Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 12. júna 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Súčasný stav rekreačného rybolovu v EÚ
 Zúčtovacia povinnosť, požiadavky na ohlasovanie a postupy zmierňovania rizika pri mimoburzových derivátoch a archívy obchodných údajov ***I
 Spoločné pravidlá v oblasti civilného letectva a Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva ***I
 Emisie CO2 a spotreba paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel ***I
 Modernizácia vzdelávania v EÚ
 Vytváranie udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry

Súčasný stav rekreačného rybolovu v EÚ
PDF 156kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o súčasnom stave rekreačného rybolovu v Európskej únii (2017/2120(INI))
P8_TA(2018)0243A8-0191/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej článok 43,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(4), najmä na jeho článok 77,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008(5), najmä na jeho článok 5,

–  so zreteľom na výskumnú štúdiu s názvom Marine recreational and semi-subsistence fishing – its value and its impact on fish stocks (Morský rekreačný a čiastočne samozásobiteľský rybolov – jeho hodnota a jeho vplyv na populácie rýb), ktorú vydala tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti v júli 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0191/2018),

A.  keďže Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) v roku 2013 vymedzila rekreačný rybolov ako „lovenie alebo pokus o lovenie živých vodných zdrojov najmä pre záľubu a/alebo na osobnú spotrebu. Zahŕňa aktívne metódy rybolovu na vlasec, harpúnou a ručným zberom a pasívne metódy rybolovu do sietí, pascí, košov a na osadené šnúry“; keďže sú potrebné jasné vymedzenia pojmov rekreačný rybolov a morský rekreačný rybolov, so zreteľom na článok 55 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1224/2009, v ktorom sa uvádza, že „obchodovanie s úlovkami z rekreačného rybolovu je zakázané“;

B.  keďže je dôležité pochopiť rozdiel medzi rekreačným a čiastočne samozásobiteľským rybolovom vzhľadom na to, že tieto dva druhy by sa mali posudzovať a regulovať samostatne, pričom by sa malo jasne uviesť, že rekreačný rybolov nie je čiastočne samozásobiteľský rybolov; keďže v nariadení o spoločnej rybárskej politike (ďalej len „SRP“)sa čiastočne samozásobiteľský rybolov vôbec nespomína; keďže tieto dva druhy rybolovu by sa mali posudzovať a regulovať samostatne;

C.  keďže právne predpisy EÚ rozlišujú v rámci rybolovného systému len dve kategórie, a to rekreačný rybolov a komerčný lov, a teda neuznávajú čiastočne samozásobiteľský rybolov a čiastočne komerčný rybolov;

D.  keďže rekreačný rybolov môže mať vzhľadom na svoj rozsah výrazný vplyv na populácie rýb, no právomoc regulovať túto problematiku majú v prvom rade členské štáty;

E.  keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo vymedzuje samozásobiteľský rybolov ako „lov vodných živočíchov, ktorý podstatne prispieva k pokrývaniu nutričných potrieb jednotlivca“;

F.  keďže bez jasného právneho rozlíšenia medzi rekreačným, čiastočne samozásobiteľským a čiastočne komerčným rybolovom môžu určité formy nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu ostať nezistené, pretože nebudú zahrnuté alebo riadne regulované;

G.  keďže na úrovni EÚ neexistuje jednotné, jasné vymedzenie pojmu rekreačný rybolov, čo značne sťažuje kontrolu rekreačného rybolovu, zber údajov o rekreačnom rybolove a posúdenie jeho vplyvu na populácie rýb a životné prostredie či jeho hospodárskeho významu;

H.  keďže v záujme riadneho spravovania akéhokoľvek typu rybolovnej činnosti vrátane rekreačného rybolovu je potrebné pravidelne zberať spoľahlivé údaje a časové rady s cieľom posúdiť vplyv na populácie rýb alebo iné morské organizmy a na životné prostredie; keďže takéto údaje v súčasnosti chýbajú alebo sú neúplné; keďže okrem priameho vplyvu na populácie rýb je nedostatočne preštudovaný aj ďalší environmentálny vplyv rekreačného rybolovu;

I.  keďže štúdie preukázali, že podstatná časť vysledovateľného plastového odpadu v moriach, jazerách a riekach pochádza z vodných rekreačných činností, napríklad rekreačnej plavby, turistiky alebo rybolovu; poznamenáva, že odpad v podobe strateného rybárskeho výstroja môže spôsobiť závažné znehodnotenie biotopu a ekologickú škodu;

J.  keďže Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“) poskytuje finančnú podporu na zber údajov, a to aj o rekreačnom rybolove;

K.  keďže ciele uvedené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 odkazujú na potrebu dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti a na potrebu toho, aby sa populácie rýb a ďalšie morské organizmy obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos;

L.  keďže podľa nedávnej štúdie zadanej Európskym parlamentom sa vplyv rekreačného rybolovu môže líšiť v závislosti od jednotlivých populácií rýb a predstavovať 2 % (makrely) až 43 % (tresky) celkového úlovku;

M.  keďže na dosiahnutie cieľov SRP je potrebné zabezpečiť riadenie a vyváženie populácií rýb a rybolovnej činnosti; keďže tieto ciele nie je možné dosiahnuť, ak nie je k dispozícii časť údajov o úlovkoch a o hospodárskom význame rybolovných činností vrátane rekreačného rybolovu;

N.  keďže členské štáty sú povinné zberať údaje vrátane odhadovaného počtu rekreačných úlovkov a vypustených druhov uvedených v nariadení (EÚ) 2017/1004 a napokon zahrnutých vo viacročných riadiacich plánoch; keďže v tomto smere majú len niektoré členské štáty komplexné údaje o rekreačnom rybolove praktizovanom na ich území;

O.  keďže hoci sa v rámci morského rekreačného rybolovu loví veľa rôznych druhov, povinný zber údajov sa vzťahuje len na niekoľko z nich, a preto je potrebný prieskum a analýza väčšieho počtu druhov v jednotlivých krajinách; keďže rekreačné rybárske úlovky by sa mali zahŕňať do celkových odhadov rybolovnej úmrtnosti a biomasy;

P.  keďže dostupnosť údajov o rekreačnom rybolove sa medzi jednotlivými regiónmi líši, pričom o morskom rekreačnom rybolove v Severnom a Baltskom mori sú k dispozícii lepšie informácie ako v prípade Stredozemného a Čierneho mora alebo Atlantického oceánu;

Q.  keďže odhadovaný počet rekreačných rybárov na mori v Európe je 8,7 až 9 miliónov, čo je 1,6 % európskeho obyvateľstva, a každý rok sa venujú rybolovu spolu približne 77 miliónov dní;

R.  keďže podľa článku 3 ods. 2 bodu 6 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 o ENRF je „rybár“ akákoľvek osoba, ktorá sa venuje komerčným rybolovným činnostiam v súlade s pravidlami členského štátu, a keďže je preto potrebné nájsť ďalšie vymedzenie pojmu, ktoré by sa vzťahovalo na osoby vykonávajúce rekreačný rybolov, ako sa uvádza v odôvodnení A;

S.  keďže hospodársky vplyv európskeho morského rekreačného rybolovu (bez zohľadnenia turistického rybolovu) sa odhaduje na 10,5 miliardy EUR, z čoho 5,1 miliardy EUR sú priame výdavky, 2,3 miliardy EUR nepriame výdavky a 3,2 miliardy EUR ďalšie výdavky; keďže len v samotnej EÚ sa táto suma odhaduje na 8,4 miliardy EUR (z čoho 4,2 miliardy EUR sú priame výdavky, 1,8 miliardy EUR nepriame výdavky a 2,5 miliardy EUR ďalšie výdavky);

T.  keďže existuje priame prepojenie medzi početnosťou/štruktúrou populácie rýb, prístupom k rybolovným možnostiam a výsledným vplyvom na zamestnanosť, hospodársku a sociálno-ekonomickú stránku; keďže je dôležité vyhodnotiť vplyv všetkých druhov rybolovu na konkrétnu populáciu a tiež jej hospodársku hodnotu, aby sa mohli prijať riadiace opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť environmentálny cieľ aj hospodárske ciele;

U.  keďže morský rekreačný rybolov v Európe poskytuje odhadom 99 000 pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému úväzku, z toho 57 000 priamych, 18 000 nepriamych a 24 000 následne vzniknutých pracovných miest, a vytvára priemernú hospodársku hodnotu 49 000 EUR ročne na ekvivalent plného pracovného úväzku; keďže len v samotnej EÚ sa tento údaj odhaduje na 84 000 pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému úväzku (z toho 50 000 priamych, 15 000 nepriamych a 20 000 následne vzniknutých pracovných miest);

V.  keďže rekreačný morský turistický rybolov, ako aj ďalší turistický rybolov, sa javí ako veľmi dôležitý pre ekonomiku mnohých regiónov a krajín, a preto by sa mal zanalyzovať v záujme lepšieho posúdenia jeho hodnoty, vplyvu a potenciálu rozvoja;

W.  keďže všetky druhy rekreačného rybolovu majú na miestnej a regionálnej úrovni vyšší vplyv ako na vnútroštátnej úrovni, pretože podporujú miestne a pobrežné komunity prostredníctvom cestovného ruchu, výroby, maloobchodného predaja a prenájmu rybárskeho výstroja a ďalších služieb súvisiacich s rekreačným rybolovom;

X.  keďže v niektorých prípadoch predstavujú rekreačné úlovky podstatné percento celkovej rybolovnej úmrtnosti populácií, a preto by sa mali brať do úvahy pri stanovovaní rybolovných možností; keďže z nedávnej štúdie zadanej Európskym parlamentom vyplýva, že odhadovaný percentuálny príspevok morských rekreačných rybárov k celkovému počtu úlovkov sa veľmi líši v závislosti od konkrétneho druhu – od 2 % v prípade makrely až do 43 % v prípade tresky;

Y.  keďže je dôležité individuálne zhodnotiť rôzne metódy rekreačného rybolovu alebo segmenty uvedené v definícii ICES z roku 2013;

Z.  keďže hodnotenie vplyvu rekreačného rybolovu na populácie rýb zahŕňa aj počet úlovkov, ktoré si rybári ponechajú, a mieru úmrtnosti vypustených rýb; keďže miera prežitia rýb ulovených na udicu (po opätovnom vypustení) je vo väčšine prípadov vyššia ako ekvivalentná miera prežitia rýb ulovených iným výstrojom alebo metódami, čo by sa malo v týchto prípadoch brať do úvahy; keďže sú potrebné ďalšie informácie o hlavnom výstroji používanom v morskom rekreačnom rybolove, aby sa mohla porovnať pravdepodobnosť prežitia úlovkov odhodených v rámci komerčného lovu a rýb vypustených v rámci rekreačného rybolovu;

AA.  keďže pri rekreačnom rybolove sa používajú rôzne druhy výstroja a techník s odlišným vplyvom na populácie a životné prostredie, a preto by sa mal náležite posúdiť a regulovať;

AB.  keďže vzhľadom na nízky stav populácií morony striebristej v Severnom mori a tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora sa na úrovni EÚ zaviedli obmedzenia rekreačného rybolovu, konkrétne obmedzenie počtu úlovkov alebo zákaz ponechávania si úlovkov (v prípade morony striebristej), s cieľom napomôcť obnove týchto populácií; keďže opatrenia na riadenie núdzových situácií prijímané pri predpoklade, že rekreačný rybolov má nepriaznivý vplyv na konkrétnu populáciu, nezabezpečujú tomuto odvetviu potrebnú viditeľnosť;

AC.  keďže niektorí rekreační rybári sa zameriavajú na diadrómne druhy, ako je losos, pstruh a úhor; keďže zber údajov o týchto druhoch by sa mal realizovať v sladkých aj slaných vodách s cieľom vyhodnotiť, ako sa ich populácie menia v priebehu času;

AD.  keďže pre väčšinu rekreačných rybárov sú najprístupnejšie pobrežné oblasti, kde sú okrem rybích druhov často chytané aj bezstavovce a morské riasy; keďže tieto druhy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska ekológie uvedených oblastí; keďže bude treba posúdiť aj vplyv lovu týchto druhov, a to nielen so zreteľom na dotknuté populácie, ale aj na ekosystémy, ktorých sú súčasťou;

AE.  keďže lososy sa vracajú do materských vôd a v ideálnom prípade by mali byť lovené len v riečnych systémoch, kde je možná účinná kontrola a presadzovanie predpisov; keďže bezhlavý lov lososa na mori má za následok úbytok lososov v zdravej aj zraniteľnej populácii;

AF.  keďže rekreačný rybolov môže byť významnou príčinou rybolovnej úmrtnosti, pričom najvýraznejší odhadovaný vplyv na životné prostredie v prípade sladkovodného rekreačného rybolovu sa spája s možnosťou zavlečenia nepôvodných druhov do ekosystému, ktorá je v prípade morského rekreačného rybolovu veľmi nízka;

AG.  keďže SRP bola vytvorená s cieľom riadiť komerčný lov a neuvažovalo sa pri nej o rekreačnom rybolove, jeho špecifikách a potrebe osobitných riadiacich nástrojov a plánovania;

AH.  keďže okrem úbytku rýb patria medzi environmentálne vplyvy rekreačného rybolovu aj iné aspekty, no pre nedostatok jasných údajov je ťažké oddeliť ich od iných antropogénnych zdrojov;

AI.  keďže pri ďalšom riadení morského rekreačného rybolovu by sa vzhľadom na význam tejto činnosti v Spojenom kráľovstve a jej významný vplyv na spoločné populácie rýb malo zohľadniť vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie;

AJ.  keďže rekreačný rybolov má mnohé výhody zo spoločenského hľadiska a z hľadiska verejného zdravia, ako je zvýšenie kvality života jeho prívržencov, podpora interakcií medzi mladými ľuďmi a osveta ľudí v súvislosti so životným prostredím a významom jeho udržateľnosti;

1.  zdôrazňuje význam zberu dostatočných údajov o rekreačnom rybolove, a najmä o morskom rekreačnom rybolove, s cieľom správne vyhodnotiť celkovú mieru rybolovnej úmrtnosti pri všetkých druhoch;

2.  zdôrazňuje, že rekreačný rybolov sa vzmáha vo väčšine európskych krajín a predstavuje dôležitú činnosť so spoločenským, s hospodárskym, pracovným a environmentálnym vplyvom, najmä na rybolovné zdroje; zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa tieto činnosti vykonávali udržateľným spôsobom a v súlade s cieľmi SRP;

3.  vzhľadom na rozmach rekreačnej činnosti spojenej s rekreačnými prístavmi a sezónnym cestovným ruchom zdôrazňuje potrebu chrániť flotilu praktizujúcu maloobjemový rybolov a zabezpečiť jej prežitie a generačnú obmenu;

4.  domnieva sa, že by sa mali zberať údaje o počte rekreačných rybárov, objeme ich úlovkov a nimi vytvorenej pridanej hodnote v pobrežných komunitách;

5.  vyzýva Komisiu, aby do nového nariadenia o kontrole zaradila existujúce ustanovenia a rekreačnom rybolove a zlepšila ich;

6.  naliehavo žiada Komisiu, aby prehodnotila a v prípade potreby rozšírila zber údajov o rekreačnom rybolove s cieľom zahrnúť viac populácií rýb a iných morských organizmov, aby vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti jednotného zberu údajov o jeho sociálno-ekonomickom vplyve a aby stanovila povinný charakter zberu takýchto údajov;

7.  zdôrazňuje potrebu lepšieho nahlasovania a monitorovania úlovkov v rámci rekreačného rybolovu; pripomína, že pri prijímaní rozpočtu EÚ na rok 2018 schválil Európsky parlament pilotný projekt zameraný na zavedenie systému mesačných hlásení úlovkov morony striebristej, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby financovali ďalšie projekty monitorovania druhov, ktoré sú najviac ohrozené rekreačným rybolovom; pripomína význam vysledovateľnosti a vyzýva Komisiu, aby do nového nariadenia o kontrole zaradila existujúce ustanovenia o rekreačnom rybolove a zlepšila ich;

8.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu rekreačného rybolovu v EÚ; domnieva sa, že súčasťou záverečnej správy Komisie o posúdení vplyvu by malo byť aj posúdenie riadiacich plánov, ktoré obsahujú ustanovenia o rekreačnom rybolove;

9.  žiada členské štáty, aby podnikli technické kroky potrebné na vykonávanie súčasného nariadenia o zbere údajov a na jeho rozšírenie o ďalšie populácie a aspekty rekreačného rybolovu;

10.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelný zber všetkých potrebných údajov o rekreačnom rybolove s cieľom poskytnúť kompletné hodnotenie populácií rýb a iných organizmov v záujme lepšieho zviditeľnenia tohto sektora; upozorňuje, že bez takéhoto komplexného hodnotenia a náležitých opatrení prijatých na jeho základe sa môže stať, že plány riadenia rybárstva a technické opatrenia nedosiahnu ciele nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 ani rovnováhu medzi rekreačným rybolovom a komerčným lovom;

11.  domnieva sa, že v prípadoch, keď majú rekreačné úlovky výrazný vplyv na populácie, mali by sa zohľadňovať ako neoddeliteľná súčasť ekosystému a v rámci sociálnych a hospodárskych aspektov viacročných riadiacich plánov, aby sa tak stanovili rybolovné možnosti a zároveň prijali príslušné technické opatrenia; vyzýva preto Komisiu, aby v prípade potreby zahrnula rekreačný rybolov do viacročných riadiacich plánov, ktoré sú už prijaté alebo sa majú prijať;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že zber údajov je povinnosťou členských štátov; poukazuje však na to, že riadne vymedzenie rekreačného rybolovu by zlepšilo kvalitu údajov; vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ navrhla jednotné vymedzenie pojmu rekreačný rybolov, v ktorom sa bude jasne rozlišovať medzi rekreačným rybolovom a komerčným a čiastočne samozásobiteľským rybolovom na základe zásady, že rekreačné úlovky by sa nikdy nemali predávať;

13.  na základe údajov a správy o posúdení vplyvu a so zreteľom na právomoci členských štátov v oblasti rekreačného rybolovu sa domnieva, že v budúcej SRP by mala Komisia zhodnotiť úlohu rekreačného rybolovu, aby tak obidva druhy morského rybolovu – komerčný lov aj rekreačný rybolov – bolo možné riadiť vyváženým, spravodlivým a udržateľným spôsobom, a dosahovať tak želané výsledky;

14.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporila (aj finančne) rozvoj rekreačného rybolovu v odvetví cestovného ruchu, keďže predstavuje dôležitý prínos k rozvoju „modrého“ hospodárstva v malých a pobrežných spoločenstvách a na ostrovoch, najmä v najvzdialenejších regiónoch; domnieva sa, že to bude mať pozitívny vplyv na snahy o predĺženie turistickej sezóny mimo letných mesiacov; navrhuje, aby Komisia vyhlásila rekreačný rybolov za tému projektového roku siete EDEN pre udržateľný cestovný ruch a spustila projekty na podporu cestovného ruchu v oblasti rekreačného rybolovu v malých pobrežných komunitách z finančných prostriedkov programu COSME;

15.  poukazuje na to, že mimo kontextu bežného riadenia rybolovných zdrojov na základe podstatných vedeckých údajov nesmie rozvoj rekreačného rybolovu znamenať zníženie možností profesionálneho rybolovu ani deľbu obmedzených zdrojov, najmä v prípade maloobjemového tradičného rybolovu;

16.  uznáva, že rekreačný rybolov sa na území EÚ vykonáva po celé stáročia a je neoddeliteľnou súčasťou kultúry, tradícií a dedičstva veľkého množstva pobrežných a ostrovných komunít; poznamenáva, že jednotlivé druhy rekreačného rybolovu sú rovnako rozmanité ako kultúry samotnej EÚ a túto skutočnosť treba uznať pri každej snahe o právnu úpravu tejto oblasti;

17.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla vhodné opatrenia, ktorými zabezpečí, že budúce ustanovenia o regulovaní rekreačného rybolovu budú primerané a bez nepriaznivého vplyvu na profesionálne rybolovné činnosti;

18.  zdôrazňuje potrebu stanoviť základné pravidlá pre riadenie rekreačného rybolovu a navrhuje, aby sa vypracoval katalóg činností rekreačného rybolovu, ktorý by obsahoval informácie o rybárskom výstroji a postupoch a opis rybolovných oblastí, lovených druhov a vedľajších úlovkov;

19.  zdôrazňuje významný podiel ENRF na rozvíjaní vedeckej kapacity a zabezpečovaní úplného a spoľahlivého posúdenia morských zdrojov pre činnosti rekreačného rybolovu; pripomína, že ENRF poskytuje finančné prostriedky na zber údajov, a vyzýva Komisiu, aby do budúcnosti rozšírila pôsobnosť ENRF v záujme poskytovania finančnej podpory na výskum a analýzu zozbieraných údajov;

20.  zdôrazňuje rozhodnú a kľúčovú potrebu spoločného využívania údajov a poukazuje na to, že ENRF podporuje získavanie údajov, a to aj so zreteľom na rekreačný rybolov; žiada preto členské štáty, aby prijali potrebné kroky na získavanie údajov, a navyše naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala spoločnú databázu s komplexnými a spoľahlivými údajmi, ktoré budú prístupné výskumníkom, aby tak mohli monitorovať a posúdiť stav rybolovných zdrojov; navrhuje, aby sa pri takýchto opatreniach využívali finančné prostriedky ENRF;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.
(2) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
(3) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1.


Zúčtovacia povinnosť, požiadavky na ohlasovanie a postupy zmierňovania rizika pri mimoburzových derivátoch a archívy obchodných údajov ***I
PDF 265kWORD 83k
Text
Zjednotený text
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 12. júna 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov (COM(2017)0208 – C8-0147/2017 – 2017/0090(COD))(1)
P8_TA(2018)0244A8-0181/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Pozmeňujúci návrh 1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)
P8_TA(2018)0244A8-0181/2018
k návrhu Komisie
P8_TA(2018)0244A8-0181/2018
---------------------------------------------------------
P8_TA(2018)0244A8-0181/2018

Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(3),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012(6) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (EÚ) 27. júla 2012 a nadobudlo účinnosť 16. augusta 2012. Požiadavky, ktoré obsahuje, konkrétne centrálne zúčtovanie štandardizovaných zmlúv o mimoburzových derivátoch; maržové požiadavky; požiadavky na zmiernenie prevádzkového rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne; ohlasovacie povinnosti pri zmluvách o derivátoch; požiadavky na centrálne protistrany a požiadavky na archívy obchodných údajov prispievajú k zníženiu systémového rizika prostredníctvom zvýšenia transparentnosti trhu s mimoburzovými derivátmi a zníženia kreditného rizika protistrany a prevádzkového rizika, ktoré súvisia s mimoburzovými derivátmi.

(2)  Zjednodušenie v niektorých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 648/2012, a primeranejší prístup k týmto oblastiam je v súlade s Programom regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie, v ktorom sa zdôrazňuje potreba zníženia nákladov a zjednodušenia, aby sa ciele politík Únie dosahovali čo najefektívnejším spôsobom, a ktorý sa zameriava najmä na znižovanie regulačného a administratívneho zaťaženia bez toho, aby tým bol dotknutý hlavný cieľ, ktorým je zachovanie finančnej stability a zníženie systémových rizík.

(3)  Efektívne a odolné poobchodné systémy a kolaterálové trhy sú zásadnými prvkami dobre fungujúcej únie kapitálových trhov a prehlbujú úsilie o podporu investícií, rastu a pracovných miest v súlade s politickými prioritami Komisie.

(4)  V rokoch 2015 a 2016 uskutočnila Komisia dve verejné konzultácie o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012. Komisii zároveň poskytol informácie o uplatňovaní uvedeného nariadenia Európsky orgán pre cenné papiere a trhy („ESMA“), Európsky výbor pre systémové riziká („ESRB“) a Európsky systém centrálnych bánk („ESCB“). Na základe týchto verejných konzultácií bolo zrejmé, že zainteresované strany podporujú ciele nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a že nie je potrebné žiadne zásadné prepracovanie uvedeného nariadenia. Dňa 23. novembra 2016 Komisia prijala správu o preskúmaní v súlade s článkom 85 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Hoci nie všetky ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa už v plnej miere uplatňujú, a komplexné hodnotenie uvedeného nariadenia preto ešte nie je možné, v správe sa identifikovali oblasti, pre ktoré sú potrebné cielené opatrenia, aby sa zabezpečilo, že ciele nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa dosiahnu primeranejším, efektívnejším a účinnejším spôsobom.

(5)  Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa malo vzťahovať na všetky finančné protistrany, ktoré môžu predstavovať významné systémové riziko pre finančný systém. Vymedzenie finančných protistrán by sa preto malo zmeniť.

(6)  Určité finančné protistrany majú objem činnosti na trhoch s mimoburzovými derivátmi, ktorý je príliš nízky na to, aby predstavoval významné systémové riziko pre finančný systém, a príliš nízky na to, aby bolo centrálne zúčtovanie ekonomicky prijateľné. Uvedené centrálne protistrany, ktoré sa bežne označujú ako malé finančné protistrany, by mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti, pričom by mali naďalej podliehať požiadavke na výmenu kolaterálu v záujme zmiernenia akéhokoľvek systémového rizika. Prekročenie zúčtovacej prahovej hodnoty malou finančnou protistranou v prípade aspoň jednej triedy mimoburzových derivátov by však malo viesť k zúčtovacej povinnosti pre všetky triedy mimoburzových derivátov vzhľadom na vzájomnú prepojenosť finančných protistrán a možné systémové riziko pre finančný systém, ktoré môže vzniknúť, ak sa nevykonáva centrálne zúčtovanie týchto derivátových zmlúv.

(7)  Nefinančné protistrany sú menej vzájomne prepojené ako finančné protistrany. Zároveň často pôsobia len v jednej triede mimoburzových derivátov. Ich činnosť preto predstavuje menšie systémové riziko pre finančný systém ako činnosť finančných protistrán. Rozsah zúčtovacej povinnosti pre nefinančné protistrany by sa mal preto zúžiť, aby tieto nefinančné protistrany podliehali zúčtovacej povinnosti, len pokiaľ ide o triedu aktív alebo triedy aktív, ktoré prekračujú zúčtovaciu prahovú hodnotu ▌.

(7a)  Keďže finančné protistrany a nefinančné protistrany predstavujú odlišné riziká, je nevyhnutné vytvoriť dve samostatné zúčtovacie prahové hodnoty. S cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch by sa tieto prahové hodnoty mali pravidelne aktualizovať.

(8)  Požiadavka, aby sa zúčtovávali určité zmluvy o mimoburzových derivátoch uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti zúčtovacej povinnosti, vytvára právnu neistotu a prevádzkové komplikácie pri obmedzených prínosoch. Táto požiadavka znamená pre protistrany uvedených zmlúv najmä dodatočné náklady a úsilie a môže tiež ovplyvniť plynulé fungovanie trhu bez toho, aby došlo k výraznému zlepšeniu jednotného a koherentného uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo vytvoreniu rovnakých podmienok pre účastníkov trhu. Preto by sa táto požiadavka mala zrušiť.

(9)  Protistrany s obmedzeným objemom činnosti na trhoch s mimoburzovými derivátmi čelia ťažkostiam pri prístupe k centrálnemu zúčtovaniu, či už ako klienti zúčtovacieho člena alebo prostredníctvom nepriamych zúčtovacích mechanizmov. Požiadavka na zúčtovacích členov, aby uľahčovali nepriame zúčtovacie služby za primeraných obchodných podmienok, preto nie je efektívna. Od zúčtovacích členov a klientov zúčtovacích členov, ktorí poskytujú zúčtovacie služby priamo iným protistranám alebo nepriamo tak, že umožňujú svojim vlastným klientom poskytovať tieto služby iným protistranám, by sa preto malo výslovne vyžadovať, aby tak robili na základe spravodlivých, primeraných, nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok.

(10)  Malo by sa umožniť pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti v určitých situáciách. Po prvé, takéto pozastavenie by malo byť možné, ak už nie sú splnené kritériá, na základe ktorých sa na konkrétnu triedu mimoburzových derivátov vzťahuje zúčtovacia povinnosť. K tomu môže dôjsť vtedy, keď sa trieda mimoburzových derivátov stane nevhodnou na povinné centrálne zúčtovanie, alebo ak došlo k podstatnej zmene jedného z týchto kritérií vo vzťahu k určitej triede mimoburzových derivátov. Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti by sa malo umožniť aj v prípade, keď centrálna protistrana prestane poskytovať zúčtovacie služby pre konkrétnu triedu mimoburzových derivátov alebo pre konkrétny typ protistrany a iné centrálne protistrany nemôžu zasiahnuť dostatočne rýchlo s cieľom prevziať tieto zúčtovacie služby. Napokon, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti by malo byť možné aj v prípade, že sa to považuje za potrebné na to, aby sa zabránilo závažnej hrozbe pre finančnú stabilitu v Únii.

(11)  Ohlasovanie minulých transakcií sa ukázalo byť zložité z toho dôvodu, že pri ohlasovaní chýbali určité údaje, ktorých ohlasovanie sa pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 648/2012 nevyžadovalo, ale ktoré sa vyžadujú teraz. Dôsledkom toho bola vysoká miera neohlasovania a nízka kvalita ohlasovaných údajov, pričom zaťaženie spojené s ohlasovaním týchto transakcií je významné. Preto je veľmi pravdepodobné, že tieto minulé údaje zostanú nevyužité. Okrem toho, kým lehota na ohlasovanie minulých transakcií nadobudne účinnosť, mnohé z týchto transakcií už budú ukončené a zároveň s nimi aj zodpovedajúce expozície a riziká. Aby sa táto situácia napravila, požiadavka na ohlasovanie minulých transakcií by sa mala zrušiť.

(12)  Transakcie v rámci skupiny s účasťou nefinančných protistrán predstavujú relatívne malú časť všetkých transakcií s mimoburzovými derivátmi a používajú sa hlavne na interný hedžing v rámci skupín. Tieto transakcie preto významne neprispievajú k systémovému riziku a vzájomnej prepojenosti, napriek tomu sú s povinnosťou ohlasovať tieto transakcie spojené významné náklady a zaťaženie pre nefinančné protistrany. Všetky transakcie medzi pridruženými subjektmi v rámci skupiny, pri ktorých je aspoň jedna z protistrán nefinančnou protistranou, by preto mali byť od ohlasovacej povinnosti oslobodené bez ohľadu na miesto usadenia nefinančnej protistrany.

(13)  Požiadavka na ohlasovanie zmlúv o derivátoch obchodovaných na burze predstavuje značné zaťaženie pre protistrany z dôvodu vysokého objemu zmlúv o derivátoch obchodovaných na burze, ktoré sa uzavierajú na dennom základe. Cieľom verejnej konzultácie Komisie týkajúcej sa kontroly vhodnosti ohlasovania na účely dohľadu, ktorá bola uverejnená 1. decembra 2017, je zhromaždiť dôkazy o nákladoch na dodržiavanie existujúcich požiadaviek na ohlasovanie na účely dohľadu na úrovni Únie, ako aj o konzistentnosti, súdržnosti, účinnosti, efektívnosti a pridanej hodnote Únie, pokiaľ ide o tieto požiadavky. Táto konzultácia poskytuje orgánom príležitosť posúdiť ohlasovanie zmlúv o derivátoch obchodovaných na burze komplexne spolu so všetkými existujúcimi a budúcimi systémami regulačného ohlasovania, umožňuje orgánom zohľadniť nové prostredie ohlasovania v nadväznosti na vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 600/2014▌(7) a poskytuje možnosť predložiť návrhy na účinné zníženie ▌záťaže pre účastníkov trhu, od ktorých sa vyžaduje ohlasovať transakcie týkajúce sa zmlúv o derivátoch obchodovaných na burze. Komisia by mala uvedené zistenia zohľadniť pri navrhovaní budúcich zmien požiadaviek na ohlasovanie podľa článku 9 ods. 1 vo vzťahu k ohlasovaniu zmlúv o derivátoch obchodovaných na burze▌.

(14)  S cieľom znížiť zaťaženie, ktoré vyplýva z ohlasovania pre malé nefinančné protistrany, na ktoré sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť, by finančná protistrana mala byť výhradne zodpovedná, a to aj právne zodpovedná, za ohlasovanie jednotlivých súborov údajov, pokiaľ ide o zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré boli uzatvorené s nefinančnou protistranou, na ktorú sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť, ▌ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov. S cieľom zabezpečiť, aby finančná protistrana mala údaje potrebné na plnenie svojej ohlasovacej povinnosti, by nefinančná protistrana mala poskytovať podrobnosti týkajúce sa transakcií s mimoburzovými derivátmi, v prípade ktorých možno primerane očakávať, že ich finančná protistrana nevlastní. Nefinančná protistrana by však mala mať možnosť si vybrať, či bude svoje zmluvy o mimoburzových derivátoch ohlasovať. V takom prípade by nefinančná protistrana mala finančnú protistranu o tom zodpovedajúcim spôsobom informovať a byť zodpovedná, a to aj právne zodpovedná, za ohlasovanie týchto údajov a za zabezpečenie ich presnosti.

(15)  Mala by sa určiť aj zodpovednosť za ohlasovanie iných zmlúv o derivátoch. Preto by sa malo stanoviť, že správcovská spoločnosť podniku kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov („PKIPCP“) je zodpovedná, a to aj právne zodpovedná, za ohlasovanie v mene daného PKIPCP v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavrel daný PKIPCP, ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov. Podobne by mal byť správca alternatívneho investičného fondu („AIF“) zodpovedný, a to aj právne zodpovedný, za ohlasovanie v mene daného AIF v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavrel daný AIF, ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov.

(16)  S cieľom zabrániť nezrovnalostiam v celej Únii pri uplatňovaní postupov zmierňovania rizika by orgány dohľadu mali schváliť postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu protistrán, alebo akúkoľvek významnú zmenu týchto postupov pred ich uplatnením.

(16a)  S cieľom zamedziť medzinárodným regulačným odchýlkam a berúc do úvahy osobitnú povahu obchodovania s takýmito derivátmi by sa povinná výmena variačných marží pri fyzicky vyrovnávaných menových forwardoch a fyzicky vyrovnávaných devízových swapoch mala vzťahovať len na transakcie medzi najsystémovejšími protistranami, konkrétne úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami.

(16b)  Služby pre zníženie poobchodných rizík, ako je kompresia portfólia, môžu viesť k zníženiu systémového rizika. Môžu znížiť expozície protistrán a riziko protistrany spojené s nahromadením hrubých nevyrovnaných pozícií tým, že sa znížia riziká existujúcich portfólií derivátov bez toho, že by sa zmenila celková trhová pozícia portfólia. „Kompresia portfólia“ je vymedzená v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a je vyňatá z rozsahu pôsobnosti povinnosti obchodovať platnej v Únii, ktorá bola stanovená v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 600/2014. S cieľom zosúladiť toto nariadenie s nariadením (EÚ) č. 600/2014, ak je to potrebné, a s prihliadnutím na rozdiely týchto dvoch nariadení a možnosť obísť zúčtovaciu povinnosť, by Komisia mala v spolupráci s ESMA a ESRB posúdiť, ktoré služby pre zníženie poobchodných rizík by mohli byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti.

(17)  S cieľom zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť počiatočných marží a obmedziť centrálne protistrany v tom, aby upravovali svoje modely počiatočnej marže spôsobom, ktorý by sa mohol javiť ako procyklický, by centrálne protistrany mali poskytnúť svojim zúčtovacím členom nástroje na simuláciu svojich počiatočných maržových požiadaviek a podrobný prehľad modelov počiatočnej marže, ktoré používajú. To je v súlade s medzinárodnými normami, ktoré uverejnil Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru a rada Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere, a najmä s rámcom pre zverejňovanie, ktorý bol uverejnený v decembri 2012(8), ako aj s normami všeobecného kvantitatívneho zverejňovania určenými pre centrálne protistrany uverejnenými v roku 2015(9), relevantnými pre správne pochopenie rizík a nákladov spojených s každou účasťou zúčtovacích členov v centrálnej protistrane a pre zvýšenie transparentnosti centrálnych protistrán voči účastníkom trhu.

(18)  Pretrvávajú pochybnosti o tom, do akej miery sú aktíva, ktoré sú držané na súhrnne alebo individuálne oddelených účtoch, chránené pred konkurzným konaním. Preto nie je jasné, v ktorých prípadoch môžu centrálne protistrany s dostatočnou právnou istotou presunúť klientske pozície, ak zúčtovací člen zlyhá, alebo v ktorých prípadoch môžu centrálne protistrany s dostatočnou právnou istotou vyplatiť výnosy z likvidácie priamo klientom. V záujme stimulácie zúčtovania a zlepšenia prístupu k nemu by sa mali vyjasniť pravidlá týkajúce sa ochrany uvedených aktív a pozícií pred konkurzným konaním.

(19)  Pokuty, ktoré môže orgán ESMA uložiť archívom obchodných údajov pod jeho priamym dohľadom, by mali byť účinné, primerané a dostatočne odrádzajúce, aby sa zabezpečila účinnosť právomocí orgánu ESMA v oblasti dohľadu a zvýšenie transparentnosti pozícií a expozícií súvisiacich s mimoburzovými derivátmi. Sumy pokút, ktoré sa pôvodne stanovili v nariadení (EÚ) č. 648/2012, sa ukázali ako nedostatočne odrádzajúce vzhľadom na súčasný obrat archívov obchodných údajov, čo by potenciálne mohlo obmedziť účinnosť právomocí ESMA v oblasti dohľadu na základe uvedeného nariadenia voči archívom obchodných údajov. Horná hranica základných súm pokút by sa preto mala zvýšiť.

(20)  Orgány z tretích krajín by mali mať prístup k údajom, ktoré sa ohlasujú archívom obchodných údajov Únie, ak tretia krajina splní určité podmienky, ktoré zaručujú zaobchádzanie s týmito údajmi, a ak táto tretia krajina stanoví právne záväznú a vymáhateľnú povinnosť udeliť orgánom Únie priamy prístup k údajom, ktoré sa ohlasujú archívom obchodných údajov v tejto tretej krajine.

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365(10) umožňuje zjednodušený registračný postup pre archívy obchodných údajov, ktoré už sú zaregistrované v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 a chcú rozšíriť túto registráciu s cieľom poskytovať svoje služby týkajúce sa transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov. Podobný zjednodušený registračný postup by sa mal zaviesť pre registráciu archívov obchodných údajov, ktoré už sú zaregistrované v súlade s nariadením (EÚ) 2015/2365 a chcú rozšíriť túto registráciu s cieľom poskytovať svoje služby týkajúce sa zmlúv o derivátoch.

(22)  Nedostatočná kvalita a transparentnosť údajov produkovaných archívmi obchodných údajov sťažuje subjektom, ktorým bol udelený prístup k týmto údajom, ich použitie na monitorovanie trhov s derivátmi a bráni tomu, aby regulačné orgány a orgány dohľadu včas identifikovali riziká pre finančnú stabilitu. V záujme zlepšenia kvality a transparentnosti údajov a zosúladenia požiadaviek na ohlasovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) 2015/2365 a nariadení (EÚ) č. 600/2014 je potrebná ďalšia harmonizácia pravidiel a požiadaviek na ohlasovanie, a najmä ďalšia harmonizácia údajových štandardov, metód a mechanizmov ohlasovania, ako aj postupov, ktoré majú archívy obchodných údajov uplatňovať na účely overovania ohlasovaných údajov, pokiaľ ide o ich úplnosť a presnosť, a zosúhlasovania údajov s inými archívmi obchodných údajov. Okrem toho by mali archívy obchodných údajov na požiadanie udeliť protistranám prístup ku všetkým údajom ohlasovaným v ich mene s cieľom umožniť týmto protistranám overiť presnosť uvedených údajov.

(22a)   S cieľom znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť párovanie obchodov by orgán ESMA mal zaviesť spoločnú normu Únie pre ohlasovanie archívom obchodných údajov. Keďže centrálne protistrany a ďalšie finančné protistrany na seba preberajú im delegované úlohy v oblasti ohlasovania, by jednotný formát zvýšil efektívnosť v prípade všetkých účastníkov.

(23)  Pokiaľ ide o služby, ktoré poskytujú archívy obchodných údajov, nariadením (EÚ) č. 648/2012 sa vytvorilo konkurenčné prostredie. Protistrany by preto mali mať možnosť zvoliť si archív obchodných údajov, ktorému chcú ohlasovať údaje, a mali by mať možnosť prejsť k inému archívu obchodných údajov, ak sa tak rozhodnú. Na uľahčenie takéhoto prechodu a na zabezpečenie nepretržitej dostupnosti údajov bez duplicity by archívy obchodných údajov mali zaviesť vhodné politiky s cieľom zabezpečiť riadny prenos ohlásených údajov do iných archívov obchodných údajov na žiadosť podniku, na ktorý sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť.

(24)  V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovuje, že zúčtovacia povinnosť by sa nemala vzťahovať na systémy dôchodkového zabezpečenia, kým centrálne protistrany nevyvinú vhodné technické riešenie na prevod nepeňažného kolaterálu ako variačných marží. Keďže doteraz nebolo vyvinuté žiadne uskutočniteľné riešenie, ktoré by systémom dôchodkového zabezpečenia uľahčilo centrálne zúčtovanie, dočasná výnimka by sa mala predĺžiť o ďalšie dva roky vzhľadom na veľmi veľkú väčšinu systémov dôchodkového zabezpečenia. Centrálne zúčtovanie by však malo zostať konečným cieľom vzhľadom na to, že súčasný regulačný a trhový vývoj umožňuje účastníkom trhu vyvinúť v rámci uvedenej lehoty vhodné technické riešenia. S pomocou orgánov ESMA, EBA, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov („EIOPA“) a výboru ESRB by mala Komisia monitorovať pokrok, ktorý dosiahli centrálne protistrany, zúčtovací členovia a systémy dôchodkového zabezpečenia, vedúci k uskutočniteľným riešeniam, ktoré uľahčujú účasť systémov dôchodkového zabezpečenia v centrálnom zúčtovaní, a mala by o tomto pokroku vypracovať správu. Táto správa by mala obsahovať aj riešenia a súvisiace náklady pre systémy dôchodkového zabezpečenia, čím sa zohľadní regulačný a trhový vývoj, akým sú napríklad zmeny typu finančnej protistrany, na ktorú sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. ▌Komisia by mala byť splnomocnená predĺžiť túto výnimku o ďalší jeden rok, ak sa domnieva, že zainteresované strany sa dohodli na riešení a že jeho vykonanie si vyžaduje dodatočný čas.

(24a)  Malé systémy dôchodkového zabezpečenia, okrem tých, ktoré sú klasifikované ako malé finančné protistrany, nepredstavujú rovnaké riziká ako väčšie systémy dôchodkového zabezpečenia a je vhodné umožniť im dlhšie oslobodenie od zúčtovacej povinnosti. Pre takéto systémy dôchodkového zabezpečenia by Komisia mala predĺžiť oslobodenie od uvedenej povinnosti na tri roky. Ak sa ku koncu uvedeného obdobia Komisia bude domnievať, že malé systémy dôchodkového zabezpečenia vynaložili nevyhnutné úsilie na vyvinutie vhodných technických riešení pre účasť v rámci centrálneho zúčtovania a že nepriaznivý vplyv centrálne zúčtovaných zmlúv o derivátoch na dôchodkové dávky dôchodcov zostáva nezmenený, mala by mať možnosť predĺžiť túto výnimku o ďalšie dva roky. Po uplynutí oslobodenia by malé systémy dôchodkového zabezpečenia mali podliehať tomuto nariadeniu rovnako ako všetky ostatné subjekty patriace do jeho rozsahu pôsobnosti. Vzhľadom na nižšie objemy zmlúv o derivátoch, ktoré uzatvorili malé systémy dôchodkového zabezpečenia, treba očakávať, že neprekročia prahové hodnoty, ktoré aktivujú zúčtovaciu povinnosť. V dôsledku toho by väčšina malých systémov dôchodkového zabezpečenia naďalej nepodliehala zúčtovacej povinnosti, a to ani po uplynutí oslobodenia.

(24b)  Toto oslobodenie pre malé systémy dôchodkového zabezpečenia by sa malo naďalej uplatňovať od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a ak toto nariadenie nadobudne účinnosť po 16. auguste 2018, malo by sa uplatňovať rovnako so spätnou účinnosťou na všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch vykonané po uvedenom dátume. Spätná účinnosť tohto ustanovenia je potrebná, aby sa zamedzilo medzere medzi ukončením uplatňovania existujúceho oslobodenia a novým oslobodením, keďže obe slúžia na ten istý účel.

(25)  Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovenie podmienok, za ktorých sa obchodné podmienky týkajúce sa poskytovania zúčtovacích služieb považujú za spravodlivé, primerané, transparentné a nediskriminačné, a pokiaľ ide o predĺženie obdobia, počas ktorého by sa zúčtovacia povinnosť nemala vzťahovať na systémy dôchodkového zabezpečenia.

(26)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, a najmä pokiaľ ide o dostupnosť informácií obsiahnutých v archívoch obchodných údajov Únie pre príslušné orgány tretích krajín, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(11).

(27)  S cieľom zaistiť konzistentnú harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa postupov zmierňovania rizika, registrácie archívov obchodných údajov a požiadaviek na vykazovanie by Komisia mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaný orgánmi EBA, EIOPA a ESMA, pokiaľ ide o postupy dohľadu na zabezpečenie počiatočnej a priebežnej validácie postupov riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasný, presný a primerane oddelený kolaterál, podrobnosti zjednodušenej žiadosti o rozšírenie registrácie archívu obchodných údajov, ktorý už je registrovaný podľa nariadenia (EÚ) 2015/2365, podrobnosti postupov, ktoré má archív obchodných údajov uplatňovať pri overovaní súladu s požiadavkami na ohlasovanie vykonávané ohlasujúcou protistranou alebo predkladajúcim subjektom, úplnosť a presnosť ohlasovaných údajov a podrobnosti postupov zosúhlasovania údajov medzi archívmi obchodných údajov. Komisia by mala prijať tento návrh regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(12), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010(13) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(14).

(28)  Komisia by takisto mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy, ktoré vypracuje orgán ESMA, prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 Zmluvy o Európskej únii a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ ide o štandardizáciu údajov, ktoré sa majú ohlasovať v prípade rôznych tried derivátov, ako aj metódy a mechanizmy ohlasovania.

(29)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť primeranosť pravidiel, ktoré vedú k zbytočnému administratívnemu zaťaženiu a nákladom na dodržiavanie predpisov bez toho, aby došlo k ohrozeniu finančnej stability, a zvýšiť transparentnosť pozícií a expozícií súvisiacich s mimoburzovými derivátmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(30)  Uplatňovanie niektorých ustanovení tohto nariadenia by sa malo odložiť tak, aby sa zaviedli všetky nevyhnutné vykonávacie opatrenia a aby sa účastníkom trhu umožnilo urobiť potrebné kroky na účely dodržiavania predpisov.

(31)  S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(15) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal [...] stanovisko.

(32)  Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(32a)  Zúčtovacia povinnosť pre deriváty stanovená v nariadení (EÚ) č. 648/2012 a obchodovacia povinnosť pre deriváty stanovená v nariadení (EÚ) č. 600/2014 by sa mali zosúladiť, ak je to potrebné a vhodné. Komisia by preto mala vypracovať správu o zmenách zúčtovacej povinnosti pre deriváty vykonaných v tomto nariadení, najmä pokiaľ ide o rozsah subjektov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, ako aj mechanizmus pozastavenia, ktoré by sa mali vykonať aj pri obchodovacej povinnosti pre deriváty stanovenej v nariadení (EÚ) č. 600/2014.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:

(-1)  V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

   a) centrálne banky a iné verejné orgány poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu;
   b) Banku pre medzinárodné zúčtovanie;
   c) multilaterálne rozvojové banky uvedené v článku 117 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013“;

"

(-1a)  V článku 1 ods. 5 sa vypúšťa písmeno a);

(1)  V článku 2 sa bod 8 nahrádza takto:"

„(8) „finančná protistrana“ je investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/(16), úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES(17), PKIPCP, ktorému bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, s výnimkou prípadu, keď sa daný PKIPCP vzťahuje na zamestnanecký plán na kúpu akcií, inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 písm. a) smernice 2003/41/ES, AIF, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ, ktorý je buď usadený v Únii alebo spravovaný správcom alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správca AIF“), ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol zaregistrovaný v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, s výnimkou prípadu, keď sa daný AIF vzťahuje na zamestnanecký plán na kúpu akcií a, ak je to relevantné, jeho správca AIF je usadený v Únii; a centrálny depozitár cenných papierov, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014(18) ▌;“;

"

(2)  Článok 4 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa písmeno a) mení takto:

i)  body i) až iv) sa nahrádzajú takto:"

„i) medzi dvoma finančnými protistranami, na ktoré sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku;

   ii) medzi finančnou protistranou, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku, a nefinančnou protistranou, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku;
   iii) medzi dvoma nefinančnými protistranami, na ktoré sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku;
   iv) medzi finančnou protistranou, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku, alebo nefinančnou protistranou, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, na jednej strane a subjektom usadeným v tretej krajine, na ktorý by sa vzťahovala zúčtovacia povinnosť, ak by bol usadený v Únii, na strane druhej;“;

"

b)  v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) boli uzatvorené alebo obnovené buď:

   i) v deň alebo po dni nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti; alebo
   ii) v deň alebo po dni splnenia podmienok stanovených v písmene a) zo strany oboch protistrán.“;

"

c)  vkladajú sa tieto odseky:"

„3a. Zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby, či už priamo alebo nepriamo, poskytujú tieto služby na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok. Takíto zúčtovací členovia a klienti musia prijať všetky primerané opatrenia určené na zistenie, predchádzanie, riadenie a sledovanie konfliktov záujmov v rámci skupiny pridružených subjektov, najmä medzi obchodnou jednotkou a zúčtovacou jednotkou, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť spravodlivé, primerané, nediskriminačné a transparentné poskytovanie zúčtovacích služieb.

Zúčtovacím členom alebo klientom je povolené kontrolovať riziká spojené s ponúkanými zúčtovacími službami.

3b.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia podmienky, za ktorých sa obchodné podmienky zúčtovacích služieb uvedených v odseku 3a považujú za spravodlivé, primerané, nediskriminačné a transparentné.

Orgán ESMA predloží Komisii návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

"

(3)  Dopĺňa sa tento článok 4a:"

„Článok 4a

Finančné protistrany podliehajúce zúčtovacej povinnosti

1.  Finančná protistrana, ktorá nadobúda pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, môže vypočítať každoročne svoju kumulovanú koncomesačnú priemernú pozíciu za predchádzajúcich 12 mesiacov ▌v súlade s odsekom 3.

Ak finančná protistrana nevypočíta svoju pozíciu alebo výsledok tohto výpočtu prekročí zúčtovacie prahové hodnoty stanovené podľa článku 10 ods. 4 písm. b), finančná protistrana:

   a) to okamžite oznámi ESMA a dotknutému príslušnému orgánu;
   b) podlieha zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 v súvislosti s budúcimi zmluvami o mimoburzových derivátoch, bez ohľadu na triedu aktív alebo triedy aktív, v prípade ktorých bola zúčtovacia prahová hodnota prekročená; a
   c) zúčtuje zmluvy uvedené v písmene b) do štyroch mesiacov po tom, ako začne podliehať zúčtovacej povinnosti.

2.  Finančná protistrana, ktorá začala podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1 a následne preukáže dotknutému príslušnému orgánu, že jej kumulovaná koncomesačná priemerná pozícia za predchádzajúcich 12 mesiacov ▌už neprekračuje zúčtovaciu prahovú hodnotu uvedenú v odseku 1, prestane podliehať zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4.

2a.  Ak finančná protistrana, ktorá bola predtým oslobodená, začne podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1, musí zúčtovať svoje zmluvy o mimoburzových derivátoch do štyroch mesiacov, odkedy začne podliehať uvedenej zúčtovacej povinnosti.

3.  Finančná protistrana zahrnie do výpočtu pozícií uvedených v odseku 1 všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré uzatvorila táto finančná protistrana alebo iné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto finančná protistrana patrí.“;

"

(4)  V článku 5 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c);

(4a)   V článku 6 ods. 2 sa za písmenom d) dopĺňa toto písmeno:"

„da) v rámci každej triedy mimoburzových derivátov uvedenej v písmene d) údaje o druhoch zmlúv, v prípade ktorých bolo príslušným centrálnym protistranám udelené povolenie pre ich zúčtovanie, a dátum, od ktorého majú uvedené centrálne protistrany povolenie zúčtovávať uvedené zmluvy;

"

(5)  V článku 6 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e);

(6)  Dopĺňa sa tento článok 6b:"

„Článok 6b

Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti v iných prípadoch, ako je riešenie krízovej situácie

1.  Za iných okolností, ako sú uvedené v článku 6a ods. 1, môže ESMA požiadať Komisiu, aby dočasne pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1 pre konkrétnu triedu mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

   a) daná trieda mimoburzových derivátov už nie je vhodná na centrálne zúčtovanie na základe kritérií uvedených v článku 5 ods. 4 prvom pododseku a v článku 5 ods. 5;
   b) centrálna protistrana pravdepodobne prestane zúčtovávať túto konkrétnu triedu mimoburzových derivátov a žiadna iná centrálna protistrana nie je schopná zúčtovávať túto konkrétnu triedu mimoburzových derivátov bez prerušenia;
   c) pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti pre konkrétnu triedu mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany je potrebné v záujme zamedzenia závažnej hrozbe pre finančnú stabilitu v Únii alebo riešenia takejto hrozby a toto pozastavenie je primerané tomuto cieľu.

Na účely prvého pododseku písm. c) uskutoční ESMA konzultácie s ESRB pred podaním žiadosti uvedenej v tomto odseku.

Ak ESMA požiada Komisiu, aby dočasne pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1, poskytne odôvodnenia a predloží dôkazy o tom, že je splnená aspoň jedna z podmienok stanovených v prvom pododseku. Komisia o žiadosti orgánu ESMA bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu.

1a.  O žiadosť o pozastavenie zo strany orgánu ESMA podľa odseku 1 tohto článku môže požiadať príslušný orgán určený v súlade s článkom 22. Ak príslušný orgán požaduje, aby orgán ESMA predložil žiadosť o pozastavenie, poskytne odôvodnenie a predloží dôkazy o tom, že je splnená aspoň jedna z podmienok stanovených v odseku 1 prvom pododseku.

Orgán ESMA do 48 hodín od prijatia žiadosti príslušného orgánu a na základe odôvodnenia a dôkazov, ktoré poskytol príslušný orgán, buď požiada Komisiu, aby pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti pre konkrétnu triedu mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany podľa odseku 1, alebo žiadosť príslušného orgánu zamietne. Orgán ESMA informuje o svojom rozhodnutí príslušný orgán a poskytne podrobné odôvodnenie s jeho vysvetlením.

2.  Žiadosť uvedená v odseku 1 sa nezverejňuje.

3.  Komisia do 48 hodín od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 1 a na základe odôvodnení a dôkazov, ktoré poskytol ESMA, buď pozastaví uplatňovanie zúčtovacej povinnosti pre konkrétnu triedu mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany uvedenej v odseku 1, alebo požadované pozastavenie zamietne. Komisia informuje o svojom rozhodnutí orgán ESMA a poskytne podrobné odôvodnenie s jeho vysvetlením. Komisia následne túto informáciu bezodkladne postúpi Európskemu parlamentu a Rade.

4.  Rozhodnutie Komisie pozastaviť uplatňovanie zúčtovacej povinnosti sa ▌uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie, na webovom sídle Komisie a vo verejnom archíve uvedenom v článku 6.

5.  Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti podľa tohto článku je platné na obdobie nepresahujúce jeden mesiac od dátumu uverejnenia daného pozastavenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

6.  Ak dôvody pre pozastavenie naďalej platia, Komisia po konzultácii s ESMA a ESRB môže predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 5 o jedno alebo viac období v trvaní jedného mesiaca, pričom celkové obdobie nesmie prekročiť dvanásť mesiacov od konca počiatočného obdobia pozastavenia. Predĺženie pozastavenia sa uverejňuje v súlade s článkom 4.

Na účely prvého pododseku Komisia oznámi ESMA svoj zámer predĺžiť pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti a o tomto zámere informuje Európsky parlament a Radu. ESMA vydá stanovisko o predĺžení pozastavenia do 48 hodín od uvedeného oznámenia.“;

"

(7)  Článok 9 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Finančné protistrany, nefinančné protistrany, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, a centrálne protistrany zabezpečia, aby sa údaje o každej zmluve o derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej zmene alebo ukončení takejto zmluvy ohlásili v súlade s odsekom 1a archívu obchodných údajov registrovanému v súlade s článkom 55 alebo uznanému v súlade s článkom 77. Údaje sa ohlásia najneskôr v pracovný deň nasledujúci po uzatvorení, zmene alebo ukončení zmluvy.

Ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na zmluvy o derivátoch, ktoré ▌sa uzatvorili 12. februára 2014 alebo po tomto dátume.

Bez ohľadu na článok 3 sa ohlasovacia povinnosť nevzťahuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch v rámci tej istej skupiny, ak aspoň jedna z protistrán je nefinančnou protistranou, alebo by sa kvalifikovala ako nefinančná protistrana, ak by bola usadená v Únii, za predpokladu, že:

   a) obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do rovnakej konsolidácie;
   b) obe protistrany podliehajú primeraným centralizovaným postupom hodnotenia, merania a kontroly rizika; a
   c) materský podnik nie je finančnou protistranou.“;

"

b)  vkladajú sa tieto odseky 1a a 1b:"

„1a. Údaje o zmluvách o derivátoch uvedené v odseku 1 sa ohlasujú takto:

   b) ▌údaje o zmluvách o mimoburzových derivátoch uzatvorených medzi finančnou protistranou a nefinančnou protistranou, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, sa ohlasujú takto:
   i) finančné protistrany sú výhradne zodpovedné a právne zodpovedné za ohlasovanie jednotlivých súborov údajov, ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov. S cieľom zabezpečiť, aby finančná protistrana mala všetky údaje potrebné na splnenie ohlasovacej povinnosti, musí nefinančná protistrana poskytnúť finančnej protistrane údaje týkajúce sa zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré medzi sebou uzatvorili, v prípade ktorých možno primerane očakávať, že ich finančná protistrana nevlastní. Nefinančná protistrana je zodpovedná za zabezpečenie presnosti uvedených údajov;
   ii) bez ohľadu na bod i) nefinančné protistrany, ktoré už investovali s cieľom zaviesť systém ohlasovania, sa môžu rozhodnúť ohlasovať údaje o svojich zmluvách o mimoburzových derivátoch s finančnými protistranami archívu obchodných údajov. V takom prípade nefinančné protistrany o svojom rozhodnutí vopred informujú finančné protistrany, s ktorými uzatvorili zmluvy o mimoburzových derivátoch. Zodpovednosť a právnu zodpovednosť za ohlasovanie údajov a za zabezpečovanie presnosti týchto údajov nesú v tejto situácii naďalej nefinančné protistrany.
   ba) v prípade zmlúv o mimoburzových derivátoch uzatvorených nefinančnou protistranou, na ktorú sa nevzťahujú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, so subjektom, ktorý má sídlo v tretej krajine a ktorý by bol finančnou protistranou, ak by mal sídlo v Únii, sa od takejto nefinančnej protistrany nesmie vyžadovať, aby ohlasovala podľa článku 9, a nesmie byť právne zodpovedná za ohlasovanie údajov alebo zabezpečovanie presnosti údajov takýchto zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak:
   i) právny režim ohlasovania dotknutej tretej krajiny sa považuje za rovnocenný podľa článku 13 a finančná protistrana z tretej krajiny ohlásila takéto informácie podľa právneho režimu ohlasovania svojej tretej krajiny;
   ii) právny režim ohlasovania dotknutej tretej krajiny nebol vyhlásený za rovnocenný podľa článku 13, finančná protistrana z tretej krajiny sa rozhodla, že bude podliehať požiadavkám tohto článku, ako keby bola finančnou protistranou so sídlom v Únii, a orgán ESMA ju zaregistruje.

Orgán ESMA zverejní na svojom webovom sídle register Únie pre finančné protistrany z tretej krajiny, ktoré sa rozhodli, že budú podliehať tomuto článku v súlade s bodom ii);

   c) správcovská spoločnosť PKIPCP je zodpovedná za ohlasovanie údajov o zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktorých je tento PKIPCP protistranou, ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov;
   d) správca AIF je zodpovedný za ohlasovanie údajov o zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktorých je tento AIF protistranou, ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov;
   e) protistrany a centrálne protistrany, ktoré ohlasujú zmluvy o mimoburzových derivátoch archívu obchodných údajov, zabezpečia, aby sa údaje o ich zmluvách o derivátoch ohlasovali presne a bez duplicity.

Protistrany a centrálne protistrany, ktoré podliehajú ohlasovacej povinnosti podľa odseku 1, môžu túto ohlasovaciu povinnosť delegovať.

1b.  Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia údaje, ktoré má finančná protistrana z tretej krajiny poskytnúť na to, aby ju orgán ESMA zaregistroval, ako sa uvádza v odseku 1a prvom pododseku písm. ba) bode ii).

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“.

"

c)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 3 vypracuje ESMA v úzkej spolupráci s ESCB návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť:

   a) štandardy a formáty údajov, ktoré sa majú ohlasovať, zahŕňajúce aspoň tieto údaje:
   i) globálne identifikátory právneho subjektu („LEI“);
   ii) medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov („ISIN“);
   iii) jedinečné obchodné identifikátory („UTI“);
   b) metódy a mechanizmy ohlasovania;
   c) frekvenciu hlásení;
   d) dátum, do ktorého sa majú zmluvy o derivátoch ohlásiť vrátane akéhokoľvek postupného začlenenia zmlúv uzatvorených pred začatím uplatňovania ohlasovacej povinnosti.

Pri vypracúvaní uvedeného návrhu technických predpisov ESMA zohľadňuje medzinárodný vývoj a normy dohodnuté na úrovni Únie alebo na globálnej úrovni a ich súlad s požiadavkami na ohlasovanie stanovenými v článku 4 nariadenia (EÚ) 2015/2365* a článku 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

_______________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).“

"

(8)  V článku 10 sa odseky 1 až 4 nahrádzajú takto:"

„1. Nefinančná protistrana, ktorá nadobúda pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, môže vypočítať každoročne svoju kumulovanú koncomesačnú priemernú pozíciu za predchádzajúcich 12 mesiacov ▌v súlade s odsekom 3.

Ak nefinančná strana nevypočíta svoju pozíciu alebo výsledok tohto výpočtu uvedeného v prvom pododseku prekročí zúčtovacie prahové hodnoty stanovené podľa odseku 4 písm. b), uvedená nefinančná protistrana:

   a) okamžite oznámi túto skutočnosť ESMA a orgánu určenému v súlade s odsekom 5;
   b) ak nevypočítala svoju pozíciu, podlieha zúčtovacej povinnosti podľa článku 4 v súvislosti s budúcimi zmluvami o mimoburzových derivátoch vo všetkých triedach aktív a požiadavkám stanoveným v článku 11 ods. 3);
   ba) ak výsledok výpočtu uvedeného v prvom pododseku prekročí zúčtovacie prahové hodnoty určené podľa odseku 4 písm. b), podlieha zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 v súvislosti s budúcimi zmluvami o mimoburzových derivátoch v triede aktív alebo triedach aktív, v prípade ktorých bola zúčtovacia prahová hodnota prekročená, a je oslobodená od požiadaviek stanovených v článku 11 ods. 3 v inej triede aktív alebo v iných triedach aktív, v prípade ktorých zúčtovacia prahová hodnota nebola prekročená;
   c) zúčtuje zmluvy uvedené v písmene b) do štyroch mesiacov po tom, ako začne podliehať zúčtovacej povinnosti.

2.  Nefinančná protistrana, ktorá začala podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom a následne preukáže orgánu určenému v súlade s odsekom 5, že jej kumulovaná koncomesačná priemerná pozícia za predchádzajúcich 12 mesiacov ▌už neprekračuje zúčtovaciu prahovú hodnotu uvedenú v odseku 1, prestane podliehať zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4.

3.  Do výpočtu pozícií uvedených v odseku 1 nefinančná protistrana zahrnie všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré uzatvorila táto nefinančná protistrana alebo iné nefinančné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto nefinančná protistrana patrí, ktoré nie sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním tejto nefinančnej protistrany alebo uvedenej skupiny.

4.  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po konzultácii s ESRB a ďalšími príslušnými orgánmi návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

   a) kritériá na určenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, ako je uvedené v odseku 3; a
   b) zúčtovacie prahové hodnoty, ktoré sa určia s ohľadom na systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a za jednotlivé triedy mimoburzových derivátov.

Orgán ESMA môže vytvoriť samostatné zúčtovacie prahové hodnoty pre finančné a nefinančné protistrany berúc do úvahy vzájomnú prepojenosť finančných protistrán a ich vysoké systémové riziko.

Orgán ESMA po uskutočnení otvorenej verejnej konzultácie predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 30. septembra 2012 a pravidelne ich aktualizuje.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Orgán ESMA po konzultácii s ESRB a inými príslušnými orgánmi pravidelne preskúmava prahové hodnoty uvedené v písmene b) a v prípade potreby, najmä na zabezpečenie väčšieho zapojenia do centrálneho zúčtovania, navrhne regulačné technické predpisy na ich zmenu.“;

"

(8a)  V článku 11 sa vkladá tento odsek:"

„1a. Požiadavky uvedené v tomto článku ods. 1 sa nevzťahujú na transakcie v rámci skupiny uvedené v článku 3, ak jedna z protistrán je nefinančnou protistranou, na ktorú sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť v súlade s článkom 10 ods. 1 druhým pododsekom.“;

"

(8b)  V článku 11 sa odsek 3 mení takto:"

„3. Finančné protistrany musia mať zavedené postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu, pokiaľ ide o zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa uzatvoria 16. augusta 2012 alebo po tomto dátume. Nefinančné protistrany uvedené v článku 10 nesmú uplatňovať postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu, pokiaľ ide o zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré patria do triedy aktív alebo tried aktív, v prípade ktorých sa zúčtovacia prahová hodnota neprekročila.“;

"

(9)  V článku 11 sa odsek 15 mení takto:

a)  písmeno a) sa nahrádza takto:"

„a) postupy riadenia rizík vrátane úrovní a typu kolaterálu a podmienok oddelenia uvedených v odseku 3, ako aj súvisiace postupy dohľadu na zabezpečenie počiatočnej a priebežnej validácie týchto postupov riadenia rizík;“;

"

b)  prvá veta pododseku 2 sa nahrádza takto:"

„Európske orgány dohľadu predložia tento spoločný návrh regulačných technických predpisov Komisii do [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].“;

"

(10)  V článku 38 sa dopĺňajú tieto odseky 6 a 7:"

„6. Centrálna protistrana poskytne svojim zúčtovacím členom simulačný nástroj, ktorý im umožní na brutto základe určiť sumu dodatočnej počiatočnej marže, ktorú môže centrálna protistrana požadovať pri zúčtovaní novej transakcie. Tento nástroj je prístupný len na základe zabezpečeného prístupu a výsledky simulácie nie sú záväzné.

7.  Centrálna protistrana poskytne svojim zúčtovacím členom informácie o modeloch počiatočnej marže, ktoré používa. Tieto informácie musia spĺňať všetky nasledujúce podmienky:

   a) jasne vysvetľujú koncepciu modelu počiatočnej marže a spôsob jeho fungovania;
   b) jasne opisujú kľúčové predpoklady a obmedzenia modelu počiatočnej marže a okolnosti, za ktorých tieto predpoklady už neplatia;
   c) sú doložené dokumentmi.“;

"

(11)  V článku 39 sa dopĺňa tento odsek 11:"

„11. Vnútroštátne právne predpisy členských štátov týkajúce sa platobnej neschopnosti nebránia centrálnej protistrane v tom, aby konala v súlade s článkom 48 ods. 5 až 7, pokiaľ ide o aktíva a pozície vedené na účtoch podľa tohto článku ods. 2 až 5.“;

"

(12)  Článok 56 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Na účely článku 55 ods. 1 predloží archív obchodných údajov orgánu ESMA jednu z týchto žiadostí:

   a) žiadosť o registráciu;
   b) žiadosť o predĺženie registrácie, ak je archív obchodných údajov už zaregistrovaný podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) 2015/2365.“;

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

   a) podrobnosti žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1 písm. a);
   b) podrobnosti zjednodušenej žiadosti o predĺženie registrácie uvedenej v odseku 1 písm. b).

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

"

c)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odseku 1 vypracuje ESMA návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví:

   a) formát žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1 písm. a);
   b) formát žiadosti o predĺženie registrácie uvedenej v odseku 1 písm. b).

So zreteľom na prvý pododsek písm. b) vypracuje ESMA zjednodušený formát.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do [9 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

"

(12a)   V článku 62 sa vypúšťa odsek 5.

(12b)   V článku 63 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Orgán ESMA môže na plnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v podnikateľských priestoroch alebo na majetku právnických osôb podľa článku 61 ods. 1. Ak sa to pre riadne a efektívne vykonanie kontroly vyžaduje, ESMA môže tieto kontroly na mieste vykonať bez predchádzajúceho ohlásenia.“;

"

(12c)   V článku 63 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov alebo na majetok právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme ESMA, a musia mať všetky právomoci uvedené v článku 62 ods. 1. Musia mať takisto právomoc zapečatiť podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.“;

"

(12d)  V článku 63 sa vypúšťa odsek 8.

(12e)  V článku 64 sa odsek 4 mení takto:"

„4. Vyšetrovací úradník pri predkladaní spisu so svojimi zisteniami orgánu ESMA informuje osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Takéto osoby majú právo na prístup k spisu s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nerozšíri na dôverné informácie alebo na interné prípravné dokumenty ESMA.“;

"

(12f)   V článku 64 sa odsek 8 nahrádza takto:"

„8. Ak orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, o ktorých vie, že predstavujú trestné činy podľa uplatniteľného práva, postúpi túto vec na účely trestného stíhania príslušným orgánom na vyšetrenie a prípadné trestné stíhanie. Okrem toho orgán ESMA neuloží pokuty ani pravidelné platby penále v prípade, keď si je vedomý, že predchádzajúce zbavenie obvinenia alebo odsúdenie na základe rovnakej skutočnosti alebo skutočností, ktoré sú v podstate rovnaké, už nadobudlo povahu právoplatne rozsúdenej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.“;

"

(12g)   V článku 65 ods. 1 sa vypúšťa druhý pododsek.

(13)  Článok 65 ods. 2 sa mení takto:

a)  v písmene a) sa suma „20 000 EUR“ nahrádza sumou „200 000 EUR“;

b)  v písmene b) sa suma „10 000 EUR“ nahrádza sumou „100 000 EUR“;

c)  dopĺňa sa toto písmeno c):"

„c) za porušenia uvedené v oddiele IV prílohy I je výška pokút minimálne 5 000 EUR a maximálne 10 000 EUR.“;

"

(13a)   V článku 67 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak je na zabránenie významnému a bezprostrednému poškodeniu finančného systému alebo významnému a bezprostrednému poškodeniu integrity, transparentnosti, efektívnosti a riadneho fungovania finančných trhov vrátane stability alebo presnosti ohlasovaných údajov archívu obchodných údajov potrebné naliehavé opatrenie. V takomto prípade môže orgán ESMA prijať predbežné rozhodnutie a dotknutým osobám umožniť, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jeho rozhodnutia.“;

"

(14)  V článku 72 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Výška poplatku účtovaného archívu obchodných údajov pokrýva všetky primerané administratívne náklady, ktoré ESMA vynaložil na svoje činnosti spočívajúce v registrácii a dohľade, a je úmerná obratu dotknutého archívu obchodných údajov a typu vykonanej registrácie a dohľadu.“;

"

(15)  Vkladá sa tento článok 76a:"

„Článok 76a

Vzájomný priamy prístup k údajom

1.  Relevantné orgány z tretích krajín, v ktorých je usadený jeden alebo viacero archívov obchodných údajov, musia mať v prípade, že je to potrebné na výkon ich povinností, priamy prístup k informáciám v archívoch obchodných údajov usadených v Únii za predpokladu, že Komisia prijala na tento účel vykonávací akt v súlade s odsekom 2.

2.  Na základe predloženia žiadosti zo strany orgánov uvedených v odseku 1 môže Komisia prijať vykonávacie akty v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2, v ktorých sa určí, či právny rámec tretej krajiny žiadajúceho orgánu spĺňa všetky tieto podmienky:

   a) archívom obchodných údajov usadeným v danej tretej krajine sa udelilo riadne povolenie;
   b) účinný dohľad nad archívmi obchodných údajov a účinné presadzovanie plnenia ich povinností sa v uvedenej tretej krajine vykonáva priebežne;
   c) existujú záruky zachovania služobného tajomstva a tieto záruky sú aspoň rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány zdieľajú s tretími stranami;
   d) archívy obchodných údajov, ktorým sa udelilo povolenie v danej tretej krajine, podliehajú právne záväznej a vymáhateľnej povinnosti poskytnúť subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 priamy a okamžitý prístup k údajom.“;

"

(16)  V článku 78 sa dopĺňajú tieto odseky 9 a 10:"

„(9) Archív obchodných údajov musí zaviesť tieto postupy a politiky:

   a) postupy účinného zosúhlasovania údajov medzi archívmi obchodných údajov;
   b) postupy na zabezpečenie úplnosti a presnosti ohlasovaných údajov;
   c) opatrenia na riadny prenos údajov do iných archívov obchodných údajov v prípade žiadosti protistrán alebo centrálnych protistrán uvedených v článku 9, alebo ak je to potrebné na iný účel.

(10)  S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

   a) postupy zosúhlasovania údajov medzi archívmi obchodných údajov;
   b) postupy, ktoré má uplatňovať archív obchodných údajov s cieľom overiť dodržiavanie požiadaviek na ohlasovanie zo strany protistrany alebo predkladajúceho subjektu a s cieľom overiť úplnosť a presnosť informácií ohlasovaných podľa článku 9.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

"

(17)  Článok 81 sa mení takto:

a)  v odseku 3 sa dopĺňa toto písmeno q):"

„q) relevantným orgánom z tretej krajiny, v súvislosti s ktorou sa prijal vykonávací akt podľa článku 76 písm. a);“;

"

b)  vkladá sa tento odsek 3a:"

„3a. Archív obchodných údajov poskytne protistranám a centrálnym protistranám uvedeným v článku 9 ods. 1a druhom pododseku informácie ohlásené v ich mene.“;

"

c)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

   a) informácie, ktoré sa majú uverejniť alebo sprístupniť v súlade s odsekmi 1 a 3;
   b) frekvencia uverejňovania informácií uvedených v odseku 1;
   c) prevádzkové normy potrebné na kumulovanie a porovnávanie údajov medzi archívmi a na prístup subjektov uvedených v odseku 3 k týmto informáciám;
   d) podmienky, mechanizmy a požadovaná dokumentácia, na základe ktorých archívy obchodných údajov udeľujú prístup subjektom uvedeným v odseku 3.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Pri vypracúvaní uvedeného návrhu technických predpisov ESMA zabezpečí, aby sa pri uverejnení informácií uvedených v odseku 1 neodhalila totožnosť žiadnej strany ktorejkoľvek zmluvy.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

"

(18)  V článku 82 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 1 ods. 6, článku 4 ods. 3, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3, článku 76a a článku 85 ods. 2 sa Komisii udeľuje na neurčitý čas.“;

"

(19)  Článok 85 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Do ... [tri roky od dátumu začiatku uplatňovania tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia posúdi uplatňovanie tohto nariadenia a vypracuje všeobecnú správu. Komisia predloží túto správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

"

aa)  vkladá sa tento odsek:"

„1a. Do ... [tri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] orgán ESMA predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu s analýzou vplyvu zmien režimu ohlasovania zavedených nariadením (EÚ) 2018/... [toto pozmeňujúce nariadenie] na účastníkov trhu. V uvedenej správe sa posúdi najmä zavedenie a vykonávanie príslušných ustanovení, ktoré umožňujú delegovanie ohlasovania na finančné protistrany a ktoré vyžadujú ohlasovanie zmlúv zo strany centrálnych protistrán, a preskúma, či uvedené nové ustanovenia mali zamýšľaný účinok v podobe zníženia záťaže spojenej s ohlasovaním pre menšie protistrany. Rovnako sa v nej preskúma, ako dané nové ustanovenia ovplyvnili konkurencieschopnosť medzi archívmi obchodných údajov a to, či a do akej miery mali za následok menej konkurenčné prostredie a menej slobody výberu pre zúčtovacích členov a ich klientov.“;

"

b)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Do ... [jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] a potom každý rok do ... dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia vypracuje správu, v ktorej posúdi, či sa vyvinuli uskutočniteľné technické riešenia pre systémy dôchodkového zabezpečenia na prevod peňažného a nepeňažného kolaterálu ako variačných marží, ako aj potrebu akýchkoľvek opatrení na uľahčenie týchto technických riešení.

Orgán ESMA do [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] a potom každý rok do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]v spolupráci s EIOPA, EBA a ESRB predloží Komisii správu, v ktorej sa posúdia tieto skutočnosti:

   a) či centrálne protistrany, zúčtovací členovia a systémy dôchodkového zabezpečenia vynaložili primerané úsilie a vyvinuli uskutočniteľné technické riešenia, ktoré uľahčujú účasť systémov dôchodkového zabezpečenia v centrálnom zúčtovaní zložením peňažného a nepeňažného kolaterálu ako variačných marží, vrátane dôsledkov, ktoré z týchto riešení vyplývajú pre trhovú likviditu a procyklickosť, a ich potenciálnych právnych alebo iných dôsledkov;
   b) objem a charakter činnosti systémov dôchodkového zabezpečenia na trhoch so zúčtovávanými a nezúčtovávanými mimoburzovými derivátmi, a to podľa triedy aktív, a akékoľvek súvisiace systémové riziko pre finančný systém;
   c) dôsledky plnenia požiadavky na zúčtovanie zo strany systémov dôchodkového zabezpečenia na ich investičné stratégie vrátane akejkoľvek zmeny alokácie ich peňažných a nepeňažných aktív;
   d) dôsledky zúčtovacích prahových hodnôt uvedených v článku 10 ods. 4 pre systémy dôchodkového zabezpečenia;
   e) vplyv iných právnych požiadaviek na nákladový diferenciál medzi zúčtovávanými a nezúčtovávanými transakciami s mimoburzovými derivátmi, vrátane maržových požiadaviek na nezúčtovávané deriváty a výpočtu ukazovateľa finančnej páky podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
   f) či sú potrebné akékoľvek ďalšie opatrenia na uľahčenie riešenia zúčtovania pre systémy dôchodkového zabezpečenia.

Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom predĺžiť jedenkrát o dva roky trojročnú lehotu uvedenú v článku 89 ods. 1, ak dospeje k záveru, že sa nevyvinulo žiadne uskutočniteľné technické riešenie a že nepriaznivý vplyv centrálne zúčtovávaných zmlúv o derivátoch na dôchodkové dávky budúcich dôchodcov zostáva nezmenený.“;

"

c)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] ▌Komisia buď:

   a) predloží návrh na záväzné riešenie iné ako trvalé alebo ďalšie dočasné oslobodenia systémov dôchodkového zabezpečenia od zúčtovacej povinnosti, ak sa domnieva, že zainteresované strany nenašli žiadne riešenie; alebo
   b) prijme delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom predĺžiť dvojročné obdobie uvedené v článku 89 ods. 1 raz o jeden rok, len ak sa domnieva, že zainteresované strany sa dohodli na riešení a že je potrebný dodatočný čas na vykonanie tohto riešenia; alebo
   c) umožní, aby oslobodenie uplynulo, a zároveň podporí zainteresované strany v tom, aby svoje riešenie predtým vykonali, ak sa domnieva, že riešenie sa našlo.

"

ca)  vkladajú sa tieto odseky:"

„3a. Do ... [tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom predĺžiť trojročné obdobie uvedené v článku 89 ods. 1a raz o dva roky, len ak sa domnieva, že malé systémy dôchodkového zabezpečenia uvedené v článku 89 ods. 1a vynaložili nevyhnutné úsilie na vyvinutie vhodných technických riešení a že nepriaznivý vplyv centrálne zúčtovaných zmlúv o derivátoch na dôchodkové dávky dôchodcov zostáva nezmenený;

3b.   Orgán ESMA do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] predloží Komisii správu s posúdením toho, či by sa zoznam finančných nástrojov, ktoré sa považujú za vysoko likvidné s minimálnym kreditným a trhovým rizikom v súlade s článkom 47, mohol rozšíriť a či by tento zoznam mohol zahŕňať jeden alebo viac fondov peňažného trhu, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1131.“;

"

e)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

„6. Do ... [šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia po konzultácií s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o zosúladení obchodovacej povinnosti pre deriváty podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 so zmenami zúčtovacej povinnosti pre deriváty vykonanými v rámci nariadenia (EÚ) 2018/... [toto pozmeňujúce nariadenie], a najmä o rozsahu subjektov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, ako aj mechanizme pozastavenia. Ak sa takéto zosúladenie považuje za potrebné a vhodné, k tejto správe sa pripojí legislatívny návrh na zavedenie potrebných zmien.

7.  Orgán ESMA do ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] v spolupráci s EIOPA a EBA predloží Komisii správu s posúdením toho, či zásada spravodlivých, primeraných, nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok uvedená v článku 4 ods. 3a bola účinná pri uľahčovaní prístupu k zúčtovaniu.

Komisia do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s posúdením toho, či zásada spravodlivých, primeraných, nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok bola účinná pri uľahčovaní prístupu k zúčtovaniu, a ak je to potrebné, navrhne zlepšenia tejto zásady. V uvedenej správe sa zohľadnia zistenia správy uvedenej v prvom pododseku a podľa potreby sa k nej pripojí legislatívny návrh.

8.  Do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia vypracuje správu s posúdením toho, či by obchody priamo vyplývajúce zo služieb pre zníženie poobchodných rizík vrátane kompresie portfólia mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1. V tejto správe Komisia zohľadní najmä rozsah, v akom zmierňujú riziká, a to najmä kreditné riziko protistrany a prevádzkové riziko, ako aj možnosť obídenia zúčtovacej povinnosti a možnosť odradenia od centrálneho zúčtovania. Komisia predloží uvedenú správu spolu s akýmikoľvek vhodnými legislatívnymi návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

S cieľom pomôcť Komisii pri vypracúvaní správy uvedenej v prvom pododseku orgán ESMA do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] v spolupráci s ESRB predloží Komisii správu s posúdením toho, či by obchody priamo vyplývajúce zo služieb pre zníženie poobchodných rizík vrátane kompresie portfólia mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti. V uvedenej správe sa preskúma kompresia portfólia a iné dostupné služby pre znižovanie poobchodných rizík, ktoré neutvárajú cenu, ktoré znižujú netrhové riziká v portfóliách derivátov bez zmeny trhového rizika portfólií, ako sú transakcie vyrovnania. Rovnako sa v nej vysvetlia účely a fungovanie takýchto služieb pre znižovanie poobchodných rizík, rozsah, v akom zmierňujú riziká, a to najmä kreditné riziko protistrany a prevádzkové riziko, a posúdi potreba zúčtovania takýchto obchodov alebo ich oslobodenia od zúčtovania s cieľom riadiť systémové riziko. Obsahuje aj posúdenie toho, do akej miery akékoľvek oslobodenie od zúčtovacej povinnosti v prípade takýchto služieb odrádza od centrálneho zúčtovania a môže viesť k obchádzaniu zúčtovacej povinnosti zo strany protistrán.

9.  Okrem iného na základe zistení verejnej konzultácie Komisie o kontrole vhodnosti ohlasovania na účely dohľadu, ktorá bola uverejnená 1. decembra 2017, a na základe správy, ktorú predložil orgán ESMA podľa druhého pododseku, Komisia do [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] preskúma uplatňovanie článku 9 ods. 1a a podá o ňom správu. Komisia predloží uvedenú správu spolu s akýmkoľvek vhodným legislatívnym návrhom Európskemu parlamentu a Rade. Komisia pri preskúmaní uplatňovania článku 9 ods. 1a posúdi, či povinnosť ohlasovať transakcie podľa článku 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 nevedie k zbytočnému zdvojovaniu ohlasovania transakcií v prípade derivátov, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, a či by sa požiadavka na ohlasovanie transakcií, ktoré nie sú mimoburzové, podľa článku 9 ods. 1a mohla znížiť bez neprimeranej straty informácií s cieľom zjednodušiť reťazce ohlasovania v prípade derivátov, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, pre všetky protistrany, najmä pre nefinančné protistrany, na ktoré sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť podľa článku 10 ods. 1 druhého pododseku.

Orgán ESMA do ... [šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] v spolupráci s ESRB predloží Komisii správu, v ktorej sa posúdi:

   a) súlad medzi požiadavkami na ohlasovanie pre deriváty, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a podľa článku 9 tohto nariadenia, a to pokiaľ ide o údaje o ohlásenej zmluve o derivátoch, ako aj o prístup k údajom zo strany dotknutých subjektov;
   b) či je možné zosúladiť požiadavky na ohlasovanie pre deriváty, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a podľa článku 9 tohto nariadenia, a to pokiaľ ide o údaje o ohlásenej zmluve o derivátoch, ako aj o prístup k údajom zo strany dotknutých subjektov; a
   c) uskutočniteľnosť zjednodušenia reťazcov ohlasovania pre všetky protistrany vrátane nepriamych klientov s prihliadnutím na potrebu včasného ohlasovania a akty a opatrenia prijaté podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia a článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.“

"

(20)  V článku 89 sa prvý pododsek odseku 1 nahrádza takto:"

„1. Do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] sa zúčtovacia povinnosť stanovená v článku 4 nevzťahuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako zmierňujúce investičné riziká priamo súvisiace s finančnou solventnosťou systémov dôchodkového zabezpečenia, ani na subjekty zriadené na poskytovanie kompenzácií členom systémov dôchodkového zabezpečenia v prípade zlyhania systému dôchodkového zabezpečenia.

Systémy dôchodkového zabezpečenia, centrálne protistrany a zúčtovací členovia vynaložia maximálne úsilie, aby prispeli k vývoju technických riešení, ktoré uľahčujú zúčtovanie takýchto zmlúv o mimoburzových derivátoch prostredníctvom systémov dôchodkového zabezpečenia.

Komisia zriadi expertnú skupinu zloženú zo zástupcov systémov dôchodkového zabezpečenia, centrálnych protistrán, zúčtovacích členov a iných relevantných strán takýchto technických riešení s cieľom monitorovať ich úsilie a posúdiť pokrok dosiahnutý vo vývoji technických riešení, ktoré uľahčujú zúčtovanie takýchto zmlúv o mimoburzových derivátoch prostredníctvom systémov dôchodkového zabezpečenia. Táto expertná skupina sa stretáva najmenej raz za šesť mesiacov. Komisia pri vypracúvaní svojej správy podľa článku 85 ods. 2 prvého pododseku zohľadní úsilie systémov dôchodkového zabezpečenia, centrálnych protistrán a zúčtovacích členov.“;

"

(20a)  V článku 89 sa vkladá tento odsek:"

1a. Bez ohľadu na odsek 1 do ... [tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] sa zúčtovacia povinnosť stanovená v článku 4 nevzťahuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako znižujúce investičné riziká priamo súvisiace s finančnou solventnosťou systémov dôchodkového zabezpečenia patriacich do kategórie malých systémov dôchodkového zabezpečenia, ani na subjekty zriadené na poskytovanie kompenzácií členom týchto systémov dôchodkového zabezpečenia v prípade zlyhania takéhoto systému dôchodkového zabezpečenia.

Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom doplniť toto nariadenie určením toho, ktoré systémy dôchodkového zabezpečenia možno považovať za malé systémy dôchodkového zabezpečenia v súlade s prvým pododsekom tohto odseku, s prihliadnutím na to, že kategória malých systémov dôchodkového zabezpečenia nesmie predstavovať viac ako 5 % zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré uzatvorili systémy dôchodkového zabezpečenia.“;

"

(21)  Príloha I sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa uplatňuje od ... [päť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Bez ohľadu na druhý odsek tohto článku sa článok 1 ods. 7 písm. d) a článok 1 ods. 8, 10 a 11 uplatňujú od [6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho opatrenia] a článok 1 ods. 2 písm. c), článok 1 ods. 7 písm. e), článok 1 ods. 9, článok 1 ods. 12 písm. b) a c) a článok 1 ods. 16 sa uplatňujú od [▌18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Ak toto nariadenie nadobudne účinnosť po 16. auguste 2018, potom sa článok 89 ods. 1 uplatňuje so spätnou účinnosťou na všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré vykonali systémy dôchodkového zabezpečenia po 16. auguste 2018 a pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Príloha I sa mení takto:

(1)   V časti I sa dopĺňajú tieto písmená i), j) a k):

„i) archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 9 písm. a) tým, že nezavedie primerané postupy zosúhlasovania údajov medzi archívmi obchodných údajov;

j)  archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 9 písm. b) tým, že nezavedie primerané postupy zabezpečovania úplnosti a presnosti ohlasovaných údajov;

k)  archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 9 písm. c) tým, že nezavedie primerané politiky na riadny prenos údajov do iných archívov obchodných údajov, ak o to požiadajú protistrany a centrálne protistrany uvedené v článku 9 alebo ak je to inak potrebné.“;

(2)   V časti IV sa dopĺňa toto písmeno d):

„d) archív obchodných údajov porušuje článok 55 ods. 4 tým, že včas neoznámi ESMA podstatné zmeny podmienok svojej registrácie.“.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0181/2018).
(2)* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(3) Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].
(4) Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].
(5) Pozícia Európskeho parlamentu z ... (Ú. v. ...) a rozhodnutie Rady z ...
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).
(8) http://www.bis.org/cpmi/publ/d106.pdf
(9) http://www.bis.org/cpmi/publ/d125.pdf
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).


Spoločné pravidlá v oblasti civilného letectva a Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva ***I
PDF 133kWORD 56k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (COM(2015)0613 – C8-0389/2015 – 2015/0277(COD))
P8_TA(2018)0245A8-0364/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0613),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0389/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality talianskym Senátom a maltským parlamentom, v ktorých sa tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. októbra 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. decembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0364/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1139.)

(1) Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 111.
(2) Ú. v. EÚ C 88, 21.3.2017, s. 69.


Emisie CO2 a spotreba paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel ***I
PDF 141kWORD 59k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel (COM(2017)0279 - C8-0168/2017 – 2017/0111(COD)
P8_TA(2018)0246A8-0010/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0279),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0168/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. apríla 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0010/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/956.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIA KOMISIE

Návrh týkajúci sa noriem emisií CO2 z HDV

Ako sa uvádza v oznámení z 8. novembra 2017 s názvom „Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov“ (COM(2017)0675), Komisia má v úmysle v prvej polovici mája 2018 predložiť tretí balík opatrení v oblasti mobility, ktorého súčasťou bude aj návrh noriem emisií oxidu uhličitého z nákladných vozidiel.

Harmonogram vývoja nástroja VECTO/nariadenie o osvedčovaní

Komisia pokračuje v technickom vývoji nástroja na výpočet energetickej spotreby vozidiel (VECTO) s cieľom, aby do roku 2020 zahŕňal známe nové technológie a ďalšie druhy vozidiel, t. j. od roku 2020 ostatné nákladné vozidlá, autobusy a autokary a od roku 2021 prípojné vozidlá.

Ďalšie informácie o vývoji nástroja VECTO, ako aj zmene nariadenia (EÚ) 2017/2400 budú uverejnené na príslušných webových stránkach Komisie s cieľom pravidelne informovať zainteresované strany a hospodárske subjekty.

Vývoj overovacej skúšky pri prevádzke na ceste podľa nariadenia o osvedčovaní

Komisia uznáva význam spoľahlivých a reprezentatívnych údajov o emisiách CO2 a spotrebe paliva ťažkých úžitkových vozidiel.

Do nariadenia (EÚ) 2017/2400 by sa preto mal doplniť postup overovania a zabezpečenia zhody v prípade používania nástroja VECTO, ako aj vlastností príslušných komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov súvisiacich s CO2 a spotrebou paliva. O spomínanom postupe overovania, ktorý by mal zahŕňať skúšanie ťažkých úžitkových vozidiel vo výrobe pri prevádzke na ceste, sa má podľa plánu hlasovať v Technickom výbore – motorové vozidlá do konca roka 2018.

Uvedený postup overovania má zároveň tvoriť základ pre budúcu skúšku overenia prevádzkovej výkonnosti vozidiel, ktorú by vykonávali výrobcovia a schvaľovacie orgány alebo nezávislé tretie strany.

(1) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 95.


Modernizácia vzdelávania v EÚ
PDF 226kWORD 79k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ (2017/2224(INI))
P8_TA(2018)0247A8-0173/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

–  so zreteľom na právo na vzdelávanie, ako je stanovené v článku 14 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov(1),

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. a 19. mája 2015 o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovatívnosti a digitálnej kompetencie(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu(5),

–  so zreteľom na článok 2 Protokolu k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa práva na vzdelávanie,

–  so zreteľom na uznesenie Rady Európy 1904 (2012) o práve na slobodu výberu vzdelávania,

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave (ET 2020) s názvom Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(7),

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu zo 17. marca 2015 o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu(8),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (SWD(2016)0195),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(9),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2016 s názvom Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie (COM(2016)0941),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 s názvom Rozvoj škôl a excelentná výučba: kľúč pre výborný štart do života (COM(2017)0248),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 o novom programe EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie (COM(2017)0247),

–  so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 30. mája 2017 týkajúce sa sledovania uplatnenia absolventov (COM(2017)0249),

–  so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 5. októbra 2017 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (COM(2017)0563 – SWD(2017)0322),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. novembra 2017 o modernizácii školského a vysokoškolského vzdelávania,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2017 o novej stratégii EÚ v oblasti vzdelávania,

–  so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady zo 17. januára 2018 o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby (COM(2018)0023),

–  so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady zo 17. januára 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (COM(2018)0024),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

–  so zreteľom na záverečnú správu zo Sociálneho samitu pre spravodlivé pracovné miesta a rast, ktorý sa konal v Göteborgu (Švédsko) 17. novembra 2017(12),

–  so zreteľom na závery Rady o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti, prijaté na 3090. zasadnutí Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport, ktoré sa uskutočnilo 19. a 20. mája 2011(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 1984 o slobode vzdelávania v Európskom spoločenstve(14),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania(15),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tomto oznámení z 5. júla 2017(16),

–  so zreteľom na článok 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

–  so zreteľom na chartu Rady Európy o vzdelávaní pre demokratické občianstvo a vzdelávaní o ľudských právach prijatú v rámci odporúčania CM/Rec(2010)7,

–  so zreteľom na článok 10 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na strategický cieľ B Pekinskej deklarácie a akčnej platformy (1995),

–  so zreteľom na články 28 a 29 Dohovoru o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý v septembri 2015 a nadobudol platnosť 1. januára 2016, a najmä na jeho ciele trvalo udržateľného rozvoja 4 a 5,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0173/2018),

A.  keďže v súlade s článkom 6 písm. e) ZFEÚ právomoc v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy prináleží členským štátom, Európska únia však zohráva kľúčovú podpornú úlohu, pokiaľ ide o stanovenie úloh a cieľov, ako aj presadzovanie a výmenu najlepších postupov;

B.  keďže právo na vzdelanie je základné ľudské právo a vzdelávanie vo všetkých formách a na všetkých úrovniach musí vykazovať tieto navzájom prepojené a podstatné vlastnosti: a) dostupnosť; b) prístupnosť, c) prijateľnosť; a d) prispôsobivosť;

C.  keďže hlavnou prioritou Európskeho piliera sociálnych práv je poskytovanie kvalitného a inkluzívneho vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

D.  keďže dosiahnutie rovnosti príležitostí je dôležitou úlohou vzdelávania a prístup k vzdelávaniu musí mať teda nediskriminačný charakter; keďže na tento účel je potrebné vyvíjať intenzívnejšie úsilie na zabezpečenie toho, aby každý – s osobitným zreteľom na najzraniteľnejšie skupiny, osoby so zdravotným postihnutím a špeciálnymi potrebami, ako aj znevýhodnené skupiny – mal rovnaké príležitosti na prístup k vzdelaniu, ukončenie vzdelávania a odbornej prípravy a získanie zručností na všetkých úrovniach;

E.  keďže európske vzdelávacie systémy predstavujú mimoriadne bohatstvo kultúrnej, sociálnej a jazykovej rozmanitosti, zatiaľ čo členské štáty stoja v oblasti vzdelávania pred podobnými výzvami a úlohami, ako je zabezpečenie rovnakého prístupu k vzdelávaniu pre všetkých, ktoré možno riešiť na európskej úrovni;

F.  keďže schopnosť vzdelávacích systémov uspokojovať spoločenské, hospodárske a osobné potreby závisí od ich kvality, prístupnosti, rozmanitosti, efektívnosti a rovnosti, ako aj od dostupnosti primeraných ľudských, finančných a materiálnych zdrojov;

G.  keďže je dôležité pripomenúť, že vzdelávanie vrátane vzdelávania učiteľov ovplyvňuje hospodárska a finančná kríza a že zásadnú úlohu v súvislosti so vzdelávacími systémami EÚ zohrávajú verejné finančné prostriedky na vzdelávanie; keďže rozhodujúci význam pri zabezpečení bezplatného, inkluzívneho a prístupného verejného vzdelávania má preto pretrvávajúca a zvýšená verejná finančná podpora vzdelávania vrátane podpory učiteľov a ich pracovných podmienok, ako aj výskumu;

H.  keďže vzdelávanie a odborná príprava by mali prispievať k osobnému rozvoju a rastu mladých ľudí, aby sa stali aktívnymi a zodpovednými občanmi, ktorí sú pripravení žiť a pracovať v technologicky vyspelom a globalizovanom svete, a keďže by ich mali vybaviť kľúčovými kompetenciami pre celoživotné vzdelávanie definovanými ako kombinácia vedomostí, zručností a postojov potrebných pre osobné naplnenie a rozvoj, aktívne občianstvo a zamestnanosť;

I.  keďže kvalita výučby je dôležitým určujúcim faktorom výsledkov žiakov a študentov, a preto je intenzívna podpora excelentnosti, pokiaľ ide o výučbu a pedagógov, jednou z priorít spolupráce na úrovni EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

J.  keďže právo na vzdelanie zahŕňa slobodné vytváranie vzdelávacích zariadení pri náležitom rešpektovaní demokratických zásad a práva rodičov zabezpečiť, aby ich deti boli vzdelávané a vyučované v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením;

K.  keďže otvorená metóda koordinácie uplatňovaná v oblasti vzdelávania umožňuje členským štátom vytvárať a realizovať spoločnú stratégiu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj vrátane online platformy ET 2020 (vzdelávanie a odborná príprava do roku 2020); keďže kritériá tejto stratégie sú každoročne analyzované a hodnotené v dokumente Monitor vzdelávania a odbornej prípravy, a to ako pre členské štáty, tak aj pre celú EÚ;

L.  keďže v najnovšom Monitore vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý bol uverejnený v roku 2017, Komisia uznáva, že napriek pokračujúcemu pokroku, pokiaľ ide o znižovanie počtu osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, je ich počet v celej EÚ naďalej veľmi vysoký;

M.  keďže podľa najnovších výsledkov programu PISA čelí 20,6 % európskych žiakov problémom so získavaním základných zručností v oblasti čítania, matematiky a vedy a značnému počtu európskych občanov chýbajú zručnosti v oblasti gramotnosti; keďže ide o dôvod na vážne znepokojenie, pokiaľ ide o ďalšie vzdelávanie, osobný rozvoj a primeranú účasť na verejnom živote a na pracovnom trhu;

N.  keďže zabezpečenie prístupu ku kvalitným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) pre všetky deti je kľúčovým faktorom na dosiahnutie ich pozitívneho vstupu do života a sveta vzdelávania;

O.  keďže kvalita zamestnancov je v prípade služieb VSRD základným faktorom;

P.  keďže podpora mobility študentov a zamestnancov je dôležitou súčasťou európskych systémov vysokoškolského vzdelávania, prispieva k rozvoju mladých ľudí a môže stimulovať hospodársky a sociálny pokrok; keďže v záujme rozšírenia mobility študentov a zamestnancov v rámci programu Erasmus+ je potrebné kvalitatívne zlepšenie a zvýšená finančná podpora;

Q.  keďže inovácie v oblasti metodiky a digitálnych technológií predstavujú potenciálny nástroj na rozšírenie prístupu k obsahu a vedomostiam, nemôžu však nahradiť osobný kontakt a výmenu medzi študentmi a medzi študentmi a učiteľmi, ani by sa nemali stať prioritou vzdelávacích systémov;

R.  keďže rodová rovnosť je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v zmluvách a mala by sa premietať do všetkých politík EÚ, najmä v oblasti vzdelávania a kultúry;

S.  keďže vzdelávanie je účinným nástrojom na prekonávanie rodových rozdielov a diskriminácie, ale takisto môže často opakovane vytvárať alebo zhoršovať existujúcu diskrimináciu; keďže rodové rozdiely v oblasti vzdelávania bránia osobnému rozvoju a zamestnanosti a postihujú množstvo sociálno-kultúrnych oblastí;

T.  keďže napriek tomu, že ženy tvoria tri pätiny (57,6 %) všetkých absolventov vysokoškolského vzdelávania, rozdiel v zamestnanosti žien a mužov v roku 2015 dosahoval 11,6 percentuálneho bodu(17);

Znalosti ako kľúčový hospodársky zdroj a zdroj blahobytu občanov

1.  vyhlasuje, že všeobecne dostupné kvalitné vzdelávanie je v spoločnosti založenej na vedomostiach rozhodujúcim prvkom osobného, kultúrneho, spoločenského a profesijného rozvoja;

2.  domnieva sa, že ochrana spoločných európskych hodnôt a dosahovanie hospodárskych a sociálnych cieľov EÚ, ako aj konkurencieschopnosť a udržateľný rast sú spojené s kvalitným vzdelávaním prostredníctvom podpory demokratických hodnôt, ľudských práv, sociálnej súdržnosti, integrácie a individuálneho úspechu;

3.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania pri formovaní budúcnosti Európy z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, pri súčasnom uspokojovaní potrieb európskych občanov a budovaní spoločenstva rôznych občanov zjednotených spoločnými základnými hodnotami;

4.  zdôrazňuje, že kvalitné systémy vzdelávania a odbornej prípravy podporujú aktívne občianstvo a spoločné hodnoty a ako také pomáhajú vytvárať otvorenú, inkluzívnu, pluralitnú, demokratickú a tolerantnú spoločnosť;

5.  zdôrazňuje úlohu vzdelávania, ktoré má žiakom a študentom pomôcť, aby rozvíjali etické a občianske hodnoty a stávali sa aktívnymi, zodpovednými a otvorenými členmi spoločnosti, ktorí sú schopní uplatňovať a chrániť svoje demokratické práva a povinnosti v spoločnosti a rozmanitosť hodnôt, zohrávať aktívnu úlohu v demokratickom živote a preberať zodpovednosť za seba a za svoje komunity; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť občianstva a občianskeho, etického a environmentálneho vzdelávania;

6.  upozorňuje, že nato, aby mladí ľudia dokázali čeliť výzvam, stať sa aktívnymi európskymi občanmi, uspieť v živote a na pracovnom trhu a zároveň formovať budúcnosť sveta, musí im kvalitné a inkluzívne vzdelávanie poskytnúť potrebné vedomosti, zručnosti, mediálnu gramotnosť a kritické a samostatné myslenie, ako aj demokratické postoje;

7.  zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnému inkluzívnemu vzdelávaniu je kľúčom k dosiahnutiu pretrvávajúcej sociálnej súdržnosti prostredníctvom boja proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu znevýhodnených a zraniteľných osôb a rodovým stereotypom, a preto je stále najväčším prínosom k sociálnej mobilite;

8.  konštatuje, že kvalitné vzdelávanie môže podporovať inovácie a výskum, ktoré sú pre spoločnosť dôležité a prínosné;

9.  uznáva dôležitosť vzdelávania pri rozvíjaní kultúrnych kompetencií a podpore kultúrneho rozvoja; nabáda na užšie synergie medzi odvetviami vzdelávania a kultúry, čo možno dosiahnuť podporovaním aktívnej úlohy kultúry a umenia v kontexte formálneho vzdelávania, informálneho učenia sa a neformálneho vzdelávania;

10.  poukazuje na úlohu, ktorú zohráva vzdelávanie pri rozvíjaní postojov týkajúcich sa celoživotného vzdelávania, ktoré pomáhajú ľuďom prispôsobiť sa meniacim sa nárokom moderného sveta;

11.  pripomína, že školy a vzdelávacie inštitúcie zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní a podpore pozitívneho postoja k vzdelávaniu vrátane vzdelávania počas celého života;

Meniaca sa realita v oblasti vzdelávania a súvisiace výzvy

12.  domnieva sa, že komplexný prístup k politike vzdelávania, so silnou politickou a verejnou podporou, je mimoriadne dôležitý pre reformný proces v oblasti vzdelávania a že v záujme dosiahnutia týchto cieľov je nevyhnutné zapojiť tak spoločnosť ako celok, ako aj všetkých relevantných a zainteresovaných aktérov vrátane rodičov;

13.  nazdáva sa, že účinné riadenie a primerané financovanie všetkých vzdelávacích prostredí, kvalitné moderné vzdelávacie zdroje a výučba, motivovaní a kompetentní učitelia a celoživotné vzdelávanie majú kľúčový význam pre dosiahnutie rovnosti, rozmanitosti a excelentnosti v oblasti vzdelávania;

14.  zdôrazňuje potenciál nových informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a inovácií ako nástrojov na poskytovanie nových príležitostí v oblasti vzdelávania, účinnejšie uspokojovanie individuálnych potrieb vzdelávajúcich sa osôb (vrátane špeciálnych potrieb v oblasti vzdelávania) a posilnenie flexibility pri vzdelávaní a výučbe, prispôsobenia individuálnym potrebám a zodpovednosti, ako aj na podporovanie interaktívnych foriem spolupráce a komunikácie;

15.  poukazuje na príležitosti, ktoré prináša digitalizácia a vytváranie spoločných vzdelávacích platforiem pre moderné vzdelávanie, najmä pokiaľ ide o dištančné vzdelávanie, diaľkové vzdelávanie a zmiešané učenie, ktoré by mali umožňovať väčšiu flexibilitu pri vzdelávaní tým, že ho vo väčšej miere prispôsobujú individuálnym životným situáciám vzdelávajúcich sa osôb, čo má pozitívny vplyv aj na celoživotné vzdelávanie, kvalitu vzdelávaniu, prístupnosť a rozvoj budúcich zručností; zdôrazňuje potrebu plánov pre IKT a masmédiá prispôsobených veku, ktoré rešpektujú vývoj a blaho dieťaťa, a podčiarkuje dôležitosť ich zodpovedného používania a kritického myslenia;

16.  konštatuje, že efektívne učenie sa a výučba prostredníctvom digitálnych technológií si vyžadujú rovnaký prístup, primeranú úroveň digitálnych zručností, kvalitné učebné zdroje, odbornú prípravu v oblasti prispôsobenia technológií pedagogickým účelom a propagovanie prístupov a motivácie potrebných pre zmysluplnú digitálnu účasť; vyjadruje presvedčenie, že zručnosti v oblasti digitálnej a mediálnej gramotnosti by mali byť neoddeliteľnou súčasťou politík vzdelávania a okrem iného zahŕňajú aj občianske kompetencie a kritické myslenie; zdôrazňuje dôležitosť kritického posudzovania zdrojov a ich spoľahlivosti a v tejto súvislosti aj projektov mediálnej gramotnosti;

17.  uznáva, že v čoraz viac globalizovanom a digitalizovanom svete sú potrebné inovatívne a relevantné metódy učenia sa, výučby a posudzovania, ako aj primeraná infraštruktúra vzdelávania, ktorá umožňuje skupinovú prácu a tímovú výučbu a stimuluje kreatívne myslenie a riešenie problémov, spolu s ďalšími pokrokovými vzdelávacími metódami; pripomína, že je dôležité zapojiť študentov, učiteľov a iný školský personál do posúdenia toho, či a ako boli ciele vzdelávania dosiahnuté;

18.  konštatuje, že sa treba usilovať o úpravu modelu vzdelávania tak, aby zabezpečoval rovnováhu medzi prístupom zameraným na učiteľa a prístupom zameraným na obsah, individuálne a konkrétne prispôsobeným študentom a ich životným podmienkam na jednej strane a prístupom zameraným na porozumenie na druhej strane, pričom sa kombinujú metódy učenia sa upravené podľa tradičných a online modelov učenia sa, a teda vzdelávací proces sa vo väčšej miere prispôsobí individuálnym potrebám jednotlivca, čím sa zvýši podiel študentov pokračujúcich v štúdiu, ako aj podiel tých, ktorí štúdium dokončia;

19.  zdôrazňuje, že systémy vzdelávania by mali podporovať a rozvíjať interdisciplinárny a kreatívny prístup, prístup spolupráce a tímovú prácu, ktorých cieľom je vybaviť žiakov a študentov znalosťami a zručnosťami vrátane prierezových a mäkkých zručností, ako aj odborných spôsobilostí, prierezových, spoločenských a občianskych kompetencií;

20.  pripomína, že zabezpečenie kvalitnej výučby a vzdelávania je nepretržitý proces, ktorý zahŕňa dialóg, delenie sa o svoje skúsenosti a kladenie otázok a mal by sa stať prioritou pri modernizácii vzdelávania;

21.  zdôrazňuje, že podpora rovnakého prístupu ku kvalitnému inkluzívnemu vzdelávaniu má zásadný význam pre nezávislosť a začlenenie žiakov a študentov so zdravotným postihnutím do spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby uľahčili prístup ku kvalitnému štandardnému inkluzívnemu vzdelávaniu a zohľadnili pritom potreby všetkých študentov so všetkými druhmi zdravotného postihnutia, čo znamená napríklad zabezpečenie dvojjazyčného inkluzívneho vzdelávania pre nepočujúce deti s ohľadom na ich osobitné jazykové potreby; vyzýva školy, aby poskytovali odlíšené služby formálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ako aj dodatočnú podporu a takisto využívali možnosti nových technológií, aby boli splnené individuálne potreby všetkých žiakov a študentov; vyzýva Komisiu, aby sledovala politiku neodmietania („non-rejection policy“) škôl a stanovila v rámci stratégie Európa 2020 špecifické ukazovatele pre zdravotné postihnutie;

22.  trvá na tom, že v rámci európskeho vzdelávania sa treba v prvom rade usilovať o rozvíjanie argumentácie, uvažovania a záujmu o vedu; že európske vzdelávanie musí vychádzať zo základov umeleckej, vedeckej a technickej humanistickej kultúry; a že vychádzajúc z praktickej reality miestneho, regionálneho, vnútroštátneho a európskeho života musí ponúkať odbornú prípravu potrebnú na riešenie problémov na vnútroštátnej a európskej úrovni a zvyšovať informovanosť o problémoch v rámci medzinárodného spoločenstva;

23.  uznáva realitu individuálnych rozdielov v kognitívnych schopnostiach a osobnostných črtách, ktoré sú v interakcii so sociálnymi a s environmentálnymi faktormi a ovplyvňujú výsledky v oblasti vzdelávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že keď sa zohľadnia tieto rozdiely, vzdelávanie je efektívnejšie, rovnostárskejšie a spravodlivejšie;

24.  uznáva, že v konkurenčnom svete je kľúčové čo najskôr identifikovať a podporovať európsky talent;

25.  zdôrazňuje, že zlepšovanie priemerných výsledkov vzdelávania je zlučiteľné s podporou excelentnosti medzi talentovanými študentmi; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité navrhnúť primerané intervenčné programy na zlepšenie psychologických vlastností potrebných na maximalizáciu potenciálu ľudí;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné klásť dôraz na vizuálnu gramotnosť ako na novú životnú zručnosť, pričom uznáva, že v súčasnosti ľudia komunikujú oveľa viac prostredníctvom obrázkov než tradičnými prostriedkami;

27.  berie na vedomie návrh na vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru, ako bol predstavený na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast, ktorý sa konal v roku 2017 v Göteborgu; pripomína, že táto iniciatíva by mala podporovať spoluprácu, vzájomné uznávanie diplomov a kvalifikácií a zvýšenú mobilitu a rast;

28.  podporuje závery Rady zo 14. decembra 2017, v ktorých sa požaduje zlepšená mobilita a účasť študentov na vzdelávacích a kultúrnych aktivitách, a to aj prostredníctvom európskej študentskej karty, ktorá by mala uľahčovať uznávanie vysokoškolských kreditov získaných v iných členských štátoch;

29.  domnieva sa, že Erasmus+ je hlavným programom EÚ v oblasti vzdelávania a že rokmi sa v plnej miere potvrdil jeho vplyv a popularita; preto požaduje podstatné zvýšenie finančných prostriedkov na tento program v ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 – 2027, aby bol prístupnejší a inkluzívnejší a malo z neho úžitok väčšie množstvo študentov a učiteľov;

30.  zdôrazňuje, že nezamestnanosť mladých ľudí je jav, ktorý sa týka celej Únie a ktorý podľa údajov predstavuje približne dvojnásobok priemernej celkovej miery nezamestnanosti; vyjadruje obavy v súvislosti so znepokojujúco vysokými mierami v stredozemských členských štátoch, pričom najvyššie hodnoty podľa Eurostatu dosahujú Španielsko (44,4 %), Taliansko (37,8 %) a Grécko (47,3 % v prípade nezamestnanosti mladých ľudí a 30,5 % v prípade tých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (ďalej len „NEET“));

31.  poukazuje na to, že napriek 2 miliónom voľných pracovných miest v EÚ má viac ako 30 % kvalifikovaných mladých ľudí s diplomom prácu, ktorá nezodpovedá ich zručnostiam či ambíciám, pričom 40 % európskych zamestnávateľov má problém nájsť ľudí s požadovanými zručnosťami(18);

32.  vyhlasuje, že je potrebné, aby vzdelávacie systémy na všetkých úrovniach zachovávali rodové hľadisko, ktoré zohľadňuje potreby ľudí trpiacich viacerými formami diskriminácie vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb hlásiacich sa k LGBTI komunite a osôb z marginalizovaných komunít;

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (VSRD)

33.  zdôrazňuje, že kvalitné a prístupné VSRD vytvárajú základ pre spravodlivejšie a účinnejšie systémy vzdelávania a takisto zabezpečujú osobný rozvoj jednotlivcov, blahobyt a účinnosť ďalšieho vzdelávania;

34.  upozorňuje na výrazný prínos absolvovania VSRD pre všetky deti, najmä tie zo znevýhodnených skupín, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby prístup k VSRD malo každé dieťa; v tejto súvislosti so znepokojením konštatuje, že v niektorých členských štátoch dopyt po miestach vo VSRD prevyšuje ponuku, a to najmä v prípade mladších detí;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať kvalitu VSRD, aby deti mali možnosť rozvíjať svoje kognitívne zručnosti a aby sa zistilo, či sa koná v záujme dieťaťa;

Školské vzdelávanie

36.  považuje všetky školy za nezávislé centrá na podporu kritického a kreatívneho myslenia, ako aj demokratických hodnôt a aktívneho občianstva; domnieva sa, že školy by sa mali zamerať na pomoc mladým ľuďom pri získavaní zručností potrebných na pochopenie a používanie dostupných informácií, ako aj na rozvíjanie ich samostatnosti pri vzdelávaní sa a jazykovej spôsobilosti;

37.  poukazuje na to, že v centre efektívneho fungovania škôl by mali byť konkrétne potreby všetkých študentov, čo si vyžaduje stanovenie spoločných cieľov a jasný program ich plnenia a v náležitých prípadoch aj úzku spoluprácu všetkých zamestnancov školy a zainteresovaných strán;

38.  domnieva sa, že moderné učebné plány by mali byť zamerané na kompetencie, mali by zlepšovať osobné zručnosti a zručnosti riadenia života so zodpovedným prístupom ku zdraviu a orientáciou na budúcnosť a mali by byť zamerané na formatívne hodnotenie a fyzické a emocionálne blaho študentov; vyjadruje presvedčenie, že každý študent by mal mať možnosť naplniť svoj intelektuálny potenciál; zdôrazňuje, že rozvíjanie a posilňovanie zručností je nepretržitý proces, ktorý prebieha na všetkých úrovniach vzdelávania a trhu práce, a že zručnosti a kompetencie by sa mali brať do úvahy tak vo vzdelávacom procese, ako aj pri uznávaní kvalifikácií;

39.  upozorňuje, že základná gramotnosť a matematická gramotnosť sú nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie žiakov, ich osobný rozvoj a nadobúdanie digitálnej kompetencie; zdôrazňuje, že strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) a nový program Komisie v oblasti zručností by mali dopĺňať vnútroštátne opatrenia a v tejto súvislosti podporovať členské štáty; vyzýva členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby posilnili základné zručnosti okrem iného prostredníctvom vzdelávania založeného na projektoch a riešení problémov;

40.  nazdáva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby nebolo možné absolvovať štúdium bez získania základných zručností vrátane základných digitálnych zručností; zdôrazňuje, že vo väčšine pracovných miest sa v súčasnosti vyžaduje väčšia gramotnosť, matematická a digitálna gramotnosť a ďalšie základné zručnosti a že moderné vzdelávacie systémy by preto mali spájať všetkých osem kľúčových kompetencií uvedených v návrhu Komisie na odporúčanie Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, ktoré zahŕňajú aj vedomosti a postoje; víta skutočnosť, že v tomto návrhu sú ako základné zručnosti vymedzené aj digitálne zručnosti;

41.  domnieva sa, že bez ohľadu na vplyv nových technológií na vzdelávanie by škola aj naďalej mala zostať základným prostredím na vzdelávanie, ktorého možnosti sa rozvíjajú a v ktorom môže každý jednotlivec nájsť priestor a čas na osobný a spoločenský rast;

42.  poukazuje na to, že udelenie väčšej nezávislosti školám, pokiaľ ide o učebné plány, hodnotenie a financovanie, viedlo k zvýšenej výkonnosti žiakov za predpokladu, že škola je efektívne riadená a nesie zodpovednosť za vzdelávanie žiakov;

43.  zdôrazňuje pozitívny vplyv kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti na školách na jazykový a kognitívny vývoj žiakov, ako aj na podporu medzikultúrneho povedomia, rešpektu a pluralizmu;

44.  poukazuje na potrebu posilniť výučbu jazykov, pričom cieľom je ovládať okrem materinského jazyka ďalšie dva jazyky, a podporovať na stredných školách výučbu najmenej dvoch predmetov v inom než rodnom jazyku;

45.  zdôrazňuje, že výmeny na stredných školách majú veľký vplyv jednak preto, že nabádajú žiakov, aby získavali schopnosti, zručnosti, postoje a hodnoty, ktoré tvoria podstatu dynamického európskeho občianstva, jednak z hľadiska rozvoja konštruktívneho kritického myslenia;

46.  upozorňuje, že je potrebné, aby boli školy viac otvorené, s cieľom umožniť uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a hladší prechod medzi rôznymi vzdelávacími dráhami, ako sú technická a akademická dráha;

47.  zdôrazňuje, že žiaci a študenti by mali byť povzbudzovaní k tomu, aby pri posudzovaní svojho pokroku vo vzdelávaní využívali techniky sebahodnotenia; nabáda vzdelávacie inštitúcie, aby zabezpečili, aby nástroje spätnej väzby poskytovali spoľahlivé informácie, a to tým, že použijú kombináciu viacerých nástrojov, ako sú dotazníky pre študentov, špecializované skupiny či schránky určené na návrhy;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité viesť aktívny život, v ktorom má dôležité miesto šport; v tejto súvislosti upozorňuje, že je potrebné podporovať fyzickú aktivitu a telesnú výchovu v učebných plánoch na všetkých úrovniach a posilniť ich úlohu a zároveň zlepšiť možnosti rozvoja spolupráce medzi vzdelávacími zariadeniami a miestnymi športovými organizáciami; takisto podporuje vzdelávacie iniciatívy a mimoškolské aktivity s cieľom podporovať uspokojenie individuálnych potrieb a záujmov študentov a súčasne vytvárať väzby s miestnymi komunitami;

49.  podčiarkuje dôležitosť kvalitného vzdelávania, odbornej prípravy a komunitných a dobrovoľníckych aktivít, ktoré prispievajú k zlepšeniu postavenia praktických povolaní;

50.  konštatuje, že značné množstvo nových pracovných miest vzniká v odvetviach súvisiacich s energiou z obnoviteľných zdrojov, a preto by sa mala v učebných plánoch škôl venovať náležitá pozornosť ekologickým odvetviam a povolaniam;

51.  zdôrazňuje, že hlavnými cieľmi akademického vzdelávania sú zručnosti týkajúce sa nakladania s informáciami, kritické myslenie a schopnosť uplatniť nadobudnuté poznatky;

52.  uznáva, že je potrebné posilniť vedomostný trojuholník a zlepšiť prepojenia medzi výskumom a výučbou tým, že sa vyčlenia primerané zdroje na príslušné programy a zabezpečí sa, aby študenti zapojení do výskumných programov dostávali finančné prostriedky na realizáciu svojho výskumu;

53.  domnieva sa, že systémy vysokoškolského vzdelávania by mali byť flexibilnejšie a otvorenejšie a že na univerzitách a inštitúciách ďalšieho vzdelávania by sa mali propagovať systémy duálneho vzdelávania, najmä podporovaním učňovskej prípravy, vytváraním podmienok na uznávanie informálneho učenia sa a neformálneho vzdelávania a zabezpečením plynulejšieho prechodu medzi rôznymi úrovňami vzdelávania vrátane prechodu medzi odborným vzdelávaním a prípravou (OVP) a vysokoškolským vzdelávaním, ako aj rôzne formy realizácie programov; zdôrazňuje, že východiskom by pritom malo byť lepšie porozumenie výsledkom absolventov;

Vysokoškolské vzdelávanie

54.  v kontexte vytvárania európskeho vzdelávacieho priestoru zdôrazňuje, že je dôležité podporovať spoluprácu a stavať na potenciáli všetkých európskych vysokoškolských inštitúcií a študentov s cieľom stimulovať vytváranie sietí, medzinárodnú spoluprácu a konkurencieschopnosť;

55.  zastáva názor, že komplexný prístup k internacionalizácii vrátane zvýšenej mobility zamestnancov a študentov (aj prostredníctvom stáží a učňovských príprav) a medzinárodný rozmer učebných plánov a výučby, výskumu, spolupráce a ďalších aktivít by mali byť dôležitým prvkom európskych vysokoškolských inštitúcií;

56.  zasadzuje sa za výraznejšie zameranie na interdisciplinárne študijné programy a podporuje presadzovanie vedy, technológií, inžinierstva, umenia a matematiky (STEAM) spolu s humanitnými a spoločenskými vedami; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť účasť žien a ďalších nedostatočne zastúpených skupín na oblastiach STEAM a v príslušných povolaniach;

57.  zastáva presvedčenie, že v záujme podpory inovatívneho rastu a sociálneho blahobytu musí byť vysokoškolské vzdelávanie previazané so spoločnosťou ako celkom; domnieva sa, že spolupráca medzi vysokoškolskými inštitúciami a externými zainteresovanými stranami je žiaduca, keďže tieto strany môžu prispieť poznatkami a odbornosťou k vytváraniu a realizácii programov vysokoškolského vzdelávania; zdôrazňuje však, že zodpovednosť za rozhodovanie musia niesť vždy študenti a pedagogickí odborníci;

58.  uznáva, že kľúčovú úlohu pri šírení poznatkov, empirických zistení a faktov smerom k širšej verejnosti zohrávajú akademickí pracovníci a študenti; v tejto súvislosti podporuje hospodársky a politicky nezávislý výskum, ktorý je relevantný pre spoločnosť a je jej na prospech;

59.  zdôrazňuje úlohu vzdelávania založeného na výskume a pedagogického výskumu ako prostriedkov stimulácie aktívneho učenia sa, prehlbovania rozvoja zručností a zlepšovania metodiky výučby;

60.  zdôrazňuje, že žiaci a študenti by mali byť povzbudzovaní k tomu, aby pri posudzovaní pokroku pri učení využívali techniky sebahodnotenia;

Učiteľ ako garant kvalitnej výučby

61.  domnieva sa, že základom vzdelávacích systémov sú učitelia a ich zručnosti, angažovanosť a efektívnosť;

62.  zdôrazňuje potrebu prilákať k učiteľskému povolaniu väčšie množstvo motivovaných uchádzačov so solídnou akademickou alebo profesionálnou praxou a pedagogickými kompetenciami; žiada účelové výberové konania a konkrétne opatrenia a iniciatívy, ktoré by zlepšovali postavenie učiteľov, odbornú prípravu, pracovné príležitosti a pracovné podmienky vrátane odmeňovania, zamedzovali nestabilným formám zamestnania, zlepšovali sociálne práva, bezpečnosť a ochranu a poskytovali učiteľom podporu zahŕňajúcu mentorské programy, partnerské učenie sa a výmenu najlepších postupov; vyzýva Komisiu, aby nabádala na väčšiu rodovú rovnosť v učiteľskom povolaní;

63.  podčiarkuje dôležitosť reorganizácie vzdelávania učiteľov a investovania do tohto vzdelávania, od počiatočnej fázy a počas celého profesijného rozvoja učiteľov, s cieľom poskytnúť im solídne a aktualizované poznatky, zručnosti a kompetencie nevyhnutné pre vysokú úroveň výučby, ktorá zahŕňa rozmanité vyučovacie metódy, ako je diaľkové vzdelávanie, ktoré je možné vďaka digitálnym technológiám v oblasti vzdelávania; zdôrazňuje dôležitosť kontinuálneho profesijného rozvoja učiteľov vrátane poskytovania programov celoživotného vzdelávania, kurzov na obnovenie kvalifikácie a možností získania nových zručností a zvyšovania úrovne zručností počas celej ich kariéry, ktoré ponúkajú praktické riešenia na výzvy, ktorým sú učitelia vystavení pri svojej práci v triede, a príležitosti na účasť na medzinárodných výmenách učiteľov, aby sa posilnila kultúra inštitucionálneho vzdelávania;

64.  súhlasí s tým, že kvalitná pedagogická, psychologická a metodologická odborná príprava školských a vysokoškolských učiteľov a pedagógov je nevyhnutnou podmienkou pre úspešné vzdelávanie budúcich generácií; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť výmeny najlepších postupov a rozvoja zručností a schopností prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, programov mobility, ako je Erasmus+, a platených stáží v iných členských štátoch;

65.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu učiteľa pri vytváraní inkluzívneho vzdelávacieho prostredia, ktoré si vyžaduje ovládanie viacerých metód a prístupov s cieľom naplniť rôzne potreby, a tým umožniť, aby sa všetci žiaci mohli zapojiť do vytvárania, realizácie a hodnotenia výsledkov vzdelávania; uznáva, že učitelia zohrávajú kľúčovú úlohu proaktívnych sprievodcov a mentorov, ktorí učia, ako vyhodnocovať informácie, zaujímajú podpornú úlohu pri konfrontácii s problémami a pripravujú žiakov a študentov na život;

66.  nazdáva sa, že zapojenie učiteľov a vedenia škôl do modernizácie vzdelávacích systémov je nevyhnutné pre účinné reformné procesy a motivovanie zamestnancov škôl k ďalšiemu zlepšovaniu školskej politiky;

67.  zastáva názor, že komplexná školská politika musí zaručovať účinnú podporu učiteľov s cieľom zabezpečiť dosahovanie vzdelávacích cieľov, stimulujúce školské prostredie, efektívne fungovanie a rozvoj škôl a riadenie založené na spolupráci;

68.  uznáva dôležitú úlohu pedagógov, ako aj spolupráce medzi rodičmi, učiteľmi a školskými orgánmi v rámci formálneho či neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa pri podpore súčasných a budúcich generácií; v tejto súvislosti nabáda na posilnenú spoluprácu medzi všetkými relevantnými aktérmi formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

69.  zastáva názor, že posilnená spolupráca medzi učiteľmi, výskumnými a akademickými pracovníkmi na školách je prospešná pre všetky dotknuté strany a jej výsledkom je zlepšenie a aktualizácia obsahu výučby, vzdelávacích postupov a pedagogiky, ako aj podpora inovácií, kreativity a nových zručností;

Odporúčania

70.  domnieva sa, že európsky vzdelávací priestor by mal byť zameraný na dosahovanie spoločných cieľov vrátane zabezpečenia kvalitného vzdelávania pre všetkých, musí byť vytvorený na základe zosúladenia a kritického posúdenia existujúcich politík a vzdelávacích trendov a údajov tak v EÚ, ako aj mimo nej, s cieľom zaistiť súdržnosť, konzistentnosť a dosiahnuteľné výsledky a zároveň poskytne nový impulz pre ich rozvoj pri dodržiavaní zásad prenesenia právomocí, subsidiarity, slobody, proporcionality a inštitucionálnej a vzdelávacej nezávislosti;

71.  domnieva sa, že európsky vzdelávací priestor by nemal ohroziť ani nahradiť bolonský proces a že bolonský proces by sa mal skôr rozvíjať a posilňovať; zdôrazňuje dôležitosť vzájomných prepojení medzi európskym vzdelávacím priestorom a európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania a ich dopĺňania sa;

72.  vyzýva členské štáty, aby podporili vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru a posilnili spoluprácu pri rozvíjaní a realizácii jeho cieľov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v záujme dosiahnutia týchto cieľov zabezpečila výmenu nápadov a osvedčených postupov;

73.  podporuje vznik európskej siete univerzít ako základ intenzívnejšej spolupráce zahŕňajúcej inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v EÚ i mimo nej vychádzajúci z prístupu zdola nahor a iniciatív samotných univerzít, ktorá by mala okrem iného prispieť k tomu, aby sa európsky priestor vzdelávania stal inovatívnejším, životaschopnejším a atraktívnejším priestorom pre štúdium a výskum;

74.  vyzýva členské štáty, aby uznávali vzdelávanie ako investíciu do ľudského kapitálu a poskytovali väčší objem transparentných verejných prostriedkov na realizáciu iniciatív zameraných na zlepšenie kvality, inkluzívnosti a rovnosti pri výučbe a vzdelávaní;

75.  zdôrazňuje, že zvýšené investície do systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich modernizácie a prispôsobenia sú kľúčovou podmienkou sociálneho a hospodárskeho pokroku; preto upozorňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa prioritná pozornosť v nadchádzajúcom programovom období VFR na roky 2020 – 2026 venovala sociálnym investíciám, najmä do vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých;

76.  v súvislosti so zvyšovaním inkluzívnosti a zabezpečením slobody pri výbere vzdelávania nabáda na poskytovanie primeranej finančnej podpory školám všetkých kategórií a úrovní, a to tak štátnym školám, ako aj neziskovým súkromným školám, za predpokladu, že ponúkaný učebný plán je založený na zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a je v súlade s platnými právnymi systémami, pravidlami a predpismi v oblasti kvality vzdelávania a využívania takýchto finančných prostriedkov v dotknutom členskom štáte;

77.  domnieva sa, že je najvyšší čas uskutočniť potrebné investície do infraštruktúry vzdelávania v menej rozvinutých regiónoch, pričom vždy treba starostlivo prispôsobiť koordinované investície špecifickým charakteristikám dotknutého regiónu; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je osobitne dôležité umožniť získanie väčšej podpory od Európskej investičnej banky a z európskych fondov na regionálne iniciatívy zameraných na rozvoj vzdelávania;

78.  vyzýva Komisiu a členské štáty na výmenu skúseností a najlepších postupov v oblasti mechanizmov a metód financovania z verejných prostriedkov vrátane financovania založeného na dosiahnutých výsledkoch a konkurenčného financovania výskumu s cieľom dosiahnuť udržateľnú a transparentnú diverzifikáciu financovania;

79.  požaduje posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi pri modernizácii vzdelávania; nalieha na členské štáty, aby začali s uplatňovaním zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ktoré ponúkajú prostriedky na znižovanie nerovností v Európe prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

80.  zdôrazňuje úlohu európskeho semestra pri podpore vnútroštátnych reforiem, a to stanovením odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti sa vzdelávania;

81.  očakáva, že akčný plán digitálneho vzdelávania podporí členské štáty a vzdelávacie inštitúcie pri čoraz intenzívnejšom a účinnejšom využívaní najmodernejších technológií prispôsobených veku a vývoju v oblasti učenia sa, výučby a hodnotenia, čo zodpovedá normám zabezpečovania kvality; vyjadruje presvedčenie, že akýkoľvek plán digitálneho vzdelávania by mal stanoviť a pravidelne hodnotiť prepojenie medzi digitálnymi prostriedkami vzdelávania a kvalifikačnými rámcami na základe výsledkov vzdelávania;

82.  odporúča, aby členské štáty a vzdelávacie inštitúcie podporovali individualizované učebné metódy zamerané na študenta vrátane individuálne prispôsobených kurzov, ktoré sú založené na akademických a odborných skúsenostiach študenta a kombinujú ich, ako aj inovatívne metódy a interakciu medzi učiteľmi a študentmi s cieľom podporovať ďalšie vzdelávanie a dosiahnutie plánovaných výsledkov vzdelávania, keď sa študenti aktívne zúčastňujú na svojom vlastnom vzdelávacom procese;

83.  vyzýva členské štáty, aby k vzdelávaniu prijali holistický prístup a poskytovali študentom špecifické, flexibilné možnosti vzdelávania, ktoré im dokážu sprostredkovať základné kompetencie potrebné pre úspešný vstup na pracovný trh;

84.  žiada, aby sa do vzdelávacích programov na všetkých úrovniach vo väčšej miere začlenilo aktívne vzdelávanie založené na skúmaní, vypracúvaní projektov a riešení problémov, s cieľom podporiť spoluprácu a tímovú prácu; odporúča, aby sa v rámci systémov vzdelávania posilňovali prierezové, mäkké a životné zručnosti;

85.  opakuje, že právo na vzdelanie musí byť zaručené každej osobe so zdravotným postihnutím, od materskej školy až po univerzitu, a zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii primerané učebné a technické vybavenie, hodnotiace mechanizmy a kvalifikovaných zamestnancov, aby sa zabezpečilo, že osoby so zdravotným postihnutím budú môcť toto právo skutočne využívať;

86.  podporuje a odporúča vykonávanie opatrení týkajúcich sa rozvoja mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy; pripomína existujúci záväzok v tejto oblasti, ako je uvedený v záveroch Rady z 30. mája 2016; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby koordinovala politický vývoj na úrovni EÚ v oblasti mediálnej gramotnosti s cieľom šíriť aktualizované poznatky a najlepšie postupy v tejto oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli osobitné opatrenia na propagáciu a podporu projektov mediálnej a digitálnej gramotnosti, napríklad pilotného projektu Mediálnej gramotnosti pre všetkých, a vypracovali komplexnú politiku mediálnej a digitálnej gramotnosti s osobitným zameraním na školské vzdelávanie;

87.  nabáda členské štáty, aby zabezpečili príležitosti na rozvoj kľúčových kompetencií s cieľom udržať si a získať zručnosti s osobitným dôrazom na základné zručnosti, oblasti STEAM, jazykové kompetencie, podnikateľské zručnosti, digitálne kompetencie, tvorivosť, kritické myslenie a tímovú prácu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili využívanie európskeho rámca kľúčových kompetencií vo všetkých vzdelávacích zariadeniach a umožnili jeho uplatňovanie v oblasti formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a tým maximalizovali jeho potenciál ako kľúčový nástroj pre celoživotné vzdelávanie;

88.  nabáda členské štáty, aby zvyšovali informovanosť verejnosti o celoživotnom vzdelávaní a uplatňovali pri vypracúvaní príslušných politík a programov rodové hľadisko, s osobitným zameraním na ženy s nižšou úrovňou vzdelania v mestských a vidieckych oblastiach s cieľom poskytnúť im príležitosti na zlepšenie svojich zručností;

89.  podporuje zvýšenie referenčnej hodnoty EÚ pre účasť na celoživotnom vzdelávaní; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby na dosiahnutie tohto cieľa predložila odporúčania týkajúce sa najlepších postupov; nabáda, aby sa väčší dôraz kládol na celoživotné vzdelávanie na všetkých úrovniach vzdelávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri realizácii stratégie celoživotného vzdelávania, vzdelávaní pracovne aktívnych ľudí, rozvoji kompetencií a utváraní kultúry vzdelávania pre ľudí každého veku a z rozličných prostredí;

90.  nabáda Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vypracúvaní, presadzovaní a posilňovaní programov odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré uľahčujú vzdelávanie dospelých, a pri ich aktívnom začleňovaní do systému vzdelávania; pripomína, že učenie sa a vzdelávanie dospelých by malo ponúkať širšiu škálu spôsobov vzdelávania a flexibilných možností vzdelávania vrátane podpory osôb absolvujúcich celoživotné vzdelávanie, druhošancových programov pre ľudí, ktorí do školy nikdy nechodili alebo predčasne ukončili školskú dochádzku či štúdium; vyzýva Komisiu, aby plnila záväzky, ako je záruka získania zručností stanovená v novom programe EÚ v oblasti zručností, a prijala opatrenia s cieľom zlepšiť možnosti zamestnania nízkokvalifikovaných dospelých osôb v EÚ;

91.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali medzigeneračné projekty s cieľom uľahčiť starším osobám pochopenie problémov, ktorým čelia, a aby im ponúkli príležitosti vymieňať si svoje svoje zručnosti, poznatky a skúsenosti;

92.  nabáda na rozvoj synergií a spolupráce medzi formálnym vzdelávaním, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa; víta pokrok dosiahnutý v uplynulých rokoch v súvislosti s vykonávaním odporúčania Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa do roku 2018; vyzýva však členské štáty, aby aj po roku 2018 pokračovali vo svojom úsilí ďalej zlepšovať vykonávanie týchto odporúčaní, stanovili príslušné právne rámce a vytvorili rozsiahle stratégie potvrdzovania s cieľom umožniť potvrdzovanie; zdôrazňuje, že uznávanie informálneho učenia sa a neformálneho vzdelávania, a to aj prostredníctvom bezplatných kurzov na internete, má zásadný význam z hľadiska koncepcie otvárania systémov vzdelávania pre viac znevýhodnené osoby;

93.  zdôrazňuje, že kľúčovú úlohu majú rodičia, ktorí sú súčasťou vzdelávacieho trojuholníka pri podpore vzdelávania detí; zdôrazňuje výhody zapojenia rodičov do vzdelávania detí pre dosahovanie lepších výsledkov žiakov, ich blaho a rozvoj škôl;

94.  vyzýva Komisiu na podporu cezhraničných iniciatív v oblasti otvoreného vzdelávania online;

95.  zdôrazňuje, že kvalita vzdelávania by sa mala hodnotiť nielen na základe miery, do akej študent získal poznatky a kompetencie, ale aj schopnosti uskutočňovať a rozvíjať celoživotné vzdelávanie a kreatívne úsilie;

96.  podporuje Komisiu pri tvorbe hodnotiacej tabuľky na podporu rozvoja kľúčových kompetencií, ako aj vzdelávania, učenia sa a odbornej prípravy založených na kompetenciách;

97.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti rodovým stereotypom v oblasti vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby mali ženy rovnaké príležitosti a slobodu voľby v kariére, ktorej sa chcú venovať; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad stereotypmi, ktoré pretrvávajú v učebných materiáloch v niektorých členských štátoch, a nad odlišnými očakávaniami, pokiaľ ide o správanie dievčat a chlapcov; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť zásadu rodovej rovnosti do počiatočného i ďalšieho vzdelávania učiteľov, ako aj do pedagogických postupov, s cieľom odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia študentom v plnom využití svojho potenciálu bez ohľadu na pohlavie; vyzýva členské štáty, aby sa pri uplatňovaní rodovej rovnosti v učebných plánoch a učebných osnovách regionálnych systémov vzdelávania venovala osobitná pozornosť najvzdialenejším regiónom so zreteľom na vysokú mieru násilia na ženách zaznamenaného v týchto regiónoch; zdôrazňuje, že vzdelávacie systémy na všetkých úrovniach musia zahŕňať rodové hľadisko a zohľadňovať potreby ľudí, ktorí trpia diskrimináciou;

98.  nalieha na členské štáty, aby podporovali zásady rovnosti a nediskriminácie vo vzdelávacích inštitúciách, či už prostredníctvom formálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa;

99.  odporúča Komisii a/alebo členským štátom, aby vytvorili a podporovali európske/národné ocenenie zamerané na otázku rodovej rovnosti vo vzdelávacích inštitúciách, s cieľom podporiť najlepšie postupy;

100.  zdôrazňuje, že vzdelávanie je kľúčovým nástrojom sociálneho začlenenia a zlepšenia úrovne zručností a kvalifikácií migrantov a utečencov, a to tak maloletých, ako aj plnoletých osôb; v tejto súvislosti nabáda na výmenu najlepších postupov v oblasti integrácie prostredníctvom vzdelávania a odovzdávania spoločných hodnôt, na zlepšenie a zjednodušenie uznávania diplomov a kvalifikácií, poskytovanie štipendií a vytváranie partnerstiev s univerzitami v krajinách pôvodu, ako aj na využívanie cenných skúseností získaných v rámci tzv. koridorov vzdelávania;

101.  zdôrazňuje, že by sa malo vyvíjať väčšie úsilie zamerané na zabezpečenie prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave na všetkých úrovniach pre žiakov z autochtónnych menšín a na podporu vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú služby v materinskom jazyku autochtónnych etnických alebo jazykových menšín; vyzýva Komisiu, aby posilnila podporu programov zameraných na výmenu skúseností a najlepších postupov vzdelávania v regionálnych a menšinových jazykoch v Európe; nabáda členské štáty, aby uľahčovali rozvoj výučby v materinskom jazyku žiakov a študentov;

102.  povzbudzuje členské štáty, aby zvýšili úrovne jazykových kompetencií využívaním osvedčených postupov, napríklad oficiálnou certifikáciou zručností z cudzieho jazyka získaných do určitého veku;

103.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli systém inovatívnych a flexibilných grantov na rozvíjanie nadania, umeleckých a športových schopností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; podporuje tie členské štáty, ktoré sa usilujú o zavedenie štipendijných programov pre študentov s preukázateľnými vzdelávacími, športovými a umeleckými schopnosťami;

104.  v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o novom programe v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381), v rámci ktorého sa navrhujú riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatku požadovaných zručností, ako aj spôsoby nájdenia vhodného systému uznávania zručností; v tejto súvislosti nabáda členské štáty, aby stanovili kvalitné systémy duálneho vzdelávania (s maximálnou hodnotu z hľadiska holistického osobného rastu a rozvíjania zručností pre celoživotné vzdelávanie) a odbornej prípravy v koordinácii s miestnymi a regionálnymi aktérmi a v súlade so špecifickým charakterom každého vzdelávacieho systému; poukazuje na výhody a čoraz väčšiu príťažlivosť hybridného systému odborného vzdelávania a prípravy, v rámci ktorého sa v rovnakej miere kombinuje vzdelávanie v škole so vzdelávaním na pracovisku;

105.  odporúča zlepšenie poradenstva v oblasti vzdelávania ako nevyhnutný nástroj na flexibilné zahrnutie rôznych vzdelávacích systémov a rozšírenie a aktualizáciu poznatkov a zručností;

106.  podporuje a odporúča poradenstvo v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy ako nevyhnutnú úlohu v oblasti vzdelávania v prospech individuálneho a sociálneho rozvoja mladých generácií;

107.  zastáva názor, že podnikanie je hybnou silou rastu a vytvárania pracovných miest, ako aj spôsobom, ako zvýšiť konkurencieschopnosť a inovatívnosť ekonomík, čo pomáha posilňovať postavenie žien;

108.  zdôrazňuje, že sociálne podnikanie je silnejúca oblasť, ktorá môže oživiť ekonomiku a súčasne zmierniť depriváciu, sociálne vylúčenie a ďalšie spoločenské problémy; domnieva sa preto, že vzdelávanie v oblasti podnikania by malo zahŕňať sociálny rozmer a malo by sa zaoberať takými témami, ako je spravodlivý obchod, sociálne podniky, sociálna zodpovednosť podnikov a alternatívne obchodné modely, napríklad družstvá, s cieľom usilovať sa o sociálnejšie, inkluzívnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

109.  vyzýva členské štáty, aby sa v oblasti vzdelávania zameriavali na podnikateľské a finančné vzdelávanie, dobrovoľníctvo a výbornú znalosť cudzích jazykov a tiež aby tieto zručnosti uprednostňovali v programoch odborného vzdelávania a prípravy;

110.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali konkrétne pracovné príležitosti spojené s odborným vzdelávaním a prípravou a jej význam na pracovnom trhu;

111.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali systém kariérneho poradenstva, ktorý by uľahčoval identifikáciu schopností a predispozícií žiakov a študentov, a aby posilňovali proces výučby prispôsobenej individuálnym potrebám;

112.  zdôrazňuje osobitné podmienky vzdelávania detí a mladistvých, ktorých rodičia pracovne cestujú po Európe, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu s cieľom upozorniť na špecifickú situáciu týchto detí a mladistvých, pokiaľ ide o výzvy, ktorým čelia z hľadiska predprimárneho a školského vzdelávania;

113.  odporúča Komisii, aby v súlade s článkom 349 ZFEÚ zvýšila podporu členských štátov s najvzdialenejšími regiónmi s cieľom zlepšiť ich vzdelávacie systémy na všetkých úrovniach;

114.  nabáda členské štáty a regionálne orgány, aby pravidelne posudzovali a monitorovali relevantnosť vzdelávacích politík, stratégií a programov, aj s ohľadom na spätnú väzbu od učiteľov a študentov, s cieľom zabezpečiť, aby vzdelávacie systémy naďalej reagovali na meniace sa potreby a meniacu sa sociálno-ekonomickú situáciu v dotknutej krajine; odporúča zlepšiť prepojenia medzi politikou vzdelávania a ostatnými politikami s cieľom podporiť a posúdiť efektívnosť reforiem v oblasti vzdelávania a dosiahnutie výsledkov prostredníctvom týchto reforiem;

115.  opätovne poukazuje na dôležitosť monitorovania posúdení výkonnosti a vplyvu programov EÚ zameraných na zamestnanosť mladých ľudí; zdôrazňuje význam účinných a udržateľných investícií;

116.  oceňuje činnosti Komisie v oblasti modernizácie vzdelávacích systémov a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby sa viac zapájali do vykonávania navrhovaných zlepšení a zasadzovali sa zaň;

117.  nabáda členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou podporovali vzdelávacie inštitúcie pri modernizácii reformných procesov tým, že poveria špecializované kontaktné miesta na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni poskytovaním relevantných informácií, usmernení a pomoci;

118.  opakuje, že je potrebné vytvárať vzdelávacie prostredia, ktoré budú založené na rešpektovaní práv a budú zohľadňovať rodový aspekt, a umožnia študentom, aby získavali vedomosti o ľudských právach vrátane práv žien a detí, základných hodnôt a občianskej účasti, práv a povinností občanov, demokracie a právneho štátu a zasadzovali sa za ne, boli si vedomí svojej identity, vedeli, že ich hlas zaváži, a cítili, že ich komunity si ich vážia;

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (VSRD)

119.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezplatný a spravodlivý prístup ku kvalitnému VSRD, a nabáda ich, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť plnenie materiálnych a finančných podmienok, aby sa každému dieťaťu umožnil prístup k vzdelávaniu v ranom detstve bez diskriminácie a aby bolo pre deti poskytnutých viac miest v jasliach a materských školách;

120.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie spoločného európskeho rámca pre VSRD, ktorý by vychádzal zo zásad navrhovaných v rámci kvality; podporuje, aby sa pre kvalitu VSRD stanovila európska referenčná hodnota, ktorá by bola navrhnutá v spolupráci s učiteľmi a odborníkmi v tomto odvetví a v súlade s vnútroštátnymi alebo regionálnymi ukazovateľmi kvality;

121.  vyjadruje presvedčenie, že členské štáty by mali viac nabádať riadiace orgány zariadení VSRD, aby preskúmali možnosť realizácie celoeurópskych projektov; poukazuje na to, že odborníci by takto boli schopní sledovať inovácie v oblasti výučby, a tým zvýšiť užitočnosť predprimárneho vzdelávania;

122.  zastáva názor, že zariadenia poskytujúce vzdelávanie v ranom detstve by nemali byť vylúčené z európskeho vzdelávacieho priestoru; domnieva sa, že tieto zariadenia by mali takisto podporovať výmenu poznatkov medzi členskými štátmi, najmä na účely výmeny informácií pri vykonávaní inovatívnych projektov;

123.  odporúča, aby sa zintenzívnila spolupráca medzi pracovníkmi v oblasti VSRD a učiteľmi v predškolských zariadeniach s cieľom zlepšiť kvalitu vzdelávania a prepojenie medzi jednotlivými úrovňami vzdelávania, pripraviť deti v predškolskom veku na prechod na základnú školu a zamerať sa na vývoj detí; zdôrazňuje dôležitosť vzťahov medzi poskytovateľmi VSRD a rodičmi a poručníkmi detí, medzi zamestnancami škôl a deťmi, ako aj medzi deťmi navzájom;

124.  nabáda členské štáty, aby zvýšili financovanie určené na VSRD, ako aj ekonomickú podporu a iniciatívy (ako sú zníženie dane, dotácie alebo zrušenie poplatkov) pre rodičov a poručníkov, najmä zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia, s cieľom umožniť im, aby využívali služby VSRD a povzbudzovať ich k nemu;

125.  vyzýva členské štáty, aby ďalej investovali do zamestnancov s cieľom prilákať do tohto povolania viac ľudí, a tým zabezpečiť dostupnosť vysokokvalifikovaných pracovníkov pre VSRD;

126.  vyzýva členské štáty, aby zreformovali a zlepšili svoje systémy s cieľom dosiahnuť barcelonský cieľ spočívajúci v tom, že aspoň 33 % detí vo veku do troch rokov sa zúčastní na programoch VSRD;

Školské vzdelávanie

127.  nabáda na uplatňovanie celoškolského prístupu s cieľom posilniť sociálne začleňovanie, prístupnosť, demokratické riadenie, kvalitu a rozmanitosť vzdelávania a zároveň riešiť problém predčasného ukončenia školskej dochádzky a osôb, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v NEET, pričom sa treba usilovať o to, aby stredobodom všetkých činností boli výsledky vzdelávania, potreby študentov, ich blaho a zapojenie do školského života; zasadzuje sa za propagáciu a podporu demokratických štruktúr na zastupovanie študentov na školách;

128.  zdôrazňuje, že vysoký počet osôb v kategórii NEET – takmer 6,3 milióna mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov – by sa mohol znížiť opatreniami na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a zvyšovaním praktickosti škôl a ich prepojenia s miestnym prostredím, ako aj vytváraním väzieb s miestnymi podnikmi, miestnymi orgánmi, sociálnymi inštitúciami a MVO; zastáva názor, že proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, ktoré je jednou z príčin, prečo sa mladí ľudia následne ocitnú v kategórii NEET, by sa dalo bojovať riešením problému chudoby a sociálneho vylúčenia; vyjadruje presvedčenie, že je takisto dôležité podporovať študentov, aby hľadali vlastné metódy vzdelávania vrátane kurzov online a zmiešaného učenia; víta zavádzanie relevantných a pútavých učebných plánov a účinných a primerane rozvinutých systémov odborného vedenia s kvalitnými službami poradenstva a vedenia pre všetkých študentov;

129.  zdôrazňuje, že je potrebné posilňovať príležitosti a štruktúry vnútornej a vonkajšej spolupráce na úrovni škôl vrátane interdisciplinárnej spolupráce, výučby v tíme, zoskupení škôl a interakcií s aktérmi zapojenými do tvorby a realizácie vzdelávacích dráh vrátane rodičov; poukazuje na dôležitosť medzinárodnej výmeny a partnerstiev medzi školami prostredníctvom programov, ako sú Erasmus+ a eTwinning;

130.  zdôrazňuje, že flexibilnejšie by malo byť aj školské vzdelávanie, aby lepšie reagovalo na aktuálne životné okolnosti študentov, napríklad intenzívnejším používaním online služieb, aby bolo možné zlepšiť napríklad aj možnosti zmiešaného učenia;

131.  domnieva sa, že čím skôr ľudia získajú zručnosti v oblastiach STEAM, tým lepšie sú ich vyhliadky na úspech, pokiaľ ide o vzdelanie a povolanie v budúcnosti; preto nabáda na viac iniciatív týkajúcich sa oblastí STEAM na úrovni škôl a zároveň na podporu humanitných a spoločenských vied, okrem iného prostredníctvom posilnenej a diferencovanej spolupráce s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a vedeckého výskumu;

132.  nabáda Komisiu, aby podporovala rozvoj jazykových zručností u mladých Európanov v prostredí formálneho a neformálneho vzdelávania, a to rozvíjaním inovatívnej viacjazyčnej pedagogiky, výmenou najlepších postupov v oblasti viacjazyčnej pedagogiky a zvyšovaním jazykových kompetencií učiteľov;

133.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali existujúce iniciatívy a rozvíjali a vykonávali komplexné politiky v oblasti inkluzívneho vzdelávania a stratégie zamerané na napĺňanie špecifických potrieb, presadzovanie práv najzraniteľnejších skupín, vytváranie inkluzívnejších prostredí na vzdelávanie a podporu otvorenosti a angažovanosti; vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou agentúrou pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania rozvíjala inovatívne metódy a vzdelávacie nástroje v záujme posilnenia inklúzie a napĺňania individuálnych potrieb žiakov;

134.  odporúča, aby členské štáty zahrnuli vzdelávanie o EÚ do učebných plánov svojich stredných škôl s cieľom oboznámiť študentov s fungovaním Únie, jej históriou a hodnotami európskeho občianstva;

135.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa do školských učebných plánov a obsahu vzdelávania zahrnuli a propagovali sa v ňom poznatky o histórii emancipácie žien, a najmä volebnom práve žien, a to aj pri príležitosti symbolických výročí (napríklad v roku 2018 je to 100. výročie získania volebného práva žien v Poľsku a Nemecku) v záujme zvyšovania informovanosti a s cieľom podporovať práva žien vo vzdelávacom rámci;

136.  zdôrazňuje význam vzdelávania o zdraví a vzťahoch, ktoré musí zahŕňať výučbu detí a mladých ľudí o vzťahoch založených na rovnosti, súhlase, rešpekte a vzájomnosti, ako aj výučbu o právach žien a dievčat vrátane reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv v tejto oblasti, ako nástroj na boj proti stereotypom, zamedzenie rodovo motivovanému násiliu a posilňovanie osobného blaha;

137.  vyzýva, aby na školách pre študentov, učiteľov i nepedagogických pracovníkov prebiehali kurzy organizované Červeným krížom, ktoré by mali prispieť k tomu, aby menovaní získali základné zručnosti v oblasti prvej pomoci a v prípade núdze dokázali konať;

138.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali pilotný systém na podporu výmen stredoškolských študentov, v rámci ktorého by aspoň polovicu školského roka strávili v inom členskom štáte;

139.  vyzýva členské štáty, aby obmedzili používanie štandardizovaných testov ako nástrojov na hodnotenie úrovne získaných vedomostí a zručností na nevyhnutné minimum;

140.  nabáda členské štáty, aby zvážili prijatie opatrení na zabezpečenie uznania období štúdia v zahraničí, ktoré nevedú k získaniu diplomu alebo kvalifikácie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia na uznávanie období štúdia strávených v zahraničí, s ohľadom na existujúce najlepšie postupy členských štátov, zásadu vzájomného uznávania medzi vzdelávacími systémami a prístup založený na kľúčových kompetenciách, ako aj na špecifiká vnútroštátnych vzdelávacích systémov a kultúr;

141.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby riešili problémy šikanovania, kybernetického šikanovania, obťažovania, závislosti a násilia tým, že na úrovni škôl a v spolupráci s priamymi príjemcami a so všetkými zainteresovanými stranami (najmä učiteľmi, združeniami rodičov a špecializovanými MOV) vypracujú preventívne programy a uskutočnia kampane na zvyšovanie informovanosti zahŕňajúce inklúziu;

142.  odporúča, aby členské štáty, ich vzdelávacie inštitúcie a Komisia aktívnejšie spolupracovali na podpore športových aktivít žiakov;

Vysokoškolské vzdelávanie

143.  požaduje vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru využívajúceho potenciál existujúcich rámcov, ako sú Európsky výskumný priestor, Inovácia v Únii a európsky priestor vysokoškolského vzdelávania tak, aby sa navzájom posilňovali a dopĺňali;

144.  nabáda členské štáty, aby investovali aspoň 2 % svojho HDP do vysokoškolského vzdelávania a aby dodržali referenčnú hodnotu EÚ, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja do roku 2020 vo výške 3 % HDP Únie;

145.  navrhuje, aby členské štáty a regionálne orgány pri využívaní vnútroštátnych a regionálnych zdrojov a prideľovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov uprednostňovali vzdelávacie programy a podporu spolupráce medzi vysokoškolským vzdelávaním, svetom práce, priemyslom, výskumnými komunitami a celou spoločnosťou;

146.  vyzýva členské štáty, aby podporovali inkluzívnejšiu a prístupnejšiu mobilitu študentov, stážistov, začínajúcich učiteľov, výskumných a administratívnych pracovníkov, keďže to prispieva k ich osobnému a profesijnému rozvoju, ako aj k vyššej kvalite vzdelávania, výučby, výskumu a administratívnych činností; zasadzuje sa za uľahčenie mobility pre všetkých, okrem iného bezproblémovým uznávaním kreditov a akademických a odborných kvalifikácií získaných v zahraničí, primeraným financovaním a osobnou pomocou, zaručením sociálnych práv a v náležitých prípadoch i začlenením mobility na vzdelávacie účely do programov vzdelávania; v tejto súvislosti berie na vedomie nové iniciatívy Komisie vrátane tzv. eCard na uľahčenie cezhraničnej mobility študentov;

147.  zastáva názor, že je potrebné zvýšiť financovanie mobility pedagogických a výskumných pracovníkov poskytovaním študijných/výskumných grantov popri náhrade nákladov, predlžovaním trvania pobytov v zahraničí, zjednodušovaním povoľovacích postupov a podporovaním foriem vzájomného mentorstva medzi učiteľmi a výskumnými pracovníkmi;

148.  vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty na posilnenie mobility vzdelávania dospelých, ktorá je už stanovená v programe Erasmus+;

149.  zdôrazňuje dôležitosť zaručenia vzájomného cezhraničného uznávania a zlučiteľnosti kvalifikácií a akademických titulov, a teda posilnenia systému zabezpečovania kvality na úrovni EÚ a vo všetkých krajinách, ktoré sa pripojili k európskemu priestoru vysokoškolského vzdelávania;

150.  zdôrazňuje potrebu vyvinúť komplexné stratégie a primerané nástroje na určovanie kvality nových modelov výučby a vzdelávania, napríklad elektronického učenia sa, hromadných otvorených online kurzov (MOOC) a zdrojov s otvoreným prístupom; v tejto súvislosti uznáva úlohu Európskeho združenia zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (ENQA) a ďalších relevantných európskych sietí, ktoré prispievajú k zabezpečovaniu kvality;

151.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali obnovený program EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, regionálnymi a miestnymi orgánmi a zamestnávateľmi s cieľom riešiť potreby inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a študentov a výzvy, ktorým čelia, vytvárať väzby s miestnymi a regionálnymi aktérmi, zapájať miestne komunity, podporovať miestny a regionálny rozvoj a inováciu, budovať inkluzívne a prepojené systémy vysokoškolského vzdelávania, posilňovať spoluprácu so svetom práce a riešiť potreby zručností na regionálnej úrovni; takisto nabáda inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby sa vo väčšej miere zapájali do miestneho a regionálneho rozvoja, okrem iného aj účasťou na komunitných projektoch spolupráce;

152.  vyzýva na plnenie záväzkov nového programu v oblasti zručností vrátane podporovania členských štátov v ich úsilí poskytovať viac informácií o tom, ako absolventi postupujú na pracovnom trhu; v tejto súvislosti víta návrh na vytvorenie európskeho systému monitorovania absolventov do roku 2020; domnieva sa, že informácie získané monitorovaním absolventov a zber presných a relevantných údajov (nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj na úrovni EÚ) majú zásadný význam pre zabezpečovanie kvality a rozvoj kvalitného vzdelávania;

153.  nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na zníženie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií medzi členskými štátmi a regiónmi navrhnutím nových iniciatív v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej a na podporu spájania výskumných a vzdelávacích aktivít pre príjemcov týchto akcií, ktorí sa pripravujú na akademickú dráhu;

154.  navrhuje, aby koalícia EÚ pre oblasti STE(A)M zahŕňala širokú škálu disciplín s cieľom pripraviť študentov na život a prácu v dynamicky sa meniacej realite;

155.  podporuje prideľovanie kreditov v rámci Európskeho systému prenosu kreditov (ECTS) študentom za dobrovoľnícku komunitnú prácu ako prostriedok, ktorým možno prispieť k odbornému a osobnému rozvoju študentov;

156.  zdôrazňuje, že programy medzinárodnej spolupráce, kultúrna diplomacia a politické rokovania s tretími krajinami v oblasti vysokoškolského vzdelávania nielen umožňujú, aby mohli poznatky prúdiť slobodnejšie, ale tiež prispievajú k zvyšovaniu kvality a zlepšovaniu medzinárodného postavenia európskeho vysokoškolského vzdelávania a zároveň posilňujú výskum a inovácie a podporujú mobilitu, medzikultúrny dialóg a medzinárodný rozvoj v súlade s cieľmi vonkajších činností EÚ;

157.  zastáva názor, že vzdelávacie systémy, ktoré obstoja v budúcnosti, by mali zahŕňať vzdelávanie o udržateľnosti a budovaní mieru a mali by byť súčasťou širšej reflexie o gramotnosti v oblasti zamestnania v kontexte rastúcej digitalizácie a robotizácie európskych spoločností, pričom by sa mali zameriavať nielen na hospodársky rast, ale aj na osobný rozvoj študentov, zlepšovanie ich zdravia a blaha;

158.  vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a svetom práce s cieľom lepšie pripraviť študentov na vstup na pracovný trh, ako aj prijať opatrenia potrebné na riešenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatku zručností; v tejto súvislosti nabáda na začlenenie kvalitných relevantných odborných stáží, uznaných prostredníctvom kreditov ECTS, do programov vysokoškolského vzdelávania a systémov odborného vzdelávania a prípravy a na spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, trhom práce, odvetvím výskumu a miestnymi a regionálnymi hospodárskymi subjektmi pri vytváraní kvalitných systémov duálneho vzdelávania a odbornej prípravy, profesijného poradenstva, učňovskej prípravy, stáží a tiež odbornej prípravy vychádzajúcej z reality, ktoré by mali byť súčasťou učebných plánov odborného vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania; ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili právo každého mladého človeka v EÚ, aby mu bola ponúknutá práca, učňovská príprava, dodatočná odborná príprava alebo kombinácia práce a odbornej prípravy;

159.  domnieva sa, že na zabezpečenie kvalitného umiestnenia v rámci učňovskej prípravy alebo stáže je zásadne dôležité, aby existovali zmluvy, v ktorých sa vymedzia úlohy a povinnosti všetkých strán a presne sa stanoví dĺžka, ciele a úlohy vzdelávania zodpovedajúce jasne určeným zručnostiam, ktoré sa majú rozvíjať, postavenie v zamestnaní, primeraná kompenzácia/odmeňovanie vrátane nadčasov, systémy sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, platných kolektívnych zmlúv alebo oboch;

160.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť vhodný obsah vzdelávania a odbornej prípravy a dôstojné pracovné podmienky pre stáže a učňovskú prípravu, aby sa zaistila ich kľúčová úloha pri prechode zo vzdelávania do pracovného života; zdôrazňuje, že stáže a učňovská príprava by sa nikdy nemali používať ako náhrada za pracovné miesta, ani by sa stážisti ani učni nemali využívať ako lacná či dokonca neplatená pracovná sila;

161.  navrhuje, aby univerzity a strediská odbornej prípravy poskytovali základnú a dodatočnú odbornú prípravu pre učiteľov odborného vzdelávania, pričom sa zabezpečia príspevky od odborníkov z pracovných oblastí zodpovedajúcich špecializovaným oblastiam zaradeným do kurzov odbornej prípravy;

Učiteľ ako garant kvality vzdelávania

162.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali učiteľov pri začleňovaní inovácií a technológií do výučby tým, že budú posilňovať ich digitálne zručnosti a poskytovať im relevantné zdroje a podporu, napríklad zvýšením počtu ponúkaných školení na zlepšenie zručností a prostredníctvom rozvoja online komunít, otvorených vzdelávacích zdrojov a kurzov;

163.  podporuje vytvorenie akadémie vyučovania a vzdelávania ako doplnkového zariadenia, ktoré poskytne učiteľom možnosť odbornej prípravy a výmeny najlepších postupov na európskej úrovni, bude centrom na online výmenu, výmenu skúseností a vzájomné učenie, ako aj miestom pravidelných stretnutí formou workshopov, seminárov a konferencií s cieľom posilňovať spoluprácu medzi učiteľmi, zvyšovať kvalitu výučby a podporovať profesijný rozvoj učiteľov; vyzýva Komisiu, aby navrhla projekt na vytvorenie takejto akadémie, a to aj na základe know-how Európskej školskej siete;

164.  pripomína dôležitosť pedagogickej odbornej prípravy učiteľov v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania a posudzovania pedagogických kompetencií , ktoré sú v procese prijímania zamestnancov minimálne rovnako dôležité ako kompetencie v oblasti výskumu; zdôrazňuje úlohu vzdelávania založeného na výskume a pedagogického výskumu z hľadiska podpory prístupu zameraného na študenta v oblasti vzdelávania a výučby, podpory aktívneho vzdelávania, zvyšovania rozvoja zručností a zlepšovania metodiky výučby;

165.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli stimuly, ktorými prilákajú a motivujú mladých ľudí a kvalifikovaných učiteľov, aby sa zapojili do vzdelávacieho systému a pracovali v ňom;

166.  zdôrazňuje, že je potrebné uznať postavenie v zamestnaní v prípade zamestnancov v oblasti VSRD;

167.  vyzýva na podporu učiteľov viacjazyčných kurzov, ktoré sú dôležitým faktorom pri internacionalizácii vzdelávania;

168.  zdôrazňuje úlohu medzikultúrneho vzdelávania ako súčasti vzdelávania učiteľov s cieľom posilniť ich medzikultúrne kompetencie v záujme propagácie európskych kultúrnych a spoločných hodnôt, ako aj európskeho rozmeru výučby; konštatuje, že medzikultúrne kompetencie sú nevyhnutné pre prácu v čoraz rozmanitejšej spoločnosti, ako aj na podporu internacionalizácie na úrovni škôl;

169.  uvedomuje si potrebu vytvárania synergií medzi vedomosťami učiteľov a technologickým potenciálom žiakov s cieľom maximalizovať výsledky vzdelávania;

170.  zasadzuje sa za to, aby súčasťou vzdelávania učiteľov vo všetkých fázach boli aj stáže odbornej prípravy učiteľov pod vedením vyškolených mentorov;

171.  nabáda učiteľov a vedenia škôl, aby uplatňovali inovácie v školskom prostredí a podporovali ich rozvoj a v tejto súvislosti prevzali vedúcu úlohu;

172.  povzbudzuje inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby uprednostňovali, podporovali a oceňovali zlepšovanie a obnovovanie pedagogických vedomostí vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov vrátane vzdelávacích možností, ktoré ponúkajú moderné technológie, ako prostriedok na zlepšovanie výsledkov študentov a efektívnosti výučby;

173.  podporuje rozvíjanie nových, inovatívnych a ambicióznych vyučovacích techník a vzdelávacích noriem s cieľom lepšie reagovať na potreby študentov a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ako aj na výzvy, ktoré prináša rýchlo sa meniaci svet;

o
o   o

174.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 30.
(3) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 17.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0360.
(6) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.
(8) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 2.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0018.
(10) Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(12) http://www.socialsummit17.se/wp-content/uploads/2017/11/Concluding-report-Gothenburg-summit.pdf
(13) https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/educ/122123.pdf
(14) Ú. v. EÚ C 104, 16.4.1984, s. 69.
(15) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 12.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2017)0303.
(17) http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Gender_statistics
(18) http://www.cedefop.europa.eu/sk/publications-and-resources/publications/3072, a https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1502en_0.pdf


Vytváranie udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry
PDF 208kWORD 72k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o vytváraní udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry: súčasný stav a budúce výzvy (2017/2118(INI))
P8_TA(2018)0248A8-0186/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ (COM(2013)0229),

–  so zreteľom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 304/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(2),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 710/2009 z 5. augusta 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o ustanovenie podrobných pravidiel v oblasti ekologickej akvakultúry živočíchov a produkcie morských rias(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97(4),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 4. decembra 2008 o vypracovaní európskeho plánu regulácie populácie kormoránov s cieľom zníženia škôd, ktoré kormorány spôsobujú populáciám rýb, rybnému hospodárstvu a akvakultúre(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o režime dovozu produktov rybolovu a akvakultúry do EÚ z hľadiska reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva(13),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 23. novembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu(16),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o uplatňovaní rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii vo vzťahu k akvakultúre (SWD(2016)0178),

–  so zreteľom na dokument Komisie z roku 2015 s názvom Súhrnná správa: Vykonávanie ustanovení o akvakultúre rýb (DG(SANTE) 2015-7406 – MR),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) (COM(2017)0339),

–  so zreteľom na hospodársku správu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) o odvetví akvakultúry v EÚ z roku 2016,

–  so zreteľom na správu Eurobarometra na tému Spotrebiteľské návyky v oblasti produktov rybolovu a akvakultúry (2017) a doplňujúcu analýzu Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni z novembra 2017 s názvom Potraviny z oceánov,

–  so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO,

–  so zreteľom na Kódex zdravia vodných živočíchov Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE),

–  so zreteľom na článok 42 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(17),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0186/2018),

A.  keďže odvetvie akvakultúry vrátane morského a sladkovodného chovu rýb, ako aj chovu mäkkýšov, kôrovcov, morských rias a ostnatokožcov je inovačným hospodárskym odvetvím, ktoré je najrýchlejšie rastúcou činnosťou výroby potravín a má potenciál stať sa sektorom využívajúcim moderné technológie, čo si vyžaduje štrukturálne investície, investície do výskumu a dlhodobé prevádzkové a finančné plánovanie;

B.  keďže odvetvie chovu rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov zohráva dôležitú a cennú úlohu z hľadiska hospodárstva, zamestnanosti, sociálnych a environmentálnych otázok v súvislosti so zlepšovaním kvality života v pobrežných a vnútrozemských oblastiach Únie a najvzdialenejších regiónoch a prispievaním k nutričnej kvalite a potravinovej bezpečnosti Európanov; keďže existujú určité faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú akvakultúrnu výrobu a medzi ktoré patria environmentálne a klimatické faktory, ale predovšetkým predátory; keďže z viacerých štúdií vyplýva, že problémy s predátormi majú značný vplyv na produkciu;

C.  keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ zdôraznila štyri prioritné oblasti, ktorými sa treba zaoberať, aby bolo možné naplno využiť potenciál akvakultúry v EÚ: administratívne postupy, koordinované priestorové plánovanie, konkurencieschopnosť – najmä prepojením tohto odvetvia s vedou – a rovnaké podmienky pre všetkých;

D.  keďže v tom istom oznámení sa členským štátom odporúča, aby vypracovali viacročné národné strategické plány v oblasti akvakultúry, v ktorých analyzujú kľúčové nedostatky a otázky, ktoré treba vyriešiť, vytýčia spoločné ciele a pokiaľ je to možné, stanovia ukazovatele na hodnotenie pokroku pri plnení týchto cieľov;

E.  keďže najdôležitejším cieľom musí byť zachovanie miestnych ekosystémov a zásob, aby sa zabránilo vysídľovaniu a ničeniu miestneho rybolovu a chovu;

F.  keďže napriek dobrým úmyslom a snahám akvakultúra v EÚ na rozdiel od stále väčšieho rastu v iných svetových regiónoch stále stagnuje;

G.  keďže sa odhaduje, že akvakultúrna výroba v EÚ pokrýva iba 10 % domáceho dopytu po rybách a keďže viac ako polovicu dopytu po produktoch rybolovu uspokojuje dovoz z tretích krajín;

H.  keďže akvakultúra by sa mala považovať za formu poľnohospodárstva, a to najmä v prípade rybnikárskeho chovu;

I.  keďže zaostalosť najvzdialenejších regiónov pri rozvoji akvakultúry je mimoriadne dôležitá;

J.  keďže nedávne stanovisko skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni k otázke, ktorú tejto skupine položil komisár Vella: „Ako je možné získať z oceánov viac potravín a biomasy takým spôsobom, aby sa tieto výhody zachovali aj pre ďalšie generácie?“, obsahuje tieto odporúčania: „uplatňovať hľadisko tzv. paradigmy potravín z oceánov v rámci zodpovednej kultúry v systémových politických programoch na úrovni EÚ a svetovej úrovni“; a: „povzniesť rozvoj morskej akvakultúry v Európe na vyššiu a strategickejšiu úroveň prostredníctvom komplexného, zosúladeného politického rámca – čo zahŕňa vydanie usmernení o zahrnutí požiadaviek morskej akvakultúry do vykonávania smernice EÚ z roku 2014 o námornom priestorovom plánovaní a rozšírení technologickej spolupráce o morskú akvakultúru v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a južnými partnerskými krajinami;

K.  keďže na založenie alebo rozšírenie akvakultúrnej farmy v EÚ je potrebné získať rôzne povolenia a oprávnenia a keďže postup získania týchto úradných dokumentov nie je v EÚ jednotný a vo všeobecnosti je pomalý, zložitý a chýba v ňom právna istota a hospodárska predvídateľnosť; keďže táto situácia by mohla brzdiť rozvoj tohto odvetvia, odrádzať podniky od investovania a viesť k nadmerným nákladom pre toto odvetvie, čím by sa nepriamo podporoval dovoz z tretích krajín;

L.  keďže najzložitejšími postupmi v akvakultúre sú postupy súvisiace s požiadavkami na ochranu životného prostredia (posudzovanie vplyvu na životné prostredie, strategické environmentálne hodnotenie a postupy dohľadu), ale, paradoxne, zdĺhavosť a zložitosť týchto administratívnych postupov ochrane životného prostredia niekedy nepomáha, skôr naopak, niekedy komplikuje zakladanie sociálno-ekonomicky a environmtentálne udržateľných kvalitných akvakultúrnych fariem; keďže medzi sladkovodnou a morskou akvakultúrou existujú rozdiely; keďže rozdiely v pododvetviach akvakultúry si vyžadujú rozdielne postupy pri riadení zásob, kŕmení a reprodukcii; keďže tieto rozdiely treba náležite zohľadniť pri príprave predpisov EÚ týkajúcich sa akvakultúry a najmä noriem environmentálnej udržateľnosti;

M.  keďže byrokratická zložitosť a časové sklzy, najmä pri udeľovaní licencií a plánovaní, predstavujú nečinnosť, ktorá má nevyhnutne za následok hospodárske a sociálno-pracovné náklady pre potenciálnych investorov v oblastiach, v ktorých sú založené podniky akvakultúry, s osobitným vplyvom na zamestnanosť žien a mladých ľudí;

N.  keďže pri adekvátnom priestorovom plánovaní sa musia zohľadniť rozličné potreby jednotlivých užívateľov a potreba ochrany prírody, pričom sa treba usilovať o zosúladenie týchto odlišných požiadaviek; keďže nedostatok lokalít, nedostatočné primerané priestorové plánovanie a konflikt s inými hospodárskymi činnosťami majú značný vplyv na rozvoj akvakultúry EÚ v niektorých regiónoch, lebo odvetvie akvakultúry má menšiu váhu ako iné, takzvané silné odvetvia;

O.  keďže priestorové plánovanie je jedným z nevyhnutných predpokladov dlhodobého rozvoja akvakultúry a prostriedkom, ktorý je potrebný na zabezpečenie vhodného plánovania lokalít pre akvakultúru s ohľadom na iné činnosti v príslušných oblastiach;

P.  keďže právne predpisy EÚ o ochrane životného prostredia tvoria smernice (smernica o morskej stratégii, smernica o vtákoch a biotopoch), a členské štáty a miestne a regionálne samosprávy ich teda môžu transponovať a uplatňovať s určitým stupňom vlastného uváženia; keďže v dôsledku toho neexistuje v EÚ jednotné vykonávanie týchto predpisov, čo vedie k právnej neistote podnikov a fariem, spôsobuje nedostatočnú predvídateľnosť pre investorov a vytvára nerovnaké podmienky;

Q.  keďže podľa vedeckého stanoviska Potraviny z oceánov sa z oceánov dá v krátkom čase získať oveľa viac potravín a biomasy jedine zberom organizmov, ktoré sú na spodku potravinového reťazca, ako napríklad makrorias a lastúrnikov;

R.  keďže odlišné vnútroštátne a regionálne právne rámce pre akvakultúru môže viesť k tomu, že podniky musia spĺňať odlišné právne požiadavky, hoci pôsobia v tej istej morskej panve, čo prináša riziko narušenia hospodárskej súťaže;

S.  keďže treba uvítať príklady dobrej spolupráce na základe dobrovoľných dohôd a iných dohôd medzi ochrancami životného prostredia a týmto odvetvím; keďže na jednej strane treba privítať pozitívne príklady príspevkov akvakultúry k zachovaniu vysokej kvality vôd a služieb vodných ekosystémov, ale na druhej strane je dôležité priznať negatívne vplyvy, ktoré môže akvakultúra mať na miestne životné prostredie a kvalitu vody, a usilovať sa o ich obmedzenie; podporuje preto ďalšie inovácie a iniciatívy na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ziskovosti tohto sektora;

T.  keďže chov lastúrnikov a kultivácia makrorias si vyžadujú vyvážený prísun výživných solí v prostredí;

U.  keďže tento typ sladkovodnej farmy možno vzhľadom na uvedené tiež kvalifikovať ako službu ochrany životného prostredia, ktorá zabezpečuje kvalitu a množstvo vody a ktorá si zaslúži omnoho viac uznania a podpory politických činiteľov EÚ ako dostáva v súčasnosti;

V.  keďže výrobky z EÚ musia spĺňať množstvo prísnych pravidiel a noriem ochrany životného prostredia, zdravia živočíchov, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany spotrebiteľov, ktoré upravujú výrobné prevádzky, kŕmenie, životné podmienky, prepravu, spracovanie a sociálne podmienky v zamestnaní, čo má priamy vplyv na výrobné náklady; keďže výsledkom toho sú udržateľné produkty vynikajúcej kvality, ktoré sú však neraz drahšie, a teda menej konkurencieschopné, ako dovážané produkty, ktoré sa často objavujú na trhu EÚ za nižšiu cenu vďaka postupom, ktoré sú z environmentálneho, sociálneho a pracovného hľadiska dlhodobo neudržateľné a ktorých výroba je poznamenaná nízkym štandardom životných podmienok a zdravia zvierat;

W.  keďže niektoré akvakultúrne podniky vo veľkej miere závisia od zdrojov energie, čo zvyšuje náklady na akvakultúrnu produkciu;

X.  keďže konzumácia rýb – potraviny obsahujúcej bielkoviny, mastné kyseliny, vitamíny, minerály a základné mikroživiny, ktoré sú prospešné pre ľudské zdravie – by sa mala zvýšiť a keďže špičková kvalita morských plodov EÚ by mala byť hlavnou konkurenčnou výhodou odvetvia akvakultúry EÚ;

Y.  keďže celosvetová spotreba rýb súbežne s globálnym nárastom populácie stále rastie;

Z.  keďže navyše nie vždy existuje súlad medzi obchodnou, sociálnou a environmentálnou politikou EÚ: EÚ napríklad prideľuje zraniteľným rozvojovým krajinám štatút v rámci všeobecného systému preferencií (VSP a VSP+), aby mohli platiť menšie alebo žiadne clo za dovoz do EÚ, čo im poskytuje rozhodujúci prístup na trh EÚ a prispieva k ich rastu; hoci niektoré z týchto krajín, napríklad niektoré ázijské krajiny, zároveň produkujú akvakultúrne výrobky, ktoré nie sú v súlade s normami týkajúcimi sa životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, zdravia, sociálnych a pracovných podmienok, ktoré výrobcovia z EÚ musia spĺňať, a ktoré sú niekedy vyrábané za porušovania ľudských práv;

AA.  keďže EÚ je takisto veľmi závislá od dovozu produktov rybolovu z tretích krajín ako krmiva pre akvakultúru a keďže udržateľnejšie alternatívne krmivá zatiaľ neboli dostatočne preskúmané a propagované;

AB.  keďže zahraničný obchod EÚ v odvetví akvakultúry vykazuje deficit a medzi dovážanými výrobkami z tretích krajín a výrobkami akvakultúry EÚ dochádza k nespravodlivej hospodárskej súťaži na úkor kvality potravín a zdravia spotrebiteľov;

AC.  keďže akvakultúra v tretích krajinách ponúka príležitosti pre investície z EÚ;

AD.  keďže rozdiely medzi produktmi európskej akvakultúry a produktmi z tretích krajín z hľadiska kvality, environmentálnej stopy, sociálneho správania a dodržiavania dobrých životných podmienok zvierat európski spotrebitelia nevnímajú, ak nemajú k dispozícii dostatočné a presné informácie (najmä pokiaľ ide o krajinu pôvodu, rozmrazovanie či identifikáciu druhov);

AE.  keďže právne predpisy EÚ týkajúce sa informácií o produktoch z rýb a vodných živočíchov pre spotrebiteľov sú jasné a keďže za kontrolu ich dodržiavania sú zodpovedné orgány členských štátov; keďže je však všeobecne známe, že v reštauráciách ani pri predaji rýb v stánkoch sa tieto základné informácie v praxi spotrebiteľom neposkytujú; keďže tento stav nedostatočného vykonávania oslabuje konkurencieschopnosť akvakultúry EÚ;

AF.  keďže udržateľný chov rýb spočíva v chove zdravých zvierat, a preto je nevyhnutné vyvinúť špecifické a inovačné veterinárne nástroje, najmä vakcíny a antibiotiká, ktoré by sa mali používať zodpovedným a reštriktívnym spôsobom, ktorý zabezpečí zdravie a dobré životné podmienky zvierat a spotrebiteľov, a produkciu bezpečných a nutrične hodnotných výrobkov akvakultúry bez negatívneho vplyvu na životné prostredie a voľne žijúce druhy; keďže v nariadeniach EÚ o zdraví zvierat je nutné zohľadniť osobitosti akvakultúry a špecifiká druhov rýb, pokiaľ ide o liečbu infekcií a chorôb a vplyv na kvalitu výrobkov;

AG.  keďže v európskom akčnom pláne „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) sa uvádza, že imunizácia formou očkovania je nákladovo efektívnym zásahom v oblasti verejného zdravia v boji proti antimikrobiálnej rezistencii(18), ktorý sa vzťahuje aj na akvakultúru;

AH.  keďže vnímanie akvakultúry európskou spoločnosťou a spotrebiteľmi sa medzi členskými štátmi líši, ale vo všeobecnosti existuje veľký priestor na zlepšenie;

AI.  keďže napriek tomu, že vždy existuje priestor na zlepšenie zavádzaním lepších postupov, negatívne vnímanie tohto odvetvia nie je vždy spôsobené reálnymi problémami (v oblasti ochrany životného prostredia, kvality alebo bezpečnosti), ale predsudkami spotrebiteľov voči akvakultúre; keďže táto situácia do veľkej miery vyplýva z presvedčenia, že reálne vplyvy akvakultúry v niektorých tretích (rozvojových) krajinách sú rovnaké aj v EÚ, čo nie je pravda;

AJ.  keďže výrazne sa líšiace postupy, ktoré sa v akvakultúre používajú, vedú k značným rozdielom okrem iného v kvalite výrobkov, ich vplyve na životné prostredie a hygienické podmienky, takže spotrebiteľ si často nie je istý výsledným výrobkom;

AK.  keďže zlé meno akvakultúry nepriaznivo ovplyvňuje aj jej riadenie orgánmi verejnej správy (vydávanie licencií, plánovanie atď.), ale aj podmienky uvádzania produktov na trh;

AL.  keďže je dôležité upozorniť na potenciál sladkovodnej akvakultúry, vnútrozemskej akvakultúry s uzavretými vodami, integrovanej multitrofickej akvakultúry a systémov recirkulácie alebo akvapónie v mestských zónach na zlepšenie potravinovej bezpečnosti a rozvoja vidieckych oblastí;

AM.  keďže kôrovce, mäkkýše a vodné rastliny, ako sú napríklad riasy, sú tiež dôležitým zdrojom pre akvakultúru;

AN.  keďže pri rozvíjaní potenciálu udržateľnej akvakultúry zohrávajú veľmi dôležitú úlohu výskum a inovácie; keďže produkciu je možné udržateľne zvýšiť expanziou na základe inovácií, regeneráciou a čistením vôd, využívaním obnoviteľných zdrojov energie a efektívnym využívaním energie a zdrojov pri súčasnom obmedzení vplyvu na životné prostredie a zabezpečení environmentálnych služieb;

AO.  keďže celoeurópske štandardné protokoly vedeckých údajov, ktoré umožňujú dohľad nad riadiacimi a výrobnými postupmi a ich zlepšovanie, ako aj kontrolu ich vplyvu na životné prostredie a zdravie, majú veľký význam;

AP.  keďže v záujme zníženia vplyvu akvakultúry na životné prostredie a zabezpečenia jej lepšej udržateľnosti by sa mal uprednostňovať chov domácich alebo endemických druhov;

AQ.  keďže ťažký prístup k úverom a značný časový odstup medzi investíciou a prvým predajom (obyčajne aspoň tri roky) odrádza investorov;

AR.  keďže podmienky predbežného financovania ponúkané bankami a finančnými inštitúciami sú čoraz prísnejšie;

AS.  keďže postupy, ktoré pre používateľov zväčša nie sú dosť jasné, a veľké množstvo dokumentov, ktoré treba predložiť na získanie finančných prostriedkov z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“), odrádzajú žiadateľov; keďže približne 1 280 miliónov EUR, ktoré sú v rámci súčasného programového obdobia (2014 – 2020) k dispozícii, nepostačuje na rozvoj odvetvia akvakultúry v Európe; keďže členské štáty navyše čerpajú prostriedky v mimoriadne nízkej miere;

AT.  keďže v rámci udržateľnej akvakultúry je nutné brať ohľad na potenciálny vplyv na voľne žijúce populácie rýb a kvalitu vody, ale na druhej strane sú zdravé populácie rýb a vynikajúca kvalita vody pre ňu nevyhnutné;

AU.  keďže z dostupných údajov vyplýva, že sa zvyšuje rozdiel medzi spotrebou morských plodov v EÚ a objemom úlovkov z rybolovu – podľa odhadov je tento rozdiel až 8 miliónov ton; keďže udržateľná akvakultúra dokáže spolu s udržateľným rybárstvom prispieť k zabezpečeniu dlhodobej potravinovej a výživovej bezpečnosti vrátane dodávok potravín, ako aj k rastu a zamestnanosti pre občanov Únie a tiež k naplneniu rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných živočíchov, pričom je potrebné používať udržateľné zdroje krmiva a zabrániť degradácii životného prostredia; keďže akvakultúra tak môže prispieť k splneniu hlavného cieľa, ktorým je preklenutie rozdielu medzi objemom spotreby a produkcie morských plodov v EÚ;

AV.  keďže v akvakultúre je možné z jedného kilogramu rýb nízkej hodnoty vychovať jeden kilogram rýb vysokej hodnoty (napríklad v prípade korušky polárnej a kankala veľkého sa hodnota zvyšuje z 0,10 EUR na 7 EUR za kilogram);

AW.  keďže mladí ľudia majú menší záujem pracovať v odvetví akvakultúry, investovať doň a rozvíjať ho, a to v dôsledku slabej informovanosti a nedostatočnej finančnej perspektívy a stability, pre ktoré je akvakultúra pre mladšie generácie neatraktívna;

AX.  keďže udržateľná akvakultúra, ktorú vlastnia a riadia komunity, môže byť pre pobrežné okrajové regióny sociálno-ekonomickým prínosom a môže zohrávať pozitívnu úlohu v modrej ekonomike;

AY.  keďže sladkovodná akvakultúra tvorí 20 % celkovej produkcie z tohto odvetvia v Európe, a keďže podpora zo strany EÚ by mala zodpovedať tomuto podielu; keďže sladkovodná akvakultúra si pre svoj odlišný charakter vyžaduje osobitné pravidlá a samostatnú kapitolu v právnych predpisoch upravujúcich spoločnú rybársku politiku EÚ;

AZ.  keďže výskum a inovácia majú kľúčový význam pre dosiahnutie väčšej udržateľnosti a konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry na trhu EÚ;

BA.  keďže projekty sladkovodnej akvakultúry sa môžu uskutočňovať aj s financovaním ex post a keďže pre investorov to často znamená neprimerane veľké úsilie, čo má za následok, že v mnohých prípadoch chovatelia nemajú odvahu začať projekty; keďže miera pomoci je vo väčšine prípadov nedostatočná;

Využitie potenciálu akvakultúry v EÚ

1.  uznáva pozitívne účinky, ktoré môže udržateľná akvakultúra a jej morské aj sladkovodné pododvetvie priniesť pre zamestnanosť a hospodárstvo Únie a celkové zlepšenie produktivity a kvality života v jej pobrežných a vnútrozemských oblastiach; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť jej rozvoj, diverzifikáciu a inováciu podporovaním vyššej úrovne produkcie rýb, kôrovcov, mäkkýšov, rias a ostnatokožcov z akvakultúry a zvýšiť konkurencieschopnosť takýchto výrobkov (zlepšiť produkciu akvakultúry EÚ tak, aby do piatich rokov dosiahla aspoň súčasnú mieru rastu svetovej akvakultúry a stimulovať investície do energeticky účinnejších a hospodársnejších zariadení) a zvyšovať ich spotrebu a príspevok k potravinovej a výživovej bezpečnosti pre občanov EÚ; trvá na tom, že sa pritom musí zachovať riadne fungovanie morských ekosystémov, aby bolo aj naďalej možné vykonávať ziskovú akvakultúru, pokračovať v komerčnom rybolove a ďalšími udržateľnými spôsobmi využívať morské prostredie;

2.  domnieva sa, že EÚ musí zvýšiť svoju produkciu v odvetví akvakultúry, najmä s cieľom znížiť tlak na prírodné rybolovné oblasti; zastáva názor, že krmivá na báze rýb by mali pochádzať z udržateľných zdrojov a nemali by ohrozovať ciele maximálneho udržateľného výnosu v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva a že zaťaženie živinami by sa malo kontrolovať; zdôrazňuje význam spolupráce medzi výskumnými pracovníkmi, odvetvím akvakultúry, výrobcami krmív, správami a organizáciami životného prostredia; zdôrazňuje, že odvetvie akvakultúry EÚ by malo zohľadňovať kvalitu, udržateľnosť, bezpečnosť potravín, zdravie zvierat a ľudí a environmentálne aspekty a malo by byť v tomto smere príkladom; s potešením berie na vedomie nové iniciatívy s pozemnou akvakultúrou, najmä v citlivých moriach a v oblastiach EÚ so uzavretými vodami, a domnieva sa, že sú potrebné radikálnejšie opatrenia na to, aby sa akvakultúra stala efektívnejším, ekonomicky životaschopnejším, sociálne zodpovednejším a ekologickejším odvetvím, uspokojila väčšiu časť európskeho dopytu po rybách a znížila závislosť Európy od dovozu;

3.  víta oznámenie Komisie s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ a identifikáciu oblastí, na ktoré je potrebné zamerať úsilie s cieľom rozvinúť potenciál akvakultúry v EÚ, aby mohla spolu s udržateľným rybolovom prispievať k cieľu, ktorým je preklenutie rozdielu medzi objemom spotreby a produkcie morských plodov v EÚ spôsobom, ktorý bude environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľný;

4.  zdôrazňuje, že sladkovodná akvakultúra stále nie je dostatočne preskúmanou možnosťou na zlepšenie bezpečnosti potravín a rozvoj vidieckych oblastí;

5.  zdôrazňuje, že udržateľný rast musí byť založený na predvídateľnosti investícií a právnej istote pre podniky, ktoré je možné vytvoriť prostredníctvom efektívnejších administratívnych rámcov, na väčšej transparentnosti riadenia a jasných a homogénnych kritériách udeľovania licencií v EÚ, na spoločných postupoch manažmentu chorôb a prístupe k vhodnej veterinárnej liečbe, ktorá nepoškodzuje zdravie zvierat a ľudí, na účinnom priestorovom plánovaní, dostupnosti usmerňovacích dokumentov, výmene osvedčených postupov, podpore Poradnej rady pre akvakultúru a na primeranej finančnej podpore; poukazuje na to, že všetky tieto faktory môžu prispievať k udržateľnému rastu;

6.  oceňuje závery a odporúčania vedeckého stanoviska z novembra 2017 na tému Potraviny z oceánov, ktoré sa týkajú rozvoja a vykonávania námornej politiky, rybárskej politiky a politiky v oblasti akvakultúry v najbližších rokoch s cieľom pomôcť zvýšiť udržateľný objem potravín pochádzajúcich z oceánov;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporovala odvetvie akvakultúry v jeho úsilí o zníženie závislosti od voľne žijúcich populácií rýb pri výrobe krmiva, a to aj prostredníctvom intenzívnejšieho využívania morských a iných rias;

8.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala ďalší rozvoj vznikajúceho odvetvia akvakultúry morských rias;

9.  uznáva, že akvakultúra má potenciál prispievať k potravinovej a výživovej bezpečnosti občanov EÚ a že je potrebné presadzovať udržateľné a zdravé stravovanie, environmentálne udržateľné potravinové systémy, ktoré zohľadňujú klímu a dobré životné podmienky zvierat, obehovosť a efektívne využívanie zdrojov v potravinových systémoch, podporu inovácií a posilňovanie postavenia spoločenstiev;

10.  opakovane zdôrazňuje, že rozvoj európskej akvakultúry musí byť prepojený so základnou a zásadne dôležitou potrebou sebestačnej, bezpečnej, nutrične hodnotnej a udržateľnej výroby potravín a v globálnom programe EÚ musí mať väčšiu prioritu;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do výskumu, štúdií a pilotných projektov pre inovačné, environmentálne zodpovedné metódy akvakultúrnej produkcie zamerané na budúcnosť vrátane systémov integrovanej multritrofickej akvakultúry (IMTA), akvapónie a systémov recirkulačnej akvakultúry, ktoré znižujú vplyv akvakultúrnych fariem na biotopy, populácie voľne žijúcich zvierat a kvalitu vody, čím prispievajú k ekosystémovému prístupu;

12.  žiada Komisiu, aby vykonala dôkladnú analýzu a zabezpečila dôslednú kontrolu plnenia všetkých odporúčaní skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni;

13.  zdôrazňuje, že v akejkoľvek udržateľnej európskej politike v oblasti akvakultúry je nutné zohľadniť charakteristiky a rozmanité potreby a výzvy týkajúce sa rôznych typov akvakultúrnej produkcie a vypracovať prispôsobené opatrenia, v ktorých sa zohľadnia aj geografické rozdiely a potenciálne účinky zmeny klímy; vyzýva preto Komisiu, aby v spoločnej politiky rybného hospodárstva na obdobie po roku 2020 stanovila samostatné pravidlá prispôsobené charakteru každého pododvetvia;

14.  vyzdvihuje potenciál sladkovodnej akvakultúry a tiež vnútrozemskej akvakultúry s uzavretými vodami, integrovanej multitrofickej akvakultúry a systémov recirkulácie alebo akvapónie v mestských zónach; zdôrazňuje, že sladkovodná akvakultúra stále nie je dostatočne preskúmanou možnosťou na zlepšenie bezpečnosti potravín a rozvoj vidieckych oblastí, ale zohráva dôležitú sociálnu úlohu, pretože vytvára zamestnanosť na vidieku v najchudobnejších oblastiach, a zároveň zohráva environmentálnu úlohu pri ochrane cenných mokradí a poskytuje širokú škálu ekosystémových služieb, ktoré ďaleko presahujú jej ekonomickú hodnotu;

15.  zdôrazňuje význam zavedenia nástrojov koordinácie, študijných skupín a činností EÚ s cieľom stanoviť prípady, v ktorých produkciu mäkkýšov výrazne ohrozuje predátorstvo pražmy zlatohlavej (Sparus aurata), a hľadať udržateľné riešenia šetrné k životnému prostrediu;

16.  uznáva potenciál, ktorý má akvakultúra a s ňou súvisiace spracovanie a vývoz rybích výrobkov ako domáce priemyselné odvetvie z hľadiska zamestnanosti a hospodárskeho prínosu, a to najmä pre pobrežné a ostrovné spoločenstvá;

17.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa rámcovou smernicou o vode (WFD) a rámcovou smernicou o námornej stratégii (MSFD) zabezpečila ochrana oblastí na produkciu mäkkýšov stanovená v smernici o mäkkýšoch, ktorá je teraz zrušená;

18.  zdôrazňuje, že v prostredí, v ktorom sa majú kultivovať makroriasy alebo lastúrniky, musí zníženie prísunu živín na dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia zohľadňovať prirodzenú schopnosť odbúravania zaťaženia, ktorú tieto chované alebo pestované organizmy majú;

Zjednodušenie administratívnych postupov

19.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov v rozvoji európskej akvakultúry, a to aj pri vykonávaní viacročných strategických plánov vypracovaných členskými štátmi;

20.  zdôrazňuje, že udržateľný rast akvakultúry musí byť založený na právnej istote a predvídateľnosti investovania pre podniky, ktoré si vyžadujú:

   a) zjednodušenie a zrýchlenie administratívnych postupov – menej byrokracie – na úrovni EÚ, na národnej aj regionálnej úrovni, s čo najväčším využitím informačných a komunikačných technológií, pričom sa zároveň musí zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu morského prostredia;
   b) zvýšenie transparentnosti a dôkladné plánovanie;
   c) lepšiu koordináciu, pokiaľ ide o spoločné právomoci EÚ, členských štátov a prípadne regionálnych a miestnych orgánov;
   d) rýchle, jasné a transparentné postupy vydávania licencií spolu s vymedzenými časovými lehotami na dohody, ktoré nebudú odrádzať investorov;
   e) dôsledné monitorovanie viacročných národných strategických plánov členských štátov zo strany Komisie;
   f) usmernenia Komisie k národným strategickým plánom v záujme jednotného uplatňovania právnych predpisov EÚ (najmä v oblasti ochrany životného prostredia, ochrany zdravia, ekosystémov a rybolovných činností);
   g) koordinovaný právny rámec medzi jednotlivými regiónmi a členskými štátmi, ktoré využívajú rovnaké vody, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a účinné environmentálne politiky;
   h) úzka spolupráca medzi Komisiou a príslušnými orgánmi (vnútroštátnymi, ale aj miestnymi a regionálnymi) pri vykonávaní právnych predpisov EÚ (najmä sanitárnych a environmentálnych) a v prípade potreby aj podpora koordinácie vnútroštátnych alebo regionálnych právnych predpisov;
   i) mechanizmy výmeny informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide bezpečnosť podnikania, prístup do vôd a priestoru Únie a zjednodušenie postupov vydávania licencií;
   j) primeranú finančnú pomoc z verejných zdrojov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni pre udržateľnú a zodpovednú akvakultúrnu výrobu, inovácie a vývoj;
   k) lepšie zapracovanie akvakultúry a rybárskej politiky do obchodných dohôd Únie;

21.  navrhuje v administratívnom systéme čo najskôr vytvoriť jednotné kontaktné miesto, ktoré by prevzalo a vykonávalo všetky právomoci a umožňovalo by predloženie relevantných dokumentov jednému správnemu orgánu; domnieva sa, že by sa tým zlepšil vzťah medzi užívateľmi a rôznymi úrovňami verejnej správy;

22.  navrhuje zavedenie zjednodušeného systému alebo systému rýchleho postupu udeľovania licencií, v rámci ktorého by príslušný správny orgán vydal dočasné osvedčenie, ktoré by prevádzkovateľom spĺňajúcim určité vopred stanovené kritériá umožnilo začať činnosť; poukazuje na to, že tieto kritériá by mohli byť založené na záznamoch o žiadateľovi alebo na skutočnosti, že predložený projekt v oblasti akvakultúry je naozaj priekopnícky z hľadiska inovácie alebo udržateľnosti, alebo na vytvorení zón vyhradených pre akvakultúru tam, kde sa pôvodne počítalo s využitím, ktoré je nezlučiteľné s touto činnosťou;

Rovnosť v interakcii s inými odvetviami

23.  zdôrazňuje, že v príslušnom priestorovom plánovaní by sa mali brať do úvahy všetky odvetvia (holistický prístup) a otázky udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti, pričom by sa nemali uprednostňovať silné hospodárske odvetvia na úkor akvakultúry; zdôrazňuje, že priestorové plánovanie nemusí nevyhnutne znamenať oddelenie činností v určitých oblastiach, ale skôr vyvážený súlad medzi nimi, čo by mohlo byť prínosom pre všetkých;

24.  navrhuje, aby sa podporovala aktívnejšia a dôležitejšia úloha a vplyv organizácií akvakultúry a miestnych rybárskych akčných skupín (FLAG) v rozhodovacom procese prostredníctvom regionalizácie, aby sa zabezpečil čo najlepší prístup pre každý konkrétny región;

25.  poukazuje na to, že treba venovať náležitú pozornosť záujmom odvetvia akvakultúry a pri interakcii s inými odvetviami, napríklad v rámci priestorového plánovania, s ním zaobchádzať spravodlivo;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali mapy priestorového plánovania, v ktorých určia možné oblasti koexistencie akvakultúry a iných činností;

27.  poukazuje na to, že práve podmienky priestorového plánovania a udeľovania licencií sú s najväčšou pravdepodobnosťou dôvodom neochoty iných dôležitejších alebo silnejších odvetví podeliť sa o priestor;

28.  poukazuje na to, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok prístupu k morským zdrojom by sa štúdie posúdenia sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu potrebné pre akvakultúru mali dotýkať aj všetkých odvetví, ktoré akvakultúre konkurujú, napríklad cestovného ruchu alebo ťažby surovín;

29.  naliehavo žiada členské štáty a vnútroštátne orgány, aby zabezpečili súlad s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa vôd a obnovy a čistenia kontaminovaných oblastí;

30.  zdôrazňuje, že právne predpisy by sa mali prijímať po rovnocennej konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami;

Prispôsobenie právnych predpisov potrebám akvakultúry

31.  zdôrazňuje, že udržateľnosť životného prostredia musí ísť ruka v ruke so sociálnou a hospodárskou udržateľnosťou (tri piliere udržateľnosti) a že je potrebné venovať náležitú pozornosť skutočným aj potenciálnym prínosom akvakultúry pre potravinovú bezpečnosť v Únii;

32.  víta najlepšie postupy tohto odvetvia a príklady dobrej spolupráce na základe dobrovoľných dohôd a iných dohôd medzi ochrancami životného prostredia a týmto odvetvím, a to aj v oblastiach Natura 2000; víta početné príklady príspevkov akvakultúry k zachovaniu dobrej kvality vody; uznáva služby, ktoré akvakultúra prináša pre vodný ekosystém, a žiada stimuly na ich posilnenie; zdôrazňuje, že zavedenie ďalších právnych komplikácií ovplyvňujúcich akvakultúru je nežiaduce z hľadiska udržateľnosti a sociálno-ekonomického rozvoja;

33.  zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ by mali byť lepšie prispôsobené realite, špecifikám a potrebám akvakultúry v rámci spoločnej rybárskej politiky, mali by byť koherentné okrem iného s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia, v súlade s cieľom dosiahnuť do roku 2020 dobrý environmentálny stav všetkých morských vôd, a mali by zohľadňovať dôležitosť zamestnanosti žien a mladých ľudí v tomto sektore;

34.  zdôrazňuje, že v prípadoch, keď je vykonávanie právnych predpisov EÚ problematické alebo nejednotné, by sa mali vydávať usmernenia k ich výkladu a najlepšie postupy;

35.  opakovane zdôrazňuje, že toto odvetvie by malo aktívnejšie zapojené do prijímania rozhodnutí;

36.  naliehavo žiada Komisiu, aby zlepšila obmedzený podiel produkcie z akvakultúry na pokrytí domáceho dopytu po rybách (odhaduje sa, že je vo výške 10 %) a aby zmenila stav, keď viac ako polovicu dopytu po rybách v Únii uspokojujú dovezené výrobky;

Zlepšenie konkurencieschopnosti akvakultúry EÚ v rámci EÚ a mimo nej

37.  žiada, aby dovezené produkty akvakultúry museli spĺňať také isté normy v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, sociálno-pracovných podmienok a rešpektovania ľudských práv ako platia pre prevádzkovateľov z EÚ a vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále neexistujú rovnaké podmienky v tejto oblasti a že nebezpečné narušenia hospodárskej súťaže sú vážnym problémom pre prevádzkovateľov v EÚ;

38.  poukazuje na súčasnú situáciu európskych poľnohospodárov prevádzkujúcich rybníky, ktorí zápasia so značnými stratami postihujúcimi celé zásoby spôsobenými dravcami ako vydra, volavka a kormorán; zdôrazňuje, že tieto dravce zabíjajú aj ikry zubáča a kapra, čím výrazne obmedzujú chov a rozmnožovanie sladkovodných rýb; vyzýva preto členské štáty, aby v prípade volaviek a kormoránov uplatňovali existujúce výnimky, a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila stav ochrany vydry a v prípade potreby umožnila odstránenie a kontrolu týchto dravcov;

39.  vyzýva, aby sa častejšie a lepšie vykonávali kontroly pôvodu a hraničné kontroly dovážaných výrobkov a aby sa na internej úrovni prijali opatrenia na boj proti nezákonným alebo nedovoleným postupom v akvakultúre, ktoré ovplyvňujú vnútorný vývoj v tomto odvetví;

40.  poukazuje na to, že EÚ by mala vyvážať svoje normy udržateľnosti a know-how; domnieva sa, že je to obzvlášť relevantné v prípade susedných regiónov, v ktorých sa chovajú podobné druhy ako v EÚ, a najmä v prípade tretích krajín, ktoré využívajú rovnaké vody ako EÚ;

41.  žiada Komisiu, aby v obchodných dohodách s tretími krajinami zabezpečila, že udelenie preferenčného prístup na trh bude podmienené dodržiavaním noriem udržateľnosti a dobrých životných podmienok zvierat rovnocenných s normami uplatňovanými v EÚ;

42.  vyzýva Komisiu, aby v rámci politiky EÚ týkajúcej sa spolupráce s rozvojovými krajinami presadzovala podporné a zaškoľovacie opatrenia, ktoré prispejú k podpore udržateľnej akvakultúry a k zvýšeniu informovanosti výrobcov v odvetví akvakultúry v týchto krajinách o politike kvality a prísnejších výrobných normách, najmä pokiaľ ide o životné prostredie, hygienu a sociálne normy;

43.  naliehavo žiada, aby sa podnikli kroky na podporu investícií EÚ do projektov akvakultúry v tretích krajinách;

44.  žiada Komisiu, aby naďalej zabezpečovala dodržiavanie dovozných predpisov EÚ vo vyvážajúcich tretích krajinách, a to aj v súvislosti s chovnými postupmi, ktoré sú v súlade s environmentálnymi, hygienickými a sociálnymi normami, aby sa na medzinárodnej úrovni vytvorili rovnaké podmienky; zároveň sa domnieva, že výsledky monitorovania postupov akvakultúry v tretích krajinách by mali byť rozhodujúcim faktorom pri obnove vývozných povolení na výrobky určené pre EÚ;

45.  žiada Komisiu, aby posúdila vplyv brexitu na oblasť akvakultúry;

Skvalitnenie informácií pre spotrebiteľov

46.  trvá na dôslednom a úplnom uplatňovaní právnych predpisov EÚ o označovaní výrobkov a o informáciách pre spotrebiteľov na trhoch s rybami aj v sektore hotelov, reštaurácií a stravovania (tzv. sektor horeca); je presvedčený, že je to dôležité v prípade všetkých produktov rybolovu (nielen akvakultúry), dovezených aj vyrobených v EÚ; domnieva sa, že na tento účel by sa malo upraviť a posilniť nariadenie o kontrole;

47.  žiada vytvorenie špecifického označenia pre uznávanie výrobkov z udržateľnej akvakultúry EÚ a zdôrazňuje, že pre spotrebiteľov je potrebná transparentnosť aj v súvislosti s produktmi akvakultúry dovážanými z tretích krajín, a tú možno dosiahnuť posilnením vysledovateľnosti;

Zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat

48.  zastáva názor, že stratégia týkajúca sa usmrcovania rýb by mala obsahovať návrhy, ktorými sa zabezpečí, aby boli vypracované účinné parametre pre humánne metódy usmrcovania rýb v súlade s usmerneniami organizácií OIE a EFSA, aby zariadenia používané na usmrcovanie rýb fungovali v súlade s týmito parametrami a aby sa v celej EÚ vykonávalo, posudzovalo, hodnotilo a certifikovalo skutočne humánne usmrcovanie rýb z farmových chovov;

Dostupnosť veterinárnych výrobkov

49.  poukazuje na to, že veterinárne právne predpisy EÚ treba lepšie prispôsobiť reálnym podmienkam a potrebám akvakultúry s ohľadom na rôzne druhy a prevádzkové rozdiely;

50.  zdôrazňuje, že pre vakcíny a iné veterinárne výrobky, ktoré chránia zdravie zvierat a ľudí, je potrebný skutočný spoločný trh EÚ, najmä v prípade zriedkavých druhov;

51.  konštatuje, že relatívne vyššie náklady na diagnostiku, antimikrobiálne alternatívy a očkovanie v porovnaní s bežne používanými antibiotikami sú, žiaľ, prekážkou dosiahnutia väčšieho využívania a vyššej miery očkovania, o ktoré sa usiloval akčný plán(19); víta skutočnosť, že Komisia v akčnom pláne uvádza stimuly na zvýšenie využívania diagnostiky, antimikrobiálnych alternatív a očkovacích látok(20);

52.  naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila povinnosť poskytovať informácie o používaní vakcín a antibiotík v akvakultúre vzhľadom na možné riziká pre ľudské zdravie a ekosystémy;

53.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali navrhnúť praktické stimuly a opatrenia vrátane lepšieho vykonávania smernice 2006/88/ES, alebo prípadne aj jej zmeny, s cieľom podporovať integrovaný reťazový prístup k AMR a zvýšiť používanie antimikrobiálnych alternatív, diagnostiky a vakcín v akvakultúre, a tým nákladovo efektívnych spôsobom predchádzať ochoreniam a antibiotickej rezistencii u vodných živočíchov, kontrolovať a vykoreniť ich a maximalizovať prežitie, rast a efektivitu produkcie vodných živočíchov;

54.  zdôrazňuje potrebu uprednostňovať vedecký výskum v rámci európskych a vnútroštátnych programov zameraných na zdravie mäkkýšov a rýb a vývoj nových veterinárnych produktov pre vodné druhy;

55.  poukazuje v tejto súvislosti na to, že rezistencia voči antibiotikám je závažným problémom v humánnej aj veterinárnej medicíne, a vyzýva Komisiu, aby obmedzila používanie antibiotík na situácie, keď v zariadení pre akvakultúru existuje riziko epizootických chorôb, a nie len ako preventívne opatrenie a aby posúdila ich vplyv na riziko prenosu rezistencie na spotrebiteľov;

Lepšie propagačné kampane a komunikácia

56.  poukazuje na to, že sú potrebné lepšie propagačné kampane a komunikáciu na úrovni EÚ o prínosoch akvakultúry a konzumácie rýb;

57.  žiada Komisiu, aby podporovala silné a dlhodobé všeobecne orientované kampane EÚ vysvetľujúce prínos produktov akvakultúry EÚ v oblasti udržateľnosti so zameraním na vysoký štandard produktov s označením „chované v EÚ“ z hľadiska kvality, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia v porovnaní s produktmi dovezenými z tretích krajín;

58.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a financovať kampane propagujúce regionálne systémy kvality, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012, ako je chránené označenie pôvodu; žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi začala celoeurópsku informačnú kampaň zameranú na spotrebiteľov a podniky venovanú akvakultúre vo všeobecnosti a konkrétne rozdielom medzi vysokými a komplexnými štandardmi na európskom trhu a nižšími štandardmi, ktoré sa uplatňujú na dovážané výrobky z tretích krajinách, s osobitným dôrazom na problémy, ktoré spôsobuje zavlečenie mimoriadne odolných mikroorganizmov do Únie a vytvorenie AMR z hľadiska bezpečnosti potravín a verejného zdravia; zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ o dobrých životných podmienkach chovaných rýb počas chovu, prepravy a usmrcovania majú veľký význam pri plnení očakávaní spotrebiteľov a reklame výrobkov zaručenej kvality podľa noriem EÚ v porovnaní s dovozom z tretích krajín;

59.  žiada Komisiu, aby z rozpočtu na propagáciu EÚ vyčlenila primeranú sumu na propagáciu rýb a iných produktov rybolovu a akvakultúry; domnieva sa, že vo všetkých členských štátoch by sa mala spustiť rozsiahla marketingová kampaň založená na spoločných zásadách, vytvorená ako spoločné opatrenie a s 80 – 100 % intenzitou podpory, s cieľom zvýšiť informovanosť o výrobkoch akvakultúry EÚ a ich akceptáciu;

60.  podporuje miestne rybárske akčné skupiny pre akvakultúru siete FARNET pri propagácii ich činnosti na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

Podpora výskumu a inovácií

61.  poukazuje na to, že ENRF, z ktorého sa prideľuje 1,2 miliardy EUR na udržateľný rozvoj akvakultúry v EÚ, a ďalšie zdroje financovania, ako je program Horizont 2020, poskytujú príležitosť na inovácie;

62.  poukazuje na význam rybárskych miestnych akčných skupín, ktoré prispievajú k rozvoju rybolovu a akvakultúry daných oblastí posilnením miestnych rybolovných zdrojov a podporou inovácií a diverzifikácie v odvetví rybolovu a akvakultúry;

63.  vyzýva Komisiu, aby podporila výskum herpetického víru ustríc a boj proti nemu;

64.  vyjadruje znepokojenie nad vplyvom niektorých cudzích inváznych druhov na európsku akvakultúru; zdôrazňuje význam vedecky podloženého, účinného a primeraného vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov s cieľom chrániť európsku akvakultúru aj pôvodné druhy a ekosystémy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a inováciu s cieľom bojovať proti najproblematickejším inváznym nepôvodným druhom;

65.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali boj proti morskému slimákovi Ocenebra inornata;

66.  zdôrazňuje, že v rámci programu Horizont 2020 a 9. rámcového programu by sa mali naďalej podporovať výskumné činnosti v oblasti akvakultúry, ktorými sa zvyšuje konkurencieschopnosť tohto odvetvia a ktoré sú reakciou na problémy zdôraznené na konferencii Komisie FOOD 2030 v roku 2016 a v stanovisku skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni s názvom Potraviny z oceánov;

67.  domnieva sa, že Komisia by sa mala o prioritných témach, ktoré sa majú zahrnúť do národných strategických plánov, radiť s Európskou platformou pre technológie a inovácie a s Poradnou radou pre akvakultúru;

68.  požaduje investície do výskumu, štúdií a pilotných projektov v oblasti postupov akvakultúry založených na ekosystéme, najmä v prípade najodľahlejším regiónov a regiónov s demografickým znevýhodnením;

69.  poukazuje na to, že by sa mala posilniť spolupráca medzi vedeckou obcou na jednej strane a výrobcami a ďalšími na nich nadväzujúcimi zainteresovanými stranami na druhej strane;

70.  žiada, aby sa na základe najlepších vedeckých odporúčaní na úrovni EÚ stanovili štandardné protokoly na zber údajov s cieľom monitorovať a zlepšiť riadenie akvakultúry a výrobné postupy a sociálne, zdravotné, hospodárske a environmentálne dôsledky týchto postupov, a to v prípade fariem na morské aj sladkovodné ryby;

71.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali inovatívne a ekologické technológie v odvetví akvakultúry, napríklad akvapóniu, s cieľom vyrábať potraviny udržateľným spôsobom pri efektívnom využívaní zdrojov a zabrániť negatívnym vplyvom na životné prostredie;

72.  vyzýva Komisiu, aby podnietila preskúmanie možností ďalšieho rozvoja akvakultúry morských rias, t. j. sektora ekologickej aj hospodárskej hodnoty, s patričným ohľadom na sociálnu a environmentálnu udržateľnosť;

Podpora odbornej prípravy a zamestnávania

73.  žiada členské štáty, aby aj s podporou Komisie zaručili primerané odborné vzdelávanie v oblasti akvakultúry, a berie na vedomie možnosť rekvalifikácie pracovníkov profesionálneho rybolovu na iné formy správy vodného prostredia, čo by zároveň pomohlo vytvárať pracovné miesta pre ženy a mladých ľudí vo vidieckych, pobrežných a najvzdialenejších oblastiach, na ostrovoch a celkovo v oblastiach, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybárstva a akvakultúry;

Zvýšenie udržateľnosti odvetvia akvakultúry EÚ

74.  zdôrazňuje, že ženy zohrávajú v odvetví akvakultúry dôležitú úlohu, čomu treba prispôsobiť aj právne predpisy, a že je potrebné venovať náležitú pozornosť aj ďalším činnostiam spojeným s akvakultúrou, ako napríklad tým, ktoré rozvíjajú okrem iného tkáči rybárskych sietí alebo baliči;

75.  konštatuje, že inovatívne systémy zamerané na chov rýb v čo najväčšom súlade s ekosystémom a s využitím prírodných krmív zatiaľ nie sú na európskom trhu dostatočne zastúpené; žiada zlepšenie rámcových podmienok pre takého systémy;

76.  domnieva sa, že sú potrebné investície na využitie potenciálu a zabezpečenie udržateľnosti odvetvia akvakultúry, na ochranu životného prostredia a poskytovanie verejných statkov, a vyzýva preto na väčšie financovanie výskumu, inovácií a projektov udržateľnej produkcie zameranej na kvalitu. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej zjednodušovali a znižovali byrokratickú záťaž pre odvetvie akvakultúry vrátane poľnohospodárov prevádzkujúcich rybníky;

77.  zdôrazňuje, že podpora spolupráce medzi výskumom a inováciami v sektore akvakultúry a špecifickými vysokoškolskými programami prinesie nové nápady a podporí záujem o tento hospodársky sektor;

Zabezpečenie primeraného financovania prostredníctvom ENRF a ďalších štrukturálnych fondov

78.  víta podporu udržateľnej a konkurencieschopnej akvakultúry ako jednu z priorít ENRF; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že podľa záverov štúdie vydanej v roku 2014 Európskym dvorom audítorov nebola podpora udržateľného rozvoja akvakultúry z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH), ktorý bol predchodcom ENRF, účinná; poznamenáva, že podporné opatrenia na európskej úrovni neboli podľa nej dobre navrhnuté, nebol nad nimi potrebný dohľad a nepodarilo sa nimi zabezpečiť dostatočne jasný rámec pre rozvoj akvakultúry; ďalej konštatuje, že na vnútroštátnej úrovni neboli podporné opatrenia navrhnuté ani realizované správne, národné strategické plány a ich operačné programy neposkytli dostatočne jasný základ na podporu akvakultúry a táto situácia sa ani s podporou z ENRF reálne nezlepšila;

79.  poukazuje na to, že vzdelávanie a dobrá informovanosť priláka mladých ľudí do tohto odvetvia, zabezpečí jeho budúcnosť a konkurencieschopnosť a prinesie do jeho rozvoja nové technológie a inovácie;

80.  vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby v rybárskej politike na obdobie po roku 2020 zvýšili intenzitu investičnej pomoci pre sladkovodnú akvakultúru na 75 % s cieľom podporiť záujem investovať do tohto sektora a poskytnúť chovateľom rýb pomoc, ktorú tak veľmi potrebujú; okrem toho vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou investičnou bankou vypracovala systém podpory úrokovej sadzby na úrovni EÚ na investovanie do akvakultúry a financovanie likvidných aktív;

81.  navrhuje tiež, aby sa v budúcnosti zvýšila podpora EÚ pre výskum, vývoj a inovácie spojené s akvakultúrou, s osobitným zreteľom na oblasti, ktoré ovplyvňujú hospodársku udržateľnosť a medzinárodnú konkurencieschopnosť, ako je efektívnosť využívania energie a zdrojov, rozvoj financovania biologických materiálov, zníženie zaťaženia životného prostredia, poskytovanie vyšších environmentálnych služieb atď.;

82.  konštatuje, že oneskorenie pri schvaľovaní nariadenia o ENRF a operačných programov členských štátov viedlo k tomu, že prevádzkovatelia mohli začať čerpať prostriedky z ENRF najskôr až koncom roka 2016, čo predstavuje oneskorenie o takmer tri roky;

83.  žiada zjednodušenie postupov a dokumentov, ktoré je potrebné predložiť na získanie finančných prostriedkov z ENRF;

84.  žiada, aby boli zo subvenčného hľadiska prehodnotené všetky systémy, ktoré by mohli zabrániť podpore akvakultúry, a to aj v rámci iných finančných nástrojov EÚ (napr. EFRR);

85.  vyzýva Komisiu, aby vynaložila ďalšie úsilie a poskytla ďalšiu pomoc potrebnú na to, aby mohli využívatelia ENRF získať prístup k financovaniu;

86.  zdôrazňuje, že je potrebná silnejšia podpora pre organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie, aby sa mohli stať piliermi spoločnej organizácie trhu;

Harmonická symbióza s rybolovom

87.  poukazuje na to, že medzi rybolovom a akvakultúrou by nemal existovať antagonizmus a že obidve tieto odvetvia môžu byť dokonale zlučiteľné a navzájom sa dopĺňať, najmä v pobrežných oblastiach alebo na ostrovoch, ktoré sú od týchto činností do veľkej miery závislé a v ktorých sa uskutočňuje drobný rybolov; žida preto ďalší rozvoj zariadení akvakultúry na otvorenom mori;

88.  zdôrazňuje, že morská akvakultúra je kompatibilná s pobrežným rybolovom v najvzdialenejších regiónoch a dopĺňa ho, a vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj techník farmárstva a šľachtenia odrôd v teplých vodách v tropických alebo subtropických oblastiach; vyzýva Komisiu, aby zdôraznila úlohu, ktorú ženy zohrávajú v drobnom pobrežnom rybolove a vo všetkých súvisiacich činnostiach;

89.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili viac finančných prostriedkov na environmentálne zodpovedné spôsoby akvakultúrnej produkcie vrátane uzavretých systémov v mori (CCS) a recirkulačnej akvakultúry (RAS), s cieľom znížiť vplyv akvakultúrnych fariem na biotopy, populácie voľne žijúcich zvierat a kvalitu vody;

90.  opätovne sa hlási k tomu, čo už vyjadril vo svojom uznesení o prijatí európskeho plánu na reguláciu populácie kormoránov, a pripomína, že zmierňovanie škôd, ktoré podnikom v oblasti akvakultúry spôsobujú kormorány a iné druhy dravého vtáctva, je dôležitým faktorom pri výrobných nákladoch, a tým aj pre zabezpečenie zachovania a konkurencieschopnosti týchto podnikov; vyzýva členské štáty, aby v prípade volaviek a kormoránov uplatňovali existujúce výnimky, a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila stav ochrany vydry;

91.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi prijala opatrenia na výrazné zníženie populácie kormoránov s využitím všetkých metód, aby sa na jednej strane zabezpečilo prežitie populácií kormoránov, a na druhej strane neohrozil žiadny iný druh a odvrátilo poškodenie príslušných podnikov akvakultúry;

o
o   o

92.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ L 204, 6.8.2009, s. 15.
(4) Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 250, 18.9.2008, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
(8) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 21 E, 28.1.2010, s. 11.
(12) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 132.
(13) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 119.
(14) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 177.
(15) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 64.
(16) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 40.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.
(18) Európska komisia (29. jún 2017), Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), s. 10.
(19) Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), s. 15.
(20) Tamtiež, s. 12.

Právne oznámenie