Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2085(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0407/2018

Predkladané texty :

A8-0407/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 13/12/2018 - 9.11

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0528

Prijaté texty
PDF 189kWORD 56k
Štvrtok, 13. decembra 2018 - Štrasburg Prechodná verzia
Blockchain: výhľadovo orientovaná obchodná politika
P8_TA-PROV(2018)0528A8-0407/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o technológii blockchainu: výhľadovo orientovanej obchodnej politike (2018/2085(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 207 ods. 3 a článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Všeobecnú dohodu o obchode so službami,

–  so zreteľom na Dohodu o obchode s produktmi informačných technológií Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“),

–  so zreteľom na pracovný program WTO týkajúci sa elektronického obchodu,

–  so zreteľom na dohodu WTO o uľahčení obchodu,

–  so zreteľom na revidovaný Kjótsky dohovor Svetovej colnej organizácie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o virtuálnych menách(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 s názvom Smerom k stratégii digitálneho obchodu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2017 o hodnotení vonkajších aspektov výkonu a riadenia colných služieb ako nástroja na uľahčenie obchodu a boj proti nezákonnému obchodu(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(5),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o obchode a posilnení ekonomického postavenia žien pri príležitosti ministerskej konferencie WTO v decembri 2017 v Buenos Aires(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(7),

–  so zreteľom na návrh Komisie o horizontálnych ustanoveniach pre cezhraničné toky údajov a pre ochranu osobných údajov (v obchodných a investičných dohodách EÚ),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých: Progresívna obchodná politika, ktorá využíva globalizáciu (COM(2017)0491),

–  so zreteľom na správu hlavného poradcu pre oblasť vedy pri Úrade pre vedu vlády Spojeného kráľovstva z roku 2016 o Technológii distribuovanej databázy transakcií: za hranicou technológie blockchainu(8),

–  so zreteľom na bielu knihu Centra OSN pre uľahčovanie obchodu a elektronické podnikanie (UN/CEFACT) o technickom využití technológie blockchainu z roku 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie 21 členských štátov EÚ a Nórska z 10. apríla 2018 o zriadení Európskeho partnerstva pre technológiu blockchainu(9), po ktorom sa k tomuto partnerstvu pripojilo ďalších päť členských štátov, čím sa počet signatárskych krajín zvýšil na 27,

–  so zreteľom na zriadenie Monitorovacieho strediska a fóra EÚ pre technológiu blockchainu Komisiou 1. februára 2018(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. októbra 2017(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0407/2018),

A.  keďže v tejto správe, pokiaľ nie je uvedené inak, sa bude technológia blockchainu považovať za súkromnú technológiu distribuovanej databázy transakcií (DLT) s povolením, ktorá zahŕňa databázu zloženú zo sekvenčných blokov údajov, ktoré sa pridávajú so súhlasom prevádzkovateľov siete;

B.  keďže v rôznych odvetviach a prípadových štúdiách sa bude kombinácia súkromných a verejných reťazcov blockchainu s povolením aj bez povolenia používať na rôzne účely;

C.  keďže každý blok v reťazci blockchainu obsahuje hash, ktorý overujú údaje v predchádzajúcom bloku, čo umožňuje jednotlivým stranám podieľať sa na transakciách so zvýšenou dôveryhodnosťou a zodpovednosťou, pretože údaje uložené v databáze transakcií nemožno ľahko sfalšovať;

D.  keďže otvorená technológia blockchainu je základom pre rozšírenie reťazcov blockchainu s povolením po celom svete, ktorý pomáha zvyšovať mieru dôvery účastníkov v príslušnej obchodnej sieti;

E.  keďže blockchain môže niektorým správcom umožňovať jasne určovať účastníkom roly, zodpovednosti, úroveň prístupu a overovacie práva;

F.  keďže globálny obchod je založený na odvetví dodávateľského reťazca odhadnutom na 16 biliónov EUR, v ktorom vysoké transakčné náklady a zaťažujúca administratíva vedú k zložitosti procesov a systémov, ktoré sú náchylné na chyby;

G.  keďže boli spustené pilotné iniciatívy so sľubným potenciálom na zníženie dopravných nákladov, zlepšenie kompatibility priemyslu so životným prostredím a zvýšenie hospodárskej výkonnosti;

H.  keďže po celom svete existuje najmenej 202 vládnych iniciatív v oblasti technológie blockchainu v 45 krajinách a najmä ekonomiky v ázijsko-tichomorskom regióne, na americkom kontinente a na Blízkom východe investujú do technológií blockchainu na účely obchodu;

I.  keďže technológia blockchainu môže posilniť a zlepšiť obchodné politiky EÚ, ako sú dohody o voľnom obchode, dohody o vzájomnom uznávaní (DVU), najmä schválených hospodárskych subjektov (AEO), rozhodnutia o primeranosti údajov a opatrenia na ochranu obchodu;

J.  keďže technológia blockchainu má veľký potenciál zvýšiť transparentnosť a vysledovateľnosť v celom dodávateľskom reťazci, pozdvihnúť dôveru úrovne účastníkov v danej sieti, zjednodušiť colné kontroly a dodržiavanie predpisov, znížiť transakčné náklady, posilniť nezmeniteľnosť a bezpečnosť údajov a fungovať ako nástroj boja proti korupcii; keďže k potenciálnym prínosom sa pripájajú viaceré výzvy, ako je kybernetická bezpečnosť;

K.  keďže technológia blockchainu môžu poskytnúť rámec pre transparentnosť v dodávateľskom reťazci, obmedziť korupciu, umožniť detekciu daňových únikov, sledovanie nezákonných platieb a boj proti praniu špinavých peňazí pri obchodovaní; keďže existujú riziká súvisiace s využívaním aplikácií blockchainu bez povolenia na trestnú činnosť vrátane daňových únikov, vyhýbania sa plateniu daní a prania špinavých peňazí pri obchodovaní; keďže Komisia a členské štáty musia tieto problémy monitorovať a naliehavo riešiť;

L.  keďže technológia blockchainu sa v oblasti medzinárodného obchodu stále vyvíja, a preto si vyžaduje prístup, ktorý je priaznivý pre inovácie, umožňuje, podporuje a zabezpečuje právnu istotu a zároveň podporuje ochranu spotrebiteľov, investorov a životného prostredia, zvyšuje sociálnu hodnotu technológie, znižuje digitálnu priepasť a zlepšuje digitálne zručnosti občanov;

M.  keďže technológia blockchainu dokáže všetkým stranám zapojeným v obchodnej transakcii – verejným aj súkromným – poskytovať v reálnom čase prístup k nemennej databáze dokumentov týkajúcich sa transakcie s časovou známkou, čím pomáha vytvárať dôveru, predchádzať problémom v oblasti súladu s predpismi a bojovať proti používaniu falšovaného tovaru či dokladov;

N.  keďže v niektorých regionálnych a metropolitných oblastiach EÚ sa táto technológia už začala vyvíjať prostredníctvom konkrétnych projektov a programov vychádzajúcich s miestnych charakteristík a začali sa vytvárať siete na šírenie najlepších postupov;

Obchodná politika Európskej únie

1.  uznáva, že napriek doterajším obchodným úspechom sa potenciál dohôd EÚ o voľnom obchode stále nevyužíva dostatočne, pričom v priemere len 67 % vývozcov a 90 % dovozcov v EÚ využíva preferenčné colné sadzby v EÚ a jej partnerských krajinách alebo regiónoch, a podporuje analýzu technických riešení, ktoré môžu viesť k zvýšeniu vývozu a k väčšiemu využívaniu dohôd o voľnom obchode; poznamenáva, že vývozcovia by mohli ukladať všetky svoje dokumenty do aplikácie verejného orgánu založenej na technológii blockchainu a preukazovať tak súlad s preferenčným zaobchádzaním poskytovaným dohodou o voľnom obchode, ako je kvalifikácia na preferenčné pravidlá pôvodu, sanitárne a rastlinolekárske opatrenia a ustanovenia v oblasti obchodu a trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že prostredníctvom technológie blockchainu by bolo možné posilniť ustanovenia o kumulácii v dohodách o voľnom obchode;

2.  považuje postupy na získanie osvedčenia na preferenčné aj nepreferenčné pravidlá pôvodu pre niektoré podniky za nákladné a zdĺhavé; domnieva sa, že v prípade preferenčných pravidiel môže technológia blockchainu pomáhať pri určovaní tzv. hospodárskej štátnej príslušnosti tovaru; okrem toho sa domnieva, že v prípade preferenčných pravidiel by technológia blockchainu mohla pomôcť nástrojom Únie na ochranu obchodu poskytovaním transparentnosti v súvislosti s pôvodom tovaru vstupujúceho na európsky trh a prehľadu prílevu dovozu v záujme lepšieho zabezpečenia rovnakých podmienok pre podniky;

3.  zdôrazňuje, že technológia blockchainu môže potenciálne podporiť program v oblasti obchodu a trvalo udržateľného rozvoja zabezpečením dôvery v súvislosti s pôvodom surovín a tovaru, transparentnými výrobnými procesmi a dodávateľskými reťazcami, ako aj v súvislosti s dodržiavaním medzinárodných pravidiel v oblasti pracovných, sociálnych a environmentálnych práv, a to najmä pokiaľ ide o nerastné suroviny z konfliktných oblastí, nedovolené obchodovanie s tovarom kultúrneho charakteru, kontrolu vývozu a korupciu; zdôrazňuje, že technológia blockchainu by mohla prispieť k činnosti obchodných spoločností v oblasti udržateľnosti a k podpore zodpovedného obchodného správania;

4.  domnieva sa, že DVU schválených hospodárskych subjektov umožňujú podnikom diverzifikovať ich dodávateľské reťazce vďaka časovým úsporám a zníženiu nákladov spojených s cezhraničným clom; poznamenáva, že pri ich vykonávaní existujú problémy, ktoré treba riešiť; domnieva sa, že technológia blockchainu má potenciál znížiť neistotu spojenú s vykonávaním DVU schválených hospodárskych reťazcov prostredníctvom bezproblémovej výmeny údajov;

Vonkajšie aspekty colných postupov a uľahčenia obchodu

5.  obzvlášť víta dohodu o uľahčení obchodu; považuje túto dohodu za základ pre členov WTO na preskúmanie ďalších spôsobov uľahčenia obchodu, a to aj prostredníctvom technológie blockchainu; víta úsilie EÚ o zachovanie a posilnenie WTO a jej záväzku voči systému obchodovania založenému na pravidlách v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok a presadzovania pravidiel svetového obchodu;

6.  domnieva sa, že technológia blockchainu by mohla umožniť colným orgánom automaticky získavať požadované informácie pre colné vyhlásenie, znížiť potrebu manuálneho overovania, obmedziť papierovú stopu a poskytnúť presnú aktualizáciu stavu a vlastností tovaru vstupujúceho do EÚ súčasne všetkým príslušným stranám, čím sa zlepšia možnosti sledovania a zvýši sa transparentnosť;

7.  domnieva sa, že digitalizácia umožní efektívnejšiu a transparentnejšiu výmenu informácií; nazdáva sa, že technológia blockchainu môže poskytnúť výrobcom, laboratóriám, prevádzkovateľom logistických služieb, regulačným orgánom a spotrebiteľom prístup k všetkým potrebným informáciám týkajúcim sa napríklad pôvodu tovaru, jeho skúšania, a súvisiacich osvedčení a licencií a umožniť výmenu týchto informácií; poznamenáva, že technológia blockchainu by mohla pomôcť aj s primeraným vydávaním elektronických osvedčení; považuje digitalizáciu a používanie aplikácií v dodávateľských reťazcoch za predpoklad plného fungovania technológie blockchainu a zároveň aj za jeho doplnok; poznamenáva, že v oblasti digitalizácie existujú medzi členskými štátmi výrazné rozdiely;

8.  domnieva sa, že uplatnením technológie blockchainu v celom dodávateľskom reťazci sa môže zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a objem svetového obchodu vďaka tomu, že sa obmedzia náklady spojené s medzinárodnými transakciami a podniky dostanú pomoc pri identifikácii nových obchodných partnerov, a môže to viesť k väčšej ochrane spotrebiteľov a k väčšej istote v digitálnom obchode;

9.  vyzdvihuje uplatnenie technológie blockchainu, najmä v nasledujúcich oblastiach:

   a) posilnenie istoty v súvislosti s pôvodom tovaru aj s príslušnými duševnými právami, čím sa zníži riziko vstupu nezákonného tovaru vrátane falšovaného tovaru do dodávateľského reťazca,
   b) poskytovanie presných informácií pre príslušné orgány o možných prípadoch poškodenia tovaru alebo neoprávnenej manipulácie s ním v dodávateľskom reťazci,
   c) zvýšenie transparentnosti a vysledovateľnosti, vďaka tomu, že všetci účastníci si môžu svoje transakcie zaznamenávať a vymieňať si tieto informácie v sieti
   d) presadzovanie ochrany spotrebiteľov a dôvery prostredníctvom poskytovania podrobných informácií pre spotrebiteľov o tovare a prispievaním k činnosti podnikov v oblasti udržateľnosti,
   e) znižovanie nákladov na riadenie dodávateľského reťazca tým, že sa odstráni potreba sprostredkovateľov a súvisiacich nákladov spolu s požiadavkou fyzicky vytvárať, prepravovať a spracúvať papierovú dokumentáciu,
   f) zlepšenie uplatňovania správnych colných sadzieb a sadzieb DPH a výberu príjmov v rámci obchodnej politiky a
   g) skrátenie celkového času tranzitu tovaru automatizáciou úloh, ktoré sa obyčajne vykonávajú manuálne; všíma si s tým súvisiacu výhodu, najmä pre dodávateľské reťazce s presným načasovaním dodávok, a to z hľadiska zníženia nákladov aj uhlíkovej stopy v odvetví logistiky;

10.  poznamenáva, že páchatelia trestných činov môžu manipulovať s legitímnym obchodom s cieľom maskovať svoje nezákonné činnosti, ako je pranie špinavých peňazí pri obchodovaní, a to manipuláciou s príslušnou dokumentáciou prostredníctvom falošných výkazov, napríklad nadhodnotením alebo podhodnotením ceny príslušného tovaru; domnieva sa, že technológia blockchainu môže umožniť colným a iným orgánom prijať potrebné opatrenia na včasné, pohotové a koordinované odhaľovanie nezákonných finančných tokov;

Cezhraničné toky údajov a ochrana údajov

11.  uznáva cezhraničné toky údajov ako neoddeliteľnú funkciu pre medzinárodný obchod s tovarom a službami a dizajn štruktúry technológie blockchainu;

12.  zdôrazňuje rozsah pôsobnosti technológie blockchainu pri overovaní transakcií v rámci medzinárodného dodávateľského reťazca stanovovaním úrovní postupov prístupu a overovania účastníkov;

13.  berie na vedomie spojenie medzi technológiou blockchainu a cezhraničnými tokmi údajov v oblasti obchodu; konštatuje, že súkromná medzidatabázová sieť s povolením môže poskytnúť dôveru medzi platformami integrovaním údajov z viacerých zdrojov; uznáva význam cezhraničných tokov údajov pre rast a vytváranie pracovných miest; vyzdvihuje rozlišovanie medzi osobnými a inými údajmi v reťazcoch blockchainu;

14.  uznáva výzvu, ktorú predstavuje vzťah medzi technológiou blockchainu a vykonávaním všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR); zdôrazňuje, že technológia blockchainu by sa mala zavádzať v súlade so všetkými existujúcimi aj budúcimi právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov a súkromia; zdôrazňuje, že technológia blockchainu môže poskytnúť riešenia na vykonávanie ustanovení GDPR týkajúcich sa špecificky navrhnutej ochrany údajov, a to na základe svojich bežných zásad zaistenia zabezpečených a samostatne spravovaných údajov; zdôrazňuje, že účinok GDPR na obchodné transakcie je len obmedzený vzhľadom na neprítomnosť osobných údajov v súkromných reťazcoch blockchainu s povolením; uznáva však potrebu nevyhnutného zabezpečenia a regulačného dohľadu; zdôrazňuje, že GDPR sa uplatňuje len tam, kde sa vyskytujú osobné údaje; vyzýva Komisiu, aby túto vec dôkladnejšie preskúmala;

15.  uznáva potrebu navrhovať reťazce blockchainu v súlade s právom na zabudnutie a poznamenáva, že overení používatelia blockchainu a jeho aplikácií by mali mať vždy prístup k všetkým údajom súvisiacim s transakciami, do ktorých sú zapojení, v súlade so svojimi prístupovými právami;

16.  opakuje svoju výzvu na prijatie ustanovení, ktorými sa umožní plné fungovanie digitálneho ekosystému a plná podpora cezhraničných tokov údajov v dohodách o voľnom obchode; v tomto smere poznamenáva, že rozhodnutia o primeranosti nepodporujú voľný tok iných ako osobných údajov; žiada preto Komisiu, aby v dohodách o voľnom obchode vyrokovala záväzné a vykonateľné záväzky v oblasti prenosu údajov vrátane iných ako osobných údajov;

17.  zdôrazňuje, že technológia blockchainu predstavuje novú paradigmu v oblasti ukladania a správy údajov, ktorá dokáže decentralizovať formy ľudskej interakcie a trhov, bankovníctvo a medzinárodný obchod; zdôrazňuje, že šírenie technológie blockchain prináša so sebou príležitosti aj výzvy z hľadiska ochrany údajov, transparentnosti a finančnej trestnej činnosti, keďže raz zadané údaje sú nemenné a delia sa o ne všetky zúčastnené strany, čím sa zároveň zaisťuje ich zabezpečenie a integrita; požaduje, aby sa robilo všetko pre zaručenie nefalšovateľnosti a nemenného charakteru tejto technológie a pre zabezpečenie toho, aby základné právo na ochranu údajov nebolo ohrozené, a to aj na vnútroštátnej úrovni;

18.  uznáva problém, ktorý predstavuje vzťah medzi technológiami blockchainu a vykonávaním rámca EÚ na ochranu údajov, konkrétne všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR), a pripomína, že v dôsledku toho by tento vzťah mohol vyústiť do rozporu medzi ochranou základných práv na jednej strane a podporou inovácií na druhej strane; navrhuje, že treba zabezpečiť, aby bola technológia blockchainu plne v súlade s rámcom EÚ na ochranu údajov a v plnej miere rešpektovala zásady uvedené v právnych predpisoch EÚ, najmä v súvislosti so spracovaním osobných údajov ako základné právo podľa článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a článku 16 ods. 1 ZFEÚ;

19.  ďalej zdôrazňuje, že aj v dôsledku opísaného rozporu reťazce blockchainu v žiadnom prípade automaticky nepodporujú nezávislosť údajov, a preto musia byť na to účelovo navrhnuté, keďže môžu prinášať aj riziko pre ochranu údajov;

20.  zdôrazňuje, že ak je technológia blockchainu správne navrhnutá, mala by byť v súlade so zásadou ochrany údajov už v štádiu návrhu, ktorá slúži na zabezpečenie väčšej kontroly dotknutých subjektov nad ich údajmi v súlade s GDPR; okrem toho zdôrazňuje, že osobné údaje v rámci blockchainu nie sú za bežných okolností anonymné, a teda patria do rozsahu pôsobnosti GDPR; trvá na tom, že reťazce blockchainu by mali byť plne v súlade s právnymi predpismi EÚ vrátane prípadov, keď sa používajú na spracovanie osobných údajov; v tomto smere odporúča, aby sa do reťazcov a aplikácií blockchainu integrovali mechanizmy, ktorými sa zabezpečí plná anonymita údajov a zaručí sa, že sa v nich budú ukladať len údaje, ktoré nie sú vo vzťahu s identifikovanou alebo identifikovateľnou fyzickou osobou;

21.  zdôrazňuje, že budúcimi aplikáciami blockchainu sa majú zaviesť mechanizmy, ktoré chránia osobné údaje a súkromie používateľov a zabezpečujú, že údaje môžu byť celkom anonymné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby financovali výskum, a to najmä akademický výskum týkajúci sa nových technológií blockchainu, ktoré sú zlučiteľné s GDPR a vychádzajú zo zásady ochrany údajov už v štádiu návrhu, ako sú zk-SNARK (zero-knowledge succinct non‑interactive arguments of knowledge);

22.  zastáva názor, že aby sa predišlo porušovaniu základného práva na ochranu osobných údajov, technológia blockchainu by sa nemala používať na spracúvanie osobných údajov, pokiaľ užívateľská organizácia nie je schopná zaručiť dodržiavanie GDPR, a najmä zabezpečiť ochranu práv na opravu a vymazanie údajov;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že používatelia technológií blockchainu môžu byť prevádzkovateľmi osobných údajov, ktoré nahrávajú do databázy, a zároveň ich sprostredkovateľmi na základe toho, že uchovávajú úplnú kópiu databázy vo svojom počítači;

24.  konštatuje, že v prípadoch, keď reťazec blockchainu obsahuje osobné údaje, je nezmeniteľný charakter niektorých technológií blockchainu pravdepodobne nezlučiteľný s „právom na vymazanie“ uvedeným v článku 17 GDPR;

25.  so znepokojením konštatuje, že v prípadoch, keď reťazec blockchainu obsahuje osobné údaje, je šírenie kópií údajov v blockchaine pravdepodobne nezlučiteľné so zásadou minimalizácie údajov uvedenou v článku 5 GDPR;

26.  vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby vydal usmernenia a odporúčania, ktorými sa zabezpečí súlad technológie blockchainu s právom EÚ;

27.  so znepokojením si všíma, že sa nevenuje žiadna pozornosť závažným dôsledkom, ktoré má spôsob uplatňovania technológie blockchainu, najmä v oblastiach ako je boj proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a financovaniu terorizmu; domnieva sa, že akémukoľvek využívaniu technológií blockchainu by malo predchádzať vymedzenie toho, čo sa bude uchovávať v reťazci a mimo neho, pričom osobné údaje sa budú ukladať mimo reťazca;

Malé a stredné podniky (MSP)

28.  domnieva sa, že inovácia a propagácia týkajúce sa technológie blockchainu môžu vytvoriť ekonomické príležitosti pre MSP na internacionalizáciu a na kompenzáciu nákladov súvisiacich s vývozom tým, že uľahčí interakciu so spotrebiteľmi, colnými orgánmi, medzinárodnými a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a inými podnikmi zapojenými do dodávateľského reťazca; dodáva, že infraštruktúra blockchainu môže pomôcť prinášať výrobky a služby na trh rýchlo a bez veľkých nákladov;

29.  zdôrazňuje výhody, ktoré by technológia blockchainu mohla priniesť MSP tým, že umožní partnerskú komunikáciu, partnerské nástroje spolupráce a zabezpečené platby, čím sa uľahčí podnikanie a zníži sa riziko neplatenia a nákladov na súdne konania o zmluvné plnenie prostredníctvom využívania inteligentných zmlúv; uznáva potrebu zabezpečiť, aby do rozvoja technológie blockchainu v medzinárodnom obchode boli zapojené aj MSP; zdôrazňuje, že inteligentné zmluvy v súčasnosti nemusia byť dostatočne zrelé na to, aby sa v rámci akejkoľvek sektorovej regulácie považovala za právne vymožiteľné, a že je potrebné ďalej posudzovať riziká;

30.  uznáva príležitosti, ktoré so sebou prináša zavádzanie technológie blockchainu v rámci obchodnej politiky EÚ, a to aj pre MSP, keďže môže okrem iných výhod priniesť nižšie náklady na transakcie a väčšiu efektívnosť; ďalej uznáva, že technológia blockchainu ponúka potenciál na zvýšenie dôvery a istoty v súčasnom obchodnom systéme vďaka zabezpečeniu nezmeniteľných záznamov o transakciách; uznáva však, že v prípadoch, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti obchodnej politiky EÚ môže uplatňovanie tejto technológie prinášať riziko prania špinavých peňazí a uľahčovať financovanie organizovanej trestnej činnosti;

Interoperabilita, rozšíriteľnosť a interakcie so súvisiacimi technológiami

31.  zvažuje výzvy spojené s rozšíriteľnosťou týkajúce sa zavádzania systémov blockchainu v kontexte rozširovania medzinárodných obchodných sietí;

32.  berie na vedomie rozširovanie rôznych technológií blockchainu, ktoré ukotvujú údaje o transakcii v samostatných súkromných a verejných databázach; uznáva, že existuje stále väčšia potreba vyvinúť globálny štandard interoperability na integráciu transakcií vo všetkých reťazcoch blockchainu okolo pohybu položky v rámci dodávateľského reťazca s cieľom podporiť interoperabilitu medzi systémami vrátane starších operačných systémov; vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s ISO a ďalšími príslušnými normalizačnými orgánmi;

33.  zvažuje možné interakcie technológií blockchainu s ďalšími inováciami v oblasti medzinárodného obchodu; zdôrazňuje potrebu analyzovať príležitosti a výzvy spojené s vývojom v oblasti technológií blockchainu; vyzýva na ďalší výskum ich použiteľnosti v rámci digitálnej transformácie a automatizácie medzinárodného obchodu, ako aj vo verejnom sektore, najmä v rámci programu Digitálna Európa;

Závery

34.  vyzýva Komisiu, aby sledovala vývoj v oblasti technológie blockchainu, najmä prebiehajúce pilotné projekty/iniciatívy v medzinárodnom dodávateľskom reťazci a vonkajšie aspekty colných a regulačných postupov; vyzýva Komisiu, aby so zapojením príslušných GR vypracovala horizontálny strategický dokument o prijatí technológií blockchainu v oblasti riadenia obchodu a dodávateľského reťazca, ako aj v oblasti duševného vlastníctva a najmä v oblasti boja proti falšovaniu; vyzýva Komisiu, aby posúdila súdne a správne aspekty technológie blockchainu a preskúmala, či technológia blockchainu ponúka pre existujúce a vznikajúce technológie lepšie riešenia, ktoré môžu pomôcť s riešením aktuálnych výziev v oblasti obchodnej politiky EU; vyzýva Komisiu, aby sledovala vývoj v oblasti technológie blockchainu, najmä prebiehajúce pilotné projekty/iniciatívy v medzinárodnom dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby vypracovala strategický dokument o prijatí technológií blockchainu v oblasti riadenia obchodu a dodávateľského reťazca; domnieva sa, že cieľom musí byť získanie podpory aktérov v oblasti technológie blockchainu pre projekty a iniciatívy v medzinárodnom dodávateľskom reťazci a spoločné úsilie rôznych partnerov o projekty týkajúce sa overovania totožnosti a pôvodu tovaru a ukladania údajov;

35.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala súbor usmerňovacích zásad na uplatňovanie technológie blockchainu v medzinárodnom obchode s cieľom poskytnúť odvetviu a colným a regulačným orgánom určitú mieru istoty, ktorá podporí používanie technológie blockchainu a inovácií v tejto oblasti; zdôrazňuje, že tvorba právnych predpisov pre technológiu, ktorá tvorí základ pre aplikácie, by obmedzila inováciu a tvorbu nových aplikácií; zdôrazňuje, že pre EÚ, a najmä pre európsky priemysel, je dôležitý priekopnícky a zodpovedný prístup v oblasti technológií blockchainu a zabezpečenia rovnakých podmienok v rámci globálnej hospodárskej súťaže, ako aj v oblasti vývoja a regulačného prostredia; zdôrazňuje význam dialógu a výmeny postupov, ako aj posilňovania kompetencií a digitálnych zručností; žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi spustila pilotné projekty využitia technológie blockchainu v medzinárodnom obchode a dohliadala na ne s cieľom overiť ich výhody;

36.  nabáda Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zjednodušení a zlepšení toku informácií súvisiacich s uľahčením obchodu, okrem iného prostredníctvom prijatia vhodných informačných a komunikačných technológií;

37.  žiada Komisiu, aby v rámci GR pre obchod vytvorila poradnú skupinu pre technológiu blockchainu a vypracovala koncept súkromných pilotných projektov s povolením týkajúci sa komplexného využitia technológie blockchainu v dodávateľskom reťazci so zapojením colných a iných cezhraničných orgánov a so zohľadnením práv duševného vlastníctva a boja proti falšovaniu; uznáva, že technológia blockchainu je stále len v raných fázach vývoja, je však potrebná priemyselná stratégia jej účinného uplatňovania;

38.  žiada Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako by technológia blockchainu mohla podporovať obchod a trvalo udržateľný rozvoj; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, že opatrenia na podporu stratégie digitálneho obchodu EÚ by mali byť plne v súlade s realizáciou cieľov trvalo udržateľného rozvoja vrátane cieľa č. 5 týkajúceho sa rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a mali by k nej prispievať; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu týkajúcu sa významu podpory zapojenia žien v odvetví STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a preklenutia rodových rozdielov v prístupe k novým technológiám a v ich využívaní;

39.  žiada Komisiu, aby politicky preskúmala, ako môže technológia blockchainu modernizovať politiky Únie na ochranu obchodu s cieľom posilniť ich legitímnosť a presadzovanie;

40.  vyzýva Komisiu, aby posúdila optimálnosť štruktúry technológie blockchainu, ktorá uchováva súkromné údaje mimo reťazca;

41.  žiada Komisiu, aby posúdila, ako väčšmi uľahčiť obchod a posilniť jeho zabezpečenie prostredníctvom technológie blockchainu vrátane koncepcie schválených hospodárskych reťazcov;

42.  nabáda Komisiu, aby spolupracovala s medzinárodnými organizáciami, prispievala k ich práci a podieľala sa na súčasných projektoch na vytvorenie súboru noriem a zásad na podporu regulácie zameranej na uľahčenie používania technológie blockchainu;

43.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby zohrávali aktívnu úlohu v procese normalizácie a zabezpečenia technológie blockchainu a aby spolupracovali s medzinárodnými partnermi, všetkými zainteresovanými stranami a priemyselnými odvetviami s cieľom vyvinúť normy v oblasti technológie blockchainu vrátane terminológie, vývoja a zavádzania tejto technológie do obchodu a riadenia dodávateľského reťazca; zdôrazňuje, že pre aplikácie blockchainu vrátane ich využívania v medzinárodnom obchode má zásadný význam kybernetická bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby preskúmala bezpečnostné otázky, posúdila technologické riziká súvisiace napríklad s kvantovou výpočtovou technikou, a prijala opatrenia na ich riešenie;

44.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom preskúmať a vytvoriť rámec na riešenie problémov spojených s interoperabilitou a kompatibilitou systémov blockchainu;

45.  víta zriadenie Monitorovacieho strediska a fóra EÚ pre technológiu blockchainu a nabáda ho, aby skúmalo jej využitia zamerané na uľahčenie medzinárodného obchodu; žiada preto Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšíriť mandát Monitorovacieho strediska a fóra EÚ pre technológiu blockchainu a zapojiť príslušné miestne a globálne zainteresované strany s cieľom riešiť nadchádzajúce výzvy a posilniť podporu subjektov s rozhodovacou právomocou;

46.  vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu v oblasti posudzovania a ďalšieho vývoja technológií blockchainu, a to aj v konkrétnych odvetviach, napríklad v tých, na ktoré sa vzťahuje obchodná politika EÚ, a aby vytvorila poradnú skupinu pre technológiu blockchainu, ktorá bude zahŕňať odborníkov v oblasti prania špinavých peňazí, daňových únikov, ochrany údajov a organizovanej trestnej činnosti;

47.  pripomína Komisii, že EÚ má príležitosť stať sa vedúcim aktérom v oblasti technológie blockchainu a medzinárodného obchodu a že by mala byť vplyvným aktérom pri formovaní jej vývoja po celom svete v spolupráci s medzinárodnými partnermi;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.

(1) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 76.
(2) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 30.
(3) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 22.
(4) Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 44.
(5) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33.
(6) https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/mc11_e/genderdeclarationmc11_e.pdf
(7) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(8) https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/492972/gs-16-1-distributed-ledger-technology.pdf
(9) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/european-countries-join-blockchain-partnership
(10) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-521_sk.htm
(11) https://www.consilium.europa.eu/media/21613/19-euco-final-conclusions-sk.pdf

Posledná úprava: 14. decembra 2018Právne oznámenie