Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 4. júla 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Program na podporu štrukturálnych reforiem: finančné krytie a všeobecný cieľ ***I
 Reforma volebného zákona Európskej únie ***
 Dohoda o partnerstve medzi EÚ a ESAE a Arménskom ***
 Dohoda o partnerstve medzi EÚ a ESAE a Arménskom (uznesenie)
 Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom ***
 Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom (uznesenie)
 Dohoda medzi EÚ a Novým Zélandom, ktorá sa týka zmeny koncesií (pristúpenie Chorvátska) ***
 Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky: zúčtovacie a platobné systémy ***I
 Zdaňovanie vozidiel: poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami *
 Návrh opravného rozpočtu č. 2/2018 – pripísanie prebytku za rozpočtový rok 2017
 Návrh opravného rozpočtu č. 3/2018: rozšírenie nástroja pre utečencov v Turecku
 Smerom k vonkajšej stratégii EÚ zameranej proti manželstvám v útlom veku a núteným manželstvám
 Definícia MSP
 Rokovania o komplexnej dohode medzi EÚ a Azerbajdžanom
 Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Jordánskom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
 Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Tureckom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
 Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Izraelom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
 Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Tuniskom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
 Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Marokom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
 Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Libanonom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
 Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Egyptom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
 Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Alžírskom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu

Program na podporu štrukturálnych reforiem: finančné krytie a všeobecný cieľ ***I
PDF 177kWORD 51k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 4. júla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/825 s cieľom zvýšiť finančné krytie programu na podporu štrukturálnych reforiem a upraviť jeho všeobecný cieľ (COM(2017)0825 – C8-0433/2017 – 2017/0334(COD))(1)
P8_TA(2018)0281A8-0227/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)  Od Únie sa vyžaduje, aby poskytovala členským štátom na ich žiadosť podporu pri zlepšovaní ich administratívnych kapacít na vykonávanie práva Únie.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Program na podporu štrukturálnych reforiem bol vytvorený s cieľom posilniť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu administratívnych a štrukturálnych reforiem zameraných na udržanie rastu, a to aj prostredníctvom efektívneho a účinného využívania zdrojov Únie. Podporu v rámci tohto programu poskytuje Komisia, a to na základe žiadosti členského štátu, a na celý rad oblastí politiky. Budovanie odolných hospodárstiev, ktoré sú založené na pevných hospodárskych a sociálnych štruktúrach, ktoré členským štátom umožňujú efektívne absorbovať šoky a rýchlo sa po nich zotaviť, prispieva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Realizácia inštitucionálnych, administratívnych a rast udržiavajúcich štrukturálnych reforiem je vhodným prostriedkom na dosiahnutie takéhoto rozvoja.
(1)  Program na podporu štrukturálnych reforiem bol vytvorený s cieľom posilniť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu administratívnych a štrukturálnych reforiem s európskou pridanou hodnotou zameraných na udržanie rastu, a to aj prostredníctvom efektívneho a účinného využívania zdrojov Únie. Podporu v rámci tohto programu poskytuje Komisia, a to na základe žiadosti členského štátu, a na celý rad oblastí politiky. Budovanie odolných hospodárstiev a odolnej spoločnosti, ktoré sú založené na pevných hospodárskych, sociálnych a územných štruktúrach, ktoré členským štátom umožňujú efektívne absorbovať šoky a rýchlo sa po nich zotaviť, prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Reformy, ktoré program podporuje, si vyžadujú účinnú a efektívnu národnú a regionálnu verejnú správu, ako aj zodpovednosť a aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán. Realizácia inštitucionálnych, administratívnych a rast udržiavajúcich štrukturálnych reforiem, ktoré sú špecifické podľa krajín, a zodpovednosť za štrukturálne reformy, ktoré sú v záujme Únie, najmä vďaka miestnym a regionálnym orgánom a sociálnym partnerom, sú vhodnými prostriedkami na dosiahnutie takéhoto rozvoja.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  Je potrebná účinné dosahovanie a oznamovanie výsledkov programu na úniovej, národnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť viditeľnosť výsledkov vykonaných reforiem na základe žiadosti jednotlivých členských štátov. To by zabezpečilo výmenu poznatkov, skúseností a najlepších postupov, čo je takisto jedným z cieľov programu.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)  Očakáva sa, že dopyt po podpore v rámci programu zostane vysoký, čo znamená, že niektoré žiadosti budú musieť byť uprednostnené. V prípade potreby by sa mali uprednostniť žiadosti, ktorých cieľom je presunúť daňové zaťaženie z práce na bohatstvo a znečisťovanie, podporiť dôraznejšiu politiku v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, a tým aj sociálne začlenenie, bojovať proti daňovým podvodom, únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam prostredníctvom väčšej transparentnosti, stanoviť stratégie pre inovačnú a udržateľnú reindustrializáciu a zlepšiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať žiadostiam o podporu, ktoré majú vysokú úroveň demokratickej podpory a zapojenia partnerov a ktoré majú vplyv na ďalšie sektory. Program by mal dopĺňať ďalšie nástroje s cieľom zabrániť prekrývaniu.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1 c (nové)
(1c)   V snahe posilniť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o prípravu a vykonávanie štrukturálnych reforiem zameraných na udržanie rastu, by program nemal nahrádzať financovanie z vnútroštátnych rozpočtov členských štátov a nemal by sa ani využívať na krytie bežných výdavkov.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Posilňovanie hospodárskej sociálnej súdržnosti prostredníctvom posilňovania štrukturálnych reforiem má zásadný význam pre úspešnú účasť v hospodárskej a menovej únii. Uvedené má zásadný význam pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, v rámci ich prípravy na členstvo v eurozóne.
(3)  Posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti prostredníctvom štrukturálnych reforiem, ktoré prinášajú Únii osoh a sú v súlade s jej zásadami a hodnotami, má zásadný význam pre úspešnú účasť a posilnenú reálnu konvergenciu v hospodárskej a menovej únii, pričom zabezpečuje jej dlhodobú stabilitu a prosperitu. Uvedené má zásadný význam pre členské štáty, ktorých menou ešte nie je euro, v rámci ich prípravy na členstvo v eurozóne.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Preto je vhodné vo všeobecnom cieli programu – v rámci jeho príspevku k reakcii na hospodárske a sociálne výzvy – zdôrazniť, že posilnenie súdržnosti, konkurencieschopnosti, produktivity, udržateľného rastu tvorby pracovných miest, by takisto malo prispieť k príprave na budúce členstvo v eurozóne tých členských štátov, ktorých menou nie je euro.
(4)  Preto je vhodné vo všeobecnom cieli programu – v rámci jeho príspevku k reakcii na hospodárske a sociálne výzvy – zdôrazniť, že posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, konkurencieschopnosti, produktivity, udržateľného rastu, tvorby pracovných miest, sociálneho začleňovania a znižovanie rozdielov medzi členskými štátmi a regiónmi, by takisto malo prispieť k príprave na budúce členstvo v eurozóne tých členských štátov, ktorých menou ešte nie je euro.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Takisto je nutné uviesť, že akcie a činnosti programu môžu podporovať reformy, ktoré môžu členským štátom, ktoré si želajú prijať euro, pomôcť pripraviť sa na členstvo v eurozóne.
(5)  S ohľadom na pozitívne skúsenosti, ktoré Únia mala s technickou pomocou poskytovanou iným krajinám, ktoré už euro prijali, je takisto nutné uviesť, že akcie a činnosti programu môžu podporovať reformy, ktoré môžu členským štátom, ktoré vstúpili do Únie neskôr a ktoré si želajú prijať euro, pomôcť pripraviť sa na členstvo v eurozóne.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Pre sedem členských štátov, konkrétne pre Bulharsko, Českú republiku, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko vyplýva zo zmluvy povinnosť pripraviť sa na účasť v eurozóne. Niektoré z uvedených členských štátov dosiahli v uplynulých rokoch v tejto oblasti len malý pokrok, a preto má podpora Únie pre účasť v eurozóne čoraz väčší význam. Dánsko a Spojené kráľovstvo nie sú povinné vstúpiť do eurozóny.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b)   Regionálne a miestne orgány majú v štrukturálnych reformách dôležitú úlohu, ktorej miera závisí od ústavnej a správnej štruktúry každého členského štátu. Pri príprave a vykonávaní štrukturálnych reforiem je preto vhodné zabezpečiť primeranú úroveň zapojenia regionálnych a miestnych orgánov a konzultácií s nimi.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  V záujme uspokojenia rastúceho dopytu členských štátov po podpore, ako aj so zreteľom na nutnosť podporiť štrukturálne reformy v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, by sa mal zvýšiť finančný prídel na program na takú úroveň, aby to postačovalo na to, aby bola Únia schopná poskytovať podporu, ktorá zodpovedá potrebám žiadajúcich členských štátov.
(6)  V záujme uspokojenia rastúceho dopytu členských štátov po podpore, ako aj so zreteľom na nutnosť podporiť štrukturálne reformy, ktoré sú v záujme Únie, v členských štátoch, ktorých menou ešte nie je euro, by sa mal využitím nástroja flexibility podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/20131a zvýšiť finančný prídel na program na takú úroveň, aby to postačovalo na to, aby bola Únia schopná poskytovať podporu, ktorá zodpovedá potrebám žiadajúcich členských štátov. Toto zvýšenie by nemalo mať negatívny vplyv na ostatné priority politiky súdržnosti. Okrem toho by členské štáty nemali byť povinné presúvať svoje národné a regionálne prostriedky pridelené z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) s cieľom vyplniť medzeru vo financovaní programu.
___________
1a Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  V záujme toho, aby sa podpora poskytovala s minimálnym omeškaním by Komisia mala mať možnosť použiť časť finančného krytia aj na krytie nákladov na činnosti podporujúce program, ako sú napríklad výdavky súvisiace s kontrolou kvality a monitorovaním projektov na mieste.
(7)  V záujme toho, aby sa kvalitná podpora poskytovala s minimálnym omeškaním, by Komisia mala mať možnosť použiť časť finančného krytia aj na krytie nákladov na činnosti podporujúce program, ako sú napríklad výdavky súvisiace s kontrolou kvality, monitorovaním a hodnotením projektov na mieste. Tieto výdavky by mali byť úmerné celkovej hodnote výdavkov v rámci podpory projektov.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  V záujme zaistenia bezproblémového podávania správ o vykonávaní programu Európskemu parlamentu a Rade by sa mala uviesť lehota, v rámci ktorej má Komisia podávať výročné správy o monitorovaní.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Nariadenie (EÚ) 2017/825
Článok 4 – odsek 1
Všeobecným cieľom programu je prispieť k inštitucionálnym, administratívnym a rast udržujúcim štrukturálnym reformám v členských štátoch tým, že sa vnútroštátnym orgánom poskytne podpora na opatrenia zamerané na reformu a posilnenie inštitúcií, správu, verejno-administratívny a hospodársky a sociálny sektor v reakcii na hospodárske a sociálne výzvy s cieľom zvýšiť súdržnosť, konkurencieschopnosť, produktivitu, udržateľný rast, vytváranie pracovných miest a investície, čo bude takisto znamenať prípravu na účasť v eurozóne, a to najmä v kontexte procesov správy hospodárskych záležitostí, a to aj prostredníctvom poskytovania pomoci v záujme efektívneho, účinného a transparentného čerpania prostriedkov Únie.“
Všeobecným cieľom programu je prispieť k inštitucionálnym, administratívnym a rast udržujúcim štrukturálnym reformám v členských štátoch tým, že sa orgánom v členských štátoch, v prípade potreby aj regionálnym a miestnym orgánom, poskytne podpora na opatrenia zamerané na reformu a posilnenie inštitúcií, správu, verejno-administratívny a hospodársky a sociálny sektor v reakcii na hospodárske a sociálne výzvy s cieľom zvýšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, konkurencieschopnosť, produktivitu, udržateľný rast, vytváranie pracovných miest, sociálne začleňovanie, boj proti daňovým únikom a chudobe, investície a reálnu konvergenciu v Únii, čo bude takisto znamenať prípravu na účasť v eurozóne, a to najmä v kontexte procesov správy hospodárskych záležitostí, a to aj prostredníctvom poskytovania pomoci v záujme efektívneho, účinného a transparentného čerpania prostriedkov Únie.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Nariadenie (EÚ) 2017/825
Článok 5 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
(1a)   V článku 5 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:
da)   podporovať zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a konzultáciu s nimi počas prípravy a vykonávania opatrení štrukturálnych reforiem v rozsahu, ktorý zodpovedá právomociam a úlohám týchto regionálnych a miestnych orgánov v rámci ústavnej a správnej štruktúry každého členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a
Nariadenie (EÚ) 2017/825
Článok 10 – odsek 1
1.  Finančné krytie na vykonávanie programu je stanovené na 222 800 000 EUR v bežných cenách.
1.  Finančné krytie na vykonávanie programu je stanovené na 222 800 000 EUR v bežných cenách, z toho 80 000 000 EUR sa poskytuje z nástroja flexibility podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013*.
_________________
* Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)
Nariadenie (EÚ) 2017/825
Článok 16 – odsek 2 – pododsek 1 – úvodná časť
3a.   V článku 16 ods. 2 sa úvodná časť nahrádza takto:
2.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú monitorovaciu správu o vykonávaní programu. Uvedená správa obsahuje informácie o:
2. Od roku 2018 do roku 2021 vrátane Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú monitorovaciu správu o vykonávaní programu. Uvedená správa obsahuje informácie o:
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 b (nový)
Nariadenie (EÚ) 2017/825
Článok 16 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno d a (nové)
3b.  V článku 16 sa v odseku 2 vkladá písmeno da):
„da) výsledky kontroly kvality a monitorovania podporných projektov na mieste; "

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0227/2018).


Reforma volebného zákona Európskej únie ***
PDF 122kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (09425/2018 - C8-0276/2018 - 2015/0907(APP))
P8_TA(2018)0282A8-0248/2018

(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09425/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 223 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0276/2018),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie a na priložený návrh rozhodnutia Rady o prijatí ustanovení, ktorými sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, luxemburskou Poslaneckou snemovňou, holandskou Prvou komorou, holandskou Druhou komorou, švédskym Parlamentom, Dolnou snemovňou Spojeného kráľovstva a Snemovňou lordov Spojeného kráľovstva, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre ústavné veci (A8-0248/2018),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 7.


Dohoda o partnerstve medzi EÚ a ESAE a Arménskom ***
PDF 121kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej, v mene Únie (12543/2017 – C8-0422/2017 – 2017/0238(NLE))
P8_TA(2018)0283A8-0177/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12543/2017),

–  so zreteľom na návrh Dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej (12548/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 37 Zmluvy o Európskej únii; a v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkami 207 a 209, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a), článkom 218 ods. 7 a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0422/2017),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 4. júla 2018(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0177/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Arménskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA-PROV(2018)0284.


Dohoda o partnerstve medzi EÚ a ESAE a Arménskom (uznesenie)
PDF 170kWORD 54k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej, v mene Únie (12543/2017 – C8-0422/2017 – 2017/0238(NLE)2017/2269(INI))
P8_TA(2018)0284A8-0179/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12543/2017),

–  so zreteľom na Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej (12548/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkami 207 a 209, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a), článkom 218 ods. 7 a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0422/2017),

–  so zreteľom na svoje príslušné uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a Arménskom,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, najmä na vyhlásenie prijaté v roku 2017 v Bruseli,

–  so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o európskej susedskej politike (ESP), najmä na správu z 18. mája 2017 o vykonávaní preskúmania európskej susedskej politiky (JOIN(2017)0018) a na spoločný pracovný dokument z 9. júna 2017 s názvom Východné partnerstvo – 20 výstupov do roku 2020: Zameranie sa na kľúčové priority a konkrétne výsledky (SWD(2017)0300), ako aj na oznámenie z roku 2016 s názvom Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v krajinách Východného partnerstva, a najmä na svoje odporúčanie z 15. novembra 2017 Rade, Komisii a ESVČ o Východnom partnerstve pred samitom v novembri 2017(2) a na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov(3),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. júla 2018(4) 2018 o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na priority partnerstva medzi Európskou úniou a Arménskom podpísané 21. februára 2018,

–  so zreteľom na článok 49 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0179/2018),

A.  keďže súčasný rámec pre vzťahy medzi Arménskom a Európskou úniou tvorí dohoda o partnerstve a spolupráci z roku 1996, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999 a ktorú má nahradiť navrhovaná dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve;

B.  keďže EÚ a Arménsko založili svoje vzťahy prostredníctvom Východného partnerstva na spoločnom záväzku voči medzinárodnému právu a základným hodnotám vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dobrej správy a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

C.  keďže pretrvávajú obavy týkajúce sa plného dodržiavania uvedených hlavných hodnôt Arménskom, najmä pokiaľ ide o demokraciu a zásady právneho štátu, ktoré ohrozuje korupcia, kupovanie hlasov, organizovaná trestná činnosť a nezákonná oligarchická kontrola;

D.  keďže geografická poloha Arménska medzi Európou, Strednou Áziou a Blízkym východom a susednými regionálnymi mocnosťami, najmä Ruskom, Iránom a Tureckom, je strategická aj problematická; keďže neuznanie minulých tragédií niektorými krajinami – najmä arménskej genocídy, prítomnosť zahraničných vojsk v Arménsku, ako aj dlhodobé konflikty v Zakaukazsku, ktoré sa týkajú aj Azerbajdžanu a Gruzínska, predstavujú hlavnú hrozbu pre bezpečnosť a regionálnu stabilitu všetkých partnerov; keďže konflikt v Náhornom Karabachu možno vyriešiť len mierovou cestou v súlade so základnými zásadami OBSE z roku 2009, najmä prostredníctvom úsilia a návrhov spolupredsedov Minskej skupiny OBSE;

E.  keďže je EÚ je hlavným obchodným partnerom Arménska a najdôležitejším darcom; keďže Arménsko je takisto členom Eurázijskej hospodárskej únie, čím sa preukazuje, že Európska únia nevyžaduje od partnerov, aby sa rozhodli pre prehlbovanie vzťahov s EÚ na úkor svojich vzťahov s tretími stranami, aj keď niektoré príležitosti – ako napríklad prehĺbená a komplexná zóna voľného obchodu (DCFTA) s EÚ – by v tejto súvislosti nebolo možné dosiahnuť;

F.  keďže v novej dohode sa stanovuje nový právny základ s cieľom oživiť politický dialóg a rozšíriť rozsah hospodárskej spolupráce, ako aj spolupráce v odvetviach, akými sú energetika, doprava, infraštruktúra a životné prostredie; keďže sa očakáva, že tieto ustanovenia budú mať pozitívny vplyv na Arménsko z hľadiska podpory demokratických noriem, hospodárskeho rastu a trvalo udržateľného rozvoja; keďže takéto vyhliadky sú obzvlášť dôležité pre mládež Arménska, a to aj prostredníctvom zlepšenia vzdelávania a väčšieho množstva pracovných príležitostí; keďže občania EÚ aj Arménska budú mať úžitok zo zvýšenia spolupráce;

1.  s potešením víta podpísanie dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve, ktorá vo vzťahoch medzi EÚ a Arménskom predstavuje významný krok vpred a záväzok k ďalšiemu prehlbovaniu politických a hospodárskych vzťahov;

2.  konštatuje, že podpísanie dohody nie je konečným bodom v oblasti spolupráce EÚ a Arménska; namiesto toho zdôrazňuje význam jej rýchleho a účinného vykonávania pred tým, ako sa bude zvažovať potenciál ďalšieho posilnenia spolupráce a integrácie medzi oboma stranami, a to vo vzájomne prijateľnom tempe a rozsahu;

3.  pripomína, že významný pokrok z hľadiska dodržiavania základných hodnôt, ako sú zásady právneho štátu, ľudské práva a základné slobody, ako aj fungujúci demokratický systém obraňujúci nezávislosť a nestrannosť súdnictva a prinášajúci konkrétne výsledky v boji proti korupcii, je kľúčom k otvoreniu ďalších vyhliadok spolupráce; v tejto súvislosti očakáva, že EÚ v riadnom čase zváži otvorenie dialógu o liberalizácii vízového režimu s Arménskom, za predpokladu, že budú zavedené podmienky pre dobre riadenú a zabezpečenú mobilitu vrátane účinného vykonávania dohôd o zjednodušení vízového režimu a readmisii medzi stranami;

4.  blahoželá občanom Arménska k odovzdaniu moci v apríli a máji 2018, ktoré sa uskutočnilo pokojnou cestou a viedlo k zmene vlády v súlade s ústavou Arménska; víta zdržanlivosť zo strany orgánov presadzovania práva, ale vyjadruje znepokojenie nad neodôvodneným zatýkaním pokojných demonštrantov vrátane poslancov parlamentu; srdečne blahoželá Nikolovi Pašinjanovi k jeho zvoleniu za nového predsedu vlády Arménska; teší sa na zintenzívnenie spolupráce s ním, jeho vládou a národným zhromaždením, v neposlednom rade s cieľom podporiť ich pri plnení očakávaní arménskej spoločnosti, ktoré vyjadrila počas demonštrácií, a vyjadruje svoju pripravenosť sledovať budúce parlamentné voľby v Arménsku;

Rozsah, všeobecné zásady, základné hodnoty a odhodlanie riešiť konflikty

5.  zdôrazňuje, že územná pôsobnosť dohody zahŕňa na jednej strane územia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únie a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a to za podmienok stanovených v týchto zmluvách, a na druhej strane územie Arménskej republiky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že cez Arménsko sa nebudú nelegálne vyvážať do EÚ žiadne výrobky;

6.  poznamenáva, že dohoda je v súlade s duchom a zásadami vyjadrenými v odporúčaní Európskeho parlamentu z 15. novembra 2017, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že žiadna komplexná dohoda nebude ratifikovaná s krajinou, ktorá nerešpektuje hodnoty EÚ týkajúce sa demokracie, právneho štátu, dobrej správy, ľudských práv a základných slobôd; naliehavo však vyzýva arménske orgány, aby s podporou EÚ zabezpečili, že nedôjde k zhoršeniu situácie, pokiaľ ide o tieto hodnoty, keďže by mohlo viesť k pozastaveniu uplatňovania dohody prostredníctvom jej článku 379; opätovne zdôrazňuje, že finančná pomoc EÚ Arménsku je naďalej podmienená vykonávaním a kvalitou reforiem;

7.  nabáda Arménsko, aby urýchlene prijalo a vykonávalo vzájomne dohodnuté reformy, najmä pokiaľ ide o stabilitu volebného systému, nezávislosť súdnictva a transparentnosť správy štátnych inštitúcií, konkrétne v rámci priorít partnerstva medzi EÚ a Arménskom, ktoré by mali slúžiť ako usmerňujúci rámec na vykonávanie dohody, v záujme dosiahnutia hmatateľných a pozitívnych výsledkov pre arménskych občanov;

8.  zdôrazňuje, že veľmi dôležitá je zmysluplná účasť a začlenenie príslušných organizácií občianskej spoločnosti vo fáze vykonávania, a to aj prostredníctvom novej platformy občianskej spoločnosti, ktorá bola ustanovená dohodou, a to nad rámec obmedzených povinností informovať zástupcov občianskej spoločnosti a vymieňať si s nimi názory, ako je v súčasnosti stanovené v článku 366 dohody; pripomína, že zapojené organizácie občianskej spoločnosti by mali odrážať čo najširšie spektrum politických a sociálnych záujmov;

9.  vyzýva Komisiu, aby dodržiavala podmienenosť finančnej pomoci EÚ systematickým prepájaním podpory EÚ – a to aj prostredníctvom nástroja Európskeho susedstva, makrofinančnej pomoci a iných nástrojov – s účinným vykonávaním reforiem, ktorých pokrok by mal byť dôsledne monitorovaný;

10.  konštatuje, že dohoda je tiež v súlade s duchom a zásadami vyjadrenými v odporúčaní Európskeho parlamentu z 15. novembra 2017, a to aj pokiaľ ide o podmienenie ratifikácie novej dohody s Arménskom alebo Azerbajdžanom zmysluplným záväzkom a zásadným pokrokom týkajúcim sa vyriešenia konfliktu v Náhornom Karabachu; naliehavo vyzýva obe strany, aby v dobrej viere zintenzívnili tempo a výsledky svojich rokovaní po voľbách v roku 2018 v oboch krajinách, aby sa tak dosiahla historická dohoda o ukončení konfliktu, ktorý nemožno vyriešiť vojenskou silou, ktorý si však vyžiadal už príliš veľa životov, najmä civilistov, a ktorý už takmer tri desaťročia bráni nielen nastoleniu mieru a stability, ale aj sociálno-ekonomickému rozvoju v regióne; vyjadruje hlboké znepokojenie nad narastajúcou koncentráciou vojenských síl a neprimeranými výdavkami na obranu v regióne; podporuje všetky iniciatívy vedúce k mieru a k rozvoju dobrých susedských vzťahov vrátane rozhovorov na vysokej úrovni a mechanizmu monitorovania prímeria a vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zvýšili podporu EÚ pre programy zamerané na umožnenie intenzívnejších kontaktov medzi arménskymi a azerbajdžanskými mimovládnymi a mládežníckymi organizáciami, pričom sa zabezpečí, aby členské štáty EÚ zabránili nepriamemu vývozu položiek a technológií s dvojakým použitím stranám konfliktu;

Politická reforma

11.  vyzýva Arménsko aj EÚ, aby v súlade s článkom 4 kládli veľký dôraz na domáce reformy s cieľom zabezpečiť predovšetkým hladký prechod od prezidentského k parlamentnému systému a odpolitizovanie štátnych inštitúcií; vyzýva arménsku vládu, aby zabezpečila, že zásadné reformy, napríklad tie, ktoré sa týkajú štruktúry a činností vlády alebo trestného zákona, budú podliehať väčšej transparentnosti a budú predmetom inkluzívneho dialógu s opozíciou a občianskou spoločnosťou v záujme arménskej spoločnosti vo všeobecnosti;

12.  zdôrazňuje, že treba zaistiť rovnaké podmienky pre opozíciu a prostredie, v ktorom občianska spoločnosť vrátane zástupcov médií a obhajcov ľudských práv môže pôsobiť bez strachu z represálií; vyzýva Arménsko, aby v tejto súvislosti zabezpečilo rýchle a spravodlivé súdne konanie pre všetkých väzňov vrátane Andreasa Gukasjana, a to bez akýchkoľvek politických úvah; vyzýva arménske orgány, aby zabezpečili, že novinári v súvislosti so svojou prácou nebudú čeliť žiadnemu nátlaku ani strachu z odvetných opatrení alebo násilia a že sa bude dodržiavať právo na slobodu zhromažďovania, a aby sa zdržali neprimeraného použitia sily a nátlaku, napríklad neodôvodnených trestných obvinení voči pokojným demonštrantom a vodcom protestov; vyzýva na nestranné vyšetrovanie a spravodlivé súdne konania vo všetkých prípadoch, a to aj pokiaľ ide o predchádzajúce neprimerané opatrenia polície voči pokojným demonštrantom a prípad „Sasna Tsrer“, počas ktorého polícia vážne obmedzovala prácu obhajcov;

13.  naliehavo vyzýva arménske orgány, aby s ohľadom na budúce voľby urýchlene a v plnom rozsahu vykonali všetky odporúčania medzinárodných pozorovateľských misií pod vedením Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR), ako bolo zdôraznené v ich záverečnej správe, najmä v súvislosti s obvineniami z kupovania hlasov, zo zastrašovania voličov, z nátlaku na štátnych zamestnancov a zamestnancov súkromného sektora a z neprimeraného zasahovania zástupcov strán alebo príslušníkov orgánov presadzovania práva do volebného procesu, v dôsledku čoho sa nepodarilo zlepšiť dôveru verejnosti vo volebný systém krajiny;

14.  nabáda Arménsko, aby vykonalo odporúčania Benátskej komisie, napríklad odporúčania uvedené v jej stanovisku z roku 2017 k návrhu súdneho poriadku, podľa ktorého tento poriadok zavádza pozitívne zmeny, ktoré priniesla reforma ústavy, ale obsahuje medzery a nedostatky, ktoré treba vyriešiť;

Právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd

15.  pripomína svoj pevný záväzok dodržiavať medzinárodné právo a základné hodnoty vrátane demokracie, zásad právneho štátu, dobrej správy a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a nabáda Arménsko, aby dosiahlo značný pokrok v týchto oblastiach, najmä pokiaľ ide o slobodu médií, nezávislosť súdnictva a boj proti korupcii, organizovanej trestnej činnosti, praniu špinavých peňazí, daňovým únikom, nepotizmu a zneužívaniu moci oligarchami; nabáda arménske orgány, aby začali hĺbkový a skutočný proces hospodárskych reforiem s cieľom prekonať súčasnú oligarchickú štruktúru a odstrániť príslušné monopoly; nabáda arménske orgány, aby naďalej dôsledne konali na základe záväzkov krajiny ako štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru OSN proti mučeniu, aby tak zabraňovali prípadom porušovania práva, stíhali ich a trestali;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že násilie na základe pohlavia a sexuálnej orientácie zostáva v Arménsku naďalej vážnym problémom; berie na vedomie uznanie domáceho násilia ako vážneho problému, keďže národné zhromaždenie 8. decembra 2017 prijalo zákon o prevencii násilia v rodine, ochrane obetí násilia v rodine a obnove mieru (súdržnosti) v rodine, žiada však prísnejšie právne predpisy s cieľom účinne bojovať proti takémuto násiliu a vyzýva orgány, aby lepšie chránili a podporovali obete; oceňuje, že Arménsko 18. januára 2018 podpísalo istanbulský Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, a nabáda Arménsko, aby tento dohovor urýchlene ratifikovalo a riadne vykonávalo s cieľom účinne plniť svoje záväzky týkajúce sa medzinárodných noriem v tejto oblasti;

17.  vyzýva Arménsko, aby riešilo otázky rodovej rovnosti a boja proti diskriminácii tým, že podnikne rýchle, ale účinné kroky zamerané na dosiahnutie rovnakých príležitostí pre všetkých, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, rovnakú odmenu za rovnakú prácu a verejné funkcie, v ideálnom prípade prostredníctvom komplexného samostatného zákona o boji proti diskriminácii, ktorý by zároveň chránil ďalšie zraniteľné skupiny, ako sú osoby LGBTI, v súlade s medzinárodnými normami a rôznymi záväzkami Arménska v oblasti ľudských práv, a aby zabezpečilo účinné a dostatočne financované mechanizmy ochrany; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o nezlučiteľnosť pripravovaných právnych predpisov s medzinárodnými normami v oblasti boja proti diskriminácii;

18.  naliehavo vyzýva arménske orgány, aby venovali vysokú prioritu ukončeniu výberu pohlavia prostredníctvom selektívnych prerušení tehotenstva, ktoré v Arménsku a Azerbajdžane patria po Číne naďalej k najviac rozšíreným na svete; podporuje záväzok Arménska zlepšiť život detí – najmä zdravotne postihnutých a osirelých – prostredníctvom dôslednej realizácie priorít stanovených v národnej stratégii na ochranu práv dieťaťa a v príslušnom akčnom pláne na vykonávanie Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj zabezpečením inkluzívneho vzdelávania pre všetky deti do roku 2025 a odstránením detskej práce;

19.  vyzýva na ďalšie úsilie o rozšírenie spolupráce v oblasti prevencie a boja proti trestnej činnosti, ako je terorizmus, organizovaná trestná činnosť, počítačová kriminalita a cezhraničná trestná činnosť, a vyzýva Arménsko, aby sa vo väčšej miere zosúladilo so zahraničnou a s bezpečnostnou politikou EÚ;

20.  vyzýva Arménsko, aby ratifikovalo Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS), ktorý podpísalo v roku 1999;

Obchodná a hospodárska spolupráca

21.  víta prehĺbenie obchodných a hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Arménskom a to, že v niektorých prípadoch siaha dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve nad rámec záväzkov v rámci WTO, pokiaľ ide o transparentnosť a prístup výrobkov a prevádzkovateľov z EÚ na trh v oblastiach, ako sú obchod so službami, práva duševného vlastníctva a verejné obstarávanie;

22.  vyzýva Arménsko, aby nadviazalo obchodný vzťah s EÚ založený na dôvere, a to v súlade so svojimi záväzkami prijatými pri pristúpení k WTO; pripomína, že podmienky členstva vo WTO, ako aj povinnosti podľa dohôd WTO a ustanovenia týchto dohôd sa uplatňujú len na územia Arménskej republiky, ktoré uznala OSN;

23.  vyjadruje nádej, že dohoda rýchlo poskytne nové a atraktívne ekonomické príležitosti pre arménskych občanov, ktorí v Arménsku žijú alebo sa doň vracajú, v neposlednom rade pre mladých ľudí v tejto krajine;

24.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že dohoda nemôže zahŕňať odstránenie colných prekážok, a to v dôsledku členstva Arménska v Eurázijskej hospodárskej únii; napriek tomu víta vysokú mieru využitia všeobecného systému preferencií EÚ (VSP+) Arménskom, ale s určitými obavami poznamenáva, že tieto vývozy v rámci VSP+ sa vo veľkej miere sústreďujú len na niekoľko druhov tovaru; konštatuje, že dohoda rešpektuje mnohostrannú zahraničnú politiku Arménska, vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, že pomoc EÚ nebude v Arménsku smerovať do odvetví postihnutých ruskými sankciami voči EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby prísne dohliadala na dodržiavanie nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 členskými štátmi EÚ s cieľom zabrániť tomu, aby Rusko získavalo položky a technológie s dvojakým použitím cez Arménsko;

25.  víta dosiahnutú dohodu o ochrane ochranných známok vrátane prechodných ustanovení v článku 237 o koňaku a šampanskom, ktorými sa chránia záujmy EÚ a zároveň sa Arménsku umožňuje rozvíjať svoj obchod vo všetkých hlavných odvetviach svojho hospodárstva;

Energetika a ďalšie oblasti spolupráce

26.  víta dôraz, ktorý sa kladie najmä v článku 42 na jadrovú bezpečnosť na základe noriem a postupov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a Európskej únie; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím arménskych orgánov predĺžiť životnosť jadrovej elektrárne Medzamor a opakuje svoje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim rozporom medzi bezpečnostnými normami tejto jadrovej elektrárne a významnými rizikami vyplývajúcimi z jej umiestnenia v seizmickej oblasti; oceňuje, že vyjednávači do článku 42 dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve zahrnuli osobitnú spoluprácu v súvislosti s uzavretím a bezpečným vyradením jadrovej elektrárne Medzamor z prevádzky a včasné prijatie plánu alebo akčného plánu na tento účel, pričom sa zohľadnila potreba jej nahradenia novými kapacitami na zabezpečenie energetickej bezpečnosti Arménskej republiky a podmienok trvalo udržateľného rozvoja;

27.  ďalej víta osobitné ustanovenia o spolupráci v otázkach životného prostredia v Arménsku, vzhľadom na naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok v tejto oblasti, ako aj príležitosti na vytvorenie pracovných miest a zníženie závislosti od dovozu energie, ktoré môžu vyplynúť z rozvoja čistých alternatívnych zdrojov energie; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú aj finančnú pomoc a podporu arménskej vláde v jej ambicióznom pláne rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;

28.  vyzýva arménske orgány, aby zlepšili transparentnosť a zodpovednosť riadenia verejných financií, ako aj v oblasti verejného obstarávania a privatizačného procesu, a posilnili tiež dohľad nad bankovým sektorom;

29.  zdôrazňuje význam ustanovení o dialógu a spolupráci v oblasti politiky zamestnanosti, pracovných práv, ako je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, rodovej rovnosti a boja proti diskriminácii, a to aj pre zraniteľné a marginalizované skupiny, v záujme poskytovania lepších pracovných miest so zlepšenými pracovnými podmienkami, najmä pre mladých Arménov, a boja proti vysokej nezamestnanosti a vážnej chudobe;

Inštitucionálne ustanovenia

30.  víta zriadenie parlamentného výboru pre partnerstvo podľa článku 365 dohody a zaväzuje sa spolu s arménskym parlamentom urýchlene vypracovať jeho rokovací poriadok, aby mohol čo najskôr začať vykonávať svoju činnosť;

31.  opätovne žiada Komisiu a ESVČ, aby Európskemu parlamentu predložili podrobnú písomnú správu o vykonávaní medzinárodných dohôd každých šesť mesiacov v súlade s jeho odporúčaním z 15. novembra 2017 Rade, Komisii a ESVČ o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017, ktorý opätovne potvrdil odhodlanie Európskeho parlamentu rozšíriť monitorovanie vykonávania medzinárodných dohôd s východnými partnermi a posilniť kontrolu pomoci EÚ poskytovanej v tejto súvislosti;

32.  vyzýva EÚ a arménske orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti komunikácie, pokiaľ ide o ciele a zámery tejto novej dohody, s cieľom ďalej zlepšovať informovanosť verejnosti v Arménsku aj v EÚ o očakávaných príležitostiach a výhodách, ktoré by vyplývali z jej uzavretia; okrem toho vyzýva obe strany, aby pokračovali vo svojom úsilí v boji proti akýmkoľvek dezinformačným kampaniam týkajúcim sa vzťahov medzi EÚ a Arménskom;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Arménska.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0440.
(3) Ú. v. EÚ C 328, 6.9.2016, s. 2.
(4) Prijaté texty, P8_TA-PROV(2018)0283.


Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom ***
PDF 123kWORD 44k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej (10209/1/2012 – C8-0038/2018 – 2010/0310(NLE))
P8_TA(2018)0285A8-0222/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10209/1/2012),

–  so zreteľom na návrh Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej (5784/2/2011 a 8318/2012),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100, článkom 207, článkom 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0038/2018),

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. januára 2013 k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej(1),

–  so zreteľom na zmenu právneho základu v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 2014(2),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 4. júla 2018(3) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0222/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Irackej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 301.
(2) Rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 2014, Komisia/Rada, o Rámcovej dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Filipínskou republikou, C-377/12, ECLI:EÚ:C:2014:1903.
(3) Prijaté texty, P8_TA-PROV(2018)0286.


Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom (uznesenie)
PDF 174kWORD 56k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej (10209/1/2012 – C8-0038/2018 – 2010/0310M(NLE))
P8_TA(2018)0286A8-0224/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10209/1/2012),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100, článkom 207, článkom 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0038/2018),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom(2),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) a Komisie z. 8. januára 2018, v ktorom boli predstavené prvky týkajúce sa stratégie Únie pre Irak,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2018 o zriadení novej stratégii pre Irak,

–  so zreteľom na viacročný orientačný program Komisie pre Irak (2014 – 2017),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule(4),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2367 (2017) zo 14. júla 2017 a 2379 (2017) z21. septembra 2017,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. júla 2018.(5) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0224/2018),

A.  keďže Európa a Irak sú spojené tisíckami rokov vzájomných kultúrnych vplyvov a spoločnej histórie;

B.  keďže Irak je pustošený desaťročiami diktatúry pod vedením Saddáma Husajna ktorý začal útočné vojny proti Iránu v roku 1980 a proti Kuvajtu v roku 1990, ochromujúcimi sankciami a vnútorným konfliktom po invázii pod vedením USA v roku 2003 vrátane sektárskeho násilia a kurdského separatizmu, a džihádistického terorizmu skupiny Dá’iš; keďže všetky tieto faktory vysvetľujú rozsah výziev, ktorým Irak čelí pri úsilí dosiahnuť pokrok smerom k lepšej vláde, hospodárskemu pokroku a národnému zmiereniu;

C.  keďže Únia opätovne potvrdila svoje odhodlanie nadviazať pevné partnerstvo medzi EÚ a Irakom na základe dohody o partnerstve a spolupráci, podporovať iracké orgány pri prechode na demokraciu a postupe obnovy, a zároveň riešiť základné príčiny nestability v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti; keďže náklady na úsilie o obnovu boli odhadnuté na 88 miliárd USD;

D.  keďže členské štáty EÚ zapojené do vojny v roku 2003, a EÚ ako celok, nesú osobitnú zodpovednosť za pomoc irackému obyvateľstvu a podporu úsilia dosiahnuť mier a stabilitu v krajine;

E.  keďže parlamentné voľby sa uskutočnili 12. mája 2018; keďže v regióne, ktorí sužujú obmedzenia autoritatívnych režimov a postupov, poskytuje Irak jeden z mála príkladov konkurencieschopného politického prostredia vrátane pluralitného systému a relatívne slobodných médií; keďže politické sily v krajine si zdanlivo uvedomujú, že treba vytvoriť aliancie medzi náboženskými skupinami s cieľom zvýšiť legitímnosť a stabilitu systému; keďže skutočné a pluralitné voľby sú zásadne dôležité pre demokratickú konsolidáciu v Iraku; keďže plná účasť všetkých zložiek irackej spoločnosti bude dôležitým krokom k inkluzívnej demokracii a spoločnému zmyslu štátnosti;

F.  keďže na podporu stabilizácie, zmierenia, inkluzívnej vlády a hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajiny na vnútroštátnej aj miestnej úrovni treba výrazne zlepšiť bezpečnostnú situáciu; keďže zodpovednosť za zločiny spáchané všetkými stranami je nevyhnutná na dosiahnutie zmierenia; keďže EÚ poskytuje pomoc reforme bezpečnostného sektora v Iraku prostredníctvom poradnej misie EÚ; keďže misia OSN pre pomoc Iraku (UNAMI) je prítomná v krajine od roku 2003 a vykonala podstatnú prácu pri zlepšovaní inkluzívneho politického dialógu a národnom uzmierení; keďže NATO naďalej vykonáva jeho iniciatívu zameranú na budovanie kapacít v Iraku, ktorá sa zameriava na boj proti improvizovaným výbušným zariadeniam, likvidáciu výbušných zariadení, odmínovanie, civilné a vojenské plánovanie, údržbu zariadení Sovietskej éry, vojenskú medicínu a reformu irackých bezpečnostných inštitúcií;

G.  keďže Irak čelí problémom v oblasti riadenia, ktorým čelí Irak, t. j. vytváranie inštitucionálnej a administratívnej kapacity, upevňovanie zásad právneho štátu, presadzovanie práva a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv žien a práv všetkých etnických a náboženských menšín;

H.  keďže je dôležité bojovať proti nezamestnanosti a sociálnemu vyčleneniu, najmä medzi mladými ľuďmi, s cieľom zabrániť tomu, aby sa zradikalizovali, a teda aby ich teroristické organizácie alebo iné organizované zločinecké skupiny mohli ľahko naverbovať;

I.  keďže iracké protiteroristické útvary, ktoré boli hlavným aktérom pri oslobodení Mosulu, utrpeli vážne straty a musia získať náležité uznanie a podporu v záujme posilnenia ich náborových kapacít, aby sa sily mohli vrátiť do primeranej a udržateľnej veľkosti;

J.  keďže iracké orgány by mali využívať príjmy z ropy, ktoré krajina dostáva, ako nástroj a príležitosť na udržateľnú sociálnu a hospodársku rekonštrukciu, ktorá irackej spoločnosti prinesie ako celku veľké výhody namiesto toho, aby tieto zisky rozdeľovali na základe klientelizmu; keďže v autonómnom irackom Kurdistane sa nachádzajú významné zásoby ropy; keďže treba normalizovať vzťahy medzi ústrednou vládou v Bagdade a regionálnou vládou Kurdistanu autonómnej oblasti irackého Kurdistanu v súlade s ustanoveniami ústavy;

K.  keďže Irak je mozaikou spoločenstiev, ktoré často zápasia o moc a kontrolu nad vnútroštátnymi zdrojmi; keďže Islamský štát neľudsky vyhubil alebo si podrobil tisíce irackých občanov, a to aj z menšinových spoločenstiev, najmä ženy a dievčatá, vo vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti; keďže teroristické a extrémistické skupiny stále môžu ľahko využívať medzisektárske a miestne tlaky; keďže v roku 2003 žilo v Iraku 1,5 milióna občanov kresťanského vyznania (Chaldejcov, Sýrčanov, Asýrčanov a príslušníkov iných kresťanských menšín) a keďže títo predstavujú pôvodné domorodé obyvateľstvo, ktorému vážne hrozí prenasledovanie a vyhnanstvo; keďže milióny irackých občanov vrátane kresťanov bolo nútených utiecť pred násilnosťami, pričom buď úplne opustili svoju krajinu, alebo boli vysídlení v rámci vlastnej krajiny; keďže Kurdi predstavujú podstatnú menšinu obyvateľstva Iraku, a väčšina z nich žije v autonómnej oblasti irackého Kurdistanu;

L.  keďže Dá’iš, al-Káida a podobne zmýšľajúce teroristické organizácie inšpiruje extrémna verzia salafizmu/wahhábizmu; keďže napriek vojenskej a územnej porážke Dá’iš je stále potrebné riešiť hrozbu tejto ideológie lepšou správou, vzdelávaním, poskytovaním služieb, úsilím o deradikalizáciu a plným zapojením sunnitského spoločenstva do irackého politického procesu;

M.  keďže v súčasnosti žije v krajine s 26 miliónmi obyvateľov 11 miliónov ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, viac ako 3 milióny Iračanov bolo presídlených v rámci Iraku, pričom veľa z nich žije v irackom regióne Kurdistan, a žije tam 246 000 utečencov zo Sýrie; keďže poskytovanie hospodárskej podpory vnútorne vysídleným osobám na obnovu ich živobytia je nevyhnutné pre ich návrat;

N.  Keďže územná porážka organizácie Dá’iš je výsledkom úsilia irackých ozbrojených síl, podporovaného medzinárodnou koalíciou proti Dá’iš, ako aj rôznych ľudových mobilizačných jednotiek, Pešmerga a ďalších spojeneckých síl; keďže napriek porážke teroristickej organizácie Dá’iš v Iraku pretrváva hrozba džihádizmu a ohrozuje konsolidáciu stability a bezpečnosti v krajine, najmä pozdĺž sýrskej hranice; keďže na obnovu krajiny a začlenenie irackej spoločnosti treba prekonať rozdiely založené na náboženských kritériách, rozpustiť ľudové mobilizačné jednotky a začleniť ich členov podľa potrieb štátu, bez čoho nebude možné dosiahnuť funkčný štát založený na demokracii a pluralite; keďže iracký parlament prijal v roku 2016 zákon, ktorý skutočne vytvoril z milícií stály prvok bezpečnostných síl Iraku; Keďže zjednotený, pluralitný a demokratický iracký štát je podmienkou stability a rozvoja krajiny a jej občanov;

1.  víta uzavretie dohody o partnerstve a spolupráci (ďalej len „DPS“) medzi Európskou úniou a Irakom; žiada, aby sa plne využili mechanizmy, ktoré sa dohodou zavádzajú, s cieľom prehĺbiť vzťahy medzi EÚ a Irakom;

2.  zdôrazňuje, že DPS je kľúčovým nástrojom na vykonávanie stratégie EÚ pre Irak, ako aj na posilnenie našej spolupráce v prospech obnovy, stabilizácie a zmierenia v krajine s dlhodobou stratégiou na národnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje význam zapojenia Iraku do procesu budovania demokratického, federálneho a pluralitného štátu založeného na dodržiavaní ľudských práv a zásad právneho štátu;

3.  víta usporiadanie medzinárodnej konferencie na obnovu Iraku, ktorá sa uskutočnila v Kuvajte 12. februára 2018; vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby plnili svoje finančné záväzky a záväzky v oblasti technickej pomoci;

4.  víta záväzok EÚ poskytovať dlhodobejšiu podporu krajine a to, že Únia určila Irak za pilotnú krajinu, v ktorej sa má lepšie riešiť a sfunkčniť prepojenie medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom s cieľom podporiť prechod od humanitárnej pomoci k dlhodobejšej rekonštrukcii a stabilizácii; pripomína, že OSN irackú krízu klasifikuje ako stav núdze 3. stupňa a že 11 miliónov ľudí v súčasnosti potrebuje pomoc; naliehavo preto vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v prvom rade zvýšili svoje úsilie s cieľom bezodkladne riešiť kľúčové výzvy v humanitárnej oblasti a ľudské potreby, najmä pokiaľ ide o viac ako 3 milióny osôb vysídlených v rámci krajiny;

5.  zdôrazňuje, že v krajine je veľmi rozšírená chudoba, a že aj keď Irak je krajina s vyššími strednými príjmami, roky násilia, konfliktov a sektárstva pokrok dosiahnutý v oblasti rozvoja značne podkopali; vyzýva EÚ, aby svoju rozvojovú pomoc zamerala cielenými projektmi na najzraniteľnejšie skupiny a osoby, ktoré ju najviac potrebujú, najmä ženy a deti, mladých ľudí, vnútorne vysídlené osoby a utečencov;

Priority činnosti Európskej únie v Iraku

6.  vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby zachovali humanitárnu pomoc, ktorú v súčasnosti poskytujú na pomoc a ochranu všetkých Iračanov, ktorí sú postihnutí konfliktom, s použitím pomoci ako prostriedku na podporu konsolidácie vlády, demokracie a právneho štátu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili komplexný dohľad finančnou pomocou, ktorú poskytli, aby sa dostala k osobám, ktoré ju potrebujú; zdôrazňuje, že všetci irackí občania majú zákonné právo získať osobné doklady, ako aj na prístup k pomoci bez akejkoľvek diskriminácie;

7.  žiada Úniu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s cieľom uľahčiť stabilizáciu a bezpečnosť nedávno oslobodených oblastí a tým umožniť bezpečný, informovaný, dobrovoľný a dôstojný návrat osôb vysídlených v rámci krajiny; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala iracké orgány s cieľom zabezpečiť demokratické volebné postupy, a pomôcť nezávislej irackej vysokej volebnej komisii pri jej úsilí umožniť, aby mohli vnútorne vysídlené osoby voliť vo voľbách; nabáda Úniu, aby poskytla technickú pomoc na posilnenie irackých kapacít v oblasti odmínovania a odstraňovania výbušného nebezpečenstva z oslobodených území; vyzýva irackú vládu, aby pracovala na urýchlení registračného procesu organizácií v oblasti odmínovania;

8.  naliehavo vyzýva Úniu a členské štáty, aby súrne poskytli finančnú pomoc na obnovu prioritnej infraštruktúry a základných verejných služieb ako prístup k vode a sanitačným službám, elektrine, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť obyvateľstvu základné životné normy, posilniť podporu občianskej spoločnosti a uprednostňovať financovanie projektov podporujúcich subjekty, ktoré sa zameriavajú na zodpovednosť a demokratickú zmenu; vyzýva členské štáty EÚ na podporu procesu plánovania mestskej prestavby, ktorý umožní zapojenie občanov do rozhodovacích procesov týkajúcich sa prestavby s cieľom zabezpečiť začlenenie do mestského plánovania a obnovy s cieľom zlepšiť dôveru medzi občanmi a štátom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnomerné rozloženie poskytnutých prostriedkov na obnovu medzi spoločenstvá v núdzi, bez ohľadu na etnickú alebo náboženskú príslušnosť príjemcov, a poskytovala ich skôr prostredníctvom legitímnych štátnych agentúr ako prostredníctvom subštátnych aktérov; domnieva sa, že finančná pomoc by sa mohla zaviesť a rozdeliť aj na úrovni miestnych podnikateľov a podnikov, aby sa zabezpečilo poskytovanie kapitálu pre malé a stredné podniky;

9.  žiada Úniu, aby v plnej miere podporovala pokračovanie konštruktívneho a intenzívneho dialógu medzi ústrednou vládou a orgánmi irackého regiónu Kurdistan, najmä po referende, ktoré sa v Kurdistane konalo v septembri 2017, s cieľom vytvoriť stabilné vzťahy prijateľné pre obidve strany, podporiť inkluzívne rozhodovanie na najvyššej úrovni a pri plnom rešpektovaní rozmanitosti krajiny a práv všetkých zložiek irackej spoločnosti, ako aj zásad irackej ústavy, jednoty, zvrchovanosti a územnej celistvosti Iraku; zdôrazňuje, že treba vyriešiť vymedzenie hraníc medzi kurdským regiónom a zvyškom Iraku prostredníctvom dialógu s podporou OSN; je presvedčený, že Irak a autonómna vláda regiónu Kurdistan by mali mať možnosť využívať výhody vývozu ropy bez vonkajších zásahov; vyzýva tiež EÚ, aby podporovala silnejšiu spoluprácu medzi federálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom účinne obnoviť krajinu a dosiahnuť dlhodobú stabilitu a mierové spolunažívanie, zdôrazňuje naliehavú potrebu irackého Kurdistanu vykonať nevyhnutné politické a hospodárske reformy, bojovať proti korupcii a umožniť fungovanie nových strán a zaručiť riadne a pluralitné voľby do regionálneho parlamentu v roku 2018;

10.  domnieva sa, že počas prechodu od núdzovej pomoci k rozvoju sú prioritnými oblasťami pre rozvojovú pomoc dlhodobý prístup, stabilizácia, reformy a zlepšenia v oblasti dobrej správy vecí verejných a zodpovednosti, vzdelávanie a rozvoj zručností, prístup k príležitostiam pre živobytie a poskytovanie zdravotných a základných sociálnych služieb; zdôrazňuje takisto význam reforiem zameraných na zlepšenie rodovej rovnováhy a zastúpenie žien v politickom živote krajiny; očakáva konkrétne návrhy pripravovaných krokov, ktoré zodpovedajú týmto potrebám, a naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla dôkazy o výsledkoch a vplyvoch dosiahnutých v rámci viacročného indikatívneho programu na obdobie 2014 – 2017;

11.  vyjadruje znepokojenie nad značne roztrieštenou irackou spoločnosťou; vyzýva Úniu, aby v spolupráci s misiou UNAMI a irackými orgánmi v plnej miere podporili prácu Komisie pre národné zmierenie s cieľom podporiť zmierenie medzi komunitami a proces národného zmierenia pod vedením Iraku, zabezpečiť rešpektovanie rozmanitosti Iraku a podporovať inkluzívnu a reprezentatívnu správu na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktorá prispieva k posilneniu spoločnej identity irackého občianstva; konštatuje, že z dôvodu potreby prevencie konfliktu a riešenia bezpečnostných výziev, ako aj potreby iniciatív v oblasti zmierenia, mediácie a dialógu, treba výrazne zvýšiť finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na takéto iniciatívy, najmä využívaním nástrojov na podporu stability a mieru; víta odporúčania irackých náboženských vodcov vláde Iraku vytvoriť v Iraku radu starších klerikov a učencov, poslať žiadosť irackému parlamentu o schválenie zákona, ktorý kriminalizuje extrémistické náboženské prejavy, ktoré podnecujú k nenávisti a násiliu a trestá tých, ktoré takéto činy podporujú, preskúmať osnovy a zamerať sa na zmierenie a národné občianstvo, a nie sektársku identitu;

12.  nabáda medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby poskytlo podporu na zachovanie diverzity etnických, kultúrnych a náboženských identít v Iraku; vyzýva, aby sa v rámci ústavy Iraku preskúmali spôsoby uznania, ochrany a podpory miestnej samostatnej vlády etnických a náboženských menšín, ktoré žijú v oblastiach, v ktorých majú silnú historickú prítomnosť a v ktorých spolu mierumilovne nažívali, napríklad v horách Sinjar (Jezidi) a na Ninivskej planine (Chaldejci, Sýrčania, Asýrčania); vyzýva iracké orgány, aby umožnili Kurdom, kresťanom a Jezidom návrat do ich pôvodného bydliska a zabezpečili, aby bol pre nich bezpečný;

Politický dialóg

13.  vyzýva Úniu, aby posilnila svoj politický dialóg s irackými orgánmi s cieľom podporiť dodržiavanie ľudských práv a posilnenie demokratických inštitúcií väčším dodržiavaním zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a účinným systémom súdnictva; v tejto súvislosti požaduje, aby sa zrušenie trestu smrti stalo prioritou tohto dialógu, a vyzýva iracké orgány, aby okamžite zaviedli moratórium na trest smrti;

14.  pripomína potrebu podporovať rozvoj irackej občianskej spoločnosti a jej plné politické zastúpenie a účasť na jednotlivých procesoch reforiem; zastáva názor, že treba venovať osobitnú pozornosť zastúpeniu žien, mladých ľudí, ako aj ľudí zo všetkých etnických a náboženských skupín irackej spoločnosti vrátane kresťanov, šiítov a sunnitských moslimov, Jezidov, Mandejcov, Šabakov, Kurdov, Turkménov a ďalších, ktorých potreby treba riešiť; rovnako zdôrazňuje potrebu stanoviť ako prioritu dosiahnutie inkluzívnej, nesektárskej politickej triedy, zastupujúcej všetky častí, ktoré tvoria irackú spoločnosť;

15.  žiada Úniu a členské štáty, aby so zreteľom na súbor právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti korupcii začali s irackými orgánmi programy justičnej spolupráce a výmeny osvedčených postupov a zaviedli účinné nástroje najmä na boj proti rozšírenej korupcii, a zabezpečili tak rovnomerné rozdelenie bohatstva krajiny; zdôrazňuje význam Únie pri poskytovaní poradenstva irackej vláde v oblastiach bezpečnosti a správy vecí verejných v záujme zaručenia stability Iraku;

16.   vyzdvihuje príspevok irackých ozbrojených síl k celosvetovému boju proti teroristickej organizácii Dá’iš; naďalej podporuje rozsiahle činnosti zamerané na boj proti terorizmu v rámci medzinárodnej koalície proti Dá’iš, ktorá naďalej predstavuje významnú hrozbu aj napriek nedávnym vojenským víťazstvám proti organizácii, pričom sa zaistí dodržiavanie medzinárodného práva a ľudských práv; uznáva, že boj proti terorizmu v Iraku je vo veľkej miere ovplyvnený okolitými situáciami, ako je vojna v Sýrii; vyzýva EÚ, aby nadviazala dialóg o otázkach týkajúcich sa boja proti terorizmu s cieľom reformovať právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu a posilniť schopnosť krajiny bojovať proti teroristickým hrozbám, a aby spolupracovala s irackými orgánmi pri boji proti beztrestnosti trestných činov namierených proti ktorejkoľvek skupine, či už etnickej, náboženskej alebo inej, vrátane menšín vo všetkých ich formách; chápe, že základné príčiny terorizmu sa musia riešiť v záujme toho, aby bolo možné proti nim bojovať;

17.  žiada Úniu, aby podporila iracké orgány v tom, aby vypracovali národnú stratégiu na riešenie trestných činov, ktoré pácha Dá’iš, a aby pristúpili k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu, čím dobrovoľne uznajú právomoc tohoto súdu transparentne a spravodlivo vyšetriť porušovanie ľudských práv, vojnové zločiny a trestné činy proti ľudskosti, ktoré spáchal Dá’iš; zdôrazňuje potrebu dôveryhodného stíhania osôb zodpovedných za trestné činy, ktoré spáchala Dá’iš, so zmysluplnou účasťou obetí a vytvorením dôkladného registra trestov týchto trestných činov; zároveň vyjadruje znepokojenie nad tým, že nadmerne široký rozsah trestných stíhaní môže viesť k riziku ďalšieho bezprávia, a zabrániť tak ďalšiemu zmierovaniu a reintegrácii spoločenstva;

18.  zdôrazňuje, že treba rozsiahle odborné znalosti v oblasti médií a slobody vyjadrovania pri odbornej príprave miestnych mediálnych aktérov v oblasti mierovej žurnalistiky;

19.  vyzýva EÚ, aby uznala svoju zodpovednosť za občanov EÚ, ktorí cestovali do Iraku, aby sa zapojili do trestných činov spáchaných Dá’iš a ktorí by mali podliehať zásadám právneho štátu a postavení pred súd; požaduje, aby sa zaviedli jasné postupy medzi Irakom a príslušnými členskými štátmi EÚ, pokiaľ ide o repatriáciu a právnu zodpovednosť dotknutých strán;

20.  vyzýva Komisiu, aby podporovala reformu súdneho systému, najmä pokiaľ ide o spravodlivosť v prechodnom období, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných noriem týkajúcich sa riadneho postupu, spravodlivých súdnych procesov a nezávislosti a nestrannosti súdnictva v záujme zabezpečenia zodpovednosti v rámci vládnych štruktúr; vyzýva EÚ na spoluprácu s irackými orgánmi v záujme boja proti beztrestnosti za všetky trestné činy, ktoré sú zacielené na akékoľvek skupiny, či už etnické, náboženské alebo iné vrátane menšín, vo všetkých ich podobách;

21.  vyzýva iracké orgány, aby venovali prioritu rodovej rovnosti a odstráneniu všetkého násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám vrátane násilia na základe pohlavia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zrušenia zákona, ktorý oslobodzuje obvineného od trestného stíhania za znásilnenie, sexuálne útoky, pohlavné zneužitie, únos alebo podobné činy, ak sa násilník ožení so svojou obeťou znásilnenia;

22.  vyzýva Úniu, aby podporila dobré a konštruktívne vzťahy medzi Irakom a jeho susedmi, ako aj jeho úlohu pri prispievaní k mieru v regióne; zdôrazňuje, že Irak rozsiahlo spolupracuje so Spojenými štátmi a s Iránom, a nedávno sa zlepšili aj jeho vzťahy so Saudskou Arábiou, čo by mohlo z Iraku urobiť potenciálne stredisko náboženského úsilia o zmiernenie tlakov; žiada všetky zúčastnené strany, aby vykonávali odsek 8 uznesenia Bezpečnostnej rady OSN č. 598, v ktorom sa požadujú regionálne bezpečnostné opatrenia medzi pobrežnými štátmi Perzského zálivu;

23.   žiada EÚ, aby spolupracovala s irackými orgánmi na návrhu národnej stratégie ochrany a exhumácie masových hrobov v záujme exhumácie a forenznej analýzy tu prítomných ľudských ostatkov, s cieľom umožniť dôstojné pochovanie ostatkov obetí alebo vydanie rodine, a zabezpečiť dôkazy a umožniť vyšetrovanie a trestné stíhanie podozrení zo zločinov proti ľudskosti; požaduje tiež od EÚ a členských štátov opatrenia s cieľom naliehavo vytvoriť skupinu odborníkov, ktorí sa v rámci prípravy medzinárodného stíhania zodpovedných osôb budú snažiť o zhromaždenie všetkých dôkazov o akýchkoľvek prebiehajúcich medzinárodných trestných činoch vrátane genocídy, kdekoľvek by k nim prišlo;

24.  požaduje celosvetové zavedenie výročného dňa pamiatky obetí teroristických zverstiev Dá’iš, al-Káida a podobných teroristických organizácií;

Odvetvová spolupráca

25.  zdôrazňuje, že proces obnovy a stabilizácie musia sprevádzať súdržné politiky v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja v prospech všetkých Iračanov udržateľným a inkluzívnym spôsobom; vyzýva Úniu, aby sa spolu s irackými orgánmi plne angažovala nielen pri riešení hospodárskych a fiškálnych nerovnováh, ale aby aj podporovala udržateľný a inkluzívny hospodársky rast, ktorý je schopný vytvárať pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí, okrem zriadenia rámca pre obchod a vytvorenia prostredia vhodného na investovanie; vyzýva EÚ, aby podnecovala a podporovala Irak v tom, aby poskytoval mladým ľuďom, ktorým chýba formálne vzdelávanie z dôvodu násilného vysídlenia zo strany Dá'iš, príležitosti posúdiť formálne vzdelávacie programy, ktoré ich vybavia znalosťami a zručnosťami s cieľom zlepšiť ich šance získať pracovné miesta;

26.  žiada Úniu, aby podporovala Irak v diverzifikácii jeho hospodárstva;

27.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou predčasného ukončenia školskej dochádzky žiakov irackých škôl oboch pohlaví (podľa správ organizácií občianskej spoločnosti 60 % žiakov zapísaných v roku 2015 na základných školách už školskú dochádzku predčasne ukončilo); zdôrazňuje, že v situácii zasiahnutej konfliktom je vysoká úroveň gramotnosti zásadne dôležitá pre budovanie pozitívneho zmierenia;

28.  žiada EÚ, aby posilnili svoju spoluprácu v oblastiach vzdelávania a v prospech reformy vzdelávania s cieľom zabezpečiť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu na všetkých úrovniach a pre všetkých, najmä pre maloleté osoby; uznáva problém nedostatočného prístupu dievčat do škôl v dôsledku zvykov, vnímania spoločnosti, chudoby a bezpečnosti; vyzýva EÚ na podporu zvyšovania informovanosti o vzdelávaní dievčat a na spoluprácu s irackou vládou s cieľom zlepšiť situáciu, keďže to je nevyhnutné pre zlepšenie ich kvality života;

29.  vyzýva EÚ, aby vytvorila možnosti spolupráce v oblasti vedy a výskumu, hlavne spolupráce a partnerstiev univerzít, najmä pokiaľ ide o Erasmus+ a príležitosti výmeny v oblasti výučby a výskumu;

30.  vyzýva EÚ, aby usilovala o spoluprácu v oblasti kultúrnych záležitostí a posilňovala ju s cieľom chrániť, zachovať a obnoviť umelecké a kultúrne dedičstvo Iraku;

31.  víta začatie misie na podporu reformy sektora bezpečnosti v Iraku (EUAM Iraq) na žiadosť irackých orgánov a v rámci irackej bezpečnostnej stratégie; očakáva, že táto misia umožní posilniť štátne inštitúcie a formovať nestranné a inkluzívne policajné sily; zdôrazňuje, že reforma bezpečnostného sektora v Iraku je dôležitou výzvou a že by ju mala podporovať OSN; zdôrazňuje potrebu podpory demobilizácie milícií a opätovného začlenenia bojovníkov ako súčasť väčšieho úsilia o reformu bezpečnostného odvetvia aj individuálnymi programy opätovného začlenenia, ak je to potrebné;

32.  vyzýva EÚ, aby poskytla zvýšenú technickú pomoc irackým orgánom pre riadne hospodárenie s prírodnými zdrojmi, lepší výber daní a zníženie nezákonných finančných tokov s cieľom zabezpečiť, aby bol Irak schopný financovať svoj rozvoj na domácom trhu v strednodobom horizonte a znížiť nerovnosti medzi svojím obyvateľstvom a regiónmi; zdôrazňuje, že treba aktívne poskytovať poradenstvo súkromnému sektoru a investorom s cieľom posilniť citlivý prístup ku konfliktom a ich príspevok k budovaniu mieru a trvalo udržateľnému rozvoju;

33.  vyzýva Úniu, aby v rámci DPS zriadila dialóg s Irakom v oblasti migrácie vo všetkých jej aspektoch a aby zaujala prístup k riešeniu migrácie založený na ľudských právach so zreteľom na potrebu hľadania dlhodobých, účinných a uskutočniteľných riešení v prospech občanov EÚ aj Iraku;

34.  zdôrazňuje, že Irak je potenciálne dôležitým partnerom pri zabezpečovaní obnovy energetickej infraštruktúry prepojenej s energiou a väčšej diverzifikácie zdrojov energie pre Irak a zdrojov dodávok pre EÚ; vyzýva preto EÚ, aby podporovala Irak v energetickej transformácii a spolupracovala s Irakom pri vytváraní spoločných projektov a pri výmene osvedčených postupov a know-how v kľúčových oblastiach energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov, životného prostredia a efektívneho hospodárenia so zdrojmi vrátane vody, a to s cieľom okrem iného urýchliť vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

35.  pripomína, že konflikt a extrémizmus majú neprimeraný vplyv na ženy a dievčatá, ktoré sú zraniteľnejšie voči násiliu a zneužívaniu vrátane sexuálneho násilia, mučenia, obchodovania s ľuďmi, otroctva a detských sobášov; zdôrazňuje, že sa treba zaoberať špecifickými humanitárnymi a rozvojovými potrebami žien a dievčat, najmä vo vysídlených komunitách; žiada EÚ, aby vo svojom rozvojovom úsilí naďalej podporovala rovnosť žien a mužov a posilnenie postavenia žien, a aby presadzovala úlohu žien pri obnove a budovaní mieru v krajine;

36.  zdôrazňuje potrebu investovať do poľnohospodárskeho odvetvia Iraku vzhľadom na jeho vysoký potenciál zamestnanosti a dôležitosť opätovného osídľovania vidieckych oblastí, ktoré sú v dôsledku konfliktov čoraz menej zaľudnené;

37.  vyzdvihuje definitívny kompromis Iraku zapojiť sa do Svetovej obchodnej organizácie a žiada Komisiu, aby pomohla irackým orgánom v ich úsilí o opätovné zapojenie sa do svetového hospodárstva a obchodu;

Inštitucionálne vzťahy

38.  trvá na tom, aby všetka pomoc poskytovaná Úniou podliehala prísnemu súladu s dodržiavaním zásad v oblasti ľudských práv a zásad právneho štátu, a aby ju sprevádzal neustály proces hodnotenia a o jeho výsledku má byť Európsky parlament riadne informovaný v súlade s článkom 113DPS;

39.  zaväzuje sa v spolupráci s irackým parlamentom zriadiť výbor pre spoluprácu, ako sa ustanovuje v DPS, aby mohol začať svoju činnosť vrátane kontroly realizácie projektov spolupráce medzi EÚ a Irakom;

40.  vyjadruje želanie, aby skupina na podporu demokracie a koordináciu volieb zahrnula Irak do zoznamu prioritných krajín na rok 2019 a zapojila sa do prípravy programov budovania kapacít irackého parlamentu; vyzýva Komisiu na podporu týchto programov;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Irackej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 20.
(2) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 83.
(3) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 77.
(4) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 194.
(5) Prijaté texty, P8_TA-PROV(2018)0285.


Dohoda medzi EÚ a Novým Zélandom, ktorá sa týka zmeny koncesií (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 122kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Novým Zélandom podľa článku XXIV:6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (10670/2017 – C8-0121/2018 – 2017/0137(NLE))
P8_TA(2018)0287A8-0220/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10670/2017),

–  so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Novým Zélandom podľa článku XXIV:6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (10672/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0121/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0220/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Nového Zélandu.


Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky: zúčtovacie a platobné systémy ***I
PDF 174kWORD 49k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 4. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení článok 22 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (10850/2017 – ECB/2017/18 – C8-0228/2017 – 2017/0810(COD))(1)
P8_TA(2018)0288A8-0219/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Návrh Európskej centrálnej banky   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1
(1)  Medzi základné úlohy uskutočňované prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) patrí definovať a uskutočňovať menovú politiku Únie a podporovať plynulé fungovanie platobných systémov. Bezpečné a efektívne infraštruktúry finančného trhu, najmä zúčtovacie systémy, sú nevyhnutné na plnenie týchto základných úloh.
(1)  Medzi základné úlohy uskutočňované prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) patrí definovať a uskutočňovať menovú politiku Únie a podporovať plynulé fungovanie platobných systémov, čo má zásadný význam pre zachovanie finančnej stability. Bezpečné a efektívne infraštruktúry finančného trhu, najmä zúčtovacie systémy, sú nevyhnutné na plnenie týchto základných úloh.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)  Všeobecný súd vyniesol 4. marca 2015 rozsudok vo veci T-496/11, Spojené kráľovstvo proti ECB1, v ktorom rozhodol, že ECB nemá právomoc nevyhnutnú na regulovanie zúčtovacích systémov. Všeobecný súd uviedol, že článok 129 ods. 3 zmluvy umožňuje Európskemu parlamentu a Rade zmeniť článok 22 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) v súlade s riadnym legislatívnym postupom na odporúčanie ECB alebo na návrh Komisie. Súd dospel k záveru, že „ak sa teda ECB domnieva, že priznanie právomoci regulovať infraštruktúry, ktoré uskutočňujú zúčtovanie transakcií s cennými papiermi, je nevyhnutné na riadne vykonávanie úlohy uvedenej v článku 127 ods. 2 štvrtej zarážke ZFEÚ, prináleží jej, aby normotvorcovi Únie navrhla zmenu článku 22 Štatútu, ktorou sa doplní výslovný odkaz na systémy zúčtovania cenných papierov“.
(3)  Všeobecný súd vyniesol 4. marca 2015 rozsudok vo veci T-496/11, Spojené kráľovstvo proti ECB1, v ktorom rozhodol, že ECB nemá právomoc nevyhnutnú na regulovanie systémov zúčtovania cenných papierov, takže rámec politiky dohľadu musí byť zrušený pre nedostatok právomoci, keď pre centrálne protistrany, ktoré sa zúčastňujú na zúčtovaní cenných papierov, stanovuje požiadavku umiestnenia vnútri eurozóny“. Všeobecný súd uviedol, že článok 129 ods. 3 zmluvy umožňuje Európskemu parlamentu a Rade zmeniť článok 22 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) v súlade s riadnym legislatívnym postupom na odporúčanie ECB alebo na návrh Komisie. Súd preto dospel k záveru, že „ak sa teda ECB domnieva, že priznanie právomoci regulovať infraštruktúry, ktoré uskutočňujú zúčtovanie transakcií s cennými papiermi, je nevyhnutné na riadne vykonávanie úlohy uvedenej v článku 127 ods. 2 štvrtej zarážke ZFEÚ, prináleží jej, aby normotvorcovi Únie navrhla zmenu článku 22 Štatútu, ktorou sa doplní výslovný odkaz na systémy zúčtovania cenných papierov“.
_________________
_________________
1 ECLI: EU:T:2015:133.
1 ECLI: EU:T:2015:133.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Hoci sú systémy zúčtovania cenných papierov typológiou platobných systémov, do tejto otázky treba vniesť viac svetla vzhľadom na rozsudok Všeobecného súdu zo 4. marca 2015 vo veci T-496/11, a preto na základe preskúmania článku 22 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sa musí objasniť otázka právomoci nad takýmito systémami.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Očakáva sa, že významné zmeny tak na svetovej, ako aj na európskej úrovni zvýšia riziko, že poruchy postihujúce zúčtovacie systémy, najmä centrálne protistrany, ohrozia plynulé fungovanie platobných systémov a uskutočňovanie jednotnej menovej politiky, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje hlavný cieľ Eurosystému, ktorým je udržiavať cenovú stabilitu.
(4)  Očakáva sa, že významné zmeny tak na svetovej, ako aj na európskej úrovni zvýšia riziko, že poruchy postihujúce zúčtovacie systémy, najmä centrálne protistrany, ohrozia plynulé fungovanie platobných systémov a uskutočňovanie jednotnej menovej politiky, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje finančnú stabilitu vrátane hlavného cieľa Eurosystému, ktorým je udržiavať cenovú stabilitu.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)   Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska oznámilo 29. marca 2017 Európskej rade svoj zámer vystúpiť z Európskej únie. Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie povedie k zásadnej zmene v spôsobe regulovania určitých systémovo významných činností zúčtovania a dohľadu nad nimi, čo bude mať negatívny vplyv na schopnosť Eurosystému monitorovať a riadiť riziká pre hladké fungovanie platobných systémov a na uskutočňovanie menovej politiky Eurosystému.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  Centrálne zúčtovanie čoraz viac nadobúda cezhraničnú povahu a je čoraz viac systémovo dôležité. Vzhľadom na rôznorodosť členov centrálnych protistrán a celoeurópsku povahu finančných služieb, ktoré centrálne protistrany poskytujú, majú centrálne protistrany kľúčový význam pre Úniu ako celok, a to najmä pre eurozónu. Táto skutočnosť je zohľadnená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/20122, ktoré zavádza mechanizmus kolektívneho dohľadu vo forme kolégií, pozostávajúcich z príslušných vnútroštátnych orgánov a orgánov Únie vrátane Eurosystému ako centrálnej banky vydávajúcej euro.
(6)  Centrálne zúčtovanie čoraz viac nadobúda cezhraničnú povahu a je čoraz viac systémovo dôležité. Vzhľadom na rôznorodosť členov centrálnych protistrán a celoeurópsku povahu finančných služieb, ktoré centrálne protistrany poskytujú, majú centrálne protistrany kľúčový význam pre Úniu ako celok, a to najmä pre eurozónu. Táto skutočnosť je zohľadnená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, ktoré zavádza mechanizmus kolektívneho dohľadu vo forme kolégií, pozostávajúcich z príslušných vnútroštátnych orgánov a orgánov Únie vrátane Eurosystému ako centrálnej banky vydávajúcej euro, menu Únie.
_________________
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)  V záujme riešenia týchto problémov Komisia 13. júna 2017 predložila legislatívny návrh na zabezpečenie finančnej stability a bezpečnosti a spoľahlivosti centrálnych protistrán, ktoré majú systémový význam pre finančné trhy v celej Únii. Aby mohol Eurosystém ako centrálna banka vydávajúca euro uskutočňovať úlohu ustanovenú v legislatívnom návrhu, je mimoriadne dôležité, aby mal príslušné právomoci podľa Zmluvy a štatútu ESCB. Eurosystém by mal najmä mať regulačné právomoci na prijímanie záväzných hodnotení a požadovanie nápravných opatrení v úzkej spolupráci s ostatnými orgánmi Únie. Okrem toho, ak je to nevyhnutné na ochranu stability eura, ECB by tiež mala mať regulačné právomoci na prijímanie dodatočných požiadaviek pre centrálne protistrany zapojené do zúčtovania významného objemu transakcií v eurách.
(7)  V záujme riešenia týchto problémov Komisia 13. júna 2017 predložila legislatívny návrh na zabezpečenie finančnej stability a bezpečnosti a spoľahlivosti centrálnych protistrán, ktoré majú systémový význam pre finančné trhy v celej Únii. Aby mohol Eurosystém ako centrálna banka vydávajúca euro uskutočňovať úlohu ustanovenú v legislatívnom návrhu, je mimoriadne dôležité, aby mal príslušné právomoci podľa Zmluvy a štatútu ESCB. Eurosystém by mal najmä mať regulačné právomoci na prijímanie záväzných hodnotení a požadovanie nápravných opatrení v úzkej spolupráci s ostatnými orgánmi Únie. Okrem toho, ak je to nevyhnutné na ochranu stability eura, ECB by tiež mala mať regulačné právomoci na prijímanie dodatočných požiadaviek pre centrálne protistrany zapojené do zúčtovania významného objemu transakcií v eurách. Uvedené požiadavky by mali chrániť integritu jednotného trhu a zabezpečiť, aby v dohľade nad centrálnymi protistranami z tretích krajín mali prednosť právne predpisy Únie a judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
(8)  Článok 22 štatútu ESCB je súčasťou kapitoly IV „Menové funkcie a operácie ESCB“. Úlohy v ňom zverené by preto mali slúžiť len na účely menovej politiky.
(8)  Článok 22 štatútu ESCB je súčasťou kapitoly IV „Menové funkcie a operácie ESCB“. Úlohy v ňom zverené by preto mali slúžiť len na účely menovej politiky. Pokiaľ ide o zúčtovacie systémy pre finančné nástroje, požiadavky, ktoré sa môžu uplatňovať na základe uvedeného článku, by mali zahŕňať požiadavky na podávanie správ a požiadavky uložené zúčtovaciemu systému, aby spolupracoval s ECB a národnými centrálnymi bankami pri posudzovaní odolnosti systému voči nepriaznivým trhovým podmienkam. Takéto požiadavky by mali zahŕňať aj otvorenie jednodňového vkladového účtu v ESCB zo strany systému v súlade s príslušnými kritériami prístupu a požiadavkami ESCB. Okrem toho by mali obsahovať požiadavky potrebné na riešenie situácií, v ktorých zúčtovací systém pre finančné nástroje predstavuje bezprostredné riziko značného poškodenia finančných inštitúcií alebo trhov Únie či finančného systému Únie alebo jedného z jej členských štátov, ako sú požiadavky týkajúce sa kontrol rizika likvidity, dohôd o urovnaní, dohôd o maržiach, zábezpekách alebo interoperabilite. Pokiaľ ide o systémy zúčtovania tretích krajín pre finančné nástroje systémového významu, nariadenie (EÚ) č. ... /... [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení a orgány zúčastňujúce sa na udeľovaní povolení centrálnym protistranám a požiadavky na uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny] poskytuje ECB možnosť navrhnúť dodatočné požiadavky na takéto systémy.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)   Nové právomoci ECB týkajúce sa zúčtovacích systémov pre finančné nástroje na základe zmeneného článku 22 štatútu ESCB a ECB sa budú vykonávať paralelne s právomocami vykonávanými inými inštitúciami, agentúrami a orgánmi Únie na základe ustanovení týkajúcich sa vytvorenia alebo fungovania vnútorného trhu, uvedených v časti III ZFEÚ, vrátane ustanovení obsiahnutých v aktoch prijatých Komisiou alebo Radou na základe právomocí, ktoré im boli udelené. V súvislosti s tým, aby sa zabezpečilo rešpektovanie príslušných právomocí každého subjektu a predišlo sa rozporným pravidlám a nezrovnalostiam medzi rozhodnutiami prijatými rôznymi inštitúciami, agentúrami a orgánmi Únie, by sa právomoci prenesené podľa zmeneného článku 22 štatútu ESCB a ECB mali vykonávať s náležitým zreteľom na všeobecný rámec pre vnútorný trh ustanovený spoluzákonodarcami a spôsobom, ktorý je v plnom súlade s právnymi aktmi Európskeho parlamentu a Rady, ako aj s opatreniami prijatými na základe týchto aktov.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 b (nové)
(8b)   ECB by mala zabezpečiť úplnú transparentnosť a zodpovednosť voči Európskemu parlamentu a Rade v súvislosti s výkonom jej právomocí a úloh podľa článku 22 jej štatútu. Predovšetkým by mala Európsky parlament a Radu pravidelne informovať o všetkých rozhodnutiach a nariadeniach prijatých na základe uvedeného článku. Na tento účel by mala venovať osobitnú kapitolu svojej výročnej správy výkonu svojich právomocí podľa článku 22 svojho štatútu a na svojom webovom sídle by mala uverejňovať všetky rozhodnutia, odporúčania a stanoviská týkajúce sa nariadení, ktoré prijíma na základe uvedeného článku.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Článok 1
Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky
Článok 22
Článok 22
Článok 22
Zúčtovacie systémy a platobné systémy
Zúčtovacie systémy a platobné systémy
ECB a národné centrálne banky môžu poskytnúť zariadenie a ECB môže vydávať nariadenia na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov a zúčtovacích systémov pre finančné nástroje v rámci Únie a voči iným krajinám.
ECB a národné centrálne banky môžu poskytnúť zariadenie a ECB môže vydávať nariadenia na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči tretím krajinám.
S cieľom dosiahnuť ciele ESCB a plniť svoje úlohy môže ECB vydávať nariadenia týkajúce sa systémov zúčtovania pre finančné nástroje v rámci Únie a voči tretím krajinám, pričom náležite zohľadní právne akty Európskeho parlamentu a Rady a opatrenia prijaté na základe takýchto aktov, a to spôsobom, ktorý je plne v súlade s uvedenými aktmi a opatreniami.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0219/2018).


Zdaňovanie vozidiel: poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami *
PDF 169kWORD 45k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, pokiaľ ide o niektoré ustanovenia týkajúce sa zdaňovania vozidiel (COM(2017)0276 – C8-0196/2017 – 2017/0115(CNS))
P8_TA(2018)0289A8-0200/2018

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2017)0276),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0196/2017),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0200/2018),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  Uplatňovanie daní z vozidiel predstavuje náklady, ktoré musí odvetvie zatiaľ znášať v každom prípade, aj keby mali mýto vyberať členské štáty. Dane z vozidiel preto môžu predstavovať prekážku zavedenia mýta.
(4)  Uplatňovanie daní z vozidiel predstavuje náklady, ktoré musí odvetvie – a najmä MSP – zatiaľ znášať v každom prípade, aj keby mali mýto vyberať členské štáty. Dane z vozidiel preto môžu predstavovať prekážku zavedenia mýta.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Členským štátom by sa preto mal poskytnúť väčší priestor na zníženie daní z vozidiel, najmä prostredníctvom zníženia minimálnych sadzieb stanovených v smernici 1999/62/ES. Takéto zníženie by malo byť postupné, aby sa minimalizovalo riziko narušenia hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi dopravy usadenými v rôznych členských štátoch.
(5)  S ohľadom na formu spoplatňovania ciest odvodenú od precestovanej vzdialenosti a s cieľom minimalizovať riziko narušenia hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi dopravy usadenými v rôznych členských štátoch a prípadné administratívne zaťaženie by sa členským štátom mal poskytnúť väčší priestor na zníženie daní z vozidiel, najmä prostredníctvom zníženia minimálnych sadzieb stanovených v smernici 1999/62/ES.
Pozmeňujúce návrhy 3 a 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Členské štáty by mali byť nabádané, aby odstránili akékoľvek protichodné daňové stimuly, ktoré odrádzajú od nízkoemisnej mobility a dotujú neefektívne a znečisťujúce vozidlá, napríklad podnikové automobily s naftovým motorom;
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b)  S cieľom poskytnúť členským štátom väčšiu voľnosť v otázke zníženia ich sadzby zdaňovania vozidiel v záujme podpory zavedenia mýta na základe vzdialenosti a s cieľom zabrániť akémukoľvek potenciálnemu administratívnemu zaťaženiu by sa minimálne sadzby dane mali znížiť v jednom kroku od 1. januára 2024, aby sa členským štátom poskytla čo najväčšia flexibilita pri rozhodovaní o úrovni a rýchlosti zníženia tejto sadzby.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
Smernica 1999/62/ES
Článok 6 – odsek 4 a (nový)
2a.   V článku 6 sa dopĺňa tento odsek:
„4a. Postupné znižovanie dane z ťažkých nákladných vozidiel, ktoré uplatňuje členský štát, musí byť plne kompenzované dodatočnými príjmami získanými prostredníctvom jeho mýtneho systému. Mýtny systém v súlade s touto smernicou zavedú všetky členské štáty do 1. januára 2024.“
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Príloha I – odsek 1 – písmeno a
Smernica 1999/62/ES
Príloha I – nadpis
tabuľka A: MINIMÁLNE SADZBY DANE PLATNÉ PRE ŤAŽKÉ NÁKLADNÉ VOZIDLÁ DO 31. DECEMBRA [...]“ [vložiť rok nadobudnutia účinnosti tejto smernice];
Tabuľka A: MINIMÁLNE SADZBY DANE PLATNÉ PRE ŤAŽKÉ NÁKLADNÉ VOZIDLÁ DO 31. decembra 2023
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Príloha I – odsek 1 – písmeno b
Smernica 1999/62/ES
Príloha I – tabuľka B
Tabuľka B: MINIMÁLNE SADZBY DANE PLATNÉ PRE ŤAŽKÉ NÁKLADNÉ VOZIDLÁ OD 1. JANUÁRA [...] [vložiť rok nasledujúci po roku nadobudnutia účinnosti tejto smernice]
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Príloha I – odsek 1 – písmeno b
Smernica 1999/62/ES
Príloha I – tabuľka C
Tabuľka C: MINIMÁLNE SADZBY DANE PLATNÉ PRE ŤAŽKÉ NÁKLADNÉ VOZIDLÁ OD 1. JANUÁRA [...]“ [vložiť druhý rok nasledujúci po roku nadobudnutia účinnosti tejto smernice]
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Príloha I – odsek 1 – písmeno b
Smernica 1999/62/ES
Príloha I – tabuľka D
Tabuľka D: MINIMÁLNE SADZBY DANE PLATNÉ PRE ŤAŽKÉ NÁKLADNÉ VOZIDLÁ OD 1. JANUÁRA [...]“ [vložiť tretí rok nasledujúci po roku nadobudnutia účinnosti tejto smernice]
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Príloha I – odsek 1 – písmeno b
Smernica 1999/62/ES
Príloha I – tabuľka E
Tabuľka E: MINIMÁLNE SADZBY DANE PLATNÉ PRE ŤAŽKÉ NÁKLADNÉ VOZIDLÁ OD 1. JANUÁRA [...]“ [vložiť štvrtý rok nasledujúci po roku nadobudnutia účinnosti tejto smernice]
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Príloha I – odsek 1 – písmeno b
Smernica 1999/62/ES
Príloha 1 – tabuľka F - názov
Tabuľka F: MINIMÁLNE SADZBY DANE PLATNÉ PRE ŤAŽKÉ NÁKLADNÉ VOZIDLÁ OD 1. JANUÁRA [...]“ [vložiť piaty rok nasledujúci po roku nadobudnutia účinnosti tejto smernice]
Tabuľka F: MINIMÁLNE SADZBY DANE PLATNÉ PRE ŤAŽKÉ NÁKLADNÉ VOZIDLÁ OD 1. JANUÁRA 2024

Návrh opravného rozpočtu č. 2/2018 – pripísanie prebytku za rozpočtový rok 2017
PDF 129kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2018 na rozpočtový rok 2018: pripísanie prebytku za rozpočtový rok 2017 (09325/2018 – C8-0277/2018 – 2018/2057(BUD))
P8_TA(2018)0290A8-0209/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 18 ods. 3 a článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2018 prijatý s konečnou platnosťou 30. novembra 2017(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 2/2018, ktorý Komisia prijala 13. apríla 2018 (COM(2018)0227),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2018, ktorú prijala Rada 18. júna 2018 a postúpila Európskemu parlamentu 19. júna 2018 (09325/2018 – C8-0277/2018),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0209/2018),

A.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 2/2018 je zahrnúť do rozpočtu na rok 2018 prebytok z rozpočtového roka 2017 vo výške 555,5 milióna EUR;

B.  keďže hlavnými zložkami uvedeného prebytku sú kladný výsledok plnenia rozpočtu na strane príjmov vo výške 338,6 milióna EUR, nevyčerpané výdavky vo výške 383,4 milióna EUR a kladné kurzové rozdiely vo výške 166,4 milióna EUR;

C.  keďže na strane príjmov najväčší rozdiel vyplýva z vyššieho než očakávaného výsledku úrokov z omeškania a pokút (342,6 milióna EUR);

D.  keďže na strane výdavkov nedostatočné plnenie platieb zo strany Komisie za rok 2017 dosiahlo 201,5 milióna EUR (z toho 99,3 milióna EUR z rezervy na núdzovú pomoc) a 53,5 milióna EUR v prípade prenosov z roku 2016 a nedostatočné plnenie zo strany iných inštitúcií dosiahlo 82,6 milióna EUR za rok 2017 a 45,7 milióna EUR v prípade prenosov z roku 2016;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 2/2018 predložený Komisiou, ktorého výhradným cieľom je zahrnúť do rozpočtu prebytok z roku 2017 vo výške 555,5 milióna EUR v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a pozíciu Rady k tomuto návrhu;

2.  pripomína, že nízke nedostatočné plnenie platieb na konci roka 2017 bolo možné len vďaka prijatiu opravného rozpočtu č. 6/2017, ktorý viedol k zníženiu platobných rozpočtových prostriedkov o 7 719,7 milióna EUR z dôvodu výrazných oneskorení implementácie, najmä v podokruhu 1b Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, ďalej pripomína, že všetky opravné rozpočty v roku 2017, aj keď výrazne zvýšili viazané rozpočtové prostriedky (napr. 1 166,8 milióna EUR v rámci Fondu solidarity EÚ pre Taliansko, 500 miliónov EUR na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, 275 miliónov EUR na Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj), boli v plnej miere financované prerozdelením nevyužitých platobných rozpočtových prostriedkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že oneskorené vykonávanie a nepresné prognózy zo strany členských štátov budú podľa všetkého pokračovať aj v roku 2018;

3.  opäť konštatuje relatívne vysokú úroveň pokút v oblasti hospodárskej súťaže v roku 2017 v celkovej výške 3 273 miliónov EUR; domnieva sa, že okrem prebytku vyplývajúceho z nedostatočného plnenia by v rozpočte Únie malo byť možné opätovne využiť akýkoľvek príjem vyplývajúci z pokút alebo oneskorených platieb bez zodpovedajúceho zníženia príspevkov založených na HND; pripomína svoj návrh na vytvorenie osobitnej rezervy v rozpočte EÚ, ktorá sa postupne naplní prostredníctvom všetkých druhov nepredvídaných iných príjmov a riadne prenesie, aby v prípade potreby umožnila dodatočné výdavky;

4.  okrem toho sa domnieva, že vzhľadom na naliehavú potrebu poskytnúť rýchlu reakciu na migračnú výzvu a berúc do úvahy oneskorenia, pokiaľ ide o predĺženie doby trvania nástroja pre utečencov v Turecku, by mohol byť prebytok z roku 2017 vo výške 555,5 mil. EUR vynikajúcim riešením na financovanie príspevku Únie na tento nástroj na rok 2018 bez toho, aby sa všeobecný rozpočet Únie dostal na svoje hranice;

5.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2018;

6.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 2/2018 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 57, 28.2.2018.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Návrh opravného rozpočtu č. 3/2018: rozšírenie nástroja pre utečencov v Turecku
PDF 130kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2018 na rozpočtový rok 2018, oddiel III – Komisia: Rozšírenie nástroja pre utečencov v Turecku (09713/2018 – C8-0302/2018 – 2018/2072(BUD))
P8_TA(2018)0291A8-0246/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 18 ods. 3 a článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2018 prijatý s konečnou platnosťou 30. novembra 2017(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 3/2018, ktorý Komisia prijala 23. mája 2018 (COM(2018)0310),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2018, ktorú prijala Rada 22. júna 2018 a postúpila Európskemu parlamentu 25. júna 2018 (09713/2018 – C8-0302/2018),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0246/2018),

A.  keďže Komisia 14. marca 2018 zmenila svoje rozhodnutie o nástroji pre utečencov v Turecku s cieľom prideliť na tento nástroj ďalšie prostriedky vo výške 3 miliardy EUR (ďalej len „druhá tranža“) v súlade s vyhlásením EÚ a Turecka z 18. marca 2016;

B.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 3/2018 je pridať 500 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch do rozpočtu Únie na rok 2018 ako príspevok Únie v roku 2018 na druhú tranžu, popri 50 miliónoch EUR financovaných z existujúceho rozpočtového krytia na humanitárnu pomoc v roku 2018;

C.  keďže Komisia v súlade s článkom 14 nariadenia o VFR navrhuje na financovanie sumy 243,8 milióna EUR, ktorú nie je možné pokryť len z nepridelenej rezervy v rámci okruhu 4, použiť celkovú rezervu na záväzky, z ktorej sa navrhuje príspevok vo výške 256,2 milióna EUR;

D.  keďže Komisia navrhla financovať ďalšiu sumu vo výške 1,45 miliardy EUR v rámci návrhu rozpočtu na rok 2019 ako príspevok z rozpočtu Únie na nástroj pre utečencov v Turecku;

E.  keďže Európsky parlament opakovane zdôrazňoval svoju podporu pokračovaniu nástroja pre utečencov v Turecku, pričom zdôrazňoval, že ako jedna z dvoch zložiek rozpočtového orgánu musí byť plne zapojený do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa predĺženia trvania tohto nástroja, aby sa okrem iného zabránilo opakovaniu postupu jeho vytvorenia; keďže medzi Európskym parlamentom a Radou sa doposiaľ neuskutočnili žiadne rokovania o financovaní druhej tranže nástroja pre utečencov v Turecku; keďže by bolo vhodné, aby sa diskusie o financovaní druhej tranže uskutočnili v rámci zmierovacieho konania v súvislosti rozpočtom Únie na rok 2018;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 3/2018 predložený Komisiou, ktorý sa týka výhradne financovania príspevku z rozpočtu Únie na rok 2018 na nástroj pre utečencov v Turecku vo výške 500 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, a pozíciu Rady k tomuto návrhu;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozporom v súvislosti s tým, že Európsky parlament na jednej strane nie je zapojený do prijímania rozhodnutí o vytvorení a predĺžení trvania nástroja pre utečencov v Turecku, pričom na druhej strane zohráva ako rozpočtový orgán svoju úlohu pri financovaní nástroja pre utečencov v Turecku z rozpočtu Únie;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezahrnula financovanie nástroja pre utečencov v Turecku v roku 2018 do svojho návrhu rozpočtu na rok 2018 v žiadnej fáze rozpočtového postupu na rok 2018; domnieva sa, že takéto zahrnutie by bolo príležitosťou na to, aby obe zložky rozpočtového orgánu diskutovali o financovaní celej druhej tranže nástroja pre utečencov v Turecku, keďže pozície Európskeho parlamentu a Rady k rozsahu príspevku z rozpočtu Únie sa líšia;

4.  trvá na tom, aby Komisia posilnila monitorovanie využívania nástroja pre utečencov v Turecku a aby pravidelne podávala rozpočtovému orgánu dostatočne podrobné správy o zlučiteľnosti financovaných činností s príslušným právnym základom vo všeobecnosti, a konkrétne s druhmi činnosti uvedenými v článku 3 ods. 2 rozhodnutia Komisie, ktorým sa zriaďuje nástroj pre utečencov v Turecku;

5.  konštatuje, že účelom návrhu opravného rozpočtu č. 3/2018 je predovšetkým umožniť bezproblémové pokračovanie školského vzdelávania detí, ktoré sú utečencami v Turecku;

6.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2018;

7.  zdôrazňuje, že týmto rozhodnutím nie je dotknutá jeho pozícia k zostávajúcej časti financovania druhej tranže nástroja pre utečencov v Turecku; zdôrazňuje, že Európsky parlament si bez ohľadu na rokovania Rady o predĺžení trvania nástroja pre utečencov v Turecku v plnej miere zachová svoje výsady v priebehu rozpočtového postupu na rok 2019;

8.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 3/2018 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ďalším príslušným inštitúciám a orgánom a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 57, 28.2.2018.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Smerom k vonkajšej stratégii EÚ zameranej proti manželstvám v útlom veku a núteným manželstvám
PDF 162kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o vonkajšej stratégii EÚ zameranej proti manželstvám maloletých a núteným manželstvám – ďalšie kroky (2017/2275(INI))
P8_TA(2018)0292A8-0187/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o ukončení manželstiev maloletých(1),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 16, a na všetky ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 23 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na článok 10(1) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 20. novembra 1989, a na jeho štyri hlavné zásady: nediskriminácia (článok 2), záujem dieťaťa (článok 3), zachovanie života a rozvoj a ochrana dieťaťa (článok 6) a jeho zapojenie (článok 12) a so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(2),

–  so zreteľom na článok 16 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o súhlase pre manželstvo, najnižšom veku pre uzavretie manželstva a registrácii manželstiev,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2014 a 19. decembra 2016 o manželstvách detí, manželstvách maloletých a nútených manželstvách,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 29/8 z 2. júla 2015 o posilnení snáh o predchádzanie manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám a o ich ukončení, jej rezolúciu č. 24/23 z 9. októbra 2013 o posilnení snáh o predchádzanie manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám a o ich ukončení: problémy, dosiahnuté výsledky, najlepšie postupy a nedostatky vo vykonávaní a jej rezolúciu č. 35/16 z 22. júna 2017 o manželstvách detí, manželstvách maloletých a nútených manželstvách v humanitárnom kontexte,

–  so zreteľom na pozíciu, ktorú prijala Konferencia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie v júni 2015 v Johannesburgu (Juhoafrická republika) v súvislosti s manželstvami detí,

–  so zreteľom na spoločnú všeobecnú pripomienku Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) a Afrického výboru expertov na práva a záujem dieťaťa (ACERWC) k ukončeniu manželstiev detí,

–  so zreteľom na článok 32, článok 37 a článok 59 ods. 4 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) z roku 2012 s názvom „Marrying Too Young – End Child Marriage“ (Uzatváranie manželstva v príliš mladom veku – Ukončime manželstvá detí),

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 9,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na závery Rady z 3. apríla 2017 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa,

–  so zreteľom na základné zásady vymedzené v oznámení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z roku 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada prijala 25. júna 2012(3), so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(4), so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 27. júna 2017 s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (na roky 2015 – 2019): preskúmanie v polovici trvania, jún 2017 (SWD(2017)0254),

–  so zreteľom na revidované usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu práv dieťaťa zo 6. marca 2017 s názvom Nezabudnúť na žiadne dieťa,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji zo 7. júna 2017, v ktorom sa kladie dôraz na záväzok EÚ zohľadňovať ľudské práva a rodovú rovnosť v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0187/2018),

A.  keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú vážnym porušením ľudských práv, a najmä práv žien, vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie, samostatnosť a telesnú integritu, prístup k vzdelávaniu a ochranu pred vykorisťovaním a diskrimináciou, a predstavujú problém, ktorý existuje nielen v tretích krajinách, ale môže sa vyskytnúť aj v niektorých členských štátoch; keďže odstránenie týchto praktík je jednou priorít vonkajšej činnosti EÚ v oblasti presadzovania práv žien a ľudských práv; keďže rôzne medzinárodné charty a zákony zakazujú manželstvá maloletých osôb, ako napríklad Dohovor OSN o právach dieťaťa a jeho opčné protokoly; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá majú veľmi negatívne účinky na fyzické a duševné zdravie a na osobnostný rozvoj dotknutých osôb a na deti, ktoré sa zrodia z takýchto manželstiev, a v dôsledku toho aj na spoločnosť ako celok; keďže manželstvo detí je formou núteného manželstva, pretože deti prirodzene nemajú schopnosť dať svoj úplný, slobodný a informovaný súhlas s manželstvom alebo jeho časom; keďže deti tvoria súčasť veľmi zraniteľnej skupiny;

B.  keďže EÚ sa zaviazala, že bude presadzovať práva dieťaťa, a keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú porušením týchto práv; keďže EÚ sa zaviazala, že bude komplexne chrániť a presadzovať práva dieťaťa vo svojej vonkajšej politike;

C.  keďže žiadne manželstvo by sa nemalo zákonne uzatvárať bez úplného a slobodného súhlasu obidvoch strán a nemala by ho uzatvárať osoba, ktorá ešte nedosiahla minimálny vek na uzavretie manželstva;

D.  keďže manželstvá detí sú globálnym problémom, ktorý je prítomný v rôznych krajinách, kultúrach a náboženstvách; keďže neplnoleté nevesty možno nájsť vo všetkých regiónoch sveta, od Blízkeho východu až po Latinskú Ameriku, od Ázie až po Európu a od Afriky až po Severnú Ameriku; keďže manželstvá detí sa týkajú aj chlapcov, ale v oveľa menšom rozsahu ako dievčat;

E.  keďže do dnešného dňa bolo viac ako 750 miliónov žien vydatých pred dovŕšením 18. roku života, z toho 250 miliónov pred dovŕšením 15. roku života; keďže v súčasnosti je na svete približne 40 miliónov dievčat vo veku od 15 do 19 rokov, ktoré sú vydaté alebo žijú v konkubináte; keďže každý rok sa vydá ďalších približne 15 miliónov dievčat vo veku do 18 rokov, z ktorých sa 4 milióny vydajú pred dovŕšením 15. roku života; keďže 156 miliónov chlapcov sa takisto zosobášilo pred dovŕšením 18. roku života, z ktorých bolo 25 miliónov vo veku do 15 rokov; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sa vyskytujú častejšie v chudobných, slabo rozvinutých regiónoch; keďže počet manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev sa s nárastom celosvetovej populácie zvyšuje; keďže v nedávnej správe UNICEF sa odhaduje, že v roku 2050 bude približne 1,2 miliardy dievčat, ktoré sa vydali pred dovŕšením 18. roku života; keďže deväť z desiatich krajín s najvyššími mierami manželstiev detí sa považuje za nestabilné štáty;

F.  keďže základnými príčinami manželstiev detí sú vo všeobecnosti chudoba, nedostatočné vzdelanie, hlboko zakorenené rodové nerovnosti a stereotypy, dojem, že manželstvo bude poskytovať „ochranu“, rodinná česť a nedostatok účinnej ochrany práv chlapcov a dievčat, ako aj škodlivé praktiky, názory, zvyky a diskriminačné normy; keďže tieto faktory sú často zhoršené obmedzeným prístupom ku kvalitnému vzdelaniu a pracovným príležitostiam a ešte ich umocňujú určité zakorenené spoločenské normy manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev;

G.  keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú spojené s vysokým rizikom predčasných alebo neželaných tehotenstiev, vysokou mierou úmrtnosti matiek a detí, menej využívaným plánovaním rodiny a neželanými tehotenstvami s väčšími zdravotnými rizikami, ako aj s neprimeraným alebo neexistujúcim prístupom k informáciám o službách týkajúcich sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, pričom zvyčajne znamenajú ukončenie vzdelávania dievčat; keďže niektoré krajiny dokonca zakazujú tehotným dievčatám a mladým matkám vrátiť sa do školskej triedy; keďže manželstvá detí môžu viesť aj k nútenej práci, otroctvu a prostitúcii;

H.  keďže napriek tomu, že Dohovor OSN o právach dieťaťa kladie dôraz na význam opatrení na podporu pravidelnej školskej dochádzky, mnohé dievčatá sa nevzdelávajú, a to v dôsledku niekoľkých faktorov, napríklad preto, že školy sú nedostupné alebo nákladné; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá majú neúmerne zničujúci vplyv a celoživotné dôsledky na ich obete a často znamenajú, že dotknuté osoby prídu o možnosť pokračovať vo vzdelávaní, pretože dievčatá počas obdobia príprav pred sobášom alebo krátko potom zvyčajne predčasne ukončia štúdium; keďže vzdelanie vrátane sexuálnej výchovy je účinným prostriedkom, ktorý zabraňuje manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám, pretože prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave prispieva k posilneniu postavenia a k pracovným príležitostiam a podporuje slobodu výberu, právo na sebaurčenie a aktívnu účasť v spoločnosti tým, že jednotlivcom umožňuje oslobodiť sa od akejkoľvek formy kontroly, ktorá má nepriaznivý dosah na ich práva, bez ktorých sú hospodárska, právna, zdravotná a sociálna situácia žien a dievčat a rozvoj spoločnosti ako celku aj naďalej obmedzované;

I.  keďže každý rok sa 17 miliónom detí narodí dieťa, čo ich núti prevziať zodpovednosti dospelých a ohrozuje ich zdravie, vzdelanie a hospodárske vyhliadky; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá vystavujú dievčatá predčasným tehotenstvám, čo so sebou prináša aj značné riziká a ťažkosti počas tehotenstva a pri pôrode, a to najmä preto, že majú len veľmi nedostatočný prístup k lekárskej podpore vrátane kvalitných zdravotníckych stredísk alebo ho vôbec nemajú, čo často vedie k úmrtiu alebo chorobnosti matky; keďže v takýchto prípadoch hrozí vyššie riziko nákazy prenosnými ochoreniami vrátane HIV; keďže komplikácie počas tehotenstva a pôrodu sú v krajinách s nízkym a stredným príjmom hlavnou príčinou úmrtí dievčat vo veku od 15 do 19 rokov; keďže úmrtnosť detí, ktoré sa narodili mladistvým matkám, je približne o 50 % vyššia a tieto deti čelia vyššiemu riziku problémov v oblasti fyzického a kognitívneho vývoja; keďže časté a predčasné tehotenstvá môžu spôsobiť aj rôzne dlhodobé zdravotné komplikácie, a dokonca aj úmrtie;

J.  keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú porušením práv dieťaťa a určitou formou násilia páchaného na dievčatách a chlapcoch, a keďže štáty preto majú povinnosť vyšetriť obvinenia, stíhať páchateľov a poskytovať nápravu obetiam, ktorými sú predovšetkým ženy a dievčatá; keďže tieto manželstvá treba odsúdiť a nemožno ich ospravedlniť žiadnymi kultúrnymi ani náboženskými dôvodmi; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá zvyšujú riziko rodovo motivovaného násilia a sú často príčinou domáceho násilia a násilia zo strany intímneho partnera, ako aj sexuálneho, fyzického, psychologického, citového a finančného zneužívania a iných praktík škodlivých pre dievčatá a ženy, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. zločiny v mene cti, a takisto zvyšujú riziko, že dievčatá a ženy sú počas svojho života vystavené diskriminácii a rodovo motivovanému násiliu;

K.  keďže počet manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev výrazne narastá v situáciách nestability, ozbrojených konfliktov a prírodných a humanitárnych katastrof, počas ktorých často chýba lekárska a psychologická starostlivosť alebo prístup k vzdelávaniu aj k príležitostiam na zabezpečenie živobytia a sú narušené sociálne siete a obvyklé procesy; keďže počas nedávnych migračných kríz niektorí rodičia v snahe ochrániť svoje deti, najmä dcéry, pred sexuálnymi útokmi alebo preto, že sú vnímané ako finančná záťaž pre svoje rodiny, mali pocit, že nemajú inú možnosť ako ich vydať skôr, ako dosiahnu 18 rokov, v domnienke, že by to mohlo byť východiskom z chudoby;

L.  keďže v Istanbulskom dohovore je nútené manželstvo klasifikované ako druh násilia páchaného na ženách a žiada sa v ňom kriminalizácia skutkov nútenia dieťaťa uzavrieť manželstvo a lákania dieťaťa do zahraničia s cieľom prinútiť ho uzavrieť manželstvo; keďže tento problém môže zhoršiť aj nedostatočný prístup obetí k právnej, lekárskej a sociálnej podpore; keďže 11 členských štátov EÚ tento dohovor ešte neratifikovalo;

M.  keďže charakter manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev znamená, že mnohé prípady sa často nenahlasujú, pričom prípady takéhoto zneužívania prekračujú medzinárodné a kultúrne hranice a môžu prispievať k rôznym formám obchodovania s ľuďmi a viesť k otroctvu, vykorisťovaniu a/alebo kontrole;

N.  keďže v júli 2014 sa v Londýne konal prvý samit venovaný otázkam dievčat, zameraný na mobilizáciu domácich a medzinárodných snáh o zastavenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev v rámci jednej generácie;

O.  keďže prevencia všetkých foriem násilia páchaného na dievčatách a ženách vrátane manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev a reakcia na tieto javy je jedným z cieľov akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020;

P.  keďže manželstvá detí budú stáť rozvojové krajiny do roku 2030 bilióny dolárov(5);

Q.  keďže manželstvá maloletých a manželstvá detí sú naďalej tabuizovanou témou, ktorá sa musí riešiť verejne, aby sa zastavilo toto každodenné utrpenie dotknutých mladých a dospievajúcich dievčat a sústavné porušovanie ich ľudských práv; keďže jedným zo spôsobov riešenia je podpora a šírenie práce novinárov, umelcov, fotografov a aktivistov, ktorí sa zaoberajú problematikou manželstiev maloletých;

1.  poznamenáva, že niektoré členské štáty EÚ umožňujú manželstvo vo veku 16 rokov so súhlasom rodičov; vyzýva zákonodarcov tak v členských štátoch EÚ, ako aj v tretích krajinách, aby stanovili 18. rok života ako jednotnú minimálnu vekovú hranicu na uzavretie manželstva a prijali potrebné administratívne, právne a finančné opatrenia na zabezpečenie účinného plnenia tejto požiadavky, napríklad presadzovaním registrácie manželstiev a pôrodov a zabezpečovaním toho, že dievčatá majú prístup k mechanizmom inštitucionálnej podpory vrátane psychosociálneho poradenstva, k mechanizmom ochrany a k príležitostiam na posilnenie hospodárskeho postavenia; opakuje, že manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá by sa mali vnímať ako vážne porušenie ľudských práv a narušenie základných práv dotknutých detí, predovšetkým práva slobodne vyjadriť svoj súhlas a práva na svoju telesnú nedotknuteľnosť a duševné zdravie, ale nepriamo aj práva na vzdelanie a na úplné uplatňovanie občianskych a politických práv; odsudzuje manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá a domnieva sa, že každé porušenie príslušných právnych predpisov by sa malo riešiť primeraným a účinným spôsobom;

2.  zastáva názor, že je potrebné zaoberať sa rozličnými príčinami manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev, ako sú okrem iného škodlivé tradície, pretrvávajúca chudoba, konflikty, zvyklosti, následky prírodných katastrof, stereotypy, nedostatočný ohľad na rodovú rovnosť a na práva, zdravie a dobré životné podmienky žien a dievčat, nedostatok primeraných možností vzdelávania a slabé právne a politické odozvy, a to s osobitným ohľadom na deti zo znevýhodnených spoločenstiev; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s príslušnými orgánmi OSN a ďalšími partnermi s cieľom upozorňovať na problematiku manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev; vyzýva EÚ a členské štáty, aby splnili ciele Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj s cieľom účinnejšie bojovať proti škodlivým praktikám, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a vyvodzovať zodpovednosť voči páchateľom; podporuje vyššie financovanie zo strany EÚ a jej členských štátov prostredníctvom mechanizmov rozvojovej pomoci, ktorými sa podporí rodová rovnosť a vzdelávanie, s cieľom zlepšovať prístup k vzdelávaniu pre dievčatá a ženy a posilňovať ich príležitosti zúčastňovať sa na rozvoji komunity a na hospodárskom a politickom vedení, a to v záujme riešenia príčin manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev;

3.  uznáva, že samotný zákonný zákaz manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev by nezaručil skoncovanie s týmito praktikami; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby lepšie koordinovali a posilňovali presadzovanie medzinárodných zmlúv, právnych predpisov a programov, a to aj prostredníctvom diplomatických vzťahov s vládami a organizáciami v tretích krajinách, s cieľom riešiť problémy súvisiace s manželstvami detí, manželstvami maloletých a nútenými manželstvami; požaduje, aby sa vyvinulo maximálne úsilie s cieľom presadzovať takéto zákonné zákazy a doplniť ich o širší súbor právnych predpisov a politík; uznáva, že si to vyžaduje prijatie a vykonávanie komplexných a celostných politík, stratégií a programov vrátane zrušenia diskriminačných právnych ustanovení, ktoré sa týkajú manželstva, a prijatia pozitívnych opatrení na posilnenie postavenia dievčat;

4.  konštatuje, že rodová nerovnosť, nedostatok rešpektu voči dievčatám a ženám vo všeobecnosti a pridržiavanie sa kultúrnych a sociálnych tradícií vedúcich k pretrvávajúcej diskriminácii dievčat a žien patria medzi najväčšie prekážky v boji proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám; ďalej uznáva prepojenie medzi manželstvami detí, manželstvami maloletých a nútenými manželstvami a násilím páchaným v mene cti a požaduje, aby sa takéto trestné činy riadne vyšetrili a aby obvinené osoby boli stíhané; okrem toho konštatuje, že chlapci a mladí muži môžu byť tiež obeťami takéhoto násilia; žiada, aby sa problematika týchto praktík nastoľovala vo všetkých príslušných programoch EÚ a v rámci politických dialógov EÚ s partnerskými krajinami, ako aj prostredníctvom opatrení vzdelávania a zvyšovania povedomia v partnerských krajinách, s cieľom poskytnúť mechanizmy na ich riešenie;

5.  poukazuje na to, že komplexný boj proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám si vyžaduje, aby Európska únia ako hlavný aktér rozvoja a ochrany ľudských práv vo svete stála v popredí tohto boja v spolupráci s regionálnymi organizáciami a miestnymi komunitami; vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s orgánmi presadzovania práva a súdnymi systémami v tretích krajinách a aby poskytovali odbornú prípravu a technickú pomoc s cieľom pomôcť pri prijímaní a presadzovaní právnych predpisov zakazujúcich manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá a pri odstraňovaní právnych predpisov, sociálnych noriem a kultúrnych tradícií, ktoré sú brzdou v uplatňovaní práv a slobôd dievčat a žien; vyzýva členské štáty, aby prispievali k iniciatívam, ako je napríklad iniciatíva Spotlight EÚ a OSN zameraná na odstraňovanie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách;

6.  vyzýva preto tie členské štáty Európskej únie, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby do svojich domácich právnych predpisov začlenili úplný zákaz manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev, presadzovali trestné právo a ratifikovali Istanbulský dohovor; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s občianskou spoločnosťou s cieľom koordinovať svoje činnosti v tejto oblasti; zdôrazňuje, že má veľký význam poskytovať dlhodobú podporu a útulky pre ženy a utečencov a pre deti bez sprievodu a vysídlené deti, tak aby nikomu nebola odopretá ochrana kvôli nedostatku zdrojov; vyzýva všetky členské štáty, aby presadzovali minimálny vek na uzavretie manželstva stanovený právnymi predpismi a monitorovali situáciu prostredníctvom zhromažďovania údajov rozčlenených podľa rodu a dôkazov o súvisiacich faktoroch, tak aby mohli lepšie posúdiť rozsah tohto problému; vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsku databázu, zahŕňajúcu aj informácie z tretích krajín, na účely monitorovania nútených manželstiev;

7.  vyzýva Európsku úniu, aby v rámci svojej zahraničnej politiky a politiky rozvojovej spolupráce ponúkala svojim partnerom strategický dohovor a na tento účel požadovala:

   a) od všetkých svojich partnerských krajín zákaz manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev, a to odstránením všetkých právnych medzier, a presadzovanie právnych predpisov v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv vrátane zrušenia všetkých ustanovení, ktoré by mohli umožňovať a oprávňovať manželstvá detí, manželstvá maloletých alebo nútené manželstvá alebo viesť k ich uzatvoreniu, a to predovšetkým zrušením alebo zmenou týchto právnych predpisov, vrátane ustanovení, ktoré umožňujú páchateľom znásilnenia, sexuálneho zneužívania, sexuálneho vykorisťovania, únosu, obchodovania s ľuďmi alebo moderných foriem otroctva uniknúť stíhaniu a trestu, ak sa so svojimi obeťami zosobášia;
   b) dodržiavanie a presadzovanie tohto zákazu v praxi na všetkých úrovniach po tom, ako nadobudne účinnosť, a zavedenie komplexných a celostných stratégií a programov, ktoré budú zahŕňať merateľné progresívne ciele a ktoré budú zamerané na prevenciu a odstránenie manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev a budú primerane financované a hodnotené, a to najmä prostredníctvom zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, mechanizmom zodpovednosti a prostriedkom nápravy;
   c) trvalé vodcovstvo a politickú vôľu partnerských vlád v záujme ukončiť manželstvá detí a rozvinúť komplexné právne rámce a akčné plány s jasnými míľnikmi a harmonogramom, ktoré zlučujú opatrenia na predchádzanie manželstvám detí v rôznych sektoroch, a vyzýva na vytvorenie politického, hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a občianskeho prostredia, ktoré chráni ženy a dievčatá, posilňuje ich postavenie a podporuje rodovú rovnosť;
   d) uvoľnenie potrebných zdrojov na plnenie tohto cieľa spolu so zaistením otvorenia tejto spolupráce všetkým inštitucionálnym aktérom, ako sú odborníci v oblasti súdnictva, vzdelávania a zdravotníctva, orgány presadzovania práva a komunitní a náboženskí vodcovia, ako aj občianskej spoločnosti v oblasti boja proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám;
   e) zaistenie toho, aby úroveň prideľovania oficiálnej rozvojovej pomoci vládnym orgánom závisela od toho, či sa prijímajúca krajina zaväzuje plniť predovšetkým požiadavky týkajúce sa ľudských práv vrátane požiadaviek v oblasti boja proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám;
   f) zapojenie UNFPA a UNICEF do trojstrannej spolupráce, ktorá združuje uvedené organizácie, Európsku úniu, jej členské štáty a jej organizácie občianskej spoločnosti pracujúce v tejto oblasti a partnerské krajiny v boji proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám prostredníctvom vykonávania rozpočtovaných vnútroštátnych akčných plánov, pričom prednosť budú mať programy a metódy, ktoré by mohli ísť nad rámec tzv. kultúrnych, náboženských či kmeňových zvyklostí, ktoré sú v skutočnosti tým najhorším porušením práv a dôstojnosti detí; žiada, aby sa v rámci tejto spolupráce takisto riešili súvisiace otázky násilia páchaného v mene cti;
   g) to, aby sa pri vykonávaní uvedených programov vychádzalo z príslušných dohovorov a textov, ako aj z priamych cieľov a zámerov, ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii 25. septembra 2015 v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, a z cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä z cieľa č. 3 (Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku), z cieľa č. 4 (Zabezpečiť pre všetkých inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a podporovať príležitosti všetkých ľudí celoživotne sa vzdelávať) a z cieľa č. 16 (Podporovať mierumilovnú a inkluzívnu spoločnosť v záujme trvalo udržateľného rozvoja, zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých a vytvoriť účinné, zodpovedné a inkluzívne inštitúcie na všetkých úrovniach), a najmä ukončiť zneužívanie, vykorisťovanie, obchodovanie s ľuďmi a všetky formy násilia na deťoch a mučenia detí;
   h) to, že realizácia týchto programov by mala vychádzať aj z cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 (Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilňovať postavenie všetkých žien a dievčat) vrátane prístupu k plánovaniu rodiny a k úplnému rozsahu verejných a všeobecných práv v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, najmä k modernej antikoncepcii a bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva pre dievčatá; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali hnutie SheDecides a vyčlenili ďalšie finančné prostriedky na medzinárodnú pomoc, pokiaľ ide o služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane bezpečných umelých prerušení tehotenstva a informácií o nich, čím by odporovali globálnemu umlčiavaciemu pravidlu (Global Gag Rule), ktoré začiatkom roka 2017 znovu zaviedla vláda Spojených štátov amerických;
   i) nastolenie otázok týkajúcich sa manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev v rámci prebiehajúceho dialógu medzi osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva Stavrosom Lambrinidisom a tretími krajinami; nabáda Komisiu a členské štáty, aby rodové hľadisko začleňovali do programov budovania mieru a obnovy po konfliktoch s cieľom vytvárať pre dievčatá a ženy, ktoré sú obeťami manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev, programy zamerané na vybudovanie hospodárskeho živobytia a na vzdelávanie, ako aj uľahčiť ich prístup k zdravotníckym službám a službám v oblasti reprodukčného zdravia v oblastiach zasiahnutých konfliktom;

8.  domnieva sa, že v rámci boja proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám je mimoriadne potrebné vytvárať priestor pre dialóg s komunitnými vodcami založený na rešpekte a zvýšiť všeobecné povedomie verejnosti, a predovšetkým povedomie ohrozených osôb, prostredníctvom vzdelávacích a osvetových kampaní, sociálnych sietí a v nových médií; žiada preto, aby sa rozvíjali prierezové vládne, právne, spoločenské a diplomatické opatrenia zamerané na predchádzanie takýmto praktikám; považuje za rozhodujúce spolupracovať v miestnych komunitách s kľúčovými zainteresovanými stranami, ako sú mladiství študenti a študentky, učitelia, rodičia a náboženskí a komunitní vodcovia, prostredníctvom komunitných programov alebo osobitných programov na zvyšovanie povedomia s cieľom upozorňovať na negatívny vplyv manželstiev detí na deti, rodiny a komunity, o existujúcich právnych predpisoch týkajúcich sa manželstiev detí a rodovej nerovnosti a o tom, ako získať prístup k financovaniu na riešenie tohto problému;

9.  domnieva sa, že posilnenie postavenia žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania, sociálnej podpory a hospodárskych príležitostí je rozhodujúcim nástrojom na boj proti týmto praktikám; odporúča, aby EÚ podporovala a chránila rovnaké práva pre ženy a dievčatá, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu, a aby pritom kládla osobitný dôraz na bezplatné a vysokokvalitné základné a stredoškolské vzdelávanie, začleňovala vzdelávanie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví do učebných osnov škôl a poskytovala rodinám dievčat finančné stimuly a/alebo pomoc pri registrácii do škôl a absolvovaní štúdia; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť deťom utečencov úplný prístup k vzdelávaniu a podporovať ich integráciu a začleňovanie do vnútroštátnych systémov vzdelávania; uznáva, že je potrebné podporovať a chrániť osoby, ktoré sú vystavené riziku manželstiev detí, manželstiev maloletých alebo nútených manželstiev, a osoby, ktoré už sú v takýchto manželstvách, pokiaľ ide o vzdelávanie, psychologickú a sociálnu podporu, bývanie a iné vysokokvalitné sociálne služby, ako aj o služby v oblasti duševného, sexuálneho a reprodukčného zdravia a zdravotnú starostlivosť;

10.  vyzýva Európsku úniu, aby zabezpečila poskytovanie odbornej prípravy pre vládnych úradníkov vrátane ich diplomatických zamestnancov, sociálnych pracovníkov, náboženských a komunitných vodcov, všetky orgány presadzovania práva, súdne systémy tretích krajín a učiteľov a pedagógov, ako aj iných pracovníkov, ktorí sú v kontakte s potenciálnymi obeťami, a tak zaistila, aby mohli reagovať na prípady manželstiev detí a rodovo motivovaného násilia a lepšie identifikovať a podporovať dievčatá a chlapcov, ktorí sú vystavení manželstvám detí, núteným manželstvám a manželstvám maloletých, domácemu násiliu, riziku sexuálneho násilia a akýmkoľvek iným praktikám podkopávajúcim ľudské práva a znevažujúcim ľudskú dôstojnosť, a aby mohli podnikať účinné kroky na zabezpečenie dodržiavania práv a dôstojnosti týchto osôb;

11.  vyzýva Európsku úniu, aby zabezpečila vzdelávacie kurzy pre príslušníkov orgánov presadzovania práva, a tak im umožnila, že budú môcť lepšie presadzovať dodržiavanie práv dievčat, ktoré sú vystavené núteným manželstvám a manželstvám maloletých, domácemu násiliu, riziku znásilnenia a akýmkoľvek iným praktikám znevažujúcim ľudskú dôstojnosť;

12.  vyzýva členské štáty, aby pre migrujúce ženy a dievčatá zaručili autonómne povolenie na pobyt, ktoré nie je závislé od postavenia ich manžela alebo partnera, najmä pokiaľ ide o obete fyzického a psychického násilia vrátane nútených alebo dohodnutých manželstiev, a aby zabezpečili, že na ich ochranu sa prijmú všetky administratívne opatrenia vrátane účinného prístupu k mechanizmom pomoci a ochrany;

13.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvážili podporu a posilnenie ochranných opatrení v tretích krajinách, ako sú napríklad bezpečné útulky, a prístup k právnej, lekárskej a v prípade potreby aj konzulárnej podpore pre obete manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev;

14.  uvedomuje si, že Európska únia, ktorá sa zasadzuje o dodržiavanie ľudských práv a základných hodnôt, ako je aj rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, musí byť na úrovni svojich členských štátov úplne bezúhonná, a vyzýva Komisiu, aby iniciovala rozsiahlu kampaň na zvýšenie povedomia a zaviedla európsky rok venovaný boju proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám;

15.  dôrazne podporuje prácu globálneho partnerstva Girls Not Brides, ktoré sa usiluje o ukončenie manželstiev detí a zaistenie toho, aby dievčatá mohli využívať svoj potenciál;

16.  víta pokračujúcu kampaň Africkej únie na ukončenie manželstiev detí a prácu organizácií, ako je Royal Commonwealth Society, pri podpore rozsiahlejších opatrení zameraných na ukončenie manželstiev detí a boj proti rodovej nerovnosti;

17.  poukazuje na naliehavú potrebu informovať a vzdelávať mužov a chlapcov a získať ich podporu pre opatrenia zamerané na dodržiavanie ľudských práv vrátane práv detí a žien;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Organizácii Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0379.
(2) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 57.
(3) https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/131181.pdf
(4) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_action_plan_on_human_rights_and_democracy_en_2.pdf
(5) Wodon, Quentin T.; Male, Chata; Nayihouba, Kolobadia Ada; Onagoruwa, Adenike Opeoluwa; Savadogo, Aboudrahyme; Yedan, Ali; Edmeades, Jeff; Kes, Aslihan; John, Neetu; Murithi, Lydia; Steinhaus, Mara; Petroni, Suzanne, Economic Impacts of Child Marriage: Global Synthesis Report (Hospodárske vplyvy manželstiev detí: globálna súhrnná správa), Economic Impacts of Child Marriage, Washington, D.C., World Bank Group, 2017.


Definícia MSP
PDF 152kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o definícii MSP (2018/2545(RSP))
P8_TA(2018)0293B8-0304/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078) a na súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2011(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o rodinných podnikoch v Európe(4),

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu Súdneho dvora Európskej únie z 15. septembra 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733),

–  so zreteľom na otázku Komisii o definícii MSP (O-000050/2018 – B8-0031/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

–  so zreteľom na článok 128 a článok 123 ods. 2 až 8 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 23 miliónov MSP v Európskej únii, ktoré predstavujú približne 99 % všetkých podnikov, zamestnáva takmer dve tretiny európskeho obyvateľstva v produktívnom veku a vytvára viac ako 90 miliónov pracovných miest a zároveň pridanú hodnotu vo výške 3,9 bilióna EUR; keďže rozhodujúcim spôsobom prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a vytváraniu a udržiavaniu udržateľných kvalitných pracovných miest a sú kľúčovou hnacou silou v súvislosti s energetickou transformáciou, bojom proti zmene klímy a konkurencieschopnosťou EÚ v oblasti ekologických technológií a významne sa podieľajú na inováciách v EÚ;

B.  keďže 90 % MSP v EÚ a 93 % všetkých spoločností v nefinančnom podnikateľskom sektore v EÚ sú mikropodniky, ktoré spomedzi MSP najviac prispievajú k pridanej hodnote a zamestnanosti, keďže zamestnávajú približne 30 % pracovnej sily EÚ, a preto je potrebné venovať im osobitnú pozornosť;

C.  keďže MSP čelia v porovnaní s väčšími podnikmi a bez ohľadu na ich organizačnú štruktúru nepomerne väčšej administratívnej záťaži a finančným prekážkam, čo bráni ich konkurencieschopnosti, vývozu a vytváraniu pracovných miest; keďže hoci na úrovni EÚ, členského štátu a regionálnej a miestnej úrovni využívajú osobitnú podporu vrátane možností financovania a zjednodušených postupov, mohlo by sa nad rámec politických prísľubov, ktoré už boli poskytnuté, vynaložiť ďalšie úsilie o vytvorenie jednoduchšieho prostredia, ktoré bude priaznivé pre MSP;

D.  keďže na definíciu MSP sa odkazuje v približne 100 právnych aktoch EÚ, najmä v oblastiach politiky hospodárskej súťaže, právnych predpisov týkajúcich sa finančného trhu, prostriedkov na štrukturálnu politiku, výskum a inovácie, ale aj v právnych predpisoch týkajúcich sa práce, životného prostredia, energetiky, ochrany spotrebiteľa a sociálneho zabezpečenia, ako napríklad v sekundárnych právnych predpisoch k nariadeniu REACH a smernici o energetickej efektívnosti;

E.  keďže je výhodné vytvoriť pre všetky podniky jednotné právne prostredie s jasnými pravidlami a keďže prísna definícia MSP je nástrojom, prostredníctvom ktorého sa môžu zmierniť zlyhania trhu a problémy spojené s hospodárskou súťažou medzi podnikmi, ktorých veľkosť, veľkosť majetku a obchodné modely sú rôzne;

F.  keďže Komisia pravidelne monitoruje uplatňovanie definície EÚ týkajúcej sa MSP; keďže (v rokoch 2006, 2009 a naposledy v roku 2012) boli pri niekoľkých príležitostiach vykonané hodnotenia, na základe ktorých sa dospelo k záveru, že nie je potrebné vykonať rozsiahlu revíziu definície EÚ týkajúcej sa MSP;

G.  keďže medziodvetvový hodnotový reťazec pre MSP umožňuje znížiť inštitucionálne, technické a byrokratické prekážky a keďže sú potrebné účinné politiky podpory pre vytváranie sietí medzi podnikmi;

H.  keďže definícia MSP musí prispievať k uľahčeniu vytvárania kvalitných pracovných miest, k zlepšeniu pracovných podmienok a bezpečnosti a k obmedzeniu akéhokoľvek zneužitia na minimum;

Definícia MSP

Úsilie Komisie

1.  víta prvotné posúdenie vplyvu, ktoré vykonala Komisia, a schvaľuje zameranie sa na podniky, ktoré potrebujú podporu a jednoduché pravidlá, aby sa zlepšilo plánovanie a posilnila právna istota pre MSP; v tejto súvislosti víta verejnú konzultáciu, ktorú vykonala Komisia;

2.  zastáva názor, že vzhľadom na povahu tohto strategického nástroja a mnohé rozdiely medzi MSP a členskými štátmi by mala byť zachovaná flexibilita, ktorú ponúka odporúčanie z roku 2003; je presvedčený, že celková štruktúra definície sa musí zachovať a uplatňovať pomocou správnej kombinácie už určených kritérií;

Prehodnotenie definície MSP

3.  vyzýva Komisiu, aby zabránila veľkým subjektom v prípadnom vytvorení umelých podnikových štruktúr, prostredníctvom ktorých by využívali výhody spojené s definíciou MSP, čo by viedlo k neoprávnenému a širšiemu poskytovaniu dostupnej podpory, ktorá by tak nebola k dispozícii pre tie MSP, ktoré ju potrebujú; zdôrazňuje, že úprava definície MSP by mala byť vždy v prospech MSP a uľahčiť im prístup k verejnej podpore;

4.  vyzýva Komisiu, aby zvážila aktualizáciu definície MSP a zároveň zohľadnila hospodárske prognózy Komisie týkajúce sa inflácie a produktivity práce, aby v nadchádzajúcich niekoľkých rokoch nebola potrebná žiadna rýchla ďalšia úprava; domnieva sa, že akékoľvek budúce úpravy definície MSP by sa mali vykonať spôsobom, ktorý zabezpečí dlhodobú stabilitu definície;

5.  poukazuje na to, že počet zamestnancov sa stal všeobecne akceptovaným kritériom a mal by zostať hlavným kritériom; uznáva, že kritérium počtu zamestnancov má určité obmedzenia z hľadiska presnosti pre porovnanie v rámci celej EÚ, a domnieva sa preto, že obrat a bilančná suma sú takisto dôležitými kritériami pre definíciu; okrem toho zdôrazňuje dôležitosť riadneho uznania začínajúcich podnikov a „mikropodnikov“, a teda skratky MMSP;

6.  zdôrazňuje, že treba objasniť pojmy „prepojený podnik“ a „partnerský podnik“, ako aj status MSP pri zlučovaní podnikov; domnieva sa, že je veľmi dôležité zjednodušiť postupy a platné predpisy a odstrániť byrokraciu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zjednodušila platné pravidlá; zastáva názor, že ak začínajúce podniky spolupracujú so spoločnými podnikmi, podniky prepojené so spoločnými podnikmi by sa nemali brať do úvahy pri posudzovaní statusu MSP začínajúceho podniku za predpokladu, že nejde o umelú konštrukciu a neexistujú žiadne ďalšie prepojenia medzi začínajúcim podnikom a prepojenými podnikmi;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporila zoskupenia podnikov, najmä klastre a podnikateľské siete, s cieľom podporiť racionalizáciu nákladov a zlepšenie výmeny vedomostí a odborných znalostí s osobitným zreteľom na inovácie týkajúce sa výrobkov/služieb a procesov;

Ďalšie body týkajúce sa definície MSP

8.  víta iniciatívu Komisie pre začínajúce a rozširujúce sa podniky; uznáva, že podpora podnikania je dôležitá pre hospodársky rast v EÚ; víta dvojročné prechodné obdobie, počas ktorého by si napríklad rýchlo rastúce spoločnosti ponechali status MSP; žiada, aby sa posúdila potreba toto prechodné obdobie predĺžiť; vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zaoberala iniciatívami zameranými na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov pre podnikateľov, začínajúce podniky a MSP, a to aj novými iniciatívami, akými je kolektívne financovanie;

9.  zastáva názor, že pomocou nástrojov hospodárskej diplomacie na úrovni Únie, ako napríklad misia pre rast, by sa mohli účinnejšie riešiť hospodárske výzvy a využívať hospodárske príležitosti na celosvetovej úrovni; vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti zintenzívnila svoje úsilie v rámci stratégie pre priemyselnú politiku EÚ, avšak bez toho, aby došlo k zdvojeniu štruktúr; v tejto súvislosti žiada, aby bol vytvorený ukazovateľ „vývozný potenciál v pomere k veľkosti podniku“ s cieľom zlepšiť informácie a príklady najlepších postupov, pokiaľ ide o príležitosti pre internacionalizáciu a medzinárodnú konkurencieschopnosť MSP, a aby MSP s veľkým vývozným potenciálom bola poskytnutá osobitná podpora;

10.  je znepokojený tým, že nie je venovaná primeraná politická pozornosť podnikom, na ktoré sa nevzťahuje definícia MSP, ktoré však napriek tomu vykazujú typické štruktúry stredne veľkého podniku (tzv. midcaps – spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou), napriek tomu, že svojou produktivitou významnou mierou prispievajú k zamestnanosti a rastu; preto žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie osobitnej definície týchto spoločností cieľom umožniť cielené opatrenia pre spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, pričom by sa zabránilo riziku rozšírenia definície MSP v rozsahu, ktorý by poškodil jej pôvodné ciele;

11.  konštatuje, že okrem MSP, samostatne zárobkovo činných osôb a veľkých podnikov aj spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou prispievajú k zamestnanosti a rastu, najmä vzhľadom na ich produktivitu, a preto si zaslúžia spravodlivú pozornosť v politikách EÚ;

12.  vyzýva Komisiu, aby sa okrem uprednostňovania opatrení pre MSP v EÚ zaoberala aj spustením iniciatívy zameranej na financovanie, ktoré by zahŕňalo prístup k spolupráci v oblasti výskumu, stratégiám digitalizácie a vývoju vývozného trhu;

Oznamovacie povinnosti, štatistiky, štúdie a posúdenia vplyvu

13.  domnieva sa, že v rámci budúceho programu COSME, 9. rámcového programu a štrukturálnych fondov v budúcom VFR by sa mali naďalej vyčleňovať dostatočné finančné prostriedky na podporu MSP, ktoré sa usilujú o inovácie a vytváranie pracovných miest;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať jasnú a spoločnú definíciu MSP v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie, keďže MSP sú definované v práve EÚ a často sa im pripisuje osobitné postavenie v rámci obchodných dohôd Únie;

15.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú štúdiu o možnom vplyve definície MSP na rozvoj podnikania a prípadný efekt uzamknutia, čo sa prejavuje tak, že podniky sa dobrovoľne vzdajú rastu, aby sa vyhli byrokratickej záťaži a ďalším povinnostiam, ktoré by vznikli, keby stratili status MSP;

16.  zdôrazňuje, že malé miestne podniky poskytujúce verejné služby, ktoré spĺňajú kritériá pre MSP, plnia dôležité úlohy dôležité pre miestne spoločenstvá, a sú hlboko zakorenené vo svojom miestnom podnikateľskom prostredí a, okrem iného, vytvárajú správne predpoklady pre rast všetkých ostatných MSP; konštatuje, že verejné vlastníctvo nemusí nevyhnutne znamenať finančnú alebo regulačnú podporu zo strany verejného subjektu, a to vďaka vnútroštátnym právnym predpisom, zákonom o štátnej pomoci a finančne slabým verejným subjektom; nabáda preto Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vplyvoch tejto definície na podniky vo verejnom vlastníctve, ktoré sú finančne nezávislé, organizované podľa súkromného práva alebo ktoré pôsobia v konkurenčných podmienkach so súkromnými spoločnosťami;

17.  žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti definície MSP pre jednotlivé odvetvia s cieľom preskúmať vplyv takéhoto prístupu na dané hospodárske odvetvia a vytvorenú pridanú hodnotu;

18.  žiada, aby všetky legislatívne návrhy EÚ obsahovali nad rámec dobrovoľných záväzkov Komisie povinný test vplyvu na MSP, ktorý uplatňuje zásadu „najskôr myslieť na malých; zdôrazňuje, že výsledok tohto testu by mal byť jasne uvedený v posúdení vplyvu všetkých legislatívnych návrhov; vyzýva Komisiu, aby v budúcej medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva prijala zodpovedajúci záväzok, a zastáva názor, že by sa mohla zvážiť aktualizácia iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu;

Usmernenia pre MSP týkajúce sa definície

19.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby včas a optimálne poskytla podnikom usmernenie k postupom používaným na určovanie statusu MSP a informácie o akýchkoľvek zmenách týkajúcich sa definície MSP alebo postupov;

o
o   o

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.
(2) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 102.
(3) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 40.
(4) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 57.


Rokovania o komplexnej dohode medzi EÚ a Azerbajdžanom
PDF 174kWORD 54k
Odporúčanie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k rokovaniam o komplexnej dohode medzi EÚ a Azerbajdžanom (2017/2056(INI))
P8_TA(2018)0294A8-0185/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3 a 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22 a 36 Zmluvy o Európskej únii, ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na rokovania medzi Európskou úniou a Azerbajdžanom, ktoré sa začali 7. februára 2017, o novej komplexnej dohode, ktorou by sa mala nahradiť Dohoda o partnerstve a spolupráci, z roku 1999 medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Azerbajdžanskou republikou na strane druhej(1),

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada prijala 7. novembra 2016 smernice na rokovania o tejto dohode,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení týkajúce sa strategického partnerstva medzi EÚ a Azerbajdžanom v oblasti energetiky zo 7. novembra 2006,

–  so zreteľom na hlavné výsledky 15. zasadnutia Rady pre spoluprácu medzi Európskou úniou a Azerbajdžanom, ktoré sa konalo 9. februára 2018,

–  so zreteľom na správu Komisie z 19. decembra 2017 o vzťahoch EÚ a Azerbajdžanu v rámci revidovanej európskej susedskej politiky (ESP) (SWD(2017)0485),

–  so zreteľom na odkaz predsedníctva Parlamentného zhromaždenia Euronest hlavám štátov alebo predsedom vlád z 30. októbra 2017,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva vrátane samitu, ktorý sa uskutočnil 24. novembra 2017,

–  so zreteľom na publikáciu Komisie a ESVČ z júna 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, a najmä v nej stanovené kľúčové zásady,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2017 o prípade azerbajdžanského novinára Afgana Muchtarliho(4) a ostatné uznesenia o Azerbajdžane, najmä uznesenia týkajúce sa ľudských práv a právneho štátu,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zo 14. januára 2018 o odsúdení novinára Afgana Muchtarlího v Azerbajdžane,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 11. októbra 2017 o fungovaní demokratických inštitúcií v Azerbajdžane,

–  so zreteľom na začatie konania o neplnení povinnosti 5. decembra 2017 zo strany Výboru ministrov Rady Európy, keďže azerbajdžanské orgány naďalej odmietali vykonať rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Ilgar Mammadov/Azerbajdžan,

–  so zreteľom na správu misie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE/ODIHR“) o odhade potrieb z 2. marca 2018 o predčasných prezidentských voľbách v Azerbajdžane,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 4 a článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0185/2018),

A.  keďže Východné partnerstvo je založené na spoločnom záväzku medzi Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom, Ukrajinou a Európskou úniou prehlbovať svoje vzťahy a dodržiavať medzinárodné právo a základné hodnoty vrátane demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd; keďže nová dohoda medzi EÚ a Azerbajdžanom by mala rozvíjať záujmy Únie v regióne, ako aj podporovať jej hodnoty;

B.  keďže Európsky parlament uprednostňuje prehĺbenie vzťahov so všetkými členmi Východného partnerstva, pokiaľ rešpektujú tieto základné hodnoty; keďže v rámci politiky Východného partnerstva by atraktívny dlhodobejší model „Východného partnerstva+“, ktorý navrhol Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve, ktorý by mohol v konečnom dôsledku viesť okrem iného k ich vstupu do colnej únie, energetickej a digitálnej únie a schengenského priestoru, mal byť otvorený aj krajinám, ktoré nemajú s EÚ dohodu o pridružení – napríklad Azerbajdžan, keď budú pripravené na takéto posilnené záväzky a dosiahnu významný pokrok smerom k realizácii vzájomne dohodnutých reforiem;

C.  keďže vzťahy medzi EÚ a Azerbajdžanom sú v súčasnosti upravené v dohode o partnerstve a spolupráci z roku 1999; keďže EÚ je najdôležitejším obchodným partnerom Azerbajdžanu a jeho najväčším dovozným aj vývozným trhom, ktorý predstavuje 48,6 % celkového obchodu Azerbajdžanu a predstavuje tiež najväčší zdroj priamych zahraničných investícií; keďže Azerbajdžan je strategickým energetickým partnerom pre EÚ, ktorý umožňuje diverzifikáciu energetických zdrojov EÚ; keďže hospodárstvo Azerbajdžanu závisí od ropy a zemného plynu, ktorý predstavuje približne 90 % jeho vývozu, v dôsledku čoho je tak citlivé na vonkajšie otrasy a na fluktuáciu svetových cien ropy; keďže Azerbajdžan zatiaľ nie je členom WTO, v dôsledku čoho vznikajú vážne colné a necolné prekážky brániace obchodným a podnikateľským vzťahom s EÚ;

D.  keďže EÚ a Azerbajdžan zdôraznili v spoločnom vyhlásení zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 24. novembra 2017, že „EÚ bude diferencovaným spôsobom pokračovať v spoločnej diskusii s každou z partnerských krajín vrátane Arménska, Azerbajdžanu a Bieloruska o atraktívnych a realistických možnostiach, ako posilniť vzájomný obchod a podporiť investície s cieľom zohľadniť spoločné záujmy, reformovanú investičnú politiku v oblasti ochrany investícií, ako aj pravidlá medzinárodného obchodu a medzinárodné normy súvisiace s obchodom, a to aj v oblasti duševného vlastníctva, a prispieť k modernizácii a diverzifikácii hospodárstiev“;

E.  keďže nová dohoda by mala mať pozitívny dosah na Azerbajdžan, pokiaľ ide o podporu demokratických noriem, rastu a hospodárskeho rozvoja; keďže tieto vyhliadky sú osobitne dôležité pre mladých ľudí v Azerbajdžane, pokiaľ ide o podporu novej generácie vzdelaných azerbajdžanských občanov, v záujme presadzovania našich základných hodnôt a modernizácie krajiny; keďže plne funkčná občianska spoločnosť je zásadným predpokladom zaistenia hospodárskej diverzifikácie;

1.  predkladá Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku tieto odporúčania:

Všeobecné zásady, základné hodnoty a odhodlanie riešiť konflikty

Politický dialóg a regionálna spolupráca

Právny štát, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd

Obchodná a hospodárska spolupráca

Energetika a ďalšie oblasti spolupráce

Inštitucionálne ustanovenia

   a) zabezpečiť, aby podmienkou prehlbovania vzťahov medzi EÚ a Azerbajdžanom bolo zachovanie a rešpektovanie základných hodnôt a zásad demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody prejavu a združovania, práv menšín, a rodovej rovnosti v záujme oboch strán a najmä ich občanov;
   b) pripomenúť azerbajdžanským orgánom pozíciu Európskeho parlamentu, ktorú vyjadril vo svojom odporúčaní z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve a v ktorej vyzýva Azerbajdžan, aby plnil svoje medzinárodné záväzky, a v ktorej sa jednoznačne uvádza, že nebude ratifikovaná žiadna komplexná dohoda s krajinou, ktorá nedodržiava základné hodnoty a práva EÚ, najmä pokiaľ ide o nevykonávanie rozhodnutí ESĽP a obťažovanie, zastrašovanie a prenasledovanie obhajcov ľudských práv, MVO, prívržencov opozície, právnikov, novinárov a aktivistov v oblasti životného prostredia; zabezpečiť pred akoukoľvek novou dohodou medzi EÚ a Azerbajdžanom prepustenie všetkých politických väzňov a väzňov svedomia v Azerbajdžane, ako oznámili orgány krajiny; zabezpečiť, aby sa do novej dohody začlenil osobitný mechanizmus pozastavenia s jasnými ustanoveniami o dodržiavaní zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd;
   c) pripomenúť azerbajdžanským orgánom stanovisko Európskeho parlamentu vyjadrené v uvedenom odporúčaní, podľa ktorého musí byť ratifikácia novej dohody medzi EÚ a každou zo strán konfliktu v Náhornom Karabachu podmienená zmysluplnými záväzkami a podstatným pokrokom smerom k mierovému vyriešeniu konfliktu, ako sú zachovanie prímeria a podpora realizácie základných zásad OBSE z roku 2009 a úsilia spolupredsedov Minskej skupiny OBSE; pripomenúť, že do každého rokovacieho procesu treba zapojiť arménsku aj azerbajdžanskú občiansku spoločnosť;
   d) zabezpečiť, aby budúca dohoda s Azerbajdžanom bola ambiciózna, komplexná a zameraná na budúcnosť, zlučiteľná s očakávaniami EÚ aj Azerbajdžanu na základe spoločných hodnôt a záujmov, aby bola v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a aby prinášala hmatateľné a konkrétne výhody pre obe strany, nielen pre veľké spoločnosti, ale aj s ohľadom na osobitosti MSP, a pre občanov EÚ a Azerbajdžanu;
   e) zabezpečiť rýchly a stabilný pokrok v rokovaniach s cieľom podpísať túto novú dohodu ešte pred nadchádzajúcim samitom Východného partnerstva v roku 2019, pokiaľ budú splnené uvedené podmienky;
   f) aktívne a jasne komunikovať o cieľoch a podmienkach novej dohody a prebiehajúcom rokovacom procese s cieľom zlepšiť transparentnosť a informovanosť verejnosti v Azerbajdžane aj v EÚ a o očakávaných príležitostiach a výhodách, ktoré vyplynú z jej uzatvorenia, s cieľom zamedziť všetkým dezinformačným kampaniam;
   g) zaistiť pravidelný a hĺbkový dialóg s cieľom podnietiť výrazné reformy zamerané na posilnenie inštitúcií a deľby moci medzi nimi, s cieľom zvýšiť ich demokratický charakter a nezávislosť, dodržiavať ľudské práva a slobodu médií a rozvíjať regulačné prostredie, v ktorom môže občianska spoločnosť pôsobiť bez neprimeraných zásahov, a to aj v procese reforiem;
   h) stanoviť osobitné opatrenia zamerané na vykonávanie odporúčaní OBSE/ODIHR a Benátskej komisie Rady Európy s cieľom zaistiť pokrok smerom k inkluzívnym, pluralitným a transparentným voľbám a referendám, ktoré azerbajdžanským občanom zaručia slobodné vyjadrovanie názorov a očakávaní;
   i) plne podporiť predbežné závery volebnej pozorovateľskej misie OBSE a Rady Európy v súvislosti s predčasnými prezidentskými voľbami 11. apríla 2018, podľa ktorých vo voľbách „chýbalo skutočné súperenie“ z dôvodu „reštriktívneho politického prostredia“ a „právneho rámca, ktorý obmedzuje základné práva a slobody“, „absencie plurality, a to aj v médiách, rozsiahleho nerešpektovania predpísaných postupov, nedostatku transparentnosti a mnohých vážnych nedostatkov, ako je viacnásobné hlasovanie“;
   j) zamerať sa na ustanovenia, ktoré posilňujú spoluprácu pri presadzovaní mieru a medzinárodnej spravodlivosti, a trvať najmä na tom, aby si Azerbajdžan plnil medzinárodné povinnosti, napríklad aj tie, ktoré má ako člen Rady Európy, a aby rešpektoval rozhodnutia ESĽP; naliehať na Azerbajdžan, aby podpísal a ratifikoval Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS); usilovať sa aj o zavedenie silných opatrení v oblasti spolupráce v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, ako aj v boji proti nedovolenému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami;
   k) zabezpečiť užšiu spoluprácu v zahraničných, obranných a bezpečnostných otázkach s cieľom zaistiť čo najväčšiu mieru konvergencie, najmä pokiaľ ide o reakcie na globálne hrozby a výzvy vrátane terorizmu, predchádzania konfliktom, krízového riadenia a regionálnej spolupráce, pričom sa zohľadní aj diverzifikovaná zahraničná politika Azerbajdžanu; podporiť podpísanie rámcovej dohody o účasti medzi EÚ a Azerbajdžanom vytvoriť právny a politický základ spolupráce pri misiách a operáciách v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);
   l) zabezpečiť, aby veľkou prioritou bol dialóg medzi Azerbajdžanom a Arménskom a posilnená účasť EÚ na mierovom riešení konfliktu v Náhornom Karabachu v súlade so základnými zásadami OBSE z roku 2009, a to najmä s podporou spolupredsedov Minskej skupiny OBSE, podporovať všetky iniciatívy vedúce k budovaniu mieru, ako je dodržiavanie prímeria všetkými stranami, dialóg na všetkých úrovniach vrátane rozhovorov na vysokej úrovni, potlačovanie nenávistných prejavov, opatrenia na budovanie dôvery, podstatné zvýšenie počtu medzinárodných pozorovateľov OBSE a intenzívnejšia výmena medzi arménskou a azerbajdžanskou občianskou spoločnosťou, a to aj medzi náboženskými a kultúrnymi osobnosťami, s cieľom pripraviť arménsku a azerbajdžanskú spoločnosť na mierové spolunažívanie; vyjadriť hlboké znepokojenie nad budovaním armády a neprimeranými výdavkami na obranu v regióne;
   m) zaviesť osobitné opatrenia na podporu dôležitého úsilia orgánov pomôcť veľkému počtu utečencov a osôb presídlených v rámci krajiny a podporovať civilistov žijúcich v oblastiach postihnutých konfliktom v rámci medzinárodne uznávaných hraníc Azerbajdžanu; trvať na dodržiavaní práv všetkých ľudí žijúcich na území Azerbajdžanu, či už dočasne, alebo stále; prispievať najmä k tomu, aby všetky strany konfliktu dodržiavali ich práva na návrat do svojich domovov a k svojmu majetku, ako aj na odškodnenie v súlade s rozsudkami ESĽP;
   n) poskytnúť podporu reforme súdnictva s cieľom zaistiť jeho nestrannosť a nezávislosť od výkonnej moci a posilniť právny štát; najmä zabezpečiť nezávislosť príslušníkov právnického povolania odstránením akéhokoľvek nevhodného zasahovania do práce advokátov, umožniť samostatne pôsobiacim advokátom, aby zastupovali klientov na základe notársky osvedčenej plnej moci, a zabrániť azerbajdžanskej advokátskej komore vo vykonávaní svojvoľnej právomoci, na základe ktorej vylučuje právnikov a odmieta prijímanie nových členov;
   o) poskytnúť tiež podporu na rozvoj pevného rámca na ochranu ľudských práv, základných slobôd a rodovej rovnosti; zdôrazniť význam zastúpenia žien na všetkých úrovniach vlády vrátane ich rovnakej, úplnej a aktívnej účasti na predchádzaní konfliktom a ich riešení a naliehať na Azerbajdžan, aby podpísal Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;
   p) zaviesť osobitné opatrenia na podporu Azerbajdžanu v boji proti hospodárskej kriminalite vrátane korupcie, prania špinavých peňazí a daňových únikov; presadzovať väčšiu transparentnosť konečných príjemcov výhod spoločností a trustov, ako aj finančných aktivít veľkých spoločností z hľadiska uskutočnených ziskov a zaplatených daní; podporovať vyšetrovanie prania špinavých peňazí, najmä vo veci Laundromat, a vytvoriť osobitné mechanizmy dohľadu a kontroly, ako napríklad obmedzený prístup k európskemu bankovému systému pre tých, ktorí sú zapojení do prania špinavých peňazí a systémov podvodov;
   q) umožniť väčšiu spoluprácu a podporovať Azerbajdžan v oblasti boja proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite a v predchádzaní radikalizácii a cezhraničnej trestnej činnosti; spolupracovať najmä na opatreniach zameraných proti náborovým akciám teroristických organizácií;
   r) začleniť ustanovenia o vykonávaní trestnoprávnych predpisov v Azerbajdžane týkajúcich sa ochrany ľudských práv a základných slobôd a zameraných na ukončenie politického trestného stíhania a únosov, svojvoľných zákazov cestovať, útokov na politických disidentov, a to aj prostredníctvom hanobenia, a nezávislých novinárov, obhajcov ľudských práv, zástupcov MVO a najzraniteľnejších členov spoločnosti, ako sú členovia niektorých menšinových skupín vrátane LGBTQI komunity; zabezpečiť, aby v dohode boli uvedené konkrétne odkazy na tieto skupiny; zdôrazniť, že tieto praktiky sú neprijateľné pre každú potenciálnu partnerskú krajinu EÚ; vytvoriť posilnené fórum pre účinný dialóg medzi EÚ a Azerbajdžanom o ľudských právach orientovaný na výsledky na základe konzultácií s hlavnými medzinárodnými a skutočne nezávislými azerbajdžanskými MVO, ktorého pokrok by sa mal hodnotiť každý rok na základe konkrétnych kritérií;
   s) trvať na prijatí príslušných zmien zákonov s cieľom umožniť legitímne aktivity občianskej spoločnosti, odstránenie neprimeraných obmedzení podmienok ich registrácie, ich fungovania a možnosti registrácie zahraničného financovania a grantov a ukončiť neoprávnené trestné vyšetrovanie, zbytočné podávanie správ rôznym vládnym orgánom, razie v kanceláriách, zmrazovanie účtov, zákazy cestovať a prenasledovanie ich vedúcich predstaviteľov;
   t) zaistiť ešte pred uzatvorením rokovaní, aby Azerbajdžan prepustil svojich politických väzňov a väzňov svedomia, ktorých najznámejšími predstaviteľmi sú Ilgar Mammadov, Afgan Muchtarlí, Mehman Husejnov, Ilkin Rustamzada, Sejmur Haziyev, Rašad Ramazanov, Elchin Ismailli, Gijas Ibrahimov, Bejram Mammadov, Asif Jusifli a Fuad Gahramanli, aby zrušil zákazy cestovania po ich prepustení, a to aj v prípade novinárky Chadídže Ismailovovej a právnika Intigama Alijeva, a aby v plnej miere vykonával rozhodnutia ESĽP, najmä v prípade Ilgara Mammadova; zabezpečiť prepustenie a zlepšenie situácie týchto osôb aj ich rodín vrátane ich rehabilitácie prostredníctvom súdnictva a uplatňovania zásad právneho štátu a chrániť azerbajdžanských disidentov v EÚ; odsúdiť skutočnosť, že na rozdiel od oznámení azerbajdžanských orgánov nebol prepustený žiadny z uvedených politických väzňov a že ďalšie osoby boli zadržané za pokojné uplatňovanie svojich ústavných práv vrátane členov opozičných strán a obhajcu ľudských práv Emina Aslana; požadovať, aby právnik v oblasti ľudských práv Emin Aslan bol okamžite prepustený z administratívneho zadržiavania a aby bol úplne zbavený pochybných obvinení z neuposlúchnutia polície; zabezpečiť, aby Azerbajdžan skoncoval s praxou zadržiavania na umlčanie kritikov vlády;
   u) zabezpečiť, aby Azerbajdžan rešpektoval právo na slobodu pokojného zhromažďovania, aby neobmedzoval toto právo spôsobmi, ktoré nie sú v súlade s jeho povinnosťami podľa medzinárodného práva vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), a aby čo najrýchlejšie a účinne vyšetril všetky prípady nadmerného použitia sily, svojvoľného zatýkania a neoprávneného zadržiavania pokojných demonštrantov, a to aj v súvislosti so sankcionovanými opozičnými zhromaždeniami v septembri 2017 a marci 2018, a aby postavil páchateľov pred súd;
   v) dosiahnuť, aby sa azerbajdžanské orgány ešte pred ukončením rokovaní zaviazali k uplatňovaniu Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a k tomu, že skutočne vyšetria všetky prípady zlého zaobchádzania s politickými väzňami a väzňami svedomia, najmä v nedávnom prípade Mehmana Ganadarova, ktorý zomrel vo vyšetrovacej väzbe v Azerbajdžane, ako aj príslušníkov komunity LGBTQI, ktorí boli v septembri 2017 hromadne obťažovaní a zatknutí;
   w) zdôrazniť obavy EÚ v súvislosti so súčasným stavom slobody tlače v Azerbajdžane, ktorý sa v roku 2018 umiestnil na 163 mieste (zo 180 krajín) v celosvetovom rebríčku slobody tlače vydávanom organizáciou Reportéri bez hraníc; zdôrazniť dôležitosť slobodných a nezávislých médií, a to off-line aj on-line, a zabezpečiť posilnenú politickú, ako aj finančnú podporu EÚ slobodným a pluralistickým médiám v Azerbajdžane s redakčnou nezávislosťou od dominantných politických a oligarchických skupín a v súlade s normami EÚ; žiadať orgány, aby odblokovali prístup k webovým sídlam novín Azadliq a troch nových spravodajských kanálov, ktoré musia pôsobiť zo zahraničia ; azerbajdžanská služba Radio Free Europe/Radio Liberty (RFE/RL), Meydan TV a Azerbaycan Saati;
   x) začleniť nestranné a ambiciózne obchodné a investičné ustanovenia v rozsahu zlučiteľnom so statusom Azerbajdžanu ako nečlena WTO, ktoré sú plne v súlade s normami EÚ a nenarúšajú ich, najmä s normami v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti, v oblasti životného prostredia, práce, sociálnych vecí, rodovej rovnosti a nediskriminácie, a zabezpečiť uznávanie a ochranu práv duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení, najmä vín a liehovín; podporovať Azerbajdžan v procese jeho pristúpenia k WTO;
   y) zaviesť prísne opatrenia, ktorými by sa zabezpečil rýchly pokrok smerom k zlepšeniu podnikateľského a investičného prostredia v Azerbajdžane, najmä pokiaľ ide o zdaňovanie, hospodárenie s verejnými financiami a riadenie verejného obstarávania, so zreteľom na pravidlá stanovené v dohode WTO o vládnom obstarávaní, s cieľom umožniť väčšiu transparentnosť, lepšiu správu a zodpovednosť, rovnaký prístup a spravodlivú súťaž;
   z) umožniť väčšiu spoluprácu v odvetví energetiky v súlade so strategickým partnerstvom EÚ a Azerbajdžanu v oblasti energetiky, zohľadňovať, že v marci 2017 bolo členstvo Azerbajdžanu v iniciatíve za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) pozastavené a následne stiahnuté z dôvodu „zmien v právnych predpisoch Azerbajdžanu o MVO“, ktoré nespĺňali požiadavky skupiny v oblasti občianskej spoločnosti; donútiť Azerbajdžan k tomu, zaistil súlad s týmito požiadavkami, a tak mohol obnoviť svoje činnosti v EITI;
   aa) podporovať tiež diverzifikáciu energetického mixu Azerbajdžanu, propagovať neuhlíkové zdroje energie a pripraviť sa na post-uhlíkovú éru znížením závislosti od fosílnych palív a presadzovaním používania obnoviteľných zdrojov energie, a to aj v záujme energetickej bezpečnosti; podporiť dokončenie južného koridoru zemného plynu po vyriešení dôležitých otázok súvisiacich so zmenou klímy a vplyvom na miestne spoločenstvá rozhodnutí Európskej investičnej banky o financovaní transanatolského plynovodu (TANAP);
   ab) zaviesť do novej dohody ambiciózne ustanovenia o ochrane životného prostredia a obmedzení zmeny klímy v súlade s programom Únie o zmene klímy a so záväzkami obidvoch strán Parížskej dohody, a to aj prostredníctvom uplatňovania týchto politík v rámci iných sektorových politík;
   ac) poskytnúť nové vyhliadky na posilnenú spoluprácu v oblastiach, ktoré sa netýkajú energetiky, najmä v oblasti vzdelávania, zdravia, dopravy, prepojenia a cestovného ruchu, s cieľom diverzifikovať hospodárstvo Azerbajdžanu, podporiť tvorbu pracovných miest, modernizovať priemyselné odvetvia a sektory so službami a stimulovať trvalo udržateľný rozvoj v podnikateľskej sfére a vo výskume; umožniť viac medziľudských kontaktov na európskej úrovni aj v rámci regionálnych výmen s arménskymi MVO;
   ad) posilniť spoluprácu v oblasti mládežníckych a študentských výmen upevnením existujúcich a už úspešných programov, ako je sieť Mladí európski susedia (Young European Neighbours), a rozvojom nových štipendijných programov a kurzov odbornej prípravy, a uľahčiť tiež účasť na programoch v oblastiach vysokoškolského vzdelávania, najmä na programe ERASMUS+, čím sa podporí rozvoj zručností vrátane jazykových znalostí a umožní azerbajdžanským občanom oboznámiť sa s EÚ a jej hodnotami;
   ae) takisto podporiť hospodársky rast prostredníctvom dopravy a prepojení; rozšíriť transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) na Azerbajdžan;
   af) v súlade so spoločným vyhlásením zo samitu o Východnom partnerstve, ktorý sa konal v roku 2017, „zvážiť vo vhodnom čase, ak to podmienky umožnia, začatie dialógu o liberalizácii vízového režimu s Arménskom a Azerbajdžanom za predpokladu, že budú splnené podmienky dobre riadenej a bezpečnej mobility, a to vrátane účinného vykonávania dohody o zjednodušení udeľovania víz a dohody o readmisii medzi stranami“;
   ag) zabezpečiť, aby mala dohoda silný parlamentný rozmer, posilniť súčasné ustanovenia a mechanizmy spolupráce, ktoré umožnia zvýšiť vklad do jej vykonávania a kontrolu jej vykonávania, najmä prostredníctvom vytvorenia modernejšej medziparlamentnej štruktúry, s cieľom umožniť pravidelný a konštruktívny dialóg medzi Európskym parlamentom a parlamentom Azerbajdžanu o všetkých aspektoch našich vzťahov vrátane vykonávania dohôd;
   ah) viesť rokovania čo najtransparentnejšie; informovať Európsky parlament vo všetkých fázach rokovaní v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ, podľa ktorého „Európsky parlament je ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania“; poskytnúť tiež Európskemu parlamentu texty, o ktorých sa rokuje, a zápisnice z každého kola rokovaní; pripomenúť Rade, že vzhľadom na to, že v minulosti bol porušený článok 218 ods. 10 ZFEÚ, Súdny dvor Európskej únie už zrušil rozhodnutia Rady o podpise a uzatvorení viacerých dohôd; pamätať na to, že Európsky parlament môže v budúcnosti tiež odmietnuť udeliť svoj súhlas s novými dohodami, až kým Rada nesplní svoje právne záväzky;
   ai) zaručiť, aby sa na novú dohodu nevzťahovalo predbežné uplatňovanie, kým Európsky parlament neudelí súhlas; zdôrazniť, že súhlas Európskeho parlamentu s novými dohodami a inými budúcimi dohodami môže byť odmietnutý, ak sa toto nebude brať do úvahy;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Azerbajdžanskej republiky.

(1) Ú. v. ES L 246, 17.9.1999, s. 3.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0440.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0267.


Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Jordánskom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
PDF 142kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o odporúčaní Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a jordánskymi príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)07982018/2060(INI))
P8_TA(2018)0295A8-0232/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a jordánskymi príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)0798),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 7 a 8,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 16 a 218,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(5),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane údajov (ETS č. 108) a na Dodatkový protokol z 8. novembra 2001 k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúceho sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov (ETS č. 181),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzatvorení medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite(6),

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (COM(2017)0008), a najmä na kapitolu o spracúvaní operatívnych osobných údajov, ktorá sa vzťahuje na orgány, úrady alebo agentúry Únie pri vykonávaní činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly 4 a 5 tretej časti hlavy V ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0232/2018),

A.  keďže nariadenie (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa umožňuje prenos osobných údajov orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je takýto prenos potrebný na vykonávanie úloh Europolu na základe rozhodnutia Komisie o primeranosti podľa smernice (EÚ) 2016/680, medzinárodnej dohody podľa článku 218 ZFEÚ poskytujúcej náležité záruky, alebo dohôd o spolupráci umožňujúcich výmenu osobných údajov a uzatvorených pred 1. májom 2017, a – vo výnimočných prípadoch – na základe individuálneho posúdenia za prísnych podmienok stanovených v článku 25 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794 a za predpokladu, že sú zabezpečené primerané záruky;

B.  keďže medzinárodné dohody umožňujúce Europolu a tretím krajinám spolupracovať a vymieňať si osobné údaje by mali rešpektovať články 7 a 8 Charty základných práv a článok 16 ZFEÚ, a teda dodržiavať zásadu obmedzenia účelu a právo na prístup a na opravu a podliehať kontrole nezávislým orgánom, ako to osobitne stanovuje charta, a keďže tieto dohody sa musia ukázať ako nevyhnutné a primerané na splnenie úloh Europolu;

C.  keďže takýto prenos musí spočívať na medzinárodnej dohode uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorom sa uvádzajú náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov;

D.  keďže sa v programovacom dokumente Europolu na obdobie 2018 – 2020(7) zdôrazňuje rastúci význam posilnenia multidisciplinárneho prístupu vrátane spoločného využívania potrebných odborných znalostí a informácií od rozširujúceho sa množstva partnerov, v záujme uskutočnenia misie Europolu;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite zdôraznil, že dohody o strategickej a operačnej spolupráci medzi Europolom a tretími krajinami uľahčujú výmenu informácií aj praktickú spoluprácu v rámci boja proti počítačovej kriminalite;

F.  keďže Europol už v minulosti uzatvoril viacero dohôd o výmene údajov s tretími krajinami, ako sú napríklad Albánsko, Austrália, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kanada, Kolumbia, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Spojené štáty americké, Srbsko, Švajčiarsko, Ukrajina;

G.  keďže EDPS je dozorným úradníkom Europolu od 1. mája 2017 a zároveň je aj poradcom inštitúcií EÚ v oblasti politík a právnych predpisov, ktoré sa týkajú ochrany údajov;

1.  domnieva sa, že je potrebné riadne posúdiť potrebu spolupráce s Jordánskym hášimovským kráľovstvom v oblasti presadzovania práva, ako aj jej proporcionalitu vzhľadom na bezpečnostné záujmy Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala dôkladné posúdenie vplyvu; zdôrazňuje, že pri vymedzovaní mandátu na rokovanie o dohode medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a jordánskymi príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu je nevyhnutná náležitá opatrnosť;

2.  domnieva sa, že treba zabezpečiť, aby prijímajúce tretie krajiny plne dodržiavali články 7 a 8 charty, ako aj ďalšie základné práva a slobody chránené chartou; vyzýva v tejto súvislosti Radu, aby do usmernení na rokovania navrhnutých Komisiou doplnila podmienky stanovené v tomto uznesení;

3.  konštatuje, že doposiaľ nebolo vykonané žiadne primerané posúdenie vplyvu, ktoré by dôkladne posúdilo riziká, ktoré predstavujú prenosy osobných údajov Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu, pokiaľ ide o práva jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov, ale aj o ostatné základné práva a slobody chránené chartou; žiada Komisiu, aby vykonala zodpovedajúce hodnotenie vplyvu s cieľom vymedziť potrebné záruky, ktoré sa majú do dohody začleniť;

4.  trvá na tom, že úroveň ochrany vyplývajúca z dohody by mala byť v zásade rovnaká ako úroveň ochrany v práve EÚ; zdôrazňuje, že ak nie je možné takúto úroveň zaručiť ani v právnych predpisoch, ani v praxi, dohodu nie je možné uzavrieť;

5.  žiada, aby dohoda obsahovala prísne a konkrétne ustanovenia ukladajúce povinnosť dodržiavať zásadu obmedzenia účelu, ako aj jasné podmienky spracúvania prenášaných osobných údajov, aby sa zabezpečilo, že článok 8 charty a článok 16 ZFEÚ sa budú v plnom rozsahu dodržiavať a aby sa zabránilo zodpovednosti Europolu za prípadné porušenie právnych predpisov Únie o ochrane údajov v dôsledku prenosu osobných údajov bez potrebných a vhodných záruk;

6.  žiada, aby sa smernica B doplnila tak, aby výslovne uvádzala dohodu, že Europol podľa článku 19 nariadenia o Europole musí dodržiavať všetky obmedzenia týkajúce sa osobných údajov poskytnutých Europolu členskými štátmi alebo inými poskytovateľmi, pokiaľ ide o používanie údajov, ktoré sa majú preniesť Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu, a prístup k nim;

7.  žiada, aby dohody jednoznačne stanovovali, že akékoľvek ďalšie spracúvanie by malo vždy podliehať vopred udelenému a písomnému povoleniu Europolu; zdôrazňuje, že tieto povolenia by mal Europol zdokumentovať a sprístupniť ich EDPS na jeho žiadosť; žiada, aby dohoda obsahovala aj ustanovenie, na základe ktorého by príslušné orgány Jordánskeho hášimovského kráľovstva boli povinné tieto obmedzenia rešpektovať, a aby v nej bolo uvedené, ako by sa dodržiavanie týchto obmedzení presadzovalo;

8.  trvá na tom, aby dohoda obsahovala jasné a presné ustanovenie stanovujúce lehotu uchovávania osobných údajov a požadujúce výmaz prenesených osobných údajov na konci lehoty uchovávania údajov; žiada, aby sa v dohode v záujme zabezpečenia súladu stanovili procesné opatrenia; trvá na tom, aby sa vo výnimočných prípadoch, ak existujú náležite opodstatnené dôvody na uchovávanie údajov počas dlhšieho obdobia, po uplynutí lehoty na uchovávanie údajov tieto dôvody a sprievodná dokumentácia oznámili Europolu a EDPS;

9.  očakáva uplatňovanie kritérií uvedených v odôvodnení 71 smernice (EÚ) 2016/680, t. j. aby prenos osobných údajov podliehal povinnostiam zachovávania dôvernosti zo strany príslušných jordánskych orgánov, ktorým Europol zasiela osobné údaje, a zásade špecifickosti a aby sa osobné údaje nepoužili na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania;

10.  domnieva sa, že treba jasne vymedziť a uviesť v samotnej medzinárodnej dohode kategórie trestných činov, v súvislosti s ktorými sa budú osobné údaje vymieňať, v súlade s vymedzeniami trestných činov v EÚ, ak sú k dispozícii; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal jasne a presne vymedzovať činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto trestné činy, a osoby, skupiny a organizácie, na ktoré bude mať prenos údajov pravdepodobne vplyv;

11.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a so zmyslom článku 8 ods. 3 charty spolu s vládou Jordánskeho hášimovského kráľovstva stanovili, ktorý nezávislý dozorný orgán má byť zodpovedný za dohľad nad vykonávaním medzinárodnej dohody; naliehavo požaduje dohodu na takomto orgáne a jeho zriadenie ešte pred začiatkom nadobudnutia platnosti príslušnej medzinárodnej dohody; trvá na tom, aby sa v prílohe k tejto dohode konkrétne uviedol názov príslušného orgánu;

12.  domnieva sa, že ktorákoľvek zo zmluvných strán by mala mať možnosť pozastaviť alebo zrušiť medzinárodnú dohodu v prípade jej porušenia a že aj nezávislý dozorný orgán by mal mať právomoc navrhnúť pozastavenie alebo ukončenie dohody v prípade jej porušenia; domnieva sa, že všetky osobné údaje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody a ktoré boli prenesené pred pozastavením jej uplatňovania alebo skončením jej platnosti, sa môžu naďalej spracúvať v súlade s dohodou; domnieva sa, že by sa malo stanoviť pravidelné hodnotenie dohody s cieľom posúdiť jej dodržiavanie zo strany partnerov;

13.  domnieva sa, že je nutné jasne vymedziť koncepciu jednotlivých prípadov, pretože je potrebná na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

14.  zastáva názor, že je potrebné vymedziť koncepciu primeraných dôvodov, aby sa mohla posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalita prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

15.  zdôrazňuje, že údaje prenášané prijímajúcemu orgánu nikdy nemôže ďalej spracúvať iný orgán a že preto by sa mal zostaviť vyčerpávajúci zoznam príslušných orgánov v Jordánskom hášimovskom kráľovstve, ktorým Europol môže preniesť údaje, vrátane opisu právomocí týchto orgánov; domnieva sa, že každá zmena tohto zoznamu, v rámci ktorej sa nahradí alebo pridá nový príslušný orgán, by si vyžadovala preskúmanie medzinárodnej dohody;

16.  trvá na tom, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Jordánskeho hášimovského kráľovstva na iné orgány v Jordánskom hášimovskom kráľovstve možno povoliť len na splnenie pôvodného účelu prenosu Europolu a mali by sa vždy oznámiť nezávislému orgánu, EDPS a Europolu;

17.  zdôrazňuje, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Jordánskeho hášimovského kráľovstva iným krajinám sú zakázané a mali by za následok okamžité ukončenie medzinárodnej dohody;

18.  domnieva sa, že medzinárodná dohoda s Jordánskym hášimovským kráľovstvom by mala zahŕňať právo dotknutých osôb na informácie, opravu a výmaz, ako je stanovené v iných právnych predpisoch Únie o ochrane údajov;

19.  poukazuje na to, že prenos osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odboroch, genetické údaje alebo údaje týkajúce sa zdravia a sexuálneho života osoby, je mimoriadne citlivý a vzbudzuje vážne obavy vzhľadom na odlišný právny rámec, spoločenské charakteristiky a kultúrne pozadie Jordánskeho hášimovského kráľovstva v porovnaní s Európskou úniou; zdôrazňuje skutočnosť, že trestné činy sú v Únii vymedzené inak ako v Jordánskom hášimovskom kráľovstve; je toho názoru, že takýto prenos údajov by sa mal uskutočniť len vo veľmi výnimočných prípadoch a s jasnými zárukami pre dotknutú osobu a osoby prepojené s dotknutou osobou; domnieva sa, že je nutné vymedziť konkrétne záruky, ktoré musí Jordánske hášimovské kráľovstvo dodržiavať, pokiaľ ide o základné práva a slobody vrátane rešpektovania slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a ľudskej dôstojnosti;

20.  je presvedčený, že do dohody by mal byť zahrnutý mechanizmus monitorovania a že dohoda by mala podliehať pravidelnému preskúmaniu s cieľom vyhodnotiť jej fungovanie v súvislosti s operačnými potrebami Europolu, ako aj dodržiavanie európskych práv a zásad v oblasti ochrany údajov;

21.  vyzýva Komisiu, aby sa poradila s EDPS pred dokončením medzinárodnej dohody v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (ES) č. 45/2001;

22.  zdôrazňuje, že súhlas Európskeho parlamentu s uzatvorením dohody bude podmienený uspokojivým zapojením Európskeho parlamentu vo všetkých fázach postupu v súlade s článkom 218 ZFEÚ;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde Jordánskeho hášimovského kráľovstva.

(1) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(4) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(5) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0366.
(7) Programovací dokument Europolu na obdobie 2018 – 2020, ktorý prijala Správna rada Europolu 30. novembra 2017, EDOC# 856927v18.


Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Tureckom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
PDF 149kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o odporúčaní Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a tureckými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)07992018/2061(INI))
P8_TA(2018)0296A8-0233/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a tureckými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)0799),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 7 a 8,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 16 a 218,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(5),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane údajov (ETS č. 108) a na Dodatkový protokol z 8. novembra 2001 k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúceho sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov (ETS č. 181),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzatvorení medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite(6),

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (COM(2017)0008), a najmä na kapitolu o spracúvaní operatívnych osobných údajov, ktorá sa vzťahuje na orgány, úrady alebo agentúry Únie pri vykonávaní činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly 4 a 5 tretej časti hlavy V ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0233/2018),

A.  keďže nariadenie (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa umožňuje prenos osobných údajov orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je takýto prenos potrebný na vykonávanie úloh Europolu na základe rozhodnutia Komisie o primeranosti podľa smernice (EÚ) 2016/680, medzinárodnej dohody podľa článku 218 ZFEÚ poskytujúcej náležité záruky, alebo dohôd o spolupráci umožňujúcich výmenu osobných údajov a uzatvorených pred 1. májom 2017, a – vo výnimočných prípadoch – na základe individuálneho posúdenia za prísnych podmienok stanovených v článku 25 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794 a za predpokladu, že sú zabezpečené primerané záruky;

B.  keďže medzinárodné dohody umožňujúce Europolu a tretím krajinám spolupracovať a vymieňať si osobné údaje by mali rešpektovať články 7 a 8 Charty základných práv a článok 16 ZFEÚ, a teda dodržiavať zásadu obmedzenia účelu a právo na prístup a na opravu a podliehať kontrole nezávislým orgánom, ako to osobitne stanovuje charta, a keďže tieto dohody sa musia ukázať ako nevyhnutné a primerané na splnenie úloh Europolu;

C.  keďže takýto prenos musí spočívať na medzinárodnej dohode uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorom sa uvádzajú náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov;

D.  keďže v posledných rokoch bolo v Tureckej republike odhalených viacero prípadov porušenia ľudských práv; keďže bola predovšetkým opozícia nemilosrdne potláčaná, so zacielením najmä na novinárov, politických aktivistov a obhajcov ľudských práv; keďže boli aj naďalej hlásené prípady mučenia, a to aj po pokuse o štátny prevrat v júli 2016; keďže každému účinnému vyšetrovaniu porušovania ľudských práv štátnymi úradníkmi bránila všadeprítomná beztrestnosť a keďže pokračovalo násilie ozbrojených skupín;

E.  keďže sa v programovacom dokumente Europolu na obdobie 2018 – 2020(7) zdôrazňuje rastúci význam posilnenia multidisciplinárneho prístupu vrátane spoločného využívania potrebných odborných znalostí a informácií od rozširujúceho sa množstva partnerov, v záujme uskutočnenia misie Europolu;

F.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite zdôraznil, že dohody o strategickej a operačnej spolupráci medzi Europolom a tretími krajinami uľahčujú výmenu informácií aj praktickú spoluprácu v rámci boja proti počítačovej kriminalite;

G.  keďže Europol už v minulosti uzatvoril viacero dohôd o výmene údajov s tretími krajinami, ako sú napríklad Albánsko, Austrália, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kanada, Kolumbia, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Spojené štáty americké, Srbsko, Švajčiarsko, Ukrajina;

H.  keďže EDPS je dozorným úradníkom Europolu od 1. mája 2017 a zároveň je aj poradcom inštitúcií EÚ v oblasti politík a právnych predpisov, ktoré sa týkajú ochrany údajov;

1.  domnieva sa, že je potrebné riadne posúdiť potrebu spolupráce s Tureckou republikou v oblasti presadzovania práva, ako aj jej proporcionalitu vzhľadom na bezpečnostné záujmy Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala dôkladné posúdenie vplyvu; zdôrazňuje, že pri vymedzovaní mandátu na rokovanie o dohode medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a tureckými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu je nevyhnutná náležitá opatrnosť;

2.  domnieva sa, že treba zabezpečiť, aby prijímajúce tretie krajiny plne dodržiavali články 7 a 8 charty, ako aj ďalšie základné práva a slobody chránené chartou; vyzýva v tejto súvislosti Radu, aby do usmernení na rokovania navrhnutých Komisiou doplnila podmienky stanovené v tomto uznesení;

3.  domnieva sa, že existujú veľké obavy o dodržiavanie základných práv v Tureckej republike, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu, slobodu náboženstva, a právo nebyť vystavený mučeniu alebo neľudskému zaobchádzaniu, ako je zakotvené v Charte a v Európskom dohovore o ľudských právach;

4.  zdôrazňuje, že predpokladom pre zahájenie rokovaní je, aby Turecko splnilo jeho horizontálnu povinnosť úplnej, účinnej a nediskriminačnej spolupráce so všetkými členskými štátmi vrátane Cyperskej republiky v oblasti otázok spravodlivosti a vnútorných vecí;

5.  konštatuje, že doposiaľ nebolo vykonané žiadne primerané posúdenie vplyvu, ktoré by dôkladne posúdilo riziká, ktoré predstavujú prenosy osobných údajov Tureckej republike, pokiaľ ide o práva jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov, ale aj o ostatné základné práva a slobody chránené chartou; žiada Komisiu, aby vykonala zodpovedajúce hodnotenie vplyvu s cieľom vymedziť potrebné záruky, ktoré sa majú do dohody začleniť;

6.  trvá na tom, že úroveň ochrany vyplývajúca z dohody by mala byť v zásade rovnaká ako úroveň ochrany v práve EÚ; zdôrazňuje, že ak nie je možné takúto úroveň zaručiť ani v právnych predpisoch, ani v praxi, dohodu nie je možné uzavrieť;

7.  žiada, aby dohoda obsahovala prísne a konkrétne ustanovenia ukladajúce povinnosť dodržiavať zásadu obmedzenia účelu, ako aj jasné podmienky spracúvania prenášaných osobných údajov, aby sa zabezpečilo, že článok 8 charty a článok 16 ZFEÚ sa budú v plnom rozsahu dodržiavať a aby sa zabránilo zodpovednosti Europolu za prípadné porušenie právnych predpisov Únie o ochrane údajov v dôsledku prenosu osobných údajov bez potrebných a vhodných záruk;

8.  žiada, aby sa smernica B doplnila tak, aby výslovne uvádzala dohodu, že Europol podľa článku 19 nariadenia o Europole musí dodržiavať všetky obmedzenia týkajúce sa osobných údajov poskytnutých Europolu členskými štátmi alebo inými poskytovateľmi, pokiaľ ide o používanie údajov, ktoré sa majú preniesť Tureckej republike, a prístup k nim;

9.  žiada, aby dohody jednoznačne stanovovali, že akékoľvek ďalšie spracúvanie by malo vždy podliehať vopred udelenému a písomnému povoleniu Europolu; zdôrazňuje, že tieto povolenia by mal Europol zdokumentovať a sprístupniť ich EDPS na jeho žiadosť; žiada, aby dohoda obsahovala aj ustanovenie, na základe ktorého by príslušné orgány Tureckej republiky boli povinné tieto obmedzenia rešpektovať, a aby v nej bolo uvedené, ako by sa dodržiavanie týchto obmedzení presadzovalo;

10.  trvá na tom, aby dohoda obsahovala jasné a presné ustanovenie stanovujúce lehotu uchovávania osobných údajov a požadujúce výmaz prenesených osobných údajov na konci lehoty uchovávania údajov; žiada, aby sa v dohode v záujme zabezpečenia súladu stanovili procesné opatrenia; trvá na tom, aby sa vo výnimočných prípadoch, ak existujú náležite opodstatnené dôvody na uchovávanie údajov počas dlhšieho obdobia, po uplynutí lehoty na uchovávanie údajov tieto dôvody a sprievodná dokumentácia oznámili Europolu a EDPS;

11.  očakáva uplatňovanie kritérií uvedených v odôvodnení 71 smernice (EÚ) 2016/680, t. j. aby prenos osobných údajov podliehal povinnostiam zachovávania dôvernosti zo strany príslušných tureckých orgánov, ktorým Europol zasiela osobné údaje, a zásade špecifickosti a aby sa osobné údaje nepoužili na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania;

12.  domnieva sa, že treba jasne vymedziť a uviesť v samotnej medzinárodnej dohode kategórie trestných činov, v súvislosti s ktorými sa budú osobné údaje vymieňať, v súlade s vymedzeniami trestných činov v EÚ, ak sú k dispozícii; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal jasne a presne vymedzovať činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto trestné činy, a osoby, skupiny a organizácie, na ktoré bude mať prenos údajov pravdepodobne vplyv;

13.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a so zmyslom článku 8 ods. 3 charty spolu s vládou Turecka stanovili, ktorý nezávislý dozorný orgán má byť zodpovedný za dohľad nad vykonávaním medzinárodnej dohody; naliehavo požaduje dohodu na takomto orgáne a jeho zriadenie ešte pred začiatkom nadobudnutia platnosti príslušnej medzinárodnej dohody; trvá na tom, aby sa v prílohe k tejto dohode konkrétne uviedol názov príslušného orgánu;

14.  zastáva názor, že Komisia by mala byť opatrná, pokiaľ ide o rozsah rizík, ktoré predstavuje prenos osobných údajov do Turecka, vzhľadom na časté sťažnosti občanov týkajúce sa porušovania ľudských práv v Tureckej republike;

15.  domnieva sa, že ktorákoľvek zo zmluvných strán by mala mať možnosť pozastaviť alebo zrušiť medzinárodnú dohodu v prípade jej porušenia a že aj nezávislý dozorný orgán by mal mať právomoc navrhnúť pozastavenie alebo ukončenie dohody v prípade jej porušenia; domnieva sa, že všetky osobné údaje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody a ktoré boli prenesené pred pozastavením jej uplatňovania alebo skončením jej platnosti, sa môžu naďalej spracúvať v súlade s dohodou; domnieva sa, že by sa malo stanoviť pravidelné hodnotenie dohody s cieľom posúdiť jej dodržiavanie zo strany partnerov;

16.  domnieva sa, že je nutné jasne vymedziť koncepciu jednotlivých prípadov, pretože je potrebná na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by malo odkazovať len na skutočné vyšetrovanie trestného činu, a nie na spravodajské operácie v trestných veciach zamerané na konkrétne osoby, ktoré sú považované za podozrivé;

17.  zastáva názor, že je potrebné vymedziť koncepciu primeraných dôvodov, aby sa mohla posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalita prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

18.  zdôrazňuje, že údaje prenášané prijímajúcemu orgánu nikdy nemôže ďalej spracúvať iný orgán a že preto by sa mal zostaviť vyčerpávajúci zoznam príslušných orgánov v Tureckej republike, ktorým Europol môže preniesť údaje, vrátane opisu právomocí týchto orgánov; domnieva sa, že každá zmena tohto zoznamu, v rámci ktorej sa nahradí alebo pridá nový príslušný orgán, by si vyžadovala preskúmanie medzinárodnej dohody;

19.  trvá na tom, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Tureckej republiky na iné orgány v Tureckej republike možno povoliť len na splnenie pôvodného účelu prenosu Europolu a mali by sa vždy oznámiť nezávislému orgánu, EDPS a Europolu;

20.  zdôrazňuje, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Tureckej republiky iným krajinám sú zakázané a mali by za následok okamžité ukončenie medzinárodnej dohody;

21.  domnieva sa, že medzinárodná dohoda s Tureckou republikou by mala zahŕňať právo dotknutých osôb na informácie, opravu a výmaz, ako je stanovené v iných právnych predpisoch Únie o ochrane údajov;

22.  poukazuje na to, že prenos osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odboroch, genetické údaje alebo údaje týkajúce sa zdravia a sexuálneho života osoby, je mimoriadne citlivý a vzbudzuje vážne obavy vzhľadom na odlišný právny rámec, spoločenské charakteristiky a kultúrne pozadie Turecka v porovnaní s Európskou úniou; zdôrazňuje skutočnosť, že trestné činy sú v Únii vymedzené inak ako v Turecku; je toho názoru, že takýto prenos údajov by sa mal uskutočniť len vo veľmi výnimočných prípadoch a s jasnými zárukami pre dotknutú osobu a osoby prepojené s dotknutou osobou; domnieva sa, že je nutné vymedziť konkrétne záruky, ktoré musí Turecko dodržiavať, pokiaľ ide o základné práva a slobody vrátane rešpektovania slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a ľudskej dôstojnosti;

23.  je presvedčený, že do dohody by mal byť zahrnutý mechanizmus monitorovania a že dohoda by mala podliehať pravidelnému preskúmaniu s cieľom vyhodnotiť jej fungovanie v súvislosti s operačnými potrebami Europolu, ako aj dodržiavanie európskych práv a zásad v oblasti ochrany údajov;

24.  vyzýva Komisiu, aby sa poradila s EDPS pred dokončením medzinárodnej dohody v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (ES) č. 45/2001;

25.  zdôrazňuje, že súhlas Európskeho parlamentu s uzatvorením dohody bude podmienený uspokojivým zapojením Európskeho parlamentu vo všetkých fázach postupu v súlade s článkom 218 ZFEÚ;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde Tureckej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(4) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(5) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0366.
(7) Programovací dokument Europolu na obdobie 2018 – 2020, ktorý prijala Správna rada Europolu 30. novembra 2017, EDOC# 856927v18.


Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Izraelom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
PDF 141kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o odporúčaní Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Izraelským štátom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a izraelskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)08062018/2062(INI))
P8_TA(2018)0297A8-0235/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Izraelským štátom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a izraelskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)0806),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 7 a 8,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 16 a 218,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(5),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane údajov (ETS č. 108) a na Dodatkový protokol z 8. novembra 2001 k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúceho sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov (ETS č. 181),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzatvorení medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite(6),

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (COM(2017)0008), a najmä na kapitolu o spracúvaní operatívnych osobných údajov, ktorá sa vzťahuje na orgány, úrady alebo agentúry Únie pri vykonávaní činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly 4 a 5 tretej časti hlavy V ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0235/2018),

A.  keďže nariadenie (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa umožňuje prenos osobných údajov orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je takýto prenos potrebný na vykonávanie úloh Europolu na základe rozhodnutia Komisie o primeranosti podľa smernice (EÚ) 2016/680, medzinárodnej dohody podľa článku 218 ZFEÚ poskytujúcej náležité záruky, alebo dohôd o spolupráci umožňujúcich výmenu osobných údajov a uzatvorených pred 1. májom 2017, a vo výnimočných prípadoch na základe individuálneho posúdenia za prísnych podmienok stanovených v článku 25 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794 a za predpokladu, že sú zabezpečené primerané záruky;

B.  keďže medzinárodné dohody umožňujúce Europolu a tretím krajinám spolupracovať a vymieňať si osobné údaje by mali rešpektovať články 7 a 8 Charty základných práv a článok 16 ZFEÚ, a teda dodržiavať zásadu obmedzenia účelu a právo na prístup a na opravu a podliehať kontrole nezávislým orgánom, ako to osobitne stanovuje charta, a keďže tieto dohody sa musia ukázať ako nevyhnutné a primerané na splnenie úloh Europolu;

C.  keďže takýto prenos musí spočívať na medzinárodnej dohode uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorom sa uvádzajú náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov;

D.  keďže sa v programovacom dokumente Europolu na obdobie 2018 – 2020(7) zdôrazňuje rastúci význam posilnenia multidisciplinárneho prístupu vrátane spoločného využívania potrebných odborných znalostí a informácií od rozširujúceho sa množstva partnerov, v záujme uskutočnenia misie Europolu;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite zdôraznil, že dohody o strategickej a operačnej spolupráci medzi Europolom a tretími krajinami uľahčujú výmenu informácií aj praktickú spoluprácu v rámci boja proti počítačovej kriminalite;

F.  keďže Europol už v minulosti uzatvoril viacero dohôd o výmene údajov s tretími krajinami, ako sú napríklad Albánsko, Austrália, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kanada, Kolumbia, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Spojené štáty americké, Srbsko, Švajčiarsko, Ukrajina;

G.  keďže Izraelský štát bol zahrnutý do zoznamu tretích krajín a organizácií, s ktorými by Europol mal uzavrieť dohody, stanoveného v rozhodnutí Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009(8); keďže rokovania o dohode o operačnej spolupráci boli zahájené v roku 2010, ale neboli ukončené pred nadobudnutím účinnosti nariadenia o Europole (nariadenie (EÚ) 2016/794) 1. mája 2017;

H.  keďže EDPS je dozorným úradníkom Europolu od 1. mája 2017 a zároveň je aj poradcom inštitúcií EÚ v oblasti politík a právnych predpisov, ktoré sa týkajú ochrany údajov;

1.  domnieva sa, že je potrebné riadne posúdiť potrebu spolupráce s Izraelským štátom v oblasti presadzovania práva, ako aj jej proporcionalitu, vzhľadom na bezpečnostné záujmy Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala dôkladné posúdenie vplyvu; zdôrazňuje, že pri vymedzovaní mandátu na rokovanie o dohode medzi Európskou úniou a Izraelským štátom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a izraelskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu je nevyhnutná náležitá opatrnosť;

2.  domnieva sa, že treba zabezpečiť, aby prijímajúce tretie krajiny plne dodržiavali články 7 a 8 charty, ako aj ďalšie základné práva a slobody chránené chartou; vyzýva v tejto súvislosti Radu, aby do usmernení na rokovania navrhnutých Komisiou doplnila podmienky stanovené v tomto uznesení;

3.  konštatuje, že doposiaľ nebolo vykonané žiadne primerané posúdenie vplyvu, ktoré by dôkladne posúdilo riziká, ktoré predstavujú prenosy osobných údajov Izraelskému štátu, pokiaľ ide o práva jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov, ale aj o ostatné základné práva a slobody chránené chartou; žiada Komisiu, aby vykonala zodpovedajúce hodnotenie vplyvu s cieľom vymedziť potrebné záruky, ktoré sa majú do dohody začleniť;

4.  trvá na tom, že úroveň ochrany vyplývajúca z dohody by mala byť v zásade rovnaká ako úroveň ochrany v práve EÚ; zdôrazňuje, že ak nie je možné takúto úroveň zaručiť ani v právnych predpisoch, ani v praxi, dohodu nie je možné uzavrieť; v tejto súvislosti víta, že Komisia v roku 2011 formálne uznala Izrael ako krajinu, ktorá poskytuje primeranú úroveň ochrany údajov, pokiaľ ide o automatizované spracovanie osobných údajov v súlade so smernicou 95/46/ES;

5.  žiada, aby dohoda obsahovala prísne a konkrétne ustanovenia ukladajúce povinnosť dodržiavať zásadu obmedzenia účelu, ako aj jasné podmienky spracúvania prenášaných osobných údajov, aby sa zabezpečilo, že článok 8 charty a článok 16 ZFEÚ sa budú v plnom rozsahu dodržiavať a aby sa zabránilo zodpovednosti Europolu za prípadné porušenie právnych predpisov Únie o ochrane údajov v dôsledku prenosu osobných údajov bez potrebných a vhodných záruk;

6.  žiada, aby sa smernica B doplnila tak, aby výslovne uvádzala dohodu, že Europol podľa článku 19 nariadenia o Europole musí dodržiavať všetky obmedzenia týkajúce sa osobných údajov poskytnutých Europolu členskými štátmi alebo inými poskytovateľmi, pokiaľ ide o používanie údajov, ktoré sa majú preniesť Izraelskému štátu, a prístup k nim;

7.  žiada, aby dohody jednoznačne stanovovali, že akékoľvek ďalšie spracúvanie by malo vždy podliehať vopred udelenému a písomnému povoleniu Europolu; zdôrazňuje, že tieto povolenia by mal Europol zdokumentovať a sprístupniť ich EDPS na jeho žiadosť; žiada, aby dohoda obsahovala aj ustanovenie, na základe ktorého by príslušné orgány Izraelského štátu boli povinné tieto obmedzenia rešpektovať, a aby v nej bolo uvedené, ako by sa dodržiavanie týchto obmedzení presadzovalo;

8.  trvá na tom, aby dohoda obsahovala jasné a presné ustanovenie stanovujúce lehotu uchovávania osobných údajov a požadujúce výmaz prenesených osobných údajov na konci lehoty uchovávania údajov; žiada, aby sa v dohode v záujme zabezpečenia súladu stanovili procesné opatrenia; trvá na tom, aby sa vo výnimočných prípadoch, ak existujú náležite opodstatnené dôvody na uchovávanie údajov počas dlhšieho obdobia, po uplynutí lehoty na uchovávanie údajov tieto dôvody a sprievodná dokumentácia oznámili Europolu a EDPS;

9.  očakáva uplatňovanie kritérií uvedených v odôvodnení 71 smernice (EÚ) 2016/680, t. j. aby prenos osobných údajov podliehal povinnostiam zachovávania dôvernosti zo strany príslušných izraelských orgánov, ktorým Europol zasiela osobné údaje, a zásade špecifickosti a aby sa osobné údaje nepoužili na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania;

10.  domnieva sa, že treba jasne vymedziť a uviesť v samotnej medzinárodnej dohode kategórie trestných činov, v súvislosti s ktorými sa budú osobné údaje vymieňať, v súlade s vymedzeniami EÚ trestných činov, ak sú k dispozícii; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal jasne a presne vymedzovať činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto trestné činy, a osoby, skupiny a organizácie, na ktoré bude mať prenos údajov pravdepodobne vplyv;

11.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a so zmyslom článku 8 ods. 3 charty spolu s vládou Izraela stanovili, ktorý nezávislý dozorný orgán má byť zodpovedný za dohľad nad vykonávaním medzinárodnej dohody; naliehavo požaduje dohodu na takomto orgáne a jeho zriadenie ešte pred začiatkom nadobudnutia platnosti príslušnej medzinárodnej dohody; trvá na tom, aby sa v prílohe k tejto dohode konkrétne uviedol názov príslušného orgánu;

12.  domnieva sa, že ktorákoľvek zo zmluvných strán by mala mať možnosť pozastaviť alebo zrušiť medzinárodnú dohodu v prípade jej porušenia a že aj nezávislý dozorný orgán by mal mať právomoc navrhnúť pozastavenie alebo ukončenie dohody v prípade jej porušenia; domnieva sa, že všetky osobné údaje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody a ktoré boli prenesené pred pozastavením jej uplatňovania alebo skončením jej platnosti, sa môžu naďalej spracúvať v súlade s dohodou; domnieva sa, že by sa malo stanoviť pravidelné hodnotenie dohody s cieľom posúdiť jej dodržiavanie zo strany partnerov;

13.  domnieva sa, že je nutné jasne vymedziť koncepciu jednotlivých prípadov, pretože je potrebná na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

14.  zastáva názor, že je potrebné vymedziť koncepciu primeraných dôvodov, aby sa mohla posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalita prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

15.  zdôrazňuje, že údaje prenášané prijímajúcemu orgánu nikdy nemôže ďalej spracúvať iný orgán a že preto by sa mal zostaviť vyčerpávajúci zoznam príslušných orgánov v Izraelskom štáte, ktorým Europol môže preniesť údaje, vrátane opisu právomocí týchto orgánov; domnieva sa, že každá zmena tohto zoznamu, v rámci ktorej sa nahradí alebo pridá nový príslušný orgán, by si vyžadovala preskúmanie medzinárodnej dohody;

16.  trvá na tom, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Izraelského štátu na iné orgány v Izraelskom štáte možno povoliť len na splnenie pôvodného účelu prenosu Europolu a mali by sa vždy oznámiť nezávislému orgánu, EDPS a Europolu;

17.  zdôrazňuje, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Izraelského štátu iným krajinám sú zakázané a mali by za následok okamžité ukončenie medzinárodnej dohody;

18.  domnieva sa, že medzinárodná dohoda s Izraelským štátom by mala zahŕňať právo dotknutých osôb na informácie, opravu a výmaz, ako je stanovené v iných právnych predpisoch Únie o ochrane údajov;

19.  poukazuje na to, že prenos osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odboroch, genetické údaje alebo údaje týkajúce sa zdravia a sexuálneho života osoby, je mimoriadne citlivý a vzbudzuje vážne obavy vzhľadom na odlišný právny rámec, spoločenské charakteristiky a kultúrne pozadie Izraelského štátu v porovnaní s Európskou úniou; zdôrazňuje skutočnosť, že trestné činy sú v Únii vymedzené inak ako v Izraelskom štáte; je toho názoru, že takýto prenos údajov by sa mal uskutočniť len vo veľmi výnimočných prípadoch a s jasnými zárukami pre dotknutú osobu a osoby prepojené s dotknutou osobou; domnieva sa, že je nutné vymedziť konkrétne záruky, ktoré musí Izraelský štát dodržiavať, pokiaľ ide o základné práva a slobody vrátane rešpektovania slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a ľudskej dôstojnosti;

20.  je presvedčený, že do dohody by mal byť zahrnutý mechanizmus monitorovania a že dohoda by mala podliehať pravidelnému preskúmaniu s cieľom vyhodnotiť jej fungovanie v súvislosti s operačnými potrebami Europolu, ako aj dodržiavanie európskych práv a zásad v oblasti ochrany údajov;

21.  vyzýva Komisiu, aby sa poradila s EDPS pred dokončením medzinárodnej dohody v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (ES) č. 45/2001;

22.  zdôrazňuje, že súhlas Európskeho parlamentu s uzatvorením dohody bude podmienený uspokojivým zapojením Európskeho parlamentu vo všetkých fázach postupu v súlade s článkom 218 ZFEÚ;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde Izraelského štátu.

(1) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(4) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(5) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0366.
(7) Programovací dokument Europolu na obdobie 2018 – 2020, ktorý prijala Správna rada Europolu 30. novembra 2017, EDOC# 856927v18.
(8) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.


Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Tuniskom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
PDF 141kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o odporúčaní Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Tuniskom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a tuniskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)08072018/2063(INI))
P8_TA(2018)0298A8-0237/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Tuniskom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a tuniskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)0807),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 7 a 8,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 16 a 218,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(5),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane údajov (ETS č. 108) a na Dodatkový protokol z 8. novembra 2001 k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúceho sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov (ETS č. 181),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzatvorení medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite(6),

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (COM(2017)0008), a najmä na kapitolu o spracúvaní operatívnych osobných údajov, ktorá sa vzťahuje na orgány, úrady alebo agentúry Únie pri vykonávaní činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly 4 a 5 tretej časti hlavy V ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0237/2018),

A.  keďže nariadenie (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa umožňuje prenos osobných údajov orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je takýto prenos potrebný na vykonávanie úloh Europolu na základe rozhodnutia Komisie o primeranosti podľa smernice (EÚ) 2016/680, medzinárodnej dohody podľa článku 218 ZFEÚ poskytujúcej náležité záruky, alebo dohôd o spolupráci umožňujúcich výmenu osobných údajov a uzatvorených pred 1. májom 2017, a – vo výnimočných prípadoch – na základe individuálneho posúdenia za prísnych podmienok stanovených v článku 25 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794 a za predpokladu, že sú zabezpečené primerané záruky;

B.  keďže medzinárodné dohody umožňujúce Europolu a tretím krajinám spolupracovať a vymieňať si osobné údaje by mali rešpektovať články 7 a 8 Charty základných práv a článok 16 ZFEÚ, a teda dodržiavať zásadu obmedzenia účelu a právo na prístup a na opravu a podliehať kontrole nezávislým orgánom, ako to osobitne stanovuje charta, a keďže tieto dohody sa musia ukázať ako nevyhnutné a primerané na splnenie úloh Europolu;

C.  keďže takýto prenos musí spočívať na medzinárodnej dohode uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorom sa uvádzajú náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov;

D.  keďže sa v programovacom dokumente Europolu na obdobie 2018 – 2020(7) zdôrazňuje rastúci význam posilnenia multidisciplinárneho prístupu vrátane spoločného využívania potrebných odborných znalostí a informácií od rozširujúceho sa množstva partnerov, v záujme uskutočnenia misie Europolu;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite zdôraznil, že dohody o strategickej a operačnej spolupráci medzi Europolom a tretími krajinami uľahčujú výmenu informácií aj praktickú spoluprácu v rámci boja proti počítačovej kriminalite;

F.  keďže Europol už v minulosti uzatvoril viacero dohôd o výmene údajov s tretími krajinami, ako sú napríklad Albánsko, Austrália, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kanada, Kolumbia, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Spojené štáty americké, Srbsko, Švajčiarsko, Ukrajina;

G.  keďže EDPS je dozorným úradníkom Europolu od 1. mája 2017 a zároveň je aj poradcom inštitúcií EÚ v oblasti politík a právnych predpisov, ktoré sa týkajú ochrany údajov;

1.  domnieva sa, že je potrebné riadne posúdiť potrebu spolupráce s Tuniskom v oblasti presadzovania práva, ako aj jej proporcionalitu vzhľadom na bezpečnostné záujmy Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala dôkladné posúdenie vplyvu; zdôrazňuje, že pri vymedzovaní mandátu na rokovanie o dohode medzi Európskou úniou a Tuniskom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a tuniskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu je nevyhnutná náležitá opatrnosť;

2.  domnieva sa, že treba zabezpečiť, aby prijímajúce tretie krajiny plne dodržiavali články 7 a 8 charty, ako aj ďalšie základné práva a slobody chránené chartou; vyzýva v tejto súvislosti Radu, aby do usmernení na rokovania navrhnutých Komisiou doplnila podmienky stanovené v tomto uznesení;

3.  konštatuje, že doposiaľ nebolo vykonané žiadne primerané posúdenie vplyvu, ktoré by dôkladne posúdilo riziká, ktoré predstavujú prenosy osobných údajov Tunisku, pokiaľ ide o práva jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov, ale aj o ostatné základné práva a slobody chránené chartou; žiada Komisiu, aby vykonala zodpovedajúce hodnotenie vplyvu s cieľom vymedziť potrebné záruky, ktoré sa majú do dohody začleniť;

4.  trvá na tom, že úroveň ochrany vyplývajúca z dohody by mala byť v zásade rovnaká ako úroveň ochrany v práve EÚ; zdôrazňuje, že ak nie je možné takúto úroveň zaručiť ani v právnych predpisoch, ani v praxi, dohodu nie je možné uzavrieť;

5.  žiada, aby dohoda obsahovala prísne a konkrétne ustanovenia ukladajúce povinnosť dodržiavať zásadu obmedzenia účelu, ako aj jasné podmienky spracúvania prenášaných osobných údajov, aby sa zabezpečilo, že článok 8 charty a článok 16 ZFEÚ sa budú v plnom rozsahu dodržiavať a aby sa zabránilo zodpovednosti Europolu za prípadné porušenie právnych predpisov Únie o ochrane údajov v dôsledku prenosu osobných údajov bez potrebných a vhodných záruk;

6.  žiada, aby sa smernica B doplnila tak, aby výslovne uvádzala dohodu, že Europol podľa článku 19 nariadenia o Europole musí dodržiavať všetky obmedzenia týkajúce sa osobných údajov poskytnutých Europolu členskými štátmi alebo inými poskytovateľmi, pokiaľ ide o používanie údajov, ktoré sa majú preniesť Tunisku, a prístup k nim;

7.  žiada, aby dohody jednoznačne stanovovali, že akékoľvek ďalšie spracúvanie by malo vždy podliehať vopred udelenému a písomnému povoleniu Europolu; zdôrazňuje, že tieto povolenia by mal Europol zdokumentovať a sprístupniť ich EDPS na jeho žiadosť; žiada, aby dohoda obsahovala aj ustanovenie, na základe ktorého by príslušné orgány Tuniska boli povinné tieto obmedzenia rešpektovať, a aby v nej bolo uvedené, ako by sa dodržiavanie týchto obmedzení presadzovalo;

8.  trvá na tom, aby dohoda obsahovala jasné a presné ustanovenie stanovujúce lehotu uchovávania osobných údajov a požadujúce výmaz prenesených osobných údajov na konci lehoty uchovávania údajov; žiada, aby sa v dohode v záujme zabezpečenia súladu stanovili procesné opatrenia; trvá na tom, aby sa vo výnimočných prípadoch, ak existujú náležite opodstatnené dôvody na uchovávanie údajov počas dlhšieho obdobia, po uplynutí lehoty na uchovávanie údajov tieto dôvody a sprievodná dokumentácia oznámili Europolu a EDPS;

9.  očakáva uplatňovanie kritérií uvedených v odôvodnení 71 smernice (EÚ) 2016/680, t. j. aby prenos osobných údajov podliehal povinnostiam zachovávania dôvernosti zo strany príslušných tuniských orgánov, ktorým Europol zasiela osobné údaje, a zásade špecifickosti a aby sa osobné údaje nepoužili na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania;

10.  domnieva sa, že treba jasne vymedziť a uviesť v samotnej medzinárodnej dohode kategórie trestných činov, v súvislosti s ktorými sa budú osobné údaje vymieňať, v súlade s vymedzeniami trestných činov v EÚ, ak sú k dispozícii; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal jasne a presne vymedzovať činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto trestné činy, a osoby, skupiny a organizácie, na ktoré bude mať prenos údajov pravdepodobne vplyv;

11.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a so zmyslom článku 8 ods. 3 charty spolu s vládou Tuniska stanovili, ktorý nezávislý dozorný orgán má byť zodpovedný za dohľad nad vykonávaním medzinárodnej dohody; naliehavo požaduje dohodu na takomto orgáne a jeho zriadenie ešte pred začiatkom nadobudnutia platnosti príslušnej medzinárodnej dohody; trvá na tom, aby sa v prílohe k tejto dohode konkrétne uviedol názov príslušného orgánu;

12.  domnieva sa, že ktorákoľvek zo zmluvných strán by mala mať možnosť pozastaviť alebo zrušiť medzinárodnú dohodu v prípade jej porušenia a že aj nezávislý dozorný orgán by mal mať právomoc navrhnúť pozastavenie alebo ukončenie dohody v prípade jej porušenia; domnieva sa, že všetky osobné údaje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody a ktoré boli prenesené pred pozastavením jej uplatňovania alebo skončením jej platnosti, sa môžu naďalej spracúvať v súlade s dohodou; domnieva sa, že by sa malo stanoviť pravidelné hodnotenie dohody s cieľom posúdiť jej dodržiavanie zo strany partnerov;

13.  domnieva sa, že je nutné jasne vymedziť koncepciu jednotlivých prípadov, pretože je potrebná na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

14.  zastáva názor, že je potrebné vymedziť koncepciu primeraných dôvodov, aby sa mohla posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalita prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

15.  zdôrazňuje, že údaje prenášané prijímajúcemu orgánu nikdy nemôže ďalej spracúvať iný orgán a že preto by sa mal zostaviť vyčerpávajúci zoznam príslušných orgánov v Tunisku, ktorým Europol môže preniesť údaje, vrátane opisu právomocí týchto orgánov; domnieva sa, že každá zmena tohto zoznamu, v rámci ktorej sa nahradí alebo pridá nový príslušný orgán, by si vyžadovala preskúmanie medzinárodnej dohody;

16.  trvá na tom, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Tuniska na iné orgány v Tunisku možno povoliť len na splnenie pôvodného účelu prenosu Europolu a mali by sa vždy oznámiť nezávislému orgánu, EDPS a Europolu;

17.  zdôrazňuje, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Tuniska iným krajinám sú zakázané a mali by za následok okamžité ukončenie medzinárodnej dohody;

18.  domnieva sa, že medzinárodná dohoda s Tuniskom by mala zahŕňať právo dotknutých osôb na informácie, opravu a výmaz, ako je stanovené v iných právnych predpisoch Únie o ochrane údajov;

19.  poukazuje na to, že prenos osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odboroch, genetické údaje alebo údaje týkajúce sa zdravia a sexuálneho života osoby, je mimoriadne citlivý a vzbudzuje vážne obavy vzhľadom na odlišný právny rámec, spoločenské charakteristiky a kultúrne pozadie Tuniska v porovnaní s Európskou úniou; zdôrazňuje skutočnosť, že trestné činy sú v Únii vymedzené inak ako v Tunisku; je toho názoru, že takýto prenos údajov by sa mal uskutočniť len vo veľmi výnimočných prípadoch a s jasnými zárukami pre dotknutú osobu a osoby prepojené s dotknutou osobou; domnieva sa, že je nutné vymedziť konkrétne záruky, ktoré musí Tunisko dodržiavať, pokiaľ ide o základné práva a slobody vrátane rešpektovania slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a ľudskej dôstojnosti;

20.  je presvedčený, že do dohody by mal byť zahrnutý mechanizmus monitorovania a že dohoda by mala podliehať pravidelnému preskúmaniu s cieľom vyhodnotiť jej fungovanie v súvislosti s operačnými potrebami Europolu, ako aj dodržiavanie európskych práv a zásad v oblasti ochrany údajov;

21.  vyzýva Komisiu, aby sa poradila s EDPS pred dokončením medzinárodnej dohody v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (ES) č. 45/2001;

22.  zdôrazňuje, že súhlas Európskeho parlamentu s uzatvorením dohody bude podmienený uspokojivým zapojením Európskeho parlamentu vo všetkých fázach postupu v súlade s článkom 218 ZFEÚ;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde Tuniska.

(1) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(4) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(5) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0366.
(7) Programovací dokument Europolu na obdobie 2018 – 2020, ktorý prijala Správna rada Europolu 30. novembra 2017, EDOC# 856927v18.


Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Marokom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
PDF 141kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o odporúčaní Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a marockými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)08082018/2064(INI))
P8_TA(2018)0299A8-0238/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a marockými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)0808),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 7 a 8,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 16 a 218,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(5),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane údajov (ETS č. 108) a na Dodatkový protokol z 8. novembra 2001 k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúceho sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov (ETS č. 181),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzatvorení medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite(6),

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (COM(2017)0008), a najmä na kapitolu o spracúvaní operatívnych osobných údajov, ktorá sa vzťahuje na orgány, úrady alebo agentúry Únie pri vykonávaní činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly 4 a 5 tretej časti hlavy V ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0238/2018),

A.  keďže nariadenie (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa umožňuje prenos osobných údajov orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je takýto prenos potrebný na vykonávanie úloh Europolu na základe rozhodnutia Komisie o primeranosti podľa smernice (EÚ) 2016/680, medzinárodnej dohody podľa článku 218 ZFEÚ poskytujúcej náležité záruky, alebo dohôd o spolupráci umožňujúcich výmenu osobných údajov a uzatvorených pred 1. májom 2017, a – vo výnimočných prípadoch – na základe individuálneho posúdenia za prísnych podmienok stanovených v článku 25 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794 a za predpokladu, že sú zabezpečené primerané záruky;

B.  keďže medzinárodné dohody umožňujúce Europolu a tretím krajinám spolupracovať a vymieňať si osobné údaje by mali rešpektovať články 7 a 8 Charty základných práv a článok 16 ZFEÚ, a teda dodržiavať zásadu obmedzenia účelu a právo na prístup a na opravu a podliehať kontrole nezávislým orgánom, ako to osobitne stanovuje Charta, a keďže tieto dohody sa musia ukázať ako nevyhnutné a primerané na splnenie úloh Europolu;

C.  keďže takýto prenos musí spočívať na medzinárodnej dohode uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorom sa uvádzajú náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov;

D.  keďže sa v programovacom dokumente Europolu na obdobie 2018 – 2020(7) zdôrazňuje rastúci význam posilnenia multidisciplinárneho prístupu vrátane spoločného využívania potrebných odborných znalostí a informácií od rozširujúceho sa množstva partnerov, v záujme uskutočnenia misie Europolu;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite zdôraznil, že dohody o strategickej a operačnej spolupráci medzi Europolom a tretími krajinami uľahčujú výmenu informácií aj praktickú spoluprácu v rámci boja proti počítačovej kriminalite;

F.  keďže Europol už v minulosti uzatvoril viacero dohôd o výmene údajov s tretími krajinami, ako sú napríklad Albánsko, Austrália, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kanada, Kolumbia, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Spojené štáty americké, Srbsko, Švajčiarsko, Ukrajina;

G.  keďže EDPS je dozorným úradníkom Europolu od 1. mája 2017 a zároveň je aj poradcom inštitúcií EÚ v oblasti politík a právnych predpisov, ktoré sa týkajú ochrany údajov;

1.  domnieva sa, že je potrebné riadne posúdiť potrebu spolupráce s Marockým kráľovstvom v oblasti presadzovania práva, ako aj jej proporcionalitu vzhľadom na bezpečnostné záujmy Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala dôkladné posúdenie vplyvu; zdôrazňuje, že pri vymedzovaní mandátu na rokovanie o dohode medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a marockými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu je nevyhnutná náležitá opatrnosť;

2.  domnieva sa, že treba zabezpečiť, aby prijímajúce tretie krajiny plne dodržiavali články 7 a 8 charty, ako aj ďalšie základné práva a slobody chránené chartou; vyzýva v tejto súvislosti Radu, aby do usmernení na rokovania navrhnutých Komisiou doplnila podmienky stanovené v tomto uznesení;

3.  konštatuje, že doposiaľ nebolo vykonané žiadne primerané posúdenie vplyvu, ktoré by dôkladne posúdilo riziká, ktoré predstavujú prenosy osobných údajov Marockému kráľovstvu, pokiaľ ide o práva jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov, ale aj o ostatné základné práva a slobody chránené chartou; žiada Komisiu, aby vykonala zodpovedajúce hodnotenie vplyvu s cieľom vymedziť potrebné záruky, ktoré sa majú do dohody začleniť;

4.  trvá na tom, že úroveň ochrany vyplývajúca z dohody by mala byť v zásade rovnaká ako úroveň ochrany v práve EÚ; zdôrazňuje, že ak nie je možné takúto úroveň zaručiť ani v právnych predpisoch, ani v praxi, dohodu nie je možné uzavrieť;

5.  žiada, aby dohoda obsahovala prísne a konkrétne ustanovenia ukladajúce povinnosť dodržiavať zásadu obmedzenia účelu, ako aj jasné podmienky spracúvania prenášaných osobných údajov, aby sa zabezpečilo, že článok 8 charty a článok 16 ZFEÚ sa budú v plnom rozsahu dodržiavať a aby sa zabránilo zodpovednosti Europolu za prípadné porušenie právnych predpisov Únie o ochrane údajov v dôsledku prenosu osobných údajov bez potrebných a vhodných záruk;

6.  žiada, aby sa smernica B doplnila tak, aby výslovne uvádzala dohodu, že Europol podľa článku 19 nariadenia o Europole musí dodržiavať všetky obmedzenia týkajúce sa osobných údajov poskytnutých Europolu členskými štátmi alebo inými poskytovateľmi, pokiaľ ide o používanie údajov, ktoré sa majú preniesť Marockému kráľovstvu, a prístup k nim;

7.  žiada, aby dohody jednoznačne stanovovali, že akékoľvek ďalšie spracúvanie by malo vždy podliehať vopred udelenému a písomnému povoleniu Europolu; zdôrazňuje, že tieto povolenia by mal Europol zdokumentovať a sprístupniť ich EDPS na jeho žiadosť; žiada, aby dohoda obsahovala aj ustanovenie, na základe ktorého by príslušné orgány Marockého kráľovstva boli povinné tieto obmedzenia rešpektovať, a aby v nej bolo uvedené, ako by sa dodržiavanie týchto obmedzení presadzovalo;

8.  trvá na tom, aby dohoda obsahovala jasné a presné ustanovenie stanovujúce lehotu uchovávania osobných údajov a požadujúce výmaz prenesených osobných údajov na konci lehoty uchovávania údajov; žiada, aby sa v dohode v záujme zabezpečenia súladu stanovili procesné opatrenia; trvá na tom, aby sa vo výnimočných prípadoch, ak existujú náležite opodstatnené dôvody na uchovávanie údajov počas dlhšieho obdobia, po uplynutí lehoty na uchovávanie údajov tieto dôvody a sprievodná dokumentácia oznámili Europolu a EDPS;

9.  očakáva uplatňovanie kritérií uvedených v odôvodnení 71 smernice (EÚ) 2016/680, t. j. aby prenos osobných údajov podliehal povinnostiam zachovávania dôvernosti zo strany príslušných marockých orgánov, ktorým Europol zasiela osobné údaje, a zásade špecifickosti a aby sa osobné údaje nepoužili na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania;

10.  domnieva sa, že treba v samotnej medzinárodnej dohode jasne vymedziť a uviesť kategórie trestných činov, v súvislosti s ktorými sa budú osobné údaje vymieňať, v súlade s vymedzeniami trestných činov v EÚ, ak sú k dispozícii; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal jasne a presne vymedzovať činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto trestné činy, a osoby, skupiny a organizácie, na ktoré bude mať prenos údajov pravdepodobne vplyv;

11.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a so zmyslom článku 8 ods. 3 charty spolu s vládou Marockého kráľovstva stanovili, ktorý nezávislý dozorný orgán má byť zodpovedný za dohľad nad vykonávaním medzinárodnej dohody; naliehavo požaduje dohodu na takomto orgáne a jeho zriadenie ešte pred začiatkom nadobudnutia platnosti príslušnej medzinárodnej dohody; trvá na tom, aby sa v prílohe k tejto dohode konkrétne uviedol názov príslušného orgánu;

12.  domnieva sa, že ktorákoľvek zo zmluvných strán by mala mať možnosť pozastaviť alebo zrušiť medzinárodnú dohodu v prípade jej porušenia a že aj nezávislý dozorný orgán by mal mať právomoc navrhnúť pozastavenie alebo ukončenie dohody v prípade jej porušenia; domnieva sa, že všetky osobné údaje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody a ktoré boli prenesené pred pozastavením jej uplatňovania alebo skončením jej platnosti, sa môžu naďalej spracúvať v súlade s dohodou; domnieva sa, že by sa malo stanoviť pravidelné hodnotenie dohody s cieľom posúdiť jej dodržiavanie zo strany partnerov;

13.  domnieva sa, že je nutné jasne vymedziť koncepciu jednotlivých prípadov, pretože je potrebná na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

14.  zastáva názor, že je potrebné vymedziť koncepciu primeraných dôvodov, aby sa mohla posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalita prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

15.  zdôrazňuje, že údaje prenášané prijímajúcemu orgánu nikdy nemôže ďalej spracúvať iný orgán a že preto by sa mal zostaviť vyčerpávajúci zoznam príslušných orgánov v Marockom kráľovstve, ktorým Europol môže preniesť údaje, vrátane opisu právomocí týchto orgánov; domnieva sa, že každá zmena tohto zoznamu, v rámci ktorej sa nahradí alebo pridá nový príslušný orgán, by si vyžadovala preskúmanie medzinárodnej dohody;

16.  trvá na tom, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Marockého kráľovstva na iné orgány v Marockom kráľovstve možno povoliť len na splnenie pôvodného účelu prenosu Europolu a mali by sa vždy oznámiť nezávislému orgánu, EDPS a Europolu;

17.  zdôrazňuje, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Marockého kráľovstva iným krajinám sú zakázané a mali by za následok okamžité ukončenie medzinárodnej dohody;

18.  domnieva sa, že medzinárodná dohoda s Marockým kráľovstvom by mala zahŕňať právo dotknutých osôb na informácie, opravu a výmaz, ako je stanovené v iných právnych predpisoch Únie o ochrane údajov;

19.  poukazuje na to, že prenos osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odboroch, genetické údaje alebo údaje týkajúce sa zdravia a sexuálneho života osoby, je mimoriadne citlivý a vzbudzuje vážne obavy vzhľadom na odlišný právny rámec, spoločenské charakteristiky a kultúrne pozadie Marockého kráľovstva v porovnaní s Európskou úniou; zdôrazňuje skutočnosť, že trestné činy sú v Únii vymedzené inak ako v Marockom kráľovstve; je toho názoru, že takýto prenos údajov by sa mal uskutočniť len vo veľmi výnimočných prípadoch a s jasnými zárukami pre dotknutú osobu a osoby prepojené s dotknutou osobou; domnieva sa, že je nutné vymedziť konkrétne záruky, ktoré musí Marocké kráľovstvo dodržiavať, pokiaľ ide o základné práva a slobody vrátane rešpektovania slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a ľudskej dôstojnosti;

20.  je presvedčený, že do dohody by mal byť zahrnutý mechanizmus monitorovania a že dohoda by mala podliehať pravidelnému preskúmaniu s cieľom vyhodnotiť jej fungovanie v súvislosti s operačnými potrebami Europolu, ako aj dodržiavanie európskych práv a zásad v oblasti ochrany údajov;

21.  vyzýva Komisiu, aby sa poradila s EDPS pred dokončením medzinárodnej dohody v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (ES) č. 45/2001;

22.  zdôrazňuje, že súhlas Európskeho parlamentu s uzatvorením dohody bude podmienený uspokojivým zapojením Európskeho parlamentu vo všetkých fázach postupu v súlade s článkom 218 ZFEÚ;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde Marockého kráľovstva.

(1) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(4) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(5) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0366.
(7) Programovací dokument Europolu na obdobie 2018 – 2020, ktorý prijala Správna rada Europolu 30. novembra 2017, EDOC# 856927v18.


Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Libanonom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
PDF 141kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o odporúčaní Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Libanonskou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a libanonskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)08052018/2065(INI))
P8_TA(2018)0300A8-0234/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Libanonskou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a libanonskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)0805),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 7 a 8,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 16 a 218,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(5),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane údajov (ETS č. 108) a na Dodatkový protokol z 8. novembra 2001 k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúceho sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov (ETS č. 181),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzatvorení medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite(6),

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (COM(2017)0008), a najmä na kapitolu o spracúvaní operatívnych osobných údajov, ktorá sa vzťahuje na orgány, úrady alebo agentúry Únie pri vykonávaní činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly 4 a 5 tretej časti hlavy V ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0234/2018),

A.  keďže nariadenie (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa umožňuje prenos osobných údajov orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je takýto prenos potrebný na vykonávanie úloh Europolu na základe rozhodnutia Komisie o primeranosti podľa smernice (EÚ) 2016/680, medzinárodnej dohody podľa článku 218 ZFEÚ poskytujúcej náležité záruky, alebo dohôd o spolupráci umožňujúcich výmenu osobných údajov a uzatvorených pred 1. májom 2017, a – vo výnimočných prípadoch – na základe individuálneho posúdenia za prísnych podmienok stanovených v článku 25 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794 a za predpokladu, že sú zabezpečené primerané záruky;

B.  keďže medzinárodné dohody umožňujúce Europolu a tretím krajinám spolupracovať a vymieňať si osobné údaje by mali rešpektovať články 7 a 8 Charty základných práv a článok 16 ZFEÚ, a teda dodržiavať zásadu obmedzenia účelu a právo na prístup a na opravu a podliehať kontrole nezávislým orgánom, ako to osobitne stanovuje charta, a keďže tieto dohody sa musia ukázať ako nevyhnutné a primerané na splnenie úloh Europolu;

C.  keďže takýto prenos musí spočívať na medzinárodnej dohode uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorom sa uvádzajú náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov;

D.  keďže sa v programovacom dokumente Europolu na obdobie 2018 – 2020(7) zdôrazňuje rastúci význam posilnenia multidisciplinárneho prístupu vrátane spoločného využívania potrebných odborných znalostí a informácií od rozširujúceho sa množstva partnerov, v záujme uskutočnenia misie Europolu;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite zdôraznil, že dohody o strategickej a operačnej spolupráci medzi Europolom a tretími krajinami uľahčujú výmenu informácií aj praktickú spoluprácu v rámci boja proti počítačovej kriminalite;

F.  keďže Europol už v minulosti uzatvoril viacero dohôd o výmene údajov s tretími krajinami, ako sú napríklad Albánsko, Austrália, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kanada, Kolumbia, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Spojené štáty americké, Srbsko, Švajčiarsko, Ukrajina;

G.  keďže EDPS je dozorným úradníkom Europolu od 1. mája 2017 a zároveň je aj poradcom inštitúcií EÚ v oblasti politík a právnych predpisov, ktoré sa týkajú ochrany údajov;

1.  domnieva sa, že je potrebné riadne posúdiť potrebu spolupráce s Libanonskou republikou v oblasti presadzovania práva, ako aj jej proporcionalitu vzhľadom na bezpečnostné záujmy Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala dôkladné posúdenie vplyvu; zdôrazňuje, že pri vymedzovaní mandátu na rokovanie o dohode medzi Európskou úniou a Libanonskou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a libanonskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu je nevyhnutná náležitá opatrnosť;

2.  domnieva sa, že treba zabezpečiť, aby prijímajúce tretie krajiny plne dodržiavali články 7 a 8 charty, ako aj ďalšie základné práva a slobody chránené chartou; vyzýva v tejto súvislosti Radu, aby do usmernení na rokovania navrhnutých Komisiou doplnila podmienky stanovené v tomto uznesení;

3.  konštatuje, že doposiaľ nebolo vykonané žiadne primerané posúdenie vplyvu, ktoré by dôkladne posúdilo riziká, ktoré predstavujú prenosy osobných údajov Libanonskej republike, pokiaľ ide o práva jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov, ale aj o ostatné základné práva a slobody chránené chartou; žiada Komisiu, aby vykonala zodpovedajúce hodnotenie vplyvu s cieľom vymedziť potrebné záruky, ktoré sa majú do dohody začleniť;

4.  trvá na tom, že úroveň ochrany vyplývajúca z dohody by mala byť v zásade rovnaká ako úroveň ochrany v práve EÚ; zdôrazňuje, že ak nie je možné takúto úroveň zaručiť ani v právnych predpisoch, ani v praxi, dohodu nie je možné uzavrieť;

5.  žiada, aby dohoda obsahovala prísne a konkrétne ustanovenia ukladajúce povinnosť dodržiavať zásadu obmedzenia účelu, ako aj jasné podmienky spracúvania prenášaných osobných údajov, aby sa zabezpečilo, že článok 8 charty a článok 16 ZFEÚ sa budú v plnom rozsahu dodržiavať a aby sa zabránilo zodpovednosti Europolu za prípadné porušenie právnych predpisov Únie o ochrane údajov v dôsledku prenosu osobných údajov bez potrebných a vhodných záruk;

6.  žiada, aby sa smernica B doplnila tak, aby výslovne uvádzala dohodu, že Europol podľa článku 19 nariadenia o Europole musí dodržiavať všetky obmedzenia týkajúce sa osobných údajov poskytnutých Europolu členskými štátmi alebo inými poskytovateľmi, pokiaľ ide o používanie údajov, ktoré sa majú preniesť Libanonskej republike, a prístup k nim;

7.  žiada, aby dohody jednoznačne stanovovali, že akékoľvek ďalšie spracúvanie by malo vždy podliehať vopred udelenému a písomnému povoleniu Europolu; zdôrazňuje, že tieto povolenia by mal Europol zdokumentovať a sprístupniť ich EDPS na jeho žiadosť; žiada, aby dohoda obsahovala aj ustanovenie, na základe ktorého by príslušné orgány Libanonskej republiky boli povinné tieto obmedzenia rešpektovať, a aby v nej bolo uvedené, ako by sa dodržiavanie týchto obmedzení presadzovalo;

8.  trvá na tom, aby dohoda obsahovala jasné a presné ustanovenie stanovujúce lehotu uchovávania osobných údajov a požadujúce výmaz prenesených osobných údajov na konci lehoty uchovávania údajov; žiada, aby sa v dohode v záujme zabezpečenia súladu stanovili procesné opatrenia; trvá na tom, aby sa vo výnimočných prípadoch, ak existujú náležite opodstatnené dôvody na uchovávanie údajov počas dlhšieho obdobia, po uplynutí lehoty na uchovávanie údajov tieto dôvody a sprievodná dokumentácia oznámili Europolu a EDPS;

9.  očakáva uplatňovanie kritérií uvedených v odôvodnení 71 smernice (EÚ) 2016/680, t. j. aby prenos osobných údajov podliehal povinnostiam zachovávania dôvernosti zo strany príslušných libanonských orgánov, ktorým Europol zasiela osobné údaje, a zásade špecifickosti a aby sa osobné údaje nepoužili na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania;

10.  domnieva sa, že treba jasne vymedziť a uviesť v samotnej medzinárodnej dohode kategórie trestných činov, v súvislosti s ktorými sa budú osobné údaje vymieňať, v súlade s vymedzeniami trestných činov v EÚ, ak sú k dispozícii; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal jasne a presne vymedzovať činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto trestné činy, a osoby, skupiny a organizácie, na ktoré bude mať prenos údajov pravdepodobne vplyv;

11.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a so zmyslom článku 8 ods. 3 charty spolu s vládou Libanonskej republiky stanovili, ktorý nezávislý dozorný orgán má byť zodpovedný za dohľad nad vykonávaním medzinárodnej dohody; naliehavo požaduje dohodu na takomto orgáne a jeho zriadenie ešte pred začiatkom nadobudnutia platnosti príslušnej medzinárodnej dohody; trvá na tom, aby sa v prílohe k tejto dohode konkrétne uviedol názov príslušného orgánu;

12.  domnieva sa, že ktorákoľvek zo zmluvných strán by mala mať možnosť pozastaviť alebo zrušiť medzinárodnú dohodu v prípade jej porušenia a že aj nezávislý dozorný orgán by mal mať právomoc navrhnúť pozastavenie alebo ukončenie dohody v prípade jej porušenia; domnieva sa, že všetky osobné údaje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody a ktoré boli prenesené pred pozastavením jej uplatňovania alebo skončením jej platnosti, sa môžu naďalej spracúvať v súlade s dohodou; domnieva sa, že by sa malo stanoviť pravidelné hodnotenie dohody s cieľom posúdiť jej dodržiavanie zo strany partnerov;

13.  domnieva sa, že je nutné jasne vymedziť koncepciu jednotlivých prípadov, pretože je potrebná na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

14.  zastáva názor, že je potrebné vymedziť koncepciu primeraných dôvodov, aby sa mohla posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalita prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

15.  zdôrazňuje, že údaje prenášané prijímajúcemu orgánu nikdy nemôže ďalej spracúvať iný orgán a že preto by sa mal zostaviť vyčerpávajúci zoznam príslušných orgánov v Libanonskej republike, ktorým Europol môže preniesť údaje, vrátane opisu právomocí týchto orgánov; domnieva sa, že každá zmena tohto zoznamu, v rámci ktorej sa nahradí alebo pridá nový príslušný orgán, by si vyžadovala preskúmanie medzinárodnej dohody;

16.  trvá na tom, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Libanonskej republiky na iné orgány v Libanonskej republike možno povoliť len na splnenie pôvodného účelu prenosu Europolu a mali by sa vždy oznámiť nezávislému orgánu, EDPS a Europolu;

17.  zdôrazňuje, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Libanonskej republiky iným krajinám sú zakázané a mali by za následok okamžité ukončenie medzinárodnej dohody;

18.  domnieva sa, že medzinárodná dohoda s Libanonskou republikou by mala zahŕňať právo dotknutých osôb na informácie, opravu a výmaz, ako je stanovené v iných právnych predpisoch Únie o ochrane údajov;

19.  poukazuje na to, že prenos osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odboroch, genetické údaje alebo údaje týkajúce sa zdravia a sexuálneho života osoby, je mimoriadne citlivý a vzbudzuje vážne obavy vzhľadom na odlišný právny rámec, spoločenské charakteristiky a kultúrne pozadie Libanonskej republiky v porovnaní s Európskou úniou; zdôrazňuje skutočnosť, že trestné činy sú v Únii vymedzené inak ako v Libanonskej republike; je toho názoru, že takýto prenos údajov by sa mal uskutočniť len vo veľmi výnimočných prípadoch a s jasnými zárukami pre dotknutú osobu a osoby prepojené s dotknutou osobou; domnieva sa, že je nutné vymedziť konkrétne záruky, ktoré musí Libanonská republika dodržiavať, pokiaľ ide o základné práva a slobody vrátane rešpektovania slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a ľudskej dôstojnosti;

20.  je presvedčený, že do dohody by mal byť zahrnutý mechanizmus monitorovania a že dohoda by mala podliehať pravidelnému preskúmaniu s cieľom vyhodnotiť jej fungovanie v súvislosti s operačnými potrebami Europolu, ako aj dodržiavanie európskych práv a zásad v oblasti ochrany údajov;

21.  vyzýva Komisiu, aby sa poradila s EDPS pred dokončením medzinárodnej dohody v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (ES) č. 45/2001;

22.  zdôrazňuje, že súhlas Európskeho parlamentu s uzatvorením dohody bude podmienený uspokojivým zapojením Európskeho parlamentu vo všetkých fázach postupu v súlade s článkom 218 ZFEÚ;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde Libanonskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(4) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(5) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0366.
(7) Programovací dokument Europolu na obdobie 2018 – 2020, ktorý prijala Správna rada Europolu 30. novembra 2017, EDOC# 856927v18.


Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Egyptom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
PDF 142kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o odporúčaní Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a egyptskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)08092018/2066(INI))
P8_TA(2018)0301A8-0236/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a egyptskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)0809),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 7 a 8,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 16 a 218,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(5),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane údajov (ETS č. 108) a na Dodatkový protokol z 8. novembra 2001 k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúceho sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov (ETS č. 181),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzatvorení medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite(6),

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (COM(2017)0008), a najmä na kapitolu o spracúvaní operatívnych osobných údajov, ktorá sa vzťahuje na orgány, úrady alebo agentúry Únie pri vykonávaní činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly 4 a 5 tretej časti hlavy V ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0236/2018),

A.  keďže nariadenie (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa umožňuje prenos osobných údajov orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je takýto prenos potrebný na vykonávanie úloh Europolu na základe rozhodnutia Komisie o primeranosti podľa smernice (EÚ) 2016/680, medzinárodnej dohody podľa článku 218 ZFEÚ poskytujúcej náležité záruky, alebo dohôd o spolupráci umožňujúcich výmenu osobných údajov a uzatvorených pred 1. májom 2017, a – vo výnimočných prípadoch – na základe individuálneho posúdenia za prísnych podmienok stanovených v článku 25 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794 a za predpokladu, že sú zabezpečené primerané záruky;

B.  keďže medzinárodné dohody umožňujúce Europolu a tretím krajinám spolupracovať a vymieňať si osobné údaje by mali rešpektovať články 7 a 8 Charty základných práv a článok 16 ZFEÚ, a teda dodržiavať zásadu obmedzenia účelu a právo na prístup a na opravu a podliehať kontrole nezávislým orgánom, ako to osobitne stanovuje charta, a keďže tieto dohody sa musia ukázať ako nevyhnutné a primerané na splnenie úloh Europolu;

C.  keďže takýto prenos musí spočívať na medzinárodnej dohode uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorom sa uvádzajú náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov;

D.  keďže v posledných rokoch bolo v Egyptskej arabskej republike odhalených viacero prípadov porušenia ľudských práv; keďže bola predovšetkým opozícia nemilosrdne potláčaná, so zacielením najmä na novinárov, politických aktivistov a obhajcov ľudských práv; keďže sú naďalej nahlasované prípady mučenia; keďže každému účinnému vyšetrovaniu porušovania ľudských práv štátnymi úradníkmi bránila všadeprítomná beztrestnosť;

E.  keďže sa v programovacom dokumente Europolu na obdobie 2018 – 2020(7) zdôrazňuje rastúci význam posilnenia multidisciplinárneho prístupu vrátane spoločného využívania potrebných odborných znalostí a informácií od rozširujúceho sa množstva partnerov, v záujme uskutočnenia misie Europolu;

F.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite zdôraznil, že dohody o strategickej a operačnej spolupráci medzi Europolom a tretími krajinami uľahčujú výmenu informácií aj praktickú spoluprácu v rámci boja proti počítačovej kriminalite;

G.  keďže Europol už v minulosti uzatvoril viacero dohôd o výmene údajov s tretími krajinami, ako sú napríklad Albánsko, Austrália, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kanada, Kolumbia, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Spojené štáty americké, Srbsko, Švajčiarsko, Ukrajina;

H.  keďže EDPS je dozorným úradníkom Europolu od 1. mája 2017 a zároveň je aj poradcom inštitúcií EÚ v oblasti politík a právnych predpisov, ktoré sa týkajú ochrany údajov;

1.  domnieva sa, že je potrebné riadne posúdiť potrebu spolupráce s Egyptskou arabskou republikou v oblasti presadzovania práva, ako aj jej proporcionalitu vzhľadom na bezpečnostné záujmy Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala dôkladné posúdenie vplyvu; zdôrazňuje, že pri vymedzovaní mandátu na rokovanie o dohode medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a egyptskými príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu je nevyhnutná náležitá opatrnosť;

2.  domnieva sa, že treba zabezpečiť, aby prijímajúce tretie krajiny plne dodržiavali články 7 a 8 charty, ako aj ďalšie základné práva a slobody chránené chartou; vyzýva v tejto súvislosti Radu, aby do usmernení na rokovania navrhnutých Komisiou doplnila podmienky stanovené v tomto uznesení;

3.  domnieva sa, že existujú veľké obavy o dodržiavanie základných práv v Egyptskej arabskej republike, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu, slobodu náboženstva, a právo nebyť vystavený mučeniu alebo neľudskému zaobchádzaniu, ako je zakotvené v Charte a v Európskom dohovore o ľudských právach;

4.  konštatuje, že doposiaľ nebolo vykonané žiadne primerané posúdenie vplyvu, ktoré by dôkladne posúdilo riziká, ktoré predstavujú prenosy osobných údajov Egyptskej arabskej republike, pokiaľ ide o práva jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov, ale aj o ostatné základné práva a slobody chránené chartou; žiada Komisiu, aby vykonala zodpovedajúce hodnotenie vplyvu s cieľom vymedziť potrebné záruky, ktoré sa majú do dohody začleniť;

5.  trvá na tom, že úroveň ochrany vyplývajúca z dohody by mala byť v zásade rovnaká ako úroveň ochrany v práve EÚ; zdôrazňuje, že ak nie je možné takúto úroveň zaručiť ani v právnych predpisoch, ani v praxi, dohodu nie je možné uzavrieť;

6.  žiada, aby dohoda obsahovala prísne a konkrétne ustanovenia ukladajúce povinnosť dodržiavať zásadu obmedzenia účelu, ako aj jasné podmienky spracúvania prenášaných osobných údajov, aby sa zabezpečilo, že článok 8 charty a článok 16 ZFEÚ sa budú v plnom rozsahu dodržiavať a aby sa zabránilo zodpovednosti Europolu za prípadné porušenie právnych predpisov Únie o ochrane údajov v dôsledku prenosu osobných údajov bez potrebných a vhodných záruk;

7.  žiada, aby sa smernica B doplnila tak, aby výslovne uvádzala dohodu, že Europol podľa článku 19 nariadenia o Europole musí dodržiavať všetky obmedzenia týkajúce sa osobných údajov poskytnutých Europolu členskými štátmi alebo inými poskytovateľmi, pokiaľ ide o používanie údajov, ktoré sa majú preniesť Egyptskej arabskej republike, a prístup k nim;

8.  žiada, aby dohody jednoznačne stanovovali, že akékoľvek ďalšie spracúvanie by malo vždy podliehať vopred udelenému a písomnému povoleniu Europolu; zdôrazňuje, že tieto povolenia by mal Europol zdokumentovať a sprístupniť ich EDPS na jeho žiadosť; žiada, aby dohoda obsahovala aj ustanovenie, na základe ktorého by príslušné orgány Egyptskej arabskej republiky boli povinné tieto obmedzenia rešpektovať, a aby v nej bolo uvedené, ako by sa dodržiavanie týchto obmedzení presadzovalo;

9.  trvá na tom, aby dohoda obsahovala jasné a presné ustanovenie stanovujúce lehotu uchovávania osobných údajov a požadujúce výmaz prenesených osobných údajov na konci lehoty uchovávania údajov; žiada, aby sa v dohode v záujme zabezpečenia súladu stanovili procesné opatrenia; trvá na tom, aby sa vo výnimočných prípadoch, ak existujú náležite opodstatnené dôvody na uchovávanie údajov počas dlhšieho obdobia, po uplynutí lehoty na uchovávanie údajov tieto dôvody a sprievodná dokumentácia oznámili Europolu a EDPS;

10.  očakáva uplatňovanie kritérií uvedených v odôvodnení 71 smernice (EÚ) 2016/680, t. j. aby prenos osobných údajov podliehal povinnostiam zachovávania dôvernosti zo strany príslušných egyptských orgánov, ktorým Europol zasiela osobné údaje, a zásade špecifickosti a aby sa osobné údaje nepoužili na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania;

11.  domnieva sa, že treba jasne vymedziť a uviesť v samotnej medzinárodnej dohode kategórie trestných činov, v súvislosti s ktorými sa budú osobné údaje vymieňať, v súlade s vymedzeniami trestných činov v EÚ, ak sú k dispozícii; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal jasne a presne vymedzovať činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto trestné činy, a osoby, skupiny a organizácie, na ktoré bude mať prenos údajov pravdepodobne vplyv;

12.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a so zmyslom článku 8 ods. 3 charty spolu s vládou Egyptskej arabskej republiky stanovili, ktorý nezávislý dozorný orgán má byť zodpovedný za dohľad nad vykonávaním medzinárodnej dohody; naliehavo požaduje dohodu na takomto orgáne a jeho zriadenie ešte pred začiatkom nadobudnutia platnosti príslušnej medzinárodnej dohody; trvá na tom, aby sa v prílohe k tejto dohode konkrétne uviedol názov príslušného orgánu;

13.  domnieva sa, že ktorákoľvek zo zmluvných strán by mala mať možnosť pozastaviť alebo zrušiť medzinárodnú dohodu v prípade jej porušenia a že aj nezávislý dozorný orgán by mal mať právomoc navrhnúť pozastavenie alebo ukončenie dohody v prípade jej porušenia; domnieva sa, že všetky osobné údaje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody a ktoré boli prenesené pred pozastavením jej uplatňovania alebo skončením jej platnosti, sa môžu naďalej spracúvať v súlade s dohodou; domnieva sa, že by sa malo stanoviť pravidelné hodnotenie dohody s cieľom posúdiť jej dodržiavanie zo strany partnerov;

14.  domnieva sa, že je nutné jasne vymedziť koncepciu jednotlivých prípadov, pretože je potrebná na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

15.  zastáva názor, že je potrebné vymedziť koncepciu primeraných dôvodov, aby sa mohla posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalita prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

16.  zdôrazňuje, že údaje prenášané prijímajúcemu orgánu nikdy nemôže ďalej spracúvať iný orgán a že preto by sa mal zostaviť vyčerpávajúci zoznam príslušných orgánov v Egyptskej arabskej republike, ktorým Europol môže preniesť údaje, vrátane opisu právomocí týchto orgánov; domnieva sa, že každá zmena tohto zoznamu, v rámci ktorej sa nahradí alebo pridá nový príslušný orgán, by si vyžadovala preskúmanie medzinárodnej dohody;

17.  trvá na tom, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Egyptskej arabskej republiky na iné orgány v Egyptskej arabskej republike možno povoliť len na splnenie pôvodného účelu prenosu Europolu a mali by sa vždy oznámiť nezávislému orgánu, EDPS a Europolu;

18.  zdôrazňuje, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Egyptskej arabskej republiky iným krajinám sú zakázané a mali by za následok okamžité ukončenie medzinárodnej dohody;

19.  domnieva sa, že medzinárodná dohoda s Egyptskou arabskou republikou by mala zahŕňať právo dotknutých osôb na informácie, opravu a výmaz, ako je stanovené v iných právnych predpisoch Únie o ochrane údajov;

20.  poukazuje na to, že prenos osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odboroch, genetické údaje alebo údaje týkajúce sa zdravia a sexuálneho života osoby, je mimoriadne citlivý a vzbudzuje vážne obavy vzhľadom na odlišný právny rámec, spoločenské charakteristiky a kultúrne pozadie Egyptskej arabskej republiky v porovnaní s Európskou úniou; zdôrazňuje skutočnosť, že trestné činy sú v Únii vymedzené inak ako v Egyptskej arabskej republike; je toho názoru, že takýto prenos údajov by sa mal uskutočniť len vo veľmi výnimočných prípadoch a s jasnými zárukami pre dotknutú osobu a osoby prepojené s dotknutou osobou; domnieva sa, že je nutné vymedziť konkrétne záruky, ktoré musí Egyptská arabská republika dodržiavať, pokiaľ ide o základné práva a slobody vrátane rešpektovania slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a ľudskej dôstojnosti;

21.  je presvedčený, že do dohody by mal byť zahrnutý mechanizmus monitorovania a že dohoda by mala podliehať pravidelnému preskúmaniu s cieľom vyhodnotiť jej fungovanie v súvislosti s operačnými potrebami Europolu, ako aj dodržiavanie európskych práv a zásad v oblasti ochrany údajov;

22.  vyzýva Komisiu, aby sa poradila s EDPS pred dokončením medzinárodnej dohody v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (ES) č. 45/2001;

23.  zdôrazňuje, že súhlas Európskeho parlamentu s uzatvorením dohody bude podmienený uspokojivým zapojením Európskeho parlamentu vo všetkých fázach postupu v súlade s článkom 218 ZFEÚ;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde Egyptskej arabskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(4) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(5) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0366.
(7) Programovací dokument Europolu na obdobie 2018 – 2020, ktorý prijala Správna rada Europolu 30. novembra 2017, EDOC# 856927v18.


Začatie rokovaní o dohode medzi EÚ a Alžírskom o výmene osobných údajov na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu
PDF 149kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o odporúčaním Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a alžírskymi príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)08112018/2067(INI))
P8_TA(2018)0302A8-0239/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom odporúčanie Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a alžírskymi príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu (COM(2017)0811),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 7 a 8,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 16 a 218,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(5),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane údajov (ETS č. 108) a na Dodatkový protokol z 8. novembra 2001 k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúceho sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov (ETS č. 181),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzatvorení medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite(6),

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (COM(2017)0008), a najmä na kapitolu o spracúvaní operatívnych osobných údajov, ktorá sa vzťahuje na orgány, úrady alebo agentúry Únie pri vykonávaní činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly 4 a 5 tretej časti hlavy V ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0239/2018),

A.  keďže nariadenie (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa umožňuje prenos osobných údajov orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je takýto prenos potrebný na vykonávanie úloh Europolu na základe rozhodnutia Komisie o primeranosti podľa smernice (EÚ) 2016/680, medzinárodnej dohody podľa článku 218 ZFEÚ poskytujúcej náležité záruky, alebo dohôd o spolupráci umožňujúcich výmenu osobných údajov a uzatvorených pred 1. májom 2017, a vo výnimočných prípadoch na základe individuálneho posúdenia za prísnych podmienok stanovených v článku 25 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794 a za predpokladu, že sú zabezpečené primerané záruky;

B.  keďže medzinárodné dohody umožňujúce Europolu a tretím krajinám spolupracovať a vymieňať si osobné údaje by mali rešpektovať články 7 a 8 Charty základných práv a článok 16 ZFEÚ, a teda dodržiavať zásadu obmedzenia účelu a právo na prístup a na opravu a podliehať kontrole nezávislým orgánom, ako to osobitne stanovuje charta, a keďže tieto dohody sa musia ukázať ako nevyhnutné a primerané na splnenie úloh Europolu;

C.  keďže takýto prenos musí spočívať na medzinárodnej dohode uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorom sa uvádzajú náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov;

D.  keďže sa v programovacom dokumente Europolu na obdobie 2018 – 2020(7) zdôrazňuje rastúci význam posilnenia multidisciplinárneho prístupu vrátane spoločného využívania potrebných odborných znalostí a informácií od rozširujúceho sa množstva partnerov, v záujme uskutočnenia misie Europolu;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite zdôraznil, že dohody o strategickej a operačnej spolupráci medzi Europolom a tretími krajinami uľahčujú výmenu informácií aj praktickú spoluprácu v rámci boja proti počítačovej kriminalite;

F.  keďže Europol už v minulosti uzatvoril viacero dohôd o výmene údajov s tretími krajinami, ako sú napríklad Albánsko, Austrália, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kanada, Kolumbia, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Spojené štáty americké, Srbsko, Švajčiarsko, Ukrajina;

G.  keďže EDPS je dozorným úradníkom Europolu od 1. mája 2017 a zároveň je aj poradcom inštitúcií EÚ v oblasti politík a právnych predpisov, ktoré sa týkajú ochrany údajov;

1.  domnieva sa, že je potrebné riadne posúdiť potrebu spolupráce s Alžírskou demokratickou ľudovou republikou v oblasti presadzovania práva, ako aj jej proporcionalitu vzhľadom na bezpečnostné záujmy Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala dôkladné posúdenie vplyvu; zdôrazňuje, že pri vymedzovaní mandátu na rokovanie o dohode medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o výmene osobných údajov medzi Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a alžírskymi príslušnými orgánmi na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu je nevyhnutná náležitá opatrnosť;

2.  domnieva sa, že treba zabezpečiť, aby prijímajúce tretie krajiny plne dodržiavali články 7 a 8 charty, ako aj ďalšie základné práva a slobody chránené chartou; vyzýva v tejto súvislosti Radu, aby do usmernení na rokovania navrhnutých Komisiou doplnila podmienky stanovené v tomto uznesení;

3.  konštatuje, že doposiaľ nebolo vykonané žiadne primerané posúdenie vplyvu, ktoré by dôkladne posúdilo riziká, ktoré predstavujú prenosy osobných údajov Alžírskej demokratickej ľudovej republike, pokiaľ ide o práva jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov, ale aj o ostatné základné práva a slobody chránené chartou; žiada Komisiu, aby vykonala zodpovedajúce hodnotenie vplyvu s cieľom vymedziť potrebné záruky, ktoré sa majú do dohody začleniť;

4.  trvá na tom, že úroveň ochrany vyplývajúca z dohody by mala byť v zásade rovnaká ako úroveň ochrany v práve EÚ; zdôrazňuje, že ak nie je možné takúto úroveň zaručiť ani v právnych predpisoch, ani v praxi, dohodu nie je možné uzavrieť;

5.  žiada, aby dohoda obsahovala prísne a konkrétne ustanovenia ukladajúce povinnosť dodržiavať zásadu obmedzenia účelu, ako aj jasné podmienky spracúvania prenášaných osobných údajov, aby sa zabezpečilo, že článok 8 charty a článok 16 ZFEÚ sa budú v plnom rozsahu dodržiavať a aby sa zabránilo zodpovednosti Europolu za prípadné porušenie právnych predpisov Únie o ochrane údajov v dôsledku prenosu osobných údajov bez potrebných a vhodných záruk;

6.  žiada, aby sa smernica B doplnila tak, aby výslovne uvádzala dohodu, že Europol podľa článku 19 nariadenia o Europole musí dodržiavať všetky obmedzenia týkajúce sa osobných údajov poskytnutých Europolu členskými štátmi alebo inými poskytovateľmi, pokiaľ ide o používanie údajov, ktoré sa majú preniesť Alžírskej demokratickej ľudovej republike, a prístup k nim;

7.  žiada, aby dohody jednoznačne stanovovali, že akékoľvek ďalšie spracúvanie by malo vždy podliehať vopred udelenému a písomnému povoleniu Europolu; zdôrazňuje, že tieto povolenia by mal Europol zdokumentovať a sprístupniť ich EDPS na jeho žiadosť; žiada, aby dohoda obsahovala aj ustanovenie, na základe ktorého by príslušné orgány Alžírskej demokratickej ľudovej republiky boli povinné tieto obmedzenia rešpektovať, a aby v nej bolo uvedené, ako by sa dodržiavanie týchto obmedzení presadzovalo;

8.  trvá na tom, aby dohoda obsahovala jasné a presné ustanovenie stanovujúce lehotu uchovávania osobných údajov a požadujúce výmaz prenesených osobných údajov na konci lehoty uchovávania údajov; žiada, aby sa v dohode v záujme zabezpečenia súladu stanovili procesné opatrenia; trvá na tom, aby sa vo výnimočných prípadoch, ak existujú náležite opodstatnené dôvody na uchovávanie údajov počas dlhšieho obdobia, po uplynutí lehoty na uchovávanie údajov tieto dôvody a sprievodná dokumentácia oznámili Europolu a EDPS;

9.  očakáva uplatňovanie kritérií uvedených v odôvodnení 71 smernice (EÚ) 2016/680, t. j. aby prenos osobných údajov podliehal povinnostiam zachovávania dôvernosti zo strany príslušných alžírskych orgánov, ktorým Europol zasiela osobné údaje, a zásade špecifickosti a aby sa osobné údaje nepoužili na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania;

10.  domnieva sa, že treba v samotnej medzinárodnej dohode jasne vymedziť a uviesť kategórie trestných činov, v súvislosti s ktorými sa budú osobné údaje vymieňať, a to v súlade s vymedzeniami trestných činov v EÚ, ak sú k dispozícii; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal jasne a presne vymedzovať činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto trestné činy, a osoby, skupiny a organizácie, na ktoré bude mať prenos údajov pravdepodobne vplyv;

11.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a so zmyslom článku 8 ods. 3 charty spolu s vládou Alžírskej demokratickej ľudovej republiky stanovili, ktorý nezávislý dozorný orgán má byť zodpovedný za dohľad nad vykonávaním medzinárodnej dohody; naliehavo požaduje dohodu na takomto orgáne a jeho zriadenie ešte pred začiatkom nadobudnutia platnosti príslušnej medzinárodnej dohody; trvá na tom, aby sa v prílohe k tejto dohode konkrétne uviedol názov príslušného orgánu;

12.  domnieva sa, že ktorákoľvek zo zmluvných strán by mala mať možnosť pozastaviť alebo zrušiť medzinárodnú dohodu v prípade jej porušenia a že aj nezávislý dozorný orgán by mal mať právomoc navrhnúť pozastavenie alebo ukončenie dohody v prípade jej porušenia; domnieva sa, že všetky osobné údaje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody a ktoré boli prenesené pred pozastavením jej uplatňovania alebo skončením jej platnosti, sa môžu naďalej spracúvať v súlade s dohodou; domnieva sa, že by sa malo stanoviť pravidelné hodnotenie dohody s cieľom posúdiť jej dodržiavanie zo strany partnerov;

13.  domnieva sa, že je nutné jasne vymedziť koncepciu jednotlivých prípadov, pretože je potrebná na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

14.  zastáva názor, že je potrebné vymedziť koncepciu primeraných dôvodov, aby sa mohla posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalita prenosu údajov; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo vzťahovať na prebiehajúce vyšetrovania trestných činov;

15.  zdôrazňuje, že údaje prenášané prijímajúcemu orgánu nikdy nemôže ďalej spracúvať iný orgán a že preto by sa mal zostaviť vyčerpávajúci zoznam príslušných orgánov v Alžírskej demokratickej ľudovej republike, ktorým Europol môže preniesť údaje, vrátane opisu právomocí týchto orgánov; domnieva sa, že každá zmena tohto zoznamu, v rámci ktorej sa nahradí alebo pridá nový príslušný orgán, by si vyžadovala preskúmanie medzinárodnej dohody;

16.  trvá na tom, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Alžírskej demokratickej ľudovej republiky na iné orgány v Alžírskej demokratickej ľudovej republike možno povoliť len na splnenie pôvodného účelu prenosu Europolu a mali by sa vždy oznámiť nezávislému orgánu, EDPS a Europolu;

17.  zdôrazňuje, že treba výslovne uviesť, že následné prenosy informácií od príslušných orgánov Alžírskej demokratickej ľudovej republiky iným krajinám sú zakázané a mali by za následok okamžité ukončenie medzinárodnej dohody;

18.  domnieva sa, že medzinárodná dohoda s Alžírskou demokratickou ľudovou republikou by mala zahŕňať právo dotknutých osôb na informácie, opravu a výmaz, ako je stanovené v iných právnych predpisoch Únie o ochrane údajov;

19.  poukazuje na to, že prenos osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odboroch, genetické údaje alebo údaje týkajúce sa zdravia a sexuálneho života osoby, je mimoriadne citlivý a vzbudzuje vážne obavy vzhľadom na odlišný právny rámec, spoločenské charakteristiky a kultúrne pozadie Alžírskej demokratickej ľudovej republiky v porovnaní s Európskou úniou; zdôrazňuje skutočnosť, že trestné činy sú v Únii vymedzené inak ako v Alžírskej demokratickej ľudovej republike; je toho názoru, že takýto prenos údajov by sa mal uskutočniť len vo veľmi výnimočných prípadoch a s jasnými zárukami pre dotknutú osobu a osoby prepojené s dotknutou osobou; domnieva sa, že je nutné vymedziť konkrétne záruky, ktoré musí Alžírska demokratická ľudová republika dodržiavať, pokiaľ ide o základné práva a slobody vrátane rešpektovania slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a ľudskej dôstojnosti;

20.  je presvedčený, že do dohody by mal byť zahrnutý mechanizmus monitorovania a že dohoda by mala podliehať pravidelnému preskúmaniu s cieľom vyhodnotiť jej fungovanie v súvislosti s operačnými potrebami Europolu, ako aj dodržiavanie európskych práv a zásad v oblasti ochrany údajov;

21.  vyzýva Komisiu, aby sa poradila s EDPS pred dokončením medzinárodnej dohody v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (ES) č. 45/2001;

22.  zdôrazňuje, že súhlas Európskeho parlamentu s uzatvorením dohody bude podmienený uspokojivým zapojením Európskeho parlamentu vo všetkých fázach postupu v súlade s článkom 218 ZFEÚ;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde Alžírskej demokratickej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(4) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(5) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0366.
(7) Programovací dokument Europolu na obdobie 2018 – 2020, ktorý prijala Správna rada Europolu 30. novembra 2017, EDOC# 856927v18.

Právne oznámenie