Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0254(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0412/2018

Predkladané texty :

A8-0412/2018

Rozpravy :

PV 11/12/2018 - 22
CRE 11/12/2018 - 22
PV 17/04/2019 - 23
CRE 17/04/2019 - 23

Hlasovanie :

PV 12/12/2018 - 19.1
CRE 12/12/2018 - 19.1
PV 18/04/2019 - 10.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0516
P8_TA(2019)0430

Prijaté texty
PDF 298kWORD 95k
Streda, 12. decembra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Zriadenie Európskeho obranného fondu***I
P8_TA(2018)0516A8-0412/2018
Text
 Zjednotený text

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 12. decembra 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (COM(2018)0476 – C8-0268/2018 – 2018/0254(COD))(1)
POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)
k návrhu Komisie
---------------------------------------------------------

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci návrh 1, pokiaľ nie je uvedené inak]

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0412/2018).
(2)* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.


Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 4, článok 183 a článok 188 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(-1a)   Sektor obrany sa považuje za jasný príklad toho, ako by sa mohla dosiahnuť vyššia účinnosť prenosom niektorých právomocí a opatrení, ktoré v súčasnosti vykonávajú členské štáty, a zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov na európsku úroveň, čo by malo viesť k preukázaniu európskej pridanej hodnoty a obmedzeniu celkových verejných výdavkov v Únii.

(-1b)  Geopolitický kontext Únie sa v poslednom desaťročí dramaticky zmenil. Situácia v susedných regiónoch Európy je nestabilná a Únia čelí zložitému a náročnému prostrediu, v ktorom jednak vznikajú nové hrozby, ako sú hybridné a kybernetické útoky, a zároveň sa vracajú aj tradičnejšie výzvy. Tvárou v tvár tejto situácii občania Európy aj ich politickí lídri spoločne zastávajú názor, že je potrebné spoločne urobiť viac v oblasti obrany. Až 75 % Európanov podporuje spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku. Vedúci predstavitelia 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Komisie v Rímskej deklarácii z 25. marca 2017 uviedli, že Únia posilní svoju spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a podporí konkurencieschopnejší a integrovanejší obranný priemysel.

(1)  Komisia sa vo svojom oznámení z 30. novembra 2016 o akčnom pláne v oblasti európskej obrany prijatom 30. novembra 2016 zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji technologických a priemyselných spôsobilostí v oblasti obrany s cieľom reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný, inovačný a efektívny európsky obranný priemysel a vytvoriť integrovanejší trh v oblasti obrany v celej Únii. Konkrétne navrhla vytvoriť Európsky obranný fond („fond“) na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, a tým pomáhať rozvíjaniu súčinnosti a nákladovej efektívnosti, a na podporu spoločných nákupov a údržby obranného vybavenia členskými štátmi. Tento fond by dopĺňal vnútroštátne financovanie, ktoré sa už na tieto účely používa, a mal by členské štáty stimulovať k cezhraničnej spolupráci a väčším investíciám v oblasti obrany. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(1a)   Komisia 7. júna 2017 prijala oznámenie o zriadení Európskeho obranného fondu. Navrhla dvojfázový prístup: najprv sa na otestovanie tohto prístupu sprístupnilo počiatočné financovanie výskumu a vývoja v rámci viacročného finančného rámca („VFR“) na roky 2014 – 2020 prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/10922; následne by sa v rámci VFR na roky 2021 až 2027 vytvoril vyhradený fond na zvýšenie financovania spolupráce v oblasti výskumu inovačných výrobkov a technológií obranného priemyslu a následných fáz vývojového cyklu vrátane fázy vývoja prototypov. Medzi týmito dvoma fázami by sa mal uplatňovať konzistentný a súdržný prístup.

(1b)   Charakteristickými črtami sektora obrany sú neustále sa zvyšujúce náklady na obranné vybavenie a vysoké náklady na výskum a vývoj, ktoré obmedzujú zavádzanie nových obranných programov a majú priamy dosah na konkurencieschopnosť a inovačné kapacity priemyslu Únie. Vzhľadom na zvyšovanie nákladov, veľkosť jednorazových výdavkov na výskum a vývoj a na skutočnosť, že na vnútroštátnej úrovni je možné obstarať len malé série, je vývoj novej generácie hlavných obranných systémov a nových obranných technológií stále viac mimo dosahu jednotlivých členských štátov.

(1c)   Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: V rámci prípravy svojej pozície k VFR na obdobie po roku 2020 Európsky parlament pripomenul svoju podporu v súvislosti s vytvorením európskej obrannej únie s osobitným výskumným programom v oblasti obrany Únie a programom priemyselného rozvoja doplnenými o investície členských štátov s cieľom odstrániť duplicitu a zvýšiť strategickú autonómiu, ako aj efektívnosť európskeho obranného priemyslu. Zdôraznil tiež, že Únia by mohla byť silnejšia a ambicióznejšia len vtedy, ak by mala k dispozícii ďalšie finančné prostriedky, a preto vyzval na pokračovanie podpory existujúcich politík, zvýšenie zdrojov pre hlavné programy Únie, ako aj na pridelenie ďalších finančných prostriedkov primerane vzhľadom k rozšíreným povinnostiam.

(1d)   Situácia v sektore obrany sa ďalej zhoršila v dôsledku významných škrtov v rozpočtoch na obranu v celej Európe v uplynulých 10 rokoch, čo zasiahlo najmä výdavky na výskum a vývoj a výdavky na vybavenie. V období rokov 2006 až 2013 sa reálna úroveň výdavkov na obranu v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na činnosti EDA, znížila o 12 %. Vzhľadom na to, že výskum a vývoj v oblasti obrany je základom pre vývoj budúcich špičkových obranných technológií, sú takéto trendy obzvlášť znepokojujúce a predstavujú vážnu výzvu z hľadiska schopnosti zachovať dlhodobú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie.

(1e)   Napriek zvyšujúcim sa nákladom a súbežnému znižovaniu výdavkov prebieha obranné plánovanie a financovanie výskumu, vývoja a obstarávania vybavenia v oblasti obrany naďalej z veľkej časti na úrovni jednotlivých členských štátov, ktoré spolu pri investíciách do obranného vybavenia spolupracujú len vo veľmi obmedzenej miere. Okrem toho len málo zo skutočne realizovaných programov zároveň súvisí aj s prioritami Únie v oblasti spôsobilosti – v roku 2015 sa len 16 % vybavenia obstaralo prostredníctvom spoločného európskeho verejného obstarávania, čo je hlboko pod dohodnutou spoločnou referenčnou hodnotou 35 %.

(2)  Fond by prispel k vytvoreniu silnej konkurencieschopnej a inovačnej priemyselnej a technologickej základne v oblasti obrany a súčasne by podporil iniciatívy Únie k dosiahnutiu integrovanejšieho európskeho obranného trhu, a to najmä smernicu o verejnom obstarávaní a smernicu o transferoch EÚ v oblasti obrany(1) prijaté v roku 2009. Preto je veľmi dôležité, aby boli splnené kľúčové regulačné predpoklady, najmä úplné vykonávanie uvedených smerníc. Fond má tvoriť základný kameň solídnej politiky v oblasti európskeho obranného priemyslu.

(3)  Pri uplatňovaní integrovaného prístupu a s cieľom prispieť k posilneniu kapacít obranného priemyslu Únie v oblasti konkurencieschopnosti a inovácií by sa mal zriadiť Európsky obranný fond. Fond by sa mal zamerať na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií, efektívnosti a technologickej a priemyselnej autonómnosti obranného priemyslu Únie a tým prispieť k strategickej autonómnosti Únie podporou cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a medzi podnikmi, výskumnými centrami, vnútroštátnymi správnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami a univerzitami v celej Únii, vo fáze výskumu a fáze vývoja obranných produktov a technológií. S cieľom dospieť k inovatívnejším riešeniam a vybudovať otvorený vnútorný trh, by mal fond podporovať cezhraničnú účasť malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou pôsobiacich v obrannom priemysle. S cieľom podporiť otvorený vnútorný trh by mal fond uľahčiť rozšírenie cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi, a najmä cezhraničnú účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou.

(3a)   Európska bezpečnosť závisí od silných a pevných vzťahov so strategickými partnermi na celom svete a program by mal zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho trhu obranného priemyslu ďalším posilňovaním partnerstiev prostredníctvom výskumu a vývoja a tým podporiť európske strategické kapacity a spôsobilosti.

(4)  Fáza výskumu predstavuje zásadný prvok, keďže podmieňuje kapacitu európskeho priemyslu a jeho autonómnosť, pokiaľ ide o vývoj produktov a nezávislosť členských štátov ako koncových používateľov v oblasti obrany. Fáza výskumu spojená s vývojom obranných spôsobilostí môže zahŕňať značné riziká, najmä riziká spojené s nízkym stupňom rozvoja technológií a narušeniami, ktoré môžu spôsobiť. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa aj značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť a inovácie obranného priemyslu Únie. Fond by mal podporovať prepojenie medzi fázami výskumu a vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu s cieľom preklenúť túto priepasť.

(5)  Fond by nemal podporovať čistý základný výskum, ktorý by sa mal skôr podporovať z iných schém, môže však zahŕňať základný výskum zameraný na obranu, z ktorého sa pravdepodobne vytvorí základ riešenia zistených alebo očakávaných problémov alebo možností.

(6)  Z fondu by sa mohli podporovať akcie, ktoré sa týkajú nových výrobkov a technológií a modernizácie existujúcich výrobkov a technológií, a to vo všetkých prípadoch, v ktorých využitie už existujúcich informácií potrebných na uskutočnenie modernizačnej akcie nepodlieha obmedzeniam zo strany nepridružených tretích krajín alebo subjektov z tretích nepridružených krajín. Ak právne subjekty žiadajú o financovanie z Únie, malo by sa od nich vyžadovať predloženie príslušných informácií, aby sa zistilo, že obmedzenia neexistujú. Ak takéto informácie chýbajú, financovanie z prostriedkov Únie by nemalo byť možné.

(6a)   Fond by mal primerane podporovať činnosti výskumu a vývoja v oblasti prevratných obranných technológií. Keďže prevratné technológie môžu byť založené na koncepciách alebo nápadoch pochádzajúcich od netradičných výskumných a vývojárskych subjektov v oblasti obrany, fond by mal umožniť dostatočnú flexibilitu pri konzultáciách so zainteresovanými stranami, ako aj pri financovaní a pri riadení činností.

(7)  S cieľom zaistiť, aby sa pri vykonávaní tohto nariadenia dodržali medzinárodné záväzky Únie a jej členských štátov, akcie týkajúce sa produktov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané medzinárodným právom, by nemali byť oprávnené na financovanie z fondu. V tejto súvislosti by vývoju medzinárodného práva mala podliehať aj oprávnenosť akcií týkajúcich sa nových výrobkov alebo technológií obranného priemyslu, ktoré sú napríklad osobitne navrhnuté tak, aby vykonávali smrteľné útoky bez ľudskej kontroly nad rozhodnutiam týkajúcimi sa streľby.

(7a)   Pokiaľ ide o vývozy výrobkov, ktoré by boli výsledkom výskumných a vývojových činností programu, osobitná pozornosť by sa mala venovať článku 7 ods. 1 Zmluvy OSN o obchodovaní so zbraňami z roku 2013, v ktorom sa stanovuje, že hoci vývoz nie je zakázaný, vyvážajúce štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, majú objektívnym a nediskriminačným spôsobom a berúc do úvahy relevantné faktory posúdiť potenciál, ktorým by konvenčné zbrane alebo predmety: a) prispeli alebo ohrozili mier a bezpečnosť alebo (b) mohli byť použité na (i) spáchanie alebo napomáhanie spáchania vážneho porušenia medzinárodného humanitárneho práva, (ii) spáchanie alebo napomáhanie spáchania vážneho porušeniu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, (iii) spáchanie alebo napomáhanie spáchania činu predstavujúceho trestný čin podľa medzinárodných dohovorov alebo protokolov týkajúcich sa terorizmu, ktorých je vyvážajúci štát zmluvnou stranou, alebo (iv) spáchanie alebo napomáhanie spáchania činu predstavujúceho trestný čin podľa medzinárodných dohovorov alebo protokolov týkajúcich sa cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti, ktorých je vyvážajúci štát zmluvnou stranou.

(8)  Cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi právnymi subjektmi so sídlom v rôznych členských štátoch brzdí to, že je ťažké dohodnúť sa na konsolidovaných požiadavkách na obrannú spôsobilosť a spoločných technických špecifikáciách alebo normách. Absencia takýchto požiadaviek, špecifikácií a noriem mala za následok zvýšenú roztrieštenosť obranného odvetvia, technickú zložitosť, oneskorenia, ▌zvýšené náklady, zbytočnú duplicitu spôsobilostí, ako aj nižšiu úroveň interoperability. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách by mala byť podmienkou akcií, ktoré si vyžadujú vyššiu úroveň technologickej pripravenosti. Na podporu z fondu by mali byť takisto oprávnené činnosti členských štátov podporujúce interoperabilitu, vedúce k spoločným požiadavkám na obrannú spôsobilosť a podpore štúdií, ako aj opatrení zameraných na tvorbu spoločného vymedzenia technických špecifikácií alebo noriem, a to s cieľom zabrániť tomu, aby navzájom si konkurujúce špecifikácie alebo normy neoslabovali interoperabilitu.

(9)  Keďže cieľom fondu je podporiť konkurencieschopnosť, efektívnosť, priemyselnú autonómnosť a inovácie obranného priemyslu Únie využívaním a dopĺňaním činností spolupráce týkajúcich sa výskumu a technológií v oblasti obrany a elimináciou rizika vo fáze vývoja projektov spolupráce, na čerpanie prostriedkov z fondu by mali byť oprávnené akcie týkajúce sa výskumu a vývoja výrobku alebo technológie obranného priemyslu. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane ich interoperability.

(10)  Keďže fond sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi právnymi subjektmi a členskými štátmi v celej Európe, akcia by mala byť oprávnená na získanie financovania len vtedy, ak sa uskutoční v rámci spolupráce s konzorciom najmenej troch právnych subjektov so sídlom v najmenej troch rôznych členských štátoch. Malo by byť povolené, aby akýkoľvek ďalší právny subjekt zúčastňujúci sa konzorcia mohol byť zriadený v pridruženej krajine ▌. V každom type spolupráce by mali právnické osoby so sídlom v členských štátoch tvoriť väčšinu konzorcia. Najmenej tri z oprávnených právnych subjektov so sídlom v najmenej dvoch rôznych členských štátoch a/alebo pridružených krajinách by nemali byť ▌pod kontrolou, či už priamou alebo nepriamou, tohto istého subjektu, ani by sa nemali kontrolovať navzájom. S cieľom podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi možno z fondu podporiť spoločné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím.

(11)  Podľa [podľa potreby sa aktualizuje odkaz na nové rozhodnutie o ZKÚ: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(2)] by mali byť subjekty usadené v zámorských krajinách a územiach (ZKÚ) oprávnené na získanie financovania pod podmienkou dodržania pravidiel a cieľov fondu a prípadných dohôd platných pre členský štát, s ktorým sú ZKÚ spojené.

(12)  Keďže sa fond zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti, efektívnosti a autonómnosti obranného priemyslu Únie, oprávnené na získanie financovania by v zásade mali byť len subjekty usadené v Únii alebo pridružených krajinách, ktoré nepodliehajú kontrole tretích nepridružených krajín ani subjektov z nepridružených tretích krajín. Okrem toho, aby sa zabezpečila ochrana základných bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, by infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a ich subdodávatelia pri akciách podporovaných z tohto fondu, mali ▌byť umiestnené na území Únie alebo pridružených tretích krajín.

(13)  Ak je to za určitých okolností nevyhnutné na dosiahnutie cieľov akcie, malo by byť možné sa odchýliť od zásady, že príjemcovia a ich subdodávatelia by nemali podliehať kontrole nepridružených tretích krajín ani subjektov z nepridružených tretích krajín. Z tohto uhla pohľadu môžu byť právne subjekty usadené v Únii, ktoré sú kontrolované nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny, oprávnené, ak sú splnené príslušné a prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov. Účasť takýchto subjektov by nemala byť v rozpore s cieľmi fondu. Žiadatelia by mali poskytnúť všetky príslušné informácie o infraštruktúre, zariadeniach, aktívach a zdrojoch, ktoré sa majú v rámci akcie použiť. V každom prípade by sa nemala udeliť žiadna výnimka žiadateľom, ktorí podliehajú kontrole nepridruženej tretej krajiny, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie, alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, na ktorý sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie.

(14)  Ak sa na oprávnenej akcii chce zúčastniť konzorcium a finančná pomoc Únie má mať formu grantu, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý bude hlavným kontaktným miestom.

(15)  Ak vývojovú akciu podporovanú z fondu riadi projektový manažér vymenovaný členskými štátmi alebo pridruženými krajinami, Komisia by s ním mala pred vykonaním platby príjemcovi konzultovať, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty. ▌Projektový manažér by mal Komisii poskytnúť svoje pripomienky k dosiahnutému pokroku v rámci akcie, aby tak Komisia mohla potvrdiť, či sú splnené podmienky na to, aby sa prikročilo k vykonaniu platby.

(16)  S cieľom zabezpečiť finančnú životaschopnosť financovaných akcií treba, aby príjemcovia preukázali, že náklady na akcie, ktoré nie sú hradené z finančných prostriedkov Únie, sú pokryté inými finančnými prostriedkami.

(17)  Členské štáty by mali mať k dispozícii rôzne druhy finančných mechanizmov na účely spoločného vývoja a nadobudnutia obranných spôsobilostí. Komisiou vypracovaný súbor finančných nástrojov by mal zabezpečovať rôzne druhy mechanizmov, ktoré môžu členské štáty využívať pri riešení problémov financovania v oblasti kolaboratívneho vývoja a obstarávania. Využívaním takýchto finančných mechanizmov by sa mohlo ďalej podporiť spúšťanie cezhraničných projektov spolupráce v oblasti obrany, prispieť k zabráneniu duplicite a zvýšiť efektívnosť výdavkov na obranu, a to aj v prípade projektov podporovaných z Európskeho obranného fondu.

(18)  Vzhľadom na špecifiká obranného priemyslu, kde dopyt takmer výlučne vychádza zo strany členských štátov a pridružených krajín, ktoré takisto kontrolujú celé nadobudnutie výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane exportu, má fungovanie sektoru obrany jedinečný charakter a neriadi sa obvyklými pravidlami a obchodnými modelmi, ktorými sa riadia tradičnejšie trhy. Preto toto odvetvie nemôže uskutočňovať zásadné projekty výskumu a vývoja v oblasti obrany financované z vlastných zdrojov, takže členské štáty a pridružené krajiny obvykle v plnej výške hradia náklady na výskum a vývoj. V záujme dosiahnutia cieľov fondu, a to najmä podnietenia spolupráce medzi spoločnosťami z rôznych členských štátov a pridružených krajín, a pri zohľadnení špecifík sektora obrany, v prípade akcií, ktoré sa implementujú pred fázou vývoja prototypov, by sa mali hradiť oprávnené náklady plnej výške.

(19)  Kľúčovou fázou je fáza prototypu, pretože členské štáty alebo pridružené krajiny vtedy zvyčajne prijímajú rozhodnutie o svojej celkovej investícii a začínajú postup nadobudnutia budúcich výrobkov alebo technológií obranného priemyslu. Preto sa členské štáty a pridružené krajiny v tejto konkrétnej fáze dohodnú na potrebných záväzkoch vrátane spoločného rozdelenia nákladov a vlastníctva projektu. Aby sa zaistila dôveryhodnosť ich záväzkov, finančná pomoc Únie z fondu by spravidla nemala presiahnuť 20 % oprávnených nákladov.

(20)  V prípade akcií, ktoré idú nad rámec fázy prototypu, by sa malo predpokladať financovanie do výšky až 80 %. Tieto akcie, ktoré sú bližšie dokončeniu výrobku a technológie, si môžu napriek tomu ešte vyžadovať značné náklady.

(21)  Zainteresované strany v sektore obrany čelia osobitným nepriamym nákladom, ako sú náklady na bezpečnosť. Navyše zainteresované strany vyvíjajú činnosť na osobitnom trhu, na ktorom – pri chýbajúcom dopyte na strane kupujúcich – nemôžu získať späť náklady na výskum a vývoj ako v civilnom sektore. Preto je odôvodnené povoliť paušálnu sadzbu 25 %, ako aj možnosť ▌účtovať nepriame náklady vypočítané v súlade s obvyklými postupmi účtovníctva príjemcov, ak tieto postupy ich vnútroštátne orgány uznávajú na základe porovnateľných vnútroštátnych systémov financovania, ktoré boli oznámené Komisii. ▌

(21a)  Projekty s účasťou cezhraničných MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou podporujú otvorenie dodávateľských reťazcov a prispievajú k plneniu cieľov fondu. Tieto akcie by mali byť preto oprávnené na zvýšenie miery financovania, čo by malo byť prospešné pre všetky subjekty zúčastňujúce sa na konzorciu.

(22)  Aby sa zabezpečilo, že financované akcie prispejú ku konkurencieschopnosti a k efektívnosti európskeho obranného priemyslu, je dôležité, aby členské štáty vopred vyjadrili úmysel spoločne obstarať koncový výrobok alebo spoločne využívať technológiu, predovšetkým prostredníctvom spoločného cezhraničného obstarávania, v rámci ktorého členské štáty spoločne organizujú svoje postupy verejného obstarávania, a to najmä prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Keďže ministerstvá obrany členských štátov sú výhradnými zákazníkmi a obranný priemysel je jediným poskytovateľom výrobkov obranného priemyslu, ministerstvá obrany členských štátov by v záujme uľahčenia verejného obstarávania mali byť zapojené do všetkých fáz projektu od technickej špecifikácie až po dokončenie projektu.

(22a)  S cieľom reagovať na zvýšenú nestabilitu a konflikty v susedstve a na nové bezpečnostné a geopolitické hrozby musia členské štáty a Únia koordinovať investičné rozhodnutia a vyžadovať tak spoločné vymedzenie hrozieb, potrieb a priorít vrátane očakávaných potrieb vojenských spôsobilostí, ktoré možno identifikovať prostredníctvom postupov, ako je plán rozvoja spôsobilostí (CDP).

(23)  Podpora inovácií a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie. Preto by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos akcie pre dané záujmy a pre priority v oblasti obranného výskumu a obranných spôsobilostí, na ktorých sa členské štáty spoločne dohodli. Najmä v zastrešujúcej agende strategického výskumu a v pláne rozvoja spôsobilostí vrátane prípadov strategického kontextu tohto plánu boli na úrovni Únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) identifikované spoločné nedostatky vo výskume a v spôsobilostiach v oblasti obrany. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany a stála štruktúrovaná spolupráca, podporia plnenie príslušných priorít tak, že identifikujú a využijú príležitosti na posilnenie spolupráce s cieľom naplniť ambície v oblasti bezpečnosti a obrany na úrovni EÚ. Vo vhodných prípadoch by sa mali takisto zohľadniť regionálne a medzinárodné priority vrátane priorít v kontexte Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ak sú v súlade s prioritami Únie a nebránia žiadnemu členskému štátu ani pridruženej krajine v účasti, pričom by sa malo zohľadniť aj to, aby sa predišlo zbytočnej duplicite.

(24)  Oprávnenými akciami vypracovanými v medziach stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) v inštitucionálnom rámci Únie by sa mala zabezpečiť nepretržitá posilnená spolupráca medzi právnymi subjektmi v rôznych členských štátoch, čím by sa priamo prispievalo k cieľom fondu. Ak boli takéto projekty vybrané, mali by byť preto oprávnené na zvýšenie miery financovania.

(24a)  Fond by mal tiež brať do úvahy akčný plán vojenskej mobility ako súčasť budúceho Nástroja na prepájanie Európy, Európsky mierový nástroj okrem iného na podporu misií spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky SZBP/SBOP a snáh v boji proti hybridným hrozbám, ktorý spolu s CDP, CARD a PESCO pomáha koordinovať plánovanie spôsobilostí, vývoj, obstarávanie a operácie.

(25)  Aby sa predišlo zbytočnej duplicite a zabezpečilo vzájomné obohacovanie a súčinnosť civilného a obranného výskumu a zaručilo, že program Európsky horizont ostane čisto civilný výskumným programom, Komisia zohľadní iné činnosti financované z rámcového programu Európsky horizont.

(26)  Keďže kybernetická bezpečnosť a kybernetická obrana sa stávajú čoraz významnejšími výzvami, Komisia a vysoká predstaviteľka uznávajú potrebu dosiahnuť súčinnosť medzi akciami v oblasti kybernetickej obrany v rozsahu pôsobnosti fondu a iniciatívami Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako sú napríklad iniciatívy uvedené v spoločnom oznámení o kybernetickej bezpečnosti. Konkrétne by sa Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa má zriadiť, malo usilovať o súčinnosť medzi civilným a obranným rozmerom kybernetickej bezpečnosti. Mohlo by aktívne podporovať členské štáty a iných relevantných aktérov, a to poskytovaním poradenstva, výmenou odborných znalostí a podporou spolupráce na projektoch a akciách, ako aj vykonávaním funkcie projektového manažéra vo vzťahu k Európskemu obrannému fondu, ak o to členské štáty požiadajú.

(27)  Integrovaný prístup by sa mal zabezpečiť spojením činností, na ktoré sa vzťahuje prípravná akcia v oblasti obranného výskumu začatá Komisiou v zmysle článku [58 ods. 2 písm. b)] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/... („nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. ... a s cieľom zjednotiť podmienky účasti, vytvoriť súdržnejší súbor nástrojov, zvýšiť inovačný, kolaboratívny a hospodársky vplyv a zároveň predísť zbytočnej duplicite a fragmentácii. Uplatňovaním takéhoto integrovaného prístupu by fond prispel aj k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany a preklenul medzeru medzi výskumom a vývojom pri súčasnom zohľadnení špecifík sektoru obrany, ako aj podpore všetkých foriem inovácií, a keďže v relevantných prípadoch je možné očakávať aj pozitívne vedľajšie účinky na civilnú oblasť vrátane prevratných inovácií, v prípade ktorých by sa malo počítať s možným neúspechom.

(28)  Ciele tohto fondu týkajúce sa príslušných politík sa budú takisto dosahovať prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci nástroja, resp. nástrojov politiky [...] Fondu InvestEU.

(29)  Finančná podpora by sa pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách mala využívať primerane a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali prinášať jasnú európsku pridanú hodnotu.

(30)  Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti plniť konkrétne ciele akcií a dosahovať výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nedodržiavania predpisov. V rámci toho by sa malo zvážiť využívanie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako je uvedené v článku [125 ods. 1] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(31)  Komisia by mala vytvoriť ročné alebo viacročné pracovné programy v súlade s cieľmi fondu. V pracovných programoch by sa mali vziať do úvahy počiatočné poznatky získané z vykonávania Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu, pilotného projektu a prípravnej akcie týkajúcej sa výskumu v oblasti obrany. ▌

(32)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie pracovného programu a pridelenie finančných prostriedkov na vybrané vývojové akcie. Pri vykonávaní vývojových akcií by sa mali zohľadniť najmä špecifiká sektora obrany, predovšetkým zodpovednosť členských štátov a/alebo pridružených krajín za proces plánovania a nadobúdania. Tieto vykonávacie právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [č. 182/2011](3).

(33)  V záujme podpory otvoreného vnútorného trhu by sa mala podporiť účasť cezhraničných MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou buď ako členov konzorcií alebo ako subdodávateľov. Pracovným programom by sa malo zabezpečiť, aby sa náležitá časť celkového rozpočtu využila v prospech činností umožňujúcich cezhraničnú účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou.

(34)  Komisia by sa mala usilovať o pokračovanie v dialógu s Európskym parlamentom, členskými štátmi a priemyselným odvetvím, aby sa zaistil úspech fondu prostredníctvom jeho vplyvu na obranný priemysel.

(35)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie Európskeho obranného fondu, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle [novej medziinštitucionálnej dohody] medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Komisia by mala zabezpečiť zachovanie čo najjednoduchších administratívnych postupov a vynakladať minimálne dodatočné výdavky.

(36)  Na fond sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách, pokiaľ nie je stanovené inak. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktorými sa riadia granty, ceny, verejné obstarávanie, finančná pomoc, finančné nástroje a rozpočtové záruky.

(37)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré Európsky parlament a Rada prijali na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách, určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho riadenia a zabezpečujú kontrolu zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je jedným zo základných predpokladov správneho finančného riadenia a účinnosti financovania EÚ.

(38)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(5), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(6), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(7) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(8) sa finančné záujmy Únie majú chrániť primeranými opatreniami vrátane prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a prípadne uloženia administratívnych sankcií. Konkrétne v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste na účely zistenia, či došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 môže Európska prokuratúra vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako je stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(9). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, poskytnúť potrebné práva a prístup Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zapojené do riadenia finančných prostriedkov Únie poskytli rovnocenné práva.

(39)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej na základe Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím prijatým na základe uvedenej dohody. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie s cieľom udeliť potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(40)  Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva existuje potreba hodnotiť toto nariadenie na základe informácií zhromaždených pomocou osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. V prípade potreby môžu k týmto požiadavkám prislúchať merateľné ukazovatele slúžiace ako základ hodnotenia účinkov nariadenia v praxi. Komisia by mala vypracovať priebežné hodnotenie najneskôr štyri roky od začiatku implementovania fondu a konečné hodnotenie na konci implementačného obdobia fondu, pričom preverí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a v možnom rozsahu v uvedenom čase aj z hľadiska výsledkov a vplyvu. V týchto správach by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na projektoch podporovaných z fondu, ako aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na globálnom hodnotovom reťazci a mali by takisto obsahovať informácie o krajinách pôvodu príjemcov, počet krajín zapojených do jednotlivých projektov a podľa možnosti rozloženie vzniknutých práv duševného vlastníctva. Komisia môže takisto navrhnúť zmeny tohto nariadenia v reakcii na možný vývoj počas implementácie fondu.

(41)  Pri zohľadnení dôležitosti boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov tento fond ▌prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy. Počas prípravy a implementovania fondu sa určia príslušné akcie, ktoré sa opätovne posúdia v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.

(42)  Keďže sa z fondu podporuje len výskumná a vývojová fáza výrobkov a technológií obranného priemyslu, ▌Únia by nemala mať vlastnícke práva ani práva duševného vlastníctva vo vzťahu k výrobkom alebo technológiám, ktoré sú výsledkom financovaných akcií, pokiaľ nie je pomoc Únie poskytovaná na základe verejného obstarávania. V prípade výskumných akcií by však členské štáty a pridružené krajiny mali mať možnosť využívať výsledky financovaných akcií a zúčastniť sa na následnej spolupráci v oblasti vývoja, a preto by sa mali povoliť odchýlky od uvedenej zásady.

(43)  Finančná podpora Únie by mala byť sprevádzaná úplným a správnym vykonávaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES(10) týkajúcej sa transferu výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie a nemala by mať vplyv na vývoz výrobkov, vybavenia alebo technológií.

(43a)   Subjekty, ktoré boli uznané za vinné v súdnom konaní za trestný čin, ako je okrem iného podplácanie úradníka alebo porušenie reštriktívnych opatrení EÚ, by nemali byť oprávnené na financovanie. Komisia môže rozhodnúť o tom, že každému takémuto subjektu alebo subjektu, v ktorom boli vedúci pracovníci uznaní za vinných, sa zakáže podať žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na obdobie najmenej 36 mesiacov po odsúdení. Komisia udržiava verejne prístupnú databázu všetkých podnikov, ktoré nesmú podať žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov. Ak v prípade subjektu prebieha vyšetrovanie trestného činu týkajúce sa dôveryhodnosti alebo relevantnosti, Komisia by si mala pred udelením finančných prostriedkov vyhradiť právo čakať na výsledok vyšetrovania. [PN 4]

(43b)   Fond by mal podporovať najlepšie postupy v oblasti správy a riadenia spoločnosti a postupov verejného obstarávania. To by malo zahŕňať možnosť anonymného a dôverného oznamovania protispoločenskej činnosti prostredníctvom horúcich liniek prevádzkovaných tretími stranami a mali by byť zavedené postupy na odvrátenie odvetných opatrení. Postup prideľovania by mal odrážať tieto normy správy a riadenia spoločnosti s cieľom zvýšiť normy zodpovednosti podnikov v európskom sektore obrany. [PN 5]

(44)  Využívanie citlivých podkladových informácií alebo prístup neoprávnených jednotlivcov k citlivým výsledkom výskumných projektov môže negatívne vplývať na záujmy Únie alebo jedného či viacerých členských štátov. Nakladanie s dôvernými údajmi a utajovanými skutočnosťami by sa malo riadiť všetkými príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, akým je napríklad rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444(11).

(45)  Aby bolo možné dopĺňať alebo meniť toto nariadenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o udelenie finančných prostriedkov pre rozvojové akcie, schvaľovanie pracovných programov a ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, pričom by sa tieto konzultácie mali uskutočňovať v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(46)  Komisia by mala riadiť fond s náležitým zreteľom na požiadavky na zachovávanie dôvernosti a bezpečnosti, najmä utajovaných skutočností a citlivých informácií,

(46a)  Podniky sú pri navrhovaní nových výrobkov a technológií obranného priemyslu alebo pri navrhovaní zmeny ich účelu viazané platnými právnymi predpismi. Ak neexistujú ľahko uplatniteľné právne predpisy, mali by sa zaviazať dodržiavať súbor univerzálnych etických zásad, ktoré sa týkajú základných práv a dobrých životných podmienok ľudí, ochrany ľudského genómu, zaobchádzania so zvieratami, ochrany prírodného prostredia, ochrany kultúrneho dedičstva a spravodlivého prístupu ku globálnym verejným statkom vrátane vesmíru a kybernetického priestoru. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa návrhy sústavne skúmali, aby sa identifikovali tie akcie, ktoré vyvolávajú závažné etické otázky, a aby sa predložili na posúdenie z etického hľadiska. Akcie, ktoré sú z etického hľadiska neprijateľné, by nemali byť Úniou financované.

(46b)  Rada by sa mala usilovať o vydanie rozhodnutia o využívaní ozbrojených bezpilotných vzdušných prostriedkov do [31. decembra 2020]. Kým takéto rozhodnutie nenadobudne účinnosť, nemalo by byť k dispozícii žiadne financovanie na rozvoj ozbrojených bezpilotných vzdušných prostriedkov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝSKUM A VÝVOJ

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet

Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky obranný fond (ďalej len „fond“).

Stanovujú sa v ňom ciele fondu, rozpočet na obdobie rokov 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá jeho poskytovania.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

2.  „kontrola“ je schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov;

3.  „vývojová akcia“ je každá akcia, ktorá sa skladá predovšetkým z činností zameraných na obranu vo fáze vývoja a ktorá sa týka nových výrobkov alebo technológií alebo modernizácie existujúcich výrobkov alebo technológií, s výnimkou výroby alebo používania zbraní;

4.  „prevratná obranná technológia“ je technológia, pri používaní ktorej sa radikálne menia koncepcie a vedenie obranných záležitostí;

5.  „výkonné riadiace štruktúry“ je akýkoľvek subjekt alebo akékoľvek subjekty vymenované v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré sú oprávnené určovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie právneho subjektu a ktoré vykonávajú dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitorujú ho;

6.  „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba založená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá môže vo svojom mene uplatňovať práva a podliehať záväzkom, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom [197 ods. 2 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

7.  „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je podnik, ktorý nie je mikropodnikom, malým a stredným podnikom („MSP“) podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES(12) a ktorý má najviac 3 000 zamestnancov, ktorých počet sa vypočíta podľa hlavy I článkov 3, 4, 5 a 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu;

8.  „obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb z oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb z oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;

9.  „projektový manažér“ je každý verejný obstarávateľ usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine, trvalo alebo na ad hoc základe zriadený členským štátom alebo pridruženou krajinou alebo skupinou členských štátov a/alebo pridružených krajín na účely riadenia nadnárodných projektov v oblasti zbrojenia;

10.  „príjemca“ je každý právny subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky z tohto fondu;

11.  „výskumná akcia“ je každá akcia, ktorá sa skladá z výskumných činností výlučne zameraných na obranné zariadenia;

12.  „výsledky“ je akýkoľvek hmotný alebo nehmotný účinok akcie, ako sú údaje, know-how alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, či už ich možno chrániť alebo nie, ako aj všetky súvisiace práva vrátane práv duševného vlastníctva;

13.  „osobitná správa“ je konkrétny výstup výskumnej akcie, v ktorom sú zhrnuté jej výsledky a v ktorom sú uvedené obsiahle informácie o základných zásadách, cieľoch, skutočných výsledkoch, základných vlastnostiach, vykonaných skúškach, možných prínosoch, potenciálnych obranných zariadeniach a očakávanom spôsobe využitia tohto výskumu;

14.  „systémový prototyp“ je model výrobku alebo technológie, ktorý dokáže preukázať výkon v prevádzkovom prostredí;

15.  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;

16.  „nepridružená tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je pridruženou krajinou podľa článku 5;

17.  „subjekt z nepridruženej tretej krajiny“ je právny subjekt, ktorý je usadený v nepridruženej tretej krajine alebo ktorého výkonné riadiace štruktúry sa nachádzajú v nepridruženej tretej krajine;

17a.  „kvalifikácia“ je celý postup preukazovania toho, že návrh výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie spĺňa stanovené požiadavky. Tento postup poskytuje objektívne dôkazy, ktorými sa preukazuje, že sa splnili konkrétne požiadavky návrhu;

17b.  „konzorcium“ je zoskupenie právnych subjektov založené na spolupráci s cieľom vykonať akciu v rámci tohto fondu;

17c.  „osvedčovanie“ je postup, podľa ktorého vnútroštátny orgán osvedčí, že výrobok obranného priemyslu, hmotná alebo nehmotná zložka alebo technológia spĺňajú platné predpisy;

17d.  „koordinátor“ je právny subjekt, ktorý patrí do konzorcia a bol vymenovaný všetkými členmi konzorcia ako hlavné kontaktné miesto pre Komisiu, pokiaľ ide o dohodu o grante.

Článok 3

Ciele fondu

1.  Všeobecným cieľom fondu je pomáhať rozvoju konkurencieschopnosti, efektívnosti a inovačných kapacít európskeho obranného priemyslu, a to podporovaním akcií spolupráce a rozširovaním cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi v celej Únii vrátane MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako aj posilnením a zlepšením dynamickosti dodávateľských a hodnotových reťazcov v oblasti obrany, rozšírením cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi podporovaním lepšieho využívania priemyselného potenciálu inovácií, výskumu a technologického vývoja, a to v každej fáze ▌životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu. ▌Fond prispeje k slobode konania Únie a jej strategickej autonómnosti, a to najmä z technologického a priemyselného hľadiska.

2.  Konkrétnymi cieľmi tohto fondu sú:

a)  podporovať vysokoúčinné výskumné projekty spolupráce, ktoré môžu výrazne zvýšiť výkonnosť budúcich európskych spôsobilostí, a to s cieľom maximalizovať inovácie a zaviesť nové výrobky a technológie obranného priemyslu vrátane prevratných výrobkov a technológií;

b)  podporovať európske projekty spolupráce v oblasti vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, ktoré sú v súlade s prioritami v oblasti obrannej spôsobilosti, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a najmä v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, čím prispeje k väčšej efektívnosti výdavkov na obranu v Únii a k dosiahnutiu väčších úspor z rozsahu, zníži riziko ▌duplicity a nadmernú závislosť od dovozu z tretích krajín, zvýši nadobúdanie európskeho zariadenia členskými štátmi a tak zníži fragmentáciu trhu s výrobkami a technológiami obranného priemyslu v celej Únii, ako aj vyvinie snahu o zvýšenie štandardizácie obranných systémov a interoperability spôsobilostí členských štátov.

Článok 4

Rozpočet

1.  Finančné krytie na implementáciu Európskeho obranného fondu na obdobie rokov 2021 – 2027 sa stanovuje na 11 453 260 000 EUR v cenách roku 2018 (13 000 000 000 EUR v bežných cenách).

2.  ▌Rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:

a)  ▌3 612 182 000 EUR v cenách roku 2018 (4 100 000 000 EUR v bežných cenách);

b)  ▌7 841 078 000 EUR v cenách roku 2018 (8 900 000 000 EUR v bežných cenách) na akcie v oblasti vývoja.

2a.  Komisia sa môže v rámci ročného rozpočtového postupu odchýliť od súm uvedených v odseku 2 najviac o 10 % s cieľom reagovať na nepredvídané okolnosti alebo nový vývoj či potreby.

3.  Sumy uvedené v odseku 1 možno použiť na účely technickej a administratívnej pomoci pri implementácii fondu, ako sú napríklad prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií. Táto suma nepresiahne 5 % hodnoty finančného krytia uvedeného v odseku 1.

4.  Na podporu prevratných technológií na obranné účely sa vyčlení najmenej 5 %, ale najviac 10 % finančného krytia uvedeného v odseku 1.

Článok 5

Pridružené krajiny

Fond je otvorený členským štátom Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP. Každý finančný príspevok do fondu podľa tohto článku predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 6

Podpora prevratných technológií na obranné účely

1.  Komisia prideľuje finančné prostriedky prostredníctvom otvorených a verejných konzultácií o prevratných technológiách s výhradným zameraním sa na uplatnenie v sektore obrany v oblastiach intervencie vymedzených v pracovných programoch v súlade s postupom uvedeným v článku 27.

2.  V jednotlivých prípadoch Komisia určí najvhodnejšiu formu financovania prevratných technológií.

Článok 7

Etika

1.  Akcie implementované v rámci fondu musia byť v súlade s:

–  etickými zásadami a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, právnymi predpismi Únie a medzinárodnými predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a jeho protokolov a medzinárodným humanitárnym právom,

–  pravidlami a iniciatívami v oblasti boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí. [PN 6/rev a 13]

2.  Návrhy Komisia systematicky na ex-ante báze preveruje s cieľom určiť tie akcie, ktoré vzbudzujú zložité alebo závažné etické otázky, a v prípade potreby ich podrobuje etickému hodnoteniu. Etické previerky a hodnotenia vykonáva Komisia za podpory nezávislých odborníkov na rôzne oblasti. Komisia zabezpečí čo najväčšiu transparentnosť postupov v etických otázkach a podá o tom správu v rámci svojich povinností podávania správ a hodnotenia podľa článkov 31 a 32. Všetci experti musia byť občanmi Únie a štátnymi príslušníkmi čo najväčšieho počtu členských štátov.

3.  Pred začatím príslušných činností musia subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, získať všetky povolenia alebo iné povinné dokumenty od príslušných vnútroštátnych alebo miestnych etických výborov alebo iných orgánov, ako sú orgány na ochranu osobných údajov. Uvedené dokumenty sa archivujú a poskytujú Komisii.

5.  Akcie, ktoré sú z etického hľadiska neprijateľné, sa zamietnu ▌.

KAPITOLA II

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 8

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1.  Fond implementuje Komisia v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.  Z fondu sa môže poskytovať financovanie v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania. ▌

Článok 9

Kumulatívne, doplnkové a kombinované financovanie

1.  Akcia, ktorá získala príspevok z iného programu Únie, môže takisto získať príspevok z fondu za predpokladu, že sa z týchto príspevkov nehradia tie isté náklady. Príspevok na akciu z jednotlivých programov/fondov Únie podlieha pravidlám týchto programov alebo fondov. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.

KAPITOLA III

PODMIENKY OPRÁVNENOSTI, KRITÉRIÁ PRIDEĽOVANIA A FINANCOVANIE

Článok 10

Oprávnené subjekty

1.  Žiadatelia a subdodávatelia zapojení do akcie sú oprávnení na získanie financovania za predpokladu, že sú usadení v Únii alebo v pridruženej krajine, ako je uvedené v článku 5, ich výkonné riadiace štruktúry sa nachádzajú v Únii alebo pridruženej krajine a nie sú kontrolované nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny.

2.  Odchylne od odseku 1 musí žiadateľ alebo subdodávateľ zapojený do akcie usadený v Únii alebo pridruženej krajine a kontrolovaný nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny predstavovať subjekt oprávnený na získanie financovania, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov akcie a za predpokladu, že jeho účasť neohrozí bezpečnostné a obranné záujmy Únie a jej členských štátov ani ciele stanovené v článku 3. S cieľom zabezpečiť ochranu bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov sa vo výzve na predloženie návrhov uvádza požiadavka, aby sa žiadateľ zaviazal vykonávať vhodné opatrenia pred začiatkom akcie, ktorými sa zabezpečí, že:

a)  ▌kontrola nad žiadateľom sa nevykonáva spôsobom, ktorý akokoľvek obmedzuje jeho schopnosť vykonávať činnosť a dosahovať výsledky, ktorý ukladá obmedzenia týkajúce sa jeho infraštruktúry, zariadení, majetku, zdrojov, duševného vlastníctva alebo know-how na účely činnosti alebo ktorý oslabuje jeho spôsobilosti a normy potrebné na výkon akcie;

b)  ▌sa nepridruženým tretím krajinám alebo subjektom z nepridružených tretích krajín bráni v prístupe k utajovaným skutočnostiam a neutajovaným citlivým informáciám súvisiacim s akciou; a zamestnanci alebo iné osoby zapojené do akcie ▌majú národnú bezpečnostnú previerku vydanú daným členským štátom alebo danou pridruženou krajinou;

c)  duševné vlastníctvo vyplývajúce z akcie, ako aj jej výsledky zostávajú vo vlastníctve príjemcu a nepodliehajú kontrole ani obmedzeniam zo strany nepridružených tretích krajín alebo iných subjektov z nepridružených tretích krajín a nie sú ani vyvážané do tretej krajiny, ani k nim tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny nemá prístup bez súhlasu členských štátov, v ktorých je príjemca usadený, a musia byť v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 počas trvania akcie a v lehote po jej dokončení, ktorá sa stanoví v dohode o grante.

Žiadateľ alebo subdodávateľ zapojený do akcie, ktorý má svoju výkonnú riadiacu štruktúru v Únii alebo v pridruženej krajine a ktorý je kontrolovaný nepridruženou treťou krajinou, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie, alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny, na ktorý sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie, sa výnimka podľa tohto odseku neudelí.

3.  Celá infraštruktúra, všetky zariadenia, aktíva a zdroje použité v rámci akcií financovaných z fondu sa musia nachádzať na území Únie alebo pridružených krajín a nepodliehajú žiadnej kontrole ani obmedzeniam zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu nepridruženej tretej krajiny. Príjemcovia a ich subdodávatelia zapojení do akcie pri implementovaní oprávnenej akcie okrem toho spolupracujú len s právnymi subjektmi usadenými v Únii alebo pridruženej krajine, ktoré nie sú kontrolované nepridruženými tretími krajinami alebo subjektmi z nepridružených tretích krajín.

4.  Odchylne od odseku 3, ak nie sú v Únii ľahko dostupné konkurencieschopné náhrady, môžu príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie použiť svoje aktíva, infraštruktúru, zariadenia a zdroje, ktoré sa nachádzajú alebo sú skladované na území nepridruženej tretej krajiny, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov akcie a za predpokladu, že to neohrozí bezpečnostné a obranné záujmy Únie a jej členských štátov alebo ciele stanovené v článku 3. Za rovnakých podmienok môžu príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie pri implementovaní oprávnenej akcie spolupracovať so subjektom usadeným v nepridruženej tretej krajine. Náklady súvisiace s využívaním takejto infraštruktúry, zariadení, aktív alebo zdrojov a na účely takejto spolupráce nie sú oprávnené na financovanie z fondu. V každom prípade sa takáto odchýlka neudelí, ak sa tieto aktíva, infraštruktúra, zariadenia a zdroje nachádzajú alebo sú skladované na území nepridruženej tretej krajiny, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie.

5.  S cieľom zabezpečiť ochranu bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov sa vo výzve na predloženie návrhov alebo v dohode o grante stanovia všetky podmienky vrátane podmienok uvedených v bode 2 tohto článku. Tieto podmienky sa týkajú najmä ustanovení o vlastníctve výsledkov akcie, prístupe k utajovaným skutočnostiam a neutajovaným citlivým informáciám a zárukách týkajúcich sa bezpečnosti dodávok.

6.  Žiadatelia predložia všetky príslušné informácie potrebné na posúdenie kritérií oprávnenosti a podmienok uvedených v odsekoch 1 až 4.

7.  Žiadosti, ktoré si vyžadujú overenie podľa odseku 2 alebo odseku 4, možno predložiť len so súhlasom členského štátu alebo pridruženej krajiny, v ktorej je žiadateľ usadený.

8.  V prípade zmeny počas realizácie akcie, ktorá by mohla viesť k spochybneniu splnenia uvedených kritérií a podmienok, príjemca informuje Komisiu, ktorá posúdi, či sú uvedené kritériá a podmienky naďalej splnené, a rieši potenciálny vplyv (pozastavenie, anulovanie) na financovanie akcie.

9.  Na účel tohto článku sú subdodávateľmi subdodávatelia s priamym zmluvným vzťahom k príjemcovi, iní subdodávatelia, pre ktorých je vyčlenených aspoň 10 % celkových oprávnených nákladov na akciu, a subdodávatelia, ktorí môžu na účely implementácie akcie požadovať prístup k utajovaným skutočnostiam podľa rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444.

Článok 11

Oprávnené akcie

1.  Na získanie financovania sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.

2.  Z fondu sa podporujú akcie, ktoré sa týkajú nových výrobkov a technológií aj modernizácie existujúcich výrobkov a technológií, ak využitie už existujúcich informácií potrebných na uskutočnenie modernizácie nepodlieha, priamo alebo nepriamo, obmedzeniam zo strany nepridružených tretích krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín.

3.  Oprávnená akcia sa týka jedného alebo viacerých z týchto prvkov:

a)  činností zameraných na vytváranie, podporu a zdokonaľovanie ▌poznatkov a výrobkov alebo technológií obranného priemyslu vrátane prevratných technológií obranného priemyslu, ktoré môžu výrazne ovplyvniť oblasť obrany;

b)  činností zameraných na zvýšenie interoperability a odolnosti vrátane bezpečnej výroby a výmeny údajov, riadiacich kritických obranných technológií, posilnenia bezpečnosti dodávok alebo umožnenia účinného využitia výsledkov pre potreby výrobkov a technológií obranného priemyslu;

c)  štúdií, ako napríklad štúdií uskutočniteľnosti, ktorých cieľom je preskúmať uskutočniteľnosť novej alebo zdokonalenej technológie, výrobku, postupu, služby, riešenia ▌;

d)  návrhu výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie, ako aj vymedzenia technických špecifikácií, na základe ktorých sa vypracoval návrh, čo môže zahŕňať čiastočné testy zníženia rizika v priemyselnom alebo reprezentatívnom prostredí;

e)  vývoja modelu výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie, ktorý dokáže preukázať výkon prvku v prevádzkovom prostredí (prototyp systému);

f)  testovania výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie;

g)  kvalifikácie výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie ▌;

h)  osvedčovania výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie ▌;

i)  vývoja technológií alebo aktív, ktorými sa zvyšuje efektívnosť v rámci celého životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu;

4.  ▌Akcia sa uskutoční v spolupráci v rámci konzorcia zloženého najmenej z troch právnych subjektov, ktoré sú usadené najmenej v troch rôznych členských štátoch. Akýkoľvek ďalší právny subjekt zúčastňujúci sa na konzorciu môže byť usadený v pridruženej krajine, ako je uvedené v článku 5. Najmenej tri z oprávnených subjektov usadených najmenej v dvoch členských štátoch a/alebo pridružených krajinách nesmú byť počas celého trvania implementácie akcie ▌pod kontrolou, či už priamou alebo nepriamou, tohto istého subjektu, a nesmú sa kontrolovať navzájom.

5.  Odsek 4 sa nevzťahuje na ▌akcie uvedené v odseku 3 písm. c) ▌a na akcie uvedené v článku 6.

6.  Akcie týkajúce sa vývoja výrobkov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané platným medzinárodným právom, nie sú oprávnené na financovanie. Konkrétne sa v rámci programu nesmú financovať zápalné zbrane vrátane bieleho fosforu, munície s ochudobneným uránom, smrtiacich autonómnych zbraní, vrátane bezpilotných vzdušných prostriedkov, bez zmysluplnej ľudskej kontroly nad kritickými funkciami pri výbere a napádaní jednotlivých cieľov, ručných a ľahkých zbraní vyvíjaných najmä na účely vývozu, t. j. keď žiadny členský štát nevyjadril požiadavku na vykonanie akcie. [PN 29/rev]

6a.   Na financovanie v rámci programu nie sú oprávnené akcie týkajúce sa vývoja výrobkov a technológií, ktorými možno spáchať alebo ktoré napomáhajú spáchať nasledovné:

i)  vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva;

ii)  vážne porušenie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

iii)  čin predstavujúci trestný čin podľa medzinárodných dohovorov alebo protokolov týkajúcich sa terorizmu;

iv)  čin predstavujúci trestný čin podľa medzinárodných dohovorov alebo protokolov týkajúcich sa cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti.

6b.   Akcie, ktoré prispievajú čiastočne alebo úplne, priamo alebo nepriamo k vývoju zbraní hromadného ničenia a súvisiacich hlavicových a raketových technológií, nie sú oprávnené. [PN 21]

Článok 12

Výberový postup a postup prideľovania

[PN 30]

2.  Komisia prideľuje finančné prostriedky na vybrané akcie po každej výzve alebo po uplatnení článku [195 písm. e)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.  Na účely pridelenia finančných prostriedkov na vývojové akcie Komisia koná prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s postupom uvedeným v článku 28a.

Článok 13

Kritériá prideľovania

1.  Všetky predložené návrhy sa hodnotia na základe týchto kritérií:

a)  prínos k excelentnosti alebo potenciál prevratnosti v oblasti obrany najmä preukázaním toho, že očakávané výsledky navrhovanej akcie predstavujú významné výhody v porovnaní s existujúcimi výrobkami alebo technológiami;

b)  prínos k inováciám a technologickému rozvoju európskeho obranného priemyslu najmä preukázaním toho, že navrhovaná akcia zahŕňa prelomové alebo novátorské koncepcie a prístupy, nové a do budúcnosti sľubné technologické vylepšenia alebo použitie technológií alebo koncepcií, ktoré sa doposiaľ v sektore obrany nepoužívali;

c)  prínos ku konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu, najmä vytváraním nových trhových príležitostí a urýchľovaním rastu podnikov v celej Únii;

ca)   prínos k priemyselnej a technologickej autonómnosti Únie posilnením obranných technológií alebo výrobkov obranného priemyslu v súlade s prioritami obranných spôsobilostí, na ktorých sa dohodli členské štáty v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a najmä v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

d)  prínos k bezpečnostným a obranným záujmom Únie v súlade s prioritami uvedenými v článku 3 ods. 2 a prípadne regionálnymi a medzinárodnými dohodami o spolupráci;

e)  prínos v oblasti vytvárania novej cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi, najmä MSP a spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sú usadené v členských štátoch a/alebo pridružených krajinách iných než sú krajiny, v ktorých sú usadené subjekty tvoriace konzorcium, ktoré nie sú MSP ani spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

f)  kvalita a efektívnosť implementácie akcie.

2.  V prípade odseku 1 písm. d) sa môžu zohľadniť aj regionálne a medzinárodné priority, najmä aby sa predišlo zbytočnej duplicite, za predpokladu, že slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie a nevylučujú účasť žiadneho členského štátu.

Článok 14

Miera spolufinancovania

1.  Z fondu sa financuje ▌100 % oprávnených nákladov na akciu bez toho, aby bola dotknutá zásada spolufinancovania.

2.  Odchylne od odseku 1:

a)  v prípade akcií vymedzených v článku 11 ods. 3 písm. e) nesmie finančná pomoc z fondu prekročiť 20 % oprávnených nákladov na akciu;

b)  v prípade akcií vymedzených v článku 11 ods. 3 písm. f) až h) nesmie finančná pomoc z fondu prekročiť 80 % oprávnených nákladov na akciu.

3.  Miera financovania vývojových akcií sa bez toho, aby mohla presiahnuť celkové oprávnené náklady, zvýši v týchto prípadoch:

a)  v prípade akcie vyvinutej v kontexte stálej štruktúrovanej spolupráce zriadenej rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 sa využije ▌miera financovania zvýšená o ďalších 10 percentuálnych bodov;

b)  v prípade akcie možno využiť mieru financovania zvýšenú o percentuálne body zodpovedajúce percentuálnemu podielu celkových oprávnených nákladov vyčlenených pre MSP usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine inej než je členský štát alebo pridružená krajina, v ktorej sú usadení členovia konzorcia, ktorí nie sú MSP ani spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

c)  v prípade akcie možno využiť mieru financovania zvýšenú o percentuálne body zodpovedajúce štvrtine percentuálneho podielu celkových oprávnených nákladov vyčlenených pre spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine inej než je členský štát alebo pridružená krajina, v ktorej sú usadení ostatní členovia konzorcia, ktorí nie sú MSP ani spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

d)  celkové zvýšenie miery financovania akcie nesmie prekročiť 30 percentuálnych bodov.

Článok 15

Finančná kapacita

Odchylne od článku [198] nariadenia o rozpočtových pravidlách:

a)  finančná kapacita sa overí len v prípade koordinátora a len ak sa požadované financovanie od Únie rovná 500 000 EUR alebo je vyššie. Ak však existujú dôvody pochybovať o finančnej kapacite, Komisia overí finančnú kapacitu aj v prípade ostatných žiadateľov alebo koordinátorov pod prahovou hodnotou uvedenou v prvej vete;

b)  finančná kapacita sa neoveruje v prípade právnych subjektov, ktorých životaschopnosť zaručuje členský štát, a v prípade univerzít a verejných výskumných centier;

c)  ak je finančná kapacita štrukturálne zaručená iným právnym subjektom, overí sa jeho finančná kapacita.

Článok 16

Nepriame náklady

1.  Nepriame oprávnené náklady sa určujú uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov okrem priamych oprávnených nákladov na subdodávky, finančnej podpory pre tretie strany a akýchkoľvek jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb, ktoré zahŕňajú nepriame náklady.

2.  Alternatívne možno nepriame oprávnené náklady ▌určiť v súlade s obvyklými postupmi nákladového účtovníctva príjemcu na základe skutočných nepriamych nákladov za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznávajú tieto postupy nákladového účtovníctva na základe porovnateľných vnútroštátnych systémov financovania v súlade s článkom [185] nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré boli oznámené Komisii.

Článok 17

Používanie celkovej jednorazovej platby alebo príspevku, ktorý nie je spojený s nákladmi

1.  V prípade grantov pridelených na akcie uvedené v článku 11 ods. 3 písm. e) a iné akcie, v prípade ktorých členské štáty a/alebo pridružené krajiny financujú viac než 50 % rozpočtu, Komisia môže použiť:

a)  príspevok, ktorý nie je spojený s nákladmi, uvedený v článku [180 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách a ktorý je založený na dosiahnutí výsledkov meraných s ohľadom na predtým stanovené medzníky alebo na základe ukazovateľov výkonnosti; alebo

b)  celkovú jednorazovú platbu uvedenú v článku [182] nariadenia o rozpočtových pravidlách a založenú na predbežnom rozpočte akcie, ktorý už schválili vnútroštátne orgány spolufinancujúcich členských štátov a pridružených krajín.

2.  Nepriame náklady sa zahrnú do jednorazovej platby.

Článok 18

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím

1.  Únia môže podporiť obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím udelením grantu verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vymedzeným v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(13), 2014/25/EÚ(14) a 2009/81/ES(15), ktorí spoločne obstarávajú ▌služby výskumu a vývoja v obrannom sektore alebo koordinujú svoje postupy verejného obstarávania.

2.  Postupy verejného obstarávania:

a)  musia byť v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia;

b)  môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov);

c)  umožňujú zadávať zákazky účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuka predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou.

Článok 19

Záručný fond

Príspevky do mechanizmu vzájomného poistenia môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [nástupca nariadenia o záručnom fonde].

Článok 21

Prístup k finančným nástrojom

Príjemcovia fonduoprávnení na prístup k účelovým finančným produktom zavedeným v rámci programu InvestEU v súlade s hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

HLAVA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝSKUM

Článok 22

Vlastníctvo výsledkov

1.  Vlastníkmi výsledkov akcií sú príjemcovia, ktorí ich vytvorili. Ak výsledky spoločne vytvorili právne subjekty a ak ich príslušné príspevky nemožno s istotou určiť alebo ak nie je možné takéto spoločné výsledky rozdeliť, výsledky sú spoločným vlastníctvom právnych subjektov. Spoluvlastníci uzavrú dohodu o rozdelení a podmienkach uplatňovania tohto spoluvlastníctva v súlade so svojimi povinnosťami podľa dohody o grante.

2.  Ak sa pomoc z prostriedkov Únie poskytuje vo forme verejného obstarávania, vlastníkom výsledkov je Únia. Členské štáty a pridružené krajiny majú prístupové práva k výsledkom, a to bezplatne a na ich písomnú žiadosť.

3.  ▌Výsledky akcií, ktoré získali podporu z fondu, nepodliehajú kontrole ani obmedzeniu, či už priamo alebo nepriamo cez jeden alebo viacero sprostredkovateľských právnych subjektov, a to aj pokiaľ ide o transfer technológií nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny.

4.  Ak je to odôvodnené, v dohode o grante sa stanoví právo Komisie byť informovaná o prevode vlastníctva výsledkov alebo udelení licencie k výsledkom na nepridruženú tretiu krajinu alebo subjekt z nepridruženej tretej krajiny a právo vzniesť voči tomu námietky. Takýto prevod vlastníctva nesmie byť v rozpore s obrannými a bezpečnostnými záujmami Únie a jej členských štátov ani s cieľmi tohto nariadenia stanovenými v článku 3.

5.  Vnútroštátne orgány členských štátov a pridružených krajín majú prístupové práva k osobitnej správe o akcii, ktorá získala financovanie z prostriedkov Únie. Takéto práva sa udeľujú na bezplatnom základe a Komisia ich prevedie na členské štáty a pridružené krajiny po tom, ako sa uistí, že je stanovená zodpovedajúca povinnosť zachovávať dôvernosť. V každom prípade účastníci nie sú povinní poskytovať žiadne údaje alebo informácie, ktoré sú súčasťou duševného vlastníctva, v osobitnej správe.

6.  Vnútroštátne orgány členských štátov a pridružených krajín využívajú osobitnú správu výlučne na účely týkajúce sa používania svojimi ozbrojenými silami alebo v ich prospech alebo na účely svojich bezpečnostných alebo spravodajských zložiek, a to aj v rámci ich programov spolupráce. Takéto používanie okrem iného zahŕňa štúdiu, hodnotenie, posúdenie, výskum, návrh, vývoj, výrobu, vylepšenie, úpravu, údržbu, opravu, modernizáciu, akceptáciu a osvedčovanie výrobku, prevádzku, školenie, likvidáciu a iné projektové služby, nasadenie výrobku, ako aj posúdenie a vypracovanie technických požiadaviek na verejné obstarávanie.

7.  Príjemcovia bezplatne poskytnú inštitúciám, orgánom alebo agentúram Únie prístupové práva k svojim výsledkom, a to na náležite odôvodnený účel rozvíjania, implementovania a monitorovania politík alebo programov Únie. Takéto prístupové práva sú obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie.

8.  Osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva a udeľovanie licencií, sú stanovené v dohodách a zmluvách o grante týkajúcich sa obstarávania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom zabezpečiť maximálne využitie výsledkov a predísť akejkoľvek nespravodlivej výhode. ▌Ak dodávateľ komerčne nevyužije výsledky v rámci stanovenej lehoty po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktorá je uvedená v zmluve, ak je to možné, prevedie každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.

8a.   Ktorékoľvek tri alebo viaceré členské štáty alebo pridružené krajiny, ktoré viacstranne alebo v rámci organizácie Únie uzavrú spoločne jednu alebo viacero zmlúv s jedným alebo viacerými účastníkmi, aby spoločne ďalej rozvíjali výsledky získané v rámci konkrétnej akcie, ktorá získala finančné prostriedky na základe dohody o grante na výskumnú akciu v oblasti obrany, majú prístupové práva k výsledkom akcie, ktoré vlastní tento účastník a sú nevyhnutné na plnenie zmluvy. Takéto prístupové práva sa udeľujú bezplatne a na základe konkrétnych podmienok na zabezpečenie toho, aby sa tieto práva využívali len na účel zmluvy a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií.

HLAVA III

OSOBITNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝVOJ

Článok 23

Ďalšie kritériá oprávnenosti

1.  Konzorcium v prípade potreby preukáže, že zvyšné náklady na oprávnenú akciu, ktoré nie sú hradené z podpory Únie, sa pokryjú inými formami financovania, ako sú príspevky členských štátov a/alebo pridružených krajín alebo z prostriedkov spolufinancovania od právnych subjektov.

2.  Ak sa to týka akcií uvedených v článku 11 ods. 3 písm. d), akcia je založená na harmonizovaných požiadavkách na spôsobilosť, na ktorých sa spoločne dohodli príslušné členské štáty a/alebo pridružené krajiny.

3.  V prípade akcií uvedených v článku 11 ods. 3 písm. e) až h) konzorcium preukáže na základe dokumentov vydaných vnútroštátnymi orgánmi, že:

a)  najmenej dva členské štáty ▌alebo najmenej jeden členský štát s pridruženými krajinami poskytnú záruky, že obstarajú koncový výrobok alebo budú využívať technológiu koordinovaným spôsobom. To môže zahŕňať spoločné obstarávanie;

b)  akcia je založená na spoločných technických požiadavkách, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty a/alebo pridružené krajiny, ktoré akciu spolufinancujú.

Článok 24

Ďalšie kritériá prideľovania

Okrem kritérií prideľovania uvedených v článku 13 sa v pracovnom programe môže takisto zohľadniť:

a)  prínos k zvýšeniu efektívnosti výrobkov a technológií obranného priemyslu počas celého ich životného cyklu vrátane nákladovej účinnosti, ako aj potenciál dosiahnuť synergický účinok v rámci procesu obstarávania, údržby a likvidácie;

b)  úroveň spolupráce medzi členskými štátmi zapojenými do oprávnených akcií;

ba)  plánovaný objem obstarávania a očakávaný vplyv na obranné spôsobilosti a výdavky členských štátov a európsku strategickú autonómiu.

Článok 25

Vlastníctvo výsledkov

1.  Únia nevlastní výrobky alebo technológie, ktoré sú výsledkom vývojových akcií, ani nemá nárok na práva duševného vlastníctva vzťahujúce sa na výsledky týchto akcií.

1a.   Vlastníkmi výsledkov akcií sú príjemcovia, ktorí ich vytvorili. Ak výsledky spoločne vytvorili právne subjekty a ak ich príslušné príspevky nemožno s istotou určiť alebo ak nie je možné takéto spoločné výsledky rozdeliť, výsledky sú spoločným vlastníctvom právnych subjektov. Spoluvlastníci uzavrú dohodu o rozdelení a podmienkach realizácie tohto spoluvlastníctva v súlade s ich povinnosťami podľa dohody o grante.

2.  Výsledky akcií, ktoré získali podporu z fondu, nesmú priamo ani nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov podliehať kontrolám ani obmedzeniam zo strany nepridružených tretích krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín, a to ani vo forme transferu technológií.

3.  Pokiaľ ide o výsledky vytvorené príjemcami podľa tohto nariadenia a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, sa Komisii ex ante a najmenej šesť týždňov vopred oznámi každý prevod vlastníctva alebo udelenie licencie na nepridružené tretie krajiny alebo na subjekty z nepridružených tretích krajín. Ak je takýto prevod vlastníctva alebo udelenie licencie v rozpore s obrannými a bezpečnostnými záujmami Únie a jej členských štátov alebo cieľmi tohto nariadenia stanovenými v článku 3, ▌prostriedky z fondu sa musia vrátiť.

4.  Odchylne od odseku 1, ak sa pomoc Únie poskytuje vo forme verejného obstarávania, vlastníkom výsledkov je Únia a členské štáty a/alebo pridružené krajiny majú na základe písomnej žiadosti právo na bezplatné nevýhradné licencie na využívanie výsledkov.

Článok 26

Informácie o projektovom manažérovi

Ak členské štáty a pridružené krajiny vymenujú projektového manažéra, Komisia pred vykonaním platby v prospech príjemcu oprávnenej akcie konzultuje s projektovým manažérom pokrok dosiahnutý v súvislosti s touto akciou.

HLAVA IV

RIADENIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 27

Pracovné programy

1.  Fond sa implementuje na základe ročných alebo viacročných pracovných programov zriadených v súlade s článkom [110] nariadenia o rozpočtových pravidlách. ▌

1a.   Pracovné programy môžu zohľadňovať najmä stratégie vypracované v zastrešujúcej agende strategického výskumu (OSRA) a v pláne rozvoja spôsobilostí v rámci prípadov strategického kontextu.

1b.  Komisia zabezpečí súdržnosť pracovných programov počas riadenia životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

2.  Komisia prijme pracovné programy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 28a.

2a.   V pracovnom programe sa uvedú podrobné kategórie projektov, ktoré sa majú financovať v rámci fondu. Tieto pracovné programy musia byť v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3.

2b.   Komisia na základe procesu vypracovania pracovných programov predbežne posúdi možné prípady zdvojenia existujúcich spôsobilostí alebo už financovaných projektov v oblasti výskumu a vývoja v rámci Únie.

Článok 28a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 27 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od ... [dátumu nadobudnutia účinnosti].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 27 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(16).

Článok 29

Nezávislí odborníci

1.  Komisia vymenuje nezávislých expertov, ktorí pomáhajú pri vyhodnocovaní návrhov podľa článku [237] nariadenia o rozpočtových pravidlách. ▌

2.  Nezávislí odborníci musia byť ▌občanmi Únie z čo najväčšieho počtu členských štátov, ktorí sa určujú a vyberajú na základe výziev na vyjadrenie záujmu▌, a to s cieľom vytvoriť zoznam odborníkov. Odchylne od článku [237] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa tento zoznam nezverejňuje v celom rozsahu ani čiastočne, ak sa to vyžaduje z dôvodov ochrany verejnej bezpečnosti.

3.  Nezávislí odborníci majú náležitú bezpečnostnú previerku vydanú daným členským štátom.

5.  Nezávislí odborníci sa vyberajú na základe ich zručností, skúseností a znalostí vhodných na vykonávanie úloh, ktorými sú poverení.

5a.  Komisia zabezpečí, aby odborník, ktorý sa dostane do konfliktu záujmov vo vzťahu k záležitosti, ku ktorej má tento odborník poskytnúť svoje stanovisko, nevykonával hodnotenia a neposkytoval poradenstvo alebo pomoc v súvislosti s touto konkrétnou záležitosťou.

Článok 30

Uplatňovanie pravidiel o utajovaných skutočnostiach

1.  V rozsahu tohto nariadenia:

a)  každý členský štát alebo pridružená krajina zabezpečí, aby jeho vnútroštátne bezpečnostné predpisy poskytovali stupeň ochrany utajovaných skutočností Európskej únie, ktorý je rovnocenný stupňu, aký poskytujú bezpečnostné predpisy stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ(17) a bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohe k rozhodnutiu 2013/488/EÚ(18);

b)  členské štáty a pridružené krajiny bezodkladne informujú Komisiu o vnútroštátnych bezpečnostných predpisoch uvedených v písmene a);

c)  fyzické osoby s pobytom a právnické osoby usadené v nepridružených tretích krajinách môžu s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa fondu nakladať len vtedy, ak v uvedených krajinách podliehajú bezpečnostným predpisom, ktoré zaisťujú stupeň ochrany, ktorý je prinajmenšom rovnocenný stupňu, aký poskytujú bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 a bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohe k rozhodnutiu 2013/488/EÚ. Rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii sa vymedzí v dohode o bezpečnosti informácií, ktorá v prípade potreby zahŕňa aj otázky priemyselnej bezpečnosti, medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, a to v súlade s postupom stanoveným v článku 218 ZFEÚ a so zreteľom na článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ;

d)  bez toho, aby bol dotknutý článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ a predpisy, ktorými sa riadi oblasť priemyselnej bezpečnosti tak, ako je stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, sa fyzickej osobe alebo právnickej osobe, tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii môže podľa potreby a na individuálnom základe poskytnúť prístup k utajovaným skutočnostiam Európskej únie, a to podľa povahy a obsahu takýchto skutočností, príjemcovej potreby poznať takéto skutočnosti a stupňa výhodnosti pre Úniu.

2.  Ak ide o akcie, ktoré zahŕňajú, vyžadujú si a/alebo obsahujú utajované skutočnosti, príslušný financujúci subjekt spresní vo výzve na predkladanie návrhov alebo v súťažných podkladoch opatrenia a požiadavky potrebné na to, aby sa zaistila bezpečnosť týchto utajovaných skutočností na požadovanej úrovni.

3.  S cieľom uľahčiť výmenu citlivých skutočností medzi Komisiou, príjemcami a prípadne členskými štátmi Komisia vytvorí bezpečný elektronický systém výmeny informácií.

Článok 31

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Ukazovatele, ktoré sú potrebné na účely monitorovania implementácie a posúdenia pokroku, ktorý fond dosiahol pri plnení všeobecných a konkrétnych cieľov stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe.

2.  S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku, ktorý fond dosiahol pri plnení jeho cieľov, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia ustanovení o vytvorení rámca monitorovania a hodnotenia do tohto nariadenia.

3.  Komisia pravidelne monitoruje a hodnotí implementáciu fondu a každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o dosiahnutom pokroku. Táto výročná správa musí obsahovať časť o vykonávaní článku 7. Na tento účel Komisia zavedie potrebné opatrenia na monitorovanie.

4.  Systém podávania správ o dosiahnutých výsledkoch zabezpečí, aby sa údaje na účely monitorovania implementácie fondu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 32

Hodnotenie fondu

1.  Hodnotenia sa vykonávajú v časovom predstihu, aby poskytli informácie pre proces rozhodovania.

2.  Priebežné hodnotenie fondu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii fondu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie fondu. Správa o priebežnom hodnotení musí obsahovať najmä hodnotenie riadenia fondu, skúsenosti získané z Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu a prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany, hodnotenie dodržiavania etických postupov tak, ako je uvedené v článku 7, miery plnenia, výsledky udeľovania podpory pre projekty vrátane zapojenia MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a stupňa ich cezhraničnej účasti, rozdelenie financovania medzi rôzne kategórie subdodávateľov v súlade s vymedzením uvedeným v článku 10 bode 9, rozpočtové prostriedky vyčlenené na prevratné technológie a finančné prostriedky poskytnuté v súlade s článkom [195] nariadenia o rozpočtových pravidlách do 31. júla 2024. Priebežné hodnotenie musí takisto obsahovať informácie o krajinách pôvodu príjemcov, počte krajín zapojených do jednotlivých projektov a podľa možností aj o rozložení vytvorených práv duševného vlastníctva. Komisia môže predložiť návrhy na akékoľvek vhodné zmeny tohto nariadenia.

3.  Na konci obdobia implementácie fondu, najneskôr však do štyroch rokov po ▌31. decembri 2027, Komisia vykoná záverečné hodnotenie implementácie fondu. V správe o záverečnom hodnotení sa uvedú výsledky implementácie a, pokiaľ to je z časového hľadiska možné, vplyv fondu. V správe, ktorá vychádza z relevantných konzultácií s členskými štátmi, pridruženými krajinami a kľúčovými zainteresovanými stranami, sa posúdi predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3. Takisto sa v nej analyzuje cezhraničná účasť, a to aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, na projektoch implementovaných v rámci fondu, ako aj začlenenie MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou do globálneho hodnotového reťazca. Hodnotenie musí takisto obsahovať informácie o krajinách pôvodu príjemcov a podľa možností o rozložení vytvorených práv duševného vlastníctva.

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 33

Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku [127] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Európsky dvor audítorov preskúmava účty všetkých príjmov a výdavkov Únie podľa článku 287 ZFEÚ.

Článok 34

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa rozhodnutím v zmysle medzinárodnej dohody alebo prostredníctvom akéhokoľvek iného právneho nástroja zapojí do fondu tretia krajina, táto tretia krajina udelí zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup na komplexné vykonávanie ich právomocí. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Článok 35

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.  V súvislosti s fondom a jeho akciami a výsledkami Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie. Finančné zdroje vyčlenené pre fond zároveň prispievajú ku komunikácii politických priorít Únie zo strany Komisie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3. Tieto finančné zdroje sa môžu použiť na projekty štatistických údajov týkajúcich sa obranného priemyslu a na projekty riadenia zberu údajov.

HLAVA V

DELEGOVANÉ AKTY, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 36

Delegované akty

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 31 sa Komisii udeľuje na neurčito od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 31 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 31 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 37

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) …/…. (Program rozvoja európskeho obranného priemyslu) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 38

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie alebo zmenu dotknutých akcií prijatých na základe [nariadenia o Programe rozvoja európskeho obranného priemyslu], ako aj prípravnej akcie týkajúcej sa výskumu v oblasti obrany až do ich ukončenia a naďalej sa uplatňuje na dotknuté akcie až do ich ukončenia.

2.  Z finančného krytia fondu možno takisto hradiť náklady na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu z fondu na opatrenia prijaté v rámci jeho predchodcov, [nariadenia o Programe rozvoja európskeho obranného priemyslu], ako aj prípravnej akcie v oblasti obranného výskumu.

3.  V prípade potreby sa môžu do rozpočtu po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 4 s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré sa nedokončia do 31. decembra 2027.

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092 z 18. júla 2018, ktorým sa zriaďuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie (Ú. v. EÚ L 200, 7.8.2018, s. 30).
(2) Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (ďalej len „rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(4) Odkaz sa bude aktualizovať: Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. Dohoda je dostupná na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32013Q1220(01)&from=EN
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(6) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(7) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(8) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1).
(11) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
(12) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).
(16) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(17) Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53.
(18) Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1.

Posledná úprava: 7. októbra 2019Právne oznámenie