Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 4. októbra 2018 - ŠtrasburgPrechodná verzia
Zhoršovanie slobody médií v Bielorusku, konkrétne prípad Charty 97
 Spojené arabské emiráty, najmä situácia obhajcu ľudských práv Ahmeda Mansúra
 Hromadné svojvoľné zatýkanie Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang
 Balík opatrení v oblasti stratégie verejného obstarávania
 Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) ***I
 Vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu ***I
 Voľný pohyb iných ako osobných údajov v Európskej únii ***I
 Príspevok EÚ k záväznému nástroju OSN pre nadnárodné korporácie so zreteľom na ľudské práva
 Situácia v Jemene
 Boj proti colným podvodom a ochrana vlastných zdrojov EÚ

Zhoršovanie slobody médií v Bielorusku, konkrétne prípad Charty 97
PDF 335kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o zhoršovaní slobody médií v Bielorusku, najmä o prípade webovej lokality Charter 97 (2018/2861(RSP))
P8_TA-PROV(2018)0375RC-B8-0451/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bielorusku,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a všetky dohovory o ľudských právach, ktorých signatárom je aj Bielorusko,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ vo februári 2016 zrušila väčšinu svojich reštriktívnych opatrení voči bieloruským predstaviteľom a právnym subjektom ako gesto dobrej vôle s cieľom začať uplatňovať politiku angažovanosti a podnietiť Bielorusko, aby rešpektovalo zásady ľudských práv, demokracie a právneho štátu;

B.  keďže EÚ opakovane zdôraznila, že vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom môžu ďalej napredovať len vtedy, ak budú založené na dôvere a hodnotách demokracie, právneho štátu a základných slobôd;

C.  keďže súčasné politiky v Bielorusku tieto hodnoty oslabujú, a tým bránia EÚ v tom, aby Bielorusku ponúkla výraznejšiu účasť na Východnom partnerstve a užších vzťahoch alebo podpísala priority partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom;

D.  keďže situácia v oblasti slobody médií a slobody slova v Bielorusku sa neustále zhoršuje, čoho dôkazom je i závažné prenasledovanie nezávislých spravodajských portálov a novinárov, napríklad v tzv. prípade BelTA;

E.  keďže bieloruské orgány nedávno začali vlnu policajného prenasledovania a zastrašovania namierenú proti novinárom;

F.  keďže organizácia Reportéri bez hraníc dospela k záveru, že v roku 2017 bolo zadržaných viac ako 100 novinárov, väčšinou v čase, keď informovali o protestoch opozície; keďže prenasledovanie nezávislých novinárov pracujúcich pre nezávislé médiá so sídlom v zahraničí dosiahlo doposiaľ nevídané rozmery, pričom títo novinári nemôžu získať akreditáciu;

G.  keďže popredná nezávislá spravodajská webová lokalita Charter97.org, ktorá sa zameriava na problematiku ľudských práv a aktivity opozície a ktorej názov pochádza z Charty 97, čo je vyhlásenie z roku 1997, v ktorom sa žiada demokracia v Bielorusku a ktoré podpísali novinári, opoziční politici a aktivisti za práva, bola nútená presťahovať sa do poľskej Varšavy, kde pôsobí od roku 2011, po tom, ako ju bieloruské orgány viackrát zablokovali, polícia uskutočnila v jej priestoroch dvakrát raziu a v tom istom roku zhabala jej zariadenie;

H.  keďže od 24. januára 2018 je prístup k webovej lokalite Charter 97 v Bielorusku zablokovaný, a to na neurčitý čas, bez súdneho konania a za nejasných a nepodložených obvinení z „ohrozenia národného záujmu“; keďže podľa šéfredaktorky webovej lokality Charter 97 Natalje Radzinovej klesol počet návštevníkov webovej lokality v Bielorusku v mesiaci nasledujúcom po zablokovaní webovej lokality o 70 %;

I.  keďže N. Radinovej sa vyhrážali smrťou;

J.  keďže 16. apríla 2018 zablokovali prístup k webovej lokalite Charter 97 aj ruské orgány na území Ruskej federácie;

K.  keďže zakladateľa webovej lokality Charta 97 Aleha Bjabenina našli v septembri 2010 v jeho dome neďaleko Minska obeseného; keďže hovorca organizácie za Chartou 97 Pavel Šeremet, pôvodom Bielorus, bol v júli 2016 zavraždený výbušninou nastraženou v automobile v hlavnom meste Ukrajiny Kyjeve;

L.  keďže začiatkom augusta 2018 vykonali bieloruské orgány razie v redakciách viacerých nezávislých bieloruských médií počnúc portálom Tut.by po prehľadanie priestorov agentúry BelaPAN, portálu realty.by, vydavateľstva Belaruskaja Navuka a stanice Kultura; keďže razie viedli k zadržaniu a zatknutiu novinárov vrátane šéfredaktora portálu Tut.by z dôvodu údajného nezákonného prístupu k online informáciám štátnej spravodajskej agentúry BelTA a použitia týchto informácií;

M.  keďže bieloruská vyšetrovacia komisia začala 7. augusta 2018 trestné konanie podľa článku 349 ods. 2 trestného zákonníka proti novinárom a redaktorom viacerých online médií, ktorým hrozí trest odňatia slobody až dva roky (nezákonný prístup k počítačovým informáciám z iného osobného záujmu, ktorý spôsobil značnú škodu), a zatkla 18 novinárov, z ktorých siedmi boli zadržaní na tri dni ako podozrivé osoby; keďže sa vyskytli prípady nátlaku na novinárov a ich príbuzných, ktorí boli nútení spolupracovať so spravodajskými službami a s políciou;

N.  keďže najnovšie zmeny zákona o masmédiách, ktoré boli prijaté v júni 2018, rozširujú vládnu kontrolu aj na online médiá; keďže zmenami, ktoré nadobudnú účinnosť 1. decembra 2018, sa stanovia ďalšie byrokratické prekážky pre webové lokality, ktoré sa chcú zaregistrovať ako oficiálne online médiá;

O.  keďže webovým lokalitám, ktoré sa napriek novým právnym predpisom rozhodnú nezaregistrovať sa alebo ktoré nespĺňajú nové kritériá, sa odoprie akreditácia u vládnych inštitúcií, čím sa ešte viac prehĺbi cenzúra tlače; keďže registrované, ako aj neregistrované online médiá budú takisto povinné zaregistrovať mená osôb, ktoré sa zúčastňujú na diskusiách k ich obsahu; keďže vlastníci registrovaných online médií budú takisto právne zodpovední za obsah týchto diskusií;

P.  keďže nové právne predpisy si budú vyžadovať, aby boli identifikovaní autori všetkých príspevkov a komentárov na internetových fórach a aby vlastníci webových lokalít moderovali tieto príspevky;

Q.  keďže osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku Miklós Haraszti a zástupca OBSE pre slobodu médií Harlem Désir vyjadrili názor, že tieto legislatívne zmeny predstavujú neprijateľné obmedzovanie slobody slova a prístupu k informáciám;

R.  keďže Bielorusko obsadilo 155. miesto vo svetovom rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc za rok 2017, v rámci ktorého sa každoročne hodnotí úroveň slobody tlače v 180 krajinách;

S.  keďže od začiatku roku 2018 dostali bieloruskí novinári, ktorých právo na zber, uchovávanie a šírenie informácií je zaručené ústavou, vo viac než 70 prípadoch pokuty za spoluprácu so zahraničnými masmédiami bez akreditácie, pričom celková výška pokút predstavuje viac ako 60 000 BYN; keďže článok 22 ods. 9 zákona o porušení správnych predpisov sa stal účinným nástrojom na prenasledovanie nezávislých novinárov a médií, napríklad televíznej stanice Belsat TV, ktorá od roku 2011 pôsobí v Poľsku;

T.  keďže Bielorusko zostáva jedinou krajinou v Európe, ktorá stále uplatňuje trest smrti;

U.  keďže určité kategórie osôb v Bielorusku sa stávajú obeťami väznenia a svojvoľného zadržiavania, upierania náležitej starostlivosti a kontaktu s rodinnými príslušníkmi počas zadržania, štátom organizovaného fyzického a psychologického násilia, trestného stíhania a odsúdenia na základe nepravých a falošných obvinení, neprimeraných finančných pokút, administratívnych sankcií a ďalších foriem útlaku zo strany bieloruských orgánov; keďže medzi tieto kategórie patria politickí väzni (najmä Michail Žamčužny a Dzmitry Palijenka), známi politickí oponenti, aktivisti v oblasti ľudských práv, aktivisti občianskej spoločnosti, aktivisti v organizáciách z oblasti životného prostredia, mimovládnych organizáciách a organizáciách občianskej spoločnosti, nezávislí blogeri, novinári a redaktori, pokojní demonštranti zo všetkých sfér života, a najmä aktivisti nezávislých odborových zväzov (konkrétne Henadz Fiadynič a Ihar Komlik);

1.  dôrazne odsudzuje opakované prenasledovanie a zadržiavanie novinárov a nezávislých médií v Bielorusku; naliehavo vyzýva orgány, aby ukončili akékoľvek súdne prenasledovanie, zastrašovanie a vyhrážky voči novinárom a nezávislým médiám a aby všetkým spravodajským portálom umožnili slobodnú činnosť;

2.  považuje za neprijateľné, že bieloruské orgány od januára 2018 blokujú spravodajskú webovú lokalitu Charter 97; opakuje svoju výzvu adresovanú bieloruským orgánom, aby okamžite a bezpodmienečne zrušili blokovanie internetového prístupu k tejto spravodajskej webovej lokalite v Bielorusku;

3.  dôrazne odsudzuje schválené zmeny zákona o médiách, ktoré sa využívajú na sprísnenie kontroly nad internetom; opakovane vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o zhoršujúce sa prostredie pre nezávislé a opozičné webové lokality a médiá, ako aj novinárov v Bielorusku;

4.  zastáva názor, že nezávislé médiá nepredstavujú pre orgány hrozbu, ale sú dôležitým prvkom systému bŕzd a protiváh, a preto by ich vláda mala považovať za potenciálneho kritického partnera, a nie za nepriateľa;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bielorusko naďalej uplatňuje represívnu a nedemokratickú politiku voči novinárom, právnikom, politickým aktivistom, obhajcom ľudských práv, aktérom občianskej spoločnosti, odborárom a ďalším, ktorí sú považovaní za hrozbu pre politické zriadenie; zdôrazňuje, že takýto útlak bráni akémukoľvek užšiemu vzťahu s EÚ a výraznejšej účasti na Východnom partnerstve;

6.  opakuje svoje výzvy adresované bieloruským orgánom, aby posilnili dodržiavanie demokratických zásad, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd vrátane rešpektovania pravdivej a nezaujatej žurnalistiky v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a s medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Bielorusko ratifikovalo;

7.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby do priorít partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom zahrnuli jednoznačné zmienky o nezávislosti médií, slobode slova a slobode zhromažďovania; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a členské štáty, aby zabezpečili, aby programy pomoci EÚ a iné formy dvojstrannej spolupráce vrátane finančnej pomoci boli previazané s jasnými a hmatateľnými krokmi smerom k demokratizácii a otvorenosti vrátane rozsiahlej volebnej reformy a plného rešpektovania slobody médií;

8.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby naďalej podporovali organizácie občianskej spoločnosti v Bielorusku i mimo neho; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať všetky nezávislé zdroje informácií pre bieloruskú spoločnosť vrátane médií vysielajúcich v bieloruskom jazyku a tie, ktorí pôsobia v zahraničí, ako sú webová lokalita Charter 97 a televízna stanica Belsat TV;

9.  vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby pozorne monitorovala situáciu v oblasti slobody médií v Bielorusku v spolupráci so stálym spravodajcom OSN pre Bielorusko;

10.  naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby umožnili úplné a nerušené fungovanie politických a verejných organizácií a zrušili článok 193/1 trestného zákonníka, ktorý obmedzuje slobodu pokojného zhromažďovania a združovania;

11.  dôrazne žiada bezpodmienečné a okamžité prepustenie politických väzňov Michaila Žamčuzného a Dzmitryho Palijenka a úplnú rehabilitáciu všetkých bývalých politických väzňov; vyzýva príslušné orgány, aby všetkým nezávislým odborom umožnili, aby nerušene zohrávali svoju legitímnu a ústrednú úlohu v občianskej spoločnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že aktivisti nezávislých odborov REP Henadz Fiadynič a Ihar Komlik boli 24. augusta 2018 odsúdení na štyri roky obmedzenia slobody;

12.  vyzdvihuje úsilie súčasného osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku Miklósa Harasztiho a upozorňuje jeho nástupkyňu Anaïs Marinovú na rôzne formy zneužívania moci, obmedzovanie individuálnych a kolektívnych slobôd a utláčanie občianskej spoločnosti, nezávislých odborov a médií, ako sa jasne uvádza v správach M. Harasztiho;

13.  v tejto súvislosti vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne uznali mandát osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku, a Komisiu, Európsku investičnú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj, aby podmienili akékoľvek poskytnutie ďalšej finančnej alebo technickej pomoci Bielorusku uvedenými skutočnosťami a zároveň zachovali schopnosť EÚ priamo financovať bieloruskú občiansku spoločnosť;

14.  naďalej vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o výstavbu jadrovej elektrárne v oblasti Ostrovec; berie na vedomie správu o záťažových testoch a odporúčania uverejnené 3. júla 2018 a žiada, aby sa odporúčania vyplývajúce zo záťažových testov vykonávali ako podmienka ďalšieho pokroku spolupráce medzi EÚ a Bieloruskom, najmä pokiaľ ide o podpísanie priorít partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi a vláde Bieloruska.


Spojené arabské emiráty, najmä situácia obhajcu ľudských práv Ahmeda Mansúra
PDF 332kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o Spojených arabských emirátoch, najmä o situácii obhajcu ľudských práv Ahmada Mansúra (2018/2862(RSP))
P8_TA-PROV(2018)0376RC-B8-0456/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, ako aj na uznesenie z 26. októbra 2012 o situácii v oblasti ľudských práv v Spojených arabských emirátoch(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Podvýboru pre ľudské práva zo 4. júna 2018, v ktorom sa ostro odmieta desaťročný trest odňatia slobody vynesený voči Ahmadovi Mansúrovi,

–  so zreteľom na článok 30 ústavy Spojených arabských emirátov (ďalej len „SAE“),

–  so zreteľom na Arabskú chartu ľudských práv, ktorej stranou sú SAE,

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. októbra 2017 o strednodobom preskúmaní akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z roku 2004, ktoré boli aktualizované v roku 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN pre ľudské práva z 12. júna 2018, v ktorom sa požaduje bezodkladné prepustenie väzneného obhajcu ľudských práv Ahmada Mansúra,

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov z 18. júla 2016 na 25. zasadnutí spoločnej rady a na ministerskej schôdzi Európskej únie a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktoré sa konali v Bruseli,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorých stranou sú SAE,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ahmada Mansúra zatkli príslušníci bezpečnosti SAE v marci 2017; keďže Ahmad Mansúr je významným aktivistom za ľudské práva a laureátom Ceny Martina Ennalsa pre obhajcov ľudských práv z roku 2015; keďže A. Mansúr je možno posledným obhajcom ľudských práv v SAE, ktorý bol schopný verejne kritizovať orgány;

B.  keďže Ministerstvo zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Spojených arabských emirátov vysvetlilo vo vyhlásení z 29. marca 2017, že „úrad prokuratúry pre elektronické trestné činy nariadil zadržanie Ahmada Mansúra obvineného zo šírenia falošných a zavádzajúcich informácií na internete prostredníctvom programov rozširovania antipatie a sektárstva“; keďže podľa týchto a iných úradných vyhlásení verejných orgánov SAE bol jediným dôvodom jeho zadržania, súdneho konania a odsúdenia obsah jeho prejavu online, pričom obvinenia, ktoré sú proti nemu vznesené, sú založené na údajnom porušovaní represívneho zákona SAE o počítačovej kriminalite z roku 2012, ktorý umožňuje orgánom SAE umlčať obhajcov ľudských práv a ktorý ustanovuje dlhé tresty odňatia slobody a veľmi vysoké finančné sankcie pre osoby, ktoré kritizujú vodcov tejto krajiny;

C.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva dospel k záveru, že zadržanie a tajné zadržiavanie Ahmada Mansúra môže predstavovať akt represálií za jeho angažovanosť v rámci mechanizmu OSN pre ľudské práva a za názory, ktoré vyjadril v sociálnych médiách vrátane Twitteru, ako aj za to, že bol aktívnym členom organizácií, ako je Centrum pre ľudské práva v Perzskom zálive;

D.  keďže skupina odborníkov OSN v oblasti ľudských práv vyzvala vládu SAE, aby prepustila A. Mansúra na slobodu, a uviedla, že jeho zatknutie je priamym útokom na legitímnu prácu obhajcov ľudských práv v SAE;

E.  keďže 29. mája 2018 bol Ahmad Mansúr po veľmi nespravodlivom procese v Abú Zabí odsúdený na 10 rokov odňatia slobody za uplatnenie svojho práva na slobodu prejavu v príspevkoch na Twitteri; keďže mu tiež bola uložená pokuta jeden milión dirhamov SAE (232 475 EUR) a má byť pod dohľadom počas troch rokov po prepustení z väzenia; keďže A. Mansúr sa odvolal proti rozsudku, ale časový rozvrh odvolacieho konania zostáva nejasný;

F.  keďže A. Mansúrovi po jeho zatknutí v marci 2017 zakázali akúkoľvek formu kontaktu s jeho rodinou a odvtedy mu povolili iba štyri návštevy jeho manželky; keďže po zatknutí bol údajne držaný v samoväzbe a bol mučený; keďže podľa orgánov SAE je držaný vo väznici Al Sadr v Abú Zabí;

G.  keďže sa ukazuje, že A. Mansúr nemohol určiť nezávislého advokáta podľa vlastného výberu, a to napriek tvrdeniam vlády, že tak mohol urobiť; keďže právo na obhajcu je základným právom každej zadržiavanej osoby, ako je uvedené v článku 16 Arabskej charty ľudských práv, ktorú SAE ratifikovali;

H.  keďže Ahmada Mansúra obťažovali a prenasledovali orgány SAE už viac ako šesť rokov a keďže bol opakovane vystavovaný fyzickým útokom, hrozbám smrti a fyzickému a elektronickému dohľadu; keďže po siedmich mesiacoch vyšetrovacej väzby bol v roku 2011 v konaní, ktoré sa považovalo za nespravodlivé, odsúdený na tri roky za „urážanie úradníkov“; keďže bol prepustený po ôsmich mesiacoch na základe prezidentskej milosti, ale úrady mu nikdy nevrátili jeho pas, čím mu de facto zakázali cestovať;

I.  keďže A. Mansúr bol pred svojím zatknutím jedným zo 133 signatárov petície za všeobecné a priame voľby v SAE a za to, aby boli Federálnej národnej rade, ktorá je poradnou radou vlády, udelené zákonodarné právomoci; keďže A. Mansúr bol aj správcom online fóra s názvom Al Hiwar al Emarati, ktoré kritizovalo vládnu politiku a lídrov SAE; keďže A. Mansúr je členom Poradného výboru pre monitorovanie ľudských práv na Blízkom východe a v severnej Afrike a angažovaným aktérom v rámci mechanizmu OSN pre ľudské práva;

J.  keďže obyvatelia SAE, ktorí sa vyjadrujú k otázkam ľudských práv, čelia vážnemu riziku svojvoľného zadržiavania, uväznenia a mučenia; keďže sa naďalej potláča pokojný aktivizmus, ktorý požaduje ústavnú reformu a reformu v súvislosti s otázkami ľudských práv; keďže útoky na členov občianskej spoločnosti vrátane snáh umlčať, uväzniť alebo obťažovať aktivistov za ľudské práva, novinárov, právnikov a iné osoby sa v posledných rokoch stali čoraz bežnejšími;

K.  keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov uviedla po svojej návšteve v SAE v roku 2014, že právnici, ktorí sa zaoberajú prípadmi súvisiacimi so štátnou bezpečnosťou, „sú vystavovaní obťažovaniu, hrozbám a nátlaku“; keďže odsúdila skutočnosť, že „súdny systém zostáva de facto pod kontrolou výkonnej zložky vlády“;

L.  keďže sa ukázalo, že členské štáty EÚ schválili vývoz rôznych technológií kybernetického dohľadu do krajín s otrasnou úrovňou dodržiavania ľudských práv vrátane SAE;

M.  keďže v SAE sa naďalej uplatňuje trest smrti; keďže najmenej 19 osôb je v súčasnosti v cele smrti a v roku 2017 sa uskutočnila jedna poprava;

1.  dôrazne odsudzuje obťažovanie, prenasledovanie a zadržiavanie Ahmada Mansúra, ako aj všetkých ostatných obhajcov ľudských práv výlučne na základe ich činnosti v oblasti ľudských práv a ich uplatňovania práva na slobodu prejavu online a offline; naliehavo vyzýva orgány SAE, aby uskutočnili dôkladné a nestranné vyšetrovanie útokov voči aktérom občianskej spoločnosti s cieľom postaviť páchateľov pred súd;

2.  vyzýva orgány, aby bezodkladne a bezpodmienečne prepustili A. Mansúra na slobodu a stiahli všetky obvinenia voči nemu, pretože je väzňom svedomia, ktorý je zadržiavaný iba za to, že pokojne uplatňoval svoje právo na slobodu prejavu, a to aj prostredníctvom svojej práce v oblasti ľudských práv; žiada aj okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia v SAE a stiahnutie všetkých obvinení vznesených voči nim;

3.  vyjadruje vážne znepokojenie nad správami, že Ahmad Mansúr bol vo väzení podrobený mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu, a že ho zadržiavajú v samoväzbe; naliehavo vyzýva orgány, aby vyšetrili tieto tvrdenia a poskytli A. Mansúrovi okamžitý a pravidelný prístup k advokátovi, jeho rodine a k lekárskej starostlivosti, ktorú môže potrebovať; pripomína orgánom SAE, že podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv predĺžená a neohraničená samoväzba môže predstavovať formu mučenia alebo iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a že absencia zatýkacieho rozkazu alebo súdneho dohľadu pri zatknutí a zadržaní predstavuje porušenie základných zásad riadneho procesu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;

4.  žiada orgány SAE, aby zabezpečili, že zaistené osoby, o ktorých sa predpokladá, že porušili právne predpisy, podstúpia riadny proces a že sa im umožní bezplatné a spravodlivé súdne konanie podľa medzinárodných noriem;

5.  vyzýva SAE, aby preskúmali federálny zákon o boji proti počítačovej kriminalite, aby bol v súlade s medzinárodnými normami, ktoré sa týkajú práva každého na vyhľadávanie, prijímanie, šírenie a poskytovanie informácií a myšlienok iným osobám, práva na slobodu presvedčenia, prejavu a informácií, prístupu na internet a práva na súkromie; naliehavo vyzýva orgány SAE, aby zmenili zákon o boji proti terorizmu, zákon o počítačovej kriminalite z roku 2012 a federálny zákon č. 2/2008, ktoré sa opakovane používajú na prenasledovanie obhajcov ľudských práv;

6.  vyzýva orgány SAE, aby zastavili všetky formy obťažovania jednotlivcov a bezodkladne zrušili zákaz cestovania uvalený na obhajcov ľudských práv, a trvá na tom, aby SAE za každých okolností zabezpečili, aby obhajcovia ľudských práv mohli vykonávať svoje legitímne činnosti v oblasti ľudských práv v krajine aj mimo nej, a to bez strachu z represálií;

7.  požaduje, aby sa na SAE vzťahoval celoúniový zákaz vývozu, predaja, aktualizácie a údržby všetkých foriem bezpečnostného vybavenia, ktorý by mohol byť alebo je použitý na vnútorné represálie, a to vrátane technológie dohľadu nad internetom; vyjadruje svoje znepokojenie nad čoraz častejším využívaním určitých technológií dvojakého použitia na kybernetický dohľad proti aktivistom a novinárom; víta v tejto súvislosti pokračujúce snahy inštitúcií EÚ o aktualizáciu nariadenia o kontrole vývozu položiek s dvojakým použitím;

8.  je znepokojený rastúcim počtom osôb, ktoré sú trestané za spoluprácu s OSN a jej rôznymi orgánmi; naliehavo vyzýva orgány SAE, aby prestali klásť prekážky jednotlivcom zapojeným do rôznych mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv a aby ich neobťažovali; ďalej naliehavo vyzýva orgány, aby umožnili odborníkom OSN, medzinárodným mimovládnym organizáciám alebo úradníkom EÚ navštíviť A. Mansúra;

9.  požaduje väčšie slobody v SAE; zdôrazňuje, že je dôležité, aby SAE rešpektovali svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z práva v oblasti ľudských práv a naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili ochranu slobody slova, myslenia a prejavu, tak online, ako aj offline, pre všetkých občanov SAE, a aby dodržiavali všetky ustanovenia Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv, najmä pokiaľ ide o článok 1, článok 6 písm. a) a článok 12 ods. 2; zdôrazňuje, že tieto slobody sú zaručené nielen všeobecnými nástrojmi v oblasti ľudských práv, ale aj Arabskou chartou ľudských práv, ktorej zmluvnou stranou sú aj SAE;

10.  vyzýva SAE, aby potvrdili svoj zámer „dodržiavať najvyššie normy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv“ tým, že ratifikujú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a jeho opčné protokoly a že vydajú trvalé pozvanie pre držiteľov mandátu v rámci osobitných postupov OSN;

11.  vyzýva VP/PK, EÚ a jej členské štáty, aby zaujali silný verejný postoj k tomuto zjavnému porušovaniu ľudských práv, a to aj tým, že budú počas všetkých kontaktov s orgánmi SAE požadovať, aby prepustili A. Mansúra na slobodu; naliehavo vyzýva delegáciu EÚ v Abú Zabí, aby Ahmadovi Mansúrovi poskytovala všetku primeranú podporu, vrátane návštev vo väzeniach, monitorovania súdnych konaní a poskytovania právnych alebo iných foriem pomoci, ktoré by mohol potrebovať; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby Európskemu parlamentu predložila správu o opatreniach, ktoré doteraz vykonala delegácia EÚ na podporu A. Mansúra;

12.  vyzýva ESVČ, aby navrhla opatrenia EÚ týkajúce sa závažného porušovania ľudských práv, a požaduje členské štáty, aby tieto opatrenia prijali;

13.  opakuje svoj odmietavý postoj voči trestu smrti za všetkých okolností a požaduje moratórium s cieľom jeho zrušenia;

14.  podporuje trvalý dialóg medzi EÚ, jej členskými štátmi a SAE; domnieva sa, že pravidelné medziparlamentné stretnutia medzi Európskym parlamentom a jeho partnermi v regióne Perzského zálivu sú dôležitým fórom pre rozvoj konštruktívneho a otvoreného dialógu o otázkach spoločného záujmu; zdôrazňuje, že medziparlamentné diskusie by sa nemali zameriavať len na otázky bezpečnosti a obchodu, ale mali by zahŕňať aj dodržiavanie ľudských práv ako kľúčovú tému pri ich diskusiách;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Spojených arabských emirátov, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, parlamentom a vládam členských štátov, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov Rady spolupráce Perzskom zálive; požaduje preklad tohto uznesenia do arabčiny;

(1) Ú. v. EÚ C 72 E, 11.3.2014, s. 40.


Hromadné svojvoľné zatýkanie Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang
PDF 337kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o masovom svojvoľnom zadržiavaní Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (2018/2863(RSP))
P8_TA-PROV(2018)0377RC-B8-0460/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Číne, najmä na uznesenie z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti(1), z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(2), zo 6. júla 2017 o prípadoch nositeľov Nobelovej ceny Liou Siao-pa a Li Ming-ča(3), z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(4) a z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a Čínou(5),

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na jej článok 4, ktorý zaručuje práva národnostných menšín,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré sa začalo v roku 2003, a na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ z 22. júna 2016 adresované Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny (JOIN(2016)0030),

–  so zreteľom na 36. kolo dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa uskutočnilo 9. – 10. júla 2018 v Pekingu,

–  so zreteľom na poznámky vyjadrené v príhovore vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej k 39. zasadnutiu Rady OSN pre ľudské práva 10. septembra 2018, v ktorých vyjadrila hlboké poľutovanie nad „reedukačnými tábormi“ a požiadala čínsku vládu, aby umožnila prácu nezávislých vyšetrovateľov,

–  so zreteľom na nedávny list so všeobecnými tvrdeniami, ktorý v máji 2018 zaslala čínskej vláde pracovná skupina pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia (WGEID) a v ktorom vyjadrila obavy týkajúce sa neustáleho zhoršovania situácie a zvyšovania počtu svojvoľne zadržiavaných Ujgurov,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a dodržiavanie všeobecných ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu by malo zostať stredobodom dlhodobého vzťahu medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojej vonkajšej činnosti a s vyjadrením Číny, že sa chce hlásiť k rovnakým hodnotám v rámci vlastného rozvoja a medzinárodnej spolupráce;

B.  keďže odvtedy, ako sa prezident Si Ťin-pching ujal moci, sa situácia v oblasti ľudských práv v Číne ešte zhoršila a vláda sa k pokojnému vyjadrovaniu nesúhlasu, slobode prejavu a náboženského vyznania, ako aj právnemu štátu stavia čoraz nepriateľskejšie;

C.  keďže situácia v oblasti Sin-ťiang, ktorá je domovom pre približne 11 miliónov Ujgurov a etnických Kazachov, sa v posledných rokoch rýchlo zhoršuje, pretože absolútna kontrola nad oblasťou Sin-ťiang sa stala najvyššou prioritou, pričom ďalšie problémy spôsobujú pravidelné teroristické útoky Ujgurov, ku ktorým dochádza v oblasti Sin-ťiang alebo ktoré údajne súvisia s touto oblasťou;

D.  keďže Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie uviedol odhady, že v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (XUAR) môžu byť zadržiavané desaťtisíce až jeden milión Ujgurov bez toho, aby boli obvinení či postavení pred súd, a to pod zámienkou boja proti terorizmu a náboženskému extrémizmu; keďže by to predstavovalo najväčšie masové väznenie obyvateľstva patriaceho k etnickej menšine v dnešnom svete;

E.  keďže Výkonná komisia Kongresu USA pre Čínu takisto uviedla, že existujú spoľahlivé informácie o tom, že Ujgurovia, Kazachovia a ďalšie, predovšetkým moslimské etnické menšiny v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang sú obeťami svojvoľného zadržiavania, mučenia, závažných obmedzení náboženských praktík a kultúry, ako aj digitálneho systému dohľadu, ktorý je taký všadeprítomný, že monitoruje každý aspekt bežného života – prostredníctvom kamier na rozpoznávanie tváre, zariadení na sledovanie mobilných telefónov, zberu vzoriek DNA a výraznej a rušivej prítomnosti príslušníkov polície;

F.  keďže zadržiavané osoby údajne väznia v nevyhovujúcich podmienkach, pričom sa podrobujú politickej indoktrinácii vrátane povinných kurzov patriotizmu, a nútia ich vzdať sa svojej etnickej a náboženskej identity; keďže sa nedávno objavili správy o úmrtiach vo väzbe vrátane samovrážd;

G.  keďže údajne tisíce detí oddelili od ich rodičov, ktorých svojvoľne zadržiavajú v internačných táboroch, a tieto deti umiestňujú do preplnených sirotincov, a to aj vtedy, keď len jedného z ich rodičov zadržiavajú v tábore;

H.  keďže počas vypočutia na zasadaní OSN 13. augusta 2018 v Ženeve čínska delegácia poprela obvinenia zo strany expertov OSN, že zadržiava etnických ujgurských moslimov v reedukačných táboroch v západnom regióne oblasti Sin-ťiang; keďže existujú rozsiahle dôkazy o výstavbe a modernizácii týchto zariadení;

I.  keďže niektorí zahraniční novinári boli nútení upustiť od informovania o citlivých otázkach, ako sú ľudské práva Ujgurov a využívanie internačných táborov, pričom v niektorých prípadoch týmto novinárom aj zamietli obnovenie ich tlačovej akreditácie;

J.  keďže nikde na svete sa obyvateľstvo nemonitoruje tak dôsledne ako v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang; keďže provinčná vláda prijala desaťtisíce ďalších bezpečnostných pracovníkov;

K.  keďže „integrovaná platforma spoločných operácií“ takisto uchováva ďalšie údaje o obyvateľstve vrátane zvyklostí spotrebiteľov, bankovej činnosti, zdravotnom stave a DNA profile každého jednotlivého obyvateľa Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang; keďže moslimovia v tomto regióne musia mať na svojich mobilných telefónoch nainštalovanú špionážnu aplikáciu (spyware app), a pokiaľ ju nenainštalujú, dopúšťajú sa trestného činu;

L.  keďže svedectvá z prvej ruky a dôveryhodný akademický výskum naznačujú, že zameriavanie sa na Ujgurov, ktorí majú spojenie s osobami žijúcimi v zahraničí a s osobami s náboženským vyznaním, je úmyselné;

M.  keďže na Ujgurov v zahraničí sa vyvíja nátlak, aby sa vrátili do Číny, často s podporou hostiteľských štátov; keďže čínske veľvyslanectvá v zahraničí mnohým Ujgurom odmietli obnoviť pasy, čo viedlo k neistote v súvislosti so zamestnaním a štúdiom;

N.  keďže čínska vláda pravidelne odmieta žiadosti pracovnej skupiny pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia a vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, ako aj ďalších držiteľov mandátov osobitných postupov OSN o vyslanie nezávislých vyšetrovateľov do oblasti Sin-ťiang;

O.  keďže ujgurský profesor ekonómie Ilham Tohti bol v januári 2014 zatknutý a 23. septembra 2014 odsúdený na doživotie na základe obvinenia z údajného separatizmu; keďže sedem z jeho bývalých študentov bolo takisto zadržaných a odsúdených na trest odňatia slobody vo výške troch až ôsmich rokov za údajnú spoluprácu s profesorom Tohtim; keďže Ilham Tohti vždy odmietal separatizmus a násilie a zasadzoval sa za zmierenie založené na rešpektovaní ujgurskej kultúry;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz represívnejším režimom, ktorému sú vystavené rôzne menšiny, najmä Ujgurovia a Kazachovia, pričom sa na ústavné záruky týkajúce sa ich práva na slobodu kultúrneho prejavu a náboženského vyznania, slobody slova a prejavu a pokojného zhromažďovania a združovania kladú ďalšie obmedzenia; žiada, aby orgány dodržiavali tieto základné slobody;

2.  vyzýva čínsku vládu, aby okamžite ukončila masové svojvoľné zadržiavanie členov ujgurskej a kazašskej menšiny, uzavrela všetky tábory a zariadenia určené na zaistenie a bezodkladne a bezpodmienečne prepustila zadržiavané osoby; je hlboko znepokojený početnými obvineniami týkajúcimi sa nevyhovujúcich podmienok, mučenia a úmrtí v táboroch; pripomína čínskym orgánom, že reedukačné zariadenia nemajú právny základ;

3.  je znepokojený správami o tom, že v internačných táboroch zahynuli Muhammad Salih Hajim, Abdulnehed Mehsum, Ayhan Memet a ďalší, a to všetko starší Ujgurovia, akademici a komunitní vodcovia;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že štát vykonáva opatrenia na zabezpečenie tzv. komplexného dohľadu nad regiónom prostredníctvom zavedenia čínskeho elektronického systému dohľadu Skynet vo významných mestských oblastiach, namontovania GPS lokátorov do motorových vozidiel, používania snímačov na rozpoznávanie tváre na kontrolných stanovištiach a na vlakových a čerpacích staniciach a činnosti polície z oblasti Sin-ťiang zameranej na zhromažďovanie vzoriek krvi na ďalšie rozšírenie databázy DNA v Číne;

5.  zdôrazňuje, že vládny dohľad a povinný hromadný zber údajov o občanoch sa primárne zameriava na Ujgurov, Kazachov a ďalšie etnické menšiny a postihuje ich, čo predstavuje porušenie zákazu diskriminácie podľa medzinárodného práva;

6.  naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby dotknutým rodinám oznámila všetky informácie o osobách, ktoré sa stali obeťami nedobrovoľného zmiznutia v oblasti Sin-ťiang, vrátane ich mien, miesta pobytu a súčasného stavu;

7.  je hlboko znepokojený čínskym protiteroristickým zákonom z roku 2015 a nariadením o deradikalizácii, ktoré používajú príliš široké vymedzenie teroristického činu; vyzýva preto Čínu, aby jasne rozlišovala medzi pokojným vyjadrením nesúhlasu a násilným extrémizmom;

8.  opakovane vyzýva čínsku vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila ujgurského učenca Ilhama Tohtiho a všetky ostatné osoby zadržiavané iba preto, že pokojne uplatňovali svoje právo na slobodu prejavu, a vyzýva Čínu, aby až do ich prepustenia zaistila, že budú mať pravidelný a neobmedzený prístup k svojim rodinám a k obhajcom podľa vlastného výberu; ďalej vyzýva, aby boli prepustení Eli Mamut, Hailaite Niyazi, Memetjan Abdulla, Abduhelil Zunun a Abdukerim Abduweli, ako požadovala EÚ počas 36. kola dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa uskutočnilo 9. – 10. júla 2018 v Pekingu;

9.  naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a členské štáty, aby dôsledne sledovali meniacu sa situáciu v oblasti ľudských práv v oblasti Sin-ťiang vrátane rastúceho vládneho útlaku Ujgurov, Kazachov a ďalších etnických menšín a aby až na najvyššiu úroveň čínskej vlády vyslali jasný odkaz s cieľom ukončiť toto absurdné porušovanie ľudských práv;

10.  vyzýva čínske orgány, aby umožnili voľný, neobmedzený vstup novinárov a medzinárodných pozorovateľov do provincie Sin-ťiang;

11.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty – v súlade so záväzkom EÚ hovoriť v rámci svojho prístupu k Číne silným, jasným a jednotným hlasom – nastolili pri rokovaní s čínskymi orgánmi, a to aj na najvyššej úrovni, otázku porušovania ľudských práv v oblasti Sin-ťiang, a to takisto v rámci každoročného dialógu o ľudských právach a nadchádzajúceho samitu medzi Európou a Áziou;

12.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so správami o prenasledovaní Ujgurov v zahraničí čínskymi orgánmi, pri ktorom sú nútení k tomu, aby vykonávali špionáž vo vzťahu k iným Ujgurom, vrátili sa do oblasti Sin-ťiang alebo o situácii v tejto oblasti mlčali, v niektorých prípadoch prostredníctvom zadržiavania ich rodinných príslušníkov;

13.  víta rozhodnutie Nemecka a Švédska pozastaviť navracanie všetkých etnických Ujgurov, Kazachov či iných turkických moslimov do Číny vzhľadom na riziko ich svojvoľného zadržiavania, mučenia alebo iného zlého zaobchádzania, ktorému by v tejto krajine boli vystavení, a vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby sa týmto príkladom riadili a urýchlili vybavovanie žiadostí o azyl turkických moslimov, ktorým hrozí, že budú prinútení k návratu do Číny; ďalej vyzýva členské štáty EÚ, aby v prípade potreby uplatnili vnútroštátne právo s cieľom vyšetriť zastrašovanie komunít turkickej moslimskej diaspóry v Európe zo strany čínskej vlády;

14.  pripomína Číne jej záväzky v oblasti ľudských práv v nadväznosti na to, že podpísala širokú škálu medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, a pripomína preto, že od Číny sa očakáva splnenie týchto záväzkov;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.
(2) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185.
(3) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 137.
(4) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 108.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0343.


Balík opatrení v oblasti stratégie verejného obstarávania
PDF 347kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o balíku opatrení v oblasti stratégie verejného obstarávania (2017/2278(INI))
P8_TA-PROV(2018)0378A8-0229/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2017 s názvom Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe (COM(2017)0572),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2017 s názvom Napomáhanie investovaniu prostredníctvom dobrovoľného ex ante posúdenia aspektov týkajúcich sa verejného obstarávania v súvislosti s veľkými projektmi v oblasti infraštruktúry (COM(2017)0573),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1805 z 3. októbra 2017 o profesionalizácii verejného obstarávania – Budovanie architektúry profesionalizácie verejného obstarávania (C(2017)6654)(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií(4),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. mája 2017 o preskúmaní praktického uplatňovania jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie (ďalej len „JED“) (COM(2017)0242),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní(5),

–  so zreteľom na správu Komisie z 11. októbra 2017 o posúdení európskej normy pre elektronickú fakturáciu podľa smernice 2014/55/EÚ (COM(2017)0590),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod a pozíciu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vo forme pozmeňujúcich návrhov (A8-0229/2018),

A.  keďže úplný potenciál verejného obstarávania, aby prispel k budovaniu konkurenčného sociálne trhového hospodárstva, sa musí ešte rozvinúť, a keďže viac ako 250 000 verejných orgánov v Únii vynakladá každoročne približne 14 % HDP, alebo takmer 2 000 miliárd EUR, na nákup služieb, prác a dodávok;

B.  keďže na verejné obstarávanie sa vynakladá značný objem peňazí daňovníkov, čo znamená, že by sa malo vykonávať eticky, transparentne a celistvo a čo najefektívnejšie z hľadiska nákladov, ako aj dodanej kvality, aby sa občanom poskytovali kvalitné tovary a služby;

C.  keďže správne vykonané pravidlá verejného obstarávania sú užitočným nástrojom v službách silnejšieho jednotného trhu a na podporu rastu spoločností z EÚ a vytvárania pracovných miest v Únii a keďže inteligentné využívanie verejného obstarávania môže byť strategickým nástrojom na dosiahnutie cieľov EÚ v podobe inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, čím sa urýchli prechod na udržateľnejšie dodávateľské reťazce a obchodné modely;

D.  keďže v kontexte transpozície pravidiel EÚ o verejnom obstarávaní a koncesiách je nevyhnutná úplná transpozícia a vykonávanie práva Únie, aby sa malým a stredným podnikom umožnilo uchádzať sa o verejné zákazky jednoduchšie a hospodárnejšie pri plnom dodržiavaní zásad EÚ v oblasti transparentnosti a hospodárskej súťaže;

E.  keďže Komisia začala 3. októbra 2017 cielené konzultácie o návrhu usmernení k verejnému obstarávaniu inovácií a 7. decembra 2017 cielené konzultácie o rozsahu a štruktúre príručky Komisie o sociálne zodpovednom verejnom obstarávaní;

F.  keďže podľa prieskumu z roku 2016, ako sa uvádza v oznámení Komisie (COM(2017)0572), len štyri členské štáty využívali pri všetkých hlavných krokoch pri verejnom obstarávaní digitálne technológie, ako sú elektronické oznámenia, elektronický prístup k súťažným podkladom, elektronické predkladanie ponúk, elektronické hodnotenie, elektronické zadávanie zákaziek, elektronické objednávanie, elektronická fakturácia a elektronická platba;

G.  keďže podľa informatívneho prehľadu európskeho semestra z novembra 2017, ktorý sa týka verejného obstarávania, stúpol počet verejných obstarávaní len s jednou ponukou v období 2006 – 2016 zo 14 % na 29 % a keďže podľa oznámenia Komisie (COM(2017)0572) „malé a stredné podniky získavajú len 45 % z hodnoty verejných zákaziek, ktoré presahujú prahové hodnoty EÚ, čo zďaleka nezodpovedá ich hodnote v rámci hospodárstva“;

H.  keďže nové pravidlá zavedené smernicami z roku 2014 by mali uľahčením verejného obstarávania a uložením ďalších kontrol prispievať k vykonávaniu stratégie Európa 2020 pre udržateľné, sociálnejšie, inovatívnejšie a inkluzívnejšie hospodárstvo;

I.  keďže podľa oznámenia Komisie (COM(2017)0572) sa pri 55 % postupov verejného obstarávania ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk stále používa najnižšia cena namiesto toho, aby sa používali napríklad strategické sociálne a environmentálne kritériá;

J.  keďže Európska únia sa zaviazala plniť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

K.  keďže je mimoriadne dôležité, aby dodávatelia dôverovali tomu, že systémy Únie pre verejné obstarávanie ponúkajú jednoduché a dostupné digitálne postupy, úplnú transparentnosť, integritu a bezpečnosť údajov;

Legislatívny rámec a vykonávanie

1.  takmer štyri roky po ukončení rozsiahlej revízie legislatívneho rámca Únie v oblasti verejného obstarávania víta súbor nelegislatívnych opatrení, ktoré navrhla Komisia, a očakáva, že sa tým vytvoria impulzy pre lepšie vykonávanie;

2.  je hlboko sklamaný tempom, akým mnohé členské štáty transponovali smernice z roku 2014 v oblasti verejného obstarávania, ako aj mnohými oneskoreniami, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia musela v prípade niekoľkých členských štátov začať postup v prípade nesplnenia povinnosti; naliehavo vyzýva na rýchle dokončenie transpozície vo všetkých členských štátoch a bez ďalšieho odkladu;

3.  je znepokojený ďalším kolom termínov stanovených smernicami, pokiaľ ide o elektronické obstarávanie a prechod členských štátov na plne elektronické obstarávanie vrátane elektronickej fakturácie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby digitálne agendy členských štátov zahŕňali podporu plne elektronického obstarávania;

4.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene dokončila usmernenia k verejnému obstarávaniu inovácií a príručku o sociálne zodpovednom verejnom obstarávaní s cieľom uľahčiť vykonávanie príslušných právnych ustanovení v členských štátoch;

5.  žiada Komisiu, aby príručky a ďalšie nástroje vyvinuté s cieľom pomôcť členským štátom s vykonávaním rámca pre verejné obstarávanie lepšie a jasnejšie usporiadala, a to dostupnejšou a používateľsky ústretovejšou formou, ktorá ponúkne dobrý prehľad pre všetkých odborníkov a zároveň sa bude rovnako venovať pozornosť dostupným jazykom;

6.  víta nové usmernenie k verejnému obstarávaniu pre odborníkov z februára 2018, ktorého účelom je pomôcť verejným činiteľom na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni zabezpečiť v prípade projektov financovaných EÚ efektívne a transparentné postupy verejného obstarávania;

Strategické a koordinované obstarávanie

7.  poukazuje na to, že súčasné právne predpisy Únie umožňujú viac ako kedykoľvek predtým využívať verejné obstarávanie ako strategický nástroj na podporu politických cieľov EÚ, a nabáda členské štáty, aby túto možnosť využívali v maximálnej možnej miere; pripomína, že na regionálnej a miestnej úrovni je verejné obstarávanie rovnako dôležitým nástrojom na doplnenie miestnych a regionálnych stratégií a nabáda na vykonávanie verejných vypočutí a konzultácií s koncovými používateľmi výrobkov a služieb;

8.   žiada rozsiahle využívanie inovatívneho obstarávania na dosiahnutie inteligentného, ekologického a inkluzívneho rastu a na posilnenie obehového hospodárstva; zdôrazňuje význam obehového hospodárstva a v tejto súvislosti nové možnosti, ktoré ponúkajú nové smernice o verejnom obstarávaní, pokiaľ ide o tovary a služby opätovne použité, opravené, opätovne spracované, modernizované a iné trvalo udržateľné výrobky a riešenia efektívne využívajúce zdroje;

9.  vyzýva členské štáty, aby verejné obstarávanie využívali strategicky na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to aj v prípade MSP a sociálnych podnikov; zdôrazňuje, že si to od členských štátov vyžaduje, aby na takéto politiky systematicky upozorňovali na najvyššej úrovni a na tento účel podporovali obstarávateľov a odborníkov z verejnej správy;

10.  poukazuje na význam podmienok ponúk, ktoré nie sú príliš zaťažujúce, aby sa naďalej umožňoval prístup k verejným zákazkám pre všetky spoločnosti vrátane MSP;

11.  víta príklad, ktorým je prijatie vnútroštátnych stratégií pre verejné obstarávanie, a nabáda, aby tento príklad nasledovalo viac členských štátov s cieľom modernizovať a zjednodušovať svoje systémy verejného obstarávania, a teda zvýšiť ich efektívnosť; zdôrazňuje, že verejné obstarávanie je prierezovou oblasťou pre rôzne odvetvia verejnej správy, a že je preto nevyhnutné, aby okrem koordinácie malo aj riadiacu štruktúru, ktorá by zahŕňala hlavné zainteresované strany, aby sa základné rozhodnutia mohli prijímať v rámci širšej spolupráce a aby boli prijateľné pre všetky zapojené strany;

12.  víta skutočnosť, že mnohé členské štáty zaviedli ustanovenia pre využívanie kritérií kvality (vrátane najlepšieho pomeru medzi kvalitou a cenou) a nabáda na ich systematické používanie; nabáda verejných obstarávateľov k tomu, aby uplatňovali iné kritériá, ako je len najnižšia cena alebo nákladová účinnosť, a to s prihliadnutím na kvalitatívne, environmentálne a/alebo sociálne aspekty;

13.  hoci uznáva, že v niektorých prípadoch nízka cena môže odrážať inovatívne riešenia a efektívne riadenie, je znepokojený nadmerným používaním najnižšej ceny ako hlavného kritéria na vyhodnotenie ponúk v rade členských štátov bez ohľadu na kvalitu, udržateľnosť a sociálne začlenenie, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali dôvody tejto situácie a podali o nich správu a v prípade potreby navrhli vhodné riešenia;

14.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že prax verejného obstarávania bude v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti podporovali konzultácie s osobami so zdravotným postihnutím a s ich zastupujúcimi organizáciami;

15.  žiada prijatie európskeho etického kódexu pre verejné obstarávanie pre rôznych účastníkov procesu obstarávania;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby verejní obstarávatelia pri rozhodovaní o nákupoch zvážili celý životný cyklus výrobkov vrátane ich vplyvu na životné prostredie, keď to bude vhodné, a vyzýva Komisiu, aby poskytla pomoc pri vypracovaní metodík na uplatňovanie koncepcie „nákladov na životný cyklus“;

17.  konštatuje, že inovatívne, sociálne a environmentálne aspekty sú legitímnymi a dôležitými kritériami na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní, a že verejní obstarávatelia môžu prostredníctvom dobre premyslených špecifikácií a umožnením variantných ponúk nediskriminačným spôsobom sledovať rovnako ekologické, inovatívne či sociálne ciele, za predpokladu, že tieto charakteristiky sú naviazané na predmet zákazky a sú primerané jej hodnote a cieľom;

18.  pripomína, že právny rámec Únie v oblasti verejného obstarávania ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby dodávatelia a subdodávatelia plne dodržiavali ustanovenia týkajúce sa environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú v mieste, kde sa vykonávajú práce, poskytujú služby alebo vyrába či dodáva tovar, ako sa stanovuje v platných medzinárodných dohovoroch, v práve Únie a vo vnútroštátnom práve, ako aj v kolektívnych zmluvách uzatvorených v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že členské štáty plnia túto povinnosť pri transpozícii a uplatňovaní smerníc z roku 2014, a aby uľahčila výmenu najlepších postupov v tejto oblasti;

19.  uznáva, že kvalitatívne posúdenie ponúk si vyžaduje kvalifikovaných obstarávateľov, a vyzýva Komisiu, aby členským štátom pomáhala so šírením metodík a postupov hodnotenia, najmä prostredníctvom organizovania seminárov a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že takáto pomoc by mala byť dostupná na všetkých administratívnych úrovniach, v ktorých sa uskutočňuje obstarávanie;

20.  poukazuje na to, že sociálne zodpovedné verejné obstarávanie musí zohľadňovať dodávateľské reťazce a riziká spojené s moderným otroctvom, sociálnym dampingom a porušovaním ľudských práv; konštatuje, že je potrebné vynaložiť úsilie, aby sa zabezpečilo, že sa tovary a služby získané prostredníctvom verejného obstarávania nebudú vyrábať takým spôsobom, ktorým by sa porušovali ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby do svojej novej príručky o sociálnych aspektoch verejného obstarávania zahrnula podstatné ustanovenia o etike v dodávateľských reťazcoch;

21.  víta úsilie niekoľkých členských štátov zriadiť orgány, ktoré by zodpovedali za koordináciu obstarávania, a uznáva, že to prispieva k vykonávaniu strategického a efektívneho obstarávania;

22.  žiada, aby viac členských štátov využívalo výhody centrálneho obstarávania a zlučovania verejných nákupov, a konštatuje, že centrálne obstarávacie organizácie by mohli a mali urýchliť šírenie odborných poznatkov, najlepších postupov a inovácií;

23.  zdôrazňuje, že najmä s cieľom podporiť inovácie je dôležité, aby sa verejní obstarávatelia zaoberali trhom a dostatočne využívali fázu predchádzajúcu obstarávaniu ako prípravu na ďalšie kroky; domnieva sa, že fáza predchádzajúca obstarávaniu je rovnako nevyhnutnou fázou podpory zapojenia MSP;

24.  domnieva sa, že nový postup týkajúci sa partnerstva prispeje k podpore inovácií, a nabáda verejných obstarávateľov, aby spolupracovali s trhom na účely vývoja inovatívnych metodík, výrobkov, prác alebo služieb, ktoré ešte neexistujú; v tejto súvislosti víta, že sa doteraz iniciovalo 17 postupov inovatívneho partnerstva;

25.  víta dobrovoľné ex ante posúdenie aspektov obstarávania v prípade veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, ako navrhuje Komisia, a vyzýva Komisiu, aby pružne zaviedla asistenčnú službu, mechanizmus oznamovania a mechanizmus výmeny informácií pri plnom dodržiavaní dôvernosti;

Digitalizácia a riadne riadenie postupov obstarávania

26.  vyjadruje poľutovanie nad pomalým zavádzaním digitálnych technológií do verejného obstarávania v Únii a vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o rýchlu digitálnu transformáciu postupov a o zavedenie elektronických postupov do všetkých hlavných fáz, konkrétne od oznámenia, prístupu k verejným súťažiam a predloženia ponuky až po hodnotenie, zadávanie zákaziek, objednávanie, fakturáciu a platbu;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli elektronické formuláre (eForms) najneskôr do konca roka 2018;

28.  pripomína, že elektronické obstarávanie ponúka celý rad dôležitých prínosov, ako sú výrazné úspory pre všetky strany, zjednodušené a skrátené postupy, nižšia byrokracia a administratívne zaťaženie, vyššia transparentnosť, väčšia inovácia, ako aj lepší prístup MSP na trhy verejného obstarávania;

29.  súhlasí s Komisiou, že registre zákaziek môžu predstavovať nákladovo efektívny nástroj pre správu zákaziek, zlepšovanie transparentnosti, integrity a údajov, ako aj pre lepšie riadenie verejného obstarávania;

30.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť prepojenia vnútroštátnych registrov zákaziek s databázou Tenders Electronic Daily (TED) s cieľom odstrániť povinnosť verejných obstarávateľov uverejňovať tie isté informácie v dvoch systémoch;

31.  upozorňuje na ťažkosti, ktoré môžu uchádzačom, a najmä MSP vzniknúť, pokiaľ ide o požiadavky na osvedčenia a podpisy, a v tejto súvislosti podporuje systém miernych požiadaviek spolu s úplným uplatňovaním zásady „jedenkrát a dosť“ s cieľom minimalizovať záťaž pre uchádzačov;

32.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali byť schopné poskytnúť všetky potrebné údaje o vykonávaní verejného obstarávania vrátane údajov o ponukách, postupoch a zákazkách a štatistických informácií, a to aj s cieľom umožniť Komisii posúdiť jednotný trh v oblasti obstarávania;

33.  vyzýva členské štáty, aby podporovali inovatívne využívanie údajov v otvorenom formáte, keďže takéto údaje sú pre každú vládu nevyhnutné na riadenie verejnej správy, a zároveň umožnili, aby hospodársky potenciál takýchto údajov využívali spoločnosti, pričom zároveň podporujú transparentnosť a zodpovednosť v rámci inštitúcií a orgánov, ktoré sa zaoberajú verejným obstarávaním; poukazuje na to, že takéto údaje sa musia vždy uverejňovať s náležitým ohľadom na zásadu proporcionality a v súlade s acquis EÚ o ochrane údajov a obchodnom tajomstve;

Jednotný trh a lepší prístup k obstarávaniu

34.  zdôrazňuje, že súťažné predkladanie ponúk je pre verejné obstarávanie nevyhnutné a s poľutovaním konštatuje, že v Únii v posledných rokoch došlo k zníženiu intenzity hospodárskej súťaže v oblasti verejného obstarávania; naliehavo vyzýva členské štáty s vysokým percentom oznámení len s jedným uchádzačom, aby tento problém riešili;

35.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoločné postupy obstarávania, a to aj na cezhraničnej úrovni, ktoré sa uľahčili revidovanými pravidlami EÚ, a vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti poskytla rozsiahlu podporu; domnieva sa, že takéto postupy by ale nemali mať za následok zákazky takej veľkosti, že MSP budú prakticky vylúčené z možnosti sa zúčastniť v čo najskoršej fáze procesu;

36.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že MSP a podniky sociálneho hospodárstva stále čelia ťažkostiam pri prístupe k verejnému obstarávaniu, a vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť opatrení stanovených smernicami z roku 2014 a aby v prípade potreby predložila nové riešenia;

37.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu podala správu o praktickom vykonávaní zásady „uplatni alebo vysvetli“ uvedenej v článku 46 smernice 2014/24/EÚ, podľa ktorej sa od verejných obstarávateľov vyžaduje, aby uviedli hlavné dôvody svojho rozhodnutia nerozdeliť zákazku na časti, čo musí byť systematicky vysvetlené v súťažných podkladoch alebo v individuálnej správe;

38.  vyzýva členské štáty, aby podporovali účasť MSP v ponukových konaniach, napríklad povinným rozdelením na časti, ak je to možné, alebo stanovením limitu na obrat, ktorý je potrebný na účasť na postupe obstarávania; zdôrazňuje, že rozdelenie verejných zákaziek na časti podporuje hospodársku súťaž na trhu, ako aj zamedzuje riziku závislosti od jedného dodávateľa; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali poradenské služby a odbornú prípravu pre MSP s cieľom zlepšiť ich účasť na postupoch obstarávania;

39.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala najmä prekážky cezhraničného verejného obstarávania v dôsledku jazykových, administratívnych, právnych alebo akýchkoľvek iných bariér a aby navrhla riešenia alebo zasiahla s cieľom zaručiť funkčné cezhraničné obstarávanie;

40.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť interoperabilitu zakúpeného tovaru a služieb a zamedziť odkázanosti na určitého predajcu, a vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti navrhla opatrenia;

41.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočne jasnými a konsolidovanými údajmi o verejnom obstarávaní v EÚ a konštatuje, že spoľahlivé údaje o prístupe k verejnému obstarávaniu sú nevyhnutné na overenie zodpovednosti verejných orgánov a sú prostriedkom v boji proti podvodom a korupcii;

42.  akceptuje výsledok hodnotenia smernice o opravných prostriedkoch a rozhodnutie Komisie nenavrhnúť legislatívnu revíziu, ale vyzýva na pokračovanie spolupráce vnútroštátnych orgánov zodpovedných za preskúmanie a na väčšiu mieru usmernenia k smerniciam zo strany Komisie;

43.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica o obstarávaní v oblasti obrany ešte nepriniesla želané výsledky, najmä pokiaľ ide o nadnárodné projekty v oblasti infraštruktúry, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o lepšie vykonávanie v súčasnosti platných pravidiel;

44.  zdôrazňuje význam transparentnosti a nediskriminačnej povahy postupov verejného obstarávania; pripomína, že je dôležité, aby sa zaviedli riadne odvolacie konania, a že je dôležitý prístup k usmerneniam o tom, ako také odvolanie podať;

Medzinárodné verejné obstarávanie

45.  vyzýva na opatrenie Únie na zlepšenie prístupu dodávateľov z EÚ na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách, keďže trh verejného obstarávania v Únii je jedným z najotvorenejších na svete;

46.   vyjadruje znepokojenie nad nekalou súťažou v rámci postupov verejného obstarávania v dôsledku zasahovania štátu voči konkurentom z tretích krajín, najmä, ale nie výlučne, na trhu s elektrickými vozidlami a batériami; domnieva sa, že existuje potreba prepojiť nástroje na ochranu obchodu a postupy verejného obstarávania;

47.  zdôrazňuje, že trhy verejného obstarávania majú veľký hospodársky význam vzhľadom na to, že podľa odhadov výdavky na obstarávanie predstavujú 20 % svetového HDP, a zdôrazňuje, že zlepšenie prístupu na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách, ako aj rovnaké podmienky pre európske podniky preto môžu byť hlavnou hnacou silou rastu obchodu s tovarom a službami a zároveň viesť k širšej ponuke a lepšej hodnote pre peniaze daňovníkov v EÚ aj tretích krajinách;

48.  poukazuje na to, že trhy verejného obstarávania v tretích krajinách sú pre uchádzačov z EÚ často de iure a/alebo de facto uzavreté; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a poskytovala lepšie údaje o medzinárodných postupoch verejného obstarávania; pripomína, že podľa odhadov Komisie je viac ako polovica svetového trhu obstarávania v súčasnosti uzavretá pre voľnú medzinárodnú hospodársku súťaž v dôsledku protekcionistických opatrení, ktoré sú celosvetovo na vzostupe, zatiaľ čo verejné obstarávanie EÚ v hodnote približne 352 miliárd EUR je otvorené uchádzačom z členských krajín Dohody Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní; zdôrazňuje, že EÚ musí túto nerovnováhu riešiť bez toho, aby sa uchýlila k protekcionistickým opatreniam; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby európske spoločnosti dostali podobný prístup na trh, aký využívajú naši zahraniční konkurenti na trhu EÚ, a poznamenáva, že navrhovaný takzvaný nástroj medzinárodného obstarávania by za určitých podmienok mohol byť prostriedkom na zabezpečenie lepšieho prístupu na trh;

49.  víta to, že jednou zo šiestich prioritných oblastí pre činnosť Komisie v oblasti verejného obstarávania je zlepšenie prístupu na tieto trhy; zdôrazňuje, že zlepšenie prístupu na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách, a to aj na nižšej než vnútroštátnej úrovni, je pre EÚ v obchodných rokovaniach silným ofenzívnym záujmom vzhľadom na to, že mnoho spoločnosti z EÚ má v rôznych odvetviach vysokú konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že vládne obstarávanie by malo byť zahrnuté do všetkých budúcich obchodných dohôd s cieľom maximalizovať účasť európskych spoločností na zahraničnom obstarávaní; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie a správne vykonávanie ustanovení týkajúcich sa trhov verejného obstarávania obsiahnutých v dohodách EÚ o voľnom obchode; pripomína, že obchodné dohody by sa mali využívať na zlepšenie prístupu k trhom verejného obstarávania v tretích krajinách a že lepší prístup na trhy obstarávania v tretích krajinách a posilnené pravidlá pre moderné, efektívne a transparentné postupy obstarávania, ktoré majú zásadný význam pre dosiahnutie lepšej hodnoty za verejné peniaze, by mali byť zásadným prvkom každej obchodnej dohody, ktoré má EÚ uzatvoriť, pričom sa v plnej miere musia rešpektovať legitímne ciele verejnej politiky zakotvené v smerniciach Únie o verejnom obstarávaní; zdôrazňuje, že hospodárske subjekty tretích krajín musia spĺňať európske sociálne a environmentálne kritériá na splnenie podmienok pre udelenie verejnej zákazky, ako sa stanovuje v smerniciach 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ, a v súlade s tým nabáda na používanie kritérií ekonomicky najvýhodnejších ponúk pri zadávaní zákaziek; konštatuje, že dvojstranné a subregionálne dohody o voľnom obchode nie vždy garantujú plný prístup k trhom obstarávania; žiada Komisiu, aby rokovala o čo najširšom možnom prístupe na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách;

50.  zdôrazňuje, že akákoľvek stratégia zameraná na prístup na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách musí riešiť konkrétne prekážky a špecifické potreby MSP s cieľom uľahčiť ich prístup na trhy, keďže sú osobitne znevýhodnené, pokiaľ ide o prístup na trhy verejného obstarávania tretích krajín, a zároveň sa musí rovnako venovať náležitá pozornosť účinkom vystavenia MSP novým konkurentom z tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby podporovala začlenenie postupov obstarávania priaznivých pre MSP (vrátane cezhraničných iniciatív a rozdelenia zákaziek na viacero častí) do obchodných dohôd; zdôrazňuje prínosy, ktoré majú získať najmä MSP z digitalizácie a využívania elektronického obstarávania vo všetkých postupoch verejného obstarávania s tretími krajinami;

51.  poukazuje na to, že hlavné rozvíjajúce sa ekonomiky, ako je Brazília, Čína, India a Rusko, zatiaľ nie sú súčasťou GPA, pričom Čína a Rusko sú oficiálne v procese pristúpenia, a žiada Komisiu, aby nabádala tretie krajiny k úsiliu o pripojenie sa k GPA a podporovala ich k tomu, keďže mnohostranné a viacstranné dohody sú z dlhodobého hľadiska najlepším nástrojom na vytvorenie rovnakých podmienok; zdôrazňuje, že dvojstranné obchodné dohody s ambicióznymi ustanoveniami o obstarávaní, ktoré rešpektujú základné zásady GPA, môžu byť odrazovým mostíkom pre posilnenú mnohostrannú spoluprácu;

52.  zdôrazňuje význam GPA nielen pre to, že poskytuje de iure prístup k trhom obstarávania v tretích krajinách, ale aj pre to, že zvyšuje transparentnosť a predvídateľnosť postupov obstarávania; nabáda Komisiu, aby podporovala rozvoj celosvetových a konvergentných noriem pre transparentné obstarávanie, ktoré by predstavovali významný nástroj v boji proti korupcii; konkrétnejšie žiada Komisiu, aby sa usilovala o začlenenie ustanovení o spoločných pravidlách verejného obstarávania do obchodných dohôd, ktoré umožnia nahlasovanie korupcie, zjednodušenie postupov a posilnenie integrity a transparentnosti pre uchádzačov;

Profesionalizácia

53.  víta odporúčania Komisie týkajúce sa profesionalizácie a vyzýva členské štáty, aby prednostne vypracovali vnútroštátne plány; navrhuje, aby každý plán rozlišoval medzi druhmi obstarávania, najmä keďže prístup MSP k obstarávaniu služieb a digitálnej infraštruktúry môže byť uľahčený iným spôsobom ako prístup k obstarávaniu v prípade veľkých infraštruktúrnych zákaziek;

54.  vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsob, ako poskytnúť finančnú podporu z finančných prostriedkov Únie na príslušné opatrenia týkajúce sa profesionalizácie v členských štátoch;

55.  vyjadruje poľutovanie nad nízkou úrovňou profesionalizácie medzi tými, ktorí sú zodpovední za verejné obstarávanie a vyzýva členské štáty, aby zlepšili zručnosti všetkých, ktorí sú zapojení do všetkých fáz procesu verejného obstarávania;

56.  zdôrazňuje, že obstarávatelia aj dodávatelia musia byť primerane vyškolení, aby pracovali efektívne vo všetkých fázach obstarávania, a že pokiaľ ide o profesionalizáciu, pozornosť sa musí venovať všetkým úrovniam verejnej správy a kritériám kvality vrátane sociálnych a environmentálnych kritérií; domnieva sa, že lepšie výsledky možno dosiahnuť zlepšením toho, ako verejné orgány zvažujú, čo budú obstarávať, ako aj to, ako to obstarajú; bez toho, aby bolo dotknuté rokovacie konanie, vyjadruje poľutovanie nad tým, že verejné obstarávanie môže byť často ovládnuté skúsenejšími podnikmi, ktoré pomáhajú vo fáze návrhu verejnej zákazky, a v dôsledku toho sú v lepšej pozícii takúto zákazku získať;

57.  žiada členské štáty, aby nabádali univerzity k vytvoreniu ďalších univerzitných kurzov v oblasti európskeho práva týkajúceho sa verejného obstarávania a aby zlepšili odbornú prípravu a riadenie kariérneho rozvoja odborníkov, ktorí sa zaoberajú obstarávaním, vrátane tých, ktorí pracujú v MSP, a to aj pokiaľ ide o rozvoj a využívanie dostupných nástrojov IT; podporuje vytvorenie spoločného európskeho rámca príslušných technických a počítačových zručností;

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 259, 7.10.2017, s. 28.
(2) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(3) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243.
(4) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 133, 6.5.2014, s. 1.


Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) ***I
PDF 1046kWORD 140k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535 – C7-0240/2013 – 2013/0256(COD))
P8_TA-PROV(2018)0379A8-0320/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0535),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 85 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0240/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českým Senátom, v ktorom tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre právne veci (A8-0320/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV

P8_TC1-COD(2013)0256


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 85,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Eurojust bol zriadený rozhodnutím Rady 2002/187/SVV(2) ako orgán Únie s právnou subjektivitou s cieľom stimulovať a zlepšovať koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými justičnými orgánmi členských štátov, a to najmä vo vzťahu k závažnej organizovanej trestnej činnosti. Právny rámec Eurojustu bol zmenený rozhodnutiami Rady 2003/659/SVV(3) a 2009/426/SVV(4).

(2)  Článok 85 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) stanovuje, že Eurojust sa má riadiť nariadením prijatým v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Vyžaduje tiež určenie podrobností o účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov na hodnotení činnosti Eurojustu.

(3)  Článok 85 ZFEÚ takisto stanovuje, že poslaním Eurojustu je podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, a to na základe operácií vykonaných a informácií poskytovaných orgánmi členských štátov a Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“).

(4)  Cieľom tohto nariadenia je zmeniť a rozšíriť ustanovenia rozhodnutia 2002/187/SVV. Keďže ide o podstatné zmeny, pokiaľ ide o ich počet a povahu, v záujme jasnosti by sa rozhodnutie 2002/187/SVV malo nahradiť v celom rozsahu vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané týmto nariadením.

(5)  Keďže Európska prokuratúra bola zriadená prostredníctvom posilnenej spolupráce, nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939(5) je záväzné v celom svojom rozsahu a priamo uplatniteľné len v tých členských štátoch, ktoré sa podieľajú na posilnenej spolupráci. Z tohto dôvodu pre tie členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na činnosti Európskej prokuratúry, patria formy závažných trestných činov uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu aj naďalej úplne do právomoci Eurojustu.

(6)  Článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) pripomína zásadu lojálnej spolupráce, na základe ktorej si Únia a členské štáty v duchu vzájomného rešpektu majú pomáhať pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o EÚ a ZFEÚ.

(7)   S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou by sa Eurojust mal zameriavať na otázky relevantné pre Európsku prokuratúru vždy, keď je to potrebné.

(8)  Vzhľadom na zriadenie Európskej prokuratúry prostredníctvom posilnenej spolupráce je potrebné jasne stanoviť rozdelenie právomocí medzi Európskou prokuratúrou a Eurojustom, pokiaľ ide o trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie. Odo dňa, keď Európska prokuratúra prevezme svoje úlohy, by Eurojust mal mať možnosť uplatňovať svoju právomoc v prípadoch, ktoré sa týkajú trestných činov, ktoré patria do právomoci Európskej prokuratúry, ak sa tieto trestné činy týkajú rovnako členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, ako aj členských štátov, ktoré sa na takejto posilnenej spolupráci nezúčastňujú. V takýchto prípadoch by mal Eurojust konať na žiadosť nezúčastnených členských štátov alebo na žiadosť Európskej prokuratúry. V každom prípade, pokiaľ ide o trestné činy poškodzujúce finančný záujem Únie, Eurojust by mal mať aj naďalej právomoc vždy, keď Európska prokuratúra právomoc nemá, alebo v prípade, že síce Európska prokuratúra právomoc má, ale nevykonáva ju. Členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry môžu naďalej vyžadovať podporu Eurojustu vo všetkých prípadoch týkajúcich sa trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra a Eurojust by mali rozvíjať úzku operačnú spoluprácu v súlade so svojimi príslušnými mandátmi.

(9)  Na účely toho, aby mohol Eurojust plniť svoje poslanie a rozvíjať v plnej miere svoj potenciál v boji proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, jeho operačné funkcie by sa mali posilniť znížením administratívnej pracovnej záťaže národných členov a jeho európsky rozmer by sa mal posilniť prostredníctvom účasti Komisie vo výkonnej rade a väčšieho zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov do hodnotenia jeho činnosti.

(10)  Týmto nariadením by sa preto mali určiť podrobnosti parlamentnej účasti, mala by sa modernizovať štruktúra Eurojustu a zjednodušiť jeho súčasný právny rámec, pričom by sa mali zachovať tie prvky, ktoré sa ukázali byť pri jeho fungovaní účinnými.

(11)  Mali by sa jasne stanoviť formy závažnej trestnej činnosti ovplyvňujúcej dva alebo viac členských štátov, ktoré patria do pôsobnosti Eurojustu. Okrem toho by sa mali vymedziť prípady, ktoré sa síce netýkajú dvoch alebo viacerých členských štátov, ale vyžadujú si trestné stíhanie na spoločnom základe. Medzi takéto prípady môže patriť vyšetrovanie a trestné stíhanie ovplyvňujúce len jeden členský štát a tretiu krajinu, ak bola s touto treťou krajinou uzatvorená dohoda alebo ak je z určitého dôvodu potrebná účasť Eurojustu. Takéto trestné stíhanie sa môže tiež vzťahovať na prípady, ktoré sa týkajú jedného členského štátu a ktoré majú dôsledky na úrovni Únie.

(12)  Eurojust by mal pri výkone svojich operačných funkcií vo vzťahu ku konkrétnym prípadom trestnej činnosti a na požiadanie príslušných orgánov členských štátov alebo z vlastnej iniciatívy konať buď prostredníctvom jedného alebo viacerých národných členov alebo ako kolégium. Eurojust môže z vlastnej iniciatívy prevziať aktívnejšiu úlohu v koordinácii prípadov, napríklad môže podporovať vnútroštátne orgány pri ich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach. To môže zahŕňať zapojenie členských štátov, ktoré sa pôvodne na prípade nepodieľali, a odhaľovanie prepojení medzi prípadmi na základe informácií získaných od Europolu, Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), Európskej prokuratúry a vnútroštátnych orgánov. Eurojustu to zároveň umožňuje vypracúvať v rámci jeho strategickej činnosti usmernenia, strategické dokumenty a analýzy súvisiace s prácou na prípadoch.

(13)  Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu alebo Komisie by mal mať Eurojust tiež možnosť pomáhať pri vyšetrovaniach, ktoré sa týkajú len tohto členského štátu, ale ktoré majú dôsledky na úrovni Únie. Medzi príklady takýchto vyšetrovaní patria prípady, ktoré sa týkajú člena inštitúcie alebo orgánu Únie. Takéto vyšetrovania zahŕňajú aj prípady, ktoré sa týkajú značného počtu členských štátov a ktoré by mohli vyžadovať koordinovanú európsku reakciu.

(14)  Písomné stanoviská Eurojustu nie sú pre členské štáty záväzné, ale malo by sa na ne reagovať v súlade s týmto nariadením.

(15)  Aby mohol Eurojust primerane podporovať a koordinovať cezhraničné vyšetrovanie je nevyhnutné zabezpečiť, aby mali všetci národní členovia potrebné operačné právomoci vo vzťahu k ich členskému štátu a v súlade s právom tohto členského štátu, s cieľom ucelenejšie a účinnejšie spolupracovať navzájom a s vnútroštátnymi orgánmi. Národní členovia by mali disponovať právomocami, ktoré umožnia Eurojustu primerane plniť jeho poslanie. Uvedené právomoci by mali zahŕňať prístup k príslušným údajom vnútroštátnych verejných evidencií, ▌priame kontaktovanie príslušných orgánov a vymieňanie informácií s nimi a účasť v spoločných vyšetrovacích tímoch. Národní členovia si môžu v súlade so svojím vnútroštátnym právom ponechať právomoci, ktoré sú odvodené od ich postavenia vnútroštátnych orgánov. Po dohode s príslušným vnútroštátnym orgánom alebo v naliehavých prípadoch môžu národní členovia nariadiť aj vyšetrovacie opatrenia a kontrolované dodávky, a vydávať a vykonávať žiadosti o vzájomnú právnu pomoc alebo vzájomné uznanie. Keďže sa uvedené právomoci majú vykonávajú podľa vnútroštátneho práva, právomoc preskúmať uvedené opatrenia by mali mať súdy členských štátov, a to v súlade s požiadavkami a postupmi stanovenými vnútroštátnym právom.

(16)  Je potrebné zabezpečiť, aby mal Eurojust takú administratívnu a riadiacu štruktúru, ktorá mu umožní vykonávať úlohy účinnejšie, je v súlade so zásadami vzťahujúcimi sa na agentúry Únie a plne dodržiava základné práva a slobody, a to pri zachovaní osobitných vlastností Eurojustu a zabezpečení jeho nezávislosti pri výkone jeho operačných funkcií. Na uvedený účel by sa mali objasniť funkcie národných členov, kolégia a administratívneho riaditeľa a zriadiť výkonná rada.

(17)  Mali by sa stanoviť ustanovenia na jednoznačné rozlíšenie medzi operačnými a riadiacimi funkciami kolégia, čím sa zníži administratívna záťaž národných členov na minimum, aby sa mohli sústrediť na operačnú prácu Eurojustu. Riadiace úlohy kolégia by mali zahŕňať najmä prijímanie pracovných programov Eurojustu, jeho rozpočtu, výročnej správy o činnosti ▌a pracovných dojednaní s partnermi. Kolégium by malo vykonávať právomoc menovacieho orgánu vo vzťahu k administratívnemu riaditeľovi. Zároveň by malo prijať rokovací poriadok Eurojustu. Keďže uvedený rokovací poriadok môže mať vplyv na justičnú činnosť členských štátov, Rade by sa mali zveriť vykonávacie právomoci týkajúce sa schvaľovania týchto pravidiel.

(18)  S cieľom zlepšiť riadenie Eurojustu a zjednodušiť jeho postupy by sa mala zriadiť výkonná rada, ktorej úlohou bude pomáhať kolégiu s jeho riadiacimi funkciami a zjednodušiť rozhodovanie o neoperačných a strategických otázkach.

(19)  Komisia by mala byť zastúpená v kolégiu pri výkone jeho riadiacich funkcií. Zástupca Komisie v kolégiu by mal byť zároveň jej zástupcom vo výkonnej rade s cieľom zabezpečiť neoperačný dohľad Eurojustu a poskytovať mu strategické usmerňovanie.

(20)  S cieľom zabezpečiť účinnosť každodennej správy Eurojustu by mal administratívny riaditeľ plniť funkciu štatutárneho orgánu a manažéra zodpovedajúceho sa kolégiu ▌. Administratívny riaditeľ by mal pripravovať a vykonávať rozhodnutia kolégia a výkonnej rady. Administratívny riaditeľ by sa mal vymenúvať na základe zásluh a jeho zdokladovaných administratívnych a riadiacich schopností, ako aj príslušných schopností a skúseností.

(21)  Predsedu a dvoch podpredsedov Eurojustu by malo voliť kolégium spomedzi národných členov na funkčné obdobie štyroch rokov. Keď je národný člen zvolený za predsedu, dotknutý členský štát by mal mať možnosť vyslať do národného zastúpenia inú, primerane kvalifikovanú osobu a požiadať o náhradu z rozpočtu Eurojustu.

(22)  Primerane kvalifikované osoby sú osoby, ktoré majú potrebnú kvalifikáciu a skúsenosti na vykonávanie úloh, ktoré sa vyžadujú na zaistenie efektívneho fungovania národného zastúpenia. Môžu mať postavenie zástupcu alebo asistenta národného člena, ktorý bol zvolený za predsedu, alebo môžu mať funkciu administratívnejšej alebo technickejšej povahy. Každý členský štát by mal mať v tejto súvislosti možnosť rozhodnúť o svojich vlastných požiadavkách.

(23)  Kvórum a postupy hlasovania by sa mali upraviť v rokovacom poriadku Eurojustu. Vo výnimočných prípadoch z dôvodu neprítomnosti národného člena a jeho zástupcu by mal byť asistent príslušného národného člena oprávnený hlasovať v kolégiu, ak asistent má postavenie osoby s justičnými oprávneniami, t. j. prokurátora, sudcu alebo zástupcu justičného orgánu.

(24)  Keďže mechanizmus náhrad má vplyv na rozpočet, týmto nariadením by sa mali Rade udeliť vykonávacie právomoci na určenie tohto mechanizmu.

(25)  Zriadenie mechanizmu pohotovostnej koordinácie v rámci Eurojustu je nevyhnutné na zefektívnenie Eurojustu a na umožnenie, aby bol k dispozícii nepretržite s cieľom zasahovať v naliehavých prípadoch. Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby jeho zástupcovia v mechanizme pohotovostnej koordinácie boli schopní reagovať 24 hodín denne a 7 dní v týždni.

(26)  V členských štátoch by sa mali zriadiť národné koordinačné systémy Eurojustu s cieľom koordinovať činnosť, ktorú vykonávajú národní spravodajcovia pre Eurojust, národný spravodajca ▌ pre otázky terorizmu, akýkoľvek národný spravodajca pre otázky týkajúce sa právomoci Európskej prokuratúry, národný spravodajca pre Európsku justičnú sieť a nanajvýš tri ďalšie kontaktné miesta, ako aj zástupcovia v sieti spoločných vyšetrovacích tímov a zástupcovia v sieťach zriadených rozhodnutiami Rady 2002/494/SVV(6), 2007/845/SVV(7) a 2008/852/SVV(8). Členské štáty môžu rozhodnúť, že jednu alebo viaceré z uvedených úloh má vykonávať ten istý národný spravodajca.

(27)  Na účely podpory a posilnenia koordinácie a spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a trestné stíhanie je nevyhnutné, aby Eurojust dostával od vnútroštátnych orgánov informácie, ktoré sú potrebné na výkon jeho úloh. Na uvedený účel by mali príslušné vnútroštátne orgány bez zbytočného odkladu informovať svojich národných členov o zriadení a výsledkoch spoločných vyšetrovacích tímov. Príslušné vnútroštátne orgány by tiež mali národných členov bez zbytočného odkladu informovať o prípadoch patriacich do právomoci Eurojustu, ktoré sa priamo týkajú najmenej troch členských štátov a pri ktorých boli najmenej dvom členským štátom odoslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci. Za istých okolností by tiež mali národných členov informovať aj o sporoch o právomoc, kontrolovaných dodávkach a opakovane sa vyskytujúcich ťažkostiach v oblasti justičnej spolupráce.

(28)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680(9) sa stanovujú harmonizované pravidlá ochrany a voľného pohybu osobných údajov spracúvaných na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu. S cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany fyzických osôb v celej Únii prostredníctvom práv, ktoré sú vymožiteľné právnymi prostriedkami, a zabrániť rozdielom, ktoré sú prekážkou výmeny osobných údajov medzi Eurojustom a príslušnými orgánmi v členských štátoch, by pravidlá ochrany a voľného pohybu operačných osobných údajov spracúvaných Eurojustom mali byť v súlade so smernicou (EÚ) 2016/680.

(29)  Všeobecné pravidlá v rámci samostatnej kapitoly nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/...(10)(11) o spracúvaní operačných osobných údajov by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá ochrany údajov uvedené v tomto nariadení. Takéto osobitné pravidlá by sa mali považovať za lex specialis k ustanoveniam v uvedenej kapitole nariadenia (EÚ) 2018/...+ (lex specialis derogat legi generali). S cieľom znížiť legislatívnu roztrieštenosť by osobitné pravidlá ochrany údajov v tomto nariadení mali byť v súlade so zásadami, o ktoré sa opiera uvedená kapitola nariadenia (EÚ) 2018/...+, ako aj s ustanoveniami uvedeného nariadenia týkajúcimi sa nezávislého dohľadu, opravných prostriedkov, zodpovednosti a sankcií.

(30)  Na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb je potrebné v rámci tohto nariadenia jasne stanoviť zodpovednosť za ochranu údajov. Členské štáty by mali byť zodpovedné za správnosť údajov, ktoré preniesli do Eurojustu a ktoré boli Eurojustom spracované nezmenené, za aktualizáciu takýchto údajov a za zákonnosť prenosov uvedených údajov do Eurojustu. Eurojust by mal niesť zodpovednosť za správnosť údajov, ktoré mu poskytli iní dodávatelia údajov alebo ktoré vyplývajú z vlastných analýz alebo zbierok údajov Eurojustu a za aktualizáciu takýchto údajov. Eurojust by mal zabezpečiť, že údaje sa spracúvajú spravodlivým a zákonným spôsobom a že sa zhromažďujú a spracúvajú na konkrétny účel. Eurojust by mal tiež zabezpečiť, aby boli údaje primerané, relevantné, aby neboli neúmerné účelu, na ktorý sa spracúvajú, aby sa uchovávali len tak dlho, ako je na daný účel nevyhnutné, a aby sa spracúvali spôsobom, ktorým sa zabezpečí primeraná bezpečnosť osobných údajov a dôvernosť spracúvania údajov.

(31)  Príslušné záruky týkajúce sa uchovávania operačných osobných údajov na účely archivácie vo verejnom záujme alebo na štatistické účely by mali byť zahrnuté do rokovacieho poriadku Eurojustu.

(32)  Dotknutá osoba by mala mať možnosť uplatniť právo na prístup uvedené v nariadení (EÚ) 2018/...(12) k operačným osobným údajom, ktoré sa jej týkajú a ktoré spracúva Eurojust. Dotknutá osoba môže podávať takúto žiadosť v primeraných časových rozstupoch a bezplatne, Eurojustu alebo národnému dozornému orgánu v členskom štáte podľa výberu dotknutej osoby.

(33)  Ustanoveniami tohto nariadenia, ktoré sa týkajú ochrany údajov, nie sú dotknuté uplatniteľné pravidlá o prípustnosti osobných údajov ako dôkazu v trestnom prípravnom konaní a súdnom konaní.

(34)  Každé spracúvanie osobných údajov Eurojustom v rámci jeho právomocí na plnenie jeho úloh by sa malo považovať za spracúvanie operačných osobných údajov.

(35)  Keďže Eurojust spracúva aj administratívne osobné údaje, ktoré nesúvisia s vyšetrovaním trestných činov, spracúvanie takýchto údajov by malo podliehať všeobecným pravidlám nariadenia (EÚ) 2018/...(13).

(36)  Ak členské štáty zasielajú alebo poskytujú Eurojustu operačné osobné údaje, príslušný orgán, národný člen alebo národný spravodajca pre Eurojust by mal mať právo požiadať o opravu alebo vymazanie týchto operačných osobných údajov.

(37)  Aby sa preukázalo dodržiavanie tohto nariadenia, Eurojust alebo oprávnený sprostredkovateľ by si mali viesť záznamy o všetkých kategóriách spracúvania údajov, za ktoré sú zodpovední. Eurojust a každý oprávnený sprostredkovateľ by mali byť povinní spolupracovať s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a na požiadanie mu poskytnúť uvedené záznamy, aby mohli slúžiť na monitorovanie týchto spracovateľských operácií. Eurojust alebo jeho oprávnený sprostredkovateľ by mali pri spracúvaní osobných údajov v systémoch neautomatizovaného spracúvania zaviesť účinné metódy na preukázanie zákonnosti spracúvania, umožnenie vlastného monitorovania a zabezpečenie integrity a bezpečnosti údajov, ako sú napríklad logy alebo iné formy záznamov.

(38)  Výkonná rada Eurojustu by mala vymenovať úradníka pre ochranu údajov, ktorý by mal byť stálym zamestnancom Eurojustu. Osobe vymenovanej ako úradník pre ochranu údajov Eurojustu by mala byť poskytnutá špecializovaná odborná príprava v oblasti práva o ochrane údajov a prax t na získanie odborných znalostí v uvedenej oblasti. Potrebná úroveň odborných znalostí by sa mala určiť v závislosti od vykonávaného spracúvania údajov a od požadovanej ochrany osobných údajov, ktoré spracúva Eurojust.

(39)  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mal byť zodpovedný za monitorovanie a zabezpečenie úplného uplatňovania ustanovení o ochrane údajov uvedených v tomto nariadení, pokiaľ ide o spracúvanie operačných osobných údajov Eurojustom. Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov by sa mali udeliť právomoci, ktoré mu umožnia účinné plnenie týchto povinností. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mal mať právo poradiť sa s Eurojustom, pokiaľ ide o predložené žiadosti, postúpiť vec Eurojustu na účel riešenia problémov, ktoré nastali pri spracúvaní operačných osobných údajov, predložiť návrhy na zlepšenie ochrany dotknutých osôb a nariadiť Eurojustu, aby vykonal konkrétne operácie týkajúce sa spracovania operačných osobných údajov. V dôsledku toho vyžaduje európsky dozorný úradník pre ochranu údajov prostriedky na dosiahnutie dodržiavania a vykonávania pokynov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mal mať preto aj právomoc upozorniť Eurojust. Upozorniť znamená vydať ústne alebo písomné upozornenie na povinnosť Eurojustu vykonať pokyny európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov alebo dodržať jeho návrhy a upozornenie na opatrenia, ktoré sa uplatnia v prípade nedodržania alebo odmietnutia pokynov Eurojustom.

(40)  Povinnosti a právomoci európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, vrátane právomoci nariadiť Europolu vykonať opravu, obmedzenie spracovania alebo vymazanie operačných osobných údajov, ktoré sa spracovali v rozpore s ustanoveniami o ochrane údajov uvedenými v tomto nariadení, by sa nemali vzťahovať na osobné údaje obsiahnuté vo vnútroštátnych spisoch o daných prípadoch.

(41)  S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ale bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov alebo jeho zodpovednosť za dozor nad Eurojustom v súvislosti s ochranou údajov, by sa európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a vnútroštátne orgány dohľadu mali pravidelne stretávať v rámci Európskeho výboru pre ochranu údajov, v súlade s pravidlami koordinovaného dohľadu ustanovenými v nariadení (EÚ) 2018/...(14).

(42)  Keďže Eurojust je na území Únie prvým príjemcom údajov poskytnutých alebo získaných z tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, mal by byť zodpovedný za správnosť takýchto údajov. Eurojust by mal prijať opatrenia na overenie správnosti údajov pri ich prijímaní alebo pri sprístupňovaní údajov iným orgánom, pokiaľ je to možné.

(43)  Eurojust by mal podliehať všeobecným pravidlám o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti, ktoré sa vzťahujú na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie.

(44)  Eurojust by mal mať možnosť vymieňať si príslušné osobné údaje s ostatnými inštitúciami, orgánmi, úradmi či agentúrami Únie a udržiavať s nimi spoluprácu, a to v rozsahu, v akom je to potrebné na plnenie jeho alebo ich úloh.

(45)  Na zabezpečenie obmedzenia účelu je dôležité zaistiť, aby Eurojust mohol vykonávať prenos osobných údajov tretím krajinám a medzinárodným organizáciám len v prípade, že je to nevyhnutné na predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej v rámci úloh Eurojustu. Na tento účel je potrebné zabezpečiť, aby sa pri prenose osobných údajov ich príjemca zaviazal, že údaje použije alebo že vykoná ich prenos príslušnému orgánu tretej krajiny výlučne na účel, na ktorý boli pôvodne poskytnuté. Následný prenos údajov by sa mal uskutočniť v súlade s týmto nariadením.

(46)  Všetky členské štáty sú súčasťou Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol). Na plnenie svojho poslania Interpol prijíma, uchováva a rozosiela osobné údaje s cieľom pomáhať príslušným orgánom predchádzať medzinárodnej trestnej činnosti a bojovať proti nej. Preto je vhodné posilniť spoluprácu medzi Úniou a Interpolom podporovaním efektívnej výmeny osobných údajov, a pritom zabezpečiť dodržiavanie základných práv a slobôd týkajúcich sa automatizovaného spracúvania osobných údajov. Pri prenose operačných osobných údajov z Eurojustu Interpolu a krajinám, ktoré delegovali členov do Interpolu, by sa malo uplatňovať toto nariadenie, najmä ustanovenia o medzinárodných prenosoch. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté osobitné pravidlá stanovené v spoločnej pozícii Rady 2005/69/SVV(15) a rozhodnutí Rady 2007/533/SVV(16).

(47)  Keď Eurojust zasiela operačné osobné údaje orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii ▌ na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej podľa článku 218 ZFEÚ, mali by sa stanoviť náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd fyzických osôb, s cieľom zabezpečiť dodržanie platných pravidiel o ochrane údajov.

(48)  Eurojust by mal zabezpečiť, aby sa prenos do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii uskutočnil len vtedy, ak je to potrebné na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo na výkon trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzanie takémuto ohrozeniu, a aby bol prevádzkovateľ v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia príslušným orgánom v zmysle tohto nariadenia. Prenos by mal vykonať iba Eurojust, ktorý koná ako prevádzkovateľ. Takýto prenos sa môže uskutočniť v prípade, že Komisia rozhodla, že daná tretia krajina alebo medzinárodná organizácia zaručuje primeranú úroveň ochrany, ak sa poskytli primerané záruky, alebo ak platia výnimky pre osobitné situácie.

(49)  Eurojust by mal mať možnosť prenášať osobné údaje orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii na základe rozhodnutia Komisie, podľa ktorého daná krajina alebo medzinárodná organizácia zabezpečuje primeranú úroveň ochrany údajov (ďalej len „rozhodnutie o primeranosti“), alebo ak rozhodnutie o primeranosti neexistuje, na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej Úniou podľa článku 218 ZFEÚ alebo na základe dohody o spolupráci umožňujúcej výmenu osobných údajov uzatvorenej medzi Eurojustom a treťou krajinou pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(50)  Ak kolégium zistí operačnú potrebu spolupráce s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, malo by mať možnosť navrhnúť, že Rada upozorní Komisiu na potrebu rozhodnutia o primeranosti alebo odporúčania začať rokovania o medzinárodnej dohode podľa článku 218 ZFEÚ.

(51)  Prenosy, ktoré nie sú založené na rozhodnutí o primeranosti, by sa mali umožniť len vtedy, ak sa poskytli primerané záruky v právne záväznom akte, ktorý zaručuje ochranu osobných údajov, alebo ak Eurojust posúdil všetky okolnosti sprevádzajúce prenos údajov a na základe tohto posúdenia dospel k záveru, že existujú primerané záruky ochrany osobných údajov. Takýmito právne záväznými aktmi by mohli byť napríklad právne záväzné dvojstranné dohody uzavreté členskými štátmi a transponované do ich právneho poriadku, ktorých výkonu by sa mohli domáhať ich dotknuté osoby, zabezpečujúce súlad s požiadavkami na ochranu údajov a práva dotknutých osôb vrátane práva na účinný správny alebo súdny prostriedok nápravy. Eurojust by mal mať možnosť pri výkone posudzovania všetkých okolností sprevádzajúcich prenos údajov zohľadniť dohody o spolupráci uzavreté medzi Eurojustom a tretími krajinami, ktoré umožňujú výmenu osobných údajov. Eurojust by mal mať možnosť zohľadniť aj skutočnosť, že prenos osobných údajov bude podliehať povinnostiam zachovávania dôvernosti a zásade špecifickosti, čím sa zabezpečí, že údaje sa nebudú spracúvať na iné účely, než sú účely prenosu. Okrem toho by mal Eurojust zohľadniť, že osobné údaje sa nepoužijú na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania. Hoci by sa uvedené podmienky mohli považovať za primerané záruky umožňujúce prenos údajov, Eurojust by mal mať možnosť vyžadovať dodatočné záruky.

(52)  V prípadoch, keď neexistuje žiadne rozhodnutie o primeranosti ani primerané záruky, malo by byť možné uskutočniť prenos alebo kategóriu prenosov len v osobitných situáciách, ak je to nevyhnutné na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby či inej osoby alebo na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby, ak to stanovuje právo členského štátu, ktorý uskutočňuje prenos osobných údajov; na predchádzanie bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny; v jednotlivom prípade na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu; alebo v jednotlivom prípade na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov. Uvedené výnimky by sa mali vykladať reštriktívne a nemali by umožňovať časté, hromadné a štruktúrované prenosy osobných údajov alebo rozsiahle prenosy údajov, ale mali by byť obmedzené na nevyhnutne potrebné údaje. Takéto prenosy by mali byť zdokumentované a mali by sa na požiadanie sprístupniť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na účely monitorovania zákonnosti prenosu.

(53)  V záujme dosiahnutia svojich cieľov, by Eurojust mal mať možnosť vo výnimočných prípadoch predĺžiť lehotu uchovávania operačných osobných údajov, pokiaľ dodrží zásadu obmedzenia účelu, ktorá sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov v kontexte všetkých svojich činností. Takéto rozhodnutia by sa mali prijímať po dôslednom zvážení všetkých dotknutých záujmov vrátane záujmov dotknutých osôb. O akomkoľvek predĺžení lehoty spracovania osobných údajov v prípadoch premlčania trestného stíhania vo všetkých členských štátoch by sa malo rozhodnúť len vtedy, ak existuje konkrétna potreba poskytnúť pomoc podľa tohto nariadenia.

(54)  Eurojust by mal udržiavať veľmi úzke vzťahy s Európskou justičnou sieťou založené na konzultáciách a komplementárnosti. Toto nariadenie by malo pomôcť objasniť príslušné úlohy Eurojustu a Európskej justičnej siete a ich vzájomných vzťahov pri zachovaní osobitosti Európskej justičnej siete.

(55)  Eurojust by mal udržiavať vzťahy spolupráce s ostatnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, Európskou prokuratúrou, príslušnými orgánmi tretích krajín, ako aj s medzinárodnými organizáciami, a to v rozsahu, v akom je to potrebné na plnenie jeho úloh.

(56)  S cieľom zlepšiť operačnú spoluprácu medzi Eurojustom a Europolom, a najmä vytvoriť lepšie prepojenie medzi údajmi, ktoré tieto agentúry už majú k dispozícii, by mal Eurojust umožniť Europolu prístup k údajom, ktoré má Eurojust k dispozícii, na základe systému vyhľadávania na základe pozitívnej/negatívnej lustrácie. Eurojust a Europol by mali zabezpečiť, aby sa prijali nevyhnutné dojednania s cieľom optimalizovať ich operačnú spoluprácu, pričom sa náležite zohľadnia ich príslušné mandáty a akékoľvek obmedzenia uložené členskými štátmi. Uvedené pracovné dojednania by mali umožniť prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli poskytnuté Europolu, a možnosť vyhľadávať v nich na účely krížovej kontroly v súlade s osobitnými zárukami a zárukami ochrany údajov ustanovenými v tomto nariadení. Akýkoľvek prístup Europolu k údajom, ktoré má Eurojust k dispozícii, by sa mal prostredníctvom technických prostriedkov obmedziť na informácie, na ktoré sa vzťahujú príslušné mandáty týchto agentúr Únie.

(57)  Eurojust a Europol by sa mali navzájom informovať o akejkoľvek činnosti zahŕňajúcej financovanie spoločných vyšetrovacích tímov.

(58)  Eurojust by mal mať možnosť vymieňať si osobné údaje s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v rozsahu, v akom je to potrebné na plnenie jeho úloh, pri plnom rešpektovaní ochrany súkromia a ostatných základných práv a slobôd.

(59)  Eurojust by mal posilniť svoju spoluprácu s príslušnými orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami na základe stratégie vypracovanej v konzultácii s Komisiou. Na uvedený účel by sa malo ustanoviť, že Eurojust má možnosť vysielať styčných sudcov do tretích krajín na účely plnenia podobných cieľov, ako sú ciele ukladané styčným sudcom vyslaným členskými štátmi na základe Jednotnej akcie Rady 96/277/SVV(17)▌.

(60)  Malo by sa ustanoviť, aby Eurojust koordinoval vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu od tretej krajiny, ak si tieto žiadosti vyžadujú vybavenie najmenej v dvoch členských štátoch v rámci toho istého vyšetrovania. Eurojust by mal viesť takúto koordináciu len so súhlasom dotknutých členských štátov.

(61)  S cieľom zaručiť úplnú samostatnosť a nezávislosť Eurojustu by mal mať Eurojust k dispozícii samostatný rozpočet, dostatočný na riadne vykonávanie jeho činností, ktorý by mal byť tvorený v zásade z príspevkov z rozpočtu Únie, ale s výnimkou miezd a platov národných členov, zástupcov a asistentov, ktoré znášajú ich členské štáty. Pokiaľ ide o príspevky Únie a ďalšie dotácie zo všeobecného rozpočtu Únie, mal by sa uplatňovať rozpočtový postup Únie. Audit účtovných závierok by mal vykonávať Dvor audítorov a schváliť Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu.

(62)  S cieľom zlepšiť transparentnosť Eurojustu a demokratický dohľad nad ním je potrebné zabezpečiť mechanizmus spoločného hodnotenia ▌činností Eurojustu Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa článku 52 ods. 1 ZFEÚ. Hodnotenie by sa malo uskutočniť v rámci zasadnutia medziparlamentného výboru v priestoroch Európskeho parlamentu v Bruseli za účasti členov príslušných výborov Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Zasadnutie medziparlamentného výboru by malo plne rešpektovať nezávislosť Eurojustu, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v prípade konkrétnych operácií, a pokiaľ ide o povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť.

(63)  Je vhodné pravidelne vyhodnocovať uplatňovanie tohto nariadenia.

(64)  Fungovanie Eurojustu by malo byť transparentné v súlade s článkom 15 ods. 3 ZFEÚ. Kolégium by malo prijať osobitné ustanovenia o tom, ako sa zabezpečí právo verejnosti na prístup k dokumentom. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemá ua cieľ obmedziť právo verejnosti na prístup k dokumentom, pokiaľ je zaručené v Únii a v členských štátoch, najmä podľa článku 42 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

Všeobecné pravidlá o transparentnosti, ktoré sa vzťahujú na agentúry Únie, by sa mali vzťahovať aj na Eurojust takým spôsobom, aby sa nijako neohrozila povinnosť dôvernosti jeho operačnej práce. Pri administratívnych šetreniach vykonávaných európskym ombudsmanom by sa mala rešpektovať povinnosť dôvernosti práce Eurojustu.

(65)  Eurojust by mal v záujme zvýšenia svojej transparentnosti voči občanom Únie a v záujme vlastnej zodpovednosti uverejňovať na svojom webovom sídle zoznam členov svojej výkonnej rady a podľa potreby zhrnutia výsledkov zasadnutí výkonnej rady, pričom sa dodržia požiadavky ochrany údajov.

(66)  Na Eurojust by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (18).

(67)  Na Eurojust by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(19).

(68)  Potrebné ustanovenia o poskytnutí priestorov Eurojustu v členskom štáte, v ktorom má Eurojust sídlo, to znamená v Holandsku, a osobitné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetkých zamestnancov Eurojustu a členov ich rodín, by sa mali vymedziť v dohode o sídle Eurojustu. Hostiteľský členský štát by mal zabezpečiť čo najlepšie podmienky vrátane viacjazyčných európsky orientovaných škôl a vhodných dopravných spojení, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie Eurojustu, aby bol atraktívny pre vysokokvalitné ľudské zdroje z čo najrozsiahlejšej geografickej oblasti.

(69)  Eurojust zriadený týmto nariadením by mal byť právnym nástupcom Eurojustu, ktorý bol zriadený rozhodnutím 2002/187/SVV, pokiaľ ide o všetky jeho zmluvné povinnosti vrátane pracovných zmlúv, záväzkov a nadobudnutého majetku. Medzinárodné dohody uzatvorené Eurojustom zriadeným uvedeným rozhodnutím zostávajú v platnosti.

(70)  Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zriadenie subjektu zodpovedného za podporu a posilnenie koordinácie a spolupráce medzi justičnými orgánmi členských štátov vo vzťahu k závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale v dôsledku rozsahu a účinkov opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(71)  V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia a nie sú ním viazané ▌ ani ▌ nepodliehajú jeho uplatňovaniu. ▌

(72)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(73)  S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(20) a 5. marca 2014 vydal stanovisko.

(74)  Toto nariadenie v plnej miere rešpektuje základné práva a záruky a dodržiava zásady, uznané najmä chartou,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ZRIADENIE, CIELE A ÚLOHY EUROJUSTU

Článok 1

Zriadenie Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach

1.  Týmto sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

2.  Eurojust zriadený týmto nariadením nahrádza Eurojust zriadený rozhodnutím 2002/187/SVV a je jeho nástupcom.

3.  Eurojust má ▌právnu subjektivitu. ▌

Článok 2

Úlohy

1.  Eurojust podporuje a posilňuje koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá patrí do právomoci Eurojustu v súlade s článkom 3 ods. 1 a 3 v prípadoch, keď sa táto trestná činnosť týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, a to na základe operácií vedených a informácií poskytovaných orgánmi členských štátov, Europolom, Európskou prokuratúrou a OLAF-om.

2.  Eurojust pri vykonávaní svojich úloh:

a)  zohľadňuje všetky žiadosti príslušných orgánov členského štátu, všetky informácie, ktoré poskytli orgány, inštitúcie, subjekty, úrady a agentúry Únie príslušné na základe ustanovení prijatých v rámci zmlúv a všetky informácie, ktoré zhromaždil samotný Eurojust;

b)  uľahčuje vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonávanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí vychádzajúcich z nástrojov, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania.

3.  Eurojust vykonáva svoje úlohy na žiadosť príslušných orgánov členských štátov, z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Európskej prokuratúry v rámci právomocí Európskej prokuratúry.

Článok 3

Právomoc Eurojustu

1.  Právomoc Eurojustu sa vzťahuje na formy závažnej trestnej činnosti uvedené v prílohe I. Eurojust však odo dňa, keď Európska prokuratúra prevezme svoje úlohy v oblasti vyšetrovania a stíhania v súlade s článkom 120 ods. 2 nariadenia 2017/1939, nebude vykonávať svoju právomoc v súvislosti s trestnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje právomoc Európskej prokuratúry, s výnimkou tých prípadov, v ktorých sa zúčastňujú aj členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na zriaďovaní Európskej prokuratúry, a na žiadosť týchto členských štátov alebo na žiadosť Európskej prokuratúry.

2.  Eurojust vykonáva svoju právomoc vo vzťahu k trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie v prípadoch, ktoré sa týkajú členských štátov zúčastňujúcich sa na posilnenej spolupráci na zriaďovaní Európskej prokuratúry, ale v súvislosti s ktorými Európska prokuratúra nemá právomoc alebo sa rozhodne svoju právomoc nevykonávať.

Eurojust, Európska prokuratúra a dotknuté členské štáty navzájom konzultujú a spolupracujú s cieľom uľahčiť výkon právomocí Eurojustu podľa tohto odseku. Praktické podrobnosti týkajúce sa jeho výkonu právomoci podľa tohto odseku sa riadia pracovným dojednaním uvedeným v článku 47 ods. 3.

3.  V prípade iných foriem trestnej činnosti, než sú uvedené v prílohe I, môže Eurojust, v súlade so svojimi úlohami, pomáhať aj pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach na žiadosť príslušného orgánu členského štátu.

4.  Právomoc Eurojustu sa vzťahuje aj na ▌trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v prílohe I. Za súvisiace trestné činy sa považujú tieto kategórie trestných činov:

a)  trestné činy spáchané s cieľom zabezpečiť prostriedky na spáchanie závažných trestných činov uvedených v prílohe I;

b)  trestné činy spáchané s cieľom uľahčiť alebo spáchať závažné trestné činy uvedené v prílohe I;

c)  trestné činy spáchané s cieľom zabezpečiť beztrestnosť osôb, ktoré spáchali závažné trestné činy uvedené v prílohe I.

5.  Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu môže Eurojust pomáhať aj pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní, ktoré sa týka len tohto členského štátu a tretej krajiny, za predpokladu, ak bola s touto treťou krajinou uzatvorená dohoda o spolupráci alebo dojednanie ustanovujúce spoluprácu podľa článku 52, alebo ak v konkrétnom prípade existuje zásadný záujem o poskytnutie takejto pomoci.

6.  Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu alebo Komisie môže Eurojust pomáhať pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, ktoré sa týkajú len tohto členského štátu, ale má dôsledky na úrovni Únie. Pred tým, než Eurojust začne na žiadosť Komisie konať, konzultuje s príslušným orgánom dotknutého členského štátu. Uvedený príslušný orgán môže v lehote stanovenej Eurojustom namietať proti vykonaniu žiadosti zo strany Eurojustu, pričom musí vo všetkých prípadoch zdôvodniť svoje stanovisko.

Článok 4

Operačné funkcie Eurojustu

1.  Eurojust:

a)  informuje príslušné orgány členských štátov o vyšetrovaní a trestnom stíhaní, o ktorých bol informovaný a ktoré majú dôsledky na úrovni Únie alebo by mohli mať dôsledky na iné členské štáty, ako sú štáty, ktorých sa to priamo týka;

b)  pomáha príslušným úradom členských štátov pri zabezpečovaní čo najlepšej koordinácie vyšetrovania a trestného stíhania;

c)  pomáha pri zlepšovaní spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov, a to najmä na základe analýz, ktoré uskutočňuje Europol;

d)  spolupracuje a konzultuje s Európskou justičnou sieťou v trestných veciach, pričom okrem iného využíva databázu dokumentov Európskej justičnej siete a prispieva k jej zlepšovaniu;

e)  úzko spolupracuje s Európskou prokuratúrou v oblastiach týkajúcich sa jej právomocí;

f)  poskytuje operačnú, technickú a finančnú podporu pre cezhraničné operácie a vyšetrovanie vedené členskými štátmi, vrátane spoločných vyšetrovacích tímov;

g)  podporuje centrá Únie pre špecializované odborné znalosti vyvinuté Europolom a ďalšími inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a prípadne sa zapája do ich činnosti;

h)  spolupracuje s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami, orgánmi Únie, ako aj so sieťami zriadenými v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý upravuje hlava V ZFEÚ;

i)  podporuje opatrenia členských štátov zamerané na boj proti formám závažnej trestnej činnosti uvedenej v prílohe I.

2.  Eurojust môže pri vykonávaní svojich úloh požiadať príslušné orgány dotknutých členských štátov s uvedením dôvodov svojej žiadosti, aby:

a)  viedli vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov;

b)  akceptovali, že jeden z nich môže mať lepšiu pozíciu pre vedenie vyšetrovania alebo trestného stíhania konkrétnych činov;

c)  zabezpečovali koordináciu medzi príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov;

d)  zriadili spoločný vyšetrovací tím v súlade s príslušnými nástrojmi spolupráce;

e)  poskytovali Eurojustu všetky informácie potrebné na vykonávanie jeho úloh;

f)  prijali osobitné vyšetrovacie opatrenia;

g)  prijali akékoľvek iné opatrenie, ktoré je odôvodnene potrebné na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania.

3.  Eurojust môže takisto:

a)  poskytovať Europolu stanoviská na základe analýz vykonaných Europolom;

b)  poskytovať logistickú podporu vrátane prekladu, tlmočenia a organizácie koordinačných stretnutí.

4.  Ak sa dva alebo viaceré členské štáty nemôžu dohodnúť na tom, ktorý z nich by mal viesť vyšetrovanie alebo trestné stíhanie v nadväznosti na žiadosť predloženú podľa odseku 2 písm. a) alebo b), Eurojust vydá v tejto veci písomné stanovisko. Eurojust okamžite zašle stanovisko dotknutým členským štátom.

5.  Na žiadosť príslušného orgánu alebo z vlastnej iniciatívy vydá Eurojust písomné stanovisko k opakovaným odmietnutiam alebo ťažkostiam týkajúcim sa vybavovania žiadostí o justičnú spoluprácu alebo vykonávania rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania, za predpokladu, že takéto prípady nie je možné vyriešiť vzájomnou dohodou príslušných vnútroštátnych orgánov alebo zapojením dotknutých národných členov. Eurojust okamžite zašle stanovisko dotknutým členským štátom.

6.  Príslušné orgány dotknutých členských štátov reagujú na žiadosti Eurojustu podľa odseku 2 a na písomné stanoviská uvedené v odseku 4 alebo 5 bez zbytočného odkladu. Príslušné orgány členských štátov môžu odmietnuť vyhovieť takýmto žiadostiam alebo riadiť sa písomným stanoviskom, ak by to poškodilo základné národné bezpečnostné záujmy, ohrozilo úspech prebiehajúceho vyšetrovania alebo ohrozilo bezpečnosť fyzickej osoby.

Článok 5

Výkon operačných a iných funkcií

1.  Eurojust pri prijímaní akéhokoľvek opatrenia podľa článku 4 ods. 1 alebo 2 koná prostredníctvom jedného alebo viacerých príslušných národných členov. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, sa kolégium sústredí na operačné otázky a iné otázky, ktoré priamo súvisia s operačnými záležitosťami. Kolégium sa do administratívnych záležitostí zapája len v miere potrebnej na zabezpečenie plnenia svojich operačných funkcií.

2.  Eurojust koná ako kolégium:

a)  pri vykonávaní akýchkoľvek činností uvedených v článku 4 ods. 1 alebo 2:

i)  na žiadosť jedného alebo viacerých národných členov dotknutých prípadom, ktorým sa Eurojust zaoberá,

ii)  keď prípad zahŕňa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie, ktoré má dôsledky na úrovni Únie alebo by mohol mať dôsledky na iné členské štáty ako sú štáty, ktorých sa bezprostredne týka;

b)  pri vykonávaní činností uvedených v článku 4 ods. 3, 4 alebo 5;

c)  ak ide o všeobecnú otázku týkajúcu sa dosiahnutia jeho operačných cieľov;

d)  pri schvaľovaní ročného rozpočtu Eurojustu, pričom rozhodnutie sa prijíma dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov;

e)  pri prijímaní programovacieho dokumentu uvedeného v článku 15 alebo výročnej správy o činnosti Eurojustu, pričom rozhodnutie sa prijíma dvojtretinovou väčšinou svojich členov;

f)  pri voľbe alebo odvolávaní predsedu a podpredsedov podľa článku 11;

g)  pri vymenúvaní administratívneho riaditeľa alebo v prípade potreby pri predlžovaní jeho funkčného obdobia alebo jeho odvolávaní z funkcie podľa článku 17;

h)  pri prijímaní pracovných dojednaní podľa článku 47 ods. 3 a článku 52;

i)  pri prijímaní pravidiel na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riadenie vo vzťahu k svojim členom, a to aj v súvislosti s ich vyhláseniami o záujmoch;

j)  pri prijímaní strategických správ, politických dokumentov, usmernení pre vnútroštátne orgány a stanoviská týkajúce sa operačnej práce Eurojustu vždy, keď sú uvedené dokumenty strategické;

k)  pri vymenúvaní styčných sudcov v súlade s článkom 53;

l)  pri prijímaní akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré výslovne neprislúchajú výkonnej rade podľa tohto nariadenia ani nepatria do zodpovednosti administratívneho riaditeľa v súlade s článkom 18;

m)   ak je v tomto nariadení ustanovené inak.

3.  Eurojust pri plnení svojich úloh uvádza, či koná prostredníctvom jedného alebo viacerých národných členov, alebo či koná ako kolégium.

4.  Kolégium môže v súlade so svojimi operačnými potrebami prideliť administratívnemu riaditeľovi a výkonnej rade ďalšie administratívne úlohy nad rámec úloh ustanovených v článkoch 16 a 18.

Pokiaľ si to vyžadujú výnimočné okolnosti, kolégium môže rozhodnúť o dočasnom prerušení právomocí menovacieho orgánu delegovaných na administratívneho riaditeľa a osoby, na ktoré administratívny riaditeľ tieto právomoci ďalej delegoval, a vykonávať ich samo alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo iného zamestnanca ako administratívneho riaditeľa.

5.  Kolégium prijme rokovací poriadok Eurojustu dvojtretinovou väčšinou svojich členov. Ak nemožno dosiahnuť dohodu dvojtretinovej väčšiny, rozhodnutie sa prijme jednoduchou väčšinou. Rokovací poriadok Eurojustu schváli Rada prostredníctvom vykonávacích aktov.

KAPITOLA II

ŠTRUKTÚRA A ORGANIZÁCIA EUROJUSTU

Oddiel I

Štruktúra

Článok 6

Štruktúra Eurojustu

Eurojust sa skladá z:

a)  národných členov;

b)  kolégia;

c)  výkonnej rady;

d)  administratívneho riaditeľa.

Oddiel II

Národní členovia

Článok 7

Postavenie národných členov

1.  Eurojust má jedného národného člena vyslaného každým členským štátom v súlade s jeho právnym systémom. Uvedený národný člen má obvyklé pracovisko v mieste sídla Eurojustu.

2.  Každému národnému členovi pomáha jeden zástupca a jeden asistent. Zástupca a asistent majú v zásade obvyklé pracovisko v mieste sídla Eurojustu. Každý členský štát môže rozhodnúť, že zástupca a/alebo asistent bude mať svoje obvyklé pracovisko v jeho členskom štáte. Ak členský štát prijme takéto rozhodnutie, oznámi to kolégiu. Ak si to operačné potreby Eurojustu vyžadujú, kolégium môže požiadať členský štát, aby na určené obdobie pridelil zástupcu a/alebo asistenta na prácu v mieste sídla Eurojustu. Členský štát bez zbytočného odkladu vyhovie takejto žiadosti kolégia.

3.   Národnému členovi môžu pomáhať ďalší zástupcovia alebo asistenti, ktorí môžu mať, ak je to potrebné a ak s tým súhlasí kolégium, svoje obvyklé pracovisko v Eurojuste,. Členské štáty oznámia Eurojustu a Komisii vymenovanie národných členov, zástupcov a asistentov.

4.  Národní členovia a zástupcovia majú postavenie prokurátora, sudcu alebo zástupcu justičného orgánu s právomocami rovnocennými právomociam prokurátora alebo sudcu podľa ich vnútroštátneho práva. Členský štát im udelí aspoň tie právomoci, ktoré sú uvedené v tomto nariadení, s cieľom umožniť im plnenie ich úloh.

5.  Funkčné obdobie národných členov a ich zástupcov trvá päť rokov a môže sa raz obnoviť. V prípadoch, keď zástupca nie je spôsobilý konať v mene národného člena alebo nie je spôsobilý ho zastúpiť, národný člen zostáva po uplynutí jeho funkčného obdobia vo funkcii až do obnovenia jeho funkčného obdobia alebo až do jeho nahradenia na základe súhlasu jeho členského štátu.

6.  Členské štáty vymenujú národných členov a zástupcov na základe preukázanej príslušnej praktickej skúsenosti na vysokej úrovni v oblasti trestnej justície.

7.  Zástupca koná v mene národného člena alebo ho zastupuje. Asistent môže takisto konať v mene národného člena alebo ho zastupovať, ak má postavenie uvedené v odseku 4.

8.  Eurojust a členské štáty si vymieňajú operačné informácie prostredníctvom národných členov.

9.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, mzdy a funkčné požitky národných členov, zástupcov a asistentov uhrádza ich členský štát.

10.  Ak národní členovia, zástupcovia a asistenti konajú v rámci úloh Eurojustu, príslušné výdavky týkajúce sa uvedených činností sa považujú za operačné výdavky.

Článok 8

Právomoci národných členov

1.  Národní členovia majú právomoc:

a)  uľahčovať alebo inak podporovať vydávanie alebo vybavovanie akýchkoľvek žiadostí o vzájomnú právnu pomoc alebo vzájomné uznávanie▌;

b)  udržiavať priamy kontakt a vymieňať si informácie s každým príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu alebo akýmkoľvek iným príslušným orgánom, úradom alebo agentúrou Únie vrátane Európskej prokuratúry;

c)  udržiavať priamy kontakt a vymieňať si informácie s každým príslušným vnútroštátnym orgánom v súlade s medzinárodnými záväzkami svojich členských štátov;

d)  zúčastňovať sa na spoločných vyšetrovacích tímoch vrátane ich zriaďovania.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, členské štáty môžu národným členom udeliť ďalšie právomoci v súlade s ich vnútroštátnymi právom. Uvedené členské štáty o týchto právomociach upovedomia Komisiu a kolégium.

3.  Po dohode s príslušným vnútroštátnym orgánom môžu národní členovia v súlade s ich vnútroštátnym právom:

a)  vydať alebo vybaviť akúkoľvek žiadosť o vzájomnú právnu pomoc alebo vzájomné uznávanie;

b)  nariadiť, žiadať alebo vykonať vyšetrovacie opatrenia uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ(21).

4.  V naliehavých prípadoch, ak nie je možné, aby včas určili alebo kontaktovali príslušný vnútroštátny orgán, sú národní členovia oprávnení prijímať opatrenia uvedené v odseku 3 v súlade s ich vnútroštátnym právom, za predpokladu, že o tom čo najskôr informujú príslušný vnútroštátny orgán.

5.  Národný člen môže predložiť návrh príslušnému vnútroštátnemu orgánu, aby vykonal opatrenia uvedené v odsekoch 3 a 4, ak by vykonávanie právomocí uvedených v odsekoch 3 a 4 týmto národným členom bolo v rozpore

a)  s ústavnými pravidlami členského štátu;

alebo

b)  so základnými aspektmi systému trestnej justície tohto členského štátu týkajúcimi sa:

i)  rozdelenia právomocí medzi políciou, prokurátormi a sudcami,

ii)  funkčného rozdelenia úloh medzi orgány činné v trestnom konaní,

alebo

iii)  federálnej štruktúry dotknutého členského štátu.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 5 príslušný vnútroštátny orgán bez zbytočného odkladu zaoberal návrhom predloženým ich národným členom.

Článok 9

Prístup do národných evidencií

Národní členovia majú v súlade s ich vnútroštátnym právom prístup k informáciám alebo aspoň možnosť tieto informácie získať z týchto druhov evidencií svojho členského štátu:

a)  registre trestov;

b)  evidencie zaistených osôb;

c)  evidencie vyšetrovaní;

d)  evidencie DNA;

e)  iné evidencie verejných orgánov ich členského štátu, pokiaľ sú tieto informácie potrebné na plnenie ich úloh.

Oddiel III

Kolégium

Článok 10

Zloženie kolégia

1.  Kolégium sa skladá:

a)  zo všetkých národných členov ▌, a

b)  z jedného zástupcu Komisie, keď kolégium vykonáva svoje riadiace funkcie.

Zástupcom Komisie vymenovaným podľa prvého pododseku písm. b) by mala byť tá istá osoba ako zástupca Komisie vo výkonnej rade podľa článku 16 ods. 4.

2.  Administratívny riaditeľ sa zúčastňuje na riadiacich zasadnutiach kolégia bez práva hlasovať.

3.  Kolégium môže vyzvať akúkoľvek osobu, ktorej stanovisko môže byť zaujímavé, aby sa zúčastnila na zasadnutí ako pozorovateľ.

4.  Členom kolégia môžu v závislosti od ustanovení rokovacieho poriadku Eurojustu pomáhať poradcovia alebo odborníci.

Článok 11

Predseda a podpredseda Eurojustu

1.  Kolégium volí predsedu a dvoch podpredsedov spomedzi národných členov dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov. V prípade, ak nie je možné dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu ani po druhom kole volieb, podpredsedovia sa volia jednoduchou väčšinou členov kolégia, zatiaľ čo na voľbu predsedu je naďalej nevyhnutná dvojtretinová väčšina.

2.  Predseda vykonáva svoje funkcie v mene kolégia. Predseda:

a)  zastupuje Eurojust;

b)  zvoláva zasadnutia kolégia a výkonnej rady a predsedá im a informuje kolégium o všetkých otázkach, ktoré sú predmetom jeho záujmu;

c)  riadi prácu kolégia a sleduje každodenné riadenie Eurojustu administratívnym riaditeľom;

d)  vykonáva iné funkcie stanovené v rokovacom poriadku Eurojustu.

3.  Podpredsedovia vykonávajú funkcie stanovené v odseku 2, ktorými ich predseda poverí. Podpredsedovia zastúpia predsedu, ak si nemôže plniť svoje povinnosti. Predsedovi a podpredsedom pomáhajú pri plnení ich konkrétnych úloh administratívni zamestnanci Eurojustu.

4.  Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je štyri roky. Môžu byť jedenkrát znovuzvolení.

5.   Keď je národný člen zvolený za predsedu alebo podpredsedu Eurojustu, jeho funkčné obdobie ▌sa predĺži, aby mohol vykonávať funkciu predsedu alebo podpredsedu.

6.  Ak predseda alebo podpredseda prestane spĺňať podmienky potrebné na výkon svojich úloh, kolégium ho môže na návrh jednej tretiny svojich členov odvolať. Rozhodnutie sa prijíma dvojtretinovou väčšinou všetkých členov kolégia nepočítajúc dotknutého predsedu alebo podpredsedu.

7.  Ak je národný člen zvolený za predsedu Eurojustu, dotknutý členský štát môže vyslať inú primerane kvalifikovanú osobu, ktorá posilní národné zastúpenie počas funkčného obdobia zvoleného člena vo funkcii predsedu.

Členský štát, ktorý sa rozhodne vyslať takúto osobu, má nárok na náhradu podľa článku 12.

Článok 12

Mechanizmus náhrad za zvolenie do funkcie predsedu

1.  Do ... [ jeden rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Rada konajúc na návrh Komisie a prostredníctvom vykonávacích aktov, určí mechanizmus náhrad na účely článku 11 ods. 7, ktoré sa poskytnú členským štátom, ktorých národný člen bol zvolený za predsedu.

2.  Náhrada sa poskytne ktorémukoľvek členskému štátu, ak:

a)  bol jeho národný člen zvolený za predsedu

a

b)  členský štát požiada kolégium o náhradu a odôvodní potrebu posilniť svoje národné zastúpenie na základe zvýšeného pracovného vyťaženia.

3.  Poskytnutá náhrada sa rovná až 50 % národného platu vyslanej osoby. Náhrada životných nákladov a iné súvisiace náklady sa poskytnú na podobnom základe ako tie, ktoré sa poskytujú úradníkom Únie alebo iným štátnym zamestnancom vyslaným do zahraničia.

4.  Výdavky mechanizmu náhrad sa uhrádzajú z rozpočtu Eurojustu.

Článok 13

Zasadnutia kolégia

1.  Zasadnutia kolégia zvoláva predseda.

2.  Kolégium sa schádza najmenej raz mesačne ▌. ▌Okrem toho zasadá na podnet predsedu, na žiadosť Komisie s cieľom diskutovať o administratívnych úlohách kolégia alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny svojich členov.

3.  Eurojust zašle Európskej prokuratúre program ▌zasadnutí kolégia ▌ vždy, keď sa bude diskutovať o otázkach, ktoré významné pre výkon úloh Európskej prokuratúry. Eurojust vyzve Európsku prokuratúru, aby sa zúčastnila na takýchto zasadnutiach bez práva hlasovať.

Keď je Európska prokuratúra pozvaná na zasadnutie kolégia, Eurojust jej poskytne príslušné podkladové dokumenty k programu.

Článok 14

Hlasovacie pravidlá kolégia

1.  Pokiaľ sa nestanovuje inak a ak sa nedá dosiahnuť konsenzus, kolégium prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov svojich členov.

2.  Každý člen má jeden hlas. Ak hlasujúci člen chýba, na výkon hlasovacieho práva je oprávnený jeho zástupca za podmienok stanovených v článku 7 ods. 7. Ak zástupca chýba, na výkon hlasovacieho práva je oprávnený tiež asistent za podmienok stanovených v článku 7 ods. 7.

Článok 15

Ročné a viacročné plánovanie

1.  Kolégium do ▌30. novembra každého roka ▌prijíma programovací dokument obsahujúci ročné a viacročné plánovanie na základe návrhu pripraveného administratívnym riaditeľom pri zohľadnení stanoviska Komisie. Kolégium predkladá programovací dokument Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Európskej prokuratúre. Programovací dokument sa stáva definitívnym po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie a v prípade potreby sa podľa toho upraví.

2.  Ročný pracovný program zahŕňa podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Zahŕňa takisto opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a rozpočtových a ľudských zdrojov pridelených každej sekcii v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností. Ročný pracovný program je koherentný s viacročným pracovným programom uvedeným v odseku 4. Jasne sa v ňom uvádza, ktoré úlohy boli v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom pridané, zmenené alebo odstránené.

3.  Kolégium zmení prijatý ročný pracovný program v prípade, keď Eurojust dostane novú úlohu. Každá podstatná zmena ročného pracovného programu sa prijíma rovnakým postupom ako prvý ročný pracovný program. Kolégium môže na administratívneho riaditeľa delegovať právomoc vykonávať na ročnom pracovnom programe drobné zmeny.

4.  Vo viacročnom pracovnom programe sa uvádza celkové strategické plánovanie vrátane cieľov, stratégie spolupráce s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 52, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Okrem toho sa v ňom uvádza plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a zamestnancov. Plánovanie zdrojov sa aktualizuje každoročne. Strategické plánovanie sa aktualizuje v prípade potreby a najmä s cieľom zaoberať sa výsledkom hodnotenia uvedeného v článku 69.

Oddiel IV

Výkonná rada

Článok 16

Fungovanie výkonnej rady

1.  Kolégiu pomáha výkonná rada. Výkonná rada je zodpovedná za prijímanie administratívnych rozhodnutí na zabezpečenie riadneho fungovania Eurojustu. Dohliada na potrebnú prípravnú činnosť administratívneho riaditeľa týkajúcu sa iných administratívnych záležitostí na účely jej prijatia kolégiom. Nezapája sa do operačných funkcií Eurojustu uvedených v článkoch 4 a 5.

2.  Výkonná rada sa pri vykonávaní svojich úloh môže radiť s kolégiom.

3.  Výkonná rada okrem toho:

a)  skúma programovací dokument Eurojustu uvedený v článku 15, a to na základe návrhu, ktorý vypracuje administratívny riaditeľ, a postupuje ho kolégiu na prijatie;

b)  prijíma stratégiu boja proti podvodom pre Eurojust, priamoúmernú rizikám podvodu zohľadňujúc náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať, a na základe návrhu, ktorý pripraví administratívny riaditeľ;

c)  prijíma primerané vykonávacie predpisy na účel uplatňovania Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok úradníkov“) a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov“), stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(22) v súlade s článkom 110 služobného poriadku úradníkov;

d)  zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia k zisteniam a odporúčaniam vyplývajúcim z vnútorných alebo vonkajších audítorských správ, hodnotení a vyšetrovaní vrátane zistení a odporúčaní od európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a OLAF-u;

e)  prijíma všetky rozhodnutia o zriadení a, v prípade potreby, aj o úprave vnútorných administratívnych štruktúr Eurojustu;

f)  bez toho, aby boli dotknuté povinnosti administratívneho riaditeľa stanovené v článku 18, mu pomáha a radí pri vykonávaní rozhodnutí kolégia s cieľom posilniť dohľad nad administratívnym a rozpočtovým riadením;

g)  plní akékoľvek ďalšie administratívne úlohy, ktoré jej pridelí kolégium podľa článku 5 ods. 4;

h)  prijíma rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na Eurojust v súlade s článkom 64,

i)  v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku úradníkov a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na administratívneho riaditeľa a stanovuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť; administratívny riaditeľ je oprávnený tieto právomoci ďalej delegovať;

j)  skúma návrh ročného rozpočtu Eurojustu na prijatie zo strany kolégia;

k)  skúma návrh výročnej správy o činnosti Eurojustu a postupuje ju kolégiu na prijatie;

l)  vymenúva účtovníka a úradníka pre ochranu údajov, ktorí sú pri výkone svojich povinností funkčne nezávislí.

4.  Výkonná rada sa skladá z predsedu a podpredsedov Eurojustu, jedného zástupcu Komisie a dvoch ďalších členov kolégia určených na základe dvojročného systému rotácie v súlade s rokovacím poriadkom Eurojustu. Administratívny riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady bez práva hlasovať.

5.   Predsedom výkonnej rady je predseda Eurojustu. Výkonná rada prijíma rozhodnutia väčšinou svojich členov. Každý člen má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu Eurojustu.

6.  Funkčné obdobie členov výkonnej rady ▌sa končí vtedy, keď sa skončí ich funkčné obdobie ako národných členov, predsedov alebo podpredsedov.

7.  Výkonná rada sa schádza najmenej raz mesačne. Okrem toho zasadá na podnet svojho predsedu alebo na žiadosť Komisie alebo najmenej dvoch zo svojich ostatných členov.

8.  Eurojust zašle Európskej prokuratúre program ▌zasadnutí výkonnej rady a konzultuje s Európskou prokuratúrou potrebu zúčastniť sa na týchto zasadnutiach. Eurojust vyzve Európsku prokuratúru, aby sa zúčastnila, bez práva hlasovať, vždy, keď sa bude diskutovať o otázkach, ktoré považuje za významné pre fungovanie Európskej prokuratúry.

Keď je Európska prokuratúra vyzvaná na zasadnutie výkonnej rady, Eurojust jej poskytne príslušné podkladové dokumenty k programu.

Oddiel V

Administratívny riaditeľ

Článok 17

Postavenie administratívneho riaditeľa

1.  Administratívny riaditeľ sa prijíma ako dočasný zamestnanec Eurojustu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.  Administratívneho riaditeľa vymenúva kolégium zo zoznamu kandidátov navrhnutých výkonnou radou po otvorenom a transparentnom výberovom konaní v súlade s rokovacím poriadkom Eurojustu. Na účely uzatvorenia pracovnej zmluvy s administratívnym riaditeľom Eurojust zastupuje predseda Eurojustu.

3.  Funkčné obdobie administratívneho riaditeľa je štyri roky. Do konca uvedeného obdobia pripraví výkonná rada hodnotenie, ktoré zohľadní posúdenie výsledkov administratívneho riaditeľa.

4.  Kolégium konajúce na návrh výkonnej rady, ktoré zohľadňuje hodnotenie uvedené v odseku 3, môže jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie administratívneho riaditeľa a najviac o štyri roky.

5.  Administratívny riaditeľ, ktorého funkčné obdobie sa predĺžilo, sa nesmie na konci celkového obdobia zúčastniť ďalšieho výberového konania na tú istú funkciu.

6.  Administratívny riaditeľ sa zodpovedá kolégiu ▌.

7.  Administratívny riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia kolégia konajúceho na návrh výkonnej rady.

Článok 18

Povinnosti administratívneho riaditeľa

1.  Eurojust na administratívne účely riadi jeho administratívny riaditeľ.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ▌kolégia alebo výkonnej rady, koná administratívny riaditeľ pri plnení svojich povinností nezávisle a nežiada ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády ani od žiadneho iného orgánu.

3.  Administratívny riaditeľ je právnym zástupcom Eurojustu.

4.  Administratívny riaditeľ je zodpovedný za plnenie administratívnych úloh pridelených Eurojustu, najmä za:

a)  každodennú prevádzku Eurojustu a riadenie zamestnancov;

b)  vykonávanie rozhodnutí prijatých kolégiom a výkonnou radou;

c)  prípravu programovacieho dokumentu uvedeného v článku 15 a jeho predloženie výkonnej rade ▌na preskúmanie;

d)  vykonávanie programovacieho dokumentu uvedeného v článku 15 a predkladanie správ ▌výkonnej rade a kolégiu o jeho vykonávaní;

e)  vypracovanie výročnej správy o činnostiach Eurojustu a jej predloženie výkonnej rade na preskúmanie a kolégiu na prijatie;

f)  prípravu akčného plánu v nadväznosti na závery vnútorných alebo vonkajších audítorských správ, hodnotení a vyšetrovaní vrátane záverov európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a OLAF-u a predkladanie správ o pokroku kolégiu, výkonnej rade, Komisii a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov dvakrát za rok;

g)   vypracovanie stratégie boja proti podvodom pre Eurojust a jej predloženie výkonnej rade na prijatie;,

h)   prípravu návrhu rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na Eurojust;

i)   vypracovanie návrhu výkazu odhadov príjmov a výdavkov Eurojustu a plnenie jeho rozpočtu;

j)  vykonávanie – vo vzťahu k zamestnancom agentúry – právomocí udelených služobným poriadkom úradníkov menovaciemu orgánu a podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

k)  zabezpečenie poskytovania potrebnej administratívnej podpory na uľahčenie operačnej práce Eurojustu;

l)  zabezpečenie poskytovania podpory predsedovi a podpredsedom pri vykonávaní ich úloh;

m)  prípravu návrhu ročného rozpočtu Eurojustu, ktorý pred prijatím kolégiom preskúma výkonná rada.

KAPITOLA III

OPERAČNÉ ZÁLEŽITOSTI

Článok 19

Mechanizmus pohotovostnej koordinácie

1.  S cieľom plniť svoje úlohy v naliehavých prípadoch zriadi Eurojust mechanizmus pohotovostnej koordinácie schopný nepretržite prijímať a spracúvať žiadosti, ktoré sú mu adresované. Mechanizmus pohotovostnej koordinácie musí byť k dispozícii 24 hodín, sedem dní v týždni ▌.

2.  Mechanizmus pohotovostnej koordinácie pozostáva z jedného zástupcu pre pohotovostnú koordináciu za každý členský štát, pričom tento zástupca môže byť národným členom, jeho zástupcom, ▌ asistentom oprávneným nahradiť národného člena alebo vyslaným národným expertom. Zástupca pre mechanizmus pohotovostnej koordinácie musí byť k dispozícii 24 hodín, sedem dní v týždni.

3.  Zástupcovia pre mechanizmus pohotovostnej koordinácie podniknú účinne a bezodkladne kroky na účely vybavenia žiadosti v ich členskom štáte.

Článok 20

Národný koordinačný systém Eurojustu

1.  Každý členský štát vymenuje jedného alebo viacerých národných spravodajcov pre Eurojust.

2.  Všetci národní spravodajcovia vymenovaní členskými štátmi podľa odseku 1 musia disponovať spôsobilosťami a skúsenosťami potrebnými na vykonávanie ich povinností.

3.  Každý členský štát zriadi národný koordinačný systém Eurojustu na zabezpečenie koordinácie práce, ktorú vykonávajú:

a)  národní spravodajcovia pre Eurojust;

b)  akíkoľvek národní spravodajcovia pre otázky týkajúce sa právomoci Európskej prokuratúry;

c)  národný spravodajca pre Eurojust pre záležitosti terorizmu;

d)  národný spravodajca pre Európsku justičnú sieť v trestných veciach a najviac tri kontaktné miesta Európskej justičnej siete;

e)  národní členovia alebo kontaktné miesta siete spoločných vyšetrovacích tímov a národní členovia alebo kontaktné miesta sietí zriadených rozhodnutiami 2002/494/SVV, 2007/845/SVV a 2008/852/SVV;

f)  prípadne akýkoľvek iný príslušný justičný orgán.

4.  Osoby uvedené v odsekoch 1 a 3 si ponechávajú svoju funkciu a postavenie na základe vnútroštátneho práva bez toho, aby to malo významný vplyv na výkon ich povinností podľa tohto nariadenia.

5.  Za fungovanie ich národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedajú národní spravodajcovia pre Eurojust. Ak sa vymenuje viacero spravodajcov pre Eurojust, za fungovanie ich národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedá jeden z nich.

6.  Národní členovia sú informovaný o všetkých zasadnutiach ich národného koordinačného systému Eurojustu, na ktorých sa preberajú záležitosti týkajúce sa práce na prípadoch. Národní členovia sa podľa potreby môžu na takýchto zasadnutiach zúčastňovať.

7.  Každý národný koordinačný systém Eurojustu uľahčuje vykonávanie úloh Eurojustu v rámci dotknutého členského štátu, a to predovšetkým tak, že:

a)  zabezpečuje, aby sa systému správy vecí uvedenému v článku 23 efektívnym a spoľahlivým spôsobom doručovali informácie týkajúce sa dotknutého členského štátu;

b)  pomáha pri určovaní toho, či by sa žiadosť mala vybaviť s pomocou Eurojustu alebo Európskej justičnej siete;

c)  pomáha národnému členovi určiť orgány príslušné na vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania;

d)  udržiava úzke vzťahy s národnou ústredňou Europolu, ďalšími kontaktnými miestami Európskej justičnej siete a inými dotknutými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

8.  Na účely plnenia cieľov uvedených v odseku 7 osoby uvedené v odseku 1 a odseku 3 písm. a), b) a c) a osoby alebo orgány uvedené v odseku 3 písm. d) a e) môžu byť pripojené k systému správy vecí v súlade s týmto článkom a článkami 23, 24, 25 a 34. Náklady na pripojenie k systému správy vecí sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie.

9.  Zriadenie národného koordinačného systému Eurojustu a vymenovanie národných spravodajcov nevylučuje priame kontakty medzi národným členom a príslušnými orgánmi jeho členského štátu.

Článok 21

Výmeny informácií s členskými štátmi a medzi národnými členmi

1.  Príslušné orgány členských štátov si s Eurojustom vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh podľa článkov 2 a 4 v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov ▌. Táto výmena zahŕňa aspoň informácie uvedené v odsekoch 4, 5 6 ▌tohto článku.

2.  Odovzdávanie informácií Eurojustu sa v konkrétnom prípade vykladá len ako žiadosť o pomoc Eurojustu, ▌ak to príslušný orgán uvedie.

3.  Národní členovia si vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie úloh Eurojustu, a to navzájom alebo s ich príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a to bez predchádzajúceho súhlasu. Príslušné vnútroštátne orgány urýchlene informujú svojich národných členov najmä o prípade, ktorý sa ich týka.

4.  Príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o zriadení spoločných vyšetrovacích tímov a výsledkoch práce takýchto tímov.

5.  Príslušné vnútroštátne orgány bez zbytočného odkladu informujú svojich národných členov o každom prípade týkajúcom sa ▌ najmenej troch členských štátov, v ktorom boli najmenej do dvoch členských štátov zaslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania, ak sa uplatňuje jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

a)  v dožadujúcom alebo vo vydávajúcom členskom štáte možno za daný trestný čin uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej päť alebo šesť rokov, o čom rozhodne dotknutý členský štát, a daný trestný čin je uvedený na tomto zozname:

i)  obchodovanie s ľuďmi;

ii)  sexuálne zneužívanie alebo sexuálne vykorisťovanie vrátane detskej pornografie a kontaktovania detí na sexuálne účely;

iii)  obchodovanie s drogami;

iv)  nedovolené obchodovanie so zbraňami, s ich súčasťami alebo komponentmi, alebo so strelivom alebo s výbušninami;

v)  korupcia;

vi)  trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie;

vii)  falšovanie a pozmeňovanie peňazí alebo platobných prostriedkov;

viii)  pranie špinavých peňazí;

ix)  počítačová kriminalita;

b)  existuje dôvodné podozrenie zo zapojenia zločineckej skupiny, alebo

c)  existuje podozrenie, že prípad môže mať závažný cezhraničný rozmer alebo dôsledky na úrovni Únie alebo môže mať vplyv na iné členské štáty, ako sú tie, ktoré sú priamo dotknuté.

6.  Príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o:

a)  prípadoch, v ktorých vznikne spor o právomoc, alebo keď je pravdepodobné, že takýto spor vznikne;

b)  kontrolovaných dodávkach, ktoré sa týkajú najmenej troch krajín, z ktorých najmenej dve sú členskými štátmi;

c)  opakovaných ťažkostiach alebo odmietnutiach, pokiaľ ide o vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu alebo vykonávanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania.

7.  Príslušné vnútroštátne orgány nie sú v konkrétnom prípade povinné poskytnúť informácie, ak by to znamenalo poškodenie základných záujmov národnej bezpečnosti alebo ohrozenie bezpečnosti fyzických osôb

8.  Týmto článkom nie sú dotknuté podmienky stanovené v dvojstranných alebo viacstranných dohodách, alebo dojednaniach medzi členskými štátmi a tretími krajinami vrátane akýchkoľvek podmienok určených tretími krajinami týkajúcich sa využitia informácií po ich poskytnutí.

9.  Týmto článkom nie sú dotknuté iné povinnosti týkajúce sa odovzdávania informácií Eurojustu vrátane povinností podľa rozhodnutia Rady 2005/671/SVV(23).

10.  Informácie uvedené v tomto článku sa poskytujú v štruktúrovanej podobe určenej Eurojustom. Príslušný vnútroštátny orgán nie je povinný poskytnúť takéto informácie, ak sa už Eurojustu postúpili v súlade s inými ustanoveniami tohto nariadenia.

Článok 22

Informácie, ktoré poskytuje Eurojust príslušným vnútroštátnym orgánom

1.  Eurojust poskytuje bez zbytočného odkladu príslušným vnútroštátnym orgánom informácie o výsledkoch spracúvania informácií vrátane existencie súvislostí s prípadmi, ktoré sa už nachádzajú v systéme správy vecí. Uvedené informácie môžu obsahovať osobné údaje.

2.  Ak príslušný vnútroštátny orgán požiada, aby mu Eurojust poskytol informácie v rámci určitej lehoty, Eurojust tieto informácie poskytne v rámci lehoty.

Článok 23

Systém správy vecí, register a dočasné pracovné súbory

1.  Eurojust zriadi systém správy vecí zložený z dočasných pracovných súborov a registra, ktoré obsahujú osobné údaje uvedené v prílohe II a iné ako osobné údaje.

2.  Účelom systému správy vecí je:

a)  podporovať riadenie a koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní, pri ktorom Eurojust poskytuje pomoc, najmä vytváraním krížových odkazov medzi informáciami;

b)  uľahčovať prístup k informáciám o prebiehajúcich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach;

c)  uľahčovať monitorovanie zákonnosti spracúvania osobných údajov Eurojustom a jeho súladu s platnými pravidlami na ochranu údajov.

3.  Systém správy vecí môže byť napojený na zabezpečené telekomunikačné spojenie uvedené v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV(24).

4.  Register obsahuje odkazy na dočasné pracovné súbory spracúvané v rámci Eurojustu, pričom nesmie obsahovať iné osobné údaje ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a) až i), k) a m) a odseku 2 prílohy II.

5.  Národní členovia môžu pri plnení svojich povinností spracúvať údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracujú, v dočasnom pracovnom súbore. Úradníkovi pre ochranu údajov umožnia prístup k dočasnému pracovnému súboru. Dotknutý národný člen informuje úradníka pre ochranu údajov o vytvorení každého nového dočasného pracovného súboru, ktorý obsahuje osobné údaje.

6.  Eurojust nesmie na účely spracúvania operačných osobných údajov vytvoriť iný automatizovaný súbor údajov ako systém správy vecí. Národný člen však môže osobné údaje dočasne uložiť a analyzovať na účely zistenia, či sú tieto údaje relevantné pre úlohy Eurojustu a či ich možno vložiť do systému správy vecí. Uvedené údaje možno uchovávať až tri mesiace.

Článok 24

Fungovanie dočasných pracovných súborov a registra

1.  Dotknutý národný člen vytvorí dočasný pracovný súbor pre každý prípad, o ktorom dostane informácie, pokiaľ sa mu tieto informácie zašlú v súlade s týmto nariadením alebo inými uplatniteľnými právnymi nástrojmi. Národný člen je zodpovedný za vedenie dočasných pracovných súborov, ktoré vytvoril.

2.  Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, rozhodne na základe individuálneho posúdenia prípadu o tom, či sa dočasný pracovný súbor obmedzí▌, alebo či sa k nemu alebo jeho častiam poskytne prístup iným národným členom, oprávneným zamestnancom Eurojustu alebo akejkoľvek inej osobe pracujúcej v mene Eurojustu, ktorej administratívny riaditeľ udelil potrebné oprávnenie.

3.  Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, rozhodne o tom, ktoré informácie súvisiace s týmto dočasným pracovným súborom sa v súlade s článkom 23 ods. 4 vložia do registra.

Článok 25

Prístup do systému správy vecí na vnútroštátnej úrovni

1.  Osoby uvedené v článku 20 ods. 3, pokiaľ majú pripojenie k systému správy vecí, majú prístup iba k:

a)  registru, pokiaľ národný člen, ktorý rozhodol o zadaní údajov do registra, takýto prístup výslovne neodmietol;

b)  dočasným pracovným súborom, ktoré vytvoril národný člen ich členského štátu;

c)  dočasným pracovným súborom, ktoré vytvorili národní členovia iných členských štátov a ku ktorým národný člen ich členského štátu získal prístup, pokiaľ národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, takýto prístup výslovne neodmietol.

2.  Národný člen v rámci obmedzení ustanovených v odseku 1 tohto článku rozhodne o rozsahu prístupu k dočasným pracovným súborom, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 20 ods. 3, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy vecí.

3.  Každý členský štát po porade s jeho národným členom rozhodne o rozsahu prístupu k registru, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 20 ods. 3, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy vecí. Členské štáty oznamujú Eurojustu a Komisii svoje rozhodnutie týkajúce sa vykonávania tohto odseku. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

4.  Osoby, ktorým bol udelený prístup v súlade s odsekom 2, majú prístup aspoň k registru v rozsahu potrebnom na prístup k dočasným pracovným súborom, ku ktorým im bol udelený prístup.

KAPITOLA IV

SPRACÚVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 26

Spracúvanie osobných údajov Eurojustom

1.  Na spracúvanie operačných osobných údajov Eurojustom sa vzťahuje toto nariadenie a článok 3 a kapitola IX nariadenia (EÚ) 2018/...(25). Nariadenie (EÚ) 2018/...+ sa vzťahuje na spracúvanie administratívnych osobných údajov Eurojustom s výnimkou kapitoly IX uvedeného nariadenia.

2.  Odkazy na „uplatniteľné pravidlá na ochranu údajov“ v tomto nariadení sa považujú za odkazy na ustanovenia o ochrane údajov stanovené v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2018/...+.

3.  Pravidlá ochrany údajov týkajúce sa spracúvania operačných osobných údajov uvedené v tomto nariadení sa považujú za osobitné pravidlá na ochranu údajov k všeobecným pravidlám stanoveným v článku 3 a kapitole IX nariadenia (EÚ) 2018/...+.

4.  Eurojust stanoví lehoty na uchovávanie administratívnych osobných údajov v ustanoveniach svojho rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú ustanovení o ochrane údajov.

Článok 27

Spracúvanie operačných osobných údajov

1.  Pokiaľ je to nevyhnutné na plnenie jeho úloh, Eurojust môže v rámci svojej právomoci a na účely vykonávania svojich operačných funkcií automaticky alebo vo forme štruktúrovaných manuálnych súborov v súlade s týmto nariadením spracúvať len operačné osobné údaje uvedené v bode 1 prílohy II týkajúce sa osôb, ktoré sú na základe vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov osobami, v súvislosti s ktorými existujú vážne dôvody sa domnievať, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin, pre ktorý je príslušný Eurojust, alebo osobami, ktoré boli odsúdené za takýto trestný čin.

2.  Eurojust môže spracúvať len operačné osobné údaje uvedené v bode 2 prílohy II týkajúce sa osôb, ktoré sa na základe vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov považujú za ▌obete alebo iných účastníkov trestného činu, ako sú osoby, ktoré môžu byť predvolané na svedeckú výpoveď v rámci vyšetrovaní trestných činov alebo trestného stíhania jedného alebo viacerých druhov trestných činov uvedených v článku 3, osoby, ktoré môžu poskytnúť informácie o trestných činoch alebo sú kontaktnými osobami alebo osobami, ktoré súvisia s osobou uvedenou v článku 1. Spracúvanie takýchto operačných osobných údajov sa môže vykonávať len vtedy, ak je to ▌potrebné na splnenie úloh Eurojustu v rámci jeho právomoci a na účely vykonávania jeho operačných funkcií.

3.  Eurojust môže vo výnimočných prípadoch počas obmedzeného obdobia, ktoré nesmie prekročiť čas potrebný na ukončenie veci, v súvislosti s ktorou sa údaje spracúvajú, spracúvať aj iné operačné osobné údaje, ako sú osobné údaje uvedené v prílohe II týkajúce sa okolností trestného činu, ak sú takéto údaje priamo relevantné a sú súčasťou prebiehajúcich vyšetrovaní, ktoré Eurojust koordinuje alebo pomáha koordinovať, a ak je ich spracúvanie ▌ potrebné na účely uvedené v odseku 1. Úradník pre ochranu údajov uvedený v článku 36 musí byť informovaný ihneď, keď sa takého operačné osobné údaje spracúvajú a musí byť informovaný o osobitých okolnostiach, ktoré oprávňujú nutnosť spracúvania uvedených operačných osobných údajov. Ak sa tieto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2 tohto článku, rozhodnutie spracovať ich musia spoločne prijať dotknutí národní členovia.

4.  Eurojust môže spracúvať osobitné kategórie operačných osobných údajov v súlade s článkom 76 nariadenia (EÚ) 2018/...(26). Takéto údaje sa nesmú spracúvať v registri uvedenom v článku 23 ods. 4 tohto nariadenia. Ak sa takéto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2 tohto článku, rozhodnutie o ich spracúvaní prijímajú dotknutí národní členovia.

Článok 28

Spracúvanie na základe poverenia Eurojustu alebo sprostredkovateľa

Sprostredkovateľ a každá osoba konajúca na základe poverenia Eurojustu alebo sprostredkovateľa, ktorá má prístup k operačným osobným údajom, môže spracúvať uvedené údaje len na základe pokynov Eurojustu s výnimkou prípadov, keď sa to vyžaduje podľa práva Únie alebo práva členského štátu.

Článok 29

Doby uchovávania operačných osobných údajov

1.  Eurojust uchováva operačné osobné údaje, ktoré spracúva, dovtedy, kým je to potrebné na plnenie jeho úloh. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, operačné osobné údaje uvedené v článku 27 sa predovšetkým nemôžu uchovávať dlhšie ako do toho z nasledujúcich dátumov, ktorý nastane prvý:

a)  dátum, keď sa trestné stíhanie ukončí na základe uplynutia premlčacej lehoty vo všetkých členských štátoch, ktorých sa vyšetrovanie a trestné stíhanie týka;

b)  dátum, keď je Eurojust informovaný, že osoba bola zbavená viny a súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom v takom prípade dotknutý členský štát bezodkladne informuje Eurojust;

c)  tri roky od dátumu, keď nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie posledného z členských štátov, ktorých sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie týka;

d)  dátum, keď Eurojust a dotknuté členské štáty spoločne dospejú k rozhodnutiu alebo sa vzájomne dohodnú, že už nie je potrebné, aby Eurojust koordinoval vyšetrovanie a trestné stíhanie, pokiaľ neexistuje povinnosť poskytovať Eurojustu tieto informácie v súlade s článkom 21 ods. 5 alebo 6;

e)  tri roky od dátumu, keď boli operačné osobné údaje odovzdané v súlade s článkom 21 ods. 5 alebo 6.

2.  Dodržiavanie lehôt uchovávania uvedených v odseku 1 tohto článku ▌sa nepretržite sleduje prostredníctvom náležitého automatického spracúvania, ktoré vykonáva Eurojust predovšetkým od momentu, ku ktorému Eurojust prípad uzavrie. Vykoná sa aj posúdenie potreby uchovávania údajov, a to každé tri roky po ich zadaní; výsledky takýchto posúdení sa potom vzťahujú na celý prípad. Ak sa operačné osobné údaje ▌uvedené v článku 27 ods. 4 uchovávajú dlhšie ako päť rokov, musí byť o tom informovaný európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

3.  Skôr než uplynie niektorá z lehôt uchovávania údajov uvedených v odseku 1 ▌, Eurojust preskúma potrebu nepretržitého uchovávania operačných osobných údajov, ak a kým je potrebné na vykonávanie svojich úloh. Môže urobiť výnimku a rozhodnúť, že tieto údaje bude uchovávať až do ďalšieho preskúmania. Dôvody na ďalšie uchovávanie musia byť odôvodnené a zaznamenané. Pokiaľ sa v momente preskúmania neprijme rozhodnutie o ďalšom uchovávaní operačných osobných údajov, tieto údaje sa ▌ automaticky vymažú.

4.  Ak sa operačné osobné údaje v súlade s odsekom 3 uchovávajú aj po lehotách uchovávania uvedených v odseku 1, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vykoná každé tri roky aj posúdenie potreby ich ďalšieho uchovávania.

5.  ▌ Po uplynutí lehoty na uchovávanie poslednej položky automatizovaných údajov zo súboru sa všetky dokumenty v súbore zničia, s výnimkou akýchkoľvek originálnych dokumentov, ktoré Eurojustu zaslali vnútroštátne orgány a ktoré je potrebné vrátiť ich poskytovateľovi.

6.  V prípadoch, v ktorých Eurojust koordinuje vyšetrovanie alebo trestné stíhanie, sa dotknutí národní členovia navzájom informujú, ▌ len čo sú im doručené informácie, o odmietnutí veci alebo o všetkých súdnych rozhodnutiach, ktoré sa ▌ týkajú predmetného prípadu a ktoré sa stali právoplatnými ▌.

7.  Odsek 5 sa neuplatňuje, ak:

a)  by to poškodilo záujmy dotknutej osoby, ktorá potrebuje ochranu; v takýchto prípadoch sa operačné osobné údaje využívajú iba s výslovným a písomným súhlasom dotknutej osoby;

b)  dotknutá osoba spochybní správnosť operačných osobných údajov; v takýchto prípadoch sa neuplatňuje odsek 5 a to počas obdobia, keď sa členským štátom alebo podľa okolností Eurojustu umožní overiť správnosť takýchto údajov;

c)  operačné osobné údaje sa majú uchovať na účely dokazovania alebo na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov;

d)  dotknutá osoba namieta proti vymazaniu operačných osobných údajov a namiesto vymazania žiada o obmedzenie využívania týchto údajov; alebo

e)  operačné osobné údaje sú ďalej potrebné na účely archivácie vo verejnom záujme alebo na štatistické účely.

Článok 30

Bezpečnosť operačných osobných údajov

Eurojust a členské štáty vymedzia mechanizmy na zaistenie toho, aby bezpečnostné opatrenia uvedené v článku 91 nariadenia (EÚ) 2018/...(27) boli riešené vo všetkých informačných systémoch.

Článok 31

Právo dotknutej osoby na prístup k údajom

1.  Každá dotknutá osoba, ktorá si želá uplatniť právo na prístup uvedené v článku 80 nariadenia (EÚ) 2018/...+ k operačným osobným údajom, ktoré sa týkajú dotknutej osoby a ktoré boli spracované Eurojustom, môže podať žiadosť Eurojustu alebo národnému dozornému orgánu v členskom štáte podľa výberu dotknutej osoby. Uvedený orgán žiadosť postúpi Eurojustu bez zbytočného odkladu, najneskôr však do jedného mesiaca odo dňa jej prijatia.

2.  Eurojust na žiadosť odpovie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa jej prijatia.

3.  Eurojust konzultuje rozhodnutie, ktoré má prijať v rámci odpovede na žiadosť s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov. Rozhodnutie o prístupe k údajom Eurojust prijme iba v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ktorých sa poskytnutie takýchto údajov priamo týka. Ak členský štát namieta proti navrhovanému rozhodnutiu Eurojustu, informuje Eurojust o dôvodoch svojich námietok. Eurojust všetkým takýmto námietkam vyhovie. Dotknutí národní členovia následne oznámia príslušným orgánom o obsah rozhodnutia Eurojustu.

4.  Dotknutí národní členovia sa musia žiadosťou zaoberať a príjmu rozhodnutie v mene Eurojustu. Ak sa národní členovia, ktorých sa žiadosť týka, nedohodnú, postúpia vec kolégiu, ktoré o žiadosti rozhodne dvojtretinovou väčšinou hlasov.

Článok 32

Obmedzenia práva na prístup

V prípadoch uvedených v článku 81 nariadenia (EÚ) 2018/...(28) informuje Eurojust dotknutú osobu po porade s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov v súlade s článkom 31 ods. 3 tohto nariadenia.

Článok 33

Právo na obmedzenie spracúvania

Bez toho, aby boli dotknuté výnimky stanovené v článku 29 ods. 7 tohto nariadenia, ak sa spracúvanie operačných osobných údajov obmedzilo podľa článku 82 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/...+, takéto operačné osobné údaje sa spracúvajú iba na účely ochrany práv dotknutej osoby či inej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je účastníkom konania, ktorého je Eurojust, účastníkom alebo na účely ustanovené v článku 82 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/...+.

Článok 34

Oprávnený prístup k operačným osobným údajom v rámci Eurojustu

operačným osobným údajom spracúvaným Eurojustom ▌majú prístup len národní členovia, ich zástupcovia, ich asistenti a oprávnení vyslaní národní experti, osoby uvedené v článku 20 ods. 3, pokiaľ sú tieto osoby pripojené na systém správy vecí, a oprávnení zamestnanci Eurojustu, a to na účely plnenia úloh Eurojustu a v medziach stanovených v článkoch 23, 24 a 25.

Článok 35

Záznamy o kategóriách spracovateľských činností

1.  Eurojust vedie záznam o všetkých kategóriách spracovateľských činností, za ktoré je zodpovedný. Uvedený záznam musí obsahovať všetky tieto informácie:

a)  kontaktné údaje Eurojustu a meno a kontaktné údaje jeho úradníka pre ochranu údajov;

b)  účely spracúvania;

c)  opis kategórií dotknutých osôb a kategórií operačných osobných údajov;

d)  kategórie príjemcov, ktorým boli alebo budú operačné osobné údaje poskytnuté, vrátane príjemcov v tretích krajinách alebo medzinárodnej organizácii;

e)  v príslušných prípadoch prenosy operačných osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii vrátane označenia predmetnej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie;

f)  podľa možností predpokladané lehoty na vymazanie rôznych kategórií údajov;

g)  podľa možností všeobecný opis technických a administratívnych bezpečnostných opatrení uvedených v článku 91 nariadenia (EÚ) 2018/...(29).

2.  Záznamy uvedené v odseku 1 sa vedú v písomnej podobe vrátane elektronickej podoby.

3.  Eurojust na požiadanie sprístupní záznam európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

Článok 36

Určenie úradníka pre ochranu údajov

1.  Výkonná rada určí úradníka pre ochranu údajov ▌. Úradník pre ochranu údajov je zamestnancom osobitne určeným na tento účel. Pri výkone svojich úloh koná úradník pre ochranu údajov nezávisle a nesmie prijímať žiadne pokyny.

2.  Úradník pre ochranu údajov sa vyberie na základe jeho odborných kvalít, a to najmä na základe jeho odborných znalostí práva a postupov v oblasti ochrany údajov a na základe spôsobilosti plniť úlohy podľa tohto nariadenia, najmä úlohy uvedené v článku 38.

3.  Výber úradníka pre ochranu údajov nesmie mať za následok konflikt záujmov medzi jeho povinnosťami ako úradníka pre ochranu údajov a akýmikoľvek inými úradnými povinnosťami, ktoré môže mať, najmä vo vzťahu k uplatňovaniu tohto nariadenia.

4.  Úradník pre ochranu údajov sa vymenúva na funkčné obdobie štyroch rokov a môže byť opätovne vymenovaný, pričom celková dĺžka funkčného obdobia nesmie presiahnuť osem rokov. Úradníka pre ochranu údajov môže z funkcie odvolať výkonná rada iba so súhlasom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ak prestal spĺňať podmienky požadované na výkon svojich úloh.

5.  Eurojust uverejní kontaktné údaje úradníka pre ochranu údajov a oznámi ich európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

Článok 37

Postavenie úradníka pre ochranu údajov

1.  Eurojust zabezpečí, aby bol úradník pre ochranu údajov riadnym spôsobom a včas zapojený do všetkých záležitostí, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov.

2.  Eurojust podporuje úradníka pre ochranu údajov pri plnení úloh uvedených v článku 38 tým, že poskytuje zdroje a zamestnancov potrebných na plnenie týchto úloh a prístup k osobným údajom a spracovateľským operáciám, ako aj zdroje na udržiavanie jeho odborných znalostí.

3.  Eurojust zabezpečí, aby úradník pre ochranu údajov v súvislosti s vykonávaním svojich úloh nedostával žiadne pokyny. Výkonná rada nesmie úradníka pre ochranu údajov odvolať alebo postihovať za výkon jeho úloh. Úradník pre ochranu údajov podlieha priamo kolégiu v súvislosti s operačnými osobnými údajmi a podlieha správnej rade v súvislosti s administratívnymi osobnými údajmi.

4.  Dotknuté osoby môžu kontaktovať úradníka pre ochranu údajov v súvislosti so všetkými otázkami týkajúcimi sa spracúvania ich osobných údajov a uplatňovania ich práv podľa tohto nariadenia a podľa nariadenia (EÚ) 2018/...(30).

5.  Výkonná rada prijme vykonávacie predpisy týkajúce sa úradníka pre ochranu údajov. Uvedené vykonávacie predpisy sa týkajú najmä výberového konania na miesto úradníka pre ochranu údajov, jeho odvolania, úloh, povinností, právomocí a záruk jeho nezávislosti.

6.  Úradník pre ochranu údajov a jeho zamestnanci podliehajú povinnosti zachovávať dôvernosť v súlade s článkom 72.

7.  Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ, príslušný výbor zamestnancov a akákoľvek fyzická osoba môžu konzultovať s úradníkom pre ochranu údajov, a to v akejkoľvek veci týkajúcej sa výkladu alebo uplatňovania tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/...(31) bez toho, aby museli postupovať úradnou cestou. Nikto nesmie utrpieť ujmu za to, že upozornil úradníka pre ochranu údajov na vec, pri ktorej údajne došlo k porušeniu tohto nariadenia alebo nariadenia (EÚ) 2018/...+.

8.  Eurojust zaregistruje úradníka pre ochranu údajov po jeho určení u európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

Článok 38

Úlohy úradníka pre ochranu údajov

1.  Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov, má úradník pre ochranu údajov predovšetkým tieto úlohy:

a)  nezávisle zabezpečuje, aby Eurojust dodržiaval ustanovenia o ochrane údajov uvedené v tomto nariadení a nariadenia (EÚ) 2018/...(32), ako aj príslušné ustanovenia o ochrane údajov uvedené v rokovacom poriadku Eurojustu; zahŕňa to sledovanie dodržiavania tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) 2018/...+, ostatných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany osobných údajov a politík Eurojustu v súvislosti s ochranou osobných údajov vrátane rozdelenia povinností, zvyšovania povedomia a odbornej prípravy zamestnancov, ktorí sú zapojení do spracovateľských operácií, a súvisiacich auditov;

b)  poskytuje informácie a poradenstvo Eurojustu a zamestnancom, ktorí spracúvajú osobné údaje, o ich povinnostiach podľa tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) 2018/...+ a iných právnych predpisov Únie alebo členských štátov týkajúcich sa ochrany údajov;

c)  poskytuje poradenstvo na požiadanie, pokiaľ ide o posúdenie vplyvu na ochranu údajov, a sleduje jeho vykonávanie podľa článku 89 nariadenia (EÚ) 2018/...(33);

d)  zabezpečuje, aby sa záznamy o prenose a prijatí osobných údajov viedli v súlade s ustanoveniami, ktoré sa stanovia v rokovacom poriadku Eurojustu;

e)  spolupracuje so zamestnancami Eurojustu, ktorí sú zodpovední za pracovné postupy, odbornú prípravu a poradenstvo týkajúce sa spracúvania údajov;

f)  spolupracuje s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov;

g)  zabezpečuje, aby boli dotknuté osoby informované o svojich právach podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/...+;

h)  plní úlohu kontaktného miesta pre európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov v otázkach týkajúcich sa spracúvania vrátane predchádzajúcej konzultácie uvedenej v článku 90 nariadenia (EÚ) 2018/...(34) a v prípade potreby konzultuje o akejkoľvek inej záležitosti;

i)  na požiadanie poskytuje poradenstvo, pokiaľ ide o potrebu oznámenia alebo nahlásenia prípadov porušenia ochrany osobných údajov podľa článkov 92 a 93 nariadenia (EÚ) 2018/...+;

j)  pripravuje výročnú správu a zasiela ju výkonnej rade, kolégiu a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

2.  Úradník pre ochranu údajov vykonáva funkcie stanovené v nariadení (EÚ) 2018/...+, pokiaľ ide o administratívne osobné údaje.

3.  Úradník pre ochranu údajov a zamestnanci Eurojustu, ktorí úradníkovi pre ochranu údajov pomáhajú pri plnení jeho povinností, majú prístup k osobným údajom spracúvaným Eurojustom a do jeho priestorov v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh.

4.  Ak úradník pre ochranu údajov usúdi, že sa ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/...(35) týkajúce sa spracúvania administratívnych osobných údajov alebo ustanovenia tohto nariadenia alebo článku 3 a kapitoly IX nariadenia (EÚ) 2018/...+ týkajúce sa spracúvania operačných osobných údajov nedodržiavajú, informuje o tom výkonnú radu a požiada ju, aby nedodržiavanie v určenej lehote napravila. Ak výkonná rada nedodržiavanie nenapraví v určenej lehote, úradník pre ochranu údajov postúpi vec európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

Článok 39

Oznámenie porušenia ochrany osobných údajov príslušným orgánom

1.  Eurojust v prípade porušenia ochrany osobných údajov bez zbytočného odkladu informuje o tomto porušení príslušné orgány dotknutých členských štátov.

2.  V oznámení uvedenom v odseku 1 sa prinajmenšom:

a)  opíše povaha porušenia ochrany osobných údajov vrátane – podľa možností a vhodnosti – kategórií a počtu príslušných dotknutých osôb a kategórií a počtu dotknutých údajových záznamov;

b)  opíšu pravdepodobné následky porušenia ochrany osobných údajov;

c)  opíšu opatrenia navrhované alebo prijaté Eurojustom na riešenie problému porušenia ochrany osobných údajov a

d)  v relevantných prípadoch odporučia opatrenia na zmiernenie potenciálnych nepriaznivých dôsledkov porušenia ochrany osobných údajov.

Článok 40

Dohľad vykonávaný európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

1.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je zodpovedný za monitorovanie a zabezpečenie uplatňovania ustanovení tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/...(36), ktoré sa týkajú ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním operačných osobných údajov Eurojustom, a za poskytovanie poradenstva Eurojustu a dotknutým osobám vo všetkých záležitostiach súvisiacich so spracúvaním operačných osobných údajov. Na uvedený účel plní európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úlohy stanovené v odseku 2 tohto článku, vykonáva právomoci udelené v odseku 3 tohto článku a spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s článkom 42.

2.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má v súlade s týmto nariadením a nariadením (EÚ) 2018/...+ tieto úlohy:

a)  pojednáva o sťažnostiach a vyšetruje ich a o výsledku v primeranej lehote informuje dotknutú osobu;

b)  vykonáva vyšetrovania buď z vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti a o výsledku v primeranej lehote informuje dotknuté osoby;

c)  monitoruje a zabezpečuje uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/...(37) týkajúcich sa ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním operačných osobných údajov Eurojustom;

d)  poskytuje buď z vlastného podnetu alebo na základe konzultácie poradenstvo Eurojustu vo všetkých záležitostiach súvisiacich so spracúvaním operačných osobných údajov, a to najmä pred tým, než Eurojust vypracuje vnútorné predpisy týkajúce sa ochrany základných práv a slobôd, pokiaľ ide o spracúvanie operačných osobných údajov.

3.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov na základe tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/...(38), s ohľadom na dôsledky na vyšetrovania a trestné stíhania v členských štátoch môže:

a)  poskytnúť poradenstvo dotknutým osobám o výkone ich práv;

b)  v prípade údajného porušenia ustanovení, ktorými sa upravuje spracúvanie operačných osobných údajov, postúpiť záležitosť Eurojustu a v prípade potreby predložiť návrhy na nápravu takéhoto porušenia a na zvýšenie ochrany dotknutých osôb;

c)  konzultovať s Eurojustom, keď boli zamietnuté žiadosti o výkon určitých práv v súvislosti s operačnými osobnými údajmi v rozpore s článkami 31, 32 alebo 33 tohto nariadenia alebo článkami 77 až 82 alebo článkom 84 nariadenia (EÚ) 2018/...+;

d)  upozorniť Eurojust;

e)  nariadiť Eurojustu, aby vykonal opravu, obmedzil alebo vymazal operačné osobné údaje, ktoré spracúva Eurojust v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa upravuje spracúvanie operačných osobných údajov, a aby takéto opatrenie oznámil tretím stranám, ktorým sa takéto údaje poskytli, za predpokladu, že to nezasahuje do úloh Eurojustu stanovených v článku 2;

f)  postúpiť vec za podmienok stanovených v ZFEÚ Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“);

g)  zasahovať do súdnych sporov predložených Súdnemu dvoru.

4.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má prístup k operačným osobným údajom, ktoré spracúva Eurojust, a do jeho priestorov v rozsahu potrebnom na plnenie jeho úloh.

5.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vypracúva výročnú správu o svojich činnostiach dohľadu vo vzťahu k Eurojustu. Uvedená správa je súčasťou výročnej správy európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov uvedenej v článku 60 nariadenia (EÚ) 2018/...(39). Vnútroštátne orgány dohľadu sa vyzvú na pripomienkovanie tejto správy pred tým, než sa stane súčasťou výročnej správy európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov uvedenej v článku 60 nariadenia (EÚ) 2018/...+. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky vnútroštátnych orgánov dohľadu a v každom prípade ich vo výročnej správe uvedie.

6.  Eurojust spolupracuje na požiadanie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov pri výkone jeho úloh.

Článok 41

Služobné tajomstvo európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov

1.  Na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a jeho zamestnancov sa počas funkčného obdobia aj po jeho uplynutí vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo vo vzťahu k všetkým dôverným informáciám, o ktorých sa dozvedeli počas výkonu ich služobných povinností.

2.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pri výkone svojich právomocí v oblasti dohľadu v čo najväčšej miere prihliada na dôvernosť súdneho vyšetrovania a trestného konania v súlade s právom Únie alebo právom členského štátu.

Článok 42

Spolupráca medzi európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a vnútroštátnymi dozornými orgánmi

1.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úzko spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu ▌, pokiaľ ide o osobitné otázky, ktoré si vyžadujú zapojenie na vnútroštátnej úrovni, a to najmä ak európsky dozorný úradník pre ochranu údajov alebo vnútroštátny orgán dohľadu ▌zistí veľké nezrovnalosti medzi postupmi členských štátov alebo potenciálne nezákonné prenosy s použitím komunikačných kanálov Eurojustu, alebo v súvislosti s otázkami predloženými jedným alebo viacerými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ktoré sa týkajú vykonávania a výkladu tohto nariadenia.

2.  V prípadoch uvedených v odseku 1 sa zabezpečí koordinovaný dohľad v súlade s článkom 62 nariadenia (EÚ) 2018/...(40).

3.   Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v plnej miere informuje vnútroštátne orgány dohľadu o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich priamo týkajú alebo sú pre ne inak dôležité. Na žiadosť jedného alebo viacerých vnútroštátnych orgánov dohľadu ich európsky dozorný úradník pre ochranu údajov informuje o konkrétnych záležitostiach.

4.  V prípadoch súvisiacich s údajmi, ktoré pochádzajú z jedného alebo viacerých členských štátov, vrátane prípadov uvedených v článku 43 ods. 3, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konzultuje s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov neprijme rozhodnutie o ďalších krokoch, kým ho dané vnútroštátne orgány dohľadu v lehote, ktorú určil európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Uvedená lehota nesmie byť kratšia než jeden mesiac alebo dlhšia než tri mesiace, neinformujú o svojom stanovisku. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v čo najväčšej miere zohľadňuje stanovisko dotknutých vnútroštátnych orgánov dohľadu. V prípade, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nemá v úmysle konať v súlade s ich stanoviskom, informuje ich o tom, poskytne im odôvodnenie a záležitosť postúpi Európskemu výboru pre ochranu údajov.

V prípadoch, ktoré európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považuje za mimoriadne naliehavé, môže rozhodnúť o okamžitých krokoch. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v takýchto prípadoch okamžite informuje príslušné vnútroštátne orgány dohľadu a preukáže naliehavú povahu situácie a odôvodní kroky, ktoré uskutočnil.

5.  Vnútroštátne orgány dohľadu informujú európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o akejkoľvek svojej činnosti, ktorá sa týka prenosu, vyhľadávania alebo akéhokoľvek iného oznámenia operačných osobných údajov podľa tohto nariadenia členskými štátmi.

Článok 43

Právo na podanie sťažnosti európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov v súvislosti s operačnými osobnými údajmi

1.  Každá dotknutá osoba má právo podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, ak sa domnieva, že spracúvanie operačných osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, Eurojustom nie je v súlade s týmto nariadením alebo nariadením (EÚ) 2018/...(41).

2.  V prípade, že sa sťažnosť ▌týka rozhodnutia uvedeného v článkoch 31, 32 alebo 33 tohto nariadenia alebo článkov 80, 81 alebo 82 nariadenia (EÚ) 2018/...+, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konzultuje s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu alebo príslušným justičným orgánom členského štátu, ktorý údaje poskytol, alebo členského štátu, ktorého sa to priamo týka. Pri prijímaní svojho rozhodnutia , ktoré môže zahŕňať zamietnutie poskytnutia akýchkoľvek informácií, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zohľadní stanovisko vnútroštátneho orgánu dohľadu alebo príslušného justičného orgánu.

3.  V prípade, že sa sťažnosť týka spracúvania údajov, ktoré Eurojustu poskytol členský štát, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a vnútroštátny orgán dohľadu členského štátu, ktorý údaje poskytol, zabezpečia, každý z nich v rozsahu svojich právomocí, riadne vykonanie potrebných kontrol zákonnosti spracúvania údajov.

4.  V prípade, že sa sťažnosť týka spracúvania údajov, ktoré Eurojustu poskytli orgány, úrady alebo agentúry Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie, alebo spracúvania údajov, ktoré Eurojust získal z verejne dostupných zdrojov, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí, aby Eurojust správne vykonal potrebné kontroly zákonnosti spracúvania údajov.

5.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov informuje dotknutú osobu o pokroku a výsledku sťažnosti ako aj o možnosti súdneho prostriedku nápravy podľa článku 44.

Článok 44

Právo na súdne preskúmanie rozhodnutia európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov

Žaloby proti rozhodnutiam európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov týkajúcim sa operačných osobných údajov sa podávajú na Súdny dvor.

Článok 45

Zodpovednosť vo veciach ochrany údajov

1.  Eurojust spracúva operačné osobné údaje tak, aby sa dalo zistiť, ktorý orgán ich poskytol alebo odkiaľ sa tieto údaje získali.

2.  Zodpovednosť za správnosť operačných osobných údajov nesie:

a)  Eurojust za operačné osobné údaje, ktoré poskytli členský štát alebo inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie v prípade, že poskytnuté údaje boli v priebehu spracúvania Eurojustom zmenené;

b)  členský štát alebo inštitúcia, úrad, orgán alebo agentúra Únie, ktoré poskytli Eurojustu údaje, v prípade, že poskytnuté údaje neboli pri spracúvaní Eurojustom zmenené;

c)  Eurojust za operačné osobné údaje poskytnuté tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, ako aj za operačné osobné údaje získané Eurojustom z verejne dostupných zdrojov.

3.  Zodpovednosť za dodržiavanie nariadenia (EÚ) 2018/...(42) v súvislosti s administratívnymi osobnými údajmi a za dodržiavanie tohto nariadenia a článku 3 a kapitoly IX nariadenia (EÚ) 2018/...+ v súvislosti s operačnými osobnými údajmi nesie Eurojust.

Zodpovednosť za zákonnosť prenosu operačných osobných údajov nesie:

a)  v prípade, keď členský štát poskytol príslušné operačné osobné údaje Eurojustu, uvedený členský štát;

b)  Eurojust v prípade, keď poskytol príslušné operačné osobné údaje členským štátom, inštitúciám, orgánom, úradom, alebo agentúram Únie, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám.

4.  S výhradou ostatných ustanovení tohto nariadenia, Eurojust zodpovedá za všetky údaje, ktoré spracúva.

Článok 46

Zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov

1.  Eurojust v súlade s článkom 340 ZFEÚ zodpovedá za všetky škody spôsobené fyzickej osobe, ktoré vyplynuli z neoprávneného alebo nesprávneho spracúvania údajov Eurojustom.

2.  Sťažnosti voči Eurojustu na základe zodpovednosti uvedenej v odseku 1 tohto článku prerokúva v súlade s článkom 268 ZFEÚ Súdny dvor.

3.  Každý členský štát je v súlade so svojim vnútroštátnym právom zodpovedný za každú škodu spôsobenú fyzickej osobe, ktorá vyplynie z ním vykonaného neoprávneného alebo nesprávneho spracúvania údajov, ktoré boli oznámené Eurojustu.

KAPITOLA V

VZŤAHY S PARTNERMI ▌

ODDIEL I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 47

Spoločné ustanovenia

1.  Pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, Eurojust môže nadviazať a udržiavať spoluprácu s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v súlade s ich cieľmi a s príslušnými orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami v súlade so stratégiou spolupráce uvedenou v článku 52.

2.  Pokiaľ je to dôležité pre plnenie jeho úloh, Eurojust si môže vymieňať akékoľvek informácie – okrem osobných údajov – priamo so subjektmi uvedenými v odseku 1 tohto článku, a to v závislosti od obmedzení podľa článku 21 ods. 8 a článku 76.

3.  Eurojust môže na účely stanovené v odsekoch 1 a 2 uzatvárať pracovné dojednania so subjektmi uvedenými v odseku 1. Takéto pracovné dojednania nie sú základom pre povolenie výmeny osobných údajov a nie sú pre Úniu a jej členské štáty záväzné.

4.  Eurojust môže ▌dostávať osobné údaje od subjektov uvedených v odseku 1 a spracúvať ich, pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, a to v závislosti od platných predpisov o ochrane údajov.

5.  Eurojust prenáša osobné údaje inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám ▌len vtedy, ak je to potrebné na ▌plnenie jeho úloh a ak je to v súlade s článkami 55 a 56. Ak údaje, ktoré sa majú preniesť, poskytol členský štát, Europol získa súhlas dotknutého príslušného orgánu v tomto členskom štáte, s výnimkou prípadov, keď ▌členský štát vopred udelil súhlas s takýmto následným prenosom pri splnení všeobecných alebo osobitných podmienok. Takýto súhlas možno kedykoľvek odvolať.

6.  Ak členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie ▌získali osobné údaje od Eurojustu, následné prenosy takýchto údajov tretím krajinám sú povolené, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)   Eurojust získal vopred súhlas členského štátu, ktorý údaje poskytol;

b)   Eurojust udelil výslovný súhlas po zvážení okolností predmetného prípadu;

c)   následný prenos je iba na konkrétny účel, ktorý nie je v rozpore s pôvodným účelom poskytnutia údajov.

Oddiel II

VZŤAHY S PARTNERMI V RÁMCI ÚNIE

Článok 48

Spolupráca s Európskou justičnou sieťou a ďalšími sieťami Únie, ktoré sú zapojené do justičnej spolupráce v trestných veciach

1.  Eurojust a Európska justičná sieť navzájom udržiavajú nadštandardné vzťahy v trestných veciach založené na konzultáciách a komplementárnosti, najmä medzi národným členom, kontaktnými miestami Európskej justičnej siete v tom istom členskom štáte ako národný člen a národnými spravodajcami pre Eurojust a Európsku justičnú sieť. S cieľom zabezpečiť efektívnu spoluprácu sa prijmú tieto opatrenia:

a)  v jednotlivých prípadoch národní členovia informujú kontaktné miesta Európskej justičnej siete o všetkých prípadoch, v súvislosti s ktorými sa domnievajú, že Európska justičná sieť má lepšie možnosti sa nimi zaoberať;

b)  sekretariát Európskej justičnej siete je súčasťou zamestnancov Eurojustu; pôsobí ako samostatná jednotka; môže využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Európskej justičnej siete vrátane pokrytia nákladov na plenárne zasadnutia siete;

c)  kontaktné miesta Európskej justičnej siete sa v jednotlivých prípadoch môžu prizvať na zasadnutia Eurojustu;

d)  Eurojust a Európska justičná sieť môžu využiť národný koordinačný systém Eurojustu pri určovaní podľa článku 20 ods. 7 písm. b), či by sa žiadosť mala riešiť s pomocou Eurojustu alebo Európskej justičnej siete.

2.  Súčasťou zamestnancov Eurojustu je sekretariát siete spoločných vyšetrovacích tímov a sekretariát siete zriadenej rozhodnutím Rady 2002/494/SVV. Uvedené sekretariáty pôsobia ako samostatné jednotky. Môžu využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh. Koordináciu sekretariátov zabezpečuje Eurojust. Tento odsek sa uplatňuje na sekretariát akejkoľvek príslušnej siete podieľajúcej sa na justičnej spolupráci v trestných veciach, v prípade ktorých poskytne Eurojust pomoc v podobe sekretariátu. Eurojust môže podporovať príslušné európske siete a orgány zapojené do justičnej spolupráce v trestných veciach, v náležitých prípadoch aj prostredníctvom sekretariátu v Eurojuste.

3.  Sieť zriadená rozhodnutím 2008/852/SVV môže požiadať o to, aby jej Eurojust poskytol sekretariát siete. V prípade podania takejto žiadosti sa uplatní odsek 2.

Článok 49

Vzťahy s Europolom

1.  Eurojust prijíma všetky primerané opatrenia s cieľom umožniť Europolu, aby mal v rámci svojho mandátu nepriamy prístup k informáciám poskytnutým Eurojustu na základe systému vyhľadávania na základe pozitívnej/negatívnej lustrácie, a to bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia zavedené členským štátom, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, ktorí dané informácie poskytli▌. V prípade pozitívnej lustrácie začne Eurojust konanie, v rámci ktorého sa možno o informácie, ktoré sa stali výsledkom pozitívnej lustrácie, deliť v súlade s rozhodnutím členského štátu, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie ▌, ktorí dané informácie poskytli Eurojustu.

2.  Informácie možno vyhľadávať podľa odseku 1 len na účely zistenia toho, či sa informácie, ktoré má k dispozícii Europol, zhodujú s informáciami spracúvanými v Eurojuste.

3.  Eurojust povolí vyhľadávanie v súlade s odsekom 1 len vtedy, keď od Europolu získa informácie, v prípade ktorých boli zamestnanci Europolu poverení takýmto vyhľadávaním.

4.  Ak Eurojust alebo členský štát v priebehu činností Eurojustu v oblasti spracúvania informácií vo vzťahu k danému vyšetrovaniu zistí potrebu koordinácie, spolupráce alebo podpory v súlade s mandátom Europolu, Eurojust o tom Europol informuje a začne konanie, v rámci ktorého sa možno o informácie deliť, v súlade s rozhodnutím členského štátu, ktorý informácie poskytuje. V takom prípade Eurojust konzultuje s Europolom.

5.  Eurojust nadviaže a udržiava úzku spoluprácu s Europolom do takej miery, ako je to potrebné na plnenie úloh týchto dvoch agentúr a na dosiahnutie ich cieľov, s ohľadom na potrebu zabrániť duplicite úsilia.

Na uvedený účel sa výkonný riaditeľ Europolu a predseda Eurojustu pravidelne stretávajú, aby prediskutovali otázky spoločného záujmu.

6.  Europol dodržiava všetky obmedzenia prístupu alebo použitia, či už zo všeobecného alebo konkrétneho hľadiska, ktoré boli zavedené členským štátom, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou v súvislosti s informáciami, ktoré poskytli ▌.

Článok 50

Vzťahy s Európskou prokuratúrou

1.  Eurojust nadviaže a udržiava úzky vzťah s Európskou prokuratúrou založený na vzájomnej spolupráci v rámci ich mandátov a právomocí a na rozvoji operačných, administratívnych a riadiacich väzieb medzi uvedenými orgánmi, ako sú vymedzené v tomto článku. Na uvedený účel sa ▌predseda Eurojustu a hlavný európsky prokurátor pravidelne stretávajú s cieľom prediskutovať otázky spoločného záujmu. Stretávajú sa na žiadosť predsedu Eurojustu alebo hlavného európskeho prokurátora.

2.  Eurojust sa žiadosťami o podporu zaslanými Európskou prokuratúrou zaoberá bez zbytočného odkladu a s takýmito žiadosťami v odôvodnených prípadoch zaobchádza tak, akoby pochádzali od vnútroštátneho orgánu zodpovedného za justičnú spoluprácu.

3.  Vždy, keď je to potrebné na podporu spolupráce nadviazanej v súlade s odsekom 1 tohto článku, Eurojust využíva svoje národné koordinačné systémy zriadené v súlade s článkom 20, ako aj vzťahy, ktoré nadviazal s tretími krajinami, vrátane svojich styčných sudcov.

4.  Pokiaľ ide o operačné záležitosti súvisiace s právomocami Európskej prokuratúry, Eurojust informuje Európsku prokuratúru a v náležitých prípadoch zapojí Európsku prokuratúru do svojich činností týkajúcich sa cezhraničných prípadov, a to aj prostredníctvom:

a)  výmeny informácií týkajúcich sa jej prípadov, vrátane osobných údajov, v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia;

b)  požadovania podpory zo strany Európskej prokuratúry.

5.  Eurojust má na základe systému vyhľadávania na základe pozitívnej/negatívnej lustrácie nepriamy prístup k informáciám v systéme správy vecí Európskej prokuratúry. Vždy, keď sa nájde zhoda medzi údajmi zadanými do systému správy vecí Európskou prokuratúrou a údajmi držanými Eurojustom, sú Eurojust a Európska prokuratúra, ako aj členský štát, ktorý údaje poskytol Eurojustu, informovaní o skutočnosti, že sa našla zhoda. ▌Eurojust prijme primerané opatrenia s cieľom umožniť Európskej prokuratúre, aby mala na základe systému vyhľadávania na základe pozitívnej/negatívnej lustrácie nepriamy prístup k informáciám v jeho systéme správy vecí.

6.  Európska prokuratúra sa môže opierať o podporu a zdroje správy Eurojustu. Eurojust môže na uvedený účel poskytovať Európskej prokuratúre služby spoločného záujmu. Podrobnosti sa upravia dohodou.

Článok 51

Vzťahy s inými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie

1.  Eurojust nadviaže a udržiava spoluprácu s Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy.

2.  OLAF ▌prispieva ku koordinačnej práci Eurojustu v oblasti ochrany finančných záujmov Únie v súlade so svojím mandátom podľa nariadenia ▌(EÚ, Euratom) č. 883/2013.

3.  Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž prispieva k činnosti Eurojustu, a to aj prenosom príslušných informácií spracúvaných v súlade so svojím mandátom a úlohami podľa článku 8 ods. 1 písm. m) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624(43). Spracúvanie akýchkoľvek osobných údajov Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž v súvislosti s ňou upravuje nariadenie (EÚ) 2018/...(44).

4.  Na účely prijímania a prenosu informácií medzi Eurojustom a úradom OLAF, bez toho, aby bol dotknutý článok 8 tohto nariadenia, členské štáty zabezpečia, aby sa národní členovia Eurojustu považovali za príslušné orgány členských štátov výhradne na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013. Výmena informácií medzi úradom OLAF a národnými členmi sa uskutočňuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti poskytnúť informácie ďalším príslušným orgánom podľa uvedených nariadení.

ODDIEL III

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 52

Vzťahy s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami

1.  Eurojust môže nadviazať a udržiavať spoluprácu s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami.

Na uvedený účel pripraví Eurojust po konzultácii s Komisiou každé štyri roky stratégiu spolupráce, v ktorej určí tretie krajiny a medzinárodné organizácie, v prípade ktorých existuje operačná potreba spolupráce.

2.  Eurojust môže uzatvárať so subjektmi uvedenými v článku 47 ods. 1 pracovné dojednania.

3.  Eurojust môže po dohode s dotknutými príslušnými orgánmi určiť kontaktné miesta v tretích krajinách s cieľom uľahčiť spoluprácu v súlade s operačnými potrebami Eurojustu.

Článok 53

Styční sudcovia pridelení do tretích krajín

1.  Na účely uľahčenia justičnej spolupráce s tretími krajinami v prípadoch, v ktorých Eurojust poskytuje pomoc v súlade s týmto nariadením, môže kolégium prideliť do tretej krajiny styčných sudcov pod podmienkou, že s príslušnými orgánmi tejto tretej krajiny existuje pracovné dojednanie uvedené v článku 47 ods. 3.

2.  Medzi úlohy styčných sudcov patrí každá činnosť, ktorá podporuje a urýchľuje akúkoľvek formu justičnej spolupráce v trestných veciach, najmä nadviazaním priamych kontaktov s príslušnými orgánmi dotknutej tretej krajiny. Styční sudcovia si pri výkone svojich úloh môžu vymieňať operačné osobné údaje s príslušnými orgánmi dotknutej tretej krajiny v súlade s článkom 56.

3.  Styčný sudca uvedený v odseku 1 musí mať skúsenosti spočívajúce v práci s Eurojustom a primerané znalosti v oblasti justičnej spolupráce a fungovania Eurojustu. Na pridelenie styčného sudcu v mene Eurojustu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného sudcu a jeho členského štátu.

4.  Ak sa styčný sudca, ktorého pridelil Eurojust, vyberie z národných členov, zástupcov alebo asistentov:

a)  dotknutý členský štát ho vo funkcii národného člena, zástupcu alebo asistenta nahradí;

b)  stráca právomoci, ktoré mu boli udelené podľa článku 8.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 110 služobného poriadku úradníkov, kolégium vypracúva podmienky a požiadavky prideľovania styčných sudcov vrátane ich úrovne odmeňovania. Kolégium po porade s Komisiou prijíma potrebné vykonávajúce opatrenia.

6.  Činnosť styčných sudcov pridelených Eurojustom podlieha dozoru európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Styční sudcovia podávajú správu kolégiu, ktoré o ich činnosti vo výročnej správe a vhodným spôsobom informuje Európsky parlament a Radu. Styční sudcovia informujú národných členov a príslušné vnútroštátne orgány o všetkých prípadoch týkajúcich sa ich členského štátu.

7.  Príslušné orgány členských štátov a styční sudcovia uvedení v odseku 1 môžu navzájom nadväzovať priame kontakty. V takých prípadoch styčný sudca o týchto kontaktoch informuje príslušného národného člena.

8.  Styční sudcovia uvedení v odseku 1 majú pripojenie k systému správy vecí.

Článok 54

Žiadosti o justičnú spoluprácu adresované tretím krajinám a podané tretími krajinami

1.  Eurojust môže so súhlasom dotknutých členských štátov koordinovať vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu, ktoré podala tretia krajina, ak ▌ si takéto žiadosti vyžadujú vykonanie v najmenej dvoch členských štátoch v rámci toho istého vyšetrovania. Takéto žiadosti môže Eurojustu zaslať aj príslušný vnútroštátny orgán.

2.  V naliehavých prípadoch a v súlade s článkom 19 môže žiadosti uvedené v odseku 1 tohto článku a podané treťou krajinou, ktorá s Eurojustom uzavrela dohodu o spolupráci alebo pracovné dojednanie, prijímať a zasielať mechanizmus pohotovostnej koordinácie.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 5, v prípade žiadostí dotknutého členského štátu o justičnú spoluprácu, ktoré sa týkajú rovnakého vyšetrovania a ktoré vyžadujú vykonanie v tretej krajine, Eurojust uľahčí justičnú spoluprácu s touto treťou krajinou.

ODDIEL IV

PRENOS OSOBNÝCH ÚDAJOV

Článok 55

Prenos operačných osobných údajov inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie

1.  S výhradou akýchkoľvek ďalších obmedzení podľa tohto nariadenia, najmä podľa článku 21 ods. 8, článku 47 ods. 5 a článku 76, ▌Eurojust prenáša operačné osobné údaje inej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre Únie, iba ak sú takéto údaje potrebné na legitímne plnenie ▌úloh patriacich do právomoci inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie.

2.  Ak sa operačné osobné údaje prenášajú na žiadosť inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, zodpovednosť za legitímnosť tohto prenosu znáša tak prevádzkovateľ, ako aj príjemca.

Eurojust je povinný overiť právomoc inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie a vypracovať predbežné zhodnotenie potreby prenosu operačných osobných údajov. Ak vzniknú pochybnosti, pokiaľ ide o túto potrebu, Eurojust požiada príjemcu o ďalšie informácie.

Iná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie zabezpečí, aby bolo možné potrebu prenosu operačných osobných údajov následne overiť.

3.  Iná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie spracúva operačné osobné údaje iba na účely, na ktoré boli prenesené.

Článok 56

Všeobecné zásady prenosov operačných osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám

1.  Eurojust môže prenášať operačné osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie len v prípade, ak sú dodržané platné predpisy o ochrane údajov a ďalšie ustanovenia tohto nariadenia a len v prípade, sú splnené tieto podmienky:

a)  prenos je potrebný na vykonávanie úloh Eurojustu;

b)  orgán tretej krajiny alebo medzinárodná organizácia, ktorým sa operačné osobné údaje prenášajú, majú právomoc v oblasti presadzovania práva a trestných veciach;

c)  ak prenos operačných osobných údajov, ktoré sa majú prenášať v súlade s týmto článkom, alebo ich sprístupnenie Eurojustu uskutočnil členský štát, Eurojust musí získať predchádzajúci súhlas na prenos zo strany daného príslušného orgánu tohto členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnym právom, pokiaľ tento členský štát nepovolil takéto prenosy vo všeobecnosti alebo za osobitných podmienok;

d)  v prípade, že tretia krajina alebo medzinárodná organizácia vykoná následný prenos do ďalšej tretej krajiny alebo ďalšej medzinárodnej organizácii, Eurojust vyzve tretiu, krajinu alebo medzinárodnú organizáciu, ktorá prenos vykonala, aby získala predchádzajúci súhlas Eurojustu na tento následný prenos.

Eurojust udeľuje súhlas podľa písmena d) len na základe predchádzajúceho súhlasu členského štátu, z ktorého údaje pochádzajú, po náležitom zohľadnení všetkých relevantných skutočností vrátane závažnosti trestného činu, účelu, na ktorý sa operačné osobné údaje pôvodne preniesli, a úrovne ochrany osobných údajov v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, do ktorej sa operačné osobné údaje majú následne preniesť.

2.  S výhradou podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku môže Eurojust prenášať operačné osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len v prípade, ak sa uplatňuje jedna z týchto skutočností:

a)  Komisia podľa článku 57 rozhodla, že dotknutá tretia krajina alebo medzinárodná organizácia zaručuje primeranú úroveň ochrany, alebo v prípade, že neexistuje takéto rozhodnutie o primeranosti, stanovili sa alebo existujú primerané záruky v súlade s článkom 58 ods. 1, alebo v prípade, že neexistuje rozhodnutie o primeranosti ani takéto primerané záruky, uplatňujú sa výnimky pre osobitné situácie podľa článku 59 ods. 1;

b)  bola uzatvorená dohoda o spolupráci umožňujúca výmenu operačných osobných údajov pred ... [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia]medzi Eurojustom a uvedenou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou v súlade s článkom 26a rozhodnutia 2002/187/SVV; alebo

c)  bola uzatvorená medzinárodná dohoda medzi Úniou a treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou podľa článku 218 ZFEÚ, ktorá poskytuje náležité záruky týkajúce sa ochrany súkromia a základných práv a slobôd fyzických osôb.

3.  Pracovné dojednania uvedené v článku 47 ods. 3 možno využiť na stanovenie podmienok na vykonávanie dohôd alebo rozhodnutí o primeranosti uvedených v odseku 2 tohto článku.

4.  Eurojust môže v naliehavých prípadoch uskutočniť prenos operačných osobných údajov bez predchádzajúceho súhlasu členského štátu podľa odseku 1 písm. c). Eurojust tak urobí, len ak je prenos operačných osobných údajov nevyhnutný na zabránenie bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny alebo základných záujmov členského štátu a predchádzajúci súhlas nie je možné získať včas. Orgán zodpovedný za vydanie predchádzajúceho súhlasu musí byť bezodkladne informovaný.

5.  Členské štáty a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie nesmú prenášať operačné osobné údaje, ktoré získali od Eurojustu ďalej do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie. Takýto prenos môžu výnimočne uskutočniť, keď ho Eurojust povolil, a to po náležitom zohľadnení všetkých príslušných faktorov vrátane závažnosti trestného činu, účelu, na ktorý sa operačné osobné údaje pôvodne preniesli, a úrovne ochrany osobných údajov v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, do ktorej sa operačné osobné údaje následne prenášajú.

6.  Články 57, 58 a 59 sa uplatňujú s cieľom zabezpečiť, aby sa neohrozila úroveň ochrany fyzických osôb zaručená týmto nariadením a právom Únie.

Článok 57

Prenosy na základe rozhodnutia o primeranosti

Eurojust môže uskutočniť prenos operačných osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, ak Komisia v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2016/680 rozhodla, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v tejto tretej krajine alebo daná medzinárodná organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany.

Článok 58

Prenosy vyžadujúce primerané záruky

1.  Ak neexistuje rozhodnutie o primeranosti, Eurojust môže uskutočniť prenos operačných osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, ak:

a)  sú v právne záväznom akte poskytnuté primerané záruky ochrany operačných osobných údajov, alebo

b)  Eurojust posúdil všetky okolnosti prenosu operačných osobných údajov a dospel k záveru, že existujú primerané záruky ochrany operačných osobných údajov.

2.  Eurojust informuje európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o kategóriách prenosu podľa odseku 1 písm. b).

3.  Ak sa prenos uskutočňuje na základe odseku 1 písm. b), musí sa takýto prenos zdokumentovať, pričom dokumentácia sa na žiadosť sprístupní európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Dokumentácia zahŕňa záznam o dátume a čase prenosu a informácie o prijímajúcom príslušnom orgáne, o odôvodnení prenosu a o prenášaných operačných osobných údajoch.

Článok 59

Výnimky pre osobitné situácie

1.  Ak neexistuje rozhodnutie o primeranosti, alebo ak neexistujú primerané záruky podľa článku 58, Eurojust môže uskutočniť prenos operačných osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len pod podmienkou, že prenos je nevyhnutný:

a)  na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby či inej osoby;

b)  na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby;

c)  na to, aby sa predišlo bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny, alebo

d)  v konkrétnych veciach na plnenie úloh Eurojustu, pokiaľ Eurojust neurčí, že základné práva a slobody dotknutej osoby prevažujú nad verejným záujmom na prenose.

2.  Ak sa prenos uskutočňuje na základe odseku 1, musí sa takýto prenos zdokumentovať, pričom dokumentácia sa na žiadosť musí sprístupniť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Dokumentácia zahŕňa záznam o dátume a čase prenosu a informácie o prijímajúcom príslušnom orgáne, o odôvodnení prenosu a o prenášaných operačných osobných údajoch.

KAPITOLA VI

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 60

Rozpočet

1.  Odhady všetkých príjmov a výdavkov Eurojustu sa pripravujú na každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a vykazujú sa v rozpočte Eurojustu.

2.  Rozpočet Eurojustu musí byť z hľadiska príjmov a výdavkov vyrovnaný.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté ďalšie zdroje, príjmy Eurojustu zahŕňajú:

a)  príspevok od Únie uvedený vo všeobecnom rozpočte Únie;

b)  všetky dobrovoľné finančné príspevky od členských štátov;

c)  poplatky za publikácie a ďalšie služby poskytnuté Eurojustu;

d)  granty ad hoc.

4.  Výdavky Eurojustu zahŕňajú odmeny zamestnancov, administratívne výdavky, výdavky na infraštruktúru a prevádzkové náklady vrátane financovania spoločných vyšetrovacích tímov.

Článok 61

Zostavovanie rozpočtu

1.  Administratívny riaditeľ vypracuje každý rok návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a zašle ho výkonnej rade. Európska justičná sieť a iné siete Únie zapojené do justičnej spolupráce v trestných veciach a uvedené v článku 48 sú informované o častiach, ktoré sa týkajú ich činností, včas pred postúpením odhadu Komisii.

2.  Výkonná rada na základe návrhu odhadu príjmov a výdavkov preskúma predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu na nasledujúci rozpočtový rok, ktorý zašle kolégiu na prijatie.

3.  Predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu sa zasiela Komisii najneskôr do 31. januára každého roka. Eurojust zašle konečný návrh odhadu zahŕňajúci návrh plánu pracovných miest Komisii do 31. marca toho istého roku.

4.  Komisia zašle výkaz s odhadmi Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Únie.

5.  Komisia na základe výkazu s odhadmi zahrnie do návrhu všeobecného rozpočtu Únie odhady, ktoré pokladá za potrebné pre plán pracovných miest, ako aj výšku príspevku požadovaného zo všeobecného rozpočtu, a tento návrh predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

6.  Rozpočtové prostriedky určené ako príspevok Únie Eurojustu schvaľuje rozpočtový orgán.

7.  Plán pracovných miest Eurojustu prijíma rozpočtový orgán. ▌Rozpočet Eurojustu prijíma kolégium. Právoplatným sa stáva po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie. Rozpočet Eurojustu podľa potreby kolégium primerane upraví.

8.  ▌Článok 88 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 1271/2013(45) sa uplatňuje v prípade akéhokoľvek stavebného projektu, ktorý pravdepodobne bude mať značný vplyv na rozpočet Eurojustu.

Článok 62

Plnenie rozpočtu

Administratívny riaditeľ koná ako povoľujúci úradník Eurojustu a plní rozpočet Eurojustu na svoju vlastnú zodpovednosť, v medziach povolených v rozpočte.

Článok 63

Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium

1.  Účtovník Eurojustu zasiela predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok (ďalej len „rok N“) účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka (ďalej len „rok N+1“).

2.  Eurojust zasiela správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok N Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca roka N+1.

3.  Účtovník Komisie zasiela Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku za rok N Eurojustu, konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie, do 31. marca roka N+1.

4.  V súlade s článkom 246 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 predloží Dvor audítorov svoje pripomienky k predbežnej účtovnej závierke Eurojustu najneskôr do 1. júna roka N+1.

5.  Administratívny riaditeľ po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Eurojustu podľa článku 246 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 vypracuje konečnú účtovnú závierku Eurojustu na svoju vlastnú zodpovednosť a predloží ju výkonnej rade na vyjadrenie stanoviska.

6.  Výkonná rada predkladá stanovisko ku konečnej účtovnej závierke Eurojustu.

7.  Administratívny riaditeľ zašle konečnú účtovnú závierku za rok N spolu so stanoviskom výkonnej rady Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov do 1. júla roku N+1.

8.  Konečná účtovná závierka za rok N sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra ▌roka N+1.

9.  Administratívny riaditeľ zasiela Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky najneskôr do 30. septembra roka N+1. Administratívny riaditeľ zároveň zašle svoju odpoveď aj výkonnej rade a Komisii.

10.  Administratívny riaditeľ predkladá Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na riadne uplatňovanie postupu udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok v súlade s článkom 261 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

11.  Európsky parlament na odporúčanie Rady uznášajúcej sa kvalifikovanou väčšinou udelí do 15. mája roka N+2 administratívnemu riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu za rok N.

12.  Absolutórium za plnenie rozpočtu Eurojustu udeľuje na základe odporúčania Rady Európsky parlament podľa postupu porovnateľného s postupom uvedeným v článku 319 ZFEÚ a článkoch 260, 261 a 262 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 a na základe správy o audite, ktorú vypracoval Dvor audítorov.

Ak Európsky parlament udelenie absolutória zamietne do 15. mája roku N+2, administratívny riaditeľ sa vyzve, aby vysvetlil svoje stanovisko kolégiu, ktoré prijme konečné rozhodnutie o stanovisku administratívneho riaditeľa podľa okolností.

Článok 64

Rozpočtové pravidlá

1.  Rozpočtové pravidlá platné pre Eurojust prijíma výkonná rada v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 1271/2013 z 30. septembra 2013 po konzultácii s Komisiou. Uvedené rozpočtové pravidlá sa nesmú odchyľovať od ▌delegovaného nariadenia (EÚ) 1271/2013 okrem prípadov, keď je takáto odchýlka nevyhnutne potrebná z dôvodu prevádzky Eurojustu a keď na to Komisia vopred udelila súhlas.

Pokiaľ ide o finančnú pomoc, ktorá sa má poskytnúť na činnosti spoločných vyšetrovacích tímov, Eurojust a Europol spoločne stanovia pravidlá a podmienky, podľa ktorých sa žiadosti o takúto pomoc majú vybavovať.

2.  Eurojust môže udeľovať granty súvisiace s plnením jeho úloh podľa článku 4 ods. 1. Granty poskytnuté na úlohy súvisiace s článkom 4 ods. 1 písm. f) možno udeliť členským štátom bez výzvy na predkladanie návrhov.

KAPITOLA VII

PERSONÁLNE USTANOVENIA

Článok 65

Všeobecné ustanovenia

1.   Na zamestnancov Eurojustu sa vzťahuje služobný poriadok úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov ako aj pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie na účely uvedenia služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov do platnosti.

2.  Zamestnancami Eurojustu sú zamestnanci získaní náborom v súlade s pravidlami a poriadkom, ktoré sa vzťahujú na úradníkov a iných zamestnancov Únie, berúc do úvahy všetky kritériá uvedené v článku 27 služobného poriadku úradníkov, vrátane ich geografického zastúpenia.

Článok 66

Vyslaní národní experti a ďalší zamestnanci

1.  Eurojust môže okrem svojich vlastných zamestnancov využívať vyslaných národných expertov alebo iných pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami Eurojustu.

2.  Kolégium prijme rozhodnutie, ktorým stanoví pravidlá vysielania národných expertov do Eurojustu a využívania ďalších zamestnancov, a to predovšetkým s cieľom zabrániť prípadným konfliktom záujmov.

3.  Eurojust prijme náležité správne opatrenia, okrem iného na základe stratégií v oblasti odbornej prípravy a prevencie, aby predišiel konfliktom záujmov, vrátane konfliktov záujmov, ktoré sa týkajú obdobia po ukončení pracovného pomeru.

KAPITOLA VIII

HODNOTENIE A PREDKLADANIE SPRÁV

Článok 67

Účasť inštitúcií Únie a národných parlamentov

1.  Eurojust zasiela svoju výročnú správu Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom, ktorí k nej môžu predložiť poznámky a závery.

2.   Novovymenovaný predseda Eurojustu po zvolení prednesie vyhlásenie pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu a odpovie na otázky jeho poslancov. Diskusie sa priamo ani nepriamo nesmú týkať konkrétnych opatrení prijatých vo vzťahu ku konkrétnym operačným prípadom.

3.  Predseda Eurojustu sa dostaví v rámci zasadnutia medziparlamentného výboru raz ročne k spoločnému hodnoteniu činností Eurojustu zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov s cieľom prediskutovať súčasné činnosti Eurojustu a predložiť svoju výročnú správu alebo iné kľúčové dokumenty Eurojustu.

Diskusie sa priamo ani nepriamo nesmú týkať konkrétnych opatrení vo vzťahu ku konkrétnym operačným prípadom.

4.  Okrem ďalších povinností informovať a konzultovať, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, Eurojust zasiela Európskemu parlamentu a národným parlamentom v ich príslušných úradných jazykoch pre ich informáciu:

a)  výsledky štúdií a strategických projektov, ktoré Eurojust pripravil alebo objednal;

b)  programovacie dokumenty uvedené v článku 15;

c)  pracovné dojednania uzavreté s tretími stranami

d.

Článok 68

Stanoviská k návrhom legislatívnych aktov

Komisia a členské štáty vykonávajúce svoje práva na základe článku 76 písm. b) ZFEÚ môžu požiadať Eurojust o stanovisko ku všetkým návrhom legislatívnych aktov, na ktoré odkazuje článok 76 ZFEÚ.

Článok 69

Hodnotenie a preskúmanie

1.  ▌Do ... [piatich rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia] ▌a potom každých päť rokov Komisia objednáva vypracovanie hodnotenia uplatňovania a vplyvu tohto nariadenia a účinnosti a efektívnosti Eurojustu a jeho pracovných postupov. Kolégium sa vypočuje pri hodnotení. Hodnotenie sa môže zaoberať najmä prípadnou potrebou upraviť mandát Eurojustu a finančnými dôsledkami takejto úpravy.

2.  Komisia predkladá hodnotiacu správu spolu so svojimi závermi Európskemu parlamentu, národným parlamentom, Rade a kolégiu. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia sa zverejňujú.

KAPITOLA IX

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 70

Výsady a imunity

Na Eurojust a jeho zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ.

Článok 71

Jazykový režim

1.  Na Eurojust sa vzťahuje nariadenie Rady č. 1(46).

2.  Kolégium rozhoduje o internom jazykovom režime Eurojustu dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

3.  Prekladateľské služby potrebné na fungovanie Eurojustu zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie zriadené nariadením Rady (ES) č. 2965/94(47), pokiaľ si nedostupnosť prekladateľského strediska nevyžiada nájdenie iného riešenia.

Článok 72

Dôvernosť

1.  Národní členovia a ich zástupcovia a asistenti uvedení v článku 7, zamestnanci Eurojustu, národní spravodajcovia, vyslaní národní experti, styční sudcovia, úradník pre ochranu údajov a členovia a zamestnanci európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sú viazaní povinnosťou zachovania dôvernosti všetkých informácií, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich úloh.

2.  Povinnosť zachovania dôvernosti sa týka všetkých osôb a všetkých orgánov, ktoré spolupracujú s Eurojustom.

3.  Povinnosť zachovania dôvernosti sa uplatňuje aj po odchode z funkcie alebo rozviazaní pracovného pomeru a po ukončení činností osôb uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.  Povinnosť zachovania dôvernosti sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré Eurojust dostal alebo sa podieľal na ich výmene, pokiaľ tieto informácie už nie sú zákonne zverejnené alebo sprístupnené verejnosti.

Článok 73

Podmienky dôvernosti vnútroštátnych konaní

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 3, ak sa informácie získali alebo vymenili prostredníctvom Eurojustu, orgán členského štátu, ktorý informácie poskytol, môže v súlade so svojím vnútroštátnym právom stanoviť podmienky použitia takýchto informácií prijímajúcim orgánom vo vnútroštátnom konaní.

2.  Orgán členského štátu, ktorý prijíma informácie uvedené v odseku 1, je viazaný uvedenými podmienkami.

Článok 74

Transparentnosť

1.  Na dokumenty, ktorými disponuje Europol, sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001(48).

2.  Výkonná rada vypracuje do šiestich mesiacov odo dňa svojho prvého zasadnutia podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001, na ich prijatie kolégiom.

3.  Rozhodnutia, ktoré Eurojust prijíma podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej európskemu ombudsmanovi za podmienok stanovených v článku 228 ZFEÚ alebo predmetom súdneho konania na Súdnom dvore za podmienok stanovených v článku 263 ZFEÚ.

4.  Eurojust na svojom webovom sídle uverejní zoznam členov výkonnej rady a zhrnutia výsledkov zasadnutí výkonnej rady. Uvedené zhrnutia sa dočasne alebo trvalo prestanú uverejňovať alebo sa ich uverejňovanie obmedzí, ak by uverejnením bolo ohrozené plnenie úloh Eurojustu, pričom sa zohľadnia jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácií a operačný charakter Eurojustu.

Článok 75

OLAF a Dvor audítorov

1.  S cieľom uľahčiť boj proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 pristúpi Eurojust do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom OLAF(49). Eurojust prijme primerané ustanovenia, ktoré sa budú vzťahovať na všetkých národných členov, ich zástupcov a asistentov, všetkých vyslaných národných expertov a všetkých zamestnancov Eurojustu, s využitím vzoru stanoveného v prílohe k uvedenej dohode.

2.  Dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov a priamo na mieste u všetkých príjemcov grantov, zmluvných dodávateľov a subdodávateľov, ktorí od Eurojustu dostali finančné prostriedky Únie.

3.  OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií priamo na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi uvedenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(50) ▌ s cieľom zistiť, či nedošlo k nezrovnalostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie v súvislosti s výdavkami financovanými Eurojustom.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, pracovné dojednania uzavreté s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grantoch Eurojustu musia obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne oprávňujú Dvor audítorov a OLAF, aby vykonávali takéto audity a vyšetrovania, a to podľa ich príslušných právomocí.

5.  Zamestnanci Eurojustu, administratívny riaditeľ a členovia kolégia a výkonnej rady sú povinní bezodkladne oznámiť OLAF-u a Európskej prokuratúre, bez toho, aby tým bola dotknutá ich prípadná zodpovednosť, akékoľvek podozrenie z neregulárnej alebo nezákonnej činnosti v rámci svojich príslušných mandátov, o ktorých sa dozvedeli počas plnenia svojich povinností.

Článok 76

Pravidlá ochrany citlivých neutajovaných skutočností a utajovaných skutočností

1.  Eurojust stanoví vnútorné pravidlá týkajúce sa zaobchádzania so skutočnosťami a ich dôvernosti a ochrany citlivých neutajovaných skutočností vrátane vytvorenia a spracúvania takýchto skutočností v Eurojuste.

2.  Eurojust stanoví vnútorné pravidlá na ochranu utajovaných skutočností EÚ, ktoré musia byť v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ(51) s cieľom zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany takýchto skutočností.

Článok 77

Administratívne vyšetrovania

Administratívne činnosti Eurojustu podliehajú vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

Článok 78

Iná zodpovednosť ako zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov

1.  Zmluvná zodpovednosť Eurojustu sa riadi právom rozhodným pre danú zmluvu.

2.  Každá rozhodcovská doložka v zmluve, ktorú uzatvorí Eurojust, musí obsahovať ustanovenie, že právomoc vynášať rozsudky prislúcha Súdnemu dvoru.

3.  V prípade mimozmluvnej zodpovednosti nahradí Eurojust v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré sú spoločné pre právo členských štátov, a nezávisle od akejkoľvek zodpovednosti vyplývajúcej z článku 46, všetky škody, ktoré spôsobil Eurojust alebo jeho zamestnanci pri plnení svojich povinností.

4.  Odsek 3 sa vzťahuje aj na škody spôsobené národným členom, zástupcom alebo asistentom pri plnení ich povinností. Keď však konajú na základe právomocí, ktoré im boli udelené podľa článku 8, ich členský štát nahradí Eurojustu sumy, ktoré Eurojust zaplatil na účely náhrady takejto škody.

5.  V sporoch o náhradu škôd uvedených v odseku 3 prislúcha rozhodovacia právomoc Súdnemu dvoru.

6.  Vnútroštátne súdy členských štátov, ktoré majú právomoc konať v sporoch týkajúcich sa zodpovednosti Eurojustu podľa tohto článku, sa určia odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012(52) ▌.

7.  Osobná zodpovednosť zamestnancov Eurojustu voči Eurojustu sa riadi uplatniteľnými ustanoveniami služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Článok 79

Dohoda o sídle a prevádzkové podmienky

1.  Sídlom Eurojustu je Haag v Holandsku.

2.  Potrebné dojednania o poskytnutí priestorov Eurojustu v Holandsku a o sprístupnení potrebného vybavenia zo strany Holandska, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa vzťahujú v Holandsku na administratívneho riaditeľa, členov kolégia, zamestnancov Eurojustu a ich rodinných príslušníkov, sa stanovia v dohode o sídle Eurojustu, ktorá sa uzatvorí medzi Eurojustom a Holandskom po získaní súhlasu kolégia.

Článok 80

Prechodné opatrenia

1.  Eurojust zriadený týmto nariadením je univerzálnym právnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám, ktoré uzatvoril, ako aj k záväzkom, ktoré prevzal, a majetkom, ktoré nadobudol Eurojust zriadený rozhodnutím 2002/187/SVV.

2.  Národní členovia Eurojustu ustanovení rozhodnutím 2002/187/SVV, ktorí boli vyslaní každým členským štátom podľa tohto rozhodnutia, prevezmú úlohu národných členov Eurojustu podľa oddielu II kapitoly II tohto nariadenia. Ich funkčné obdobie možno jedenkrát predĺžiť podľa článku 7 ods. 5 tohto nariadenia po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia bez ohľadu na predchádzajúce predĺženie.

3.  Predseda a podpredsedovia Eurojustu ustanovení rozhodnutím 2002/187/SVV prevezmú v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia úlohu predsedu a podpredsedov Eurojustu podľa článku 11 tohto nariadenia, kým im neskončí funkčné obdobie v súlade s uvedeným rozhodnutím. Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia môžu byť jedenkrát znovuzvolení podľa článku 11 ods. 4 tohto nariadenia bez ohľadu na predchádzajúce znovuzvolenie.

4.  Administratívny riaditeľ, ktorý bol naposledy vymenovaný podľa článku 29 rozhodnutia 2002/187/SVV, prevezme úlohu administratívneho riaditeľa podľa článku 17 tohto nariadenia, kým sa mu funkčné obdobie neskončí podľa uvedeného rozhodnutia. Funkčné obdobie uvedeného administratívneho riaditeľa možno jedenkrát predĺžiť po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

5.  Toto nariadenie nemá vplyv na právoplatnosť dohôd uzatvorených Eurojustom podľa rozhodnutia 2002/187/SVV. V platnosti zostávajú najmä všetky medzinárodné dohody, ktoré Eurojust uzatvoril pred ... [dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia].

6.  Postup udelenia absolutória, pokiaľ ide o rozpočty schválené na základe článku 35 rozhodnutia 2002/187/SVV, sa vykonáva v súlade s pravidlami stanovenými v jeho článku 36.

7.  Toto nariadenie nemá vplyv na pracovné zmluvy, ktoré sa uzavreli podľa rozhodnutia 2002/187/SVV pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Úradník pre ochranu údajov, ktorý bol naposledy vymenovaný podľa článku 17 uvedeného rozhodnutia, prevezme úlohu úradníka pre ochranu údajov podľa článku 36 tohto nariadenia.

Článok 81

Nahradenie a zrušenie

1.  Pre členské štáty, ktoré sú viazané týmto nariadením, sa týmto s účinnosťou od ... [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti] nahrádza ▌rozhodnutie 2002/187/SVV.

Rozhodnutie 2002/187/SVV sa preto zrušuje s účinnosťou od ... [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti].

2.  Odkazy na rozhodnutie uvedené v odseku 1 sa vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané týmto nariadením, považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 82

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Uplatňuje sa od ... [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Zoznam foriem závažnej trestnej činnosti, ktoré patria do právomoci Eurojustu v súlade s článkom 3 ods. 1:

–  terorizmus,

–   organizovaná trestná činnosť,

–  obchodovanie s drogami,

–   legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

–  trestná činnosť súvisiaca s jadrovými a rádioaktívnymi látkami,

–  nelegálne prevádzačstvo imigrantov,

–  obchodovanie s ľuďmi,

–  trestné činy súvisiace s motorovými vozidlami,

–  vražda a ťažké ublíženie na zdraví,

–  nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

–  únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

–  rasizmus a xenofóbia,

–  ▌lúpež a krádež s priťažujúcimi okolnosťami,

–  nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

–  podvodné konanie a podvod,

–  trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie,

–  obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia finančného trhu,

–  vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

–  falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia

–  falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

–  falšovanie a pozmeňovanie peňazí a platobných prostriedkov,

–  počítačová kriminalita,

–  korupcia,

–  nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

–  nedovolené obchodovanie s ohrozenými živočíšnymi druhmi,

–  nedovolené obchodovanie s ohrozenými rastlinnými druhmi a odrodami,

–  trestné činy poškodzujúce životné prostredie vrátane znečisťovania mora z lodí,

–  nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

–  sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie vrátane materiálu týkajúceho sa zneužívania detí a kontaktovania detí na sexuálne účely,

–  genocída, trestné činy proti ľudskosti a vojnové zločiny.

PRÍLOHA II

Kategórie osobných údajov uvedených v článku 27

1.  a) priezvisko, rodné priezvisko, mená a všetky prezývky alebo pseudonymy,

b)  dátum a miesto narodenia,

c)  štátna príslušnosť,

d)  pohlavie,

e)  trvalý pobyt, povolanie a miesto pobytu dotknutej osoby,

f)  číslo sociálneho poistenia alebo iné úradné čísla používané v členských štátoch na účely identifikácie fyzických osôb, vodičské oprávnenia, údaje z dokladov totožnosti a cestovných pasov, colné a daňové identifikačné čísla;

g)  informácie o právnických osobách, ak zahŕňajú informácie o fyzických osobách, ktorých totožnosť bola alebo môže byť zistená a ktorí podliehajú súdnemu vyšetrovaniu alebo trestnému stíhaniu,

h)  podrobnosti týkajúce sa bankových účtov alebo účtov v iných finančných inštitúciách;

i)  opis a charakteristika údajných trestných činov, dátum, kedy boli spáchané, trestná kategória trestných činov a stav vyšetrovania,

j)  skutočnosti poukazujúce na medzinárodný rozmer prípadu,

k)  podrobnosti o údajnom členstve v zločineckej organizácii,

l)  telefónne čísla, e-mailové adresy, prevádzkové údaje a lokalizačné údaje, ako aj akékoľvek súvisiace údaje potrebné na zistenie totožnosti účastníka alebo používateľa,

m)  údaje o evidencii vozidla,

n)  profily DNA zistené z nekódujúcej časti DNA, fotografie a odtlačky prstov.

2.  a) priezvisko, rodné priezvisko, mená a všetky prezývky alebo pseudonymy,

b)  dátum a miesto narodenia,

c)  štátna príslušnosť,

d)  pohlavie,

e)  trvalý pobyt, povolanie a miesto pobytu dotknutej osoby,

f)  opis a povaha trestných činov, ktoré sa ich týkajú danej osoby, dátum, kedy boli trestné činy spáchané, trestnoprávna kategória trestných činov a stav vyšetrovania,

g)  číslo sociálneho poistenia alebo iné úradné čísla používané v členských štátoch na účely identifikácie fyzických osôb, vodičské oprávnenia, údaje z dokladov totožnosti a cestovných pasov, colné a daňové identifikačné čísla,

h)  podrobnosti týkajúce sa účtov v bankách alebo iných finančných inštitúciách,

i)  telefónne čísla, e-mailové adresy, prevádzkové údaje a lokalizačné údaje, ako aj akékoľvek súvisiace údaje potrebné na zistenie totožnosti účastníka alebo používateľa,

j)  údaje o evidencii vozidla.

(1) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018.
(2)Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1).
(3)Rozhodnutie Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 44.)
(4)Rozhodnutie Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. EÚ L 138, 4.6.2009, s. 14).
(5) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(6)Rozhodnutie Rady 2002/494/SVV z 13. júna 2002, ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny (Ú. v. ES L 167, 26.6.2002, s. 1).
(7)Rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 103).
(8)Rozhodnutie Rady 2008/852/SVV z 24. októbra 2008 o sieti kontaktných osôb na boj proti korupcii (Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 38).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... z ... o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002 (Ú. v. EÚ ...).
(11)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)) a vložte číslo, dátum a odkaz na uverejnenie uvedeného nariadenia v Ú. v. do poznámky pod čiarou.
(12)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(13)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(14)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(15) Spoločná pozícia Rady 2005/69/SVV z 24. januára 2005 o výmene určitých údajov s Interpolom (Ú. v. EÚ L 27, 29.1.2005, s. 61).
(16) Rozhodnutie Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS) (Ú. v. EÚ L 205, 7.8.2007, s. 63).
(17)Jednotná akcia Rady 96/277/SVV z 22. apríla 1996 o rámci pre výmenu styčných úradníkov s cieľom zdokonalenia súdnej spolupráce medzi členskými štátmi a Európskou úniou (Ú. v. ES L 105, 27.4.1996, s. 1).
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s.1).
(19)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1).
(22) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
(23) Rozhodnutie Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činov terorizmu (Ú. v. EÚ L 253, 29.9.2005, s. 22).
(24) Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130).
(25)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(26)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(27)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(28)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(29)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(30)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(31)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(32)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(33)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(34)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(35)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(36)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(37)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(38)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(39)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(40)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(41)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(42)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).
(44)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia obsiahnutého v dokumente PE-CONS 31/18 (2017/0002(COD)).
(45) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).
(46)Nariadenie Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).
(47) Nariadenie Rady (ES) č. 2965/94 z 28. novembra 1994 o zriadení Prekladateľského strediska pre orgány Európskej únie (Ú. v. ES L 314, 7.12.1994, s. 1).
(48) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
(49) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.
(50) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(51) Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).
(52) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).


Vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu ***I
PDF 896kWORD 118k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu (COM(2016)0819 – C8-0002/2017 – 2016/0412(COD))
P8_TA-PROV(2018)0380A8-0001/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0819),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0002/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českým Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre právne veci (A8-0001/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu

P8_TC1-COD(2016)0412


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)  Justičná spolupráca v trestných veciach v Únii je založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a justičných rozhodnutí, ktorá sa od zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999 všeobecne označuje za základný kameň justičnej spolupráce v trestných veciach v rámci Únie.

(3)  Medzi najúčinnejšie prostriedky boja proti trestnej činnosti patrí zaistenie a konfiškácia nástrojov na páchanie trestnej činnosti a príjmov z nej. Únia ▌je odhodlaná zabezpečiť účinnejšiu identifikáciu, konfiškáciu a opätovné použitie majetkových hodnôt pochádzajúcich z trestnej činnosti v súlade so „Štokholmským programom – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich“(2).

(4)  Keďže trestná činnosť má často nadnárodnú povahu, je na zaistenie a skonfiškovanie nástrojov na páchanie trestnej činnosti a príjmov z nej nevyhnutná účinná cezhraničná spolupráca.

(5)  Súčasný právny rámec Únie vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu tvoria rámcové rozhodnutia Rady 2003/577/SVV ▌(3) a 2006/783/SVV(4).

(6)  Zo správ Komisie o vykonávaní rámcových rozhodnutí 2003/577/SVV a 2006/783/SVV vyplýva, že existujúci režim vzájomného uznávania príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu nie je úplne účinný. Uvedené rámcové rozhodnutia sa v členských štátoch nevykonávali a neuplatňovali jednotným spôsobom, čo viedlo k nedostatočnému vzájomnému uznávaniu a k cezhraničnej spolupráci, ktorá nie je optimálna.

(7)  Právny rámec Únie v oblasti vzájomného uznávania príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu zaostáva za najnovším legislatívnym vývojom na úrovni Únie a na úrovni jednotlivých štátov. Predovšetkým, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ(5) sa stanovujú minimálne pravidlá zaistenia a konfiškácie majetku. Uvedené minimálne pravidlá sa týkajú konfiškácie nástrojov na páchanie trestnej činnosti a príjmov z nej, a to aj v prípade nevyhovujúceho zdravotného stavu alebo úteku podozrivej alebo obvinenej osoby, keď sa trestné konanie vo veci trestného činu začalo, rozšírenej konfiškácie a konfiškácie majetku tretích osôb. Uvedené minimálne pravidlá sa týkajú aj zaisťovania majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie. Typy príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu ▌, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, by mali takisto spadať pod právny rámec týkajúci sa vzájomného uznávania.

(8)  V rámci prijímania smernice 2014/42/EÚ Európsky parlament a Rada vo vyhlásení uviedli, že účinný systém zaisťovania a konfiškácie v ▌Únii je neoddeliteľne spojený s riadnym fungovaním vzájomného uznávania príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. Vzhľadom na potrebu zaviesť v Únii komplexný systém zaistenia a konfiškácie nástrojov na páchanie trestnej činnosti a príjmov z nej, Európsky parlament a Rada vyzvali Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa vzájomného uznávania príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu.

(9)  Vo svojom oznámení z 28. apríla 2015 s názvom „Európsky program v oblasti bezpečnosti“ Komisia konštatovala, že justičná spolupráca v trestných veciach sa opiera o existenciu účinných cezhraničných nástrojov a že vzájomné uznávanie rozsudkov a justičných rozhodnutí je kľúčovým prvkom bezpečnostného rámca. Komisia takisto pripomenula potrebu zlepšiť vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu.

(10)  Vo svojom oznámení z 2. februára 2016 týkajúcom sa Akčného plánu na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu Komisia zdôraznila potrebu zabezpečiť, aby boli páchatelia, ktorí financujú terorizmus, zbavení svojich majetkových hodnôt. Komisia vyhlásila, že v záujme narušovania organizovanej trestnej činnosti, ktorou sa financuje terorizmus, je nevyhnutné zbaviť týchto páchateľov príjmov z trestnej činnosti. Na tento účel Komisia vyhlásila, že je potrebné zabezpečiť, aby sa všetky druhy príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu vykonávali v maximálnom možnom rozsahu v celej Únii prostredníctvom uplatňovania zásady vzájomného uznávania.

(11)  V záujme zabezpečenia účinného vzájomného uznávania príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu by pravidlá uznávania a vykonávania týchto príkazov mali byť stanovené v právne záväznom a priamo uplatniteľnom akte Únie.

(12)  Je dôležité uľahčiť vzájomné uznávanie a vykonávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu majetku stanovením pravidiel, podľa ktorých bude členský štát povinný bez ďalších formálnych náležitostí uznať a vykonať na svojom území príkazy na zaistenie a príkazy na konfiškáciu vydané iným členským štátom v rámci ▌konania v trestných veciach.

(13)  Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky príkazy na zaistenie a na všetky príkazy na konfiškáciu vydané v rámci konania v trestných veciach. „Konanie v trestných veciach“ je autonómnym pojmom práva Únie, ktorý vykladá Súdny dvor Európskej únie bez ohľadu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Tento pojem sa preto vzťahuje na všetky typy príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu majetku vydaných po konaní vo veci trestného činu, teda nielen na príkazy, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/42/EÚ. Vzťahuje sa aj na ostatné typy príkazov vydaných bez konečného odsudzujúceho rozsudku. Hoci takéto príkazy nemusia existovať v právnom systéme členského štátu, dotknutý členský štát by mal byť schopný uznať a vykonať takýto príkaz vydaný v inom členskom štáte. Konanie v trestných veciach by tiež mohlo zahŕňať vyšetrovanie trestného činu políciou a inými orgánmi presadzovania práva. Príkazy na zaistenie a príkazy na konfiškáciu vydané v rámci konania v občianskych alebo správnych veciach by mali byť z pôsobnosti tohto nariadenia vylúčené.

(14)  Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na ▌príkazy na zaistenie a príkazy na konfiškáciu, ktoré súvisia s trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/42/EÚ, ako aj na príkazy na zaistenie a príkazy na konfiškáciu súvisiace s inými trestnými činmi. Trestné činy, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by preto nemali byť obmedzené na ▌obzvlášť závažné trestné činy s cezhraničným rozmerom, pretože článok 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) nevyžaduje takéto obmedzenie v prípade opatrení, ktorými sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa zabezpečenia vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach.

(15)  Spolupráca medzi členskými štátmi, ktorá je založená na zásade vzájomného uznávania a bezprostredného vykonávania justičných rozhodnutí predpokladá dôveru, že rozhodnutia, ktoré sa majú uznať a vykonať, budú vždy prijaté v súlade so zásadami zákonnosti, subsidiarity a proporcionality. Takáto spolupráca tiež predpokladá, že budú dodržané práva osôb, ktoré sú dotknuté príkazom na zaistenie alebo príkazom na konfiškáciu. Medzi takéto dotknuté osoby, ktorými môžu byť fyzické alebo právnické osoby, by mali patriť osoby, proti ktorým bol vydaný príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu, alebo osoby, ktoré vlastnia majetok, na ktorý sa taký príkaz vzťahuje, ako aj akékoľvek tretie osoby, ktorých práva k takému majetku sú takým príkazom priamo dotknuté, a to vrátane dobromyseľných tretích osôb. O tom, či sú také tretie osoby priamo dotknuté príkazom na zaistenie alebo príkazom na konfiškáciu, by sa malo rozhodnúť podľa práva vykonávajúceho štátu.

(16)  Toto nariadenie nemení povinnosť rešpektovať základné práva a právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“).

(17)  Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“). Zahŕňa to zásadu, že akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva, sexuálnej orientácie, štátnej príslušnosti, jazyka alebo politického zmýšľania či zdravotného postihnutia sa má zakázať. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(18)  Procesné práva stanovené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ(6), 2012/13/EÚ(7), 2013/48/EÚ(8), (EÚ) 2016/343(9), (EÚ) 2016/800(10) a (EÚ) 2016/1919(11) by sa v rámci rozsahu pôsobnosti týchto smerníc mali vzťahovať na trestné konania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v členských štátoch, ktoré sú uvedenými smernicami viazané. Na všetky konania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa v každom prípade mali vzťahovať záruky podľa charty. Konkrétne by sa základné záruky pre trestné konania stanovené v charte mali vzťahovať na konania v trestných veciach, ktoré nie sú trestnými konaniami, ale vzťahuje sa na ne toto nariadenie.

(19)  Zatiaľ čo ▌pravidlami zasielania, uznávania a vykonávania príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu by sa mala zabezpečiť efektívnosť procesu vymáhania majetkových hodnôt pochádzajúcich z trestnej činnosti, zároveň sa majú dodržiavať základné práva.

(20)  Pri posudzovaní obojstrannej trestnosti by mal príslušný orgán vykonávajúceho členského štátu overiť, či by skutkové okolnosti daného trestného činu, ako sú uvedené v osvedčení k príkazu na zaistenie alebo v osvedčení k príkazu na konfiškáciu, ktoré predložil príslušný orgán vydávajúceho štátu, ako také boli trestné vo vykonávajúcom štáte, ak by v ňom nastali v čase rozhodnutia o uznaní príkazu na zaistenie a príkazu na konfiškáciu.

(21)  Vydávajúci orgán by mal pri vydaní príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu zabezpečiť, aby boli dodržané zásady nevyhnutnosti a proporcionality. Podľa tohto nariadenia by sa príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu mal vydať a zaslať vykonávajúcemu orgánu v inom členskom štáte len vtedy, keď by sa mohol vydať a použiť výlučne vo vnútroštátnom prípade. Vydávajúci orgán by mal byť zodpovedný za posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality takýchto príkazov v každom prípade, pretože uznávanie a vykonávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu by sa nemalo odmietnuť z iných dôvodov, než sú stanovené v tomto nariadení.

(22)  V niektorých prípadoch môže byť príkaz na zaistenie vydaný orgánom, ktorý je určeným vydávajúcim štátom, ktorý má v trestných veciach právomoc vydať príkaz na zaistenie majetku alebo vykonať príkaz na zaistenie majetku v súlade s vnútroštátnym právom, a ktorý nie je sudcom, súdom alebo prokurátorom. V takýchto prípadoch by mal byť príkaz na zaistenie potvrdený sudcom, súdom alebo prokurátorom pred tým, ako sa zašle vykonávajúcemu orgánu.

(23)  Členské štáty by mali mať možnosť vydať vyhlásenie, v ktorom uvedú, že keď sa im zasiela osvedčenie k príkazu na zaistenie alebo osvedčenie k príkazu na konfiškáciu na účely uznania a výkonu príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu, vydávajúci orgán by mal zaslať pôvodný príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu, alebo jeho overenú kópiu spolu s osvedčením k príkazu na zaistenie alebo s osvedčením k príkazu na konfiškáciu. Členské štáty by mali informovať Komisiu, keď takéto vyhlásenie vydajú alebo vezmú späť. Komisia by mala takéto informácie sprístupniť všetkým členským štátom a Európskej justičnej sieti (ďalej len „EJS“), ustanovenej rozhodnutím Rady 2008/976/SVV. EJS by mala uvedené informácie sprístupniť na webovom sídle uvedenom v danom rozhodnutí(12).

(24)  Vydávajúci orgán by mal zaslať osvedčenie k príkazu na zaistenie alebo osvedčenie k príkazu na konfiškáciu spolu s príkazom na zaistenie alebo s príkazom na konfiškáciu, podľa potreby buď priamo vykonávajúcemu orgánu alebo prípadne ústrednému orgánu vykonávajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, za podmienok, ktoré vykonávajúcemu orgánu umožnia potvrdiť pravosť osvedčenia alebo príkazu, ako napríklad doporučenou zásielkou alebo zabezpečenou elektronickou poštou. Vydávajúci orgán by mal mať možnosť využiť na zaslanie akékoľvek relevantné cesty alebo prostriedky, napríklad zabezpečený telekomunikačný systém EJS, Eurojust alebo iné cesty, ktoré využívajú justičné orgány.

(25)  V prípade, ak sa vydávajúci orgán opodstatnene domnieva, že osoba, voči ktorej bol vydaný príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu týkajúci sa peňažnej sumy, má majetok alebo príjem v členskom štáte, mal by osvedčenie k príkazu na zaistenie alebo osvedčenie k príkazu na konfiškáciu súvisiace s príkazom zaslať tomuto členskému štátu. Na uvedenom základe by sa napríklad osvedčenie mohlo zaslať členskému štátu, v ktorom sa fyzická osoba, voči ktorej bol príkaz vydaný, zdržiava, alebo – ak nemá trvalé bydlisko – členskému štátu, v ktorom má obvyklý pobyt. Ak bol príkaz vydaný voči právnickej osobe, osvedčenie by sa mohlo zaslať členskému štátu, v ktorom má právnická osoba sídlo.

(26)  Na účely administratívneho zasielania a prijímania osvedčení týkajúcich sa príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu by členské štáty mali mať možnosť určiť jeden alebo viacero ústredných orgánov, ak je to potrebné vzhľadom na štruktúru ich vnútroštátnych právnych systémov. Takéto ústredné orgány by mohli tiež poskytovať administratívnu podporu, zohrávať koordinačnú úlohu a pomáhať pri zbere štatistických údajov, a tým uľahčovať a presadzovať vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu.

(27)  Ak sa osvedčenie k príkazu na konfiškáciu súvisiace s príkazom na konfiškáciu týkajúcim sa peňažnej sumy zasiela do viac ako jedného vykonávajúceho štátu, vydávajúci štát by sa mal usilovať vyhnúť sa tomu, aby bol konfiškovaný majetok vo vyššej ako potrebnej hodnote a aby celková suma získaná z vykonania príkazu nepresahovala maximálnu sumu v ňom uvedenú. Na tento účel by vydávajúci orgán mal okrem iného v osvedčení k príkazu na konfiškáciu uviesť ocenenie majetkových hodnôt v jednotlivých vykonávajúcich štátoch, ak je známa, aby ju mohli vykonávajúce orgány zohľadniť, udržiavať potrebný kontakt a dialóg s vykonávajúcimi orgánmi o majetku, ktorý sa má skonfiškovať a informovať príslušný vykonávajúci orgán alebo vykonávajúce orgány okamžite, ako zistí, že existuje riziko, že by mohlo dôjsť ku konfiškácii nad maximálnu sumu. Ak je to vhodné, Eurojust by mohol v rámci svojich právomocí vykonávať úlohu koordinátora, aby sa predišlo nadmernej konfiškácii.

(28)  Členské štáty by sa mali nabádať, aby vydali vyhlásenie, v ktorom uvedú, že ako vykonávajúce štáty akceptujú osvedčenia k príkazu na zaistenie, osvedčenia k príkazu na konfiškáciu, prípadne oboje, v jednom alebo viacerých iných úradných jazykoch Únie, ako je ich úradný jazyk alebo ako sú ich úradné jazyky.

(29)  Vykonávajúci orgán by mal uznať príkazy na zaistenie a príkazy na konfiškáciu ▌a prijať opatrenia potrebné ▌na ich vykonanie. Rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu by sa malo prijať a zaistenie alebo konfiškácia by sa mali vykonať rovnako rýchlo a prioritne ako ▌v podobných vnútroštátnych prípadoch. ▌S cieľom zabezpečiť rýchle a účinné prijatie rozhodnutia o uznaní príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu a ich rýchle a účinné vykonanie by sa mali stanoviť lehoty, ktoré by sa mali vypočítať v súlade s nariadením Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71(13). Pokiaľ ide o príkazy na zaistenie, vykonávajúci orgán by mal začať prijímať konkrétne opatrenia potrebné na vykonanie takýchto príkazov najneskôr do 48 hodín od prijatia rozhodnutia o ich uznaní a vykonaní.

(30)  Pri vykonávaní príkazu na zaistenie by vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán mali náležite zohľadniť dôvernú povahu vyšetrovania. Vykonávajúci orgán by mal najmä zaručiť dôvernosť skutočností a ▌podstaty príkazu na zaistenie. Týmto nie je dotknutá povinnosť informovať dotknuté osoby o výkone príkazu na zaistenie v súlade s týmto nariadením.

(31)  Uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu by sa nemalo odmietnuť z iných dôvodov, než sú stanovené v tomto nariadení. Toto nariadenie by malo umožniť vykonávajúcim orgánom neuznať alebo nevykonať príkazy na konfiškáciu na základe zásady ne bis in idem, na základe práv dotknutých osôb alebo na základe práva byť prítomný na súdnom konaní.

(32)  Toto nariadenie by malo umožniť vykonávajúcim orgánom neuznať alebo nevykonať príkazy na konfiškáciu v prípade, že osoba, voči ktorej bol vydaný príkaz na konfiškáciu, sa osobne nezúčastnila na súdnom konaní, ktorého výsledkom je príkaz na konfiškáciu, ktorý je spojený s konečným odsudzujúcim rozsudkom. Uvedené by malo byť dôvodom neuznania alebo nevykonania len v prípade súdnych konaní, ktorých výsledkom sú príkazy na konfiškáciu, ktoré sú spojené s konečným odsudzujúcim rozsudkom, a nie v prípade konaní, ktorých výsledkom sú príkazy na konfiškáciu vydané bez predchádzajúceho odsúdenia. Na to, aby bolo možné využiť takýto dôvod neuznania, malo by sa uskutočniť aspoň jedno pojednávanie. Tento dôvod neuznania by sa nemal byť využiť, ak sa v príslušných vnútroštátnych procesných pravidlách neustanovuje uskutočnenie pojednávania. Takéto vnútroštátne procesné pravidlá by mali byť v súlade s chartou a EDĽP, predovšetkým pokiaľ ide o právo na spravodlivý proces. O takýto prípad ide napríklad vtedy, keď sa konanie vedie zjednodušeným spôsobom úplne alebo sčasti písomne, alebo v prípade konania, pre ktoré sa neustanovuje uskutočnenie pojednávania.

(33)  Iba za výnimočných okolností by malo byť možné neuznať alebo nevykonať príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu, ak by takéto uznanie alebo vykonanie bránili vykonávajúcemu štátu v uplatňovaní jeho ústavných pravidiel týkajúcich sa slobody tlače alebo slobody prejavu v iných médiách.

(34)  Základom vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Únii je vzájomná dôvera a domnienka, že ostatné členské štáty dodržiavajú právo Únie, a najmä základné práva. Vo výnimočných prípadoch, keď na základe konkrétnych a objektívnych dôkazov existujú podstatné dôvody domnievať sa, že vykonanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu by za konkrétnych okolností daného prípadu viedlo k zjavnému porušeniu relevantného základného práva ustanoveného v charte, by však mal mať vykonávajúci orgán možnosť rozhodnúť o tom, že dotknutý príkaz neuzná alebo nevykoná. Z tohto hľadiska by sa za relevantné základné práva mali považovať najmä právo na účinný prostriedok nápravy, právo na spravodlivé súdne konanie a právo na obhajobu. Právo vlastniť majetok by v zásade nemalo byť relevantné, pretože zaistenie a konfiškácia majetkových hodnôt nevyhnutne zahŕňajú zásah do práva osoby vlastniť majetok a pretože v práve Únie vrátane tohto nariadenia sú už ustanovené potrebné záruky v tomto ohľade.

(35)  Pred rozhodnutím o neuznaní alebo nevykonaní príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu z ktoréhokoľvek dôvodu pre neuznanie alebo nevykonanie by sa vykonávajúci orgán mal poradiť s vydávajúcim orgánom s cieľom získať akékoľvek potrebné dodatočné informácie.

(36)  Vydávajúci orgán by mal pri skúmaní žiadosti vykonávajúceho orgánu o určenie obdobia, počas ktorého má byť majetok zaistený, zohľadniť všetky okolnosti prípadu, najmä či by ďalšie trvanie príkazu na zaistenie mohlo spôsobiť neodôvodnenú škodu vo vykonávajúcom štáte. Vykonávajúci orgán sa nabáda, aby sa pred predložením formálnej žiadosti poradil s vydávajúcim orgánom.

(37)  Vydávajúci orgán by mal informovať vykonávajúci orgán, keď orgán vydávajúceho štátu dostane akúkoľvek peňažnú sumu, ktorá bola zaplatená v súvislosti s príkazom na konfiškáciu, pričom platí, že vykonávajúci štát by mal byť informovaný len vtedy, keď má suma zaplatená v súvislosti s príkazom vplyv na neuhradenú sumu, ktorá sa má skonfiškovať na základe príkazu.

(38)  Vykonávajúci orgán by mal mať možnosť odložiť vykonanie ▌príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu, a to najmä v prípade, ak by jeho vykonanie mohlo narušiť prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu. Ihneď ako zaniknú dôvody odkladu ▌, vykonávajúci orgán by mal prijať opatrenia potrebné na vykonanie príkazu.

(39)  Po vykonaní príkazu na zaistenie a po rozhodnutí o uznaní a vykonaní príkazu na konfiškáciu by mal vykonávajúci orgán podľa možnosti o takomto výkone alebo rozhodnutí informovať dotknuté osoby, ak sú mu známe. Na tento účel by mal vykonávajúci orgán vynaložiť všetko primerané úsilie na to, aby identifikoval dotknuté osoby, overil, ako ich možno kontaktovať, a informoval ich o vykonaní príkazu na zaistenie alebo o rozhodnutí uznať a vykonať príkaz na konfiškáciu. Pri plnení uvedenej povinnosti by vykonávajúci orgán mohol požiadať vydávajúci orgán o pomoc, napríklad ak je zrejmé, že dotknuté osoby majú pobyt vo vydávajúcom štáte. Povinnosťou vykonávajúceho orgánu poskytnúť informácie dotknutým osobám, ktorá vyplýva z tohto nariadenia, nie je dotknutá žiadna povinnosť vydávajúceho orgánu informovať osoby podľa práva vydávajúceho štátu, napríklad o vydaní príkazu na zaistenie alebo o existujúcich opravných prostriedkoch podľa práva vydávajúceho štátu.

(40)  Vydávajúci orgán by mal byť bezodkladne informovaný, ak príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu nemožno vykonať. Takáto nemožnosť môže byť spôsobená tým, že majetok už bol skonfiškovaný, stratil sa, bol zničený alebo ho nemožno nájsť na mieste určenom vydávajúcim orgánom, alebo preto, že takéto miesto nebolo dostatočne presne určené napriek konzultáciám medzi vykonávajúcim orgánom a vydávajúcim orgánom. Za takýchto okolností by vykonávajúci orgán nemal byť povinný príkaz vykonať. Ak však vykonávajúci orgán následne získa informácie, ktoré mu umožnia určiť miesto, kde sa majetok nachádza, mal by mať možnosť príkaz vykonať bez toho, aby mu bolo zaslané nové osvedčenie v súlade s týmto nariadením.

(41)  Keď podľa práva vykonávajúceho štátu nie je vykonanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu právne možné, vykonávajúci orgán by mal kontaktovať vydávajúci orgán s cieľom rokovať o situácii a nájsť riešenie. Takýmto riešením by mohlo byť späťvzatie dotknutého príkazu vydávajúcim orgánom.

(42)  Ihneď po vykonaní príkazu na konfiškáciu by mal vykonávajúci orgán informovať vydávajúci orgán o výsledku vykonania. Ak je to možné, vykonávajúci orgán by mal vtedy informovať vydávajúci orgán aj o majetku alebo peňažnej sume, ktoré boli skonfiškované, a o iných skutočnostiach, ktoré považuje za relevantné.

(43)  Vykonávanie príkazu na zaistenie alebo príkazu ▌na konfiškáciu by sa malo riadiť právom vykonávajúceho členského štátu a iba orgány tohto štátu by mali ▌byť príslušné rozhodovať o postupoch jeho vykonania. Vo vhodných prípadoch by vydávajúci a vykonávajúci orgán mali mať možnosť vyzvať Eurojust alebo EJS, aby im v rámci ich právomoci poskytli pomoc v otázkach týkajúcich sa vykonania príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu.

(44)  Správne ▌vykonávanie tohto nariadenia predpokladá úzku komunikáciu medzi zúčastnenými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi najmä v prípadoch súčasného výkonu príkazu na konfiškáciu vo viac ako jednom členskom štáte. Príslušné vnútroštátne orgány by preto mali navzájom konzultovať vždy, keď je to potrebné, a to buď priamo, alebo vo vhodných prípadoch prostredníctvom Eurojustu alebo EJS.

(45)  V cezhraničných prípadoch by nemalo byť dotknuté právo obetí na náhradu škody a vrátenie majetku. V rámci pravidiel o nakladaní so zaisteným alebo skonfiškovaným majetkom by mala byť uprednostnená náhrada škody a vrátenie majetku obetiam. Pojem „obeť“ treba vykladať v súlade s právom vydávajúceho štátu, ktorý by mal mať možnosť ustanoviť aj to, že na účely tohto nariadenia sa za obeť môže považovať právnická osoba. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté pravidlá náhrady škody a vrátenia majetku obetiam vo vnútroštátnych konaniach.

(46)  Ak bol vykonávajúci orgán informovaný o rozhodnutí vydanom vydávajúcim orgánom alebo iným príslušným orgánom vydávajúceho štátu na účely vrátenia zaisteného majetku obeti, mal by vykonávajúci orgán prijať potrebné opatrenia, aby zabezpečil, aby sa daný majetok zaistil a čo najskôr vrátil obeti. Vykonávajúci orgán by mal mať možnosť previesť majetok vydávajúcemu štátu, aby ho tento mohol vrátiť obeti, alebo by ho pod podmienkou súhlasu vydávajúceho štátu mohol vrátiť priamo obeti. Povinnosť vrátiť zaistený majetok obeti by mala podliehať týmto podmienkam: nárok obete na majetok by nemal byť spochybnený, teda by malo byť akceptované, že obeť je oprávneným vlastníkom majetku a neexistujú žiadne opodstatnené nároky, ktoré by to spochybňovali; majetok by nemal byť potrebný ako dôkaz v trestnom konaní vo vykonávajúcom štáte; a nemali by tým byť dotknuté práva dotknutých osôb, najmä práva dobromyseľných tretích osôb. Vykonávajúci orgán by mal zaistený majetok vrátiť obeti, len ak boli uvedené podmienky splnené. Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že uvedené podmienky nie sú splnené, mal by sa poradiť s vydávajúcim orgánom, napríklad požiadať o akékoľvek dodatočné informácie alebo prediskutovať situáciu s cieľom nájsť riešenie. Ak nemožno nájsť riešenie, vykonávajúci orgán by mal mať možnosť rozhodnúť, že zaistený majetok obeti nevráti.

(47)  Každý členský štát by mal zvážiť zriadenie vnútroštátneho centralizovaného úradu zodpovedného za správu zaisteného majetku na účely prípadnej neskoršej konfiškácie, ako aj za správu skonfiškovaného majetku. Zaistený majetok a skonfiškovaný majetok by sa mohol prioritne vyčleniť na projekty v oblasti presadzovania práva a predchádzania organizovanej trestnej činnosti a na iné projekty verejného záujmu a spoločenského významu.

(48)  Každý členský štát by mal zvážiť zriadenie vnútroštátneho fondu na zaručenie primeranej náhrady škody obetiam trestnej činnosti, ako napríklad rodín príslušníkov polície a štátnych zamestnancov, ktorí zomreli pri plnení svojich povinností alebo sú v jeho dôsledku trvalo zdravotne postihnutí. Členské štáty by mohli na tento fond vyčleniť časť skonfiškovaných majetkových hodnôt.

(49)  Členské štáty by nemali mať možnosť navzájom si nárokovať náhradu nákladov vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia. Ak však vykonávajúcemu štátu vzniknú vysoké alebo mimoriadne náklady, napríklad z dôvodu, že majetok bol zaistený počas dlhého obdobia, vydávajúci orgán by mal zvážiť akýkoľvek návrh vykonávajúceho orgánu na zdieľanie nákladov.

(50)  S cieľom umožniť v budúcnosti čo najrýchlejšie riešiť zistené problémy týkajúce sa obsahu osvedčení uvedených v prílohách k tomuto nariadeniu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny uvedených osvedčení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác ▌uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(14). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(51)  Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je vzájomné uznávanie a vykonávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(52)  Pokiaľ ide o zaistenie dôkazov, ustanovenia rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV už nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ(15) v prípade členských štátov viazaných uvedenou smernicou. Pokiaľ ide o zaistenie majetku ▌, ustanovenia rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV by sa mali nahradiť týmto nariadením medzi členskými štátmi, ktoré sú ním viazané. Týmto nariadením by sa malo nahradiť aj rámcové rozhodnutie 2006/783/SVV medzi členskými štátmi, ktoré sú ním viazané. Ustanovenia rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV týkajúce sa zaistenia majetku, ako aj ustanovenia rámcového rozhodnutia 2006/783/SVV by sa preto mali naďalej uplatňovať nielen medzi členskými štátmi, ktoré nie sú viazané týmto nariadením, ale aj medzi ktorýmkoľvek členským štátom, ktorý nie je viazaný týmto nariadením, a ktorýmkoľvek členským štátom, ktorý ním viazaný je.

(53)  Právna forma tohto aktu by nemala predstavovať precedens pre budúce právne akty Únie v oblasti vzájomného uznávania rozsudkov a justičných rozhodnutí v trestných veciach. Voľba právnej formy budúcich právnych aktov Únie by sa mala v jednotlivých prípadoch dôsledne zvážiť a okrem iného by sa pri nej mala zohľadniť účinnosť právneho aktu a zásady proporcionality a subsidiarity.

(54)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v súlade s rozhodnutím Rady 2007/845/SVV(16) ich úrady pre vyhľadávanie majetku navzájom spolupracovali, aby uľahčili vypátranie a identifikáciu príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou, ktorý sa môže stať predmetom príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu.

(55)  V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 ▌Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, ▌Spojené kráľovstvo ▌oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia ▌.

(56)  V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 protokolu č. 21, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa ▌Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(57)  V súlade s článkami 1 a 2 ▌Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ▌ani ▌nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, VYMEDZENIE POJMOV A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Predmet úpravy

1.  V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá, podľa ktorých členský štát uzná a vykoná na svojom území príkazy na zaistenie a príkazy na konfiškáciu vydané iným členským štátom v rámci ▌konania v trestných veciach.

2.  Toto nariadenie nemá za následok zmenu povinnosti rešpektovať základné práva a právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o EÚ.

3.  Vydávajúce orgány zabezpečia, aby sa pri vydávaní príkazov na zaistenie alebo príkazov na konfiškáciu dodržiavali zásady nevyhnutnosti a proporcionality.

4.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na príkazy na zaistenie a príkazy na konfiškáciu vydané v rámci konaní v občianskych a správnych veciach.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)   „príkaz na zaistenie“ je rozhodnutie, ktoré vydal alebo potvrdil vydávajúci orgán, aby sa na účely konfiškácie majetku predbežne zabránilo jeho zničeniu, premene, presunu, prevodu alebo zbavenia sa ho;

(2)  „príkaz na konfiškáciu“ je konečný trest alebo opatrenie uložené súdom po konaní v súvislosti s trestným činom, ktorého dôsledkom je konečné odňatie majetku fyzickej alebo právnickej osobe;

▌ (3) „majetok“ je majetok akéhokoľvek druhu bez ohľadu na to, či je hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný, a právne listiny alebo nástroje, ktoré potvrdzujú vlastnícke alebo iné právo k tomuto majetku, o ktorom sa vydávajúci orgán domnieva, že:

a)  predstavuje príjmy z trestného činu alebo zodpovedá hodnote takýchto príjmov, či už úplnej alebo len čiastočnej;

b)  predstavuje nástroje na spáchanie trestného činu alebo zodpovedá hodnote takýchto nástrojov;

c)  podlieha konfiškácii v dôsledku uplatnenia akýchkoľvek právomocí na konfiškáciu vo vydávajúcom štáte uvedených v smernici 2014/42/EÚ; alebo

d)  podlieha konfiškácii podľa akýchkoľvek iných ustanovení týkajúcich sa právomocí na konfiškáciu vrátane konfiškácie bez konečného odsudzujúceho rozsudku podľa práva vydávajúceho štátu po konaní v súvislosti s trestným činom;

(4)  „príjmy“ sú akýkoľvek hospodársky prospech pochádzajúci priamo alebo nepriamo z trestnej činnosti, ktorý pozostáva z majetku v akejkoľvek podobe a zahŕňa všetky následné opätovné investície alebo premenu priamych príjmov a akýkoľvek majetkový prospech;

(5)  „nástroje“ sú akýkoľvek majetok, ktorý bol akýmkoľvek spôsobom, úplne alebo sčasti, použitý alebo určený na spáchanie trestného činu ▌;

(6)  „vydávajúci štát“ je členský štát, v ktorom bol vydaný príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu ▌;

(7)  „vykonávajúci štát“ je členský štát, do ktorého bol zaslaný príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu na účely uznania a vykonania;

(8)  „vydávajúci orgán“ je:

a)  v prípade príkazu na zaistenie:

i)  sudca, súd ▌alebo prokurátor príslušný konať v dotknutej veci; alebo

ii)  iný príslušný orgán, ktorý za vydávajúci orgán určí vydávajúci štát a ktorý má v trestných veciach právomoc vydať príkaz na zaistenie majetku alebo vykonať príkaz na zaistenie v súlade s vnútroštátnym právom. Okrem toho pred tým, ako sa príkaz na zaistenie zašle vykonávajúcemu orgánu, ho po preskúmaní, či spĺňa podmienky na vydanie takéhoto príkazu podľa tohto nariadenia, potvrdí sudca, súd alebo prokurátor vo vydávajúcom štáte▌. Ak príkaz sudca, súd alebo prokurátor potvrdil, možno na účely zaslania príkazu aj uvedený príslušný orgán považovať za vydávajúci orgán;

b)  v prípade príkazu na konfiškáciu orgán, ktorý určí vydávajúci štát a ktorý ▌je v trestných veciach príslušný vykonať príkaz na konfiškáciu vydaný súdom v súlade s vnútroštátnym právom;

(9)  „vykonávajúci orgán“ je orgán, ktorý je príslušný uznať príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu a zabezpečiť jeho vykonanie v súlade s týmto nariadením a postupmi vzťahujúcimi sa na zaistenie a konfiškáciu majetku podľa vnútroštátneho práva; ak si takéto postupy vyžadujú, aby súd zaregistroval príkaz a povolil jeho vykonanie, vykonávajúci orgán zahŕňa orgán, ktorý je príslušný požiadať o takúto registráciu a povolenie;

(10)  „dotknutá osoba“ je fyzická alebo právnická osoba, proti ktorej bol vydaný príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu, alebo fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní majetok, na ktorý sa taký príkaz vzťahuje, ako aj akékoľvek tretie osoby, ktorých práva k takému majetku sú takým príkazom priamo dotknuté podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu.

Článok 3

Trestné činy

1.  Príkazy na zaistenie alebo príkazy na konfiškáciu sa vykonajú bez overenia obojstrannej trestnosti činov, ktoré viedli k vydaniu takýchto príkazov, ak sa tieto činy vo vydávajúcom štáte trestajú odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a predstavujú podľa práva vydávajúceho štátu jeden alebo viacero z týchto trestných činov:

(1)  účasť na zločinnom spolčení;

(2)  terorizmus;

(3)  obchodovanie s ľuďmi;

(4)  sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia;

(5)  nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami;

(6)  nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami;

(7)  korupcia;

(8)  podvod vrátane podvodu a iných trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie vymedzených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(17);

(9)  legalizácia príjmov z trestnej činnosti;

(10)  falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura;

(11)  počítačová kriminalita;

(12)  trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami;

(13)  uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu;

(14)  vražda alebo závažné ublíženie na zdraví;

(15)  nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami;

(16)  únos, obmedzovanie osobnej slobody alebo branie rukojemníka;

(17)  rasizmus a xenofóbia;

(18)  organizovaná alebo ozbrojená lúpež;

(19)  nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel;

(20)  podvodné konanie;

(21)  vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie;

(22)  falšovanie a pozmeňovanie výrobkov, vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva, alebo ich distribúcia;

(23)  falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami;

(24)  falšovanie platobných prostriedkov;

(25)  nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu;

(26)  nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi;

(27)  obchodovanie s odcudzenými vozidlami;

(28)  znásilnenie;

(29)  podpaľačstvo;

(30)  trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu;

(31)  nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla;

(32)  sabotáž.

2.  V prípade iných trestných činov, než sú trestné činy uvedené v odseku 1, môže vykonávajúci štát podmieniť uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu tým, aby činy, ktoré viedli k vydaniu príkazu na zaistenie alebo konfiškáciu, boli trestnými činmi podľa práva vykonávajúceho štátu, a to bez ohľadu na znaky skutkovej podstaty alebo na to, ako sú opísané v práve vydávajúceho štátu.

KAPITOLA II

ZASIELANIE, UZNÁVANIE A VYKONÁVANIE PRÍKAZOV NA ZAISTENIE

Článok 4

Zasielanie príkazov na zaistenie

1.  Príkaz na zaistenie sa zasiela prostredníctvom osvedčenia k príkazu na zaistenie. Vydávajúci orgán zašle osvedčenie k príkazu na zaistenie stanovené v článku 6 priamo vykonávajúcemu orgánu, prípadne ústrednému orgánu uvedenému v článku 24 ods. 2 akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, za podmienok, ktoré vykonávajúcemu orgánu umožnia potvrdiť pravosť osvedčenia k príkazu na zaistenie.

2.  Členské štáty môžu vydať vyhlásenie, v ktorom uvedú, že keď sa im zasiela osvedčenie k príkazu na zaistenie na účely uznania a výkonu príkazu na zaistenie, vydávajúci orgán zašle pôvodný príkaz na zaistenie alebo jeho overenú kópiu spolu s osvedčením k príkazu na zaistenie. Preložiť sa však musí len osvedčenie k príkazu na zaistenie podľa článku 6 ods. 2.

3.  Členské štáty môžu vyhlásenie uvedené v odseku 2 vydať pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo kedykoľvek potom. Členské štáty môžu vziať takéto vyhlásenie kedykoľvek späť. Členské štáty informujú Komisiu, keď takéto vyhlásenie vydajú alebo vezmú späť. Komisia takéto informácie sprístupní všetkým členským štátom a EJS.

4.  Ak sa vydávajúci orgán v prípade príkazu na zaistenie, ktorý sa týka peňažnej sumy, opodstatnene domnieva, že osoba, voči ktorej bol vydaný príkaz na zaistenie, má majetok alebo príjem v členskom štáte, zašle osvedčenie k príkazu na zaistenie tomuto členskému štátu.

5.  Ak sa vydávajúci orgán v prípade príkazu na zaistenie, ktorý sa týka konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku, opodstatnene domnieva, že takéto veci sa nachádzajú v členskom štáte, zašle osvedčenie k príkazu na zaistenie tomuto členskému štátu.

6.  Osvedčenie k príkazu na zaistenie:

a)  má pripojené osvedčenie k príkazu na konfiškáciu zaslané v súlade s článkom 14; alebo

b)  obsahuje pokyn, že majetok má zostať zaistený vo vykonávajúcom štáte, pokým nebude zaslaný a vykonaný príkaz na konfiškáciu v súlade s článkom 14; v takom prípade vydávajúci orgán uvedie v osvedčení k príkazu na zaistenie predpokladaný dátum tohto zaslania.

7.  Ak má vydávajúci orgán informácie o akýchkoľvek dotknutých osobách, informuje vykonávajúci orgán. Na základe žiadosti vydávajúci orgán poskytne vykonávajúcemu orgánu aj akékoľvek informácie týkajúce sa akéhokoľvek nároku, ktorý môžu mať dotknuté osoby k danému majetku, a to vrátane akýchkoľvek informácií na identifikáciu týchto osôb.

8.  Ak napriek informáciám sprístupneným v súlade s článkom 24 ods. 3 nie je príslušný vykonávajúci orgán vydávajúcemu orgánu známy, vydávajúci orgán vykoná všetky potrebné šetrenia vrátane šetrení cez kontaktné miesta EJS, s cieľom určiť, ktorý orgán je príslušný uznať a vykonať príkaz na zaistenie.

9.  Ak orgán vo vykonávajúcom štáte, ktorému bolo doručené osvedčenie k príkazu na zaistenie, nemá právomoc uznať príkaz na zaistenie alebo prijať opatrenia potrebné na jeho vykonanie, okamžite zašle osvedčenie k príkazu na zaistenie príslušnému vykonávajúcemu orgánu vo svojom členskom štáte a informuje o tom vydávajúci orgán.

Článok 5

Zasielanie príkazu na zaistenie jednému alebo viacerým vykonávajúcim štátom

1.  Osvedčenie k príkazu na zaistenie možno podľa článku 4 zaslať vždy iba jednému vykonávajúcemu štátu s výnimkou prípadov, keď sa uplatňuje odsek 2 alebo 3 tohto článku.

2.  Ak sa príkaz na zaistenie týka konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku, možno osvedčenie k príkazu na zaistenie súčasne zaslať viac ako jednému vykonávajúcemu štátu, ak:

a)  vydávajúci orgán sa opodstatnene domnieva, že rôzne veci tvoriace súčasť majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz na zaistenie, sa nachádzajú v rôznych vykonávajúcich štátoch, alebo

b)  zaistenie konkrétnej veci tvoriacej súčasť majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz na zaistenie, by si vyžadovalo vykonanie krokov vo viac ako jednom vykonávajúcom štáte.

3.  Ak sa príkaz na zaistenie týka peňažnej sumy, možno osvedčenie k príkazu na zaistenie súčasne zaslať viac ako jednému vykonávajúcemu štátu, ak sa vydávajúci orgán domnieva, že je tak obzvlášť potrebné urobiť, najmä ak odhadovaná hodnota majetku, ktorý možno zaistiť vo vydávajúcom štáte a v ktoromkoľvek vykonávajúcom štáte, pravdepodobne nestačí na zaistenie celej sumy, na ktorú sa vzťahuje príkaz na zaistenie.

Článok 6

Vzor osvedčenia k príkazu na zaistenie

1.  S cieľom zaslať príkaz na zaistenie, vydávajúci orgán vyplní osvedčenie k príkazu na zaistenie uvedené v prílohe I, podpíše ho a osvedčí presnosť a správnosť jeho obsahu.

2.  Vydávajúci orgán poskytne vykonávajúcemu orgánu preklad osvedčenia k príkazu na zaistenie v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v ktoromkoľvek inom jazyku, ktorý bude vykonávajúci štát akceptovať v súlade s odsekom 3.

3.  Ktorýkoľvek členský štát môže kedykoľvek uviesť vo vyhlásení predloženom Komisii, že bude akceptovať preklady osvedčení k príkazu na zaistenie do jedného alebo viacerých úradných jazykov Únie iných ako úradný jazyk alebo úradné jazyky tohto členského štátu. Komisia sprístupní vyhlásenia všetkým členským štátom a EJS.

Článok 7

Uznávanie a vykonávanie príkazov na zaistenie

1.  Vykonávajúci orgán uzná príkaz na zaistenie zaslaný v súlade s článkom 4 a prijme opatrenia potrebné na jeho vykonanie rovnakým spôsobom ako v prípade vnútroštátneho príkazu na zaistenie vydaného orgánom vykonávajúceho štátu, pokiaľ tento vykonávajúci orgán nerozhodne o uplatnení niektorého z dôvodov neuznania a nevykonania, ktoré sú stanovené v článku 8, alebo niektorého z dôvodov odkladu, ktoré sú stanovené v článku 10.

2.  Vykonávajúci orgán podá vydávajúcemu orgánu správu o vykonaní príkazu na zaistenie, vrátane opisu zaisteného majetku a prípadne s odhadom jeho hodnoty. Takáto správa sa podá akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, bezodkladne po tom, ako bol vykonávajúci orgán informovaný o vykonaní príkazu na zaistenie.

Článok 8

Dôvody neuznania a nevykonania príkazov na zaistenie

1.  Vykonávajúci orgán môže rozhodnúť o neuznaní a nevykonaní príkazu na zaistenie, iba ak:

a)  vykonanie príkazu na zaistenie by bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem;

b)  podľa práva vykonávajúceho štátu existuje výsada alebo imunita, ktorá by bránila zaisteniu dotknutého majetku, alebo existujú pravidlá určenia alebo obmedzenia trestnej zodpovednosti, ktoré sa týkajú slobody tlače alebo slobody prejavu v iných médiách, ktoré bránia vykonaniu príkazu na zaistenie;

c)  osvedčenie k príkazu na zaistenie je neúplné alebo zjavne nesprávne vyplnené a nebolo doplnené po porade uvedenej v odseku 2 tohto;

d)  príkaz na zaistenie sa vzťahuje na trestné činy spáchané úplne alebo sčasti mimo územia vydávajúceho štátu a úplne alebo sčasti na území vykonávajúceho štátu a skutok, pre ktorý sa príkaz na zaistenie vydal, nepredstavuje trestný čin podľa práva vykonávajúceho štátu;

e)  v prípade, na ktorý sa vzťahuje článok 3 ods. 2, skutok, v súvislosti s ktorým bol vydaný príkaz na zaistenie, nepredstavuje trestný čin podľa práva vykonávajúceho štátu; v prípadoch, ktoré sa týkajú právnych predpisov v oblasti daní alebo poplatkov alebo ciel a devíz, sa však uznanie alebo vykonanie príkazu na zaistenie nesmie odmietnuť z dôvodu, že právo vykonávajúceho štátu neukladá rovnaký druh daní alebo poplatkov alebo nestanovuje rovnaký druh pravidiel týkajúcich sa daní a poplatkov alebo rovnaký druh právnych predpisov v oblasti daní a poplatkov alebo rovnaký druh právnych predpisov v oblasti ciel a devíz ako právo vydávajúceho štátu;

f)  vo výnimočných prípadoch existujú na základe konkrétnych a objektívnych dôkazov podstatné dôvody domnievať sa, že vykonanie príkazu na zaistenie by za konkrétnych okolností daného prípadu viedlo k zjavnému porušeniu relevantného základného práva ustanoveného v charte, najmä práva na účinný prostriedok nápravy, práva na spravodlivé súdne konanie a práva na obhajobu.

2.  Skôr ako vykonávajúci orgán v ktoromkoľvek z prípadov uvedených v odseku 1 rozhodne o úplnom alebo čiastočnom neuznaní alebo nevykonaní príkazu na zaistenie, poradí sa akýmkoľvek vhodným spôsobom s vydávajúcim orgánom a v prípade potreby požiada vydávajúci orgán o bezodkladné poskytnutie potrebných informácií.

3.  Každé rozhodnutie o neuznaní alebo nevykonaní príkazu na zaistenie sa prijme bezodkladne a oznámi sa vydávajúcemu orgánu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

4.  Ak vykonávajúci orgán uznal príkaz na zaistenie, ale počas jeho vykonania zistí, že sa uplatňuje jeden z dôvodov neuznania alebo nevykonania, kontaktuje okamžite vydávajúci orgán akýmkoľvek vhodným spôsobom s cieľom rokovať o prijatí vhodných opatrení. Vydávajúci orgán môže na uvedenom základe rozhodnúť o späťvzatí príkazu na zaistenie. Ak sa po takýchto rokovaniach nenájde žiadne riešenie, vykonávajúci orgán môže rozhodnúť o zastavení vykonania príkazu na zaistenie.

Článok 9

Lehoty na uznanie a vykonanie príkazov na zaistenie

1.  Vykonávajúci orgán po tom, ako mu bolo doručené osvedčenie k príkazu na zaistenie, prijme rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na zaistenie a vykoná uvedený príkaz bezodkladne a rovnako rýchlo a prioritne ako v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.  Ak vydávajúci orgán v osvedčení k príkazu na zaistenie uviedol, že vykonanie príkazu na zaistenie sa má vykonať v určitý deň, vykonávajúci orgán to v čo najväčšej miere zohľadní. Ak vydávajúci orgán uviedol, že je potrebná koordinácia medzi dotknutými členskými štátmi, vykonávajúci orgán a vydávajúci orgán sa skoordinujú s cieľom dohodnúť sa na dátume vykonania príkazu na zaistenie. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu, vykonávajúci orgán rozhodne o dátume vykonania príkazu na zaistenie, pričom v čo najväčšej miere zohľadní záujmy vydávajúceho orgánu.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, ak vydávajúci orgán v osvedčení k príkazu na zaistenie uviedol, že je potrebné bezodkladné zaistenie, pretože sa možno legitímne domnievať, že dotknutý majetok bude čoskoro presunutý alebo zničený, alebo na účely akýchkoľvek vyšetrovacích alebo procesných potrieb vo vydávajúcom štáte, vykonávajúci orgán rozhodne o uznaní príkazu na zaistenie najneskôr do 48 hodín odvtedy, ako mu bol doručený. Najneskôr do 48 hodín po prijatí takéhoto rozhodnutia prijme vykonávajúci orgán konkrétne opatrenia potrebné na vykonanie príkazu.

4.  Vykonávajúci orgán bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, oznámi rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na zaistenie vydávajúcemu orgánu.

5.  Ak v konkrétnom prípade nemožno dodržať lehoty stanovené v odseku 3, vykonávajúci orgán to okamžite a akýmkoľvek spôsobom oznámi vydávajúcemu orgánu, pričom uvedie dôvody, pre ktoré nebolo možné tieto lehoty dodržať a poradí sa s vydávajúcim orgánom o vhodnom čase na uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie.

6.  Uplynutie lehôt stanovených v odseku 3 nezbavuje vykonávajúci orgán povinnosti bezodkladne prijať rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na zaistenie a bezodkladne tento príkaz vykonať.

Článok 10

Odklad vykonania príkazov na zaistenie

1.  Vykonávajúci orgán môže odložiť vykonanie príkazu na zaistenie zaslaného v súlade s článkom 4, ak:

a)  by jeho vykonanie mohlo narušiť prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu; v takom prípade možno vykonanie príkazu na zaistenie odložiť dovtedy, kým to vykonávajúci orgán považuje za opodstatnené;

b)  majetok je už predmetom existujúceho príkazu na zaistenie; v takom prípade možno vykonanie príkazu na zaistenie odložiť dovtedy, kým tento existujúci príkaz nebude vzatý späť, alebo

c)  majetok je už predmetom existujúceho príkazu vydaného v inom konaní vo vykonávajúcom štáte; v takom prípade možno vykonanie príkazu na zaistenie odložiť dovtedy, kým tento existujúci príkaz nebude vzatý späť; toto písmeno sa však uplatní len vtedy, ak by mal existujúci príkaz podľa vnútroštátneho práva prednosť pred následnými vnútroštátnymi príkazmi na zaistenie v trestných veciach .

2.  Vykonávajúci orgán okamžite a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, informuje vydávajúci orgán o odklade vykonania príkazu na zaistenie, pričom uvedie dôvody odkladu a, ak je to možné, očakávané trvanie odkladu.

3.  Ihneď ako zaniknú dôvody odkladu, vykonávajúci orgán okamžite prijme opatrenia potrebné na vykonanie príkazu na zaistenie a informuje o tom vydávajúci orgán akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

Článok 11

Ochrana dôverných informácií

1.  Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán počas vykonávania príkazu na zaistenie náležite zohľadnia dôvernú povahu vyšetrovania, v súvislosti s ktorým bol príkaz na zaistenie vydaný..

2.  Vykonávajúci orgán v súlade so svojím vnútroštátnym právom zaručí dôvernosť skutočností a podstaty príkazu na zaistenie s výnimkou rozsahu potrebného na jeho vykonanie. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, ihneď po vykonaní príkazu na zaistenie, vykonávací orgán informuje dotknuté osoby o vykonaní príkazu na zaistenie v súlade s článkom 32.

3.  Na účely ochrany prebiehajúcich vyšetrovaní môže vydávajúci orgán požiadať vykonávajúci orgán, aby odložil informovanie dotknutých osôb o vykonaní príkazu na zaistenie podľa článku 32. Ihneď ako už nebude potrebné odkladať informovanie dotknutých osôb v záujme ochrany prebiehajúceho vyšetrovania, vydávajúci orgán o tom informuje vykonávajúci orgán, aby vykonávajúci orgán mohol informovať dotknuté osoby o vykonaní príkazu na zaistenie v súlade s článkom 32.

4.  Ak vykonávajúci orgán nemôže dodržať povinnosti týkajúce sa dôvernosti podľa tohto článku, okamžite o tom informuje vydávajúci orgán a, ak je to možné, pred vykonaním príkazu na zaistenie.

Článok 12

Trvanie príkazov na zaistenie

1.  Majetok, ktorý je predmetom príkazu na zaistenie, zostane zaistený vo vykonávajúcom štáte až dovtedy, kým príslušný orgán tohto štátu definitívne neodpovie na príkaz na konfiškáciu zaslaný v súlade s článkom 14 alebo kým vydávajúci orgán neinformuje vykonávajúci orgán o akomkoľvek rozhodnutí alebo opatrení, v dôsledku ktorého sa v súlade s článkom 27 ods. 1 príkaz stane nevykonateľným alebo spôsobí jeho späťvzatie.

2.  Vykonávajúci orgán môže pri zohľadnení okolností prípadu predložiť vydávajúcemu orgánu odôvodnenú žiadosť o ohraničenie obdobia, počas ktorého má byť majetok zaistený. Takáto žiadosť sa spolu so všetkými relevantnými podpornými informáciami zašle akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, za podmienok, ktoré vydávajúcemu orgánu umožnia potvrdiť jej pravosť. Pri skúmaní takejto žiadosti zohľadní vydávajúci orgán všetky záujmy vrátane záujmov vykonávajúceho orgánu. Vydávajúci orgán odpovie na žiadosť čo najskôr. Ak vydávajúci orgán nesúhlasí s časovým ohraničením, o dôvodoch informuje vykonávajúci orgán. V takom prípade zostane majetok zaistený v súlade odsekom 1. Ak vydávajúci orgán neodpovie do šiestich týždňov od doručenia žiadosti, vykonávajúci orgán nie je viac povinný príkaz na zaistenie vykonať.

Článok 13

Nemožnosť vykonať príkaz na zaistenie

1.  Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že príkaz na zaistenie nie je možné vykonať, bezodkladne o tom informuje vydávajúci orgán.

2.  Ak je to vhodné, vykonávajúci orgán sa pred informovaním vydávajúceho orgánu v súlade s odsekom 1 poradí s vydávajúcim orgánom.

3.  Nevykonanie príkazu na zaistenie podľa tohto článku možno odôvodniť, len ak:

a)  bol majetok už skonfiškovaný;

b)  sa majetok stratil;

c)  bol majetok zničený;

d)  majetok nemožno nájsť na mieste určenom v osvedčení k príkazu na zaistenie; alebo

e)  majetok nemožno nájsť, pretože miesto, kde sa má majetok nachádzať, nebolo uvedené dostatočne presne, a to napriek porade podľa odseku 2.

4.  Pokiaľ ide o situácie podľa odseku 3 písm. b), d) a e), ak vykonávajúci orgán následne získa informácie, ktoré mu umožnia zistiť miesto, kde sa majetok nachádza, vykonávajúci orgán môže vykonať príkaz na zaistenie bez toho, aby mu bolo zaslané nové osvedčenie k príkazu na zaistenie, pokiaľ vykonávajúci orgán pred vykonaním príkazu na zaistenie u vydávajúceho orgánu overil, že daný príkaz na zaistenie je stále platný.

5.  Bez ohľadu na odsek 3, ak vydávajúci orgán uviedol, že možno zaistiť majetok zodpovedajúcej hodnoty, vykonávajúci orgán nemusí vykonať príkaz na zaistenie, ak existuje niektorá zo skutočností stanovených v odseku 3 a neexistuje žiaden majetok zodpovedajúcej hodnoty, ktorý možno zaistiť.

KAPITOLA III

ZASIELANIE, UZNÁVANIE A VYKONÁVANIE PRÍKAZOV NA KONFIŠKÁCIU

Článok 14

Zasielanie príkazov na konfiškáciu

1.  Príkaz na konfiškáciu ▌sa zasiela prostredníctvom osvedčenia k príkazu na konfiškáciu. Vydávajúci orgán zašle osvedčenie k príkazu na konfiškáciu stanovené v článku 17 priamo vykonávajúcemu orgánu, prípadne ústrednému orgánu uvedenému v článku 24 ods. 2 akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, za podmienok, ktoré vykonávajúcemu orgánu umožnia potvrdiť pravosť osvedčenia k príkazu na konfiškáciu.

2.  Členské štáty môžu vydať vyhlásenie, v ktorom uvedú, že keď sa im zasiela osvedčenie k príkazu na konfiškáciu na účely uznania a výkonu príkazu na konfiškáciu, vydávajúci orgán zašle pôvodný príkaz na konfiškáciu alebo jeho overenú kópiu spolu s osvedčením k príkazu na konfiškáciu. Preložiť sa musí len osvedčenie k príkazu na konfiškáciu v súlade s článkom 17 ods. 2.

3.  Členské štáty môžu vyhlásenie uvedené v odseku 2 vydať pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo kedykoľvek potom. Členské štáty môžu vziať takéto vyhlásenie kedykoľvek späť. Členské štáty informujú Komisiu, keď takéto vyhlásenie vydajú alebo vezmú späť. Komisia takéto informácie sprístupní všetkým členským štátom a EJS.

4.  Ak sa vydávajúci orgán v prípade príkazu na konfiškáciu, ktorý sa týka peňažnej sumy, opodstatnene domnieva, že osoba, voči ktorej bol vydaný príkaz na konfiškáciu má majetok alebo príjem v členskom štáte, zašle osvedčenie k príkazu na konfiškáciu tomuto členskému štátu .

5.   Ak sa vydávajúci orgán v prípade príkazu na konfiškáciu, ktorý sa týka konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku, opodstatnene domnieva, že takéto veci sa nachádzajú v členskom štáte, zašle osvedčenie k príkazu na konfiškáciu tomuto členskému štátu.

6.  Ak má vydávajúci orgán informácie o akýchkoľvek dotknutých osobách, informuje vykonávajúci orgán. Na základe žiadosti vydávajúci orgán poskytne vykonávajúcemu orgánu aj akékoľvek informácie týkajúce sa akéhokoľvek nároku, ktorý môžu mať dotknuté osoby k danému majetku, a to vrátane akýchkoľvek informácií na identifikáciu týchto osôb.

7.  Ak napriek informáciám sprístupneným v súlade s článkom 24 ods. 3 nie je príslušný vykonávajúci orgán vydávajúcemu orgánu známy, vydávajúci orgán vykoná všetky potrebné šetrenia vrátane šetrení cez kontaktné miesta EJS, s cieľom určiť, ktorý orgán je príslušný uznať a vykonať príkaz na konfiškáciu.

8.  Ak orgán vo vykonávajúcom štáte, ktorému bolo doručené osvedčenie k príkazu na konfiškáciu, nie je príslušný uznať príkaz na konfiškáciu alebo prijať opatrenia potrebné ▌na jeho vykonanie, okamžite zašle osvedčenie k príkazu na konfiškáciu príslušnému vykonávajúcemu orgánu vo svojom členskom štáte a informuje o tom vydávajúci orgán.

Článok 15

Zasielanie príkazu na konfiškáciu jednému alebo viacerým vykonávajúcim štátom

1.  Osvedčenie k príkazu na konfiškáciu možno podľa článku 14 zaslať vždy iba jednému vykonávajúcemu štátu s výnimkou prípadov, keď sa uplatňuje odsek 2 alebo 3 tohto článku.

2.  Ak sa príkaz na konfiškáciu týka konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku, možno osvedčenie k príkazu na konfiškáciu súčasne zaslať viac ako jednému vykonávajúcemu štátu, ak:

a)  vydávajúci orgán sa opodstatnene domnieva, že rôzne veci tvoriace súčasť majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz na konfiškáciu, sa nachádzajú v rôznych vykonávajúcich štátoch, alebo

b)  konfiškácia konkrétnej veci tvoriacej súčasť majetku, na ktorú sa vzťahuje príkaz na konfiškáciu, by si vyžadovala vykonanie krokov vo ▌viac ako jednom vykonávajúcom štáte.

3.  Ak sa príkaz na konfiškáciu týka peňažnej sumy, možno osvedčenie k príkazu na konfiškáciu súčasne zaslať viac ako jednému vykonávajúcemu štátu, ak príslušný vydávajúci orgán usúdi, že je tak obzvlášť potrebné urobiť, najmä ak:

a)  dotknutý majetok nebol zaistený podľa tohto nariadenia, alebo

b)  odhadovaná hodnota majetku, ktorý možno skonfiškovať vo vydávajúcom štáte a v ktoromkoľvek vykonávajúcom štáte, pravdepodobne nestačí na konfiškáciu celej sumy, na ktorú sa vzťahuje príkaz na konfiškáciu.

Článok 16

Dôsledky zaslania príkazov na konfiškáciu

1.  Zaslanie príkazu na konfiškáciu v súlade s článkami 14 a 15 neobmedzuje právo vydávajúceho štátu, aby tento príkaz vykonal.

2.  Celková suma získaná vykonaním príkazu na konfiškáciu týkajúceho sa peňažnej sumy nesmie presiahnuť maximálnu sumu uvedenú v tomto príkaze, bez ohľadu na to, či tento príkaz bol zaslaný jednému alebo viacerým vykonávajúcim štátom.

3.  Vydávajúci orgán okamžite a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, informuje vykonávajúci orgán, ak:

a)  sa domnieva, že existuje riziko, že sa v rámci konfiškácie môže získať suma prekračujúca maximálnu sumu, a to najmä na základe informácií získaných od vykonávajúceho orgánu podľa článku 21 ods. 1 písm. b);

b)  celý príkaz na ▌konfiškáciu alebo jeho časť bola vykonaná vo vydávajúcom štáte alebo v inom vykonávajúcom štáte, pričom v tomto prípade sa uvedie suma, pre ktorú príkaz na ▌konfiškáciu ešte nebol vykonaný; alebo

c)  po zaslaní osvedčenia k príkazu na konfiškáciu v súlade s článkom 14 orgán vydávajúceho štátu dostane akúkoľvek peňažnú sumu, ktorú bola zaplatená v súvislosti s príkazom na ▌konfiškáciu.

Ak sa uplatňuje prvý pododsek písm. a), vydávajúci orgán informuje čo najskôr vykonávajúci orgán o tom, kedy riziko uvedené v tomto písmene pominulo.

Článok 17

Vzor osvedčenia k príkazu na konfiškáciu

1.  S cieľom zaslať príkaz na konfiškáciu, vydávajúci orgán vyplní osvedčenie k príkazu na konfiškáciu uvedené v prílohe II, podpíše ho a osvedčí presnosť a správnosť jeho obsahu.

2.  Vydávajúci orgán poskytne vykonávajúcemu orgánu preklad osvedčenia k príkazu na konfiškáciu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v ktoromkoľvek inom jazyku, ▌o ktorom vykonávajúci štát v súlade s odsekom 3 uviedol, že ho bude akceptovať.

3.  Ktorýkoľvek členský štát môže kedykoľvek uviesť vo vyhlásení predloženom Komisii, že bude akceptovať preklady k príkazu na konfiškáciu do jedného alebo viacerých úradných jazykov Únie iných ako úradný jazyk alebo úradné jazyky tohto členského štátu. Komisia by mala sprístupniť vyhlásenia všetkým členským štátom a EJS.

Článok 18

Uznávanie a vykonávanie príkazov na konfiškáciu

1.  Vykonávajúci orgán ▌ uzná príkaz na konfiškáciu zaslaný v súlade s článkom 14 a prijme opatrenia potrebné ▌ na jeho vykonanie rovnakým spôsobom, ako v prípade vnútroštátneho príkazu na konfiškáciu vydaného orgánom vykonávajúceho štátu, pokiaľ vykonávajúci orgán nerozhodne o uplatnení niektorého z dôvodov neuznania a nevykonania stanoveného v článku 19, alebo niektorého z dôvodov odkladu, ktoré sú stanovené v článku 21.

2.  Ak sa príkaz na konfiškáciu týka konkrétnej veci tvoriacej súčasť majetku, vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa môžu dohodnúť, ▌ak to stanovuje právo vydávajúceho štátu, že konfiškácia vo vykonávajúcom štáte môže byť vykonaná prostredníctvom konfiškácie peňažnej sumy zodpovedajúcej hodnote majetku, ktorý by sa inak konfiškoval.

3.  Ak sa príkaz na konfiškáciu týka peňažnej sumy a vykonávajúci orgán nie je schopný dostať platbu uvedenej sumy, vykoná príkaz na konfiškáciu v súlade s odsekom 1 na ktorejkoľvek časti majetku, ktorá je na tento účel dostupná. Ak je to potrebné, vykonávajúci orgán prepočíta peňažnú sumu, ktorá sa má skonfiškovať, do meny vykonávajúceho štátu denným výmenným kurzom eura uverejneným v sérii C Úradného vestníka Európskej únie k dátumu, ku ktorému bol príkaz na konfiškáciu vydaný.

4.  Akákoľvek časť peňažnej sumy, ktorá sa na základe príkazu na konfiškáciu získa v ktoromkoľvek inom štáte, než je vykonávajúci štát, sa v plnom rozsahu odráta od sumy, ktorá sa má skonfiškovať vo vykonávajúcom štáte.

5.  Ak vydávajúci orgán vydal príkaz na konfiškáciu, ale nevydal príkaz na zaistenie, vykonávajúci orgán môže ako súčasť opatrení stanovených v odseku 1rozhodnúť o zaistení dotknutého majetku z jeho vlastného podnetu v súlade s jeho vnútroštátnym právom na účely následného vykonania príkazu na konfiškáciu. Vykonávajúci orgán v takom prípade bezodkladne informuje vydávajúci orgán, a to podľa možnosti pred zaistením dotknutého majetku.

6.  Vykonávajúci orgán informuje ihneď po vykonaní príkazu na konfiškáciu vydávajúci orgán o výsledku vykonania akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

Článok 19

Dôvody neuznania a nevykonania príkazov na konfiškáciu

1.  Vykonávajúci orgán môže rozhodnúť o neuznaní alebo nevykonaní príkazu na konfiškáciu, iba ak:

a)  vykonanie ▌príkazu na konfiškáciu by bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem;

b)  podľa práva vykonávajúceho štátu existuje výsada alebo imunita, ktorá by bránila konfiškácii dotknutého majetku, alebo existujú pravidlá určenia alebo obmedzenia trestnej zodpovednosti, ktoré sa týkajú slobody tlače alebo slobody prejavu v iných médiách, ktoré bránia vykonaniu príkazu na konfiškáciu;

c)  osvedčenie k príkazu na konfiškáciu je neúplné alebo zjavne nesprávne vyplnené a nebolo doplnené po porade uvedenej v odseku 2;

d)  ▌príkaz na konfiškáciu sa týka trestného činu spáchaného úplne alebo sčasti mimo územia vydávajúceho štátu a úplne alebo sčasti na území vykonávajúceho štátu a skutok, pre ktorý sa ▌príkaz na konfiškáciu vydal, nepredstavuje trestný čin podľa práva vykonávajúceho štátu;

e)  práva dotknutých osôb by znemožňovali podľa práva vykonávajúceho štátu vykonanie ▌príkazu na konfiškáciu, vrátane prípadu, keď táto nemožnosť vyplýva z uplatnenia opravných prostriedkov v súlade s článkom 33;

f)  ▌v prípade, na ktorý sa vzťahuje článok 3 ods. 2, skutok, ▌v súvislosti s ktorým bol vydaný ▌príkaz na konfiškáciu, nepredstavuje trestný čin podľa práva vykonávajúceho štátu; v prípadoch, ktoré sa týkajú právnych predpisov v oblasti daní alebo poplatkov, alebo ciel a devíz, sa však uznanie alebo vykonanie ▌príkazu na konfiškáciu nesmie odmietnuť z dôvodu, že právo vykonávajúceho štátu neukladá rovnaký druh daní alebo poplatkov alebo nestanovuje rovnaký druh pravidiel týkajúcich sa daní a poplatkov alebo rovnaký druh právnych predpisov v oblasti ciel a devíz ako právo vydávajúceho štátu;

g)  podľa osvedčenia k príkazu na konfiškáciu sa osoba, voči ktorej bol príkaz na konfiškáciu vydaný, osobne nezúčastnila na súdnom konaní, ktorého výsledkom je príkaz na konfiškáciu, ktorý je spojený s konečným odsudzujúcim rozsudkom; uvedené je dôvodom neuznania alebo nevykonania len v prípade, ak sa v osvedčení k príkazu na konfiškáciu uvádza, že osoba v súlade s ďalšími procesnými požiadavkami vymedzenými v práve vydávajúceho štátu:

i)  bola osobne včas ▌predvolaná, a bola teda informovaná o stanovenom termíne a mieste súdneho konania, ktorého výsledkom je príkaz na konfiškáciu, alebo ▌bola inými prostriedkami skutočne oficiálne informovaná o stanovenom termíne a mieste súdneho konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, ▌že táto osoba vedela o plánovanom súdnom konaní a bola informovaná včas o tom, že takýto príkaz na konfiškáciu môže byť vydaný, ak sa táto osoba súdneho konania nezúčastní;

ii)  vedomá si plánovaného súdneho konania splnomocnila obhajcu, ktorý bol buď vymenovaný danou osobou, alebo ustanovený štátom, aby ju obhajoval v súdnom konaní, a tento obhajca ju v súdnom konaní skutočne obhajoval, alebo

iii)  po tom, ako jej bol doručený príkaz na konfiškáciu a bola výslovne poučená o práve na obnovu súdneho konania ▌alebo na odvolacie konanie, na ktorých by mala dotknutá osoba právo zúčastniť sa a ktoré by umožnili opätovné preskúmanie veci samej vrátane preskúmania nových dôkazov ▌a ktoré by mohli viesť k zrušeniu pôvodného príkazu na konfiškáciu a vydaniu nového, výslovne uviedla, že proti príkazu na konfiškáciu nepodáva opravný prostriedok, alebo nepodala v príslušnej lehote návrh na obnovu súdneho konania ani odvolanie;

h)  vo výnimočných prípadoch existujú na základe konkrétnych a objektívnych dôkazov podstatné dôvody domnievať sa, že vykonanie príkazu na konfiškáciu by za konkrétnych okolností daného prípadu viedlo k zjavnému porušeniu príslušného základného práva stanoveného v charte, najmä práva na účinný prostriedok nápravy, práva na spravodlivé súdne konanie a práva na obhajobu.

2.  Skôr ako vykonávajúci orgán rozhodne v ktoromkoľvek z prípadov uvedených v odseku 1 o úplnom alebo čiastočnom neuznaní alebo nevykonaní príkazu na konfiškáciu, poradí sa akýmkoľvek vhodným spôsobom s vydávajúcim orgánom a v prípade potreby požiada vydávajúci orgán o bezodkladné poskytnutie potrebných informácií.

3.  Každé rozhodnutie o neuznaní alebo nevykonaní príkazu na konfiškáciu sa prijme bezodkladne a okamžite sa oznámi vydávajúcemu orgánu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

Článok 20

Lehoty na uznanie a vykonanie príkazov na konfiškáciu

1.  ▌Vykonávajúci orgán rozhodne o uznaní a vykonaní príkazu na konfiškáciu bezodkladne a bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, najneskôr do 45 dní odvtedy, ako mu bolo osvedčenie k príkazu na konfiškáciu doručené.

2.   Vykonávajúci orgán bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, oznámi rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na konfiškáciu vydávajúcemu orgánu.

3.   Pokiaľ neexistujú dôvody odkladu podľa článku 21, vykonávajúci orgán prijme konkrétne opatrenia potrebné na vykonanie príkazu na konfiškáciu bezodkladne a aspoň rovnako rýchlo a prioritne ako v podobnom vnútroštátnom prípade.

4.   Ak v konkrétnom prípade nemožno dodržať lehotu stanovenú v odseku 1, vykonávajúci orgán to bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom oznámi vydávajúcemu orgánu, pričom uvedie dôvody, pre ktoré nebolo možné dodržať uvedenú lehotu a poradí sa s vydávajúcim orgánom o vhodnom čase na uznanie a vykonanie príkazu na konfiškáciu. ▌

5.  Uplynutie lehoty stanovenej v odseku 1 nezbavuje vykonávajúci orgán povinnosti bezodkladne prijať rozhodnutie o uznaní a vykonaní príkazu na konfiškáciu a bezodkladne tento príkaz vykonať.

Článok 21

Odklad vykonania príkazov na konfiškáciu

1.  Vykonávajúci orgán môže odložiť uznanie alebo vykonanie príkazu na konfiškáciu zaslaného v súlade s článkom 14, ak:

a)  by jeho vykonanie mohlo narušiť prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu; v takom prípade možno vykonanie príkazu na konfiškáciu odložiť dovtedy, kým to vykonávajúci orgán považuje za opodstatnené;

b)  sa v prípade príkazu na konfiškáciu týkajúceho sa peňažnej sumy domnieva, že existuje riziko, že celková suma získaná z vykonania príkazu na konfiškáciu môže výrazne prekročiť sumu uvedenú v príkaze na konfiškáciu z dôvodu súčasného vykonania príkazu na konfiškáciu vo viac ako jednom členskom štáte;

c)  majetok už je predmetom prebiehajúceho konania o konfiškácii vo vykonávajúcom štáte; alebo

d)  sa uplatnil opravný prostriedok uvedený v článku 33.

2.   Bez ohľadu na článok 18 ods. 5 prijme príslušný orgán vykonávajúceho štátu na čas odkladu vykonania príkazu na konfiškáciu všetky opatrenia, ktoré by prijal v podobnom vnútroštátnom prípade, aby predišiel tomu, že majetok už nebude dostupný na účely výkonu príkazu na konfiškáciu.

3.   Vykonávajúci orgán bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, informuje vydávajúci orgán o odklade vykonania príkazu na konfiškáciu ▌, pričom uvedie dôvody odkladu a, ak je to možné, očakávané trvanie odkladu.

4.   Ihneď ako zaniknú dôvody odkladu ▌, vykonávajúci orgán bezodkladne prijme opatrenia potrebné na vykonanie príkazu na konfiškáciu a informuje o tom vydávajúci orgán akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

Článok 22

Nemožnosť vykonať príkaz na konfiškáciu

1.  Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že príkaz na konfiškáciu nie je možné vykonať, bezodkladne o tom informuje vydávajúci orgán.

2.  Ak je to vhodné, vykonávajúci orgán sa pred informovaním vydávajúceho orgánu v súlade s odsekom 1 poradí s vydávajúcim orgánom, pričom sa zohľadnia aj možnosti stanovené v článku 18 ods. 2 alebo 3.

3.  Nevykonanie príkazu na konfiškáciu podľa tohto článku možno odôvodniť, len ak:

a)  bol majetok už skonfiškovaný;

b)  sa majetok stratil;

c)  bol majetok zničený;

d)  majetok nemožno nájsť na mieste určenom v osvedčení k príkazu na konfiškáciu; alebo

e)  majetok nemožno nájsť, pretože miesto, kde sa má majetok nachádzať, nebolo uvedené dostatočne presne, a to napriek porade podľa odseku 2.

4.  Pokiaľ ide o prípady podľa odseku 3 písm. b), d) a e), ak vykonávajúci orgán následne získa informácie, ktoré mu umožnia zistiť miesto, kde sa majetok nachádza, vykonávajúci orgán môže vykonať príkaz na konfiškáciu bez toho, aby mu bolo zaslané nové osvedčenie k príkazu na konfiškáciu, pokiaľ vykonávajúci orgán pred vykonaním príkazu na konfiškáciu u vydávajúceho orgánu overil, že daný príkaz na konfiškáciu je stále platný.

5.  Bez ohľadu na odsek 3, ak vydávajúci orgán uviedol, že možno skonfiškovať majetok zodpovedajúcej hodnoty, vykonávajúci orgán nemusí vykonať príkaz na konfiškáciu,, ak existuje niektorá zo skutočností uvedených v odseku 3 a neexistuje žiaden majetok zodpovedajúcej hodnoty, ktorý možno skonfiškovať.

KAPITOLA IV

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 23

Právo, ktorým sa riadi vykonávanie

1.  Vykonanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu sa riadi právom vykonávajúceho štátu a jeho orgány sú jedine príslušné rozhodovať o postupoch jeho vykonania a určiť všetky s tým súvisiace opatrenia.

2.  Príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu vydaný voči právnickej osobe sa vykoná, aj keď vykonávajúci štát neuznáva zásadu trestnej zodpovednosti právnických osôb.

3.  Bez ohľadu na článok 18 ods. 2 a 3 nesmie vykonávajúci štát bez súhlasu vydávajúceho štátu prijať alternatívne opatrenia k príkazu na zaistenie zaslanému podľa článku 4 alebo k príkazu na konfiškáciu zaslanému podľa článku 14.

Článok 24

Oznámenie príslušných orgánov

1.  Do [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] oznámi každý členský štát Komisii, ktorý orgán alebo ktoré orgány v zmysle článku 2 ods. 8 a 9 sú príslušné podľa jeho práva v prípadoch, keď je uvedený členský štát vydávajúcim štátom alebo vykonávajúcim štátom

2.  Ak je to potrebné v dôsledku štruktúry jeho vnútorného právneho systému, každý členský štát môže určiť jeden alebo viacero ústredných orgánov zodpovedných za administratívne zasielanie a prijímanie osvedčení k príkazom na zaistenie a osvedčení k príkazom na konfiškáciu a za pomoc jeho príslušným orgánom. Každý členský štát informuje Komisiu o všetkých takýchto orgánoch, ktoré takto určí.

3.  Komisia sprístupní doručené informácie podľa tohto článku všetkým členským štátom a EJS.

Článok 25

Oznamovanie

1.  Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa v prípade potreby navzájom bezodkladne poradia akýmikoľvek vhodnými komunikačnými prostriedkami, ▌ aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie tohto nariadenia.

2.  Každá komunikácia vrátane komunikácie na účely riešenia ťažkostí týkajúcich sa zasielania alebo overovania pravosti akýchkoľvek dokumentov potrebných na vykonanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu sa vykonáva priamo medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom a v relevantných prípadoch – ak členský štát určil ústredný orgán v súlade s článkom 24 ods. 2 – sa vykonáva so zapojením tohto ústredného orgánu.

Článok 26

Viaceré príkazy

1.  Ak ▌ sa vykonávajúcemu orgánu doručia dva alebo viaceré príkazy na zaistenie alebo príkazy konfiškáciu z rôznych členských štátov vydaných voči tej istej ▌ osobe, a majetok tejto osoby vo vykonávajúcom štáte nepostačuje na vykonanie všetkých príkazov, alebo ak sa vykonávajúcemu orgánu doručia dva alebo viaceré príkazy na zaistenie alebo konfiškáciu vo vzťahu k tej istej konkrétnej veci tvoriacej súčasť majetku, vykonávajúci orgán rozhodne o tom, ktorý z príkazov sa vykoná, v súlade s právom vykonávajúceho štátu, pričom tým nie je dotknutá možnosť odkladu vykonania príkazu na konfiškáciu v súlade s článkom 21.

2.  Pri rozhodovaní vykonávajúci orgán podľa možností uprednostní záujmy obetí. Zohľadní pritom tiež všetky relevantné okolnosti vrátane:

a)  skutočnosti, či boli majetkové hodnoty už zaistené;

b)  dátumov vydania jednotlivých príkazov a ich zaslania ▌;

c)  ▌ závažnosti daného trestného činu; a

d)  miesta ▌ spáchania trestného činu.

Článok 27

Zastavenie vykonávania príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu

1.  Ak príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu nemôže byť viac vykonateľný alebo stratí platnosť, vydávajúci orgán bezodkladne vezme príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu späť.

2.  Vydávajúci orgán okamžite informuje vykonávajúci orgán akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, o späťvzatí príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu, a o každom rozhodnutí alebo opatrení, v dôsledku ktorého je príkaz na zaistenie alebo príkaz na konfiškáciu vzatý späť.

3.  Vykonávajúci orgán zastaví vykonávanie príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu hneď, ako je informovaný vydávajúcim orgánom podľa odseku 2, pokiaľ ešte vykonávanie nebolo dokončené. Vykonávajúci orgán bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, zašle vydávajúcemu štátu potvrdenie o zastavení.

Článok 28

Správa zaisteného a skonfiškovaného majetku a nakladanie s ním

1.  Správa zaisteného a skonfiškovaného majetku sa riadi právom vykonávajúceho štátu.

2.  Vykonávajúci štát spravuje zaistený alebo skonfiškovaný majetok s cieľom zabrániť zníženiu jeho hodnoty. Na tento účel má vykonávajúci štát s ohľadom na článok 10 smernice 2014/42/EÚ možnosť predať alebo previesť zaistený majetok.

3.  Zaistený majetok a peňažné prostriedky získané z predaja takéhoto majetku v súlade s odsekom 2 zostávajú vo vykonávajúcom štáte do zaslania osvedčenia k príkazu na konfiškáciu a vykonania príkazu na konfiškáciu bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť vrátenia majetku podľa článku 29.

4.  Od vykonávajúceho štátu sa nevyžaduje predaj alebo vrátenie konkrétnych vecí, na ktoré sa vzťahuje príkaz na konfiškáciu v prípade, ak tieto veci sú predmetmi kultúrnej hodnoty v zmysle článku 2 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ(18). Týmto nariadením nie je dotknutá povinnosť vrátiť predmety kultúrnej hodnoty podľa uvedenej smernice.

Článok 29

Vrátenie zaisteného majetku obeti

1.  Ak vydávajúci orgán alebo iný príslušný orgán vydávajúceho štátu vydal v súlade so svojim vnútroštátnym právom rozhodnutie o tom, aby sa zaistený majetok vrátil obeti, vydávajúci orgán uvedie informácie o tomto rozhodnutí v osvedčení k príkazu na zaistenie, alebo informuje o tomto rozhodnutí vykonávajúci orgán neskôr.

2.  Ak bol vykonávajúci orgán informovaný o rozhodnutí o vrátení zaisteného majetku obeti podľa odseku 1, prijme potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že ak bol daný majetok zaistený, tento majetok je v súlade s procesnými normami vykonávajúceho štátu čo najskôr vrátený obeti, v prípade potreby prostredníctvom vydávajúceho štátu, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  právny titul obete k majetku nie je spochybnený;

b)  majetok nie je potrebný ako dôkaz v trestnom konaní vo vykonávajúcom štáte a

c)  nemenia sa tým práva dotknutých osôb.

Vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán v prípade, že sa majetok prevádza priamo obeti.

3.  Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že podmienky uvedené v odseku 2 nie sú splnené, bezodkladne sa akýmkoľvek vhodným spôsobom poradí s vydávajúcim orgánom s cieľom nájsť riešenie. Ak riešenie nemožno nájsť, vykonávajúci orgán môže rozhodnúť, že zaistený majetok obeti nevráti.

Článok 30

Nakladanie so skonfiškovaným majetkom alebo s peňažnými prostriedkami získanými z predaja takého majetku

1.  Ak vydávajúci orgán alebo iný príslušný orgán vydávajúceho štátu vydal v súlade so svojím vnútroštátnym právom rozhodnutie buď o vrátení skonfiškovaného majetku obeti, alebo o náhrade škody obeti, vydávajúci orgán uvedie informácie o tomto rozhodnutí v osvedčení k príkazu na konfiškáciu alebo informuje o tomto rozhodnutí vykonávajúci orgán neskôr.

2.  Ak bol vykonávajúci orgán informovaný o rozhodnutí o vrátení skonfiškovaného majetku obeti podľa odseku 1, prijme potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že ak bol daný majetok konfiškovaný, tento majetok je čo najskôr vrátený obeti, a to v prípade potreby prostredníctvom vydávajúceho štátu. Vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán v prípade, že sa majetok prevádza priamo obeti.

3.  Ak vykonávajúci orgán nemôže vrátiť majetok obeti v súlade s odsekom 2, ale na základe vykonania príkazu na konfiškáciu boli v súvislosti s daným majetkom získané peňažné prostriedky, zodpovedajúca suma sa prevedie obeti na účely vrátenia, a to v prípade potreby prostredníctvom vydávajúceho štátu. Vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán v prípade, že sa peňažné prostriedky prevádzajú priamo obeti. S akýmkoľvek zostávajúcim majetkom sa nakladá v súlade s odsekom 7.

4.  Ak bol vykonávajúci orgán informovaný o rozhodnutí o náhrade škody obeti podľa odseku 1 a na základe vykonania príkazu na konfiškáciu boli získané peňažné prostriedky, zodpovedajúca suma sa v rozsahu, v akom neprekračuje sumu uvedenú v osvedčení, prevedie obeti na účely náhrady škody, v prípade potreby prostredníctvom vydávajúceho štátu. Vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán v prípade, že sa peňažné prostriedky prevádzajú priamo obeti. S akýmkoľvek zostávajúcim majetkom sa nakladá podľa odseku 7.

5.  Ak vo vydávajúcom štáte prebieha konanie o vrátení majetku obeti alebo o náhradu škody obeti, vydávajúci orgán o tom informuje vykonávajúci orgán. Vykonávajúci štát sa zdrží nakladania so skonfiškovaným majetkom do oznámenia rozhodnutia o vrátení majetku alebo o náhrade škody obeti vykonávajúcemu orgánu, a to aj v prípadoch, keď už bol príkaz na konfiškáciu vykonaný.

6.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 5, sa s iným majetkom ako peňažnými prostriedkami, ktorý sa získal v dôsledku vykonania príkazu na konfiškáciu, nakladá v súlade s týmito pravidlami:

a)  majetok možno predať; v takom prípade sa s výnosom z predaja nakladá v súlade s odsekom 7;

b)  majetok možno previesť vydávajúcemu štátu za podmienky, že ak sa príkaz na konfiškáciu týka peňažnej sumy, vydávajúci orgán súhlasil s prevodom majetku vydávajúcemu štátu;

c)  s výhradou písmena d), ak nemožno uplatniť písmeno a) alebo b), možno s majetkom naložiť iným spôsobom v súlade s právom vykonávajúceho štátu; alebo

d)  majetok možno použiť na verejný záujem alebo na sociálne účely vo vykonávajúcom členskom štáte v súlade s jeho právom s výhradou súhlasu vydávajúceho štátu.

7.  Ak k príkazu na konfiškáciu nie je priložené rozhodnutie o vrátení majetku alebo o náhrade škody obeti v súlade s odsekmi 1 až 5, alebo ▌ak sa dotknuté členské štáty nedohodnú inak, vykonávajúci štát naloží s peňažnými prostriedkami získanými v dôsledku vykonania príkazu na konfiškáciu ▌takto:

a)  ak suma získaná v dôsledku vykonania príkazu na konfiškáciu nepresahuje 10 000 EUR, pripadne vykonávajúcemu štátu; alebo

b)  ak je suma získaná v dôsledku vykonania príkazu na konfiškáciu vyššia ako 10 000 EUR, 50 % z tejto sumy prevedie vykonávajúci štát vydávajúcemu štátu.

Článok 31

Náklady

1.  Každý členský štát znáša svoje vlastné náklady vyplývajúce z uplatňovania tohto nariadenia; tým nie sú dotknuté ustanovenia týkajúce sa nakladania so skonfiškovaným majetkom stanovené v článku 28.

2.   Vykonávajúci orgán môže vydávajúcemu orgánu predložiť návrh, aby sa na nákladoch podieľal, ak je pred vykonaním alebo po vykonaní príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu zrejmé, že vykonanie príkazu by spôsobilo vysoké alebo mimoriadne náklady.

K takýmto návrhom vykonávajúci orgán pripojí podrobný rozpis vzniknutých nákladov. Na základe takéhoto návrhu sa vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán navzájom poradia. V prípade potreby môže takúto poradu sprostredkovať Eurojust.

Konzultácie alebo aspoň ich výsledok sa zaznamenajú akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

Článok 32

Povinnosť informovať dotknuté osoby

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 11, vykonávajúci orgán po vykonaní príkazu na zaistenie alebo po rozhodnutí o uznaní a vykonaní príkazu na konfiškáciu podľa možností o takomto vykonaní a o takomto rozhodnutí v súlade s postupmi podľa svojho vnútroštátneho práva bezodkladne informuje dotknuté osoby, ak sú mu známe.

2.  Informácie poskytnuté v súlade s odsekom 1 musia obsahovať názov vydávajúceho orgánu a opravné prostriedky dostupné podľa práva vykonávajúceho štátu. Informácie tiež musia obsahovať – aspoň stručne – dôvod tohto príkazu.

3.  Ak je to vhodné, vykonávajúci orgán môže požiadať vydávajúci orgán o pomoc pri plnení povinností uvedených v odseku 1.

Článok 33

Opravné prostriedky vo vykonávajúcom štáte proti uznaniu a vykonaniu príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu

1.  Dotknuté osoby majú vo vykonávajúcom štáte právo na účinné opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uznaní a vykonaní príkazov na zaistenie podľa článku 7 a príkazov na konfiškáciu podľa článku 18. Právo na opravný prostriedok sa uplatňuje na súde vykonávajúceho štátu v súlade s jeho právom. Pokiaľ ide o príkazy na konfiškáciu, uplatnenie opravného prostriedku môže mať odkladný účinok, ak sa tak ustanovuje v práve vykonávajúceho štátu.

2.  Vecné dôvody vydania príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu nemožno napadnúť na súde vykonávajúceho štátu.

3.  Príslušný orgán vydávajúceho štátu musí byť informovaný o akomkoľvek opravnom prostriedku uplatnenom v súlade s odsekom 1.

4.  Týmto článkom nie je dotknuté uplatňovanie záruk a opravných prostriedkov vo vydávajúcom štáte v súlade s článkom 8 smernice 2014/42/EÚ.

Článok 34

Náhrada

1.  Ak je vykonávajúci štát podľa svojho práva ▌ zodpovedný za škodu spôsobenú dotknutej osobe v dôsledku vykonania príkazu na zaistenie, ktorý mu bol zaslaný podľa článku 4 alebo príkazu na konfiškáciu, ktorý mu zaslaný podľa článku 14, vydávajúci štát musí vykonávajúcemu štátu nahradiť všetky sumy, ktoré boli dotknutej osobe zaplatené ako náhrada škody. Ak však vydávajúci štát môže vykonávajúcemu štátu preukázať, že táto škoda alebo akákoľvek jej časť bola spôsobená výhradne konaním vykonávajúceho štátu, vydávajúci štát a vykonávajúci štát sa navzájom dohodnú na výške náhrady.

2.  Odsekom 1 nie je dotknuté právo členských štátov upravujúce nároky fyzických alebo právnických osôb na náhradu škody.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Štatistiky

1.  Členské štáty pravidelne zbierajú komplexné štatistické údaje získané od príslušných orgánov. Uvedené štatistické údaje uchovávajú a každoročne ich zasielajú Komisii. Uvedené štatistické údaje okrem informácií uvedených v článku 11 ods. 2 smernice 2014/42/EÚ zahŕňajú počet príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, ktoré boli členským štátom doručené od iných členských štátov, ktoré boli uznané a vykonané a ▌ktorých uznanie a vykonanie bolo odmietnuté▌.

2.  Ak sú dostupné na ústrednej úrovni v dotknutom členskom štáte, zašlú členské štáty Komisii každoročne aj tieto štatistiky:

a)  počet prípadov, v ktorých obeť dostala náhradu škody alebo jej bolo priznané vrátenie majetku získaného vykonaním príkazu na konfiškáciu podľa tohto nariadenia, a

b)  priemerná dĺžka obdobia vyžadovaná na vykonanie príkazu na zaistenie a príkazu na konfiškáciu podľa tohto nariadenia.

Článok 36

Zmeny osvedčenia a tlačiva

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 37 delegované akty týkajúce sa akejkoľvek zmeny osvedčení stanovených v prílohách I a II. Takéto zmeny musia byť v súlade s týmto nariadením a nesmú mať na ne vplyv.

Článok 37

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  ▌Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 36 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od … [dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 36 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 36 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva ▌ mesiace.

Článok 38

Podávanie správ a preskúmanie

Komisia do [päť rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia vrátane týchto otázok:

a)  možnosť členských štátov vydať a vziať späť vyhlásenia podľa článku 4 ods. 2 a článku 14 ods. 2;

b)  interakcia medzi dodržiavaním základných práv a vzájomným uznávaním príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu;

c)  uplatňovanie článkov 28, 29 a 30 v súvislosti so správou zaisteného a skonfiškovaného majetku a nakladaním s ním, vrátením majetku obetiam a náhradou škody obetiam.

Článok 39

Nahradenie

Týmto nariadením sa nahrádzajú ustanovenia rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV, pokiaľ ide o zaistenie majetku vo vzťahu k členským štátom viazaným týmto nariadením, a to od  [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia].

Týmto nariadením sa nahrádza rámcové rozhodnutie 2006/783/SVV vo vzťahu k členským štátom viazaným týmto nariadením, a to od  [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia].

V prípade členských štátov viazaných týmto nariadením sa odkazy na rámcové rozhodnutie 2003/577/SVV, pokiaľ ide o zaistenie majetku a odkazy na rámcové rozhodnutie 2006/783/SVV, považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 40

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na osvedčenia k príkazom na zaistenie a osvedčenia k príkazom na konfiškáciu zaslané … [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] alebo neskôr.

2.  Osvedčenia k príkazom na zaistenie a osvedčenia k príkazom na konfiškáciu zaslané pred … [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] sa vo vzťahu k členským štátom viazaným týmto nariadením riadia naďalej až do konečného vykonania príkazu na zaistenie alebo príkazu na konfiškáciu rámcovými rozhodnutiami 2003/577/SVV a 2006/783/SVV.

Článok 41

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 24 sa však uplatňuje od [dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

OSVEDČENIE K PRÍKAZU NA ZAISTENIE

ODDIEL A:

Vydávajúci štát: ……………………………………………………………………………..

Vydávajúci orgán: ………………………………………………………………………...

(Prípadný) potvrdzujúci orgán: ……………………………………………………..

Vykonávajúci štát: ………………………………………………………………………….

Vykonávajúci orgán (ak je známy): …………………………………………………………

ODDIEL B: Naliehavosť a/alebo vyžiadaný dátum vykonania

1.  Uveďte, prosím, konkrétne dôvody naliehavosti:

□ Existujú legitímne dôvody domnievať sa, že dotknutý majetok bude bezprostredne presunutý alebo zničený, konkrétne:

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

□ Vyšetrovacie alebo procedurálne potreby vo vydávajúcom štáte, konkrétne:……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

2.  Dátum vykonania:

□ Žiada sa o vykonanie v konkrétny deň, a to: …………………….

□ Je potrebná koordinácia medzi dotknutými členskými štátmi

Odôvodnenie žiadosti: ……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

ODDIEL C: Dotknutá(-é) osoba(-y)

Informácie o totožnosti osoby(osôb), voči ktorej(-ým) bol vydaný príkaz na zaistenie, alebo osoby

(osôb), ktorá(-é) vlastnia majetok, na ktorý sa vzťahuje tento príkaz (ak sa týka viac ako jednej osoby, uveďte, prosím, informácie o každej osobe):

1.  Identifikačné údaje

i)  V prípade fyzickej(-ých) osoby(osôb)

Priezvisko: ……………………………………………………………………………

Meno(-á): ………………………………………………………………………….

Prípadné iné relevantné mená/priezviská: …………………………………………………

Prípadné prezývky:…………………………………………………..

Pohlavie: …………………………………………

Štátna príslušnosť: ………………………………………………..

Identifikačné číslo alebo číslo sociálneho poistenia, ak je k dispozícii: ..……………………………………

Druh a číslo dokladu totožnosti (preukazu totožnosti, cestovného pasu), ak sú k dispozícii:

………………………………………………….....................................

Dátum narodenia: ……………………………………………………………

Miesto narodenia: ……………………………………………………………

Bydlisko a/alebo známa adresa (ak táto adresa nie je známa, uveďte poslednú známu adresu):

………………………………………………………………………………………………

Jazyk či jazyky, ktorým dotknutá osoba rozumie: ………………………………………………

Uveďte, prosím, postavenie, ktoré má dotknutá osoba v konaní:

□ osoba, voči ktorej bol príkaz na zaistenie vydaný

□ osoba, ktorá vlastní majetok, na ktorý sa vzťahuje príkaz na zaistenie

ii)  V prípade právnickej(-ých) osoby(osôb)

Názov: ………………………………………………………………………..

Právna forma: ………………………………………………………………………..

Prípadne skrátený názov, bežne používaný názov alebo obchodné meno:…………………………..

Registrované sídlo: ……………………………………………………………………………….

Registračné číslo: ………………………………………………………………………….

Adresa:………………………………………………………………………………………

Meno a priezvisko zástupcu:……………………………………………………

Uveďte, prosím, postavenie, ktoré má dotknutá osoba v konaní:

□ osoba, voči ktorej bol príkaz na zaistenie vydaný

□ osoba, ktorá vlastní majetok, na ktorý sa vzťahuje príkaz na zaistenie

2.  Uveďte, prosím, adresu miesta, kde sa má vykonať príkaz na zaistenie, ak sa nezhoduje s vyššie uvedenou adresou:

…………………………………………………………………………………………………………

3.  Tretie strany, ktorých práva k majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz na zaistenie, sú týmto príkazom priamo dotknuté (totožnosť a dôvody):

…………………………………………………

………………………………………………………………………………………………….

4.  Uveďte akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu pomôcť pri vykonaní príkazu na zaistenie:

………………………………………………………………………………………………….

ODDIEL D: Informácie o majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz

1.  Označte, prosím, či sa príkaz vzťahuje na:

 peňažnú sumu

 konkrétnu vec či veci tvoriace súčasť majetku (hmotnú alebo nehmotnú, hnuteľnú alebo nehnuteľnú)

 majetok zodpovedajúcej hodnoty (v kontexte konfiškácie podľa hodnoty)

2.  Ak sa príkaz týka peňažnej sumy alebo majetku v hodnote zodpovedajúcej tejto peňažnej sume:

–  Suma, ktorá sa má získať vykonaním vo vykonávajúcom štáte ▌, vyjadrená číslom a slovom (s uvedením meny): ………………………………………..

–  Celková suma, na ktorú sa vzťahuje príkaz, vyjadrená číslom a slovom (s uvedením meny): ………………………………………..

Dodatočné informácie:

–  Dôvody, na základe ktorých sa domnievate, že dotknutá osoba má majetok / príjem vo vykonávajúcom štáte:

……………………………………………………………………………………..

–   Opis majetku / zdroja príjmu dotknutej osoby (ak je to možné):

……………………………………………………………………………………..

–   Presné miesto, kde sa nachádza majetok / zdroj príjmu dotknutej osoby (ak nie je známe, uveďte posledné známe miesto): ………………………………………………………………………………

–  Údaje o bankovom účte dotknutej osoby (ak sú známe):

3.  Ak sa príkaz týka konkrétnej veci či vecí tvoriacich súčasť majetku alebo majetku v hodnote zodpovedajúcej tomuto majetku:

Dôvody zaslania príkazu vykonávajúcemu štátu:

konkrétna vec či veci tvoriace súčasť majetku sa nachádzajú vo vykonávajúcom štáte

konkrétna vec či veci tvoriace súčasť majetku sú registrované vo vykonávajúcom štáte

 vydávajúci orgán sa opodstatnene domnieva, že celá konkrétna vec či veci tvoriace súčasť majetku alebo časť takejto veci či vecí tvoriacich súčasť majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz, sa nachádza(-jú) vo vykonávajúcom štáte.

Dodatočné informácie:

–  Dôvody, na základe ktorých sa domnievate, že konkrétna vec či veci tvoriace súčasť majetku sa nachádzajú vo vykonávajúcom štáte:

…………………………………………………………………………………………

–   Opis veci tvoriacej súčasť majetku ▌:

…………………………………………………………………………………..

–   Miesto, kde sa vec či veci tvoriace súčasť majetku nachádzajú (ak nie je známe, uveďte posledné známe miesto):

…………………………………………………………………………………..

–  Iné relevantné ▌informácie (napr. ustanovenie súdneho správcu):

…………………………………………………

ODDIEL E: Dôvody vydania príkazu na zaistenie

1.  Zhrnutie skutkového stavu

Uveďte dôvody vydania príkazu na zaistenie, vrátane týchto informácií:

–  zhrnutie skutkového stavu spolu s opisom trestného(-ých) činu(-ov):

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

–  aktuálne štádium vyšetrovania:

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

–  dôvody zaistenia:

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

–  iné relevantné informácie:

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

2.  Povaha a právna kvalifikácia trestného(-ých) činu(-ov), v súvislosti s ktorým(-i) sa vydal príkaz na zaistenie, a uplatniteľné právne ustanovenie(-a):

……………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………….

3.  Trestá sa trestný čin, v súvislosti s ktorým sa vydáva príkaz na zaistenie, vo vydávajúcom štáte odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a patrí medzi trestné činy uvedené v tomto zozname? (zaškrtnite, prosím, príslušné políčko). V prípade, že sa príkaz na zaistenie týka viacerých trestných činov, uveďte, prosím, v zozname trestných činov uvedenom nižšie čísla (zodpovedajúce trestným činom opísaným v bodoch 1 a 2).

□ účasť na zločinnom spolčení

□ terorizmus

□ obchodovanie s ľuďmi

□ sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia

□ nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami

□ nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a s výbušninami

□ korupcia

□ podvod vrátane podvodov a iných trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie vymedzených v smernici (EÚ) 2017/1371/EÚ

□ legalizácia príjmov z trestnej činnosti

□ falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura

□ počítačová kriminalita

□ trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami

□ uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu

□ vražda alebo závažné ublíženie na zdraví

□ nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami

□ únos, obmedzovanie osobnej slobody alebo branie rukojemníka

□ rasizmus a xenofóbia

□ organizovaná alebo ozbrojená lúpež

□ nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel

□ podvodné konanie

□ vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie

□ falšovanie a pozmeňovanie výrobkov, vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva, alebo ich distribúcia,

□ falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami

□ falšovanie platobných prostriedkov

□ nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu

□ nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi

□ obchodovanie s odcudzenými vozidlami

□ znásilnenie

□ podpaľačstvo

□ trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu

□ nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla

□ sabotáž

4.  Iné relevantné informácie (napr. vzťah medzi majetkom a trestným činom):

………………………………………………………………………………………………………..

ODDIEL F: Dôvernosť príkazu a/alebo žiadosti o osobitné formálne náležitosti

Potreba zachovať dôvernosť informácií uvedených v príkaze po jeho vykonaní:

……………………………………………………………………………………………….

Potreba splnenia osobitných formálnych náležitostí v čase vykonania:

……………………………………………………………………………………………….

ODDIEL G: Ak bolo osvedčenie k príkazu na zaistenie zaslané viac ako jednému vykonávajúcemu štátu, uveďte tieto informácie:

1.  Osvedčenie k príkazu na zaistenie bolo zaslané tomuto ďalšiemu vykonávajúcemu štátu (týmto ďalším vykonávajúcim štátom) (uveďte štát a orgán):

……………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………….

2.  Osvedčenie k príkazu na zaistenie bolo zaslané viac ako jednému vykonávajúcemu štátu z týchto dôvodov (zaškrtnite príslušné políčko) ▌:

Ak sa príkaz na zaistenie týka konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku:

 Predpokladá sa, že konkrétne veci tvoriace súčasť majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz, sa nachádzajú v rôznych vykonávajúcich štátoch ▌

Zaistenie konkrétnej veci tvoriacej súčasť majetku si vyžaduje vykonanie krokov vo viac ako jednom vykonávajúcom štáte ▌

▌Ak sa príkaz na zaistenie týka peňažnej sumy:

 Odhadovaná hodnota majetku, ktorý možno zaistiť ▌vo vydávajúcom štáte a v ktoromkoľvek vykonávajúcom štáte, pravdepodobne nestačí na získanie celej sumy, na ktorú sa vzťahuje príkaz.

Iné konkrétne potreby:

…………………………………………………………………………………………..

3.  Ocenenie majetkových hodnôt, ak je známe, v každom vykonávajúcom štáte:

…………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………

4.  Ak si zaistenie konkrétnej veci či konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku vyžaduje vykonanie krokov vo viac ako jednom vykonávajúcom štáte, opis krokov, ktoré je vo vykonávajúcom štáte potrebné vykonať:

…………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………

ODDIEL H: Vzťah ku skoršiemu príkazu na zaistenie a/alebo k inému príkazu(-om) alebo žiadosti(-iam)

Uveďte, prosím, či tento príkaz na zaistenie súvisí so skorším príkazom alebo žiadosťou (napr. príkaz na zaistenie, európsky vyšetrovací príkaz, európsky zatykač a vzájomná právna pomoc). Ak je to vhodné, uveďte nasledovné informácie relevantné pre identifikáciu predchádzajúceho príkazu alebo žiadosti:

–  druh príkazu/žiadosti: ………………………………………………………………………….

–  dátum vydania: …………………………………………………………………………………..

–  orgán, ktorému sa zaslal príkaz/zaslala žiadosť: ………………………………………………….

–  referenčné číslo pridelené vydávajúcim orgánom: ……………………………………………

–  referenčné číslo(-a) pridelené vykonávajúcim(-i) orgánom(-mi): ………………………………

ODDIEL I: Konfiškácia

Uveďte, prosím, či:

□ k tomuto osvedčeniu k príkazu na zaistenie je pripojené osvedčenie k príkazu na konfiškáciu vydaného vo vydávajúcom štáte (referenčné číslo osvedčenia k príkazu na konfiškáciu): ……………………………...........................................................................................................

□ majetok zostane zaistený vo vykonávajúcom štáte, pokým nebude zaslaný a vykonaný príkaz na konfiškáciu (ak je to možné, predpokladaný dátum predloženia osvedčenia k príkazu na konfiškáciu):

……………………………………………………………………………………………………

ODDIEL J: Alternatívne opatrenia

1.  Uveďte, prosím, či vydávajúci štát súhlasí s tým, aby vykonávajúci štát uplatnil alternatívne opatrenia v prípade, že príkaz na zaistenie nemožno úplne alebo sčasti vykonať:

□ Áno

□ Nie

2.  Ak áno, uveďte, aké sankcie sa môžu uplatniť:

………………………………………………………………………………………………….

ODDIEL K: VRÁTENIE ZAISTENÉHO MAJETKU

1.  Uveďte, prosím, či bolo vydané rozhodnutie o vrátení zaisteného majetku obeti:

□ Áno

□ Nie

Ak áno, uveďte, prosím, tieto údaje o rozhodnutí o vrátení zaisteného majetku obeti:

Orgán, ktorý vydal rozhodnutie (úradný názov): ……………….…………………………………

Dátum vydania rozhodnutia: .………………………….………………………………………….

Referenčné číslo rozhodnutia (ak je k dispozícii): …………………………….……………………

Opis majetku, ktorý sa má vrátiť: ………..…………………………………….

Meno a priezvisko obete: ……………………………….………………………………………….

Adresa obete: ………………………………………………………………………..

Ak je nárok obete na majetku spochybnený, uveďte, prosím, podrobnosti (osoby, ktoré spochybňujú nárok, dôvody atď.):

…………………………………………………………………………………………….

…………………………………………………………………………………………….

Ak by vrátením mohli byť dotknuté práva dotknutých osôb, uveďte, prosím, podrobnosti (dotknuté osoby, ktorých práva by mohli byť dotknuté, dôvody atď.):

…………………………………………………………………………………………….

…………………………………………………………………………………………….

2.  Prebieha vo vydávajúcom štáte konanie o vrátení zaisteného majetku obeti?

□ Nie

□ Áno, výsledok sa oznámi vykonávajúcemu orgánu

Vydávajúci orgán musí byť informovaný v prípade priameho prevodu obeti.

ODDIEL L: Opravné prostriedky

Orgán vo vydávajúcom štáte, ktorý môže poskytnúť ďalšie informácie o postupoch uplatnenia opravných prostriedkov vo vydávajúcom štáte a informácie o dostupnosti právnej pomoci, prekladu a tlmočenia:

Vydávajúci orgán (pozri oddiel M)

Potvrdzujúci orgán (pozri oddiel N)

 Iné: ……………………………………………………………………………………………

ODDIEL M: Údaje o vydávajúcom orgáne

Druh vydávajúceho orgánu:

□ sudca, súd, prokurátor

□ iný príslušný orgán určený podľa práva vydávajúceho štátu

Názov orgánu: ……………………………………………………………………………

Meno a priezvisko kontaktnej osoby: ………………………………………………………………

Pracovná pozícia (titul/funkcia): …………………………………………………………………..

Spis č.: …………………………………………………………………………………..

Adresa: …………………………………………………………………………………..

Tel. č.: (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba): ……………………………………………………

Fax č.: (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba): ……………………………………………………

E-mail: ……………………………………………………………………………………….

Jazyky, v ktorých možno komunikovať s vydávajúcim orgánom: ………………..

Kontaktné údaje osoby(osôb), ktorú(-é) možno kontaktovať so žiadosťou o dodatočné informácie alebo s cieľom dohodnúť praktické opatrenia na vykonanie príkazu, pokiaľ nie sú zhodné s dosiaľ uvedenými údajmi:

Meno a priezvisko/titul/organizácia: …………………………………………………………………

Adresa: ……………………………………………………………………………………

E-mail/tel. č.: ……………………………………………………………………

Podpis vydávajúceho orgánu a/alebo jeho zástupcu, ktorý potvrdzuje presnosť a správnosť obsahu osvedčenia k príkazu na zaistenie: ……………………………………………………………

Meno a priezvisko: …………………………………………………………………………………

Pracovná pozícia (titul/funkcia): …………………………………………………………………….

Dátum: ……………………………………………………………………………………………

Odtlačok úradnej pečiatky (ak je k dispozícii): ……………………………………………………

ODDIEL N: Údaje o orgáne, ktorý príkaz na zaistenie potvrdil

Uveďte, prosím, druh orgánu, ktorý príkaz na zaistenie potvrdil (v relevantných prípadoch):

□ sudca alebo súd

□ prokurátor

Názov potvrdzujúceho orgánu: …………………………………………………

Meno a priezvisko kontaktnej osoby: ………………………………………………………………

Pracovná pozícia (titul/funkcia): ……………………………………………………………………

Spis č.: …………………………………………………………………............................................

Adresa: …………………………………………………………………………..

Tel. č. (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba):……………………………………………

Fax č. (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba): ……………………………………………………

E-mail: …………………………………………………………………………………

Jazyky, v ktorých možno komunikovať s potvrdzujúcim orgánom: ………………..

Uveďte, prosím, hlavný kontaktný bod pre vykonávajúci orgán:

□ vydávajúci orgán

□ potvrdzujúci orgán

__________________

Podpis a údaje potvrdzujúceho orgánu a/alebo jeho zástupcu:

............................................................

Meno a priezvisko: …………………………………………………………………………………

Pracovná pozícia (titul/funkcia): ………………………………………………………………

Dátum: …………………………………………………………………………………………..

Odtlačok úradnej pečiatky (ak je k dispozícii): ………………………………………………………

ODDIEL O: Ústredný orgán

Ak bola zodpovednosť za administratívne zasielanie a prijímanie osvedčenia k príkazom na zaistenie vo vydávajúcom štáte zverená ústrednému orgánu, uveďte, prosím:

Názov ústredného orgánu: ………………………………………………………………...

Meno a priezvisko kontaktnej osoby): …………………………

Pracovná pozícia (titul/funkcia): ………………………………………………………………

Spis č.: …………………………………………………………………......................................

Adresa: ………………………………………………………………………………………..

Tel. č. (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba): ..................................................................

Fax č. (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba): ..................................................................

E-mail : ..................................................................................................................

ODDIEL P: Prílohy

Uveďte, prosím, prílohy k osvedčeniu: ………………………………………………...

___________________

PRÍLOHA II

OSVEDČENIE K PRÍKAZU NA KONFIŠKÁCIU

ODDIEL A:

Vydávajúci štát: …………………………………………………………………………….

Vydávajúci orgán: ………………………………………………………………………...

Vykonávajúci štát: ………………………………………………………………………….

Vykonávajúci orgán (ak je známy): ……………………………………………....................

ODDIEL B: Príkaz na konfiškáciu

1.  Súd, ktorý vydal príkaz na konfiškáciu (úradný názov): …………………………………..

2.  Referenčné číslo príkazu na konfiškáciu (ak je k dispozícii): ………………………………

3.  Príkaz na konfiškáciu bol vydaný (dátum): …………………………………………………

4.  Príkaz na konfiškáciu nadobudol právoplatnosť (dátum): …………………………………

ODDIEL C: Dotknutá(-é) osoba(-y)

Informácie o totožnosti osoby(osôb), voči ktorej(-ým) bol vydaný príkaz na konfiškáciu, alebo osoby(osôb), ktorá(-é) vlastní(-ia) majetok, na ktorý sa vzťahuje príkaz na konfiškáciu (ak sa týka viac ako jednej osoby, uveďte, prosím, informácie o každej osobe):

1.  Identifikačné údaje

i)  V prípade fyzických osôb

Priezvisko: ……………………………………………………….

Meno(-á): ……………………………………………….

Prípadné iné relevantné mená/priezviská: ……………………………………

Prípadné prezývky: ………………………..

Pohlavie: ……………………..

Štátna príslušnosť:…………………………………………………………………………………..

Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia, ak je k dispozícii:..……………………………………

Druh a číslo dokladu totožnosti (preukazu totožnosti alebo cestovného pasu), ak sú k dispozícii:

………………………………………………………………………….

Dátum narodenia:……………………………………………………………

Miesto narodenia:……………………………………………………………

Bydlisko a/alebo známa adresa (ak adresa nie je známa, uveďte poslednú známu adresu):

……………………………………………………………………………………….

Jazyk či jazyky, ktorým dotknutá osoba rozumie: ……………………………………………..

Uveďte, prosím, postavenie, ktoré má dotknutá osoba v konaní:

□ osoba, voči ktorej bol príkaz na konfiškáciu vydaný

□ osoba, ktorá vlastní majetok, na ktorý sa vzťahuje príkaz na konfiškáciu

ii)  V prípade právnickej(-ých) osoby(osôb)

Názov: ………………………………………………………………………………

Právna forma: …………………………………………………………………….

Prípadne skrátený názov, bežne používaný názov alebo obchodné meno: …………………

Registrované sídlo: ……………………………………………………………………………

Registračné číslo: ………………………………………………………………………

Adresa ▌: ……………………………………………………………….

Meno a priezvisko ▌zástupcu: ………………………………………………..

Uveďte, prosím, postavenie, ktoré má dotknutá osoba ▌ v konaní:

osoba, voči ktorej bol príkaz na konfiškáciu vydaný

osoba, ktorá vlastní majetok, na ktorý sa vzťahuje príkaz na konfiškáciu

2.  Uveďte, prosím, adresu miesta, kde sa má vykonať príkaz na konfiškáciu, ak sa nezhoduje s vyššie uvedenou adresou:

…………………………………………………………………………………………

3.   Tretie strany, ktorých práva k majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz na zaistenie, sú týmto príkazom priamo dotknuté (totožnosť a dôvody):

…………………………………………………

………………………………………………………………………………………………….

4.   Uveďte akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu pomôcť pri vykonaní príkazu na konfiškáciu:

…………………………………………………………………………………………..

ODDIEL D: Informácie o majetku, na ktorý sa ▌ príkaz vzťahuje

1.  Súd rozhodol, že majetok:

□ predstavuje príjmy z trestného činu alebo zodpovedá hodnote takýchto príjmov, či už úplnej alebo čiastočnej

□ predstavuje nástroje na spáchanie trestného činu alebo zodpovedá ich hodnote

□ podlieha konfiškácii v dôsledku uplatnenia akýchkoľvek právomocí na konfiškáciu vo vydávajúcom štáte ustanovených v smernici 2014/42/EÚ (vrátane rozšírenej konfiškácie)

□ podlieha konfiškácii podľa akýchkoľvek iných ustanovení týkajúcich sa právomocí na konfiškáciu vrátane konfiškácie bez konečného odsudzujúceho rozsudku podľa práva vydávajúceho štátu po konaní v súvislosti s trestným činom

2.  Označte, prosím, či sa príkaz vzťahuje na:

peňažnú sumu

konkrétnu vec či veci tvoriace súčasť majetku (hmotnú alebo nehmotnú, hnuteľnú alebo nehnuteľnú)

majetok v zodpovedajúcej hodnote (v kontexte konfiškácie podľa hodnoty)

3.  Ak sa príkaz týka peňažnej sumy alebo majetku v hodnote zodpovedajúcej peňažnej sume:

–  Suma, ktorá sa má získať vo vykonávajúcom štáte, vyjadrená číslom a slovom

(s uvedením meny): ……………………………………………………….

–  Celková suma, na ktorú sa vzťahuje príkaz, vyjadrená číslom a slovom (s uvedením meny):

………………………………………………………

Dodatočné informácie:

–  Dôvody, na základe ktorých sa domnievate, že dotknutá osoba má majetok/príjem vo vykonávajúcom štáte:

……………………………………………………………………………………..

–  Opis majetku /zdroja príjmu dotknutej osoby (ak je to možné):

…………………………………………………………………………………….

–  Presné miesto, kde sa nachádza majetok /zdroj príjmu dotknutej osoby (ak nie je známe, uveďte posledné známe miesto): ……………………………………………………………..

–  Údaje o bankovom účte dotknutej osoby (ak sú známe):

4.  Ak sa príkaz týka konkrétnej veci či vecí tvoriacich súčasť majetku alebo majetku v hodnote zodpovedajúcej tomuto majetku:

Dôvody zaslania príkazu vykonávajúcemu štátu:

konkrétna vec či veci tvoriace súčasť majetku sa nachádzajú vo vykonávajúcom štáte

konkrétna vec či veci tvoriace súčasť majetku sú registrované vo vykonávajúcom štáte

vydávajúci orgán sa opodstatnene domnieva, že celá konkrétna vec či veci tvoriace súčasť majetku alebo časť takejto veci či vecí tvoriacich súčasť majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz, sa nachádza(-jú) vo vykonávajúcom štáte.

Dodatočné informácie:

–  Dôvody, na základe ktorých sa domnievate, že konkrétna vec či veci tvoriace súčasť majetku sa nachádza(-jú) vo vykonávajúcom štáte: ……………………………………………………………….

–  Opis veci tvoriacej súčasť majetku …….………………………………

………………………………………………………………………………….

–  Miesto, kde sa vec tvoriaca súčasť majetku nachádza (ak nie je známe, uveďte posledné známe miesto):

…………………………………………………………………………............................

–  Ďalšie relevantné informácie (napr. ustanovenie súdneho správcu):

………………………………

5.  Informácie o premene a prevode majetku

Ak sa príkaz týka konkrétnej veci tvoriacej súčasť majetku, uveďte, či sa v práve vydávajúceho štátu stanovuje, že konfiškácia vo vykonávajúcom štáte môže byť vykonaná prostredníctvom konfiškácie peňažnej sumy zodpovedajúcej hodnote majetku, ktorý by sa inak konfiškoval:

Áno.

Nie.

ODDIEL E: Príkaz na zaistenie

Uveďte, prosím, či:

□ k príkazu na konfiškáciu je pripojený príkaz na zaistenie vydaný vo vydávajúcom štáte (referenčné číslo osvedčenia k príkazu na zaistenie): ……………………………………………

□ majetok bol zaistený v súlade so skorším príkazom na zaistenie zaslaným vykonávajúcemu štátu

–  dátum vydania príkazu na zaistenie: ………………………………………………………...

–  dátum zaslania príkazu na zaistenie: ………………………………………………..

–  orgán, ktorému sa zaslal: ………………………………………………….

–  referenčné číslo pridelené vydávajúcim orgánom: ………………………………………….

–  referenčné číslo pridelené vykonávajúcimi orgánmi: ……………………………………..

ODDIEL F: Dôvody na vydanie príkazu na konfiškáciu

1.  Zhrnutie skutkového stavu a dôvody, prečo bol príkaz na konfiškáciu vydaný, vrátane ▌opisu súvisiaceho(-ich) trestného(-ých) činu(-ov) a iné relevantné informácie:

……………………………………………………………………………………………………..

2.  Povaha a právna kvalifikácia trestných činov, v súvislosti s ktorými sa vydal príkaz na konfiškáciu, a uplatniteľné právne ustanovenie(-a):

………………………………………………………………………………………………………..

3.  Trestá sa trestný čin, v súvislosti s ktorým sa vydáva príkaz na konfiškáciu, vo vydávajúcom štáte odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a patrí medzi trestné činy uvedené v tomto zozname? (zaškrtnite, prosím, príslušné políčko). V prípade, že sa príkaz na konfiškáciu týka viacerých trestných činov, uveďte, prosím, v zozname trestných činov uvedenom nižšie čísla (ktoré zodpovedajú trestným činom opísaným v bodoch 1 a 2).

□ účasť na zločinnom spolčení

□ terorizmus

□ obchodovanie s ľuďmi

□ sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia

□ nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami

□ nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a s výbušninami

□ korupcia

□ podvod vrátane podvodov a iných trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie vymedzených v smernici (EÚ) 2017/1371/EÚ

□ legalizácia príjmov z trestnej činnosti

□ falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura

□ počítačová kriminalita

□ trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami

□ uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu

□ vražda alebo závažné ublíženie na zdraví

□ nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami

□ únos, obmedzovanie osobnej slobody alebo branie rukojemníka

□ rasizmus a xenofóbia

□ organizovaná alebo ozbrojená lúpež

□ nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel

□ podvodné konanie

□ vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie

□ falšovanie a pozmeňovanie výrobkov, vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva, alebo ich distribúcia,

□ falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami

□ falšovanie platobných prostriedkov

□ nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu

□ nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi

□ obchodovanie s odcudzenými vozidlami

□ znásilnenie

□ podpaľačstvo

□ trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu

□ nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla

□ sabotáž

4.  Iné relevantné informácie (napr. vzťah medzi majetkom a trestným činom):

...............................................................................................................................................................

ODDIEL G: Ak bolo osvedčenie k príkazu na konfiškáciu zaslané do viac než jedného vykonávajúceho štátu, uveďte tieto informácie:

1.  Osvedčenie k príkazu na konfiškáciu bolo zaslané tomuto ďalšiemu vykonávajúcemu štátu (týmto ďalším vykonávajúcim štátom) (uveďte štát a orgán):

………………………………………………………………………………………………………..

2.  Osvedčenie k príkazu na konfiškáciu bolo zaslané viac ako jednému vykonávajúcemu štátu z týchto dôvodov:

Ak sa príkaz na konfiškáciu týka konkrétnych vecí tvoriacich súčasť majetku:

Predpokladá sa, že konkrétne veci tvoriace súčasť majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz, sa nachádzajú v rôznych vykonávajúcich štátoch

Konfiškácia konkrétnej veci tvoriacej súčasť majetku si vyžaduje vykonanie krokov vo viac ako jednom vykonávajúcom štáte

Ak sa príkaz na konfiškáciu týka peňažnej sumy:

Dotknutý majetok nebol zaistený podľa nariadenia (EÚ) 2018/...(19)

Odhadovaná hodnota majetku, ktorý možno skonfiškovať vo vydávajúcom štáte a v ktoromkoľvek vykonávajúcom štáte, pravdepodobne nestačí na konfiškáciu celej sumy, na ktorú sa vzťahuje príkaz

Iné konkrétne potreby:

……………………………………………………………………………..................

3.  Ocenenie majetkových hodnôt, ak je známe, v každom vykonávajúcom štáte:

…………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………

4.  Ak si konfiškácia konkrétnej veci či vecí tvoriacich súčasť majetku vyžaduje vykonanie krokov vo viac ako jednom vykonávajúcom štáte, opis krokov, ktoré je vo vykonávajúcom štáte potrebné vykonať:

……………………………………………………………………………………………

ODDIEL H: Konania, ktoré viedli k vydaniu príkazu na konfiškáciu

Uveďte, prosím, či sa osoba, voči ktorej bol príkaz na konfiškáciu vydaný, osobne zúčastnila na súdnom konaní, ktorého výsledkom je príkaz na konfiškáciu, ktorý je spojený s konečným odsudzujúcim rozsudkom:

1.  □ Áno, osoba sa osobne zúčastnila na súdnom konaní.

2.  □ Nie, osoba sa osobne nezúčastnila na súdnom konaní.▌

3.  □ Nie, v súlade s vnútroštátnymi procesnými normami sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie.

4.  Ak ste zaškrtli políčko v bode 2, potvrďte, prosím, či ide o jeden z nasledujúcich prípadov:

4.1a.  □ osoba bola osobne predvolaná ▌(deň/mesiac/rok) , a tým informovaná o stanovenom termíne a mieste súdneho konania, ktoré viedlo k vydaniu príkazu na konfiškáciu, a bola informovaná o tom, že možno vydať príkaz na konfiškáciu, ak sa nezúčastní na súdnom konaní

ALEBO

4.1b.  □ osoba nebola osobne predvolaná, ale sa jej inými prostriedkami skutočne doručili úradné informácie o stanovenom termíne a mieste súdneho konania, ktoré viedlo k vydaniu príkazu na konfiškáciu, a to takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že táto osoba vedela o plánovanom súdnom konaní a bola informovaná o tom, že možno vydať príkaz na konfiškáciu, ak sa nezúčastní na súdnom konaní

ALEBO

4.2.  □ osoba, vedomá si plánovaného súdneho konania, splnomocnila obhajcu, ktorý bol buď vymenovaný dotknutou osobou, alebo ustanovený štátom, aby ju obhajoval v súdnom konaní, a tento obhajca ju v súdnom konaní skutočne obhajoval

ALEBO

4.3.  □ osobe bol doručený príkaz na konfiškáciu dňa ▌(deň/mesiac/rok) a bola výslovne poučená o práve na obnovu súdneho konania alebo na odvolacie konanie, na ktorých má právo zúčastniť sa a ktoré umožnili opätovné preskúmanie veci samej vrátane preskúmania nových dôkazov a ktoré by mohli viesť k zrušeniu pôvodného príkazu na konfiškáciu a vydaniu nového, a

□ osoba výslovne uviedla, že proti príkazu na konfiškáciu nepodala opravný prostriedok

ALEBO

□ osoba nepodala návrh na obnovu súdneho konania alebo odvolanie v príslušnej lehote

5.  Ak ste zaškrtli bod 4.1b, 4.2 alebo 4.3, uveďte, prosím, informácie o tom, ako bola príslušná podmienka splnená: ……………………………………………………

ODDIEL I: Alternatívne opatrenia vrátane trestov odňatia slobody

1.  Uveďte, prosím, či vydávajúci štát súhlasí s tým, aby vykonávajúci štát uplatnil alternatívne opatrenia v prípade, že príkaz na konfiškáciu nemožno úplne alebo sčasti vykonať:

□ Áno

□ Nie

2.  Ak áno, uveďte, ktoré opatrenia sa môžu uplatniť:

□ odňatie slobody (maximálna dĺžka):

…………………………………………………………………………………………………

□ verejnoprospešné práce (alebo ekvivalentná činnosť) (maximálna dĺžka):

………………………………………………………………………………………………….

□ iné opatrenia (opis):

………………………………………………………………………………………………….

ODDIEL J: Rozhodnutie o vrátení majetku obeti alebo náhrade škody obeti

1.  Vyhovujúce, prosím, označte:

□ vydávajúci orgán alebo iný príslušný orgán vydávajúceho štátu vydal rozhodnutie o náhrade škody obeti alebo vrátení majetku obeti s touto peňažnou sumou: ……………………………………………………..

□ vydávajúci orgán alebo iný príslušný orgán vydávajúceho štátu vydal rozhodnutie o vrátení tohto nepeňažného majetku obeti: …………………………………………………………….

□ vo vydávajúcom štáte prebiehajú konania o vrátení majetku obeti a výsledok sa oznámi vykonávajúcemu orgánu

2.  Údaje o rozhodnutí o vrátení majetku alebo náhrade škody obeti:

Orgán, ktorý vydal rozhodnutie (úradný názov): …………………………………..

Dátum rozhodnutia: ……………………………………………………………

Dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia: …………………………………………………

Referenčné číslo rozhodnutia (ak je k dispozícii):………………………………………………

Opis majetku, ktorý sa má vrátiť: ………..…………………………………….

Meno a priezvisko obete: ……………………………….………………………………………….

Adresa obete: ………………………………………………………………………..

Vydávajúci orgán musí byť informovaný v prípade priameho prevodu obeti.

ODDIEL K: Údaje o vydávajúcom orgáne

Názov orgánu: ……………………………………………………………………………

Meno a priezvisko ▌kontaktnej osoby: ………………………………………………….

Pracovná pozícia (titul/funkcia):

Spis č.: ………………………………………………………………………………………..

Adresa: ……………………………………………………………………………………….

Tel. č. (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba): .……………………………………

Fax č. (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba): ………………………………………

E-mail: ………………………………………………………………………………………….

Jazyky, v ktorých možno komunikovať s vydávajúcim orgánom: ………………..

Kontaktné údaje osoby(osôb), ktorú(-é) možno kontaktovať so žiadosťou o dodatočné informácie alebo s cieľom dohodnúť praktické opatrenia na vykonanie príkazu alebo prevod majetku: …………………………………

Meno a priezvisko/titul/organizácia: ………………………………………………………………..

Adresa: ……………………………………………………………………………………..

E-mail/tel. č.: …………………………………………………………………..

-------------------------------

Podpis vydávajúceho orgánu a/alebo jeho zástupcu, ktorý potvrdzuje presnosť a správnosť obsahu osvedčenia k príkazu na konfiškáciu:.................................................................................................

Meno a priezvisko:…………………………………………………………………………………

Pracovná pozícia (titul/funkcia):……………………………………………………………………

Dátum: …………………………………………………………………………………………..

Odtlačok úradnej pečiatky (ak je k dispozícii):………………………………………………………

ODDIEL L: Ústredný orgán

Ak bola zodpovednosť za administratívne zasielanie a prijímanie osvedčení k príkazu na konfiškáciu vo vydávajúcom štáte zverená ústrednému orgánu, prosím, uveďte:

Názov ústredného orgánu: ………………………………………………………………

Meno a priezvisko kontaktnej osoby: ………………………………...................................

Pracovná pozícia (titul/funkcia):……………………………………………………………………

Spis č.: …………………………………………………………………………………...................

Adresa:………………………………………………………………………………………

Tel. č. (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba): …………………………………………..

Fax č. (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba): …………………………………………..

E-mail: ………………………………………………………………

ODDIEL M: Platobné údaje vydávajúceho štátu

IBAN: ………………………………………………

BIC: ………………………………………………..

Meno a priezvisko/názov majiteľa bankového účtu: ……………………..

ODDIEL N: Prílohy

Uveďte, prosím, prílohy k osvedčeniu:

(1)Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018.
(2)Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.
(3)Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 45).
(4)Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 59).
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 39).
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1).
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1).
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1).
(12)Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130).
(13)Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1).
(14)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1).
(16)Rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 103).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(18)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 1).
(19)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo tohto nariadenia (PE-CONS 38/18 - 2016/0412(COD)).


Voľný pohyb iných ako osobných údajov v Európskej únii ***I
PDF 651kWORD 65k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (COM(2017)0495 – C8-0312/2017 – 2017/0228(COD))
P8_TA-PROV(2018)0381A8-0201/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0495),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0312/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. februára 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0201/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii

P8_TC1-COD(2017)0228


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Digitalizácia hospodárstva postupuje čoraz rýchlejšie. Informačné a komunikačné technológie už nie sú osobitným sektorom, ale základom všetkých moderných inovačných hospodárskych systémov a spoločností. Ústredným prvkom týchto systémov sú elektronické údaje, ktoré môžu mať veľkú hodnotu pri analýze alebo v kombinácii so službami a s produktmi. Rýchly rozvoj dátového hospodárstva a vznikajúcich technológií, ako sú umelá inteligencia, produkty a služby internetu vecí, autonómne systémy a 5G, vyvoláva zároveň nové právne otázky týkajúce sa prístupu k údajom a ich opätovného použitia, právnej zodpovednosti, etiky a solidarity. Mala by sa zvážiť činnosť v otázkach právnej zodpovednosti, najmä prostredníctvom vykonávania samoregulačných kódexov a ďalších najlepších postupov, s ohľadom na odporúčania, rozhodnutia a opatrenia prijaté bez zásahu človeka v celom hodnotovom reťazci spracúvania údajov. Táto činnosť môže tiež zahŕňať vhodné mechanizmy na určenie právnej zodpovednosti, prenesenie zodpovednosti medzi spolupracujúce služby, poistenie a audit.

(2)  Hodnotové reťazce údajov sa zakladajú na rôznych činnostiach súvisiacich s údajmi: vytváranie a zhromažďovanie údajov, agregácia údajov a ich organizácia, spracúvanie ▌údajov, analýza, marketing a distribúcia údajov, použitie a opätovné použitie údajov. Účinné a efektívne fungovanie spracúvania údajov je základným stavebným kameňom každého hodnotového reťazca údajov. Účinné a efektívne fungovanie spracúvania údajov a rozvoj dátového hospodárstva v Únii je však obmedzované, a to najmä prostredníctvom dvoch druhov prekážok pre mobilitu údajov pre vnútorný trh: požiadavkou na lokalizáciu údajov zavedenou orgánmi členských štátov a praktikami odkázanosti na určitého predajcu v súkromnom sektore.

(3)  Na služby ▌spracúvania údajov sa uplatňuje sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Poskytovanie týchto služieb je však obmedzované alebo sa mu niekedy zabraňuje prostredníctvom určitých vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych požiadaviek na lokalizáciu údajov v rámci určitého územia.

(4)  Takéto prekážky pre voľný pohyb služieb ▌spracúvania údajov a pre právo poskytovateľov služieb usadiť sa vyplývajú z požiadaviek v právnych predpisoch členských štátov lokalizovať údaje v určitej geografickej oblasti alebo na určitom území na účely ▌spracúvania údajov. Rovnaký účinok majú aj iné pravidlá alebo administratívne postupy, a to v dôsledku ukladania osobitných požiadaviek, ktorými sa komplikuje ▌spracúvanie údajov mimo určitej geografickej oblasti alebo územia v rámci Únie, ako sú napríklad požiadavky na používanie technologických zariadení, ktoré sú certifikované alebo schválené v rámci konkrétneho členského štátu. Právnou neistotou, ktorá sa týka rozsahu legitímnych a nelegitímnych požiadaviek na lokalizáciu údajov, sa ďalej obmedzujú možnosti dostupné účastníkom trhu a verejnému sektoru, pokiaľ ide o miesto ▌spracúvania údajov. Týmto nariadením sa v žiadnom prípade neobmedzuje sloboda podnikov uzatvárať zmluvy, v ktorých sa stanovuje, kde majú byť údaje lokalizované. Toto nariadenie má slúžiť iba na ochranu uvedenej slobody tým, že sa ním zabezpečuje, aby dohodnutá lokalizácia mohla byť situovaná kdekoľvek v Únii.

(5)  Zároveň je mobilita údajov v Únii obmedzená aj prostredníctvom súkromných obmedzení: právne, zmluvné a technické problémy, ktorými sa používateľom služieb ▌spracúvania údajov prekáža alebo zabraňuje v prenose ich údajov od jedného poskytovateľa služieb k druhému alebo späť do svojich vlastných informačných systémov (IT systémy), v neposlednom rade po vypovedaní ich zmluvy s poskytovateľom služieb.

(6)  Kombinácia týchto prekážok viedla k nedostatočnej hospodárskej súťaži medzi poskytovateľmi cloudových služieb v Únii, k rôznym problémom spojeným s odkázanosťou na určitého predajcu a k závažnej nedostatočnej mobilite údajov. Podobne politiky v oblasti lokalizácie údajov oslabujú schopnosť spoločností zameraných na výskum a vývoj uľahčovať spoluprácu medzi podnikmi, univerzitami a ostatnými výskumnými organizáciami s cieľom podnecovať inovácie.

(7)  Z dôvodu právnej istoty a kvôli potrebe rovnakých podmienok v rámci Únie je jednotný súbor pravidiel pre všetkých účastníkov trhu kľúčovým prvkom fungovania vnútorného trhu. V snahe odstrániť prekážky pre obchod a narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a s cieľom zabrániť vzniku ďalších pravdepodobných prekážok pre obchod a značných narušení hospodárskej súťaže je potrebné prijať jednotné pravidlá uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

(8)  Právny rámec o ochrane fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov, a o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách a najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680(5) a 2002/58/ES(6) nie sú týmto nariadením dotknuté.

(9)  Rozširujúci sa internet vecí, umelá inteligencia a strojové učenie predstavujú hlavné zdroje iných ako osobných údajov, napríklad ako výsledok ich využívania v automatizovaných procesoch priemyselnej výroby. Medzi konkrétne príklady iných ako osobných údajov patria agregované a anonymizované súbory údajov používané na analýzu veľkých dát, údaje o precíznom poľnohospodárstve, ktoré môžu pomôcť monitorovať a optimalizovať využívanie pesticídov a vody, alebo údaje o potrebách údržby priemyselných strojov. Ak technologický vývoj umožňuje konvertovať anonymizované údaje na osobné údaje, takéto údaje sa považujú za osobné údaje a zodpovedajúcim spôsobom sa na ne má vzťahovať nariadenie (EÚ) 2016/679.

(10)  Podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 nesmú členské štáty obmedziť ani zakázať voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie z dôvodov súvisiacich s ochranou fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov. Týmto nariadením sa ustanovujú rovnaké zásady voľného pohybu v rámci Únie pre iné ako osobné údaje s výnimkou prípadov, keď sú obmedzenie alebo zákaz opodstatnené z dôvodov verejnej bezpečnosti. Nariadenie (EÚ) 2016/679 a toto nariadenie poskytujú jednotný súbor pravidiel, ktoré sa týkajú voľného pohybu rôznych druhov údajov. Okrem toho sa v tomto nariadení nestanovuje povinnosť uchovávať odlišné druhy údajov oddelene.

(11)  S cieľom vytvoriť rámec pre voľný tok iných ako osobných údajov v rámci Únie a základ pre rozvoj dátového hospodárstva a posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu Únie je nevyhnutné stanoviť jasný, komplexný a predvídateľný právny rámec pre spracúvanie iných ako osobných údajov na vnútornom trhu. Prístupom založeným na zásadách, ktorým sa zabezpečuje spolupráca medzi členskými štátmi, ako aj samoregulácia, by sa malo zabezpečiť, že uvedený rámec je dostatočne flexibilný, aby sa v ňom mohli zohľadniť meniace sa potreby používateľov, poskytovateľov služieb a vnútroštátnych orgánov v Únii. Aby sa zamedzilo riziku prekrývania s existujúcimi mechanizmami, a tým aj vyššiemu zaťaženiu pre členské štáty aj podniky, nemali by sa zavádzať podrobné technické pravidlá.

(12)  Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na spracúvanie údajov, pokiaľ je vykonávané ako súčasť činnosti, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti práva Únie. Malo by sa predovšetkým pripomenúť, že v súlade s článkom 4 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), je národná bezpečnosť výlučnou zodpovednosťou každého členského štátu.

(13)  Voľný tok údajov v rámci Únie bude zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní rastu a inovácií založených na údajoch. Podobne ako podniky a spotrebitelia aj verejné orgány a verejnoprávne inštitúcie členských štátov majú mať prospech z väčšej slobody výberu poskytovateľov služieb založených na údajoch, z konkurenčnejších cien a z efektívnejšieho poskytovania služieb občanom. Vzhľadom na veľké množstvo údajov, ktoré spracúvajú verejné orgány a verejnoprávne inštitúcie, je mimoriadne dôležité, aby šli pri zavádzaní služieb spracúvania údajov príkladom a aby sa pri využívaní služieb spracúvania údajov zdržali vytvárania obmedzení v oblasti lokalizácie údajov. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na verejné orgány a verejnoprávne inštitúcie. V tejto súvislosti by sa zásada voľného toku iných ako osobných údajov, ktorú stanovuje toto nariadenie, mala uplatňovať aj na všeobecné a konzistentné administratívne postupy a na iné požiadavky na lokalizáciu údajov v oblasti verejného obstarávania bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(7).

(14)  Tak, ako v prípade smernice 2014/24/EÚ, týmto nariadením nie sú dotknuté zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sa týkajú vnútornej organizácie členských štátov a ktorými sa rozdeľujú medzi verejnými orgánmi a verejnoprávnymi inštitúciami právomoci a povinnosti súvisiace so spracúvaním údajov bez zmluvnej odmeny súkromných subjektov, ako aj zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktorými sa zabezpečuje vykonávanie uvedených právomocí a povinností. Hoci sú verejné orgány a verejnoprávne inštitúcie nabádané k tomu, aby zvážili ekonomické a iné výhody zadávania zákaziek externým poskytovateľom služieb, môžu mať oprávnené dôvody zvoliť si, že si služby zabezpečia samy alebo využijú svoje vnútorné zdroje. Z toho vyplýva, že žiadne z ustanovení tohto nariadenia neukladá členským štátom povinnosť zadávať alebo externalizovať poskytovanie služieb, ktoré chcú poskytovať samy alebo organizovať inými prostriedkami ako verejnými zákazkami.

(15)  Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na fyzické alebo právnické osoby, ktoré poskytujú služby ▌spracúvania údajov používateľom s pobytom alebo miestom usadenia v Únii vrátane tých, ktorí poskytujú služby spracúvania údajov v Únii bez toho, aby v nej boli usadení. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať na služby spracúvania údajov, ktoré sa uskutočňuje mimo Únie, a na požiadavky na lokalizáciu údajov, ktoré sa týkajú takýchto údajov.

(16)  V tomto nariadení sa nestanovujú pravidlá týkajúce sa určovania rozhodného práva v obchodných veciach, a preto ním nie je dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008(8). Najmä pokiaľ rozhodné právo pre zmluvu nebolo zvolené v súlade s uvedeným nariadením, zmluva o poskytovaní služieb sa v zásade riadi právom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

(17)  Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na ▌spracúvanie údajov v širokom význame, a to pri zahrnutí používania všetkých druhov IT systémov, či už takých, ktoré sa nachádzajú v priestoroch používateľa, alebo u externých poskytovateľov služieb. Malo by sa vzťahovať na spracúvanie údajov na rôznych úrovniach intenzity, od uchovávania údajov [infraštruktúra ako služba – „Infrastructure-as-a-Service“ (IaaS)] až po spracúvanie údajov na platformách [platforma ako služba – „Platform-as-a-Service“ (PaaS)] alebo v aplikáciách [softvér ako služba – „Software-as-a-Service“ (SaaS)]. ▌

(18)  Požiadavky na lokalizáciu údajov predstavujú jasnú prekážku pre voľné poskytovanie služieb ▌ spracúvania údajov v celej Únii a pre vnútorný trh. Ako také by mali byť zakázané, pokiaľ nie sú opodstatnené z dôvodov verejnej bezpečnosti, ako sa vymedzuje prostredníctvom práva Únie, najmä v zmysle článku 52 ZFEÚ, a v súlade so zásadou proporcionality zakotvenou v článku 5 Zmluvy o EÚ. Na účely uplatňovania zásady voľného toku iných ako osobných údajov cez hranice, zabezpečenia rýchleho odstránenia existujúcich požiadaviek na lokalizáciu údajov a umožnenia toho, aby sa údaje z prevádzkových dôvodov spracúvali na viacerých miestach v celej Únii, a keďže sa týmto nariadením stanovujú opatrenia na zabezpečenie dostupnosti údajov na účely regulačnej kontroly, členské štáty by mali mať možnosť dovolávať sa len verejnej bezpečnosti ako odôvodnenia požiadavky na lokalizáciu údajov.

(19)  Pojem „verejná bezpečnosť“ v zmysle článku 52 ZFEÚ a ako ho vykladá Súdny dvor zahŕňa tak vnútornú, ako aj vonkajšiu bezpečnosť členského štátu, ako aj otázky verejnej bezpečnosti, s cieľom predovšetkým uľahčiť vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov. Predpokladá existenciu skutočnej a dostatočne vážnej hrozby ovplyvňujúcej jeden zo základných záujmov spoločnosti, akou je ohrozenie fungovania inštitúcií a základných verejných služieb a prežitie obyvateľstva, ako aj riziko vážneho narušenia zahraničných vzťahov, mierového spolužitia národov alebo riziko vojenských záujmov. V súlade so zásadou proporcionality by požiadavky na lokalizáciu údajov, ktoré sú odôvodnené verejnou bezpečnosťou, mali byť vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a nemali by siahať nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(20)  S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie zásady voľného toku iných ako osobných údajov cez hranice a zabrániť vzniku nových prekážok pre riadne fungovanie vnútorného trhu by členské štáty mali Komisii okamžite oznámiť každý návrh aktu, ktorý zavádza novú požiadavku na lokalizáciu údajov alebo ktorým sa upravuje už existujúca požiadavka na lokalizáciu údajov. Tieto návrhy aktov by sa mali predkladať a posudzovať v súlade so ▌smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/1535(9).

(21)  Okrem toho by s cieľom odstrániť možné existujúce bariéry počas prechodného obdobia 24 mesiacov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia členské štáty mali preskúmať existujúce zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia všeobecnej povahy stanovujúce požiadavky na lokalizáciu údajov a oznámiť Komisii spolu s odôvodnením každú takúto požiadavku na lokalizáciu údajov, o ktorej sa domnievajú, že je v súlade s týmto nariadením. Toto by malo Komisii umožniť posúdiť súlad všetkých zostávajúcich požiadaviek na lokalizáciu údajov. Komisia by mala mať možnosť v prípade potreby predložiť príslušnému členskému štátu pripomienky. Takéto pripomienky by mohli obsahovať odporúčanie na zmenu alebo zrušenie požiadavky na lokalizáciu údajov.

(22)  Povinnosti oznamovať existujúce požiadavky na lokalizáciu údajov a návrhy aktov Komisii ustanovené týmto nariadením by sa mali uplatňovať na regulačné požiadavky na lokalizáciu údajov a návrhy aktov všeobecnej povahy, ale nie na rozhodnutia adresované konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe.

(23)  S cieľom zabezpečiť transparentnosť požiadaviek na lokalizáciu údajov v členských štátoch stanovených v zákone, inom právnom predpise alebo správnom opatrení všeobecnej povahy pre fyzické a právnické osoby, ako napríklad poskytovateľov služieb a používateľov služieb ▌spracúvania údajov, by členské štáty mali na národnom online jednotnom informačnom mieste uverejniť informácie o takýchto požiadavkách a pravidelne takéto informácie aktualizovať. Členské štáty by prípadne mali poskytovať aktuálne informácie o takýchto požiadavkách ústrednému informačnému miestu zriadenému podľa iného aktu Únie. Členské štáty by mali Komisii oznamovať adresy takýchto jednotných informačných miest s cieľom vhodne informovať fyzické a právnické osoby o požiadavkách na lokalizáciu údajov v celej Únii. Komisia by tieto informácie mala uverejniť na svojom webovom sídle spolu s pravidelne aktualizovaným konsolidovaným zoznamom požiadaviek na lokalizáciu údajov, ktoré sú platné v členských štátoch, vrátane súhrnných informácií o týchto požiadavkách.

(24)  Požiadavky na lokalizáciu údajov často vyplývajú z nedostatočnej dôvery v cezhraničné ▌ spracúvanie údajov vyplývajúcej z predpokladanej nedostupnosti údajov pre príslušné orgány členských štátov na účely, ako sú napríklad inšpekcie a audit na regulačné kontroly alebo kontroly dohľadu. Takýto nedostatok dôvery nemožno prekonať len neplatnosťou zmluvných podmienok zakazujúcich príslušným orgánom zákonný prístup k údajom na výkon ich služobných povinností. Preto by sa v tomto nariadení malo jasne stanoviť, že ním nie sú dotknuté právomoci príslušných orgánov požadovať alebo získať prístup k údajom v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom a že príslušným orgánom sa nemôže zamietnuť prístup k údajom na základe toho, že údaje sa spracúvajú v inom členskom štáte. Príslušné orgány by mohli uložiť funkčné požiadavky na podporu prístupu k údajom, ako je požiadavka, aby sa opisy systému uchovávali v dotknutom členskom štáte.

(25)  Fyzické alebo právnické osoby, na ktoré sa vzťahujú povinnosti poskytovať údaje príslušným orgánom, môžu splniť takéto povinnosti tým, že príslušným orgánom poskytnú a zaručia účinný a včasný elektronický prístup k údajom bez ohľadu na to, na území ktorého členského štátu sa dané údaje spracúvajú. Takýto prístup sa môže zabezpečiť prostredníctvom konkrétnych podmienok v zmluvách medzi fyzickou alebo právnickou osobou, na ktorú sa vzťahuje povinnosť poskytovať prístup, a poskytovateľom služieb ▌.

(26)  Ak má fyzická alebo právnická osoba povinnosť poskytovať údaje a uvedenú povinnosť nesplní, ▌mal by mať príslušný orgán možnosť požiadať o pomoc príslušné orgány v iných členských štátoch. V takýchto prípadoch by príslušné orgány mali využívať osobitné nástroje spolupráce ustanovené v práve Únie alebo v medzinárodných dohodách, a to v závislosti od predmetu úpravy v danom prípade, ako napríklad v oblasti policajnej spolupráce, trestnej alebo občianskej justície alebo v správnych veciach, rámcové rozhodnutie 2006/960/SVV(10), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ(11), Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite(12), nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001(13), smernicu Rady 2006/112/ES(14) a nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010(15). Ak takéto osobitné mechanizmy spolupráce neexistujú, príslušné orgány by mali navzájom spolupracovať s cieľom zabezpečiť prístup k požadovaným údajom prostredníctvom určených ▌ jednotných kontaktných miest ▌.

(27)  Ak žiadosť o pomoc zahŕňa získanie prístupu zo strany dožiadaného orgánu do akýchkoľvek priestorov fyzickej alebo právnickej osoby, a to aj k akýmkoľvek zariadeniam a prostriedkom ▌spracúvania údajov, takýto prístup musí byť v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym procesným právom, a to aj s každou požiadavkou na získanie predchádzajúceho súdneho povolenia.

(28)  Toto nariadenie by používateľom nemalo umožňovať, aby sa pokúšali obchádzať uplatňovanie vnútroštátneho práva. Malo by preto ustanoviť, aby členské štáty uložili účinné, primerané a odrádzajúce sankcie používateľom, ktoré príslušným orgánom bránia získať prístup k ich údajom potrebným na výkon služobných povinností príslušných orgánov podľa práva Únie a vnútroštátneho práva. V naliehavých prípadoch, keď používateľ zneužíva svoje právo, by mali mať členské štáty možnosť uložiť prísne primerané dočasné opatrenia. Akékoľvek dočasné opatrenia vyžadujúce relokalizáciu údajov na obdobie dlhšie ako 180 dní po relokalizácii by sa odchyľovali od zásady voľného pohybu údajov na značne dlhé časové obdobie, a preto by sa mali oznamovať Komisii, aby sa preskúmala ich zlučiteľnosť s právom Únie.

(29)  Možnosť prenášať údaje bez prekážok je kľúčovým faktorom uľahčujúcim voľbu používateľa a účinnú hospodársku súťaž na trhoch so službami ▌spracúvania údajov. Skutočné alebo vnímané problémy pri cezhraničnom prenose údajov, taktiež narušujú dôveru profesionálnych používateľov, keď využívajú cezhraničné ponuky a tým aj ich dôveru vo vnútorný trh. Zatiaľ čo jednotliví spotrebitelia majú výhody z existujúceho práva Únie, možnosť zmeniť poskytovateľa služieb sa pre tých používateľov, ktorí konajú v rámci ich obchodnej alebo podnikateľskej činnosti neuľahčuje. Konzistentné technické požiadavky v celej Únii, či už sa týkajú technickej harmonizácie, vzájomného uznávania alebo dobrovoľnej harmonizácie tiež prispievajú k rozvoju konkurencieschopného vnútorného trhu so službami spracúvania údajov.

(30)  S cieľom v plnej miere využiť výhody konkurenčného prostredia by profesionálni používatelia mali mať možnosť prijímať informované rozhodnutia a ľahko porovnávať jednotlivé zložky rôznych služieb spracúvania údajov ponúkaných na vnútornom trhu, a to aj pokiaľ ide o zmluvné podmienky prenosu údajov po skončení zmluvy. Na účely zosúladenia s inovačným potenciálom trhu a s cieľom zohľadniť skúsenosti a odborné znalosti poskytovateľov služieb a profesionálnych používateľov služieb ▌spracúvania údajov by mali účastníci trhu vymedziť podrobné informácie a prevádzkové požiadavky na prenos údajov prostredníctvom samoregulácie, s podporou a pomocou Komisie a monitorovanou Komisiou, a to vo forme kódexov správania Únie, ktoré môžu obsahovať vzorové zmluvné podmienky. ▌

(31)  Aby boli takéto kódexy správania účinné a aby uľahčovali zmenu poskytovateľov služieb a prenos údajov, mali by byť komplexné a mali by zahŕňať aspoň kľúčové aspekty, ktoré sú dôležité počas procesu prenosu údajov, ako napríklad postupy používané na zálohovanie údajov a ich lokalizáciu, dostupné formáty údajov a dostupnú dátovú podporu, požadovanú IT konfiguráciu a minimálnu šírku pásma siete, čas potrebný pred začatím procesu prenosu a časové obdobie, v ktorom budú údaje dostupné na účely prenosu, ako aj záruky na prístup k údajom v prípade konkurzu poskytovateľa služieb. Kódexy správania by mali jasne stanovovať, že odkázanosť na určitého predajcu nie je prijateľnou obchodnou praxou, mali by presadzovať technológie, ktoré zvyšujú dôveru, a mali by byť pravidelne aktualizované, aby držali krok s technologickým vývojom. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa v priebehu tohto procesu konzultovali všetky príslušné zainteresované strany vrátane združení malých a stredných podnikov (MSP) a začínajúcich podnikov, používateľov a poskytovateľov cloudových služieb. Komisia by mala vyhodnotiť vypracovanie a účinnosť vykonávania takýchto kódexov správania.

(32)  ▌Ak príslušný orgán jedného členského štátu požiada o pomoc iný členský štát na účely získania prístupu k údajom podľa tohto nariadenia, mal by prostredníctvom určeného jednotného kontaktného miesta predložiť určenému jednotnému kontaktnému miestu iného členského štátu náležite odôvodnenú žiadosť, ktorá by mala obsahovať písomné vysvetlenie dôvodov a právny základ pre požadovanie prístupu k údajom. Jednotné kontaktné miesto určené členským štátom, o ktorého pomoc sa žiada, by malo uľahčiť zaslanie žiadosti zodpovednému príslušnému orgánu dožiadaného členského štátu ▌. Na účely zabezpečenia účinnej spolupráce by mal orgán, ktorému sa žiadosť zaslala, bezodkladne poskytnúť pomoc v reakcii na danú žiadosť alebo poskytnúť informácie o ťažkostiach, pokiaľ ide o vyhovenie takejto žiadosti, alebo o dôvodoch jej zamietnutia.

(33)  Zvýšením dôvery v bezpečnosť cezhraničného ▌spracúvania údajov by sa mala znížiť tendencia účastníkov trhu a verejného sektora využívať lokalizáciu údajov ako prostriedok na zaistenie bezpečnosti údajov. Mala by sa tým tiež zvýšiť právna istota spoločností pokiaľ ide o súlad s uplatniteľnými bezpečnostnými požiadavkami v prípade, že vykonávaním svojich činností ▌spracúvania údajov poveria externých poskytovateľov služieb, a to aj v inom členskom štáte.

(34)  Všetky bezpečnostné požiadavky týkajúce sa ▌spracúvania údajov, ktoré sa na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie uplatňujú opodstatneným a primeraným spôsobom v členskom štáte bydliska alebo sídla fyzických alebo právnických osôb, ktorých údaje sa spracúvajú, by sa mali aj naďalej uplatňovať na spracúvanie uvedených údajov v inom členskom štáte. Uvedené fyzické alebo právnické osoby by mali mať možnosť splniť takéto požiadavky buď sami alebo prostredníctvom zmluvných doložiek stanovených v zmluvách s poskytovateľmi služieb.

(35)  Bezpečnostné požiadavky stanovené na vnútroštátnej úrovni by mali byť potrebné a primerané vzhľadom na riziká súvisiace s bezpečnosťou ▌spracúvania údajov v rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho práva, v ktorom sú tieto požiadavky stanovené.

(36)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148(16) sa stanovujú právne opatrenia na zvýšenie celkovej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii. Služby ▌spracúvania údajov predstavujú jednu z digitálnych služieb, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje. Podľa uvedenej smernice musia členské štáty zabezpečiť, aby poskytovatelia digitálnych služieb identifikovali riziká súvisiace s bezpečnosťou sietí a informačných systémov, ktoré používajú, a aby prijali vhodné a primerané technické a organizačné opatrenia na riadenie týchto rizík. Takými opatreniami by sa mala zaistiť úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika, a zohľadňovať bezpečnosť systémov a zariadení, riešenie incidentov, riadenie kontinuity činností, monitorovanie, audit a skúšanie, ako aj súlad s medzinárodnými štandardmi. Tieto prvky má Komisia ďalej špecifikovať vo vykonávacích aktoch podľa uvedenej smernice.

(37)  Komisia by mala predložiť správu o vykonávaní tohto nariadenia, najmä s cieľom určiť potrebu úprav vzhľadom na technologický rozvoj alebo rozvoj trhu. V uvedenej správe by sa malo predovšetkým posúdiť toto nariadenie, najmä jeho uplatňovanie pokiaľ ide o súbory údajov pozostávajúce z osobných aj iných ako osobných údajov, ako aj uplatňovanie výnimky verejnej bezpečnosti. Komisia by pred začatím uplatňovania tohto nariadenia mala tiež uverejniť informatívne usmernenia, ako spravovať súbory údajov pozostávajúce z osobných aj iných ako osobných údajov, aby spoločnosti vrátane MSP lepšie chápali vzájomné pôsobenie tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2016/679 a aby zabezpečili súlad s oboma.

(38)  V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržujú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, pričom toto nariadenie by sa malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami vrátane práva na ochranu osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie a slobody podnikania.

(39)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečiť voľný tok iných ako osobných údajov v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadene neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť voľný tok iných ako osobných údajov v rámci Únie, a to tým, že sa v ňom ustanovia pravidlá týkajúce sa požiadaviek na lokalizáciu údajov, dostupnosť údajov pre príslušné orgány a prenos údajov pre profesionálnych používateľov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na ▌ spracúvanie elektronických údajov, ktoré nie sú osobnými údajmi, v Únii, pričom toto spracúvanie:

a)  sa poskytuje ako služba používateľom s pobytom alebo miestom usadenia v Únii bez ohľadu na to, či poskytovateľ služieb je alebo nie je usadený v Únii, alebo

b)  vykonáva fyzická alebo právnická osoba s pobytom alebo miestom usadenia v Únii pre svoje vlastné potreby.

2.   V prípade súboru údajov pozostávajúcich z osobných údajov a iných ako osobných údajov sa toto nariadenie uplatňuje na časť súboru údajov, ktorú tvoria iné ako osobné údaje. Ak sú osobné údaje a iné ako osobné údaje v súbore údajov neoddeliteľne prepojené, toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2016/679.

3.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na činnosť, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie.

Týmto nariadením nie sú dotknuté zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sa týkajú vnútornej organizácie členských štátov a ktorými sa rozdeľujú medzi verejnými orgánmi a verejnoprávnymi inštitúciami vymedzenými v článku 2 ods. 1 bode 4 smernice 2014/24/EÚ, právomoci a povinnosti súvisiace so spracovaním údajov bez zmluvnej odmeny súkromných subjektov, ako aj zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktorými sa zabezpečuje vykonávanie uvedených právomocí a povinností.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „údaje“ sú iné údaje ako osobné údaje vymedzené v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

2.  „spracúvanie“ je každá operácia alebo súbor operácií s údajmi alebo súbormi údajov v elektronickom formáte, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

3.  „návrh právneho aktu“ je text vypracovaný na účel jeho schválenia ako zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie všeobecnej povahy, pričom znenie tohto textu je v štádiu prípravy, v ktorom ▌sa môžu ešte stále vykonávať podstatné zmeny;

4.  „poskytovateľ služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje služby ▌spracúvania údajov;

5.  „požiadavka na lokalizáciu údajov“ je akákoľvek povinnosť, zákaz, podmienka, obmedzenie alebo iná požiadavka stanovená v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach členského štátu alebo vyplývajúca zo všeobecných a konzistentných administratívnych postupov v členskom štáte a verejnoprávnych inštitúciách, a to aj v oblasti verejného obstarávania bez toho, aby bola dotknutá smernica 2014/24/EÚ, ktorá ukladá ▌ spracúvanie údajov na území ▌konkrétneho členského štátu alebo obmedzuje ▌spracúvanie údajov v ktoromkoľvek inom členskom štáte;

6.  „príslušný orgán“ je orgán členského štátu alebo akýkoľvek iný subjekt oprávnený podľa vnútroštátneho práva vykonávať verejnú funkciu alebo vykonávať úradnú moc, ktorý je oprávnený získať prístup k údajom ▌spracúvaným fyzickou alebo právnickou osobou na výkon svojich služobných povinností, ako sa stanovuje v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve;

7.  „používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba vrátane verejného orgánu a verejnoprávnej inštitúcie, ktorá využíva služby ▌spracúvania údajov alebo o ne žiada;

8.  „profesionálny používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba vrátane verejného orgánu a verejnoprávnej inštitúcie, ktorá využíva služby ▌spracúvania údajov alebo o ne žiada na účely súvisiace so svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou alebo so svojou úlohou.

Článok 4

Voľný pohyb údajov v rámci Únie

1.  Požiadavky na lokalizáciu údajov sú zakázané okrem prípadov, keď sú ▌odôvodnené ▌dôvodmi verejnej bezpečnosti v súlade so zásadou proporcionality.

Prvým pododsekom nie je dotknutý odsek 3 a požiadavky na lokalizáciu údajov stanovené na základe existujúceho práva Únie.

2.  Členské štáty okamžite oznamujú Komisii každý návrh aktu, ktorým sa zavádza nová požiadavka na lokalizáciu údajov alebo mení existujúca požiadavka na lokalizáciu údajov v súlade s postupmi stanovenými v ▌článkoch 5, 6 a 7 smernice (EÚ) 2015/1535.

3.  Členské štáty do ... [24 mesiacov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia] zabezpečia, aby sa zrušila každá existujúca požiadavka na lokalizáciu údajov, ktorá je stanovená v zákone, inom právnom predpise alebo správnom opatrení všeobecnej povahy, a ktorá nie je v súlade s odsekom 1 tohto článku.

Do ... [24 mesiacov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia], ak členský štát usúdi, že existujúce opatrenie obsahujúce požiadavku na lokalizáciu údajov je v súlade s odsekom 1 tohto článku a môže preto zostať v platnosti, oznámi toto opatrenie Komisii spolu s odôvodnením zachovania jeho platnosti.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, Komisia do šiestich mesiacov od dátumu doručenia takéhoto oznámenia preskúma súlad daného opatrenia s odsekom 1 tohto článku a v prípade potreby predloží príslušnému členskému štátu pripomienky, vrátane, v prípade potreby, odporúčania na zmenu alebo zrušenie opatrenia.

4.  Členské štáty zverejnia údaje o všetkých požiadavkách na lokalizáciu údajov, ktoré sú stanovené v zákone, inom právnom predpise alebo správnom opatrení všeobecnej povahy a sú uplatniteľné na ich území, prostredníctvom národného online jednotného informačného miesta, ktoré priebežne aktualizujú, alebo poskytujú aktualizované podrobné informácie o všetkých takýchto požiadavkách na lokalizáciu ústrednému informačnému miestu zriadenému podľa iného aktu Únie.

5.  Členské štáty oznámia Komisii adresu svojho jednotného informačného miesta uvedeného v odseku 4. Komisia uverejňuje odkazy na takéto miesta na svojom webovom sídle spolu s pravidelne aktualizovaným konsolidovaným zoznamom všetkých požiadaviek na lokalizáciu údajov uvedených v odseku 4 vrátane súhrnných informácií o týchto požiadavkách.

Článok 5

Dostupnosť údajov pre príslušné orgány

1.  Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci príslušných orgánov žiadať o prístup k údajom na výkon ich služobných povinností v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom alebo ho získať. Prístup príslušných orgánov k údajom sa nesmie zamietnuť na základe toho, že údaje sa ▌ spracúvajú v inom členskom štáte.

2.   ▌Ak príslušný orgán po tom, ako požiadal o prístup k údajom ▌používateľa, tento prístup nezíska a ak podľa práva Únie alebo medzinárodných dohôd neexistuje osobitný mechanizmus spolupráce na výmenu údajov medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov, môže uvedený príslušný orgán požiadať o pomoc príslušný orgán v inom členskom štáte v súlade s postupom stanoveným v článku 7.

3.  Ak žiadosť o pomoc zahŕňa získanie prístupu zo strany dožiadaného orgánu do akýchkoľvek priestorov fyzickej alebo právnickej osoby, a to aj k akýmkoľvek zariadeniam a prostriedkom ▌spracúvania údajov, takýto prístup musí byť v súlade s ▌právom Únie alebo vnútroštátnym procesným právom.

4.  Členské štáty môžu v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nedodržanie povinnosti poskytovať údaje.

V prípade zneužitia práv používateľom môže členský štát uložiť tomuto používateľovi striktne primerané dočasné opatrenia, ak je takýto krok opodstatnený naliehavou potrebou prístupu k údajom, pričom je potrebné zohľadniť záujem dotknutých strán. Ak dočasné opatrenie ukladá relokalizáciu údajov na obdobie, ktoré je dlhšie ako 180 dní po relokalizácii, táto skutočnosť sa oznámi Komisii v priebehu tejto 180-dňovej lehoty. Komisia v čo najkratšom možnom čase preskúma opatrenie a jeho zlučiteľnosť s právom Únie a v prípade potreby prijme potrebné opatrenia. Komisia si vymieňa informácie o skúsenostiach, ktoré v tejto súvislosti nadobudla, s jednotnými kontaktnými miestami členských štátov uvedenými v článku 7.

Článok 6

Prenos údajov

1.  S cieľom prispieť ku konkurencieschopnému dátovému hospodárstvu Komisia podporuje a uľahčuje tvorbu samoregulačných kódexov správania na úrovni Únie (ďalej len „kódexy správania“), založených na zásade transparentnosti a interoperability, pričom náležite zohľadňuje otvorené štandardy, ktoré okrem iného zahŕňajú tieto aspekty:

a)   najlepšie postupy na uľahčenie zmeny poskytovateľov služieb a prenosu údajov pomocou štruktúrovaného, bežne používaného a strojovo čitateľného formátu vrátane formátov otvorených štandardov, ak je to potrebné alebo to požaduje poskytovateľ služieb, ktorý údaje dostáva;

b)  minimálne požiadavky na informácie s cieľom zabezpečiť, aby profesionálnym používateľom boli poskytované pred uzatvorením zmluvy o spracúvaní údajov dostatočne podrobné, jasné a transparentné informácie, pokiaľ ide o procesy, technické požiadavky, časové rámce a poplatky, ktoré sa uplatňujú, ak sa profesionálny používateľ rozhodne pre iného poskytovateľa služieb alebo chce preniesť údaje späť do svojich vlastných IT systémov; ▌

c)  prístupy k systémom certifikácie, ktoré uľahčujú porovnávanie produktov a služieb spracúvania údajov pre profesionálnych používateľov, s prihliadnutím na zavedené vnútroštátne alebo medzinárodné štandardy na uľahčenie porovnateľnosti uvedených produktov a služieb. Takéto prístupy môžu zahŕňať okrem iného riadenie kvality, riadenie informačnej bezpečnosti, riadenie kontinuity činností a environmentálne manažérstvo;

d)  plány v oblasti komunikácie uplatňujúce multidisciplinárny prístup s cieľom zvýšiť informovanosť príslušných zainteresovaných strán o kódexoch správania.

2.  Komisia zabezpečí, aby sa kódexy správania vypracovali v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane združení MSP a začínajúcich podnikov, používateľov a poskytovateľov cloudových služieb.

3.  Komisia nabáda poskytovateľov služieb k tomu, aby sa vypracovanie kódexov správania dokončilo do ... [12 mesiacov odo dňa uverejnenia tohto nariadenia] a aby ich účinne zaviedli do ... [18 mesiacov odo dňa uverejnenia tohto nariadenia].

Článok 7

Proces spolupráce medzi orgánmi

1.  Každý členský štát určí jednotné kontaktné miesto, ktoré spolupracuje s jednotnými kontaktnými miestami ostatných členských štátov a Komisiou, pokiaľ ide o uplatňovanie tohto nariadenia. Členské štáty oznámia Komisii určené jednotné kontaktné miesta a každú následnú zmenu, ktorá sa ich týka.

2.  Ak podľa článku 5 ods. 2 príslušný orgán jedného členského štátu požiada o pomoc iný členský štát na účely získania prístupu k údajom, predloží určenému jednotnému kontaktnému miestu iného členského štátu náležite odôvodnenú žiadosť. Žiadosť musí obsahovať písomné vysvetlenie dôvodov a právny základ pre požadovanie prístupu k údajom.

3.  Jednotné kontaktné miesto zistí zodpovedný príslušný orgán svojho členského štátu a zašle mu žiadosť, ktorú dostal podľa odseku 2.

4.  Zodpovedný príslušný orgán, ktorý bol takto dožiadaný, bez zbytočného odkladu a v lehote primeranej naliehavosti žiadosti odpovie, a to oznámením požadovaných údajov, alebo informovaním žiadajúceho príslušného orgánu o tom, že nemá za to, že podmienky na podanie žiadosti o pomoc podľa tohto nariadenia boli splnené.

5.  Všetky informácie vymieňané v rámci pomoci, o ktorú sa žiada a ktorá sa poskytuje podľa článku 5 ods. 2, sa používajú iba v súvislosti so záležitosťou, pre ktorú sa o túto pomoc žiadalo.

6.  Jednotné kontaktné miesta poskytujú používateľom všeobecné informácie o tomto nariadení vrátane kódexov správania.

Článok 8

Vyhodnocovanie a usmernenia

1.  Najneskôr … [48 mesiacov odo dňa uverejnenia tohto nariadenia] Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu ▌, v ktorej vyhodnotí vykonávanie tohto nariadenia, a najmä:

a)  uplatňovanie tohto nariadenia, najmä na súbory údajov pozostávajúce z osobných údajov a iných ako osobných údajov s ohľadom na vývoj na trhu a technologický vývoj, ktorý môže rozšíriť možnosti deanonymizácie údajov;

b)  vykonávanie článku 4 ods. 1 členskými štátmi, a to najmä výnimky týkajúcej sa verejnej bezpečnosti; a

c)  vypracúvanie a účinné zavádzanie kódexov správania a účinné poskytovanie informácií poskytovateľmi služieb.

2.  Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie správy uvedenej v odseku 1.

3.  Do ... [šesť mesiacov odo dňa uverejnenia tohto nariadenia] Komisia uverejní informatívne usmernenia o vzájomnom pôsobení tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2016/679, najmä pokiaľ ide o súbory údajov zložené z osobných údajov a iných ako osobných údajov.

Článok 9

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa začne uplatňovať šesť mesiacov po jeho uverejnení.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 78.
(2)Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 78.
(3)Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018.
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
(10)Rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1).
(12)Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, CETS č. 185.
(13)Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1).
(14)Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).
(15)Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1).
(16)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).


Príspevok EÚ k záväznému nástroju OSN pre nadnárodné korporácie so zreteľom na ľudské práva
PDF 370kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o príspevku EÚ k záväznému nástroju OSN pre činnosť nadnárodných spoločností a iných podnikov s nadnárodnou povahou so zreteľom na ľudské práva (2018/2763(RSP))
P8_TA-PROV(2018)0382B8-0443/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky(2),

–  so zreteľom na články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu EÚ, ktorý Rada pre zahraničné veci prijala 25. júna 2012, a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (ďalej len „UNGP“), ktoré Rada OSN pre ľudské práva schválila vo svojej rezolúcii č. 17/4 zo 16. júna 2011,

–  so zreteľom na stratégiu Komisie s názvom Obchod pre všetkých,

–  so zreteľom na sektorové usmernenia Komisie pre vykonávanie UNGP(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2015 o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav (SWD(2015)0144),

–  so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) s názvom Zlepšenie prístupu k prostriedkom nápravy v oblasti podnikania a ľudských práv na úrovni EÚ(4),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, ktorou rozhodla „vytvoriť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bude mať mandát na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu – v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv – činností nadnárodných spoločností a iných podnikov“,

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku č. 24 (2017) Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva o štátnych záväzkoch vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v kontexte podnikateľských činností (E/C.12/GC/24),

–  so zreteľom na Maastrichtské zásady extrateritoriálnych záväzkov štátov v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv(5),

–  so zreteľom na iniciatívu Organizácie Spojených národov Global Compact(6),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,

–  so zreteľom na trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, revidované v roku 2017,

–  so zreteľom na usmernenia OECD k náležitej starostlivosti v odevnom a obuvníckom priemysle,

–  so zreteľom na zásady v oblasti práv dieťaťa a podnikania, ktoré vypracoval UNICEF,

–  so zreteľom na závery Rady o podnikaní a ľudských právach prijaté 20. júna 2016,

–  so zreteľom na normu ISO 26000: Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti,

–  so zreteľom na usmernenia OECD o náležitej starostlivosti v oblasti zodpovedného podnikania,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(9),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy členským štátom o ľudských právach a podnikaní prijaté 2. marca 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 16. novembra 2017 o stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(15),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(23),

–  so zreteľom na štúdiu zadanú Podvýborom pre ľudské práva s názvom Vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(24),

–  so zreteľom na otázky podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Komisii a Rade o príspevku EÚ k záväznému nástroju OSN pre činnosť nadnárodných spoločností a iných podnikov s nadnárodnou povahou so zreteľom na ľudské práva (O-000074/2018 – B8-0402/2018, O-000075/2018 – B8-0403/2018 a O-000078/2018 – B8-0404/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; keďže jej činnosti na medzinárodnej scéne (vrátane jej rozvojovej a obchodnej politiky) sa musia riadiť týmito zásadami a musia byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvená v článku 208 Lisabonskej zmluvy; keďže podľa článku 208 ZFEÚ sa musí zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja dodržiavať vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ;

B.  keďže Európska únia má normatívnu právomoc a zároveň je ekonomickou mocnosťou; s ohľadom na túto skutočnosť musí získať vedúce postavenie, pokiaľ ide o šírenie najlepších postupov a vytváranie svetových noriem;

C.  keďže vykonávanie Agendy 2030 znamená, že hospodársky rozvoj by mal ísť ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou, dobrou správou vecí verejných, rešpektovaním ľudských práv vrátane sociálnych práv a práva na ľudskú dôstojnosť a slobodu pre všetkých, ako aj vysokými pracovnými a environmentálnymi normami; keďže udržateľný rozvoj, obchod a ľudské práva môžu mať vzájomný vplyv a môžu sa navzájom posilňovať;

D.  keďže záväzky v oblasti ľudských práv spočívajú predovšetkým na členských štátoch; keďže členské štáty síce samé osebe nie sú zodpovedné za porušovanie ľudských práv súkromnými subjektmi, môžu porušovať svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ak im takéto porušenia možno pripísať, alebo keď sa im nepodarí prijať vhodné opatrenia s cieľom poskytnúť náležitú starostlivosť, predchádzať, vyšetrovať, trestať porušovanie týchto práv súkromnými subjektmi a uskutočniť nápravu; keďže štáty majú všeobecne voľnosť pri rozhodovaní o tom, aké opatrenia prijať, a pri tom využívajú politiky, právne predpisy, nariadenia a rozhodnutia;

E.  keďže náležitá starostlivosť je pojem, ktorý sa používa v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky(25);

F.  keďže štáty by mali plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv na svojom území a/alebo vo svojej jurisdikcii; keďže štáty by mali jasne stanoviť očakávanie, že povinnosť chrániť znamená regulovať, aby sa zabezpečilo, že všetky podniky so sídlom na ich území a/alebo v ich jurisdikcii budú dodržiavať ľudské práva vo všetkých svojich činnostiach, a to i prostredníctvom svojich dcérskych spoločností, kontrolovaných spoločností a subjektov vo svojom dodávateľskom reťazci na celom svete;

G.  keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (ďalej len „UNGP“), schválené na základe konsenzu v Rade pre ľudské práva, sú aj naďalej smerodajným rámcom pre prevenciu a riešenie rizika nepriaznivých vplyvov, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou, na ľudské práva a keďže štúdia z roku 2017, ktorú dal vypracovať podvýbor Európskeho parlamentu pre ľudské práva s názvom Vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, jasne poukazuje na to, že najväčší pokrok pri vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v globálnom kontexte vykonali členské štáty EÚ, ktoré prijali alebo presadzujú najvyšší počet národných akčných plánov;

H.  keďže UNGP platia pre všetky štáty a všetky podniky, nadnárodné aj iné, a to bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, a sú založené na troch pilieroch rámca OSN, s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať, konkrétne ide o: 1) povinnosť štátu chrániť pred porušovaním ľudských práv tretími stranami vrátane podnikov; 2) presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov za dodržiavanie ľudských práv; a 3) jednoduchší prístup obetí k účinnému prostriedku nápravy, a to ako súdnemu, tak aj mimosúdnemu; zdôrazňuje, že hoci UNGP nie sú právne záväzné, sú všeobecne uznávané a podporované a slúžia ako základ pre politické prístupy zamerané na podnikanie a ľudské práva na medzinárodnej úrovni, ako aj na uznanie existujúcich povinností členských štátov rešpektovať, chrániť a dodržiavať ľudské práva a základné slobody, úlohy obchodných podnikov ako špecializovaných orgánov spoločnosti, ktoré vykonávajú špecializované funkcie, ktoré musia byť v súlade so všetkými platnými právnymi predpismi a musia dodržiavať ľudské práva, a potreby, aby sa v prípade porušenia dodržiavali primerané a účinné opravné prostriedky; keďže z dostupných dôkazov vyplýva, že tam, kde sa vykonávajú UNGP, sa znižuje výskyt porušovania ľudských práv v súvislosti s činnosťou podnikov;

I.  keďže v rámci iniciatívy OSN Global Compact sa od nadnárodných spoločností vyžaduje, aby tieto zásady prijali do svojej sféry vplyvu, podporovali ich a ustanovili ako súbor hlavných hodnôt v oblasti ľudských práv, pracovných noriem, životného prostredia a boja proti korupcii, ku ktorým sa zaviažu a ktoré dobrovoľne začlenia do svojich obchodných činností;

J.  keďže podniky sú jednými z hlavných aktérov podieľajúcich sa na hospodárskej globalizácii, finančných službách a medzinárodnom obchode a musia dodržiavať všetky platné právne predpisy, medzinárodné zmluvy a ľudské práva; keďže tieto podniky, ako aj národné korporácie, môžu občas spôsobiť porušovanie ľudských práv alebo k nemu prispieť a môžu ovplyvniť práva zraniteľných skupín, ako sú menšiny, pôvodní obyvatelia, ženy a deti, alebo prispievať k environmentálnym problémom; keďže tiež môžu zohrávať dôležitú úlohu tým, že ponúknu pozitívne podnety v oblasti ľudských práv, demokracie, environmentálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov;

K.  keďže existujú asymetrie medzi právami a povinnosťami nadnárodných spoločností, najmä v dohodách o ochrane investícií, v ktorých sú investorom priznávané široké práva, ako napríklad „spravodlivé a nestranné zaobchádzanie“, ktorým nemusia nevyhnutne zodpovedať záväzné a vynútiteľné povinnosti týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a pracovnoprávnych a environmentálnych predpisov v rámci celého dodávateľského reťazca;

L.  keďže sa uznáva dlhodobý pozitívny vplyv európskych podnikov, ktoré pôsobia na celom svete a sú príkladom prostredníctvom nediskriminačnej firemnej kultúry, na ľudské práva;

M.  keďže EÚ, pokiaľ ide o vnútornú /vonkajšiu súdržnosť jej politík, zohráva vedúcu úlohu pri prerokúvaní a vykonávaní viacerých iniciatív v záujme globálnej zodpovednosti, ktoré sú v súlade s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem súvisiacich s podnikaním a ľudskými právami; keďže EÚ a jej členské štáty sa tiež zaviazali k viacerým nástrojom, najmä k UNGP z roku 2011 a k odporúčaniu Rady Európy k ľudským právam a podnikaniu z roku 2016;

N.  keďže v posledných rokoch začala EÚ a jej členské štáty prijímať právne predpisy s cieľom posilniť zodpovednosť podnikov a začleniť prvky náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv do právnych predpisov; keďže tieto opatrenia teraz pomáhajú stanoviť globálne štandardy, ale stále ich možno ďalej rozvíjať, pričom ako príklad možno uviesť nariadenie EÚ o nerastných surovinách a smernicu EÚ o nefinančnom výkazníctve, ako aj nariadenie o dreve; keďže Komisia sa však zdráhala predložiť ďalšie právne predpisy pre iné odvetvia, ako napríklad odevné, a to i napriek opakovaným výzvam zo strany Európskeho parlamentu; keďže množstvo vnútroštátnych legislatívnych iniciatív by mohlo viesť k neúčinným a nerovným podmienkam v rámci EÚ; keďže záväzná dohoda na úrovni OSN by mohla predstavovať významný krok vpred v tomto smere;

O.  keďže obete porušovania ľudských práv, do ktorého sú podniky EÚ zapojené, môžu požadovať náhradu pred vnútroštátnymi súdmi v EÚ podľa nariadenia (EÚ) 1215/2012; keďže ustanovenia tohto nariadenia si vyžadujú silnejší medzinárodný rámec s cieľom zlepšiť ich efektívnosť vo vzťahu k dotknutým stranám a zároveň zabezpečiť „rovnaké podmienky“ pre spoločnosti so sídlom v EÚ a tie, ktoré sídlo v EÚ nemajú;

P.  keďže ešte stále chýba globálny celostný prístup, pokiaľ ide o zodpovednosť podnikov za porušovania ľudských práv; keďže obete porušovania ľudských práv, do ktorých sú zapojené nadnárodné spoločnosti, čelia viacerým prekážkam v prístupe k opravným prostriedkom vrátane prostriedkov nápravy a záruk neopakovania; keďže takéto prekážky brániace prístupu k prostriedkom nápravy predstavujú ďalšie vážne porušenie ľudských práv; keďže holistický prístup by poskytol právnu istotu tak podnikom, ako aj jednotlivcom v súvislosti s rozširovaním národných iniciatív v oblasti náležitej starostlivosti;

Q.  keďže rodová nerovnosť znamená, že ženy sú často obzvlášť zraniteľné voči porušovaniu ľudských práv a čelia osobitným problémom pri hľadaní prístupu k náprave;

R.  keďže zo stanoviska Agentúry pre základné práva (FRA) z roku 2017 vyplýva, že by sa mohlo vyvinúť väčšie úsilie viac s cieľom zabezpečiť účinný súdny a mimosúdny prístup k prostriedku nápravy v prípade porušovania ľudských práv súvisiaceho s obchodnými činnosťami v rámci EÚ alebo mimo nej, a to aj tým, že sa obetiam poskytne viac pomoci pri prístupe k súdom a že bude možné podať hromadné žaloby, uľahčí sa dôkazné bremeno a budú sa stimulovať povinnosti náležitej starostlivosti pre spoločnosti vrátane materských spoločností spojených s výkonom ľudských práv v dcérskych spoločnostiach alebo dodávateľských reťazcoch;

S.  keďže Charta základných práv EÚ ukladá členským štátom vnútroštátne aj extrateritoriálne povinnosti, pokiaľ ide o ich záväzok poskytovať obetiam porušovania ľudských práv prístup k súdnym prostriedkom nápravy;

T.  keďže v OSN sa v súčasnosti rokuje o systéme zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv v rámci otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v oblasti ľudských práv (otvorená medzivládna pracovná skupina) zriadenej Valným zhromaždením OSN v roku 2014; keďže EÚ a jej členské štáty zohrávajú úlohu v otvorenej medzivládnej pracovnej skupine, ale Komisia nemá od Rady mandát, aby mohla viesť rokovania v mene EÚ týkajúce sa jej účasti v tejto pracovnej skupine;

1.  poznamenáva, že globalizácia a rastúca internacionalizácia podnikateľskej činnosti a dodávateľských reťazcov ešte zvýšili význam úlohy, ktorú nadnárodné podniky zohrávajú pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv, a vytvorili situáciu, v ktorej sú medzinárodné štandardy, pravidlá a spolupráca nevyhnutné na predchádzanie porušovania ľudských práv v tretích krajinách;

2.  zastáva názor, že by sa nadnárodné spoločnosti mali zdržať financovania alebo vykonávania činností, či už komerčných alebo nekomerčných, ktoré by mohli podnecovať radikalizmus alebo extrémizmus, najmä ak súvisia s manipuláciou náboženského vyznania, ako aj akejkoľvek priamej alebo nepriamej podpory ktorejkoľvek skupiny, ktorá presadzuje, podporuje alebo obhajuje násilie;

3.  vyjadruje pevné presvedčenie, že súkromný sektor je dôležitým partnerom z hľadiska dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a mobilizácie ďalších zdrojov určených na rozvoj; zdôrazňuje, že vzhľadom na ich rastúcu úlohu v rozvojovej spolupráci musia subjekty súkromného sektora dodržiavať zásady rozvojovej účinnosti a zásady zodpovednosti podnikov v priebehu celého životného cyklu projektov;

4.  pripomína, že náležitá starostlivosť je kľúčovou súčasťou druhého piliera hlavných zásad OSN v oblasti zodpovednosti podnikov a dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že účinné postupy náležitej starostlivosti môžu tiež pomôcť posilniť prístup k náprave; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v prijímaní súdržného rámca stanovujúceho povinné požiadavky náležitej starostlivosti spoločností v oblasti dodržiavania ľudských práv;

5.  pripomína, že proces vypracovania národných akčných plánov môže prispieť nielen k zabezpečeniu účinného vykonávania UNGP, ale aj k posilneniu vnútroštátnych mechanizmov na ochranu ľudských práv, ak je dobre navrhnutý a prispôsobený miestnemu kontextu;

6.  opätovne pripomína výzvu, aby zástupcovia EÚ v dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami dôsledne vyjadrili požiadavky UNGP a ďalších medzinárodných noriem v oblasti zodpovednosti podnikov;

7.  dôrazne podporuje úplné vykonávanie UNGP v rámci EÚ aj mimo nej, ako to jednomyseľne schválila Rada v júni 2011, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali a prijali ambiciózne a operatívne akčné plány na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, v ktorých sa jasne stanoví, čo sa od vlád a všetkých typov podnikateľských podnikov očakáva v záujme rýchlej, účinnej a komplexnej implementácie uvedených zásad; zastáva názor, že národné akčné plány by mali zahŕňať ukazovatele na meranie dosiahnutého pokroku; zdôrazňuje tiež, že EÚ by mala zabezpečiť nezávislé a pravidelné partnerské hodnotenie národných akčných plánov členských štátov a dosiahnutého pokroku, najmä v záujme uľahčenia prístupu k prostriedkom nápravy; pripomína, že UNGP môžu byť doplnené o súbežne záväzné iniciatívy na pokrytie ich nedostatkov;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále chýba globálny prístup k spôsobu, akým nadnárodné spoločnosti dodržiavajú ľudské práva a zabezpečujú iné mechanizmy nápravy, čo môže prispieť k beztrestnosti nadnárodných spoločností v prípadoch porušovania ľudských práv, a tým poškodiť práva a dôstojnosť občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že UNGP nie sú obsiahnuté vo vykonateľných nástrojoch; pripomína, že nedostatočné plnenie UNGP sa rovnako ako v prípade iných medzinárodne uznávaných noriem z veľkej časti pripisuje ich nezáväznej povahe;

9.  so znepokojením konštatuje, že v súvislosti s prístupom k súdnemu prostriedku nápravy pretrvávajú mnohé prekážky, a to najmä v prípade nadnárodných spoločností, a to napríklad z dôvodu ťažkostí, s ktorými sa stretávajú obete pri určovaní príslušného súdu, absencie kodifikácie niektorých ľudských práv v trestných veciach alebo korupcie, čo môže narušiť súdne konanie v rozvojových krajinách; pripomína, že rozhodujúci význam majú tiež vhodné mimosúdne prostriedky nápravy, ale často chýbajú; vyzýva národné vlády, aby zintenzívnili svoje úsilie zabezpečiť prostredníctvom justičných, administratívnych, legislatívnych alebo iných vhodných prostriedkov, aby v prípade porušenia ľudských práv na ich území a/alebo jurisdikcii mali postihnutí prístup k účinnej náprave;

10.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu konať účinným a súdržným spôsobom na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej, s cieľom účinne riešiť porušovanie ľudských práv nadnárodnými spoločnosťami, zabezpečiť prístup k prostriedkom nápravy, riešiť právne problémy vyplývajúce z nadnárodného charakteru činností podnikateľských podnikov a nadnárodných podnikov a rastúcej zložitosti globálnych hodnotových reťazcov a extrateritoriálneho rozmeru nadnárodných spoločností, ako aj súvisiacu neistotu, pokiaľ ide o zodpovednosť za porušovanie ľudských práv; opätovne potvrdzuje potrebu plného uplatňovania extrateritoriálnych záväzkov členských štátov, ako sa stanovuje v Maastrichtských zásadách, a opierajúc sa o rôzne nástroje Rady Európy, najmä o Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP); v širšom zmysle naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala iniciatívy na zlepšenie prístupu k náprave v extrateritoriálnych prípadoch v súlade s odporúčaniami stanovenými v stanovisku FRA 2017;

11.  opätovne potvrdzuje nadradenosť ľudských práv v medzinárodnom práve v súlade s článkom 103 Charty Organizácie Spojených národov a potrebu jej konsolidácie prostredníctvom jasného systému, na základe ktorého povinnosti v oblasti ľudských práv nadobudnú fakticky prednosť pred inými druhmi sporných povinností a ustanovia sa vhodné mechanizmy na presadzovanie práva v oblasti ľudských práv, monitorovania a nápravných opatrení v kombinácii s primeranými sankciami a kompenzáciou v prípade ich porušenia; trvá na tom, že je to nevyhnutné na prekonanie nerovnováh vyplývajúcich z globalizácie a na zabezpečenie prednostného postavenia ľudských práv a planéty; zdôrazňuje, že koordinácia a výmena informácií a osvedčených postupov umožňujú pozitívne prispievať k iniciatívam podnikov, ktoré sa rozhodli dodržiavať ľudské práva a sociálne a environmentálne normy;

12.  zdôrazňuje, že plánovaním sociálnej zodpovednosti podnikov na dobrovoľnom základe sa riskuje vytvorenie podmienok nekalej súťaže vzhľadom na podniky, ktoré sa rozhodli dodržiavať medzinárodné normy; konštatuje, že úplné dodržiavanie medzinárodných noriem a záväzkov nie je dostatočné na zabezpečenie presadzovania povinnosti náležitej starostlivosti;

13.  v tejto súvislosti s potešením víta činnosť začatú v rámci OSN prostredníctvom otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej cieľom je vytvorenie záväzného nástroja OSN týkajúceho sa nadnárodných podnikov a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami, a domnieva sa, že to predstavuje potrebný krok vpred, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv;

14.  zdôrazňuje, že záväzná zmluva by mala byť založená na rámci UNGP a mala by zahŕňať: vymedzenie povinnej povinnosti náležitej starostlivosti v prípade nadnárodných spoločností a iných podnikov, a to aj pokiaľ ide o ich dcérske spoločnosti, uznávanie extrateritoriálnych záväzkov štátov v oblasti ľudských práv, uznávanie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi štátmi pri vyšetrovaní, trestnom stíhaní a presadzovaní práva v rámci cezhraničných prípadov, a vytvorenie medzinárodných súdnych a mimosúdnych mechanizmov dohľadu a presadzovania; zastáva názor, že nový nástroj by mal ukladať členským štátom povinnosť prijať regulačné opatrenia, ktoré od spoločností vyžadujú, aby uplatňovali politiky a postupy v oblasti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, a navrhuje presadzovať túto povinnosť spoločností na súde príslušnom podľa miesta vzniku škody alebo na súde podľa sídla materskej spoločnosti alebo miesta, v ktorom materská spoločnosť vykonáva podstatnú časť činností;

15.  vyzýva členské štáty OSN, aby chránili rokovania pred obchodnými a inými záujmami, a to na základe príkladu Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) a článku 5.3 Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku vrátane silných etických pravidiel na predchádzanie konfliktom záujmom a neetickému lobizmu a vyžadujúc úplnú transparentnosť v súvislosti s interakciami s účastníkmi rokovaní v priemysle;

16.  pripomína, že je potrebné prijať v rámci celého procesu rodovo citlivý prístup a venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, ako sú pôvodní obyvatelia a deti;

17.  pripomína, že Európsky parlament vyjadril jednoznačnú podporu tomuto mnohostrannému procesu otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny v ôsmich rôznych uzneseniach;

18.  zdôrazňuje význam aktívnej účasti EÚ a jej členských štátov na tomto medzivládnom procese prostredníctvom vytvorenia pracovnej skupiny, ktorá bude zahŕňať všetky príslušné útvary Komisie, ESVČ, pracovnú skupinu Rady pre ľudské práva a príslušné výbory Európskeho parlamentu na základe zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja;

19.  znovu opakuje svoju výzvu určenú EÚ a jej členským štátom, aby sa skutočne a konštruktívne zapájali do týchto rokovaní a do medzivládneho procesu zameraného na zavŕšenie mandátu otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny; zdôrazňuje prvoradý význam konštruktívneho príspevku EÚ k dosiahnutiu záväznej dohody, ktorá bude účinne riešiť zodpovednosť podnikov za porušovanie ľudských práv a súvisiace problémy;

20.  vyzýva členské štáty OSN, aby zabezpečili, aby sa rokovania vedúce k uzavretiu dohody viedli transparentne a na základe konzultácií so širokou škálou držiteľov práv, ktorých by sa potenciálne mohla zmluva týkať, vrátane organizácií občianskej spoločnosti a platforiem pre obete; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do svojej rokovacej pozície začlenili zmysluplný prístup založený na rodovej rovnosti;

21.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby akákoľvek revízia alebo budúci strategický dokument spojené so strategickým rámcom a akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu obsahovali jasné ciele a merateľné kritériá pre účasť EÚ na rokovaniach OSN o dohode;

22.  rozhodol sa aj naďalej pozorne sledovať proces rokovaní otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

(1) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0230.
(3) https://ec.europa.eu/anti-trafficking/publications/european-commission-sector-guides-implementing-un-guiding-principles-business-and-hum-0_en
(4) http://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2017-opinion-01-2017-business-human-rights_en.pdf.
(5) http://www.etoconsortium.org/nc/en/main-navigation/library/maastricht-principles/?tx_drblob_pi1%5BdownloadUid%5D=23
(6) https://www.unglobalcompact.org/
(7) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012 s 1.
(8) Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0066.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2017)0494.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0448.
(13) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 100.
(14) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 62.
(15) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33.
(16) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23.
(17) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
(18) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 57.
(19) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 36.
(20) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125.
(21) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 47.
(22) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 209.
(23) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 151.
(24) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/578031/EXPO_STU(2017)578031_EN.pdf
(25) http://www.oecd.org/corporate/mne/48004323.pdf


Situácia v Jemene
PDF 261kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o situácii v Jemene (2018/2853(RSP))
P8_TA-PROV(2018)0383RC-B8-0444/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Jemene, najmä uznesenie z 25. februára 2016(1) a z 15. júna 2017(2) o humanitárnej situácii v Jemene, a na uznesenie z 9. júla 2015(3) a 30. novembra 2017(4) o situácii v Jemene,

–  so zreteľom na správu Skupiny významných medzinárodných a regionálnych odborníkov pre otázky Jemenu Rady OSN pre ľudské práva z 28. augusta 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane ich porušovania a zneužívania od septembra 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej a komisára Christosa Stylianidesa z 13. júna 2018 o najnovšom vývoji v blízkosti jemenského mesta Hudajdá a zo 4. augusta 2018 o leteckých útokoch na mesto Hudajdá,

–  so zreteľom na výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 24. septembra 2018 o situácii v Jemene,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady z 25. júna 2018o Jemene,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 15. marca 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Jemen zo 6. septembra 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie výkonného riaditeľa Svetového potravinového programu z 19. septembra 2018,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Jemene, najmä na rezolúcie č. 2216 (2015), č. 2201 (2015) a č. 2140 (2014),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a článok 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže konflikt v Jemene pokračuje už štvrtý rok a humanitárnu pomoc potrebuje viac ako 22 miliónov ľudí; keďže vyše 17 miliónov ľudí trpí nedostatkom potravín, pričom viac ako 8 miliónov z nich trpí vážnym nedostatkom potravín a hrozí im smrť hladom; keďže súčasná roztrieštenosť konfliktu je jasným znakom erózie jednoty štátu; keďže situácia v Jemene prináša aj obrovské riziko pre stabilitu tohto regiónu;

B.  keďže konflikt sa začal v roku 2015, keď húthíovskí rebeli s podporou Iránu zvrhli medzinárodne uznávaného prezidenta, ktorý následne na boj proti rebelom a ich spojencom privolal mnohonárodnú koalíciu pod vedením Saudskej Arábie;

C.  keďže od novembra 2017 koalícia pod saudským vedením uvalila blokádu na všetok dovoz na územie pod kontrolou húthíov s výnimkou naliehavej humanitárnej pomoci a dodávok; keďže podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí OCHA má Jemen od začiatku blokády pokrytých len 21 % svojich palivových potrieb a 68 % svojich potrieb v oblasti dovozu potravín; keďže v určitých prípadoch húthíovskí rebeli blokujú dodávky základných zdravotníckych potrieb, potravinovej a humanitárnej pomoci pre mestá pod kontrolou vlády;

D.  keďže v júni 2018 začala koalícia vedená Saudskou Arábiou a Spojené arabské emiráty ofenzívu s cieľom dobyť mesto Hudajdá; keďže podľa aliancie Save the Children boli pri tejto operácii zabité stovky obetí; keďže Hudajdá je najdôležitejší prístav v Jemene a je tranzitným bodom pre až 70 % kritickej potravinovej a humanitárnej pomoci krajiny; keďže podľa OSN od začiatku júna 2018 zutekalo z oblasti Hudajdá takmer 470 tisíc ľudí; keďže ďalší útok na mesto Hudajdá by mal pre civilné obyvateľstvo ničivé dôsledky; keďže strany zúčastnené konfliktu sú povinné umožniť a uľahčiť humanitárnej pomoci vrátane liekov, potravín a ďalších tovarov potrebných na prežitie rýchly a nerušený prechod;

E.  keďže výsledkom rokovaní o prímerí, ktoré viedol osobitný vyslanec OSN pre Jemen Martin Griffiths, bolo dočasné prerušenie ofenzívy; keďže neúspech najnovšieho pokusu o mierové rozhovory v Ženeve viedol 7. septembra 2018 k obnoveniu prejavov nepriateľstva; keďže od začiatku ofenzívy sa počet civilných obetí na životoch zvýšil o 164 %; keďže napriek medzinárodnému tlaku na dosiahnutie stabilného a inkluzívneho politického riešenia krízy sa sporným stranám a ich regionálnym a medzinárodným stúpencom vrátane Saudskej Arábie a Iránu nepodarilo dosiahnuť prímerie ani akúkoľvek dohodu, pričom boje a plošné bombardovanie nestrácajú na intenzite;

F.  keďže pri leteckom útoku, ktorého sa 9. augusta 2018 dopustila koalícia na čele so Saudskou Arábiou, kedy bol zasiahnutý školský autobus na trhu v severnej provincii Sa´da, zahynulo množstvo ľudí, medzi nimi najmenej 40 detí, pričom väčšina z nich bola vo veku do 10 rokov; keďže dva týždne po tomto útoku 24. augusta 2018 nasledoval nový útok koalície pod vedením Saudskej Arábie, pri ktorom bolo zabitých 27 civilných obyvateľov, zväčša detí, ktoré boli na úteku pred násilím v obliehanom meste Hudajdá na juhu krajiny;

G.  keďže kampaň pod vedením Saudskej Arábie a silné letecké bombardovanie vrátane plošných útokov na husto obývané oblasti formou blokády len zhoršujú humanitárne dôsledky vojny; keďže vojnové právo zakazuje úmyselné plošné útoky na civilné obyvateľstvo a civilné ciele, ako sú školy a nemocnice; keďže vzhľadom na zistenia Skupiny významných medzinárodných a regionálnych odborníkov pre otázky Jemenu GEE môžu byť takéto útoky vojnovými zločinmi a osoby, ktoré ich páchajú, môžu byť za tieto zločiny stíhané; keďže vyšetrovaniu údajných vojnových zločinov v Jemene zo strany koalície pod vedením Saudskej Arábie chýba dôveryhodnosť a nevedú k odškodneniu civilných obetí;

H.  keďže od marca 2015 bolo zabitých viac ako 2 500 detí, viac ako 3 500 detí bolo zmrzačených alebo zranených a čoraz viac detí odvádzajú ozbrojené sily v teréne; keďže pokračujúce prejavy nepriateľstva majú vplyv obzvlášť na ženy a deti; keďže podľa organizácie UNICEF školu nenavštevujú takmer dva milióny detí, čo v dôsledku obmedzeného alebo žiadneho prístupu k vzdelávaniu znamená hrozbu pre budúcnosť celej generácie detí v Jemene, pretože sa stávajú zraniteľnými voči odvodom do armády, ako aj voči sexuálnemu násiliu a násiliu na základe svojej rodovej príslušnosti;

I.  keďže v správe z augusta 2018, ktorú vypracoval vysoký komisár OSN pre ľudské práva, sa dospelo k záveru, že existujú primerané dôvody domnievať sa, že všetky strany konfliktu v Jemene sa mohli dopustiť vojnových zločinov; keďže obidve strany konfliktu boli obvinené z ostreľovania zastavaných a husto osídlených oblastí ťažkými zbraňami vrátane útokov na nemocnice a ďalšie nevojenské objekty;

J.  keďže vojna viedla k zničeniu infraštruktúry a kolapsu hospodárstva Jemenu a spôsobila rozsiahly rozvrat, pokiaľ ide o základné komodity a dodávky verejno-prospešných služieb, kanalizáciu a čistú pitnú vodu; keďže koncom roka 2016 sa prakticky zastavilo pravidelné vyplácanie miezd pre až 1,4 milióna civilných zamestnancov jemenského verejného sektora;

K.  keďže prekážky využívania letov OSN medzinárodnými organizáciami v oblasti médií a ľudských práv bránia nezávislému mediálnemu pokrytiu situácie v Jemene a prispievajú ku celosvetovému prehliadaniu konfliktu;

L.  keďže od začiatku konfliktu prudko vzrástlo rodovo motivované sexuálne násilie; keďže už teraz obmedzená kapacita riešiť sexuálne a rodovo motivované násilie v rámci systému trestného súdnictva zlyhala a v súvislosti s praktikami, akými sú únosy a znásilňovanie žien alebo hrozby únosom či znásilnením, s cieľom vynútiť si peniaze od ich rodín a spoločenstva, neuskutočnilo sa žiadne vyšetrovanie;

M.  keďže obhajcovia ľudských práv sú vystavení nepretržitému obťažovaniu, hrozbám a ohováračským kampaniam od všetkých strán konfliktu; keďže obhajkyne ľudských práv, novinárky a aktivistky čelia špecifickej represii na základe svojho pohlavia;

N.  keďže húthijská de facto vláda viedla systémovú kampaň proti obhajcom ľudských práv, novinárom a náboženským menšinám formou obťažovania, svojvoľného a neprimeraného väznenia či nútených zmiznutí a mučenia; keďže 24 Jemenčanov bahájskej menšiny vrátane jedného dieťaťa čelí obvineniam, ktoré by mohli viesť k trestu smrti, a to len za svoje vierovyznanie a pokojné konanie;

O.  keďže húthíovskí rebeli sú obviňovaní z toho, že ich konanie počas obliehania tretieho najväčšieho jemenského mesta Taíz spôsobilo vysoký počet civilných obetí; keďže v oblastiach pod kontrolou vlády vedú voči civilnému obyvateľstvu opotrebovávaciu vojnu; keďže nasadzujú aj zakázané nášľapné míny a odvádzajú deti;

P.  keďže Kamel Jendoubi, predseda skupiny GEE, ktorá pre Radu pre ľudské práva 28. augusta 2018 vydala správu o situácii v oblasti ľudských práv v Jemene, sa stal obeťou ohováračskej kampane, ktorej cieľom je zastrašiť GEE a spochybniť jej zistenia;

Q.  keďže Jemen podpísal Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ale ešte ho musí ratifikovať; keďže niekoľko ustanovení Rímskeho štatútu vrátane ustanovení o vojnových zločinoch je vyjadrením medzinárodného zvykového práva;

R.  keďže Rusko vo februári 2018 vetovalo uznesenie Bezpečnostnej rady OSN, v ktorom sa zdôrazňuje účasť Iránu na konflikte;

S.  keďže na húthíovských rebelov pod záštitou Iránu sa vzťahuje medzinárodné zbrojné embargo a podľa 18. výročnej správy EÚ o vývoze zbraní členské štáty EÚ pokračovali v povoľovaní dodávok zbraní do Saudskej Arábie aj po eskalácii konfliktu, čo je v rozpore so spoločnou pozíciou Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(5); keďže niektoré členské štáty EÚ minulý rok čiastočne alebo úplne zastavili dodávky zbaví do Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov; keďže Európsky parlament opakovane vyzval PK/VP, aby v súlade so spoločnou pozíciou 2008/944/SZPB uviedla iniciatívu na zavedenie zbrojného embarga EÚ voči Saudskej Arábii;

T.  keďže na väčšinu útokov, ktoré ozbrojené sily Spojených štátov vykonali v Jemene, boli použité bezpilotné lietadlá; keďže rozhodnutia doplniť zoznamy cieľov operácií bezpilotných lietadiel o určité osoby sa často prijímajú bez súdnych rozhodnutí alebo príkazov; keďže zacielenie na určité osoby a ich následné usmrtenie prebieha sa za určitých okolností môže považovať za protizákonné zabitie;

U.  keďže vojna v Jemene otvorila dvere extrémistickým skupinám (vrátane al-Káidy na Arabskom polostrove AQAP), ktoré tak môžu rozširovať svoju sféru vplyvu a ohrozovať širší región; keďže stabilný a bezpečný Jemen s riadne fungujúcou vládou má rozhodujúci význam pre medzinárodné úsilie zamerané na boj proti extrémizmu a násiliu v širšom regióne aj mimo neho, ako aj pre mier a stabilitu v Jemene samotnom;

V.  keďže stabilita v širšom regióne je pre EÚ mimoriadne dôležitá; keďže EÚ je odhodlaná presadzovať komplexný a strategický prístup zahŕňajúci všetkých príslušných regionálnych aktérov; keďže politické riešenie konfliktu pod záštitou mierovej iniciatívy OSN v Jemene by malo byť prioritou pre EÚ aj pre medzinárodné spoločenstvo ako celok;

W.  keďže EÚ je naďalej odhodlaná poskytovať životne dôležitú pomoc všetkým ľuďom v núdzi v Jemene; keďže EÚ je zároveň – rovnako ako OSN a ostatní darcovia – znepokojená pokračujúcim zužovaním humanitárneho priestoru; keďže od roku 2015 až doteraz prispela EÚ na humanitárnu pomoc Jemenu viac ako 233 miliónmi EUR;

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúce násilie v Jemene a všetky útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru; zdôrazňuje svoje obavy z konfliktu, ktorý sa naďalej mení na jednu z najhroznejších humanitárnych, politických a hospodárskych kríz súčasnosti; pripomína všetkým zúčastneným stranám vrátane ich regionálnych a medzinárodných stúpencov, že cielené útoky na civilné obyvateľstvo a občiansku infraštruktúru vrátane nemocníc a zdravotníkov, systémov na zásobovanie vodou a jej odvádzanie, prístavov, letísk a trhov je závažným porušovaním medzinárodného práva;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami na životoch v dôsledku konfliktu a nad utrpením ľudí postihnutých bojmi a vyjadruje sústrasť rodinám obetí; opätovne potvrdzuje svoj záväzok naďalej podporovať Jemen a jemenský ľud;

3.  vyzýva všetky strany konfliktu, aby okamžite zastavili prejavy nepriateľstva; naliehavo žiada Saudskú Arábiu a ďalších aktérov, aby zrušili pretrvávajúcu blokádu Jemenu: vyzýva všetky priamo či nepriamo zúčastnené štáty a relevantných aktérov vrátane Iránu, aby vyvinuli maximálny tlak na to, aby sa všetky strany snažili o zníženie napätia a okamžite skoncovali s poskytovaním politickej, vojenskej a finančnej podpory vojenským aktérom v teréne, a to buď priamo alebo prostredníctvom oprávnených zástupcov;

4.  zdôrazňuje, že len politické a inkluzívne riešenie konfliktu na základe rokovaní môže zabezpečiť obnovenie mieru a zachovanie jednoty, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Jemenu; vyzýva všetkých medzinárodných a regionálnych aktérov na konštruktívnu spoluprácu so s účastníkmi v Jemene, aby sa umožnilo zmiernenie konfliktu a jeho urovnanie na základe rokovaní;

5.  podporuje úsilie osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Jemen Martina Griffithsa o obnovenie politického procesu; berie na vedomie jeho vyhlásenie pred Bezpečnostnou radou OSN z 11. septembra 2018, že „napriek neprítomnosti jednej zo strán na minulotýždňových konzultáciách v Ženeve a ich vývoju, ktorý nepochybne nezodpovedal plánom, sa nám podarilo obnoviť politický proces s jednoznačnou podporou jemenského ľudu a medzinárodného spoločenstva“; víta návštevu Martina Griffithsa 16. septembra 2018 v Sana´a; požaduje, aby osobitný vyslanec získal plný a neobmedzený prístup do všetkých častí územia Jemenu; vyzýva PK/VP a všetky členské štáty EÚ, aby s cieľom dosiahnuť inkluzívne urovnanie na základe rokovaní poskytli Martinovi Griffithsovi politickú podporu;

6.  čo najdôraznejšie odsudzuje všetky teroristické útoky; je hlboko znepokojený zvýšenou prítomnosťou zločineckých a teroristických skupín vrátane AQAP a ISIS/Dá’iš v Jemene; žiada všetky strany konfliktu, aby podnikli proti týmto skupinám rázne kroky; odsudzuje prítomnosť cudzích bojovníkov a vyzýva na odsun všetkých takýchto bojovníkov z Jemenu;

7.  vyzýva všetky strany konfliktu, aby umožnili okamžitý a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do oblastí postihnutých konfliktom na pomoc obyvateľstvu v núdzi; vyzýva Radu a Bezpečnostnú radu OSN, aby pri vykonávaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2216 (2015) identifikovali jednotlivcov, ktorí bránia dodávkam humanitárnej pomoci v Jemene a zaviedli proti nim cielené sankcie;

8.  poukazuje na to, že Bezpečnostná rada OSN zdôraznila svoju podporu mechanizmu OSN pre overovanie a inšpekcie UNVIM a že EÚ v plnej miere podporuje ďalšie fungovanie tohto mechanizmu, ako aj plné a neobmedzené vykonávanie jeho mandátu;

9.  vyzýva všetky strany, aby okamžite ukončili všetky útoky na slobodu prejavu a aby prepustili všetkých novinárov a obhajcov ľudských práv zadržiavaných len za to, že si uplatňovali ľudské práva; vyzýva všetky strany, aby v súvislosti s konfliktom prestali brániť práci medzinárodných médií a humanitárnych pracovníkov;

10.  vyzýva všetky strany konfliktu, aby prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného, nestranného a nezávislého vyšetrovania všetkých údajných porušení a poškodzovania ľudských práv a údajných porušení medzinárodného humanitárneho práva, a to v súlade s medzinárodnými normami; vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o odopieraní slobody náboženského vyznania alebo viery, čoho súčasťou bola diskriminácia, nezákonné zadržiavanie a používanie násilia vrátane sexuálneho násilia a iných druhov násilia na ženách, mužoch, dievčatách i chlapcoch, ktoré je porušením medzinárodných noriem;

11.  vyzýva všetky strany konfliktu, aby prestali odvádzať či využívať deti ako vojakov a zastavili ďalšie vážne porušovanie ich práv páchané v rozpore s príslušným medzinárodným právom a normami; vyzýva všetky strany, aby prepustili všetky deti, ktoré už boli odvedené, a aby spolupracovali s OSN na ich rehabilitácii a opätovnom začlenení do vlastných komunít; podporuje mimoriadne dôležitú prácu fondu UNICEF v Jemene;

12.  vyzýva špecializovaný trestný súd v oblasti kontrolovanej húthíami v Saná, aby oslobodil a prepustil na slobodu Asmáa al-Umajsího, Saída ar-Ruwajšida a Ahmada Báwazíra, ktorí sa stali obeťami násilného zmiznutia, mučenia a boli odsúdení na trest smrti po zjavne nespravodlivom procese v súvislosti za údajné napomáhanie nepriateľskej krajine;

13.  vyzýva špecializovaný trestný súd v meste Saná, aby okamžite prepustil na slobodu 25 osôb vyznávajúcich bahajskú vieru, ktoré sú v súčasnosti zadržiavané za pokojné vyznávanie svojich náboženských úkonov a sú obvinení z činov, za ktoré im hrozí trest smrti;

14.  pripomína všetkým stranám konfliktu, že podľa medzinárodného práva sú zodpovedné za všetky spáchané zločiny; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali všetky opatrenia potrebné na to, aby boli údajní páchatelia zobraní na zodpovednosť, a to najmä formou vnútroštátneho alebo medzinárodného stíhania jednotlivcov, skupín a organizácií podozrivých z takéhoto porušovania alebo uplatňovaním zásady univerzálnej súdnej právomoci a vyšetrovaním a trestným stíhaním údajných páchateľov trestných činov krutého zaobchádzania v Jemene;

15.  oceňuje prácu skupiny nezávislých významných medzinárodných a regionálnych odborníkov OSN pre otázky Jemenu a vyjadruje plnú solidaritu s jej predsedom Kamelom Jendoubim; víta výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 24. septembra 2018 o situácii v Jemene, v ktorej Rada OSN pre ľudské práva rozhodla o predĺžení mandátu GEE na obdobie ďalšieho roka, ktorý je na základe oprávnenia Rady pre ľudské práva obnoviteľný tak, aby do neho patrilo aj zhromažďovanie dôkazov o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti páchaných v Jemene s cieľom stíhať a potrestať vinníkov takýchto porušení; požaduje, aby bola situácia v Jemene predložená Medzinárodnému trestnému súdu ICC; naliehavo žiada Jemen, aby sa pripojil k ICC, ak nebude možné obrátiť sa na Bezpečnostnú radu OSN, čo by umožnilo stíhanie všetkých tých, ktorí sú zodpovední za zločiny spáchané počas konfliktu;

16.  vyzýva Európsku úniu a všetky členské štáty, aby skupine GEE poskytovali súdržnú, rýchlu a účinnú podporu vo všetkých relevantných orgánoch OSN, a najmä v Rade pre ľudské práva;

17.  naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a členské štáty, aby sa postavili proti mimosúdnym popravám vrátane používania bezpilotných lietadiel, opätovne potvrdili pozíciu EÚ v rámci medzinárodného práva a zabezpečili, že členské štáty nebudú páchať ani umožňovať nezákonné smrtiace operácia ani sa na nich ináč zúčastňovať; nalieha na Radu, aby prijala spoločnú pozíciu EÚ o používaní ozbrojených bezpilotných lietadiel;

18.  vyzýva EÚ, aby na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre ľudské práva nastolila otázku členstva štátov s vysoko otáznou minulosťou v oblasti ľudských práv;

19.  naliehavo vyzýva PK/VP, ESVČ a členské štáty, aby s krajinami v tomto regióne pokračovali v dialógu o ľudských právach a základných slobodách; vyjadruje pripravenosť viesť konštruktívny a otvorený dialóg s orgánmi krajín v tomto regióne o plnení ich medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv; vyzýva na výmenu odborných znalostí týkajúcich sa spravodlivosti a právnych záležitostí s cieľom posilniť ochranu práv jednotlivcov v krajinách tohto regiónu;

20.  vyzýva Radu, aby účinne presadzovala dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, ako je stanovené v príslušných usmerneniach EÚ; predovšetkým opätovne zdôrazňuje, že všetky členské štáty EÚ musia prísne uplatňovať pravidlá stanovené v spoločnej pozícii 2008/944/SZBP; pripomína v tejto súvislosti, uznesenia Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 a 30. novembra 2017 o situácii v Jemene; naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby sa v tejto súvislosti zdržali predaja zbraní a akéhokoľvek vojenského vybavenia do Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a ktorémukoľvek členovi medzinárodnej koalície, ako aj jemenskej vláde a ostatným stranám tohto konfliktu;

21.  odsudzuje, že v dôsledku leteckých útokov koalície vedenej Saudskou Arábiou bolo zničené jemenské kultúrne dedičstvo vrátane historickej časti mesta Saná a historického mesta Zabid; vyjadruje poľutovanie nad týmto zničením a pripomína zodpovednosť koalície za toto zničenie a zdôrazňuje, že sa bude zodpovedať aj za takéto činy; žiada generálneho tajomníka OSN, aby zvolal Bezpečnostnú radu s cieľom prijať rezolúciu o ochrane všetkých kultúrnych miest ohrozených konfliktom v Jemene;

22.  víta plán humanitárnej pomoci OSN pre Jemen na rok 2018 a darcovské podujatie na vysokej úrovni pre humanitárnu krízu v Jemene, ktoré sa konalo v roku 2018 a na ktorom sa medzinárodní darcovia zaviazali prispieť viac ako 2 miliardami USD; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky pre Jemen ešte stále chýbajú; víta to, že EÚ sa zaviazala pomáhať tým, ktorých konflikt v Jemene postihol, a prisľúbila pomoc vo výške 107,5 milióna EUR; vyzýva všetkých darcov, aby svoje záväzky urýchlene uhradili; víta to, že EÚ bude Jemenu naďalej poskytovať rozvojovú pomoc, pričom prednosť budú mať intervencie zamerané na stabilizáciu krajiny tak, aby sa realizovala v stabilných oblastiach s miestnymi orgánmi na podporu odolnosti, pomoc pri zachovaní fungovania základných služieb a podpore trvalo udržateľného živobytia pre komunity;

23.  vyhradzuje si právo venovať sa tejto záležitosti až dovtedy, kým rokovania neprinesú riešenie; odporúča, aby Podvýbor pre ľudské práva monitoroval vývoj v oblasti ľudských práv v Jemene a vypracoval správu o porušovaní ľudských a občianskych práv v krajine;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a vláde Jemenu.

(1) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 142.
(2) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 146.
(3) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 93.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0473.
(5) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.


Boj proti colným podvodom a ochrana vlastných zdrojov EÚ
PDF 236kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o boji proti colným podvodom a ochrane vlastných zdrojov EÚ (2018/2747(RSP))
P8_TA-PROV(2018)0384B8-0400/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na sedemnástu správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom za rok 2016,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry(2), rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1094 z 1. augusta 2018, ktorým sa potvrdzuje účasť Holandska na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry(3) a rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1103 zo 7. augusta 2018, ktorým sa potvrdzuje účasť Malty na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie(5), a s ním súvisiace delegované a vykonávacie akty,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH (COM(2016)0148),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 24/2015 z 3. marca 2016 s názvom Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: ďalšie opatrenia sú potrebné,

–  so zreteľom na colný režim 42, ktorým sa stanovuje oslobodenie od DPH pre tovar dovezený do jedného členského štátu, ak bude následne odoslaný do iného členského štátu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(6),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 z 5. decembra 2017 s názvom „Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ“,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kontrolu rozpočtu,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže tradičné vlastné zdroje, najmä clá na dovoz z tretích krajín do EÚ a odvody z výroby cukru, predstavujú približne 12,8 % vlastných zdrojov EÚ;

B.  keďže začiatkom roka 2017 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) ukončil vyšetrovanie colných podvodov v Spojenom kráľovstve a jeho výsledky sú uvedené v správe o činnosti úradu OLAF za rok 2017;

C.  keďže OLAF vyčíslil stratu vlastných rozpočtových zdrojov EÚ za obdobie rokov 2013 – 2016 na 1,987 mld. EUR z dôvodu neuhradených ciel z textilu a obuvi dovážaných z Číny cez Spojené kráľovstvo;

D.  keďže na porovnanie v roku 2016 OLAF v dôsledku 272 uskutočnených vyšetrovaní odporučil vymáhať celkovo 631,1 milióna EUR;

E.  keďže uvedený podvod zahŕňa podhodnotenie, pričom dovozcovia môžu nadobudnúť zisk nezaplatením cla a súvisiacich daní, pretože zaplatia podstatne menej ako majú podľa zákona;

F.  keďže vyšetrovaním sa zároveň odhalil značný únik na DPH v súvislosti s dovozmi cez Spojené kráľovstvo, ku ktorému došlo v dôsledku zneužitia odkladu splatnosti DPH, tzv. colného režimu 42; keďže tieto straty sa súhrnne odhadujú na približne 3,2 miliardy EUR počas rokov 2013 až 2016, čo zároveň predstavuje stratu pre rozpočet EÚ;

G.  keďže OLAF vydal pre Generálne riaditeľstvo Komisie pre rozpočet finančné odporúčanie, pre Generálne riaditeľstvo Komisie pre dane a colnú úniu administratívne odporúčanie a pre generálnu prokuratúru Spojeného kráľovstva súdne odporúčanie na začatie súdneho konania proti osobám podieľajúcim sa na podvodnom vyhýbaní sa clám a proti osobám, ktoré sa vedome zúčastňujú na legalizácii príjmov z tohto trestného činu;

H.  keďže OLAF v súčasnosti vyšetruje nové colné prípady podhodnotenia, ktoré sa týkajú prístavu Pireus v Grécku, čo pre zdroje EÚ predstavuje vážnu stratu a odhaduje sa, že Taliansko v dôsledku toho prišlo o desiatky miliónov eur na nezaplatenej DPH, hoci konečná suma môže byť oveľa vyššie, keďže vyšetrovanie stále prebieha;

I.  keďže prípady zo Spojeného kráľovstva a Grécka ani zďaleka nie sú ojedinelé a mali by slúžiť ako spúšťací mechanizmus pre prijatie potrebných opatrení;

J.  keďže Európsky dvor audítorov poukázal na to, že členským štátom chýba harmonizované a štandardizované uplatňovanie colných kontrol a že to môže motivovať podvodníkov k využívaniu najslabšieho spojenia v reťazci na realizáciu podvodného dovozu;

1.  víta postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý začala Komisia 8. marca 2018 v nadväznosti na prípad colných podvodov v Spojenom kráľovstve;

2.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom vymôcť nevybraté vlastné zdroje EÚ a začleniť ich do rozpočtu EÚ;

3.  vyzýva Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu, aby prijalo opatrenia na zabránenie budúcemu zneužívaniu colného režimu 42;

4.  žiada, aby Komisia zohľadnila odporúčania úradu OLAF a zodpovedajúcim spôsobom o tom informovala a vyjadruje poľutovanie nad tým, že môže trvať až 10 rokov, kým sa finančné prostriedky podarí získať späť;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú v plnom rozsahu dodržiavať ustanovenia Colného kódexu Únie, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2016, a objasnila všetky nejasné ustanovenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že uplatňovanie spoločných pravidiel colnými orgánmi bude prebiehať spôsobom, ktorým sa bude účinne zabraňovať podvodom vrátane karuselových podvodov, a posilnia sa kontroly v prístavoch, na letiskách, pozemných hraniciach a na internete;

6.  vyzýva Komisiu, aby prispela k dokončeniu a finančnej udržateľnosti colných informačných systémov EÚ;

7.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodnú metodiku a pravidelné odhady colného deficitu od roku 2019 a každých šesť mesiacov o tom predkladala správu Európskemu parlamentu;

8.  vyzýva Radu, aby s Európskym parlamentom dosiahli rýchlu dohodu o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie s cieľom umožniť harmonizované administratívne sankcie a uplatňovanie rovnakých kritérií pri posudzovaní porušení; pripomína, že Európsky parlament prijal svoju pozíciu v októbri 2016; vyzýva Komisiu, aby túto dohodu uľahčila;

9.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie všetky členské štáty EÚ súhlasili, že budú súčasťou Európskej prokuratúry;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr ukončili diskusie o zavedení konečného systému DPH, ktorého cieľom je harmonizovať spôsob, akým sa DPH vyberá a platí v celej EÚ, aby sa okrem iného predišlo podvodom;

11.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán na zabezpečenie úplného a včasného vykonávania nariadení o DPH vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť tieto vlastné zdroje EÚ;

12.  vyzýva Komisiu, aby zvážila presunutie zodpovednosti colných orgánov z vnútroštátnej na úroveň EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania na všetkých miestach vstupu do EÚ, monitorovanie výkonu a činnosti colných správ a zber a spracovanie colných údajov;

13.  víta ciele nariadenia (EÚ) č. 1294/2013, ktorým sa ustanovuje program Colníctvo 2020(7), podporovať colné orgány pri ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie a členských štátov vrátane boja proti podvodom; zdôrazňuje, že Komisia musí prijať primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.
(2) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2018, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 201, 8.8.2018, s. 2.
(5) Ú. v. EÚ L 269, 10.10. 2013, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 209.

Právne oznámenie