Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 13. júna 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Zloženie Európskeho parlamentu ***
 Insolvenčné konanie: aktualizované prílohy k nariadeniu ***I
 Dohoda medzi EÚ a Islandom o dodatočných pravidlách v oblasti vonkajších hraníc a víz na roky 2014 až 2020 ***
 Dohoda medzi EÚ a Švajčiarskom o dodatočných pravidlách v oblasti vonkajších hraníc a víz na roky 2014 až 2020 ***
 Nadobudnutie účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharsku a Rumunsku *
 Politika súdržnosti a obehové hospodárstvo
 Ďalšia makrofinančná pomoc Ukrajine ***I
 Rokovania o modernizácii dohody o pridružení medzi EÚ a Čile
 Vzťahy medzi EÚ a NATO
 Kybernetická obrana

Zloženie Európskeho parlamentu ***
PDF 121kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu (00007/2018 – C8-0216/2018 – 2017/0900(NLE))
P8_TA(2018)0249A8-0207/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskej rady (00007/2018),

—  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Európska rada predložila v súlade s článkom 14 ods. 2 druhým pododsekom Zmluvy o Európskej únii (C8-0216/2018),

—  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu a na svoj návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorý je uvedený v jeho prílohe(1),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre ústavné veci (A8-0207/2018),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Európskej rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Európskej rade a pre informáciu Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0029.


Insolvenčné konanie: aktualizované prílohy k nariadeniu ***I
PDF 324kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa nahrádza príloha A k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní (COM(2017)0422 – C8-0238/2017 – 2017/0189(COD))
P8_TA(2018)0250A8-0174/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0422),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0238/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. mája 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0174/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júna 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa nahrádzajú prílohy A a B k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/946.)


Dohoda medzi EÚ a Islandom o dodatočných pravidlách v oblasti vonkajších hraníc a víz na roky 2014 až 2020 ***
PDF 246kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohody medzi Európskou úniou a Islandom o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (09228/2017 – C8-0101/2018 – 2017/0088(NLE))
P8_TA(2018)0251A8-0196/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09228/2017),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Islandom o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (09253/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0101/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0196/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Islandu.


Dohoda medzi EÚ a Švajčiarskom o dodatočných pravidlách v oblasti vonkajších hraníc a víz na roky 2014 až 2020 ***
PDF 246kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Únie, Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (06222/2018 – C8-0119/2018 – 2018/0032(NLE))
P8_TA(2018)0252A8-0195/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06222/2018),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (06223/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0119/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0195/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Švajčiarskej konfederácie.


Nadobudnutie účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharsku a Rumunsku *
PDF 240kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (15820/1/2017 – C8-0017/2018 – 2018/0802(CNS))
P8_TA(2018)0253A8-0192/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (15820/1/2017),

–  so zreteľom na článok 4 ods. 2 Aktu o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0017/2018),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0192/2018),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.


Politika súdržnosti a obehové hospodárstvo
PDF 377kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o politike súdržnosti a obehovom hospodárstve (2017/2211(INI))
P8_TA(2018)0254A8-0184/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 4, 11, 174 až 178,191 a 349,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži,

–  so zreteľom na článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2 Parížskej dohody, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrenia na ochranu klímy,

–  so zreteľom na nové ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä cieľ 7: „zabezpečiť prístup k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých“ a cieľ 11: „premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné“,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Rámec monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2017 pod názvom Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (COM(2017)0034),

–  so zreteľom na správu Komisie z 26. januára 2017 o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo (COM(2017)0033),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Zelený akčný plán pre MSP: Umožniť MSP premeniť výzvy v oblasti životného prostredia na podnikateľské príležitosti“ (COM(2014)0440),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júla 2012 s názvom Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo (C(2012)4701),

–  so zreteľom na štúdiu z decembra 2017, ktorú zadala Komisia, s názvom Integrácia environmentálnych hľadísk v rámci fondov v oblasti politiky súdržnosti (EFRR, ESF, KF) – výsledky, vývoj a trendy za tri programové obdobia (2000 – 2006, 2007 – 2013, 2014 – 2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o možnostiach ekologického rastu pre MSP(12),

–  so zreteľom na vyhlásenie o inteligentných ostrovoch z 28. marca 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov a prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0184/2018),

A.  keďže miestne a regionálne orgány, ktoré sú najviac oboznámené s miestnymi a regionálnymi otázkami, sú kľúčovými subjektmi v záujme účinného vykonávania politiky súdržnosti a sú taktiež lídrami prechodu na obehové hospodárstvo; keďže európsky model viacúrovňového riadenia založený na aktívnej a konštruktívnej spolupráci medzi rôznymi úrovňami riadenia a zainteresovanými stranami spolu s primeranými informáciami a aktívnym zapojením občanov je kľúčom k dokončeniu tohto prechodu;

B.  keďže mestá predstavujú len 3 % povrchu Zeme, ale sú domovom pre viac ako polovicu svetového obyvateľstva, spotrebúvajú viac ako 75 % celosvetových zdrojov a produkujú 60 – 80 % emisií skleníkových plynov, a keďže sa očakáva, že 70 % celosvetového obyvateľstva sa do roku 2050 presťahuje do miest;

C.  keďže prechod k silnejšiemu, viac obehovému hospodárstvu je veľkou príležitosťou a výzvou pre EÚ, jej členské štáty a ich občanov v záujme modernizácie európskeho hospodárstva a jeho orientácie smerom k väčšej trvalej udržateľnosti; keďže je najmä príležitosťou pre všetky európske regióny a miestne samosprávy, ktoré predstavujú úroveň správy, ktorá je najbližšie miestnym spoločenstvám; keďže to prináša možnosti rozvoja a rastu v európskych regiónoch a môže im pomôcť pri budovaní udržateľného modelu, pri ktorom sa dosiahne hospodársky rozvoj, transformácia existujúcich odvetví, zlepšenie obchodnej rovnováhy a priemyselnej konkurencieschopnosti so zvýšenou produktivitou, vytvorenie nových, kvalitných a dobre platených pracovných miest a nový hodnotový reťazec;

D.  keďže v EÚ sa v súčasnosti nerecykluje približne 60 % odpadov a keďže preskúmanie a zavedenie nového obehového obchodného modelu v prospech MSP v EÚ by mohlo viesť k veľkým úsporám na nákladoch a obchodným príležitostiam;

E.  keďže dosahovanie cieľov Parížskej dohody vyžaduje prechod na viac obehové hospodárstvo a predstavuje hlavný prínos pre rozvoj hospodárskeho modelu, ktorého cieľom je nielen zisk, ale aj ochrana životného prostredia;

F.  keďže politika súdržnosti ponúka nielen investičné príležitosti reagovať na miestne a regionálne potreby prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ale ponúka aj integrovaný politický rámec na zníženie rozdielov v rozvoji medzi európskymi regiónmi a pomoc týmto regiónom pri riešení mnohých výziev v oblasti ich rozvoja aj prostredníctvom podpory účinného využívania zdrojov a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj územnej spolupráce a budovania kapacít, a aj na prilákanie a podporu súkromných investícií;

G.  keďže v súčasnom legislatívnom rámci politiky súdržnosti sa ako cieľ nespomína prechod na obehové hospodárstvo a keďže trvalo udržateľný rozvoj je horizontálnou zásadou na využívanie fondov EŠIF, ako sa vymedzuje v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ako aj v spoločnom strategickom rámci (príloha I), ktorá umožní posilniť prepojenie medzi existujúcimi nástrojmi na podporu projektov zameraných na obehové hospodárstvo;

H.  keďže mnohé z tematických cieľov stanovených pre fondy EŠIF, ktoré sú v súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj s tým súvisiace ex ante podmienky sú relevantné vo vzťahu k cieľom obehového hospodárstva;

I.  keďže článok 6 nariadenia o spoločných ustanoveniach stanovuje, že operácie podporované z fondov EŠIF musia byť v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa týkajú uplatňovania práva Únie vrátane predovšetkým právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

J.  keďže jedným z cieľov obehového hospodárstva je znížiť množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach, a keďže zaistenie bezpečnosti a sanácia legálnych aj nelegálnych skládok na území členských štátov sa považuje za absolútnu prioritu;

K.  keďže Čína od 1. januára 2018 zakázala dovoz plastového odpadu a netriedeného odpadového papiera a keďže tento zákaz bude pre Úniu znamenať problémy súvisiace s recykláciou, ktoré bude potrebné riešiť na regionálnej a miestnej úrovni;

Úloha politiky súdržnosti a podpora obehového hospodárstva

1.  víta úsilie Komisie na podporu obehového hospodárstva prostredníctvom politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom podporných činností s cieľom pomôcť členským štátom a regiónom pri využívaní finančných prostriedkov politiky súdržnosti na obehové hospodárstvo;

2.  konštatuje, že podľa správy Komisie o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo dosahuje podpora EÚ na obdobie 2014 – 2020 pre inovácie, MSP, nízkouhlíkové hospodárstvo a ochranu životného prostredia sumu 150 miliárd EUR a mnohé z uvedených oblastí prispievajú k prechodu na obehové hospodárstvo;

3.  konštatuje, že analýza výsledkov rokovaní týkajúcich sa dohôd o partnerstve a operačných programov v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) v súčasnom programovom období preukázala, že ESF sa využíval na podporu činností na zavedenie ekologickejších modelov organizácie práce a podporu činností v ekologickom odvetví;

4.  berie však na vedomie, že, ako sa zdôrazňuje v štúdii, ktorú zadala Komisia, súčasný politický rámec neumožňuje zachytiť úplný prínos politiky súdržnosti pre obehové hospodárstvo; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vymedzenie existujúcich kategórií „intervenčných oblastí“, ktoré sa používajú na pridelenie finančných prostriedkov, sa nevzťahuje na samotné obehové hospodárstvo;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala plánované opatrenia v oblasti obehového hospodárstva pri dodržiavaní osvedčenej regulačnej praxe, a zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať vykonávacie opatrenia;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné realizovať záväzok Komisie týkajúci sa monitorovacieho rámca pre obehové hospodárstvo(13) s cieľom zintenzívniť a zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri prechode na obehové hospodárstvo na úrovni EÚ a členských štátov a zároveň znížiť administratívnu záťaž.

7.  vyzýva Komisiu na mimoriadny zásah zameraný na sanáciu oblastí využívaných na nelegálne vypúšťanie a uskladňovanie nebezpečného odpadu, ktoré ohrozujú zdravie a hospodárske a sociálne blaho dotknutého obyvateľstva;

8.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva rámcový program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020 a program LIFE 2014 – 2020 pri financovaní inovačných projektov a pri podpore projektov v oblasti znižovania, recyklovania a opätovného využitia odpadov, ktoré sa týkajú obehového hospodárstva;

9.  konštatuje, že niektoré regióny využili svoju stratégiu pre inteligentnú špecializáciu, aby stanovili priority spojené s obehovým hospodárstvom, a usmerňujú investície do výskumu a inovácií prostredníctvom politiky súdržnosti smerom k dosahovaniu tohto cieľa, pričom zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore investícií a infraštruktúr, ktoré zodpovedajú potrebám MSP; vyzýva regionálne orgány, aby využili tento osvedčený postup ako spoločný modus operandi a vykonávali tieto stratégie pre inteligentnú špecializáciu;

10.  víta zriadenie Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov pre MSP, ako aj platformy na podporu financovania obehového hospodárstva;

11.  opakuje svoj názor, že obehové hospodárstvo presahuje odpadové hospodárstvo a zahŕňa oblasti, ako napr. ekologické pracovné miesta, energia z obnoviteľných zdrojov, efektívne využívanie zdrojov; biohospodárstvo; poľnohospodárska a rybárska politika spolu s priemyselnými odvetviami využívajúcimi biologické materiály s cieľom nahradiť fosílne palivá; hospodárenie s vodou; energetická účinnosť; potravinový odpad; morský odpad; zlepšenie kvality ovzdušia; a výskum, vývoj a inovácie v príslušných oblastiach; uznáva však, že infraštruktúra odpadového hospodárstva má kľúčový význam pre znižovanie lineárnych modelov výroby a spotreby a že je potrebné podporovať inovácie v oblasti ekodizajnu v záujme zníženia objemu plastového odpadu;

12.  pripomína, že hlavný problém, ktorý sa musí vyriešiť ako prvý, je trh s druhotnými materiálmi, takže ak sú suroviny menej nákladné než recyklované suroviny, je jasné, že snaha o ekologické hospodárstvo sa výrazne spomalila a že využívanie štrukturálnych fondov by sa mohlo stratiť v začarovanom kruhu; nazdáva sa v tejto súvislosti, že isté ad hoc právne predpisy (napríklad nadchádzajúci návrh Komisie o plastových výrobkoch na jedno použitie) a primerané zdanenie na úrovni EÚ ako súčasť vlastných zdrojov najbližšieho viacročného finančného rámca môžu rozhodujúcim spôsobom prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že recyklované materiály uspokojujú v priemere približne 10 % dopytu EÚ po materiáloch; so zreteľom na nový vývoj na globálnych trhoch, najmä na nedávny zákaz Číny týkajúci sa plastového odpadu a netriedeného odpadového papiera, uznáva nový potenciál regiónov a miestnych spoločenstiev investovať do recyklačnej infraštruktúry, vytvárať nové ekologické pracovné miesta a riešiť súčasné výzvy, ktorým čelí EÚ;

14.  zdôrazňuje existenciu a význam ex ante kondicionalít v EŠIF, ktoré súvisia najmä s tematickým cieľom zachovať a chrániť životné prostredie a podporovať efektívne využívanie zdrojov; poukazuje najmä na kondicionalitu zameranú na „podporu hospodársky a environmentálne udržateľných investícií do sektora odpadového hospodárstva“; vyjadruje však poľutovanie nad zanedbaním hierarchie odpadového hospodárstva a nedostatočným environmentálnym posúdením dlhodobých výsledkov investovania v rámci EŠIF;

15.  vyzýva na koordináciu a lepšiu spoluprácu medzi regiónmi, MSP a ďalšími verejnými/súkromnými subjektmi s cieľom zriadiť nové tematické platformy pre inteligentnú špecializáciu najmä v oblasti agropotravinárstva, energetiky a priemyslu;

16.  zdôrazňuje význam uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva ako nevyhnutnú podmienku pre dosiahnutie obehového hospodárstva, ako aj potrebu väčšej transparentnosti v dodávateľskom reťazci, aby bolo možné efektívne monitorovať a obnovovať výrobky a materiály na konci životného cyklu; okrem toho uznáva negatívny trend smerovania investícií z EŠIF na nižšie úrovne hierarchie odpadového hospodárstva, najmä na mechanické biologické čističky a spaľovne, ktorý v niektorých prípadoch vedie k nadmerným kapacitám a dlhodobému technologickému obmedzeniu, čím sa ohrozuje dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti recyklácie; pripomína, že nabádanie obchodného spoločenstva, aby dodržiavalo hierarchiu, by malo vytvoriť dodatočné materiály v rámci toku zdrojov a ponúknuť potenciálny odbyt pre ich využitie vo výrobe;

17.  pripomína nové ciele v oblasti odpadu na roky 2025, 2030 a 2035 stanovené v preskúmaní právnych predpisov EÚ o odpade a zdôrazňuje, že dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje politické odhodlanie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj hospodárske investície; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali dostupné finančné prostriedky Únie na podporu takýchto investícií, a zdôrazňuje, že tieto investície budú mať značnú návratnosť z hľadiska hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest;

18.  zdôrazňuje dôležitosť regionálnych projektov pre spracovanie úplne nerecyklovateľného zvyškového odpadu na účely výroby udržateľných biopalív druhej generácie, po dôkladnom triedení alebo triedenom zbere v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

19.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad všetkých vymedzení pojmov týkajúcich sa odpadu s rámcovou smernicou o odpadoch a dostupnosť porovnateľných údajov o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty a regionálne a miestne orgány;

20.  zdôrazňuje význam iniciatívy v oblasti mestských inovačných opatrení, v rámci ktorej bolo doposiaľ schválených osem inovačných projektov v oblasti obehového hospodárstva v mestských orgánoch na financovanie z EFRR, a vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zhodnotila ich vykonávanie s cieľom formulovať širšie politiky obehového hospodárstva;

Obehové hospodárstvo ako stratégia pre udržateľný a regionálny rozvoj

21.  zdôrazňuje význam zásady partnerstva a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú všetky zainteresované strany, najmä regionálne a miestne orgány a mimovládny sektor vrátane MSP a podnikov sociálneho hospodárstva, pri vypracúvaní dohôd o partnerstve a operačných programov; vyzýva na skutočné zapojenie partnerov do procesov v rámci politiky vytvorením prierezových partnerstiev a na primerané začlenenie cieľov obehového hospodárstva do programových dokumentov; podnecuje členské štáty, aby vytvorili ich vlastné vnútroštátne stratégie v tejto oblasti v koordinácii s prístupom EÚ k obehovému hospodárstvu; poukazuje na vedúcu úlohu, ktorú môže zohrať miestna správa pri budovaní obehového hospodárstva;

22.  zdôrazňuje význam úlohy verejno-súkromných partnerstiev pri návrhu a plánovaní nových výrobkov a služieb, ktoré zohľadňujú životný cyklus, s cieľom uplatňovať štyri modely návrhov, ktoré by sa mohli používať v rámci obehového hospodárstva: navrhovanie pre dlhovekosť; navrhovanie na prenájom/službu; navrhovanie pre opätovné použitie vo výrobe, navrhovanie pre materiálové zhodnocovanie;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné upraviť a prispôsobiť súčasné stratégie a modely trhu s cieľom podporiť regióny pri prechode na túto udržateľnejšiu hospodársku formu a zároveň zlepšiť hospodársku, priemyselnú a environmentálnu konkurencieschopnosť;

24.  naliehavo vyzýva na plne transparentné zavádzanie obehového hospodárstva v rámci koordinovanej viacúrovňovej správy a zásady partnerstva so zapojením miestnych spoločenstiev a účasťou širokej verejnosti;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné podnecovať väčšiu spoluprácu medzi všetkými subjektami zapojenými do procesov obehového hospodárstva;

26.  konštatuje, že projekty súvisiace s obehovým hospodárstvom, ktoré boli podporované politikou súdržnosti, boli prínosnejšie pre rozvinutejšie regióny; uznáva obmedzené administratívne kapacity menej rozvinutých regiónov, a preto vyzýva vnútroštátne orgány členských štátov a Komisiu, aby využili všetky existujúce možnosti na poskytovanie odbornej pomoci a na posilnenie kapacity týchto regiónov s cieľom pomôcť im zvýšiť ich úsilie v tejto oblasti a vytvoriť podmienky na dosiahnutie technického pokroku prostredníctvom vykonávania viacerých projektov, ktoré spĺňajú zásady obehového hospodárstva, a vytváraním partnerstiev a užšou spoluprácou so zainteresovanými stranami, ako sú odborníci na materiály, chemici, výrobcovia a prevádzkovatelia recyklačných zariadení, a to najmä v rámci iniciatívy Priemysel 2020 v obehovom hospodárstve;

27.  zdôrazňuje odhady, že prechod na biologické suroviny a metódy biologického spracovania by mohol ušetriť až 2,5 miliardy ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030, čím by došlo k niekoľkonásobnému nárastu trhov pre biologické suroviny a nové spotrebiteľské výrobky; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť udržateľného riadenia prírodných zdrojov a zachovania biodiverzity pri ich premene na biologické výrobky, materiály a palivá;

28.  domnieva sa, že biohospodárstvo je nevyhnutné pre regionálny a miestny rozvoj, pretože zvyšuje súdržnosť medzi regiónmi prostredníctvom ich potenciálu na vytváranie pracovných miest a rastu vo vidieckych oblastiach; vyzýva na väčšie využívanie prostriedkov EŠIF na zavádzanie existujúcich inovácií prostredníctvom politík na podporu zúčastnených strán a na ďalšiu podporu inovácií v oblasti vývoja biologických, biologicky rozložiteľných, recyklovateľných a kompostovateľných materiálov vyrobených z udržateľne spravovaných zásob biokrmiva; pripomína, že konzistentné zavádzanie biohospodárstva môže takisto vyriešiť problém plytvania potravinami; požaduje lepšiu spoluprácu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov pri vytváraní systémov a platforiem, ktoré prepájajú rôznych aktérov z potravinovej výroby, dopravy, maloobchodu, spotrebiteľského a odpadového odvetvia, ako aj ďalšie dotknuté zainteresované strany, a tým dosiahnuť väčšie synergie v záujme vytvorenia účinných riešení;

29.  poukazuje na to, že okrem miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov by sa mali poskytnúť stimuly aj samotným spotrebiteľom, ktorí by mali byť neustále informovaní a podnecovaní, aby zmenili svoje spotrebiteľské správanie, pokiaľ ide o nakladanie s odpadmi a výrobu, recykláciu a záležitosti týkajúce sa udržateľných riešení v ich každodennom živote;

30.  vyzýva na lepší, jednoduchší a transparentnejší prístup miestnych a regionálnych orgánov k financovaniu, a to aj posilnením ich administratívnych kapacít a prostredníctvom zvýšenej spolupráce s Európskou investičnou bankou (EIB) v rámci Európskeho centra investičného poradenstva s cieľom umožniť zvýšenie investícií do zelených pracovných miest, odpadového hospodárstva, inteligentnej špecializácie, rozvoja vidieckych oblastí vrátane potrebnej infraštruktúry a technológií šetrných k životnému prostrediu, prechodu od fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie a energetickú transformáciu vrátane energetickej efektívnosti, decentralizovanej distribúcie energie, inovácií v oblasti čistej energie a obehového hospodárstva; víta skutočnosť, že EIB poskytla za posledných päť rokov približne 2.4 miliardy EUR na spolufinancovanie projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom pre nakladanie s odpadom, hospodárenie s vodou alebo poľnohospodársky výskum a vývoj; zdôrazňuje význam lepšej koordinácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v oblasti obehového hospodárstva, a to aj s cieľom zabezpečiť, aby programy zahŕňali regionálny prístup a lepšie využívali regionálny potenciál pre udržateľné zdroje energie;

31.  vyzýva členské štáty, regióny a miestne orgány, aby propagovali vytvorenie a podporu sietí pre opätovné využívanie a opravu, najmä tých, ktoré pôsobia ako podniky sociálneho hospodárstva, na predĺženie životnosti výrobku prostredníctvom opätovného použitia a opravy, a to uľahčením prístupu takýchto sietí k zberným miestam odpadu a podporovaním využívania fondov EŠIF, hospodárskych nástrojov, kritérií verejného obstarávania alebo ďalšími relevantnými opatreniami;

32.  zdôrazňuje, že udržateľnosť opätovného použitia a recyklácie počas celého životného cyklu závisí aj od spotreby energie v doprave; zdôrazňuje, že sa to týka najmä vidieckych oblastí, kde treba prekonávať dlhšie vzdialenosti medzi miestami zberu a miestami spracovania; naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby v rámci svojich stratégií obehového hospodárstva pre vidiecke oblasti zohľadňovali prístup založený na životnom cykle s cieľom predchádzať celkovým negatívnym dôsledkom pre životné prostredie a klímu;

33.  poukazuje na to, že zo vzorky 32 preskúmaných operačných programov posúdených v štúdii o začlenení environmentálnych hľadísk do fondov politiky súdržnosti sa deväť týka obehového hospodárstva a šesť zelených pracovných miest; víta súčasné úsilie vnútroštátnych a regionálnych orgánov, ale súčasne vyzýva členské štáty na lepšie integrovanie obehového hospodárstva do svojich operačných a regionálnych programov a dohôd o partnerstve; naliehavo vyzýva na poskytnutie podpory regiónom s cieľom zabezpečiť čo najplynulejší prechod na obehové hospodárstvo;

34.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vhodné začlenenie obehového hospodárstva do programov vzdelávania a odbornej prípravy a rekvalifikácie ako medzidisciplinárny predmet s cieľom vytvoriť nové postoje, ktoré následne pomôžu vymedziť nové obchodné modely a vytvoriť nové pracovné miesta;

35.  vyzýva vnútroštátne a regionálne orgány zodpovedné za prípravu operačných programov, aby väčšmi začlenili obehové hospodárstvo do programov územnej spolupráce, najmä cezhraničných programov spolupráce, s cieľom vykonávať cezhraničné riešenia, ktoré môžu viesť k získaniu účinnejších a lacnejších výsledkov;

36.  domnieva sa, že plánovanie EŠIF v budúcom programovom období by malo byť lepšie prepojené s vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy na rok 2030, ak je to možné s použitím spoločných ukazovateľov v rámci plánov, ktoré sú obsiahnuté v nariadení o riadení energetickej únie; žiada ambicióznu a ucelenú stratégiu pre členské štáty na splnenie už existujúcich záväzných cieľov na úrovni EÚ v oblasti zmierňovania zmeny klímy;

37.  vyzýva členské štáty, aby využili príležitosť na ďalšiu integráciu obehového hospodárstva do svojich súčasných operačných programov počas obdobia revízie; je presvedčený, že Komisia by mala tento proces uľahčiť a zároveň poskytnúť členským štátom pomoc pri analýze súčasného stavu a možných oblastí, v ktorých by sa mohlo uplatniť a pridať obehové hospodárstvo a jeho zásady;

38.  domnieva sa, že by sa mala ďalej posilniť úloha Európskej územnej spolupráce (EÚS) pri riešení výziev súvisiacich s vykonávaním obehového hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu, najmä prostredníctvom EÚS, v záujme vykonávania projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom; okrem toho zdôrazňuje význam hľadania udržateľných riešení cez predvstupové dohody s nečlenskými štátmi s cieľom riešiť prebiehajúce výzvy, najmä v oblasti znečistenia ovzdušia;

39.  zdôrazňuje nevyužitý potenciál existujúcich makroregionálnych stratégií napomáhať pri riešení výziev súvisiacich so zavádzaním obehového hospodárstva, a to nielen v členských štátoch, ale aj v tretích krajinách, ktoré sa nachádzajú v tej istej zemepisnej oblasti; zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali zamerať na priority, ktoré by podporili vytvorenie trhu s druhotnými surovinami pre Úniu; vyzýva na vypracovanie iniciatív na spoluprácu EÚ so susednými krajinami;

40.  pripomína svoje postoje týkajúce sa významu primeraného budovania a udržiavania kapacít miestnych, regionálnych a národných verejných orgánov, čo je veľmi dôležité aj pre prechod na obehové hospodárstvo; poukazuje na významnú úlohu, ktorú v tejto oblasti môže zohrávať technická podpora; uznáva, že regióny a mestské oblasti zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní zodpovednosti za energetickú transformáciu uskutočňovanú zdola nahor a sú najvhodnejšie pre testovanie a vykonávanie integrovaných riešení v oblasti energetiky v priamom spojení s občanmi; zdôrazňuje úlohu, ktorú v obehovom hospodárstve môžu zohrať iniciatívy v oblasti „inteligentných miest“ prostredníctvom podpory modelov ekologických technológií ako súčasti stratégií udržateľného mestského rozvoja; zdôrazňuje, že udržateľné a tzv. obehové mestá sú nástrojom na vytvorenie účinného obehového hospodárstva;

41.  zdôrazňuje významnú úlohu zeleného verejného obstarávania, ktoré je hnacou silou obehového hospodárstva s potenciálnym trhom odhadovaným na 1,8 bilióna EUR ročne, pri poskytovaní verejných zákaziek na práce, tovar a služby(14);

42.  zdôrazňuje, že je potrebný regulačný rámec v oblasti energetiky, ktorý podporí účasť občanov a energetických spoločenstiev na energetickej transformácii prostredníctvom práva na vlastnú výrobu a spotrebu, ako aj prostredníctvom ďalších systémov podpory, zaručeného prioritného prístupu k sieti a prednostného dodávania pre obnoviteľnú energiu;

43.  vyzýva regionálne a miestne orgány, aby viac investovali do programov vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikačných kurzov pracovníkov, ako aj kampaní na zvyšovanie informovanosti verejnosti o prínosoch a výhodách všetkých opatrení s cieľom zavedenia obehového hospodárstva prostredníctvom projektov v rámci politiky súdržnosti, a tým zvýšili účasť občanov a vplývali na správanie spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál Európskeho sociálneho fondu; zdôrazňuje, že musí podporovať mladých podnikateľov, aby smerovali k obehovému hospodárstvu, a to najmä v regiónoch s nízkou úrovňou príjmu a rastu; rovnako zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo je príležitosťou pre vidiecke oblasti, aby bojovali proti vyľudňovaniu, diverzifikovali svoje hospodárstva a získali ochranu voči rizikám; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vidiecke oblasti potrebujú stimuly na prechod na udržateľné hodnotové reťazce; zdôrazňuje význam vytvorenia osobitnej stratégie pre ostrovné regióny;

44.  nabáda Komisiu na podporu využívania miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovanej územnej investície (IÚI) s cieľom pomôcť miestnym zainteresovaným stranám kombinovať toky financovania a plánovať miestne iniciatívy zamerané na obehové hospodárstvo;

45.  konštatuje, že 80 % morského odpadu pochádza zo zdrojov na pevnine; zdôrazňuje preto význam riešenia znečisťovania pevniny a morí odpadmi prostredníctvom miestnych a regionálnych opatrení s prínosom pre životné prostredie aj ľudské zdravie; vyzýva členské štáty, regióny a miestne orgány, aby zamerali svoje úsilie na prevenciu tvorby pevninského odpadu;

46.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte európskeho semestra posúdila vplyv na výpočet deficitu verejných financií regionálnych a vnútroštátnych investícií spolufinancovaných prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov do projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom;

47.  víta návrh na revíziu smernice 98/83/ES o pitnej vode, ktorá uľahčí prechod na obehové hospodárstvo znižovaním objemu plastového odpadu z vody balenej vo fľašiach a takisto zahŕňa značné úspory energie a efektívne hospodárenie so zdrojmi pitnej vody;

Obehové hospodárstvo v rámci politiky súdržnosti po roku 2020

48.  vyzýva Komisiu, aby na ďalšie programové obdobie vypracovala príslušnú metodiku sledovania, ako aj vhodné ukazovatele s cieľom umožniť lepšie monitorovanie prínosu politiky súdržnosti k zavedeniu obehového hospodárstva s cieľom poskytnúť presnejší obraz o sociálno-ekonomických podmienkach;

49.  poukazuje na to, že značnú podporu na dokončenie prechodu na obehové hospodárstvo poskytujú aj iné programy, ako sú LIFE, COSME a Horizont 2020; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť synergiu medzi uvedenými nástrojmi na dosiahnutie cieľov stanovených v akčnom pláne Komisie pre obehové hospodárstvo;

50.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nových legislatívnych návrhov týkajúcich sa budúceho rámca politiky súdržnosti vytvorila vhodné podmienky ex ante týkajúce sa zavedenia obehového hospodárstva; domnieva sa, že stratégie pre obehové hospodárstvo by mali byť vyvinuté v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a hospodárskymi a sociálnymi partnermi;

51.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci programu Horizont 2020 venovalo ešte viac pozornosti projektom inovácie a výskumu v oblasti obehového hospodárstva a ich financovaniu;

52.  zdôrazňuje význam posilnenia podpory v rámci politiky súdržnosti pre trvalo udržateľný rozvoj miest a vidieka, a v tejto súvislosti požaduje, aby ciele obehového hospodárstva zohrávali významnejšiu úlohu; vyzýva, aby sa pokračovalo v inovatívnych mestských a vidieckych opatreniach v tejto oblasti, a žiada Komisiu, aby v maximálnej miere využila skúsenosti získané v období rokov 2014 – 2020 pri príprave budúcich návrhov; požaduje flexibilný a prispôsobený rámec pri vykonávaní mestskej agendy, poskytovaní stimulov a usmernení s cieľom plne využiť potenciál miest pri zavádzaní obehového hospodárstva;

53.  vyzýva Komisiu, aby z európskej platformy pre obehové hospodárstvo určenej zainteresovaným subjektom vytvorila miesto na výmenu najlepších postupov s cieľom čo najlepšie využiť zdroje politiky súdržnosti na prechod na obehové hospodárstvo;

54.  zdôrazňuje vzájomnú závislosť obehového hospodárstva a zmiernenia zmeny klímy, a preto požaduje väčšie výdavky v rámci obehového hospodárstva a s klímou súvisiace investície v rámci politiky súdržnosti po roku 2020; okrem toho zdôrazňuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) by sa výdavky súvisiace s klímou mali vo všeobecnosti zvýšiť v porovnaní so súčasným stavom;

o
o   o

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.
(10) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 111.
(11) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.
(12) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 27.
(13) Oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Rámec monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029).
(14) Nakupovanie ekologických výrobkov! – Príručka o environmentálnom verejnom obstarávaní v Európe“, 3. vydanie, Európska komisia, 2016.


Ďalšia makrofinančná pomoc Ukrajine ***I
PDF 338kWORD 44k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Ukrajine (COM(2018)0127 – C8-0108/2018 – 2018/0058(COD))
P8_TA(2018)0255A8-0183/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0127),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0108/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady prijaté spoločne s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. mája 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0183/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júna 2018 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Ukrajine

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/947.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú, že podmienkou udelenia makrofinančnej pomoci je, že prijímajúca krajina rešpektuje skutočné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a zaručuje dodržiavanie ľudských práv.

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť monitorujú plnenie tejto podmienky počas celého obdobia trvania makrofinančnej pomoci Únie.

Vzhľadom na nesplnené podmienky týkajúce sa boja proti korupcii a súvisiace zrušenie tretej splátky v predchádzajúcom programe makrofinančnej pomoci podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/601, Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú, že ďalšia makrofinančná pomoc bude podmienená pokrokom v boji proti korupcii na Ukrajine. Na tento účel by mali podmienky hospodárskej politiky a finančné podmienky memoranda o porozumení, ktoré sa dohodnú medzi Európskou úniou a Ukrajinou, zahŕňať okrem iného aj záväzky na posilnenie správy vecí verejných, administratívnych kapacít a inštitucionálnej štruktúry, najmä pokiaľ ide o boj proti korupcii na Ukrajine a systém overovania majetkových priznaní, overovanie skutočného vlastníctva spoločností a dobre fungujúci špecializovaný protikorupčný súd v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie. Posúdiť by sa mali aj podmienky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Ak tieto podmienky nie sú splnené, Komisia v súlade s článkom 4 ods. 4 dočasne pozastaví alebo zruší vyplácanie makrofinančnej pomoci.

Okrem toho, že Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o vývoji v súvislosti s pomocou a poskytuje im príslušné dokumenty, pri každom vyplatení sumy verejne informuje o splnení všetkých podmienok v oblasti hospodárskej politiky a financií spojené s týmto vyplatením, najmä podmienok, ktoré sa týkajú boja proti korupcii.

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú, že táto makrofinančná pomoc Ukrajine prispieva k hodnotám, ktoré vyznáva spoločne s Úniou, vrátane udržateľného a sociálne zodpovedného rozvoja zameraného na tvorbu pracovných miest a znižovanie chudoby a záväzok k silnej občianskej spoločnosti. Komisia v prípade potreby pripojí k návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa schvaľuje memorandum o porozumení, analýzu očakávaného sociálneho vplyvu makrofinančnej pomoci. V súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011 sa táto analýza predloží výboru členských štátov a sprístupní sa Európskemu parlamentu a Rade prostredníctvom registra činností výboru.

(1) Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 15.


Rokovania o modernizácii dohody o pridružení medzi EÚ a Čile
PDF 347kWORD 49k
Odporúčanie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s rokovaniami o modernizácii dohody o pridružení medzi EÚ a Čile (2018/2018(INI))
P8_TA(2018)0256A8-0158/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 a na hlavu V, najmä na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 218 ZFEÚ,

–  so zreteľom na existujúcu dohodu o pridružení medzi Čilskou republikou a Európskou úniou,

–  so zreteľom na začatie rokovaní medzi Európskou úniou a Čile o modernizovanej dohode o pridružení, ktoré začali 16. novembra 2017,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada prijala 13. novembra 2017 smernice na rokovania o tejto dohode,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 25. zasadnutia Spoločného parlamentného výboru EÚ – Čile z 22. januára 2018,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť zo 14. septembra 2017 týkajúce sa rokovaní o modernizácii obchodného piliera dohody o pridružení medzi EÚ a Čile(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o politických vzťahoch EÚ s Latinskou Amerikou(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie fóra občianskej spoločnosti EÚ a CELAC z 11. mája 2015 s názvom Rovnosť, práva a demokratická účasť pre národy Európy a Latinskej Ameriky a Karibiku,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 4 a článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0158/2018),

A.  keďže Čile a EÚ spájajú spoločné hodnoty a úzke kultúrne, hospodárske a politické väzby;

B.  keďže Čile a EÚ sú blízkymi partnermi pri riešení regionálnych a globálnych výziev, ako sú zmena klímy, medzinárodná bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj a globálna správa;

C.  keďže Čile je silným zástancom demokracie a ľudských práv, voľného a otvoreného obchodu a multilateralizmu; keďže je aj hlavným členom Tichomorskej aliancie, Organizácie amerických štátov (OAS) a Únie juhoamerických národov (UNASUR), a zároveň členom krajín s vysokými príjmami a OECD;

D.  keďže Čile zohráva významnú úlohu v regionálnych záležitostiach, napríklad ako ručiteľ v mierovom procese v Kolumbii a v rozhovoroch medzi venezuelskou vládou a opozíciou v Santo Domingu; keďže Čile odstúpilo z venezuelských rozhovorov, keďže neboli dosiahnuté minimálne podmienky pre demokratické prezidentské voľby a inštitucionálnu normalizáciu;

E.  keďže rámcová dohodu o účasti Čile na operáciách krízového riadenia EÚ platí od januára 2014; keďže Čile sa podieľa na operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine, ako aj na viacerých mierových operáciách OSN, čo odráža jej záväzok dosiahnuť globálny mier a bezpečnosť;

F.  keďže nedávne parlamentné a prezidentské voľby opätovne potvrdili stabilný vyspelý charakter čilskej demokracie; keďže Čile profituje zo silného hospodárskeho rastu a je jedným z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev Južnej Ameriky v posledných desaťročiach; keďže v krajine stále prebieha reformné úsilie;

G.  keďže nedávna dekriminalizácia potratov za určitých okolností preukázala zvýšenú otvorenosť čilskej spoločnosti voči posilneniu postavenia žien a dievčat;

H.  keďže v indexe ľudského rozvoja v roku 2016 sa Čile umiestnilo v kategórii veľmi vysokého ľudského rozvoja a dosiahlo najvyššiu priečku z krajín Latinskej Ameriky a 38. miesto v celosvetovom porovnaní, čo je vyššie umiestnenie, ako dosiahlo sedem členských štátov EÚ;

I.  keďže súčasná dohoda o pridružení medzi EÚ a Čile bola zásadným faktorom pre prehĺbenie politických vzťahov a výrazné posilnenie obchodných a investičných tokov; keďže nepretržité dodržiavanie zásad právneho štátu a stabilného právneho a politického rámca umožňuje Čile aj EÚ slobodu podnikania a podporuje primerané investície v prostredí, ktoré zahŕňa záruky zásady právnej istoty;

J.  keďže EÚ a Čile v posledných rokoch uzatvorili ambicióznejšie a komplexnejšie dohody s inými partnermi; keďže modernizácia dohody o pridružení medzi EÚ a Čile má preto potenciál výrazne prehĺbiť existujúci vzájomný vzťah vrátane vzťahov v oblastiach zahraničných vecí a bezpečnosti;

K.  keďže budúca dohoda o pridružení medzi EÚ a Čile musí v plnej miere zohľadňovať transformačnú povahu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a úlohu medzinárodnej rozvojovej spolupráce pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

L.  keďže prostredníctvom aktualizovanej dohody o pridružení spolu s dohodami s Mexikom a Mercosurom, ktoré sa v súčasnosti (opätovne) prerokúvajú, by sa posilnila úloha EÚ ako kľúčového spojenca Latinskej Ameriky v čase, keď sa iné subjekty, napríklad Čína a Rusko, čoraz viac snažia získať väčší vplyv v regióne;

M.  keďže Spoločný parlamentný výbor EÚ – Čile (SPV) opakovane vyjadril svoju podporu modernizácii dohody o pridružení, najnovšie v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo prijaté na jeho 25. schôdzi 22. januára 2018;

1.  predkladá Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) tieto odporúčania:

Všeobecné zásady

Multilateralizmus a regionálna a medzinárodná spolupráca

Politický dialóg a spolupráca

Inštitucionálne ustanovenia

   a) výrazne posilniť spoluprácu medzi Čile a EÚ, dvoch podobne zmýšľajúcich partnerov v prostredí novej neistoty v medzinárodných vzťahoch, a to na základe našich spoločných hodnôt a zásad demokracie, boja proti zmene klímy, zabezpečenia rodovej rovnosti, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;
   b) zabezpečiť, aby bola modernizovaná dohoda s Čile ambiciózna, komplexná a vyvážená, a aby prinášala občanom, podnikom a hospodárstvam oboch strán hmatateľné výhody; zaistiť, aby bola priekopníkom medzi najvyspelejšími dohodami, ktoré EÚ uzatvorila s tretími krajinami;
   c) posilniť rozmer ľudských práv v rámci spolupráce medzi EÚ a Čile v súvislosti so stratégiou EÚ a Čile v oblasti ľudských práv na obdobie rokov 2016 až 2020; začleniť spoločný záväzok k ochrane a presadzovaniu ľudských práv, základných slobôd, rodovej rovnosti a práv menšín, ako je LGBTI komunita, a pôvodného obyvateľstva, s vykonateľnými mechanizmami v oblasti monitorovania, podávania pravidelných správ a urovnávania sporov; povzbudiť Čile, aby našlo riešenie záležitostí s domorodými Mapučmi a ďalšími pôvodnými obyvateľmi; pokračovať v postupe začleňovania doložky o ľudských právach do všetkých budúcich dohôd o pridružení; pokračovať v pravidelnom dialógu medzi EÚ a Čile o ľudských právach s cieľom posilniť inštitucionálny rámec a verejné politiky na podporu ľudských práv, a to aj prostredníctvom multilaterálnej spolupráce;
   d) nabádať Čile na zabezpečenie náležitého zákonného procesu a spravodlivých súdnych konaní v plnom súlade s medzinárodnými normami;
   e) zamerať sa na podporu udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja, boj proti chudobe a znižovanie nerovnosti vzhľadom na záväzok Čile dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030;
   f) podporiť Čile pri zlepšovaní vzdelávacích noriem a vzdelávacích programov a pritom zabezpečiť, aby ľudia s najnižšími príjmami mali úplný prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu; posilniť prepojenie medzi univerzitami a trhom práce prekonaním nesúladu v oblasti zručností a podporou zamestnanosti mladých ľudí;
   g) podporiť ochranu sociálnych a environmentálnych práv a zabezpečiť účinné vykonávanie dohovorov MOP a odstránenie nútenej a detskej práce;
   h) posilniť dialóg a spoluprácu v oblasti regionálnych a globálnych výziev, ako sú organizovaný zločin, obchodovanie s drogami, rastúca nerovnosť, migrácia, terorizmus a zmena klímy, ako aj vykonávanie Agendy 2030; podporiť spoluprácu medzi EÚ a Čile v otázke riadenia migrácie a vytvoriť mechanizmy readmisie, a to aj pre osoby bez štátnej príslušnosti a štátnych príslušníkov tretích krajín;
   i) pripomenúť význam multilaterálneho programu a toho, že žiadne bilaterálne rokovanie nesmie ohroziť ambíciu dosiahnuť pokrok multilaterálne;
   j) prispievať k posilňovaniu multilateralizmu a medzinárodnej spolupráce v záujme podpory medzinárodnej bezpečnosti a účinného riešenia celosvetových výziev; posilniť koordináciu postojov oboch strán v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných fórach;
   k) povzbudiť Čile, aby naďalej podporovalo regionálnu integráciu a spoluprácu, predovšetkým Tichomorskú alianciu, vzhľadom na jej povzbudivé výsledky ako skutočnej a aktívnej hnacej sily hospodárskej integrácie medzi členmi regiónu, ale aj UNASUR a Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC); preskúmať, či by mohla EÚ získala štatút pozorovateľa v Tichomorskej aliancii;
   l) umožniť zmysluplný pravidelný dialóg o všetkých relevantných otázkach, pričom budú použité a rozšírené existujúce formáty; zmobilizovať dostupné zdroje prostredníctvom nástroja partnerstva v záujme dosiahnutia strategických cieľov;
   m) zabezpečiť úzku spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom, krízové riadenie, námornú bezpečnosť, odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní; umožniť posilnenú účasť Čile na misiách a operáciách v spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ (SBOP);
   n) umožniť väčšiu spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite, ako aj pri predchádzaní radikalizácii a boji proti cezhraničnej trestnej činnosti, bez toho, aby boli ohrozené občianske slobody a základné práva; prijať opatrenia v súvislosti s celosvetovým bojom proti terorizmu zintenzívnením mechanizmov, opatrení a orgánov celosvetovej a regionálnej spolupráce v súlade s medzinárodným právom a zásadami Charty Organizácie Spojených národov;
   o) posilniť spoluprácu v oblasti boja proti korupcii, prania špinavých peňazí a daňových únikov; zahrnúť ustanovenia týkajúce sa dobrej správy daňových záležitostí a noriem transparentnosti, ktoré opätovne potvrdzujú záväzok strán vykonávať medzinárodné normy v oblasti boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom;
   p) pripomenúť, že korupcia ohrozuje ľudské práva, rovnosť, sociálnu spravodlivosť, obchod a spravodlivú hospodársku súťaž, a tým bráni hospodárskemu rastu; zahrnúť osobitné časti uvádzajúce jasné a pevné záväzky a opatrenia v oblasti boja proti všetkým formám korupcie a uplatňovať medzinárodné normy a multilaterálne protikorupčné dohovory;
   q) uľahčiť mobilitu medzi EÚ a Čile; posilniť mládežnícke a študentské výmeny a štipendijné programy a kurzy odbornej prípravy aj prostredníctvom programu Erasmus +; vyvinúť ďalšie úsilie zamerané na úplné vzájomné uznávanie akademických kvalifikácií a modernizáciu, prístupnosť a internacionalizáciu vysokoškolského vzdelávania;
   r) podporovať prenos vedeckých a technologických poznatkov a zintenzívniť spoluprácu v oblasti výskumu a spolupráce, a to pri plnom využívaní existujúcich programov, ako je Horizont 2020;
   s) podporovať a posilňovať vzťahy v oblasti medzinárodnej spolupráce na základe memoranda o porozumení týkajúceho sa medzinárodnej spolupráce, ktoré bolo podpísané v roku 2015; vytvoriť inovatívne mechanizmy, ktoré rozšíria a posilnia trojstrannú a regionálnu spoluprácu s tretími stranami v rámci Latinskej Ameriky aj mimo nej prostredníctvom programov, ako je EUROsociAL+ a Euroclima+, ako aj spoluprácu, pokiaľ ide o protidrogovú politiku, napríklad COPOLAD;
   t) vytvoriť metodiku pre preukázanie účinkov modernizovanej dohody na mužov a ženy a využiť príslušné výsledky ako základ pre navrhnutie politík na dosiahnutie rodovej rovnováhy;
   u) opätovne potvrdiť spoločný záväzok týkajúci sa Parížskej dohody o zmene klímy a Agendy 2030 a zabezpečiť úzku spoluprácu medzi EÚ a Čile v oblasti ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy; posilniť partnerstvo v oblasti technickej a politickej spolupráce v kľúčových environmentálnych oblastiach vrátane emisií CO2 v medzinárodnej doprave, zachovania biodiverzity a trvalo udržateľnej výroby a spotreby; podporiť posilnenie spolupráce v oblasti obehového hospodárstva s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov, trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ekologické inovácie a hospodárenie s vodami; zvýšiť podporu projektov zameraných na zmiernenie účinkov zmeny klímy;
   v) posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a rozvoja, ako aj využívania programu EÚ Copernicus v oblasti satelitných údajov získaných pozorovaním Zeme na environmentálne účely;
   w) posilniť kultúrnu spoluprácu a podporiť diaspóru v Čile aj EÚ s cieľom napomáhať zahraničné investície v EÚ aj Čile;
   x) opätovne potvrdiť prístup k vode ako ľudské právo;
   y) zabezpečiť, aby bola dohoda o pridružení vytvorená na základe silnej parlamentnej účasti, a to posilnením súčasných ustanovení a mechanizmov spolupráce s cieľom umožniť výraznejší príspevok k jej vykonávaniu a kontrolu jej vykonávania, najmä prostredníctvom existujúceho medziparlamentného formátu spoločného parlamentného výboru; zaistiť, aby spoločný parlamentný výbor mohol žiadať relevantné informácie o vykonávaní dohody o pridružení;
   z) zabezpečiť primerané zapojenie občianskej spoločnosti počas rokovaní aj vo fáze vykonávania dohody o pridružení vrátane, nie však výlučne, v rámci zmiešaného poradného výboru; zdôrazňuje potrebu vytvorenia inštitucionalizovaného mechanizmu, aby bol umožnený politický dialóg, do ktorého budú zapojené organizácie občianskej spoločnosti v oboch regiónoch;
   aa) informovať Európsky parlament ihneď a v plnom rozsahu vo všetkých fázach rokovaní v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ; zahŕňa to aj poskytnutie textov, o ktorých sa rokuje, a zápisníc z každého kola rokovaní Európskemu parlamentu; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Rady z 22. januára 2018 zverejniť rokovací mandát udelený Komisii a PK/VP v novembri 2017;
   ab) vnímať nedávne uverejnenie smerníc na rokovania ako dôležitý precedens a zaviazať sa zverejniť všetky smernice na rokovania pre medzinárodné dohody v budúcnosti;
   ac) urýchliť rokovania o dohode o pridružení s cieľom umožniť jej ratifikáciu Európskym parlamentom ešte pred koncom súčasného európskeho volebného obdobia;
   ad) na všetkých úrovniach zabezpečiť dodržiavanie dlhoročného postupu, podľa ktorého sa nová dohoda predbežne neuplatňuje, kým Európsky parlament neudelí svoj súhlas;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Čilskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0354.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0345.


Vzťahy medzi EÚ a NATO
PDF 369kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o vzťahoch medzi EÚ a NATO (2017/2276(INI))
P8_TA(2018)0257A8-0188/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

–  so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 28. júna a 15. decembra 2016 a 9. marca, 22. júna a 15. decembra 2017,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2015 a 14. novembra 2016 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, zo 6. decembra 2016 o spolupráci medzi EÚ a NATO, zo 6. marca, 18. mája a 17. júla 2017 o globálnej stratégii EÚ a z 19. júna a 5. decembra 2017 o vykonávaní spoločného súboru návrhov, ktorý schválili 6. decembra 2016 rady EÚ a NATO,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, na spoločný súbor 42 návrhov, ktorý schválila Rada EÚ a Rada NATO 6. decembra 2016, a na správy o pokroku zo 14. júna a 5. decembra 2017 o ich vykonávaní, ako aj na nový súbor 32 návrhov, ktorý schválili Rada EÚ a Rada NATO 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na výsledky zasadnutí Rady pre zahraničné veci (vrátane obrany) z 13. novembra 2017 a 6. marca 2018, ktoré sa osobitne týkali spolupráce medzi EÚ a NATO,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. novembra 2016 s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP Európskemu parlamentu a Rade z 10. novembra 2017 s názvom Zlepšovanie vojenskej mobility v Európskej únii (JOIN(2017)0041) a na súvisiaci akčný plán predložený v marci 2018 (JOIN(2018)0005),

–  so zreteľom na obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017,

–  so zreteľom na výročnú správu generálneho tajomníka NATO za rok 2017 uverejnenú 15. marca 2018,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia NATO (PZ NATO) č. 439 z 9. októbra 2017 o užšej spolupráci medzi EÚ a NATO,

–  so zreteľom na uznesenie PZ NATO č. 440 z 9. októbra 2017 o európskej obrannej priemyselnej základni,

–  so zreteľom na správu Výboru pre obranu a bezpečnosť PZ NATO z 8. októbra 2017 o spolupráci medzi NATO a EÚ po Varšave vrátane jej prílohy, ktorú vypracoval Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 23. novembra 2016 a 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. decembra 2016 a 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0188/2018),

A.  keďže v ére geopolitických otrasov a rýchlej degradácie strategického prostredia sú naše hodnoty, ako liberálna demokracia, multilateralizmus, ľudské práva, mier, rozvoj a právny štát, na ktorých sa zakladajú EÚ a transatlantické väzby, ako aj medzinárodný systém založený na pravidlách a európska jednota vystavené výzvam;

B.  keďže dve hlavné organizácie západu, EÚ aj NATO, úspešne pokračujú v posilňovaní spolupráce pri riešení komplexných problémov, rizík a hrozieb, konvenčných aj hybridných, ktoré prichádzajú od štátnych, ako aj neštátnych subjektov z východu a z juhu; keďže akumuláciou kríz destabilizujúcich európskeho susedstvo sa vytvárajú vnútorné a vonkajšie bezpečnostné hrozby; keďže ani jedna organizácia nemá celú škálu nástrojov na riešenie týchto výziev v oblasti bezpečnosti osamote a každá by ich mohla lepšie riešiť v spolupráci s tou druhou; keďže EÚ a NATO sú na zabezpečenie bezpečnosti Európy a jej občanov nevyhnutné;

C.  keďže spolupráca medzi EÚ a NATO by sa nemala považovať za samotný cieľ, ale skôr za spôsob, ako dosiahnuť spoločné bezpečnostné priority a ciele vďaka komplementárnosti úloh a dostupných prostriedkov; keďže členské štáty EÚ a spojenci NATO majú jednotný súbor síl; keďže spoločne môžu efektívne využívať zdroje a lepšie mobilizovať širokú škálu existujúcich nástrojov reakcie na bezpečnostné hrozby;

D.  keďže NATO je vojenská aliancia a EÚ nie; keďže EÚ je svetový strategický aktér, ktorý zaisťuje bezpečnosť s jedinečnou a širokou škálou nástrojov, ktoré má k dispozícii na riešenie súčasných výziev komplexným spôsobom rôznymi politikami; keďže podľa cieľov globálnej stratégii a na ich základe EÚ posilňuje svoju zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a obranu a svoju úlohu ako partnera pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj schopnosť konať nezávisle, a zároveň posilňuje svoj príspevok k NATO a podporuje užšiu spoluprácu;

E.  keďže NATO má primárnu zodpovednosť za kolektívnu obranu svojich členov; keďže berie na vedomie, že usmernenie pre spojencov NATO poskytnúť v priebehu desaťročia 2 % svojho HDP na obranu na udržanie primeraných obranných spôsobilostí; keďže NATO je ako kľúčový partner v otázkach bezpečnosti EÚ hlavnou zárukou interoperability spojeneckých síl, spôsobilostí a súdržnosti úsilia zameraného na verejné obstarávanie;

F.  keďže činnosti EÚ a NATO by sa mali v bezpečnostnom rozmere dopĺňať, aby lepšie riešili nové, bezprecedentné a mnohostranné bezpečnostné výzvy; keďže spoločné oblasti oboch organizácií si tiež vyžadujú užšiu a účinnejšiu spoluprácu;

G.  keďže EÚ aj NATO, dve organizácie zapojené do krízového riadenia, by túto činnosť dokázali vyvíjať účinnejšie, ak by postupovali skutočne koordinovane a čo najlepšie využívali svoje odborné znalosti a zdroje; keďže ako krok nadväzujúci na svoju globálnu stratégiu EÚ posilňuje svoj spoločný prístup k vonkajším konfliktom a krízam a reaguje na hrozby a výzvy súvisiace so spojitosťou medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, využívajúc pri tom civilné alebo vojenské prostriedky;

H.  keďže na samite NATO konanom v roku 2016 vo Varšave aliancia a EÚ načrtli oblasti pre posilnenú spoluprácu vo svetle spoločných výziev na východ a na juh vrátane boja proti kybernetickým hrozbám, posilňovania odolnosti, budovania obranných kapacít, kybernetickej obrany, námornej bezpečnosti a cvičení; keďže ministri zahraničných vecí NATO v decembri 2016 schválili 42 opatrení na dosiahnutie pokroku v spolupráci NATO a EÚ v dohodnutých oblastiach a v decembri 2017 boli dohodnuté ďalšie oblasti spoločnej práce;

I.  keďže v boji proti hybridným hrozbám, ktorého súčasťou je aj vyvracanie mylných informácií a dezinformácií a zvyšovanie odolnosti, je potrebné partnerstvo medzi EÚ a NATO; keďže je nutné jednoznačne rozlišovať rozsah pôsobnosti a politické stratégie oboch inštitúcií;

J.  keďže Ruské aktivity sa stupňujú; keďže napriek tomu, že riziko oslabenia transatlantických väzieb a solidarity medzi členskými štátmi EÚ pretrváva, musí sa ich spoločný, strategický prístup v súvislosti s Ruskom posilniť; keďže EÚ aj NATO znepokojuje ráznejšie vojenské správanie Ruska; keďže politická manipulácia a kybernetické útoky sú tiež dôvodom na znepokojenie; keďže EÚ reagovala na ruské zasahovanie do európskych vnútorných záležitostí, pričom porušovalo medzinárodné právo a normy; keďže odolnosť je a naďalej bude kľúčovým prvkom kolektívnej obrany;

K.  keďže južné susedstvo čelí bezprecedentnej nestabilite a predstavuje strategicky dôležitú výzvu pre členské štáty EÚ aj členov NATO, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v prvej línii;

L.  keďže kybernetické útoky sa vyskytujú čoraz častejšie a sú neustále premyslenejšie; keďže v roku 2014 NATO zaviedlo kybernetickú obranu medzi svoje základné úlohy v oblasti kolektívnej obrany a v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za operačnú oblasť (spolu s pozemným, vzdušným a námorným priestorom); keďže EÚ a NATO sa môžu navzájom dopĺňať vo svojom úsilí; keďže rozšírená spolupráca medzi členskými štátmi EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa mala podporovať a v tejto oblasti je potrebný koordinovaný prístup všetkých členských štátov EÚ;

M.  keďže v decembri 2017 sa NATO a EÚ rozhodli výrazne zintenzívniť svoju spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, a to predovšetkým zintenzívnením výmeny informácií a zlepšením vnútroštátnej odolnosti;

N.  keďže EÚ aj NATO využívajú tú istú dopravnú infraštruktúru v Európe, ktorá je kľúčovým faktorom pre rýchle vojenské nasadenie, a keďže vojenská mobilita bola nedávno vyhlásená za jednu z prioritných oblastí spolupráce medzi obidvomi organizáciami;

O.  keďže podľa najnovších prieskumov spoločnosti Pew Research Center je verejná podpora NATO silná a vo väčšine členských štátov NATO sa zvyšuje;

Prehĺbené partnerstvo

1.  Je presvedčený, že EÚ a NATO uznávajú v snahe o medzinárodný mier a bezpečnosť rovnaké hodnoty, sledujú podobné strategické výzvy a vzhľadom na prekrývajúceho sa členstvo 22 krajín majú podobné záujmy v oblasti bezpečnosti a obrany, a to aj ochranu svojich občanov pred hrozbami; domnieva sa, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO má kľúčový význam pre riešenie týchto bezpečnostných problémov; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO by sa navzájom mala dopĺňať a rešpektovať osobitosti a úlohy toho druhého;

2.  vyzdvihuje otvorenosť a transparentnosť plne rešpektujúce nezávislosť rozhodovania a postupy oboch organizácií, ako aj inkluzívnosť a reciprocitu bez toho, aby tým bol dotknutý špecifický charakter bezpečnostnej a obrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu, ako dôležité zásady strategického partnerstva medzi EÚ a NATO; zdôrazňuje, že spolupráca s členskými štátmi EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, a členskými štátmi NATO, ktoré nie sú členmi EÚ, je neoddeliteľnou súčasťou spolupráce medzi EÚ a NATO;

3.  vyjadruje presvedčenie, že pre svojich členov je NATO základným kameňom kolektívnej obrany a odstrašovania v Európe; je tiež presvedčený, že silnejšia EÚ s účinnejšou SBOP, ktorá realizuje viaceré projekty medzi členskými štátmi a je schopná zaistiť plnenie ustanovení článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), na základe ktorých môžu členské štáty požiadať o pomoc, prispieva k posilneniu NATO; zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci spolupráce medzi EÚ a NATO sa musia zohľadniť aj bezpečnostné a obranné politiky tých šiestich členských štátov EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, a tých siedmich členov NATO, ktorí nie sú členmi EÚ;

4.  vyjadruje pevné presvedčenie, že podmienkou účinnej reakcie na celé spektrum bezpečnostných výziev je prehĺbenie štrukturálnej adaptácie, ako aj využívanie kombinácie nástrojov tvrdej a mäkkej moci zo strany EÚ a NATO; zdôrazňuje, že čas hrá dôležitú úlohu pri posilňovaní partnerstva medzi EÚ a NATO, a to so zreteľom na rozdiely medzi oboma organizáciami;

5.  konštatuje, že hoci treba ďalej rozvíjať spoločnú európsku strategickú kultúru, bude mať spoločné vnímanie hrozieb pozitívny vplyv; domnieva sa, že EÚ sa musí snažiť o posilnenie svojej strategickej autonómie,; nabáda preto členské štáty, aby v spolupráci s inštitúciami EÚ vypracovali spoločnú definíciu neustále sa vyvíjajúcich hrozieb a pokračovali v úsilí, ako sú spoločné brífingy, školenia v oblasti civilnej reakcie na núdzové situácie a spoločné posudzovanie hrozieb; víta najnovšie úsilie v tejto oblasti;

6.  zdôrazňuje, že občania EÚ, ktorí si uvedomujú, že len vnútroštátne reakcie na terorizmus a neistotu sú nedostatočné, očakávajú od EÚ ochranu pred týmito hrozbami a že úzka spolupráca medzi EÚ a NATO by členským štátom umožnila lepšie sa dopĺňať a byť účinnejšími;

7.  zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO v rámci misií a operácií, a to v strategickej aj taktickej rovine;

8.  zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je rovnako dôležité aj pre rozvíjajúcu sa SBOP EÚ a pre budúcnosť aliancie, ako aj pre vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ;

9.  domnieva sa, že potenciál vzťahov medzi EÚ a NATO možno viac využiť a že toto partnerstvo by sa nemalo ďalej rozvíjať a prehlbovať len v súvislosti so spoločnou reakciou na krízové situácie mimo Európy, najmä v susedstve, ale aj v súvislosti s krízami na kontinente;

10.  vyzdvihuje potrebu spolupráce v oblasti prevencie, analýzy a včasného varovania účinnou výmenou údajov s cieľom bojovať proti novým hrozbám spoločnými postupmi;

11.  domnieva sa, že spoločné vyhlásenie EÚ a NATO a jeho následné vykonávanie znamenajú novú a významnú fázu strategického partnerstva; víta reálne úspechy pri vykonávaní spoločného vyhlásenia, najmä pokiaľ ide o hybridné hrozby, strategickú komunikáciu, jednotnú podobu výstupov z príslušných procesov obranného plánovania a námornú spoluprácu; podporuje ďalší pokrok a víta nový súbor opatrení, ktoré boli pridané 5. decembra 2017, najmä opatrenia týkajúce sa boja proti terorizmu, vojenskej mobility a žien, mieru a bezpečnosti; víta zmenu v kultúre zaangažovanosti, ako aj hladkú spoluprácu medzi pracovníkmi z oboch organizácií pri vykonávaní jednotlivých opatrení; opakuje, že hoci samotný proces riadia inštitúcie, úspech vykonávania dohodnutých spoločných cieľov a opatrení závisí od trvalej politickej vôle všetkých členských štátov; víta v tejto súvislosti aj zapojenie členských štátov oboch organizácií – EÚ aj NATO – a zdôrazňuje, že úspešné vykonávanie spoločného vyhlásenia závisí od politickej vôle všetkých členských štátov počas celého obdobia; domnieva sa, že je dôležité posilniť lepšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO a lepší dialóg a zabezpečiť politickú vôľu pre pokračujúce vykonávanie spolupráce a jej ďalšie zlepšovanie; očakáva prijatie nového vyhlásenia EÚ a NATO na samite NATO v Bruseli 11. až 12. júla 2018;

12.  berie na vedomie pravidelné spoločné brífingy PK/VP a generálneho tajomníka NATO v Rade pre zahraničné veci EÚ a Severoatlantickej rade NATO, ako aj pravidelné spoločné zasadnutia Politického a bezpečnostného výboru EÚ a Severoatlantickej rady NATO;

13.  víta opätovné potvrdenie záväzku USA voči NATO a európskej bezpečnosti; pripomína, že EÚ a USA sú kľúčovými medzinárodnými partnermi a že toto partnerstvo sa uskutočňuje aj prostredníctvom NATO; vyzdvihuje význam dvojstranných vzťahov medzi členskými štátmi EÚ a USA; vyjadruje dôrazné presvedčenie, že upevňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO vedie aj k posilňovaniu transatlantických väzieb a že schopnosť NATO plniť svoje úlohy súvisí s transatlantickými vzťahmi; konštatuje preto, že nedávny politický vývoj by mohol mať vplyv na silu transatlantických vzťahov; konštatuje, že USA, ktoré vo všeobecnosti podporili a privítali podstatné zmeny v obrane EÚ, by mali pokračovať v úsilí o lepšie chápanie európskych strategických záujmov vrátane rozvoja európskych obranných spôsobilostí; trvá na tom, že úsilie EÚ zamerané na získanie strategickej autonómie posilňuje bezpečnostné prostredie aliancie;

14.  víta zvýšenú prítomnosť NATO vopred na jeho východnej hranici; víta, že NATO rozmiestnilo štyri mnohonárodné bojové skupiny, konkrétne v Estónsku pod velením Spojeného kráľovstva, v Lotyšsku pod velením Kanady, v Litve pod velením Nemecka a v Poľsku velí bojovej skupine USA; domnieva sa, že na východnej a južnej hranici treba ešte posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO v záujme bezpečnosti oboch organizácií a že prenikaniu Ruska do krajín východnej hranici hybridnými aj tradičnými spôsobmi by sa malo zabrániť a malo by sa proti nemu zodpovedajúcim spôsobom bojovať; zdôrazňuje, že súčasnú infraštruktúru v Európe, ktorá je orientovaná najmä západo-východným smerom, treba v súlade s požiadavkami vojenskej mobility doplniť novou severo-južnou dimenziou; zdôrazňuje, že snahami o vojenskú mobilitu by sa malo prispievať k účinnému vykonávaniu misií a operácií SZBP aj k obrannému postoju aliancie; domnieva sa, že cesty, mosty a železnice by sa mali zmodernizovať, aby umožňovali rýchle rozmiestňovanie vojenského personálu a vybavenia;

15.  zdôrazňuje v tomto smere význam zlepšenia spôsobilostí NATO v oblasti rýchleho prísunu posíl prostredníctvom zlepšenia infraštruktúry EÚ a jednotlivých štátov, odstránenia byrokratických a infraštruktúrnych prekážok brániacich v rýchlom pohybe síl a predbežným umiestňovaním vojenského vybavenia a zásob, čo zlepšuje našu kolektívnu bezpečnosť;

16.  víta začatie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); zdôrazňuje jej potenciál posilniť európsky príspevok v rámci NATO; vyjadruje presvedčenie, že touto spoluprácou sa môže zvýšiť súčinnosť a účelnosť a že je dôležitým krokom na ceste k zlepšeniu bezpečnostných a obranných spôsobilostí EÚ, ako aj prípadnej činnosti európskych členov NATO, a vyjadruje presvedčenie, že silnejšia EÚ a silnejšie NATO sa môžu navzájom posilňovať;

17.  zdôrazňuje komplementárnosť PESCO a NATO a tiež skutočnosť, že PESCO by mala byť hnacou silou ďalšej spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti rozvoja spôsobilostí, keďže je zameraná na posilnenie obranných kapacít EÚ vo všeobecnosti, aby bola SBOP ešte účinnejšia a relevantná na riešenie súčasných bezpečnostných a vojenských výziev; zdôrazňuje význam transparentnosti a komunikovania o PESCO smerom k USA a iným členom NATO, aby sa predišlo vzniku akýchkoľvek mylných predstáv;

18.  zdôrazňuje, že v ďalšom spoločnom vyhlásení EÚ a NATO by sa malo trvať na tom, že spôsobilosti rozvíjané spoločne členskými štátmi EÚ, a to aj v rámci PESCO, a členskými štátmi NATO sú k dispozícii pre operácie EÚ aj NATO; zdôrazňuje, že nedávne rozhodnutia EÚ (koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD), PESCO, Európsky obranný fond) zamerané na zaistenie toho, aby Európania prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, prispievajú k posilňovaniu NATO a k zaisteniu spravodlivého transatlantického rozdelenia záťaže, pričom je nutné si uvedomiť cieľ spoločného riešenia spoločných bezpečnostných výziev, zabránenia vzniku zbytočných zdvojení a rozvoja jednotných, navzájom sa dopĺňajúcich a interoperabilných obranných spôsobilostí; domnieva sa, že vytvorenie spoločných noriem, postupov, školení a cvičení by sa mal považovať za dôležitý prvok umožňujúci efektívnejšiu spoluprácu EÚ a NATO;

19.  konštatuje, že po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ bude 80 % výdavkov NATO na obranu z krajín mimo EÚ a tri zo štyroch práporov na východe budú pod velením krajín mimo EÚ;

20.  naliehavo žiada EÚ a NATO, aby organizovali pravidelné cvičenia na strategickej úrovni so zapojením najvyššieho politického vedenia oboch organizácií; víta v tomto smere estónske cvičenie EU CYBRID 2017, na ktorom sa generálny tajomník NATO po prvý raz zúčastnil na cvičení EÚ;

Hlavné oblasti spolupráce

21.  konštatuje, že bezpečnostné hrozby sa vyvinuli tak, že sú viac hybridné a menej konvenčné, a že na ich riešenie je potrebná medzinárodná spolupráca; vyzýva EÚ a NATO, aby ďalej budovali odolnosť a rozvíjali spoločné situačné povedomie hybridných hrozieb; nabáda EÚ a NATO, aby koordinovali svoje mechanizmy reakcie na krízu, aby mohli jednotne reagovať na hybridné hrozby; víta nedávnu spoločnú inauguráciu centra excelentnosti pre hybridné hrozby v Helsinkách generálnym tajomníkom NATO a PK/VP, a nabáda členské štáty, aby vytvorili centrá excelentnosti pre hybridné hrozby, podobné ako centrum v Helsinkách; víta v tomto smere oddelené ale súbežné cvičenia PACE17 a CMX17, ktoré sa konali v roku 2017 a prostredníctvom ktorých si pracovníci EÚ resp. NATO overovali svoje postupy komunikácie a výmeny informácií počas silnejúcej fiktívnej hybridnej hrozby; oceňuje zosúladený postup západných spojencov reagujúci na podozrenie z ruského chemického útoku v Spojenom kráľovstve;

22.  domnieva sa, že v nasledujúcom spoločnom vyhlásení EÚ a NATO by sa mal oceniť dosiahnutý pokrok a malo by sa v ňom vyzvať na konkrétne vykonávanie všetkých návrhov prijatých oboma inštitúciami; vyjadruje presvedčenie, že v súvislosti s plnením veľkého počtu už prijatých záväzkov je potrebné väčšie úsilie;

23.  v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že iniciatívy zamerané na posilnenie obrany Európy by mali prospievať obom organizáciám a umožniť tak členským štátom EÚ posilniť svoju tzv. strategickú autonómiu, ako aj to, aby dokázali spoločne a dôveryhodne vojensky zasahovať; pripomína, že tieto iniciatívy dopĺňajú iniciatívy NATO;

24.  domnieva sa, že je dôležité aj zaistiť vykonávanie zásad inkluzívnosti, reciprocity a úplného rešpektovania rozhodovacej autonómie oboch organizácií, ako sa uvádza v záveroch Rady z 5. decembra 2017;

25.  víta úspešné paralelné a koordinované cvičenie krízového riadenia v roku 2017, ktoré bolo užitočnou platformou na výmenu najlepších postupov; so záujmom očakáva analýzu získaných skúseností, ako aj pokračujúcu spoluprácu na spoločných cvičeniach medzi EÚ a NATO vrátane cvičenia pod vedením EÚ plánovaného na rok 2018;

26.  berie na vedomie, že súčasné postupy na výmenu utajovaných skutočností medzi týmito dvoma organizáciami sú naďalej ťažkopádne a neefektívne; domnieva sa, že obe organizácie čelia podobným strategickým výzvam, a dôsledky preto ponesú čiastočne spoločne; domnieva sa, že budovaním vzájomnej dôvery sa musí zlepšiť spoluprácu pri výmene utajovaných skutočností a analýze spravodajských informácií, a to aj v oblasti boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že EÚ bude musieť zvýšiť svoju kapacitu zabezpečením toho, aby viac pracovníkov EÚ malo bezpečnostnú previerku a absolvovalo osobitné školenie o práci s utajovanými skutočnosťami, a investovaním do bezpečnej komunikácie; domnieva sa, že, ak by sa pri výmene príslušných informácií zaviedla reciprocita a prístup „need-to-share“ (potreba výmeny), bolo by to prospešné aj pre misie a operácie obidvoch organizácií; zastáva názor, že k účinnejšiemu spoločnému boju proti hybridným hrozbám by mohlo prispieť paralelné a koordinované posudzovanie spravodajských informácií;

27.  vyzýva EÚ a NATO, aby rozšírili spoluprácu v oblasti strategickej komunikácie, a to aj posilnením partnerstva medzi centrom excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu a oddelením ESVČ pre strategickú komunikáciu;

28.  víta nové stredisko EÚ pre hybridné hrozby a jeho spoluprácu s oddelením NATO pre hybridné analýzy pri výmene informácií v oblasti situačného povedomia, ako aj analýz potenciálnych hybridných hrozieb;

29.  vyjadruje presvedčenie, že spolupráca a výmena informácií majú zásadný význam v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a uznáva pokrok dosiahnutý v tejto oblasti; zdôrazňuje, že treba zlepšiť prevenciu kybernetických incidentov, ich odhaľovanie a reakciu na ne; vyzýva obe organizácie, aby koordinovali svoje monitorovacie činnosti a vymieňali si informácie v oblasti kybernetickej obrany, ak je to vhodné, a tým uľahčovali činnosť EÚ a NATO v oblasti spravodajstva; nabáda EÚ a NATO, aby posilňovali svoju operačnú spoluprácu a koordináciu a podporovali interoperabilitu výmenou osvedčených postupy, pokiaľ ide o prostriedky, metódy a postupy využívané v boji proti kybernetickým útokom; domnieva sa, že väčšia výmena informácií medzi EÚ a NATO je prioritou s cieľom umožniť identifikáciu všetkých zodpovedných zdrojov kybernetických útokov a vykonať následné právne kroky; považuje za rovnako dôležité zosúladenie vzdelávacích aktivít, ako aj výskumnú a vývojovú spoluprácu v kybernetickej oblasti; víta dohodu medzi tímom reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie a spôsobilosťou NATO pre reakciu na počítačové incidenty; domnieva sa, že v rámci nového mandátu Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), by mohli nové činnosti týkajúce sa spolupráce v oblasti kybernetickej obrany vzbudiť záujem NATO;

30.  domnieva sa, že v záujme zefektívnenia ochrany námornej bezpečnosti je dôležité zaručiť vzájomné dopĺňanie sa činností v oblasti budovania námorných kapacít a zabrániť ich zbytočnému zdvojeniu; víta posilnenú operačnú spoluprácu a koordináciu medzi EÚ a NATO vrátane výmeny situačného povedomia na základe skúseností získaných v oblasti Stredozemného mora a Afrického rohu, čím sa získajú ďalšie možnosti vzájomnej logistickej podpory a výmeny informácií medzi pracovníkmi oboch organizácií, pokiaľ ide o operačné činnosti vrátane činností súvisiacich s neregulárnou migráciou;

31.  víta posilnenie taktickej a operačnej spolupráce, a to aj priamym prepojením spojeneckého námorného velenia NATO a agentúry Frontex, ako aj operácií Sea Guardian a EUNAVFOR MED Sophia, čo EÚ a jej misiám pomohlo zastaviť neregulárnu migráciu a prijať opatrenia proti sieťam nezákonného obchodovania vrátane nezákonného obchodovania so zbraňami; konštatuje, že NATO môže na žiadosť poskytnúť logistickú podporu a ďalšie služby, ako napríklad čerpanie paliva na mori a zdravotnú podporu; konštatuje, že to vyplýva z úspešnej spolupráce EÚ a NATO pri operácii Ocean Shield a operácii EUNAVFOR ATLANTA v oblasti boja proti pirátstvu pri pobreží Afrického rohu;

32.  nabáda na vytváranie ďalších synergických účinkov medzi EÚ a NATO v teréne, ako aj na ďalšie zlepšenia, najmä v oblasti koordinácie činností spravodajstva, sledovania a prieskumu;

33.  opätovne zdôrazňuje, že iniciatívy EÚ zamerané na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany by mali pomôcť zaručiť aj to, aby si členské štáty, ktoré sú členskými štátmi NATO, splnili záväzky, ktoré im z členstva v aliancii vyplývajú; domnieva sa, že skutočnosť, že je daný štát členským štátom EÚ aj členským štátom NATO, by ho nemala poškodzovať; podobne zdôrazňuje, že skutočnosť, že niektoré členské štáty EÚ nie sú členmi NATO, by mala znamenať, že majú odlišné záväzky v rámci európskej obrannej únie; zdôrazňuje, že členské štáty by mali byť schopné vykonávať samostatné vojenské misie aj v prípadoch, keď NATO nie je ochotné konať alebo keď je akcia EÚ vhodnejšia;

34.  víta pokračujúci trend zvyšovanie výdavkov na obranu medzi členmi NATO; nabáda všetky členské štáty EÚ, ktoré sú aj členskými štátmi NATO, aby dosiahli významný pokrok pri plnení cieľa vynakladať na obranu 2 % HDP, z toho 20 % na hlavné nové vybavenie; domnieva sa, že členské štáty, ktoré sa zaviazali plniť usmernenia NATO v oblasti výdavkov na obranu, by mali zvážiť vyčlenenie konkrétnej sumy (v rámci usmernenia o 20 % v oblasti obstarávania) na výskum a vývoj, aby sa zaručilo vynakladanie minimálnych výdavkov na inovácie, ktoré zase môžu mať v prípade technológií účinok presahovania do civilného sektora;

35.  pripomína výzvu členským štátom uvedenú v spoločnom vyhlásení EÚ – NATO z Varšavy na „uľahčenie budovania silnejšieho obranného priemyslu a výskumu v oblasti obrany“; je pevne presvedčený o tom, že členovia EÚ a NATO musia spolupracovať a usilovať o súčinnosť pri posilňovaní a rozvoji svojej priemyselnej a technologickej základne s cieľom reagovať na priority v oblasti spôsobilostí, a to najmä koordinovaným ročným preskúmaním obrany a procesom plánovania obrany NATO; domnieva sa, že je dôležité, aby účinná a vyvážená transatlantická spolupráca v oblasti obranných technológií a obranného priemyslu bola pre obe organizácie strategickou prioritou; podporuje opatrenia plánované v rámci Európskeho obranného fondu na podporu spoločného výskumu a vývoja európskych spôsobilostí; domnieva sa, že zvýšené odhodlanie uskutočňovať výskum a plánovanie spôsobilostí môže viesť k vyššej efektívnosti;

36.  opätovne zdôrazňuje, že treba zabezpečiť súdržnosť výstupov a časových plánov medzi cieľmi EÚ v oblasti koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany, plánom rozvoja spôsobilostí a príslušnými procesmi NATO, napríklad procesom plánovania obrany NATO; zdôrazňuje, že treba, aby boli nadnárodné iniciatívy v oblasti rozvoja spôsobilostí EÚ a NATO komplementárne a vzájomne sa posilňovali; zdôrazňuje, že spôsobilosti používané v SBOP a vyvíjané v rámci PESCO zostávajú vo vlastníctve členských štátov, ktoré ich môžu sprístupniť aj iným rámcom;

37.  zdôrazňuje, že v úzkej spolupráci medzi EÚ a NATO sa treba zamerať na vyriešenie fyzických a právnych prekážok, ktoré bránia rýchlemu pohybu vojenského personálu a majetku v rámci EÚ a za jej hranicami, s cieľom zabezpečiť vždy v prípade potreby bezproblémový presun vojenských zariadení a síl cez územie Európy vrátane možnosti využívania kritickej infraštruktúry, ako sú cesty, mosty, železnice, a to najmä prostredníctvom vykonávania akčného plánu predstaveného PK/VP a Komisiou na základe plánu vytvoreného členskými štátmi EÚ v rámci Európskej obrannej agentúry; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene naviazali na vzniknutý impulz a využili ho; zdôrazňuje, že na uľahčenie nasadenia jednotiek a spoluprácu v celej EÚ a v celom priestore NATO sú potrebné kompatibilné obranné spôsobilosti; odporúča EÚ a NATO, aby riešili aj mobilitu síl NATO z krajín mimo EÚ na európskom území;

38.  domnieva sa, že EÚ a NATO by mali viac spolupracovať s cieľom posilňovať odolnosť, obranu a bezpečnosť susedov a partnerov oboch organizácií; vyjadruje dôraznú podporu myšlienke, že pomoc susedným a partnerským krajinám pri budovaní ich kapacít a posilňovaní odolnosti, a to aj v oblasti boja proti terorizmu, strategickej komunikácie, kybernetickej obrany, skladovania munície a reformy sektora bezpečnosti, je spoločným cieľom, najmä v troch pilotných krajinách (Bosne a Hercegovine, Moldavsku a Tunisku);

39.  pripomína, že riešiť bezpečnostné záležitosti na západnom Balkáne aj v susedstve EÚ a spolupracovať v niektorých konkrétnych oblastiach je v záujme EÚ aj NATO; víta úsilie EÚ a NATO poskytovať politickú a praktickú podporu krajinám na západnom Balkáne, vo východnej Európe a v Zakaukazsku; navrhuje, aby členské štáty EÚ aj naďalej pokračovať v úsilí s cieľom zabezpečiť demokratický vývoj a reformu sektora bezpečnosti; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO a krajinami západného Balkánu je zásadná pre riešenie bezpečnostných hrozieb pre celý kontinent;

40.  zdôrazňuje význam zásad uvedených vo Viedenskom dokumente, najmä zásady otvorenosti a transparentnosti; víta v tomto smere otvorenosť vojenských cvičení a spoločných cvičení EÚ a NATO pre medzinárodných pozorovateľov;

41.  opätovne zdôrazňuje významnú úlohu žien v misiách SBOP a NATO, najmä pri zaobchádzaní so ženami a deťmi v oblastiach konfliktov; víta to, že EÚ aj NATO túto významnú úlohu uznávajú; odporúča, aby EÚ a NATO vo svojich štruktúrach a operáciách proaktívne presadzovali rodovú rozmanitosť;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zaistila úzke bezpečnostné a obranné vzťahy so Spojeným kráľovstvom po jeho vystúpení z EÚ, pričom uznáva, že Spojené kráľovstvo zostane hlavným prispievateľom k európskej obrane ako člen NATO aj ako európsky štát, hoci už nebude členom EÚ;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, PK/VP, generálnemu tajomníkovi NATO, agentúram EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a Parlamentnému zhromaždeniu NATO.

(1) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 109.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0435.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0440 a P8_TA(2017)0492.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0503 a P8_TA(2017)0493.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0092.


Kybernetická obrana
PDF 343kWORD 68k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o kybernetickej obrane (2018/2004(INI))
P8_TA(2018)0258A8-0189/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, z 26. júna 2015, z 15. decembra 2016, z 9. marca 2017, z 22. júna 2017, z 20. novembra 2017 a z 15. decembra 2017,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2017 s názvom Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany (COM(2017)0315),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2017 s názvom Zriadenie Európskeho obranného fondu (COM(2017)0295),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 o akčnom pláne v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. februára 2013 o Stratégii kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 13. septembra 2017 s názvom Posúdenie stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ z roku 2013 (SWD(2017)0295),

–  so zreteľom na politický rámec EÚ pre kybernetickú obranu z 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady zo 10. februára 2015 o diplomacii v kybernetickej oblasti,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o rámci pre spoločnú diplomatickú reakciu EÚ na škodlivé kybernetické činnosti („súbor nástrojov v oblasti kybernetickej diplomacie“),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskeho parlamentu a Rady z 13. septembra 2017 s názvom Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ (JOIN(2017)0450),

–  so zreteľom na tallinskú príručku 2.0 o medzinárodnom práve uplatniteľnom na kybernetické operácie(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii(2),

–  so zreteľom na prácu celosvetovej komisie pre stabilitu kybernetického priestoru,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, na spoločné súbory návrhov na vykonávanie spoločného vyhlásenia, ktoré schválili Rada EÚ a Rada NATO 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017, a na správy o pokroku dosiahnutom pri ich vykonávaní zo 14. júna a z 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o počítačovej bezpečnosti a obrane(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(5),

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 13. septembra 2017 o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“), o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“) (COM(2017)0477),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“)(7),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0189/2018),

A.  keďže kybernetické a hybridné výzvy, hrozby a útoky sú významným ohrozením bezpečnosti, obrany, stability a konkurencieschopnosti EÚ, jej členských štátov a jej občanov; keďže kybernetická obrana jednoznačne zahŕňa vojenský aj civilný rozmer;

B.  keďže EÚ a členské štáty čelia bezprecedentnej hrozbe vo forme politicky motivovaných a štátom podnecovaných kybernetických útokov, ako aj počítačovej kriminality a terorizmu;

C.  keďže vojenské orgány všeobecne uznávajú kybernetický priestor za piaty operačný okruh, čo umožňuje rozvoj spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany; keďže sa vedú diskusie o tom, či uznať kybernetický priestor za piaty okruh vedenia vojny;

D.  keďže ustanovenie o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ) obsahuje vzájomný záväzok pomoci a podpory všetkými dostupnými prostriedkami v prípade ozbrojenej agresie na území členského štátu; keďže týmto nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov; keďže ustanovenie o solidarite (článok 222 ZFEÚ) dopĺňa ustanovenie o vzájomnej obrane a uvádza sa v ňom, že krajiny EÚ sú povinné konať spoločne v prípade, ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou; keďže ustanovenie o solidarite znamená použitie civilných aj vojenských štruktúr;

E.  keďže hoci kybernetická obrana naďalej patrí medzi základné právomoci členských štátov, EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní platformy pre európsku spoluprácu a zabezpečovaní toho, aby toto nové úsilie už od začiatku prebiehalo v úzkej koordinácii na medzinárodnej úrovni a v rámci transatlantickej bezpečnostnej štruktúry, aby sa predišlo nedostatkom a neefektívnosti, ktorou sa vyznačujú mnohé tradičné obranné opatrenia; keďže musíme vykonať viac, než len zlepšiť našu spoluprácu a koordináciu; keďže musíme zabezpečiť účinnú prevenciu zvýšením schopnosti EÚ odhaľovať, brániť a odrádzať; keďže na dosiahnutie účinnej kybernetickej bezpečnosti EÚ je potrebná spoľahlivá kybernetická obrana a odrádzanie, pričom sa zároveň zaručí, aby sa štáty, ktoré sú najmenej pripravené, nestali ľahkým terčom kybernetických útokov, a keďže skutočná kybernetická obrana by mala byť nevyhnutnou súčasťou SBOP a rozvoja európskej obrannej únie; keďže máme trvalý nedostatok vysokokvalifikovaných špecialistov na kybernetickú obranu; keďže úzka koordinácia v oblasti ochrany ozbrojených síl pred kybernetickými útokmi je nevyhnutnou súčasťou rozvoja účinnej SBOP;

F.  keďže členské štáty EÚ sú často vystavené počítačovým útokom, ktoré vedú agresívni a nebezpeční štátni a neštátni aktéri a ktoré sú zamerané na civilné alebo vojenské ciele; keďže príčinou súčasnej zraniteľnosti je predovšetkým roztrieštenosť európskych obranných stratégií a kapacít, čo zahraničným spravodajským agentúram umožňuje, aby opakovane zneužívali bezpečnostnú zraniteľnosť IT systémov a sietí zásadného významu pre európsku bezpečnosť; keďže vlády členských štátov často nedokázali informovať príslušné zainteresované strany včas tak, aby mohli riešiť zraniteľnosť svojich príslušných produktov a služieb; keďže tieto útoky si vyžadujú naliehavé posilnenie a rozvoj európskych ofenzívnych a defenzívnych kapacít v civilnej a vojenskej oblasti s cieľom zabrániť prípadnému cezhraničnému hospodárskemu a spoločenskému dosahu kybernetických incidentov;

G.  keďže v kybernetickom priestore hranice medzi civilným a vojenským zasahovaním nie sú úplne jasné;

H.  keďže k mnohým kybernetickým incidentom dochádza pre nedostatočnú odolnosť a robustnosť súkromnej a verejnej sieťovej infraštruktúry, pre zle chránené alebo zabezpečené databázy alebo pre iné nedostatky kritickej informačnej infraštruktúry; keďže len niekoľko členských štátov preberá zodpovednosť za ochranu svojich sieťových a informačných systémov a s tým súvisiacich dát ako súčasť svojej povinnej starostlivosti, čo vysvetľuje celkový nedostatok investícií do odbornej prípravy a najnovších bezpečnostných technológií, a do tvorby vhodných usmernení;

I.  keďže práva na súkromie a ochranu údajov sú stanovené v Charte základných práv EÚ a v článku 16 ZFEÚ a sú upravené všeobecným nariadením EÚ o ochrane údajov, ktoré nadobudlo účinnosť 25. mája 2018;

J.  keďže aktívna a účinná kybernetická politika je taká politika, ktorá je schopná odrádzať nepriateľov a narúšať ich spôsobilosti, ako aj predchádzať ich schopnosti útočiť a znižovať túto schopnosť;

K.  keďže viaceré teroristické skupiny a organizácie využívajú kybernetický priestor ako lacný nástroj na nábor, radikalizáciu a šírenie teroristickej propagandy; keďže teroristické skupiny, neštátne subjekty a nadnárodné zločinecké siete využívajú kybernetické operácie na anonymné získavanie finančných prostriedkov, zhromažďovanie spravodajských informácií a rozvoj kybernetických odnoží zameraných na vedenie kybernetických teroristických kampaní, narúšanie, poškodzovanie či ničenie kritickej infraštruktúry, útoky na finančné systémy a uskutočňovanie iných protiprávnych činností, ktoré majú relevantný vplyv na bezpečnosť európskych občanov;

L.  keďže odrádzanie od kybernetických útokov a kybernetická obrana európskych ozbrojených síl a kritickej infraštruktúry sa stali kľúčovými otázkami v diskusiách o modernizácii obrany, spoločnom obrannom úsilí Európy, budúcom budovaní ozbrojených síl a ich operácií a o strategickej autonómii Európskej únie;

M.  keďže viaceré členské štáty investovali značné prostriedky do zriadenia personálne dobre vybavených kybernetických veliteľstiev, aby reagovali na tieto nové výzvy a zlepšili svoju kybernetickú odolnosť, keďže však treba urobiť ešte omnoho viac, pretože je čoraz ťažšie bojovať proti kybernetickým útokom na úrovni členských štátov; keďže kybernetické veliteľstvá príslušných členských štátov sa líšia svojimi ofenzívnymi a defenzívnymi mandátmi; keďže ostatné štruktúry kybernetickej obrany členských štátov sa vo veľkej miere líšia a často sú naďalej fragmentované; keďže kybernetická obrana a odrádzanie sú činnosti, ktoré možno najlepšie vykonávať spoločne na európskej úrovni a v spolupráci s našimi partnermi a spojencami, pretože jej operačný okruh nepozná štátne ani organizačné hranice; keďže vojenská a občianska kybernetická obrana spolu úzko súvisia, a preto je potrebná väčšia synergia medzi civilnými a vojenskými špecialistami; keďže súkromné spoločnosti majú v tejto oblasti významné odborné znalosti, čo vyvoláva zásadné otázky v oblasti správy vecí verejných a bezpečnosti, ako aj schopnosti štátov brániť svojich občanov;

N.  keďže je naliehavo potrebné posilniť spôsobilosti EÚ v oblasti kybernetickej obrany z dôvodu chýbajúcej včasnej reakcie na meniace sa prostredie kybernetickej bezpečnosti; keďže rýchla reakcia a primeraná pripravenosť sú kľúčové prvky zaisťovania bezpečnosti v tejto oblasti;

O.  keďže stála štruktúrovaná spolupráca (ďalej len „PESCO“) a Európsky obranný fond (ďalej len „EDF“) sú nové iniciatívy s potrebným rozsahom na to, aby podporovali ekosystém, ktorý môže poskytovať príležitosti pre MSP a startupy, a aby podporovali projekty spolupráce v oblasti kybernetickej obrany, pričom obidve iniciatívy prispievajú k formovaniu regulačného a inštitucionálneho rámca;

P.  keďže členské štáty zúčastňujúce sa na PESCO sa zaviazali, že zabezpečia, aby sa úsilie o spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany – ako je napríklad výmena informácií, odborná príprava a operačná podpora – naďalej zvyšovalo;

Q.  keďže spomedzi sedemnástich projektov vybratých v rámci PESCO sa dva projekty týkajú kybernetickej obrany;

R.  keďže EDF musí podporovať celosvetovú konkurencieschopnosť a inovatívnosť európskeho obranného priemyslu investovaním do digitálnych a kybernetických technológií a takisto podporovať rozvoj inteligentných riešení tým, že bude zabezpečovať pre MSP a startupy príležitosti, aby sa zapojili do tohto úsilia;

S.  keďže Európska obranná agentúra (ďalej len „EDA“) už spustila niekoľko projektov, ktoré majú pokryť potrebu členských štátov rozvíjať ich spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany, vrátane projektov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako je napríklad platforma na koordináciu odbornej prípravy a cvičení v oblasti kybernetickej obrany (Cyber Defence Training and Exercises Coordination Platform, CD TEXP), spájanie žiadostí o podporu odbornej prípravy a cvičení v oblasti kybernetickej obrany zo strany súkromného sektora (Demand Pooling for Cyber Defence Training and Exercise, DePoCyTE) a projekt Cyber Ranges;

T.  keďže prebiehajú aj iné projekty EÚ zamerané na situačné povedomie, detekciu malvéru a výmenu informácií (platforma na výmenu informácií o malvére, Malware Information Sharing Platform, MISP, a viacprvkový systém na detekciu pokročilých pretrvávajúcich hrozieb (Multi-Agent System For Advanced persistent threat Detection, MASFAD));

U.  keďže potreby v oblasti budovania kapacít a odbornej prípravy v oblasti kybernetickej obrany sú značné a narastajú a najúčinnejšie ich možno pokryť prostredníctvom spolupráce na úrovni EÚ a NATO;

V.  keďže misie a operácie SBOP sú podobne ako úsilie všetkých moderných organizácií veľmi závislé od funkčných IT systémov; keďže kybernetické hrozby pre misie a operácie SBOP môžu existovať v rôznych vrstvách, od taktickej (misie a operácie SBOP) a operačnej (siete EÚ) vrstvy po širšiu vrstvu globálnej IT infraštruktúry;

W.  keďže systémy riadenia a kontroly, výmena informácií a logistika sa opierajú o utajovanú a neutajovanú infraštruktúru IT, najmä na taktickej a operačnej úrovni; keďže tieto systémy sú príťažlivými cieľmi pre škodlivé subjekty, ktoré sa snažia útočiť na misie; keďže kybernetické útoky môžu mať závažné dôsledky pre infraštruktúru EÚ; keďže kybernetické útoky najmä na energetickú infraštruktúru EÚ by mohli mať vážne následky, a preto ju treba pred nimi chrániť;

X.  keďže je jasné, že kybernetická obrana by sa mala brať náležite do úvahy vo všetkých etapách procesu plánovania misií a operácií SBOP, keďže to si vyžaduje nepretržité monitorovanie a na jej úplné začlenenie do plánovania misií a na nepretržité poskytovanie potrebnej kritickej podpory musia byť k dispozícii primerané spôsobilosti;

Y.  keďže Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) je jediným európskym poskytovateľom odbornej prípravy pre štruktúry, misie a operácie SBOP; keďže podľa súčasných plánov sa musí jej úloha pri združovaní európskych vzdelávacích kapacít v kybernetickej oblasti sa musí podstatne zvýšiť;

Z.  keďže vo vyhlásení z varšavského samitu NATO z roku 2016 sa kybernetický priestor uznal za operačnú oblasť, v ktorej sa NATO musí brániť tak účinne ako vo vzduchu, na zemi a na mori;

AA.  keďže EÚ a NATO prispievajú k zlepšovaniu spôsobilostí členských štátov v oblasti kybernetickej obrany prostredníctvom projektov výskumu v oblasti dvojakého použitia, projektov, ktoré koordinujú EDA a NATO, a zlepšovaním kybernetickej odolnosti členských štátov prostredníctvom podpory poskytovanej Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA);

AB.  keďže v roku 2014 NATO stanovilo kybernetickú bezpečnosť ako súčasť svojej kolektívnej bezpečnosti a v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za operačný okruh spolu s pozemným, vzdušným a námorným priestorom; keďže EÚ a NATO sú partneri, ktorí sa navzájom dopĺňajú v budovaní svojich spôsobilostí v oblasti kybernetickej odolnosti a kybernetickej obrany; keďže kybernetická bezpečnosť a obrana je už dnes jedným z najpevnejších pilierov spolupráce medzi týmito dvomi organizáciami a kriticky dôležitou oblasťou, v ktorej majú obidve jedinečné kapacity; keďže EÚ a NATO sa v spoločnom vyhlásení EÚ – NATO z 8. júla 2016 dohodli na širokom programe spolupráce; keďže štyri zo 42 návrhov na užšiu spoluprácu sa týkajú kybernetickej bezpečnosti a obrany a ďalšie návrhy sa zameriavajú na riešenie hybridných hrozieb v širšom zmysle; keďže na ich doplnenie bol 5. decembra 2017 predstavený ďalší návrh, ktorý sa týka kybernetickej bezpečnosti a obrany;

AC.  keďže skupina vládnych expertov OSN v oblasti informačnej bezpečnosti (UN GGE) ukončila posledné kolo svojich rokovaní; keďže aj napriek tomu, že nebola schopná vypracovať v roku 2017 správu o konsenze, správy z rokov 2015 a 2013 platia vrátane toho, že medzinárodné právo, najmä Charta Organizácie Spojených národov, sa v nich uznáva za platné a za nevyhnutné na udržanie mieru a stability a na podporu otvoreného, bezpečného, mierového a prístupného prostredia IKT;

AD.  keďže nedávno zavedený rámec pre spoločnú diplomatickú reakciu na škodlivé kybernetické činnosti, súbor nástrojov pre diplomaciu v oblasti kybernetiky – zameraný na rozvoj spôsobilostí EÚ a členských štátov s cieľom ovplyvniť správanie potenciálnych agresorov – predpokladá využívanie primeraných opatrení v rámci SZBP, a to vrátane reštriktívnych opatrení;

AE.  keďže rôzni štátni aktéri – napríklad Rusko, Čína a Severná Kórea, ale aj neštátne subjekty (vrátane organizovaných zločineckých skupín), ktoré inšpirovali, najali alebo sponzorovali štáty, bezpečnostné agentúry alebo súkromné spoločnosti, boli zapojené do škodlivých kybernetických činností v záujme dosiahnutia politických, hospodárskych či bezpečnostných cieľov, ktoré zahŕňajú útoky na kritickú infraštruktúru, kybernetickú špionáž a masové sledovanie občanov EÚ, napomáhanie v dezinformačných kampaniach a šírenie malvéru (Wannacry a NotPetya atď.) na obmedzovanie prístupu na internet a fungovanie IT systémov; keďže takéto činnosti obchádzajú a porušujú medzinárodné právo, ľudské práva a základné práva EÚ, pričom zároveň ohrozujú demokraciu, bezpečnosť, verejný poriadok a strategickú autonómiu EÚ, a preto by mali viesť k spoločnej reakcii EÚ, ako je napríklad uplatnenie rámca na spoločnú diplomatickú reakciu EÚ, vrátane použitia reštriktívnych opatrení vytvorených pre súbor nástrojov EÚ v oblasti kybernetickej diplomacie, ako sú pokuty a obmedzený prístup k vnútornému trhu v prípade súkromných spoločností;

AF.  keďže k takýmto útokom veľkého rozsahu namiereným na infraštruktúru IKT došlo v minulosti niekoľkokrát, napríklad v Estónsku v roku 2007 a Gruzínsku v roku 2008, a v súčasnosti k nim dochádza takmer denne na Ukrajine; keďže ofenzívne kybernetické spôsobilosti sa používajú aj proti členským štátom EÚ a NATO v bezprecedentnom rozsahu;

AG.  keďže technológie kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú relevantné pre vojenskú aj civilnú oblasť, sú tzv. technológie dvojakého použitia, ktoré ponúkajú mnoho možností na rozvoj synergií medzi civilnými a vojenskými subjektmi v mnohých oblastiach, ako sú nástroje na riadenie šifrovania, bezpečnosti a zraniteľnosti, detekcia neoprávneného vniknutia a systémy prevencie;

AH.  keďže vývoj kybernetických technológií bude mať v ďalších rokoch vplyv na nové oblasti, ako sú umelá inteligencia, internet vecí, robotika a mobilné prístroje, a všetky tieto prvky môžu mať takisto rôzne bezpečnostné dôsledky pre oblasť obrany;

AI.  keďže kybernetické veliteľstvá, ktoré zriadili viaceré členské štáty, môžu výrazne prispieť k ochrane životne dôležitej civilnej infraštruktúry a keďže znalosti súvisiace s kybernetickou obranou sú často rovnako užitočné v civilnej oblasti;

Rozvoj spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany a odrádzania od kybernetických útokov

1.  zdôrazňuje, že spoločná politika kybernetickej obrany a značné spôsobilosti v tejto oblasti by mohli predstavovať základné prvky rozvoja európskej obrannej únie;

2.  víta iniciatívu Komisie zameranú na balík opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorý má podporiť kybernetickú odolnosť EÚ, jej schopnosť odrádzať od kybernetických útokov a kybernetickú obranu;

3.  pripomína, že kybernetická obrana má vojenský aj civilný rozmer a že to znamená, že je potrebný integrovaný politický prístup a úzka spolupráca medzi vojenskými a civilnými zainteresovanými subjektmi;

4.  požaduje jednotný rozvoj kybernetických schopností vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ, ako aj v členských štátoch, a zabezpečovanie potrebných politických a praktických riešení na prekonanie pretrvávajúcich politických, legislatívnych a organizačných prekážok brániacich spolupráci v oblasti kybernetickej obrany; považuje pravidelnú a lepšiu komunikáciu a kooperáciu medzi relevantnými verejnými zainteresovanými subjektmi v oblasti kybernetickej obrany na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni za kľúčovú;

5.  zdôrazňuje, že v rámci vznikajúcej európskej obrannej únie by mali byť spôsobilosti členských štátov v oblasti kybernetickej obrany od začiatku na poprednom mieste a čo najviac integrované, aby sa zabezpečila maximálna účinnosť; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali pri budovaní svojej kybernetickej obrany pomocou jasného plánu a zapájali sa tak do procesu koordinovaného Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a agentúrou EDA v záujme lepšieho zosúladenia štruktúr kybernetickej obrany v členských štátoch, a aby pritom bezodkladne vykonávali dostupné krátkodobé opatrenia a upevňovali výmenu odborných znalostí; domnieva sa, že by sme mali vytvoriť európsku bezpečnú sieť pre kritické informácie a infraštruktúru; uznáva, že významné spôsobilosti v oblasti priraďovania sú významnou zložkou účinnej kybernetickej obrany a odrádzania od kybernetických útokov a že účinná prevencia si vyžaduje budovanie značných ďalších technologických znalostí; naliehavo žiada členské štáty, aby zvýšili objem finančných a personálnych zdrojov, najmä expertov na počítačovú forenznú analýzu, v záujme zlepšenia priraďovania kybernetických útokov; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by sa mala realizovať aj prostredníctvom posilnenia agentúry ENISA;

6.  uznáva, že mnohé členské štáty považujú vlastné spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany za jadro svojej národnej bezpečnostnej stratégie a za dôležitú súčasť svojej národnej zvrchovanosti; zdôrazňuje však, že z dôvodu bezhraničnej povahy kybernetického priestoru sú rozsah a znalosti, ktoré sú potrebné pre skutočne komplexné a účinné sily zabezpečujúce cieľ strategickej autonómie EÚ v kybernetickom priestore, mimo dosahu jednotlivých členských štátov, čo si vyžaduje intenzívnejšiu a koordinovanú reakciu zo strany všetkých členských štátov na úrovni EÚ; vzhľadom na tieto skutočnosti konštatuje, že EÚ a jej členské štáty sú pod časovým tlakom, pokiaľ ide o rozvoj takýchto síl, a je potrebné, aby okamžite konali; konštatuje, že vďaka iniciatívam EÚ, ako je digitálny jednotný trh, má EÚ dobré podmienky na to, aby prevzala vedúcu úlohu pri rozvíjaní európskych stratégií v oblasti kybernetickej obrany; pripomína, že rozvoj kybernetickej obrany na úrovni EÚ musí posilňovať schopnosť EÚ brániť sa; víta v tomto smere navrhovaný stály mandát a posilnenú úlohu agentúry ENISA;

7.  naliehavo žiada členské štáty, aby v tejto súvislosti čo najlepšie využívali rámec stálej štruktúrovanej spolupráce a ERF s cieľom navrhnúť projekty spolupráce;

8.  berie na vedomie intenzívnu prácu EÚ a jej členských štátov v oblasti kybernetickej obrany; poukazuje najmä na projekty EDA v oblasti kybernetických polygónov, program strategického výskumu v oblasti kybernetickej obrany a vypracovanie súborov informovanosti o kybernetickej situácii pre veliteľstvá;

9.  víta dva kybernetické projekty, ktoré sa majú začať v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, a to platforma na výmenu informácií v oblasti reakcie na kybernetické hrozby a incidenty a tímy rýchlej kybernetickej reakcie a vzájomná pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že tieto dva projekty sa zameriavajú na defenzívnu kybernetickú politiku, ktorá vychádza z výmeny informácií o kybernetických hrozbách prostredníctvom sieťovej platformy členských štátov a tímov rýchlej kybernetickej reakcie (Cyber Rapid Response Teams, CRRT), čo členským štátom umožňuje, aby si navzájom pomáhali pri zabezpečovaní vyššej úrovne kybernetickej odolnosti a kolektívnom odhaľovaní, rozpoznávaní a zmierňovaní kybernetických hrozieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali projekty stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) zamerané na vnútroštátne CRRT a vzájomnú pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti vytvorením európskeho tímu rýchlej kybernetickej reakcie, ktorého úlohou bude koordinovanie, detekcia a boj proti kolektívnym kybernetickým hrozbám v rámci podpory úsilia zúčastnených členských štátov;

10.  konštatuje, že schopnosť EÚ rozvíjať projekty v oblasti kybernetickej obrany závisí od toho, nakoľko ovláda technológie, vybavenie, služby a údaje a ich spracovanie a ako sa môže opierať o základňu dôveryhodných priemyselných subjektov;

11.  pripomína, že jedným z cieľov úsilia o zlepšenie homogenity systémov velenia je zabezpečiť, aby dostupné prostriedky velenia boli interoperabilné s prostriedkami krajín nepatriacich do aliancie EÚ – NATO, ako aj s prostriedkami príležitostných partnerov, a zaručiť plynulosť výmeny informácií v záujme urýchlenia rozhodovacieho procesu a zachovania kontroly nad informáciami v kontexte kybernetických rizík;

12.  odporúča nájsť spôsoby na doplnenie projektov NATO v oblasti inteligentnej obrany (napr. nadnárodné budovanie spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany – Multinational Cyber Defence Capability Development, platforma na výmenu informácií o malvére – Malware Information Sharing Platform, MISP, a mnohonárodné vzdelávanie a odborná príprava v oblasti kybernetickej obrany – Multinational Cyber Defence Education & Training, MNCDE&T);

13.  uznáva, že v oblastiach, ako sú nanotechnológie, umelá inteligencia, veľké dáta (big data), odpad z elektrických a elektronických zariadení a vyspelá robotika, nastal vývoj; naliehavo žiada členské štáty a EÚ, aby venovali osobitnú pozornosť možnému využívaniu týchto oblastí nepriateľskými štátnymi subjektmi a organizovanými zločineckými skupinami; požaduje rozvoj odbornej prípravy a spôsobilostí zameraných na ochranu pred vznikom sofistikovaných zločineckých systémov, ako sú komplexné podvody s identitou a falšovanie tovaru;

14.  zdôrazňuje, že je potrebná väčšia terminologická jednoznačnosť v oblasti bezpečnosti v kybernetickom priestore, ako aj komplexný a integrovaný prístup a spoločné úsilie o boj proti kybernetickým a hybridným hrozbám, o detekciu a likvidáciu internetových extrémistických a zločineckých útočísk, a to posilnením a zintenzívnením výmeny informácií medzi EÚ a agentúrami EÚ ako Europol, Eurojust, EDA a ENISA;

15.  zdôrazňuje čoraz väčšiu úlohu umelej inteligencie v kybernetických útokoch aj v obrane; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby tejto oblasti venovali osobitnú pozornosť počas výskumu aj počas praktického vývoja svojich spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany;

16.  rozhodne zdôrazňuje, že s využívaním bezpilotných lietadiel, vyzbrojených či nevyzbrojených, by sa mali prijať ďalšie opatrenia na zníženie ich potenciálnych kybernetických zraniteľností;

Kybernetická obrana v rámci misií a operácií SBOP

17.  zdôrazňuje, že kybernetická obrana by sa mala považovať za operačnú úlohu misií a operácií SBOP a že by sa mala zahrnúť do všetkých procesov plánovania v rámci SBOP, aby sa zabezpečilo nepretržité posudzovanie kybernetickej bezpečnosti v celom procese plánovania, a tak sa zmenšili medzery v oblasti kybernetickej zraniteľnosti;

18.  uznáva, že plánovanie úspešnej misie alebo operácie v rámci SBOP si vyžaduje značné odborné znalosti v oblasti kybernetickej obrany, ako aj bezpečnú IT infraštruktúru a bezpečné siete, a to na úrovni ústredia aj v rámci samotnej misie, s cieľom uskutočniť dôkladné posúdenie hrozieb a poskytnúť primeranú ochranu v tejto oblasti; vyzýva ESVČ a členské štáty, ktoré poskytujú veliteľstvá pre operácie SBOP, aby posilnili odborné znalosti v oblasti kybernetickej obrany poskytované misiám a operáciám EÚ; konštatuje, že možnosť pripraviť akúkoľvek misiu v rámci SBOP na jej ochranu pred kybernetickými útokmi je obmedzená;

19.  zdôrazňuje, že plánovanie všetkých misií a operácií v rámci SBOP musí sprevádzať dôkladné posudzovanie prostredia kybernetických hrozieb; konštatuje, že taxonómia hrozieb, ktorú pripravila ENISA, je vhodným vzorom na takéto posúdenie; odporúča, aby sa pre veliteľstvá SBOP vytvorila spôsobilosť posudzovať kybernetickú odolnosť;

20.  uznáva najmä, že je dôležité obmedziť kybernetickú stopu a priestor útoku misií a operácií SBOP na nevyhnutné minimum; naliehavo vyzýva osoby, ktoré sa zoberajú plánovaním, aby zohľadňovali túto skutočnosť od začiatku procesu plánovania;

21.  berie na vedomie analýzu potrieb agentúry EDA v oblasti odbornej prípravy, ktorá poukázala na významné nedostatky v zručnostiach a spôsobilostiach rozhodujúcich činiteľov v oblasti kybernetickej obrany, a to nielen v členských štátoch, a víta iniciatívy agentúry EDA zamerané na kurzy pre osoby prijímajúce rozhodnutia na vyšších pozíciách v členských štátoch na podporu plánovania misií a operácií SBOP;

Vzdelávanie a odborná príprava v oblasti kybernetickej obrany

22.  konštatuje, že racionálnejšia štruktúra vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ v oblasti kybernetickej obrany by výrazne zmiernila hrozby, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu na vzdelávaní, odbornej príprave a cvičeniach;

23.  dôrazne podporuje program Vojenský Erasmus a ďalšie spoločné iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a komunikácie zamerané na posilnenie interoperability ozbrojených síl členských štátov a rozvoj spoločnej kultúry stratégií prostredníctvom väčšej výmeny mladých dôstojníkov, so zreteľom na to, že takáto interoperabilita je potrebná medzi všetkými členskými štátmi a spojencami v NATO; domnieva sa však, že výmeny na účely odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti kybernetickej obrany by mali presahovať rámec tejto iniciatívy a zahŕňať vojenský personál všetkých vekových skupín a hodností, ako aj študentov všetkých akademických stredísk zameraných na kybernetickú bezpečnosť;

24.  zdôrazňuje, že potrebujeme viac odborníkov v oblasti kybernetickej obrany; vyzýva členské štáty, aby uľahčili spoluprácu medzi civilnými akademickými inštitúciami a vojenskými akadémiami na preklenutie tejto medzery s cieľom vytvoriť viac možností vo vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti kybernetickej obrany a vyhradili viac zdrojov na špecializovanú odbornú prípravu v oblasti kybernetických operácií vrátane umelej inteligencie; vyzýva vojenské akadémie, aby do svojich osnov začlenili vzdelávanie o kybernetickej obrane, a tak prispeli k rozšíreniu zásoby talentov v kybernetickej oblasti, ktorá je k dispozícii pre potreby misií SBOP;

25.  vyzýva všetky členské štáty, aby dostatočne a proaktívne informovali podniky, školy a občanov, radili im a zvyšovali ich informovanosť o kybernetickej bezpečnosti a hlavných digitálnych hrozbách; víta v tomto smere kybernetické príručky ako nástroj vedúci občanov a organizácie k lepšej stratégii v oblasti kybernetickej bezpečnosti, slúžiaci na výrazné zvýšenie vedomostí o kybernetickej bezpečnosti a na všeobecné zlepšenie kybernetickej odolnosti;

26.  konštatuje, že keďže je potrebný špecializovanejší personál, členské štáty by sa mali zameriavať nielen na nábor kompetentného personálu ozbrojených síl, ale aj na udržanie potrebných špecialistov;

27.  víta skutočnosť, že 11 členských štátov (Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko, Holandsko, Portugalsko a Švédsko) projektu Cyber Ranges Federation vykonáva prvý projekt zo štyroch projektov v oblasti kybernetickej obrany spustený v rámci programu EDA v oblasti združovania a spoločného využívania; vyzýva ostatné členské štáty, aby sa k tejto iniciatíve pripojili; vyzýva členské štáty, aby podporovali väčšiu vzájomnú dostupnosť virtuálnej odbornej prípravy v oblasti kybernetickej obrany a kybernetických polygónov; konštatuje v tomto smere, že by sa mala zvážiť aj úloha agentúry ENISA a jej odborné znalosti;

28.  vyjadruje presvedčenie, že tieto iniciatívy prispievajú k zlepšeniu kvality vzdelávania v oblasti kybernetickej obrany na úrovni EÚ, najmä prostredníctvom vytvorenia rozsiahlych technických platforiem a zriadenia spoločenstva európskych odborníkov; domnieva sa, že európske ozbrojené sily môžu zvýšiť svoju príťažlivosť poskytovaním komplexnej odbornej prípravy v oblasti kybernetickej obrany v záujme pritiahnutia a udržania talentov na kybernetiku; zdôrazňuje, že je potrebné identifikovať slabé miesta v počítačových systémoch členských štátov aj inštitúcií EÚ; uznáva, že ľudská chyba patrí medzi najčastejšie identifikované slabé miesta v systémoch kybernetickej bezpečnosti, a vyzýva preto na pravidelnú odbornú prípravu vojenského aj civilného personálu pracujúceho pre inštitúcie EÚ;

29.  vyzýva agentúru EDA, aby začala realizovať platformu na koordináciu odbornej prípravy a cvičení v oblasti kybernetickej obrany na podporu združenia Cyber Ranges Federation čo najskôr, a to s dôrazom na posilňovanie spolupráce na harmonizovaných požiadavkách, podporu výskumu a technologických inovácií v oblasti kybernetickej obrany, a kolektívnej pomoci tretím krajinám pri budovaní ich schopností vytvárať odolnosť v oblasti kybernetickej obrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto iniciatívy doplnili o samostatné európske centrum excelentnosti pre odbornú prípravu v oblasti kybernetickej obrany (European Centre of Excellence for Cyber Defence Training) s cieľom poskytovať odbornú prípravu najperspektívnejším novým pracovníkom, čím by sa podporila odborná príprava v oblasti kybernetiky zapojených členských štátov;

30.  víta zriadenie platformy pre vzdelávanie, odbornú prípravu, cvičenia a hodnotenie v oblasti kybernetickej obrany (Cyber Defence Education, Training and Exercise and Evaluation Platform, ETEE) v rámci EABO s cieľom zlepšiť možnosti odbornej prípravy a vzdelávania v členských štátoch;

31.  nabáda na viac výmen situačného povedomia prostredníctvom stolových kybernetických cvičení a koordinácie príslušného úsilia o rozvoj spôsobilostí s cieľom dosiahnuť väčšiu interoperabilitu a lepšie predchádzanie budúcim útokom a reakcie na ne; vyzýva, aby sa takéto projekty uskutočňovali spolu so spojencami NATO, s ozbrojenými silami členských štátov EÚ a ďalšími partnermi, ktorí majú bohaté skúsenosti v boji proti kybernetickým útokom, s cieľom rozvíjať operačnú pripravenosť, spoločné postupy a normy na komplexné zvládanie rôznych kybernetických hrozieb; víta v tomto smere zapojenie EÚ do kybernetických cvičení, ako je cvičenie Cyber Offence and Defence Exercise (CODE);

32.  pripomína, že odolný kybernetický priestor si vyžaduje bezchybnú kybernetickú hygienu; vyzýva všetky verejné a súkromné zainteresované subjekty, aby uskutočňovali pravidelné školenia v oblasti kybernetickej hygieny pre všetkých svojich pracovníkov;

33.  odporúča, aby sa zvýšila výmena odborných znalostí a poučení medzi ozbrojenými silami, policajnými silami a inými štátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sa aktívne zapájajú do boja proti kybernetickým hrozbám;

Spolupráca medzi EÚ a NATO v oblasti kybernetickej obrany

34.  opakuje, že vzhľadom na svoje spoločné hodnoty a strategické záujmy majú EÚ a NATO osobitnú zodpovednosť a schopnosť účinnejšie a v úzkej spolupráci riešiť narastajúce výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany, a to hľadaním možností dopĺňania sa, bez toho, aby dochádzalo k duplicite a s rešpektom voči vzájomným povinnostiam;

35.  vyzýva Radu, aby v spolupráci s príslušnými inštitúciami a štruktúrami EÚ zvážila, ako čo najskôr zabezpečiť na úrovni Únie podporu začleňovania kybernetickej oblasti do vojenských doktrín členských štátov, a to harmonizovane a v úzkej spolupráci s NATO;

36.  vyzýva na vykonávanie tých opatrení, ktoré už boli dohodnuté; vyzýva, aby sa určili nové iniciatívy na podporu spolupráce medzi EÚ a NATO, pričom sa zohľadnia aj možnosti spolupráce v rámci centra excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany (NATO Cooperative Cyber Defence Centre of Excellence, CCD COE) a akadémie NATO pre komunikáciu a informácie (NATO Communications and Information Academy, NCI), ktorých cieľom je zvýšiť spôsobilosti v oblasti odbornej prípravy o kybernetickej obrane zamerané na IT systémy a kybernetické systémy, pokiaľ ide o softvér aj hardvér; konštatuje, že súčasťou toho by mohol byť dialóg s NATO o možnosti EÚ stať sa členom CCD COE na účely väčšej komplementarity a spolupráce; víta nedávne vytvorenie Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám; naliehavo žiada všetky príslušné inštitúcie a spojencov, aby pravidelne diskutovali o svojich činnostiach s cieľom predchádzať presahom a podnietiť koordinovaný prístup ku kybernetickej obrane; domnieva sa, že je veľmi dôležité stimulovať na základe vzájomnej dôvery výmenu informácií o kybernetických hrozbách medzi členskými štátmi navzájom a vo vzťahu s NATO;

37.  je presvedčený, že v oblasti kybernetickej obrany je dôležitá a užitočná intenzívnejšia spolupráca medzi EÚ a NATO ako prostriedok predchádzania kybernetickým útokom, ich detekcie a odrádzania od nich; vyzýva preto obe organizácie, aby zvýšili svoju operačnú spoluprácu a koordináciu a rozšírili svoje spoločné úsilie zamerané na budovanie kapacít, najmä formou spoločných cvičení a odbornej prípravy civilných a vojenských zamestnancov v oblasti kybernetickej obrany a prostredníctvom zapojenia členských štátov do projektov NATO v oblasti inteligentnej obrany; považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ a NATO zintenzívnili výmenu informácií a umožnili tak formálne priraďovanie kybernetických útokov a následne aj ukladanie reštriktívnych sankcií zodpovedným subjektom; naliehavo žiada obidve organizácie, aby užšie spolupracovali aj na kybernetických aspektoch krízového riadenia;

38.  víta výmenu koncepcií v záujme začlenenia požiadaviek a noriem v oblasti kybernetickej obrany do plánovania a realizácie misií a operácií v záujme zvyšovania interoperability a vyjadruje nádej, že po nej bude nasledovať viac operačnej spolupráce, aby sa zabezpečila kybernetická obrana príslušných misií a synchronizácia operačných prístupov;

39.  víta dohodu medzi tímom reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie (CERT-EU) a spôsobilosťou NATO pre reakciu na počítačové incidenty (NCIRC), ktorá je zameraná na uľahčenie výmeny informácií, logistickú podporu, spoločné posudzovanie hrozieb, získavanie personálu a výmeny najlepších postupov s cieľom zabezpečiť schopnosť reagovať na hrozby v reálnom čase; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa podporovala výmena informácií medzi CERT-EU a NCIRC a aby sa pracovalo na zvyšovaní dôvery; domnieva sa, že existuje predpoklad, že by informácie tímov CERT – EÚ mohli byť využiteľné na výskum v oblasti kybernetickej bezpečnosti a pre NATO a že by sa tieto informácie mali preto vymieňať, pod podmienkou, že sa zaručí úplný súlad s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov;

40.  víta spoluprácu medzi oboma organizáciami na cvičeniach v oblasti kybernetickej obrany; berie na vedomie účasť zástupcov EÚ v ročnom cvičení kybernetickej koalície; uznáva pokrok, ktorým je účasť EÚ – prostredníctvom paralelných a koordinovaných cvičení (PACE) 2017 – na cvičení krízového riadenia NATO 2017, a víta najmä začlenenie zložky kybernetickej obrany; naliehavo vyzýva obe organizácie, aby zintenzívnili toto úsilie;

41.  naliehavo vyzýva EÚ a NATO, aby organizovali pravidelné cvičenia na strategickej úrovni za účasti najvyšších politických predstaviteľov oboch organizácií; víta v tejto súvislosti estónske cvičenie EÚ CYBRID 2017, kde sa prvýkrát zúčastnil generálny tajomník NATO na cvičení EÚ;

42.  naliehavo vyzýva obe organizácie, aby predložili ambicióznejšie návrhy v rámci budúceho preskúmania vykonávania spoločného vyhlásenia; naliehavo vyzýva obe organizácie, aby efektívne zaviedli do praxe všetky už existujúce postupy a predložili ambicióznejšie návrhy v rámci budúceho preskúmania vykonávania spoločného vyhlásenia;

43.  víta partnerstvo NATO s priemyslom v kybernetickej oblasti (NICP), ktoré bolo vytvorené v roku 2014, a vyzýva, aby sa EÚ zapojila do kooperačného úsilia NICP o prepojenie činností NATO – EÚ zameraných na spoluprácu s obdobnými činnosťami priemyselných lídrov špecializovaných na kybernetické technológie v záujme napredovania v oblasti kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom nepretržitej spolupráce s osobitným dôrazom na: odbornú prípravu, cvičenia a vzdelávanie zástupcov NATO, EÚ aj priemyslu; začlenenie EÚ a priemyslu do projektov NATO v oblasti inteligentnej obrany; spoluprácu pri výmene informácií a najlepších postupov v oblasti pripravenosti a obnovy medzi NATO, EÚ a priemyslom; snahu o spoločný rozvoj spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany a zabezpečenie spolupráce pri reakciách na kybernetické incidenty vo vhodných prípadoch;

44.  berie na vedomie pokračujúce práce na návrhu nariadenia, ktorým sa reviduje nariadenie o agentúre ENISA ((EÚ) č. 526/2013) a ktorým sa určuje európsky rámec pre certifikáciu a označovanie bezpečnosti IKT; vyzýva agentúru ENISA, aby podpísala s NATO dohodu o zvýšení ich praktickej spolupráce vrátane výmeny informácií a účasti na cvičeniach v oblasti kybernetickej obrany;

Medzinárodné normy v oblasti kybernetického priestoru

45.  vyzýva, aby sa spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany začlenili do SZBP a do vonkajšej činnosti EÚ a jej členských štátov ako horizontálna úloha, a žiada užšiu koordináciu v oblasti kybernetickej obrany medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ, NATO, OSN, Spojenými štátmi a inými strategickými partnermi, najmä pokiaľ ide o pravidlá, normy a opatrenia na presadzovanie v kybernetickom priestore;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po niekoľkých mesiacoch rokovaní nedokázala skupina vládnych expertov OSN (ďalej len „UN GGE“) na obdobie rokov 2016 – 2017 vytvoriť novú správu o konsenze; pripomína, že, ako bolo uznané v správe za rok 2013, v kybernetickom priestore platia a mali by sa presadzovať existujúce medzinárodné zákony, a najmä Charta OSN, ktorá zakazuje hrozbu alebo použitie sily proti politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu vrátane donucovacích kybernetických operácií, ktorých cieľom je narušiť technickú infraštruktúru nevyhnutnú na uskutočňovanie oficiálnych participatívnych postupov, a to aj volieb, v inom štáte; konštatuje, že v správe UN GGE z roku 2015 sa uvádza súbor noriem zodpovedného správania štátov vrátane zákazu, aby štáty uskutočňovali alebo vedome podporovali kybernetické činnosti v rozpore so svojimi záväzkami podľa medzinárodných pravidiel; vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v prebiehajúcich a budúcich diskusiách o medzinárodných normách v kybernetickom priestore a ich vykonávaní;

47.  poukazuje na význam tallinnskej príručky 2.0 ako základu na diskusiu a analýzu o tom, ako sa existujúce medzinárodné právo môže vzťahovať na kybernetický priestor; vyzýva členské štáty, aby začali analyzovať a uplatňovať to, čo uviedli odborníci v tallinnskej príručke, a aby sa dohodli na ďalších dobrovoľných normách medzinárodného správania; konštatuje najmä, že akékoľvek ofenzívne použitie kybernetických spôsobilostí by malo byť založené na medzinárodnom práve;

48.  potvrdzuje svoj plný záväzok k otvorenému, slobodnému, stabilnému a bezpečnému kybernetickému priestoru, v ktorom sa rešpektujú základné hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu a v ktorom sa medzinárodné spory riešia mierovými prostriedkami na základe Charty OSN a zásad medzinárodného práva; vyzýva členské štáty, aby podporovali ďalšie vykonávanie spoločného a komplexného prístupu EÚ ku kybernetickej diplomacii a existujúcim normám v kybernetickej oblasti a aby spolu s NATO pripravili na úrovni EÚ kritériá na určenie a definície toho, čo predstavuje kybernetický útok, aby sa zvýšila schopnosť EÚ rýchlo dospieť k spoločnej pozícii po medzinárodne protiprávnom akte v podobe kybernetického útoku; dôrazne podporuje implementáciu dobrovoľných, nezáväzných noriem zodpovedného správania štátov v kybernetickom priestore, uvedených v správe UN GGE za rok 2015 a zahŕňajúcich rešpektovanie súkromia a základných práv občanov, a vytvorenie regionálnych opatrení na budovanie dôvery; podporuje v tomto kontexte prácu Svetovej komisie pre stabilitu kybernetického priestoru (Global Commission on the Stability of Cyberspace) na vytváraní návrhov noriem a politík na zvýšenie medzinárodnej bezpečnosti a stability a na usmerňovanie zodpovedného správania štátov a neštátnych subjektov v kybernetickom priestore; súhlasí s návrhom, aby štátne a neštátne subjekty neuskutočňovali ani vedome neumožňovali činnosti, ktoré zámerne a výrazne poškodzujú všeobecnú dostupnosť alebo integritu verejného jadra internetu, a teda stabilitu kybernetického priestoru;

49.  uznáva, že väčšinu technologickej infraštruktúry vlastní alebo prevádzkuje súkromný sektor a že úzka spolupráca a konzultácie so súkromným sektorom a skupinami z občianskej spoločnosti a ich začlenenie prostredníctvom dialógu mnohých zainteresovaných strán sú preto prvky, ktoré sú zásadne dôležité na zabezpečenie otvoreného, slobodného, stabilného a bezpečného kybernetického priestoru;

50.  uznáva, že vzhľadom na ťažkosti pri presadzovaní dvojstranné dohody medzi štátmi neprinášajú vždy očakávané výsledky; domnieva sa preto, že budovanie koalícií v rámci skupín podobne zmýšľajúcich krajín, ktoré sú ochotné vytvárať konsenzus, je efektívny spôsob na doplnenie úsilia viacerých zainteresovaných strán; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú miestne orgány v procese technologických inovácií a výmeny údajov, pokiaľ ide o zintenzívnenie boja proti trestnej činnosti a teroristickým aktivitám;

51.  víta, že Rada prijala rámec pre spoločné diplomatické reakcie EÚ na škodlivé kybernetické činnosti, takzvaný súbor nástrojov EÚ pre kybernetickú diplomaciu; podporuje možnosť, aby EÚ prijala reštriktívne opatrenia proti nepriateľom útočiacim na jej členské štáty v kybernetickom priestore vrátane možného uloženia sankcií;

52.  vyzýva na jasný proaktívny prístup ku kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrane a na prierezové posilnenie kybernetickej diplomacie EÚ ako prierezovej úlohy v zahraničnej politike EÚ a jej kapacít a nástrojov vo všeobecnosti, aby mohli skutočne posilňovať normy a hodnoty EÚ, ako aj pripravovať podmienky na dosiahnutie konsenzu týkajúceho sa pravidiel, noriem a opatrení na presadzovanie v kybernetickom priestore na celosvetovej úrovni; konštatuje, že budovanie kybernetickej odolnosti v tretích krajinách prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, čo v konečnom dôsledku zvyšuje bezpečnosť európskych občanov;

53.  domnieva sa, že kybernetické útoky ako NotPetya a WannaCry sú buď nariadené štátom, alebo sa uskutočňujú s vedomím štátu a jeho súhlasom; konštatuje, že tieto kybernetické útoky, ktoré spôsobujú vážne a trvalé hospodárske škody a ohrozujú aj životy, sú jednoznačným porušením medzinárodného práva a právnych noriem; domnieva sa preto, že NotPetya a WannaCry predstavujú prípady porušenia medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, respektíve Severnej Kórey a že tieto dve krajiny by mali čeliť primeraným a zodpovedajúcim reakciám zo strany EÚ a NATO;

54.  žiada, aby sa Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite Europolu stalo kontaktným miestom pre útvary presadzovania práva a vládne agentúry zamerané na počítačovú kriminalitu, ktorých primárnou zodpovednosťou by počas útoku bolo riadenie obrany domén .eu aj kritickej infraštruktúry sietí EÚ; zdôrazňuje, že takéto kontaktné miesto by malo byť poverené aj výmenou informácií a poskytovaním pomoci jednotlivým členským štátom;

55.  zdôrazňuje význam vývoja noriem v oblasti súkromia a bezpečnosti, šifrovania, nenávistných prejavov, dezinformácií a teroristických hrozieb;

56.  odporúča, aby každý členský štát prijal záväzok pomôcť inému členskému štátu čeliacemu kybernetickému útoku a zabezpečiť vnútroštátnu kybernetickú spoľahlivosť v úzkej spolupráci s NATO;

Spolupráca medzi občianskym a vojenským sektorom

57.  vyzýva všetky zainteresované strany, aby posilnili partnerstvá v oblasti prenosu znalostí, realizovali príslušné obchodné modely a budovali dôveru medzi spoločnosťami a vojenskými a civilnými koncovými používateľmi, a aby tiež zlepšovali prenos akademických poznatkov do praktických riešení, a to s cieľom vytvoriť synergie a priniesť riešenia medzi civilným a vojenským trhom, v podstate európskym jednotným trhom v oblasti kybernetickej bezpečnosti a produkty kybernetickej bezpečnosti, na základe transparentných postupov a v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom s cieľom zachovať a posilniť strategickú autonómiu EÚ; berie na vedomie zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti včasného varovania a priraďovania kybernetických útokov súkromné firmy pôsobiace v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

58.  rozhodne zdôrazňuje význam výskumu a vývoja, najmä z hľadiska vysokých bezpečnostných požiadaviek na trhu v oblasti obrany; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytovali väčšiu praktickú podporu európskemu odvetviu kybernetickej bezpečnosti a iným príslušným hospodárskym subjektom, znížili byrokratickú záťaž, najmä v prípade MSP a startupov (kľúčové zdroje inovatívnych riešení v oblasti kybernetickej obrany) a podporovali užšiu spoluprácu s univerzitnými výskumnými organizáciami a významnými aktérmi s cieľom znížiť závislosť od produktov v oblasti kybernetickej bezpečnosti pochádzajúcich z vonkajších zdrojov a vytvoriť strategický dodávateľský reťazec v rámci EÚ na posilnenie jej strategickej autonómie; v tejto súvislosti poznamenáva, že ERF a ďalšie nástroje v rámci viacročného finančného rámca VFR môžu byť cenným prínosom;

59.  nabáda Komisiu, aby začlenila prvky kybernetickej obrany do siete európskych centier na zvyšovanie schopností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a výskum v tejto oblasti (Network of European Cybersecurity Competence and Research Centers), a to aj s cieľom zabezpečiť v rámci budúceho VFR dostatočné prostriedky na spôsobilosti a technológie dvojakého použitia v kybernetickej oblasti;

60.  konštatuje, že ochrana aktív verejnej a inej kritickej civilnej infraštruktúry, najmä informačných systémov a súvisiacich údajov, je životne dôležitou obrannou úlohou členských štátov a najmä orgánov, ktoré sú zodpovedné za bezpečnosť informačných systémov, a že by mala byť buď súčasťou kompetencií vnútroštátnych štruktúr kybernetickej obrany alebo uvedených orgánov; zdôrazňuje, že to si bude vyžadovať určitú mieru dôvery a čo najužšiu spoluprácu medzi vojenskými aktérmi, agentúrami pre kybernetickú obranu, ďalšími príslušnými orgánmi a dotknutými odvetviami, čo možno dosiahnuť len jednoznačným vymedzením povinností, úloh a zodpovednosti civilných a vojenských subjektov, a naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby zohľadnili túto skutočnosť vo svojich postupoch plánovania; požaduje väčšiu cezhraničnú spoluprácu týkajúcu sa presadzovania práva v súvislosti s likvidáciou škodlivej kybernetickej činnosti v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov;

61.  vyzýva členské štáty, aby vnútroštátne stratégie v oblasti kybernetickej bezpečnosti zamerali na ochranu informačných systémov a súvisiacich dát a aby ochranu tejto kritickej infraštruktúry považovali za súčasť svojej povinnej starostlivosti; naliehavo žiada členské štáty, aby prijali a do praxe zaviedli stratégie, usmernenia a nástroje poskytujúce primeranú úroveň ochrany pred primerane identifikovateľnými úrovňami hrozieb, pričom náklady a bremeno ochrany budú úmerné pravdepodobným škodám, ktorým by mohli byť vystavené dotknuté strany; vyzýva členské štáty, aby podnikli vhodné kroky na stanovenie povinnosti právnických osôb vo svojej jurisdikcii chrániť osobné údaje, o ktoré sa starajú;

62.  uznáva, že vzhľadom na meniace sa prostredie kybernetických hrozieb by bola vhodnejšia pevnejšia a štruktúrovanejšia spolupráca s policajnými silami, najmä v niektorých kritických oblastiach, napríklad pri sledovaní hrozieb v oblastiach ako kybernetický džihád, kybernetický terorizmus, radikalizácia online a financovanie extrémistických alebo radikálnych organizácií;

63.  nabáda na úzku spoluprácu medzi agentúrami EÚ ako EDA, ENISA a Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite v rámci prierezového prístupu zameraného na presadzovanie synergií a predchádzanie presahom;

64.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán koordinovaného prístupu k európskej kybernetickej obrane ktorého súčasťou bude aktualizácia rámca politiky EÚ v oblasti kybernetickej obrany, s cieľom zabezpečiť, že bude naďalej plniť svoj účel ako významný politický mechanizmus na dosahovanie cieľov EÚ v oblasti kybernetickej obrany, v úzkej spolupráci s členskými štátmi, agentúrou EDA, Európskym parlamentom a ESVČ; konštatuje, že tento proces musí byť súčasťou širšieho strategického prístupu k SBOP;

65.  žiada budovanie kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom rozvojovej spolupráce, ako aj neprestajného vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti informovanosti o kybernetike, pričom sa vezme do úvahy, že v nadchádzajúcich rokoch budú na internete milióny nových používateľov, z toho väčšina v rozvojových krajinách, čím sa posilní odolnosť krajín a spoločností voči kybernetickým a hybridným hrozbám;

66.  vyzýva na medzinárodnú spoluprácu a mnohostranné iniciatívy s cieľom budovať záväzné rámce v oblasti kybernetickej obrany a kybernetickej bezpečnosti v záujme boja proti ovládnutiu štátu korupciou, finančnými podvodmi, praním špinavých peňazí, financovaním terorizmu a v záujme riešenia výziev, ktoré vyplývajú z kybernetického terorizmu a z kryptomien a iných alternatívnych platobných metód;

67.  konštatuje, že kybernetické útoky ako NotPetya sa šíria rýchlo, a tým bez rozdielov spôsobujú škody, ak neexistuje celosvetovo rozšírená odolnosť; domnieva sa, že odborná príprava a vzdelávanie v oblasti kybernetickej obrany by mali byť súčasťou vonkajšej činnosti EÚ a že budovanie kybernetickej odolnosti v tretích krajinách prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, vďaka čomu sa v konečnom dôsledku zvyšuje bezpečnosť európskych občanov;

Inštitucionálne posilnenie

68.  vyzýva členské štáty, aby v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce ambicióznejšie spolupracovali v kybernetickej oblasti; navrhuje, aby členské štáty spustili nový program kybernetickej spolupráce v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce na podporu rýchleho a účinného plánovania, velenia a kontroly dnešných a budúcich operácií a misií EÚ; konštatuje, že toto by malo viesť k lepšej koordinácii operačných kapacít v kybernetickom priestore a že to môže viesť k vytvoreniu spoločného velenia kybernetickej obrany, keď tak rozhodne Európska rada;

69.  opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom a PK/VP, aby predložili bielu knihu EÚ o bezpečnosti a obrane; vyzýva členské štáty a PK/VP, aby zaistili, že kybernetická obrana a odrádzanie od kybernetických útokov budú základným kameňom bielej knihy, ktorá sa bude týkať ochrany kybernetického prostredia v prípade operácií stanovených v článku 43 Zmluvy o EÚ aj spoločnej obrany stanovenej v článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ;

70.  konštatuje, že nový program kybernetickej spolupráce v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce by mali viesť na základe rotácie vysokopostavení vojenskí, ako aj civilní zamestnanci z každého členského štátu, ktorí by sa mali zodpovedať ministrom obrany EÚ vo formáte stálej štruktúrovanej spolupráce a PK/VP, aby sa posilňovali zásady dôvery medzi členskými štátmi a inštitúciami a agentúrami EÚ pri výmene informácií a spravodajských informácií;

71.  opakuje svoju výzvu na vytvorenie rady EÚ pre obranu, ktorej základom by bol existujúci ministerský riadiaci výbor agentúry EDA a formát PESCO ministrov obrany EÚ, aby sa zaručilo určovanie priorít, operačné využívanie zdrojov a účinná spolupráca a integrácia medzi členskými štátmi;

72.  pripomína, že je potrebné zabezpečiť zachovanie či dokonca zvýšenie prostriedkov určených na Európsky obranný fond v ďalšom VFR, pričom sa vyčlení dostatočný rozpočet na kybernetickú obranu;

73.  vyzýva na zvýšenie objemu prostriedkov na modernizáciu a zjednodušenie šírenia kybernetickej bezpečnosti a spravodajských informácií medzi ESVČ/Spravodajským a situačným centrom EÚ (INTCEN), Radou a Komisiou;

Verejno-súkromné partnerstvá

74.  uznáva, že súkromné spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri predchádzaní incidentom v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ich detekcii, zvládaní a reagovaní na ne, a to nielen ako priemyselní dodávatelia technológií, ale aj ako poskytovatelia iných ako IT služieb;

75.  uznáva úlohu súkromného sektora pri predchádzaní incidentom v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ich detekcii, zvládaní a reagovaní na ne popri jeho úlohe pri stimulovaní inovácií v oblasti kybernetickej obrany a vyzýva preto na rozšírenú spoluprácu so súkromným sektorom s cieľom zabezpečiť spoločný pohľad na požiadavky EÚ a NATO a pomoc pri hľadaní spoločných riešení;

76.  vyzýva EÚ, aby uskutočnila komplexné preskúmanie softvérového, výpočtového a komunikačného vybavenia a infraštruktúry, ktoré sa používajú v inštitúciách, s cieľom vylúčiť potenciálne nebezpečné programy a zariadenia a zakázať tie, ktorých škodlivosť bola potvrdená, napríklad Kaspersky Lab;

o
o   o

77.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, agentúram EÚ v oblasti obrany a kybernetickej bezpečnosti, generálnemu tajomníkovi NATO a národným parlamentom členských štátov.

(1) Cambridge University Press, február 2017, ISBN 9781316822524, https://doi.org/10.1017/9781316822524.
(2) Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0366.
(4) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 145.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0435.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0492.

Právne oznámenie