Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 15. novembra 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Vietnam, najmä situácia politických väzňov
 Situácia v oblasti ľudských práv na Kube
 Situácia v oblasti ľudských práv v Bangladéši
 Práva a povinnosti cestujúcich v železničnej preprave ***I
 Perzistentné organické látky ***I
 Služby starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti
 Lymská choroba (borelióza)

Vietnam, najmä situácia politických väzňov
PDF 135kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2018 o Vietname, najmä o situácii politických väzňov (2018/2925(RSP))
P8_TA(2018)0459RC-B8-0526/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie zo 14. decembra 2017 o slobode prejavu vo Vietname, najmä o prípade Nguyena Vana Hou(1), a z 9. júna 2016 o Vietname(2), predovšetkým o slobode prejavu;

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom, podpísanú 27. júna 2012,

–  so zreteľom na siedme kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom z 1. decembra 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu ESVČ z 9. februára 2018 o odsúdení obhajcov ľudských práv vo Vietname a z 5. apríla 2018 o odsúdení aktivistov za ľudské práva vo Vietname,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 20. augusta 2018 o nedávnom obvinení Le Dinh Luonga,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenie expertov OSN z 23. februára 2018, v ktorom sa nalieha na prepustenie väznených aktivistov za protesty proti toxickému úniku, a z 12. apríla 2018, v ktorom sa požaduje zmena po uväznení obhajcov práv,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), ku ktorému Vietnam pristúpil v roku 1982,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskeho ombudsmana z 26. februára 2016 vo veci 1409/2014/MHZ, ktoré sa týkalo skutočnosti, že Európska komisia nevykonala predchádzajúce hodnotenie vplyvu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom na oblasť ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa databázy vietnamských politických väzňov zostavenej na základe Projektu 88, si vo Vietname odpykáva trest odňatia slobody približne 160 aktivistov a asi 16 aktivistov je vo väzbe;

B.  keďže vietnamské orgány v tejto krajine naďalej väznia, zadržiavajú, obťažujú a zastrašujú obhajcov ľudských práv, novinárov, blogerov, právnikov v oblasti ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti; keďže obhajcovia ľudských práv čelia dlhoročnému väzeniu za svoju činnosť v oblasti ľudských práv a výkon základného práva na slobodu prejavu, či už online alebo offline, čo je v rozpore so záväzkami krajiny podľa medzinárodného práva;

C.  keďže politickí aktivisti a aktivisti za ľudské práva sú vo väzbe vystavení tvrdým podmienkam vrátane odopierania prístupu k zdravotnej starostlivosti, právnemu zástupcovi a osobného kontaktu;

D.  keďže sloboda náboženského vyznania alebo viery je vo Vietname potláčaná a katolícka cirkev a ďalšie neuznané cirkvi, ako je Zjednotená budhistická cirkev Vietnamu, viaceré protestantské cirkvi a ďalšie, vrátane etnickej menšiny Montagnardov, sú aj naďalej ostro nábožensky prenasledované;

E.  keďže Hoang Duc Binh bol odsúdený na 14 rokov za blogovanie o protestoch v súvislosti s katastrofou v spoločnosti Farmosa; keďže Nguyen Nam Phong bol odsúdený na dva roky väzenia pre údajné neuposlúchnutie príkazu verejných úradníkov, keď cestoval na protest; keďže ich úsilie má zásadný význam z hľadiska zvyšovania informovanosti a zabezpečenia zodpovednosti v súvislosti s únikom v oceliarskej továrni Formosa;

F.  keďže členovia Bratstva za demokraciu boli v apríli 2018 odsúdení na trest odňatia slobody na sedem až 15 rokov v rámci rozsiahleho uplatňovania ustanovení trestného zákona týkajúcich sa národnej bezpečnosti; keďže Nguyen Trung Truc, ďalší člen tejto skupiny, bol v septembri 2018 odsúdený na 12-ročné väzenie za pokus o štátny prevrat;

G.  keďže Le Dinh Luong, obhajca ľudských práv, ktorý pokojným spôsobom bojoval za podporu a ochranu ľudských práv, bol 16. augusta 2018 odsúdený na základe ustanovení trestného zákona o národnej bezpečnosti na 20 rokov odňatia slobody a na päť rokov domáceho väzenia; keďže zástupcom delegácie EÚ a veľvyslanectiev členských štátov EÚ nebolo umožnené zúčastniť sa na súdnom pojednávaní; keďže mnohých ďalších obhajcov ľudských práv a ďalších väzňov svedomia postihol podobný osud;

H.  keďže 12. apríla 2018 skupina expertov OSN, osobitný spravodajca pre situáciu obhajcov ľudských práv, predseda pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie a osobitný spravodajca pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu vyzvali Vietnam, aby prestal so zásahmi proti občianskej spoločnosti a nepotláčal disent;

I.  keďže v trestnom zákone Vietnamu sa nachádzajú represívne ustanovenia, ktoré sa zneužívajú na umlčanie, zatýkanie, zadržiavanie, odsudzovanie alebo obmedzenie činnosti aktivistov za ľudské práva, disidentov, právnikov, odborov, náboženských skupín a mimovládnych organizácií, najmä tých, ktoré kritizujú vietnamskú vládu;

J.  keďže vietnamská vláda naďalej zakazuje činnosť nezávislých médií alebo súkromných médií a prísne kontroluje rozhlasové a televízne stanice a tlačové publikácie; keďže v apríli 2016 prijalo národné zhromaždenie zákon o médiách, ktorým sa výrazne obmedzuje sloboda tlače vo Vietname;

K.  keďže vietnamské národné zhromaždenie 12. júna 2018 prijalo zákon o kybernetickej bezpečnosti zameraný na sprísnenie online kontrol, ktorým sa poskytovatelia nútia odstraňovať príspevky, ktoré sa považujú za „hrozbu“ pre národnú bezpečnosť; keďže tento zákon predstavuje vážny zásah do slobody prejavu na internete a jeho cieľom je výrazne obmedziť právo na súkromie;

L.  keďže 1. januára 2018 nadobudol účinnosť vôbec prvý vietnamský zákon o viere a náboženstve, ktorý pre všetky náboženské skupiny v krajine zavádza povinnú registráciu na štátnych orgánoch a povinnosť informovať ich o svojej činnosti; keďže orgány môžu zamietnuť alebo obmedziť žiadosť o registráciu a zakázať náboženské činnosti, ktoré sú svojvoľne považované za odporujúce „národným záujmom“, „verejnému poriadku“ alebo „národnej jednote“; keďže vláda týmto zákonom inštitucionalizovala zasahovanie do náboženských záležitostí a štátny dozor nad náboženskými skupinami;

M.  keďže Vietnam sa nachádza na 175. zo 180 miest indexu slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc za rok 2018;

N.  keďže vo Vietname sa naďalej uplatňuje trest smrti, ale počet popráv nie je známy, pretože vietnamské orgány považujú štatistické údaje o treste smrti za štátne tajomstvo; keďže Vietnam v januári 2018 znížil počet trestných činov, za ktoré možno uložiť trest smrti, z 22 na 18;

O.  keďže Vietnam zatiaľ neratifikoval základné dohovory MOP, konkrétne dohovor č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, dohovor č. 105 o zrušení nútenej práce a dohovor č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať;

P.  keďže dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom je dôležitým prostriedkom v rámci prebiehajúcej komplexnej diskusie o otázkach, ktoré znepokojujú EÚ, vrátane úplného dodržiavania základných práv na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania; keďže vzťah medzi Európskou úniou a Vietnamom musí byť v zásade založený na dodržiavaní ľudských práv, demokracie a právneho štátu a na dodržiavaní medzinárodných noriem;

Q.  keďže existuje jasná spojitosť medzi dohodou o partnerstve a spolupráci (DPS) a dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom, pričom obe strany sa zaviazali plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv;

1.  odsudzuje pokračujúce porušovanie ľudských práv vo Vietname vrátane odsúdenia, politického zastrašovania, sledovania, obťažovania, útokov a nespravodlivých procesov s politickými aktivistami, novinármi, blogermi, obhajcami ľudských práv za presadzovanie slobody prejavu online alebo offline, čo je jasným porušením medzinárodných záväzkov Vietnamu v oblasti ľudských práv;

2.  vyzýva vietnamské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých obhajcov ľudských práv a väzňov svedomia, ktorí sú zadržiavaní alebo odsúdení len za to, že uplatňovali svoje právo na slobodu prejavu vrátane Hoang Duc Binha, Nguyen Nam Phonga, Nguyen Trung Truca a Le Dinh Luonga a aby zrušili všetky obvinenia proti nim;

3.  pripomína svoju výzvu vietnamským orgánom, aby skoncovali so všetkými prípadmi obmedzovania a obťažovania obhajcov ľudských práv a aby za každých okolností zaručili, že budú môcť realizovať legitímne činnosti v oblasti ľudských práv bez obáv z represií a bez akýchkoľvek obmedzení vrátane súdneho obťažovania; vyzýva vládu Vietnamu, aby zrušila všetky obmedzenia slobody náboženského vyznania a ukončila prenasledovanie náboženských komunít;

4.  trvá na tom, aby vietnamská vláda zabezpečila také zaobchádzanie so všetkými zadržanými, ktoré bude v súlade s medzinárodnými normami; zdôrazňuje skutočnosť, že právo na prístup k právnikom, zdravotníckym pracovníkom a rodinným príslušníkom je dôležitou zárukou proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu a má zásadný význam pre právo na spravodlivý proces;

5.  odsudzuje zneužívanie represívnych právnych ustanovení, ktoré obmedzujú základné práva a slobody; vyzýva vietnamské orgány, aby zrušili, preskúmali alebo zmenili všetky represívne zákony, najmä trestný zákon, zákon o kybernetickej bezpečnosti a zákon o viere a náboženstve, a aby zabezpečili súlad všetkých právnych predpisov s medzinárodnými normami a záväzkami v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorého je Vietnam zmluvnou stranou; vyzýva vládu, aby zosúladila právne predpisy upravujúce verejné zhromaždenia a demonštrácie s právom na slobodu zhromažďovania a združovania;

6.  vyzýva Vietnam, aby podpísal a ratifikoval všetky príslušné dohovory OSN o ľudských právach a Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ako aj dohovory MOP č. 87, č. 98 a č. 105;

7.  naliehavo vyzýva Vietnam, aby zabezpečil trvalú pozvánku pre zástupcov pre osobitné postupy Rady OSN pre ľudské práva, najmä pre osobitného spravodajcu pre slobodu názoru a prejavu a osobitného spravodajcu pre obhajcov ľudských práv;

8.  vyzýva vietnamské orgány, aby uznali nezávislé odborové zväzy;

9.  žiada EÚ, aby monitorovala orgány a spolupracovala s nimi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na zlepšení situácie v oblasti ľudských práv;

10.  pripomína svoj odmietavý postoj k trestu smrti za každých okolností; vyzýva vietnamské orgány, aby zaviedli okamžité moratórium na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu; vyzýva vietnamské orgány, aby prehodnotili všetky rozsudky trestu smrti s cieľom zabezpečiť, že tieto konania budú spĺňať medzinárodné normy;

11.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby aktívne podporovali skupiny občianskej spoločnosti a jednotlivcov obhajujúcich ľudské práva vo Vietname, a to aj tým, že budú požadovať prepustenie obhajcov ľudských práv a väzňov svedomia pri všetkých kontaktoch s vietnamskými orgánmi; naliehavo vyzýva delegáciu EÚ v Hanoji, aby poskytla všetku primeranú podporu väzneným obhajcom ľudských práv a väzňom svedomia, a to aj organizovaním väzenských návštev, monitorovaním súdnych procesov a poskytovaním právnej pomoci;

12.  vyzýva členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie o dosiahnutie konkrétnych zlepšení v oblasti ľudských práv vo Vietname, a to aj počas nadchádzajúceho všeobecného pravidelného preskúmania v Rade OSN pre ľudské práva zameraného na Vietnam;

13.  opakuje svoju výzvu, aby sa v celej EÚ zaviedol zákaz vývozu, predaja, modernizácie a údržby akýchkoľvek foriem bezpečnostného vybavenia, ktoré možno používať alebo ktoré sa používa na vnútornú represiu, vrátane technológie na sledovanie internetu, voči štátom so znepokojujúcim prístupom k ľudským právam;

14.  víta užšie partnerstvo a dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom a pripomína význam dialógu ako kľúčového nástroja, ktorý treba uplatňovať efektívnym spôsobom tak, aby sprevádzal a podporoval Vietnam pri realizácii potrebných reforiem; dôrazne vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok v rámci dialógu prostredníctvom zavedenia referenčných kritérií a mechanizmov monitorovania;

15.  vyzýva vietnamskú vládu a EÚ ako dôležitých partnerov, aby sa zaviazali k zlepšeniu dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v krajine, keďže sú základným kameňom dvojstranných vzťahov medzi Vietnamom a Úniou, najmä vzhľadom na ratifikáciu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom a dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS);

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), vláde a národnému zhromaždeniu Vietnamu, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 73.
(2) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 122.


Situácia v oblasti ľudských práv na Kube
PDF 140kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv na Kube (2018/2926(RSP))
P8_TA(2018)0460RC-B8-0528/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kube, najmä na uznesenie zo 17. novembra 2004 o Kube(1), z 2. februára 2006 o politike EÚ voči kubánskej vláde(2), z 21. júna 2007 o Kube(3), z 11. marca 2010 o väzňoch svedomia na Kube(4), z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie(5), a na súhlas Európskeho parlamentu s ňou,

–  so zreteľom na zvolenie Miguela Díaza-Canela za nového prezidenta kubánskeho národného zhromaždenia právomoci ľudu 19. apríla 2018,

–  so zreteľom na zistenia Výboru OSN pre nedobrovoľné zmiznutia na Kube zo 17. marca 2017,

–  so zreteľom na stanovisko 59/2018 pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie, ktoré prijala na svojom 82. zasadnutí od 20. do 24. augusta 2018, týkajúce sa Ariel Ruiz Urquiolovej, ktorú Amnesty International považuje za väzňa svedomia,

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmania Rady OSN pre ľudské práva z mája 2013 a mája 2018,

–  so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch z roku 2017 o Kube a stanovisko, ktoré 27. júla 2018 vydal riaditeľ organizácie Amnesty International Erik Guevara-Rosas, týkajúce sa 100 dní novej kubánskej vlády,

–  so zreteľom na mesačné výkazy kubánskej komisie pre ľudské práva a národné zmierenie (ďalej len „CCHRNC“),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, a ďalšie medzinárodné zmluvy a nástroje týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na kubánsku ústavu,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorej signatárom je aj Kuba,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku

A.  keďže ľudské práva sú súčasťou politických dialógov EÚ, ako aj dohôd o spolupráci a obchode; keďže nedeliteľnosť ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv by mala byť jedným z hlavných cieľov Európskej únie v jej vzťahoch s Kubou;

B.  keďže 5. júla 2017 Európsky parlament udelil súhlas s dohodou o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou (ďalej len dohoda o politickom dialógu a spolupráci – DPDS); keďže DPDS jednoznačne vyjadruje svoje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv na Kube a v prípade porušenia ustanovení v oblasti ľudských práv obsahuje doložku o pozastavení;

C.  keďže v roku 2015 začal dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kubou pod vedením osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; keďže 9. októbra 2018 sa strany vo štvrtom dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kubou zaoberali okrem iného témou účasti občanov na verejných záležitostiach, a to aj v kontexte nedávnych volebných procesov, ako aj slobody združovania a prejavu a možnosťou ochrancov ľudských práv a iných odvetví občianskej spoločnosti slobodne sa združovať, vyjadrovať názory a zapájať sa do verejného života; keďže Európskemu parlamentu nie je jasné, či toto stretnutie bolo v akomkoľvek ohľade presvedčivé; keďže sa nedosiahli žiadne hmatateľné výsledky, pokiaľ ide o ľudské práva na Kube, a to napriek vytvoreniu dialógu o ľudských právach a znovuzvoleniu Kuby do Rady OSN pre ľudské práva na obdobie 2017 – 2019; keďže politický dialóg musí zahŕňať priamy a intenzívny dialóg s občianskou spoločnosťou a opozíciou bez akýchkoľvek obmedzení;

D.  keďže kubánska vláda stále odmieta uznať monitorovanie ľudských práv ako legitímnu činnosť a odmieta miestnym skupinám pre ľudské práva zákonný štatút;

E.  keďže 24. februára 2019 sa má uskutočniť ústavné referendum; keďže v procese vytvárania novej ústavy chýba riadna celoštátna konzultácia, ktorou by sa zabezpečilo, aby si komunistická strana zachovala svoju vplyvnú úlohu v spoločnosti bez pluralitného systému, základných slobôd a politických a občianskych práv, čím sa posilní centralizované štátne vlastníctvo a riadené hospodárstvo; keďže politický systém jednej strany je v článku 3 vyhlásený za neodvolateľný a v článku 224 sa uvádza, že súčasným a budúcim generáciám je zakázané zmeniť nezvratnosť socializmu, ako aj súčasného politického a sociálneho systému; keďže sa zdá, že v návrhu existujú ďalšie veľmi znepokojujúce ustanovenia;

F.  keďže nezávislí novinári, mierumilovní disidenti a obhajcovia ľudských práv, ktorí dokumentujú zneužívanie ľudských práv a ktorí sú väčšinou členmi demokratickej opozície sú na Kube prenasledovaní, svojvoľne zadržiavaní alebo zadržiavaní; keďže podľa názoru CCHRNC bolo v októbri 2018 z politických dôvodov bezdôvodne zatknutých aspoň 202 pokojných oponentov a nezávislých aktivistov občianskej spoločnosti, ktorí uplatňovali svoje základné práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a politického združovania;

G.  keďže jednou z týchto osôb je národný koordinátor Kresťanského oslobodzovacieho hnutia (MCL) Dr. Eduardo Cardet, ktorý bol odsúdený na tri roky väzenia za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu; keďže v novembri 2016 bol zatknutý po návrate domov z cesty do Miami; keďže Dr. Cardet, ktorý je považovaný za väzňa svedomia, je v súčasnosti zadržiavaný vo väznici Cuba Sí v meste Holguín, kde je v izolácii bez možnosti rodinných návštev alebo telefonického kontaktu;

H.  keďže Tomás Núñez Magdaiaga, člen Patriotickej únie Kuby (Unión Patriótica de Cuba, UNPACU), neoficiálnej politickej opozičnej skupiny, pokračoval v 62-dňovej protestnej hladovke a 15. októbra 2018 bol vďaka medzinárodnému tlaku prepustený; keďže pán Magdaiaga bol uznaný vinným z údajného vyhrážania sa štátnemu úradníkovi, ktorý sa nakoniec priznal, že obvinenia voči nemu si vymyslel; keďže jeho prípad je ďalším jasným príkladom pokusov o umlčanie akýchkoľvek nesúhlasných myšlienok;

I.  keďže v októbri 2018 boli Ženy v bielom opäť hlavnými obeťami politickej represie a niekoľko členov Jednotného protitotalitného fóra (FANTU) bolo v niekoľkých provinciách v krajine vystavených represii;

J.  keďže všetkým väzňom na Kube sa musí zaručiť humánne zaobchádzanie; keďže kubánska vláda odopiera nezávislým skupinám pre ľudské práva prístup do väzníc; keďže kubánski občania nevyužívajú záruky riadneho procesu, ako je právo na spravodlivé a verejné vypočutie príslušným a nestranným súdom; keďže väzni počas podmienečného prepustenia sú často predmetom pokračujúceho prenasledovania zo strany orgánov;

K.  keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie jasne uviedla, že kubánske obete svojvoľného zadržiavania majú právo žiadať od vlády nápravu, ktorá zahŕňa reštitúciu, odškodnenie, rehabilitáciu, náhradu a záruky neopakovania;

L.  keďže existujú náznaky lepšieho dodržiavania slobody náboženského vyznania na Kube; keďže kubánske orgány sú zároveň stále veľmi obmedzujúce, pokiaľ ide o výstavbu alebo rekonštrukciu kresťanských kostolov; keďže cirkev sa postupne stala najväčším aktérom občianskej spoločnosti a hlavným neštátnym sociálnym poskytovateľom na Kube, ale jej činnosť je naďalej pod prísnou kontrolou orgánov;

M.  keďže zmyslom užších politických a hospodárskych vzťahov s Kubou je zo strany EÚ pomoc pri pokračovaní politických reforiem v krajine podľa toho, ako si to želajú všetci jej občania; keďže hospodárska a obchodná liberalizácia by mala krajine umožniť postupne smerovať k slobodným sociálnym priestorom, spolužitiu, technológiám a komunikáciám, ktoré oceňujú a požadujú obyvatelia Kuby;

N.  keďže Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia kubánskym aktivistom v troch prípadoch: Oswaldo Payá v roku 2002, Ženy v bielom v roku 2005 a Guillermo Fariñas v roku 2010; keďže ešte stále pravidelne dochádza k tomu, že laureáti Sacharovovej ceny nemôžu opustiť krajinu a zúčastňovať sa na medzinárodných podujatiach;

O.  keďže Európsky parlament pri mnohých príležitostiach požiadal o vyslanie oficiálnych delegácií na Kubu; keďže kubánske orgány každý raz zamietli vstup do krajiny, a to aj po uzavretí DPDS;

1.  dôrazne odsudzuje svojvoľné zadržiavanie, prenasledovanie a útoky na pokojných disidentov, nezávislých novinárov, ochrancov ľudských práv a politickú opozíciu na Kube; vyzýva na okamžité ukončenie týchto opatrení a okamžité prepustenie všetkých politických väzňov vrátane Eduarda Cardeta a tých, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní len za uplatňovanie slobody prejavu a zhromažďovania;

2.  naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, ESVČ a jej delegáciu na Kube, aby dôrazne dodržiavali svoje základné zásady a politiky týkajúce sa Kuby a prijali všetky potrebné opatrenia na prepustenie uvedených jednotlivcov, aby zabezpečili okamžité ukončenie prenasledovania politických oponentov a obhajcov ľudských práv a aby im pomáhali a chránili ich;

3.  vyzýva kubánske orgány, aby zlepšili podmienky vo väzniciach a zaobchádzanie s väzňami a umožnili medzinárodným skupinám pre ľudské práva a nezávislým kubánskym organizáciám prístup do väzníc v krajine; je presvedčený, že väznenie kubánskych disidentov za ich názory a nenásilnú politickú činnosť je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek prijatej DPDS sa situácia v oblasti ľudských práv a demokracie nezlepšuje; vyzýva na splnenie záväzných povinností stanovených v DPDS medzi EÚ a Kubou, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd; zdôrazňuje, že úspech tejto dohody závisí od jej plného dodržiavania;

5.  pripomína, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci zahŕňa ustanovenie o pozastavení dohody, ktoré by sa malo uplatniť v prípade porušenia ustanovení o ľudských právach; trvá preto na tom, aby Európska únia pri vykonávaní DPDS pozorne sledovala a monitorovala dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd na Kube a aby jestvovali pravidelné správy preEurópsky parlament; vyzýva PK/VP Federicu Mogheriniovú, aby v pléne podrobne informovala Európsky parlament o konkrétnych krokoch, ktoré sa prijímajú s cieľom splniť uvedenú požiadavku;

6.  naliehavo vyzýva kubánsku vládu, aby opätovne vymedzila svoju politiku v oblasti ľudských práv tým, že ju zosúladí s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a umožní aktívnu účasť všetkých aktérov občianskej spoločnosti a opozičných politických činiteľov v politickom a sociálnom živote bez toho, aby ukladala akékoľvek obmedzenia; vyzýva Kubu, aby potvrdila svoj zámer „dodržiavať najprísnejšie normy pri podpore a ochrane ľudských práv“ ratifikáciou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj ich opčných protokolov;

7.  pripomína kubánskym orgánom, že sloboda pohybu a zhromažďovania je zaručená podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a že táto sloboda sa vzťahuje aj na aktivistov a členov demokratickej opozície;

8.  dôrazne odsudzuje prijatie dekrétu č. 349, ktorý oslabuje právo na umeleckú slobodu na Kube; vyzýva kubánske orgány, aby prijali vhodné legislatívne opatrenia na stiahnutie dekrétu č. 349 pred nadobudnutím jeho účinnosti v decembri 2018; zdôrazňuje, že sloboda umeleckého prejavu je kľúčom k životaschopnému a dynamickému kultúrnemu sektoru, ktorý môže vytvárať pracovné miesta, rozvíjať kultúrny priemysel a revitalizovať kultúrne dedičstvo;

9.  vyzýva kubánsku vládu, aby prestala s uvaľovaním online cenzúry a prestala blokovať internetové stránky výlučne s cieľom obmedziť politickú kritiku a obmedziť prístup k informáciám;

10.  plne podporuje zistenia Výboru OSN pre nedobrovoľné zmiznutia na Kube zo 17. marca 2017, v ktorých sa Kuba naliehavo vyzýva, aby prijala potrebné opatrenia na zaručenie plnej nezávislosti jej súdneho systému a aby zriadila nezávislý národný inštitút ľudských práv v súlade s parížskymi zásadami;

11.  vyjadruje veľké znepokojenie nad novým návrhom ústavy a referendom naplánovaným na február 2019; zdôrazňuje, že celému procesu chýba začlenenie, tolerancia a rešpektovanie základných občianskych a politických práv, ktoré by mohli zaručiť demokratický ústavný proces; v tejto súvislosti pripomína svoje odhodlanie podporovať proces prechodu na pluralitnú demokraciu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, do ktorého sú zapojené všetky subjekty bez vylúčenia, ako sa uvádza vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a trvalé hospodárske oživenie zamerané na zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva Kuby v súlade s túžbami kubánskeho obyvateľstva; vyzýva príslušné kubánske orgány, aby v novej ústave zakotvili slobodné a pluralistické voľby;

12.  naliehavo vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby pomáhali pri hospodárskych a politických zmenách na Kube smerom k prechodu na plne demokratický režim, v ktorom sa dodržiavajú základné práva všetkých občanov; podporuje využívanie rôznych nástrojov zahraničnej politiky EÚ, a to najmä európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), s cieľom posilniť dialóg EÚ s kubánskou občianskou spoločnosťou a subjektmi, ktoré podporujú nenásilné zmeny na Kube;

13.  vyzýva kubánske orgány, aby zrušili trest smrti za všetky trestné činy; požaduje moratórium na trest smrti, kým sa táto právna zmena formálne neprijme; vyzýva na preskúmanie všetkých trestov smrti s cieľom zabezpečiť, aby súvisiace súdne procesy boli v súlade s medzinárodnými normami a aby do budúcnosti nebola vykonaná ani jedna poprava;

14.  vyzýva kubánsku vládu, aby umožnila cirkvám slobodne vykonávať svoju činnosť v oblasti sociálnej starostlivosti v kubánskej spoločnosti; žiada, aby sa v plnej miere zaručila sloboda náboženského vyznania a svedomia;

15.  vyzýva PK/VP Federicu Mogheriniovú, aby uznala existenciu politickej opozície voči kubánskej vláde a podporila jej začlenenie do politického dialógu medzi EÚ a Kubou; pripomína európskym inštitúciám, že občianska spoločnosť a osoby, ktorým bola udelená Sacharovova cena, sú kľúčovými aktérmi demokratizácie Kuby a že ich hlas musí byť vypočutý a zohľadnený v rámci bilaterálnych vzťahov; v tomto zmysle vyzýva všetkých zástupcov členských štátov EÚ, aby počas návštev kubánskych orgánov vyjadrili obavy v súvislosti s ľudskými právami a aby sa pri návšteve Kuby stretli s laureátmi Sacharovovej ceny s cieľom zabezpečiť vnútornú a vonkajšiu súdržnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

16.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že kubánske orgány odmietli povoliť parlamentným výborom, delegáciám a niektorým politickým skupinám návštevu Kuby napriek tomu, že Európsky parlament udelil súhlas s DPDS; vyzýva orgány, aby okamžite umožnili vstup do krajiny vrátane možnosti navštíviť ostrov, keď sa 24. februára 2019 uskutoční ústavné referendum;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a kubánskemu národnému zhromaždeniu právomoci ľudu, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, parlamentom a vládam členských štátov, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov CELAC.

(1) Ú. v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 83.
(2) Ú. v. EÚ C 288 E, 24.11.2006, s. 81.
(3) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 377.
(4) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 82.
(5) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 99.


Situácia v oblasti ľudských práv v Bangladéši
PDF 138kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Bangladéši (2018/2927(RSP))
P8_TA(2018)0461RC-B8-0533/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši zo 6. apríla 2017(1) a z 26. novembra 2015(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o súčasnom stave vykonávania paktu udržateľnosti v Bangladéši(3) a so zreteľom na správu Komisie o technickom stave z 28. septembra 2018,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu(4),

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšskou ľudovou republikou o partnerstve a rozvoji(5) z roku 2001,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať,

–  so zreteľom na Pakt udržateľnosti pre trvalé zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární v odvetví konfekčných a pletených odevov v Bangladéši,

–  so zreteľom na bangladéšsku dohodu o požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov z roku 2013 a jej obnovenie z roku 2018,

–  so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie vedúcich misií členských štátov EÚ, delegácie Európskej únie a vedúcich misie Nórska a Švajčiarska z 27. septembra 2018 o bangladéšskom zákone o digitálnej bezpečnosti,

–  so zreteľom na národnú správu zo všeobecného pravidelného preskúmania Bangladéša z 26. februára 2018 predloženú Rade OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý 20. decembra 2006 prijalo Valné zhromaždenie OSN a ktorý nadobudol platnosť 23. decembra 2010,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré Rada OSN pre ľudské práva schválila 16. júna 2011,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na bangladéšsky národný akčný plán na odstránenie manželstiev maloletých na roky 2015 – 2021,

–  so zreteľom na odporúčania 17. zasadnutia Stáleho fóra OSN pre oblasť práv pôvodného obyvateľstva UNPFII,

–  so zreteľom na index slobody tlače za rok 2018,

–  so zreteľom na bangladéšsky zákon o digitálnej bezpečnosti z roku 2018,

–  so zreteľom na bangladéšsky zákon o informačnej a komunikačnej technológii (IKT) z roku 2018, a najmä na jeho článok 57,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv z 12. mája 2014 týkajúce sa slobody prejavu online a offline,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ má dlhodobé vzťahy s Bangladéšom, a to aj vo forme dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji; keďže dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad tvorí základy vnútornej a zahraničnej politiky strán a musí byť neoddeliteľnou súčasťou vonkajšej činnosti EÚ;

B.  keďže represie proti členom občianskej spoločnosti, ako aj proti politickým aktivistom, členom odborov, novinárom, študentom, obhajcom ľudským práv a menšín sa v Bangladéši za ostatné roky rozrástli; keďže odborníci OSN na ľudské práva a medzinárodné skupiny pre ľudské práva informovali o zrejmom profile mimosúdnych popráv, hromadného svojvoľného zatýkania a nútených zmiznutí, ako sú prípady Maroofa Zamana a Mira Ahmada Bina Quasema;

C.  keďže Bangladéš sa vo svetovom rebríčku slobody tlače 180 krajín nachádza na 146. mieste; keďže porušovanie základných slobôd a ľudských práv, a najmä násilie, obťažovanie, zastrašovanie a cenzúra novinárov a blogerov sú v Bangladéši stále veľmi rozšírené; keďže bangladéšsky zákon o IKT, a najmä jeho článok 57 sa niekoľko ostatných rokov využíva na zatýkanie a prenasledovanie aktivistov a novinárov, ktorí sa kriticky vyjadrujú o vláde;

D.  keďže zákon o digitálnej bezpečnosti, ktorý bangladéšsky parlament schválil 19. septembra 2018, napriek rozsiahlej kritike bangladéšskych novinárov, aktivistov v oblasti ľudských práv a medzinárodného spoločenstva nepriniesol zmenu článku 57 zákona o IKT;

E.  keďže medzinárodne uznávaný a oceňovaný bangladéšsky fotoreportér, učiteľ a aktivista Shadidul Alam bol 5. augusta 2018 násilne odvlečený zo svojho domova a na základe zákona o IKT uväznený po tom, čo sa vyslovil k nedávnym študentským protestom v Bangladéši a kritizoval použitie násilia zo strany orgánov; keďže ostáva vo väzbe a prepustenie na kauciu mu bolo viackrát zamietnuté; keďže mu údajne bola odmietnutá adekvátna lekárska starostlivosť a bol vystavený mučeniu;

F.  keďže vláda má k teroristickým útokom postoj striktne nulovej tolerancie; keďže mobilné siete v Bangladéši sú odstavené a bangladéšske bezpečnostné sily sa údajne pokúšali zakúpiť zariadenia na elektronické sledovanie na zahraničných trhoch; keďže vláda Bangladéša spustila kampaň intenzívneho a obťažujúceho sledovania a monitorovania sociálnych médií;

G.  keďže voľby v Bangladéši sa majú konať 30. decembra 2018; keďže líderka opozície bývalá premiérka Khaleda Zia si momentálne odpykáva trest straty slobody na 10 rokov za korupciu, a preto nemá možnosť vo voľbách kandidovať; keďže odmieta svoje obvinenia, ktoré boli podľa jej priaznivcov politicky motivované;

H.  keďže ženy a dievčatá v Bangladéši sú vystavené vysokej miere násilia; keďže Bangladéš má najvyšší podiel manželstiev maloletých v Ázii a jeden z najvyšších na svete; keďže vláda Bangladéša v roku 2017 prijala zákon o obmedzení manželstiev maloletých, ktorý v „osobitných prípadoch“ zavádza výnimky, pričom pre takéto manželstvá nevymedzuje kritériá ani nestanovuje najnižší možný vek;

I.  keďže v Bangladéši možno udeliť trest smrti za viacero zločinov; keďže v roku 2017 bolo popravených šesť osôb;

J.  keďže tento rok sa údajne zvýšil počet prípadov násilia, a to najmä proti domorodým ženám, ako aj obťažovania a zatýkania aktivistov za práva domorodého obyvateľstva v horskej oblasti Chittagong;

K.  keďže EÚ je hlavným obchodným partnerom Bangladéša a na Bangladéš sa v kategórii najmenej rozvinutých krajín vzťahuje najvýhodnejší režim v rámci všeobecného systému preferencií EÚ, a to „Všetko okrem zbraní“;

L.  keďže Bangladéš má v roku 2024 stratiť štatút najmenej rozvinutej krajiny; keďže dovtedy treba urýchliť reformy v oblasti ľudských a pracovných práv, ako aj skoncovať s detskou prácou; keďže pretrvávajú obavy v súvislosti s ustanoveniami bangladéšskeho zákonníka práca a návrhu zákona o zónach spracovania na vývoz;

M.  keďže v rámci paktu udržateľnosti bola v Bangladéši podpísaná dohoda medzi svetovými značkami, maloobchodníkmi a odbormi v odevnom priemysle o požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov; keďže zodpovedajúce bezpečnostné opatrenia vykonala dodnes menej ako polovica tovární, na ktoré sa táto dohoda vzťahuje; keďže platnosť dohody sa skončila v októbri 2018 napriek tomu, že ostáva vykonať ešte veľmi veľa práce; keďže túto dohodu vystriedala prechodná dohoda, ktorá má platiť tri roky;

N.  keďže dohodu treba podporiť a všetkým stranám má byť umožnené pokračovať nerušene v práci, a to aj po novembri 2018; keďže vláda Bangladéša a jej nápravný koordinačný útvar iba raz slovom aj skutkom preukázali, že spĺňajú podmienky pripravenosti a že takéto iniciatívy zodpovedného podnikateľského správania už možno nebudú potrebné;

O.  keďže Bangladéš v roku 2018 prijal obrovskú vlnu viac ako 700 000 rohinských utečencov, ktorí unikali pred kampaňou etnických čistiek zo strany barmskej armády a ktorí naďalej naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc; keďže 30. októbra 2018 Bangladéš a Mjanmarsko dospeli k dohode, že od polovice novembra začnú s repatriáciou Rohingov späť do Mjanmarska bez toho, aby konzultovali s Agentúrou OSN pre utečencov UNHCR alebo ju do tohto procesu zapojili;

1.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v Bangladéši, a najmä nad neustálym potláčaním slobody prejavu a zhromažďovania u prípade médií, študentov, aktivistov a opozície; odsudzuje to, že ľudia sú zatýkaní a stávajú sa predmetom násilia za to, že kritikou vlády si uplatnili slobodu prejavu; je maximálne znepokojený správami, že používanie násilia sa stáva endemickým;

2.  konštatuje, že vo všeobecnom pravidelnom preskúmaní OSN v máji 2018 bola Bangladéšu vyslovená pochvala za „pozoruhodný pokrok“ v zlepšovaní situácie v oblasti ľudských práv za ostatné roky; naliehavo vyzýva vládu Bangladéša, aby implementovala odporúčania zo všeobecného pravidelného preskúmania, najmä pokiaľ ide o oblasti ako nezávislosť súdnictva, občianske a politické práva, sloboda médií, hospodárske, sociálne a kultúrne práva a práva žien a dievčat;

3.  vyzýva bangladéšske orgány, aby uskutočnili nezávislé vyšetrovanie oznámení o mimosúdnych vraždách, nútených zmiznutiach a nadmernom používaní sily vrátane prípadov Marrofa Zamana a Mira Ahmada Bina Quasema a zodpovedných za ne postavili pred spravodlivosť v súlade s medzinárodnými normami; ďalej vyzýva Bangladéš, aby ratifikoval Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a aby jeho ustanovenia zapracoval do vnútroštátnych právnych predpisov;

4.  vyzýva bangladéšske orgány, aby okamžite a bez akýchkoľvek podmienok prepustili Shahidula Alama, stiahli všetky jeho obvinenia a umožnili mu pokračovať v legitímnej práci v oblasti ľudských práv; trvá na tom, že bangladéšske orgány musia prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby Shahidulovi Alamovi, ako aj jeho rodine zaručili telesnú a psychickú integritu a bezpečnosť, a zaistili, že kým bude Shahidul Alam vo väzení, dostane sa mu zaobchádzania v súlade s medzinárodnými zásadami a normami; vyzýva bangladéšske orgány, aby okamžite začali verejné vyšetrovanie obvinení z toho, že Shahidul Alam je mučený, a páchateľov postavili pred spravodlivosť;

5.  vyslovuje hlboké znepokojenie zo zákona o IKT, nielen preto, že už má závažný vplyv na prácu novinárov, blogerov a komentátorov, ale aj preto, že trestá legitímny výkon práva na slobodu prejavu jednotlivca, a to aj v sociálnych médiách; je toho názoru, že článok 57 zákona o IKT nie je zlučiteľný so základnými právami na slobodu prejavu a spravodlivý súdny proces;

6.  vyslovuje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím vlády prijať zákon o digitálnej bezpečnosti, ktorý pred celoštátnymi voľbami v roku 2018 dokonca rozširuje a posilňuje právomoc polície zakročiť proti slobode prejavu, a to aj v sociálnych médiách; vyzýva bangladéšske orgány, aby urýchlene revidovali zákon o digitálnej bezpečnosti a zákon o IKT a zabezpečili ich súlad s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktorých zmluvnou stranou je Bangladéš;

7.  dúfa, že nasledujúce všeobecné voľby budú pokojné, transparentné a spojené s účasťou všetkých tak, aby občania mohli vyjadriť svoju skutočnú politickú voľbu; vyzýva politické sily, aby sa v čase konania volieb zdržali násilia alebo navádzania na násilie;

8.  oceňuje konštruktívnu úlohu, ktorú Bangladéš zohral v ťažkej situácii, keď súhlasil s prijatím rohinských utečencov; naliehavo vyzýva orgány, aby poskytli viac pozemkov s cieľom znížiť preplnenosť táborov a napraviť zlé hygienické podmienky v nich; naliehavo vyzýva orgány, aby zľavili z byrokratických obmedzení, ktoré uložili humanitárnym organizáciám; naliehavo vyzýva vlády Bangladéša a Mjanmarska, aby okamžite prehodnotili rozhodnutie začať s repatriáciou rohinských utečencov, keďže podmienky na bezpečný, dôstojný a dobrovoľný návrat nie sú splnené;

9.  vyzýva EÚ a ďalších medzinárodných darcov, aby zintenzívnili svoje úsilie pri poskytovaní finančnej a materiálnej pomoci táborom s rohinskými utečencami v Bangladéši;

10.  trvá na tom, aby Bangladéš plnil svoje záväzky v rámci režimu „Všetko okrem zbraní“ súvisiace s demokraciou, ľudskými právami a právnym štátom;

11.  opätovne vyzýva na zrušenie trestu smrti v Bangladéši;

12.  vyjadruje vážne obavy zo zrušenia prechodnej dohody, ktorá má nadobudnúť účinnosť 30. novembra 2018; konštatuje, že Rada pre regionálnu spoluprácu zatiaľ nie je schopná monitorovať a presadzovať požiadavky v oblasti zdravia a bezpečnosti, čo má závažné dôsledky pre bezpečnosť a práva robotníkov v továrňach, ktorých sa týka; naliehavo vyzýva vládu Bangladéša, aby okamžite uznala a vykonávala prechodnú dohodu a preukázala vyššiu pripravenosť prevziať všetky funkcie tejto dohody; vyzýva darcov na podporu vlády Bangladéša, aby uvedené umožnili; ďalej vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby spolu s Radou pre regionálnu spoluprácu pokračovali v budovaní kapacít;

13.  vyzýva vládu Bangladéša, aby prijala legislatívne zmeny bangladéšskeho zákonníka práce a jeho vykonávacích predpisov, zosúladila ich s medzinárodnými pracovnými normami MOP a umožnila plnú slobodu združovania; vyzýva vládu Bangladéša, aby podnikla potrebné kroky na účinné riešenie všetkých prejavov diskriminácie odborov, a to vrátane prejavov násilia a zastrašovania;

14.  vyjadruje obavy súvisiace s tým, že hoci zákon o obmedzení manželstiev maloletých z roku 2017 obsahuje ustanovenia na posilnenie prevencie a stíhanie páchateľov, napriek tomu obsahuje ustanovenie, ktorým sa za osobitných okolností so súhlasom rodičov a s povolením súdu dovoľuje manželstvo vo veku nižšom ako 18 rokov; vyzýva na urgentné odstránenie tohto nedostatku v záujme ochrany detí;

15.  naliehavo vyzýva bangladéšske orgány, aby pokračovali v riešení problémov v oblasti ľudských práv; konštatuje, že problematike ľudských práv sa bude venovať diskusia spoločnej komisie EÚ – Bangladéš, ktorá sa má stretnúť v prvom polroku 2019 v hlavnom meste Dháka;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a vláde a parlamentu Bangladéša.

(1) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2017 o Bangladéši a o manželstvách maloletých (Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 65).
(2) Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o slobode prejavu v Bangladéši (Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 135).
(3) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 100.
(4) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 100.
(5) Ú. v. ES L 118, 27.4.2001, s. 48.


Práva a povinnosti cestujúcich v železničnej preprave ***I
PDF 398kWORD 143k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (prepracované znenie) (COM(2017)0548 – C8-0324/2017 – 2017/0237(COD))
P8_TA(2018)0462A8-0340/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0548),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh (C8-0324/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. januára 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 24. júla 2017 adresovaný Výboru pre dopravu a cestovný ruch v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0340/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. novembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (prepracované znenie)

P8_TC1-COD(2017)0237


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007(4) treba vykonať viacero zmien na zaistenie lepšej ochrany cestujúcich a podporu intenzívnejšieho využívania železničnej prepravy, a to najmä s náležitým ohľadom na články 11, 12 a 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vzhľadom na uvedené zmeny a . V v záujme prehľadnosti by sa preto toto nariadenie (ES) č. 1371/2007 malo prepracovať. [PN 1]

(2)  V rámci spoločnej dopravnej politiky je dôležité ochrániť užívateľské práva cestujúcich v železničnej preprave a zlepšiť kvalitu a efektívnosť služieb osobnej železničnej prepravy s cieľom prispieť k zvýšeniu podielu železničnej dopravy vo vzťahu k iným spôsobom dopravy.

(3)  Napriek výraznému pokroku v oblasti ochrany spotrebiteľa v Únii sú stále potrebné sa stále majú vykonať určité zlepšenia z hľadiska ochrany práv cestujúcich v železničnej preprave a zabezpečenia poskytnutia náhrady cestujúcim v železničnej preprave za meškanie spoja, odrieknutie spoja a akékoľvek materiálne škody. [PN 2]

(4)  V železničnej preprave je cestujúci slabšou stranou prepravnej zmluvy a je potrebné v tomto ohľade jeho práva chrániť.

(5)  Priznanie rovnakých práv vlakovým cestujúcim v železničnej preprave pri medzinárodných a vnútroštátnych cestách by malo zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa práv cestujúcich v Únii, zaistiť rovnaké podmienky pre železničné podniky a cestujúcim zaručiť jednotnú úroveň práv najmä pokiaľ ide o ich prístup k informáciám a náhrade v prípade meškania alebo odrieknutia spoja. Cestujúci by mali dostať čo najpresnejšie informácie o svojich právach. [PN 3]

(5a)   Toto nariadenie by nemalo nepriaznivo ovplyvniť schopnosť členských štátov alebo príslušných orgánov stanoviť sociálne tarify za služby, na ktoré sa vzťahuje záväzok služieb vo verejnom záujme, a za komerčné služby. [PN 4]

(6)  Mestské, prímestské a regionálne služby osobnej železničnej prepravy sa povahou líšia od diaľkových služieb. Členským štátom by sa preto malo umožniť vyňatie mestských, prímestských a regionálnych služieb osobnej železničnej prepravy, ktoré nie sú cezhraničnými službami v rámci Únie, z uplatňovania určitých ustanovení o právach cestujúcich. [PN 136]

(7)  Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť služby osobnej železničnej prepravy v Únii. Preto by mali mať členské štáty možnosť udeliť výnimku pre služby v regiónoch, v ktorých sa podstatná časť prepravy uskutočňuje mimo územia Únie, pokiaľ sa zaistí primeraná úroveň práv cestujúcich na tej časti takýchto služieb, ktorá sa poskytuje na území daných členských štátov, v súlade s ich vnútroštátnym právom.

(8)  Takéto výnimky by sa však nemali vzťahovať na tie ustanovenia tohto nariadenia, ktoré uľahčujú využívanie železničných služieb osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou. Výnimky by sa navyše nemali uplatňovať na práva bez zbytočných komplikácií si zakúpiť železničný prepravný doklad, na ustanovenia o zodpovednosti železničného podniku voči cestujúcim a za ich batožinu, na požiadavku, aby boli železničné podniky primerane poistené, ani na požiadavku, aby tieto podniky prijali primerané opatrenia na zaistenie osobnej bezpečnosti cestujúcich na železničných staniciach a vo vlakoch a na riadenie rizika. [PN 6]

(9)  Medzi práva užívateľa užívateľov služieb železničnej prepravy patrí právo na informácie o spoji o uvedených službách a súvisiacich skutočnostiach tak pred uskutočnením prepravy ako aj počas prepravy,. Ak je to možné, mali by ž Železničné podniky a predajcovia prepravných dokladov by mali poskytovať tieto informácie vopred a čo najskôr, pred prepravou alebo aspoň pri jej začatí. Tieto informácie by sa mali poskytovať vo formáte prístupnom pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby so zníženou pohyblivosťou a mali by byť verejne dostupné. Železničné podniky by mali tieto informácie poskytovať predajcom prepravných dokladov a ostatným železničným podnikom, ktoré predávajú ich služby. [PN 7]

(9a)   Nediskriminačný a realizovateľný prístup v reálnom čase k všetkým údajom o prevádzke a tarifách viac sprístupní cestovanie železničnou prepravou novým zákazníkom a poskytne im širšie možnosti prepravy a taríf, z ktorých si budú môcť vybrať. Železničné podniky by predajcom prepravných dokladov mali poskytovať údaje o svojej prevádzke a tarifách s cieľom zjednodušiť cestovanie železničnou prepravou. Mala by sa vyvinúť snaha, aby si cestujúci mohli rezervovať priame prepravné doklady a jednu optimálnu cestu železničnou prepravou. [PN 8]

(9b)   Intenzívna multimodálna osobná doprava pomôže dosiahnuť ciele v oblasti klímy. Železničné podniky by preto mali propagovať aj kombinácie s inými druhmi dopravy tak, aby boli o nich účastníci železničnej prepravy informovaní ešte pred rezerváciou cesty. [PN 9]

(9c)  Dobre vyvinutá multimodálna osobná doprava pomôže dosiahnuť ciele v oblasti klímy. Železničné podniky by preto mali propagovať aj kombinácie s inými druhmi dopravy, aby boli o nich účastníci železničnej prepravy informovaní ešte pred rezerváciou cesty. [PN 10]

(10)  Podrobnejšie požiadavky na poskytovanie cestovných informácií sú vymedzené v technických špecifikáciách interoperability (TSI), ktoré sú uvedené v nariadení Komisie (EÚ) č. 454/2011(5).

(11)  Posilnenie práv cestujúcich v železničnej preprave by malo byť založené na existujúcom medzinárodnom práve, ktoré sa nachádza v dodatku A k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980 v znení protokolu z 3. júna 1999 o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (Protokol 1999) – „Jednotné právne predpisy pre Zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich a batožiny (CIV)“. Je však potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia a chrániť nielen cestujúcich v medzinárodnej, ale aj vo vnútroštátnej železničnej preprave. Únia pristúpila k dohovoru COTIF 23. februára 2013.

(12)  V súvislosti s predajom prepravných dokladov na prepravu cestujúcich by mali členské štáty prijať všetky potrebné opatrenia na zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti či miesta pobytu, bez ohľadu na to, či sa daný cestujúci nachádza v inom členskom štáte trvalo alebo dočasne. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na všetky skryté formy diskriminácie, ktoré môžu dosiahnuť rovnaký účinok uplatnením iných kritérií, ako napríklad miesto pobytu, fyzická či digitálna poloha. Vzhľadom na rozvoj online platforiem predaja osobných prepravných dokladov by členské štáty mali osobitnú pozornosť venovať zaisteniu toho, aby nedochádzalo k žiadnej diskriminácii pri prístupe na rozhrania alebo nákupu prepravných dokladov online. Zároveň by sa však nemali automaticky vylučovať režimy prepravy so sociálnými tarifami, pokiaľ sú tieto primerané a nezávisia od štátnej príslušnosti dotknutých osôb. [PN 11]

(13)  Rastúca obľúbenosť cyklistiky v Únii ovplyvňuje celkovú mobilitu a cestovný ruch. Väčším využívaním tak železničnej dopravy, ako aj cyklistiky v rozložení jednotlivých spôsobov dopravy sa zmierňujú vplyvy dopravy na životné prostredie. Železničné podniky by preto mali čo najviac uľahčovať spájanie cyklistiky a železničnej dopravy, najmä povolením prepravy by mali poskytnúť dostatok stojanov na prepravu zmontovaných bicyklov vo vlakoch v priestoroch na to určených vo všetkých druhoch vlakov na prepravu osôb vrátane vysokorýchlostných, diaľkových, cezhraničných a lokálnych. Cestujúci by mali byť informovaní o priestore určenom pre bicykle. Tieto požiadavky by sa mali vzťahovať na všetky železničné podniky od ... [dva roky odo dňa dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 12]

(14)  Vždy, keď je to možné, by žŽelezničné podniky by mali cestujúcim v železničnej preprave uľahčiť prechod od jedného prevádzkovateľa k druhému poskytnutím priamych prepravných dokladov. [PN 13]

(15)  Vzhľadom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a v záujme toho, aby mohli osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou cestovať železnicou porovnateľne s ostatnými občanmi, by sa mali zaviesť pravidlá ich nediskriminácie a asistencie takýmto osobám počas ich cesty. Osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou v dôsledku postihnutia, veku alebo z akéhokoľvek iného dôvodu majú tak ako všetci ostatní občania rovnaké právo na voľný pohyb a nediskrimináciu. Osobitná pozornosť by sa mala okrem iného venovať poskytovaniu informácií osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou, týkajúcich sa dostupnosti železničných služieb, podmienok prístupu ku koľajovým vozidlám a k zariadeniam vo vlaku. S cieľom poskytovať cestujúcim s poškodením zmyslových orgánov najlepšie informácie o meškaní by sa mali primerane využívať vizuálne a zvukové systémy, ktoré sú pre uvedených cestujúcich vhodné a zrozumiteľné. Osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou by mali mať možnosť zakúpiť si prepravné doklady vo vlaku bez dodatočných poplatkov. Personál by mal byť primerane vyškolený, aby najmä pri poskytovaní asistencie vedel reagovať na potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. Aby sa zaistili rovnaké podmienky cestovania, mala by sa takýmto osobám bezplatne poskytovať asistencia na staniciach, ako aj vo pri nastupovaní do vlaku po celý čas premávky vlakov, a nielen v určitých denných časoch a vystupovaní z neho. [PN 14]

(15a)  Ak na stanici nie sú k dispozícii predajné automaty, osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou by mali mať možnosť kúpiť si cestovný doklad vo vlaku. [PN 15]

(16)  Železničné podniky a prednostovia staníc by mali zohľadniť potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou dodržiavaním TSI pre osoby so zníženou pohyblivosťou nariadenia Komisie (EÚ) č. 1300/2014 (TSI)(6) a smernice XXX pri dopĺňaní TSI. Okrem toho v súlade s pravidlami Únie pre verejné obstarávanie, a najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(7), by sa pri nákupe nového materiálu alebo pri výstavbe či zásadných renováciách mali všetky budovy a koľajové vozidlá stať bezbariérovými postupným odstránením fyzických prekážok a funkčných obmedzení. [PN 16]

(17)  Je žiaduce, aby sa týmto nariadením vytvoril systém náhrad pre cestujúcich v prípade meškania, ktoré súvisí so zodpovednosťou železničného podniku, na rovnakom základe ako medzinárodný systém ustanovený dohovorom COTIF, a najmä jeho jednotnými právnymi predpismi pre CIV, ktoré sa týkajú práv cestujúcich. Zakúpené prepravné doklady by sa mali preplácať v plnej výške. V prípade meškania v osobnej preprave by železničné podniky mali poskytovať cestujúcim náhradu ako určité percento z ceny prepravného dokladu, a to až do výšky 100 %. [PN 17]

(18)  Železničné podniky by mali byť povinne poistené alebo by mali mať povinnosť prijať rovnocenné opatrenia na krytie svojej zodpovednosti voči cestujúcim v železničnej preprave v prípade nehody. Ak členské štáty stanovia maximálnu výšku odškodnenia v prípade úmrtia alebo zranenia cestujúcich, táto by mala byť rovná aspoň sume stanovenej v jednotných právnych predpisoch pre CIV. Členské štáty by mali mať možnosť kedykoľvek zvýšiť sumu odškodnenia v prípade úmrtia alebo zranenia cestujúcich. [PN 18]

(19)  Posilnenie práva na náhradu a pomoc v prípade meškania, zmeškaného prípoja alebo odrieknutia spoja by malo viesť k väčšej stimulácii trhu osobnej železničnej prepravy v prospech cestujúcich.

(20)  Pri meškaní by sa mali cestujúcim poskytnúť možnosti pokračovať v ceste alebo cestu presmerovať za porovnateľných prepravných podmienok. V tom prípade by sa mali zohľadniť najmä potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou na zodpovedajúce informácie. [PN 19]

(20a)   Výklad prepravy alebo kombinovanej prepravy by mal zahŕňať všetky situácie s realistickými alebo platnými minimálnymi časmi prípojov v okamihu pôvodnej rezervácie, pričom sa zohľadnia všetky relevantné faktory, ako napríklad veľkosť a umiestnenie príslušných staníc a nástupíšť. [PN 137]

(21)  Železničný podnik by však nemal byť povinný platiť náhradu, ak môže preukázať, že meškanie spôsobili mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo veľké prírodné katastrofy, ktoré ohrozovali bezpečnú prevádzku daného spoja. Tieto prípady by sa mali vzťahovať len na výnimočné živelné pohromy, teda nie bežné sezónne poveternostné javy ako jesenné búrky či pravidelné záplavy v mestských oblastiach v dôsledku prílivu alebo topenia snehu. Železničné podniky by mali preukázať, že meškanie nemohli predvídať, ani mu predísť, a to ani keby sa boli prijali všetky primerané opatrenia. [PN 20]

(22)  V spolupráci so správcami infraštruktúry a železničnými podnikmi by prednostovia staníc mali vypracovať a verejnosti sprístupniť pohotovostné plány na minimalizáciu dosahu výrazných narušení poskytovania služieb tým, že sa uviaznutým cestujúcim poskytnú primerané informácie a starostlivosť. [PN 21]

(23)  Toto nariadenie by nemalo obmedzovať práva železničných podnikov, predajcov prepravných dokladov, prednostov staníc alebo správcov infraštruktúry domáhať sa prípadnej náhrady od ktorejkoľvek osoby vrátane tretích strán v súlade s platným vnútroštátnym právom s cieľom splniť si povinnosti voči cestujúcim podľa tohto nariadenia. [PN 22]

(24)  Ak členský štát udelí železničným podnikom výnimku z uplatňovania ustanovení tohto nariadenia, mal by po konzultácii s organizáciami zastupujúcimi cestujúcich nabádať železničné podniky, aby prijali opatrenia na náhradu a pomoc v prípade výrazného narušenia služieb osobnej železničnej prepravy.

(25)  Je žiaduce, aby v období bezprostredne po nehode boli jej obete a ich závislí rodinní príslušníci zbavení krátkodobých finančných starostí.

(26)  Je v záujme cestujúcich v železničnej preprave, aby sa po dohode s orgánmi verejnej moci prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie osobnej bezpečnosti na staniciach, ako aj vo vlakoch.

(27)  Cestujúci v železničnej preprave by mali mať možnosť podať sťažnosť práv akémukoľvek príslušnému železničnému podniku, predajcovi cestovných dokladov, prednostovi stanice alebo správcovi infraštruktúry, pokiaľ ide o práva a povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia, a právo dostať odpoveď v primeranej lehote. [PN 23]

(28)  Železničné podniky a prednostovia staníc by mali vymedziť, verejne sprístupniť, riadiť a sledovať normy kvality služieb v osobnej železničnej preprave vrátane noriem kvality služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou. [PN 24]

(29)  Na zachovanie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v železničnej preprave by sa od členských štátov malo vyžadovať určenie vnútroštátnych orgánov presadzovania, ktoré budú pozorne monitorovať a presadzovať toto nariadenie na vnútroštátnej úrovni. Tieto orgány by mali byť schopné prijímať rôzne opatrenia na presadzovanie a poskytovať cestujúcim možnosť záväzného alternatívneho riešenia sporov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ(8). Cestujúci by mali mať možnosť podať týmto orgánom sťažnosť na údajné porušenie nariadenia a v prípade dohody mať možnosť využívať riešenie sporov online stanovené na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013(9). Malo by sa tiež stanoviť, že sťažnosti môžu podávať organizácie zastupujúce skupiny cestujúcich. Na zabezpečenie uspokojivého riešenia takýchto sťažností by orgány mali tiež zároveň navzájom spolupracovať a toto nariadenie by malo ostať uvedené v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394(10). Vnútroštátne orgány presadzovania by každý rok mali na svojich webových sídlach zverejňovať správy so štatistikou počtu a druhu sťažností, ktoré im boli podané, a detailný výsledok ich opatrení na presadzovanie. Okrem toho sa uvedené správy sprístupnia na webovom sídle Železničnej agentúry Európskej únie. [PN 25]

(30)  Spracovanie osobných údajov by sa malo vykonávať v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(11).

(31)  Členské štáty by mali stanoviť tresty za porušenie tohto nariadenia a zabezpečiť ich uplatňovanie. Tieto tresty, ku ktorým môže patriť platba náhrady dotknutej osobe, by mali byť účinné, primerané a odradzujúce a mala by k nim patriť aj pokuta v minimálnej výške alebo vyjadrená ako určité percento z ročného obratu príslušného podniku alebo organizácie podľa toho, ktorá z uvedených súm je vyššia. [PN 26]

(32)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to rozvoj železníc Únie a zavedenie práv cestujúcich, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)  Na zaistenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými Komisia zmení prílohy I, II a III, pokiaľ ide o jednotné právne predpisy pre CIV, minimálne informácie, ktoré majú poskytovať železničné podniky a predajcovia prepravných dokladov, resp. minimálne normy kvality služieb, a ktorými upraví finančné sumy uvedené v tomto nariadení o infláciu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnilapríslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(33a)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby prijala jednotný formulár sťažnosti Únie, ktorý môžu cestujúci použiť ako žiadosť o náhradu v súlade s týmto nariadením. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(13). [PN 27]

(34)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä v článkoch 21, 26, 38 a 47 o zákaze akejkoľvek formy diskriminácie, integrácii osôb so zdravotným postihnutím, vysokej úrovni ochrany spotrebiteľa, resp. práve na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Súdy členských štátov musia toto nariadenie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a ciele [PN 28]

Toto nariadenie ustanovuje pravidlá v železničnej preprave na účely poskytovania účinnej ochrany cestujúcich a podpory pre cestovanie železničnou prepravou, ktoré sa týkajú: [PN 29]

a)  nediskriminácie cestujúcich z hľadiska prepravných podmienok a podmienok predaja prepravných dokladov; [PN 30]

b)  zodpovednosti železničných podnikov a ich poistnej povinnosti voči cestujúcim a za ich batožinu;

c)  práv cestujúcich v prípade nehody vyplývajúcej z použitia železničnej dopravy, ktorej dôsledkom je úmrtie, zranenie cestujúcich alebo strata či poškodenie ich batožiny;

d)  práv cestujúcich a náhrady v prípade odrieknutia narušenia cesty, ako je odrieknutie alebo meškania meškanie spoja; [PN 31]

e)  minimálnych, presných a včasných informácií, ktoré sa cestujúcim majú poskytovať v prístupnej forme, vrátane uzatvárania zmlúv o preprave a vydávania prepravných dokladov; [PN 32]

f)  nediskriminácie a povinnej asistenicie osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou od vyškolených pracovníkov; [PN 33]

g)  vymedzenia a monitorovania noriem kvality služieb a riadenia rizík osobnej bezpečnosti cestujúcich;

h)  náležitých postupov podávania a riešenia sťažností; [PN 34]

i)  všeobecných pravidiel presadzovania.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na vnútroštátne a medzinárodné cesty a služby železničnej prepravy na celom území Únie, ktoré prevádzkuje jeden alebo viacero železničných podnikov s licenciou udelenou v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ(14).

2.  S výhradou odseku 4 môžu členské štáty vyňať z uplatňovania tohto nariadenia nasledujúce služby:

a)  mestskú, prímestskú a regionálnu osobnú železničnú dopravu služby mestskej osobnej železničnej prepravy v zmysle smernice 2012/34/EÚ, okrem služieb cezhraničnej dopravy prepravy v rámci Únie; [PN 138]

b)  služby medzinárodnej osobnej železničnej prepravy, ktorej podstatná časť vrátane najmenej jedného plánovaného zastavenia na stanici sa uskutočňuje mimo Únie, pod podmienkou, že príslušné vnútroštátne právne predpisy primerane zabezpečujú práva cestujúcich na území členského štátu, ktorý výnimku udelil.; [PN 36]

ba)  služby vnútroštátnej osobnej železničnej prepravy, pri ktorých bola takáto výnimka udelená členskými štátmi na základe nariadenia (ES) č. 1371/2007 najviac na 12 mesiacov po ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 37]

3.  Členské štáty informujú Komisiu o výnimkách udelených podľa odseku 2 písm. a) a, b), ako aj o primeranosti ich vnútroštátneho práva na ich území na účely odseku 2 písm. b) a ba). [PN 38]

4.  Na všetky služby osobnej železničnej dopravy uvedené v odseku 1 vrátane služieb vyňatých v súlade s odsekom 2 písm. a) a b) sa uplatňujú články 5, 6, 11 a 25, 12 a 17 a kapitola V. [PN 39]

4a.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na služby, ktoré sú prevádzkované z čisto historických dôvodov. [PN 40]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „železničný podnik“ je železničný podnik v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ;

1a.  „dopravca“ je zmluvný železničný podnik, s ktorým cestujúci uzavrel zmluvu o preprave, alebo viaceré po sebe nasledujúce železničné podniky, ktoré majú zodpovednosť na základe tejto zmluvy; [PN 41]

1b.  „výkonný dopravca“ je železničný podnik, ktorý s cestujúcim neuzavrel zmluvu o preprave, ale je železničným podnikom, ktorému zmluvná strana zmluvy o preprave zverila vykonanie celej železničnej prepravy alebo jej časti; [PN 42]

2.  „správca infraštruktúry“ je správca infraštruktúry podľa článku 3 smernice 2012/34/EÚ;

3.  „prednosta stanice“ je organizačná jednotka v členskom štáte, ktorá nesie zodpovednosť za riadenie železničnej stanice a môže byť zároveň správcom infraštruktúry;

4.  „cestovná kancelária“ je organizátor alebo maloobchodný predajca iný ako železničný podnik v zmysle článku 3 ods. bodu 8 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302(15); [PN 43]

5.  „predajca prepravných dokladov“ je každý predajca služieb železničnej prepravy, ktorý uzatvára zmluvy o preprave a predáva prepravné doklady samostatné prepravné doklady alebo kombinované prepravné doklady v mene železničného podniku jedného alebo viacerých železničných podnikov alebo vo vlastnom mene; [PN 44]

5a.   „distribútor“ je maloobchodný predajca služieb železničnej prepravy, ktorý predáva prepravné doklady v mene železničného podniku a ktorý podľa zmluvy uzavretej medzi cestujúcim a železničným podnikom nemá žiadnu povinnosť; [PN 45]

6.  „zmluva o preprave“ je zmluva o platenej alebo neplatenej preprave medzi železničným podnikom alebo predajcom prepravných dokladov a cestujúcim o poskytnutí jednej alebo viacerých dopravných služieb; [PN 46]

6a.   „prepravný doklad“ je platný doklad, ktorý oprávňuje cestujúceho na železničnú prepravu, a to bez ohľadu na jeho formu, či už ide o papierový alebo elektronický prepravný doklad, čipovú kartu alebo cestovnú kartu; [PN 47]

6b.   „kombinovaná cesta“ je prepravný doklad alebo prepravné doklady, ktoré predstavujú viac než jednu zmluvu o preprave na po sebe nasledujúcich prípojoch železničnej prepravy, ktoré prevádzkuje jeden alebo viaceré železničné podniky; [PN 48]

7.  „rezervácia“ je oprávnenie v papierovej alebo elektronickej forme, na základe ktorého vzniká nárok na prepravu podľa vopred potvrdených individuálnych podrobností o preprave;

8.  „priamy prepravný doklad“ je prepravný doklad alebo jednotlivé prepravné doklady, ktoré predstavujú jedinú zmluvu jednu alebo niekoľko zmlúv o preprave na prípoje nadväzujúce spoje železničnej prepravy, ktoré prevádzkuje jeden alebo viaceré železničné podniky prevádzkované jedným alebo viacerými železničnými podnikmi, ktoré boli zakúpené u toho istého predajcu prepravných dokladov, cestovnej kancelárie alebo železničného podniku na celú dĺžku cesty; [PN 49]

9.  „spoj“ je spoj osobnej železničnej prepravy medzi železničnými stanicami alebo zastávkami prevádzkovaný podľa cestovného poriadku;

10.  „cesta“ je preprava cestujúceho medzi východiskovou stanicou a stanicou určenia na základe jednej prepravnej zmluvy; [PN 50]

11.  „vnútroštátná osobná železničná preprava“ je osobná železničná preprava, ktorá neprekračuje hranice členského štátu;

12.  „medzinárodná osobná železničná prerava“ je medzinárodná osobná železničná preprava vymedzená v článku 3 ods. 5 smernice 2012/34/EÚ;

13.  „meškanie“ je časový rozdiel medzi časom plánovaného príchodu cestujúceho podľa zverejneného cestovného poriadku a skutočným alebo očakávaným príchodom do konečnej cieľovej stanice;

13a.  „príchod“ je okamih, keď sa na nástupišti v cieľovej stanici otvoria dvere vlaku a povolí sa vystupovanie; [PN 51]

14.  „predplatný prepravný doklad“ alebo „časový prepravný doklad“ je doklad na neobmedzený počet ciest, ktorý oprávnenému držiteľovi umožňuje cestovať po železnici v rámci určitej trasy alebo siete počas určeného obdobia;

15.  „zmeškaný prípoj“ označuje situáciu, keď cestujúci – či už v rámci jednej zmluvy o preprave, alebo nie – v priebehu jednej cesty alebo kombinovanej cesty zmešká jeden alebo viacero spojov v dôsledku meškania alebo odrieknutia jedného alebo viacerých predchádzajúcich spojov; [PN 139]

16.  „osoba so zdravotným postihnutím“ a „osoba so zníženou pohyblivosťou“ je každá osoba, ktorá má akékoľvek trvalé alebo dočasné telesné, duševné, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v spojení s rôznymi prekážkami môže obmedziť jej plnohodnotné a efektívne využívanie prepravy za podmienok rovnocenných s ostatnými cestujúcimi, alebo ktorá má zníženú pohyblivosť pri využívaní prepravy v dôsledku veku; [PN 53]

17.  „všeobecné prepravné podmienky“ sú platné právne záväzné podmienky železničného podniku vo forme všeobecných obchodných podmienok alebo taríf v každom členskom štáte, ktoré sa uzavretím prepravnej zmluvy stali jej neoddeliteľnou súčasťou;

18.  „vozidlo“ je motorové vozidlo alebo príves, ktoré sa prepravujú pri preprave osôb;

19.  „jednotné právne predpisy pre CIV“ sú jednotné právne predpisy pre Zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich a batožiny (CIF) stanovené v dodatku A k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF).

Kapitola II

Prepravná zmluva, informácie a prepravné doklady

Článok 4

Prepravná zmluva

Pokiaľ táto kapitola neustanovuje inak, na uzavretie a vykonávanie prepravnej zmluvy a poskytovanie informácií a prepravných dokladov sa uplatňujú ustanovenia hlavy II a III prílohy I.

Článok 5

Nediskriminačné podmienky prepravnej zmluvy

Bez toho, aby boli dotknuté sociálne tarify, musia železničné podniky, cestovné kancelárie alebo predajcovia prepravných dokladov poskytovať širokej verejnosti zmluvu o preprave a zmluvné podmienky o predaji prepravných dokladov a tarify a predávať prepravné doklady, priame prepravné doklady a prijímať rezervácie od cestujúcich v súlade s článkom 10 tohto nariadenia, bez priamej či nepriamej diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti či miesta pobytu konečného zákazníka cestujúceho alebo sídla železničného podniku, cestovnej kancelárie či predajcu prepravných dokladov v Únii alebo prostriedkov, ktoré cestujúci použil pri kúpe prepravného dokladu. [PN 55]

Článok 6

Bicykle

Cestujúci majú nárok vziať si do vlaku bicykleprípade potreby za primeraný poplatok, a to aj do rýchlika, diaľkového vlaku, cezhraničného a regionálneho vlaku. Cestujúci musí mať počas cesty bicykel pod dohľadom a zabezpečiť, aby neobťažoval ani nepoškodzoval ostatných cestujúcich, pomôcky na zabezpečenie mobility, batožinu či prevádzku železničnej prepravy. Všetky nové alebo renovované vlaky osobnej prepravy musia najneskôr do ... [dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] mať dobre označený priestor určený na prepravu zmontovaných bicyklov možno zamietnuť alebo obmedziť z bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov za predpokladu, že s minimálne ôsmimi miestami. Železničné podniky, predajcovia prepravných dokladov, cestovné kancelári a prípadne prednostovia staníc sú povinní informujú cestujúcich informovať o podmienkach takéhoto zamietnutia alebo obmedzenia prepravy bicyklov vo všetkých spojoch v súlade s nariadením (EÚ) č. 454/2011 najneskôr pri nákupe prepravného dokladu. [PN 56]

Článok 7

Vylúčenie zrieknutia sa povinností a stanovenie obmedzení

1.  Povinnosti voči cestujúcim podľa tohto nariadenia nie je možné obmedziť alebo vylúčiť, najmä nie odlišnými alebo obmedzujúcimi ustanoveniami v prepravnej zmluve. Akékoľvek zmluvné podmienky, ktoré priamo alebo nepriamo vedú k vylúčeniu alebo obmedzeniu práv vyplývajúcich z tohto nariadenia, nie sú pre cestujúcich záväzné. [PN 57]

2.  Železničné podniky, cestovné kancelárie alebo predajcovia cestovných dokladov môžu poskytovať zmluvné podmienky, ktoré sú pre cestujúceho výhodnejšie, než podmienky stanovené v tomto nariadení. [PN 58]

Článok 8

Povinnosť poskytnúť informácie o zrušení spojov

Železničné podniky, prípadne príslušné orgány zodpovedné za zmluvy o službách železnice vo verejnom záujme bezodkladne vhodnými prostriedkami vrátane foriem prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX(16) a nariadení(EÚ) č. 1300/2014 a s dostatočným predstihom pred ich vykonaním zverejnia rozhodnutia o dočasnom či trvalom zrušení návrhy na dočasné či trvalé zrušenie alebo podstatnú redukciu spojov pred ich vykonaním a zabezpečia, aby uvedené návrhy boli vždy pred vykonaním zmysluplne a riadne prekonzultované so zainteresovanými stranami. [PN 59]

Článok 9

Cestovné informácie

1.  Železničné podniky, cestovné kancelárie a predajcovia prepravných dokladov, ktorí poskytujú zmluvy o preprave vo vlastnom mene alebo v mene jedného alebo viacerých železničných podnikov, sú na požiadanie povinní poskytnúť cestujúcemu aspoň informácie uvedené v prílohe II časti I, na ktorú dotknutý železničný podnik poskytuje zmluvu zmluvy o preprave. Predajcovia prepravných dokladov, ktorí poskytujú zmluvy o preprave vo vlastnom mene a cestovné kancelárie sú tieto informácie povinní poskytnúť, ak sú k dispozícii.. Na zaistenie súladu s týmto nariadením sú železničné podniky povinné tieto informácie poskytovať predajcom prepravných dokladov a ostatným železničným podnikom, ktoré predávajú ich spoje. [PN 60]

2.  Železničné podniky pokiaľ je to možné vhodné, predajcovia prepravných dokladov poskytnú cestujúcemu počas cesty, a to aj v prestupných staniciach, aspoň informácie uvedené v prílohe II časti II. Na zaistenie súladu s týmto nariadením sú železničné podniky povinné tieto informácie poskytovať predajcom prepravných dokladov a ostatným železničným podnikom, ktoré predávajú ich spoje. [PN 61]

3.  Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 poskytnú v čo najprimeranejšej podobe vrátane využitia moderných železničné podniky, cestovné kancelárie a predajcovia prepravných dokladov cestujúcim prostredníctvom ľahko prístupných, bežne používaných a v súvislosti s odsekom 2 v reálnom čase aktualizovaných komunikačných technológií, pokiaľ možno písomne, s cieľom poskytnúť cestujúcim všetky informácie požadované v prílohe II k tomuto nariadeniu. Mimoriadna pozornosť sa venuje zaisteniu, aby tieto informácie boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím, v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX a, v nariadení (EÚ) č. 454/2011 a v nariadení (EÚ) č. 1300/2014. Dostupnosť formátov pre osoby so zníženou pohyblivosťou sa oznámi jasne. [PN 62]

4.  Železničné podniky, prednostovia staníc a správcovia infraštruktúry nediskriminačne sprístupnia železničným podnikom a predajcom prepravných dokladov verejnosti údaje o vlakoch v reálnom čase, vrátane údajov o vlakoch v prevádzke iných železničných podnikov, v reálnom čase tak, aby eliminovali akúkoľvek diskrimináciu cestujúcich. [PN 63]

4a.  Železničné podniky v spolupráci s prednostami staníc a správcami infraštruktúry uvádzajú v cestovných poriadkoch informácie o dostupných vlakových prípojoch a staniciach. [PN 64]

Článok 10

Dostupnosť prepravných dokladov, priamych cestovných lístkov a rezervácií

1.  Železničné podniky a predajcovia prepravných dokladov sú povinní poskytovať prepravné doklady, a ak sú k dispozícii, aj priame prepravné doklady a rezervácie. Vynaložia maximálne možné úsilie, aby poskytovali priame prepravné doklady, a to aj na cesty do zahraničia alebo cesty zahŕňajúce nočné vlaky a cesty s viac než jedným železničným podnikom. [PN 65]

2.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 3 a 4, predávajú železničné podniky a predajcovia cestovných lístkov prepravné doklady cestujúcim aspoň na jednom z týchto predajných miest:

a)  predajňa prepravných dokladov alebo predajný automat;

b)  telefón, internet alebo iné široko dostupné informačné technológie;

c)  vo vlaku.

Členské štáty Príslušné orgány uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007(17) môžu vyžadovať, aby železničné podniky poskytovali prepravné doklady na služby poskytované v rámci zmlúv o službách vo verejnom záujme na viac než jednom predajnom mieste. [PN 66]

3.  Železničné podniky sú povinné umožňovať kúpu prepravných dokladov na daný príslušný spoj vo vlaku, pokiaľ to nie je obmedzené alebo vylúčené z oprávnených dôvodov bezpečnosti alebo politiky boja proti podvodom, povinnej rezervácie miest alebo z primeraných komerčných dôvodov vrátane obmedzeného priestoru alebo obsadeného miesta. [PN 67]

4.  V prípade, že na železničnej stanici odchodu sa nenachádza žiadna predajňa prepravných dokladov ani predajný automat, cestujúci na železničnej stanici sú informovaní o:

a)  možnosti kúpy prepravného dokladu prostredníctvom telefónu, internetu alebo vo vlaku a o tom, ako treba pri kúpe postupovať;

b)  najbližšej železničnej stanici alebo najbližšom mieste s predajňou prepravných dokladov a/alebo predajnými automatmi.

5.  Ak sa na železničnej stanici odchodu nenachádza predajňa prepravných dokladov ani dostupný predajný automat, osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou či iné prostriedky na zakúpenie prepravných dokladov vopred, cestujúcim sa umožní zakúpenie prepravných dokladov vo vlaku bez prirážky. [PN 68]

6.  Ak cestujúci dostane osobitné lístky na jednu cestu alebo kombinovanú cestu s viacerými nadväzujúcimi železničnými spojmi jedného alebo viacerých železničných podnikov, jeho právo na informácie, pomoc, starostlivosť a náhradu musia byť rovnaké, ako pri priamom cestovnom lístku, a musia sa vzťahovať na celú cestu alebo kombinovanú cestu od stanice odchodu až po cieľovú stanicu, pokiaľ cestujúci nie je písomne výslovne informovaný o opaku. V takejto informácii sa musí najmä uviesť, že v prípade zmeškania prípoja cestujúci nemá nárok na pomoc alebo náhradu v závislosti od celkovej dĺžky cesty. Bremeno preukázania, že táto informácia bola poskytnutá, spočíva na železničnom podniku, jeho zástupcovi, prevádzkovateľovi zájazdu alebo predajcovi cestovných lístkov. [PN 140]

Článok 10a

Poskytovanie cestovných informácií cez aplikačné programovacie rozhrania

1.  Železničné podniky poskytujú nediskriminačný prístup k všetkým cestovným informáciám vrátane prevádzkových informácií o cestovných poriadkoch a tarifách v reálnom čase, ako sa uvádza v článku 9, cez aplikačné programovacie rozhrania (API).

2.  Železničné podniky sú povinné poskytovať cestovným kanceláriám, predajcom prepravných dokladov a iným železničným podnikom, ktoré predávajú ich služby, nediskriminačný prístup k rezervačným systémom prostredníctvom API tak, aby mohli uzatvárať zmluvy o preprave a vydávať prepravné doklady, priame prepravné doklady a vykonávať rezervácie tak, aby cestujúcim umožnili najoptimálnejšiu a cenovo najvýhodnejšiu cestu, a to aj do zahraničia.

3.  Železničné podniky zabezpečia, aby technické špecifikácie API boli riadne zdokumentované a bezplatne prístupné verejnosti. V rámci API sa použijú otvorené štandardy, bežné protokoly a strojovo čitateľné formáty s cieľom umožniť ich vzájomnú interoperabilitu.

4.  Železničné podniky zabezpečia, aby okrem núdzových situácií bola každá zmena technických špecifikácií ich API dostupná cestovným kanceláriám a predajcom prepravných dokladov čo najskôr a najmenej tri mesiace pred zavedením zmeny. Núdzové situácie sa zdokumentujú a dokumentácia musí byť na požiadanie k dispozícii príslušným orgánom.

5.  Železničné podniky zabezpečia, aby bol prístup k API poskytovaný bez diskriminácie, na rovnakej úrovni dostupnosti a výkonnosti vrátane podpory, prístupu ku kompletnej dokumentácii, štandardom, protokolom a formátom. Cestovné kancelárie a predajcovia prepravných dokladov nesmú byť znevýhodňovaní v porovnaní so samotnými železničnými podnikmi.

6.  API sa zavádzajú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/1926(18). [PN 70]

KAPITOLA III

ZODPOVEDNOSŤ ŽELEZNIČNÝCH PODNIKOV VOČI CESTUJÚCIM A ZA ICH BATOŽINU

Článok 11

Zodpovednosť voči cestujúcim a za batožinu

Pokiaľ táto kapitola neustanovuje inak a bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy poskytujúce cestujúcim ďalšiu náhradu škody, zodpovednosť železničných podnikov voči cestujúcim a za ich batožinu sa upravuje prílohou I hlavou IV kapitolami I, III a IV, hlavou VI a hlavou VII.

Článok 12

Poistenie a krytie zodpovednosti v prípade úmrtia alebo zranenia cestujúceho

Železničný podnik musí byť primerane poistený v súlade s článkom 22 smernice 2012/34/EÚ a na základe vyhodnotenia svojich rizík alebo prijať rovnocenné opatrenia na pokrytie svojej zodpovednosti podľa tohto nariadenia.

Článok 13

Zálohové platby

1.  V prípade usmrtenia alebo zranenia cestujúceho zaplatí železničný podnik uvedený v prílohe I článku 26 ods. 5 bezodkladne a najneskôr do pätnástich dní po určení totožnosti fyzickej osoby, ktorá má nárok na náhradu škody, zálohové platby vo výške, ktorá je potrebná na uspokojenie bezprostredných finančných potrieb a úmerná spôsobenej ujme.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, je výška zálohovej platby v prípade usmrtenia najmenej 21 000 EUR na jedného cestujúceho.

3.  Zálohová platba nepredstavuje uznanie zodpovednosti a môže sa odčítať od akejkoľvek sumy zaplatenej neskôr na základe tohto nariadenia, je však nenávratná s výnimkou prípadov, keď bola ujma spôsobená nedbanlivosťou alebo zavinením predmetného cestujúceho, alebo prípadov, keď osoba, ktorá dostala zálohovú platbu, nemala nárok na náhradu ujmy.

Článok 14

Popieranie zodpovednosti

Aj v prípade, ak železničný podnik popiera svoju zodpovednosť za zranenie cestujúceho, vynakladá primerané úsilie poskytnúť pomoc cestujúcemu, ktorý sa domáha náhrady škody od tretích strán.

KAPITOLA IV

MEŠKANIE SPOJA, ZMEŠKANIE PRÍPOJA A ODRIEKNUTIE SPOJA

Článok 15

Zodpovednosť za meškanie spoja, zmeškanie prípoja a odrieknutie spoja

Pokiaľ táto kapitola neustanovuje inak, zodpovednosť železničných podnikov vo vzťahu k meškaniu spoja, zmeškaniu prípoja a odrieknutiu spoja sa upravuje prílohou I hlavou IV kapitolou II.

Článok 16

Náhrada cestovného a presmerovanie

1.  Ak sa buď pri odchode alebo v prípade zmeškaného prípoja počas cesty s priamym cestovným lístkom odôvodnene očakáva, že meškanie príchodu do cieľovej stanice určenia podľa zmluvy o preprave bude viac ako 60 minút alebo spoj bude zrušený, má cestujúci bezodkladne možnosť výberu jednej z týchto možností: [PN 71]

a)  náhrada plnej ceny prepravného dokladu v súlade s podmienkami, za ktorých bol zaplatený, za časť alebo časti jeho cesty, ktoré neboli uskutočnené, alebo za časť alebo časti cesty, ktoré už boli uskutočnené, ak cesta už nespĺňa účel vo vzťahu k pôvodnému plánu cesty cestujúceho, a spolu s prípadnou spiatočnou prepravou do východiskovej stanice pri najbližšej príležitosti. Vyplatenie náhrady sa uskutoční za tých istých podmienok ako v prípade náhrady uvedenej v článku 17;

b)  pokračovanie alebo presmerovanie za porovnateľných prepravných podmienok a bez dodatočných nákladov do stanice uečenia pri najbližšej príležitosti, a to aj v prípade zmeškaného prípoja v dôsledku meškania alebo odrieknutia skoršej časti prepravy počas cesty. V takom prípade sa cestujúcemu umožní využiť ďalší spoj, ktorý je k dispozícii do konečného miesta určenia, aj keď nebola vykonaná žiadna konkrétna rezervácia alebo ďalší vlak prevádzkuje iný železničný podnik; [PN 72]

c)  pokračovanie alebo presmerovanie do stanice určenia za porovnateľných prepravných podmienok neskôr podľa priania cestujúceho, najneskôr však jeden mesiac po obnovení spoja. [PN 73]

2.  Na účely odseku 1 písm. b) môže porovnateľné presmerovanie uskutočniť ktorýkoľvek železničný podnik a toto presmerovanie môže zahŕňať dopravu vo vyššej triede a v iných druhoch pozemnej dopravy bez toho, aby cestujúcemu vznikli ďalšie náklady. Železničné podniky sú povinné vynaložiť primerané úsilie, aby neboli potrebné dodatočné prípoje. Celkový čas cesty pri použití iného druhu dopravy na časť cesty, ktorá sa neukončila podľa plánu, musí byť porovnateľný s plánovaným trvaním pôvodnej cesty. Cestujúci nesmú byť prepravení dopravnými prostriedkami nižšej triedy, pokiaľ nejde o jedinú dostupnú možnosť presmerovania. [PN 74]

3.  Poskytovatelia dopravných služieb, ktorí zabezpečujú presmerovanie, povinní venovať osobitnú pozornosť tomu, aby pri poskytovaní alternatívneho spoja osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou bol zabezpečený alternatívny spoj s porovnateľnou prístupnosťou zabezpečia porovnateľnú asistenciu a prístupnosť. Tento alternatívny spoj môže byť spoločný pre všetkých cestujúcich alebo na základe rozhodnutia dopravcu ním môže byť individuálny dopravný prostriedok prispôsobený osobitným potrebám určitých osôb so zdravotným postihnutím alebo so zníženou pohyblivosťou. [PN 75]

Článok 17

Náhrada ceny prepravného dokladu

1.  Cestujúci môže bez straty pri ponechaní práva na prepravu žiadať od železničného podniku náhradu za meškanie, ak je vystavený meškaniu medzi miestom odchodu a miestom určenia uvedeným v zmluve v prepravnom doklade či dokladoch predstavujúcich jednu alebo niekoľko zmlúv o preprave, za ktoré mu cena prepravného dokladu nebola preplatená v súlade s článkom 16. Minimálna náhrada za meškanie je:

a)  25 50 % z ceny prepravného dokladu v prípade meškania 60 až 119 90 minút;

b)  50 75 % z ceny prepravného dokladu v prípade meškania 91 až 120 minút alebo viac.;

ba)   100 % z ceny prepravného dokladu v prípade meškania 121 minút alebo viac. [PN 76]

2.  Odsek 1 sa vzťahuje aj na cestujúcich, ktorí sú držiteľmi predplatného prepravného dokladu alebo časového prepravného dokladu. Ak počas platnosti prepravného dokladu, zľavovej karty alebo časového prepravného dokladu takýmto cestujúcim spoj opakovane meškal alebo bol zrušený, môžu žiadať o primeranú náhradu v súlade s opatreniami daného železničného podniku o náhradách stanovenými v odseku 1 písm. a), b) a ba). V týchto ustanoveniach sa uvedú kritériá na určenie meškania a na výpočet náhrady. Ak počas platnosti predplatného alebo časového prepravného dokladu dôjde opakovane k meškaniu v trvaní menej ako 60 minút, meškania sa sčítavajú a cestujúcim sa vyplatí náhrada v súlade s opatreniami daného železničného podniku o náhradách. [PN 77]

3.  Náhrada za zrušenie spoja alebo meškanie sa vypočíta z celkovej cene, ktorú cestujúci skutočne zaplatil za zrušený alebo omeškaný spoj. Ak je predmetom prepravnej zmluvy spiatočná cesta, náhrada za zrušenie spoja alebo meškanie na prvej ceste alebo spiatočnej ceste sa vypočíta z polovice ceny zaplatenej za prepravný doklad. Rovnakým sa z celkovej ceny vypočíta cena za zrušený alebo zmeškaný spoj podľa akejkoľvek inej formy prepravnej zmluvy, ktorá umožňuje cestovať niekoľkými nadväzujúcimi spojmi. [PN 78]

4.  Pri výpočte dĺžky meškania sa neberie do úvahy meškanie, v prípade ktorého môže železničný podnik preukázať, že nastalo mimo území Únie.

5.  Náhrada ceny prepravného dokladu sa vypláca do jedného mesiaca po podaní žiadosti o náhradu. Náhrada môže byť vyplatená vo forme poukážok a/alebo iných spojov, ak sú zmluvné podmienky (najmä vzhľadom na obdobie platnosti a cieľovú stanicu) flexibilné. Náhrada sa vyplatí v hotovosti na požiadanie cestujúceho.

6.  Náhrada ceny prepravného dokladu sa nezníži o náklady na finančnú transakciu, ako sú poplatky, náklady na telefónne hovory alebo poštovné. Železničné podniky môžu zaviesť minimálnu sumu, pod ktorú sa náhrady nebudú vyplácať. Táto minimálna suma nesmie byť vyššia ako 5 EUR na prepravný doklad. [PN 79]

7.  Cestujúci nemajú nárok na náhradu, ak boli informovaní o meškaní skôr, ako si pred tým, ako si kúpili prepravný doklad prepravný doklad, alebo ak meškanie z dôvodu pokračovania iným spojom alebo presmerovania nedosiahne 60 minút. [PN 80]

8.  Železničný podnik nie je povinný platiť náhradu, ak môže preukázať, že meškanie spôsobili mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo závažné prírodné katastrofy, ktoré ohrozovali bezpečnú prevádzku daného spoja a ktoré nebolo možné predvídať či predísť im, ani keby sa boli prijali všetky primerané opatrenia. [PN 81]

Článok 18

Pomoc

1.  V prípade meškania pri príchode alebo odchode informuje cestujúcich železničný podnik, predajca prepravných dokladov alebo prednosta stanice o situácii a predpokladanom čase odchodu a predpokladanom čase príchodu v súlade s článkom 9 hneď, ako sú tieto informácie k dispozícii. [PN 83]

2.  V prípade meškania uvedeného v odseku 1, ktoré je dlhšie ako 60 minút, sa cestujúcim bezplatne ponúkne:

a)  jedlo a občerstvenie primerane k času čakania, ak je dostupné vo vlaku alebo na stanici, alebo ho je možné primerane poskytnúť, pričom sa zohľadnia kritériá ako vzdialenosť od dodávateľa, čas potrebný na donášku a náklady;

b)  hotel alebo iné ubytovanie a doprava medzi železničnou stanicou a miestom ubytovania, ak je nevyhnutný pobyt v trvaní jednej alebo niekoľkých nocí alebo je nevyhnutný ďalší pobyt, ak je to prakticky možné, zohľadniť požiadavky osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou mobilitou na prístup a potreby asistenčných zvierat s osvedčením; [PN 84]

c)  ak je vlak zablokovaný na trati, preprava z vlaku do železničnej stanice, do náhradnej východiskovej stanice alebo cieľovej stanice spoja, ak je to prakticky možné.

3.  Ak železničný spoj nemôže ďalej pokračovať v ceste, zabezpečia železničné podniky pre cestujúcich čo najskôr náhradný dopravný spoj.

4.  S ohľadom na dotknutých cestujúcich železničné podniky na žiadosť cestujúceho ponúknu, že na ich prepravnom doklade alebo akokoľvek inak potvrdia, že železničný spoj mal meškanie, čo spôsobilo zmeškanie prípoja, prípadne, že bol spoj odrieknutý. Toto osvedčovanie sa použije v súvislosti s ustanoveniami článku 17, pričom cestujúci je povinný predplatným prepravným dokladom alebo časovým prepravným dokladom preukázať, že cestoval dotknutým spojom. [PN 85]

5.  Pri uplatňovaní odsekov 1, 2, 3 a 4 venuje prevádzkujúci železničný podnik mimoriadnu pozornosť potrebám osôb so zdravotným postihnutím a, osôb so zníženou pohyblivosťou a, akýchkoľvek sprevádzajúcich osôb a asistenčných zvierat s osvedčením. [PN 86]

6.  Okrem povinností železničných podnikov podľa článku 13a ods. 3 smernice 2012/34/EÚ prednosta železničnej stanice, ktorá podľa ročného priemeru denne odbaví aspoň 10 000 cestujúcich, je povinný zabezpečiť riadny plán pre prípad nepredvídaných okolností na koordináciu chodu stanice, činností železničných podnikov a správcu infraštruktúry s cieľom pripraviť sa na možnosť rozsiahleho narušenia a dlhých meškaní, pre ktoré by v stanici uviazol veľký počet cestujúcich. Týmto plánom sa musí zabezpečiť, aby sa uviaznutým cestujúcim poskytnutá primeraná asistencia a informácie, a to v prístupnom formáte v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX. Prednosta stanice uvedený plán a všetky jeho zmeny na požiadanie sprístupní vnútroštátnemu orgánu presadzovania alebo akémukoľvek inému orgánu, ktorý určí členský štát. Prednostovia železničných staníc, ktoré podľa ročného priemeru denne odbavia menej ako 10 000 cestujúcich, vynaložia primerané úsilie, aby v takýchto situáciách koordinovali činnosti užívateľov stanice a aby uviaznutým cestujúcim poskytli asistenciu a informácie členské štáty, železničné podniky, prednostovia staníc a správcovia infraštruktúry spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby plány pre prípad nepredvídaných okolností uvedené v článku 13a ods. 3 smernice 2012/34/EÚ zahŕňali požiadavky na dostupnosť systémov varovania a informačných systémov. [PN 87]

Článok 19

Právo na nápravu

Ak železničný podnik vyplatí náhradu alebo si splní iné povinnosti podľa tohto nariadenia, žiadne ustanovenie tohto nariadenia ani vnútroštátnych právnych predpisov nemožno vykladať tak, aby obmedzovalo jeho právo na kompenzáciu nákladov od akejkoľvek osoby vrátane tretích strán v súlade s platným právom. Konkrétne toto nariadenie nijako neobmedzuje právo daného železničného podniku na odškodnenie od tretej strany, s ktorou má zmluvu a ktorá prispela k udalosti vedúcej k náhrade či iným povinnostiam. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemožno vykladať tak, aby obmedzovalo právo tretej strany inej než cestujúceho, s ktorou má železničný podnik zmluvu, žiadať odškodnenie či náhradu od železničného podniku v súlade s príslušnou platnou legislatívou. [PN 88]

KAPITOLA V

OSOBY SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM A OSOBY SO ZNÍŽENOU POHYBLIVOSŤOU

Článok 20

Právo na prepravu

1.  Železničné podniky a prednostovia staníc za aktívnej účasti organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou ustanovia alebo zavedú pravidlá prístupu na nediskriminačnom základe vo vzťahu k preprave osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou vrátane ich osobných asistentov. Tieto pravidlá musia cestujúcemu umožniť sprievod asistenčného psa zvieraťa s osvedčením alebo sprevádzajúcej osoby bezplatne, ak sa nevie pohybovať sám, v súlade so všetkými príslušnými vnútroštátnymi pravidlami, a zabezpečiť, aby železničná preprava pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou bola k dispozícii okamžite vždy, keď je to možné. [PN 89]

2.  Rezervácie a prepravné doklady sa osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou poskytujú bez dodatočného poplatku. Železničný podnik, predajca cestovných lístkov alebo cestovná kancelária nesmú odmietnuť vykonať rezerváciu alebo vydať prepravný doklad osobe so zdravotným postihnutím alebo osobe so zníženou pohyblivosťou, ani vyžadovať, aby bola takáto osoba sprevádzaná inou osobou, okrem prípadov, ak je to nevyhnutné na dodržanie pravidiel prístupu uvedených v odseku 1.

Článok 20a

Železničné podniky a prednostovia staníc v súlade s TSI pre osoby so zníženou pohyblivosťou zabezpečia, aby stanice, nástupištia, koľajové vozidlá a iné zariadenia boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou. [PN 90]

Článok 21

Informácie pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou

1.  Železničný podnik, prednosta stanice, predajca prepravných dokladov alebo cestovná kancelária poskytnú na požiadanie osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou informácie, a to aj v prístupných formátoch v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v nariadení (EÚ) č. 454/2011 a,v smernici XXX a nariadení (EÚ) č. 1300/2014 o prístupnosti danej stanice a príslušných zariadení, služieb železničnej prepravy a o podmienkach prístupu ku koľajovým vozidlám v súlade s pravidlami prístupu v zmysle článku 20 ods. 1 a informujú osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou o zariadeniach vo vlaku. [PN 91]

2.  Ak železničný podnik, predajca prepravných dokladov alebo cestovná kancelária uplatňujú odchýlku podľa článku 20 ods. 2, na požiadanie písomne informujú dotknutú osobu so zdravotným postihnutím alebo osobu so zníženou pohyblivosťou o dôvodoch takéhoto postupu do piatich pracovných dní od odmietnutia vykonať rezerváciu alebo vydať prepravný doklad alebo od uloženia podmienky byť sprevádzaný. Daný železničný podnik, predajca prepravných dokladov alebo cestovná kancelária sú povinní vyvinúť primerané úsilie, aby dotyčnej navrhnú dotknutej osobe alternatívnu možnosť prepravy, pričom zohľadnia jej potreby z hľadiska prístupnosti. [PN 92]

Článok 22

Pomoc na železničných staniciach

1.  Pri odchode osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby so zníženou pohyblivosťou zo železničnej stanice s personálom, prechode cez ňu alebo príchode do nej zabezpečí prednosta stanice a/alebo príslušný železničný podnik, bezplatnú asistenciu tak, aby táto osoba mohla nastúpiť do odchádzajúceho spoja alebo vystúpiť z prichádzajúceho spoja, na ktorý si kúpila prepravný doklad, bez toho, aby boli dotknuté pravidlá prístupu uvedené v článku 20 ods. 1. Bez ohľadu na použitý komunikačný kanál sa asistencia rezervuje vždy bez prirážky. [PN 93]

2.  V prípade neprítomnosti sprievodného personálu vo vlaku alebo personálu na stanici sú železničné podniky a prednostovia staníc povinní vynaložiť všetko primerané úsilie s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou prístup k železničnej preprave v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovými v smernici XXX [Európsky akt o prístupnosti] a nariadení (EÚ) č. 454/2011. [PN 94]

3.  V staniciach bez personálu železničné podniky a prednostovia staníc zabezpečia, aby boli ľahko dostupné informácie, a to aj v prístupných formátoch v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX a nariadení (EÚ) č. 1300/2014, zobrazené v súlade s pravidlami o prístupnosti uvedenými v článku 20 ods. 1, týkajúce sa najbližších staníc s personálom a priamo dostupnej asistencie pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou. [PN 95]

4.  Asistencia musí byť v staniciach k dispozícii po celý čas prevádzky služieb železničnej dopravy. [PN 96]

Článok 23

Pomoc vo vlaku

1.  Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá prístupu uvedené v článku 20 ods. 1, železničné podniky bezplatne poskytnú pomoc osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou vo vlaku a počas nastupovania a vystupovania z vlaku.

2.  V prípade neprítomnosti sprievodného personálu vo vlaku sú železničné podniky aj tak povinné vynaložiť primerané úsilie s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou prístup k železničnej preprave. [PN 97]

3.  Na účely tohto článku je asistencia vo vlaku všetka primeraná snaha poskytnúť asistenciu Osobe so zdravotným postihnutím alebo osobe so zníženou pohyblivosťou musí byť poskytnutá asistencia s cieľom umožniť jej prístup k rovnakým službám vo vlaku, ako majú ostatní cestujúci, ak rozsah jej zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti jej nedovoľuje samostatný a bezpečný prístup k týmto službám. [PN 98]

4.  Asistencia musí byť vo vlaku k dispozícii po celý čas prevádzky služieb železničnej dopravy. [PN 99]

Článok 24

Podmienky, za ktorých sa pomoc poskytuje

Železničné podniky, prednostovia staníc, predajcovia prepravných dokladov a cestovné kancelárie spolupracujú pri poskytovaní bezplatnej asistencie osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou ustanovenej v článkoch 20 a 21 v súlade s týmito podmienkami: [PN 100]

a)  asistencia v staniciach sa poskytuje v čase prevádzky služieb železničnej prepravy pod podmienkou, že sa železničnému podniku, prednostovi stanice, predajcovi prepravných dokladov alebo cestovnej kancelárii, u ktorých bol zakúpený prepravný doklad, potreba takejto pomoci oznámi najmenej 48 hodín 12 hodín pred tým, ako je táto asistencia potrebná. V staniciach, ktorými denne prejde viac ako 10 000 cestujúcich, nie je oznámenie vopred potrebné, avšak osoba, ktorá potrebuje asistenciu, sa musí na príslušnú stanicu dostaviť aspoň 30 minút pred odchodom vlaku. V staniciach s dennou premávkou od 2 000 do 10 000 cestujúcich je potrebné oznámenie najviac tri hodiny vopred. Ak prepravný doklad alebo časový prepravný doklad umožňuje uskutočniť viaceré cesty, postačí jedno oznámenie za predpokladu, že sa poskytli primerané informácie o časovom harmonograme následných spojov. Takéto oznámenia sa postúpia všetkým ostatným železničným podnikom a prednostom staníc, ktorých sa cesta danej osoby týka; [PN 101]

b)  železničné podniky, prednostovia staníc, predajcovia prepravných dokladov a cestovné kancelárie prijmú všetky opatrenia potrebné na prijímanie týchto oznámení;

c)  ak sa oznámenie v súlade s písmenom a) neurobilo, vynaložia železničné podniky a prednosta stanice všetko primerané úsilie na poskytnutie asistencie osobe so zdravotným postihnutím alebo osobe so zníženou pohyblivosťou tak, aby mohla cestovať;

d)  bez toho, aby boli dotknuté právomoci iných subjektov k priestorom nachádzajúcim sa mimo železničnej stanice, prednosta stanice alebo iná oprávnená osoba určí na železničnej stanici a mimo nej miesta, na ktorých môžu osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou oznámiť svoj príchod na železničnú stanicu a v prípade potreby požiadať o asistenciu;

e)  asistencia sa poskytuje pod podmienkou, že sa osoba so zdravotným postihnutím alebo osoba so zníženou pohyblivosťou dostaví na určené miesto v čase, ktorý vopred stanovil železničný podnik alebo prednosta stanice poskytujúci takúto asistenciu. Určený čas nesmie presiahnuť 60 minút pred uverejneným časom odchodu alebo časom, kedy sa majú všetci cestujúci dostaviť na odbavenie. Ak nebol stanovený čas, do ktorého sa má osoba so zdravotným postihnutím alebo osoba so zníženou pohyblivosťou dostaviť, uvedené osoba sa dostaví na určené miesto najneskôr 30 minút pred uverejneným časom odchodu alebo časom, kedy sa majú všetci cestujúci dostaviť na odbavenie. [PN 102]

Článok 25

Náhrada mobilného vybavenia, iného osobitného vybavenia alebo pomocných zariadení

1.  Ak železničné podniky a prednostovia staníc spôsobia stratu alebo poškodenie invalidných vozíkov, iného mobilného vybavenia alebo pomocných zariadení a asistenčných psov zvierat s osvedčením používaných osobami so zdravotným postihnutím a osobami so zníženou pohyblivosťou, sú za takúto stratu alebo poškodenie zodpovední a sú povinní ich nahradiť. [PN 103]

2.  Výška náhrady uvedenej Náhrada uvedená v odseku 1 sa vypláca urýchlene a rovná sa plným nákladom na výmenu podľa skutočnej hodnoty alebo plným nákladom na opravu strateného alebo poškodeného invalidného vozíka, vybavenia alebo zariadení zariadenia alebo straty či zranenia asistenčného zvieraťa s osvedčením. Náhrada zahŕňa aj náklady na dočasnú výmenu v prípade opravy, ak tieto náklady znáša cestujúci. [PN 104]

3.  Železničné podniky a prednostovia staníc podľa potreby vynaložia primerané úsilie, aby urýchlene poskytli dočasnú náhradu za konkrétne vybavenie alebo pomocné zariadenia, ktorej technické a funkčné vlastnosti sú podľa možnosti rovnocenné s vybavením alebo zariadeniami, ktoré sa stratili alebo poškodili. Dotknutej osobe so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou sa povolí ponechanie dočasného náhradného vybavenia alebo zariadenia, kým sa nevyplatí náhrada uvedená v odsekoch 1 a 2.

Článok 26

Školenie personálu

Železničné podniky a prednostovia staníc:

a)  zabezpečia, aby všetci pracovníci vrátane zamestnancov akejkoľvek inej vykonávajúcej strany, ktorý poskytuje priamu asistenciu osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou absolvovali školenie v súvislosti so zdravotnými postihnutiami s cieľom vedieť, ako uspokojiť potreby osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb so zníženou pohyblivosťou vrátane osôb s mentálnym či duševným postihnutím; [PN 105]

b)  poskytujú všetkému personálu, ktorý pracuje na stanici a prichádza do priameho styku s cestujúcou verejnosťou, školenia na zvyšovanie povedomia o potrebách osôb so zdravotným postihnutím;

c)  zabezpečia, aby všetci noví zamestnanci pracovníci, ktorí budú prichádzať do priameho styku s cestujúcou verejnosťou, boli hneď po prijatí do pracovného pomeru absolvovali poučení o otázkach súvisiacich so zdravotnými postihnutiami z hľadiska cestujúcich a železničného podniku a aby zamestnanci, ktorí poskytujú priamu asistenciu cestujúcim so zníženou pohyblivosťou, absolvovali školenie v súvislosti so zdravotnými postihnutiami a aby pracovníci pravidelne navštevovali opakovacie školenia sa zúčastňovali opakovacích školení; [PN 106]

d)  na požiadanie budú môžu súhlasiť s tým, aby sa na týchto školeniach zúčastnili zamestnanci so zdravotným postihnutím, cestujúci a zvážiť účasť cestujúcich so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou a/alebo organizácií, ktoré ich zastupujú. [PN 107]

KAPITOLA VI

BEZPEČNOSŤ, SŤAŽNOSTI A KVALITA SLUŽIEB

Článok 27

Osobná bezpečnosť cestujúcich

Železničné podniky, správcovia infraštruktúry a prednostovia staníc po dohode s orgánmi verejnej moci prijmú primerané opatrenia v rámci svojich právomocí a prispôsobia ich bezpečnostnej úrovni stanovenej orgánmi verejnej moci, aby zabezpečili osobnú bezpečnosť cestujúcich na železničných staniciach a vo vlakoch a riadili riziká. Spolupracujú a vymieňajú si informácie o osvedčených postupoch pri predchádzaní činom, ktoré by mohli narušiť úroveň bezpečnosti.

Článok 28

Sťažnosti

1.  V prípade staníc, ktoré podľa celoročného priemeru odbavia denne viac ako 10 000 cestujúcich, kKaždý železničný podnik, predajca prepravných dokladov, a prednosta stanice a správca infraštruktúry zavedie v oblasti svojich kompetencií mechanizmus riešenia sťažností, ktoré sa týkajú práv a povinností podľa tohto nariadenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Cestujúcich oboznámia so svojimi kontaktnými údajmi a pracovným(-ými) jazykom(-mi). Cestujúci by mali mať možnosť podávať sťažnosti v úradnom(-ých) jazyku(-och) členského štátu, v ktorom má príslušný železničný podnik, predajca prepravných dokladov a prednosta stanice sídlo, v každom prípade však v angličtine. [PN 08]

2.  Cestujúci môže môžu podať sťažnosť každému príslušnému železničnému podniku, predajcovi prepravných dokladov, alebo prednostovi železničnej stanice alebo správcovi infraštruktúry. Sťažnosť sa musí doručiť do šiestich mesiacov od incidentu, ktorého sa týka. Do jedného mesiaca od doručenia sťažnosti adresát buď odpovie s uvedením dôvodov, alebo v odôvodnených prípadoch informuje cestujúceho, do akého dátumu môže očakávať že odpoveď, dostane najneskôr však do troch mesiacov od dátumu doručenia sťažnosti. Železničné podniky, predajcovia prepravných dokladov, prednostovia staníc a správcovia infraštruktúry uchovávajú údaje o incidentoch potrebné na vyhodnotenie sťažnosti počas dvoch rokov a na požiadanie ich sprístupnia vnútroštátnym orgánom presadzovania. [PN 109]

3.  Podrobné informácie o postupoch riešenia sťažností musia byť ľahko dostupné cestujúcim a prístupné osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou. Tieto informácie musia byť na požiadanie k dispozícii v úradnom(-ých) jazyku(-och) členského štátu, v ktorom má železničný podnik sídlo. [PN 110]

4.  Železničný podnik uverejní vo výročnej správe uvedenej v článku 29 počet a typy prijatých sťažností, spracovaných sťažností, dĺžku ich vybavovania a prípadné prijaté nápravné opatrenia.

4a.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví štandardný formulár pre podávanie sťažnosti Únie pre cestujúcich na podanie žiadosti o náhradu v súlade s týmto nariadením. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 37a ods. 2. [PN 111]

Článok 29

Normy kvality služieb

1.  Železničné podniky a prednostovia staníc vytvoria normy kvality služieb a zavedú systém riadenia kvality, aby udržali kvalitu služieb. Normy kvality služieb sa vzťahujú aspoň na položky uvedené v prílohe III.

2.  Železničné podniky a prednostovia staníc sledujú svoju vlastnú činnosť z hľadiska noriem kvality služieb. Železničné podniky každý rok spolu so svojou výročnou správou uverejnia správu o činnosti z hľadiska kvality služieb. Železničné podniky uverejnia tieto správy o činnosti z hľadiska kvality na svojich webových stránkach. Okrem toho sa uverejnia na webových stránkach Železničnej agentúry Európskej únie.

2a.   Železničné podniky a prednostovia staníc aktívne spolupracujú s organizáciami zastupujúcimi zdravotne postihnuté osoby s cieľom zlepšiť kvalitu dostupnosti prepravných služieb. [PN 112]

KAPITOLA VII

INFORMOVANIE A PRESADZOVANIE

Článok 30

Informovanie cestujúcich o ich právach

1.  Železničné podniky, prednostovia staníc, predajcovia prepravných dokladov a cestovné kancelárie informujú cestujúcich pri predaji železničných prepravných dokladov o ich právach a povinnostiach podľa tohto nariadenia. Na splnenie tejto informačnej požiadavky, môžu použiť zhrnutie ustanovení tohto nariadenia, ktoré Komisia pripraví vo všetkých úradných jazykoch Únie a poskytne im ho. Okrem toho na prepravnom doklade uvedú poučenie informácie, buď v tlačenej alebo elektronickej forme či iným spôsobom, avšak vrátane formátov prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX. V poučení sa musí uvádzať nariadení (EÚ) č. 1300/2014, ktoré konkretizujú, kde možno dané informácie získať v prípade odrieknutia spoja, zmeškaného prípoja alebo dlhého meškania. [PN 113]

2.  Železničné podniky a prednostovia staníc informujú cestujúcich na stanici a, vo vlaku a na svojom webovom sídle primeraným spôsobom, a to aj v prístupných formátoch v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX nariadení (EÚ) č. 1300/2014, o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto nariadenia, ako aj o kontaktných údajoch orgánu(-ov) určeného(-ých) členskými štátmi podľa článku 31. [PN 114]

Článok 31

Určenie vnútroštátnych orgánov presadzovania

Každý členský štát určí orgán alebo orgány zodpovedné za kontrolu presadzovania tohto nariadenia. Každý orgán prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržiavania práv cestujúcich.

Každý orgán je nezávislý z hľadiska svojej organizácie, rozhodovania v oblasti financovania, právnej štruktúry a rozhodovania od akéhokoľvek správcu infraštruktúry, spoplatňovacieho orgánu, prideľovacieho orgánu alebo železničného podniku.

Členské štáty poskytnú Komisii informácie o orgáne alebo orgánoch, ktoré určili v súlade s týmto článkom, a o jeho alebo ich právomociach a zverejnia ich na vhodnom mieste na svojom webovom sídle. [PN 115]

Článok 32

Úlohy v rámci presadzovania

1.  Vnútroštátne orgány presadzovania dôsledne monitorujú súlad s týmto nariadením a prijmú opatrenia potrebné na zaistenie dodržiavania práv cestujúcich. Na tento účel poskytnú železničné podniky, prednostovia staníc a správcovia infraštruktúry daným orgánom na požiadanie relevantné dokumenty a informácie bezodkladne, v každom prípade do jedného mesiaca. Pri výkone svojich funkcií tieto orgány zohľadnia informácie, ktoré im poskytol prípadný iný orgán určený v zmysle článku 33 na riešenie sťažností. O presadzovacích opatreniach môžu rozhodnúť aj na základe Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány presadzovania a orgány zodpovedné za riešenie sťažností mali dostatočné právomoci a zdroje na primerané a účinné presadzovanie individuálnych sťažností, ktoré im takýto orgán postúpil cestujúcich podľa toto nariadenia. [PN 116]

2.  Vnútroštátne orgány presadzovania každoročne na svojich webových sídlach uverejňujú štatistiky o svojej činnosti správy so štatistickými údajmi, v ktorých podrobne uvedú počet a druh sťažností, ktoré dostali, s podrobnými informáciami o výsledkoch ich opatrení presadzovania vrátane uložených sankcií, a to najneskôr ku koncu, ktoré uplatnili. Tieto správy uverejňujú za každý rok najneskôr 1. apríla nasledujúceho kalendárneho roka. Okrem toho sa tieto správy sprístupnia na webovom sídle Železničnej agentúry Európskej únie. [PN 117]

3.  Železničné podniky poskytnú svoje kontaktné údaje vnútroštátnemu orgánu/orgánom presadzovania v členských štátoch, kde pôsobia.

3a.  Vnútroštátne orgány presadzovania v spolupráci s organizáciami, ktoré zastupujú osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou, vykonávajú pravidelné audity asistenčných služieb poskytovaných v súlade s týmto nariadením a ich výsledky zverejňujú v dostupných a bežne používaných formátoch. [PN 118]

Článok 33

Riešenie sťažností vnútroštátnymi orgánmi presadzovania

1.  Bez toho, aby boli dotknuté práva spotrebiteľov na alternatívnu nápravu v zmysle smernice 2013/11/EÚ, ak príslušný železničný podnik, predajca prepravných dokladov alebo prednosta stanice či správca infraštruktúry nevyhoveli sťažnosti podľa článku 28, cestujúci môže podať sťažnosť orgánu presadzovania. Orgány presadzovania informujú sťažovateľov o ich práve podať sťažnosť orgánom alternatívneho riešenia sporov a žiadať individuálnu nápravu. Členské štáty zabezpečia, aby orgány presadzovania alebo orgány zodpovedné za riešenie sťažností boli uznané na účely alternatívnych systémov odškodnenia podľa smernice 2013/11/EÚ, a ak cestujúci požadujú alternatívne odškodnenie, aby bol príslušný železničný podnik, predajca prepravných dokladov, prednosta stanice alebo správca infraštruktúry povinný zúčastniť sa tohto odškodnenia, pričom výsledok bude pre nich záväzný a voči nim účinne vykonateľný. [PN 119]

2.  Sťažnosti na údajné porušenie tohto nariadenia môže každý cestujúci podať vnútroštátnemu orgánu presadzovania alebo akémukoľvek inému orgánu, ktorý členský štát určí na tento účel. Sťažnosti môžu podať aj organizácie, ktoré zastupujú skupiny cestujúcich. [PN 120]

3.  Tento orgán potvrdí prijatie sťažnosti do dvoch týždňov od jej doručenia. Riešenie sťažnosti nesmie trvať viac ako tri mesiace. V zložitých prípadoch môže daný orgán podľa vlastného uváženia toto obdobie predĺžiť na šesť mesiacov. V tom takom prípade informuje cestujúceho alebo organizáciu, ktorá zastupuje cestujúcich, o dôvodoch tohto predĺženia, ako aj o predpokladanom čase potrebnom na uzavretie prípadu. Dlhšie ako šesť mesiacov smú trvať len prípady, ktorých súčasťou je súdne konanie. Ak je daný orgán zároveň orgánom alternatívneho riešenia sporov v zmysle smernice 2013/11/EÚ, uprednostnia sa lehoty stanovené v uvedenej smernici a so súhlasom všetkých zúčastnených strán sa môže sprístupniť použitie riešenia sporov online v súlade s nariadením (EÚ) č. 524/2013. [PN 121]

Postup riešenia sťažností musí byť prístupný osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou.

4.  Sťažnosti cestujúcich na incidenty zahŕňajúce určitý železničný podnik rieši vnútroštátny orgán presadzovania toho členského štátu, ktorý danému podniku udelil licenciu.

5.  Ak sa sťažnosť týka údajného porušenia pravidiel prednostami stanice alebo správcami infraštruktúry, vnútroštátnym orgánom presadzovania je orgán toho členského štátu, na území ktorého k incidentu došlo.

6.  V rámci spolupráce podľa článku 34 sa môžu vnútroštátne orgány presadzovania odchýliť od odsekov 4 a 5, ak je to najmä vzhľadom na jazyk alebo miesto pobytu odôvodnene v záujme cestujúceho.

Článok 33a

Nezávislé zmierovacie orgány

V prípade sporov so železničnými podnikmi a predajcami prepravných dokladov, pokiaľ ide o presadzovanie práv cestujúcich, členské štáty zriadia dobre vybavené nezávislé zmierovacie orgány, ktoré budú pre cestujúcich ľahko prístupné a cenovo dostupné. [PN 122]

Článok 34

Výmena informácií a spolupráca vnútroštátnych orgánov presadzovania

1.  Ak sú v zmysle článkov 31 a 33 určené odlišné orgány, vytvoria sa oznamovacie mechanizmy na zaistenie vzájomnej výmeny informácií medzi nimi v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, a to s cieľom pomôcť vnútroštátnemu orgánu presadzovania pri výkone jeho úloh dohľadu a presadzovania, ako aj na to, aby orgán riešenia sťažností určený podľa článku 33 mohol získať informácie potrebné na preskúmanie jednotlivých sťažností.

2.  Vnútroštátne orgány presadzovania si vymieňajú informácie o práci a zásadách a postupoch pri prijímaní rozhodnutí na účely koordinácie. Komisia ich pri tejto úlohe podporuje.

3.  Vnútroštátne orgány presadzovania uplatňujú postup stanovený v prílohe IV.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Sankcie

1.  Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných pri porušení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a okrem iného musia obsahovať aj minimálnu pokutu alebo percento ročného obratu príslušného podniku či organizácie podľa toho, ktorá zo súm je vyššia. Členské štáty oznámia tieto pravidlá a opatrenia Komisii a bezodkladne ju informujú o všetkých ich neskorších zmenách. [PN 123]

2.  V rámci spolupráce uvedenej v článku 33 príslušný vnútroštátny orgán presadzovania na účely článku 33 ods. 4 alebo 5 na požiadanie vnútroštátneho orgánu presadzovania, ktorý sťažnosť rieši, vyšetrí porušenie tohto nariadenia zistené daným orgánom a podľa potreby uloží sankcie.

Článok 36

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 37 s cieľom:

i)   upraviť finančné sumy uvedené v článku 13 o infláciu;

ii)  zmeniť prílohy I, II a III na zohľadnenie zmien jednotných právnych predpisov pre CIV, ako aj technického pokroku v tejto oblasti.

Článok 37

Vykonávanie delegovania právomocí

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty podľa článku 36 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia . Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 36 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 36 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 37a

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 124]

Článok 38

Správa

Komisia do ... [päť rokov po prijatí tohto nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní a výsledkoch tohto nariadenia.

Správa musí vychádzať z informácií, ktoré je potrebné poskytnúť v súlade s týmto nariadením. V prípade potreby môžu byť súčasťou správy vhodné návrhy.

Článok 39

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1371/2007 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.

Článok 40

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHY

PRÍLOHA I

Výňatok z Jednotných právnych predpisov pre zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich a batožín (CIV)

Dodatok A

k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980 zmenenému Protokolom o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave z 3. júna 1999

HLAVA II

UZATVÁRANIE A VYKONÁVANIE PREPRAVNEJ ZMLUVY

Článok 6

Prepravná zmluva

1.  Dopravca je na základe prepravnej zmluvy povinný prepraviť cestujúceho, prípadne batožinu a vozidlá, na miesto určenia a vydať batožinu a vozidlá na mieste určenia.

2.  Prepravná zmluva musí byť potvrdená jedným alebo viacerými prepravnými dokladmi vydanými cestujúcemu. Bez toho, aby bol dotknutý článok 9, však chýbajúcim prepravným dokladom, chybami v ňom alebo jeho stratou nie je dotknutý obsah ani platnosť zmluvy, na ktorú sa naďalej vzťahujú tieto jednotné právne predpisy.

3.  Pokiaľ sa nepreukáže opak, prepravné doklady sa považujú za dôkaz uzatvorenia a obsahu prepravnej zmluvy.

Článok 7

Prepravný doklad

1.  Všeobecné prepravné podmienky stanovia formu a obsah prepravných dokladov, ako aj jazyk a písmo, ktoré sa majú pri ich tlači a vyplňovaní používať.

2.  Na prepravnom doklade musia byť uvedené aspoň tieto údaje:

a)  dopravca alebo dopravcovia;

b)  vyhlásenie, že aj pri dohode o opaku sa na prepravu vzťahujú tieto jednotné právne predpisy; na tento účel sa môže použiť skratka CIV;

c)  každý iný údaj potrebný na preukázanie uzavretia a obsahu prepravnej zmluvy a údaj, ktorý cestujúcemu umožňuje uplatniť jeho práva vyplývajúce z tejto zmluvy.

3.  Cestujúci sa pri prijatí prepravného dokladu musí uistiť, že bol vystavený podľa jeho pokynov.

4.  Prepravný doklad je prenosný vtedy, ak nie je vystavený na meno a ak sa cesta ešte nezačala.

5.  Prepravný doklad môže pozostávať z elektronickej registrácie údajov, ktorú je možné previesť do čitateľných písaných symbolov. Postupy záznamu a spracovania údajov musia byť funkčne rovnocenné, najmä z hľadiska dôkaznej hodnoty takto vytvoreného prepravného dokladu.

Článok 8

Úhrada a vrátenie cestovného

1.  Ak medzi cestujúcim a dopravcom nebolo dohodnuté inak, cestovné sa platí vopred.

2.  Podmienky, za ktorých sa cestovné vracia, stanovujú všeobecné prepravné podmienky.

Článok 9

Právo na prepravu, vylúčenie z prepravy

1.  Cestujúci je povinný mať od začiatku cesty platný prepravný doklad a predložiť ho na kontrolu prepravných dokladov. Všeobecné prepravné podmienky môžu stanoviť:

a)  že cestujúci, ktorý sa nepreukáže platným prepravným dokladom, je povinný zaplatiť okrem cestovného aj prirážku;

b)  že cestujúci, ktorý odmietne ihneď zaplatiť cestovné alebo prirážku, môže byť vylúčený z prepravy;

c)  či a za akých podmienok možno prirážku vrátiť.

2.  Všeobecné prepravné podmienky môžu stanoviť, že cestujúci, ktorí:

a)  ohrozujú bezpečnosť a prevádzkový poriadok alebo bezpečnosť spolucestujúcich;

b)  neprijateľným spôsobom obťažujú spolucestujúcich

sa vylúčia z prepravy alebo z nej môžu byť vylúčení počas cesty a že tieto osoby nemajú nárok na náhradu zaplateného cestovného a dovozného za prepravu cestovnej batožiny.

Článok 10

Dodržiavanie administratívnych právnych predpisov

Cestujúci je povinný dodržiavať colné predpisy alebo iné predpisy správnych orgánov.

Článok 11

Odrieknutie spoja a meškanie vlaku, zmeškanie prípoja

Dopravca je povinný v prípade odrieknutia spoja alebo zmeškania prípoja potvrdiť túto skutočnosť na prepravnom doklade.

HLAVA III

PREPRAVA PRÍRUČNEJ BATOŽINY, ZVIERAT, CESTOVNEJ BATOŽINY A VOZIDIEL

Kapitola I

Spoločné ustanovenia

Článok 12

Povolené predmety a zvieratá

1.  Cestujúci je oprávnený brať so sebou ľahko prenosné predmety (príručnú batožinu) a živé zvieratá v súlade so všeobecnými prepravnými podmienkami. Cestujúci môže okrem toho brať so sebou neskladné predmety podľa osobitných ustanovení všeobecných prepravných podmienok. Predmety a zvieratá, ktoré by mohli byť ostatným cestujúcim na ťarchu alebo ktoré by mohli spôsobiť škodu, nie je dovolené brať ako príručnú batožinu.

2.  Cestujúci môže podať predmety a zvieratá ako cestovnú batožinu podľa všeobecných prepravných podmienok.

3.  Dopravca môže v rámci prepravy cestujúcich povoliť prepravu vozidiel v súlade s osobitnými ustanoveniami všeobecných prepravných podmienok.

4.  Preprava nebezpečného tovaru v príručnej batožine, cestovnej batožine a vo vozidlách alebo na nich, ktoré sú podľa tejto hlavy prepravované po železnici, musí byť v súlade s Poriadkom pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID).

Článok 13

Preskúmanie

1.  Ak sa možno oprávnene domnievať, že nie sú dodržané prepravné podmienky, dopravca je oprávnený preskúmať, či prepravované predmety (príručná batožina, cestovná batožina, vozidlá vrátane nákladu) a zvieratá spĺňajú prepravné podmienky, ak to nezakazujú zákony alebo iné predpisy štátu, v ktorom sa má preskúmanie vykonať. Cestujúci musí byť pozvaný k účasti na preskúmaní. Ak sa nedostaví alebo ak ho nemožno kontaktovať, musí dopravca prizvať dvoch nezávislých svedkov.

2.  Ak sa zistí, že neboli dodržané prepravné podmienky, dopravca môže požadovať od cestujúceho zaplatenie nákladov na preskúmanie.

Článok 14

Dodržiavanie administratívnych právnych predpisov

Cestujúci je povinný dodržiavať colné predpisy alebo iné predpisy správnych orgánov, keď má počas prepravy so sebou predmety (príručná batožina, cestovná batožina, vozidlá vrátane nákladu) a zvieratá. Musí byť prítomný pri prehliadke týchto predmetov, ak zákony a predpisy jednotlivých štátov neustanovujú inak.

Kapitola II

Príručná batožina a zvieratá

Článok 15

Dohľad

Cestujúci je povinný dohliadať na príručnú batožinu a zvieratá, ktoré berie so sebou.

Kapitola III

Cestovná batožina

Článok 16

Podanie cestovnej batožiny

1.  Zmluvné povinnosti pri preprave cestovnej batožiny sa musia uviesť na batožinovom lístku, ktorý sa vydá cestujúcemu.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 22, chýbajúcim batožinovým lístkom, chybami v ňom alebo jeho stratou nie je dotknutá existencia ani platnosť zmlúv o preprave cestovnej batožiny, na ktoré sa naďalej vzťahujú tieto jednotné právne predpisy.

3.  Batožinový lístok slúži ako doklad o podaní batožiny a o podmienkach jej prepravy do preukázania opaku.

4.  Pokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že cestovná batožina bola pri prevzatí dopravcom navonok v dobrom stave a že počet a hmotnosť jednotlivých kusov batožiny súhlasí s údajmi uvedenými na batožinovom lístku.

Článok 17

Batožinový lístok

1.  Všeobecné prepravné podmienky stanovia formu a obsah batožinového lístka, ako aj jazyk a písmo, ktoré sa majú používať pri jeho tlači a vyplňovaní. Primerane platí článok 7 ods. 5.

2.  Na batožinovom lístku musia byť uvedené aspoň tieto údaje:

a)  dopravca alebo dopravcovia;

b)  vyhlásenie, že aj pri dohode o opaku sa na prepravu vzťahujú tieto jednotné právne predpisy; na tento účel sa môže použiť skratka CIV;

c)  každý iný údaj potrebný na preukázanie zmluvnej povinnosti pri preprave cestovnej batožiny, ktorý umožní cestujúcemu uplatniť jeho práva vyplývajúce z prepravnej zmluvy.

3.  Cestujúci sa pri prijatí prepravného dokladu musí uistiť, že bol vystavený podľa jeho pokynov.

Článok 18

Registrácia a preprava

1.  Pokiaľ všeobecné prepravné podmienky nestanovujú inak, batožina sa prevezme na prepravu len po predložení prepravného dokladu, ktorý je platný aspoň do miesta určenia batožiny. Inak podanie batožiny prebieha podľa predpisov platných v mieste jej podania.

2.  Ak všeobecné prepravné podmienky dovoľujú príjem batožiny bez predloženia prepravného dokladu, platia pre odosielateľa batožiny primerane ustanovenia týchto jednotných právnych predpisov o právach a povinnostiach cestujúceho, týkajúce sa cestovnej batožiny.

3.  Dopravca môže prepraviť cestovnú batožinu iným vlakom alebo iným dopravným prostriedkom a inou trasou, než ktoré sa použijú na prepravu cestujúceho.

Článok 19

Úhrada dovozného za cestovnú batožinu

Ak medzi cestujúcim a dopravcom nebolo dohodnuté inak, dovozné za cestovnú batožinu sa platí pri podaní.

Článok 20

Označenie cestovnej batožiny

Cestujúci je povinný označiť na každom kuse cestovnej batožiny na dobre viditeľnom mieste trvanlivo a zreteľne:

a)  svoje meno a adresu;

b)  miesto určenia.

Článok 21

Právo nakladať s cestovnou batožinou

1.  Cestujúci môže požiadať o vrátenie batožiny v mieste jej podania po vrátení batožinového lístka, a akto vyžadujú všeobecné prepravné podmienky po predložení prepravného dokladu, ak to povoľujú okolnosti a ak to neodporuje colným predpisom alebo predpisom iných správnych orgánov.

2.  Všeobecné prepravné podmienky môžu obsahovať iné ustanovenia týkajúce sa práva nakladať s cestovnou batožinou, najmä zmeny miesta určenia a prípadné s tým súvisiace finančné dôsledky pre cestujúceho.

Článok 22

Vydanie

1.  Cestovná batožina sa vydá po vrátení batožinového lístka a po zaplatení prípadných výdavkov viaznucich na zásielke.

Dopravca je oprávnený, nie však povinný, presvedčiť sa o tom, či je držiteľ batožinového lístka oprávnený batožinu prevziať.

2.  Za vydanie batožiny držiteľovi batožinového lístka sa tiež považuje, ak v súlade s predpismi platnými v mieste určenia:

a)  bola batožina odovzdaná colnému orgánu alebo orgánu daňovej správy do ich výpravných miest alebo skladísk, ak tieto nie sú pod dohľadom dopravcu;

b)  boli živé zvieratá odovzdané na opatrovanie tretej osobe.

3.  Držiteľ batožinového lístka je oprávnený žiadať vydanie batožiny v mieste určenia, len čo uplynul dohodnutý čas, prípadne čas potrebný na vybavenie colnými alebo inými správnymi orgánmi.

4.  Ak batožinový lístok nebol vrátený, dopravca je povinný vydať batožinu iba tomu, kto svoje oprávnenie preukáže; pri nedostatočnom preukázaní môže dopravca požadovať zloženie zábezpeky.

5.  Batožina sa vydá v mieste určenia uvedenom pri jej podaní.

6.  Držiteľ batožinového lístka, ktorému sa batožina nevydá, môže požadovať, aby mu bol na batožinovom lístku potvrdený deň a hodina, kedy podľa odseku 3 žiadal o vydanie batožiny.

7.  Ak na žiadosť oprávnenej osoby dopravca v jej prítomnosti nepreskúma cestovnú batožinu, aby overil jeho tvrdenie o škode, môže oprávnená osoba odmietnuť batožinu prevziať.

8.  Inak sa vydanie batožiny spravuje predpismi platnými v mieste určenia.

Kapitola IV

Vozidlá

Článok 23

Prepravné podmienky

Osobitné ustanovenia o preprave vozidiel vo všeobecných prepravných podmienkach stanovia hlavne podmienky pre príjem vozidiel na prepravu, odbavenie, naloženie a prepravu, vyloženie a vydanie, ako aj povinnosti cestujúceho.

Článok 24

Prepravný doklad vozidla

1.  Zmluvné povinnosti pri preprave vozidiel sa uvedú v prepravnom doklade vozidla, ktorý sa vydá cestujúcemu. Prepravný doklad vozidla môže byť súčasťou prepravného dokladu cestujúceho.

2.  Osobitné ustanovenia o preprave vozidiel vo všeobecných prepravných podmienkach stanovia formu a obsah prepravného dokladu vozidla a jazyk a písmo, ktoré sa majú pri tlači a vyplňovaní použiť. Primerane platí článok 7 ods. 5.

3.  Na prepravnom doklade vozidla musia byť uvedené aspoň tieto údaje:

a)  dopravca alebo dopravcovia;

b)  vyhlásenie, že aj pri dohode o opaku sa na prepravu vzťahujú tieto jednotné právne predpisy; na tento účel sa môže použiť skratka CIV;

c)  každý iný údaj potrebný na preukázanie zmluvných povinností súvisiacich s prepravou vozidiel a údaj, ktorý umožní cestujúcemu uplatniť jeho práva vyplývajúce z prepravnej zmluvy.

4.  Cestujúci sa pri prijatí prepravného dokladu vozidla musí uistiť, že bol vystavený podľa jeho pokynov.

Článok 25

Uplatniteľné právo

S výhradou ustanovení tejto kapitoly platia pre vozidlá ustanovenia kapitoly III o preprave batožiny.

HLAVA IV

ZODPOVEDNOSŤ DOPRAVCU

Kapitola I

Zodpovednosť pri usmrtení a zranení cestujúcich

Článok 26

Základ zodpovednosti

1.  Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikne tým, že dôjde k usmrteniu alebo zraneniu cestujúceho alebo k inému poškodeniu jeho telesného alebo duševného zdravia v dôsledku úrazu v súvislosti so železničnou prevádzkou počas pobytu cestujúceho v železničných vozňoch alebo pri nastupovaní a vystupovaní, a to nezávisle od toho, ktorá železničná infraštruktúra sa využíva.

2.  Dopravca je od tejto zodpovednosti oslobodený, ak:

a)  úraz spôsobili okolnosti, ktoré nemajú pôvod v železničnej prevádzke a ktorým dopravca nemohol napriek vynaloženiu starostlivosti zodpovedajúcej danej situácii zabrániť a ich následky odvrátiť;

b)  k úrazu došlo v dôsledku zavinenia cestujúceho;

c)  úraz spôsobilo správanie tretej osoby a dopravca nemohol tomuto správaniu napriek vynaloženiu starostlivosti zodpovedajúcej danej situácii zabrániť a jeho následky odvrátiť; iný podnik, ktorý používa tú istú železničnú infraštruktúru, sa nepovažuje za tretiu osobu; tým nie sú dotknuté práva na postih.

3.  Ak úraz spôsobilo správanie tretej osoby a ak napriek tomu dopravca nie je celkom zbavený zodpovednosti podľa odseku 2 písm. c), plne zodpovedá s obmedzeniami podľa týchto jednotných právnych predpisov bez ohľadu na prípadné právo dopravcu na postih voči tretej osobe.

4.  Prípadná zodpovednosť dopravcu v prípadoch, ktoré nie sú stanovené v odseku 1, nie je dotknutá týmito jednotnými právnymi predpismi.

5.  Ak sa preprava, ktorá je predmetom jednej prepravnej zmluvy, vykonáva po sebe nasledujúcimi dopravcami, zodpovedá pri usmrtení a zranení cestujúceho ten dopravca, ktorý mal podľa prepravnej zmluvy vykonávať prepravný výkon, pri ktorom došlo k nehode. Ak prepravný výkon, pri ktorom došlo k nehode, nevykonal dopravca podľa prepravnej zmluvy, ale vykonávajúci dopravca, zodpovedajú podľa týchto jednotných právnych predpisov obaja spoločne a nerozdielne.

Článok 27

Náhrada ujmy pri usmrtení

1.  Pri usmrtení cestujúceho náhrada ujmy zahŕňa:

a)  potrebné výdavky vyvolané úmrtím cestujúceho, najmä výdavky na prevoz a pohreb;

b)  ak smrť nenastala bezprostredne, náhradu ujmy podľa článku 28.

2.  Ak smrťou cestujúceho stratili svojho živiteľa osoby, ktoré bol cestujúci podľa zákona povinný alebo by bol v budúcnosti povinný vyživovať, musí sa aj táto ujma nahradiť. Nároky na náhradu ujmy osôb, ktorým cestujúci poskytoval výživu bez zákonnej povinnosti, sa spravujú vnútroštátnym právom.

Článok 28

Náhrada škody pri zranení

Pri zranení alebo inom poškodení telesného alebo duševného zdravia cestujúceho náhrada škody zahŕňa:

a)  potrebné výdavky, najmä liečebné a ošetrovacie výdavky a výdavky na dopravu;

b)  majetkovú ujmu, ktorú cestujúci utrpí úplnou alebo čiastočnou práceneschopnosťou alebo zvýšením svojich potrieb.

Článok 29

Náhrada iných škôd na zdraví osôb

To, či a do akej miery je dopravca povinný poskytnúť náhradu za iné škody na zdraví spôsobené osobám ako tie, ktoré sú uvedené v článkoch 27 a 28, sa určí podľa vnútroštátneho práva.

Článok 30

Forma a výška náhrady škody pri usmrtení a zranení

1.  Náhrada škody uvedená v článku 27 ods. 2 a v článku 28 písm. b) sa poskytne vo forme jednorazového vyplatenia peňažnej sumy. Ak však vnútroštátne právo pripúšťa udelenie renty, poskytne sa náhrada škody týmto spôsobom, ak o to zranený cestujúci alebo osoby oprávnené podľa článku 27 ods. 2 požiadajú.

2.  Výška náhrady škody, ktorá sa má poskytnúť podľa odseku 1, sa určí podľa vnútroštátneho práva. Pri uplatnení týchto jednotných právnych predpisov sa však určí pre každého cestujúceho najvyššia hranica 175 000 zúčtovacích jednotiek pre jednorazovo vyplatenú sumu alebo tejto sume zodpovedajúca ročná renta, pokiaľ vnútroštátne právo určuje najvyššiu hranicu v nižšej výmere.

Článok 31

Iné dopravné prostriedky

1.  Ustanovenia o zodpovednosti dopravcu pri usmrtení a zranení cestujúcich sa s výhradou odseku 2 nepoužijú na škodu vzniknutú počas prepravy, ktorá sa podľa prepravnej zmluvy nevykonáva po železnici.

2.  Ak sa však železničné vozne prepravujú na trajektovej lodi, na škodu, ktorú cestujúci utrpí následkom úrazu v súvislosti so železničným prevozom počas svojho pobytu v týchto vozňoch, pri nastupovaní do týchto vozňov alebo pri vystupovaní z týchto vozňov, sa uplatnia ustanovenia článku 26 ods. 1 a článku 33 ods. 1 o zodpovednosti za škodu pri usmrtení a zranení cestujúcich.

3.  Ak je v dôsledku výnimočných okolností preprava po železnici dočasne prerušená a cestujúci sú prepravovaní iným dopravným prostriedkom, dopravca je zodpovedný podľa ustanovení týchto jednotných právnych predpisov.

Kapitola II

Zodpovednosť pri nedodržaní cestovného poriadku

Článok 32

Zodpovednosť pri odrieknutí, meškaní spoja a zmeškaní prípoja

1.  Dopravca zodpovedá voči cestujúcemu za stratu alebo poškodenie, ktoré vznikli tým, že v ceste nemožno pokračovať v ten istý deň pre odrieknutie vlaku, meškanie spoja alebo zmeškanie prípoja, alebo ak za daných okolností nemožno pokračovanie v ceste v ten istý deň odôvodnene očakávať. Náhrada škody zahŕňa primerané výdavky, ktoré cestujúcemu vznikli v súvislosti s prenocovaním a podaním správy osobám, ktoré ho očakávali.

2.  Dopravca je od tejto zodpovednosti oslobodený, ak odrieknutie, meškanie spoja alebo zmeškanie prípoja boli spôsobené niektorou z týchto príčin:

a)  okolnosti, ktoré nesúvisia so železničnou prevádzkou, ktorým dopravca napriek vynaloženiu starostlivosti zodpovedajúcej danej situácii nemohol zabrániť a ich následky nemohol odvrátiť;

b)  zavinenie cestujúceho alebo

c)  správanie tretej osoby, ktorému dopravca nemohol napriek vynaloženiu starostlivosti zodpovedajúcej danej situácii zabrániť a jeho následky nemohol odvrátiť; iný podnik, ktorý používa tú istú železničnú infraštruktúru, sa nepovažuje za tretiu osobu; tým nie sú dotknuté práva na postih.

3.  Či a v akom rozsahu je dopravca povinný poskytnúť náhradu za iné škody ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa určí podľa vnútroštátneho práva. Tým nie je dotknutý článok 44.

Kapitola III

Zodpovednosť za príručnú batožinu, zvieratá, cestovnú batožinu a vozidlá

ODDIEL 1

Príručná batožina a zvieratá

Článok 33

Zodpovednosť

1.  V prípade úmrtia cestujúceho alebo jeho zranenia nesie dopravca zodpovednosť aj za úplnú alebo čiastočnú stratu alebo poškodenie vecí, ktoré mal cestujúci na sebe alebo so sebou ako príručnú batožinu; to platí aj pre zvieratá, ktoré cestujúci vezie so sebou. Primerane platí článok 26.

2.  V ostatných prípadoch zodpovedá dopravca za úplnú alebo čiastočnú stratu alebo poškodenie vecí, príručnej batožiny alebo zvierat, na ktoré je povinný cestujúci dozerať podľa článku 15, len ak boli spôsobené zavinením dopravcu. Ostatné články hlavy IV, s výnimkou článku 51, a hlavy VI sa na tento prípad nevzťahujú.

Článok 34

Obmedzenie náhrady škody pri strate alebo poškodení vecí

Ak je železničný podnik zodpovedný podľa článku 33 ods. 1, musí vyplatiť náhradu až do výšky 1 400 účtovných jednotiek na cestujúceho.

Článok 35

Vylúčenie zodpovednosti

Dopravca nezodpovedá cestujúcemu za škodu, ktorá vznikne tým, že cestujúci nedodržal predpisy colných alebo iných správnych orgánov.

ODDIEL 2

Cestovná batožina

Článok 36

Základ zodpovednosti

1.  Dopravca zodpovedá za škodu vzniknutú úplnou alebo čiastočnou stratou alebo poškodením cestovnej batožiny v čase od jej prijatia na prepravu až po jej vydanie a za škodu vzniknutú jej oneskoreným vydaním.

2.  Dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak strata, poškodenie alebo oneskorené vydanie boli zavinené cestujúcim, jeho príkazom, ktorý nevyplýva zo zavinenia dopravcu, vadami samotnej cestovnej batožiny alebo okolnosťami, ktorým dopravca nemohol zabrániť a ich následky nemohol odvrátiť.

3.  Dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikli z osobitného nebezpečenstva spojeného s jednou alebo viacerými nasledujúcimi okolnosťami:

a)  obal chýba alebo je nedostatočný;

b)  osobitná povaha batožiny;

c)  podanie predmetov, ktoré sú vylúčené z prepravy ako cestovná batožina.

Článok 37

Dôkazné bremeno

1.  Podať dôkaz o tom, že strata, poškodenie alebo oneskorené dodanie boli spôsobené niektorou z príčin uvedených v článku 36 ods. 2, je povinnosťou dopravcu.

2.  Ak dopravca preukáže, že strata alebo poškodenie podľa okolností prípadu mohli vzniknúť z jedného alebo viacerých osobitných nebezpečenstiev uvedených v článku 36 ods. 3, platí domnienka, že škoda vznikla z tohto dôvodu. Oprávnená osoba má však právo dokázať, že strata alebo poškodenie neboli spôsobené úplne alebo výlučne niektorým z týchto nebezpečenstiev.

Článok 38

Nadväzujúci dopravcovia

Ak prepravu, ktorá je predmetom jednej prepravnej zmluvy, vykonávajú Nadväzujúci dopravcovia, pristupuje každý dopravca k prepravnej zmluve vo vzťahu k preprave batožiny alebo vozidiel podľa údajov batožinového lístka alebo prepravného dokladu vozidla tým, že preberie batožinu s batožinovým lístkom alebo vozidlo s prepravným dokladom vozidla, a preberá na seba záväzky, ktoré z toho vyplývajú. V takom prípade zodpovedá každý dopravca za vykonanie prepravy po celej trase až po vydanie batožiny.

Článok 39

Vykonávajúci dopravca

1.  Ak dopravca poveril vykonaním celej prepravy alebo jej časti vykonávajúceho dopravcu, zostáva dopravca bez ohľadu na to, či mal na to právo podľa prepravnej zmluvy, zodpovedný vo vzťahu k celkovej preprave.

2.  Všetky ustanovenia týchto jednotných právnych predpisov o zodpovednosti dopravcu platia aj pre zodpovednosť vykonávajúceho dopravcu za prepravu, ktorú vykonáva. Články 48 a 52 sa použijú, ak sa uplatnia nároky voči zamestnancom alebo iným osobám, ktorých službu vykonávajúci dopravca využíva pri vykonávaní prepravy.

3.  Osobitná dohoda, podľa ktorej preberá dopravca záväzky, ktoré mu nevyplývajú z týchto jednotných právnych predpisov, alebo sa zriekne práv priznaných týmito jednotnými právnymi predpismi, je voči vykonávajúcemu dopravcovi účinná iba vtedy, ak s tým výslovne a písomne súhlasil. Bez ohľadu na to, či s tým vykonávajúci dopravca súhlasil, viažu sa povinnosti alebo vyhlásenia o zrieknutí sa práv vyplývajúce z takejto osobitnej dohody naďalej na dopravcu.

4.  Ak a v rozsahu, v akom dopravca a vykonávajúci dopravca nesú zodpovednosť, zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

5.  Celková výška náhrady, ktorú má vyplatiť dopravca, vykonávajúci dopravca a jeho zamestnanci alebo iné osoby, ktorých služby sa využívajú pri vykonávaní prepravy, neprekročí obmedzenia stanovené v týchto jednotných právnych predpisoch.

6.  Týmto článkom nie sú dotknuté práva dopravcu a vykonávajúceho dopravcu na vzájomný postih.

Článok 40

Domnienka o strate

1.  Oprávnená osoba môže bez ďalšieho preukazovania považovať jednotlivý kus batožiny za stratený, ak nebol vydaný alebo ak nebol pripravený na vydanie do 14 dní odo dňa požiadania o jeho vydanie podľa článku 22 ods. 3.

2.  Ak sa kus batožiny, ktorý bol považovaný za stratený, nájde do jedného roka po tom, ako sa žiadalo o jeho vydanie, dopravca je povinný o tom informovať oprávnenú osobu, ak je jej adresa známa alebo ak ju možno zistiť.

3.  Oprávnená osoba môže do 30 dní po prijatí správy uvedenej v odseku 2 požiadať o vydanie batožiny. V tomto prípade je povinná zaplatiť výdavky za prepravu batožiny z miesta jej podania na miesto jej dodania a vrátiť prijatú náhradu škody, po prípadnom odpočítaní výdavkov, ktoré v nej boli zahrnuté. Zachová si však nároky na náhradu škody pre oneskorené vydanie podľa článku 43.

4.  Ak sa nepožiada o vrátenie nájdeného kusu batožiny v lehote stanovenej v odseku 3 alebo ak sa kus batožiny našiel neskôr ako jeden rok od požiadania o jeho vydanie, dopravca s ním naloží podľa zákonov a predpisov platných v mieste, kde sa batožina nachádza.

Článok 41

Náhrada škody pri strate

1.  Pri úplnej alebo čiastočnej strate cestovnej batožiny je dopravca povinný bez ďalšej náhrady škody zaplatiť:

a)  ak je výška spôsobenej škody dokázaná, náhradu v tejto výške, ktorá však nesmie presiahnuť 80 zúčtovacích jednotiek za každý chýbajúci kilogram hrubej hmotnosti alebo 1 200 zúčtovacích jednotiek za každý kus batožiny;

b)  ak nie je výška spôsobenej škody dokázaná, paušálnu náhradu škody vo výške 20 zúčtovacích jednotiek za každý chýbajúci kilogram hrubej hmotnosti alebo vo výške 300 zúčtovacích jednotiek za každý kus batožiny.

Spôsob náhrady škody za každý chýbajúci kilogram alebo za každý kus batožiny stanovujú všeobecné prepravné podmienky.

2.  Dopravca je povinný okrem toho nahradiť dovozné za batožinu a iné sumy zaplatené v súvislosti s prepravou strateného kusu batožiny, ako aj už zaplatené clo a spotrebné dane.

Článok 42

Náhrada škody pri poškodení

1.  Pri poškodení cestovnej batožiny je dopravca povinný bez ďalšej náhrady škody zaplatiť náhradu zodpovedajúcu zníženiu hodnoty batožiny.

2.  Náhrada škody nesmie presiahnuť:

a)  ak je poškodením znehodnotená celá batožina, sumu, ktorú by bolo treba zaplatiť v prípade úplnej straty;

b)  ak je poškodením znehodnotená iba časť batožiny, sumu, ktorú by bolo treba zaplatiť v prípade straty znehodnotenej časti.

Článok 43

Náhrada škody pri oneskorenom vydaní

1.  Pri oneskorenom vydaní cestovnej batožiny je dopravca povinný zaplatiť za každých začatých 24 hodín od požiadania o jej vydanie, najviac však za 14 dní:

a)  ak oprávnená osoba preukáže, že oneskorením vydania vznikla škoda, náhradu vo výške škody až do sumy 0,80 zúčtovacej jednotky za každý kilogram hrubej hmotnosti alebo 14 zúčtovacích jednotiek za každý kus oneskorene vydanej batožiny;

b)  ak oprávnená osoba nepreukáže, že oneskorením vydania vznikla škoda, paušálnu náhradu škody 0,14 zúčtovacej jednotky za každý kilogram hrubej hmotnosti alebo 2,80 zúčtovacej jednotky za každý kus oneskorene vydanej batožiny.

Spôsob náhrady škody za každý chýbajúci kilogram alebo za každý kus batožiny stanovujú všeobecné prepravné podmienky.

2.  Pri úplnej strate batožiny sa náhrada škody podľa odseku 1 neposkytuje súbežne s náhradou škody podľa článku 41.

3.  Pri čiastočnej strate cestovnej batožiny sa vyplatí náhrada škody podľa odseku 1 za časť, ktorá sa nestratila.

4.  Pri poškodení batožiny, ktoré nenastalo oneskorením vydania, sa poskytuje náhrada škody podľa odseku 1 prípadne spolu s náhradou škody podľa článku 42.

5.  Náhrada škody podľa odseku 1 spolu s náhradou škody podľa článkov 41 a 42 nesmie v žiadnom prípade presiahnuť výšku náhrady škody pri úplnej strate batožiny.

ODDIEL 3

Vozidlá

Článok 44

Náhrada škody pri omeškaní

1.  Ak je vozidlo z dôvodov spôsobených dopravcom naložené neskoršie alebo oneskorene vydané a ak oprávnená osoba preukáže, že tým vznikla škoda, dopravca je povinný zaplatiť náhradu škody v sume neprekračujúcej výšku prepravného za vozidlo.

2.  Ak sa oprávnená osoba pri oneskorenej nakládke z dôvodu na strane dopravcu vzdá vykonania prepravnej zmluvy, vráti sa jej prepravné. Ak preukáže, že týmto omeškaním vznikla škoda, môže okrem toho žiadať náhradu vo výške neprekračujúcej prepravné za prepravu vozidla.

Článok 45

Náhrada škody pri strate

Pri úplnej alebo čiastočnej strate vozidla sa náhrada za preukázanú škodu oprávnenej osobe vypočíta podľa všeobecnej hodnoty vozidla. Táto náhrada nepresiahne 8 000 zúčtovacích jednotiek. Príves s nákladom alebo bez neho sa považuje za samostatné vozidlo.

Článok 46

Zodpovednosť za iné predmety

1.  Za škodu na predmetoch ponechaných vo vozidle alebo na predmetoch nachádzajúcich sa v schránkach (napr. obaly na batožinu alebo boxy na lyže), ktoré sú pevne upevnené na vozidle, zodpovedá dopravca len vtedy, ak ju sám zavinil. Celková náhrada škody nepresiahne 1 400 zúčtovacích jednotiek.

2.  Za predmety upevnené na vozidlo zvonka vrátane schránok podľa odseku 1 zodpovedá dopravca len vtedy, ak sa preukáže, že škoda bola zavinená konaním alebo opomenutím dopravcu buď s úmyslom takúto škodu spôsobiť, alebo z ľahkomyseľnosti a s vedomím, že takáto škoda pravdepodobne vznikne.

Článok 47

Uplatniteľné právo

S výhradou ustanovení tohto oddielu sa na vozidlá vzťahujú ustanovenia oddielu 2 o zodpovednosti za batožinu.

Kapitola IV

Spoločné ustanovenia

Článok 48

Strata práva na obmedzenie zodpovednosti

Obmedzenia zodpovednosti určené týmito jednotnými právnymi predpismi a ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré obmedzujú náhradu škody pevnou sumou, sa neuplatnia, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená konaním alebo opomenutím dopravcu buď s úmyslom takúto škodu spôsobiť, alebo z ľahkomyseľnosti a s vedomím, že takáto škoda pravdepodobne vznikne.

Článok 49

Prepočet a úročenie

1.  Ak sa pri výpočte náhrady škody musia prepočítať sumy vyjadrené v cudzej mene, prepočítavajú sa podľa kurzu platného v deň a v mieste výplaty náhrady škody.

2.  Oprávnená osoba si môže nárokovať úroky z náhrady škody vo výške päť percent ročne, a to odo dňa reklamácie podľa článku 55 alebo, ak nebola podaná reklamácia, odo dňa podania žaloby.

3.  Z náhrady škody podľa článkov 27 a 28 však úroky plynú až odo dňa, v ktorom došlo k rozhodujúcim okolnostiam pre výpočet náhrady škody, ak je tento deň neskorší ako deň reklamácie alebo podania žaloby.

4.  Pri batožine sa môžu nárokovať úroky len vtedy, ak náhrada škody prekročí 16 zúčtovacích jednotiek za každý batožinový lístok.

5.  Ak pri batožine oprávnená osoba nepredloží dopravcovi doklady potrebné na konečné vybavenie reklamácie v primeranej lehote, ktorá sa jej poskytla, nepočítajú sa úroky od uplynutia tejto lehoty do doby predloženia týchto dokladov.

Článok 50

Zodpovednosť pri jadrovej udalosti

Dopravca je oslobodený od zodpovednosti podľa týchto jednotných právnych predpisov, ak škodu spôsobila jadrová udalosť a ak podľa vnútroštátnych zákonov a predpisov o zodpovednosti v oblasti jadrovej energie zodpovedá za túto škodu prevádzkovateľ jadrového zariadenia alebo iná osoba, ktorá ho zastupuje.

Článok 51

Osoby, za ktoré zodpovedá dopravca

Dopravca zodpovedá za svojich zamestnancov a za iné osoby, ktorých službu využíva pri vykonávaní prepravy, ak títo zamestnanci a iné osoby vykonávajú svoje povinnosti. Manažéri infraštruktúry, na ktorej sa uskutočňuje preprava, sa považujú za osoby, ktorých službu dopravca využíva pri vykonávaní prepravy.

Článok 52

Iné nároky

1.  Vo všetkých prípadoch, na ktoré sa vzťahujú tieto jednotné právne predpisy, možno uplatniť voči dopravcovi nárok na náhradu škody, bez ohľadu na jeho právnu podstatu, len za predpokladov a v medziach stanovených v týchto jednotných právnych predpisoch.

2.  To isté platí pre nároky voči zamestnancom a iným osobám, za ktoré zodpovedá dopravca podľa článku 51.

HLAVA V

ZODPOVEDNOSŤ CESTUJÚCEHO

Článok 53

Osobitné zásady zodpovednosti

Cestujúci zodpovedá dopravcovi za každú škodu:

a)  ktorá vznikne tým, že si nesplní povinnosti, ktoré preňho vyplývajú z

1.  článkov 10, 14 a 20;

2.  osobitných ustanovení všeobecných prepravných podmienok o preprave vozidiel alebo

3.  z Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID), alebo

b)  ktorú zapríčinia predmety alebo zvieratá, ktoré si berie so seboum ak nepreukáže, že škodu spôsobili okolnosti, ktorým napriek správaniu zodpovedného cestujúceho nemohol zabrániť a ktorých následky nemohol odvrátiť. Týmto ustanovením nie je dotknutá zodpovednosť dopravcu podľa článku 26 a článku 33 ods. 1.

HLAVA VI

UPLATŇOVANIE NÁROKOV

Článok 54

Zistenie čiastočnej straty alebo poškodenia

1.  Ak dopravca zistí alebo ak sa domnieva, že došlo k čiastočnej strate alebo poškodeniu prepravovaného predmetu (batožiny, vozidla), ktorý je pod jeho ochranou, alebo ak to tvrdí oprávnená osoba, dopravca je povinný bezodkladne podľa možnosti v prítomnosti oprávnenej osoby spísať zápisnicu, v ktorej podľa povahy škody uvedie stav predmetu a pokiaľ je to možné tiež rozsah a príčinu škody, ako aj čas jej vzniku.

2.  Odpis tejto zápisnice sa vydá bezplatne oprávnenej osobe.

3.  Ak oprávnená osoba neuzná zistenia uvedené v zápisnici, môže požiadať, aby stav batožiny alebo vozidla, ako aj príčinu a rozsah škody zistil znalec určený stranami prepravnej zmluvy alebo súdom. Pre toto konanie platia zákony a predpisy štátu, v ktorom sa zistenie robí.

Článok 55

Reklamácie

1.  Reklamácie, ktoré sa týkajú zodpovednosti dopravcu pri usmrtení a zranení cestujúcich, je potrebné podať písomne dopravcovi, voči ktorému možno uplatňovať nároky súdnou cestou. V prípade prepravy, ktorá bola predmetom jednej zmluvy a bola uskutočnená po sebe nasledujúcimi dopravcami, možno podať reklamáciu u prvého alebo posledného dopravcu, ako aj u dopravcu, ktorý má v štáte trvalého bydliska alebo obvyklého pobytu cestujúceho hlavné miesto podnikateľskej činnosti, pobočku alebo obchodné zastúpenie, prostredníctvom ktorých bola uzavretá prepravná zmluva.

2.  Ostatné reklamácie na základe prepravnej zmluvy sa podávajú písomne dopravcovi uvedenému v článku 56 ods. 2 a 3.

3.  Doklady, ktoré chce oprávnená osoba priložiť k reklamácii, sa musia predložiť v origináli alebo v druhopise, ktorý musí byť na žiadosť dopravcu riadne overený. Na vybavenie reklamácie môže dopravca žiadať odovzdanie prepravného dokladu, batožinového lístka alebo prepravného dokladu vozidla.

Článok 56

Dopravcovia, voči ktorým možno uplatňovať nároky súdnou cestou

1.  Nároky na náhradu škody na základe zodpovednosti dopravcu pri usmrtení a zranení cestujúcich možno uplatniť súdnou cestou iba voči dopravcovi zodpovednému v zmysle článku 26 ods. 5.

2.  S výhradou odseku 4 možno uplatniť iné nároky cestujúceho na základe prepravnej zmluvy len voči prvému, poslednému alebo tomu dopravcovi, ktorý vykonal časť prepravy, v priebehu ktorej nastali skutočnosti odôvodňujúce tento nárok.

3.  Ak je pri preprave po sebe nasledujúcimi dopravcami uvedený na batožinovom lístku alebo v prepravnom doklade vozidla s jeho súhlasom dopravca zodpovedný za jej vydanie, možno voči nemu uplatniť súdnou cestou nároky podľa odseku 2 aj vtedy, ak nedostal batožinu alebo neprevzal vozidlo.

4.  Nároky na vrátenie sumy, ktorá bola zaplatená na základe prepravnej zmluvy, možno uplatniť súdnou cestou voči dopravcovi, ktorý sumu vybral, alebo voči dopravcovi, v mene ktorého sa suma vybrala.

5.  Protižalobou alebo námietkami možno uplatniť nároky tiež voči iným dopravcom, než sú dopravcovia uvedení v odseku 2 a odseku 4, ak sa hlavná žaloba zakladá na tej istej prepravnej zmluve.

6.  Ak sa tieto jednotné právne predpisy uplatnia na vykonávajúceho dopravcu, možno nároky uplatniť súdnou cestou aj voči nemu.

7.  Ak má žalobca možnosť voľby medzi viacerými dopravcami, jeho právo voľby zanikne, len čo podá žalobu voči jednému z nich; to platí aj vtedy, ak má žalobca možnosť voľby medzi jedným alebo viacerými dopravcami a vykonávajúcim dopravcom.

Článok 58

Zánik nárokov pri usmrtení alebo zranení cestujúcich

1.  Všetky nároky oprávnenej osoby vyplývajúce zo zodpovednosti dopravcu pri usmrtení alebo zranení cestujúceho zanikajú, ak oprávnená osoba najneskoršie do dvanástich mesiacov po tom, ako sa dozvedela o strate alebo poškodení, neoznámi úraz cestujúceho niektorému z dopravcov, ktorému možno podať reklamáciu podľa článku 55 ods. 1. Ak oprávnená osoba oznámi úraz dopravcovi ústne, musí dopravca o tomto ústnom oznámení vyhotoviť potvrdenie.

2.  Nároky však nezanikajú, ak:

a)  oprávnená osoba podala počas lehoty stanovenej v odseku 1 reklamáciu niektorému z dopravcov uvedených v článku 55 ods. 1;

b)  sa zodpovedný dopravca dozvedel počas lehoty stanovenej v odseku 1 o úraze cestujúceho iným spôsobom;

c)  opomenutie alebo meškanie oznámenia spôsobili okolnosti, ktoré nemožno pričítať na ťarchu oprávnenej osoby;

d)  oprávnená osoba preukáže, že úraz bol spôsobený zavinením dopravcu.

Článok 59

Zánik nárokov pri preprave batožiny

1.  Prevzatím batožiny oprávnenou osobou zanikajú všetky nároky voči dopravcovi z prepravnej zmluvy pri čiastočnej strate, poškodení alebo oneskorenom vydaní.

2.  Nároky však nezanikajú:

a)  pri čiastočnej strate alebo poškodení, ak

1.  stratu alebo poškodenie zistila oprávnená osoba podľa článku 54 pred prevzatím batožiny;

2.  zistenie, ktoré sa malo uskutočniť podľa článku 54, sa opomenulo iba zavinením dopravcu;

b)  pri zjavne nepoznateľnej strate alebo poškodení, ktorú zistila oprávnená osoba až po prevzatí batožiny, ak

1.  požiada o zistenie podľa článku 54 ihneď po objavení straty alebo poškodenia a najneskôr tri dni po prevzatí batožiny a

2.  okrem toho preukáže, že k strate alebo poškodeniu došlo v čase od prijatia batožiny na prepravu a do jej vydania;

c)  pri oneskorenom vydaní, ak oprávnená osoba uplatnila v priebehu 21 dní svoje práva voči niektorému z dopravcov uvedených v článku 56 ods. 3;

d)  ak oprávnená osoba preukáže, že strata alebo poškodenie vznikli zavinením dopravcu.

Článok 60

Premlčanie

1.  Nároky na náhradu škody vyplývajúce zo zodpovednosti dopravcu pri usmrtení a zranení cestujúcich sa premlčujú takto:

a)  nároky cestujúceho – po troch rokoch, počítajúc od prvého dňa po úraze;

b)  nároky ostatných oprávnených osôb – po troch rokoch, počítajúc od prvého dňa po úmrtí cestujúceho, najneskoršie však po piatich rokoch, počítajúc od prvého dňa po úraze.

2.  Ostatné nároky vyplývajúce z prepravnej zmluvy sa premlčujú po jednom roku. Premlčacia lehota je však dva roky pri nárokoch na náhradu straty alebo poškodenia spôsobeného konaním alebo nekonaním buď s úmyslom takúto stratu alebo poškodenie spôsobiť, alebo z ľahkomyseľnosti a s vedomím, že takáto strata alebo poškodenie pravdepodobne vznikne.

3.  Premlčacia lehota podľa odseku 2 sa začína pri nárokoch:

a)  na náhradu škody pri úplnej strate štrnástym dňom po uplynutí lehoty stanovenej v článku 22 ods. 3;

b)  na náhradu škody pri čiastočnej strate, poškodení alebo oneskorenom vydaní dňom vydania;

c)  vo všetkých ostatných prípadoch týkajúcich sa prepravy cestujúcich dňom, v ktorom uplynula platnosť prepravného dokladu.

Deň označený ako začiatok premlčacej lehoty sa do nej nepočíta.

4.  […]

5.  […]

6.  Inak pre neplynutie a prerušenie premlčania platí vnútroštátne právo.

HLAVA VII

VZÁJOMNÉ VZŤAHY MEDZI DOPRAVCAMI

Článok 61

Rozdelenie cestovného a prepravného

1.  Každý dopravca je povinný zaplatiť zúčastneným dopravcom podiel, ktorý na nich pripadá z cestovného a prepravného, ktoré vybral alebo mal vybrať. Spôsob platenia určujú dohody uzavreté medzi dopravcami.

2.  Článok 6 ods. 3, článok 16 ods. 3 a článok 25 sa vzťahujú aj na vzťahy medzi po sebe nasledujúcimi dopravcami.

Článok 62

Právo na postih

1.  Ak dopravca zaplatil náhradu škody podľa týchto jednotných právnych predpisov, má právo na postih voči dopravcom zúčastneným na preprave podľa nasledujúcich ustanovení:

a)  dopravca sám zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil;

b)  ak škodu spôsobili viacerí dopravcovia, každý z nich zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil; ak takéto rozlíšenie nie je možné, náhrada škody sa rozdelí medzi dopravcov podľa písmena c);

c)  ak nemožno dokázať, ktorý dopravca spôsobil škodu, rozdelí sa náhrada škody medzi všetkých dopravcov s výnimkou tých dopravcov zúčastnených na preprave, ktorí dokážu, že škodu nespôsobili; rozdelenie sa vykoná v pomere k príslušnému podielu cestovného a prepravného, ktorý na nich pripadá.

2.  Pri platobnej neschopnosti niektorého z týchto dopravcov sa nezaplatený podiel, ktorý na neho pripadá, rozdelí medzi ostatných dopravcov zúčastnených na preprave, a to v pomere k cestovnému a prepravnému, ktoré na nich pripadá.

Článok 63

Konanie pri postihu

1.  Dopravca, voči ktorému sa uplatňuje postih podľa článku 62, nemôže popierať platnosť výplaty náhrady dopravcom, ktorý uplatňuje tento postih, ak bola náhrada škody stanovená súdom a ak bol skôr menovaný dopravca riadne oboznámený s právnym sporom a týmto spôsobom mal možnosť do neho vstúpiť. Súd, ktorý vedie hlavný spor, určí lehoty na oznámenie sporu a na vstup do neho.

2.  Dopravca, ktorý uplatňuje postih, musí podať len jednu žalobu na tom istom súde proti všetkým dopravcom, s ktorými sa nedohodol, inak stráca právo na postih voči tým dopravcom, ktorých nežaloval.

3.  Súd je povinný v jednom rozsudku rozhodnúť o všetkých postihoch, o ktorých pojednáva.

4.  Dopravca, ktorý chce uplatniť právo na postih súdnou cestou, môže uplatniť svoj nárok na príslušnom súde štátu, na území ktorého má jeden z dopravcov zúčastnených na preprave hlavné miesto podnikateľskej činnosti, pobočku alebo obchodné zastúpenie, prostredníctvom ktorých bola uzavretá prepravná zmluva.

5.  Ak sa má podať žaloba voči viacerým dopravcom, žalujúci dopravca má možnosť voľby medzi príslušnými súdmi podľa odseku 4.

6.  Konanie pri postihu sa nesmie spájať s konaním o náhrade škody, ktoré iniciovala oprávnená osoba na základe prepravnej zmluvy.

Článok 64

Dohody o postihoch

Dopravcovia môžu medzi sebou uzavrieť dohody, ktoré sa odchyľujú od článkov 61 a 62.

PRÍLOHA II

MINIMÁLNE INFORMÁCIE, KTORÉ MAJÚ POSKYTOVAŤ ŽELEZNIČNÉ PODNIKY A PREDAJCOVIA CESTOVNÝCH LÍSTKOV

Časť I: Informácie pred cestou

–  Všeobecné podmienky uplatniteľné na zmluvu

–  Cestovný poriadok a podmienky najrýchlejšej cesty

–  Cestovný poriadok Cestovné poriadky a podmienky najnižšieho cestovného všetkých dostupných taríf vrátane tých najnižších [PN 125]

–  Prístupnosť, podmienky prístupu k zariadeniam pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou a ich dostupnosť vo vlaku v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX

–  Podmienky Opatrenia pre prístupu prístup bicyklov [PN 126]

–  Dostupnosť sedadiel vo fajčiarskych a pre všetky príslušné tarify v nefajčiarskych (a prípadne aj fajčiarskych) vozňoch, vo vozňoch prvej a druhej triedy, ako aj v lôžkových a ležadlových vozňoch [PN 127]

–  Všetky činnosti, ktoré môžu spôsobit narušenie alebo meškanie spojov Narušenie cesty a meškanie (plánované a v reálnom čase) [PN 128]

–  Dostupnosť služieb vo vlaku vrátane wifi a záchodov [PN 129]

–  Postupy na reklamáciu stratenej batožiny

–  Postupy na predloženie sťažností

Časť II: Informácie počas cesty

–  Služby vo vlaku vrátane wifi [PN 130]

–  Nasledujúca stanica

–  Meškania Narušenie cesty a meškanie (plánované a v reálnom čase) [PN 131]

–  Hlavné prípoje

–  Otázky bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany

PRÍLOHA III

MINIMÁLNE NORMY KVALITY SLUŽIEB

I.  Požiadavky na železničné podniky

Do 30. júna každého roka železničné podniky uverejnia na svojich webových stránkach správu o kvalite služieb za predošlé účtovné obdobie a zašlú ju vnútroštátnemu orgánu presadzovania i Železničnej agentúre Európskej únie na uverejnenie na jej webových stránkach. Podnik na svojich webových stránkach zverejní správu v úradnom jazyku (jazykoch) svojho členského štátu, a ak je to možné, aj v ďalších jazykoch Únie vrátane súhrnu v angličtine.

Správy o kvalite služieb musia obsahovať aspoň informácie o týchto aspektoch:

1.  Časová presnosť spojov a všeobecné zásady, ktorými železničné podniky riešia narušenia spojov

a)  meškania

i)  celkové priemerné meškanie spojov ako percento v každej kategórii spoja (medzinárodné, vnútroštátne diaľkové, regionálne a mestské/prímestské);

ii)  percento spojov s meškaním pri odchode;

iii)  percento spojov s meškaním pri príchode;

–  percento meškaní v trvaní menej ako 60 minút;

–  percento meškaní od 60 do 119 od 91 do 120 minút; [PN 132]

–  percento meškaní 120 minút a viac;

b)  odrieknutie spojov

odrieknutie spojov ako percento v každej kategórii spoja (medzinárodné, vnútroštátne diaľkové, regionálne a mestské/prímestské);

c)  uplatňovanie nariadenia vo vzťahu k meškaniam a odrieknutiu spojov:

i)  počet cestujúcich, ktorým bola poskytnutá starostlivosť a pomoc;

ii)  náklady na túto starostlivosť a pomoc;

iii)  počet cestujúcich, ktorým bola vyplatená náhrada;

iv)  náklady na vyplatené náhrady;

2.  Prieskum spokojnosti zákazníkov

Zahrnie sa minimálne tento súbor kategórií

i)  časová presnosť vlakov;

ii)  informovanie cestujúcich pri meškaní;

iii)  presnosť a dostupnosť informácií vo vlaku;

iv)  kvalita údržby/stav vlaku;

v)  úroveň bezpečnosti vo vlaku;

vi)  čistota vo vlaku;

vii)  poskytovanie užitočných informácií počas cesty vrátane informácií o wifi a ďalších službách vo vlaku; [PN 133]

viii)  dostupnosť kvalitných toaliet v každom vlaku;

ix)  vysoká úroveň čistoty a stavu údržby staníc;

x)  prístupnosť vlakov a zariadení vo vlaku vrátane prístupných toaliet;

xi)  počet incidentov a kvalita skutočne poskytnutej pomoci osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou vo vlaku v súlade s článkom 24, bez ohľadu na predchádzajúce oznámenie žiadosti o pomoc.

3.  Riešenie sťažností

i)  počet sťažností a ich výsledok;

ii)  kategórie sťažností;

iii)  počet spracovaných sťažností;

iv)  priemerný čas reakcie;

v)  možné zlepšenia, podniknuté opatrenia.

4.  Pomoc poskytnutá osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou

počet prípadov pomoci v členení podľa kategórií spoja (medzinárodné, vnútroštátne diaľkové, regionálne a mestské/prímestské).

5.  Narušenia

existencia a krátky opis pohotovostných plánov a plánov krízového riadenia.

II.  Požiadavky na prednostov staníc a správcov infraštruktúry

Správy o kvalite služieb musia obsahovať aspoň informácie o týchto aspektoch:

1.  Informácie a prepravné doklady

i)  postup pri vybavovaní žiadostí o informácie na stanici;

ii)  postup a spôsob poskytovania informácií o cestovných poriadkoch vlakov, výške cestovného a nástupištiach; kvalita týchto informácií;

iii)  vystavenie informácií o právach a povinnostiach v zmysle nariadenia, ako aj kontaktných údajov vnútroštátnych orgánov presadzovania;

iv)  prostriedky na zakúpenie prepravných dokladov;

v)  dostupnosť staničného personálu na získanie informácií a zakúpenie prepravných dokladov;

vi)  poskytovanie informácií osobám so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;

2.  Všeobecné zásady riešenia narušenia spojov

i)  počet cestujúcich, ktorým bola poskytnutá starostlivosť a pomoc;

ii)  náklady na túto starostlivosť a pomoc;

3.  Opis zavedených opatrení na zaistenie čistoty staničných zariadení (toalety atď.)

i)  upratovacie intervaly;

ii)  dostupnosť toaliet;

4.  Prieskum spokojnosti zákazníkov

Zahrnú sa minimálne tieto kategórie:

i)  informovanie cestujúcich v prípade meškania;

ii)  presnosť, dostupnosť a prístupnosť informácií o časoch vlakov/nástupištiach;

iii)  úroveň bezpečnosti na stanici;

iv)  čas potrebný na vybavenie žiadosti o informácie na stanici;

v)  dostupnosť kvalitných toaliet na stanici (vrátane prístupnosti);

vi)  čistota a stav údržby staníc;

vii)  prístupnosť stanice a jej zariadení vrátane bezbariérového prístupu, eskalátorov, výťahov a batožinových rámp; [PN 134]

viii)  počet incidentov a kvalita pomoci osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou na stanici.

PRÍLOHA IV

POSTUP RIEŠENIA SŤAŽNOSTÍ VNÚTROŠTÁTNYMI ORGÁNMI PRESADZOVANIA

V zložitých prípadoch, ktoré sa týkajú viacerých reklamácií a viacerých prevádzkovateľov, cezhraničných ciest alebo nehôd na území iného členského štátu, než od ktorého má daný podnik licenciu, najmä ak nie je jasná príslušnosť vnútroštátnych orgánov presadzovania, alebo ak by to uľahčilo či urýchlilo riešenie sťažnosti, sú vnútroštátne orgány presadzovania povinné spolupracovať s cieľom určiť „hlavný“ orgán, ktorý prevezme úlohu jednotného kontaktného miesta pre cestujúcich. Všetky zúčastnené vnútroštátne orgány presadzovania sú povinné spolupracovať s cieľom uľahčiť vybavenie sťažnosti (vrátane vzájomného poskytovania informácií, pomoci s prekladom dokumentov a poskytovania informácií o okolnostiach incidentov). Cestujúci musia byť informovaní o tom, ktorý orgán je „hlavný“. Okrem toho vo všetkých prípadoch vnútroštátne orgány presadzovania práva musia za každých okolností zabezpečiť súlad s nariadením (EÚ) 2017/2394 [PN 135]

PRÍLOHA V

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 1371/2007

Toto nariadenie

článok 1

článok 1

článok 1 písm. a)

článok 1 písm. a)

článok 1 písm. b)

článok 1 písm. b)

článok 1 písm. c)

článok 1 písm. c)

článok 1 písm. d)

článok 1 písm. e)

článok 1 písm. d)

článok 1 písm. f)

článok 1 písm. e)

článok 1 písm. g)

článok 1 písm. h)

článok 1 písm. f)

článok 1 písm. i)

článok 2

článok 2

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 2 ods. 4

článok 2 ods. 5

článok 2 ods. 6

článok 2 ods. 7

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 3

článok 3

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 2 a 3

článok 3 ods. 4

článok 3 ods. 2

článok 3 ods. 5

článok 3 ods. 3

článok 3 ods. 6

článok 3 ods. 4

článok 3 ods. 7

článok 3 ods. 5

článok 3 ods. 8

článok 3 ods. 6

článok 3 ods. 9

článok 3 ods. 7

článok 3 ods. 10

článok 3 ods. 8

článok 3 ods. 9

článok 3 ods. 10

článok 3 ods. 11

článok 3 ods. 11

článok 3 ods. 12

článok 3 ods. 12

článok 3 ods. 13

článok 3 ods. 13

článok 3 ods. 14

článok 3 ods. 14

 

článok 3 ods. 15

článok 3 ods. 16

článok 3 ods. 16

článok 3 ods. 17

článok 3 ods. 17

článok 3 ods. 18

článok 3 ods. 19

článok 4

článok 4

článok 5

článok 5

článok 6

článok 6

článok 7

článok 7

článok 8

článok 8

článok 9

článok 9 ods. 4

článok 9

článok 10

článok 9 ods. 3

článok 10 ods. 5 a 6

článok 10

článok 11

článok 11

článok 12

článok 12

článok 12 ods. 2

článok 13

článok 13

článok 14

článok 14

článok 15

článok 15

článok 16

článok 16

článok 16 ods. 2 a 3

článok 17

článok 17

článok 17 ods. 8

článok 18

článok 18

článok 18 ods. 6

článok 19

článok 19

článok 20

článok 20

článok 21

článok 21 ods. 1

článok 21 ods. 2

článok 22 ods. 2 a článok 23 ods. 2

článok 22

článok 22

článok 22 ods. 2

článok 22 ods. 4

článok 23

článok 23

článok 23 ods. 4

článok 24

článok 24

článok 25

článok 25 ods. 1, 2, 3

článok 26

článok 26

článok 27

článok 27

článok 28

článok 28 ods. 3

článok 27 ods. 3

článok 28 ods. 4

článok 28

článok 29

článok 29

článok 30

článok 30

článok 31

články 32, 33

článok 31

článok 34

článok 34 ods. 1 a 3

článok 32

článok 35

článok 33

článok 34

článok 36

článok 35

článok 37

článok 36

článok 38

článok 39

článok 37

článok 40

Príloha I

Príloha I

Príloha II

Príloha II

Príloha III

Príloha III

Prílohy IV až V

(1) Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 66.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
(3)Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 66.
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14).
(5)Nariadenie Komisie (EÚ) č. 454/2011 z 5. mája 2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „telematické aplikácie v osobnej doprave“ transeurópskeho železničného systému (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2011, s. 11).
(6) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1300/2014 z 18. novembra 2014 o technických špecifikáciách interoperability týkajúcich sa prístupnosti železničného systému Únie pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou, (Ú. v. EÚ L 356, 12.12.2014, s. 110).
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 14).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(12)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32).
(15)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1).
(16)Smernica XXX o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (Európsky akt o prístupnosti) (Ú. v. EÚ L X, X.X.XXXX, s. X).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).
(18) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1926 z 31. mája 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie informačných služieb o multimodálnom cestovaní v celej EÚ (Ú. v. EÚ L 272, 21.10.2017, s. 1).


Perzistentné organické látky ***I
PDF 216kWORD 65k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 15. novembra 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o perzistentných organických látkach (prepracované znenie) (COM(2018)0144 – C8-0124/2018 – 2018/0070(COD))(1)
P8_TA(2018)0463A8-0336/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Pri vykonávaní ustanovení dohovoru na úrovni Únie je nevyhnutné zabezpečiť koordináciu a koherentnosť s ustanoveniami Rotterdamského dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre vybrané nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode, ktorý Únia schválila 19. decembra 200217, a Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, ktorý Únia schválila 1. februára 199318. Táto koordinácia a koherentnosť by mala byť zachovaná aj pri účasti na realizácii a ďalšom vývoji Strategického prístupu k medzinárodnému hospodáreniu s chemickými látkami (SAICM), ktorý bol prijatý 6. februára 2006 na prvej medzinárodnej konferencii o hospodárení s chemickými látkami v Dubaji v rámci Spojených národov.
(5)  Pri vykonávaní ustanovení dohovoru na úrovni Únie je nevyhnutné zabezpečiť koordináciu a koherentnosť s ustanoveniami Rotterdamského dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre vybrané nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode, ktorý Únia schválila 19. decembra 200217, Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, ktorý Únia schválila 1. februára 199318, a Minamatského dohovoru o ortuti, ktorý Únia schválila 11. mája 201718a. Táto koordinácia a koherentnosť by mali byť zachované aj pri účasti na realizácii a ďalšom vývoji Strategického prístupu k medzinárodnému hospodáreniu s chemickými látkami (SAICM), ktorý bol prijatý 6. februára 2006 na prvej medzinárodnej konferencii o hospodárení s chemickými látkami v Dubaji v rámci Spojených národov.
_________________
_________________
17 Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2003, s. 29.
17 Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2003, s. 29.
18 Ú. v. ES L 39, 16.2.1993, s. 3.
18 Ú. v. ES L 39, 16.2.1993, s. 3.
18a Ú. v. EÚ L 142, 2.6.2017, s. 4.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Zastarané alebo nedbanlivo skladované zásoby POL môžu vážne ohroziť životné prostredie a ľudské zdravie, napríklad kontamináciou pôdy a spodnej vody. Preto je potrebné, aby sa stanovili prísnejšie pravidlá zaobchádzania s takýmito zásobami v porovnaní s tými, ktoré sú stanovené v dohovore. So zásobami zakázaných látok by sa malo zaobchádzať ako s odpadom, pričom zásoby látok, ktorých výroba alebo používanie je stále povolené, by sa mali oznamovať orgánom a riadne kontrolovať. Najmä s existujúcimi zásobami, ktoré pozostávajú zo zakázaných POL alebo ich obsahujú, by sa čo najskôr malo zaobchádzať ako s odpadom.
(10)  Zastarané alebo nedbanlivo skladované zásoby POL môžu vážne ohroziť životné prostredie a ľudské zdravie, napríklad kontamináciou pôdy a spodnej vody. Preto je vhodné, aby sa stanovili prísnejšie pravidlá zaobchádzania s takýmito zásobami v porovnaní s tými, ktoré sú stanovené v dohovore. So zásobami zakázaných látok by sa malo zaobchádzať ako s odpadom, pričom zásoby látok, ktorých výroba alebo používanie je stále povolené, by sa mali oznamovať orgánom a riadne kontrolovať. Najmä s existujúcimi zásobami, ktoré pozostávajú zo zakázaných POL alebo ich obsahujú, by sa čo najskôr malo zaobchádzať ako s odpadom. Ak sa v budúcnosti zakážu ďalšie látky, ich zásoby by sa mali taktiež bezodkladne zničiť a nové zásoby by sa nemali vytvárať. Vzhľadom na osobitné problémy niektorých členských štátov by sa mala poskytovať primeraná finančná a technická pomoc prostredníctvom existujúcich finančných nástrojov Únie.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  V súlade s protokolom a dohovorom by sa mali prípady uvoľnenia POL, ktoré sú neúmyselnými vedľajšími produktmi priemyselných procesov, čo najskôr identifikovať a obmedziť s konečným cieľom ich zastavenia, ak je to možné. Mali by sa realizovať a vypracovať vhodné národné akčné plány, ktoré zahrnú všetky zdroje a opatrenia vrátane takých, ktoré sú stanovené podľa existujúcej legislatívy Únie, na neustále a nákladovo efektívne obmedzovanie takéhoto uvoľňovania. V rámci dohovoru by sa na tieto účely mali vyvinúť vhodné nástroje.
(11)  V súlade s protokolom a dohovorom by sa mali prípady uvoľnenia POL, ktoré sú neúmyselnými vedľajšími produktmi priemyselných procesov, čo najskôr identifikovať a obmedziť s konečným cieľom ich zastavenia, ak je to možné. Mali by sa čo najskôr realizovať a vypracovať vhodné národné akčné plány, ktoré zahrnú všetky zdroje a opatrenia vrátane takých, ktoré sú stanovené podľa existujúcich právnych predpisov Únie, na neustále a nákladovo efektívne obmedzovanie takéhoto uvoľňovania. V rámci dohovoru by sa na tieto účely mali vyvinúť vhodné nástroje.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Treba zaistiť účinnú koordináciu a riadenie technických a administratívnych aspektov tohto nariadenia na úrovni Únie. Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) zriadená nariadením (ES) č. 1907/2006 má právomoci a skúsenosti s vykonávaním právnych predpisov Únie v oblasti chemických látok a s vykonávaním medzinárodných dohôd o chemických látkach. Členské štáty a agentúra by preto mali vykonávať úlohy, pokiaľ ide o administratívne, technické a vedecké aspekty vykonávania tohto nariadenia a výmenu informácií. K úlohám agentúry by mala patriť príprava a preskúmanie technickej dokumentácie vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami, ako aj vypracovanie stanovísk, ktoré môže Komisia použiť pri posudzovaní toho, či má predložiť návrh na zaradenie určitej látky ako POL do dohovoru alebo protokolu. Komisia, členské štáty a agentúra by mali navyše spolupracovať v záujme účinného vykonávania medzinárodných záväzkov Únie podľa dohovoru.
(15)  Treba zaistiť účinnú koordináciu a riadenie technických a administratívnych aspektov tohto nariadenia na úrovni Únie. Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) zriadená nariadením (ES) č. 1907/2006 má právomoci a skúsenosti s vykonávaním právnych predpisov Únie v oblasti chemických látok a s vykonávaním medzinárodných dohôd o chemických látkach. Členské štáty a agentúra by preto mali vykonávať úlohy, pokiaľ ide o administratívne, technické a vedecké aspekty vykonávania tohto nariadenia a výmenu informácií. Je potrebné, aby úloha agentúry zahŕňala prípravu a preskúmanie technickej dokumentácie vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami, ako aj vypracovanie stanovísk, ktoré Komisia použiť pri posudzovaní toho, či má predložiť návrh na zaradenie určitej látky ako POL do dohovoru alebo protokolu. Komisia, členské štáty a agentúra by mali navyše spolupracovať v záujme účinného vykonávania medzinárodných záväzkov Únie podľa dohovoru.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  V dohovore sa stanovuje, že každá strana má vypracovať a podľa potreby sa usilovať vykonávať plán na splnenie svojich záväzkov podľa dohovoru. Členské štáty by mali poskytnúť príležitosti na účasť verejnosti pri vypracovávaní, vykonávaní a aktualizácii svojich plánov vykonávania. Keďže Únia a členské štáty majú spoločnú zodpovednosť v tejto oblasti, mali by sa plány vykonávania vypracovávať tak na národnej úrovni, ako aj na únijnej úrovni. Spolupráca a výmena informácií medzi Komisiou, agentúrou a orgánmi členských štátov by sa mali podporovať.
(16)  V dohovore sa stanovuje, že každá strana má vypracovať a podľa potreby sa usilovať vykonávať plán na splnenie svojich záväzkov podľa dohovoru a čo najskôr ho predložiť konferencii zmluvných strán, a to najneskôr do ... [dva roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Členské štáty by mali poskytnúť príležitosti na účasť verejnosti pri vypracovávaní, vykonávaní a aktualizácii svojich plánov vykonávania. Keďže Únia a členské štáty majú spoločnú zodpovednosť v tejto oblasti, mali by sa plány vykonávania vypracovávať tak na národnej úrovni, ako aj na únijnej úrovni. Spolupráca a výmena informácií medzi Komisiou, agentúrou a orgánmi členských štátov by sa mali podporovať.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Látky uvedené v časti A prílohy I alebo v časti A prílohy II k tomuto nariadeniu by malo byť povolené vyrábať a používať ako miestne ohraničené medziprodukty v uzavretom systéme len vtedy, ak je v danej prílohe výslovne uvedená príslušná poznámka a ak výrobca potvrdí dotknutému členskému štátu, že sa látka vyrába a používa iba za prísne kontrolovaných podmienok.
(17)  Látky uvedené v časti A prílohy I alebo v časti A prílohy II k tomuto nariadeniu by malo byť povolené vyrábať a používať ako medziprodukty v miestnom uzatvorenom systéme len vtedy, ak je v danej prílohe výslovne uvedená príslušná poznámka a ak výrobca potvrdí dotknutému členskému štátu, že sa látka vyrába a používa iba za prísne kontrolovaných podmienok, konkrétne, že nepredstavuje závažné riziko pre životné prostredie alebo zdravie ľudí a že neexistujú technicky uskutočniteľné alternatívy.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  V súlade s dohovorom a protokolom by sa informácie o POL mali poskytovať druhým stranám uvedených dohôd. Mala by sa podporovať výmena informácií s tretími krajinami, ktoré nie sú stranou uvedených dohôd.
(18)  V súlade s dohovorom a protokolom by sa informácie o POL mali poskytovať druhým stranám uvedených dohôd. Mala by sa taktiež podporovať výmena informácií s tretími krajinami, ktoré nie sú stranou uvedených dohôd. V dohovore sa tiež vyžaduje, že každá strana má vypracovať vhodné stratégie na identifikáciu plôch kontaminovaných POL, a siedmy environmentálny akčný program Únie do roku 2020 zaväzuje Úniu a jej členské štáty k tomu, aby zintenzívnili svoje úsilie o sanáciu kontaminovaných plôch.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  Keďže informovanosť verejnosti o nebezpečenstve, ktoré POL predstavujú pre zdravie súčasnej a budúcej generácie, ako aj pre životné prostredie, najmä v rozvojových krajinách, je často nedostačujúca, sú potrebné širokospektrálne, aby sa zvýšila úroveň opatrnosti a pochopenie verejnosti, pokiaľ ide o dôvody obmedzení a zákazov. V súlade s dohovorom by sa podľa potreby mali podporovať a umožňovať programy na oboznamovanie verejnosti s uvedenými látkami, a to najmä pre najzraniteľnejšie skupiny, ako aj odborná príprava pracovníkov, vedcov, vzdelávacích, technických a vedúcich pracovníkov.
(19)  Keďže informovanosť verejnosti o nebezpečenstve, ktoré POL predstavujú pre zdravie súčasnej a budúcej generácie, ako aj pre životné prostredie, najmä v rozvojových krajinách, je často nedostačujúca, sú potrebné širokospektrálne informácie, aby sa zvýšila úroveň opatrnosti a pochopenie verejnosti, pokiaľ ide o dôvody obmedzení a zákazov. V súlade s dohovorom by sa podľa potreby mali podporovať a umožňovať programy na oboznamovanie verejnosti s uvedenými látkami, pokiaľ ide o ich vplyv na zdravie a životné prostredie, a to najmä pre najzraniteľnejšie skupiny, ako aj odborná príprava pracovníkov, vedcov, vzdelávacích, technických a vedúcich pracovníkov. Únia by mala zabezpečiť prístup k informáciám a účasť verejnosti na vykonávaní Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorý Únia schválila 17. februára 20051a.
_________________
1a Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno j
j)  „miestne ohraničený medziprodukt v uzavretom systéme“ je látka, ktorá sa vyrába a spotrebúva alebo používa na účely chemického spracovania, aby sa transformovala na jednu alebo viac iných látok, pričom výroba medziproduktu a jeho transformácia na jednu alebo viac iných látok prebieha na rovnakom mieste za prísne kontrolovaných podmienok tak, že je počas celého svojho životného cyklu dôsledne uchovávaný v uzavretom prostredí pomocou technických prostriedkov.
j)  „medziprodukt v miestnom uzatvorenom systéme“ je látka, ktorá sa vyrába a spotrebúva alebo používa na účely chemického spracovania, aby sa transformovala na inú látku (ďalej len „syntéza“), pričom výroba medziproduktu a jeho transformácia na jednu alebo viac iných látok prebieha syntézou na rovnakom mieste, a to aj na mieste prevádzkovanom jednou alebo viacerými právnickými osobami, za prísne kontrolovaných podmienok tak, že je počas celého svojho životného cyklu dôsledne uchovávaný v uzavretom prostredí pomocou technických prostriedkov.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 3 – pododsek 2 – písmeno b
b)  výrobca preukáže, že výrobný postup premení látku na jednu alebo viac látok, ktoré nevykazujú vlastnosti POL;
b)  výrobca preukáže, že výrobný postup premení látku na jednu alebo viac látok, ktoré nevykazujú vlastnosti POL, že sa neočakáva, že buď ľudia, alebo životné prostredie budú vystavení akémukoľvek významnému množstvu látky počas jej výroby a používania, ako vyplýva z posúdenia tohto uzatvoreného systému v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/20081a, a že neexistujú technicky uskutočniteľné alternatívy k použitiu látky uvedenej v časti A prílohy I alebo v časti A prílohy II k tomuto nariadeniu.
_________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2 – pododsek 2
Majiteľ musí zaobchádzať so zásobami bezpečným, efektívnym spôsobom a tak, aby neškodili životnému prostrediu.
Majiteľ musí zaobchádzať so zásobami bezpečným, efektívnym spôsobom a tak, aby neškodili životnému prostrediu, a prípadne v súlade s prahovými hodnotami a požiadavkami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ1a a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ1b.
_________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1),
1b Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 3 a (nový)
3a.   Informácie, na ktoré sa odkazuje v tomto článku, sa uvádzajú s použitím kódov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/20021a.
_________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 z 25. novembra 2002 o štatistike o odpadoch (Ú. v. ES L 332, 9.12.2002, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 3
3.  Pri posudzovaní návrhov na výstavbu nových zariadení alebo na podstatnú úpravu existujúcich zariadení používajúcich postupy, ktoré uvoľňujú chemikálie vymenované v prílohe III, členské štáty uprednostnia bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ30, alternatívne postupy, technológie alebo praktiky, ktoré sú podobne účelné, ale pri ktorých sa zabráni tvorbe a uvoľňovaniu látok vymenovaných v prílohe III.
3.  Pri posudzovaní návrhov na výstavbu nových zariadení alebo na podstatnú úpravu existujúcich zariadení používajúcich postupy, ktoré uvoľňujú chemikálie vymenované v prílohe III, členské štáty uprednostnia bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ30, alternatívne postupy, technológie alebo praktiky29a, ktoré sú podobne účelné, ale pri ktorých sa zabráni tvorbe a uvoľňovaniu látok vymenovaných v prílohe III.
_________________
_________________
29a Štokholmský dohovor o POL (2008). Usmernenia o najlepších dostupných technikách a predbežné usmernenia o najlepších environmentálnych postupoch, ktoré sú relevantné pre článok 5 a prílohu C Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach. Ženeva, sekretariát Štokholmského dohovoru o POL. http://www.pops.int/Implementation/BATandBEP/BATBEPGuidelinesArticle5/tabid/187/Default.aspx
30 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).
30 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 6
6.  Komisia môže, kde je to potrebné a pri zohľadnení technického vývoja a príslušných medzinárodných usmernení a rozhodnutí a akýchkoľvek povolení udelených členským štátom alebo príslušným orgánom určeným takýmto členským štátom v súlade s odsekom 4 a prílohou V prijať prostredníctvom vykonávacích aktov dodatočné opatrenia, ktoré sa týkajú vykonávania tohto článku. Komisia najmä môže určiť informácie predkladané členskými štátmi v súlade s odsekom 4 písm. b) bodom iii). O takýchto opatreniach sa rozhodne v súlade s poradným postupom stanoveným v článku 20 ods. 2.
6.  Komisia môže, kde je to potrebné a pri zohľadnení technického vývoja a príslušných medzinárodných usmernení a rozhodnutí a akýchkoľvek povolení udelených členským štátom alebo príslušným orgánom určeným takýmto členským štátom v súlade s odsekom 4 a prílohou V prijať vykonávacie akty stanovujúce formát informácií, ktoré majú predložiť členské štáty v súlade s odsekom 4 písm. b) bodom iii). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 20 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – písmeno c
c)  na požiadanie poskytuje Komisii technickú a vedeckú podporu a podnety na látky, ktoré môžu spĺňať kritériá na zaradenie do zoznamu v dohovore alebo protokole;
c)  na požiadanie poskytuje Komisii silnú technickú a vedeckú podporu a podnety na látky, ktoré môžu spĺňať kritériá na zaradenie do zoznamu v dohovore alebo protokole, a to aj o predchádzaní výroby a využívania nových POL, a o posudzovaní pesticídov alebo priemyselných chemikálií, ktoré sa v súčasnosti používajú;
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – písmeno f
f)  zostavuje, eviduje, spracúva a sprístupňuje Komisii a príslušným orgánom členských štátov všetky informácie získané alebo dostupné podľa článku 4 ods. 2 a 3, článku 7 ods. 4 písm. b) bodu iii), článku 9 ods. 2 a článku 13 ods. 1. Agentúra sprístupňuje verejnosti na svojej webovej stránke informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, a uľahčuje výmenu týchto informácií s príslušnými informačnými platformami, ako sú napríklad tie, ktoré sú uvedené v článku 13 ods. 2;
f)  zostavuje, eviduje, spracúva a sprístupňuje Komisii a príslušným orgánom členských štátov všetky informácie získané alebo dostupné podľa článku 4 ods. 2 a 3, článku 5, článku 7 ods. 4 písm. b) bodu iii), článku 9 ods. 2 a článku 13 ods. 1. Agentúra sprístupňuje verejnosti na svojej webovej stránke informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, a uľahčuje výmenu týchto informácií s príslušnými informačnými platformami, ako sú napríklad tie, ktoré sú uvedené v článku 13 ods. 2;
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 a (nový)
1a.  Agentúra začne poskytovať pomoc a technické a vedecké usmernenia uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) do ... [jeden rok po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 2 a (nový)
2a.   Komisia organizuje výmenu informácií s členskými štátmi o opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni na identifikáciu a hodnotenie plôch kontaminovaných POL a na riešenie závažných rizík, ktoré takáto kontaminácia môže predstavovať pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 3
3.  Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES32, nepovažujú sa informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 za dôverné. Komisia, agentúra a členské štáty, ktoré si vymieňajú informácie s tretími krajinami, chránia akékoľvek dôverné informácie v súlade s právnymi predpismi Únie.
3.  Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES32, nepovažujú sa informácie o zdraví a bezpečnosti ľudí a o životnom prostredí za dôverné. Komisia, agentúra a členské štáty, ktoré si vymieňajú iné informácie s treťou krajinou, chránia akékoľvek dôverné informácie v súlade s právnymi predpismi Únie.
_________________
_________________
32 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).
32 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Únia zabezpečí prístup k informáciám a účasť verejnosti počas monitorovania vykonávania.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 5
5.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými bližšie určí minimálne informácie, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s odsekom 1, a to vrátane definície ukazovateľov, máp a prehľadov členských štátov uvedených v odseku 1 písm. f). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom podľa článku 20 ods. 2.
5.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví formát informácií, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s odsekom 1, a to vrátane definície ukazovateľov, máp a prehľadov členských štátov uvedených v odseku 1 písm. f). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom podľa článku 20 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 3, článku 7 ods. 5 a článku 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od […].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 3, článku 7 ods. 5 a článku 15 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1
1.  Komisii pomáha pri všetkých záležitostiach podľa tohto nariadenia výbor zriadený podľa článku 133 nariadenia (ES) č. 1907/2006.
1.   Komisii pomáha:
a)  výbor zriadený podľa článku 133 nariadenia (ES) č. 1907/2006, pokiaľ ide o vykonávanie záležitostí uvedených v článku 13 ods. 5 s výnimkou tých, ktoré odkazujú na vykonávacie akty stanovujúce formát informácií uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a), pokiaľ ide o uplatňovanie článku 7, a článku 13 ods. 1 písm. b), ak ide o informácie prijaté podľa článku 5 ods. 2 a článku 7 ods. 4 písm. b) bodu iii), a
b)  výbor zriadený podľa článku 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES1a, pokiaľ ide o vykonávanie záležitostí uvedených v článku 7 ods. 6 a článku 13 ods. 5, ak odkazujú na vykonávacie akty stanovujúce formát informácií uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a), pokiaľ ide o uplatňovanie článku 7, a článku 13 ods. 1 písm. b), ak ide o informácie prijaté podľa článku 5 ods. 2 a článku 7 ods. 4 písm. b) bodu iii).
_________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Príloha I – časť A – tabuľka – riadok 17

Text predložený Komisiou

Polychlórované bifenyly (PCB)

1336-36-3 a iné

215-648-1 a iné

Bez toho, aby bola dotknutá smernica 96/59/ES, je povolené naďalej používať výrobky, ktoré sa používajú v čase, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť.

 

 

 

Členské štáty čo najskôr, no najneskôr 31. decembra 2025, určia a stiahnu z používania zariadenia (napr. transformátory, kondenzátory alebo iné nádoby obsahujúce kvapalné zásoby) obsahujúce viac ako 0,005 % PCB v objeme väčšom ako 0,05 dm3.

Pozmeňujúci návrh

Polychlórované bifenyly (PCB)

1336-36-3 a iné

215-648-1 a iné

Bez toho, aby bola dotknutá smernica 96/59/ES, je povolené naďalej používať výrobky, ktoré sa používajú v čase, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť.

 

 

 

Členské štáty sa usilujú čo najskôr a najneskôr 31. decembra 2025 určiť a stiahnuť z používania zariadenia (napr. transformátory, kondenzátory alebo iné nádoby obsahujúce kvapalné zásoby) obsahujúce viac ako 0,005 % PCB v objeme väčšom ako 0,05 dm3.

Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Príloha I – časť A – riadok 24 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Látka

Číslo CAS

Číslo ES

Osobitná výnimka pri používaní ako medziprodukt alebo iná špecifikácia

Bis(pentabrómfenyl)éter (dekabrómdifenyléter; decaBDE)

1163-19-5

214-604-9

1.  Na účely tohto záznamu sa článok 4 ods. 1 písm. b) uplatňuje na koncentrácie decaBDE rovnajúce sa 10 mg/kg (0,001 hmotnostného %) alebo nižšie, keď sa vyskytuje v látkach, zmesiach, výrobkoch alebo ako zložka častí výrobkov, na ktoré sa aplikovali retardanty horenia.

 

 

 

2.  Odchylne sa povoľuje výroba, uvádzanie na trh a používanie decaBDE:

 

 

 

a)  pri výrobe lietadla pred 2. marcom 2027, v súvislosti s ktorým bola podaná žiadosť o typové schválenie pred dátumom nadobudnutia účinnosti, ktorá bola doručená pred decembrom 2022;

 

 

 

b)  pri výrobe náhradných dielov pre niektoré z týchto prostriedkov:

 

 

 

i)  lietadlo vyrobené pred 2. marcom 2027, v súvislosti s ktorým bola podaná žiadosť o typové schválenie pred dátumom nadobudnutia účinnosti, ktorá bola doručená pred decembrom 2022, až do skončenia životnosti tohto lietadla;

 

 

 

ii)  motorové vozidlá patriace do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, vyrobené pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], buď do roku 2036, alebo do skončenia ich životnosti, podľa toho, čo nastane skôr.

 

 

 

3.  Špecifické výnimky pre náhradné diely, ktoré sa majú používať v motorových vozidlách uvedených v odseku 2 písm. b) bode ii), platia pre výrobu a používanie komerčného decaBDE v rámci jednej alebo viacerých z týchto kategórií:

 

 

 

i)  hnacia sústava a zariadenia pod kapotou, ako sú ukostrovacie káble batérie, spojovacie káble batérie, rúrky mobilného klimatizačného zariadenia (MAC), hnacie sústavy, priechodky výfukového potrubia, izolácia pod kapotou, káble a rozvody pod kapotou (motorové káble atď.), snímače rýchlosti, hadice, ventilátorové moduly a snímače klepania motora;

 

 

 

ii)  zariadenia palivového systému, ako sú palivové hadice, palivové nádrže a palivové nádrže na podvozku;

 

 

 

iii)  pyrotechnické prístroje a zariadenia ovplyvnené pyrotechnickými prístrojmi, ako sú zapaľovacie káble airbagov, poťahy/látka sedadiel (len ak sú relevantné pre airbagy) a airbagy (predné a bočné);

 

 

 

iv)  závesné a interiérové prvky, ako sú vnútorné obloženie, zvukovo-izolačný materiál a bezpečnostné pásy;

 

 

 

v)  vystužené plasty (prístrojové dosky a vnútorné obloženie);

 

 

 

vi)  pod kapotou alebo prístrojovou doskou (koncovky/poistkové bloky), vysokoprúdové káble a izolácia káblov (káble zapaľovania);

 

 

 

vii)  elektrické a elektronické zariadenie (skrine akumulátorov a vaničky akumulátorov, elektrické konektory riadenia motora, komponenty autorádií, systémy satelitnej navigácie, globálne polohové systémy a počítačové systémy);

 

 

 

viii)  látky použité na odkladacej doske za zadnými sedadlami, čalúnení, poťahu stropu kabíny, sedadlách, opierkach hlavy, slnečných clonách, obkladových paneloch, kobercoch.

 

 

 

3.  Povoľuje sa výroba a použitie decaBDE pri výrobe a uvádzaní na trh týchto výrobkov:

 

 

 

a)  výrobky uvedené na trh pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

 

 

 

b)  lietadlá vyrobené v súlade s pododsekom 2 písm. a);

 

 

 

c)  náhradné diely pre lietadlá vyrobené v súlade s odsekom 2 písm. b);

 

 

 

d)  elektrické a elektronické zariadenie patriace do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ.

 

 

 

4.  Na účely tejto položky „lietadlo“ je jedno z tohto:

 

 

 

a)  civilné lietadlo vyrobené v súlade s typovým osvedčením vydaným podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/11391c alebo v súlade so schválením konštrukcie vydaným podľa vnútroštátnych predpisov zmluvného štátu Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) alebo ktorému zmluvný štát ICAO vydal osvedčenie letovej spôsobilosti podľa prílohy 8 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve;

 

 

 

b)  vojenské lietadlo.

 

 

 

___________

 

 

 

1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).

 

 

 

1b Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).

 

 

 

1c Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1).

Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Príloha I – časť A – riadok 24 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Látka

Číslo CAS

Číslo ES

Osobitná výnimka pri používaní ako medziprodukt alebo iná špecifikácia

Alkány C10-C13, chlóralkány (chlórované parafíny s krátkym reťazcom) (SCCP)

85535-84-8

287-476-5

1.  Odchylne sa povoľuje výroba, uvádzanie na trh a používanie látok alebo zmesí, ktoré obsahujú SCCP v koncentráciách nižších ako 1 hmotnostné %, alebo vo výrobkoch, ktoré obsahujú SCCP v koncentráciách nižších ako 0,15 hmotnostného %.

 

 

 

2.  Používanie sa povoľuje v prípade:

 

 

 

a)  dopravníkových pásov v ťažobnom priemysle a tesniacich materiálov pri stavbe priehrad obsahujúcich SCCP, ktoré sa už používali pred 4. decembrom 2015 alebo k 4. decembru 2015, a

 

 

 

b)  iných výrobkov obsahujúcich SCCP, než sú výrobky uvedené v písmene a), ktoré sa už používali pred 10. júlom 2012 alebo k 10. júlu 2012.

 

 

 

3.  Na výrobky uvedené v odseku 2 sa uplatňuje článok 4 ods. 2 tretí a štvrtý pododsek.

Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Príloha I – časť B

Text predložený Komisiou

Látka

Číslo CAS

Číslo ES

Osobitná výnimka pri používaní ako medziprodukt alebo iná špecifikácia

4

4

4

4

4

 

 

4

5 Alkány C10-C13, chlóralkány (chlórované parafíny s krátkym reťazcom) (SCCP)

5 85535-84-8

5 287-476-5

5 1.  Odchylne sa povoľuje výroba, uvádzanie na trh a používanie látok alebo zmesí, ktoré obsahujú SCCP v koncentráciách nižších ako 1 hmotnostné %, alebo vo výrobkoch, ktoré obsahujú SCCP v koncentráciách nižších ako 0,15 hmotnostného %.

 

 

 

2.  Používanie sa povoľuje v prípade:

 

 

 

a)  dopravníkových pásov v ťažobnom priemysle a tesniacich materiálov pri stavbe priehrad obsahujúcich SCCP, ktoré sa už používali pred 4. decembrom 2015 alebo k 4. decembru 2015, a

 

 

 

b)  iných výrobkov obsahujúcich SCCP, ako sú uvedené v písmene a), ktoré sa už používali pred 10. júlom 2012 alebo k 10. júlu 2012.

 

 

 

3.  Na výrobky uvedené v bode 2 sa uplatňuje článok 4 ods. 2 tretí a štvrtý pododsek.

Pozmeňujúci návrh

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Príloha III
ZOZNAM LÁTOK PODLIEHAJÚCICH USTANOVENIAM NA ZNÍŽENIE UVOĽŇOVANIA
ZOZNAM LÁTOK PODLIEHAJÚCICH USTANOVENIAM NA ZNÍŽENIE UVOĽŇOVANIA
Látka (č. CAS)
Látka (č. CAS)
Polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (PCDD/PCDF)
Polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (PCDD/PCDF)
Hexachlórbenzén (HCB) (č. CAS: 118-74-1)
Hexachlórbenzén (HCB) (č. CAS: 118-74-1)
Polychlórované bifenyly (PCB)
Polychlórované bifenyly (PCB)
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH)37
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH)37
37.  Na účely inventúr emisií sa ako indikátory musia použiť tieto štyri zlúčeniny: benzo[a]pyrén, benzo[b]fluorantén, benzo[k]fluorantén a indeno[1,2,3-cd]pyrén.
37.  Na účely inventúr emisií sa ako indikátory musia použiť tieto štyri zlúčeniny: benzo[a]pyrén, benzo[b]fluorantén, benzo[k]fluorantén a indeno[1,2,3-cd]pyrén.
Pentachlórbenzén (č. CAS 608-93-5)
Pentachlórbenzén (č. CAS 608-93-5)
Polychlórované naftalény 37a
37a Polychlórované naftalény sú chemické zlúčeniny, ktorých základnou štruktúrou je naftalénový kruhový systém, kde sa jeden alebo viacero atómov vodíka nahradilo atómami chlóru.
Hexachlórbutadién (č. CAS 87-68-3)
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Príloha IV – riadky 5 – 8

Text predložený Komisiou

 

Látka

Číslo CAS

Číslo ES

Koncentračný limit uvedený v článku 7 ods. 4 písm. a)

 

tetrabrómdifenyléter

C12H6Br4O

40088-47-9 a iné

254-787-2 a iné

súčet koncentrácií tetrabrómdifenyléteru, pentabrómdifenyléteru, hexabrómdifenyléteru heptabrómdifenyléteru: 1000 mg/kg

 

pentabrómdifenyléter

C12H5Br5O

32534-81-9 a iné

251-084-2 a iné

 

hexabrómdifenyléter

C12H4Br6O

36483-60-0 a iné

253-058-6 a iné

 

heptabrómdifenyléter

C12H3Br7O

68928-80-3 a iné

273-031-2 a iné

 

Pozmeňujúci návrh

 

Látka

Číslo CAS

Číslo ES

Koncentračný limit uvedený v článku 7 ods. 4 písm. a)

 

tetrabrómdifenyléter

C12H6Br4O

40088-47-9 a iné

254-787-2 a iné

súčet koncentrácií tetrabrómdifenyléteru, pentabrómdifenyléteru, hexabrómdifenyléteru, heptabrómdifenyléteru a dekabrómdifenyléteru: 500 mg/kg

 

pentabrómdifenyléter

C12H5Br5O

32534-81-9 a iné

251-084-2 a iné

 

hexabrómdifenyléter

C12H4Br6O

36483-60-0 a iné

253-058-6 a iné

 

heptabrómdifenyléter

C12H3Br7O

68928-80-3 a iné

273-031-2 a iné

 

Dekabrómdifenyléter

C12Br10O

1163-19-5 a iné

214-604-9 a iné

 

Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Príloha IV – tabuľka 1 – stĺpec „Koncentračný limit uvedený v článku 7 ods. 4 písm. a)“ – riadok „Polychlórované“ – poznámka pod čiarou 7

Text predložený Komisiou

7.  Limit sa počíta ako PCDD a PCDF podľa týchto faktorov toxickej ekvivalencie (TEF):

PCDD

TEF

PCDF

TEF

PCDD

TEF

2,3,7,8-TeCDD

1

1,2,3,7,8-PeCDD

1

1,2,3,4,7,8-HxCDD

0,1

1,2,3,6,7,8-HxCDD

0,1

1,2,3,7,8,9-HxCDD

0,1

1,2,3,4,6,7,8 – HpCDD

0,01

OCDD

0,0003

2,3,7,8-TeCDF

0,1

1,2,3,7,8-PeCDF

0,03

2,3,4,7,8-PeCDF

0,3

1,2,3,4,7,8-HxCDF

0,1

1,2,3,6,7,8-HxCDF

0,1

1,2,3,7,8,9-HxCDF

0,1

2,3,4,6,7,8-HxCDF

0,1

1,2,3,4,6,7,8-HpCDF

0,01

1,2,3,4,7,8,9-HpCDF

0,01

OCDF

0,0003

Pozmeňujúci návrh

7.  Limit sa počíta ako PCDD a PCDF podľa týchto faktorov toxickej ekvivalencie (TEF):

 

PCDD

TEF

 

2,3,7,8-TeCDD

1

 

1,2,3,7,8-PeCDD

1

 

1,2,3,4,7,8-HxCDD

0,1

 

1,2,3,6,7,8-HxCDD

0,1

 

1,2,3,7,8,9-HxCDD

0,1

 

1,2,3,4,6,7,8 – HpCDD

0,01

 

OCDD

0,0003

 

PCDF

TEF

 

2,3,7,8-TeCDF

0,1

 

1,2,3,7,8-PeCDF

0,03

 

2,3,4,7,8-PeCDF

0,3

 

1,2,3,4,7,8-HxCDF

0,1

 

PCDD

TEF

 

1,2,3,6,7,8-HxCDF

0,1

 

1,2,3,7,8,9-HxCDF

0,1

 

2,3,4,6,7,8-HxCDF

0,1

 

1,2,3,4,6,7,8-HpCDF

0,01

 

1,2,3,4,7,8,9-HpCDF

0,01

 

OCDF

0,0003

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0336/2018).


Služby starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti
PDF 195kWORD 64k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti (2018/2077(INI))
P8_TA(2018)0464A8-0352/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 26. apríla 2017 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (COM(2017)0253),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 5, 27, 31, 32, 33 a 47,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien prijatý 18. decembra 1979 v New Yorku,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), ratifikovaný Európskou úniou a všetkými jej členskými štátmi,

–  so zreteľom na cieľ trvalo udržateľného rozvoja (CUR) č. 5: dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat, a najmä na čiastkový cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5.4: uznávať a oceňovať neplatenú starostlivosť a domáce práce pomocou zabezpečenia verejných služieb, infraštruktúry a politiky sociálnej ochrany a presadzovania spoločnej zodpovednosti v rámci domácnosti a rodiny, podľa zvyklostí danej krajiny,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 10. mája 2018 nazvanú Pokrok smerom k cieľom trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady zo 7. decembra 2017 na tému Zlepšenie komunitnej podpory a starostlivosti pre nezávislý život,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti(2),

–  so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2017 s názvom Akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019 – riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (2015 – 2020) (COM(2017)0678),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, a najmä na jeho kapitolu 3.1 zvyšovanie účasti žien na trhu práce a rovnaká ekonomická nezávislosť žien a mužov (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2018 o rozvoji zariadení starostlivosti o malé deti na účely zvýšenia účasti žien na trhu práce, zabezpečenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a zaistenia udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe (Barcelonské ciele) (COM(2018)0273),

–  so zreteľom na správu Komisie z 29. mája 2013 o barcelonských cieľoch s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2013)0322),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. februára 2011 s názvom Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti (COM(2011)0066),

–  so zreteľom na plán Komisie týkajúci sa kvality vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve: (Ares(2018)1505951),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083) a oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2017)0250),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2014 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2014)0332),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o atypických zmluvách, zabezpečených profesionálnych dráhach, flexiistote a nových formách sociálneho dialógu(11),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020),

–  so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve z 22. mája 2018 (COM(2018)0271) a na pracovný dokument útvarov Komisie z rovnakého dátumu pripojený k tomuto návrhu (SWD(2018)0173),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2015, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, a správu za rok 2015 s názvom Zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života v Európskej únii: preskúmanie politiky,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound zo 7. decembra 2011 nazvanú Podnikové iniciatívy pre pracovníkov s povinnosťami súvisiacimi so starostlivosťou o zdravotne postihnuté deti alebo dospelých,

–  so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound zo 14. júla 2013 s názvom Starostlivosť o deti a osoby na ňu odkázané: vplyv na povolanie mladých pracovníkov,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound zo 17. júna 2014 s názvom Odvetvie rezidenčnej starostlivosti: pracovné podmienky a kvalita pracovných miest,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 22. októbra 2015 nazvanú Práca a starostlivosť: opatrenia na ich zosúladenie v čase demografických zmien,

–  so zreteľom na súhrnnú správu nadácie Eurofound zo 17. novembra 2016 o šiestom európskom prieskume pracovných podmienok,

–  so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound z 28. novembra 2017 s názvom Domovy sociálnych služieb pre európskych seniorov: verejní, ziskoví a neziskoví poskytovatelia sociálnych služieb,

–  so zreteľom na prieskum nadácie Eurofound z 23. januára 2018 nazvaný Európsky prieskum kvality života za rok 2016: Kvalita života, kvalita verejných služieb a kvalita spoločnosti,

–  so zreteľom na spoločnú správu Výboru pre sociálnu ochranu a Komisie z 10. októbra 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti,

–  so zreteľom na spoločnú správu Výboru pre hospodársku politiku a Komisie zo 7. októbra 2016 o systémoch zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a o fiškálnej udržateľnosti,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016 na tému Práva opatrovateľov bývajúcich v domácnosti(12),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2014 na tému Rozvoj služieb pre rodiny v záujme zvýšenia miery zamestnanosti a podpory rovnosti mužov a žien v zamestnaní(13),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. mája 2010 na tému Profesionalizácia práce v domácnosti(14),

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť nazvanú Index rodovej rovnosti 2017: hodnotenie rodovej rovnosti v Európskej únii v rokoch 2005 – 2015,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky z marca 2016 s názvom Rozdiely medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o čas venovaný práci, starostlivosti a odpočinku’ a jeho štúdiu z novembra 2016 s názvom Využívanie finančných prostriedkov na rodovú rovnosť vo vybraných členských štátoch,

–  so zreteľom na uverejnenie projektu WeDO pre blaho a dôstojnosť starších ľudí v roku 2012 s názvom Európsky rámec kvality pre služby dlhodobej starostlivosti: zásady a usmernenia pre blahobyt a dôstojnosť starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť a pomoc,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0352/2018),

A.  keďže podľa článkov 2 a 3 (3) Zmluvy o Európskej únii a článku 21 Charty základných práv je rovnosť medzi ženami a mužmi jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ založená; keďže okrem toho podľa článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rodovej rovnosti; keďže dosiahnutie rodovej rovnosti je však aj tak pomalé;

B.  keďže Európsky pilier sociálnych práv, ktorý 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia, trvá na významných zásadách a jeho cieľom je poskytnúť občanom Únie nové práva vrátane rodovej rovnosti, rovnakých príležitostí, podpory pre deti a začlenenia osôb so zdravotným postihnutím, ktoré majú jednomyseľnú podporu inštitúcií EÚ a členských štátov; keďže zásada č. 9 piliera ustanovuje, že „rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami majú právo na primeranú dovolenku, pružné formy organizácie práce a prístup k opatrovateľským službám“;

C.  keďže v celej Európskej únii je celková miera zamestnanosti žien takmer o 12 % nižšia než u mužov a 31,5 % pracujúcich žien pracuje na čiastočný úväzok v porovnaní so 8,2 % pracujúcich mužov; keďže rozdiely v zamestnanosti žien a mužov v EÚ sú stále na úrovni 12 %; keďže dôkazy naznačujú, že jednou z hlavných príčin sú neprimerané opatrovateľské povinnosti žien; keďže kumulatívny vplyv rozdielov v kariére žien v dôsledku opatrovateľských povinností podstatne prispieva k nižším mzdám, kratšej kariére a príslušným rozdielom v mzdách (16 %) a dôchodkoch (37 %) žien a mužov; keďže to vedie k vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia žien, čo má negatívne dôsledky, ktoré sa vzťahujú aj na ich deti a rodiny; keďže je dôležité odstrániť rozdiely v zamestnanosti žien a mužov, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a rozdiely v dôchodkoch žien a mužov vzhľadom na to, že hospodárske straty v dôsledku rozdielu v zamestnanosti žien a mužov predstavujú 370 miliárd EUR ročne; keďže poskytovanie služieb starostlivosti môže pomáhať s účinným reagovaním na prípady nedostatku pracovných síl;

D.  keďže „starostlivosť“ by sa mala chápať ako práca vykonávaná na základe osobnej spôsobilosti vo verejných alebo súkromných inštitúciách alebo v súkromnej domácnosti alebo v domácnostiach, pre deti, starších, chorých ľudí alebo osoby so zdravotným postihnutím; keďže prácu opatrovateľov by za ideálnych okolností mali vykonávať profesionálni opatrovatelia, ktorých môžu zamestnávať verejné alebo súkromné subjekty alebo rodiny alebo ktorí môžu byť samostatne zárobkovo činnými osobami, taktiež ju však vykonávajú ako neformálnu a neplatenú prácu neprofesionálni opatrovatelia, ktorí sú obvykle rodinnými príslušníkmi;

E.  keďže priemerný čas strávený na neplatenej práci v domácnosti a opatrovateľstve je viac než trikrát vyšší v prípade žien než mužov, čo je najzreteľnejšie v prípade párov s najmladším dieťaťom mladším ako sedem rokov, keďže ženy trávia v priemere 32 hodín týždenne v platenej práci, ale 39 hodín pri neplatenej práci v porovnaní s mužmi, ktorí odpracujú týždenne 41 hodín platenej a 19 hodín neplatenej práce;

F.  keďže podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce odvetvie domácej práce a opatrovateľských služieb zamestnávalo v roku 2010 viac než 52 miliónov ľudí na celom svete, ku ktorým je nutné pripočítať 7,4 milióna pracovníkov v domácnosti mladších než 15 rokov, čo predstavuje 5 % až 9 % všetkých pracovných miest v priemyselne vyspelých krajinách;

G.  keďže pracovné miesta súvisiace so starostlivosťou sú v mnohých členských štátoch veľmi zle platené, často sa v nich neponúka formálna zmluva či iné základné pracovné práva a majú nízku profesijnú príťažlivosť kvôli vysokému riziku fyzického a emočného stresu, hrozbe vyhorenia, a absencii možností rozvoja kariéry; keďže toto odvetvie ponúka len málo možností odbornej prípravy a jeho zamestnanci sú v prevažnej miere starnúci ľudia, ženy a migrujúci pracovníci;

H.  keďže podporné opatrenia, napríklad švédsky odpočet z daní v prípade domácich služieb, francúzske šeky na platbu za služby poskytované v domácnosti či belgické šeky za služby, sa osvedčili ako účinné pri obmedzovaní nedeklarovanej práce, zlepšovaní pracovných podmienok a zabezpečovaní riadnych pracovných práv pracovníkom v domácnosti a opatrovateľom;

I.  keďže z dôkazov vyplýva, že 80 % starostlivosti poskytovanej v EÚ poskytujú neplatené neformálne opatrujúce osoby, z ktorých 75 % tvoria ženy; keďže 27,4 % žien pracuje na čiastočný úväzok, aby sa starali o deti alebo o dospelé osoby s potrebami v oblasti opatery, v porovnaní so 4,6 % mužov(15); keďže poskytovanie služieb starostlivosti by nemalo nútiť neformálnych opatrovateľov, aby dosiahli kompromis medzi svojimi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom, keďže tí, ktorí stále zostávajú v zamestnaní, musia vyrovnať rôzne zodpovednosti a využívať svoj čas;

J.  keďže z niektorých vnútroštátnych štatistík vyplýva, že približne 6 – 7 % opatrujúcich osôb v členských štátoch tvoria mladé opatrujúce osoby vo veku do 17 rokov a že vo vekovej skupine 15 – 24 rokov je do opatrovateľskej práce zapojených päťkrát viac mladých žien než mladých mužov; keďže mladé opatrujúce osoby môžu preberať zásadné zodpovednosti dospelých pri poskytovaní opatery, pomoci a podpory rodičovi, súrodencovi, prarodičovi či inému príbuznému so zdravotným postihnutím, chronickou chorobou alebo problémom v oblasti duševného zdravia; keďže mladí opatrovatelia čelia osobitným prekážkam v prístupe k vzdelávaniu a odbornej príprave a pri zosúladení vzdelávania s opatrovateľskými povinnosťami, čo má vplyv aj na ich zdravie a živobytie;

K.  keďže v niekoľkých členských štátoch je nedostatok kvalitných profesionálnych služieb starostlivosti, ktoré by boli dostupné všetkým bez ohľadu na príjem;

L.  keďže mnohí závislí rodinní príslušníci, ktorí potrebujú starostlivosť, žijú v oblastiach postihnutých pretrvávajúcim nedostatkom služieb, pričom ich izolácia alebo iné okolnosti im sťažujú prístup k službám profesionálnej starostlivosti; keďže v mnohých prípadoch ich opatrujú len neprofesionálni opatrovatelia, ktorí sú veľmi často rodinnými príslušníkmi ženského pohlavia;

M.  keďže Európa čelí demografickým zmenám, ktoré vedú k čoraz väčšiemu výskytu chorôb spojených s vekom a k starnutia obyvateľstva, a podľa toho sa aj zvyšujú potreby v oblasti starostlivosti; keďže v čase rastúcich požiadaviek na starostlivosť jestvuje nerovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností medzi mužmi a ženami, pričom ženy znášajú bremeno záťaže v dôsledku stereotypných rodových úloh, ktoré stále prevládajú v európskej spoločnosti; keďže rastúci počet starších ľudí, klesajúci počet ľudí v produktívnom veku a krátenie verejných rozpočtov majú výrazný vplyv na služby v sociálnej oblasti, čo bude mať aj vplyv na ľudí, ktorí budú musieť zosúladiť pracovné povinnosti a povinnosti týkajúce sa opatery, a to často v náročných podmienkach;

N.  keďže podľa projekcií bude obyvateľstvo EÚ starnúť, pričom podiel obyvateľov vo veku 65 a viac rokov stúpne zo 17,1 % v roku 2008 na 30 % v roku 2060 a podiel obyvateľov vo veku 80 a viac rokov stúpne za rovnaké obdobie zo 4,4 % na 12,1 %;

O.  keďže starší ľudia sú vystavení väčšiemu riziku chudoby ako celková populácia, pričom v roku 2008 bolo ohrozených približne 19 % ľudí vo veku 65 rokov a viac, zatiaľ čo v roku 2000 to bolo 17 %; keďže táto hodnota je o 5 percentuálnych bodov vyššia u žien ako u mužov;

P.  keďže starší ľudia sú niekedy vystavení diskriminácii na základe veku a sexizmu, a zneužívanie starších ľudí je v rôznych typoch zariadení starostlivosti sociálnym problémom vo všetkých členských štátoch;

Q.  keďže väčšina modelov vnútroštátnej politiky v oblasti služieb starostlivosti nie je v súčasnosti vhodná na to, aby splnila potreby starnúcej spoločnosti v Únii, a keďže väčšina členských štátov zatiaľ nevyriešila demografické výzvy vo svojich politikách a vo svojich iniciatívach a systémoch v oblasti sociálnej starostlivosti;

R.  keďže napriek tomu, že počet domov sociálnych služieb pre starších ľudí sa za posledných desať rokov zvýšil takmer vo všetkých členských štátoch, dopyt stále prevyšuje dostupnosť nezávislého bývania a služieb poskytovania starostlivosti; keďže je naliehavo potrebné naďalej investovať do komunitných alebo domácich služieb v oblasti dlhodobej starostlivosti, pretože všetci majú právo na nezávislý život služby starostlivosti a začlenenie do spoločenstva; keďže okrem toho nedostatok rozčlenených informácií na vnútroštátnej úrovni vrátane informácií o finančných investíciách a nedostatok ukazovateľov kvality sťažuje monitorovanie a posudzovanie tejto dôležitej časti infraštruktúry starostlivosti a vytváranie odporúčaní pre rozhodovanie;

S.  keďže barcelonské ciele týkajúce sa zabezpečenia zariadení starostlivosti o deti pre aspoň 33 % detí vo veku do troch rokov (cieľ č. 1) a pre aspoň 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky (cieľ č. 2) boli od roku 2002 splnené len v 12 členských štátoch, pričom miera dosiahnutých výsledkov v niektorých členských štátoch je znepokojujúco nízka;

T.  keďže vzostup účasti žien na trhu práce zvyšuje potrebu kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti, ako keďže dopyt po miestach v rámci služieb v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) v celej Európe je vyšší než ponuka; keďže z dôkazov vyplýva, že starostlivosť o deti vo veku 0 až 3 roky sa využíva najmä v režime čiastočného úväzku (menej než 30 hodín týždenne) vo viac než polovici členských štátov; keďže úplné zapojenie žien do trhu práce si vyžaduje dostupnosť starostlivosti o deti na plný úväzok a to, aby zodpovedala dopytu počas pracovného času rodičov;

U.  keďže chýba dostatočná infraštruktúra ponúkajúca kvalitnú a dostupnú starostlivosť o deti pre všetky príjmové skupiny, o čom svedčí skutočnosť, že z viac ako 32 miliónov detí v školopovinnom veku v EÚ má prístup k službám v ranom detstve iba 15 miliónov(16), a keďže väčšina verejných výdavkov členských štátov na starostlivosť o deti je určená deťom vo veku od troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky; keďže investície zo všetkých sektorov by sa mali zvýšiť, lebo dôkazy z krajín OECD ukazujú, že zvýšené investície HDP do odvetvia starostlivosti by viedli k zvýšeniu zamestnanosti žien; keďže investície do starostlivosti o deti sú všeobecne prínosnou stratégiou a vytvorili by mimoriadne daňové príjmy zo zvýšenej účasti rodičov na trhu práce; keďže kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve dopĺňa ústrednú úlohu rodiny, ale poskytuje aj mnohé krátkodobé a dlhodobé výhody pre jednotlivcov a spoločnosť ako celok, a to aj pre osoby zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia alebo osoby so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, a je účinné pri riešení nerovnosti, ktorá postihuje deti už od raného veku, a pri predchádzaní predčasnému ukončeniu školskej dochádzky;

V.  keďže poskytovanie kvalitného vzdelávania v ranom detstve je účinná investícia, ktorá zabezpečuje základy pre úspešné celoživotné vzdelávanie a rieši nerovnosti a výzvy, ktorým čelia znevýhodnené deti;

W.  keďže v EÚ je viac ako 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím a každý štvrtý Európan má rodinného príslušníka so zdravotným postihnutím; keďže tým, že sa v roku 2011 stala zmluvnou stranou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), zaviazala sa EÚ presadzovať a chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím; keďže vzhľadom na tieto práva a potreby osôb so zdravotným postihnutím každého veku došlo v poslednom období k posunu od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitnej starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím;

X.  keďže podľa článku 19 CRPD má každý právo na nezávislý život a zaradenie do spoločnosti, čo znamená nielen zabezpečenie nezávislého bývania, ale aj podporných služieb reflektujúcich potreby osôb so zdravotným postihnutím;

Y.  keďže deti a dospelí s autizmom s nízkou funkčnosťou majú pravdepodobne problémy so samostatným plnením každodenných činností a vo všeobecnosti si vyžadujú pomoc s väčšinou činností;

Z.  keďže služby dlhodobej starostlivosti a starostlivosti o deti sú často nedocenené a v mnohých členských štátoch sa toto povolanie drží skôr v úzadí a má pomerne nízke postavenie, čo sa odráža v nízkej úrovni odmeňovania, nerovnakom zastúpení žien a mužov v rámci pracovnej sily a zlých pracovných podmienkach;

AA.  keďže pracovné miesta vo formálnej starostlivosti vrátane domácej starostlivosti si vyžadujú kvalifikovaných pracovníkov, ktorí musia byť primerane platení(17); keďže je potrebné zabezpečiť primerané dodávky kvalifikovaných opatrovateľov, lebo rozvoj kvalitných služieb formálnej starostlivosti o deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím je spojený s kvalitnými pracovnými vzťahmi, dôstojnými mzdami a investíciami v rámci pracovníkov, ktorí poskytujú tieto služby, vrátane investícií do odbornej prípravy pracovnej sily v oblasti starostlivosti o deti; keďže profesionálne pracovné vzťahy opatrovateľov majú priaznivý vplyv na ich schopnosť zosúladiť pracovný a osobný život;

AB.  keďže osoby využívajúce dlhodobú starostlivosť si sotva môžu dovoliť súkromné služby starostlivosti, ktoré sú zvyčajne drahšie než služby starostlivosti poskytované verejným sektorom; keďže ženy sú vždy postihnuté viac než muži, a to kvôli rozdielom v odmeňovaní a v dôchodkoch medzi ženami a mužmi, a musia na dlhodobú starostlivosť vynakladať väčší podiel svojich príjmov;

AC.  keďže zo správ vyplýva, že ľudia zo znevýhodneného prostredia, napríklad z rodín s nízkymi príjmami, žijúci vo vidieckych oblastiach, a deti pochádzajúce z etnických menšín alebo spomedzi migrantov, čelia osobitným výzvam v prípade obmedzenej dostupnosti kvalitných služieb starostlivosti;

Kontext rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom

1.  konštatuje, že rozdiely v zamestnanosti žien a mužov sa výrazne zväčšujú po tom, čo do rodiny pribudnú deti, čo odzrkadľuje zložitú situáciu žien pri zosúladení výchovy a starostlivosti o deti so svojou prácou kvôli absencii dostatočnej verejnej infraštruktúry starostlivosti a kvôli pretrvávajúcemu rodovému rozdeleniu práce, ktoré ukladá nadmerné množstvo starostlivosti, ktorú majú poskytovať najmä ženy, čo vedie k tomu, že ženy trávia neplatenou starostlivosťou dvakrát až desaťkrát dlhší čas než muži(18);

2.  konštatuje, že jedna štvrtina žien ostáva v kategórii neplatených vypomáhajúcich rodinných pracovníkov, čo znamená, že za svoje úsilie nedostávajú žiadnu priamu odmenu, a že dochádza k jednoznačnej segregácii žien v odvetviach, pre ktoré sú typické nízke odmeňovanie, dlhý pracovný čas a často neformálne režimy práce, čo ženám prináša menšie finančné, sociálne a štrukturálne zisky;

3.  zdôrazňuje, že feminizácia chudoby je výsledkom niekoľkých faktorov vrátane rozdielu v odmeňovaní mužov a žien, rozdielu v dôchodkoch, opatrovateľských povinností a súvisiacich kariérnych prestávok; zdôrazňuje, že viacnásobná diskriminácia, ktorej sú ženy vystavené okrem iného z dôvodu svojej rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov, prispieva k feminizácii chudoby;

4.  víta medziinštitucionálne vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv a pripomína jeho zásady, medzi ktoré patria:

   rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, najmä pokiaľ ide o účasť na trhu práce;
   právo na rovnaké zaobchádzanie a prístup k zamestnaniu bez ohľadu na vek alebo zdravotné postihnutie;
   právo na primeranú dovolenku, pružné formy organizácie práce a prístup k službám starostlivosti pre rodičov a osoby s opatrovateľskými povinnosťami;
   právo na cenovo dostupné a kvalitné služby dlhodobej starostlivosti;

5.  vyjadruje znepokojenie nad nepriaznivým vývojom v oblasti rodičovskej dovolenky a právami súvisiacimi s rodičovstvom, napríklad nad stiahnutím návrhu smernice o predĺžení materskej dovolenky a nad nedávnym rozhodnutím Súdneho dvora, v ktorom sa za zákonné považuje prepustenie tehotnej pracovníčky pre nadbytočnosť; vyzýva Komisiu, aby veľmi rýchlo vyplnila medzery, ktoré sa objavujú v právnych predpisoch EÚ;

6.  víta návrh Komisie týkajúci sa smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov a opatrovateľov a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam individuálnych práv na dovolenku a pružné formy organizácie práce na pomoc pracujúcim osobám pri zosúladení súkromného a pracovného života; pripomína, že politiky v oblasti rovnováhy pracovného a súkromného života by mali podporovať mužov v tom, aby rovnocenne so ženami preberali povinnosti v oblasti starostlivosti; je presvedčený, že cieľom budúceho rozvoja by malo byť postupne predĺžiť trvanie otcovskej dovolenky a opatrovateľskej dovolenky(19) a zvýšiť úroveň príslušných platieb, ktorá by mala byť primeraná, zabezpečiť neprenosnú rodičovskú dovolenku, záruky v súvislosti s prepustením, návrat na rovnaké alebo rovnocenné pracovné miesto a ochranu pred diskrimináciou na základe rozhodovania o dovolenke a rozšírenie práv na samostatne zárobkovo činných pracovníkov a osoby, ktoré potrebujú čerpať primerane platenú dovolenku, aby sa mohli postarať o iné osoby odkázané na starostlivosť než deti;

7.  vyzýva členské štáty, aby otcov nabádali k tomu, aby čo najviac využívali otcovskú dovolenku ako účinný spôsob ich podnecovania k tomu, aby prijali zodpovednosť za starostlivosť o vlastné deti a rodiny a užitočný nástroj dosahovania skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi;

8.  domnieva sa, že poskytovanie služieb starostlivosti by nemalo mať negatívny vplyv na úroveň miezd alebo na sociálne či dôchodkové benefity opatrujúcich osôb; vyzýva v tomto kontexte k podpore rodovej rovnosti pri vykonávaní politík v oblasti rovnováhy pracovného a súkromného života;

9.  pripomína náročnú situáciu rodín starajúcich sa o dieťa so zdravotným postihnutím alebo o príbuzného so zdravotným postihnutím, keďže v týchto prípadoch ide o celoživotnú starostlivosť;

10.  upozorňuje na nedostatok odľahčovacích služieb pre rodičov detí so zdravotným postihnutím; upozorňuje, že tento nedostatok má veľmi často za následok úplne znemožnenie zaradenia sa rodiča na pracovný trh; upozorňuje v tejto súvislosti na alarmujúci nedostatok zariadení pre osoby s ťažkou formou autizmu;

11.  je presvedčený, že každý s potrebou starostlivosti by mal mať právo vybrať si kvalitné služby v oblasti starostlivosti, ktoré sú vhodné pre jeho požiadavky a sú vhodné a dostupné tak pre neho, ako aj pre jeho opatrovateľov; zastáva názor, že bez ohľadu na rozdiely medzi používateľmi a ich potrebami by sa služby starostlivosti mali rozvíjať s ohľadom na jednotlivca, individuálne a komplexne; konštatuje, že rodiny nie sú homogénne a že politika a plánovanie by sa mali tejto rôznorodosti prispôsobiť;

12.  je presvedčený, že ponuka služieb starostlivosti by mala odrážať meniaci sa charakter práce tak, ako sa ďalej rozvíjajú;

13.  domnieva sa, že v súlade s právom na dlhodobú starostlivosť zakotveným v Európskom pilieri sociálnych práv by sa dlhodobá starostlivosť mala považovať za jednu z vetiev sociálnej ochrany, ktorá by mala stanoviť právo na kvalitnú a individuálne zameranú starostlivosť pre všetkých; okrem toho sa domnieva, že sú naliehavo potrebné ďalšie investície do cenovo dostupných služieb dlhodobej starostlivosti dobrej kvality, v neposlednom rade služieb domácej starostlivosti a komunitných služieb, v súlade s Európskym sociálnym pilierom sociálnych práv a Dohovorom CRPD OSN; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby zaistili rovnaký prístup a spravodlivé zaobchádzanie v oblasti služieb starostlivosti o starších ľudí, deti a o osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami, ktoré potrebujú dlhodobú starostlivosť, s osobitným dôrazom na osoby zo znevýhodneného prostredia;

14.  zdôrazňuje však, že dostupnosť rozmanitej, kvalitnej, prístupnej a cenovo dostupnej verejnej a súkromnej infraštruktúry, služieb a podpory v oblasti starostlivosti pre deti staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a chronicky choré osoby alebo osoby, ktoré potrebujú dlhodobú starostlivosť buď doma, alebo v prostredí podobnom domácemu prostrediu sa ukázala ako kľúčový aspekt politík týkajúcich sa vyváženého pracovného a rodinného života a významný faktor podporujúci rodičov, ktorí si berú dovolenku, a neformálne opatrujúce osoby, ako súčasť úsilia zameraného na pomoc ženám urýchlene sa vrátiť a zostať na trhu práce; víta prechod na komunitné služby v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv a CRPD OSN, pričom poznamenáva, že treba tieto služby monitorovať, aby sa zabezpečila ich kvalita; domnieva sa, že vysoká kvalita starostlivosti vyplýva z vysokej kvality poskytovaných služieb a z rozsahu, v akom podporujú dôstojnosť a ľudské práva príjemcov a ako zabezpečujú začlenenie príjemcov do spoločnosti;

15.  pripomína, že nedostatok služieb starostlivosti je významným faktorom nedostatočného zastúpenia žien na trhu práce, keďže je kvôli tomu ťažšie zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti, čo niektoré ženy vedie k úplnému vypadnutiu z trhu práce, k tomu, že pracujú menej hodín v platenom zamestnaní a trávia viac času plnením neplatených povinností v oblasti starostlivosti, čo má nepriaznivý vplyv na ich nároky v oblasti sociálneho zabezpečenia, najmä na dôchodky, a vedie ku zvýšenému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, najmä vo vyššom veku;

Typy starostlivosti

16.  pripomína rôzne služby v oblasti starostlivosti, ako napríklad starostlivosť a vzdelávanie v ranom detstve, služby v oblasti starostlivosti o starších ľudí a starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami, ktoré majú dlhodobé zdravotné a opatrovateľské potreby, a konštatuje, že sa preto vypracovali rôzne politické prístupy; domnieva sa, že starostlivosť by mali poskytovať formálne aj neformálne opatrujúce osoby;

17.  je presvedčený, že prístup k rozvoju služieb v oblasti starostlivosti by mal zohľadňovať všetky kategórie používateľov a rozdiely medzi nimi a rôzne preferencie typov služieb starostlivosti, ktoré vyžadujú, a to vrátane osôb zo znevýhodneného prostredia, napríklad z etnických menšín, rodín migrantov, osôb žijúcich v odľahlých a vidieckych oblastiach, rodín s nízkymi príjmami; berie na vedomie, že koncepcia rodiny používaná v právnych predpisoch a politikách by sa mala chápať široko;

18.  uznáva, že nízke sociálno-ekonomické postavenie a nízke úrovne vzdelania sú pre mnohých ľudí prekážkou pre služby starostlivosti, ktoré riešia len problémy, ktorým čelia pri dosahovaní rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom; domnieva sa, že si to vyžaduje explicitné plánovanie a politiku;

19.  konštatuje, že súkromný sektor zohráva významnú úlohu pri poskytovaní služieb dlhodobej starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím a starším osobám, a že v celej EÚ sa objavujú problémy s prístupnosťou a kvalitou takýchto služieb; vyzýva Komisiu, aby posúdila situáciu na trhu so službami starostlivosti a pristúpila k potrebným regulačným iniciatívam v oblasti kontroly a sledovania kvality služieb, ktoré sa v týchto režimoch ponúkajú;

Kvalita, cenová dostupnosť a prístupnosť starostlivosti

20.  je presvedčený, že služby v oblasti starostlivosti by sa mali navrhovať tak, aby poskytovali možnosť skutočného výberu pre všetkých používateľov, ich rodinných príslušníkov a ich neformálne opatrujúcich osôb, či už ide o zamestnanie na plný alebo čiastočný úväzok, samostatne zárobkovo činné osoby alebo nezamestnaných;

21.  je presvedčený, že tí, ktorí plánujú, programujú a poskytujú služby starostlivosti, sú zodpovední za zohľadnenie potrieb používateľov a že starostlivosť o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím sa musí plánovať a rozvíjať za aktívnej a zmysluplnej účasti používateľov a mala by byť navrhnutá a vykonávaná na základe práv; berie na vedomie pozitívne skúsenosti osôb s duševným a duševným postihnutím, pokiaľ ide o účasť na rozvoji infraštruktúry a služieb, ktoré zlepšujú ich nezávislý život a kvalitu života;

22.  poukazuje na to, že poskytovanie kvalitnej starostlivosti sa v EÚ veľmi líši v rámci jednotlivých členských štátov aj medzi nimi: medzi súkromným a verejným prostredím, mestskými a vidieckymi oblasťami a rôznymi vekovými skupinami; berie na vedomie skutočnosť, že veľkú časť povinností v oblasti starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti znášajú rodiny, najmä starí rodičia v prípade starostlivosti o deti, čo je zrejmé najmä v južnej a východnej Európe(20);

23.  vyzýva členské štáty, aby zaistili dobré pokrytie služieb starostlivosti v mestských aj vidieckych oblastiach, a to s cieľom zlepšiť prístupnosť a dostupnosť služieb opatrujúcich osôb pre ľudí zo znevýhodneného prostredia, vrátane ľudí žijúcich vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

24.  je presvedčený, že prístupnosť vyplýva z kombinácie nákladov a flexibility a že by preto malo existovať viacero verejných aj súkromných poskytovateľov služieb v oblasti starostlivosti, ako aj domáca starostlivosť a starostlivosť v prostredí podobnom domácemu; okrem toho sa domnieva, že rodinní príslušníci by mali buď dobrovoľne poskytovať starostlivosť, alebo byť dotovaní, aby mohli obstarať služby v oblasti starostlivosti;

25.  zdôrazňuje, že kvalita služieb starostlivosti by sa mala chápať rôznymi spôsobmi, vrátane kvality zariadení a služieb, kvality výučbových programov pre deti, profesionality opatrujúcich osôb, kvality priestorov a prostredia, úrovne vzdelania opatrujúcich osôb a ich pracovných podmienok;

26.  konštatuje, že služby v oblasti starostlivosti by sa mali rozvíjať tak, aby sa posilnila kontinuita starostlivosti, preventívnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, rehabilitácie a nezávislého života; domnieva sa, že by sa mali podporovať režimy priamej domácej starostlivosti, aby ľudia, ktorí potrebujú starostlivosť, mohli využívať služby kvalifikovaných profesionálov vo svojich domovoch a žiť nezávisle, ak je to možné; domnieva sa, že služby starostlivosti by sa v relevantných prípadoch mali zameriavať na komplexnú podporu rodiny, napríklad pomoc s domácnosťou, tútorstvo a starostlivosť o deti;

27.  zdôrazňuje, že rodičom, starším ľuďom, osobám so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami, ktoré potrebujú dlhodobú starostlivosť, ako aj neformálne opatrujúcim osobám by mali byť prístupné informácie o dostupných službách starostlivosti a poskytovateľoch služieb;

28.  zdôrazňuje, že nedostupnosť služieb a neúmerne vysoké náklady na starostlivosť o deti majú negatívny vplyv na deti z rodín s nízkymi príjmami a znevýhodňujú ich od raného veku; zdôrazňuje, že každé dieťa má právo na kvalitnú starostlivosť a na rozvoj v ranom detstve vrátane úplnej škály sociálnych podnetov; konštatuje, že nadmerné náklady služieb starostlivosti sa týkajú aj závislých osôb z rodín s nízkymi príjmami a znevýhodňujú ich;

29.  domnieva sa, že nedostatočné investície do kvalitnej starostlivosti o deti vo veku do troch rokov by predĺžili prestávky žien v kariére a spôsobili by im ťažkosti pri návrate do práce;

30.  domnieva sa, že vnútroštátne programy by sa mali posilniť, aby sa zlepšila kvalita života starších žien, najmä žien s chorobami narúšajúcimi pamäť, a osôb, ktoré sa o tieto ženy starajú, čo sú často taktiež staršie ženy; navrhuje, aby sa uskutočnili konzultácie so združeniami, ktoré sa venujú Alzheimerovej chorobe, na účely zmapovania a vykonávania takýchto opatrení;

31.  vyzýva Komisiu, aby pre členské štáty vypracovala usmernenia v súlade s uvedenými návrhmi týkajúce sa rozvoja komplexných, na danú osobu zameraných, komunitných a prístupných služieb v oblasti starostlivosti pre zamestnancov, ktoré zahŕňajú starostlivosť o deti, služby v oblasti starostlivosti o starších ľudí a starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickou chorobou a ktoré sú založené na účasti používateľov služieb, pre ktorých sú určené, a na konzultáciách s nimi s cieľom zabezpečiť dostupnosť týchto služieb a splnenie potrieb cieľových používateľov;

32.  berie na vedomie rôzne postupy v členských štátoch a zdôrazňuje, že spolupráca a výmena osvedčených postupov na európskej úrovni môžu podporovať partnerské učenie a partnerské poradenstvo medzi členskými štátmi a prispievať k rozvoju kvalitných služieb starostlivosti prostredníctvom podpory a dopĺňania opatrení prijatých na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj pomáhať členským štátom riešiť spoločné výzvy; vyzýva Komisiu, aby bola platformou na výmenu týchto skúseností a osvedčených postupov, pokiaľ ide o kvalitu, dostupnosť a cenovú prístupnosť služieb starostlivosti, ako aj rôzne modely poskytovania služieb starostlivosti prispôsobené individuálnej situácii a finančným možnostiam, ktoré majú riešiť výzvy v oblasti starostlivosti;

33.  je znepokojený pracovnými podmienkami v mnohých službách starostlivosti, napríklad dlhým pracovným časom, neprimeranou odmenou, absenciou odbornej prípravy a slabými politikami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; je znepokojený tým, že práca v oblasti starostlivosti je z hľadiska zamestnanosti vnímaná ako nepríťažlivé odvetvie, ktoré priťahuje najmä ženy a migrujúcich pracovníkov; zdôrazňuje, že tieto podmienky majú vplyv aj na kvalitu poskytovanej starostlivosti; vyzýva preto členské štáty, aby prehodnotili starostlivosť ako voľbu kariéry, a Komisiu, aby vytvorila právny rámec pre minimálne normy pre pracovníkov v tomto odvetví, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi, a spustila iniciatívu venovanú kvalite v dlhodobej starostlivosti, pričom by sa mala inšpirovať dostupnými dobrovoľnými nástrojmi a iniciatívami pod vedením občianskej spoločnosti, napríklad európskym rámcom pre kvalitu služieb dlhodobej starostlivosti a nedávno predstaveným návrhom Komisie odporúčania Rady o vysokokvalitných systémoch vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve;

34.  vyzýva členské štáty, aby monitorovali a zaistili to, aby inštitúcie a zariadenia, ktoré poskytujú starostlivosť, boli z hľadiska práce bezpečné a motivujúce a aby sa dostatočne investovalo do dobrých životných podmienok osôb, ktoré služby starostlivosti poskytujú, a do ochrany ich zdravia pri práci; domnieva sa, že je nevyhnutné zaistiť dobré životné podmienky opatrujúcich osôb, aby sa predišlo zneužívaniu opatrovaných osôb; v tejto súvislosti podporuje legislatívne iniciatívy v oblasti certifikácie a uznávania profesionálnych opatrovateľov a vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok opatrovateľov, napríklad zabezpečenie ich práva na formálnu pracovnú zmluvu a platenú dovolenku; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť verejnosti o hodnote služieb starostlivosti s cieľom zlepšiť postavenie zdravotníckych povolaní a podporiť zapojenie mužov do činností v oblasti starostlivosti;

35.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby Rade predložila na schválenie Európsky program pre opatrujúce osoby s cieľom určiť a uznať rôzne druhy poskytovania starostlivosti v Európe a zaručiť finančnú podporu pre opatrujúce osoby a postupne rozvíjať rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom;

36.  pripomína, že vo svojom uznesení zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na dostupnosť starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva(21) výslovne vyzýval na prijatie smernice o opatrovateľských dovolenkách; konštatuje, že neformálni opatrovatelia, ktorí sa rozhodli poskytovať neformálnu starostlivosť svojim príbuzným, by mali dostávať primeranú kompenzáciu a mali by mať porovnateľný prístup k sociálnym právam s ostatnými poskytovateľmi starostlivosti; preto ďalej požaduje komplexný prístup k riešeniu výziev neformálnych opatrovateľov, ktorý by išiel nad rámec právnych predpisov v oblasti zamestnanosti, ako je trvalá podpora príjmov, prístup k zdravotnej starostlivosti, možnosť ročnej dovolenky a akumulácia nárokov na dôchodok, tak, aby boli dostatočné, a to aj vtedy, keď sú úrovne príjmu opatrovateľov dočasne nižšie v dôsledku poskytovania neformálnej starostlivosti, čo je situácia, ktorá sa týka najmä žien; domnieva sa, že poskytovanie služieb starostlivosti by nemalo mať negatívny vplyv na zdravie a dobré životné podmienky neformálne opatrujúcej osoby; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby poskytovali primerané služby na oddych a poradenstvo, partnerské poradenstvo, psychologickú podporu, zariadenia dennej starostlivosti a starostlivosti pre neformálnych opatrovateľov, čo by pomohlo zvýšiť ich účasť na zamestnaní;

37.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia zaviedli „započítateľné obdobia starostlivosti“ pre ženy aj mužov ako obdobia, počas ktorých vznikajú dôchodkové práva s cieľom chrániť osoby, ktoré si berú voľno zo zamestnania z dôvodu poskytovania neformálnej, neplatenej starostlivosti o závislú osobu alebo rodinného príslušníka, a uznať hodnotu práce týchto opatrujúcich osôb pre celú spoločnosť;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby neformálni opatrovatelia boli uznávaní ako rovnocenní aktéri v poskytovaní služieb starostlivosti, a aby okrem toho v rámci programov celoživotného vzdelávania rozvíjali odbornú prípravu a uznávanie získaných zručností neformálnych opatrovateľov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a vzdelávacími inštitúciami podporovali mladých opatrovateľov; žiada Komisiu, aby navrhla akčný plán obsahujúci tieto a iné opatrenia na zaistenie kvality starostlivosti a kvality života opatrujúcich osôb;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť počtu mladých opatrovateľov a vplyvu tejto úlohy na ich blahobyt a živobytie, a na základe tohto výskumu zabezpečili podporu a riešili osobitné potreby mladých opatrovateľov v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a vzdelávacími inštitúciami;

40.  vyzýva Komisiu, aby pri rozvoji výskumu a politiky, najmä pokiaľ ide o Európsky sociálny fond (ďalej len „ESF“), stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia a program v oblasti zdravia, lepšie zohľadňovala služby starostlivosti a opatrujúce osoby;

Ciele starostlivosti

41.  zdôrazňuje skutočnosť, že aktuálna výzva v oblasti dosahovania barcelonských cieľov spočíva vo zvýšení poskytovania starostlivosti o deti v prípade detí vo veku 3 až 4 roky; víta odporúčanie Komisie rozšíriť cieľovú hodnotu stratégie Vzdelávanie a odborná príprava 2020 tak, aby ponúkala miesta v oblasti starostlivosti o deti aspoň pre 95 % detí vo veku medzi tromi rokmi a vekom povinnej školskej dochádzky; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s príslušnými aktérmi vrátane členských štátov upravila barcelonské ciele a ciele týkajúce sa vzdelávania v ranom detstve; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o splnenie cieľov a umiestnili poskytovanie starostlivosti na popredné miesto svojich politických programov; vyzýva členské štáty, aby zlepšili vnútroštátne kvalitatívne rámce služieb VSRD zohľadnením návrhu Komisie odporúčania Rady o kvalitných systémoch vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, a nabáda členské štáty, aby zrevidovali päť kľúčových oblastí služieb VSRD, ktoré sa v uvádzajú v návrhu: prístup, pracovná sila, učebný plán, hodnotenie a monitorovanie, správa a financovanie; vyzýva členské štáty, aby pri zabezpečovaní predškolskej starostlivosti o deti kládli dôraz nielen na prístupnosť, ale aj kvalitu tejto starostlivosti, predovšetkým pri deťoch zo znevýhodneného prostredia a deťoch so zdravotným postihnutím;

42.  vyzýva Komisiu, aby stanovila ukazovatele a príslušné kvalitatívne ciele týkajúce sa služieb v oblasti starostlivosti o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami podobné barcelonským cieľom spolu s monitorovacími nástrojmi, ktoré by mali merať kvalitu, prístupnosť a cenovú dostupnosť týchto služieb;

43.  vyzýva Komisiu, aby do svojho monitorovania a revízie údajov v európskom semestri a vo výročnej správe o rodovej rovnosti začlenila starostlivosť o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami; vyzýva členské štáty, aby zvážili zahrnutie hodnotení služieb v oblasti starostlivosti o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami do svojich správ o krajine, zohľadňujúc pritom spätnú väzbu od opatrujúcich osôb a od príjemcov starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby údaje o tejto starostlivosti zaradila do súboru ukazovateľov sociálneho pokroku, ktoré by sa mali monitorovať v kontexte európskeho semestra; vyzýva Komisiu a Radu, aby tieto sociálne ukazovatele zaradili medzi pravidlá semestra; nabáda členské štáty, aby prijali a uplatňovali nápravné opatrenia, ak by sa ukázalo, že pokrok je pomalý;

44.  ďalej vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala rodovo rozčlenené údaje a vypracovala sektorovo špecifické štatistiky, porovnateľné definície a ukazovatele na posúdenie rodového rozmeru, prístupnosti, kvality, dostupnosti a účinnosti služieb starostlivosti o deti, osoby so zdravotným postihnutím a chronickými chorobami a o starších ľudí na úrovni EÚ pri súčasnom hľadaní spôsobov, ako sa vyhnúť čoraz väčšej monitorovacej záťaži kladenej na odborníkov v oblasti starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vývoj služieb starostlivosti a v prípade potreby pripravila odporúčania na nápravné opatrenia;

45.  vyzýva členské štáty, aby zhromažďovala kvalitné údaje o poskytovaní služieb starostlivosti, ktoré sú dostupné prostredníctvom verejného a súkromného financovania deťom, starším ľuďom a osobám so zdravotným postihnutím, pričom tieto údaje sú potrebné na monitorovanie celkovej situácie a na zlepšenie služieb v oblasti starostlivosti tým, že sa bude venovať pozornosť nielen potrebám používateľov, ale aj rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom a pracovnými podmienkami veľkého počtu opatrujúcich osôb; vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby prijali účinné politické nástroje a nápravné opatrenia;

Financovanie starostlivosti

46.  vyzýva členské štáty, aby aj s cieľom riešenia súčasných investičných deficitov, zvýšili investície do služieb a infraštruktúry v oblasti starostlivosti o deti, najmä v ranom detstve, a v oblasti starostlivosti o iné osoby závislé od pomoci, aby zaistili všeobecný prístup k týmto službám, aby zlepšili kvalitu starostlivosti a aby zvýšili investície do osobitných opatrení, ktoré umožňujú neformálne opatrujúcim osobám udržať si aktívny profesionálny život;

47.  berie na vedomie, že nedostatočné investície do štruktúr a služieb starostlivosti majú neprimerane veľký vplyv na osamelých rodičov, z ktorých väčšinu tvoria ženy, a na rodiny žijúce v chudobe a rodiny, ktoré čelia riziku sociálneho vylúčenia;

48.  berie na vedomie význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých etapách vykonávania rôznych politík a predovšetkým v etape tvorby programov; vyzýva členské štáty, aby zaistili plnohodnotné začlenenie rodového rozmeru do národných plánov reforiem s podporou ESF, ale aj iných fondov EÚ, ktoré poskytujú zdroje na všeobecnú sociálnu infraštruktúru a ktoré by členské štáty mali využívať na rozvoj služieb starostlivosti;

49.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby proces európskeho semestra slúžil na dodržiavanie Európskeho piliera sociálnych práv, pričom je nutné ponechať členským štátom skutočný priestor na financovanie a udržanie svojho financovania služieb starostlivosti;

50.  podporuje to, že sa do odporúčaní Komisie pre jednotlivé krajiny zaradili opatrenia zamerané na investície do zariadení starostlivosti o deti a na daňové demotivačné faktory, ktoré druhým zarábajúcim osobám – najmä ženám – bránia v tom, aby pracovali viac alebo aby vôbec pracovali, ako aj na iné opatrenia na riešenie rozdielov v odmeňovaní medzi ženami a mužmi;

51.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila poskytovanie finančných prostriedkov pre všetky typy služieb v oblasti starostlivosti, s osobitným dôrazom, ak je to potrebné, na prechod z inštitučných na komunitné služby v oblasti starostlivosti prostredníctvom ESF plus a ďalších finančných nástrojov, ktorých účelom je financovanie sociálnej infraštruktúry; vyzýva súčasne Komisiu, aby posilnila Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) v záujme podpory zabezpečovania zariadení v oblasti starostlivosti o deti vo vidieckych oblastiach, a aby naďalej využívala Európsky fond pre strategické investície (EFSI) na financovanie projektov v oblasti VSRD; vyzýva ďalej Komisiu, aby dôsledne monitorovala využívanie finančných prostriedkov EÚ, najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESI), v oblasti služieb sociálnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a aby zaistila, aby investície boli v súlade so záväzkami v oblasti ľudských práv podľa Dohovoru CRPD OSN a Charty základných práv;

52.  vyzýva Komisiu na zváženie možností cezhraničnej prenositeľnosti príspevkov na hradenie sociálnych služieb v členských štátoch v zmysle, že štát, ktorého je osoba občanom, by finančne prispieval na umiestnenie občana do zariadenia sociálnych služieb aj v inom členskom štáte (za predpokladu, že takéto zariadenie v štáte pôvodu nie je dostupné);

53.  poukazuje na potrebu lepšej analýzy potenciálu verejno-súkromných investícií do poskytovania služieb starostlivosti, pokiaľ ide o existujúce podnikové iniciatívy pre pracovníkov s povinnosťami v oblasti starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím a o dospelých;

54.  vyzýva členské štáty, aby zaujali komplexný prístup ku všetkým druhom služieb starostlivosti a aby posilnili ustanovenia na efektívne a synergické využívanie príslušných finančných nástrojov EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania, výskumu a rozvoja infraštruktúry; nabáda členské štáty, aby uprednostňovali financovanie v oblasti starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti s využitím dostupných finančných nástrojov v rámci budúceho viacročného finančného rámca, a to v neposlednom rade v rámci existujúceho EFSI, EŠIF, ako sú ESF a Európsky fond regionálneho rozvoja, a EPFRV; ďalej nabáda členské štáty, aby efektívnejšie distribuovali svoje zdroje s cieľom zlepšiť prístup znevýhodnených a zraniteľných skupín k službám starostlivosti a ich cenovú dostupnosť a navrhnúť účinné modely financovania vrátane cieleného financovania, ktoré zabezpečia správnu rovnováhu medzi verejnými a súkromnými investíciami v súlade s vnútroštátnymi a miestnymi okolnosťami;

55.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby mal Európsky inštitút pre rodovú rovnosť primerané zdroje na sledovanie rozvoja infraštruktúry v oblasti starostlivosti a vykonávania politík v oblasti zosúladenia pracovného a súkromného života, a aby analyzovala, či a ako tieto politiky dosahujú zamýšľané zlepšenia v oblasti rodovej rovnosti;

56.  víta rozhodnutie niektorých členských štátov zaviesť fiškálne stimuly pre podniky, ktoré svojim zamestnancom poskytujú starostlivosť o deti v záujme lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(2) Ú. v. EÚ C 175, 15.6.2011, s. 8.
(3) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 59.
(4) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 6.
(5) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 60.
(6) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 76.
(7) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.
(8) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 30.
(9) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 15.
(10) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 49.
(11) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 39.
(12) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 7.
(13) Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 16.
(14) Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 39.
(15) Európska komisia, Správa z roku 2018 o rovnosti medzi mužmi a ženami.
(16) Plán Európskej komisie na rok 2018, Európske centrum politickej stratégie (2017), Desať trendov transformujúcich vzdelávanie, ako ho poznáme.
(17) Eurofound, Starostlivosť o deti a závislé osoby: vplyv na povolanie mladých pracovníkov,
(18) Údaje Eurostatu za rok 2010; správa Komisie za rok 2015 o rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii (2016).
(19) Ako sa požaduje v legislatívnom uznesení z 20. októbra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 162).
(20) Eurofound, Európsky prieskum kvality života 2016: súhrnná správa.
(21) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 130.


Lymská choroba (borelióza)
PDF 133kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2018 o lymskej borelióze (2018/2774(RSP))
P8_TA(2018)0465B8-0514/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na otázku Komisii o lymskej borelióze (O-000088/2018 – B8-0417/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktorá sa týka systematického prieskumu literatúry o diagnostickej presnosti sérologických testov na lymskú boreliózu,

–  so zreteľom na konzultačné stretnutie siete expertov pre dohľad nad lymskou boreliózou v Európskej únii, ktoré sa konalo v januári 2016 v Štokholme,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES z 24. septembra 1998, ktorým sa v Spoločenstve zriaďuje sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení(1),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže právo na zdravie je základným právom zakotveným v európskych zmluvách, najmä v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

B.  keďže lymská borelióza je bakteriálna choroba spôsobená baktériou Borrelia burgdorferi a je prenosná na človeka uhryznutím kliešťa kontaminovaného baktériou; keďže lymská borelióza je infekčné ochorenie u ľudí a u rôznych druhov domácich a voľne žijúcich zvierat;

C.  keďže lymská borelióza je najbežnejšou zoonotickou chorobou v Európe s odhadovaným počtom prípadov 650 – 850 000, pričom vyšší výskyt sa zaznamenal v strednej Európe; keďže k nakazeniu dochádza v jarnom a letnom období (od apríla do októbra) a v krajinách výskytu boreliózy sa považuje za chorobu z povolania pre poľnohospodárov, pracovníkov v lesníctve a výskumníkov v teréne;

D.  keďže infikované kliešte a ochorenie sa geograficky rozširujú, pričom sa ich výskyt zaznamenal už aj vo vyšších nadmorských výškach a zemepisných šírkach, ako aj v mestách; keďže medzi predpokladané príčiny patria okrem iného zmeny vo využívaní pôdy, okrem iného prostredníctvom zalesňovania pôdy nízkej kvality alebo rozširovaním invazívnych rastlín, zmena klímy, globálne otepľovanie, nadmerná vlhkosť a iné činnosti súvisiace s ľudským správaním;

E.  keďže neexistuje európsky konsenzus o liečbe, diagnostike a kontrole lymskej boreliózy a prax v jednotlivých štátoch sa líši;

F.  keďže uhryznutie infikovaným kliešťom a symptómy lymskej boreliózy môžu ostať bez povšimnutia alebo dokonca v niektorých prípadoch môže uhryznutie byť bez príznakov, čo niekedy vedie k vážnym komplikáciám a trvalému poškodeniu porovnateľnému s chronickými chorobami, najmä ak pacient nie je urýchlene diagnostikovaný;

G.  keďže spoľahlivejšia včasná diagnostika lymskej boreliózy výrazne zníži počet latentných prípadov, čím sa zlepší kvalita života pacientov; keďže sa tým takisto znížia finančné výdavky spojené s liečbou choroby, čo podľa výskumného projektu EÚ DualDur EÚ povedie k úsporám nákladov na zdravotnú starostlivosť vo výške približne 330 miliónov EUR už počas prvých piatich rokov;

H.  keďže mnohí pacienti nie sú ani okamžite diagnostikovaní, ani nemajú prístup k vhodnému ošetreniu; keďže majú pocit, že sa na nich zabudlo a verejné orgány ich ignorujú a niektorí z nich majú naďalej príznaky, ktoré môžu prepuknúť do chronickej choroby;

I.  keďže proti lymskej borelióze v súčasnosti neexistuje vakcína;

J.  keďže skutočný dosah, ktorý lymská borelióza má na EÚ, nie je známy z dôvodu nedostatočných štatistických údajov o tejto chorobe a veľkej rôznorodosti uplatňovaných definícií a systémov dohľadu;

K.  keďže v rámci systému Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ďalej len „ICD“) nie sú zavedené samostatné kódy pre skoré a neskoré štádium lymskej boreliózy; keďže neexistujú žiadne samostatné ICD kódy pre rôzne neskoré štádiá príznakov lymskej boreliózy;

L.  keďže praktické liečebné usmernenia ILADS (Medzinárodná spoločnosť pre lymskú boreliózu a súvisiace ochorenia) a IDSA (Americká spoločnosť pre infekčné ochorenia) sa líšia a rozdiely medzi týmito dvoma prístupmi k chorobe majú vplyv aj na liečebné postupy v EÚ;

M.  keďže dôkladne nepoznáme mechanizmus, ktorým sa z lymskej boreliózy stáva chronické ochorenie;

N.  keďže zdravotnícki odborní pracovníci, ako aj združenia pacientov a informátori už takmer desať rokov na tento zdravotný problém upozorňujú;

O.  keďže lymská borelióza, hoci dobre známa v oblasti lekárskej vedy, je stále nedostatočne diagnostikovaná, najmä z dôvodu ťažkostí pri odhaľovaní príznakov a neexistencii vhodných diagnostických testov;

P.  keďže skríningové testy používané pre lymskú boreliózu nie sú vždy schopné poskytnúť presné výsledky, ako je tomu pri teste ELISA, ktorým sa v rámci jedného testu zisťuje len jedna infekcia;

Q.  keďže mnohí Európania sú kvôli svojej práci neustále vystavení lymskej borelióze (poľnohospodári, pracovníci v lesníctve, výskumní pracovníci a študenti vykonávajúci výskum v teréne, napr. biológovia, geológovia, zememerači alebo archeológovia);

R.  keďže lekári sa často riadia zastaranými odporúčaniami o lymskej borelióze, ktoré v dostatočnej miere nezohľadňujú pokrok vo výskume;

1.  vyjadruje znepokojenie nad šírením lymskej boreliózy medzi obyvateľmi Európy v alarmujúcom rozsahu, keď touto chorobou trpí podľa sčítania ľudu približne 1 milión občanov;

2.  pripomína, že všetky členské štáty v rôznej miere čelia významnému nárastu výskytu lymskej boreliózy, čím sa toto ochorenie stáva európskym zdravotným problémom;

3.  víta finančné prostriedky, ktoré Únia doteraz vyčlenila na výskum zameraný na včasné odhaľovanie a budúcu liečbu lymskej boreliózy (približne 16 miliónov EUR prostredníctvom projektov, ako je ANTIDotE, ID-LYME a LYMEDIADEX);

4.  požaduje navýšené financovanie metód diagnostikovania a liečby lymskej boreliózy; na tento účel vyzýva na podporu výskumu, a to tak z hľadiska navyšovania pridelených finančných prostriedkov, ako aj výmeny epidemiologických údajov vrátane údajov o rozšírení a výskyte patogénnych a nepatogénnych genomických skupín;

5.  požaduje ďalšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu lymskej boreliózy;

6.  nabáda Komisiu, aby zhromaždila čo najviac informácií o skríningových metódach lymskej boreliózy alebo jej liečbe v členských štátoch;

7.  požaduje povinné podávanie správ vo všetkých členských štátoch zasiahnutých lymskou boreliózou;

8.  vyzýva Komisiu, aby uľahčovala spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o monitorovanie, diagnostiku alebo liečbu lymskej boreliózy;

9.  víta skutočnosť, že niektoré členské štáty začlenili lymskú boreliózu do svojich vnútroštátnych systémov dohľadu na základe konkrétnej metodiky;

10.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla jednotné programy dohľadu a spolupracovala s členskými štátmi s cieľom uľahčiť štandardizáciu diagnostických testov a liečby; vyzýva Komisiu, aby uznala boreliózu ako chorobu z povolania v prípade pracovníkov v poľnohospodárstve a lesníctve, ako aj vedcov v teréne (ako sú biológovia, geológovia, zememerači alebo archeológovia);

11.  požaduje prijatie opatrení na prevenciu a kontrolu infekcie u jednotlivcov v členských štátoch, aby sa zabránilo šíreniu baktérie Borrelia;

12.  vyzýva na vypracovanie usmernení založených na dôkazoch o klinickej a laboratórnej diagnostike lymskej boreliózy; požaduje zavedenie samostatných kódov ICD pre skoré a neskoré štádium lymskej boreliózy; zároveň požaduje samostatné ICD kódy pre rôzne neskoré štádiá príznakov lymskej boreliózy;

13.  žiada Komisiu, aby zverejnila usmernenia vychádzajúce z najlepších postupov v rámci EÚ, pokiaľ ide o odbornú prípravu všeobecných lekárov na diagnostikovanie a skríning lymskej boreliózy;

14.  vyzýva členské štáty, aby rozšírili používanie klinického vyšetrenia, aby lekári mohli diagnostikovať lymskú boreliózu, aj keď sú sérologické testy negatívne, s cieľom pomôcť pacientom prelomiť terapeutickú patovú situáciu;

15.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozsah fenoménu pacientov dlhodobo hľadajúcich náležitú diagnostiku a liečbu, najmä cezhraničného pohybu pacientov hľadajúcich liečbu, a finančné dôsledky s tým spojené;

16.  požaduje plánovanie a vytváranie inovatívnych projektov, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu zberu údajov a väčšej účinnosti aktivít zameraných na vzdelávanie a informovanosť;

17.  víta vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/945 z 22. júna 2018 o prenosných ochoreniach a s nimi súvisiacich osobitných zdravotných problémoch, ktoré majú byť zahrnuté pod epidemiologický dohľad, ako aj o príslušných štandardných definíciách ochorení(2), ktoré zaradilo lymskú neuroboreliózu na zoznam prenosných ochorení;

18.  zdôrazňuje, že pridanie lymskej boreliózy do Európskej siete pre epidemiologický dohľad umožňuje pacientom využívať výhody silného a štruktúrovaného systému zdravotnej starostlivosti, ktorý umožňuje trvalú komunikáciu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, rýchlu a spoľahlivú identifikáciu prípadov lymskej boreliózy v Únii, vzájomnú pomoc v oblasti analýzy a interpretácie zozbieraných údajov z dohľadu a nasadenie zariadení potrebných na to, aby sa zastavilo šírenie choroby u ľudí;

19.  vyzýva členské štáty, ktoré sa budú môcť spoľahnúť na logistickú podporu Komisie, aby vytvorili informačnú kampaň na zvýšenie povedomia o chorobe, aby vzbudili pozornosť obyvateľov a všetkých, ktorých sa problém týka, a to prioritne v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté jej šírením;

20.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky plán boja proti lymskej borelióze, ktorý by zodpovedal závažnosti tichej epidémie; podporuje vytvorenie európskej siete pre lymskú boreliózu, ktorá by zahŕňala príslušné zainteresované strany;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uverejnili spoločné preventívne usmernenia pre tých, ktorí sú vystavení vysokému riziku nakazenia lymskou boreliózou, ako sú napríklad pracovníci v teréne, a štandardizované diagnostické a liečebné usmernenia;

22.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla preventívne testy a metódu na rýchlu liečbu a monitorovanie infekcie lymskej boreliózy u pracovníkov v odvetví agrolesníctva a vedeckých pracovníkov zapojených do zberu údajov v teréne;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. ES L 268, 3.10.1998, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 170, 6.7.2018, s. 1.

Právne oznámenie