Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 14. novembra 2018 - ŠtrasburgPrechodná verzia
Predbežná správa o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu
 Pravidlá štátnej pomoci: nové kategórie štátnej pomoci *
 Vývoz zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP
 Posilnenie právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu ***I
 Európsky kódex elektronickej komunikácie ***I
 Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie ***I
 Emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá ***I
 Potreba komplexného mechanizmu pre demokraciu, právny štát a základné práva
 Vykonávanie dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom
 Vykonávanie dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom

Predbežná správa o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu
PDF 947kWORD 105k
Uznesenie
Príloha
Príloha
Príloha
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu (COM(2018)0322 – C8-0000/2018 – 2018/0166R(APP))
P8_TA-PROV(2018)0449A8-0358/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2018 s názvom Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (COM(2018)0321),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (COM(2018)0322), a na návrhy o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, ktoré predložila Komisia 2. mája (COM(2018)0325, COM(2018)0326, COM(2018)0327 a COM(2018)0328),

–  so zreteľom na návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení, ktorý Komisia predložila 2. mája 2018 (COM(2018)0323),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, ktorý predložila Komisia 2. mája 2018 (COM(2018)0324),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 a o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch(2),

–  so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskym parlamentom 4. októbra 2016(3) a Radou 5. októbra 2016(4),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 z 25. septembra 2015 nazvanú Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016,

–  so zreteľom na spoločný záväzok EÚ dosiahnuť cieľ, ktorým je vynaložiť 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) v časovom rámci programu na obdobie po roku 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(5),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výbor pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre ústavné veci a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0358/2018),

A.  keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík;

B.  keďže súčasný viacročný finančný rámec (ďalej len „VFR“) na roky 2014 – 2020 bol po prvýkrát stanovený na nižšej úrovni ako predchádzajúci rámec, a to pokiaľ ide o viazané aj platobné rozpočtové prostriedky; keďže neskoré prijatie VFR a sektorových legislatívnych aktov malo veľmi negatívny vplyv na vykonávanie nových programov;

C.  keďže sa rýchlo ukázala neprimeranosť VFR na riešenie celého radu kríz, nových medzinárodných záväzkov a nových politických výziev, ktoré v čase jeho prijatia doňho neboli integrované a/alebo sa nepredvídali; keďže na účely zabezpečenia potrebného financovania bol VFR využitý na maximum vrátane bezprecedentného uplatnenia ustanovení o flexibilite a osobitných nástrojov po vyčerpaní dostupných rezerv; keďže vysoko prioritné programy EÚ v oblasti výskumu a infraštruktúry boli dokonca krátené, a to len dva roky po ich prijatí;

D.  keďže sa ukázalo, že revízia VFR v polovici trvania, ktorá sa začala koncom roka 2016, bola nevyhnutná na rozšírenie potenciálu platných ustanovení o flexibilite, pričom však nedošlo k revízii stropov VFR; keďže Európsky parlament aj Rada hodnotili túto revíziu pozitívne;

E.  keďže ustanovenie nového VFR bude rozhodujúcim momentom pre Úniu s 27 členmi, keďže umožní schváliť spoločnú víziu a rozhodnúť o budúcich politických prioritách, ako aj o schopnosti Únie tieto priority splniť; keďže VFR na roky 2021 – 2027 by mal Únii poskytnúť potrebné zdroje na podporu udržateľného hospodárskeho rastu, výskumu a inovácií, posilnenie postavenia mladých ľudí, účinné riešenie výziev súvisiacich s migráciou, boj proti nezamestnanosti, pretrvávajúcej chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ďalšie posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, riešenie udržateľnosti, straty biodiverzity a zmeny klímy, posilnenie bezpečnosti a obrany EÚ, ochranu vonkajších hraníc a podporu susedných krajín;

F.  keďže vzhľadom na celosvetové problémy, ktoré členské štáty nemôžu riešiť sami, by malo byť možné prihliadať na spoločné európske statky a posúdiť oblasti, v ktorých by európske výdavky boli účinnejšie ako vnútroštátne výdavky, s cieľom presunúť príslušné finančné zdroje na úroveň Únie, a tým posilniť strategický význam Únie bez toho, aby sa nevyhnutne zvýšili celkové verejné výdavky;

G.  keďže Komisia predložila 2. mája 2018 súbor legislatívnych návrhov týkajúcich sa VFR na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojov EÚ, po ktorých nasledovali legislatívne návrhy na vytvorenie nových programov a nástrojov EÚ;

1.  zdôrazňuje, že VFR na roky 2021 – 2027 musí zaručiť schopnosť a zodpovednosť Únie riešiť vznikajúce potreby a ďalšie výzvy a nové medzinárodné záväzky a plniť svoje politické priority a ciele; poukazuje na vážne problémy spojené s nedostatočným financovaním VFR na roky 2014 - 2020 a znovu upozorňuje na potrebu predísť opakovaniu predchádzajúcich chýb tým, že sa od začiatku zabezpečí pevný a dôveryhodný rozpočet EÚ v prospech občanov na ďalšie sedemročné obdobie;

2.  považuje návrhy Komisie týkajúce sa VFR na roky 2021 – 2027 a systému vlastných zdrojov Únie za východiskový bod nadchádzajúcich rokovaní; vyjadruje svoju pozíciu k uvedeným návrhom a očakáva rokovací mandát Rady, ktorý ešte nie je k dispozícii;

3.  zdôrazňuje, že návrh Komisie týkajúci sa celkovej úrovne budúceho VFR, t. j. 1,08 % HND EÚ-27 (1,11 % po pripočítaní Európskeho rozvojového fondu), predstavuje v porovnaní so súčasným VFR z hľadiska percenta HND v reálnom vyjadrení zníženie; domnieva sa, že navrhovaná úroveň VFR Únii neumožní plniť si politické záväzky a reagovať na dôležité budúce výzvy; plánuje preto rokovaniami dohodnúť jej potrebné zvýšenie;

4.  okrem toho vyjadruje nesúhlas s akýmkoľvek znížením úrovne financovania dlhodobých politík EÚ zakotvených v zmluvách, ako sú politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska a rybárska politika; nesúhlasí najmä so žiadnymi radikálnymi škrtmi, ktoré budú mať nepriaznivý dosah na samotnú povahu a ciele týchto politík, ako sú škrty navrhnuté v prípade Kohézneho fondu alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka; nesúhlasí preto s návrhom znížiť prostriedky pre Európsky sociálny fond (ďalej len „ESF+“) napriek rozšíreniu jeho rozsahu pôsobnosti a zahrnutiu štyroch existujúcich sociálnych programov, najmä iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

5.  zdôrazňuje tiež význam horizontálnych zásad, ktoré by mali byť základom VFR a všetkých súvisiacich politík EÚ; v tejto súvislosti znovu potvrdzuje svoju pozíciu, podľa ktorej EÚ musí dodržať svoj záväzok stáť na čele plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhoch o VFR chýba na tento účel jednoznačné a viditeľné odhodlanie; žiada preto, aby sa ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja začlenili do všetkých politík EÚ a iniciatív budúceho VFR; ďalej zdôrazňuje, že všetky programy v rámci budúceho VFR by mali byť v súlade s Chartou základných práv; zdôrazňuje význam plnenia európskeho piliera sociálnych práv, odstránenia diskriminácie, a to aj proti LGBTI osobám, a vytvorenia portfólia pre menšiny vrátane Rómov, ktoré sú dôležité pre splnenie záväzkov EÚ, pokiaľ ide o inkluzívnu Európu; zdôrazňuje, že na to, aby EÚ splnila svoje záväzky podľa Parížskej dohody, príspevok EÚ k plneniu cieľov v oblasti klímy by mal dosiahnuť aspoň 25 % výdavkov v období VFR 2021 – 2027 a 30 % čo najskôr, najneskôr do roku 2027;

6.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek spoločnému vyhláseniu o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ktoré je prílohou k nariadeniu o VFR na roky 2014 – 2020, sa v tejto oblasti nedosiahol žiadny významný pokrok a že Komisia nezohľadnila jeho vykonávanie v rámci preskúmania VFR v polovici trvania; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v návrhu VFR je uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti odsunuté na okraj, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom jasných cieľov, požiadaviek a ukazovateľov rodovej rovnosti v návrhoch týkajúcich sa príslušných politík EÚ; požaduje, aby ročné rozpočtové postupy hodnotili a začleňovali plný vplyv politík EÚ na rodovú rovnosť (rodové rozpočtovanie); očakáva, že Európsky parlament, Rada a Komisia obnovia uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v budúcom VFR a účinné monitorovanie, a to aj počas revízie VFR v polovici trvania;

7.  zdôrazňuje, že zvýšenie zodpovednosti, zjednodušenie, viditeľnosť, transparentnosť a zostavovanie rozpočtu na základe na výkonnosti musia byť základom budúceho VFR; v tejto súvislosti pripomína potrebu posilniť zameranie budúcich výdavkov na výkonnosť a výsledky na základe ambicióznych a relevantných cieľov výkonnosti a komplexného a spoločného vymedzenia európskej pridanej hodnoty; žiada Komisiu, aby so zreteľom na uvedené horizontálne zásady zjednodušila podávanie správ o výkonnosti a rozšírila ho na kvalitatívny prístup zahŕňajúci environmentálne a sociálne ukazovatele a aby jasne predložila informácie o hlavných výzvach EÚ, ktoré je ešte potrebné riešiť;

8.  je si vedomý závažných problémov, ktorým Únia čelí, a v plnej miere preberá zodpovednosť za včasné zabezpečenie rozpočtu, ktorý bude spĺňať potreby, očakávania a obavy občanov EÚ; je pripravený okamžite začať rokovania s Radou s cieľom zlepšiť návrhy Komisie a zostaviť realistický VFR;

9.  pripomína, že pozícia Európskeho parlamentu je už jasne vymedzená v uzneseniach zo 14. marca 2018 a 30. mája 2018, ktoré predstavujú jeho politické stanovisko k VFR na roky 2021 – 2027 a vlastným zdrojom; pripomína, že tieto uznesenia boli prijaté veľkou väčšinou, čo svedčí o jednote Európskeho parlamentu a o pripravenosti na nadchádzajúce rokovania;

10.  očakáva preto, že VFR zaujme popredné miesto v politickom programe Rady, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz nebol zaznamenaný žiaden významný pokrok; domnieva sa, že pravidelné stretnutia medzi nadväzujúcimi predsedníctvami Rady a rokovacím tímom Európskeho parlamentu by sa mali zintenzívniť a mali by pripraviť podmienky pre oficiálne rokovania; očakáva, že dobrá dohoda sa dosiahne pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019, aby sa predišlo vážnym narušeniam pri spustení nových programov v dôsledku neskorého prijatia finančného rámca, ako sa stalo v minulosti; zdôrazňuje, že tento harmonogram novozvolenému Európskemu parlamentu umožní, aby VFR na roky 2021 - 2027 upravil počas povinnej revízie v polovici trvania;

11.  pripomína, že k príjmom a výdavkom by sa v nadchádzajúcich rokovaniach malo pristupovať ako k jednému balíku; zdôrazňuje preto, že bez zodpovedajúceho pokroku v otázke vlastných zdrojov Únie nebude možné dosiahnuť dohodu o VFR;

12.  zdôrazňuje, že o všetkých prvkoch balíka týkajúceho sa VFR a vlastných zdrojov vrátane údajov o VFR by sa malo rokovať dovtedy, kým sa nedosiahne konečná dohoda; pripomína v tejto súvislosti kritický postoj Európskeho parlamentu k postupu, ktorý viedol k prijatiu súčasného nariadenia o VFR, a k vplyvnej úlohe, ktorú zohrávala v tomto postupe Európska rada, ktorá neodvolateľne rozhodla o množstve bodov vrátane stropov VFR a viacerých ustanoveniach týkajúcich sa odvetvových politík, čím porušila znenie a ducha zmlúv; je osobitne znepokojený tým, že prvé prvky rokovacích rámcov o VFR, ktoré pripravilo predsedníctvo Rady, sa riadia rovnakou logikou a obsahujú otázky, o ktorých má rozhodovať spoločne Rada a Európsky parlament pri prijímaní právnych predpisov, ktorými sa zriaďujú nové programy EÚ; má preto v úmysle zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoju vlastnú stratégiu;

13.  domnieva sa, že požiadavka jednomyseľnosti pri prijímaní a revízii nariadenia o VFR predstavuje v tomto procese skutočnú prekážku; vyzýva Európsku radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku uvedenú v článku 312 ods. 2 ZFEÚ, aby sa tak umožnilo prijatie nariadenia o VFR kvalifikovanou väčšinou v Rade;

14.  prijíma toto uznesenie s cieľom načrtnúť svoj rokovací mandát ku každému aspektu návrhov Komisie vrátane konkrétnych zmien a doplnení navrhovaného nariadenia o VFR a medziinštitucionálnej dohody (IIA); okrem toho uvádza tabuľku s údajmi pre každú politiku a program EÚ na základe pozícií Európskeho parlamentu prijatých už v predchádzajúcich uzneseniach o VFR; zdôrazňuje, že tieto údaje budú takisto súčasťou mandátu Európskeho parlamentu pre nadchádzajúce legislatívne rokovania vedúce k prijatiu programov EÚ na obdobie 2021 – 2027;

A.POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA VFR

15.  požaduje preto, aby Rada náležite zohľadnila tieto pozície Európskeho parlamentu v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku rokovaní o VFR na roky 2021 – 2027 a získania súhlasu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 312 ZFEÚ;

Číselné údaje

16.  opätovne potvrdzuje svoju formálnu pozíciu, že VFR na roky 2021 - 2027 by mal byť na úrovni 1 324,1 mld. EUR v cenách z roku 2018, čo predstavuje 1,3 % HND EÚ-27, aby sa zabezpečila potrebná úroveň financovania kľúčových politík EÚ, čo im umožní splniť poslanie a ciele;

17.  v tejto súvislosti žiada, aby sa zabezpečila táto úroveň financovania programov a politík EÚ prezentovaných v poradí, ktoré odráža štruktúru VFR, ako navrhuje Komisia, a uvedené v podrobnej tabuľke (prílohy III a IV k tomuto uzneseniu); požaduje, aby sa zodpovedajúcim spôsobom upravili príslušné stropy záväzkov a platieb, ako sa uvádza v prílohe I a II k tomuto uzneseniu:

   i. zvýšiť rozpočet programu Horizont Európa až na úroveň 120 mld. EUR v cenách z roku 2018;
   ii. zvýšiť rozpočtové prostriedky pre Fond InvestEU tak, aby zodpovedali celkovej úrovni finančných nástrojov na roky 2014 – 2020 zlúčených v novom programe;
   iii. zvýšiť úroveň financovania dopravnej infraštruktúry prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (NPE - Doprava);
   iv. zdvojnásobiť osobitné financovanie pre MSP (v porovnaní s COSME) v programe jednotného trhu s cieľom zlepšiť ich prístup na trhy, zlepšiť obchodné podmienky a konkurencieschopnosť podnikov a podporiť podnikanie;
   v. dosiahnuť ďalšie zvýšenie v programe jednotného trhu na financovanie nového cieľa v oblasti dohľadu nad trhom;
   vi. zdvojnásobiť navrhovanú úroveň financovania pre program EÚ na boj proti podvodom a zvýšiť úroveň financovania programu FISCALIS;
   vii. vyčleniť osobitné rozpočtové prostriedky na udržateľný cestovný ruch;
   viii. ďalej zvýšiť prostriedky na európsky vesmírny program, najmä s cieľom posilniť systém SSA/GOVSATCOM, ako aj program Copernicus;
   ix. zachovať financovanie politiky súdržnosti pre EÚ-27 na úrovni rozpočtov na roky 2014 – 2020 v reálnom vyjadrení;
   x. zdvojnásobiť prostriedky v ESF+ na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí (v rámci súčasnej iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí) a zároveň zabezpečiť účinnosť programu a jeho pridanú hodnotu;
   xi. vyčleniť osobitné rozpočtové prostriedky (5,9 miliardy EUR) na záruku pre deti s cieľom bojovať proti chudobe detí v rámci EÚ aj prostredníctvom jej vonkajších činností;
   xii. strojnásobiť súčasný rozpočet na program Erasmus+;
   xiii. zabezpečiť dostatočnú úroveň financovania pre program DiscoverEU (Interrail);
   xiv. zvýšiť súčasné financovanie programu Kreatívna Európa;
   xv. zvýšiť súčasné financovanie programu Práva a hodnoty a vyčleniť osobitné rozpočtové prostriedky pre novú oblasť hodnôt Únie (minimálne 500 miliónov EUR) s cieľom podporiť organizácie občianskej spoločnosti, ktoré podporujú základné hodnoty a demokraciu v rámci EÚ na miestnej a vnútroštátnej úrovni;
   xvi. zachovať financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ-27 na úrovni rozpočtov na roky 2014 – 2020 v reálnom vyjadrení a zahrnúť do rozpočtu počiatočnú sumu rezervy z poľnohospodárstva;
   xvii. zvýšiť o 10 % rozpočet Európskeho námorného a rybárskeho fondu v súlade s jeho novou úlohou v rámci modrého hospodárstva,
   xviii. zdvojnásobiť súčasné financovanie programu Life+ vrátane finančných prostriedkov vyhradených na biodiverzitu a riadenie sústavy Natura 2000;
   xix. vyčleniť osobitné rozpočtové prostriedky (4,8 miliardy EUR) na nový fond pre spravodlivý energetický prechod s cieľom riešiť spoločenské, sociálno-ekonomické a environmentálne vplyvy na pracovníkov a komunity, ktorých nepriaznivo ovplyvňuje prechod z uhlia a závislosť od uhlíka;
   xx. posilniť nástroje na podporu susedskej politiky a rozvojových politík (3,5 mld. EUR) s cieľom viac prispieť k financovaniu investičného plánu pre Afriku;
   xxi. obnoviť minimálne úroveň z roku 2020 pre všetky agentúry a zároveň brániť vyššiu úroveň navrhnutú Komisiou, a to aj pre agentúry, ktorým boli udelené nové právomoci a povinnosti, a požadovať komplexný prístup k financovaniu z poplatkov;
   xxii. zachovať úroveň financovania niekoľkých programov EÚ z rokov 2014 – 2020 (napr. vyraďovanie jadrových zariadení, spolupráca so zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ)) vrátane tých, pri ktorých sa navrhuje, aby sa zlúčili do väčších programov (napr. pomoc pre najodkázanejšie osoby, zdravie, práva spotrebiteľov), a v prípade ktorých návrh Komisie tak predstavuje reálne zníženie;
   xxiii. stanoviť, s výhradou uvedených zmien, finančné krytie všetkých ostatných programov na úrovni navrhnutej Komisiou vrátane programov NPE – Energetika, NPE – digitálne technológie, programu Digitálna Európa, Európskeho obranného fondu a humanitárnej pomoci;

18.  má v úmysle zabezpečiť dostatočnú úroveň financovania na základe návrhu Komisie pre okruh 4 (Migrácia a riadenie hraníc) a okruh 5 (Bezpečnosť a obrana) vrátane reakcie na krízy; opätovne potvrdzuje svoju dlhodobú pozíciu, že na nové politické priority treba vyčleniť dodatočné finančné prostriedky, aby sa nenarušovali existujúce politiky a programy a ich financovanie v rámci nového VFR;

19.  má v úmysle brániť návrh Komisie, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň financovania pre silnú, efektívnu a vysoko kvalitnú európsku verejnú správu v službách všetkých Európanov; pripomína, že počas súčasného VFR inštitúcie EÚ a orgány a decentralizované agentúry implementovali zníženie počtu zamestnancov o 5 %, a domnieva sa, že by sa na ne nemali vzťahovať žiadne ďalšie zníženia, ktoré by mohli ohroziť priamu realizáciu politík Únie; opätovne pripomína svoju dôraznú opozíciu voči opakovaniu postupu takzvaného prerozdelenia zamestnancov pre agentúry;

20.  je rozhodnutý zabrániť vzniku ďalšej platobnej krízy v prvých rokoch VFR na roky 2021 – 2027, ako sa to stalo v súčasnom období; domnieva sa, že celkový strop platieb musí zohľadňovať nebývalý objem nesplatených záväzkov na konci roka 2020, ktoré sa neustále zvyšujú v dôsledku výrazných oneskorení vo vykonávaní a ktoré budú musieť byť vyrovnané v rámci budúceho VFR; požaduje preto, aby sa celková úroveň platieb, ako aj ročné stropy platieb, a to najmä na začiatku obdobia, stanovili na primeranej úrovni, ktorá náležite zohľadní túto situáciu; má v úmysle prijať iba malý a riadne odôvodnený rozdiel medzi záväzkami a platbami budúceho VFR;

21.  na základe uvedených skutočností uvádza v prílohe III a IV tabuľku k tomuto uzneseniu s presnými údajmi navrhnutými pre každú politiku a program EÚ; pripomína, že na účely porovnania chce zachovať štruktúru jednotlivých programov EÚ tak, ako ich navrhla Komisia, a bez toho, aby boli dotknuté možné zmeny, ktoré môžu byť vyžadované počas legislatívneho postupu vedúceho k prijatiu týchto programov;

Preskúmanie v polovici obdobia

22.  zdôrazňuje potrebu zachovať revíziu VFR v polovici obdobia, ktorá vychádza z pozitívneho precedensu stanoveného v súčasnom rámci, a požaduje:

   i. povinnú a právne záväznú revíziu v polovici trvania na základe preskúmania fungovania VFR a s prihliadnutím na posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľa v oblasti klímy, uplatňovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a rodovej rovnosti a vplyvu opatrení na zjednodušenie na príjemcov;
   ii. aby bol príslušný návrh Komisie predložený včas, aby nasledujúci Európsky parlament a Komisia mohli prijať zmysluplnú úpravu rámca na roky 2021 - 2027, najneskôr však do 1. júla 2023;
   iii. aby sa na základe takejto revízie neznížilo finančné krytie vopred pridelené jednotlivým krajinám.

Flexibilita

23.  víta návrhy Komisie o flexibilite, ktoré predstavujú dobrý základ pre rokovania; súhlasí s celkovou štruktúrou mechanizmov flexibility vo VFR na roky 2021 – 2027; zdôrazňuje, že osobitné nástroje majú rôzne poslanie a reagujú na odlišné potreby, a nesúhlasí s akýmikoľvek snahami o ich zlúčenie; dôrazne podporuje jednoznačné ustanovenie, že viazané aj platobné rozpočtové prostriedky vyplývajúce z používania osobitných nástrojov by sa mali zapísať do rozpočtu nad rámec príslušných stropov VFR, ako aj zrušenie akéhokoľvek obmedzenia hornej hranice úprav vyplývajúcich z celkovej rezervy na platby; požaduje zavedenie niekoľkých ďalších zlepšení, okrem iného:

   i. doplnenie rezervy Únie o sumu zodpovedajúcu príjmom plynúcim z pokút a penále;
   ii. okamžité opätovné použitie prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená počas roka n-2, vrátane tých, ktoré vyplývajú zo záväzkov prijatých v rámci súčasného VFR;
   iii. sprístupnenie prepadnutých súm z osobitných nástrojov pre všetky osobitné nástroje, a nielen nástroj flexibility;
   iv. vyššie pridelené prostriedky pre nástroj flexibility, rezervu na núdzovú pomoc, Fond solidarity Európskej únie a rezervu na nepredvídané udalosti, pre ktorú by nemala platiť povinná kompenzácia.

Trvanie

24.  zdôrazňuje, že trvanie VFR sa musí postupne predĺžiť na obdobie 5+5 rokov s povinnou revíziou v polovici obdobia; akceptuje, že nasledujúci VFR by mal byť stanovený na obdobie siedmich rokov ako prechodné riešenie, ktoré sa uplatní posledný krát; očakáva, že podrobné úpravy spojené s vykonávaním rámca 5+5 rokov budú schválené v čase revízie VFR na roky 2021 – 2027 v polovici obdobia;

Štruktúra

25.  akceptuje celkovú štruktúru siedmich okruhov VFR podľa návrhu Komisie, ktorá do značnej miery zodpovedá vlastnému návrhu Európskeho parlamentu; domnieva sa, že táto štruktúra umožňuje väčšiu transparentnosť, zlepšuje viditeľnosť výdavkov EÚ, pričom zachováva potrebnú mieru flexibility; okrem toho súhlasí s vytvorením zoskupení programov, ktoré by mali viesť k výraznému zjednodušeniu a racionalizácii štruktúry rozpočtu EÚ a k jeho jednoznačnému zosúladeniu s okruhmi VFR;

26.  berie na vedomie, že Komisia navrhuje znížiť počet programov EÚ o viac ako tretinu; zdôrazňuje, že pozícia Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o štruktúru a zloženie 37 nových programov bude stanovená v rámci prijímania príslušných sektorových legislatívnych aktov; očakáva, že v navrhovanej rozpočtovej nomenklatúre sa v každom prípade odzrkadlia všetky jednotlivé zložky každého programu spôsobom, ktorý zaručuje transparentnosť a poskytuje úroveň informácií potrebnú na to, aby rozpočtový orgán mohol stanoviť ročný rozpočet a dohliadal na jeho plnenie;

Zásada jednotnosti rozpočtu

27.  víta navrhované začlenenie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu Únie, čo zodpovedá dlhodobej požiadavke Európskeho parlamentu týkajúcej sa všetkých mimorozpočtových nástrojov; pripomína, že zásada jednotnosti, podľa ktorej majú byť všetky položky príjmov a výdavkov Únie uvedené v rozpočte, je požiadavkou stanovenou v zmluve, ako aj základným predpokladom demokracie;

28.  nesúhlasí preto s logikou a odôvodnením vytvárania nástrojov mimo rozpočtu, ktoré bránia parlamentnej kontrole verejných financií a znižujú transparentnosť rozhodovacieho procesu; domnieva sa, že rozhodnutia o zriadení takýchto nástrojov obchádzajú Európsky parlament, pokiaľ ide o jeho trojitú zodpovednosť legislatívneho, rozpočtového aj kontrolného orgánu; domnieva sa, že ak sú výnimky považované za potrebné na dosiahnutie určitých osobitných cieľov, napríklad použitím finančných nástrojov alebo trustových fondov, mali by byť úplne transparentné a riadne odôvodnené dokázanou doplnkovosťou a pridanou hodnotou a mali by sa opierať o dôsledné rozhodovacie postupy a ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti;

29.  zdôrazňuje však, že začlenenie týchto nástrojov do rozpočtu EÚ by nemalo viesť k zníženiu financovania iných politík a programov EÚ; poukazuje preto na potrebu rozhodnúť o celkovej úrovni budúceho VFR bez výpočtu pridelených prostriedkov vo výške 0,03 % HND EÚ, ktoré zodpovedajú Európskemu rozvojovému fondu a ktoré by sa mali pripočítať k schváleným stropom;

30.  zdôrazňuje, že stropy VFR by nemali brániť financovaniu cieľov politík Únie prostredníctvom jej rozpočtu; očakáva preto, že vždy, keď to bude potrebné na financovanie nových politických cieľov, zabezpečí sa revízia stropov VFR smerom nahor bez toho, aby sa museli použiť medzivládne metódy financovania;

B.LEGISLATÍVNE OTÁZKY

Právny štát

31.  zdôrazňuje, že je dôležitý nový mechanizmus, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), pričom voči členským štátom, ktoré ich nerešpektujú, bude možné vyvodiť finančné dôsledky; varuje však, že koneční príjemcovia rozpočtu Únie by v žiadnom prípade nemali byť ovplyvnení nedodržiavaním základných práv a zásad právneho štátu ich vládou; zdôrazňuje preto, že opatrenia by nemali mať vplyv na povinnosť vládnych orgánov alebo členských štátov vykonávať platby konečným prijímateľom alebo príjemcom;

Riadny legislatívny postup a delegované akty

32.  zdôrazňuje, že programové ciele a priority výdavkov, pridelené rozpočtové prostriedky, oprávnenosť, kritériá výberu a udeľovania, podmienky, definície a metódy výpočtu by sa mali určiť v príslušných právnych predpisoch, pričom by sa mali riadne dodržiavať výsadné práva Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu; zdôrazňuje, že keď takéto opatrenia, ktoré môžu zahŕňať dôležité politické rozhodnutia, nie sú zahrnuté do základného aktu, mali by sa prijať prostredníctvom delegovaných aktov; v tejto súvislosti sa domnieva, že viacročné a/alebo ročné pracovné programy by sa vo všeobecnosti mali prijímať prostredníctvom delegovaných aktov;

33.  pripomína úmysel Európskeho parlamentu vždy, keď je to potrebné, posilniť ustanovenia týkajúce sa správy, zodpovednosti, transparentnosti a parlamentného dohľadu, posilnenia právomocí miestnych a regionálnych orgánov a ich partnerov, ako aj zapojenia mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti do ďalšej generácie programov; má tiež v úmysle v prípade potreby zlepšiť a objasniť súdržnosť a synergie medzi rôznymi fondmi a politikami a v rámci nich; uznáva potrebu zvýšenej flexibility v prideľovaní zdrojov v rámci určitých programov, ale zdôrazňuje, že by to nemalo byť na úkor ich pôvodných a dlhodobých politických cieľov, predvídateľnosti a práv Európskeho parlamentu;

Ustanovenia o preskúmaní

34.  upozorňuje, že do jednotlivých programov a nástrojov VFR by sa mali zahrnúť podrobné a účinné doložky o preskúmaní, aby sa zabezpečilo, že sa vykonajú ich zmysluplné posúdenia a že Európsky parlament sa následne riadne zapojí do všetkých rozhodnutí prijatých v súvislosti s potrebnými úpravami;

Legislatívne návrhy

35.  vyzýva Komisiu, aby predložila príslušné legislatívne návrhy nad rámec tých, ktoré predložila, a najmä návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje fond na spravodlivý energetický prechod, ako aj osobitný program trvalo udržateľného cestovného ruchu; podporuje tiež zavedenie európskej záruky pre deti v rámci ESF+, začlenenie vetvy osobitných hodnôt Únie do programu Práva a hodnoty, ako aj revíziu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že príslušné návrhy Komisie neobsahujú opatrenia, ktoré zodpovedajú požiadavkám článku 174 ZFEÚ vo vzťahu k najsevernejším regiónom s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovným, cezhraničným a horským regiónom; domnieva sa, že by sa mala navrhnúť aj revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách, kedykoľvek to bude potrebné v dôsledku rokovaní o VFR;

C.VLASTNÉ ZDROJE

36.  zdôrazňuje, že súčasný systém vlastných zdrojov je veľmi zložitý, nespravodlivý, netransparentný a pre občanov EÚ úplne nezrozumiteľný; opäť vyzýva, aby sa prijal zjednodušený systém, ktorý bude pre občanov EÚ zrozumiteľnejší;

37.  víta v tejto súvislosti ako dôležitý krok k ambicióznejšej reforme súbor návrhov Komisie o novom systéme vlastných zdrojov prijatý 2. mája 2018; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 5/2018 k návrhu Komisie o novom systéme vlastných zdrojov Európskej únie, v ktorom zdôraznil, že je potrebný lepší výpočet a ďalšie zjednodušenie systému;

38.  pripomína, že zavedenie nových vlastných zdrojov by malo mať dvojaký účel: po prvé, dosiahnuť podstatné zníženie podielu príspevkov založených na HND, a po druhé, zaručiť primerané financovanie výdavkov EÚ v rámci VFR po roku 2020;

39.  podporuje navrhovanú modernizáciu existujúcich vlastných zdrojov, čo znamená:

   zachovanie ciel ako tradičného vlastného zdroja EÚ a zároveň zníženie percentuálneho podielu, ktorý si členské štáty ponechávajú ako poplatok za výber, a návrat k pôvodnej sadzbe vo výške 10 %;
   zjednodušenie vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, t. j. zavedenie jednotnej sadzby bez výnimiek;
   zachovanie vlastného zdroja založeného na HND, pričom jeho podiel na financovaní rozpočtu EÚ by sa mal postupne dostať na úroveň 40 % a zároveň by sa mala zachovať jeho funkcia vyvažovania;

40.  požaduje, v súlade s návrhom Komisie, programované zavedenie koša nových vlastných zdrojov, ktorý by bez zvýšenia fiškálneho zaťaženia občanov zodpovedal základným strategickým cieľom EÚ, ktorých európska pridaná hodnota je evidentná a nenahraditeľná:

   správne fungovanie, konsolidáciu a posilnenie jednotného trhu, najmä zavedením spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „CCCTB“) ako základu nového vlastného zdroja prostredníctvom stanovenia jednotnej sadzby poplatkov z príjmov vyplývajúcich z CCCTB a zdanenia veľkých koncernov v digitálnom sektore, ktoré majú prospech z jednotnom trhu;
   boj proti zmene klímy a zrýchlenie energetickej transformácie prostredníctvom opatrení, ako je podiel príjmu zo systému obchodovania s emisiami;
   boj za ochranu životného prostredia prostredníctvom príspevku založeného na množstve nerecyklovaných plastových obalov;

41.  požaduje rozšírenie zoznamu potenciálnych nových vlastných zdrojov, ktoré by mohli zahŕňať:

   vlastný zdroj založený na dani z finančných transakcií (DFT), pričom vyzýva všetky členské štáty, aby dosiahli dohodu o účinnej schéme;
   zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach ako nového vlastného zdroja pre rozpočet EÚ, ktorý by mal zabezpečiť rovnaké podmienky v oblasti medzinárodného obchodu a obmedziť presúvanie výroby do zahraničia, pričom by znamenal začlenenie nákladov na boj proti zmene klímy do ceny dovážaného tovaru;

42.  dôrazne schvaľuje zrušenie všetkých rabatov a iných korekčných mechanizmov, v prípade ktorých by sa podľa potreby mohlo zaviesť obmedzené obdobie postupného rušenia;

43.  trvá na zavedení ďalších príjmov, ktoré by mali predstavovať mimoriadne príjmy do rozpočtu EÚ bez toho, aby to znamenalo zodpovedajúce zníženie príspevkov založených na HND:

   pokuty zaplatené spoločnosťami za porušenie pravidiel Únie alebo pokuty za oneskorené platby príspevkov;
   príjmy z pokút vyplývajúcich z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie vrátane jednorazových platieb alebo penále uložených členským štátom, ktoré pochádzajú z konaní vo veci porušenia právnych predpisov;

44.  okrem toho zdôrazňuje zavedenie iných foriem príjmov v súlade s návrhmi Komisie, ako sú:

   poplatky spojené s vykonávaním mechanizmov priamo spojených s EÚ, ako je európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS);
   razobné vo forme pripísaných príjmov na účely financovania nového nástroja stabilizácie investícií;

45.  upozorňuje na potrebu zachovať dôveryhodnosť rozpočtu EÚ vo vzťahu k finančným trhom, čo znamená zvýšenie stropov vlastných zdrojov;

46.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh riešenia paradoxnej situácie, pri ktorej sa príspevky Spojeného kráľovstva v rámci nesplatených záväzkov (RAL) v období do roku 2021 zaúčtujú do rozpočtu ako všeobecné príjmy, a tak sa započítajú do stropu vlastných zdrojov, hoci tento strop sa po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ bude vypočítavať na základe HND 27 členských štátov EÚ, čiže bez Spojeného kráľovstva; domnieva sa, že príspevky Spojeného kráľovstva by sa naopak mali vypočítať nad rámec stropu vlastných zdrojov;

47.  upozorňuje na skutočnosť, že colná únia je dôležitým zdrojom finančnej kapacity Európskej únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu harmonizovať colné kontroly a správu v celej Únii s cieľom predchádzať podvodom a nezrovnalostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie a bojovať proti nim;

48.  naliehavo vyzýva na skutočný boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, so zavedením odrádzajúcich sankcií v prípade offshore území a subjektov, ktoré umožňujú alebo podporujú takéto činnosti, a to predovšetkým a ako prvý krok tých, ktoré pôsobia na európskej pevnine; domnieva sa, že členské štáty by mali spolupracovať vytvorením koordinovaného systému monitorovania pohybu kapitálu s cieľom bojovať proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí;

49.  domnieva sa, že účinný boj proti korupcii a daňovým únikom zo strany nadnárodných podnikov a najbohatších jednotlivcov by umožnil vrátiť do národných rozpočtov členských štátov sumu, ktorej výšku Komisia odhaduje na bilión eur ročne, a že Európska únia je v tomto smere skutočne nečinná;

50.  dôrazne podporuje predloženie návrhu nariadenia Rady Komisiou, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie (COM(2018)0327); pripomína, že Európsky parlament musí udeliť súhlas s týmto nariadením; pripomína, že toto nariadenie tvorí neoddeliteľnú súčasť balíka týkajúceho sa vlastných zdrojov, ktorý predložila Komisia, a očakáva, že Rada k štyrom súvisiacim textom o vlastných zdrojoch bude pristupovať ako k jednému balíku spolu s VFR;

D.ZMENY NÁVRHU NARIADENIA, KTORÝM SA STANOVUJE VFR NA ROKY 2021 AŽ 2027

51.  zastáva názor, že návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 by sa mal zmeniť takto:

Text predložený Komisiou   Zmena
Zmena 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Vzhľadom na potrebu primeranej úrovne predvídateľnosti pri príprave a realizácii strednodobých investícií by sa trvanie viacročného finančného rámca malo stanoviť na sedem rokov počnúc 1. januárom 2021.
(1)  Vzhľadom na potrebu primeranej úrovne predvídateľnosti pri príprave a realizácii strednodobých investícií, ako aj potrebu demokratickej legitímnosti a zodpovednosti by sa trvanie viacročného finančného rámca (VFR) malo stanoviť na sedem rokov so začiatkom 1. januára 2021 s cieľom následne prejsť na obdobie päť plus päť rokov, ktoré by bolo zosúladené s politickým cyklom Európskeho parlamentu a Komisie.
Zmena 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Ročné stropy pre viazané rozpočtové prostriedky podľa kategórie výdavkov a ročné stropy pre platobné rozpočtové prostriedky zavedené viacročným finančným rámcom musia dodržiavať príslušné stropy pre záväzky a vlastné zdroje, ktoré sú stanovené v súlade s rozhodnutím Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie prijatým v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ.
(2)  VRF by mal stanoviť ročné stropy pre viazané rozpočtové prostriedky podľa kategórie výdavkov a ročné stropy pre platobné rozpočtové prostriedky, aby sa zabezpečilo, že výdavky Únie sa budú vyvíjať riadnym spôsobom a v rámci limitov vlastných zdrojov, pričom sa tiež zaručí, že Únia bude schopná zabezpečiť si prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a vykonávanie svojich politík v súlade s článkom 311 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a plniť svoje záväzky voči tretím stranám v súlade s článkom 323 ZFEÚ.
Zmena 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Výška stropov by sa mala stanoviť na základe súm potrebných na financovanie a fungovanie programov a politík Únie, ako aj požadovaných rezerv, ktoré by sa mali ponechať na úpravu podľa budúcich potrieb. Okrem toho by stropy platieb mali predstavovať veľkú sumu nesplatených záväzkov očakávaných na konci roka 2020. Sumy stanovené v tomto nariadení, ako aj v základných aktoch pre programy na roky 2021 – 2027 by sa mali dohodnúť v cenách z roku 2018 a v záujme zjednodušenia a predvídateľnosti by sa mali upraviť na základe fixného deflátora vo výške 2 % ročne.
Zmena 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)   Ak je potrebné mobilizovať záruky zo všeobecného rozpočtu Únie za finančnú pomoc oprávneným členským štátom v súlade s článkom 208 ods. 1] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. [xxx/201x] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), potrebná suma by sa mala mobilizovať nad rámec stropov viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov viacročného finančného rámca, mal by sa však dodržať strop vlastných zdrojov.
(3)   Ak je potrebné mobilizovať záruky zo všeobecného rozpočtu Únie za finančnú pomoc oprávneným členským štátom v súlade s článkom 208 ods. 1] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. [xxx/201x] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), potrebná suma by sa mala mobilizovať nad rámec stropov viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov VFR, a mala by sa preto zohľadniť pri stanovení prípadného stropu vlastných zdrojov.
Zmena 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Vo viacročnom finančnom rámci by sa nemal brať ohľad na rozpočtové položky financované z pripísaných príjmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(4)  Pripísané príjmy na financovanie rozpočtových položiek v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa nemali započítavať do stropov VFR, ale všetky dostupné informácie by mali byť zobrazené úplne transparentne počas postupu prijímania ročného rozpočtu a počas jeho plnenia.
Zmena 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)   S cieľom umožniť Únii, aby si plnila svoje záväzky v súlade s článkom 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by sa mala v maximálnej možnej miere uplatňovať špecifická flexibilita.
(6)   V rámci VFR by sa mala zabezpečiť maximálna flexibilita, aby sa zaručilo najmä, že Únia si bude môcť plniť svoje záväzky v súlade s článkom 311 a článkom 323 ZFEÚ.
Zmena 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)   Na to, aby mohla Únia reagovať na osobitné nepredvídané okolnosti alebo aby sa mohli financovať jasne definované výdavky, ktoré nie je možné financovať v rámci výšky stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viacero okruhov stanovených vo viacročnom finančnom rámci, sú v záujme zabezpečenia plynulého rozpočtového postupu potrebné tieto osobitné nástroje: Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Fond solidarity Európskej únie, rezerva na núdzovú pomoc, celková rezerva na záväzky (rezerva Únie), nástroj flexibility a rezerva na nepredvídané udalosti. Účelom rezervy na núdzovú pomoc nie je reagovať na následky kríz súvisiacich s trhom, ktoré majú vplyv na poľnohospodársku výrobu alebo distribúciu. Malo by sa preto prijať osobitné ustanovenie, ktoré by v prípade potreby použitia osobitných nástrojov umožnilo zahrnúť do rozpočtu viazané a zodpovedajúce platobné rozpočtové prostriedky nad rámec stropov stanovených vo viacročnom finančnom rámci.
(7)  Na to, aby mohla Únia reagovať na osobitné nepredvídané okolnosti alebo aby sa mohli financovať jasne definované výdavky, ktoré nie je možné financovať v rámci výšky stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viacero okruhov stanovených vo VFR, čo umožní plynulý rozpočtový postup, sú potrebné tieto osobitné nástroje: Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Fond solidarity Európskej únie, rezerva na núdzovú pomoc, celková rezerva na záväzky (rezerva Únie na záväzky), nástroj flexibility a rezerva na nepredvídané udalosti. Malo by sa preto prijať osobitné ustanovenie, ktoré by v prípade potreby použitia osobitných nástrojov umožnilo zahrnúť do rozpočtu viazané a zodpovedajúce platobné rozpočtové prostriedky nad rámec stropov stanovených vo viacročnom finančnom rámci.
Zmena 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Najmä vzhľadom na to, že Únia a jej členské štáty by mali vynaložiť maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa záväzky schválené rozpočtovým orgánom skutočne používali na pôvodný účel, malo by byť možné mobilizovať viazané rozpočtové prostriedky, ktoré sa nepoužili alebo ktorých viazanosť sa zrušila prostredníctvom rezervy Únie na záväzky, a to za predpokladu, že týmto postupom príjemcovia neobchádzajú príslušné pravidlá rušenia viazanosti prostriedkov.
Zmena 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)   Mali by sa stanoviť pravidlá aj pre iné situácie, ktoré si môžu vyžadovať úpravy viacročného finančného rámca. Tieto úpravy môžu byť dôsledkom oneskoreného prijatia nových pravidiel alebo programov v rámci zdieľaného riadenia alebo dôsledkom opatrení, ktoré boli prijaté v súlade s príslušnými základnými aktmi a ktoré súvisia s riadnou správou hospodárskych záležitostí alebo ochranou rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch.
(9)   Mali by sa stanoviť pravidlá aj pre iné situácie, ktoré si môžu vyžadovať úpravy viacročného finančného rámca. Tieto úpravy môžu byť dôsledkom oneskoreného prijatia nových pravidiel alebo programov v rámci zdieľaného riadenia alebo pozastavenia rozpočtových záväzkov v súlade s príslušnými základnými aktmi.
Zmena 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)   V polovici obdobia vykonávania viacročného finančného rámca je potrebné vykonať preskúmanie jeho fungovania. Výsledky tohto preskúmania by sa mali zohľadniť pri každej revízii tohto nariadenia vykonanej s ohľadom na zostávajúce roky viacročného finančného rámca.
(10)   S cieľom zohľadniť nové politiky a priority by sa mal VFR revidovať v polovici trvania na základe preskúmania jeho fungovania a vykonávania, ktorého súčasťou by mala byť aj správa, v ktorej budú uvedené metódy praktického vykonávania finančného rámca v trvaní päť plus päť rokov.
Zmena 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Aby si Únia splnila záväzok byť priekopníkom v plnení cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja vrátane rodovej rovnosti, mala by sa vypracovať revízia VFR so zreteľom na pokrok dosiahnutý v jeho vykonávaní vo všetkých politikách a iniciatívach EÚ v období 2021 – 2027, meraný na základe výkonnostných ukazovateľov vypracovaných Komisiou, ako aj pokrok v zohľadňovaní rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach EÚ. Revízia VFR sa takisto vypracuje s prihliadnutím na pokrok dosiahnutý v plnení celkového cieľa 25 % výdavkov EÚ na ciele v oblasti klímy v období VFR na roky 2021 – 2027 a cieľa 30 % výdavkov, ktorý sa má dosiahnuť čo najskôr, najneskôr však do roku 2027, pričom sa tiež meria na základe ukazovateľov výkonnosti, ktoré rozlišujú medzi zmierňovaním a adaptáciou. Revízia by mala na základe konzultácie s vnútroštátnymi a miestnymi zainteresovanými stranami posúdiť aj to, či prijaté zjednodušujúce opatrenia skutočne dosiahli zníženie administratívnej záťaže príjemcov pri vykonávaní programov.
Zmena 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)  Všetky výdavky na úrovni Únie určené na vykonávanie jej politík na základe zmlúv sú výdavky Únie v zmysle článku 310 ods. 1 ZFEÚ, a preto by sa mali zahrnúť do jej rozpočtu v súlade s rozpočtovým postupom stanoveným v článku 314 ZFEÚ, čím sa zabezpečí dodržiavanie základných zásad demokratického zastúpenia občanov v rozhodovacom procese, parlamentný dohľad nad verejnými financiami a transparentnosť rozhodovania. Zdôrazňuje, že stropy VFR nesmú brániť financovaniu politických cieľov Únie prostredníctvom rozpočtu Únie. Preto treba umožniť revíziu VFR smerom nahor vždy, keď to bude potrebné, aby sa uľahčilo financovanie politík Únie, najmä nových cieľov politík, a to bez medzivládnych alebo kvázi medzivládnych metód financovania.
Zmena 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Osobitné pravidlá je potrebné prijať aj v súvislosti s financovaním veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, ktorých životnosť výrazne presahuje trvanie viacročného finančného rámca. Je potrebné stanoviť maximálnu výšku príspevkov na tieto projekty zo všeobecného rozpočtu Únie, čím sa zabezpečí, že nebudú mať žiaden vplyv na iné projekty financované z tohto rozpočtu.
(13)  Osobitné pravidlá je potrebné prijať aj v súvislosti s financovaním veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, ktorých životnosť výrazne presahuje trvanie viacročného finančného rámca. Financovanie týchto rozsiahlych projektov, ktoré majú pre Úniu strategický význam, sa musí zabezpečiť vo všeobecnom rozpočte Únie, je však potrebné stanoviť maximálnu výšku jeho príspevkov na tieto projekty, čím sa zabezpečí, že prípadné prekročenie nákladov nebude mať vplyv na iné projekty financované z tohto rozpočtu;
Zmena 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)   Je nevyhnutné stanoviť všeobecné pravidlá medziinštitucionálnej spolupráce v priebehu rozpočtového postupu.
(14)  Treba stanoviť všeobecné pravidlá transparentnosti a medziinštitucionálnej spolupráce v rámci rozpočtového postupu, ktoré budú rešpektovať rozpočtové právomoci inštitúcií stanovené v zmluvách s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtové rozhodnutia prijímali čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom, ako sa vyžaduje v článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a hladký priebeh rozpočtového postupu, ako sa stanovuje v článku 312 ods. 3 podods. 2 ZFEÚ;
Zmena 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Návrh nového viacročného finančného rámca by mala Komisia predložiť do 1. júla 2025, aby ho inštitúcie mohli prijať v dostatočnom časovom predstihu pred začatím nasledujúceho viacročného finančného rámca. Ak pred uplynutím obdobia uplatňovania viacročného finančného rámca stanoveného v tomto nariadení nie je prijatý nový finančný rámec, stropy zodpovedajúce poslednému roku stanovenému v tomto nariadení sa v súlade s článkom 312 ods. 4 ZFEÚ budú uplatňovať naďalej.
(15)  Návrh nového viacročného finančného rámca by mala Komisia predložiť do 1. júla 2025. Tento časový rámec poskytne novozvolenej Komisii čas potrebný na prípravu návrhov a Európskemu parlamentu, ktorý vznikne po voľbách v roku 2024, umožní predložiť svoju vlastnú pozíciu k VFR po roku 2027. Umožní tiež, aby ho inštitúcie mohli prijať v dostatočnom časovom predstihu pred začatím nasledujúceho viacročného finančného rámca. Ak pred uplynutím obdobia uplatňovania viacročného finančného rámca stanoveného v tomto nariadení nie je prijatý nový finančný rámec, stropy zodpovedajúce poslednému roku stanovenému v tomto nariadení sa v súlade s článkom 312 ods. 4 ZFEÚ budú uplatňovať naďalej.
Zmena 16
Návrh nariadenia
Kapitola 1 – článok 3 – názov
Dodržiavanie stropu vlastných zdrojov
Súvislosť s vlastnými zdrojmi
Zmena 17
Návrh nariadenia
Kapitola 1 – článok 3 – odsek 4
4.  V žiadnom roku, na ktorý sa vzťahuje VFR, nesmú celkové požadované platobné rozpočtové prostriedky po ročnej úprave a po zohľadnení všetkých ostatných úprav a revízií, ako aj uplatnenia článku 2 ods. 2 a 3, viesť k takej sadzbe výberu vlastných zdrojov, ktorá presahuje strop vlastných zdrojov stanovený v súlade s platným rozhodnutím Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie prijatým v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ (ďalej len „rozhodnutie o vlastných zdrojoch“).
4.  V žiadnom roku, na ktorý sa vzťahuje VFR, nesmú celkové požadované platobné rozpočtové prostriedky po ročnej úprave a po zohľadnení všetkých ostatných úprav a revízií, ako aj uplatnenia článku 2 ods. 2 a 3, viesť k takej sadzbe výberu vlastných zdrojov, ktorá presahuje limity vlastných zdrojov Únie bez toho, aby bola dotknutá povinnosť Únie zabezpečiť si prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a vykonávanie svojich politík v súlade s článkom 311 ods. 1 ZFEÚ, a povinnosť inštitúcií zabezpečiť, aby boli k dispozícii finančné prostriedky, ktoré Únii umožnia plniť jej právne záväzky voči tretím stranám v súlade s článkom 323 ZFEÚ.
Zmena 18
Návrh nariadenia
Kapitola 1 – článok 3 – odsek 5
5.  V prípade potreby sa stropy stanovené vo VFR znížia, aby sa dodržal strop vlastných zdrojov stanovený v súlade s platným rozhodnutím o vlastných zdrojoch.
vypúšťa sa
Zmena 19
Návrh nariadenia
Kapitola 2 – článok 5 – odsek 4
4.  Bez toho, aby boli dotknuté články 6, 7 a 8, sa nesmú vykonať žiadne ďalšie technické úpravy týkajúce sa dotknutého roka, a to ani počas daného roka, ani formou následných korekcií počas nasledujúcich rokov.
vypúšťa sa
Zmena 20
Návrh nariadenia
Kapitola 2 – článok 7 – názov
Úpravy v dôsledku opatrení, ktoré súvisia s riadnou správou hospodárskych záležitostí alebo ochranou rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch
Úpravy týkajúce sa pozastavenia rozpočtových záväzkov
Zmena 21
Návrh nariadenia
Kapitola 2 – článok 7
Ak sa v súlade s príslušnými základnými aktmi zruší pozastavenie rozpočtových záväzkov týkajúcich sa fondov Únie, ku ktorému došlo v dôsledku opatrení, ktoré súvisia s riadnou správou hospodárskych záležitostí alebo ochranou rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, sumy zodpovedajúce pozastaveným záväzkom sa presunú do nasledujúcich rokov a príslušné stropy VFR sa zodpovedajúcim spôsobom upravia. Pozastavené záväzky z roku n nemožno opäť zahrnúť do rozpočtu po roku n+2.
Ak sa v súlade s príslušnými základnými aktmi zruší pozastavenie rozpočtových záväzkov, zodpovedajúce sumy sa presunú do nasledujúcich rokov a príslušné stropy VFR sa zodpovedajúcim spôsobom upravia. Pozastavené záväzky z roku n nemožno opäť zahrnúť do rozpočtu po roku n+2. Od roku n + 3 sa suma zodpovedajúca prepadnutým záväzkom zapíše do rezervy Únie na záväzky podľa článku 12.
Zmena 22
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 10 – odsek 1
1.  Fond solidarity Európskej únie, ktorého ciele a rozsah pôsobnosti sú vymedzené v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002, nesmie prekročiť maximálnu ročnú sumu 600 mil. EUR (v cenách roku 2018). Najmenej jedna štvrtina uvedenej ročnej sumy zostane každý rok k 1. októbru k dispozícii na krytie potrieb, ktoré vzniknú do konca uvedeného roka. Časť ročnej sumy, ktorá sa nepoužije v roku n, sa môže použiť do roku n+1. Časť ročnej sumy, ktorá pochádza z predchádzajúceho roka, sa čerpá ako prvá. Tá časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije v roku n+1, prepadne.
1.  Fond solidarity Európskej únie poskytuje finančnú pomoc v prípade veľkých katastrof, ku ktorým dôjde na území členského štátu alebo kandidátskej krajiny, ako sa vymedzuje v príslušnom základnom akte, a nesmie prekročiť maximálnu ročnú sumu 1 000 mil. EUR (v cenách z roku 2018). Najmenej jedna štvrtina uvedenej ročnej sumy zostane každý rok k 1. októbru k dispozícii na krytie potrieb, ktoré vzniknú do konca uvedeného roka. Časť ročnej sumy, ktorá sa nepoužije v roku n, sa môže použiť do roku n+1. Časť ročnej sumy, ktorá pochádza z predchádzajúceho roka, sa čerpá ako prvá. Tá časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije v roku n+1, prepadne.
Zmena 23
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 10 – odsek 1 a (nový)
1a.  Rozpočtové prostriedky pre Fond solidarity Európskej únie sa do všeobecného rozpočtu Únie zahrnú ako rezerva.
Zmena 24
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 11 – odsek 2
2.  Ročná suma rezervy je stanovená na 600 mil. EUR (v cenách roku 2018) a možno ju použiť do roku n+1 v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Tieto rozpočtové prostriedky sa do všeobecného rozpočtu Únie zahrnú ako rezerva. Časť ročnej sumy, ktorá pochádza z predchádzajúceho roka, sa čerpá ako prvá. Tá časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije v roku n+1, prepadne. Najmenej jedna štvrtina ročnej sumy na rok n zostane každý rok k 1. októbru k dispozícii na krytie potrieb, ktoré vzniknú do konca uvedeného roka. Zo sumy, ktorá zostane každý rok do 30. septembra k dispozícii, možno na vnútorné alebo vonkajšie operácie mobilizovať maximálne polovicu. Zvyšnú časť sumy, ktorá zostane k dispozícii, možno od 1. októbra mobilizovať na vnútorné alebo vonkajšie operácie na krytie potrieb, ktoré vzniknú do konca uvedeného roka.
2.  Ročná suma rezervy na núdzovú pomoc sa stanovuje na 1 000 mil. EUR (v cenách z roku 2018) a možno ju použiť do roku n+1 v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Tieto rozpočtové prostriedky sa do všeobecného rozpočtu Únie zahrnú ako rezerva. Časť ročnej sumy, ktorá pochádza z predchádzajúceho roka, sa čerpá ako prvá. Tá časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije v roku n+1, prepadne. Najmenej 150 mil. EUR (v cenách z roku 2018) ročnej sumy na rok n zostane každý rok k 1. októbru k dispozícii na krytie potrieb, ktoré vzniknú do konca uvedeného roka. Zo sumy, ktorá zostane každý rok do 30. septembra k dispozícii, možno na vnútorné alebo vonkajšie operácie mobilizovať maximálne polovicu. Zvyšnú časť sumy, ktorá zostane k dispozícii, možno od 1. októbra mobilizovať na vnútorné alebo vonkajšie operácie na krytie potrieb, ktoré vzniknú do konca uvedeného roka.
Zmena 25
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 12 – názov
Celková rezerva na záväzky (rezerva Únie)
Celková rezerva na záväzky (rezerva Únie na záväzky)
Zmena 26
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 12 – odsek 1
1.  Celkovú rezervu na záväzky (rezervu Únie), ktorá má byť k dispozícii nad rámec stropov stanovených vo VFR na roky 2022 až 2027, tvoria:
a)  rezervy, ktoré v rámci stropov VFR pre záväzky z roku n-1 zostali k dispozícii;
b)   okrem rezerv uvedených v písmene a) od roku 2023 aj suma zodpovedajúca rozpočtovým prostriedkom, ktorých viazanosť bola zrušená v roku n-2, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 15] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
1.  Celkovú rezervu na záväzky (rezervu Únie na záväzky), ktorá má byť k dispozícii nad rámec stropov stanovených vo VFR na roky 2021 až 2027, tvoria:
a)  rezervy, ktoré zostali k dispozícii v rámci stropov VFR na záväzky z predchádzajúcich rokov;
aa)   nevyužité viazané rozpočtové prostriedky z roku n-1;
b)  suma zodpovedajúca rozpočtovým prostriedkom, ktorých viazanosť bola zrušená v roku n-2, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 15] nariadenia o rozpočtových pravidlách;
ba)   suma zodpovedajúca sume pozastavených záväzkov z roku n-3, ktoré sa už nemôžu zahrnúť do rozpočtu podľa článku 7;
baa)   suma zodpovedajúca sume príjmov pochádzajúcich z pokút a penále.
Zmena 27
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 12 – odsek 2
2.  Celkovú rezervu na záväzky (rezervu Únie) alebo jej časť môže mobilizovať Európsky parlament a Rada v rámci rozpočtového postupu podľa článku 314 ZFEÚ.
2.  Celkovú rezervu na záväzky (rezervu Únie na záväzky) alebo jej časť môže mobilizovať Európsky parlament a Rada v rámci rozpočtového postupu podľa článku 314 ZFEÚ. Rezerva z roku n sa môže mobilizovať na roky n a n+1 prostredníctvom rezervy Únie na záväzky za predpokladu, že to nie je v rozpore s prebiehajúcimi alebo plánovanými opravnými rozpočtami.
Zmena 28
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 12 – odsek 3 a (nový)
3a.  Na konci roka 2027 sa sumy, ktoré zostanú k dispozícii v rámci rezervy Únie na záväzky, prenesú do ďalšieho VFR až do roku 2030.
Zmena 29
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 13 – odsek 1
Nástroj flexibility možno použiť na to, aby sa v danom rozpočtovom roku financovali jasne definované výdavky, ktoré by nebolo možné financovať v rámci výšky stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viacero okruhov. S výhradou druhého pododseku je strop ročnej sumy, ktorá je pre nástroj flexibility k dispozícii, stanovený na 1 000 mil. EUR (v cenách roku 2018).
Nástroj flexibility možno použiť na to, aby sa v danom rozpočtovom roku financovali jasne definované výdavky, ktoré by nebolo možné financovať v rámci výšky stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viacero okruhov, alebo v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, Fondu solidarity Európskej únie a rezervy na núdzovú pomoc. S výhradou druhého pododseku je strop ročnej sumy, ktorá je pre nástroj flexibility k dispozícii, stanovený na 2 000 mil. EUR (v cenách roku 2018).
Zmena 30
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 14 – odsek 1
1.  Rezerva na nepredvídané udalosti až do výšky 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie sa vytvorí mimo stropov VFR ako nástroj reakcie na nepredvídané okolnosti, ktorý možno použiť ako poslednú možnosť. Možno ju mobilizovať len v rámci opravného alebo ročného rozpočtu.
1.  Rezerva na nepredvídané udalosti až do výšky 0,05 % hrubého národného dôchodku Únie sa vytvorí mimo stropov VFR ako nástroj reakcie na nepredvídané okolnosti, ktorý možno použiť ako poslednú možnosť. Možno ju mobilizovať len v rámci opravného alebo ročného rozpočtu. Môžu sa mobilizovať viazané aj platobné rozpočtové prostriedky alebo len platobné rozpočtové prostriedky.
Zmena 31
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 14 – odsek 2
2.  Pri použití rezervy na nepredvídané udalosti sa v žiadnom danom roku nesmie prekročiť maximálna suma stanovená v ročnej technickej úprave VFR a zároveň sa musí dodržať strop vlastných zdrojov.
2.  Pri použití rezervy na nepredvídané udalosti sa v žiadnom danom roku nesmie prekročiť maximálna suma stanovená v ročnej technickej úprave VFR.
Zmena 32
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 14 – odsek 3
3.  Sumy, ktoré sú v dôsledku mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti k dispozícii, sú v plnej miere kompenzované rezervami v jednom alebo viacerých okruhoch VFR pre bežný rozpočtový rok alebo budúce rozpočtové roky.
vypúšťa sa
Zmena 33
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – článok 14 – odsek 4
4.  Sumy kompenzované v súlade s odsekom 3 sa v rámci VFR už nesmú viac mobilizovať. Použitie rezervy na nepredvídané udalosti nesmie mať za následok prekročenie celkových stropov viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú vo VFR stanovené pre bežný rozpočtový rok a budúce rozpočtové roky.
vypúšťa sa
Zmena 34
Návrh nariadenia
Kapitola 4 – názov
Preskúmanie a revízia VFR
Revízie
Zmena 35
Návrh nariadenia
Kapitola 4 – článok 15 – odsek 1
1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2, články 16 až 20 a článok 24, možno v prípade nepredvídaných okolností vykonať revíziu VFR, to pri dodržaní stropu vlastných zdrojov stanoveného v súlade s platným rozhodnutím o vlastných zdrojoch.
1.  bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2 a články 16 až 20 a článok 24, sa príslušné stropy VFR upravia nahor v prípade, že je to potrebné na uľahčenie financovania politík Únie, najmä nových politických cieľov v prípadoch, v ktorých by inak bolo potrebné stanoviť dodatočné medzivládne alebo kvázi medzivládne metódy financovania, ktoré by obchádzali rozpočtový postup stanovený v článku 314 ZFEÚ.
Zmena 36
Návrh nariadenia
Kapitola 4 – článok 15 – odsek 3
3.  V každom návrhu na revíziu VFR v súlade s odsekom 1 sa preskúma možnosť prerozdelenia výdavkov medzi programy zahrnuté do okruhu, ktorý je predmetom revízie, a to s osobitným zreteľom na očakávané nedostatočné použitie rozpočtových prostriedkov.
vypúšťa sa
Zmena 37
Návrh nariadenia
Kapitola 4 – článok 16 – názov
Preskúmanie VFR v polovici obdobia
Revízia VFR v polovici obdobia
Zmena 38
Návrh nariadenia
Kapitola 4 – článok 16
Komisia predloží do 1. januára 2024 výstupy z preskúmania fungovania VFR. V prípade potreby predloží k týmto výstupom príslušné návrhy.
Komisia do 1. júla 2023 predloží legislatívny návrh revízie tohto nariadenia v súlade s postupmi stanovenými v ZFEÚ, a to na základe preskúmania fungovania VFR. Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 tohto nariadenia, sa touto revíziou nezníži finančné krytie vopred pridelené jednotlivým štátom.
Pri vypracúvaní návrhu sa zohľadní posúdenie:
–   pokroku v úsilí o dosiahnutie celkového cieľa 25 % výdavkov EÚ na ciele v oblasti klímy v rámci VFR na roky 2021 – 2027, a dosiahnuť čo najskôr cieľ 30 % výdavkov ročne;
–   uplatňovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN;
–   uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte Únie (rodové rozpočtovanie);
–   dosahu zjednodušujúcich opatrení na zníženie byrokracie pre príjemcov pri vykonávaní finančných programov, ktoré sa majú uskutočniť po porade so zainteresovanými stranami;
Zmena 39
Návrh nariadenia
Kapitola 4 – článok 17
Pri oznamovaní výsledkov technických úprav VFR predkladá Komisia Európskemu parlamentu a Rade v náležitých prípadoch aj návrh na revíziu celkových platobných rozpočtových prostriedkov, ktorú považuje z hľadiska plnenia za potrebnú, aby tak zabezpečila správne riadenie v súvislosti s ročnými stropmi platieb, a najmä ich riadny vývoj vzhľadom na viazané rozpočtové prostriedky.
Pri oznamovaní výsledkov technických úprav VFR alebo v prípade, že stropy platieb môžu zabrániť Únii plniť si svoje právne záväzky, predkladá Komisia Európskemu parlamentu a Rade aj návrh na revíziu celkových platobných rozpočtových prostriedkov, ktorú považuje z hľadiska plnenia za potrebnú, aby tak zabezpečila správne riadenie v súvislosti s ročnými stropmi platieb, a najmä ich riadny vývoj vzhľadom na viazané rozpočtové prostriedky.
Zmena 40
Návrh nariadenia
Kapitola 5 – článok 21 – odsek 1
1.  Na veľké projekty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX - vesmírny program] je zo všeobecného rozpočtu Únie na roky 2021 až 2027 k dispozícii suma v maximálnej výške 14 196 mil. EUR (v cenách roku 2018).
1.  Na európske programy satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) a program Copernicus (európsky program monitorovania Zeme) je zo všeobecného rozpočtu Únie na roky 2021 až 2027 k dispozícii maximálna suma. Táto maximálna suma sa určí tak, aby bola o 15 % vyššia ako orientačné sumy stanovené pre oba veľké projekty podľa [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX – Vesmírny program]. Akékoľvek zvýšenie v rámci tejto maximálnej sumy sa bude financovať z rezerv alebo osobitných nástrojov a nebude mať za následok zníženie iných programov a projektov.
Zmena 41
Návrh nariadenia
Kapitola 5 – článok 21 – odsek 2 a (nový)
2a.  Ak vzniknú dodatočné potreby financovania uvedených veľkých projektov z rozpočtu Únie, Komisia navrhne zodpovedajúcu revíziu stropov VFR.
Zmena 42
Návrh nariadenia
Kapitola 6 – názov
Medziinštitucionálna spolupráca v priebehu rozpočtového postupu
Transparentnosť a medziinštitucionálna spolupráca v priebehu rozpočtového postupu
Zmena 43
Návrh nariadenia
Kapitola 6 – článok 22
Medziinštitucionálna spolupráca v priebehu rozpočtového postupu
Transparentnosť a medziinštitucionálna spolupráca v priebehu rozpočtového postupu
Zmena 44
Návrh nariadenia
Kapitola 6 – článok 22 – odsek 5 a (nový)
Európsky parlament aj Radu zastupujú na zasadnutiach na politickej úrovni ich príslušní zástupcovia.
Zmena 45
Návrh nariadenia
Kapitola 6 – článok 22 – odsek 4 b (nový)
Zasadnutia Európskeho parlamentu a Rady, na ktorých prijímajú svoje príslušné pozície k návrhu rozpočtu, sú verejné.
Zmena 46
Návrh nariadenia
Kapitola 6 – článok 23
Do všeobecného rozpočtu Únie sa v súlade s článkom 7] nariadenia o rozpočtových pravidlách zahrnú všetky výdavky a príjmy Únie a Euratomu vrátane výdavkov vyplývajúcich z akéhokoľvek príslušného rozhodnutia, ktoré prijme Rada jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom podľa článku 332 ZFEÚ.
Do všeobecného rozpočtu Únie sa v súlade s článkom 310 ods. 1 ZFEÚ zahrnú všetky výdavky a príjmy Únie a Euratomu vrátane výdavkov vyplývajúcich z akéhokoľvek príslušného rozhodnutia, ktoré prijme Rada jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom podľa článku 332 ZFEÚ.
Zmena 47
Návrh nariadenia
Kapitola 7 – článok 24
Komisia predloží do 1. júla 2025 návrh nového viacročného finančného rámca.
Do 1. júla 2023 predloží Komisia spolu s návrhmi revízie v polovici obdobia správu, v ktorej stanoví metódy praktického vykonávania finančného rámca na obdobie päť plus päť rokov.
Komisia predloží do 1. júla 2025 návrh nového viacročného finančného rámca.
Ak sa do 31. decembra 2027 neprijme nariadenie Rady, ktorým sa stanovuje nový viacročný finančný rámec, predĺži sa platnosť stropov a ostatných ustanovení platných pre posledný rok platného VFR, až kým sa neprijme nariadenie o novom finančnom rámci. Ak po roku 2020 pristúpi k Únii nový členský štát, predĺžený finančný rámec sa podľa potreby zreviduje tak, aby zohľadňoval toto pristúpenie.

E.ZMENY NÁVRHU MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ DOHODY

52.zdôrazňuje, že v dôsledku rokovaní a prijatia nového nariadenia o VFR by sa mal návrh medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení upraviť takto:

Zmena 48
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť 1
Oddiel A – bod 6 a (nový)
6a Informácie o operáciách, ktoré nie sú zahrnuté do všeobecného rozpočtu Únie, a o predvídateľnom vývoji jednotlivých kategórií vlastných zdrojov Únie sa orientačne uvádzajú v samostatných tabuľkách. Tieto informácie sa spolu s dokumentmi priloženými k návrhu rozpočtu aktualizujú každý rok.
Zmena 49
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť 1
Oddiel A – bod 7
7.  Inštitúcie na účely správneho finančného riadenia v čo najväčšej miere zabezpečia, aby v priebehu rozpočtového postupu a počas prijímania rozpočtu zostali k dispozícii dostatočné rezervy v rámci stropov jednotlivých okruhov viacročného finančného rámca.
7.  Inštitúcie na účely správneho finančného riadenia v čo najväčšej miere zabezpečia, aby v priebehu rozpočtového postupu a počas prijímania rozpočtu zostali k dispozícii dostatočné sumy v rámci rezerv pod stropmi jednotlivých okruhov VFR alebo v rámci dostupných osobitných nástrojov.
Zmena 50
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť I
Oddiel A – bod 8
Aktualizácia prognóz týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov po roku 2027
8.  V roku 2024 bude Komisia aktualizovať prognózy platobných rozpočtových prostriedkov po roku 2027.
V tejto aktualizácii sa zohľadnia všetky relevantné informácie vrátane skutočného plnenia viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj prognózy plnenia. Zohľadnia sa takisto pravidlá určené na zaistenie riadneho vývoja platobných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s viazanými rozpočtovými prostriedkami a prognózami rastu hrubého národného dôchodku Únie.
Aktualizácia prognóz týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov
8.  Komisia každoročne uskutoční aktualizáciu prognóz platobných rozpočtových prostriedkov do roku 2027 a po ňom.
V tejto aktualizácii sa zohľadnia všetky relevantné informácie vrátane skutočného plnenia viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj prognózy plnenia. Zohľadnia sa takisto pravidlá určené na zaistenie riadneho vývoja platobných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s viazanými rozpočtovými prostriedkami a prognózami rastu hrubého národného dôchodku Únie.
Zmena 51
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť I
Oddiel B – bod 9
9.  Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ako sa stanovuje v príslušnom základnom akte, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov.
Presuny týkajúce sa Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii sa vykonajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
9.  Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ako sa stanovuje v príslušnom základnom akte, Komisia navrhne ich mobilizáciu. Rozhodnutie o mobilizácii prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii prijmú spoločne Európsky parlament a Rada.
Súčasne s predložením svojho návrhu rozhodnutia o mobilizácii prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov.
Ak nedôjde k dohode, záležitosťou sa bude zaoberať nasledujúci rozpočtový trialóg.
Presuny týkajúce sa Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii sa vykonajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
Zmena 52
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť I
Oddiel B – bod 10
10.  Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov Fondu solidarity Európskej únie, ako sa stanovuje v príslušnom základnom akte, Komisia predloží návrh vhodného rozpočtového nástroja v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
10.  Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov Fondu solidarity Európskej únie, ako sa stanovuje v príslušnom základnom akte, Komisia navrhne ich mobilizáciu. Rozhodnutie o mobilizácii prostriedkov Fondu solidarity Európskej únie prijmú spoločne Európsky parlament a Rada.
Súčasne s predložením svojho návrhu rozhodnutia o mobilizácii prostriedkov Fondu solidarity Európskej únie Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov.
Ak nedôjde k dohode, záležitosťou sa bude zaoberať nasledujúci rozpočtový trialóg.
Presuny týkajúce sa Fondu solidarity Európskej únie sa vykonajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
Zmena 53
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť I
Oddiel B – bod 11
11.  Ak Komisia usúdi, že treba použiť prostriedky z rezervy na núdzovú pomoc, predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov z tejto rezervy do príslušných rozpočtových riadkov v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
11.  Ak Komisia usúdi, že treba použiť prostriedky z rezervy na núdzovú pomoc, predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov z tejto rezervy do príslušných rozpočtových riadkov v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
Ak nedôjde k dohode, záležitosťou sa bude zaoberať nasledujúci rozpočtový trialóg.
Zmena 54
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť I
Oddiel B – bod 12
Nástroj flexibility
12.  Komisia vypracuje návrh na mobilizáciu nástroja flexibility po preskúmaní všetkých možností na prerozdelenie rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu, pre ktorý sa požadujú dodatočné výdavky.
V návrhu sa stanovia potreby, ktoré treba pokryť, a príslušná suma. Takýto návrh sa môže predložiť v súvislosti s návrhom rozpočtu alebo návrhom opravného rozpočtu.
Európsky parlament a Rada môžu mobilizovať nástroj flexibility v rámci rozpočtového postupu stanoveného v článku 314 ZFEÚ.
Nástroj flexibility
12.  Komisia vypracuje návrh na mobilizáciu nástroja flexibility po vyčerpaní rezerv príslušných okruhov.
V návrhu sa stanovia potreby, ktoré treba pokryť, a príslušná suma.
Európsky parlament a Rada môžu mobilizovať nástroj flexibility v rámci rozpočtového postupu stanoveného v článku 314 ZFEÚ.
Zmena 55
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť I
Oddiel B – bod 13
13.  Mobilizáciu mimoriadnej rezervy alebo jej časti navrhuje Komisia po dôkladnej analýze všetkých ostatných finančných možností. Takýto návrh sa môže predložiť v súvislosti s návrhom rozpočtu alebo návrhom opravného rozpočtu.
Európsky parlament a Rada môžu mobilizovať rezervu na nepredvídané udalosti v rámci rozpočtového postupu stanoveného v článku 314 ZFEÚ.
13.  Mobilizáciu mimoriadnej rezervy alebo jej časti navrhuje Komisia po dôkladnej analýze všetkých ostatných finančných možností.
Európsky parlament a Rada môžu mobilizovať rezervu na nepredvídané udalosti v rámci rozpočtového postupu stanoveného v článku 314 ZFEÚ.
Zmena 56
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť II
Oddiel A – bod 14 a (nový)
14a.  S cieľom uľahčiť prijatie nového VFR alebo uskutočniť jeho revíziu a vykonať článok 312 ods. 5 ZFEÚ zvolávajú inštitúcie pravidelné stretnutia:
–  stretnutia predsedov podľa článku 324 zmluvy;
–  brífingy a debrífingy predsedníctva Rady pre delegáciu Európskeho parlamentu pred a po príslušných zasadnutiach Rady;
–  neformálne trojstranné stretnutia počas rokovaní Rady s cieľom zohľadniť názory Európskeho parlamentu vo všetkých dokumentoch predsedníctva Rady;
–  trialógy po prijatí príslušných rokovacích mandátov vEurópskom parlamente a Rade;
–  vzájomná účasť predsedníctva Rady na schôdzach príslušného výboru Európskeho parlamentu a rokovacieho tímu Európskeho parlamentu na schôdzach príslušného zloženia Rady.
Európsky parlament a Rada si vzájomne postúpia každý dokument formálne prijatý v ich prípravných orgánoch alebo formálne predložený v ich mene, hneď ako ho budú mať k dispozícii.
Zmena 57
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť II
Oddiel B – bod 15 – zarážka 2
–  príjmov, výdavkov, aktív a pasív Európskeho rozvojového fondu (ERF), Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a iných prípadných budúcich mechanizmov,
–  príjmov, výdavkov, aktív a pasív Európskeho rozvojového fondu (ERF), Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a iných prípadných budúcich mechanizmov, ktoré nie sú financované z rozpočtu Únie, ale ktoré vznikli s cieľom podporiť ciele politík Únie vyplývajúce zo zmlúv,
Zmena 58
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť II
Oddiel B – bod 15 a (nový)
15a.  Komisia pri prijímaní samostatných presunov podľa článku 30 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách okamžite podrobne informuje rozpočtový orgán o dôvodoch takýchto presunov. Keď Európsky parlament alebo Rada k samostatnému presunu vyslovia výhradu, Komisia sa takouto výhradou zaoberá, prípadne príslušný presun zruší.
Zmena 59
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Časť III
Oddiel A – bod 24 a (nový)
24a.  Ak rozpočtový orgán v rámci rozpočtového postupu rozhodne o konkrétnych zvýšeniach, Komisia žiadne z nich nebude kompenzovať v nasledujúcich rokoch finančného plánovania, pokiaľ jej rozpočtový orgán na to výslovne nedá pokyn.
Zmena 60
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Príloha
Časť A – bod 1 a (nový)
1a.  Každá inštitúcia sa zaväzuje, že ostatným inštitúciám nebude postupovať žiadne nenaliehavé rozpočtové pozície, presuny alebo iné oznámenia, ktoré zahŕňajú termíny spadajúce do ich dovolenkového obdobia, s cieľom zabezpečiť, aby každá inštitúcia mohla riadne uplatňovať svoje procesné právomoci.
Útvary inštitúcií sa včas navzájom informujú o dovolenkových obdobiach svojich príslušných inštitúcií.
Zmena 61
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Príloha
Časť B – bod 2
2.  V dostatočnom predstihu pred prijatím návrhu rozpočtu Komisiou sa zvolá trialóg, na ktorom sa prediskutujú možné priority rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok.
2.  V dostatočnom predstihu pred prijatím návrhu rozpočtu Komisiou sa zvolá trialóg, na ktorom sa prediskutujú možné priority rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok a všetky otázky vyplývajúce z plnenia rozpočtu prebiehajúceho rozpočtového roka.
Zmena 62
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Príloha
Časť C – bod 8
8.  Európsky parlament a Rada sa v záujme lojálnej a dobrej spolupráce medzi inštitúciami zaväzujú, že v priebehu celého rozpočtového postupu, a najmä počas zmierovacieho obdobia, budú prostredníctvom svojich vyjednávačov udržiavať pravidelné a aktívne kontakty na všetkých úrovniach. Európsky parlament a Rada sa zaväzujú, že zabezpečia včasnú a neustálu vzájomnú výmenu relevantných informácií a dokumentov na formálnej aj neformálnej úrovni, že počas zmierovacieho obdobia uskutočnia v prípade potreby v spolupráci s Komisiou technické alebo neformálne rokovania. Komisia zabezpečí, aby Európsky parlament a Rada mali včasný a rovnaký prístup k informáciám a dokumentom.
8.  Európsky parlament a Rada sa v záujme lojálnej a dobrej spolupráce medzi inštitúciami zaväzujú, že v priebehu celého rozpočtového postupu, a najmä počas zmierovacieho obdobia, budú prostredníctvom svojich vyjednávačov udržiavať pravidelné a aktívne kontakty na všetkých úrovniach. Európsky parlament a Rada sa zaväzujú, že zabezpečia včasnú a neustálu vzájomnú výmenu relevantných informácií a dokumentov na formálnej aj neformálnej úrovni, najmä tým, že si navzájom odovzdajú všetky procedurálne dokumenty prijaté v rámci svojich prípravných orgánov, hneď ako budú k dispozícii. Ďalej sa zaväzujú, že počas zmierovacieho obdobia uskutočnia v prípade potreby v spolupráci s Komisiou technické alebo neformálne rokovania Komisia zabezpečí, aby Európsky parlament a Rada mali včasný a rovnaký prístup k informáciám a dokumentom.
Zmena 63
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Príloha
Časť D – bod 12 a (nový)
12a.   Zasadnutia Európskeho parlamentu a Rady, na ktorých prijímajú svoje príslušné pozície k návrhu rozpočtu, sú verejné.
Zmena 64
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Príloha
Časť E – bod 15
15.  Európsky parlament a Rada sú v Zmierovacom výbore zastúpené na primeranej úrovni, aby mohla každá delegácia prijať politické záväzky za svoju inštitúciu a aby mohol byť dosiahnutý skutočný pokrok smerom ku konečnej dohode.
15.  Európsky parlament aj Rada majú v Zmierovacom výbore svojich príslušných zástupcov, aby mohla každá delegácia prijať politické záväzky za svoju inštitúciu a aby mohol byť dosiahnutý skutočný pokrok smerom ku konečnej dohode.
Zmena 65
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Príloha
Časť E – bod 19
19.  Všetky tri inštitúcie sa vopred dohodnú na dátumoch zasadnutí Zmierovacieho výboru a trialógov.
19.  Všetky tri inštitúcie sa vopred dohodnú na dátumoch zasadnutí Zmierovacieho výboru a trialógov. Podľa potreby možno počas zmierovacieho obdobia usporiadať ďalšie stretnutia, a to aj na technickej úrovni.
Zmena 66
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Príloha
Časť E – bod 21 a (nový)
21a.   S cieľom plne využiť 21-dňové zmierovacie obdobie stanovené zmluvou a umožniť inštitúciám, aby aktualizovali svoje rokovacie pozície, sa Európsky parlament a Rada zaväzujú, že na každom zasadnutí svojich prípravných orgánov v priebehu tohto obdobia preskúmajú aktuálny stav zmierovacieho konania a nenechajú to na poslednú chvíľu.
Zmena 67
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Príloha
Časť G – názov
Časť G. Nesplatené záväzky (RAL)
Časť G. Plnenie rozpočtu, platby a nesplatené záväzky (RAL)
Zmena 68
Návrh medziinštitucionálnej dohody
Príloha
Časť G – bod 36
36.  Vzhľadom na to, že je potrebné zabezpečiť riadny vývoj celkových platobných rozpočtových prostriedkov vo vzťahu k viazaným rozpočtovým prostriedkom a zabrániť tak akémukoľvek nadmernému presúvaniu nesplatených záväzkov z jedného roku do druhého, Európsky parlament, Rada a Komisia sa dohodli, že výšku nesplatených záväzkov budú podrobne monitorovať, aby obmedzili riziko, že implementácia programov Únie bude na konci viacročného finančného rámca ohrozená kvôli nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov.
V záujme zabezpečenia zvládnuteľnej úrovne a profilu platieb vo všetkých okruhoch sa vo všetkých okruhoch prísne uplatňujú pravidlá na zrušenie viazanosti, a to najmä pravidlá na automatické zrušenie viazanosti.
Inštitúcie sa v priebehu rozpočtového postupu pravidelne stretávajú s cieľom spoločne posúdiť aktuálny stav a výhľad plnenia rozpočtu v bežnom roku a v budúcich rokoch. Tieto stretnutia sa uskutočňujú formou osobitných medziinštitucionálnych zasadnutí na primeranej úrovni, pred ktorými Komisia poskytne podrobné informácie o aktuálnom stave, členené podľa finančných prostriedkov a členských štátov, týkajúce sa plnenia platieb, doručených žiadostí o refundáciu a revidovaných prognóz. S cieľom zabezpečiť, aby Únia v súlade s článkom 323 ZFEÚ dokázala v období 2021 – 2027 plniť všetky svoje finančné záväzky vyplývajúce z existujúcich a budúcich záväzkov, Európsky parlament a Rada analyzujú a prerokúvajú odhady Komisie z hľadiska požadovanej výšky platobných rozpočtových prostriedkov.
36.  Vzhľadom na to, že je potrebné zabezpečiť riadny vývoj celkových platobných rozpočtových prostriedkov vo vzťahu k viazaným rozpočtovým prostriedkom a zabrániť tak akémukoľvek nadmernému presúvaniu nesplatených záväzkov z jedného roku do druhého, Európsky parlament, Rada a Komisia sa dohodli, že prognózy platieb a výšku nesplatených záväzkov budú podrobne monitorovať, aby obmedzili riziko, že implementácia programov Únie bude na konci viacročného finančného rámca ohrozená kvôli nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov.
Inštitúcie sa v priebehu rozpočtového postupu pravidelne stretávajú s cieľom spoločne posúdiť aktuálny stav a výhľad plnenia rozpočtu v bežnom roku a v budúcich rokoch. Tieto stretnutia sa uskutočňujú formou osobitných medziinštitucionálnych zasadnutí na primeranej úrovni, pred ktorými Komisia poskytne podrobné informácie o aktuálnom stave, členené podľa finančných prostriedkov a členských štátov, týkajúce sa plnenia platieb, doručených žiadostí o refundáciu a revidovaných krátkodobých až dlhodobých prognóz. S cieľom zabezpečiť, aby Únia v súlade s článkom 323 ZFEÚ dokázala v období 2021 – 2027 plniť všetky svoje finančné záväzky vyplývajúce z existujúcich a budúcich záväzkov, Európsky parlament a Rada najmä analyzujú a prerokúvajú odhady Komisie z hľadiska požadovanej výšky platobných rozpočtových prostriedkov.

53.poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

Príloha I – VFR 2021 – 2027: stropy a nástroje mimo stropov (ceny z roku 2018)

(v mil. EUR – ceny z roku 2018)

 

Návrh Komisie

Pozícia Parlamentu

Viazané rozpočtové prostriedky

Spolu

2021 – 2027

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

2021 – 2027

I.  Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

166 303

31 035

31 006

31 297

30 725

30 615

30 757

30 574

216 010

II.  Súdržnosť a hodnoty

391 974

60 026

62 887

64 979

65 785

66 686

69 204

67 974

457 540

z toho: Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

330 642

52 143

52 707

53 346

53 988

54 632

55 286

55 994

378 097

III.  Prírodné zdroje a životné prostredie

336 623

57 780

57 781

57 789

57 806

57 826

57 854

57 881

404 718

IV.  Migrácia a riadenie hraníc

30 829

3 227

4 389

4 605

4 844

4 926

5 066

5 138

32 194

V.  Bezpečnosť a obrana

24 323

3 202

3 275

3 223

3 324

3 561

3 789

4 265

24 639

VI.  Susedstvo a svet

108 929

15 368

15 436

15 616

15 915

16 356

16 966

17 729

113 386

VII.  Európska verejná správa

75 602

10 388

10 518

10 705

10 864

10 910

11 052

11 165

75 602

z toho: Administratívne výdavky inštitúcií

58 547

8 128

8 201

8 330

8 432

8 412

8 493

8 551

58 547

VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU

1 134 583

181 025

185 293

188 215

189 262

190 880

194 688

194 727

1 324 089

ako percento HND

1,11 %

1,29 %

1,31 %

1,31 %

1,30 %

1,30 %

1,31 %

1,29 %

1,30 %

PLATOBNÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU

1 104 805

174 088

176 309

186 391

187 490

188 675

189 961

191 398

1 294 311

ako percento HND

1,08 %

1,24 %

1,24 %

1,30 %

1,29 %

1,28 %

1,28 %

1,27 %

1,27 %

MIMO STROPOV VFR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rezerva na núdzovú pomoc

4 200

1 000

1 000

1 000

1 000

1 000

1 000

1 000

7 000

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)

1 400

200

200

200

200

200

200

200

1 400

Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ)

4 200

1 000

1 000

1 000

1 000

1 000

1 000

1 000

7 000

Nástroj flexibility

7 000

2 000

2 000

2 000

2 000

2 000

2 000

2 000

14 000

Európsky nástroj stabilizácie investícií

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

Európsky mierový nástroj

9 223

753

970

1 177

1 376

1 567

1 707

1 673

9 223

MIMO STROPOV VFR SPOLU

26 023

4 953

5 170

5 377

5 576

5 767

5 907

5 873

38 623

VFR SPOLU + MIMO STROPOV VFR SPOLU

1 160 606

185 978

190 463

193 592

194 838

196 647

200 595

200 600

1 362 712

ako percento HND

1,14 %

1,32 %

1,34 %

1,35 %

1,34 %

1,34 %

1,35 %

1,33 %

1,34 %

Príloha II – VFR 2021 – 2027: stropy a nástroje mimo stropov (bežné ceny)

(v mil. EUR – bežné ceny)

 

Návrh Komisie

Pozícia Parlamentu

Viazané rozpočtové prostriedky

Spolu

2021 – 2027

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

2021 – 2027

I.  Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

187 370

32 935

33 562

34 555

34 601

35 167

36 037

36 539

243 395

II.  Súdržnosť a hodnoty

442 412

63 700

68 071

71 742

74 084

76 601

81 084

81 235

516 517

z toho: Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

373 000

55 335

57 052

58 899

60 799

62 756

64 776

66 918

426 534

III.  Prírodné zdroje a životné prostredie

378 920

61 316

62 544

63 804

65 099

66 424

67 785

69 174

456 146

IV.  Migrácia a riadenie hraníc

34 902

3 425

4 751

5 084

5 455

5 658

5 936

6 140

36 448

V.  Bezpečnosť a obrana

27 515

3 397

3 545

3 559

3 743

4 091

4 439

5 098

27 872

VI.  Susedstvo a svet

123 002

16 308

16 709

17 242

17 923

18 788

19 878

21 188

128 036

VII.  Európska verejná správa

85 287

11 024

11 385

11 819

12 235

12 532

12 949

13 343

85 287

z toho: Administratívne výdavky inštitúcií

66 028

8 625

8 877

9 197

9 496

9 663

9 951

10 219

66 028

VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU

1 279 408

192 105

200 567

207 804

213 140

219 261

228 107

232 717

1 493 701

ako percento HND

1,11 %

1,29 %

1,31 %

1,31 %

1,30 %

1,30 %

1,31 %

1,29 %

1,30 %

PLATOBNÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU

1 246 263

184 743

190 843

205 790

211 144

216 728

222 569

228 739

1 460 556

ako percento HND

1,08 %

1,24 %

1,24 %

1,30 %

1,29 %

1,28 %

1,28 %

1,27 %

1,27 %

MIMO STROPOV VFR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rezerva na núdzovú pomoc

4 734

1 061

1 082

1 104

1 126

1 149

1 172

1 195

7 889

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)

1 578

212

216

221

225

230

234

239

1 578

Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ)

4 734

1 061

1 082

1 104

1 126

1 149

1 172

1 195

7 889

Nástroj flexibility

7 889

2 122

2 165

2 208

2 252

2 297

2 343

2 390

15 779

Európsky nástroj stabilizácie investícií

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

Európsky mierový nástroj

10 500

800

1 050

1 300

1 550

1 800

2 000

2 000

10 500

MIMO STROPOV VFR SPOLU

29 434

5 256

5 596

5 937

6 279

6 624

6 921

7 019

43 633

VFR SPOLU + MIMO STROPOV VFR SPOLU

1 308 843

197 361

206 163

213 741

219 419

225 885

235 028

239 736

1 537 334

ako percento HND

1,14 %

1,32 %

1,34 %

1,35 %

1,34 %

1,34 %

1,35 %

1,33 %

1,34 %

Príloha III – VFR 2021 – 2027: rozdelenie podľa programov (ceny z roku 2018)

Pozn.: Na účely porovnania má tabuľka štruktúru jednotlivých programov EÚ tak, ako ich navrhla Komisia, bez ohľadu na prípadné zmeny, ktoré sa môžu požadovať počas legislatívneho postupu vedúceho k prijatiu týchto programov.

(v mil. EUR – ceny z roku 2018)

 

VFR 2014 – 2020 (EÚ27 + ERF)

Návrh Komisie 2021 – 2027

Pozícia Parlamentu

2021 – 2027

I.  Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

116 361

166 303

216 010

1.  Výskum a inovácia

69 787

91 028

127 537

Horizont Európa

64 674

83 491

120 000

Výskumný a vzdelávací program Euratomu

2 119

2 129

2 129

Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER)

2 992

5 406

5 406

Iné

2

2

2

2.  Európske strategické investície

31 886

44 375

51 798

Fond InvestEU

3 968

13 065

14 065

Nástroj na prepájanie Európy (celkový príspevok z okruhu 1)

vrátane:

17 579

21 721

28 083

Nástroj na prepájanie Európy – Doprava

12 393

11 384

17 746

Nástroj na prepájanie Európy – Energetika

4 185

7 675

7 675

Nástroj na prepájanie Európy – Digitálne technológie

1 001

2 662

2 662

Program Digitálna Európa

172

8 192

8 192

Iné

9 097

177

177

Decentralizované agentúry

1 069

1 220

1 281

3.  Jednotný trh

5 100

5 672

8 423

Program jednotného trhu (vrátane COSME)

3 547

3 630

5 823

Program EÚ pre boj proti podvodom

156

161

322

Spolupráca v daňovej oblasti (FISCALIS)

226

239

300

Spolupráca v colnej oblasti (CUSTOMS)

536

843

843

Udržateľný cestovný ruch

 

 

300

Iné

61

87

87

Decentralizované agentúry

575

714

748

4.  Kozmický priestor

11 502

14 404

15 225

Vesmírny program Únie

11 308

14 196

15 017

Decentralizované agentúry

194

208

208

Rezerva

-1 913

10 824

13 026

II.  Súdržnosť a hodnoty

387 250

391 974

457 540

5.  Regionálny rozvoj a súdržnosť

272 647

242 209

272 647

EFRR + Kohézny fond vrátane:

272 411

241 996

272 411

Európsky fond regionálneho rozvoja

196 564

200 622

 

Kohézny fond

75 848

41 374

 

z toho príspevok do Nástroja na prepájanie Európy – Doprava

11 487

10 000

 

Podpora pre komunitu tureckých Cyperčanov

236

213

236

6.  Hospodárska a menová únia

273

22 281

22 281

Program na podporu reforiem

185

22 181

22 181

Ochrana eura proti falšovaniu

7

7

7

Iné

81

93

93

7.  Investovanie do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt

115 729

123 466

157 612

Európsky sociálny fond + (vrátane 5,9 mld. EUR na záruku pre deti)

96 216

89 688

106 781

z toho zdravie, zamestnanosť a sociálna inovácia

1 075

1 042

1 095

Erasmus+

13 699

26 368

41 097

Európsky zbor solidarity

373

1 113

1 113

Kreatívna Európa

1 403

1 642

2 806

Spravodlivosť

316

271

316

Práva a hodnoty vrátane minimálne 500 mil. EUR na oblasť hodnoty Únie

594

570

1 627

Iné

1 158

1 185

1 185

Decentralizované agentúry

1 971

2 629

2 687

Rezerva

-1 399

4 018

4 999

III.  Prírodné zdroje a životné prostredie

399 608

336 623

404 718

8.  Poľnohospodárstvo a námorná politika

390 155

330 724

391 198

EPZF + EPFRV vrátane:

382 855

324 284

383 255

Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF)

286 143

254 247

 

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)

96 712

70 037

 

Európsky námorný a rybársky fond

6 243

5 448

6 867

Iné

962

878

962

Decentralizované agentúry

95

113

113

9.  Opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy

3 492

5 085

11 520

Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE)

3 221

4 828

6 442

Fond pre spravodlivú energetickú transformáciu

 

 

4 800

Decentralizované agentúry

272

257

278

Rezerva

5 960

814

1 999

IV.  Migrácia a riadenie hraníc

10 051

30 829

32 194

10.  Migrácia

7 180

9 972

10 314

Fond pre azyl a migráciu

6 745

9 205

9 205

Decentralizované agentúry*

435

768

1 109

11.  Riadenie hraníc

5 492

18 824

19 848

Fond pre integrované riadenie hraníc

2 773

8 237

8 237

Decentralizované agentúry*

2 720

10 587

11 611

Rezerva

-2 621

2 033

2 033

V.  Bezpečnosť a obrana

1 964

24 323

24 639

12.  Bezpečnosť

3 455

4 255

4 571

Fond pre vnútornú bezpečnosť

1 200

2 210

2 210

Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky

vrátane:

1 359

1 045

1 359

Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (Litva)

459

490

692

Jadrová bezpečnosť a vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (vrátane Bulharska a Slovenska)

900

555

667

Decentralizované agentúry

896

1 001

1 002

13.  Obrana

575

17 220

17 220

Európsky obranný fond

575

11 453

11 453

Vojenská mobilita

0

5 767

5 767

14.  Reakcia na krízu

1 222

1 242

1 242

Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU)

560

1 242

1 242

Iné

662

p.m.  

p.m.

Rezerva

-3 289

1 606

1 606

VI.  Susedstvo a svet

96 295

108 929

113 386

15.  Vonkajšia činnosť

85 313

93 150

96 809

Nástroj(e) na podporu susedskej politiky a rozvojových politík vrátane fondu nasledujúceho po ERF a investičného plánu pre Afriku

71 767

79 216

82 716

Humanitárna pomoc

8 729

9 760

9 760

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)

2 101

2 649

2 649

Zámorské krajiny a územia (vrátane Grónska)

594

444

594

Iné

801

949

949

Decentralizované agentúry

144

132

141

16.  Predvstupová pomoc

13 010

12 865

13 010

Predvstupová pomoc

13 010

12 865

13 010

Rezerva

-2 027

2 913

3 567

VII.  Európska verejná správa

70 791

75 602

75 602

Európske školy a dôchodky

14 047

17 055

17 055

Administratívne výdavky inštitúcií

56 744

58 547

58 547

SPOLU

1 082 320

1 134 583

1 324 089

V % HND (EÚ-27)

1,16 %

1,11 %

1,30 %

* Suma EP pre decentralizované agentúry v klastroch 10 a 11 zahŕňa finančný dosah návrhov Komisie pre Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a európsku pohraničnú a pobrežnú stráž z 12. septembra 2018.

Príloha IV – VFR 2021 – 2027: rozdelenie podľa programov (bežné ceny)

(v mil. EUR – bežné ceny)

 

VFR 2014 – 2020 (EÚ27 + ERF)

Návrh Komisie 2021 – 2027

Pozícia Parlamentu

2021 – 2027

I.  Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

114 538

187 370

243 395

1.  Výskum a inovácia

68 675

102 573

143 721

Horizont Európa

63 679

94 100

135 248

Výskumný a vzdelávací program Euratomu

2 085

2 400

2 400

Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER)

2 910

6 070

6 070

Iné

1

3

3

2.  Európske strategické investície

31 439

49 973

58 340

Fond InvestEU

3 909

14 725

15 852

Nástroj na prepájanie Európy (celkový príspevok z okruhu 1)

vrátane:

17 435

24 480

31 651

Nástroj na prepájanie Európy – Doprava

12 281

12 830

20 001

Nástroj na prepájanie Európy – Energetika

4 163

8 650

8 650

Nástroj na prepájanie Európy – Digitálne technológie

991

3 000

3 000

Program Digitálna Európa

169

9 194

9 194

Iné

8 872

200

200

Decentralizované agentúry

1 053

1 374

1 444

3.  Jednotný trh

5 017

6 391

9 494

Program jednotného trhu (vrátane COSME)

3 485

4 089

6 563

Program EÚ pre boj proti podvodom

153

181

363

Spolupráca v daňovej oblasti (FISCALIS)

222

270

339

Spolupráca v colnej oblasti (CUSTOMS)

526

950

950

Udržateľný cestovný ruch

 

 

338

Iné

59

98

98

Decentralizované agentúry

572

804

843

4.  Kozmický priestor

11 274

16 235

17 160

Vesmírny program Únie

11 084

16 000

16 925

Decentralizované agentúry

190

235

235

Rezerva

-1 866

12 198

14 680

II.  Súdržnosť a hodnoty

380 738

442 412

516 517

5.  Regionálny rozvoj a súdržnosť

268 218

273 240

307 578

EFRR + Kohézny fond vrátane:

267 987

273 000

307 312

Európsky fond regionálneho rozvoja

193 398

226 308

 

Kohézny fond

74 589

46 692

 

Z toho príspevok do Nástroja na prepájanie Európy – Doprava

11 306

11 285

 

Podpora pre komunitu tureckých Cyperčanov

231

240

266

6.  Hospodárska a menová únia

275

25 113

25 113

Program na podporu reforiem

188

25 000

25 000

Ochrana eura proti falšovaniu

7

8

8

Iné

79

105

105

7.  Investovanie do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt

113 636

139 530

178 192

Európsky sociálny fond + (vrátane 5,9 mld. EUR v cenách z roku 2018 na záruku pre deti)

94 382

101 174

120 457

z toho zdravie, zamestnanosť a sociálna inovácia

1 055

1 174

1 234

Erasmus+

13 536

30 000

46 758

Európsky zbor solidarity

378

1 260

1 260

Kreatívna Európa

1 381

1 850

3 162

Spravodlivosť

 

305

356

Práva a hodnoty vrátane minimálne 500 mil. EUR v cenách z roku 2018 na oblasť hodnoty Únie

 

642

1 834

Iné

1 131

1 334

1 334

Decentralizované agentúry

1 936

2 965

3 030

Rezerva

-1 391

4 528

5 634

III.  Prírodné zdroje a životné prostredie

391 849

378 920

456 146

8.  Poľnohospodárstvo a námorná politika

382 608

372 264

440 898

EPZF + EPFRV vrátane:

375 429

365 006

431 946

Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF)

280 351

286 195

 

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)

95 078

78 811

 

Európsky námorný a rybársky fond

6 139

6 140

7 739

Iné

946

990

1 085

Decentralizované agentúry

94

128

128

9.  Opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy

3 437

5 739

12 995

Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE)

3 170

5 450

7 272

Fond pre spravodlivú energetickú transformáciu

 

 

5 410

Decentralizované agentúry

267

289

313

Rezerva

5 804

918

2 254

IV.  Migrácia a riadenie hraníc

9 929

34 902

36 448

10.  Migrácia

7 085

11 280

11 665

Fond pre azyl a migráciu

6 650

10 415

10 415

Decentralizované agentúry*

435

865

1 250

11.  Riadenie hraníc

5 439

21 331

22 493

Fond pre integrované riadenie hraníc

2 734

9 318

9 318

Decentralizované agentúry*

2 704

12 013

13 175

Rezerva

-2 595

2 291

2 291

V.  Bezpečnosť a obrana

1 941

27 515

27 872

12.  Bezpečnosť

3 394

4 806

5 162

Fond pre vnútornú bezpečnosť

1 179

2 500

2 500

Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky

vrátane:

1 334

1 178

1 533

Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (Litva)

451

552

780

Jadrová bezpečnosť a vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (vrátane Bulharska a Slovenska)

883

626

753

Decentralizované agentúry

882

1 128

1 129

13.  Obrana

590

19 500

19 500

Európsky obranný fond

590

13 000

13 000

Vojenská mobilita

0

6 500

6 500

14.  Reakcia na krízu

1 209

1 400

1 400

Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU)

561

1 400

1 400

Iné

648

p.m.

p.m

Rezerva

-3 253

1 809

1 809

VI.  Susedstvo a svet

93 381

123 002

128 036

15.  Vonkajšia činnosť

82 569

105 219

109 352

Nástroj(e) na podporu susedskej politiky a rozvojových politík vrátane fondu nasledujúceho po ERF a investičného plánu pre Afriku

70 428

89 500

93 454

Humanitárna pomoc

8 561

11 000

11 000

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)

2 066

3 000

3 000

Zámorské krajiny a územia (vrátane Grónska)

582

500

669

Iné

790

1 070

1 070

Decentralizované agentúry

141

149

159

16.  Predvstupová pomoc

12 799

14 500

14 663

Predvstupová pomoc

12 799

14 500

14 663

Rezerva

-1 987

3 283

4 020

VII.  Európska verejná správa

69 584

85 287

85 287

Európske školy a dôchodky

13 823

19 259

19 259

Administratívne výdavky inštitúcií

55 761

66 028

66 028

SPOLU

1 061 960

1 279 408

1 493 701

V % HND (EÚ-27)

1,16 %

1,11 %

1,30 %

* Suma EP pre decentralizované agentúry v klastroch 10 a 11 zahŕňa finančný dosah návrhov Komisie pre Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a európsku pohraničnú a pobrežnú stráž z 12. septembra 2018.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0075 a P8_TA(2018)0076.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0226.
(3) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 249.
(4) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24.


Pravidlá štátnej pomoci: nové kategórie štátnej pomoci *
PDF 311kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2018 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (COM(2018)0398 – C8-0316/2018 – 2018/0222(NLE))
P8_TA-PROV(2018)0450A8-0315/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0398),

–  so zreteľom na článok 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0316/2018),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0315/2018),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.


Vývoz zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP
PDF 454kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2018 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP (2018/2157(INI))
P8_TA-PROV(2018)0451A8-0335/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zásady uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na podporu zásad demokracie a právneho štátu, zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti,

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(1) (ďalej len „spoločná pozícia“),

–  so zreteľom na devätnástu výročnú správu(2) podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície Rady,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2018/101/SZBP z 22. januára 2018 o presadzovaní účinnej kontroly vývozu zbraní(3) a rozhodnutie Rady 2017/915/SZBP z 29. mája 2017 o osvetových činnostiach Únie na podporu vykonávania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami(4),

–  so zreteľom na aktualizovaný Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie, ktorý Rada schválila 26. februára 2018(5),

–  so zreteľom na užívateľskú príručku k spoločnej pozícii, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu,

–  so zreteľom na Wassenaarské usporiadanie kontrol vývozu konvenčných zbraní a tovaru s dvojakým použitím z 12. mája 1996, ako aj na zoznamy týchto položiek a technológií a munície, ktoré boli aktualizované v decembri 2017(6),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012, najmä na výsledok 11 písm. e) akčného plánu a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) z 20. júla 2015, najmä na cieľ 21 písm. d),

–  so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ďalej len „ATT“), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 2. apríla 2013(7) a ktorá nadobudla platnosť 24. decembra 2014,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(8),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(9), zmenené nariadením (EÚ) č. 599/2014 zo 16. apríla 2014 a do zoznamu položiek s dvojakým použitím a technológií v jeho prílohe I (nariadenie o položkách s dvojakým použitím),

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, najmä na cieľ 16, ktorým sa podporujú spravodlivé, mierové a inkluzívne spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na program odzbrojenia OSN s názvom Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2134 z 23. novembra 2016, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(10),

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva pre Radu pre ľudské práva o vplyve transferov zbraní na uplatňovanie ľudských práv(11),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto veci, najmä tie z 13. septembra 2017(12) a zo 17. decembra 2015(13) o vykonávaní spoločnej pozície,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ (COM(2017)0294), a návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (COM(2018)0476),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o humanitárnej situácii v Jemene z 25. februára 2016(14), 15. júna 2017(15) a 30. novembra 2017(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel(17),

–  so zreteľom na správu Rady o ľudských právach zo 17. augusta 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane ich porušovania a zneužívania od septembra 2014 (A/HRC/39/43),

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0335/2018),

A.  keďže prirodzené právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu je ustanovené v článku 51 Charty Organizácie Spojených národov;

B.  keďže vývoz a transfer zbraní má nepopierateľný vplyv na ľudské práva a bezpečnosť, sociálno-ekonomický rozvoj a demokraciu; keďže vývoz zbraní prispieva aj k okolnostiam, ktoré nútia ľudí utekať zo svojich krajín; keďže tieto skutočnosti sú silnými argumentmi pre vytvorenie prísneho, transparentného, účinného a všeobecne akceptovaného a vymedzeného systému kontroly zbraní;

C.  keďže spoločná pozícia 2008/944/SZBP je právne záväzným rámcom, ktorý obsahuje osem kritérií; keďže v prípade ich nesplnenia sa vývozná licencia zamietne (kritériá 1 – 4) alebo sa aspoň o takejto možnosti uvažuje (kritériá 5 – 8); keďže rozhodnutie o transfere alebo o zamietnutí transferu akejkoľvek vojenskej technológie alebo materiálu zostáva v právomoci každého členského štátu v súlade s článkom 4 ods. 2 spoločnej pozície;

D.  keďže z najnovších údajov(18) vyplýva, že vývoz zbraní z EÚ-28 predstavoval v rokoch 2013 - 2017 viac než 27 % globálneho vývozu, čo by znamenalo, že EÚ-28 je druhým najväčším dodávateľom zbraní na svete po USA (34 %) a pred Ruskom (22 %); keďže v rokoch 2015 a 2016 sa zaznamenal od začiatku zberu údajov v EÚ hodnotovo najvyšší počet udelených vývozných licencií na zbrane, pričom v roku 2015 ich celková hodnota dosahovala 195,95 miliardy EUR a podľa najnovšej správy pracovnej skupiny pre vývoz konvenčných zbraní (COARM) v roku 2016 to bolo 191,45 miliardy EUR(19); keďže sú údaje za roky 2015 a 2016, nanešťastie, zavádzajúce a nepresné, a to preto, že objem licencií je čiastočne skôr vyjadrením úmyslu ako presný údaj o skutočnom vývoze, ktorý by sa mohol očakávať v blízkej budúcnosti;

E.  keďže výročné správy pracovnej skupiny COARM sú zatiaľ jediným nástrojom, ktorého účelom je pokryť vykonávanie spoločnej pozície; keďže tieto správy prispeli k zvýšeniu transparentnosti vývozu zbraní členských štátov a keďže objem usmernení a objasnení v užívateľskej príručke sa výrazne zväčšil; keďže vďaka spoločnej pozícii sa zvýšil objem informácií o udeľovaní vývozných licencií na zbrane;

F.  keďže prostredie globálnej aj regionálnej bezpečnosti sa zásadne zmenilo, najmä pokiaľ ide o južné a východné susedstvo Únie, čo poukazuje na naliehavú potrebu zlepšiť metodológie s cieľom poskytovať informácie na posúdenie rizík vývozných licencií a zaistiť ich väčšiu bezpečnosť;

G.  keďže podľa článku 3 spoločnej pozície sa týmito ôsmimi kritériami stanovujú len minimálne normy a členské štáty môžu v oblasti kontroly zbraní stanoviť prísnejšie opatrenia; keďže rozhodovací proces pre udelenie alebo odmietnutie licencie na vývoz zbraní patrí výhradne do právomoci členských štátov;

H.  keďže nie všetky členské štáty poskytujú pracovnej skupine COARM úplné údaje; keďže členské štáty využívajú rozdielne spôsoby zberu údajov a rozdielne postupy ich predkladania a odlišne vykladajú týchto osem kritérií, súbory údajov sú neúplné a rôznorodé a postupy vývozu zbraní sa značne líšia; zdôrazňuje, že výmena informácií musí byť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a správnymi postupmi v každej krajine;

I.  keďže v súčasnosti neexistuje žiaden mechanizmus štandardizovanej, nezávislej kontroly a podávania správ o dodržiavaní týchto ôsmich kritérií spoločnej pozície;

J.  keďže v posledných rokoch boli prijaté opatrenia týkajúce sa nedovoleného obchodovania s ručnými a ľahkými zbraňami a bol aktualizovaný zoznam položiek a technológií s dvojakým použitím v rámci Wassenaarského usporiadania; keďže aj napriek tomu, že otázky ako kontrola sprostredkovania zbraní, výroba na základe licencie mimo EÚ a kontrola koncových používateľov boli zaradené do programu a čiastočne aj do samotnej spoločnej pozície, mnohé výrobky, najmä v oblasti položiek s dvojakým použitím, kybernetických technológií a dohľadu, neboli doposiaľ zahrnuté do systému kontrol;

K.  keďže v devätnástej výročnej správe sa uvádza, že 40,5 % licencií na vývoz zbraní bolo poskytnutých krajinám regiónu MENA v celkovej hodnote 77,5 miliardy EUR, pričom väčšina tohto vývozu v hodnote 57,9 miliardy EUR sa týkala Saudskej Arábie, Egyptu a Spojených arabských emirátov (ďalej len „SAE“);

L.  keďže v niektorých prípadoch sa zbrane vyvážané do určitých krajín, napríklad do Saudskej Arábie, SAE a členov koalície vedenej Saudskou Arábiou, použili v konfliktoch, ako napríklad v Jemene; keďže takýmito vývozmi sa jasne porušuje spoločná pozícia;

M.  keďže v uznesení Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) vyzvala k tomu, aby spustila iniciatívu na zavedenie embarga EÚ na vývoz zbraní na Saudskú Arábiu;

N.  keďže zbrane s licenciou na prevod členskými štátmi EÚ a následne použité v súčasnom konflikte v Jemene mali katastrofický vplyv na udržateľný rozvoj v Jemene;

O.  keďže odvetvie obrany sa stalo ústredným bodom politiky EÚ, pričom v Európskej globálnej stratégii (EUGS) sa uvádza, že „udržateľný, inovatívny a konkurencieschopný európsky obranný priemysel má zásadný význam pre strategickú autonómiu Európy a pre dôveryhodnú SBOP“(20); keďže vývoz zbraní je kľúčom k posilneniu priemyselnej a technologickej základne európskej obrany a keďže prioritou obranného priemyslu je zaručiť bezpečnosť a obranu členských štátov EÚ a prispieť k vykonávaniu SZBP; keďže hlavnou úlohou Európskeho obranného fondu a jeho predchodcu EDIDP, ktorý bol nedávno ustanovený, je „podpora konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu“(21);

P.  keďže opatrenia na zabezpečenie transparentnosti, ako je monitorovanie vývozu zbraní, prispievajú k posilneniu dôvery medzi členskými štátmi;

Q.  keďže v článku 10 spoločnej pozície sa jasne uvádza, že dodržiavanie uvedených ôsmich kritérií má prednosť pred prípadnými hospodárskymi, sociálnymi, obchodnými alebo priemyselnými záujmami členských štátov;

Posilnenie spoločnej pozície a zlepšenie jej vykonávania

1.  zdôrazňuje, že štáty majú legitímne právo na získanie vojenskej technológie na účely sebaobrany; konštatuje, že zachovanie obranného priemyslu slúži ako súčasť sebaobrany členských štátov;

2.  konštatuje, že európsky obranný trh slúži ako nástroj na zaručenie bezpečnosti a obrany členských štátov a občanov Únie, a prispieva k vykonávaniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), a najmä k spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP); vyzýva členské štáty, aby prekonali súčasnú nedostatočnú účinnosť výdavkov na obranu z dôvodu duplicity, fragmentácie, nedostatočnej interoperability a aby sa EÚ usilovala stať sa poskytovateľom bezpečnosti aj lepšou kontrolou vývozu zbraní;

3.  uznáva, že EÚ je jediným zväzkom štátov s právne záväzným rámcom, ktorého uplatňovaním sa zlepšuje kontrola vývozu zbraní, a to aj v krízových regiónoch a krajinách so sporným prístupom k ľudským právam; v tejto súvislosti víta, že európske a mimoeurópske tretie krajiny sa pripojili k systému kontroly vývozu zbraní na základe spoločnej pozície; nabáda aj ostatné kandidátske krajiny, krajiny v procese dosiahnutia štatútu kandidátskej krajiny alebo krajiny, ktoré sa chcú inak zapojiť do procesu pristúpenia k EÚ, aby uplatňovali ustanovenia spoločnej pozície;

4.  zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť úlohu delegácií EÚ pri poskytovaní pomoci členským štátom a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pri posudzovaní rizík vývozných licencií a vykonávaní kontrol koncových používateľov, kontrol po odoslaní a inšpekcií na mieste;

5.  konštatuje, že v jednotlivých členských štátoch sa osem uvedených kritérií uplatňuje a vykladá rôzne; požaduje jednotné, konzistentné a koordinované uplatňovanie ôsmich kritérií a úplné vykonávanie spoločnej pozície so všetkými záväzkami, ktoré z nej vyplývajú;

6.  domnieva sa, že metodika posúdenia rizík vývozných licencií by mala zahŕňať zásadu predbežnej opatrnosti a že členské štáty by okrem posúdenia toho, či by sa mohli konkrétne vojenské technológie použiť na vnútornú represiu alebo na iné nežiaduce účely, mali posúdiť aj riziká na základe celkovej situácie v cieľovej krajine, pričom sa zohľadnia prvky ako stav demokracie, zásady právneho štátu a sociálno-ekonomický rozvoj;

7.  v súlade s odporúčaniami z 13. septembra 2017 vyzýva členské štáty a ESVČ, aby využili súčasný proces preskúmania na posilnenie mechanizmov výmeny informácií tým, že sa sprístupnia kvalitatívne a kvantitatívne lepšie informácie pre posúdenia rizík vývozných licencií, a to:

   a) poskytovaním viac informácií o vývozných licenciách a skutočnom vývoze, ktoré sa budú zdieľať systematicky a včas, vrátane informácií o koncových používateľoch, ktorých sa to týka, prípadoch zneužitia, osvedčeniach koncového používateľa, ktoré sú sfalšované alebo inak znepokojujúce, a o podozrivých sprostredkovateľoch alebo dopravných spoločnostiach, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;
   b) vedením zoznamu subjektov a osôb odsúdených za porušenie právnych predpisov týkajúcich sa vývozu zbraní, za prípady identifikovaného zneužívania a osôb, o ktorých je známe alebo sa predpokladá, že sa podieľajú na nelegálnom obchodovaní so zbraňami, alebo na činnosti, ktoré predstavujú hrozbu pre medzinárodnú a národnú bezpečnosť;
   c) zdieľaním osvedčených postupov prijatých na vykonávanie ôsmich kritérií;
   d) zmenou súčasnej používateľskej príručky na interaktívny on-line zdroj;
   e) zmenou výročnej správy EÚ na otvorenú a verejnú on-line databázu do konca roka 2019 s novým formátom, ktorý sa bude uplatňovať na údaje z roku 2017;
   f) presadzovaním jasných a dobre zavedených postupov spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a pohraničnými orgánmi na základe výmeny informácií s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti a odstrániť nezákonné obchodovanie so zbraňami, čo predstavuje riziko pre bezpečnosť EÚ a jej občanov;

8.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby zvýšili počet pracovníkov pracujúcich na otázkach súvisiacich s vývozom na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; podporuje využívanie finančných prostriedkov EÚ na budovanie kapacít medzi úradníkmi zodpovednými za vydávanie licencií a za presadzovanie predpisov v členských štátoch;

9.  pripomína, že jedným z dôvodov zavedenia spoločnej pozície bolo zabrániť, aby sa európske zbrane používali proti ozbrojeným silám členských štátov, a predchádzať porušovaniu ľudských práv a predlžovaniu ozbrojených konfliktov; opätovne zdôrazňuje, že spoločná pozícia stanovuje minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty uplatňovať v oblasti kontroly vývozu zbraní, a zahŕňa povinnosť posudzovať žiadosti o vývozné licencie vo vzťahu ku všetkým ôsmim kritériám, ktoré sú v nej uvedené;

10.  kritizuje systematické neuplatňovanie ôsmich kritérií členskými štátmi, ako aj to, že vojenské technológie sa dostanú na miesta a ku koncovým používateľom, ktorí nespĺňajú kritériá stanovené v spoločnej pozícii; opakuje svoju výzvu na nezávislé posúdenie súladu členského štátu s ôsmimi kritériami spoločnej pozície; zastáva názor, že by sa mala podporovať väčšia konvergencia pri uplatňovaní ôsmich kritérií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajú ustanovenia o sankciách, ktoré sa môžu použiť voči členským štátom, ktoré pred udelením licencií nekontrolujú súlad s uvedenými ôsmimi kritériami; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zlepšovali konzistentnosť vykonávania spoločnej pozície a odporúča im, aby zaviedli postupy na vykonávanie nezávislých kontrol;

11.  je presvedčený, že vývozy do Saudskej Arábie, SAE a ďalších členských štátov koalície vedenej Saudskou Arábiou v Jemene nie sú prinajmenšom v súlade s kritériom 2, a to z dôvodu účasti týchto krajín na závažných porušeniach humanitárneho práva, ktoré stanovili príslušné orgány OSN; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu z 13. septembra 2017 o naliehavej potrebe uložiť embargo na vývoz zbraní na Saudskú Arábiu a vyzýva PK/VP a Radu, aby takéto embargo rozšírili aj na všetkých ostatných členov koalície vedenej Saudskou Arábiou v Jemene;

12.  domnieva sa, že treba začať proces vedúci k mechanizmu, ktorým sa udeľujú sankcie tým členským štátom, ktoré nedodržiavajú spoločnú pozíciu;

13.  poznamenáva, že niektoré členské štáty prestali poskytovať zbrane Saudskej Arábii a ostatným členom koalície vedenej Saudskou Arábiou v Jemene v dôsledku ich konania, zatiaľ čo iné pokračujú v ich zásobovaní vojenskými technológiami; blahoželá tým členským štátom, ako sú Nemecko a Holandsko, ktoré zmenili svoju prax v súvislosti s konfliktom v Jemene; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že sa zdá, že ostatné členské štáty nezohľadňujú správanie cieľovej krajiny a konečné použitie vyvážaných zbraní a munície; zdôrazňuje, že táto nerovnosť v praxi ohrozuje celý európsky režim kontroly zbraní;

14.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že takmer všetky žiadosti o licencie na vývoz do konkrétnych krajín ako Saudská Arábia boli udelené aj napriek tomu, že vývoz do oboch krajín je prinajmenšom v rozpore s kritériami 1 až 6 spoločnej pozície, pričom upozorňuje, že nesplnenie kritérií 1 až 4 musí viesť k zamietnutiu licencie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že boli schválené takmer všetky žiadosti o vývozné licencie (95 %) do Saudskej Arábie v kategórii VM 9(22) (vojnové plavidlá používané na posilnenie námornej blokády v Jemene) a v kategóriách VM 10 (lietadlá) a VM 4 (bomby atď.), ktoré boli základom leteckej kampane, čím prispievajú k zhoršovaniu humanitárnej situácie, narúšaniu trvalo udržateľného rozvoja celej krajiny a k pretrvávajúcemu utrpeniu obyvateľstva Jemenu;

15.  je šokovaný množstvom zbraní a munície vyrobených v EÚ, ktoré sa našlo v rukách Dá’iš v Sýrii a v Iraku; berie na vedomie, že Bulharsko a Rumunsko nevykonávali účinne spoločnú pozíciu v súvislosti s opätovnými transfermi, ktoré sú v rozpore s osvedčeniami koncových používateľov; vyzýva všetky členské štáty, aby v budúcnosti odmietali podobné transfery, najmä do USA a Saudskej Arábie, a vyzýva ESVČ a členské štáty, najmä Bulharsko a Rumunsko, aby v kontexte COARM, ale aj verejne pred podvýborom Európskeho parlamentu pre bezpečnosť a obranu (SEDE) vysvetlili, aké kroky prijali v tejto veci; vyzýva ESVČ, aby vyriešila mnohé prípady, ktoré odhalila nedávna správa spoločnosti Conflict Armament Research, a aby preskúmala účinnejšie metódy na posúdenie rizika zneužitia v rámci COARM a na iných príslušných fórach vrátane zavedenia povinnosti pre členské štáty v rámci procesu hodnotenia, aby zamietli vývoznú licenciu, ak existuje jednoznačné riziko, že vojenská technológia alebo vybavenie, ktoré sa má vyviezť, môže byť zneužité; rozhodlo o začatí vyšetrovania v tejto veci;

16.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že dodávanie zbraňových systémov počas vojny a v situáciách výrazného politického napätia môže mať neprimeraný vplyv na civilné obyvateľstvo; zdôrazňuje, že konflikty by sa mali riešiť v prvom rade diplomatickou cestou; vyzýva preto členské štáty EÚ, aby sa usilovali o skutočnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku;

17.  uznáva, že lepšie vykonávanie kritéria 8 by predstavovalo rozhodujúci prínos k cieľom EÚ v oblasti súdržnosti politík v oblasti rozvoja a cieľov OSN pre trvalo udržateľný rozvoj (SDG), najmä cieľ trvalo udržateľného rozvoja 16.4; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby v tejto súvislosti využili prebiehajúci proces revízie spoločnej pozície; v tejto súvislosti odporúča aktualizovať používateľskú príručku a zamerať sa nielen na rozvojový vplyv nákupu zbraní na prijímajúcu krajinu, ale aj na možnú škodu pre rozvoj spôsobenú používaním zbraní, a to aj v iných krajinách, ako je prijímajúci štát;

18.  navrhuje, aby EÚ preskúmala spôsoby podpory členských štátov pri dodržiavaní ôsmich kritérií spoločnej pozície, najmä poskytovaním informácií počas fázy posúdenia rizika, kontroly koncových používateľov, predbežných kontrol zásielok a pravidelne aktualizovaného zoznamu tretích krajín, ktoré spĺňajú kritériá spoločnej pozície;

19.  konštatuje, že Rada vykonáva opätovné posúdenie vykonávania spoločnej pozície a plnenie jej cieľov v roku 2018; vyzýva, aby sa spoločná pozícia zrevidovala a zistilo sa, ako sa vykonáva na vnútroštátnej úrovni, vrátane posúdenia rôznych spôsobov transpozície spoločnej pozície v zákonoch a iných právnych predpisoch jednotlivých štátov, metódy posudzovania žiadostí o licencie a príslušné vládne agentúry a ministerstvá; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že projekty financované z nedávno zavedeného EDIDP a budúceho obranného fondu musia podliehať vnútroštátnym, ako aj európskym mechanizmom/režimom kontroly a podávania správ a musia byť pod plnou parlamentnou kontrolou; je presvedčený, že aj navrhnutý Európsky mierový nástroj musí byť predmetom parlamentnej kontroly;

20.  vyzýva členské štáty, aby prekonali súčasnú nedostatočnú účinnosť výdavkov na obranu z dôvodu duplicity, fragmentácie, nedostatočnej interoperability a aby sa EÚ usilovala stať sa poskytovateľom bezpečnosti aj lepšou kontrolou vývozu zbraní;

21.  zastáva názor, že činnosti súvisiace s výrobkami, ktoré sa týkajú ručných zbraní a ľahkých zbraní, keď sú vyvinuté najmä na účely vývozu, by mali byť vylúčené z financovania zo strany Únie v súvislosti s nadchádzajúcim nariadením, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (COM(2018)0476);

22.  zastáva názor, že v súvislosti s brexitom by bolo dôležité, aby sa Spojené kráľovstvo zaviazalo zostať viazané spoločnou pozíciou a aby uplatňovalo jeho prevádzkové ustanovenia ako ostatné európske tretie krajiny;

23.  zdôrazňuje, že ambícia zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho obranného sektora nesmie narušiť uplatňovanie ôsmich kritérií spoločnej pozície, ktoré majú prednosť pred akýmikoľvek hospodárskymi, obchodnými, sociálnymi alebo priemyselnými záujmami členských štátov;

24.  domnieva sa, že vykonávanie smernice 2009/43/ES o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva by malo byť v súlade so spoločnou pozíciou, a to aj pokiaľ ide o náhradné diely a komponenty; poznamenáva, že rozsah pôsobnosti spoločnej pozície nie je obmedzený, a preto sa týchto osem kritérií vzťahuje aj na transfery v rámci EÚ;

25.  pripomína škodlivý účinok, ktorý môže mať nedostatočne kontrolovaný vývoz technológií kybernetického dohľadu spoločnosťami z EÚ na bezpečnosť digitálnej infraštruktúry EÚ a dodržiavanie ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rýchlej, účinnej a komplexnej aktualizácie nariadenia EÚ o položkách s dvojakým použitím, pripomína stanovisko Európskeho parlamentu k návrhu Komisie, prijaté prevažnou väčšinou hlasov v januári 2018, a navrhuje, aby Rada prijala pozíciu s cieľom umožniť spoluzákonodarcom, aby dosiahli dohodu ešte do konca tohto legislatívneho obdobia; vyzýva členské štáty, aby so zreteľom na kontrolu vývozu a uplatňovanie ôsmich kritérií venovali zvýšenú pozornosť tovaru, ktorý možno využívať na civilné aj vojenské účely, napríklad technológii na sledovanie, a podobne aj komponentom, ktoré sa môžu používať v kybernetických vojnách alebo pri porušovaní ľudských práv; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali dostatočné finančné prostriedky do technológií a ľudských zdrojov na odbornú prípravu jednotlivcov v špecifických programoch; vyzýva členské štáty, aby na medzinárodnej úrovni podporili pridanie tohto tovaru do kontrolných zoznamov (najmä Wassenaarského usporiadania);

26.  nabáda členské štáty, aby podrobnejšie skúmali licencovanú výrobu v tretích krajinách a prijali účinnejšie záruky proti jej zneužívaniu; požaduje prísne uplatňovanie spoločnej pozície v súvislosti s licencovanou výrobou v tretích krajinách; požaduje obmedzenie opatrení licencovanej výroby na krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami alebo signatármi ATT, a aby mali tieto tretie krajiny povinnosť vyvážať iba zariadenia vyrobené na základe licencie s výslovným súhlasom pôvodného vyvážajúceho členského štátu;

27.  zdôrazňuje potrebu vypracovať prístup na riešenie situácií, v ktorých majú členské štáty odlišný výklad ôsmich kritérií spoločnej pozície pre vývoz výrobkov, ktoré sú v zásade podobné, do podobných destinácií a pre koncových užívateľov s cieľom zachovať rovnaké podmienky a dôveryhodnosť EÚ v zahraničí;

28.  žiada Komisiu, členské štáty a ESVČ, aby vytvorili špecializovanú stratégiu na zabezpečenie ochrany oznamovateľov, ktorí oznámia postupy organizácií a spoločností v oblasti zbrojárskeho priemyslu, ktoré porušujú kritériá a zásady uvedené v spoločnej pozícii;

29.  ďalej vyzýva na rozšírenie ôsmich kritérií a ich uplatňovanie aj na transfer vojenského, bezpečnostného a policajného personálu, na služby týkajúce sa vývozu zbraní, odborných znalostí a odbornej prípravy, bezpečnostných technológií a na súkromné vojenské a bezpečnostné služby;

30.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby úzko spolupracovali s cieľom predchádzať rizikám vyplývajúcim z odklonenia a zhromažďovania zbraní, ako je nezákonné obchodovanie so zbraňami a pašovanie; zdôrazňuje riziko vývozu zbraní do tretích krajín, ktoré opätovne vstupujú do EÚ cez pašovanie zbraní a obchodovanie s ľuďmi;

31.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby do spoločnej pozície pridali nové kritérium s cieľom zabezpečiť, aby sa pri udeľovaní povolení venovala náležitá pozornosť riziku korupcie týkajúcemu sa príslušného vývozu;

Výročná správa pracovnej skupiny pre vývoz konvenčných zbraní (ďalej len „COARM“)

32.  oceňuje úsilie pracovnej skupiny COARM, pokiaľ ide o spoluprácu, koordináciu, konvergenciu (s osobitným odkazom na používateľskú príručku pre spoločnú pozíciu) a tiež posilnenie a vykonávanie spoločnej pozície, najmä v súvislosti s kampaňami na zvyšovanie povedomia a procesmi aproximácie a harmonizácie v rámci Európskej únie, ako aj v spolupráci s tretími krajinami;

33.  vyjadruje poľutovanie nad veľmi neskorým uverejnením osemnástej výročnej správy za rok 2015 (marec 2017) a devätnástej výročnej správy za rok 2016 (február 2018); vyzýva, aby sa zaručil jednotnejší a včasnejší postup ohlasovania a predkladania údajov stanovením prísnej lehoty na predkladanie údajov, a to najneskôr do januára v roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa vývoz uskutočnil, ako aj stanovením pevného termínu uverejnenia najneskôr v marci nasledujúcom po roku, v ktorom sa vývoz uskutočnil;

34.  pripomína, že podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície sú všetky členské štáty povinné podávať správy o svojom vývoze zbraní, a naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby si v plnej miere plnili svoje povinnosti stanovené v spoločnej pozícii; zdôrazňuje, že kvalitné, rozčlenené údaje o skutočných dodávkach sú nevyhnutnou podmienkou pre pochopenie, ako sa spomínaných osem kritérií uplatňuje;

35.  kritizuje to, že viaceré členské štáty nepredložili na účely devätnástej výročnej správy všetky požadované údaje vrátane podrobných, špecifických údajov pre každú krajinu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku toho chýbajú vo výročnej správe pracovnej skupiny COARM dôležité informácie, správa nie je aktuálna a neposkytuje úplný obraz o vývozných činnostiach členských štátov; domnieva sa, že by sa mal zaviesť štandardizovaný systém overovania a podávania správ, ktorý by poskytoval podrobnejšie a vyčerpávajúce informácie; opakuje svoju požiadavku, aby všetky členské štáty, ktoré nepredložili všetky požadované informácie, poskytli na účely nasledujúcej výročnej správy dodatočné informácie o svojich vývozoch z minulosti;

36.  poznamenáva, že podľa devätnástej výročnej správy sa v súvislosti s rozhodnutiam o zamietnutí uplatňovali dosť rôznorodé kritériá: kritérium 1 sa uplatnilo 82-krát, kritérium 2 119-krát, kritérium 3 103-krát, kritérium 4 85-krát, kritérium 5 8-krát, kritérium 6 12-krát, kritérium 7 139-krát a kritérium 8 jedenkrát; konštatuje so znepokojením, že počet zamietnutých licencií v celkovom, ako aj relatívnom vyjadrení klesol (v roku 2016 bolo zamietnutých len 0,76 % žiadostí o licencie v porovnaní s takmer 1 % v roku 2015); s poľutovaním konštatuje, že správa opätovne neobsahuje údaje o výsledkoch konzultácií, pokiaľ ide o oznámenia o zamietnutí, a vyzýva členské štáty, aby tieto údaje zahrnuli do budúcich výročných správ;

37.  navrhuje, aby sa od členských štátov získali dodatočné informácie a aby sa uverejnili na vnútroštátnej úrovni i vo výročnej správe pracovnej skupiny COARM; navrhuje tiež, aby sa do výročnej správy pracovnej skupiny COARM doplnilo zhrnutie, ktoré by obsahovalo porovnanie trendov s predchádzajúcimi rokmi, ako aj celkové údaje;

Európsky parlament a občianska spoločnosť

38.  poznamenáva, že nie všetky národné parlamenty členských štátov EÚ vykonávajú kontrolu vládnych povolení; poukazuje na rokovací poriadok Európskeho parlamentu, v ktorom sa uvádza možnosť pravidelne reagovať na výročné správy EÚ o vývoze zbraní a v tejto súvislosti vyzýva na zlepšenie súčasnej situácie a na zaručenie toho, aby Európsky parlament reagoval na výročnú správu COARM vypracovaním vlastnej výročnej správy, ktorá by mala byť mimo kvóty; vyzýva národné parlamenty, aby si vymieňali všetky existujúce osvedčené postupy v oblasti podávania správ a dohľadu nad vývozom zbraní;

39.  zdôrazňuje dôležitú úlohu národných parlamentov, Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti, orgánov na kontrolu vývozu zbraní a priemyselné združenia pri podpore a presadzovaní dohodnutých noriem spoločnej pozície na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, ako aj pri zavádzaní transparentného a zodpovedného systému kontroly; žiada preto transparentný a stabilný kontrolný mechanizmus, ktorý posilní úlohu parlamentov a občianskej spoločnosti; nabáda národné parlamenty, občiansku spoločnosť a akademickú obec, aby vykonávali nezávislú kontrolu obchodovania so zbraňami, a vyzýva členské štáty a ESVČ, aby tieto činnosti podporovali aj finančnými prostriedkami;

40.  zdôrazňuje význam a oprávnenosť parlamentného dohľadu, pokiaľ ide o údaje týkajúce sa kontroly vývozu zbraní a spôsob vykonávania takejto kontroly; vyzýva v tejto súvislosti na potrebné opatrenia, podporu a informácie s cieľom zabezpečiť, aby sa verejný dohľad mohol vykonávať v plnom rozsahu;

41.  navrhuje, aby sa vývozy produktov financovaných v rámci Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDPP) a/alebo Európskeho obranného fondu (EDF) uviedli v údajoch predložených samostatne pracovnej skupine COARM s cieľom zabezpečiť dôkladné monitorovanie tých výrobkov, ktoré boli financované z európskeho rozpočtu; vyzýva Radu a Európsky parlament, aby sa dohodli na podrobnom režime výkladu a vykonávania vrátane dozorného orgánu, orgánu, ktorý stanovuje sankcie, a etického výboru s cieľom zaistiť, aby sa kritériá spoločnej pozície uplatňovali prinajmenšom na výrobky financované v rámci EDIDP a/alebo ERF s cieľom zabezpečiť rovnaké rámce pre vývoz pre príslušné krajiny; vyjadruje presvedčenie, že v budúcnosti by sa spoločný výklad a vykonávanie mali vzťahovať na všetky vývozy zbraní z členských štátov;

Medzinárodná kontrola zbraní a odzbrojenie

42.  poukazuje na ambície EÚ stať sa globálnym aktérom mieru; domnieva sa, že EÚ by mala dostáť svojej väčšej zodpovednosti za mier a bezpečnosť v Európe a vo svete ďalšími iniciatívami zameranými na dokonalejšie mechanizmy kontroly vývozu a na odzbrojovanie, a ako zodpovedná globálna veľmoc by mala ísť príkladom, t. j. EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu a členské štáty my sa mali maximálne usilovať o spoločnú pozíciu v oblasti nešírenia zbraní, celosvetového odzbrojovania a kontroly transferov zbraní, ako aj pri posilňovaní výskumu a vývoja konverzných technológií a postupov konverzie vojenských štruktúr na civilné štruktúry, a opatreniami ako poskytnutie vývozných výhod pre takéto tovary;

43.  pripomína, že všetky členské štáty sú signatármi Zmluvy o obchodovaní so zbraňami (ATT); vyzýva na všeobecné uplatňovanie ATT a na väčšie zameranie na krajiny, ktoré nie sú jej signatármi; vyjadruje tiež uznanie snahám o informovanosť v súvislosti s ATT a podporuje jej účinné vykonávanie;

44.  nabáda členské štáty, aby pomáhali tretím krajinám pri vytváraní, zlepšovaní a uplatňovaní systémov kontroly zbraní v súlade so spoločnou pozíciou;

45.  opätovne pripomína svoje stanovisko k autonómnym smrtiacim zbraňovým systémom (LAWS); žiada zákaz vývozu výrobkov, ktoré sa používajú pri vývoji a výrobe takýchto zbraňových systémov;

46.  upozorňuje na to, že účinná medzinárodná dohoda o kontrole zbraní by mala zahŕňať všetky transfery vrátane transferov medzi jednotlivými štátmi, transfery a prenájom medzi štátmi a neštátnymi koncovými používateľmi, ako aj pôžičky, dary, pomoc a iné formy transferov;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.
(2) Ú. v. EÚ C 56, 14.2.2018, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 17, 23.1.2018, s. 40.
(4) Ú. v. EÚ L 139, 30.5.2017, s. 38.
(5) Ú. v. EÚ C 98, 15.3.2018, s. 1.
(6) http://www.wassenaar.org/control-lists/, zoznam položiek s dvojakým použitím a technológií a zoznam munície, Wassenaarské usporiadanie kontrol vývozu konvenčných zbraní a tovaru s dvojakým použitím.
(7) Zmluva o obchodovaní so zbraňami, OSN, 13-27217.
(8) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 338, 13.12.2016, s. 1.
(11) A/HRC/35/8.
(12) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 63.
(13) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 178.
(14) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 142.
(15) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 146.
(16) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 104.
(17) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 110.
(18) Trends in international arms transfers, 2017 (informačný prehľad Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru SIPRI, marec 2018).
(19) http://enaat.org/eu-export-browser/licence.de.html
(20) „Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa. Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie“, Brusel, jún 2016.
(21) Zriadenie Európskeho obranného fondu, COM(2017)0295, 7. jún 2017.
(22) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52016XG0406(01)&from=SK


Posilnenie právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu ***I
PDF 751kWORD 111k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (COM(2017)0142 – C8-0119/2017 – 2017/0063(COD))
P8_TA-PROV(2018)0452A8-0057/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0142),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 103 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0119/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0057/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. novembra 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu

P8_TC1-COD(2017)0063


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 103 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),

keďže:

(1)  Články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sú vecou verejného poriadku a mali by sa účinne uplatňovať v celej Únii s cieľom zabezpečiť, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená. Účinné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ je nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivejších a otvorenejších konkurencieschopných trhov v Únii, v ktorých podniky súťažia vo väčšej miere na základe svojich kvalít a bez toho, aby vytvárali prekážky vstupu na trh, čo im umožňuje vytvárať blahobyt a pracovné miesta. Chráni spotrebiteľov a podniky, ktoré sú aktívne na vnútornom trhu, pred obchodnými praktikami, ktoré umelo udržiavajú ceny tovaru a služieb na vysokej úrovni, a rozširuje im možnosti výberu inovatívneho tovaru a inovatívnych služieb.

(2)  Verejné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ vykonávajú vnútroštátne orgány členských štátov na ochranu hospodárskej súťaže paralelne s Komisiou, a to podľa nariadenia Rady (ES) č. 1/2003(3). Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže tvoria spolu s Komisiou sieť orgánov verejnej moci, ktoré v úzkej spolupráci uplatňujú pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže (ďalej len „Európska sieť pre hospodársku súťaž“).

(3)  Článok 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 ukladá vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže a vnútroštátnym súdom povinnosť uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ na dohody, rozhodnutia združení podnikov, zosúladené postupy alebo na zneužitie dominantného postavenia, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. V praxi väčšina vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže uplatňuje vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže paralelne s článkami 101 a 102 ZFEÚ. Táto smernica, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali k dispozícii záruky nezávislosti, zdroje a právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút potrebné na to, aby mohli účinne uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ, má preto nevyhnutne vplyv na ▌ vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže, keď ho vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže paralelne uplatňujú. Navyše, uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže na dohody, rozhodnutia združení podnikov alebo na zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, by nemalo viesť k odlišnému výsledku než je výsledok, ku ktorému by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže dospeli na základe práva Únie podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003. V takýchto prípadoch paralelného uplatňovania vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže a práva Únie je preto nevyhnutné, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali rovnaké záruky nezávislosti, zdroje a právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút potrebné na zabezpečenie toho, že sa nedospeje k odlišnému výsledku.

(4)  Okrem toho, udelenie právomoci vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže získavať všetky informácie týkajúce sa podniku, ktorý je predmetom vyšetrovania, a to aj v digitálnej forme bez ohľadu na médium, na ktorom sú uchovávané, by tiež ovplyvnilo rozsah ich právomocí, keď v počiatočných štádiách ich konania prijímajú relevantné vyšetrovacie opatrenie na základe ▌vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré uplatňujú paralelne s článkami 101 a 102 ZFEÚ. Ak by sa vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže udelili inšpekčné právomoci rôzneho rozsahu v závislosti od toho, či budú v konečnom dôsledku uplatňovať len ▌vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže alebo budú uplatňovať aj články 101 a 102 ZFEÚ, bránilo by to účinnému presadzovaniu práva v oblasti hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Rozsah pôsobnosti tejto smernice by preto mal zahŕňať samostatné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako aj paralelné uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže v rovnakej veci. Pokiaľ ide o ochranu vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní, táto smernica sa vzťahuje aj na samostatné uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže.

(5)  Vnútroštátne právo bráni mnohým vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v tom, aby mali záruky nezávislosti, zdroje a právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút potrebné na účinné presadzovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Táto skutočnosť oslabuje ich schopnosť účinne uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ a uplatňovať ▌vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže paralelne s článkami 101 a 102 ZFEÚ. Napríklad mnohé vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže podľa vnútroštátneho práva nemajú k dispozícii účinné nástroje na získanie dôkazov o porušovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ alebo na ukladanie pokút podnikom, ktoré porušujú právo, alebo nedisponujú primeranými ľudskými a finančnými zdrojmi či operačnou nezávislosťou, aby mohli účinne uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ. To môže vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže brániť v prijímaní akéhokoľvek opatrenia alebo obmedziť ich činnosti v oblasti presadzovania práva. To, že mnohé vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže majú nedostatok záruk nezávislosti, zdrojov a právomocí v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút, aby mohli účinne uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ znamená, že konania o porušení pravidiel môžu mať pre podniky zapojené do protisúťažných postupov veľmi odlišné výsledky v závislosti od toho, v ktorom členskom štáte svoju činnosť vykonávajú. Nemusia podliehať žiadnemu presadzovaniu práva podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo môžu podliehať len neúčinnému presadzovaniu práva. V niektorých členských štátoch sa napríklad podniky môžu vyhnúť zodpovednosti za uhradenie pokuty tým, že jednoducho pristúpia k reštrukturalizácii.

(6)  Nejednotné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, či už sú uplatňované samostatne alebo paralelne s ▌ vnútroštátnym právom v oblasti hospodárskej súťaže, vedie k nevyužitiu príležitostí na odstránenie prekážok vstupu na trh a na vytvorenie spravodlivejších konkurencieschopných trhov v rámci ▌ Únie, na ktorých podniky medzi sebou súťažia na základe svojich kvalít. Podniky a spotrebitelia sú v horšej situácii predovšetkým v tých členských štátoch, v ktorých vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže nemajú dostatočné vybavenie na účinné presadzovanie práva. Podniky nemôžu medzi sebou súťažiť na základe svojich kvalít, ak existujú podmienky, ktoré poskytujú bezpečné prístavy protisúťažným postupom napríklad z dôvodu, že nie je možné získať dôkazy o protisúťažných postupoch alebo preto, že podniky majú možnosť vyhnúť sa zodpovednosti za uhradenie pokuty. Uvedené skutočnosti odrádzajú podniky od vstupu na takéto trhy, od toho, aby si na nich uplatnili právo usadiť sa a dodávali tam tovary alebo poskytovali služby. Spotrebitelia v členských štátoch s nižšou mierou presadzovania práva nepožívajú prínosy, ktoré so sebou prináša účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Nejednotným presadzovaním článkov 101 a 102 ZFEÚ, či už sú uplatňované samostatne alebo paralelne s ▌vnútroštátnym právom v oblasti hospodárskej súťaže, tak v rámci Únie dochádza k narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a k ohrozeniu jeho riadneho fungovania.

(7)  Nedostatky a obmedzenia, pokiaľ ide o nástroje a záruky vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, oslabujú systém paralelných právomocí na presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorý bol navrhnutý ako súdržný celok založený na úzkej spolupráci v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž. Tento systém závisí od možnosti orgánov vzájomne sa na seba spoľahnúť vtedy, keď jeden vykonáva v mene druhého úkony na zistenie skutočností (fact-finding) s cieľom podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi a ich vzájomnú pomoc. Tento systém však nefunguje dobre, ak niektoré vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže ešte stále nemajú k dispozícii primerané nástroje na zisťovanie skutočností. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže nie sú schopné poskytovať si vzájomnú pomoc ani v ďalších kľúčových oblastiach. Napríklad podniky, ktoré vykonávajú cezhraničnú činnosť, sú vo väčšine členských štátov schopné vyhnúť sa zaplateniu pokuty jednoducho tak, že na území niektorých členských štátov, v ktorých pôsobia, nemajú právnu prítomnosť. To znižuje motiváciu k dodržiavaniu článkov 101 a 102 ZFEÚ. Výsledkom je neúčinné presadzovanie práva, ktoré narúša hospodársku súťaž v prípade podnikov dodržiavajúcich právne predpisy a ktoré zároveň naštrbuje dôveru spotrebiteľov vo vnútorný trh, a to najmä v digitálnom prostredí.

(8)  V záujme vytvorenia skutočne spoločného priestoru presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže v Únii, ktorý poskytuje vyrovnanejšie podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu a obmedzuje rozdielne zaobchádzanie so spotrebiteľmi, je potrebné, aby boli pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ a ▌ pri uplatňovaní vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže paralelne s uvedenými článkami zavedené do praxe základné záruky nezávislosti, primerané finančné, ľudské, technické a technologické zdroje a minimálne právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút, aby sa tak zaistila úplná účinnosť vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže pri vykonávaní ich činnosti.

(9)  Túto smernicu je vhodné založiť na dvojakom právnom základe, a to na článkoch 103 a 114 ZFEÚ. Dôvodom je to, že táto smernica sa vzťahuje nielen na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ a uplatňovanie ▌vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže paralelne s uvedenými článkami, ale sa vzťahuje aj na nedostatky a obmedzenia nástrojov a záruk vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže potrebných na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, pretože takéto nedostatky a obmedzenia majú nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž a riadne fungovanie vnútorného trhu.

(10)  Zavedením základných záruk s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže uplatňovali články 101 a 102 ZFEÚ jednotne a účinne, by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov ponechať alebo zaviesť v prípade vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže rozsiahlejšie záruky nezávislosti a zdroje, ani ich možnosť ponechať alebo zaviesť podrobnejšie pravidlá upravujúce právomoci vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút. Členské štáty by mali mať predovšetkým možnosť udeliť vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže dodatočné právomoci, ktoré presahujú rámec stanovený v tejto smernici, aby ďalej posilnili ich účinnosť; takouto právomocou môže byť udeľovanie pokút fyzickým osobám alebo výnimočne právomoc vykonávať inšpekcie so súhlasom subjektov, ktoré sú predmetom inšpekcie.

(11)  V prípade tajných kartelov sú naopak nevyhnutné podrobné pravidlá upravujúce podmienky uplatnenia zhovievavosti. Podniky zverejnia informácie o tajných karteloch, na ktorých sa sami zúčastňovali, len vtedy, ak budú mať dostatočnú právnu istotu, že budú oslobodené od pokút. Značné rozdiely medzi programami zhovievavosti v členských štátoch predstavujú pre potenciálnych žiadateľov o zhovievavosť právnu neistotu. Toto môže oslabiť ich motiváciu požiadať o uplatnenie zhovievavosti. Ak by členské štáty mali možnosť zaviesť alebo uplatňovať jasnejšie a harmonizované pravidlá zhovievavosti v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, nielenže by to prispelo k cieľu spočívajúcemu v zachovaní motivácie žiadateľov, aby zverejnili informácie o tajných karteloch v záujme čo najúčinnejšieho presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže v Únii, ale zároveň by sa tým zaručili rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu. Uvedené skutočnosti by nemali brániť členským štátom, aby uplatňovali programy zhovievavosti, ktoré sa nevzťahujú len na tajné kartely, ale aj na iné formy porušovania článku 101 ▌ZFEÚ a rovnocenných ustanovení vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže, alebo aby akceptovali žiadosti o zhovievavosť predložené fyzickými osobami konajúcimi v ich vlastnom mene. Touto smernicou by tiež nemali byť dotknuté programy zhovievavosti, ktoré poskytujú výlučne oslobodenie od ukladania sankcií súdmi v trestnom konaní vo veci presadzovania článku 101 ZFEÚ.

(12)  Táto smernica by sa nemala uplatňovať na vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ umožňujú ukladanie trestnoprávnych sankcií fyzickým osobám, pričom výnimkou sú pravidlá upravujúce súčinnosť medzi programami zhovievavosti a ukladaním sankcií fyzickým osobám. Nemala by sa uplatňovať ani na vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa stanovuje ukladanie správnych sankcií fyzickým osobám, ktoré nepôsobia na trhu ako samostatné hospodárske subjekty.

(13)  Podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1/2003 môžu členské štáty zveriť presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ výlučne správnemu orgánu, čo platí v prípade väčšiny jurisdikcií, alebo môžu túto právomoc zveriť súdnym aj správnym orgánom. V uvedenom druhom prípade je správny orgán primárne zodpovedný prinajmenšom za vedenie vyšetrovania, zatiaľ čo súdnemu orgánu je obvykle zverená právomoc prijímať rozhodnutia o uložení pokút, pričom môže mať právomoc prijímať ďalšie rozhodnutia, napríklad o zistení porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(14)  Výkon právomocí prenesených touto smernicou na vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, vrátane vyšetrovacích právomocí, by mal v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie podliehať primeraným ochranným opatreniam, ktoré sú v súlade aspoň so všeobecnými zásadami práva Únie a Chartou základných práv Európskej únie, najmä v súvislosti s konaniami, ktoré by mohli viesť k uloženiu sankcií. Medzi tieto ochranné opatrenia patrí právo na dobrú správu vecí verejných a dodržiavanie práv podnikov na obhajobu, ktorých základnou súčasťou je právo na vypočutie. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali predovšetkým informovať strany, ktoré sú predmetom vyšetrovania, o predbežných námietkach, ktoré boli proti nim vznesené podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ vo forme oznámenia námietok alebo podobného opatrenia, a to ešte pred vydaním rozhodnutia o zistení porušenia, a uvedené strany by mali mať pred vydaním takéhoto rozhodnutia zároveň možnosť účinne vyjadriť k uvedeným námietkam svoje stanovisko. Strany, ktorým boli oznámené predbežné námietky o údajnom porušení článku 101 alebo 102 ZFEÚ, by mali mať právo na prístup k príslušnému spisu vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, aby tak mohli účinne uplatňovať svoje práva na obhajobu.

Právo na prístup ku spisu by malo zohľadňovať legitímne záujmy podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva a nemalo by sa dotýkať dôverných informácií a interných dokumentov vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a Komisie, ako aj korešpondencie medzi nimi a Komisiou. Adresáti rozhodnutí vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, najmä rozhodnutí o zistení porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ a o uložení nápravných opatrení alebo pokút, by mali mať okrem toho právo na účinný prostriedok nápravy na súde v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie. Takéto ▌rozhodnutia by mali byť odôvodnené, aby sa adresátom takýchto rozhodnutí umožnilo posúdiť dôvody rozhodnutia a uplatniť ich právo na účinný prostriedok nápravy. Navyše, v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných by mali členské štáty zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ uskutočnili konania v primeranej lehote, berúc do úvahy osobitné aspekty každého prípadu. Uvedené ochranné opatrenia by mali byť navrhnuté tak, aby sa dosiahla rovnováha medzi dodržiavaním základných práv podnikov na jednej strane a povinnosťou zabezpečiť účinné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ na strane druhej.

(15)  Výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a využívanie takýchto informácií ako dôkazov pri uplatňovaní článku 101 alebo 102 ZFEÚ by sa mali vykonávať podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(16)  Poverenie vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže uplatňovaním článkov 101 a 102 ZFEÚ nestranne a v spoločnom záujme účinného presadzovania pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže je základným prvkom účinného a jednotného uplatňovania týchto pravidiel.

(17)  V záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ by sa mala posilniť operačná nezávislosť vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti by sa mali do vnútroštátneho práva zaviesť explicitné ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, že pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ budú vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže chránené pred všetkými vonkajšími zásahmi alebo politickými tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť pri posudzovaní predložených podnetov. Na uvedený účel by sa mali vo vnútroštátnom práve vopred stanoviť dôvody týkajúce sa odvolania z vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže tých osôb, ktoré prijímajú rozhodnutia, ktorými sa vykonávajú právomoci uvedené v článkoch 10, 11, 12, 13 a 16 tejto smernice,cieľom odstrániť akékoľvek odôvodnené pochybnosti o ich nestrannosti ▌a ich odolnosti proti vonkajším faktorom. Podobne by sa mali vo vnútroštátnom práve vopred stanoviť jasné a transparentné pravidlá a postupy týkajúce sa výberu, prijímania alebo vymenovania uvedených osôb. V záujme zabezpečenia nestrannosti vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by sa okrem toho pokuty za porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré tieto orgány ukladajú, nemali používať na priame financovanie týchto orgánov.

(18)  Aby sa zabezpečila operačná nezávislosť vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, ich vedúci pracovníci, zamestnanci a osoby, ktoré prijímajú rozhodnutia by mali konať bezúhonne a mali by sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s výkonom ich služobných povinností. Aby sa neohrozilo nezávislé hodnotenie zo strany vedúcich pracovníkov, zamestnancov alebo osôb, ktoré prijímajú rozhodnutia, mali by sa zdržať akýchkoľvek platených či neplatených činností, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom ich služobných povinností, a to počas ich pracovného pomeru alebo funkčného obdobia, a počas primerane dlhého obdobia po ich ukončení ▌.

(19)  To znamená, že počas ich pracovného pomeru alebo funkčného obdobia by zamestnanci a osoby, ktoré prijímajú rozhodnutia, nemali mať možnosť zaoberať sa konaním vo veci uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ, do ktorého boli zapojení alebo ktoré sa priamo týka podnikov alebo združení podnikov, ktoré ich zamestnávali alebo v ktorých sa inak profesijne angažovali, ak by to v konkrétnom prípade mohlo ohroziť ich nestrannosť. Podobne, zamestnanci a osoby, ktoré prijímajú rozhodnutia, ako aj ich blízki príbuzní by nemali mať žiaden záujem na žiadnych podnikoch alebo organizáciách, ktoré sú predmetom konania vo veci uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ, na ktorom sa zúčastňujú, ak by to v konkrétnom prípade mohlo ohroziť ich ▌nestrannosť. Pri posudzovaní možného narušenia ich nestrannosti v individuálnom prípade by sa mala zohľadniť povaha a miera záujmu, ako aj úroveň zapojenia alebo angažovanosti dotknutého jednotlivca. Ak je nevyhnutné zabezpečiť nestrannosť vyšetrovania a rozhodovacieho procesu, dotknutý jednotlivec by mal byť povinný odmietnuť svoju účasť na konkrétnom prípade.

(20)  To tiež znamená, že po primeranú dobu po opustení vnútroštátneho správneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže by sa bývalí zamestnanci alebo osoby, ktoré prijímali rozhodnutia, nemali vo svojom novom zamestnaní zapájať do toho istého prípadu, a to vždy, ak majú zamestnanie, ktoré súvisí s konaním vo veci uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ, ktorým sa zaoberali počas svojho pracovného pomeru alebo funkčného obdobia.

Dĺžku uvedenej doby možno určiť s ohľadom na povahu nového zamestnania dotknutých jednotlivcov, ako aj úroveň ich zapojenia a zodpovednosti v danom konaní počas ich pracovného pomeru alebo funkčného obdobia vo vnútroštátnom správnom orgáne na ochranu hospodárskej súťaže.

(21)  Každý vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže by mal uverejniť svoj kódex správania, v ktorom sa bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie prísnejších vnútroštátnych pravidiel, stanovia pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov.

(22)  Operačná nezávislosť vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by nemala vylučovať súdne preskúmanie alebo parlamentný dohľad v súlade s vnútroštátnym právom. Povinnosť zodpovedať sa by tiež mala prispievať k zabezpečeniu dôveryhodnosti a legitimity činností vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. Primeraná povinnosť vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže zodpovedať sa zahŕňa predkladanie pravidelných správ o ich činnosti vládnemu alebo parlamentnému orgánu. Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu podliehať aj kontrole alebo monitorovaniu v súvislosti s ich finančnými výdavkami, a to za predpokladu, že to nebude mať vplyv na ich nezávislosť.

(23)  Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť stanoviť priority medzi svojimi konaniami vo veci presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ s cieľom efektívne využívať svoje zdroje a sústrediť sa na predchádzanie protisúťažnému správaniu, ktoré narúša hospodársku súťaž na vnútornom trhu, a na ukončenie takéhoto správania. Na tento účel by mali mať možnosť zamietnuť sťažnosti na základe toho, že nie sú prioritou, s výnimkou sťažností, ktoré podali orgány verejnej moci, ktoré sa spolu s vnútroštátnym správnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže podieľajú na presadzovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, prípadne vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže. Tým by však nemala byť dotknutá právomoc vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže zamietnuť sťažnosti z iných dôvodov, akým je napríklad chýbajúca právomoc, alebo rozhodnúť, že neexistujú žiadne dôvody na zásah z ich strany. V prípadoch formálne podaných sťažnosti by takéto zamietnutia mali podliehať účinným prostriedkom nápravy v súlade s vnútroštátnym právom. Právomoc vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže stanoviť priority medzi svojimi konaniami na presadzovanie práva nemá žiaden vplyv na právo vlády členského štátu vydať pre vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže všeobecné pravidlá týkajúce sa postupov alebo usmernenia týkajúce sa stanovovania priorít, ktoré nesúvisia s vyšetrovaniami v rámci sektora alebo osobitnými konaniami vo veci presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(24)  Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať dostatočné zdroje, pokiaľ ide o kvalifikovaných zamestnancov schopných vykonávať odborné právne a hospodárske posudzovanie, finančné prostriedky, technickú a technologickú odbornosť a vybavenie vrátane primeraných nástrojov informačných technológií, aby sa zabezpečilo, že majú možnosť efektívne plniť svoje úlohy pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ. V prípade, že na základe vnútroštátneho práva sú povinnosti a právomoci vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže rozšírené, členské štáty by mali zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali dostatočné zdroje na efektívne plnenie uvedených úloh.

(25)  Nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by sa mala posilniť, aby im umožňovala nezávisle rozhodovať o použití rozpočtových prostriedkov pridelených na účely plnenia ich úloh, a to bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne rozpočtové pravidlá a postupy.

(26)  V snahe zabezpečiť, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali dostatočné zdroje na plnenie svojich úloh, možno zvážiť rôzne spôsoby financovania, ako napríklad financovanie z alternatívnych zdrojov iných ako štátny rozpočet.

(27)  S cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie implementácie tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže predkladali pravidelné správy o svojej činnosti a zdrojoch vládnemu alebo parlamentnému orgánu. Uvedené správy by mali obsahovať informácie o vymenovaní a odvolaní členov rozhodovacieho orgánu, o výške sumy zdrojov pridelených v príslušnom roku, ako aj o akýchkoľvek zmenách tejto sumy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Takéto správy by sa mali sprístupniť verejnosti.

(28)  Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať k dispozícii minimálny súbor spoločných vyšetrovacích a rozhodovacích právomocí, aby boli schopné účinne presadzovať uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(29)  Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať účinné vyšetrovacie právomoci na odhaľovanie akýchkoľvek dohôd, rozhodnutí alebo zosúladených postupov zakázaných podľa článku 101 ZFEÚ alebo akéhokoľvek zneužívania dominantného postavenia zakázaného podľa článku 102 ZFEÚ, a to v akomkoľvek štádiu konania, ktoré tieto orgány vedú. Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť uplatňovať uvedené právomoci na podniky a združenia podnikov, ktoré sú predmetom konania vo veci uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako aj na iných účastníkov trhu, ktorí môžu disponovať informáciami, ktoré sú relevantné pre takéto konanie. Udelením takýchto účinných vyšetrovacích právomocí všetkým vnútroštátnym správnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže by sa malo zabezpečiť, aby boli schopné účinne si navzájom pomáhať, keď sú požiadané o vykonanie inšpekcie alebo akéhokoľvek iného úkonu na zistenie skutočností na ich území v mene a na účet iného vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(30)  Vyšetrovacie právomoci vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by mali zodpovedať tomu, aby tieto orgány boli schopné reagovať na výzvy v oblasti presadzovania práva v digitálnom prostredí a mali by týmto orgánom umožniť získanie všetkých informácií súvisiacich s podnikom alebo združením podnikov, ktoré sú predmetom vyšetrovania, v digitálnej forme, vrátane forenzne získavaných údajov,, bez ohľadu na médium, na ktorom sú tieto informácie uchované, ako sú napríklad laptopy, mobilné telefóny, iné mobilné zariadenia alebo cloudové úložisko.

(31)  Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť vykonávať všetky potrebné inšpekcie priestorov podnikov a združení podnikov, ak môžu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie preukázať, že existuje dôvodné podozrenie z porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ. Táto smernica by nemala členským štátom brániť v tom, aby na vykonanie takýchto inšpekcií vyžadovali vopred vydané povolenie vnútroštátneho justičného orgánu.

(32)  V záujme zabezpečenia účinnosti by mali mať vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže na základe svojej právomoci vykonávať inšpekcie možnosť prístupu k informáciám, ku ktorým má prístup podnik alebo združenie podnikov či osoba, ktoré sú predmetom inšpekcie, a ktoré súvisia s podnikom alebo združením podnikov, ktoré sú predmetom vyšetrovania. To by malo nevyhnutne zahŕňať právomoc na prehľadávanie dokumentov, spisov alebo údajov na zariadeniach, ktoré nie sú vopred presne určené. Bez takejto právomoci by nebolo možné získať informácie potrebné pre vyšetrovanie, ak podniky alebo združenia podnikov zaujmú obštrukčný prístup alebo odmietnu spolupracovať. Právomoc preskúmať účtovné knihy alebo záznamy by sa mala vzťahovať na všetky formy korešpondencie vrátane elektronických správ, bez ohľadu na to, či sú zdanlivo neprečítané alebo boli vymazané.

(33)  S cieľom minimalizovať zbytočné predlžovanie inšpekcií by mali mať vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže právomoc pokračovať v prehľadávaní a selektovaní kópií alebo výpisov z účtovných kníh a záznamov týkajúcich sa obchodnej činnosti podniku alebo združenia podnikov, ktoré sú predmetom inšpekcie, v priestoroch týchto orgánov alebo v iných určených priestoroch. Pri takomto prehľadávaní by sa malo zabezpečiť nepretržité náležité dodržiavanie práv podnikov na obhajobu.

(34)  Skúsenosti ukazujú, že obchodné záznamy sa môžu uchovávať v súkromných obydliach riaditeľov, manažérov a ostatných zamestnancov podnikov alebo združení podnikov, najmä v dôsledku častejšieho využívania flexibilnejších pracovných režimov. V záujme zabezpečenia účinnejších inšpekcií by vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať právomoc vstupovať do akýchkoľvek priestorov vrátane súkromných obydlí, ak môžu preukázať, že existuje dôvodné podozrenie, že obchodné záznamy ▌, ktoré môžu byť relevantné pre dokázanie porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ, sú uchovávané v týchto priestoroch. Výkon uvedenej právomoci by mal byť podmienený tým, že vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže vopred získa povolenie od vnútroštátneho justičného orgánu, ktorým môže byť v prípade niektorých vnútroštátnych právnych systémov prokurátor. To by však nemalo členským štátom brániť, aby v prípadoch mimoriadnej naliehavosti zverili úlohy vnútroštátneho justičného orgánu vnútroštátnemu správnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže konajúcemu ako justičný orgán, alebo aby výnimočne povolili vykonanie takýchto inšpekcií so súhlasom subjektov, ktoré sú predmetom inšpekcie. Vykonávanie takýchto inšpekcií môže vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže zveriť policajnému orgánu alebo rovnocennému orgánu presadzovania práva za predpokladu, že inšpekcia sa vykoná v prítomnosti vnútroštátneho správneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže. Tým by nemalo byť dotknuté právo vnútroštátneho správneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže vykonať inšpekciu a získať potrebnú pomoc policajného orgánu alebo rovnocenného orgánu presadzovania práva, a to aj pomoc, ako preventívne opatrenie, na prekonanie možného odporu zo strany subjektov, ktoré sú predmetom inšpekcie.

(35)  Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať účinné právomoci na to, aby mohli od podnikov alebo združení podnikov požadovať poskytnutie informácií potrebných na odhalenie porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ. Na uvedený účel by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať možnosť požadovať zverejnenie informácií, ktoré by im mohli umožniť vyšetrovanie predpokladaných porušení. To by malo zahŕňať právo požadovať informácie v akejkoľvek digitálnej forme vrátane emailov a správ zo systémov okamžitého zasielania správ (instant messaging), a to bez ohľadu na to, kde sú uchovávané, vrátane uchovávania v cloudoch a na serveroch, za predpokladu, že sú prístupné podniku alebo združeniu podnikov, ktoré sú adresátom žiadosti o informácie. Uvedené právo by nemalo vyústiť do povinnosti na strane podniku alebo združenia podniku, ktorá je neprimeraná požiadavkám vyšetrovania. Napríklad jeho dôsledkom by nemali byť nadmerné náklady alebo úsilie na strane podniku alebo združenia podniku. Aj keď právo požadovať informácie má zásadný význam pre odhaľovanie porušení, takéto žiadosti by mali byť primerané z hľadiska rozsahu. Takéto žiadosti by nemali podnik alebo združenie podnikov prinútiť, aby priznali, že porušili predpisy, keďže dokázať porušenie je úlohou vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. Tým by nemali byť dotknuté povinnosti podnikov alebo združení podnikov poskytnúť odpovede na vecné otázky a dokumenty. Podobne by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať účinné nástroje umožňujúce požadovať od ktorejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osoby poskytnutie informácií, ktoré môžu byť relevantné pre uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť procesné pravidlá týkajúce sa takýchto žiadostí o informácie, ako napríklad ich právnu formu, za predpokladu, že tieto pravidlá umožnia účinné používanie tohto nástroja. Skúsenosti tiež ukazujú, že informácie poskytnuté dobrovoľne v reakcii na žiadosti o dobrovoľné poskytnutie informácií môžu byť cenným informačným zdrojom pre robustné presadzovanie práva založené na informovanosti. Podobne, poskytovanie informácií tretími stranami, ako sú napríklad konkurenti, zákazníci a spotrebitelia, ktorí pôsobia na príslušnom trhu, z ich vlastnej iniciatívy môže prispieť k účinnému presadzovaniu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by k tomu mali nabádať.

(36)  Skúsenosti ukazujú, že právomoc viesť vypočúvanie je účinným nástrojom získavania dôkazov a pomoci orgánom na ochranu hospodárskej súťaže pri posudzovaní významu už získaných dôkazov. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať účinné prostriedky na to, aby na vypočúvanie mohli predvolať ktoréhokoľvek zástupcu podniku alebo združenia podnikov, ktoréhokoľvek zástupcu iných právnických osôb a ktorúkoľvek fyzickú osobu, ak by takýto zástupcovia alebo osoby mohli mať informácie relevantné pre uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá upravujúce vedenie takýchto vypočúvaní za predpokladu, že tieto pravidlá umožnia účinné využívanie tohto nástroja.

(37)  Je nevyhnutné, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali možnosť vyžadovať, aby podniky a združenia podnikov prestali porušovať článok 101 alebo 102 ZFEÚ, a to aj vtedy, keď porušovanie pokračuje po tom, čo vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže formálne začali konanie. Okrem toho by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať účinné prostriedky na obnovenie hospodárskej súťaže na trhu uložením štrukturálnych a behaviorálnych nápravných opatrení, ktoré sú primerané k porušeniu, ku ktorému došlo, a nevyhnutné na ukončenie porušovania. Zásada proporcionality si vyžaduje, aby si vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže pri výbere medzi rovnako účinnými nápravnými opatreniami zvolili nápravné opatrenie, ktoré je pre podniky najmenej zaťažujúce. Štrukturálne nápravné opatrenia, ako je napríklad povinnosť zbaviť sa podielu na majetku konkurenta alebo povinnosť odpredať obchodnú jednotku, majú vplyv na aktíva podniku a možno predpokladať, že budú pre podnik viac zaťažujúce ako behaviorálne nápravné opatrenia. To by však vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže nemalo brániť v tom, aby mohli dospieť k záveru, že okolnosti konkrétneho porušenia odôvodňujú uloženie štrukturálneho nápravného opatrenia, keďže by bolo z hľadiska ukončenia porušovania účinnejšie než behaviorálne nápravne opatrenie.

(38)  Dočasné opatrenia môžu byť dôležitým nástrojom, ktorým sa zabezpečí, aby v dôsledku porušenia, ktoré je predmetom vyšetrovania, nedošlo počas vyšetrovania k závažnému a nenapraviteľnému narušeniu hospodárskej súťaže. Tento nástroj je dôležitý na to, aby sa zabránilo vývoju na trhu, ktorý by mohlo veľmi ťažko zvrátiť rozhodnutie vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže prijaté na konci konania. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali mať právomoc uložiť prostredníctvom rozhodnutia dočasné opatrenia. Táto právomoc by sa mala uplatňovať aspoň v prípadoch, v ktorých vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže dospel k prima facie zisteniu porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ a ak existuje riziko závažného a nenapraviteľného narušenia hospodárskej súťaže. Členské štáty majú možnosť poskytnúť vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže rozsiahlejšie právomoci na ukladanie dočasných opatrení. Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú dočasné opatrenia, by malo byť platné len na určené obdobie, buď do ukončenia konania, ktoré vedie vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, alebo na pevne stanovené časové obdobie, ktoré možno obnoviť, pokiaľ je to nevyhnutné a primerané. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zákonnosť takýchto opatrení vrátane ich proporcionality bolo možné preskúmať v rámci skrátených odvolacích konaní alebo iných postupov, ktoré tiež umožňujú zrýchlenú súdnu kontrolu. Okrem toho by členské štáty mali vytvoriť podmienky potrebné na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli využívať dočasné opatrenia v praxi. Je osobitne potrebné umožniť všetkým orgánom na ochranu hospodárskej súťaže reagovať na vývoj na rýchlo sa meniacich trhoch a posúdiť preto v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž používanie dočasných opatrení a zohľadniť tieto skúsenosti v akýchkoľvek nezáväzných opatreniach alebo pri budúcom preskúmaní tejto smernice.

(39)  Ak v priebehu konania, ktoré môže vyústiť do zákazu dohody obmedzujúcej súťaž alebo do zákazu protisúťažného postupu, predložia podniky alebo združenia podnikov vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže záväzky, ktoré by mali odstrániť ich obavy, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť prijať rozhodnutia, ktorými sa tieto záväzky stanú pre dotknuté podniky alebo združenia podnikov záväzné a voči nim vynútiteľné. Takéto rozhodnutia o záväzkoch v zásade nie sú vhodné v prípade tajných kartelov, v súvislosti s ktorými by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali ukladať pokuty. rozhodnutiach o záväzkoch by malo byť uvedené, že už neexistujú dôvody na to, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže v danej veci konali, a to bez toho, aby dospeli k záveru, či došlo k porušeniu článku 101 alebo 102 ZFEÚ. O tom, či akceptovať záväzky, by mali podľa vlastného uváženia rozhodnúť vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže. Rozhodnutiami o záväzkoch nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a vnútroštátnych súdov dospieť k záveru, že došlo k takému porušeniu právnych predpisov a v predmetnej veci rozhodnúť. Okrem toho sa ukázalo, že účinné prostriedky monitorovania dodržiavania záväzkov podnikmi alebo združeniami podnikov a účinné prostriedky ukladania sankcií v prípadoch nedodržiavania záväzkov sú účinnými nástrojmi orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať účinné prostriedky na opätovné otvorenie konania v prípadoch, keď došlo k podstatným zmenám akýchkoľvek skutočností, na ktorých sa rozhodnutie o záväzkoch zakladá, keď podnik alebo združenie podnikov konali v rozpore so svojimi záväzkami alebo keď bolo rozhodnutie o záväzkoch založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách, ktoré poskytli zúčastnené strany.

(40)  V záujme zabezpečenia účinného a jednotného presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ by vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať právomoc ukladať podnikom a združeniam podnikov za porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ účinné, primerané a odrádzajúce pokuty, a to buď sami v ich vlastnom konaní, najmä v správnom konaní, ak takéto konanie umožňuje priame uloženie účinných, primeraných a odrádzajúcich pokút, alebo o ich uloženie požiadať súd v inom ako trestnom konaní. Tým nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa za porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ stanovuje podnikom alebo združeniam podnikov ukladanie sankcií súdmi v trestnom konaní, ak je porušenie podľa vnútroštátneho práva trestným činom a ak to neovplyvní účinné a jednotné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(41)  S cieľom zabezpečiť, aby podniky a združenia podnikov boli motivované rešpektovať vyšetrovacie úkony a rozhodnutia vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť ukladať účinné pokuty v prípade nerešpektovania opatrení a rozhodnutí uvedených v článkoch 6, 8, 9, 10, 11 a 12, a to sami v ich vlastnom konaní, alebo o ich uloženie požiadať súd v inom ako trestnom konaní. Tým nie je dotknuté vnútroštátne právo, v ktorom sa stanovuje ukladanie takýchto pokút podnikom a združeniam podnikov súdmi v trestnom konaní. ▌

(42)  V súlade s Chartou základných práv Európskej únie by sa mali v konaní pred vnútroštátnymi správnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže alebo podľa okolností v inom ako trestnom konaní pred súdom ukladať pokuty, ak k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pojmy úmysel a nedbanlivosť by sa mali vykladať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ, a nie ako pojmy úmysel a nedbanlivosť používané v konaniach, ktoré vedú trestné orgány v súvislosti s trestnými záležitosťami. Tým nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, podľa ktorých sa zistenie porušenia zakladá na kritériu objektívnej zodpovednosti za predpokladu, že je zlučiteľné s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá upravujúce dôkaznú silu ani povinnosti vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže zisťovať skutkový stav v predmetnej veci, a to za predpokladu, že tieto pravidlá a povinnosti sú v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie. ▌

(43)  Pokuty by sa mali stanovovať proporcionálne k celkovému celosvetovému obratu dotknutých podnikov a združení podnikov.

(44)  Pravidelné penále je kľúčovým nástrojom, ktorým sa zabezpečuje, aby mali vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže účinný prostriedok na boj proti pretrvávajúcemu a budúcemu nedodržiavaniu opatrení a rozhodnutí uvedených v článkoch 6, 8, 9, 10, 11 a 12 podnikmi a združeniami podnikov. Nemali by sa uplatňovať na zistené porušenia, ku ktorým došlo v minulosti. Právomocou ukladať pravidelné penále nie je dotknutá právomoc vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže potrestať nedodržiavanie opatrení uvedených v článku 13 ods. 2. Takéto pravidelné penále by sa malo stanoviť proporcionálne k priemernému dennému celkovému celosvetovému obratu dotknutých podnikov a združení podnikov.

(45)  Na účely ukladania pokút a pravidelného penále by mal pojem „rozhodnutie“ zahŕňať akékoľvek opatrenie, ktoré má záväzné právne účinky, ktoré dokážu ovplyvniť záujmy adresáta spôsobením výraznej zmeny v jeho právnej situácii.

(46)  V záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ pojem „podnik”, ako sa uvádza v článkoch 101 a 102 ZFEÚ, ktoré by sa mali uplatňovať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, označuje hospodársku jednotku, a to aj v prípade, že pozostáva z viacerých právnických alebo fyzických osôb. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali mať možnosť uplatniť pojem „podnik” na určenie zodpovednosti materskej spoločnosti a uložiť jej pokutu za správanie jednej z jej dcérskych spoločností, ak materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť tvoria jednu hospodársku jednotku. Aby sa podniky nemohli vyhnúť zodpovednosti za uhradenie pokuty za porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ zmenou právnej formy alebo organizačnej štruktúry, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť určiť právnych alebo hospodárskych nástupcov zodpovedného podniku a uložiť im za porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ pokuty v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(47)  Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali pri ukladaní pokút za porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ prihliadať na závažnosť tohto porušenia, aby uložené pokuty odrážali jeho hospodársky význam. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by tiež mali mať možnosť ukladať pokuty primerané z hľadiska trvania porušenia. Uvedené faktory by sa mali posudzovať v súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a spôsobom zabezpečujúcim odrádzajúci účinok. Posudzovanie závažnosti by sa malo vykonávať jednotlivo pre všetky typy porušení, pričom by sa mali zohľadniť všetky okolnosti daného prípadu ▌. Medzi faktory, ktoré možno zohľadniť, patrí povaha porušenia, celkový trhový podiel všetkých dotknutých podnikov, geografický rozsah porušenia, skutočnosť, či porušenie bolo implementované, hodnota predaja tovaru a služieb podniku, ktorých sa porušenie priamo alebo nepriamo týka, a veľkosť a trhová sila dotknutého podniku. Existencia opakovaného porušenia tým istým páchateľom svedčí o jeho sklone dopúšťať sa takéhoto porušovania a je preto veľmi významným ukazovateľom ▌potreby uložiť vyššie penále v záujme dosiahnutia skutočne odrádzajúceho účinku. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali mať možnosť uložiť vyššiu pokutu podniku alebo združeniu podnikov, ak Komisia alebo vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže už predtým vydali rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že tento podnik alebo toto združenie podnikov porušili článok 101 alebo 102 ZFEÚ a tento podnik alebo toto združenie podnikov sa naďalej dopúšťajú rovnakého porušenia alebo podobného porušenia. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ mali mať možnosť zohľadniť akúkoľvek kompenzáciu zaplatenú na základe konsenzuálneho urovnania. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by okrem toho mali mať za výnimočných okolností možnosť zohľadniť hospodársku životaschopnosť dotknutého podniku.

(48)  Skúsenosti ukazujú, že združenia podnikov pravidelne zohrávajú úlohu pri porušovaní pravidiel hospodárskej súťaže a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali mať možnosť takéto združenia účinne pokutovať. Pri posudzovaní závažnosti porušenia s cieľom určiť výšku pokuty v konaniach proti združeniam podnikov v prípade, že sa porušenie týka činností jeho členov, by malo byť možné vziať do úvahy súčet tržieb podnikov, ktoré sú členmi združenia, z predaja tovaru a služieb, ktorých sa porušenie priamo alebo nepriamo týka. Ak sa pokuta ukladá nielen združeniu, ale aj jeho členom, obrat členov, ktorým sa pokuta ukladá, by sa nemal brať do úvahy pri výpočte pokuty združenia. V záujme zabezpečenia účinného vymáhania pokút, ktoré boli uložené združeniam podnikov za porušenia, ktorých sa dopustili, je nevyhnutné stanoviť podmienky, na základe ktorých bude závisieť od voľného uváženia vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, či budú vyžadovať zaplatenie pokuty od členov združenia, ak je združenie podnikov v platobnej neschopnosti. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali pritom zohľadniť relatívnu veľkosť podnikov, ktoré patria do združenia, a najmä situáciu malých a stredných podnikov. Zaplatením pokuty jedným alebo viacerými členmi združenia podnikov nie sú dotknuté pravidlá vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú vymáhanie súm hradených inými členmi združenia.

(49)  Odrádzajúci účinok pokút je v rámci Únie značne nejednotný a v niektorých členských štátoch je maximálna výška pokuty, ktorú možno uložiť, stanovená na veľmi nízkej úrovni. Aby sa zabezpečilo, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu ukladať odrádzajúce pokuty, maximálna výška pokuty, ktorú možno uložiť za každé porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ, by mala byť stanovená na úrovni minimálne 10 % z celkového celosvetového obratu dotknutého podniku. To by však nemalo členským štátom brániť, aby zachovali alebo zaviedli vyššiu hornú hranicu pokuty, ktorú možno uložiť.

(50)  Programy zhovievavosti predstavujú kľúčový nástroj odhaľovania tajných kartelov a prispievajú tak k účinnému stíhaniu najzávažnejších prípadov porušovania právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže a k ukladaniu sankcií za tieto porušenia. V súčasnosti však existujú značné rozdiely v programoch zhovievavosti uplatňovaných v členských štátoch. V dôsledku uvedených rozdielov sú podniky porušujúce právne predpisy vystavené právnej neistote, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých majú možnosť žiadať o uplatnenie zhovievavosti, ako aj právnej neistote týkajúcej sa ich imunity na základe príslušných programov. Takáto neistota by mohla oslabiť motiváciu potenciálnych žiadateľov o zhovievavosť zúčastniť sa na programe. Táto skutočnosť môže následne spôsobiť odhalenie menšieho počtu tajných kartelov a teda menej účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v Únii.

(51)  Rozdiely v programoch zhovievavosti na úrovni členských štátov ohrozujú aj rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu. Je preto vhodné zvýšiť právnu istotu pre podniky na vnútornom trhu a posilniť príťažlivosť programov zhovievavosti v celej Únii znížením týchto rozdielov tak, že sa vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže umožní poskytovať oslobodenie od pokút a ich zníženie a akceptovať súhrnné žiadosti za rovnakých podmienok. V budúcnosti bude možno potrebné, aby Európska sieť pre hospodársku súťaž vynaložila ďalšie úsilie na zosúladenie programov zhovievavosti.

(52)  Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť oslobodiť podniky od pokút alebo tieto pokuty znížiť v prípade splnenia určitých podmienok. Združenia podnikov, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť vo vlastnom mene, by mali byť oprávnené na oslobodenie od pokút alebo na ich zníženie v prípadoch, keď sa zúčastňujú na karteli vo vlastnom mene a nie v mene svojich členov.

(53)  Na to, aby sa kartel považoval za tajný kartel, nie je potrebné, aby boli tajné všetky aspekty jeho činnosti. Kartel možno považovať za tajný kartel najmä vtedy, ak prvky tohto kartelu, ktoré sťažujú odhalenie úplného rozsahu činnosti, nie sú známe verejnosti, zákazníkom alebo dodávateľom.

(54)  Na to, aby bol žiadateľ oprávnený na zhovievavosť, mal by ukončiť svoju účasť v údajnom tajnom karteli, s výnimkou prípadov, keď sa vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže domnieva, že jeho ďalšia účasť je odôvodnene nevyhnutná na zachovanie integrity vyšetrovania, aby sa napríklad zabezpečilo, že ostatní údajní účastníci tohto kartelu neodhalia, že vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže už bol informovaný o údajnom tajnom karteli predtým, než vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže vykoná vyšetrovacie úkony, ako napríklad neoznámené inšpekcie.

(55)  Na to, aby bol žiadateľ oprávnený na zhovievavosť, mal by s vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže spolupracovať riadne, úplne, nepretržite a pohotovo. To okrem iného znamená, že ak má žiadateľ v úmysle podať žiadosť vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, nemal by zničiť, sfalšovať alebo zamlčať dôkazy o údajnom tajnom karteli. Keď má podnik v úmysle podať žiadosť, existuje riziko, že jeho riaditelia, manažéri a ostatní zamestnanci by mohli zničiť dôkazy, aby zatajili svoje zapojenie do kartelu, ale k zničeniu dôkazov by mohlo dôjsť aj z iných dôvodov. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali zohľadniť osobitné okolnosti, za ktorých boli dôkazy zničené, ako aj význam takéhoto zničenia, keď zvažujú, či zničenie dôkazov spochybňuje riadnu spoluprácu žiadateľa.

(56)   Ak má žiadateľ v úmysle podať žiadosť vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, nemal by v záujme splnenia podmienky riadnej, úplnej, nepretržitej a bezodkladnej spolupráce zverejniť túto skutočnosť, ani žiadnu časť obsahu svojej zamýšľanej žiadosti, s výnimkou zverejnenia určeného iným vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, Komisii alebo orgánom na ochranu hospodárskej súťaže z tretích krajín. To však žiadateľovi nebráni, aby nahlásil svoje správanie iným orgánom verejnej moci, ako to vyžadujú príslušné právne predpisy, zamedzuje mu to len zverejniť skutočnosť, že zvažuje požiadať o zhovievavosť, a predložiť uvedeným orgánom vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti. Žiadateľ by však mal pri plnení povinností podľa uvedených príslušných právnych predpisov zároveň zohľadniť, že je dôležité vyhnúť sa nepriaznivému vplyvu na možné vyšetrovanie, ktoré vykonáva vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže.

(57)  Žiadatelia by mali mať možnosť predložiť vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti v súvislosti s úplnými alebo súhrnnými žiadosťami písomne a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by zároveň mali mať zavedený systém, ktorý by im umožňoval akceptovať takéto vyhlásenia ústne alebo inými prostriedkami, ktoré žiadateľom umožňujú, aby takéto predkladané vyhlásenia nemuseli mať v držbe, úschove alebo pod kontrolou. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť zvoliť si prostriedky, ktorými akceptujú vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti.

(58)  Podniky, ktoré chcú požiadať o oslobodenie od pokút, by mali mať možnosť najprv požiadať vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže o rezerváciu miesta v poradí žiadateľov o zhovievavosť pred tým, ako formálne predložia žiadosť o oslobodenie od pokút, aby mal žiadateľ čas zhromaždiť informácie a dôkazy, ktoré sú potrebné na splnenie príslušných dôkazných kritérií. Tým nie je dotknutá možnosť členských štátov, aby podnikom umožnili požiadať o rezerváciu poradia v prípade žiadostí o zníženie pokuty.

(59)  Okrem toho by v záujme zníženia administratívneho a iného významného časového zaťaženia mali mať žiadatelia možnosť predložiť vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti v súvislosti s úplnými alebo súhrnnými žiadosťami, ako aj v súvislosti so žiadosťami o rezerváciu poradia buď v úradnom jazyku členského štátu dotknutého vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže alebo, v prípade obojstrannej dohody medzi vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže a žiadateľom, v inom úradnom jazyku Únie. Takáto dohoda by sa považovala za existujúcu, ak vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže všeobecne akceptujú takéto predložené podklady v uvedenom jazyku.

(60)  Vzhľadom na spoločné právomoci Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže pri presadzovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ je dôležité, aby bol zavedený plynulo fungujúci systém súhrnných žiadostí. Žiadatelia, ktorí v súvislosti s údajným tajným kartelom požiadali Komisiu o zhovievavosť, by mali mať možnosť predkladať vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže súhrnné žiadosti v súvislosti s týmto kartelom za predpokladu, že žiadosť adresovaná Komisii sa týka viac než troch členských štátov ako dotknutých území. Tým nie je dotknutá možnosť Komisie zaoberať sa prípadmi, ktoré sú úzko prepojené s inými ustanoveniami Únie, ktoré môže výlučne alebo účinnejšie uplatňovať Komisia, ak si záujem Únie vyžaduje, aby Komisia prijala rozhodnutie, ktorým sa rozvíja politika Únie v oblasti hospodárskej súťaže v prípade nového problému v tejto oblasti alebo s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie predpisov.

(61)  Systém súhrnných žiadostí by mal umožniť podnikom, aby vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže predložili žiadosť o zhovievavosť, ktorá obsahuje obmedzený súbor informácií, ak Komisii bola v súvislosti s takýmto údajným kartelom predložená úplná žiadosť. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali akceptovať súhrnné žiadosti, ktoré obsahujú minimálny súbor informácií týkajúcich sa údajného kartelu za každú položku uvedenú v článku 22 ods. 2. Tým nie je dotknutá možnosť, aby žiadateľ poskytol podrobnejšie informácie neskôr. Na žiadosť žiadateľa o zhovievavosť by mu mal vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže poskytnúť potvrdenie o doručení s uvedením dátumu a času doručenia. Ak vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže takúto predbežnú žiadosť o zhovievavosť od iného žiadateľa o zhovievavosť týkajúcu sa rovnakého údajného tajného kartelu ešte nedostal a súhrnnú žiadosť považuje za vyhovujúcu požiadavkám článku 22 ods. 2, mal by zodpovedajúcim spôsobom žiadateľa informovať.

(62)  Cieľom systému súhrnných žiadostí je znížiť administratívne zaťaženie žiadateľov, ktorí Komisii predkladajú žiadosť o zhovievavosť v súvislosti s údajným tajným kartelom týkajúcu sa viac než troch členských štátov ako dotknutých území. Keďže v takýchto prípadoch dostáva Komisia úplnú žiadosť, v období pred dosiahnutím jednoznačnosti, pokiaľ ide o to, či sa bude zaoberať daným prípadom v plnej miere alebo čiastočne, by mala byť hlavným komunikačným partnerom žiadateľa o zhovievavosť, najmä pri poskytovaní pokynov týkajúcich sa vedenia akéhokoľvek ďalšieho interného vyšetrovania žiadateľom. Komisia má vynaložiť úsilie, aby o tejto záležitosti rozhodla v primeranej lehote, a zodpovedajúcim spôsobom informuje vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003. Za výnimočných okolností, keď je to nevyhnutne potrebné z hľadiska vymedzenia alebo pridelenia prípadu by vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže mal mať možnosť požadovať od žiadateľa predloženie úplnej žiadosti aj pred takým dosiahnutím jednoznačnosti. Táto možnosť by sa mala využívať len veľmi zriedkavo. V ostatných prípadoch by sa mal žiadateľ vyzvať, aby vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý dostal súhrnnú žiadosť, predložil úplnú žiadosť iba vtedy, keď už je jasné, že Komisia nemá v úmysle zaoberať sa daným prípadom vcelku ani čiastočne.

(63)  Žiadatelia by mali mať možnosť predložiť úplné žiadosti o zhovievavosť vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, ktorým predložili súhrnné žiadosti. Ak žiadatelia predložia takéto úplné žiadosti v lehote stanovenej vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, informácie uvedené v týchto žiadostiach by sa mali považovať za predložené v čase predloženia súhrnnej žiadosti za predpokladu, že súhrnná žiadosť sa týka tých istých dotknutých produktov a území a toho istého trvania údajného kartelu, ako sa uvádza v žiadosti o zhovievavosť predloženej Komisii, ktorá mohla byť aktualizovaná. Malo by byť povinnosťou žiadateľov informovať vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, ktorým predložili súhrnné žiadosti, ak sa rozsah ich žiadosti o zhovievavosť predloženej Komisii zmenil, a aktualizovať zodpovedajúcim spôsobom súhrnné žiadosti. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať prostredníctvom spolupráce v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž možnosť skontrolovať, či rozsah súhrnnej žiadosti zodpovedá rozsahu žiadosti o zhovievavosť predloženej Komisii.

(64)  Právna neistota, pokiaľ ide o to, či sú súčasní a bývalí riaditelia, manažéri a ostatní zamestnanci žiadateľov o oslobodenie od pokút chránení proti individuálnym sankciám, akými sú napríklad pokuty, zbavenie funkcie alebo uväznenie, by mohla brániť potenciálnym žiadateľom v tom, aby požiadali o zhovievavosť. Uvedení jednotlivci by vzhľadom na ich príspevok k odhaľovaniu a vyšetrovaniu tajných kartelov mali byť preto v zásade chránení pred ▌sankciami, ktoré ukladajú orgány verejnej moci v trestnom, správnom a inom ako trestnom konaní pred súdom, v súvislosti s ich zapojením do tajného kartelu, na ktorý sa vzťahuje žiadosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa sledujú v prevažnej miere rovnaké ciele ako podľa článku 101 ZFEÚ, ako sú napríklad vnútroštátne právne predpisy o kolúzii vo verejnom obstarávaní, ak sú splnené podmienky stanovené v tejto smernici. Jednou z uvedených podmienok je, že dátum žiadosti o oslobodenie od pokút by mal predchádzať dátumu, ku ktorému príslušné vnútroštátne orgány informovali uvedených jednotlivcov o postupe vedúcom k uloženiu sankcií. Takýto postup zahŕňa okamih, od ktorého sa uvedení jednotlivci stanú podozrivými z porušenia uvedených vnútroštátnych právnych predpisov.

Členské štáty majú možnosť stanoviť v rámci vnútroštátneho práva spôsob, ako by uvedení jednotlivci mali spolupracovať s príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie tejto ochrany. Ochrana pred trestnoprávnymi sankciami zahŕňa prípady, v ktorých príslušné vnútroštátne orgány nevyžadujú za určitých podmienok stíhanie alebo pokyny týkajúce sa budúceho správania jednotlivca.

(65)  Na rozdiel od toho môžu členské štáty v snahe zabezpečiť, aby ochrana pred sankciami, ktoré sa majú jednotlivcom uložiť v trestnom konaní, bola v súlade s existujúcimi základnými zásadami ich právneho systému, ustanoviť, že príslušné orgány majú možnosť zvoliť si medzi ochranou jednotlivca pred sankciami alebo len zmiernením uvedených sankcií, a to v závislosti od zváženia toho, či záujem o stíhanie a/alebo sankcionovanie jednotlivca prevažuje dôležitosť jeho príspevku k odhaleniu a vyšetrovaniu kartelu. Pri zvažovaní záujmu o stíhanie a/alebo sankcionovania uvedených jednotlivcov sa okrem iných faktorov môže zohľadniť ich osobná zodpovednosť za porušenie právnych predpisov alebo ich osobný príspevok k takémuto porušeniu.

(66)  Členským štátom sa nebráni v tom, aby poskytli ochranu pred sankciami aj súčasným alebo bývalým riaditeľom, manažérom a ostatným zamestnancom žiadateľov o zníženie pokút, alebo aby zmiernili takéto sankcie.

(67)  S cieľom umožniť fungovanie ochrany v situáciách, ktoré sa týkajú viac ako jednej jurisdikcie, by členské štáty mali ustanoviť, aby v prípadoch, keď sa príslušný sankčný orgán alebo orgán zodpovedný za stíhanie nenachádza v rovnakej jurisdikcii ako príslušný orgán, ktorý prípad vyšetruje, zabezpečil potrebné kontakty medzi uvedenými orgánmi vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže z jurisdikcie príslušného sankčného orgánu alebo orgánu zodpovedného za stíhanie.

(68)  Systém, v ktorom má Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže paralelné právomoci pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, si vyžaduje úzku spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a Komisiou. V prípade, že vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže vykonáva inšpekciu alebo vypočúvanie podľa svojho vnútroštátneho práva v mene iného vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003, mala by sa umožniť prítomnosť a pomoc úradníkov dožadujúceho orgánu, ktorí poskytnú dodatočné zdroje, poznatky a technickú expertízu, čo prispeje k väčšej účinnosti takejto inšpekcie alebo vypočúvania. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by zároveň mali byť oprávnené požiadať iné vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže o pomoc pri zisťovaní, či podniky alebo združenia podnikov zlyhali z hľadiska dodržiavania vyšetrovacích úkonov a rozhodnutí, ktoré prijali dožadujúce vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže.

(69)  Mali by sa zaviesť opatrenia, ktoré by vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže umožňovali požiadať o vzájomnú pomoc pri oznamovaní dokumentov týkajúcich sa uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ na cezhraničnom základe účastníkom konania alebo iným podnikom, združeniam podnikov alebo fyzickým osobám, ktoré môžu byť adresátmi takýchto oznámení. Podobne by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať možnosť požiadať orgány v iných členských štátoch o vykonanie rozhodnutí ukladajúce pokuty alebo platby pravidelného penále, ak dožadujúci orgán vynaložil primerané úsilie na to, aby overil, že podnik, od ktorého sa má pokuta alebo platba pravidelného penále vymáhať, nemá v členskom štáte dožadujúceho orgánu dostatočný majetok. Členské štáty by tiež mali ustanoviť, že najmä v prípadoch, keď podnik, od ktorého možno pokutu alebo pravidelné penále vymáhať, nie je usadený v členskom štáte dožadujúceho orgánu, dožiadaný orgán môže vymáhať vykonanie rozhodnutí prijatých dožadujúcim orgánom, a to na žiadosť dožadujúceho orgánu. Toto by zabezpečilo účinné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ a prispelo by to k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže vyčlenili na žiadosti o vzájomnú pomoc dostatok zdrojov a s cieľom nabádať k takejto pomoci, dožiadané orgány by mali mať možnosť náhrady nákladov, ktoré vynaložili v súvislosti s touto pomocou. Takouto vzájomnou pomocou nie je dotknuté uplatňovanie rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV(4).

(70)  V záujme zabezpečenia účinného presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže je nevyhnutné zaviesť fungujúce pravidlá upravujúce ▌ premlčacie lehoty. V systéme paralelných právomocí by malo byť predovšetkým pozastavené alebo prerušené plynutie vnútroštátnej premlčacej lehoty počas celého konania, ktoré vedú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže iného členského štátu alebo Komisia. Takéto pozastavenie alebo prerušenie by nemalo brániť členským štátom v tom, aby si zachovali alebo zaviedli absolútne premlčacie lehoty, a to za predpokladu, že v dôsledku trvania takýchto absolútnych lehôt nebude prakticky nemožné alebo mimoriadne náročné zabezpečiť účinné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(71)  V členských štátoch, v ktorých sú vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže ▌aj vnútroštátne justičné orgány príslušné vo veciach hospodárskej súťaže určené ako vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže na účely presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako sa uvádza v článkoch 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 16 tejto smernice, by vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať možnosť predložiť vec priamo vnútroštátnemu justičnému orgánu príslušnému vo veciach hospodárskej súťaže, aby sa zabezpečilo, že v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž prebiehajú v predmetných veciach účinné a efektívne konania. Navyše, v rozsahu, v akom vnútroštátne súdy konajú ▌ v konaniach proti rozhodnutiam prijatými vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže uplatňujúcimi článok 101 alebo 102 ZFEÚ, vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali byť v plnom rozsahu oprávnené zúčastňovať sa týchto konaní samostatne v úlohe navrhovateľa, odporcu alebo protistrany, pričom by mali mať rovnaké práva ako takáto verejná strana týchto konaní.

(72)  Riziko zverejnenia sebausvedčujúcich materiálov mimo kontextu vyšetrovania, na účely ktorého boli poskytnuté, by mohlo oslabiť motiváciu potenciálnych žiadateľov o zhovievavosť spolupracovať s orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže. V dôsledku tohto by sa informácie uvedené vo vyhlásení v rámci programu zhovievavosti ktoré boli získané na základe prístupu k spisu, mali bez ohľadu na formu, v akej bolo predložené, použiť len vtedy, ak je to nevyhnutné na výkon práva na obhajobu v rámci konaní pred vnútroštátnymi súdmi, a to len v určitých veľmi obmedzených prípadoch, ktoré priamo súvisia s vecou, v rámci ktorej bol udelený prístup k spisu. Táto skutočnosť by však nemala brániť orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, aby uverejňovali svoje rozhodnutia v súlade s uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

(73)  Dôkazy zohrávajú pri presadzovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ dôležitú úlohu. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť zohľadniť relevantný dôkaz bez ohľadu na to, či bol predložený v písomnej, ústnej alebo elektronickej forme, alebo vo forme záznamu ▌. To by malo zahŕňať možnosť zvážiť záznamy vyhotovené utajovaným spôsobom fyzickou alebo právnickou osobou, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, za predpokladu, že tieto záznamy nie sú jediný dôkazový materiál. Tým by nemalo byť dotknuté právo na vypočutie a tiež prípustnosť akýchkoľvek záznamov, ktoré vyhotovili alebo získali orgány verejnej moci. Podobne, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by tiež mali mať možnosť zohľadniť ako relevantné dôkazy aj elektronické správy, bez ohľadu na to, či sú tieto správy zdanlivo neprečítané alebo boli vymazané.

(74)  Tým, že sa zabezpečí, aby mali vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže právomoci, ktoré potrebujú na to, aby účinnejšie presadzovali právo, posilňuje potrebu úzkej spolupráce a účinnej mnohostrannej aj dvojstrannej komunikácie v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž. Malo by to zahŕňať vývoj nezáväzných opatrení na uľahčenie a podporu implementácie tejto smernice.

(75)  V záujme podpory úzkej spolupráce v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž by mala Komisia zabezpečovať údržbu, vývoj, hosting, prevádzkovanie a podporu centrálneho informačného systému (systém Európskej siete pre hospodársku súťaž), a to v súlade s príslušnými normami v oblasti zachovávania dôvernosti, ochrany údajov a bezpečnosti údajov. Predpokladom účinného a efektívneho fungovania Európskej siete pre hospodársku súťaž je jej interoperabilita. Náklady na údržbu, vývoj, hosting, užívateľskú podporu a prevádzkovanie systému Európskej siete pre hospodársku súťaž sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie, z ktorého sú hradené aj ďalšie administratívne náklady súvisiace s fungovaním Európskej siete pre hospodársku súťaž, najmä náklady na organizáciu zasadnutí. Náklady na systém Európskej siete pre hospodársku súťaž sú až do roku 2020 hradené z programu pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2), zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240(5), a to za predpokladu disponibility zdrojov z tohto programu a splnenia podmienky oprávnenosti a prioritizácie.

(76)  Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali k dispozícii záruky nezávislosti, zdroje, ako aj právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút, potrebné na účinné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ a vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže uplatňovaného paralelne s článkami 101 a 102 ZFEÚ, a zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu a Európskej siete pre hospodársku súťaž, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov potreby zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, najmä vzhľadom na územnú pôsobnosť smernice, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(77)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(6) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zasielanie takýchto dokumentov považuje za odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  V tejto smernici sa stanovujú určité pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali k dispozícii záruky nezávislosti, zdroje a právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút, potrebné na účinné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená a aby spotrebitelia a podniky neboli znevýhodňovaní v dôsledku vnútroštátnych právnych predpisov a opatrení, ktoré bránia vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v zabezpečovaní účinného presadzovania práva.

2.  Táto smernica sa vzťahuje na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ a paralelné uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže v rovnakej veci. Pokiaľ ide o článok 31 ods. 3 a 4 tejto smernice, táto smernica sa vzťahuje aj na samostatné uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže.

3.  V tejto smernici sa stanovujú určité pravidlá vzájomnej pomoci, ktorých cieľom je zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a riadne fungovanie systému úzkej spolupráce v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)  „vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže“ je orgán určený členským štátom podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1/2003 ako orgán zodpovedný za uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ; členské štáty môžu určiť jeden alebo viac správnych orgánov (vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže), ako aj justičných orgánov (vnútroštátne justičné orgány príslušné vo veciach hospodárskej súťaže);

2)  „vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže“ je správny orgán určený členským štátom na vykonávanie všetkých alebo niektorých funkcií vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže;

3)  „vnútroštátny justičný orgán príslušný vo veciach hospodárskej súťaže“ je justičný orgán určený členským štátom na vykonávanie niektorých funkcií vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže;

4)  „orgán na ochranu hospodárskej súťaže“ je vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže ▌, Komisia prípadne oba, v závislosti od kontextu;

5)  „Európska sieť pre hospodársku súťaž“ je sieť orgánov verejnej moci, ktorá pozostáva z vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a Komisie a ktorá poskytuje fórum na diskusiu a spoluprácu, pokiaľ ide o uplatňovanie a presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ;

6)  „ ▌vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže“ sú ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré v prevažnej miere sledujú rovnaký cieľ ako články 101 a 102 ZFEÚ a ktoré sa podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 uplatňujú v rovnakej veci a paralelne s právom Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré v prevažnej miere sledujú rovnaký cieľ ako články 101 a 102 ZFEÚ a ktoré sa uplatňujú samostatne v súvislosti s článkom 31 ods. 3 a 4 tejto smernice s výnimkou ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje ukladanie trestnoprávnych sankcií fyzickým osobám;

7)  „vnútroštátny súd“ je akýkoľvek súdny orgán členského štátu v zmysle článku 267 ZFEÚ;

8)  „preskúmací súd“ je vnútroštátny súd, ktorý je na základe riadnych opravných prostriedkov oprávnený preskúmavať rozhodnutia vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže alebo preskúmať rozsudky o uvedených rozhodnutiach, a to bez ohľadu na to, či má uvedený súd sám o sebe právomoc konštatovať porušenie práva v oblasti hospodárskej súťaže;

9)  „konanie na presadzovanie práva“ je konanie pred orgánom na ochranu hospodárskej súťaže vo veci uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ, až kým tento orgán na ochranu hospodárskej súťaže neukončí takéto konanie prijatím rozhodnutia uvedeného v článku 10, 12 alebo 13 tejto smernice v prípade vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže alebo prijatím rozhodnutia uvedeného v článku 7, 9 alebo 10 nariadenia (ES) č. 1/2003 v prípade Komisie, alebo až kým orgán na ochranu hospodárskej súťaže nedospeje k záveru, že neexistujú žiadne dôvody na ďalšie opatrenia z jeho strany;

10)  „podnik“, ako sa uvádza v článkoch 101 a 102 ZFEÚ, je každý subjekt zapojený do hospodárskej činnosti, a to bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania ▌;

11)  „kartel“ je dohoda ▌alebo zosúladený postup dvoch alebo viacerých konkurentov zameraný na koordináciu ich konkurenčného správania na trhu ▌alebo ovplyvňovanie príslušných parametrov hospodárskej súťaže, a to prostredníctvom takých praktík, ako je okrem iného stanovenie alebo koordinácia nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok, a to aj pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva, prideľovanie výrobných alebo predajných kvót, rozdeľovanie si trhov a zákazníkov vrátane kolúzie vo verejnom obstarávaní, obmedzovanie dovozu alebo vývozu ▌alebo protisúťažné opatrenia voči ostatným konkurentom ▌;

12)  „tajný kartel“ je kartel, ktorého existencia je čiastočne alebo úplne utajená;

13)  „oslobodenie od pokút“ je oslobodenie od pokút, ktoré by inak boli uložené podniku za jeho účasť na tajnom karteli, s cieľom odmeniť ho za jeho spoluprácu s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v rámci programu zhovievavosti;

14)  „zníženie pokuty“ je zníženie výšky pokuty, ktorá by inak bola uložená podniku za jeho účasť na tajnom karteli, s cieľom odmeniť ho za jeho spoluprácu s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v rámci programu zhovievavosti;

15)  „zhovievavosť“ je oslobodenie od pokút aj zníženie pokút;

16)  „program zhovievavosti“ je program, ktorý sa týka uplatňovania článku 101 ZFEÚ alebo zodpovedajúceho ustanovenia vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže, na základe ktorého účastník tajného kartelu, konajúc nezávisle od ďalších podnikov zapojených do tohto kartelu, spolupracuje s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže pri vyšetrovaní, a to tak, že dobrovoľne poskytuje svoje poznatky o existencii kartelu a o svojej úlohe v ňom, za čo je tento účastník na základe rozhodnutia alebo zastavenia konania oslobodený od pokút uložených za jeho účasť na karteli alebo sa mu poskytne zníženie takýchto pokút;

17)  „vyhlásenie v rámci programu zhovievavosti“ je ústne alebo písomné vyhlásenie dobrovoľne poskytnuté orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podnikom alebo fyzickou osobou, prípadne v ich mene, alebo záznam takéhoto vyhlásenia, v ktorom sa opisujú poznatky tohto podniku alebo fyzickej osoby o ▌karteli a úloha tohto podniku alebo fyzickej osoby v ňom, pričom toto vyhlásenie bolo vypracované osobitne na účely jeho predloženia orgánu na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom získať oslobodenie od pokút alebo zníženie pokút v rámci programu zhovievavosti a nezahŕňa ▌ dôkazy, ktoré existujú bez ohľadu na konanie na presadzovanie práva, a to nezávisle od toho, či sa takéto informácie, konkrétne už existujúce informácie, nachádzajú alebo nenachádzajú v spise orgánu na ochranu hospodárskej súťaže;

18)  „podanie v rámci konania o urovnaní“ je dobrovoľné vyhlásenie, ktoré bolo určitým podnikom alebo v jeho mene poskytnuté orgánu na ochranu hospodárskej súťaže a v ktorom tento podnik uznáva alebo prestáva popierať svoju účasť na porušení článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže a svoju zodpovednosť za toto porušenie, pričom toto vyhlásenie bolo vypracované konkrétne s cieľom umožniť orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, aby uplatnil zjednodušené alebo skrátené konanie;

19)  „žiadateľ“ je podnik, ktorý žiada o oslobodenie od pokút alebo o zníženie pokút v rámci programu zhovievavosti;

20)  „dožadujúci orgán“ je vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý predkladá žiadosť o vzájomnú pomoc podľa článku 24, 25, 26, 27 alebo 28;

21)  „dožiadaný orgán“ je vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, ktorému bola doručená žiadosť o vzájomnú pomoc, a v prípade žiadosti o pomoc uvedenej v článku 25, 26, 27 alebo 28 je ním príslušný verejný subjekt, ktorý nesie hlavnú zodpovednosť za presadzovanie takýchto rozhodnutí podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení;

22)  „právoplatné rozhodnutie“ je rozhodnutie, proti ktorému nie je možné alebo už nie je možné podať riadny opravný prostriedok.

2.  Všetky odkazy na uplatňovanie alebo porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ v tejto smernici sa považujú aj za odkazy, ktoré zahŕňajú paralelné uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže v rovnakej veci.

KAPITOLA II

ZÁKLADNÉ PRÁVA

Článok 3

Záruky

1.  Konanie vo veci porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ vrátane výkonu právomocí uvedených v tejto smernici vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže musí byť v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie a Chartou základných práv Európskej únie.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby výkon právomocí uvedených v odseku 1 podliehal primeraným zárukám týkajúcim sa práv podnikov na obhajobu vrátane práva na vypočutie a práva na účinný prostriedok nápravy na súde ▌.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa konania na presadzovanie práva zo strany vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže uskutočnili v primeranej lehote. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže pred prijatím rozhodnutia podľa článku 10 tejto smernice prijali oznámenie námietok.

KAPITOLA III

NEZÁVISLOSŤ A ZDROJE

Článok 4

Nezávislosť

1.  V záujme zaručenia nezávislosti vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ členské štáty zabezpečia, aby takéto orgány plnili svoje povinnosti a vykonávali svoje právomoci nestranne a v záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania uvedených ustanovení, a to v zmysle primeraných požiadaviek, pokiaľ ide o ich povinnosť zodpovedať sa pred príslušným orgánom, a bez toho, aby bola dotknutá úzka spolupráca medzi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž.

2.  Členské štáty predovšetkým zabezpečia aspoň to, aby zamestnanci a osoby, ktoré prijímajú rozhodnutia, ktorými sa vykonávajú právomoci uvedené v článkoch 10 až 13 a v článku 16 tejto smernice v rámci vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže:

a)  boli schopné plniť svoje povinnosti a vykonávať právomoci pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ nezávisle od politických a iných vonkajších vplyvov;

b)  pri plnení svojich služobných povinností a vykonávaní právomocí v súvislosti s uplatňovaním článkov 101 a 102 ZFEÚ nežiadali ani neprijímali pokyny od ▌vlády alebo akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu, bez toho, aby bolo dotknuté právo vlády členského štátu vydať podľa potreby všeobecné pravidlá týkajúce sa postupov, ktoré nesúvisia s vyšetrovaniami v rámci sektora alebo osobitnými konaniami na presadzovanie práva; a

c)  zdržali sa akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s plnením ich služobných povinností a/alebo výkonom ich právomocí v súvislosti s uplatňovaním článkov 101 a 102 ZFEÚ a podliehali postupom, ktoré zabezpečujú, aby sa po primeranú dobu po uvoľnení z funkcie zdržali účasti na konaní na presadzovanie práva, v dôsledku ktorej by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov.

3.  Osoby, ktoré v rámci vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže prijímajú rozhodnutia, ktorými sa vykonávajú právomoci uvedené v článkoch 10 až 13 a v článku 16 tejto smernice, nesmú byť z takýchto orgánov odvolané z dôvodov súvisiacich s riadnym plnením ich povinností a vykonávaním ich právomocí pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 tejto smernice. Môžu byť odvolané len v prípade, že už nespĺňajú podmienky vyžadované na plnenie ich povinností, alebo ak boli uznané za vinné za závažné pochybenie podľa vnútroštátneho práva. Podmienky vyžadované na plnenie ich povinností a vymedzenie závažného pochybenia sa vopred ustanovia vo vnútroštátnom práve, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť účinné presadzovanie práva.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa členovia rozhodovacieho orgánu vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže vyberali, prijímali alebo vymenúvali na základe jasných a transparentných postupov, ktoré boli vopred stanovené vo vnútroštátnom práve.

5.   Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže majú pri vykonávaní úloh v súvislosti s uplatňovaním článkov 101 a 102 ZFEÚ uvedených v článku 5 ods. 2 tejto smernice právomoc stanoviť si svoje priority. Pokiaľ sú vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže povinné posudzovať formálne sťažnosti, ▌ majú právomoc zamietnuť takéto sťažnosti z dôvodu, že ich nepovažujú za priority pri presadzovaní práva. Tým nie je dotknutá právomoc vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže zamietnuť sťažnosti z iných dôvodov, ktoré sú vymedzené vo vnútroštátnom práve.

Článok 5

Zdroje

1.  Členské štáty zabezpečia aspoň to, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali k dispozícii dostatočný počet kvalifikovaných zamestnancov a dostatočné finančné ▌, technické a technologické zdroje potrebné na efektívne plnenie svojich úloh a účinné vykonávanie svojich právomocí pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku.

2.  Na účely odseku 1 majú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže minimálne možnosť vykonávať vyšetrovania v záujme uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ, prijímať rozhodnutia, ktorými sa uplatňujú uvedené ustanovenia na základe článku 5 nariadenia (ES) č. 1/2003, a úzko spolupracovať v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž v záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ. V rozsahu stanovenom vo vnútroštátnom práve majú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže tiež možnosť, ak je to vhodné, poskytovať verejným inštitúciám a subjektom poradenstvo v súvislosti s legislatívnymi, regulačnými a správnymi opatreniami, ktoré môžu mať vplyv na hospodársku súťaž na vnútornom trhu, ako aj podporovať informovanosť verejnosti o článkoch 101 a 102 ZFEÚ.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne rozpočtové pravidlá a postupy, členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali zaručenú nezávislosť pri čerpaní vyčleneného rozpočtu na účely vykonávania svojich úloh, ako sa uvádza v odseku 2.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže predkladali pravidelné správy o svojej činnosti a zdrojoch vládnym alebo parlamentným orgánom. Členské štáty zabezpečia, aby takéto správy obsahovali informácie o vymenovaní a odvolaní členov rozhodovacieho orgánu, výške sumy zdrojov vyčlenených v príslušnom roku, ako aj o akýchkoľvek zmenách tejto sumy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Takéto správy sú sprístupnené verejnosti.

KAPITOLA IV

PRÁVOMOCI

Článok 6

Právomoc vykonávať inšpekcie v prevádzkových priestoroch

1.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli vykonávať všetky neohlásené inšpekcie podnikov a združení podnikov, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ. Členské štáty zabezpečia, aby úradníci a iné sprevádzajúce osoby, ktoré sú vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže poverené alebo vymenované na vykonanie takýchto inšpekcií, boli oprávnení aspoň:

a)  vstupovať do všetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;

b)  preverovať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa obchodnej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uchovávané, pričom majú právo na prístup k akýmkoľvek informáciám, ku ktorými má prístup subjekt, ktorý je predmetom inšpekcie;

c)  vyhotoviť alebo získať, a to v akejkoľvek forme, kópie týchto účtovných kníh alebo záznamov alebo výpisy z nich, a v prípade, že to považujú za vhodné, pokračovať v takomto prehľadávaní a vyselektovaní kópií alebo výpisov v priestoroch vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže alebo v akýchkoľvek iných určených priestoroch;

d)  zapečatiť všetky prevádzkové priestory a účtovné knihy alebo záznamy na také obdobie a v takom rozsahu, ako je potrebné na vykonanie inšpekcie;

e)  požadovať od všetkých zástupcov podnikov alebo združení podnikov alebo od ich zamestnancov, aby podali vysvetlenie k skutočnostiam alebo dokumentom, ktoré súvisia s predmetom a účelom inšpekcie, a zaznamenať odpovede.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby boli podniky a združenia podnikov povinné podrobiť sa inšpekciám uvedeným v odseku 1. Členské štáty taktiež zabezpečia, aby v prípade, že sa podnik alebo združenie podnikov bránia vykonaniu inšpekcie, ktorá bola nariadená vnútroštátnym správnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže a/alebo povolená vnútroštátnym justičným orgánom, mali vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže možnosť získať potrebnú pomoc príslušníkov policajného zboru alebo rovnocenného orgánu presadzovania práva, aby sa im umožnilo vykonať inšpekciu. K privolaniu takejto pomoci môže dôjsť aj z preventívnych dôvodov.

3.  Týmto článkom nie sú dotknuté požiadavky vyplývajúce z vnútroštátneho práva týkajúce sa predchádzajúceho povolenia na vykonanie takýchto inšpekcií, ktoré vydáva vnútroštátny justičný orgán.

Článok 7

Právomoc vykonávať inšpekcie v iných priestoroch

1.  Ak existuje odôvodnené podozrenie, že účtovné knihy alebo iné záznamy týkajúce sa obchodnej činnosti a predmetu inšpekcie, ktoré môžu byť relevantné z hľadiska preukázania porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ, sú uchovávané v akýchkoľvek iných priestoroch, na iných pozemkoch alebo v iných dopravných prostriedkoch, ako sú tie, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a) tejto smernice, vrátane súkromných obydlí riaditeľov, manažérov a iných zamestnancov podnikov alebo združení podnikov, členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli vykonať neohlásené inšpekcie v týchto priestoroch, na týchto pozemkoch a v týchto dopravných prostriedkoch.

2.  Takéto inšpekcie sa nesmú vykonať bez predchádzajúceho povolenia, ktoré vydáva vnútroštátny justičný orgán.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby úradníci a iné sprevádzajúce osoby, ktoré sú vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže poverené alebo vymenované na vykonanie inšpekcie v súlade s odsekom 1 tohto článku, mali aspoň právomoci stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a), b) a c) a v článku 6 ods. 2.

Článok 8

Žiadosti o informácie

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli ▌ vyžadovať od podnikov a združení podnikov, aby v stanovenej a primeranej lehote poskytli všetky informácie, ktoré sú potrebné na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Takéto žiadosti o informácie musia byť primerané a nemajú adresátov žiadostí vyzývať k tomu, aby priznali porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie sa vzťahuje na informácie, ku ktorým majú takéto podniky alebo združenia podnikov prístup. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže musia byť tiež oprávnené požadovať od ktorejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osoby, aby v stanovenej a primeranej lehote poskytla informácie, ktoré môžu byť relevantné pre uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

Článok 9

Vypočúvanie

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže boli oprávnené aspoň na to, aby mohli na vypočúvanie predvolať ktoréhokoľvek zástupcu podniku alebo združenia podnikov, ktoréhokoľvek zástupcu iných právnických osôb a ktorúkoľvek fyzickú osobu, ak by takýto zástupca alebo takáto osoba mohli mať informácie relevantné pre uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

Článok 10

Zistenie a ukončenie porušovania

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže zistia ▌porušovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, mohli tieto orgány od dotknutých podnikov a združení podnikov rozhodnutím vyžadovať ukončenie uvedeného porušovania. Na uvedený účel môžu uložiť akékoľvek behaviorálne a štrukturálne nápravné opatrenia, ktoré sú primerané vzhľadom na páchané porušovanie a nevyhnutné na účinné ukončenie tohto porušovania. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže si pri výbere z dvoch rovnako účinných nápravných opatrení zvolia to, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality pre podnik menej zaťažujúce.

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže boli oprávnené dospieť k záveru, že porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ bolo spáchané v minulosti.

2.  Ak vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže po tom, čo informovali Komisiu v súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003, rozhodnú, že neexistujú dôvody pokračovať v konaní na presadzovanie práva, a preto toto konanie na presadzovanie práva ukončia, členské štáty zabezpečia, aby tieto vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže o tom zodpovedajúcim spôsobom informovali Komisiu.

Článok 11

Dočasné opatrenia

1.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne ▌orgány na ochranu hospodárskej súťaže boli oprávnené z vlastnej iniciatívy rozhodnutím nariadiť podnikom a združeniam podnikov dočasné opatrenia, a to aspoň v naliehavých prípadoch, ak existuje riziko vážneho a nenapraviteľného narušenia hospodárskej súťaže, na základe prima facie zistenia porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ. Takéto rozhodnutie musí byť primerané a musí sa uplatňovať buď počas stanoveného časového obdobia, ktoré sara môže obnoviť, ak je to potrebné a primerané, alebo až do prijatia právoplatného rozhodnutia. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže informujú o nariadení uvedených dočasných opatrení Európsku sieť pre hospodársku súťaž.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa zákonnosť dočasných opatrení uvedených v odseku 1 vrátane ich primeranosti mohla preskúmať v skrátenom odvolacom konaní.

Článok 12

Záväzky

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v konaniach na presadzovanie práva, ktoré boli začaté s cieľom prijať rozhodnutie požadujúce ukončenie porušovania článku 101 alebo článku 102 ZFEÚ, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, po formálnom alebo neformálnom zistení názorov účastníkov trhu mohli rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov povinnosť splniť záväzky, ktoré tieto podniky alebo združenia navrhli, ak sú tieto záväzky odpoveďou na obavy, ktoré vyjadril vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže. Takéto rozhodnutie sa môže prijať na vymedzené obdobie, pričom sa v ňom uvedie, že už neexistujú dôvody na to, aby dotknutý vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže v danej veci konal.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali účinné právomoci na monitorovanie plnenia záväzkov uvedených v odseku 1.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli opätovne otvoriť konanie na presadzovanie práva, ak došlo k podstatným zmenám akýchkoľvek skutočností, na ktorých bolo založené rozhodnutie uvedené v odseku 1, ak podniky alebo združenia podnikov konajú v rozpore so svojimi záväzkami, alebo ak bolo rozhodnutie uvedené v odseku 1 založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách, ktoré poskytli zúčastnené strany.

KAPITOLA V

POKUTY A PRAVIDELNÉ PENÁLE

Článok 13

Pokuty ukladané podnikom a združeniam podnikov

1.  ▌Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli podnikom a združeniam podnikov ukladať za úmyselné alebo nedbalostné porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ účinné, primerané a odrádzajúce pokuty, a to buď rozhodnutím v rámci ich vlastného konania na presadzovanie práva alebo na základe žiadosti o ich uloženie súdom v inom ako trestnom konaní.

2.  ▌Členské štáty ako minimum zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli podnikom a združeniam podnikov ukladať účinné, primerané a odrádzajúce pokuty, a to buď rozhodnutím v rámci ich vlastného konania na presadzovanie práva alebo na základe žiadosti o ich uloženie súdom v inom ako trestnom konaní. Takéto pokuty sa stanovia v pomere k ich celkovému celosvetovému obratu, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti:

a)  tieto podniky alebo združenia podnikov neposkytnú súčinnosť potrebnú na vykonanie inšpekcie, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2;

b)  boli porušené pečate, ktoré pripevnili úradníci alebo iné sprevádzajúce osoby poverené alebo vymenované vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. d);

c)  v reakcii na žiadosť uvedenú v článku 6 ods. 1 písm. e) predložia tieto podniky alebo združenia podnikov nesprávnu alebo zavádzajúcu odpoveď, nepredložia alebo odmietnu predložiť úplnú odpoveď ▌;

d)  v reakcii na žiadosť ▌uvedenú v článku 8 predložia tieto podniky alebo združenia podnikov nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie, alebo nepredložia informácie v stanovenej lehote;

e)  sa tieto podniky alebo združenia podnikov nezúčastnia vypočúvania uvedeného v článku 9;

f)  tieto podniky alebo združenia podnikov nekonajú v súlade s rozhodnutím uvedeným v článkoch 10, 11 a 12.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby konania uvedené v odsekoch 1 a 2 umožňovali uloženie účinných, primeraných a odrádzajúcich pokút.

4.  Týmto článkom nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy umožňujúce ukladanie sankcií súdmi v trestnom konaní za predpokladu, že uplatňovanie takýchto právnych predpisov nemá vplyv na účinné a jednotné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pojem podnik uplatnil na účely ukladania pokút materským spoločnostiam, ako aj právnym a hospodárskym nástupcom podnikov.

Článok 14

Výpočet pokút

1.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže pri určovaní výšky pokuty ukladanej za porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ zohľadnili závažnosť aj dĺžku trvania porušenia.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli pri určovaní výšky pokuty ukladanej za porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ, v súlade s článkom 18 ods. 3 smernice 2014/104/EÚ zohľadniť odškodnenie, ktoré bolo vyplatené na základe konsenzuálneho urovnania.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že je pokuta za porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ uložená združeniu podnikov, berúc do úvahy obrat jeho členov a združenie je v platobnej neschopnosti, združenie je povinné vyzvať svojich členov, aby prispeli na pokrytie uloženej pokuty.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že príspevky uvedené v odseku 3 neboli združeniu podnikov uhradené v plnej výške v lehote, ktorú stanovili vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu vyžadovať, aby pokutu zaplatil ▌priamo ktorýkoľvek podnik, ktorého zástupcovia boli členmi rozhodovacích orgánov tohto združenia. Ak je to nevyhnutné na zabezpečenie úhrady celej pokuty, po tom, ako vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže požiadali takéto podniky o úhradu, môžu tiež požadovať, aby neuhradenú sumu pokuty zaplatili ktorýkoľvek členovia združenia, ktorí boli aktívni na trhu, na ktorom došlo k porušeniu. Platbu podľa tohto odseku však nemožno požadovať od podnikov, ktoré preukážu, že nevykonali rozhodnutie združenia vedúce k porušeniu, a ktoré pred začatím vyšetrovania o tomto porušení nevedeli alebo sa od neho aktívne dištancovali.

Článok 15

Maximálna výška pokuty

1.  Členské štáty zabezpečia, aby ▌ maximálna výška pokuty, ktorú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu uložiť každému podniku, alebo združeniu podnikov, ktoré sa zúčastňujú na porušení článku 101 alebo 102ZFEÚ, bola najmenej 10 % z celkového celosvetového obratu podniku alebo združenia podnikov za finančný rok, ktorý predchádza rozhodnutiu uvedenému v článku 13 ods. 1.

2.  Ak sa porušenie zo strany združenia podnikov týka činností jeho členov, maximálna výška pokuty je najmenej 10 % súčtu celkového celosvetového obratu všetkých členov, ktorí boli aktívni na trhu ovplyvnenom porušením zo strany združenia. Finančná zodpovednosť každého podniku za uhradenie pokuty však nepresiahne maximálnu výšku stanovenú v súlade s odsekom 1.

Článok 16

Pravidelné penále

1.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli rozhodnutím ukladať podnikom a združeniam podnikov účinné, primerané a odrádzajúce pravidelné penále. Výška takého pravidelného penále je stanovená na deň v pomere k priemernému dennému celkovému celosvetovému obratu takýchto podnikov alebo združení podnikov za predchádzajúci finančný rok a vypočítaná odo dňa stanoveného v uvedenom rozhodnutí s cieľom prinútiť uvedené podniky alebo združenia podnikov aspoň:

a)  predložiť úplné a správne informácie v reakcii na žiadosť uvedenú v článku 8;

b)  zúčastniť sa vypočúvania uvedeného v článku 9.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli rozhodnutím ukladať podnikom a združeniam podnikov účinné, primerané a odrádzajúce pravidelné penále. Výška takéhoto pravidelného penále je stanovená na deň v pomere k priemernému dennému celkovému celosvetovému obratu takýchto podnikov alebo združení podnikov za predchádzajúci finančný rok a vypočítaná odo dňa stanoveného v uvedenom rozhodnutí s cieľom prinútiť podniky a združenia podnikov aspoň:

a)  podrobiť sa inšpekcii, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2;

b)  konať v súlade s rozhodnutím uvedeným v článkoch 10, 11 a 12.

KAPITOLA VI

PROGRAMY ZHOVIEVAVOSTI V PRÍPADE TAJNÝCH KARTELOV

Článok 17

Oslobodenie od pokút

1.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali zavedené programy zhovievavosti, ktoré im umožnia poskytovať podnikom za odhalenie ich účasti na tajných karteloch oslobodenie od pokút. Tým nie je dotknutá možnosť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali zavedené programy zhovievavosti v prípade iných porušení právnych predpisov, než sú tajné kartely, alebo programy zhovievavosti, ktoré im umožňujú oslobodiť od pokút fyzické osoby.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa oslobodenie od pokút poskytlo, len ak žiadateľ:

a)  spĺňa podmienky stanovené v článku 19;

b)  prizná svoju účasť na tajnom karteli; a

c)  ako prvý predloží dôkaz, ktorý:

i)  vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže umožní v čase doručenia žiadosti vykonať cielenú inšpekciu v súvislosti s tajným kartelom, a to za predpokladu, že vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže ešte nemal k dispozícii dostatočné dôkazy potrebné na vykonanie takejto inšpekcie alebo že takúto inšpekciu ešte nevykonal; alebo

ii)  podľa názoru vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže postačuje na zistenie porušenia, na ktoré sa vzťahuje program zhovievavosti, za predpokladu, že ▌tento orgán ešte nemal k dispozícii dostatočné dôkazy potrebné na zistenie takéhoto porušenia a že žiaden iný podnik predtým nesplnil v súvislosti s uvedeným tajným kartelom podmienky na oslobodenie od pokút v súlade s bodom i).

3.  Členské štáty zabezpečia, aby boli na oslobodenie od pokút oprávnené všetky podniky s výnimkou podnikov, ktoré podnikli kroky s cieľom prinútiť iné podniky, aby sa pripojili k tajnému kartelu alebo aby v ňom zotrvali.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže informovali žiadateľa o tom, či mu bolo poskytnuté podmienečné oslobodenie od pokút. Žiadateľ môže požiadať, aby ho vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže informoval o výsledku jeho žiadosti písomne. V prípadoch, keď vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže zamietne žiadosť o oslobodenie od pokút, dotknutý žiadateľ môže požiadať tento vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, aby posúdil jeho žiadosť ako žiadosť o zníženie pokút.

Článok 18

Zníženie pokút

1.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali zavedený program zhovievavosti, ktorý im umožní znížiť pokutu podnikom, ktoré nespĺňajú podmienky na oslobodenie od pokút. Tým nie je dotknutá možnosť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali zavedené programy zhovievavosti v prípade iných porušení právnych predpisov, než sú tajné kartely, alebo programy zhovievavosti, ktoré im umožňujú poskytnúť zníženie pokút fyzickým osobám.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa zníženie pokút poskytlo, len ak žiadateľ:

a)  spĺňa podmienky stanovené v článku 19;

b)  prizná svoju účasť na tajnom karteli; a

c)  predloží dôkaz o údajnom tajnom karteli, ktorý s ohľadom na preukázanie porušenia, na ktoré sa vzťahuje program zhovievavosti, predstavuje významnú pridanú hodnotu vo vzťahu k dôkazom, ktorými vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže v čase predloženia žiadosti už disponoval.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že žiadateľ ▌predloží presvedčivé dôkazy, ktoré vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže ▌ použije na preukázanie dodatočných skutočností, ktoré povedú k uloženiu vyššej pokuty v porovnaní s pokutou, ktorá by bola inak uložená za účasť na tajnom karteli, vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže nevezme takéto dodatočné skutočnosti do úvahy pri stanovovaní akejkoľvek pokuty, ktorá sa má uložiť žiadateľovi o zníženie pokuty, ktorý tieto dôkazy poskytol.

Článok 19

Všeobecné podmienky týkajúce sa zhovievavosti

Členské štáty zabezpečia, aby sa od žiadateľa, ktorý má v prípade účasti na tajnom karteli získať nárok na zhovievavosť, požadovalo splnenie týchto podmienok:

a)  žiadateľ ukončil účasť na údajnom tajnom karteli najneskôr bezprostredne po podaní svojej žiadosti o zhovievavosť, s výnimkou činnosti, ktorá je podľa názoru príslušného vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže nevyhnutná na zachovanie integrity jeho vyšetrovania;

b)  žiadateľ poskytuje vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže riadnu, úplnú, nepretržitú a bezodkladnú spoluprácu od podania žiadosti až do okamihu, keď tento orgán ukončí konanie na presadzovanie práva proti všetkým stranám, ktoré sú predmetom vyšetrovania, a to prijatím rozhodnutia alebo iným spôsobom; takáto spolupráca zahŕňa:

i)  bezodkladne poskytnúť vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže všetky relevantné informácie a dôkazy súvisiace s údajným tajným kartelom, ktorými žiadateľ disponuje alebo ku ktorým má prístup, najmä:

—  názov a adresu žiadateľa;

—  názvy všetkých ostatných podnikov, ktoré sa zúčastňujú alebo sa zúčastňovali na údajnom tajnom karteli;

—  podrobný opis údajného kartelu vrátane dotknutých výrobkov, dotknutých geografických oblastí, trvania a povahy činnosti údajného tajného kartelu;

—  informácie o všetkých minulých alebo možných budúcich žiadostiach o zhovievavosť predložených akýmkoľvek iným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže alebo orgánom na ochranu hospodárskej súťaže tretích krajín v súvislosti s údajným tajným kartelom;

ii)  byť vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže k dispozícii a reagovať na akékoľvek požiadavky, ktoré by mohli prispieť k zisteniu skutočností;

iii)  umožniť, aby boli riaditelia, manažéri a ostatní zamestnanci k dispozícii vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže na vypočúvanie, a vynaložiť primerané úsilie, aby boli bývalí ▌riaditelia, manažéri a ostatní zamestnanci k dispozícii vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže na vypočúvanie;

iv)  nezničiť, nesfalšovať ani nezatajiť relevantné informácie alebo dôkazy; a

v)  neprezradiť podanie svojej žiadosti o zhovievavosť ani žiadnu časť jej obsahu, kým vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže neoznámi v rámci konania na presadzovanie práva, ktoré vedie, svoje námietky, pokiaľ nebolo dohodnuté inak; a

c)  pri zvažovaní podania žiadosti o zhovievavosť vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže nesmie:

i)  zničiť, sfalšovať ani zatajiť dôkazy o údajnom tajnom karteli; alebo

ii)  prezradiť svoj zámer podať žiadosť ani žiadnu časť jej obsahu, s výnimkou akýmkoľvek iným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže alebo orgánom na ochranu hospodárskej súťaže tretích krajín.

Článok 20

Forma vyhlásení v rámci programu zhovievavosti

1.  Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia mohli predložiť vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti v súvislosti s úplnými alebo súhrnnými žiadosťami písomne, a zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže zároveň mali zavedený systém, prostredníctvom ktorého budú môcť také vyhlásenia akceptovať v ústnej forme alebo inými prostriedkami, ktoré žiadateľom umožňujú, aby takéto predkladané vyhlásenia nemuseli mať v držbe, úschove alebo pod kontrolou.

2.  Ak o to žiadateľ požiada, vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže písomne potvrdí doručenie úplnej alebo súhrnnej žiadosti s uvedením dátumu a času doručenia.

3.  Žiadatelia majú možnosť predložiť vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti v súvislosti s úplnými alebo súhrnnými žiadosťami v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu dotknutého vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže alebo v inom úradnom jazyku Únie, na ktorom sa obojstranne dohodnú vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže a žiadateľ.

Článok 21

Rezervácia poradia v prípade žiadostí o oslobodenie od pokút

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa podnikom, ktoré chcú požiadať o oslobodenie od pokút, mohlo najskôr na ich žiadosť prideliť miesto v poradí žiadateľov o zhovievavosť na obdobie ▌, ktoré v závislosti od konkrétneho prípadu určí vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, s cieľom umožniť žiadateľovi zhromaždiť informácie a dôkazy, ktoré sú potrebné na splnenie príslušných dôkazných kritérií pre oslobodenie od pokút.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby mali vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže diskrečnú právomoc rozhodnúť, či podľa odseku 1 pridelia žiadosti miesto v poradí.

Podnik, ktorý predkladá takúto žiadosť, poskytne vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže informácie, ak sú k dispozícii, ako napríklad:

a)  názov a adresa žiadateľa;

b)  skutočnosti, na ktorých sa zakladajú obavy, ktoré viedli k žiadosti;

c)  názvy všetkých ostatných podnikov, ktoré sa zúčastňujú alebo sa zúčastňovali na údajnom tajnom karteli;

d)  dotknuté výrobky a územia;

e)  trvanie a povaha činnosti údajného tajného kartelu;

f)  informácie o všetkých minulých alebo možných budúcich žiadostiach o zhovievavosť predložených akýmkoľvek iným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže alebo orgánom na ochranu hospodárskej súťaže tretích krajín v súvislosti s údajným tajným kartelom.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa akékoľvek informácie a dôkazy, ktoré žiadateľ poskytol v lehote stanovenej v súlade s odsekom 1, považovali za predložené v čase prvotnej žiadosti.

4.  Žiadateľ má možnosť predložiť žiadosť podľa odseku 1 v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu dotknutého vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže alebo v inom úradnom jazyku Únie, na ktorom sa obojstranne dohodnú vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže a žiadateľ.

5.  Členské štáty môžu ustanoviť aj možnosť, aby podniky, ktoré chcú predložiť žiadosť o zníženie pokút, mohli požiadať najprv o miesto v poradí žiadateľov o zhovievavosť.

Článok 22

Súhrnné žiadosti

1.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže akceptovali súhrnné žiadosti od žiadateľov, ktorí požiadali Komisiu o zhovievavosť, a to buď rezerváciou poradia alebo predložením úplnej žiadosti ▌ v súvislosti s tým istým údajným tajným kartelom, za predpokladu, že tieto žiadosti sa vzťahujú na viac než tri členské štáty ako dotknuté územia.

2.  Súhrnné žiadosti obsahujú krátky opis každého z týchto údajov ▌:

a)  názov a adresa žiadateľa;

b)  názvy ostatných účastníkov údajného tajného kartelu;

c)  dotknuté výrobky a územia;

d)  trvanie a povaha činnosti údajného tajného kartelu;

e)  členský(-é) štát(-y), v ktorom(-ých) sa pravdepodobne nachádzajú dôkazy údajného tajného kartelu; a

f)  informácie o akýchkoľvek minulých alebo možných budúcich žiadostiach o zhovievavosť predložených akýmkoľvek iným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže alebo orgánom na ochranu hospodárskej súťaže tretích krajín v súvislosti s údajným tajným kartelom.

3.   Ak sa Komisii doručí úplná žiadosť a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže sa doručia súhrnné žiadosti v súvislosti s rovnakým údajným kartelom, hlavným komunikačným partnerom žiadateľa v období pred dosiahnutím jednoznačnosti, pokiaľ ide o to, či má Komisia v úmysle zaoberať sa daným prípadom v plnej miere alebo čiastočne, je Komisia, najmä pri poskytnutí pokynov žiadateľovi, ktoré sa týkajú vedenia akéhokoľvek ďalšieho interného vyšetrovania. V tomto období Komisia informuje dotknuté vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže na ich požiadanie o aktuálnom stave.

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli požadovať od žiadateľa poskytnutie konkrétnych upresnení len v súvislosti s položkami stanovenými v odseku 2 pred tým, ako požiadajú o predloženie úplnej žiadosti podľa odseku 5.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, ktorým boli doručené súhrnné žiadosti, overili, či im v čase doručenia takýchto žiadostí už bola v súvislosti s rovnakým údajným tajným kartelom doručená ▌ súhrnná alebo úplná žiadosť od iného žiadateľa. Ak vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže takúto žiadosť od iného žiadateľa nedostal a považuje súhrnnú žiadosť za vyhovujúcu požiadavkám odseku 2, zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje žiadateľa.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby po tom, ako Komisia oznámi dotknutým orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, že nemá v úmysle v predmetnej veci úplne ani čiastočne konať, mali žiadatelia možnosť predložiť dotknutým vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže úplné žiadosti▌. Len za výnimočných okolností, výlučne ak je to nevyhnutné z hľadiska vymedzenia alebo pridelenia prípadu, môže vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže požadovať od žiadateľa predloženie úplnej žiadosti pred tým, ako Komisia tomuto dotknutému vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže oznámi, že nemá v úmysle v predmetnej veci úplne ani čiastočne konať. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže majú právomoc určiť primeranú lehotu, v rámci ktorej má žiadateľ predložiť úplnú žiadosť spolu s príslušnými dôkazmi a informáciami. Tým nie je dotknuté právo žiadateľa dobrovoľne predložiť úplnú žiadosť aj skôr.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že žiadateľ predloží takúto úplnú žiadosť v súlade s odsekom 5 v lehote stanovenej vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, úplná žiadosť sa považuje za predloženú v čase súhrnnej žiadosti, a to za predpokladu, že sa súhrnná žiadosť týka toho istého produktu(-ov) a územia(-í), ako aj toho istého trvania údajného tajného kartelu ako žiadosť o zhovievavosť predložená Komisii, ktorá mohla byť aktualizovaná.

Článok 23

Súčinnosť medzi žiadosťami o oslobodenie od pokút a sankciami ukladanými fyzickým osobám

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli súčasní a bývalí ▌riaditelia, manažéri a ostatní zamestnanci žiadateľov, ktorí žiadajú orgány na ochranu hospodárskej súťaže o oslobodenie od pokút, v súvislosti so svojou účasťou na tajnom karteli, ktorého sa žiadosť o oslobodenie od pokút týka, úplne chránení pred ▌ sankciami ukladanými v správnom konaní a sankciami ukladanými súdom v inom ako trestnom konaní za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré v prevažnej miere sledujú rovnaké ciele ako článok 101 ZFEÚ, ak:

a)  žiadosť podniku o oslobodenie od pokút určená orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý v danej veci koná, spĺňa požiadavky stanovené v článku 17 ods. 2 písm. b) a c);

b)  uvedení súčasní a bývalé riaditelia, manažéri a ostatní zamestnancitejto súvislosti aktívne spolupracujú s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý v danej veci koná; a

c)  dátum žiadosti podniku o oslobodenie od pokút predchádza dátumu, ku ktorému príslušné orgány členských štátov informovali uvedených súčasných a bývalých riaditeľov, manažérov a ostatných zamestnancov o postupe vedúcom k uloženiu sankcií uvedených v tomto odseku.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby boli súčasní a bývalí riaditelia, manažéri a ostatní zamestnanci žiadateľov, ktorí žiadajú orgány na ochranu hospodárskej súťaže o oslobodenie od pokút, v súvislosti so svojou účasťou na tajnom karteli, ktorého sa žiadosť o oslobodenie od pokút týka, chránení pred sankciami ukladanými v trestnom konaní za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré v prevažnej miere sledujú rovnaké ciele ako článok 101 ZFEÚ, ak spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 a aktívne spolupracujú s príslušným orgánom zodpovedným za stíhanie. Ak podmienka spolupráce s príslušným orgánom zodpovedným za stíhanie nie je splnená, tentopríslušný orgán zodpovedný za stíhanie môže pristúpiť k vyšetrovaniu.

3.  S cieľom zabezpečiť súlad s existujúcimi základnými zásadami svojho právneho systému môžu členské štáty odchylne od odseku 2 ustanoviť, že príslušné orgány nemusia uložiť sankciu alebo môžu len zmierniť sankciu, ktorá sa má uložiť v trestnom konaní, pokiaľ príspevok jednotlivcov uvedených v odseku 2 k odhaleniu a vyšetrovaniu tajného kartelu preváži nad záujmom o stíhanie a/alebo sankcionovanie týchto jednotlivcov.

4.  Aby ochrana uvedená v odsekoch 1, 2 a 3 fungovala v situáciách, ktoré sa týkajú viac ako jednej jurisdikcie, členské štáty ustanovia, aby v prípadoch, keď sa príslušný sankčný orgán alebo orgán zodpovedný za stíhanie nachádza v inej jurisdikcii, než je jurisdikcia príslušného orgánu, ktorý v danej veci koná, zabezpečil potrebné kontakty medzi nimi vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže jurisdikcie príslušného sankčného orgánu alebo orgánu zodpovedného za stíhanie.

5.  Týmto článkom nie je dotknuté právo obetí, ktoré utrpeli škodu v dôsledku porušenia právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže, uplatniť si nárok na úplnú náhradu tejto škody v súlade so smernicou 2014/104/EÚ.

KAPITOLA VII

VZÁJOMNÁ POMOC

Článok 24

Spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže

1.  Ak vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže vykonávajú inšpekciu alebo vypočúvanie v mene a na účet iných vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 1/2003, členské štáty zabezpečia, aby úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené alebo vymenované dožadujúcim vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže boli oprávnení zúčastniť sa inšpekcie alebo vypočúvania a aktívne spolupracovať s dožiadaným vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže pod dohľadom úradníkov dožiadaného vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže pri inšpekcii alebo vypočúvaní, ak dožiadaný vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže vykonáva právomoci uvedené v článkoch 6, 7 a 9 tejto smernice.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže boli na ich území oprávnené vykonávať právomoci uvedené v článkoch 6 až 9 tejto smernice v súlade s ich vnútroštátnym právom v mene a na účet iných vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom zistiť, či došlo zo strany podnikov alebo združení podnikov k zlyhaniu pri dodržiavaní vyšetrovacích úkonov a rozhodnutí dožadujúceho vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ako sa uvádza v článkoch 6 a 8 až 12 tejto smernice. Dožadujúci vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže a dožiadaný vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže majú právo vymieňať si a používať na tento účel informácie ako dôkazy, ak sú dodržané záruky uvedené v článku 12 nariadenia (ES) č. 1/2003.

Článok 25

Žiadosti o oznámenie predbežných námietok a iných dokumentov

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné formy oznamovania, ktoré vykonáva dožadujúci orgán v súlade s platnými pravidlami jeho členského štátu, členské štáty zabezpečia, aby na žiadosť dožadujúceho orgánu a v jeho mene oznámil dožiadaný orgán adresátovi:

a)  akékoľvek predbežné námietky týkajúce sa údajného porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ a akýchkoľvek rozhodnutí, ktorými sa uvedené články uplatňujú ▌;

b)  akýkoľvek iný procesný akt prijatý v súvislosti s konaním na presadzovanie práva, ktorý by sa mal oznámiť v súlade s vnútroštátnym právom; a

c)  akékoľvek iné relevantné dokumenty týkajúce sa uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ vrátane dokumentov týkajúcich sa výkonu rozhodnutí, ktorými sa ukladajú pokuty alebo pravidelné penále.

Článok 26

Žiadosti o výkon rozhodnutí ukladajúcich pokuty alebo pravidelné penále

1.  Členské štáty zabezpečia, aby na žiadosť dožadujúceho orgánu vykonal dožiadaný orgán rozhodnutia, ktorými sa ukladajú pokuty alebo pravidelné penále a ktoré dožadujúci orgán prijal v súlade s článkami 13 a 16. Toto ustanovenie sa uplatňuje iba v rozsahu, že dožadujúci orgán po tom, ako vynaložil primerané úsilie na svojom území, konštatoval, že podnik alebo združenie podnikov, voči ktorému je vynútiteľná ▌pokuta alebo pravidelné penále, nemá v členskom štáte dožadujúceho orgánu dostatočný majetok umožňujúci vymoženie takejto pokuty alebo pravidelného penále.

2.  V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 tohto článku, najmä vtedy, ak podnik alebo združenie podnikov, voči ktorému je vynútiteľná pokuta alebo pravidelné penále, nie je usadený v členskom štáte dožadujúceho orgánu, členské štáty ustanovia, aby dožiadaný orgán mohol vykonať rozhodnutia, ktorými sa ukladajú pokuty alebo pravidelné penále, prijaté v súlade s článkami 13 a 16 dožadujúcim orgánom, ak o to dožadujúci orgán požiada.

Článok 27 ods. 3 písm. d) sa na účely tohto odseku neuplatňuje.

3.  Dožadujúci orgán môže požiadať len o výkon právoplatného rozhodnutia.

4.  Otázky týkajúce sa premlčacích lehôt v prípade vymáhania pokút alebo penále upravuje vnútroštátne právo členského štátu dožadujúceho orgánu.

Článok 27

Všeobecné zásady spolupráce

1.  Členské štáty zabezpečia, aby žiadosti uvedené v článkoch 25 a 26 vybavil dožiadaný orgán v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu dožiadaného orgánu.

2.  Žiadosti uvedené v článkoch 25 a 26 sa vybavia bez zbytočného odkladu prostredníctvom jednotného exekučného titulu, ku ktorému bude pripojená kópia aktu, ktorý sa má oznámiť alebo vykonať. V takomto jednotnom exekučnom titule sa uvedie:

a)  meno, známa adresa adresáta a všetky ďalšie relevantné informácie na určenie totožnosti adresáta;

b)  zhrnutie relevantných skutočností a okolností;

c)  zhrnutie pripojenej kópie aktu, ktorý sa má oznámiť alebo vykonať;

d)  názov, adresa a ďalšie kontaktné údaje dožiadaného orgánu; a

e)  lehota, v ktorej sa má oznámenie alebo výkon uskutočniť, napríklad zákonná lehota alebo premlčacia lehota.

3.  V prípade žiadostí uvedených v článku 26 sa okrem požiadaviek stanovených v odseku 2 tohto článku v jednotnom exekučnom titule uvedie toto:

a)  informácie o rozhodnutí povoľujúcom výkon v členskom štáte dožadujúceho orgánu;

b)  dátum, ku ktorému rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť;

c)  výška pokuty alebo pravidelného penále; a

d)  informácie preukazujúce primerané úsilie vynaložené dožadujúcim orgánom na výkon rozhodnutia na jeho území.

4.  Jednotný exekučný titul, ktorým sa dožiadanému orgánu povoľuje výkon, predstavuje jediný základ pre opatrenia v oblasti presadzovania práva prijaté dožiadaným orgánom, s výhradou požiadaviek uvedených v odseku 2. V členskom štáte dožiadaného orgánu nepodlieha nijakému úkonu uznania, doplnenia ani nahradenia. Dožiadaný orgán prijme všetky opatrenia potrebné na vybavenie tejto žiadosti, pokiaľ dožiadaný orgán neuplatní odsek 6.

5.  Dožadujúci orgán zabezpečí, aby sa jednotný exekučný titul zaslal dožiadanému orgánu v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu dožiadaného orgánu, pokiaľ sa dožiadaný orgán a dožadujúci orgán v jednotlivých prípadoch obojstranne nedohodnú, že jednotný exekučný titul možno zaslať v inom jazyku. Ak to vyžaduje vnútroštátne právo členského štátu dožiadaného orgánu, dožadujúci orgán poskytne preklad aktu, ktorý sa má oznámiť, alebo rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vymoženie pokuty alebo pravidelného penále, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov členského štátu dožiadaného orgánu. Tým nie je dotknuté právo dožiadaného orgánu a dožadujúceho orgánu obojstranne sa dohodnúť v jednotlivých prípadoch, že takýto preklad možno poskytnúť v inom jazyku.

6.  Dožiadaný orgán nie je povinný vybaviť žiadosť uvedenú v článku 25 alebo 26, ak:

a)  žiadosť nespĺňa požiadavky tohto článku; alebo

b)  dožiadaný orgán môže preukázať opodstatnené dôvody potvrdzujúce, že vybavenie žiadosti by bolo zjavne v rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon.

Ak má dožiadaný orgán v úmysle odmietnuť žiadosť o pomoc uvedenú v článku 25 alebo 26 alebo ak požaduje dodatočné informácie, kontaktuje dožadujúci orgán.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že o to dožiadaný orgán požiada, dožadujúci orgán znášal v plnej výške všetky odôvodnené dodatočné náklady vrátane nákladov na preklad a mzdových a administratívnych nákladov týkajúcich sa krokov podniknutých v súlade s článkom 24 alebo 25.

8.  Dožiadaný orgán si môže nárokovať úhradu všetkých nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s krokmi podniknutými v súlade s článkom 26, z pokút alebo pravidelného penále, ktoré prijal v mene dožadujúceho orgánu, vrátane nákladov na preklad a mzdových a administratívnych nákladov. Ak dožiadaný orgán nedokáže vyzbierať pokuty alebo pravidelné penále, môže požiadať dožadujúci orgán, aby znášal vzniknuté náklady.

Členské štáty môžu ustanoviť, že dožiadaný orgán si môže nárokovať úhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s výkonom takýchto rozhodnutí aj od podniku, voči ktorému sú pokuta alebo pravidelné penále vynútiteľné.

Dožiadaný orgán si nárokuje úhradu splatných súm v mene platnej vo svojom členskom štáte v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami alebo praxou v uvedenom členskom štáte.

Dožiadaný orgán v prípade potreby a v súlade s jeho vnútroštátnym právom a postupmi prevedie pokuty alebo pravidelné penále na menu členského štátu dožiadaného orgánu výmenným kurzom platným v deň uloženia pokuty alebo pravidelného penále.

Článok 28

Spory týkajúce sa žiadostí o oznámenie alebo o výkone rozhodnutí ukladajúcich pokuty alebo pravidelné penále

1.  Spory patria do právomocí príslušných orgánov členského štátu dožadujúceho orgánu a upravuje ich právo uvedeného členského štátu, ak sa týkajú:

a)  zákonnosti aktu, ktorý sa má oznámiť v súlade s článkom 25, alebo rozhodnutia, ktoré sa má vykonať v súlade s článkom 26; a

b)  zákonnosti jednotného exekučného titulu povoľujúceho výkon v členskom štáte dožiadaného orgánu.

2.  Spory týkajúce sa opatrení v oblasti presadzovania práva prijatých v členskom štáte dožiadaného orgánu alebo spory týkajúce sa platnosti oznámenia, ktoré uskutočnil dožiadaný orgán, patria do právomocí príslušných orgánov členského štátu dožiadaného orgánu a upravuje ich právo tohto členského štátu.

KAPITOLA VIII

PREMLČACIE LEHOTY

Článok 29

Pravidlá týkajúce sa premlčacej lehoty na uloženie pokút a pravidelného penále

1.  Členské štáty zabezpečia, aby plynutie premlčacích lehôt na uloženie pokút alebo pravidelného penále vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže podľa článkov 13 a 16 bolo pozastavené alebo prerušené počas konania na presadzovanie práva, ktoré vedú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže iných členských štátov alebo Komisia vo veci porušenia týkajúceho sa tej istej dohody, rozhodnutia združenia podnikov, zosúladeného postupu alebo iného konania zakázaného článkom 101 alebo 102 ZFEÚ.

Pozastavenie plynutia premlčacej lehoty začína alebo prerušenie plynutia premlčacej lehoty nastane v okamihu oznámenia prvých formálnych vyšetrovacích úkonov aspoň jednému podniku, ktorý je predmetom konania na presadzovanie práva. Vzťahuje sa na všetky podniky alebo združenia podnikov, ktoré sa dopustili porušenia.

Pozastavenie alebo prerušenie končí dňom, ku ktorému dotknutý orgán na ochranu hospodárskej súťaže ukončil ním vedené konanie na presadzovanie práva prijatím rozhodnutia uvedeného v článku 10, 12 alebo 13 tejto smernice alebo podľa článku 7, 9 alebo 10 nariadenia (ES) č. 1/2003, alebo ak dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôvody na ďalšie opatrenia z jeho strany. Trvanie takéhoto pozastavenia alebo prerušenia premlčacej lehoty nemá vplyv na absolútne premlčacie lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve.

2.  Premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále zo strany vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže sa pozastaví alebo preruší na obdobie, počas ktorého je rozhodnutie tohto vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže predmetom konania na preskúmacom súde.

3.  Komisia zabezpečí, aby bolo oznámenie o prvom formálnom vyšetrovacom úkone, ktoré zaslal vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003, sprístupnené iným vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž.

KAPITOLA IX

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Úloha vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže pred vnútroštátnymi súdmi

1.  Členské štáty, ktoré určia vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, ▌ ako aj vnútroštátny justičný orgán príslušný vo veciach hospodárskej súťaže, ako zodpovedné za uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, zabezpečia, aby mal vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže možnosť predložiť veci priamo vnútroštátnemu justičnému orgánu príslušnému vo veciach hospodárskej súťaže.

2.  Ak vnútroštátne súdy pôsobia v konaniach vo veci rozhodnutí prijatých vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže vykonávajúcimi právomoci uvedené v kapitole IV a v článkoch 13 a 16 tejto smernice na uplatňovanie článku 101 alebo 102 ZFEÚ, vrátane vymáhania pokút a pravidelného penále uložených v tejto súvislosti, členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže bol sám o sebe plne oprávnený zúčastňovať sa uvedených konaní podľa vhodnosti v úlohe navrhovateľa, odporcu alebo protistrany a aby mal rovnaké procesné práva ako verejné strany uvedených konaní.

3.  Vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže je oprávnený rovnako, ako je uvedené v odseku 2, podávať odvolanie proti:

a)  rozhodnutiam vnútroštátnych súdov o rozhodnutiach vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, ako sa uvádza v kapitole IV a v článkoch 13 a 16 tejto smernice, týkajúcich sa uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ vrátane vymáhania pokút a pravidelného penále uložených v tejto súvislosti; a

b)  odmietnutiu vnútroštátneho justičného orgánu vydať predchádzajúce povolenie na vykonanie inšpekcie uvedené v článkoch 6 a 7 tejto smernice, pokiaľ sa takéto povolenie vyžaduje.

Článok 31

Prístup zúčastnených strán ku spisu a obmedzenie používania informácií

1.  Členské štáty môžu ustanoviť, aby v prípade, že vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže vyžaduje od fyzickej osoby poskytnutie informácií na základe opatrení uvedených v článku 6 ods. 1 písm. e), článku 8 alebo článku 9, sa tieto informácie nesmeli použiť ako dôkazy pri ukladaní sankcií tejto fyzickej osobe alebo jej blízkym príbuzným.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, ich úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov nezverejnili informácie, ktoré získali na základe právomocí uvedených v tejto smernici a na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, okrem prípadov, keď takéto zverejnenie umožňuje vnútroštátne právo.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby bol prístup k vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti alebo k podaniam v rámci konania o urovnaní poskytnutý len stranám, ktoré sú účastníkmi príslušného konania, a len na účely výkonu ich práva na obhajobu ▌.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby strana, ktorá získala prístup k spisu konania na presadzovanie práva, ktoré vedú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, mohla použiť len informácie získané z vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní, ak je to nevyhnutné na výkon jej práva na obhajobu v rámci konaní pred vnútroštátnymi súdmi v prípadoch, ktoré priamo súvisia s vecou, v rámci ktorej bol udelený prístup k spisu, a len ak sa takéto konania týkajú:

a)  rozdelenia pokuty medzi účastníkov kartelu, ktorá im bola spoločne a nerozdielne uložená vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže; alebo

b)  preskúmania rozhodnutia, v ktorom vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže konštatoval porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo ustanovení vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce kategórie informácií získaných stranou počas konania na presadzovanie práva pred vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže táto strana nepoužila v konaní pred vnútroštátnymi súdmi pred tým, ako vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže neukončí svoje konanie na presadzovanie práva s ohľadom na všetky strany, ktoré sú predmetom vyšetrovania prijatím rozhodnutia uvedeného v článku 10 alebo v článku 12 alebo iným spôsobom neukončí svoje konanie:

a)  informácie, ktoré pripravili iné fyzické alebo právnické osoby výlučne na účely konania na presadzovanie práva vedeného vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže; ▌

b)  informácie, ktoré vypracoval vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže a ktoré zaslal stranám v priebehu konania na presadzovanie práva, ktoré vedie; a

c)  stiahnuté podania v rámci konania o urovnaní.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby si vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti vymieňali vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 1/2003 len vtedy, ak:

a)  bol udelený súhlas žiadateľa; alebo

b)  vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže prijímajúcemu vyhlásenie v rámci programu zhovievavosti bola doručená od rovnakého žiadateľa žiadosť o zhovievavosť týkajúca sa rovnakého porušenia rovnako ako vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže odosielajúcemu vyhlásenie v rámci programu zhovievavosti, a to za predpokladu, že v čase zaslania vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti žiadateľ nemá možnosť vziať späť informácie, ktoré predložil vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže prijímajúcemu vyhlásenie v rámci programu zhovievavosti.

7.  Forma predloženia vyhlásení v rámci programu zhovievavosti podľa článku 20 nemá vplyv na uplatňovanie odsekov 3 až 6 tohto článku.

Článok 32

Prípustnosť dôkazov pred vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže

Členské štáty zabezpečia, aby typy dôkazných materiálov, ktoré sú prípustné ako dôkazy pred vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, zahŕňali dokumenty, ústne vyhlásenia, elektronické správy, záznamy a všetky ostatné objekty obsahujúce informácie, a to bez ohľadu na ich formu a médium, na ktorom sú informácie uchovávané.

Článok 33

Prevádzkovanie Európskej siete pre hospodársku súťaž

1.  Náklady, ktoré Komisii vzniknú v súvislosti s údržbou a vývojom centrálneho informačného systému Európskej siete pre hospodársku súťaž (systém Európskej siete pre hospodársku súťaž) a v súvislosti so spoluprácou v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž, sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie v medziach disponibilných rozpočtových prostriedkov.

2.  Európska sieť pre hospodársku súťaž je oprávnená vypracovať a prípadne uverejniť najlepšie postupy a odporúčania týkajúce sa takých záležitostí, ako je nezávislosť, zdroje, právomoci, pokuty a vzájomná pomoc.

KAPITOLA X

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] ▌. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 35

Preskúmanie

Komisia do ... [šiestich rokov od prijatia tejto smernice] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o transpozícii a vykonávaní tejto smernice. Ak to bude vhodné, Komisia môže preskúmať túto smernicu a v prípade potreby predložiť príslušný legislatívny návrh.

Článok 36

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 37

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie

Komisia berie na vedomie znenie článku 11 o dočasných opatreniach, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a Rada.

Dočasné opatrenia môžu byť pre orgány na ochranu hospodárskej súťaže kľúčovým nástrojom, ktorým sa zabezpečí, aby počas prebiehajúceho vyšetrovania nebola hospodárska súťaž narušená.

S cieľom umožniť orgánom na ochranu hospodárskej súťaže efektívnejšie reagovať na vývoj na rýchlo sa meniacich trhoch sa Komisia zaväzuje zanalyzovať, či v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž existujú prostriedky na zjednodušenie prijímania dočasných opatrení, a to do dvoch rokov od dátumu transpozície tejto smernice. Výsledky analýzy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

(1)Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 70.
(2)Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2018.
(3)Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).
(4)Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005, s. 16).
(5)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora (Ú. v. EÚ L 318, 4.12.2015, s. 1).
(6)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


Európsky kódex elektronickej komunikácie ***I
PDF 2196kWORD 340k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie (prepracované znenie) (COM(2016)0590 – C8-0379/2016 – 2016/0288(COD))
P8_TA-PROV(2018)0453A8-0318/2017

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0590),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0379/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. januára 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 17. októbra 2016 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0318/2017),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. novembra 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie)

P8_TC1-COD(2016)0288


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES(7), 2002/20/ES(8), 2002/21/ES(9) a 2002/22/ES(10) boli podstatným spôsobom zmenené. Keďže je potrebné uskutočniť ďalšie zmeny, v záujme jasnosti by sa uvedené smernice mali prepracovať.

(2)  Fungovanie piatich smerníc, ktoré sú súčasťou existujúceho regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby, a to smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES(11), podlieha pravidelnému preskúmaniu Komisiou, a to s cieľom predovšetkým určiť potrebu zmeny so zreteľom na vývoj technológií a trhu.

(3)  Vo svojom oznámení zo 6. mája 2015 ustanovujúcom stratégiu digitálneho jednotného trhu v Európe Komisia vyhlásila, že jej preskúmanie telekomunikačného rámca sa má sústrediť na opatrenia, ktoré sa zameriavajú na stimulovanie investícií do vysokorýchlostných širokopásmových sietí, prinášajú súdržnejší prístup vnútorného trhu k politike a správe rádiového spektra, zabezpečujú podmienky pre skutočný vnútorný trh odstránením rozdrobenosti regulácie, zabezpečujú efektívnu ochranu spotrebiteľov, rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu a jednotné uplatňovanie pravidiel, ako aj efektívnejší regulačný inštitucionálny rámec.

(4)  Táto smernica je súčasťou uplatňovania „regulačnej vhodnosti“ (REFIT), do rozsahu pôsobnosti ktorého patria štyri smernice, a to 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009(12). Každá z uvedených smerníc obsahuje opatrenia uplatniteľné na poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb v súlade s regulačnou históriou odvetvia, v rámci ktorej boli podniky vertikálne integrované, teda boli aktívne pri poskytovaní sietí aj služieb. Preskúmanie ponúka príležitosť na prepracovanie štyroch smerníc s cieľom zjednodušiť súčasnú štruktúru, aby sa posilnila jej konzistencia a prístupnosť, v súlade s cieľom REFIT. Ponúka aj možnosť prispôsobiť štruktúru novej trhovej realite, v ktorej už nemusí byť poskytovanie komunikačných služieb viac zviazané s poskytovaním siete. Ako je stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(13), prepracovanie pozostáva z prijatia nového právneho aktu, ktorý v jednom znení zahŕňa podstatné zmeny predošlého aktu, ako aj nezmenené ustanovenia daného aktu. Návrh na prepracovanie sa zaoberá podstatnými zmenami predošlého aktu a na sekundárnej úrovni zahŕňa kodifikáciu nezmenených ustanovení predošlého aktu s týmito podstatnými zmenami.

(5)  Touto smernicou sa vytvára právny rámec na zabezpečenie slobody voľného poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb podliehajúcich len podmienkam uloženým v tejto smernici a akýmkoľvek obmedzeniam v súlade s článkom 52 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä opatreniam týkajúcich sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, a v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(6)  Touto smernicou nie je dotknutá možnosť každého členského štátu podniknúť opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany svojich základných bezpečnostných záujmov, na zabezpečenie ochrany verejného poriadku ▌a verejnej bezpečnosti a na umožnenie vyšetrovania, odhalenia a postihu trestných činov, s prihliadnutím na to, že akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v charte, najmä v článkoch 7, 8 a 11, ako sú obmedzenia týkajúce sa spracúvania údajov, musia byť ustanovené zákonom, rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd a podliehať zásade proporcionality v súlade s článkom 52 ods. 1 charty.

(7)  Konvergencia odvetví telekomunikácií, médií a informačných technológií znamená, že na všetky elektronické komunikačné siete a služby by sa mal v čo najväčšej miere vzťahovať jeden európsky kódex elektronických komunikácií stanoveným prostredníctvom jednej smernice, s výnimkou záležitostí, ktoré sa lepšie riešia pomocou priamo uplatniteľných pravidiel stanovených prostredníctvom nariadení. Je potrebné oddeliť reguláciu elektronických komunikačných sietí a služieb od regulácie obsahu. Táto smernica sa preto nevzťahuje na obsah služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí využívajúcich elektronické komunikačné služby, ako napríklad vysielanie obsahu, finančné služby a niektoré služby informačnej spoločnosti, a preto ním nie sú dotknuté opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni vzhľadom na takéto služby v súlade s právom Únie s cieľom podporiť kultúrnu a jazykovú rôznorodosť a zaistiť ochranu plurality médií. Na obsah televízneho programu sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ(14). Cieľom regulácie audiovizuálnej politiky a obsahu je dosiahnuť ciele všeobecného záujmu ako je sloboda prejavu, pluralita médií, nestrannosť, kultúrna a jazyková rozmanitosť, sociálna inklúzia, ochrana spotrebiteľa a ochrana maloletých. Odčlenenie regulácie elektronických komunikácií a regulácie obsahu nemá vplyv na zohľadnenie ich vzájomného prepojenia najmä s cieľom zabezpečenia plurality médií, kultúrnej rozmanitosti a ochrany spotrebiteľa. Príslušné orgány by v rámci svojich právomocí mali prispievať k zabezpečeniu vykonávania politík zameraných na podporu uvedených cieľov.

(8)  Táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ(15) na rádiové zariadenia, ale vzťahuje sa na autorádiá, rádiové prijímače pre spotrebiteľa a zariadenia digitálnej televízie pre spotrebiteľa.

(9)  V záujme toho, aby sa národným regulačným orgánom a iným príslušným orgánom umožnilo splniť ciele stanovené v tejto smernici, najmä v súvislosti s interoperabilitou medzi koncovými bodmi, rozsah pôsobnosti smernice by sa mal vzťahovať na niektoré aspekty rádiových zariadení, ako sú vymedzené v smernici 2014/53/EÚ, a zariadenia digitálnej televízie pre spotrebiteľa, aby sa uľahčil prístup koncovým používateľom so zdravotným postihnutím. Pre národné regulačné orgány a iné príslušné orgány je dôležité podporovať vzájomnú spoluprácu prevádzkovateľov sietí a výrobcov zariadení s cieľom uľahčiť koncovým používateľom so zdravotným postihnutím prístup k elektronickým komunikačným službám. Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na nevýhradné využívanie rádiového spektra na vlastné využívanie rádiového koncového zariadenia, aby sa zabezpečil koordinovaný prístup vzhľadom na režim udeľovania povolení, a to aj v prípade, že nesúvisí s hospodárskou činnosťou.

(10)  Na niektoré elektronické komunikačné služby podľa tejto smernice by sa tiež mohlo vzťahovať vymedzenie pojmu „služby informačnej spoločnosti“ stanovenému v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535(16). Ustanovenia uvedenej smernice, ktoré upravujú služby informačnej spoločnosti sa uplatňujú na tieto elektronické komunikačné služby, pokiaľ táto smernica alebo iné právne akty Únie neobsahujú špecifickejšie ustanovenia uplatniteľné na elektronické komunikačné služby. Na elektronické komunikačné služby, ako sú hlasové telefónne služby, služby odosielania a prijímania správ a elektronická pošta, sa však táto smernica vzťahuje. Ten istý podnik, napríklad poskytovateľ internetovej služby, môže zároveň ponúkať elektronické komunikačné služby, ako prístup k internetu, a služby, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ako napríklad poskytovanie webového a s komunikáciou nesúvisiaceho obsahu.

(11)  Ten istý podnik, napríklad káblový prevádzkovateľ, môže zároveň ponúkať elektronické komunikačné služby, ako napríklad prenos televíznych signálov, aj služby nezahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako napríklad komercializácia ponuky obsahových služieb rozhlasového alebo televízneho vysielania, a preto sa takémuto podniku môžu uložiť dodatočné povinnosti vo vzťahu k jeho činnosti ako poskytovateľa alebo distributéra obsahu v súlade s inými ustanoveniami, ako sú ustanovenia tejto smernice, bez toho, aby boli dotknuté podmienky stanovené v prílohe k tejto smernici.

(12)  Regulačný rámec by sa mal týkať využívania rádiového spektra všetkými elektronickými komunikačnými sieťami vrátane rozvíjajúceho sa vlastného využívania rádiového spektra novými typmi sietí pozostávajúcich výlučne z autonómnych systémov mobilných rádiových zariadení, ktoré sú pripojené prostredníctvom bezdrôtového spojenia bez centrálneho riadenia alebo centralizovaného prevádzkovateľa siete, a nie nevyhnutne v rámci vykonávania akejkoľvek osobitnej hospodárskej činnosti. Pri vývoji bezdrôtového komunikačného prostredia 5G je pravdepodobné, že sa takéto siete budú vyvíjať najmä mimo budov a na cestách a že budú určené na využitie v oblastiach dopravy, energetiky, výskumu a vývoja, elektronického zdravotníctva, ochrany verejnosti a pomoci pri zmierňovaní následkov katastrof, ako aj v oblastiach internetu vecí, komunikácie M2M (machine-to-machine) a prepojených áut. V dôsledku toho by uplatňovanie dodatočných vnútroštátnych požiadaviek na uvádzanie do prevádzky a/alebo používanie rádiových zariadení členskými štátmi na základe článku 7 smernice 2014/53/EÚ, pokiaľ ide o účinné a efektívne využívanie rádiového spektra a predchádzanie škodlivému rušeniu, malo zohľadňovať zásady vnútorného trhu.

(13)  Požiadavky týkajúce sa schopností elektronických komunikačných sietí sa neustále zvyšujú. Pokým v minulosti sa dôraz kládol hlavne na zvyšovanie celkovej aj individuálnej dostupnosti širokopásmového pripojenia, v súčasnosti sú čoraz dôležitejšie iné parametre ako napríklad oneskorenie, dostupnosť a spoľahlivosť. Súčasná odpoveď na túto požiadavku je priviesť optické vlákna bližšie k používateľovi, pričom budúce „vysokokapacitné siete“ si budú vyžadovať výkonnostné parametre ekvivalentné tým, ktoré môže poskytnúť sieť založená na prvkoch optických vlákien aspoň po distribučný bod v obslužnom mieste. V prípade pevného pripojenia to zodpovedá výkonu siete rovnocennému tomu, ktorý možno dosiahnuť inštaláciou optických vlákien až po viacbytovú budovu, čo sa považuje za obslužné miesto. V prípade bezdrôtového pripojenia to zodpovedá výkonu siete podobnému tomu, ktorý možno dosiahnuť na základe inštalácie optických vlákien až po základňovú stanicu považovanú za obslužné miesto. Rozdiely v skúsenostiach koncových používateľov spôsobené odlišnými vlastnosťami média, pomocou ktorého sa sieť spája s koncovým bodom siete, by sa nemali zohľadňovať na účely stanovenia, či by sa bezdrôtová sieť mohla považovať za sieť poskytujúcu podobný výkon. V súlade so zásadou technologickej neutrality by sa iné technológie a prenosové média nemali vylúčiť v prípadoch, keď sa porovnávajú s uvedeným základným scenárom z hľadiska ich schopností. Zavedenie „vysokokapacitných sietí“ pravdepodobne ďalej zvýši schopnosti sietí a otvorí cestu pre zavedenie budúcich generácií bezdrôtových sietí založených na zdokonalených rádiových rozhraniach a zhustenej sieťovej architektúre.

(14)  Vymedzenia pojmov je potrebné upraviť s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade so zásadou technologickej neutrality a aby držali krok s vývojom technológií vrátane nových foriem riadenia siete, ako napríklad prostredníctvom softvérovej emulácie alebo softvérovo definovaných sietí. Technologický vývoj a vývoj na trhu spôsobili, že v oblasti sietí došlo k prechodu na technológiu na báze internetového protokolu (ďalej len „IP“), a koncovým používateľom sa tým umožnilo vybrať si spomedzi konkurenčných poskytovateľov hlasových služieb. Preto pojem „verejne prístupná telefónna služba“, ktorý je výhradne používaný v smernici 2002/22/ES a vo všeobecnosti chápaný ako tradičné analógové telefónne služby, by sa mal nahradiť aktuálnejším a technologicky neutrálnym pojmom „hlasová komunikačná služba“. Podmienky poskytovania služby by sa mali oddeliť od skutočných definičných prvkov hlasovej komunikačnej služby, t. j. verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby na priame alebo nepriame volanie a prijímanie volania, a to vnútroštátnych alebo vnútroštátnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného ▌číslovacieho plánu, bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technológii prepájania okruhov alebo prepájania paketov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá nespĺňa všetky uvedené podmienky, ako napríklad aplikácia s postupným výberom možností na webovom sídle zákazníckej služby, nie je takouto službou. Hlasové komunikačné služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne ▌koncovým používateľom so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo úplnú konverzačnú službu (total conversation service).

(15)  Služby používané na komunikačné účely a technické prostriedky na ich realizáciu prešli značným vývojom. Koncoví používatelia stále viac nahrádzajú tradičné hlasové telefónne služby, textové správy (SMS) a služby prenosu elektronickej pošty funkčne rovnocennými online službami, ako sú prenos hlasu internetovým protokolom (VoIP), služby odosielania a prijímania správ a emailové služby založené na webe. S cieľom zabezpečiť, aby boli koncoví používatelia a ich práva pri používaní funkčne rovnocenných služieb účinne a rovnocenne chránení, vymedzenie elektronických komunikačných služieb pre budúcnosť by nemalo byť výlučne založené na technických parametroch, ale malo by vychádzať skôr z funkčného prístupu. Rozsah pôsobnosti potrebnej regulácie by mal byť primeraný, aby sa dosiahli ciele verejného záujmu. Zatiaľ čo „prenos signálov“ zostáva dôležitým parametrom pre určovanie služieb patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vymedzenie pojmov by sa malo vzťahovať aj na ďalšie služby, ktoré umožňujú komunikáciu. Z pohľadu koncového používateľa nie je podstatné, či poskytovateľ prenáša signály sám alebo sa komunikácia realizuje cez službu prístupu k internetu. Vymedzenie pojmu elektronických komunikačných služieb by preto malo obsahovať tri typy služieb, ktoré sa môžu čiastočne prekrývať, a to konkrétne služby prístupu k internetu vymedzenej v článku 2 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120(17), interpersonálne komunikačné služby v zmysle tejto smernice a služby pozostávajúce úplne alebo prevažne z prenosu signálov. Vymedzenie pojmu elektronickej komunikačnej služby by malo odstrániť nejasnosti zistené pri vykonávaní vymedzenia pojmu, ktoré existovalo pred prijatím tejto smernice, a umožniť prispôsobené uplatňovanie všetkých ustanovení špecifických práv a povinností obsiahnutých v danom rámci na rôzne typy služieb. Spracúvanie osobných údajov v rámci elektronických komunikačných služieb za odplatu alebo inak by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(18).

(16)  Aby služba patrila do rozsahu vymedzenia pojmu elektronických komunikačných služieb, musí byť poskytovaná obvykle za odplatu. V digitálnej ekonomike účastníci trhu čoraz viac považujú informácie o používateľoch za informácie, ktoré majú peňažnú hodnotu. Elektronické komunikačné služby sa koncovým používateľom často poskytujú nielen za peniaze, ale čoraz viac najmä za poskytnutie osobných alebo iných údajov. Pojem odplaty by preto mal zahŕňať situácie, v ktorých poskytovateľ služby vyžaduje a koncový používateľ poskytovateľovi vedome priamo alebo nepriamo poskytuje osobné údaje v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo iné údaje. Tiež by mal zahŕňať situácie, v ktorých koncový používateľ povolí prístup k informáciám bez toho, aby ich ▌aktívne poskytoval, a to k informáciám ako sú osobné údaje vrátane IP adresy, alebo ďalšie automaticky generované informácie, ako sú informácie zhromaždené a prenášané prostredníctvom cookie ▌. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) týkajúcej sa článku 57 ZFEÚ(19), odplata existuje v zmysle ZFEÚ aj v prípade, ak poskytovateľovi služby platí tretia strana a nie prijímateľ služby. Pojem odplaty by preto mal zahŕňať aj situácie, kde je koncový používateľ vystavený reklamám, ktoré sú podmienkou získania prístupu k službe, alebo situáciám, v ktorých poskytovateľ služieb speňažuje osobné údaje, ktoré zhromaždil v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 ▌.

(17)  Interpersonálne komunikačné služby sú služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií, a patria medzi ne služby ako tradičné volania medzi dvomi jednotlivcami, ale aj všetky typy emailov, služieb odosielania a prijímania správ alebo skupinových chatov. Interpersonálne komunikačné služby sa vzťahujú len na komunikáciu medzi určitým, teda nie potenciálne neobmedzeným, počtom fyzických osôb, ktorý je vymedzený odosielateľom komunikácie. Na komunikáciu zahŕňajúcu právnické osoby by sa malo vzťahovať vymedzenie pojmu v prípade, keď fyzické osoby konajú v mene tých právnických osôb, alebo sú zapojené aspoň na jednej strane komunikácie. Interaktívna komunikácia znamená, že daná služba umožňuje prijímateľovi informácie odpovedať. Služby, ktoré tieto podmienky nespĺňajú, ako napríklad lineárne vysielanie, video na požiadanie, webové sídla, sociálne siete, blogy alebo výmena informácií medzi strojmi, by nemali byť považované za interpersonálne komunikačné služby. Za výnimočných okolností by sa služba nemala považovať za interpersonálnu komunikačnú službu, ak je interpersonálny a interaktívny komunikačný prostriedok vedľajšou a čisto doplnkovou zložkou inej služby a z objektívnych technických dôvodov nemôže byť použitá bez danej hlavnej služby, pričom jej začlenenie do tejto služby nie je prostriedkom na obídenie uplatňovania pravidiel, ktoré sa vzťahujú na elektronické komunikačné služby. Ako prvky výnimky z vymedzenia pojmu by sa termíny „vedľajšia“ a „čisto doplnková“ mali vykladať reštriktívne a z objektívnej perspektívy koncového používateľa. Funkciu interpersonálnej komunikácie by bolo možné považovať za vedľajšiu, ak je jej objektívna užitočnosť pre koncového používateľa veľmi obmedzená a ak ju koncoví používatelia v skutočnosti zriedkavo používajú. Príkladom funkcie, ktorá by sa mohla považovať za takú, na ktorú sa nevzťahuje vymedzenie pojmu interpersonálnych komunikačných služieb, môže byť, v podstate, komunikačný kanál v rámci online hier, ktorý závisí od vlastností komunikačného zariadenia služby.

(18)  Interpersonálne komunikačné služby využívajúce čísla z národných a medzinárodných číslovacích plánov sú spojené s verejne pridelenými zdrojmi číslovania. Tieto interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní sa skladajú zo služieb, ku ktorým sú čísla koncových používateľov pridelené s cieľom zabezpečiť prepojenie medzi koncovými bodmi, a služieb umožňujúcich koncovým používateľom kontaktovať osoby, ktorým sa takéto čísla pridelili. Samotné využívanie čísla ako identifikátora by nemalo byť považované za rovnocenné s použitím čísla na účely spojenia s verejne pridelenými číslami, a preto by sa samo osebe nemalo považovať za dostatočné na to, aby sa služba kvalifikovala ako interpersonálna komunikačná služba založená na číslovaní. Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania by mali podliehať povinnostiam len v prípade, keď si verejné záujmy vyžadujú, aby sa osobitné regulačné povinnosti uplatňovali na všetky typy interpersonálnych komunikačných služieb bez ohľadu na to, či na poskytovanie svojej služby využívajú čísla. Je oprávnené zaobchádzať s interpersonálnymi komunikačnými službami založenými na číslovaní odlišne, keďže sú súčasťou verejne zabezpečeného interoperabilného ekosystému, a teda ho tiež využívajú.

(19)  Koncový bod siete predstavuje na účely regulácie hranicu medzi regulačným rámcom pre elektronické komunikačné siete a služby a reguláciou koncového telekomunikačného zariadenia. Za určenie miesta koncového bodu siete je zodpovedný národný regulačný orgán. Vzhľadom na prax národných regulačných orgánov a rôznorodosť pevných a bezdrôtových topológií by mal Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) v úzkej spolupráci s Komisiou prijať usmernenia o jednotnom prístupe k identifikácii koncového bodu siete v súlade s touto smernicou v rôznych konkrétnych podmienkach.

(20)  Technický vývoj umožňuje koncovým používateľom kontaktovať záchranné služby nielen prostredníctvom hlasových volaní, ale aj ostatných interpersonálnych komunikačných služieb. Pojem tiesňovej komunikácie by preto mal zahŕňať všetky interpersonálne komunikačné služby, ktoré umožňujú kontaktovať takéto záchranné služby. Vychádza sa pritom z prvkov núdzového systému, ktorý už je zakotvený v práve Únie, konkrétne ide o „stredisko tiesňového volania“ a „najvhodnejšie stredisko tiesňového volania“ v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758(20) a „záchranné služby“ v zmysle delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 305/2013(21).

(21)  Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány by mali mať na podporu svojej činnosti harmonizovanú sústavu cieľov a zásad a mali by v prípade potreby pri vykonávaní úloh podľa tohto regulačného rámca koordinovať svoje opatrenia s regulačnými orgánmi v iných členských štátoch a s orgánom BEREC.

(22)  Úlohy pridelené príslušným orgánom touto smernicou prispievajú k naplneniu širších politík v oblastiach kultúry, zamestnanosti, životného prostredia, sociálnej súdržnosti a územného plánovania.

(23)  Regulačný rámec by mal, okrem existujúcich troch hlavných cieľov, ktoré spočívajú v podpore hospodárskej súťaže, vnútorného trhu a záujmov koncových používateľov, presadzovať cieľ dodatočného prepojenia vyjadrený pomocou výsledkov: značne rozšírený prístup a využívanie vysokokapacitných sietí pre všetkých občanov Únie a podniky Únie na základe primeranej ceny a výberu, ▌účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže, ▌otvorenej inovácie, ▌efektívneho využívania rádiového spektra, ▌spoločných pravidiel a predvídateľných regulačných prístupov v rámci vnútorného trhu a ▌potrebných pravidiel platných pre konkrétne odvetvia na zabezpečenie záujmov občanov Únie. Pre členské štáty, národné regulačné orgány a iné príslušné orgány a zainteresované strany sa cieľ prepojiteľnosti premieta na jednej strane do snahy o siete s najvyššou kapacitou a služby hospodársky udržateľné v danej oblasti, a na strane druhej do snahy o presadzovanie územnej súdržnosti, a to v zmysle konvergencie kapacity dostupnej v rozličných oblastiach.

(24)  Pokrok pri dosahovaní všeobecných cieľov tejto smernice by mal byť podporený spoľahlivým systémom sústavného posudzovania a referenčného porovnávania členských štátov Komisiou v oblasti dostupnosti vysokokapacitných sietí v prípade všetkých významných sociálno-ekonomických subjektov, ako sú školy, dopravné uzly, významní poskytovatelia verejných služieb, a vysoko digitalizované podniky, v oblasti dostupnosti neprerušovaného 5G pokrytia v mestských oblastiach a na hlavných pozemných dopravných trasách a v oblasti dostupnosti pre všetky domácnosti v každom členskom štáte elektronických komunikačných sietí, ktoré sú schopné poskytovať rýchlosť aspoň 100 Mbit/s a ktoré možno rýchlo zmodernizovať na gigabitovú rýchlosť. Na tento účel by Komisia mala pokračovať v monitorovaní výkonnosti členských štátov napríklad vrátane indexov, ktoré zhŕňajú relevantné ukazovatele týkajúce sa digitálnej výkonnosti Únie a sledujú vývoj členských štátov v oblasti digitálnej konkurencieschopnosti, ako je index digitálnej ekonomiky a spoločnosti, a v prípade potreby by mala zaviesť nové metódy a nové objektívne, konkrétne a kvantifikovateľné kritériá na referenčné porovnávanie efektívnosti členských štátov.

(25)  Zásada, že členské štáty by mali uplatňovať právo Únie technologicky neutrálnym spôsobom, teda tak, že národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán by nemal ukladať ani zvýhodňovať používanie konkrétneho typu technológie, nevylučuje prijatie primeraných opatrení na podporu niektorých špecifických služieb v oprávnených prípadoch s cieľom dosiahnuť ciele regulačného rámca, ako napríklad digitálnej televízie ako prostriedku na zvýšenie efektívnosti využívania rádiového spektra. Okrem toho uvedená zásada nevylučuje zohľadnenie skutočnosti, že niektoré prenosové médiá majú fyzické charakteristiky a architektonické prvky, ktoré môžu byť nadradené z hľadiska kvality služby, kapacity, nákladov na údržbu, energetickej účinnosti, flexibility riadenia, spoľahlivosti, odolnosti a rozšíriteľnosti, a najmä z hľadiska výkonu, čo sa môže odraziť v opatreniach prijatých s cieľom presadzovať rôzne regulačné ciele.

(26)  Efektívne investície i hospodárska súťaž by sa mali podporovať spoločne, aby sa zvýšil hospodársky rast, zlepšila inovácia a možnosti výberu pre spotrebiteľov.

(27)  Hospodársku súťaž možno najlepšie rozvíjať prostredníctvom hospodársky efektívnej miery investovania do nových i existujúcich infraštruktúr doplneného reguláciou, ak je to potrebné na dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže v maloobchodných službách. Efektívna úroveň hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre je rozsah rozšírenia infraštruktúry, pri ktorej môžu investori očakávať primeranú návratnosť založenú na primeraných očakávaniach v súvislosti s vývojom trhových podielov.

(28)  Je potrebné poskytnúť vhodné stimuly na investície do nových vysokokapacitných sietí, ktorými sa podporí inovácia internetových služieb s bohatým obsahom a posilní medzinárodná konkurencieschopnosť Únie. Takéto siete majú obrovský potenciál priniesť výhody spotrebiteľom i podnikom v celej Únii. Je preto veľmi dôležité podporovať trvalo udržateľné investície do rozvoja týchto nových sietí a súčasne chrániť hospodársku súťaž, keďže ťažkosti a prekážky vstupu zostávajú na úrovni infraštruktúry, ako aj rozširovať možnosti výberu pre spotrebiteľov prostredníctvom regulačnej predvídateľnosti a konzistentnosti.

(29)  Cieľom tejto smernice je postupne redukovať predpisy ex ante špecifické pre daný sektor počas toho, ako sa bude rozvíjať hospodárska súťaž na príslušných trhoch, a v konečnom dôsledku zabezpečiť, aby sa elektronické komunikácie spravovali výhradne právom hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že na trhoch v oblasti elektronických komunikácií sa v posledných rokoch zaznamenala vysoká dynamika hospodárskej súťaže, je dôležité, aby sa regulačné povinnosti ex ante ▌ukladali, len ▌ak na príslušných trhoch neexistuje efektívna a udržateľná hospodárska súťaž. Cieľom regulačného zásahu ex ante je zabezpečiť prínos pre koncových používateľov tým, že sa na maloobchodných trhoch na udržateľnej báze zavedie efektívna hospodárska súťaž. Povinnosti na veľkoobchodnej úrovni by sa mali ukladať, ak je pravdepodobné, že jeden alebo viacero maloobchodných trhov nebude bez týchto povinností efektívne konkurencieschopných. Je pravdepodobné, že národné regulačné orgány budú postupne prostredníctvom analýzy trhu schopné nájsť maloobchodné trhy, ktoré budú konkurencieschopné aj bez veľkoobchodnej regulácie, najmä pri zohľadnení očakávaných zlepšení v oblasti inovácie a hospodárskej súťaže. V takom prípade by mal národný regulačný orgán dospieť k záveru, že už nie je potrebná regulácia na veľkoobchodnej úrovni, a posudzovať zodpovedajúci relevantný veľkoobchodný trh z hľadiska zrušenia regulácie ex ante. Pritom by národný regulačný orgán mal brať do úvahy všetky pákové efekty medzi veľkoobchodnými a súvisiacimi maloobchodnými trhmi, ktoré si môžu vyžadovať odstránenie prekážok vstupu na úrovni infraštruktúry, s cieľom zaistiť dlhodobú hospodársku súťaž na maloobchodnej úrovni.

(30)  Elektronické komunikácie získavajú zásadný význam v stále väčšom počte odvetví. Internet vecí je príkladom toho, ako sa prenos rádiového signálu podporujúceho elektronické komunikácie ďalej vyvíja a formuje spoločenskú a podnikateľskú realitu. Na to, aby sa z tohto vývoja vyťažilo čo najviac, je potrebné pri správe rádiového spektra zaviesť a využívať nové bezdrôtové komunikačné technológie a aplikácie. Keďže ostatné technológie a aplikácie závislé od rádiového spektra sú taktiež predmetom rastúceho dopytu a môžu byť posilnené integráciou elektronických komunikácií alebo v kombinácii s nimi, v rámci správy rádiového spektra by sa na zlepšenie efektívneho využívania rádiového spektra mal v prípade, že je to vhodné, prijať medziodvetvový prístup.

(31)  Strategické plánovanie, koordinácia a prípadne harmonizácia na úrovni Únie môže pomôcť zabezpečiť, aby používatelia rádiového spektra využívali všetky výhody vnútorného trhu a aby bolo možné účinne a globálne obhajovať záujmy Únie. Na uvedené účely by malo byť možné podľa potreby prijať viacročné programy politiky rádiového spektra. Prvý takýto program bol zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ(22), ktorým sa stanovujú politické orientácie a ciele strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového frekvenčného spektra v Únii. Malo by byť možné, aby sa tieto politické orientácie a ciele týkali dostupnosti a efektívneho využívania rádiového spektra potrebného na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu v súlade s touto smernicou.

(32)  Štátne hranice sú pri určovaní optimálneho využívania rádiového spektra čoraz menej relevantné. Nadmerná rozdrobenosť jednotlivých vnútroštátnych politík ▌vedie k zvýšeným nákladom a strate trhových príležitostí pre používateľov rádiového spektra a spomaľuje inováciu na úkor riadneho fungovania vnútorného trhu a má vplyv na spotrebiteľov a hospodárstvo ako celok.

(33)  Ustanovenia tejto smernice, ktoré súvisia so správou rádiového spektra, by mali byť v súlade s prácou medzinárodných a regionálnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti správy rádiového spektra, ako je napríklad Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) a Európska konferencia poštových a telekomunikačných administratív (CEPT), s cieľom zabezpečiť efektívnu správu a harmonizáciu využívania rádiového spektra v celej Únii a medzi členskými štátmi a ostatnými členmi ITU.

(34)  V súlade so zásadou odčlenenia regulačných a prevádzkových funkcií by mali členské štáty zaručiť nezávislosť národného regulačného orgánu a iných príslušných orgánov s cieľom zabezpečiť nestrannosť ich rozhodnutí. Touto požiadavkou nezávislosti nie je dotknutá inštitucionálna nezávislosť a ústavné záväzky členských štátov ani zásada neutrality pokiaľ ide o pravidlá členských štátov týkajúce sa úpravy vlastníckych vzťahov, ako sa uvádza v článku 345 ZFEÚ. Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány by mali vlastniť všetky potrebné zdroje z hľadiska personálu, odbornosti a finančných prostriedkov na vykonávanie svojich úloh.

(35)  Niektoré úlohy podľa tejto smernice, ako je napríklad regulácia trhu ex ante vrátane uloženia povinnosti prístupu a prepojenia a riešenie sporov medzi podnikmi, patria medzi úlohy, ktoré by mali vykonávať iba národné regulačné orgány, t. j. orgány, ktoré sú nezávislé od daného odvetvia aj od akéhokoľvek vonkajšieho zásahu alebo politického tlaku. Pokiaľ nie je stanovené inak, členské štáty by mali mať možnosť národným regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom prideliť ďalšie regulačné úlohy stanovené v tejto smernici. V priebehu transpozície by členské štáty mali podporovať stabilitu právomocí národných regulačných orgánov, pokiaľ ide o prideľovanie úloh vyplývajúcich z transpozície regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie zmeneného v roku 2009, a to najmä tých, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže na trhu alebo vstupu na trh. Ak sú úlohy pridelené iným príslušným orgánom, uvedené iné príslušné orgány by sa mali pred prijatím rozhodnutia usilovať o konzultáciu s národnými regulačnými orgánmi. V súlade so zásadou dobrej spolupráce by si národné regulačné orgány a ostatné príslušné orgány mali vymieňať informácie na účely vykonávania svojich úloh.

(36)   Táto smernica neobsahuje hmotnoprávne ustanovenia o prístupe k otvorenému internetu alebo o roamingu a nie je ňou dotknuté pridelenie právomocí národným regulačným orgánom uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012(23) a v nariadení (EÚ) 2015/2120. Touto smernicou sa okrem toho zabezpečí, aby národné regulačné orgány boli príslušné na podrobné posudzovanie a monitorovanie otázok týkajúcich sa prístupu na trh a hospodárskej súťaže, ktoré potenciálne ovplyvnia práva koncových používateľov na prístup k otvorenému internetu.

(37)  Nezávislosť národných regulačných orgánov sa posilnila v preskúmaní regulačného rámca pre elektronické komunikácie dokončeného v roku 2009, aby sa zabezpečilo účinnejšie uplatňovanie regulačného rámca a zvýšila sa ich autorita a predvídateľnosť ich rozhodnutí. Na uvedený účel muselo vnútroštátne právo obsahovať výslovné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, aby bol národný regulačný orgán pri plnení svojich úloh chránený pred vonkajšími zásahmi alebo politickým tlakom, ktoré by mohli ohroziť jeho nezávislosť pri posudzovaní vecí, ktoré sa mu predkladajú. Takýto vonkajší vplyv má za následok, že vnútroštátny legislatívny orgán nemôže v medziach regulačného rámca vykonávať funkciu národného regulačného orgánu. Na tento účel sa museli vopred ustanoviť pravidlá týkajúce sa dôvodov odvolania vedúceho národného regulačného orgánu, aby sa odstránili akékoľvek odôvodnené pochybnosti o neutralite takéhoto orgánu a o jeho neovplyvniteľnosti vonkajšími faktormi. S cieľom vyhnúť sa neopodstatnenému odvolaniu by mali odvolaní členovia mať právo požadovať, aby príslušné súdy overili existenciu platného dôvodu na odvolanie stanoveného v tejto smernici. Takéto odvolania by sa mali týkať len osobných alebo profesionálnych kvalifikácií vedúceho alebo člena. Je dôležité, aby národné regulačné orgány mali vlastný rozpočet, ktorý by im umožnil najmä prijať dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov. Na zabezpečenie transparentnosti by sa uvedený rozpočet mal každoročne zverejňovať. Národné regulačné orgány by v medziach svojich rozpočtov mali mať autonómiu pri riadení svojich ľudských a finančných zdrojov. Aby sa zabezpečila nestrannosť, členské štáty, ktoré si zachovávajú vlastníctvo podnikov alebo kontrolu nad podnikmi prispievajúcimi do rozpočtu národného regulačného orgánu alebo iných príslušných orgánov prostredníctvom správnych poplatkov, by mali zabezpečiť, že existuje účinné štrukturálne odčlenenie činností spojených s výkonom práv vlastníka alebo kontroly od výkonu kontroly nad rozpočtom.

(38)  Je potrebné ďalej posilňovať nezávislosť národných regulačných orgánov, aby sa zaistila neovplyvniteľnosť vedúcich a členov vonkajším tlakom, a to ustanovením minimálnych kvalifikácií na vymenovanie a minimálneho trvania mandátu. V záujme riešenia rizika regulačného zajatia, zabezpečenia kontinuity a posilnenia nezávislosti by členské štáty okrem toho mali zvážiť obmedzenie možnosti obnovenia mandátov vedúceho alebo členov predstavenstva a vytvoriť primeraný rotačný systém pre predstavenstvo a vrcholový manažment. To by sa dalo zabezpečiť napríklad vymenovaním prvých členov kolektívneho orgánu na rôzne obdobia, čím sa zaručí, že sa ich mandáty, ako aj mandáty ich nástupcov neskončia naraz.

(39)  Národné regulačné orgány by mali byť zodpovedné za spôsob, akým vykonávajú svoje úlohy a malo by sa od nich vyžadovať podávanie správ. Táto povinnosť by mala za normálnych okolností byť vo forme ročnej oznamovacej povinnosti, a nie vo forme ad hoc požiadaviek na podávanie správ, ktoré v prípade, že sú neprimerané, by mohli obmedziť ich nezávislosť alebo im brániť vo výkone úloh. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora(24) môžu rozsiahle alebo nepodmienené oznamovacie povinnosti skutočne nepriamo ovplyvniť nezávislosť orgánu.

(40)  Členské štáty by mali oznámiť Komisii identitu národného regulačného orgánu a iných príslušných orgánov. Orgány oprávnené udeľovať práva vstupu by mali mať možnosť splniť požiadavku na oznamovanie odkazom na jednotné informačné miesto zriadené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ(25).

(41)  Na umožnenie poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb by sa mal použiť najmenej zaťažujúci povoľovací systém s cieľom podnietiť rozvoj nových komunikačných služieb a celoeurópskych komunikačných sietí a služieb a umožniť poskytovateľom služieb a spotrebiteľom využívať výhody úspor z rozsahu vnútorného trhu.

(42)  Výhody vnútorného trhu v prospech poskytovateľov služieb a koncových používateľov možno najlepšie dosiahnuť všeobecným povolením iných elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ako sú interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, pričom sa od národného regulačného orgánu nevyžaduje žiadne výslovné rozhodnutie alebo správne opatrenie a procedurálne požiadavky sa obmedzujú len na deklaračné oznámenie. V prípadoch, keď členské štáty vyžadujú od začínajúcich poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb oznámenie takejto činnosti, by takéto oznámenie nemalo zahŕňať administratívne náklady pre poskytovateľov a mohlo by sa sprístupniť cez vstupný bod na webovom sídle príslušných orgánov. V záujme podpory účinnej cezhraničnej koordinácie, najmä v prípade celoeurópskych prevádzkovateľov, by orgán BEREC mal zriadiť a viesť databázu takýchto oznámení. Príslušné orgány by mali orgánu BEREC zasielať len úplné oznámenia. Členské štáty by žiadnym spôsobom nemali brániť poskytovaniu sietí alebo služieb, a to ani z dôvodu neúplnosti oznámenia.

(43)  Oznámenia ▌ by mali zahŕňať len vyhlásenie úmyslu poskytovateľa začať s poskytovaním elektronických komunikačných sietí a služieb. Od poskytovateľa by sa malo vyžadovať, aby takéto vyhlásenie doplnil len o informácie stanovené v tejto smernici. Členské štáty by nemali uplatňovať dodatočné alebo samostatné požiadavky na oznamovanie.

(44)  Na rozdiel od ostatných kategórií elektronických komunikačných sietí a služieb vymedzených v tejto smernici, interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania nevyužívajú verejné zdroje číslovania ani nie sú súčasťou verejne zabezpečeného interoperabilného ekosystému. Preto nie je vhodné, aby tieto druhy služieb podliehali postupu udeľovania všeobecných povolení.

(45)  Pri poskytovaní práv na využívanie rádiového spektra, zdrojov číslovania alebo práv na inštalovanie zariadení by príslušné orgány mali informovať podniky, ktorým takéto práva poskytujú, o príslušných podmienkach. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť takéto podmienky týkajúce sa využívania rádiového spektra v individuálnych právach na využívanie alebo vo všeobecnom povolení.

(46)  Všeobecné povolenia by mali obsahovať len podmienky, ktoré sú charakteristické pre odvetvie elektronických komunikácií. Nemali by podliehať podmienkam, ktoré sú už platné z titulu iných existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, ktoré nie sú charakteristické pre odvetvie komunikácií. Príslušné orgány by mali mať možnosť napríklad informovať ▌ podniky o uplatniteľných environmentálnych požiadavkách a požiadavkách týkajúcich sa územného plánovania. Podmienky uložené v rámci všeobecného povolenia nemajú vplyv na určenie rozhodného práva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008(26).

(47)  Podmienky, ktoré by mohli byť pripojené k všeobecným povoleniam, by mali zahŕňať osobitné podmienky upravujúce dostupnosť pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím a potrebu orgánov verejnej správy a záchranných služieb komunikovať medzi sebou navzájom a so širokou verejnosťou pred veľkými katastrofami, počas nich a po nich.

(48)  Práva a povinnosti, ktoré podnikom vyplývajú zo všeobecných povolení, treba v takýchto povoleniach výslovne uviesť s cieľom zaistiť rovnaké podmienky v celej Únii a uľahčiť cezhraničné rokovania o prepojení medzi verejnými elektronickými komunikačnými sieťami.

(49)  Všeobecné povolenia oprávňujú podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby pre verejnosť dohodnúť prepojenie podľa podmienok tejto smernice. Podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby neurčené pre verejnosť môžu dohodnúť prepojenie podľa komerčných podmienok.

(50)  Príslušné orgány by pri pripájaní podmienok k všeobecným povoleniam a uplatňovaní správnych poplatkov mali náležite zohľadniť situácie, v ktorých elektronické komunikačné siete alebo služby poskytujú fyzické osoby na neziskovom základe. Ak sa v prípade elektronických komunikačných sietí a služieb neposkytovaných pre verejnosť ukladajú nejaké podmienky, je primerané, aby ich bolo menej a boli menej prísne, ako podmienky, ktoré sú opodstatnené pre elektronické komunikačné siete a služby poskytované verejnosti.

(51)  Osobitné povinnosti uložené podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby v súlade s právom Únie na základe ich určenia ako podniky s významným vplyvom na trhu v zmysle tejto smernice by sa mali uložiť oddelene od všeobecných práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecného povolenia.

(52)  Je možné, že podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby potrebujú potvrdenie svojich práv podľa všeobecného povolenia, pokiaľ ide o prepojenie a práva vstupu, najmä na účely uľahčenia rokovania s inými, regionálnymi alebo miestnymi, úrovňami verejnej správy alebo s poskytovateľmi služieb v iných členských štátoch. Na uvedený účel by príslušné orgány mali podnikom poskytovať vyhlásenia buď na požiadanie, alebo alternatívne ako automatickú odpoveď na oznámenie podľa všeobecného povolenia. Takéto vyhlásenia by samy o sebe nemali predstavovať nárok na práva, ani by od vyhlásenia nemali závisieť akékoľvek práva podľa všeobecného povolenia, práva na využívanie alebo uplatňovanie takýchto práv.

(53)  Malo by byť možné uložiť podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné služby správne poplatky na financovanie činností národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu pri riadení systému všeobecných povolení a udeľovania práv na využívanie. Takéto poplatky by sa mali obmedzovať na pokrytie skutočných administratívnych nákladov týchto činností. Na tento účel by sa mala zabezpečiť transparentnosť v preukazovaní príjmov a výdavkov národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov prostredníctvom ročnej správy o celkovej sume vybraných poplatkov a vynaložených administratívnych nákladov, aby to umožnilo podnikom skontrolovať, či sú v rovnováhe.

(54)  Systémy správnych poplatkov by nemali narušiť hospodársku súťaž ani vytvoriť prekážky vstupu na trh. Systém všeobecného povolenia neumožňuje priradiť administratívne náklady a súvisiace poplatky jednotlivým podnikom s výnimkou poplatkov za udeľovanie práv na využívanie zdrojov číslovania, rádiového spektra a práv na inštalovanie zariadení. Výber akýchkoľvek správnych poplatkov by mal byť v súlade so zásadami systému všeobecného povolenia. Príkladom spravodlivej, jednoduchej a transparentnej alternatívy týchto kritérií priraďovania poplatkov by mohol byť distribučný kľúč vzťahujúci sa na obrat. V prípade veľmi nízkych správnych poplatkov by mohlo byť vhodné použiť buď paušálnu sadzbu alebo kombináciu paušálnej sadzby s prvkom vzťahujúcim sa na obrat. Pokiaľ sa systém všeobecného povolenia vzťahuje na podniky s veľmi malým podielom na trhu, ako sú poskytovatelia komunitných sietí, alebo na poskytovateľov služieb, ktorých obchodný model generuje veľmi obmedzené príjmy aj v prípade značného prieniku na trh z hľadiska objemu, členské štáty by mali zvážiť možnosť stanoviť primeranú prahovú hodnotu de minimis na ukladanie správnych poplatkov.

(55)  Členské štáty môžu v objektívne odôvodnených prípadoch potrebovať zmeniť práva, podmienky, postupy, sadzby a poplatky vzťahujúce sa na všeobecné povolenia a práva na využívanie. Takéto navrhované zmeny by mali byť včas riadne oznámené všetkým zainteresovaným stranám, aby sa im poskytla primeraná možnosť vyjadriť k daným zmenám svoje stanovisko. ▌V prípade menších zmien existujúcich práv na inštalovanie zariadení alebo práv na využívanie rádiového spektra alebo na využívanie zdrojov číslovania by sa malo predísť nepotrebným postupom, pokiaľ takéto zmeny nemajú vplyv na záujmy tretích strán. ▌Menšie zmeny práv a povinností sú najmä zmeny administratívnej povahy, ktoré nemenia podstatne charakter všeobecných povolení a individuálnych práv na využívanie, a teda nemôžu spôsobiť konkurenčnú výhodu nad inými podnikmi.

(56)  Vzhľadom na dôležitosť zabezpečenia právnej istoty a s cieľom presadzovať regulačnú predvídateľnosť v záujme vytvorenia bezpečného prostredia pre investície, najmä v prípade nových bezdrôtových širokopásmových komunikácií, by akékoľvek obmedzenie alebo odňatie existujúcich práv na využívanie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania alebo práva na inštalovanie zariadení malo byť predmetom predvídateľných a transparentných odôvodnení a postupov. Preto by sa najmä v prípadoch, keď boli práva na využívanie pridelené podľa súťažných alebo porovnávacích postupov a v prípade harmonizovaných pásiem rádiového spektra, ktoré sa majú použiť na bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby (ďalej len "bezdrôtové širokopásmové služby"), mohli uložiť prísnejšie požiadavky alebo mechanizmus oznamovania. Odôvodnenia odkazujúce na efektívne a účinné využívanie rádiového spektra a technologický vývoj by sa mohli opierať o technické vykonávacie opatrenia prijaté podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES(27). Okrem toho, ak je potrebné všeobecné povolenia a individuálne práva na využívanie rádiového spektra obmedziť, odňať alebo zmeniť bez súhlasu držiteľa práv, môže sa to uskutočniť po konzultácii so zainteresovanými stranami okrem prípadov, keď sú navrhované zmeny malé. Keďže obmedzenie alebo odňatie všeobecných povolení alebo práv môže mať pre ich držiteľov značné dôsledky, príslušné orgány by mali postupovať obzvlášť opatrne a mali by pred prijatím takýchto opatrení posúdiť potenciálnu ujmu, ktorú môžu tieto opatrenia spôsobiť.

(57)  Národné regulačné orgány ▌, iné príslušné orgány a orgán BEREC potrebujú na efektívne vykonávanie svojich úloh zhromažďovať informácie od účastníkov trhu, vrátane posúdenia súladu všeobecných podmienok s touto smernicou bez toho, aby sa počas posúdenia pozastavila uplatniteľnosť týchto podmienok. Výnimočne môže byť potrebné zhromaždiť informácie od iných podnikov pôsobiacich v odvetviach úzko súvisiacich s odvetvím elektronických komunikačných služieb, ako sú napríklad poskytovatelia obsahu, ktoré majú informácie, ktoré by mohli byť potrebné na to, aby mohli vykonávať svoje úlohy podľa práva Únie. Tiež môže byť potrebné zhromažďovať takéto informácie v mene Komisie ▌, aby mohla plniť svoje príslušné úlohy podľa práva Únie. Žiadosti o informácie by mali byť primerané a nemali by predstavovať pre podniky neprimerané zaťaženie. Informácie zhromaždené národnými regulačnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi by mali byť verejne dostupné, pokiaľ nejde o dôverné informácie v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o prístupe verejnosti k informáciám a s výhradou pravidiel Únie a vnútroštátnych pravidiel o obchodnom tajomstve.

(58)  V záujme toho, aby národné regulačné orgány plnili svoje regulačné úlohy účinne, by údaje, ktoré tieto orgány zhromažďujú, mali obsahovať účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi, na ktorých je podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu, a ktoré preto národné regulačné orgány regulujú. Tieto údaje by mali zahŕňať aj údaje, ktoré národnému regulačnému orgánu umožnia posúdiť súlad s podmienkami súvisiacimi s právami na využívanie, možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topológie siete na rozvoj hospodárskej súťaže alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám. Informácie týkajúce sa súladu s povinnosťami pokrytia spojenými s právami na využívanie rádiového spektra sú kľúčové na zabezpečenie úplnosti geografických prieskumov týkajúcich sa zavádzania sietí ▌. Z tohto hľadiska by príslušný orgán mal byť schopný požadovať, aby boli informácie poskytované na rozčlenenej miestnej úrovni dostatočne podrobnej na vykonanie geografického prieskumu sietí.

(59)  Aby sa zmiernilo zaťaženie súvisiace s oznamovacími a informačnými povinnosťami pre dotknutých poskytovateľov služieb a sietí a príslušný orgán, mali by takéto povinnosti byť primerané, objektívne oprávnené a obmedzené na to, čo je skutočne potrebné. Malo by sa predísť najmä duplikácii požiadaviek na informácie zo strany príslušného orgánu a orgánu BEREC a systematickému a pravidelnému dokazovaniu súladu so všetkými podmienkami v rámci všeobecného povolenia alebo práva na využívanie. Podniky by si mali byť vedomé plánovaného použitia vyhľadávanej informácie. Poskytnutie informácie by nemalo byť podmienkou pre prístup na trh. Na štatistické účely sa môže od poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb vyžadovať oznámenie, keď ukončia činnosť.

(60)  Povinnosti členských štátov poskytovať informácie na ochranu záujmov Únie v rámci medzinárodných dohôd, ako aj oznamovacie povinnosti podľa práva, ktoré nie je charakteristické pre odvetvie elektronických komunikácií, ako napríklad právo hospodárskej súťaže, by nemali byť dotknuté.

(61)  Malo by byť možné, aby si príslušný orgán vymieňal v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami o obchodnom tajomstve a ochrane osobných údajov informácie, ktoré považuje za dôverné, s Komisiou, orgánom BEREC a akýmkoľvek iným orgánom, ak je takáto výmena potrebná na uplatňovanie vnútroštátneho práva transponujúceho túto smernicu. Vymieňať by sa mali len informácie relevantné a primerané účelu takejto výmeny.

(62)  Elektronické komunikačné širokopásmové siete sú z hľadiska technológie, topológie, použitého média a vlastníctva čoraz rôznorodejšie. Pri regulačnom zásahu je preto nutné spoliehať sa na podrobné informácie ▌o zavádzaní sietí, aby bol účinný a zacielený na oblasti, kde je to potrebné. Tieto informácie sú nevyhnutné na podporu investícií, zlepšenie pripojiteľnosti v celej Únii a poskytovanie informácií všetkým príslušným orgánom a občanom. Mali by zahŕňať prieskumy týkajúce sa zavádzania vysokokapacitných sietí, ako aj významné aktualizácie alebo rozšírenia existujúcich metalických alebo iných sietí, ktoré nemusia plne zodpovedať výkonnostným vlastnostiam vysokokapacitných sietí, ako napríklad zavedenie FTTC (fibre to the cabinet) spojené s aktívnymi technológiami ako vektorizácia. Príslušné prognózy by sa mali vzťahovať na obdobia do troch rokov. Úroveň podrobnosti a územného rozčlenenia informácií, ktoré by príslušné orgány mali zhromažďovať, by sa mala riadiť osobitným regulačným cieľom a mala by zodpovedať regulačným účelom, ktorým slúži. Preto sa aj veľkosť územnej jednotky bude medzi jednotlivými členskými štátmi líšiť v závislosti od regulačných potrieb v rámci osobitných vnútroštátnych okolností a dostupnosti miestnych údajov. Je nepravdepodobné, že úroveň 3 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) bude vo väčšine prípadov dostatočne malou územnou jednotkou. Pri vykonávaní takejto úlohy by sa národné regulačné orgány a iné príslušné orgány mali riadiť pokynmi orgánu BEREC o najlepších postupoch, pričom takéto pokyny budú vychádzať z existujúcich skúseností národných regulačných orgánov a/alebo iných príslušných orgánov pri vykonávaní geografických prieskumov zavádzania sietí. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky týkajúce sa obchodného tajomstva, by príslušné orgány v prípade, že tieto informácie ešte nie sú na trhu dostupné, mali údaje priamo sprístupniť v otvorenom formáte v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES(28) a bez obmedzení opätovného použitia informácií získaných v takýchto prieskumoch a mali by sprístupniť koncovým používateľom nástroje týkajúce sa kvality služby s cieľom prispieť k zlepšeniu informovanosti koncových používateľov o dostupných službách pripojenia. Pri zhromažďovaní týchto informácií by všetky príslušné orgány mali dodržiavať zásadu dôvernosti a mali by zabrániť tomu, aby ktorémukoľvek podniku spôsobili konkurenčnú nevýhodu.

(63)  Prekonanie digitálnej priepasti v rámci Únie je nevyhnutné na to, aby mohli mať všetci občania Únie prístup k internetovým a digitálnym službám. Na tento účel by mali mať príslušné orgány v prípade konkrétnych a dobre vymedzených ▌oblastí možnosť vyzvať podniky a orgány verejnej správy, aby vyjadrili svoj zámer zaviesť v týchto oblastiach vysokokapacitné siete, čo im umožní dostatočný čas na poskytnutie dôkladne uváženej reakcie. V informáciách zahrnutých v prognózach by mali byť zohľadnené hospodárske vyhliadky v odvetví elektronických komunikačných sietí a investičné zámery podnikov v čase zberu údajov, čo umožní identifikáciu dostupnosti pripojenia v rôznych oblastiach. Ak podnik alebo orgán verejnej správy vyjadrí zámer zaviesť v nejakej oblasti sieť, národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán by mal mať možnosť požadovať od iných podnikov a orgánov verejnej správy, aby vyhlásili, či majú v úmysle zaviesť v tejto oblasti vysokokapacitné siete alebo výrazne zmodernizovať alebo rozšíriť svoju sieť, a to na takú úroveň, aby jej výkon umožňoval rýchlosť sťahovania aspoň 100 Mbit/s. Uvedeným postupom sa pre podniky a orgány verejnej správy, ktoré vyjadrili záujem zaviesť sieť v tejto oblasti, zaistí transparentnosť, v dôsledku čoho budú môcť pri navrhovaní svojich podnikateľských plánov posúdiť pravdepodobnú hospodársku súťaž, ktorej budú čeliť zo strany iných sietí. Pozitívny účinok takejto transparentnosti závisí od toho, či účastníci trhu odpovedia pravdivo a v dobrej viere.

(64)  Účastníci trhu môžu svoje plány zavádzania zmeniť kvôli nepredvídaným, objektívnym a odôvodneným dôvodom, príslušné orgány by však mali zasiahnuť, ak sa im úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti zo strany podniku alebo orgánu verejnej správy poskytnú zavádzajúce, nesprávne alebo neúplné informácie, a to vrátane prípadov, keď je dotknuté verejné financovanie, pričom by vo vhodných prípadoch mali uložiť sankcie. Na účely príslušného ustanovenia o sankciách by sa hrubá nedbanlivosť mala vzťahovať na situáciu, keď podnik alebo orgán verejnej správy poskytne zavádzajúce, nesprávne alebo neúplné informácie v dôsledku svojho správania alebo vnútornej organizácie, ktoré je výrazným zanedbaním náležitej starostlivosti v súvislosti s poskytnutými informáciami. Hrubá nedbanlivosť by nemala znamenať, že podnik alebo orgán verejnej správy vie, že poskytované informácie sú zavádzajúce, nesprávne alebo neúplné, ale skôr by mala znamenať, že mal vedieť, ak by konal alebo bol organizovaný s náležitou starostlivosťou. Je dôležité, aby sankcie boli dostatočne odrádzajúce vzhľadom na negatívny vplyv na hospodársku súťaž a projekty financované z verejných zdrojov. Ustanoveniami o sankciách by nemali byť dotknuté práva na uplatnenie nároku na kompenzáciu škody v súlade s vnútroštátnym právom.

(65)  V záujme predvídateľných investičných podmienok by príslušné orgány mali byť schopné spoločne s podnikmi a orgánmi verejnej správy vyjadrujúcimi záujem zaviesť vysokokapacitné siete využívať informácie o tom, či sa v danej oblasti realizujú alebo plánujú iné typy modernizácie sietí vrátane sietí s rýchlosťou sťahovania nižšou ako 100 Mbit/s.

(66)  Je dôležité, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány pred prijatím konečného rozhodnutia konzultovali o navrhovaných rozhodnutiach so všetkými zainteresovaným stranami, poskytli im vzhľadom na komplexnosť problematiky dostatočný čas na predloženie pripomienok a zohľadnili ich. Národné regulačné orgány by mali informovať Komisiu a ostatné národné regulačné orgány o konkrétnych návrhoch rozhodnutí a poskytnúť im tak možnosť predložiť pripomienky, aby sa predišlo nepriaznivému vplyvu rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni na fungovanie vnútorného trhu alebo na iné ciele ZFEÚ. Pre príslušné orgány je vhodné, aby sa so zainteresovanými stranami v prípadoch vymedzených v tejto smernici poradili o všetkých návrhoch opatrení ovplyvňujúcich obchodovanie medzi členskými štátmi.

(67)  V súvislosti s konkurenčným prostredím by mali byť zohľadňované stanoviská zainteresovaných strán vrátane používateľov a spotrebiteľov. S cieľom riadne sa venovať záujmom občanov by členské štáty mali zaviesť primeraný konzultačný mechanizmus. Takýto mechanizmus by mohol mať formu subjektu, ktorý nezávisle od národného regulačného orgánu aj od poskytovateľov služieb skúma otázky týkajúce sa spotrebiteľov, ako napríklad správanie spotrebiteľov a mechanizmy zmeny dodávateľa, a ktorý by fungoval transparentne a prispieval by k existujúcim mechanizmom konzultácií so zúčastnenými stranami. Okrem toho by sa mohol vytvoriť mechanizmus na účely umožnenia primeranej spolupráce v otázkach týkajúcich sa podpory zákonného obsahu. Žiadne postupy spolupráce odsúhlasené na základe takéhoto mechanizmu by však nemali umožniť systematický dozor nad používaním internetu.

(68)  Postupy mimosúdneho riešenia sporov môžu predstavovať rýchly a nákladovo efektívny spôsob, akým môžu koncoví používatelia, a najmä spotrebitelia a mikropodniky a malé podniky vymedzené v prílohe odporúčania Komisie 2003/361/ES(29) presadzovať svoje práva. ▌Členské štáty by mali umožniť národnému regulačnému orgánu alebo inému príslušnému orgánu zodpovednému za práva koncových používateľov alebo aspoň jednému nezávislému orgánu s preukázanými odbornými znalosťami v oblasti riešenia problematiky týchto práv umožniť, aby konali ako subjekt na alternatívne riešenie sporov. Uvedené orgány by v súvislosti s takýmto riešením sporov nemali podliehať žiadnym pokynom. Keďže veľa členských štátov stanovilo postupy na riešenie sporov aj pre iných koncových používateľov ako spotrebiteľov, na ktorých sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ(30) nevzťahuje, je rozumné zachovať postup na riešenie sporov v konkrétnom odvetví pre spotrebiteľov, a keď ho členské štáty rozšíria, aj pre iných koncových používateľov, najmä mikropodniky a malé podniky. Pokiaľ ide o mimosúdne riešenie sporov, členské štáty by v záujme zabezpečenia vyššej úrovne ochrany spotrebiteľa mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť pravidlá, ktoré idú nad rámec pravidiel stanovených smernicou 2013/11/EÚ.

(69)  V prípade sporu medzi podnikmi v jednom členskom štáte v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, napríklad sporu týkajúceho sa povinností prístupu a prepojenia alebo spôsobov prenosu zoznamov koncových používateľov, by poškodená strana, ktorá rokovala v dobrej viere, no nedosiahla dohodu, mala mať možnosť obrátiť sa na národný regulačný orgán s požiadavkou o vyriešenie sporu. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť uložiť zúčastneným stranám riešenie. Zásahom národných regulačných orgánov pri riešení sporu medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí alebo služieb alebo pridružených prostriedkov v členskom štáte by sa malo usilovať o zabezpečenie zhody s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice.

(70)  Okrem práva na uplatnenie nároku podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva je potrebný jednoduchý postup na vyriešenie cezhraničných sporov medzi podnikmi, ktoré poskytujú alebo sú oprávnené poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby v rôznych členských štátoch, ktorý sa začne na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu.

(71)  Jednou z dôležitých úloh, ktorými je poverený orgán BEREC, je prijať v prípade potreby stanoviská v súvislosti s cezhraničnými spormi. Národné regulačné orgány by preto mali v takých prípadoch vo svojich opatreniach, ktorými sa podniku ukladajú akékoľvek povinnosti alebo sa spor rieši iným spôsobom, plne zohľadniť všetky stanoviská predložené orgánom BEREC.

(72)  Nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi pri organizovaní využívania rádiového spektra na ich území môže v prípade, ak sa nevyrieši prostredníctvom bilaterálnych rokovaní medzi členskými štátmi, spôsobiť rozsiahle problémy s rušením a mať závažný vplyv na rozvoj digitálneho jednotného trhu. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa medzi sebou vyhli cezhraničnému a škodlivému rušeniu. Skupina pre politiku rádiového spektra (ďalej len "skupina RSPG") zriadená rozhodnutím Komisie 2002/622/ES(31) by sa mala poveriť úlohou podporovať potrebnú cezhraničnú koordináciu a mala by byť fórom určeným na riešenie sporov medzi členskými štátmi týkajúcich sa cezhraničných otázok. Vychádzajúc z navrhovaného riešenia skupiny RSPG, je za určitých okolností na definitívne vyriešenie cezhraničného rušenia alebo presadenie koordinovaného riešenia podľa práva Únie, na ktorom sa dohodli v rámci bilaterálnych rokovaní dva alebo viaceré členské štáty, potrebné vykonávacie opatrenie. Rozsiahle problémy s rušením môže spôsobiť aj nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi a krajinami susediacimi s Úniou. Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia, aby sa vyhli cezhraničnému a škodlivému rušeniu s krajinami susediacimi s Úniou a na tento účel by mali vzájomne spolupracovať. Na požiadanie členských štátov, ktoré sú dotknuté cezhraničným rušením zo strany tretích krajín, by mala Únia poskytnúť týmto členským štátom plnú podporu.

(73)  Skupina RSPG je poradná skupina Komisie na vysokej úrovni, ktorá bola vytvorená rozhodnutím 2002/622/ES, aby prispievala k rozvoju vnútorného trhu a podporovala rozvoj politiky rádiového spektra na úrovni Únie, zohľadňujúc pri tom ekonomické, politické, kultúrne, strategické, zdravotné a sociálne aspekty, ako aj technické parametre. Mala by pozostávať z vedúcich orgánov, ktoré majú celkovú politickú zodpovednosť za strategickú politiku rádiového spektra. Komisii by mala pomáhať a poskytovať poradenstvo v oblasti politiky rádiového spektra. Malo by to pomôcť pri zvyšovaní viditeľnosti politiky rádiového spektra v rôznych oblastiach politiky Únie a pri zabezpečovaní medziodvetvovej konzistentnosti na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni. Na požiadanie by mala poskytovať poradenstvo aj Európskemu parlamentu a Rade. Okrem toho by členské štáty mali skupinu RSPG využívať aj ako fórum na koordináciu plnenia svojich povinností týkajúcich sa rádiového spektra podľa tejto smernice a mala by zohrávať kľúčovú úlohu v oblastiach, ktoré majú zásadný význam pre vnútorný trh, ako sú cezhraničná koordinácia alebo normalizácia. Mohli by sa vytvoriť aj technické alebo odborné pracovné skupiny s cieľom pomáhať pri plenárnych zasadnutiach, na ktorých zástupcovia členských štátov a Komisie na vysokej úrovni formujú strategickú politiku. Komisia uviedla zámer zmeniť do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice rozhodnutie 2002/622/ES s cieľom zohľadniť nové úlohy zverené uvedenej skupine touto smernicou.

(74)  Príslušné orgány by mali monitorovať a zabezpečovať dodržiavanie podmienok všeobecného povolenia a práv na využívanie, a najmä zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rádiového spektra a dodržiavanie povinností súvisiacich s pokrytím a kvalitou služieb prostredníctvom správnych sankcií vrátane peňažných sankcií a súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania a odňatia práv na využívanie v prípade porušenia uvedených podmienok. Podniky by mali príslušným orgánom poskytovať čo najpresnejšie a najúplnejšie informácie, aby im umožnili plniť úlohy dohľadu ▌.

(75)  Podmienky pripojené k všeobecným povoleniam a individuálnym právam na využívanie, by sa mali obmedziť na skutočne potrebnú úroveň na zabezpečenie súladu s požiadavkami a záväzkami podľa vnútroštátneho práva a práva Únie.

(76)  Každá strana, ktorá podlieha rozhodnutiu príslušného orgánu, by mala mať právo odvolať sa k orgánu nezávislému od zainteresovaných stranách a od akéhokoľvek vonkajšieho zásahu alebo politického tlaku, ktorý by mohol ohroziť nezávislé posúdenie záležitostí, ktoré sú mu predkladané. Týmto orgánom môže byť súd. Každý podnik, ktorý sa domnieva, že jeho žiadosť o udelenie práv na inštaláciu zariadení nebola vybavená v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici, by mal okrem toho byť oprávnený odvolať sa voči takémuto rozhodnutiu. Týmto postupom odvolania by nemalo byť dotknuté rozdelenie právomocí vo vnútroštátnom súdnom systéme ani práva právnických osôb alebo fyzických osôb podľa vnútroštátneho práva. Členské štáty by v každom prípade mali podrobiť takéto rozhodnutia účinnému súdnemu preskúmaniu.

(77)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre subjekty na trhu by odvolacie orgány mali svoje povinnosti vykonávať účinne. Najmä odvolacie konania by nemali byť neprimerane zdĺhavé. Predbežné opatrenia, ktoré pozastavujú výkon rozhodnutia príslušného orgánu, by sa mali povoliť iba v naliehavých prípadoch s cieľom predísť vážnemu a nenapraviteľnému poškodeniu strany, ktorá o tieto opatrenia požiadala, a ak si to vyžaduje vyváženosť záujmov.

(78)  Odvolacie orgány využívajú na uplatnenie predbežných opatrení na pozastavenie výkonu rozhodnutí národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov širokú škálu najrôznejších postupov. V záujme jednotnejšieho prístupu by sa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora mali uplatňovať spoločné normy. Odvolacie orgány by mali tiež byť oprávnené žiadať dostupné informácie, ktoré uverejnil orgán BEREC. Vzhľadom na význam odvolaní pre celkové fungovanie regulačného rámca by sa mal vo všetkých členských štátoch ustanoviť mechanizmus na zhromažďovanie informácií o odvolaniach a rozhodnutiach pozastaviť výkon rozhodnutí prijatých príslušnými orgánmi a na odovzdávanie týchto informácií Komisii a orgánu BEREC. Tento mechanizmus by mal zabezpečiť, že Komisia alebo orgán BEREC môžu získať od členských štátov znenie rozhodnutí a rozsudkov s cieľom vytvoriť databázu.

(79)  V záujme občanov a zainteresovaných strán a s cieľom umožniť dotknutým stranám, aby vyjadrili svoje stanoviská, by sa mala zvýšiť transparentnosť pri uplatňovaní mechanizmu Únie pre konsolidáciu vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií, a to aj tým, že sa od národných regulačných orgánov vyžaduje, aby uverejnili akýkoľvek návrh opatrenia v rovnakom čase, ako je o ňom informovaná Komisia, orgán BEREC a národné regulačné orgány v iných členských štátoch. Každý takýto návrh opatrenia by mal byť odôvodnený a mal by obsahovať podrobnú analýzu.

(80)  Komisia by mala mať možnosť, po maximálnom zohľadnení stanoviska orgánu BEREC, vyžadovať od národného regulačného orgánu stiahnutie navrhovaného opatrenia, ak ide o vymedzenie relevantných trhov alebo určenia podnikov ako podniky s významným vplyvom na trhu a ak by takéto rozhodnutie vytvorilo prekážky vnútorného trhu alebo by nebolo zlučiteľné s právom Únie a hlavne s cieľmi politiky, ktoré by mali národné regulačné orgány plniť. Týmto postupom nie je dotknutý postup oznamovania stanovený v smernici (EÚ) 2015/1535 a výsadné práva Komisie podľa ZFEÚ vzťahujúce sa na porušovanie práva Únie.

(81)  Vnútroštátna konzultácia zainteresovaných strán by sa mala uskutočniť pred konzultáciami na úrovni Únie na účely konsolidácie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií a v rámci postupu jednotného uplatňovania nápravných opatrení, aby v konzultácii na úrovni Únie bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán. Zároveň by sa tým predišlo potrebe druhej konzultácie na úrovni Únie v prípade, že na základe vnútroštátnej konzultácie nastanú zmeny v plánovanom opatrení.

(82)  Je dôležité, aby sa regulačný rámec včas implementoval. Ak Komisia prijme rozhodnutie, ktorým požaduje od národného regulačného orgánu, aby zrušil plánované opatrenie, národný regulačný orgán by mal stiahnuť svoj návrh opatrenia alebo predložiť Komisii revidované opatrenie. Na oznámenie revidovaného opatrenia Komisii by sa mala stanoviť lehota, aby boli účastníci trhu informovaní, ako dlho trvá preskúmanie trhu, a aby sa zvýšila právna istota.

(83)  Mechanizmus Únie, ktorý umožňuje Komisii požadovať od národných regulačných orgánov, aby zrušili plánované opatrenia týkajúce sa vymedzenia trhu a určenia podnikov ako podniky s významným vplyvom na trhu, významne prispel k jednotnému prístupu k určovaniu okolností, za ktorých možno uplatňovať reguláciu ex ante a za ktorých sa takáto regulácia na podniky vzťahuje. Skúsenosti s postupmi podľa článkov 7 a 7a smernice 2002/21/ES ukazujú, že nejednotnosť národných regulačných orgánov pri uplatňovaní nápravných opatrení v prípade podobných podmienok na trhu oslabuje vnútorný trh v oblasti elektronických komunikácií. Komisia a orgán BEREC by sa preto mali v rámci svojich príslušných povinností podieľať na zabezpečovaní vyššej úrovne jednotnosti pri uplatňovaní nápravných opatrení týkajúcich sa návrhov opatrení predkladaných národnými regulačnými orgánmi. V prípade návrhov opatrení, ktoré sa týkajú rozšírenia povinností za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom, ak je potrebné riešiť významné a dlhodobé prekážky replikácie, určených podnikom bez ohľadu na to, či majú významný vplyv na trhu, alebo opatrení, ktoré sa týkajú regulačnej úpravy nových prvkov vysokokapacitnej siete, keď orgán BEREC súhlasí s obavami Komisie, by Komisia okrem toho mala mať možnosť požiadať národný regulačný orgán, aby návrh opatrenia stiahol. Aby sa využili odborné znalosti národných regulačných orgánov z analýz trhu, Komisia by sa mala pred prijatím rozhodnutia alebo odporúčaní poradiť s orgánom BEREC.

(84)  Vzhľadom na krátke lehoty v rámci mechanizmu konzultácií na úrovni Únie by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie odporúčaní alebo usmernení s cieľom zjednodušiť postupy na výmenu informácií medzi Komisiou a národnými regulačnými orgánmi, napríklad v prípadoch týkajúcich sa stabilných trhov alebo keď ide iba o malé zmeny už oznámených opatrení. Komisia by mala byť tiež splnomocnená na povoľovanie udeľovania výnimiek z oznamovacej povinnosti s cieľom racionalizovať postupy v niektorých prípadoch.

(85)  Od národných regulačných orgánov by mala byť vyžadovaná vzájomná spolupráca a spolupráca s orgánom BEREC a Komisiou transparentným spôsobom, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie tejto smernice vo všetkých členských štátoch.

(86)  Diskrečnú právomoc národných regulačných orgánov je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačného postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu. Národné regulačné orgány by preto mali podporovať aktivity Komisie a orgánu BEREC zamerané na vnútorný trh.

(87)  Opatrenia, ktoré by mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, predstavujú opatrenia, ktoré by mohli mať priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv na charakter obchodu medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý by mohol vytvoriť prekážky vnútornému trhu. Patria medzi ne opatrenia, ktoré majú významný vplyv na podniky alebo používateľov v iných členských štátoch, ktoré obsahujú: opatrenia ovplyvňujúce ceny pre používateľov v iných členských štátoch, opatrenia ovplyvňujúce schopnosť podniku založeného v inom členskom štáte poskytovať elektronickú komunikačnú službu, a najmä opatrenia ovplyvňujúce schopnosť ponúkať nadnárodné služby, ako aj opatrenia ovplyvňujúce štruktúru trhu alebo prístup, ktoré majú spätný účinok na podniky v iných členských štátoch.

(88)  Konvergentnejšie využívanie a definovanie prvkov výberových konaní a podmienok súvisiacich s právami na využívanie rádiového spektra, ktoré majú významný vplyv na trhové podmienky a situáciu v oblasti hospodárskej súťaže vrátane podmienok pre vstup a expanziu ▌, by posilnil koordinačný mechanizmus, prostredníctvom ktorého skupina RSPG na žiadosť národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu alebo vo výnimočných prípadoch z vlastnej iniciatívy zvolá na účely výmeny najlepších postupov fórum partnerského preskúmania s cieľom preskúmať návrhy opatrení pred udelením práv na využívanie zo strany členského štátu. Fórum partnerského preskúmania je nástrojom partnerského učenia. Malo by prispieť k lepšej výmene najlepších postupov medzi členskými štátmi a zvýšiť transparentnosť súťažných alebo porovnávacích výberových postupov. Proces partnerského preskúmania by nemal byť formálnou podmienkou vnútroštátnych postupov udeľovania povolenia. Výmena názorov by sa mala zakladať na informáciách poskytnutých zo strany národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu, ktorý žiada o fórum partnerského preskúmania, a mala by byť len časťou širšieho vnútroštátneho opatrenia, ktoré môže vo všeobecnosti pozostávať z udeľovania, obchodovania a prenájmu, trvania, obnovy alebo zmeny práv na využívanie. Národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán by preto mali mať možnosť poskytovať aj informácie o iných návrhoch vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa príslušného výberového procesu na obmedzovanie práv na využívanie rádiového spektra, na ktoré sa nevzťahuje mechanizmus partnerského preskúmania, alebo aspektov týchto návrhov. V záujme zníženia administratívneho zaťaženia by mali mať národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán možnosť tieto informácie predložiť použitím spoločného formátu nahlasovania, ak je k dispozícii, na účely ich zaslania členom skupiny RSPG.

(89)  V prípadoch, keď bolo na úrovni Únie dohodnuté harmonizované pridelenie rádiového spektra pre konkrétne podniky, by členské štáty mali prísne dodržiavať takéto dohody pri poskytovaní práv na využívanie rádiového spektra z národnej tabuľky frekvenčného spektra.

(90)  Členské štáty by mali mať možnosť zvážiť spoločný proces vydávania povolení ako možnosť pri vydávaní práv na využívanie v prípadoch, keď sa očakávané využívanie vzťahuje na cezhraničné situácie.

(91)  Každé rozhodnutie Komisie na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania tejto smernice by sa malo prijímať v medziach regulačných zásad, prístupov a metodík. Aby sa zabránilo pochybnostiam, nemalo by predpisovať všetky podrobnosti, ktoré za normálnych okolností majú zohľadňovať vnútroštátne podmienky, a nemalo by zakazovať alternatívne prístupy, pri ktorých možno odôvodnene očakávať podobný účinok. Takéto rozhodnutie by malo byť proporcionálne a nemalo by mať vplyv na rozhodnutia prijaté národnými regulačnými orgánmi alebo inými príslušnými orgánmi, ktoré netvoria prekážku vnútornému trhu.

(92)  Únia a členské štáty prevzali záväzky týkajúce sa noriem a regulačného rámca telekomunikačných sietí a služieb vo Svetovej obchodnej organizácii.

(93)  Normalizácia by mala zostať primárne procesom riadeným trhom. Môžu však nastať situácie, keď je vhodné vyžadovať zhodu so špecifickými normami na úrovni Únie s cieľom zlepšiť interoperabilitu a slobodnú voľbu pre používateľov a podporiť pripojiteľnosť na vnútornom trhu. Na vnútroštátnej úrovni platí pre členské štáty smernica (EÚ) 2015/1535. Normalizačnými postupmi podľa tejto smernice nie sú dotknuté smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ(32) a 2014/35/EÚ(33) ani smernica 2014/53/EÚ.

(94)  Od poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo od poskytovateľov oboch by sa malo vyžadovať prijatie opatrení na zaistenie bezpečnosti ich sietí a služieb a na predchádzanie bezpečnostným incidentom alebo minimalizovanie ich vplyvu. S ohľadom na najnovší technologický vývoj by takéto opatrenia mali zaistiť úroveň bezpečnosti sietí a služieb zodpovedajúcu miere daného rizika. Bezpečnostné opatrenia by mali zohľadniť minimálne všetky relevantné aspekty týchto prvkov: pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a zariadení: fyzickú a environmentálnu bezpečnosť, bezpečnosť dodávok, kontrolu prístupu k sieťam a integritu sietí; pokiaľ ide o riešenie bezpečnostných incidentov: postupy riešenia, nástroje na odhaľovanie bezpečnostných incidentov, oznamovanie bezpečnostných incidentov a súvisiacu komunikácia; pokiaľ ide o riadenie kontinuity činností: stratégiu kontinuity služieb a plánovanie pre nepredvídané udalosti, spôsobilosti obnovy po núdzovej udalosti; pokiaľ ide o monitorovanie, audit a testovanie: politiky týkajúce sa monitorovania a vedenia záznamov, cvičné plány pre nepredvídané udalosti, testovanie sieťových a informačných systémov, hodnotenie bezpečnosti a monitorovanie dodržiavania požiadaviek, ako aj súlad s medzinárodnými normami.

(95)  Vzhľadom na rastúci význam interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania je potrebné zabezpečiť, že tiež podliehajú príslušným bezpečnostným požiadavkám v súlade s ich špecifikami a hospodárskym významom. Poskytovatelia takýchto služieb by teda mali tiež zabezpečiť úroveň bezpečnosti primeranú danému riziku. Vzhľadom na to, že poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania obyčajne nevykonávajú samotnú kontrolu nad prenosom signálov v sieťach, stupeň rizika sa v prípade takýchto služieb môže v niektorých aspektoch považovať za nižší ako v prípade tradičných elektronických komunikačných služieb. Preto vždy, keď je to na základe samotného posúdenia príslušných bezpečnostných rizík oprávnené, by mali byť opatrenia prijaté poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania menej prísne. ▌Rovnaký prístup by sa mal uplatniť mutatis mutandis na interpersonálne komunikačné služby, ktoré využívajú čísla a ktoré nevykonávajú samotnú kontrola nad prenosom signálu.

(96)  Poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb by mali informovať používateľov o konkrétnych a významných bezpečnostných hrozbách a o opatreniach, ktoré môžu prijať na ochranu bezpečnosti svojej komunikácie, napríklad použitím určitých typov softvéru alebo šifrovacích technológií. Požiadavka informovať používateľov o týchto hrozbách by nemala poskytovateľa služieb zbaviť povinnosti na vlastné náklady prijať vhodné a okamžité opatrenia na odstránenie akýchkoľvek bezpečnostných hrozieb a obnovenie bežnej úrovne bezpečnosti služby. Takéto informácie o bezpečnostných hrozbách by sa mali používateľovi poskytovať bezplatne.

(97)  S cieľom zaistiť bezpečnosť sietí a služieb a bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov zabezpečiť ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov a verejnej bezpečnosti a umožniť vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov, by sa malo v prípade potreby podporovať používanie šifrovania, napríklad medzi koncovými zariadeniami (end-to-end), a v nevyhnutných prípadoch by šifrovanie malo byť povinné v súlade so zásadami štandardnej a špecificky navrhnutej bezpečnosti a ochrany súkromia.

(98)  Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby sa zachovala integrita a dostupnosť verejných elektronických komunikačných sietí. Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) by mala prispievať k zvýšenej úrovni bezpečnosti elektronických komunikácií okrem iného poskytovaním odborných znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepších postupov. Príslušné orgány by mali mať prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vrátane právomoci požadovať informácie potrebné na posúdenie úrovne bezpečnosti sietí alebo služieb. Tiež by mali mať právomoc požadovať úplné a spoľahlivé údaje o skutočných bezpečnostných incidentoch, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb. Ak je to potrebné, môžu im pomáhať jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (ďalej len „CSIRT“) zriadené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148/EÚ(34). Od CSIRT možno predovšetkým požadovať, aby poskytli príslušným orgánom informácie o rizikách a bezpečnostných incidentoch, ktoré ovplyvňujú verejné elektronické komunikačné siete a verejne dostupné elektronické komunikačné služby, a odporučili spôsoby ich riešenia.

(99)  V prípade, že sa poskytovanie elektronických komunikácií spolieha na verejné zdroje, ktorých využívanie podlieha osobitnému povoleniu, členské štáty by mali mať možnosť udeliť orgánu zodpovednému za jeho vydávanie právo ukladať poplatky s cieľom zabezpečiť optimálne využitie daných zdrojov v súlade s postupmi plánovanými v tejto smernici ▌. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora nemôžu členské štáty vyberať žiadne iné poplatky týkajúce sa poskytovania sietí a elektronických komunikačných služieb, ako sú stanovené v tejto smernici. Z toho hľadiska by členské štáty mali mať konzistentný prístup pri určovaní daných poplatkov, aby nespôsobili bezdôvodné finančné zaťaženie spojené s postupom vydávania všeobecného povolenia alebo práv na využívanie pre poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb.

(100)  Aby sa zabezpečilo optimálne využívanie zdrojov, poplatky by mali odzrkadľovať ekonomickú a technickú situáciu na príslušnom trhu, ako aj všetky ďalšie faktory určujúce ich hodnotu. Poplatky by sa zároveň mali stanoviť tak, aby sa zabezpečilo efektívne pridelenie a využívanie rádiového spektra. Touto smernicou nie je dotknutý účel, na ktorý sú použité poplatky za práva na využívanie a práva na inštalovanie zariadení. Malo by byť možné, aby sa takéto poplatky použili napríklad na financovanie činností národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov, ktoré nemôžu byť pokryté správnymi poplatkami. Ak v prípade súťažných alebo porovnávacích výberových konaní poplatky za práva na využívanie rádiového spektra pozostávajú úplne alebo čiastočne z jednorázovej sumy, platobné úpravy by mali zabezpečiť, aby takéto poplatky v praxi neviedli k výberu na základe kritérií nesúvisiacich s cieľom zabezpečiť optimálne využitie rádiového spektra. Komisia by mala mať možnosť pravidelne zverejňovať porovnávacie štúdie a prípadne iné usmernenia, pokiaľ ide o najlepšie postupy pre pridelenie rádiového spektra, stanovenie zdrojov číslovania alebo poskytnutie práv vstupu.

(101)  Poplatky uložené podnikom v súvislosti s právami na využívanie rádiového spektra môžu ovplyvniť rozhodnutia o tom, či sa usilovať o takéto práva a využívať zdroje rádiového spektra. V záujme zabezpečenia optimálneho využívania rádiového spektra by členské štáty mali stanoviť vyvolávacie ceny tak, aby sa dosiahlo efektívne pridelenie týchto práv bez ohľadu na druh použitého výberového konania. Členské štáty by mali tiež brať do úvahy možné náklady spojené so splnením podmienok na udelenie povolenia uložených s cieľom podporiť ďalšie politické ciele ▌. Pri tom by sa mala zohľadniť aj situácia v oblasti hospodárskej súťaže na dotknutom trhu vrátane možných alternatívnych spôsobov použitia zdrojov.

(102)  Optimálne využívanie zdrojov rádiového spektra závisí od dostupnosti vhodných sietí a pridružených prostriedkov. Z tohto hľadiska by členské štáty mali zabezpečiť, aby v prípade, že národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány ukladajú poplatky za práva na využívanie rádiového spektra a za práva na inštalovanie zariadení, zohľadnili potrebu uľahčiť nepretržitý rozvoj infraštruktúry s cieľom dosiahnuť čo najefektívnejšie využívanie zdrojov. Členské štáty by sa preto mali usilovať zabezpečiť, aby sa v čo najväčšej možnej miere uplatňovali také úpravy platby poplatkov za práva na využívanie rádiového spektra spojené so skutočnou dostupnosťou daného zdroja, ktorými sa podporia investície potrebné na podporu takéhoto rozvoja infraštruktúry a poskytovanie pridružených služieb. Úpravy platieb by mali byť špecifikované objektívnym, transparentným, proporcionálnym a nediskriminačným spôsobom pred začatím postupov na udeľovanie práv na využívanie rádiového spektra.

(103)  Malo by sa zabezpečiť, aby boli zavedené včasné, nediskriminačné a transparentné postupy udeľovania práv na inštaláciu zariadení s cieľom zaručiť podmienky pre spravodlivú a efektívnu hospodársku súťaž. Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vyvlastnenia alebo využívania majetku, bežného vykonávania vlastníckych práv, bežného využívania verejných domén ani zásada neutrality vzhľadom na pravidlá členských štátov, ktorými sa riadi systém vlastníctva majetku.

(104)  Povolenia vydávané poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré im umožňujú vstupovať na verejný alebo súkromný majetok, sú zásadnými faktormi budovania elektronických komunikačných sietí alebo nových prvkov siete. Zbytočná zložitosť a zdĺhavosť postupov udeľovania práva vstupu môže preto predstavovať významné prekážky pre rozvoj hospodárskej súťaže. Preto by sa nadobúdanie práv vstupu malo pre oprávnené podniky zjednodušiť. Príslušné orgány by mali koordinovať nadobúdanie práv vstupu a sprístupniť na svojich webových sídlach príslušné informácie.

(105)  Je potrebné posilniť právomoci členských štátov voči držiteľom práv vstupu s cieľom zaistiť, aby zavedenie alebo rozšírenie novej siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku určeného ako podnik s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti. Lepšie spoločné používanie zariadenia môže znížiť environmentálne náklady na zavádzanie infraštruktúry elektronických komunikácií, slúžiť verejnému zdraviu a verejnej bezpečnosti a spĺňať ciele územného plánovania. Príslušné orgány by mali mať právomoc požadovať, aby podniky, ktoré využívajú práva na inštaláciu zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad ním alebo pod ním po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej by mali všetky zainteresované strany dostať príležitosť vyjadriť svoje stanovisko, v špecifických oblastiach, kde si to dôvody všeobecného záujmu vyžadujú, umožnili spoločné využívanie takéhoto zariadenia alebo majetku vrátane fyzického spoločného umiestnenia. Príkladom môžu byť prípady, kde je podložie silne preťažené alebo je potrebné prekonať prírodné prekážky. Príslušné orgány by mali mať z environmentálnych dôvodov alebo iných dôvodov týkajúcich sa verejného poriadku konkrétne možnosť ukladať spoločné využívanie prvkov siete a pridružených prostriedkov, ako napríklad káblovodov, rúr, stožiarov, vstupných šácht, rozvodných skríň, antén, veží a iného nosného zariadenia, budov alebo vstupov do nich, ako aj lepšiu koordináciu civilných prác. Na národných regulačných orgánoch by naopak malo byť, aby vymedzili pravidlá na rozdelenie nákladov na spoločné využívanie zariadenia alebo majetku, aby sa pre dotknuté podniky zabezpečila primeraná odmena za znášanie rizika. Vzhľadom na povinnosti uložené smernicou 2014/61/EÚ by príslušné orgány, najmä miestne orgány, mali v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi takisto stanoviť vhodné postupy koordinácie pre verejné práce, ako aj iné relevantné verejné zariadenia alebo majetok, ktoré by mali mať možnosť zahŕňať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby zainteresované strany mali informácie príslušných verejných zariadeniach alebo majetku aj o prebiehajúcich a plánovaných verejných prácach, aby sa im takéto práce včas oznamovali a aby sa spoločné využívanie čo najviac uľahčilo.

(106)  Ak sa od mobilných prevádzkovateľov požaduje spoločné využívanie veží alebo stožiarov z environmentálnych dôvodov, takéto nariadené spoločné využívanie by mohlo viesť k zníženiu úrovne maximálneho prenosového výkonu povoleného pre každého prevádzkovateľa z dôvodov verejného zdravia a toto naopak by mohlo nútiť prevádzkovateľov k inštalácii ďalších prenosových miest na zabezpečenie celoštátneho pokrytia. Príslušné orgány by sa mali snažiť o zosúladenie daných environmentálnych dôvodov a dôvodov týkajúcich sa verejného zdravia s náležitým zohľadnením prístupu predbežnej opatrnosti stanoveného v odporúčaní Rady č. 1999/519/ES(35).

(107)  Rádiové spektrum je obmedzeným verejným zdrojom s dôležitou verejnou a trhovou hodnotou. Je základným predpokladom pre elektronické komunikačné siete a služby založené na rádiovom prenose signálov, a preto by ho národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány v rozsahu, v akom sa týka takýchto sietí a služieb, mali efektívne prideľovať v súlade s harmonizovanými cieľmi a zásadami riadiacimi ich činnosť, ako aj objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami, berúc do úvahy demokratické, sociálne, jazykové a kultúrne záujmy vzťahujúce sa na využívanie pásiem rádiového spektra ▌. Rozhodnutie č. 676/2002/ES vytvára rámec pre harmonizáciu rádiového spektra.

(108)  Činnosťami politiky v oblasti rádiového spektra v Únii by nemali byť dotknuté opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom Únie, aby slúžili cieľom všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o siete v oblasti verejnej správy a obrany, reguláciu obsahu a audiovizuálnu a mediálnu politiku, ani právo členských štátov na organizovanie a využívanie ich rádiového spektra na účely verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a obrany. ▌

(109)  Zabezpečenie široko dostupného pripojenia v každom členskom štáte má zásadný význam pre ekonomický a spoločenský vývoj, účasť na verejnom živote a sociálnu a územnú súdržnosť. Keďže pripojenie a využívanie elektronických komunikácií sa stáva neoddeliteľnou súčasťou európskej spoločnosti a blahobytu, členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť bezdrôtové širokopásmové pokrytie v celej Únii. Takéto pokrytie by sa malo dosiahnuť tak, že členské štáty uložia primerané požiadavky na pokrytie, ktoré by mali byť prispôsobené každej oblasti a nemali by spôsobovať neprimerané zaťaženie, aby sa poskytovateľom služieb nebránilo v zavádzaní. Vzhľadom na významnú úlohu, ktorú zohrávajú systémy, ako napríklad rádiové miestne siete (RLAN), pri poskytovaní vysokorýchlostného bezdrôtového širokopásmového pripojenia vo vnútorných priestoroch, cieľom opatrení by malo byť zabezpečenie uvoľnenia dostatočného rádiového spektra v pásmach, ktoré sú mimoriadne cennými aktívami pre nákladovo efektívne zavádzanie bezdrôtových sietí so všeobecným pokrytím, najmä vo vnútorných priestoroch. Konzistentné a koordinované opatrenia v záujme vysokokvalitného pozemského bezdrôtového pokrytia v celej Únii, ktoré vychádzajú z najlepších vnútroštátnych postupov týkajúcich sa povinností prevádzkovateľov vyplývajúcich z licencií, by sa okrem toho mali zamerať na splnenie cieľa programu politiky rádiového spektra, ktorým je dosiahnuť, aby mali všetci občania Únie do roku 2020 prístup k najrýchlejšiemu širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou najmenej 30 Mbit/s, a to vo vnútorných i vonkajších priestoroch, a mali by sa zamerať na dosiahnutie ambicióznej vízie gigabitovej spoločnosti v Únii. Takýmito opatreniami sa podporia inovatívne digitálne služby a zabezpečia dlhodobé socioekonomické prínosy. Súvislé pokrytie územia aj pripojenie naprieč členskými štátmi by malo byť maximálne spoľahlivé s cieľom podporovať vnútroštátne a cezhraničné služby a aplikácie ako napríklad prepojené autá a elektronické zdravotníctvo. ▌

(110)  Je nevyhnutné zabezpečiť, aby občania neboli vystavení elektromagnetickým poliam na úrovni, ktorá je škodlivá pre verejné zdravie. Členské štáty by sa mali snažiť pristupovať k tejto otázke v celej Únii jednotne s osobitným zreteľom na prístup predbežnej opatrnosti prijatý v odporúčaní Rady 1999/519/ES s cieľom pracovať na zabezpečení konzistentnejších podmienok zavádzania. Členské štáty by mali v prípade potreby uplatňovať postup stanovený v smernici (EÚ) 2015/1535, a to aj s cieľom zabezpečiť zainteresovaným stranám transparentnosť a umožniť členským štátom a Komisii reagovať.

(111)  Harmonizácia a koordinácia rádiového spektra a regulácia zariadení podporená normalizáciou sú komplementárne a je ich treba úzko koordinovať, aby s podporou skupiny RSPG účinne splnili svoje spoločné ciele. Koordinácia medzi obsahom a načasovaním mandátov pre CEPT podľa rozhodnutia č. 676/2002/ES a žiadosťami o normalizáciu predkladanými normalizačným orgánom, ako Európsky inštitút pre telekomunikačné normy, a to aj so zreteľom na parametre rádiových prijímačov, by mala uľahčiť zavedenie budúcich systémov, podporiť príležitosti spoločného využívania rádiového spektra a zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra.

(112)  Dopyt po rádiovom spektre nie je vo všetkých častiach Únie rovnaký. Ak na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni nie je dostatočný dopyt po celom harmonizovanom pásme alebo po jeho časti, by členské štáty mohli výnimočne povoliť alternatívne využívanie pásma, napríklad na účely pokrytia nedostatočnej ponuky na trhu pre určité spôsoby využitia, pokiaľ takýto nedostatočný dopyt pretrváva a za predpokladu, že alternatívne využívanie nemá vplyv na harmonizované využívanie pásma inými členskými štátmi a skončí vtedy, keď sa dopyt po harmonizovanom využívaní obnoví.

(113)  Pružnosť správy rádiového spektra a riadenia prístupu k rádiovému spektru sa stanovila prostredníctvom povolení dodržiavajúcich technologickú neutralitu a neutralitu služieb, aby si používatelia rádiového spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať v pásmach rádiového spektra vyhlásených za dostupné pre elektronické komunikačné služby v príslušnej národnej tabuľke frekvenčného spektra v súlade s právom Únie (ďalej len „zásada technologickej neutrality a zásada neutrality služieb“). Administratívne určovanie technológií a služieb by sa malo uplatňovať, len ak ide o ciele všeobecného záujmu, a malo by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.

(114)  Obmedzenia zásady technologickej neutrality by mali byť primerané a mali by byť odôvodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu, napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu, zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pôsobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom pásme rádiového spektra viac ako jednu službu, zabezpečiť riadne spoločné využívanie rádiového spektra, najmä v prípadoch, keď jeho využívanie podlieha len všeobecným povoleniam, zaručiť efektívne využívanie rádiového spektra alebo splniť cieľ všeobecného záujmu v súlade s právom Únie.

(115)  Užívatelia rádiového spektra by tiež mali mať možnosť slobodne si vybrať služby, ktoré chcú v rádiovom spektre ponúkať. Na druhej strane by sa v prípade potreby a v primeranom rozsahu mali umožniť opatrenia, ktoré si vyžadujú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana života, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť alebo predísť neefektívnemu využívaniu rádiového spektra. Tieto ciele by mali zahŕňať aj podporu kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a plurality médií, ako je to vymedzené členskými štátmi v súlade s právom Únie. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo výnimočne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, ktoré vymedzia členské štáty v súlade s právom Únie, by výnimky nemali viesť k výlučnému využívaniu určitých služieb, ale skôr k určeniu ich prednosti, aby v tom istom pásme rádiového spektra mohli podľa možnosti spolu existovať i ďalšie služby alebo technológie. Vymedzenie rozsahu a povahy akýchkoľvek výnimiek týkajúcich sa podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality médií patrí do právomoci členských štátov.

(116)  Pretože pridelenie rádiového spektra konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady technologickej neutrality a neutrality služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný a mal by byť predmetom verejnej konzultácie.

(117)  Keď sa členské štáty výnimočne rozhodnú obmedziť slobodu poskytovať elektronické komunikačné siete a služby z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, by členské štáty mali vysvetliť dôvody takéhoto obmedzenia.

(118)  Správa rádiového spektra by sa mala vykonávať spôsobom, ktorý zaručí, aby sa predišlo škodlivému rušeniu. Preto by sa mala správne vymedziť základná koncepcia pojmu škodlivé rušenie, aby sa zabezpečilo obmedzenie regulačných zásahov na rozsah nevyhnutný na predchádzanie takémuto rušeniu, a to aj so zreteľom na potrebu zohľadniť pokročilé metódy ochrany pred škodlivým rušením s cieľom uplatňovať tieto technológie a metódy správy rádiového spektra, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo uplatňovaniu zásady „žiadne rušenie a žiadna ochrana“. Doprava obsahuje silný cezhraničný prvok a jej digitalizácia prináša výzvy. Vozidlá (ako napríklad metro, autobus, autá, nákladné vozidlá, vlaky.) sú čoraz viac autonómne a prepojené. Na vnútornom trhu cestujú vozidlá cez vnútroštátne hranica jednoduchšie. Pre bezpečnú a správnu prevádzku vozidiel a ich palubných komunikačných systémov majú zásadný význam spoľahlivá komunikácia a zabránenie škodlivému rušeniu.

(119)  S rastúcim dopytom po rádiovom spektre a novými odlišnými aplikáciami a technológiami, ktoré si vyžadujú pružnejší prístup a využívanie rádiového spektra, by členské štáty mali podporovať spoločné využívanie rádiového spektra tak, že určia najvhodnejšie režimy udeľovania povolení pre každý scenár a stanovia pre ne vhodné a transparentné pravidlá a podmienky. Spoločné využívanie rádiového spektra čoraz viac zabezpečuje jeho účinné a efektívne využívanie tak, že umožňuje niekoľkým nezávislým používateľom alebo zariadeniam prístup k rovnakému pásmu rádiového spektra v rámci rôznych druhov právnych režimov, s cieľom sprístupniť dodatočné zdroje rádiového spektra, zvýšiť efektívnosť využívania a uľahčiť novým používateľom prístup k rádiovému spektru. Spoločné využívanie môže byť založené na všeobecných povoleniach alebo bezlicenčnom využívaní, čím sa za špecifických podmienok spoločného využívania umožňuje niekoľkým používateľom prístup k rovnakému rádiovému spektru z rôznych geografických oblastí alebo v rôznych časových úsekoch a jeho využívanie. Môže byť tiež založené na individuálnych právach na využívanie v súlade s dohodami, ako sú licencovaný spoločný prístup, kde všetci používatelia (existujúci používateľ a noví používatelia) súhlasia s podmienkami spoločného prístupu, a to pod dohľadom príslušných orgánov a takým spôsobom, aby sa zabezpečila minimálna zaručená kvalita rádiového prenosu. Pri povoľovaní spoločného využívania v rámci rôznych režimov povoľovania by členské štáty nemali pre takéto použitie v rámci rôznych režimov povoľovania stanoviť príliš odlišné dĺžky trvania.

(120)  Všeobecné povolenia na využívanie rádiového spektra môžu uľahčiť najefektívnejšie využívanie rádiového spektra a v niektorých prípadoch podporovať inováciu, pričom tiež podporujú hospodársku súťaž, zatiaľ čo individuálne práva na využívanie rádiového spektra môžu byť najvhodnejším režimom udeľovania povolení za určitých osobitných okolností. Individuálne práva na využívanie by sa mali zvážiť napríklad vtedy, keď vzhľadom na priaznivé vlastnosti šírenia rádiového spektra alebo plánovaný vysielací výkon, všeobecné povolenia nemôžu riešiť obavy z rušenia vzhľadom na požadovanú kvalitu služby. Technické opatrenia, ako napríklad riešenia na zlepšenie odolnosti prijímača, by mohli umožniť využívanie všeobecných povolení alebo spoločné využívanie rádiového spektra a prípadne zabrániť systematickému uplatňovaniu zásady „žiadne rušenie a žiadna ochrana“.

(121)  S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a zachovať právnu istotu a investičnú stabilitu by členské štáty mali vopred stanoviť vhodné kritériá na určenie súladu s cieľom efektívneho využívania rádiového spektra zo strany držiteľov práv pri plnení podmienok spojených s individuálnymi právami na využívanie a všeobecnými povoleniami. Zainteresované strany by mali byť zapojené do definovania takýchto podmienok a mali by byť informované transparentným spôsobom o tom, ako sa bude posudzovať splnenie ich povinností.

(122)  S cieľom vyhnúť sa vytváraniu prekážok pri vstupe na trh, konkrétne prostredníctvom protikonkurenčného hromadenia, by členské štáty mali efektívne presadzovať podmienky, ktoré sú súčasťou práv na využívanie rádiového spektra, a v prípade potreby by sa mali zapojiť všetky príslušné orgány. Do podmienok presadzovania by sa malo začleniť uplatňovanie doložky o využití alebo strate. S cieľom zabezpečiť právnu istotu, čo sa týka možného uplatnenia akýchkoľvek sankcií za nevyužívanie rádiového spektra, by sa mali vopred stanoviť prahové hodnoty využívania vrátane z hľadiska času, kvantity alebo identity rádiového spektra. Obchodovanie s rádiovým spektrom a jeho prenájom by mali zabezpečiť účinné využívanie zo strany pôvodného držiteľa práv.

(123)  Ak sú harmonizované podmienky pásma rádiového spektra stanovené v súlade s rozhodnutím č. 676/2002/ES, príslušné orgány majú rozhodnúť o najvhodnejšom režime udeľovania povolení, ktorý sa má uplatňovať v danom pásme alebo jeho časti. Ak je pravdepodobné, že všetky členské štáty budú čeliť podobným problémom, ktorých odlišné riešenia by mohli spôsobiť rozdrobenie vnútorného trhu so zariadeniami, a tým oneskoriť zavádzanie systémov 5G, môže byť potrebné, aby Komisia pri maximálnom zohľadnení stanoviska skupiny RSPG odporučila spoločné riešenia, pri ktorých sa zohľadnia platné opatrenia na technickú harmonizáciu. Členským štátom by sa tak mohol poskytnúť spoločný súbor nástrojov, ktorý by mohli zohľadniť pri určovaní vhodných jednotných režimov udeľovania povolení, ktoré sa majú uplatniť na pásmo alebo jeho časť, v závislosti od faktorov, ako je hustota obyvateľstva, vlastnosti šírenia pásiem, odlišnosť vo využívaní medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, možná potreba chrániť existujúce služby a vyplývajúci dôsledok na úspory z rozsahu vo výrobe.

(124)  Spoločné využívanie sieťovej infraštruktúry a v niektorých prípadoch spoločné využívanie rádiového spektra môže umožniť efektívnejšie a účinnejšie využívanie rádiového spektra a zabezpečiť rýchle zavádzanie sietí, hlavne v menej obývaných oblastiach. Pri stanovení podmienok, ktoré sa majú pripojiť k právam na využívanie rádiového spektra, by príslušné orgány mali zvážiť aj povolenie foriem spoločného využívania alebo koordinácie medzi podnikmi s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rádiového spektra alebo súlad s povinnosťami pokrytia v súlade so zásadami právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže.

(125)  Požiadavkami na rešpektovanie zásad technologickej neutrality a neutrality služieb pri udeľovaní práv na využívanie spolu s možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi sa podporuje sloboda a spôsob poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti a uľahčuje sa tým aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Touto smernicou nie je dotknuté, či je rádiové spektrum pridelené priamo poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb alebo subjektom, ktoré dané siete alebo služby používajú. Takéto subjekty môžu byť poskytovateľmi obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania. Zodpovednosť za súlad s podmienkami spojenými s právom využívať rádiové spektrum a príslušnými podmienkami spojenými so všeobecným povolením by mal v každom prípade prevziať podnik, ktorému bolo poskytnuté právo na využívanie rádiového spektra. Určité povinnosti uložené vysielateľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb si môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií a postupov na udeľovanie práv na využívanie rádiového spektra, aby sa splnil osobitný cieľ všeobecného záujmu vymedzený členskými štátmi v súlade s právom Únie. Postup pre udeľovanie takéhoto práva by mal byť v každom prípade objektívny, transparentný, nediskriminačný a primeraný.

(126)  Judikatúrou Súdneho dvora sa požaduje, aby každé vnútroštátne obmedzenie práv zaručených článkom 56 ZFEÚ bolo objektívne oprávnené a proporcionálne a nemalo by zachádzať ďalej, ako je na dosiahnutie ich cieľov potrebné. Rádiové spektrum pridelené bez dodržania otvoreného postupu by sa nemalo využívať na iné účely, ako je cieľ všeobecného záujmu, na ktorý bolo pridelené. V takom prípade by zainteresované strany mali mať možnosť predložiť pripomienky v primeranom časovom období. Ako súčasť postupu žiadosti o udelenie práv, by členské štáty mali preveriť, či žiadateľ bude schopný splniť podmienky, ktoré sa k týmto právam majú vzťahovať. Uvedené podmienky by sa mali odzrkadliť v kritériách oprávnenosti stanovených objektívnym, transparentným, proporcionálnym a nediskriminačným spôsobom pred začiatkom akéhokoľvek súťažného výberového konania. Na účely uplatňovania takýchto kritérií, sa od žiadateľa môže požadovať, aby predložil potrebné informácie na preukázanie svojej schopnosti vyhovieť uvedeným podmienkam. Ak sa takéto informácie neposkytnú, môže sa žiadosť o právo na využívanie rádiového spektra zamietnuť.

(127)  Členské štáty by pred udelením práva mali požadovať len overenie tých prvkov, ktoré môže žiadateľ pri uplatnení bežnej obozretnosti odôvodnene preukázať, zohľadňujúc dôležitú verejnú a trhovú hodnotu rádiového spektra ako obmedzeného verejného zdroja. Nie je tým dotknutá možnosť následného overenia splnenia kritérií oprávnenosti, napríklad prostredníctvom krokov v prípade, že kritériá nemohli byť splnené na začiatku. Aby sa zachovalo účinné a efektívne využívanie rádiového spektra, členské štáty by nemali udeľovať práva v prípadoch, keď ich preskúmanie naznačuje, že žiadatelia nie sú schopní splniť podmienky, bez toho, aby bola dotknutá možnosť umožniť časovo obmedzené experimentálne využitie. Dostatočná dĺžka trvania povolení na využívanie rádiového spektra by mala zvýšiť predvídateľnosť investícií, aby sa prispelo k rýchlejšiemu zavádzaniu sietí a lepším službám, ako aj stabilite na podporu obchodovania s rádiovým spektrom a jeho prenájmu. Ak nie je využívanie rádiového spektra povolené na neobmedzený čas, dĺžka trvania povolenia by mala zohľadňovať sledované ciele a zároveň by mala byť dostatočná na uľahčenie návratnosti realizovaných investícií. Kým dlhšie trvanie môže zabezpečiť predvídateľnosť investícií, opatrenia na zabezpečenie účinného a efektívneho využívania rádiového spektra, ako napríklad právomoc príslušného orgánu zmeniť alebo odňať právo v prípade nesúladu s podmienkami, ktoré sú spojené s právami na využívanie, alebo uľahčenie obchodovateľnosti a prenájmu rádiového spektra, budú slúžiť na zabránenie neprimeraného akumulovania rádiového spektra a podporu väčšej pružnosti pri distribuovaní zdrojov rádiového spektra. Väčšie využívanie ročných poplatkov je tiež prostriedkom na zabezpečenie nepretržitého posudzovania využívania rádiového spektra zo strany držiteľa práv.

(128)  S prihliadnutím na dôležitosť technickej inovácie by členské štáty mali mať možnosť stanoviť práva na využívanie rádiového spektra na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných obmedzení a podmienok prísne odôvodnených experimentálnou povahou takýchto práv.

(129)  Pri rozhodovaní či obnoviť už udelené práva na využívanie harmonizovaného rádiového spektra by príslušné orgány mali zohľadniť rozsah, do akého by obnova podporila ciele regulačného rámca a ďalšie ciele podľa vnútroštátneho práva a práva Únie. Každé takéto rozhodnutie by malo podliehať otvorenému, nediskriminačnému a transparentného postupu a malo by vychádzať z preskúmania, ako boli podmienky, ktoré sa vzťahujú na príslušné práva, splnené. Pri posudzovaní potreby obnoviť práva na využívanie by členské štáty mali porovnať podporu efektívnejšieho využívania alebo inovačného nového využívania, ktoré sa môže dosiahnuť, ak by pásmo bolo otvorené novým používateľom, s vplyvom obnovenia pridelených práv na hospodársku súťaž. Príslušné orgány by mali mať možnosť v tejto súvislosti rozhodnúť, že umožnia len obmedzené trvanie obnovenia s cieľom zabrániť vážnemu narušeniu stanoveného využívania. I keď rozhodnutia či obnoviť práva pridelené pred uplatniteľnosťou tejto smernice by mali rešpektovať všetky pravidlá, ktoré sa už uplatňujú, členské štáty by mali tiež zabezpečiť, že nebudú mať vplyv na ciele tejto smernice.

(130)  Pri obnove existujúcich práv na využívanie harmonizovaného rádiového spektra by členské štáty mali, spolu s posudzovaním potreby obnoviť dané právo, preskúmať poplatky k nemu pripojené, aby sa zabezpečilo, že tieto poplatky budú naďalej podporovať optimálne využívanie, zohľadňujúc okrem iného vývoj trhu a technológií. Z dôvodov právnej istoty je vhodné, aby sa všetky úpravy existujúcich poplatkov založili na rovnakých zásadách ako sa uplatňujú pri udeľovaní nových práv na využívanie.

(131)  Efektívna správa rádiového spektra sa môže zabezpečiť uľahčením stáleho efektívneho využívania rádiového spektra, ktoré už bolo pridelené. S cieľom zabezpečiť držiteľom práv právnu istotu, by sa mala možnosť obnovy práv na využívanie zvážiť v rámci vhodného časového obdobia pred uplynutím platnosti príslušných práv, napríklad, ak sa tieto práva pridelili na 15 alebo viac rokov, aspoň dva roky pred uplynutím platnosti uvedených práv, pokiaľ v čase pridelenia práv nebola výslovne vylúčená možnosť obnovenia. V záujme nepretržitého riadenia zdrojov by príslušné orgány mali byť schopné vykonať takéto zváženie z vlastnej iniciatívy, ako aj v rámci odpovede na požiadavku od nadobúdateľa. Obnova práva na využívanie by nemala byť udelená proti vôli nadobúdateľa.

(132)  Prenos práv na využívanie rádiového spektra môže predstavovať účinný prostriedok na zvyšovanie efektívneho využívania spektra. V záujme pružnosti a efektívnosti a s cieľom umožniť ohodnotenie rádiového spektra zo strany trhu by členské štáty mali automaticky povoliť, aby používatelia rádiového spektra prevádzali alebo prenajímali svoje práva na využívanie rádiového spektra tretím stranám po dodržaní jednoduchého postupu a podľa podmienok, ktoré sa vzťahujú na takéto práva, a pravidiel hospodárskej súťaže pod dohľadom zodpovedných národných regulačných orgánov. S cieľom uľahčiť takéto prevody alebo prenájmy, za predpokladu, že sú dodržané technické vykonávacie opatrenia prijaté v súlade s rozhodnutím č. 676/2002/ES, by členské štáty mali tiež zohľadniť požiadavky, aby práva na využívanie rádiového spektra boli rozdelené a rozčlenené a aby sa podmienky využívania preskúmali.

(133)  O opatreniach prijatých špeciálne na podporu hospodárskej súťaže pri udeľovaní alebo obnovovaní práv na využívanie rádiového spektra by mali rozhodovať národné regulačné a iné príslušné orgány, ktoré majú potrebné ekonomické, technické a trhové poznatky. Podmienky prideľovania rádiového spektra môžu ovplyvniť situáciu v oblasti hospodárskej súťaže na trhoch s elektronickými komunikáciami a podmienky na vstup. Obmedzený prístup k rádiovému spektru najmä vtedy, keď je rádiové spektrum obmedzené, môže vytvoriť prekážku pre vstup alebo brzdiť investície, zavádzanie siete, poskytovanie nových služieb alebo aplikácií, inováciu a hospodársku súťaž. Nové práva na využívanie vrátane práv získaných prevodom alebo prenájmom a zavedenie nových pružných kritérií na využívanie rádiového spektra môže tiež ovplyvniť existujúcu hospodársku súťaž. Určité podmienky použité na podporu hospodárskej súťaže, môžu mať iné účinky, ak sa uplatňujú nesprávne; napríklad stropy a vyhradenie v rámci rádiového spektra môže spôsobiť umelé obmedzenie, povinnosti veľkoobchodného prístupu môžu pri absencii trhovej sily neoprávnene obmedziť obchodné modely a obmedzenia prevodov môžu brzdiť rozvoj sekundárnych trhov. Preto je na uloženie takých podmienok potrebný konzistentný a objektívny test hospodárskej súťaže, ktorý by sa mal dôsledne využívať. Použitie takýchto opatrení by preto malo vychádzať z dôkladného a objektívneho posúdenia trhu a jeho podmienok hospodárskej súťaže zo strany národných regulačných a iných príslušných orgánov. Vnútroštátne orgány v oblasti hospodárskej súťaže by však vždy mali zaručiť účinné a efektívne využívanie rádiového spektra a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže protikonkurenčným hromadením.

(134)  Zo stanovísk skupiny RSPG vyplýva, že prijatie jednotnej lehoty pri povoľovaní využívania pásma rádiového spektra, ktoré bolo harmonizované podľa rozhodnutia č. 676/2002/ES, môže byť potrebné, aby sa zabránilo cezhraničným rušeniam, a prospešné na zabezpečenie využitia plného potenciálu súvisiacich opatrení na technickú harmonizáciu pre trhy so zariadeniami a pre zavedenie vysokokapacitných sietí a služieb. Povolenie na využívanie pásma rádiového spektra zahŕňa pridelenie rádiového spektra na základe všeobecného povolenia alebo individuálnych práv na využívanie s cieľom povoliť využívanie rádiového spektra hneď, ako sa ukončí proces prideľovania. Aby bolo možné prideliť pásma rádiového spektra, môže byť nevyhnutné uvoľniť pásmo obsadené inými používateľmi a kompenzovať ich. Uplatňovanie jednotnej lehoty na povolenie na využívanie harmonizovaných pásiem pre elektronické komunikačné služby vrátane siete 5G by však mohlo byť v konkrétnom členskom štáte ovplyvnené nevyriešenými problémami týkajúcimi sa cezhraničnej koordinácie medzi členskými štátmi alebo s tretími krajinami, zložitosti zabezpečenia technického prechodu existujúcich používateľov pásma, obmedzenia využívania pásma na základe cieľa všeobecného záujmu, zabezpečenia ochrany národnej bezpečnosti a obrany alebo týkajúcimi sa vyššej moci. Členské štáty by v každom prípade mali prijať všetky opatrenia na minimalizáciu oneskorení, pokiaľ ide o geografické pokrytie, načasovanie a rozsah rádiového spektra. Okrem toho by mali mať členské štáty možnosť na základe posúdenia relevantných okolností podľa potreby požiadať Úniu, aby poskytla právnu, politickú a technickú podporu na riešenie otázok koordinácie rádiového spektra s krajinami, ktoré susedia s Úniou, vrátane kandidátskych a pristupujúcich krajín tak, aby si dotknuté členské štáty mohli plniť svoje povinnosti podľa práva Únie.

(135)  Aby sa do roku 2020 zabezpečila zvýšená koordinovaná dostupnosť rádiového spektra v záujme dosiahnutia vysokorýchlostných pevných a bezdrôtových sietí v súvislosti s 5G, skupina RSPG identifikovala pásma 3,4 – 3,8 GHz a 24,25 – 27,5 GHz za prioritné pásma vhodné na splnenie cieľov akčného plánu pre 5G do roku 2020. V tomto kontexte sa na účely ďalšej štúdie identifikovali aj pásma 40,5 – 43,5 GHz a 66 – 71 GHz. Je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby do 31. decembra 2020 boli celé pásma 3,4 – 3,8 GHz a 24,25 – 27,5 GHz alebo ich veľká časť dostupné pre pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové služby za harmonizovaných podmienok stanovených technickými vykonávacími opatreniami prijatými v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES, ktorým sa dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899(36), pretože tieto pásma majú špecifické vlastnosti z hľadiska pokrytia a dátovej kapacity, ktoré im umožňujú vhodné kombinovanie v záujme splnenia požiadaviek siete 5G. Členské štáty by však mohli byť dotknuté rušením, ktoré môže pravdepodobne vzniknúť v súvislosti s tými tretími krajinami, ktoré v súlade s Rádiokomunikačným poriadkom ITU určili tieto pásma pre iné služby než medzinárodné mobilné telekomunikácie. To by mohlo mať vplyv na povinnosť dodržať spoločný dátum vykonávania. Budúce využitie pásma 26 GHz pre pozemské bezdrôtové služby 5G sa pravdepodobne zameria okrem iného na mestské oblasti a prímestské hotspot oblasti, pričom určitú mieru zavedenia je možné predpokladať pozdĺž hlavných ciest a železničných tratí vo vidieckych oblastiach. Poskytuje sa tým príležitosť na to, aby sa pásmo 26 GHz mimo uvedených geografických oblastí využívalo na iné ako bezdrôtové služby 5G, napríklad na komunikáciu určenú špecificky pre podniky alebo na použitie vo vnútorných priestoroch, a teda sa umožní, aby členské štáty uvedené pásmo určili a sprístupnili na nevýhradnom základe.

(136)  V prípadoch, keď dopyt po pásme rádiového spektra presahuje jeho dostupnosť, a členský štát v dôsledku toho dospeje k záveru, že práva na využívanie rádiového spektra sa majú obmedziť, by sa mali uplatňovať primerané a transparentné postupy pre udeľovanie takýchto práv s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii a optimalizovať použitie daného obmedzeného zdroja. Takéto obmedzenie by malo byť odôvodnené, proporcionálne a založené na dôkladnom posúdení trhových podmienok, pričom náležite zohľadňuje celkové výhody pre používateľov a ciele vnútroštátneho a vnútorného trhu. Ciele, ktorými sa riadi každý postup obmedzenia, by mali byť vopred jasne stanovené. Pri výbere najvhodnejšieho výberového konania v súlade s koordinačnými opatreniami prijatými na úrovni Únie by mali členské štáty včas a transparentným spôsobom konzultovať oprávnenie, ciele a podmienky konania so všetkými zainteresovanými stranami. Členské štáty by mali mať možnosť okrem iného používať súťažné alebo porovnávacie výberové konania na pridelenie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania s výnimočnou ekonomickou hodnotou. Pri realizácii takýchto postupov by mali príslušné orgány zohľadňovať ciele tejto smernice. Ak členský štát zistí, že v rámci pásma môžu byť k dispozícii ďalšie práva, mal by začať príslušný postup.

(137)  Masívny nárast dopytu po rádiovom spektre a dopyt koncových používateľov po bezdrôtovej širokopásmovej kapacite si vyžaduje riešenia umožňujúce alternatívny, doplnkový, spektrálne efektívny prístup vrátane systémov bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom a malým prevádzkovým rozsahom, ako sú RLAN a siete malých bunkových prístupových bodov s nízkym výkonom. Takéto doplnkové systémy bezdrôtového prístupu, najmä verejne prístupné prístupové body RLAN, v čoraz väčšej miere umožňujú koncovým používateľom prístup k internetu a mobilným prevádzkovateľom presmerovanie mobilnej prevádzky. RLAN využívajú harmonizované rádiové spektrum bez nutnosti udelenia individuálneho povolenia alebo práva na využívanie rádiového spektra. Väčšinu prístupových bodov RLAN doteraz používajú súkromní používatelia ako miestne bezdrôtové rozšírenie svojho pevného širokopásmového pripojenia. Koncovým používateľom by sa v rámci limitov ich vlastných predplatených internetových služieb nemalo brániť, aby prístup k vlastnej sieti RLAN využívali spoločne s inými, s cieľom zvýšiť počet dostupných prístupových bodov, najmä v husto osídlených oblastiach, maximalizovať bezdrôtovú dátovú kapacitu prostredníctvom opätovného využívania rádiového spektra a vytvoriť nákladovo efektívnu doplnkovú bezdrôtovú širokopásmovú infraštruktúru prístupnú ďalším koncovým používateľom. Preto by sa mali odstrániť aj nepotrebné obmedzenia zavádzania a prepojenia prístupových bodov RLAN.

(138)  Orgány verejnej správy alebo poskytovatelia verejných služieb, ktorí používajú RLAN vo svojich priestoroch a poskytujú ho svojim zamestnancom, návštevníkom alebo klientom, napríklad na uľahčenie prístupu k službám elektronickej verejnej správy alebo na poskytovanie informácií o riadení verejnej dopravy alebo cestnej premávky, by mohli poskytovať prístup k takýmto prístupovým bodom občanom na všeobecné použitie ako doplnkovú službu k službám, ktoré verejnosti ponúkajú v takýchto priestoroch, a to v rozsahu, ktorý im umožňujú pravidlá hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Poskytovateľ takéhoto miestneho prístupu k elektronickým komunikačným sieťam vo vnútri alebo v okolí súkromného majetku alebo ohraničeného verejného priestranstva ako doplnkovej služby k inej činnosti, ktorá nie je závislá od takéhoto prístupu ako napríklad hotspoty RLAN, ktoré sú k dispozícii zákazníkom využívajúcim iné komerčné činnosti alebo širokej verejnosti v tomto priestore, môže okrem toho podliehať dodržaniu všeobecných povolení pre práva na využívanie rádiového spektra, ale nemal by podliehať žiadnym podmienkam ani požiadavkám, ktoré sú pripojené s všeobecným povoleniam uplatniteľným na poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí alebo služieb, ani povinnostiam týkajúcim sa koncových používateľov alebo prepojenia. Takýto poskytovateľ by však mal aj naďalej podliehať pravidlám zodpovednosti stanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES(37). Objavujú sa ďalšie nové technológie ako LiFi a doplnia súčasné možnosti rádiových miestnych počítačových sietí a bezdrôtových prístupových bodov v oblasti rádiového spektra o optické prístupové body založené na viditeľnom svetle a povedú k hybridným miestnym sieťam umožňujúcim optickú bezdrôtovú komunikáciu.

(139)  Bezdrôtové prístupové body s malým dosahom a nízkym výkonom, ako sú femtobunky, pikobunky, metrobunky alebo mikrobunky, môžu byť veľmi malé a využívajú nenápadné zariadenia podobné domácim RLAN smerovačom, ktoré si nevyžadujú žiadne povolenia nad rámec tých, ktoré sú potrebné na využívanie rádiového spektra pričom majú takéto prístupové body pozitívny vplyv na využívanie rádiového spektra a na vývoj v oblasti bezdrôtovej komunikácie, a preto by akékoľvek obmedzenie týkajúce sa ich zavádzania malo byť v čo najmenšie. Aby sa uľahčilo zavádzanie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom, a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek uplatniteľné požiadavky týkajúce sa správy rádiového spektra, by členské štáty z tohto dôvodu nemali ukladať žiadne individuálne povolenia v súvislosti so zavádzaním takýchto zariadení na budovách, ktoré nie sú úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, s výnimkou prípadov, keď je to odôvodnené verejnou bezpečnosťou. Na uvedený účel by ich vlastnosti, ako napríklad maximálna veľkosť, hmotnosť a prenosové vlastnosti, mali byť špecifikované na úrovni Únie tak, aby boli primerané na miestne zavedenie, a aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany verejného zdravia v zmysle odporúčania 1999/519/ES. Na prevádzku bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom by sa mal uplatňovať článok 7 smernice 2014/53/EÚ. Týmto nie sú dotknuté práva týkajúce sa súkromného vlastníctva stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Postup na preskúmanie žiadostí o povolenie by sa mal zjednodušiť a nemali by ním byť dotknuté žiadne komerčné dohody, pričom akýkoľvek súvisiaci správny poplatok by sa mal obmedziť na administratívne náklady spojené so spracovaním žiadosti. Postup posudzovania žiadosti o povolenie by mal trvať čo najkratšie a v zásade nie dlhšie ako štyri mesiace.

(140)  Verejné budovy a ďalšiu verejnú infraštruktúru každý deň navštívi a použije značný počet koncových používateľov, ktorí potrebujú pripojenie, aby mohli využívať služby elektronickej verejnej správy, elektronickej dopravy a iné služby. Ďalšia verejná infraštruktúra ako pouličné osvetlenie, semafory ponúka vďaka svojmu hustému výskytu napríklad veľmi cenné miesta na zavedenie malých buniek. Prevádzkovatelia by mali mať právo na prístup k týmto verejným miestam, aby mohli primerane uspokojiť dopyt, bez toho, aby bola dotknutá možnosť príslušných orgánov podmieniť zavádzanie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom získaním individuálnych povolení pred zavedením. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa takéto verejné budovy a ďalšia verejná infraštruktúra za primeraných podmienok sprístupnili na účely zavádzania malých buniek s cieľom doplniť smernicu 2014/61/EÚ a bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v tejto smernici. V smernici 2014/61/EÚ sa uplatňuje funkčný prístup a stanovujú sa povinnosti pre prístup k fyzickej infraštruktúre len vtedy, ak je súčasťou siete a ak ju vlastní alebo používa prevádzkovateľ siete, v dôsledku čoho do jej rozsahu pôsobnosti nepatri množstvo budov, ktoré vlastnia alebo využívajú orgány verejnej správy. Osobitnú povinnosť si naopak nevyžaduje fyzická infraštruktúra, ako sú káblovody alebo stožiare používané v rámci inteligentných dopravných systémov, ktoré vlastnia prevádzkovatelia siete(poskytovatelia dopravných služieb alebo poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí) a ktoré slúžia na umiestnenie prvkov siete, a teda patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/61/EÚ.

(141)  Ustanovenia tejto smernice, pokiaľ ide o prístup a prepojenie, sa vzťahujú na verejné elektronické komunikačné siete. Pre poskytovateľov elektronických komunikačných sietí neurčených pre verejnosť z tejto smernice nevyplývajú povinnosti prístupu ani prepojenia okrem prípadov, keď pri využívaní prístupu k verejným sieťam môžu podliehať podmienkam stanoveným členskými štátmi.

(142)  Pojem „prístup“ má viac významov, a je preto potrebné presne vymedziť použitie tohto pojmu v tejto smernici bez toho, aby bolo dotknuté použitie v iných opatreniach Únie. Prevádzkovateľ môže vlastniť základnú sieť alebo zariadenia alebo môže ich časť alebo všetky prenajímať.

(143)  Na otvorenom a konkurenčnom trhu by nemali existovať obmedzenia brániace podnikom dohodnúť sa medzi sebou na režime prístupu a prepojenia, hlavne v cezhraničných dohodách, a to podľa pravidiel stanovených v ZFEÚ v oblasti hospodárskej súťaže. V súvislosti s dosiahnutím efektívnejšieho, skutočne celoeurópskeho trhu s účinnou hospodárskou súťažou a väčším výberom konkurenčných služieb pre koncových používateľov by mali podniky prijímajúce žiadosti o prístup alebo prepojenie od iných podnikov, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu s cieľom poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby verejnosti, také dohody uzatvárať v zásade na komerčnej báze a rokovať o nich v dobrej viere.

(144)  Na trhoch, kde pretrvávajú veľké rozdiely v pozícii pri rokovaniach medzi jednotlivými podnikmi a kde sa niektoré podniky spoliehajú pri dodávaní svojich služieb na infraštruktúru poskytnutú inými subjektmi, je primerané stanoviť regulačný rámec, aby sa zabezpečilo účinné fungovania trhu. Národné regulačné orgány by mali mať právomoci, ktorými by v prípade zlyhania obchodných rokovaní zabezpečili primeraný prístup, prepojenie a interoperabilitu služieb v záujme koncových používateľov. Môžu najmä zabezpečiť prepojenie medzi koncovými bodmi uložením primeraných povinností podnikom, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu a kontrolujú prístup ku koncovým používateľom. Kontrola prístupových prostriedkov môže znamenať vlastníctvo alebo kontrolu fyzických vedení ku koncovým používateľom (pevných alebo mobilných) alebo schopnosť meniť alebo rušiť národné číslo alebo čísla potrebné na prístup ku koncovému bodu siete koncových používateľov. Takýto prípad môže nastať, ak by napríklad prevádzkovatelia siete bezdôvodne obmedzili koncovým používateľom možnosť výberu prístupu k internetovým portálom a službám.

(145)  Vzhľadom na zásadu nediskriminácie by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby sa všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť a obchodný model, či už sú vertikálne integrované alebo oddelené, mohli za primeraných podmienok prepojiť s cieľom poskytovať prepojenie medzi koncovými bodmi a prístup k internetu.

(146)  Vnútroštátne právne alebo správne opatrenia, ktoré spájajú podmienky prístupu alebo prepojenia s činnosťami subjektu usilujúceho sa o prepojenie a hlavne s úrovňou jeho investícií do infraštruktúry siete, a nie s poskytovaným prístupom alebo službami, môžu spôsobiť narušenie trhu a nemusia byť preto v súlade s pravidlami v oblasti hospodárskej súťaže.

(147)  Prevádzkovatelia siete, ktorí kontrolujú prístup k svojim zákazníkom, tak konajú na základe jednoznačných čísel alebo adries vybraných z verejného číslovacieho alebo adresného rozsahu. Ostatní prevádzkovatelia siete musia byť schopní zabezpečiť spojenie s týmto zákazníkom a potrebujú byť preto vzájomne priamo alebo nepriamo prepojení. Je preto vhodné stanoviť práva a povinnosti týkajúce sa rokovania o vzájomnom prepojení.

(148)  Interoperabilita je prínosom pre koncových používateľov a dôležitým cieľom uvedeného regulačného rámca. Podpora interoperability je jedným z cieľov národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov na základe uvedeného regulačného rámca. Uvedený rámec ustanovuje aj to, že Komisia vydá zoznam noriem alebo špecifikácií týkajúcich sa poskytovania služieb, technických rozhraní alebo funkcií sietí ako základu podpory harmonizácie v elektronických komunikáciách. Členské štáty by mali podporovať používanie uverejnených noriem alebo špecifikácií v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie interoperability služieb a na zlepšenie slobodnej voľby pre používateľov.

(149)  Súčasné prepojenie medzi koncovými bodmi a prístup k záchranným službám závisí od toho, či koncoví používatelia používajú interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní. Budúci technologický rozvoj alebo zvýšené používanie interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania by mohli spôsobiť nedostatok dostatočnej interoperability medzi komunikačnými službami. V dôsledku toho by sa mohli objaviť výrazné bariéry vstupu na trh a prekážky podpory ďalšej inovácie a značne ohroziť ▌účinné prepojenie medzi koncovými bodmi medzi koncovými používateľmi ▌.

(150)  Ak sa takéto problémy s interoperabilitou objavia, Komisia by mala mať možnosť vyžiadať si správu orgánu BEREC, ktorá by mala poskytnúť posúdenie situácie na trhu na úrovni Únie a členského štátu podľa faktov. Pri maximálnom zohľadnení správy orgánu BEREC a ostatných dostupných dôkazov a berúc do úvahy účinky na vnútorný trh, by Komisia mala rozhodnúť o tom, či existuje potreba regulačného zásahu zo strany národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov. Ak sa Komisia domnieva, že takýto regulačný zásah by národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány mali zvážiť, mala by mať možnosť prijať vykonávacie opatrenia špecifikujúce povahu a rozsah možných regulačných zásahov zo strany národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov, a to konkrétne vrátane povinností zverejňovať príslušné informácie a umožniť ich využívanie, úpravu a ďalšie šírenie orgánmi a inými poskytovateľmi a opatrení uložiť povinné používanie noriem alebo špecifikácií na všetkých alebo konkrétnych poskytovateľov.

(151)  Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány by mali na základe konkrétnych vnútroštátnych okolností posúdiť, či je akýkoľvek zásah potrebný a oprávnený s cieľom zabezpečiť prepojenie medzi koncovými bodmi ▌, a ak je potrebný a oprávnený, v súlade s vykonávacími opatreniami Komisie uložiť proporcionálne povinnosti tým poskytovateľom interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorí majú značnú mieru pokrytia a využívania zo strany používateľov. Pojem „značný“ by sa mal vykladať v tom zmysle, že geografické pokrytie a počet koncových používateľov dotknutého poskytovateľa predstavujú kritické množstvo na účely dosiahnutia cieľa zabezpečiť prepojenie medzi koncovými bodmi medzi koncovými používateľmi. Poskytovatelia, ktorí majú obmedzený počet koncových používateľov alebo obmedzené geografické pokrytie a k dosiahnutiu tohto cieľa by prispeli len nepatrne, by za normálnych okolností nemali podliehať takýmto povinnostiam týkajúcim sa interoperability.

(152)  V situáciách, keď podniky nemajú prístup k realizovateľným alternatívam k nereplikovateľným elektroinštaláciám, káblom a iným pridruženým prostriedkom vo vnútri budov alebo po prvý sústreďovací alebo distribučný bod, a s cieľom podporovať konkurencieschopné výsledky v záujme koncových používateľov by mali byť národné regulačné orgány splnomocnené uložiť povinnosti prístupu všetkým podnikom bez ohľadu na ich určenie ako podnikov s významným vplyvom na trhu. V uvedenom ohľade by národné regulačné orgány mali zohľadniť všetky technické a ekonomické bariéry replikácie sietí v budúcnosti. Keďže však takéto povinnosti môžu v určitých prípadoch pôsobiť rušivo, oslabovať stimuly pre investície a viesť k posilňovaniu postavenia dominantných subjektov, mali by sa ukladať, len ak sú odôvodnené a primerané z hľadiska dosiahnutia udržateľnej hospodárskej súťaže na príslušných trhoch. Samotný fakt, že viac ako jedna takáto infraštruktúra už existuje, by sa nemal nevyhnutne interpretovať tak, že to znamená, že jej aktíva sa môžu replikovať. V nevyhnutných prípadoch by v kombinácii s týmito povinnosťami prístupu mali mať podniky možnosť opierať aj o povinnosti poskytnúť prístup k fyzickej infraštruktúre na základe smernice 2014/61/EÚ. Akékoľvek povinnosti uložené zo strany národného regulačného orgánu podľa tejto smernice a rozhodnutia prijaté inými príslušnými orgánmi podľa smernice 2014/61/EÚ s cieľom zabezpečiť prístup k fyzickej infraštruktúre vo vnútri budov alebo k fyzickej infraštruktúre až po prvý sústreďovací bod by mali byť konzistentné.

(153)  Národné regulačné orgány by mali mať možnosť, aby v nevyhnutnom rozsahu mohli podnikom uložiť povinnosti poskytovať prístup k zariadeniam uvedeným v prílohe k tejto smernici, a to konkrétne k aplikačným programovým rozhraniam (APIs) a elektronickým programovým sprievodcom (EPGs), s cieľom zabezpečiť pre koncových používateľov nielen prístup k službám digitálneho rozhlasového a televízneho vysielania, ale aj k súvisiacim doplnkovým službám. Malo by byť možné, aby takéto doplnkové služby zahŕňali služby súvisiace s programom, ktoré sú navrhnuté so špecifickým zameraním na zlepšenie prístupu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, a služby televízie s internetom súvisiace s programom.

(154)  Je dôležité, aby národné regulačné orgány pri posudzovaní sústreďovacieho alebo distribučného bodu, po ktorý majú v úmysle uložiť povinnosti prístupu, zvolili bod v súlade s usmerneniami orgánu BEREC. Výber bodu bližšie ku koncovým používateľom bude priaznivejší pre hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry a zavádzanie vysokokapacitných sietí. Národný regulačný orgán by mal preto najskôr zvážiť výber bodu v budove alebo v jej tesnej blízkosti. Rozšíriť povinnosti prístupu k elektroinštalácii a káblom za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom▌, pričom sa takéto povinnosti obmedzia na body, ktoré sú ku koncovým používateľom čo najbližšie a ktoré sú schopné prijať dostatočný počet koncových používateľov, by mohlo byť odôvodnené, ak sa preukáže, že replikácia čelí značným a dlhodobým fyzickým alebo hospodárskym prekážkam, čo vedie k významným problémom v oblasti hospodárskej súťaže alebo k zlyhaniu na úrovni maloobchodného trhu na úkor koncových používateľov. Posúdenie replikovateľnosti prvkov siete si vyžaduje preskúmanie trhu, ktoré sa líši od analýzy posudzujúcej významný vplyv na trhu, a národný regulačný orgán teda nemusí stanoviť významný vplyv na trhu na to, aby uložil tieto povinnosti. Na druhej strane, takéto preskúmanie si vyžaduje dostatočné ekonomické posúdenie trhových podmienok, s cieľom zistiť, či sú splnené kritériá potrebné na uloženie povinností prístupu za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom. Je pravdepodobnejšie, že takéto rozšírené povinnosti prístupu sú potrebné v geografických oblastiach, kde je z ekonomického hľadiska zavedenie alternatívnej infraštruktúry riskantnejšie, napríklad z dôvodu nízkej hustoty obyvateľstva alebo z dôvodu obmedzeného počtu budov s viacerými bytovými jednotkami. Vysoká koncentrácia domácností môže naopak naznačovať, že uloženie takýchto povinností je zbytočné. Národné regulačné orgány by tiež mali posúdiť, či takéto povinnosti môžu posilniť postavenie podnikov určených ako podniky s významným vplyvom na trhu. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť uložiť povinnosti prístupu k aktívnym alebo virtuálnym prvkom siete používaným na poskytovanie služieb v rámci takejto infraštruktúry, ak by bol prístup k pasívnym prvkom ekonomicky neefektívny alebo fyzicky neuskutočniteľný a ak sa národný regulačný orgán domnieva, že bez takéhoto zásahu by sa účel povinnosti prístupu obchádzal. V záujme posilnenia jednotných regulačných postupov v celej Únii by Komisia mala mať možnosť požadovať od národného regulačného orgánu, aby stiahol svoje návrhy opatrení na rozšírenie povinností prístupu za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom, ak sa orgán BEREC stotožní s vážnymi pochybnosťami Komisie, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tohto navrhovaného opatrenia s právom Únie, a najmä s regulačnými cieľmi podľa tejto smernice.

(155)  Aby sa dosiahol súlad so zásadou proporcionality, môže byť v takýchto prípadoch pre národné regulačné orgány vhodné vyňať určité kategórie vlastníkov alebo podnikov, alebo oboch, z povinností siahajúcich za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom, ktorý by mali určiť národné regulačné orgány, z toho dôvodu, že by povinnosť prístupu, ktorá nie je založená na určení podniku ako podniku s významnom vplyve na trhu, predstavovala riziko ohrozenia ich zdôvodnenia projektu týkajúceho sa nedávno zavedených prvkov siete, a to najmä prostredníctvom malých miestnych projektov. Podniky pôsobiace výlučne na veľkoobchodnom trhu by takýmto povinnostiam prístupu nemali podliehať v prípade, že ponúkajú účinný alternatívny prístup k vysokokapacitnej sieti na komerčnej báze, a to za spravodlivých, nediskriminačných a primeraných podmienok, aj pokiaľ ide o cenu. Malo by byť možné túto výnimku za rovnakých podmienok rozšíriť aj na ostatných poskytovateľov. Táto výnimka nemusí byť vhodná pre poskytovateľov, ktorí sú príjemcami verejného financovania.

(156)  Spoločné využívanie ▌pasívnej infraštruktúry použitej pri poskytovaní bezdrôtových elektronických komunikačných služieb ▌v súlade so zásadami právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže môže byť obzvlášť užitočné na maximalizáciu vysokokapacitného pripojenia v celej Únii, najmä v oblastiach s menšou hustotou obyvateľstva, kde je replikácia neuskutočniteľná a existuje riziko, že koncoví používatelia o takéto pripojenie prídu. Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány by vo výnimočných prípadoch mali byť schopné uložiť takéto spoločné využívanie alebo lokalizovaný prístup k roamingu v súlade s právom Únie, ak táto možnosť bola jasne stanovená v pôvodných podmienkach udelenia práva na využívanie a ak preukážu výhody takéhoto spoločného využívania z hľadiska odstránenia neprekonateľných hospodárskych alebo fyzických prekážok, kvôli ktorým je prístup k sieťam alebo službám veľmi nedostatočný alebo nemožný, pričom zohľadnia niektoré faktory, a to najmä potrebu pokrytia územia pozdĺž hlavných dopravných trás, výberu a vyššej kvality služby pre koncových používateľov, ako aj potrebu zachovať stimuly na zavádzanie infraštruktúry. V prípadoch, keď koncoví používatelia nemajú prístup a spoločné využívanie pasívnej infraštruktúry samo osebe nestačí na riešenie tejto situácie, národné regulačné orgány by mali mať možnosť ukladať povinnosti týkajúce sa spoločného využívania aktívnej infraštruktúry. Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány si pritom zachovávajú flexibilitu výberu najvhodnejšej povinnosti spoločného využívania alebo prístupu, ktorá by mala byť primeraná a odôvodnená s ohľadom na povahu zisteného problému.

(157)  Hoci je za určitých okolností vhodné, aby národný regulačný alebo iný príslušný orgán ukladal povinnosti podnikom bez ohľadu na to, či boli určené ako podniky s významným vplyvom na trhu, aby sa dosiahli ciele, ako je prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi alebo interoperabilita služieb, je potrebné zabezpečiť, aby sa také povinnosti ukladali v súlade s regulačným rámcom, a najmä jeho oznamovacími postupmi. Takéto povinnosti by sa mali ukladať, len ak je to odôvodnené na zaistenie cieľov tejto smernice, a ak sú objektívne odôvodnené, transparentné, primerané a nediskriminačné na účely podpory efektívnosti, udržateľnej hospodárskej súťaže, efektívnych investícií a inovácie, pričom koncovým používateľom poskytujú maximálny prospech a ukladajú sa v súlade s príslušnými oznamovacími postupmi.

(158)  S cieľom zdolať neprekonateľné hospodárske alebo fyzické prekážky v záujme toho, aby sa koncovým používateľom poskytovali služby alebo siete, ktoré závisia od využívania rádiového spektra, v miestach, kde pretrvávajú medzery v pokrytí mobilnými službami, si odstránenie takýchto medzier môže vyžadovať prístup k pasívnej infraštruktúre a jej spoločné využívanie, alebo ak to nie je dostatočné, spoločné využívanie aktívnej infraštruktúry, alebo dohody o lokalizovanom prístupe k roamingu. Ak národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány majú v úmysle prijať opatrenia s cieľom uložiť povinnosť spoločného využívania pasívnej infraštruktúry alebo, v prípade, že pasívny prístup a spoločné využívanie nie je dostatočné, aj povinnosť spoločného využívania aktívnej infraštruktúry alebo dohôd o lokalizovanom prístupe k roamingu, môžu sa však tiež vyzvať, aby zvážili možné riziko pre účastníkov trhu v oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou príslušných služieb, a to bez toho, aby boli dotknuté povinnosti spoločného využívania spojené s právami na využívanie na základe iných ustanovení tejto smernice, a najmä opatrenia na podporu hospodárskej súťaže.

(159)  Samotné pravidlá hospodárskej súťaže nemusia vždy stačiť na zabezpečenie kultúrnej rozmanitosti a plurality médií v oblasti digitálnej televízie. Technologický vývoj a rozvoj trhu vytvárajú potrebu preskúmania povinností poskytovať podmienený prístup za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok na regulačnej báze ▌členskými štátmi na národných trhoch ▌, a to najmä preto, aby sa zistilo, či je opodstatnené rozšíriť povinnosti na elektronických programových sprievodcov a aplikačné programovacie rozhrania v rozsahu potrebnom na zabezpečenie prístupu pre koncových požívateľov k špecifikovaným službám digitálneho vysielania. Členské štáty by mali mať možnosť špecifikovať služby digitálneho vysielania, ku ktorým má byť prístup koncových požívateľov zabezpečený právnymi, regulačnými alebo správnymi prostriedkami, ktoré považujú za potrebné.

(160)  Členské štáty by mali mať možnosť svojim národným regulačným orgánom tiež povoliť, aby prehodnotili povinnosti, ktoré sa týkajú podmieneného prístupu k službám digitálneho vysielania, s cieľom prostredníctvom analýzy trhu posúdiť, či je potrebné rušiť alebo meniť podmienky pre podniky, ktoré nemajú významný vplyv na relevantnom trhu. Takéto zrušenie alebo zmena by nemala nepriaznivo ovplyvniť prístup pre koncových používateľov k takýmto službám alebo perspektívy efektívnej hospodárskej súťaže;

(161)  Za určitých okolností sú potrebné povinnosti ex ante na zabezpečenie rozvoja konkurenčného trhu, ktorého podmienky podporujú zavádzanie a používanie vysokokapacitných sietí a služieb a maximalizáciu výhod pre koncových používateľov. Definícia významného vplyvu na trhu uvádzaná v tejto smernici je ekvivalentná s pojmom dominancie, ako je definovaný v judikatúre Súdneho dvora.

(162)  Dva alebo viaceré podniky sa môžu nachádzať v spoločnom dominantnom postavení na trhu, nielen keď existuje štrukturálne alebo iné prepojenie medzi týmito podnikmi ale aj vtedy, keď štruktúra príslušného trhu vedie ku koordinovaným vplyvom, t. j. podporuje spoločné alebo súbežné protisúťažné správanie na trhu.

(163)  Je dôležité, aby sa povinnosti ex ante ukladali na veľkoobchodný trh, len keď na ňom existuje jeden alebo viaceré podniky s významným vplyvom na trhu, s cieľom zabezpečiť udržateľnú hospodársku súťaž, ▌ a keď nie sú opravné prostriedky práva Únie a vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže dostatočné na vyriešenie problému. Komisia vypracovala usmernenia na úrovni Únie v súlade s princípmi práva v oblasti hospodárskej súťaže, podľa ktorých majú národné regulačné orgány postupovať pri posudzovaní, či je hospodárska súťaž na danom trhu efektívna a pri posudzovaní významného vplyvu na trhu. Národné regulačné orgány by mali analyzovať, či v prípade daného produktu alebo služby existuje efektívna hospodárska súťaž v danej geografickej oblasti, ktorou môže byť celé územie alebo časť územia dotknutého členského štátu alebo susediace časti územia členských štátov, ktoré sa posudzujú spolu. Analýza efektívnej hospodárskej súťaže by mala zahŕňať analýzu o tom, či je daný trh perspektívne konkurencieschopný, a teda či je nedostatočne efektívna hospodárska súťaž trvalým javom. Tieto usmernenia by sa mali venovať aj problematike novo vznikajúcich trhov, kde je pravdepodobné, že vedúci subjekt na trhu skutočne má významný trhový podiel, ale nemali by sa naň vzťahovať neprimerané povinnosti. Komisia by mala usmernenia pravidelne preskúmavať, najmä pri príležitosti preskúmania existujúceho práva, a to s ohľadom na vývoj judikatúry Súdneho dvora, ekonomické myslenie a skutočnú trhovú prax s cieľom zabezpečiť, aby boli naďalej vhodné pre rýchlo sa rozvíjajúci trh. Národné regulačné orgány budú musieť spolupracovať, ak sa ukáže, že relevantný trh je nadnárodnej povahy.

(164)  Pri určovaní prípadného významného vplyvu podniku na špecifickom trhu by mali národné regulačné orgány konať v súlade s právom Únie a čo najviac zohľadňovať usmernenia Komisie týkajúce sa trhovej analýzy a posúdenia významného vplyvu na trhu.

(165)  Národné regulačné orgány by mali vymedziť relevantné geografické trhy na svojom území a prihliadať pritom na odporúčanie Komisie o relevantných trhoch výrobkov a služieb (ďalej len "odporúčanie") prijaté podľa tejto smernice a na národné a miestne okolnosti. Národné regulačné orgány by preto mali analyzovať aspoň trhy, ktoré sú uvedené v danom odporúčaní vrátane tých trhov, ktoré sú uvedené, ale nie sú už viac regulované v špecifickom národnom alebo miestnom kontexte. Národné regulačné orgány by mali tiež analyzovať trhy, ktoré nie sú uvedené v danom odporúčaní, ale ktoré sú regulované v rámci územia ich jurisdikcie na základe predchádzajúcich trhových analýz, alebo iné trhy, ak majú dostatočné dôvody sa domnievať, že sú splnené tri kritériá stanovené v tejto smernici.

(166)  Nadnárodné trhy sa môžu vymedziť, keď je to odôvodnené na základe definície geografického trhu, pri zohľadnení všetkých faktorov na strane ponuky a dopytu v súlade so zásadami práva v oblasti hospodárskej súťaže. Orgán BEREC je najvhodnejším orgánom na vykonanie takejto analýzy, pretože pri definovaní trhov na vnútroštátnej úrovni čerpá z rozsiahlych kolektívnych skúseností národných regulačných orgánov. Pri analýze potenciálnych nadnárodných trhov by sa mali zohľadniť vnútroštátne okolnosti. Ak sú nadnárodné trhy definované a regulačný zásah je oprávnený, dotknuté národné regulačné orgány by mali spolupracovať pri hľadaní vhodnej regulačnej odpovede, ako aj pri postupe oznamovania Komisii. Rovnakým spôsobom môžu spolupracovať v prípade, keď nadnárodné trhy nie sú určené, ale trhové podmienky na ich územiach sú dostatočne homogénne na to, aby využili koordinovaný regulačný prístup, napríklad pokiaľ ide o podobné náklady, trhové štruktúry alebo prevádzkovateľov alebo v prípade nadnárodného alebo porovnateľného dopytu koncových používateľov.

(167)  Za určitých okolností sú geografické trhy definované ako národné alebo ako trhy na nižšej ako celoštátnej úrovni, napríklad z dôvodu národnej alebo miestnej povahy zavádzania siete, ktorá určuje hranice potenciálneho vplyvu podnikov na trhu z hľadiska veľkoobchodnej ponuky, pričom stále existuje významný nadnárodný dopyt zo strany jednej alebo viacerých kategórií koncových používateľov. To môže byť najmä prípad dopytu zo strany obchodných koncových používateľov prevádzkujúcich zariadenia na viacerých miestach v rôznych členských štátoch. Ak nadnárodný dopyt dodávatelia dostatočne neuspokojujú, napríklad ak sú roztrúsení popri vnútroštátnych hraniciach alebo lokálne, môže vzniknúť prekážka na vnútornom trhu. Preto by mal byť orgán BEREC splnomocnený poskytovať národným regulačným orgánom usmernenia týkajúce sa spoločných regulačných prístupov, aby sa zabezpečilo, že nadnárodný dopyt bude uspokojený, čím sa vytvorí základ pre interoperabilitu veľkoobchodných prístupových produktov v celej Únii a umožní sa zvýšenie efektívnosti a úspor z rozsahu napriek fragmentácii na strane ponuky. Usmernenia orgánu BEREC by mali ponúkať národným regulačným orgánom možnosti ako dosiahnuť cieľ vnútorného trhu pri ukladaní regulačných povinností na podniky určené ako podniky s významným vplyvom na trhu na vnútroštátnej úrovni a zároveň by mali poskytovať usmernenia pre harmonizáciu technických špecifikácií veľkoobchodných prístupových produktov schopných uspokojiť takýto zistený nadnárodný dopyt v záujme vnútorného trhu.

(168)  Cieľom každého regulačného zásahu ex ante je v konečnom dôsledku zabezpečiť prínos pre koncových používateľov z hľadiska ceny, kvality a výberu a to tak, že urobí maloobchodné trhy efektívne konkurencieschopné na udržateľnej báze. Je pravdepodobné, že národné regulačné orgány budú postupne schopné nájsť veľa maloobchodných trhov, ktoré budú konkurencieschopné aj bez veľkoobchodnej regulácie, najmä pri zohľadnení očakávaných zlepšení v oblasti inovácie a hospodárskej súťaže.

(169)  Pre národné regulačné orgány je štartovacím bodom na identifikáciu veľkoobchodných trhov umožňujúcich reguláciu ex ante analýza zodpovedajúcich maloobchodných trhov. Analýza efektívnej hospodárskej súťaže sa na maloobchodnej a veľkoobchodnej úrovni vykonáva z hľadiska budúceho vývoja v danom časovom horizonte, a riadi sa právom hospodárskej súťaže prípadne aj príslušnou judikatúrou Súdneho dvora. Ak sa dospeje k záveru, že maloobchodný trh bude bez veľkoobchodnej regulácie ex ante na zodpovedajúcich relevantných trhoch efektívne konkurencieschopný, národný regulačný orgán by mal na základe toho dospieť k záveru, že na príslušnej veľkoobchodnej úrovni už regulácia nie je potrebná.

(170)  Počas postupného prechodu na deregulované trhy budú obchodné dohody, a to aj dohody o spoluinvestovaní a o prístupe, medzi prevádzkovateľmi čoraz častejšie, a pokiaľ budú udržateľné a zlepšia dynamiku hospodárskej súťaže, môžu prispieť k záveru, že veľkoobchodný trh si nevyžaduje reguláciu ex ante. Podobný prístup by sa dal uplatniť aj naopak, na neplánované vypovedanie obchodných dohôd na deregulovanom trhu. Pri analýze takýchto dohôd by sa mala zobrať do úvahy skutočnosť, že vyhliadka regulácie by mohla byť pre vlastníkov sietí motívom na začatie obchodných rokovaní. S cieľom zabezpečiť primerané zohľadnenie vplyvu regulácie uloženej na relevantné trhy pri určovaní, či si daný trh vyžaduje reguláciu ex ante, by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby boli trhy analyzované konzistentným spôsobom a podľa možnosti v rovnakom čase alebo čo najkratšie po sebe.

(171)  Pri posudzovaní veľkoobchodnej regulácie s cieľom riešiť problémy na maloobchodnej úrovni by národné regulačné orgány mali zohľadniť skutočnosť, že niekoľko veľkoobchodných trhov môže poskytnúť veľkoobchodné vstupy na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca pre konkrétny maloobchodný trh, a naopak, že jeden veľkoobchodný trh môže poskytnúť veľkoobchodné vstupy na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca pre rôzne maloobchodné trhy. Dynamiku hospodárskej súťaže na konkrétnom trhu môžu okrem toho ovplyvniť trhy, ktoré sú priľahlé, ale nie sú vo vertikálnom vzťahu, čo môže byť prípad medzi niektorými pevnými a mobilnými trhmi. Národné regulačné orgány by mali toto posudzovanie vykonať pre každý jeden veľkoobchodný trh, v prípade ktorého sa uvažuje o regulácii, pričom by mali začať s nápravnými opatreniami pre prístup k civilnej infraštruktúre, keďže takéto nápravné opatrenia obyčajne vedú k udržateľnejšej hospodárskej súťaži vrátane hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry, a potom analyzovať všetky veľkoobchodné trhy, ktoré sa považujú za trhy umožňujúce reguláciu ex ante, s cieľom posúdiť ich pravdepodobnú vhodnosť riešiť zistené problémy hospodárskej súťaže na maloobchodnej úrovni. Pri rozhodovaní o konkrétnom nápravnom opatrení, ktoré sa má uložiť, by národné regulačné orgány mali posúdiť jeho technickú realizovateľnosť a vykonať analýzu nákladov a prínosov so zreteľom na jeho stupeň vhodnosti riešiť zistené problémy hospodárskej súťaže na maloobchodnej úrovni a so zreteľom na umožnenie hospodárskej súťaže na základe diferenciácie a technologickej neutrality. Národné regulačné orgány by mali zvážiť dôsledky uloženia akéhokoľvek konkrétneho nápravného opatrenia, ktoré, ak by bolo realizovateľné len na niektorých topológiách siete, by mohli predstavovať prekážku pre zavádzanie vysokokapacitných sietí, ktoré je záujme koncových používateľov.

(172)  Národné regulačné orgány by mali bez toho, aby bola dotknutá zásada technologickej neutrality, prostredníctvom uložených nápravných opatrení a podľa možnosti pred zavádzaním infraštruktúry poskytnúť stimuly na vývoj pružnej a otvorenej sieťovej architektúry, čo by nakoniec znížilo zaťaženie a zložitosť nápravných opatrení uložených v neskoršej fáze. V každej fáze posudzovania, predtým ako národný regulačný orgán určí, či by sa podnikom určeným ako podniky s významným vplyvom na trhu malo uložiť dodatočné, ešte zaťažujúcejšie, nápravné opatrenie, by sa národný regulačný orgán mal snažiť zistiť, či je príslušný maloobchodný trh efektívne konkurencieschopný, a to aj pri zohľadnení všetkých relevantných obchodných dohôd alebo iných okolností na veľkoobchodnom trhu vrátane iných typov už platnej regulácie, ako napríklad povinnosti všeobecného prístupu k nereplikovateľným aktívam alebo povinnosti uložené podľa smernice 2014/61/EÚ, ako aj každej regulácie, ktorú národný regulačný orgán považuje za vhodnú pre podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu. Takéto posúdenie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa uložili iba najvhodnejšie nápravné opatrenia potrebné na účinné riešenie všetkých problémov zistených v rámci analýzy trhu, nebráni tomu, aby národný regulačný orgán dospel k záveru, že kombinácia takýchto nápravných opatrení, hoci s rôznou intenzitou, pri ktorej sa dodržiava zásada proporcionality, poskytuje najmenej rušivé riešenie daného problému. Aj keď také rozdiely nevyústia do vymedzenia odlišných geografických trhov, mali by mať možnosť odôvodniť rozlišovanie medzi vhodnými nápravnými opatreniami uloženými vzhľadom na rozdielnu intenzitu konkurenčného tlaku.

(173)  Regulácia ex ante zavedená na veľkoobchodnej úrovni, čo je v zásade menej narúšajúce než regulácia maloobchodného trhu, sa považuje za dostatočnú na riešenie potenciálnych problémov hospodárskej súťaže na nadväzujúcich maloobchodných trhoch. Pokrok dosiahnutý vo fungovaní hospodárskej súťaže vzhľadom na to, že regulačný rámec pre elektronické komunikácie je už zavedený, bol preukázaný postupnou dereguláciou maloobchodných trhov v celej Únii. Okrem toho by sa mali zjednodušiť pravidlá týkajúce sa ukladania nápravných opatrení ex ante podnikom určeným ako podniky s významným vplyvom na trhu a ak je to možné, mala by sa zvýšiť ich predvídateľnosť. Preto by malo prevládať ▌ukladanie regulačných kontrol ex ante založených na určení podniku ako podniku s významným vplyvom na trhu na veľkoobchodných trhoch.

(174)  Keď národný regulačný orgán zruší veľkoobchodnú reguláciu, mal by definovať primeranú lehotu na oznámenie, aby sa zabezpečil udržateľný prechod na deregulovaný trh. Pri určovaní takejto lehoty na oznámenie by národný regulačný orgán mal brať do úvahy existujúce dohody medzi poskytovateľmi prístupu a záujemcami o prístup, ktoré boli uzavreté na základe uložených regulačných povinností. Takéto dohody konkrétne môžu poskytnúť zmluvnú právnu ochranu záujemcom o prístup na určitú dobu. Národný regulačný orgán by mal tiež zohľadniť účinnú možnosť pre účastníkov trhu využívať akýkoľvek komerčný veľkoobchodný vstup alebo ponuky na spoluinvestovanie, ktorý môže byť k dispozícii na trhu a potrebu zabrániť dlhšiemu obdobiu prípadnej regulačnej arbitráže. V prechodných opatreniach stanovených národným regulačným orgánom by sa mal zohľadniť rozsah a načasovanie regulačného dohľadu nad už existujúcimi dohodami po tom, ako sa začne lehota na oznámenie.

(175)  Aby sa účastníkom trhu poskytla istota, pokiaľ ide o podmienky regulácie, je potrebné stanoviť lehotu na preskúmavania trhu. Analýzu trhu je potrebné vykonávať pravidelne a v primeranom a vhodnom časovom rámci. Je riziko, že ak národný regulačný orgán nevykoná analýzu trhu v rámci stanovenej lehoty, ohrozí tým vnútorný trh a bežné konania o porušení predpisov neprinesú želaný účinok včas. Dotknutý národný regulačný orgán by alternatívne mal mať možnosť požiadať orgán BEREC o pomoc pri dokončení analýzy trhu. Takáto pomoc by mohla mať napríklad podobu osobitnej pracovnej skupiny zloženej z predstaviteľov iných národných regulačných orgánov.

(176)  Z dôvodu vysokej miery technologickej inovácie a veľmi dynamických trhov v oblasti elektronických komunikácií je potrebné rýchlo, koordinovane a harmonizovane upravovať predpisy na úrovni Únie, pretože skúsenosti ukazujú, že odlišnosti medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi pri vykonávaní regulačného rámca môžu vytvárať prekážky vnútorného trhu.

(177)  Avšak v záujme väčšej stability a predvídateľnosti regulačných opatrení by sa maximálny čas medzi analýzami trhu mal predĺžiť z troch na päť rokov, za predpokladu, že si trhové zmeny v intervenčnom období nevyžiadajú novú analýzu. Pri určovaní, či národný regulačný orgán dodržal svoju povinnosť analyzovať trhy a oznámil príslušný návrh opatrenia minimálne každých päť rokov, sa za začiatok nového päťročného trhového cyklu bude považovať len oznámenie vrátane nového posúdenia vymedzenia trhu a významného vplyvu na trhu. Samotné oznámenie nových alebo zmenených regulačných nápravných opatrení uložených na základe predchádzajúcej a nerevidovanej analýzy trhu sa nebude považovať za splnenie tejto povinnosti. Samotná skutočnosť, že si národný regulačný orgán neplní povinnosť vykonávať analýzu trhu v pravidelných intervaloch stanovených v tejto smernici, by sa nemala považovať sama osebe za dôvod na neplatnosť alebo neuplatniteľnosť existujúcich povinností, ktoré uložil daný národný regulačný orgán na predmetnom trhu.

(178)  Zavedenie špecifických povinností pre podniky určené ako podniky s významným vplyvom na trhu si nevyžaduje dodatočnú analýzu trhu, ale skôr zdôvodnenie, že daná povinnosť je vhodná a primeraná vzhľadom na povahu zisteného problému na danom trhu a súvisiacom maloobchodnom trhu.

(179)  Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, národné regulačné orgány by mali zohľadniť rozdielne podmienky hospodárskej súťaže, ktoré existujú v rôznych oblastiach príslušného členského štátu, najmä so zreteľom na výsledky geografického prieskumu vykonaného v súlade s touto smernicou.

(180)  Pri zvažovaní, či uložiť nápravné opatrenia na reguláciu cien, a ak áno, v akej forme, by sa národné regulačné orgány mali snažiť umožniť spravodlivý zisk pre investora v konkrétnom novom investičnom projekte. Predovšetkým sú riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú produkty, pri ktorých nie je istý dopyt v čase investovania.

(181)  Preskúmanie povinností uložených podnikom určeným ako podniky s významným vplyvom na trhu v čase analýzy trhu by malo národným regulačným orgánom umožniť zohľadniť vplyv nového vývoja na podmienky hospodárskej súťaže, napríklad novo uzatvorených dobrovoľných dohôd medzi podnikmi, ako sú prístupové dohody a dohody o spoluinvestovaní, čím sa zabezpečí pružnosť, ktorá je osobitne potrebná v kontexte dlhodobých regulačných cyklov. Podobný prístup by sa mal uplatniť aj v prípade neplánovaného porušenia alebo vypovedania obchodnej dohody alebo v prípade, keď má takáto dohoda účinky, ktoré sa líšia od analýzy trhu. Ak takéto vypovedanie platnej dohody nastane na deregulovanom trhu, môže sa vyžadovať nová analýza trhu. Ak nedôjde k žiadnej dôležitej zmene na trhu, ale ide o dynamické trhy, môže byť potrebné vykonať analýzu trhu častejšie než každých päť rokov, napríklad najskôr každé tri roky, ako to bolo do dátumu začatia uplatňovania tejto smernice. Trhy by sa mali považovať za dynamické, ak je pravdepodobné, že sa technologický vývoj a štruktúra dopytu koncových používateľov budú vyvíjať takým spôsobom, že závery analýzy prestanú už v strednodobom horizonte byť platné pre značnú skupinu geografických oblastí alebo koncových používateľov v rámci geografického trhu a trhu s produktmi, ktoré vymedzil národný regulačný orgán.

(182)  Transparentnosť podmienok prístupu a prepojenia vrátane cien slúži na urýchlenie rokovaní, predchádzanie rozporom a dodanie dôvery trhovým subjektom v nediskriminačný charakter poskytovania služby. Otvorenosť a transparentnosť technických rozhraní môže byť obzvlášť dôležitá pri zabezpečovaní interoperability. Ak národný regulačný orgán nariadi povinnosť zverejnenia informácií, mal by mať možnosť tiež špecifikovať spôsob, akým sa majú informácie sprístupniť, a či sú bezplatné, berúc do úvahy povahu a účel daných informácií.

(183)  Vzhľadom na rôzne topológie siete, prístupové produkty a trhové okolnosti, ktoré sa objavili od roku 2002, sa ciele prílohy II k smernici 2002/19/ES týkajúce sa uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu a prístupových produktov pre poskytovateľov digitálnych televíznych a rozhlasových služieb dajú dosiahnuť lepšie a pružnejšie tak, že sa poskytnú usmernenia o minimálnych kritériách pre referenčnú ponuku, ktoré má vypracovať a pravidelne aktualizovať orgán BEREC. Uvedená príloha by sa preto mala vypustiť.

(184)  Zásada nediskriminácie zabezpečuje, že podniky s významným vplyvom na trhu nenarúšajú hospodársku súťaž, najmä v prípade vertikálnych zoskupení podnikov poskytujúcich služby pre podniky, s ktorými si konkurujú na nadväzujúcich trhoch.

(185)  S cieľom riešiť diskriminačné správanie, ktoré nesúvisí s cenami, a zabrániť takémuto diskriminačnému správaniu je rovnocennosť vstupov v zásade najspoľahlivejší spôsob, ako dosiahnuť účinnú ochranu pred diskrimináciou. Poskytnutie regulovaných veľkoobchodných vstupov na základe rovnocennosti vstupu na druhej strane pravdepodobne spôsobí vyššie náklady spojené s dodržiavaním predpisov, než iné formy nediskriminačných povinností. Tieto vyššie náklady spojené s dodržiavaním predpisov by sa mali posudzovať podľa prínosov silnejšej hospodárskej súťaže na nižšom stupni reťazca a relevantnosti nediskriminačných záruk za okolností, keď podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu nepodlieha priamej regulácii cien. Národné regulačné orgány môžu konkrétne usúdiť, že poskytovanie veľkoobchodných vstupov na úkor nových systémov na základe rovnocennosti vstupov pravdepodobne vygeneruje dostatočné čisté prínosy, a teda bude primerané vzhľadom na porovnateľne nižšie dodatočné náklady spojené s dodržiavaním predpisov na zabezpečenie toho, aby novovybudované systémy boli v súlade s rovnocennosťou vstupov. Na druhej strane by národné regulačné orgány mali tiež posúdiť, napríklad zohľadnením nákladov na vykonávanie, či sú povinnosti primerané pre dotknuté podniky, a zvážiť možné prekážky pri zavádzaní nových systémov, pokiaľ ide o postupnú modernizáciu, v prípade, že by podliehali prísnejším regulačným povinnostiam. V členských štátoch s vysokým počtom menších podnikov určených ako podniky s významným vplyvom na trhu môže byť uloženie povinnosti rovnocennosti vstupov každému z uvedených podnikov neprimerané.

(186)  Oddelené účtovníctvo umožňuje názorné zobrazenie transferov vnútorných cien a národným regulačným orgánom kontrolu súladu so záväzkami nediskriminácie. Komisia v tejto súvislosti zverejnila odporúčanie 2005/698/ES(38).

(187)  Aktíva inžinierskych stavieb, na ktoré možno umiestniť vedenie elektronickej komunikačnej siete, sú kľúčové pre úspešné zavádzanie nových ▌sietí kvôli vysokým nákladom na ich zdvojenie a významným úsporám, ktoré možno dosiahnuť pri ich opätovnom využití. Preto je v situácii, keď sú aktíva inžinierskych stavieb vlastnené podnikom určeným ako podnik s významným vplyvom na trhu, okrem pravidiel týkajúcich sa fyzickej infraštruktúry stanovených v smernici 2014/61/EÚ potrebné aj osobitné nápravné opatrenie. Ak aktíva inžinierskych stavieb existujú a je možné ich opätovne použiť, dosiahnutie účinného prístupu k nim má veľmi pozitívny vplyv na zavádzanie konkurenčnej infraštruktúry, a preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prístup k takýmto aktívam mohol používať ako samostatné nápravné opatrenie na zlepšenie dynamiky hospodárskej súťaže a zavádzania na každom nadväzujúcom trhu, a zohľadnil sa pred posúdením potreby uložiť akékoľvek iné prípadné nápravné opatrenia, a nielen ako doplnkové nápravné opatrenie na iné veľkoobchodné produkty alebo služby alebo ako nápravné opatrenie obmedzené len na podniky využívajúce takéto iné veľkoobchodné produkty alebo služby. Národné regulačné orgány by mali oceniť opakovane použiteľné zastarané aktíva inžinierskych stavieb na základe regulačnej účtovnej hodnoty po odpočítaní akumulovaných odpisov v čase výpočtu a po indexácii príslušným cenovým indexom, ako je index maloobchodných cien a s vyňatím tých aktív, ktorých celá účtovná hodnota je odpísaná počas obdobia najmenej 40 rokov, ale ešte sa stále používajú.

(188)  Pri uložení povinností prístupu novým a rozšíreným infraštruktúram by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby prístupové podmienky zohľadňovali okolnosti predchádzajúce investičnému rozhodnutiu, berúc do úvahy okrem iného náklady na zavádzanie, očakávanú mieru rozšírenia nových produktov a služieb a očakávané úrovne maloobchodných cien. Národné regulačné orgány by okrem toho mali byť schopné eventuálne stanoviť pevné prístupové podmienky na vhodné revízne obdobia, aby investori mali istotu pri plánovaní. V prípade, že regulácia cien sa považuje za primeranú, tieto podmienky môžu zahŕňať rozhodnutia o cenách v závislosti od množstva alebo od dĺžky zmluvy v súlade s právom Únie a za predpokladu, že nemajú diskriminačný účinok. Všetky uložené prístupové podmienky by mali rešpektovať nevyhnutnosť zachovávať efektívnu hospodársku súťaž v službách pre spotrebiteľov a podniky.

(189)  Povinnosť zaručenia prístupu k sieťovej infraštruktúre môže byť oprávnená ako prostriedok zvýšenia hospodárskej súťaže, ale národné regulačné orgány musia zosúladiť práva vlastníka infraštruktúry využívať vlastnú infraštruktúru vo svoj prospech a práva ostatných poskytovateľov služieb na prístup k prostriedkom, ktoré sú nevyhnutné pre poskytovanie konkurenčných služieb.

(190)  Na trhoch, na ktorých možno v budúcnosti očakávať zvýšený počet prístupových sietí, budú mať koncoví používatelia pravdepodobne väčší prospech zo zlepšenia kvality siete prostredníctvom hospodárskej súťaže týkajúcej sa infraštruktúry, než na trhoch, kde je len jedna sieť. Primeranosť hospodárskej súťaže v prípade ďalších parametrov, ako je napríklad cena a výber, pravdepodobne závisí od národných a miestnych podmienok hospodárskej súťaže. Pri posudzovaní primeranosti hospodárskej súťaže v prípade týchto parametrov a potreby regulačného zásahu by národné regulačné orgány mali zohľadniť aj to, či každý zainteresovaný podnik veľkoobchodný prístup za primeraných obchodných podmienok umožňujúcich udržateľné konkurencieschopné výsledky pre koncových používateľov na maloobchodnom trhu. Uplatňovanie všeobecných pravidiel hospodárskej súťaže na ▌trhoch charakterizovaných udržateľnou a efektívnou hospodárskou súťažou v oblasti infraštruktúry by malo postačovať.

(191)  Ak sú podnikom uložené povinnosti vyžadujúce splnenie oprávnenej požiadavky na prístup k prvkom siete a pridruženým prostriedkom a ich využívanie, môže byť takáto požiadavka odmietnutá len na základe objektívnych kritérií ako technická uskutočniteľnosť alebo potreba udržania integrity siete. V prípade odmietnutia prístupu by poškodená strana mala mať možnosť predložiť prípad na riešenie podľa postupu riešenia sporov podľa tejto smernice. Od podniku s povinnosťou nariadeného prístupu sa nemôže vyžadovať poskytnutie tých typov prístupu, ktoré nie sú v jeho právomoci. Uložením povinnosti nariadeného prístupu zo strany národných regulačných orgánov, ktorý zvyšuje hospodársku súťaž v krátkodobom horizonte, by sa nemali znížiť stimuly konkurenčných subjektov z hľadiska investovania do alternatívnych prostriedkov, ktoré zabezpečia udržateľnejšiu hospodársku súťaž alebo vyšší výkon a výhody pre koncových používateľov z dlhodobého hľadiska. Národné regulačné orgány by pri výbere najmenej rušivého regulačného zásahu a v súlade so zásadou proporcionality mohli napríklad rozhodnúť, že prehodnotia povinnosti uložené podnikom určeným ako podniky s významným vplyvom na trhu a zmenia akékoľvek predchádzajúce rozhodnutie, a to aj stiahnutím povinností alebo uložením či neuložením nových povinností prístupu, ak je to v záujme používateľov a udržateľnej hospodárskej súťaže v oblasti služieb. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť podľa práva Únie stanoviť technické a prevádzkové podmienky pre poskytovateľa alebo beneficientov z nariadeného prístupu. Predovšetkým nariaďovanie technických noriem by malo byť v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1535.

(192)  Regulácia cien môže byť potrebná, ak analýza konkrétneho trhu odhalí neefektívnu hospodársku súťaž. Najmä podniky určené ako podniky s významným vplyvom na trhu by sa mali vyvarovať stláčaniu marže, pri ktorej rozdiel medzi ich maloobchodnými cenami a cenami za prepojenie alebo prístup účtovanými konkurenčným subjektom poskytujúcim podobné maloobchodné služby nie je vhodný na zabezpečenie dostatočnej hospodárskej súťaže. Keď národný regulačný orgán kalkuluje náklady vynaložené pri zavádzaní služby nariadenej podľa tejto smernice, je vhodné umožniť primeranú návratnosť vloženého kapitálu vrátane primeraných nákladov práce a stavebných nákladov tak, že sa hodnota kapitálu podľa potreby upraví, aby zohľadňovala aktuálne ocenenie aktív a efektívnosť prevádzky. Metóda návratnosti nákladov by mala zodpovedať okolnostiam, berúc do úvahy potrebu podporovať efektívnosť, udržateľnú hospodársku súťaž a zavádzanie vysokokapacitných sietí, a tým maximalizovať prínosy pre koncových používateľov, a mala by zohľadňovať potrebu mať predvídateľné a stabilné veľkoobchodné ceny v prospech všetkých prevádzkovateľov, ktorí chcú zavádzať nové a dokonalejšie siete, v súlade s odporúčaním Komisie 2013/466/EÚ(39).

(193)  Vzhľadom na neistotu týkajúcu sa miery uspokojenia dopytu po poskytovaní služieb širokopásmového pripojenia novej generácie je dôležité povoliť prevádzkovateľom investujúcim do nových alebo modernizovaných sietí určitú mieru flexibility v stanovení cien s cieľom podporiť efektívne investície a inováciu. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť sa rozhodnúť udržiavať alebo nenariadiť regulované ceny za veľkoobchodný prístup k sieťam novej generácie, ak existujú dostatočné opatrenia chrániace hospodársku súťaž. Konkrétnejšie, s cieľom zabrániť nadmerným cenám na trhoch, kde pôsobia podniky určené ako podniky s významným vplyvom na trhu, by súčasťou flexibility v stanovení cien mali byť dodatočné záruky na ochranu hospodárskej súťaže a záujmov koncových používateľov, ako napríklad prísne nediskriminačné povinnosti, opatrenia na zabezpečenie technickej a ekonomickej replikovateľnosti produktov na nižšom stupni reťazca a preukázateľné obmedzenie maloobchodných cien vyplývajúce z hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry alebo cenový záchytný bod vyplývajúci z iných regulovaných prístupových produktov, alebo oboje. Týmito opatreniami na ochranu hospodárskej súťaže nie je dotknutá identifikácia zo strany národných regulačných orgánov týkajúca sa iných okolností, za ktorých by bolo vhodné nestanoviť regulované ceny za prístup k určitým veľkoobchodným vstupom, ako napríklad v prípade, keď vysoká cenová elasticita dopytu koncových používateľov spôsobuje, že pre podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu je stratové účtovať ceny výrazne nad konkurenčnú úroveň, alebo ak sa v dôsledku nižšej hustoty obyvateľstva znižujú stimuly na rozvoj vysokokapacitných sietí a národný regulačný orgán zistí, že účinný a nediskriminačný prístup je zabezpečený prostredníctvom povinností uložených v súlade s touto smernicou.

(194)  Ak národný regulačný orgán uloží povinnosť zaviesť systém účtovania nákladov s cieľom podpory regulácie cien, mal by mať možnosť sám vykonávať ročný audit na zabezpečenie zhody s týmto systémom účtovania nákladov za predpokladu, že má potrebný kvalifikovaný personál, alebo požiadať o vykonanie auditu iný kvalifikovaný orgán, ktorý je nezávislý od dotknutého podniku.

(195)  Systém spoplatňovania veľkoobchodných služieb ukončenia hlasových volaní v Únii vychádza zo zásady, že volanie platí sieť volajúcej strany. Z analýzy nahraditeľnosti na strane dopytu a ponuky vyplýva, že v súčasnosti na veľkoobchodnej úrovni neexistujú a ani v blízkej budúcnosti nebudú existovať žiadne náhrady, ktoré by mohli obmedziť stanovenie poplatkov za ukončenie hlasového volania v danej sieti. Vzhľadom na skutočnosť, že pre trhy so službou ukončenia volania je charakteristický obojsmerný prístup, patrí medzi ďalšie potenciálne problémy hospodárskej súťaže krížové subvencovanie medzi prevádzkovateľmi. Uvedené možné problémy v oblasti hospodárskej súťaže sú bežné na trhoch so službou ukončenia hlasového volania v pevnej aj mobilnej sieti. Vzhľadom na schopnosť a motiváciu prevádzkovateľov poskytujúcich službu ukončenia volania zvyšovať ceny výrazne nad náklady sa zo strednodobého hľadiska za najvhodnejší zásah zameraný na riešenie tejto obavy považuje nákladová orientácia. Budúci vývoj na trhu môže zmeniť dynamiku týchto trhov do takej miery, že regulácia už nebude potrebná.

(196)  V záujme zníženia regulačného zaťaženia pri konzistentnom riešení problémov hospodárskej súťaže týkajúcich sa veľkoobchodných služieb ukončenia hlasových volaní v celej Únii by mala Komisia prostredníctvom delegovaného aktu stanoviť jednotnú maximálnu sadzbu za ukončenie hlasového volania pre mobilné služby a jednotnú maximálnu sadzbu za ukončenie hlasového volania pre pevné služby, ktoré by sa uplatňovali v celej Únii.

(197)  V tejto smernici by sa mali stanoviť podrobné kritériá a parametre, na základe ktorých sa stanovujú hodnoty sadzieb za ukončenie hlasových volaní. Sadzby za ukončenie v celej Únii nepretržite klesajú a očakáva sa, že budú klesať aj naďalej. Komisia by pri stanovení maximálnych sadzieb za ukončenie v prvom delegovanom akte prijatom na základe tejto smernice, nemala zohľadniť žiadne neodôvodnené mimoriadne vnútroštátne odchýlky od tohto trendu.

(198)  Vzhľadom na súčasnú neistotu týkajúcu sa miery uspokojenia dopytu po širokopásmových vysokokapacitných službách, ako aj všeobecné úspory z rozsahu a hustoty ponúkajú dohody o spoluinvestovaní významné výhody z dôvodu rozdelenia nákladov a rizík, čo menším podnikom umožňuje investovať za ekonomicky racionálnych podmienok, čím sa podporuje udržateľná, dlhodobá hospodárska súťaž aj v oblastiach, kde hospodárska súťaž v oblasti infraštruktúry nemusí byť efektívna. Takéto spoluinvestovanie môže mať rôzne podoby vrátane spoluvlastníctva aktív siete alebo dlhodobého rozdelenia rizika prostredníctvom spolufinancovania alebo prostredníctvom kúpnych zmlúv. V uvedenej súvislosti je dôsledkom kúpnych zmlúv, ktorými sa ustanovuje spoluinvestovanie, nadobudnutie osobitných práv na kapacitu štrukturálneho charakteru, čo zahŕňa stupeň spolurozhodovania a umožňuje spoluinvestorom skutočne a v dlhodobom horizonte udržateľne súťažiť na nadväzujúcich trhoch, na ktorých pôsobí podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu. Naproti tomu z obchodných dohôd o prístupe, ktoré sa obmedzujú na prenájom kapacity, takéto práva nevyplývajú, a preto by sa nemali považovať za spoluinvestovanie.

(199)  Ak podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu ponúkne spoluinvestovanie do ▌vysokokapacitných sietí, ktoré pozostávajú z prvkov optických vlákien zavedených až do priestorov koncového používateľa alebo po základňovú stanicu, za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok, v dôsledku čoho majú podniky rôznych veľkostí a s rôznou kapacitou financovania príležitosť stať sa spoluinvestormi infraštruktúry, národný regulačný orgán by mal mať možnosť upustiť od uloženia povinností na novú vysokokapacitnú sieť podľa tejto smernice, ak aspoň jeden potenciálny spoluinvestor uzavrel dohodu o spoluinvestovaní s uvedeným podnikom. Ak národný regulačný orgán rozhodne, že ponuka na spoluinvestovanie, ktorá nevyústila do dohody, bude záväzná a že neuloží dodatočné regulačné povinnosti, môže tak urobiť pod podmienkou, že takáto dohoda sa musí uzavrieť skôr, než dané deregulačné opatrenie nadobudne účinnosť. Vysokokapacitné siete pozostávajúce z prvkov optických vlákien zavedených do bezprostrednej blízkosti priestorov koncového používateľa z vonkajšej strany by mali podliehať rovnakému regulačnému zaobchádzaniu v prípade, že zavedenie prvkov optických vlákien až do priestorov koncového používateľa je technicky nerealizovateľné.

(200)  Keď má národný regulačný orgán v úmysle upustiť od uloženia povinností, mal by tak urobiť po tom, čo sa uistil, že ponuky na spoluinvestovanie spĺňajú potrebné kritériá a že sú urobené v dobrej viere. Rozdielna regulačná úprava týkajúca sa nových vysokokapacitných sietí by mala byť predmetom preskúmania v nasledujúcich analýzach trhu, na základe ktorých sa môžu vyžadovať zmeny regulačnej úpravy, a to najmä po určitom čase. V riadne odôvodnených prípadoch by mali mať národné regulačné orgány možnosť uložiť povinnosti na takéto nové prvky siete, ak zistia, že niektoré trhy by pri absencii regulačného zásahu čelili značným problémom na úrovni hospodárskej súťaže. Najmä v prípadoch, keď existujú viaceré nadväzujúce trhy, ktoré nedosiahli rovnaký stupeň hospodárskej súťaže, môžu národné regulačné orgány vyžadovať konkrétne asymetrické nápravné opatrenia na podporu efektívnej hospodárskej súťaže, okrem iného napríklad špecializované maloobchodné trhy, ako sú produkty elektronických komunikácií pre obchodných koncových používateľov. V záujme zachovania konkurencieschopnosti trhov by národné regulačné orgány mali tiež chrániť práva záujemcov o prístup, ktorí sa nezúčastňujú na danom spoluinvestovaní. To by sa malo dosiahnuť zachovaním existujúcich prístupových produktov, alebo ak sa zastarané prvky siete v dohľadnom čase odstránia, uložením povinnosti zaviesť prístupové produkty, ktorých funkčnosť a kvalita je aspoň porovnateľná s tými, ktoré predtým poskytovala zastaraná infraštruktúra, pričom by sa v oboch prípadoch uplatnil vhodný prispôsobivý mechanizmus schválený národným regulačným orgánom, ktorým by sa neoslabili stimuly pre spoluinvestorov.

(201)  V záujme jednotných regulačných postupov v celej Únii by Komisia v prípade, ak národné regulačné orgány dospejú k záveru, že podmienky ponúk na spoluinvestovanie sú splnené, mala mať možnosť požadovať od národného regulačného orgánu, aby stiahol svoje návrhy opatrení buď upustením od uloženia povinností alebo prostredníctvom zásahu v podobe regulačných povinností s cieľom riešiť podstatné problémy týkajúce sa hospodárskej súťaže, ak sa orgán BEREC stotožní s vážnymi pochybnosťami Komisie, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tohto navrhovaného opatrenia s právom Únie, a najmä s regulačnými cieľmi podľa tejto smernice. V záujme efektívnosti by národný regulačný orgán mal mať možnosť podať Komisii jediné oznámenie o navrhovanom opatrení, ktoré sa vzťahuje na systém spoluinvestovania, ktorý spĺňa príslušné podmienky. V prípade, že Komisia neuplatní svoje právomoci požadovať zrušenie navrhovaného opatrenia, by bolo neprimerané, aby následné zjednodušené oznámenia jednotlivých rozhodnutí národného regulačného orgánu na základe toho istého systému, a to aj vrátane dôkazu o uzavretí dohody s aspoň jedným spoluinvestorom, boli predmetom rozhodnutia o zrušení, ak sa okolnosti nezmenia. Okrem toho naďalej platia povinnosti uložené podnikom bez ohľadu na to, či boli určené ako podniky s významným vplyvom na trhu podľa tejto smernice alebo smernice o 2014/61/EÚ. Povinnosťami súvisiacimi s dohodami o spoluinvestovaní nie je dotknuté uplatňovanie práva Únie.

(202)  Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného podniku vyžaduje, aby zriadil prevádzkovo samostatné obchodné subjekty, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým nadväzujúcim prevádzkovateľom (vrátane jeho vlastných vertikálne integrovaných oddelení). Funkčným oddelením sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodržiavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch by malo byť možné funkčné oddelenie odôvodniť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknutých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení, ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možným nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov. Jeho uloženie si vyžaduje v súlade s postupom analýzy trhu koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou. Pri vykonávaní analýzy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia by národné regulačné orgány mali venovať osobitnú pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu by návrhy na funkčné oddelenie mala vopred schvaľovať Komisia.

(203)  Vykonanie funkčného oddelenia by nemalo samostatným obchodným subjektom brániť v používaní náležitých koordinačných mechanizmov, aby sa zabezpečila ochrana práv materskej spoločnosti na dohľad nad hospodárením a riadením.

(204)  Ak sa vertikálne integrovaný podnik rozhodne previesť svoje aktíva tvoriace miestnu prístupovú sieť alebo ich podstatnú časť na samostatnú právnickú osobu, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo vytvoriť samostatný obchodný subjekt pre oblasť prístupových produktov, národný regulačný orgán by mal posúdiť vplyv plánovanej transakcie vrátane všetkých záväzkov v oblasti prístupu, ktoré tento podnik ponúka, na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému podniku s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť všetkých nových opatrení so touto smernicou. Dotknutý národný regulačný orgán by mal vykonať novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí oddelený subjekt, a podľa toho ukladať, zachovávať, meniť alebo rušiť povinnosti. Na uvedený účel by národný regulačný orgán mal mať možnosť požadovať od podniku informácie.

(205)  Už dnes je na niektorých trhoch možné, aby podniky určené ako podniky s významným vplyvom na trhu mali možnosť ako súčasť analýzy trhu ponúknuť záväzky, ktorých cieľom je riešiť problémy hospodárskej súťaže zistené národným regulačným orgánom a ktoré národný regulačný orgán následne zohľadní pri rozhodovaní o vhodných regulačných povinnostiach. Pri rozhodovaní o najvhodnejších nápravných opatreniach by sa mal zohľadniť každý nový vývoj na trhu. Povahou ponúknutých záväzkov ako takou sa však neobmedzuje diskrečná právomoc udelená národnému regulačnému orgánu uložiť povinnosti podnikom určeným ako podniky s významným vplyvom na trhu, ani ňou nie sú dotknuté ustanovenia o regulačnej úprave spoluinvestovania. V záujme zvýšenia transparentnosti a zabezpečenia právnej istoty v celej Únii by sa mal v tejto smernici ustanoviť postup, podľa ktorého by podniky ponúkli záväzky a národné regulačné orgány by ich posudzovali, pričom by zohľadňovali názory účastníkov trhu prostredníctvom testu trhu, ktoré by sa vo vhodnom prípade stali záväzné pre podnik navrhujúci záväzky a vykonateľné zo strany národného regulačného orgánu. Pokiaľ národný regulačný orgán nestanovil záväzky v oblasti spoluinvestovania za záväzné a rozhodol sa neuložiť povinnosti, nemá uvedený postup vplyv na uplatňovanie postupu analýzy trhu ani povinnosti zaviesť vhodné a primerané nápravné opatrenia na riešenie zisteného zlyhania trhu.

(206)  Národné regulačné orgány by mali mať možnosť rozhodnúť o záväznosti záväzkov, vcelku alebo sčasti, na konkrétne obdobie, ktoré by nemalo presiahnuť obdobie, na ktoré boli navrhnuté, a to po vykonaní testu trhu prostredníctvom verejnej konzultácie so zainteresovanými stranami. V prípade, že sa záväzky stali záväzné, národný regulačný orgán by mal zvážiť dôsledky tohto rozhodnutia vo svojej analýze trhu a zohľadniť ich pri výbere najvhodnejších regulačných opatrení. Národné regulačné orgány by mali zohľadniť záväzky prijaté z perspektívy budúceho vývoja udržateľnosti, najmä pri výbere obdobia, pre ktoré sú záväzné, pričom by mali zohľadniť hodnotu, ktorú zainteresované subjekty pripisujú verejnej konzultácii o stabilných a predvídateľných trhových podmienkach. Záväznými záväzkami, ktoré sa týkajú dobrovoľného odčlenenia vertikálne integrovaným podnikom určeným ako podnik s významným vplyvom na jednom alebo viacerých relevantných trhoch, sa môže zvýšiť predvídateľnosť a transparentnosť procesu tak, že sa stanoví proces vykonávania plánovaného odčlenenia, napríklad prostredníctvom plánu vykonávania s jasnými medzníkmi a predvídateľnými následkami, ak určité medzníky nie sú splnené.

(207)  Záväzky môžu zahŕňať vymenovanie monitorujúceho správcu, ktorého identitu a mandát by mal schváliť národný regulačný orgán, a povinnosť podniku, ktorý ich ponúka, poskytovať pravidelné správy o vykonávaní.

(208)  Vlastníci sietí, ▌ktorých obchodný model je ▌obmedzený na poskytovanie veľkoobchodných služieb druhým, môžu byť užitoční pri vytvorení prosperujúceho veľkoobchodného trhu s pozitívnymi účinkami pre maloobchodnú hospodársku súťaž na nadväzujúcom trhu. Okrem toho, ich obchodný model môže byť príťažlivý pre potenciálnych finančných investorov do stabilnejších aktív infraštruktúry s dlhodobejšími vyhliadkami na zavádzanie vysokokapacitných sietí. Prítomnosť výlučne veľkoobchodného podniku však nemusí viesť k maloobchodným trhom s efektívnou hospodárskou súťažou a výlučne veľkoobchodné podniky môžu byť na trhoch s konkrétnym produktom alebo na geografických trhoch určené ako podniky s významných vplyvom na trhu. Určité riziká hospodárskej súťaže vyplývajúce zo správania podnikov uplatňujúcich výlučne veľkoobchodné obchodné modely by mohli byť nižšie ako v prípade vertikálne integrovaných podnikov za predpokladu, že výlučne veľkoobchodný model je skutočný a neexistujú žiadne stimuly na diskrimináciu medzi nadväzujúcimi poskytovateľmi. Regulačná odpoveď by preto mala byť úmerne menej narúšajúca, ale mala by zachovať najmä možnosť zaviesť povinnosti týkajúce sa stanovenia spravodlivých a primeraných cien. Národné regulačné orgány by mali byť na druhej strane schopné zasiahnuť v prípade, že nastanú problémy v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré poškodzujú koncových používateľov. Podnik aktívny na veľkoobchodnom trhu, ktorý poskytuje maloobchodné služby výlučne obchodným používateľom, ktorí sú väčší než malé a stredné podniky, by sa mal vnímať ako výlučne veľkoobchodný podnik.

(209)  Na uľahčenie prechodu z zastaraných metalických sietí na siete novej generácie, čo je v záujme koncových používateľov, by národné regulačné orgány mali byť schopné monitorovať vlastné iniciatívy prevádzkovateľov siete v tejto oblasti a v prípade potreby stanoviť podmienky pre primeraný proces prechodu, napríklad prostredníctvom predchádzajúceho upozornenia, transparentnosti a dostupnosti alternatívneho prístupového produktu, ktorý by bol aspoň porovnateľnej kvality, keď vlastník siete preukázal úmysel a pripravenosť ▌prejsť na modernizovanú sieť. S cieľom zabrániť neodôvodneným zdržaniam pri prechode by národné regulačné orgány mali mať právomoc zrušiť povinnosti prístupu týkajúce sa metalickej siete po tom, ako bol stanovený primeraný postup prechodu a zabezpečilo sa splnenie podmienok a proces prechodu zo zastaranej infraštruktúry. Vlastníci sietí by však mali mať možnosť vyradiť zastarané siete. Záujemcovia o prístup, ktorí prechádzajú z prístupového produktu založeného na zastaranej infraštruktúre na prístupový produkt založený na pokročilejšej technológii alebo médiu, by mali mať možnosť zmodernizovať svoj prístup na úroveň ktoréhokoľvek regulovaného produktu s vyššou kapacitou, ale nemalo by sa to od nich vyžadovať. V prípade modernizácie by záujemcovia o prístup mali dodržiavať regulačné podmienky prístupu k prístupovému produktu s vyššou kapacitou, ktoré určil národný regulačný orgán vo svojej analýze trhu.

(210)  Liberalizácia telekomunikačného sektoru, rastúca hospodárska súťaž a väčšie možnosti výberu komunikačných služieb idú ruka v ruke s paralelnými opatreniami týkajúcimi sa vytvárania harmonizovaného regulačného rámca, ktorý zabezpečí poskytovanie univerzálnej služby. Koncepcia univerzálnej služby by sa mala vyvíjať tak, aby odrážala pokrok v technológii, rozvoj trhu a zmeny v požiadavkách používateľa.

(211)  Podľa článku 169 ZFEÚ má Únia prispievať k ochrane spotrebiteľov.

(212)  Univerzálna služba predstavuje záchrannú sieť, ktorou sa zabezpečí, že všetkým koncovým požívateľom bude dostupný aspoň minimálny súbor služieb a spotrebiteľom bude cenovo prijateľný, pokiaľ riziko sociálneho vylúčenia vyplývajúce z nedostatku takéhoto prístupu bráni občanom plne sa sociálne a hospodársky zapojiť do spoločnosti.

(213)  Základný širokopásmový prístup k internetu je prakticky všeobecne dostupný v celej Únii a veľmi hojne používaný na širokú škálu činností. Celková miera využívania je však nižšia než dostupnosť, keďže niektoré osoby stále nie sú pripojené z dôvodov týkajúcich sa informovanosti, nákladov a zručností či z dôvodov výberu. Cenovo prijateľný primeraný širokopásmový prístup k internetu získal pre spoločnosť a širšiu ekonomiku rozhodujúci význam. Poskytuje základ pre účasť na digitálnom hospodárstve a spoločnosti prostredníctvom základných internetových služieb.

(214)  Základnou požiadavkou univerzálnej služby je zabezpečiť, aby mali všetci spotrebitelia za prijateľnú cenu prístup k službám primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasovým komunikačným službám ▌na pevnom mieste. Členské štáty by tiež mali mať možnosť zabezpečiť cenovú dostupnosť služieb primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb, ktoré nie sú poskytované na pevnom mieste, ▌ pre občanov v pohybe, ak to považujú za potrebné na zabezpečenie plnej sociálnej a hospodárskej účasti spotrebiteľov na spoločnosti. Osobitná pozornosť by sa mala v uvedenej súvislosti venovať zabezpečeniu rovnocenného prístupu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Nemali by existovať žiadne obmedzenia z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa zabezpečuje spojenie, či už s využitím drôtových alebo bezdrôtových technológií, ani žiadne obmedzenia z hľadiska kategórií poskytovateľov, ktorí plnia všetky alebo len časť povinností poskytovať univerzálnu službu.

(215)  Rýchlosť prístupu k internetu, akú má konkrétny používateľ, závisí od niekoľkých faktorov vrátane poskytovateľov pripojenia k internetu, ako aj konkrétnej aplikácie, pre ktorú sa pripojenie využíva. Je na členských štátoch, aby s prihliadnutím na správu orgánu BEREC o najlepších postupoch vymedzili primeraný širokopásmový prístup k internetu na základe vnútroštátnych podmienok a minimálnej šírky pásma, ktorú využíva väčšina spotrebiteľov na území členského štátu, s cieľom umožniť primeranú úroveň sociálneho začlenenia a účasti na digitálnom hospodárstve a spoločnosti na ich území. Cenovo prijateľná služba primeraného širokopásmového prístupu k internetu by mala mať dostatočnú šírku pásma, aby sa zabezpečila podpora prístupu a použitia aspoň minimálneho súboru základných služieb, ktoré zohľadňujú služby, ktoré používa väčšina koncových používateľov. Na uvedený účel by mala Komisia monitorovať vývoj vo využívaní internetu s cieľom identifikovať tie služby online, ktoré využíva väčšina koncových používateľov v celej Únii a ktoré sú potrebné na zabezpečenie sociálnej a hospodárskej účasti na spoločnosti, a zoznam zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať. Požiadavky práva Únie, ktoré sa týkajú prístupu k otvorenému internetu, najmä nariadenia (EÚ) 2015/2120, by sa mali uplatňovať na všetky služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu.

(216)  Spotrebitelia by nemali byť povinní mať prístup k službám, ktoré nechcú, a preto by malo byť pre oprávnených spotrebiteľov možné na požiadanie obmedziť cenovo prijateľnú univerzálnu službu na hlasové komunikačné služby.

(217)  Nové členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť opatrenia týkajúce sa cenovej dostupnosti a kontroly výdavkov na mikropodniky a malé a stredné podniky a neziskové organizácie za predpokladu, že spĺňajú príslušné podmienky.

(218)  Národné regulačné orgány by v koordinácii s inými príslušnými orgánmi mali mať možnosť monitorovať vývoj a úroveň maloobchodných taríf pri službách, ktoré patria do rozsahu povinností poskytovať univerzálnu službu. Takéto monitorovanie by sa malo vykonávať tak, aby nepredstavovalo nadmerné administratívne zaťaženie ani pre národné regulačné orgány a iné príslušné orgány, ani pre poskytovateľov takýchto služieb.

(219)  Prijateľná cena je cena vymedzená členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni na základe špecifických vnútroštátnych podmienok. Ak členské štáty zistia, že maloobchodné ceny za primeraný širokopásmový prístup k internetu a hlasové komunikačné služby nie sú cenovo prijateľné pre spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami vrátane starších ľudí, koncových používateľov so zdravotným postihnutím a spotrebiteľov žijúcich vo vidieckych alebo geograficky izolovaných oblastiach, mali by prijať vhodné opatrenia. Na tento účel by členské štáty mohli týmto spotrebiteľom poskytovať priamu podporu na komunikačné účely, ktorá by mohla byť súčasťou dávok sociálneho zabezpečenia, alebo poukážky alebo priame platby poukazované týmto spotrebiteľom. So zreteľom na potrebu minimalizovať narušenia trhu to môže byť vhodná alternatíva. Členské štáty by prípadne alebo okrem toho mohli vyžadovať od všetkých poskytovateľov takýchto služieb, aby týmto spotrebiteľom ponúkali základné tarifné možnosti alebo tarifné balíky.

(220)  Zabezpečenie cenovej dostupnosti môže obsahovať osobitné tarifné možnosti alebo tarifné balíky určené na uspokojenie potrieb používateľov s nízkym príjmom alebo používateľov s osobitnými sociálnymi potrebami ▌. Takéto ponuky by mali obsahovať základné prvky, aby sa predišlo narušeniu fungovania trhu. Cenová dostupnosť pre jednotlivých spotrebiteľov by mala byť založená na ich práve uzavrieť zmluvu s poskytovateľom, dostupnosti čísla, stálom pripojení služby a ich schopnosti monitorovať a kontrolovať svoje výdavky.

(221)  Ak členský štát vyžaduje od poskytovateľov, aby spotrebiteľom s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami ponúkali tarifné možnosti alebo tarifné balíky odlišné od tých, ktoré poskytujú za bežných obchodných podmienok, tieto tarifné možnosti alebo tarifné balíky by mali poskytovať všetci poskytovatelia prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb. Požiadavka, aby všetci poskytovatelia prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb ponúkli tarifné možnosti alebo tarifné balíky, by v súlade so zásadou proporcionality nemala viesť k nadmernému administratívnemu alebo finančnému zaťaženiu týchto poskytovateľov alebo členských štátov. Ak členský štát na základe objektívneho posúdenia preukáže takéto nadmerné administratívne alebo finančné zaťaženie, môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že povinnosť ponúkať osobitné tarifné možnosti alebo tarifné balíky uloží iba určeným poskytovateľom. V objektívnom posúdení by sa mali tiež zvážiť výhody, ktoré plynú pre spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami z výberu poskytovateľov, a prínosy pre všetkých poskytovateľov, ktorí môžu ťažiť z toho, že sú poskytovateľmi univerzálnej služby. Ak členský štát výnimočne rozhodne, že povinnosť ponúkať osobitné tarifné možnosti alebo tarifné balíky sa uloží iba určeným poskytovateľom, mali by zaistiť, že spotrebitelia s nízkym príjmom alebo s osobitnými potrebami budú mať na výber poskytovateľov, ktorí ponúkajú sociálne tarify. V určitých prípadoch však členské štáty nemusia byť schopné zaručiť výber poskytovateľov, napríklad ak v mieste bydliska beneficienta poskytuje služby iba jeden podnik alebo ak by poskytovanie výberu znamenalo nadmerné dodatočné organizačné a finančné zaťaženie členského štátu.

(222)  Cenová dostupnosť by už viac nemala predstavovať prekážku prístupu spotrebiteľov k minimálnemu súboru služieb pripojenia. Právo uzavrieť zmluvu s poskytovateľom by malo znamenať, že spotrebitelia, ktorí môžu čeliť odmietnutiu, najmä tí s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami, by mali mať možnosť uzavrieť zmluvy o poskytovaní cenovo prijateľných služieb primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb aspoň v pevnom mieste s ktorýmkoľvek poskytovateľom, ktorý takéto služby v danom mieste poskytuje, alebo s určeným poskytovateľom, ak členský štát výnimočne rozhodol, že na ponúkanie týchto tarifných možností alebo tarifných balíkov určí jedného alebo viacerých poskytovateľov. S cieľom minimalizovať finančné riziká, ako je nezaplatenie faktúr, by poskytovatelia mali mať možnosť poskytovať zmluvu s podmienkami vyžadujúcimi platbu vopred na základe individuálnych cenovo prijateľných predplatených jednotiek.

(223)  S cieľom zabezpečiť, aby sa s občanmi dalo spojiť hlasovými komunikačnými službami by členské štáty mali zabezpečiť dostupnosť čísla počas primeraného obdobia, ako aj počas obdobia nepoužívania hlasových komunikačných služieb. Poskytovatelia by mali mať možnosť zaviesť mechanizmy na kontrolu ďalšieho záujmu spotrebiteľa zachovať dostupnosť čísla.

(224)  Kompenzácia pre poskytovateľov takýchto služieb za týchto okolností nemusí vyústiť do narušenia hospodárskej súťaže za predpokladu, že sa takým poskytovateľom uhradia príslušné špecifické čisté náklady a za predpokladu, že čisté nákladové zaťaženie sa uhrádza z hľadiska hospodárskej súťaže neutrálnym spôsobom.

(225)  S cieľom posúdiť potrebu opatrení cenovej dostupnosti by národné regulačné orgány v koordinácii s inými príslušnými orgánmi mali byť schopné monitorovať vývoj a podrobnosti týkajúce sa ponúk tarifných možností alebo tarifných balíkov pre spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami.

(226)  Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na podporu vytvorenia trhu pre cenovo prijateľné produkty a služby s prvkami pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím vrátane zariadení s podpornými technológiami. To možno dosiahnuť okrem iného odvolaním sa na európske normy alebo podporou vykonávania požiadaviek v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť produktov a služieb. Členské štáty by mali podľa vnútroštátnych okolností zaviesť vhodné opatrenia, ktoré poskytujú členským štátom flexibilitu prijať osobitné opatrenia, napríklad ak trh neponúka cenovo prijateľné produkty a služby zahŕňajúce zariadenia pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím za normálnych ekonomických podmienok. Tieto opatrenia by mohli zahŕňať priamu finančnú podporu pre koncových používateľov. Náklady na konverzné služby pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím by mali zodpovedať priemerným nákladom na hlasové komunikačné služby.

(227)  Konverzné služby sa vzťahujú na služby, ktorými sa umožňuje obojsmerná komunikácia medzi vzdialenými koncovými používateľmi rôznymi spôsobmi komunikácie (napríklad textová komunikácia, posunková reč, hovorová komunikácia) zabezpečením konverzie medzi týmito spôsobmi komunikácie obvykle prostredníctvom ľudskej obsluhy. Text v reálnom čase je vymedzený v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť produktov a služieb, a odkazuje na formu textovej konverzácie medzi dvomi bodmi alebo konferencie medzi viacerými bodmi, pri ktorej sa zapisovaný text zasiela tak, že používateľ vníma komunikáciu ako plynulý tok znakov.

(228)  V prípade dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila primeraný širokopásmový prístup k internetu, je pevné pripojenie takmer všeobecne dostupné a využíva ho väčšina občanov Únie. Štandardné pevné širokopásmové pokrytie a dostupnosť v Únii dosiahlo v roku 2015 97 % domácností s priemernou mierou využitia 72 % a služby založené na bezdrôtovej technológií majú ešte väčší dosah. Medzi členskými štátmi však existujú rozdiely, pokiaľ ide o dostupnosť a cenovú dostupnosť pevného širokopásmového pripojenia v mestských a vidieckych oblastiach.

(229)  Trh hrá vedúcu úlohu pri zabezpečení dostupnosti širokopásmového prístupu k internetu s neustále rastúcou kapacitou. V oblastiach, kde trh nemôže uspokojiť potreby, sa objavujú iné nástroje verejnej politiky na podporu dostupnosti pripojení k primeranému širokopásmovému prístupu k internetu, ktoré sú v zásade nákladovo efektívnejšie a menej narúšajú trh ako povinnosti poskytovať univerzálnu službu, napríklad využívanie finančných nástrojov, ako sú nástroje dostupné v rámci Európskeho fondu pre strategické investície a Nástroja na prepájanie Európy, využívanie verejného financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov, začlenenie povinností pokrytia do práv na využívanie rádiového spektra s cieľom podporiť zavádzanie širokopásmových sietí v menej obývaných oblastiach a verejné investície v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie.

(230)  Ak sa po vykonaní riadneho posúdenia a zohľadnení výsledkov geografického prieskumu zavádzania sietí vykonaného príslušným orgánom alebo najnovších informácií, ktoré mali členské štáty k dispozícii pred výsledkami prvého geografického prieskumu, ukázalo, že trh, ani verejné intervenčné mechanizmy pravdepodobne neposkytnú koncovým používateľom v určitých oblastiach pripojenie schopné poskytovať službu primeraného širokopásmového prístupu k internetu podľa vymedzenia členských štátov ani hlasové komunikačné služby na pevnom mieste, členský štát by mal mať možnosť výnimočne určiť rôznych poskytovateľov alebo skupinu poskytovateľov, ktorí budú uvedené služby v rôznych relevantných častiach územia daného štátu poskytovať. Okrem geografického prieskumu by členské štáty mali mať v prípade potreby možnosť využiť akýkoľvek iný dôkaz, aby zistili, v akom rozsahu je na pevnom mieste dostupný primeraný širokopásmový prístup k internetu a hlasové komunikačné služby. Tento dodatočný dôkaz môže zahŕňať údaje, ktoré majú národné regulačné orgány k dispozícii v rámci postupu analýzy trhu, a údaje zhromaždené od používateľov. Členské štáty by mali mať možnosť obmedziť povinnosti poskytovať univerzálnu službu podporujúce dostupnosť služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu na miesto pobytu alebo bydlisko koncového používateľa. Nemali by existovať žiadne prekážky z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa zabezpečujú služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasové komunikačné služby na pevnom mieste, či už s využitím drôtových alebo bezdrôtových technológií, ani žiadne prekážky z hľadiska toho, ktoré podniky plnia všetky povinnosti poskytovať univerzálnu službu, alebo ich časť.

(231)  V súlade so zásadou subsidiarity je preto na členských štátoch, aby na základe objektívnych kritérií rozhodli, ktoré podniky sa určia za poskytovateľov univerzálnej služby, pričom sa v prípade potreby do úvahy zoberie schopnosť a ochota podnikov akceptovať všetky alebo určité povinnosti poskytovať univerzálnu službu. Toto nevylučuje možnosť, aby členské štáty do uvedeného procesu určenia zaradili osobitné podmienky odôvodnené z hľadiska efektívnosti, medzi ktoré patrí zoskupovanie geografických oblastí alebo komponentov alebo stanovenie minimálnych období určenia.

(232)  Mali by sa odhadnúť náklady na zabezpečenie dostupnosti pripojenia schopného poskytovať službu primeraného širokopásmového prístupu k internetu, ako je identifikované v súlade s touto smernicou a hlasové komunikačné služby na pevnom mieste za prijateľnú cenu v rámci povinností poskytovať univerzálnu službu, a to najmä posúdením očakávaného finančného zaťaženia poskytovateľov a používateľov v odvetví elektronických komunikácií.

(233)  Požiadavky na zaistenie celonárodného územného pokrytia uložené v rámci postupu určenia pravdepodobne vopred vylúčia alebo odradia určité podniky od toho, aby sa uchádzali o určenie za poskytovateľov univerzálnej služby. Určenie poskytovateľov, ktorí majú plniť povinnosti poskytovať univerzálnu službu, na príliš dlhé alebo neobmedzené obdobie môže takisto viesť k a priori vylúčeniu určitých poskytovateľov. Ak členský štát rozhodne o určení jedného alebo viacerých poskytovateľov na účely cenovej dostupnosti, malo by byť možné, aby títo poskytovatelia boli odlišní od poskytovateľov určených na účely dostupnosti univerzálnej služby.

(234)  Ak sa poskytovateľ, ktorý je výnimočne určený na poskytovanie iných tarifných možností alebo tarifných balíkov, než sú tarifné možnosti alebo balíky poskytované za bežných obchodných podmienok určené v súlade s touto smernicou alebo na zabezpečovanie dostupnosti služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu alebo hlasových komunikačných služieb na pevnom mieste určené v súlade s touto smernicou rozhodne vzhľadom na svoju povinnosť poskytovať univerzálnu službu predať všetky svoje aktíva lokálnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, príslušný orgán by mal posúdiť účinok zamýšľanej transakcie s cieľom zabezpečiť kontinuitu povinností poskytovať univerzálnu službu na celom území štátu alebo jeho častiach. Na uvedený účel by mal poskytovateľ pred uskutočnením predaja informovať príslušný orgán, ktorý uložil povinnosti poskytovať univerzálnu službu. Posúdenie príslušného orgánu by nemalo mať vplyv na zavŕšenie transakcie.

(235)  S cieľom zabezpečiť stabilitu a podporiť postupný prechod by členské štáty mali mať možnosť naďalej zabezpečovať poskytovanie inej univerzálnej služby na svojom území, ako sú služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasové komunikačné služby na pevnom mieste, ktoré sú zahrnuté do rozsahu ich povinností poskytovať univerzálnu službu na základe smernice 2002/22/ES k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, za predpokladu, že tieto alebo porovnateľné služby nie sú dostupné za bežných obchodných podmienok. Ak by sa umožnilo, aby sa širokej verejnosti naďalej poskytovali verejné telefónne automaty na mince, kreditné alebo debetné karty alebo predplatné karty vrátane kariet s volacími kódmi, telefónne zoznamy a telefónne informačné služby v rámci univerzálnej služby, pokiaľ je preukázané, že sú stále potrebné, členské štáty by tak získali flexibilitu potrebnú na riadne zohľadnenie rôznych vnútroštátnych okolností. Môže to zahŕňať poskytovanie verejných telefónnych automatov v hlavných vstupných bodoch do krajiny, ako sú letiská alebo železničné či autobusové stanice, ako aj na miestach, ktoré ľudia využívajú v prípade núdze, napríklad nemocnice, policajné stanice a plochy pre pomoc v núdzi na diaľnici, s cieľom uspokojiť primerané potreby koncových používateľov vrátane predovšetkým koncových používateľov so zdravotným postihnutím.

(236)  Členské štáty by mali monitorovať situáciu spotrebiteľov z hľadiska ich využívania primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb, a najmä z hľadiska cenovej dostupnosti. Cenová dostupnosť primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb sa vzťahuje na informácie, ktoré používatelia dostávajú v súvislosti s výdavkami za využívanie, ako aj relatívnymi nákladmi na využívanie v porovnaní s ostatnými službami, a vzťahuje sa aj na ich schopnosť kontrolovať výdavky. Cenová dostupnosť preto znamená poskytnúť spotrebiteľovi právomoci prostredníctvom povinností uložených poskytovateľom. Uvedené povinnosti zahŕňajú špecifikovanú úroveň rozpísania faktúr, možnosť spotrebiteľov selektívne blokovať určité volania, ako sú drahé spojenia k osobitným službám za zvýšené ceny, kontrolovať výdavky prostredníctvom predplatenia a započítať zálohové poplatky za pripojenie. Také opatrenia si môžu vyžadovať revíziu a zmeny na základe vývoja trhu. Na rozpísaných faktúrach za využívanie prístupu k internetu by sa mal uviesť len čas, trvanie a objem spotreby počas relácie používania, ale nie webové sídla ani koncové body pripojenia k internetu počas takejto relácie používania.

(237)  S výnimkou prípadov pretrvávajúcej oneskorenej platby alebo neplatenia faktúr, by mal spotrebiteľ, ktorý má nárok na cenovo prijateľné tarify, až do vyriešenia sporu byť chránený pred okamžitým odpojením zo siete z dôvodov nezaplatených účtov, a najmä v prípade sporov týkajúcich sa vysokých účtov za služby s prirážkou by mal mať naďalej prístup k dôležitým hlasovým komunikačným službám a minimálnej úrovni služby prístupu k internetu podľa vymedzenia členskými štátmi. Členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť, že taký prístup sa má naďalej poskytovať, len keď zákazník bude pokračovať v platení poplatkov za prenájom okruhu alebo za základný prístup k internetu.

(238)  Ak poskytovanie primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb alebo poskytovanie iných ▌služieb v súlade s touto smernicou má za následok nespravodlivé zaťaženie poskytovateľa, môže sa dané nespravodlivé zaťaženie zahrnúť do ktoréhokoľvek výpočtu čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu, pričom sa riadne zohľadnenia náklady a príjmy aj nehmotné výhody vyplývajúce z poskytovania daných služieb.

(239)  Členské štáty by v prípade potreby mali vytvoriť mechanizmy financovania čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu v prípadoch, keď sa preukáže, že povinnosti môžu byť splnené len so stratou alebo s čistými nákladmi, ktoré sú mimo normálnych obchodných noriem. Je dôležité zabezpečiť, aby boli čisté náklady povinností poskytovať univerzálnu službu primerane kalkulované a aby akékoľvek financovanie bolo uskutočnené s minimálnym narušením, pokiaľ ide o trh a podniky, a aby bolo zlučiteľné s článkami 107 a 108 ZFEÚ.

(240)  Každá kalkulácia čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu by mala náležite zohľadniť náklady a výnosy, ako aj nehmotné výhody vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby, no nemala by brániť všeobecnému cieľu zabezpečiť, aby cenové štruktúry odrážali náklady. Všetky čisté náklady povinností poskytovať univerzálnu službu by sa mali kalkulovať na základe transparentných postupov.

(241)  Zohľadnenie nehmotných výhod znamená, že peňažný odhad nepriamych výhod, ktorý podnik odvodí zo svojho postavenia ako poskytovateľa univerzálnej služby, by sa mal odpočítať od priamych čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu, aby sa stanovilo celkové nákladové zaťaženie.

(242)  Keď povinnosť poskytovať univerzálnu predstavuje nespravodlivé zaťaženie poskytovateľa, je primerané povoliť členským štátom vytvoriť mechanizmus efektívnej úhrady čistých nákladov. Úhrada z verejných fondov predstavuje jednu z metód krytia čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu. Ďalšou metódou je rozdelenie čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb. Členské štáty by mali byť schopné financovať čisté náklady na rôzne prvky povinností poskytovať univerzálnu službu pomocou rôznych mechanizmov alebo financovať čisté náklady na niektoré alebo všetky prvky pomocou jedného mechanizmu alebo kombináciou mechanizmov. Primeraný širokopásmový prístup k internetu prináša výhody nielen pre odvetvie elektronických komunikácií, ale aj pre širšiu digitálnu ekonomiku a spoločnosť ako celok. Zabezpečovanie pripojenia, ktoré podporuje rýchle širokopásmové pripojenie, pre väčší počet koncových používateľov im umožňuje využívať online služby, a tak sa aktívne zapájať do digitálnej spoločnosti. Zabezpečenie takéhoto pripojenia na základe povinností poskytovať univerzálnu službu slúži verejnému záujmu aj záujmom poskytovateľov elektronických komunikácií. Členské štáty by mali uvedené skutočnosti vziať do úvahy pri výbere a navrhovaní mechanizmov na úhradu čistých nákladov.

(243)  V prípade úhrady nákladov prostredníctvom rozdelenia čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa metóda prideľovania medzi poskytovateľov zakladala na objektívnych a nediskriminačných kritériách a bola v súlade so zásadou proporcionality. Táto zásada nebráni členským štátom, aby poskytli výnimky novým poskytovateľom, ktorí nedosiahli významné postavenie na trhu. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby účastníci trhu prispievali len na financovanie povinností poskytovať univerzálnu službu a nie na ostatné činnosti, ktoré nie sú priamo spojené s povinnosťou poskytovať univerzálnu službu. Mechanizmus úhrady by mal rešpektovať zásady práva Únie, a najmä v prípade mechanizmov rozdeľovania nákladov zásady nediskriminácie a proporcionality. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby používatelia v jednom členskom štáte neprispievali na náklady povinnosti poskytovať univerzálnu službu v inom členskom štáte. Malo by byť možné rozdeliť čisté náklady povinností poskytovať univerzálnu službu medzi všetky alebo niektoré špecifikované skupiny poskytovateľov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mechanizmus rozdeľovania nákladov rešpektoval zásady transparentnosti, čo najmenšieho narušenia trhu, nediskriminácie a proporcionality. Najmenšie narušenie trhu znamená, že by návratnosť príspevkov mala byť realizovaná spôsobom čo najviac minimalizujúcim finančné zaťaženie koncových používateľov, napríklad čo najširším rozptylom príspevkov.

(244)  Poskytovatelia, ktorí využívajú výhody financovania univerzálnej služby, by mali poskytovať národným regulačným orgánom dostatok údajov o špecifických prvkoch, ktoré si takéto financovanie vyžadujú, s cieľom odôvodniť svoju žiadosť. Systémy členských štátov týkajúce sa kalkulácie nákladov a financovania povinností poskytovať univerzálnu službu by sa mali oznámiť Komisii, aby sa overila zlučiteľnosť so ZFEÚ. Členské štáty by mali zabezpečiť efektívnu transparentnosť a kontrolu čiastok na financovanie povinností poskytovať univerzálnu službu. Výpočet čistých nákladov povinnosti poskytovať univerzálnu službu by mal byť založený na objektívnej a transparentnej metodike na zabezpečenie nákladovo čo najefektívnejšieho poskytovania univerzálnej služby a podporu rovnakých podmienok pre účastníkov trhu. Oznámenie metodiky určenej na výpočet čistých nákladov na jednotlivé prvky univerzálnej služby pred vykonaním výpočtu by mohlo pomôcť dosiahnuť vyššiu transparentnosť.

(245)  Členské štáty nesmú účastníkom trhu uložiť finančné príspevky vzťahujúce sa na opatrenia, ktoré nie sú súčasťou povinností poskytovať univerzálnu službu. Jednotlivé členské štáty majú naďalej voľnosť pri ukladaní osobitných opatrení (mimo rozsahu povinností poskytovať univerzálnu službu) a ich financovaní v súlade s právom Únie, nie však pomocou príspevkov účastníkov trhu.

(246)  S cieľom účinne podporiť voľný pohyb tovaru, služieb a osôb v Únii by malo byť možné využívať určité národné zdroje číslovania, najmä určité negeografické čísla, extrateritoriálnym spôsobom, teda mimo územia prideľujúceho členského štátu. Vzhľadom na značné riziko podvodov, pokiaľ ide o interpersonálnu komunikáciu, by sa takéto extrateritoriálne využívanie malo povoliť len na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, ktoré nie sú interpersonálne. Presadzovanie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, najmä pravidiel ochrany spotrebiteľov a ďalších pravidiel týkajúcich sa využívania zdrojov číslovania, by členské štáty mali zabezpečovať bez ohľadu na to, ▌kde boli udelené práva na využívanie ▌a kde sa zdroje číslovania využívajú v rámci Únie. Členské štáty sú naďalej oprávnené uplatňovať svoje vnútroštátne právo na zdroje číslovania využívané na ich území, a to aj v prípade, keď boli práva udelené v inom členskom štáte.

(247)  Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány členských štátov, v ktorých sa využívajú zdroje číslovania z iného členského štátu, nemajú kontrolu nad týmito zdrojmi číslovania. Je preto dôležité, aby národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán členského štátu, ktorý udeľuje práva na extrateritoriálne využívanie, zabezpečili aj účinnú ochranu koncových používateľov v členských štátoch, v ktorých sa tieto čísla využívajú. S cieľom dosiahnuť účinnú ochranu by národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány, ktoré udeľujú práva na extrateritoriálne využívanie, mali pripojiť podmienky v súlade s touto smernicou, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel ochrany spotrebiteľa a iných pravidiel týkajúcich sa využívania zdrojov číslovania v tých členských štátoch, kde sa tieto zdroje využívajú, zo strany poskytovateľa.

(248)  Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány tých členských štátov, v ktorých sa zdroje číslovania využívajú, by mali mať možnosť požiadať národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány, ktoré udelili práva na využívanie zdrojov číslovania, aby im pomohli pri presadzovaní ich pravidiel. Opatrenia na presadzovanie, ktoré prijali národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány, ktoré udelili práva na využívanie, by mali zahŕňať odrádzajúce sankcie, konkrétne v prípade vážneho porušenia odňatie práva na extrateritoriálne využívanie zdrojov číslovania pridelených príslušnému podniku. Požiadavky týkajúce sa extrateritoriálneho využívania by nemali mať vplyv na právomoci členských štátov zablokovať v jednotlivých prípadoch prístup k číslam alebo službám, ak je to opodstatnené z dôvodu podvodu alebo zneužitia. Extrateritoriálnym využívaním zdrojov číslovania by nemali byť dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa poskytovania roamingových služieb vrátane tých, ktoré súvisia s predchádzaním neobvyklému používaniu alebo zneužívaniu roamingových služieb, ktoré podliehajú regulácii maloobchodných cien a ktoré využívajú regulované veľkoobchodné roamingové sadzby. Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť uzatvárať s tretími krajinami osobitné dohody o exteritoriálnom využívaní zdrojov číslovania.

(249)  Členské štáty by mali podporovať poskytovanie OTA (over-the-air) zdrojov číslovania s cieľom uľahčiť zmenu poskytovateľa elektronických komunikácií. Poskytovanie OTA zdrojov číslovania umožňuje preprogramovanie identifikátorov komunikačných zariadení bez fyzického prístupu k príslušným zariadeniam. Táto črta je obzvlášť dôležitá pre služby komunikácie M2M, t. j. služby zahŕňajúce automatizovaný prenos údajov a informácií medzi zariadeniami alebo softvérové aplikácie s obmedzenou alebo žiadnou ľudskou interakciou. Poskytovatelia týchto služieb komunikácie M2M nemusia mať fyzický prístup k svojim zariadeniam kvôli ich používaniu v odľahlých podmienkach alebo z dôvodu veľkého počtu zavedených zariadení alebo ich spôsobov používania. Vzhľadom na rozvíjajúci sa trh komunikácie M2M a nové technológie by sa členské štáty mali usilovať zabezpečiť technologickú neutralitu pri podpore poskytovania OTA.

(250)  Prístup k zdrojom číslovania na základe transparentného, objektívneho a nediskriminačného kritéria je predpokladom toho, aby sa podniky mohli zúčastniť na hospodárskej súťaži v sektore elektronických komunikácií. Členské štáty by mali byť schopné udeľovať práva na využívanie zdrojov číslovania iným podnikom ako poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb vzhľadom na rastúci význam čísel pre rôzne služby internetu vecí. Všetky prvky národného číslovacieho plánu vrátane kódov signalizačných bodov používaných pri adresovaní v sieti by mali byť spravované národnými regulačnými orgánmi alebo inými príslušnými orgánmi. Komisia môže s pomocou orgánu BEREC prijať vykonávacie opatrenia, ak je potrebná harmonizácia zdrojov číslovania v Únii na podporu rozvoja celoeurópskych služieb alebo cezhraničných služieb, najmä nových služieb komunikácie M2M ako sú prepojené autá, a v prípadoch, kde dopyt nemohol byť uspokojený na základe využívaných existujúcich zdrojov číslovania.

(251)  Malo by byť možné splniť požiadavku uverejniť rozhodnutia o udelení práv na využívanie zdrojov číslovania tým, že sa uvedené rozhodnutia verejne sprístupnia prostredníctvom webového sídla.

(252)  Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí, by členské štáty mali dodržať svoje záväzky s cieľom zabezpečiť, aby sa dobre fungujúca služba umožňujúca ohlasovanie prípadov nezvestných detí na ich území skutočne poskytovala na čísle 116 000. Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri prevádzke čísla 116 000 dosiahla dostatočná úroveň kvality služby.

(253)  Súbežne s horúcou linkou pre nezvestné deti na čísle 116 000 mnohé členské štáty tiež zabezpečujú pre deti prístup k službe prevádzkujúcej detskú linku pomoci na čísle 116 111, ktorá je prispôsobená ich potrebám a ktorá pomáha deťom, ktoré potrebujú starostlivosť a ochranu. Tieto členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť zvýšenie povedomia o existencii linky pomoci na čísle 116 111 medzi občanmi, a najmä medzi deťmi a vo vnútroštátnych systémoch ochrany detí.

(254)  Pri vnútornom trhu sa predpokladá, že koncoví používatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel, medzi ktoré patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb so zvýšenou tarifou v rámci Únie okrem prípadov, keď si volaný koncový používateľ z obchodných dôvodov zvolil obmedzený prístup z určitých geografických oblastí. Koncoví používatelia by mali mať možnosť prístupu k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k pridruženým službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné na boj proti podvodom a zneužívaniu (napríklad v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (napríklad národné skrátené čísla), alebo pokiaľ je to ▌ekonomicky neuskutočniteľné. Poplatky účtované stranám volajúcim z územia mimo dotknutého členského štátu nemusia byť rovnaké ako poplatky účtované stranám volajúcim z územia členského štátu. používatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služby volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných smerových čísel. Ak poskytovatelia elektronických komunikačných služieb zadržia výnosy z prepojovacích alebo iných služieb z dôvodu podvodu alebo zneužitia, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa zadržané výnosy zo služieb v rámci možností vrátili koncovým používateľom postihnutým príslušným podvodom alebo zneužitím.

(255)  V súlade so zásadou proporcionality by sa viacero ustanovení týkajúcich sa práv koncových používateľov uvedených v tejto smernici nemalo vzťahovať na mikropodniky, ktoré poskytujú iba interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania. Podľa judikatúry Súdneho dvora sa vymedzenie malých a stredných podnikov, ktoré zahŕňa aj mikropodniky, má vykladať striktne. S cieľom zahrnúť len podniky, ktoré sú skutočne nezávislými mikropodnikmi, je potrebné preskúmať štruktúru mikropodnikov, ktoré tvoria hospodársku skupinu, ktorej význam presahuje význam mikropodniku, a zabezpečiť, aby sa vymedzenie mikropodniku neobchádzalo len z čisto formálnych dôvodov.

(256)  Dobudovanie jednotného trhu s elektronickými komunikáciami si vyžaduje odstránenie prekážok pre koncových používateľov pri cezhraničnom prístupe k elektronickým komunikačným službám v celej Únii. Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť by na základe štátnej príslušnosti ▌, alebo členského štátu bydliska alebo usadenia nemali koncovým používateľom odmietnuť alebo obmedziť prístup alebo ich diskriminovať. Rozlišovanie by však malo byť možné na základe objektívne odôvodnených rozdielov v nákladoch a rizikách, nemalo by byť obmedzené na opatrenia ustanovené v nariadení (EÚ) č. 531/2012, pokiaľ ide o zneužívanie alebo neobvyklé používanie regulovaných maloobchodných roamingových služieb.

(257)  Rozdielne uplatňovanie pravidiel ochrany koncového používateľa vytvára na vnútornom trhu značné prekážky, ktoré majú vplyv na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a koncových používateľov. Tieto prekážky by sa mali zredukovať uplatňovaním rovnakých pravidiel zabezpečujúcich vysokú spoločnú úroveň ochrany v celej Únii. Presnou a úplnou harmonizáciou práv koncových používateľov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by sa mala podstatne zvýšiť právna istota pre koncových používateľov aj poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a malo by sa výrazne znížiť množstvo prekážok vstupu na trh a zbytočné administratívne zaťaženie vyplývajúce z fragmentácie pravidiel. Úplná harmonizácia pomáha prekonať prekážky fungovania vnútorného trhu vyplývajúce z takých vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa práv koncových používateľov, ktorými sa zároveň chránia vnútroštátni poskytovatelia pred konkurenciou z iných členských štátov. S cieľom dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň ochrany koncových používateľov by niektoré ustanovenia týkajúce sa práv koncových používateľov mali byť v tejto smernici primerane posilnené na základe najlepších postupov členských štátov. Úplná harmonizácia ich práv zvyšuje dôveru koncových používateľov vo vnútorný trh, pretože využívajú rovnako vysokú úroveň ochrany pri používaní elektronických komunikačných služieb, a to nielen vo svojich členských štátoch, ale aj keď žijú, pracujú alebo cestujú v iných členských štátoch. Úplná harmonizácia by sa mala rozšíriť len na záležitosti, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o právach koncových používateľov v tejto smernici. Nemala by preto mať vplyv na vnútroštátne právo v súvislosti s tými aspektmi ochrany koncových používateľov vrátane niektorých aspektov opatrení týkajúcich sa transparentnosti, ktoré nepatria do pôsobnosti uvedených ustanovení. Napríklad opatrenia týkajúce sa povinností transparentnosti, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, by sa mali považovať za zlučiteľné so zásadou úplnej harmonizácie, zatiaľ čo dodatočné požiadavky týkajúce sa transparentnosti v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako je zverejňovanie informácií, by sa mali považovať za nezlučiteľné. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia v otázkach, ktoré sa v tejto smernici osobitne neupravujú, a to najmä v záujme riešenia vznikajúcich problémov.

(258)  Zmluvy sú významným nástrojom koncových používateľov slúžiacim na zabezpečenie transparentnosti informácií a právnej istoty. Väčšina poskytovateľov služieb v konkurenčnom prostredí bude uzatvárať zmluvy so svojimi zákazníkmi, pretože je to hospodársky žiaduce. Okrem tejto smernice platia pre spotrebiteľské transakcie týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb požiadavky existujúceho práva Únie o ochrane spotrebiteľa týkajúcich sa zmlúv, a to najmä smernice Rady 93/13/EHS(40) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ(41). Zahrnutie požiadaviek na informácie, ktoré sa môžu vyžadovať aj v zmysle smernice 2011/83/EÚ, do tejto smernice, by nemalo viesť k duplicitnému uvádzaniu informácií v rámci predzmluvných a zmluvných dokumentov. Poskytnutie informácií relevantných z hľadiska tejto smernice vrátane akýchkoľvek záväznejších a podrobnejších požiadaviek na informácie by sa malo považovať za splnenie zodpovedajúcich požiadaviek podľa smernice 2011/83/EÚ.

(259)  Niektoré z ustanovení týkajúcich sa ochrany koncových používateľov, ktoré sa a priori uplatňujú iba na spotrebiteľov, konkrétne ustanovenia o informáciách týkajúcich sa zmlúv, maximálnom trvaní zmluvy a balíkoch, by sa mali vzťahovať nielen na spotrebiteľov, ale aj na mikropodniky a malé podniky, a neziskové organizácie vymedzené vo vnútroštátnom práve. Vyjednávacia pozícia týchto kategórií podnikov a organizácií je porovnateľná s pozíciou spotrebiteľov, a preto by mali mať rovnakú úroveň ochrany, pokiaľ sa týchto práv výslovne nezrieknu. Povinnosti poskytovať informácie týkajúce sa zmlúv, ktoré sú uvedené v tejto smernici, vrátane povinností podľa smernice 2011/83/EÚ, ktoré sú uvedené v tejto smernici, by sa mali uplatňovať bez ohľadu na to, či zákazník urobil nejakú platbu, a bez ohľadu na výšku platby, ktorú má zákazník urobiť. Povinnosti poskytovať informácie týkajúce sa zmlúv vrátane povinností, ktoré sú obsiahnuté v smernici 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov, by sa mali automaticky uplatňovať na mikropodniky, malé podniky a neziskové organizácie, pokiaľ nedávajú prednosť dohodnutiu individualizovaných zmluvných podmienok s poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb. Na rozdiel od mikropodnikov, malých podnikov a neziskových organizácií majú väčšie podniky obvykle silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, a preto nie sú závislé od tých istých zmluvných požiadaviek na informácie ako spotrebitelia. Ostatné ustanovenia, ako napríklad prenositeľnosť čísla, ktoré sú dôležité aj pre väčšie podniky, by sa mali naďalej uplatňovať na všetkých koncových používateľov. Neziskové organizácie sú právne subjekty, ktoré pre svojich majiteľov alebo členov nevytvárajú zisk. Zvyčajne ide o charitatívne organizácie alebo iné druhy organizácií verejného záujmu. Preto je vzhľadom na porovnateľnú situáciu legitímne pristupovať k týmto organizáciám v rámci tejto smernice, pokiaľ ide o práva koncových používateľov, rovnako ako k mikropodnikom alebo malým podnikom.

(260)  Osobitosti sektora elektronických komunikácií si okrem horizontálnych zmluvných pravidiel vyžadujú obmedzený počet ďalších ustanovení týkajúcich sa ochrany koncových používateľov. Koncoví používatelia by mali byť informovaní okrem iného o všetkých ponúkaných úrovniach kvality služieb, podmienkach akciových ponúk a vypovedania zmlúv, uplatniteľných tarifných plánov a taríf za služby, ktoré podliehajú osobitným cenovým podmienkam. Uvedené informácie sú relevantné pre poskytovateľov iných verejne dostupných elektronických komunikačných služieb ako prenosových služieb používaných na poskytovanie služieb komunikácie M2M. Bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné pravidlá týkajúce sa ochrany osobných údajov, by sa na poskytovateľa verejne dostupných elektronických komunikačných služieb nemali vzťahovať povinnosti týkajúce sa požiadaviek na informácie v prípade zmlúv, ak daný poskytovateľ a pridružené podniky alebo osoby neprijímajú žiadnu odmenu, ktorá by priamo alebo nepriamo súvisela s poskytovaním elektronických komunikačných služieb, ako napríklad v prípade univerzity poskytujúcej návštevníkom voľný prístup k sieti Wi-Fi vo svojom areáli bez toho, aby si nárokovala na akúkoľvek odmenu za poskytovanie svojej elektronickej komunikačnej služby, či už formou platby od používateľov, alebo prostredníctvom príjmov z reklamy.

(261)  S cieľom umožniť koncovému používateľovi informovane sa rozhodnúť je nevyhnutné, aby boli požadované relevantné informácie poskytnuté pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom a na trvalom nosiči, alebo ak to nie je možné a bez toho, aby tým bolo dotknuté vymedzenie pojmu trvalý nosič stanovené v smernici 2011/83/EÚ, v dokumente, ktorý sprístupňuje poskytovateľ, pričom o tom informuje používateľa, ktorý sa dá ľahko stiahnuť, otvoriť a konzultovať na zariadeniach bežne používaných spotrebiteľmi. S cieľom uľahčenia výberu by poskytovatelia mali tiež predložiť súhrn dôležitých zmluvných podmienok. S cieľom uľahčiť porovnateľnosť a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov by mala Komisia po konzultácii s orgánom BEREC prijať vzor takýchto súhrnov zmluvných podmienok. Predzmluvné informácie, ako aj vzor súhrnu by mali predstavovať neoddeliteľnú súčasť konečnej zmluvy. Súhrn zmluvných podmienok by mal byť stručný a ľahko čitateľný, v ideálnom prípade nie dlhší, ako je ekvivalent jednej jednostrannej strany A4, alebo ak je v rámci jednej zmluvy zahrnutých viacero rôznych služieb, ako ekvivalent najviac troch jednostranných strán A4.

(262)  V nadväznosti na prijatie nariadenia (EÚ) 2015/2120 sa ustanovenia tejto smernice týkajúce sa informácií o podmienkach obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám alebo ich využívanie, ako aj informácií o tvarovaní prevádzky, stali zastaranými a mali by sa zrušiť.

(263)  Pokiaľ ide o koncové zariadenia, v zákazníckej zmluve by sa mali vymedziť všetky podmienky, ktoré poskytovateľ zaviedol na používanie týchto zariadení, napríklad prostredníctvom zakódovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto podmienky nezakazujú vo vnútroštátnom práve, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľadu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení. Ak sa v čase uzavretia zmluvy koncový používateľ rozhodne ponechať si koncové zariadenie viazané na zmluvu, akákoľvek kompenzácia, ktorú by mal zaplatiť, by nemala presiahnuť jeho hodnotu pro rata temporis vypočítanú z hodnoty dohodnutej v čase uzavretia zmluvy alebo zo zostávajúcej časti poplatku za službu až do skončenia zmluvy podľa toho, ktorá suma je nižšia. Členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť uplatniť iné metódy výpočtu sadzby kompenzácie, ak je táto sadzba rovnaká alebo menšia ako vypočítaná hodnota. Poskytovateľ by mal bezplatne zrušiť akékoľvek obmedzenie týkajúce sa používania koncového zariadenia na iných sieťach najneskôr pri zaplatení takejto kompenzácie.

(264)  Bez toho, aby na základe tejto smernice bola dotknutá hmotnoprávna povinnosť poskytovateľa týkajúca sa bezpečnosti, sa v zmluve vymedzia kroky, ktoré môže poskytovateľ podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo v prípade takýchto ohrození alebo porúch. Okrem toho by sa v zmluve mali spresňovať všetky opatrenia týkajúce sa kompenzácie a vrátenia nákladov, ak poskytovateľ reaguje neprimerane na bezpečnostný incident vrátane prípadov, ak bezpečnostný incident oznámený poskytovateľovi nastáva v dôsledku známych softvérových alebo hardvérových zraniteľností, pre ktoré vydal výrobca alebo vývojár opravy, pričom poskytovateľ služieb tieto opravy nepoužil ani neprijal žiadne iné vhodné protiopatrenia.

(265)  Hlavným prvkom pre spotrebiteľov na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi ponúkajúcimi služby je dostupnosť transparentných, aktuálnych a porovnateľných informácií o ponukách a službách. Koncoví používatelia by mali mať možnosť jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe. Aby mohli jednoducho porovnávať ceny a služby, príslušné orgány prípadne aj v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi by mali mať právomoc požadovať od poskytovateľov služieb prístupu k internetu alebo verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb väčšiu transparentnosť v súvislosti s informáciami vrátane sadzieb, kvality služieb, podmienok, ktoré sa týkajú dodaných koncových zariadení, a iných relevantných štatistických informácií. Všetky takéto požiadavky by mali v maximálnej miere zohľadňovať charakteristiky daných sietí alebo služieb. Tiež by mali zabezpečiť, aby tretie strany mali právo bezplatne využívať takéto informácie, pokiaľ ide o poskytovanie nástrojov na porovnávanie.

(266)  Koncoví používatelia často nie sú informovaní o nákladoch súvisiacich s ich spotrebiteľským správaním alebo majú problémy odhadnúť spotrebu minút alebo dát pri používaní elektronických komunikačných služieb. S cieľom zvýšiť transparentnosť a umožniť lepšiu kontrolu nad ich rozpočtom súvisiacim s komunikáciou je dôležité poskytovať koncovým používateľom zariadenia, ktoré im umožnia sledovať svoju spotrebu včas. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť ustanovenia týkajúce sa limitov spotreby na ochranu koncových používateľov pred „šokom z účtov“, a to aj pokiaľ ide o služby so zvýšenou tarifou a iné služby, ktoré podliehajú osobitným cenovým podmienkam. Príslušným orgánom sa tým umožňuje vyžadovať, aby sa informácie o týchto cenách poskytovali pred poskytnutím služby, a nie je tým dotknutá možnosť členských štátov zachovať alebo zaviesť všeobecné povinnosti týkajúce sa služieb so zvýšenou tarifou s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu koncových používateľov.

(267)  Nezávislé nástroje na porovnanie, ako napríklad webové sídla, sú pre koncových používateľov účinným nástrojom na posúdenie predností rôznych poskytovateľov služieb prístupu k internetu a interpersonálnych komunikačných služieb, ak sa poskytujú za opakujúce sa priame peňažné platby alebo priame peňažné platby na základe spotreby, a na získanie nestranných informácií, najmä porovnaním cien, taríf a parametrov kvality na jednom mieste. Takéto nástroje by mali byť z hľadiska prevádzky nezávislé od poskytovateľov služieb, pričom žiadny poskytovateľ služieb by nemal mať zvýhodnené postavenie vo výsledkoch vyhľadávania. Takéto nástroje by sa mali zameriavať na poskytovanie informácií, ktoré sú jasné, stručné, úplné a komplexné. Ich cieľom by malo byť aj zahrnutie čo najširšieho rozsahu ponúk, aby sa poskytol reprezentatívny prehľad a pokryla sa významná časť trhu. Informácie uvedené o takýchto nástrojoch by mali byť dôveryhodné, nestranné a transparentné. Koncoví používatelia by mali byť informovaní o dostupnosti takýchto nástrojov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby koncoví používatelia mali voľný prístup aspoň k jednému takémuto nástroju na svojich príslušných územiach. Ak v členskom štáte existuje len jeden nástroj a tento nástroj prestane fungovať alebo prestane spĺňať kritériá kvality, členský štát by mal zabezpečiť, aby koncoví používatelia mali na vnútroštátnej úrovni v primeranom čase prístup k inému nástroju na porovnávanie.

(268)  Nezávislé porovnávacie nástroje ▌môžu byť prevádzkované súkromnými podnikmi alebo príslušnými orgánmi alebo v ich mene, mali by však byť prevádzkované v súlade so špecifikovanými kritériami kvality vrátane požiadavky poskytovať údaje o ich vlastníkoch, poskytovať presné a aktuálne informácie, uvádzať čas poslednej aktualizácie, stanoviť jasné, objektívne kritérium, na ktorom sa bude zakladať porovnanie a zahrnúť širokú škálu ponúk▌, ktoré sa vzťahujú na významnú časť trhu. Členské štáty by mali byť schopné určiť, ako často musia porovnávacie nástroje preskúmať a aktualizovať informácie, ktoré poskytujú koncovým používateľom, berúc do úvahy, ako často poskytovatelia služieb prístupu k internetu a verejne dostupných ▌interpersonálnych komunikačných služieb všeobecne aktualizujú svoje informácie týkajúce sa sadzieb a kvality. ▌

(269)  Na účely riešenia otázok verejného záujmu v súvislosti s využívaním služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní a na podporu ochrany práv a slobôd iných osôb by členské štáty mali byť schopné vytvárať a šíriť alebo zabezpečiť šírenie informácií vo verejnom záujme týkajúce sa používania takýchto služieb, a to za pomoci poskytovateľov takýchto služieb. Malo by byť možné, aby takéto informácie zahŕňali informácie vo verejnom záujme súvisiace s najčastejšími porušeniami predpisov a ich právnymi následkami, napríklad týkajúce sa porušovania autorských práv, iného neoprávneného používania a šírenia škodlivého obsahu, ako aj poradenstvo a prostriedky ochrany pred rizikami vo vzťahu k osobnej bezpečnosti, napríklad tými, ktoré za určitých okolností vzniknú pri sprístupnení osobných informácií, ako aj pred rizikami súvisiacimi so súkromím a osobnými údajmi, a dostupnosť ľahko ovládateľných a konfigurovateľných softvérov alebo softvérových možností umožňujúcich ochranu detí alebo zraniteľných osôb. Uvedené informácie by sa mohli koordinovať prostredníctvom postupu spolupráce ustanoveného v tejto smernici. Takéto informácie vo verejnom záujme by sa mali v prípade potreby aktualizovať a mali by sa poskytovať v ľahko zrozumiteľnom formáte, ktorý určia jednotlivé členské štáty, na webových sídlach vnútroštátnych orgánov verejnej správy. Členské štáty by mali mať možnosť uložiť poskytovateľom služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní povinnosť šíriť tieto štandardizované informácie medzi všetkých svojich zákazníkov spôsobom, ktorý ▌vnútroštátne orgány verejnej správy považujú za vhodný. Šírenie takýchto informácií by však nemalo predstavovať pre poskytovateľov nadmerné zaťaženie. V opačnom prípade by členské štáty mali požadovať, aby sa takéto šírenie uskutočňovalo prostriedkami, ktoré poskytovatelia bežne používajú pri komunikácii s koncovými používateľmi v bežnom obchodnom styku.

(270)  Pri absencii príslušných predpisov v práve Únie sa obsah, aplikácie a služby považujú za zákonné alebo škodlivé podľa vnútroštátneho hmotného a procesného práva. Rozhodnutie, či sú obsah, aplikácie alebo služby zákonné alebo škodlivé, je úlohou členských štátov, a nie poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb, a to v súlade s riadnym postupom. Touto smernicou ▌ani smernicou 2002/58/ES nie je dotknutá smernica 2000/31/ES ktorá okrem iného obsahuje pravidlo „mere conduit“ („púheho kanála“) pre sprostredkovateľov poskytovateľov služieb, ktoré je v nej vymedzené.

(271)  Národné regulačné orgány v koordinácií s inými príslušnými orgánmi alebo v relevantných prípadoch iné príslušné orgány v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi by mali byť splnomocnené monitorovať kvalitu služieb a systematicky zhromažďovať informácie o kvalite služieb, ktoré ponúkajú poskytovatelia služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb, pokiaľ sú poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb schopní ponúknuť minimálne úrovne kvality služieb, a to buď prostredníctvom kontroly aspoň niektorých prvkov siete alebo na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb uzavretej na tento účel, vrátane kvality týkajúcej sa poskytovania služieb ▌koncovým používateľom so zdravotným postihnutím. Uvedené informácie by sa mali zhromažďovať na základe kritérií, ktoré umožňujú porovnateľnosť medzi poskytovateľmi služieb a medzi členskými štátmi. Je pravdepodobné, že poskytovatelia takýchto elektronických komunikačných služieb pôsobiaci v konkurenčnom prostredí sprístupnia verejnosti z dôvodov komerčných výhod primerané a aktualizované informácie o svojich službách. Napriek tomu by národné regulačné orgány v koordinácii s inými príslušnými orgánmi alebo v relevantných prípadoch iné príslušné orgány v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi mali mať možnosť vyžadovať zverejnenie takýchto informácií, keď sa preukáže, že nie sú verejnosti k dispozícii. Ak kvalita služieb verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb závisí od vonkajších faktorov, akými sú kontrola prenosu signálu alebo pripojiteľnosti siete, národné regulačné orgány by v koordinácií s inými príslušnými orgánmi mali mať možnosť vyžadovať od poskytovateľov takýchto služieb, aby o tom informovali svojich spotrebiteľov.

(272)  Národné regulačné orgány by v koordinácií s inými príslušnými orgánmi mali tiež stanoviť metódy merania, ktoré sa majú uplatňovať zo strany poskytovateľov služieb, s cieľom zlepšiť porovnateľnosť poskytovaných údajov. S cieľom uľahčiť porovnateľnosť v celej Únii a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov by mal orgán BEREC prijať usmernenia pre príslušné parametre kvality služby, ktoré by národné regulačné orgány v koordinácií s inými príslušnými orgánmi mali v maximálnej možnej miere zohľadňovať.

(273)  S cieľom využiť v plnej miere výhody konkurenčného prostredia by spotrebitelia mali mať možnosť informovanej voľby a zmeniť poskytovateľov služieb, ak je to v ich najlepšom záujme. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby im pri tom nebránili právne, technické alebo praktické prekážky vrátane zmluvných podmienok, postupov a poplatkov. To však poskytovateľom nebráni stanoviť primerané minimálne zmluvné lehoty v trvaní do 24 mesiacov v zmluvách so spotrebiteľmi. Členské štáty by však mali mať možnosť na základe vnútroštátnych podmienok, ako sú úrovne hospodárskej súťaže a stabilita investícií do sietí, zachovať alebo stanoviť kratšie maximálne trvanie a umožniť spotrebiteľom zmeniť tarifné plány alebo vypovedať zmluvu počas zmluvného obdobia bez toho, aby im vznikli dodatočné náklady. Nezávisle od zmluvy na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby môžu spotrebitelia uprednostniť a využívať dlhšie obdobie na náhradu za fyzické pripojenie. Takéto záväzky spotrebiteľov môžu byť dôležitým faktorom pri uľahčovaní zavádzania vysokokapacitných sietí do alebo veľmi blízko priestorov koncových používateľov, a to aj prostredníctvom systémov agregácie dopytu umožňujúcich investorom do sietí znižovať počiatočné riziká využívania. Práva spotrebiteľov zmeniť poskytovateľa elektronických komunikačných služieb, ako je stanovené v tejto smernici, by však nemali v prípade zmlúv o fyzickom pripojení byť obmedzované takýmito obdobiami náhrady a takéto zmluvy by sa nemali vzťahovať na koncové zariadenia alebo prístupové zariadenia na internet, ako sú telefóny, smerovače alebo modemy. Členské štáty by mali zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými subjektmi vrátane prevádzkovateľov, ktorí financujú zavádzanie fyzického vysokokapacitného pripojenia k priestorom koncového používateľa, a to aj vtedy, keď sa financuje formou splátkovej zmluvy.

(274)  Možné je aj automatické predlžovanie zmlúv o elektronických komunikačných službách. Koncoví používatelia by v takom prípade mali mať možnosť vypovedať svoju zmluvu ▌po skončení jej platnosti ▌bez toho, aby im vznikli akékoľvek náklady ▌.

(275)  Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok navrhnuté poskytovateľmi iných verejne dostupných elektronických komunikačných služieb ako interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré nie sú v prospech koncového používateľa, ▌ napríklad čo sa týka poplatkov, taríf, obmedzení objemu dát, rýchlostí prenosu dát, pokrytia alebo spracúvania osobných údajov, by mali byť považované za oprávnené dôvody zo strany koncového používateľa na vypovedanie zmluvy bez toho, aby mu vznikli akékoľvek náklady, a to aj keď sú spojené s niektorými výhodnými zmenami. Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok zo strany poskytovateľa by preto mali oprávňovať koncového používateľa na vypovedanie zmluvy, pokiaľ nie je každá zmena sama osebe prospešná pre koncového používateľa alebo pokiaľ tieto zmeny nie sú čisto administratívnej povahy napríklad zmena adresy poskytovateľa a nemajú žiadny negatívny účinok na koncového používateľa, alebo pokiaľ zmeny nie sú uložené výlučne v dôsledku legislatívnych alebo regulačných zmien, ako sú nové požiadavky na informácie týkajúce sa zmluvy uložené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. To, či je zmena výlučne v prospech koncového používateľa, by sa malo posudzovať na základe objektívnych kritérií. Právo koncového používateľa na ukončenie zmluvy by sa malo vylúčiť len v prípade, ak poskytovateľ dokáže preukázať, že všetky zmeny zmluvných podmienok sú výlučne zmenami v prospech koncového používateľa alebo sú čisto administratívnej povahy bez akéhokoľvek negatívneho účinku na koncového používateľa.

(276)  Koncoví používatelia by mali byť informovaní o všetkých zmenách zmluvných podmienok prostredníctvom trvalého nosiča. Koncoví používatelia, ktorí nie sú spotrebiteľmi, mikropodnikmi alebo malými podnikmi či neziskovými organizáciami, by nemali mať práva vypovedať zmluvu v prípade zmeny zmluvných podmienok, pokiaľ ide o prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie M2M. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť osobitné opatrenia na ochranu koncových používateľov v spojení s vypovedaním zmluvy, ak koncoví používatelia menia svoje miesto bydliska. Ustanovenia o vypovedaní zmluvy by nemali mať vplyv na iné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré sa týkajú dôvodov, na základe ktorých môže poskytovateľ služieb alebo koncový používateľ vypovedať zmluvu alebo meniť zmluvné podmienky.

(277)  Možnosť zmeny poskytovateľov služieb má zásadný význam pre efektívnu hospodársku súťaž v konkurenčnom prostredí. Dostupnosť transparentných, presných a včasných informácií týkajúcich sa zmeny poskytovateľa by mala prispieť k zvýšeniu dôvery koncových používateľov v súvislosti so zmenou poskytovateľa a posilniť ich ochotu aktívne sa podieľať na hospodárskej súťaži. Poskytovatelia služieb by mali zabezpečiť kontinuitu služby, aby koncoví používatelia mali možnosť zmeniť poskytovateľa služieb bez rizika straty služby, a ak je to technicky možné, mali by zmenu umožniť k dátumu uvedenému v žiadosti koncových používateľov.

(278)  Prenositeľnosť čísla je kľúčovým faktorom uľahčujúcim voľbu spotrebiteľa a efektívnu hospodársku súťaž na konkurenčných trhoch v oblasti elektronických komunikácií. Koncoví používatelia, ktorí o to požiadajú, si môžu ponechať svoje čísla nezávisle od poskytovateľa služieb a na obmedzený čas, kým nedôjde k zmene poskytovateľa služieb. Na zabezpečenie tejto možnosti medzi pripojeniami na verejnú telefónnu sieť na pevných a nepevných miestach sa táto smernica nevzťahuje. Členské štáty by však mali mať možnosť uplatňovať ustanovenia pre prenos čísel medzi sieťami, ktoré poskytujú služby na pevných miestach a mobilnými sieťami.

(279)  Význam prenositeľnosti čísla podstatne stúpa vtedy, keď existujú transparentné tarifné informácie pre koncových požívateľov, ktorí si prenášajú svoje čísla, a pre koncových používateľov, ktorí volajú tým, ktorí si preniesli svoje čísla. Národné regulačné orgány by mali, ak je to možné, uľahčiť primeranú tarifnú transparentnosť ako časť implementácie prenositeľnosti čísla.

(280)  Pri zabezpečovaní nákladovej orientácie stanovenia ceny prepojenia z hľadiska zabezpečenia prenositeľnosti čísla by národné regulačné orgány mali mať možnosť zohľadniť aj ceny, ktoré sú k dispozícii na porovnateľných trhoch.

(281)  Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu spotrebiteľom a efektívnu hospodársku súťaž na konkurenčných trhoch v oblasti elektronických komunikácií, a mala by sa vykonať s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a koncový používateľ nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň od dohodnutého dátumu. Právo na prenos čísla by malo byť udelené koncovému používateľovi, ktorý uzavrel príslušnú zmluvu (o programe s kreditom alebo programe na faktúru) s poskytovateľom. V záujme uľahčenia jednotného kontaktného miesta, ktoré koncovým používateľom umožňuje plynulú zmenu poskytovateľa by proces zmeny poskytovateľa mal viesť prijímajúci poskytovateľ elektronických komunikácií verejnosti. Národné regulačné orgány alebo prípadne iné príslušné orgány by mali mať možnosť na zmenu poskytovateľa a prenášanie čísel predpísať celkový postup, v ktorom zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. To by malo zahŕňať požiadavku na vykonanie prenosu podľa možnosti prostredníctvom poskytovania OTA, pokiaľ koncový používateľ nepožiada inak. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iného poskytovateľa bez súhlasu koncového používateľa. Aj keď by sa týmito prípadmi mali zaoberať predovšetkým orgány činné v trestnom konaní, členské štáty by mali mať možnosť prijať také minimálne zodpovedajúce opatrenia týkajúce sa postupu prenosu čísla, ktoré sú potrebné na minimalizáciu takéhoto rizika a na zaručenie ochrany koncových používateľov počas procesu zmeny poskytovateľa vrátane primeraných sankcií bez toho, aby sa tento postup stal pre koncových používateľov menej príťažlivý. Právo na prenos čísla by sa nemalo obmedzovať zmluvnými podmienkami.

(282)  S cieľom zabezpečiť zmenu poskytovateľa a prenos čísla v časových lehotách stanovených v tejto smernici by členské štáty mali stanoviť kompenzáciu koncových používateľov poskytovateľmi, a to jednoduchým spôsobom a včas, v prípade nedodržania dohody medzi poskytovateľom a koncovým používateľom. Tieto opatrenia by mali byť úmerné dĺžke oneskorenia pri plnení dohody. Koncoví používatelia by mali získať kompenzáciu prinajmenšom za meškanie viac ako jeden pracovný deň v prípade aktivácie služby, prenosu čísla alebo straty služby a v prípade, že poskytovatelia neposkytnú dohodnutú službu alebo nedodržia termín inštalácie. Dodatočná kompenzácia by mohla mať tiež formu automatického zníženia odmeny v prípadoch, keď je prenášajúci poskytovateľ povinný pokračovať v poskytovaní svojich služieb do aktivácie služieb prijímajúceho poskytovateľa.

(283)  Balíky zahŕňajúce aspoň službu prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní ako aj iné služby, ako napríklad verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ▌lineárne vysielanie a služby komunikácie M2M alebo koncové zariadenia, sa čoraz častejšie využívajú a sú dôležitým prvkom hospodárskej súťaže. Na účely tejto smernice by sa za balík mali považovať situácie, keď prvky balíka poskytuje alebo predáva ten istý poskytovateľ v rámci tej istej zmluvy alebo v rámci úzko súvisiacej alebo spojenej zmluvy. Spotrebiteľom často prinášajú balíky výhody, zároveň však môžu sťažiť zmenu poskytovateľa alebo ju spraviť nákladnejšou a zvyšovať riziká zmluvnej „odkázanosti“ na určitého poskytovateľa. Ak rôzne služby a koncové zariadenia v balíku podliehajú rôznym pravidlám týkajúcim sa vypovedania zmluvy a zmeny poskytovateľa alebo zmluvným záväzkom týkajúcim sa nákupu koncových zariadení, pre spotrebiteľov to predstavuje účinné obmedzenie ich práv podľa tejto smernice využiť konkurenčné ponuky týkajúce sa celého balíka alebo jeho časti. Niektoré základné ustanovenia tejto smernice týkajúce sa informácií o súhrne zmluvných podmienok, transparentnosti, trvania a vypovedania zmluvy a zmeny poskytovateľa by sa preto mali uplatňovať na všetky prvky balíka vrátane koncových zariadení, na iné služby, ako je digitálny obsah alebo digitálne služby a na elektronické komunikačné služby, ktoré nepatria priamo do rozsahu daných ustanovení. Všetky povinnosti týkajúce sa koncových používateľov, ktoré sú podľa tejto smernice uplatniteľné na danú elektronickú komunikačnú službu, ak sa poskytuje alebo predáva ako samostatná služba, by mali byť uplatniteľné aj v prípade, ak je súčasťou balíka, ktorý obsahuje minimálne službu prístupu k internetu alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslovaní. Ďalšie otázky spojené so zmluvami, ako sú nápravné opatrenia uplatniteľné v prípade nesúladu so zmluvou, by sa mali riadiť pravidlami uplatniteľnými na príslušný prvok balíka, napríklad pravidlami zmluvy o predaji tovaru alebo o dodaní digitálneho obsahu. Právo ukončiť akýkoľvek prvok balíka, ktorý obsahuje minimálne službu prístupu k internetu alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslovaní, pred koncom dohodnutého zmluvného obdobia v dôsledku nedostatku súladu alebo nedodania, by však malo spotrebiteľa oprávniť aj na ukončenie všetkých prvkov balíka. Takisto na zachovanie možnosti jednoduchej zmeny poskytovateľa by spotrebitelia nemali byť odkázaní na poskytovateľa prostredníctvom zmluvného de facto predĺženia obdobia platnosti prvej zmluvy.

(284)  Poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní majú povinnosť poskytovať prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie. Za výnimočných okolností, konkrétne z dôvodu technickej nerealizovateľnosti, nemusia byť schopné poskytovať prístup k záchranným službám alebo informáciám o polohe volajúceho alebo k obidvom. V takých prípadoch by mali o tom svojich zákazníkov primerane informovať v zmluve. Takíto poskytovatelia by mali zákazníkom poskytnúť jasné a transparentné informácie v rámci prvej zmluvy a aktualizovať ich v prípade akejkoľvek zmeny v ustanovení o prístupe k záchranným službám, a to napríklad vo faktúrach. Medzi uvedené informácie by mali patriť všetky obmedzenia v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov komunikačnej služby a dostupnej infraštruktúry. Ak sa služba neposkytuje prostredníctvom pripojenia, ktorého správa má zabezpečovať konkrétnu kvalitu služby, medzi uvedené informácie by mala patriť aj úroveň spoľahlivosti prístupu a informácií o polohe volajúceho v porovnaní so službou, ktorá sa poskytuje prostredníctvom takéhoto pripojenia, pričom sa do úvahy zoberú súčasné technologické normy a štandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služby vymedzené podľa tejto smernice.

(285)  Koncoví používatelia by mali mať možnosť prístupu k záchranným službám prostredníctvom bezplatnej tiesňovej komunikácie a bez toho, aby museli použiť akýkoľvek platobný prostriedok, z akéhokoľvek zariadenia, ktoré umožňuje interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní, a to aj pri využívaní roamingových služieb v členskom štáte. Tiesňová komunikácia sú komunikačné prostriedky, ktoré zahŕňajú nielen hlasové komunikačné služby, ale aj SMS správy, odosielanie správ, video alebo iné druhy komunikácie, napríklad službu textu v reálnom čase, službu multimediálnej konverzácie alebo konverzné služby. S prihliadnutím na spôsobilosti a technické vybavenie stredísk tiesňového volania by členské štáty mali mať možnosť určiť, ktoré interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní sú vhodné pre záchranné služby vrátane možnosti obmedziť tieto možnosti na hlasové komunikačné služby alebo im rovnocenné služby pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím alebo pridať dodatočné možnosti po dohode s vnútroštátnymi strediskami tiesňového volania. Tiesňová komunikácia sa môže spustiť v mene osoby palubným tiesňovým volaním alebo systémom eCall, ako je definované v nariadení (EÚ) 2015/758.

(286)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní poskytovali spoľahlivý a presný prístup k záchranným službám, zohľadňujúc pritom vnútroštátne špecifikácie a kritériá a spôsobilosti vnútroštátnych stredísk tiesňového volania. Členské štáty by mali zvážiť schopnosť vnútroštátnych stredísk tiesňového volania zvládať tiesňovú komunikáciu vo viacerých jazykoch. Keď nie je interpersonálna komunikačná služba založená na číslovaní k dispozícii v rámci pripojenia, ktorého správa má poskytovať špecifikovanú kvalitu služieb, poskytovateľ služby nemusí byť schopný zabezpečiť, aby tiesňové volania realizované prostredníctvom jeho služby boli smerované na najvhodnejšie stredisko tiesňového volania s rovnakou spoľahlivosťou. V prípade takýchto poskytovateľov, ktorí sú nezávislí od siete, konkrétne poskytovateľov, ktorí nie sú prepojení s poskytovateľom verejných elektronických komunikačných sietí, nemusí byť poskytovanie informácií o polohe volajúceho vždy technicky uskutočniteľné. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa normy zabezpečujúce presné a spoľahlivé smerovanie a spojenie so záchrannými službami, vykonávali čo najskôr s cieľom umožniť poskytovateľom nezávislým od siete poskytujúcim interpersonálne komunikačné služby s číslovaním splniť povinnosti týkajúce sa prístupu k záchranným službám a poskytovania informácií o polohe volajúceho na úrovni porovnateľnej s tou, ktorá sa vyžaduje od iných poskytovateľov takýchto komunikačných služieb. V prípadoch, keď neboli zavedené takéto normy a súvisiace systémy stredísk tiesňového volania, by sa od interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní nezávislých od siete nemalo požadovať, aby poskytovali prístup k záchranným službám s výnimkou technicky uskutočniteľného alebo ekonomicky schodného spôsobu. Členské štáty môžu v rámci toho napríklad určiť jedno ústredné stredisko tiesňového volania na prijímanie tiesňovej komunikácie. Takíto poskytovatelia by však mali informovať koncových používateľov, že volania na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 alebo informácie o polohe volajúceho nie sú podporované.

(287)  S cieľom zlepšiť podávanie správ a hodnotenie výkonnosti členských štátov, pokiaľ ide o odpovedanie na tiesňové volania a ich spracovanie, by mala Komisia každé dva roky podať správu Európskemu parlamentu a Rade o účinnosti implementácie jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112.

(288)  Členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že záchranné služby vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112 budú rovnako dostupné ▌pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich koncových používateľov, pre koncových používateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých koncových používateľov, a že budú v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť produktov a služieb. Mohlo by to zahŕňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení koncovým používateľom so zdravotným postihnutím v prípadoch, že iné spôsoby komunikácie nie sú pre nich vhodné.

(289)  Je dôležité zvýšiť informovanosť o jednotnom európskom čísle tiesňového volania 112, aby sa zlepšila úroveň ochrany a bezpečnosti občanov cestujúcich v Únii. Na uvedený účel by občania mali byť plne informovaní najmä prostredníctvom informácií na zastávkach medzinárodných autobusových liniek, železničných staniciach, v prístavoch alebo na letiskách, v telefónnych zoznamoch, materiáloch pre koncových používateľov a o vyúčtovaní o tom, že keď cestujú v ktoromkoľvek členskom štáte, jednotné európske číslo tiesňového volania 112 sa môže využívať ako jednotné číslo tiesňového volania v celej Únii. Hoci sú za takéto informovanie primárne zodpovedné členské štáty, Komisia by mala pokračovať v podpore a v dopĺňaní iniciatív členských štátov týkajúcich sa ďalšieho zvyšovania povedomia o jednotnom európskom čísle tiesňového volania 112, ako aj v pravidelnom hodnotení tohto povedomia medzi verejnosťou.

(290)  Informácie o polohe volajúceho, ktoré sa vzťahujú na všetky tiesňové komunikácie, zlepšujú úroveň ochrany a bezpečnosti koncových používateľov a pomáhajú záchranným službám pri plnení ich povinností za predpokladu, že presmerovanie tiesňovej komunikácie a súvisiacich údajov na príslušné záchranné služby je zaručené vnútroštátnym systémom stredísk tiesňového volania. Príjem a používanie informácií o polohe volajúceho, ktoré zahŕňajú informácie o polohe získané zo siete a rozšírené informácie o polohe volajúceho získané vďaka polohe telefónu, ak sú dostupné, by mali rešpektovať príslušné právne predpisy Únie týkajúce sa spracúvania osobných údajov a bezpečnostné opatrenia. Podniky, ktoré poskytujú polohu získanú zo siete by mali sprístupniť informácie o polohe volajúceho záchranným službám, a to okamžite po tom, ako sa volanie dostane k uvedenej službe bez ohľadu na použitú technológiu. Lokalizačné technológie, pri ktorých sa využíva poloha telefónu, sa však ukázali byť oveľa presnejšie a nákladovo efektívnejšie vzhľadom na dostupnosť údajov poskytnutých Európskou geostacionárnou navigačnou prekryvnou službou a satelitným systémom Galileo a inými globálnymi navigačnými satelitnými systémami a údajmi Wi-Fi. Preto by informácie o polohe volajúceho získané vďaka polohe telefónu mali dopĺňať informácie o polohe získané zo siete, aj keď poloha volajúceho získaná vďaka polohe telefónu je dostupná len po tom, ako sa začne tiesňová komunikácia. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním poskytovali spoľahlivý a presný prístup k záchranným službám, zohľadňujúc pritom vnútroštátne špecifikácie a kritériá a spôsobilosti vnútroštátnych stredísk tiesňového volania. Nemusí to byť vždy možné, napríklad ak telefón alebo použitá interpersonálna komunikačná služba nepodporujú polohu alebo ak nie je technicky možné získať tieto informácie. Členské štáty by mali ďalej zabezpečiť, aby strediská tiesňového volania dokázali získavať a spravovať dostupné informácie o polohe volajúceho, ak je to možné. Zistenie a prenos informácií o polohe volajúceho by mali byť bezplatné pre koncového používateľa aj orgán, ktorý zasahuje v prípade tiesňovej komunikácie bez ohľadu na prostriedok zistenia, napríklad prostredníctvom telefónu alebo siete alebo prostriedkov prenosu, ako sú hlasový kanál, SMS alebo prostriedky prenosu založené na IP.

(291)  S cieľom reagovať na technologický vývoj v oblasti presných informácií o polohe volajúceho, rovnocenný prístup pre ▌koncových používateľov so zdravotným postihnutím a smerovanie volaní na najvhodnejšie stredisko tiesňového volania by Komisia mala byť splnomocnená prijímať prostredníctvom delegovaného aktu opatrenia potrebné na zabezpečenie kompatibility, interoperability, kvality, spoľahlivosti a kontinuity tiesňovej komunikácie v Únii, ako sú funkčné ustanovenia určujúce úlohu rôznych strán v rámci komunikačného reťazca, napríklad poskytovateľov interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní, prevádzkovateľov sietí a stredísk tiesňového volania, ako aj technické ustanovenia určujúce technické prostriedky na splnenie funkčných ustanovení. Takéto opatrenia by nemali mať vplyv na organizáciu záchranných služieb členských štátov.

(292)  Občan v jednom členskom štáte, ktorý potrebuje kontaktovať záchranné služby v inom členskom štáte, nemá takú možnosť, pretože záchranné služby nemusia mať kontaktné informácie záchranných služieb v iných členských štátoch. Preto by mala byť zavedená v celej Únii bezpečná databáza čísel hlavnej záchrannej služby v každej krajine. Orgán BEREC by na uvedený účel mal udržiavať bezpečnú databázu E.164 čísel záchranných služieb členských štátov, ak takúto databázu neudržiavajú iné organizácie, s cieľom zabezpečiť, aby záchranné služby v jednom členskom štáte mohli kontaktovať záchranné služby v inom členskom štáte.

(293)  V súvislosti s varovaniami verejnosti pred bezprostredne hroziacimi alebo vznikajúcimi závažnými mimoriadnymi udalosťami a katastrofami, ktorých prenos sa realizuje prostredníctvom elektronických komunikačných služieb, sa vypracovalo rozdielne vnútroštátne právo. S cieľom aproximovať právo v tejto oblasti by sa v tejto smernici malo stanoviť, že ak sú systémy varovania verejnosti zavedené, poskytovatelia mobilných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní by mali varovania verejnosti odovzdávať všetkým dotknutým koncovým používateľom. Za dotknutých koncových používateľov by sa mali považovať tí koncoví používatelia, ktorí sa nachádzajú v geografických oblastiach, ktoré sú počas obdobia varovania potenciálne ohrozené bezprostredne hroziacimi alebo vznikajúcimi závažnými mimoriadnymi udalosťami a katastrofami, a to na základe určenia príslušných orgánov.

(294)  Ak je zabezpečený skutočný dosah všetkých dotknutých koncových používateľov nezávisle od ich miesta alebo členského štátu bydliska a spĺňa najvyššie úrovne bezpečnosti údajov, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť prenos varovaní verejnosti verejne dostupnými elektronickými komunikačnými službami, ktoré nie sú mobilnými interpersonálnymi komunikačnými službami založenými na číslovaní ani inými prenosovými službami, ktoré sa používajú na vysielanie, alebo mobilnou aplikáciou prenášanou prostredníctvom služieb prístupu k internetu. S cieľom informovať koncových používateľov vstupujúcich do členského štátu o existencii takýchto systémov varovania verejnosti by daný členský štát mal zabezpečiť, aby títo koncoví používatelia automaticky, bez zbytočného odkladu a bezplatne dostali prostredníctvom SMS ľahko zrozumiteľné informácie, ktoré sa týkajú prijímania varovaní verejnosti, a to aj prostredníctvom mobilných koncových zariadení, ktoré nie sú aktívne pre služby prístupu k internetu. Varovania verejnosti, ktoré sa nezakladajú na mobilných interpersonálnych komunikačných službách založených na číslovaní, by sa mali koncovým používateľom odovzdávať spôsobom, ktorý zaisťuje ich jednoduchý príjem. Ak sa systém varovania verejnosti zakladá na aplikácii, nemalo by sa od koncových používateľov vyžadovať, aby sa prihlásili alebo zaregistrovali u orgánov alebo u poskytovateľa aplikácie. Informácie o polohe koncových používateľov by sa mali využívať v súlade so smernicou 2002/58/ES. Prenos varovaní verejnosti by mal byť pre koncových používateľov bezplatný. Komisia by vo svojej revízii tejto smernice mohla tiež posúdiť, či je v súlade s právom Únie možné a či je realizovateľné stanoviť jednotný systému varovania verejnosti v rámci celej Únie s cieľom upozorniť verejnosť v prípade bezprostredne hroziacich alebo vznikajúcich katastrof alebo závažného núdzového stavu v jednotlivých členských štátoch.

(295)  Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť, či návrhy na alternatívne systémy, ktoré nie sú mobilnými interpersonálnymi komunikačnými službami založenými na číslovaní, sú skutočne rovnocenné takýmto službám, pričom sa v maximálnej miere zohľadnia zodpovedajúce usmernenia orgánu BEREC. Takéto usmernenia by mali byť vypracované po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za strediská tiesňového volania s cieľom zabezpečiť, aby sa na ich vypracúvaní zúčastnili experti na tiesňové situácie a aby jednotlivé orgány členských štátov dosiahli spoločnú dohodu o tom, čo je potrebné na zabezpečenie úplného zavedenia takýchto systémov varovania verejnosti v členských štátoch a na súbežné zabezpečenie účinnej ochrany občanov Únie pri cestovaní v inom členskom štáte.

(296)  V súlade s cieľmi charty a povinnosťami zakotvenými v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím by regulačný rámec mal zabezpečiť, aby všetci koncoví používatelia vrátane ▌koncových používateľov so zdravotným postihnutím, starších osôb a používateľov s osobitnými sociálnymi potrebami mali jednoduchý a rovnocenný prístup k vysokokvalitným a cenovo prijateľným službám bez ohľadu na ich miesto bydliska v rámci Únie. Vyhlásenie 22 pripojené k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy ustanovuje, že pri vypracúvaní opatrení podľa článku 114 ZFEÚ inštitúcie Únie majú zohľadňovať potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(297)  S cieľom zabezpečiť, aby ▌koncoví používatelia so zdravotným postihnutím mali prospech z hospodárskej súťaže a možnosti voľby poskytovateľov služieb, ktorú má väčšina ostatných koncových používateľov, príslušné orgány by mali podľa potreby, na základe vnútroštátnych podmienok a po konzultácii s koncovými používateľmi so zdravotným postihnutím vymedziť požiadavky na ochranu spotrebiteľa týkajúce sa koncových používateľov so zdravotným postihnutím, ktoré majú splniť poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb. Medzi takéto požiadavky môže patriť najmä povinnosť poskytovateľov zabezpečiť, aby ▌koncoví používatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať ich služby za rovnakých podmienok, a to aj cenových, tarifných a týkajúcich sa kvality, aké sa ponúkajú ostatným koncovým používateľom, bez ohľadu na dodatočné náklady, ktoré týmto poskytovateľom takto vznikajú. Ďalšie požiadavky sa môžu týkať veľkoobchodných dohôd medzi poskytovateľmi. S cieľom vyhnúť sa vytváraniu nadmerného zaťaženia poskytovateľov služieb by príslušné orgány mali overiť, či sa dajú ciele rovnocenného prístupu a výberu dosiahnuť bez takýchto opatrení.

(298)  Okrem práva Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť produktov a služieb, sa v tejto smernici ustanovujú nové posilnené požiadavky na cenovú dostupnosť a dostupnosť týkajúce sa súvisiaceho koncového zariadenia a osobitného zariadenia a osobitných služieb pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Preto sa zodpovedajúca povinnosť v smernici 2002/22/ES, ktorou sa od členských štátov vyžadovalo, aby podporovali dostupnosť koncových zariadení pre ▌koncových používateľov so zdravotným postihnutím, stala zastaranou a mala by sa zrušiť.

(299)  V oblasti poskytovania telefónnych informačných služieb a zoznamov sa rozvinula efektívna hospodárska súťaž okrem iného podľa článku 5 smernice Komisie 2002/77/ES(42). S cieľom zachovať uvedenú efektívnu hospodársku súťaž by všetci ▌poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní, ktorí prideľujú čísla z číslovacieho plánu svojim koncovým používateľom, mali byť aj naďalej povinní sprístupniť príslušné informácie spravodlivým, nákladovo orientovaným a nediskriminačným spôsobom.

(300)  Koncoví používatelia by mali byť informovaní o ich práve určiť, či chcú byť zaradení do zoznamu. Poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní by mali rešpektovať rozhodnutie koncových používateľov pri sprístupňovaní údajov do zoznamu poskytovateľov služieb. Článkom 12 smernice 2002/58/ES sa zabezpečujú práva koncových používateľov na súkromie z hľadiska zahrnutia ich osobných údajov do verejného zoznamu.

(301)  V opatreniach na veľkoobchodnej úrovni zabezpečujúcich zahrnutie údajov o koncových používateľoch do databáz by sa mali rešpektovať záruky ochrany osobných údajov podľa ▌nariadenia (EÚ) 2016/679 a článku 12 smernice 2002/58/ES. Malo by sa zaviesť nákladovo orientované poskytovanie takýchto údajov poskytovateľom služieb, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o zavedení centralizovaného mechanizmu poskytovania komplexných úhrnných informácií poskytovateľom informačných služieb o účastníckych číslach a poskytovanie prístupu k sieti za primeraných a transparentných podmienok, aby sa zabezpečil úplný prospech koncových používateľov z hospodárskej súťaže, ktorá do veľkej miery umožnila odstránenie regulácie maloobchodu s týmito službami a poskytovanie informačných služieb o účastníckych číslach za primeraných a transparentných podmienok.

(302)  Po zrušení povinnosti poskytovať univerzálnu službu v oblasti služieb zoznamu a vzhľadom na existenciu fungujúceho trhu pre takéto služby, právo na prístup k telefónnym informačným službám už viac nie je potrebné. Národné regulačné orgány by však mali byť stále schopné, v záujme zachovania prístupu a hospodárskej súťaže na tomto trhu, ukladať povinnosti a podmienky podnikom, ktoré kontrolujú prístup ku koncovým používateľom ▌.

(303)  Koncoví používatelia by mali mať zaručenú interoperabilitu celého zariadenia predávaného v Únii, ktoré slúži na príjem rozhlasového vysielania v nových vozidlách kategórie M a digitálnej televízie. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať minimálne harmonizované normy pre také zariadenie. Také normy by sa mohli z času na čas upravovať na základe technologického rozvoja a vývoja trhu.

(304)  Ak sa členské štáty rozhodnú prijať opatrenia v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1535 týkajúce sa interoperability rádiových prijímačov pre spotrebiteľa, mali by byť schopné prijímať a reprodukovať rozhlasové služby poskytované digitálnym pozemským rozhlasovým vysielaním alebo cez IP siete, aby sa zabezpečilo zachovanie interoperability. Môže to tiež zlepšiť verejnú bezpečnosť tým, že sa používateľom umožní spoľahnúť sa na širší súbor technológií na sprístupňovanie a prijímanie informácií o núdzových situáciách v členských štátoch.

(305)  Je žiaduce, aby spotrebitelia mali možnosť dosiahnuť čo možno najkomplexnejšie pripojenie k digitálnym televíznym prijímačom. Interoperabilita je vyvíjajúcou sa koncepciou na dynamických trhoch. Normalizačné inštitúcie by sa mali zasadzovať o to, aby zabezpečili vývoj primeraných noriem spolu s príslušnými technológiami. Podobne je dôležité zabezpečiť, aby boli na digitálnych televíznych prijímačoch konektory, ktoré umožnia prenos všetkých nevyhnutných prvkov digitálneho signálu, vrátane audio a video tokov, informácií o podmienenom prístupe, informácií o službách a informácií o ochrane pred kopírovaním. Touto smernicou by sa preto malo zabezpečiť, aby funkčnosť priradená ku konektorom alebo v nich implementovaná nebola obmedzená prevádzkovateľmi siete, poskytovateľmi služieb ani výrobcami zariadenia a naďalej sa rozvíjala v súlade s technologickým rozvojom. Pri zobrazovaní a prezentácii služieb televízie s internetom sa vytváranie spoločnej normy prostredníctvom trhového mechanizmu považuje za výhodu pre spotrebiteľa. Členské štáty a Komisia by mali mať možnosť vyvinúť politickú iniciatívu v súlade so zmluvami, aby podporili tento vývoj.

(306)  Ustanoveniami o interoperabilite rádiových a televíznych zariadení pre spotrebiteľa sa nebráni tomu, aby autorádiá v nových vozidlách kategórie M boli schopné prijímať a reprodukovať aj rozhlasové služby poskytované prostredníctvom analógového pozemského rozhlasového vysielania a uvedenými ustanoveniami sa členským štátom nebráni, aby ukladali povinnosti zabezpečiť, aby digitálne rádiové prijímače boli schopné prijímať a reprodukovať analógové pozemské rozhlasové vysielanie.

(307)  Bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie, sa touto smernicou členským štátom nebráni v tom, aby prijali technické predpisy týkajúce sa zariadenia pre digitálnu pozemskú televíziu s cieľom pripraviť prechod spotrebiteľov na nové normy pozemského vysielania a zabrániť dodávaniu zariadení, ktoré by neboli v súlade s normami, ktoré sa majú zaviesť.

(308)  Členské štáty by mali mať možnosť uložiť primerané povinnosti „povinného prenosu“ podnikom v rámci ich jurisdikcie v záujme legitímnych verejných politických úvah, no také povinnosti by sa mali ukladať len vtedy, keď sú potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu jasne vymedzených členskými štátmi v súlade s právom Únie a mali by byť proporcionálne a transparentné. Malo by byť možné uplatňovať povinnosti „povinného prenosu“ na špecifikované rozhlasové a televízne vysielacie kanály a doplnkové služby dodávané konkrétnym poskytovateľom mediálnych služieb. Povinnosti uložené členskými štátmi by mali byť primerané, pretože by mali byť proporcionálne a transparentné na základe jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu a mohli by prípadne zahŕňať primeranú úhradu. Členské štáty by mali uviesť objektívne odôvodnenie povinností „povinného prenosu“, ktoré ukladajú vo svojom vnútroštátnom práve s cieľom zaistiť, že sa tieto povinnosti transparentne, úmerne a jasne vymedzia. Povinnosti by sa mali navrhnúť tak, aby dostatočne motivovali k efektívnemu investovaniu do infraštruktúry.

(309)  Povinnosti "povinného prenosu" by mali podliehať pravidelnému preskúmaniu aspoň každých päť rokov, aby zodpovedali aktuálnemu vývoju technológií a trhu a aby sa zabezpečilo, že budú aj naďalej zodpovedať cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť. Takéto povinnosti by mohli prípadne zahŕňať primeranú odmenu, ktorá by sa mala ustanoviť vo vnútroštátnom práve. V takom prípade by sa mala vo vnútroštátnom práve určiť aj uplatniteľná metodika na výpočet primeranej odmeny. Táto metodika by mala zabrániť rozporu s nápravnými opatreniami v oblasti prístupu, ktoré môžu národné regulačné orgány uložiť poskytovateľom prenosových služieb využívaných na vysielanie, ktorí sú určení za poskytovateľov s významným vplyvom na trhu. Ak sa však v zmluve uzavretej na dobu určitú pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] stanovuje odlišná metodika, malo by byť možné, aby sa uvedená metodika naďalej uplatňovala počas trvania zmluvy. V prípade, že vnútroštátna úprava o odmene neexistuje, poskytovatelia rozhlasových alebo televíznych vysielacích kanálov a poskytovatelia elektronických komunikačných sietí používaných na prenos týchto rozhlasových alebo televíznych vysielacích kanálov by mali mať možnosť zmluvne sa dohodnúť na primeranej odmene.

(310)  Elektronické komunikačné siete a služby používané na šírenie rozhlasového alebo televízneho vysielania pre verejnosť zahŕňajú káblové, IPTV, satelitné a pozemské vysielacie siete. Mohli by zahŕňať aj iné siete v rozsahu, v akom značný počet koncových používateľov používa také siete ako svoje základné prostriedky na príjem rozhlasového a televízneho vysielania. Uloženie povinností „povinného prenosu“ týkajúce sa prenosu analógového televízneho vysielania by sa malo zvážiť, len ak by neexistencia takejto povinnosti spôsobila výrazné narušenie pre značný počet koncových používateľov alebo ak nie sú iné prostriedky na vysielanie určených televíznych vysielacích kanálov. Také povinnosti „povinného prenosu“ môžu zahŕňať prenos služieb špecificky určených na umožnenie rovnocenného prístupu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Medzi doplnkové služby preto patria služby zamerané na zlepšenie prístupu koncových používateľov so zdravotným postihnutím, ako napríklad videotextová služba, titulková služba pre koncových používateľov, ktorí sú nepočujúci alebo osoby so sluchovým postihnutím, zvukový opis, nahovorené titulkytlmočenie do posunkovej reči, a mohli by v prípade potreby zahŕňať prístup k súvisiacim základným dátam. Vzhľadom na rastúce poskytovanie a prijímanie služieb televízie s internetom a stály význam elektronických programových sprievodcov, ktorých používajú koncoví používatelia na voľbu programu, môže byť prenos údajov, ktoré súvisia s programom a ktoré sú potrebné na podporu služieb televízie s internetom a funkcií elektronických programových sprievodcov zahrnutý do povinností „povinného prenosu“. Malo by byť možné, aby takéto údaje súvisiace s programom zahŕňali informácie o obsahu programu a prístupe k nemu, ale nezahŕňali samotný obsah programu.

(311)  Prostriedky na identifikáciu volajúceho sú bežne dostupné v moderných telefónnych ústredniach a môžu byť preto čoraz častejšie ponúkané s malými alebo žiadnymi nákladmi. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby ukladali povinnosti poskytovať tieto prostriedky, ak sú už dostupné. Smernica 2002/58/ES zaručuje súkromie používateľov, pokiaľ ide o rozpísanie faktúr tým, že im dáva prostriedok na ochranu práv na súkromie v prípade, že sa funkcie identifikácie volajúceho uplatňuje. Rozvoj uvedených služieb na celoeurópskej báze by mohol priniesť spotrebiteľom prospech a je v tejto smernici odporúčaný. Je bežnou praxou, že poskytovatelia služieb prístupu k internetu poskytujú zákazníkom e-mailovú adresu s použitím svojho obchodného mena alebo ochrannej známky. S cieľom zabezpečiť, aby koncoví používatelia neboli pri zmene služieb prístupu k internetu odkázaní na poskytovateľa v súvislosti s rizikom straty prístupu k e-mailu, by členské štáty mali mať možnosť uložiť poskytovateľom takýchto služieb na požiadanie povinnosť zabezpečiť prístup k ich e-mailom alebo preniesť e-maily zasielané na príslušný(-é) emailový(-é) účet (účty). Táto možnosť by sa mala poskytovať bezplatne a počas doby trvania, ktoré národný regulačný orgán považuje za vhodné.

(312)  Uverejňovanie informácií členskými štátmi zabezpečí, aby účastníci trhu a potenciálni noví účastníci trhu pochopili svoje práva a povinnosti a vedeli nájsť zodpovedajúce podrobné informácie. Uverejňovanie v národných úradných oznámeniach pomôže zúčastneným stranám v ostatných členských štátoch získavať príslušné informácie.

(313)  Komisia by mala monitorovať a uverejňovať informácie o poplatkoch, ktoré slúžia na stanovovanie cien pre koncových používateľov s cieľom zabezpečiť efektívnosť a účinnosť celoeurópskeho elektronického komunikačného trhu.

(314)  Aby Komisia mohla určiť, či sa právo Únie uplatňuje správne, potrebuje informácie o tom, ktoré podniky na trhu sú určené ako podniky s významným vplyvom na trhu a aké povinnosti uložili národné regulačné orgány účastníkom trhu. Okrem uverejňovania uvedených informácií na vnútroštátnej úrovni je potrebné, aby členské štáty posielali tieto informácie Komisii. Ak sa od členských štátov vyžaduje predkladanie uvedených informácií Komisii, mali by mať možnosť tak urobiť prostredníctvom elektronických prostriedkov, za predpokladu dohody o primeraných overovacích postupoch.

(315)  S cieľom zohľadniť trhový, spoločenský a technologický vývoj vrátane vývoja technických noriem, riadiť riziká v oblasti bezpečnosti sietí a služieb a zabezpečiť účinný prístup k záchranným službám cez tiesňovú komunikáciu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ pokiaľ ide o stanovenie jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania na pevných i mobilných trhoch v celej Únii, ▌prijatie opatrení týkajúcich sa tiesňovej komunikácie v Únii a prispôsobenie príloh k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(43). Predovšetkým v záujme zabezpečenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(316)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať rozhodnutia, ktoré sú zamerané na riešenie škodlivých cezhraničných rušení medzi členskými štátmi; identifikovať harmonizačný alebo koordinovaný prístup na účely riešenia nekonzistentného vykonávania všeobecných regulačných prístupov k regulácii trhov elektronických komunikácií národnými regulačnými orgánmi ako aj prideľovania čísel vrátane číselných množín, prenositeľnosť čísel a identifikátorov, systémov prevodu čísel a prekladu adries a prístupu k záchranným službám prostredníctvom jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112; urobiť implementovanie noriem alebo špecifikácií povinným alebo odstrániť normy alebo špecifikácie z povinnej časti zoznamu noriem; ▌prijať technické a organizačné opatrenia na primerané riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a služieb, ako aj okolnosti, formát a postupy uplatniteľné na oznamovanie bezpečnostných incidentov; špecifikovať relevantné podrobnosti, ktoré sa týkajú obchodovateľných individuálnych práv, v štandardizovanom elektronickom formáte pri vzniku práv na využívanie rádiového spektra; špecifikovať fyzické a technické charakteristiky bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom; povoliť alebo zabrániť národnému regulačnému orgánu uložiť podniku určenému ako podnik s význam vplyvom na trhu niektoré povinnosti prístupu a prepojenia; harmonizovať osobitné čísla alebo číselné množiny na vyriešenie neuspokojeného cezhraničného či celoeurópskeho dopytu po zdrojoch číslovania; a špecifikovať vzor zhrnutia zmluvy, ktorý majú používať poskytovatelia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(44).

(317)  Nakoniec by Komisia mala byť schopná podľa potreby prijať, a v najvyššej miere prihliadať na stanovisko orgánu BEREC, odporúčania týkajúce sa identifikácie relevantných trhov produktov a služieb, oznámenia v rámci postupu na konsolidáciu vnútorného trhu a harmonizované uplatňovanie ustanovení regulačného rámca.

(318)  Komisia by mala pravidelne preskúmavať fungovanie tejto smernice najmä s ohľadom na stanovenie potreby zmeny na základe meniacich sa technologických alebo trhových podmienok.

(319)  Pri preskúmaní fungovania tejto smernice by Komisia mala zhodnotiť, či v kontexte vývoja na trhu a s ohľadom na hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa je naďalej potrebné zachovávať ustanovenia o regulácii ex ante špecifickej pre tento sektor, alebo či by sa uvedené ustanovenia mali zmeniť alebo zrušiť. Keďže touto smernicou sa zavádzajú nové prístupy k regulácii sektorov elektronických komunikácií, ako je možnosť rozšírenia uplatňovania symetrických povinností za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom a regulačnej úpravy spoluinvestovania, osobitná pozornosť by sa mala venovať posúdeniu ich fungovania.

(320)  Budúci technologický vývoj a vývoj na trhu, najmä zmeny v používaní rôznych elektronických komunikačných služieb a ich schopnosť zabezpečiť účinný prístup k záchranným službám, by mohol ohroziť dosiahnutie cieľov tejto smernice týkajúcich sa práv koncových používateľov. Orgán BEREC by mal preto monitorovať tento vývoj v členských štátoch a pravidelne zverejňovať svoje stanovisko obsahujúce hodnotenie vplyvu takéhoto vývoja na praktické uplatňovanie ustanovení tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na koncových používateľov. Komisia by mala uverejniť správu a predložiť legislatívny návrh, ak sa to považuje za nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tejto smernice, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko orgánu BEREC.

(321)  Smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES, 2002/22/ES a článok 5 rozhodnutia č. 243/2012/EÚ by sa mali zrušiť.

(322)  Komisia by mala monitorovať prechod od existujúceho rámca k novému rámcu.

(323)  Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnutie harmonizovaného a zjednodušeného rámca regulácie elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb, podmienok na povolenie sietí a služieb, využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania, prístupu k elektronickým komunikačným sieťam a pridruženým prostriedkom a ich prepojenie a ochrany koncového používateľa nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(324)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(45) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(325)  Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so zrušenými smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva zo zrušených smerníc.

(326)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe XII časti B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

ČASŤ I

RÁMEC (VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ ORGANIZÁCIE ODVETVIA)

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, ZÁMER A CIELE, VYMEDZENIE POJMOV

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, CIEĽ A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a ciele

1.  Touto smernicou sa vytvára harmonizovaný rámec regulácie elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb a určitých aspektov koncových zariadení. Ustanovujú sa ňou úlohy národných regulačných orgánov a v prípade potreby iných príslušných orgánov a zriaďuje sa súbor postupov na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania regulačného rámca v celej Únii.

2.  Ciele tejto smernice sú:

a)  implementovať vnútorný trh s elektronickými komunikačnými sieťami a službami, čoho výsledkom je zavádzanie a využívanie vysokokapacitných sietí, udržateľná hospodárska súťaž, interoperabilita elektronických komunikačných služieb, prístupnosť, bezpečnosť sietí a služieb a prospech koncového používateľa a

b)  zabezpečiť poskytovanie kvalitných, cenovo prijateľných a verejne dostupných služieb v celej Únii prostredníctvom efektívnej hospodárskej súťaže a výberu, zaoberať sa okolnosťami, za ktorých sa na trhu dostatočne neuspokojujú potreby koncových používateľov vrátane ▌ koncových používateľov so zdravotným postihnutím, aby mali k službám rovnocenný prístup ako ostatní, a ustanoviť potrebné práva koncového používateľa.

3.  Touto smernicou nie sú dotknuté:

a)  povinnosti uložené podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie alebo podľa práva Únie vzhľadom na služby poskytované pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb;

b)  opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom Únie sledujúce ciele všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov a súkromia, reguláciu obsahu a audiovizuálnu politiku;

c)  opatrenia prijaté členskými štátmi na účely zabezpečenia verejného poriadku a verejnej bezpečnosti, ako aj obrany;

d)  nariadenia (EÚ) č. 531/2012 a (EÚ) 2015/2120 a smernica 2014/53/EÚ.

4.  Komisia, Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a dotknuté orgány zabezpečia súlad ich spracúvania osobných údajov s predpismi Únie o ochrane osobných údajov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „elektronická komunikačná sieť“ je prenosové systémy, ktoré môžu ale nemusia byť založené na trvalej infraštruktúre alebo centralizovanej administratívnej kapacite, prípadne prepájacie alebo smerovacie zariadenie a iné prostriedky vrátane neaktívnych prvkov siete, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných (s prepájaním okruhov a paketov vrátane internetu) a mobilných sietí, elektrických káblových systémov v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na typ prenášaných informácií;

2.  „vysokokapacitná sieť“ je buď elektronická komunikačná sieť, ktorá ▌ sa skladá výlučne z prvkov optických vlákien prinajmenšom po distribučný bod v obslužnom mieste, alebo elektronická komunikačná sieť, ktorá dokáže poskytovať počas obvyklých podmienok prevádzky v čase špičky podobný výkon siete z hľadiska dostupnej šírky pásma v zostupnom (downlink) i vo vzostupnom (uplink) smere, odolnosti, chybovosti, oneskorenia a ich zmeny; výkon siete možno považovať za podobný bez ohľadu na to, či koncový používateľ zaznamenáva rozdiely spôsobené odlišnými vlastnosťami, ktoré sú vlastné médiu, ktorým sa sieť v konečnom dôsledku spája s koncovým bodom siete;

3.  „nadnárodné trhy“ sú trhy určené v súlade s článkom 65, ktoré pokrývajú Úniu alebo jej podstatnú časť a nachádzajú sa vo viac ako jednom členskom štáte;

4.  „elektronická komunikačná služba“ je služba obvykle poskytovaná za odplatu prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, ktorá zahŕňa, s výnimkou služieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich redakčnú kontrolu obsahu prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb, tieto typy služby:

a)  „službu prístupu k internetu“, ako je vymedzená v článku 2 druhom odseku bode 2 nariadenia (EÚ) 2015/2120;

b)  „interpersonálnu komunikačnú službu“; a

c)  služby pozostávajúce úplne alebo prevažne z prenosu signálov, ako napríklad prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie M2M a na vysielanie;

5.  „interpersonálna komunikačná služba“ je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá umožňuje priamu interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií prostredníctvom elektronických komunikačných sietí medzi konečným počtom osôb, pričom osoby, ktoré komunikáciu začali alebo sa na nej zúčastňujú, určujú jej prijímateľa(-ľov) a nezahŕňa služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu komunikáciu len ako vedľajšiu doplnkovú zložku neoddeliteľne spojenú s inou službou;

6.  „interpersonálna komunikačná služba založená na číslovaní“ je interpersonálna komunikačná služba, ktorá sa spája s verejne pridelenými zdrojmi číslovania, t. j. s číslom alebo číslami z národných alebo medzinárodných ▌ číslovacích plánov, alebo ktorá umožňuje komunikácie s číslom alebo číslami z národných alebo medzinárodných ▌ číslovacích plánov;

7.  „interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania“ je interpersonálna komunikačná služba, ktorá sa nespája s verejne pridelenými zdrojmi číslovania, t. j. s číslom alebo číslami z národných alebo medzinárodných ▌ číslovacích plánov, ani neumožňuje komunikácie s číslom alebo číslami z národných alebo medzinárodných ▌ číslovacích plánov;

8.  „verejná elektronická komunikačná sieť“ je elektronická komunikačná sieť, ktorá sa používa úplne alebo prevažne na poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete;

9.  „koncový bod siete“ je fyzický bod, v ktorom sa koncovému používateľovi poskytuje prístup k verejnej elektronickej komunikačnej sieti, a ktorý sa v prípade sietí využívajúcich prepájanie alebo smerovanie, identifikuje prostredníctvom konkrétnej sieťovej adresy, ktorá môže byť spojená s číslom alebo menom koncového používateľa;

10.  „pridružené prostriedky“ sú pridružené služby, fyzické infraštruktúry a iné zariadenia alebo prvky pridružené k elektronickej komunikačnej sieti alebo elektronickej komunikačnej službe, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby alebo sú toho schopné a zahŕňajú budovy alebo vstupy do nich, elektroinštalácie budov, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine;

11.  „pridružená služba“ je služba pridružená k elektronickej komunikačnej sieti alebo elektronickej komunikačnej službe, ktorá umožňuje alebo podporuje poskytovanie, vlastné poskytovanie alebo automatizované poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby alebo je toho schopná a zahŕňa prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov (EPGs), ▌ ako aj iné služby, ako sú služba identity, lokalizácie a prítomnosti;

12.  „systém podmieneného prístupu“ je akékoľvek technické opatrenie, systém autentifikácie a/alebo dojednanie, ktoré sprístupňuje v zrozumiteľnej podobe chránenú službu rozhlasového alebo televízneho vysielania na základe predplatenia alebo iného druhu predchádzajúceho individuálneho povolenia;

13.  „užívateľ“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú elektronickú komunikačnú službu;

14.  „koncový používateľ“ je používateľ neposkytujúci verejné elektronické komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby;

15.  „spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú elektronickú komunikačnú službu na účely, ktoré nie sú súčasťou jej obchodnej činnosti, podnikateľskej činnosti, remesla alebo profesie;

16.  „poskytovanie elektronickej komunikačnej siete“ je zriadenie, prevádzka, riadenie alebo sprístupňovanie takejto siete;

17.  „zdokonalené zariadenie pre digitálnu televíziu“ je prídavné zariadenie určené na pripojenie k televíznemu prijímaču alebo integrovaný digitálny televízny prijímač, ktoré dokážu prijímať interaktívne služby digitálnej televízie;

18.  „aplikačné programové rozhranie“ je softvérové rozhranie medzi aplikáciami poskytovanými poskytovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania alebo poskytovateľmi služieb a medzi prostriedkami v zdokonalených zariadeniach pre digitálnu televíziu určenými pre služby digitálnej televízie a rozhlasu;

19.  „pridelenie rádiového spektra“ je určenie daného pásma rádiového spektra na využívanie jedným, prípadne viacerými druhmi rádiokomunikačných služieb podľa stanovených podmienok;

20.  „škodlivé rušenie“ je rušenie, ktoré ohrozuje fungovanie rádionavigačnej služby alebo iných bezpečnostných služieb alebo ktoré inak vážne zhoršuje, znemožňuje alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu prevádzkovanú v súlade s platnými medzinárodnými predpismi, predpismi Únie alebo vnútroštátnymi predpismi;

21.  „bezpečnosť sietí a služieb“ je schopnosť elektronických komunikačných sietí a služieb odolávať, na danej úrovni spoľahlivosti, akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, pravosť, integritu alebo dôvernosť týchto sietí a služieb, uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných týmito elektronickými komunikačnými sieťami alebo službami alebo prístupných prostredníctvom týchto elektronických komunikačných sietí alebo služieb;

22.  „všeobecné povolenie“ je právny rámec ustanovený členským štátom zaručujúci práva na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb a ukladajúci osobitné odvetvové povinnosti, ktoré sa môžu vzťahovať na všetky alebo na osobitné druhy elektronických komunikačných sietí a služieb, v súlade s touto smernicou;

23.  „bezdrôtový prístupový bod s malým dosahom“ je malé zariadenie s nízkym výkonom na bezdrôtový prístup k sieti, ktoré má malý dosah, využívajúce licenčné rádiové spektrum alebo bezlicenčné rádiové spektrum alebo ich kombináciu, ktoré sa môže používať ako súčasť verejnej elektronickej komunikačnej siete, ktoré môže byť vybavené jednou alebo viacerými anténami s malým vizuálnym vplyvom, a ktoré umožňuje bezdrôtový prístup používateľov k elektronickým komunikačným sieťam bez ohľadu na to, či je základná topológia siete mobilná alebo pevná;

24.  „rádiová miestna sieť“ alebo „RLAN“ je systém bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom a malým dosahom s nízkym rizikom rušenia s inými takýmito systémami rozmiestnenými v tesnej blízkosti inými používateľmi, ktoré fungujú na základe nevýhradného využívania harmonizovaného rádiového spektra;

25.  „harmonizované rádiové spektrum“ je rádiové spektrum, v prípade ktorého boli prostredníctvom technických vykonávacích opatrení v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES stanovené harmonizované podmienky týkajúce sa jeho dostupnosti a efektívneho využívania;

26.  „spoločné využívanie rádiového spektra“ je prístup dvoch alebo viacerých používateľov na využívanie rovnakých pásiem rádiového spektra podľa vymedzených podmienok spoločného využívania schválený ▌ na základe všeobecného povolenia, individuálnych práv na využívanie rádiového spektra alebo ich kombinácie vrátane regulačných prístupov, ako sú licencovaný spoločný prístup sledujúci uľahčenie spoločného využívania pásma rádiového spektra, ktorý podlieha záväznej dohode všetkých zainteresovaných strán, v súlade s pravidlami spoločného využívania uvedenými v ich právach na využívanie rádiového spektra s cieľom zabezpečiť všetkým používateľom predvídateľné a spoľahlivé podmienky spoločného využívania, a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže;

27.  „prístup“ je sprístupnenie zariadení alebo služieb inému podniku za vymedzených podmienok, a to buď na výhradnom, alebo nevýhradnom základe, na účely poskytovania elektronických komunikačných služieb, a to aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti alebo služieb obsahu vysielania; zahŕňa okrem iného prístup k prvkom siete a pridruženým prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať pevné alebo iné pripojenie zariadenia (zahŕňa najmä prístup k účastníckemu vedeniu a k prostriedkom a službám potrebným na poskytovanie služieb cez účastnícke vedenie); prístup k fyzickej infraštruktúre vrátane budov, káblovodov a stožiarov; prístup k príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov; prístup k informačným systémom alebo databázam na predbežné objednávky, obstarávanie, objednávky, podávanie žiadostí o údržbu a opravu, ako aj na účely fakturácie; prístup k prevodu čísel alebo systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu; prístup k pevným a mobilným sieťam, ▌ najmä k službám roamingu; prístup k systémom podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie a prístup k službám virtuálnych sietí;

28.  „prepojenie“ je špecifický typ prístupu zavedený medzi prevádzkovateľmi verejnej siete prostredníctvom fyzického a logického spojenia verejných elektronických komunikačných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom s cieľom umožniť komunikáciu používateľov jedného podniku s používateľmi toho istého alebo iného podniku, alebo na prístup k službám, ktoré poskytuje iný podnik, v prípade, ak sú takéto služby poskytované zainteresovanými stranami alebo inými stranami, ktoré majú prístup k sieti;

29.  „prevádzkovateľ“ je podnik poskytujúci alebo oprávnený poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť alebo pridružené prostriedky;

30.  „účastnícke vedenie“ je fyzický okruh, ktorý využívajú elektronické komunikačné signály, spájajúci koncový bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej elektronickej komunikačnej sieti;

31.  „volanie“ je spojenie zostavené prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu;

32.  „hlasová komunikačná služba“ je verejne dostupná elektronická komunikačná služba na priame alebo nepriame vytváranie a príjem národných alebo národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného ▌ číslovacieho plánu;

33.  „geografické číslo“ je číslo z národného ▌ číslovacieho plánu, pričom časť jeho číselnej štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete;

34.  „negeografické číslo“ je číslo z národného ▌ číslovacieho plánu, ktoré nie je geografickým číslom, ako napríklad čísla účastníkov mobilnej siete, služieb volania na účet volaného a služieb za zvýšenú cenu;

35.  „úplná konverzačná služba“ je multimediálna konverzačná služba v reálnom čase, ktorá poskytuje v reálnom čase obojsmerný symetrický prenos pohyblivého obrazu, textu a hlasu medzi používateľmi v dvoch alebo vo viacerých lokalitách;

36.  „stredisko tiesňového volania“ alebo „PSAP“ je fyzické miesto, za ktoré zodpovedá orgán verejnej správy alebo súkromná organizácia uznaná členským štátom a ktoré ako prvé prijíma tiesňovú komunikáciu;

37.  „najvhodnejšie PSAP“ je PSAP, ktoré zodpovedné orgány stanovia na prijímanie tiesňových komunikácií z určitej oblasti alebo tiesňových komunikácií určitého typu;

38.  „tiesňová komunikácia“ je komunikácia prostredníctvom interpersonálnych komunikačných služieb medzi koncovým používateľom a PSAP s cieľom požiadať a získať pomoc v núdzovej situácii od poskytovateľov záchranných služieb;

39.  „záchranná služba“ je služba, ktorú členský štát ako takú uznal a ktorá v súlade s vnútroštátnym právom poskytuje okamžitú a rýchlu pomoc v situáciách, keď existuje najmä priame ohrozenie života alebo fyzickej integrity, zdravia alebo bezpečnosti jednotlivca či verejnosti, súkromného alebo verejného majetku alebo životného prostredia;

40.  „informácie o polohe volajúceho“ sú vo verejnej mobilnej sieti spracúvané údaje odvodené zo sieťovej infraštruktúry alebo z telefónov, ktoré udávajú geografickú polohu mobilného koncového zariadenia koncového používateľa a vo verejnej pevnej sieti údaje o fyzickej adrese koncového bodu siete;

41.  "koncové zariadenie" je koncové zariadenie vymedzené v článku 1 bode 1 smernice Komisie 2008/63/ES(46);

42.  "bezpečnostný incident" je udalosť, ktorá má skutočný nepriaznivý účinok na bezpečnosť elektronických komunikačných sietí alebo služieb.

KAPITOLA II

CIELE

Článok 3

Všeobecné ciele

1.  Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici prijali všetky zodpovedajúce opatrenia, ktoré sú potrebné a primerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 2. Členské štáty, Komisia, Skupina pre politiku rádiového spektra (RSPG) a orgán BEREC tiež prispievajú k dosiahnutiu týchto cieľov.

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány prispievajú v rámci svojej právomoci k zabezpečeniu vykonávania politík zameraných na presadzovanie slobody prejavu a práva na informácie, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ako aj plurality médií.

2.  Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány, ako aj orgán BEREC, Komisia a členské štáty sledujú v kontexte tejto smernice každý z týchto všeobecných cieľov, ktoré nie sú zoradené podľa priority:

a)  podporovať pripojiteľnosť a prístup k vysokokapacitným sieťam vrátane pevných ▌, mobilných a bezdrôtových sietí a ich využívanie zo strany všetkých občanov a podnikov v Únii;

b)  podporovať hospodársku súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov vrátane efektívnej hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry a pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb a pridružených služieb;

c)  prispievať k rozvoju vnútorného trhu odstránením zostávajúcich prekážok a uľahčením konvergentných podmienok pre investície do elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb a ich poskytovanie v celej Únii, vypracovaním spoločných pravidiel a predvídateľných regulačných prístupov, uprednostňovaním účinného, efektívneho a koordinovaného využívania rádiového spektra, otvorenej inovácie, zriaďovania a rozvoja transeurópskych sietí, poskytovania, dostupnosti a interoperability celoeurópskych služieb a prepojiteľnosti medzi koncovými bodmi;

d)  podporovať záujmy občanov Únie ▌zabezpečením pripojiteľnosti a všeobecnej dostupnosti a využívania vysokokapacitných sietí vrátane pevných ▌, mobilných a bezdrôtových sietí a elektronických komunikačných služieb umožnením maximálnych výhod z hľadiska možnosti voľby, ceny a kvality na základe efektívnej hospodárskej súťaže, zachovaním bezpečnosti sietí a služieb, zabezpečením vysokej a jednotnej úrovne ochrany koncových používateľov prostredníctvom potrebných odvetvových predpisov a riešením potrieb, ako sú napríklad ▌prijateľné ceny, ktoré majú osobitné sociálne skupiny, najmä ▌koncoví používatelia so zdravotným postihnutím, starší koncoví používatelia a koncoví používatelia s osobitnými sociálnymi potrebami, a možnosť voľby a rovnocenný prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím.

3.  Ak Komisia stanoví referenčné hodnoty a podáva správu o účinnosti opatrení členských štátov z hľadiska dosiahnutia cieľov uvedených v odseku 2, v prípade potreby Komisii pomáhajú členské štáty, národné regulačné orgány, orgán BEREC a skupina RSPG.

4.  Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány pri plnení cieľov politiky uvedených v odseku 2 a špecifikovaných v tom odseku ▌ okrem iného:

a)  podporujú predvídateľnosť regulácie zabezpečením jednotného regulačného prístupu v náležitých obdobiach preskúmania a vzájomnou spoluprácou, ▌spoluprácou s orgánom BEREC, so skupinou RSPG a s ▌Komisiou;

b)  zabezpečujú, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a služieb;

c)  uplatňujú právo Únie technologicky neutrálnym spôsobom v rozsahu, ktorý je v súlade s dosahovaním cieľov stanovených v odseku 1;

d)  podporujú efektívne investície do novej a zdokonaľovanej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že zabezpečujú, aby sa vo všetkých povinnostiach prístupu náležite zohľadnilo riziko, ktoré znášajú investujúce podniky, a umožňujú rôzne dohody o spolupráci investorov a strán, ktoré sa snažia získať prístup, aby sa diverzifikovalo riziko investovania, pričom sa zabezpečí zachovanie hospodárskej súťaže na trhu a zásada nediskriminácie;

e)  náležite zohľadňujú odlišné podmienky v oblasti infraštruktúry, hospodárskej súťaže, okolností koncových používateľov a najmä spotrebiteľov v rozličných geografických oblastiach jedného členského štátu vrátane miestnej infraštruktúry spravovanej fyzickými osobami na neziskovom základe;

f)  ukladajú regulačné povinnosti ex ante len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie efektívnej a udržateľnej hospodárskej súťaže v záujme koncových používateľov a zmierňujú alebo rušia tieto povinnosti hneď, ako je táto podmienka splnená.

Členské štáty zabezpečujú, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány konali nestranne, objektívne, transparentne, nediskriminačne a primerane.

Článok 4

Strategické plánovanie a koordinácia politiky rádiového spektra

1.  Členské štáty spolupracujú navzájom a s Komisiou pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania rádiového spektra v Únii v súlade s politikami Únie na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami. Na tieto účely zohľadňujú okrem iného aspekty politík Únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, ▌ slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín používateľov rádiového spektra, aby sa optimalizovalo využitie rádiového spektra a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.

2.  Členské štáty vzájomnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou podporujú koordináciu prístupov v rámci politiky rádiového spektra v Únii a prípadné harmonizované podmienky týkajúce sa dostupnosti a efektívneho využívania rádiového spektra na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami.

3.  Členské štáty spolupracujú v rámci skupiny RSPG ▌ navzájom a s Komisiou v súlade s odsekom 1 a na ich žiadosť aj s Európskym parlamentom a Radou s cieľom podporiť strategické plánovanie a koordináciu prístupov k politike rádiového spektra v Únii, pričom:

a)  vypracúvajú najlepšie postupy v záležitostiach týkajúcich sa rádiového spektra na účely vykonávania tejto smernice;

b)  uľahčujú koordináciu medzi členskými štátmi na účely vykonávania tejto smernice a iného práva Únie a prispievania k rozvoju vnútorného trhu;

c)  koordinujú svoje prístupy k prideľovaniu a povoľovaniu využívania rádiového spektra a zverejňujú správy alebo stanoviská k záležitostiam týkajúcim sa rádiového spektra.

Orgán BEREC sa zúčastňuje na otázkach, ktoré sa týkajú jeho právomoci v oblasti regulácie trhu a hospodárskej súťaže v súvislosti s rádiovým spektrom.

4.  Komisia môže Európskemu parlamentu a Rade predkladať legislatívne návrhy na účely zriadenia viacročných programov politiky rádiového spektra, stanovenia politickej orientácie a cieľov strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového spektra v súlade s touto smernicou ako aj na účely uvoľnenia harmonizovaného rádiového spektra na spoločné využívanie alebo na využívanie, ktoré nepodlieha individuálnym právam, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko skupiny RSPG ▌.

HLAVA II

INŠTITUCIONÁLNA ŠTRUKTÚRA A SPRÁVA

KAPITOLA I

NÁRODNÉ REGULAČNÉ ORGÁNY A INÉ PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY

Článok 5

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány

1.  Členské štáty zabezpečia, aby každú úlohu stanovenú touto smernicou vykonával príslušný orgán.

V rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice zodpovedajú národné regulačné orgány minimálne za tieto úlohy:

a)  vykonávať reguláciu trhu ex ante vrátane ukladania povinností prístupu a prepojenia;

b)  zabezpečovať riešenia sporov medzi podnikmi ▌;

c)   vykonávať správu rádiového spektra a rozhodnutia, alebo poskytovať poradenstvo v súvislosti s prvkami, ktoré sa týkajú formovania trhu a hospodárskej súťaže ▌a ktoré sú súčasťou vnútroštátnych postupov v oblasti práv na využívanie rádiového spektra na účely elektronických komunikačných sietí a služieb, keď takúto správu spektra a/alebo rozhodnutia vykonáva iný príslušný orgán;

d)   prispievať k ochrane práv koncových používateľov v odvetví elektronických komunikácií, a to prípadne aj v koordinácii s inými príslušnými orgánmi;

e)  dôkladne hodnotiť a monitorovať otázky formovania trhu a hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o prístup k otvorenému internetu;

f)  ▌posúdiť nespravodlivé zaťaženie a vypočítať čisté náklady povinnosti poskytovať univerzálnu službu;

g)  zabezpečiť prenositeľnosť čísla medzi poskytovateľmi;

h)  realizovať všetky ostatné úlohy, ktoré sú v tejto smernici vyhradené národným regulačným orgánom.

Členské štáty môžu uložiť národným regulačným orgánom ďalšie úlohy ustanovené v tejto smernici a v inom práve Únie, najmä tie, ktoré súvisia s hospodárskou súťažou na trhu alebo so vstupom na trh, ako je napríklad vydávanie všeobecného povolenia, a tie, ktoré súvisia s úlohami zverenými orgánu BEREC. V prípadoch, keď sú úlohy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže na trhu alebo vstupu na trh, uložené iným príslušným orgánom, pred prijatím rozhodnutia sa usilujú konzultovať s národným regulačným orgánom. S cieľom prispieť k plneniu úloh orgánu BEREC sú národné regulačné orgány oprávnené zhromažďovať potrebné údaje a ďalšie informácie od účastníkov trhu.

Členské štáty môžu na základe vnútroštátneho práva vrátane vnútroštátneho práva, ktorým sa vykonáva právo Únie, uložiť národným regulačným orgánom aj iné úlohy.

Pri transponovaní tejto smernice členské štáty podporujú najmä stabilitu právomocí národných regulačných orgánov so zreteľom na ukladanie úloh vyplývajúcich z regulačného rámca Únie v oblasti elektronických komunikácií zmeneného v roku 2009.

2.  Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány toho istého členského štátu alebo iných členských štátov ▌ v prípade potreby uzavrú v záujme podpory spolupráce v oblasti regulácie vzájomné dohody o spolupráci.

3.  Členské štáty zverejnia úlohy, ktoré majú plniť národné regulačné orgány a iné príslušné orgány, v ľahko dostupnej forme, najmä ak sú takéto úlohy uložené viac ako jednému orgánu. Členské štáty zabezpečia v prípade potreby konzultácie a spoluprácu medzi týmito orgánmi a v záležitostiach spoločného záujmu konzultácie a spoluprácu medzi týmito orgánmi a národnými orgánmi poverenými vykonávaním práva hospodárskej súťaže alebo spotrebiteľského práva. Ak právomoc riešiť takéto záležitosti majú viaceré orgány, členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné úlohy každého orgánu uverejnené v ľahko dostupnej forme.

4.  Členské štáty oznámia Komisii všetky úlohy uložené národným regulačným orgánom a iným príslušným orgánom podľa tejto smernice a ich príslušné povinnosti, ako aj všetky ich zmeny.

Článok 6

Nezávislosť národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov

1.  Členské štáty zaručia nezávislosť národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov tým, že zabezpečia ich právne oddelenie a nezávislé fungovanie od všetkých fyzických alebo právnických osôb poskytujúcich elektronické komunikačné siete, zariadenia alebo služby. Členské štáty, ktoré si ponechajú vlastnícke práva alebo kontrolu vo vzťahu k podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby, zabezpečia účinné štrukturálne odčlenenie regulačnej funkcie od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány vykonávali svoje právomoci nestranne, transparentne a včas. Členské štáty zabezpečia, aby mali primerané technické, finančné a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktorými sú poverené.

Článok 7

Vymenúvanie a odvolávanie členov národných regulačných orgánov

1.  Vedúci národného regulačného orgánu, prípadne členovia kolektívneho orgánu plniaceho túto úlohu v rámci národného regulačného orgánu alebo ich náhradníci sú vymenovaní spomedzi osôb s uznaním a odbornými skúsenosťami na funkčné obdobie najmenej troch rokov, a to otvoreným a transparentným výberovým konaním podľa ich zásluh, zručností, vedomostí a skúseností. ▌ Členské štáty zabezpečia kontinuitu prijímania rozhodnutí ▌.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vedúci národného regulačného orgánu, prípadne členovia kolektívneho orgánu plniaceho túto úlohu v rámci národného regulačného orgánu alebo ich náhradníci mohli byť odvolaní počas svojho funkčného obdobia len v prípade, ak prestali spĺňať požiadavky kladené na plnenie ich povinností, ktoré sú ustanovené vo vnútroštátnom práve pred ich vymenovaním.

3.  Rozhodnutie o odvolaní z funkcie vedúceho dotknutého národného regulačného orgánu, prípadne členov kolektívneho orgánu, ktorý plní túto úlohu, sa zverejní v čase odvolania z funkcie. Vedúci národného regulačného orgánu, prípadne členovia kolektívneho orgánu, ktorý plní túto úlohu, odvolaní z funkcie, musia dostať odôvodnenie. Pokiaľ nie je odôvodnenie uverejnené, uverejní sa na žiadosť danej osoby. Členské štáty zabezpečia, aby toto rozhodnutie podliehalo preskúmaniu súdom zo skutkového aj z právneho hľadiska.

Článok 8

Politická nezávislosť a zodpovednosť národných regulačných orgánov

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, národné regulačné orgány konajú nezávisle a objektívne, aj pokiaľ ide o vypracovanie vnútorných postupov a organizáciu zamestnancov, pracujú transparentným a zodpovedným spôsobom v súlade s právom Únie a v súvislosti s výkonom úloh, ktoré im ukladá vnútroštátne právo, ktorým sa vykonáva právo Únie, nežiadajú ani neprijímajú pokyny od žiadneho iného orgánu. Nebráni to dohľadu nad nimi podľa vnútroštátneho ústavného práva. Právomoc pozastaviť výkon rozhodnutí národných regulačných orgánov alebo ich zmeniť majú iba odvolacie orgány zriadené podľa článku 31.

2.  Národné regulačné orgány podávajú každoročne správu okrem iného o stave na trhu s elektronickými komunikáciami, o nimi prijatých rozhodnutiach, o svojich ľudských a finančných zdrojoch a o tom, ako sú tieto zdroje pridelené, ako aj o budúcich plánoch. Tieto správy sa zverejňujú.

Článok 9

Regulačná spôsobilosť národných regulačných orgánov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali samostatné ročné rozpočty a nezávislosť pri plnení prideleného rozpočtu. Tieto rozpočty sa zverejňujú.

2.  Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť zabezpečiť národným regulačným orgánom primerané finančné a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktoré im boli uložené, nesmie finančná nezávislosť brániť výkonu dohľadu alebo kontroly v súlade s vnútroštátnym ústavným právom. Akákoľvek kontrola rozpočtu národných regulačných orgánov sa vykonáva transparentným spôsobom a zverejňuje sa.

3.  Členské štáty tiež zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali primerané finančné a ľudské zdroje, ktoré im umožnia aktívne sa podieľať na činnosti orgánu BEREC a prispievať k nej.

Článok 10

Zapojenie národných regulačných orgánov do činností orgánu BEREC

1.  Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné národné regulačné orgány aktívne podporovali ciele orgánu BEREC presadzovať väčšiu koordináciu a konzistentnosť regulácie.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri prijímaní svojich rozhodnutí týkajúcich sa ich domácich trhov v čo najväčšej miere zohľadňovali usmernenia, stanoviská, odporúčania, spoločné stanoviská, najlepšie postupy a metodiky prijaté orgánom BEREC.

Článok 11

Spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi

Národné regulačné orgány, iné príslušné orgány podľa tejto smernice a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže si navzájom poskytujú informácie potrebné na uplatňovanie tejto smernice. V súvislosti s výmenou informácií sa uplatňujú pravidlá Únie na ochranu údajov, pričom prijímajúci orgán zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako poskytujúci orgán.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ POVOLENIE

ODDIEL 1

VŠEOBECNÁ ČASŤ

Článok 12

Všeobecné povolenie elektronických komunikačných sietí a služieb

1.  Členské štáty zabezpečia právo slobodne poskytovať elektronické komunikačné siete a služby podliehajúce podmienkam stanoveným v tejto smernici. Členské štáty preto nebránia podniku, aby poskytoval elektronické komunikačné siete alebo služby, s výnimkou prípadov, keď je to potrebné z dôvodov uvedených v článku 52 ods. 1 ZFEÚ. Akékoľvek takéto obmedzenie slobody poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby sa musí riadne zdôvodniť a oznámiť Komisii.

2.  Poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb, okrem interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, môže podliehať bez toho, aby boli dotknuté osobitné povinnosti podľa článku 13 ods. 2 alebo práva na využívanie podľa článkov 46 a 94, len všeobecnému povoleniu.

3.  Ak členský štát usúdi, že oznamovacia povinnosť je v prípade podnikov, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu, opodstatnená, tento členský štát môže od takých podnikov vyžadovať len to, aby oznámenie zaslali národnému regulačnému orgánu alebo inému príslušnému orgánu. Členský štát nesmie od takýchto podnikov vyžadovať získanie výslovného rozhodnutia alebo akéhokoľvek iného správneho opatrenia od takéhoto orgánu či ktoréhokoľvek iného orgánu pred vykonávaním práv vyplývajúcich zo všeobecného povolenia.

Na základe oznámenia ▌, ak sa vyžaduje, môže podnik začať činnosť v prípade potreby s výhradou ustanovení o právach na využívanie podľa tejto smernice. ▌

4.  Oznámenie uvedené v odseku 3 neobsahuje viac ako vyhlásenie fyzickej alebo právnickej osoby o úmysle začať s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb adresované národnému regulačnému orgánu alebo inému príslušnému orgánu a minimálne informácie, ktoré sa vyžadujú na to, aby orgán BEREC a uvedený orgán mohli spravovať register alebo zoznam poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb. Tieto informácie sa musia obmedziť na:

a)  meno poskytovateľa;

b)  právny status, formu a registračné číslo poskytovateľa, ak je poskytovateľ zapísaný v obchodnom alebo inom podobnom verejnom registri v Únii;

c)  poštovú adresu hlavného miesta podnikateľskej činnosti poskytovateľa v Enii, a prípadne, pobočiek v členskom štáte;

d)  prípadne adresu webového sídla poskytovateľa, ktoré súvisí s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb;

e)  kontaktnú osobu a kontaktné údaje;

f)  stručný opis sietí alebo služieb, ktoré chce poskytovať;

g)  dotknuté členské štáty a

h)  predpokladaný dátum začatia činnosti.

Členské štáty nesmú ukladať žiadne ďalšie alebo osobitné oznamovacie povinnosti.

V záujme podpory aproximácie oznamovacích povinností orgán BEREC uverejní usmernenia týkajúce sa vzoru oznámenia a vedie databázu Únie obsahujúcu oznámenia, ktoré sa zaslali príslušným orgánom. Na tento účel príslušné orgány bez zbytočného odkladu postúpia orgánu BEREC elektronickými prostriedkami každé oznámenie, ktoré im bolo doručené. Oznámenia predložené príslušným orgánom pred ... [dva roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] sa postúpia orgánu BEREC do ... [tri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Článok 13

Podmienky spojené so všeobecným povolením a s právami na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania a osobitné povinnosti

1.  Všeobecné povolenie na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb a práva na využívanie rádiového spektra i práva na využívanie zdrojov číslovania môžu podliehať len podmienkam uvedeným v prílohe I. Takéto podmienky musia byť nediskriminačné, primerané a transparentné. Pokiaľ ide o práva na využívanie rádiového spektra, takéto podmienky zabezpečia jeho účinné a efektívne využívanie a musia byť v súlade s článkami 45 a 51, a pokiaľ ide o práva na využívanie zdrojov číslovania, takéto podmienky musia byť v súlade s článkom 94.

2.  Osobitné povinnosti, ktoré môžu byť uložené podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete a služby podľa článku 61 ods. 1 a 5 a článkov 62, 68 a 83 alebo poskytovateľom, ktorí sú určení poskytovať univerzálnu službu podľa tejto smernice, sú právne oddelené od práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecného povolenia. S cieľom dosiahnuť transparentnosť sú vo všeobecnom povolení zahrnuté kritériá a postupy ukladania takýchto osobitných povinností jednotlivým podnikom.

3.  Všeobecné povolenie obsahuje len podmienky, ktoré sú špecifické pre dané odvetvie a sú uvedené v častiach A, B a C prílohy I, a neduplikuje podmienky, ktoré sú platné pre podniky na základe iného vnútroštátneho práva.

4.  Členské štáty neduplikujú podmienky všeobecného povolenia v prípadoch, keď udeľujú právo na využívanie rádiového spektra alebo na využívanie zdrojov číslovania.

Článok 14

Vyhlásenia na uľahčenie výkonu práv na inštalovanie zariadení a práv na prepojenia

Príslušné orgány vydajú na žiadosť podniku v priebehu jedného týždňa štandardizované vyhlásenia, ktorými sa v príslušnom prípade potvrdzuje, že podnik predložil oznámenie podľa článku 12 ods. 3. V uvedených vyhláseniach sa podrobne opisuje, za akých okolností má akýkoľvek podnik, ktorý poskytuje elektronické komunikačné siete alebo služby na základe všeobecného povolenia, právo požiadať o práva na inštalovanie zariadenia, dohodnutie prepojenia, a získanie prístupu alebo prepojenia, s cieľom uľahčiť výkon týchto práv napríklad na iných úrovniach verejnej správy alebo vo vzťahu k iným podnikom. Vo vhodných prípadoch sa môžu takéto vyhlásenia vydávať aj ako automatická odpoveď na oznámenie uvedené v článku 12 ods. 3.

ODDIEL 2

PRÁVA A POVINNOSTI TÝKAJÚCE SA VŠEOBECNÉHO POVOLENIA

Článok 15

Minimálny zoznam práv vyplývajúcich zo všeobecného povolenia

1.  Podniky, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu podľa článku 12, majú právo:

a)  poskytovať elektronické komunikačné siete a služby;

b)  právo na to, aby ich žiadosť o nevyhnutné práva na inštalovanie zariadení bola posúdená v súlade s článkom 43;

c)  využívať s výhradou článkov 13, 46 a 55 rádiové spektrum v súvislosti s elektronickými komunikačnými sieťami a službami;

d)  právo na to, aby ich žiadosť o nevyhnutné práva na využívanie zdrojov číslovania bola posúdená v súlade s článkom 94.

2.  Ak takéto podniky poskytujú elektronické komunikačné siete alebo služby pre verejnosť, majú na základe všeobecného povolenia právo:

a)  rokovať o prepojení s inými poskytovateľmi verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných komunikačných služieb, na ktoré sa vzťahuje všeobecné povolenie, v Únii, prípadne získať prístup k ich prepojeniu alebo prepojenie od nich v súlade s touto smernicou;

b)  dostať príležitosť na to, aby boli určené na poskytovanie rôznych prvkov univerzálnej služby alebo na pokrytie rôznych časti územia daného štátu v súlade s článkami 86 alebo 87.

Článok 16

Správne poplatky

1.  Akékoľvek správne poplatky uložené podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby na základe všeobecného povolenia alebo poskytovateľom, ktorým bolo udelené právo na využívanie:

a)  celkovo pokrývajú len administratívne náklady, ktoré vzniknú pri riadení, kontrole a presadzovaní systému všeobecného povolenia a práv na využívanie i osobitných povinností podľa článku 13 ods. 2 a ktoré môžu zahŕňať náklady na medzinárodnú spoluprácu, harmonizáciu a normalizáciu, analýzu trhu, sledovanie zhody a inú kontrolu trhu, ako aj regulačné práce zahŕňajúce prípravu a presadzovanie sekundárnych právnych predpisov a správnych rozhodnutí, ako napríklad rozhodnutí o prístupe a prepojení a

b)  sa ukladajú jednotlivým podnikom objektívnym, transparentným a primeraným spôsobom, ktorý minimalizuje dodatočné administratívne náklady a súvisiace poplatky.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať správne poplatky na podniky, ktorých obrat je ▌pod určitou prahovou hodnotou alebo ktorých činnosti nedosahujú minimálny podiel na trhu, prípadne sa týkajú len veľmi obmedzenej časti územia.

2.  Ak národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány ukladajú správne poplatky, zverejnia ročný prehľad svojich administratívnych nákladov a celkovej sumy vybraných poplatkov. V prípade rozdielu medzi celkovou sumou poplatkov a administratívnych nákladov sa urobia primerané úpravy.

Článok 17

Oddelené účtovníctvo a finančné správy

1.  Členské štáty vyžadujú od podnikov poskytujúcich verejné elektronické komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, ktorí majú osobitné alebo výhradné práva na poskytovanie služieb v iných odvetviach v tom istom alebo inom členskom štáte, aby:

a)  viedli oddelené účty pre činnosti súvisiace s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb v rozsahu, ktorý by bol vyžadovaný v prípade, že by uvedené činnosti vykonávali právne nezávislé subjekty s cieľom identifikovať všetky položky nákladov a príjmov, ako aj použitý základ pre ich výpočet a podrobné pripisovacie metódy, ktoré sa týkajú takýchto činností, vrátane podrobného rozpisu stálych aktív a štrukturálnych nákladov alebo

b)  mali štrukturálne oddelené činnosti súvisiace s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať požiadavky uvedené v prvom pododseku na podniky, ktorých ročný obrat z činností súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami alebo službami v Únii je menej ako 50 miliónov EUR.

2.  Ak podniky poskytujúce verejné elektronické komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby nepodliehajú požiadavkám práva obchodných spoločností a nespĺňajú kritéria malého alebo stredného podniku podľa účtovného práva Únie, spracujú finančné správy, podrobia ich nezávislému auditu a uverejnia. Audit sa vykoná podľa príslušných vnútroštátnych predpisov a predpisov Únie.

Prvý pododsek tohto odseku sa vzťahuje aj na oddelené účty vyžadované podľa písmena a) prvého pododseku odseku 1.

ODDIEL 3

ZMENA A ODŇATIE

Článok 18

Zmena práv a povinností

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa práva, podmienky a postupy týkajúce sa všeobecných povolení a práv na využívanie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania alebo práv na inštalovanie zariadení mohli meniť iba v objektívne odôvodnených prípadoch a primeraným spôsobom, pričom sa prípadne prihliada na osobitné podmienky uplatniteľné na prevoditeľné práva na využívanie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania.

2.  Okrem prípadov, keď sú navrhované zmeny malé a boli dohodnuté s držiteľom práv alebo všeobecného povolenia, sa zámer urobiť takéto zmeny primeraným spôsobom ▌oznámi. Zainteresovaným stranám vrátane používateľov a spotrebiteľov sa poskytne dostatočná lehota na vyjadrenie stanovísk k navrhovaným zmenám. Táto lehota nesmie byť okrem mimoriadnych okolností kratšia ako štyri týždne.

Zmeny sa uverejnia spolu s uvedením dôvodov ich prijatia.

Článok 19

Obmedzenie alebo odňatie práv

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 ods. 5 a 6, členské štáty nesmú obmedziť práva na inštalovanie zariadení alebo práva na využívanie rádiového spektra alebo na využívanie zdrojov číslovania ani odňať takéto práva pred uplynutím lehoty, na ktorú boli udelené, s výnimkou prípadov, keď je to odôvodnené v zmysle odseku 2 tohto článku a uplatniteľné v súlade s prílohou I a príslušnými vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa náhrady za odňatie práv.

2.  V súlade s potrebou zaručiť účinné a efektívne využívanie rádiového spektra či vykonávanie technických vykonávacích opatrení prijatých v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES môžu členské štáty na základe vopred stanovených a jasne vymedzených postupov a v súlade so zásadami proporcionality a nediskriminácie umožniť obmedzenie alebo odňatie práv na využívane rádiového spektra, a to aj práv uvedených v článku 49 tejto smernice. V takýchto prípadoch, držitelia týchto práv môžu vo vhodnom prípade a v súlade s právom Únie a príslušnými vnútroštátnymi predpismi dostať primeranú náhradu.

3.  Samotná zmena vo využívaní rádiového spektra, ktorá vyplýva z uplatňovania článku 45 ods. 4 alebo 5, nepredstavuje dôvod na odôvodnenie rozhodnutia odňať právo na využívanie rádiového spektra.

4.  Každý zámer obmedziť alebo odňať práva na základe všeobecného povolenia či individuálne práva na využívanie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania bez súhlasu držiteľa práv podlieha ▌konzultácii so zainteresovanými stranami v súlade s článkom 23.

KAPITOLA III

Poskytovanie informácií, prieskumy a mechanizmus konzultácií

Článok 20

Žiadosť o informácie adresovaná podnikom

1.  Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby, pridružené prostriedky alebo pridružené služby poskytovali všetky informácie vrátane finančných informácií, ktoré národné regulačné orgány, iné príslušné orgány a orgán BEREC potrebujú na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tejto smernice a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/...(47)(48) alebo rozhodnutiami či stanoviskami prijatými v súlade s touto smernicou a uvedeným nariadením. Predovšetkým národné regulačné, a ak je to potrebné na plnenie ich úloh, aj iné príslušné orgány, majú právomoc vyžadovať od takýchto podnikov, aby poskytovali informácie o budúcom vývoji sietí alebo služieb, ktorý by mohol mať vplyv na veľkoobchodné služby, ktoré ponúkajú konkurentom, ako aj informácie o elektronických komunikačných sieťach a pridružených prostriedkoch, ktoré sú rozčlenené na miestnej úrovni a dostatočne podrobné na to, aby bolo možné urobiť geografický prieskum a vymedziť oblasti v súlade s článkom 22. ▌

Ak informácie získané v súlade s prvým pododsekom sú nedostatočné na to, aby národné regulačné orgány, iné príslušné orgány a orgán BEREC mohli plniť svoje regulačné úlohy podľa práva Únie, tieto informácie sa môžu žiadať od iných relevantných podnikov, ktoré pôsobia v odvetví elektronických komunikácií alebo úzko súvisiacich odvetviach.

Od podnikov určených ako podniky s významným vplyvom na veľkoobchodných trhoch sa môže tiež vyžadovať, aby odovzdávali účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s danými veľkoobchodnými trhmi.

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány môžu požadovať informácie z jednotných informačných miest zriadených podľa smernice 2014/61/EÚ.

Akákoľvek žiadosť o informácie musí byť primeraná vykonávaniu danej úlohy a odôvodnená.

Podniky bezodkladne poskytnú požadované informácie a v súlade s požadovaným časovým harmonogramom a požadovanou mierou podrobností.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány na základe odôvodnenej žiadosti poskytovali Komisii informácie, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh podľa ZFEÚ. Informácie požadované Komisiou musia byť primerané vykonávaniu daných úloh. Ak sa poskytované informácie týkajú informácií, ktoré predtým poskytli podniky na žiadosť orgánu, musia byť o tom dané podniky informované. Komisia sprístupní poskytnuté informácie inému takémuto orgánu v inom členskom štáte v potrebnom rozsahu, pokiaľ orgán, ktorý poskytuje dané informácie, výslovne a odôvodnene nepožiada o ich nešírenie.

S výhradou požiadaviek odseku 3 členské štáty zabezpečia, aby informácie predložené jednému orgánu mohli byť na základe opodstatnenej žiadosti sprístupnené inému takémuto orgánu v tom istom alebo inom členskom štáte a orgánu BEREC, ak sú potrebné na to, aby si uvedené orgány alebo orgán BEREC mohli plniť svoje povinnosti podľa práva Únie.

3.  Ak národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán považuje informácie zhromaždené podľa odseku 1 vrátane informácií zhromaždených v kontexte geografického prieskumu za dôverné podľa predpisov Únie a vnútroštátnych predpisov o obchodnom tajomstve ▌, Komisia, orgán BEREC a akékoľvek iné dotknuté príslušné orgány takúto dôvernosť zabezpečia. Takéto zabezpečenie dôvernosti obchodného tajomstva nebráni včasnej výmene informácií medzi príslušným orgánom, Komisiou, orgánom BEREC a akýmikoľvek inými dotknutými príslušnými orgánmi na účely preskúmania a monitorovania tejto smernice, ako aj dohľadu nad jej uplatňovaním.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány konajúc podľa vnútroštátnych pravidiel, ktoré sa týkajú prístupu verejnosti k informáciám, a podľa vnútroštátnych predpisov a predpisov Únie o obchodnom tajomstve a ochrane osobných údajov zverejnili informácie, ktoré prispievajú k otvorenému a konkurenčnému trhu.

5.  Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány zverejnia podmienky prístupu verejnosti k informáciám, ako sú uvedené v odseku 4, vrátane postupov potrebných na získanie takéhoto prístupu.

Článok 21

Informácie vyžadované v prípade všeobecného povolenia, práv na využívanie a osobitných povinností

1.  Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek informácie požadované podľa článku 20 a povinnosti týkajúce sa informácií a podávania správ podľa vnútroštátneho práva iných, ako je všeobecné povolenie, národné regulačné orgány a iné príslušné orgány môžu ▌od podnikov vyžadovať, aby v prípade všeobecného povolenia, práv na využívanie alebo osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2, poskytovali informácie, ktoré sú primerané a objektívne oprávnené najmä na účely:

a)  overenia, na systematickom alebo individuálnom základe, dodržiavania podmienky 1 v časti A, podmienok 2 a 6 v časti D a podmienok 2 a 7 v časti E prílohy I a dodržiavania povinností uvedených v článku 13 ods. 2;

b)  overenia, na individuálnom základe, plnenia podmienok stanovených v prílohe I, ak bola prijatá sťažnosť alebo ak má príslušný orgán iné dôvody domnievať sa, že niektorá z podmienok nebola splnená, alebo v prípade vyšetrovania, ktoré z vlastnej iniciatívy vykonáva príslušný orgán;

c)  vykonávania postupov posudzovania žiadostí o udelenie práv na využívanie;

d)  uverejňovania porovnávajúcich prehľadov kvality a ceny služieb v záujme spotrebiteľov;

e)  zbierania jasne vymedzených štatistických údajov, správ alebo štúdií;

f)  vykonávania analýzy trhu na účely tejto smernice vrátane údajov o nadväzujúcich trhoch alebo maloobchodných trhoch spojených alebo súvisiacich s trhmi, ktoré sú predmetom analýzy trhu;

g)  zabezpečenia efektívneho využívania a zaručenia účinnej správy rádiového spektra a zdrojov číslovania;

h)  vyhodnocovania vývoja sietí alebo služieb v budúcnosti, ktorý by mohol mať vplyv na veľkoobchodné služby ponúkané konkurentom, na územné pokrytie, na pripojiteľnosť ponúkanú koncovým používateľom alebo na vymedzenie ▌oblastí podľa článku 22;

i)  vykonávania geografických prieskumov;

j)  reagovania na odôvodnené žiadosti orgánu BEREC o informácie.

Informácie uvedené v prvom pododseku písmenách a) a b) a d) až j) sa nesmú vyžadovať pred prístupom na trh alebo ako podmienka prístupu na trh.

Orgán BEREC môže vypracovať vzory žiadostí o informácie, ak je to potrebné na uľahčenie konsolidovanej prezentácie a analýzy získaných informácií.

2.  Pokiaľ ide o práva na využívanie rádiového spektra, informácie uvedené v odseku 1 sa musia týkať najmä účinného a efektívneho využívania rádiového spektra, ako aj súladu s akýmikoľvek požiadavkami na pokrytie a kvalitu služieb spojenými s právami na využívanie rádiového spektra a ich overovania.

3.  Ak národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány vyžadujú od podnikov, aby poskytli informácie, ktoré sú uvedené v odseku 1, informujú ich o konkrétnom účele, na ktorý sa majú tieto informácie používať.

4.  Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány nesmú duplicitne požadovať informácie, o ktoré už podľa článku 40 nariadenia (EÚ) 2018/...(49) požiadal orgán BEREC, ak orgán BEREC dal získané informácie týmto orgánom k dispozícii.

Článok 22

Geografické prieskumy zavádzania sietí

1.  Národné regulačné orgány a/alebo iné príslušné orgány vykonajú do ... [päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti ▌ tejto smernice] geografický prieskum dosahu elektronických komunikačných sietí schopných poskytovať ▌ širokopásmové pripojenie („širokopásmové siete“), a následne ho aktualizujú najmenej každé tri roky.

Tento geografický prieskum zahŕňa prieskum aktuálneho geografického dosahu širokopásmových sietí na ich území, aké sa vyžadujú na účely plnenia úloh národných regulačných orgánov a /alebo iných príslušných orgánov podľa tejto smernice a na účely prieskumov vyžadovaných na uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci ▌.

Tento geografický prieskum môže zahŕňať aj prognózu dosahu širokopásmových sietí vrátane vysokokapacitných sietí na ich území, a to na obdobie, ktoré určí príslušný orgán.

Takáto prognóza zahŕňa všetky relevantné informácie vrátane informácií o plánovanom zavádzaní vysokokapacitných sietí akýmkoľvek podnikom alebo orgánom verejnej správy a o významnej modernizácií alebo rozšírení sietí ▌, v dôsledku čoho bude rýchlosť sťahovania minimálne 100 Mbit/s. Národné regulačné a/alebo iné príslušné orgány preto od podnikov a orgánov verejnej správy požadujú, aby poskytovali takéto informácie v rozsahu, v akom sú k dispozícii a v akom sa môžu poskytnúť s vynaložením primeraného úsilia.

Národný regulačný orgán s ohľadom na špecifické úlohy, ktoré mu boli uložené podľa tejto smernice rozhodne o rozsahu, v akom by bolo vhodné vychádzať zo všetkých alebo niektorých informácií získaných v rámci takejto prognózy.

Ak geografický prieskum nevykonáva národný regulačný orgán, vykoná sa v spolupráci s týmto orgánom v rozsahu, v akom to môže byť relevantné z hľadiska jeho úloh.

Informácie zhromaždené geografickým prieskumom musia byť primerane podrobné na miestnej úrovni a obsahovať dostatočné množstvo informácií o kvalite služby a jej parametroch a musí sa s nimi zaobchádzať v súlade s článkom 20 ods. 3.

2.  Národné regulačné a/alebo iné príslušné orgány môžu vymedziť ▌oblasť s jasnými územnými hranicami, kde sa na základe informácií získaných a prognózy vypracovanej v súlade s odsekom 1 zistilo, že v období trvania príslušnej prognózy ▌žiadny podnik či orgán verejnej správy nezaviedol ani neplánuje zaviesť vysokokapacitnú sieť či významne modernizovať alebo rozšíriť svoju sieť tak, aby jej výkon umožňoval rýchlosť sťahovania najmenej 100 Mbit/s ▌. Národné regulačné a/alebo iné príslušné orgány zverejnia takto vymedzené ▌oblasti.

3.  V rámci vymedzenej ▌oblasti môžu relevantné orgány vyzvať podniky a orgány verejnej správy, aby vyjadrili svoj zámer zaviesť v období trvania príslušnej prognózy vysokokapacitnej siete. V prípadoch, keď na základe tejto výzvy podnik alebo orgán verejnej správy vyhlási svoj úmysel urobiť tak, relevantný orgán môže vyžadovať, aby iné podniky a orgány verejnej správy vyhlásili akýkoľvek zámer zaviesť vysokokapacitné siete alebo významne zmodernizovať či rozšíriť svoju sieť tak, aby jej výkon umožňoval rýchlosť sťahovania najmenej 100 Mbit/s v tejto oblasti. Relevantný orgán špecifikuje, ktoré informácie majú byť súčasťou predkladaných zámerov, aby sa zaručila aspoň podobná úroveň podrobnosti, aká sa zohľadňuje pri vypracúvaní akejkoľvek prognózy podľa odseku 1. Relevantný orgán tiež informuje každý podnik alebo orgán verejnej správy, ktorý prejavil záujem, o tom, či na základe informácií získaných podľa odseku 1 vymedzená ▌oblasť je alebo pravdepodobne bude pokrytá prístupovou sieťou novej generácie, ktorá umožňuje rýchlosť sťahovania do 100 Mbit/s.

4.  Opatrenia podľa odseku 3 sa prijmú v súlade s efektívnym, objektívnym, transparentným a nediskriminačným postupom, ktorým sa žiadny podnik vopred ▌nevylúči. ▌

5.  Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné a iné príslušné orgány ako aj orgány s miestnou, regionálnou a celoštátnou pôsobnosťou zodpovedné za prideľovanie verejných finančných prostriedkov určených na zavádzanie elektronických komunikačných sietí, navrhovanie národných plánov v oblasti širokopásmového pripojenia, stanovenie povinností pokrytia spojených s právami na využívanie rádiového spektra, ako aj na overenie dostupnosti služieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť poskytovať univerzálnu službu na ich území, zohľadňovali výsledky geografického prieskumu a vymedzených ▌ oblastí podľa odsekov 1, 2 a 3.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány, ktoré vykonávajú geografický prieskum, tieto výsledky poskytovali pod podmienkou, že prijímajúci orgán zaručuje rovnakú úroveň dôvernosti a ochrany obchodného tajomstva ako poskytujúci orgán, a informovali o tom strany, ktoré informácie poskytli. Uvedené výsledky sa za rovnakých podmienok poskytnú aj orgánu BEREC a Komisii, ak o ne požiadajú.

6.  Ak príslušné informácie nie sú na trhu k dispozícii, príslušné orgány v súlade so smernicou 2003/98/ES priamo sprístupnia údaje z geografických prieskumov, ktoré nepodliehajú obchodnému tajomstvu, aby sa umožnilo ich opätovné použitie. Príslušné orgány okrem toho sprístupňujú aj informačné nástroje, ktoré koncovým používateľom ▌umožňujú zistiť dostupnosť pripojiteľnosti v jednotlivých oblastiach, pričom získané údaje sú dostatočne podrobné na to, aby im pomohli pri rozhodovaní o výbere prevádzkovateľa alebo poskytovateľa služby, ak takéto nástroje nie sú na trhu k dispozícii.

7.  S cieľom prispieť ku konzistentnému uplatňovaniu geografických prieskumov a prognóz, orgán BEREC po konzultácii so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou a relevantnými vnútroštátnymi orgánmi vydá do ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] usmernenia, ktoré národným regulačným orgánom a/alebo iným príslušným orgánom pomôžu pri konzistentnom vykonávaní povinností, ktoré im vyplývajú z tohto článku.

Článok 23

Mechanizmus konzultácií a transparentnosti

1.  S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 26 alebo článok 27, prípadne článok 32 ods. 10, členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány majú v úmysle prijať opatrenia podľa tejto smernice alebo ustanoviť obmedzenia v súlade s článkom 45 ods. 4 a 5, ktoré majú významný vplyv na relevantný trh, poskytli zainteresovaným stranám príležitosť predložiť k návrhu opatrenia pripomienky v primeranej lehote v závislosti od zložitosti danej problematiky, no v každom prípade, okrem výnimočných okolností, najmenej 30 dní.

2.  Na účely článku 35 príslušné orgány informujú skupinu RSPG v čase uverejnenia o akomkoľvek návrhu opatrenia, ktoré patrí do rozsahu komparatívneho alebo súťažného výberového konania podľa článku 55 ods. 2 a týka sa využívania rádiového spektra, v súvislosti s ktorým sa stanovili harmonizované podmienky v technických vykonávacích opatreniach v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES, aby sa umožnilo jeho využívanie pre bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len "bezdrôtové širokopásmové siete a služby").

3.  Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány uverejnia svoje vnútroštátne konzultačné postupy.

Členské štáty zabezpečia zriadenie jednotného informačného miesta, prostredníctvom ktorého možno získať prístup k všetkým prebiehajúcim konzultáciám.

4.  Výsledky konzultačného postupu sa zverejnia s výnimkou dôverných informácií v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami o obchodnom tajomstve.

Článok 24

Konzultácie zainteresovaných strán

1.  Členské štáty zabezpečia v primeranej miere, aby príslušné orgány, prípadne aj v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi, zohľadnili stanoviská koncových používateľov, najmä spotrebiteľov a koncových používateľov so zdravotným postihnutím, výrobcov a podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete alebo služby k záležitostiam týkajúcim sa všetkých práv koncových používateľov a spotrebiteľov vrátane rovnakého prístupu a možnosti výberu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, ktoré súvisia s verejne dostupnými elektronickými komunikačnými službami, najmä ak majú významný vplyv na trh.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, prípadne aj v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi, zaviedli konzultačný mechanizmus prístupný koncovým používateľom so zdravotným postihnutím, ktorým sa zaistí, že sa v ich rozhodnutiach o otázkach týkajúcich sa práv koncových používateľov a spotrebiteľov vo vzťahu k verejne dostupným elektronickým komunikačným službám náležite zohľadnia záujmy spotrebiteľov v oblasti elektronických komunikácií.

2.  Zainteresované strany môžu pod usmernením príslušných orgánov, prípadne aj v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi, vypracovať mechanizmy, do ktorých by boli zapojení spotrebitelia, skupiny používateľov a poskytovatelia služieb, na zvýšenie celkovej kvality poskytovania služieb okrem iného vypracovaním a monitorovaním kódexov správania a prevádzkových noriem.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne predpisy v súlade s právom Únie, ktorými sa presadzujú ciele politiky v oblasti kultúry a médií, akými sú kultúrna a jazyková rozmanitosť a pluralita médií, príslušné orgány, prípadne aj v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi, ▌môžu presadzovať spoluprácu medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby a odvetviami, ktoré majú záujem na presadzovaní zákonného obsahu v elektronických komunikačných sieťach a službách. Takáto spolupráca môže zahŕňať aj koordináciu informácií vo verejnom záujme, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 103 ods. 4.

Článok 25

Mimosúdne riešenie sporov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie článkov 102 až 107 a článku 115 tejto smernice alebo aspoň jeden nezávislý orgán s overenými odbornými znalosťami, pokiaľ ide o uplatňovanie uvedených článkov, uvádzal ako subjekt alternatívneho riešenia sporov v súlade s článkom 20 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ s cieľom vyriešiť spory medzi poskytovateľmi a spotrebiteľmi, ktoré vznikajú pri uplatňovaní tejto smernice a týkajú sa plnenia zmlúv. Členské štáty môžu rozšíriť prístup k postupom alternatívneho riešenia sporov, ktoré poskytuje tento orgán alebo subjekt, aj na ▌iných koncových používateľov, než sú spotrebitelia, predovšetkým mikropodniky a malé podniky.

2.  Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2013/11/EÚ, ak sú do týchto sporov zapojené strany z rôznych členských štátov, členské štáty koordinujú svoje úsilie s cieľom vyriešiť spor.

Článok 26

Riešenie sporov medzi podnikmi

1.  Ak v súvislosti s existujúcimi povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice vznikne spor medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí alebo služieb v niektorom členskom štáte alebo medzi takýmito podnikmi a inými podnikmi v danom členskom štáte, ktoré požívajú výhody vyplývajúce z povinností prístupu alebo prepojenia, prípadne medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí alebo služieb v niektorom členskom štáte a poskytovateľmi pridružených prostriedkov, dotknutý národný regulačný orgán vydá na žiadosť ktorejkoľvek strany a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, záväzné rozhodnutie, ktorým vyrieši spor, a to v čo najkratšom čase na základe jasných efektívnych postupov, najneskôr však do štyroch mesiacov, pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti. Dotknutý členský štát od všetkých strán vyžaduje, aby s národným regulačným orgánom plne spolupracovali.

2.  Členské štáty môžu ustanoviť, že národné regulačné orgány môžu odmietnuť riešenie sporu, ak existujú iné mechanizmy vrátane mediácie, ktoré by lepšie prispeli k urovnaniu sporu včas a v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3. Národný regulačný orgán bezodkladne informuje strany sporu. Národný regulačný orgán na požiadanie ktorejkoľvek strany vydá čo najskôr a v každom prípade do štyroch mesiacov záväzné rozhodnutie o vyriešení sporu, ak spor nie je po štyroch mesiacoch vyriešený, a ak nebol predložený súdu stranou žiadajúcou nápravu.

3.  Národný regulačný orgán pri riešení sporu prijme rozhodnutia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3. Všetky povinnosti, ktoré podnikom uložil národný regulačný orgán pri riešení sporu, musia byť v súlade s touto smernicou.

4.  Rozhodnutie národného regulačného orgánu je dostupné verejnosti s výhradou požiadaviek na zachovávanie obchodného tajomstva. Národný regulačný orgán poskytne dotknutým stranám v plnom rozsahu dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené.

5.  Postup uvedený v odsekoch 1, 3 a 4 nebráni žiadnej strane podať žalobu na súd.

Článok 27

Riešenie cezhraničných sporov

1.  V prípade sporu medzi podnikmi z rôznych členských štátov, ktorý vznikol pri uplatňovaní tejto smernice, sa uplatňujú odseky 2, 3 a 4 tohto článku. Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú na spory týkajúce sa koordinácie rádiového spektra, na ktoré sa vzťahuje článok 28.

2.  Ktorákoľvek strana môže predložiť spor dotknutému národnému regulačnému orgánu alebo dotknutým orgánom. Ak má spor vplyv na obchod medzi členskými štátmi, príslušný národný regulačný orgán alebo príslušné orgány oznámia spor orgánu BEREC, aby dosiahli konzistentné vyriešenie sporu ▌v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3.

3.  Ak sa spor oznámil orgánu BEREC, ten vydá stanovisko, v ktorom dotknutý národný regulačný orgán alebo dotknuté orgány vyzve, aby v čo najkratšom čase a v každom prípade do štyroch mesiacov, pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti, prijali konkrétne opatrenia na vyriešenie sporu, prípadne aby vo veci nekonali.

4.  Dotknutý národný regulačný organ alebo dotknuté orgány počkajú na stanovisko orgánu BEREC a dovtedy neprijmú žiadne opatrenia na vyriešenie sporu. Za výnimočných okolností, keď existuje naliehavá potreba konať v záujme zaistenia hospodárskej súťaže alebo ochrany záujmov koncových používateľov, môže ktorýkoľvek príslušný národný regulačný orgán buď na žiadosť strán sporu, alebo z vlastnej iniciatívy prijať predbežné opatrenia.

5.  Všetky povinnosti, ktoré podniku uloží národný regulačný orgán ako súčasť riešenia sporu, musia byť v súlade s touto smernicou, v čo najväčšej miere zohľadňovať stanovisko, ktoré prijal orgán BEREC, a musia sa prijať do jedného mesiaca od doručenia tohto stanoviska.

6.  Postup uvedený v odseku 2 nebráni žiadnej strane podať žalobu na súd.

Článok 28

Koordinácia rádiového spektra medzi členskými štátmi

1.  Členské štáty a ich príslušné orgány zabezpečujú, že využívanie rádiového spektra na ich území je organizované tak, aby nebránilo žiadnemu inému členskému štátu, najmä z dôvodu cezhraničného škodlivého rušenia medzi členskými štátmi, povoliť na svojom území využívanie harmonizovaného rádiového spektra v súlade s právom Únie.

Členské štáty prijmú na tento účel všetky potrebné opatrenia bez toho, aby boli dotknuté povinnosti, ktoré im vyplývajú z medzinárodného práva a príslušných medzinárodných dohôd, ako napríklad Rádiokomunikačný poriadok ITU a regionálne rádiokomunikačné dohody ITU.

2.  Členské štáty spolupracujú navzájom prípadne prostredníctvom skupiny RSPG ▌v rámci cezhraničnej koordinácie využívania rádiového spektra s cieľom:

a)  zaručiť dodržiavanie ustanovení odseku 1;

b)  vyriešiť všetky problémy alebo spory súvisiace s cezhraničnou koordináciou alebo cezhraničným škodlivým rušením medzi členskými štátmi, ako aj s tretími krajinami, ktoré bránia členským štátom využívať harmonizované rádiové spektrum na ich území.

3.  S cieľom zaručiť dodržiavanie odseku 1 môže každý dotknutý členský štát ▌požiadať skupinu RSPG, aby využila svoje dobré služby ("good offices") na riešenie každého problému alebo sporu v súvislosti s cezhraničnou koordináciou alebo cezhraničným škodlivým rušením. Vo vhodnom prípade môže skupina RSPG vydať stanovisko, v ktorom navrhne koordinované riešenie týkajúce sa takéhoto problému alebo sporu.

4.  Ak sa opatreniami uvedenými v odseku 2 alebo 3 nevyriešil problém alebo spor môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov na žiadosť ktoréhokoľvek dotknutého členského štátu ▌pri maximálnom zohľadnení každého stanoviska skupiny RSPG, v ktorom sa odporúča koordinované riešenie podľa odseku 3, prijať rozhodnutia určené členským štátom dotknutým nevyriešeným škodlivým rušením na vyriešenie prípadov cezhraničného škodlivého rušenia medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, ktoré im bránia vo využívaní harmonizovaného rádiového spektra na ich území.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 118 ods. 4.

5.  Na žiadosť každého dotknutého členského štátu poskytuje Únia právnu, politickú a technickú podporu na riešenie otázok koordinácie rádiového spektra s krajinami, ktoré susedia s Úniou, vrátane kandidátskych a pristupujúcich krajín tak, aby si dotknuté členské štáty mohli plniť svoje povinnosti podľa práva Únie. Pri poskytovaní takejto pomoci Únia presadzuje vykonávanie politík Únie.

HLAVA III

VYKONÁVANIE

Článok 29

Sankcie

1.  Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií vrátane, v prípade potreby, pokút a netrestných, vopred určených alebo periodických sankcií za porušenia vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice alebo ktoréhokoľvek ▌záväzného rozhodnutia, ktoré prijala Komisia, národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán na základe tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Národným regulačným orgánom a iným príslušným orgánom musí byť v medziach vnútroštátneho ▌práva priznaná právomoc uložiť tieto sankcie. Ustanovené sankcie musia byť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce. ▌

2.  Členské štáty ustanovia sankcie v rámci postupu podľa článku 22 ods. 3 len vtedy, ak podnik alebo orgán verejnej správy úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti poskytuje zavádzajúce, nesprávne alebo neúplné informácie.

Pri určovaní výšky pokuty alebo periodických sankcií uložených podniku alebo orgánu verejnej správy za vedomé poskytnutie zavádzajúcich, nesprávnych alebo neúplných informácií v rámci postupu uvedeného v článku 22 ods. 3 alebo za ich poskytnutie z hrubej nedbanlivosti sa prihliadne okrem iného na to, či správanie podniku alebo orgánu verejnej správy malo negatívny vplyv na hospodársku súťaž, a najmä či na rozdiel od pôvodne poskytnutých informácií alebo ich akejkoľvek aktualizácie podnik alebo orgán verejnej správy zaviedol, rozšíril alebo zmodernizoval sieť alebo sieť nezaviedol, a či nepredložil objektívne odôvodnenie tejto zmeny plánu.

Článok 30

Dodržiavanie podmienok všeobecného povolenia alebo práv na využívanie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania a dodržiavanie osobitných povinností

1.  Členské štáty zabezpečia, aby ich relevantné príslušné orgány monitorovali a dohliadali na dodržiavanie podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania, osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 a povinnosti využívať rádiové spektrum účinne a efektívne v súlade s článkom 4, článkom 45 ods. 1 a článkom 47.

Príslušné orgány majú v súlade s článkom 21 právomoc vyžadovať do podnikov, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu, alebo ktoré majú prospech z práv na využívanie rádiového spektra alebo na využívanie zdrojov číslovania, aby poskytli všetky informácie potrebné na overenie dodržiavania podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania alebo dodržiavania osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 alebo článku 47.

2.  Ak ▌príslušný orgán zistí, že podnik nedodržiava jednu alebo viacero podmienok všeobecného povolenia alebo práv na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania alebo osobitné povinnosti uvedené v článku 13 ods. 2, oznámi tieto zistenia podniku a umožní mu, aby v primeranej lehote vyjadril svoje stanovisko.

3.  Príslušný orgán má právomoc vyžadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 2, a to ihneď alebo v rámci primeranej lehoty, a prijme vhodné a primerané opatrenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania podmienok a povinností.

V tejto súvislosti členské štáty udelia príslušným orgánom právomoc ukladať:

a)  vo vhodných prípadoch odrádzajúce sankcie, ktoré môžu zahŕňať periodické sankcie s retroaktívnym účinkom a

b)  príkazy na zastavenie alebo odloženie poskytovania služby alebo balíka služieb, ktorých ďalšie poskytovanie by ▌ spôsobilo značné narušenie hospodárskej súťaže, pokiaľ nebudú splnené povinnosti prístupu uložené na základe analýzy trhu vykonanej v súlade s článkom 67.

Príslušné orgány bezodkladne oznámia tieto opatrenia spolu s odôvodnením dotknutému podniku, pričom sa v nich stanoví primeraná lehota na dosiahnutie súladu s nimi.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3 tohto článku, členské štáty udelia príslušnému orgánu právomoc ukladať vo vhodných prípadoch podnikom finančné sankcie za neposkytnutie informácií v súlade s povinnosťami uloženými podľa článku 21 ods. 1 prvého pododseku písm. a) alebo b) a článku 69 v primeranej lehote stanovenej ▌príslušným orgánom.

5.  V prípade závažného porušenia alebo opakovaného porušovania podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania alebo osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 alebo článku 47 ods. 1 alebo 2, a ak opatrenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania podmienok alebo povinností uvedené v odseku 3 tohto článku nie sú postačujúce, členské štáty udelia príslušným orgánom právomoc, aby zabránili podniku v tom, aby naďalej poskytoval elektronické komunikačné siete alebo služby, alebo aby pozastavili výkon práv podniku na využívanie alebo mu ich odňali. Členské štáty udelia príslušnému orgánu právomoc ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Takéto sankcie možno uplatniť na obdobie trvania každého porušenia, a to aj v prípade, že bolo následne napravené.

6.  Bez ohľadu na odseky 2, 3 a 5 tohto článku, príslušný orgán môže ešte pred prijatím konečného rozhodnutia prijať naliehavé predbežné opatrenia na nápravu situácie, ak má dôkaz o porušení podmienok všeobecného povolenia, podmienok práv na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania alebo o porušení osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 alebo článku 47 ods. 1 alebo 2, ktoré predstavuje bezprostredné a závažné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia alebo riziká, v dôsledku ktorých vzniknú iným poskytovateľom alebo používateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb alebo iným používateľom rádiového spektra závažné hospodárske alebo prevádzkové problémy. Príslušný orgán dá dotknutému podniku primeranú príležitosť na vyjadrenie stanoviska a navrhnutie akýchkoľvek nápravných opatrení. Ak je to vhodné, príslušný orgán môže potvrdiť predbežné opatrenia, ktoré platia najviac tri mesiace, avšak ktoré možno v prípadoch, ak nie sú ukončené postupy presadzovania, predĺžiť najviac o ďalšie tri mesiace.

7.  Podniky majú právo odvolať sa voči prijatým opatreniam podľa tohto článku v súlade s postupom uvedeným v článku 31.

Článok 31

Právo odvolať sa

1.  Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, v rámci ktorých má každý používateľ alebo podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete ▌alebo služby alebo pridružené prostriedky, ktorý je dotknutý rozhodnutím príslušného orgánu, právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu na odvolací orgán, ktorý je ▌ nezávislý od zúčastnených strán, ako aj od akéhokoľvek vonkajšieho zásahu alebo politického tlaku, ktorý by mohol ohroziť nezávislé posúdenie vecí, ktoré mu boli predložené. Takýto orgán, ktorým môže byť súd, musí mať zodpovedajúce odborné znalosti na účinné vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby sa skutková podstata prípadov riadne zohľadnila.

Do rozhodnutia o odvolaní zostáva v platnosti rozhodnutie príslušného orgánu, pokiaľ sa v súlade s vnútroštátnym právom nenariadia predbežné opatrenia.

2.  Ak odvolací orgán uvedený v odseku 1 tohto článku nie je svojím charakterom súdny, musí vždy predložiť dôvody svojho rozhodnutia v písomnej forme. V takom prípade jeho rozhodnutie tiež podlieha preskúmaniu súdnym orgánom v zmysle článku 267 ZFEÚ.

Členské štáty zabezpečia, aby bol odvolací mechanizmus účinný.

3.  Členské štáty zhromažďujú informácie o všeobecnej podstate odvolaní, počte odvolaní, dĺžke trvania odvolacích konaní a počte rozhodnutí o nariadení predbežných opatrení. Členské štáty poskytnú tieto informácie, ako aj rozhodnutia alebo rozsudky Komisii a orgánu BEREC na základe ich odôvodnenej žiadosti.

HLAVA IV

POSTUPY NA VNÚTORNOM TRHU

KAPITOLA I

Článok 32

Konsolidácia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií

1.  Pri vykonávaní svojich úloh podľa tejto smernice národné regulačné orgány v maximálnej miere zohľadňujú ciele stanovené v článku 3.

2.  Národné regulačné orgány vzájomnou transparentnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou a orgánom BEREC prispievajú k rozvoju vnútorného trhu s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice vo všetkých členských štátoch. Na tento účel spolupracujú najmä s Komisiou a orgánom BEREC s cieľom určiť druhy nástrojov a nápravných opatrení, ktoré sú najvhodnejšie na riešenie konkrétnych druhov situácií na trhu.

3.  Ak sa v odporúčaniach alebo usmerneniach prijatých podľa článku 34 neustanovuje inak, národný regulačný orgán v prípade, že po skončení verejných konzultácií podľa článku 23, ak sú povinné, zamýšľa prijať opatrenie:

a)  na ktoré sa vzťahujú články 61, 64, 67, 68 alebo 83, a

b)  ktoré by malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi,

v súlade s článkom 20 ods. 3 zverejní návrh opatrenia a oznámi ho súčasne Komisii, orgánu BEREC a národným regulačným orgánom v iných členských štátoch spolu s odôvodnením opatrenia ▌. Národné regulačné orgány, orgán BEREC a Komisia môžu predložiť pripomienky k návrhu opatrenia do jedného mesiaca. Lehota jedného mesiaca nesmie byť predĺžená.

4.  Návrh opatrenia uvedeného v odseku 3 tohto článku sa nesmie prijať počas nasledujúcich dvoch mesiacov, ak je uvedené opatrenie zamerané na:

a)  určenie relevantného trhu, ktorý sa odlišuje od trhov určených v odporúčaní uvedenom v článkom 64 ods. 1, alebo

b)  identifikáciu podniku ako podniku, ktorý má samostatne alebo spoločne s inými podnikmi významný vplyv na trhu podľa článku 67 ods. 3 alebo 4,

a pokiaľ by malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi a Komisia oznámila národnému regulačnému orgánu, že sa domnieva, že návrh opatrenia by vytvoril prekážku vnútornému trhu, alebo že má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Únie, a najmä s cieľmi uvedenými v článku 3. Uvedená dvojmesačná lehota nesmie byť predĺžená. Komisia v takomto prípade oznámi svoje výhrady orgánu BEREC a národným regulačným orgánom a súčasne ich zverejní.

5.  Orgán BEREC vydá stanovisko k výhradám Komisie uvedeným v odseku 4, pričom uvedie, či sa domnieva, že by sa návrh opatrenia mal zachovať, zmeniť alebo stiahnuť, a prípadne predloží na tento účel aj konkrétne návrhy.

6.  V lehote dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 Komisia môže:

a)  prijať rozhodnutie, ktorým dotknutému národnému regulačnému orgánu uloží povinnosť daný návrh opatrenia stiahnuť, alebo

b)  prijať rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad uvedených v odseku 4.

Komisia pred prijatím rozhodnutia v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko orgánu BEREC.

K rozhodnutiam uvedeným v prvom pododseku písmene a) Komisia priloží podrobnú a objektívnu analýzu, v ktorej uvedie dôvody, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na jeho zmenu.

7.  Ak Komisia prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 6 prvým pododsekom písm. a) tohto článku, ktorým národnému regulačnému orgánu uloží povinnosť stiahnuť návrh opatrenia, národný regulačný orgán návrh opatrenia zmení alebo stiahne do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie. V prípade zmeny návrhu opatrenia národný regulačný orgán uskutoční verejnú konzultáciu v súlade s článkom 23 a znovu oznámi Komisii zmenený návrh opatrenia v súlade s odsekom 3 tohto článku.

8.  Dotknutý národný regulačný orgán v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky iných národných regulačných orgánov, orgánu BEREC a Komisie a môže okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje odsek 4 a odsek 6 písm. a), prijať výsledný návrh opatrenia, pričom ho v takom prípade oznámi Komisii.

9.  Národný regulačný orgán oznámi Komisii a orgánu BEREC všetky prijaté konečné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje odsek 3 písm. a) a b).

10.  Za výnimočných okolností, keď sa národný regulačný orgán domnieva, že existuje naliehavá potreba konať s cieľom zachovať hospodársku súťaž a chrániť záujmy používateľov, môže odchylne od postupu uvedeného v odsekoch 3 a 4 ihneď prijať primerané a predbežné opatrenia. Takéto opatrenia s úplným odôvodnením bezodkladne oznámi Komisii, ostatným národným regulačným orgánom a orgánu BEREC. Na rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým sa takéto opatrenia zmenia na trvalé alebo ktorým sa predĺži ich platnosť, sa vzťahujú odseky 3 a 4.

11.  Národný regulačný orgán môže návrh opatrenia kedykoľvek stiahnuť.

Článok 33

Postup jednotného uplatňovania nápravných opatrení

1.  Ak cieľom zamýšľaného opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 32 ods. 3, je uloženie, zmena alebo zrušenie povinnosti podniku v rámci uplatňovania článku 61 alebo 67 v spojení s ▌článkami 69 až 76 a s článkom 83 Komisia môže v lehote jedného mesiaca uvedenej v článku 32 ods. 3 oznámiť dotknutému národnému regulačnému orgánu a orgánu BEREC dôvody, prečo sa domnieva, že návrh opatrenia by vytvoril prekážku vnútornému trhu, alebo prečo má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Únie. V takomto prípade sa návrh opatrenia nemôže prijať ďalšie tri mesiace od oznámenia Komisie.

Ak k oznámeniu nedošlo, príslušný národný regulačný orgán môže návrh opatrenia prijať, pričom v najvyššej miere zohľadní všetky pripomienky Komisie, orgánu BEREC alebo ktoréhokoľvek iného národného regulačného orgánu.

2.  V rámci trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 tohto článku Komisia, orgán BEREC a dotknutý národný regulačný orgán úzko spolupracujú, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie v súvislosti s cieľmi stanovenými v článku 3, pričom náležite zohľadňujú názory účastníkov trhu a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotných regulačných postupov.

3.  Orgán BEREC vydá ▌do šiestich týždňov od začiatku trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 stanovisko k oznámeniu Komisie, ktoré sa uvádza v odseku 1, pričom uvedie, či sa domnieva, že by sa návrh opatrenia mal zmeniť alebo stiahnuť, a prípadne predloží na tento účel aj konkrétne návrhy. Uvedené stanovisko odôvodní a zverejní.

4.  Ak sa orgán BEREC vo svojom stanovisku stotožní s vážnymi pochybnosťami Komisie, úzko spolupracuje s dotknutým národným regulačným orgánom, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie. Pred skončením trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 národný regulačný orgán môže:

a)  zmeniť alebo stiahnuť svoj návrh opatrenia, pričom v maximálnej miere zohľadní oznámenie Komisie uvedené v odseku 1 a stanovisko orgánu BEREC; alebo

b)  zachovať návrh opatrenia.

5.  Komisia môže do jedného mesiaca po skončení trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 a pri čo najväčšom zohľadnení prípadného stanoviska orgánu BEREC:

a)  vydať odporúčanie, v ktorom žiada dotknutý národný regulačný orgán, aby zmenil alebo stiahol návrh opatrenia, pričom uvedie dôvody tohto odporúčania, najmä ak sa orgán BEREC nestotožňuje s vážnymi pochybnosťami Komisie, a predložiť na tento účel aj konkrétne návrhy;

b)  prijať rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad vyjadrených podľa odseku 1 alebo

c)  pokiaľ ide o návrh opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 61 ods. 3 druhý pododsek alebo článok 76 ods. 2, prijať rozhodnutie, ktorým sa dotknutému národnému regulačnému orgánu uloží povinnosť daný návrh opatrenia stiahnuť, ak sa orgán BEREC stotožňuje s vážnymi pochybnosťami Komisie, ku ktorému Komisia priloží podrobnú a objektívnu analýzu, v ktorej uvedie dôvody, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia s výhradou postupu uvedeného v článku 32 ods. 7, ktorý sa primerane uplatní.

6.  Dotknutý národný regulačný orgán oznámi Komisii a orgánu BEREC konečné prijaté opatrenie do jedného mesiaca od vydania odporúčania Komisie podľa odseku 5 písm. a) alebo od stiahnutia jej výhrad podľa odseku 5 písm. b).

Uvedenú lehotu možno predĺžiť, aby národný regulačný orgán mohol uskutočniť verejnú konzultáciu podľa článku 23.

7.  Ak sa národný regulačný orgán rozhodne, že nezohľadní odporúčanie na zmenu alebo stiahnutie návrhu opatrenia vydané podľa odseku 5 písm. a), svoje rozhodnutie odôvodní.

8.  Národný regulačný orgán môže v ktoromkoľvek štádiu postupu návrh opatrenia stiahnuť.

Článok 34

Vykonávacie ustanovenia

Po verejnej konzultácii a konzultácii s národnými regulačnými orgánmi a zohľadňujúc v čo najväčšej miere stanovisko orgánu BEREC Komisia môže v súvislosti s článkom 32 prijať odporúčania alebo usmernenia, ktorými sa stanoví forma a obsah oznámení požadovaných podľa článku 32 ods. 3, ako aj úroveň podrobnosti informácií, ktoré sa majú v týchto oznámeniach uviesť, okolnosti, za ktorých sa oznámenia nebudú vyžadovať, a výpočet lehôt.

KAPITOLA II

KONZISTENTNÉ PRIDEĽOVANIA RÁDIOVÉHO SPEKTRA

Článok 35

Proces partnerského preskúmania

1.  Ak národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán zamýšľa uskutočniť výberové konanie v súlade s článkom 55 ods. 2 v súvislosti s rádiovým spektrom, v súvislosti s ktorým sa stanovili harmonizované podmienky v technických vykonávacích opatreniach v súlade s rozhodnutím č. 676/2002/ES, aby sa umožnilo jeho využívanie pre bezdrôtové širokopásmové siete a služby, informuje v súlade s článkom 23 skupinu RSPG o každom návrhu opatrenia, ktoré patrí do rozsahu komparatívneho alebo súťažného výberového konania podľa článku 55 ods. 2 a uvedie, či požiada skupinu RSPG, aby zvolala fórum partnerského hodnotenia, a kedy tak urobí.

Ak je o to požiadaná, skupina RSPG zorganizuje fórum partnerského preskúmania s cieľom diskutovať a vymieňať si názory o predložených návrhoch opatrení a uľahčuje výmenu skúseností a uvedených najlepších postupov.

Fórum partnerského preskúmania pozostáva z členov skupiny RSPG a organizuje ho a predsedá mu zástupca skupiny RSPG.

2.   Najneskôr v priebehu verejnej konzultácie vykonávanej v súlade s článkom 23 môže skupina RSPG výnimočne z vlastného podnetu zvolať fórum partnerského preskúmania v súlade s pravidlami na jeho organizáciu s cieľom vymeniť si skúsenosti a najlepšie postupy týkajúce sa návrhu opatrenia, ktoré súvisí s výberovým konaním, ak sa domnieva, že návrh opatrenia by mohol významne ovplyvniť schopnosť národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu dosiahnuť ciele stanovené v článkoch 3, 45, 46 a 47.

3.  Skupina RSPG vopred vymedzí a zverejní objektívne kritériá na výnimočné zvolanie fóra partnerského preskúmania.

4.  Národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán vysvetlí počas fóra partnerského preskúmania, ako návrh opatrenia:

a)  podporuje rozvoj vnútorného trhu, cezhraničné poskytovanie služieb, ako aj hospodársku súťaž, a maximalizuje výhody pre spotrebiteľov a celkové dosiahnutie cieľov stanovených v článkoch 3, 45, 46 a 47 tejto smernice, ako aj v rozhodnutiach č. 676/2002/ES a 243/2012/EÚ;

b)  zabezpečí účinné a efektívne využívanie rádiového spektra, a

c)  zabezpečí existujúcim aj budúcim používateľom rádiového spektra stabilné a predvídateľné investičné podmienky pri zavádzaní sietí na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, ktoré závisia od využívania rádiového spektra.

5.  Fórum partnerského preskúmania je otvorené pre dobrovoľnú účasť odborníkov z iných príslušných orgánov a orgánu BEREC.

6.  Fórum partnerského preskúmania sa schádza iba raz počas celého procesu príprav a konzultácií jednotného výberového konania na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týka jedného alebo viacerých pásiem rádiového spektra, pokiaľ národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán nepožiada o jeho opätovné zvolanie.

7.  Na žiadosť národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu, ktorý požiadal o stretnutie, môže skupina RSPG prijať správu o tom, ako sa návrhom opatrenia dosiahnu ciele stanovené v odseku 4, v ktorej sa zohľadnia názory vymenené počas fóra partnerského preskúmania.

8.  Skupina RSPG uverejňuje každoročne vo februári správu o návrhoch opatrení, o ktorých sa diskutuje podľa odsekov 1 a 2. V správe sa uvádzajú zaznamenané skúsenosti a najlepšie postupy.

9.  Po ukončení fóra partnerského preskúmania môže skupina RSPG na žiadosť národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu, ktorý požiadal o stretnutie, prijať stanovisko k návrhu opatrenia.

Článok 36

Harmonizované prideľovanie rádiového spektra

V prípade, ak je využívanie rádiového spektra harmonizované, ak sú dohodnuté podmienky a postupy prístupu a ak podniky, ktorým sa má rádiové spektrum prideliť, sú vybrané v súlade s medzinárodnými dohodami a pravidlami Únie, členské štáty udelia právo na využívanie takéhoto rádiového spektra v súlade s nimi. Za predpokladu, že všetky vnútroštátne podmienky súvisiace s právom na využívanie daného rádiového spektra boli splnené v prípade jednotného výberového konania, členské štáty neuložia žiadne ďalšie podmienky, dodatočné kritériá alebo postupy, ktoré by obmedzili, pozmenili alebo oneskorili správne vykonávanie jednotného prideľovania takéhoto rádiového spektra.

Článok 37

Spoločný proces vydávania povolenia na udelenie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra

Dva alebo viaceré členské štáty môžu spolupracovať navzájom, ako aj so skupinou RSPG, pričom zohľadňujú každý záujem vyjadrený účastníkmi trhu, a to tak, že spolu stanovia spoločné aspekty procesu vydávania povolenia a vo vhodných prípadoch takisto spoločne zrealizujú výberové konanie na udelenie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra. ▌

Pri navrhovaní spoločného procesu vydávania povolenia môžu členské štáty zohľadniť tieto kritériá:

a)  príslušné orgány iniciujú a realizujú jednotlivé vnútroštátne procesy vydávania povolenia v súlade so spoločne dohodnutým plánom;

b)  podľa potreby sa v ňom stanovujú spoločné podmienky a postupy výberu a udeľovania individuálnych práv na využívanie rádiového spektra medzi dotknutými členskými štátmi;

c)  podľa potreby sa v ňom stanovujú spoločné alebo porovnateľné podmienky, ktoré sa pripoja k individuálnym právam na využívanie rádiového spektra medzi dotknutými členskými štátmi a ktoré okrem iného umožňujú prideliť používateľom podobné bloky rádiového spektra;

d)  je kedykoľvek do ukončenia spoločného procesu vydávania povolenia otvorený pre iné členské štáty.

Ak napriek záujmu vyjadrenému účastníkmi trhu členské štáty nekonajú spoločne, informujú týchto účastníkov trhu o dôvodoch, ktorými vysvetlia svoje rozhodnutie.

KAPITOLA III

HARMONIZAČNÉ POSTUPY

Článok 38

Harmonizačné postupy

1.  Ak Komisia zistí, že odlišnosti vo vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici národnými regulačnými orgánmi alebo inými príslušnými orgánmi by mohli vytvoriť prekážky vnútornému trhu, Komisia môže prijať odporúčania alebo s výhradou odseku 3 tohto článku prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania tejto smernice s cieľom podporiť plnenie cieľov ustanovených v článku 3, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko orgánu BEREC alebo v relevantnom prípade stanovisko skupiny RSPG.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány pri plnení svojich úloh v čo najväčšej miere zohľadňovali odporúčania uvedené v odseku 1. Ak sa národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán rozhodne nepostupovať podľa odporúčania, informuje o tom Komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie.

3.  Rozhodnutia prijaté podľa odseku 1 zahŕňajú iba identifikáciu harmonizovaného alebo koordinovaného prístupu na účely riešenia týchto otázok:

a)  nekonzistentné vykonávanie všeobecných regulačných prístupov k regulácii trhov elektronických komunikácií národnými regulačnými orgánmi pri uplatňovaní článkov 64 a 67, ak vytvára prekážku vnútornému trhu; takéto rozhodnutia sa nevzťahujú na špecifické oznámenia, ktoré vydávajú národné regulačné orgány v zmysle článku 32; v takom prípade Komisia predloží návrh rozhodnutia:

i)  až po uplynutí aspoň dvoch rokov od prijatia odporúčania Komisie, ktoré sa týka tej istej veci, a

ii)  len ak čo najviac zohľadní stanovisko orgánu BEREC k prípadu na účely prijatia takéhoto rozhodnutia, ktoré orgán BEREC poskytne do troch mesiacov od žiadosti Komisie;

b)  prideľovanie čísel vrátane číselných množín, prenositeľnosť čísel a identifikátorov, systémy prevodu čísel a prekladu adries a prístup k záchranným službám prostredníctvom jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112.

4.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 118 ods. 4.

5.  Orgán BEREC môže z vlastnej iniciatívy poradiť Komisii, či by sa malo prijať opatrenie podľa odseku 1.

6.  Ak Komisia neprijme odporúčanie ani rozhodnutie do jedného roka odo dňa prijatia stanoviska orgánom BEREC, v ktorom poukazuje na existenciu rozdielov vo vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici zo strany národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov, ktoré by mohli vytvoriť prekážku vnútornému trhu, informuje Európsky parlament a Radu o svojich dôvodoch, prečo tak neurobila, a tieto dôvody zverejní.

Ak Komisia prijme v súlade s odsekom 1 odporúčanie, ale nejednotné vykonávanie, ktoré vytvára prekážky vnútornému trhu, pretrváva ďalšie dva roky, potom Komisia, s výhradou odseku 3, prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie v súlade s odsekom 4.

Ak Komisia neprijme rozhodnutie do ďalšieho roka od prijatia akéhokoľvek odporúčania v zmysle druhého pododseku, informuje Európsky parlament a Radu o svojich dôvodoch, prečo tak neurobila, a tieto dôvody zverejní.

Článok 39

Normalizácia

1.  Komisia ▌vypracuje a zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam nezáväzných noriem alebo špecifikácii, ktoré slúžia ako základ pre podporu harmonizovaného poskytovania elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb. Komisia môže v prípade potreby a po konzultácii s výborom zriadeným smernicou (EÚ) 2015/1535 požiadať o vypracovanie noriem európskymi normalizačnými organizáciami [Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI)].

2.  Členské štáty podporujú používanie noriem alebo špecifikácií uvedených v odseku 1 na poskytovanie služieb, technických rozhraní alebo funkcií siete, v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie interoperability služieb, prepojiteľnosti medzi koncovými bodmi, uľahčenia zmeny poskytovateľa a prenositeľnosti čísel a identifikátorov a na zlepšenie slobody výberu pre používateľov.