Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0228(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0409/2018

Predkladané texty :

A8-0409/2018

Rozpravy :

PV 11/12/2018 - 21
CRE 11/12/2018 - 21

Hlasovanie :

PV 12/12/2018 - 19.2
CRE 12/12/2018 - 19.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
PV 17/04/2019 - 16.13

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0517
P8_TA(2019)0420

Prijaté texty
PDF 377kWORD 128k
Streda, 12. decembra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Zriadenie Nástroja na prepájanie Európy ***I
P8_TA(2018)0517A8-0409/2018
Text
 Zjednotený text

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 12. decembra 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 (COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD))(1)
POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)
k návrhu Komisie
---------------------------------------------------------

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci návrh 1, pokiaľ nie je uvedené inak]

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0409/2018).
(2)* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.


Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) .../...
o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 172 a 194,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest a na dodržiavanie dlhodobých záväzkov v oblasti dekarbonizácie Únia potrebuje modernú, multimodálnu a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov vrátane odľahlých, najvzdialenejších, ostrovných, okrajových a horských regiónov v sektoroch dopravy, digitalizácie a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb vrátane osôb SZP, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu a udržateľnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

(2)  Zámerom Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „program“) je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného i súkromného sektora a súčasne zvýšenie právnej istoty a dodržiavanie zásady technologickej neutrality. Program by mal umožniť maximálne možné využitie synergií medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií, a tým zvýšiť efektívnosť opatrení Únie a umožniť optimalizáciu nákladov na realizáciu.

(2a)  Program by mal prispieť k podpore územnej dostupnosti a konektivity všetkých regiónov Únie vrátane odľahlých, najvzdialenejších, ostrovných, okrajových, horských a cezhraničných regiónov, ako aj vyľudnených a riedko osídlených oblastí.

(3)  V rámci programu by sa malo prispieť aj k opatreniam EÚ proti zmene klímy, podporiť environmentálne a sociálne udržateľné projekty a prípadne opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu. Program by mal najmä viac prispievať k tomu, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody a navrhnuté ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky a aby sa posilnil dlhodobý cieľ v oblasti dekarbonizácie.

(3a)   Program by mal zaručiť vysokú úroveň transparentnosti poskytnutím prístupu k príslušným dokumentom, najmä v prípadoch, keď projekty majú vplyv na životné prostredie a ľudské zdravie. V postupe posudzovania projektov by sa mali zohľadniť aj sociálne kritériá a kritériá súdržnosti, a najmä prijatie zo strany miestnych komunít. [PN 82]

(4)  Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči 17 cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy(3). Očakáva sa, že 60 % z celkového finančného krytia programu bude vynaložených na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe ▌ Rio markerov: ▌Výdavky týkajúce sa železničnej a riečnej infraštruktúry, infraštruktúry nabíjacích staníc, alternatívnych a udržateľných palív pre všetky módy dopravy, energetickej efektívnosti, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2, energie z obnoviteľných zdrojov, ▌vnútrozemskej vodnej dopravy ▌ multimodálnej dopravy a plynárenskej infraštruktúry by mali byť sú v súlade s cieľmi v oblasti klímy. Príslušné opatrenia sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy, a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie. V súlade s cieľmi a záväzkami Únie na zníženie vplyvu zmeny klímy sa v programe podporuje prechod na udržateľnejšie druhy dopravy, ako sú železnice, čistá mestská doprava, námorná doprava a vnútrozemská vodná doprava.

(5)  S cieľom splniť oznamovacie povinnosti stanovené v článku 11 písm. c) smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES, pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov Únie na podporu opatrení prijatých na dosiahnutie súladu s cieľmi tejto smernice, treba sledovať výdavky súvisiace so znižovaním emisií alebo látok znečisťujúcich ovzdušie podľa tejto smernice.

(6)  Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu a doplnkovosť medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v pracovných programoch mohli efektívne riešiť konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita, udržateľné alternatívne palivá vrátane príslušnej infraštruktúry pre všetky módy dopravy alebo spoločná cezhraničná infraštruktúra, a by mali poskytovať väčšiu pružnosť pri zlučovaní finančnej podpory v týchto sektoroch. Umožnenie digitálnej komunikácie by mohlo predstavovať neoddeliteľnú súčasť projektu spoločného záujmu v oblasti energetiky a dopravy. V rámci programu by sa malo zaistiť, aby v každom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré synergické zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi sektormi by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere opatrení, ako aj z hľadiska zvýšenia spolufinancovania.

(7)  V usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013(4) (ďalej len „usmernenia pre TEN-T“) sa identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré sa majú spĺňať, a stanovujú sa opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä dokončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry.

(7a)   Činnosti prispievajúce k rozvoju projektov spoločného záujmu v sektore dopravy financovaných z programu by mali stavať na doplnkovosti všetkých druhov dopravy s cieľom poskytnúť efektívne, prepojené a multimodálne siete, aby sa zabezpečilo prepojenie v rámci celej Únie.

(8)  Ak sa majú dosiahnuť ciele stanovené v usmerneniach pre TEN-T, je potrebné prioritne podporiť prebiehajúce projekty TEN-T, ako aj cezhraničné prepojenia, úzke miesta, horizontálne priority, chýbajúce prepojenia a mestské uzly a podľa potreby zaistiť, aby podporované činnosti boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory stanovenými podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a s celkovým rozvojom siete, pokiaľ ide o výkonnosť a interoperabilitu.

(8a)   V niektorých prípadoch majú projekty realizované na území jedného členského štátu významný cezhraničný vplyv a vytvárajú hodnotu, ktorá presahuje štátne hranice, a to zvýšením cezhraničného prepojenia na mori alebo posilnením prepojenia so širšími vnútrozemskými ekonomikami za hranice štátov. Projekty, ktoré vykazujú takýto vplyv, by sa preto mali považovať za cezhraničné.

(8b)   S cieľom zohľadniť výnimočné okolnosti vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie, by sa malo zabezpečiť prepojenie medzi Írskom a kontinentálnou Európou, a to zmenou trasy a zloženia koridorov TEN-T s cieľom začleniť námorné spojenie medzi írskymi prístavmi a kontinentálnymi prístavmi v základnej a komplexnej sieti.

(9)  Treba takisto prispôsobiť smerovanie koridorov základnej siete a ich predbežne identifikovaných úsekov a ich kapacitu, aby sa zohľadnili zvyšujúce sa dopravné toky a vývoj siete. Toto prispôsobenie základnej siete by nemalo mať vplyv na jej dokončenie do roku 2030, malo by zlepšiť pokrytie územia EÚ koridormi a malo by byť primerané, aby sa zachoval súlad a efektívnosť rozvoja a koordinácie koridorov. Dĺžka koridorov základnej siete by sa preto nemala zvýšiť o viac ako 15 %. Vývoj týkajúci sa súhrnnej siete sa musí monitorovať a posudzovať, aby sa zaručil význam úsekov.

(10)  Je dôležité podporovať verejné a súkromné investície do inteligentnej, interoperabilnej, udržateľnej, multimodálnej, inkluzívnej, bezpečnej a chránenej mobility dostupnej pre osoby so zníženou pohyblivosťou v celej Únii pre všetky druhy dopravy. V roku 2017 Komisia predstavila(5) „Európu v pohybe“, (t. j. )rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu, napríklad na urýchlenie vykonávania a dodatočného vybavenia inteligentného tachografu.

(11)  V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila dekarbonizácia vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti a využitím alternatívnych palív pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ(6) sa stanovuje spoločný rámec opatrení týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy v Únii s cieľom čo najviac obmedziť závislosť od fosílnych palív a zmierňovať vplyv dopravy na životné prostredie a klímu. Zároveň sa v nej od členských štátov vyžaduje, aby k 31. decembru 2025 zaistili, by boli k dispozícii verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. Ako sa uvádza v návrhoch Komisie(7) z novembra 2017, je potrebné prijať komplexný súbor opatrení na podporu nízkoemisnej mobility vrátane finančnej podpory, ak trhové podmienky neposkytujú dostatočnú motiváciu.

(12)  Komisia v súvislosti so svojím oznámením s názvom Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická(8) zdôraznila, že automatizované vozidlá a pokročilé systémy pripojiteľnosti prispejú k tomu, že vozidlá prispejú k väčšej bezpečnosti, jednoduchšiemu zdieľaniu a väčšej dostupnosti pre všetkých občanov vrátane tých, ktorí v súčasnosti nemôžu služby mobility využívať, napríklad seniori a osoby so zníženou mobilitou. Komisia v tomto kontexte navrhla strategický akčný plán EÚ týkajúci sa bezpečnosti cestnej premávky a revíziu smernice 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Je rovnako potrebné upraviť aj iné predpisy, napríklad smernicu 2004/54/ES o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v transeurópskej cestnej sieti podľa nových noriem sektora dopravy v oblasti bezpečnosti a digitalizácie. Zlepšenie bezpečnosti musí byť prioritou aj v železničnom sektore. Obzvlášť dôležité je investovanie do bezpečnosti na križovatkách (napr. signalizácia, zlepšenie infraštruktúry). V roku 2012 došlo k 573 vážnym nehodám na 114 000 úrovňových prejazdoch v EÚ, čo malo za následok 369 úmrtí a 339 vážne zranených osôb (správa ERA za rok 2014). V dôsledku toho by sa v celej EÚ mali identifikovať úrovňové prejazdy, ktoré predstavujú vysoké bezpečnostné riziko s cieľom investovať do zlepšenia infraštruktúry, ktorá by prípadne mala byť nahradená mostmi a podchodmi.

(13)  S cieľom zlepšiť dokončovanie dopravných projektov v menej rozvinutých častiach siete by sa do programu mali previesť rozpočtové prostriedky z Kohézneho fondu na financovanie dopravných projektov v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. V počiatočnej fáze by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie mali ▌zohľadniť národné finančné príspevky v rámci Kohézneho fondu. Na konci počiatočnej fázy by sa zdroje vyčlenené na program, ktoré neboli viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, mali vyčleniť na konkurenčnom základe na projekty situované v členských štátoch, ktoré sú oprávnené získať financovanie z Kohézneho fondu, s prioritou kladenou na cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu v ich úsilí vytvoriť vhodný plán projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy.

(14)  V nadväznosti na spoločné oznámenie o zlepšovaní dvojakej mobility v Európskej únii z novembra 2017(9) sa v akčnom pláne vojenskej mobility, ktorý 28. marca 2018 prijali Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku(10), zdôraznilo, že politika dopravnej infraštruktúry je jasnou príležitosťou na posilnenie synergie medzi obrannými potrebami a sieťou TEN-T, s celkovým cieľom zlepšovania mobility v rámci Únie. V akčnom pláne sa uvádza, že Rada bola vyzvaná, aby do polovice roku 2018 vyhodnotila a validovala vojenské požiadavky v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou a že do roku 2019 útvary Komisie identifikujú časti transeurópskej dopravnej siete vhodné takisto na dvojaké (civilné a obranné) využitie infraštruktúry vrátane prípadov, keď existuje možnosť modernizácie existujúcej infraštruktúry. Infraštruktúra bude vždy na dvojaké využitie. Finančné krytie Únie na realizáciu projektov dvojakého využitia by sa malo plniť prostredníctvom programu na základe pracovných programov prostredníctvom merateľných akcií, ktoré sú v súlade s uplatniteľnými požiadavkami vymedzenými v rámci akčného plánu.

(14a)   Predstavenie akčného plánu pre dvojakú (civilnú a obrannú) mobilitu v Únii je súčasťou celkového cieľa zlepšiť mobilitu v EÚ pri súčasnom reagovaní na logistické výzvy a výzvy v oblasti mobility uvedené v jej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP). Na tento účel je zásadne dôležité zharmonizovať cezhraničné normy a colnú reguláciu, ako aj administratívne a legislatívne postupy. Úloha spoločných podnikov EÚ je okrem iného zásadne dôležitá ako príspevok k harmonizácii administratívnych a legislatívnych postupov, a to v rámci nástroja NPE aj akčného plánu pre dvojakú (civilnú a obrannú) mobilitu. Dvojaká (civilná a obranná) mobilita prispeje k rozvoju nástroja NPE, najmä so zreteľom na rozpočtové záležitosti a opatrenia na splnenie nových a budúcich potrieb.

(15)  Komisia v oznámení „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“(11) zdôraznila konkrétne potreby v oblasti dopravy, energetiky a v digitálnej oblasti v najvzdialenejších regiónoch a nevyhnutnosť zabezpečiť primeranú finančnú pomoc Únie na ich splnenie, a to aj prostredníctvom programu uplatňovaním miery spolufinancovania na úrovni maximálne 85 %.

(16)  Vzhľadom na významnú potrebu investovať do pokroku smerom k dokončeniu základnej siete TEN-T do roku 2030 (odhad 350 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027), súhrnnej siete TEN-T do roku 2050 a investície na dekarbonizáciu, digitalizáciu a dopravu v mestách (odhad 700 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027) je vhodné mať primeraný rozpočet na odvetvie dopravy, v súlade s tým, s ktorým sa počítalo na začiatku programového obdobia 2014 – 2020, a čo najúčinnejšie využiť rôzne finančné programy a nástroje Únie, a tým maximalizovať pridanú hodnotu investícií podporovaných Úniou. To by sa dosiahlo prostredníctvom zjednodušeného investičného procesu, ktorý by umožnil zviditeľnenie pripravovaných dopravných projektov a súlad v rámci príslušných programov Únie, najmä Nástroja na prepájanie Európy, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu a InvestEU. V prípade potreby by sa mali zohľadniť najmä príslušné podmienky uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) XXX [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „VN“)].

(17)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013(12) sa vymedzujú priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú zrealizovať na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti energetiky a klímy, ďalej sa vymedzujú projekty spoločného záujmu potrebné na realizáciu týchto priorít a zavádzajú sa opatrenia v oblasti udeľovania povolení, zaangažovania verejného sektora a regulácie na urýchlenie a/alebo uľahčenie realizácie týchto projektov, vrátane kritérií oprávnenosti takýchto projektov na finančnú pomoc Únie. Zoznam projektov spoločného záujmu a usmernenia TEN-E by sa mali zrevidovať, aby v plnej miere zohľadňovali ciele a zámery Parížskej dohody, ako aj ciele Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a na ďalšie obdobie.

(18)  V smernici [prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie] sa zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podporný rámec umožňujúci posilnené využívanie finančných prostriedkov Únie s výslovným odkazom na umožnenie akcií na podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(19)  Zatiaľ čo dokončenie sieťovej infraštruktúry zostáva prioritou pre dosiahnutie väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, začlenenie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj vytváranie inteligentného a efektívneho energetického systému zahŕňajúceho riešenia v oblasti skladovania a riadenia odberu, ktoré napomáhajú vyvažovať sieť, odráža prístup prijatý v rámci iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ s kolektívnou zodpovednosťou dosiahnuť ambiciózny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 a zmenený kontext politiky, zaručujúci spravodlivý a primeraný sociálny prechod, s ambicióznymi dlhodobými cieľmi v oblasti dekarbonizácie.

(20)  Pre agendu Únie v oblasti dekarbonizácie sú nevyhnutné inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na nízkoemisné energetické systémy a systémy mobility a zvýšia bezpečnosť dodávok energie, a to v rámci snahy dosiahnuť väčšiu energetickú nezávislosť Únie. Komisia najmä v „Oznámení o posilňovaní európskych energetických sietí“ z 23. novembra 2017(13) zdôraznila, že úloha elektriny, v prípade ktorej bude energia z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 predstavovať polovicu výroby, bude čoraz viac stimulovať dekarbonizáciu sektorov, ktorým doposiaľ dominovali fosílne palivá, ako napríklad doprava, priemysel, vykurovanie a chladenie, a preto sa v rámci politiky transeurópskej energetickej infraštruktúry musí dôraz klásť na prepojenie elektrických sietí, skladovanie elektriny, projekty inteligentných sietí a investície do plynárenskej infraštruktúry. S cieľom podporiť ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, integráciu vnútorného trhu a bezpečnosť dodávok by sa mali náležite zohľadniť a uprednostniť tie technológie a projekty, ktoré prispievajú k prechodu na nízkoemisné hospodárstvo. Komisia sa bude snažiť zvyšovať počet projektov týkajúcich sa cezhraničných inteligentných sietí, inovatívneho skladovania a prepravy oxidu uhličitého, ktoré sa podporia z programu.

(20a)   Je potrebná podpora projektov inteligentných sietí, kde takéto projekty zahŕňajú výrobu, distribúciu alebo spotrebu energie pomocou riadenia systému v reálnom čase a ovplyvňujú cezhraničné toky energie. Energetické projekty by okrem toho mal odrážať ústrednú úlohu inteligentných sietí v oblasti v energetickej transformácii, a podpora z programu by mala pomôcť prekonať medzery vo financovaní, ktoré v súčasnosti brzdia investície do rozsiahleho zavádzania technológie inteligentných sietí.

(20b)  Pokiaľ ide o elektrické prepojenie, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... [o riadení energetickej únie] sa stanovuje cieľ prepojenia elektrických sietí medzi členskými štátmi na rok 2030 na úrovni 15 %. Program by mal prispievať k dosiahnutiu tohto cieľa.

(21)  Dokončenie digitálneho jednotného trhu závisí od základnej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a verejná správa, závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým a cenovo dostupným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Digitálna pripojiteľnosť sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov na preklenutie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov, pričom podporuje modernizáciu miestneho hospodárstva a je základom pre diverzifikáciu hospodárskych činností. Rozsah intervencie tohto programu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mal upraviť tak, aby odrážal jeho rastúci všeobecný význam pre hospodárstvo a všeobecne pre spoločnosť. Je preto potrebné stanoviť projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti digitálneho jednotného trhu, a zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014(14).

(22)  V oznámení s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti(15) (stratégia gigabitovej spoločnosti) sa stanovujú strategické ciele do roku 2025 s cieľom optimalizovať investície do infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Cieľom smernice (EÚ) 2018/XXX [európsky kódex elektronickej komunikácie] je okrem iného vytvoriť regulačné prostredie, ktoré bude stimulovať súkromné investície do sietí digitálnej pripojiteľnosti. Je však jasné, že zavádzanie sietí si bude naliehavo vyžadovať bližšiu pozornosť vzhľadom na ich obmedzenú nákladovú efektívnosť v mnohých oblastiach Únie v dôsledku viacerých faktorov ako odľahlosť a územné alebo geografické osobitosti, nízka hustota obyvateľstva a rôzne sociálno-ekonomické faktory. Program by sa preto mal zameriavať na prispievanie k rovnováhe medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, aby prispieval k dosiahnutiu týchto strategických cieľov stanovených v stratégii gigabitovej spoločnosti a dopĺňal podporu, ktorú pre zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou poskytujú iné programy, najmä Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a fond InvestEU.

(23)  Kým všetky siete digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú pripojené na internet, sú vo svojej podstate transeurópske, hlavne z dôvodu fungovania aplikácií a služieb, ktoré umožňujú, z hľadiska podpory v rámci tohto programu sa za prioritné budú považovať opatrenia s najväčším očakávaným vplyvom na digitálny jednotný trh, okrem iného prostredníctvom ich zosúladenia s cieľmi oznámenia o stratégii gigabitovej spoločnosti, a s vplyvom na digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti s ohľadom na zlyhania trhu a zaznamenané prekážky pri jej realizácii.

(24)  Školy, univerzity, knižnice, miestne, regionálne alebo vnútroštátne správne orgány, hlavní poskytovatelia verejných služieb, nemocnice a zdravotnícke zariadenia, dopravné uzly a podniky s vysokým podielom digitalizácie sú subjekty a miesta, ktoré môžu ovplyvniť významný sociálno-ekonomický rozvoj v oblasti, kde sa nachádzajú, vrátane vidieckych a riedko osídlených oblastí. Tieto subjekty sociálno-ekonomickej interakcie musia mať prístup k špičkovému gigabitovému pripojeniu, aby mohli európskym občanom, podnikom a miestnym komunitám poskytovať prístup k najlepším službám a aplikáciám. V rámci programu by sa mal podporiť prístup týchto subjektov sociálno-ekonomickej interakcie k vysokorýchlostnému pripojeniu vrátane najmodernejšieho mobilného pripojenia, aby sa maximalizovali ich pozitívne účinky presahovania na širšiu ekonomiku a spoločnosť vrátane vytvárania väčšieho dopytu po pripojiteľnosti a službách.

(25)  Navyše, nadväzujúc na úspešnosť iniciatívy WiFi4EU by sa v rámci programu malo naďalej podporovať poskytovanie bezplatného, bezpečného, vysokokvalitného miestneho bezdrôtového pripojenia v centrách miestneho verejného života vrátane subjektov s verejným poslaním, akými sú orgány verejnej moci a poskytovatelia verejných služieb, ako aj vonkajšie priestory prístupné širokej verejnosti, s cieľom podporiť digitálnu víziu Únie v miestnych komunitách.

(25a)  Digitálna infraštruktúra je dôležitým základom pre inovácie. Aby program maximalizoval svoj vplyv, mal by sa zamerať na financovanie infraštruktúry. Jednotlivé digitálne služby a aplikácie, napríklad tie, ktoré zahŕňajú rôzne technológie distribuovanej databázy transakcií alebo využívajúce umelú inteligenciu, by preto mali byť mimo rozsahu pôsobnosti programu a namiesto toho, by sa k nim malo pristupovať prostredníctvom iných nástrojov, ako napríklad digitálna Európa. Je tiež dôležité maximalizovať synergie medzi rôznymi programami.

(26)  Životaschopnosť predpokladaných digitálnych služieb novej generácie ako sú služby a aplikácie internetu vecí, ktoré majú priniesť značné výhody do rôznych odvetví a aj pre spoločnosť ako celok, si bude vyžadovať nepretržité cezhraničné pokrytie sieťami 5G, najmä aby sa pre používateľov a predmety umožnil prístup k pripojeniu aj v pohybe. Možnosti rozdelenia nákladov pri zavádzaní sietí 5G v týchto odvetviach však zostávajú nejasné a predpokladané riziká ich komerčného zavádzania v niektorých kľúčových oblastiach sú veľmi vysoké. Očakáva sa, že cestné koridory a vlakové spojenia budú kľúčovými oblasťami pre prvú fázu nových aplikácií v oblasti prepojenej mobility, a preto predstavujú dôležité cezhraničné projekty na financovanie v rámci tohto programu.

(27)  Nepripojené územia vo všetkých oblastiach Únie vrátane centrálnych oblastí predstavujú úzke miesta a nevyužitý potenciál pre digitálny jednotný trh. Vo väčšine vidieckych a odľahlých oblastí môže byť vysokokvalitné internetové pripojenie mimoriadne dôležité na preklenutie digitálnej priepasti a riešenie problému izolácie a vyľudňovania, keďže znižuje náklady na dodávky tovarov a služieb a čiastočne kompenzuje vzdialenosť. Vysokokvalitné internetové pripojenie je nevyhnutné pre nové hospodárske príležitosti, akými sú precízne poľnohospodárstvo alebo rozvoj biohospodárstva vo vidieckych oblastiach. Program by mal prispieť k tomu, aby boli všetky európske domácnosti, či už na vidieku alebo v mestách, vybavené pevným alebo bezdrôtovým pripojením s veľmi vysokou kapacitou so zameraním na zavedenie tam, kde sa zaznamenal určitý stupeň zlyhania trhu a ktorý je možné vyriešiť využitým grantov s nízkou intenzitou. Program by sa tak mal zamerať na komplexné pokrytie domácností a území, keďže je nehospodárne riešiť nedostatky v už pokrytom území v neskoršom štádiu.

(28)  Zavádzanie chrbticových elektronických komunikačných sietí vrátane podmorských káblov, ktoré majú prepájať európske územia s tretími krajinami na iných kontinentoch alebo európske ostrovy či zámorské územia s pevninou, je nevyhnutné na to, aby sa pre túto kľúčovú infraštruktúru zabezpečila potrebná redundancia a zvýšila sa kapacita a odolnosť digitálnych sietí Únie. Tieto projekty však bez verejnej podpory často nie sú komerčne životaschopné.

(29)  Opatreniami prispievajúcimi k projektom spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sa zavedie najlepšia dostupná a najvhodnejšia technológia ▌a zároveň sa ponúkne najlepšia vyváženosť najnovších technológií, pokiaľ ide o kapacitu toku údajov, bezpečnosť prenosu, odolnosť siete, kybernetickú bezpečnosť a nákladovú efektívnosť, a po zohľadnení kritérií stanovených v tomto nariadení by sa mali uprednostniť v rámci pracovných programov. Zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou môže zahŕňať pasívnu infraštruktúru s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické, ako aj environmentálne prínosy. Pri určovaní priority opatrení sa nakoniec zohľadnia možné pozitívne účinky presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, napr. ak realizovaný projekt môže zlepšiť zdôvodnenie projektu pri ďalšej realizácii, čo bude viesť k väčšiemu pokrytiu území a obyvateľstva v oblastiach, ktoré doteraz pokryté neboli.

(30)  Únia vyvinula vlastnú satelitnú technológiu (EGNOS/Galileo) na určovanie polohy, navigáciu a určovanie času (PNT) a vlastný systém pozorovania Zeme (Copernicus). EGNOS/Galileo aj Copernicus ponúkajú pokročilé služby, ktoré poskytujú významné hospodárske prínosy verejným aj súkromným používateľom. Preto by každá dopravná, energetická alebo digitálna infraštruktúra financovaná z tohto programu - ktorý využíva technológiu PNT alebo služby pozorovania Zeme - mala byť technicky zlučiteľná s programami EGNOS/Galileo a Copernicus.

(31)  Pozitívne výsledky prvej výzvy na prekladanie návrhov v oblasti kombinovaného financovania, spustenej v roku 2017 v rámci súčasného programu, potvrdili relevantnosť a pridanú hodnotu využívania grantov EÚ na kombinovanie financovania s financovaním z Európskej investičnej banky alebo národných podporných bánk alebo iných rozvojových a verejných finančných inštitúcií a finančných inštitúcií a od investorov zo súkromného sektora vrátane verejno-súkromných partnerstiev. Kombinované financovanie by malo prispievať k lákaniu súkromných investícií a poskytovať pákový efekt celkového príspevku verejného sektora v súlade s cieľmi programu Invest EU. V rámci programu by sa preto mali naďalej podporovať opatrenia, ktoré umožnia kombinované financovanie z grantov EÚ a iných zdrojov financovania. V odvetví dopravy nesmú operácie kombinovaného financovania presahovať 10 % cieleného krytia.

(31a)  V odvetví dopravy by sa operácie kombinovaného financovania mali primárne venovať projektom zameraným na digitalizáciu odvetvia, najmä projektom SESAR a ERTMS, v prípade ktorých sa očakáva finančná návratnosť.

(32)  Ciele politík tohto programu sa budú riešiť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci politického nástroja/politických nástrojov [...] fondu InvestEU. Opatrenia programu by sa mali primeraným a adekvátnym spôsobom využívať na naštartovanie investícií riešením prípadov zlyhania trhu alebo suboptimálnej investičnej situácie bez toho, aby boli duplicitné alebo vytláčali súkromné financovanie, a mali by prinášať jasnú európsku pridanú hodnotu.

(33)  Aby sa podporil integrovaný rozvoj inovačného cyklu, je nevyhnuté zabezpečiť doplnkovosť medzi inovačnými riešeniami vyvinutými v kontexte rámcových programov Únie pre výskum a inovácie a inovačnými riešeniami, ktoré sa zavádzajú s podporou Nástroja na prepájanie Európy. Na tento účel sa synergiou s programom Európsky horizont zabezpečí, aby: a) boli výskumné a inovačné potreby v sektoroch dopravy, energetiky a digitálnych technológií v rámci EÚ identifikované a stanovené počas procesu strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont; b) nástroj na prepájanie Európy úzko spolupracoval s programom Európsky horizont v záujme rozsiahleho zavádzania inovačných technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry a v záujme synergií medzi týmito oblasťami, a to najmä tých, ktoré vyplývajú z programu Európsky horizont; c) sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi programom Európsky horizont a Nástrojom na prepájanie Európy, napr. tým, že sa bude klásť dôraz na technológie z programu Európsky horizont s vysokou mierou pripravenosti na uvedenie na trh, ktoré môžu byť ďalej zavádzané prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy.

(34)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie 2021 – 2027, ktoré má pre Európsky parlament a Radu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz sa príslušne aktualizuje na základe novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení31 v priebehu ročného rozpočtového postupu]. Toto finančné krytie by sa malo zachovať počas celého trvania programu a nemalo by sa akokoľvek krátiť ani presúvať do iných programov, aby sa zachovala počiatočná rovnováha, ale aj kompromisy a prostriedky pridelené na tematickom a územnom základe počas celého programového obdobia.

(35)  Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné vnútroštátne viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a/alebo z finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu, Európskeho nástroja stabilizácie investícií, fondu InvestEU a prípadne Nástroja na prepájanie Európy. Finančná podpora by sa mala v náležitých prípadoch využívať tak, aby bola v súlade s plánmi Únie a vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy.

[oddelené hlasovanie]

(37)  Druhy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa zvážiť aj použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi uvedenými v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(38)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP, sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej na základe Dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie o udelení potrebných práv a prístupu zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, ktoré im umožní komplexne uplatňovať ich právomoci.

(39)  V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovujú pravidlá, ktorými sa upravuje postup udeľovania grantov. Aby sa zohľadnila špecifickosť opatrení podporovaných programom a zaistilo sa dôsledné plnenie v odvetviach, na ktoré sa program vzťahuje, je nevyhnutné poskytnúť doplňujúce informácie o kritériách oprávnenosti a kritériách na vyhodnotenie návrhov. Okrem toho Komisia a/alebo výkonné agentúry zodpovedné za plnenie programu nemajú splnomocnenie vytvárať ďalšie povinnosti neuvedené v tomto nariadení, pokiaľ ide o výber operácií a ich financovanie. Bez toho, aby to znamenalo odchýlenie od nariadenia o rozpočtových pravidlách, môžu pracovné programy v niektorých prípadoch, v ktorých ciele výziev na predkladanie návrhov nemajú strategické dôsledky, umožňovať zjednodušené postupy.

(39a)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa kritériá výberu a vyhodnocovania ponúk vymedzujú v pracovných programoch. V odvetví dopravy by sa kvalita a relevantnosť projektu mala posudzovať aj so zreteľom na jeho očakávaný vplyv na pripojiteľnosť EÚ, na jeho súlad s požiadavkami v oblasti prístupnosti a na jeho stratégiu týkajúcu sa budúcich potrieb v oblasti údržby.

(40)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(16), nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95(17), nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2185/96(18) a nariadením Rady (EÚ) 2017/193(19) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (ES, Euratom) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(20). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(40a)   Úspešná implementácia programu vo vysokej miere závisí od úrovne spolupráce medzi subjektmi zapojenými do spoločného projektu. Preto by sa malo podporovať vytvorenie štruktúry spoločných podnikov, a to aj prostredníctvom vyššej miery spolufinancovania.

(41)  Podľa [odkaz sa vhodne aktualizuje podľa nového rozhodnutia o ZKÚ: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ](21) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je zámorská krajina alebo územie spojené.

(42)  Únia by sa mala usilovať o súdržnosť a súčinnosť s programami Únie v oblasti vonkajších politík vrátane predvstupovej pomoci v nadväznosti na záväzky prijaté v kontexte oznámenia „Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti“(22).

(43)  Ak sa tretie krajiny alebo subjekty usadené v tretích krajinách zúčastňujú na opatreniach prispievajúcich k projektom spoločného záujmu alebo k cezhraničným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, finančná pomoc bude pre nich dostupná, len ak je to nevyhnutné na splnenie cieľov týchto projektov.

(43a)   V súlade s článkom 85 smernice 2014/25/EÚ a v prípade tretích krajín, s ktorými Únia neuzatvorila mnohostrannú ani dvojstrannú dohodu, ktorá podnikom Únie zabezpečuje porovnateľný a skutočný prístup na trhy obstarávania týchto tretích krajín, každá ponuka predložená na účely zadania verejnej zákazky na dodanie tovaru v prípade projektu spolufinancované z nástroja NPE môže byť zamietnutá, ak podiel produktov pochádzajúcich z tretích krajín prevyšuje 50 % celkovej hodnoty produktov, ktoré tvoria ponuku.

(44)  V súlade s odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(23) treba program hodnotiť na základe informácií zhromaždených podľa požiadaviek na osobitné monitorovanie, napríklad v oblasti zabezpečovania odolnosti proti zmene klímy, a vyhnúť sa nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä čo sa týka členských štátov. Komisia by mala vykonávať hodnotenia, ktoré postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele programu a vykonať akékoľvek potrebné zmeny.

(45)  Mali by sa vykonávať transparentné, zodpovedné a adekvátne opatrenia na monitorovanie a podávanie správ, vrátane merateľných ukazovateľov, s cieľom posudzovať pokrok pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, a podávať o ňom správy, ako aj propagovať jeho výsledky. Systém podávania správ o výkonnosti by mal zabezpečiť, aby údaje na monitorovanie implementácie programu a jeho výsledkov boli vhodné na hĺbkovú analýzu dosiahnutého pokroku a ťažkostí, ktoré sa vyskytli v rámci koridorov základnej siete, a aby tieto údaje a výsledky boli zozbierané efektívne, účinne a včas. Je nevyhnutné uložiť príjemcom finančných prostriedkov Únie primerané požiadavky na podávanie správ s cieľom zbierať relevantné údaje na účely programu.

(45a)  Program by sa mal realizovať prostredníctvom pracovných programov. Komisia by do konca marca 2021 mala pripraviť rámcový program, ktorý bude obsahovať plánovaný časový rozvrh pracovných programov, výzvy, ich témy a pridelené finančné prostriedky, ako aj iné údaje potrebné na zabezpečenie transparentnosti a predvídateľnosti pre celé trvanie programu a na zvýšenie kvality projektov.

(45b)  V záujme zabezpečenia súladu investičných priorít programu so záväzkami Únie v oblasti zmeny klímy by sa malo uskutočniť komplexné hodnotenie programu.

(46)  Na účely doplnenia tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o schvaľovanie pracovných programov a rámcového programu. ▌

(47)  Na Komisiu by sa vzhľadom na zmeny častí I, II a III prílohy k tomuto nariadeniu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom prípadne upraviť ukazovatele použité na monitorovanie programu, ▌a vymedzenie dopravných koridorov základnej siete a vojenské požiadavky, s cieľom vytvoriť alebo zmeniť zoznam častí transeurópskej dopravnej siete vhodnej na účely vojenskej dopravy, vytvoriť alebo zmeniť zoznam prioritných projektov infraštruktúry s dvojakým použitím a postup posudzovania oprávnenosti akcií súvisiacich s vojenskou mobilitou. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(48)  Týmto sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 z dôvodu jednoznačnosti rušia. Účinky článku 29 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktorým sa mení príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010(24), pokiaľ ide o zoznam koridorov nákladnej dopravy, by mali zostať zachované.

(49)  Aby sa zabezpečilo včasné prijatie vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia, musí nadobudnúť účinnosť hneď po zverejnení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovuje Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „program“).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „akcia“ je akákoľvek činnosť, ktorá bola určená ako finančne a technicky nezávislá, je časovo ohraničená a je potrebná na realizáciu projektu;

b)  „alternatívne palivá“ sú alternatívne palivá pre všetky spôsoby dopravy vymedzené v článku 2 ods. 1 smernice 2014/94/EÚ;

c)  „pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je stranou dohody s Úniou, ktorá umožňuje jej účasť na programe v súlade s článkom 5;

ca)   „príjemca“ je každý subjekt, ktorý bol vybratý a prijíma finančnú pomoc Únie podľa kritérií oprávnenosti stanovených v článku 11 tohto nariadenia a v súlade s článkom [197] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

d)  „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku [2 ods. 6] nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/XXX (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje, a/alebo rozpočtové záruky z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

da)  „úzke miesto“ je fyzická, technická alebo funkčná prekážka, ktorá vedie k prerušeniu systému, čím ovplyvňuje plynulosť diaľkových a cezhraničných tokov, a ktorá sa dá prekonať vytvorením novej infraštruktúry alebo podstatnou modernizáciou existujúcej infraštruktúry, ktorou sa dá dosiahnuť výrazné zlepšenie riešiace obmedzenia úzkeho miesta;

e)  „súhrnná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

f)  „základná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

g)  „koridory základnej siete“ sú nástroj uľahčujúci koordinovanú realizáciu základnej siete podľa kapitoly IV nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a sú uvedené v časti III prílohy k tomuto nariadeniu;

ga)   „cezhraničné prepojenie“ v oblasti dopravnej infraštruktúry sú projekty zastrešujúce železničný, cestný, riečny alebo morský úsek medzi členskými štátmi alebo medzi členským štátom a treťou krajinou alebo projekt bez ohľadu na druh dopravy vykonávaný v jednom členskom štáte, pri ktorom sa preukáže vysoký cezhraničný vplyv formou rozšírenia cezhraničných tokov medzi dvomi členskými štátmi;

h)  „cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“ je vybratý projekt alebo projekt oprávnený na výber podľa dohody o spolupráci alebo akéhokoľvek iného dojednania medzi členskými štátmi alebo dojednania medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako sa stanovuje v [článkoch  8, 9, 11 alebo 13] smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... 1](25) pri plánovaní alebo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s kritériami stanovenými v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu;

ha)  „zásada prvoradosti energetickej efektívnosti“ je prihliadanie v čo najväčšej miere na alternatívne nákladovo efektívne opatrenia v oblasti energetického plánovania, politiky a investičných rozhodnutí s cieľom zefektívniť spotrebu energie a dodávky energie, a to najmä prostredníctvom nákladovo efektívnych úspor energie pri konečnom využívaní energie, iniciatív reakcie na strane dopytu a účinnejšej konverzie, prenosu a distribúcie energie, pričom sa dosiahnu pôvodné ciele príslušných rozhodnutí;

i)  „infraštruktúra digitálnej pripojiteľnosti“ sú siete s veľmi vysokou kapacitou, systémy 5G, vysokokvalitné miestne bezdrôtové pripojenie, chrbticové siete a prevádzkové digitálne platformy priamo súvisiace s dopravnou a energetickou infraštruktúrou;

j)  „systémy 5G“ sú súbory prvkov digitálnej infraštruktúry založené na globálne dohodnutých normách pre mobilné a bezdrôtové komunikačné technológie používané na pripojenie a služby s pridanou hodnotou s pokročilými výkonnostnými charakteristikami, ako sú veľmi vysoká rýchlosť a kapacita prenosu dát, malé oneskorenie, vysoká spoľahlivosť či podpora veľkého počtu pripojených zariadení;

k)  „koridor 5G“ je dopravná trasa, cesta, železnica alebo vnútrozemská vodná cesta, plne pokrytá infraštruktúrou digitálnej pripojiteľnosti, a najmä systémami 5G, ktorá umožňuje nepretržité poskytovanie synergetických digitálnych služieb, akými sú prepojená a automatizovaná mobilita, podobné inteligentné služby mobility pre železničnú dopravu alebo digitálna pripojiteľnosť na vnútrozemských vodných cestách;

ka)   „chýbajúce prepojenie“ je dopravný úsek koridoru TEN-T pre všetky spôsoby dopravy alebo dopravný úsek, ktorý zabezpečuje spojenie základnej alebo súhrnnej siete s koridormi TEN-T a ktorému chýba alebo ktorý obsahuje jedno alebo viacero úzkych miest ovplyvňujúcich pokračovanie koridoru TEN-T;

l)  „prevádzkové digitálne platformy priamo súvisiace s dopravnou a energetickou infraštruktúrou“ sú fyzické a virtuálne zdroje informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“), ktoré pôsobia na špičke komunikačnej infraštruktúry a zabezpečujú tok, ukladanie, spracovanie a analýzu údajov o dopravnej a/alebo energetickej infraštruktúre;

m)  „projekt spoločného záujmu“ je projekt stanovený v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 alebo v nariadení (EÚ) č. 347/2013 alebo v článku 8 tohto nariadenia;

n)  „štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, mapovacie štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane štúdií vo forme softvéru a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne a príprava finančného balíka;

o)  „subjekty sociálno-ekonomickej interakcie“ sú subjekty, ktoré svojím poslaním, povahou alebo polohou môžu priamo či nepriamo zabezpečiť významné sociálno-ekonomické výhody pre občanov, podniky a miestne spoločenstvá nachádzajúce sa v ich blízkom okolí alebo v ich oblasti vplyvu;

p)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej Únie;

q)  „siete s veľmi vysokou kapacitou“ sú siete s veľmi vysokou kapacitou podľa článku [2 ods. 2] smernice (EÚ) 2018/XXX [európsky kódex elektronickej komunikácie];

r)  „práce“ sú nákup, dodávka a využitie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru a realizácia stavebných a montážnych prác spojených s projektom, preberanie zariadení a spustenie projektu.

ra)   „infraštruktúra na civilno-obranné dvojaké použitie“ je infraštruktúra, ktorá sa používa najmä na civilné účely, ale má tiež strategický význam pre obranné a krízové riadenie a ktorá by sa mohla prispôsobiť civilno-vojenským potrebám v oblasti dvojakého použitia.

Článok 3

Ciele

1.  Všeobecným cieľom programu je budovať, rozvíjať a modernizovať transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom prispieť k zvyšovaniu konkurencieschopnosti Európy, prístupu k vnútornému trhu, k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu a upevňovať územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť, prispievajúc k dlhodobým záväzkom v oblasti dekarbonizácie a s plným dôrazom na synergie medzi odvetviami dopravy, energetiky a digitálnych technológií.

2.  Program má tieto špecifické ciele:

a)  V sektore dopravy:

i)  prispievať k rozvíjaniu projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s efektívnymi, ▌ prepojenými, interoperabilnými a multimodálnymi sieťami a s infraštruktúrou pre inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, dostupnú bezpečnú a chránenú mobilitu a európsky dopravný priestor;

ii)  prispôsobovať časti transeurópskej dopravnej siete vhodnej na vojenskú dopravu dvojitým (civilným i obranným) potrebám ▌mobility;

b)  V sektore energetiky prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s ďalšou integráciou efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu s energiou, interoperabilitou sietí cez hranice a medzi sektormi, uľahčovaním dekarbonizácie hospodárstva a zabezpečovaním dodávok energie a energetickej nezávislosti EÚ, a takisto uľahčovať cezhraničnú spoluprácu v oblasti energetiky vrátane energie z obnoviteľných zdrojov a podporovať energetickú účinnosť;

c)  V sektore digitálnych technológií prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu súvisiacich so zavádzaním bezpečných a chránených digitálnych sietí s veľmi vysokou kapacitou a systémov 5G, k zvýšenej odolnosti a kapacite digitálnych chrbticových sietí na územiach EÚ vďaka ich prepájaniu so susednými územiami a k digitalizácii dopravných a energetických sietí.

Článok 4

Rozpočet

1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 – 2027 sa stanovuje na 43 850 768 000 EUR v stálych cenách (XXX EUR v bežných cenách).

2.  Táto suma sa rozdelí takto:

a)  33 513 524 000 EUR v stálych cenách (XXX EUR v bežných cenách) na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a), z čoho:

i)  17 746 000 000 EUR v stálych cenách (XXX EUR v bežných cenách) z európskeho klastra pre strategické investície;

ii)  10 000 000 000 EUR v stálych cenách (11 285 493 000 EUR v bežných cenách) sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

iii)  5 767 524 000 EUR v stálych cenách (6 500 000 000 EUR v bežných cenách) z okruhu Bezpečnosť a obrana na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii);

b)  do 8 650 000 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), z čoho 20 % na projekty cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; [PN 9]

c)  2 662 000 000 EUR v stálych cenách (3 000 000 000 EUR v bežných cenách) na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c).

3.  Komisia sa nesmie odchýliť od sumy uvedenej v pododseku 2 písm. a) bode ii).

4.  Až 3 % sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu použiť aj na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane korporátnych informačných a technologických systémov. Táto suma sa môže použiť aj na financovanie sprievodných opatrení na podporu prípravy projektov.

5.  Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

5a.  Pri veľkých projektoch sa zabezpečí transparentnosť a účasť občanov. [PN. 27]

6.  Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.

7.  Suma presunutá z Kohézneho fondu sa implementuje v súlade s týmto nariadením s výhradou odseku 8 a bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 2 písm. b).

8.  Pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, ▌ pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2022 dodržiavajú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu ▌. Zdroje presunuté na program, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, budú od 1. januára 2023 k dispozícii na konkurenčnom základe všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.

9.  Zdroje pridelené členskému štátu v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe jeho žiadosti a v súlade s príslušným riadiacim orgánom presunuté na program s cieľom použiť ich ako časť operácie kombinovaného financovania alebo synergie s inou akciou v rámci programov Únie v návrhu, ktorý predložil dotknutý členský štát a ktorý Komisia vyhlásila za oprávnený podľa postupu týkajúceho sa pracovného programu. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. ▌

Článok 5

Tretie krajiny pridružené k programu

1.  Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)  ostatné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

–  zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie,

–  stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–  neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom;

–  zaručujú práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

–  zabezpečuje reciprocita pri prístupe k podobným programom v tretej krajine, najmä v oblasti verejného obstarávania.

2.  Tretie krajiny uvedené v odseku 1 a subjekty zriadené v týchto krajinách nesmú získavať finančnú pomoc na základe tohto nariadenia okrem prípadov, keď je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu a za podmienok stanovených v pracovných programoch uvedených v článku 19 a podľa ustanovení v článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013.

Článok 6

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1.  Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme grantov a verejného obstarávania, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách ▌. Financovanie poskytované z programu sa môže používať v rámci operácií kombinovaného financovania, a to aj s finančnými prostriedkami poskytovanými podľa článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia o fonde InvestEU. V odvetví dopravy operácie kombinovaného financovania neprekročia 10 % vyčleneného finančného krytia a budú zamerané predovšetkým na horizontálne priority uvedené v časti III bode –1 prílohy. Operácie kombinovaného financovania, o ktorých sa rozhodlo v rámci tohto programu, sa implementujú v súlade s nariadením InvestEU a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.  Komisia môže delegovať na výkonné agentúry právomoc vykonávať časť programu v súlade s článkom [69] nariadenia o rozpočtových pravidlách na účely požiadaviek optimálneho riadenia a efektívnosti programu pre sektory dopravy, energetiky a digitálnych technológií.

4.  Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov, ktoré majú zaplatiť ich príjemcovia, a považujú sa podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia stanovené v [článku X] nariadenia XXX [nástupcu nariadenia o záručnom fonde].

Článok 6a

Adaptácia sietí TEN-T na civilno-obranné dvojaké použitie

1.  Projekt spoločného záujmu musí prispievať k prispôsobeniu sietí TEN-T vymedzených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 na účely umožnenia civilno-obranného dvojakého využitia infraštruktúry v súlade s požiadavkami dvojakej (civilnej i obrannej) mobility (ďalej len „požiadavky dvojakej mobility“) a prioritnými projektmi dvojakého využitia infraštruktúry určenými v odseku 2 tohto článku.

2.  Komisia do 31. decembra 2019 prijme delegované akty v súlade s článkom 24 tohto nariadenia s cieľom bližšie určiť požiadavky dvojakej mobility, zoznam častí transeurópskej dopravnej siete vhodných na vojenskú dopravu, zoznam prioritných projektov dvojakého využitia infraštruktúry a postupy posudzovania týkajúce sa oprávnenosti akcií súvisiacich s civilno-obranným dvojakým použitím infraštruktúry. V špecifikácii prioritných projektov sa zohľadňuje situácia členských štátov na východe a juhu Únie.

3.  Štúdie, ktorých cieľom je rozvoj a určenie projektov spoločného záujmu na súčasti transeurópskej dopravnej siete vhodné na vojenskú dopravu, ktoré budú vždy vychádzať z existujúcich štúdií uskutočniteľnosti, projektov a vykonávania siete TEN-T, zahŕňajú aj akcie potrebné na splnenie požiadaviek dvojakej mobility, ktoré schváli Rada, a prioritných projektov dvojakého civilno-obranného využitia infraštruktúry.

Všetky navrhované projekty zahŕňajú merateľné akcie na zahrnutie požiadaviek dvojakej mobility, ktoré schváli Rada.

Návrhy, ktoré obsahujú len akcie súvisiace s vojenskou mobilitou, sú oprávnené len v prípade, že prispievajú k existujúcej civilnej infraštruktúre.

Všetky akcie súvisiace so dodržaním súladu s požiadavkami dvojakej mobility sú financované z prostriedkov stanovených v článku 4 ods. 2 písm. a) bode iii) a umožňujú dvojakú civilno-obrannú infraštruktúru.

4.  Komisia do 31. decembra 2025 vykoná hodnotenie vynaložených súm a prognózy výdavkov v súvislosti so sumou uvedenou v článku 4 ods. 2 písm. a) bode iii). V závislosti od výsledkov tohto hodnotenia Komisia rozhodne o presune neviazaných prostriedkov z článku 4 ods. 2 písm. a) bodu iii) do článku 4 ods. 2 písm. a) bodu i).

Článok 6b

Cezhraničné projekty v oblasti dopravy

1.  Členské štáty, regionálne orgány alebo iné subjekty podieľajúce sa na projekte cezhraničnej dopravy môžu zriadiť spoločný orgán (jednotné kontaktné miesto) na účely riadenia projektu. Tieto spoločné orgány majú rozsiahle koordinačné právomoci, pričom rozhodujúce sú pravidlá EÚ, ktorými sa riadia všetky posúdenia vplyvu na životné prostredie a povolenia na plánovanie a výstavbu.

2.  S cieľom riešiť ťažkosti pri koordinácii postupov pri získavaní koncesií na cezhraničné infraštruktúrne projekty siete TEN-T budú európski koordinátori monitorovať koordináciu projektov a navrhovať postupy na uľahčovanie ich synchronizácie a dokončovania.

3.  Keďže je potrebné zaistiť koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom jedného určeného príslušného orgánu a tiež je potrebné stanovovať spoločné lehoty na udeľovanie cezhraničných povolení a spustenie verejného obstarávania pre spoločné cezhraničné projekty, nevyhnutné opatrenia budú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o zefektívnení opatrení na urýchlenie realizácie transeurópskej dopravnej siete (COM(2018)0277).

Článok 7

Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

1.  Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov prispievajú k dekarbonizácii, dokončovaniu vnútorného trhu s energiou a zlepšovaniu bezpečnosti dodávok, zahŕňajú najmenej dva členské štáty a zahrnú sa do dohody o spolupráci alebo do akéhokoľvek iného druhu dojednania medzi členskými štátmi, a to prípadne aj na regionálnej úrovni,, alebo dojednaní medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako sa stanovuje v článkoch 8, 9, 11 alebo 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/....1(26) Tieto projekty sa určia v súlade so všeobecnými kritériami a s procesom stanovenými v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu.

2.  Komisia do 31. decembra 2019 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 23 písm. d) tohto nariadenia s cieľom bližšie určiť bez toho, aby boli dotknuté kritéria na vyhodnotenie návrhov stanovené v článku 13, špecifické výberové kritériá a stanoviť podrobnosti o procese výberu projektov a uverejní metodiky na hodnotenie prínosu projektov k všeobecným kritériám a na hodnotenie analýzy nákladov a prínosov uvedených v časti IV prílohy.

3.  Štúdie zamerané na rozvoj a určenie cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

4.  Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie prác zo strany Únie, ak spĺňajú tieto dodatočné kritériá:

a)  analýza nákladov a prínosov pre konkrétny projekt podľa časti IV bodu 3 prílohy je povinná pre všetky podporované projekty, vykoná sa transparentne, komplexne a úplne a preukáže sa v nej existencia významných úspor nákladov a/alebo prínosov z hľadiska udržateľnosti, systémovej integrácie, bezpečnosti dodávok energie alebo inovácií a

b)  žiadateľ preukáže, že projekt by sa bez poskytnutého grantu nezrealizoval, alebo že projekt bez poskytnutého grantu nemôže byť komerčne životaschopný. V tejto analýze sa zohľadnia všetky príjmy vyplývajúce zo systémov podpory.

5.  Výška grantu na stavebné práce bude primeraná k úsporám nákladov a/alebo prínosom uvedeným v časti IV bode 2 písm. b) prílohy ▌, nepresiahne výšku potrebnú na to, aby sa projekt zrealizoval alebo sa stal komerčne životaschopným a je v súlade s ustanoveniami článku 14 ods. 3.

Článok 8

Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti

1.  Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sú také projekty, ktoré významne prispievajú k:

a)  dokončeniu európskeho digitálneho jednotného trhu;

b)  strategickým cieľom Únie v oblasti pripojiteľnosti a

c)  poskytovaniu základnej sieťovej infraštruktúry na podporu digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti.

1a.  Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti spĺňajú tieto kritériá:

a)  prispievajú k špecifickému cieľu stanovenému v článku 3 ods. 2 písm. c);

b)  zavádzajú najvhodnejšiu dostupnú technológiu a zároveň ponúkajú najlepšiu vyváženosť v zmysle kapacity dátového toku, bezpečnosti prenosu, odolnosti siete, kybernetickej bezpečnosti a nákladovej efektívnosti.

2.  Štúdie zamerané na rozvoj a určenie projektov spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v článku 13, sa určí priorita pri financovaní s prihliadnutím na tieto kritériá:

a)  opatrenia prispievajúce k prístupu k sieťam s veľmi vysokou kapacitou schopným poskytovať gigabitové pripojenie vrátane pripojenia 5G alebo iného moderného mobilného pripojenia pre subjekty sociálno-ekonomickej interakcie sa musia uprednostniť. Celosvetová konkurencieschopnosť Únie a jej kapacity absorbovať investície okrem sociálno-ekonomických faktorov zohľadňujú ▌ význam digitálnych služieb a aplikácií umožnených prostredníctvom poskytovania základného pripojenia a potenciálne sociálno-ekonomické prínosy pre občanov, podniky a miestne komunity vrátane potenciálnych pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, v súlade s časťou V prílohy;

b)  opatrenia prispievajúce k poskytovaniu vysokokvalitného bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách v súlade s časťou V prílohy;

c)  pokiaľ ide o činnosti prispievajúce k zavádzaniu systémov 5G, prioritou bude zavedenie koridorov 5G pozdĺž hlavných pozemných dopravných trás vrátane transeurópskych dopravných sietí a sociálno-ekonomických uzlov. Zohľadní sa aj rozsah, v akom toto opatrenie prispieva k zabezpečeniu pokrytia pozdĺž hlavných dopravných trás umožňujúceho neprerušované poskytovanie synergických digitálnych služieb pri súčasnej maximalizácii možných pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o územie a obyvateľstvo v blízkosti oblasti zavedenia projektu. V časti V prílohy sa nachádza orientačný zoznam projektov, ktoré by mohli využívať podporu;

d)  projekty zamerané na zavádzanie cezhraničných sietí s veľmi vysokou kapacitou a chrbticových sietí spájajúcich Úniu s tretími krajinami a posilňovanie prepojení na území Únie, ako aj s podmorskými káblami, sa uprednostnia na základe rozsahu, v akom významne prispievajú k zvýšeniu odolnosti a kapacity elektronických komunikačných sietí na území Únie;

e)  pokiaľ ide o pokrytie sieťami s veľmi vysokou kapacitou, prioritou budú činnosti, ktoré prispievajú k pokrytiu území a obyvateľstva nepriamo úmerne k intenzite grantovej podpory, ktorá by bola potrebná na to, aby sa projekt mohol implementovať, vzhľadom na príslušné maximálne miery spolufinancovania stanovené v článku 14. Zohľadní sa aj rozsah, v akom toto opatrenie prispieva k zabezpečeniu komplexného pokrytia územia a obyvateľstva v rámci určitej oblasti zavedenia projektu pri súčasnej maximalizácii možných pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o územie a obyvateľstvo v blízkosti oblasti zavedenia projektu.

f)  pokiaľ ide o projekty, ktorými sa zavádzajú prevádzkové digitálne platformy, prioritou sú opatrenia založené na najmodernejších technológiách, pričom sa zohľadnia aspekty ako interoperabilita, kybernetická bezpečnosť, ochrana údajov a opakované použitie.

Článok 8a

Prideľovanie verejných zákaziek a/alebo zákaziek na dodanie tovaru

1.  Pri prideľovaní zákaziek s podporou programu by príjemcovia nemali pri prideľovaní zákaziek v súťaži vychádzať len z ponuky najlepšej peňažnej hodnoty, ale mali by zohľadňovať aj prístup nákladovej efektívnosti s dôrazom na kvalitatívne, sociálne a environmentálne údaje.

2.  Každá ponuka predložená v rámci verejného obstarávania a/alebo zmluvy o dodávke tovaru, na ktorú sa vzťahuje program, sa považuje za prípustnú, ak podiel výrobkov s pôvodom v tretích krajinách, s ktorými Únia neuzatvorila dohodu zabezpečujúcu podnikom Únie porovnateľný a účinný prístup na trhy týchto krajín, nepresahuje 50 % celkovej hodnoty výrobkov tvoriacich ponuku. [PN 35]

KAPITOLA II

OPRÁVNENOSŤ

Článok 9

Oprávnené akcie

1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré prispievajú k plneniu cieľov uvedených v článku 3 a je pri nich zabezpečená ochrana klímy. Takéto akcie zahŕňajú najmä štúdie, práce a iné sprievodné opatrenia potrebné na riadenie a implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory. Štúdie sú oprávnené len pri príprave projektov oprávnených v rámci tohto programu a ak sú zahrnuté do výzvy na predkladanie ponúk v rámci pracovných programov. Výber operácií a ich financovania podľa tohto nariadenia nesmie podliehať žiadnym ďalším povinnostiam, ktoré tu nie sú stanovené.

2.  Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené tieto akcie v sektore dopravy:

a)  Akcie súvisiace s efektívnymi, ▌vzájomne prepojenými, interoperabilnými a multimodálnymi sieťami:

i)  akcie, ktorými sa realizuje základná sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s mestskými uzlami, železničnou interoperabilitou, multimodálnymi logistickými platformami, letiskami, námornými a riečnymi prístavmi, splavnosťou vnútrozemských vodných ciest, vnútrozemskými prístavmi a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy základnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013, a to najmä akcie uvedené v časti III okruhu 1 prílohy k tomuto nariadeniu, ako aj prepojenia medzi sieťami. Akcie, ktorými sa realizuje základná sieť, môžu zahŕňať súvisiace prvky nachádzajúce sa v súhrnnej sieti, ak je to potrebné na účely optimalizácie investícií a podľa postupov vymedzených v pracovných programoch uvedených v článku 19 tohto nariadenia;

ii)  akcie, ktorými sa realizujú a podnecujú cezhraničné prepojenia súhrnnej siete v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, najmä s oddielmi uvedenými v časti III bode 2 prílohy k tomuto nariadeniu;

iia)  opatrenia na harmonizáciu cezhraničných a colných nariadení a administratívnych a legislatívnych postupov [s cieľom stanoviť celoeurópsky regulačný rámec pre dvojakú (civilnú a obrannú) mobilitu];

iib)   akcie na znovuvytvorenie chýbajúcich regionálnych cezhraničných železničných pripojení, ktoré boli opustené alebo demontované;

iii)  akcie, ktorými sa realizujú úseky súhrnnej siete nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s príslušnými mestskými uzlami, letiskami, multimodálnymi logistickými platformami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy súhrnnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013;

iiia)   akcie na odstránenie prekážok interoperability, a to najmä pri dosahovaní koridorových/sieťových účinkov, najmä pokiaľ ide o podporu rastu nákladnej železničnej dopravy; [PN 33]

iv)  akcie podporujúce projekty spoločného záujmu s cieľom prepojiť transeurópsku sieť so sieťami infraštruktúry susedných krajín, ako sa vymedzuje v článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

b)  Akcie súvisiace s inteligentnou, interoperabilnou, udržateľnou, multimodálnou, inkluzívnou, prístupnou, bezpečnou a chránenou mobilitou:

i)  opatrenia podporujúce námorné diaľnice podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 so zameraním na cezhraničnú príbrežnú námornú dopravu;

ii)  akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, okrem iného ERTMS a projekty SESAR, a to aj na bezpečnostné účely, v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

iii)  akcie podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

iv)  akcie podporujúce nové technológie a inovácie vrátane automatizácie, zdokonalených dopravných služieb, modálnej integrácie a infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy, a dekarbonizácie odvetvia dopravy v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

v)  akcie na odstránenie prekážok interoperability, najmä v mestských uzloch, ako sa uvádza v článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, a to najmä pri dosahovaní koridorových/sieťových účinkov;

vi)  akcie, ktorými sa realizuje bezpečná a zabezpečená infraštruktúra a mobilita vrátane bezpečnosti cestnej premávky v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

vii)  akcie na zlepšenie odolnosti dopravnej infraštruktúry proti zmene klímy a prírodným katastrofám;

viii)  akcie na zlepšenie dostupnosti dopravnej infraštruktúry pre všetky druhy dopravy a pre všetkých používateľov, najmä pre používateľov so zníženou mobilitou, v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

ix)  akcie na zlepšenie dostupnosti a prístupnosti dopravnej infraštruktúry na účely bezpečnosti a civilnej ochrany;

ixa)  akcie na zníženie hlučnosti nákladnej železničnej dopravy.

c)  V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii) a v súlade s článkom 6a:

i)  ▌špecifické činnosti v rámci akcie podporujúce časti, nové alebo jestvujúce, transeurópskej dopravnej siete vhodnej na vojenskú dopravu s cieľom prispôsobiť ju požiadavkám dvojakej mobility na účely umožnenia dvojakého využitia infraštruktúry na civilné aj vojenské účely;

ia)  akcie na zlepšenie dostupnosti a prístupnosti dopravnej infraštruktúry na účely bezpečnosti a civilnej ochrany;

ib)  akcie na zvýšenie odolnosti voči kybernetickým hrozbám.

3.  Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené tieto akcie v sektore energetiky:

a)  akcie súvisiace s projektmi spoločného záujmu, ako sa stanovuje v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013;

b)  akcie podporujúce cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane ich koncepcie, ako sa vymedzuje v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu, s výhradou splnenia podmienok stanovených v článku 7 tohto nariadenia.

4.  Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené tieto akcie v sektore digitálnych technológií:

a)  akcie podporujúce gigabitové a 5G pripojenie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie;

b)  akcie podporujúce poskytovanie vysokokvalitného miestneho bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok;

c)  akcie, ktorými sa realizuje neprerušované pokrytie systémami 5G všetkých hlavných pozemných dopravných trás vrátane transeurópskych dopravných sietí;

d)  akcie podporujúce zavádzanie a integráciu nových alebo jestvujúcich chrbticových sietí, a to aj s podmorskými káblami vo všetkých členských štátoch a medzi Úniou a tretími krajinami;

e)  akcie podporujúce prístup európskych domácností k sieťam s veľmi vysokou kapacitou a vykonávanie strategických cieľov EÚ v oblasti pripojiteľnosti;

f)  akcie, ktorými sa realizujú požiadavky na infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti súvisiace s cezhraničnými projektmi v oblasti dopravy alebo energetiky a/alebo ktorými sa podporujú prevádzkové digitálne platformy priamo spojené s dopravnou alebo energetickou infraštruktúrou.

V časti V prílohy sa nachádza orientačný zoznam oprávnených projektov v digitálnom sektore.

Článok 10

Synergie medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií

1.  Akcie súčasne prispievajúce k dosiahnutiu jedného alebo viacerých cieľov v najmenej dvoch sektoroch, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 2 písm. a), b) a c), sú oprávnené na získanie finančnej pomoci Únie podľa tohto nariadenia a využívanie vyššej miery spolufinancovania v súlade s článkom 14. Takéto akcie sa zrealizujú prostredníctvom ▌pracovných programov týkajúcich sa najmenej dvoch sektorov vrátane osobitných kritérií na vyhodnotenie ponúk a financujú sa z rozpočtových príspevkov z príslušných sektorov.

2.  V rámci sektora dopravy, energetiky alebo digitálnych technológií môžu akcie oprávnené v súlade s článkom 9 obsahovať synergické prvky súvisiace s akýmkoľvek iným sektorom, ktoré sa netýkajú oprávnených akcií, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 2, 3 alebo 4, za predpokladu, že spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)  náklady na tieto synergické prvky nepresahujú 20 % celkových oprávnených nákladov na akciu a

b)  tieto synergické prvky súvisia so sektorom dopravy, energetiky alebo digitálnych technológií a

c)  tieto synergické prvky umožňujú výrazne zlepšiť sociálno-ekonomické, klimatické alebo environmentálne prínosy akcie.

Článok 11

Oprávnené subjekty

1.  Okrem kritérií stanovených v článku [197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v tomto článku.

2.  Oprávnené sú tieto subjekty:

a)  právne subjekty usadené v členskom štáte vrátane spoločných podnikov;

b)  právne subjekty usadené v tretej krajine pridruženej k programu;

c)  právne subjekty vytvorené podľa práva Únie a medzinárodné organizácie, ak sa tak stanovuje v pracovných programoch.

3.  Fyzické osoby nie sú oprávnené.

4.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na získanie podpory v rámci programu, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu v oblasti dopravy, energetiky a digitalizácie alebo cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

5.  V pracovných programoch uvedených v článku 19 sa môže stanoviť, že oprávnené sú len návrhy predložené jedným alebo viacerými členskými štátmi alebo spoločnými podnikmi, alebo, v konzultácii s ▌ s dotknutými členskými štátmi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo medzinárodnými organizáciami ▌ alebo verejnými či súkromnými podnikmi alebo subjektami.

KAPITOLA III

GRANTY

Článok 12

Granty

Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou [VIII] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 13

Kritériá na vyhodnotenie návrhov

1.  Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú vymedzené v pracovných programoch uvedených v článku 19 a vo výzvach na predkladanie návrhov a obsahujú v príslušnom rozsahu zohľadňujú tieto prvky:

a)  hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv (prínosy a náklady) vrátane správnosti, úplnosti a transparentnosti analýzy;

aa)  dodržiavanie ustanovení článkov 82 a 85 smernice 2014/25/EÚ;

b)  hľadiská inovácií, bezpečnosti, digitalizácie, interoperability a prístupnosti;

c)  cezhraničný rozmer a rozmer prepojení;

ca)  prepojiteľnosť a územná prístupnosť, a to aj pre najvzdialenejšie regióny a ostrovy;

cb)  európska pridaná hodnota;

d)  synergie medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií;

e)  pripravenosť akcie v rámci vývoja projektu;

ea)  životný cyklus projektov a spoľahlivosť stratégie údržby navrhnutej pre dokončený projekt;

f)  náležitosť navrhovaného plánu vykonávania;

g)  katalytický účinok finančnej pomoci Únie na investíciu;

h)  potreba prekonať finančné prekážky, ako je nedostatočná komerčná životaschopnosť, vysoké počiatočné náklady alebo nedostatočné financovanie trhom;

ha)  prispievanie k zahrnutiu požiadaviek dvojakej (civilnej a obrannej) mobility;

hb)  prístupnosť pre osoby so zníženou pohyblivosťou;

i)  prispievanie k plánom Únie a národným plánom v oblasti energetiky a klímy;

ia)  dekarbonizácia dosiahnutá projektami;

ib)  prispievanie k zásade prvoradosti energetickej účinnosti.

2.  Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa v prípade potreby zohľadní odolnosť proti nepriaznivým účinkom zmeny klímy prostredníctvom posúdenia klimatickej citlivosti a rizík vrátane príslušných opatrení týkajúcich sa adaptácie.

3.  Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa zabezpečí, aby v prípade potreby, ako sa uvádza v pracovných programoch, akcie podporované programom, ktoré zahŕňajú technológie v oblasti určovania polohy, navigácie a určovania času, boli technicky zlučiteľné s programami EGNOS/Galileo a Copernicus.

4.  Pokiaľ ide o sektor dopravy, pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedenom v odseku 1 sa v prípade potreby zabezpečí, aby navrhované akcie boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory a vykonávacími aktmi podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a aby sa v nich zohľadnilo stanovisko zodpovedného európskeho koordinátora podľa článku 45 ods. 8 uvedeného nariadenia. Hodnotením sa tiež posúdi, či implementácia akcií financovaných z Nástroja na prepájanie Európy nesie riziko narušenia prepravy nákladu a cestujúcich na úseku trate, ktorej sa projekt týka, prípadne sa navrhnú riešenia.

5.  Pokiaľ ide o akcie týkajúce sa cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, v kritériách na vyhodnotenie návrhov vymedzených v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov sa zohľadnia podmienky stanovené v článku 7 ods. 4.

6.  Pokiaľ ide o akcie týkajúce sa projektov spoločného záujmu v oblasti digitálnej pripojiteľnosti, v kritériách na vyhodnotenie návrhov vymedzených v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov sa zohľadnia podmienky stanovené v článku 8 ods. 3.

Článok 14

Miery spolufinancovania

1.  Pokiaľ ide o štúdie, objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % celkových oprávnených nákladov. Pokiaľ ide o štúdie financované zo súm presunutých z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b).

2.  Pokiaľ ide o práce v sektore dopravy, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania:

a)  v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 50 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami zahŕňajúcimi ktorýkoľvek druh dopravy za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku, pre akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, pre akcie podporujúce vnútrozemské vodné cesty, železnice alebo námorné diaľnice, pre akcie podporujúce nové technológie a inovácie, pre akcie podporujúce zlepšenia bezpečnosti infraštruktúry v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a pre akcie v najvzdialenejších regiónoch a pre akcie podporujúce zlepšenia územnej dostupnosti a prepojenosti. V prípade prác v najvzdialenejších regiónoch sa miery spolufinancovania stanovia na maximálne 85 %;

b)  pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) XXX [VN]. Tieto miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 85% pre akcie súvisiace s cezhraničnými a chýbajúcimi prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku a akcie súvisiace so zlepšením územného prepojenia a prístupnosti;

c)  pokiaľ ide o akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami, zvýšené maximálne miery spolufinancovania, ako sa stanovujú v písmenách a) a b), sa môžu uplatňovať iba na akcie, ktoré preukazujú obzvlášť vysoký stupeň integrácie pri plánovaní a realizácii akcie na účely kritéria pridelenia grantu uvedeného v článku 13 ods. 1 písm. c) alebo článku 13 ods. 1 písm. ca), najmä vytvorením jednej projektovej spoločnosti, spoločnou riadiacou štruktúrou a dvojstranným právnym rámcom alebo vykonávacím aktom podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 alebo písomnou dohodou medzi členskými štátmi alebo príslušnými regionálnymi orgánmi; okrem toho sa miera spolufinancovania, ktorá sa uplatňuje na projekty vykonávané v rámci spoločného podniku v súlade s článkom 11 ods. 2 písm. a), môže zvýšiť o 10%; miera spolufinancovania nesmie byť vyššia ako 90% celkových oprávnených nákladov;

ca)  čo sa týka akcií súvisiacich s osobitným cieľom uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a) bod ii), miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 85% pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku.

3.  Pokiaľ ide o práce v sektore energetiky, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania:

a)  v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. b) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % celkových oprávnených nákladov, pre práce v najvzdialenejších regiónoch sú miery spolufinancovania najviac 85 %;

b)  miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť maximálne na 75 % pre akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu, ktoré majú významný vplyv na zníženie emisií CO2 alebo vychádzajú z dokumentov uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 a ktoré poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti dodávok energie alebo bezpečnosti dodávok energie v celej Únii, posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia.

4.  Pokiaľ ide o práce v sektore digitálnych technológií, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania: v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. c) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. V prípade prác v najvzdialenejších regiónoch sa miery spolufinancovania stanovia na maximálne 85 %. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť až na 50 % pre akcie so silným cezhraničným rozmerom, ako je neprerušované pokrytie systémami 5G pozdĺž hlavných dopravných trás alebo zavedenie chrbticových sietí medzi členskými štátmi a medzi Úniou a tretími krajinami, a až na 75 % pre akcie, ktorými sa zavádza gigabitové pripojenie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie. Opatrenia v oblasti poskytovania miestneho bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách sa financujú z finančnej pomoci Únie až do výšky 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby tým bola dotknutá zásada spolufinancovania.

5.  Maximálna miera spolufinancovania uplatniteľná na akcie ▌ uvedené v článku 10 je najvyššia maximálna miera spolufinancovania uplatniteľná na dotknuté sektory. Okrem toho sa miera spolufinancovania uplatniteľná na tieto akcie môže zvýšiť o 10%; miera spolufinancovania nesmie byť vyššia ako 90% celkových oprávnených nákladov.

5a.  Po stanovení miery spolufinancovania a v čase poskytnutia grantu Komisia poskytne navrhovateľom projektov zoznam všetkých príležitostí a prostriedkov, čím sa včas zabezpečí zvyšná finančná podpora.

Článok 15

Oprávnené náklady

Okrem kritérií stanovených v článku [186] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú tieto kritériá oprávnenosti nákladov:

a)  oprávnené môžu byť len výdavky, ktoré vznikli v členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sa projekt spoločného záujmu alebo cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov týkajú územia jednej alebo viacerých tretích krajín, ako sa uvádza v článku 5 alebo v článku 11 ods. 4 tohto nariadenia alebo medzinárodných vôd a keď je akcia nevyhnutná na dosiahnutie cieľov daného projektu;

b)  náklady na zariadenia, vybavenie a infraštruktúru, s ktorými prijímateľ zaobchádza ako s kapitálovými nákladmi, môžu byť oprávnené až do svojej plnej výšky;

c)  výdavky súvisiace s nákupom pôdy nepredstavujú oprávnené náklady;

d)  oprávnené náklady nezahŕňajú daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“);

da)  výdavky súvisiace s vojenskými požiadavkami sú oprávnené od počiatočného dátumu oprávnenosti akcie bez ohľadu na dátum nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov uvedených v článku 6a ods. 2.

Článok 16

Kombinácia grantov s inými zdrojmi financovania

1.  Granty sa môžu použiť na kombináciu s financovaním z Európskej investičnej banky alebo národných podporných bánk alebo iných rozvojových a verejných finančných inštitúcií, ako aj z finančných inštitúcií súkromného sektora a investorov zo súkromného sektora, ako aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

2.  Použitie grantov uvedených v odseku 1 sa môže vykonať prostredníctvom cielených výziev na predkladanie návrhov.

Článok 17

Zníženie alebo zrušenie grantov

1.  Okrem dôvodov uvedených v článku [131 ods. 4] nariadenia o rozpočtových pravidlách možno výšku grantu, okrem odôvodnených prípadov, znížiť z týchto dôvodov:

a)  akcia sa nezačala implementovať do jedného roka od dátumu začatia uvedeného v dohode o grante v prípade štúdií, alebo do dvoch rokov pre všetky ostatné akcie, ktoré sú oprávnené na finančnú pomoc podľa tohto nariadenia;

b)  po preskúmaní pokroku v implementácii akcie sa zistilo, že prekročil lehoty na následné etapy stanovené v článku 6 [nariadenia č. XXX – Smart TEN-T] alebo že pri ňom došlo k takému výraznému omeškaniu, že ciele akcie sa pravdepodobne nedosiahnu;

2.  Dohodu o grante možno vypovedať z dôvodov uvedených v odseku 1.

2a.  Suma, ktorá vznikne pri uplatnení odseku 1 alebo 2, sa rozdelí do ostatných pracovných programov navrhnutých v rámci príslušného finančného krytia, ako sa stanovuje v článku 4.2.

Článok 18

Synergie s ostatnými programami Únie

1.  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno poskytnúť aj príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie, vrátane fondov v rámci zdieľaného riadenia, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Pri implementácii sa rešpektujú pravidlá stanovené v článku [xxx] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Kumulatívne financovanie nesmie prevýšiť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, ktorými sa stanovujú podmienky podpory.

2.  Akcie, ktoré sú v súlade so všetkými týmito kumulatívnymi podmienkami:

a)  boli vyhodnotené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)  spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu tejto výzvy na predkladanie návrhov;

c)  nemôžu byť financované v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení;

môžu dostať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo Kohézneho fondu v súlade s [článkom 67 ods. 5] nariadenia (EÚ) XXX [VN] bez ďalšieho posúdenia a za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.

KAPITOLA IV

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 19

Pracovné programy

1.  Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. ▌.

1a.  Komisia pripraví do konca marca 2021 rámcový program, ktorý bude obsahovať časový harmonogram pracovných programov a výziev, ich témy a pridelené finančné prostriedky a iné potrebné detaily nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti a predvídateľnosti počas celého obdobia programu a na zlepšenie kvality projektov. Rámcový program sa prijme prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 24.

1b.  Komisia po uverejnení pracovného programu zverejní oznámenie o výzvach na predkladanie návrhov naplánovaných v rámci pracovného programu; takéto oznámenie obsahuje v súlade s článkom 194 nariadenia o rozpočtových pravidlách minimálne tieto informácie o každej z uvedených výziev:

a)  priority;

b)  orientačný dátum otvorenia;

c)  orientačný dátum ukončenia;

d)  odhadovaný rozpočet.

2.  Pracovné programy prijíma Komisia prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s ▌článkom 24 tohto nariadenia.

2a.  V súlade s článkom 200 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 všetky výzvy zahŕňajú dvojfázový postup výberu a implementujú sa takto:

a)  žiadatelia predložia zjednodušenú dokumentáciu obsahujúcu relatívne stručné informácie na účely predbežného výberu spôsobilého projektu;

b)  žiadatelia vymenovaní v prvom štádiu predložia po ukončení prvej fázy úplnú dokumentáciu;

c)  Komisia uverejní výzvy na predkladanie návrhov najmenej tri mesiace pred začatím postupu.

Článok 20

Monitorovanie a podávanie správ

-1.  Komisia vymedzí metodiku na stanovenie kvalitatívnych ukazovateľov pre presné vyhodnotenie pokroku dosiahnutého prostredníctvom programu v jednotlivých projektoch v rámci siete TEN-T a dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 programom. Na základe tejto metodiky Komisia doplní časť I prílohy najneskôr do 1. januára 2021 a formou delegovaného aktu v súlade s článkom 24.

1.  Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v časti I prílohy.

2.  Na zabezpečenie účinného hodnotenia pokroku programu, pokiaľ ide o dosahovanie jeho cieľov, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 24 prijať delegované akty, aby mohla zmeniť časť I prílohy na účely prípadného preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov a doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa vytvorenia rámca monitorovania a hodnotenia.

3.  Systémom podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby boli údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov vhodné na dôkladnú analýzu dosiahnutého pokroku a problémov, ktoré sa vyskytli v rámci koridorov základnej siete, a aby sa zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

3a.  Komisia vytvorí špecializovanú internetovú stránku, na ktorej v reálnom čase uverejní mapu s realizovanými projektmi spolu s príslušnými údajmi (hodnotenia vplyvu, hodnota, príjemca, realizačný subjekt, súčasný stav).

Článok 21

Hodnotenie a preskúmanie

1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, avšak aspoň každé dva roky, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

1a.  V hodnoteniach sa posúdi implementácia programu v súlade s jeho všeobecnými a odvetvovými cieľmi, ako sa stanovuje v článku 3, pričom sa objasní, či sú jednotlivé sektory na najlepšej ceste, či sú celkové rozpočtové záväzky v súlade s celkovou vyčlenenou sumou, či prebiehajúce projekty dosiahli dostatočnú mieru úplnosti, či sú stále realizovateľné a vhodné na dodanie.

2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu na základe monitorovania vykonaného v súlade s článkom 20, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. Zahŕňa aj komplexné hodnotenie vhodnosti postupov, cieľov a kritérií oprávnenosti na dosiahnutie všeobecných a odvetvových cieľov, ako sa stanovuje v článku 3. Na základe výsledkov tohto priebežného hodnotenia sa navrhnú odporúčania na preskúmanie programu.

3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však dva roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 22

Postup výboru

1.  Komisii pomáha koordinačný výbor NPE. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 23

Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24 tohto nariadenia na účely:

a)  vykonania zmeny v časti I prílohy v súvislosti s ukazovateľmi a vytvorenia rámca monitorovania a hodnotenia;

c)  vykonania zmeny v časti III prílohy v súvislosti s vymedzením dopravných koridorov základnej siete a predbežne identifikovaných úsekov; a predbežne identifikovaných úsekov na súhrnnej sieti;

d)  vykonania zmeny v časti IV prílohy, pokiaľ ide o identifikáciu cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

e)  vykonania zmeny v časti V prílohy, pokiaľ ide o určenie projektov spoločného záujmu v oblasti digitálnej pripojiteľnosti;

ea)  prijatia pracovného programu;

eb)  prijatia rámcového programu;

ec)  špecifikovania alebo zmeny vojenských požiadaviek s cieľom vytvoriť alebo zmeniť zoznam častí transeurópskej dopravnej siete vhodných na vojenskú dopravu, vytvoriť alebo zmeniť zoznam prioritných projektov dvojakého využitia infraštruktúry a postup hodnotenia týkajúci sa oprávnenosti akcií súvisiacich s vojenskou mobilitou, stanovených v článku 6a;

ed)  vymedzenia metodiky na stanovenie kvalitatívnych ukazovateľov pre presné vyhodnotenie pokroku dosiahnutého prostredníctvom programu v jednotlivých projektoch v rámci siete TEN-T.

Článok 24

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 25

Informovanosť, komunikácia a propagácia

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 26

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe rozhodnutím podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, táto tretia krajina udelí potrebné práva a požadovaný prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne uplatňovať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371.

KAPITOLA VI

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.  Nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 a nariadenie (EÚ) č. 283/2014 sa zrušujú.

2.  Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 1, toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2a.  Nariadenie (EÚ) č. 347/2013 sa musí zrevidovať včas pre nasledujúci VFR s cieľom zosúladiť usmernenia s cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy pre rok 2030 a dlhodobým záväzkom EÚ v oblasti dekarbonizácie a začleniť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. [PN 10]

3.  Z finančného krytia na program sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu, ktorým bol Nástroj na prepájanie Európy v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1316/2013.

4.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 5 tohto nariadenia, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

ČASŤ I – UKAZOVATELE

Program sa starostlivo monitoruje na základe súboru ukazovateľov určených na meranie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a špecifické ciele programu, a s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a náklady. Na tento účel sa zhromažďujú údaje v súvislosti s nasledujúcim súborom kľúčových ukazovateľov:

 

Odvetvia

Špecifické ciele

Ukazovatele

 

Doprava:

Efektívne a prepojené siete a infraštruktúra pre inteligentnú, interoperabilnú, udržateľnú, multimodálnu, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu

Počet cezhraničných a chýbajúcich prepojení riešených s podporou NPE (vrátane opatrení týkajúcich sa mestských uzlov, regionálnych cezhraničných železničných spojení námorných prístavov, vnútrozemských prístavov, letísk a terminálov kombinovanej železničnej a cestnej dopravy základných a súhrnných sietí TEN-T)

 

 

 

Počet opatrení s podporou NPE prispievajúcich k digitalizácii dopravy(ERTMS, SESAR )

 

 

 

Počet čerpacích staníc s alternatívnym palivom vybudovaných alebo zmodernizovaných s podporou NPE

 

 

 

Počet opatrení s podporou NPE prispievajúcich k bezpečnosti dopravy

 

 

 

Počet opatrení NPE prispievajúcich k prístupnosti dopravy pre osoby so zdravotným postihnutím

 

 

 

Počet opatrení s podporou NPE prispievajúcich k znižovaniu hlučnosti nákladnej železničnej dopravy

 

 

Prispôsobenie požiadavkám dvojakej mobility (civilnej a obrannej)

Počet zložiek dopravnej infraštruktúry prispôsobených požiadavkám dvojakej mobility (civilnej a obrannej)

 

Energetika

Prispievanie k prepojenosti a integrácii trhov

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k projektom na prepájanie sietí členských štátov odstraňujúcich vnútorné obmedzenia

 

 

Bezpečnosť dodávok energie

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k projektom na zabezpečenie odolnosti plynovodných sietí

 

 

 

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k zavádzaniu inteligentných riešení a digitalizácii sietí a k zvýšeniu kapacity na uskladňovanie energie

 

 

Udržateľný rozvoj prostredníctvom umožnenia eliminácie emisií uhlíka

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k projektom na zvýšenie prieniku energie z obnoviteľných zdrojov do energetických sústav

 

 

 

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k cezhraničnej spolupráci v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

 

Digitálne technológie

prínosu k zavádzaniu infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti v celej Európskej únii.

Nové pripojenia k sieťam s veľmi vysokou kapacitou pre subjekty sociálno-ekonomickej interakcie a vysokokvalitné bezdrôtové pripojenia pre miestne spoločenstvá

 

 

 

Počet opatrení v rámci NPE umožňujúcich pripojenie 5G na dopravných trasách

 

 

 

Počet opatrení v rámci NPE umožňujúcich nové pripojenia k sieťam s veľmi vysokou kapacitou pre domácnosti

 

 

 

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k digitalizácii energetického a dopravného odvetvia

ČASŤ II: ORIENTAČNÉ PERCENTUÁLNE PODIELY PRE ODVETVIE DOPRAVY

Rozpočtové prostriedky uvedené v článku 4 ods. 2 písm. a) bodoch i) a ii) sa rozdelia takto:

–  60 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a): „Akcie súvisiace s efektívnymi a vzájomne prepojenými sieťami“,

–  40 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. b): „Akcie súvisiace s inteligentnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou“.

Rozpočtové prostriedky použité na financovanie akcií uvedených v článku 9 ods. 2 písm. a) sa vyčlenia takto: 75 % sa pridelí na akcie týkajúce sa koridorov základnej siete, 10% na akcie týkajúce sa základnej siete mimo koridorov základnej siete a 15% na akcie súvisiace so súhrnnou sieťou.

ČASŤ III: HORIZONTÁLNE PRIORITY, DOPRAVNÉ KORIDORY ZÁKLADNEJ SIETE A PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY, PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY NA SÚHRNNEJ SIETI

-1a.  Horizontálne priority

SESAR, ERTMS, ITS, RIS, VTMISinteligentné technologické zariadenia

1.  Koridory základnej siete a predbežne identifikované úseky

„Atlantický“ koridor základnej siete

Smerovanie

Gijón – León – Valladolid

 

A Coruña – Vigo – Orense – León

 

Zaragoza – Pamplona/Logroño – Bilbao

 

Bordeaux Toulouse

 

Tenerife/Gran Canaria – Huelva/Sanlúcar de Barrameda – Sevilla – Córdoba

 

Algeciras – Bobadilla – Madrid

 

ostrov Madeira/Sines – Ermidas/Lisboa – Madrid – Valladolid

 

Lisboa – Aveiro – Leixões/Porto – rieka Douro/Vido

 

Aveiro – Valladolid – Vitoria-Gasteiz – Bergara – Bilbao/Bordeaux – La Rochelle Tours – Paris – Le Havre/Metz – Mannheim/Strasbourg

 

Shannon Foynes – Dublin – Rosselare – Waterford - Cork – Brest – Roscoff – Cherbourg – Caen - Le Havre – Rouen – Paris

 

Dublin/Cork – Brest – Roscoff – Saint Nazaire – Nantes – Tours – Dijon

Predbežne identifikované úseky

Cezhraničné

Evora – Merida

Železnica

 

 

Vitoria-Gasteiz – San Sebastián – Bayonne – Bordeaux

 

 

 

Aveiro – Salamanca

 

 

 

Rieka Douro (Via Navegável do Douro)

Vnútrozemské vodné cesty

 

Chýbajúce prepojenie

Paris (prepojenie Orly – Versailles a Orly – letisko Ch. De Gaulle)

Multimodálne

„Baltsko – jadranský“ koridor základnej siete

Smerovanie

Gdynia – Gdańsk – Katowice/Sławków

 

Gdańsk – Warszawa – Katowice

 

Katowice – Ostrava – Brno – Wien

 

Szczecin/Świnoujście – Poznań – Wrocław – Ostrava

 

Katowice – Žilina – Bratislava – Wien

 

Wien – Graz– Villach – Udine – Trieste

 

Udine – Venezia – Padova – Bologna – Ravenna – Ancona – Foggia

 

Graz – Maribor –Ljubljana – Koper/Trieste

Predbežne identifikované úseky

Cezhraničné

Katowice – Ostrava

Železnica

 

 

Katowice – Žilina

 

 

 

Opole – Ostrava

 

 

 

Bratislava – Wien

 

 

 

Graz – Maribor

 

 

 

Trieste – Divaca

 

 

 

Katowice – Žilina

Cesta

 

 

Brno – Wien

 

 

Chýbajúce prepojenie

Gloggnitz – Mürzzuschlag:

Železnica

 

 

Semmeringský úpätný tunel

 

 

 

Graz – Klagenfurt: železničná trať a tunel Koralm

 

 

 

Koper – Divača

 

„Stredomorský“ koridor základnej siete

Smerovanie

Algeciras – Bobadilla –Madrid – Zaragoza – Tarragona

 

Zaragoza – Teruel – Valencia/Sagunto

 

Sagunto – Valencia – Madrid

 

Sevilla – Bobadilla – Murcia

 

Cartagena – Murcia – Valencia – Tarragona/Palma de Mallorca – Barcelona

 

Tarragona – Barcelona – Perpignan – Marseille – Genova/Lyon – La Spezia – Torino – Novara – Milano – Bologna/Verona – Padova – Venezia – Ravenna/Trieste/Koper – Ljubljana – Budapest

 

Toulouse – Narbonne

 

Ljubljana/Rijeka – Zagreb – Budapest – hranica s Ukrajinou

Predbežne identifikované úseky

Cezhraničné

Lyon – Torino: úpätný tunel a prístupové dopravné cesty

Železnica

 

 

Barcelona – Perpignan

 

 

 

Nice – Ventimiglia

 

 

 

Trieste – Divača

 

 

 

Ljubljana – Zagreb

 

 

 

Zagreb – Budapest

 

 

 

Budapest – Miskolc – hranica s Ukrajinou

 

 

 

Lendava – Letenye

Cesta

 

 

Vásárosnamény – hranica s Ukrajinou

 

 

Chýbajúce prepojenie

Perpignan – Montpellier

Železnica

 

 

Madrid – Zaragoza – Barcelona

 

 

 

Koper – Divača

 

 

 

Rijeka – Zagreb

 

 

 

Milano – Cremona – Mantova Ferrara – Porto Levante/Venezia –Trieste/ Ravenna - Porto Garibaldi

Vnútrozemské vodné cesty

Koridor základnej siete „Severné more – Baltské more“

Smerovanie

Luleå – Helsinki – Tallinn – Riga

 

Ventspils – Riga

 

Riga – Kaunas

 

Klaipeda – Kaunas – Vilnius

 

Kaunas – Warszawa

 

Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Łódź/Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hamburg – Kiel

 

Łódź – Katowice/Wrocław

 

hranica medzi Ukrajinou a Poľskom – Rzeszów – Katowice – Wrocław – Falkenberg – Magdeburg

 

Szczecin/Świnoujście – Berlin – Magdeburg – Braunschweig – Hannover

 

Hannover – Bremen – Bremerhaven/Wilhelmshaven

 

Hannover – Osnabrück – / Kleve – Nijmegen / – Hengelo – Almelo – Deventer – Utrecht

 

Utrecht – Amsterdam

 

Utrecht – Rotterdam – Antwerpen

 

Hannover – Köln – Antwerpen

Predbežne identifikované úseky

Cezhraničné

Tallinn – Rīga – Kaunas/Vilnius – Warszawa: Baltská železnica, nová plne interoperabilná trať s UIC rozchodom

Železnica

 

 

Antwerpen – Duisburg

Železnica

 

 

Świnoujście/Szczecin /Karninský most – Berlin

Železnica/vnútrozemské vodné cesty

 

 

Koridor Via Baltica EE-LV-LT-PL

Cesta

 

Chýbajúce prepojenie

Železnica

 

 

Warszawa/Idzikowice – Poznań/Wrocław vrátane spojení k plánovanému Centrálnemu dopravnému uzlu

 

 

 

Kiel Kanal

Vnútrozemské vodné cesty

 

 

Berlin – Magdeburg – Hannover; Mittellandkanal; západonemecké prieplavy

 

 

 

Rýn, Waal

 

 

 

Noordzeekanaal, IJssel, Twentekanaal

 

 

Modernizácia (dvojitá trať)

Porúrie – Münster – Osnabrück – Hamburg

Železnica

Koridor základnej siete „Severné more – Stredomorie“

Smerovanie

 

DerrySligoGalway – Shannon Foynes/Cork

 

 

 

Baile Átha Cliath/Dublin/Corcaigh/Cork – Zeebrugge/Antwerpen/Rotterdam

 

Dublin – Cork – Calais – Dunkerque – Zeebruge – Anvers – Rotterdam

 

Hranica so Spojeným kráľovstvom – Lille – Brussel/Bruxelles

 

London – Lille – cezhraničné železničné prepojenie Bruxelles – Quiévrain – Valenciennes – Brussel/Bruxelles

 

Amsterdam – Rotterdam – Antwerp – Brussel/Bruxelles – Luxembourg

 

Luxembourg – Metz – Dijon – Macon – Lyon – Marseille

 

Luxembourg – Metz – Strasbourg – Basel

 

Antwerpen/Zeebrugge – Gent – Dunkerque/Lille – Paris

Predbežne identifikované úseky

Cezhraničné

Brussel/Bruxelles – Luxembourg – Strasbourg

Železnica

 

 

Terneuzen – Gent

Vnútrozemské vodné cesty

 

 

Sieť Seina – Šelda a súvisiace povodia riek Seiny, Šeldy a Másy

 

 

 

Koridor Rýn – Šelda

 

 

Chýbajúce prepojenie

Albertkanaal/Canal Bocholt-Herentals

Vnútrozemské vodné cesty

 

Dunkerque – Lille

Koridor základnej siete „Orient/východné Stredomorie“

Smerovanie

Hamburg – Berlin

 

Rostock – Berlin – Dresden

 

Bremerhaven/Wilhelmshaven – Magdeburg – Dresden

 

Dresden – Ústí nad Labem – Melnik/Praha – Lysá nad Labem/Poříčany – Kolin

 

Kolin – Pardubice – Brno – Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Timișoara – Craiova – Calafat – Vidin – Sofia

 

Sofia – Plovdiv – Burgas

 

Plovdiv – hranica s Tureckom – Alexandropouli – Kavala – Thessaloniki – Ioannina – Kakavia/Igoumenitsa

 

hranica s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko – Thessaloniki

 

Sofia – Thessaloniki – Athina – Piraeus/Ikonio – Heraklion – Lemesos (Vasiliko) – Lefkosia

 

Athina – Patras/Igoumenitsa

Predbežne identifikované úseky

Cezhraničné

Dresden – Praha

Železnica

 

 

Wien/Bratislava – Budapest

 

 

 

Békéscsaba – Arad

 

 

 

Calafat – Vidin – Sofia – Thessaloniki

 

 

 

hranica s Tureckom – Alexandropouli

 

 

 

hranica s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko – Thessaloniki

 

 

 

Ioannina – Kakavia (hranica s Albánskom)

Cesta

 

 

Craiova – Vidin

 

 

 

Hamburg – Dresden – Praha – Pardubice

Vnútrozemské vodné cesty

 

Chýbajúce prepojenie

Thessaloniki – Kavala

Železnica

 

 

Budapest KelenföldFerencváros

 

 

 

vlaková stanica Szolnok

 

Koridor základnej siete „Rýn – Alpy“

Smerovanie

Genova – Milano – Lugano – Basel

 

Genova – Novara – Brig – Bern – Basel – obnovenie cezhraničného železničného mosta Freiburg (Breisgau)-Colmar – cezhraničné prepojenie Rastatt-Haguenau – Karlsruhe – Mannheim – Mainz – Koblenz – Köln

 

Milano – Verona – Trento – Bozen – Innsbruck – München vrátane brémskeho koridoru

 

Köln – Düsseldorf – Duisburg – Nijmegen/Arnhem – Utrecht – Amsterdam

 

Nijmegen – Rotterdam – Vlissingen

 

Köln – Liège – Bruxelles/Brussel – Gent

 

Liège – Antwerpen – Gent – Zeebrugge

Predbežne identifikované úseky

Cezhraničné

Zevenaar – Emmerich – Oberhausen

Železnica

 

 

Karlsruhe – Basel

 

 

 

Milano/Novara – hranica so Švajčiarskom

 

 

 

Antwerpen – Duisburg

 

 

 

Basel – Antwerpen/Rotterdam – Amsterdam

Vnútrozemské vodné cesty

 

Chýbajúce prepojenie

Genova – Tortona/Novi Ligure

Železnica

Koridor základnej siete „Rýn –Dunaj“

Smerovanie

Paris – Strasbourg – Stuttgart – Augsburg – München – Salzburg – Wels/Linz

 

Strasbourg – Mannheim – Frankfurt – Würzburg – Nürnberg – Regensburg – Passau – Wels/Linz

 

München/Nürnberg – Praha – Ostrava/Přerov – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou

 

Wels/Linz – Wien – Bratislava – Budapest – Vukovar

 

Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Brašov/Craiova - București – Focșani – Albita (hranica s Moldavskom) / Constanta – Sulina

Predbežne identifikované úseky

Cezhraničné

München – Praha

Železnica

 

 

Nürnberg – Plzeň

 

 

 

München – Mühldorf – Freilassing - Salzburg

 

 

 

Strasbourg – Kehl Appenweier

 

 

 

Hranice – Žilina

 

 

 

Wien – Bratislava/Budapest

 

 

 

Bratislava – Budapest

 

 

 

Békéscsaba – Arad

 

 

 

Dunaj (Kehlheim - Constanța/Midia/Sulina) a súvisiace povodia riek Sava a Tisza

Vnútrozemské vodné cesty

 

 

Zlín – Žilina

Cesta

 

Chýbajúce prepojenie

Stuttgart – Ulm

Železnica

 

 

Salzburg – Linz

 

 

 

Arad – Craiova

 

 

 

București – Constanța

 

 

 

Arad - Brasov

Železnica

 

 

Brasov - Predeal

Železnica

 

 

București - Craiova

Železnica

„Škandinávsko-stredomorský“ koridor základnej siete

Smerovanie

Hranica s Ruskom – Hamina/Kotka – Helsinki – Turku/Naantali – Stockholm – Örebro – Malmö

 

Narvik/Oulu – Luleå – Umeå – Stockholm

 

Oslo – Goteburg – Malmö – Trelleborg

 

Malmö – København – Fredericia – Aarhus – Aalborg - Hirtshals/Frederikshavn

 

København – Kolding/Lübeck – Hamburg – Hannover

 

Bremerhaven – Bremen – Hannover – Nürnberg

 

Rostock – Berlin – Halle/Leipzig – Erfurt/Weimar – München

 

Nürnberg – München – Innsbruck – Verona – Bologna – Ancona/Firenze

 

Livorno/La Spezia – Firenze – Roma – Napoli – Bari – Taranto – Valletta

 

Napoli – Cagliari /Gioia Tauro – Palermo/Augusta – Valletta – Marsaxlokk

Predbežne identifikované úseky

Cezhraničné

Hranica s Ruskom – Helsinki

Železnica

 

 

København – Hamburg: Prístupové dopravné cesty k pevnému spojeniu cez prieplav Fehmarn belt

 

 

 

München – Wörgl – Innsbruck – Fortezza – Bolzano – Trento – Verona: Brennerský úpätný tunel a prístupové dopravné cesty k nemu

 

 

 

Trelleborg – Malmö – Göteborg – žiadna hranica (cezhraničné, železnica)

 

 

 

Göteborg-Oslo

 

 

 

Helsingborg-Helsingør

 

 

 

Copenhagen-Malmö

 

 

 

København – Hamburg: Pevné spojenie cez prieplav Fehmarn belt

Železnica/cesta

2.  Predbežne identifikované úseky na súhrnnej sieti

Súvisiace prvky nachádzajúce sa v súhrnnej sieti uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a) bode i) a cezhraničné prepojenia na súhrnnej sieti uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a) bode ii) tohto nariadenia zahŕňajú najmä tieto úseky:

Dublin – Strabane – Letterkenny

Cesta

DerrySligoGalway

Železnica

Pau – Huesca

Železnica

Lyon – hranica so Švajčiarskom

Železnica

Athus – Mont-Saint-Martin

Železnica

Železnica

Mons - Valenciennes

Železnica

Gent – Terneuzen

Železnica

Heerlen – Aachen

Železnica

Groningen – Bremen

Železnica

Stuttgart – hranica so Švajčiarskom

Železnica

Berlin – Rzepin/Horka – Wrocław

Železnica

Prague – Linz

Železnica

Villach – Ljubljana

Železnica

Ancona – Foggia

Železnica/cesta

Pivka – Rijeka

Železnica

Plzeň – České Budějovice – Wien

Železnica

Wien – Gyor

Železnica

Graz – Celldömölk – Gyor

Železnica

Neumarkt – Kalham – Mühldorf

Železnica

Koridor Amber PL-SK-HU

Železnica

Koridor Via Carpathia hranica medzi Bieloruskom/Ukrajinou – PL-SK-HU-RO

Cesta

Budapest – Osijek – Svilaj (hranica s Bosnou a Hercegovinou)

Cesta

TimișoaraMoravița

Cesta

Faro – Huelva

Železnica

Porto – Vigo

Železnica

București – Giurgiu – Varna/Bourgas

Železnica

Svilengrad – Pithio

Železnica

SiretSuceava

Cesta

FocșaniAlbița

Cesta

München – Salzburg – Laibach

Železnica

Gallarate/Sesto C. – Laveno/Luino

Železnica

PRÍLOHA – ČASŤ IV: Identifikácia cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

1.  Cieľ cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podporujú cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti plánovania, rozvoja a nákladovo-efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie s cieľom prispieť k dlhodobým cieľom Únie v oblasti dekarbonizácie.

2.  Všeobecné kritériá

Aby sa projekt mohol považovať za cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, musí spĺňať všetky tieto všeobecné kritériá:

a)  je zahrnutý v dohode o spolupráci alebo v akomkoľvek inom dojednaní medzi členskými štátmi a/alebo členskými štátmi a tretími krajinami, ako je uvedené v článkoch 6, 7, 9 alebo 11 smernice 2009/28/ES;

b)  zabezpečuje úspory nákladov pri využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a/alebo prínosy pre systémovú integráciu, bezpečnosť dodávok energie alebo inováciu v porovnaní s alternatívnym cezhraničným energetickým projektom alebo projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov samostatne jedným zo zúčastnených členských štátov;

c)  celkové možné prínosy spolupráce prevažujú nad nákladmi, a to aj z dlhodobého hľadiska, ako sa posúdilo na základe analýzy nákladov a prínosov uvedenej v bode 3 a s využitím metódy uvedenej v článku [7].

3.  Analýza nákladov a prínosov

V analýze nákladov a prínosov uvedenej v bode 2 písm. c) sa v prípade všetkých zúčastnených členských štátov alebo tretích krajín zohľadní okrem iného vplyv na tieto aspekty:

a)  náklady na výrobu elektriny;

b)  náklady na systémovú integráciu;

c)  náklady na podporu;

d)  emisie skleníkových plynov;

e)  bezpečnosť dodávok energie;

f)  a iné miestne znečistenie alebo účinky na miestnu prírodu a životné prostredie

g)  inovácie.

4.  Postup

Realizátori projektu vrátane členských štátov, ktorých projekt je potenciálne oprávnený na výber ako cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na základe dohody o spolupráci alebo akékoľvek iného dojednania v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi a/alebo členskými štátmi a tretími krajinami, ako je uvedené v článkoch 9 alebo 11, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/...1](27), a smeruje k získaniu štatútu cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, predložia Komisii žiadosť o vybratie projektu ako cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Žiadosť musí obsahovať relevantné informácie, ktoré Komisii umožnia zhodnotiť projekt vzhľadom na kritériá stanovené v bodoch 2 a 3 a v súlade s metódami uvedenými v článku 7.

Komisia zaistí, aby realizátori projektu mali možnosť uchádzať sa s projektom o štatút cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov aspoň raz za rok.

Komisia povedie príslušné konzultácie o zozname projektov, ktoré boli predložené, aby boli vybraté ako cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia vyhodnotí žiadosti vzhľadom na kritériá stanovené v bodoch 2 a 3.

Komisia sa pri výbere cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bude snažiť, aby bol konečný počet zvládnuteľný. Komisia sa pri určovaní cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bude usilovať zabezpečiť vhodnú geografickú rovnováhu. Na účely určenia projektov možno využiť regionálne zoskupenia.

Projekt nemôže byť vybratý ako cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov alebo sa mu tento štatút odoberie, ak bolo jeho ohodnotenie založené na nesprávnych informáciách, ktoré pri hodnotení predstavovali rozhodujúci faktor, alebo ak projekt nie je v súlade s právom Únie.

Komisia zverejní zoznam vybratých cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na svojej webovej stránke.

ČASŤ V – PROJEKTY SPOLOČNÉHO ZÁUJMU V OBLASTI INFRAŠTRUKTÚRY DIGITÁLNEJ PRIPOJITEĽNOSTI

1.  Gigabitové a 5G alebo iné moderné mobilné pripojenie pre subjekty sociálno-ekonomickej interakcie

Opatrenia sa zoradia na základe určených priorít pri zohľadnení funkcie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie, relevantnosti digitálnych služieb a aplikácií umožnených prostredníctvom poskytovania základného pripojenia a možných sociálno-ekonomických výhod pre občanov, podniky a miestne spoločenstvá vrátane možných účinkov presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť. Dostupný rozpočet sa rozdelí medzi členské štáty geograficky vyváženým spôsobom.

Uprednostnia sa opatrenia prispievajúce ku:

—  gigabitovému pripojeniu pre nemocnice a zdravotnícke zariadenia v súlade s úsilím digitalizovať systém zdravotníctva a s cieľom zvýšiť kvalitu života občanov EÚ a zmeniť spôsob, akým sú zdravotné a iné služby poskytované pacientom(28),

—  gigabitovému pripojeniu pre vzdelávacie a výskumné centrá v rámci úsilia zjednodušiť využívanie, okrem iného, vysokovýpočtovej techniky, cloudových aplikácií a veľkých dát, preklenúť digitálnu priepasť a inovovať systémy vzdelávania, zlepšiť výsledky vzdelávania, posilniť rovnosť a zvýšiť efektívnosť.(29)

—  5G alebo vysokokapacitné širokopásmové pripojenie pre vzdelávacie a výskumné centrá, nemocnice a zdravotnícke zariadenia v rámci úsilia o dosiahnutie nepretržitého 5G bezdrôtového širokopásmového pokrytia pre všetky mestské centrá do roku 2025.

2.  Bezdrôtové pripojenie v miestnych spoločenstvách

Opatrenia zamerané na poskytovanie miestneho bezdrôtového pripojenia, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, v miestnych strediskách verejného života vrátane vonkajších priestorov prístupných širokej verejnosti, ktoré zohrávajú významnú úlohu vo verejnom živote miestneho spoločenstva, podliehajú týmto podmienkami na účely získania financovania:

—  implementuje ich subjekt verejného sektora uvedený v ďalšom odseku, ktorý je schopný plánovať a dohliadať na inštaláciu vnútorných alebo vonkajších miestnych bezdrôtových prístupových bodov na verejných miestach, ako aj zabezpečiť financovanie prevádzkových nákladov najmenej na tri roky,

—  opierajú sa o digitálne siete s veľmi vysokou kapacitou umožňujúcou používateľom využívať internet vo vysokej kvalite, ktorý:

—  je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, ľahko prístupné, zabezpečené a používa najnovšie a najlepšie dostupné zariadenia schopné poskytovať používateľom vysokorýchlostné pripojenie a

—  podporuje rovnaký prístup k inovatívnym digitálnym službám,

—  používajú spoločnú vizuálnu identitu dostupnú vo viacerých jazykoch, ktorú má poskytovať Komisia, a poskytujú odkaz na súvisiace online nástroje,

—  zaviažu sa obstarať potrebné vybavenie a/alebo súvisiace inštalačné služby v súlade s platným právom, aby sa zabezpečilo, že projekty nenáležitým spôsobom nenarušia hospodársku súťaž.

Finančná pomoc je k dispozícii pre subjekty verejného sektora v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102(30), ktoré sa zaviazali poskytovať v súlade s vnútroštátnym právom miestne bezdrôtové pripojenie, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, prostredníctvom inštalácie miestnych bezdrôtových prístupových bodov.

Financované opatrenia nebudú kopírovať existujúce bezplatné súkromné alebo verejné ponuky s podobnými vlastnosťami vrátane kvality na tom istom verejnom mieste.

Dostupný rozpočet sa rozdelí medzi členské štáty geograficky vyváženým spôsobom.

3.   Orientačný zoznam koridorov 5G a cezhraničných prepojení oprávnených na finančnú pomoc

V súlade s cieľmi gigabitovej spoločnosti stanovenými Komisiou, aby sa zabezpečilo, že hlavné pozemné dopravné trasy budú mať do roku 2025(31) nepretržité pokrytie 5G, opatrenia, ktorými sa zavádza nepretržité pokrytie systémami 5G podľa článku 9 ods. 4 písm. c), zahŕňajú ako prvý krok opatrenia na cezhraničných úsekoch na testovanie CAM(32) a ako druhý krok opatrenia na dlhších úsekoch s výhľadom na rozsiahlejšie zavádzanie CAM pozdĺž koridorov, ako sa uvádza v tabuľke ďalej (orientačný zoznam). Na tento účel sa ako základ použili koridory siete TEN-T, ale zavádzanie pokrytia 5G sa nevyhnutne neobmedzuje len na tieto koridory(33).

„Atlantický“ koridor základnej siete

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Porto-Vigo a Merida-Evora

 

Ostrovy Azory/Madeira – Lisbon – Paris – Amsterdam – Frankfurt

 

Aveiro – Salamanca

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Metz – Paris - Bordeaux – Bilbao – Vigo – Porto – Lisbon

 

-Bilbao – Madrid – Lisbon

„Baltsko – jadranský“ koridor základnej siete

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

-

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Gdansk – Warsaw – Brno – Vienna – Graz – Ljubljana – Trieste

„Stredomorský“ koridor základnej siete

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

-Podmorské káblové siete Lisbon – Marseille – Milan

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Budapest – Zagreb – Ljubljana / Rijeka / Split

Koridor základnej siete „Severné more – Baltské more“

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Baltský koridor (vymedzí sa)

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Tallinn – Kaunas

Koridor základnej siete „Severné more – Stredomorie“

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Metz-Merzig-Luxembourg

 

Rotterdam-Antwerp-Eindhoven

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Amsterdam - Rotterdam – Breda – Lille – Paris

 

Brussels – Metz – Basel

 

Mulhouse – Lyon – Marseille

Koridor základnej siete „Orient/východné Stredomorie“

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Sofia-Thessaloniki-Belgrade

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Berlin – Prague – Brno – Bratislava

 

Timisoara – Sofia – hranica s Tureckom

 

-Sofia – Thessaloniki – Athens

Koridor základnej siete „Rýn – Alpy“

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Bologna-Innsbrück-München (Brennerský koridor)

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Rotterdam – Oberhausen – Frankfurt (M)

 

Basel – Milan – Genova

Koridor základnej siete „Rýn –Dunaj“

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Munchen – Salzburg

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Frankfurt (M) – Passau – Vienna – Budapest – Bucharest – Iasi /Constanta

 

Karlsruhe – München – Salzburg – Wels

 

Frankfurt (M) – Strasbourg

„Škandinávsko-stredomorský“ koridor základnej siete

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Oulu-Tromsø

 

Oslo- Stockholm-Helsinki

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Turku – Helsinki –hranica s Ruskom

 

Stockholm / Oslo – Malmo

 

Malmo – Copenhagen – Hamburg – Würzburg

 

Nürnberg – München – Verona

 

Rosenheim – Bologna – Napoli – Catania – Palermo

 

Napoli – Bari – Taranto

(1) Ú. v. EÚ C , , s. .
(2) Ú. v. EÚ C , , s. .
(3) COM(2018)0321, s. 13.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).
(5) Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých – COM(2017)0283.
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).
(7) Oznámenie Komisie s názvom Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov – COM(2017)0675.
(8) COM(2018)0293.
(9) JOIN(2017)0041.
(10) JOIN(2018)0005.
(11) COM(2017)0623.
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).
(13) COM(2017)0718.
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).
(15) COM(2016)0587.
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(17) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(18) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(19) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(21) Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.
(22) COM(2018)0065.
(23) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 22).
(25)+ Ú. v. EÚ: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 55/18 (2016/0375(COD)) a do poznámky pod čiarou číslo, dátum, názov uvedenej smernice a odkaz na jej uverejnenie v úradnom vestníku.[1] Ú. v. EÚ:+ Ú. v. EÚ: vložte názov, číslo a odkaz na úradný vestník v COD 2016/0382 (energia z obnoviteľných zdrojov).
(26)+ Ú. v. EÚ: vložte názov, číslo a odkaz na úradný vestník v COD 2016/0382 (energia z obnoviteľných zdrojov).
(27)+ Ú. v. EÚ: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 55/18 (2016/0375(COD)) a do poznámky pod čiarou číslo, dátum, názov uvedenej smernice a odkaz na jej uverejnenie v úradnom vestníku.[1] Ú. v. EÚ:+ Ú. v. EÚ: vložte názov, číslo a odkaz na úradný vestník v COD 2016/0382 (energia z obnoviteľných zdrojov).
(28) Pozri aj COM(2018)0233 final – oznámenie Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti.
(29) Pozri aj COM(2018)0022 final – oznámenie Komisie o akčnom pláne digitálneho vzdelávania.
(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).
(31) Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti – COM(2016)0587.
(32) Prepojená a automatizovaná mobilita.
(33) Úseky označené kurzívou sa nachádzajú mimo koridorov základnej siete TEN-T, ale patria medzi koridory 5G.

Posledná úprava: 6. decembra 2019Právne oznámenie