Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2098(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0373/2018

Predkladané texty :

A8-0373/2018

Rozpravy :

PV 11/12/2018 - 17
CRE 11/12/2018 - 17

Hlasovanie :

PV 12/12/2018 - 12.17
CRE 12/12/2018 - 12.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0515

Prijaté texty
PDF 214kWORD 72k
Streda, 12. decembra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2017 a o politike Európskej únie v tejto oblasti
P8_TA(2018)0515A8-0373/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2018/2098(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), ktoré boli prijaté 16. decembra 1966 Valným zhromaždením OSN v New Yorku,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky2015 – 2019 prijatý Radou 20. júla 2015 a na jeho preskúmanie v polovici trvania z júna 2017,

–  so zreteľom na cieľ 17 trvalo udržateľného rozvoja OSN a na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, ktoré boli prijaté v roku 1976 a revidované v roku 2011,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z 11. mája 2011, ktorý EÚ podpísala 13. júna 2017,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii, ktorý nadobudol účinnosť 18. januára 2002,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien, prijatý v roku 2015 (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „CRPD“),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000), č. 1820 (2008), č. 1888 (2009), č. 1889 (2009), č. 1960 (2010), č. 2106 (2013), č. 2122 (2013) a č. 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 (2015) a č. 2419 (2018) o mládeži, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti, ktorá sa zaoberá sexuálnym násilím v súvislosti s vojnovými zločinmi,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Federica Mogherini, ako aj na prvú správu o jej vykonávaní s názvom Od spoločnej vízie k spoločnému postupu: vykonávanie globálnej stratégie EÚ, uverejnenú v roku 2017,

–  so zreteľom na závery Rady o pôvodnom obyvateľstve z 15. mája 2017,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP(1),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva a na výsledný dokument plenárnej schôdze Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni známej ako Svetová konferencia o pôvodnom obyvateľstve z 25. septembra 2014,

–  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov prijaté Valným zhromaždením OSN 19. septembra 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/167 z 18. decembra 2014 o ochrane a podpore ľudských práv a základných slobôd všetkých migrantov bez ohľadu na ich postavenie z hľadiska migrácie a na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov z roku 1990,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 67/139 z 20. decembra 2012, ktorou sa vytvára otvorená pracovná skupina OSN pre starnutie obyvateľstva s mandátom zvažovať návrhy na vytvorenie medzinárodného právneho nástroja na podporu a ochranu práv a dôstojnosti starších osôb,

–  so zreteľom na správu nezávislého experta z 8. júla 2016 o uplatňovaní všetkých ľudských práv staršími osobami na 33. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva(2),

–  so zreteľom na správu otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva na jej ôsmom pracovnom zasadnutí 28. júla 2017(3),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie prijaté v Lisabone v roku 2017 s názvom Udržateľná spoločnosť pre ľudí každého veku: realizovanie potenciálu dlhšieho žitia, prijaté na štvrtej ministerskej konferencii Európskej hospodárskej komisie (EHK) OSN o starnutí obyvateľstva z 22. septembra 2017,

–  so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015 (COM(2015)0240) a na oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy (COM(2016)0385),

–  so zreteľom na súbor tematických usmernení EÚ o ľudských právach vrátane usmernení týkajúcich sa obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach o slobode prejavu online a offline, ktoré prijala Rada v roku 2014,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (ďalej len „MHP“) prijaté v roku 2005 a revidované v roku 2009(4),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa prijaté v roku 2007 a revidované v roku 2017, ako aj na súbor nástrojov EÚ a UNICEF v oblasti práv dieťaťa, pokiaľ ide o začlenenie práv dieťaťa do rozvojovej spolupráce;

–  so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), ktoré Rada prijala v roku 2013,

–  so zreteľom na Jogjakartské zásady (Zásady a štátne záväzky o uplatňovaní medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv týkajúcich sa sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov) prijaté v novembri 2006 a so zreteľom na 10 dodatočných zásad („plus 10“) prijatých 10. novembra 2017,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré Rada prijala v roku 2013,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie s názvom Nový európsky konsenzus o rozvoji: „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“, ktoré prijali Rada, Európsky parlament a Komisia 7. júna 2017,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, ktoré Rada prijala v roku 2013,

–  so zreteľom na usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2012,

–  so zreteľom na svoju správu zo 4. júla 2018 o vonkajšej stratégii EÚ zameranej proti manželstvám maloletých a núteným manželstvám - ďalšie kroky(5),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o opatreniach prijatých v nadväznosti na stratégiu EÚ o obchodovaní s ľuďmi zo 4. decembra 2017 (COM(2017)0728),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o ochrane migrujúcich detí(6),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve a zodpovednosti jednotlivcov, skupín a častí spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznané ľudské práva a základné slobody (obhajcovia ľudských práv) z decembra 1998,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(7),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve prijatom 27. júna 1989,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe kasty(9) a na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre otázky menšín z 28. januára 2016 o menšinách a diskriminácii na základe kastových a obdobných systémov zdedeného postavenia a na usmerňovací nástroj OSN týkajúci sa diskriminácie na základe pôvodu,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti(10) a na svoje predchádzajúce uznesenia o predchádzajúcich výročných správach,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu v roku 2017,

–  so zreteľom na svoju Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorá bola v roku 2017 udelená demokratickej opozícii vo Venezuele: Národnému zhromaždeniu (Julio Borges) a všetkým politickým väzňom, ktorých uvádza Foro Penal Venezolano a ktorých predstavujú Leopoldo López, Antonio Ledezma, Daniel Ceballos, Yon Goicoechea, Lorent Saleh, Alfredo Ramos a Andrea González,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV(12); so zreteľom na prácu Osobitného výboru pre terorizmus (TERR), ktorý sa Európsky parlament rozhodol zriadiť 6. júla 2017 a ktorý bol vymenovaný 14. septembra 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0373/2018),

A.  keďže dodržiavanie a podpora, nedeliteľnosť a ochrana univerzálnosti ľudských práv, ako aj podpora zásad a hodnôt demokracie vrátane právneho štátu, dodržiavania ľudskej dôstojnosti a zásad rovnosti a solidarity, sú základnými kameňmi etického a právneho acquis EÚ a jej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SZBP“), ako aj všetkých jej vonkajších činností; keďže EÚ by sa mala naďalej usilovať o to, aby bola vedúcim globálnym aktérom v celosvetovej podpore a ochrane ľudských práv, a to aj na úrovni multilaterálnej spolupráce, najmä plnením aktívnej a konštruktívnej úlohy v rôznych orgánoch OSN a v súlade s Chartou OSN, Chartou základných práv Európskej únie a medzinárodným právom, ako aj záväzkov v oblasti ľudských práv a záväzkov prijatých v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

B.  keďže občianska spoločnosť zohráva ústrednú úlohu pri budovaní a posilňovaní demokracie, kontrole štátnej moci a presadzovaní dobrej správy vecí verejných, transparentnosti a zodpovednosti; keďže organizácie občianskej spoločnosti zohrajú v spoločnosti úlohu životne dôležitej sily; keďže existuje spojenie medzi oslabenou občianskou spoločnosťou, obmedzeným politickým a občianskym priestorom, zvýšenou korupciou, sociálnou a rodovou nerovnosťou, nízkou úrovňou ľudského, sociálneho a hospodárskeho rozvoja a sociálnymi konfliktmi; keďže sa čo najefektívnejšie musia sprístupniť a využívať primerané zdroje, aby sa posilnila podpora ľudských práv a demokracia v tretích krajinách, a keďže občiansku spoločnosť by nemali brzdiť obmedzujúce zákony, obmedzenia financovania, reštriktívne licenčné postupy či prohibičné dane;

C.  keďže mnohé krajiny sveta čelia beztrestnosti a nespravodlivosti, nezaisťujú dostatočne účinné zaobchádzanie, služby na podporu obetí a finančnú pomoc obetiam terorizmu, najmä tie krajiny, v ktorých už veľká časť občanov čelila terorizmu;

D.  keďže v roku 2017 mnohí aktéri občianskej spoločnosti, medzi nimi právnici, intelektuáli, novinári, náboženské osobnosti a obhajcovia ľudských práv vrátane aktivistov v oblasti životného prostredia, čelili na celom svete zmenšujúcemu sa priestoru občianskej spoločnosti a boli vystavení čoraz väčším útokom, prenasledovaniu, obťažovaniu, svojvoľnému zatýkaniu či zadržiavaniu, ba dokonca zabíjaniu; keďže ProtectDefenders.eu, mechanizmus podpory pre obhajcov ľudských práv EÚ, poskytuje účinnú pomoc stovkám aktivistov, ale čelí rastúcim potrebám; keďže EÚ a jej členské štáty by mali venovať viac prostriedkov na väčšiu účasť občianskej spoločnosti a zvýšiť úsilie o ochranu a podporu obhajcov ľudských práv;

E.  keďže politiky na podporu ľudských práv a demokracie by sa mali začleniť do všetkých ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom, ako sú rozvoj, migrácia, bezpečnosť, boj proti terorizmu, práva žien a rodová rovnosť, rozširovanie a obchod, a to najmä realizáciou podmienenosti ľudských práv; keďže zvýšená súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi samotnými vonkajšími politikami je základnou požiadavkou úspešnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

F.  keďže nezákonné zadržanie územia alebo jeho časti je pretrvávajúcim porušovaním medzinárodného práva, ktoré vyvoláva zodpovednosť okupačnej mocnosti voči civilnému obyvateľstvu podľa medzinárodného humanitárneho práva;

Všeobecné úvahy

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad potláčaním demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu na celom svete v roku 2017 a nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby bezpodmienečne presadzovali začlenenia európskych a medzinárodných noriem týkajúcich sa ľudských práv, zásad právneho štátu, demokracie a práv menšín, ku ktorým sú viazané, a aby zabezpečili väčšiu súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami v oblasti ľudských práv a väčšiu koordináciu vonkajších politík členských štátov v oblastiach ako migrácia, boj proti terorizmu a obchod, pretože vplyv EÚ ako dôveryhodného a legitímneho medzinárodného aktéra je výrazne ovplyvnený jeho schopnosťou presadzovať rešpektovanie ľudských práv a demokracie na vnútornej aj vonkajšej úrovni;

2.  opätovne potvrdzuje, že štáty majú konečnú zodpovednosť za ochranu všetkých ľudských práv prijatím a vykonávaním medzinárodných zmlúv a dohovorov o ľudských právach, monitorovania porušovania ľudských práv a zabezpečenia účinných nápravných opatrení pre obete; poukazuje na to, že mier, bezpečnosť a rozvoj sa navzájom posilňujú a závisia od schopnosti riešiť problémy zneužívania, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a genocídu; varuje pred obmedzeniami slobody pohybu, slobody zhromažďovania a slobody prejavu;

3.  pripomína, že rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou EÚ a členských štátov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a jej presadzovanie uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti aj v iných krajinách na celom svete v rámci vonkajších politík patrí k hlavným cieľom EÚ;

4.  zdôrazňuje, že EÚ sa zaviazala k podpore rodovej rovnosti a zabezpečeniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach, čo je povinnosť ustanovená v zmluvách, aby sa rodová rovnosť stala kľúčovou prioritou vo všetkých usmerneniach, pracovných vzťahoch, politikách a činnostiach EÚ vrátane vonkajších činností; preto podporuje súvisiace koordinované úsilie v rámci mnohostranných dialógov a činností delegácií EÚ, ako sú volebné pozorovateľské misie; zdôrazňuje, že treba posilniť činnosť hlavného poradcu ESVČ pre rodové otázky v tretích krajinách zameranú na presadzovanie mieru, bezpečnosti a základných slobôd, a to zabezpečením osobitného rozpočtu pre oblasti jeho právomocí;

5.  domnieva sa, že skutočne nezávislá, pluralitná a dynamická občianska spoločnosť prispieva k rozvoju a stabilite, zabezpečuje demokratickú konsolidáciu vrátane oddelenia právomocí, sociálnej spravodlivosti a dodržiavania ľudských práv a podporuje transparentnosť, zodpovednosť a dobrú správu vecí verejných, najmä opatreniami na boj proti korupcii a extrémizmu; zdôrazňuje zásadnú a ústrednú úlohu obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií pri presadzovaní a podpore uplatňovania práv zakotvených v základných medzinárodných zmluvách o ľudských právach vrátane vykonávania vzdelávacích programov a zvyšovania povedomia o činnostiach medzinárodných organizácií; zdôrazňuje význam vykonávania usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv a schopnosti EÚ udržiavať v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (ďalej len „EIDHR“) primeranú podporu obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií v situáciách, v ktorých sú najviac ohrození, najmä posilnením kapacity mechanizmu ProtectDefenders.eu;

6.  konštatuje, že je dôležité poskytnúť obhajcom ľudských práv núdzovú podporu a že zaobchádzanie so všetkými väzňami musí spĺňať medzinárodné normy; zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa bezpečnosti obhajcov ľudských práv a zdôrazňuje, že páchatelia musia byť postavení pred súd; víta konzistentné úsilie Európskej nadácie na podporu demokracie zamerané na podporu demokracie a dodržiavanie základných práv a slobôd v rámci východného a južného susedstva EÚ; uznáva riziká, ktorým čelia obhajcovia ľudských práv vrátane žien – obhajkýň ľudských práv, ktoré čelia osobitným rizikám a hrozbám z dôvodu svojho pohlavia, ako aj aktivistov v oblasti životného prostredia, a vyzýva ESVČ a členské štáty, aby im venovali osobitnú pozornosť v usmerneniach EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje potrebu silnej koordinácie EÚ týkajúcej sa zapojenia orgánov tretích krajín, pokiaľ ide o obhajcov ľudských práv a občiansku spoločnosť, a vyjadruje uznanie iniciatívam členských štátov ako doplnenie k opatreniam EÚ;

7.  víta aktívnu účasť EÚ v Rade OSN pre ľudské práva (ďalej len „UNHRC“), v rámci ktorej navrhovala a spolunavrhovala uznesenia, vydávala vyhlásenia, zasahovala do interaktívnych dialógov a diskusií a požadovala osobitné zasadnutia o situácii v oblasti ľudských práv; uznáva záväzky EÚ riešiť situácie v jednotlivých krajinách v rámci UNHRC; zdôrazňuje význam zapojenia EÚ do dialógov a spolupráce v oblasti ľudských práv na mnohostrannej úrovni; plne podporuje činnosti a angažovanosť UNHRC pri ochrane ľudských práv na celom svete; oceňuje prácu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva pod vedením Zajda al-Husajna; očakáva úzky dialóg a aktívnu spoluprácu s novozvolenou vysokou komisárkou Michelle Bacheletovou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoju podporu fungovaniu OHCHR a osobitných postupov;

8.  vyjadruje svoje ocenenie práci útvarov Komisie pre ľudské práva a ESVČ v ústrediach a delegáciách EÚ, ako aj práci osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva (ďalej len „OZEÚ“) Stavrosa Lambrinidisa na zefektívnení, zvyšovaní súdržnosti a viditeľnosti ľudských práv v zahraničnej politike EÚ a pripomína svoju žiadosť, aby bol tento mandát trvalý a s väčšou zodpovednosťou; víta nedávny prístup, ktorý predstavuje iniciatíva EÚ o dobrých príbehoch o ľudských právach, ktorá sa zameriava na najlepšie postupy, ktoré používajú rôzne krajiny; opätovne žiada revíziu mandátu s cieľom poskytnúť OZEÚ právomoci z vlastnej iniciatívy, primerané zdroje a schopnosť verejne hovoriť s cieľom podávať správy o dosiahnutých výsledkoch návštev v tretích krajinách a oznamovať stanoviská EÚ v oblasti problematiky ľudských práv;

9.  víta výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a poznamenáva, že bola prijatá oveľa skôr v tomto roku v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu vyjadrenými v predchádzajúcich správach; žiada, aby Rada pokračovala vo svojom úsilí dokončovať tieto výročné správy v konkrétnom roku skôr; nabáda Radu, aby zabezpečila, že prijatie ďalšej výročnej správy bude založené na primeranom konzultačnom procese; považuje výročnú správu za nevyhnutný nástroj na kontrolu, komunikáciu a diskusiu o politike EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie vo svete, a žiada, aby sa celosvetovo verejne propagovala;

10.  uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s postupom a formátom správy, očakáva však, že Rada a PK/VP ešte viac zohľadnia pozície príslušných uznesení a/alebo odporúčaní Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť hlbšiu a účinnejšiu interakciu medzi inštitúciami EÚ v oblasti ľudských práv;

11.  opätovne zdôrazňuje dôležitosť prehľadu kľúčových pozitívnych a negatívnych trendov s cieľom vyhodnotiť účinnosť opatrení EÚ; domnieva sa v tomto zmysle, že dôslednejšie verejné informovanie založené predovšetkým na prioritách a ukazovateľoch stanovených v stratégiách EÚ v oblasti ľudských práv by okrem iného podnietilo v prípade potreby väčší súlad pri vykonávaní doložiek o podmienenosti ľudskými právami a posudzovaní a prispôsobení vplyvu politík EÚ na ľudské práva; zdôrazňuje potrebu monitorovať a plne vykonávať existujúce usmernenia EÚ;

12.  uznáva, že dialógy EÚ o ľudských právach predstavujú hodnotný zmiešaný diplomatický nástroj na podporu ľudských práv a demokracie v dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami; berie však na vedomie pretrvávajúce prekážky dosiahnutia konkrétnych výsledkov v rámci dialógov o ľudských právach, ako je prevaha dvojakého meradla, vyzýva v tejto súvislosti na jednotnejší postoj členských štátov; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby hľadali spôsoby, ako zlepšiť účinnosť a zmysluplnosť dialógov o ľudských právach a urýchlene reagovať a doplniť ich, ak nie sú konštruktívne, využívaním politického dialógu alebo verejnej diplomacie; nabáda Komisiu a ESVČ, aby zvýšili transparentnosť dialógov, a to aj posilnenou účasťou subjektov občianskej spoločnosti, a aby použila jasné kritériá na účely hodnotenia úspechu každého dialógu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ v dialógoch o ľudských právach viedla prípady ohrozenia jednotlivých obhajcov ľudských práv, naliehala na prepustenie uväznených obhajcov a ochranu osôb, ktoré sú ohrozené; okrem toho odporúča inštitúciám EÚ, aby úradníkom a zamestnancom delegácie EÚ poskytovali primerané zdroje a odbornú prípravu v oblasti ľudských práv a demokracie na všetkých úrovniach;

13.  opätovne pripomína, že akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky2015 – 2019 a jeho preskúmanie v polovici trvania z roku 2017 musia byť hlavnými nástrojmi opatrení v oblasti ľudských práv a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu plánovať dostatočné zdroje a odborné znalosti s cieľom riadne vykonávať kľúčové priority EÚ; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zabezpečili účinné a súdržné vykonávanie súčasného akčného plánu vrátane skutočnej spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti;

14.  vyzýva EÚ, aby posilnila svoje nástroje a politiky týkajúce sa inštitucionálneho rozvoja a právneho štátu a zahrnula kritériá na zabezpečenie zodpovednosti a snažila sa predchádzať beztrestnosti v prípade porušovania ľudských práv; vyzýva na účinné využívanie primeraných zdrojov na ďalšiu podporu ľudských práv a demokracie;

15.  v tejto súvislosti pripomína rozhodujúcu podporu, ktorú poskytuje EIDHR pri vykonávaní strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu a jej usmernení o ľudských právach a stratégií jednotlivých krajín, čo umožnilo EÚ konať v tejto oblasti strategickejšie a zabezpečilo zodpovednosť, viditeľnosť a účinnosť; dôrazne žiada, aby sa nástroj EIDHR stal samostatným a nezávislým nástrojom v štruktúre viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, aby sa jeho jasná rozmanitosť nerozplynula v širšom fonde pre vonkajšiu činnosť; dôrazne podporuje spoluprácu medzi nástrojmi EÚ na financovanie vonkajšej činnosti s cieľom zabrániť duplicite a prekrývaniu a pomôcť zistiť prípadné medzery a potreby financovania;

16.  pripomína, že získané skúsenosti a ponaučenia z prechodu na demokraciu v rámci rozširovania a susedskej politiky by mohli pozitívne prispieť k stanoveniu osvedčených postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete; vyjadruje presvedčenie, že revidovaná európska susedská politika by mala podporovať hospodársku, sociálnu a politickú reformu, chrániť ľudské práva a pomáhať pri vytváraní právneho štátu pri súčasnom zachovaní záväzkov EÚ voči svojim partnerom; opätovne zdôrazňuje, že podpora ľudských práv a demokracie je v záujme partnerských krajín, ako aj EÚ; zdôrazňuje potrebu rozvíjať medziparlamentné vzťahy medzi EÚ a jej partnerskými krajinami v rámci čestného dialógu založeného na vzájomnom porozumení a dôvere s cieľom účinne presadzovať ľudské práva;

17.  vyzdvihuje prácu svojho Podvýboru pre ľudské práva (ďalej len „DROI“), ktorý udržiava úzke pracovné vzťahy s inými inštitúciami EÚ, OZEÚ, ESVČ, občianskou spoločnosťou vrátane mimovládnych inštitúcií a mnohostrannými inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv; poznamenáva, že DROI v roku 2017 vypracoval tri správy, ktoré boli prijaté ako uznesenia pléna o osobách bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii(13), o riešení prípadov porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy(14) a o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách(15);

18.  navrhuje zaviesť v prvom trimestri 2019 osobitnú vnútornú skupinu na vykonanie preskúmania podpory a uplatňovania ľudských práv zo strany jeho výborov s vonkajším mandátom a jeho delegácií pre vzťahy s tretími krajinami v období 2014 – 2019; na základe tohto preskúmania má v úmysle vypracovať odporúčania na posilnenie parlamentnej činnosti v oblasti ľudských práv v nasledujúcom volebnom období, a to aj pokiaľ ide o preskúmanie činnosti ESVČ a Komisie, vnútorné inštitucionálne usporiadanie a začlenenie ľudských práv v rámci svojich orgánov;

19.  domnieva sa, že úloha naliehavých uznesení na základe článku 135 rokovacieho poriadku sa môže ďalej rozvíjať s cieľom posilniť ľudské práva a demokraciu väčšou a včasnou reflexiou, zameraním a účinnosťou;

Osobitné výzvy v oblasti ľudských práv

20.  vyjadruje vážne znepokojenie nad postupným zmenšovaním priestoru občianskej spoločnosti v roku 2017 a vyjadruje poľutovanie nad tým, že obhajcovia ľudských práv, žurnalisti a mimovládne organizácie sú príliš často cieľmi obťažovania, zastrašovania a násilia vrátanie zabitia; ,je znepokojený pokračujúcim ukladaním zákazov cestovania aktivistom za ľudské práva, ktorí sa chcú zúčastniť zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve a iných medzinárodných inštitúcií, a dôrazne tieto zákazy odsudzuje a vyzýva príslušné vlády, aby ich zrušili; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby sa zástupcom občianskej spoločnosti a médií zabránilo zúčastňovať sa na práci medzinárodných orgánov a trvá na rešpektovaní základných ľudských a politických práv zástupcov občianskej spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí aktivisti v oblasti ľudských práv boli po vypočutí v medzinárodných inštitúciách zadržiavaní pri návrate do svojich krajín;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rastúci celosvetový jav zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti sa môže vyskytnúť aj v rozvinutých demokraciách a krajinách so strednými a vysokými príjmami; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby išli príkladom; odsudzuje právne predpisy, ktorými sa obmedzuje činnosť občianskej spoločnosti, napr. zatváranie MVO alebo zmrazenie ich aktív; vyzýva na zrušenie právnych predpisov, ktorými sa zavádzajú svojvoľné alebo rušivé požiadavky týkajúce sa fungovania mimovládnych organizácií vrátane ustanovení obmedzujúcich zahraničné financovanie; odsudzuje šírenie verejných vyjadrení, ktoré čoraz viac podkopávajú úlohu organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva delegácie EÚ a diplomatické zastúpenia členských štátov, aby pokračovali v monitorovaní a objasňovaní prípadov porušovania slobody zhromažďovania a združovania, a to vrátane rozličných foriem zákazov a obmedzení organizácií občianskej spoločnosti ich činností alebo podpory falošných mimovládnych organizácií sponzorovaných autoritatívnymi vládami; povzbudzuje ich, aby aj naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to systematickým monitorovaním súdnych procesov, návštevou zadržiavaných aktivistov a prípadne vydávaním vyhlásení o jednotlivých prípadoch;

22.  odsudzuje fakt, že sloboda médií bola v roku 2017 výrazne ohrozená, keďže podľa ročného indexu organizácie Reportéri bez hraníc dosahovali útoky na tlač v roku 2017 bezprecedentné úrovne; zdôrazňuje, že treba dodržiavať zásady slobody presvedčenia a prejavu, ako sa stanovuje v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; opätovne zdôrazňuje význam slobody prejavu online aj offline ako kľúčovej slobody riadneho fungovania demokratickej spoločnosti, pretože podporuje kultúru plurality, ktorou sa občianska spoločnosť a občania oprávňujú k tomu, aby svoje vlády a prijímateľov rozhodnutí brali na zodpovednosť, a posilňuje dodržiavanie právneho štátu; dôrazne odsudzuje hrozby, zastrašovanie a útoky proti novinárom, nezávislým médiám, blogerom a oznamovateľom, ako aj nenávistné prejavy, zákony proti ohováraniu a podnecovanie k násiliu, pretože predstavujú hrozbu pre právny štát a hodnoty zakotvené v ľudských právach; zdôrazňuje, že v roku 2017 boli zadržané stovky pokojných demonštrantov a novinárov, pričom s mnohými z nich sa zachádzalo zle, boli svojvoľne zadržiavaní a nútení platiť vysoké pokuty v súdnych procesoch, pri ktorých im neboli zaručené ani minimálne procedurálne normy; naliehavo žiada EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie chrániť právo na slobodu presvedčenia a prejavu vo všetkých svojich vzťahoch s tretími krajinami; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné a systematické vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, ako aj pravidelné monitorovanie ich vplyvu;

23.  zdôrazňuje kľúčový význam akademickej slobody ako ľudského práva chráneného medzinárodnými zmluvami; dôrazne odsudzuje akýkoľvek útok na akademickú slobodu, ako sú vraždy, nútené zmiznutia, násilie, uväznenie, strata zamestnania, útoky na povesť a neoprávnené stíhanie; zdôrazňuje závažnosť všetkých útokov na akademickú slobodu, keďže je nevyhnutná na vytvorenie pluralistickej a demokratickej spoločnosti;

24.  dôrazne odsudzuje, že tak mnoho obhajcov ľudských práv čelilo digitálnym hrozbám v roku 2017 vrátane vyzradených údajov, a to konfiškáciou zariadenia, diaľkového dohľadu a únikov údajov; odsudzuje praktiky sledovania online a hackovania s cieľom zhromažďovať informácie, ktoré možno použiť v súdnych prípadoch alebo v kampaniach týkajúcich sa ohovárania; vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad čoraz častejším využívaním určitých technológií dvojakého použitia na kybernetický dohľad proti politikom, aktivistom, blogerom a novinárom; v tejto súvislosti dôrazne vyzýva inštitúcie EÚ, aby bezodkladne a účinne aktualizovali nariadenie o kontrole vývozu položiek s dvojakým použitím;

25.  opätovne potvrdzuje, že nezávislosť súdnictva a absolútna transparentnosť systému výkonu spravodlivosti, v rámci ktorého sú všetci prevádzkovatelia povinní plniť svoje úlohy spravodlivo a nezávisle, sú nevyhnutné pre rozvoj demokratického štátu a právnu ochranu v oblasti ľudských práv; odsudzuje všetky pokusy o obmedzenie slobody sudcov, prokurátorov a advokátov, ako aj všetkých foriem priameho a nepriameho násilia páchaného na nich; vyzýva EÚ, aby tejto otázke venovala maximálnu pozornosť v rámci svojich diplomatických vzťahov s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ;

26.  uznáva, že otvorený internet a technologický pokrok umožnili oveľa rýchlejšie nahlasovať porušovanie ľudských práv; kritizuje pokusy niektorých vlád o kontrolu nástrojov masovej komunikácie vrátane internetu; vyjadruje znepokojenie nad rozširovaním falošných správ a dezinformácií vytvorených štátnymi a neštátnymi subjektmi v roku 2017, čo mohlo prispieť k šíreniu názorov zameraných proti ľudským právam, obmedzenému prístupu k slobodným, presným a nestranným informáciám, podnecovaniu násilia, nenávisti alebo diskriminácie určitých skupín alebo jednotlivcov, ako aj ovplyvniť výsledky volieb, a tak narušiť demokraciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba, aby EÚ zaujala silnejšie pozitívne vyjadrovanie o ľudských právach, aby stála pevne tvárou v tvár vládam, ktoré sponzorujú dezinformovanie alebo spochybňujú univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, a aby zvýšila svoje úsilie pri podpore slobodných a nezávislých médií na celom svete; zdôrazňuje ústredný význam vzdelávania, kultúry, poznatkov a kritického myslenia v boji proti falošným správam a ich šíreniu;

27.  vyzýva PK/VP, aby vymenovala vyslanca EÚ pre kybernetiku, ktorý by mal koordinovať diplomatické úsilie EÚ v oblasti vonkajšej politiky na podporu otvoreného, interoperabilného, bezpečného a spoľahlivého internetu, v ktorých sa dodržiavajú ľudské práva a podporujú normy zodpovedného správania štátu online;

28.  opakuje, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania vrátane slobody veriť či neveriť, praktikovať alebo nepraktikovať náboženstvo podľa svojho výberu, vzdať sa náboženstva alebo ho zmeniť, ako aj právo na odpadlíctvo a právo zastávať ateistické názory, musí byť bezpodmienečne posilnená najmä dialógom medzi kultúrami a náboženstvami; odsudzuje diskrimináciu na základe zmýšľania, svedomia, náboženského vyznania alebo viery, prenasledovanie a útoky na etnické a náboženské skupiny v roku 2017; žiada, aby sa zabránilo inštrumentalizácii náboženstva na politické účely; vyjadruje poľutovanie nad pokusmi štátnych a neštátnych aktérov obmedziť slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu, okrem iného, prijatím a vykonávaním zákonov o rúhaní; žiada, aby sa prijali ďalšie opatrenia na ochranu náboženských menšín, neveriacich a ateistov vrátane obetí zákonov o rúhaní; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa viac zapájali do politických diskusií o zrušení takýchto zákonov, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie dodržiavania slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a aby podporovali dialóg medzi zástancami rôznych náboženstiev a presvedčení v rokovaniach s tretími krajinami; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zohrávali aktívnu úlohu pri podpore bezpečného dobrovoľného návratu osôb, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy v dôsledku prenasledovania na základe náboženského vyznania alebo viery; požaduje konkrétne kroky smerom k účinnému vykonávaniu usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery; podporuje prax EÚ zameriavať sa na tematické rezolúcie o slobode myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery v UNHRC a na pôde Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN); podporuje prácu osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Jána Figeľa;

29.  považuje za veľmi poľutovaniahodné, že mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a trest smrti sa naďalej uplatňujú v mnohých krajinách na celom svete, a vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o odstránenie týchto praktík; domnieva sa, že podmienky zadržania vrátane prístupu k starostlivosti a liekom, ako aj stav väzníc vo viacerých krajinách vyvolávajú veľké obavy; víta formálne zriadenie Aliancie za obchod bez mučenia 18. septembra 2017 a zriadenie koordinačnej skupiny EÚ pre boj proti mučeniu, ktorej úlohou je usilovať sa o jej vykonávanie; v tejto súvislosti víta aktualizácie právnych predpisov EÚ o obchode s určitým tovarom, ktoré by sa mohli použiť v prípade trestu smrti, mučenia alebo iného neľudského zaobchádzania alebo trestania; konštatuje, že v roku 2017 počet vykonaných popráv po celom svete klesol oproti predchádzajúcemu roku o 4 %; vyzýva krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby zaviedli okamžité moratórium na trest smrti ako krok smerom k jeho zrušeniu; považuje za nevyhnutné bojovať proti všetkým formám mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými osobami vrátane psychického mučenia, ako aj zintenzívniť úsilie na zabezpečenie dodržiavania príslušného medzinárodného práva a odškodnenia pre obete;

30.  dôrazne odsudzuje ohavné zločiny a porušovanie ľudských práv páchané štátnymi a neštátnymi aktérmi vrátane tých, ktoré sú namierené proti občanom pokojne uplatňujúcim svoje ľudské práva; je šokovaný širokou škálou zločinov vrátane vrážd, mučenia, znásilňovania, zotročovania a sexuálneho otroctva, najímania detských vojakov, nútenej náboženskej konverzie a systematického zabíjania náboženských a etnických menšín; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby bojovali proti zločinu genocídy, zločinom proti ľudskosti a vojnovým zločinom a aby zabezpečili, že ich páchatelia budú postavení pred súd; vyzýva EÚ a vyšetrovacie tímy OSN, aby poskytli podporu organizáciám, ktoré zbierajú, uchovávajú a chránia dôkazy – digitálne alebo iné – o zločinoch spáchaných akýmikoľvek stranami v týchto konfliktoch s cieľom uľahčiť ich trestné stíhanie na medzinárodnej úrovni; poznamenáva, že internetové platformy odstránili videozáznamy týkajúce sa možných vojnových zločinov v rámci svojej práce odstraňovania teroristického obsahu a propagandy;

31.  podporuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva Medzinárodný trestný súd (ďalej len „MTS“) v prípadoch, keď príslušné štáty nemôžu alebo nechcú vykonávať svoju právomoc; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby Medzinárodnému trestnému súdu poskytli diplomatickú a finančnú podporu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podnecovali všetky členské štáty OSN k ratifikácii a vykonávaní Rímskeho štatútu MTS a vyjadruje zdesenie nad odstúpením niektorých štátov od Rímskeho štatútu a nad hrozbami, že tak urobia; vyzýva tiež všetkých signatárov Rímskeho štatútu, aby koordinovali a spolupracovali s Medzinárodným trestným súdom; vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali zmeny Kampalského dohovoru týkajúce sa trestného činu agresie a aby do zoznamu zločinov, v prípade ktorých má EÚ právomoc, pridali „masové zverstvá“; opätovne zdôrazňuje význam ďalších kľúčových mechanizmov zameraných na ukončenie beztrestnosti vrátane využívania univerzálnej jurisdikcie a vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné právne predpisy; v tejto súvislosti pripomína, že práva obetí musia byť stredobodom všetkých opatrení; opätovne vyzýva PK/VP, aby vymenovala osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné humanitárne právo a medzinárodnú spravodlivosť s mandátom na presadzovanie, začleňovanie a stelesňovanie záväzku EÚ v boji proti beztrestnosti;

32.  víta úsilie EÚ podporovať medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus (ďalej len „IIIM“), ktorý zriadila OSN v Sýrii na pomoc pri vyšetrovaní závažných trestných činov; zdôrazňuje, že treba vytvoriť podobný nezávislý mechanizmus v iných krajinách; vyzýva EÚ a členské štáty, aby finančne prispeli na IIIM, ak tak ešte neurobili;

33.  opätovne pripomína, že štáty môžu predviesť iné štáty pred Medzinárodný súdny dvor za porušovanie medzinárodných zmlúv, ako je Dohovor OSN proti mučeniu, s cieľom stanoviť zodpovednosť štátu ako nepriamy prostriedok na súdne určenie individuálnej trestnej zodpovednosti neskôr;

34.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným dodržiavaním MHP a dôrazne odsudzuje smrteľné útoky, ktoré boli vykonané s takou znepokojujúcou frekvenciou proti nemocniciam, školám a iným civilným cieľom v ozbrojených konfliktoch na celom svete v roku 2017; domnieva sa, že medzinárodné odsúdenie útokov musí byť podporené nezávislými vyšetrovaniami a skutočnou zodpovednosťou; oceňuje prácu, ktorú vykonali pomocní pracovníci pri poskytovaní humanitárnej pomoci; vyzýva členské štáty, inštitúcie EÚ a PK/VP, aby zabezpečili, že politiky a činnosti EÚ týkajúce sa MHP sa budú rozvíjať súdržne a účinne a že budú využívať všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii na riešenie tejto otázky; konštatuje, že by sa mali sprístupniť podrobnejšie správy EÚ a jej členských štátov o vykonávaní usmernení o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva v konkrétnych konfliktných situáciách a v neposlednom rade aj výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorilo nástroje na minimalizáciu rozstupu medzi varovaním a zásahom s cieľom zabrániť vzniku, opätovnému vzniku a eskalácii násilných konfliktov, podobné ako systém včasného varovania EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoj finančný príspevok na humanitárnu a rozvojovú pomoc; berie na vedomie 2,4 % zníženie oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) z 2016 na 2017 a že oficiálna rozvojová pomoc nedosahuje cieľ 0,7 % HND;

35.  pripomína svoje uznesenie z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel(16); vyjadruje vážne znepokojenie nad používaním ozbrojených bezpilotných lietadiel mimo medzinárodného právneho rámca; opätovne vyzýva EÚ, aby urýchlene vypracovala právne záväzný rámec pre využívanie ozbrojených bezpilotných lietadiel, aby sa zabezpečilo, že členské štáty v súlade so svojimi právnymi záväzkami nebudú vykonávať nezákonné cielené zabíjanie a nebudú takéto zabíjanie umožňovať ani iným štátom; vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o využívaní finančných prostriedkov EÚ na všetky projekty výskumu a vývoja spojené so zostavovaním bezpilotných lietadiel; požaduje posúdenie vplyvu na ľudské práva v súvislosti s ďalšími projektmi vývoja bezpilotných lietadiel;

36.  vyzýva PK/VP a členské štáty, aby rozšírili režim reštriktívnych opatrení EÚ tak, aby zahŕňal režim sankcií EÚ v oblasti ľudských práv , podľa ktorého by sa mohli rozhodnutia o sankciách v oblasti SZBP zakladať na závažných porušeniach ľudských práv, podobne ako Magnického zákon;

37.  naliehavo PK/VP a členské štáty, aby sa usilovali o medzinárodný zákaz zbraňových systémov, ktoré pri použití sily neovládajú ľudia, ako to požadoval Európsky parlament pri mnohých príležitostiach a pri príprave príslušných zasadnutí na úrovni OSN, aby urýchlene rozvíjali a prijali spoločnú pozíciu k systémom autonómnych zbraní a aby na príslušných fórach hovorili jednotným hlasom a podľa neho aj konali;

38.  zdôrazňuje, že korupcia podkopáva zásady právneho štátu, demokraciu a konkurencieschopnosť hospodárstiev a ohrozuje ľudské práva; zdôrazňuje, že treba podporovať obhajcov ľudských práv a oznamovateľov, ktorí bojujú proti korupcii; požaduje zlepšenie mechanizmov a postupov boja proti korupcii, ako je napríklad uloženie sankcií tým osobám a krajinám, ktoré spáchali závažné korupčné trestné činy; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vypracovali spoločnú tvorbu programov v oblasti ľudských práv a boja proti korupcii, najmä iniciatív na zlepšovanie transparentnosti, boj proti beztrestnosti, posilňovanie orgánov pre boj proti korupcii a zabezpečenie väčšej transparentnosti a vysledovateľnosti využívania finančných prostriedkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcich obchodných dohôd rokovala o ustanoveniach boja proti korupcii; pripomína odporúčania týkajúce sa korupcie a ľudských práv, ktoré boli vydané v jeho uznesení z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách(17), a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby nadviazali na tieto opatrenia;

39.  vyjadruje znepokojenie nad ničením, nezákonným rabovaním a vandalizmom páchanými na miestnom kultúrnom dedičstve a dôrazne podporuje iniciatívy na vyhľadávanie informácií, ochranu dedičstva a jeho záchranu;

40.  zdôrazňuje význam slobodných a spravodlivých volieb pre demokratické procesy a je znepokojený rastúcim počtom nelegitímnych volieb po celom svete; pripomína, že nezávislé médiá a rôznorodosť názorov majú zásadný význam pre zaručenie slobodných a spravodlivých volieb; vyzýva EÚ, aby neuznala výsledky zmanipulovaných alebo falšovaných volieb a aby využila všetky diplomatické, hospodárske a politické nástroje, ktoré má k dispozícii, aby podporila dôveryhodnosť volieb po celom svete a prinútila krajiny plniť kritériá slobodných a spravodlivých volieb; domnieva sa, že podpora volebných procesov a demokracie vo svete zo strany EÚ – jej volebné misie a následné opatrenia, pomoc pri voľbách a najmä aktívna úloha Európskeho parlamentu v tejto súvislosti – má mimoriadny význam; zdôrazňuje význam volebného pozorovania v kontexte mierových prechodov k demokracii, posilňovania právneho štátu, politického pluralizmu a zvyšovania účasti žien na volebných procesoch a transparentnosti a dodržiavania ľudských práv; pripomína, že je dôležité zapojiť miestne organizácie občianskej spoločnosti do procesu pozorovania volieb a do vykonávania odporúčaní volebných pozorovateľských misií; domnieva sa, že zasahovanie do volieb v iných krajinách kybernetickými operáciami porušuje právo ľudí slobodne voliť svojich zástupcov;

41.  víta, že EÚ podpísala Istanbulský dohovor, a zdôrazňuje potrebu predchádzať násiliu na ženách vrátane domáceho násilia a bojovať proti nemu všetkými prostriedkami; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr ratifikovali a vykonávali tento dohovor; v tejto súvislosti podporuje spoločnú iniciatívu Spotlight EÚ a OSN; naliehavo vyzýva krajiny, aby zlepšili svoje právne predpisy s cieľom čo najskôr riešiť rodovo motivované násilie, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a sexuálne násilie; pripomína, že násilie páchané na ženách je hlboko zakorenené v rodovej nerovnosti, a preto ho treba riešiť komplexne, a zdôrazňuje význam sociálnych služieb a ochrany; zdôrazňuje, že na vypracovanie účinných právnych predpisov a stratégií na boj proti rodovému násiliu sú dôležité spoľahlivé štatistiky o prevalencii, príčinách a dôsledkoch všetkých druhov násilia na ženách; vyzýva preto EÚ, aby krajinám pomohla zlepšiť získavanie údajov v tejto oblasti a plniť medzinárodné právne záväzky; žiada EÚ, aby spolupracovala s inými krajinami s cieľom zlepšiť financovanie a vytváranie programov na predchádzanie a riešenie sexuálneho a rodovo podmieneného násilia na celom svete; odsudzuje všetky formy fyzického, sexuálneho a psychického násilia a vykorisťovania, masové znásilňovanie, obchodovanie s ľuďmi a porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien; zdôrazňuje, že by sa všetkým ženám mala zaručiť riadna a cenovo dostupná zdravotná starostlivosť, univerzálne rešpektovanie sexuálnych a reprodukčných práv a prístup k nim a ku vzdelávaniu, a že by mali mať možnosť prijímať slobodné a zodpovedné rozhodnutia v súvislosti so svojim zdravím, telom a sexuálnymi a reprodukčnými právami; poukazuje na to, že vzdelávanie je základný nástroj na boj proti diskriminácii a násiliu na ženách a deťoch; odsudzuje opätovné zavedenie pravidla zakazujúce slobodné vyjadrovanie („global gag rule“);

42.  zdôrazňuje, že treba, aby bola EÚ naďalej odhodlaná v plnej miere plniť povinnosti a záväzky týkajúce sa práv žien vyplývajúce z dohovoru CEDAW, Pekinskej akčnej platformy, akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoja, a dodržiavať výsledky konferencií preskúmania;

43.  pripomína zverejnenie prvej výročnej správy za rok 2016 o vykonávaní akčného plánu pre rodovú rovnosť II na roky 2016 - 2020 (GAP II) v auguste 2017, v ktorej sa zdôrazňuje niekoľko pozitívnych trendov, pokiaľ ide o zmenu života dievčat a žien, a to zaistenie ich fyzickej a psychologickej nedotknuteľnosti, podpory hospodárskych a sociálnych práv a posilnenia ich hlasu a účasti; domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať v uplatňovaní hľadiska podpory žien v operáciách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), predchádzania konfliktom a rekonštrukcie po skončení konfliktu; opätovne zdôrazňuje význam rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 z 31. októbra 2000 o ženách, mieri a bezpečnosti; zdôrazňuje, že na presadzovanie práv žien a ich účasti vo verejných a súkromných inštitúciách, tvorbe politík, hospodárskych a mierových procesoch je nevyhnutné väčšie zapojenie verejného a súkromného sektora; zdôrazňuje, že podnikateľský sektor zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní práv žien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prevzala vedenie v boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci, keďže tieto odvetvia by mali mať najvyššiu úroveň povinnosti a zodpovednosti za svoju prácu; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať a posilniť ochranné postupy a pravidlá ich dodržiavania;

44.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, aby sa výsledky 62. zasadnutia Komisie pre postavenie žien (CSW) zahrnuli do jej politík a poskytli nový impulz pri podpore rodovej rovnosti a posilnenia postavenia vidieckych žien a dievčat;

45.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby vzdelávanie a odborná príprava v oblastiach STEM, ako aj v oblasti humanitných vied, boli prístupné ženám a dievčatám, s osobitným dôrazom na rozvíjanie ich talentov a kompetencií a ich účasti v odvetviach STEM;

46.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby a prostriedky na to, aby EÚ jednostranne pristúpila k UNCRC, keďže všetky členské štáty EÚ ho ratifikovali a keďže primárne a sekundárne právo EÚ obsahuje hmotnoprávne ustanovenia o ochrane práv dieťaťa; vyzýva krajiny, ktoré zatiaľ UNCRC neratifikovali, aby tak urýchlene urobili; víta prijatie revidovaných usmernení EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby to malo dosah na všetky deti vrátane tých najviac marginalizovaných a tých, ktorí sa nachádzajú v zraniteľnej situácii; zdôrazňuje, že deti sú často vystavené osobitným formám zneužívania, ako je manželstvo maloletých, prostitúcia detí, využívanie detských vojakov, mrzačenie pohlavných orgánov, detská práca a obchodovanie s deťmi, najmä v období humanitárnych kríz a ozbrojených konfliktov, a preto si vyžadujú zvýšenú ochranu; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s tretími krajinami s cieľom ukončiť manželstvá detí a nútené manželstvá tým, že zákonný minimálny vek na uzavretie manželstva sa stanoví na 18 rokov, bude sa vyžadovať overenie veku oboch manželov a ich úplného a slobodného súhlasu, pričom sa zavedú povinné sobášne záznamy a zabezpečí sa dodržiavanie týchto pravidiel; zdôrazňuje, že treba zintenzívniť angažovanosť EÚ, pokiaľ ide o riešenie ochrany detí, osobitne maloletých bez sprievodu, a venovať osobitnú pozornosť vzdelávaniu a psychosociálnej podpore; požaduje riadne vykonávanie usmernení na ochranu škôl a univerzít pred vojenským využitím počas ozbrojeného konfliktu; požaduje naliehavé riešenie otázky detí bez štátnej príslušnosti v EÚ a mimo nej, najmä tých, ktoré sa narodili mimo krajiny pôvodu ich rodičov, a migrujúcich detí, v súlade s medzinárodným právom; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali akčný plán na zastavenie zadržiavania detí v dôsledku ich migračného štatútu v súlade s newyorským vyhlásením pre utečencov a migrantov; pripomína právo na osobitnú ochranu v najlepšom záujme dieťaťa;

47.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli úplnú transparentnosť a monitorovanie prostriedkov, ktoré boli pridelené tretím krajinám na účely spolupráce v oblasti migrácie, a zabezpečili, aby z takejto spolupráce nemali priamo či nepriamo v tejto súvislosti prospech systémy bezpečnosti, polície a justície zapojené do porušovania ľudských práv; zdôrazňuje možnosť odlúčenia rozvojovej spolupráce od spolupráce v oblasti readmisie alebo riadenia migrácie; vyjadruje znepokojenie nad možným zneužívaním zahraničnej politiky EÚ ako nástroja na riadenie migrácie a zdôrazňuje, že všetky snahy o spoluprácu s tretími krajinami vrátane krajín pôvodu alebo prechodu v otázke migrácie musia ísť ruka v ruke so zlepšovaním situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách a musia byť v súlade s medzinárodnými ľudskými právami a zákonmi o utečencoch; vyjadruje hlboké znepokojenie a solidaritu s veľkým počtom utečencov, migrantov a vnútorne vysídlených osôb, ktorí trpia v dôsledku závažných porušovaní ľudských práv ako obete konfliktov, prenasledovania, zlyhania správy vecí verejných, obchodovania s ľuďmi a pašeráckych sietí; zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť základné príčiny migračných tokov a zamerať sa preto na vonkajší rozmer migrácie vrátane nájdenia trvalo udržateľných riešení konfliktov a hospodárskej zaostalosti v našom susedstve a vo svete, a to vďaka rozvoju spolupráce a partnerstiev s príslušnými tretími krajinami, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom, zabezpečujú dodržiavanie ľudských práv a zachovávajú dôveryhodnosť EÚ v rámci EÚ aj mimo nej; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli humanitárnu pomoc v oblasti vzdelávania, bývania, zdravia a v iných oblastiach, v ktorých migranti a utečenci potrebujú podporu, a aby sa riadne uplatňovali politiky návratu; poukazuje na to, že EÚ musí nabádať príslušné krajiny, aby podpísali Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky; poznamenáva, že OSN vo svojej správe o medzinárodnej migrácii zaznamenala v roku 2017 približne 258 miliónov ľudí, ktorí žijú v inej krajine, než je ich krajina narodenia; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zaobchádzaní s ochranou a presadzovaním práv migrantov a utečencov ako s prioritou vo svojich politikách; trvá na potrebe rozvinúť a lepšie uplatňovať rámce ochrany migrantov a utečencov, najmä bezpečnými a legálnymi migračnými cestami a udeľovaním humanitárnych víz; žiada, aby Európsky parlament dohliadal na dohody o migrácii; vyjadruje poľutovanie nad akýmkoľvek pokusom o poškvrnenie, poškodenie či dokonca kriminalizáciu humanitárnej pomoci, a trvá na tom, že sú potrebné väčšie pátracie a záchranné kapacity pre ľudí v núdzi na mori a na pevnine s cieľom splniť základné právne záväzky v rámci medzinárodného práva; zdôrazňuje, že počet osôb s bydliskom v členskom štáte s občianstvom nečlenského štátu k 1. januáru 2017 bol 21,6 milióna, čo predstavuje 4,2 % obyvateľstva 28 členských krajín EÚ; vyzýva členské štáty, aby sa zapojili do seriózneho dialógu s cieľom dosiahnuť vzájomné, inkluzívne porozumenie, spoločné zodpovednosti a jednotný účel v súvislosti s migráciou; víta iniciatívu OSN týkajúcu sa globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálneho paktu UNHCR o utečencoch a kľúčovú úlohu pridelenú v týchto paktoch ľudským právam;

48.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávaním obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi robí z ľudí komodity a predstavuje jednu z najhorších foriem porušovania ľudských práv; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť jednotného prístupu vnútorného aj vonkajšieho rozmeru politík EÚ k boju proti obchodovaniu s ľuďmi na všetkých úrovniach; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom prešetriť všetky štádiá obchodovania s ľuďmi vrátane všetkých foriem zneužívania osôb, najmä žien a detí, ako sú obchodovanie s ľudskými orgánmi, nútená práca, sexuálne vykorisťovanie, a spolupracovali v tejto oblasti s OSN a občianskou spoločnosťou; požaduje jasné zásady a právne nástroje na riešenie porušovania ľudských práv v súvislosti s náhradným materstvom; vyjadruje hlboké znepokojenie nad extrémnou zraniteľnosťou migrantov a utečencov, najmä žien a detí, pokiaľ ide o vykorisťovanie, pašovanie a obchodovanie s ľuďmi, a to aj v migračných hotspotoch; zdôrazňuje, že treba podporovať politiky zamerané na obete, predchádzať tomuto druhu trestnej činnosti a obmedzovať ju a s plným nasadením bojovať proti ziskom pochádzajúcim z obchodovania s ľuďmi;

49.  nabáda všetky štáty vrátane členských štátov a EÚ, aby sa zapojili do rokovaní s cieľom prijať právne záväzný medzinárodný nástroj v oblasti ľudských práv pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky, a to aktívnym zapojením do otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny vytvorenej na úrovni OSN; opätovne trvá na tom, že treba rýchle vykonávať hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (ďalej len „UNGP“), najmä pokiaľ ide o tretí pilier o prístupe k nápravným prostriedkom; uznáva veľký význam globálneho paktu OSN a národných akčných plánov v oblasti podnikania a ľudských práv; zdôrazňuje význam akčného plánu EÚ v oblasti podnikania a ľudských práv a naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila jeho vypracovanie s cieľom dosiahnuť úplné vykonávanie UNGP; nabáda všetky spoločnosti vrátane spoločností so sídlom v EÚ, aby boli náležite obozretné, a opätovne potvrdzuje význam podpory sociálnej zodpovednosti podnikov a európskych podnikov, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu pri presadzovaní medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva všetky krajiny, aby urýchlene a účinne vykonávali UNGP a zaručili, že podniky v ich jurisdikciách budú dodržiavať ľudské práva a sociálne pracovné normy; vyzýva všetky krajiny, aby sa zaoberali spoločnosťami, ktoré používajú suroviny alebo iné komodity pochádzajúce z oblastí konfliktov; opakuje svoju výzvu na zahrnutie pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv v dohodách medzi EÚ a tretími krajinami; zdôrazňuje, že obetiam porušovania ľudských práv súvisiacich s podnikaním by sa mal zaručiť primeraný a účinný prístup k nápravným prostriedkom; opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu riešiť porušovanie ľudských práv a korupciu zo strany podnikov, keď sa vyskytnú, a zabezpečiť, aby za to podniky niesli zodpovednosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisiu nekonala v súlade so žiadosťami Európskeho parlamentu obsiahnutými v uznesení z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(18); vyzýva na prijatie opatrení, ktorými sa priemysel zaviaže k odstráneniu detskej práce a predchádzaniu porušovaní ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby zriadila medziinštitucionálnu pracovnú skupinu pre podnikanie a ľudské práva a preskúmala iniciatívu týkajúcu sa povinnosti náležitej starostlivosti na úrovni EÚ;

50.  pripomína záväzok EÚ zaradiť ľudské práva a demokraciu do centra svojich vzťahov s tretími krajinami; preto zdôrazňuje, že pokrok v oblasti ľudských práv a demokratických zásad vrátane vykonávania doložiek o podmienenosti ľudských práv v medzinárodných dohodách sa musí podporovať v rámci všetkých politík EÚ s vonkajším rozmerom vrátane obchodnej politiky; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu obchodné vzťahy zohrávať v súvislosti s podporou rastu v rozvojových krajinách a zachovaním ich miestnych trhov; poznamenáva, že podpora demokratických systémov a snahy o slobodu národov by mali byť aj naďalej hlavnými zásadami týkajúcimi sa hospodárskych záujmov EÚ; pripomína, že súdržnosť politík je nevyhnutná pre rozvoj a zdôrazňuje význam začlenenia ľudských práv do obchodných a rozvojových politík vo všetkých ich fázach; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby sa pri tovare, ktorý sa uvádza na trh na jej území v rámci etických certifikačných systémov nevyužívala nútená a detská práca; požaduje zavedenie nástroja osobitne určeného na monitorovanie a posilňovanie rodovej politiky v obchodných dohodách; víta programy, projekty a financovanie EÚ v tretích krajinách a zdôrazňuje potrebu posúdiť a predchádzať akýmkoľvek porušeniam vytvorením mechanizmu podávania sťažností pre jednotlivcov a skupiny;

51.  považuje obchodné systémy pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (ďalej len „VSP+“) za jeden z hlavných nástrojov obchodnej politiky EÚ na podporu dodržiavania noriem v oblasti demokracie, ľudských práv, trvalo udržateľného rozvoja a životného prostredia s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a lepšie monitorovala systémy VSP+ s cieľom zabezpečiť dodržiavanie noriem v oblasti ľudských práv prijímajúcimi krajinami; zdôrazňuje, že Komisia by sa mala v rámci preskúmaného VSP+ zamerať na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti tohto mechanizmu, stanovenie jasných postupov pre zmysluplnú a posilnenú účasť organizácií občianskej spoločnosti a vykonanie účinných posúdení vplyvu na ľudské práva pred udelením obchodných preferencií a počas ich vykonávania; žiada, aby bol do zoznamu dohovorov požadovaných pre štatút VSP+ zahrnutý aj Rímsky štatút MTS; naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej financovala iniciatívy občianskej spoločnosti, ktoré monitorujú vykonávanie tohto systému; zdôrazňuje význam spolupráce takou formou, aby sa uľahčil hospodársky a sociálny rozvoj tretích krajín s osobitným zameraním na potreby ich obyvateľstva;

52.  vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby dôsledne dodržiavali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní, a najmä aby zastavili všetky transfery zbraní, sledovacieho a spravodajského vybavenia a materiálu, ktoré by mohli vlády použiť na potláčanie ľudských práv a na útok proti civilistom; poukazuje na to, že celosvetový obchod so zbraňami a vojnovým materiálom prispieva k ich využívaniu v mnohých konfliktoch v tretích krajinách; konštatuje, že členské štáty EÚ patria k najväčším vývozcom zbraní na celosvetovej úrovni, a považuje za nevyhnutné, aby sa medzinárodné normy na predaj zbraní presadzovali a posilňovali na celosvetovej úrovni;

53.  dôrazne odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie založenej na rase, kaste, náboženstve alebo podobných systémoch dedičného postavenia, sexuálnej orientácii a rodovej identite, zdravotnom postihnutí alebo akomkoľvek inom postavení; je znepokojený mnohými prejavmi rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti a nedostatkom politického zastúpenia pre najzraniteľnejšie skupiny, ako sú etnické, jazykové a náboženské menšiny, ľudia so zdravotným postihnutím, komunita LGBTI, ženy a deti; žiada, aby EÚ zvýšila svoje úsilie o odstránenie všetkých foriem diskriminácie bez rozdielu a presadzovala informovanosť, kultúru tolerancie a začleňovania a osobitnú ochranu najzraniteľnejších skupín prostredníctvom ľudských práv a politických dialógov, práce delegácií EÚ a verejnej diplomacie; vyzýva všetky krajiny, aby zabezpečili, že ich príslušné inštitúcie poskytnú v rámci svojej jurisdikcie účinnú právnu ochranu; zdôrazňuje význam rozvoja vzdelávacích stratégií na školách s cieľom zvýšiť povedomie detí a poskytnúť im nástroje, ktoré potrebujú na identifikáciu všetkých foriem diskriminácie;

54.  zdôrazňuje potrebu spoľahlivého uplatňovania zásady všeobecnej prístupnosti a práv osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných politikách EÚ, a to aj v oblasti rozvojovej spolupráce, a zdôrazňuje normatívnu a horizontálnu povahu tejto otázky; vyzýva EÚ, aby začlenila boj proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia do svojich politík v oblasti vonkajšej činnosti a rozvojovej pomoci; vyzýva vlády tretích krajín, aby preskúmali všetky právne predpisy s cieľom harmonizácie v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD); vyzýva všetky krajiny, aby ratifikovali dohovor CRPD, a pripomína význam jeho účinného vykonávania;

55.  víta účasť EÚ a jej členských štátov na ôsmom zasadnutí otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva, a predovšetkým predloženie spoločných príspevkov EÚ a vypracovanie spoločných vyhlásení EÚ o rovnosti, nediskriminácii, násilí, zneužívaní a zanedbávaní starších ľudí; je naďalej znepokojený prevládaním diskriminácie na základe veku a ďalšími prekážkami pri plnení ľudských práv starších ľudí; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v plnej miere podporovali postup pracovnej skupiny, a to aj prideľovaním a/alebo podporou prideľovania primeraných zdrojov na jej fungovanie, a tiež aby reagovali na nadchádzajúce výzvy na predkladanie návrhov, konzultovali a zapájali starších ľudí do ich prípravy a aby do svojich delegácií zahrnuli aj starších ľudí;

56.  víta aktívnu účasť EÚ na schôdzi na účel preskúmania regionálneho vykonávania stratégie pre Európu v rámci Madridského medzinárodného akčného plánu pre problematiku starnutia (MIPAA) v Lisabone v roku 2017; zdôrazňuje, že MIPAA môže výrazne prispieť k lepšiemu vykonávaniu práv starších ľudí;

57.  odsudzuje svojvoľné zadržiavanie, mučenie, prenasledovanie a zabíjanie LGBTI osôb; uznáva, že sexuálna orientácia a rodová identita môžu zvýšiť riziká diskriminácie, násilia a prenasledovania; konštatuje, že v mnohých krajinách po celom svete LGBTI osoby stále čelia prenasledovaniu a násiliu na základe svojej sexuálnej orientácie; odsudzuje porušovanie práv žien a menšín, ktoré je v rozpore so základným právom na telesnú integritu a identitu, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov a mrzačenie pohlavných orgánov intersexuálnych osôb; konštatuje, že 72 krajín stále kriminalizuje vzťahy rovnakého pohlavia a že v 13 z týchto krajín sa stále považujú za závažný trestný čin; nalieha na tieto štáty, aby okamžite zmenili svoje právne predpisy; víta úsilie EÚ o zlepšenie práv osôb LGBTI a ich právnej ochrany; naliehavo vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby v plnej miere vykonávali usmernenia EÚ v oblasti LGBTI; vyzýva Komisiu, aby na tento účel každoročne podávala správy o vykonávaní záverov Rady; konštatuje, že podľa posúdenia prvého roku akčného plánu pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II) presadzovala práva LGBTI osôb tretina delegácií;

58.  odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv osôb, ktoré sú obeťami kastovej hierarchie a diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, segregácie a prekážok spôsobených kastami vrátane odoprenia prístupu k zamestnaniu, právnemu systému a ostatným základným ľudským právam; vyjadruje hlboké znepokojenie nad následnou inštitucionalizovanou diskrimináciou a alarmujúcou frekvenciou násilných útokov na základe príslušnosti ku kaste; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a podporovali iniciatívy na úrovni OSN a delegácií s cieľom odstrániť diskrimináciu na základe príslušnosti ku kaste;

59.  zdôrazňuje význam uplatňovania politík v oblasti rovnosti, ktoré umožňujú všetkým národnostným, etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, ako aj pôvodným obyvateľom, využívať svoje základné práva; víta rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 71/178 z 19. decembra 2016 o právach pôvodného obyvateľstva, ktorá vyhlasuje rok 2019 za Medzinárodný rok pôvodných jazykov; pripomína, že podľa osobitného spravodajcu pre práva pôvodného obyvateľstva došlo v uplynulých rokoch k znepokojujúcemu nárastu útokov a hrozieb proti pôvodným obyvateľom a ku kriminalizácii a zabíjaniu tých, ktorí si bránia svoju pôdu, územia a zdroje, a najmä žien; zdôrazňuje, že treba, aby EÚ zabezpečila ochranu týchto obhajcov a aby sa všetky trestné činy vyšetrili a páchatelia boli braní na zodpovednosť; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne usilovali o úplné uznanie, ochranu a podporu práv pôvodného obyvateľstva; vyzýva krajiny, aby ratifikovali ustanovenia dohovoru MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve;

60.  berie na vedomie rôzne výhody, ktoré poskytuje internet; vyjadruje však znepokojenie nad masovým zhromažďovaním osobných údajov používateľov veľkými obchodnými operátormi na účely uvádzania osobných údajov používateľov bez ich plnej informovanosti a/alebo súhlasu, ktoré by sa potom mohli využiť potenciálne škodlivými spôsobmi, napríklad potláčaním činností obhajcov ľudských práv, oslabovaním ich slobody prejavu a ovplyvňovaním volebných výsledkov a politických rozhodnutí; vyzýva dátové spoločnosti, aby vykonali hodnotenie ľudských práv; odsudzuje obchodné modely založené na porušovaní ľudských práv a vyzýva na zhromažďovanie osobných údajov v súlade s pravidlami na ochranu údajov a ľudskými právami; vyzýva medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ a jej členských štátov, aby v tejto súvislosti posilnili a implementovali účinné právne predpisy ako naliehavú záležitosť;

61.  uznáva, že terorizmus a radikalizácia predstavujú akútne ohrozenie demokracie a ľudských práv, a tým poškodzujú spoločnosť, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že útoky, ku ktorým došlo v roku 2017, sa často zameriavali na samotných jednotlivcov alebo skupiny, ktoré tieto hodnoty zosobňujú; dôrazne odsudzuje, že v roku 2017 prišlo po celom svete k viac ako 1 000 teroristickým útokom, ktoré si vyžiadali približne 6 123 obetí; podporuje úsilie EÚ pri predchádzaní a v boji proti terorizmu a radikalizácii vrátane iniciatív a sietí v rámci celej EÚ, akou je napríklad sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, ale opätovne zdôrazňuje, že každé úsilie musí byť v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ľudských práv; poukazuje na to, že vzdelávanie je najlepším nástrojom na boj proti radikalizácii; zdôrazňuje, že obetiam terorizmu treba venovať osobitnú pozornosť a podporu vrátane psychologickej podpory, individuálneho posúdenia v prípade každej obete, právnej podpory, prístupu k spravodlivosti, prekladateľských a tlmočníckych služieb a účinných služieb na podporu obetí vo všeobecnosti; zdôrazňuje, že v rámci stratégií v oblasti boja proti terorizmu treba dodržiavať zásady právneho štátu a zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv; odporúča, aby spolupráca s tretími krajinami v oblasti boja proti terorizmu zahŕňala dôkladné podrobné posúdenie rizík pre základné slobody a ľudské práva, a obsahovala záruky v prípade porušenia; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich kanálov a agentúr zlepšila výmenu a koordináciu informácií s cieľom pohotovo predchádzať teroristickým hrozbám a postaviť pred súd zodpovedné osoby;

62.  pripomína, že sankcie sú základným nástrojom SZBP; naliehavo vyzýva Radu, aby prijala sankcie ustanovené v právnych predpisoch EÚ, ak sa považujú za potrebné na dosiahnutie cieľov SZBP, najmä s cieľom chrániť ľudské práva a upevniť a podporiť demokraciu, a zároveň zabezpečiť, aby nemali vplyv na civilné obyvateľstvo; žiada, aby sa tieto sankcie zameriavali na úradníkov označených za zodpovedných za porušovanie ľudských práv s cieľom potrestať ich za trestné činy a zneužívanie;

63.  zastáva názor, že šport môže zohrávať pozitívnu úlohu pri presadzovaní ľudských práv; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že existuje špecifický vzťah medzi určitými prípadmi porušovania ľudských práv a významnými športovými podujatiami v krajinách, ktoré usporadúvajú takéto podujatia alebo ktoré sú kandidátmi na ich usporiadanie; pripomína, že tieto prípady zneužívania zahŕňajú vysťahovanie, umlčanie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a vykorisťovanie pracovníkov pri výstavbe veľkých športových zariadení; vyzýva EÚ, aby vytvorila politický rámec na úrovni Únie v oblasti športu a ľudských práv a aby spolupracovala s národnými športovými federáciami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o spôsoby ich účasti na takýchto podujatiach; vyzýva medzinárodné a domáce športové orgány a organizácie a hostiteľské krajiny významných podujatí, aby sa zaviazali k dobrej správe vecí verejných a ochrane ľudských práv vrátane pracovných práv, slobody médií a ochrany životného prostredia, a aby vykonávali protikorupčné opatrenia pred a počas veľkých športových podujatí a aby poskytli nápravu vo všetkých prípadoch porušenia ľudských práv; víta rozhodnutie prijaté Medzinárodnou organizáciou práce v novembri 2017 o uzavretí prípadu v súvislosti so zaobchádzaním s migrujúcimi pracovníkmi v rámci príprav na Svetový pohár FIFA v roku 2022; berie na vedomie dohodu o reformách, ktoré v prípade účinného vykonávania poskytnú pracovníkom lepšiu ochranu;

64.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zaviedla účinné a udržateľné politiky na boj proti globálnej zmene klímy; zdôrazňuje, že zmena klímy je jednou z hlavných príčin zvyšujúceho sa vnútorného vysídľovania a nútenej migrácie; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vypracovalo opatrenia na boj proti nej a na ochranu dotknutých osôb; poznamenáva, že zahraničná politika EÚ by mala rozvíjať kapacity na monitorovanie rizík spojených so zmenou klímy vrátane predchádzania krízam a citlivosti na konflikty; domnieva sa, že následné a rýchle opatrenia v oblasti klímy kľúčovým spôsobom prispievajú k predchádzaniu sociálnym, hospodárskym, ale aj bezpečnostným rizikám, konfliktom a nestabilite a v konečnom dôsledku aj vysokým politickým, sociálnym a hospodárskym nákladom; preto zdôrazňuje význam začlenenia diplomacie v oblasti klímy do politík EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a rozšírenia a prispôsobenia rozsah misií a programov EÚ v tretích krajinách a v oblastiach konfliktov; zdôrazňuje preto, že treba urýchlene vykonávať politiky na zníženie vplyvu zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 70. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ.

(1) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.
(2) A/HRC/33/44.
(3) A/AC.278/2017/2.
(4) Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, s. 12.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0292.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0201.
(7) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 111.
(9) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 69.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0494.
(11) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0247.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0288.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2017)0346.
(16) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 110.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2017)0346;
(18) Prijaté texty, P8_TA(2016)0405.

Posledná úprava: 7. októbra 2019Právne oznámenie