované (G1) kroky navzájom dopĺňajú; požaduje ďalšie úsilie o ozrejmenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a o posilnenie cielených krokov;

20.  konštatuje, že pri tvorbe programov a výbere projektov sa uplatňuje len niekoľko opakujúcich sa zložiek rodovej rovnosti; vyzýva vykonávajúce subjekty, aby využívali celý rozsah oblastí rodovej rovnosti;

21.  odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách a všetky formy rodovo podmieneného násilia vrátane obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania, manželstva vynúteného násilím, zločinov páchaných z dôvodu cti, mrzačenia ženských genitálií a využívania sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane; vyzýva EÚ a všetky členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor ako prvý právne záväzný medzinárodný nástroj, ktorého cieľom je predchádzať páchaniu násilia na ženách a bojovať proti nemu;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy, ktoré zažili alebo zažívajú násilie, majú nerovnakú podporu proti mužskému násiliu, a to z hľadiska informácií o chránenom bývaní, podporných službách a právach, linkách pomoci, krízových centrách pre znásilnené atď., prístupu k týmto záležitostiam a ich poskytovania atď.; zdôrazňuje, že v Istanbulskom dohovore by hlavné zameranie malo byť na násilie páchané mužmi na ženách, pričom by sa malo riešiť aj všetko rodovo podmienené násilie bojom proti násiliu motivovanému súbehom viacerých príčin vrátane sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového vyjadrenia; zdôrazňuje význam strategických opatrení na aktívny boj proti rodovým stereotypom a proti vzorcom patriarchátu, rasizmu, sexizmu, homofóbie a transfóbie, ako aj rodovej normativity a heteronormativity;

23.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pri súčasnej tvorbe programov sa v krízových situáciách alebo v situáciách zložitých konfliktov rodový rozmer odsúva na okraj, čo okrem iných dôsledkov znamená, že mnohé dievčatá a ženy, ktoré sa stali obeťami znásilnenia, nemajú prístup k nediskriminačnej starostlivosti, konkrétne ku komplexnej zdravotnej starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala GAP II v humanitárnej oblasti, kde treba poskytnúť nediskriminačný prístup k zdravotníckym službám, a aby svojich humanitárnych partnerov aktívne informovala o tom, že politika Komisie stanovuje, že v prípadoch, keď tehotenstvo ohrozuje život ženy alebo dievčaťa alebo spôsobuje utrpenie, môže byť podľa medzinárodného humanitárneho práva odôvodnené bezpečné umelé prerušenie tehotenstva; naliehavo žiada, aby poskytovanie humanitárnej pomoci Európskou úniou a jej členskými štátmi nepodliehalo obmedzeniam zavedeným inými partnerskými donormi, pokiaľ ide o potrebnú liečbu vrátane prístupu k bezpečnej interrupcii v prípade žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami znásilnenia v ozbrojených konfliktoch; víta, že sa mnohé delegácie EÚ zamerali na boj proti násiliu páchanému na ženách; trvá v tejto súvislosti na potrebe zaistiť ochranu práva na život a dôstojnosť všetkých žien a dievčat aktívnym bojom proti škodlivým praktikám ako rodovo podmienené vraždy; zdôrazňuje, že používanie znásilňovania ako vojnovej zbrane a prostriedku útlaku je nutné eliminovať, a že EÚ musí vyvinúť tlak na vlády tretích krajín a všetky zainteresované subjekty pôsobiace v regiónoch, kde k takémuto rodovo podmienenému násiliu dochádza, aby s takýmito praktikami skoncovali, dostali páchateľov pred súd, a spolupracovali s tými, čo prežili, s postihnutými ženami a s komunitami na tom, aby im pomohli s liečbou a zotavením;

24.  zdôrazňuje, že všeobecné rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a príslušných práv (SRZP) a prístup k nim prispievajú k dosahovaniu všetkých cieľov udržateľného rozvoja súvisiacich so zdravím, ako sú napríklad prenatálna starostlivosť a opatrenia na zabránenie vysokorizikovým pôrodom a na zníženie dojčenskej a detskej úmrtnosti; poukazuje na to, že prístup k plánovaniu rodiny, zdravotné služby pre matky a bezpečné a zákonné služby interrupcie sú dôležitým prvkom na záchranu životov žien; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že priority súvisiace s plánovaním rodiny alebo reprodukčným zdravím sa zanedbávajú z hľadiska financovania aj programov; vyjadruje znepokojenie z toho, že žiadne z delegácií EÚ na Blízkom východe a v Severnej Afrike a v regiónoch Európy a Strednej Ázie si nezvolili žiaden ukazovateľ súvisiaci so SRZP, a to ani napriek dôležitým potrebám týkajúcim sa SRZP v týchto regiónoch; vyzýva delegácie EÚ v týchto regiónoch, aby tieto znepokojivé údaje prehodnotili a zistili, či môžu byť spojené s nesprávnym podávaním správ, alebo či treba doplniť súčasné programy o cielené kroky v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, s využitím preskúmania programu v polovici trvania; zdôrazňuje, že vo výročnej správe musí sa musí zachovať samostatná kapitola venovaná SRZP, aby sa zaistilo riadne posúdenie transformačného vplyvu akčného plánu GAP II a primerané zachytenie pokroku v oblasti SRZP metodickým prístupom správy;

25.  poznamenáva, že v správe sa uvádza potreba dôraznejšej podpory SRZP ako nutnej podmienky rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, ako aj potreba vhodných nástrojov na meranie pokroku z hľadiska zaisťovania všeobecného prístupu k SRZP, ako sa dohodlo v súlade so záväzkom EÚ týkajúcim sa akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a Pekinskou akčnou platformou, a s výslednými dokumentmi ich hodnotiacich konferencií, pokiaľ ide o cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5.6; v tejto súvislosti tiež pripomína ciele trvalo udržateľného rozvoja č. 3.7 a 5.3;

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v kontexte zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť dostáva malú pozornosť cieľ 18 zameraný na organizácie, ktoré sa zaoberajú právami žien, a obhajcov ľudských práv žien; je znepokojený tým, že tematická priorita týkajúca sa politických a občianskych práv, konkrétne zapojenia žien a dievčat do politických a občianskych práv, nebola pri vykonávaní akčného plánu GAP II zdôraznená;

Hlavné odporúčania pre Komisiu/ESVČ

27.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prijali ďalšie kroky na uľahčenie výmeny najlepších postupov v zlepšovaní rodovej rovnosti a jej presadzovania medzi delegáciami a oddeleniami, ako napríklad zriadením a podporou siete kontaktných miest pre rodové otázky a výmenou väčšieho množstva pozitívnych príkladov úspešnej praxe, okrem iného vrátane formulovania programu, jeho vykonávania a systémovej rodovej analýzy, a aby zaistili, aby mali rodové analýzy skutočný vplyv na programy vykonávané delegáciami EÚ;

28.  poukazuje na to, že v rôznych prioritných oblastiach sa dosiahol významný pokrok, pričom však niektoré zaznamenali pomalší pokrok, než sa mohlo očakávať; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom štúdie preskúmala dôvody, prečo delegácie EÚ častejšie zohľadňujú niektoré tematické ciele a prioritné oblasti s väčším dosiahnutým pokrokom;

29.  požaduje posilnenie kapacity ľudských zdrojov určených na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci útvarov Komisie prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a reorganizácie existujúcich štruktúr a ďalších pracovníkov; navrhuje, aby posilnená odborná príprava zamestnancov, osobitne zameraná na úradníkov na vyšších pozíciách v riadiacich úlohách a zahŕňajúca osobitnú odbornú prípravu venovanú rodovej problematike v rámci zraniteľnejších skupín, ako aj kontaktné miesta pre rodové otázky a koordinačné skupiny v rámci oddelení v GR DEVCO, GR NEAR, DG EHCO a ESVČ lepšie pomáhali v presadzovaní rodovej rovnosti v rámci oddelení v oblasti vonkajšej politiky; domnieva sa, že zlepšenia a ďalšia špecializácia v oblasti školení týkajúcich sa problematiky rodovej rovnosti by sa mali sprístupniť aj miestnym partnerom na úrovni verejnej správy a medzi neštátnymi aktérmi, vrátane MVO;

30.  zdôrazňuje, že treba zaistiť, aby všetky existujúce vonkajšie nástroje a politiky EÚ boli jednotné a navzájom sa dopĺňali, pokiaľ ide o ich vzťah k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti, a to vrátane nového Konsenzu o rozvoji, balíka zdrojov EÚ v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rozvojovej spolupráci, a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu;

31.  víta usmerňujúcu poznámku z 8. marca 2016, v ktorej sa vymedzujú zdroje a nástroje na vykonávanie akčného plánu GAP II a ktorá platí pre GR DEVCO a ESVČ, a vyzýva na poskytnutie usmerňujúcej poznámky pre všetky európske služby zapojené do vykonávania akčného plánu GAP II;

32.  víta začatie spoločnej celosvetovej iniciatívy EÚ a OSN v oblasti rodovej rovnosti (iniciatíva Spotlight), v súlade s cieľom akčného plánu GAP II riešiť sexuálne a rodovo podmienené násilie a škodlivé praktiky ako mrzačenie ženských genitálií, manželstvá maloletých vynútené násilím či obchodovanie s ľuďmi; konštatuje však, že iniciatíva Spotlight rieši najmä tie prvky agendy, ktoré sú už dnes na celom svete predmetom spoločných obáv, čo dokazuje správa o vykonávaní, a zdôrazňuje preto potrebu presadzovať rodovú rovnosť komplexnejšie, prostredníctvom primeranej zmesi programov a modalít; žiada, aby sa iniciatíva Spotlight pokryla z dodatočných finančných zdrojov, ktoré ešte nie sú vyčlenené na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, aby využila preskúmanie svojich programov medzinárodnej spolupráce v polovici trvania na zvýšenie financovania balíka zdrojov na rodové hľadisko s cieľom splniť ambiciózne ciele GAP II vrátane začlenenia rodového hľadiska do dvojstrannej spolupráce a tematických programov;

33.  zdôrazňuje, že zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi musí EÚ presadzovať a uplatňovať aj vo vonkajších vzťahoch; konštatuje však, že GAP II sa dostatočne nevenuje prepojeniu medzi obchodom a rodovými otázkami, a všeobecnejšie, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti zostáva naďalej viacrozmernou výzvou; v tejto súvislosti pripomína, že rokovania o obchodných dohodách, najmä kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, ktoré sa vzťahujú na pracovné práva, by sa mohli použiť ako účinný nástroj na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi a posilnenie postavenia žien v tretích krajinách; vyzýva preto GR TRADE, aby podniklo kroky na vykonávanie akčného plánu GAP II v rámci svojej práce, a žiada, aby všetky obchodné dohody EÚ zahŕňali odkazy na práva dievčat a žien a rodovú rovnosť ako prvky na podporu hospodárskeho rastu a aby sa v nich dodržiavali základné dohovory MOP o rodových a pracovných právach vrátane nútenej a detskej práce; pripomína, že pri vykonávaní obchodných politík EÚ treba monitorovať ich vplyv na posilňovanie postavenia žien a rodovú rovnosť;

34.  konštatuje, že posilnenie postavenia dievčat a žien je jedným zo stanovených cieľov vonkajšej činnosti EÚ prostredníctvom globálnej stratégie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku; konštatuje, že úloha žien v mierových rokovaniach a mediácii, ako sa zohľadňuje v akčnom pláne GAP II, nie je dostatočná; zdôrazňuje významnú úlohu žien pri presadzovaní dialógu a budovaní dôvery, vytváraní mierových koalícií a prinášaní rôznych pohľadov na to, čo mier a bezpečnosť znamenajú, najmä v rámci predchádzania konfliktom, ich riešenia a obnovy po skončení konfliktu; konštatuje, že presadzovanie práv žien v krajinách zasiahnutých krízou alebo konfliktom podporuje silnejšie a odolnejšie komunity; víta vymenovanie hlavného poradcu ESVČ pre rodové otázky a vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; nabáda na posilňovanie opatrení členských štátov EÚ a medzinárodných opatrení prostredníctvom OSN s cieľom účinnejšie riešiť dosah situácií konfliktu a po jeho skončení na ženy a dievčatá; vyzýva Komisiu, aby podporovala novú globálnu sieť kontaktných miest v oblasti žien, mieru a bezpečnosti; berie na vedomie význam rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 o mládeži, mieri a bezpečnosti a to, že je dôležité nájsť najlepší možný spôsob vykonávania tejto rezolúcie v EÚ;

35.  pripomína svoju žiadosť, ktorá sa týkala obchodných rokovaní s Chile, o zaradenie osobitnej kapitoly venovanej obchodu, rodovej rovnosti a posilňovaniu postavenia žien; zdôrazňuje, že návrh na zaradenie takejto samostatnej kapitoly do obchodnej dohody sa dnes stáva po prvý raz realitou; zdôrazňuje, že potrebuje byť informovaný o obsahu tejto dohody a posúdiť ju so zreteľom na následné prijímanie rozhodnutí na všeobecnejšej úrovni; naliehavo žiada EÚ, aby do obchodných dohôd zaradila prierezové opatrenia v záujme presadzovania rodovej rovnosti, výmeny najlepších postupov a umožnenia toho, aby ženy mali z obchodných dohôd väčší prospech;

36.  žiada, aby sa v kľúčových sektoroch, ktorých sa obchodné dohody najviac týkajú, zhromažďovali údaje rozčlenené podľa pohlavia, ktoré by mohli byť užitočným nástrojom na čo najpresnejšie predvídanie toho, aký môže byť vplyv na životy žien, a na vyváženie akýchkoľvek negatívnych vplyvov; žiada tiež, aby sa výslovne zriadili mechanizmy na účely monitorovania a posilňovania rodovej politiky podľa obchodných dohôd;

37.  víta tematickú prioritu kladenú na posilnenie hospodárskeho a sociálneho postavenia a analýzu prekážok brániacich v prístupe k výrobným zdrojom vrátane pôdy a zodpovedajúce činnosti; opakuje, že hoci sa EÚ zaviazala investovať do rodovej rovnosti v poľnohospodárstve, poľnohospodárky nie sú primárnymi cieľmi oficiálnej poľnohospodárskej rozvojovej pomoci, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na poľnohospodárky vyčlenili viac zdrojov, v súlade s cieľom 5 akčného plánu GAP II;

38.  dôrazne vyzýva inštitúcie, aby výrazne zvýšili podiel žien v rámci delegácií, najmä v pozíciách vedúcich delegácií EÚ, keďže v súčasnosti je zo 138 vedúcich delegácií EÚ len 28 žien, ako aj podiel žien medzi vedúcimi misií (v súčasnosti je žien len 5 zo 17 vedúcich misií); vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby efektívne vykonávali cielené politiky na uľahčenie prístupu žien k vedúcim a manažérskym pozíciám; upozorňuje na nízke zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách, čo naznačuje, že existujú neviditeľné prekážky, ktoré ženám stoja v ceste k pozíciám s vyššou zodpovednosťou;

39.  zdôrazňuje, že úspech GAP II bude v konečnom dôsledku závisieť od dlhodobého a konzistentného pôsobenia vedúcich predstaviteľov na vysokej úrovni a vyššieho vedenia všetkých subjektov EÚ, ako aj od dostupnosti dostatočného množstva ľudských a finančných zdrojov na jeho vykonávanie a prispôsobenia úsilia EÚ miestnym charakteristikám v prijímajúcich krajinách; víta v tejto súvislosti pozitívne pôsobenie komisára zodpovedného za medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a nabáda ostatných komisárov na väčšie odhodlanie; konštatuje, že treba výraznejšie politické vedenie zo strany vysokej predstaviteľky a manažérov, aby sa zvýšil objem prostriedkov a zvýšila osobná zodpovednosť, a to v záujme koordinácie a posilňovania tohto pôsobenia v nadchádzajúcich rokoch; vyzýva subjekty EÚ, aby využili balík zdrojov určených na rodovú rovnosť na zaistenie toho, aby uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti bolo konzistentné a aby bolo možné splniť ambiciózne ciele akčného plánu GAP II;

40.  dôrazne odsudzuje opätovné zavedenie a rozšírenie tzv. politiky z Mexico City (tzv. pravidlo zakazujúce slobodné vyjadrovanie) Spojenými štátmi v januári 2017 a jej vplyv na celosvetovú zdravotnú starostlivosť o ženy a dievčatá a ich práva; opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a jej členským štátom, aby aktívne podporovali práva žien na celom svete a aby výrazne zvýšili vnútroštátne financovanie aj rozvojové financovanie EÚ určené na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, najmä pokiaľ ide prístup k plánovanému rodičovstvu a bezpečnej a zákonnej interrupcii bez diskriminácie, s cieľom zmierniť nedostatok finančných prostriedkov, ktorý v tejto oblasti zostal po odchode USA;

41.  vyzýva ESVČ, aby zlepšila vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa LGBTI osôb a aby zaistila pravidelné konzultácie delegácií EÚ s LGBTI organizáciami a ich informovanie o tom, čo sa deje v oblasti práv LGBTI osôb, aby zaistila to, aby úroveň angažovanosti a prijaté kroky záviseli od potrieb LGBTI komunity v danej krajine, nie od osobného odhodlania pracovníkov delegácie, a aby stratégiu a kroky koordinovala nielen s národnými veľvyslanectvami členských štátov EÚ, ale aj s veľvyslanectvami tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami ako OSN;

42.  konštatuje, že na zachovanie politického odhodlania splniť tento cieľ bude potrebné primerané financovanie oblasti rodovej rovnosti vo vonkajších vzťahoch; zdôrazňuje, že aktuálne financovanie krokov v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien zostáva neadekvátne, a naliehavo žiada, aby sa táto situácia v ďalšom VFR zmenila;

Hlavné odporúčania pre delegácie EÚ

43.  víta flexibilitu, ktorú GAP II poskytuje delegáciám na zvolenie priorít podľa situácie v danej krajine, keďže to umožňuje analýzu jednotlivých krajín a posudzovanie osobitných potrieb každej krajiny či regiónu, a teda riešenie tejto osobitnej výzvy, ktorou je posilnenie práv žien a ich hospodárskeho postavenia; odporúča však nabádať delegácie k tomu, aby do konca GAP II preukázali pokrok aspoň v jednej priorite z tematického piliera s cieľom zabezpečiť rovnomernejšie pokrytie rôznych tematických oblastí, ako je posilnenie politík a opatrení presadzujúcich vzdelávanie dievčat a ich dôsledkov v oblasti zdravia a posilnenia hospodárskeho postavenia; naliehavo požaduje dôraz na situáciu žien a dievčat v oblastiach postihnutých konfliktom, ako aj na rodovo podmienené násilie, predovšetkým s využívaním znásilňovania ako vojnovej zbrane; okrem toho pripomína, že kroky a projekty financované z prostriedkov EÚ by sa mali systematicky zameriavať na boj proti rodovým nerovnostiam a diskriminácii;

44.  pripomína záväzok vyplývajúci zo zmlúv, ktorým je uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých činnostiach EÚ vrátane politických dialógov a v rámci všetkých odvetvových politických dialógov, a to aj v oblastiach ako energetika, poľnohospodárstvo, doprava, vzdelávanie a verejná správa, ktorým sa doteraz venovala menšia pozornosť; trvá na tom, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa malo začleniť do národných plánov a politických rámcov, aby sa zaistila zodpovednosť partnerských krajín, a pripomína význam podpory rozvojových projektov presadzovaných ženami z týchto krajín; poukazuje na význam spolupráce s partnerskými krajinami na vnútroštátnom rodovo citlivom rozpočtovaní;

45.  žiada vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre rodovú rovnosť s cieľom výraznejšie sa zamerať na mieru politickej účasti a zastúpenia žien v susedných krajinách EÚ a v rámci EÚ; zdôrazňuje, že tieto programy by sa mali plne prepojiť s cieľmi a programami orgánu OSN Ženy a mali by stanoviť súbor merateľných cieľov, aby sa dal pravidelne sledovať pokrok v oblasti rodovej rovnosti vo východnom a južnom susedstve a aby sa posilnila spolupráca a vzťahy s vládami partnerských krajín v záujme rýchlejšieho dosiahnutia lepších výsledkov v kontexte dvojstranných dohôd o partnerstve a pridružení;

46.  konštatuje, že odborná príprava v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa uskutočňuje len v niektorých delegáciách a že veľká časť vyškoleného personálu pracuje na základe zmluvy s dočasnými úlohami; vyzýva delegácie EÚ, aby túto situáciu napravili;

47.  pri politickom dialógu zdôrazňuje význam zlepšenia účasti žien na vzdelávaní a hospodárskej aktivite, v zamestnaní a podnikaní ako prioritného nástroja zlepšenia postavenia žien v spoločnosti;

48.  zdôrazňuje význam uskutočňovania systematickej rodovej analýzy zameranej na dôkazoch s použitím údajov rozčlenených podľa rodu a veku, pokiaľ je to možné, a v konzultácii s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti a ženskými zoskupeniami a s ich účasťou, s organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv a miestnymi a regionálnymi orgánmi a s ich zapojením do výberu a posudzovania voľby cieľov, spôsobov vykonávania a monitorovacích zdrojov, a efektívnosti a udržateľnosti výsledkov; víta, že rodové analýzy 42 krajín boli dokončené, nabáda na rýchle dokončenie analýz všetkých ostatných krajín a na omnoho väčšie využívanie kritérií rodovej rovnosti v systémoch monitorovania programov a projektov a v procesoch hodnotenia, a vyzýva, aby rodová analýza mala úlohu pri vymedzovaní cieľov, programov, projektov a dialógu v rámci stratégie danej krajiny; nabáda EÚ, aby preskúmala možnosti spoločného využívania, riadenia a aktualizácie rodovej analýzy systematickejším spôsobom s cieľom prispieť k zlepšeniu koordinácie a aby neobmedzovala rodovú analýzu na zjavné politické oblasti ako vzdelávanie a zdravie matiek, ale aby zvažovala aj politické oblasti, ktoré sa v súčasnosti mylne považujú za rodovo neutrálne, najmä poľnohospodárstvo, klíma a energetika;

49.  berie na vedomie, že Komisia vo svojom spoločnom pracovnom dokumente útvarov o rámci na roky 2016 – 2020 uznala, že finančné investície EÚ do rodovej rovnosti sa systematicky nevyhodnocujú; vyzýva Komisiu, aby prijala jednoznačný prístup zameraný na výsledky, ktorý stanoví vysoké normy pre mechanizmy podávania správ, vyhodnocovania a zodpovednosti, a aby presadzovala rozhodovanie založené na dôkazoch v záujme efektívnejšieho a účinnejšieho využívania disponibilných finančných zdrojov; žiada vypracovanie správy, v ktorej by sa presne určilo, koľko finančných prostriedkov bolo osobitne vyčlenených na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a boli by v nej uvedené najvýznamnejšie dosiahnuté ciele;

50.  zdôrazňuje, že treba ešte zlepšiť získavanie údajov na vnútroštátnej úrovni a vytvoriť osobitné ukazovatele s cieľmi stanovenými na základe týchto ukazovateľov, a zdôrazňuje aj dôležitosť ich monitorovania v súlade s rámcom cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

51.  pripomína, že práva žien sú ľudské práva, a vyzýva na vykonanie ďalšej práce, pokiaľ ide o riešenie otázok spoločenských a kultúrnych noriem a rodových stereotypov v spoločnostiach prostredníctvom širšej spolupráce s občianskou spoločnosťou, občianskymi organizáciami presadzujúcimi práva žien a posilňovanie ich postavenia, najmä v kontexte krehkosti štátu a konfliktných či núdzových situáciách; domnieva sa, že vytvorenie nových alebo rozvoj existujúcich sietí a zapojenie všetkých kľúčových aktérov vrátane súkromného sektora je zásadne dôležité, ako aj rozvoj verejno-súkromných partnerstiev, pokiaľ je to možné; zdôrazňuje potrebnosť čoraz väčšej úlohy žien v miestnych komunitách a MVO z hľadiska monitorovania miestnych orgánov a vyvodzovania zodpovednosti; tvrdí, že namiesto vykresľovania žien a dievčat ako zraniteľných by sa mal klásť dôraz na ich úlohu hybnej sily zmien a rozvoja a mierotvorkýň pri riešení konfliktov; zdôrazňuje, že na zabezpečenie skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi treba začlenenie a aktívne zapojenie chlapcov a mužov; podporuje preto široké vzdelávanie zamerané na zmenu správania v oblasti rodovo podmieneného násilia, a to so zapojením všetkých mužov, chlapcov a komunít; zdôrazňuje, že sociálne normy týkajúce sa úloh žien a mužov spôsobujú, že ženy sú v zraniteľnejšej situácii, najmä pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie, a vedú ku škodlivým praktikám ako mrzačenie ženských genitálií či manželstvá detí, predčasné manželstvá a manželstvá vynútené násilím;

52.  vyzýva EÚ, aby presadzovala právne rámce a stratégie podporujúce väčšie a efektívnejšie zapojenie žien do procesov udržiavania mieru, budovania mieru a mediácie a do vojenských a civilných misií EÚ zameraných na zvládanie kríz, v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách a mieri a bezpečnosti, s osobitným dôrazom na sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi; preto sa domnieva, že analýza konfliktu zohľadňujúca rodové hľadisko, po konzultácii s komunitnými aktérmi a organizáciami žien, môže umožniť lepšie porozumenie úlohe žien v konfliktoch;

53.  zdôrazňuje, že sú potrebné rozpočtové príspevky na programy prevencie detských manželstiev zamerané na vytvorenie prostredia, kde dievčatá môžu dosiahnuť svoj plný potenciál, a to aj prostredníctvom vzdelávania, mimoškolských sociálnych a hospodárskych programov pre dievčatá, systémov ochrany detí, chráneného bývania pre dievčatá a ženy, právneho poradenstva a psychologickej podpory;

54.  zdôrazňuje význam výraznejšieho zapojenia organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných subjektov, napríklad subjektov pôsobiacich v oblasti ľudských práv, zdravia či životného prostredia, do činnosti delegácií EÚ, keďže takáto spolupráca by prispela ku zvýšeniu viditeľnosti a zlepšeniu vykonávania akčného plánu GAP II, čím by sa zvýšila verejná zodpovednosť, pokiaľ ide o pokrok pri dosahovaní rodovej rovnosti;

55.  je znepokojený tým, že sa nevenuje dostatočná pozornosť ochrane obhajcov práv žien a organizácií, ktoré sa zaoberajú právami žien, keďže sú v súčasnosti pod obrovským tlakom kvôli zmenšujúcemu sa občianskemu priestoru v mnohých regiónoch; je tiež znepokojený tým, že tematická priorita, ktorá sa týka politických a občianskych práv, konkrétne zapojenie žien a dievčat do politických a občianskych práv, nebola pri vykonávaní akčného plánu GAP II zdôraznená;

56.  vyzýva delegácie EÚ, aby zaistili účinné a pravidelné zhromažďovanie údajov o násilí páchanom na ženách a dievčatách, rozpracovali odporúčania pre jednotlivé krajiny, a aby podporovali vytváranie ochranných mechanizmov a primeraných podporných štruktúr pre obete;

Hlavné odporúčania pre Európsky parlament

57.  nabáda delegácie Európskeho parlamentu, aby sa vo svojej práci s partnerskými krajinami systematicky zaujímali o rodové plánovanie, výsledky rodovej analýzy a úsilie o podporu rovnosti žien a mužov, ako aj posilnenie postavenia žien, a aby do programu svojich služobných ciest začlenili stretnutia so ženskými organizáciami; vyzýva Európsky parlament, aby zaistil lepšie vyvážené zastúpenie mužov a žien v zložení svojich delegácií;

58.  žiada, aby Komisia sprístupnila správy o rodových analýzach jednotlivých krajín a zaradila ich do informačných brífingov pre všetky delegácie Európskeho parlamentu do tretích krajín;

59.  odporúča, aby Európsky parlament v budúcnosti pravidelne, a podľa možnosti každé dva roky, preskúmal správy o vykonávaní GAP II;

Hlavné odporúčania pre budúce podávanie správ

60.  zdôrazňuje, že treba zjednodušiť spôsob podávania správ tak, aby sa byrokracia znížila na minimum; žiada, aby sa v budúcnosti správy o vykonávaní dokončili a vydali v kratšom časovom rámci; vyzýva na vypracovanie systému podávania správ cez internet s prehľadnými vzormi a vydaním príručky na uľahčenie práce delegácií;

61.  zdôrazňuje potrebu zapojenia a zastúpenia žien v hospodárskych oblastiach, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj; podčiarkuje, že podnikanie zohráva pri posilňovaní práv žien významnú úlohu; v tejto súvislosti požaduje, aby sa mikroúvermi viac podporovali miestne MSP, najmä podnikateľky, s cieľom umožniť im profitovať z rastu pod vedením súkromného sektora;

62.  zdôrazňuje, že treba podporovať posilňovanie vnútroštátnych štatistických kapacít a mechanizmov v partnerských krajinách, s účinnou koordináciou finančnej a technickej pomoci, aby sa umožnilo lepšie meranie, monitorovanie a spracovanie výsledkov získaných v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

63.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje rozčlenené podľa rodu týkajúce sa vykonávania programov v oblasti posilňovania postavenia žien financovaných z prostriedkov EÚ;

64.  poukazuje na potrebu nielen kvalitných politík uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ale aj správ o konkrétnych praktických krokoch – najmä v citlivých oblastiach ako sexuálne a reprodukčné zdravie – ktorými možno merať skutočný vplyv na životy žien a dievčat, ako aj mužov a chlapcov;

65.  pripomína však, že zistenie rodových aspektov v údajoch je viac než len zhromažďovanie údajov rozčlenených podľa rodu, a vyzýva na zlepšenie zhromažďovania údajov, aby bolo možné vykonať kvalitatívnu analýzu situácie žien, napríklad v oblasti pracovných podmienok;

66.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť spoľahlivosť rodovej analýzy takou harmonizáciou údajov zhromaždených delegáciami EÚ, aby boli porovnateľné;

67.  poukazuje na to, že je nevyhnutné nielen konzultovať s medzinárodnými a vnútroštátnymi partnermi, akademickou obcou, think tankmi a organizáciami žien, ale aj zaistiť, aby sa ich prínos a odborné znalosti tiež začlenili do sledovania činností a programov v oblasti rodovej rovnosti financovaných z prostriedkov EÚ;

68.  pripomína, že je povinnosťou EÚ a jej členských štátov rešpektovať práva dievčat a žien ako migrantiek, utečeniek a žiadateliek o azyl pri vykonávaní a rozvoji migračnej politiky EÚ; v tejto súvislosti požaduje, aby sa prehodnotila spolupráca operácie EUNAVFOR MED Sophia s líbyjskou pobrežnou strážou, a to s ohľadom na správy o systematickom sexuálnom násilí páchanom na ženách v zariadeniach určených na zaistenie na líbyjskej pôde.

69.  konštatuje, že koncepcia uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa ešte stále často nechápe dostatočne a že treba kvalitatívne lepšie podávanie správ, ktoré by umožňovalo vyhodnotiť vykonávanie akčného plánu pre rodovú rovnosť v existujúcich politikách a projektoch; poukazuje na potrebu hmatateľných cieľov a činností spojených s jednoznačnými a konkrétnymi referenčnými bodmi a prísnym časovým plánom, a kvalitatívneho posudzovania údajov odhaľujúceho skutočný vplyv vykonaných opatrení v prijímajúcich krajinách, pričom cieľom je zaistiť to, aby akčný plán GAP II slúžil ako skutočný mechanizmus určovania priorít a vykonávania politiky a nie len ako interný nástroj podávania správ;

o
o   o

70.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 50.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0026.
(3) https://www.ilga-europe.org/sites/default/files/Attachments/report_on_the_implementation_of_the_eu_lgbti_guidelines_2016.pdf
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0365.


Vykonávanie stratégie EÚ pre mládež
PDF 193kWORD 64k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o vykonávaní stratégie EÚ pre mládež (2017/2259(INI))
P8_TA(2018)0240A8-0162/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 9, 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 14, 15, 21, 24 a 32,

–  so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ ratifikovala v roku 2010,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1),

–  so zreteľom na uznesenie Rady o pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2016 – 2018(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí(3),

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. – 8. februára 2013 týkajúce sa vytvorenia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí(4),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(5),

–  so zreteľom na hodnotenie Komisie týkajúce sa stratégie EÚ pre mládež(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“)(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o budúcnosti programu Erasmus+(8),

–  so zreteľom na uznesenie z 2. februára 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(9),

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktorú 17. marca 2015 prijali ministri školstva krajín EÚ na neformálnom zasadnutí v Paríži,

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), ktorú prijala Rada 23. novembra 2015(10),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2015 s názvom „Návrh spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy“ (COM(2015)0408),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o vyhodnotení stratégie EÚ pre mládež na roky 2013 – 2015(12),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže(13),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady Európy z 25. novembra 2008 o politike v oblasti mládeže (CM/Res(2008)23),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy z 31. mája 2017 o práci mladých ľudí (CM/Res(2017)4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(15),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska spolupráca v oblasti mládeže (2010 – 2018)(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(17),

–  so zreteľom na tieňovú správu o politike v oblasti mládeže uverejnenú Európskym fórom mládeže,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho fóra mládeže o európskej stratégii pre mládež(18),

–  so zreteľom na pozičný dokument s názvom Zapoj sa, informuj sa, posilni sa, ktorý zverejnila Európska agentúra pre informácie a poradenstvo pre mládež (ERYICA),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0162/2018),

A.  keďže negatívny vplyv recesie na vyhliadky mladých ľudí na rozvoj ich plného potenciálu sa naďalej prejavuje v celej Európskej únii;

B.  keďže mnohé členské štáty, najmä štáty v južnej Európe, určitým spôsobom zaostávajú pri dosahovaní úrovne pred krízou v súvislosti s mnohými ukazovateľmi týkajúcimi sa mládeže, ako je zamestnanosť, blahobyt a sociálna ochrana;

C.  keďže na regionálnej úrovni v celej EÚ je viditeľné znižovanie nerovností; keďže v mnohých regiónoch sa stále dosahuje miera zamestnanosti pod hodnotou predkrízových úrovní;

D.  keďže nezamestnanosť sa v uplynulých rokoch postupne znižovala, hoci podľa údajov Eurostatu dosahovala v januári 2018 hodnotu 16,1 % a v niektorých členských štátoch dokonca prekročila 34 %; keďže pri porovnaní s hodnotami z roku 2008 (15,6 %) zistíme, že táto miera sa zvýšila; keďže tieto čísla bránia univerzálnemu riešeniu, ak sa má využiť plný potenciál mladých ľudí; keďže v najvzdialenejších regiónoch je znepokojujúca miera nezamestnanosti mladých ľudí, pričom v niektorých týchto regiónoch sme svedkami hodnôt vyšších ako 50 %, napríklad v Mayotte;

E.  keďže znevýhodnené skupiny, ako sú etnické menšiny, ľudia so špeciálnymi potrebami, ženy, LGBTIQ osoby, migranti a utečenci, ktorí čelia prekážkam vstupu na trh práce a prístupu ku kultúre, sociálnym službám a vzdelávaniu, sú najviac postihnuté sociálno-ekonomickou krízou;

F.  keďže vzdelávanie pomáha pri minimalizácii účinkov sociálno-ekonomických nerovností, pričom sa ním zabezpečujú zručnosti a vedomosti, ktoré sú potrebné na znižovanie medzigeneračného prenosu znevýhodnení;

G.  keďže celkový nedostatok investícií do mladých ľudí a práv mladých ľudí bráni mladým ľuďom v nárokovaní si na svoje práva, v ich uplatňovaní a obhajobe a prispeje to k zhoršeniu javov, ako je úbytok počtu obyvateľov, predčasné ukončovanie školskej dochádzky, nedostatok odborných kvalifikácií a kvalifikácií odborného vzdelávania, neskorý vstup na trh práce, chýbajúca finančná nezávislosť, potenciálne nesprávne fungovanie systémov sociálneho zabezpečenia, rozšírená neistota zamestnania a sociálne vylúčenie;

H.  keďže problémy, s ktorými sa mladí ľudia stretávajú v rámci zamestnania, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj sociálnej a politickej angažovanosti, nie sú jednotné a niektorých skupín sa problémy dotýkajú neúmerne viac ako iných; keďže je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na podporu tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce alebo od neho úplne odtrhnutí;

I.  keďže zaručenie miestnych škôl a vzdelávacích zariadení vo všetkých európskych regiónoch je rozhodujúce, ak sa má zlepšiť vzdelávanie mladých ľudí a ak má EÚ všetkým regiónom ponúknuť plnú podporu pri riešení týchto úloh;

J.  keďže vzdelávanie, medzikultúrny dialóg, strategická komunikácia a najmä užšia spolupráca medzi členskými štátmi zohrávajú kľúčovú úlohu pri predchádzaní marginalizácii a radikalizácii mladých ľudí a zvyšovaní ich odolnosti;

K.  keďže mladí ľudia by sa mali aktívne zapájať do plánovania, vytvárania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia všetkých politík s vplyvom na mladých ľudí; keď 57 % mládežníckych organizácií v EÚ sa domnieva, že ich odborné znalosti sa v procese formulovania politík v oblasti mládeže nezohľadňujú(19);

L.   keďže pre úplnú legitimitu mládežníckych organizácii je dôležité, aby mohli zaručiť primeranú úroveň reprezentatívnosti a inkluzívnosti, pokiaľ ide o mladých ľudí;

M.  keďže stratégia EÚ pre mládež je kontinuitnou stratégiou, ktorá sa nepretržite zlepšuje, a keďže jej ciele sú aj napriek tomu stále veľmi rozsiahle a ambiciózne; keďže neboli náležite stanovené referenčné ukazovatele;

N.  keďže v stratégia EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2018 sa zdôrazňuje potreba štruktúrovaného dialógu medzi mladými ľuďmi a rozhodovacími subjektmi;

O.  keďže hlavným cieľom stratégie EÚ pre mládež je zvýšiť počet príležitostí a zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých mladých Európanov;

P.  keďže mladým ľuďom treba pomáhať a posilňovať ich postavenie pri riešení závažných problémov, pred ktorými v súčasnosti stoja, a pri prekonávaní prekážok, ktorým budú čeliť v budúcnosti, prostredníctvom zmysluplnejších, účinnejších a lepšie koordinovaných politík v oblasti mládeže, lepšieho a dostupného vzdelávania a cieleného využívania hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

Q.  keďže v uplynulých rokoch EÚ začala množstvo iniciatív, akou je aj iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a záruka pre mladých ľudí v rámci svojej stratégie EÚ pre mládež, pričom cieľom je vytváranie väčšieho počtu a rovnejších príležitostí pre všetkých mladých ľudí v rámci vzdelávania a trhu práce a podpora začleňovania, posilňovanie postavenia a aktívna účasť mládeže v spoločnosti;

R.  keďže je potrebné uplatňovať hľadisko činnosti EÚ v oblasti mládeže prostredníctvom začlenenia rozmeru mládeže do súčasných a budúcich politík a programov financovania, najmä do všetkých kľúčových oblastí politiky ako hospodárstvo, zamestnanosť a sociálne veci, súdržnosť, zdravie, ženy, spolurozhodovanie, migrácia, kultúra, médiá a vzdelávanie;

S.  keďže je potrebná koordinácia vykonávania budúcej stratégie EÚ pre mládež v rôznych odvetviach politiky a rôznymi inštitúciami;

T.  keďže rodové hľadisko sa musí zahrnúť do rozhodovania o politike pre mládež, ktoré zohľadňuje osobitné úlohy a okolnosti, pred ktorými stoja najmä mladé ženy a dievčatá z rôzneho kultúrneho a náboženského prostredia; keďže politika v oblasti mládeže by mala obsahovať osobitné opatrenia zohľadňujúce rodové hľadisko ako prevencia páchania násilia na ženách a dievčatách, vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a sexuálna výchova; keďže u žien je v priemere 1,4-krát väčšia pravdepodobnosť, že nie sú zamestnané ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (ďalej len „NEET“) ako u mužov(20), a je potrebné trvalé úsilie o zvýšenie miery zapojenia mladých žien – najmä po materskej dovolenke a v prípade osamelých matiek – a osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, osôb s nízkou kvalifikáciou, mladých ľudí so zdravotným postihnutím a všetkých mladých ľudí, ktorým hrozí diskriminácia, do trhu práce;

U.  keďže je potrebné vyvinúť trvalé úsilie na zvýšenie účasti mladých ľudí v spoločnosti, najmä osôb so zdravotným postihnutím, migrantov, utečencov, osôb, ktoré nie sú zamestnané ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a tých, ktorým hrozí sociálne vylúčenie;

V.  keďže vzdelanie je kľúčovým faktorom boja proti sociálnemu vylúčeniu a investície do zručností a schopností sú kľúčové pre boj proti vysokej miere nezamestnanosti, najmä v prípade osôb v skupine NEET;

W.  keďže sa v článku 9 ZFEÚ stanovuje, že Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, sociálnou ochranou, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia;

X.  keďže stratégia EÚ pre mládež vytvorila dobrý základ pre plodnú a zmysluplnú spoluprácu v oblasti mládeže;

Y.  keďže dosiahnutie cieľov posledného trojročného cyklu stratégie EÚ pre mládež (2010 – 2018) nemožno riadne a presne posúdiť a porovnanie jednotlivých situácií v jednotlivých členských štátoch je veľmi ťažké vyhodnotiť z dôvodu nedostatku referenčných kritérií, ukazovateľov a prekrývajúcich sa vykonávacích nástrojov;

Z.  keďže základom pre budúci rozvoj vo vzdelávaní a prechod na trh práce sú zameranie na kariéru a prístup k informáciám o možnostiach zamestnanosti aj o príležitostiach vzdelávania;

AA.  keďže EÚ musí pri vymedzovaní cieľov tejto stratégie a jej vykonávaní a hodnotení úzko spolupracovať s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

Úlohy v oblasti mládeže a poučenie zo súčasného procesu tvorby politiky EÚ v oblasti mládeže

1.  s poľutovaním berie na vedomie, že dlhodobé úsporné opatrenia, najmä zníženie nákladov na financovanie vzdelávania, kultúry a politík v oblasti mládeže, majú negatívny vplyv na mladých ľudí a ich životné podmienky; varuje, že rastúca nerovnosť, riziko vylúčenia, neistota a diskriminácia výrazne ovplyvňujú mladých ľudí, najmä najviac znevýhodnené osoby, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím, mladé ženy, menšiny a osoby so špeciálnymi potrebami;

2.  víta úspechy európskej spolupráce v oblasti mládeže, ktorá preukázala svoju schopnosť riešiť problémy, s ktorými sa stretáva väčšina Európanov, a podporovať tvorcov politík na vnútroštátnej úrovni, poskytovať im odborné znalosti, odporúčania a legitímnosť a úspešne mobilizovať viac finančných prostriedkov EÚ;

3.  považuje otvorenú metódu koordinácie za vhodný, ale stále nedostatočný prostriedok utvárania politík v oblasti mládeže, ktorý musia dopĺňať iné opatrenia; opakuje svoju výzvu na užšiu spoluprácu a výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa problematiky mládeže na miestnej, regionálnej, celoštátnej úrovni a na úrovni EÚ; naliehavo žiada členské štáty, aby sa dohodli na jednoznačných ukazovateľoch a hodnotiacich kritériách a umožnili tak monitorovanie dosahovaného pokroku;

4.  uznáva pozitívne výsledky stratégie EÚ pre mládež prostredníctvom rozvoja medzisektorovej práce a realizácie štruktúrovaného dialógu s cieľom zabezpečiť účasť mladých ľudí a domnieva sa, že je potrebné zvýšiť všeobecnú úroveň informovanosti relevantných aktérov a zainteresovaných strán o cieľoch a nástrojoch stratégie EÚ pre mládež; konštatuje najmä, že prístup zdola nahor používaný pre štruktúrovaný dialóg predstavuje pridanú hodnotu a mal by sa zachovať; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri príprave novej stratégie zohľadňovali výsledky VI. cyklu štruktúrovaného dialógu zameraného na budúcu stratégiu EÚ pre mládež;

5.  navrhuje zapojiť do politiky v oblasti mládeže aj miestne a regionálne orgány, a to najmä v tých členských štátoch, kde majú v tejto oblasti právomoci;

6.  víta politické iniciatívy zamerané na podporu mládeže EÚ, najmä iniciatívu Investícia do európskej mládeže, Európsky zbor solidarity a iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa však, že tieto nástroje by mali byť lepšie prepojené so stratégiou EÚ pre mládež a mali by sa riadiť prístupom zdola nahor; vyzýva preto Komisiu, aby systematicky spájala všetky politické návrhy týkajúce sa mladých ľudí s celkovou stratégiou a zapojila všetky príslušné zainteresované strany, ako sú sociálni partneri a občianska spoločnosť, a to celostným, dlhodobým prístupom s dobre vymedzenými prierezovými cieľmi;

7.  naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila medziodvetvovú pracovnú skupinu pre koordináciu budúceho vykonávania stratégie EÚ pre mládež so zapojením inštitúcií EÚ vrátane Európskeho parlamentu, členských štátov a občianskej spoločnosti, najmä odborov a mládežníckych organizácií;

8.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila účinné nástroje na koordináciu medzi útvarmi a pridelila zodpovednosť za uplatňovanie hľadiska mládeže súborne podpredsedovi Európskej komisie;

9.  nabáda členské štáty, aby využili Európsky pilier sociálnych práv ako základ pre vypracovanie právnych predpisov pre mladých ľudí;

10.  zdôrazňuje význam propagácie zdravého životného štýlu pre predchádzanie ochoreniam a považuje za potrebné poskytovať mladým ľuďom správne informácie a pomoc, pokiaľ ide o závažné problémy v oblasti duševného zdravia, ako sú užívanie tabaku, alkoholu a drog a závislosť na týchto látkach;

11.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia vykonala hodnotenie vykonávania stratégie pre mládež v členských štátoch s cieľom umožniť zvýšené kontroly a monitorovanie v teréne; naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila ciele stratégie EÚ pre mládež, ktoré možno posudzovať kvalitatívne i kvantitatívne, a to so zohľadnením osobitostí každého členského štátu alebo regiónu; vyzýva Komisiu, aby zvýšila objem finančných prostriedkov vyčlenených na programy a činnosti na prípravu mladých ľudí na svet práce;

Umožnenie mladým ľuďom vyjadriť svoj názor v rámci stratégie EÚ pre mládež

12.  odporúča, aby sa budúca stratégia EÚ pre mládež zamerala na mladých ľudí, umožnila im účasť, zlepšovala ich blaho, zohľadňovala potreby, ambície a rozmanitosť všetkých mladých ľudí v Európe a zároveň rozširovala prístup ku kreatívnym nástrojom s novými technológiami;

13.  domnieva sa, že EÚ by mala vyjadrovať solidaritu s mladými ľuďmi a naďalej im umožňovať účasť v spoločnosti vypracovaním osobitných opatrení, zohľadňovaním dobrovoľníckej práce, podporou práce mládeže a vývojom nových nástrojov, najmä nástrojov s novými technológiami, a podporovaním výmeny založenej na solidarite, zapájaní komunity, slobodnom priestore a demokratickom dialógu; uznáva preto význam mládežníckych združení ako priestoru, ktorý mladým ľuďom umožňuje rásť a rozvíjať zmysel pre aktívne občianstvo; vyzýva členské štáty, aby uľahčovali aktívne zapájanie mládeže do dobrovoľníckych organizácií; zdôrazňuje, že väčšie sociálne zapojenie mladých ľudí môže byť ako také nielen významným úspechom, ale aj krokom k vyššej miere zapojenia sa do politického života;

14.  v tomto smere zdôrazňuje významnú úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ako aj zapojenia do športových a dobrovoľníckych aktivít pri podnecovaní rozvoja občianskych, sociálnych a medzikultúrnych schopností a zručností mladých Európanov;

15.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vnútroštátne právne rámce a primerané finančné prostriedky pre dobrovoľnícku prácu;

16.  dôrazne a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali mladých ľudí, najmä tých s obmedzenými príležitosťami a tých, ktorí sú mimo formálnych organizačných štruktúr, v zohrávaní aktívnej a rozhodujúcej úlohy vo verejnom živote a v uplatňovaní participatívneho prístupu k tvorbe politiky s cieľom dať mladým ľuďom možnosť ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré majú vplyv na ich život, tým, že im poskytnú online a offline demokratické nástroje, berúc do úvahy obmedzenia a riziká v sociálnych médiách, a zapojením príslušných zainteresovaných strán, ako sú napríklad sociálni partneri, občianska spoločnosť a mládežnícke organizácie, do vytvárania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík v oblasti mládeže;

17.  vyzýva členské štáty, aby nabádali mládež k plnohodnotnej účasti na volebných procesoch;

18.  vyjadruje potrebu pokračovať v štruktúrovanom dialógu medzi mladými ľuďmi a rozhodovacími orgánmi v ďalšom európskom rámci spolupráce v oblasti mládeže; domnieva sa, že proces štruktúrovaného dialógu by mal systematicky zvyšovať počet a rozmanitosť skupín mladých ľudí, na ktoré sa zameriava, a berie na vedomie, že by sa na jeho zaistenie mala poskytovať dostatočná finančná podpora pre vnútroštátne a európske pracovné skupiny; vyzýva členské štáty, aby podporovali zapojenie celoštátnych, regionálnych a miestnych rozhodovacích orgánov do štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi;

19.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby konali transparentne pri predkladaní účtovných závierok a využívaní finančných prostriedkov určených na podporu udržateľných pracovných príležitostí pre mladých ľudí; preto opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty vždy na požiadanie predložili podrobné údaje o situácii mladých ľudí vo svojej krajine;

20.  upozorňuje, že neexistuje systematické oznamovanie spoľahlivých informácií a údajov o vykonávaní stratégie pre mládež; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podporili väčšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi a regionálnymi štatistickými úradmi s cieľom získať relevantné a aktuálne štatistické údaje o mládeži, ktoré sú dôležité na pochopenie miery úspešnosti vykonávania stratégie; domnieva sa, že tieto štatistické údaje by mali dopĺňať správy, ktoré sa predkladajú každé tri roky;

21.  pripomína existujúci trend poklesu účasti mládeže v celoštátnych a miestnych voľbách a to, že mladí ľudia potrebujú politické odhodlanie a potrebujú mať možnosť vidieť výsledky svojho zapojenia sa; pripomína, že na to, aby sa mladí ľudia stali aktívnymi občanmi, možnosť zažiť zapojenie sa do politického života vo svojom vlastnom prostredí a v miestnych komunitách už od ranného veku je kľúčová pre rastúce povedomie európskeho občianstva a stratégia EÚ pre mládež by to mala zohľadňovať; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali regionálne a miestne orgány s cieľom zabezpečiť plnohodnotnú a účinnú účasť mladých ľudí a mládežníckych organizácií na rozhodovacích a volebných procesoch a ich plnohodnotné a účinné zapojenie do týchto procesov;

22.  vyzýva členské štáty, aby národné rady mládeže začlenili do monitorovacích a vykonávacích výborov stratégie EÚ pre mládež;

23.  zdôrazňuje potenciál technológie v oblasti spájania sa s mladými ľuďmi a vyzýva EÚ, aby posilnila svoju schopnosť zapájať sa do spoločnosti prostredníctvom elektronických platforiem;

24.  berie s poľutovaním na vedomie, že napriek pretrvávajúcemu úsiliu Komisie o oznamovanie možností pre mladých ľudí podporovaných rôznymi programami Únie ešte stále existujú mladí ľudia, ktorí sa domnievajú, že k nim majú obmedzený prístup; naliehavo žiada Komisiu, aby zlepšila svoje komunikačné nástroje;

Rovnaké príležitosti na zabezpečenie udržateľného začlenenia do trhu práce

25.  je veľmi znepokojený pretrvávajúcimi vysokými mierami nezamestnanosti mladých ľudí v celej EÚ, najmä v južnej Európe; pripomína, že je potrebné zaručiť vytváranie kvalitných pracovných miest a zamestnanosť a že by to malo byť aj naďalej kľúčovým záväzkom voči mladým ľuďom, a požaduje v tomto smere opatrenia na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávania do práce zaistením kvalitných stáží a učňovských miest; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali štrukturálne reformy pracovného trhu a spravodlivé pracovné podmienky a odmeňovanie, aby sa zaistilo, že mladí ľudia nie sú diskriminovaní v oblasti prístupu do sveta práce; zdôrazňuje význam vymedzenia sociálnych práv pre nové formy zamestnania, spravodlivé profesijné stáže a zabezpečenie sociálneho dialógu;

26.  zdôrazňuje význam postupov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov na prijatie na mieru prispôsobených opatrení a poskytovanie personalizovanej podpory s cieľom dostať sa ku všetkým osobám skupiny NEET; pripomína potrebu zapojenia miestnych zainteresovaných strán, napríklad sociálnych partnerov, odborov, občianskej spoločnosti a mládežníckych organizácií;

27.  tvrdí, že by sa mali prijať osobitné opatrenia na riešenie neistej situácie mladých žien na trhu práce, s osobitnou pozornosťou venovanou rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a ich nadmernému zastúpeniu v atypických formách zamestnania, v ktorých chýba sociálna ochrana;

28.  zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať spravodlivé pracovné podmienky a primeranú sociálnu ochranu pre pracovníkov v takzvaných nových formách zamestnania, kde je nadmerné zastúpenie mladých ľudí;

29.  taktiež sa domnieva, že by sa mali prijať opatrenia na začlenenie mladých migrantov do trhu práce pri plnom rešpektovaní zásady rovnakého zaobchádzania;

30.  zdôrazňuje, že inkluzívna politika v oblasti mládeže by mala obhajovať a presadzovať sociálne programy, ktoré uľahčujú účasť na politickom a kultúrnom živote; ďalej sa domnieva, že dôstojná a regulovaná práca zakotvená v kolektívnych pracovných zmluvách so stabilnými pracovnými vzťahmi, primeranými mzdami a platmi a kvalitné a univerzálne verejné služby sú dôležité pre spoločenské blaho mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spravodlivé pracovné podmienky a primeranú sociálnu ochranu, a to aj s ohľadom na nové formy zamestnávania;

31.  pripomína, že zamestnanosť a podnikanie patria medzi osem priorít určených v stratégii EÚ pre mládež (2010 – 2018); zdôrazňuje, že práca mládeže a neformálne vzdelávanie, najmä ako ho rozvíjajú mládežnícke organizácie, zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozvoji potenciálu mladých ľudí vrátane podnikateľských zručností, vďaka čomu môžu rozvíjať široký súbor kompetencií a zvýšiť svoje príležitosti uplatnenia sa na trhu práce;

32.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali cezhraničné pracovné príležitosti a príležitosti odborného vzdelávania, aby rozšírili odvetvie odborného vzdelávania a prípravy a viac doň investovali a aby ho prezentovali ako lákavú možnosť vzdelávania;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali regionálne a miestne orgány a investovali do nových životných príležitostí pre mladých ľudí s cieľom rozvíjať ich kreativitu a plný potenciál, podporovať podnikanie mládeže a pestovať sociálne začleňovanie mladých ľudí, a to v prospech ich komunít;

34.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali prístup založený na právach pre mládež a zamestnanosť; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup mladých ľudí ku kvalitným stážam a pracovným miestam, ktoré podporia ich práva vrátane práva na stabilné zamestnanie poskytujúce životné minimum, sociálnu ochranu a zabezpečujúce dôstojný život a samostatnosť;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali dohľad nad subjektmi, ktoré opakovane presadzujú po sebe nasledujúce stáže, ktoré nie sú spojené so začlenením sa na trh práce, s cieľom zabrániť nahrádzaniu pracovných miest tzv. stážami;

36.  víta skutočnosť, že opatreniami v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa poskytla podpora viac ako 1,6 miliónom mladých ľudí(21); zdôrazňuje potrebu väčšieho úsilia a finančných záväzkov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť dosah na mladých ľudí v skupine NEET, ktorí čelia viacerým prekážkam, ako aj kvalitu ponúk v rámci záruky pre mladých ľudí, a to vymedzením jednoznačných kritérií a noriem kvality vrátane prístupu k sociálnej ochrane, minimálneho príjmu a zamestnaneckých práv; vyzýva členské štáty, aby účinne zlepšili svoje systémy monitorovania, podávania správ a výkonnosti a aby zabezpečili, aby sa finančné prostriedky z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí používali ako doplnok vnútroštátneho financovania, a nie, aby ho nahrádzali;

37.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné riešiť kvalitu v oblasti mentorstva a koučingu, kvalitu a primeranosť skutočnej individuálnej odbornej prípravy, stáže či pracovného miesta, ako aj kvalitu výsledku podľa stanovených cieľov; v tomto smere zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť uplatňovanie existujúcich rámcov kvality, napríklad európskeho rámca kvality, a to v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa, že do monitorovania kvality ponúk by sa mali zapojiť aj mladí ľudia;

38.  pripomína, že opatrenia, ktoré podporujú integráciu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, do trhu práce vrátane kvalitných platených stáží a stáží v rámci odbornej prípravy alebo učňovského vzdelávania sa musia finančne podporovať z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, pričom by sa malo zabrániť akejkoľvek forme náhrady za zamestnanie alebo zneužívaniu mladých pracovníkov;

39.  konštatuje, že pestovanie podnikateľského ducha medzi mládežou je prioritou a že formálne a neformálne systémy vzdelávania sú najúčinnejšie spôsoby prístupu podporujúce podnikanie mládeže; zdôrazňuje, že podnikanie je nástroj boja proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu mládeže a na podnecovanie inovácie; domnieva sa preto, že by sa v rámci stratégie EÚ pre mládež malo podporovať vytváranie vhodného prostredia pre podnikanie mládeže;

40.  pripomína, že hlavným cieľom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí je dostať sa k ľuďom skupiny NEET, a preto naliehavo žiada členské štáty, aby venovali väčšie úsilie identifikovaniu všetkých osôb NEET a zameraniu sa na ne, najmä najzraniteľnejších mladých ľudí, napríklad mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a to so zreteľom na ich osobitné potreby;

41.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli inovatívne a flexibilné granty na pestovanie talentu a umeleckých a športových schopností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; podporuje tie členské štáty, ktoré sa snažia zaviesť štipendijné programy pre študentov s preukázateľnými vzdelávacími, športovými a umeleckými schopnosťami;

42.  zdôrazňuje, že 38 % mladých ľudí má ťažkosti, pokiaľ ide o prístup k informáciám; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť kolektívny prístup k usmerňovaniu, podpore a informovaniu mladých ľudí o ich právach a príležitostiach;

43.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí nezameriavala len na ľudí v skupine NEET, ktorí sú mladí a s vysokým vzdelaním, ale aj na tých, ktorí majú nízku kvalifikáciu, sú neaktívni a nie sú registrovaní verejnými službami zamestnanosti;

44.  zdôrazňuje, že napriek vysokým mieram nezamestnanosti je pracovná mobilita v EÚ stále obmedzená; upozorňuje preto na význam mobility pracovníkov pre konkurencieschopný trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na tento účel podporovali cezhraničné profesijné a pracovné príležitosti;

45.  zdôrazňuje význam, ktorý majú dospelí vo veku nad 55 rokov pri odbornej príprave mladých ľudí na pracovisku; odporúča spolu s Komisiou vytvoriť programy, ktorými by sa týmto osobám umožnil postupný odchod z trhu práce až do dosiahnutia dôchodkového veku, a to najmä prechod do zamestnania na kratší pracovný čas, v rámci ktorého pripravujú mladých ľudí a pomáhajú im pri postupnom začleňovaní na pracovisku;

46.  poukazuje na dôležitú úlohu spoločností, pokiaľ ide o nadobúdanie zručností a vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí; poznamenáva, že vzdelávanie a odborná príprava v oblastiach súvisiacich s podporou podnikania môžu prispieť k dosiahnutiu dlhodobého rozvoja, podpore európskej konkurencieschopnosti a boju proti nezamestnanosti;

47.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich akčných plánoch uviedli očakávané vplyvy opatrení, ktoré sa majú prijať; zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby členské štáty poskytli záruky, že zavedenými opatreniami sa skutočne podporila zamestnanosť; zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť udržateľnosť politík, ktoré sa majú vykonávať;

Trvalo udržateľný rozvoj: budúcnosť pre mladých ľudí

48.  je pevne presvedčený, že kvalitné formálne a neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa a kvalitná odborná príprava sú základným právom; domnieva sa preto, že prístup ku všetkým úrovniam kvalitného vzdelávania by mal byť zaručený pre všetkých Európanov bez ohľadu na sociálnoekonomické postavenie, etnickú príslušnosť, pohlavie, alebo telesné či kognitívne postihnutie; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa zohrávajú pri poskytovaní vedomostí, zručností a schopností mladým ľuďom na to, aby sa mohli stať angažovanými občanmi a zúčastniť sa na európskom projekte; vyzýva preto členské štáty, aby vypracovali osobitné politiky a v tejto súvislosti podporuje rovnaké zohľadnenie umeleckého a kreatívneho vzdelávania ako vedeckých a technických predmetov (STEM) v učebných osnovách;

49.  zdôrazňuje význam modernizácie vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali začleňovanie nových zručností a schopností do vzdelávania, napríklad občianstva, kritického myslenia a podnikateľského ducha, a aby presadzovali vývoj nových vzdelávacích nástrojov podporujúcich zapojenie do vzdelávania a jeho prístupnosť;

50.  je hlboko znepokojený mimoriadne naliehavým problémom detskej chudoby, v ktorej žije v EÚ až 25 miliónov detí (viac ako 26,4 % všetkých Európanov vo veku 0 – 17 rokov) z rodín, ktoré sú každodenne sužované nedostatočným príjmom a nedostatočnými základnými službami; domnieva sa, že politiky v oblasti mládeže by mohli prispievať k oblastiam ako politika v oblasti detí a rodiny;

51.  je hlboko znepokojený javom predčasného ukončovania školskej dochádzky, a preto volá po vhodných riešeniach na boj proti tomuto javu v záujme splnenia cieľov programu Európa 2020;

52.  nabáda Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na podporu aktívneho a kritického občianstva, rešpektu, tolerancie, hodnôt a medzikultúrneho vzdelávania, a zdôrazňuje v tomto smere kľúčovú úlohu programov EÚ ako Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali priestory na dialóg s mladými ľuďmi o rôznych témach, ako sú sexualita, rodová identita, politika, solidarita a životné prostredie, právo, história a kultúra;

53.  je pevne presvedčený, že gramotnosť vrátane digitálnej, mediálnej a matematickej gramotnosti, ako aj základné zručnosti, ktoré predstavujú kľúčové nástroje na zabezpečenie autonómie a sľubnej budúcnosti pre mladých ľudí, musia byť prioritou na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni; preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o poskytovanie základných zručností a schopností pre všetkých;

54.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala iniciatívy v rámci formálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na podporu inovatívnosti, kreativity a podnikavosti mladých ľudí a na presadzovanie súdržnosti a porozumenia medzi mladými ľuďmi rôznych skupín;

55.  berie v tomto smere s veľkým znepokojením na vedomie stále vysoký počet európskych občanov s nízkou gramotnosťou či ťažkosťami s gramotnosťou, a to vrátane funkčnej, digitálnej a mediálnej negramotnosti, ktorá prináša závažné obavy o primerané zapojenie do verejného života a do trhu práce;

56.  pripomína, že v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie s cieľom udržiavať si a nadobúdať zručnosti umožňujúce všetkým plnú účasť na živote spoločnosti a zvládnutie úspešného prechodu na trhu práce; v súlade s tým poukazuje na dôležitosť prioritizácie a zabezpečenia sociálnych investícií do vzdelávania a odbornej prípravy v novom programovom období vo VFR na roky 2021 – 2027;

57.  je pevne presvedčený, že na monitorovanie stratégie EÚ pre mládež by sa mal použiť sociálny prehľad, ktorý bol zavedený v rámci Európskeho piliera sociálnych práv; žiada Komisiu, aby prijala osobitný súbor ukazovateľov na monitorovanie stratégie EÚ pre mládež, ako sú vzdelávanie, zručnosti a celoživotné vzdelávanie, rodová rovnosť na trhu práce, zdravotná starostlivosť, digitálny prístup, životné podmienky a chudoba;

58.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu rodiny a učiteľov pri podpore mladých ľudí, ktorí zažili šikanovanie v škole a kyberšikanovanie; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na riešenie tohto druhu správania, ktoré ovplyvňuje duševné zdravie mladých ľudí, a to najmä rozvojom primeraných digitálnych zručností už od prvého stupňa základnej školy, v súlade s akčným plánom pre digitálne vzdelávanie;

59.  tvrdí, že ak sa má zvýšiť efektívnosť akcií v oblastiach vzdelávania, mládeže a športu, musia sa vypracovať spoločné ciele a nástroje na meranie vplyvu politiky na základe medzinárodných štúdií;

60.  zdôrazňuje škodlivý vplyv stresu na duševnú pohodu mladých ľudí, a to v škole, v odbornej príprave, na trhu práce aj v osobnom živote; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do programov v oblasti duševného zdravia a povzbudzovali príslušných aktérov, aby pomohli mladým ľuďom v tomto smere;

61.  zdôrazňuje význam zaistenia duševnej a fyzickej pohody mladých Európanov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali športové aktivity mimo osnov a aby zvyšovali informovanosť o nich prostredníctvom kampaní o výžive;

62.  zdôrazňuje význam presadzovania medzikultúrneho dialógu v športe, a to aj vytváraním platforiem so zapojením mladých ľudí, utečencov a migrantov;

63.  domnieva sa, že vzhľadom na zložitosť politík v oblasti mládeže a ich vplyv je nutné podporiť spoluprácu na výskume tak, aby sa poskytli empiricky odôvodnené odpovede, zásahy a preventívne riešenia, ktorými sa podporia dobré životné podmienky a pružnosť mladých ľudí;

64.  zdôrazňuje význam kultúry nielen v boji proti násiliu, rasizmu, radikalizácii a intolerancii, ale aj pri rozvoji európskej identity; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali kultúru, investovali do nej a zabezpečili rovnaký prístup;

65.  zdôrazňuje, že mládežnícke organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zapojovaní a začleňovaní mladých ľudí do spoločnosti; vyzýva preto členské štáty, aby mládežnícke organizácie podporovali a uznávali ich úlohu poskytovateľov rozvoja schopností a sociálneho začleňovania a aby podporovali vytváranie rád mládeže na všetkých úrovniach, a to v spolupráci s mladými ľuďmi;

66.  zdôrazňuje význam potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v záujme posilnenia postavenia tých, ktorí sa zúčastňujú takéhoto druhu vzdelávania a učenia sa, keďže je to zásadne dôležité pre rozvoj spoločnosti založenej na sociálnej spravodlivosti a rovnosti príležitostí a prispieva to k rozvoju občianskych zručností a individuálnemu naplneniu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zamestnávatelia a poskytovatelia formálneho vzdelávania dostatočne neuznávajú hodnotu a význam zručností, schopností a znalostí získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa; poukazuje na to, že nedostatočný stupeň porovnateľnosti prístupov krajín EÚ k potvrdzovaniu a nesúlad medzi týmito prístupmi predstavuje ďalšiu prekážku; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zavedenie vnútroštátnych systémov uznávania a potvrdzovania a zabezpečenie primeraného financovania schopností získaných prostredníctvom neformálnych vzdelávacích činností a pripomína odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

Väčšie zosúladenie a podpora z nástrojov financovania pre stratégiu EÚ pre mládež

67.  je presvedčený, že stratégia EÚ pre mládež by mala byť v súlade s VFR a s cieľmi udržateľného rozvoja a všetkými príslušnými hlavnými iniciatívami, programami a politickými stratégiami a mal by sa ňou zaviesť systematický dialóg medzi príslušnými orgánmi, vymedziť jasné ciele a vytvoriť príslušný koordinačný mechanizmus;

68.  pripomína, že v oblasti mládeže môže EÚ podnikať len kroky na podporu, koordináciu a doplnenie krokov členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity, a berie na vedomie význam koherentnosti financovania z prostriedkov EÚ a z vnútroštátnych prostriedkov, a preto vyzýva Komisiu, aby uľahčila súčinnosť s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi iniciatívami, aby sa predišlo duplicite, prekrývaniu a opakovaniu činností;

69.  naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby zvýšili verejné investície do vzdelávania a záležitostí súvisiacich s mládežou;

70.  je pevne presvedčený, že v nasledujúcom VFR by sa mali výrazne zvýšiť finančné prostriedky na podporu rôznych iniciatív a politík súvisiacich s mládežou, ako sú programy Erasmus+, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a program Európa pre občanov, aby mládež mala viac príležitostí a aby sa zabraňovalo vylúčeniu;

71.  víta Európsky zbor solidarity – program na podporu solidarity mladých Európanov, dobrovoľníctva a rozvoj inkluzívneho občianstva; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, že sa nová iniciatíva má riadne financovať prostredníctvom nových zdrojov a že sa program nemá používať ako možnosť na boj proti nezamestnanosti mládeže;

72.  je pevne presvedčený, že program Európa pre občanov by mal naďalej stimulovať aktívne občianstvo, občianske vzdelávanie a dialóg a vytvoriť pocit európskej identity; berie na vedomie nízku mieru úspešnosti programu pre nedostatok finančných prostriedkov; žiada podstatné zvýšenie pridelených finančných prostriedkov;

73.  naliehavo žiada Komisiu, aby zachovala program Erasmus pre mladých podnikateľov; nabáda členské štáty a Komisiu, aby sa rozhodli pre spoločnú propagáciu tohto programu spolu s obchodnými komorami, podnikmi a mladými ľuďmi, pričom by sa nemala prehliadať ich hlavná oblasť činnosti;

74.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu posilňovaniu programu Kreatívna Európa, ktorý zabezpečuje osobitné programy mobility pre mladých umelcov a odborníkov pracujúcich v oblasti kultúry a tvorivej činnosti;

75.  zdôrazňuje význam programu Erasmus+: dôležitého nástroja na formovanie aktívnych a zanietených mladých občanov; je pevne presvedčený, že program Erasmus+ by sa mal zamerať na všetkých mladých ľudí vrátane tých, ktorí majú menej príležitostí, že väčšie nároky ďalšieho programového obdobia programu Erasmus+ sa musia zosúladiť s významným dodatočným financovaním v záujme rozvinutia plného potenciálu programu a že je nutné zabezpečiť zjednodušenie postupov zavedením elektronických systémov na prístup k cezhraničným službám a údajom študentov, napríklad projektu e-card;

76.  žiada lepšie zosúladenie stratégie EÚ pre mládež a programu Erasmus+ zahŕňajúce zosúladenie časových rámcov vykonávania, pozmenenie nariadenia o programe Erasmus+, aby jednoznačne podporovalo ciele stratégie prostredníctvom spoločných cieľov v oblasti mládeže, a určenie kľúčového kroku 3 ako hlavného nástroja na vykonávanie tejto stratégie;

77.  zdôrazňuje, že rozpočet iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí nie je dostatočný na zabezpečenie toho, aby program dosiahol svoje ciele; žiada preto, aby sa v rámci budúceho VFR výrazne zvýšil objem pridelených finančných prostriedkov a aby členské štáty vo svojich vnútroštátnych rozpočtoch prijali ustanovenia o systémoch zamestnanosti mladých ľudí; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné posunúť vekovú hranicu prípustnosti z 25 na 29 rokov, aby lepšie odrážala to, že mnoho čerstvých absolventov a osôb vstupujúcich na trh práce sa blíži veku tridsať rokov;

78.  súhlasí, aby sa bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity, zosúladil pojem „mladý človek“, pokiaľ ide o vekový limit uplatňovaný v celej EÚ; vyzýva všetky členské štáty, aby prispeli k tomuto zosúladeniu, odstránili prekážky brániace meraniu pokroku a stanovili opatrenia, ktoré sa majú zaviesť;

79.  nabáda na podporu budúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu na rozvoj integrovaných, na dôkazoch založených reakcií, intervencií a preventívnych riešení podporujúcich dobré životné podmienky a odolnosť mladých ľudí;

80.  konštatuje, že z niektorých zistení možno vyvodiť, že akcie riadené Komisiou (vrátane programov študentských výmen) podľa vnútroštátnych orgánov spĺňajú požiadavky stratégie EÚ pre mládež, a že sa identifikovali aj isté riziká, napríklad že členské štáty stiahli svoje prostriedky z politických oblastí, ktoré sú podporované z rozpočtu EÚ(22);

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.
(2) Ú. v. EÚ C 417,15.12.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.
(4) EUCO 37/13.
(5) Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.
(6) http://ec.europa.eu/assets/eac/dgs/education_culture/more_info/evaluations/docs/youth/youth-strategy-2016_en.pdf
(7) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0359.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0018.
(10) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 17.
(11) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0426.
(13) Ú. v. EÚ C 88, 27.3.2014, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 57.
(15) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 76.
(16) Ú. v. EÚ C 120, 5.4.2016, s. 22.
(17) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 16.
(18) https://www.youthforum.org/resolution-eu-youth-strategy-0
(19) Tieňová správa o politike v oblasti mládeže, ktorú zverejnilo Európske fórum mládeže.
(20) Society at a Glance 2016 – OECD Social Indicators (Spoločnosť v kocke 2016 – sociálne ukazovatele OECD).
(21) Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. januára 2018 o vykonávaní iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch (P8_TA(2018)0018).
(22) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/615645/EPRS_STU(2018)615645_EN.pdf


Vykonávanie smernice o ekodizajne
PDF 173kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o vykonávaní smernice o ekodizajne (2009/125/ES) (2017/2087(INI))
P8_TA(2018)0241A8-0165/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 114,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov(1) (ďalej len „smernica o ekodizajne“) a vykonávacie nariadenia a dobrovoľné dohody prijaté podľa tejto smernice,

–  so zreteľom na pracovný plán Komisie v oblasti ekodizajnu na obdobie rokov 2016 – 2019 (COM(2016)0773), prijatý v súlade so smernicou 2009/125/ES,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ(2) (ďalej len „smernica o označovaní energetickými štítkami“),

–  so zreteľom na ciele Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a energetickej efektívnosti,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy a 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC,

–  so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskou úniou a členskými štátmi,

–  so zreteľom na dlhodobý cieľ stanovený v uvedenej dohode, t. j. udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2°C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C,

–  so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013(3)),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie, ako aj na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. januára 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (COM(2018)0032 – SWD(2018)0020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 o zozname surovín kritických pre EÚ z roku 2017 (COM(2017)0490),

–  so zreteľom na závery Rady o ekologických inováciách: umožniť prechod k obehovému hospodárstvu, prijaté 18. decembra 2017(4),

–  so zreteľom na správu o medzerách v oblasti emisií za rok 2017 vydanú Programom OSN pre životné prostredie v novembri 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(5),

–  so zreteľom na právne predpisy Európskej únie v oblasti odpadov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti(6),

–  so zreteľom na európske posúdenie vykonávania, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre parlamentné výskumné služby na doplnenie kontroly vykonávania smernice o ekodizajne,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na jeho článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k nemu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0165/2018),

A.  keďže cieľom smernice o ekodizajne je zvýšenie energetickej efektívnosti a úrovne ochrany životného prostredia pomocou harmonizovaných požiadaviek, ktoré zabezpečujú fungovanie vnútorného trhu a podporujú sústavné znižovanie celkového environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov; keďže tieto opatrenia majú takisto pozitívny vplyv na energetickú bezpečnosť, lebo znižujú spotrebu energie;

B.  keďže smernicou o ekodizajne sa stanovujú opatrenia, ktoré treba vykonať, aby sa znížil environmentálny vplyv energeticky významných výrobkov počas životného cyklu; keďže rozhodnutia vyplývajúce zo smernice sa zatiaľ do veľkej miery zameriavali na znižovanie spotreby energie počas používania;

C.  keďže uplatňovanie smernice by mohlo vo väčšej miere prispieť k úsiliu EÚ zlepšiť energetickú účinnosť a napomôcť dosiahnutie cieľov sledovaných v rámci opatrení v oblasti klímy;

D.  keďže zníženie environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov vo fáze ekodizajnu stanovením minimálnych kritérií pre ich životnosť a možnosť ich modernizácie, opraviteľnosť, potenciál ich recyklácie a opätovného použitia môže poskytnúť významné príležitosti z hľadiska vytvárania pracovných miest;

E.  keďže do začiatku roku 2018 sa zaviedlo 29 osobitných nariadení o ekodizajne, ktoré sa týkali rôznych skupín výrobkov, a okrem toho sa prijali tri dobrovoľné dohody uznané podľa smernice;

F.  keďže smernica o ekodizajne uznáva dobrovoľné dohody alebo iné samoregulačné opatrenia ako alternatívy k vykonávacím opatreniam, keď sú splnené určité kritériá; keďže nie všetky existujúce dobrovoľné dohody sa ukázali byť účinnejšie ako regulačné opatrenia;

G.  keďže ekodizajn prináša priemyslu a spotrebiteľom ekonomické výhody a významne prispieva k politikám Únie v oblasti klímy, energetiky a obehového hospodárstva;

H.  keďže právne predpisy o ekodizajne úzko súvisia s právnymi predpismi EÚ o energetickom označovaní a očakáva sa, že opatrenia prijaté podľa týchto dvoch smerníc do roka 2020 vytvoria priemyselnému, veľkoobchodnému a maloobchodnému sektoru dodatočný ročný príjem 55 miliárd EUR, a odhaduje sa, že do roku 2020 prinesú úsporu primárnej energie 175 Mtoe ročne, čím prispejú k splneniu až polovice cieľa Únie v oblasti úspory energie do roku 2020 a znížia závislosť od dovozu energie; keďže právne predpisy významne prispievajú aj k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy znížením emisií skleníkových plynov o 320 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne; keďže v dlhodobejšom horizonte je potenciál úspory energie dokonca ešte väčší;

I.  keďže podľa správy o vyúčtovaní vplyvu ekodizajnu (Európska komisia, 2016) sa odhaduje, že do roku 2020 spotrebitelia EÚ ušetria celkovo až 112 miliárd EUR čiže približne 490 EUR na domácnosť ročne;

J.  keďže viac ako 80 % environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov sa určuje vo fáze návrhu;

K.  keďže pre väčšinu zainteresovaných strán možno identifikovať tri hlavné prekážky úplného vykonania právnych predpisov: nedostatok jasnej politickej podpory a usmernenia, pomalé tempo regulačného procesu a neprimeraný dohľad nad trhom v členských štátoch;

L.  keďže sa odhaduje, že 10 – 25 % výrobkov na trhu nie je v súlade so smernicou o ekodizajne a smernicou o označovaní energetickými štítkami, čo vedie k strate približne 10 % plánovaných úspor energie a k nekalej súťaži;

M.  keďže existujúca výnimka pre javiskové osvetlenie stanovená v nariadeniach Komisie (ES) č. 244/2009(7) a (EÚ) č. 1194/2012(8) bola vhodným a účinným spôsobom, ako rešpektovať osobitné potreby a okolnosti divadiel a celého zábavného priemyslu a mala by pokračovať;

N.  keďže zatiaľ čo rozsah pôsobnosti smernice o ekodizajne sa v roku 2009 rozšíril, aby zahŕňal všetky energeticky významné výrobky (s výnimkou dopravných prostriedkov), požiadavky na ekodizajn sa zatiaľ nevzťahujú na žiadne výrobky, ktoré nespotrebúvajú energiu;

O.  keďže v EÚ všetky výrobky by sa mali navrhovať, vyrábať, uvádzať na trh s minimálnym využitím nebezpečných látok, pri súčasnom zaistení bezpečnosti výrobku tak, aby sa uľahčila jeho recyklácia a opätovné používanie a zároveň aby sa zachovala vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

P.  keďže v smernici o ekodizajne sa uvádza, že jej komplementárnosť s nariadením REACH o chemických látkach by mala prispieť k zvýšeniu vplyvu obidvoch právnych predpisov a k stanoveniu koherentných požiadaviek, ktoré majú výrobcovia uplatňovať; keďže požiadavky týkajúce sa používania nebezpečných chemických látok a ich recyklácie sú doposiaľ obmedzené;

Q.  keďže sa vytvára nová databáza podľa nového nariadenia o energetickom označovaní a databáza Informačného a komunikačného systému pre dohľad nad trhom (ďalej len „ICSMS“) sa používa v niektorých členských štátoch, nie však vo všetkých;

R.  keďže jedným z prioritných cieľov všeobecného environmentálneho akčného programu Únie do roku 2020 (7. EAP) je premeniť Úniu na ekologické a konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje; keďže EAP uvádza, že politický rámec Únie by mal zabezpečiť, aby boli prioritné produkty umiestnené na trh Únie navrhnuté ekologicky, v záujme optimalizácie efektívneho využívania zdrojov a materiálu;

S.  keďže akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo zahŕňa záväzok zdôrazniť aspekty obehového hospodárstva v budúcich požiadavkách na navrhovanie výrobkov podľa smernice o ekodizajne systematickou analýzou otázok, ako je opraviteľnosť, trvácnosť, možnosť modernizácie, recyklovateľnosť alebo určenie určitých materiálov alebo látok;

T.  keďže v Parížskej dohode sa stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie obmedzilo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou; keďže EÚ sa zaviazala prispieť k týmto cieľom spravodlivým dielom prostredníctvom zníženia emisií vo všetkých odvetviach;

U.  keďže opatrenia súvisiace s ekodizajnom by sa mali vzťahovať na celý životný cyklus výrobkov, a tak zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov v Únii, berúc do úvahy, že viac ako 80 % vplyvu výrobku na životné prostredie sa určuje vo fáze návrhu, ktorá preto zohráva významnú úlohu pri podpore aspektov obehového hospodárstva, trvácnosti, možnosti modernizácie, opraviteľnosti, opätovného použitia a recyklácie výrobku;

V.  keďže okrem vyššej udržateľnosti a nižšej náročnosti produktov z hľadiska využívania zdrojov je potrebné posilniť zásady hospodárstva spoločného využívania zdrojov a hospodárstva služieb, členské štáty by pri uvádzaní programov na podporu presadzovania tých výrobkov a služieb, ktoré efektívne využívajú zdroje, mali venovať osobitnú pozornosť domácnostiam s nízkymi príjmami vrátane tých, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou;

W.  keďže Únia je signatárom Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach, a preto musí prijať opatrenia na postupné vyraďovanie týchto nebezpečných látok, a to aj obmedzením ich používania vo fáze navrhovania výrobku;

Účinný nástroj na dosiahnutie nákladovo efektívnych úspor energie

1.  domnieva sa, že smernica o ekodizajne je úspešným nástrojom na zlepšenie energetickej efektívnosti, viedla k veľkému zníženiu emisií skleníkových plynov a znamenala hospodársky prínos pre spotrebiteľov;

2.   odporúča, aby Komisia aj naďalej zahŕňala viac skupín výrobkov vybraných na základe ich potenciálu, pokiaľ ide o ekodizajn, energetickú efektívnosť a materiálovú efektívnosť, ako aj iné environmentálne aspekty, a to pomocou metodiky stanovenej v článku 15 smernice, a aby priebežne aktualizovala existujúce normy, s cieľom naplno využiť potenciál rozsahu pôsobnosti a cieľov smernice;

3.   zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne zlepšuje fungovanie vnútorného trhu EÚ vymedzením spoločných noriem o výrobkoch; zdôrazňuje, že pokračujúce prijímanie harmonizovaných požiadaviek na výrobky na úrovni EÚ podporuje inováciu, výskum a konkurencieschopnosť výrobcov EÚ a zabezpečuje spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň zabraňuje zbytočnej administratívnej záťaži;

4.  pripomína, že v smernici sa od Komisie požaduje, aby predložila vykonávacie opatrenia pre výrobky, ktoré spĺňajú kritériá, t. j. významný objem predaných výrobkov, významný environmentálny vplyv a potenciál zlepšenia; zdôrazňuje zodpovednosť Komisie rešpektovať tento mandát a zabezpečiť, že sa skutočne dosiahnu výhody pre spotrebiteľov, obehové hospodárstvo a životné prostredie, pričom uznáva, že tieto normy týkajúce sa výrobku sa môžu použiť iba na úrovni EÚ a že členské štáty sa preto spoliehajú na Komisiu, aby podnikla potrebné kroky;

5.  je presvedčený, že koordinácia s iniciatívami súvisiacimi s obehovým hospodárstvom by ešte viac zlepšila účinnosť smernice; preto vyzýva na vytvorenie ambiciózneho plánu v oblasti ekodizajnu a obehového hospodárstva, ktorý bude znamenať environmentálne prínosy i príležitosti na udržateľný rast a vytváranie pracovných miest – a to aj v odvetví MSP – i výhody pre spotrebiteľov; poznamenáva, že efektívnejšie využívanie zdrojov a využívanie sekundárnych surovín pri výrobe ponúka značný potenciál pre zníženie množstva odpadu a šetrenie zdrojov;

6.  zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne je súčasťou širšieho súboru nástrojov a že jej účinnosť závisí od súčinnosti s ďalšími nástrojmi, predovšetkým nástrojmi týkajúcimi sa označovania energetickými štítkami; domnieva sa, že treba zabrániť vzájomnému prekrývaniu predpisov;

Posilňovanie rozhodovacieho procesu

7.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu konzultačného fóra pri spájaní priemyslu, občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán v rozhodovacom procese a domnieva sa, že tento subjekt pracuje správne;

8.  vyjadruje znepokojenie nad niekedy veľkými omeškaniami tvorby a prijímania vykonávacích opatrení, čím vzniká neistota pre hospodárske subjekty, znamená to značné premárnené príležitosti na úspory energie pre spotrebiteľov a súvisiace zníženie skleníkových plynov, a môže to spôsobiť, že prijaté opatrenia budú zaostávať za technologickým vývojom;

9.  poznamenáva, že meškanie vo vykonávaní je čiastočne spôsobené obmedzenými dostupnými zdrojmi v rámci Komisie; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na významnú pridanú hodnotu EÚ, pokiaľ ide o právne predpisy, vyčlenila dostatočné zdroje na proces ekodizajnu;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabránila omeškaniam pri prijímaní a uverejňovaní vykonávacích opatrení, a odporúča vymedzenie jasných lehôt a míľnikov na ich finalizáciu a na revíziu existujúcich nariadení; domnieva sa, že opatrenia týkajúce sa ekodizajnu by sa mali prijať samostatne a mali by sa zverejniť, len čo budú pripravené;

11.  zdôrazňuje, že je nutné držať sa harmonogramu stanoveného v pracovnom pláne v oblasti ekodizajnu na roky 2016 – 2019;

12.  zdôrazňuje, že je nutné podložiť požiadavky na ekodizajn dôkladnou technickou analýzou a posúdeniami vplyvu, pričom sa pre referenčné porovnanie použije výrobok alebo technológia s najlepším výkonom na trhu a technologický vývoj v každom odvetví; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila vykonávanie a preskúmanie opatrení týkajúcich sa výrobkov, ktoré majú najväčší potenciál z hľadiska úspor primárnej energie a z hľadiska obehového hospodárstva;

13.  uznáva, že smernica o ekodizajne umožňuje využívanie dobrovoľných dohôd; zdôrazňuje, že dobrovoľné dohody sa môžu použiť namiesto vykonávacích opatrení v prípade, že pokrývajú veľkú väčšinu trhu a sú považované za schopné zaručiť aspoň rovnakú úroveň environmentálneho správania, a že by mali zaručiť rýchlejší rozhodovací proces; domnieva sa, že by sa mala posilniť efektívnosť dohľadu nad dobrovoľnými dohodami a že by sa malo zabezpečiť primerané zapojenie občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti víta odporúčanie Komisie (EÚ) 2016/2125 týkajúce sa usmernení pre samoregulačné opatrenia prijaté priemyslom a vyzýva Komisiu, aby prísne monitorovala všetky dobrovoľné dohody uznané podľa smernice o ekodizajne;

14.  nabáda na integráciu krivky technologického zdokonaľovania do metodiky pre ekodizajn energeticky významných výrobkov, aby bolo možné predvídať zlepšenia technológií, kým nariadenia nadobudnú účinnosť, a zabezpečiť, že nariadenia budú aktuálne;

15.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby posúdenia týkajúce sa uvoľňovania mikroplastov do vodného prostredia zahrnula do opatrení v oblasti ekodizajnu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné požiadavky pre filtre mikroplastov do preskúmania opatrení v oblasti ekodizajnu pre práčky a sušičky v domácnosti;

Od šetrenia energie po efektívne využívanie zdrojov

16.  opakuje svoju výzvu na nový impulz v súvislosti s aspektmi výrobkov týkajúcimi sa obehového hospodárstva, a domnieva sa, že smernica o ekodizajne znamená veľký potenciál na zlepšenie efektívneho využívania zdrojov, ktorý zatiaľ nebol využitý;

17.  domnieva sa preto, že vykonávanie smernice o ekodizajne – okrem sústavného úsilia o zlepšenie energetickej účinnosti – teraz musí systematicky riešiť celý životný cyklus každej skupiny výrobkov v rámci svojho rozsahu pôsobnosti, a to stanovením minimálnych kritérií týkajúcich sa efektívneho využívania zdrojov, ktoré okrem iného zahŕňajú trvácnosť, odolnosť, opraviteľnosť a modernizovateľnosť, ale aj spoločné využívanie potenciálu opätovné využitie, škálovateľnosť, recyklovateľnosť, možnosť repasovania, obsah recyklovaných alebo druhotných surovín a využívanie kritických surovín;

18.  domnieva sa, že výber kritérií týkajúcich sa obehového hospodárstva pre každú skupinu výrobkov sa musí jasne a objektívne špecifikovať a definovať, pričom kritériá musia byť ľahko merateľné a dosiahnuteľné za primeraných nákladov, aby sa zabezpečilo, že smernica sa bude aj naďalej môcť vykonávať;

19.  požaduje systematické vykonávanie podrobných analýz potenciálu obehového hospodárstva počas prípravných štúdií týkajúcich sa konkrétnych opatrení v oblasti ekodizajnu pre každú kategóriu výrobkov;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby výrobcovia poskytovali jasné a objektívne pokyny umožňujúce používateľom a nezávislým opravárom opraviť výrobky jednoduchšie, bez osobitného vybavenia; takisto zdôrazňuje význam poskytovania informácií o dostupnosti náhradných dielov a životnosti výrobku, ak je to možné;

21.  zdôrazňuje potenciálny prínos zamerania sa na ďalšie environmentálne aspekty nad rámec využívania energie, ako sú nebezpečné chemické látky, uvoľňovanie mikroplastov, vznik odpadu a materiálový vstup, a požaduje využívanie nástrojov podľa smernice v záujme posilnenia transparentnosti pre spotrebiteľov;

22.  domnieva sa, že nakoľko sa viac ako 80 % environmentálneho vplyvu výrobku určuje vo fáze návrhu, vynechať, nahradiť alebo obmedziť látku vzbudzujúcu obavy je vo veľkej miere možné práve v tejto fáze; zdôrazňuje, že využívanie materiálov a látok zásadného významu, napríklad prvkov vzácnych zemín alebo toxických látok alebo látok, ktoré vyvolávajú obavy, ako sú perzistentné organické znečisťujúce látky a endokrinné disruptory treba posudzovať konkrétne podľa rozšírených kritérií pre ekodizajn, s cieľom obmedziť ich používanie alebo ich nahradiť tam, kde je to vhodné, alebo aspoň zabezpečiť možnosti ich získavania/separácie po skončení životnosti výrobkov, a to bez toho, aby boli dotknuté iné harmonizované právne požiadavky týkajúce sa týchto látok stanovené na úrovni Únie;

23.  požaduje, aby požiadavky na ekodizajn v prípade energeticky významných výrobkov nevytvárali ciele, ktoré sú ťažko splniteľné pre výrobcov EÚ, najmä pre malé a stredné podniky, ktorých kapacita je v súvislosti s patentovanými technológiami výrazne nižšia ako kapacita spoločností s vedúcim postavením na trhu;

24.  v tomto ohľade víta pracovný program o ekodizajne na roky 2016 – 2019, ktorý zahŕňa záväzky súvisiace s vypracovaním požiadaviek a noriem v oblasti materiálovej efektívnosti a podporuje využívanie druhotných surovín, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto prácu prioritne dokončila; domnieva sa, že takéto kritériá by mali byť špecifické pre výrobok, založené na dôkladnej analýze, zamerané na oblasti s jasným potenciálom na zlepšenie a vykonateľné a overiteľné orgánmi dohľadu nad trhom; domnieva sa, že pri vymedzovaní najlepších postupov by sa malo podporovať využívanie výsledkov minulých a prebiehajúcich výskumných činností a priekopníckych inovácií v oblasti odpadu z recyklovania elektrických a elektronických zariadení;

25.  je presvedčený, že vytvorenie systémového prístupu, ktorý berie do úvahy nielen výrobok, ale celý systém potrebný na jeho fungovanie v procese ekodizajnu sa stáva čoraz kritickejším faktorom úspechu efektívneho využívania zdrojov a naliehavo vyzýva Komisiu na zahrnutie väčšieho počtu takýchto možností na systémovej úrovni do ďalšieho pracovného programu o ekodizajne;

26.  je presvedčený, že je nutné venovať osobitnú pozornosť výrobkom, ktoré používajú vodu, pri ktorých je možné dosiahnuť značný environmentálny prínos a významné úspory pre spotrebiteľov;

27.  vyzýva Komisiu, aby podporila obnovu kritických surovín, a to aj z banského odpadu;

28.  upozorňuje, že Komisia odložila opatrenia týkajúce sa informačných a komunikačných technológií (IKT), ako sú mobilné telefóny a smartfóny, pričom sa čaká na ďalšie posúdenia vzhľadom na rýchle technologické zmeny v tejto skupine výrobkov; domnieva sa však, že tieto výrobky, ktoré sa predávajú vo veľkom počte a často sa nahrádzajú, majú zreteľný potenciál na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov, a že by sa preto na ne mali uplatňovať kritériá týkajúce sa ekodizajnu a malo by sa vyvinúť úsilie na zefektívnenie regulačného pokroku; zdôrazňuje, že je nutné dôkladne posúdiť, ako by bolo možné zlepšiť ekodizajn skupín výrobkov, v prípade ktorých sú opraviteľnosť a výmena náhradných dielov kľúčové parametre ekodizajnu;

29.  zdôrazňuje, že je nutné, aby sa podporovala opraviteľnosť prostredníctvom dostupnosti náhradných dielov počas celého životného cyklu výrobku za primeranú cenu vo vzťahu k celkovým nákladom na výrobok;

30.  pripomína svoje požiadavky na rozsiahle preskúmanie rámca Únie pre politiku výrobkov s cieľom zaoberať sa efektívnym využívaním zdrojov, v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby posúdila, či sa súčasná metodika pre ekodizajn môže okrem energeticky významných výrobkov použiť aj pre ostatné kategórie výrobkov, a aby prípadne predložila návrhy nových právnych predpisov;

31.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia využívania recyklovaných materiálov/druhotných surovín je nevyhnutné zabezpečiť dostupnosť kvalitných druhotných surovín a vytvoriť pre ne dobre zorganizovaný trh;

32.  zdôrazňuje, že je dôležité preniesť zodpovednosť na výrobcov, predĺžiť záručné lehoty a rozšíriť záručné podmienky, zaviazať výrobcov, aby prevzali zodpovednosť za riadenie fázy odpadu životného cyklu výrobku v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie, podporiť opraviteľnosť, možnosť modernizácie, modulárnosť a recyklovateľnosť a zabezpečiť, aby suroviny a odpadové hospodárstvo ostávali na území Európskej únie;

33.  požaduje rozšírenie minimálnych záruk pre spotrebný tovar s dlhou životnosťou;

Zlepšovanie dohľadu nad trhom

34.  trvá na tom, že je nutné posilniť dohľad nad výrobkami umiestňovanými na vnútornom trhu, a to lepšou spoluprácou a koordináciou medzi členskými štátmi a medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi a poskytnutím primeraných finančných zdrojov pre orgány dohľadu nad trhom;

35.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia digitálneho informačného listu výrobku (ďalej len „pas výrobku“), ako sa navrhuje v záveroch Rady z 18. decembra 2017 o ekologických inováciách, ako nástroja na uvádzanie materiálov a látok použitých vo výrobkoch, ktorý by mohol uľahčiť dohľad nad trhom;

36.  vyzýva na jednotnejší a nákladovo efektívny systém dohľadu nad trhom v celej Únii, aby sa zabezpečil súlad so smernicou o ekodizajne, a vydáva tieto odporúčania:

   aby sa od vnútroštátnych orgánov vyžadovalo používanie databázy ICSMS na výmenu všetkých výsledkov kontrol súladu a skúšok vykonaných pre všetky výrobky, na ktoré sa vzťahujú nariadenia o ekodizajne, táto databáza by mala obsahovať všetky relevantné informácie o vyhovujúcich a nevyhovujúcich výrobkoch, aby sa zabránilo zbytočnému skúšaniu v inom členskom štáte, a mala by byť zrozumiteľná a ľahko prístupná;
   aby sa všeobecná registračná databáza výrobkov s energetickými štítkami rozšírila na všetky výrobky, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o ekodizajne,
   aby sa od vnútroštátnych orgánov vyžadovalo vypracovanie konkrétnych plánov pre ich činnosť dohľadu nad trhom v oblasti ekodizajnu, ktoré sa oznámia ďalším členským štátom a Komisii, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 765/2008(9); Členské štáty by do týchto plánov mali zahrnúť náhodné kontroly;
   aby sa na zistenie výrobkov, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi, používali rýchle skríningové metódy a aby sa vypracovali v spolupráci s odborníkmi z odvetvia a poskytli verejným subjektom,
   aby Komisia zvážila vymedzenie minimálneho percentuálneho podielu výrobkov na trhu, ktoré sa majú skúšať, a aby vytvorila mandát na vykonávanie svojho nezávislého dohľadu nad trhom a prípadne aby predložila návrhy;
   aby sa prijali odrádzajúce opatrenia vrátane: sankcií pre výrobcov, ktorí nedodržiavajú pravidlá, primerané vplyvu nedodržania pravidiel na celý európsky trh, a kompenzácie pre zákazníkov, ktorí si zakúpili výrobky, ktoré nie sú v súlade s pravidlami – aj po uplynutí záručnej lehoty – a to aj prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu;
   aby sa osobitná pozornosť venovala dovozu a výrobkom z tretích krajín, ktoré sa predávajú online;
   aby sa zabezpečil súlad s návrhom Komisie na nariadenie, ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov (COM(2017)0795), ktorého rozsah pôsobnosti zahŕňa výrobky regulované podľa smernice o ekodizajne; v tejto súvislosti podporuje zjednodušenie na úrovni EÚ, pokiaľ ide o spoločné skúšanie;

37.  zdôrazňuje dôležitosť primeraných a jasne vymedzených harmonizovaných noriem skúšania a zdôrazňuje potrebu vytvoriť skúšobné protokoly, ktoré sa budú čo najviac približovať reálnym podmienkam; zdôrazňuje, že skúšobné metódy by mali byť spoľahlivé a mali by byť navrhnuté a vykonané spôsobom, ktorý vylučuje manipuláciu a úmyselné alebo neúmyselné zlepšenie výsledkov; domnieva sa, že skúšky by nemali viesť k neprimeranej záťaži pre podniky, a to najmä pre malé a stredné podniky, ktoré nemajú rovnaké možnosti ako ich väčší konkurenti. víta nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2282 so zreteľom na používanie tolerancií pri overovacích postupoch;

38.  žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty v ich činnosti v oblasti presadzovania, a vyzýva na posilnenú spoluprácu, ak sa zistí, že výrobok je nevyhovujúci; zdôrazňuje, že je potrebné usmernenie pre výrobcov a dovozcov, pokiaľ ide o podrobné požiadavky na dokumenty potrebné pre orgány dohľadu nad trhom;

Ďalšie odporúčania

39.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť konzistentnosť a zbližovanie medzi právnymi predpismi o ekodizajne a horizontálnymi právnymi predpismi, ako sú právne predpisy Únie o chemických látkach a odpade vrátane REACH a smernice o OEEZ a smernice o obmedzenom obsahu nebezpečných látok, a zdôrazňuje potrebu posilniť súčinnosť so zeleným verejným obstarávaním a environmentálnou značkou EÚ;

40.  zdôrazňuje prepojenie medzi smernicou o ekodizajne a smernicou o energetickej hospodárnosti budov; vyzýva členské štáty, aby stimulovali uvádzanie energeticky účinných výrobkov a služieb na trh a aby zintenzívnili svoje inšpekčné a poradenské činnosti; domnieva sa, že zlepšenie ekodizajnu energeticky významných výrobkov môže mať následne pozitívny vplyv na energetickú hospodárnosť budov;

41.  zdôrazňuje potrebu poskytnúť širokej verejnosti a predovšetkým médiám jasné informácie o výhodách ekodizajnu ešte pred vydaním opatrenia a povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby v rámci procesu prijímania opatrení v oblasti ekodizajnu aktívne komunikovali o výhodách týchto opatrení a aktívnejšie spolupracovali so zainteresovanými stranami na tom, aby ľudia lepšie chápali právne predpisy;

42.  zdôrazňuje, že prechod na udržateľné a obehové hospodárstvo prinesie nielen mnoho príležitostí, ale aj spoločenské výzvy; domnieva sa, že na nikoho by sa nemalo zabúdať a že Komisia a členské štáty by pri predkladaní programov na podporu využívania výrobkov, ktoré najúčinnejšie využívajú zdroje, mali venovať osobitnú pozornosť domácnostiam s nízkym príjmom, ktorým hrozí energetická chudoba; domnieva sa, že takéto programy by nemali brániť inováciám, ale mali by aj naďalej umožniť výrobcom, aby spotrebiteľom ponúkali širokú škálu veľmi kvalitných výrobkov, a mali by podporovať prienik energeticky významných výrobkov a výrobkov využívajúcich vodu na trh, ktoré sú schopné dosiahnuť väčšiu efektívnosť využívania zdrojov a úspory pre spotrebiteľov;

43.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby poskytli dobrý príklad zavedením a plným využívaním obehového hospodárstva a stratégie zeleného verejného obstarávania s cieľom zvýhodniť osvedčené udržateľné výrobky ako sú výrobky s environmentálnou značkou, a zavádzaním najvyšších noriem efektívneho využívania zdrojov vo všetkých investíciách a aby podporovali rozsiahle využívanie zeleného obstarávania aj v súkromnom sektore;

o
o   o

44.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.
(2) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(4) http://www.consilium.europa.eu/media/32274/eco-innovation-conclusions.pdf
(5) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0287.
(7) Nariadenie Komisie (ES) č. 244/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn nesmerových svetelných zdrojov pre domácnosť (Ú. v. EÚ L 76, 24.3.2009, s. 3).
(8) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1194/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn smerových svetelných zdrojov, svetelných zdrojov LED a súvisiaceho vybavenia (Ú. v. EÚ L 342, 14.12.2012, s. 1).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).


Odpovedanie na petície týkajúce sa boja proti neistote a zneužívaniu zmlúv na určitý čas
PDF 142kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o odpovedaní na petície týkajúce sa boja proti neistote a zneužívaniu zmlúv na určitý čas (2018/2600(RSP))
P8_TA(2018)0242B8-0238/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 153 ods. 1 písm. a) a b), 155 ods. 1 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na články 4 a 30 Európskej sociálnej charty a na články 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na opatrenia zamerané na boj proti diskriminácii a proti zneužívaniu stanovené v smernici Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC – Príloha: rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas(1) (smernica o práci na kratší pracovný čas),

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP(2) (smernica o práci na dobu určitú),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času(3) (smernica o pracovnom čase),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi(5) (smernica o európskej zamestnaneckej rade),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať a na Dohovor MOP č. 175 o čiastočnom pracovnom čase,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach(6),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Dočasné pracovné zmluvy, neisté pracovné miesta, základné práva zamestnancov a pracovné právo EÚ, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v novembri 2017(7),

–  so zreteľom na množstvo petícií o porušovaní smernice o práci na dobu určitú vo verejnom sektore(8), o neistých pracovných podmienkach pracovníkov v súkromnom sektore zamestnaných na základe zmlúv na nula hodín(9), o zastúpení odborových zväzov a rozdieloch v systémoch sociálneho zabezpečenia(10) a proti čoraz väčšiemu využívaniu dočasných pracovných zmlúv(11),

–  so zreteľom na nové návrhy Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce (COM(2018)0131) a odporúčania Rady k prístupu k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (COM(2018)0132),

–  so zreteľom na výsledok vypočutia, ktoré organizoval Výbor pre petície 22. novembra 2017 o ochrane práv pracovníkov na dočasných alebo neistých pracovných miestach na základe doručených petícií,

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah(12),

–  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, ktorou sa zrušuje smernica Rady 91/533/EHS (COM(2017)0797),

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu o odpovedaní na petície týkajúce sa boja proti neistote a zneužívaniu zmlúv na určitý čas (O-000054/2018 – B8‑0022/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre petície,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže počet pracovníkov so zmluvami na dobu určitú a na čiastočný pracovný čas v EÚ sa v posledných 15 rokoch zvýšil ako dôsledok politík založených na úsporných opatreniach a uskutočnených obmedzení pracovných práv, čo spôsobuje čoraz väčšiu neistotu a nestabilitu v práci; keďže sú potrebné účinné politiky, ktoré budú zahŕňať rôzne formy zamestnania a primerane chrániť pracovníkov;

B.  keďže neisté pracovné podmienky spôsobuje to, že v účinnej ochrane práv pracovníkov na rôznych úrovniach právnych predpisov, a to aj v primárnom a sekundárnom práve EÚ a v zákonoch členských štátov sa vyskytujú veľké medzery; keďže petície týkajúce sa rôznych druhov zamestnania by sa mali posudzovať v úplnom súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušného členského štátu, z ktorého pochádzajú, a s príslušnými právnymi predpismi EÚ; keďže sociálna a pracovná politika EÚ je založená na zásade subsidiarity;

C.  keďže je potrebné prispôsobiť politické reakcie tak, aby odrážali skutočnosť, že neistota je dynamický aspekt ovplyvňujúci všetky personálno-pracovné vzťahy; keďže boj proti neistým pracovný miestam musí prebiehať prostredníctvom integrovaného balíka viacúrovňových politických opatrení, ktorý podporuje inkluzívne a účinné pracovné normy, ako aj účinné opatrenia na zaručenie toho, že sa bude dodržiavať zásada rovnosti;

D.  keďže cieľ účinného boja proti nespravodlivým postupom zamestnávania, ktoré vedú k neistote, by sa mal realizovať aj na základe programu dôstojnej práce MOP, v ktorom sa tvorba pracovných miest, práva na prácu, sociálnu ochranu a sociálny dialóg spolu s rodovou rovnosťou považujú za prierezový cieľ;

E.  keďže údaje Eurostatu a Eurofondu o nedobrovoľnej dočasnej práci, rodovo podmienených a vekových rozdieloch v zamestnaní na určitý čas a o podzamestnanosti značného počtu pracovníkov na čiastočný úväzok svedčia o tom, že sa čoraz viac objavujú neštandardné, atypické formy zamestnania; keďže údaje o nezamestnanosti podľa pohlavia a veku ukazujú, že ide o najnižšiu úroveň od roku 2009;

F.  keďže vo viacerých členských štátoch došlo v posledných rokoch k podstatnému nárastu atypických zmlúv o dočasnom zamestnávaní vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore, a to v právnom rámci, v ktorom nebolo možné primerane predchádzať zneužívaniu zmlúv na dobu určitú ani za ne uložiť sankcie vzhľadom na to, že neexistujú účinné a primerané prostriedky nápravy; keďže toto narúša integritu európskych pracovnoprávnych predpisov a jurisdikciu Súdneho dvora Európskej únie;

G.  keďže existuje komplexný rámec právnych predpisov EÚ, ktorým by sa malo obmedziť riziko neistej povahy určitých druhov pracovnoprávnych vzťahov, ako napríklad smernica o zmluvách na dobu určitú, smernica o práci na kratší pracovný čas, smernica o dočasnej práci, smernica o pracovnom čase, smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní, smernica o rovnakom zaobchádzaní s osobami a smernica o rovnosti príležitostí a rovnakom zaobchádzaní;

H.  keďže v Komisii sa nahromadili veľké meškania vo vybavovaní konaní o porušení práv v súvislosti s porušovaním pracovnoprávnych predpisov EÚ niektorými členskými štátmi, v dôsledku čoho sa mohli dlhé roky zneužívať zmluvy na dobu určitú a porušovať práva pracovníkov;

I.  keďže nedávne informácie súvisiace s petíciami, ktoré sa týkajú zneužívania zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore, jasne poukázali na postavenie niektorých dočasných pracovníkov, ktorých prepustil verejný orgán, pre ktorý pracovali, po tom, ako vyhlásili, že v ich prípade boli zneužívané zmluvy na dobu určitú, čo znamená porušenie smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP;

J.  keďže pracovné podmienky medzi jednotlivými členskými štátmi sa líšia, pretože každý členský štát má vlastné osobitné právne predpisy týkajúce sa pracovných zmlúv;

K.  keďže Výbor pre petície si vypočul jednoznačné dôkazy o náraste neistých pracovných miest;

L.  keďže pracovníci so zmluvou na nula hodín sa musia považovať za pracovníkov podliehajúcich právu EÚ, pretože pracujú pod vedením niekoho iného a za túto prácu dostávajú odmenu, a keďže sa musia uplatňovať sociálnoprávne predpisy EÚ;

M.  keďže neisté pracovné miesta vrátane zmlúv na nula hodín majú za následok nedostatočný prístup k sociálnej ochrane a oslabujú právo na kolektívne vyjednávanie, najmä pokiaľ ide o sociálne dávky a ochranu pred nespravodlivým prepustením, pričom zároveň majú dosah na kariérny rast a odbornú prípravu; keďže neisté pracovné miesta spôsobujú celkovú neistotu v živote;

N.  keďže ženy zväčša viac pracujú na zmluvy na čiastočný úväzok, na určitý čas alebo za nízky plat, a preto im hrozí väčšie riziko neistoty z dôvodu diskriminácie na pracovnom trhu, a keďže toto spomaľuje napredovanie v boji proti rozdielom medzi ženami a mužmi v príjmoch a v dôchodkoch a ich odstraňovaní;

1.  považuje neisté pracovné miesta za prostriedok zamestnania, ktorý vyplýva okrem iného zo zneužívania pracovných zmlúv na určitý čas, a to v rozpore s medzinárodnými normami o pracovných podmienkach, pracovných právach a s právom EÚ; zdôrazňuje, že neisté pracovné miesta znamenajú väčšie vystavenie sociálnej a hospodárskej zraniteľnosti, nedostatočné zdroje na zabezpečenie slušného života a nedostatočnú sociálnu ochranu;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi atypickou prácou a existenciou neistých pracovných miest; zdôrazňuje, že pojmy „atypické“ a „neisté“ nemožno používať ako synonymá;

3.  berie na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach a prijaté petície a zdôrazňuje, že riziko neistoty závisí od typu zmluvy, ale aj od týchto faktorov:

   malá alebo žiadna istota zamestnania v dôsledku netrvalej povahy práce ako pri nedobrovoľne uzavretých a často marginálnych pracovných zmluvách na čiastočný úväzok a v niektorých členských štátoch pri nejasnom pracovnom čase a nejasnej pracovnej náplni, ktorá sa mení v závislosti od požadovanej práce,
   len elementárna ochrana proti prepusteniu a nedostatočná sociálna ochrana v prípade prepustenia,
   odmena, ktorá nie je dostatočná na zabezpečenie dôstojného životného štandardu,
   žiadne alebo len obmedzené práva na sociálnu ochranu alebo výhody,
   žiadna alebo obmedzená ochrana proti akejkoľvek forme diskriminácie,
   obmedzené alebo žiadne vyhliadky na lepšie postavenie na trhu práce alebo kariérny rozvoj a odbornú prípravu,
   nízka úroveň kolektívnych práv a obmedzené právo na kolektívne zastupovanie,
   pracovné prostredie, ktoré nespĺňa minimálne zdravotné a bezpečnostné normy;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti neistým pracovným miestam, ako sú zmluvy na nula hodín, tým, že zabezpečia tvorbu nových nástrojov a jednotné dodržiavanie jurisdikcie Súdneho dvora Európskej únie, ako aj konkrétne presadzovanie právnych predpisov EÚ a členských štátov na národnej úrovni s cieľom vyriešiť deficit, pokiaľ ide o dôstojnú prácu, a uplatňovať prístup založený na právach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali so všetkými sociálnymi partnermi, najmä s odborovými zväzmi, a príslušnými zainteresovanými stranami na podporovaní kvalitatívnej, bezpečnej a riadne platenej zamestnanosti okrem iného s cieľom posilniť inšpektoráty práce;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby uskutočnila okamžité kroky vo svojich právnych predpisoch na účinné riešenie postupov zamestnávania, ktoré vedú k neistote;

6.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o odstránenie nespravodlivých podmienok v pracovných zmluvách tým, že sa bude zaoberať všetkými formami zneužívania a medzerami; berie na vedomie nový návrh smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach, ktorého cieľom je stanoviť nové práva pre všetkých pracovníkov, najmä s cieľom zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov v rámci nových foriem zamestnania a v atypickom pracovnom pomere, a zároveň znížiť zaťaženie zamestnávateľov a zachovať prispôsobivosť pracovného trhu;

7.  víta najmä ustanovenia o práve hľadať si ďalšie zamestnanie, ako aj zákaz doložiek o exkluzivite a obmedzenia doložiek o nezlučiteľnosti, a takisto právo byť v dostatočnom predstihu informovaný o začatí pracovného vzťahu vo vhodnom čase;

8.  zdôrazňuje, že smernica o pracovnom čase sa môže a musí uplatňovať na pracovníkov so zmluvou na nula hodín a že sa na nich preto vzťahujú pravidlá o minimálnych dobách odpočinku a maximálnej dĺžke pracovného času;

9.  vyzýva členské štáty, aby pri určovaní existencie pracovnoprávneho vzťahu brali do úvahy ukazovatele MOP ako prostriedok na riešenie nedostatku ochrany pri neistom zamestnaní;

10.  berie na vedomie, že prístup k sociálnej ochrane má zásadný význam pre hospodársku a sociálnu bezpečnosť pracovnej sily a dobre fungujúce trhy práce, ktoré vytvárajú pracovné miesta a udržateľný rast;

11.  zdôrazňuje, že treba zaručiť inšpekcie, aby pracovníci, na ktorých sa vzťahujú dočasné alebo flexibilné zmluvné dojednania, mali aspoň takú istú ochranu ako všetci ostatní pracovníci; konštatuje, že je potrebné cielené úsilie o to, aby sa používali existujúce nástroje MOP v osobitnej kampani proti neistej práci, a že by sa malo vážne uvažovať o tom, že sú potrebné nové záväzné nástroje a právne opatrenia, ktorými by sa obmedzila a znížila neistá práca a na základe ktorých by boli zmluvy o neistých pracovných miestach pre zamestnávateľov menej príťažlivé;

12.  je pevne presvedčený o tom, že sa musí vykonať celkové posúdenie okolností obnovenia pracovných zmlúv na určitý čas, pretože služby požadované od pracovníkov nemohli pokryť len dočasné potreby, čím sa odhalilo, že dochádza k zneužívaniu, čo je v rozpore s doložkou 5 rámcovej dohody smernice 1999/70/ES;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere zaistili rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu na tom istom pracovisku;

14.  trvá na tom, aby Komisia a členské štáty posúdili právne predpisy zamerané na neistú prácu vo vzťahu k jej rodovému vplyvu; domnieva sa, že je potrebné zamerať sa na rôzne opatrenia týkajúce sa potrieb žien s neistým pracovným miestom, pretože tvoria už aj tak nadmerne zastúpenú skupinu, ktorá tomu bude naďalej nadmerne vystavená;

15.  pripomína, že predpoklad, ktorý je základom smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, spočíva v tom, že pracovné zmluvy na neurčitý čas sa vo všeobecnosti používajú ako forma pracovnoprávneho vzťahu, zatiaľ čo pracovné zmluvy na dobu určitú sú typické len pre prácu v určitých sektoroch alebo pre určité povolania a činnosti;

16.  odsudzuje predlžovanie pracovných zmlúv na dobu určitú s cieľom pokryť potreby, ktoré svojou povahou nie sú dočasné, ale stále a trvalé, pretože to predstavuje porušenie smernice 1999/70/ES;

17.  konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie stanovil, že zmena zmluvy na určitý čas na zmluvu na neurčitý čas je ako opatrenie v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva EÚ tým, že predchádza zneužívaniu zmlúv na určitý čas a vedie k definitívnemu odstráneniu dôsledkov zneužívania(13);

18.  zdôrazňuje, že zmena zmluvy na určitý čas na zmluvu s neurčitým trvaním sa musí považovať za opatrenie na účinné predchádzanie zneužívaniu zmlúv na určitý čas a ich sankcionovanie vo verejnom aj v súkromnom sektore a že ju musia všetky členské štáty jasne a jednotne začleniť do svojich príslušných právnych rámcov pracovného práva;

19.  zdôrazňuje, že zmena zmluvy na dobu určitú na zmluvu na neurčitý čas s pracovníkom, v prípade ktorého dochádza k zneužívaniu zmlúv na dobu určitú, pričom sa porušuje smernica 1999/70/ES, neoslobodzuje členský štát od povinnosti potrestať toto zneužívanie, pričom sa dotknutému pracovníkovi navyše poskytne možnosť dosiahnuť odškodnenie za akúkoľvek škodu, ktorú v minulosti utrpel;

20.  zdôrazňuje, že ak sa členský štát rozhodne, že potrestá diskrimináciu alebo zneužívanie v prípade dočasného pracovníka predstavujúce porušenie právnych predpisov EÚ poskytnutím odškodnenia dotknutého pracovníka, toto odškodnenie musí byť v každom prípade primerané a účinné a musí predstavovať plnú náhradu za všetky spôsobené škody;

21.  zdôrazňuje, že rozpočtovými aspektmi, z ktorých vychádza členský štát pri výbere sociálnej politiky, nemožno odôvodniť nedostatok účinných opatrení zameraných na prevenciu a riadne sankcionovanie zneužívania po sebe idúcich pracovných zmlúv na dobu určitú; zdôrazňuje v podstate, že prijatie takýchto účinných opatrení v plnom súlade s právom EÚ je potrebné na odstránenie následkov porušenia práv pracovníkov;

22.  odsudzuje skutočnosť, že pracovníci, ktorých príslušné súdne orgány uznali ako obete zneužívania pracovných zmlúv na dobu určitú, ktorým sa porušila smernica 1999/70/ES, boli prepustení; je pevne presvedčený o tom, že v prípadoch, keď došlo k zneužívaniu po sebe idúcich pracovných zmlúv na dobu určitú, možno uplatniť opatrenie, ktoré poskytuje účinné a rovnocenné záruky ochrany pracovníkov, aby sa náležite sankcionovalo zneužívanie a odstránili sa následky porušenia práva EÚ, a zaručilo sa tiež pracovné miesto dotknutých pracovníkov;

23.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili úroveň pracovných miest v nekonvenčných zamestnaniach tým, že poskytnú aspoň súbor minimálnych noriem v oblasti sociálnej ochrany, úrovne minimálnej mzdy a prístupu k odbornej príprave a rozvoju;

24.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom dodržiavať, presadzovať a konkretizovať základné zásady a práva na pracovisku, ktoré predstavujú obavy tých, ktorí pracujú v neformálnej ekonomike, a aby zaviedli primerané, respektíve preskúmali existujúce mechanizmy na zaručenie súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi a ustanoveniami a uznávanie a podporovanie pracovnoprávnych vzťahov takým spôsobom, ktorým sa uľahčí prechod pracovníkov do formálnej ekonomiky;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9.
(2) Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43.
(3) Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9.
(5) Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0290.
(7) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/596823/IPOL_STU(2017)596823_EN.pdf
(8) 0389/2015, 1328/2015, 0044/2016, 0988/2016, 1108/2016, 1202/2016, 1310/2016, 0188/2017, 0268/2017, 0283/2017, 0640/2017, 0701/2017.
(9) 0019/2016, 0020/2016, 0021/2016, 0099/2017, 1162/2017.
(10) 0019/2016, 0442/2017.
(11) 1043/2017.
(12) Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32.
(13) Rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 2014, Mascolo, C-22/13, ECLI:EU:C:2014:2401, bod 55.

Právne oznámenie