Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 11. septembra 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Rovnocennosť inšpekcií v teréne***I
 Spoločný systém dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky *
 Vykonávacie rozhodnutie o vystavení nových psychoaktívnych látok cyklopropylfentanyl a metoxyacetylfentanyl kontrolným opatreniam *
 Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Bulharsku, Grécku, Litve a Poľsku
 Návrh opravného rozpočtu č. 4/2018: mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Bulharsku, Grécku, Litve a Poľsku
 Vplyv politiky súdržnosti EÚ na Severné Írsko
 Osobitné opatrenia pre Grécko
 Spôsoby znovuzačlenenia pracovníkov zotavujúcich sa po zranení a chorobe do kvalitného zamestnania
 Vzťahy medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi
 Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ
 Európsky zbor solidarity ***I
 Program na podporu štrukturálnych reforiem: finančné krytie a všeobecný cieľ ***I
 Program Euratomu, ktorý dopĺňa rámcový program Horizont 2020 *
 Opatrenia na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boj proti týmto javom
 Rovnosť jazykov v digitálnom veku
 Transparentné a zodpovedné hospodárenie s prírodnými zdrojmi v rozvojových krajinách: prípad lesov

Rovnocennosť inšpekcií v teréne***I
PDF 132kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2003/17/ES, pokiaľ ide o rovnocennosť inšpekcií v teréne uskutočňovaných v Brazílii v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva krmovín a množiteľského porastu pre produkciu osiva obilnín a v prípade rovnocennosti osiva krmovín a osiva obilnín vyprodukovaného v Brazílii, a pokiaľ ide o rovnocennosť inšpekcií v teréne uskutočňovaných v Moldavsku v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva obilnín, množiteľského porastu pre produkciu osiva zelenín a množiteľského porastu pre produkciu osiva olejnín a priadnych rastlín a v prípade rovnocennosti osiva obilnín, zelenín, olejnín a priadnych rastlín vyprodukovaného v Moldavsku (COM(2017)0643 – C8-0400/2017 – 2017/0297(COD))
P8_TA(2018)0318A8-0253/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0643),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0400/2017),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2018(1),

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0253/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. septembra 2018 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2003/17/ES, pokiaľ ide o rovnocennosť inšpekcií v teréne uskutočňovaných v Brazílskej federatívnej republike v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva krmovín a množiteľského porastu pre produkciu osiva obilnín a v prípade rovnocennosti osiva krmovín a osiva obilnín vyprodukovaného v Brazílskej federatívnej republike, a pokiaľ ide o rovnocennosť inšpekcií v teréne uskutočňovaných v Moldavskej republike v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva obilnín, množiteľského porastu pre produkciu osiva zelenín a množiteľského porastu pre produkciu osiva olejnín a priadnych rastlín a v prípade rovnocennosti osiva obilnín, zelenín, olejnín a priadnych rastlín vyprodukovaného v Moldavskej republike

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/1674.)

(1) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 76.


Spoločný systém dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky *
PDF 188kWORD 52k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky (COM(2018)0021 – C8-0022/2018 – 2018/0006(CNS))
P8_TA(2018)0319A8-0260/2018

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0021),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8‑0022/2018),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0260/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  Smernica Rady 2006/112/ES21 členským štátom umožňuje, aby pokračovali v uplatňovaní svojej osobitnej úpravy pre malé podniky v súlade so spoločnými ustanoveniami a so zreteľom na užšiu harmonizáciu. Uvedené ustanovenia sú však zastarané a neznižujú záťaž malých podnikov súvisiacu s dodržiavaním predpisov, keďže boli koncipované pre spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) založený na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu.
(1)  Smernica Rady 2006/112/ES21 členským štátom umožňuje, aby pokračovali v uplatňovaní svojej osobitnej úpravy pre malé podniky v súlade so spoločnými ustanoveniami a so zreteľom na užšiu harmonizáciu. Uvedené ustanovenia sú však zastarané a neplnia svoj účel znižovať záťaž malých podnikov súvisiacu s dodržiavaním predpisov, keďže boli koncipované pre spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) založený na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu.
_________________
_________________
21 Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.
21 Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Komisia vo svojom akčnom pláne v oblasti DPH22 oznámila komplexný balík zjednodušení pre malé podniky zameraný na zníženie ich administratívnej záťaže, ktoré prispeje k vytvoreniu daňového prostredia, s cieľom uľahčiť ich rast a rozvoj cezhraničného obchodu. Znamenalo by to preskúmať osobitnú úpravu pre malé podniky, ako sa načrtáva v oznámení o opatreniach nadväzujúcich na akčný plán v oblasti DPH23. Preskúmanie osobitnej úpravy pre malé podniky preto predstavuje dôležitý prvok balíka reforiem uvedených v akčnom pláne v oblasti DPH.
(2)  Komisia vo svojom akčnom pláne v oblasti DPH22 oznámila komplexný balík zjednodušení pre malé podniky zameraný na zníženie ich administratívnej záťaže, ktorý prispeje k vytvoreniu daňového prostredia, s cieľom uľahčiť ich rast a rozvoj cezhraničného obchodu a tiež zlepšiť dodržiavanie predpisov o DPH. Malé podniky v Únii vykonávajú činnosť najmä v určitých odvetviach, ktoré pôsobia cezhranične, ako napríklad stavebníctvo, komunikácie, stravovacie služby a maloobchod, a môžu predstavovať významný zdroj zamestnanosti. Na dosiahnutie cieľov akčného plánu v oblasti DPH treba preskúmať osobitnú úpravu pre malé podniky, ako sa načrtáva v oznámení o opatreniach nadväzujúcich na akčný plán v oblasti DPH23. Preskúmanie osobitnej úpravy pre malé podniky preto predstavuje dôležitý prvok balíka reforiem uvedených v akčnom pláne v oblasti DPH.
_________________
_________________
22 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o akčnom pláne v oblasti DPH – k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa (COM(2016)0148 zo 7.4.2016).
22 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o akčnom pláne v oblasti DPH – k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa (COM(2016)0148 zo 7.4.2016).
23 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o akčnom pláne v oblasti DPH – O opatreniach nadväzujúcich na akčný plán v oblasti DPH – K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas konať (COM(2017)0566 zo 4.10.2017).
23 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o akčnom pláne v oblasti DPH – O opatreniach nadväzujúcich na akčný plán v oblasti DPH – K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas konať (COM(2017)0566 zo 4.10.2017).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Preskúmanie tejto osobitnej úpravy úzko súvisí s návrhom Komisie, v ktorom sa stanovujú zásady konečného systému DPH pre cezhraničný obchod medzi podnikmi (B2B) medzi členskými štátmi založeného na zdaňovaní cezhraničných dodaní tovaru v členskom štáte určenia24. Pri prechode systému DPH na zdaňovanie podľa zásady krajiny určenia sa zistilo, že istý počet súčasných pravidiel nie je vyhovujúci pre daňový systém podľa zásady krajiny určenia.
(3)  Preskúmanie tejto osobitnej úpravy úzko súvisí s návrhom Komisie, v ktorom sa stanovujú zásady konečného systému DPH pre cezhraničný obchod medzi podnikmi (B2B) medzi členskými štátmi založeného na zdaňovaní cezhraničných dodaní tovaru v členskom štáte určenia24. Pri prechode systému DPH na zdaňovanie podľa zásady krajiny určenia sa zistilo, že istý počet súčasných pravidiel nie je vyhovujúci pre daňový systém podľa zásady krajiny určenia. Najväčšie ťažkosti pri zvýšenom cezhraničnom obchode vznikajú malým podnikom kvôli rozdielnym a zložitým pravidlám DPH v jednotlivých štátoch Únie, ako aj tomu, že vnútroštátne oslobodenie malých podnikov od dane využívajú len malé podniky v tom členskom štáte, v ktorom majú sídlo.
_________________
_________________
24 Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty, a ktorou sa zavádza konečný systém zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi (COM(2017)0569 zo 4.10.2017).
24 Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty, a ktorou sa zavádza konečný systém zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi (COM(2017)0569 zo 4.10.2017).
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  V snahe vyriešiť problém neprimeranej záťaže súvisiacej s dodržiavaním predpisov, ktorému čelia malé podniky, by mali byť zjednodušujúce opatrenia dostupné nielen podnikom, ktoré sú oslobodené od dane podľa súčasných pravidiel, ale aj tým podnikom, ktoré sa z hospodárskeho hľadiska považujú za malé. Na účely zjednodušenia pravidiel v oblasti DPH by sa mali podniky považovať za „malé“, ak sa na základe svojho obratu považujú za mikropodniky podľa všeobecného vymedzenia pojmu ustanoveného v odporúčaní Komisie 2003/361/ES25.
(4)  V snahe vyriešiť problém neprimeranej záťaže súvisiacej s dodržiavaním predpisov, ktorému čelia malé podniky, by mali byť zjednodušujúce opatrenia dostupné nielen podnikom, ktoré sú oslobodené od dane podľa súčasných pravidiel, ale aj tým podnikom, ktoré sa z hospodárskeho hľadiska považujú za malé. Mať takéto opatrenia k dispozícii je obzvlášť dôležité, pretože väčšina malých podnikov bez ohľadu na to, či sú oslobodené alebo nie, je prakticky povinná využívať služby poradcov alebo externých konzultantov, aby im pomáhali plniť si povinnosti súvisiace s DPH, čo zvyšuje finančnú záťaž týchto podnikov. Na účely zjednodušenia pravidiel v oblasti DPH by sa mali podniky považovať za „malé“, ak sa na základe svojho obratu považujú za mikropodniky podľa všeobecného vymedzenia pojmu ustanoveného v odporúčaní Komisie 2003/361/ES25.
_________________
_________________
25 Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
25 Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Malé podniky môžu využívať oslobodenie od dane iba v prípade, ak je ich ročný obrat nižší ako limit uplatňovaný členským štátom, v ktorom je DPH splatná. Pri určovaní svojho limitu by sa členské štáty mali riadiť pravidlami pre limity stanovenými v smernici 2006/112/ES. Uvedené pravidlá, z ktorých väčšina bola zavedená v roku 1977, už nie sú vhodné.
(6)  Malé podniky môžu využívať oslobodenie od dane iba v prípade, ak je ich ročný obrat nižší ako limit uplatňovaný členským štátom, v ktorom je DPH splatná. Pri určovaní svojho limitu by sa členské štáty mali riadiť pravidlami pre limity stanovenými v smernici 2006/112/ES. Uvedené pravidlá, z ktorých väčšina bola zavedená v roku 1977, už nie sú vhodné. Z dôvodov flexibility a s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mali možnosť stanoviť primerané nižšie limity úmerné veľkosti a potrebám svojho hospodárstva, by sa na úrovni Únie mali určiť len maximálne limity.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Členským štátom by sa mala ponechať možnosť určiť si svoj vnútroštátny limit na oslobodenie na takej úrovni, ktorá najlepšie zodpovedá ich hospodárskym a politickým podmienkam, s výhradou horného limitu ustanoveného podľa tejto smernice. V tomto ohľade treba objasniť, že ak členské štáty uplatňujú rozdielne limity, malo by to vychádzať z objektívnych kritérií.
(8)  Členským štátom by sa mala ponechať možnosť určiť si svoj vnútroštátny limit na oslobodenie na takej úrovni, ktorá najlepšie zodpovedá ich hospodárskym a politickým podmienkam, s výhradou horného limitu ustanoveného podľa tejto smernice. V tomto ohľade treba objasniť, že ak členské štáty uplatňujú rozdielne limity, malo by to vychádzať z objektívnych kritérií. Na uľahčenie cezhraničného podnikania by zoznam vnútroštátnych limitov na oslobodenie by mal byť jednoducho dostupný všetkým malým podnikom, ktoré mienia pôsobiť vo viacerých členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)  Keď sa uplatňuje oslobodenie od dane, malé podniky, ktoré využívajú možnosť oslobodenia od dane, by mali mať prinajmenšom prístup k zjednodušeným povinnostiam týkajúcim sa registrácie na účely DPH, fakturácie, účtovníctva a oznamovania.
(12)  Keď sa uplatňuje oslobodenie od dane, malé podniky, ktoré využívajú možnosť oslobodenia od dane, by mali mať prinajmenšom prístup k zjednodušeným povinnostiam týkajúcim sa registrácie na účely DPH, fakturácie, účtovníctva a oznamovania. S cieľom vyhnúť sa nedorozumeniam a právnej neistote v členských štátoch by Komisia mala vypracovať usmernenia o zjednodušenej registrácii a účtovníctve s podrobnejším vysvetlením postupov, ktoré sa majú zjednodušiť a do akej miery. Komisia a členské štáty by do ... [troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] mali posúdiť, či usmernenia sú prínosom pre podniky a spotrebiteľov a skutočne majú na nich pozitívny vplyv.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)  Aby sa zabezpečilo dodržiavanie podmienok na oslobodenie od dane, ktoré členský štát udeľuje podnikom, ktoré v ňom nemajú sídlo, treba tiež požadovať, aby podniky svoj úmysel využiť oslobodenie od dane oznamovali vopred. Takéto oznámenie by mal malý podnik podávať členskému štátu, v ktorom má sídlo. Tento členský štát by mal následne na základe priznaných informácií o obrate uvedeného podniku poskytnúť uvedené informácie ostatným dotknutým členským štátom.
(13)  Aby sa zabezpečilo dodržiavanie podmienok na oslobodenie od dane, ktoré členský štát udeľuje podnikom, ktoré v ňom nemajú sídlo, treba tiež požadovať, aby podniky svoj úmysel využiť oslobodenie od dane oznamovali vopred. Takéto oznámenie by sa malo uverejniť na internetovom portáli, ktorý má zriadiť Komisia. Členský štát sídla by mal následne na základe priznaných informácií o obrate uvedeného podniku informovať ostatné dotknuté členské štáty. Malé podniky môžu kedykoľvek členskému štátu, v ktorom sú zaregistrované, oznámiť svoje želanie vrátiť sa do všeobecného systému DPH.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  S cieľom znížiť záťaž súvisiacu s dodržiavaním predpisov v prípade malých podnikov, ktoré nie sú oslobodené od dane, by sa malo požadovať, aby členské štáty zjednodušili registráciu a vedenie záznamov na účely DPH a predĺžili zdaňovacie obdobia tak, aby sa umožnilo menej časté podávanie priznania k DPH.
(15)  S cieľom znížiť záťaž súvisiacu s dodržiavaním predpisov v prípade malých podnikov, ktoré nie sú oslobodené od dane, by sa malo požadovať, aby členské štáty zjednodušili registráciu a vedenie záznamov na účely DPH. Okrem toho by Komisia mala zriadiť jednotné kontaktné miesto na podávanie priznaní k DPH v rôznych členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)  Cieľ tejto smernice, ktorým je znížiť záťaž malých podnikov súvisiacu s dodržiavaním predpisov, nemôžu uspokojivo dosiahnuť jednotlivé členské štáty, a teda ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. V dôsledku toho Únia môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
(17)  Cieľ tejto smernice, ktorým je znížiť záťaž malých podnikov súvisiacu s dodržiavaním predpisov, nemôžu uspokojivo dosiahnuť jednotlivé členské štáty, a teda ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. V dôsledku toho Únia môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. Kontroly DPH vyplývajúce z postupov na kontrolu súladu s predpismi, sú však cennými nástrojmi boja proti daňovým podvodom a zjednodušenie záťaže malých podnikov súvisiacej s dodržiavaním predpisov nemá ísť na úkor boja proti podvodom v oblasti DPH.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12
Smernica 2006/112/ES
Článok 284 – odsek 4 – pododsek 1
Pred tým, ako malý podnik využije oslobodenie od dane v iných členských štátoch, upovedomí členský štát, v ktorom má sídlo.
Komisia zriadi internetový portál, na ktorom sa zaevidujú malé podniky, ktoré si želajú využiť oslobodenie od dane v inom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12
Smernica 2006/112/ES
Článok 284 – odsek 4 – pododsek 2
Ak malý podnik využíva oslobodenie od dane v iných členských štátoch než len v štáte svojho sídla, členský štát jeho sídla prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby malý podnik podal presné priznanie ročného obratu v Únii a ročného obratu v tomto členskom štáte, a informuje daňové orgány ostatných dotknutých členských štátov, v ktorých malý podnik uskutočňuje dodania, resp. poskytnutia.
Ak malý podnik využíva oslobodenie od dane v iných členských štátoch než len v štáte svojho sídla, členský štát jeho sídla prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby malý podnik podal presné priznanie ročného obratu v Únii a ročného obratu v tomto členskom štáte, a informuje daňové orgány ostatných dotknutých členských štátov, v ktorých malý podnik uskutočňuje dodania, resp. poskytnutia. Členské štáty takisto zabezpečia, aby mali dostatočné vedomosti o statuse malých podnikov a o ich vzťahoch súvisiacich s držbou podielov alebo vlastníctvom s cieľom, aby mohli potvrdiť ich status malých podnikov.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 15
Smernica 2006/112/ES
Článok 288a – odsek 1
Ak počas nasledujúceho kalendárneho roka ročný obrat malého podniku v členskom štáte presiahne limit na oslobodenie od dane uvedený v článku 284 ods. 1, tento malý podnik má v danom roku možnosť naďalej využívať oslobodenie od dane za predpokladu, že jeho ročný obrat v členskom štáte jeho sídla počas uvedeného roka nepresiahne limit stanovený v článku 284 ods. 1 o viac ako 50 %.
Ak počas nasledujúceho kalendárneho roka ročný obrat malého podniku v členskom štáte presiahne limit na oslobodenie od dane uvedený v článku 284 ods. 1, tento malý podnik má ešte dva ďalšie roky možnosť využívať oslobodenie od dane za predpokladu, že jeho ročný obrat v členskom štáte jeho sídla počas uvedených dvoch rokov nepresiahne limit stanovený v článku 284 ods. 1 o viac ako 33 %.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 17
(17)  Články 291 až 294 sa vypúšťajú.
(17)  Odseky 291 a 292 sa vypúšťajú.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 a (nový)
Smernica 2006/112/ES
Článok 293 – odsek 1
17a.   V článku 293 sa odsek 1 nahrádza takto:
Každé štyri roky od prijatia tejto smernice Komisia na základe informácií od členských štátov predloží Rade správu o uplatňovaní ustanovení tejto kapitoly, ku ktorej podľa potreby a vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečiť dlhodobú konvergenciu vnútroštátnych predpisov pripojí návrhy v týchto oblastiach:1) vylepšenia osobitnej úpravy pre malé podniky,2) úprava vnútroštátnych systémov týkajúcich sa oslobodenia od dane a odstupňovaných daňových výhod;3) úprava prahov ustanovených v oddiele 2.
„Každé štyri roky od prijatia tejto smernice Komisia na základe informácií od členských štátov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní ustanovení tejto kapitoly, ku ktorej podľa potreby a vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečiť dlhodobú konvergenciu vnútroštátnych predpisov pripojí návrhy v týchto oblastiach:
i)   vylepšenia osobitnej úpravy pre malé podniky,
ii)   úprava vnútroštátnych systémov týkajúca sa oslobodenia od dane a možnosť harmonizácie výnimiek z limitov v celej Únii;
iii)   úprava prahov ustanovených v oddiele 2.“
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 b (nový)
17b.   Článok 294 sa vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 18
Smernica 2006/112/ES
Článok 294e
Článok 294e
Článok 294e
Členské štáty môžu malým podnikom oslobodeným od dane odpustiť povinnosť podávať priznanie k DPH podľa článku 250.
Členské štáty buď odpustia malým podnikom oslobodeným od dane povinnosť podávať daňové priznanie k DPH podľa článku 250 alebo umožnia takýmto malým podnikom oslobodeným od dane podávať zjednodušené priznanie k DPH – to bude obsahovať aspoň tieto informácie: splatná DPH, odpočítateľná DPH, čistá výška DPH (záväzok alebo pohľadávka), celková hodnota vstupných transakcií a celková hodnota výstupných transakcií ktoré sa vzťahujú na obdobie kalendárneho roka. Malé podniky sa však môžu rozhodnúť uplatňovať zdaňovacie obdobie určené v súlade s článkom 252.
Ak sa táto možnosť nevyužíva, členské štáty umožnia takýmto malým podnikom oslobodeným od dane podávať zjednodušené priznanie k DPH za obdobie kalendárneho roka. Malé podniky sa však môžu rozhodnúť uplatňovať zdaňovacie obdobie určené v súlade s článkom 252.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 18
Smernica 2006/112/ES
Článok 294i
Článok 294i
vypúšťa sa
V prípade malých podnikov je zdaňovacím obdobím, za ktoré sa má podávať priznanie k DPH, obdobie kalendárneho roka. Malé podniky sa však môžu rozhodnúť uplatňovať zdaňovacie obdobie určené v súlade s článkom 252.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 18
Smernica 2006/112/ES
Článok 294i a (nový)
Článok 294ia
Komisia zriadi jednotné kontaktné miesto, na ktorom budú malé podniky môcť podávať priznania k DPH za rôzne členské štáty svojho pôsobenia. Za výber DPH zodpovedá členský štát sídla podniku.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 18
Smernica 2006/112/ES
Článok 294j
Článok 294j
vypúšťa sa
Bez ohľadu na článok 206 členské štáty nebudú vyžadovať, aby malé podniky platili preddavky.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 1 a (nový)
Nariadenie (EÚ) č. 904/2010
Článok 31 – odsek 1
Článok 1a
Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 sa mení takto:
„V článku 31 sa odsek 1 nahrádza takto:
1.  Príslušné orgány každého členského štátu zabezpečia, aby osoby, ktoré sa zúčastňujú na dodávaní tovaru alebo poskytovaní služieb v rámci Spoločenstva, ako aj zdaniteľné osoby, ktoré v danom členskom štáte nemajú sídlo, ale poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky poskytované služby, najmä služby uvedené v prílohe II k smernici 2006/112/ES, mohli pre potreby tohto druhu transakcií získať potvrdenie elektronickými prostriedkami o platnosti identifikačného čísla pre DPH prideleného akejkoľvek konkrétnej osobe, ako aj zodpovedajúce meno/názov a adresu. Tieto informácie musia zodpovedať údajom uvedeným v článku 17.
1.  Príslušné orgány každého členského štátu zabezpečia, aby osoby, ktoré sa zúčastňujú na dodávaní tovaru alebo poskytovaní služieb v rámci Spoločenstva, ako aj zdaniteľné osoby, ktoré v danom členskom štáte nemajú sídlo, ale poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky poskytované služby, najmä služby uvedené v prílohe II k smernici 2006/112/ES, mohli pre potreby tohto druhu transakcií získať potvrdenie elektronickými prostriedkami o platnosti identifikačného čísla pre DPH prideleného akejkoľvek konkrétnej osobe, ako aj zodpovedajúce meno/názov a adresu. Tieto informácie musia zodpovedať údajom uvedeným v článku 17. Systém výmeny informácií o DPH (VIES) musí stanoviť, či oprávnené malé podniky využívajú oslobodenie od DPH pre malé podniky alebo nie.“
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1
Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 30. júna 2022 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 2
Tieto ustanovenia budú uplatňovať od 1. júla 2022.
Tieto ustanovenia budú uplatňovať od 1. januára 2020.

Vykonávacie rozhodnutie o vystavení nových psychoaktívnych látok cyklopropylfentanyl a metoxyacetylfentanyl kontrolným opatreniam *
PDF 127kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o podrobení nových psychoaktívnych látok N-fenyl-N-[1-(2-fenyletyl)piperidín-4-yl]cyklopropánkarboxamid (cyklopropylfentanyl) a 2-metoxy-N-fenyl-N-[1-(2-fenyletyl)piperidín-4-yl]acetamid (metoxyacetylfentanyl) kontrolným opatreniam (09420/2018 – C8-0278/2018 – 2018/0118(NLE))
P8_TA(2018)0320A8-0271/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (09420/2018),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8‑0278/2018),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok(1), a najmä na jeho článok 8 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0271/2018),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 127, 20.5.2005, s. 32.


Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Bulharsku, Grécku, Litve a Poľsku
PDF 133kWORD 46k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Bulharsku, Grécku, Litve a Poľsku (COM(2018)0360 – C8-0245/2018 – 2018/2078(BUD))
P8_TA(2018)0321A8-0272/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0360 – C8-0245/2018),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0272/2018),

1.  víta toto rozhodnutie ako prejav solidarity Únie s občanmi a regiónmi Únie, ktoré zasiahli živelné pohromy;

2.  zdôrazňuje naliehavú potrebu uvoľniť finančnú pomoc z Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) pre regióny postihnuté prírodnými katastrofami, a vyjadruje poľutovanie nad počtom úmrtí, ktoré spôsobili prírodné katastrofy v Únii v roku 2017;

3.  požaduje ďalšiu optimalizáciu postupu mobilizácie, čo povedie ku kratšiemu času medzi podaním žiadosti a platbou; pripomína, že rýchle vyplácanie prostriedkov príjemcom má veľký význam pre miestne komunity, miestne orgány a ich dôveru v solidaritu Únie;

4.  podporuje členské štáty prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov na rekonštrukciu postihnutých oblastí; vyzýva Komisiu, aby podporila a urýchlene schválila prerozdelenie finančných prostriedkov týkajúcich sa dohôd o partnerstve, ktoré na tento účel požadujú členské štáty;

5.  vyzýva členské štáty, aby využili finančnú pomoc z fondu transparentným spôsobom, ktorým sa zaručí spravodlivé rozdelenie v rámci dotknutých regiónov;

6.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

7.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Bulharsku, Grécku, Litve a Poľsku

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/1505.)

(1) Ú. v. EÚ L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Návrh opravného rozpočtu č. 4/2018: mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Bulharsku, Grécku, Litve a Poľsku
PDF 128kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o pozícii Rady o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4/2018 na rozpočtový rok 2018, ktorý je priložený k návrhu o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Bulharsku, Grécku, Litve a Poľsku (11738/2018 – C8-0395/2018 – 2018/2082(BUD))
P8_TA(2018)0322A8-0273/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(2), a najmä na jeho článok 44,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2018 prijatý s konečnou platnosťou 30. novembra 2017(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(4) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(6),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 4/2018, ktorý Komisia prijala 31. mája 2018 (COM(2018)0361),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2018, ktorú prijala Rada 4. septembra 2018 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (11738/2018 – C8-0395/2018),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0273/2018),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 4/2018 zahŕňa navrhnutú mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie v záujme poskytnutia pomoci Bulharsku a Litve v súvislosti so záplavami, Grécku v súvislosti so zemetraseniami na ostrove Kos a Poľsku v súvislosti s búrkami, ku ktorým došlo v priebehu roka 2017;

B.  keďže Komisia preto navrhuje zmeniť rozpočet na rok 2018 a navýšiť prostriedky v rozpočtovom riadku 13 06 01 – Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo – o 33 992 206 EUR vo viazaných aj v platobných rozpočtových prostriedkoch;

C.  keďže Fond solidarity Európskej únie je osobitný nástroj vymedzený v nariadení o VFR a zodpovedajúce viazané a platobné rozpočtové prostriedky majú byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec stropov VFR;

1.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2018;

2.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 4/2018 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 57, 28.2.2018.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(5) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Vplyv politiky súdržnosti EÚ na Severné Írsko
PDF 127kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o vplyve politiky súdržnosti EÚ na Severné Írsko (2017/2225(INI))
P8_TA(2018)0323A8-0240/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vplyv politiky súdržnosti EÚ na Severné Írsko,

–  so zreteľom na ustanovenia Belfastskej dohody (Veľkopiatkovej dohody) z roku 1998,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k uvedenému rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0240/2018),

A.  keďže v rámci politiky súdržnosti EÚ v Severnom Írsku sa využívajú rôzne nástroje vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, programu PEACE pre Severné Írsko a pohraničný región a cezhraničného programu Interreg;

B.  keďže je jasné, že Severné Írsko je región, ktorý značne profitoval z politiky súdržnosti EÚ; keďže záväzok týkajúci sa budúceho financovania v návrhu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027, ktorý predložila Komisia, je veľmi vítaný;

C.  keďže okrem všeobecnejších fondov politiky súdržnosti ťažilo Severné Írsko najmä z osobitných cezhraničných a interkomunitných a medzikomunitných programov vrátane programu PEACE;

D.  keďže politika súdržnosti EÚ rozhodujúcim spôsobom prispela – najmä prostredníctvom programu PEACE – k mierovému procesu v Severnom Írsku, podporuje Veľkopiatkovú dohodu a naďalej napomáha zmierenie komunít;

E.  keďže po vytvorení prvého programu PEACE v roku 1995 sa vynaložilo viac než 1,5 miliardy EUR s cieľom podporiť jednak súdržnosť medzi komunitami zapojenými do konfliktu v Severnom Írsku a v pohraničných grófstvach v Írsku a jednak hospodársku a sociálnu stabilitu;

F.  keďže úspech financovania súdržnosti EÚ čiastočne vyplýva zo skutočnosti, že financovanie je vnímané ako „neutrálne“, t. j. nie je priamo napojené na záujmy niektorej komunity;

1.  zdôrazňuje dôležitý a pozitívny prínos politiky súdržnosti EÚ pre Severné Írsko, najmä pokiaľ ide o pomoc pri obnove znevýhodnených mestských a vidieckych oblastí, boj proti zmene klímy a vybudovanie kontaktov medzi komunitami a cezhraničných kontaktov v rámci mierového procesu; konštatuje najmä, že pomoc pre znevýhodnené mestské a vidiecke oblasti má často formu podpory pre nový hospodársky rozvoj, ktorý podporuje vedomostnú ekonomiku, ako sú vedecké parky v Belfaste a v Derry/Londonderry;

2.  zdôrazňuje, že v súčasnom finančnom období sa v rámci finančnej pomoci EÚ použije na hospodársky a sociálny rozvoj v Severnom Írsku a susediacich regiónoch viac než 1 miliardu EUR, z ktorej sa 230 miliónov EUR investuje do programu PEACE pre Severné Írsko (s celkovým rozpočtom takmer 270 miliónov EUR) a 240 miliónov EUR do programu Interreg V-A pre Severné Írsko, Írsko a Škótsko (s celkovým rozpočtom 280 miliónov EUR);

3.  domnieva sa, že osobitné programy EÚ pre Severné Írsko, najmä program PEACE, majú kľúčový význam pre udržanie mierového procesu, pretože podporujú zmierenie a posilňujú interkomunitné a medzikomunitné i cezhraničné kontakty; konštatuje, že medzikomunitné a cezhraničné sociálne centrá a spoločné služby sú v tejto súvislosti obzvlášť dôležité;

4.  víta dôležité kroky vpred, ktoré sa podnikli v Severnom Írsku v rámci programu PEACE, a oceňuje prácu všetkých strán v tomto procese;

5.  domnieva sa, že interkomunitné a medzikomunitné opatrenia na budovanie dôvery a opatrenia na zabezpečenie mierového spolužitia, ako sú napr. spoločné priestory a podporné siete, zohrali kľúčovú úlohu v mierovom procese, pretože spoločné priestory umožňujú obom komunitám v Severnom Írsku spojiť sa do jednej komunity na vykonávanie spoločných činnosti a rozvíjať vzájomnú dôveru a rešpekt, čo pomáha prekonať rozkol;

6.  zdôrazňuje význam miestneho rozvoja vedeného komunitou a prístupu zdola nahor, ktorý podnecuje všetky komunity, aby prevzali zodpovednosť za projekty, a tým posilnili mierový proces;

7.  berie na vedomie snahu všetkých zainteresovaných strán v Severnom Írsku pokračovať v plnení cieľov politiky súdržnosti EÚ v regióne; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam koordinovaného viacúrovňového riadenia a zásady partnerstva;

8.  zastáva však názor, že treba urobiť viac na zvýšenie všeobecnej informovanosti o vplyve a nutnosti financovania EÚ v Severnom Írsku a jeho zviditeľňovanie, najmä prostredníctvom informovania širokej verejnosti o vplyve projektov financovaných EÚ na mierový proces a hospodársky rozvoj regiónu;

9.  víta skutočnosť, že riadiace a kontrolné systémy v regiónoch riadne fungujú a finančná pomoc EÚ sa preto využíva účinne; zdôrazňuje však, že pri posudzovaní plnenia programu PEACE sa popri dodržiavaní pravidiel musí vždy prihliadať aj na základné ciele tohto programu;

10.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby Severné Írsko malo po roku 2020 – bez toho, aby tým boli dotknuté prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom – možnosť zúčastňovať sa na určitých osobitných programoch EÚ, ako sú programy PEACE a Interreg V-A pre Severné Írsko, pretože by to výrazne prospelo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju najmä v znevýhodnených, vidieckych a pohraničných oblastiach tým, že by sa znížili existujúce rozdiely; okrem toho naliehavo žiada, aby sa v rámci VFR na obdobie po roku 2020 využili všetky relevantné finančné nástroje s cieľom umožniť pokračovanie cieľov politiky súdržnosti;

11.  domnieva sa, že po roku 2020 – bez toho, aby tým boli dotknuté prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom – by podpora územnej spolupráce zo strany EÚ, najmä pokiaľ ide o cezhraničné a medzikomunitné projekty, mala pokračovať s ohľadom na úspechy osobitných programov EÚ pre Severné Írsko v rámci politiky súdržnosti, konkrétne programu PEACE a programov Interreg, ktoré sú obzvlášť dôležité pre stabilitu regiónu; vyjadruje obavy, že ukončenie týchto programov by ohrozilo cezhraničné a interkomunitné a medzikomunitné činnosti budovania dôvery a v dôsledku toho aj mierový proces;

12.  zdôrazňuje, že 85 % finančných prostriedkov na programy PEACE a Interreg pochádza z EÚ; preto sa domnieva, že je dôležité, aby EÚ po roku 2020 naďalej oslovovala komunity v Severnom Írsku zohrávaním aktívnej úlohy pri správe dostupných finančných prostriedkov v oblasti politiky súdržnosti a interkomunitnej a medzikomunitnej spolupráce v Severnom Írsku, čím im pomôže prekonať spoločenské rozpory; v tejto súvislosti sa domnieva, že financovanie by sa malo zachovať na primeranej úrovni aj po roku 2020; zdôrazňuje, že je to dôležité, aby bolo možné pokračovať v práci na budovaní mieru;

13.  vyzýva Komisiu, aby propagovala skúsenosti Severného Írska s financovaním súdržnosti, najmä s programom PEACE, ako príklad toho, akým spôsobom EÚ rieši konflikty a rozpory medzi komunitami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že proces zmierenia v Severnom Írsku predstavuje pozitívny príklad pre ostatné oblasti v EÚ, v ktorých došlo ku konfliktu;

14.  kladie dôraz na to, že osvedčené postupy, pokiaľ ide o financovanie v rámci politiky súdržnosti a program PEACE, by sa mali použiť ako model EÚ a propagovať v záujme prekonania nedôvery medzi komunitami, medzi ktorými panujú konflikty, a dosiahnutia trvalého mieru v iných častiach Európy, a dokonca aj vo svete;

15.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby obyvatelia Severného Írska, a najmä mladí ľudia, mali naďalej prístup k hospodárskej, sociálnej a kultúrnej výmene v celej Európe, predovšetkým k programu Erasmus+;

16.  berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť pokračovanie programov PEACE a Interreg vo svojom návrhu VFR na roky 2021 – 2027; okrem toho berie na vedomie pozičný dokument Spojeného kráľovstva o budúcnosti politiky súdržnosti z apríla 2018, v ktorom Spojené kráľovstvo vyjadruje ochotu rokovať s vládou Severného Írska, írskou vládou a EÚ o potenciálnom nástupcovi programov PEACE IV a Interreg V-A na obdobie po roku 2020, a to popri svojom odhodlaní plniť si záväzky voči programom PEACE a Interreg v rámci súčasného VFR;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Zhromaždeniu Severného Írska a Výkonnému výboru, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj ich regiónov.


Osobitné opatrenia pre Grécko
PDF 141kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o vykonávaní osobitných opatrení pre Grécko podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 (2018/2038(INI))
P8_TA(2018)0324A8-0244/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Nový začiatok pre zamestnanosť a rast v Grécku (COM(2015)0400),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1839 zo 14. októbra 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia pre Grécko(2),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2017/825, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 (ďalej len „SRSP“)(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. septembra 2016 o ex post hodnoteniach EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013 (SWD(2016)0318),

–  so zreteľom na správu gréckeho ministerstva hospodárstva a rozvoja o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 (programové obdobie 2007 – 2013)(4),

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o vykonávaní nariadenia (EÚ) 2015/1839 o osobitných opatreniach pre Grécko (O-000100/2017 – B8-0001/2018),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k uvedenému rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0244/2018),

A.  keďže politika súdržnosti je vyjadrením solidarity a hlavným investičným nástrojom EÚ, ktorý sa týka všetkých regiónov a znižuje rozdiely; keďže význam jej pridanej hodnoty a flexibility počas hospodárskej a finančnej krízy sa viackrát potvrdil; keďže s existujúcimi rozpočtovými prostriedkami prispela politika súdržnosti k zachovaniu mimoriadne potrebných príležitostí na verejné investovanie, pomohla zabrániť zhoršovaniu krízy a umožnila členským štátom a regiónom prijať individuálne prispôsobené reakcie s cieľom zvýšiť svoju odolnosť voči neočakávaným udalostiam a vonkajším otrasom;

B.  keďže podpora medzi rokmi 2007 a 2015 z EFRR a Kohézneho fondu (ďalej len „KF“) v Grécku predstavovala sumu 15,8 miliárd EUR, čo sa rovná približne 19 % celkových vládnych kapitálových výdavkov;

C.  keďže hospodárska a finančná kríza spôsobila pretrvávajúcu negatívnu mieru rastu v Grécku, čo nebolo možné vyriešiť prostredníctvom troch medzinárodných záchranných balíkov, ako aj vážne problémy s likviditou a nedostatok verejných financií;

D.   keďže Grécko a grécke ostrovy boli a naďalej sú obzvlášť ťažko zasiahnuté utečeneckou a migračnou krízou a sú pod veľkým tlakom z dôvodu zvýšeného prílevu migrantov a utečencov, čo má mimoriadne negatívny dosah na miestnu hospodársku činnosť, najmä v oblasti cestovného ruchu;

E.  keďže HDP Grécka v rokoch 2007 až 2013 kleslo o 26 % v reálnych hodnotách a hoci recesia sa skončila v roku 2014, rast v priebehu nasledujúcich dvoch rokov bol nižší ako 1 %; keďže miera zamestnanosti klesla zo 66 % na 53 % v roku 2013, z čoho vyplýva, že zamestnaná bola len o niečo viac ako polovica osôb v produktívnom veku, pričom nezamestnanosť v tom istom období vzrástla z 8,4 % na 27,5 %, čo výrazne ovplyvnilo kúpnu silu gréckeho obyvateľstva a vážne zasiahlo viacero sektorov vrátane zdravotníctva; keďže podľa najnovších údajov Eurostatu je miera nezamestnanosti na úrovni 20,8 %, a to s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí;

F.  keďže Komisia a spoluzákonodarcovia v roku 2015 uznali, že kríza zasiahla Grécko veľmi špecificky, čo mohlo mať vážny dosah na dokončenie operácií v rámci operačných programov na obdobie 2000 – 2006 a 2007 – 2013 aj na začatie vykonávania programov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020;

G.  keďže nariadenie (EÚ) 2015/1839 sa prijalo s cieľom pomôcť Grécku zabezpečiť likviditu v kľúčovom okamihu pred zastavením vykonávania programov a nevyužitím potrebných investičných príležitostí, pretože značné sumy by sa boli spätne získali v prípade, že by sa nedokončili projekty z období 2000 – 2006 a 2007 – 2013;

H.  keďže nariadenie (EÚ) 2015/1839 stanovilo dodatočné počiatočné zálohové platby na programové obdobie 2014 – 2020 v dvoch splátkach, každá vo výške 3,5 % sumy podpory z fondov politiky súdržnosti a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), ako aj uplatňovanie 100 % miery spolufinancovania na oprávnené výdavky v programovom období 2007 – 2013 a skoré uvoľnenie posledných 5 % zostávajúcich platieb EÚ, ktoré by sa mali ponechať až do ukončenia programov;

I.  keďže nariadenie bolo prijaté s cieľom čo najrýchlejšie reagovať na vážnu krízovú situáciu a zabezpečiť, aby Grécko malo dostatok finančných prostriedkov na dokončenie projektov v programovom období 2007 – 2013 a na začatie ich vykonávania v súčasnom období;

J.  keďže podľa článku 152 ods. 6 pododseku 2 malo Grécko do konca roka 2016 predložiť Komisii správu o vykonávaní ustanovení týkajúcich sa uplatňovania 100 % miery spolufinancovania a stropu pre platby na programy na konci programového obdobia;

K.  keďže EÚ zaplatila aj 95 % celkových investičných nákladov za finančné obdobie 2007 – 2013 v Grécku (za obvyklých podmienok maximálne 85 %) prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1311/2011 o doplňujúcich opatreniach;

L.  keďže v októbri 2015 bol vytvorený osobitný účet, do ktorého sa presunuli všetky prostriedky pridelené na financovanie projektov financovaných EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa využívali výlučne na platby príjemcom a činnosti v rámci operačných programov;

M.  keďže Grécko dostávalo od roku 2011 podporu aj prostredníctvom pracovnej skupiny Komisie pre Grécko poskytujúcej technickú pomoc pri reformnom procese krajiny a od roku 2015 prostredníctvom služby na podporu štrukturálnych reforiem poskytujúcej pomoc pri príprave, tvorbe, vykonávaní a hodnotení reforiem zvyšujúcich rast; keďže nariadenie (EÚ) 2017/825, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) na obdobie rokov 2017 až 2020, nadobudlo účinnosť 20. mája 2017 a je významným faktorom, čo sa týka záväzkov služby na podporu štrukturálnych reforiem so zainteresovanými členskými štátmi vrátane Grécka;

1.  opätovne pripomína dôležitú úlohu, ktorú politika súdržnosti zohráva pri plnení cieľov EÚ v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pri boji proti nezamestnanosti, znižovaní nerovností a posilňovaní konkurencieschopnosti všetkých regiónov EÚ, ako aj pri vyjadrovaní európskej solidarity a dopĺňaní iných politík; okrem toho pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy (ďalej len „EŠIF“) sú najväčším zdrojom priamych investícií v Grécku;

2.  berie na vedomie správu o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013, ktorá sa mala vypracovať do konca roku 2016; konštatuje, že grécke orgány správu predložili v máji 2017 a Európskemu parlamentu bola sprístupnená až v decembri 2017 po viacerých žiadostiach; oceňuje, že Komisia poskytla Európskemu parlamentu predbežné posúdenie zoznamu 181 prioritných projektov dosahujúcich sumu 11,5 miliardy EUR, čo sa rovná približne 55 % celkových prostriedkov vyčlenených pre Grécko z EFRR, KF a ESF na roky 2007 – 2013, pričom 118 z týchto projektov sa do konca programového obdobia úspešne zrealizovalo a 24 sa považovalo za postupne zrušené;

3.  zdôrazňuje, že z údajov poskytnutých v uvedenej správe vyplýva, že po prijatí nariadenia o osobitných opatreniach pre Grécko zodpovedal priamy vplyv na likviditu v roku 2015 sume 1 001 709 731,50 EUR a vstupy v roku 2016 dosiahli výšku 467 674 209,45 EUR; okrem toho konštatuje, že spolu so zvýšením počiatočných zálohových platieb na programové obdobie 2014 – 2020 dostalo Grécko v rokoch 2015 a 2016 približne 2 miliardy EUR;

4.  oceňuje, že vyplatené sumy sa zameriavali na širokú škálu projektov: doprava a iná infraštruktúra (životné prostredie, cestovný ruch, kultúra, obnova miest a vidieka, sociálna infraštruktúra), projekty informačnej spoločnosti a akcie zamerané na rozvoj ľudských zdrojov; okrem toho víta skutočnosť, že 63 % celkových platieb na projekty štátnej pomoci sa týkalo pomoci pre podniky a podnikateľské projekty, čo priamo prispelo ku konkurencieschopnosti a k zníženiu podnikateľského rizika, zatiaľ čo 37 % týchto platieb sa týkalo opatrení štátnej pomoci na infraštruktúrne projekty a dopĺňalo opatrenia v oblasti trhových podmienok a zlepšenia podnikania;

5.  oceňuje, že v správe, ktorú predložili grécke orgány, sa uznáva, že zvýšenie likvidity predstavovalo zároveň posilnenie finančných príjmov o približne 1,5 miliardy EUR a programu verejných investícií na roky 2015 – 2016;

6.  víta účinky opatrení, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskej činnosti, normalizáciu a konsolidáciu obratu a prevádzkového kapitálu značného počtu podnikov, tvorbu a zachovanie pracovných miest, ako aj dokončenie dôležitých výrobných infraštruktúr, čo sa prejavilo aj v značnom vplyve na daňové príjmy v rozpočte;

7.  konštatuje, že finančné prostriedky vyplatené EÚ v dôsledku vykonávania nariadenia boli v roku 2015 použité na dokončenie projektov v rámci operačných programov do konca obdobia oprávnenosti a že v roku 2016 zostávajúca suma, ktorá bola vyplatená popri národných zdrojoch, taktiež prispela k dokončeniu iných projektov;

8.  oceňuje, že grécke orgány sa zaviazali zreorganizovať klasifikáciu projektov a určiť hlavné projekty, ktoré sa majú dokončiť; zdôrazňuje, že tento krok výrazne prispel k prekonaniu inštitucionálnych a administratívnych prekážok a stanoveniu prioritných opatrení, ktoré sa majú bezodkladne vykonať, čím sa zároveň predišlo finančným opravám; víta skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré EÚ vyplatila na základe nariadenia (EÚ) 2015/1839, podstatne znížili počet projektov označených za neúplné; konštatuje, že v porovnaní s programovým obdobím 2000 – 2006, počas ktorého sa nedokončilo približne 900 projektov, nebolo v čase predloženia konečných žiadostí na programové obdobie 2007 – 2013 dokončených 79 projektov, ale očakáva sa, že budú dokončené s použitím vnútroštátnych finančných prostriedkov;

9.  zdôrazňuje, že využívanie štrukturálnych fondov sa výrazne zlepšilo, na konci marca 2016 miera platieb v Grécku v programovom období 2007 – 2013 presahovala 97 %(5) a podľa stavu vykonávania celkových platieb a nesplatených záväzkov pre programy na obdobie 2007 – 2013 z 31. marca 2018 Grécko nemá žiadne nesplatené záväzky v rámci okruhu 1b(6); víta skutočnosť, že Grécko bolo prvým členským štátom, ktorý plne využil dostupné zdroje a dosiahol 100 % mieru čerpania prostriedkov v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 96 %;

10.  uznáva však, že miera čerpania prostriedkov poskytuje len orientačné informácie a dôraz na čerpanie fondov by nemal byť na úkor účinnosti, pridanej hodnoty a kvality investícií; konštatuje, že osobitné opatrenia majú makroekonomickú povahu a je zložité vysledovať ich účinky v rámci jednotlivých projektov;

11.  pripomína, že fondy EŠIF majú významný vplyv na HDP a ďalšie ukazovatele vo viacerých členských štátoch, ako aj na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť vo všeobecnosti a že investície podporované politikou súdržnosti a rozvoja vidieka v Grécku podľa odhadov zvýšili HDP v roku 2015, na konci predchádzajúceho programového obdobia, o viac ako 2 % nad úroveň, ktorá by sa bola dosiahla v prípade neposkytnutia finančných prostriedkov; pripomína, že využívanie štrukturálnych fondov EÚ sa vždy musí sústreďovať na plnenie cieľov zakotvených v zmluve a dosiahnutie skutočnej pridanej hodnoty EÚ, zameriavať sa na priority EÚ a zabezpečiť viac ako len rast HDP;

12.  berie na vedomie najmä kvantitatívnu analýzu správy predloženej gréckymi orgánmi o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013, ktorá je v súlade s právnymi požiadavkami; uznáva, že vplyv osobitných opatrení nie je možné oddeliť od celkového vplyvu fondov EŠIF v Grécku, ale domnieva sa, že hoci je zložité uskutočniť kvalitatívne posúdenie, pomohlo by doplniť analýzu a pochopiť dosiahnuté výsledky; nabáda Komisiu, aby poskytla viac informácií, čo sa týka zvýšenia konkurencieschopnosti, produktivity a udržateľnosti zo sociálneho a ekologického hľadiska;

13.  oceňuje skutočnosť, že podľa konečných údajov oznámených Komisii 31. decembra 2016 predstavovala celková suma žiadostí gréckych orgánov o platbu výšku 1,6 miliardy EUR a Grécko k 31. marcu 2018 vykázalo 28 % mieru plnenia za programové obdobie 2014 – 2020(7), čím sa zaradilo medzi členské štáty s najlepšími výsledkami vo všeobecnosti, napriek určitým rozdielom, ktoré treba vziať do úvahy, v súvislosti s úrovňou členenia alebo miery čerpania jednotlivých fondov; okrem toho schvaľuje prijatie nariadenia 2015/1839 ako dôležité opatrenie, ktoré bolo vhodné na poskytnutie individualizovanej podpory v kľúčovom momente pre Grécko; víta skutočnosť, že dodatočné zálohové platby boli v plnej miere pokryté žiadosťami o priebežné platby v rámci EFRR a KF, ako sa požadovalo, ale poukazuje na to, že nedošlo k plnému pokrytiu v prípade Európskeho sociálneho fondu (približne 4 %) ani Európskeho námorného a rybárskeho fondu;

14.  pripomína dôležitosť príslušných štrukturálnych reforiem; oceňuje vynaložené úsilie a vyzýva Grécko, aby naďalej v plnej miere využívalo možnosti pomoci v rámci SRSP s cieľom vytvoriť zdravé podnikateľské prostredie na efektívne a účinné využívanie fondov EŠIF a maximalizáciu ich sociálno-ekonomického vplyvu;

15.  uznáva, že podporou verejných investícií a flexibilným využívaním investícií EÚ prostredníctvom preprogramovania finančných prostriedkov alebo zvýšenia miery spolufinancovania regionálna politika zmiernila vplyv finančnej krízy a dlhodobej fiškálnej konsolidácie vo viacerých členských štátoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť ich primerané financovanie v budúcom viacročnom finančnom rámci; pripomína však, že politika súdržnosti by sa mala vnímať ako hlavný nástroj verejného investovania a ako katalyzátor na pritiahnutie ďalších verejných a súkromných financií a že podobné opatrenia, ktoré vedú k zníženiu národných kvót spolufinancovania potrebného na získanie finančných prostriedkov pre operačné programy financované zo štrukturálnych fondov, či už ide o Grécko alebo iný členský štát, by sa mali zvažovať len vo výnimočných prípadoch a pred ich prijatím a vykonaním by sa mali preskúmať z hľadiska účinnosti a riadne odôvodniť;

16.  poukazuje na to, že niektoré regióny majú ťažkosti pri spolufinancovaní projektov v rámci fondov EŠIF; vyzýva preto Komisiu, aby v kontexte európskeho semestra a Paktu stability a rastu bezodkladne posúdila vplyv regionálnych investícií spolufinancovaných prostredníctvom fondov EŠIF, a to najmä investícií v menej rozvinutých regiónoch, na výpočet deficitu verejných financií;

17.  pripomína gréckym orgánom, že je dôležité zabezpečiť riadnu komunikáciu a viditeľnosť investícií v rámci fondov EŠIF;

18.  víta predbežné posúdenie, na základe ktorého sa programové obdobie 2007 – 2013 podľa očakávaní uzavrie bez straty finančných prostriedkov pre Grécko; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výsledkoch procesu ukončovania, ktorý sa má podľa plánu uzavrieť v prvej polovici roka 2018, a aby zároveň poskytla aktuálne informácie o projektoch, ktoré sa majú dokončiť s použitím vnútroštátnych finančných prostriedkov a ktoré neboli ukončené k 31. marcu 2018;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 270, 15.10.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 129, 19.5.2017, s. 1.
(4) Atény, máj 2017.
(5) Pracovný dokument útvarov Komisie o ex post hodnoteniach EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013.
(6) Stav vykonávania celkových platieb a úroveň nesplatených záväzkov pre okruh 1b (programy na obdobie 2007 – 2013) – Určenie vnútroštátnych orgánov a stav vykonávania priebežných platieb z operačných programov EŠIF na obdobie 2014 – 2020 (stav k 31. marcu 2018).
(7) Stav vykonávania celkových platieb a úroveň nesplatených záväzkov pre okruh lb (programy na obdobie 2007 – 2013) – Určenie vnútroštátnych orgánov a stav vykonávania priebežných platieb z operačných programov EŠIF na obdobie 2014 – 2020 (stav k 31. marcu 2018).


Spôsoby znovuzačlenenia pracovníkov zotavujúcich sa po zranení a chorobe do kvalitného zamestnania
PDF 194kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o spôsoboch opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí sa zotavujú z úrazu a choroby, do kvalitného zamestnania (2017/2277(INI))
P8_TA(2018)0325A8-0208/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálne vyhlásenie o Európskom pilieri sociálnych práv,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní)(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej aliancie na boj proti chronickým chorobám z novembra 2017 s názvom Zlepšenie zamestnateľnosti ľudí s chronickými chorobami v Európe,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „UN CRPD“) a jeho nadobudnutie účinnosti v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na spoločnú správu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „EU-OSHA“) a Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (ďalej len „Eurofound“) z roku 2014 s názvom Psychosociálne riziká v Európe: výskyt a stratégie prevencie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2017 o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru pre UN CRPD(4),

–  so zreteľom na Filadelfskú deklaráciu z 10. mája 1944 týkajúcu sa cieľov a zámerov Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (COM(2008)0412),

–  so zreteľom na správu Komisie z 24. februára 2011 o vykonávaní rámcovej dohody európskych sociálnych partnerov o pracovnom strese (SEC(2011)0241),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 2007 s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (COM(2007)0062),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(6),

–  so zreteľom na antidiskriminačnú smernicu 2000/78/ES a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ako sú spojené veci C-335/11 a C-337/11 z apríla 2013 (HK Denmark), ktoré spoločne stanovujú pre zamestnávateľov zákaz diskriminácie v prípade, keď dlhodobú chorobu možno prirovnať k zdravotnému postihnutiu, ako aj povinnosť zamestnávateľov vykonať primerané úpravy pracovných podmienok,

–  so zreteľom na jednotnú akciu týkajúcu sa duševného zdravia a pohody, ktorá sa začala v roku 2013,

–  so zreteľom na kampaň EU-OSHA s názvom Zdravé pracoviská bez stresu,

–  so zreteľom na nedávny pilotný projekt týkajúci sa ochrany zdravia a bezpečnosti starších pracovníkov, ktorý uskutočnila EU-OSHA,

–  so zreteľom na správu EU-OSHA za rok 2016 s názvom Rehabilitácia a návrat do práce: analytická správa o politikách, stratégiách a programoch EÚ a členských štátov,

–  so zreteľom na správu Eurofoundu z roku 2014 o možnostiach zamestnania pre ľudí s chronickým ochorením,

–  so zreteľom na dokument konfederácie Business Europe za rok 2012 o praktikách zamestnávateľov v oblasti aktívneho starnutia,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0208/2018),

A.  keďže pracovný stres je rastúcim problémom a druhým najčastejšie udávaným zdravotným problémom súvisiacim s prácou v Európe; keďže 25 %(7) pracovníkov uvádza, že sa stretávajú s pracovným stresom; keďže pracovný stres môže narušiť právo jednotlivca na zdravé pracovné podmienky; keďže pracovný stres prispieva aj k absentérstvu a nízkej pracovnej spokojnosti, negatívne ovplyvňuje produktivitu a predstavuje takmer polovicu počtu pracovných dní, ktoré sa premárnia každý rok;

B.  keďže starnutie európskej pracovnej sily predstavuje nové výzvy, pokiaľ ide o pracovné prostredie a zmenenú organizáciu práce; keďže starnutie je sprevádzané vyšším rizikom vývoja chronických duševných a fyzických zdravotných problémov vrátane zdravotného postihnutia a chorôb, v dôsledku čoho sú politiky prevencie, opätovného začleňovania a rehabilitácie veľmi dôležité a umožňujú udržateľnosť pracovísk, ako aj dôchodkových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia; keďže chronické ochorenia sa netýkajú iba staršej populácie;

C.  keďže dlhodobá pracovná neprítomnosť má škodlivý vplyv na duševné a fyzické zdravie, nesie so sebou vysoké sociálne a ekonomické náklady a môže zabrániť návratu do práce; keďže zdravie a dobré životné podmienky majú kľúčovú úlohu pri budovaní udržateľných ekonomík; keďže je dôležité zvážiť vážny finančný vplyv chorôb alebo zdravotného postihnutia na rodiny, ak sa postihnutí nemôžu vrátiť do práce;

D.  keďže zatiaľ čo existuje rozdiel medzi zdravotným postihnutím, zranením, chorobou a ochoreniami súvisiacimi s vekom, tieto sa takisto často prekrývajú a vyžadujú komplexný individuálny prístup na individuálnom základe;

E.  keďže starnutie je jednou z hlavných sociálnych výziev, ktorým čelí EÚ; keďže z tohto dôvodu existuje potreba politík na podporu aktívneho starnutia, ktoré by umožnili ľuďom zostať aktívnymi a zamestnanými až do dôchodkového veku alebo aj v ďalšom období, ak si to želajú; keďže staršia generácia a jej skúsenosti sú pre trh práce nenahraditeľné; keďže starší ľudia, ktorí sú ochotní zostať v práci, často hľadajú flexibilné alebo individualizované pracovné dohody; keďže choroba, zdravotné postihnutie a vylúčenie z práce má vážne finančné dôsledky;

F.  keďže fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a užívanie drog predstavujú pre obyvateľov EÚ v produktívnom veku najzávažnejšie zdravotné rizikové faktory, ktoré sú spojené so zraneniami aj s rôznymi neprenosnými chorobami(8); keďže k 20 až 25 % všetkých pracovných úrazov dochádza u osôb pod vplyvom alkoholu(9) a keďže sa odhaduje, že 5 % až 20 % pracujúcej populácie v Európe má vážne problémy súvisiace s konzumáciou alkoholu(10); keďže opätovné začlenenie pracovníkov, ktorí mali problém s návykovými látkami, do kvalitného zamestnania predstavuje pre zamestnávateľov špecifické problémy;

G.  keďže osoby so zdravotným postihnutím alebo chronickými chorobami alebo osoby, ktoré sa zotavujú zo zranenia alebo choroby, sú v zraniteľnej situácii a mali by mať k dispozícii individuálnu podporu pri návrate na pracovisko alebo na trh práce; keďže niektorí ľudia s chronickými chorobami nechcú alebo sa nemôžu vrátiť do práce;

H.  keďže oblasť pracovnej rehabilitácie a návratu do práce by mohla poskytovať hodnotné dobrovoľnícke príležitosti, napríklad dobrovoľníctvo po odchode do dôchodku; keďže dobrovoľníctvo by sa malo podporovať v každom veku;

I.  keďže zamestnávatelia musia v prvom rade podporovať kultúru zdravia a bezpečnosti na pracovisku; keďže dobrovoľná účasť na činnostiach v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“), napríklad v podobe pracovných skupín, by mohla takisto prispieť k zmene kultúry;

J.  keďže práca zohráva dôležitú úlohu pri uľahčení procesu uzdravovania a rehabilitácie vzhľadom na kľúčové pozitívne psychosociálne prínosy, ktoré práca prináša zamestnancovi; keďže dobré pracovné postupy v oblasti BOZP sú rozhodujúce pre produktívnu a motivovanú pracovnú silu, a to pomáha podnikom zostať konkurencieschopnými a inovatívnymi, zabezpečuje dobré životné podmienky pracovníkov a pomáha udržiavať cenné zručnosti a pracovné skúsenosti, znižuje fluktuáciu zamestnancov a predchádza vylúčeniu, nehodám a zraneniam; keďže sa preto Komisia nabáda, aby komplexne zvážila všetky nákladové požiadavky v oblasti aktívneho a sociálneho začleňovania; keďže prijatie vhodných a individuálne prispôsobených prístupov k opätovnému začleňovaniu ľudí, ktorí sa zotavujú z úrazu alebo choroby, do kvalitného zamestnania, je dôležitým faktorom pri prevencii pokračujúceho absentérstva alebo práce počas choroby;

K.  keďže vymedzenie osôb so zníženou pracovnou schopnosťou sa môže v jednotlivých členských štátoch líšiť;

L.  keďže malé a stredné podniky a mikropodniky majú v tomto ohľade osobitné potreby, keďže majú menej prostriedkov potrebných na plnenie povinností súvisiacich s prevenciou chorôb a úrazov, a preto často potrebujú podporu na dosiahnutie cieľov v oblasti BOZP; keďže dobré postupy v oblasti BOZP sú na druhej strane kľúčové pre MSP a mikropodniky, najmä pre udržateľnosť ich podnikania; keďže rôzne programy financované EÚ ponúkajú možnosti cennej výmeny inovácií a osvedčených postupov v oblasti trvalo udržateľného BOZP;

M.  keďže negatívne psychosociálne faktory na pracovisku súvisia nielen so zdravím, ale aj so zvýšeným absentérstvom a nízkou pracovnou spokojnosťou; keďže individuálne prispôsobené opatrenia v oblasti BOZP môžu umožniť jednotlivcovi so zmenenou pracovnou schopnosťou zostať v zamestnaní a byť prínosom pre pracovnú silu; keďže i keď je niekedy neprítomnosť v práci potrebná z lekárskeho hľadiska, existujú aj ďalšie negatívne psychosociálne účinky na ľudí, ktorí trávia dlhší čas mimo práce a u ktorých je v dôsledku toho menšia pravdepodobnosť, že sa niekedy vrátia do práce; keďže skorá koordinovaná starostlivosť s prvoradým zameraním na dobré podmienky zamestnancov je rozhodujúca pre zlepšenie návratu do práce a predchádzanie dlhodobým negatívnym dôsledkom pre jednotlivca;

N.  keďže dostupnosť a porovnateľnosť údajov o chorobách z povolania na úrovni EÚ je často nedostatočná; keďže podľa Eurofoundu približne 28 % Európanov udáva, že trpia chronickým telesným alebo duševným zdravotným problémom, ochorením alebo zdravotným postihnutím(11); keďže sa odhaduje, že 1 zo 4 osôb v produktívnom veku žije s dlhodobými zdravotnými problémami(12); keďže zdravotné postihnutie a zlé zdravie môžu byť zároveň príčinou a aj dôsledkom chudoby; keďže štúdia OECD zistila, že príjmy ľudí so zdravotným postihnutím sú v priemere o 12 % nižšie ako príjmy zvyšku obyvateľstva(13); keďže v niektorých krajinách dosahuje tento rozdiel v príjmoch až 30 %; keďže sa štúdiou z roku 2013 preukázalo, že 21,8 % pacientov s rakovinou vo veku 18 – 57 rokov sa stalo nezamestnanými ihneď po stanovení diagnózy, pričom 91,6 % z tejto skupiny stratilo zamestnanie 15 mesiacov po stanovení diagnózy(14); keďže štúdia Eurostatu z roku 2011(15) zistila, že spomedzi zamestnaných, ktorí majú obmedzené pracovné schopnosti z dôvodu dlhotrvajúceho zdravotného problému a/alebo ťažkosti so základnými úkonmi, iba 5,2 % udáva využívanie osobitných pracovných dohôd; keďže podľa rovnakej štúdie Eurostatu 24,2 % nezamestnaných uvádza, že na uľahčenie návratu do práce by boli potrebné osobitné pracovné podmienky;

O.  keďže digitalizácia pravdepodobne povedie k veľkým zmenám v spôsobe organizácie práce a mohla by prispieť k rozšíreniu príležitostí pre pracovníkov, ktorí majú napríklad znížené fyzické schopnosti; keďže staršia generácia pravdepodobne v tomto ohľade čelí jedinečnému súboru problémov; keďže aj ona by mala mať prospech z týchto zmien;

P.  keďže právo na pracovné podmienky, ktoré rešpektujú zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť každého pracovníka, je zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a dobré pracovné podmienky majú samy osebe pozitívnu hodnotu; keďže každý má v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv právo na primeranú životnú úroveň s ohľadom na jeho zdravie a životné podmienky, právo na prácu a spravodlivé a priaznivé pracovné podmienky; keďže zlepšené zdravie a opätovné začlenenie pracovníkov zvyšujú celkový blahobyt spoločnosti a prináša ekonomické výhody členským štátom, zamestnancom a zamestnávateľom vrátane starších pracovníkov a jednotlivcov, ktorí majú zdravotné problémy, a pomáhajú zachovať zručnosti, ktoré by sa inak premárnili; keďže zamestnávatelia, pracovníci, rodiny a spoločenstvá majú prospech z premeny pracovnej neschopnosti na schopnosť pracovať;

Prevencia a včasná intervencia

1.  považuje za nevyhnutné zlepšiť riadenie absencií v dôsledku choroby v členských štátoch a zlepšiť prispôsobenie pracovísk chronickým ochoreniam a postihnutiu prostredníctvom riešenia problému diskriminácie lepším presadzovaním smernice 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní; uznáva, že na to, aby sa dosiahlo zlepšenie, musia byť v členských štátoch zavedené fungujúce právne predpisy s účinným dohľadom, aby sa zabezpečilo, že pracoviská budú inkluzívnejšie pre pracovníkov trpiacich chronickými chorobami a postihnutím, čo by zahŕňalo napríklad zmenu úloh, úpravu vybavenia a rozvoj zručností; naliehavo žiada členské štáty, aby podporovali primerané prispôsobenie pracovísk, aby sa zabezpečil včasný návrat do práce;

2.  vyzýva Komisiu, aby podporila integračné a rehabilitačné opatrenia a podporila úsilie členských štátov o zvýšenie povedomia a identifikáciu a výmenu osvedčených postupov v súvislosti s úpravami a prispôsobeniami na pracovisku; vyzýva všetky príslušné zainteresované strany zamerané na činnosti návratu do práce, aby pomohli uľahčiť výmenu informácií o potenciálnych prekážkach nesúvisiacich so zdravím, ktoré by mohli brániť návratu do práce, a aby koordinovali činnosti na ich identifikáciu a riešenie;

3.  nalieha na Eurofound, aby skúmal a ďalej analyzoval pracovné príležitosti a mieru zamestnateľnosti ľudí s chronickými chorobami; požaduje, aby sa politika založená na dôkazoch stala štandardnou praxou a aby tvorila základ prístupov návratu do práce; vyzýva tvorcov politík, aby sa ujali vedenia pri zabezpečovaní prístupu zamestnávateľov a zamestnancov k informáciám a zdravotnej starostlivosti a aby sa tieto osvedčené postupy podporovali na európskej úrovni;

4.  domnieva sa, že nadchádzajúci strategický rámec EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci po roku 2020 by mal ďalej uprednostňovať investície prostredníctvom fondov EÚ zamerané na predĺženie a podporu zdravšieho života a pracovného života a individuálne pracovné dohody a na podporu náboru a dobre prispôsobeného návratu do práce, kde to je vhodné a ak to umožňujú zdravotné podmienky; domnieva sa, že neoddeliteľnou súčasťou tejto stratégie je investovanie do primárnych a sekundárnych preventívnych mechanizmov, napríklad prostredníctvom poskytovania technológií elektronického zdravotníctva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili predchádzanie rizikám a chorobám na pracovisku;

5.  nabáda členské štáty, aby sa plne zapojili do nadchádzajúcej kampane v celej EÚ v rokoch 2020 až 2022 o prevencii chorôb pohybového aparátu (ďalej len „CHPA“) súvisiacich s prácou, hľadali inovatívne nelegislatívne riešenia a vymieňali si informácie a osvedčené postupy so sociálnymi partnermi; požaduje aktívnu účasť členských štátov na šírení informácií poskytovaných agentúrou EU-OSHA; opätovne vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila právny akt o CHPA; vyzýva členské štáty, aby vypracovali štúdie – rozčlenené podľa pohlavia, veku a oblasti hospodárskej činnosti – o výskyte CHPA s cieľom predchádzať vzniku takýchto ochorení a bojovať proti nim a vypracovať komplexnú stratégiu prevencie a včasnej intervencie EÚ v oblasti chronických ochorení;

6.  vyzýva členské štáty a zamestnávateľov, aby zaujali aktívnu úlohu pri začleňovaní informácií poskytovaných agentúrou EU-OSHA do politík a programov na pracovisku; víta nedávne aktivovanie webových stránok EÚ-OSHA venovaných chorobám súvisiacim s prácou, rehabilitácii a návratu do práce s cieľom poskytnúť informácie o politikách a postupoch v oblasti prevencie;

7.  domnieva sa, že systematická prevencia psychosociálnych rizík je kľúčovým prvkom moderných pracovísk; s obavami berie na vedomie nárast hlásených prípadov v oblasti duševného zdravia a psychosociálnych problémov v posledných rokoch a skutočnosť, že pracovný stres je pre zamestnancov a zamestnávateľov čoraz väčším problémom; vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby poskytli podporu podnikom pri zavádzaní zosúladeného súboru politík a programov na pracovisku s cieľom zlepšiť prevenciu týchto problémov, riešiť stigmu duševnej poruchy a podporiť jednotlivcov, ktorí majú takéto ochorenia, a to tým, že sa im umožní prístup k psychologickej podpore; so zreteľom na ďalšie motivovanie zamestnávateľov, aby podnikli kroky, zdôrazňuje prínosy – vrátane preukázanej návratnosti investícií – prevencie psychosociálnych rizík a podpory zdravia; konštatuje, že právne predpisy a uznávanie psychosociálnych rizík a problémov duševného zdravia, ako je chronický stres a vyhorenie, sa v jednotlivých členských štátoch líšia;

8.  zdôrazňuje význam aktualizácie a zabezpečovania spoločných zdravotných ukazovateľov a vymedzení ochorení súvisiacich s prácou vrátane pracovného stresu a celoeurópskych štatistických údajov v záujme stanovenia cieľov zníženia výskytu chorôb z povolania;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a vykonávali program na systematické monitorovanie, riadenie a podporu pracovníkov ohrozených psychosociálnymi rizikami vrátane stresu, depresie a vyhorenia s cieľom okrem iného vypracovať účinné odporúčania a usmernenia na boj proti týmto rizikám; zdôrazňuje, že chronický stres na pracovisku sa považuje za hlavnú prekážku produktivity a kvality života; poznamenáva, že psychosociálne riziká a pracovný stres sú často štrukturálnymi problémami spojenými s organizáciou práce a že je možné predchádzať týmto rizikám a riadiť ich; zdôrazňuje potrebu uskutočniť štúdie, zlepšiť prevenciu a vymieňať si osvedčené postupy a nástroje na opätovné začlenenie postihnutých osôb do trhu práce;

10.  požaduje destigmatizáciu duševných porúch a problémov učenia; podporuje iniciatívy na zvýšenie povedomia a podporu zmien v tejto oblasti prostredníctvom rozvoja politík na prevenciu psychosociálnych rizík a opatrení na úrovni podnikov; v tejto súvislosti oceňuje opatrenia sociálnych partnerov v členských štátoch, ktoré prispievajú k pozitívnej zmene; pripomína význam riadnej odbornej prípravy poskytovateľov služieb v oblasti BOZP a pracovných inšpektorov v oblasti postupov riadenia psychosociálnych rizík; vyzýva na užšiu spoluprácu a revitalizáciu iniciatív EÚ zameraných na riešenie psychosociálnych rizík v práci a na prioritizáciu tejto otázky v nadchádzajúcom strategickom rámci EÚ pre BOZP;

11.  uznáva, že opätovné začlenenie pracovníkov, ktorí mali problémy spojené s užívaním návykových látok, je veľkou výzvou pre zamestnávateľov; v tejto súvislosti poukazuje na príklad modelu Alna švédskych sociálnych partnerov(16) na podporu pracovísk pri prijímaní proaktívnych a včasných intervenčných opatrení a na pomoc pri rehabilitačnom procese v prípade zamestnancov, ktorí mali problémy spojené s užívaním návykových látok;

12.  víta kampaň Zdravé pracoviská bez stresu (Healthy Workplaces Manage Stress); zdôrazňuje, že iniciatívy na riešenie pracovného stresu musia zahŕňať rodový rozmer so zreteľom na osobitné pracovné podmienky žien;

13.  zdôrazňuje dôležitosť väčších investícií do politík predchádzania rizikám a podpory kultúry prevencie; poukazuje na to, že kvalita preventívnych služieb je kľúčová v spoločnostiach, ktoré poskytujú takúto podporu; vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné politiky v oblasti zdravého stravovania, spotreby alkoholu a tabaku a kvality ovzdušia a aby podporovali takéto politiky na pracovisku; ďalej vyzýva členské štáty, aby rozvíjali integrované zdravotné služby so sociálnymi, psychologickými, pracovnými službami a pracovným lekárstvom; nabáda členské štáty, aby pracovníkom poskytli primeraný prístup k zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť včasné odhalenie nástupu telesnej a duševnej choroby a uľahčiť proces reintegrácie; pripomína, že včasné investície a preventívne opatrenia môžu z dlhodobého hľadiska znížiť dlhodobý psychosociálny vplyv na jednotlivca, ako aj celkové náklady pre spoločnosť;

14.  žiada, aby boli politiky na opätovné začlenenie:

   v súlade s celoživotným prístupom k vzdelávaniu, celoživotným vzdelávaním, sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti,
   prispôsobené, cielené a orientované na potreby, bez toho, aby vyžadovali od účastníkov to, čo by pravdepodobne nemohli splniť z dôvodu svojho zdravotného stavu,
   participatívne a založené na integrovanom prístupe a
   rešpektovali predpoklady potrebné na to, aby sa umožnila účasť bez vytvárania podmienok ohrozujúcich minimálny príjem;

15.  domnieva sa, že členské štáty by mali poskytovať cielené dodatočné dávky pre osoby so zdravotným postihnutím alebo chronickým ochorením, ktoré by pokrývali dodatočné náklady spojené okrem iného s osobnou podporou a pomocou, využívaním špecifických zariadení a zdravotnou a sociálnou starostlivosťou a vytvárali cenovo dostupnú úroveň liekov pre menej zvýhodnené sociálne skupiny; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť slušnú úroveň invalidných a starobných dôchodkov;

Návrat do práce

16.  uznáva, že práca je dôležitým zdrojom pozitívneho psychosociálneho života jednotlivcov a že integrácia dlhodobo nezamestnaných osôb do zamestnania prostredníctvom individuálne prispôsobených opatrení je kľúčovým faktorom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a má aj iné preventívne psychosociálne prínosy; zdôrazňuje, že integrácia osôb, ktoré sa vracajú do práce po zranení alebo chorobe, či už fyzickej alebo duševnej, má viacero pozitívnych účinkov: má pozitívny účinok na dobré podmienky života jednotlivcov, znižuje náklady na vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia a jednotlivé podniky, širším spôsobom podporuje hospodárstvo, a to tak, že sa systémy dôchodkového zabezpečenia a sociálneho zabezpečenia stávajú udržateľnejšími pre budúce generácie; berie na vedomie ťažkosti, s ktorými sa pracovníci stretávajú v súvislosti so systémami úhrady nákladov, ktoré im môžu zapríčiňovať zbytočné oneskorenie v liečbe a ktoré by v niektorých prípadoch mohli pôsobiť izolujúco; naliehavo žiada, aby sa k všetkým administratívnym postupom spojeným s opätovným začleňovaním pracovníkov pristupovalo zákazníckym spôsobom; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou a príslušnými agentúrami EÚ podnikli kroky na potlačenie negatívnych účinkov dlhodobej pracovnej absencie, ako je izolácia, psychosociálne problémy, sociálno-ekonomické dôsledky a znížená zamestnateľnosť;

17.  domnieva sa, že členské štáty a zamestnávatelia by mali prijať pozitívny a pracovne orientovaný prístup k pracovníkom so zdravotným postihnutím, starším pracovníkom a tým, ktorí majú duševné alebo fyzické choroby alebo zranenia, vrátane osôb s diagnostikovanou terminálnou chorobou, so zameraním na včasné hodnotenie zostávajúcej pracovnej schopnosti a pripravenosti jednotlivca pracovať a organizovanie psychologického, sociálneho a zamestnaneckého poradenstva v počiatočnom štádiu a prispôsobenie pracoviska, berúc do úvahy profesijný profil a sociálno-ekonomickú situáciu, ako aj situáciu podniku; nabáda členské štáty, aby zlepšili ustanovenia svojich systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré by umožňovali návrat do práce za predpokladu, že si to zamestnanec želá a zdravotné podmienky to umožňujú;

18.  berie na vedomie pozitívnu úlohu, ktorú zohrali sociálne podniky, konkrétne sociálne podniky na integráciu do práce (Work Integration Social Enterprises, WISE), pri opätovnom začleňovaní dlhodobo nezamestnaných ľudí späť do práce; vyzýva členské štáty, aby tieto podniky riadne uznali a poskytli im technickú podporu;

19.  v tejto súvislosti odkazuje na UN CRDP a jeho opčný protokol (A/RES/61/106) a nabáda na používanie Medzinárodnej klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie funkčnej schopnosti, zdravotného postihnutia a zdravia (ICF) vo všetkých príslušných opatreniach a politikách; súhlasí s názorom, že zdravotné postihnutie je skúsenosť súvisiaca so zdravím, ku ktorej dochádza v určitom sociálno-ekonomickom kontexte;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a poskytli usmernenia o osvedčených postupoch a koučovaní, podpore a poradenstve pre zamestnávateľov, pokiaľ ide o to, ako rozvíjať a realizovať plány reintegrácie a zároveň zabezpečiť pokračujúci dialóg medzi sociálnymi partnermi a skutočnosť, aby boli zamestnanci informovaní o svojich právach od začiatku procesu návratu do práce; ďalej podporuje výmenu osvedčených postupov v členských štátoch a medzi nimi, v profesijných komunitách, medzi sociálnymi partnermi, mimovládnymi organizáciami a tvorcami politík o opätovnom začlenení pracovníkov, ktorí sa zotavujú z choroby alebo zranenia;

21.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali so sociálnymi partnermi na poskytovaní externej podpory na zabezpečenie usmernení a technickej podpory pre MSP a mikropodniky s obmedzenými skúsenosťami v oblasti opatrení na rehabilitáciu a návrat do zamestnania; uznáva dôležitosť zohľadnenia situácie a špecifických potrieb a problémov súvisiacich s dodržiavaním právnych predpisov nielen v prípade MSP a mikropodnikov, ale aj niektorých sektorov verejných služieb v kontexte vykonávania opatrení na úrovni podnikov; zdôrazňuje, že zvyšovanie povedomia, výmena osvedčených postupov, konzultácie a on-line platformy majú mimoriadny význam pri podpore MSP a mikropodnikov v tomto procese; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej rozvíjali praktické nástroje a usmernenia, ktoré môžu pomôcť podporiť MSP a mikropodniky s obmedzenými skúsenosťami v oblasti opatrení na rehabilitáciu a návrat do zamestnania; uznáva dôležitosť investovania do vzdelávania v oblasti riadenia;

22.  berie na vedomie riziko, že nápaditejšie prístupy zamerané na opätovné začlenenie tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, môžu mať väčší nedostatok finančných prostriedkov ako užšie zamerané prístupy založené na ľahko kvantifikovateľných výsledkoch; vyzýva preto Komisiu, aby zlepšila financovanie prístupov zdola nahor v rámci štrukturálnych fondov, najmä ESF;

23.  berie na vedomie úspech prípadového prístupu k programom reintegrácie a zdôrazňuje potrebu individuálne navrhnutej a integrovanej podpory sociálnych pracovníkov alebo určených poradcov; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby spoločnosti boli v úzkom kontakte s pracovníkmi alebo s ich zástupcami počas neprítomnosti v dôsledku choroby alebo úrazu;

24.  domnieva sa, že politiky návratu do práce a reintegrácie by mali byť súčasťou širšieho uceleného prístupu k zdravému pracovnému životu s cieľom zabezpečiť kvalitné pracovné prostredie z hľadiska fyzického a duševného zdravia počas celého pracovného života a aktívne a zdravé starnutie pre všetkých pracovníkov; zdôrazňuje kľúčový význam komunikácie, pomoci špecialistov na riadenie pracovnej rehabilitácie (pracovných asistentov) a integrovaného prístupu zahŕňajúceho všetky zainteresované strany v oblasti úspešnej fyzickej a pracovnej rehabilitácie pracovníkov; je presvedčený, že pracovisko by malo byť ťažiskom, na ktoré by sa mali zameriavať systémy návratu do práce; víta úspech nebyrokratického a praktického prístupu rakúskeho programu fit2work(17) s dôrazom na jednoduchú komunikáciu prístupnú pre všetkých pracovníkov (napr. používanie zjednodušeného jazyka);

25.  zdôrazňuje, že je dôležité udržať ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou v zamestnaní, a to aj tým, že sa zabezpečí, aby mali malé a stredné podniky a mikropodniky zdroje, ktoré potrebujú na to, aby to efektívne dosiahli; dôrazne podporuje opätovné začlenenie pracovníkov, ktorí sa zotavujú z choroby a zranenia, do kvalitného zamestnania, ak si to zamestnanec želá a ak to zdravotné podmienky dovoľujú, prostredníctvom rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie na otvorenom trhu práce; zdôrazňuje, že je dôležité zamerať opatrenia politík na pracovnú schopnosť jednotlivcov a ukazovať zamestnávateľom výhody udržania si skúseností a vedomosti pracovníka, o ktorého by mohli prísť v dôsledku trvalej práceneschopnosti; uznáva však, že je dôležité vytvoriť silnú záchrannú sieť prostredníctvom vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia pre jednotlivcov, ktorí sa nemôžu vrátiť do zamestnania;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli aktívnu politiku trhu práce a politické stimuly pre zamestnávateľov s cieľom podporiť zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a chronickými chorobami vrátane vhodných úprav a odstránenia prekážok na pracovisku, aby sa uľahčilo ich opätovné začlenenie; pripomína, že je nevyhnutné informovať spoločnosti a dotknuté osoby o existujúcich stimuloch a právach;

27.  v tejto súvislosti uznáva, že pri návrate do zamestnania zohrávajú dôležitú úlohu flexibilné, individuálne prispôsobené a prispôsobiteľné pracovné mechanizmy – napríklad práca na diaľku, pružný pracovný čas, prispôsobenie vybavenia v práci a skrátený pracovný čas alebo znížené pracovné zaťaženie; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať skorý a/alebo postupný návrat do zamestnania (ak to umožňujú zdravotné podmienky), ktorý by mohol byť sprevádzaný čiastočnými nemocenskými dávkami, aby sa zabezpečilo, že dotknutí jednotlivci neutrpia stratu príjmu v dôsledku návratu do práce, a zároveň sa zachovali finančné pohnútky pre podniky; zdôrazňuje, že takéto úpravy vrátane geografickej, časovej a funkčnej flexibility musia byť uskutočniteľné tak pre pracovníkov, ako aj pre zamestnávateľov a zároveň uľahčovať organizáciu riadenia práce a zohľadňovať rozdiely vo výrobných cykloch;

28.  oceňuje tie národné programy a iniciatívy, ktoré pomohli uľahčiť opätovné začlenenie ľudí s chronickými ochoreniami do kvalitného zamestnania, napríklad nemecký program Job4000(18), ktorý využíva integrovaný prístup na zlepšenie stabilnej profesionálnej integrácie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré čelia osobitným ťažkostiam pri hľadaní zamestnania, a zriadenie agentúr na opätovné začlenenie s cieľom pomôcť ľuďom s chronickými chorobami nájsť si zamestnanie, ktoré je vhodné z hľadiska ich situácie a schopnosti(19);

29.  berie na vedomie dôležité psychologické výhody a zvýšenú produktivitu spojenú s vysokou úrovňou autonómie na pracovisku; domnieva sa, že miera autonómie na pracovisku môže byť veľmi dôležitá pri uľahčovaní procesu opätovného začleňovania chorých a zranených pracovníkov s rôznym zdravotným stavom a potrebami;

30.  je si vedomý toho, že návrat do práce má veľkú hodnotu v procese starostlivosti, pretože práca mnohým jednotlivcom umožňuje finančnú nezávislosť a zlepšuje život, čo môže byť niekedy kľúčovým faktorom v procese uzdravovania;

31.  vyzýva členské štáty, aby neodnímali dávky sociálneho zabezpečenia, keď ľudia s chronickými ochoreniami získajú zamestnanie, čím im pomôžu vyhnúť sa „pasci dávok“;

Zmena postojov k opätovnému začleneniu pracovníkov

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi zabezpečili – vo svojich oznámeniach, usmerneniach a politikách, aby zamestnávatelia považovali proces reintegrácie za príležitosť využívať zručnosti, kompetencie a skúsenosti pracovníkov; zastáva názor, že zamestnávatelia a zástupcovia pracovníkov sú od začiatku významnými aktérmi v procese návratu do zamestnania a sú súčasťou rozhodovacieho procesu;

33.  pripomína články 26 a 27 UN CRDP, ktoré zaväzujú zmluvné štáty, aby organizovali, posilňovali a rozširovali služby a programy rehabilitácie, najmä v oblastiach zdravia, zamestnanosti, vzdelávania a sociálnych služieb, a aby podporovali pracovné príležitosti a kariérny postup pre osoby so zdravotným postihnutím na trhu práce, ako aj asistenciu pri návrate do zamestnania;

34.  zdôrazňuje, že zvyšovanie povedomia o politikách a programoch zameraných na rehabilitáciu a návrat do zamestnania a zlepšenie podnikovej kultúry sú rozhodujúcimi faktormi úspechu v procese návratu do zamestnania a v boji proti negatívnym postojom a vo vyrovnávaní sa s predsudkami a diskrimináciou; zastáva názor, že tímy odborníkov, ako sú psychológovia a koučovia vyškolení v oblasti pracovnej rehabilitácie, by mohli byť efektívne využívané rôznymi spoločnosťami, čím by sa umožnilo menším spoločnostiam využívať ich odborné znalosti; zastáva názor, že v tomto procese existuje priestor aj na podporu a vzájomné dopĺňanie sa zo strany mimovládnych organizácií a dobrovoľníkov;

35.  oceňuje podniky, ktoré prijali iniciatívy na podporu ľudí so zdravotnými problémami, zdravotným postihnutím alebo zmenenou pracovnou schopnosťou, napríklad zabezpečením komplexných preventívnych programov, úpravou úloh a odbornou prípravou a rekvalifikáciou alebo prípravou iných zamestnancov na zmenené schopnosti vracajúcich sa pracovníkov, a tým pomáhajú ich opätovnému začleneniu; dôrazne vyzýva na to, aby sa viac podnikov zapojilo do tohto úsilia a predložilo takéto iniciatívy; považuje za nevyhnutné, aby opatrenia na uľahčenie opätovného začlenenia pracovníkov v rámci podnikov boli neoddeliteľnou súčasťou podnikovej kultúry;

36.  požaduje lepšie chápanie problémov a diskriminácie, ktoré vedú k zníženiu počtu príležitostí pre ľudí so zdravotnými problémami alebo zdravotným postihnutím, konkrétne takých problémov, akými sú nedostatok porozumenia, predsudky, vnímanie nízkej produktivity a sociálna stigmatizácia;

37.  zastáva názor, že vzdelávanie a zmeny v podnikovej kultúre, ako aj celoeurópske kampane, ako napríklad Vision Zero, zohrávajú dôležitú úlohu v iniciovaní zmien názorov vo verejnosti; požaduje zvýšené povedomie o demografických problémoch, ktorým čelia európske trhy práce; považuje za neprijateľné, že staršie osoby sú často vystavené diskriminácii na základe veku; zdôrazňuje význam kampaní zameraných na boj proti diskriminácii na základe veku pracovníkov a podporu opatrení v oblasti prevencie a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; vyzýva členské štáty a Úniu, aby zohľadnili zistenia pilotného projektu Európskeho parlamentu o zdraví a bezpečnosti starších pracovníkov;

38.  zastáva názor, že rámce národných politík majú rozhodujúci vplyv na vytvorenie prostredia podporujúceho riadenie vekových aspektov a aktívne a zdravé starnutie; domnieva sa, že by sa to mohlo účinne podporiť prostredníctvom takých opatrení EÚ, ako sú politiky, usmernenia, výmena poznatkov a využívanie rôznych finančných nástrojov ako ESF a EŠIF; vyzýva členské štáty, aby podporovali opatrenia na rehabilitáciu a reintegráciu starších pracovníkov, ak je to možné a ak si to želajú príslušní jednotlivci, napríklad implementáciou výsledkov pilotného projektu EÚ o zdraví a bezpečnosti starších pracovníkov;

39.  uznáva, že ľudia, ktorým bola diagnostikovaná terminálna choroba, si zachovávajú základné právo na prácu; ďalej uznáva, že títo jednotlivci sa stretávajú s jedinečným súborom problémov, pokiaľ ide o ich zamestnanie, ktorý sa odlišuje od problémov iných skupín pacientov, pretože majú často málo času na prispôsobenie sa meniacemu sa stavu a je málo času na úpravy na pracovisku; schvaľuje iniciatívy, ako je kampaň Dying to Work zameraná na zvyšovanie povedomia o tejto špecifickej skupine problémov; nabáda zamestnávateľov, aby čo najviac viedli dialóg so zamestnancami s terminálnou diagnózou, aby sa zabezpečilo uskutočnenie všetkých potrebných a možných úprav, ktoré umožnia zamestnancovi pokračovať v práci, ak si to želá; zastáva názor, že pre mnohých pacientov je zotrvávanie na pracovisku osobným, psychologickým alebo ekonomickým imperatívom a je dôležité pre ich dôstojnosť a kvalitu života; naliehavo žiada členské štáty, aby podporovali primerané prispôsobenie pracovísk jedinečnému súboru problémov, ktoré má táto skupina ľudí; vyzýva Komisiu, aby riešila nedostatok údajov o zamestnanosti osôb s rakovinou a aby podporovala zber lepších údajov, ktoré budú v členských štátoch navzájom porovnateľné, s cieľom zlepšiť podporné služby určené pre tieto osoby;

40.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozvíjania a obnovy zručností pracovníkov, ktoré musia zodpovedať potrebám podnikov a trhu, s osobitným dôrazom na digitálne zručnosti, a to poskytnutím príslušnej odbornej prípravy a prístupu k celoživotnému vzdelávaniu; zdôrazňuje rastúcu digitalizáciu trhu práce; poukazuje na to, že zlepšenie digitálnych zručností môže byť neoddeliteľnou súčasťou prípravy na návrat do práce, najmä pre staršie obyvateľstvo;

41.  berie na vedomie, že formálni aj neformálni opatrovatelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri pracovnej rehabilitácii; je si vedomý, že 80 % starostlivosti v Európe poskytujú neplatení opatrovatelia(20) a že opatrovateľstvo výrazne znižuje dlhodobé vyhliadky na zamestnanie tejto skupiny ľudí; ďalej si je vedomý, že vzhľadom na skutočnosť, že väčšinu opatrovateľov tvoria ženy, existuje jasný rodový rozmer otázky zamestnaneckej situácie opatrovateľov; vyzýva Úniu, členské štáty a zamestnávateľov, aby osobitne zvážili zamestnanecké dôsledky pre opatrovateľov;

o
o   o

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 179.
(2) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 117.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0474.
(4) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 138.
(5) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.
(6) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(7) https://osha.europa.eu/en/tools-and-publications/publications/reports/psychosocial-risks-eu-prevalence-strategies-prevention/view
(8) Ústav pre metriku v zdravotníctve a hodnotenie (2016) GBD Porovnanie vizualizácie údajov. http://vizhub.healthdata.org/gbd-compare
(9) Vedecká skupina európskeho fóra pre problematiku alkoholu a zdravia (2011) Alkohol, práca a produktivita.https://ec.europa.eu/health//sites/health/files/alcohol/docs/science_02_en.pdf
(10) Eurofound (2012) Konzumácia alkoholu a drog na pracovisku. https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_files/docs/ewco/tn1111013s/tn1111013s.pdf
(11) Tretí európsky prieskum kvality života spoločnosti Eurofoundu, 2001 – 2012, https://www.eurofound.europa.eu/surveys/european-quality-of-life-surveys/european-quality-of-life-survey-2012
(12) s. 7 v https://ec.europa.eu/health//sites/health/files/social_determinants/docs/final_sum_ecorys_web.pdf
(13) s. 7, hlavné zistenia https://www.oecd.org/els/emp/42699911.pdf
(14) s. 5, https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/policies/docs/2017_chronic_framingdoc_en.pdf
(15) Eurostat, 2011 LFS ad hoc modul, uvedený v: https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/policies/docs/2017_chronic_framingdoc_en.pdf
(16) http://www.alna.se/in-english
(17) Prípadová štúdia EU-OSHA, Rakúsko — program Fit2Work, https://osha.europa.eu/en/tools-and-publications/publications/austria-fit2work/view
(18) Zdroj: Scoping Paper on the Available Evidence on the Effectiveness of Existing Integration and Re-Integration into Work Strategies for Persons with Chronic Conditions (Rámcový dokument o dostupných dôkazoch o účinnosti súčasných stratégií začlenenia a opätovného začlenenia do práce pre osoby s chronickými ochoreniami).
(19) Zdroj: Return to work coaching services for people with a chronic disease by certified „experts by experience“ the Netherlands (Služby koučovania v oblasti návratu do práce pre ľudí s chronickými chorobami osvedčenými „odborníkmi s odbornosťou vyplývajúcou zo skúsenosti“): Holandsko. Prípadová štúdia. EU-OSHA.
(20) http://www.ecpc.org/WhitePaperOnCancerCarers.pdf


Vzťahy medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi
PDF 161kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi (2017/2253(INI))
P8_TA(2018)0326A8-0263/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu z 25. februára 2009 skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii Európskeho systému orgánov finančného dohľadu (ESFS)(1),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. mája 2014 s názvom Hospodárske preskúmanie programu regulácie finančného sektora (SWD(2014)0158),

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. augusta 2014 o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2016 s názvom Výzva na predloženie dôkazov – regulačný rámec EÚ pre finančné služby (COM(2016)0855),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 27. februára 2017 s názvom Rozhodnutia EÚ o rovnocennosti v politike finančných služieb: posúdenie (SWD(2017)0102),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0263/2018),

A.  keďže v dôsledku finančnej krízy bolo prijatých viac ako 40 nových právnych predpisov EÚ vo finančnej oblasti, pričom 15 z nich zahŕňa „ustanovenia o tretích krajinách“, ktoré dávajú Komisii v mene EÚ diskrečnú právomoc jednostranne rozhodnúť, či regulačné pravidlá v cudzích jurisdikciách možno považovať za rovnocenné;

B.  keďže rovnocennosť a práva na cezhraničnú činnosť v Únii sú zreteľne odlišné koncepcie, ktoré regulačným orgánom, orgánom dohľadu, finančným inštitúciám a účastníkom trhu poskytujú rôzne práva a povinnosti; keďže rozhodnutiami o rovnocennosti nezískavajú finančné inštitúcie so sídlom v tretích krajinách „práva na cezhraničnú činnosť v Únii“, pretože tento koncept je neoddeliteľne spojený s vnútorným trhom a jeho spoločným rámcom v oblasti regulácie, dohľadu, presadzovania právnych predpisov a súdnictva;

C.  keďže žiadna obchodná dohoda, ktorú EÚ uzavrela, nikdy nezahŕňala ustanovenia o vzájomnom cezhraničnom prístupe k finančným službám;

D.  keďže neexistuje žiadny jednotný rámec, z ktorého by vychádzali rozhodnutia o rovnocennosti; keďže každý legislatívny akt stanovuje cielený režim rovnocennosti prispôsobený svojim politickým cieľom; keďže súčasné ustanovenia o rovnocennosti ponúkajú rôzne prístupy, na základe ktorých možno poskytovať rôzne výhody v závislosti od poskytovateľa finančných služieb a trhu, na ktorom pôsobí;

E.  keďže rovnocennosť je okrem iného nástroj na podporu medzinárodného zbližovania právnych predpisov, ktoré môže viesť k väčšej hospodárskej súťaži na vnútornom trhu EÚ vďaka rovnakým podmienkam pre všetkých a zároveň umožňuje predchádzať regulatórnej arbitráži, chrániť spotrebiteľov a investorov, zachovávať finančnú stabilitu EÚ a udržiavať konzistentnosť v rámci vnútorného trhu; keďže rovnocennosť je tiež nástrojom na zabezpečenie spravodlivého a rovnakého zaobchádzania s finančnými inštitúciami EÚ a finančnými inštitúciami z tretích krajín, čo sa týka ich regulácie a dohľadu nad nimi;

F.  keďže rozhodnutia o rovnocennosti vychádzajú z jednotného súboru pravidiel EÚ a prijímajú sa na základe technického posúdenia; keďže aj napriek tomu by mali byť predmetom väčšej kontroly zo strany Európskeho parlamentu;

G.  keďže Komisia opisuje rovnocennosť ako „kľúčový nástroj na účinné riadenie cezhraničnej činnosti účastníkov trhu v riadnom a bezpečnom prudenciálnom prostredí s jurisdikciami tretích krajín, ktoré dodržiavajú, uplatňujú a prísne presadzujú tie isté prísne normy prudenciálnych pravidiel ako EÚ“;

H.  keďže blížiace sa vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ môže mať významný vplyv na reguláciu finančných služieb a dohľad nad nimi, a to vzhľadom na úzke vzťahy, ktoré v súčasnosti existujú medzi členskými štátmi v tejto oblasti; keďže rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ ešte stále prebiehajú;

I.  keďže v prípade, že dohoda o vystúpení vrátane prechodného obdobia bude dohodnutá a ratifikovaná, budú mať finančné inštitúcie dlhšiu lehotu na prispôsobenie sa brexitu; keďže v prípade, že sa nedohodne prechodné obdobie, Komisia a európske orgány dohľadu musia byť pripravené chrániť finančnú stabilitu, integritu vnútorného trhu a samostatnosť rozhodovania v EÚ;

J.  keďže na zabezpečenie finančnej stability Únie treba v plnej miere zohľadniť previazanosť trhov tretích krajín s jednotným trhom EÚ;

K.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ vyzval Komisiu, aby „navrhla jednotný, ucelený, transparentný a praktický rámec pre postupy a rozhodnutia o rovnocennosti tretích krajín, berúc do úvahy analýzu založenú na výsledkoch a medzinárodné normy alebo dohody“;

Vzťahy s tretími krajinami od začiatku krízy

1.  poznamenáva, že EÚ od finančnej krízy stále rozvíja svoju reguláciu finančného sektora prostredníctvom rozsiahlych reforiem a uplatňovaním medzinárodných noriem; víta posilnenie spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti regulácie a dohľadu; uznáva, že sa tým zlepšila celosvetová konzistentnosť v oblasti regulácie finančného sektora a EÚ sa stala odolnejšou voči celosvetovým finančným otrasom;

2.  domnieva sa, že EÚ by mala na celosvetovej úrovni presadzovať reformy v oblasti regulácie finančného sektora zamerané na zníženie systémového rizika a zvýšenie finančnej stability a mala by sa usilovať o otvorený, integrovaný, účinný a odolný finančný systém, ktorý prispieva k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu, vytváraniu pracovných miest a investíciám; zdôrazňuje, že každý rámec medzinárodnej spolupráce v oblasti regulácie a dohľadu by mal chrániť finančnú stabilitu v Únii a rešpektovať jej režim regulácie a dohľadu, s nimi súvisiace normy a ich uplatňovanie;

3.  so znepokojením konštatuje, že medzinárodná spolupráca sa stále ťažšie dosahuje vzhľadom na rozličné národné záujmy a s tým spojené pohnútky na presun rizika na iné jurisdikcie;

Postupy rovnocennosti EÚ

4.  konštatuje, že niekoľko legislatívnych aktov EÚ obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa regulačnej spolupráce s tretími krajinami, konkrétne spolupráce v oblasti dohľadu a prudenciálnych pravidiel;

5.  zdôrazňuje, že udelenie rovnocennosti je jednostranným rozhodnutím EÚ prijatým na základe noriem EÚ; domnieva sa, že v niektorých osobitných prípadoch možno medzinárodnú spoluprácu rozšíriť aj na základe dohôd o spolupráci medzi EÚ a tretími krajinami;

6.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať ďalšie jurisdikcie v tom, aby účastníkom trhu z EÚ poskytli prístup na svoje finančné trhy;

7.  zdôrazňuje, že EÚ by prostredníctvom svojich vzťahov s tretími krajinami v oblasti regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi mala posilniť spoluprácu s tretími krajinami v oblasti daní, a to v súlade s medzinárodnými normami a normami EÚ; domnieva sa, že rozhodnutia o rovnocennosti by mali závisieť od dostatočných pravidiel tretích krajín v oblasti boja proti daňovým únikom, daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a legalizácii príjmov z trestnej činnosti;

8.  uznáva, že režim rovnocennosti EÚ je neoddeliteľnou súčasťou jej niekoľkých legislatívnych aktov týkajúcich sa regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi a môže poskytovať viacero výhod, napríklad: posilnenie hospodárskej súťaže, zvýšenie kapitálových tokov do EÚ, viac nástrojov a investičných možností pre firmy a investorov z EÚ, lepšiu ochranu spotrebiteľa a finančnú stabilitu;

9.  opätovne zdôrazňuje, že rozhodnutiami o rovnocennosti sa vo väčšine prípadov neudeľuje finančným inštitúciám so sídlom v tretích krajinách právo poskytovať finančné služby v celej EÚ; poukazuje na to, že v niektorých prípadoch sa na základe nich môže poskytovať inštitúciám z tretích krajín obmedzený prístup k jednotnému trhu s určitými výrobkami alebo službami;

10.  naopak zdôrazňuje, že „práva na cezhraničnú činnosť v EÚ“ dovoľujú podnikom poskytovať finančné služby v celom EHP na základe licencie vydanej ich domovskou krajinou a pod dohľadom domovskej krajiny a že takéto práva nie sú v podstate k dispozícii finančným inštitúciám usadeným v krajinách mimo EHP, keďže vychádzajú zo súboru prudenciálnych požiadaviek harmonizovaných podľa práva EÚ a zo vzájomného uznávania licencií;

11.  zdôrazňuje, že cieľom režimu rovnocennosti EÚ je podporovať medzinárodné zbližovanie právnych predpisov, posilňovať spoluprácu v oblasti dohľadu na základe noriem EÚ a medzinárodných noriem a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s finančnými inštitúciami EÚ a tretích krajín pri zachovaní finančnej stability EÚ a ochrany investorov a spotrebiteľov;

12.  domnieva sa, že v súčasnosti by pomohlo, ak by postup EÚ týkajúci sa priznávania rovnocennosti bol viac transparentný voči Európskemu parlamentu; domnieva sa, že zavedenie štruktúrovaného, horizontálneho a praktického rámca spolu s usmerneniami týkajúcimi sa uznávania rámcov dohľadu tretích krajín a úrovne podrobnosti posudzovania týchto rámcov by pomohlo zlepšiť transparentnosť;

13.  je presvedčený, že rozhodnutia o rovnocennosti by mali byť objektívne, primerané a citlivé na riziká a zároveň spĺňať prísne normy regulácie EÚ; okrem toho sa domnieva, že rozhodnutia o rovnocennosti by sa mali prijímať v najlepšom záujme Únie, jej členských štátov a jej občanov, berúc ohľad na finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, integritu trhu, ochranu investorov a spotrebiteľov a fungovanie vnútorného trhu;

14.  domnieva sa, že posudzovania rovnocennosti bývajú technickej povahy, no poznamenáva, že rozhodnutia o rovnocennosti mávajú jasný politický rozmer, prípadne udržiavajú v rovnováhe rôzne politické ciele; trvá na tom, že postup udelenia rovnocennosti tretej krajine v oblasti finančných služieb by mal vždy podliehať kontrole Európskeho parlamentu a že v záujme väčšej transparentnosti by sa tieto rozhodnutia mali prijímať prostredníctvom delegovaných aktov a v prípade potreby prostredníctvom postupu skorého oznámenia o nevznesení námietky;

15.  poznamenáva, že rozhodnutie Komisie z 21. decembra 2017 udeliť rovnocennosť švajčiarskym miestam obchodovania s akciami v rámci postupu udelenia rovnocennosti MiFID II/MiFIR – obmedzené na obdobie 12 mesiacov s možnosťou predĺženia za predpokladu, že sa dosiahne dostatočný pokrok, pokiaľ ide o spoločný inštitucionálny rámec – malo jasný politický rozmer;

16.  berie na vedomie, že Komisia má právo zrušiť rozhodnutia o rovnocennosti, najmä v prípade vážnych rozdielov v právnych predpisoch tretích krajín, a domnieva sa, že s Európskym parlamentom by sa malo náležite konzultovať ešte pred prijatím takéhoto rozhodnutia o zrušení; žiada, aby sa zaviedli transparentné postupy týkajúce sa prijatia, zrušenia alebo pozastavenia rozhodnutí o rovnocennosti;

17.  domnieva sa, že by sa mal vytvoriť konzistentný rámec pre priebežný dohľad nad rovnocenným režimom tretej krajiny; domnieva sa, že európske orgány dohľadu (ESA) by mali mať právomoc poskytovať poradenstvo Komisii a skúmať vývoj v oblasti regulácie a dohľadu v tretích krajinách, keďže takýto vývoj môže mať vplyv na Úniu vzhľadom na previazanosť finančného systému; požaduje, aby bol Európsky parlament informovaný o prebiehajúcich preskúmaniach tretích krajín regulačnými orgánmi a orgánmi dohľadu; v tejto súvislosti berie na vedomie legislatívny balík týkajúci sa preskúmania európskeho systému finančného dohľadu, v ktorom sa stanovuje zvýšené monitorovanie v nadväznosti na rozhodnutie o rovnocennosti, a to aj čo sa týka regulácie, dohľadu a presadzovania právnych predpisov a situácie na trhu tretej krajiny;

18.  domnieva sa, že prostredníctvom budúceho rámca EÚ pre rovnocennosť budú musieť tretie krajiny priebežne informovať orgány ESA o každom vnútroštátnom vývoji v oblasti regulácie a že rozhodnutie o rovnocennosti by malo byť podmienené riadnou spoluprácou v oblasti regulácie a dohľadu a výmenou informácií; domnieva sa, že podobne by aj tretie krajiny mali udržiavať úzky dialóg s EÚ;

19.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a vytvorila jasný rámec pre transparentné, jednotné a konzistentné uplatňovanie postupov rovnocennosti, ktorým sa zavedie lepší postup na stanovenie, preskúmanie, pozastavenie a zrušenie rovnocennosti; vyzýva Komisiu, aby posúdila prínosy zavedenia postupu predkladania žiadostí o udelenie rovnocennosti pre tretie krajiny;

20.  požaduje, aby rozhodnutia o rovnocennosti podliehali priebežnému monitorovaniu príslušným ESA a aby výsledky takéhoto monitorovania boli zverejňované; zdôrazňuje, že takéto monitorovanie by sa malo zaoberať príslušnými právnymi predpismi, postupmi presadzovania právnych predpisov a postupmi dohľadu, ako aj významnými zmenami právnych predpisov a vývojom na trhu v príslušnej tretej krajine; ďalej vyzýva orgány ESA, aby na základe odôvodnených žiadostí Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vypracúvali ad hoc posúdenia vývoja v tretích krajinách;

21.  žiada Komisiu, aby preskúmala súčasný režim rovnocennosti a posúdila, či prispieva k dosahovaniu rovnakých podmienok pre finančné inštitúcie EÚ a tretích krajín a zároveň chráni finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, integritu trhu, investorov a spotrebiteľov a fungovanie vnútorného trhu; domnieva sa, že toto preskúmanie spolu s prípadnými návrhmi na zlepšenie by sa malo zverejňovať;

22.  vyzýva Komisiu, aby každoročne predkladala Európskemu parlamentu správu o všetkých rozhodnutiach o rovnocennosti vrátane rozhodnutí o udelení, pozastavení a zrušení rovnocennosti a vysvetlila dôvody pre tieto rozhodnutia;

23.  pripomína významnú úlohu, ktorú orgány ESA zohrávajú pri analýze a monitorovaní rámcov dohľadu a regulačných rámcov tretích krajín, a v tejto súvislosti žiada, aby príslušné orgány ESA mali kapacitu a právomoci na zhromažďovanie, triedenie a analýzu údajov; pripomína úlohu príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci postupu udeľovania povolení finančným inštitúciám, ktoré zamýšľajú delegovať časť správy portfólia alebo riadenia rizika na poskytovateľov služieb v tretích krajinách, ktorých regulačný systém je porovnateľný s regulačným systémom EÚ, ako aj dôležitosť konvergencie dohľadu; berie na vedomie prebiehajúce preskúmania orgánov ESA, najmä návrhy týkajúce sa dohľadu nad dojednaniami finančných inštitúcií o delegovaní, externom zabezpečovaní činností alebo presune rizika; domnieva sa, že európske orgány dohľadu a príslušné vnútroštátne orgány by mali úzko spolupracovať s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačnej spolupráce a činností s tretími krajinami;

Úloha EÚ v stanovovaní noriem regulácie finančného sektora na celosvetovej úrovni

24.  zdôrazňuje význam aktívnej účasti EÚ na stanovovaní noriem na celosvetovej úrovni ako prostriedku na dosiahnutie medzinárodnej konzistentnosti v oblasti regulácie finančného sektora, maximalizovanie finančnej stability, zníženie systémového rizika, ochranu spotrebiteľov a investorov, predchádzanie regulačným medzerám medzi jednotlivými jurisdikciami a na rozvoj efektívneho medzinárodného finančného systému;

25.  požaduje aktívnu účasť Únie a členských štátov v celosvetových normatívnych orgánoch pre oblasť finančných služieb; pripomína požiadavky, ktoré predložil Komisii vo svojej správe o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov;

26.  preto ďalej žiada o posilnenie spoločného fóra EÚ a USA o regulácii finančného sektora, aby zahŕňal pravidelnejšie stretnutia v záujme častejšej a konzistentnejšej koordinácie;

27.  poukazuje na to, že zlepšenie vzťahov s tretími krajinami v oblasti finančných služieb a posilnenie kapitálových trhov EÚ nemožno považovať za vzájomne sa vylučujúce; preto zdôrazňuje, že treba dosiahnuť pokrok v rámci projektu únie kapitálových trhov;

o
o   o

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0202.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0006.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0069.


Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ
PDF 168kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (2018/2054(INI))
P8_TA(2018)0327A8-0266/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 4, 162, 174 až 178 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (COM(2017)0534),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. septembra 2017 pripojený k oznámeniu Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (SWD(2017)0307),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ: 7. správa Európskej komisie(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(10),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2017 s názvom Chýbajúce dopravné spojenia v pohraničných regiónoch(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou(14),

–  so zreteľom na závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0266/2018),

A.  keďže k EÚ a jej bezprostredným susedom v Európskom združení voľného obchodu (EZVO) patrí 40 vnútorných pozemných hraníc EÚ a regiónov s vnútornými hranicami EÚ a keďže tieto regióny predstavujú 40 % územia Únie a 30 % obyvateľstva EÚ a tvoria takmer jednu tretinu HDP EÚ;

B.  keďže pohraničné regióny, najmä tie s nižšou hustotou obyvateľstva, zvyčajne čelia horším podmienkam pre sociálny a hospodársky rozvoj, vo všeobecnosti dosahujú slabšie hospodárske výsledky než iné regióny členských štátov a ich úplný hospodársky potenciál je nevyužitý;

C.  keďže fyzické a/alebo zemepisné prekážky takisto prispievajú k obmedzeniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi pohraničnými regiónmi v EÚ aj mimo nej, najmä v prípade horských regiónov;

D.  keďže napriek už vynaloženému úsiliu naďalej pretrvávajú prekážky, najmä administratívne, jazykové a právne, a bránia rastu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a súdržnosti v pohraničných regiónoch a medzi nimi;

E.  keďže Komisia v roku 2017 odhadla, že odstránenie len 20 % súčasných prekážok v pohraničných regiónoch by prinieslo zvýšenie ich HDP o 2 %, resp. asi 91 miliárd EUR, čo by sa prejavilo vytvorením približne jedného milióna nových pracovných miest; keďže vo všeobecnosti sa uznáva, že územná spolupráca vrátane cezhraničnej spolupráce prináša skutočnú a viditeľnú pridanú hodnotu, najmä občanom EÚ, ktorí žijú v oblasti vnútorných hraníc;

F.  keďže celkový počet cezhraničných pracovníkov a študentov pôsobiacich v inej krajine EÚ je približne 2 milióny, z čoho 1,3 milióna tvoria pracovníci, čo predstavuje 0,6 % všetkých zamestnancov v EÚ-28;

G.  keďže v rámci súčasného viacročného finančného rámca (VFR) smeruje 95 % prostriedkov pre transeurópske dopravné siete (TEN-T) a Nástroj na prepájanie Európy (NPE) na hlavné koridory siete TEN-T, zatiaľ čo malé projekty týkajúce sa súhrnnej siete a zásahov zameraných na pripojenie k sieti TEN-T často nie sú oprávnené na spolufinancovanie či vnútroštátne financovanie, hoci sú nevyhnutné na riešenie konkrétnych problémov a pre rozvoj cezhraničných vzťahov a hospodárstiev;

H.  keďže Komisia takisto plánuje predložiť stanovisko k regiónom s vnútornou námornou hranicou;

I.  keďže stanovisko Komisie by si takisto zaslúžili početné problémy, ktorým čelia regióny na vonkajších hraniciach EÚ vrátane najvzdialenejších regiónov, vidieckych oblastí, oblastí zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónov Únie, ktoré znevýhodňuje ich odľahlosť, ostrovný charakter alebo iné závažné a trvalé prírodné alebo demografické podmienky podľa článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ, ktoré ako výsledok dvoch rokov výskumu a dialógu poskytuje cenný náhľad na výzvy a prekážky, ktorým čelia pohraničné regióny na vnútorných hraniciach EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť používania a zverejňovania osvedčených postupov a úspešných projektov, ako je to i v prípade tohto oznámenia Komisie, a naliehavo žiada ďalšie kroky v súvislosti s podobnou analýzou, pokiaľ ide o regióny na vonkajších hraniciach EÚ;

Zameranie sa na pretrvávajúce prekážky

2.  upozorňuje, že pre 150-miliónové obyvateľstvo vnútorných cezhraničných oblastí má prístup k službám vo verejnom záujme v súlade s ich rozvojom kľúčový význam a že tento prístup často brzdia mnohé právne a administratívne prekážky vrátane jazykových prekážok; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby maximalizovali svoje úsilie a zintenzívnili spoluprácu na odstránenie týchto prekážok a aby podporovali a zavádzali využívanie elektronickej verejnej správy, najmä pokiaľ ide o zdravotnícke služby, dopravu, budovanie nevyhnutnej fyzickej infraštruktúry, vzdelávanie, kultúru, šport, komunikácie, mobilitu pracovnej sily, životné prostredie, ako aj reguláciu, cezhraničný obchod a rozvoj podnikania;

3.  zdôrazňuje, že problémy a výzvy, ktorým pohraničné regióny čelia, sú do istej miery spoločné, ale takisto sa v jednotlivých regiónoch alebo medzi členskými štátmi odlišujú a závisia od špecifických právnych, administratívnych, hospodárskych a geografických osobitostí daného regiónu, čo znamená, že ku každému z týchto regiónov je potrebný individuálny prístup; vo všeobecnosti uznáva potenciál spoločného rozvoja cezhraničných regiónov; podporuje individualizovaný, integrovaný a miestne zameraný prístup, ako je miestny rozvoj vedený komunitou;

4.  zdôrazňuje, že odlišné právne a inštitucionálne rámce členských štátov môžu viesť k právnej neistote v pohraničných regiónoch, ktorá vedie k tomu, že je potrebný dlhší čas a náklady na vykonávanie projektov sú vyššie, pričom predstavuje ďalšiu prekážku pre občanov, inštitúcie a podniky v pohraničných regiónoch, ktorá často brzdí vhodné iniciatívy; zdôrazňuje preto, že je žiaduca väčšia komplementárnosť, lepšia koordinácia a komunikácia, interoperabilita a ochota riešiť prekážky medzi členskými štátmi alebo aspoň na úrovni pohraničných regiónov;

5.  uznáva osobitnú situáciu cezhraničných pracovníkov, ktorí sú najviac postihnutí výzvami v pohraničných regiónoch, akými sú najmä uznávanie diplomov a iných kvalifikácií získaných po rekvalifikácii, zdravotná starostlivosť, doprava a prístup k informáciám o voľných pracovných miestach, sociálne zabezpečenie a daňové systémy; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie s cieľom prekonať tieto prekážky a poskytnúť regionálnym a miestnym orgánom v pohraničných regiónoch väčšie právomoci, finančné prostriedky a dostatočnú flexibilitu v záujme lepšej koordinácie susedných vnútroštátnych právnych a administratívnych systémov na účely zlepšenia kvality života cezhraničných pracovníkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť šírenia a využívania najlepších postupov v celej EÚ; upozorňuje, že tieto problémy sú ešte zložitejšie v prípade cezhraničných pracovníkov pracujúcich v krajinách mimo EÚ alebo prichádzajúcich z týchto krajín;

6.  poukazuje na výzvy súvisiace s podnikateľskými činnosťami vykonávanými v pohraničných regiónoch, najmä ak sa týkajú prijímania a vykonávania ustanovení pracovného a obchodného práva, zdaňovania, verejného obstarávania alebo systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty a regióny, aby lepšie prispôsobili príslušné právne ustanovenia výzvam, ktorým čelia cezhraničné regióny, a zosúladili ich s týmito výzvami, a aby podporovali komplementárnosť a dosiahli zbližovanie regulačných rámcov s cieľom umožniť väčšiu súdržnosť a pružnosť v rámci vykonávania vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj zlepšiť šírenie informácií o cezhraničných otázkach, napríklad vytváraním jednotných kontaktných miest, s cieľom umožniť pracovníkom a spoločnostiam splnenie svojich povinností a plné uplatnenie svojich práv, ako si vyžaduje právny systém členského štátu, v ktorom poskytujú svoje služby; žiada lepšie využívanie existujúcich riešení a zaručenie financovania existujúcich štruktúr spolupráce;

7.  vyjadruje sklamanie, že oznámenie Komisie neobsahovalo osobitné posúdenie malých a stredných podnikov (MSP) vrátane dodatočnej podpory, ktorú im možno poskytnúť; domnieva sa, že MSP čelia osobitným výzvam, pokiaľ ide o cezhraničnú interakciu, ktorá okrem iného zahŕňa problémy, ktoré sa týkajú jazyka, administratívnej kapacity, kultúrnych a právnych rozdielov; zdôrazňuje, že riešenie tejto výzvy je obzvlášť dôležité, keďže MSP zamestnávajú 67 % pracovníkov v nefinančných podnikateľských odvetviach EÚ a vytvárajú 57 % pridanej hodnoty(15);

8.  upozorňuje, že v cezhraničných regiónoch, najmä v tých s nižšou hustotou obyvateľstva, je doprava, najmä pokiaľ ide o služby cezhraničnej verejnej dopravy, stále nedostatočne rozvinutá a koordinovaná, sčasti pre chýbajúce alebo nepoužívané spojenia, čo bráni cezhraničnej mobilite a vyhliadkam na hospodársky rozvoj; okrem toho zdôrazňuje, že cezhraničná dopravná infraštruktúra je takisto mimoriadne nepriaznivo ovplyvnená zložitými regulačnými a administratívnymi opatreniami; vyzdvihuje existujúci potenciál rozvoja udržateľnej prepravy založenej predovšetkým na verejnej doprave a v tejto súvislosti očakáva nadchádzajúcu štúdiu Komisie o chýbajúcich železničných spojeniach pozdĺž vnútorných hraníc EÚ; zdôrazňuje, že takáto štúdia alebo budúce odporúčania by sa mali okrem iného opierať o informácie a skúsenosti miestnych, regionálnych a štátnych orgánov a mali by sa v nich zohľadňovať všetky návrhy cezhraničnej spolupráce a v prípade, že sa tak už stalo, návrhy lepších cezhraničných spojení, a vyzýva cezhraničné regionálne orgány, aby navrhli spôsoby prekonania existujúcich nedostatkov dopravných sietí; pripomína, že niektoré súčasné železničné infraštruktúry sa v dôsledku nedostatku podpory prestávajú používať; zdôrazňuje výhody, ktoré môže mať ďalší rozvoj vodných ciest pre miestne a regionálne hospodárstva; žiada, aby sa doplneniu chýbajúcich spojení v udržateľnej dopravnej infraštruktúre v pohraničných regiónoch venovala os NPE s primeraným rozpočtom; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nedostatky v oblasti dopravy, ktoré brzdia hospodárske činnosti, napríklad v doprave, cestovnom ruchu a pri cestovaní občanov;

9.  berie na vedomie, že atraktivita cezhraničných oblastí pre život a investície vo veľkej miere závisí od kvality života, dostupnosti verejných a komerčných služieb pre občanov a podniky, ako aj kvality dopravy, čo sú podmienky, ktoré možno splniť a zachovať len prostredníctvom úzkej spolupráce vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj podnikov na oboch stranách hranice;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odlišné a zložité postupy predchádzajúceho udelenia povolenia pre služby zdravotnej starostlivosti a používané spôsoby platby a náhrady, administratívna záťaž pre pacientov, ktorí absolvujú cezhraničné konzultácie s odborníkmi, nezlučiteľnosti pri využívaní technológií a výmene údajov o pacientoch, ako aj nedostatok jednotných prístupných informácií nielen obmedzujú prístupnosť z oboch strán hraníc, čim bránia využívaniu zdravotníckych zariadení v plnej miere, ale takisto sťažujú pohotovostným a záchranným službám vykonávanie ich cezhraničných zásahov;

11.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať pohraničné regióny EÚ, pokiaľ ide o životné prostredie a jeho ochranu, keďže znečistenie životného prostredia a prírodné katastrofy sú často cezhraničnými problémami; v tejto súvislosti podporuje cezhraničné projekty týkajúce sa environmentálnej ochrany pre regióny na vonkajších hraniciach EÚ, keďže tieto regióny často čelia environmentálnym výzvam, ktoré spôsobili rôzne environmentálne normy a právna regulácia v susedných krajinách EÚ; takisto žiada lepšiu spoluprácu a koordináciu v oblasti správy vnútorných vodných ciest s cieľom zabrániť prírodným katastrofám, ako sú povodne;

12.  vyzýva Komisiu, aby naliehavo riešila problémy vyplývajúce z existencie fyzických a zemepisných prekážok medzi pohraničnými regiónmi;

Posilnenie spolupráce a dôvery

13.  domnieva sa, že vzájomná dôvera, politická vôľa a flexibilný prístup zainteresovaných strán na viacerých úrovniach od miestnej až po vnútroštátnu úroveň vrátane občianskej spoločnosti sú nevyhnutné na prekonanie uvedených pretrvávajúcich prekážok; vyjadruje presvedčenie, že hodnota politiky súdržnosti pre pohraničné regióny vychádza z cieľa posilniť tvorbu pracovných miest a rast a že túto činnosť treba iniciovať na úrovni Únie a členských štátov i na regionálnej a miestnej úrovni; preto vyzýva na lepšiu koordináciu a dialóg, účinnejšiu výmenu informácií a ďalšiu výmenu najlepších postupov medzi orgánmi, najmä na miestnej a regionálnej úrovni; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili takúto spoluprácu a poskytli finančné prostriedky na štruktúry spolupráce s cieľom zabezpečiť primeranú funkčnú a finančnú nezávislosť príslušných miestnych a regionálnych orgánov;

14.  vyzdvihuje dôležitosť vzdelávania a kultúry a najmä príležitosti na zintenzívnenie úsilia zameraného na podporu viacjazyčnosti a medzikultúrneho dialógu v pohraničných regiónoch; zdôrazňuje potenciál škôl a miestnych masmédií v tomto úsilí a nabáda členské štáty, regióny a obce v oblasti vnútorných hraníc, aby do svojich učebných plánov už od úrovne predškolského vzdelávania zahrnuli vyučovanie jazykov susediacich krajín; navyše podčiarkuje dôležitosť podpory viacjazyčného prístupu na všetkých administratívnych úrovniach;

15.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčili a podporovali lepšie chápanie a vzájomné uznávanie osvedčení, diplomov a odborných kvalifikácií medzi susednými regiónmi; preto podporuje začlenenie osobitných zručností do učebných plánov s cieľom zvýšiť príležitosti v oblasti cezhraničného zamestnávania vrátane potvrdzovania a uznávania zručností;

16.  nabáda na rôzne opatrenia zamerané na boj proti všetkým formám diskriminácie v pohraničných regiónoch a na odstránenie prekážok pre zraniteľné osoby pri hľadaní zamestnania a začleňovaní sa do spoločnosti; v tomto ohľade podporuje presadzovanie a rozvoj sociálnych podnikov v pohraničných regiónoch ako zdroja vytvárania pracovných miest, najmä pre zraniteľné skupiny, ako sú mladí nezamestnaní ľudia a osoby so zdravotným postihnutím;

17.  víta akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020(16) ako nástroj na dosiahnutie efektívnej a inkluzívnej verejnej správy a uznáva osobitnú hodnotu tohto plánu pre opatrenia v pohraničných regiónoch zamerané na zjednodušenie; konštatuje, že je potrebná interoperabilita súčasných systémov elektronickej verejnej správy na vnútroštátnej, regionálnej i miestnej administratívnej úrovni; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s nevyrovnaným vykonávaním plánu v niektorých členských štátoch; takisto je znepokojený často nedostatočnou interoperabilitou elektronických systémov orgánov a nízkou úrovňou online služieb dostupných pre zahraničných podnikateľov na začatie podnikania v inej krajine; preto vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na uľahčenie prístupu k svojim digitálnym službám pre potenciálnych používateľov zo susedných oblastí, a to i prostredníctvom jazykových nástrojov, a nabáda orgány v cezhraničných regiónoch, aby vytvorili elektronické portály pre rozvoj cezhraničných podnikateľských iniciatív; naliehavo vyzýva orgány členských štátov, regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie na projektoch v oblasti elektronickej verejnej správy, ktoré pozitívne ovplyvnia život a prácu občanov v pohraničných regiónoch;

18.  konštatuje, že niektoré pohraničné regióny na vnútorných a vonkajších hraniciach sa boria so závažnými migračnými problémami, ktoré často presahujú kapacity pohraničných regiónov, a nabáda na primerané používanie programov iniciatívy Interreg, ako aj na výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v pohraničných oblastiach, v rámci integrácie utečencov pod medzinárodnou ochranou; zdôrazňuje potrebu podpory a koordinácie na európskej úrovni, ako aj potrebu toho, aby národné vlády podporovali miestne a regionálne orgány pri riešení týchto výziev;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla svoj náhľad, pokiaľ ide o vyrovnávanie sa s výzvami, ktorým čelia regióny s vnútornou námornou, ako aj vonkajšou hranicou; žiada dodatočnú podporu pre cezhraničné projekty medzi regiónmi na vonkajších hraniciach EÚ a pohraničnými regiónmi susedných krajín, najmä regiónmi tých tretích krajín, ktoré sú zapojené do procesu integrácie do EÚ; v tejto súvislosti znovu opakuje, že charakteristiky všetkých pohraničných regiónov a problémy, ktorým čelia, sú do určitej miery rovnaké, zároveň si však vyžadujú diferencovaný, individualizovaný prístup; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť a primeranú podporu najvzdialenejším regiónom na vonkajších hraniciach EÚ;

20.  upozorňuje, že budúca politika súdržnosti by mala primerane zohľadňovať a podporovať regióny EÚ, ktoré sú najviac vystavené dôsledkom vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie, najmä tie, ktoré sa preto ocitnú na (námorných alebo pozemných) hraniciach EÚ;

21.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili komplementárnosť svojich zdravotníckych služieb v pohraničných regiónoch a zabezpečili skutočnú spoluprácu pri cezhraničnom poskytovaní pohotovostných služieb, napríklad zdravotnej starostlivosti a policajných či protipožiarnych zásahov, aby sa zaistilo dodržiavanie práv pacientov stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ako aj zvýšenie dostupnosti a kvality služieb; vyzýva členské štáty, regióny a samosprávy, aby uzavreli dvojstranné alebo viacstranné rámcové dohody o spolupráci v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na tzv. oblasti ZOAST (Zones Organisées d'Accès aux Soins Transfrontaliers), v prípade ktorých môžu obyvatelia pohraničných území získať zdravotnú starostlivosť na oboch stranách hraníc v určených zariadeniach zdravotnej starostlivosti bez akýchkoľvek administratívnych alebo finančných prekážok a ktoré sa stali referenčnými kritériami pre spoluprácu v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Európe;

22.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti posilnenia spolupráce a prekonania prekážok regionálneho rozvoja na vonkajších hraniciach so susednými regiónmi, najmä s regiónmi tých krajín, ktoré sa pripravujú na pristúpenie k EÚ;

23.  zdôrazňuje dôležitosť malých a cezhraničných projektov pri zbližovaní ľudí a týmto spôsobom i vytváraní nového potenciálu pre miestny rozvoj;

24.  podčiarkuje význam poučenia sa z úspešných projektov v niektorých pohraničných regiónoch a ďalšieho využívania potenciálu týchto projektov;

25.  zdôrazňuje dôležitosť športu ako nástroja na uľahčenie integrácie komunít, ktoré žijú v pohraničných regiónoch, a vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby vyčlenili primerané hospodárske zdroje na programy územnej spolupráce v záujme financovania miestnej športovej infraštruktúry;

Využívanie nástrojov EÚ na lepšiu súdržnosť

26.  zdôrazňuje veľmi dôležitú a pozitívnu úlohu programov Európskej územnej spolupráce a najmä programov cezhraničnej spolupráce v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a súdržnosti pohraničných regiónov vrátane regiónov s námornou a vonkajšou hranicou; víta skutočnosť, že v návrhu VFR Komisie na roky 2021 – 2027 je Európska územná spolupráca zachovaná ako dôležitý cieľ s výraznejšou úlohou v rámci politiky súdržnosti po roku 2020, a žiada značne zvýšený rozpočet, najmä pre cezhraničnú zložku; zdôrazňuje zreteľnú európsku pridanú hodnotu Európskej územnej spolupráce a vyzýva Radu, aby v tejto súvislosti prijala navrhované rozpočtové prostriedky; zároveň upozorňuje, že je potrebné zjednodušiť programy, zaistiť lepšiu súdržnosť Európskej územnej spolupráce s celkovými cieľmi EÚ a zabezpečiť flexibilitu programov tak, aby lepšie reagovali na miestne a regionálne problémy, a súčasne znížiť administratívnu záťaž pre príjemcov a uľahčiť väčšie investície do udržateľných projektov infraštruktúry prostredníctvom programov cezhraničnej spolupráce; vyzýva orgány v cezhraničných regiónoch, aby intenzívnejšie využívali podporu poskytovanú prostredníctvom týchto programov;

27.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala Európskemu parlamentu správu o zozname prekážok, ktoré sa odstránili v oblasti cezhraničnej spolupráce; nabáda Komisiu, aby posilnila využívanie existujúcich inovačných nástrojov, ktoré prispievajú k prebiehajúcej modernizácii a prehlbovaniu cezhraničnej spolupráce, ako sú pohraničné kontaktné miesto, posilnená sieť SOLVIT, ako aj jednotná digitálna brána, a ktoré sú zamerané na organizovanie odborných poznatkov a poskytovanie poradenstva o cezhraničných regionálnych aspektoch, a aby ďalej vyvíjala nové nástroje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby – pokiaľ je to možné – štandardne digitalizovali verejné správy s cieľom zabezpečiť pre občanov a podniky v pohraničných regiónoch digitálne verejné služby medzi koncovými bodmi;

28.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zhromažďovala informácie o cezhraničnej interakcii pre lepší a informovanejší rozhodovací proces v spolupráci s členskými štátmi, regiónmi a obcami a aby boli podporované a financované pilotné projekty, programy, štúdie, analýzy a územný výskum;

29.  žiada lepšie využívanie potenciálu makroregionálnych stratégií EÚ pri riešení problémov pohraničných regiónov;

30.  vyjadruje presvedčenie, že politika súdržnosti by mala byť viac zameraná na investície do ľudí, keďže hospodárstva pohraničných regiónov možno posilniť účinnou kombináciou investícií do inovácií, ľudského kapitálu, dobrej správy vecí verejných a inštitucionálnej kapacity;

31.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál európskeho zoskupenia územnej spolupráce nie je využívaný v plnom rozsahu, čo by mohlo byť čiastočne spôsobené výhradami regionálnych a miestnych orgánov a čiastočne ich obavami z presunu právomocí a pretrvávajúcim nedostatkom informovanosti o ich príslušných právomociach; žiada, aby sa rýchlo identifikovali a riešili akékoľvek iné možné príčiny tejto situácie; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na prekonanie prekážok účinného uplatňovania tohto nástroja; pripomína, že hlavnou úlohou Komisie v rámci programov Európskej územnej spolupráce by malo byť uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi;

32.  naliehavo žiada zohľadnenie skúseností početných euroregiónov, ktoré existujú a pôsobia v rámci pohraničných regiónov na vnútorných a vonkajších hraniciach EÚ, s cieľom ďalej rozvíjať možnosti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a kvalitu života občanov žijúcich v pohraničných regiónoch; žiada posúdenie činnosti euroregiónov v oblasti regionálnej spolupráce a ich vzťahu k iniciatívam a činnosti pohraničných regiónov EÚ s cieľom koordinovať a optimalizovať výsledky ich činnosti v tejto oblasti;

33.  zdôrazňuje, že posudzovanie územného vplyvu prispieva k lepšiemu pochopeniu vplyvu politík na priestorové hľadisko; vyzýva Komisiu, aby zvážila prisúdenie výraznejšej úlohy posúdeniu územného vplyvu pri navrhovaní legislatívnych iniciatív EÚ;

34.  vyjadruje pevné presvedčenie, že cezhraničné prekážky by obmedzil európsky cezhraničný dohovor, ktorý by v prípade územne vymedzenej cezhraničnej infraštruktúry alebo služby (napríklad nemocnice alebo električkovej trate) umožnil uplatnenie vnútroštátneho normatívneho rámca a/alebo noriem len jednej z dvoch alebo viacerých dotknutých krajín; v tejto súvislosti víta nedávno zverejnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme na riešenie právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (COM(2018)0373);

35.  očakáva budúci návrh nariadenia Komisie o nástroji riadenia cezhraničnej spolupráce, s cieľom posúdiť jeho užitočnosť pre príslušné regióny;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, národným a regionálnym parlamentom členských štátov, Výboru regiónov a EHSV.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(3) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.
(4) Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0067.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0105.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0254.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0245.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0222.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(11) Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 19.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0320.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0211.
(15) Výročná správa o európskych MSP 2016/2017, s. 6.
(16) Oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy (COM(2016)0179).


Európsky zbor solidarity ***I
PDF 140kWORD 53k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje právny rámec Európskeho zboru solidarity a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1288/2013, (EÚ) č. 1293/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ (COM(2017)0262 – C8-0162/2017 – 2017/0102(COD))
P8_TA(2018)0328A8-0060/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0262),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0162/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2017 o európskom zbore solidarity, 2017/2629(RSP)(1),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českým Senátom, španielskym Parlamentom a portugalským Republikovým zhromaždením, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2017(2),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na dokument o politickom programe dobrovoľníctva v Európe (PAVE), ktorý vypracovala Aliancia pre Európsky rok dobrovoľníckej práce 2011, a súvisiace hodnotenie z roku 2015 po piatich rokoch od Európskeho roku dobrovoľníckej práce 2011 s názvom Helping Hands;

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre rozpočet, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0060/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. septembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa stanovuje právny rámec Európskeho zboru solidarity a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1288/2013, nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 a rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1475.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu, by sa 80 % rozpočtu na vykonávanie programu v rokoch 2019 a 2020 malo zabezpečiť prostredníctvom osobitných presunov v rámci podokruhu 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť) viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 a presunov z mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a programu LIFE. Okrem sumy 231 800 000 EUR uvedenej v návrhu Komisie (COM(2017)0262) sa však neuskutočnia žiadne ďalšie presuny z programu Erasmus+.

Zvyšných 20 % rozpočtu na vykonávanie programu v rokoch 2019 a 2020 by sa malo získať z dostupných rezerv v rámci podokruhu 1a VFR na roky 2014 – 2020.

Spoločne bolo dohodnuté, že Komisia vyváženým a obozretným spôsobom zabezpečí potrebné rozpočtové prostriedky prostredníctvom bežného ročného rozpočtového postupu.

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia potvrdzuje, že využitie rozpočtových prostriedkov zo zdrojov technickej pomoci z iniciatívy Komisie v rámci nariadenia o spoločných ustanoveniach (najmä presuny z Európskeho sociálneho fondu a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka) na financovanie Európskeho zboru solidarity v roku 2018 nepoužije ako precedens v súvislosti s návrhom týkajúcim sa Európskeho zboru solidarity po roku 2020 (COM(2018)0440)).

(1) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 68.
(2) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 160.


Program na podporu štrukturálnych reforiem: finančné krytie a všeobecný cieľ ***I
PDF 138kWORD 44k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/825 s cieľom zvýšiť finančné krytie programu na podporu štrukturálnych reforiem a upraviť jeho všeobecný cieľ (COM(2017)0825 – C8-0433/2017 – 2017/0334(COD))
P8_TA(2018)0329A8-0227/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0825),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 175 a článok 197 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0433/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. marca 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. apríla 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. júla 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0227/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. septembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/825 s cieľom zvýšiť finančné krytie programu na podporu štrukturálnych reforiem a upraviť jeho všeobecný cieľ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1671.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE

Pokiaľ ide o financovanie zvýšenia finančného krytia programu na podporu štrukturálnych reforiem a bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu, Európsky parlament, Rada a Komisia sa dohodli takto:

1.  40 miliónov EUR sa bude financovať z rozpočtového riadku programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP), ktorý sa nachádza v okruhu 1b (13.08.01) VFR (Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť) prostredníctvom mobilizácie celkovej rezervy na záväzky v súlade s článkom 14 nariadenia o VFR (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 v rámci rozpočtového postupu podľa článku 314 ZFEÚ;

2.  40 miliónov EUR sa bude financovať z rozpočtového riadku programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP), ktorý sa nachádza v okruhu 2 (13.08.02) VFR (Udržateľný rast: Prírodné zdroje) prostredníctvom iných presunov ako technická pomoc a rozvoj vidieka v rámci tohto okruhu a bez použitia rezerv. Presné zdroje pre takéto presuny budú ďalej spresnené v náležitom čase so zreteľom na rokovania o rozpočtovom postupe pre rozpočet na rok 2019.

VYHLÁSENIE KOMISIE

(na uverejnenie v sérii C úradného vestníka)

Komisia určí a navrhne prerozdelenie 40 miliónov EUR v okruhu 2 VFR (Udržateľný rast: prírodné zdroje) v opravnom liste k návrhu všeobecného rozpočtu na rok 2019.

Komisia plánuje navrhnúť mobilizáciu celkovej rezervy na záväzky v súlade s článkom 14 nariadenia o VFR (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 v rámci rozpočtového postupu na rok 2020 podľa článku 314 ZFEÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 53.
(2) Ú. v. EÚ C 247, 13.7.2018, s. 54.


Program Euratomu, ktorý dopĺňa rámcový program Horizont 2020 *
PDF 199kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o návrhu nariadenia Rady o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2019 – 2020), ktorý dopĺňa Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (COM(2017)0698 – C8-0009/2018 – 2017/0312(NLE))
P8_TA(2018)0330A8-0258/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2017)0698),

–  so zreteľom na článok 7 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0009/2018),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0258/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Na zabezpečenie kontinuity jadrového výskumu na úrovni Spoločenstva je potrebné zriadiť výskumný a vzdelávací program Spoločenstva na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020 (ďalej len „program Euratomu“). Program Euratomu by mal mať rovnaké ciele ako program na obdobie 2014 – 2018, mal by podporovať rovnaké činnosti a používať rovnaký spôsob vykonávania, ktorý sa preukázal byť účinným a vhodným na plnenie cieľov programu.
(4)  Na zabezpečenie kontinuity jadrového výskumu na úrovni Spoločenstva a na dosiahnutie cieľov v tejto oblasti je potrebné zriadiť výskumný a vzdelávací program Spoločenstva na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020 (ďalej len „program Euratomu“). Program Euratomu by mal mať rovnaké ciele ako program na obdobie 2014 – 2018, mal by podporovať rovnaké činnosti a používať rovnaký spôsob vykonávania, ktorý sa preukázal byť účinným a vhodným na plnenie cieľov programu.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Bez ohľadu na možný vplyv jadrovej energie na dodávky energie a hospodársky rozvoj, vážne jadrové havárie môžu ohroziť ľudské zdravie. Preto by sa v rámci programu Euratomu mala čo najväčšia pozornosť venovať jadrovej bezpečnosti, prípadne bezpečnostným aspektom, ktorými sa zaoberá Spoločné výskumné centrum (JRC).
(6)  Bez ohľadu na možný vplyv jadrovej energie na dodávky energie a hospodársky rozvoj, vážne jadrové havárie môžu v strednodobom a dlhodobom horizonte ohroziť ľudské zdravie aj životné prostredie. Preto by sa v rámci programu Euratomu mala čo najväčšia pozornosť venovať jadrovej bezpečnosti, prípadne bezpečnostným aspektom, ktorými sa zaoberá Spoločné výskumné centrum (JRC).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Európsky strategický plán pre energetické technológie (ďalej len „plán SET“) stanovený v záveroch zasadnutia Rady z 28. februára 2008 v Bruseli urýchľuje rozvoj portfólia nízkouhlíkových technológií. Európska rada sa na zasadnutí 4. februára 2011 dohodla, že Únia a jej členské štáty budú presadzovať investície do obnoviteľných zdrojov a bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových technológií a zamerajú sa na realizáciu technologických priorít stanovených v pláne SET. Každý členský štát si bude môcť vybrať typ technológií, ktoré by chcel podporovať.
(7)  Európsky strategický plán pre energetické technológie (ďalej len „plán SET“) stanovený v záveroch zasadnutia Rady z 28. februára 2008 v Bruseli urýchľuje inovačný proces v oblasti európskych pokrokových nízkouhlíkových technológií. Európska rada sa na zasadnutí 4. februára 2011 dohodla, že Únia a jej členské štáty budú presadzovať investície do obnoviteľných zdrojov a bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových technológií vrátane jadrovej energie a zamerajú sa na realizáciu technologických priorít stanovených v pláne SET. Akcia 10 (jadrová energia) plánu SET má tento cieľ: Zachovať vysokú úroveň bezpečnosti jadrových reaktorov a súvisiacich palivových cyklov počas prevádzky a vyraďovania z prevádzky a súčasne zlepšovať ich efektívnosť. Každý členský štát si bude môcť vybrať typ technológií, ktoré by chcel podporovať.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Keďže vo všetkých členských štátoch sú jadrové zariadenia alebo sa využívajú rádioaktívne materiály najmä na lekárske účely, Rada vo svojich záveroch zo zasadnutia v Bruseli z 1. a 2. decembra 2008 uznala nepretržitú potrebu získavania spôsobilostí v oblasti jadrovej energie, najmä prostredníctvom vhodného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú prepojené s výskumom a koordinované na úrovni Spoločenstva.
(8)  Keďže všetky členské štáty majú jadrové zariadenia alebo využívajú rádioaktívne materiály najmä na lekárske účely, Rada vo svojich záveroch zo zasadnutia v Bruseli z 1. a 2. decembra 2008 uznala pretrvávajúcu potrebu získavania spôsobilostí v oblasti jadrovej energie, najmä prostredníctvom vhodného vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a jej náležitej koordinácie s výskumnými projektmi na európskej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Aj keď rozhodnutie o využívaní alebo nevyužívaní jadrovej energie je na každom členskom štáte, uznáva sa takisto, že jadrová energia zohráva rôzne úlohyrôznych členských štátoch.
(9)  Aj keď rozhodnutie o využívaní alebo nevyužívaní jadrovej energie je na každom členskom štáte, uznáva sa takisto, že jadrový výskum zohráva významnú úlohu vo všetkých členských štátoch, a to najmäoblasti ľudského zdravia.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Na to, aby sa jadrová syntéza stala dôveryhodnou možnosťou komerčnej výroby energie, musí sa najskôr úspešne a včas vybudovať reaktor ITER a spustiť jeho prevádzka. Po druhé je potrebné vytvoriť ambiciózny, no zároveň uskutočniteľný plán pre výrobu elektriny do roku 2050. Na dosiahnutie týchto cieľov treba európsky program v oblasti jadrovej syntézy orientovať na spoločný program činností zameraných na vykonávanie tohto plánu. V záujme dosiahnutia výsledkov prebiehajúcich výskumných činností v oblasti jadrovej syntézy a zabezpečenia dlhodobého záväzku zainteresovaných strán v oblasti jadrovej syntézy a ich vzájomnej spolupráce je potrebné zabezpečiť pokračovanie podpory zo strany Spoločenstva. Väčší dôraz treba klásť najmä na činnosti na podporu reaktora ITER, ale aj na vývoj smerom k demonštračnému reaktoru, a to vrátane prípadnej väčšej angažovanosti súkromného sektora. Túto racionalizáciu a preorientovanie treba vykonať tak, aby sa nenarušilo vedúce postavenie Európy v rámci vedeckej komunity jadrovej syntézy.
(11)  Na to, aby sa jadrová syntéza stala dôveryhodnou možnosťou komerčnej výroby energie, musí sa najskôr úspešne a včas vybudovať reaktor ITER a spustiť jeho prevádzka, k čomu môže výrazne prispieť program Euratomu. Po druhé je potrebné vytvoriť ambiciózny, no zároveň uskutočniteľný plán pre výrobu elektriny do roku 2050. Na dosiahnutie týchto cieľov treba európsky program v oblasti jadrovej syntézy orientovať na spoločný program činností zameraných na vykonávanie tohto plánu. V záujme dosiahnutia výsledkov prebiehajúcich výskumných činností v oblasti jadrovej syntézy a zabezpečenia dlhodobého záväzku zainteresovaných strán v oblasti jadrovej syntézy a ich vzájomnej spolupráce je potrebné zabezpečiť pokračovanie dlhodobej podpory zo strany Spoločenstva. Väčší dôraz treba klásť najmä na činnosti na podporu reaktora ITER, ale aj na vývoj smerom k demonštračnému reaktoru, a to vrátane prípadnej väčšej angažovanosti súkromného sektora. Túto racionalizáciu a preorientovanie treba vykonať tak, aby sa nenarušilo vedúce postavenie Európy v rámci vedeckej komunity jadrovej syntézy.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  JRC by malo naďalej poskytovať nezávislú vedeckú a technologickú podporu orientovanú na zákazníka, pokiaľ ide o vytváranie, rozvíjanie, vykonávanie a monitorovanie politík Spoločenstva, najmä v oblasti výskumu a odbornej prípravy týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti fyzickej ochrany. S cieľom optimalizovať ľudské zdroje a zabezpečiť, aby sa výskum v Únii nezdvojoval, by sa všetky nové činnosti JRC mali analyzovať, aby sa skontroloval ich súlad s existujúcimi činnosťami v členských štátoch. Bezpečnostné aspekty rámcového programu Horizont 2020 by sa mali obmedziť len na priame akcie centra JRC.
(12)  JRC by malo naďalej poskytovať nezávislú vedeckú a technologickú podporu orientovanú na zákazníka, pokiaľ ide o vytváranie, rozvíjanie, vykonávanie a monitorovanie politík Spoločenstva, najmä v oblasti výskumu a odbornej prípravy týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, bezpečnostných záruk a nešírenia zbraní. S cieľom optimalizovať ľudské zdroje a zabezpečiť, aby sa výskum v Únii nezdvojoval, by sa všetky nové činnosti JRC mali analyzovať, aby sa skontroloval ich súlad s existujúcimi činnosťami v členských štátoch. Bezpečnostné aspekty rámcového programu Horizont 2020 by sa mali obmedziť len na priame akcie centra JRC.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Úlohou Únie je vytvoriť, v záujme všetkých jej členských štátov, rámec na podporu spoločného špičkového výskumu, vytvárania a zachovávania poznatkov v oblasti technológií jadrového štiepenia s osobitným dôrazom na bezpečnosť, fyzickú ochranu, ochranu pred žiarením a nešírenie zbraní. To si vyžaduje nezávislé vedecké dôkazy, ku ktorým môže JRC významným spôsobom prispievať. Táto skutočnosť sa uznala v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. októbra 2010 s názvom „Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií“, v ktorom Komisia uviedla svoj úmysel posilniť získavanie vedeckých dôkazov slúžiacich na tvorbu politík prostredníctvom centra JRC. JRC navrhuje reagovať na túto výzvu zameraním svojho výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany na politické priority Únie.
(14)  Úlohou Únie je vytvoriť, v záujme všetkých jej členských štátov, rámec na podporu spoločného špičkového výskumu, vytvárania a zachovávania poznatkov v oblasti technológií jadrového štiepenia s osobitným dôrazom na bezpečnosť, fyzickú ochranu, spracovanie jadrového odpadu, ochranu pred žiarením a nešírenie zbraní. To si vyžaduje nezávislé vedecké dôkazy, ku ktorým môže JRC významným spôsobom prispievať. Táto skutočnosť sa uznala v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií, v ktorom Komisia uviedla svoj úmysel posilniť získavanie vedeckých dôkazov slúžiacich na tvorbu politík prostredníctvom centra JRC. JRC navrhuje reagovať na túto výzvu zameraním svojho výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany na politické priority Únie.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a posilniť dôveru verejnosti vo vedu by mal program Euratomu presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie podporovaním vzdelávania v oblasti vedy, lepším sprístupňovaním vedeckých poznatkov, vývojom zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré odpovedajú na obavy a očakávania občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Euratomu.
(15)  S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a posilniť dôveru verejnosti vo vedu by sa pomocou programu Euratomu malo zabezpečiť lepšie poskytovanie informácií, aby sa umožnilo informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie, a to podporovaním vzdelávania v oblasti vedy, lepším sprístupňovaním vedeckých poznatkov, vývojom zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré reagujú na obavy a očakávania občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Euratomu.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Výsledky diskusií, ktoré sa uskutočnili počas sympózia, ktoré pod názvom „Prínosy a obmedzenia výskumu v oblasti jadrového štiepenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo“ pripravil a 26.27. februára 2013 v Bruseli zorganizoval spoločne s Komisiou a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom medzinárodný panel, okrem iného za účasti expertov z oblasti energetiky, ekonomiky a sociálnych vied, pričom sa uznala potreba pokračovať v jadrovom výskume na európskej úrovni.
(17)  Výsledkom diskusií, ktoré sa uskutočnili počas sympózianázvom Prínosy a obmedzenia výskumu v oblasti jadrového štiepenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré pripravil medzinárodný panel, okrem iného za účasti expertov z oblasti energetiky, ekonomikysociálnych vied, a ktoré spoločne s Komisiou a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom zorganizoval 26. a 27. februára 2013 v Bruseli, bolo uznanie potreby pokračovať v jadrovom výskume vrátane výskumu jadrového štepenia na európskej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Programom Euratomu by sa malo prispievať k príťažlivosti povolania výskumného pracovníka v Únii. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov17, spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné rešpektovať ich dobrovoľný charakter.
(18)  Program Euratomu by mal prispieť k zatraktívneniu povolania výskumného pracovníka v Únii a pomáhať motivovať mladých ľudí k účasti na výskume v tejto oblasti. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov17, spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné rešpektovať ich dobrovoľný charakter.
_________________
_________________
17 Odporúčanie Komisie z 11. marca 2005 týkajúce sa Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 75, 22.3.2005, s. 67).
17 Odporúčanie Komisie z 11. marca 2005 týkajúce sa Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 75, 22.3.2005, s. 67).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  Činnosti vyvíjané v rámci programu Euratomu by sa mali zameriavať na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi v oblasti výskumu a inovácie tak, že sa budú zaoberať predovšetkým prvotnými dôvodmi rodovej nerovnosti, budú naplno využívať potenciál výskumníčok aj výskumníkov a rodový rozmer začlenia do obsahu projektov s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inováciu. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, ako sú stanovené v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
(19)  Činnosti vyvíjané v rámci programu Euratomu musia byť v súlade so zásadami rovnosti medzi ženami a mužmi v oblasti výskumu a inovácie tak, že sa budú zaoberať predovšetkým prvotnými dôvodmi rodovej nerovnosti, budú naplno využívať potenciál výskumníčok aj výskumníkov a zlepšia ich prístup k programom pre výskum, s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inováciu. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, ako sú stanovené v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Pri výskumných a inovačných činnostiach podporovaných v rámci programu Euratomu by sa mali rešpektovať základné etické zásady. Podľa vhodnosti by sa mali zohľadňovať stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách týkajúce sa energetických záležitostí. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat vo výskume a pri testovaní, pričom konečným cieľom je využívanie zvierat nahradiť. Všetky činnosti by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý zabezpečuje vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.
(20)  Pri výskumných a inovačných činnostiach podporovaných v rámci programu Euratomu by sa mali rešpektovať základné etické zásady. Podľa vhodnosti by sa mali zohľadňovať stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách týkajúce sa energetických záležitostí. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a využívanie zvierat vo výskume a pri testovaní by sa malo nahradiť, pričom cieľom je využívanie zvierat nakoniec úplne zakázať. Všetky činnosti by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý zabezpečuje najvyššiu úroveň ochrany ľudského zdravia.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Väčší vplyv by sa mal dosiahnuť aj kombinovaním finančných prostriedkov programu Euratomu a súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, kde by výskum a inovácia mohli prispieť k širším cieľom Únie v oblasti konkurencieschopnosti. Osobitnú pozornosť si zaslúži účasť malých a stredných podnikov.
(21)  Väčší vplyv by sa mal dosiahnuť aj kombinovaním finančných prostriedkov programu Euratomu a súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, kde by výskum a inovácia mohli prispieť k širším cieľom Únie v oblasti konkurencieschopnosti. Osobitnú pozornosť si zaslúži účasť malých a stredných podnikov vrátane vznikajúcich nových inovatívnych subjektov v rámci príslušnej oblasti výskumu.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním sankcií. Revíziou kontrolnej stratégie, v rámci ktorej sa zameranie presunie z minimalizácie chybovosti na kontrolu na základe rizika a odhaľovanie podvodov, by sa malo znížiť zaťaženie účastníkov kontrolami.
(25)  Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania pomocou spoločných audítorských postupov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby sankcií. Revíziou kontrolnej stratégie, v rámci ktorej sa zameranie presunie z minimalizácie chybovosti na kontrolu na základe rizika a odhaľovanie podvodov na základe spoločných zásad a kritérií na úrovni EÚ, by sa malo znížiť zaťaženie účastníkov kontrolami.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26
(26)  Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu Euratomu a jeho vykonávanie najúčinnejším a používateľsky najprístupnejším spôsobom, a zároveň zaručiť právnu istotu a jeho prístupnosť pre všetkých účastníkov. Je potrebné zabezpečiť súlad s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)19 a s požiadavkami na zjednodušenie a lepšiu právnu reguláciu.
(26)  Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu Euratomu a jeho vykonávanie najúčinnejším a používateľsky najprístupnejším spôsobom a zároveň zaručiť právnu istotu a náležité informovanie potenciálnych príjemcov s cieľom zvýšiť jeho prístupnosť pre všetkých účastníkov. Je potrebné zabezpečiť súlad s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)19 a s požiadavkami na zjednodušenie a lepšiu právnu reguláciu.
_________________
_________________
19 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
19 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33
(33)  Dosiahnutie cieľov programu Euratomu v príslušných oblastiach je podmienené podporovaním prierezových činností, jednak v rámci programu Euratomu, ale aj spoločne s činnosťami rámcového programu Horizont 2020.
(33)  Dosiahnutie cieľov programu Euratomu v príslušných oblastiach je podmienené podporovaním prierezových činností, a to v rámci programu Euratomu, ako aj spoločne s činnosťami rámcového programu Horizont 2020, napríklad v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej podporujúcich mobilitu výskumných pracovníkov.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1
1.  Všeobecným cieľom programu Euratomu je jadrový výskum a odborné vzdelávanie s dôrazom na ďalšie zvyšovanie jadrovej bezpečnosti, skvalitňovanie fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení a zvyšovanie ochrany pred žiarením, a najmä potenciálne prispieť k bezpečnej a efektívnej dlhodobej dekarbonizácii energetického systému. Všeobecný cieľ sa dosahuje vykonávaním činností vymedzených v prílohe I vo forme priamych a nepriamych akcií, ktoré sledujú konkrétne ciele stanovené v odsekoch 2 a 3 tohto článku.
1.  Všeobecným cieľom programu Euratomu je jadrový výskum a odborné vzdelávanie s dôrazom na ďalšie zvyšovanie jadrovej bezpečnosti, skvalitňovanie fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení a zvyšovanie ochrany pred žiarením, a najmä prispieť k bezpečnej a efektívnej dlhodobej dekarbonizácii energetického systému. Všeobecný cieľ sa dosahuje vykonávaním činností vymedzených v prílohe I vo forme priamych a nepriamych akcií, ktoré sledujú konkrétne ciele stanovené v odsekoch 2 a 3 tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – písmeno a
a)  podporovať bezpečnosť jadrových systémov;
a)  podporovať bezpečnosť jadrových systémov, a to okrem iného prostredníctvom štrukturálnych cezhraničných inšpekcií v prípade jadrových zariadení nachádzajúcich sa v blízkosti jednej alebo viacerých štátnych hraníc iných členských štátov;
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – písmeno b
b)  prispievať k rozvoju bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom vrátane konečného geologického ukladania, ako aj delenia a transmutácie;
b)  prispievať k spolupráci na úrovni EÚ a s tretími krajinami pri určovaní a rozvoji bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom vrátane konečného geologického ukladania, ako aj delenia a transmutácie;
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno a
a)  zlepšovať jadrovú bezpečnosť vrátane bezpečnosti jadrových reaktorov a jadrového paliva, nakladania s odpadom vrátane konečného geologického ukladania, ako aj delenia a transmutácie; vyraďovania z prevádzky a pripravenosti na núdzové situácie;
a)  zlepšovať jadrovú bezpečnosť vrátane bezpečnosti jadrových reaktorov a jadrového paliva, nakladania s odpadom, aby sa zabránilo akémukoľvek neželanému vplyvu na ľudí a na životné prostredie, vrátane konečného geologického ukladania, ako aj delenia a transmutácie; vyraďovania z prevádzky a pripravenosti na núdzové situácie;
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno b
b)  zlepšovať jadrovú bezpečnosť vrátane jadrových bezpečnostných záruk, nešírenia zbraní, boja proti nezákonnému obchodovaniu a jadrovej forenznej vedy,
b)  zlepšovať jadrovú bezpečnosť vrátane jadrových bezpečnostných záruk, nešírenia zbraní, boja proti nezákonnému obchodovaniu a jadrovej forenznej vedy, ukladania východiskových materiálov a rádioaktívneho odpadu, boja proti kybernetickým útokom a znižovania rizík terorizmu na jadrových elektrárňach, ako aj štrukturálnych cezhraničných inšpekcií v prípade jadrových zariadení nachádzajúcich sa v blízkosti jednej alebo viacerých štátnych hraníc iných členských štátov EÚ;
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno d
d)  posilňovať riadenie poznatkov, vzdelávanie a odbornú prípravu;
d)  posilňovať riadenie poznatkov, vzdelávanie a odbornú prípravu vrátane dlhodobej odbornej prípravy, tak aby odzrkadľovali trvalý vývoj, ktorý umožňujú nové technológie;
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 4
4.  Program Euratomu sa vykonáva s cieľom zabezpečiť, že podporované priority a činnosti zodpovedajú meniacim sa potrebám a zohľadňujú vývoj v oblasti vedy, technológií, inovácií, tvorby politík, trhov a spoločnosti, s cieľom optimalizovať ľudské a finančné zdroje a predchádzať zdvojovaniu jadrového výskumu a vývoja v Únii.
4.  Program Euratomu sa vykonáva s cieľom zabezpečiť, že podporované priority a činnosti zodpovedajú meniacim sa potrebám a zohľadňujú vývoj v oblasti vedy, technológií, inovácií, tvorby politík, najmä energetickej a environmentálnej politiky, trhov a spoločnosti, s cieľom optimalizovať ľudské a finančné zdroje, vytvárať väčšie synergie medzi existujúcimi programami a projektmi a predchádzať zdvojovaniu jadrového výskumu a vývoja v Únii.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2
2.  Z finančného krytia programu Euratomu sa môžu pokryť výdavky týkajúce sa prípravných, monitorovacích, kontrolných, audítorských a hodnotiacich činností, ktoré sú potrebné na riadenie uvedeného programu a plnenie jeho cieľov, najmä štúdie a stretnutia expertov, pokiaľ súvisia so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia, výdavky súvisiace so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií, ako aj všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vznikli pri riadení programu Euratomu. Výdavky na pokračujúce a opakované akcie, ako sú kontrola, audit a IT siete, sa kryjú v rámci obmedzení administratívnych výdavkov Komisie uvedených v odseku 1.
2.  Z finančného krytia programu Euratomu sa môžu pokryť výdavky týkajúce sa prípravných, monitorovacích, kontrolných, audítorských a hodnotiacich činností, ktoré sú potrebné na riadenie uvedeného programu a plnenie jeho cieľov, najmä štúdie a stretnutia expertov, pokiaľ súvisia so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia, výdavky súvisiace so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií a zabezpečovaním bezpečnosti týchto sietí, ako aj všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vznikli pri riadení programu Euratomu. Výdavky na pokračujúce a opakované akcie, ako sú kontrola, audit a IT siete, sa kryjú v rámci obmedzení administratívnych výdavkov Komisie uvedených v odseku 1.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno c
c)  krajiny alebo územia pridružené k siedmemu rámcovému programu Euratomu alebo výskumnému a vzdelávaciemu programu Euratomu na obdobie 2014 – 2018.
c)  krajiny alebo územia, ktoré sú buď pridružené k siedmemu rámcovému programu Euratomu alebo výskumnému a vzdelávaciemu programu Euratomu na obdobie 2014 – 2018, alebo sa ich zúčastňujú ako členské štáty.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 3
3.  V pracovných programoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zohľadňuje stav vedy, techniky a inovácie na úrovni členských štátov, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni, ako aj významný politický, trhový a spoločenský vývoj. Pracovné programy sa v prípade potreby aktualizujú.
3.  V pracovných programoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zohľadňuje stav vedy, techniky a inovácie na úrovni členských štátov, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni, ako aj významný politický, trhový a spoločenský vývoj. Pracovné programy sa v prípade potreby aktualizujú s náležitým zreteľom na príslušné odporúčania nezávislých expertných skupín Komisie vytvorených na hodnotenie programu Euratomu.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1
V rámci programu Euratomu sa osobitná pozornosť venuje zabezpečovaniu primeranej účasti malých a stredných podnikov (MSP) a súkromného sektora vo všeobecnosti, a vplyvu inovácií na ne. V rámci opatrení hodnotenia a monitorovania sa vykonáva kvantitatívne a kvalitatívne posudzovanie účasti MSP.
Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečovaniu primeranej účasti malých a stredných podnikov (MSP) vrátane vznikajúcich nových inovatívnych subjektov v rámci príslušnej oblasti výskumu a súkromného sektora vo všeobecnosti na programe Euratomu a vplyvu inovácií na ne. V rámci opatrení hodnotenia a monitorovania sa vykonáva kvantitatívne a kvalitatívne posudzovanie účasti MSP.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 2
2.  Komisia podáva správy o tomto monitorovaní a výsledky monitorovania uvedeného v odseku 1 verejne sprístupňuje.
2.  Komisia oznamuje a zverejňuje výsledky monitorovania uvedeného v odseku 1 a postupuje ich Európskemu parlamentu.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Príloha I – odsek 2
Jadrová energia figuruje v diskusii o boji proti zmene klímy a znížení závislosti Európy od dovážanej energie. Program Euratomu v širšom kontexte hľadania udržateľného energetického mixu pre budúcnosť prispeje prostredníctvom svojich výskumných činností k diskusii o prínosoch a obmedzeniach energie z jadrového štiepenia v súvislosti s nízkouhlíkovým hospodárstvom. Zabezpečením ďalšieho zvyšovania jadrovej bezpečnosti by vyspelejšie jadrové technológie mohli ponúknuť aj perspektívu výrazného zlepšenia účinnosti a využívania zdrojov a poklesu objemu produkovaného odpadu v porovnaní so súčasnými technológiami. Aspektom jadrovej bezpečnosti sa bude venovať najväčšia možná pozornosť.
Jadrová energia významne prispieva k boju proti zmene klímy a znižovaniu závislosti Európy od dovážanej energie. Program Euratomu v širšom kontexte hľadania udržateľného energetického mixu pre budúcnosť prispeje prostredníctvom svojich výskumných činností k zachovaniu technologických výhod energie z jadrového štiepenia v súvislosti s nízkouhlíkovým hospodárstvom. Zabezpečením ďalšieho zvyšovania jadrovej bezpečnosti by vyspelejšie jadrové technológie mohli ponúknuť aj perspektívu výrazného zlepšenia účinnosti a využívania zdrojov a poklesu objemu produkovaného odpadu v porovnaní so súčasnými technológiami. Aspektom jadrovej bezpečnosti sa bude venovať najväčšia možná pozornosť.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Príloha I – odsek 6 – písmeno a – odsek 2
V súlade so všeobecným cieľom podpora spoločných výskumných činností týkajúcich sa bezpečnej prevádzky a vyraďovania systémov jadrových reaktorov (vrátane zariadení s palivovým cyklom) používaných v Únii alebo, v rozsahu potrebnom na udržanie rozsiahlych odborných znalostí v oblasti jadrovej bezpečnosti v Únii, tých typov reaktorov, ktoré sa možno budú používať v budúcnosti, zameriavajúc sa výlučne na bezpečnostné hľadiská vrátane všetkých hľadísk palivového cyklu, ako je napr. delenie a transmutácia;
V súlade so všeobecným cieľom podpora spoločných výskumných činností týkajúcich sa bezpečnej prevádzky a vyraďovania systémov jadrových reaktorov (vrátane zariadení s palivovým cyklom) používaných v Únii alebo, v rozsahu potrebnom na udržanie rozsiahlych odborných znalostí v oblasti jadrovej bezpečnosti v Únii, tých typov reaktorov, ktoré sa možno budú používať v budúcnosti, zameriavajúc sa na všetky hľadiská palivového cyklu, ako je napríklad delenie a transmutácia;
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Príloha I – odsek 9 – písmeno a – odsek 2 – bod 3
(3)  výmenu s relevantnými zainteresovanými stranami v záujme posilnenia spôsobilosti Únie reagovať na jadrové havárie a incidenty prostredníctvom výskumu výstražných systémov a modelov rádiologického rozptylu do ovzdušia a prostredníctvom mobilizácie zdrojov a odborných poznatkov v oblasti analýzy a modelovania jadrových havárií.
(3)  výmenu s relevantnými zainteresovanými stranami v záujme posilnenia spôsobilosti Únie reagovať na jadrové havárie a incidenty prostredníctvom výskumu výstražných systémov a modelov rádiologického rozptylu do životného prostredia (ovzdušia, vody a pôdy) a prostredníctvom mobilizácie zdrojov a odborných poznatkov v oblasti analýzy a modelovania jadrových havárií.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Príloha I – odsek 11
Na dosiahnutie cieľov programu Euratomu sa zabezpečia príslušné prepojenia s osobitným programom rámcového programu Horizont 2020, napr. vo forme spoločných výziev.
Na dosiahnutie cieľov programu Euratomu a na vytvorenie synergie medzi jadrovými a nejadrovými činnosťami a prenosu znalostí v príslušných oblastiach sa zabezpečia príslušné prepojenia a rozhrania s osobitným programom rámcového programu Horizont 2020, napríklad vo forme spoločných výziev.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Príloha II – časť 1 – písmeno b – úvodná časť
b)  prispievanie k rozvoju bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie
(Netýka sa slovenskej verzie.)
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Príloha II – časť 1 – písmeno g – úvodná časť
g)  podpora inovácie a konkurencieschopnosti priemyslu
g)  podpora inovácie

Opatrenia na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boj proti týmto javom
PDF 194kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom (2018/2055(INI))
P8_TA(2018)0331A8-0265/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 8, 10, 19 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá nadobudla platnosť prijatím Lisabonskej zmluvy v decembri 2009(1), a najmä na jej články 1, 20, 21, 23 a 31,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) z roku 2014 s názvom Násilie páchané na ženách: prieskum v rámci celej EÚ(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, v ktorej je vymedzené a odsúdené obťažovanie a sexuálne obťažovanie(4),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť ((ďalej len „EIGE“),

–  so zreteľom na publikáciu EIGE z júna 2017 s názvom „Kybernetické násilie páchané na ženách a dievčatách“,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Estónska, Bulharska a Rakúska, z 19. júla 2017 o rovnosti medzi mužmi a ženami,

–  so zreteľom na v právne nástroje Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, ako napr. Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a jeho protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na iné nástroje OSN týkajúce sa sexuálneho obťažovania a násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993 prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach, Deklarácia Valného zhromaždenia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993, rezolúcia o predchádzaní trestnej činnosti a o opatreniach trestného konania na odstránenie násilia páchaného na ženách z 21. júla 1997, správy osobitných spravodajcov OSN o násilí páchanom na ženách a všeobecné odporúčanie výboru CEDAW č. 19,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(5) (smernica o právach obetí),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o ženách v správnych radách) (COM(2012)0614), ktorý Komisia predložila 14. novembra 2012,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o obťažovaní a násilí na pracovisku z 26. apríla 2007 medzi Európskou konfederáciou odborových zväzov (ETUC/CES), konfederáciou BUSINESSEUROPE, asociáciou UEAPME a strediskom CEEP,

–  so zreteľom na správu Európskej siete orgánov pre rovnosť (EQUINET) s názvom Pretrvávanie diskriminácie, obťažovania a nerovnosti žien. (The Persistence of Discrimination, Harassment and Inequality for Women) Činnosť orgánov pre rovnosť informujúcich o novej stratégii Európskej komisie pre rodovú rovnosť (The work of equality bodies informing a new European Commission Strategy for Gender Equality), ktorá bola uverejnená v roku 2015,

–  so zreteľom na správu EQUINET s názvom Obťažovanie na základe pohlavia a sexuálne obťažovanie: podpora práce orgánov pre rovnosť, ktorá bola uverejnená v roku 2014,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, najmä na jeho články 2 a 40(6), a na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku(8), z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(9), z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(10), z 15. decembra 2011 o hodnotení v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012(11), z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(12) a sprievodné hodnotenie európskej pridanej hodnoty z novembra 2013 a z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(14), z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(15) a z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(17),

–  so zreteľom na správu Európskej konfederácie odborových zväzov s názvom Bezpečne doma, bezpečne v práci – odborová stratégia na prevenciu, riadenie a odstránenie obťažovania a násilia páchaného na ženách na pracovisku (Safe at home, safe at work – Trade union strategies to prevent, manage and eliminate work-place harassment and violence against women),

–  so zreteľom na správu na schôdzu odborníkov v oblasti násilia páchaného na ženách a mužoch vo svete práce (3. - 6. októbra 2016), ktorú organizovala Medzinárodná organizácia práce,

–  so zreteľom na štúdiu Medziparlamentnej únie s názvom Sexizmus, obťažovanie a násilie páchané na ženách – poslankyniach (Sexism, harassment and violence against women parliamentarians) z roku 2016(18),

–  so zreteľom na štúdiu o šikanovaní a sexuálnom obťažovaní na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v marci 2018(19),

–  zo zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0265/2018),

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v zmluvách a Charte základných práv; keďže rodové násilie vyplýva z nerovnováhy vzťahov v oblasti moci a zodpovednosti medzi mužmi a ženami a súvisí s patriarchátom a pretrvávajúcou rodovou diskrimináciou;

B.  keďže starší ľudia, najmä staršie slobodné ženy, predstavujú osobitne zraniteľnú sociálnu skupinu, keď čelia psychologickému a fyzickému obťažovaniu a šikanovaniu;

C.  keďže sexuálne obťažovanie je vymedzené v smernici 2002/73/ES takto: „kde k nežiadúcemu verbálnemu, neverbálnemu alebo telesnému správaniu sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia“;

D.  keďže toto vymedzenie by sa malo prepracovať vzhľadom na spoločenský a technologický vývoj a na postoje, ktoré sa postupom času vyvíjajú a menia;

E.  keďže boj proti obťažovaniu na základe tehotenstva a materstva je nevyhnutný v záujme dosiahnutia skutočnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien;

F.  keďže sexuálne obťažovanie je určitou formou násilia a je najextrémnejšou a stále pretrvávajúcou formou rodovej diskriminácie; keďže približne 90 % obetí sexuálneho obťažovania sú ženy a približne 10 % sú muži; keďže podľa štúdie FRA z roku 2014 v rámci celej EÚ s názvom Násilie páchané na ženách zažila každá tretia žena v dospelosti fyzické alebo sexuálne násilie; keďže až 55 % žien v EÚ bolo sexuálne obťažovaných; keďže 32 % všetkých obetí v EÚ uviedlo, že tohto obťažovania sa dopustil nadriadený, kolega alebo zákazník; keďže 75 % žien v povolaniach, ktoré si vyžadujú osobitnú kvalifikáciu, alebo na pozíciách vo vrcholovom manažmente bolo sexuálne obťažovaných; keďže 61 % žien zamestnaných v sektore služieb bolo vystavených sexuálnemu obťažovaniu; keďže 5 – 10 % európskej pracovnej sily raz zažilo šikanovanie na pracovisku;

G.  keďže sexuálne aj psychické obťažovanie v zamestnaní na úrovni EÚ sú zakázané, a to aj pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornú prípravu a kariérny postup, a patria medzi zdravotné a bezpečnostné aspekty;

H.  keďže je zodpovednosťou inštitúcií a agentúr EÚ naďalej zlepšovať existujúce mechanizmy uplatňovaním najúčinnejších pravidiel s cieľom zvýšiť informovanosť o vymedzení sexuálneho obťažovania a chrániť pracovníkov;

I.  keďže prípady sexuálneho obťažovania sa vo veľkej miere neoznamujú z dôvodu slabej spoločenskej informovanosti o tomto probléme, strachu a hanby hovoriť s inými ľuďmi o tejto téme, strachu zo straty práce, ťažkosti získať dôkazy, nedostatočných kanálov na ich oznamovanie, monitorovanie a ochranu obetí, a z dôvodu normalizácie násilia;

J.  keďže oznamovanie sexuálneho obťažovania na pracovisku veľmi často vedie k prepusteniu samotnej obete alebo jej izolovaniu v rámci pracoviska; keďže pokiaľ menej závažné prečiny zostanú bez námietok, poskytujú motiváciu na závažnejšie prečiny;

K.  keďže šikanovanie a sexuálne obťažovanie naďalej predstavujú vážne problémy v rôznych sociálnych prostrediach vrátane pracoviska, verejných priestorov, virtuálnych priestorov, ako je internet, a politického života a v čoraz väčšej miere k nim dochádza s využitím nových technológií, napríklad webových stránok alebo sociálnych sietí, čo páchateľom umožňuje, aby sa cítili bezpečne na základe anonymity;

L.  keďže v súvislosti so vznikajúcimi novými formami organizácie práce a sociálneho života a stieraním hraníc medzi súkromným, profesijným a spoločenským životom môže nastať zintenzívnenie negatívneho správania zameraného na jednotlivcov alebo sociálne skupiny; keďže šikanovanie na pracovisku sa môže veľmi často prejavovať rôznymi spôsobmi, a to vertikálne (páchané nadriadenými alebo podriadenými pracovníkmi) aj horizontálne (páchané kolegami, ktorí pracujú na rovnakej úrovni hierarchie);

M.  keďže sexuálne a psychické obťažovanie sú javy, ktorých účastníkmi sú obete a páchatelia všetkých vekových skupín, rôzneho vzdelania a kultúry, príjmov a spoločenského postavenia, a keďže tento jav má pre obete fyzické, sexuálne, emocionálne a psychické následky; keďže rodové stereotypy a sexizmus vrátane prejavov sexuálnej nenávisti, či už offline alebo online, sú pravými príčinami mnohých foriem diskriminácie a násilia voči ženám a bránia posilneniu postavenia žien;

N.  keďže v smernici o právach obetí sa vymedzuje rodové násilie ako porušenie základných slobôd obete a zahŕňa sexuálne násilie (vrátane znásilnenia, sexuálneho útoku a obťažovania); keďže ženské obete rodového násilia a ich deti si často vyžadujú osobitnú podporu a ochranu z dôvodu vysokého rizika opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím;

O.  keďže násilie páchané na ženách vo svete práce sa často rieši nesystematicky so zameraním sa najmä na viditeľnejšie formy, ako je fyzické násilie; keďže sexuálne a psychické obťažovanie môže však mať pre dotknutú osobu ešte ničivejšie dôsledky;

P.  keďže sexizmus a následné sexuálne obťažovanie, ktoré ženy môžu znášať na pracovisku, prispievajú k ich odchodu z trhu práce, čo má negatívny vplyv na ich hospodársku nezávislosť a na rodinný príjem;

Q.  keďže ženy, ktoré sú obeťami obťažovania a násilia vo vidieckych a vzdialených oblastiach v EÚ, majú obvykle väčšie ťažkosti získať plnú pomoc a ochranu pred páchateľmi;

R.   keďže dôsledky fyzického aj slovného obťažovania vrátane obťažovania v online prostredí sú škodlivé nielen z krátkodobého, ale aj z dlhodobého hľadiska a patrí medzi ne napríklad stres a ťažké depresie a môžu dokonca dohnať obete k samovražde, ako ukázal nárast správ o takýchto prípadoch; keďže okrem negatívneho vplyvu na zdravie má šikanovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku negatívny vplyv aj na kariéru jednotlivcov, na organizácie a spoločnosť, ako je vyššia neprítomnosť na pracovisku, nižšia produktivita a kvalita služieb a strata ľudského kapitálu;

S.  keďže podľa právnych predpisov EÚ musia členské štáty a inštitúcie a agentúry EÚ zabezpečiť zriadenie orgánu pre rovnosť s cieľom poskytovať obetiam nezávislú pomoc, vykonávať nezávislé prieskumy, zberať príslušne rozčlenené porovnateľné údaje, vykonávať výskum týkajúci sa vymedzenia pojmov a klasifikácií, uverejňovať nezávislé správy a vydávať odporúčania o otázkach zamestnanosti a odbornej prípravy, prístupu k tovaru a službám a ich dodávaní, ako aj pre samostatne zárobkovo činné osoby;

T.  keďže ženy v EÚ nie sú rovnako chránené proti rodovému násiliu a sexuálnemu a psychickému obťažovaniu z dôvodu odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch; keďže justičné systémy neposkytujú ženám vždy dostatočnú podporu; keďže v mnohých prípadoch rodového násilia obeť páchateľov pozná a často je od nich závislá, čo len zvyšuje jej strach oznámiť násilný čin;

U.  keďže Istanbulský dohovor podpísali všetky členské štáty, ale nie všetky ho ratifikovali, a keďže toto oneskorenie bráni vykonávaniu dohovoru v plnej miere;

V.  keďže sexizmus, ako aj sexuálne a psychické obťažovanie žien je reálne a rozšírené; keďže páchatelia obťažovania a násilia nemusia patriť len do radov politických oponentov, ale môžu byť aj členmi tej istej politickej strany, patriť k náboženským vodcom, miestnym orgánom, a dokonca aj k rodinným príslušníkom;

W.  keďže politici ako volení zástupcovia občanov majú zásadnú zodpovednosť ísť pozitívnym príkladom, pokiaľ ide o predchádzanie a boj proti sexuálnemu obťažovaniu v spoločnosti;

X.  keďže legitimita žien v politickej sfére sa ešte stále niekedy spochybňuje a ženy sú obeťami stereotypov, čo ich odrádza od zapájania sa do politického života, čo je obzvlášť zreteľný jav všade, kde sú ženy v politike zastúpené v menšej miere;

Y.  keďže nie všetky národné a regionálne parlamenty ani všetky miestne rady majú zavedené osobitné štruktúry a interné pravidlá na zriadenie vhodných kanálov na zaistenie bezpečného, dôverného podávania sťažnosti na obťažovanie a ich riešenie; keďže odborná príprava v oblasti sexuálneho a morálneho obťažovania by mali byť povinná pre všetkých zamestnancov a poslancov vrátane Európskeho parlamentu;

Z.  keďže problém domáceho násilia sa týka aj pracoviska, keďže môže mať vplyv na účasť obete na práci, na pracovný výkon a bezpečnosť;

AA.  keďže sexuálne a psychické obťažovanie sa deje nielen na pracovisku, ale tiež vo verejných priestoroch, a to aj vo formálnom a neformálnom vzdelávacom prostredí, v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach na trávenie voľného času, na ulici a vo verejnej doprave;

AB.  keďže kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie zahŕňa aj využívanie informačných a komunikačných technológií na prenasledovanie, kontrolu alebo manipulovanie osoby; keďže kybernetické obťažovanie predstavuje problém najmä pre mladé ženy, pretože tieto média viac využívajú; keďže 20 % mladých žien (vo veku od 18 do 29 rokov) v EÚ-28 sa stretlo s kybernetickým obťažovaním;

AC.  keďže zo štúdie z roku 2016 vyplynulo, že viac ako polovica opýtaných žien zažila nejakú formu sexuálneho obťažovania na pracovisku v Spojenom kráľovstve, ale štyri z piatich žien neoznámili obťažovanie svojmu zamestnávateľovi(20);

AD.  keďže nové technológie môžu predstavovať aj potenciálneho spojenca pri analýze, pochopení a prevencii násilných javov;

AE.  keďže ženy, najmä mladé ženy, sú obeťami šikanovania alebo sexuálneho obťažovania prostredníctvom nových technológií, ako sú webové sídla a sociálne siete, v niektorých prípadoch organizovaného prostredníctvom tajných fór alebo skupín na sociálnych médiách; keďže takéto činy zahŕňajú hrozby znásilnenia, vyhrážanie sa smrťou, pokusy o vniknutie do systému a zverejnenie súkromných informácií a fotografií; keďže v súvislosti s rozsiahlym používaním online a sociálnych médií sa odhaduje, že jedna z desiatich žien už zažila formu kybernetického násilia vrátanie kybernetického prenasledovania a obťažovania od veku 15 rokov; keďže ženy, ktoré zohrávajú verejnú úlohu, okrem iných novinárky, a najmä LGBTI ženy a ženy so zdravotným postihnutím, sú hlavným cieľom pre šikanovanie cez internet a online násilie, a keďže niektoré z nich museli zanechať sociálne siete, pričom zakúsili fyzický strach, stres, problémy s koncentráciou, strach z návratu domov a obavy o svojich blízkych;

AF.  keďže prevenciu obťažovania v pracovnom prostredí je možné dosiahnuť len vtedy, keď súkromné aj verejné spoločnosti vytvoria kultúru, v ktorej sa bude so ženami zaobchádzať ako s rovnocennými a zamestnanci k sebe budú pristupovať s úctou;

AG.  keďže výskum preukázal, že obťažovanie je rozšírené na pracoviskách, kde majú muži prevahu vo vedení a ženy majú malé právomoci, ako v zábavnom a mediálnom priemysle, ale odohráva sa aj v technických a právnických spoločnostiach, v obchodnom sektore a v mnohých ďalších odvetviach, ak riadiace tímy s prevahou mužov tolerujú sexualizované zaobchádzanie pracovníkov; keďže v spoločnostiach, ktoré majú vo vedení viac žien, sa odohráva menej sexuálneho obťažovania;

Všeobecné odporúčania

1.  dôrazne odsudzuje všetky druhy násilia páchaného na ženách, ako sú opísané v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a v Istanbulskom dohovore;

2.  zdôrazňuje, že sexuálne obťažovanie je porušením ľudských práv, ktoré je spojené s patriarchálnymi mocenskými štruktúrami, ktoré je naliehavo potrebné pretvoriť;

3.  zdôrazňuje ústrednú úlohu všetkých mužov s cieľom ukončiť všetky formy obťažovania a sexuálneho násilia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne zapojili mužov do kampaní na zvyšovanie informovanosti a predchádzanie, ako aj do vzdelávacích kampaní v oblasti rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že preventívne kampane sa musia zameriavať aj na menej závažné prečiny;

4.  tvrdí, že opatrenia a kampane na zvýšenie informovanosti v záujme predchádzania násiliu na dievčatách a ženách sa musia rozšíriť aj na chlapcov, a mali by sa organizovať počas počiatočných stupňov vzdelávania;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali správnu implementáciu smerníc EÚ, v ktorých sa zakazuje sexuálne obťažovanie;

6.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali komplexné národné akčné plány a právne predpisy týkajúce sa násilia páchaného na ženách, v ktorých sa bude náležitá pozornosť venovať zabezpečeniu primeraných zdrojov, okrem iného vrátane školenia personálu a dostatočného financovania, pre orgány pre rovnosť;

7.  vyzýva Komisiu, aby zhromaždila príklady najlepších postupov v boji proti sexuálnemu a psychickému obťažovaniu a obťažovaniu na základe tehotenstva a materstva na pracovisku a v iných kruhoch a aby v širokej miere informovala o výsledkoch tohto posúdenia;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne a primerané mechanizmy financovania programov a opatrení na boj proti sexuálnemu a psychickému obťažovaniu žien na všetkých úrovniach, s osobitným zreteľom na využívanie nových technológií a nástrojov, ktoré sprístupnila inovácia, napríklad prostredníctvom väčších investícií do výskumu a inovačných procesov s cieľom odstrániť tento jav;

9.  vyzýva európsku ombudsmanku, aby zhromaždila údaje o rôznych existujúcich predpisoch o ochrane v rámci inštitúcií a agentúr EÚ a aby poskytla záväzné závery s cieľom harmonizovať predpisy s najlepšími normami;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty zatiaľ neratifikovali Istanbulský dohovor, a vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ho bezodkladne ratifikovali a v plnej miere vykonávali; ďalej vyzýva členské štáty, ktoré už ratifikovali Istanbulský dohovor, aby ho v plnej miere vykonávali;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby získali jasný obraz o sexuálnom obťažovaní v celej EÚ prostredníctvom lepších a vedecky spoľahlivejších štúdií vrátane nových problémov, ako napríklad internetové šikanovanie;

12.  víta novú rozsiahlu verejnú diskusiu, a to aj na sociálnych médiách, ktorá prispieva k presúvaniu hraníc týkajúcich sa sexuálneho obťažovania a prijateľného správania; víta najmä iniciatívy, ako je napríklad hnutie #MeToo, a plne podporuje všetky ženy a dievčatá, ktoré sa zúčastnili kampane vrátane tých, ktoré nahlásili páchateľov;

13.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na boj proti šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, na verejnosti a v politických kruhoch a aby do neho zahrnula aktualizované a komplexné vymedzenie pojmu obťažovanie, či už sexuálnej alebo inej povahy, ako aj vymedzenie pojmu šikanovanie;

14.  zdôrazňuje potrebu boja proti pretrvávajúcemu a dlhotrvajúcemu obťažovaniu alebo zastrašovaniu pracovníkov, ktoré spôsobuje alebo má spôsobovať ich poníženie alebo izolovanie alebo ich vylúčiť z ich tímov spolupracovníkov;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Eurostatom a inštitútom EIGE zlepšovali, podporovali a zabezpečovali systematický zber relevantných vekovo a rodovo rozčlenených porovnateľných údajov o prípadoch sexuálnej a rodovo založenej diskriminácie a psychického obťažovania vrátane kybernetického obťažovania na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; nabáda zamestnávateľské organizácie, odbory a zamestnávateľov, aby sa aktívne zúčastňovali procesu zberu údajov prostredníctvom poskytovania odborných znalostí špecifických pre jednotlivé odvetvia a povolania;

16.  berie na vedomie, že v záujme získania porovnateľných číselných údajov o prevahe sexuálneho obťažovania a šikanovania v členských štátoch by sa mala venovať priorita väčšej informovanosti a uznaniu problémov prostredníctvom spoločného úsilia o šírenie informácií a poskytovania školenia;

17.   pripomína svoju výzvu Komisii, aby predložila návrh smernice v oblasti boja proti všetkým formám násilia páchanom na ženách a dievčatách a rodového násilia, ktorá by mala zahŕňať spoločné vymedzenie rôznych typov násilia páchaného na ženách vrátane aktualizovaného a komplexného vymedzenia obťažovania (či už sexuálneho alebo iného) a šikanovania a spoločné právne normy týkajúce sa kriminalizácie násilia páchaného na ženách; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu EÚ proti všetkým formám násilia založeného na rodovej príslušnosti vrátane sexuálneho obťažovania a zneužívania žien a dievčat, pričom treba vychádzať zo svedectiev vo forme príbehov žien a osobných skúseností;

18.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali primerané verejné financovanie s cieľom zabezpečiť vyškolenie úradníkov orgánov presadzovania práva, sudcov a štátnych zamestnancov, ktorí riešia prípady šikanovania a sexuálneho obťažovania, aby pochopili násilie a obťažovanie na pracovisku, ako aj mimo neho;

19.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitné, ľahko dostupné a adekvátne financované špecializované služby pre obete rodového násilia a sexuálneho a psychického obťažovania, a aby uznali, že tieto prejavy násilia páchaného na ženách sú vzájomne prepojené a že sa musia riešiť prostredníctvom holistického prístupu, pričom na jednej strane zohľadnia sociálno-kultúrne aspekty, ktoré vedú k vzniku tohto javu, a na druhej umožnia špecializovaným službám vybaviť sa technologickými nástrojmi pre prevenciu a riešenie tohto javu;

20.  vyzýva členské štáty a miestne a regionálne vlády, aby zabezpečili primerané plány a zdroje s cieľom zaručiť, aby obete násilia a obťažovania vo vidieckych a vzdialených oblastiach neboli zbavené prístupu k pomoci a ochrane, alebo aby tento ich prístup nebol obmedzený;

21.  vyzýva Komisiu, aby riešila vznikajúce formy rodového násilia, ako je online obťažovanie, a to rozšírením vymedzenia nezákonného nenávistného prejavu, ako je vymedzené v práve EÚ podľa rámcového rozhodnutia o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva s cieľom zahrnúť mizogýniu, a aby zabezpečila, aby sa kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online vzťahoval aj na tieto trestné činy; požaduje rozvoj vzdelávacích programov s cieľom nabádať ženy, aby zlepšovali svoje zručnosti pri používaní nových technológií, aby mohli lepšie čeliť všetkým formám sexuálneho obťažovania a šikanovania v kybernetickom priestore, a nabáda k tomu, aby špecializované služby spolupracovali na vytvorení systému údajov a zdrojov, ktoré sú schopné monitorovať a analyzovať problém rodovo motivovaného násilia bez toho, aby sa porušilo nové všeobecné nariadenie o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679);

22.  okrem toho odsudzuje rozsiahly výskyt sexuálneho obťažovania a iných typov zneužívania, najmä pri online hrách a v sociálnych médiách, a nabáda mediálne spoločnosti a prevádzkovateľov, aby monitorovali všetky príklady obťažovania a bezodkladne na ne reagovali; preto požaduje rôzne opatrenia vrátane zvyšovania informovanosti, osobitného školenia a interných predpisov o disciplinárnych sankciách pre páchateľov, a psychologickú a/alebo právnu podporu pre obete týchto praktík s cieľom zabrániť šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu v práci aj v online prostredí, a bojovať proti nim;

Násilie na pracovisku

23.  zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby členské štáty, miestne a regionálne orgány, organizácie zamestnávateľov a odborové zväzy porozumeli prekážkam, ktorým ženy čelia pri oznamovaní prípadov sexuálneho obťažovania, rodovej diskriminácie a násilia, a preto v plnej miere podporovali ženy v oznamovaní okrem iného prípadov sexuálneho obťažovania, rodovej diskriminácie, obťažovania na základe tehotenstva a materstva a šikanovania, a to bez strachu z možných následkov, a vytvorili mechanizmy, ktoré posilnia postavenie žien a podporia ich, aby bezpečne oznamovali prípady zneužívania;

24.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali aktívne a účinné politiky s cieľom predchádzať všetkým formám násilia na ženách vrátane sexuálneho obťažovania, sexizmu a šikanovania, ktoré musí väčšina z nich znášať na pracovisku, a bojovať proti nim;

25.  zdôrazňuje naliehavú potrebu noriem týkajúcich sa násilia a obťažovania na pracovisku, ktoré by mali poskytnúť právny rámec pre vlády, zamestnávateľov, spoločnosti a činnosť odborových zväzov na všetkých úrovniach;

26.  konštatuje, že niektoré odvetvia a povolania sú viac vystavené násiliu, najmä zdravotníctvo, verejné záchranné služby, politika, vzdelávanie, doprava, domáca práca, poľnohospodárstvo a vidiecke hospodárstvo, ako aj odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi;

27.  konštatuje, že niektoré skupiny pracovníkov môžu byť viac dotknuté šikanovaním a násilím na pracovisku, najmä tehotné ženy a rodičia, ženy so zdravotným postihnutím, migrantky, pôvodné obyvateľky, osoby LGBTI a ženy pracujúce na čiastočný úväzok, ako sú stážistky alebo ženy s dočasnými zmluvami;

28.  konštatuje, že neželané správanie môže pochádzať z viacerých zdrojov súčasne alebo sa môže týkať súčasne profesijného, súkromného alebo sociálneho života, a môže mať negatívny vplyv na všetkých jednotlivcov, profesijné skupiny alebo sociálne skupiny v týchto sférach;

29.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia zamerané na predchádzanie a boj proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku, a to politikami, v ktorých sa stanovujú prevenčné opatrenia, účinné, transparentné a dôverné postupy riešenia sťažností, prísne a odrádzajúce sankcie pre páchateľov, komplexné informácie a školenia, ktoré majú zabezpečiť, aby pracovníci tieto politiky a postupy chápali, a na podporu spoločnostiam, aby vypracovali akčné plány na vykonávanie všetkých týchto opatrení; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by sa nemali začleniť do existujúcich štruktúr, ak tieto štruktúry už obsahujú rodové prekážky;

30.  vyzýva členské štáty, aby investovali do vzdelávania inšpektorov práce v spolupráci s odbornými psychológmi a zabezpečili, aby podniky a organizácie obetiam poskytovali kvalifikovanú odbornú a psychologicko-sociálnu podporu;

31.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby zabezpečili, aby verejné aj súkromné spoločnosti a organizácie organizovali povinné školenia o sexuálnom obťažovaní a šikanovaní pre všetkých zamestnancov a vedenie; zdôrazňuje, že účinné školenie by malo byť interaktívne, priebežné, individualizované pre konkrétne pracovisko a vedené externým odborníkom;

32.  zdôrazňuje závažné nedostatočné oznamovanie prípadov obťažovania a zdôrazňuje význam prítomnosti vyškolených dôverných poradcov v každej organizácii na podporu obetí, poskytovanie pomoci pri oznamovaní a poskytovanie právnej pomoci;

33.  zdôrazňuje, že spoločnosti by mali mať prístup založený na nulovej tolerancii k sexuálnemu obťažovaniu a politiky, ktoré sú preň nápomocné, a že spoločnosti musia zabezpečiť, aby všetci zamestnanci boli informovaní o týchto politikách, postupoch podávania správ a o svojich právach a povinnostiach v súvislosti so sexuálnym obťažovaním na pracovisku;

34.  vyzýva mediálne spoločnosti, aby chránili a podporovali novinárov, ktorí sú obeťami kybernetického šikanovania a aby prijali súbor osvedčených postupov, ako sú osvetové kampane, primerané školenie vedenia, a to aj v súvislosti s tým, ako sa vyhnúť obviňovaniu obetí a sekundárnej viktimizácii, opatrenia na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti a aby poskytli právnu podporu dotknutým osobám pri podávaní sťažnosti;

35.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie rovnakej mzdy pre ženy a mužov ako prostriedku na zabránenie zneužívania moci a na podporu rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ktorá je základným prvkom boja proti násiliu na ženách; zdôrazňuje, že rovnaká odmena by sa mala zaručiť prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a dodržiavaním práva na informácie pre predpokladané obete, zabezpečením rovnakého zaobchádzania a pracovných príležitostí pre ženy a mužov a zabezpečením a uľahčením prístupu žien k rozhodovaniu a pracovným miestam vo vyššom manažmente tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore, čím sa zabezpečí vyvážené zastúpenie žien vo správnych radách; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zintenzívnili svoje úsilie o odblokovanie smernice o ženách v správnych radách, ktorá je pozastavená v Rade od roku 2013;

36.  domnieva sa, že je potrebný komplexný prístup k násiliu na pracovisku, ktorý by mal zahŕňať uznanie spoluexistencie šikanovania, sexuálneho obťažovania a obťažovania na základe tehotenstva a materstva s rôznymi formami neplatenej práce vo formálnych a neformálnych ekonomikách (napr. samozásobiteľské poľnohospodárstvo, príprava jedál, starostlivosť o deti a staršie osoby) a rôzne systémy nadobúdania pracovných skúseností (napríklad učňovská príprava, stáže a dobrovoľnícka práca);

37.  požaduje urýchlené prijatie revízie smernice o písomnom vyhlásení (smernica Rady 91/533/EHS);

38.  uznáva, že domáce násilie často presahuje aj na pracovisko, čo má negatívny vplyv na život pracovníkov a produktivitu podnikov, a že tento efekt môžu byť aj v opačnom smere, z pracoviska domov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby poskytla usmernenia o uplatniteľnosti európskych ochranných príkazov na pracovisku a objasnila otázku zodpovednosti zamestnávateľov;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali jav obťažovania na základe tehotenstva a materstva v zamestnaní;

Násilie v politickom živote

40.  vyzýva všetkých politikov, aby dodržiavali najprísnejšie normy správania a konali ako zodpovedné vzory pri predchádzaní sexuálnemu obťažovaniu a boji proti nemu v parlamentoch a mimo nich;

41.  odsudzuje všetky formy obťažovania političiek na sociálnych médiách formou „trollingu“ zahŕňajúceho umiestňovanie sexistických a zneužívajúcich komentárov vrátane vyhrážok smrťou a znásilnením;

42.  zdôrazňuje význam vytvorenia politík a postupov jednotlivých strán na ochranu osôb zvolených do politických funkcií, ako aj zamestnancov;

43.  uznáva, že paritné zoznamy na všetkých úrovniach zohrávajú kľúčovú úlohu pri umožňovaní účasti žien v politike a pretváraní mocenských štruktúr, ktoré diskriminujú ženy; vyzýva členské štáty, aby zaviedli takéto zoznamy v rámci volieb do Európskeho parlamentu;

44.  vyzýva všetky politické strany vrátane tých, ktoré sú zastúpené v Európskom parlamente, aby podnikli konkrétne kroky na vyriešenie tohto problému vrátane zavedenia akčných plánov a revízie vnútorných predpisov strany s cieľom zaviesť politiku nulovej tolerancie, preventívne opatrenia, postupy na riešenie sťažností a primerané postihy pre páchateľov sexuálneho obťažovania a šikanovania žien v politike;

45.  vyzýva národné a regionálne parlamenty a miestne zastupiteľstvá, aby v plnej miere pomáhali obetiam v rámci vnútorných postupov a/alebo v spolupráci s políciou, aby vyšetrovali prípady, zachovávali dôverný charakter registra prípadov v priebehu času, zabezpečovali povinné školenia pre všetkých zamestnancov a poslancov o rešpekte a ľudskej dôstojnosti, a aby prijali ďalšie osvedčené postupy na zabezpečenie nulovej tolerancie na všetkých úrovniach vo svojich príslušných inštitúciách;

46.  naliehavo vyzýva všetky príslušné subjekty, aby zabezpečili komplexné a urýchlené vykonávanie uznesenia z roku 2017o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ; domnieva sa, že je jeho povinnosťou zabezpečiť nulovú toleranciu sexuálneho obťažovania a primerane chrániť a podporovať obete; v tejto súvislosti požaduje:

   pracovnú skupinu nezávislých expertov na preskúmanie situácie sexuálneho obťažovania a zneužívania v Európskom parlamente;
   posúdenie a v prípade potreby revíziu zloženia príslušných orgánov Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť nezávislosť a rodovú rovnováhu;
   povinné školenie pre všetkých zamestnancov a poslancov;
   jasnú lehotu pre komplexné vykonávanie všetkých požiadaviek uvedených v uznesení;

47.  vyzýva politikov, aby podporovali odbornú prípravu v oblasti riadenia a aby sami absolvovali túto odbornú prípravu s cieľom zabrániť vedeniu v nevšímavom prístupe a identifikovať situácie, pri ktorých dochádza k násiliu na ženách;

Násilie na verejných priestranstvách

48.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem verejný priestor so zreteľom na vývoj komunikačných technológií a zahrnula do neho „virtuálny“ verejný priestor, ako sú sociálne siete a webové sídla;

49.  vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie osobitných právnych predpisov týkajúcich sa obťažovania na verejných priestranstvách vrátane intervenčných programov, s osobitným dôrazom na úlohu zásahu ostatných prítomných osôb;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili ďalší výskum príčin a dôsledkov sexuálneho obťažovania na verejných priestranstvách vrátane vplyvu, ktorý môžu mať sexistické a stereotypizované reklamy na výskyt násilia a obťažovania;

51.  zdôrazňuje, že kampane na zvýšenie informovanosti, ktoré bojujú proti rodovým stereotypom, patriarchálnym mocenským vzťahom a ktoré podporujú nulovú toleranciu sexuálneho obťažovania, patria medzi najlepšie nástroje v úsilí o riešenie rodového násilia na verejných priestranstvách;

52.  zdôrazňuje, že vzdelávanie o rodovej rovnosti na všetkých úrovniach je základným nástrojom na predchádzanie týmto formám nevhodného správania a ich odstránenie, na zmenu zmýšľania a zníženie kultúrnej tolerancie sexizmu a sexuálneho obťažovania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby školy zaviedli vzdelávacie programy a diskusie o tejto téme; konštatuje, že v prípade potreby a vhodnosti by tieto programy a diskusie mali zahŕňať informácie a diskusie o prevencii a opatreniach proti sexuálnemu obťažovaniu, v spolupráci s príslušnými MVO a orgánmi pre rovnosť, s cieľom informovať o právach obetí a pripomenúť ľuďom spojenie tohto javu s objektivizáciou žien;

53.  vyzýva členské štáty, aby podporovali kampane na zvyšovanie informovanosti na stredných školách a začlenili otázku šikanovania cez internet do vzdelávacích osnov škôl a univerzít; vyzýva najmä k tomu, aby pokračovala úspešná kampaň Vymažme kybernetické šikanovanie a iniciatíva Bezpečný internet v záujme boja proti šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu s cieľom pomôcť mladým ľuďom, budúcim občanom EÚ, aby porozumeli potrebe priblížiť sa k rodovej rovnosti a rešpektovať ženy;

54.  vyzýva členské štáty, aby zriadili systém podávania správ v školách, aby mali prehľad o všetkých prípadoch kybernetického šikanovania;

55.  konštatuje, že niektoré opatrenia prijaté v členských štátoch sa ukázali ako účinné pri odstraňovaní obťažovania na verejných priestranstvách, napríklad formálny dohľad (zvýšenie prítomnosti polície a/alebo zamestnancov vo verejnej doprave, kamerové systémy (CCTV)) a prirodzený dohľad (lepšia viditeľnosť a lepšie osvetlenie);

56.  vyzýva členské štáty, aby poskytovateľom internetových služieb pripomenuli ich povinnosť chrániť online spotrebiteľov a riešiť prípady opakovaného zneužívania alebo prenasledovania s cieľom chrániť obeť, informovať páchateľa, že nemôže konať beztrestne, a tak zmeniť jeho správanie;

57.  vyzýva členské štáty, aby s pomocou odborníkov v oblasti IT a príslušných orgánov dohľadu, napríklad poštových policajných síl, vykonávali väčší dohľad nad webovými sídlami s cieľom chrániť obete šikanovania a sexuálneho obťažovania a v prípade potreby predchádzať trestným činom a trestať ich;

58.  vyzýva členské štáty, aby používali primerané prostriedky na odstránenie výrazov, ktoré v mediálnom a politickom jazyku a vo verejných prednáškach podnecujú násilné správanie a znevažujú ženy ako také porušovaním ľudskej dôstojnosti;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby harmonizovali svoje právne predpisy a ich vymedzenia rodového násilia v súlade s vymedzením násilia páchaného na ženách v Istanbulskom dohovore s cieľom zvýšiť účinnosť právnych predpisov proti obťažovaniu a šikanovaniu;

60.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty na zlepšenie mechanizmov monitorovania primeraného vykonávania právnych predpisov EÚ, ktoré zakazujú sexuálne obťažovanie, a na zabezpečenie toho, aby mali orgány pre rovnosť v každom členskom štáte dostatočné zdroje na kroky proti diskriminácii;

o
o   o

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.
(2) http://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report
(3) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(4) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(5) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(6) https://rm.coe.int/168008482e
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.
(8) Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 138.
(9) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.
(10) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.
(11) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 102.
(12) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 2.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0451.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.
(15) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2017)0417.
(18) https://www.ipu.org/resources/publications/reports/2016-10/sexism-harassment-and-violence-against-women-parliamentarians
(19) Štúdia – Šikanovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ (Bullying and sexual harassment at the workplace, in public spaces, and in political life in the EU), Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, Odbor politiky pre občianske práva a ústavné veci, marec 2018.
(20) https://www.tuc.org.uk/sites/default/files/SexualHarassmentreport2016.pdf


Rovnosť jazykov v digitálnom veku
PDF 172kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o rovnosti jazykov v digitálnom veku (2018/2028(INI))
P8_TA(2018)0332A8-0228/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 21 ods. 1 a článok 22 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor na ochranu nehmotného kultúr neho dedičstva, ktorý organizácia UNESCO prijala v roku 2003,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA²) ako prostriedok modernizácie verejného sektora(3),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 21. novembra 2008 o európskej stratégii pre viacjazyčnosť (2008/C 320/01)(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES(5),

–  so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ktorý EÚ ratifikovala v roku 2010,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2008 s názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok (COM(2008)0566),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245)(6),

–  so zreteľom na odporúčanie o podpore a využívaní viacjazyčnosti a univerzálneho prístupu ku kybernetickému priestoru, ktoré bolo prijaté na 32. zasadnutí generálnej konferencie UNESCO v Paríži 15. októbra 2003,

–  so zreteľom na správu o osobitnom prieskume Eurobarometra č. 386 s názvom Európania a ich jazyky, ktorá bola zverejnená v júni 2012,

–  so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002 (SN 100/1/02 REV 1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 1988 o posunkových jazykoch pre nepočujúcich(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2004 o ochrane a podpore kultúrnej rozmanitosti: úloha európskych regiónov a medzinárodných organizácií ako UNESCO a Rada Európy(8) a na svoje uznesenie zo 4. septembra 2003 o európskych regionálnych a menej používaných jazykoch – jazykoch menšín v EÚ – v kontexte rozšírenia a kultúrnej rozmanitosti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o viacjazyčnosti: devíza pre Európu a spoločný záväzok(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykoch a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o ochrane a nediskriminácii menšín v členských štátoch EÚ(12),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) a oddelenia vedeckej predikcie (STOA) s názvom Rovnosť jazykov v digitálnom veku – smerom k projektu Ľudský jazyk, ktorá bola zverejnená v marci 2017,

–  zo zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0228/2018),

A.  keďže jazykové technológie môžu uľahčiť komunikáciu pre nepočujúcich a nedoslýchavých, nevidiacich a osoby so zrakovým postihnutím a tých, ktorí majú dyslexiu, a keďže na účely tejto správy sa „jazyková technológia“ vzťahuje na technológiu, ktorá podporuje nielen hovorené jazyky, ale aj posunkové jazyky, pričom uznáva, že posunkové jazyky sú dôležitým prvkom európskej jazykovej rozmanitosti;

B.  keďže rozvoj jazykových technológií sa týka mnohých oblastí a disciplín výskumu vrátane výpočtovej lingvistiky, umelej inteligencie, počítačovej vedy a lingvistiky s aplikáciami, ako sú okrem iného spracovanie prirodzeného jazyka, textová analytika, rečová technológia a hĺbková analýza textu);

C.  keďže podľa správy o osobitnom prieskume Eurobarometra č. 386 s názvom Európania a ich jazyky je vyše polovica Európanov (54 %) schopná viesť konverzáciu aspoň v jednom ďalšom cudzom jazyku, jedna štvrtina (25 %) je schopná hovoriť aspoň dvomi ďalšími jazykmi a jeden z desiatich (10 %) je zbehlý najmenej v troch jazykoch;

D.  keďže v Európskej únii existuje 24 úradných jazykov a viac ako 60 národných, regionálnych a menšinových jazykov okrem jazykov migrantov a podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) rôzne štátom uznané posunkové jazyky; keďže viacjazyčnosť predstavuje jeden z najväčších prínosov kultúrnej rozmanitosti v Európe a zároveň je jednou z najvýznamnejších výziev, pokiaľ ide o vytvorenie skutočne integrovanej EÚ;

E.  keďže pri prekonávaní geografických, sociálnych a hospodárskych prekážok širokopásmového prístupu je podpora miestnych komunít, ako sú pôvodné, vidiecke alebo odľahlé spoločenstvá, nevyhnutným predpokladom účinnej politiky viacjazyčnosti EÚ;

F.  keďže viacjazyčnosť patrí do rozsahu pôsobnosti niekoľkých oblastí politiky EÚ vrátane kultúry, vzdelávania, hospodárstva, digitálneho jednotného trhu, celoživotného vzdelávania, zamestnávania, sociálneho začleňovania, konkurencieschopnosti, mládeže, občianskej spoločnosti, mobility, výskumu a médií; keďže odstraňovaniu prekážok medzikultúrneho a medzijazykového dialógu treba venovať viac pozornosti a podporovať vzájomné porozumenie;

G.  keďže Komisia uznáva, že jednotný digitálny trh musí byť viacjazyčný; keďže nebola navrhnutá žiadna spoločná politika EÚ na riešenie problému jazykových prekážok;

H.  keďže jazykové technológie sa používajú prakticky v prípade všetkých každodenných digitálnych produktov a služieb, pretože väčšina z nich do určitej miery používa jazyk, najmä všetky produkty súvisiace s internetom, ako sú vyhľadávače, sociálne siete, služby elektronického obchodu; keďže používanie jazykových technológií má vplyv aj na sektory základného významu pre každodennú pohodu európskych občanov, ako sú vzdelávanie, kultúra a zdravie;

I.  keďže cezhraničný elektronický obchod je veľmi slabý, pretože len 16 % európskych občanov si v roku 2015 nakupovalo online z iných krajín EÚ; keďže jazykové technológie môžu prispieť k budúcej európskej cezhraničnej komunikácii a komunikácii medzi jazykmi, podnietiť hospodársky rast a sociálnu stabilitu a obmedziť prirodzené prekážky, a tým rešpektovať a podporovať súdržnosť a konvergenciu a posilňovať konkurencieschopnosť EÚ v celosvetovom meradle;

J.  keďže technologický rozvoj sa čoraz viac zakladá na jazyku a má dôsledky pre rast a spoločnosť; keďže sú naliehavo potrebné politiky, ktoré viac zohľadňujú jazyky a technologický, ale aj skutočne multidisciplinárny výskum a vzdelávanie v oblasti digitálnej komunikácie a jazykových technológií a ich vzťah k rastu a spoločnosti;

K.  keďže splnenie barcelonského cieľa, ktorým je umožniť občanom dobre komunikovať vo svojom materinskom jazyku a v dvoch ďalších jazykoch, by okrem prístupu na jednotný digitálny trh ľuďom prinieslo viac príležitostí, pokiaľ ide o prístup ku kultúrnemu, vzdelávaciemu a vedeckému obsahu v digitálnej podobe a občiansku účasť; keďže dodatočné prostriedky a nástroje, najmä tie, ktoré poskytujú jazykové technológie, sú kľúčom ku správnemu zaobchádzaniu s európskou viacjazyčnosťou a presadzovaniu individuálnej viacjazyčnosti;

L.  keďže v oblasti umelej inteligencie bol zaznamenaný výrazný prelom a tempo vývoja jazykových technológií bolo rýchle; keďže jazykovo zameraná umelá inteligencia ponúka nové možnosti digitálnej komunikácie, digitálne zlepšenú komunikáciu, komunikáciu s pomocou technológií a spoluprácu vo všetkých európskych jazykoch (a mimo nich), poskytovanie rovnakého prístupu hovoriacich rôznymi jazykmi k informáciám a znalostiam a zlepšovanie funkcií siete IT;

M.  keďže spoločné európske hodnoty, ako sú spolupráca, solidarita, rovnosť, uznanie a rešpekt, by mali znamenať, že všetci občania majú úplný a rovnaký prístup k digitálnym technológiám, čím by sa nielen zlepšila európska súdržnosť a životné podmienky, ale by sa tým aj umožnil viacjazyčný digitálny jednotný trh;

N.  keďže dostupnosť technologických nástrojov, ako sú videohry alebo vzdelávacie aplikácie v menšinových a menej používaných jazykoch, je kľúčová na rozvoj jazykových zručností, najmä u detí;

O.  keďže ľudia hovoriaci menej používanými európskymi jazykmi musia byť schopní vyjadrovať sa kultúrne zmysluplnými spôsobmi a vytvoriť vlastný kultúrny obsah v miestnych jazykoch;

P.  keďže vďaka vzniku metód ako hĺbkové učenie sa, ktoré sú založené na väčšej výpočtovej sile a prístupe k obrovskému množstvu údajov, sa jazykové technológie stávajú skutočným riešením na prekonanie jazykových bariér;

Q.  keďže jazykové bariéry majú výrazný vplyv na budovanie európskej identity a budúcnosť európskeho integračného procesu; keďže rozhodovanie a politiky EÚ by sa mali oznamovať občanom EÚ v ich materinskom jazyku online aj offline;

R.  keďže jazyk predstavuje veľmi významnú časť neustále rastúceho bohatstva veľkých dát (big data);

S.  keďže v ľudských jazykoch je vyjadrené obrovské množstvo údajov; keďže riadenie jazykových technológií by mohlo umožniť širokú škálu inovatívnych produktov a služieb IT v priemysle, obchode, vo verejnej správe, výskume, verejných službách a v administratíve, pričom by sa obmedzili prirodzené prekážky a znížili trhové náklady;

Súčasné prekážky dosiahnutia rovnosti jazykov v digitálnom veku v Európe

1.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku nedostatočne primeraných politík v Európe sa v súčasnosti prehlbujú technologické rozdiely medzi jazykmi s dostatočnými zdrojmi a jazykmi s obmedzenejšími zdrojmi, nezávisle od toho, či v prípade jazykov s obmedzenejšími zdrojmi ide o úradné, poloúradné alebo neúradné jazyky EÚ; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viac ako 20 európskym jazykom hrozí, že ako digitálny jazyk zaniknú; poznamenáva, že EÚ a jej inštitúcie majú povinnosť posilňovať, podporovať a presadzovať jazykovú rozmanitosť v Európe;

2.  poukazuje na to, že v poslednom desaťročí mala digitálna technológia značný vplyv na vývoj jazyka, ktorý je aj naďalej ťažké hodnotiť; odporúča tvorcom politík, aby dôkladne zvážili štúdie, ktoré preukazujú, že digitálna komunikácia narúša gramotnosť mladých dospelých, čo vedie k bariéram medzi generáciami v oblasti gramatiky a gramotnosti a k celkovému ochudobneniu jazyka; zastáva názor, že digitálna komunikácia by mala slúžiť na rozšírenie, obohacovanie a rozširovanie jazykov a že tieto ambície by sa mali odzrkadliť v národnom vzdelávaní v oblasti gramotnosti a v politikách v oblasti gramotnosti;

3.  zdôrazňuje, že menej používané európske jazyky sú značne znevýhodnené v dôsledku akútneho nedostatku nástrojov a zdrojov a financovania výskumu, čo obmedzuje a zužuje rozsah práce vykonávanej výskumnými pracovníkmi, ktorí dokonca aj vybavení potrebnými technickými zručnosťami nie sú schopní plne zabezpečiť využívanie jazykových technológií;

4.  berie na vedomie prehlbovanie digitálnej priepasti medzi bežne používanými a menej používanými jazykmi a narastajúcu digitalizáciu európskej spoločnosti, čo vedie k rozdielom v prístupe k informáciám najmä u osôb s nízkym vzdelaním, u starších osôb, osôb s nízkym príjmom a zo znevýhodnených prostredí; zdôrazňuje, že nerovnosť by sa zmenšila sprístupnením obsahu v rôznych jazykoch;

5.  poznamenáva, že hoci Európa má silnú vedeckú základňu v oblasti jazykového inžinierstva a technológie a v čase, keď jazykové technológie predstavujú pre ňu obrovskú príležitosť, a to z hospodárskeho aj kultúrneho hľadiska, stále výrazne zaostáva, pokiaľ ide o fragmentáciu trhu, nedostatočné investície do vedomostí a kultúry, nedostatočne koordinovaný výskum, nedostatočné financovanie a právne prekážky; ďalej konštatuje, že na trhu v súčasnosti dominujú mimoeurópske subjekty, ktoré sa nezaoberajú osobitnými potrebami viacjazyčnej Európy; zdôrazňuje potrebu presunúť túto paradigmu a posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti jazykových technológií, a to vytvorením projektu, ktorý bude osobitne prispôsobený potrebám a požiadavkám Európy;

6.  konštatuje, že jazykové technológie sú v prvom rade dostupné v anglickom jazyku; uvedomuje si, že veľkí globálni a európski výrobcovia a spoločnosti často vyvíjajú jazykové technológie aj pre hlavné európske jazyky s relatívne veľkými trhmi: španielsky, francúzsky a nemecký (tieto jazyky už trpia v niektorých podoblastiach nedostatkom zdrojov); zdôrazňuje však, že by sa mali prijať všeobecné opatrenia na úrovni EÚ (politika, financovanie, výskum a vzdelávanie) s cieľom zabezpečiť rozvoj jazykových technológií pre úradné jazyky EÚ, ktoré sú menej rozšírené, a mali by sa zaviesť osobitné opatrenia na úrovni EÚ (politika, financovanie, výskum a vzdelávanie) s cieľom zahrnúť regionálne a menšinové jazyky do rámca takéhoto rozvoja a podporovať ich;

7.  trvá na tom, že je potrebné lepšie využívať nové technologické prístupy, ktoré sú založené na zvýšenom výpočtovom výkone a lepšom prístupe k značnému objemu dát, s cieľom podporiť rozvoj neurónových sietí hĺbkového učenia, vďaka ktorým sú technológie pre ľudské jazyky skutočným riešením problému jazykových prekážok; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila dostatočné financovanie na podporu takéhoto technologického rozvoja;

8.  poukazuje na to, že jazyky s menším počtom používateľov potrebujú náležitú podporu zainteresovaných strán vrátane písmolejární pre diakritické znamienka, výrobcov klávesníc a systémov pre správu obsahu s cieľom riadne ukladať, spracúvať a zobrazovať obsah v takýchto jazykoch; žiada Komisiu, aby posúdila, ako možno takúto podporu podnietiť a zahrnúť ako odporúčanie v rámci postupu verejného obstarávania v EÚ;

9.  vyzýva členské štáty, aby podporili využívanie viacerých jazykov v digitálnych službách, ako sú mobilné aplikácie;

10.  so znepokojením konštatuje, že jednotný digitálny trh zostáva fragmentovaný v dôsledku výrazných bariér vrátane jazykových bariér, čo bráni obchodovaniu online, komunikácii prostredníctvom sociálnych sietí a iných komunikačných kanálov a cezhraničnej výmene kultúrneho, kreatívneho a audiovizuálneho obsahu, ako aj väčšiemu rozšíreniu celoeurópskych verejných služieb; zdôrazňuje, že kultúrna rozmanitosť a viacjazyčnosť v Európe by mohli mať prospech z cezhraničného prístupu k obsahu, najmä na vzdelávacie účely; vyzýva Komisiu, aby vypracovala silnú a koordinovanú stratégiu pre viacjazyčný jednotný digitálny trh;

11.  konštatuje, že jazykové technológie v európskej politickej agende v súčasnosti nehrajú žiadnu úlohu, a to aj napriek tomu, že rešpektovanie jazykovej rozmanitosti je zakotvené v zmluvách;

12.  vyzdvihuje dôležitú priekopnícku úlohu predchádzajúcich výskumných sietí financovaných zo zdrojov EÚ, ako sú siete FLaReNet, CLARIN, HBP a META-NET (vrátane META-SHARE) pri vytváraní európskej platformy pre jazykové technológie;

Zlepšenie inštitucionálneho rámca pre politiky v oblasti jazykových technológií na úrovni EÚ

13.  vyzýva Radu, aby vypracovala odporúčanie o ochrane a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v Únii vrátane oblasti jazykových technológií;

14.  odporúča, aby Komisia v záujme zviditeľnenia jazykových technológií v Európe pridelila oblasť „viacjazyčnosti a jazykových technológií“ do portfólia komisára; domnieva sa, že vzhľadom na význam jazykovej rozmanitosti pre budúcnosť Európy by zodpovedný komisár mal byť poverený úlohou podporovať jazykovú rozmanitosť a rovnosť na úrovni EÚ;

15.  navrhuje zabezpečiť komplexnú právnu ochranu na úrovni EÚ pre 60 regionálnych a menšinových jazykov, uznávanie kolektívnych práv národných a jazykových menšín v digitálnom svete a výučbu materinského jazyka pre osoby, ktoré hovoria úradnými a neúradnými jazykmi EÚ;

16.  nabáda tie členské štáty, ktoré už vyvinuli vlastné úspešné stratégie politiky v oblasti jazykových technológií, aby sa podelili o svoje skúsenosti a osvedčené postupy s cieľom pomôcť iným vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom pri vytváraní ich vlastných stratégií;

17.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali komplexné politiky súvisiace s jazykom a aby vyčlenili zdroje a použili vhodné nástroje na podporu a uľahčenie jazykovej rozmanitosti a viacjazyčnosti v digitálnej oblasti; zdôrazňuje spoločnú zodpovednosť EÚ a členských štátov spolu s univerzitami a ďalšími verejnými inštitúciami, pokiaľ ide o prispievanie k zachovaniu ich jazykov v digitálnom svete a vytváranie databáz a technológií prekladu pre všetky jazyky EÚ vrátane jazykov, ktoré sú menej rozšírené; požaduje koordináciu medzi výskumom a priemyslom so spoločným cieľom zlepšiť digitálne možnosti prekladu jazyka a s otvoreným prístupom k údajom potrebným na technologický pokrok;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie a politické opatrenia, ktoré uľahčia viacjazyčnosť na digitálnom trhu; v tejto súvislosti žiada, aby Komisiu a členské štáty vymedzili minimálne jazykové zdroje, ktorými by mali disponovať všetky európske jazyky, ako sú súbory údajov, lexikóny, záznamy reči, prekladové pamäte, anotované korpusy a encyklopedické obsahy, aby sa tak vyhli digitálnemu zániku;

19.  odporúča Komisii, aby zvážila vytvorenie centra pre jazykovú rozmanitosť, ktoré by zvýšilo povedomie o význame menej používaných, regionálnych a menšinových jazykov, a to aj v oblasti jazykových technológií;

20.  žiada Komisiu, aby prehodnotila svoju „rámcovú stratégiu pre viacjazyčnosť“ a navrhla jasný akčný plán, ako podporovať jazykovú rozmanitosť a prekonať jazykové bariéry v digitálnej oblasti;

21.  vyzýva Komisiu, aby sa jazykové technológie tých členským štátov, ktoré sú malé a majú svoj vlastný jazyk, stali jej prioritou s cieľom zdôrazniť jazykové výzvy, ktorým čelia;

22.  zdôrazňuje, že rozvoj jazykovej technológie uľahčí titulkovanie, dabovanie a preklad videohier a softvérových aplikácií do menšinových a menej používaných jazykov;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné znížiť technologické rozdiely medzi jazykmi posilnením prenosu znalostí a technológií;

24.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby predložili účinné spôsoby upevnenia svojich rodných jazykov;

Odporúčania pre politiky EÚ v oblasti výskumu

25.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila rozsiahly dlhodobý koordinovaný program financovania výskumu, vývoja a inovácií v oblasti jazykových technológií na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktorý je osobitne prispôsobený potrebám a požiadavkám Európy; zdôrazňuje, že program by sa mal snažiť riešiť hlboké prirodzené jazykové chápanie a zvýšiť efektívnosť spoločným využívaním znalostí, infraštruktúr a zdrojov na rozvíjanie inovačných technológií a služieb s cieľom dosiahnuť ďalší vedecký prelom v tejto oblasti a pomôcť znížiť technologickú priepasť medzi európskymi jazykmi; zdôrazňuje, že by sa to malo uskutočniť za účasti výskumných centier, akademickej obce, podnikov (najmä MSP a startupov) a iných príslušných zainteresovaných strán; ďalej zdôrazňuje, že tento projekt by mal byť otvorený, založený na cloudových technológiách a interoperabilný a mal by poskytovať ľahko rozšíriteľné a vysokovýkonné základné nástroje pre početné aplikácie jazykových technológií;

26.  je presvedčený, že integrátori IKT v EÚ by mali získať hospodárske stimuly v záujme urýchlenia poskytovania služieb založených na cloudových technológiách, aby sa umožnila plynulá integrácia technológií pre ľudské jazyky do ich aplikácií elektronického obchodu, najmä s cieľom zabezpečiť, aby MSP využívali výhody automatizovaného prekladu;

27.  zdôrazňuje, že Európa si musí zaistiť svoje vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie zameranej na jazyky; pripomína, že spoločnosti EÚ majú najlepšie predpoklady na poskytovanie riešení prispôsobených našim osobitným kultúrnym, spoločenským a hospodárskym potrebám;

28.  domnieva sa, že osobitnými programami v rámci súčasných systémov financovania, ako je Horizont 2020, ako aj následnými programami financovania by sa mal podporiť dlhodobý základný výskum, ako aj prenos poznatkov a technológií medzi krajinami a regiónmi;

29.  odporúča vytvorenie európskej platformy jazykových technológií so zástupcami všetkých európskych jazykov, ktorá umožní zdieľanie zdrojov, služieb a balíkov s otvoreným zdrojovým kódom súvisiacich s jazykovými technológiami, najmä medzi univerzitami a výskumnými centrami, a to pri súčasnom zabezpečení toho, aby všetky schémy financovania mohli fungovať aj v rámci komunity otvorených zdrojov a aby komunita mala k nim prístup;

30.  odporúča zavedenie alebo rozšírenie projektov, okrem iného napríklad aj projektu digitálnej jazykovej rozmanitosti, ktoré vykonávajú výskum v oblasti digitálnych potrieb všetkých európskych jazykov tak s veľmi malým počtom hovoriacich, ako aj jazykov s veľkým počtom hovoriacich, a to s cieľom riešiť problém digitálnej priepasti a pomôcť pripraviť tieto jazyky na udržateľnú digitálnu budúcnosť;

31.  odporúča aktualizáciu série bielych kníh META-NET-u zverejnenej v roku 2012 vo forme celoeurópskeho prieskumu týkajúceho sa stavu jazykových technológií, zdrojov pre všetky európske jazyky, informácií o jazykových bariérach a politikách týkajúcich sa tejto problematiky s cieľom poskytnúť možnosť posúdiť a rozvíjať politiky v oblasti jazykových technológií;

32.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila platformu financovania technológie pre ľudské jazyky, ktorá bude vychádzať z vykonávania siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja, programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy (NPE); navyše sa domnieva, že Komisia by mala klásť dôraz na výskumné oblasti potrebné na zabezpečenie hlbokého chápania jazyka, ako je napríklad výpočtová lingvistika, lingvistika, umelá inteligencia, jazykové technológie, počítačová veda a kognitívna veda;

33.  poukazuje na to, že jazyk môže byť prekážkou pre prenos vedeckých znalostí; konštatuje, že väčšina uznávaných vedeckých časopisov vychádza v angličtine, čo vedie k veľkému posunu v tvorbe a šírení akademických znalostí; zdôrazňuje potrebu zohľadniť tieto podmienky vytvárania znalostí v európskych výskumných a inovačných politikách a programoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby hľadala riešenia na zabezpečenie dostupnosti vedeckých poznatkov v iných jazykoch ako angličtine a podporovala rozvoj umelej inteligencie pre prirodzený jazyk;

Politiky v oblasti vzdelávania na zlepšenie budúcnosti jazykových technológií v Európe

34.  domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú situáciu, keď trh jazykových technológií ovládajú mimoeurópske subjekty, by sa európske politiky v oblasti vzdelávania mali zameriavať na udržanie talentov v Európe, mali by analyzovať súčasné potreby v oblasti vzdelávania týkajúce sa jazykových technológií (vrátane všetkých dotknutých oblastí a disciplín) a na základe tohto poskytnúť usmernenia na vykonávanie súdržnej jednotnej akcie na európskej úrovni a zvyšovať povedomie žiakov a študentov o pracovných príležitostiach v odvetví jazykových technológií vrátane odvetvia umelej inteligencie zameranej na jazyk;

35.  zastáva názor, že digitálne učebné materiály sa musia vypracúvať aj v menšinových a regionálnych jazykoch, čo je dôležité z hľadiska nediskriminácie, ak chceme zabezpečiť rovnosť príležitostí a rovnaké zaobchádzanie;

36.  poukazuje na potrebu podporovať ešte väčšiu účasť žien v oblasti európskych štúdií o jazykových technológiách ako rozhodujúceho faktora v rozvoji výskumu a inovácií;

37.  navrhuje, aby Komisia a členské štáty podporovali používanie jazykových technológií v rámci kultúrnych a vzdelávacích výmen medzi európskymi občanmi, ako je Erasmus+, a to napríklad online jazyková podpora Erasmus+, s cieľom znížiť prekážky, ktoré jazyková rozmanitosť môže predstavovať pre medzikultúrny dialóg a vzájomné porozumenie, a to najmä v písomnom a audiovizuálnom prejave;

38.  odporúča, aby členské štáty vypracovali aj programy digitálnej gramotnosti v menšinových a regionálnych jazykoch Európy a do učebných osnov svojich škôl, univerzít a technických vysokých škôl zaviedli odbornú prípravu a nástroje v oblasti jazykových technológií; ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že gramotnosť zostáva významným faktorom a absolútnym predpokladom pokroku v digitálnom začleňovaní komunít;

39.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali poskytnúť podporu, ktorú vzdelávacie inštitúcie potrebujú na zlepšenie digitalizácie jazykov v EÚ;

Jazykové technológie: prínos pre súkromné spoločnosti a verejné orgány

40.  zdôrazňuje potrebu podporovať rozvoj investičných nástrojov a programov na urýchlenie rozvoja, ktoré sa zameriavajú na intenzívnejšie používanie jazykových technológií v kultúrnom a kreatívnom odvetví, pričom sa osobitne zameriavajú na spoločenstvá s obmedzenejšími zdrojmi a podporujú rozvoj kapacít v oblasti jazykových technológií v oblastiach, kde je toto odvetvie menej rozvinuté;

41.  naliehavo požaduje vypracovanie opatrení a primerané financovanie s cieľom umožniť európskym MSP a startupom ľahký prístup a využívanie jazykových technológií a posilniť ich postavenie, aby mohli rozšíriť svoje podnikanie online prostredníctvom prístupu na nové trhy a k novým príležitostiam rozvoja, a tým zvýšiť svoju úroveň inovácií a tvorby pracovných miest;

42.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zvyšovali informovanosť o výhodách dostupnosti online služieb, obsahu a produktov vo viacerých jazykoch vrátane menej používaných, regionálnych a menšinových jazykov pre podniky, verejné orgány a občanov s cieľom prekonať jazykovú bariéru a pomáhať zachovať kultúrne dedičstvo jazykových spoločenstiev;

43.  podporuje rozvoj viacjazyčných verejných elektronických služieb v rámci európskych, vnútroštátnych a prípadne regionálnych a miestnych správ prostredníctvom inovatívnych, inkluzívnych a podporných jazykových technológií, ktoré znížia rozdiely medzi jazykmi a jazykovými spoločenstvami, podporia rovnaký prístup k službám, podnietia mobilitu podnikov, občanov a pracovníkov v Európe a zabezpečia dosiahnutie inkluzívneho viacjazyčného jednotného digitálneho trhu;

44.  vyzýva správne orgány na všetkých úrovniach, aby zlepšili prístup k online službám a informáciám v rôznych jazykoch, najmä v službách v cezhraničných regiónoch a pri záležitostiach súvisiacich s kultúrou, a aby využívali už existujúce bezplatné jazykové technológie s otvorenými zdrojmi vrátane strojového prekladu, rozpoznávania reči, prenosu textu do reči a inteligentných lingvistických systémov, ako sú tie, ktoré vykonávajú viacjazyčné vyhľadávanie informácií, sumarizáciu/abstrahovanie a porozumenie reči, s cieľom zlepšiť dostupnosť týchto služieb;

45.  zdôrazňuje význam techník hĺbkovej analýzy textov a údajov na rozvoj jazykových technológií; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi priemyslom a vlastníkmi údajov; zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť regulačný rámec a zabezpečiť otvorenejšie, interoperabilné využitie a zhromažďovanie jazykových zdrojov; konštatuje, že citlivé informácie by sa nemali prenášať do obchodných spoločností a ich bezplatného softvéru, pretože nie je jasné, ako by mohli využiť získané poznatky, ako napríklad v prípade zdravotných údajov;

o
o   o

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90.
(2) Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 318, 4.12.2015, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965.
(6) Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 58.
(7) Ú. v. EÚ C 187, 18.7.1988, s. 236.
(8) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 322.
(9) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 374.
(10) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 59.
(11) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 52.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2018)0032.


Transparentné a zodpovedné hospodárenie s prírodnými zdrojmi v rozvojových krajinách: prípad lesov
PDF 220kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o transparentnom a zodpovednom riadení prírodných zdrojov v rozvojových krajinách: prípad lesov (2018/2003(INI))
P8_TA(2018)0333A8-0249/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) zo septembra 2001 a na s ním súvisiace dvojstranné dobrovoľné dohody o partnerstve s tretími krajinami,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 208,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva(1) (nariadenie o dreve),

–  so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z roku 2011,

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN na obdobie 2015 – 2030,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu dosiahnutú na 21. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21),

–  so zreteľom na konečnú správu k správe Komisie o vplyve spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie (2013),

–  so zreteľom na návrh štúdie uskutočniteľnosti o možnostiach zintenzívnenia opatrení EÚ proti odlesňovaniu, ktorú si nechalo vypracovať Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie (2017),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (COM(2008)0645),

–  so zreteľom na Fórum spotrebného tovaru, globálnej siete maloobchodných predajcov, výrobcov a poskytovateľov služieb, ktoré v roku 2010 prijalo cieľ dosiahnuť v dodávateľských reťazcoch svojich členov do roku 2020 nulovú mieru čistého odlesňovania,

–  so zreteľom na bonnskú výzvu z roku 2011, ktorá je globálnym úsilím o revitalizáciu 150 miliónov hektárov odlesnenej a znehodnotenej pôdy do roku 2020 a 350 miliónov hektárov do roku 2030,

–  so zreteľom na alianciu tropických pralesov 2020,

–  so zreteľom na newyorské vyhlásenie o lesoch a akčný plán z roku 2014,

–  so zreteľom na závery Rady o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve z roku 2016,

–  so zreteľom na Amsterdamské vyhlásenie s názvom Smerom k odstráneniu odlesňovania v rámci reťazcov poľnohospodárskych komodít s európskymi krajinami z decembra 2015,

–  so zreteľom na stratégiu Komisie s názvom Obchod pre všetkých (2015),

–  so zreteľom na program OSN pre znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD+),

–  so zreteľom na strategický plán OSN pre lesy na roky 2017 – 2030, ktorý obsahuje šesť globálnych cieľov týkajúcich sa lesov a 26 súvisiacich cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii, ktorý bol prijatý 17. júna 1994,

–  so zreteľom na vypracovanie vnútroštátnych udržateľných platforiem komodít v rámci Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP),

–  so zreteľom na mechanizmus bilaterálnej spolupráce v oblasti vynútiteľnosti práva a správy v lesnom hospodárstve medzi EÚ a Čínou (BCM – FLEG) (2009),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Americký dohovor o ľudských právach z roku 1969,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1987,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách z roku 1989,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva z roku 2007,

–  so zreteľom na dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu držby pôdy Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Organizácie Spojených národov z roku 2012,

–  so zreteľom na zásady zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových systémov FAO z roku 2014,

–  so zreteľom na najnovšiu správu o hraniciach možností planéty,

–  so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) z roku 1973,

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite z roku 1992, Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite z roku 2000 a na Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania z roku 2010,

–  so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie,

–  so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré Rada OSN pre ľudské práva schválila v roku 2011, ako aj usmernenia OECD pre nadnárodné podniky aktualizované v roku 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o palmovom oleji a odlesňovaní dažďových lesov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie zástupcov občianskej spoločnosti o úlohe EÚ pri ochrane lesov z apríla 2018,

–  so zreteľom na Celosvetový program boja proti zločinom páchaným na faune a lesoch Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0249/2018),

A.  keďže biologicky rôznorodé lesy významne prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, ako aj k ochrane biodiverzity;

B.  keďže v lesnom prostredí žije 300 miliónov ľudí a živobytie 1,6 miliardy ľudí je od lesov priamo závislé, a to vrátane viac ako 2 000 domorodých skupín; keďže lesy zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji miestnych hospodárstiev; keďže lesy sú domovom približne 80 % všetkých suchozemských druhov a predstavujú tak dôležitý zdroj biodiverzity; keďže podľa FAO každoročne stratíme približne 13 miliónov hektárov lesov;

C.  keďže k odlesňovaniu a degradácii lesov dochádza najmä na južnej pologuli a v tropických pralesoch;

D.  keďže lesy bránia degradácii pôdy a dezertifikácii a znižujú tak riziko povodní, zosuvov pôdy a sucha;

E.  keďže lesy sú rozhodujúce pre udržateľné poľnohospodárstvo a zlepšujú bezpečnosť a výživu;

F.  keďže lesy poskytujú aj základné ekosystémové služby podporujúce udržateľné poľnohospodárstvo prostredníctvom regulácie vodných tokov, stabilizácie pôdy, udržiavania úrodnosti pôdy, regulácie klímy a poskytovania životaschopných biotopov pre voľne žijúcich opeľovačov a predátorov poľnohospodárskych škodcov;

G.  keďže výrobky z lesného hospodárstva predstavujú 1 % svetového HDP;

H.  keďže obnova lesov je súčasťou stratégií nevyhnutných pre obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa; keďže všetky vlády musia prevziať zodpovednosť a prijať opatrenia na zníženie nákladov emisií skleníkových plynov vo svojej krajine;

I.  keďže odlesňovanie a degradácia lesov sú druhou najčastejšou príčinou emisií uhlíka, pričom v súvislosti s týmito javmi vzniká takmer 20 % všetkých emisií skleníkových plynov;

J.  keďže palivové drevo je v rozvojových krajinách stále najdôležitejším výrobkom lesného hospodárstva a v mnohých afrických a ázijských krajinách najdôležitejším zdrojom energie; keďže v subsaharskej Afrike štyria z piatich ľudí stále na varenie používajú drevo;

K.  keďže pralesy sú bohatým zdrojom biodiverzity a ukladajú o 30 až 70 % viac uhlíka ako lesy určené na ťažbu alebo degradované lesy;

L.  keďže jasné, súvislé a aktuálne informácie o lesnom poraste sú rozhodujúce pre účinné monitorovanie a presadzovanie práva;

M.  keďže napriek tomu, že dvojstranné dobrovoľné dohody FLEGT sa ukázali ako užitočné pre zlepšenie správy lesov, majú naďalej mnohé nedostatky;

N.  keďže dobrovoľné partnerské dohody FLEGT sa zameriavajú na priemyselnú ťažbu, hoci väčšinu nezákonnej ťažby predstavuje remeselná ťažba a drevo z fariem;

O.  keďže dobrovoľné partnerské dohody FLEGT obsahujú príliš úzke vymedzenie zákonnosti a niekedy vynechávajú rozhodujúce otázky súvisiace s držbou pôdy a právami miestneho obyvateľstva;

P.  keďže dobrovoľné partnerské dohody FLEGT, program REDD+ a certifikácia fungujú stále ako samostatné iniciatívy, ktoré by sa mali viac koordinovať;

Q.  keďže plnenie cieľov FLEGT vo veľkej miere závisí od hlavných výrobných, spracovateľských a obchodných krajín, ako sú Čína, Rusko, India, Južná Kórea a Japonsko, a od ich záväzku bojovať proti nezákonnej ťažbe a obchodu s nezákonnými výrobkami z dreva a keďže dvojstranné politické dialógy s týmito partnermi doteraz viedli k obmedzeným výsledkom;

R.  keďže cieľom nariadenia EÚ o dreve (EUTR) je zaistiť, aby sa na európsky trh nedostávalo drevo pochádzajúce z nezákonnej ťažby; keďže v preskúmaní EUTR v roku 2016 sa dospelo k záveru, že jeho vykonávanie a presadzovanie je neúplné; keďže začiatkom tohto roka sa na túto tému začala verejná konzultácia zameraná na prípadnú revíziu rozsahu pôsobnosti EUTR;

S.  keďže akýkoľvek strategický prístup k ochrane prírody sa musí zamerať na chránené oblasti; keďže by mali fungovať ako zabezpečené a inkluzívne póly hospodárskeho rozvoja na základe udržateľného poľnohospodárstva, energetiky, kultúry a cestovného ruchu, a mali by podnecovať rozvoj dobrej správy vecí verejných;

T.  keďže pre trvalo udržateľný rozvoj parkov v subsaharskej Afrike sú dôležité verejno-súkromné partnerstvá (PPP), a to so zreteľom na práva lesných komunít;

U.  keďže hlavnými prekážkami pri ochrane a zachovávaní lesov sú korupcia a slabé inštitúcie; keďže v spoločnej správe Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a INTERPOLU(5) z roku 2016 sa za jednu z piatich najväčších výziev pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja označuje trestná činnosť poškodzujúca lesy a uvádza sa v nej, že nezákonná ťažba dreva tvorí 15 až 30 % celosvetového zákonného obchodu; keďže podľa odhadov Svetovej banky dotknuté krajiny v dôsledku nezákonnej ťažby dreva a obchodovaniu s drevom každoročne prichádzajú o 15 miliárd USD;

V.  keďže trestné činy v lesníctve môžu mať niekoľko foriem, konkrétne nezákonnú ťažbu vysoko hodnotných ohrozených druhov dreva (uvedených v CITES); nezákonnú ťažbu dreva ako stavebného materiálu a suroviny na nábytok; nezákonnú ťažbu dreva a likvidáciu lesov prostredníctvom plantáží a krycích poľnohospodárskych podnikov na účely dodávok buničiny pre odvetvie výroby papiera a využívania rozsiahleho neregulovaného obchodu s drevným palivom a uhlím na zakrytie nezákonnej ťažby dreva v chránených oblastiach aj mimo nich;

W.  keďže urbanizácia, zlá správa a rozsiahle odlesňovanie na účely poľnohospodárstva, ťažby surovín a rozvoja infraštruktúry vážne ohrozujú ľudské práva a negatívne ovplyvňujú ľudí žijúcich v lesoch a miestne komunity, napríklad zaberaním pôdy, núteným vysídľovaním, policajným prenasledovaním, svojvoľným zatýkaním a kriminalizáciou vodcov komunít, obhajcov ľudských práv a aktivistov v tejto oblasti;

X.  keďže v agende 2030 OSN je stanovený cieľ zastaviť a zvrátiť odlesňovanie a degradáciu lesov do roku 2020; keďže tento záväzok sa opakuje aj v Parížskej dohode o zmene klímy a nemal by sa odkladať;

Y.  keďže v 15. cieli trvalo udržateľného rozvoja sa uvádza potreba dobrého lesného hospodárstva, pričom lesy môžu zohrávať úlohu pri dosahovaní mnohých ďalších cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

Z.  keďže program REDD+ priniesol v mnohých rozvojových krajinách environmentálne a sociálne prínosy, počnúc ochranou biodiverzity až po rozvoj vidieka a zlepšovanie lesného hospodárstva; keďže je však kritizovaný za to, že vyvíja tlak na komunity žijúce v lesoch;

AA.  keďže existuje čoraz viac dôkazov o tom, že zabezpečenie práv na držbu pôdy pre komunity vedie k zníženiu odlesňovania a k udržateľnejšiemu obhospodarovaniu lesov;

AB.  keďže poľnohospodárstvo je príčinou 80 % odlesňovania na celom svete; keďže najmä chov dobytka, rozsiahle priemyselné plantáže na pestovanie sóje a na výrobu palmového oleja sú hlavnými zdrojmi odlesňovania najmä v tropických krajinách v dôsledku rastúceho dopytu po týchto výrobkoch v rozvinutých a rozvíjajúcich sa hospodárstvach a rozširovania priemyselného poľnohospodárstva na celom svete; keďže Komisia v štúdii z roku 2013 zistila, že EÚ-27 bola najväčším čistým svetovým dovozcom reálneho odlesňovania (medzi rokmi 1990 a 2008); keďže EÚ preto zohráva rozhodujúcu úlohu v boji proti odlesňovaniu a degradácii lesov, najmä pokiaľ ide o dopyt a požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti v súvislosti s poľnohospodárskymi komoditami;

AC.  keďže rozšírenie pestovania sóje vedie k sociálnym a environmentálnym problémom, ako napríklad k erózii pôdy, nedostatku vody, znečisteniu pesticídmi a nútenému vysídľovaniu ľudí; keďže medzi najviac zasiahnuté obyvateľstvo patria komunity pôvodného obyvateľstva;

AD.  keďže šírenie palmových plantáží vedie k obrovskému ničeniu lesov a sociálnym konfliktom medzi spoločnosťami vlastniacimi tieto plantáže a skupinami pôvodného obyvateľstva a miestnymi komunitami;

AE.  keďže súkromný sektor sa v posledných rokoch čoraz viac zapája do ochrany lesov a keďže viac ako 400 spoločností sa zaviazalo odstrániť odlesňovanie z produkcie svojich výrobkov a dodávateľských reťazcov v súlade s deklaráciou o lesoch prijatou v New Yorku so zameraním najmä na komodity, ako sú palmový olej, sója, hovädzie mäso a drevo; keďže verejné opatrenia zamerané na poľnohospodárske výrobky sú napriek tomu relatívne zriedkavé;

1.  pripomína, že Agenda 2030 uznáva, že lesy zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj pri plnení Parížskej dohody; pripomína, že trvalo udržateľná a inkluzívna správa lesov a zodpovedné využívanie lesných produktov predstavujú najefektívnejší a cenovo najviac konkurencieschopný prírodný systém zachytávania a ukladania uhlíka;

2.  žiada EÚ, aby podporila začleňovanie cieľov týkajúcich sa správy lesov a pôdy do vnútroštátne stanovených príspevkov zalesnených rozvojových krajín;

3.  pripomína, že Parížska dohoda od všetkých zmluvných strán vyžaduje prijatie opatrení na zachovanie a posilnenie záchytov vrátane lesov;

4.  poznamenáva, že zastavenie odlesňovania a zhoršovania kvality lesov a umožnenie revitalizácie lesov by poskytlo najmenej 30 % celkových zmierňujúcich opatrení na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5°C(6);

5.  konštatuje, že odlesňovanie je zodpovedné za 11 % globálnych antropogénnych emisií skleníkových plynov, čo je viac ako všetky osobné automobily spolu;

6.  potvrdzuje relevantnosť typu hospodárenia lesov pre uhlíkovú rovnováhu v trópoch, ako bolo zdôraznené v nedávnych dokumentoch(7), ktoré poukázali na to, že miernejšie formy zhoršovania kvality, a nielen rozsiahle odlesňovanie, ako ukázal predchádzajúci výskum, môžu byť významným zdrojom emisií uhlíka, ktoré predstavujú viac ako polovicu emisií;

7.  poukazuje na to, že opätovné zalesňovanie, obnova existujúcich lesov so zhoršenou kvalitou a zvýšenie zalesnenia poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom agrolesníckeho systému predstavujú jediný dostupný zdroj negatívnych emisií s významným potenciálom prispieť k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody;

8.  pripomína Bonnskú výzvu(8) zameranú na obnovu 350 miliónov hektárov znehodnotenej a odlesnenej pôdy do roku 2030, ktorá by mohla vytvoriť čistý zisk vo výške približne 170 miliárd USD ročne v dôsledku ochrany povodia, zlepšenia výnosov plodín a lesných výrobkov, a mohla by pohltiť oxid uhličitý v objeme až 1,7 gigatony ročne;

9.  vyzýva Komisiu, aby splnila medzinárodné záväzky EÚ, okrem iného záväzky v rámci COP21, Fóra OSN o lesoch (UNFF), Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (UNCBD), Newyorskej deklarácie o lesoch a cieľa udržateľného rozvoja zastaviť odlesňovanie, najmä cieľa 15.2, ktorého cieľom je globálne podporovať vykonávanie udržateľného hospodárenia všetkých typov lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť znehodnotené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie do roku 2020;

10.  osobitne pripomína, že Únia sa zaviazala splniť ciele z Aichi Dohovoru o biologickej diverzite, ktoré si vyžadujú zachovanie 17 % všetkých biotopov, obnovenie 15 % znehodnotených ekosystémov a zníženie úbytku lesov takmer na nulu, alebo aspoň na polovicu do roku 2020;

11.  konštatuje, že letecký priemysel sa výrazne spolieha na kompenzácie emisií oxidu uhličitého vrátane lesov; zdôrazňuje však, že kompenzácie emisií formou lesov sú predmetom vážnej kritiky, pretože je ťažké ich zmerať a nie je možné ich zaručiť; je presvedčený, že Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) by mala vyňať kompenzácie emisií formou lesov zo systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA);

12.  zdôrazňuje, že príčiny odlesňovania presahujú rámec sektora lesného hospodárstva a súvisia so širokou škálou otázok, ako je držba pôdy, ochrana práv pôvodných obyvateľov, poľnohospodárska politika a zmena klímy; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie, pokiaľ ide o úplné a účinné vykonávanie dohôd FLEGT a aby komplexne riešila odlesňovanie prostredníctvom súdržného politického rámca, t. j. zabezpečením skutočného uznávania a dodržiavania práv komunít závislých od pôdy na držbu pôdy, a to najmä v prípade financovania rozvoja EÚ, ako aj v procese kontroly dohôd FLEGT, a to takým spôsobom, ktorý umožní živobytie miestneho spoločenstva z lesného hospodárstva pri súčasnom zabezpečení ochrany ekosystémov;

13.  vyzýva Komisiu, aby každé dva roky podávala správu o pokroku dosiahnutom pri plnení akčného plánu FLEGT; zdôrazňuje, že by mala obsahovať posúdenie vykonávania dobrovoľných partnerských dohôd, plánované lehoty, zistené ťažkosti a prijaté alebo plánované opatrenia;

14.  berie na vedomie, že vykonávanie DDP bude mať väčšiu nádej na úspech, ak sa pri ňom zaistí cielenejšia podpora pre zraniteľné skupiny, ktoré sú zapojené do riadenia zdrojov dreva (drobní vlastníci, mikropodniky, malé a stredné podniky (MSP), nezávislé hospodárske subjekty v „neformálnom“ odvetví); zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa v procesoch osvedčovania rešpektovali záujmy najzraniteľnejších skupín zapojených do obhospodarovania lesov;

15.  zdôrazňuje význam boja proti nezákonnému obchodu s tropickým drevom; navrhuje Komisii, aby sa pri budúcich rokovaniach o vývozných licenciách FLEGT pre produkty z dreva pochádzajúceho z overených zákonných zdrojov vyvážané do EÚ zohľadňovali skúsenosti s indonézskym systémom, ktorý platí od novembra 2016; žiada, aby Komisia uskutočnila nezávislé hodnotenie vplyvu vykonávania indonézskeho systému overovania zákonnosti pôvodu dreva, ktoré by malo byť predložené v primeranej lehote;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili problematiku rizika dreva z konfliktných oblastí s cieľom zaistiť, aby sa v rámci procesu dobrovoľných partnerských dohôd takéto drevo vymedzilo ako nezákonné; domnieva sa, že vymedzenie zákonnosti v rámci systému overovania zákonnosti pôvodu dreva (TLAS) by sa malo rozšíriť tak, aby sa do všetkých dobrovoľných partnerských dohôd začlenili aj ľudské práva, najmä práva komunít na držbu pôdy;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhovaný štruktúrovaný dialóg v rámci systému FLEGT využili na vykonanie riadneho posúdenia rizika korupcie v odvetví lesného hospodárstva a na vypracovanie opatrení na posilnenie účasti, transparentnosti, zodpovednosti a integrity, ktoré sú prvkami protikorupčnej stratégie;

18.  vyzýva EÚ, aby vypracovala ekologickú politiku obstarávania dreva s cieľom podporiť ochranu a obnovu lesných ekosystémov na celom svete;

19.  so znepokojením konštatuje, že odvetvie lesného hospodárstva je zvlášť citlivé na zlú správu vrátane korupcie, podvodov a organizovanej trestnej činnosti, ktoré charakterizuje aj výrazná beztrestnosť; odsudzuje skutočnosť, že dokonca aj v krajinách, ktoré majú dobré právne predpisy v oblasti lesného hospodárstva, je ich vykonávanie slabé;

20.  uznáva, že hodnota trestnej činnosti poškodzujúcej lesy, ako je napríklad nezákonná ťažba dreva, sa v roku 2016 celosvetovo odhadovala na 50 – 152 miliárd USD, čo bol nárast z hodnoty 30 – 100 miliárd v roku 2014, a v rámci environmentálnej trestnej činnosti patrí z hľadiska príjmov na prvé miesto; konštatuje, že nezákonná ťažba dreva zohráva dôležitú úlohu pri financovaní organizovanej trestnej činnosti, a v dôsledku nevybratých príjmov tak výrazne ochudobňuje vlády, štáty a miestne komunity(9);

21.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že porušovanie ľudských práv, zaberanie pôdy a konfiškácia pôdy pôvodného obyvateľstva naberá na intenzite, pričom sú poháňané rozširovaním infraštruktúry, monokultúrnou výsadbou na účely produkcie potravín, paliva a vlákna, ťažby dreva a opatreniami na zmierňovanie úrovní uhlíka, ako sú napríklad biopalivá, zemný plyn alebo výstavba veľkých vodných elektrární;

22.  o obavami konštatuje, že približne 300 000 ľudí obývajúcich lesy (označovaných aj ako Pygmejovia alebo obyvatelia kmeňa Batwa) v tropických pralesoch strednej Afriky je vystavených nebývalému tlaku na svoje pozemky, lesné zdroje a spoločenstvá v dôsledku ťažby dreva v lesoch, ich likvidácie na účely poľnohospodárstva alebo ich premeny na výhradné oblasti voľne žijúcich zvierat;

23.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby nadviazala na požiadavky uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovanie ľudských práv v tretích krajinách(10), a to aj vo vzťahu k podnikom pôsobiacim v tomto odvetví; vyzýva najmä Komisiu, aby vykonala opatrenia požadované v uvedenom uznesení s cieľom identifikovať a potrestať tých, ktorí sú zodpovední, ak sú tieto činnosti priamo alebo nepriamo pripísateľné nadnárodným spoločnostiam pôsobiacim v jurisdikcii niektorého z členských štátov;

24.  zdôrazňuje, že nezákonná ťažba dreva vedie k úbytku daňových príjmov v rozvojových krajinách; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že podľa uniknutých dokumentov Panama Papers a Paradise Papers sa daňové raje a systémy vyhýbania sa daňovým povinnostiam využívajú na financovanie schránkových firiem a dcérskych spoločností veľkých koncernov aktívnych v oblasti buničiny, ťažby dreva a banskej činnosti, ktoré sú spájané s odlesňovaním, a to v kontexte v ktorom môže neregulovaná finančná globalizácia negatívne vplývať na ochranu lesa a trvalú udržateľnosť životného prostredia; znovu naliehavo vyzýva EÚ, aby preukázala silnú politickú vôľu a odhodlanie bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti na svojom území a aj v súvislosti s tretími krajinami;

25.  víta zverejnenie dlho očakávanej štúdie uskutočniteľnosti4a týkajúcej sa možností zintenzívniť opatrenia EÚ proti odlesňovaniu(11), ktoré prijalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie; konštatuje, že táto štúdia sa zameriava najmä na sedem lesných komodít, konkrétne palmový olej, sója, kaučuk, hovädzie mäso, kukurica, kakao a káva, a vyjadruje uznanie, že EÚ je jasne súčasťou problému globálneho odlesňovania;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby okamžite začala hĺbkové posudzovanie vplyvu a skutočné konzultácie so zainteresovanými stranami, vrátane miestnych obyvateľov a žien, s cieľom vypracovať zmysluplný akčný plán EÚ v oblasti odlesňovania a degradácie lesov obsahujúci konkrétne a koherentné regulačné opatrenia zahŕňajúce monitorovací mechanizmus, ktoré by zaručili, aby žiadne dodávateľské reťazce či finančné transakcie spojené s EÚ nespôsobovali odlesňovanie, degradáciu lesov či porušovanie ľudských práv; žiada, aby tento akčný plán presadzoval rozširovanie finančnej a technickej pomoci producentským krajinám s konkrétnym cieľom chrániť, zachovávať a obnovovať lesy a kľúčové ekosystémy a posilňovať živobytie komunít závislých od lesa;

27.  pripomína, že domorodé ženy a vidiecke ženy zohrávajú ústrednú úlohu v ochrane lesných ekosystémov; s obavami však upozorňuje na nedostatočné zapojenie žien a ich slabé postavenie v rámci procesu riadenia prírodných zdrojov; odsudzuje nedostatočné vzdelávanie v oblasti lesného hospodárstva; domnieva sa, že rodová rovnosť vo vzdelávaní v oblasti lesného hospodárstva je kľúčovým prvkom udržateľného obhospodarovania lesov, ktorý by sa mal zohľadniť v akčnom pláne EÚ;

28.  berie na vedomie zahájenie verejnej konzultácie o rozsahu výrobkov nariadenia o dreve; domnieva sa, že možnosť zvoliť v dotazníku o obmedzení oblasti pôsobnosti alternatívu, aby sa na danú činnosť vzťahovalo nariadenie, nie je opodstatnená, keďže nelegálny obchod prekvitá v rámci súčasného rozsahu nariadenia; ďalej berie na vedomie priaznivú pozíciu Európskej konfederácie drevospracujúceho priemyslu k rozšíreniu rozsahu nariadenia o dreve na všetky drevené výrobky;

29.  konštatuje, že v roku 2016 nebolo možné pri preskúmaní nariadenia EÚ o dreve (SWD(2016)0034) posúdiť, či sú sankcie stanovené členskými štátmi účinné, primerané a odrádzajúce, keďže počet uplatnených sankcií bol doteraz veľmi nízky; spochybňuje uplatňovanie kritéria „vnútroštátne hospodárske podmienky“ pre stanovené sankcie niektorými členskými štátmi, vzhľadom na medzinárodné hľadisko trestnej činnosti, a na to, že je na prvom mieste v rámci environmentálnej trestnej činnosti vo svete;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali a presadzovali nariadenie EÚ o dreve a aby sa toto nariadenie vzťahovalo na všetky produkty, ktoré sú alebo môžu byť vyrobené z dreva a ktoré obsahujú alebo môžu obsahovať drevo; zdôrazňuje požiadavku vykonávať primerané a účinné kontroly vrátane komplexných dodávateľských reťazcov a dovozu zo spracovateľských krajín, a požaduje prísne a odrádzajúce sankcie pre všetky hospodárske subjekty, keďže ide o medzinárodnú trestnú činnosť s najväčšími príjmami spomedzi trestných činov týkajúcich sa životného prostredia;

31.  konštatuje, že sa zistilo, že vývozné licencie FLEGT umožňujú zmiešanie nelegálne získaného dreva s legálnym drevom a takéto drevo sa potom môže vyvážať do EÚ v súlade s nariadením EÚ o dreve(12);

32.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala usmernenia nariadenia EÚ o dreve s cieľom riešiť problém dreva z konfliktných oblastí a odporučiť podrobnejšie opatrenia na zmiernenie rizika v záujme posilnenia presadzovania vrátane požadovania intenzívnejšej náležitej starostlivosti od prevádzkovateľov dovážajúcich drevo z oblastí ovplyvnených konfliktom alebo s vysokým rizikom, podmienok proti úplatkárstvu v zmluvných s dodávateľmi, vykonávania protikorupčných ustanovení o súlade, finančných výkazov overených audítorom a protikorupčných auditov;

Správa lesov a pôdy

33.  uznáva dôležitú prácu, ktorá bola vykonaná v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), pokiaľ ide o celosvetové trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, ktoré zohráva kľúčovú úlohu v oblasti udržateľného obchodu s produktmi lesného hospodárstva;

34.  vyzýva EÚ, aby zaviedla užšiu spoluprácu a účinné partnerstvá s krajinami, ktoré sú významnými spotrebiteľmi dreva, a so zainteresovanými stranami na medzinárodnej úrovni, ako sú OSN, a konkrétne FAO, Centrum pre medzinárodný výskum lesného hospodárstva (CIFOR) a program Svetovej banky pre lesy (PROFOR), v záujme účinnejšieho obmedzenia obchodu s nezákonne vyťaženým drevom na celosvetovej úrovni a lepšej správy lesov vo všeobecnosti;

35.  zdôrazňuje, že sekundárne lesy, ktoré sa vo veľkej miere regenerujú prostredníctvom prírodných procesov po významnom ľudskom alebo prírodnom narušení primárnych lesov, poskytujú, okrem primárnych lesov, aj kľúčové ekosystémové služby, živobytie pre miestne obyvateľstvo a drevo; domnieva sa, že keďže ich prežitie ohrozuje aj nelegálna ťažba dreva, všetky opatrenia na riešenie transparentnosti a zodpovednosti lesného hospodárenia by sa mali zameriavať aj na sekundárne, nielen na primárne lesy;

36.  zdôrazňuje, že treba nabádať na participatívne a komunitné obhospodarovanie lesov, a to prostredníctvom posilnenia účasti občianskej spoločnosti na plánovaní a vykonávaní politík obhospodarovania lesov a lesných projektov, zvyšovania informovanosti a zaistenia toho, aby miestne komunity mali podiel na prínosoch lesných zdrojov;

37.  konštatuje so znepokojením, že neistá komunitná držba pôdy spoločenstiev žijúcich v lesoch je kľúčovou prekážkou v boji proti odlesňovaniu;

38.  pripomína, že zodpovedná správa držby pôdy a lesov je nevyhnutná na zabezpečenie sociálnej stability, udržateľného využívania životného prostredia a zodpovedného investovania do trvalo udržateľného rozvoja;

39.  berie na vedomie existenciu modelov komunitnej lesníckej/kolektívnej zvykovej držby, ktorá môže priniesť mnoho výhod(13) vrátane nárastu oblasti lesov a dostupných zdrojov vody, zníženia nelegálnej ťažby dreva zavedením jasných pravidiel o prístupe k drevu a silného systému monitorovania lesov; navrhuje, aby sa poskytlo viac výskumu a podpory s cieľom prispieť k vytvoreniu legálneho rámca v oblasti spoločenstva lesného hospodárstva;

40.  naliehavo vyzýva partnerské krajiny, aby uznali a chránili právo miestneho obyvateľstva závislého od lesov, a pôvodného obyvateľstva a predovšetkým domorodých žien, na tradičné vlastníctvo a kontrolu svojej pôdy, území a prírodných zdrojov, ako sa uvádza v rôznych medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, napríklad v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva a v Dohovore MOP č. 169; vyzýva EÚ, aby podporovala partnerské krajiny v tomto úsilí, ako aj pri dôkladnom uplatňovaní zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu s nadobúdaním pôdy vo veľkom rozsahu;

41.  odsudzuje zmenšovanie priestoru a čoraz častejšie útoky na slobodu prejavu občianskej spoločnosti a miestnych komunít v oblasti správy lesov;

42.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu držby pôdy FAO budú pre vonkajší investičný plán záväzné; zdôrazňuje, že dodržiavanie dobrovoľných usmernení pre zodpovednú správu držby pôdy si vyžaduje účinnú nezávislú kontrolu a vykonávanie, ako aj vhodné mechanizmy riešenia sporov a podávania sťažností; trvá na tom, aby sa normy držby pôdy zahrnuli do návrhu projektov, ich monitorovania a každoročného podávania správ a aby sa stali záväznými pre všetky vonkajšie činnosti EÚ financované z oficiálnej rozvojovej pomoci;

43.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako prechodný krok vytvorili účinný administratívny mechanizmus na podávanie sťažností pre obete porušovania ľudských práv a sťažností na iné škodlivé vplyvy spôsobené činnosťami financovanými z oficiálnej rozvojovej pomoci, aby sa mohli začať vyšetrovania a zmierovacie postupy; upozorňuje, že tento mechanizmus by mal mať štandardizované postupy, administratívny charakter, a mal tak dopĺňať súdne mechanizmy, a ako kontaktné miesta by mali slúžiť delegácie EÚ;

44.  vyzýva EÚ, aby prijala pravidlo pre povinné sprístupňovanie informácií o odlesňovaní, ktoré poskytujú dôkaz o finančných investíciách do výroby alebo spracovania komodít, ktoré sú pre lesy rizikové;

45.  pripomína, že správa Komisie o fungovaní smernice o transparentnosti 2013/50/EÚ, ktorá zavádza požiadavku na zverejnenie pre platby vládam spoločnosťami zo zoznamu i mimo neho, s činnosťou v oblasti ťažobného priemyslu a ťažby primárnych (prirodzených a poloprirodzených) lesov, by mala byť predložená Európskemu parlamentu a Rade do 27. novembra 2018; ďalej poznamenáva, že túto správu by mal dopĺňať legislatívny návrh; so zreteľom na možné preskúmanie vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie povinnosti na ďalšie odvetvia priemyslu s vplyvom na lesy, a na iné lesy, ako sú primárne lesy;

46.  odsudzuje, že v mnohých krajinách je bežná nedostatočná účasť miestnych komunít a chýbajú dohody s komunitami žijúcimi v lesoch o zonácii územia a prideľovaní koncesií; zastáva názor, že systémy na zaistenie zákonnosti pôvodu dreva (TLAS) by mali zahŕňať procesné záruky, ktoré posilňujú postavenie komunít, aby sa znížila pravdepodobnosť korupčného alebo nespravodlivého prideľovania alebo prevodov pôdy;

47.  zdôrazňuje, že transparentnosť údajov, lepšie mapovanie, nezávislé monitorovanie, audítorské nástroje a výmena informácií sú zásadné pre zlepšenie správy, medzinárodnej spolupráce a uľahčenie plnenia záväzkov týkajúcich sa zastavenia odlesňovania; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila finančnú a technickú podporu pre partnerské krajiny s cieľom pomôcť im rozvíjať odborné znalosti potrebné na zlepšovanie miestnych štruktúr lesného hospodárstva a zodpovednosti zaň;

Zodpovedné dodávateľské reťazce a financovanie

48.  konštatuje, že dovoz dreva a výrobkov z dreva by sa mal dôkladnejšie kontrolovať na hraniciach EÚ, aby sa zabezpečilo, že dovážané výrobky skutočne spĺňajú kritériá potrebné na vstup na územie EÚ;

49.  konštatuje, že viac ako polovicu komodít vyrobených a vyvezených na celosvetový trh tvoria výrobky pochádzajúce z nezákonného odlesňovania; upozorňuje, že ak zohľadníme komodity s rizikom pre lesy súvisiace s poľnohospodárstvom, 65 % brazílskeho a 9 % argentínskeho vývozu hovädzieho mäsa, 41 % brazílskeho, 5 % argentínskeho a 30 % paraguajského vývozu sóje je pravdepodobne spojených s nelegálnym odlesňovaním; ďalej poznamenáva, že európski výrobcovia dovážajú veľké objemy krmiva a bielkovín z rozvojových krajín(14);

50.  poukazuje na kľúčovú úlohu súkromného sektora pri dosahovaní medzinárodných cieľov v oblasti lesov vrátane ich obnovy; zdôrazňuje však, že treba zabezpečiť, aby dodávateľské reťazce a finančné toky podporovali len zákonnú a udržateľnú výrobu bez odlesňovania, ktorá nevedie k porušovaniu ľudských práv;

51.  víta skutočnosť, že hlavné subjekty súkromného odvetvia (veľmi často z EÚ) sa zaviazali odstrániť odlesňovanie z ich dodávateľských reťazcov a investícií; poznamenáva však, že EÚ musí splniť túto výzvu a posilniť úsilie súkromného odvetvia prostredníctvom politík a príslušných opatrení vytvorením spoločných základov pre všetky spoločnosti a zaistením rovnakých podmienok; domnieva sa, že toto by oživilo záväzky, vytvorilo dôveru a zvýšilo zodpovednosť spoločností za ich záväzky;

52.  pripomína, že treba dodržiavať hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; podporuje prebiehajúce rokovania zamerané na vytvorenie záväzného nástroja OSN týkajúceho sa nadnárodných korporácií a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ aktívne zapájala do tohto procesu;

53.  nabáda spoločnosti, aby prijímali opatrenia na predchádzanie korupcii vo svojich obchodných postupoch, najmä v súvislosti s prideľovaním práv na držbu pôdy a rozšírením vlastných externých systémov monitorovania pracovných noriem v rámci širších záväzkov týkajúcich sa odlesňovania;

54.  vyzýva EÚ, aby pre finančný sektor zaviedla povinnosť uplatňovať náležitú starostlivosť pri posudzovaní finančných a nefinančných environmentálnych a sociálnych rizík, ako aj rizík týkajúcich sa riadenia; vyzýva tiež, aby sa zverejňoval postup uplatňovania náležitej starostlivosti aspoň prostredníctvom výročných správ investorov;

55.  žiada EÚ, aby globálne odlesňovanie vyriešila reguláciou európskeho obchodu a spotreby komodít, ktoré sú pre lesy rizikové, ako sú napríklad sója, palmový olej, eukalyptus, hovädzie mäso, koža a kakao, na základe poznatkov získaných v rámci akčného plánu FLEGT, nariadenia o dreve, nariadenia o nerastných surovinách z konfliktných oblastí, smernice o zverejňovaní nefinančných informácií, právnych predpisov v oblasti nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu (NNN) a ďalších iniciatív EÚ v oblasti regulácie dodávateľských reťazcov;

56.  domnieva sa, že regulačný rámec by mal:

   a) stanoviť záväzné kritériá pre udržateľné produkty, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu;
   b) uložiť záväzné povinnosti náležitej starostlivosti hospodárskym subjektom pôsobiacim v oboch smeroch dodávateľského reťazca komodít, ktoré sú pre lesy rizikové;
   c) presadzovať v celom dodávateľskom reťazci vysledovateľnosť komodít a transparentnosť;
   d) vyžadovať, aby príslušné orgány členských štátov vyšetrovali a stíhali občanov Európskej únie alebo spoločnosti so sídlom v EÚ, ktoré majú zisk z nezákonnej premeny pôdy v producentských krajinách;
   e) byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, rešpektovať zvykové práva stanovené v dobrovoľných usmerneniach pre zodpovednú správu držby pôdy a zaručiť slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas všetkých postihnutých komunít počas celého životného cyklu výrobku;

57.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby zavedené opatrenia a regulačný rámec nevytvárali nadmernú záťaž pre malých a stredných výrobcov ani nebránili im v prístupe na trhy a k medzinárodnému obchodu;

58.  vyzýva tiež EÚ, aby podporovala podobný záväzný regulačný rámec na medzinárodnej úrovni a aby do svojej politiky v oblasti klímy začlenila lesnícku diplomaciu s cieľom nabádať krajiny, ktoré spracúvajú a/alebo dovážajú veľké množstvá tropického dreva, ako sú Čína a Vietnam, aby prijali účinné právne predpisy zakazujúce dovoz nelegálne vyťaženého dreva a vyžadovali od hospodárskych subjektov, aby uplatňovali náležitú starostlivosť (podobnú, ako vyžaduje nariadeniu EÚ o dreve); v záujme toho vyzýva Komisiu, aby zlepšila transparentnosť v súvislosti s diskusiami a opatreniami prijatými v rámci BCM-FLEGT s Čínou;

59.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláda Konžskej demokratickej republiky spochybnila moratórium na pridelenie nových licencií na ťažbu v jej tropických pralesoch dvom čínskym podnikom; vyzýva na zachovanie tohto moratória, kým prevádzkovatelia ťažby dreva, vláda a miestne obyvateľstvo nedosiahnu dohodu o protokoloch zaisťujúcich environmentálne a sociálne uspokojivú správu;

60.  vyzýva EÚ, aby v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) zaviedla kritériá krížového plnenia pre krmivá s cieľom zabezpečiť, aby sa verejné dotácie poskytovali na udržateľné krmivá, ktorých výroba nespôsobuje odlesňovanie, čím sa zníži dovoz bielkovinových kŕmnych plodín a hospodárskych zvierat, a bude sa diverzifikovať a posilní sa domáca produkcia bielkovinových plodín a zároveň sa z priamej alebo nepriamej podpory v budúcej potravinovej a poľnohospodárskej politike EÚ zruší dovoz komodít, ktoré predstavujú riziko pre lesy (napr. sója a kukurica);

61.  zdôrazňuje, že budúca SPP musí byť v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ, vrátane Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížskej dohody a zmene klímy;

62.  žiada, aby sa na posúdenie vonkajších účinkov SPP používali ukazovatele cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako to navrhuje OECD;

63.  pripomína, že hlavnými výrobcami palmového oleja sú Malajzia a Indonézia, ktoré podľa odhadov zabezpečujú 85 – 90 % svetovej produkcie, a že rastúci dopyt po tejto komodite vedie k odlesňovaniu, vytvára tlak na využívanie pôdy a má významný vplyv na miestne spoločenstvá, zdravie a zmenu klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rokovania o obchodných dohodách s Indonéziou a Malajziou by sa mali využiť na zlepšenie situácie na mieste;

64.  v súvislosti s palmovým olejom uznáva pozitívny príspevok existujúcich certifikačných systémov, ale s poľutovaním konštatuje, že systémy ako Okrúhly stôl pre udržateľnú produkciu palmového oleja (RSPO), Indonézsky udržateľný palmový olej (ISPO), Malajzijský udržateľný palmový olej (MSPO) a všetky ostatné uznané dôležité certifikačné systémy účinne nezakazujú svojim členom premeniť dažďové pralesy alebo rašeliniská na palmové plantáže; domnieva sa preto, že tieto hlavné systémy certifikácie účinne neobmedzujú emisie skleníkových plynov počas vytvárania a prevádzky plantáží, a v dôsledku toho nie sú schopné zabrániť rozsiahlym požiarom lesov a rašelinísk; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonávanie nezávislého auditu a monitorovania týchto systémov certifikácie s cieľom zaručiť, aby palmový olej uvádzaný na trh EÚ spĺňal všetky potrebné normy a bol z udržateľných zdrojov; konštatuje, že otázku udržateľnosti v odvetví palmového oleja nie je možné riešiť len dobrovoľnými opatreniami a politikami, ale že spoločnosti v oblasti palmového oleja by mali podliehať aj záväzným pravidlám a povinnému systému certifikácie;

65.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť spoľahlivosť dobrovoľných certifikačných systémov prostredníctvom označovania s cieľom zaručiť, aby sa na trh EÚ dostal len taký palmový olej, pri výrobe ktorého nedochádza k odlesňovaniu, degradácii lesov, nelegálnemu zaberaniu pôdy a inému porušovaniu ľudských práv, v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovanie ľudských práv v tretích krajinách(15) a aby systémy, ako napríklad RSPO, zahŕňali všetky druhy konečného využitia palmového oleja; okrem toho zdôrazňuje, že spotrebiteľov treba lepšie informovať o nepriaznivých vplyvoch neudržateľnej výroby palmového oleja na životné prostredie, pričom konečným cieľom je dosiahnuť výrazný pokles spotreby palmového oleja;

66.  naliehavo vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby pracovali na vytvorení celoeurópskeho záväzku získavania výlučne zdrojov certifikovaného udržateľného palmového oleja do roku 2020, okrem iného podpisom a vykonávaním Amsterdamského vyhlásenia s názvom Smerom k odstráneniu odlesňovania v rámci reťazcov poľnohospodárskych komodít s európskymi krajinami, a aby pracovali na vytvorení záväzku priemyslu, okrem iného, podpisom a vykonávaním Amsterdamského vyhlásenia podporujúceho plne udržateľný dodávateľský reťazec palmového oleja do roku 2020;

Súdržnosť politík v záujme rozvoja

67.  pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja je možné dosiahnuť len vtedy, keď budú dodávateľské reťazce trvalo udržateľné a medzi politikami sa vytvoria synergie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vysoká závislosť EÚ od dovozu živočíšneho krmiva vo forme sójových bôbov spôsobuje odlesňovanie v zahraničí; vyjadruje znepokojenie nad environmentálnym dosahom stúpajúceho dovozu biomasy a zvyšujúcim sa dopytom po dreve v Európe, najmä pokiaľ ide o plnenie cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva EÚ, aby dodržiavala zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja zakotvenú v článku 208 ZFEÚ, keďže predstavuje základný aspekt prínosu Únie k plneniu Agendy 2030, Parížskej dohody a Európskeho konsenzu o rozvoji; vyzýva preto EÚ, aby zabezpečila súlad medzi politikami v oblasti rozvoja, obchodu, poľnohospodárstva, energetiky a klímy;

68.  vyzýva Komisiu, aby zefektívnila a lepšie koordinovala svoje úsilie v boji proti nezákonnej ťažbe dreva v rámci rôznych politík EÚ a útvarov zapojených do ich vykonávania; vyzýva Komisiu, aby v budúcich dvojstranných a viacstranných dohodách s krajinami produkujúcimi drevo súvisiacich s obchodom rokovala o normách týkajúcich sa dovozu dreva tak, aby sa neohrozil úspech dosiahnutý prostredníctvom akčného plánu FLEGT;

69.  pripomína, že 80 % lesov sa nachádza na tradičnej pôde a územiach pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít; berie so znepokojením na vedomie vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva, že dostáva čoraz viac informácií o tom, že projekty na zmiernenie zmeny klímy majú negatívny vplyv na práva pôvodného obyvateľstva, najmä projekty obnoviteľných zdrojov energie, ako sú produkcia biopalív a výstavba priehrad pre vodné elektrárne; zdôrazňuje, že miestnym komunitám žijúcim v lesoch treba zaručiť práva na držbu vrátane zvykových práv; poukazuje na to, že platby na základe výsledkov a program REDD+ sú príležitosťou na posilnenie lesného hospodárstva, práv na držbu a živobytie;

70.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu pôvodného obyvateľstva z hľadiska udržateľného obhospodarovania prírodných zdrojov a ochrany biodiverzity; pripomína, že Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) vyzýva svoje zmluvné štáty, aby rešpektovali znalosti a práva domorodého obyvateľstva ako záruky pri vykonávaní programu REDD+; naliehavo vyzýva partnerské krajiny, aby prijali opatrenia na efektívne zapájanie pôvodného obyvateľstva do opatrení na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmierňovanie;

71.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilňovali synergie medzi dobrovoľnými partnerskými dohodami FLEGT a programom REDD+;

72.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozširujúcim sa veľkoplošným priemyselným využívaním lesov na výrobu energie prostredníctvom monokultúr, čím sa urýchľuje celosvetová strata biodiverzity a zhoršovanie ekosystémových služieb;

73.  pripomína, že politika EÚ v oblasti biopalív by mala byť v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja; opakuje, že EÚ by mala postupne zastaviť všetky politické stimuly pre agropalivá, a to najneskôr do roku 2030;

74.  odsudzuje, že do pokračujúcej revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (RED II) sa nezačlenili kritériá sociálnej udržateľnosti a iné nepriame následky používania pôdy s ohľadom na riziká zaberania pôdy; pripomína, že smernica by mala byť v súlade s medzinárodnými normami pre práva na držbu pôdy, t. j. dohovorom MOP č. 169, dobrovoľnými usmerneniami FAO pre držbu pôdy a zásadami zodpovedných investícií do systémov poľnohospodárstva a potravín; rovnako tak poukazuje na potrebu zavedenia prísnejších kritérií pre lesnú biomasu, aby sa zabránilo tomu, že podpora bioenergie vyvolá odlesňovanie v zahraničí;

75.  poukazuje na nesporné dôkazy o tom, že premena tropických lesov na poľnohospodársku pôdu, plantáže a iné využívania pôdy zapríčiňuje významný úbytok živočíšnych druhov a najmä lesných živočíšnych druhov; zdôrazňuje potrebu obnoviť prírodné a biologicky rozmanité lesy ako prostriedok na boj proti zmene klímy a na ochranu biodiverzity v súlade s cieľmi Agendy 2030, najmä cieľom 15; domnieva sa, že v programoch obnovy lesov by sa mali uznať zvykové práva na pôdu, že tieto programy by mali byť inkluzívne a prispôsobené miestnym podmienkam, mali by sa v nich podporovať riešenia vychádzajúce z prírody, ako napríklad obnova lesného prostredia, s cieľom vyvážiť využívanie pôdy vrátane chránených oblastí, agrolesníctvo, systémy poľnohospodárstva, malé plantáže a ľudské sídla; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie v zahraničí sa bude riešiť so zreteľom na ciele stanovené v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020;

76.  vyzýva EÚ na podporu iniciatív rozvojových krajín bohatých na lesy zameraných na vyváženie absolútneho rozšírenia poľnohospodárskych postupov a ťažobnej činnosti, ktoré majú nepriaznivý vplyv na hospodárenie lesov, na živobytie a kultúrnu integritu pôvodného obyvateľstva a škodlivé dôsledky na sociálnu stabilitu a potravinovú sebestačnosť poľnohospodárov;

77.  pripomína, že udržateľné hodnotové reťazce v oblasti dreva, ktorých zdrojom sú udržateľne obhospodarované lesy vrátane udržateľných lesných plantáží a rodinného lesného hospodárenia, môžu výrazne prispievať k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a plneniu záväzkov v oblasti zmeny klímy; trvá na tom, že v situácii, keď degradácia alebo ničenie lesov predstavuje 68,9 % celkových strát uhlíka v tropických ekosystémoch(16), by sa žiadne verejné finančné prostriedky pochádzajúce z financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a financovania rozvoja nemali využívať na podporu rozvoja poľnohospodárstva, priemyselnú ťažbu dreva, banskú činnosť, ťažbu zdrojov alebo budovanie infraštruktúry v neporušenej lesnej krajine, pričom financovanie z verejných finančných prostriedkov vo všeobecnosti by malo byť predmetom spoľahlivých kritérií udržateľnosti; vyzýva tiež EÚ a jej členské štáty, aby v tejto súvislosti koordinovali darcovské politiky(17);

78.  domnieva sa, že úsilie o zastavenie odlesňovania musí zahŕňať pomoc a podporu, ktoré by viedli k čo najúčinnejšiemu využívaniu existujúcej pôdy, ktorá by sa poskytovala spolu s uplatňovaním prístupu inteligentných dedín; uznáva, že agroekologické postupy majú vysoký potenciál maximalizovať ekosystémové funkcie a odolnosť pestovaním zmiešaných plodín s vysokým stupňom rozmanitosti, agrolesníctva a permakultúrnych techník relevantných aj pre plodiny, ako sú palmový olej, kakao alebo kaučuk, a tiež poskytovať mimoriadne výhody, pokiaľ ide o sociálne výdobytky, diverzifikáciu produkcie a produktivitu, bez toho, aby boli nutné ďalšie premeny lesov;

Trestná činnosť v súvislosti s lesmi

79.  konštatuje, že podľa Programu OSN pre životné prostredie (ďalej len „UNEP“) a Interpolu je nezákonná ťažba a obchod s drevom jednou z piatich najvýznamnejších druhov trestnej činnosti proti životnému prostrediu, do ktorej sa čoraz viac zapájajú organizované nadnárodné zločinecké skupiny;

80.  zdôrazňuje, že boj proti nezákonnému medzinárodnému obchodu si vyžaduje konkrétne a inkluzívne kroky, aby sa zastavilo ničenie, odlesňovanie, nezákonná ťažba dreva, boj proti podvodom, masakry a dopyt po lesných produktoch a voľne žijúcich druhoch;

81.  zdôrazňuje, že trestná činnosť poškodzujúca lesy, počnúc neregulovaným alebo nezákonným spaľovaním dreveného uhlia až po rozsiahle zločiny spoločností týkajúce sa dreva, papiera a buničiny, má obrovský vplyv na globálne klimatické emisie, zdroje vody, dezertifikáciu a modely zrážkovej činnosti;

82.  so znepokojením konštatuje, že podľa programu UNEP a INTERPOLU sa právne predpisy na riešenie trestných činov proti životnému prostrediu v mnohých krajinách považujú za nedostatočné, napríklad pre nedostatočné skúsenosti alebo nedostatok zamestnancov, nízke pokuty alebo neexistujúce trestnoprávne postihy atď., čo predstavuje prekážky v účinnom boji proti tejto trestnej činnosti;

83.  zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť v producentských krajinách skutočne odrádzajúce a účinné sankcie v záujme boja proti nezákonnej ťažbe dreva a nezákonnému obchodovaniu s ním;

84.  žiada Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva(18) tak, aby zahŕňala nezákonnú ťažbu dreva;

85.  nabáda EÚ, aby pomáhala s posilňovaním sledovania odlesňovania a nezákonných aktivít;

86.  zdôrazňuje, že treba vyriešiť základné príčiny trestnej činnosti proti životnému prostrediu, ako je chudoba, korupcia a slabá správa vecí verejných, a to integrovaným a celostným prístupom, ako aj podporiť cezhraničnú finančnú spoluprácu a využiť všetky nástroje boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu vrátane zhabania a konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a boja proti praniu špinavých peňazí;

87.  zdôrazňuje, že treba posilniť vnútroštátne právne rámce, podporiť vytváranie vnútroštátnych sietí na presadzovanie práva a zlepšiť vykonávanie a presadzovanie medzinárodného práva, ktoré súvisí s presadzovaním transparentného a zodpovedného hospodárenia s lesmi, okrem iného výmenou najlepších postupov, prísnym posudzovaním vplyvu na udržateľnosť a systémami jeho monitorovania a podávania správ a so zreteľom na potrebu chrániť strážcov lesov; požaduje rozšírenú medziodvetvovú a medziagentúrnu spoluprácu na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni, najmä s INTERPOLOM a UNODC, zahŕňajúcu aj výmenu spravodajských informácií a súdnu spoluprácu a rozširovanie pôsobnosti Medzinárodného trestného súdu tak, aby do jeho právomocí patrili aj trestné činy proti životnému prostrediu;

88.  pripomína, že transparentnosť a zodpovednosť v globálnych hodnotových reťazcoch by sa zvýšila prostredníctvom lepšieho prístupu k colným údajom o dovozoch vstupujúcich na územie EÚ; žiada Komisiu, aby rozšírila požiadavky na colné údaje a aby medzi povinné colné dátové prvky začlenila údaje o vývozcovi a výrobcovi, čím by sa zvýšila transparentnosť a vysledovateľnosť globálnych hodnotových reťazcov;

Obchodné otázky

89.  zdôrazňuje, že obchodné rokovania Únie musia byť v súlade so záväzkami Únie prijať opatrenia na zníženie odlesňovania a zhoršovania kvality lesov, a rozšíriť zásoby uhlíka v lesoch v rozvojových krajinách;

90.  zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť a posilniť opatrenia na prevenciu, monitorovanie a overovanie environmentálnych vplyvov a vplyvov na ľudské práva vyplývajúcich z dvojstranných a mnohostranných dohôd o voľnom obchode a investičných dohôd EÚ, a to aj prostredníctvom overiteľných ukazovateľov a nezávislých komunitných iniciatív v oblasti monitorovania a podávania správ;

91.  naliehavo vyzýva EÚ, aby do svojich kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji vždy zahŕňala záväzné a vymáhateľné ustanovenia, na základe ktorých sa má zamedziť nezákonnej ťažbe dreva, odlesňovaniu, degradácii lesov a zaberaniu pôdy, ako aj ďalším formám porušovania ľudských práv, ktoré sú predmetom vhodných a účinných mechanizmov urovnávania sporov, a aby v rámci rôznych metód vymáhania uvažovala o mechanizme založenom na sankciách a o ustanoveniach na zaručenie práva vlastniť majetok, predchádzajúcej konzultácie a informovaného súhlasu; vyzýva Komisiu, aby takéto ustanovenia zahrnula do už uzatvorených dohôd o voľnom obchode prostredníctvom doložky o revízii, a to najmä záväzok účinne vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy; zdôrazňuje význam monitorovania týchto ustanovení a potrebu bezodkladne začať postupy konzultácie s vládami v prípade, že obchodní partneri tieto pravidlá nedodržiavajú, a zaviesť existujúce mechanizmy, ako napríklad mechanizmy riešenia sporov zriadené v rámci kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji;

92.  vyzýva Komisiu, aby do všetkých obchodných a investičných dohôd EÚ zahrnula ambiciózne ustanovenia týkajúce sa lesov; zdôrazňuje, že tieto ustanovenia by mali byť záväzné a mali by sa dať presadzovať prostredníctvom účinných monitorovacích a sankčných mechanizmov, ktoré by jednotlivcom a komunitám, či už mimo EÚ, alebo v EÚ, umožňovali žiadať o nápravu;

93.  zdôrazňuje, že korupcia spojená s nezákonnou ťažbou dreva by sa mala riešiť v rámci obchodnej politiky EÚ; vyzýva Komisiu, aby do svojich dohôd o voľnom obchode zahrnula protikorupčné ustanovenia týkajúce sa nezákonnej ťažby dreva, ktoré sú vymáhateľné a ktoré musia byť účinne a v plnej miere vykonané;

94.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do rozsahu pôsobnosti vymáhateľných protikorupčných ustanovení v dohodách o voľnom obchode zahrnula nezákonné praktiky lesného hospodárstva, ako sú napríklad stanovovanie neprimerane nízkych cien dreva v koncesiách, ťažba chránených stromov obchodnými korporáciami, pašovanie lesných produktov cez hranice, nezákonná ťažba a spracovanie lesníckych surovín bez licencie;

95.  konštatuje, že nariadenie o všeobecnom systéme preferencií (VSP) má obmedzený rozsah pôsobnosti, pokiaľ ide o ochranu a zodpovedné riadenie lesných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dohovory týkajúce sa lesov, na ktoré sa vzťahuje VSP a VSP+, sú riadne monitorované, a to aj zo strany organizácií občianskej spoločnosti, aby sa tak zaručila ochrana lesov v partnerských krajinách vrátane možnosti zriadenia mechanizmu na vybavovanie sťažností v záujme zaistiť, že sťažnosti zainteresovaných strán budú riadne zohľadnené; zdôrazňuje, že tento mechanizmus musí venovať osobitnú pozornosť právam domorodého obyvateľstva a komunít závislých od lesa a právam udeleným na základe dohovoru MOP C169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve, ak je to vhodné;

96.  pripomína význam primeraného prístupu k spravodlivosti, právnym prostriedkom nápravy a účinnej ochrane oznamovateľov v krajinách vyvážajúcich prírodných zdroje, aby sa zabezpečila efektívnosť všetkých právnych predpisov alebo iniciatív;

o
o   o

97.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0098.
(3) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0330.
(5) Nellemann, C. (hlavný editor), Henriksen, R., Kreilhuber, A., Stewart, D., Kotsovou, M., Raxter, P., Mrema, E. a Barrat, S. (Eds), Nárast trestných činov proti životnému prostrediu – zvyšujúca sa hrozba pre prírodné zdroje, mier, rozvoj a bezpečnosť, posúdenie rýchlej reakcie UNEP-INTERPOL (The Rise of Environmental Crime – A Growing Threat to Natural Resources, Peace, Development And Security, A UNEP-INTERPOL Rapid Response Assessment), United Nations Environment Programme and RHIPTO Rapid Response, Norwegian Centre for Global Analyses, www.rhipto.org, 2016.
(6) Goodman, R.C. a Herold M. Prečo je zachovanie tropických lesov nevyhnutné a naliehavé pre udržanie stabilnej klímy (Why Maintaining Tropical Forests is Essential and Urgent for Maintaining a Stable Climate), pracovný dokument č. 385, Centre for Global Development, Washington DC, 2014; McKinsey & Company: Cesty k nízkouhlíkovému hospodárstvu (Pathways to a Low-Carbon Economy), 2009; McKinsey & Company, Cesty k nízkouhlíkovému hospodárstvu: 2. verzia krivky nákladov na zníženie globálnych skleníkových plynov (Pathways to a Low-Carbon Economy: Version 2 of the Global Greenhouse Gas Abatement Cost Curve), 2013.
(7) Baccini a ďalší: Tropické lesy sú čistým zdrojom uhlíka na základe nadzemných meraní (Tropical forests are a net carbon source based on aboveground measurements of gain and loss), Science, č. 358, vydanie 6360, 2017, s. 230-234.
(8) Pozri https://www.iucn.org/theme/forests/our-work/forest-landscape-restoration/bonn-challenge.
(9) Nellemann, C. (hlavný editor); Henriksen, R., Kreilhuber, A., Stewart, D., Kotsovou, M., Raxter, P., Mrema, E., and Barrat, S. (Eds), Nárast trestných činov proti životnému prostrediu – zvyšujúca sa hrozba pre prírodné zdroje, mier, rozvoj a bezpečnosť, posúdenie rýchlej reakcie UNEP-INTERPOL (The Rise of Environmental Crime – A Growing Threat to Natural Resources, Peace, Development And Security, A UNEP-INTERPOL Rapid Response Assessment), United Nations Environment Programme a RHIPTO Rapid Response, Norwegian Centre for Global Analyses, www.rhipto.org, 2016.
(10) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125.
(11) http://ec.europa.eu/environment/forests/pdf/feasibility_study_deforestation_kh0418199enn_main_report.pdf
(12) Správa o povolení trestnej činnosti Agentúry pre výskum životného prostredia (EIA) a Indonézskej siete pre monitorovanie lesov (Jaringan Pemantau Independen Kehutanan/JPIK) z roku 2014 zistila, že niektoré spoločnosti licencované v rámci systému overovania zákonnosti pôvodu dreva sú zapojené do „prania dreva“, zmiešavajú drevo z nelegálnych zdrojov s legálnym drevom. Dnes by toto drevo mohlo byť vyvážané do EÚ ako drevo s licenciou FLEGT. K dispozícii na stránke: http://www.wri.org/blog/2018/01/indonesia-has-carrot-end-illegal-logging-now-it-needs-stick; hlavný zdroj: https://eia-international.org/wp-content/uploads/Permitting-Crime.pdf
(13) Prípad z Nepálu, ktorý uviedla organizácia ClientEarth, k dispozícii na adrese: https://www.clientearth.org/what-can-we-learn-from-community-forests-in-nepal/.
(14) Správy o lesných trendoch, 2014: Spotrebiteľský tovar a odlesňovanie: Analýza rozsahu a povahy nelegálnosti premeny lesov na poľnohospodárske a lesné plantáže (An Analysis of the Extent and Nature of Illegality in Forest Conversion for Agriculture and Timber Plantations), 2014.
(15) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125.
(16) Baccini a ďalší: Tropické lesy sú čistým zdrojom uhlíka na základe nadzemných meraní (Tropical forests are a net carbon source based on aboveground measurements of gain and loss), Science, č. 358, vydanie 6360, 2017, s. 230-234, http://science.sciencemag.org/content/early/2017/09/27/science.aam5962
(17) Baccini, A. a ďalší., op. cit.
(18) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.

Právne oznámenie