Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 12. decembra 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Návrh opravného rozpočtu č. 6/2018: zníženie platobných a viazaných rozpočtových prostriedkov (vlastné zdroje)
 Mobilizácia nástroja flexibility na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcich migračných výziev, prílevu utečencov a bezpečnostných hrozieb
 Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2019
 Všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019
 Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom ***
 Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (uznesenie)
 Dohoda o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom ***
 Dohoda o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (uznesenie)
 Euro-stredozemská dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a Jordánskom (pristúpenie Chorvátska) ***
 Stanovenie Európskeho horizontu – jeho pravidiel účasti a šírenia ***I
 Program na vykonávanie programu Európsky horizont ***I
 Balík opatrení pre jednotný trh
 Zistenia a odporúčania Osobitného výboru pre terorizmus
 Výročná správa o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
 Výročná správa o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
 Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2017 a o politike Európskej únie v tejto oblasti
 Zriadenie Európskeho obranného fondu***I
 Zriadenie Nástroja na prepájanie Európy ***I
 Dohoda o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou

Návrh opravného rozpočtu č. 6/2018: zníženie platobných a viazaných rozpočtových prostriedkov (vlastné zdroje)
PDF 129kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 6/2018 na rozpočtový rok 2018: Zníženie platobných a viazaných rozpočtových prostriedkov v súlade s aktualizovanými prognózami výdavkov a aktualizáciou príjmov (vlastné zdroje) (13961/2018 – C8-0488/2018 – 2018/2244(BUD))
P8_TA(2018)0500A8-0399/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(2), a najmä na jeho článok 44,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2018, prijatý s konečnou platnosťou 30. novembra 2017(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(4),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(6),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 6/2018, ktorý Komisia prijala 12. októbra 2018 (COM(2018)0704),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 6/2018, ktorú prijala Rada 26. novembra 2018 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (13961/2018 – C8-0488/2018),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0399/2018),

A.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 6/2018 je aktualizovať výdavkovú aj príjmovú stranu rozpočtu s cieľom zohľadniť najnovší vývoj;

B.  keďže na strane výdavkov sa v návrhu opravného rozpočtu č. 6/2018 znižujú viazané rozpočtové prostriedky o 48,7 milióna EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 44,7 milióna EUR v rozpočtových riadkoch v okruhu 1a Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť a v okruhu 2 Udržateľný rast: prírodné zdroje;

C.  keďže na strane príjmov sa návrh opravného rozpočtu č. 6/2018 týka revízie odhadov tradičných vlastných zdrojov (t. j. ciel a odvodov z produkcie cukru), základov dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a hrubého národného dôchodku (HND) a zahrnutia príslušných korekcií pre Spojené kráľovstvo a ich financovanie do rozpočtu, ktoré všetky majú vplyv na rozdelenie príspevkov členských štátov z vlastných zdrojov do rozpočtu Únie;

1.  víta to, že pri realizácii programov na roky 2014 – 2020 sa konečne dosiahlo stabilné tempo a dôjde len k menšej úprave na strane výdavkov v porovnaní s veľmi významnými opravnými rozpočtami prijatými v roku 2016 a 2017; nabáda Komisiu a členské štáty, aby dobehli veľké oneskorenia, ktoré vznikli v posledných troch rokoch;

2.  berie na vedomie technický proces vyrovnávania vlastných zdrojov, ktorý je nevyhnutný na základe revízie odhadov tradičných vlastných zdrojov a DPH a aktualizácie korekcie pre Spojené kráľovstvo;

3.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 6/2018;

4.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 6/2018 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ako aj národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 57, 28.2.2018, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(5) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Mobilizácia nástroja flexibility na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcich migračných výziev, prílevu utečencov a bezpečnostných hrozieb
PDF 136kWORD 44k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii nástroja flexibility na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcich výziev súvisiacich s migráciou, prílevmi utečencov a bezpečnostnými hrozbami (COM(2018)0901 – C8-0492/2018 – 2018/2274(BUD))
P8_TA(2018)0501A8-0455/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0901 – C8-0492/2018),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho článok 11,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2), a najmä na jej bod 12,

–  so zreteľom na nový návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019, ktorý Komisia prijala 30. novembra 2018 (COM(2018)0900) v súlade s článkom 314 ods. 8 ZFEÚ,

–  so zreteľom na závery rozpočtového trialógu zo 4. decembra 2018,

–  so zreteľom na pozíciu k druhému návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019, ktorú Rada prijala 11. decembra 2018 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (15205/2018 – C8-0499/2018),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0455/2018),

A.  keďže cieľom nástroja flexibility je umožniť za daný rozpočtový rok financovanie jasne identifikovaných výdavkov, ktoré nemožno financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viacero iných okruhov;

B.  keďže Komisia navrhla mobilizovať nástroj flexibility s cieľom doplniť prostriedky vo všeobecnom rozpočte Únie na rozpočtový rok 2019 nad rámec stropov okruhu 3 o sumu 985 629 138 EUR na financovanie opatrení v oblasti migrácie, utečencov a bezpečnosti;

C.  keďže zástupcovia Európskeho parlamentu a Rady sa v rámci rozpočtového trialógu 4. decembra 2018 dohodli na ďalšej mobilizácii nástroja flexibility vo výške 178 715 475 EUR v dôsledku posilnenia programov Horizont 2020 a Erasmus+ v podokruhu 1a;

1.  súhlasí s mobilizáciou nástroja flexibility vo výške 1 164 344 613 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch;

2.  pripomína, že mobilizácia tohto nástroja v súlade s článkom 11 nariadenia o VFR opäť dokazuje, že je mimoriadne dôležité, aby bol rozpočet Únie flexibilnejší;

3.  pripomína svoj dlhodobý názor, že platby vyplývajúce zo záväzkov už skôr mobilizovaných prostredníctvom nástroja flexibility možno započítať len nad rámec stropov VFR;

4.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

5.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii nástroja flexibility na posilnenie programov kľúčových pre konkurencieschopnosť EÚ a na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcich výziev súvisiacich s migráciou, prílevom utečencov a bezpečnostnými hrozbami

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2019/276.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2019
PDF 130kWORD 43k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci všeobecného rozpočtu Únie na rok 2019 (COM(2018)0281 – C8-0221/2018 – 2018/2074(BUD))
P8_TA(2018)0502A8-0453/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0281 – C8-0221/2018),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na výsledky trialógu zo 4. decembra 2018,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0453/2018),

A.  keďže v súlade s nariadením (EÚ) č. 661/2014, ktorým bolo zmenené nariadenie (ES) č. 2012/2002, sa na vyplácanie záloh prostredníctvom rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Únie poskytuje suma 50 000 000 EUR;

1.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci všeobecného rozpočtu Únie na rok 2019

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2019/277.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019
PDF 201kWORD 54k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o pozícii Rady k druhému návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019 (15205/2018 – C8-0499/2018 – 2018/2275(BUD))
P8_TA(2018)0503A8-0454/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(4) (ďalej len „nariadenie o VFR“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2018 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o odhadoch príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2019(7),

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019, ktorý Komisia prijala 21. júna 2018 (COM(2018)0600),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019, ktorú Rada prijala 4. septembra 2018 a postúpila Európskemu parlamentu 13. septembra 2018 (11737/2018 – C8-0410/2018),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2018 k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2019(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2018 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019(9),

–  so zreteľom na skutočnosť, že Zmierovací výbor sa nedohodol na spoločnom texte v lehote 21 dní uvedenej v článku 314 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na druhý návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019, ktorý Komisia prijala 30. novembra 2018 (COM(2018)0900) v súlade s článkom 314 ods. 8 ZFEÚ,

–  so zreteľom na závery rozpočtového trialógu zo 4. decembra 2018,

–  so zreteľom na pozíciu k druhému návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019, ktorú Rada prijala 11. decembra 2018 (15205/2018 – C8‑0499/2018),

–  so zreteľom na článok 88 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0454/2018),

1.  pripomína, že návrh balíka prijatý po intenzívnych rokovaniach medzi Európskym parlamentom a Radou v rámci trialógu 4. decembra 2018 pozostáva z dvoch prvkov: rozpočtu Únie na rok 2019 na úrovni 165 795,6 milióna EUR a 148 198,9 milióna EUR vo viazaných respektíve platobných rozpočtových prostriedkoch a štyroch spoločných vyhlásení, ako aj jedného jednostranného vyhlásenia;

2.  zdôrazňuje, že aj keď návrh rozpočtu po úpravách Rady úplne nezodpovedá skutočnej potrebe udržateľného, súdržného a efektívneho rozpočtu Únie, cieľom Európskeho parlamentu je zabezpečiť pre Úniu rozpočet, ktorý môže predstavovať skutočný prínos pre občanov a podniky;

3.  víta celkovú dohodnutú úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov, ktorá znamená zvýšenie o 1 728 miliónov EUR v porovnaní s pôvodným čítaním v Rade; víta skutočnosť, že zvýšenia dosiahnuté v rokovaniach vo výške 943 miliónov EUR zodpovedajú hlavným politickým prioritám Európskeho parlamentu, t. j. podpore výskumníkov, mladých ľudí, MSP, riešeniu základných príčin migrácie, zmene klímy, zvýšeniu bezpečnosti pre občanov Únie a obrane;

4.  víta skutočnosť, že celková úroveň platobných rozpočtových prostriedkov dohodnutá na rok 2019 sa v porovnaní s rozpočtom na rok 2018 zvyšuje o 2,4 %; konštatuje však, že úroveň platieb predstavuje len 0,9 % HND Únie; zdôrazňuje význam spoločného vyhlásenia o platobných rozpočtových prostriedkoch, v ktorom sa Európsky parlament a Rada zaväzujú prijať potrebné rozhodnutia na financovanie akýchkoľvek riadnych oprávnených potrieb;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada pod zámienkou toho, že nemala potrebný čas na analyzovanie tejto možnosti, v zásade odmietla v rámci rozpočtového postupu na rok 2019 akúkoľvek diskusiu o uplatnení nového článku 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý by umožnil opätovné sprístupnenie súm určených na výskum, ktorých viazanosť bola zrušená, v rámci ročného rozpočtového postupu; vyzýva preto Komisiu, aby aspoň dvakrát ročne podávala správu osobitne o sumách na výskumné programy, ktorých viazanosť bola zrušená, a aby poskytla všetky relevantné informácie a prvky týkajúce sa článku 15 ods. 3 a navrhla jeho uplatnenie v rámci rozpočtového postupu na rok 2020;

6.  opätovne vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament, ktorý je jednou z dvoch zložiek rozpočtového orgánu, nie je riadne zapojený do diskusií Rady a Komisie o predĺžení nástroja pre utečencov v Turecku (FRT); vyjadruje poľutovanie nad nekompromisnou pozíciou Rady, pokiaľ ide o financovanie druhej tranže FRT, na ktorú rozpočet Únie prispeje 2 miliardami EUR a členské štáty 1 miliardou EUR; opakuje svoj dlhodobý postoj, že nové iniciatívy sa nesmú financovať na úkor existujúcich externých projektov Únie; pripomína, že vzhľadom na neochotu Rady sa stropy súčasného VFR pri príležitosti revízie v polovici obdobia nezvýšili a VFR nie je dostatočne flexibilný na to, aby bolo možné reagovať na nepredvídané okolnosti; zdôrazňuje, že pre VFR na obdobie po roku 2021 treba z toho vyvodiť dôsledky, aby sa okrem iného predišlo vytváraniu vedľajších rozpočtov, ako v prípade FRT;

7.  v súlade so spoločným vyhlásením, na ktorom sa dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia, trvá na tom, že dohodnuté zvýšenie prostriedkov na programy Horizont 2020 a Erasmus+ vo výške 100 miliónov EUR v opravnom rozpočte na rok 2019 sa nebude financovať prostredníctvom presunov z iných programov, ale z nových rozpočtových prostriedkov;

8.  so zreteľom na zvýšenú podporu, ktorú Europol poskytuje členským štátom v rámci spolupráce v oblasti presadzovania práva, a na jeho zapojenie do boja proti terorizmu a počítačovej kriminalite víta vytvorenie 10 ďalších pracovných miest a súvisiace zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre Europol;

9.  víta vytvorenie 5 pracovných miest a súvisiace zvýšenie rozpočtových prostriedkov Komisiou v NR 2019, aby sa predišlo prípadnému nahromadeniu práce, ktoré by mohlo znížiť produktivitu súdov, v súvislosti s novými činnosťami Súdneho dvora a neustálym zvyšovaním pracovnej záťaže najmä z dôvodu brexitu; upozorňuje však, že Súdny dvor v skutočnosti potreboval 16 nových stálych pracovných miest v podporných útvaroch;

10.  víta zvýšenie prostriedkov v rozpočtovom riadku ESVČ na kapacitu strategickej komunikácie s cieľom zabezpečiť dôraznejšiu koordinovanú odozvu Únie na problém dezinformácií;

11.  schvaľuje pozíciu Rady k druhému návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019, ako aj spoločné vyhlásenia pripojené k tomuto uzneseniu;

12.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

PRÍLOHA

NÁVRH BALÍKA

Rozpočet na rok 2019 – Spoločné závery

Tieto spoločné závery sa týkajú týchto oddielov:

1.  Rozpočet na rok 2019

2.  Vyhlásenia

Všeobecný prehľad

Podľa prvkov pre spoločné závery:

—  Celková výška viazaných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2019 predstavuje 165 795,6 milióna EUR. Celkovo tak vo viazaných rozpočtových prostriedkoch ostáva rezerva pod stropmi VFR na rok 2019 vo výške 1 291,1 milióna EUR.

—  Celková výška platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2019 predstavuje 148 198,9 milióna EUR.

—  nástroj flexibility na rok 2019 sa mobilizuje vo výške 1 164,3 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch pre podokruh 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť) a pre okruh 3 (Bezpečnosť a občianstvo).

—  celková rezerva na záväzky sa použije vo výške 1 476,0 milióna EUR na podokruh 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť), podokruh 1b (Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť) a na okruh 4 (Globálna Európa).

—  rezerva na nepredvídané udalosti mobilizovaná v roku 2017 sa v sume 253,9 milióna EUR kompenzuje nepridelenými rezervami v rámci okruhu 5 (Administratíva).

—  podľa odhadu Komisie predstavujú platobné rozpočtové prostriedky na rok 2019 súvisiace s mobilizáciou nástroja flexibility v roku 2016, 2017, 2018 a 2019 sumu 961,9 milióna EUR.

1.  Rozpočet na rok 2019

Európsky parlament a Rada sa dohodli na záveroch uvedených v častiach 1.1. až 1.6 nižšie.

1.1.  Horizontálne otázky

Decentralizované agentúry

Príspevok EÚ (vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch) a počet pracovných miest pre decentralizované agentúry sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v druhom návrhu rozpočtu (druhý NR).

Výkonné agentúry

Príspevok EÚ (vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch) a počet pracovných miest pre výkonné agentúry sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v druhom NR.

Pilotné projekty/prípravné akcie

Schválil sa komplexný balík 75 pilotných projektov/prípravných akcií (PP/PA) v znení navrhnutom Komisiou v druhom NR. Ak sa ukáže, že na pilotný projekt alebo prípravnú akciu sa vzťahuje existujúci právny základ, Komisia môže navrhnúť presun rozpočtových prostriedkov do príslušného právneho základu s cieľom uľahčiť vykonávanie danej činnosti.

Tento balík, ktorý navrhol Európsky parlament v rámci svojho čítania pôvodného návrhu rozpočtu, v plnej miere rešpektuje stropy pre pilotné projekty a prípravné akcie ustanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

1.2.  Výdavkové okruhy finančného rámca – viazané rozpočtové prostriedky

Okruh 1a

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v druhom NR, ale so zmenami, ktoré sa podrobne uvádzajú v tejto tabuľke:

 

 

 

 

V EUR

Rozpočtový riadok/program

Názov

Zmena viazaných rozpočtových prostriedkov

Druhý návrh rozpočtu na rok 2019

Rozpočet na rok 2019

Rozdiel

1.1.31

Horizont 2020

 

 

150 000 000

08 02 03 04

Vybudovanie európskeho dopravného systému, ktorý efektívne využíva zdroje, je šetrný k životnému prostrediu, bezpečný a hladko funguje

252 946 905

260 946 905

8 000 000

08 02 08

Nástroj pre MSP

541 589 527

641 589 527

100 000 000

09 04 01 01

Posilnenie výskumu v rámci vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti

429 937 089

442 937 089

13 000 000

15 03 01 01

Akcie Marie Skłodowskej-Curie — Vytváranie, rozvoj a transfer nových zručností, znalostí a inovácií

916 586 364

945 586 364

29 000 000

1.1.5

Vzdelávanie, odborná príprava a šport (Erasmus+)

 

 

40 000 000

15 02 01 01

Podporovanie excelentnosti a spolupráce v európskom priestore vzdelávania a odbornej prípravy a jeho význam pre trh práce

2 411 836 200

2 441 036 200

29 200 000

15 02 01 01

Podporovanie excelentnosti a spolupráce v oblasti európskej mládeže a účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe

175 070 000

185 870 000

10 800 000

 

Spolu

 

 

190 000 000

V dôsledku toho sa dohodnutá výška viazaných rozpočtových prostriedkov stanovuje na 23 335,4 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu podokruhu 1a nezostane žiadna rezerva, celková rezerva na záväzky sa použije vo výške 74,7 milióna EUR a prostredníctvom nástroja flexibility sa mobilizuje suma 178,7, milióna EUR.

Okruh 1b

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v druhom NR.

V dôsledku toho sa dohodnutá výška viazaných rozpočtových prostriedkov stanovuje na 57 192,0 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu podokruhu 1b nezostane žiadna rezerva a celková rezerva na záväzky sa použije vo výške 350,0 milióna EUR.

Okruh 2

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v druhom NR.

V dôsledku toho sa dohodnutá výška viazaných rozpočtových prostriedkov stanovuje na 59 642,1 milióna EUR, pričom ostáva rezerva vo výške 701,9 milióna EUR.

Okruh 3

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v druhom NR.

V dôsledku toho je dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov stanovená na 3 786,6 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 3 nezostáva žiadna rezerva a prostredníctvom nástroja flexibility sa mobilizuje suma 985,6 milióna EUR

Okruh 4

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v druhom NR.

V dôsledku toho sa dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov stanovuje na 11 319,3 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 4 nezostane žiadna rezerva a celková rezerva na záväzky sa použije vo výške 1 051,3 milióna EUR.

Okruh 5

Počet pracovných miest v plánoch pracovných miest inštitúcií a rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v druhom NR.

V dôsledku toho a po zohľadnení pilotných projektov a prípravných akcií (4,1 milióna EUR) navrhnutých v oddiele 1.1 vyššie je dohodnutá výška viazaných rozpočtových prostriedkov stanovená na 9 943,0 milióna EUR, pričom zostáva rezerva vo výške 589,1 milióna EUR v rámci stropu výdavkov okruhu 5 EUR po použití sumy 253,9 milióna EUR z rezervy na kompenzáciu mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2017.

Osobitné nástroje: EGF, rezerva na núdzovú pomoc a FSEÚ

Viazané rozpočtové prostriedky pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), rezervu na núdzovú pomoc a pre Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v druhom NR.

1.3.  Platobné rozpočtové prostriedky

Celková výška platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2019 sa stanovuje na úrovni navrhnutej Komisiou v druhom NR.

1.4.  Poznámky k rozpočtu

Poznámky k rozpočtu, ako ich navrhla Komisia v druhom NR, sa schvaľujú, okrem týchto rozpočtových riadkov:

—  článok 08 02 08 — Nástroj pre MSP z oddielu týkajúceho sa Európskej Komisie, v súvislosti s ktorým sa schvaľuje znenie navrhnuté v pôvodnom návrhu rozpočtu;

—  položka 2 2 1 4 — Kapacita strategickej komunikácie z oddielu rozpočtu týkajúceho sa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, v súvislosti s ktorou sa schvaľuje znenie zahrnuté do čítania pôvodného návrhu rozpočtu v Európskom parlamente.

1.5.  Nomenklatúra

Schvaľuje sa nomenklatúra navrhnutá Komisiou v druhom NR.

1.6.  Rezervy

Schvaľujú sa rezervy navrhnuté Komisiou v druhom NR. Okrem toho sa až do prijatia návrhu Komisie (COM(2018)0632) z 12. septembra 2018 vkladá v súvislosti s článkom 18 03 02 (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex)) do rezervy suma vo výške 19 321 000 EUR vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch.

2.  Vyhlásenia

2.1.  Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k platobným rozpočtovým prostriedkom

Európsky parlament a Rada pripomínajú, že z hľadiska vykonávania je potrebné zabezpečiť plynulý priebeh platieb vo vzťahu k rozpočtovým prostriedkom na záväzky, aby sa zabránilo akejkoľvek abnormálnej úrovni nezaplatených faktúr na konci roka.

Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby naďalej dôsledne a aktívne monitorovala realizáciu programov na roky 2014 – 2020. Na tento účel vyzývajú Komisiu, aby včas predložila aktualizované číselné údaje o stave vykonávania a odhadoch týkajúcich sa požiadaviek na platobné rozpočtové prostriedky v roku 2019.

Ak z údajov vyplynie, že rozpočtové prostriedky uvedené v rozpočte na rok 2019 nestačia na pokrytie potrieb, Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby čo najskôr predložila vhodné riešenie, okrem iného opravný rozpočet, s cieľom umožniť rozpočtovému orgánu prijať včas všetky potrebné rozhodnutia pre riadne oprávnené potreby. Európsky parlament a Rada v relevantných prípadoch zohľadnia naliehavosť záležitosti.

2.2.  Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú, že zníženie nezamestnanosti mladých ľudí zostáva vysokou a spoločnou politickou prioritou a opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie čo najlepšie využiť rozpočtové zdroje na dosiahnutie tohto cieľa, a najmä prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI).

Európsky parlament a Rada si uvedomujú skúsenosti z minulosti v súvislosti so zvýšením zdrojov vo forme osobitne pridelených prostriedkov pre YEI, čo spôsobilo rozsiahle zmeny programov s cieľom poskytnúť prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ESF) zodpovedajúce podpore z osobitne pridelených prostriedkov pre YEI.

Európsky parlament a Rada preto vyzývajú Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na plynulú implementáciu zvýšených rozpočtových zdrojov pre YEI. Európsky parlament a Rada súhlasia, že tento návrh urýchlene preskúmajú, pričom zohľadnia nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu, s cieľom zabezpečiť, aby programové zmeny v roku 2019 prebehli čo najplynulejšie.

2.3.  Jednostranné vyhlásenie Komisie k iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu, Komisia potvrdzuje, že zvýšenie objemu prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí na rok 2019 sa pri jej predkladaní aktualizovaného finančného plánovania a legislatívneho návrhu na revíziu nariadenia o spoločných ustanoveniach nebude považovať za predsunuté použitie sumy, ktorá je v súčasnosti plánovaná na rok 2020.

2.4.  Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k zohľadňovaniu problematiky zmeny klímy

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú význam vybudovania nízkouhlíkového hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje a odolného proti zmene klímy. Na tento účel sa Rada a Európsky parlament dohodli investovať v rokoch 2014 – 2020 aspoň 20 % rozpočtových prostriedkov EÚ vo forme výdavkov súvisiacich s klímou. V priemere – aj keď samotný rozpočet na rok 2019 dosiahne cieľ 20 % – súčasná predpoveď na celé obdobie 2014 – 2020 naznačuje, že na opatrenia v oblasti klímy sa pridelí 19,3 % rozpočtových prostriedkov EÚ, najmä v dôsledku oneskorení pri implementácii európskych štrukturálnych a investičných fondov na začiatku tohto obdobia.

Rada a Európsky parlament berú na vedomie tento vývoj a vyzývajú Komisiu, aby vynaložila všetko úsilie na dosiahnutie cieľa 20 % za celé obdobie 2014 – 2020.

2.5.  Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k posilneniu podokruhu 1a prostredníctvom opravného rozpočtu

Z dôvodu obmedzenej dostupnosti nástroja flexibility a celkovej rezervy na záväzky sa Európsky parlament a Rada dohodli, že v roku 2019 zahrnú do opravného rozpočtu 100 miliónov EUR s cieľom posilniť program Horizont 2020 a program Erasmus+. Komisia predloží tento opravný rozpočet, ktorý nebude obsahovať žiadne iné prvky, hneď ako sa na jar 2019 dokončí technická úprava viacročného finančného rámca na rok 2020 vrátane výpočtu celkovej rezervy pre záväzky. Tým nie sú dotknuté žiadne bežné technické opravy, o ktorých vykonanie bude Komisia požiadaná, aby sa zabezpečilo riadne plnenie rozpočtu na rok 2019.

Rada a Európsky parlament sa okrem toho zaväzujú urýchlene spracovať návrh opravného rozpočtu na rok 2019, ktorý Komisia predloží.

(1) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(2) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(5) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0089.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0182.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2018)0311.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2018)0404.


Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom ***
PDF 122kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a Japonskom (07964/2018 – C8-0382/2018 – 2018/0091(NLE))
P8_TA(2018)0504A8-0366/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07964/2018),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve (07965/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0382/2018),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 12. decembra 2018(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod, stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko vo forme listu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8‑0366/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Japonska.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0505.


Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (uznesenie)
PDF 149kWORD 53k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve (07964/2018 – C8-0382/2018 – 2018/0091M(NLE))
P8_TA(2018)0505A8-0367/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07964/2018),

–  so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve (07965/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (C8-0382/2018),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 25. samite EÚ – Japonsko 17. júla 2018,

–  so zreteľom na dohodu o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola podpísaná 17. júla 2018,

–  so zreteľom na smernice na rokovania o dohode o voľnom obchode s Japonskom prijaté Radou 29. novembra 2012 a uverejnené 14. septembra 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2012 o obchodných vzťahoch EÚ s Japonskom(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 3. februára 2016 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)(2) a z 12. decembra 2017 s názvom Smerom k stratégii digitálneho obchodu(3),

–  so zreteľom na záverečnú správu o posúdení vplyvu obchodu na udržateľnosť, pokiaľ ide o dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom z apríla 2016, a na analýzu hospodárskeho vplyvu Dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorú v júni 2018 uverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre obchod,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 38. medziparlamentnej schôdze EÚ – Japonsko z 10. mája 2018,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá na samite Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji v New Yorku v septembri 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike z októbra 2015,

–  so zreteľom na neoficiálny dokument útvarov Komisie z 26. februára 2018 s názvom Feedback and way forward on improving the implementation and enforcement of Trade and Sustainable Development chapters in EU Free Trade Agreements (Spätná väzba a ďalší postup pri zlepšovaní vykonávania a presadzovania kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode),

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. októbra 2014 o úlohe občianskej spoločnosti v rokovaniach o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom a zo 14. februára 2018 o kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode,

–  so zreteľom na 15-bodový plán Komisie z 26. februára 2018, ktorého cieľom je zefektívniť kapitoly EÚ v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie 2/15 zo 16. mája 2017 podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ, o ktoré požiadala Komisia 10. júla 2015,

–  so zreteľom na Protokol 26 k ZFEÚ o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 168 až 191 ZFEÚ, a najmä na článok 191 ods. 2 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 91, článok 100 ods. 2 a článok 207 ZFEÚ a na článok 218 ZFEÚ, najmä na jeho odsek 10,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. decembra 2018(4) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0367/2018),

A.  keďže Únia a Japonsko majú spoločné základné hodnoty, ako sú dodržiavanie ľudských práv, demokracia a právny štát, pevný záväzok k trvalo udržateľnému rozvoju a systém Svetovej obchodnej organizácie (WTO) založený na pravidlách;

B.  keďže dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom má strategický rozmer a je najdôležitejšou dvojstrannou obchodnou dohodou, ktorú kedy uzavrela Únia, keďže pokrýva takmer tretinu svetového HDP, takmer 40 % svetového obchodu a viac ako 600 miliónov ľudí;

C.  keďže Japonsko je tretím najväčším spotrebiteľským trhom na svete, ale iba šiestym vývozným trhom Únie, a má nevyužitý potenciál dvojstranného obchodu;

D.  keďže viaceré štúdie ex ante a analýzy vplyvu dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom naznačujú, že dohoda má potenciál zaistiť pozitívny vplyv z hľadiska rastu HDP, príjmov, obchodu, produktivity a zamestnanosti tak v Únii, ako aj v Japonsku, a to v súlade s cieľom dosiahnuť „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“; keďže dohoda má tiež potenciál priniesť spotrebiteľom výhody znižovaním cien a zvyšovaním možnosti výberu pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o tovar a služby; keďže EÚ a jej členské štáty by mali zlepšiť existujúce nástroje na pomoc pracovníkom a spoločnostiam pri prispôsobovaní sa novým príležitostiam a potenciálnym negatívnym vplyvom globalizácie a obchodných dohôd; keďže úspech dohody by sa mal posudzovať aj na základe jej prínosu k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

E.  keďže Európsky parlament od začiatku tieto rokovania monitoroval a požadoval okrem iného, aby vyjednávači splnili záujmy občanov, občianskej spoločnosti a podnikov a vyzval na transparentnosť, čo viedlo k lepšiemu prístupu k dokumentom, pravidelnému podávaniu správ o rokovaniach a zlepšeniu komunikácie; keďže by sa v budúcnosti mohli dosiahnuť ďalšie zlepšenia v postupe obchodnej dohody, najmä prostredníctvom spoločného využívania návrhov EÚ a zabezpečenia toho, aby Rada pred rokovaniami systematicky zverejňovala smernice na rokovania;

F.  keďže je kľúčové, aby boli obchodné preferencie a príležitosti, ktoré otvorila dohoda, prístupné a aby sa využívali v plnom rozsahu;

1.  domnieva sa, že táto dohoda má veľký dvojstranný a globálny strategický význam a že predstavuje včasný signál na podporu otvoreného, spravodlivého obchodu založeného na hodnotách a pravidlách a zároveň presadzuje prísne normy, konkrétne v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, ochrany spotrebiteľa a pracovných práv, v čase vážnych protekcionistických výziev v oblasti medzinárodného poriadku; upozorňuje, že takýto protekcionizmus nie je riešením a že zachovanie súčasného stavu v obchodnej politike už nie je udržateľné;

2.  víta ambicióznu a komplexnú povahu dohody o hospodárskom partnerstve, ktorá plní priority stanovené v uznesení Európskeho parlamentu z 25. októbra 2012 o obchodných rokovaniach EÚ s Japonskom;

3.  berie na vedomie najmä vysokú úroveň liberalizácie ciel schválenú v dohode o hospodárskom partnerstve, ktorá po úplnom zavedení bude viesť k liberalizácii 99 % colných položiek EÚ a 97 % japonských colných položiek, a to aj pre priemyselné výrobky v odvetviach, v ktorých je EÚ veľmi konkurencieschopná, v kombinácii s opatreniami na ochranu najcitlivejších výrobkov prostredníctvom bezcolných kvót, znížených ciel alebo období postupného znižovania ciel; zdôrazňuje, že dohoda o hospodárskom partnerstve zahŕňa doložku o boji proti podvodom, ktorá EÚ umožňuje zrušiť obchodné preferencie v prípade podvodov a odmietnutia spolupracovať v colných záležitostiach pri súčasnom zabezpečení toho, aby legitímni obchodníci neboli nepriaznivo ovplyvnení;

4.  poukazuje na to, že clá EÚ na automobily sa budú počas siedmich rokov postupne rušiť; vyzýva Komisiu, aby sledovala trendy v obchodných tokoch v automobilovom priemysle počas tohto obdobia s cieľom predpovedať akúkoľvek destabilizáciu európskeho trhu a riešiť situáciu v týchto prípadoch; zdôrazňuje však, že značný počet japonských značiek vozidiel predávaných v EÚ sa vyrába v EÚ;

5.  poukazuje na to, že Japonsko vyriešilo zbytočné nesadzobné opatrenia v rôznych odvetviach, ako sú vozidlá, prídavné látky v potravinách, sanitárne a rastlinolekárske predpisy, označovanie potravín a kozmetika, a tým znížilo náklady na dodržiavanie predpisov a vytvorilo predvídateľnejší regulačný rámec; pripomína právo krajiny stanoviť vnútroštátne normy na úrovni, ktorá je vyššia ako úroveň medzinárodných noriem, ak je to odôvodnené v záujme zabezpečenia primeraného zdravia, bezpečnosti alebo ochrany spotrebiteľa; okrem toho berie na vedomie záväzok Japonska zosúladiť svoje normy v oblasti automobilového priemyslu s medzinárodnými normami Európskej hospodárskej komisie OSN, ktoré používajú aj výrobcovia automobilov v EÚ;

6.  víta, že Japonsko bude poskytovať najmä nediskriminačný prístup pre dodávateľov EÚ na trhy verejného obstarávania v 54 kľúčových mestách, pričom môže počet týchto miest ďalej zvýšiť, odstráni „doložku o prevádzkovej bezpečnosti“, ktorá v praxi zabraňovala poskytovateľom v železničnej doprave z EÚ vstúpiť na japonský trh, a bude maximalizovať transparentnosť verejného obstarávania v prípade verejných zákaziek; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie tohto bodu s cieľom zabezpečiť splnenie záväzkov prijatých v oblasti otvorenosti a rovnakého prístupu k verejnému obstarávaniu; zdôrazňuje, že pri zadávaní verejných zákaziek by sa mali zohľadňovať aj sociálne a environmentálne kritériá; zdôrazňuje, že verejné obstarávanie v EÚ aj Japonsku musí aj naďalej slúžiť najlepším záujmom občanov;

7.  domnieva sa, že Japonsko je veľmi cenným vývozným trhom pre poľnohospodárov a výrobcov potravín z EÚ, a konštatuje, že približne 85 % agropotravinárskych výrobkov bude môcť vstúpiť do Japonska bez cla; poukazuje na to, že aj na spracované poľnohospodárske výrobky sa po prechodnom období bude vzťahovať bezcolný vstup na japonský trh; víta skutočnosť, že dohoda poskytuje významné možnosti vývozu pre agropotravinárske výrobky EÚ, ako je víno, hovädzie mäso, bravčové mäso a syr, a že chráni 205 európskych zemepisných označení s možnosťou pridania ďalších zemepisných označení, čo predstavuje ďalšie zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi obchodnými dohodami a je obzvlášť dôležité pre malé a stredné podniky (MSP) v potravinárskom odvetví; požaduje pokračovanie rokovaní po troch rokoch s cieľom vyhodnotiť možnosti rozšírenia zoznamu chránených zemepisných označení a očakáva, že obe strany budú venovať maximálnu pozornosť udržateľnému poľnohospodárstvu vrátane výroby potravín v malom rozsahu a rozvoja vidieka;

8.  zdôrazňuje, že dohoda podporuje najlepšie postupy na poskytovanie bezpečných a vysokokvalitných potravín a výrobkov pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že nič v dohode nebráni uplatňovaniu zásady predbežnej opatrnosti v EÚ, ako sa uvádza v ZFEÚ; víta začlenenie jasného odkazu na prístup predbežnej opatrnosti v dohode; zdôrazňuje, že dohoda za žiadnych okolností nesmie ohrozovať presné, zrozumiteľné označovanie potravín vyhovujúce normám EÚ; vyzýva oboch partnerov, aby posilnili ochranu spotrebiteľa, blaho spotrebiteľov a bezpečnosť potravín pri vykonávaní dohody, a vyzýva Komisiu, aby do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ zahrnula osobitné a prísne ustanovenia o ochrane spotrebiteľa;

9.  zdôrazňuje, že obe strany sa zaviazali zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a práce a že tieto prísne normy by sa nemali považovať za prekážky obchodu, pričom poznamenáva, že v dohode sa takisto jasne uvádza, že pracovné a environmentálne normy sa nemôžu zmierniť alebo znížiť s cieľom prilákať obchod a investície; pripomína cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5 Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj; víta skutočnosť, že Japonsko aj EÚ pristúpili k vyhláseniu z Buenos Aires o ženách a obchode, a vyzýva obe strany, aby výrazne posilnili záväzky v oblasti rodovej rovnosti a obchodu v kontexte tejto dohody vrátane práva na rovnakú odmenu; očakáva, že EÚ a Japonsko prijmú všetky potrebné opatrenia na plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých svojich činnostiach, a to aj prostredníctvom tejto dohody; žiada Komisiu, aby vykonala posúdenie ex post vplyvu plnenia dohody na udržateľnosť;

10.  víta záväzok týkajúci sa účinného plnenia Parížskej dohody na boj proti zmene klímy a ďalších mnohostranných dohôd o životnom prostredí, ako aj trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (vrátane boja proti nezákonnej ťažbe dreva) a rybolovu (boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu); zdôrazňuje, že právne predpisy a normy EÚ sa naďalej uplatňujú na výrobky dovážané na trh EÚ a že najmä nariadenie EÚ o dreve (nariadenie (EÚ) č. 995/2010) zakazuje uvádzanie nezákonne vyťaženého dreva na trh EÚ a zavádza povinný systém náležitej starostlivosti; vyzýva obe strany, aby úzko spolupracovali v rámci kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a posilniť presadzovanie právnych predpisov v týchto záležitostiach, a to aj pokiaľ ide o najúčinnejšie opatrenia na boj proti nezákonnej ťažbe dreva a venovanie osobitnej pozornosti predchádzaniu vývozu nezákonne vyťaženého dreva z EÚ do Japonska;

11.  zdôrazňuje skutočnosť, že dohoda zahŕňa jasný záväzok pokračovať v ratifikácii základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“); zdôrazňuje, že Japonsko ešte neratifikovalo dva základné dohovory MOP (o diskriminácii a o zrušení nútenej práce), a v súlade s ustanoveniami uvedenými v dohode o hospodárskom partnerstve očakáva v primeranej lehote konkrétny pokrok Japonska smerom k ratifikácii a účinnému vykonávaniu týchto dohovorov;

12.  víta skutočnosť, že Japonsko vytvorilo medzirezortný rámec na riešenie plnenia záväzkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja vrátane ratifikácie základných dohovorov MOP a že výbor pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj ustanovený v dohode je poverený interakciou s občianskou spoločnosťou na tému vykonávania kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji;

13.  pripomína, že Súdny dvor Európskej únie v bode 161 svojho stanoviska č. 2/15 zo 16. mája 2017 o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom uviedol, že kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji majú priamy a bezprostredný vplyv na obchod a že porušenie ustanovení o trvalo udržateľnom rozvoji oprávňuje druhú stranu ukončiť alebo pozastaviť liberalizáciu uvedenú v iných ustanoveniach dohody o voľnom obchode; víta začlenenie doložky o preskúmaní do kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji a vyzýva obe strany, aby riadne a včas túto doložku využívali s cieľom dodržať prijaté záväzky a zlepšiť vykonateľnosť a účinnosť ustanovení týkajúcich sa práce a životného prostredia, a to vrátane uvažovania o mechanizme založenom na sankciách ako o poslednej možnosti, spomedzi rôznych metód presadzovania; vyzýva obe strany, aby nečakali, kým sa začne uplatňovať doložka o preskúmaní, kým podniknú kroky smerom k účinnej implementácii, s cieľom zabezpečiť, aby táto dohoda o hospodárskom partnerstve bola poprednou dohodou, ktorou sa dosiahne najvyššia možná ochrana; vyzýva Komisiu, aby monitorovala záväzky prijaté v kapitole o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji a spolupracovala s Japonskom na ich plnení, vychádzajúc z 15-bodového neoficiálneho dokumentu Komisie o vykonávaní obchodu a trvalo udržateľného rozvoja;

14.  vyzdvihuje skutočnosť, že dohoda o hospodárskom partnerstve opätovne potvrdzuje právo orgánov členských štátov vymedziť, poskytovať a regulovať verejné služby na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni a že negatívny zoznam ustanovený v tejto dohode nebráni vládam, aby do verejného sektora vracali akékoľvek sprivatizované služby alebo aby slobodne vyvíjali nové verejné služby; domnieva sa, že v zásade je vhodnejšie použiť prístup založený na pozitívnom zozname podľa Všeobecnej dohody WTO o obchode so službami (GATS); berie na vedomie záväzok oboch strán v dohode o hospodárskom partnerstve chrániť verejné hospodárenie s vodami ako súčasť všeobecnej výnimky z verejných služieb;

15.  je presvedčený, že záväzky týkajúce sa prístupu na trh v prípade cezhraničných služieb vrátane elektronického obchodu, námornej dopravy, poštových služieb, energetiky a telekomunikácií majú potenciál výrazne posilniť obchod so službami; domnieva sa, že dohoda uľahčí firmám z EÚ poskytovanie služieb na japonskom trhu zabezpečením spravodlivejšieho zaobchádzania; pripomína, že ciele verejnej politiky treba chrániť, a to aj v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a že sa musí zachovať politický priestor na riešenie budúcich regulačných výziev;

16.  upozorňuje, že v dohode o hospodárskom partnerstve sa ustanovuje dočasný cezhraničný pohyb odborníkov (tzv. režim 4), čím sa obe strany zaviazali umožniť vnútropodnikové transfery v približne 40 odvetviach a v prípade nezávislých odborníkov v približne 20 odvetviach, čo uľahčí vzťahy medzi EÚ a Japonskom, pokiaľ ide o priame zahraničné investície;

17.  zdôrazňuje, že dohoda zachováva zvrchované právo na reguláciu finančného a bankového sektora z dôvodov prudenciálneho režimu a dohľadu; vyzýva oboch partnerov, aby na zlepšenie globálneho finančného systému využili finančné regulačné fórum;

18.  víta kľúčové inovačné prvky, ako sú špecializované kapitoly alebo ustanovenia týkajúce sa Parížskej dohody, MSP a správy a riadenia spoločnosti, zamerané na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov na základe zásad skupiny G20 a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD); naliehavo vyzýva obe strany, aby aktívne pracovali na zaistení sociálnej zodpovednosti podnikov;

19.  zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti regulácie je dobrovoľná a že v žiadnom prípade neobmedzuje právo na reguláciu; pripomína, že zodpovedajúce ustanovenia sa musia vykonávať pri plnom rešpektovaní právomocí spoluzákonodarcov; víta, že v kapitole o spolupráci v oblasti regulácie sa jasne stanovuje, že zásady stanovené v ZFEÚ, ako napríklad zásada predbežnej opatrnosti, sa musia v plnej miere dodržiavať;

20.  vyzýva na transparentnosť fungovania výboru pre regulačnú spoluprácu a na primerané zapojenie všetkých zainteresovaných strán, najmä odborov a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré by sa mali považovať za predpoklad ďalšieho budovania dôvery verejnosti v dohodu a jej dôsledky; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť pravidelne informovaný o rozhodnutiach prijatých vo výbore pre regulačnú spoluprácu;

21.  berie na vedomie, že pokračujú rokovania o samostatnej investičnej dohode, ktoré bude Európsky parlament dôsledne sledovať; berie na vedomie, že Komisia zaviedla do dohôd s ďalšími partnermi systém investičných súdov, kým sa nevytvorí mnohostranný investičný súd; pripomína, že starý mechanizmus urovnávania sporov medzi súkromným investorom a štátom (ISDS) je neprijateľný a že neexistuje žiadny mandát na návrat k tomuto mechanizmu;

22.  víta skutočnosť, že EÚ a Japonsko 17. júla 2018 úspešne ukončili rokovania o vzájomnom rozhodnutí o primeranosti a že sa dohodli na vzájomnom uznávaní systémov na ochranu údajov ako „rovnocenných“, čo umožní bezpečnejší tok údajov medzi EÚ a Japonskom; zdôrazňuje dôležitú úlohu príslušných orgánov pre ochranu údajov pri zabezpečovaní primeranej úrovne ochrany údajov; poznamenáva, že súčasťou dohody je aj revízna doložka s cieľom posúdiť otázku cezhraničného prenosu údajov do troch rokov, a uznáva rastúci význam digitálneho hospodárstva pre rast a zamestnanosť; pripomína, že všetky obchodné dohody musia plne rešpektovať acquis EÚ v oblasti ochrany údajov a ochrany súkromia vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679), a zdôrazňuje, že akýkoľvek budúci výsledok musí podliehať súhlasu Európskeho parlamentu a chrániť základné práva občanov EÚ;

23.  vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu a koordináciu s Japonskom v mnohostranných otázkach v úzkej spolupráci s ostatnými strategickými partnermi s cieľom chrániť a rozvíjať ďalšie medzinárodné normy a otvorený, spravodlivý a silný multilaterálny obchodný systém založený na dodržiavaní pravidiel WTO a ďalších medzinárodných noriem;

24.  zdôrazňuje, že 78 % spoločností z EÚ vyvážajúcich do Japonska sú menšie spoločnosti, a víta skutočnosť, že dohoda o hospodárskom partnerstve zahŕňa osobitnú kapitolu o MSP, ktorá im umožní získať čo najväčší úžitok z dohody, a to prostredníctvom doložiek, ktoré obe strany zaväzujú k transparentnosti, pokiaľ ide o prístup na trh, a k výmene relevantných informácií; vyzýva na urýchlené zriadenie kontaktných miest a webového sídla pre MSP s cieľom zabezpečiť, aby sa relevantné informácie o prístupe na trh sprístupnili malým a stredným podnikom;

25.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala riadne vykonávanie dohodnutého odstránenia nesadzobných opatrení, ako aj riadenie colných kvót na poľnohospodárske výrobky, a aby podala správu Európskemu parlamentu;

26.  naliehavo vyzýva oboch partnerov, aby zabezpečili aktívnu účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, a to najmä prostredníctvom spoločného dialógu s občianskou spoločnosťou a vnútroštátnou poradnou skupinou; vyzýva Komisiu, aby aktívne vytvorila a spoločne využívala najlepšie postupy s Japonskom týkajúce sa fungovania domácich poradných skupín a spoločného dialógu; vyzýva obe strany, aby zabezpečili rýchle vytvorenie dobre fungujúcich, účinných a vyvážených domácich poradných skupín s náležitým kódexom správania a aby zaistili, že ich názory budú transparentným spôsobom zohľadnené pri medzivládnych konzultáciách ustanovených v dohode;

27.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že delegácia EÚ do Japonska bude zapojená do procesu vykonávania dohody od začiatku do konca; poukazuje na to, že delegácie EÚ umožňujú prijať rýchle a priame opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonávania obchodných ustanovení a že problémy a prekážky sa rýchlo odhalia a účinne riešia;

28.  očakáva, že sa v súvislosti s fungovaním sektorových výborov, ktoré sa majú zriadiť v rámci dohody, zabezpečí úplná transparentnosť, pokiaľ ide o Európsky parlament aj širokú verejnosť;

29.  zaväzuje sa dôsledne monitorovať vykonávanie dohody v úzkej spolupráci s Komisiou, so zainteresovanými stranami a s japonskými partnermi;

30.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Japonska.

(1) Ú. v. EÚ C 72 E, 11.3.2014, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 21.
(3) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 22.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0504.


Dohoda o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom ***
PDF 120kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na strane druhej v mene Európskej únie (08462/2018 – C8-0417/2018 – 2018/0122(NLE))
P8_TA(2018)0506A8-0383/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08462/2018),

–  so zreteľom na návrh Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na strane druhej (08463/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a článkom 212 ods. 1, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0417/2018),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 12. decembra 2018(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0383/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Japonska.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0507.


Dohoda o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (uznesenie)
PDF 162kWORD 50k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane (08462/2018 – C8-0417/2018 – 2018/0122M(NLE))
P8_TA(2018)0507A8-0385/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08462/2018),

–  so zreteľom na návrh Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane(1) (08463/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a článkom 212 ods. 1, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0417/2018),

–  so zreteľom na dohodu o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola podpísaná 17. júla 2018 v Tokiu,

–  so zreteľom na dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola podpísaná 17. júla 2018 v Tokiu,

–  so zreteľom na 25. bilaterálny samit, ktorý sa konal 17. júla 2018 v Tokiu, a na spoločné vyhlásenie z tohto samitu,

–  so zreteľom na prvý bilaterálny samit, ktorý sa konal v roku 1991 v Haagu, a prijatie spoločného vyhlásenia o vzťahoch medzi ES a Japonskom,

–  so zreteľom na 20. samit EÚ – Japonsko, ktorý sa uskutočnil v roku 2010,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 19. septembra 2018 s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ,

–  so zreteľom na globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú PK/VP zverejnila v júni 2016,

–  so zreteľom na usmernenia k zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ vo východnej Ázii, ktoré Rada schválila 15. júna 2012,

–  so zreteľom na dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Japonskom o vedeckej a technickej spolupráci, ktorá bola podpísaná v roku 2009(2),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ – Japonsko z roku 2001,

–  so zreteľom na výsledky návštevy ad hoc delegácie Výboru pre zahraničné veci v Tokiu, Japonsko a v Južnej Kórey, ktorá sa uskutočnila 3. – 6. apríla 2018,

–  so zreteľom na 38. medziparlamentnú schôdzu EÚ – Japonsko, ktorá sa konala 9. – 10. mája 2018 v Tokiu,

–  so zreteľom na výsledky návštevy ad hoc delegácie Podvýboru pre bezpečnosť a obranu v Tokiu 22. – 25. mája 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom(3),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia(4),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0385/2018),

A.  keďže EÚ a Japonsko sú strategickými partnermi od roku 2003 a naďalej úzko spolupracujú na mnohých mnohostranných fórach;

B.  keďže EÚ a Japonsko ako podobne zmýšľajúci globálni partneri spoločne nesú osobitnú zodpovednosť za posilňovanie mieru, stability, multilateralizmu, dodržiavania ľudských práv, prosperity a za hájenie poriadku založeného na pravidlách v rýchlo sa meniacom svete;

C.  keďže dohoda o strategickom partnerstve (ďalej len „DSP“) a dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom budú upravovať približne jednu tretinu svetovej hospodárskej produkcie;

D.  keďže japonská vláda začala reformy bezpečnostnej politiky, ktoré zahŕňajú posilnenie obranných spôsobilostí, zlepšenie spojenectva USA a spoluprácu s inými demokraciami v regióne a mimo neho;

E.  keďže príspevok Japonska k medzinárodnej bezpečnosti a stabilite sa zvýšil; keďže v japonskej stratégii národnej bezpečnosti z roku 2013 sa odkazuje na politiku „proaktívneho príspevku k mieru“, ktorá je založená na zásade medzinárodnej spolupráce;

F.  keďže Japonsko je najstarším partnerom NATO a podpísalo dohody o spolupráci v oblasti utajovaných skutočností, kybernetickej bezpečnosti, boja proti pirátstvu, pomoci pri zmierňovaní následkov katastrof a humanitárnej pomoci;

G.  keďže Japonsko si za posledné desaťročia vyslúžilo medzinárodné uznanie za svoju politiku vojenského obmedzenia, ktorá ale nijako nestála v ceste jeho vzostupu a transformácie na jedného z najvýznamnejších ekonomických a politických hráčov vo svete;

H.  keďže Japonsko stálo na čele úsilia o revíziu Transpacifického partnerstva (TPP) po odstúpení Spojených štátov a v júli 2018 ratifikovalo revidovanú dohodu, komplexnú a progresívnu dohodu o Transpacifickom partnerstve (CPTPP alebo TPP-11); keďže Japonsko prejavilo záujem aj o Regionálne komplexné hospodárske partnerstvo (RCEP), ktoré zahŕňa aj Čínu;

I.  keďže Japonsko je aktívnym členom Ázijskej rozvojovej banky (ADB), Africkej rozvojovej banky (AFDB), Medziamerickej rozvojovej banky (IADB), Hospodárskej a sociálnej komisie pre Áziu a Tichomorie (UNESCAP) a iných špecializovaných agentúr OSN, ako aj stretnutia Ázia – Európa (ASEM) a dialógu o ázijskej spolupráci (ACD); keďže Japonsko je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBRD), Medzinárodného menového fondu (MMF), skupiny G7 a skupiny G20;

J.  keďže japonská vláda vo februári 2015 schválila novú chartu o rozvojovej spolupráci;

Dohoda a vzťahy medzi EÚ a Japonskom

1.  víta dosiahnutie návrhu DSP, ktorá poskytuje právne záväzný rámec, posilňuje dvojstranné vzťahy medzi EÚ a Japonskom a zintenzívňuje spoluprácu vo viac ako 40 oblastiach, ako sú zahraničná politika a otázky bezpečnosti, kde patrí podpora mieru a stability, operácie núdzovej pomoci, globálny rozvoj a humanitárna pomoc, hospodárske otázky, výskum, inovácie, vzdelávanie, bezpečnosť potravín, poľnohospodárska politika, politika v oblasti IKT, vesmírne technológie, kultúra a šport, ako aj v rámci globálnych výziev, ktoré si vyžadujú koordináciu na globálnej úrovni, ako sú zmena klímy, migrácia, kybernetické hrozby, verejné zdravie, cezhraničná trestná činnosť, operácie na budovanie mieru, krízové riadenie a zvládanie katastrof a boj proti terorizmu;

2.  zdôrazňuje väzby medzi dohodou o strategickom partnerstve (DSP) a dohodou o hospodárskom partnerstve (DHP), najväčšou bilaterálnou dohodou o voľnom obchode na svete; považuje uzatvorenie týchto dvoch dohôd za prehĺbenie partnerstva s cieľom poskytnúť občanom EÚ a Japonska konkrétne prínosy a podporuje ďalšiu spoluprácu v multilaterálnych fórach; víta vzájomnú úctu a dôveru, ktoré boli počas procesu rokovaní posilnené;

3.  víta odkaz v článku 1 ods. 3 DSP na parlamentný rozmer zameraný na posilnenie partnerstva vďaka dialógu a spolupráci v oblastiach politických otázok, zahraničnej a bezpečnostnej politiky a inej odvetvovej spolupráce; v tejto súvislosti navrhuje, aby japonský parlament a Európsky parlament naďalej rozvíjali parlamentný dohľad a dialóg s cieľom zabezpečiť, aby sa vykonávala zmluvne dohodnutá spolupráca; žiada Európsky parlament, aby dohliadal na schôdze Spoločného výboru a jeho dokumentáciu; naliehavo žiada o užšie zapojenie občianskej spoločnosti do vykonávania DSP a podporu jej zodpovednosti v tejto veci; opakuje svoje presvedčenie, že konkrétna forma všeobecnej a odvetvovej spolupráce by mala byť v zásade založená na cieľoch udržateľnosti a cieľoch, ktoré sa majú splniť do roku 2030 a ktoré spoločne prijali členské štáty OSN a schválili zmluvné strany;

4.  zdôrazňuje potrebu spolupráce na viacstrannej úrovni v záujme podpory pristúpenia k Zmluve o obchodovaní so zbraňami a vykonávania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, predchádzania šíreniu zbraní hromadného ničenia, boja proti terorizmu a zakročenia proti beztrestnosti pri najzávažnejších trestných činoch proti medzinárodnému právu a porušovaní ľudských práv;

5.  pripomína, že v rozvíjajúcom sa svete, v ktorom idú ruka v ruke bezpečnosť a rozvoj, je potrebný komplexný a súdržný diplomatický, ekonomický, kultúrny a bezpečnostný prístup, čo je spoločná vízia EÚ a Japonska;

Ľudské práva a základné slobody

6.  opätovne potvrdzuje spoločný záväzok v oblasti dodržiavania ľudských práv, demokracie, základných slobôd, dobrej správy verejných vecí a právneho štátu a spoločných hodnôt zakotvených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv v oblasti spolupráce v záujme globálnej podpory a ochrany týchto hodnôt a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách;

7.  poznamenáva, že Japonsko neratifikovalo dva základné dohovory MOP (o diskriminácii a zrušení nútenej práce), a víta rozhodnutie Japonska vytvoriť medzirezortný rámec na riešenie plnenia záväzkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v rámci DHP vrátane ratifikácie týchto dohovorov;

8.  zdôrazňuje potrebu ďalšej spolupráce v oblasti práv žien s cieľom zabezpečiť, aby dosiahnutie rodovej rovnosti bolo jedným z hlavných cieľov partnerstva; nabáda japonský parlament, aby pokračoval v práci na legislatíve na riešenie diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

9.  odsudzuje, že trest smrti je v Japonsku stále zákonným trestom a že popravy sa vykonávajú bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia väzňov; zdôrazňuje, že Výbor OSN proti mučeniu túto prax kritizuje vzhľadom na psychologické vypätie, ktorému sú väzni a ich rodiny vystavení; podporuje úsilie OSN o postupné zrušenie trestu smrti; vyzýva EÚ, aby začala s japonskou vládou dialóg o moratóriu na trest smrti s cieľom definitívne ho zrušiť;

Regionálne a medzinárodné vzťahy

10.  pripomína, že v globálnej stratégii EÚ z roku 2016 sa stanovilo priame prepojenie medzi európskou prosperitou a ázijskou bezpečnosťou a vyzýva EÚ, aby viac prakticky prispievala a spolupracovala s partnermi ako Japonsko s cieľom podporiť mier na Kórejskom polostrove a veľmi dôležité mierové riešenie námorných a územných sporov vo Východočínskom a Juhočínskom mori na základe medzinárodného práva a dohovorov; zdôrazňuje význam budovania dôvery a preventívnej diplomacie; zdôrazňuje, že sa musí rešpektovať sloboda medzinárodnej plavby; víta schôdzu premiéra Abeho a prezidenta Si Ťin-pchinga v Pekingu 26. októbra 2018 a vyhlásenie záväzku začať v rámci vzťahu novú kapitolu, čo je krokom k zlepšeniu bilaterálnych väzieb a zníženiu regionálneho napätia;

11.  uznáva, že čínsky a ruský vplyv v ázijsko-tichomorskom regióne je pre Japonsko, ako aj pre záujmy Európskej únie veľkou bezpečnostnou výzvou, a preto víta záväzky dohody o strategickom partnerstve prehĺbiť bezpečnostnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom ako ochranu pred takýmito hrozbami;

12.  víta zriadenie misie Japonska pri NATO od 1. júla 2018;

13.  víta novú stratégiu EÚ na zlepšenie prepojenia s Áziou podporou dialógu, stability, regionálnej a medzinárodnej spolupráce, interoperabilnej dopravy, energetiky a digitálnych sietí a kontaktov medzi ľuďmi; poukazuje na možnosti, ktoré prináša konektivita, v podobe intenzívnejšej výmeny v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a kultúry;

14.  vyzýva na rozšírenie dvojstrannej spolupráce EÚ – Japonsko a viacstrannej spolupráce s Južnou Kóreou, KĽDR, Spojenými štátmi a Čínou s cieľom podporiť úsilie o zabezpečenie mieru a udržanie stability v regióne, zaistiť mierové spolužitie na Kórejskom polostrove a úplnú, nezmeniteľnú a overiteľnú denuklearizáciu KĽDR; zdôrazňuje význam ďalšej spolupráce a dobrých susedských vzťahov medzi Japonskom a Južnou Kóreou, ktoré by mohli prispieť k regionálnej stabilite a riešiť bezpečnostné riziká, ako je KĽDR; zaväzuje sa podporovať pokračujúci medzinárodný tlak na KĽDR s cieľom zabezpečiť, aby sa uskutočnili konkrétne kroky zamerané na denuklearizáciu; podporuje medzinárodnú spoluprácu s cieľom vyriešiť problém nezvestných japonských občanov, ktorých uniesol severokórejský režim; zdôrazňuje, že stabilita v severovýchodnej Ázii má kľúčový význam pre Európu;

15.  navrhuje, aby EÚ a Japonsko spolupracovali na zvýšení spôsobilostí Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ďalej len „ASEAN“) v súvislosti s programom regionálnej integrácie a spolupráce a schopnosťou vyriešiť konflikty v regióne spoločne a posilniť súčasné ústredné postavenie združenia ASEAN v multilaterálnom usporiadaní v juhovýchodnej Ázii; podporuje rozhodnutie prijaté na 33. fóre združenia ASEAN – Japonsko v Tokiu ďalej posilniť väzby a riešiť regionálne a medzinárodné otázky spoločného záujmu a spolupracovať v záujme podpory mieru a stability; domnieva sa, že podpora a ochrana ľudských práv efektívne prispieva k týmto dvom cieľom; vyzýva na dosiahnutie synergie medzi stratégiou Japonska pre slobodný a otvorený tichomorský región a iniciatívami EÚ vrátane investičného plánu EÚ a rozšírených transeurópskych dopravných sietí EÚ s cieľom podporiť globálnu spoluprácu v oblasti prepojenia;

16.  berie na vedomie ambíciu Japonska stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN na roky 2023 – 2024 a víta jeho prínos pre OSN v oblastiach, ako je odzbrojovanie a nešírenie zbraní, udržiavanie a budovanie mieru a bezpečnosť;

Odvetvová spolupráca

17.  zdôrazňuje príležitosti a dynamiku, ktorú prináša dohoda o strategickom partnerstve pre rozvoj vzťahov v oblasti kultúry a spoluprácu v oblasti mládeže, vzdelávania a športu; berie na vedomie súčasnú nízku úroveň medziľudských kontaktov a jazykovú bariéru; navrhuje ďalšie investície v záujme posilnenia interakcie medzi občanmi, dialógu v oblasti vzdelávania a kultúry, programov akademickej mobility v rámci programu Erasmus+ a verejnej diplomacie na podporu vzájomného porozumenia a kultúrnej rozmanitosti;

18.  upozorňuje na skutočnosť, že dohoda o strategickom partnerstve je hybnou silou rozvoja odvetvovej spolupráce, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa a výmeny v oblasti regulačných systémov a systémov dohľadu pre finančný sektor;

19.  domnieva sa, že EÚ a Japonsko ako hlavní darcovia s dlhou históriou oficiálnej rozvojovej pomoci pre menej rozvinuté krajiny vo východnej Ázii a v poslednom čase v Afrike, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike, sú prirodzenými partnermi pri koordinovaní pomoci a zabezpečovaní súdržnosti, spolu s vládami prijímajúcich krajín; zdôrazňuje, že hlavným účelom rozvojovej pomoci je zníženie chudoby plnením cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a teší sa na vzájomnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť tieto ciele;

20.  víta skutočnosť, že Japonsko v roku 2016 ratifikovalo Parížsku dohodu a naliehavo žiada o jej účinné vykonávanie s tým, že Japonsko by sa malo ujať vedúcej úlohy v proaktívnom boji proti zmene klímy a zvýšiť svoje úsilie o zmierňovanie jej vplyvov; žiada EÚ a Japonsko, aby intenzívnejšie spolupracovali v oblasti udržateľnej energetiky, napríklad prostredníctvom rozvoja nízkoemisných druhov dopravy; zdôrazňuje, že poradný výbor ministra zahraničných vecí pre zmenu klímy vydal vo februári 2018 správu, v ktorej bola potreba prechodu na obnoviteľné zdroje energie ústrednou témou stratégie japonskej diplomacie v oblasti energetiky;

21.  víta začlenenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov do dohody a teší sa na ďalšiu výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa nezákonnej ťažby dreva, pričom treba nadviazať na skúsenosti s nariadením EÚ o dreve, a to s cieľom zaviesť povinnú náležitú starostlivosť v japonských právnych predpisoch;

22.  vyjadruje poľutovanie nad pokusom Japonska dosiahnuť ukončenie moratória na komerčný lov veľrýb na zasadnutiach Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC) v septembri 2018 a vyzýva na pozastavenie lovu veľrýb na vedecké účely;

23.  zdôrazňuje, že Japonsko je druhým najväčším trhom s kozmetickými výrobkami na svete; pripomína, že testovanie kozmetických výrobkov na zvieratách a predaj dovezených kozmetických výrobkov testovaných na zvieratách v EÚ sú zakázané; v tejto súvislosti vyzýva zmluvné strany, aby si vymieňali informácie a spolupracovali s cieľom ukončiť testovanie kozmetických výrobkov na zvieratách v Japonsku;

24.  zdôrazňuje dôležitosť zachovania biologickej diverzity a nabáda Japonsko, aby zrušilo svoje výhrady k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES);

25.  vyzýva parlamenty členských štátov EÚ na urýchlenú ratifikáciu a dôsledné vykonávanie predbežnej dohody vo všetkých sektoroch;

o
o   o

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a národnému zhromaždeniu Japonska.

(1) Ú. v. EÚ L 216, 24.8.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 90, 6.4.2011, s. 2.
(3) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 49.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0506.


Euro-stredozemská dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a Jordánskom (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 119kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu, ktorým sa mení Euro-stredomorská dohoda o leteckej doprave medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii, v mene Únie a jej členských štátov (07067/2015 – C8-0189/2016 – 2015/0003(NLE))
P8_TA(2018)0508A8-0371/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07067/2015),

–  so zreteľom na návrh Protokolu, ktorým sa mení Euro-stredomorská dohoda o leteckej doprave medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (07066/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0189/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0371/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Jordánskeho hášimovského kráľovstva.


Stanovenie Európskeho horizontu – jeho pravidiel účasti a šírenia ***I
PDF 510kWORD 198k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 12. decembra 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia (COM(2018)0435 – C8-0252/2018 – 2018/0224(COD))(1)
P8_TA(2018)0509A8-0401/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Cieľom Únie je posilniť vedeckú a technologickú základňu a podporiť konkurencieschopnosť, a to vrátane priemyslu, a zároveň podporovať všetky výskumné a inovačné činnosti v záujme splnenia strategických priorít EÚ, ktorých konečným cieľom je podpora mieru, hodnôt Únie a životnej úrovne jej občanov.
(1)  Cieľom Únie je posilniť vedeckú excelentnosť a technologickú základňu, v rámci ktorej prebieha voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológie, a podporiť konkurencieschopnosť, a to vrátane priemyslu, posilniť Európsky výskumný priestor a zároveň podporovať všetky výskumné a inovačné činnosti v záujme splnenia strategických priorít a záväzkov EÚ, ktorých konečným cieľom je podpora mieru, hodnôt Únie a životnej úrovne jej občanov.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Na dosiahnutie vedeckého, hospodárskeho a spoločenského účinku v snahe o splnenie tohto všeobecného cieľa by Únia mala investovať do výskumu a inovácie prostredníctvom programu Európsky horizont – rámcového programu pre výskum a inovácie na obdobie 2021 – 2027 (ďalej len „program“), aby podporila tvorbu a šírenie kvalitných poznatkov a technológií, posilnila účinok výskumu a inovácie pri vývoji, podpore a vykonávaní politík Únie, podporila zavádzanie inovačných riešení v priemysle a spoločnosti na riešenie globálnych výziev a presadzovala konkurencieschopnosť priemyslu, podporovať všetky formy inovácií vrátane prelomových inovácií a zintenzívniť trhové nasadenie inovačných riešení; a aby optimalizovala takéto investície vzhľadom na zväčšený účinok v rámci posilneného Európskeho výskumného priestoru.
(2)  Na dosiahnutie vedeckého, hospodárskeho a spoločenského účinku v snahe o splnenie tohto všeobecného cieľa a na dosiahnutie čo najväčšej pridanej hodnoty Únie v súvislosti s jej investíciami do výskumu, vývoja a inovácie by Únia mala investovať do výskumu a inovácie prostredníctvom programu Európsky horizont – rámcového programu pre výskum a inovácie na obdobie 2021 – 2027 (ďalej len „program“), aby podporila tvorbu, šírenie a prenos kvalitných poznatkov a technológií v Únii, posilnila účinok výskumu a inovácie pri riešení globálnych výziev vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zmeny klímy a pri vývoji, podpore a vykonávaní politík Únie, podporila zavádzanie inovačných a udržateľných riešení v priemysle a spoločnosti Únie na vytváranie pracovných miest a posilnenie hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti priemyslu, Program by mal podporovať všetky formy inovácií, zintenzívniť trhové nasadenie inovačných riešení a optimalizovať realizáciu investícií.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Program by mal prispievať k dosiahnutiu cieľa, aby sa celkovo 3 % HDP Únie investovali do výskumu a vývoja v súlade s hlavným cieľom stratégie Európa 2020. Dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať, aby členské štáty a súkromný sektor doplnili program vlastnými a posilnenými investičnými opatreniami v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Pri podpore výskumných a inovačných činností považovaných za potrebné na podporu splnenia cieľov politiky Únie by sa malo prihliadať na zásadu inovácie v zmysle oznámenia Komisie z 15. mája 2018 pod názvom Obnovený európsky program pre výskum a inovácie – Príležitosť pre Európu formovať svoju budúcnosť [COM(2018) 306].
(3)  Pri podpore výskumných a inovačných činností považovaných za potrebné na podporu splnenia cieľov politiky Únie by sa malo prihliadať na zásadu inovácie ako na kľúčovú hnaciu silu rýchlejšej a intenzívnejšej premeny významného vedomostného kapitálu Únie na inovácie.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Otvorená veda, otvorené inovácie, otvorenosť svetu – to sú tri všeobecné zásady, ktoré by mali zaručiť excelentnosť a účinok investícií Únie do výskumu a inovácií. Mali by sa dodržiavať pri implementácii programu, najmä pri strategickom plánovaní v súvislosti s pilierom Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu.
(4)  Pokračovanie iniciatívy Otvorená veda, otvorené inovácie, otvorenosť svetu pri súčasnej ochrane vedeckých a sociálno-hospodárskych záujmov Únie by malo zaručiť excelentnosť a účinok investícií Únie do výskumu a inovácií a posilniť kapacitu všetkých členských štátov v oblasti výskumu a inovácie. Malo by to viesť k vyváženej implementácii programu.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Otvorená veda vrátane otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám a výskumným údajom má potenciál zvýšiť kvalitu, účinok a prínosy vedy a urýchliť rozvoj poznatkov tým, že zvyšuje ich spoľahlivosť, efektívnosť a presnosť, ako aj ich zrozumiteľnosť pre spoločnosť a vnímavosť na spoločenské výzvy. Mali by sa stanoviť ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, aby prijímatelia bezplatne poskytli otvorený a nediskriminačný prístup k odborne recenzovaným vedeckým publikáciám, výskumným údajom a iným výstupom výskumu v čo najskoršej fáze procesu šírenia poznatkov, a ktorými sa umožní ich využívanie a opakované použitie v čo najširšej miere. Väčší dôraz by sa mal predovšetkým klásť na zodpovedné spravovanie výskumných údajov, ktoré by sa malo riadiť zásadami FAIR, t. j. vyhľadateľnosť, prístupnosť, interoperabilita a opätovná použiteľnosť, a to najmä širším uplatňovaním plánov správy údajov. Ak je to vhodné, prijímatelia by mali využívať možnosti, ktoré ponúka európsky cloud pre otvorenú vedu, a dodržiavať ďalšie zásady a postupy otvorenej vedy.
(5)  Otvorená veda má potenciál zvýšiť kvalitu, účinok a prínosy vedy a urýchliť rozvoj poznatkov tým, že zvyšuje ich spoľahlivosť, efektívnosť a presnosť, ako aj ich zrozumiteľnosť pre spoločnosť a vnímavosť na spoločenské výzvy. Mali by sa stanoviť ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, aby prijímatelia bezplatne poskytli otvorený a nediskriminačný prístup k odborne recenzovaným vedeckým publikáciám, výskumným údajom a iným výstupom výskumu v čo najskoršej fáze procesu šírenia poznatkov, a ktorými sa umožní ich využívanie a opakované použitie v čo najširšej miere. Pokiaľ ide o výskumné údaje, zásada by mala byť „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“, čím sa uzná potreba rôznych režimov prístupu z dôvodu sociálno-hospodárskeho záujmu Únie, práv duševného vlastníctva, ochrany osobných údajov a dôvernosti, záujmov bezpečnosti a iných oprávnených záujmov. Väčší dôraz by sa mal klásť na zodpovedné spravovanie výskumných údajov, ktoré by sa malo riadiť zásadami FAIR, t. j. vyhľadateľnosť, prístupnosť, interoperabilita a opätovná použiteľnosť, a to najmä širším uplatňovaním plánov správy údajov. Ak je to vhodné, prijímatelia by mali využívať možnosti, ktoré ponúka európsky cloud pre otvorenú vedu a európske dátové infraštruktúry, a dodržiavať ďalšie zásady a postupy otvorenej vedy. Vzájomný otvorený prístup by sa mal podporovať v medzinárodných dohodách o spolupráci v oblasti vedy a technológie a v príslušných dohodách o pridružení.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Príjemcovia – MSP sa vyzývajú, aby využívali existujúce nástroje, napríklad Poradenské centrum EÚ pre MSP v oblasti práva duševného vlastníctva (IPR SME Helpdesk), ktoré podporujú malé a stredné podniky Európskej únie, aby chránili a presadzovali svoje práva duševného vlastníctva prostredníctvom voľného poskytovania informácií a služieb, a to vo forme dôverného poradenstva o duševnom vlastníctve a súvisiacich otázkach vrátane odbornej prípravy, materiálov a online zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Koncepcia a návrh programu by mali byť odpoveďou na potrebu dosiahnuť kritický objem podporovaných činností v rámci Únie, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce, v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Implementáciou programu by sa malo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.
(6)  Koncepcia a návrh programu by mali byť odpoveďou na potrebu dosiahnuť kritický objem podporovaných činností v rámci Únie, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce a zároveň podnecovať všetky členské štáty k účasti na programe, v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou. Implementáciou programu by sa malo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Činnosti podporované v rámci programu by mali prispievať k dosiahnutiu cieľov a priorít Únie, monitorovaniu a hodnoteniu pokroku pri ich plnení a k tvorbe revidovaných alebo nových priorít.
(7)  Činnosti podporované v rámci programu by mali prispievať k dosiahnutiu cieľov, priorít a záväzkov Únie a programu, monitorovaniu a hodnoteniu pokroku pri ich plnení a k tvorbe revidovaných alebo nových priorít.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)   V rámci programu by malo prebiehať úsilie o zosúladenie s už existujúcimi plánmi a stratégiami v oblasti výskumu a inovácie.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Pri tomto programe by mala byť zachovaná rovnováha medzi financovaním zdola nahor (na základe aktivity bádateľov alebo inovátorov) a zhora nadol (na základe strategicky určených priorít) podľa povahy zapojených výskumných a inovačných komunít, ako aj podľa druhov a účelu vykonávaných činností a vyžadovaných účinkov. Od kombinácie týchto faktorov by mal závisieť výber prístupu v prípade jednotlivých častí programu, ktoré všetky prispievajú k všetkým všeobecným a špecifickým cieľom programu.
(8)  Pri tomto programe by mala byť zachovaná rovnováha medzi financovaním zdola nahor (na základe aktivity bádateľov alebo inovátorov) a zhora nadol (na základe strategicky určených priorít) podľa povahy zapojených výskumných a inovačných komunít v celej Únii, miery úspešnosti v jednotlivých oblastiach intervencie, ako aj podľa druhov a účelu vykonávaných činností, zásady subsidiarity a vyžadovaných účinkov. Od kombinácie týchto faktorov by mal závisieť výber prístupu v prípade jednotlivých častí programu, ktoré všetky prispievajú k všetkým všeobecným a špecifickým cieľom programu.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Pri mnohých činnostiach v oblasti výskumu a inovácií by sa mala uplatňovať logika urýchlenia procesu výskumu a inovácie, pričom čas medzi podaním žiadosti a poskytnutím grantu by nemal presiahnuť šesť mesiacov. Umožnil by sa tým rýchlejší prístup zdola nahor k finančným prostriedkom pre malé konzorciá spolupracujúce na činnostiach od základného výskumu po uplatnenie na trhu.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 b (nové)
(8b)  Program by mal podporovať všetky fázy výskumu a inovácií, a to najmä v rámci projektov spolupráce. Základný výskum predstavuje zásadný prínos a dôležitú podmienku pre posilnenie schopnosti Únie prilákať najlepších vedcov, aby sa stala globálnym centrom excelentnosti. Mala by sa zabezpečiť rovnováha medzi základným a aplikovaným výskumom. Spolu s inováciami to podporí konkurencieschopnosť hospodárstva, rast a vytváranie pracovných miest v Únii.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 c (nové)
(8c)  S cieľom dosiahnuť čo najväčší vplyv programu Európsky horizont by sa mala venovať osobitná pozornosť multidisciplinárnym, interdisciplinárnym a transdisciplinárnym prístupom ako nevyhnutným prvkom významného vedeckého pokroku.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 d (nové)
(8d)  Má sa podporovať spolupráca so spoločnosťou prostredníctvom zodpovedného výskumu a inovácií ako prierezového prvku s cieľom budovať efektívnu spoluprácu medzi vedou a spoločnosťou. Všetkým spoločenským aktérom (výskumní pracovníci, občania, tvorcovia politík, podniky, organizácie tretieho sektora atď.) by to umožnilo spolupracovať počas celého procesu výskumu a inovácie s cieľom lepšie zosúladiť proces a jeho výsledky s hodnotami, potrebami a očakávaniami európskej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Výskumné činnosti uskutočňované v rámci piliera Otvorená veda by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy. Výskumný program by mal byť stanovený v úzkej spolupráci s vedeckou komunitou. Výskum by mal byť financovaný na základe excelentnosti.
(9)  Výskumné činnosti uskutočňované v rámci piliera Excelentná a otvorená veda by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy. Výskumný program by mal byť stanovený v úzkej spolupráci s vedeckou komunitou a mal by sa v ňom klásť dôraz na prilákanie nových talentov z oblasti výskumu a inovácie, mladých výskumných pracovníkov pri súčasnom posilnení EVP a zabránení úniku mozgov. Výskum by mal byť financovaný na základe excelentnosti.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu by mali tvoriť klastre výskumných a inovačných činností s cieľom maximalizovať integráciu v rámci príslušných pracovných oblastí a zároveň zaistiť silný a udržateľný účinok vo vzťahu k vynaloženým prostriedkom. V snahe o plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a dosiahnutie konkurencieschopnosti priemyslu Únie bude podporovať spoluprácu bez ohľadu na hranice medzi disciplínami, odvetviami, politikami a štátmi.
(10)  Pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu by mali tvoriť klastre výskumných a inovačných činností s cieľom maximalizovať integráciu v rámci príslušných pracovných oblastí a zároveň zaistiť silný a udržateľný účinok pre Úniu vo vzťahu k vynaloženým prostriedkom. V snahe o plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, záväzkov Únie podľa Parížskej dohody, keď je to potrebné na riešenie spoločenských výziev, a dosiahnutie konkurencieschopnosti priemyslu Únie bude podporovať spoluprácu bez ohľadu na hranice medzi disciplínami, odvetviami, politikami a štátmi. Činnosti v rámci tohto piliera by sa mali vzťahovať na celý rozsah výskumných a inovačných činností vrátane výskumu a vývoja, pilotných projektov, demonštrácií a podpory verejného obstarávania, prednormatívneho výskumu a stanovovania noriem, ako aj na zavádzanie inovácií na trhu, aby sa zabezpečilo, že Európa zostane na špičkovej úrovni pri výskume v oblasti strategicky určených priorít.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Jedným z hlavných smerov, ktorým sa majú dosahovať ciele programu, konkrétne udržateľné pracovné miesta a rast, by malo byť plné zapojenie priemyslu do programu, a to na všetkých úrovniach od jednotlivých podnikateľov a malé a stredné podniky až po veľké podniky. Priemysel by mal prispievať k perspektívam a prioritám stanoveným na základe postupov strategického plánovania, ktoré by mali podporovať vypracovanie pracovných programov. Výsledkom takéhoto zapojenia zo strany priemyslu by mala byť jeho účasť na podporovaných akciách na úrovniach, ktoré prinajmenšom zodpovedajú akciám predchádzajúceho rámcového programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/201313 (ďalej len „Horizont 2020“).
(11)  Konkrétne na dosiahnutie vytvárania udržateľných pracovných miest a rastu v Európe by malo pokračovať plné a včasné zapojenie priemyslu do programu, a to na všetkých úrovniach od jednotlivých podnikateľov a malé a stredné podniky až po veľké podniky, čím sa posilní spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom a zvýšia sa investície do výskumu a inovácie zo súkromného sektora.
__________________
13
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)   Konzultácie s viacerými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a priemyslu by mali prispievať k perspektívam a prioritám stanoveným na základe postupov strategického plánovania. To by malo viesť k pravidelným strategickým plánom v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sa budú prijímať prostredníctvom delegovaných aktov. Tieto strategické plány by sa následne mali vykonávať prostredníctvom vypracovania pracovných programov.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Je dôležité podporiť priemysel, aby si zachoval alebo získal vedúce postavenie vo svete v oblasti inovácií, digitalizácie a dekarbonizácie, najmä investíciami do kľúčových podporných technológií, ktoré budú oporou pre podnikanie v budúcnosti. Akcie programu by mali byť primerane použité na riešenie zlyhaní trhu alebo prípadov suboptimálnych investícií bez zdvojovania súkromných investícií alebo ich vytlačenia a mali byť mať jasnú európsku pridanú hodnotu. Tak sa zaistí súlad medzi akciami programu a pravidlami EÚ pre štátnu pomoc a zabráni neprimeraným narušeniam hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.
(12)  Je dôležité podporiť priemysel Únie, aby si zachoval alebo získal vedúce postavenie vo svete v oblasti inovácií, digitalizácie a dekarbonizácie, najmä investíciami do kľúčových podporných technológií, ktoré budú oporou pre podnikanie v budúcnosti. Kľúčové podporné technológie majú zohrávať ústrednú úlohu v rámci piliera II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a mali by sa viac prepojiť s iniciatívami v oblasti vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti, aby sa umožnili výskumné projekty zahŕňajúce celý inovačný reťazec. Akcie programu by mali odrážať stratégiu pre priemyselnú politiku Únie na riešenie zlyhaní trhu alebo prípadov suboptimálnych investícií, na primerané a transparentné posilnenie investícií bez zdvojovania súkromných investícií alebo ich vytlačenia a mali by mať jasnú európsku pridanú hodnotu a verejnú návratnosť investícií. Tak sa zaistí súlad medzi akciami programu a pravidlami EÚ pre štátnu pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ktoré by sa mali revidovať v záujme podnecovania inovácie.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)  MSP predstavujú významný zdroj inovácií a rastu v Európe. Preto je v programe Horizont Európa potrebná významná účasť MSP podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES. Na základe najlepších postupov z programu Horizont 2020 by mal program Európsky horizont naďalej podporovať účasť MSP na rámcovom programe integrovaným spôsobom. Mali by sa stanoviť primerané opatrenia a rozpočtové ustanovenia vrátane uplatňovania nástroja pre MSP na akcie s jedným príjemcom v oblasti prírastkovej inovácie, ktorý sa v plnej miere opiera o prístup zdola nahor, s osobitnými otvorenými výzvami v rozličných fázach inovačného cyklu.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Program by mal podporovať výskum a inováciu integrovaným spôsobom a dodržiavať všetky príslušné ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie. Koncepcia výskumu vrátane experimentálneho vývoja by sa mala používať v súlade s manuálom Frascati, ktorý vypracovala OECD, zatiaľ čo koncepcia inovácií by sa mala používať v súlade s manuálom Oslo, ktorý vypracovali OECD a Eurostat, v nadväznosti na všeobecný prístup, ktorý zahŕňa sociálnu inováciu. Pri klasifikácii činností technického výskumu, vývoja výrobkov a demonštračných činností, ako aj pri vymedzení typov akcií, ktoré sú k dispozícii vo výzvach na predkladanie návrhov, by sa mali rovnako ako v predchádzajúcom rámcovom programe Horizont 2020 zohľadniť definície OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti (TRL). V zásade by sa granty nemali udeľovať akciám, ktorých činnosti presahujú úroveň TRL 8. V pracovnom programe pre danú výzvu v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu by sa mohli umožniť granty na rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu.
(13)  Program by mal podporovať výskum a inováciu integrovaným spôsobom a dodržiavať všetky príslušné ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie. Koncepcia výskumu vrátane experimentálneho vývoja by sa mala používať v súlade s manuálom Frascati, ktorý vypracovala OECD, zatiaľ čo koncepcia inovácií by sa mala používať v súlade s manuálom Oslo, ktorý vypracovali OECD a Eurostat, v nadväznosti na všeobecný prístup, ktorý zahŕňa sociálnu inováciu, dizajn a tvorivosť. Rovnako ako v predchádzajúcom rámcovom programe Horizont 2020 by sa mali zohľadniť definície OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti (TRL). V pracovnom programe pre danú výzvu v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu by sa mohli umožniť granty na rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Oznámenie Komisie o priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 [COM(2018)0002] obsahuje súbor odporúčaní pre tento program, ako aj pravidlá účasti a šírenia, pričom sa opiera o skúsenosti získané pri predchádzajúcom programe a informácie od inštitúcií EÚ a zainteresovaných strán. K uvedeným odporúčaniam patrí ambicióznejšie investovať s cieľom dosiahnuť kritické množstvo a maximalizovať vplyv, podporovať prelomové inovácie, umiestňovať investície do výskumu a inovácie v EÚ prioritne v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou, a to najmä zameraním sa na konkrétne misie, zapojením občanov a širokou komunikáciou, racionalizovať prostredie financovania v Únii, a to aj zoštíhlením rozsahu partnerských iniciatív a systémov spolufinancovania, vyvinúť viac konkrétnych synergií medzi rôznymi finančnými nástrojmi Únie, najmä s cieľom pomôcť mobilizovať nevyužitý potenciál výskumu a inovácie v celej Únii, posilniť medzinárodnú spoluprácu a viac sa otvoriť účasti tretích krajín a pokračovať v zjednodušení na základe skúseností s implementáciou programu Horizont 2020.
(14)  Oznámenie Komisie o priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 [COM(2018)0002] a správa Európskeho parlamentu o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu (2016/2147(INI)) obsahujú súbor odporúčaní pre tento program, ako aj pravidlá účasti a šírenia, pričom sa opiera o skúsenosti získané pri predchádzajúcom programe a informácie od inštitúcií EÚ a zainteresovaných strán. K uvedeným odporúčaniam patrí ambicióznejšie investovať s cieľom dosiahnuť kritické množstvo a maximalizovať vplyv, podporovať prelomové inovácie, umiestňovať investície do výskumu a inovácie v EÚ prioritne v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou, a to najmä zameraním sa na konkrétne misie, plným a včasným zapojením občanov so zabezpečením ich dobrej informovanosti a širokou komunikáciou, racionalizovať prostredie financovania v Únii v záujme plného využitia výskumného a inovačného potenciálu vo všetkých členských štátoch, a to aj zoštíhlením rozsahu partnerských iniciatív a systémov spolufinancovania, vyvinúť viac konkrétnych synergií medzi rôznymi finančnými nástrojmi Únie, najmä s cieľom pomôcť mobilizovať nevyužitý potenciál výskumu a inovácie v celej Únii, lepšie začleniť výskumné infraštruktúry financované Úniou – najmä z EFRR – do projektov programu, posilniť medzinárodnú spoluprácu a viac sa otvoriť účasti tretích krajín a zároveň chrániť záujmy Únie a rozširovať účasť všetkých členských štátov na programe, a pokračovať v zjednodušení na základe skúseností s implementáciou programu Horizont 2020.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Program by sa mal usilovať o synergie s ostatnými programami Únie, počnúc ich navrhovaním a strategickým plánovaním, cez výber projektov, riadenie, komunikáciu, šírenie a využívanie výsledkov až po monitorovanie, audit a spravovanie. S cieľom zabrániť prekrývaniu a duplicite a zvýšiť pákový efekt financovania Únie môže dochádzať k presunu z iných programov Únie na činnosti v rámci programu Európsky horizont. V takýchto prípadoch sa riadia pravidlami programu Európsky horizont.
(15)  Politika súdržnosti by mala aj naďalej prispievať k výskumu a inovácii. Preto je potrebné venovať osobitnú pozornosť koordinácii a komplementárnosti medzi týmito dvoma politikami Únie. Program by sa mal usilovať o zosúladenie pravidiel a synergie s ostatnými programami Únie uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu, počnúc ich navrhovaním a strategickým plánovaním, cez výber projektov, riadenie, komunikáciu, šírenie a využívanie výsledkov až po monitorovanie, audit a spravovanie. S cieľom zabrániť prekrývaniu a duplicite a zvýšiť pákový efekt financovania Únie, ako aj znížiť administratívnu záťaž pre žiadateľov a prijímateľov by sa všetky druhy synergií mali riadiť zásadou „jedna akcia sa riadi jedným súborom pravidiel“:
–   na dobrovoľnom základe môže dochádzať k presunu z iných programov Únie vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na činnosti v rámci programu Európsky horizont. V takýchto prípadoch sa riadia pravidlami programu Horizont Európa, ale použijú sa len v prospech členského štátu alebo v príslušnom prípade riadiaceho orgánu, ktorý sa rozhodol uskutočniť presun;
–  mohlo by sa stanoviť aj spolufinancovanie akcie z programu Európsky horizont a iného programu Únie, pričom sa neprekročia celkové oprávnené náklady na akciu. V takýchto prípadoch by sa uplatňovali iba pravidlá programu Európsky horizont a malo by sa predchádzať dvojitým auditom,
–  známky excelentnosti by sa mali udeľovať všetkým návrhom, ktoré splnili prahové hodnoty „excelentnosti“ programu Európsky horizont, ale nemôžu byť financované z dôvodu rozpočtových obmedzení. V takýchto prípadoch by sa mali uplatňovať pravidlá fondu poskytujúceho podporu s výnimkou pravidiel štátnej pomoci.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Na dosiahnutie čo najväčšieho možného vplyvu financovania z prostriedkov Únie a najefektívnejšieho príspevku k cieľom politiky EÚ by mal program nadviazať európske partnerstvá so subjektmi súkromného a/alebo verejného sektora. K takýmto partnerom patrí priemysel, výskumné organizácie, subjekty s verejnoprávnym poslaním na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, ako sú napríklad nadácie, ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie, za predpokladu, že žiadaný účinok Únia efektívnejšie dosiahne v partnerstve než sama.
(16)  Na dosiahnutie čo najväčšieho možného vplyvu financovania z prostriedkov Únie a najefektívnejšieho príspevku k cieľom a záväzkom politiky EÚ program môže nadviazať európske partnerstvá so subjektmi súkromného a/alebo verejného sektora na základe výsledku strategického plánovania. K takýmto partnerom v prípade potreby patria verejné a súkromné zainteresované strany z oblasti výskumu a inovácie, kompetenčné centrá, podnikateľské inkubátory, subjekty s verejnoprávnym poslaním na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, ako aj nadácie a organizácie občianskej spoločnosti a regionálne inovačné ekosystémy, ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie, za predpokladu, že žiadaný účinok Únia efektívnejšie dosiahne v partnerstve než sama.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Program by mal posilniť spoluprácu medzi európskymi partnerstvami a partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to vrátane spájania výskumných a inovačných programov a cezhraničných investícií do výskumu a inovácie, čím ľudia a podniky získajú vzájomné výhody a zároveň sa zabezpečí zachovanie záujmov EÚ v strategických oblastiach14.
(17)  Program by mal posilniť spoluprácu medzi európskymi partnerstvami a partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to vrátane spájania výskumných a inovačných programov a cezhraničných investícií do výskumu a inovácie, čím ľudia a podniky získajú vzájomné výhody a zároveň sa zabezpečí zachovanie Únie.
__________________
14 Pozri napr. návrh Komisie na nariadenie, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie [COM(2017)0487].
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)  Iniciatívy FET sa osvedčili ako účinný a efektívny nástroj na dosiahnutie tohto cieľa, ktorý spoločnosti prináša výhody v spoločnom, koordinovanom úsilí Únie a jej členských štátov, a existujúce iniciatívy, ktoré preukázali svoj prínos, by sa mali naďalej podporovať.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Spoločné výskumné centrum (JRC) by malo naďalej prispievať k tvorbe politík Únie nezávislými vedeckými dôkazmi zameranými na klienta a odbornou podporou počas celého politického cyklu. Priame akcie JRC by sa mali implementovať flexibilným, účinným a transparentným spôsobom s prihliadnutím na príslušné potreby používateľov JRC a potreby politík Únie, a to pri zabezpečení ochrany finančných záujmov Únie. JRC by malo naďalej tvoriť ďalšie zdroje.
(18)  Spoločné výskumné centrum (JRC) by malo naďalej prispievať k tvorbe politík Únie nezávislými vedeckými dôkazmi zameranými na klienta a odbornou podporou počas celého politického cyklu. Priame akcie JRC by sa mali implementovať flexibilným, účinným a transparentným spôsobom s prihliadnutím na príslušné potreby používateľov JRC, rozpočtové obmedzenia a potreby politík Únie, a to pri zabezpečení ochrany finančných záujmov Únie. JRC by malo naďalej tvoriť ďalšie zdroje.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  V rámci piliera Otvorené inovácie by mal vzniknúť rad opatrení na integrovanú podporu potrieb podnikateľov a podnikania zameranú na realizáciu a urýchlenie prelomových inovácií v záujme rýchleho rastu trhu. Mal by prilákať inovatívne spoločnosti s potenciálom rozšírenia na medzinárodnej aj únijnej úrovni a poskytovať rýchle a flexibilné granty a možnosti spoločných investícií aj so súkromnými investormi. V záujme naplnenia týchto cieľov by mala byť založená Európska rada pre inováciu (EIC). Z tohto piliera by sa mal podporovať aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a všeobecne európske inovačné ekosystémy, a to najmä spolufinancujúcimi partnerstvami s aktérmi podporujúcimi inovácie na celoštátnej a regionálnej úrovni.
(19)  V rámci piliera Inovačná Európa by mal vzniknúť rad opatrení na integrovanú podporu potrieb podnikateľov a podnikania orientovaného na výskum zameranú na realizáciu a urýchlenie prelomových inovácií v záujme rýchleho rastu trhu, ako aj podporu technologickej autonómie Únie v strategických oblastiach. Mal by prilákať inovatívne spoločnosti vrátane MSP a startupov s potenciálom rozšírenia na medzinárodnej aj únijnej úrovni a poskytovať rýchle a flexibilné granty a možnosti spoločných investícií aj so súkromnými investormi. V záujme naplnenia týchto cieľov by mala byť založená Európska rada pre inováciu (EIC). Z tohto piliera by sa mal podporovať aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), regionálny inovačný systém EIT a všeobecne európske inovačné ekosystémy v celej Únii, a to najmä spolufinancujúcimi partnerstvami s aktérmi z verejného aj súkromného sektora podporujúcimi inovácie na celoštátnej a regionálnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Ciele politiky tohto programu sa budú riešiť aj finančnými nástrojmi a rozpočtovými zárukami v rámci aspektov politiky v rámci fondu InvestEU. Finančná podpora by sa mala primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo prípadov suboptimálnych investícií a akcie by nemali viesť k zdvojovaniu alebo vytlačeniu súkromných investícií či narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu.
(20)  S cieľom riešiť potrebu podpory investícií do nelineárnych činností s vyšším rizikom, ako sú výskum a inovácie, je nevyhnutné, aby program Európsky horizont, najmä EIC, ako aj EIT so svojimi ZIS pracovali v súčinnosti s finančnými produktmi, ktoré sa majú zaviesť v rámci Fondu InvestEU. V tejto súvislosti skúsenosti získané z finančných nástrojov zavedených v rámci programu Horizont 2020, ako sú InnovFin a úverová záruka pre MSP, by mali slúžiť ako pevný základ na poskytovanie tejto cielenej podpory. EIC by mala rozvíjať strategické spravodajstvo a hodnotiace činnosti v reálnom čas v záujme včasného riadenia a koordinácie svojich rozličných akcií.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Prostredníctvom svojich nástrojov – Pathfinder (Prieskumník) a Accelerator (Akcelerátor) – by sa EIC mala zameriavať na identifikáciu, rozvoj a nasadenie prelomových inovácií prispievajúcich k vytvoreniu trhu a na podporu ich rýchleho rozšírenia na únijnej a medzinárodnej úrovni. Poskytovaním jednotnej a efektívnej podpory prelomových inovácií by EIC mala vyplniť súčasné prázdne miesto, pokiaľ ide o verejnú podporu prelomových inovácií a súkromné investície do nich. Nástroje EIC si vyžadujú osobitné právne a riadiace prvky, aby sa zohľadnili jej ciele, najmä činnosti nasadzovania na trh.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Kombinovaným financovaním z EIC by mal nástroj Akcelerátor preklenúť tzv. údolie smrti medzi výskumom, fázou pred masovou komercializáciou a fázou rozšírenia spoločností. Nástroj Akcelerátor by mal predovšetkým poskytovať podporu operáciám, ktoré predstavujú také technologické alebo trhové riziká, že sa nepovažujú za financovateľné bankami, a ktoré nedokážu generovať významné investície na trhu. Doplní tak Program InvestEU založený nariadením...15.
(22)  Kombinovaným financovaním z EIC by mal nástroj EIC Akcelerátor preklenúť tzv. údolie smrti medzi výskumom, fázou pred masovou komercializáciou a fázou rozšírenia spoločností. Nástroj Akcelerátor by mal predovšetkým poskytovať podporu operáciám, ktoré predstavujú také technologické alebo trhové riziká, že sa nepovažujú za financovateľné bankami, a ktoré nedokážu generovať významné investície na trhu. Doplní tak Program InvestEU založený nariadením...15.
__________________
__________________
15
15 ...
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Presadzovaním integrácie v oblasti obchodných činností, výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania by sa mal EIT usilovať o posilnenie inovačných ekosystémov, ktoré sa zameriavajú na globálne výzvy, a to najmä prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS). EIT by mal vo svojich aktivitách podporovať inovácie a integráciu vysokoškolského vzdelávania v rámci inovačného ekosystému, a to najmä: stimulovaním podnikateľského vzdelávania a podporou pevnej nedisciplinárnej spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou a identifikáciou potenciálnych zručností vrátane pokročilých digitálnych a inovačných zručností pre budúcich inovátorov na riešenie globálnych výziev. Systémy podpory zo strany EIT by mali prinášať výhody pre prijímateľov EIC, zatiaľ čo startupy vznikajúce zo znalostných a inovačných spoločenstiev EIT by mali mať prístup k akciám EIC. Keďže EIT je zameraný na inovačné ekosystémy, čím by sa mal prirodzene zaradiť do piliera Otvorené inovácie, plánovanie jeho ZIS by malo byť na základe procesu strategického plánovania zosúladené s pilierom Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu.
(23)  Presadzovaním integrácie v oblasti obchodných činností, výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania by sa mal EIT v záujme rozvoja celkovej inovačnej kapacity Únie usilovať o posilnenie inovačných ekosystémov, ktoré sa zameriavajú na globálne výzvy, a to najmä prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) a regionálneho inovačného systému EIT. V súlade so svojím zakladajúcim aktom, nariadením o EIT1a, a so strategickým inovačným programom EIT by mal EIT1b vo svojich aktivitách podporovať inovácie a integráciu vysokoškolského vzdelávania v rámci inovačného ekosystému, a to najmä: stimulovaním podnikateľského vzdelávania a podporou pevnej nedisciplinárnej spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou a identifikáciou potenciálnych zručností vrátane pokročilých digitálnych a inovačných zručností pre budúcich inovátorov na riešenie globálnych výziev. Systémy podpory zo strany EIT by mali prinášať výhody pre prijímateľov EIC, zatiaľ čo startupy vznikajúce zo znalostných a inovačných spoločenstiev EIT by mali mať zrýchlený prístup k akciám EIC. Keďže EIT je zameraný na inovačné ekosystémy, čím by sa mal prirodzene zaradiť do piliera Inovačná Európa, mal by podľa možnosti takisto podporovať všetky ostatné piliere, plánovanie jeho ZIS by malo byť na základe procesu strategického plánovania zosúladené s pilierom Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Malo by sa zabrániť zdvojeniu medzi ZIS a ostatnými nástrojmi v tej istej oblasti, najmä v iných partnerstvách.
__________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 174).
1b Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Zabezpečenie a zachovanie rovnakých podmienok pre spoločnosti, ktoré si konkurujú na danom trhu, by malo byť kľúčovou podmienkou úspechu prelomových či prevratných inovácií, čo umožní najmä malým a stredným inovátorom profitovať zo svojich investícií a získať podiel na trhu.
(24)  Zabezpečenie a zachovanie rovnakých podmienok pre spoločnosti, ktoré si konkurujú na danom trhu, by malo byť kľúčovou podmienkou úspechu prelomových či prevratných inovácií, čo umožní najmä malým a stredným inovátorom profitovať zo svojich investícií a získať podiel na trhu. Podobne určitá miera otvorenosti inovačného rozsahu financovaných akcií – oslovenie veľkej siete prijímateľov – môže významne prispieť k budovaniu kapacít MSP, keďže im poskytne prostriedky potrebné na prilákanie investícií a prosperitu.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Týmto programom by sa mala podporovať a integrovať spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a iniciatívami na základe spoločného záujmu, vzájomného prospechu a globálnych záväzkov k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Medzinárodná spolupráca by mala mať za cieľ posilniť excelentnosť Únie v oblasti výskumu a inovácie, zvýšiť atraktívnosť a hospodársku a priemyselnú konkurencieschopnosť, riešiť globálne výzvy prevtelené do cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a podporovať externé politiky Únie. Mal by sa presadzovať prístup všeobecnej otvorenosti pre medzinárodnú participáciu a cielené akcie medzinárodnej spolupráce, a to aj prostredníctvom vhodnej oprávnenosti na financovanie subjektov usadených v krajinách s nízkymi až strednými príjmami. Zároveň by sa malo presadzovať pridružovanie tretích krajín k programu.
(25)  Týmto programom by sa mala podporovať a integrovať spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a iniciatívami na základe záujmu Únie a vzájomných prínosov a globálnych záväzkov k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Medzinárodná spolupráca by mala mať za cieľ posilniť excelentnosť Únie v oblasti výskumu a inovácie, zvýšiť atraktívnosť a hospodársku a priemyselnú konkurencieschopnosť, riešiť globálne spoločenské výzvy prevtelené do cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a podporovať externé politiky Únie. Mal by sa presadzovať prístup všeobecnej otvorenosti pre vzájomnú medzinárodnú participáciu a cielené akcie medzinárodnej spolupráce a je potrebné uplatňovať vhodné kritériá oprávnenosti zohľadňujúce rozdielne úrovne kapacít v oblasti výskumu a inovácie na financovanie subjektov usadených v krajinách s nízkymi až strednými príjmami. Zároveň by sa malo presadzovať pridružovanie tretích krajín k programu v prípade, že sa zabezpečuje reciprocita, chráni záujem Únie a presadzuje intenzívnejšia účasť všetkých členských štátov na programe.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26
(26)  S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a maximalizovať výhody z neho plynúce by sa mal program usilovať o zapojenie a zahrnutie občanov a organizácií občianskej spoločnosti do spolupráce pri navrhovaní a vytváraní zodpovedných plánov a obsahovej náplne výskumu a inovácie, pri podpore vedeckého vzdelávania, sprístupňovaní vedeckých znalostí verejnosti a pri uľahčovaní účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na jeho aktivitách. Malo by sa tak diať v rámci celého programu a pomocou účelových aktivít v časti Posilnenie Európskeho výskumného priestoru. Zapojenie občanov a občianskej spoločnosti do výskumu a inovácie by s cieľom podnietiť a udržať verejnú podporu programu malo byť spojené so šírením informácií verejnosti. Program by sa mal takisto usilovať odstrániť prekážky a zintenzívniť synergie medzi vedou, technikou, kultúrou a humanitnými smermi, aby dosiahol novú kvalitu udržateľnej inovácie.
(26)  S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a maximalizovať výhody z neho plynúce by sa mal program usilovať o zapojenie a zahrnutie občanov a organizácií občianskej spoločnosti do spolupráce pri navrhovaní a vytváraní zodpovedných plánov a obsahovej náplne výskumu a inovácie, ktoré reagujú na obavy, potreby a očakávania občanov a občianskej spoločnosti, pri podpore vedeckého vzdelávania, sprístupňovaní vedeckých znalostí verejnosti a pri uľahčovaní účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na jeho aktivitách. Opatrenia prijaté na zlepšenie zapojenia občanov a občianskej spoločnosti by sa mali monitorovať.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26 a (nové)
(26a)  Európsky horizont by mal podporovať nové technológie, ktoré prispievajú k prekonávaniu prekážok, ktoré osobám so zdravotným postihnutím bránia v prístupe a plnohodnotnej účasti a ktoré v dôsledku toho obmedzujú vývoj skutočne inkluzívnej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26 b (nové)
(26b)  S cieľom posilniť Európsky výskumný priestor by sa v rámci všetkých častí programu malo prispievať k výraznému zmenšeniu rozdielov v oblasti výskumu a inovácie, najmä zvýšením zapojenia krajín, v ktorých prebieha zvyšovanie účasti, do akcií programu zameraných na výskum a inováciu, šírením vedeckej excelentnosti, podporou nových modelov spolupráce v oblasti výskumu a inovácie, zmenšením rozdielov v odmeňovaní medzi výskumnými pracovníkmi v rámci Únie, kompenzáciou účinkov úniku mozgov, modernizáciou vnútroštátnych výskumných a inovačných ekosystémov a zabezpečením vyváženého zastúpenia v hodnotiacich paneloch, expertných skupinách a vedeckých radách.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  Podľa článku 349 ZFEÚ majú najvzdialenejšie regióny Únie nárok na osobitné opatrenia (s ohľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu) pri prístupe k horizontálnym programom Únie. V programe by sa preto malo prihliadnuť na osobitné charakteristiky týchto regiónov v súlade s oznámením Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ [COM(2017)0623], ktoré schválila Rada 12. apríla 2018.
(27)  Podľa článku 349 ZFEÚ majú najvzdialenejšie regióny Únie nárok na osobitné opatrenia (s ohľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu) pri prístupe k horizontálnym programom Únie. V programe by sa preto malo prihliadnuť na osobitné charakteristiky týchto regiónov v súlade s oznámením Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ [COM(2017)0623], ktoré schválila Rada 12. apríla 2018, a ak je to možné, mala by sa presadzovať ich účasť na programe.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  V súlade s článkami 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a článkom 8 ZFEÚ by aktivity vyvíjané v rámci programu mali byť zamerané na odstraňovanie rodových rozdielov a presadzovanie rovnosti žien a mužov v oblasti výskumu a inovácie. Rodový rozmer by mal byť primerane začlenený do obsahovej náplne výskumu a inovácie a zohľadnený vo všetkých štádiách výskumného cyklu.
(28)  Aktivity vyvíjané v rámci programu by mali byť zamerané na odstraňovanie rodových rozdielov, predchádzanie rodovému vychýleniu, lepšie začlenenie rodového rozmeru do obsahovej náplne výskumu a inovácie, cieľ zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a presadzovanie rovnosti žien a mužov vrátane zásad rovnakého odmeňovania uvedených v článku 141 ods. 3 ZFEÚ a v smernici 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, ako aj na zabezpečenie prístupnosti výskumu a inovácie pre výskumných pracovníkov so zdravotným postihnutím.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29
(29)  Vzhľadom na osobitosti odvetvia obranného priemyslu by mali byť podrobné ustanovenia o financovaní výskumných projektov v sektore obrany z prostriedkov Únie stanovené v nariadení..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond16, ktoré obsahuje pravidlá účasti na výskume v sektore obrany. Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci Európskeho obranného fondu by sa mali zameriavať výhradne na uplatnenie v sektore obrany.
(29)  Vzhľadom na osobitosti odvetvia obranného priemyslu by mali byť podrobné ustanovenia o financovaní výskumných projektov v sektore obrany z prostriedkov Únie stanovené v nariadení..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond16, ktoré obsahuje pravidlá účasti na výskume v sektore obrany. Napriek tomu, že by sa mohli podporovať synergie medzi Európskym horizontom a Európskym obranným fondom, ak sa zabráni zdvojeniu, akcie v rámci programu Európsky horizont by sa mali zameriavať výhradne na civilné uplatnenie.
__________________
__________________
16
16 ...
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31 a (nové)
(31a)  Pri stanovovaní, vykonávaní, hodnotení a monitorovaní programu a podávaní správ o ňom by sa malo neprestajne vynakladať úsilie o administratívne zjednodušenie, najmä zníženie administratívneho zaťaženia a skrátenie oneskorení pre prijímateľov.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31 b (nové)
(31b)  S cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala na čele globálneho výskumu a inovácie v digitálnej oblasti, a zohľadniť potrebu zvýšenia investícií, aby bolo možné využívať rastúce príležitosti v oblasti digitálnych technológií, by sa na hlavné digitálne priority mal vyčleniť dostatočný rozpočet.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33
(33)  Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ23] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.
(33)  Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ23] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. V programe by sa mali náležite zohľadňovať osobitosti daných území s cieľom zabezpečiť ich účinnú účasť a podporovať spoluprácu a synergie, najmä v najvzdialenejších regiónoch, ako aj v tretích krajinách v ich susedstve.
__________________
__________________
23 Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (ďalej len „rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
23 Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (ďalej len „rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 34
(34)  Podľa odseku 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva treba vyhodnotiť tento program na základe informácií získaných splnením osobitných požiadaviek monitorovania a pritom zabrániť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä pokiaľ ide o členské štáty. K týmto požiadavkám môžu v prípade potreby patriť merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie vplyvov programu v praxi.
(34)  Podľa odseku 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva treba vyhodnotiť tento program na základe informácií získaných splnením osobitných požiadaviek monitorovania a pritom zabrániť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä pokiaľ ide o členské štáty a prijímateľov v rámci programu. K týmto požiadavkám môžu v prípade potreby patriť merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie vplyvov programu v praxi.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38
(38)  Spoločné pravidlá v rámci celého programu by mali zabezpečiť súdržný rámec, ktorý uľahčí účasť v programoch s finančnou podporou z rozpočtu programu vrátane účasti v programoch riadených financujúcimi orgánmi, ako sú EIT, spoločné podniky alebo akékoľvek iné štruktúry podľa článku 187 ZFEÚ, a účasti v programoch realizovaných členskými štátmi podľa článku 185 ZFEÚ. Mala by sa zabezpečiť pružnosť, pokiaľ ide o prijímanie osobitných pravidiel, ak je to odôvodnené.
(38)  Spoločné pravidlá a požiadavky v rámci celého programu by mali zabezpečiť zjednodušené a spoločné nástroje vykonávania vrátane monitorovania a podávania správ a súdržný rámec, ktorý uľahčí účasť v programoch s finančnou podporou z rozpočtu programu vrátane účasti v programoch riadených financujúcimi orgánmi, ako sú EIT, spoločné podniky alebo akékoľvek iné štruktúry podľa článku 187 ZFEÚ, a účasti v programoch realizovaných členskými štátmi podľa článku 185 ZFEÚ. Prijímanie osobitných pravidiel by malo byť možné, ale výnimky sa musia obmedziť na prípady, keď sú nevyhnutne potrebné a riadne odôvodnené.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 39
(39)  V akciách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu, by sa mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Takéto akcie by mali byť v súlade so všetkými právnymi povinnosťami vrátane medzinárodného práva a so všetkými príslušnými rozhodnutiami Komisie, ako je oznámenie Komisie z 28. júna 201324, ako aj s etickými zásadami vrátane zabránenia akémukoľvek porušovaniu etiky vo výskume. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť ich využívanie.
(39)  V akciách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu, by sa mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Takéto akcie by mali byť v súlade so všetkými právnymi povinnosťami vrátane medzinárodného práva a so všetkými príslušnými rozhodnutiami Komisie, ako je oznámenie Komisie z 28. júna 2013, ako aj s etickými zásadami vrátane zabránenia akémukoľvek porušovaniu etiky vo výskume. Mali by sa zohľadňovať stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách, Agentúry Európskej únie pre základné práva a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť ich využívanie.
__________________
__________________
24 Ú. v. EÚ C 205, 19.7.2013, s. 9.
24 Ú. v. EÚ C 205, 19.7.2013, s. 9.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 40
(40)  V súlade s cieľmi medzinárodnej spolupráce stanovenými v článkoch 180 a 186 ZFEÚ by sa mala presadzovať účasť právnych subjektov zriadených v tretích krajinách a účasť medzinárodných organizácií. Implementácia programu by mala byť v súlade s opatreniami prijatými podľa článkov 75 a 215 ZFEÚ a mala by byť v súlade s medzinárodným právom. Pri akciách súvisiacich so strategickými aktívami, záujmami, autonómiou alebo bezpečnosťou Únie môže byť účasť na osobitných činnostiach programu obmedzená iba na subjekty usadené v členských štátoch alebo na subjekty usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách popri členských štátoch.
(40)  V súlade s cieľmi medzinárodnej spolupráce stanovenými v článkoch 180 a 186 ZFEÚ by sa mala presadzovať účasť právnych subjektov zriadených v tretích krajinách a účasť medzinárodných organizácií v najlepšom vedeckom, spoločenskom, hospodárskom a technologickom záujme Únie. Implementácia programu by mala byť v súlade s opatreniami prijatými podľa článkov 75 a 215 ZFEÚ a mala by byť v súlade s medzinárodným právom. Pri akciách súvisiacich so strategickými aktívami, záujmami, autonómiou alebo bezpečnosťou Únie môže byť účasť na osobitných činnostiach programu obmedzená iba na subjekty usadené v členských štátoch alebo na subjekty usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách popri členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 41
(41)  Vzhľadom na význam riešenia zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie plniť Parížsku dohodu a ciele udržateľného rozvoja OSN tento program bude prispievať k presadzovaniu opatrení na ochranu klímy a dosiahnutiu celkového cieľa 25 % výdavkov z rozpočtu EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy.
(41)  Uznávajúc, že zmena klímy je jednou z najväčších globálnych a spoločenských výziev, a vzhľadom na význam riešenia zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie plniť Parížsku dohodu a ciele udržateľného rozvoja OSN tento program bude aspoň 35 % svojich výdavkov prispievať k podpore klimatických cieľov podľa vhodnosti a v rámci všeobecného cieľa Únie zohľadňovať problematiku zmeny klímy a vynakladať na túto oblasť 30 % rozpočtu EÚ. Na monitorovanie a overovanie tohto cieľa sa všetky výdavky súvisiace s klímou musia zaznamenať, aby sa týkali všetkých rozpočtových programov Únie, a zahrnúť sa do vhodných častí pracovného programu. Ich odhadované výdavky na konkrétne technológie, ktoré patria medzi technológie čistej energie, by sa mali rozčleniť, aby sa zabezpečila porovnateľnosť na medzinárodnej úrovni. S cieľom riešiť odporúčania Európskeho dvora audítorov (správa č. 31/2016) by sa v mechanizmoch na zohľadňovanie problematiky zmeny klímy malo pri podávaní správ ex post rozlišovať medzi zmierňovaním a adaptáciou.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 43
(43)  Využívanie citlivých podkladových informácií alebo prístup neoprávnených osôb k citlivým výsledkom môže mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov. Zaobchádzanie s dôvernými údajmi a utajovanými skutočnosťami by sa preto malo riadiť všetkými príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, akým je napríklad rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, ktorým sa stanovujú ustanovenia o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.
(43)  Využívanie citlivých podkladových informácií alebo prístup neoprávnených osôb k citlivým výsledkom a výskumným údajom môže mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov. Zaobchádzanie s dôvernými údajmi a utajovanými skutočnosťami by sa preto malo riadiť všetkými príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, akým je napríklad rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, ktorým sa stanovujú ustanovenia o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 44
(44)  Je nevyhnutné stanoviť minimálne podmienky účasti, a to jednak ako všeobecné pravidlo, keď by členom konzorcia mal byť aspoň jeden právny subjekt z niektorého členského štátu, ako aj s ohľadom na osobitosti konkrétneho typu akcií v rámci programu.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 45
(45)  Je vhodné stanoviť podmienky poskytovania finančných prostriedkov Únie účastníkom akcií v rámci programu. V záujme ďalšieho zjednodušenia by sa mali granty implementovať s prihliadnutím na všetky formy príspevkov stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách vrátane jednorazových platieb, paušálnych sadzieb alebo jednotkových nákladov.
(45)  Je nevyhnutné stanoviť podmienky poskytovania finančných prostriedkov Únie účastníkom akcií v rámci programu. Granty budú hlavným druhom financovania podľa tohto programu. Iné druhy financovania by sa mali vyberať na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky s prihliadnutím najmä na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov by to malo v záujme ďalšieho zjednodušenia zahŕňať posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych platieb a stupníc jednotkových nákladov, ako sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Predtým, ako by sa nový systém refundácie nákladov mohol posúdiť ako skutočné zjednodušenie pre prijímateľov, malo by sa vykonať rozsiahle hodnotenie s pozitívnym výsledkom.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 46
(46)  Miery financovania v tomto nariadení predstavujú maximálne sumy, aby sa splnila zásada spolufinancovania.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 47
(47)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by mal program poskytovať základ pre širšie akceptovanie bežných postupov nákladového účtovníctva prijímateľov, pokiaľ ide o náklady na zamestnancov a jednotkové náklady v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb.
(47)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by mal program poskytovať základ pre širšie akceptovanie bežných postupov nákladového účtovníctva prijímateľov, pokiaľ ide o náklady na zamestnancov a jednotkové náklady v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb. Všetci prijímatelia by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre používanie jednotkových nákladov v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb s kombináciou priamych a nepriamych nákladov. Náklady odhadnuté pomocou kľúča na určenie príspevkov by mali byť oprávnené.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 48
(48)  Aktuálny systém úhrady skutočných nákladov na zamestnancov by sa mal ďalej zjednodušiť na základe prístupu projektového odmeňovania vypracovaného v rámci programu Horizont 2020 a ešte viac zosúladiť s nariadením o rozpočtových pravidlách.
(48)  Aktuálny systém úhrady skutočných nákladov na zamestnancov by sa mal ďalej zjednodušiť na základe prístupu projektového odmeňovania vypracovaného v rámci programu Horizont 2020 a ešte viac zosúladiť s nariadením o rozpočtových pravidlách, a to s cieľom dosiahnuť všeobecné uplatňovanie zásady „rovnaká odmena za rovnakú prácu“ a odstrániť rozdiely v odmeňovaní medzi výskumnými pracovníkmi EÚ zapojenými do programu.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 50
(50)  Mali by sa stanoviť pravidlá upravujúce využívanie a šírenie výsledkov s cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia podľa potreby chránili, využívali, šírili uvedené výsledky a poskytovali k nim prístup. Väčšia pozornosť by sa mala venovať využívaniu výsledkov, najmä v Únii. Prijímatelia by mali počas akcie a po jej skončení aktualizovať svoje plány týkajúce sa využívania a šírenia výsledkov.
(50)  Mali by sa stanoviť pravidlá upravujúce využívanie a šírenie výsledkov s cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia podľa potreby chránili, využívali, šírili uvedené výsledky a poskytovali k nim prístup, pričom sa zohľadnia oprávnené záujmy prijímateľov a všetky ostatné obmedzenia, ako sú pravidlá ochrany údajov, ochrany súkromia a bezpečnosti, ako aj práva duševného vlastníctva, dôvernosť alebo globálna hospodárska konkurencieschopnosť Únie. Väčšia pozornosť by sa mala venovať využívaniu výsledkov, najmä v Únii. Prijímatelia by mali počas akcie aktualizovať svoje plány týkajúce sa využívania a šírenia výsledkov.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 51
(51)  Kľúčové prvky predchádzajúceho programu Horizont 2020, pokiaľ ide o jeho systém hodnotenia a výberu návrhov s osobitným zameraním na excelentnosť, by mali ostať zachované. Návrhy by sa mali naďalej vyberať na základe hodnotenia nezávislých expertov. V prípade potreby by sa malo prihliadať na nutnosť zaistiť celkovú súdržnosť portfólia projektov.
(51)  Kľúčové prvky predchádzajúceho programu Horizont 2020, pokiaľ ide o jeho systém hodnotenia a výberu návrhov s osobitným zameraním na kritériá excelentnosti, vplyvu, kvality a efektívnosti vykonávania, by mali ostať zachované. Návrhy by sa mali naďalej vyberať na základe hodnotenia nezávislých expertov pochádzajúcich z čo najväčšieho počtu členských štátov. Komisia by mala v prípadoch, keď je to vhodné, organizovať anonymné hodnotenia a analyzovať ich výsledky s cieľom zachovať pri výbere nestrannosť. V prípade potreby by nezávislí experti mali prihliadať na nutnosť zaistiť celkovú súdržnosť portfólia projektov.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 52
(52)  Malo by sa počítať s širším vzájomným využívaním auditov a hodnotení, a to aj vo vzťahu k iným programom Únie, aby sa znížilo administratívne zaťaženie prijímateľov finančných prostriedkov Únie. Toto vzájomné využívanie auditov by malo byť výslovne predpokladané aj v súvislosti s ďalšími prvkami uistenia, ako sú systémové a procesné audity.
(52)  V prípade všetkých častí programu by malo prebiehať systematické vzájomné využívanie auditov a hodnotení vo vzťahu k iným programom Únie v súlade s článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa znížilo administratívne zaťaženie prijímateľov finančných prostriedkov Únie. Toto vzájomné využívanie auditov by malo byť výslovne predpokladané aj v súvislosti s ďalšími prvkami uistenia, ako sú systémové a procesné audity.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 53
(53)  Osobitné výzvy v oblasti výskumu a inovácie by sa mali riešiť súťažami o ceny, podľa potreby vrátane spoločných cien, organizovanými Komisiou alebo financujúcim orgánom s ďalšími orgánmi Únie, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami alebo neziskovými právnymi subjektmi.
(53)  Osobitné výzvy v oblastiach výskumu a inovácie by sa mali riešiť súťažami o ceny, podľa potreby vrátane spoločných cien, organizovanými Komisiou alebo financujúcim orgánom s ďalšími orgánmi Únie, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami alebo neziskovými právnymi subjektmi. Ceny by sa mali udeľovať najmä projektom, ktoré lákajú vedcov do krajín, v ktorých prebieha zvyšovanie účasti, ako aj úspešným projektom, aby sa zlepšila ich viditeľnosť a umožnila väčšia propagácia akcií financovaných Úniou.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 54
(54)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pri grantoch sa zváži použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov,
(54)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pri tom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov,
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 1
Článok 1
Článok 1
Predmet úpravy
Predmet úpravy
1.  Týmto nariadením sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inováciu (ďalej len „program“) a pravidlá účasti na nepriamych akciách v rámci programu a šírenia ich výsledkov.
1.  Týmto nariadením sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inováciu (ďalej len „program“) a pravidlá účasti na nepriamych akciách v rámci programu a šírenia ich výsledkov a určuje sa rámec, ktorým sa riadi podpora Únie na výskumné a inovačné činnosti.
2.  Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie rokov 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
2.  Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie rokov 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
3.  Program sa implementuje takto:
3.  Program sa implementuje takto:
a)  osobitným programom zriadeným rozhodnutím …/…/EÚ25, ktorý zahŕňa finančný príspevok pre EIT;
a)  osobitným programom zriadeným rozhodnutím …/…/EÚ25, ktorý zahŕňa logiku a oblasti intervencií EIT;
b)  osobitným programom pre obranný výskum zriadeným nariadením …/…/EÚ.
b)  osobitným programom pre obranný výskum zriadeným nariadením …/…/EÚ.
4.  Ak nie je výslovne uvedené inak, pojmy „Európsky horizont“, „program“ a „osobitný program“ používané v tomto nariadení sa vzťahujú na záležitosti, ktoré sa týkajú iba osobitného programu podľa odseku 3 písm. a).
4.  Ak nie je výslovne uvedené inak, pojmy „Európsky horizont“, „program“ a „osobitný program“ používané v tomto nariadení sa nevzťahujú na záležitosti, ktoré sa týkajú osobitného programu podľa odseku 3 písm. b).
4 a.   EIT vykoná program v súlade so strategickým plánom v oblasti výskumu a inovácie a strategickým inovačným programom EIT na roky 2021 – 2027 s tým, že na každé nové vytvorené ZIS sa, ak to bude možné, vyčlenia ďalšie primerané rozpočtové prostriedky a nové ZIS neohrozia ciele a záväzky existujúcich ZIS.
__________________
__________________
25
25
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 2
Článok 2
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(1)  „výskumné infraštruktúry“ sú zariadenia, ktoré poskytujú zdroje a služby výskumným komunitám na realizáciu výskumu a podporu inovácie v ich oblastiach. Toto vymedzenie pojmu zahŕňa súvisiace ľudské zdroje, ako aj hlavné vybavenie alebo súpravy prístrojov; zariadenia založené na znalostiach, ako sú zbierky, archívy alebo infraštruktúry vedeckých údajov; výpočtové systémy, komunikačné siete a všetku ostatnú infraštruktúru jedinečnej povahy a otvorenú pre externých používateľov, ktorá má zásadný význam pre dosahovanie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie. V prípade potreby sa môžu použiť i mimo výskumu, napríklad vo vzdelávaní alebo vo verejných službách, a môžu byť centralizované, virtuálne alebo decentralizované;
(1)  „výskumné infraštruktúry“ sú zariadenia, ktoré poskytujú zdroje a služby výskumným komunitám na realizáciu výskumu a podporu inovácie v ich oblastiach. Toto vymedzenie pojmu zahŕňa súvisiace ľudské zdroje, ako aj hlavné vybavenie alebo súpravy prístrojov, najmä tie, ktoré sú podporované z iných fondov Únie, ako sa uvádza v prílohe IV; zariadenia založené na znalostiach, ako sú zbierky, archívy alebo infraštruktúry vedeckých údajov; výpočtové systémy, komunikačné siete a všetku ostatnú infraštruktúru jedinečnej povahy a otvorenú pre externých používateľov, ktorá má zásadný význam pre dosahovanie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie. V prípade potreby sa môžu použiť i mimo výskumu, napríklad vo vzdelávaní alebo vo verejných službách, a môžu byť centralizované, virtuálne alebo decentralizované;
(2)  „stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ má rovnaký význam ako stratégia pre inteligentnú špecializáciu vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/201326, ktorá spĺňa základné podmienky stanovené v nariadení (EÚ) XX [všeobecné nariadenie];
(2)  „stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ má rovnaký význam ako stratégia pre inteligentnú špecializáciu vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/201326, ktorá spĺňa základné podmienky stanovené v nariadení (EÚ) XX [všeobecné nariadenie];
(3)  „európske partnerstvo“ je iniciatíva, pri ktorej sa Únia spolu so súkromnými a/alebo verejnými partnermi (ako napríklad priemyslom, výskumnými organizáciami, subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, celoštátnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizáciami občianskej spoločnosti vrátane nadácií) zaviaže spoločne podporovať vypracovanie a implementáciu programu výskumných a inovačných činností, a to aj tých, ktoré sú spojené so zavádzaním na trhu a v regulačnej, či politickej oblasti;
(3)  „európske partnerstvo“ je iniciatíva, pri ktorej sa Únia spolu so súkromnými a/alebo verejnými partnermi (ako napríklad priemyslom, univerzitami, výskumnými organizáciami vrátane výskumných infraštruktúr, subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, celoštátnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizáciami občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií a nadácií) v prípade, že je to vhodné, zaviaže spoločne podporovať vypracovanie a implementáciu programu výskumných a inovačných činností, a to aj tých podľa článkov 185 a 187 ZFEÚ a tých, ktoré sú spojené so zavádzaním na trhu a v regulačnej, či politickej oblasti;
(4)  „otvorený prístup“ je prax umožňujúca koncovým používateľom bezplatný online prístup k výstupom výskumu pochádzajúcim z akcií financovaných v rámci programu, najmä k vedeckým publikáciám a výskumným údajom;
(4)  „otvorený prístup“ je prax umožňujúca koncovým používateľom bezplatný online prístup k výstupom výskumu pochádzajúcim z akcií financovaných v rámci programu, najmä k vedeckým publikáciám a výskumným údajom. Pokiaľ ide o výskumné údaje, príslušné záujmy v oblasti ochrany súkromia a bezpečnosti, ako aj práv duševného vlastníctva, dôvernosti, globálnej hospodárskej konkurencieschopnosti Európskej únie a iné legitímne záujmy je potrebné riešiť v súlade so zásadou „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“ a v súlade s „rozsiahlymi výnimkami“;
(5)  „misia“ je portfólio akcií zameraných na dosiahnutie merateľného cieľa v stanovenom čase a vplyvu na vedu, technológiu a/alebo spoločnosť a občanov, ktorý by sa nedal dosiahnuť jednotlivými akciami;
(5)  „misia“ je portfólio akcií v oblasti výskumu a inovácie založených na excelentnosti, ktoré môžu zahŕňať viac klastrov a byť prierezové, zameraných na dosiahnutie merateľného cieľa v stanovenom čase, a ktoré majú vplyv na vedu, technológiu, spoločnosť, tvorbu politík a/alebo diplomaciu a občanov, a ktoré by sa nedali dosiahnuť jednotlivými akciami;
(6)  „obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb v oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;
(6)  „obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb v oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;
(7)  „verejné obstarávanie inovačných riešení“ je obstarávanie, v ktorom verejní obstarávatelia konajú ako prvý zákazník inovovaných tovarov alebo služieb, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe, a môže zahŕňať skúšky zhody;
(7)  „verejné obstarávanie inovačných riešení“ je obstarávanie, v ktorom verejní obstarávatelia konajú ako prvý zákazník inovovaných tovarov alebo služieb, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe, a môže zahŕňať skúšky zhody;
(8)  „prístupové práva“ sú práva na využívanie výsledkov alebo podkladov;
(8)  „prístupové práva“ sú práva na využívanie výsledkov alebo podkladov podľa podmienok stanovených v súlade s týmto nariadením;
(9)  „podklady“ sú akékoľvek údaje, know-how alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, hmotné alebo nehmotné, vrátane práv, ako sú práva duševného vlastníctva, ktoré: i) majú prijímatelia v držbe pred pristúpením k akcii; ii) písomne určili prijímatelia akýmkoľvek spôsobom ako potrebné na implementáciu akcie alebo využitie jej výsledkov;
(9)  „podklady“ sú akékoľvek údaje, know-how alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, hmotné alebo nehmotné, vrátane práv, ako sú práva duševného vlastníctva, ktoré: i) majú prijímatelia v držbe pred pristúpením k akcii; a ii) určili prijímatelia v písomnej dohode ako potrebné na implementáciu akcie alebo využitie jej výsledkov;
(10)  „šírenie“ je zverejnenie výsledkov vhodnými prostriedkami (okrem prostriedkov vyplývajúcich z ochrany alebo využívania výsledkov) vrátane vedeckých publikácií v akomkoľvek médiu;
(10)  „šírenie“ je zverejnenie výsledkov vhodnými prostriedkami (okrem prostriedkov vyplývajúcich z ochrany alebo využívania výsledkov) vrátane vedeckých publikácií v akomkoľvek médiu;
(11)  „využívanie“ je využitie výsledkov v ďalších výskumných a inovačných činnostiach, na ktoré sa nevzťahuje daná akcia, alebo ich využitie na vývoj, tvorbu a výrobu výrobku alebo procesu a jeho uvedenie na trh, alebo na vytvorenie a poskytovanie služby, alebo ich využitie v normalizačných činnostiach;
(11)  „využívanie“ je využitie výsledkov v ďalších výskumných a inovačných činnostiach, na ktoré sa nevzťahuje daná akcia, alebo okrem iného ich komerčné využitie, napríklad na vývoj, tvorbu a výrobu výrobku alebo procesu a na obchodovanie s nimi, alebo na vytvorenie a poskytovanie služby, alebo ich využitie v normalizačných činnostiach;
(12)  „spravodlivé a primerané podmienky“ sú vhodné podmienky vrátane možných finančných podmienok alebo podmienok bezplatného poskytovania, ktoré zohľadňujú konkrétne okolnosti žiadosti o prístup, napríklad skutočnú alebo potenciálnu hodnotu výsledkov alebo podkladov, ku ktorým sa požaduje prístup, a/alebo rozsah, obdobie trvania alebo iné charakteristiky plánovaného využívania;
(12)  „spravodlivé a primerané podmienky“ sú vhodné podmienky vrátane možných finančných podmienok alebo podmienok bezplatného poskytovania, ktoré zohľadňujú konkrétne okolnosti žiadosti o prístup, napríklad skutočnú alebo potenciálnu hodnotu výsledkov alebo podkladov, ku ktorým sa požaduje prístup, a/alebo rozsah, obdobie trvania alebo iné charakteristiky plánovaného využívania;
(13)  „financujúci orgán“ je orgán alebo organizácia, okrem Komisie, ako sa uvádza v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré Komisia poverila úlohami plnenia rozpočtu v rámci programu;
(13)  „financujúci orgán“ je orgán alebo organizácia, okrem Komisie, ako sa uvádza v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré Komisia poverila úlohami plnenia rozpočtu v rámci programu;
(14)  „medzinárodná organizácia európskeho výskumu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo pridružené krajiny a ktorej základným cieľom je presadzovať vedeckú a technickú spoluprácu v Európe;
(14)  „medzinárodná organizácia európskeho výskumu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo pridružené krajiny a ktorej základným cieľom je presadzovať vedeckú a technickú spoluprácu v Európe;
(15)  „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;
(15)  „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;
(15a)  „krajiny, v ktorých prebieha zvyšovanie účasti“ sú krajiny určené zloženým ukazovateľom výskumnej excelentnosti (intenzita výskumu a vývoja, excelentnosť v oblasti vedy a technológií, intenzita vedomostí v hospodárstve, príspevok vyspelých a stredne vyspelých technológií k obchodnej bilancii) a korekčnou prahovou hodnotou na úrovni 70 % priemeru Únie26a;
(16)  „neziskový právny subjekt“ je právny subjekt, ktorý je podľa svojej právnej formy neziskový alebo ktorý má právnu alebo štatutárnu povinnosť nerozdeľovať zisk svojim akcionárom alebo jednotlivým členom;
(16)  „neziskový právny subjekt“ je právny subjekt, ktorý je podľa svojej právnej formy neziskový alebo ktorý má právnu alebo štatutárnu povinnosť nerozdeľovať zisk svojim akcionárom alebo jednotlivým členom;
(17)  „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je spoločnosť, ktorá nie je mikropodnikom ani malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES27, s počtom zamestnancov až 3000, pričom počet pracovníkov je vypočítaný v súlade s hlavou I článkami 3, 4, 5 a 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu;
(17)  „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je spoločnosť, ktorá nie je mikropodnikom ani malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES27, s počtom zamestnancov až 3000, pričom počet pracovníkov je vypočítaný v súlade s hlavou I článkami 3, 4, 5 a 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu;
(18)  „výsledky“ sú akékoľvek hmotné alebo nehmotné účinky akcie, ako napríklad údaje, know-how alebo informácie bez ohľadu na ich formu alebo povahu a bez ohľadu na to, či môžu alebo nemôžu byť chránené, ako aj všetky práva, ktoré sú s nimi spojené, vrátane práv duševného vlastníctva;
(18)  „výsledky“ sú akékoľvek hmotné alebo nehmotné výstupy akcie, ako napríklad údaje, know-how alebo informácie bez ohľadu na ich formu alebo povahu a bez ohľadu na to, či môžu alebo nemôžu byť chránené, ako aj všetky práva, ktoré sú s nimi spojené, vrátane práv duševného vlastníctva;
(19)  „známka excelentnosti“ je certifikovaná značka, ktorou sa preukazuje, že návrh predložený v rámci výzvy na predkladanie návrhov prekročil všetky prahové hodnoty stanovené v pracovnom programe, nemohol však získať financovanie z dôvodu nedostatočných rozpočtových prostriedkov na danú výzvu v pracovnom programe;
(19)  „známka excelentnosti“ je certifikovaná značka, ktorou sa preukazuje, že návrh predložený v rámci výzvy na predkladanie návrhov prekročil všetky prahové hodnoty stanovené v pracovnom programe, nemohol však získať financovanie z dôvodu nedostatočných rozpočtových prostriedkov na danú výzvu v pracovnom programe, ale ktorý by mohol získať podporu z iných zdrojov financovania na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni;
(19a)  „strategický plán v oblasti výskumu a inovácie“ je dokument, ktorý sa každé dva roky prijíma prostredníctvom delegovaného aktu, ktorým sa dopĺňa osobitný program a ktorý sa odvíja od rozsiahleho povinného mnohostranného konzultačného procesu s členskými štátmi, Európskym parlamentom a zainteresovanými stranami v oblasti výskumu, vývoja a inovácie vrátane občianskej spoločnosti. Vymedzujú sa v ňom priority, nástroje a vhodné typy akcií a foriem vykonávania, a slúži tak ako základ pre vytváranie pracovných programov. Obsahuje najmä vybraté misie, novovytvorené alebo pokračujúce zmluvné alebo inštitucionálne partnerstvá, iniciatívy FET a ZIS;
(20)  „pracovný program“ je dokument prijatý Komisiou na implementáciu osobitného programu28 v súlade s jeho článkom 12 alebo obsahovo a štrukturálne rovnocenný dokument prijatý financujúcim orgánom;
(20)  „pracovný program“ je dokument prijatý Komisiou na implementáciu osobitného programu28 v súlade s jeho článkom 12 alebo obsahovo a štrukturálne rovnocenný dokument prijatý financujúcim orgánom;
(21)  „vratný preddavok“ je časť kombinovaného financovania programu Európsky horizont alebo EIC zodpovedajúca pôžičke podľa hlavy X nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorú však Únia udeľuje priamo na neziskovom základe s cieľom pokryť náklady na činnosti inovačnej akcie a ktorú prijímateľ uhrádza Únii za podmienok stanovených v zmluve;
(21)  „vratný preddavok“ je časť kombinovaného financovania programu Európsky horizont zodpovedajúca pôžičke podľa hlavy X nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorú však Únia udeľuje priamo na neziskovom základe s cieľom pokryť náklady na činnosti inovačnej akcie a ktorú prijímateľ uhrádza Únii za podmienok stanovených v zmluve;
(22)  „zmluva“ je dohoda uzatvorená medzi Komisiou alebo financujúcim orgánom a právnym subjektom implementujúcim inovačné akcie a akcie trhového nasadenia a podporeným kombinovaným financovaním programu Európsky horizont alebo EIC;
(22)  „zmluva“ je dohoda uzatvorená medzi Komisiou alebo financujúcim orgánom a právnym subjektom implementujúcim inovačné akcie a akcie trhového nasadenia a podporeným kombinovaným financovaním programu Európsky horizont;
(23)  „utajovaná skutočnosť“ je utajovaná skutočnosť EÚ vymedzená v článku 3 rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, ako aj utajovaná skutočnosť členských štátov, utajovaná skutočnosť tretích krajín, s ktorými má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností, a utajovaná skutočnosť medzinárodnej organizácie, s ktorou má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností;
(23)  „utajovaná skutočnosť“ je utajovaná skutočnosť EÚ vymedzená v článku 3 rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, ako aj utajovaná skutočnosť členských štátov, utajovaná skutočnosť tretích krajín, s ktorými má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností, a utajovaná skutočnosť medzinárodnej organizácie, s ktorou má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností;
(24)  „operácie kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
(24)  „operácie kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
(25)  „kombinované financovanie programu Európsky horizont alebo EIC“ je jednotlivá finančná podpora inovačnej akcie a akcie trhového nasadenia, ktorá pozostáva z osobitnej kombinácie grantu alebo vratného preddavku a kapitálovej investície.
(25)  „kombinované financovanie programu Európsky horizont“ je jednotlivá finančná podpora inovačnej akcie a akcie trhového nasadenia, ktorá pozostáva z osobitnej kombinácie grantu alebo vratného preddavku a kapitálovej investície.
(25a)  „výskumná a inovačná akcia“ je akcia, ktorá prevažne pozostáva z činností zameraných na budovanie nových poznatkov a/alebo preskúmanie uskutočniteľnosti nových alebo vylepšených technológií, výrobkov, procesov, služieb alebo riešení. To môže zahŕňať základný a aplikovaný výskum, vývoj a integráciu technológií, testovanie a overovanie na prototype malého rozsahu v laboratóriu alebo v simulovanom prostredí;
(25b)  „inovačná akcia“ je akcia, ktorá prevažne pozostáva z činností priamo zameraných na vyhotovenie plánov a príprav alebo návrhov nových, upravených alebo vylepšených výrobkov, procesov alebo služieb, pričom môžu zahŕňať výrobu prototypov, testovanie, demonštrácie, pilotné projekty, rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu;
(25c)  „výskum na hraniciach poznania pod vedením Európskej rady pre výskum“ sú hlavné výskumné akcie vedené bádateľmi, ktorých hostiteľom je iba jeden alebo viacero prijímateľov Európskej rady pre výskum;
(25d)  „akcia zameraná na odbornú prípravu a mobilitu“ je akcia, ktorá sa zameriava na zlepšovanie zručností, vedomostí a kariérnych vyhliadok výskumných pracovníkov na základe mobility medzi krajinami, a prípadne medzi odvetviami či odbormi;
(25e)  „programová akcia spolufinancovania“ je akcia určená na poskytnutie spolufinancovania programu činností vytvoreného a/alebo realizovaného subjektmi, ktoré riadia a/alebo financujú výskumné a inovačné programy a ktoré nie sú financujúcimi orgánmi Únie;
(25f)  „akcia zameraná na obstarávanie vo fáze pred komerčných využitím“ je akcia, ktorej primárnym cieľom je vykonávanie postupov obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, realizovaná prijímateľmi, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi;
(25g)  „akcia zameraná na verejné obstarávanie inovačných riešení“ je akcia, ktorej primárnym cieľom je vykonávanie postupov spoločného alebo koordinovaného verejného obstarávania týkajúceho sa inovačných riešení, realizovaná prijímateľmi, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi;
(25h)  „koordinačná a podporná akcia“ je akcia prispievajúca k plneniu cieľov programu, s výnimkou výskumných a inovačných činností;
(25i)  „verejné obstarávanie“ je realizácia častí programu súvisiacich so strategickými záujmami a s autonómiou Únie a vykonávanie verejných obstarávaní štúdií, produktov, služieb a spôsobilostí na vlastné účely Komisie;
(25j)  „pridružený subjekt“ je akýkoľvek právny subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo kontroluje účastník, alebo ktorý je pod rovnakou priamou alebo nepriamou kontrolou ako účastník, alebo ktorý priamo alebo nepriamo kontroluje účastníka;
__________________
__________________
26 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.
26 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.
26a Komisia môže preskúmať a v prípade potreby aktualizovať zoznam krajín, v ktorých prebieha zvyšovanie účasti, vo svojich pracovných programoch.
27
27
28 Ú. v....
28 Ú. v....
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 3
Článok 3
Článok 3
Ciele programu
Ciele programu
1.  Všeobecným cieľom programu je dosiahnuť vedecký, spoločenský a hospodársky účinok investícií Únie do výskumu a inovácie, aby sa posilnili vedecké a technologické základne Únie a podporila jej konkurencieschopnosť vrátane priemyslu, dosiahnuť strategické priority Únie a prispieť k riešeniu globálnych výziev vrátane cieľov udržateľného rozvoja.
1.  Všeobecným cieľom programu je dosiahnuť vedecký, technologický, spoločenský a hospodársky účinok investícií Únie do výskumu a inovácie, aby sa posilnili vedecké a technologické základne Únie ako celku, posilnil sa európsky výskumný priestor a podporila jej konkurencieschopnosť. Prostredníctvom vedy a priemyslu sa dosiahnu strategické priority a politiky Únie, prispeje sa k riešeniu globálnych výziev vrátane cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody, ako aj k dosiahnutiu toho, aby sa v súlade so záväzkom hláv štátov a predsedov vlád Únie do výskumu a vývoja investovali celkovo 3 % HDP.
2.  Program má tieto špecifické ciele:
2.  Program má tieto špecifické ciele:
-a)  rozvíjať, podporovať a šíriť vedeckú a technologickú excelentnosť;
a)  podporovať vznik a šírenie nových kvalitných znalostí, zručností, technológií a riešení globálnych výziev;
a)  podporovať vznik a šírenie kvalitných znalostí, zručností, technológií a riešení založených na základnom aj aplikovanom výskume s cieľom riešenia globálnych výziev vrátane zmeny klímy a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
aa)  zamerať sa na výrazné zmenšenie rozdielov v oblasti výskumu a inovácie v rámci Únie, najmä zvýšením účasti členských štátov so slabými výsledkami v oblasti výskumu a inovácie na programe Európsky horizont v porovnaní s predchádzajúcim rámcovým programom;
b)  posilniť vplyv výskumu a inovácie pri tvorbe, podpore a implementácii politík Únie a podporovať nasadzovanie inovačných riešení v priemysle a spoločnosti v záujme riešenia globálnych výziev;
b)  posilniť pridanú hodnotu Únie v rámci financovania výskumu, vývoja a inovácií, vplyv výskumu a inovácie pri tvorbe, podpore a implementácii politík Únie a podporovať nasadzovanie inovačných riešení, ako aj prístup k nim v spoločnosti a v európskom priemysle;
c)  podporovať všetky formy inovácií vrátane prelomových inovácií a zintenzívniť trhové nasadenie inovačných riešení;
c)  podporovať všetky formy inovácií a zintenzívniť trhové nasadenie a využívanie výsledkov výskumu, vývoja a inovácií najmä v rámci Únie;
d)  optimalizovať dosahovanie cieľov programu vzhľadom na ich zväčšený účinok v rámci posilneného Európskeho výskumného priestoru.
d)  optimalizovať dosahovanie cieľov programu v záujme posilnenia a zvýšenie vplyvu a príťažlivosti Európskeho výskumného priestoru pre výskum, vývoj a inováciu.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 4
Článok 4
Článok 4
Štruktúra programu
Štruktúra programu
1.  Program je rozčlenený na tieto časti prispievajúce k dosiahnutiu všeobecných a špecifických cieľov uvedených v článku 3:
1.  Program je rozčlenený na tieto časti prispievajúce k dosiahnutiu všeobecných a špecifických cieľov uvedených v článku 3:
1.  Pilier I Otvorená veda sleduje špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a), podporuje tiež špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b) a c) a má tieto zložky:
1.  Pilier I Excelentná a otvorená veda má tieto zložky:
a)  Európska rada pre výskum (ERC);
a)  Európska rada pre výskum (ERC);
b)  akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA);
b)  akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA);
c)  výskumné infraštruktúry.
c)  výskumné infraštruktúry.
2.  Pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu sleduje špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. b), podporuje tiež špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) a c) a má tieto zložky:
2.  Pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu má tieto zložky:
a)  klaster Zdravie;
a)  klaster Zdravie;
b)  klaster Inkluzívna a bezpečná spoločnosť;
b)  klaster Inkluzívna a kreatívna spoločnosť;
ba)  klaster Bezpečné spoločnosti;
c)  klaster Digitalizácia a priemysel;
c)  klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor;
d)  klaster Klíma, energetika a mobilita;
d)  klaster Klíma, energetika a mobilita;
e)  klaster Potravinové a prírodné zdroje;
e)  klaster Potraviny, prírodné zdroje a poľnohospodárstvo;
f)  nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC).
f)  nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC).
3.  Pilier III Otvorené inovácie sleduje špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. c), podporuje tiež špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) a b) a má tieto zložky:
3.  Pilier III Inovačná Európa má tieto zložky:
a)  Európska rada pre inováciu (EIC);
a)  Európska rada pre inováciu (EIC);
b)  európske inovačné ekosystémy;
b)  európske inovačné ekosystémy;
c)  Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT).
c)  Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT).
4.  Časť Posilnenie Európskeho výskumného priestoru sleduje špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. d), podporuje tiež špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a), b) a c) a má tieto zložky:
4.  Časť „Posilnenie Európskeho výskumného priestoru“ má tieto zložky:
a)  zdieľanie excelentnosti;
a)  šírenie excelentnosti a rozšírenie účasti v celej Únii;
b)  reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácií.
b)  reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácií.
2.  Základné línie činností sú stanovené v prílohe I.
2.  Základné línie činností sú stanovené v prílohe I.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 5
Článok 5
Článok 5
Obranný výskum
Obranný výskum
1.  Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v osobitnom programe uvedenom v článku 1 ods. 3 písm. b) a ktoré sú stanovené v nariadení ..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond, sú výskumné činnosti s výhradným zameraním na obranné aplikácie a s cieľom posilniť konkurencieschopnosť, efektívnosť a inovácie obranného priemyslu.
1.  Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v osobitnom programe uvedenom v článku 1 ods. 3 písm. b) a ktoré sú stanovené v nariadení ..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond, sa zameriava výlučne na obranný výskum a aplikácie s cieľom posilniť konsolidáciu, konkurencieschopnosť, efektívnosť a inovácie obranného priemyslu Únie a zabrániť zdvojeniam medzi týmito dvoma programami.
2.  S výnimkou tohto článku, článku 1 ods. 1 a 3 a článku 9 ods. 1 sa toto nariadenie nevzťahuje na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b).
2.  S výnimkou tohto článku, článku 1 ods. 1 a 3 a článku 9 ods. 1 sa toto nariadenie nevzťahuje na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b).
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 6
Článok 6
Článok 6
Implementácia a formy financovania z prostriedkov EÚ
Strategické plánovanie a implementácia a formy financovania z prostriedkov EÚ
1.  Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia s financujúcimi orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
1.  Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia s financujúcimi orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky na nepriame akcie v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov (vrátane grantov na prevádzku), cien a verejného obstarávania. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.
2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky na nepriame akcie v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov (vrátane grantov na prevádzku), ktoré sú hlavnou formou podpory v rámci programu, ale aj vo forme cien a verejného obstarávania. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.
3.  Pravidlá účasti a šírenia stanovené v tomto nariadení sa vzťahujú na nepriame akcie.
3.  Pravidlá účasti a šírenia stanovené v tomto nariadení sa vzťahujú na nepriame akcie.
4.  Hlavné typy akcií, ktoré sa majú použiť v rámci programu, sú stanovené a vymedzené v prílohe II. Všetky formy financovania sa používajú flexibilne pri všetkých cieľoch programu, pričom ich použitie sa určuje na základe potrieb a povahy daného cieľa.
4.  Hlavné typy akcií, ktoré sa majú použiť v rámci programu, sú stanovené a vymedzené v článku 2 a prílohe II. Formy financovania uvedené v odseku 2 sa používajú flexibilne pri všetkých cieľoch programu, pričom ich použitie sa určuje na základe potrieb a povahy daného cieľa.
5.  Program podporuje aj priame akcie JRC. Ak tieto priame akcie prispievajú k iniciatívam zriadeným podľa článku 185 alebo článku 187 ZFEÚ, tento príspevok sa nepovažuje za súčasť finančného príspevku prideleného na uvedené iniciatívy.
5.  Program podporuje aj priame akcie JRC. Ak tieto priame akcie prispievajú k iniciatívam zriadeným podľa článku 185 alebo článku 187 ZFEÚ, tento príspevok sa nepovažuje za súčasť finančného príspevku prideleného na uvedené iniciatívy.
6.  Implementácia špecifického programu29 vychádza z transparentného a strategického viacročného plánovania výskumných a inovačných činností, najmä pokiaľ ide o pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, v nadväznosti na konzultácie so zainteresovanými stranami o prioritách a použití vhodných typov akcií a foriem implementácie. Tak sa zabezpečí zosúladenie s ostatnými relevantnými programami Únie.
6.  Implementácia špecifického programu29 vychádza zo strategických plánov v oblasti výskumu a inovácie, je v súlade so všetkými cieľmi programu stanovenými v článku 3 a dodržiava sa pri nej proces transparentného, inkluzívneho a strategického viacročného plánovania výskumných a inovačných činností, najmä pokiaľ ide o pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
Uskutočnia sa konzultácie o prioritách a použití vhodných typov akcií a foriem implementácie s vnútroštátnymi orgánmi, s Európskym parlamentom, so zainteresovanými stranami z oblasti výskumu, vývoja a inovácie a priemyslu, so zástupcami občianskej spoločnosti a s nezávislými poradnými expertnými skupinami na vysokej úrovni. Strategickým plánovaním sa zabezpečí zosúladenie s ostatnými relevantnými programami Únie a zvýši sa komplementárnosť a synergie s vnútroštátnymi a regionálnymi programami a prioritami financovania výskumu, vývoja a inovácie, čím sa posilní európsky výskumný priestor.
6a.  Program poskytne všetkým príjemcom možnosť rýchlejšie požiadať o financovanie. Pri mnohých činnostiach v oblasti výskumu a inovácie sa uplatní logika urýchlenia procesu výskumu a inovácie, podľa ktorej čas medzi podaním žiadosti a poskytnutím grantu nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Umožní sa tým rýchlejší prístup zdola nahor k finančným prostriedkom pre malé konzorciá spolupracujúce na činnostiach od základného výskumu po uvedenie na trh. Výzvy v rámci urýchlenia procesu výskumu a inovácie sa otvárajú priebežne s dátumami uzávierok a vykonávajú sa v pracovných programoch v rámci klastrov, EIC a časti „šírenie excelentnosti“.
7.  Činnosti v rámci programu Európsky horizont sa vykonávajú najmä prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov, z ktorých niektoré sa organizujú ako súčasť misií a európskych partnerstiev.
7.  Činnosti v rámci programu Európsky horizont sa vykonávajú prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov, z ktorých niektoré sa organizujú ako súčasť misií a európskych partnerstiev, s výnimkou činností uvedených v článku 39 o cenách.
8.  Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu Európsky horizont sa zameriavajú na civilné uplatnenie.
9.  Program zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácie. Osobitná pozornosť sa s ohľadom na situáciu v príslušnej oblasti výskumu a inovácie venuje zabezpečeniu rodovej rovnováhy v hodnotiacich komisiách a v orgánoch, ako sú skupiny expertov.
__________________
__________________
29 ...
29 ...
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 6 a (nový)
Článok 6a
Zásady financovania z prostriedkov EÚ a prierezové otázky
1.  Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu Európsky horizont sa zameriavajú výhradne na civilné uplatnenie. Rozpočtové presuny medzi týmto programom a Európskym obranným fondom nie sú prípustné.
2.  V programe Európsky horizont sa zabezpečí multidisciplinárny prístup a podľa možností sa zabezpečí začlenenie spoločenských a humanitných vied do všetkých činností vyvíjaných v rámci programu.
3.  V častiach programu založených na spolupráci sa zabezpečí rovnováha medzi nižšími a vyššími úrovňami technickej pripravenosti, čím sa zahrnie celý hodnotový reťazec.
4.  Program sa zameria na značné zmenšenie rozdielov v oblasti výskumu, vývoja a inovácie v rámci Únie a podporí rozsiahle geografické pokrytie v rámci projektov spolupráce. Toto úsilie sa prejaví v primeraných opatreniach členských štátov s podporu z EÚ, z vnútroštátnych aj z regionálnych finančných prostriedkov. Osobitná pozornosť sa s ohľadom na situáciu v príslušnej oblasti výskumu a inovácie venuje zabezpečeniu geografickej rovnováhy vo financovaných projektoch, hodnotiacich komisiách a v orgánoch, ako sú rady a skupiny expertov, bez toho, aby sa oslabili kritériá excelentnosti.
5.  Programom sa zabezpečí účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahovej náplni výskumu a inovácie a bude sa zaoberať príčinami rodovej nerovnováhy. Osobitná pozornosť sa s ohľadom na situáciu v príslušnej oblasti výskumu a inovácie venuje zabezpečeniu rodovej rovnováhy v hodnotiacich komisiách a v ostatných relevantných poradných a iných subjektoch, ako sú rady a skupiny expertov.
6.  Cieľom programu je trvalé administratívne zjednodušenie a zníženie zaťaženia prijímateľov.
7.  Začleňovanie opatrení v oblasti klímy je primerane zahrnuté do obsahovej náplne výskumu a inovácie a zohľadnené vo všetkých štádiách výskumného cyklu.
8.  V programe sa v príslušných prípadoch stanoví zapojenie spoločnosti s cieľom lepšie prispôsobiť proces výskumu a inovácie a jeho výsledky hodnotám a potrebám spoločnosti, a to podporou činností týkajúcich sa zapojenia do vedy a vzdelávania v oblasti vedy a spoločným vytváraním a navrhovaním vedeckých programov prostredníctvom zapojenia občanov a občianskej spoločnosti do určovania priorít výskumu a inovácie.
9.  V programe sa zabezpečí transparentnosť a zodpovednosť verejného financovania vo výskumných a inovačných projektoch, čím sa ochráni verejný záujem.
10.  Komisia alebo príslušný financujúci orgán zabezpečí, aby všetci potenciálni účastníci dostali v čase uverejnenia výzvy na predkladanie návrhov k dispozícii dostatočné pokyny a informácie, najmä príslušnú vzorovú dohodu o grante.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 7
Článok 7
Článok 7
Úlohy
Úlohy
1.  Úlohy sa programujú v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, môžu k nim však prispievať aj akcie vykonávané v rámci iných častí programu.
1.  Úlohy sa programujú v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, môžu k nim však prispievať aj akcie vykonávané v rámci iných častí programu, ako aj akcie vykonávané v rámci iných programov financovania Únie podľa pravidiel programu Európsky horizont.
2.  Misie sa vykonávajú v súlade s článkom 5 osobitného programu. Hodnotenie sa vykonáva v súlade s článkom 26.
2.  Obsah misií, ciele, zámery, harmonogramy a ich vykonávanie sa ďalej spresnia v strategických plánoch v oblasti výskumu a inovácie, ako sa vymedzuje v článku 2 a spresňuje v článku 6 rámcového programu a v článku 5 osobitného programu. Hodnotenie sa vykonáva v súlade s článkom 26.
2a.  Počas prvých dvoch rokov programu sa maximálne 10 % ročného rozpočtu piliera II plánuje prostredníctvom osobitných výziev na vykonávanie misií. Na posledné tri roky programu a až po pozitívnom hodnotení výberu misie a procesu riadenia sa toto percento môže zvýšiť. Celkový podiel rozpočtu vyčlenený na misie sa spresní v strategických plánoch v oblasti výskumu a inovácie.
2b.  Úplné hodnotenie misií, ktoré sa vzťahuje na rozsah, riadenie, vymenovanie rady a jej predbežné opatrenia, sa vykonáva v súlade s ich príslušnými merateľnými čiastkovými cieľmi. Odporúčania vyplývajúce z daného hodnotenia sa zohľadnia pred programovaním nových misií alebo pred pokračovaním, ukončením alebo presmerovaním existujúcich misií.
3.  Úlohy:
3.  Úlohy:
a)  musia mať jasnú pridanú hodnotu pre EÚ a prispievať k dosahovaniu priorít Únie;
a)  musia mať jasnú pridanú hodnotu pre EÚ a prispievať k dosahovaniu priorít, cieľov a záväzkov Únie;
aa)  musia byť inkluzívne, podporovať široké zapojenie a zabezpečovať účasť rozličných druhov zainteresovaných strán, ako aj dosahovať výsledky v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, z ktorých majú prospech všetky členské štáty;
b)  musia byť ambiciózne a inšpiratívne, a teda mať veľký význam pre spoločnosť alebo hospodárstvo;
b)  musia byť ambiciózne, inšpiratívne a mať veľký význam pre spoločnosť, vedu, technológiu, diplomaciu, životné prostredie alebo hospodárstvo;
c)  musia mať jasné zameranie a byť cielené, merateľné a časovo ohraničené;
c)  musia mať jasné zameranie a byť cielené, merateľné a časovo ohraničené;
d)  musia byť sústredené na ambiciózne, ale realistické výskumné a inovačné činnosti;
d)  musia sa vyberať transparentným spôsobom a byť sústredené na ambiciózne, ale realistické výskumné a inovačné činnosti založené na excelentnosti, a to vo všetkých etapách vývoja;
da)  musia zahŕňať prvok naliehavosti, pokiaľ ide o ciele misie, musia mať potrebnú pôsobnosť, rozsah, byť spojené so širokou mobilizáciou požadovaných zdrojov a zamerané výlučne na dosiahnutie výsledku misie;
e)  musia podnecovať aktivitu nad rámec disciplín, sektorov a aktérov;
e)  musia podnecovať aktivitu nad rámec disciplín (vrátane spoločenských a humanitných vied), sektorov a aktérov;
f)  musia byť otvorené viacerým riešeniam „zdola nahor“.
f)  musia byť otvorené viacerým riešeniam „zdola nahor“.
fa)  musia transparentným spôsobom dosahovať synergie s inými programami Únie, ako aj s verejným a súkromným financovaním, a to aj aktívnym zapojením vnútroštátnych a regionálnych inovačných ekosystémov.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 7 a (nový)
Článok 7a
Európska rada pre inováciu
1.  Komisia zriadi Európsku radu pre inováciu (EIC) na vykonávanie akcií v rámci piliera III „Inovačná Európa“, ktoré sa týkajú EIC. EIC funguje podľa týchto zásad: dôraz na prelomové a prevratné inovácie, samostatnosť, schopnosť riskovať, efektívnosť, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť.
2.  EIC je otvorená všetkým typom inovátorov, od jednotlivcov po univerzity, výskumným organizáciám a spoločnostiam, startupom, najmä MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, od jednotlivých prijímateľov po multidisciplinárne konzorciá. Najmenej 70 % rozpočtu EIC sa vyčlení pre inovačné startupy a MSP.
3.  Rada EIC a riadiace prvky EIC sú vymedzené v rozhodnutí (EÚ)... [osobitný program] a jeho prílohách.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 8
Článok 8
Článok 8
Európske partnerstvá
Európske partnerstvá
1.  Časti programu Európsky horizont možno implementovať európskymi partnerstvami. Únia sa môže do európskych partnerstiev zapojiť v akejkoľvek z týchto foriem:
1.  Časti programu Európsky horizont možno implementovať európskymi partnerstvami. Únia sa môže do európskych partnerstiev zapojiť v akejkoľvek z týchto foriem:
a)  účasť na partnerstvách založených na základe memoránd o porozumení a/alebo zmluvných dohôd medzi Komisiou a partnermi uvedenými v článku 2 ods. 3, v ktorých sa špecifikujú ciele partnerstva, príslušné záväzky partnerov poskytnúť peňažné a/alebo nepeňažné príspevky, kľúčové ukazovatele výkonnosti a vplyvu a výstupy, ktoré sa majú dosiahnuť. Zahŕňajú určenie doplnkových výskumných a inovačných činností vykonávaných partnermi a v rámci programu (spoločne programované európske partnerstvá);
a)  účasť na partnerstvách založených na základe memoránd o porozumení a/alebo zmluvných dohôd medzi Komisiou a partnermi uvedenými v článku 2 ods. 3, v ktorých sa špecifikujú ciele partnerstva, príslušné záväzky partnerov poskytnúť peňažné a/alebo nepeňažné príspevky, kľúčové ukazovatele výkonnosti a vplyvu a výstupy, ktoré sa majú dosiahnuť. Zahŕňajú určenie doplnkových výskumných a inovačných činností vykonávaných partnermi a v rámci programu (spoločne programované európske partnerstvá);
b)  účasť na programe výskumných a inovačných činností, ako aj poskytovanie finančného príspevku na tento program na základe záväzku partnerov poskytnúť peňažné a nepeňažné príspevky a integrovať svoje príslušné činnosti s použitím akcie na spolufinancovanie programu (spolufinancované európske partnerstvá);
b)  účasť na programe výskumných a inovačných činností, ako aj poskytovanie finančného príspevku na tento program na základe záväzku partnerov poskytnúť peňažné a nepeňažné príspevky a integrovať svoje príslušné činnosti s použitím akcie na spolufinancovanie programu (spolufinancované európske partnerstvá);
c)  účasť na výskumných a inovačných programoch, ako aj poskytovanie finančného príspevku na tieto programy, ktoré uskutočňujú niektoré členské štáty v súlade s článkom 185 ZFEÚ alebo subjekty zriadené podľa článku 187 ZFEÚ, ako sú napríklad spoločné podniky, alebo znalostné a inovačné spoločenstvá EIT v súlade s [nariadením o EIT] (inštitucionálne európske partnerstvá), ktoré sa majú implementovať vo výnimočných prípadoch, keď by použitie iných foriem európskych partnerstiev neviedlo k dosiahnutiu cieľov alebo by nevytvárali potrebné očakávané vplyvy, a ak je to odôvodnené dlhodobou perspektívou a vysokým stupňom integrácie vrátane centralizovaného riadenia všetkých finančných príspevkov.
c)  účasť na výskumných a inovačných programoch, ako aj poskytovanie finančných a/alebo nepeňažných príspevkov na tieto programy, ktoré uskutočňujú niektoré členské štáty v súlade s článkom 185 ZFEÚ alebo subjekty zriadené podľa článku 187 ZFEÚ, ako sú napríklad spoločné podniky, alebo znalostné a inovačné spoločenstvá EIT v súlade s [nariadením o EIT] (inštitucionálne európske partnerstvá), ktoré sa majú implementovať vo výnimočných prípadoch, keď by použitie iných foriem európskych partnerstiev neviedlo k dosiahnutiu cieľov alebo by nevytvárali potrebné očakávané vplyvy, a ak je to odôvodnené dlhodobou perspektívou a vysokým stupňom integrácie vrátane centralizovaného riadenia všetkých finančných príspevkov.
2.  Európske partnerstvá:
2.  Európske partnerstvá:
a)  musia byť založené v prípadoch, ak dosiahnu ciele programu Európsky horizont efektívnejšie ako Únia samotná;
a)  sa zakladajú len v prípadoch, ak dosiahnu ciele programu Európsky horizont efektívnejšie v porovnaní s inými časťami rámcového programu;
b)  musia dodržiavať zásady pridanej hodnoty pre Úniu, transparentnosti, otvorenosti, účinku, pákového efektu, dlhodobého finančného záväzku všetkých zapojených strán, flexibility, koherentnosti a komplementarity s únijnými, miestnymi, regionálnymi, celoštátnymi a medzinárodnými iniciatívami;
b)  musia dodržiavať zásady pridanej hodnoty pre Úniu, transparentnosti, otvorenosti, účinku, silného pákového efektu, dlhodobého peňažného a/alebo nepeňažného záväzku všetkých zapojených strán, flexibility, koherentnosti a komplementarity s únijnými, miestnymi, regionálnymi, celoštátnymi a medzinárodnými iniciatívami;
c)  musia byť časovo obmedzené a obsahovať podmienky postupného ukončenia financovania programu.
c)  musia byť časovo obmedzené a obsahovať podmienky postupného ukončenia financovania programu.
2a.  Všetky partnerstvá sa určujú v strategických plánoch v oblasti výskumu a inovácie vymedzených v článku 6 a v prílohe III k rámcovému programu a v prílohe I k osobitnému programu predtým, ako sa vykonajú v pracovných programoch alebo pracovných plánoch.
Ustanovenia a kritériá týkajúce sa ich výberu, implementácie, monitorovania, hodnotenia a postupného ukončenia sú stanovené v prílohe III.
Ustanovenia a kritériá týkajúce sa ich výberu, implementácie, monitorovania, hodnotenia a postupného ukončenia sú stanovené v prílohe III.
Pozmeňujúce návrhy 71 a 172
Návrh nariadenia
Článok 9
Článok 9
Článok 9
Rozpočet
Rozpočet
1.  Finančné krytie na implementáciu rámcového programu na obdobie 2021 – 2027 je 94 100 000 000 EUR v bežných cenách pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) okrem sumy pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) podľa nariadenia ..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond.
1.  Finančné krytie na implementáciu rámcového programu na obdobie 2021 – 2027 je 120 000 000 000 EUR v cenách z roku 2018 pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) okrem sumy pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) podľa nariadenia ..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond.
2.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v prvej polovici vety odseku 1 je takéto:
2.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v prvej polovici vety odseku 1 je takéto:
a)  25 800 000 000 EUR na pilier I Otvorená veda na obdobie 2021 – 2027, z toho
a)  27,42 % na pilier I Excelentná a otvorená veda na obdobie 2021 – 2027, z toho
(1)  16 600 000 000 EUR na Európsku radu pre výskum;
(1)  17,64 % na Európsku radu pre výskum;
(2)  6 800 000 000 EUR na akcie Marie Curie-Skłodowskej;(
(2)  7,23 % na akcie Marie Curie-Skłodowskej;
(3)  2 400 000 000 EUR na výskumné infraštruktúry;
(3)  2,55 % na výskumné infraštruktúry;
b)  52 700 000 000 EUR na pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu na obdobie 2021 – 2027, z toho
b)  55,48 % na pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na obdobie 2021 – 2027, z toho
(1)  7 700 000 000 EUR na klaster Zdravie;
(1)  8,16 % na klaster Zdravie;
(2)  2 800 000 000 EUR na klaster Inkluzívna a bezpečná spoločnosť;
(2)  2,50 % na klaster Inkluzívna a kreatívna spoločnosť;
(2 a)  2,00 % na klaster Bezpečná spoločnosť;
(3)  15 000 000 000 EUR na klaster Digitalizácia a priemysel;
(3)  15,94 % na klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor;
(4)  15 000 000 000 EUR na klaster Klíma, energetika a mobilita;
(4)  15,84 % na klaster Klíma, energetika a mobilita;
(5)  10 000 000 000 EUR na klaster Potravinové a prírodné zdroje;
(5)  9,00 % na klaster Potraviny, prírodné zdroje a poľnohospodárstvo;
(6)  2 200 000 000 EUR na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC);
(6)  2,04 % na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC);
c)  13 500 000 000 EUR na pilier III Otvorené inovácie na obdobie 2021 – 2027, z toho
c)  12,71 % na pilier III Inovačná Európa na obdobie 2021 – 2027, z toho
(1)  10 500 000 000 EUR na Európsku radu pre inováciu vrátane až 500 000 000 na európske inovačné ekosystémy;
(1)  8,71 % na Európsku radu pre inováciu (EIC) vrátane až 0,53 % na európske inovačné ekosystémy;
(2)  3 000 000 000 EUR na Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT);
(2)  4 % na Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT).
d)  2 100 000 000 EUR na časť Posilnenie Európskeho výskumného priestoru na obdobie 2021 – 2027, z toho
d)  4,39 % na časť Posilnenie Európskeho výskumného priestoru s týmito zložkami:
(1)  1 700 000 000 EUR na zdieľanie excelentnosti;
(1)  4,00 % na šírenie excelentnosti a rozšírenie účasti v celej Únii;
(2)  400 000 000 EUR na reformu a posilnenie európskeho systému výskumu a inovácie.
(2)  0,39 % na reformu a posilnenie európskeho systému výskumu a inovácie.
3.  Komisia sa môže v rámci každoročného rozpočtového postupu odchýliť od súm uvedených v odseku 2 najviac o 10 % s cieľom reagovať na nepredvídané situácie alebo nový vývoj či potreby. Takáto odchýlka nie je povolená pri sume uvedenej v odseku 2 písm. b) bode 6 tohto článku a pri celkovej sume stanovenej pre časť Posilnenie Európskeho výskumného priestoru uvedenú v odseku 2 tohto článku.
3.  Komisia sa môže v rámci každoročného rozpočtového postupu odchýliť od súm uvedených v odseku 2 najviac o 10 % vrátane vyčlenenia príspevkov od pridružených krajín s cieľom reagovať na nepredvídané situácie alebo nový vývoj či potreby.
3a.  V rámci všeobecného cieľa Únie zohľadňovať problematiku zmeny klímy a vynakladať na podporu klimatických cieľov 30 % rozpočtu Únie akcie programu v príslušných prípadoch prispejú k dosahovaniu klimatických cieľov aspoň 35 % výdavkov v rámci programu.
3b.  Aspoň 2,5 miliardy EUR sa vyčlení na granty na prírastkovú inováciu v MSP podľa nástroja uvedeného v článku 43a tohto nariadenia a v prílohe I k rozhodnutiu.
3c.  45 % rozpočtu na klaster Inkluzívna a kreatívna spoločnosť sa podporí výskum týkajúci sa kultúrneho a kreatívneho sektora vrátane kultúrneho dedičstva Únie, čo zahŕňa 300 miliónov EUR vyčlenených na vytvorenie cloudu pre európske kultúrne dedičstvo uvedeného v prílohe I k osobitnému programu po posúdení vplyvu, ktoré sa má predložiť Európskemu parlamentu.
3d.  Cieľom je, aby bola aspoň 1 miliarda EUR vyčlenená na kvantový výskum v rámci klastra Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor, ktorý patrí do piliera II.
4.  Zo sumy uvedenej v prvej polovici vety odseku 1 sa môžu takisto uhrádzať výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti a výdavky potrebné na riadenie a implementáciu programu vrátane všetkých administratívnych výdavkov, ako aj na hodnotenie dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.
4.  Zo sumy uvedenej v prvej polovici vety odseku 1 sa môžu takisto uhrádzať výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti a výdavky potrebné na riadenie a implementáciu programu vrátane všetkých administratívnych výdavkov, ako aj na hodnotenie dosahovania jeho cieľov. Tieto výdavky nesmú prekročiť 5 % celkovej sumy programu. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.
5.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v odseku 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.
5.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v odseku 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.
6.  Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.
6.  Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.
7.  Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.
7.  Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.
8.  Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia, ktoré možno presunúť v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX […všeobecné nariadenie], môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.
9.  Program Európsky horizont je určený na implementovanie v synergii s ostatnými programami financovania z prostriedkov Únie. Neúplný zoznam synergií s ostatnými programami financovania z prostriedkov Únie je uvedený v prílohe IV.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 10
Článok 10
Článok 10
Otvorený prístup a otvorené údaje
Otvorený prístup a otvorené údaje
1.  Otvorený prístup k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného v rámci programu, musí byť zabezpečený v súlade s článkom 35 ods. 3. Otvorený prístup k výskumným údajom musí byť zabezpečený v súlade so zásadou „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“. Podporuje sa otvorený prístup k ostatným výstupom výskumu.
1.  Otvorený prístup k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného v rámci programu, musí byť zabezpečený v súlade s článkom 35 ods. 3. Otvorený prístup k výskumným údajom musí byť zabezpečený v súlade so zásadou „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“.
1a.  Pri otvorenom prístupe k výskumným údajom sa uznáva potreba rôznych režimov prístupu z dôvodu hospodárskeho záujmu Únie, práv duševného vlastníctva, ochrany osobných údajov a dôvernosti, záujmov bezpečnosti a iných legitímnych záujmov vrátane možnosti výnimky. Plány správy údajov počas trvania projektu sa považujú za oprávnené náklady.
1b.  Na medzinárodnej úrovni sa podporuje recipročný otvorený prístup k vedeckým publikáciám a výskumným údajom so zreteľom na konkurencieschopnosť a priemyselné záujmy Únie. Recipročný otvorený prístup sa podporuje najmä vo všetkých dohodách o pridružení a dohodách o spolupráci v oblasti vedy a technológií s tretími krajinami vrátane dohôd podpísaných financujúcimi orgánmi poverenými nepriamym riadením programu.
2.  Zodpovedné spravovanie výskumných údajov musí byť zabezpečené v súlade so zásadami vyhľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a opätovnej použiteľnosti (FAIR).
2.  Zodpovedné spravovanie výskumných údajov musí byť zabezpečené v súlade so zásadami vyhľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a opätovnej použiteľnosti (FAIR) údajov.
3.  Podporuje sa prax otvorenej vedy nad rámec otvoreného prístupu k výstupom výskumu a zodpovedné spravovanie výskumných údajov.
3.  Podporuje sa prax otvorenej vedy nad rámec otvoreného prístupu k výskumným údajom a vedeckým publikáciám a zodpovedné spravovanie výskumných údajov.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 11
Článok 11
Článok 11
Doplnkové a kombinované financovanie
Doplnkové, kombinované a kumulatívne financovanie
1.   Program Európsky horizont sa realizuje v súčinnosti s inými programami financovania z prostriedkov Únie a zároveň sa usiluje o maximálne administratívne zjednodušenie. Neúplný zoznam synergií s ostatnými programami financovania sa uvádza v prílohe IV. Na spolufinancované akcie v oblasti výskumu, vývoja a inovácie sa uplatňuje jednotný súbor pravidiel programu Európsky horizont.
akcie, ktoré získali osvedčenie známky excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne a komparatívne podmienky:
2.   Známka excelentnosti sa udeľuje vo všetkých častiach programu. Akcie, ktoré získali osvedčenie známky excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne a komparatívne podmienky:
a)  boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;
a)  boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;
b)  spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;
b)  spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;
c)  nemôžu byť z dôvodu rozpočtových obmedzení financované v rámci uvedenej výzvy na predkladanie návrhov,
c)  nemôžu byť z dôvodu rozpočtových obmedzení financované v rámci uvedenej výzvy na predkladanie návrhov,
môžu získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.
môžu získať podporu z vnútroštátnych alebo regionálnych fondov vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] bez toho, aby bolo potrebné ďalšie uplatňovanie a hodnotenie, a za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. S výnimkou pravidiel štátnej pomoci sa uplatňujú pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.
2a.   V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX [... nariadenie o spoločných ustanoveniach] môže riadiaci orgán dobrovoľne požiadať o prenesenie častí svojich finančných prostriedkov do programu Európsky horizont. Prenesenie zdrojov sa uskutoční v súlade s pravidlami programu Európsky horizont. Komisia okrem toho zabezpečí, aby sa takéto prenesené finančné prostriedky vyčleňovali výlučne na programy a/alebo projekty, ktoré sa budú realizovať v danom členskom štáte alebo regióne, podľa toho, odkiaľ pochádzajú.
2b.   Komisia po predchádzajúcom schválení žiadateľov zahrnie vyčlenené prostriedky uvedené v tomto článku do informačného systému pre vybraté projekty s cieľom umožniť rýchlu výmenu informácií a umožniť financujúcim orgánom poskytnúť finančné prostriedky na vybraté akcie.
Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok v rámci tohto programu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 12
Článok 12
Článok 12
Tretie krajiny pridružené k programu
Tretie krajiny pridružené k programu
1.  Program je otvorený pre tieto tretie krajiny:
1.  Program je otvorený pre tieto tretie krajiny:
a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;
a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;
b)  pristupujúce krajiny, kandidáti a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
b)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
d)  tretie krajiny a územia, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:
d)  tretie krajiny a územia, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:
i)  dobrá kapacita v oblasti vedy, techniky a inovácie;
i)  dobrá kapacita v oblasti vedy, techniky a inovácie;
ii)  prihlásenie sa k otvorenému trhovému hospodárstvu založenému na pravidlách vrátane spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania s právami duševného vlastníctva, s podporou demokratických inštitúcií;
ii)  prihlásenie sa k otvorenému trhovému hospodárstvu založenému na pravidlách vrátane spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania s právami duševného vlastníctva, rešpektovania ľudských práv, s podporou demokratických inštitúcií;
iii)  aktívne presadzovanie politík na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie občanov.
iii)  aktívne presadzovanie politík na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie občanov.
Pridruženie každej z tretích krajín uvedených v písmene d) k programu musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode upravujúcej účasť tretej krajiny na programe Únie za predpokladu, že dohoda:
Úplné alebo čiastočné pridruženie každej z tretích krajín uvedených v písmene d) k programu je založené na posúdení prínosov pre Úniu. Predovšetkým musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode upravujúcej účasť tretej krajiny na programe Únie za predpokladu, že dohoda:
–  zabezpečuje spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a výhody pre tretiu krajinu, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie
–  zabezpečuje spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a výhody pre tretiu krajinu, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie
–   zveruje právo koordinovať akciu v rámci programu za predpokladu, že je prospešná pre Úniu a že je zabezpečená ochrana finančných záujmov Únie;
–  stanovuje podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
–  stanovuje podmienky účasti na programe vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a podprogramy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
–  zaručuje práva Únie zabezpečiť správne finančné riadenie a chrániť jej finančné záujmy.
–  zaručuje práva Únie zabezpečiť správne finančné riadenie a chrániť finančné záujmy Únie.
2.  Pokiaľ ide o mieru pridruženia každej tretej krajiny k programu, musí sa zohľadňovať cieľ prispievať k hospodárskemu rastu v Únii inováciami. Podobne, s výnimkou členských štátov EHP, pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov môžu byť v prípade konkrétnej krajiny z dohody o pridružení vyňaté časti programu.
2.  Pokiaľ ide o mieru pridruženia každej tretej krajiny k programu, musí sa zohľadňovať cieľ prispievať k hospodárskemu rastu v Únii inováciami a musí sa zabraňovať úniku mozgov z Únie. Podobne, s výnimkou členských štátov EHP, pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov môžu byť v prípade konkrétnej krajiny z dohody o pridružení vyňaté časti programu s jedným prijímateľom, najmä tie, ktoré sú vyhradené pre súkromné subjekty.
3.  Ak je to vhodné, v dohode o pridružení sa musí stanovovať účasť právnych subjektov usadených v Únii na rovnocenných programoch pridružených krajín v súlade s podmienkami uvedených programov.
3.  Ak je to vhodné, v dohode o pridružení sa musí stanovovať a presadzovať vzájomná účasť právnych subjektov usadených v Únii na rovnocenných programoch pridružených krajín v súlade s podmienkami uvedených programov.
4.  Podmienky určujúce úroveň finančných príspevkov musia zaručovať automatickú opravu výrazných odchýlok v porovnaní so sumou, ktorú získajú subjekty usadené v pridruženej krajine na základe účasti na programe, s prihliadnutím na náklady na riadenie, vykonávanie a prevádzku programu.
4.  Podmienky dohody o pridružení určujúce úroveň finančných príspevkov musia každé dva roky zaručovať automatickú opravu všetkých odchýlok v porovnaní so sumou, ktorú získajú subjekty usadené v pridruženej krajine na základe účasti na programe, s prihliadnutím na náklady na riadenie, vykonávanie a prevádzku programu.
4a.  Príspevky všetkých pridružených krajín sa zahrnú do príslušných častí programu za predpokladu, že sa dodržiava rozdelenie rozpočtu uvedené v článku 9 ods. 2. Komisia počas každoročného rozpočtového postupu podá Rade a Európskemu parlamentu správu o celkovom rozpočte na jednotlivé časti programu, pričom identifikuje jednotlivé pridružené krajiny, individuálne príspevky a ich finančnú bilanciu.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 14 – názov
Oprávnené akcie
Oprávnené akcie a etické zásady
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 15
Článok 15
Článok 15
Etika
Etika
1.  Akcie vykonávané v rámci programu musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, predpismi Únie a medzinárodnými predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.
1.  Akcie vykonávané v rámci programu musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, predpismi Únie a medzinárodnými predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.
Osobitná pozornosť sa venuje zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu a potrebe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí.
2.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia poskytnúť:
2.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia poskytnúť:
a)  etické sebahodnotenie, v ktorom určia a podrobne uvedú všetky predvídateľné etické otázky súvisiace s cieľom, vykonávaním a pravdepodobným vplyvom financovaných činností vrátane potvrdenia o súlade s odsekom 1 a opisu, ako bude zabezpečený;
a)  etické sebahodnotenie, v ktorom určia a podrobne uvedú všetky predvídateľné etické otázky súvisiace s cieľom, vykonávaním a pravdepodobným vplyvom financovaných činností vrátane potvrdenia o súlade s odsekom 1 a opisu, ako bude zabezpečený;
b)  potvrdenie, že činnosti budú v súlade s Európskym kódexom správania pre etiku vo výskume uverejneným federáciou európskych akadémií vied (All European Academies) a že sa nebudú vykonávať žiadne činnosti vylúčené z financovania;
b)  potvrdenie, že činnosti budú v súlade s Európskym kódexom správania pre etiku vo výskume uverejneným federáciou európskych akadémií vied (All European Academies) a že sa nebudú vykonávať žiadne činnosti vylúčené z financovania;
c)  pri činnostiach vykonávaných mimo Únie potvrdenie, že tie isté činnosti by boli povolené v niektorom z členských štátov, a
c)  pri činnostiach vykonávaných mimo Únie potvrdenie, že tie isté činnosti by boli povolené v niektorom z členských štátov, a
d)  pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, v prípade potreby podrobné údaje o licenčných a kontrolných opatreniach, ktoré prijmú príslušné orgány dotknutých členských štátov, ako aj podrobné údaje o etických povoleniach, ktoré musia byť udelené pred začatím príslušných činností.
d)  pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, v prípade potreby podrobné údaje o licenčných a kontrolných opatreniach, ktoré prijmú príslušné orgány dotknutých členských štátov, ako aj podrobné údaje o etických povoleniach, ktoré musia byť udelené pred začatím príslušných činností.
3.  Návrhy sa systematicky preverujú s cieľom určiť tie akcie, ktoré vzbudzujú zložité alebo závažné etické otázky, a podrobiť ich etickému hodnoteniu. Etické hodnotenie vykonáva Komisia, ak jeho vykonaním nepoverí financujúci orgán. Pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, je etické hodnotenie povinné. Etické previerky a hodnotenia sa vykonávajú s pomocou odborníkov na etiku. Komisia a financujúce orgány zabezpečia čo najväčšiu možnú transparentnosť etických postupov.
3.  Návrhy sa systematicky preverujú s cieľom určiť tie akcie, ktoré vzbudzujú zložité alebo závažné etické otázky, a podrobiť ich etickému hodnoteniu. Etické hodnotenie vykonáva Komisia, ak jeho vykonaním nepoverí financujúci orgán. Pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, je etické hodnotenie povinné. Etické previerky a hodnotenia sa vykonávajú s pomocou odborníkov na etiku. Komisia a financujúce orgány zabezpečia transparentnosť etických postupov.
4.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia získať všetky povolenia alebo iné povinné dokumenty od príslušných vnútroštátnych a miestnych etických výborov alebo od iných orgánov, ako sú orgány na ochranu osobných údajov, pred začatím príslušných činností. Uvedené dokumenty sa musia archivovať a na požiadanie poskytnúť Komisii alebo financujúcemu orgánu.
4.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia získať všetky povolenia alebo iné povinné dokumenty od príslušných vnútroštátnych a miestnych etických výborov alebo od iných orgánov, ako sú orgány na ochranu osobných údajov, pred začatím príslušných činností. Uvedené dokumenty sa musia archivovať a na požiadanie poskytnúť Komisii alebo financujúcemu orgánu.
5.  Ak je to vhodné, Komisia alebo financujúci orgán vykonávajú etické kontroly. V prípade závažných alebo zložitých etických otázok vykonáva kontroly Komisia, ak ich vykonaním nepoverí financujúci orgán.
5.  Ak je to vhodné, Komisia alebo financujúci orgán vykonávajú etické kontroly. V prípade závažných alebo zložitých etických otázok vykonáva kontroly Komisia, ak ich vykonaním nepoverí financujúci orgán.
Etické kontroly sa vykonávajú s pomocou odborníkov na etiku.
Etické kontroly sa vykonávajú s pomocou odborníkov na etiku.
6.  Akcie, ktoré nie sú eticky prijateľné, môžu byť kedykoľvek zamietnuté alebo ukončené.
6.  Akcie, ktoré nie sú eticky prijateľné, sa zamietnu alebo ukončia, len čo sa určí ich neprijateľnosť z etického hľadiska.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 16
Článok 16
Článok 16
Bezpečnosť
Bezpečnosť
1.  Akcie vykonávané v rámci programu musia dodržiavať platné bezpečnostné pravidlá, a najmä pravidlá ochrany utajovaných skutočností pred neoprávneným sprístupnením, ako aj všetky príslušné vnútroštátne právne predpisy a právo Únie. V prípade výskumu vykonávaného mimo Únie, pri ktorom sa používajú alebo vznikajú utajované skutočnosti, je nevyhnutné, aby popri dodržiavaní uvedených požiadaviek bola uzatvorená dohoda o bezpečnosti medzi Úniou a treťou krajinou, v ktorej sa vykonáva výskum.
1.  Akcie vykonávané v rámci programu musia dodržiavať platné bezpečnostné pravidlá, a najmä pravidlá ochrany utajovaných skutočností pred neoprávneným sprístupnením, ako aj všetky príslušné vnútroštátne právne predpisy a právo Únie. V prípade výskumu vykonávaného mimo Únie, pri ktorom sa používajú alebo vznikajú utajované skutočnosti, je nevyhnutné, aby popri dodržiavaní uvedených požiadaviek bola uzatvorená dohoda o bezpečnosti medzi Úniou a treťou krajinou, v ktorej sa vykonáva výskum.
2.  V prípade potreby musia návrhy obsahovať bezpečnostné sebahodnotenie, v ktorom sa určia bezpečnostné problémy a podrobne uvedie, ako sa tieto problémy budú riešiť v záujme súladu s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právom Únie.
2.  V prípade potreby musia návrhy obsahovať bezpečnostné sebahodnotenie, v ktorom sa určia bezpečnostné problémy a podrobne uvedie, ako sa tieto problémy budú riešiť v záujme súladu s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právom Únie.
3.  V prípade potreby Komisia alebo financujúci orgán vykonajú bezpečnostnú previerku návrhov, ktoré vzbudzujú bezpečnostné obavy.
3.  V prípade potreby Komisia alebo financujúci orgán vykonajú bezpečnostnú previerku návrhov, ktoré vzbudzujú bezpečnostné obavy.
4.  Akcie musia byť prípadne v súlade s rozhodnutím (EÚ, Euratom) 2015/444 a jeho vykonávacími predpismi.
4.  Akcie musia byť prípadne v súlade s rozhodnutím (EÚ, Euratom) 2015/444 a jeho vykonávacími predpismi.
5.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, zabezpečia ochranu utajovaných skutočností použitých a/alebo vytvorených pri akcii pred neoprávneným sprístupnením. Pred začatím príslušných činností poskytnú dôkaz o previerke personálnej bezpečnosti a/alebo previerke bezpečnosti zariadenia od príslušných národných bezpečnostných orgánov.
5.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, zabezpečia ochranu utajovaných skutočností použitých a/alebo vytvorených pri akcii pred neoprávneným sprístupnením. Pred začatím príslušných činností na žiadosť Komisie alebo financujúceho orgánu poskytnú dôkaz o previerke personálnej bezpečnosti a/alebo previerke bezpečnosti zariadenia od príslušných národných bezpečnostných orgánov.
6.  Ak s utajovanými skutočnosťami budú musieť manipulovať externí experti, pred vymenovaním sú povinní absolvovať príslušnú bezpečnostnú previerku.
6.  Ak s utajovanými skutočnosťami budú musieť manipulovať externí experti, pred vymenovaním sú povinní absolvovať príslušnú bezpečnostnú previerku.
7.  V prípade potreby môže bezpečnostné kontroly vykonať Komisia alebo financujúci orgán.
7.  V prípade potreby môže bezpečnostné kontroly vykonať Komisia alebo financujúci orgán.
8.  Akcie, ktoré nespĺňajú bezpečnostné pravidlá, môžu byť kedykoľvek zamietnuté alebo ukončené.
8.  Akcie, ktoré nespĺňajú bezpečnostné pravidlá, môžu byť kedykoľvek zamietnuté alebo ukončené.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 18
Článok 18
Článok 18
Subjekty oprávnené na účasť
Subjekty oprávnené na účasť
1.  Na akcii v rámci programu sa môže zúčastniť každý právny subjekt bez ohľadu na to, kde je usadený, alebo medzinárodná organizácia za predpokladu splnenia podmienok stanovených v tomto nariadení spolu s podmienkami stanovenými v pracovnom programe alebo výzve.
1.  Na akcii v rámci programu sa môže zúčastniť každý právny subjekt bez ohľadu na to, kde je usadený, a to aj právny subjekt z nepridruženej tretej krajiny alebo medzinárodná organizácia za predpokladu splnenia podmienok stanovených v tomto nariadení spolu s podmienkami stanovenými v pracovnom programe alebo výzve.
2.  Subjekty musia byť súčasťou konzorcia, ktoré tvoria aspoň tri nezávislé právne subjekty, z ktorých každý je usadený v inom členskom štáte alebo pridruženej krajine a aspoň jeden z nich je usadený v ktoromkoľvek členskom štáte, pokiaľ:
2.  Subjekty musia byť súčasťou konzorcia, ktoré tvoria aspoň tri nezávislé právne subjekty, z ktorých každý je usadený v inom členskom štáte vrátane najvzdialenejších regiónov alebo v pridruženej krajine a aspoň dva z nich sú usadené v členskom štáte, pokiaľ to nie je akcia uvedená v odseku 3 alebo 4;
a)  sa v pracovnom programe nestanovuje inak, ak je to odôvodnené;
b)  to nie je akcia uvedená v odseku 3 alebo 4.
3.  Akcie Európskej rady pre výskum týkajúce sa výskumu na hraniciach poznania, akcie Európskej rady pre inováciu, akcie odbornej prípravy a mobility alebo akcie spolufinancovania programu môže implementovať jeden alebo viacero právnych subjektov, z ktorých jeden musí byť usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine.
3.  Akcie Európskej rady pre výskum týkajúce sa výskumu na hraniciach poznania, akcie Európskej rady pre inováciu, akcie odbornej prípravy a mobility alebo akcie spolufinancovania programu môže implementovať jeden alebo viacero právnych subjektov, z ktorých jeden musí byť usadený v členskom štáte alebo v príslušnom prípade v pridruženej krajine v zmysle článku 12 ods. 1.
4.  Koordinačné a podporné akcie môže implementovať jeden alebo viacero právnych subjektov, ktoré môžu byť usadené v členskom štáte, pridruženej krajine alebo v ďalšej tretej krajine.
4.  Koordinačné a podporné akcie môže implementovať jeden alebo viacero právnych subjektov, ktoré môžu byť usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine alebo v ďalšej tretej krajine.
5.  Pri akciách súvisiacich so strategickými aktívami, záujmami, autonómiou alebo bezpečnosťou Únie sa môže v pracovnom programe stanoviť, že účasť môže byť obmedzená iba na právne subjekty usadené v členských štátoch alebo na právne subjekty usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách popri subjektoch usadených v členských štátoch.
5.  Pri akciách súvisiacich so strategickými aktívami, záujmami, autonómiou alebo bezpečnosťou Únie sa môže v pracovnom programe stanoviť, že účasť môže byť obmedzená iba na právne subjekty usadené v členských štátoch alebo na právne subjekty usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách popri subjektoch usadených v členských štátoch.
6.  Popri kritériách uvedených v odsekoch 2, 3, 4 a 5 môžu byť v pracovnom programe stanovené kritériá oprávnenosti podľa osobitných politických požiadaviek alebo povahy a cieľov akcie vrátane počtu právnych subjektov, typu právneho subjektu a miesta usadenia.
6.  Popri kritériách uvedených v odsekoch 2, 3, 4 a 5 môžu byť v pracovnom programe stanovené kritériá oprávnenosti podľa osobitných politických požiadaviek alebo povahy a cieľov akcie vrátane počtu právnych subjektov, typu právneho subjektu a miesta usadenia.
7.  Pri akciách s využitím súm podľa článku 9 ods. 8 je účasť obmedzená na jeden právny subjekt usadený v jurisdikcii delegujúceho riadiaceho orgánu s výnimkou prípadu, že v pracovnom programe sa stanovuje a s riadiacim orgánom sa dohodlo inak.
7.  Pri akciách s využitím súm podľa článku 11 je účasť obmedzená na jeden právny subjekt usadený v jurisdikcii delegujúceho riadiaceho orgánu s výnimkou prípadu, že v pracovnom programe sa stanovuje a s riadiacim orgánom sa dohodlo inak.
8.  Ak sa tak uvádza v pracovnom programe, Spoločné výskumné centrum sa môže zúčastňovať na akciách.
8.  Ak sa tak uvádza v pracovnom programe, Spoločné výskumné centrum sa môže zúčastňovať na akciách.
9.  JRC, medzinárodné európske výskumné organizácie a právne subjekty založené podľa práva Únie sa považujú za usadené v inom členskom štáte než v štátoch, v ktorých sú usadené iné právne subjekty zúčastňujúce sa na akcii.
10.  V prípade akcií výskumu na hraniciach poznania Spoločného výskumného centra a akcií odborného vzdelávania a mobility sa medzinárodné organizácie so sídlom v členskom štáte alebo pridruženej krajine považujú za usadené v tomto členskom štáte alebo pridruženej krajine.
10.  V prípade akcií výskumu na hraniciach poznania Spoločného výskumného centra a akcií odborného vzdelávania a mobility sa medzinárodné organizácie so sídlom v členskom štáte alebo pridruženej krajine považujú za usadené v tomto členskom štáte alebo pridruženej krajine.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 19
Článok 19
Článok 19
Subjekty oprávnené na financovanie
Subjekty oprávnené na financovanie
1.   Subjekty sú oprávnené na financovanie, ak sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine.
1.   Subjekty sú oprávnené na financovanie, ak sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1.
Pri akciách s využitím súm podľa článku 9 ods. 8 sú na financovanie z týchto súm oprávnené iba subjekty usadené v jurisdikcii delegujúceho riadiaceho orgánu.
Pri akciách s využitím súm podľa článku 11 ods. 3 sú na financovanie z týchto súm oprávnené iba subjekty usadené v jurisdikcii delegujúceho riadiaceho orgánu.
1a.  Medzinárodné organizácie sú v príslušných prípadoch oprávnené na financovanie v rámci akcie, ak sa ich hlavné sídlo nachádza v členskom štáte alebo pridruženej krajine.
1b.  V prípade krajín s nízkymi až strednými príjmami a výnimočne v prípade iných nepridružených tretích krajín môžu byť oprávnené na financovanie v rámci akcie, ak:
a)  daná tretia krajina je uvedená v pracovnom programe a
b)  Komisia alebo financujúci orgán považujú jej účasť za podstatnú pre implementáciu akcie.
2.  Subjekty usadené v nepridruženej tretej krajine v zásade znášajú náklady spojené s ich účasťou. V prípade krajín s nízkymi až strednými príjmami a výnimočne v prípade iných nepridružených tretích krajín však subjekty môžu byť oprávnené na financovanie v akcii, ak:
2.  Subjekty usadené v inej nepridruženej tretej krajine znášajú náklady spojené s ich účasťou. Keď sa to považuje za užitočné, môžu sa uzavrieť dohody o výskume a vývoji medzi týmito nepridruženými tretími krajinami a Úniou a môžu sa stanoviť mechanizmy spolufinancovania podobné tým, ktoré boli dohodnuté v rámci programu Horizont 2020. Príslušné krajiny zabezpečia vzájomný prístup právnych subjektov z Únie k programom financovania týchto krajín v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ako aj reciprocitu v rámci otvoreného prístupu k vedeckým výsledkom a údajom a k spravodlivým a rovnakým podmienkam v oblasti práv duševného vlastníctva.
a)  daná tretia krajina je uvedená v pracovnom programe prijatom Komisiou alebo
b)  Komisia alebo financujúci orgán považujú ich účasť za podstatnú pre implementáciu akcie.
3.  Pridružené subjekty sú oprávnené na financovanie v rámci akcie, ak sú usadené v členskom štáte, pridruženej krajine alebo v tretej krajine uvedenej v pracovnom programe prijatom Komisiou.
3.  Pridružené subjekty sú oprávnené na financovanie v rámci akcie, ak sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine.
3a.  Komisia podáva Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej v prípade každej nepridruženej tretej krajiny uvedie výšku finančných príspevkov Únie poskytnutých zúčastneným subjektom a výšku finančných príspevkov poskytnutých tou istou krajinou subjektom Únie, ktoré sa zúčastňujú na ich činnostiach.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 20
Článok 20
Článok 20
Výzvy na predkladanie návrhov
Výzvy na predkladanie návrhov
1.  Obsah výziev na predkladanie návrhov je v prípade všetkých akcií s výnimkou prechodných činností v rámci nástroja EIC Prieskumník uvedený v pracovnom programe.
1.  Obsah výziev na predkladanie návrhov je v prípade všetkých akcií uvedený v pracovnom programe.
V pracovných programoch sa vysvetlí, prečo sa konkrétna akcia má financovať, s odkazom na výsledky konkrétnych predchádzajúcich projektov a na stav vedy, technológie a inovácie na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni, ako aj príslušný politický a spoločenský vývoj a vývoj na trhoch.
2.  Pokiaľ ide o prechodné činnosti v rámci nástroja EIC Prieskumník:
a)  spustenie a obsah výziev na predkladanie návrhov sa stanoví so zreteľom na ciele a rozpočet určené v pracovnom programe vo vzťahu k príslušnému portfóliu akcií;
b)  granty s pevne stanovenou sumou najviac 50 000 EUR možno udeliť bez výzvy na predkladanie návrhov s cieľom vykonať naliehavé koordinačné a podporné akcie na posilnenie komunity prijímateľov v rámci portfólia alebo posúdenie možnosti vyčlenenia spin-off podnikov alebo inovácie s potenciálom vytvoriť trh.
3.   Ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov výziev, môžu byť obmedzené na vývoj dodatočných činností alebo na doplnenie ďalších partnerov k existujúcim akciám.
3.   Ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov výziev, môžu byť obmedzené na vývoj dodatočných činností alebo na doplnenie ďalších partnerov k existujúcim akciám.
4.   Výzva na predkladanie návrhov sa nevyžaduje pri koordinačných a podporných akciách alebo akciách spolufinancovania programu, ktoré:
4.   Výzva na predkladanie návrhov sa nevyžaduje pri koordinačných a podporných akciách alebo akciách spolufinancovania programu, ktoré:
a)  má vykonávať Spoločné výskumné centrum alebo právne subjekty určené v pracovnom programe a
a)  má vykonávať Spoločné výskumné centrum alebo právne subjekty určené v pracovnom programe a
b)  ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti výzvy na predkladanie návrhov.
b)  ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti výzvy na predkladanie návrhov.
5.   V pracovnom programe sa stanovia výzvy, pre ktoré sa udelia známky excelentnosti. Ak s tým žiadateľ vopred súhlasí, údaje o jeho žiadosti, ako aj hodnotenie možno poskytnúť zainteresovaným financujúcim orgánom pod podmienkou uzavretia dohody o zachovaní dôvernosti.
5.   V pracovnom programe sa stanovia výzvy, pre ktoré sa udelia známky excelentnosti. Ak s tým žiadateľ vopred súhlasí, údaje o jeho žiadosti, ako aj hodnotenie možno poskytnúť zainteresovaným financujúcim orgánom pod podmienkou uzavretia dohody o zachovaní dôvernosti.
5a.  Na riešenie príliš veľkého počtu prihlásených návrhov môže Komisia v prípade niekoľkých výziev uplatniť dvojkolový postup vyhodnotenia.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 21
Článok 21
Článok 21
Spoločné výzvy
Spoločné výzvy
Komisia alebo financujúci orgán môžu vydať spoločnú výzvu na predkladanie návrhov spolu s:
Komisia alebo financujúci orgán môžu vydať spoločnú výzvu na predkladanie návrhov spolu s:
a)  tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;
a)  tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;
b)  medzinárodnými organizáciami
b)  medzinárodnými organizáciami
c)  neziskovými právnymi subjektmi.
c)  neziskovými právnymi subjektmi.
V prípade spoločnej výzvy sa stanovia spoločné postupy výberu a hodnotenia návrhov. Súčasťou týchto postupov je vyvážená skupina expertov vymenovaných každou stranou.
V prípade spoločnej výzvy žiadajúce konzorciá splnia požiadavky uvedené v článku 18 tohto nariadenia a stanovia sa spoločné postupy výberu a hodnotenia návrhov. Súčasťou týchto postupov je vyvážená skupina expertov vymenovaných každou stranou.
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 22
Článok 22
Článok 22
Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a obstarávanie inovačných riešení
Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a obstarávanie inovačných riešení
1.  Akcie môžu zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím alebo verejné obstarávanie inovačných riešení, ktoré ako prijímatelia vykonávajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vymedzení v smerniciach 2014/24/EÚ31, 2014/25/EÚ32 a 2009/81/ES33.
1.  Akcie môžu zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím alebo verejné obstarávanie inovačných riešení, ktoré ako prijímatelia vykonávajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vymedzení v smerniciach 2014/24/EÚ31, 2014/25/EÚ32 a 2009/81/ES33.
2.  Postupy obstarávania:
2.  Postupy obstarávania:
a)  musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, správneho finančného riadenia, proporcionality a s pravidlami hospodárskej súťaže;
a)  musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, správneho finančného riadenia, proporcionality a s pravidlami hospodárskej súťaže;
b)  v prípade obstarávania vo fáze pred komerčným využitím môžu obsahovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností na územie členských štátov a pridružených krajín;
b)  v prípade obstarávania vo fáze pred komerčným využitím sa môže použiť zjednodušený a/alebo zrýchlený postup a môžu obsahovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností na územie členských štátov a pridružených krajín;
c)  môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov); a
c)  môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov); a
d)  umožňujú zadávať zákazky ponuke (ponukám), ktorá predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, pričom sa musí zabrániť konfliktu záujmov.
d)  umožňujú zadávať zákazky ponuke (ponukám), ktorá predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, pričom sa musí zabrániť konfliktu záujmov.
3.  Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, musí byť prinajmenšom vlastníkom práv duševného vlastníctva, ktoré sú s tým spojené. Verejní obstarávatelia majú aspoň práva na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné využitie a právo na udelenie nevýhradných licencií tretím stranám na využívanie výsledkov v mene verejného obstarávateľa za spravodlivých a primeraných podmienok bez akéhokoľvek práva na udelenie sublicencie, alebo právo požiadať zúčastnených dodávateľov, aby takéto nevýhradné licencie udelili. Ak dodávateľ v stanovenom období po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužije, verejní obstarávatelia môžu od neho požadovať, aby previedol každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.
3.  Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, musí byť prinajmenšom vlastníkom práv duševného vlastníctva, ktoré sú s tým spojené. Verejní obstarávatelia majú práva na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné využitie Ak dodávateľ v stanovenom období po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužije, verejní obstarávatelia konzultujú s dodávateľom a zisťujú dôvody takéhoto nevyužitia. Po takejto konzultácií môže verejný obstarávateľ od neho požadovať, aby previedol každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.
3a.  Osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva a udeľovanie licencií, sa môžu stanoviť v zmluvách v rámci verejného obstarávania inovačných riešení.
__________________
__________________
31 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
31 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
32 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
32 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
33 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).
33 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 23
Článok 23
vypúšťa sa
Kumulatívne financovanie
Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok v rámci tohto programu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Pravidlá každého prispievajúceho programu Únie sa uplatňujú na jeho príslušný príspevok k akcii. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, ktorými sa stanovujú podmienky podpory.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 24 – názov
Podmienky účasti
Finančná spôsobilosť žiadateľov
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 25
Článok 25
Článok 25
Kritériá na vyhodnotenie návrhov
Podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie návrhov
1.  Návrh sa hodnotí na základe týchto kritérií na vyhodnotenie návrhov:
1.  Návrh sa hodnotí na základe týchto kritérií na vyhodnotenie návrhov:
a)  excelentnosť,
a)  excelentnosť,
b)  vplyv,
b)  vplyv,
c)  kvalita a efektívnosť vykonávania.
c)  kvalita a efektívnosť vykonávania.
2.  Na návrhy týkajúce sa akcií Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania sa uplatňuje len kritérium uvedené v odseku 1 písm. a).
2.  Na návrhy týkajúce sa akcií Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania sa uplatňuje len kritérium uvedené v odseku 1 písm. a). Len v prípadoch, keď dva alebo viac excelentných projektov získa rovnaké poradie, sa na rozlíšenie uplatnia kritériá uvedené v odseku 1 písm. b) alebo c).
3.  V pracovnom programe sa stanovia ďalšie podrobnosti uplatňovania kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 1 a môžu sa určiť váhy a prahové hodnoty.
3.  V pracovnom programe sa stanovia ďalšie podrobnosti uplatňovania kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 1 vrátane akýchkoľvek váh, prahových hodnôt a pravidiel zaobchádzania s návrhmi ex-aequo, pričom sa zohľadnia ciele výzvy na predkladanie návrhov. Podmienky zaobchádzania s návrhmi ex-aequo môžu okrem iného zahŕňať tieto kritériá: MSP, rodový aspekt, účastníci z krajín, v ktorých prebieha zvyšovanie účasti.
3a.  Komisia zohľadní možnosť dvojfázového predkladania návrhov, a ak je to možné, v prvej fáze sa môžu na základe kritérií na vyhodnotení návrhov uvedených v odseku 1 vyhodnocovať anonymizované návrhy.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 26
Článok 26
Článok 26
Hodnotenie
Hodnotenie
1.  Návrhy hodnotí komisia pre vyhodnotenie, ktorá môže:
1.  Návrhy hodnotí komisia pre vyhodnotenie, ktorá:
–  úplne alebo čiastočne pozostávať z externých nezávislých expertov,
–  pozostáva z externých nezávislých expertov.
–   pozostávať zo zástupcov inštitúcií alebo orgánov Únie uvedených v článku 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
V prípade EIC a misií môže byť v komisii pre vyhodnotenie aj zástupcovia inštitúcií alebo orgánov Únie uvedených v článku 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Komisii pre vyhodnotenie môžu pomáhať nezávislí experti.
Komisii pre vyhodnotenie môžu pomáhať nezávislí experti.
2.  V prípade potreby stanoví Komisia pre vyhodnotenie poradie návrhov, ktoré dosiahli príslušné prahové hodnoty, podľa:
2.  V prípade potreby stanoví Komisia pre vyhodnotenie poradie návrhov, ktoré dosiahli príslušné prahové hodnoty, podľa:
–  bodového hodnotenia,
–  bodového hodnotenia,
–  ich príspevku k dosiahnutiu osobitných cieľov politiky vrátane vytvorenia konzistentného portfólia projektov.
–  ich príspevku k dosiahnutiu osobitných cieľov politiky vrátane vytvorenia konzistentného portfólia projektov.
Komisia pre vyhodnotenie môže takisto navrhnúť podstatné úpravy návrhov, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie konzistencie portfólia.
Komisia pre vyhodnotenie môže len výnimočne a v riadne odôvodnených prípadoch navrhnúť úpravy návrhov, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie konzistencie portfólia.
2a.  V procese vyhodnotenia návrhov sa zabráni akémukoľvek konfliktu záujmov a zaujatosti na základe povesti. Zaručuje sa transparentnosť kritérií na vyhodnotenie a bodového hodnotenia návrhov.
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 27
Článok 27
Článok 27
Postup preskúmania hodnotenia
Postup preskúmania hodnotenia, otázky a sťažnosti
1.  Žiadateľ môže požiadať o preskúmanie hodnotenia, ak sa domnieva, že pri jeho návrhu nebol správne uplatnený príslušný postup hodnotenia.
1.  Žiadateľ môže požiadať o preskúmanie hodnotenia, ak sa domnieva, že pri jeho návrhu nebol správne uplatnený príslušný postup hodnotenia.
2.  Preskúmanie hodnotenia sa týka len procesných aspektov hodnotenia, a nie hodnotenia obsahu návrhu.
2.  Preskúmanie hodnotenia sa týka len procesných aspektov hodnotenia, a nie hodnotenia obsahu návrhu.
2a.  Žiadosť o preskúmanie sa vzťahuje na konkrétny návrh a musí sa predložiť do 30 dní od oznámenia výsledkov hodnotenia. Výboru pre preskúmanie predsedajú a tvoria ho zástupcovia, ktorí sa nezúčastnili na výzve na predkladanie návrhov. Výbor rozhodne, či je návrh potrebné prehodnotiť alebo či sa potvrdí počiatočné hodnotenie. Urobí to bez zbytočného odkladu, pričom neohrozí možnosti výberu.
3.  Preskúmaním hodnotenia nesmie dôjsť k oneskoreniu v procese výberu tých návrhov, ktoré nie sú predmetom preskúmania.
3.  Preskúmaním hodnotenia nesmie dôjsť k oneskoreniu v procese výberu tých návrhov, ktoré nie sú predmetom preskúmania.
3a.  Komisia zabezpečí, aby pre účastníkov existoval postup na priame predkladanie otázok a sťažností týkajúcich sa ich účasti na programe Európsky horizont. Informácie o tom, ako predložiť otázky alebo sťažnosti, sa sprístupnia online.
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 28
Článok 28
Článok 28
Čas na udelenie grantu
Čas na udelenie grantu
1.  Odchylne od článku 194 ods. 2 prvého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú tieto lehoty:
1.   Odchylne od článku 194 ods. 2 prvého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú tieto lehoty:
a)  na informovanie všetkých žiadateľov o výsledku hodnotenia ich žiadosti maximálna lehota piatich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov;
a)   na informovanie všetkých žiadateľov o výsledku hodnotenia ich žiadosti maximálna lehota piatich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov;
b)  na podpísanie dohôd o grante so žiadateľmi maximálna lehota ôsmich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov.
b)   na podpísanie dohôd o grante so žiadateľmi maximálna lehota ôsmich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov.
ba)  pri konkrétnych grantoch podpísaných v rámci urýchlenia procesu výskumu a inovácie maximálna lehota šiestich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov.
Čas na udelenie grantu nemá vplyv na kvalitu hodnotenia.
2.  V pracovnom programe EIC sa môžu stanoviť kratšie lehoty.
2.   V pracovnom programe EIC sa môžu stanoviť kratšie lehoty.
3.  Popri výnimkách stanovených v článku 194 ods. 2 druhom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môžu prekročiť lehoty uvedené v odseku 1 v prípade akcií ERC, misií a ak sú akcie podrobené etickému alebo bezpečnostnému posúdeniu.
3.   Popri výnimkách stanovených v článku 194 ods. 2 druhom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môžu prekročiť lehoty uvedené v odseku 1 v prípade akcií ERC, misií a ak sú akcie podrobené etickému alebo bezpečnostnému posúdeniu.
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 29
Článok 29
Článok 29
Implementácia grantu
Implementácia grantu
1.  Ak si prijímateľ neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o technickú implementáciu akcie, ostatní prijímatelia si musia plniť tieto povinnosti bez akéhokoľvek dodatočného finančného príspevku Únie, pokiaľ nie sú od uvedenej povinnosti výslovne oslobodení. Finančná zodpovednosť každého prijímateľa sa obmedzuje iba na jeho vlastný dlh s výhradou ustanovení týkajúcich sa vzájomného poisťovacieho mechanizmu.
1.  Ak si prijímateľ neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o technickú implementáciu akcie, ostatní prijímatelia si musia plniť tieto povinnosti bez akéhokoľvek dodatočného finančného príspevku Únie, pokiaľ nie sú od uvedenej povinnosti výslovne oslobodení. Finančná zodpovednosť každého prijímateľa sa obmedzuje iba na jeho vlastný dlh s výhradou ustanovení týkajúcich sa vzájomného poisťovacieho mechanizmu.
2.  Dohodou o grante sa môžu stanoviť čiastkové ciele a súvisiace zálohové platby. Ak nie sú dosiahnuté čiastkové ciele, akciu možno pozastaviť, zmeniť alebo ukončiť.
2.  Dohodou o grante sa môžu stanoviť čiastkové ciele a súvisiace zálohové platby. Ak nie sú dosiahnuté čiastkové ciele, akciu možno na základe hodnotenia nezávislých expertov pozastaviť, zmeniť v prípade, že sa nenašlo žiadne nápravné opatrenie, alebo ukončiť.
3.  Akciu možno ukončiť aj vtedy, keď očakávané výsledky stratili svoj význam pre Úniu z vedeckých, technických alebo ekonomických dôvodov, a v prípade EIC a misií, ak stratili svoj význam ako súčasť portfólia akcií.
3.  Akciu možno ukončiť aj vtedy, keď očakávané výsledky a/alebo čiastkové ciele stratili svoj význam pre Úniu aj prijímateľov z vedeckých, technických alebo ekonomických dôvodov, a v prípade EIC a misií, ak stratili svoj význam ako súčasť portfólia akcií. Kým Komisia rozhodne o ukončení akcie, prejde postupom s koordinátorom akcie a v prípade potreby s externými expertmi.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 30
Článok 30
Článok 30
Miery financovania
Miery financovania
1.  Na všetky činnosti, ktoré sa financujú v rámci akcie, sa uplatňuje jednotná miera financovania. Maximálna miera je stanovená v pracovnom programe.
1.  Na všetky činnosti, ktoré sa financujú v rámci akcie, sa uplatňuje jednotná miera financovania. Maximálna miera na akciu je stanovená v pracovnom programe.
2.  Z programu sa môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov na akciu s výnimkou:
2.  Z programu sa môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov na akciu s výnimkou:
a)  inovačných akcií: až 70 % celkových oprávnených nákladov okrem nákladov neziskových právnych subjektov, kde sa z programu môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov;
a)  inovačných akcií: až 70 % celkových oprávnených nákladov okrem nákladov neziskových právnych subjektov, kde sa z programu môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov;
b)  akcií spolufinancovania programu: najmenej 30 % celkových oprávnených nákladov a až 70 % v identifikovaných a riadne odôvodnených prípadoch.
b)  akcií spolufinancovania programu: najmenej 30 % celkových oprávnených nákladov a až 70 % v identifikovaných a riadne odôvodnených prípadoch.
3.  Miery financovania stanovené v tomto článku sa uplatňujú aj na akcie, pri ktorých sa pre celú akciu alebo jej časť stanoví financovanie paušálnou sadzbou, jednotkovými nákladmi alebo jednorazovou platbou.
3.  Miery financovania stanovené v tomto článku sa uplatňujú aj na akcie, pri ktorých sa pre celú akciu alebo jej časť stanoví financovanie paušálnou sadzbou, jednotkovými nákladmi alebo jednorazovou platbou.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 31
Článok 31
Článok 31
Nepriame náklady
Nepriame náklady
1.  Nepriame oprávnené náklady sa určia uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov s výnimkou priamych oprávnených nákladov na subdodávky, finančnej podpory tretím stranám a jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb, ktoré zahŕňajú nepriame náklady.
1.  Nepriame oprávnené náklady sa určia uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov s výnimkou priamych oprávnených nákladov na subdodávky, finančnej podpory tretím stranám a jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb, ktoré zahŕňajú nepriame náklady.
Ak je to vhodné, nepriame náklady zahrnuté v jednotkových nákladoch alebo jednorazových platbách sa vypočítajú s použitím paušálnej sadzby uvedenej v odseku 1 s výnimkou jednotkových nákladov na vnútropodnikovo fakturované tovary a služby, ktoré sa vypočítajú na základe skutočných nákladov v súlade s bežnými postupmi nákladového účtovníctva prijímateľa.
Ak je to vhodné, nepriame náklady zahrnuté v jednotkových nákladoch alebo jednorazových platbách sa vypočítajú s použitím paušálnej sadzby uvedenej v odseku 1 s výnimkou jednotkových nákladov na vnútropodnikovo fakturované tovary a služby, ktoré sa vypočítajú na základe skutočných nákladov, čo umožní kľúče na určenie príspevkov, v súlade s bežnými postupmi nákladového účtovníctva prijímateľa.
2.  Nepriame náklady však možno vykázať v podobe jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa tak stanovuje v pracovnom programe.
2.  Nepriame náklady však možno vykázať v podobe jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa tak stanovuje v pracovnom programe.
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 32
Článok 32
Článok 32
Oprávnené náklady
Oprávnené náklady
1.  Popri kritériách uvedených v článku 197 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú personálne náklady prijímateľov s projektovým odmeňovaním oprávnené až do výšky odmeny, ktorá je osobe vyplatená za prácu v podobných projektoch financovaných z vnútroštátnych schém.
1.  Popri kritériách uvedených v článku 197 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú personálne náklady prijímateľov s projektovým odmeňovaním oprávnené až do výšky odmeny, ktorá je osobe vyplatená za prácu v podobných projektoch financovaných z vnútroštátnych schém. Len počas trvania tohto programu sú v členských štátoch oprávnených na akcie na rozšírenie účasti oprávnené hodinové personálne náklady do úrovne predstavujúcej 1,25-násobok vnútroštátnej úrovne hodinovej odmeny uplatňovanej na projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácie financované z vnútroštátnych schém.
Projektové odmeňovanie je odmeňovanie, ktoré je viazané na účasť osoby v projektoch, je súčasťou bežných odmeňovacích postupov prijímateľa a vypláca sa konzistentne.
Projektové odmeňovanie je odmeňovanie, ktoré je viazané na účasť osoby v projektoch, je súčasťou bežných odmeňovacích postupov prijímateľa a vypláca sa konzistentne.
2.  Odchylne od článku 190 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách náklady na prostriedky, ktoré poskytli tretie strany vo forme nepeňažných príspevkov, sú oprávnené, a to až do výšky priamych oprávnených nákladov tretej strany.
2.  Odchylne od článku 190 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách náklady na prostriedky, ktoré poskytli tretie strany vo forme nepeňažných príspevkov, sú oprávnené, a to až do výšky priamych oprávnených nákladov tretej strany.
3.  Odchylne od článku 192 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa príjmy vytvorené využívaním výsledkov nepovažujú za príjmy akcie.
3.  Odchylne od článku 192 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa príjmy vytvorené využívaním výsledkov nepovažujú za príjmy akcie.
3a.  Prijímatelia môžu použiť svoje bežné účtovné postupy na určenie a vykazovanie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s akciou. Komisia môže stanoviť obmedzený počet dodatočných podmienok oprávnenosti na zabezpečenie riadneho riadenia grantu. Komisia nesmie zamietnuť účtovné postupy, ak sa ich výsledky neodlišujú od jej výsledkov a ak ponúkajú rovnakú úroveň ochrany finančných záujmov Únie.
4.  Odchylne od článku 203 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú osvedčenia o finančných výkazoch povinné pri platbe konečného zostatku, ak suma vykázaná ako skutočné náklady a jednotkové náklady vypočítané v súlade s bežnými postupmi nákladového účtovníctva sú v hodnote 325 000 EUR alebo viac.
4.  Odchylne od článku 203 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú osvedčenia o finančných výkazoch povinné pri platbe konečného zostatku, ak suma vykázaná ako skutočné náklady a jednotkové náklady vypočítané v súlade s bežnými postupmi nákladového účtovníctva sú v hodnote 325 000 EUR alebo viac.
Osvedčenia o finančných výkazoch môže vydávať spôsobilý a nezávislý štátny úradník, ktorého príslušné vnútroštátne orgány splnomocnili na vykonávanie auditu prijímateľa, alebo nezávislý audítor kvalifikovaný na vykonávanie štatutárnych auditov účtovných dokladov v súlade so smernicou 2006/43/ES.
4a.  Odchylne od článku 186 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa pri akciách MSCA v oblasti odbornej prípravy a mobility maximálna výška grantu zvýši o oprávnené príspevky výskumníkovi v prípade materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky počas trvania grantu.
4b.  Oprávnené sú náklady vynaložené na zodpovednú správu výskumných údajov v súlade so zásadami FAIR – „vyhľadateľnosť“, „dostupnosť“, „interoperabilita“ a „opätovná použiteľnosť“.
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 33
Článok 33
Článok 33
Vzájomný poisťovací mechanizmus
Vzájomný poisťovací mechanizmus
1.  Týmto sa zriaďuje vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“), ktorý nahrádza fond zriadený v súlade s článkom 38 nariadenia (ES) č. 1290/2013 a je jeho pokračovaním. Tento mechanizmus kryje riziká spojené s nevymožením súm splatných zo strany prijímateľov:
1.  Týmto sa zriaďuje vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“), ktorý nahrádza fond zriadený v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a je jeho pokračovaním. Tento mechanizmus kryje riziká spojené s nevymožením súm splatných zo strany prijímateľov:
a)  Komisii na základe rozhodnutia č. 1982/2006/ES;
a)  Komisii na základe rozhodnutia č. 1982/2006/ES;
b)  Komisii a orgánom únie v rámci programu Horizont 2020;
b)  Komisii a orgánom únie v rámci programu Horizont 2020;
c)  Komisii a financujúcim orgánom v rámci tohto programu.
c)  Komisii a financujúcim orgánom v rámci tohto programu.
Krytie rizika pre financujúce subjekty uvedené v prvom pododseku písm. c) možno realizovať systémom nepriameho krytia rizika stanoveným v príslušnej dohode a s prihliadnutím na povahu financujúceho orgánu.
Krytie rizika pre financujúce subjekty uvedené v prvom pododseku písm. c) možno realizovať systémom nepriameho krytia rizika stanoveným v príslušnej dohode a s prihliadnutím na povahu financujúceho orgánu.
2.  Mechanizmus spravuje Únia, ktorú zastupuje Komisia konajúca ako výkonný zástupca. Komisia určí osobitné pravidlá fungovania fondu.
2.  Mechanizmus spravuje Únia, ktorú zastupuje Komisia konajúca ako výkonný zástupca. Komisia určí osobitné pravidlá fungovania fondu.
3.  Prijímatelia poskytnú príspevok vo výške 5 % finančného príspevku Únie na akciu. Na základe pravidelných hodnotení môže Komisia tento príspevok zvýšiť až na 8 % alebo znížiť pod 5 %. Príspevok prijímateľov do mechanizmu sa môže vyrovnať z počiatočnej zálohovej platby a zaplatiť do fondu v mene prijímateľov.
3.  Prijímatelia poskytnú príspevok vo výške 5 % finančného príspevku Únie na akciu. Na základe každoročne vykonávaných transparentných hodnotení môže Komisia tento príspevok zvýšiť až na 8 % alebo znížiť pod 5 %. Príspevok prijímateľov do mechanizmu sa môže vyrovnať z počiatočnej zálohovej platby a zaplatiť do fondu v mene prijímateľov.
4.  Príspevok prijímateľov sa vráti pri platbe konečného zostatku.
4.  Príspevok prijímateľov sa vráti pri platbe konečného zostatku.
5.  Prípadný finančný výnos vytvorený mechanizmom sa doplní do mechanizmu. Ak je výnos nedostatočný, mechanizmus nezasiahne a Komisia alebo financujúci orgán vymáha všetky dlžné sumy priamo od prijímateľov alebo tretích strán.
5.  Prípadný finančný výnos vytvorený mechanizmom sa doplní do mechanizmu. Ak je výnos nedostatočný, mechanizmus nezasiahne a Komisia alebo financujúci orgán vymáha všetky dlžné sumy priamo od prijímateľov alebo tretích strán.
6.  Vrátené sumy predstavujú príjem pripísaný v prospech mechanizmu v zmysle článku 21 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Po skončení grantov, ktorých riziko priamo alebo nepriamo kryje mechanizmus, Komisia vymôže všetky nezaplatené sumy a vráti ich do rozpočtu Únie podľa rozhodnutí legislatívneho orgánu.
6.  Vrátené sumy predstavujú príjem pripísaný v prospech mechanizmu v zmysle článku 21 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Po skončení grantov, ktorých riziko priamo alebo nepriamo kryje mechanizmus, Komisia vymôže všetky dlžné sumy a vráti ich do rozpočtu Únie.
7.  Mechanizmus môže byť otvorený pre prijímateľov akýchkoľvek iných programov Únie s priamym riadením. Komisia určí podrobnosti o účasti prijímateľov iných programov.
7.  Mechanizmus môže byť rozšírený na prijímateľov akýchkoľvek iných programov Únie s priamym riadením. Komisia určí podrobnosti o účasti prijímateľov iných programov.
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 34
Článok 34
Článok 34
Vlastníctvo a ochrana
Vlastníctvo a ochrana
1.  Prijímatelia sú vlastníkmi výsledkov, ktoré vytvoria. Musia zabezpečiť, aby prípadné práva ich zamestnancov alebo iných strán v súvislosti s výsledkami mohli byť uplatňované spôsobom zlučiteľným s povinnosťami prijímateľov v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante.
1.  Prijímatelia sú vlastníkmi výsledkov, ktoré vytvoria. Musia zabezpečiť, aby prípadné práva ich zamestnancov alebo iných strán v súvislosti s výsledkami mohli byť uplatňované spôsobom zlučiteľným s povinnosťami prijímateľov v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante.
Dvaja alebo viacerí prijímatelia spoločne vlastnia výsledky, ak:
Dvaja alebo viacerí prijímatelia spoločne vlastnia výsledky, ak:
a)  ich spoločne vytvorili a
a)  ich spoločne vytvorili a
b)  nie je možné:
b)  nie je možné:
i)  určiť príslušný príspevok každého prijímateľa
i)  určiť príslušný príspevok každého prijímateľa
alebo
alebo
ii)  rozdeliť tieto výsledky pri podávaní žiadosti o ich ochranu, jej získaní alebo zachovaní.
ii)  rozdeliť tieto výsledky pri podávaní žiadosti o ich ochranu, jej získaní alebo zachovaní.
Spoluvlastníci sa písomne dohodnú na rozdelení ich spoluvlastníctva a podmienkach jeho uplatňovania. Ak nie je dohodnuté inak, každý spoluvlastník môže udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov v spoluvlastníctve (bez práva udeľovať sublicencie), ak s tým vopred oboznámi ostatných spoluvlastníkov a ak dostanú spravodlivú a primeranú náhradu. Spoluvlastníci sa môžu písomne dohodnúť na uplatnení iného režimu, než je spoluvlastníctvo.
Spoluvlastníci sa písomne dohodnú na rozdelení ich spoluvlastníctva a podmienkach jeho uplatňovania. Ak nie je v dohode o konzorciu a/alebo dohode o spoločnom vlastníctve dohodnuté inak, každý spoluvlastník môže udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov v spoluvlastníctve (bez práva udeľovať sublicencie), ak s tým vopred oboznámi ostatných spoluvlastníkov a ak dostanú spravodlivú a primeranú náhradu. Spoluvlastníci sa môžu písomne dohodnúť na uplatnení iného režimu, než je spoluvlastníctvo.
2.  Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, musia primerane chrániť svoje výsledky, ak je ochrana možná a odôvodnená, s prihliadnutím na všetky príslušné aspekty vrátane vyhliadok na komerčné využitie. Pri rozhodovaní o ochrane prijímatelia zohľadňujú aj oprávnené záujmy ostatných prijímateľov v akcii.
2.  Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, musia primerane chrániť svoje výsledky, ak je ochrana možná a odôvodnená, s prihliadnutím na všetky príslušné aspekty vrátane vyhliadok na komerčné využitie a iné legitímne záujmy, ako sú pravidlá ochrany osobných údajov, ochrana súkromia, práva duševného vlastníctva a pravidlá bezpečnosti, spolu s globálnou hospodárskou konkurencieschopnosťou Únie. Pri rozhodovaní o ochrane prijímatelia zohľadňujú aj oprávnené záujmy ostatných prijímateľov v akcii.
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 35
Článok 35
Článok 35
Využívanie a šírenie
Využívanie a šírenie
1.  Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, vynaložia maximálne úsilie na využitie svojich výsledkov, a to najmä v Únii. Využitie môže byť priame zo strany prijímateľov alebo nepriame, najmä prostredníctvom prevodu a udelenia licencie na využívanie výsledkov v súlade s článkom 36.
1.  Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, vynaložia maximálne úsilie na využitie svojich výsledkov, a to predovšetkým v Únii. Využitie môže byť priame zo strany prijímateľov alebo nepriame, najmä prostredníctvom prevodu a udelenia licencie na využívanie výsledkov v súlade s článkom 36.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania.
Ak napriek maximálnemu úsiliu prijímateľa o priame alebo nepriame využitie jeho výsledkov nedôjde v lehote stanovenej v dohode o grante k žiadnemu využívaniu, prijímateľ pri hľadaní záujemcov o využívanie uvedených výsledkov použije príslušnú online platformu uvedenú v dohode o grante. Od tejto povinnosti možno upustiť na základe odôvodnenej žiadosti prijímateľa.
Ak napriek maximálnemu úsiliu prijímateľa o priame alebo nepriame využitie jeho výsledkov nedôjde v lehote stanovenej v dohode o grante a podľa ustanovení jeho plánu šírenia a využívania k žiadnemu využívaniu, činnosti v oblasti využívania sa môžu po dohode s prijímateľmi preniesť na inú stranu. Od tejto povinnosti možno upustiť na základe odôvodnenej žiadosti prijímateľa.
2.  Prijímatelia musia šíriť svoje výsledky čo najskôr s výhradou akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z ochrany duševného vlastníctva, pravidiel bezpečnosti alebo oprávnených záujmov.
2.  Prijímatelia musia šíriť svoje výsledky čo najskôr v otvorenom formáte s výhradou akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z ochrany duševného vlastníctva, pravidiel bezpečnosti alebo oprávnených záujmov.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa šírenia.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa šírenia, pričom sa ochránia hospodárske a vedecké záujmy Únie.
3.  Prijímatelia zabezpečia, aby sa na vedecké publikácie vzťahoval otvorený prístup v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. Prijímatelia najmä zabezpečia, aby si oni sami alebo autori zachovali práva duševného vlastníctva dostatočné na splnenie svojich povinností zabezpečiť otvorený prístup.
3.  Prijímatelia zabezpečia, aby sa na vedecké publikácie vzťahoval otvorený prístup v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. Prijímatelia najmä zabezpečia, aby si oni sami alebo autori zachovali práva duševného vlastníctva dostatočné na splnenie požiadaviek zabezpečiť otvorený prístup na základe FAIR – „vyhľadateľnosť“, „dostupnosť“, „interoperabilita“ a „opätovná použiteľnosť.
Otvorený prístup k výskumným údajom je všeobecným pravidlom za podmienok stanovených v dohode o grante, v odôvodnených prípadoch sa však uplatňujú výnimky s prihliadnutím na oprávnené záujmy prijímateľov a na ostatné obmedzenia, ako sú pravidlá ochrany osobných údajov, pravidlá bezpečnosti alebo práva duševného vlastníctva.
Pokiaľ ide o šírenie výskumných údajov, v dohode o grante sa v kontexte FAIR otvoreného prístupu a zachovania výskumných údajov stanovia podmienky, za ktorých sa poskytuje spravodlivý prístup k takýmto výsledkom, a zabezpečia sa rozsiahle a jednoduché výnimky na základe zásady „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“. V odôvodnených prípadoch sa uplatňujú výnimky s prihliadnutím na oprávnené záujmy prijímateľov a na ostatné obmedzenia, ako sú pravidlá ochrany osobných údajov, ochrana súkromia, dôvernosť, pravidlá bezpečnosti, obchodné tajomstvá, legitímne obchodné záujmy alebo práva duševného vlastníctva či vonkajšia konkurencieschopnosť Únie.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti dodržiavať postupy otvorenej vedy.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie stimuly na dodržiavanie postupov otvorenej vedy.
4.  Prijímatelia spravujú všetky výskumné údaje v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante a vypracujú plán správy údajov.
4.  Prijímatelia spravujú všetky výskumné údaje získané v rámci akcie programu Európsky horizont v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante a vypracujú plán správy údajov.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti využiť európsky cloud pre otvorenú vedu na ukladanie výskumných údajov a poskytovanie prístupu k nim.
V pracovnom programe sa môže ďalej podporiť využívanie európskeho cloudu pre otvorenú vedu na ukladanie výskumných údajov a poskytovanie prístupu k nim.
5.  Prijímatelia, ktorí majú v úmysle šíriť svoje výsledky, o tom vopred informujú ostatných prijímateľov v akcii. Ktorýkoľvek z ostatných prijímateľov môže vzniesť námietku, ak preukáže, že zamýšľané šírenie by podstatne ohrozilo jeho oprávnené záujmy vo vzťahu k jeho výsledkom alebo podkladom. V takýchto prípadoch sa šírenie nesmie uskutočniť, pokiaľ sa neprijmú náležité opatrenia na ochranu týchto oprávnených záujmov.
5.  Prijímatelia, ktorí majú v úmysle šíriť svoje výsledky, o tom vopred informujú ostatných prijímateľov v akcii. Ktorýkoľvek z ostatných prijímateľov môže vzniesť námietku, ak preukáže, že zamýšľané šírenie by podstatne ohrozilo jeho oprávnené záujmy vo vzťahu k jeho výsledkom alebo podkladom. V takýchto prípadoch sa šírenie nesmie uskutočniť, pokiaľ sa neprijmú náležité opatrenia na ochranu týchto oprávnených záujmov.
6.  Ak sa v pracovnom programe nestanovuje inak, návrhy musia obsahovať plán využívania a šírenia výsledkov. Ak očakávané využívanie znamená vyvinutie, vytvorenie, výrobu a uvedenie na trh výrobku alebo procesu, alebo vytvorenie a poskytovanie služby, tento plán musí obsahovať stratégiu takéhoto využívania. Ak sa v pláne stanovuje využívanie predovšetkým v nepridružených tretích krajinách, právne subjekty vysvetlia, ako je pri uvedenom využívaní zachovaný záujem Únie.
6.  Ak sa v pracovnom programe nestanovuje inak, návrhy musia obsahovať plán využívania a šírenia výsledkov. Ak očakávané využívanie znamená vyvinutie, vytvorenie, výrobu a uvedenie na trh výrobku alebo procesu, alebo vytvorenie a poskytovanie služby, tento plán musí obsahovať stratégiu takéhoto využívania. Ak sa v pláne stanovuje využívanie predovšetkým v nepridružených tretích krajinách, právne subjekty odôvodnia, ako je pri uvedenom využívaní zachovaný záujem Únie.
Prijímatelia ďalej rozvíjajú tento plán počas trvania akcie i po jej skončení.
Prijímatelia môžu ďalej rozvíjať tento plán počas trvania akcie, a to aj prostredníctvom verejnej účasti a vzdelávania v oblasti vedy.
7.  Na účely monitorovania a šírenia, ktoré vykonáva Komisia alebo financujúci orgán, prijímatelia poskytnú akékoľvek požadované informácie týkajúce sa využívania a šírenia ich výsledkov. S výhradou oprávnených záujmov prijímateľov sa takéto informácie sprístupnia verejnosti.
7.  Na účely monitorovania a šírenia, ktoré vykonáva Komisia alebo financujúci orgán, prijímatelia poskytnú akékoľvek potrebné požadované informácie týkajúce sa využívania a šírenia ich výsledkov v súlade s dohodou o grante. S výhradou oprávnených záujmov prijímateľov sa takéto informácie sprístupnia verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 36
Článok 36
Článok 36
Prevod a udelenie licencie
Prevod a udelenie licencie
1.  Prijímatelia môžu previesť vlastníctvo svojich výsledkov. Musia zabezpečiť, aby sa ich povinnosti vzťahovali aj na nového vlastníka a aby mal povinnosť preniesť tieto povinnosti pri akomkoľvek následnom prevode.
1.  Prijímatelia môžu previesť vlastníctvo svojich výsledkov. Musia zabezpečiť, aby sa ich povinnosti vzťahovali aj na nového vlastníka a aby mal povinnosť preniesť tieto povinnosti pri akomkoľvek následnom prevode.
2.  Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán písomne dohodnuté inak alebo ak to nie je znemožnené podľa platných právnych predpisov, prijímatelia, ktorí majú v úmysle previesť vlastníctvo výsledkov, to vopred oznámia prípadným iným prijímateľom, ktorí vlastnia prístupové práva k výsledkom. Toto oznámenie musí obsahovať dostatočné informácie o novom vlastníkovi, aby prijímateľ mohol posúdiť účinok prevodu na jeho prístupové práva.
2.  Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán a ich pridružených subjektov písomne dohodnuté inak alebo ak to nie je znemožnené podľa platných právnych predpisov, prijímatelia, ktorí majú v úmysle previesť vlastníctvo výsledkov, to vopred oznámia prípadným iným prijímateľom, ktorí vlastnia prístupové práva k výsledkom. Toto oznámenie musí obsahovať dostatočné informácie o novom vlastníkovi, aby prijímateľ mohol posúdiť účinok prevodu na jeho prístupové práva.
Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán písomne dohodnuté inak, prijímateľ môže vzniesť námietku proti tomuto prevodu, ak preukáže, že by nepriaznivo ovplyvnil jeho prístupové práva. V tomto prípade sa prevod nesmie uskutočniť dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda medzi príslušnými prijímateľmi.
Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán a ich pridružených subjektov písomne dohodnuté inak, prijímateľ môže vzniesť námietku proti tomuto prevodu, ak preukáže, že by nepriaznivo ovplyvnil jeho prístupové práva. V tomto prípade sa prevod nesmie uskutočniť dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda medzi príslušnými prijímateľmi. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.
3.  Prijímatelia môžu udeliť licencie k svojim výsledkom alebo iným spôsobom poskytnúť právo na ich využívanie, ak to nemá vplyv na plnenie ich povinností.
3.  Prijímatelia môžu udeliť licencie k svojim výsledkom alebo iným spôsobom poskytnúť právo na ich využívanie, ak to nemá vplyv na plnenie ich povinností.
4.  V odôvodnených prípadoch sa v dohode o grante stanoví právo namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo udeleniu výhradnej licencie k výsledkom, ak:
4.  V odôvodnených prípadoch sa v dohode o grante stanoví právo Komisie namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo udeleniu výhradnej licencie k výsledkom, ak:
a)  prijímatelia, ktorí vytvárajú výsledky, získali finančné prostriedky Únie;
a)  prijímatelia, ktorí vytvárajú výsledky, získali finančné prostriedky Únie;
b)  ide o prevod alebo udelenie licencie právnemu subjektu usadenému v tretej krajine; a
b)  ide o prevod alebo udelenie licencie právnemu subjektu usadenému v tretej krajine; a
c)  prevod alebo udelenie licencie nie je v súlade so záujmami Únie.
c)  prevod alebo udelenie licencie nie je v súlade so záujmami Únie.
Podporujú sa dohody o transfere technológií.
Ak prijímateľ uplatňuje právo na námietku, oznámi to vopred. Práva na námietku proti prevodom alebo udeleniu licencií konkrétne určeným právnym subjektom sa možno vzdať písomne, ak sú zavedené opatrenia zaručujúce záujmy Únie.
Ak prijímateľ uplatňuje právo na námietku, oznámi to vopred. Práva na námietku proti prevodom alebo udeleniu licencií konkrétne určeným právnym subjektom sa možno vzdať písomne, ak sú zavedené opatrenia zaručujúce záujmy Únie.
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 37
Článok 37
Článok 37
Prístupové práva
Prístupové práva
1.  Uplatňujú sa tieto zásady prístupových práv:
1.  Uplatňujú sa tieto zásady prístupových práv:
a)  žiadosť o uplatnenie prístupových práv alebo oznámenie o vzdaní sa prístupových práv sa predkladajú písomne;
a)  žiadosť o uplatnenie prístupových práv alebo oznámenie o vzdaní sa prístupových práv sa predkladajú písomne;
b)  ak nie je inak dohodnuté s udeľovateľom, prístupové práva nezahŕňajú právo udeliť sublicenciu;
b)  ak nie je inak dohodnuté s udeľovateľom, prístupové práva nezahŕňajú právo udeliť sublicenciu;
c)  prijímatelia sa pred pristúpením k dohode o grante, navzájom informujú o akomkoľvek obmedzení udelenia prístupu k ich podkladom;
c)  prijímatelia sa pred pristúpením k dohode o grante, navzájom informujú o akomkoľvek obmedzení udelenia prístupu k ich podkladom;
d)  ak prijímateľ už nie je zapojený do akcie, nemá to vplyv na jeho povinnosť udeliť prístup;
d)  ak prijímateľ už nie je zapojený do akcie, nemá to vplyv na jeho povinnosť udeliť prístup;
e)  ak si jeden z prijímateľov neplní svoje povinnosti, prijímatelia sa môžu dohodnúť, že už nemá prístupové práva.
e)  ak si jeden z prijímateľov neplní svoje povinnosti, prijímatelia sa môžu dohodnúť, že už nemá prístupové práva.
2.  Prijímatelia udelia prístup:
2.  Prijímatelia udelia prístup:
a)  k svojim výsledkom bez poplatku akýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh;
a)  k svojim výsledkom bez poplatku akýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh;
b)  k svojim podkladom ktorýmkoľvek prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh, pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c); prístup sa udeľuje bez poplatku, ak sa prijímatelia pred pristúpením k dohode o grante nedohodnú inak;
b)  k svojim podkladom ktorýmkoľvek prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh, pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c); prístup sa udeľuje bez poplatku, ak sa prijímatelia pred pristúpením k dohode o grante nedohodnú inak;
c)  k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c) k svojim podkladom ktorýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na využívanie vlastných výsledkov; prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú predmetom dohody.
c)  k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c) k svojim podkladom ktorýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na využívanie vlastných výsledkov; prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú predmetom dohody.
3.  Ak sa prijímatelia nedohodnú inak, udelia prístup k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c) k svojim podkladom právnemu subjektu, ktorý:
3.  Ak sa prijímatelia nedohodnú inak, udelia prístup k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c) k svojim podkladom právnemu subjektu, ktorý:
a)  je usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine;
a)  je usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine;
b)  je pod priamou alebo nepriamou kontrolou iného prijímateľa, alebo je pod rovnakou priamou alebo nepriamou kontrolou ako uvedený prijímateľ, alebo priamo alebo nepriamo kontroluje uvedeného prijímateľa; a
b)  je pod priamou alebo nepriamou kontrolou iného prijímateľa, alebo je pod rovnakou priamou alebo nepriamou kontrolou ako uvedený prijímateľ, alebo priamo alebo nepriamo kontroluje uvedeného prijímateľa; a
c)  potrebuje prístup na využívanie výsledkov uvedeného prijímateľa.
c)  potrebuje prístup na využívanie výsledkov uvedeného prijímateľa.
Prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú predmetom dohody.
Prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú predmetom dohody.
4.  Žiadosť o prístup na účely využívania sa môže predložiť do jedného roka po ukončení akcie, pokiaľ sa prijímatelia nedohodnú na inej lehote.
4.  Žiadosť o prístup na účely využívania sa môže predložiť do jedného roka po ukončení akcie, pokiaľ sa prijímatelia nedohodnú na inej lehote.
5.  Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie na účely vypracovania, implementácie a monitorovania politík alebo programov Únie. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie.
5.  Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie na účely vypracovania, implementácie a monitorovania politík alebo programov Únie. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie a zohľadňujú sa oprávnené záujmy prijímateľov.
Takéto prístupové práva sa nevzťahujú na podklady účastníkov.
Pokiaľ ide o akcie v rámci klastra Inkluzívna a bezpečná spoločnosť v oblasti intervencie Ochrana a bezpečnosť, prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku aj vnútroštátnym orgánom členských štátov na účely vypracovania, implementácie a monitorovania ich politík alebo programov v uvedenej oblasti. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie a udelí sa na základe dvojstrannej dohody stanovujúcej konkrétne podmienky na zabezpečenie toho, aby sa uvedené práva využívali len na účel určenia a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií. Požadujúci členský štát, inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie informujú o takýchto žiadostiach všetky členské štáty.
Pokiaľ ide o akcie v rámci klastra Bezpečná spoločnosť v oblasti intervencie Ochrana a bezpečnosť, prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku aj vnútroštátnym orgánom členských štátov na účely vypracovania, implementácie a monitorovania ich politík alebo programov v uvedenej oblasti. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie a udelí sa na základe dvojstrannej dohody stanovujúcej konkrétne podmienky na zabezpečenie toho, aby sa uvedené práva využívali len na účel určenia a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií. Požadujúci členský štát, inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie informujú o takýchto žiadostiach všetky členské štáty.
6.  V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie prístupové práva.
6.  V pracovnom programe sa môžu v prípade potreby stanoviť ďalšie prístupové práva.
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 38
Článok 38
Článok 38
Osobitné ustanovenia o využívaní a šírení
Osobitné ustanovenia o využívaní a šírení
Na akcie ERC, akcie odbornej prípravy a mobility, akcie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, akcie verejného obstarávania inovačných riešení, akcie spolufinancovania programu a na koordinačné a podporné akcie sa môžu vzťahovať osobitné pravidlá týkajúce sa vlastníctva, využívania a šírenia, prevodu a udeľovania licencie, ako aj prístupových práv.
Na akcie ERC, akcie EIT, akcie odbornej prípravy a mobility, akcie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, akcie verejného obstarávania inovačných riešení, akcie spolufinancovania programu a na koordinačné a podporné akcie sa môžu vzťahovať osobitné pravidlá týkajúce sa využívania a šírenia, prevodu a udeľovania licencie, ako aj prístupových práv.
Týmto osobitnými pravidlami sa nemenia povinnosti týkajúce sa otvoreného prístupu.
Týmto osobitnými pravidlami sa nemenia povinnosti a zásady týkajúce sa otvoreného prístupu uvedené v článku 10.
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 39
Článok 39
Článok 39
Ceny
Ceny
1.  Ceny v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou IX nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.
1.  Ceny v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou IX nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.
2.  Ak sa v pracovnom programe alebo pravidlách súťaží nestanovuje inak, na súťaži sa môže zúčastniť akýkoľvek právny subjekt bez ohľadu na to, kde je usadený.
2.  Ak sa v pracovnom programe alebo pravidlách súťaží nestanovuje inak, na súťaži sa môže zúčastniť akýkoľvek právny subjekt bez ohľadu na to, kde je usadený.
3.  Komisia alebo financujúci orgán môžu organizovať ceny s:
3.  Komisia alebo financujúci orgán môžu podľa potreby organizovať ceny s:
a)  inými orgánmi Únie;
a)  inými orgánmi Únie;
b)  tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;
b)  tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;
c)  medzinárodnými organizáciami alebo
c)  medzinárodnými organizáciami alebo
d)  neziskovými právnymi subjektmi.
d)  neziskovými právnymi subjektmi.
4.  Povinnosti týkajúce sa komunikácie, využívania a šírenia môžu byť uvedené v pracovnom programe alebo v pravidlách súťaže.
4.  Povinnosti týkajúce sa komunikácie, vlastníctva, prístupových práv, využívania a šírenia vrátane ustanovení o udeľovaní licencií sú uvedené v pracovnom programe alebo v pravidlách súťaže.
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 42
Článok 42
Článok 42
Európsky horizont a kombinované financovanie EIC
Európsky horizont a kombinované financovanie EIC
1.  Na zložky programu Európsky horizont alebo kombinovaného financovania EIC, ktorými sú grant a vratný preddavok, sa vzťahujú články 30 až 33.
1.  Na zložky programu Európsky horizont alebo kombinovaného financovania EIC, ktorými sú grant a vratný preddavok, sa vzťahujú články 30 až 33.
2.  Kombinované financovanie EIC sa implementuje v súlade s článkom 43. Podporu na základe kombinovaného financovania EIC možno udeliť, kým akciu možno financovať ako operáciu kombinovaného financovania alebo ako operáciu financovania a investovania plne krytú zárukou EÚ v rámci programu InvestEU. Odchylne od článku 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa v čase udelenia kombinovaného financovania EIC neuplatňujú podmienky stanovené v odseku 2, a najmä v písmenách a) a d).
2.  Kombinované financovanie EIC sa implementuje v súlade s článkom 43. Podporu na základe kombinovaného financovania EIC možno udeliť rizikovým projektom, kým akciu možno financovať ako operáciu kombinovaného financovania alebo ako operáciu financovania a investovania plne krytú zárukou EÚ v rámci programu InvestEU. Odchylne od článku 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa v čase udelenia kombinovaného financovania EIC neuplatňujú podmienky stanovené v odseku 2, a najmä v písmenách a) a d).
3.  Kombinované financovanie z programu Európsky horizont sa môže udeliť akcii spolufinancovania programu, keď sa v spoločnom programe členských štátov a pridružených krajín predpokladá nasadenie finančných nástrojov na podporu vybraných akcií. Hodnotenie a výber takýchto akcií prebieha v súlade s článkami 19, 20, 23, 24, 25 a 26. Spôsoby implementácie kombinovaného financovania z programu Európsky horizont musia byť v súlade s článkom 29, analogicky s článkom 43 ods. 9 a dodržiavať ďalšie podmienky stanovené v pracovnom programe.
3.  Kombinované financovanie z programu Európsky horizont sa môže udeliť akcii spolufinancovania programu, keď sa v spoločnom programe členských štátov a pridružených krajín predpokladá nasadenie finančných nástrojov na podporu vybraných akcií. Hodnotenie a výber takýchto akcií prebieha v súlade s článkami 11, 19, 20, 24, 25, 26, 42a a 43. Spôsoby implementácie kombinovaného financovania z programu Európsky horizont musia byť v súlade s článkom 29, analogicky s článkom 43 ods. 9 a dodržiavať ďalšie a odôvodnené podmienky stanovené v pracovnom programe.
4.  Vrátené platby vrátane vratných preddavkov a príjmov kombinovaného financovania z programu Európsky horizont a EIC sa považujú za vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. f) a článkom 21 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
4.  Vrátené platby vrátane vratných preddavkov a príjmov kombinovaného financovania z programu Európsky horizont a EIC sa považujú za vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. f) a článkom 21 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
5.  Kombinované financovanie z programu Európsky horizont a EIC sa poskytuje tak, aby nenarúšalo hospodársku súťaž.
5.  Kombinované financovanie z programu Európsky horizont a EIC sa poskytuje tak, aby sa podporovala konkurencieschopnosť Únie a zároveň sa bránilo narušeniu hospodárskej súťaže.
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 42 a (nový)
Článok 42a
Prieskumník
1.  Nástroj Prieskumník poskytne granty pre vysokorizikové projekty na špičkovej úrovni zamerané na rozvoj strategickej autonómie Únie na potenciálne radikálne inovatívne technológie budúcnosti a nové trhové príležitosti. Nástroj Prieskumník spočiatku poskytne podporu na najskoršie fázy vedeckého a technologického výskumu a vývoja vrátane overenia koncepcie a prototypov pre overovanie technológie.
Nástroj Prieskumník sa realizuje najmä prostredníctvom verejnej výzvy na predkladanie návrhov zdola nahor s pravidelnými uzávierkami za rok a stanovia sa aj konkurenčné výzvy na rozvoj kľúčových strategických cieľov1a s požiadavkou na špičkové technologické a radikálne myslenie. Preskupenie vybratých projektov do tematických alebo objektívnych portfólií umožní vytvorenie kritického množstva úsilia, technologickej strategickej autonómie na úrovni EÚ a štruktúrovanie nových, multidisciplinárnych výskumných spoločenstiev.
2.  Prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník sa realizujú s cieľom pomôcť inovátorom rozvíjať cestu ku komerčnému rozvoju v Únii, ako sú demonštračné činnosti a štúdie realizovateľnosti s cieľom posúdiť potenciálne podnikanie a podporiť vytváranie spin-off podnikov a startupov:
a)  spustenie a obsah výziev na predkladanie návrhov sa stanoví so zreteľom na ciele a rozpočet určené v pracovnom programe vo vzťahu k príslušnému portfóliu akcií;
b)  granty s pevne stanovenou sumou najviac 50 000 EUR možno udeliť bez výzvy na predkladanie návrhov iba na tie činnosti, ktoré sú už financované v rámci nástroja Prieskumník, s cieľom vykonať naliehavé koordinačné a podporné akcie na posilnenie komunity prijímateľov v rámci portfólia alebo posúdenie možnosti vyčlenenia spin-off podnikov alebo inovácie s potenciálom vytvoriť trh.
3.  Na nástroj EIC Prieskumník sa vzťahujú kritériá na vyhodnotenie návrhov vymedzené v článku 25.
__________________
1a Mohli by tam patriť aj také témy, ako je umelá inteligencia, kvantové technológie, biologická kontrola alebo druhá generácia digitálnych dvojčiat, alebo akékoľvek iné témy identifikované v rámci strategického plánovania Európskeho horizontu (vrátane sieťových programov členských štátov).
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 43
Článok 43
Článok 43
EIC Akcelerátor
Akcelerátor
1.  Prijímateľ nástroja EIC Akcelerátor musí byť právnym subjektom spĺňajúcim podmienky na označenie ako startup, MSP alebo spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou, usadeným v členskom štáte alebo pridruženej krajine. Návrh môže predložiť prijímateľ alebo jedna či viaceré fyzické osoby alebo právne subjekty, ktoré majú v úmysle zriadiť alebo podporovať uvedeného prijímateľa.
1.  Prijímateľ nástroja EIC Akcelerátor musí byť právnym subjektom spĺňajúcim podmienky na označenie ako startup, rozširujúci sa podnik, MSP alebo spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou, usadeným v členskom štáte alebo pridruženej krajine. Návrh môže predložiť prijímateľ alebo jedna či viaceré fyzické osoby alebo právne subjekty, ktoré majú v úmysle zriadiť alebo podporovať uvedeného prijímateľa.
2.  Na všetky formy príspevku Únie poskytovaného v rámci kombinovaného financovania EIC sa vzťahuje jediné rozhodnutie o udelení, ktorým sa poskytuje financovanie.
2.  Na všetky formy príspevku Únie poskytovaného v rámci kombinovaného financovania EIC sa vzťahuje jediné rozhodnutie o udelení, ktorým sa poskytuje financovanie.
3.  Návrhy, pokiaľ ide o ich individuálny prínos, hodnotia nezávislí experti, a vyberajú sa v súlade s odsekom 4 v rámci každoročnej otvorenej výzvy s dátumami uzávierok, a to na základe článkov 24 až 26.
3.  Návrhy, pokiaľ ide o ich individuálny prínos, hodnotia nezávislí experti, a vyberajú sa v súlade s odsekom 4 v rámci každoročnej otvorenej výzvy s dátumami uzávierok, a to na základe článkov 24 až 26.
4.  Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú tieto:
4.  Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú tieto:
–  excelentnosť,
–  excelentnosť,
–  vplyv,
–  vplyv a pridaná hodnota EÚ,
–  úroveň rizika akcie a potreba podpory Únie.
–  úroveň rizika akcie a potreba podpory Únie.
5.  Komisia alebo financujúce subjekty implementujúce program Európsky horizont môžu so súhlasom dotknutých žiadateľov podrobiť návrh inovačnej akcie alebo akcie trhového nasadenia, ktorý už spĺňa prvé dve kritériá, hodnoteniu priamo na základe posledného kritéria na vyhodnotenie návrhov, a to ak sú naraz splnené tieto podmienky:
5.  Komisia alebo financujúce subjekty implementujúce program Európsky horizont (vrátane EIT and znalostných a inovačných spoločenstiev) môžu so súhlasom dotknutých žiadateľov podrobiť návrh inovačnej akcie alebo akcie trhového nasadenia, najmä v Únii, ktorý už spĺňa prvé dve kritériá, hodnoteniu priamo na základe posledného kritéria na vyhodnotenie návrhov, a to ak sú naraz splnené tieto podmienky:
–  návrh musí vychádzať z akejkoľvek inej akcie financovanej z programu Horizont 2020 alebo tohto programu, alebo z národného programu podobného nástroju EIC Prieskumník, a ako taký ho musí uznať Komisia,
–  návrh musí vychádzať z akejkoľvek inej akcie financovanej z programu Horizont 2020 alebo tohto programu, alebo z národného programu a Komisia musí uznať, že spĺňa požiadavky EIC,
–  musí byť založený na predchádzajúcom preskúmaní projektu hodnotiacom excelentnosť a vplyv návrhu a dodržiavať podmienky a postupy uvedené v pracovnom programe.
–  musí byť založený na predchádzajúcom preskúmaní projektu hodnotiacom excelentnosť a vplyv návrhu a dodržiavať podmienky a postupy uvedené v pracovnom programe.
6.  Známku excelentnosti možno udeliť, ak sú naraz splnené tieto podmienky:
6.  Známku excelentnosti možno udeliť, ak sú naraz splnené tieto podmienky:
–  prijímateľ je startup alebo MSP,
–  prijímateľ je startup alebo MSP,
–  návrh bol oprávnený a splnil príslušné limity prvých dvoch kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 4,
–  návrh bol oprávnený a splnil príslušné limity prvých dvoch kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 4,
–  pri tých činnostiach, ktoré by mohli byť oprávnené v rámci inovačnej akcie.
–  pri tých činnostiach, ktoré by mohli byť oprávnené v rámci inovačnej akcie.
7.  V prípade návrhu, ktorý prešiel hodnotením, nezávislí experti navrhnú zodpovedajúce kombinované financovanie EIC na základe výsledného rizika a potrebných zdrojov a času na uvedenie a nasadenie inovácie na trh.
7.  V prípade návrhu, ktorý prešiel hodnotením, nezávislí experti navrhnú zodpovedajúce kombinované financovanie EIC na základe výsledného rizika a potrebných zdrojov a času na uvedenie a nasadenie inovácie na trh.
Komisia môže odmietnuť návrh, ktorý si osvojili nezávislí experti, z opodstatnených dôvodov vrátane súladu s cieľmi politík Únie.
Komisia môže odmietnuť návrh, ktorý si osvojili nezávislí experti, z opodstatnených dôvodov vrátane nesúladu s cieľmi politík Únie.
8.  Časť kombinovaného financovania, ktorá zodpovedá grantu alebo vratnému preddavku, nesmie prekročiť 70 % nákladov vybranej inovačnej akcie.
8.  Časť kombinovaného financovania, ktorá zodpovedá grantu alebo vratnému preddavku, nesmie prekročiť 70 % nákladov vybranej inovačnej akcie.
9.  Spôsoby implementácie zložiek kombinovaného financovania EIC, ktorými sú vlastný kapitál a splatná podpora, sú opísané v rozhodnutí [osobitného programu].
9.  Spôsoby implementácie zložiek kombinovaného financovania EIC, ktorými sú vlastný kapitál a splatná podpora, sú opísané v rozhodnutí [osobitného programu].
10.  V zmluve o vybranej akcii sa stanovia konkrétne čiastkové ciele a zodpovedajúce predbežné financovanie a platby z kombinovaného financovania EIC vo forme splátok.
10.  V zmluve o vybranej akcii sa stanovia konkrétne merateľné čiastkové ciele a zodpovedajúce predbežné financovanie a platby z kombinovaného financovania EIC vo forme splátok.
Začať vykonávať činnosti zodpovedajúce inovačnej akcii a vyplatiť prvú zálohovú platbu grantu alebo vratný preddavok možno pred implementáciou ostatných zložiek udeleného kombinovaného financovania EIC. Implementácia uvedených zložiek je podmienená dosiahnutím špecifických čiastkových cieľov stanovených v zmluve.
Začať vykonávať činnosti zodpovedajúce inovačnej akcii a vyplatiť prvú zálohovú platbu grantu alebo vratný preddavok možno pred implementáciou ostatných zložiek udeleného kombinovaného financovania EIC. Implementácia uvedených zložiek je podmienená dosiahnutím špecifických čiastkových cieľov stanovených v zmluve.
11.  V súlade so zmluvou sa akcia pozastaví, zmení alebo ukončí, ak nie sú splnené čiastkové ciele. Akcia sa môže takisto ukončiť, ak nie je možné dosiahnuť očakávané trhové nasadenie.
11.  V súlade so zmluvou sa akcia pozastaví, zmení alebo ukončí, ak nie sú splnené merateľné čiastkové ciele. Akcia sa môže takisto ukončiť, ak nie je možné dosiahnuť očakávané trhové nasadenie najmä v Únii.
Pod podmienkou preskúmania projektu externými nezávislými expertmi môže Komisia rozhodnúť o zvýšení kombinovaného financovania EIC.
Pod podmienkou preskúmania projektu externými nezávislými expertmi môže Komisia rozhodnúť o zvýšení kombinovaného financovania EIC.
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 43 a (nový)
Článok 43a
Prírastková inovácia MSP
Okrem nástrojov v rámci EIC sa na ústrednej úrovni riadi a vykonáva osobitný nástroj pre MSP týkajúci sa prírastkovej inovácie, ktorý podporuje granty s jedným prijímateľom na činnosti v oblasti výskumu a inovácie vo všetkých klastroch, a to s uplatnením prístupu zdola nahor prostredníctvom nepretržite otvorenej výzvy prispôsobenej potrebám MSP.
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 44
Článok 44
Článok 44
Vymenovanie externých expertov
Vymenovanie nezávislých externých expertov
1.  Odchylne od článku 237 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu byť externí experti vyberaní bez výzvy na vyjadrenie záujmu, ak je to odôvodnené a výber sa uskutočňuje transparentne.
1.  Odchylne od článku 237 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu byť nezávislí externí experti výnimočne vyberaní bez výzvy na vyjadrenie záujmu, len ak sa počas výzvy na vyjadrenie záujmu neidentifikovali vhodný externí experti. Každý výber externých expertov bez výzvy na vyjadrenie záujmu sa riadne odôvodni a výber sa uskutočňuje transparentne. Takíto experti musia preukázať svoju nezávislosť a schopnosť podporovať ciele programu Európsky horizont.
1a.  Nezávislí experti sa vyberajú na základe ich zručností, skúseností a znalostí vhodných na vykonávanie úloh, ktorými sú poverení. Komisia alebo financujúci orgán Únie sa pri vymenúvaní nezávislých externých expertov usilujú o vyvážené zastúpenie a zloženie v rámci expertnej skupiny a komisií pre vyhodnotenie z hľadiska špecializácie, geografického pôvodu, pohlavia a typu organizácie, ktorú expert zastupuje.
2.  V súlade s článkom 237 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú externí experti odmeňovaní na základe štandardných podmienok. V odôvodnených prípadoch možno priznať primeranú výšku odmeny nad rámec štandardných podmienok založených na trhových štandardoch, a to najmä pokiaľ ide o špecifických expertov s vysokou úrovňou odborných znalostí.
2.  V súlade s článkom 237 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú nezávislí externí experti odmeňovaní na základe štandardných podmienok.
3.  Popri ustanoveniach článku 38 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa mená a odborná oblasť externých expertov hodnotiacich žiadosti o grant, ktorí sú vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti, uverejňujú aspoň raz ročne na internetovej stránke Komisie alebo financujúceho orgánu. Takéto informácie sa zhromažďujú, spracúvajú a uverejňujú v súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov.
3.  Popri ustanoveniach článku 38 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa mená a odborná oblasť nezávislých externých expertov hodnotiacich žiadosti o grant, ktorí sú vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti, uverejňujú aspoň raz ročne na internetovej stránke Komisie alebo financujúceho orgánu. Takéto informácie sa zhromažďujú, spracúvajú a uverejňujú v súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov.
3a.  Komisia alebo príslušný financujúci orgán zabezpečia, aby expert, ktorý sa dostal do konfliktu záujmov v súvislosti so záležitosťou, ku ktorej sa od experta požaduje, aby poskytol stanovisko, neposudzoval danú konkrétnu záležitosť ani v súvislosti s ňou neposkytoval poradenstvo alebo pomoc.
3b.  Pri každej výzve sa zabezpečí primeraný počet nezávislých expertov, aby sa zaručila kvalita hodnotenia.
3c.  Úroveň odmeňovania všetkých nezávislých a externých expertov sa každoročne oznamuje Európskemu parlamentu a Rade. Uhrádza sa z administratívnych výdavkov na program.
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Článok 45
Článok 45
Článok 45
Monitorovanie a podávanie správ
Monitorovanie a podávanie správ
1.  Komisia každoročne monitoruje implementáciu programu Európsky horizont, jeho osobitného programu a činností EIT. Do výročných monitorovacích správ sa zahrnú:
1.  Ukazovatele, ktoré sa majú uvádzať v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe V popri cestách k dosiahnutiu vplyvu.
i)   ukazovatele na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní cieľov programu stanovených v článku 3 a uvedených v prílohe V popri cestách k dosiahnutiu vplyvu;
ii)  informácie o uplatňovaní zásad financovania a o prierezových otázkach stanovených najmä v článku 6a, ako je úroveň začlenenia spoločenských a humanitných vied, pomer medzi nižšími a vyššími úrovňami technickej pripravenosti vo výskume založenom na spolupráci, zapojenie krajín, v ktorých prebieha zvyšovanie účasti, zoznam krajín, v ktorých prebieha zvyšovanie účasti, aktualizovaný v pracovných programoch, pokrok pri zmenšovaní rozdielov v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, geografický rozsah projektov spolupráce, platy výskumných pracovníkov, používanie dvojfázového predkladania a vyhodnocovania návrhov, používanie preskúmania hodnotenia a množstvo sťažností, miera začleňovania problematiky zmeny klímy a súvisiace výdavky, účasť MSP s porovnaním s podobnými osobitnými nástrojmi pre MSP na vnútroštátnej úrovni, účasť súkromného sektora, pokrok pri dosahovaní rodovej rovnosti, známky excelentnosti, verejno-súkromné partnerstvá, ako aj pákový efekt na dodatočné súkromné a verejné financovanie, doplnkové a kumulatívne financovanie z iných fondov Únie, najmä synergie s programami uvedenými v prílohe IV, používanie výskumných infraštruktúr podporovaných z iných programov financovania Únie, urýchlenie procesu výskumu a inovácie, úroveň a vplyv medzinárodnej spolupráce, a to aj pokiaľ ide o zásadu reciprocity, zapojenie občanov a občianskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie;
iii)  úroveň výdavkov na jednotlivé oblasti intervencie uvedené v prílohe I a prierezové otázky v programe a EIT, aby sa umožnila analýza portfólia, a s cieľom posilniť transparentnosť sa tieto údaje aj zverejnia prístupným spôsobom na webovej stránke Komisie podľa poslednej aktualizácie;
iv)  množstvo výziev s príliš veľkým počtom prihlásených návrhov, najmä počet návrhov na rozpočtový riadok a na oblasť intervencie, ich priemerné bodové hodnotenie, podiel návrhov, ktoré prekračujú, resp. neprekračujú prahové hodnoty.
2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50, pokiaľ ide o zmeny prílohy V na účely doplnenia alebo zmeny ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu, ak sa to považuje za potrebné, a stanovovať východiskové hodnoty a cieľové hodnoty.
2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50, pokiaľ ide o zmeny prílohy V na účely doplnenia alebo zmeny ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu, ak sa to považuje za potrebné, a stanovovať východiskové hodnoty a cieľové hodnoty.
3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a (prípadne) členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas bez toho, aby sa zvyšovalo administratívne zaťaženie prijímateľov. Najmä údaje o projektoch financovaných v rámci ERC, európskych partnerstiev, misií, EIC a EIT sa zahrnú do tej istej databázy ako akcie, ktoré sa financujú priamo v rámci programu (napr. databáza E-corda).
3a.  Kvalitatívne analýzy Komisie a Únie alebo vnútroštátnych financujúcich orgánov sa doplnia čo najväčším množstvom kvantitatívnych údajov.
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 46
Článok 46
Článok 46
Informovanie, komunikácia, zverejňovanie a šírenie a využívanie
Informovanie, komunikácia, zverejňovanie a šírenie a využívanie
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov a aj v prípade cien) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti; Poskytuje najmä včasné a podrobné informácie členským štátom a prijímateľom.
3.  Komisia takisto vytvorí stratégiu šírenia a využívania s cieľom zvýšiť dostupnosť a prenikanie výskumných a inovačných výsledkov a znalostí vytvorených v rámci programu, aby sa urýchlilo ich využívanie smerujúce k uplatneniu na trhu a aby sa posilnil účinok programu. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, ako aj k činnostiam informovania, komunikácie, zverejňovania, šírenia a využívania, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
3.  Komisia takisto vytvorí stratégiu šírenia a využívania s cieľom zvýšiť dostupnosť a prenikanie výskumných a inovačných výsledkov a znalostí vytvorených v rámci programu, aby sa urýchlilo ich využívanie smerujúce k uplatneniu na trhu, predovšetkým v rámci Únie, a aby sa posilnil účinok programu. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, ako aj k činnostiam informovania, komunikácie, zverejňovania, šírenia a využívania, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Článok 47
Článok 47
Článok 47
Hodnotenie programu
Hodnotenie programu
1.  Hodnotenia programu sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese týkajúcom sa programu, jeho nástupníckeho programu a ostatných relevantných výskumných a inovačných iniciatív.
1.  Hodnotenia programu sa vykonávajú včas a zverejňujú sa, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese týkajúcom sa programu, jeho nástupníckeho programu a ostatných relevantných výskumných a inovačných iniciatív.
1a.  Misie sa v plnej miere vyhodnotia do 31. decembra 2022 skôr, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie o vytvorení nových misií alebo o presmerovaní, ukončení, pokračovaní misií či o zvýšení ich rozpočtu. Výsledky hodnotenia misií sa zverejnia a okrem iného budú zahŕňať analýzu procesu ich výberu a riadenia, zamerania a výkonnosti.
2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. Zahŕňa posúdenie dlhodobého vplyvu predchádzajúcich rámcových programov a predstavuje základ pre prípadnú úpravu implementácie programu.
2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však tri roky po začatí implementácie programu. Zahŕňa analýzu portfólia a posúdenie dlhodobého vplyvu predchádzajúcich rámcových programov a predstavuje základ pre prípadnú úpravu implementácie programu a/alebo preskúmanie programu. Zhodnotí sa účinnosť, efektívnosť, relevantnosť, súdržnosť a pákový efekt programu, jeho komplementárnosť s inými programami financovania výskumu, vývoja a inovácie na úrovni Únie na vnútroštátnej úrovni a pridaná hodnota Únie. Osobitne sa posúdi vplyv finančných prostriedkov presunutých z iných programov Únie.
3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia dokončí záverečné hodnotenie programu. Zahŕňa posúdenie dlhodobého vplyvu predchádzajúcich rámcových programov.
3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však tri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia dokončí záverečné hodnotenie programu. Zahŕňa posúdenie dlhodobého vplyvu predchádzajúcich rámcových programov.
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
4.  Komisia zverejňuje a šíri výsledky a závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami a predkladá ich Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 48
Článok 48
Článok 48
Audity
Audity
1.  Systémom kontroly programu sa zabezpečuje primeraná rovnováha medzi dôverou a kontrolou s prihliadnutím na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach, a to najmä pre prijímateľov.
1.  Systémom kontroly programu sa zabezpečuje primeraná rovnováha medzi dôverou a kontrolou s prihliadnutím na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach, a to najmä pre prijímateľov. Pravidlá auditu musia byť jasné, konzistentné a súdržné v celom programe.
2.  Stratégia auditu programu vychádza z finančného auditu reprezentatívnej vzorky výdavkov programu ako celku. Táto reprezentatívna vzorka sa doplní o výber založený na posúdení rizika súvisiaceho s výdavkami. Akcie, ktoré prijímajú spoločné financovanie z rôznych programov Únie, sa podrobujú auditu iba raz, pričom jeho súčasťou sú všetky dotknuté programy a ich jednotlivé uplatniteľné pravidlá.
2.  Stratégia auditu programu vychádza z finančného auditu reprezentatívnej vzorky výdavkov programu ako celku. Táto reprezentatívna vzorka sa doplní o výber založený na posúdení rizika súvisiaceho s výdavkami. Akcie, ktoré prijímajú spoločné financovanie z rôznych programov Únie, sa podrobujú auditu iba raz, pričom jeho súčasťou sú všetky dotknuté programy a ich jednotlivé uplatniteľné pravidlá.
3.  Komisia alebo financujúci orgán okrem toho môžu využiť kombinované systémové kontroly na úrovni prijímateľov. Tieto kombinované kontroly sú pre niektoré typy prijímateľov voliteľné, pozostávajú z auditov systémov a procesov a sú doplnené o audit transakcií, pričom ich vykonáva spôsobilý nezávislý audítor kvalifikovaný na vykonávanie štatutárnych auditov účtovných dokladov v súlade so smernicou 2006/43/ES34. Komisia alebo financujúci orgán ich môžu využiť, aby sa z celkového hľadiska uistili o správnom finančnom riadení výdavkov a aby prehodnotili úroveň ex post auditov a osvedčení o finančných výkazoch.
3.  Komisia alebo financujúci orgán okrem toho môžu využiť kombinované systémové kontroly na úrovni prijímateľov. Tieto kombinované kontroly sú pre niektoré typy prijímateľov voliteľné, pozostávajú z auditov systémov a procesov a sú doplnené o audit transakcií, pričom ich vykonáva spôsobilý nezávislý audítor kvalifikovaný na vykonávanie štatutárnych auditov účtovných dokladov v súlade so smernicou 2006/43/ES34. Komisia alebo financujúci orgán ich môžu využiť, aby sa z celkového hľadiska uistili o správnom finančnom riadení výdavkov a aby prehodnotili oprávnenosť požadovaných nákladov a úroveň ex post auditov a osvedčení o finančných výkazoch.
4.  V súlade s článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu Komisia alebo financujúci orgán využiť audity použitia príspevkov Únie vykonávané inými osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie.
4.  V súlade s článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia alebo financujúci orgán využijú audity použitia príspevkov Únie vykonávané inými certifikovanými osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie.
5.  Audity možno vykonávať až do dvoch rokov od platby zostatku.
5.  Audity možno vykonávať až do dvoch rokov od dátumu ukončenia projektu.
5a.  Komisia zverejní usmernenia pre audit vypracované v spolupráci s Európskym dvorom audítorov. Audítori zabezpečia transparentnosť auditu, ktorý vykonali, ako aj spoľahlivý a jednotný výklad pravidiel auditu počas celého trvania programu, aby sa zabezpečila právna istota.
__________________
__________________
34 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87)
34 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87)
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – úvodná časť
1.  Pilier I Otvorená veda
1.  Pilier I Excelentná a otvorená veda
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – písmeno a – úvodná časť
a)  Európska rada pre výskum: poskytuje príťažlivé a pružné financovanie s cieľom umožniť talentovaným a kreatívnym výskumným pracovníkom a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy na základe súťaže na úrovni celej Únie.
a)  Európska rada pre výskum: poskytuje príťažlivé a pružné financovanie s cieľom umožniť talentovaným a kreatívnym výskumným pracovníkom, s dôrazom na mladých výskumných pracovníkov, a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy na základe súťaže na úrovni celej Únie.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – písmeno b – úvodná časť
b)  Akcie Marie Curie-Skłodowskej: poskytujú výskumným pracovníkom nové poznatky a zručnosti prostredníctvom mobility a cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej expozície a zároveň štruktúrujú a posilňujú inštitucionálne a vnútroštátne systémy náboru, odbornej prípravy a kariérneho rastu pracovníkov; akcie Marie Curie-Skłodowskej tak pomáhajú položiť základy európskeho prostredia excelentného výskumu, prispievajú k zvyšovaniu zamestnanosti, rastu a investíciám a k riešeniu súčasných a budúcich spoločenských výziev.
b)  Akcie Marie Curie-Skłodowskej: poskytujú výskumným pracovníkom nové poznatky a zručnosti prostredníctvom mobility a cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej expozície a zároveň štruktúrujú a posilňujú inštitucionálne a vnútroštátne systémy náboru, odbornej prípravy a kariérneho rastu pracovníkov; akcie Marie Curie-Skłodowskej tak pomáhajú položiť základy európskeho prostredia excelentného výskumu v celej Európe, prispievajú k zvyšovaniu zamestnanosti, rastu a investíciám a k riešeniu súčasných a budúcich spoločenských výziev.
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – písmeno b – odsek 1
Oblasti intervencie: pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej mobility výskumných pracovníkov; podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov; posilnenie rozvoja ľudského kapitálu a zručností v celom európskom výskumnom priestore; zlepšenie a uľahčenie synergií; podpora šírenia informácií verejnosti.
Oblasti intervencie: pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej mobility výskumných pracovníkov; podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov; posilnenie rozvoja ľudských zdrojov a zručností v celom európskom výskumnom priestore; zlepšenie a uľahčenie synergií; podpora šírenia informácií verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – úvodná časť
2.  Pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu
2.  Pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 2
Na maximalizáciu flexibility vplyvu a synergií sa výskumné a inovačné činnosti budú organizovať v piatich klastroch, ktoré budú samostatne aj spoločne stimulovať interdisciplinárnu, medziodvetvovú, cezhraničnú a medzinárodnú spoluprácu prekračujúcu hranice jednotlivých politík.
Na maximalizáciu flexibility vplyvu a synergií sa výskumné a inovačné činnosti budú organizovať v šiestich klastroch vzájomne prepojených prostredníctvom celoeurópskych výskumných infraštruktúr, ktoré budú samostatne aj spoločne stimulovať interdisciplinárnu, medziodvetvovú, cezhraničnú a medzinárodnú spoluprácu prekračujúcu hranice jednotlivých politík. Šesť klastrov bude podporovať aj inováciu jednotlivých MSP s uplatnením prístupu zdola nahor prostredníctvom grantov.
Pozmeňujúci návrh 115
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 4 – písmeno a – úvodná časť
a)  klaster Zdravie: zlepšovanie a ochrana zdravia občanov v každom veku vďaka rozvoju inovatívnych riešení zameraných na prevenciu, diagnostiku, monitorovanie, liečbu a vyliečenie ochorení; zmierňovanie zdravotných rizík, ochrana obyvateľstva a podpora dobrého zdravia; zabezpečenie nákladovo efektívnejších, spravodlivejších a udržateľnejších systémov verejného zdravotníctva; a podpora pacientov a umožnenie ich účasti a samostatnej starostlivosti.
a)  klaster Zdravie: zlepšovanie a ochrana zdravia občanov v každom veku vďaka rozvoju inovatívnych riešení zameraných na prevenciu, diagnostiku, monitorovanie, liečbu a vyliečenie ochorení, ako aj vývoj zdravotníckych technológií; zmierňovanie zdravotných rizík, ochrana obyvateľstva a podpora dobrého zdravia; zabezpečenie nákladovo efektívnejších, spravodlivejších a udržateľnejších systémov verejného zdravotníctva; a podpora pacientov a umožnenie ich účasti a samostatnej starostlivosti.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 4 – písmeno b – úvodná časť
b)  klaster Inkluzívna a bezpečná spoločnosť: posilnenie európskych demokratických hodnôt vrátane právneho štátu a základných práv, ochrana nášho kultúrneho dedičstva a podpora sociálno-ekonomickej transformácie, ktorá prispieva k inklúzii a rastu, a zároveň reakcia na výzvy, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcich bezpečnostných hrozieb vrátane počítačovej kriminality, ako aj z prírodných a človekom spôsobených katastrof.
b)  klaster Inkluzívna a kreatívna spoločnosť: posilnenie európskych demokratických hodnôt vrátane právneho štátu a základných práv, ochrana nášho kultúrneho dedičstva, preskúmanie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a podpora sociálno-ekonomickej transformácie, ktorá prispieva k inklúzii a rastu, vrátane riadenia migrácie a integrácie migrantov.
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 4 – písmeno b – odsek 1
Oblasti intervencie: demokracia; kultúrne dedičstvo; sociálna a hospodárska transformácia; spoločnosť odolná proti katastrofám; ochrana a bezpečnosť; kybernetická bezpečnosť;
Oblasti intervencie: demokracia; kultúra a tvorivosť; sociálna, kultúrna a hospodárska transformácia; spoločenské a humanitné vedy;
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 4 – písmeno c – odsek 1
Oblasti intervencie: výrobné technológie; digitálne technológie; progresívne materiály; umelá inteligencia a robotika; internet ďalšej generácie; vysokovýkonná výpočtová technika a veľké dáta; obehový priemysel; nízkouhlíkový a ekologický priemysel; vesmír;
Oblasti intervencie: výrobné technológie; digitálne technológie; progresívne materiály; umelá inteligencia a robotika; internet ďalšej generácie; kvantové technológie; vysokovýkonná výpočtová technika a veľké dáta; obehový priemysel; nízkouhlíkový a ekologický priemysel; vesmír;
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 4 – písmeno c a (nové)
ca)  klaster Bezpečná spoločnosť: reakcia na výzvy, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcich bezpečnostných hrozieb vrátane počítačovej kriminality, ako aj z prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.
Oblasti intervencie: organizovaná trestná činnosť; terorizmus, extrémizmus, radikalizácia a ideologicky motivované násilie; riadenie ochrany hraníc; kybernetická bezpečnosť, súkromie, ochrana údajov; ochrana kritických infraštruktúr a zlepšenie reakcie na katastrofy; pirátstvo a falšovanie výrobkov; podpora politík Únie v oblasti vonkajšej bezpečnosti, a to aj prostredníctvom predchádzania konfliktom a budovania mieru; presadzovanie koordinácie, spolupráce a synergií;
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 4 – písmeno d – úvodná časť
d)  klaster Klíma, energetika a mobilita: boj proti zmene klímy lepším pochopením jej príčin, vývoja, rizík, vplyvov a súvisiacich príležitostí a posilnením šetrnosti energetiky a dopravy ku klíme a životnému prostrediu, zvýšením ich efektívnosti a konkurencieschopnosti, bezpečnosti a odolnosti a posilnením ich inteligentného charakteru.
d)  klaster Klíma, energetika a mobilita: boj proti zmene klímy lepším pochopením jej príčin, vývoja, rizík, vplyvov a súvisiacich príležitostí a posilnením šetrnosti energetiky a dopravy ku klíme a životnému prostrediu, zvýšením ich efektívnosti a konkurencieschopnosti, bezpečnosti a odolnosti a posilnením ich inteligentného charakteru; podporovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie a zmeny správania.
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 4 – písmeno d – odsek 1
Oblasti intervencie: klimatológia a riešenia v oblasti klímy; zásobovanie energiou; energetické sústavy a siete; budovy a priemyselné zariadenia v priebehu energetickej transformácie; obce a mestá; konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti dopravy; čistá doprava a mobilita; inteligentná mobilita; uskladňovanie energie.
Oblasti intervencie: klimatológia a riešenia v oblasti klímy; zásobovanie energiou; energetické sústavy a siete; budovy v priebehu energetickej transformácie; priemyselné zariadenia v priebehu energetickej transformácie; uhoľné regióny v priebehu transformácie; obce a mestá; konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti dopravy; čistá doprava a mobilita; inteligentná mobilita; uskladňovanie energie,
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 4 – písmeno e – úvodná časť
e)  Klaster Potravinové a prírodné zdroje: ochrana, obnova, udržateľné hospodárenie s prírodnými a biologickými zdrojmi z pevniny a mora a ich využívanie na riešenie potravinovej a výživovej bezpečnosti a prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.
e)  klaster Potraviny, prírodné zdroje a poľnohospodárstvo: ochrana, obnova, udržateľné hospodárenie s prírodnými a biologickými zdrojmi z pevniny, vnútrozemských vôd a mora a ich využívanie na riešenie potravinovej a výživovej bezpečnosti a prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 4 – písmeno e – odsek 1
Oblasti intervencie: pozorovanie životného prostredia; biodiverzita a prírodný kapitál; poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke oblasti; moria a oceány; potravinové systémy; systémy inovácií na biologickej báze; obehové systémy;
Oblasti intervencie: pozorovanie životného prostredia; biodiverzita a prírodný kapitál; poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke oblasti; moria, oceány, vnútrozemské vody a modré hospodárstvo; potravinové systémy; systémy inovácií na biologickej báze; obehové systémy;
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 4 – písmeno f – odsek 1
Oblasti intervencie: zdravie; odolnosť a bezpečnosť; digitalizácia a priemysel; klíma, energetika a mobilita; potravinové a prírodné zdroje; podpora fungovania vnútorného trhu a správy hospodárskych záležitostí Únie; podpora členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov, ako aj pri rozvoji stratégií pre inteligentnú špecializáciu; analytické nástroje a metódy pre tvorbu politiky; správa znalostí; transfer znalostí a technológií; podpora platforiem vedy na podporu politiky.
Oblasti intervencie: zdravie; inkluzívna a kreatívna spoločnosť; bezpečná spoločnosť; digitalizácia, priemysel a kozmický priestor; klíma, energetika a mobilita; potravinové a prírodné zdroje; podpora fungovania vnútorného trhu a správy hospodárskych záležitostí Únie; podpora členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov, ako aj pri rozvoji stratégií pre inteligentnú špecializáciu; analytické nástroje a metódy pre tvorbu politiky; správa znalostí; transfer znalostí a technológií; podpora platforiem vedy na podporu politiky.
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – úvodná časť
3.  Pilier III Otvorené inovácie
3.  Pilier III Inovačná Európa
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – úvodná časť
Nasledujúcimi činnosťami bude tento pilier v súlade s článkom 4 podporovať všetky formy inovácie vrátane prelomových inovácií a zintenzívňovať trhové nasadenie inovačných riešení. Bude prispievať aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3.
Nasledujúcimi činnosťami bude tento pilier v súlade s článkom 4 podporovať všetky formy inovácie vrátane prelomových technologických a sociálnych inovácií a zintenzívňovať trhové nasadenie inovačných riešení, najmä prostredníctvom startupov a MSP, ktoré spolupracujú s výskumnými inštitúciami. Bude prispievať aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3.
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 4 – odsek 1
Nasledujúcimi činnosťami bude táto časť v súlade s článkom 4 optimalizovať dosiahnuté výsledky programu na zvýšenie ich účinku v rámci posilneného Európskeho výskumného priestoru. Bude podporovať aj plnenie ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3. Táto časť bude tvoriť základ pre zvyšok programu a zároveň bude podporovať činnosti, ktoré prispievajú k inovatívnejšej Európe viac založenej na znalostiach, kde majú ženy a muži rovnaké postavenie a ktorá je na čele globálnej hospodárskej súťaže, čím sa v rámci celej Európy optimalizujú silné stránky a potenciál jednotlivých členských štátov v dobre fungujúcom EVP, v ktorom je voľný pohyb poznatkov a vysokokvalifikovanej pracovnej sily, kde informovaní občania chápu výsledky výskumu a inovácie a dôverujú im a tieto výsledky sú prínosom pre spoločnosť ako celok a kde politika EÚ, najmä politika v oblasti výskumu a inovácie, vychádza z kvalitných vedeckých dôkazov.
Nasledujúcimi činnosťami bude táto časť v súlade s článkom 4 optimalizovať dosiahnuté výsledky programu na zvýšenie ich účinku a príťažlivosti v rámci posilneného Európskeho výskumného priestoru. Bude podporovať aj plnenie ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3. Táto časť bude tvoriť základ pre zvyšok programu a zároveň bude podporovať činnosti, ktoré prispievajú k pritiahnutiu talentov do Únie a boju proti úniku mozgov. Prispeje takisto k inovatívnejšej Európe viac založenej na znalostiach, kde majú ženy a muži rovnaké postavenie a ktorá je na čele globálnej hospodárskej súťaže, čím sa v rámci celej Európy optimalizujú silné stránky a potenciál jednotlivých členských štátov v dobre fungujúcom EVP, v ktorom je vyvážený voľný pohyb poznatkov a vysokokvalifikovanej pracovnej sily, kde informovaní občania chápu výsledky výskumu a inovácie a dôverujú im a tieto výsledky sú prínosom pre spoločnosť ako celok a kde politika EÚ, najmä politika v oblasti výskumu a inovácie, vychádza z kvalitných vedeckých dôkazov.
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 4 – odsek 2
Oblasti intervencie: zdieľanie excelentnosti; reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácie.
Oblasti intervencie: šírenie excelentnosti a rozširovanie účasti prostredníctvom tímovej spolupráce, partnerstiev, iniciatív vedúcich výskumných pracovníkov EVP, nástroja COST, iniciatív v oblasti excelentnosti a grantov na rozširovanie účasti; reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácie.
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 2 – zarážka 1
–  výskumná a inovačná akcia: akcia, ktorá prevažne pozostáva z činností zameraných na budovanie nových poznatkov a/alebo preskúmanie uskutočniteľnosti nových alebo vylepšených technológií, výrobkov, procesov, služieb alebo riešení. To môže zahŕňať základný a aplikovaný výskum, vývoj a integráciu technológií, testovanie a overovanie na prototype malého rozsahu v laboratóriu alebo v simulovanom prostredí;
–  výskumná a inovačná akcia: akcia, ktorá prevažne pozostáva z činností zameraných na budovanie nových poznatkov a/alebo preskúmanie uskutočniteľnosti nových alebo vylepšených technológií, výrobkov, procesov, služieb alebo riešení. To môže zahŕňať základný a aplikovaný výskum, vývoj a integráciu technológií, testovanie a overovanie na prototype malého rozsahu v laboratóriu alebo v simulovanom prostredí. Logika urýchlenia procesu výskumu a inovácie sa bude uplatňovať pre vybratý počet spoločných výskumných a inovačných akcií;
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 2 – zarážka 6
–  akcia na spolufinancovanie programu: akcia určená na poskytnutie spolufinancovania programu činností zriadeného a/alebo implementovaného subjektmi, ktoré riadia a/alebo financujú výskumné a inovačné programy a ktoré nie sú financujúcimi orgánmi Únie. Takýmto programom činností sa môže podporovať nadväzovanie kontaktov a koordinácia, výskum, inovácia, pilotné akcie a akcie v oblasti inovácie a trhového nasadenia, akcie zamerané na odbornú prípravu a mobilitu, zvyšovanie informovanosti a komunikácia, šírenie a využívanie výsledkov alebo kombinácia týchto činností implementovaných priamo týmito subjektmi alebo tretími stranami, ktorým tieto subjekty môžu poskytovať relevantnú finančnú podporu vo forme grantov, cien, obstarávania, ako aj kombinovaného financovania Európskeho horizontu;
–  akcia na spolufinancovanie programu: akcia určená na poskytnutie spolufinancovania programu činností zriadeného a/alebo implementovaného subjektmi, ktoré riadia a/alebo financujú výskumné a inovačné programy a ktoré nie sú financujúcimi orgánmi Únie. Takýmto programom činností sa môže podporovať vzájomné prepájanie, nadväzovanie kontaktov a koordinácia, výskum, inovácia, pilotné akcie a akcie v oblasti inovácie a trhového nasadenia, akcie zamerané na odbornú prípravu a mobilitu, zvyšovanie informovanosti a komunikácia, šírenie a využívanie výsledkov alebo kombinácia týchto činností implementovaných priamo týmito subjektmi alebo tretími stranami, ktorým tieto subjekty môžu poskytovať relevantnú finančnú podporu vo forme grantov, cien, obstarávania, ako aj kombinovaného financovania Európskeho horizontu;
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh nariadenia
Príloha III – bod 1 – odsek 1 – písmeno a – úvodná časť
a)  dokaz, že európske partnerstvo je efektívnejšie pri dosahovaní príslušných cieľov programu, predovšetkým pri dosahovaní jasných vplyvov pre a jej občanov, najmä pokiaľ ide o riešenie globálnych výziev a plnenie výskumných a inovačných cieľov, zabezpečovanie konkurencieschopnosti EÚ a prispievanie k posilňovaniu európskeho výskumného a inovačného priestoru, ako aj k plneniu medzinárodných záväzkov;
a)  dokaz, že európske partnerstvo je efektívnejšie pri dosahovaní príslušných cieľov programu, predovšetkým pri dosahovaní jasných vplyvov pre celú Úniupre jej občanov, najmä pokiaľ ide o riešenie globálnych výziev a plnenie výskumných a inovačných cieľov, zabezpečovanie konkurencieschopnosti EÚ, udržateľnosť a prispievanie k posilňovaniu európskeho výskumného a inovačného priestoru, ako aj k plneniu medzinárodných záväzkov;
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
b)  súdržnosť a synergie európskeho partnerstva vo výskumnom a inovačnom prostredí EÚ;
b)  súdržnosť a synergie európskych partnerstiev vo výskumnom a inovačnom prostredí EÚ vrátane vnútroštátnych a regionálnych stratégií;
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 1 – písmeno c
c)  transparentnosť a otvorenosť európskeho partnerstva, pokiaľ ide o určenie priorít a cieľov, a zapojenie partnerov a zainteresovaných strán z rôznych odvetví, ak je to relevantné aj na medzinárodnej úrovni;
c)  transparentnosť a otvorenosť európskych partnerstiev, pokiaľ ide o určenie priorít a cieľov, ako aj ich riadenie a zapojenie partnerov a zainteresovaných strán z rôznych odvetví a prostredí, ak je to relevantné aj na medzinárodnej úrovni;
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 1 – písmeno d – zarážka 1
–  určenie merateľných očakávaných výstupov, výsledkov a vplyvov v rámci konkrétnych lehôt vrátane kľúčovej hospodárskej hodnoty pre Európu;
–  určenie merateľných očakávaných výstupov, výsledkov a vplyvov v rámci konkrétnych lehôt vrátane kľúčovej hospodárskej hodnoty pre ;
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 1 – písmeno d – zarážka 2
–  preukázanie očakávaných kvalitatívnych a kvantitatívnych pákových efektov;
–  preukázanie očakávaných silných kvalitatívnych a kvantitatívnych pákových efektov;
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 1 – písmeno d – zarážka 3
–  prístupy k zabezpečeniu flexibility implementácie a k prispôsobeniu sa meniacim sa politickým alebo trhovým potrebám či vedeckému pokroku;
–  prístupy k zabezpečeniu flexibility implementácie a k prispôsobeniu sa meniacim sa politickým, spoločenským a/alebo trhovým potrebám či vedeckému pokroku;
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 1 – písmeno e – odsek 1
V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev budú peňažné a/alebo nepeňažné príspevky od partnerov iných ako Únia dosahovať aspoň 50 % a môžu dosiahnuť až 75 % celkových rozpočtových záväzkov európskeho partnerstva. Podiel príspevkov partnerov iných ako Únia bude mať v prípade všetkých inštitucionalizovaných európskych partnerstiev formu peňažných príspevkov.
V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev budú peňažné a/alebo nepeňažné príspevky od partnerov iných ako Únia dosahovať aspoň 50 % celkových rozpočtových záväzkov európskeho partnerstva v prípade partnerstiev medzi Úniou a súkromnými partnermi a v prípade partnerstiev s účasťou členských štátov môžu dosiahnuť až 75 % .
Pozmeňujúci návrh 138
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 1 – písmeno e a (nové)
ea)  po dohode s regionálnymi orgánmi sa EFRR akceptuje ako čiastočný národný príspevok na spolufinancovanie akcií programu s účasťou členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
c)  koordinácia a/alebo spoločné činnosti s inými relevantnými výskumnými a inovačnými iniciatívami na zabezpečenie účinných synergií;
c)  koordinácia a/alebo spoločné činnosti s inými relevantnými výskumnými a inovačnými iniciatívami na zaistenie optimálnej úrovne vzájomných prepojení a zabezpečenie účinných synergií;
Pozmeňujúci návrh 140
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 2 – písmeno d
d)  právna záväznosť záväzkov všetkých partnerov počas celého trvania iniciatívy, najmä pokiaľ ide o finančné príspevky;
d)  právna záväznosť záväzkov všetkých partnerov počas celého trvania iniciatívy, najmä pokiaľ ide o nepeňažné a/alebo finančné príspevky;
Pozmeňujúci návrh 141
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 3 – písmeno a
a)  monitorovací systém v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 45 na sledovanie pokroku v dosahovaní špecifických cieľov/zámerov politiky, výsledkov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti na posúdenie výsledkov, vplyvov a potenciálnej potreby nápravných opatrení v priebehu času;
a)  monitorovací systém v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 45 na sledovanie pokroku v dosahovaní cieľov/zámerov politiky, výsledkov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti špecifických pre program na posúdenie výsledkov, vplyvov a potenciálnej potreby nápravných opatrení v priebehu času;
Pozmeňujúci návrh 142
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – bod 4 – písmeno b
b)  vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí postupné ukončenie partnerstva podľa dohodnutých podmienok a harmonogramu bez toho, aby bolo dotknuté prípadné pokračovanie nadnárodného financovania z vnútroštátnych alebo iných únijných programov.
b)  v prípade neobnovenia vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí postupné ukončenie partnerstva podľa dohodnutého harmonogramu a podmienok dohodnutých s právne zaviazanými partnermi bez toho, aby bolo dotknuté prípadné pokračovanie nadnárodného financovania z vnútroštátnych alebo iných únijných programov a bez toho, aby boli dotknuté súkromné investície a prebiehajúce projekty.
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 1 – písmeno b
b)  SPP optimálne využila výsledky výskumu a inovácie a podporila využívanie, zavádzanie a nasadenie inovatívnych riešení vrátane tých, ktoré sú výsledkom projektov financovaných z rámcových programov pre výskum a inovácie a európskeho partnerstva v oblasti inovácie zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť;
b)  SPP optimálne využila výsledky výskumu a inovácie a podporila využívanie, zavádzanie a nasadenie inovatívnych riešení vrátane tých, ktoré sú výsledkom projektov financovaných z rámcových programov pre výskum a inovácie, európskeho partnerstva v oblasti inovácie zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť a príslušných znalostných a inovačných spoločenstiev EIT (ZIS);
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 2 – písmeno b
b)  ENRF podporil zavádzanie nových technológií a inovatívnych výrobkov, procesov a služieb, najmä tých, ktoré sú výsledkom programu v oblasti morskej a námornej politiky; ENRF podporil aj zber údajov z terénu a ich spracovanie a šíril relevantné akcie podporované v rámci programu, čo zase prispeje k vykonávaniu spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky a medzinárodnej správy oceánov.
b)  ENRF podporil zavádzanie nových technológií a inovatívnych výrobkov, procesov a služieb, najmä tých, ktoré sú výsledkom programu v oblasti morskej a námornej politiky; ENRF podporil aj zber údajov z terénu a ich spracovanie a šíril relevantné akcie podporované v rámci programu, čo zase prispeje k vykonávaniu spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, medzinárodnej správy oceánov a medzinárodných záväzkov.
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 3 – písmeno a
a)  sa mechanizmy kombinovaného financovania z EFRR a programu s cieľom posilniť európsky výskumný priestor používali na podporu činností premosťujúcich stratégie pre inteligentnú špecializáciu a medzinárodnú excelentnosť v oblasti výskumu a inovácie vrátane spoločných medziregionálnych/nadnárodných programov a celoeurópskych výskumných infraštruktúr;
a)  sa mechanizmy kombinovaného financovania z EFRR a programu Európsky horizont s cieľom posilniť Európsky výskumný priestor používali na podporu činností premosťujúcich regionálne operačné programy, stratégie pre inteligentnú špecializáciu a medzinárodnú excelentnosť v oblasti výskumu a inovácie vrátane spoločných medziregionálnych/nadnárodných programov a celoeurópskych výskumných infraštruktúr;
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 3 – písmeno a a (nové)
aa)  finančné prostriedky z EFRR bolo možné dobrovoľne presunúť na podporu činností v rámci programu, najmä známky excelentnosti;
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 3 – písmeno b a (nové)
ba)  sa posilnili existujúce regionálne ekosystémy, siete platforiem a regionálne stratégie;
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 4 – písmeno b
b)  sa mechanizmy doplnkového financovania z ESF+ mohli s cieľom posilniť európsky výskumný priestor použiť na podporu činností presadzujúcich rozvoj ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácie;
b)  sa mechanizmy doplnkového financovania z ESF+ mohli s cieľom posilniť Európsky výskumný priestor na dobrovoľnom základe použiť na podporu činností programu, ktorými sa presadzuje rozvoj ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácie;
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 6 – písmeno b
b)  sa v plánoch strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby súvisiace s aspektmi digitálnych technológií; patria sem výskum a inovácia v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ktoré kombinujú digitálne technológie s inými podpornými technológiami a netechnologickými inováciami; podpora rozšírenia spoločností zavádzajúcich prelomové inovácie (z ktorých mnohé budú kombinovať digitálne a fyzické technológie); integrácia digitálnych technológií v celom pilieri Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu a podpora infraštruktúr digitálneho výskumu;
b)  sa v plánoch strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby súvisiace s aspektmi digitálnych technológií; patria sem výskum a inovácia v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, kvantových technológií, ktoré kombinujú digitálne technológie s inými podpornými technológiami a netechnologickými inováciami; podpora rozšírenia spoločností zavádzajúcich prelomové inovácie (z ktorých mnohé budú kombinovať digitálne a fyzické technológie); integrácia digitálnych technológií v celom pilieri Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a podpora infraštruktúr digitálneho výskumu;
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 6 – písmeno c
c)  sa program Digitálna Európa sústredil na budovanie rozsiahlej digitálnej kapacity a infraštruktúry v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností so zameraním na široké zavedenie a nasadenie kritických existujúcich alebo testovaných inovatívnych digitálnych riešení v celej Európe v medziach niektorého z rámcov EÚ v oblastiach verejného záujmu (ako napríklad zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť a vzdelávanie) alebo zlyhania trhu (ako napríklad digitalizácia podnikov, predovšetkým malých a stredných podnikov); program Digitálna Európa sa implementuje hlavne koordinovanými a strategickými investíciami s členskými štátmi do digitálnych kapacít, ktoré sa majú spoločne využívať v celej Európe, a akcií v rámci celej Únie, ktoré podporujú interoperabilitu a normalizáciu ako súčasť rozvoja digitálneho jednotného trhu, a to najmä prostredníctvom spoločného verejného obstarávania;
c)  sa program Digitálna Európa sústredil na budovanie rozsiahlej digitálnej kapacity a infraštruktúry v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, kvantových technológií a pokročilých digitálnych zručností so zameraním na široké zavedenie a nasadenie kritických existujúcich alebo testovaných inovatívnych digitálnych riešení v celej Európe v medziach niektorého z rámcov EÚ v oblastiach verejného záujmu (ako napríklad zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť a vzdelávanie) alebo zlyhania trhu (ako napríklad digitalizácia podnikov, predovšetkým malých a stredných podnikov); program Digitálna Európa sa implementuje hlavne koordinovanými a strategickými investíciami s členskými štátmi do digitálnych kapacít, ktoré sa majú spoločne využívať v celej Európe, a akcií v rámci celej Únie, ktoré podporujú interoperabilitu a normalizáciu ako súčasť rozvoja digitálneho jednotného trhu, a to najmä prostredníctvom spoločného verejného obstarávania;
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 6 – písmeno f
f)  sa iniciatívy programu na vypracovanie učebných osnov na zlepšovanie zručností a kompetencií vrátane tých, ktoré sa realizujú v strediskách spoločného umiestnenia digitálneho znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu, doplnili budovaním kapacít pokročilých digitálnych zručností podporovaným z programu Digitálna Európa;
f)  sa iniciatívy programu na vypracovanie učebných osnov na zlepšovanie zručností a kompetencií vrátane tých, ktoré sa realizujú v strediskách spoločného umiestnenia Európskeho inovačného a technologického inštitútu a technologických znalostných a inovačných spoločenstvách, doplnili budovaním kapacít pokročilých digitálnych zručností podporovaným z programu Digitálna Európa;
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 7 – písmeno a
a)  program jednotného trhu riešil zlyhania trhu, ktoré ovplyvňujú všetky MSP, a podporoval podnikanie a zakladanie a rast spoločností. Medzi programom jednotného trhu a akciami budúcej Európskej rady pre inováciu pre inovatívne spoločnosti, ako aj v oblasti podporných služieb pre malé a stredné podniky existuje plná komplementarita, najmä v prípadoch, keď trh neposkytuje životaschopné financovanie;
a)  program jednotného trhu riešil zlyhania trhu, ktoré ovplyvňujú všetky MSP, a podporoval podnikanie a zakladanie a rast spoločností. Medzi programom jednotného trhu a akciami EIT aj budúcej Európskej rady pre inováciu pre inovatívne spoločnosti, ako aj v oblasti podporných služieb pre malé a stredné podniky existuje plná komplementarita, najmä v prípadoch, keď trh neposkytuje životaschopné financovanie;
Pozmeňujúci návrh 153
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 7 – písmeno b
b)  sieť Enterprise Europe Network tak, ako iné existujúce štruktúry na podporu MSP (napr. národné kontaktné miesta, inovačné agentúry), mohla slúžiť na poskytovanie podporných služieb v rámci Európskej rady pre inováciu.
b)  sieť Enterprise Europe Network tak, ako iné existujúce štruktúry na podporu MSP (napr. národné kontaktné miesta, inovačné agentúry, centrá digitálnych inovácií, kompetenčné centrá, certifikované inkubátory), mohla slúžiť na poskytovanie podporných služieb v rámci programu Európsky horizont a zahŕňať aj Európsku radu pre inováciu.
Pozmeňujúci návrh 154
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 8 – odsek 1
sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby na riešenie problémov v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky v EÚ. LIFE bude naďalej pôsobiť ako katalyzátor pri vykonávaní politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, klímy a príslušnej politiky a právnych predpisov v oblasti energetiky, a to aj prostredníctvom prijatia a uplatňovania výsledkov výskumu a inovácie z programu a pomoci pri ich zavádzaní na vnútroštátnej a (medzi-)regionálnej úrovni, kde môže pomôcť pri riešení problémov v oblasti životného prostredia, klímy alebo prechodu na čistú energiu. Program LIFE bude naďalej stimulovať synergie s programom predovšetkým tak, že sa počas hodnotenia budú udeľovať bonusové body návrhom, ktoré predpokladajú využívanie výsledkov programu. Štandardné projekty akcií v rámci programu LIFE podporia vývoj, testovanie alebo demonštráciu technológií alebo metodík financovaných z iných zdrojov vrátane programu, ktoré sú vhodné na implementáciu politiky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a ktoré môžu byť následne zavedené v širokom rozsahu. Európska rada pre inováciu zriadená v rámci programu môže poskytnúť podporu pri šírení a komercializácii nových prelomových nápadov, ktoré môžu byť výsledkom implementácie projektov programu LIFE.
sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby na riešenie problémov v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky v EÚ. LIFE bude naďalej pôsobiť ako katalyzátor pri vykonávaní politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, klímy a príslušnej politiky a právnych predpisov v oblasti energetiky, a to aj prostredníctvom prijatia a uplatňovania výsledkov výskumu a inovácie z programu a pomoci pri ich zavádzaní na vnútroštátnej a (medzi-)regionálnej úrovni, kde môže pomôcť pri riešení problémov v oblasti životného prostredia, klímy alebo prechodu na čistú energiu. Program LIFE bude naďalej stimulovať synergie s programom predovšetkým tak, že sa počas hodnotenia budú udeľovať bonusové body návrhom, ktoré predpokladajú využívanie výsledkov programu. Štandardné projekty akcií v rámci programu LIFE podporia vývoj, testovanie alebo demonštráciu technológií alebo metodík financovaných z iných zdrojov vrátane programu, ktoré sú vhodné na implementáciu politiky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a ktoré môžu byť následne zavedené v širokom rozsahu. EIT, ako aj budúca Európska rada pre inováciu zriadená v rámci programu môže poskytnúť podporu pri šírení a komercializácii nových prelomových nápadov, ktoré môžu byť výsledkom implementácie projektov programu LIFE.
Pozmeňujúci návrh 155
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 9 – písmeno a
a)  sa kombinované zdroje z programu a programu Erasmus použili na podporu činností zameraných na posilnenie a modernizáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Programom sa doplní podpora z programu Erasmus pre iniciatívu Európske univerzity, a to najmä pre jej výskumný rozmer ako súčasť vypracovania nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie založených na interdisciplinárnych a medziodvetvových prístupoch s cieľom zaviesť do praxe vedomostný trojuholník a zároveň poskytnúť stimul pre hospodársky rast;
a)  sa kombinované zdroje z programu a programu Erasmus použili na podporu činností zameraných na posilnenie a modernizáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Programom sa doplní podpora z programu Erasmus pre iniciatívu Európske univerzity, a to najmä pre jej výskumný rozmer ako súčasť vypracovania nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie založených na interdisciplinárnych a medziodvetvových prístupoch s cieľom zaviesť do praxe vedomostný trojuholník a zároveň poskytnúť stimul pre hospodársky rast; vzdelávacie činnosti EIT by mohli byť inšpiratívne pre iniciatívu „Európske univerzity“ a zároveň by mohli byť s touto iniciatívou vzájomne prepojené.
Pozmeňujúci návrh 156
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 13 – písmeno b
b)  sa finančné nástroje pre výskum a inováciu a malé a stredné podniky zoskupili v rámci fondu InvestEU, najmä prostredníctvom vyhradeného tematického nástroja pre výskum a inováciu a prostredníctvom produktov zavedených v rámci nástroja pre MSP zameraných na inovatívne spoločnosti, čím sa tiež prispeje k dosiahnutiu cieľov programu.
b)  sa finančné nástroje pre výskum a inováciu a malé a stredné podniky zoskupili v rámci fondu InvestEU, najmä prostredníctvom vyhradeného tematického nástroja pre výskum a inováciu a prostredníctvom produktov zavedených v rámci nástroja pre MSP zameraných na inovatívne spoločnosti, čím sa tiež prispeje k dosiahnutiu cieľov programu. Medzi programom InvestEU a programom Európsky horizont sa vytvoria pevné doplnkové prepojenia.
Pozmeňujúci návrh 157
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 14 – písmeno a
a)  sa inovačný fond osobitne zameral na inováciu v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov vrátane environmentálne bezpečného zachytávania a využívania uhlíka, ktoré podstatne prispieva k zmierneniu zmeny klímy, ako aj výrobkov nahrádzajúcich výrobky s vysokou uhlíkovou náročnosťou a na podporu vytvárania a prevádzky projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, ako aj inovatívne technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a jej uskladňovania;
a)  sa inovačný fond osobitne zameral na inováciu v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov vrátane environmentálne bezpečného zachytávania a využívania uhlíka, ktoré podstatne prispieva k zmierneniu zmeny klímy, ako aj výrobkov nahrádzajúcich výrobky s vysokou uhlíkovou náročnosťou a na podporu vytvárania a prevádzky projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, ako aj inovatívne technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a jej uskladňovania; vytvorí sa primeraný rámec s cieľom umožniť a stimulovať ekologickejšie výrobky s udržateľnou pridanou hodnotou pre zákazníkov/koncových používateľov.
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 14 – písmeno b
b)  sa z programu, najmä z jeho 2. piliera, financoval vývoj a demonštrácia technológií, ktorými sa môžu dosiahnuť ciele v oblasti dekarbonizácie, energetickej a priemyselnej transformácie;
b)  sa z programu, najmä z jeho 2. piliera a prostredníctvom EIT, financoval vývoj, demonštrácia a zavádzanie technológií vrátane prelomových riešení, ktorými sa môže dosiahnuť nízkouhlíkové hospodárstvo a ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, energetickej a priemyselnej transformácie;
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 14 – písmeno c
c)  inovačný fond pod podmienkou splnenia kritérií na výber a vyhodnotenie návrhov mohol podporiť demonštračnú fázu oprávnených projektov, ktoré prípadne získali podporu z rámcových programov pre výskum a inováciu.
c)  inovačný fond pod podmienkou splnenia kritérií na výber a vyhodnotenie návrhov mohol podporiť demonštračnú fázu oprávnených projektov. Projekty, ktoré získali podporu z inovačného fondu, môžu byť oprávnené na podporu z rámcových programov pre výskum a inováciu a naopak. Na doplnenie programu Európsky horizont sa inovačný fond môže zameriavať na inováciu v blízkosti trhu prispievajúce k výraznému a rýchlemu znižovaniu emisií CO2. Medzi inovačným fondom a programom Európsky horizont sa vytvoria pevné doplnkové prepojenia.
Pozmeňujúci návrh 160
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 16
16.  Synergie s Európskym obranným fondom budú prínosom pre civilný a obranný výskum. Zbytočná duplicita sa vylúči.
16.  Možné synergie s Európskym obranným fondom budú prispievať k tomu, aby sa predchádzalo duplicite.
Pozmeňujúci návrh 161
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 16 a (nový)
16a.  Synergie s programom Kreatívna Európa budú podporovať konkurencieschopnosť a inováciu, a tak prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rastu a presadzovať účinné využívanie verejných finančných prostriedkov.
Pozmeňujúci návrh 162
Návrh nariadenia
Príloha IV – bod 16 b (nový)
16b.  Môžu sa stanoviť synergie s akýmikoľvek dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu.
Pozmeňujúci návrh 163
Návrh nariadenia
Príloha V – odsek 1
Monitorovanie plnenia cieľov rámcového programu (RP) musí byť štruktúrované podľa ciest k dosiahnutiu vplyvu a súvisiacich kľúčových ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu. Dráhy vplyvu sú citlivé na časový faktor: rozlišuje sa pri nich medzi krátkodobým, strednodobým a dlhodobým vplyvom. Ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu slúžia ako zástupné údaje na informovanie o pokroku dosiahnutom pri plnení jednotlivých typov výskumných a inovačných vplyvov na úrovni rámcového programu. K týmto ukazovateľom prispievajú jednotlivé časti programu v rôznej miere a prostredníctvom rôznych mechanizmov. Na monitorovanie jednotlivých častí programu možno prípadne použiť dodatočné ukazovatele.
Monitorovanie plnenia cieľov rámcového programu (RP) uvedených v článku 3 musí byť štruktúrované podľa ciest k dosiahnutiu vplyvu a súvisiacich kľúčových ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu. Dráhy vplyvu sú citlivé na časový faktor a odrážajú sa v nich štyri doplňujúce kategórie vplyvu, v ktorých sa prejavuje nelineárna povaha investícií do výskumu a inovácie: vedecký vplyv, spoločenský vplyv, hospodársky vplyv a vplyv na Európsky výskumný priestor. V prípade všetkých týchto kategórií vplyvu sa na sledovanie pokroku použijú zástupné ukazovatele s rozlišovaním medzi krátkodobým, strednodobým a dlhodobejším vplyvom, s použitím relevantného rozčlenenia, a s rozlišovaním medzi členskými štátmi a pridruženými krajinami. K týmto ukazovateľom prispievajú jednotlivé časti programu v rôznej miere a prostredníctvom rôznych mechanizmov. Na monitorovanie jednotlivých častí programu možno prípadne použiť dodatočné ukazovatele.
Pozmeňujúci návrh 164
Návrh nariadenia
Príloha V – odsek 2
Mikroúdaje pre kľúčové ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu sa budú zbierať za všetky časti programu a všetky mechanizmy jeho plnenia centrálne riadeným a harmonizovaným spôsobom a na vhodnej úrovni podrobnosti pri zachovaní minimálneho zaťaženia prijímateľov v súvislosti s ich zasielaním.
Mikroúdaje pre kľúčové ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu sa budú zbierať za všetky časti programu a všetky mechanizmy jeho plnenia centrálne riadeným a harmonizovaným spôsobom a na vhodnej úrovni podrobnosti pri zachovaní minimálneho zaťaženia prijímateľov v súvislosti s ich zasielaním. Empirické dôkazy a ukazovatele musí v čo najväčšej možnej miere dopĺňať kvalitatívna analýza.
Pozmeňujúci návrh 165
Návrh nariadenia
Príloha V – odsek 4
Spoločenský vplyv programu by sa mal prejaviť v riešení politických priorít EÚ prostredníctvom výskumu a inovácie, v prínosoch a vplyve, ktoré bude mať plnenie výskumných a inovačných misií, a v posilnení šírenia inovácií v spoločnosti. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto štyroch kľúčových dráh vplyvu.
Spoločenský vplyv programu by sa mal prejaviť v riešení globálnych výziev určených v pilieri II vrátane cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja politických priorít a záväzkov EÚ prostredníctvom výskumu a inovácie, v prínosoch a vplyve, ktoré bude mať plnenie výskumných a inovačných misií, a v posilnení šírenia inovácií v spoločnosti, v konečnom dôsledku prispeje k blahobytu ľudí. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto štyroch kľúčových dráh vplyvu.
Pozmeňujúci návrh 166
Návrh nariadenia
Príloha V – tabuľka 2

Text predložený Komisiou

 

 

Dosahovanie spoločenského vplyvu

Krátkodobé hľadisko

Strednodobé hľadisko

Dlhodobé hľadisko

 

Riešenie politických priorít EÚ prostredníctvom výskumu a inovácie

Výstupy –

počet a podiel výstupov zameraných na riešenie konkrétnych politických priorít EÚ

Riešenia –

počet a podiel inovácie a vedeckých výsledkov, ktoré riešia konkrétne politické priority EÚ

Prínosy –

Celkové odhadované účinky využívania výsledkov financovaných z RP na konkrétne politické priority EÚ vrátane prínosu k cyklu tvorby politík a právnych predpisov

 

Dosahovanie prínosov a vplyvu prostredníctvom výskumných a inovačných misií

Výstupy výskumných a inovačných misií –

Výstupy konkrétnych výskumných a inovačných misií

Výsledky výskumných a inovačných misií –

Výsledky konkrétnych výskumných a inovačných misií

Dosiahnuté ciele výskumných a inovačných misií –

Dosiahnuté ciele konkrétnych výskumných a inovačných misií

 

Posilňovanie akceptácie inovácie v spoločnosti

Spoluvytváranie –

počet a podiel projektov RP, v ktorých občania EÚ a koncoví používatelia prispievajú k spoluvytváraniu výskumného a inovačného obsahu

Zapojenie –

počet a podiel prijímateľských subjektov RP, ktoré majú zavedené mechanizmy zapojenia občanov a koncových používateľov po ukončení projektu RP

Šírenie výskumu a inovácie v spoločnosti –

šírenie a dosah spoluvytvorených vedeckých výsledkov a inovatívnych riešení RP

Pozmeňujúci návrh

 

 

Dosahovanie spoločenského vplyvu

Krátkodobé hľadisko

Strednodobé hľadisko

Dlhodobé hľadisko

 

Riešenie cieľov programu Európsky horizont a politických priorít EÚ prostredníctvom výskumu a inovácie

Výstupy –

počet a podiel výstupov zameraných na riešenie konkrétnych cieľov programu Európsky horizont a politických priorít EÚ

Riešenia –

počet a podiel inovácie a vedeckých výsledkov, ktoré riešia ciele programu Európsky horizont a konkrétne politické priority EÚ

Prínosy –

Celkové odhadované účinky využívania výsledkov financovaných z RP na konkrétne ciele programu Európsky horizont a politické priority EÚ, príspevok k cyklu tvorby politík a právnych predpisov

 

Dosahovanie prínosov a vplyvu prostredníctvom výskumných a inovačných misií a partnerstiev

Výstupy výskumných a inovačných misií –

Výstupy konkrétnych výskumných a inovačných misií a partnerstiev

Výsledky výskumných a inovačných misií –

Výsledky konkrétnych výskumných a inovačných misií a partnerstiev

Dosiahnuté ciele výskumných a inovačných misií –

Dosiahnuté ciele konkrétnych výskumných a inovačných misií a partnerstiev

 

Plnenie záväzku Únie v oblasti klímy

Projekty a výstupy –

Počet a podiel projektov a výstupov, ktoré prispievajú k opatreniam v oblasti klímy (podľa misií, partnerstiev a rozpočtových riadkov programu)

Inovácie z projektu RP, ktorý prispieva k opatreniam v oblasti klímy –

Počet inovácií z projektov RP, ktoré prispievajú k opatreniam v oblasti klímy, vrátane inovácií z udelených práv duševného vlastníctva

Spoločenský a hospodársky vplyv projektov, ktoré prispievajú k opatreniam v oblasti klímy –

Celkové odhadované účinky využívania výsledkov financovaných z RP na dosahovanie dlhodobých záväzkov EÚ v oblasti klímy a energetiky podľa Parížskej dohody

Hospodárske, spoločenské a environmentálne náklady a prínosy projektov, ktoré prispievajú k opatreniam v oblasti klímy

– Využívanie inovačných riešení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu vytvorených v projektoch RP

– Celkové odhadované účinky používania týchto riešení na vytváranie pracovných miest a spoločností, hospodársky rast, čistú energiu, zdravie a blahobyt (vrátane kvality ovzdušia, pôdy a vody)

 

Posilňovanie akceptácie výskumu a inovácie v spoločnosti

Spoluvytváranie –

počet a podiel projektov RP, v ktorých občania EÚ a koncoví používatelia prispievajú k spoluvytváraniu výskumného a inovačného obsahu

Zapojenie –

počet a podiel prijímateľských subjektov RP, ktoré majú zavedené mechanizmy zapojenia občanov a koncových používateľov po ukončení projektu RP

Šírenie výskumu a inovácie v spoločnosti –

prístup k vedeckým výsledkom a inovatívnym riešeniam RP, ich šírenie a dosah

Pozmeňujúci návrh 167
Návrh nariadenia
Príloha V – odsek 5
Hospodársky/inovačný vplyv programu by sa mal prejaviť v účinku na zakladanie a rast spoločností, vo vytváraní priamych a nepriamych pracovných miest a v zvyšovaní investícií do výskumu a inovácie. Pokrok smerom k tomuto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených v súlade s týmito troma kľúčovými cestami k dosiahnutiu vplyvu.
Hospodársky/inovačný vplyv programu by sa mal prejaviť najmä v Únii v účinku na zakladanie a rast spoločností najmä v MSP, vo vytváraní priamych a nepriamych pracovných miest najmä v Únii a v zvyšovaní investícií do výskumu a inovácie. Pokrok smerom k tomuto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených v súlade s týmito troma kľúčovými cestami k dosiahnutiu vplyvu.
Pozmeňujúci návrh 168
Návrh nariadenia
Príloha V – tabuľka 3

Text predložený Komisiou

 

 

Dosahovanie hospodárskeho/inovačného vplyvu

Krátkodobé hľadisko

Strednodobé hľadisko

Dlhodobé hľadisko

 

Vytváranie rastu založeného na inováciách

Inovatívne výstupy –

počet inovatívnych výrobkov, procesov alebo metód z RP (podľa typu inovácie) a prihlášok práva duševného vlastníctva

Inovácie –

počet inovácií z projektov RP (podľa typu inovácie) vrátane inovácií z udelených práv duševného vlastníctva

Hospodársky rast –

zakladanie, rast a trhové podiely spoločností, ktoré vytvorili inovácie v RP

 

Vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest

Podporované zamestnávanie –

počet vytvorených pracovných miest na plný úväzok a pracovných miest, ktoré prijímateľské subjekty udržiavajú pre projekt RP (podľa druhu práce)

Trvalé zamestnávanie –

zvýšenie počtu pracovných miest na plný úväzok v prijímateľských subjektoch v nadväznosti na projekt RP (podľa druhu práce)

Celkové zamestnávanie –

počet priamych a nepriamych pracovných miest vytvorených alebo udržaných v dôsledku šírenia výsledkov RP (podľa druhu práce)

 

Zvýšenie investícií do výskumu a inovácie

Spoločné investície –

objem verejných a súkromných investícií mobilizovaných prostredníctvom počiatočnej investície RP

Rozšírenie –

Výška verejných a súkromných investícií mobilizovaných na využívanie alebo rozšírenie výsledkov RP

Príspevok k dosiahnutiu cieľa 3 % –

Pokrok EÚ dosiahnutý pri plnení cieľa 3 % HDP vďaka RP

Pozmeňujúci návrh

 

 

Dosahovanie hospodárskeho/inovačného vplyvu

Krátkodobé hľadisko

Strednodobé hľadisko

Dlhodobé hľadisko

 

Vytváranie rastu založeného na inováciách v Únii

Inovatívne výstupy –

počet inovatívnych výrobkov, procesov alebo metód z RP (podľa typu inovácie) a prihlášok práva duševného vlastníctva vo všetkých zúčastnených krajinách

Inovácie –

počet inovácií z projektov RP (podľa typu inovácie a podľa krajiny) vrátane inovácií z udelených práv duševného vlastníctva

MSP

MSP zavádzajúce inováciu produktu alebo procesu vďaka financovaniu z RP ako % MSP financovaných z RP

Normy a štandardy

Počet noriem a štandardov vyplývajúcich z projektov RP vypracovaných v EÚ

Hospodársky rast –

zakladanie, rast a trhové podiely spoločností, ktoré vytvorili inováciu v RP v Únii a mimo nej

 

Preklenutie priepasti medzi činnosťami v oblasti výskumu a vývoja a trhom v Únii

Využívanie výsledkov výskumu, vývoja a inovácie

Podiel výsledkov RP, ktoré viedli ku komerčnému využitiu v Únii alebo mimo nej v závislosti od dotknutého sektora

Analýza využívania v Únii a mimo nej

Dôvody, prečo (bývalí) účastníci RP využívajú výsledky výskumu a vývoja mimo Únie

 

Vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest

Podporované zamestnávanie –

za každú zúčastnenú krajinu počet vytvorených pracovných miest na plný úväzok a pracovných miest, ktoré prijímateľské subjekty udržiavajú pre projekt RP (podľa druhu práce)

Trvalé zamestnávanie –

za každú zúčastnenú krajinu zvýšenie počtu pracovných miest na plný úväzok v prijímateľských subjektoch v nadväznosti na projekt RP (podľa druhu práce)

Celkové zamestnávanie

počet priamych a nepriamych pracovných miest vytvorených, udržaných alebo presunutých v Únii v dôsledku šírenia výsledkov RP (podľa druhu práce)

– počet priamych a nepriamych pracovných miest vytvorených v sektoroch s intenzívnym využívaním znalostí

 

Zvýšenie investícií do výskumu a inovácie

Spoločné investície –

objem verejných a súkromných investícií mobilizovaných prostredníctvom počiatočnej investície RP

Rozšírenie –

Výška verejných a súkromných investícií mobilizovaných na využívanie alebo rozšírenie výsledkov RP

Príspevok k dosiahnutiu cieľa 3 % –

Pokrok EÚ dosiahnutý pri plnení cieľa 3 % HDP vďaka RP

Pozmeňujúci návrh 169
Návrh nariadenia
Príloha V – podnadpis 4 a (nový)
Ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu na Európsky výskumný priestor
Pozmeňujúci návrh 170
Návrh nariadenia
Príloha V – tabuľka 3 a (nová)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

Dosahovanie vplyvu na EVP

Krátkodobé hľadisko

Strednodobé hľadisko

Dlhodobé hľadisko

 

Prilákanie talentov do Únie a ich udržanie v nej

Mobilita financovaná z RP

Prichádzajúce a odchádzajúce osoby alebo výskumníci a inovátori, v rámci Únie a mimo nej, za jednotlivé krajiny

Internacionalizácia financovaná z RP

– vývoj a podiel zahraničných výskumných pracovníkov a inovátorov usadených vo všetkých krajinách EVP

– vývoj prepojenosti výskumných inštitúcií a ich činností v oblasti budovania kontaktov vrátane verejno-súkromných prepojení

Príťažlivé systémy výskumu a inovácie

–  zahraničné investície do inovačných činností v Únii

– počet patentov v zúčastnených krajinách

–  príjmy z licencií zo zahraničia

 

Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti

Účasť na RP

Podiel koordinátorov a účastníkov z krajín, v ktorých prebieha zvyšovanie účasti, na časť programu a na nástroj,

– podiel hodnotiteľov a členov riadiacich rád vrátane tých z krajín rozširujúcich svoju účasť a regiónov s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu a inovácie

Vytváranie a modernizácia stredísk excelentnosti

Excelentné výskumné a inovačné ekosystémy, a to aj v regiónoch s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sa stávajú centrami a iniciátormi zmien v rámci svojej krajiny

 

Rozdiely v oblasti výskumu a inovácie

Geografická koncentrácia

– miery úspešnosti

– využívanie výskumných infraštruktúr financovaných z prostriedkov Únie vo všetkých krajinách EVP

Strategické plánovanie programov financovania EÚ

Synergie a interakcie medzi RP a stratégiami pre inteligentnú špecializáciu

Posilnenie vnútroštátnych systémov výskumu a inovácie

– zvýšenie financovania na vysokokvalitný a nezávislý konkurenčný výskum a systémy hodnotenia kariéry

– zvýšenie súkromných a národných verejných výdavkov na výskum a inováciu

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0401/2018).


Program na vykonávanie programu Európsky horizont ***I
PDF 684kWORD 270k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 12. decembra 2018 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie (COM(2018)0436 – C8-0253/2018 – 2018/0225(COD))(1)
P8_TA(2018)0510A8-0410/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Citácia 5 a (nová)
–   so zreteľom na správu Európskeho parlamentu o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 vzhľadom na jeho predbežné hodnotenie a návrh 9. rámcového programu,
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie osobitného programu by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať pracovné programy na vykonávanie osobitného programu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/20114.
(3)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie osobitného programu by sa mali na Komisiu preniesť delegovacie právomoci na prijatie strategických plánov pre výskum a vývoj, ako aj vykonávacie právomoci prijímať pracovné programy na vykonávanie osobitného programu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/20114.
__________________
__________________
4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)  Vzhľadom na význam riešenia zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie plniť Parížsku dohodu a ciele OSN týkajúce sa udržateľného rozvoja bude tento osobitný program prispievať k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a dosiahnutiu celkového cieľa 25 % výdavkov z rozpočtu EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy. Očakáva sa, že akcie v rámci tohto osobitného programu prispejú 35 % k celkovému finančnému krytiu osobitného programu na ciele v oblasti klímy. Príslušné akcie sa identifikujú počas prípravy a vykonávania osobitného programu a opätovne sa posúdia v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania.
(5)  Vzhľadom na význam riešenia zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie plniť Parížsku dohodu a ciele OSN týkajúce sa udržateľného rozvoja bude tento osobitný program prispievať k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a dosiahnutiu celkového cieľa 25 % výdavkov z rozpočtu EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy. Očakáva sa, že akcie v rámci tohto osobitného programu prispejú najmenej 35 % k celkovému finančnému krytiu osobitného programu na ciele v oblasti klímy, prípadne na záväzky. Príslušné akcie sa identifikujú počas prípravy a vykonávania osobitného programu, monitorujú sa, podá sa o nich správa a opätovne sa posúdia v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  Akcie osobitného programu by mali byť primerane použité na riešenie zlyhaní trhu alebo prípady suboptimálych investícií bez zdvojovania činností alebo vytlačenia súkromných investícií a mali byť mať jasnú európsku pridanú hodnotu.
(6)  Akcie osobitného programu by mali byť použité na posilnenie, rozšírenie a zväčšenie excelentnosti vedeckej a technologickej základne Únie, na riešenie hlavných globálnych výziev, na zvýšenie vedúceho postavenia Únie v oblasti priemyslu, zlepšenie kvality života v Únii, ako aj na podporu investícií, riešenie zlyhaní trhu alebo prípady suboptimálnych investícií, pri ktorých sa využívajú dodatočné finančné prostriedky namiesto toho, aby sa zabraňovalo vytlačeniu súkromných investícií.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Rodová rovnosť je pre EÚ politickou prioritou a kľúčovou spoločenskou zmenou (cieľ OSN v oblasti udržateľného rozvoja 5). Navyše, cieľ rodovej rovnosti v spoločnosti je dôležitým motorom sociálnej a priemyselnej premeny požadovanej v iných cieľoch udržateľného rozvoja. Aspekty rodovej rovnosti by sa preto mali primerane začleniť do celého programu a mal by sa takisto vyžadovať osobitný rodový výskum na podporu realizácie a navrhovania lepších politík EÚ v oblasti rodovej rovnosti.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  Osobitný program by sa mal vykonávať transparentným, participatívnym a strategickým spôsobom, pričom by sa usilovalo o zapojenie zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti. Zastupovanie zainteresovaných strán a účasť občianskej spoločnosti by mali byť vyvážené a predstavovať rôzne prostredia.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)  Vzhľadom na významný prínos, ktorý by sa mal v oblasti výskumu a inovácií dosiahnuť pri riešení výziev v oblasti potravín, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a biohospodárstva, a pri využívaní zodpovedajúcich príležitostí na výskum a inovácie v úzkej súčinnosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou, sa na príslušné akcie v rámci osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 poskytne podpora pre klaster „Potravinové a prírodné zdroje“ vo výške 10 miliárd EUR.
(7)  Vzhľadom na významný prínos, ktorý by sa mal v oblasti výskumu a inovácie dosiahnuť pri riešení výziev v oblasti potravín, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a biohospodárstva a mal by ich učiniť udržateľnejšími, a pri využívaní zodpovedajúcich príležitostí na výskum a inováciu v úzkej súčinnosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou, sa na príslušné akcie v rámci osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 poskytne podpora pre osobitný klaster „Potravinové a prírodné zdroje a poľnohospodárstvo“.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Európsky kultúrny a kreatívny priemysel vytvára mosty medzi umením, kultúrou, podnikaním a technológiou. Kultúrne dedičstvo je neoddeliteľnou súčasťou európskej súdržnosti a podporuje prepojenie tradície a inovácie. Zachovanie kultúrneho dedičstva a rozvoj kreatívnych riešení, najmä v oblasti digitalizácie, bude prioritou programu.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
(8)  Dokončenie jednotného digitálneho trhu a rastúce príležitosti vyplývajúce z konvergencie digitálnych a fyzických technológií si vyžadujú zvýšenie investícií. Program Európsky horizont prispeje k tomuto úsiliu v porovnaní s rámcovým programom pre výskum a inovácie Horizont 20206 výrazným zvýšením výdavkov na hlavné digitálne výskumné a inovačné činnosti. Tým by sa malo zabezpečiť, aby Európa zostala v digitálnej oblasti na čele globálneho výskumu a inovácií.
(8)  Dokončenie jednotného digitálneho trhu a rastúce príležitosti vyplývajúce z konvergencie digitálnych a fyzických technológií si vyžadujú zvýšenie investícií. Program Horizont Európa prispeje k tomuto úsiliu osobitným klastrom s cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala v digitálnej oblasti na čele globálneho výskumu a inovácie.
__________________
6 V oznámení Komisie „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ sa uvádza suma 13 mld. EUR vynaložená na hlavné digitálne činnosti v rámcovom programe pre výskum a inovácie Horizont 2020 (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/ALL/?uri=CELEX%3A52018DC0098).
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Vzhľadom na význam lepšieho sprostredkovania pridanej hodnoty a vplyvu opatrení EÚ širšiemu publiku by Komisia mala zvýšiť svoje úsilie o zviditeľnenie programu Horizont Európa. Podobne by príjemcovia mali zabezpečiť zviditeľnenie svojich dosiahnutých výsledkov v dôsledku financovania EÚ.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9
(9)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto rozhodnutí sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pri grantoch sa zváži použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov,
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Článok 2
Článok 2
Článok 2
Operačné ciele
Operačné ciele
1.  Osobitný program prispieva k všeobecným a špecifickým cieľom stanoveným v článku 3 nariadenia nariadenie o RP/PÚ.
1.  Osobitný program prispieva k všeobecným a špecifickým cieľom stanoveným v článku 3 nariadenia nariadenie o RP/PÚ.
2.  Osobitný program má tieto operačné ciele:
2.  Osobitný program má tieto operačné ciele:
a)  posilňovať a šíriť excelentnosť;
a)  posilňovať a rozširovať európsku vedeckú a technologickú základňu a posilňovať a šíriť excelentnosť;
b)  zlepšovať spoluprácu medzi sektormi a disciplínami;
b)  zlepšovať spoluprácu medzi sektormi a disciplínami;
c)  spájať a rozvíjať výskumné infraštruktúry v rámci európskeho výskumného priestoru;
c)  spájať a rozvíjať výskumné infraštruktúry a uľahčovať k nim široký prístup, a to aj virtuálne, v rámci európskeho výskumného priestoru;
d)  posilňovať medzinárodnú spoluprácu;
d)  posilňovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy a techniky s cieľom podporiť excelentnosť Únie;
e)  snažiť sa o to, aby Európsky výskumný priestor výskumných pracovníkov a inovátorov priťahoval a potom aj vzdelával a udržal, a to aj prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov;
e)  snažiť sa o pritiahnutie, vzdelávanie a udržanie výskumných pracovníkov a inovátorov z EÚ a medzinárodných výskumných pracovníkov a inovátorov, a to aj prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov s cieľom vytvoriť Európsky výskumný priestor ako najexcelentnejší a najkonkurencieschopnejší na svete;
f)  podporovať otvorenú vedu a zabezpečovať, aby bola pre verejnosť viditeľná, a otvorený prístup k výsledkom;
f)  podporovať otvorenú vedu a otvorený prístup k výsledkom;
g)  aktívne šíriť a využívať výsledky najmä pri tvorbe politiky;
g)  aktívne šíriť a využívať výsledky najmä pri tvorbe politiky;
h)  podporovať vykonávanie priorít politiky Únie;
h)  podporovať vykonávanie cieľov a priorít politiky Únie;;
i)  posilňovať prepojenie medzi výskumom a inováciami a inými politikami vrátane cieľov udržateľného rozvoja;
i)  posilňovať prepojenie medzi výskumom, inováciou, vzdelávaním a inými politikami vrátane cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody;
j)  prostredníctvom výskumných a inovačných misií zabezpečovať plnenie ambicióznych cieľov v stanovenom časovom rámci,
j)  prostredníctvom výskumných a inovačných misií zabezpečovať plnenie ambicióznych cieľov v stanovenom časovom rámci,
k)  zapájať občanov a koncových používateľov do procesov spoločného navrhovania a spoločného vytvárania;
k)  zapájať príslušné zainteresované strany v oblasti výskumu a inovácie vrátane občanov, akademickej obce, výskumných organizácií a priemyslu do procesov spoločného navrhovania a spoločného vytvárania;
l)  zlepšovať komunikáciu v oblasti vedy;
l)  zlepšovať komunikáciu v oblasti vedy;
m)  urýchľovať priemyselnú transformáciu;
m)  podporovať priemyselnú transformáciu EÚ s cieľom uvoľniť potenciál európskych strategických sektorov, akými sú kľúčové podporné technológie;
n)  zlepšovať zručnosti pre inovácie;
n)  zlepšovať zručnosti prostredníctvom odbornej prípravy a podporovania kreatívnosti v oblasti výskumu a inovácie;
o)  stimulovať zakladanie a rozširovanie inovačných spoločností, najmä malých a stredných podnikov;
o)  stimulovať zakladanie a rozširovanie inovačných spoločností, najmä startupov a malých a stredných podnikov;
p)  zlepšovať prístup k rizikovému financovaniu, najmä tam, kde trh neposkytuje životaschopné financovanie.
p)  zlepšovať prístup k rizikovému financovaniu, a to aj prostredníctvom synergií s programom InvestEU, najmä tam, kde trh neposkytuje životaschopné financovanie;
pa)  posilňovať rodové hľadisko a začleňovať rodový rozmer do výskumu a inovácie;
pb)  maximalizovať vedecký, technologický, spoločenský a hospodársky vplyv.
3.  V rámci cieľov uvedených v odseku 2 sa môžu zohľadňovať nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania osobitného programu. Ak je to náležite odôvodnené, môže to zahŕňať reakcie na vznikajúce príležitosti, krízy a hrozby, ako aj na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie.
3.  V rámci cieľov uvedených v odseku 2 sa môžu zohľadňovať nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania osobitného programu. Ak je to náležite odôvodnené, môže to zahŕňať reakcie na vznikajúce príležitosti, krízy a hrozby, ako aj na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Článok 3
Článok 3
Článok 3
Štruktúra
Štruktúra
1.  V súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. ... nariadenie o RP/PÚ osobitný program pozostáva z týchto častí:
1.  V súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. ... nariadenie o RP/PÚ osobitný program pozostáva z týchto častí:
1.  Pilier I „Otvorená veda“ s týmito zložkami:
1.  Pilier I „Excelentná a otvorená veda“ s týmito zložkami:
a)  Európska rada pre výskum (ERC), ako sa opisuje v prílohe I, pilieri I, oddiele 1;
a)  Európska rada pre výskum (ERC), ako sa opisuje v prílohe I, pilieri I, oddiele 1;
b)  akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 2;
b)  akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 2;
c)  výskumné infraštruktúry, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri I, oddiele 3;
c)  výskumné infraštruktúry, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri I, oddiele 3;
2.  Pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu“ s týmito zložkami:
2.  Pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ vrátane jedného príjemcu, nástroja na podporu MSP založeného na grantoch, ako je to opísané v článku 43a nariadenia a v prílohe I k osobitnému programu:
a)  klaster „Zdravie“, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 1;
a)  klaster „Zdravie“, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 1;
b)  klaster „Inkluzívna a bezpečná spoločnosť“, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 2;
b)  klaster „Inkluzívna a kreatívna spoločnosť“, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 2;
ba)  klaster „Bezpečná spoločnosť“;
c)  klaster „Digitalizácia a priemysel“, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 3;
c)  klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 3;
d)  klaster „Klíma, energetika a mobilita“, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 4;
d)  klaster „Klíma, energetika a mobilita“, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 4;
e)  klaster „Potravinové a prírodné zdroje“, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 5;
e)  klaster „Potravinové a prírodné zdroje a poľnohospodárstvo“, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 5;
f)  nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC), ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 6;
f)  nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC), ako sa opisuje v prílohe I, pilieri II, oddiele 6;
3.  Pilier III „Otvorené inovácie“ s týmito zložkami:
3.  Pilier III „Inovatívna Európa“ s týmito zložkami:
a)  Európska rada pre inováciu (ERC), ako sa opisuje v prílohe I, pilieri III, oddiele 1;
a)  Európska rada pre inováciu (ERC), ako sa opisuje v prílohe I, pilieri III, oddiele 1; vrátane európskych inovačných ekosystémov, ako sa opisuje v prílohe I pilieri III oddiele 2;
b)  európske inovačné ekosystémy, ako sa opisuje v prílohe I, pilieri III, oddiele 2;
vypúšťa sa
c)   Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), ako sa opisuje v prílohe I, pilieri III, oddiele 3;
b)   Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), ako sa opisuje v prílohe I, pilieri III, oddiele 3;
4.  Časť „Posilnenie Európskeho výskumného priestoru“ s týmito zložkami:
4.  Časť „Posilnenie Európskeho výskumného priestoru“ s týmito zložkami:
a)  zdieľanie excelentnosti, ako sa opisuje v prílohe I časti „Posilnenie Európskeho výskumného priestoru“, oddiele 1;
a)  šírenie excelentnosti a rozširovanie účasti, ako sa opisuje v prílohe I časti „Posilnenie Európskeho výskumného priestoru“, oddiele 1;
b)  reforma a posilňovanie európskeho systému výskumu a inovácií, ako sa opisuje v prílohe I časti „Posilnenie Európskeho výskumného priestoru“, oddiele 2.
b)  reforma a posilňovanie európskeho systému výskumu a inovácií, ako sa opisuje v prílohe I časti „Posilnenie Európskeho výskumného priestoru“, oddiele 2.
2.  Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci častí uvedených v odseku 1, sú stanovené v prílohe I.
2.  Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci častí uvedených v odseku 1, sú stanovené v prílohe I.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Článok 4
Článok 4
Článok 4
Rozpočet
Rozpočet
1.  V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia... nariadenie o RP/PÚ sa finančné krytie na vykonávanie osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 stanovuje na 94 100 000 000 EUR v bežných cenách.
1.  V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia... nariadenie o RP/PÚ sa finančné krytie na vykonávanie osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 stanovuje na 120 000 000 000 v cenách roku 2018.
2.  Suma uvedená v odseku 1 tohto článku sa rozdelí medzi časti uvedené v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia nariadenie o RP/PÚ. Uplatňujú sa ustanovenia článku 9 ods. 3 až 8 nariadenia ... nariadenie o RP/PÚ.
2.  Suma uvedená v odseku 1 tohto článku sa rozdelí medzi časti uvedené v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia nariadenie o RP/PÚ. Uplatňujú sa ustanovenia článku 9 ods. 3 až 8 nariadenia ... nariadenie o RP/PÚ.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Článok 5
Článok 5
Článok 5
Misie
Misie
1.  V prípade každej misie sa môže zriadiť rada pre misie. Pozostáva z približne 15 osôb na vysokej úrovni vrátane príslušných zástupcov koncových používateľov. Rada poskytuje poradenstvo v prípade:
1.  V prípade každej misie sa zriadi rada pre misie pre spoločné navrhovanie a riadenie implementácie. Pozostáva z 15 až 20 nezávislých osôb na vysokej úrovni vrátane zástupcov z oblasti výskumu a inovácie z rôznych sektorov a disciplín, akademickej obce, výskumných a technologických organizácií, priemyslu všetkých veľkostí, vnútroštátnych a regionálnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti. Členov rady pre misiu vymenuje Komisia na základe nezávislého a transparentného postupu vrátane otvorenej výzvy na vyjadrenie záujmu. Rada poskytuje poradenstvo týkajúce sa:
a)  obsahu pracovných programov a ich revízii, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov misie, na návrhu ktorého sa v prípade potreby môžu podieľať zainteresované strany a verejnosť;
a)  obsahu príslušných pracovných programov a ich revízii, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov misie;
b)  nápravné opatrenia alebo prípadne vypovedanie na základe hodnotení vykonávania misie
b)  nápravné opatrenia alebo prípadne vypovedanie na základe hodnotení vykonávania misie
c)  výberu odborných hodnotiteľov, inštruktáže odborných hodnotiteľov a hodnotiacich kritérií a ich váženia;
c)  výberu odborných hodnotiteľov, predchádzania konfliktom záujmov odborných hodnotiteľov, inštruktáže odborných hodnotiteľov a hodnotiacich kritérií a ich váženia, ako aj štandardných kritérií, konkrétne „excelentnosti; dosahu; kvality a efektívnosti implementácie“;
d)  rámcových podmienok, ktoré pomáhajú dosiahnuť ciele misie;
d)  rámcových podmienok, ktoré pomáhajú dosiahnuť ciele misie v súlade s prioritami Únie;
e)  komunikácie.
e)  komunikácie.
ea)  jasných a merateľných cieľov a možných výsledkov misie;
eb)  hodnotenia sociálneho vplyvu a obchodného potenciálu misie;
2.  Osobitné ustanovenia s cieľom umožniť účinný a flexibilný portfóliový prístup možno stanoviť v pracovnom programe uvedenom v článku 11.
2.  Osobitné ustanovenia s cieľom umožniť účinný a flexibilný portfóliový prístup sa stanovia v pracovnom programe uvedenom v článku 11.
2a.  Obsahy misií, podrobnosti o ich vykonávaní vrátane rozsahu, ukazovateľov, merateľných cieľov a míľnikov, odhadovaného rozpočtu a synergií s ostatnými finančnými prostriedkami Únie a vzťahov s európskymi partnerstvami sa stanovia v strategických plánoch výskumu a vývoja, ako sa uvádza v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.
2b.  Misie sa vykonávajú prostredníctvom otvorených výziev v rámci pracovných programov príslušných klastrov na predloženie návrhov projektov, ktoré prispievajú k misii a ktoré sa nachádzajú v jednej alebo viacerých oblastiach intervencie klastrov.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Článok 6
Článok 6
Článok 6
Európska rada pre výskum
Európska rada pre výskum
1.  Komisia zriadi Európsku radu pre výskum (ďalej len „ERC“) určenú na vykonávanie akcií v rámci piliera I „Otvorená veda“, ktoré sa týkajú ERC. ERC je nástupníckou organizáciou ERC, ktorá bola zriadená rozhodnutím C(2013) 18957.
1.  Komisia zriadi Európsku radu pre výskum (ďalej len „ERC“) určenú na vykonávanie akcií v rámci piliera I „Excelentná a otvorená veda“, ktoré sa týkajú ERC. ERC je nástupníckou organizáciou ERC, ktorá bola zriadená rozhodnutím C(2013) 18957.
2.  ERC sa skladá z nezávislej vedeckej rady ustanovenej v článku 7 a zo špecializovanej implementačnej štruktúry stanovenej v článku 8.
2.  ERC sa skladá z nezávislej vedeckej rady ustanovenej v článku 7 a zo špecializovanej implementačnej štruktúry stanovenej v článku 8.
3.  ERC má predsedu, ktorý sa vyberá spomedzi skúsených a medzinárodne uznávaných vedeckých pracovníkov.
3.  ERC má predsedu, ktorý sa vyberá spomedzi skúsených a medzinárodne uznávaných vedeckých pracovníkov.
Predsedu vymenúva Komisia na základe transparentného výberového konania, ktorého sa zúčastňuje na tento účel určená nezávislá výberová komisia, na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré je možné raz obnoviť. Proces výberového konania a výber kandidáta schvaľuje vedecká rada.
Predsedu vymenúva Komisia na základe transparentného výberového konania, ktorého sa zúčastňuje na tento účel určená nezávislá výberová komisia, na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré je možné raz obnoviť. Proces výberového konania a výber kandidáta schvaľuje vedecká rada.
Predseda predsedá vedeckej rade, zabezpečuje jej vedúce postavenie a udržiavanie vzťahov so špecializovanou implementačnou štruktúrou a zastupuje ju v oblasti vedy.
Predseda predsedá vedeckej rade, zabezpečuje jej vedúce postavenie a udržiavanie vzťahov so špecializovanou implementačnou štruktúrou a zastupuje ju v oblasti vedy.
4.  ERC pôsobí v súlade so zásadami vedeckej excelentnosti, nezávislosti, účinnosti, efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti. Zabezpečuje kontinuitu s opatreniami ERC vykonávanými na základe rozhodnutia .../ES.
4.  ERC pôsobí v súlade so zásadami vedeckej excelentnosti, nezávislosti, účinnosti, efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti. Zabezpečuje kontinuitu s opatreniami ERC vykonávanými na základe rozhodnutia .../ES.
5.  ERC svojou činnosťou podporuje výskum vo všetkých oblastiach uskutočňovaný samostatnými a nadnárodnými tímami, ktoré si navzájom konkurujú na európskej úrovni.
5.  ERC svojou činnosťou podporuje výskum vo všetkých oblastiach uskutočňovaný samostatnými a nadnárodnými tímami, ktoré si navzájom konkurujú na európskej úrovni. Podpora inovácie, t. j. prostredníctvom systému overenia koncepcie, by mala pokračovať s cieľom podporiť rýchlejší prenos nových objavov do komerčných alebo sociálne hodnotných produktov, procesov a služieb. Aby sa k tomu mohlo prispieť, excelentní žiadatelia o ERC, ktorí prekročili prah, ale nemôžu byť financovaní z dôvodu nedostatku zdrojov, sú oprávnení na overenie koncepcie.
5a.  Známka excelentnosti sa udelí príjemcovi overenia koncepcie ERC, ak je návrh oprávnený, prekročil uplatniteľné prahové hodnoty a nemohol byť financovaný.
6.  Komisia koná ako garant nezávislosti a integrity ERC a zabezpečuje náležité vykonávanie jej zverených úloh.
6.  Komisia koná ako garant nezávislosti a integrity ERC a zabezpečuje náležité vykonávanie jej zverených úloh.
Komisia zabezpečuje, aby vykonávanie akcií ERC bolo v súlade so zásadami stanovenými v odseku 4 tohto článku, ako aj s celkovou stratégiou ERC uvedenou v článku 7 ods. 2 písm. a), ktorú vypracovala vedecká rada.
Komisia zabezpečuje, aby vykonávanie akcií ERC bolo v súlade so zásadami stanovenými v odseku 4 tohto článku, ako aj s celkovou stratégiou ERC uvedenou v článku 7 ods. 2 písm. a), ktorú vypracovala vedecká rada.
__________________
__________________
7 Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 23.
7 Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 23.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Článok 7
Článok 7
Článok 7
Vedecká rada ERC
Vedecká rada ERC
1.  Vedecká rada sa skladá z vedcov, technikov a akademických pracovníkov s tou najlepšou reputáciou a zodpovedajúcimi odbornými znalosťami, tak žien, ako aj mužov z rôznych vekových kategórií, pričom sa zabezpečuje rozmanitosť výskumných oblastí a členovia konajú samostatne a nezávisle od vedľajších záujmov.
1.  Vedecká rada sa skladá z vedcov, technikov a akademických pracovníkov s tou najlepšou reputáciou a zodpovedajúcimi odbornými znalosťami, tak žien, ako aj mužov z rôznych vekových kategórií, pričom sa zabezpečuje rozmanitosť výskumných oblastí a členovia konajú samostatne a nezávisle od vedľajších záujmov.
Členov vedeckej rady vymenúva Komisia na základe nezávislého a transparentného postupu na ich určenie, na ktorom sa dohodne vedecká rada a ktorý zahŕňa konzultáciu s vedeckou obcou a predloženie správy Európskemu parlamentu a Rade.
Členov vedeckej rady vymenúva Komisia na základe nezávislého a transparentného postupu na ich určenie, na ktorom sa dohodne vedecká rada a ktorý zahŕňa konzultáciu s vedeckou obcou a predloženie správy Európskemu parlamentu a Rade.
Funkčné obdobie je obmedzené na štyri roky, možno ho jedenkrát obnoviť na základe rotačného systému, ktorý je zárukou kontinuity práce vedeckej rady.
Funkčné obdobie je obmedzené na štyri roky, možno ho jedenkrát obnoviť na základe rotačného systému, ktorý je zárukou kontinuity práce vedeckej rady.
2.  Vedecká rada vypracúva:
2.  Vedecká rada vypracúva:
a)  celkovú stratégiu ERC;
a)  celkovú stratégiu ERC;
b)  pracovný program na vykonávanie činností ERC;
b)  pracovný program na vykonávanie činností ERC;
c)  metódy a postupy partnerského preskúmania a hodnotenia návrhov, na základe ktorých sa určujú návrhy, ktoré sa majú financovať;
c)  metódy a postupy partnerského preskúmania a hodnotenia návrhov, na základe ktorých sa určujú návrhy, ktoré sa majú financovať;
d)  stanovisko ku všetkým otázkam, ktoré môžu z vedeckého hľadiska zlepšiť výsledky a vplyv ERC, ako aj kvalitu vykonávaného výskumu;
d)  stanovisko ku všetkým otázkam, ktoré môžu z vedeckého hľadiska zlepšiť výsledky a vplyv ERC, ako aj kvalitu vykonávaného výskumu;
e)  kódex správania, v ktorom sa okrem iného upraví otázka zabránenia konfliktu záujmov.
Komisia sa odchýli od pozícií vedeckej rady stanovených v súlade s písmenami a), c), d) a e) prvého pododseku iba vtedy, keď sa domnieva, že neboli dodržané ustanovenia tohto rozhodnutia. V takom prípade Komisia prijme opatrenia na zabezpečenie kontinuity vykonávania osobitného programu a plnenia jeho cieľov, pričom stanoví body odchýlenia sa od pozícií vedeckej rady a náležite ich odôvodní.
Komisia vypracuje kódex správania zameraný okrem iného na predchádzanie konfliktu záujmov a odchýli sa od pozícií vedeckej rady stanovených v súlade s písmenami a), c) a d) prvého pododseku iba vtedy, keď sa domnieva, že neboli dodržané ustanovenia tohto rozhodnutia. V takom prípade Komisia prijme opatrenia na zabezpečenie kontinuity vykonávania osobitného programu a plnenia jeho cieľov, pričom stanoví body odchýlenia sa od pozícií vedeckej rady a náležite ich odôvodní.
3.  Vedecká rada koná v súlade s mandátom uvedeným v pilieri I prílohy I oddiele 1.
3.  Vedecká rada koná v súlade s mandátom uvedeným v pilieri I prílohy I oddiele 1.
4.  Vedecká rada koná výlučne v záujme dosiahnutia cieľov ERC podľa zásad stanovených v článku 6. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a čo najtransparentnejšie.
4.  Vedecká rada koná výlučne v záujme dosiahnutia cieľov ERC podľa zásad stanovených v článku 6. Koná úplne nezávisle, bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a čo najtransparentnejšie a najotvorenejšie a maximalizuje príspevok ERC k dosiahnutiu cieľov politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácie a najmä cieľov programu Horizont Európa.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Článok 9
Článok 9
Článok 9
Európska rada pre inováciu
Európska rada pre inováciu
1.  Komisia zriadi Európsku radu pre inováciu (ďalej len „EIC“) určenú na vykonávanie akcií v rámci piliera III „Otvorené inovácie“, ktoré sa týkajú EIC. EIC funguje podľa týchto zásad: dôraz na prelomové a prevratné inovácie, samostatnosť, schopnosť riskovať, efektívnosť, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť.
1.  Komisia zriadi Európsku radu pre inováciu (ďalej len „EIC“) v súlade s článkom 7a nariadenia.
1a.  Rada EIC sa zabuduje do dvoch nástrojov – Prieskumník a Akcelerátor, ako je opísané v prílohe I k tomuto rozhodnutiu. Nástroje EIC sa priebežne vyhodnocujú, aby sa systematicky podporovali inováciu.
1b.  Ak je to vhodné, ciele a akcie EIC sú prepojené s ostatnými časťami programu, ako aj s inými vnútroštátnymi fondmi a fondmi Únie, najmä s EIT a Fondom InvestEU.
2.  V rámci EIC sa vytvorí Rada na vysokej úrovni (ďalej len „rada EIC“) stanovená v článku 10.
2.  V rámci EIC sa vytvorí Rada na vysokej úrovni (ďalej len „rada EIC“) stanovená v článku 10.
3.  Komisia zabezpečí, aby vykonávanie činností EIC:
3.  Komisia zabezpečí, aby vykonávanie činností EIC:
a)  bolo v súlade so zásadami stanovenými v odseku 1 tohto článku pri náležitom zohľadnení stanoviska rady EIC k celkovej stratégii pre EIC, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 písm. a) a
a)  bolo v súlade so zásadami stanovenými v odseku 1 tohto článku pri náležitom zohľadnení stanoviska rady EIC k celkovej stratégii pre EIC, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 písm. a) a
b)  neviedlo k narušeniu hospodárskej súťaže v rozpore so spoločným záujmom.
b)  neviedlo k narušeniu hospodárskej súťaže v rozpore so spoločným záujmom.
4.  Na účely riadenia kombinovaného financovania EIC Komisia využíva nepriame riadenie, alebo, ak to nie je možné, môže zriadiť účelovo vytvorený subjekt. Komisia sa bude snažiť zabezpečiť účasť ďalších verejných a súkromných investorov. Ak to nie je možné pri počiatočnom vytvorení, účelovo vytvorený subjekt bude mať takú štruktúru, aby dokázal pritiahnuť ďalších verejných alebo súkromných investorov s cieľom zvýšiť pákový efekt príspevku Únie.
4.  Na účely riadenia kombinovaného financovania EIC Komisia využíva nepriame riadenie, alebo, ak to nie je možné, môže zriadiť účelovo vytvorený subjekt. Komisia sa bude snažiť zabezpečiť účasť ďalších verejných a súkromných investorov. Ak to nie je možné pri počiatočnom vytvorení, účelovo vytvorený subjekt bude mať takú štruktúru, aby dokázal pritiahnuť ďalších verejných alebo súkromných investorov s cieľom zvýšiť pákový efekt príspevku Únie.
4a.  Komisia zabezpečí spoluprácu medzi EIC a EIT, najmä prostredníctvom svojich ZIS.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Článok 10
Článok 10
Článok 10
Rada EIC
Rada EIC
1.  rada EIC poskytuje Komisii poradenstvo, pokiaľ ide o:
1.  rada EIC poskytuje Komisii poradenstvo, pokiaľ ide o:
a)  celkovú stratégiu pre zložku EIC „Otvorené inovácie“ v rámci piliera III;
a)  celkovú stratégiu pre zložku EIC „Inovačná Európa“ v rámci piliera III;
b)  pracovný program na vykonávanie činností EIC;
b)  pracovný program na vykonávanie činností EIC;
c)  kritériá na posúdenie inovatívnosti a rizikového profilu návrhov a primeranú rovnováhu medzi grantmi, vlastným kapitálom a inými formami financovania v prípade nástroja EIC Akcelerátor;
c)  kritériá na posúdenie inovatívnosti a rizikového profilu návrhov a primeranú rovnováhu medzi grantmi, vlastným kapitálom a inými formami financovania v prípade nástroja EIC Akcelerátor;
d)  identifikáciu strategického portfólia projektov;
d)  identifikáciu strategického portfólia projektov;
e)  profil programových manažérov.
e)  profil programových manažérov.
ea)  systematický a priebežný proces hodnotenia činností EIC;
2.  Rada EIC môže na požiadanie adresovať odporúčania Komisii v prípade:
2.  Rada EIC môže na požiadanie a kedykoľvek to je vhodné, v koordinácii so správnou radou EIT, adresovať odporúčania Komisii v prípade:
a)  akejkoľvek záležitosti, ktorá z hľadiska inovácií môže posilniť a podporovať inovačné ekosystémy v celej Európe, dosiahnutie a vplyv cieľov zložky EIC a schopnosti inovačných firiem zavádzať svoje riešenia;
a)  akejkoľvek záležitosti, ktorá z hľadiska inovácie môže posilniť a podporovať inovačné ekosystémy v celej Európe, dosiahnutie a vplyv cieľov zložky EIC a schopnosti inovačných firiem zavádzať svoje riešenia;
b)  identifikácie, v spolupráci s príslušnými útvarmi Komisie, možných regulačných prekážok, ktorým čelia podnikatelia, najmä tí, ktorým bola poskytnutá podpora v rámci zložky EIC,
b)  identifikácie, v spolupráci s príslušnými útvarmi Komisie a EIT, možných regulačných prekážok, ktorým čelia podnikatelia, najmä tí, ktorým bola poskytnutá podpora v rámci zložky EIC,
c)  nových technologických trendov z portfólia EIC s cieľom poskytnúť informácie pre programovanie v iných častiach osobitného programu;
c)  nových technologických trendov z portfólia EIC s cieľom poskytnúť informácie pre programovanie v iných častiach osobitného programu;
d)  identifikácie konkrétnych problémov, v prípade ktorých je potrebné poradenstvo EIC.
d)  identifikácie konkrétnych problémov, v prípade ktorých je potrebné poradenstvo EIC.
Rada EIC koná v záujme dosiahnutia cieľov zložky EIC. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a transparentne.
Rada EIC koná v záujme dosiahnutia cieľov EIC pri zohľadnení priemyselnej stratégie EÚ, jej konkurencieschopnosti a globálnych výziev. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne, transparentne a otvorene, pričom predchádza narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.
Rada EIC koná v súlade so svojím mandátom uvedeným v prílohe I, v pilieri III, oddiele 1.
Rada EIC koná v súlade so svojím mandátom uvedeným v prílohe I, v pilieri III, oddiele 1.
3.  Rada EIC sa skladá z 15 až 20 osôb na vysokej úrovni vybraných z rôznych častí európskeho inovačného ekosystému vrátane podnikateľov, zástupcov vedenia spoločností, investorov a výskumných pracovníkov. Prispieva k propagačným činnostiam, pričom členovia rady EIC vyvíjajú snahu posilniť prestíž značky EIC.
3.  Rada EIC sa skladá z 15 až 20 nezávislých osôb na vysokej úrovni vybraných z rôznych častí európskeho výskumného a inovačného ekosystému vrátane podnikateľov z podnikov všetkých veľkostí, ekonómov, investorov, výskumných pracovníkov a akademických expertov v oblasti inovačnej politiky. Prispieva k propagačným činnostiam, pričom členovia rady EIC vyvíjajú snahu posilniť prestíž značky EIC.
Členov rady EIC vymenúva Komisia na základe verejnej výzvy na navrhnutie kandidátov alebo na vyjadrenie záujmu, prípadne obidvoch podľa toho, čo uzná za vhodnejšie, pričom zohľadní potrebu vyváženosti odborných znalostí, pohlavia, veku a geografického rozdelenia.
Členov rady EIC vymenúva Komisia na základe verejnej výzvy na navrhnutie kandidátov alebo na vyjadrenie záujmu, prípadne obidvoch podľa toho, čo uzná za vhodnejšie, pričom zohľadní potrebu vyváženosti odborných znalostí, pohlavia, veku a geografického rozdelenia.
Funkčné obdobie členov rady je obmedzené na dva roky, môže sa dvakrát predĺžiť, pričom sa využíva rotačný systém menovania (členovia sú menovaní každé dva roky).
Funkčné obdobie členov rady je obmedzené na tri roky, môže sa jedenkrát predĺžiť, pričom sa využíva rotačný systém menovania (polovica členov sa mení každé dva roky).
4.  Rada EIC má predsedu, ktorý je vymenovaný Komisiou na základe transparentného výberového konania. Predseda je vysokopostavený verejný činiteľ, ktorý je prepojený s oblasťou inovácií.
4.  Rada EIC má predsedu, ktorý je vymenovaný Komisiou na základe transparentného výberového konania. Predseda je vysokopostavený činiteľ s preukázanou odbornosťou v oblasti výskumu a inovácie.
Vymenúva sa na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré možno jedenkrát obnoviť.
Vymenúva sa na funkčné obdobie troch rokov, ktoré možno jedenkrát obnoviť.
Predseda predsedá rade EIC, pripravuje jej zasadnutia, prideľuje úlohy členom a môže zriaďovať špecializované podskupiny, slúžiace najmä na identifikáciu trendov v oblasti vznikajúcich technológií z portfólia EIC. Propaguje EIC, pôsobí ako kontaktný partner pre rokovania s Komisiou a zastupuje EIC vo svete inovácií. Komisia môže predsedovi pri plnení jeho povinností zabezpečiť administratívnu podporu.
Predseda predsedá rade EIC, pripravuje jej zasadnutia, prideľuje úlohy členom a môže zriaďovať špecializované podskupiny, slúžiace najmä na identifikáciu trendov v oblasti vznikajúcich technológií z portfólia EIC. Propaguje EIC, jej úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti výskumu a inovácie, pôsobí ako kontaktný partner pre rokovania s Komisiou a zastupuje EIC vo svete výskumu a inovácie. Komisia zabezpečí predsedovi pri plnení jeho povinností administratívnu podporu.
5.  Komisia vypracuje kódex správania, v ktorom sa okrem iného upraví otázka zabránenia konfliktu záujmov. Od členov rady EIC sa očakáva prijatie kódexu správania pri preberaní úradu.
5.  Komisia vypracuje kódex správania, v ktorom sa okrem iného upraví otázka zabránenia konfliktu záujmov. Členovia rady EIC musia prijať kódex správania pri preberaní úradu.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Článok 11
Článok 11
Článok 11
Pracovné programy
Strategické plánovanie a pracovné programy
-1.  Implementácia osobitného programu je založená na osobitných plánoch pre výskum a vývoj definovaných každé dva roky prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 6 nariadenia a po transparentnom, inkluzívnom a strategickom viacročnom plánovacom procese výskumných a inovačných činností, najmä v prípade piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“. Povinné konzultácie viacerých zainteresovaných strán s vnútroštátnymi orgánmi, Európskym parlamentom a zástupcami zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti o prioritách a vhodných typoch akcií a formách ich vykonávania vrátane misií a európskych partnerstiev zabezpečia potrebné interdisciplinárne a medziodvetvové perspektívy a zosúladenie s inými príslušnými existujúcimi iniciatívami na úrovni Únie, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. To prispeje k využitiu ďalšieho súkromného a verejného financovania, a tým k posilneniu EVP, ako sa uvádza v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.
1.  Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Tie sa pripravujú podľa postupu strategického plánovania, ktorý je opísaný v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.
1.  V nadväznosti na strategický plán výskumu a inovácie sa program implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
V pracovných programoch sa v prípade potreby stanovuje celková suma vyhradená na operácie kombinovaného financovania.
V pracovných programoch sa v prípade potreby stanovuje celková suma vyhradená na operácie kombinovaného financovania.
2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme samostatné pracovné programy na vykonávanie akcií v rámci týchto zložiek, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia:
2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme samostatné pracovné programy na vykonávanie akcií v rámci týchto zložiek, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia:
a)  ERC, kde pracovný program stanovuje vedecká rada podľa článku 7 ods. 2 písm. b), v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 3. Komisia sa od pracovného programu stanoveného vedeckou radou odkloní iba vtedy, keď program podľa jej názoru nie je v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia. Komisia v takom prípade prijme pracovný program prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4. Toto opatrenie Komisia náležite zdôvodní.
a)  ERC, kde pracovný program stanovuje vedecká rada podľa článku 7 ods. 2 písm. b), v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 3. Komisia sa od pracovného programu stanoveného vedeckou radou odkloní iba vtedy, keď program podľa jej názoru nie je v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia. Komisia v takom prípade prijme pracovný program prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4. Toto opatrenie Komisia náležite zdôvodní.
b)  všetky klastre v rámci piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu“, MSCA, výskumné infraštruktúry, podpora inovačných ekosystémov, zdieľanie excelentnosti a reforma a zdokonalenie európskeho systému výskumu a inovácií v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4;
b)  všetky klastre v rámci piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“, MSCA, výskumné infraštruktúry, podpora európskych inovačných ekosystémov, šírenie excelentnosti a rozširovanie účasti, reforma a zdokonalenie európskeho systému výskumu a inovácie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4;
c)  EIC, kde sa pracovný program vypracuje na základe odporúčania rady EIC podľa článku 10 ods. 1 písm. b), v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4;
c)  EIC, kde sa pracovný program vypracuje na základe odporúčania rady EIC podľa článku 10 ods. 1 písm. b), v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4;
d)  JRC, keď sa v prípade viacročného pracovného programu zohľadní stanovisko správnej rady JRC, ako je uvedené v rozhodnutí 96/282/Euratom.
d)  JRC, keď sa v prípade viacročného pracovného programu zohľadní stanovisko správnej rady JRC, ako je uvedené v rozhodnutí 96/282/Euratom.
3.  Okrem požiadaviek v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách pracovné programy uvedené v odseku 2 tohto článku podľa potreby obsahujú:
3.  Okrem požiadaviek v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách pracovné programy uvedené v odseku 2 tohto článku podľa potreby obsahujú:
a)  údaj o sume pridelenej na jednotlivé akcie a misie a orientačný harmonogram vykonávania;
a)  údaj o sume a podiele rozpočtu vo vzťahu k programu pridelených na jednotlivé akcie, misie a európske partnerstvá a orientačný harmonogram vykonávania;
b)  v prípade grantov sa v nich uvádzajú priority, kritériá výberu a kritériá na vyhodnotenie ponúk a relatívna váha rôznych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ako aj maximálna miera financovania celkových oprávnených nákladov;
b)  v prípade grantov sa v nich uvádzajú priority, kritériá výberu a kritériá na vyhodnotenie ponúk a relatívna váha rôznych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ako aj maximálna miera financovania celkových oprávnených nákladov;
c)  sumu pridelenú na kombinované financovanie v súlade s článkami 41 až 43 nariadenia... nariadenie o RP/PÚ:
c)  sumu pridelenú na kombinované financovanie v súlade s článkami 41 až 43 nariadenia... nariadenie o RP/PÚ;
d)  akékoľvek ďalšie povinnosti pre prijímateľov v súlade s článkami 35 a 37 nariadenia o RP/PÚ.
d)  akékoľvek ďalšie povinnosti pre prijímateľov v súlade s článkami 35 a 37 nariadenia o RP/PÚ.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Článok 12 a (nový)
Článok 12a
Riadiaca rada pre zdravie
1.   Komisia zriadi riadiacu radu pre zdravie na vykonávanie akcií v rámci piliera II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“, ktoré sa týkajú klastra „Zdravie“.
2.   Riadiaci výbor pre zdravie sa skladá z 15 až 20 jednotlivcov na vysokej úrovni venujúcich sa rôznym disciplínam a činnostiam v oblasti výskumu, inovácie, verejného zdravia a blahobytu.
3.   Riadiaca rada pre zdravie sa zameriava na tieto zásady: spolupráca a synergie medzi EÚ a národnými programami v oblasti zdravia, ako aj medzi klastrom Zdravie a inými časťami programu Horizont Európa vrátane misií a partnerstiev. Rada podporuje zapojenie pacientov a spoločnosti a poskytuje vedecké poradenstvo a odporúčania. Tieto akcie by mali podporovať výskum zdravia zameraný na hodnotu a lepšie zdravotnícke riešenia a mal by znížiť nerovnosti v oblasti zdravia.
4.   Riadiaca rada pre zdravie prispieva k:
a)   stratégii pre klaster „Zdravie“;
b)   návrhu riadenia koordinácie a spolupráce medzi programami v oblasti zdravia, súvisiacimi piliermi, ako sú EIC, ERC, ako aj v rámci strategických partnerstiev a štrukturálnych fondov EÚ. Tento návrh zabezpečí väčšiu viditeľnosť a koordináciu existujúcich finančných mechanizmov pridelených na výskum v oblasti zdravia, zabezpečí riadenie koordinácie a spolupráce a rozvíja pracovné programy a misie týkajúce sa klastra „Zdravie“;
c)   metódam a postupom navrhovania, výberu a realizácie misií v oblasti zdravia;
d)   zabezpečeniu účasti občanov a ich zapojenia do rozhodovacieho procesu zdola nahor;
e)   podpore udržateľnosti stratégií a mechanizmov financovania, čo umožňuje dlhodobé projekty a ambiciózne misie;
f)   zabezpečovaniu plodných nadnárodných výskumných spoluprác, ktoré maximalizujú európsky potenciál, a smerovaniu výsledkov do systémov zdravotníctva;
g)   posilňovaniu využívania interdisciplinárneho výskumu medzi oblasťami rôznych chorôb, v ktorých existujú podobnosti, čím sa obmedzuje duplicita a izolovaný výskum;
h)   zvyšovaniu viditeľnosti programu Horizont Európa a jeho prínosu pre občanov EÚ, riešeniu otázok fragmentácie zodpovednosti za vedu a výskum v riadiacich orgánoch EÚ, zefektívňovaniu existujúcich mechanizmov financovania.
5.   Riadiaca rada pre zdravie poskytuje komplexnú výskumnú stratégiu a riadenie pri tvorbe pracovných programov a misií súvisiacich so zdravím a dopĺňa sa s osobitnou radou pre misiu.
6.   Riadiaca rada pre zdravie je nezávislou vedeckou skupinou zainteresovaných strán zloženou z aktérov biomedicínskeho výskumu a inovácie, iných relevantných odvetví výskumu a priemyslu a so silnou účasťou zástupcov pacientov a občanov.
7.   Členov riadiacej rady pre zdravie vymenúva Komisia na základe verejnej výzvy na navrhnutie kandidátov alebo na vyjadrenie záujmu (prípadne na základe obidvoch podnetov), pričom zohľadní potrebu vyváženosti odborných znalostí, pohlavia, veku a geografického rozdelenia. Funkčné obdobie členov rady je obmedzené na dva roky, môže sa dvakrát predĺžiť, pričom sa využíva rotačný systém menovania (členovia sú menovaní každé dva roky).
8.   Riadiaca rada pre zdravie má predsedu, ktorý je vymenovaný Komisiou na základe transparentného výberového konania. Predseda je vysokopostavený verejný činiteľ, ktorý je prepojený s oblasťou výskumu v oblasti zdravia.
9.   Činnosti a výsledky rady sa preskúmajú a uvedú v priebežnom hodnotení programu, v ktorom sa určia opatrenia na predĺženie, prispôsobenie alebo zatvorenie skupiny v súlade s preskúmaním.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh rozhodnutia
Príloha I – Činnosti programu
ČINNOSTI PROGRAMU
ČINNOSTI PROGRAMU
Pri implementácii programu sa budú uplatňovať tieto zásady.
Pri implementácii programu sa budú uplatňovať tieto zásady.
Strategické plánovanie
Strategické plánovanie
Integrované plnenie cieľov Európskeho horizontu na úrovni programu sa zabezpečí cez viacročné strategické plánovanie. Pri takomto plánovaní sa bude klásť dôraz na celkový vplyv programu a súdržnosť medzi jeho rôznymi piliermi, ako aj na synergiu s ostatnými programami EÚ a podporu poskytovanú iným politikám EÚ a získavanú z takýchto politík.
Implementácia programu Horizont Európa je riadená inkluzívnym participatívnym a transparentným procesom strategického plánovania výskumných a inovačných činností financovaných programom. Proces strategického plánovania povedie k plneniu programových cieľov programu Horizont Európa stanovením priorít financovania. Bude sa pri ňom klásť dôraz na vplyv programu a súdržnosť medzi jeho rôznymi piliermi, ako aj na synergiu s ostatnými programami EÚ a podporu poskytovanú iným politikám EÚ.
Postup strategického plánovania a prijatie strategického plánu v oblasti výskumu a inovácie prostredníctvom delegovaného aktu zvýši zodpovednosť a pochopenie širšej verejnosti na účely programu a umožní spoluzákonodarcom, zainteresovaným stranám a členským štátom, aby boli plne informovaní o plánovaných iniciatívach. Proces strategického plánovania prispeje k rozvoju a vykonávaniu politiky pre príslušné oblasti, na ktoré sa vzťahuje, na úrovni Únie, pričom sa ním zabezpečí, že sa zohľadňujú hlavné európske politické ciele, ktoré sú podporované z programu Horizont Európa primeranými zdrojmi. Umožní zjednodušiť oblasť financovania, vyhnúť sa zdvojeniu a prekrývaniu možností financovania, pričom sa využije ďalšie súkromné a verejné financovanie a podporí sa rýchlejšie šírenie a využívanie výsledkov výskumu a inovácie.
Uplatňovaním systematického, interdisciplinárneho a medziodvetvového a prierezového politického prístupu k výskumu a inovácii sa zaistí prekonanie spoločenských a hospodárskych problémov, vytváranie poznatkov a podľa možnosti vznik nových konkurencieschopných a udržateľných podnikov a odvetví, sociálnej a technologickej inovácie, rozvoj hospodárskej súťaže, stimulácia súkromných investícií a zachovanie rovnakých podmienok na vnútornom trhu.
Strategické plánovanie podporí intenzívnu spoluprácu s občanmi a občianskou spoločnosťou vo všetkých fázach výskumu a inovácie, spoločnú tvorbu poznatkov, účinnú podporu rodovej rovnosti vrátane začlenenia rodového rozmeru do výskumno-inovačného obsahu, pričom zabezpečí a podporí dodržiavanie najvyšších noriem etiky a integrity.
Proces strategického plánovania podporí intenzívnu spoluprácu s občanmi a občianskou spoločnosťou v oblasti výskumu a inovácie, spoločnú tvorbu poznatkov, účinnú podporu rodovej rovnosti vrátane začlenenia rodového rozmeru do výskumu a inovácie, pričom zabezpečí a podporí dodržiavanie najvyšších noriem etiky a integrity.
Bude zahŕňať rozsiahle konzultácie a výmeny s členskými štátmi, podľa potreby s Európskym parlamentom, a s rôznymi zainteresovanými stranami o prioritách aj misiách v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, ako aj vhodné druhy opatrení, najmä európske partnerstvá.
S cieľom reagovať na tieto ciele Komisia začne otvorenú fázu konzultácií s členskými štátmi, Európskym parlamentom a s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane vedeckej komunity, výskumných a technologických organizácií, priemyslu, organizácií občianskej spoločnosti atď. Konzultácia sa bude týkať strategických priorít programu vrátane misií v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a vhodných druhov nástrojov, najmä európskych partnerstiev. Výsledky konzultácií budú zverejnené na špeciálnej webovej stránke, ktorá by mala obsahovať aj podrobnosti o obsahu a procese definovania strategického plánovania.
Pokiaľ ide o európske partnerstvá, v strategickom pláne pre výskum a vývoj sa načrtne a zdôvodní ich vytvorenie, zlúčenie a postupné ukončenie. Malo by sa zvážiť pokračovanie pozitívne preskúmaných spoločných technologických iniciatív a zmluvných verejno-súkromných partnerstiev po roku 2020 z dôvodu ich pridanej hodnoty pri dosahovaní sociálneho a hospodárskeho vplyvu, ako aj prostredníctvom využitia súkromných investícií a ich príspevku k synergiám fondov.
Existujúce a potenciálne nové znalostné a inovačné spoločenstvá budú definované v legislatívnom návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe EIT v súlade o strategickým plánom výskumu a vývoja. Napriek tomu by vytvorenie akéhokoľvek nového ZIS malo podliehať primeranému financovaniu, ktoré by súčasným ZIS umožnilo rozvíjať ekosystémy, budovať partnerstvá a efektívne presadzovať a realizovať svoje ambiciózne ciele.
V rámci programu sa budú naďalej podporovať hlavné iniciatívy FET, ktoré sa podporovali v rámci programu Horizont 2020. Keďže sa do veľkej miery zhodujú s misiami, ďalšie hlavné iniciatívy FET sa v tomto rámcovom programe môžu podporovať ako misie zamerané na budúce a vznikajúce technológie. Misie by mali posilniť aspekty spolupráce v rámci programu a doplniť existujúce európske partnerstvá, ktoré by mohli fungovať ako podporné piliere implementácie misií. Misie budú mať technologické a spoločenské prvky a budú definované aj v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými generálnymi riaditeľstvami. V procese strategického plánovania sa definujú misie podľa článku 7 nariadenia a článku 5 tohto rozhodnutia.
Na základe takýchto rozsiahlych konzultácií identifikuje spoločné ciele a oblasti činností, ako napríklad oblasti partnerstva (navrhovaný právny základ stanovuje iba nástroje a kritériá ich využívania) a oblasti misií.
Strategické plánovanie pomôže pri vypracovaní a vykonávaní politiky pre príslušné oblasti na úrovni EÚ a doplní politiku a politické prístupy v členských štátoch. Počas procesu strategického plánovania sa zohľadnia politické priority EÚ s cieľom zvýšiť prínos výskumu a inovácie k realizácii politiky. Zohľadnia sa aj prognostické činnosti, štúdie a iné vedecké dôkazy, ako aj relevantné existujúce iniciatívy na úrovni EÚ a členských štátov.
Strategické plánovanie podporí synergie medzi Európskym horizontom a inými programami Únie vrátane programu Euratomu, takže sa stane referenčným bodom pre výskum a inováciu vo všetkých súvisiacich programoch v rámci rozpočtu EÚ a nástrojov, ktoré neslúžia na financovanie. Podporí sa tým aj rýchlejšie šírenie a využívanie výsledkov výskumu a inovácie a zabráni sa duplicite a prekrývaniu medzi možnosťami financovania. Vytvorí sa rámec na prepojenie priamych výskumných opatrení Spoločného výskumného centra a iných opatrení podporovaných v rámci programu vrátane využívania výsledkov na podporu politiky.
Počas procesu strategického plánovania sa určia existujúce prepojenia medzi programom Horizont Európa a inými programami Únie a ponúknu sa možnosti pre synergie medzi fondmi EÚ, regionálnymi a národnými fondmi. Horizont Európa sa stane referenčným bodom pre výskum a inováciu vo všetkých súvisiacich programoch v rámci rozpočtu EÚ s cieľom pomôcť dosiahnuť politické priority a ciele EÚ. Vytvorí sa aj rámec na prepojenie priamych výskumných opatrení Spoločného výskumného centra a iných opatrení podporovaných v rámci programu vrátane využívania výsledkov na podporu politiky.
V strategickom pláne sa stanoví viacročná stratégia realizácie obsahu v pracovnom programe (v zmysle článku 11) pri zachovaní dostatočnej flexibility na rýchlu reakciu v prípade nečakaných príležitostí a kríz. Keďže Európsky horizont je sedemročným programom, hospodársky, spoločenský a politický kontext, v ktorom bude prebiehať, sa môže počas jeho trvania výrazne zmeniť. Musí byť schopný prispôsobiť sa týmto zmenám. Bude preto existovať možnosť zaradiť podporu činností, ktoré presahujú rámec opisu uvedeného nižšie, ak to bude náležite odôvodnené potrebou riešiť zásadné zmeny alebo nepredvídané udalosti, potrebami politiky alebo krízovými situáciami (v reakcii na závažné ohrozenie zdravia vyplývajúce napríklad z epidémií).
Pri vykonávaní Európskeho horizontu sa bude osobitná pozornosť venovať tomu, aby sa uplatňoval vyvážený prístup k výskumu a inovácii, ktorý sa neobmedzuje iba na vývoj nových výrobkov, procesov a služieb na základe prelomových poznatkov a objavov v oblasti vedy a techniky, ale zahŕňa aj novátorské využívanie existujúcich technológií, neustále zlepšovanie a inováciu mimo technologickej oblasti a sociálnu inováciu. Uplatňovaním systematického, interdisciplinárneho a medziodvetvového prístupu k inovácii sa zaistí prekonanie všetkých problémov a zároveň vznik nových konkurencieschopných podnikov a odvetví, posilnenie hospodárskej súťaže, stimulácia súkromných investícií a zachovanie rovnakých podmienok na vnútornom trhu.
Pri pilieroch Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu a Otvorené inovácie sa výskum a inovácia doplnia o činnosti zamerané na koncového používateľa a trh, ako napríklad demonštrácie, pilotné projekty alebo overovanie koncepcie, ale s výnimkou komerčných činností nad rámec fázy výskumu a inovácie. Patrí sem aj podpora činností na strane dopytu s cieľom pomôcť urýchliť zavedenie a šírenie veľkého počtu inovácií. Dôraz sa bude klásť na nenormatívne výzvy na predkladanie návrhov.
Podľa piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu a na základe skúseností z programu Horizont 2020 budú spoločenské a humanitné vedy plne integrované do všetkých klastrov vrátane osobitných a cielených činností. Podobne aj činnosti zahŕňajúce morský a námorný výskum a inovácie sa budú vykonávať strategicky a integrovane, v súlade s integrovanou námornou politikou EÚ, spoločnou rybárskou politikou a medzinárodnými záväzkami.
V rámci tohto programu sa budú naďalej podporovať hlavné iniciatívy FET, ktoré sa podporovali v rámci programu Horizont 2020. Keďže sa do veľkej miery zhodujú s misiami, prípadné ďalšie hlavné iniciatívy FET sa v tomto rámcovom programe budú podporovať ako misie zamerané na budúce a vznikajúce technológie.
Dialógy o spolupráci v oblasti vedy a techniky s medzinárodnými partnermi EÚ a politické dialógy s hlavnými svetovými regiónmi významne prispejú k systematickej identifikácii príležitostí na spoluprácu, ktoré v kombinácii s rozlišovaním podľa krajiny/regiónu podporia stanovenie priorít.
Zatiaľ čo Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) možno vďaka zameraniu na inovačné ekosystémy prirodzenie spadá pod pilier Otvorené inovácie Európskeho horizontu, plánovanie znalostných a inovačných spoločenstiev EIT sa cez proces strategického plánovania zosúladí s pilierom Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu.
Urýchlenie procesu výskumu a inovácie
Horizont Európa poskytne príjemcom možnosť rýchlejšie podať žiadosť o financovanie, ak je to stanovené v pracovnom programe všetkých klastrov, EIC a „šírenie excelentnosti“, ktoré sa vzťahujú na výskumné a inovačné činnosti. Vychádzajúc z úspechu existujúceho nástroja Urýchlenie procesu inovácie v programe Horizont 2020 bude mať tento prístup logiku vychádzajúcu zdola nahor na základe nepretržite otvorených výziev a čas do udelenia grantu maximálne šesť mesiacov. V časti „šírenie excelentnosti“ bude tento prístup podporovať menej rozvinuté krajiny EÚ s cieľom získať prístup k fondom rýchlejšie a zdola nahor. Táto metóda sa bude uplatňovať na najmenej 15 % rozpočtu programu.
Šírenie poznatkov a komunikácia
Šírenie poznatkov a komunikácia
Z programu Európsky horizont sa bude cielene podporovať otvorený prístup k vedeckým publikáciám, zdrojom poznatkov a iným zdrojom údajov. Budú sa podporovať činnosti šírenia poznatkov, aj v spolupráci s inými programami EÚ, vrátane zoskupovania a prezentácie výsledkov a údajov v jazykoch a formátoch pre cieľové skupiny a siete pre občanov, priemysel, verejné správy, akademickú obec, organizácie občianskej spoločnosti a tvorcov politík. Program Európsky horizont môže na tento účel využívať pokročilé technológie a spravodajské nástroje.
Z programu Horizont Európa sa bude cielene podporovať otvorený prístup k vedeckým publikáciám, zdrojom poznatkov a iným zdrojom údajov. Budú sa podporovať činnosti šírenia poznatkov, aj v spolupráci s inými programami EÚ, vrátane zoskupovania a prezentácie výsledkov a údajov v jazykoch a formátoch pre cieľové skupiny a siete pre občanov, priemysel, verejné správy, vedeckú komunitu, organizácie občianskej spoločnosti a tvorcov politík. Program Horizont Európa môže na tento účel využívať pokročilé technológie a spravodajské nástroje.
Zabezpečí sa primeraná podpora mechanizmov na zviditeľnenie programu medzi potenciálnymi žiadateľmi (napr. národné kontaktné miesta).
Zabezpečí sa primeraná podpora mechanizmov na zviditeľnenie programu medzi potenciálnymi žiadateľmi (napr. národné kontaktné miesta).
Komisia bude vykonávať aj informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa Európskeho horizontu, aby propagovala skutočnosť, že výsledky boli získané s finančnou podporou EÚ. Bude sa takisto usilovať zvýšiť verejné povedomie, pokiaľ ide o význam výskumu a inovácií a o širší dosah a väčšiu relevantnosť výskumu a inovácií financovaných z prostriedkov EÚ (napr. prostredníctvom publikácií, vzťahov s médiami, podujatí, zdrojov poznatkov, databáz, viackanálových platforiem, webových stránok alebo cieleného využívania sociálnych médií). Európsky horizont poskytne podporu aj príjemcom, aby mohli informovať o svojej práci a jej vplyve na celú spoločnosť.
Komisia bude vykonávať aj informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa programu Horizont Európa, aby propagovala skutočnosť, že výsledky boli získané s finančnou podporou EÚ. Bude sa takisto usilovať zvýšiť verejné povedomie, pokiaľ ide o význam výskumu a inovácie a o širší dosah a väčšiu relevantnosť výskumu a inovácie financovaných z prostriedkov EÚ (napr. prostredníctvom publikácií, vzťahov s médiami, podujatí, zdrojov poznatkov, databáz, viackanálových platforiem, webových stránok alebo cieleného využívania sociálnych médií). Horizont Európa poskytne podporu aj príjemcom, aby mohli informovať o svojej práci a jej vplyve na celú spoločnosť.
Využívanie a prijatie na trhu
Využívanie a prijatie na trhu
Komisia vypracuje komplexné opatrenia na využívanie výsledkov a poznatkov získaných v rámci programu Európsky horizont. Zintenzívni sa tak ich využívanie, ktoré povedie k prijatiu na trhu a posilní účinok programu.
Komisia vypracuje komplexné opatrenia na využívanie výsledkov a poznatkov získaných v rámci programu Horizont Európa, ktoré budú zahŕňať aj presadzovanie normalizácie. Zintenzívni sa tak ich využívanie, ktoré povedie k prijatiu na trhu a posilní účinok programu.
Komisia bude systematicky zisťovať a zaznamenávať výsledky výskumno-inovačných činností v rámci programu a tieto výsledky a poznatky vypracované nediskriminačným spôsobom odovzdá a poskytne priemyslu a podnikom všetkých veľkostí, verejným správam, akademickej obci, organizáciám občianskej spoločnosti a tvorcom politík s cieľom maximalizovať európsku pridanú hodnotu programu.
Komisia bude systematicky zisťovať a zaznamenávať výsledky výskumno-inovačných činností v rámci programu a tieto výsledky a poznatky vypracované nediskriminačným spôsobom odovzdá a poskytne priemyslu a podnikom všetkých veľkostí, verejným správam, vedeckej komunite, organizáciám občianskej spoločnosti a tvorcom politík s cieľom maximalizovať európsku pridanú hodnotu programu. Pre novú Európsku radu pre inováciu sa zavedie osobitný monitorovací postup.
Medzinárodná spolupráca
Medzinárodná spolupráca
Väčší vplyv sa dosiahne zosúladením opatrení s inými národmi a regiónmi sveta v rámci úsilia o medzinárodnú spoluprácu bezprecedentného rozsahu. Na základe vzájomnej prospešnosti budú partneri z celého sveta vyzvaní, aby sa zapojili do úsilia EÚ ako neoddeliteľnej súčasti iniciatív na podporu opatrení EÚ v oblasti udržateľnosti, posilnenia excelentnosti výskumu a inovácie a konkurencieschopnosti.
Väčší vplyv sa dosiahne zosúladením opatrení s inými národmi a regiónmi sveta v rámci úsilia o medzinárodnú spoluprácu bezprecedentného rozsahu. Na základe vzájomnej prospešnosti budú partneri z celého sveta vrátane vedeckej komunity, priemyslu, organizácií občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií vyzvaní, aby sa zapojili do úsilia EÚ ako neoddeliteľnej súčasti iniciatív na podporu opatrení EÚ v oblasti udržateľnosti, posilnenia excelentnosti výskumu a inovácie a konkurencieschopnosti. Prenos znalostí, zdieľanie schopností a infraštruktúry medzi partnermi na medzinárodnej scéne povedie k spoločným prístupom a regulácii, ktorou sa zabezpečí synergistické obchodovanie pre všetky strany.
Spoločným úsilím na medzinárodnej úrovni sa zabezpečí účinné riešenie globálnych spoločenských výziev a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, prístup k najlepším talentom, odborným znalostiam a zdrojom na svete, ako aj lepšia ponuka inovačných riešení a dopyt po nich.
Spoločným úsilím na medzinárodnej úrovni sa zabezpečí účinné riešenie globálnych výziev a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, prístup k najlepším talentom, odborným znalostiam a zdrojom na svete, ako aj lepšia ponuka inovačných riešení a dopyt po nich. Medzinárodná spolupráca sa navrhne podľa spoločných cieľov. To európskym výskumníkom umožní komunikovať s najlepšími výskumníkmi v ich oblasti pôsobnosti.
Pracovné metodiky hodnotenia
Pracovné metodiky hodnotenia
Využívanie vysokokvalitných nezávislých odborných poznatkov počas hodnotiaceho procesu podporuje zapojenie všetkých zainteresovaných strán, komunít a záujmov a je predpokladom zachovania excelentnosti a relevantnosti financovaných činností.
Využívanie vysokokvalitných nezávislých odborných poznatkov počas hodnotiaceho procesu podporuje zapojenie všetkých zainteresovaných strán, komunít a záujmov a je predpokladom zachovania excelentnosti a relevantnosti financovaných činností.
Komisia alebo financujúci orgán zabezpečí nestrannosť procesu a predíde konfliktu záujmov v súlade s článkom 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Komisia alebo financujúci orgán zabezpečí nestrannosť procesu a predíde konfliktu záujmov v súlade s článkom 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Vo výnimočných prípadoch odôvodnených požiadavkou vymenovať najlepších dostupných expertov a/alebo obmedzenou veľkosťou skupiny kvalifikovaných expertov môžu nezávislí experti, ktorí pomáhajú komisii pre vyhodnotenie alebo sú jej členmi, vyhodnotiť konkrétne návrhy, o ktoré vyjadrili možný záujem. Komisia alebo financujúci orgán v takomto prípade prijme všetky potrebné nápravné opatrenia na zabezpečenie integrity procesu hodnotenia. Proces hodnotenia sa bude náležite riadiť vrátane fázy, ktorá zahŕňa interakciu medzi rôznymi expertmi. Komisia pre vyhodnotenie pri výbere návrhu, ktorý sa má financovať, zohľadní osobitné okolnosti.
Pri odôvodnení požiadavkou vymenovať najlepších dostupných expertov a/alebo obmedzenou veľkosťou skupiny kvalifikovaných expertov môžu nezávislí experti, ktorí pomáhajú komisii pre vyhodnotenie alebo sú jej členmi, vyhodnotiť konkrétne návrhy, o ktoré vyjadrili možný záujem. Komisia alebo financujúci orgán v takomto prípade prijme všetky potrebné nápravné opatrenia na zabezpečenie integrity procesu hodnotenia, a to aj s ohľadom na konflikty záujmov. Proces hodnotenia sa bude náležite riadiť vrátane fázy, ktorá zahŕňa interakciu medzi rôznymi expertmi. Použitie tohto procesu bude vykázané v ročnej monitorovacej správe o programe. Komisia pre vyhodnotenie pri výbere návrhu, ktorý sa má financovať, zohľadní osobitné okolnosti.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I
I OTVORENÁ VEDA
I EXCELENTNÁ A OTVORENÁ VEDA
Hľadanie prevratných koncepcií v chápaní a získavaní vedomostí, prvotriedne zariadenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa vrátane fyzických a znalostných infraštruktúr na výskum a inováciu, ako aj prostriedky na otvorené šírenie a výmenu poznatkov a primeraná ponuka excelentných výskumných pracovníkov sú ťažiskom hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho pokroku vo všetkých jeho podobách.
Hľadanie prevratných koncepcií v chápaní a získavaní vedomostí, prvotriedne zariadenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa vrátane fyzických a elektronických infraštruktúr na výskum a inováciu, ako aj prostriedky na otvorené šírenie a výmenu poznatkov a primeraná ponuka excelentných výskumných pracovníkov a inovátorov sú ťažiskom hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho pokroku vo všetkých jeho podobách.
Otvorená a excelentná veda je neoddeliteľne spätá s vývojom špičkových inovácií. Vedecké a technologické paradigmatické posuny boli označené za hnacie sily rastu produktivity, konkurencieschopnosti, bohatstva, trvalo udržateľného rozvoja a sociálneho pokroku. Tieto paradigmatické posuny v minulosti prevažne vznikali v rámci vedeckej základne verejného sektora a až následne viedli k vzniku úplne nových odvetví a sektorov.
Otvorená a excelentná veda je neoddeliteľne spätá s vývojom špičkovej inovácie. Vedecké a technologické paradigmatické posuny boli označené za hnacie sily produktivity, udržateľného a inkluzívneho rastu a rozvoja, konkurencieschopnosti, bohatstva a sociálneho pokroku. Tieto paradigmatické posuny v minulosti prevažne vznikali v rámci vedeckej základne verejného sektora a až následne viedli k vzniku úplne nových odvetví a sektorov.
Verejné investície do výskumu, najmä prostredníctvom univerzít a verejných výskumných ústavov a výskumných zariadení, sú často zamerané na dlhodobejší výskum s vyšším rizikom a dopĺňajú činnosti súkromného sektora. Okrem toho vytvárajú zručnosti, know-how a skúsenosti, nové vedecké nástroje a metodiky, ako aj siete na prenos najnovších poznatkov.
Verejné investície do výskumu, najmä prostredníctvom univerzít a verejných výskumných ústavov a výskumných zariadení, sú často zamerané na dlhodobejší výskum s vyšším rizikom a dopĺňajú činnosti súkromného sektora. Okrem toho vytvárajú vysokokvalifikované ľudské zdroje, know-how a skúsenosti, nové vedecké nástroje a metodiky, ako aj siete na prenos najnovších poznatkov.
Európski vedeckí a výskumní pracovníci vždy patrili a naďalej patria medzi špičku v mnohých oblastiach. Túto situáciu však nesmieme považovať za samozrejmosť. Existuje dostatok dôkazov, že pri rastúcom tempe výskumu sa zvyšuje aj počet krajín, ktoré súťažia o prvé miesto. K tradičným výzvam z krajín ako Spojené štáty sa teraz pridali ekonomické veľmoci ako Čína a India, najmä z novo industrializovaných častí sveta, ako aj zo všetkých krajín, kde vlády uznávajú rozmanité prínosy a vysoké výnosy z investícií do výskumu.
Európski vedeckí a výskumní pracovníci vždy patrili a naďalej patria medzi špičku v mnohých oblastiach. Túto situáciu však nesmieme považovať za samozrejmosť. Existuje dostatok dôkazov, že pri rastúcom tempe výskumu sa zvyšuje aj počet krajín, ktoré súťažia o prvé miesto. K tradičným výzvam z krajín ako Spojené štáty sa teraz pridali ekonomické veľmoci ako Čína a India, najmä z novo industrializovaných častí sveta, ako aj zo všetkých krajín, kde vlády uznávajú rozmanité prínosy a vysoké výnosy z investícií do výskumu.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I – bod 1 – bod 1.1
1.1.  Zdôvodnenie
1.1.  Zdôvodnenie
Hoci EÚ vydáva najviac vedeckých publikácií na svete, ide v zásade o „továreň“ na vedomosti, kde je vzhľadom na veľkú rozlohu pomerne malý počet centier excelentnosti, ktoré vynikajú na svetovej úrovni, a v mnohých oblastiach zaznamenáva priemernú až slabú výkonnosť. V porovnaní so Spojenými štátmi a teraz do určitej miery aj s Čínou v EÚ prevláda tendencia uplatňovať „model rozloženia excelentnosti“, v ktorom sa zdroje rozložia medzi veľký počet výskumných pracovníkov a výskumných inštitúcií. Ďalší problém je, že v mnohých krajinách EÚ verejný sektor stále neponúka dostatočne atraktívne podmienky pre najlepších výskumných pracovníkov. Tieto faktory prispievajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty.
EÚ vydáva najviac vedeckých publikácií na svete. V porovnaní so Spojenými štátmi a teraz do určitej miery aj s Čínou sa v EÚ uplatňuje „model rozloženia excelentnosti“, v ktorom sa zdroje rozložia medzi veľký počet výskumných pracovníkov a výskumných inštitúcií. Ďalší problém je, že v mnohých krajinách EÚ sú investície verejného sektora do výskumu nerozumne pod prípustnou hranicou, a teda sektor neponúka dostatočne atraktívne podmienky pre najlepších výskumných pracovníkov. Tieto faktory prispievajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty.
Globálna výskumná sféra sa dramaticky vyvíja a je čoraz viac multipolárna v dôsledku rastúceho počtu rýchlo sa rozvíjajúcich krajín (najmä Číny), ktoré rozširujú svoju vedeckú produkciu. Zatiaľ čo podiel EÚ a Spojených štátov na svetových výdavkoch na výskum a vývoj dosahoval v roku 2000 takmer dve tretiny, do roku 2013 klesol na menej ako polovicu.
Globálna výskumná sféra sa dramaticky vyvíja a je čoraz viac multipolárna v dôsledku rastúceho počtu rýchlo sa rozvíjajúcich krajín (najmä Číny), ktoré rozširujú svoju vedeckú produkciu. Zatiaľ čo podiel EÚ a Spojených štátov na svetových výdavkoch na výskum a vývoj dosahoval v roku 2000 takmer dve tretiny, do roku 2013 klesol na menej ako polovicu. Európsky prehľad výsledkov inovácie za rok 2018 navyše potvrdil, že verejné a súkromné výdavky na výskum a vývoj v EÚ zostávajú pod úrovňami za rok 2010, a teda sa neplní dlhodobý cieľ vyčleniť 3 % HDP na činnosti v oblasti výskumu a vývoja.
ERC podporuje najlepších výskumných pracovníkov pružným a dlhodobým financovaním pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu. Funguje samostatne pod vedením nezávislej vedeckej rady zloženej z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou, primeranými odbornými znalosťami a pri zachovaní rozmanitosti. ERC môže čerpať zo širšej ponuky talentov a nápadov, než by bolo možné v rámci akéhokoľvek národného systému, pričom posilňuje excelentnosť prostredníctvom súťaže medzi najlepšími výskumnými pracovníkmi a najlepšími nápadmi.
ERC podporuje najlepších výskumných pracovníkov vrátane mladých výskumných pracovníkov pružným a dlhodobým financovaním pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu. Funguje samostatne pod vedením nezávislej, rodovo a disciplinárne vyváženej vedeckej rady zloženej z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou, primeranými odbornými znalosťami a pri zachovaní rozmanitosti. ERC môže čerpať zo širšej ponuky talentov a nápadov, než by bolo možné v rámci akéhokoľvek národného systému, pričom posilňuje excelentný výskum vo všetkých oblastiach vedy prostredníctvom súťaže medzi najlepšími výskumnými pracovníkmi a najlepšími nápadmi.
Hraničný výskum financovaný z prostriedkov ERC má podstatný priamy vplyv vo forme dosiahnutého pokroku na hraniciach poznania a otvára cestu k novým a často neočakávaným vedeckým a technologickým výsledkom a novým oblastiam výskumu. Vznikajú tak radikálne nové nápady, ktoré stimulujú inováciu a vynaliezavosť podnikov a riešia spoločenské výzvy. ERC má aj výrazný štrukturálny vplyv na pozdvihnutie kvality európskeho výskumného systému ďaleko nad rámec výskumných pracovníkov alebo činností, ktoré priamo financuje. Projekty a činnosti financované z prostriedkov ERC stanovujú inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v Európe, zlepšujú jej profil a zvyšujú jej príťažlivosť ako pracoviska pre najlepších výskumných pracovníkov na celosvetovej úrovni. Prestíž spojená s možnosťou prijať na svojej pôde príjemcov grantov ERC vytvára medzi európskymi univerzitami a výskumnými organizáciami konkurenciu, pretože chcú popredným výskumným pracovníkom ponúknuť čo najpríťažlivejšie podmienky, a zároveň im to môže nepriamo pomôcť pri posudzovaní svojich silných a slabých stránok a zavádzaní reforiem.
Hraničný výskum financovaný z prostriedkov ERC má podstatný priamy vplyv vo forme dosiahnutého pokroku na hraniciach poznania a otvára cestu k novým a často neočakávaným vedeckým, technologickým a spoločenským výsledkom a novým oblastiam výskumu. Vznikajú tak radikálne nové nápady, ktoré stimulujú inováciu a vynaliezavosť podnikov a riešia spoločenské výzvy. ERC má aj výrazný štrukturálny vplyv na pozdvihnutie kvality európskeho výskumného systému ďaleko nad rámec výskumných pracovníkov alebo činností, ktoré priamo financuje. Projekty a činnosti financované z prostriedkov ERC stanovujú inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v Európe, zlepšujú jej profil a zvyšujú jej príťažlivosť ako pracoviska pre najlepších výskumných pracovníkov na celosvetovej úrovni. Prestíž spojená s možnosťou prijať na svojej pôde príjemcov grantov ERC vytvára medzi európskymi univerzitami a výskumnými organizáciami konkurenciu, pretože chcú popredným výskumným pracovníkom ponúknuť čo najpríťažlivejšie podmienky, a zároveň im to môže nepriamo pomôcť pri posudzovaní svojich silných a slabých stránok a zavádzaní reforiem.
Pokiaľ ide o výkonnosť v oblasti výskumu, rozdiel medzi Spojenými štátmi a krajinami EÚ sa za 10 rokov od založenia ERC znížil. ERC financuje len pomerne malé percento z celkového európskeho výskumu, ale v porovnaní s tým je jeho vedecký vplyv veľmi vysoký. Priemerný citačný ohlas výskumu podporovaného z prostriedkov ERC je porovnateľný s ohlasom špičkových svetových univerzít. Výkonnosť ERC v oblasti výskumu je mimoriadne vysoká v porovnaní s najväčšími svetovými financovateľmi výskumu. Z prostriedkov ERC sa financuje veľká časť hraničného výskumu v mnohých oblastiach s najvyšším počtom citácií vrátane oblastí, ktoré sa rýchlo rozvíjajú. Aj keď sú finančné prostriedky ERC určené na hraničný výskum, viedli k značnému počtu patentov.
Pokiaľ ide o výkonnosť v oblasti výskumu, rozdiel medzi Spojenými štátmi a krajinami EÚ sa za 10 rokov od založenia ERC znížil. ERC financuje len pomerne malé percento z celkového európskeho výskumu, ale v porovnaní s tým je jeho vedecký vplyv veľmi vysoký. Priemerný citačný ohlas výskumu podporovaného z prostriedkov ERC je porovnateľný s ohlasom špičkových svetových univerzít. Výkonnosť ERC v oblasti výskumu je mimoriadne vysoká v porovnaní s najväčšími svetovými financovateľmi výskumu. Z prostriedkov ERC sa financuje veľká časť hraničného výskumu v mnohých oblastiach s najvyšším počtom citácií vrátane oblastí, ktoré sa rýchlo rozvíjajú. Aj keď sú finančné prostriedky ERC určené na hraničný výskum, viedli k značnému počtu patentov.
Existujú teda jasné dôkazy, že ERC priťahuje a financuje excelentných výskumných pracovníkov vďaka svojim výzvam a činnostiam s veľkým počtom najvýznamnejších výsledkov výskumu so značným vplyvom na celom svete vo vznikajúcich oblastiach, ktoré vedú k prelomovým objavom a významným pokrokom. Príjemcovia grantov ERC vykonávajú intenzívnu interdisciplinárnu činnosť, spolupracujú na medzinárodnej úrovni a svoje výsledky otvorene zverejňujú vo všetkých oblastiach výskumu vrátane spoločenských a humanitných vied.
Existujú teda jasné dôkazy, že ERC priťahuje a financuje excelentných výskumných pracovníkov vďaka svojim výzvam a činnostiam s veľkým počtom najvýznamnejších výsledkov výskumu so značným vplyvom na celom svete vo vznikajúcich oblastiach, ktoré vedú k prelomovým objavom a významným pokrokom. Očakáva sa, že práca príjemcov grantov ERC bude postupne čoraz viac interdisciplinárna, a príjemcovia grantov ERC spolupracujú na medzinárodnej úrovni a svoje výsledky otvorene zverejňujú vo všetkých oblastiach výskumu vrátane spoločenských a humanitných vied.
Existujú už aj dôkazy o dlhodobom vplyve grantov ERC na kariéry, odbornú prípravu kvalifikovaných postdoktorandov a doktorandov, zvyšovanie globálnej viditeľnosti a prestíže európskeho výskumu a národných výskumných systémov vďaka silnému účinku referenčného porovnávania. Tento účinok má mimoriadny význam pre model rozloženia excelentnosti EÚ, pretože štatút financovania ERC môže nahradiť uznanie založené na postavení inštitúcií a slúžiť ako presnejší ukazovateľ kvality výskumu. Ambiciózni jednotlivci, inštitúcie, regióny a krajiny môžu prevziať iniciatívu a rozvíjať výskumné profily, v ktorých obzvlášť vynikajú.
Existujú už aj dôkazy o dlhodobom vplyve grantov ERC na kariéry, odbornú prípravu kvalifikovaných výskumných pracovníkovabsolventov doktorandského a postdoktorandského vzdelávania, zvyšovanie globálnej viditeľnosti a prestíže európskeho výskumu a národných výskumných systémov vďaka silnému účinku referenčného porovnávania. Tento účinok má mimoriadny význam pre model rozloženia excelentnosti EÚ, pretože štatút financovania ERC môže nahradiť uznanie založené na postavení inštitúcií a slúžiť ako spoľahlivý ukazovateľ kvality výskumu. Ambiciózni jednotlivci, inštitúcie, regióny a krajiny môžu prevziať iniciatívu a rozvíjať výskumné profily, v ktorých obzvlášť vynikajú.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I – bod 1 – bod 1.2 – bod 1.2.1
1.2.  Oblasti intervencie
1.2.  Oblasti intervencie
1.2.1.  Hraničná veda
1.2.1.  Hraničná veda
Očakáva sa, že výskum financovaný z prostriedkov ERC povedie k pokroku na hraniciach poznania, vydávaniu vedeckých publikácie najvyššej kvality, výsledkom výskumu s potenciálne vysokým spoločenským a hospodárskym vplyvom a že ERC stanoví jasný a inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v rámci celej EÚ, Európy a na medzinárodnej úrovni. S cieľom vytvoriť v EÚ atraktívnejšie prostredie pre najlepších svetových vedcov sa ERC zameria na merateľné zlepšenie podielu EÚ v rebríčku najčastejšie citovaných publikácií na svete a na podstatné zvýšenie počtu excelentných výskumných pracovníkov z krajín mimo Európy, ktoré financuje. Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe týchto zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe prístupu zdola nahor a priority sa vopred neurčujú.
Očakáva sa, že výskum financovaný z prostriedkov ERC povedie k pokroku na hraniciach poznania, vydávaniu vedeckých publikácií najvyššej kvality, výsledkom výskumu s potenciálne vysokým spoločenským, hospodárskym a environmentálnym vplyvom a že ERC stanoví jasný a inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v rámci celej EÚ, Európy a na medzinárodnej úrovni. S cieľom vytvoriť v EÚ atraktívnejšie prostredie pre najlepších svetových vedcov sa ERC zameria na merateľné zlepšenie podielu EÚ v rebríčku najčastejšie citovaných publikácií na svete a na podstatné zvýšenie počtu excelentných výskumných pracovníkov z krajín mimo Európy, ktoré financuje. Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe týchto zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe prístupu zdola nahor a priority sa vopred neurčujú.
Základné línie
Základné línie
–  dlhodobé financovanie na podporu excelentných bádateľov a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu,
–  dlhodobé financovanie na podporu excelentných bádateľov a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu,
–  podpora začínajúcich výskumných pracovníkov s vynikajúcimi nápadmi, aby mohli dosiahnuť nezávislosť a súčasne konsolidovať svoj výskumný tím alebo program,
–  podpora začínajúcich výskumných pracovníkov s vynikajúcimi nápadmi, aby mohli dosiahnuť nezávislosť a súčasne konsolidovať svoj výskumný tím alebo program,
–  nové spôsoby práce vo vedeckom svete s potenciálom dosahovať prelomové výsledky a uvoľniť komerčný a sociálny inovačný potenciál financovaného výskumu,
–  nové spôsoby práce vo vedeckom svete s potenciálom dosahovať prelomové výsledky a uvoľniť komerčný a sociálny inovačný potenciál financovaného výskumu,
–  výmena skúseností a osvedčených postupov s regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie výskumu s cieľom propagovať podporu excelentných výskumných pracovníkov,
–  výmena skúseností a osvedčených postupov s regionálnymi a národnými agentúrami, ako aj ďalšími orgánmi Únie na financovanie výskumu s cieľom propagovať podporu excelentných výskumných pracovníkov,
–  zvyšovanie viditeľnosti programov ERC.
–  zvyšovanie viditeľnosti programov ERC.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I – bod 1 – bod 1.3 – bod 1.3.1 – odsek 2 – bod 2 – zarážka 4
–  preskúma a posúdi výsledky ERC, ako aj kvalitu a vplyv výskumu financovaného z prostriedkov ERC, a vydá odporúčania na nápravné alebo budúce opatrenia,
–  pravidelne predloží na externú kontrolu a posúdenie výsledky ERC, ako aj kvalitu a vplyv výskumu financovaného z prostriedkov ERC, a v súlade s tým prijme odporúčania a vypracuje usmernenia pre nápravné alebo budúce opatrenia,
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I – bod 2 – bod 2.1
2.1.  Zdôvodnenie
2.1.  Zdôvodnenie
Európa potrebuje kvalifikovanú a odolnú základňu ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácie, ktorá sa dokáže ľahko prispôsobiť a nájsť udržateľné riešenia pre budúce výzvy ako významné demografické zmeny v Európe. Na zabezpečenie excelentnosti treba zaistiť, aby boli výskumní pracovníci mobilní, spolupracovali a šírili poznatky medzi jednotlivými krajinami, sektormi a disciplínami, a mali správnu kombináciu vedomostí a zručností na riešenie spoločenských výziev a podporu inovácie.
Európa potrebuje kvalifikované a odolné ľudské zdroje v oblasti výskumu a inovácie, ktorá sa dokáže ľahko prispôsobiť a nájsť udržateľné riešenia pre súčasné i budúce výzvy ako významné demografické zmeny v Európe. Na zabezpečenie excelentnosti treba zaistiť, aby boli výskumní pracovníci mobilní, aby mali úplný prístup k najkvalitnejšej infraštruktúre v mnohých oblastiach, aby spolupracovali a šírili poznatky medzi jednotlivými krajinami, sektormi a disciplínami a mali správnu kombináciu vedomostí a zručností na riešenie spoločenských výziev a podporu inovácie.
Európa je vedecká veľmoc s približne 1,8 milióna výskumných pracovníkov, ktorí pôsobia na tisíckach univerzít, vo výskumných centrách a v popredných svetových spoločnostiach. Odhaduje sa však, že EÚ bude musieť do roku 2027 vyškoliť a zamestnať aspoň milión nových výskumných pracovníkov, aby dosiahla ciele stanovené na zvýšenie investícií do výskumu a inovácie. Táto potreba je mimoriadne naliehavá v neakademickom sektore. EÚ musí zvýšiť úsilie s cieľom zatraktívniť výskumnú profesiu pre viac mladých žien a mužov, prilákať výskumných pracovníkov z tretích krajín, udržať si vlastných výskumných pracovníkov a opätovne začleniť európskych výskumných pracovníkov, ktorí pracujú mimo Európy. V záujme rovnomernejšieho rozšírenia excelentnosti treba navyše v celom európskom výskumnom priestore zlepšovať podmienky pre výskumných pracovníkov. V tejto súvislosti sú potrebné silnejšie prepojenia s európskym vzdelávacím priestorom, Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskym sociálnym fondom (ESF+).
Európa je vedecká veľmoc s približne 1,8 milióna výskumných pracovníkov, ktorí pôsobia na tisíckach univerzít, vo výskumných centrách a v popredných svetových spoločnostiach. Odhaduje sa však, že EÚ bude musieť do roku 2027 vyškoliť a zamestnať aspoň milión nových výskumných pracovníkov, aby dosiahla ciele stanovené na zvýšenie investícií do výskumu a inovácie. Táto potreba je mimoriadne naliehavá v neakademickom sektore.
EÚ musí zvýšiť úsilie s cieľom zatraktívniť výskumnú profesiu pre viac mladých žien a mužov, prilákať výskumných pracovníkov z tretích krajín, udržať si vlastných výskumných pracovníkov a opätovne začleniť európskych výskumných pracovníkov, ktorí pracujú mimo Európy.
Na dosiahnutie týchto cieľov by sa mala venovať pozornosť aj systémom, ktoré zvyšujú pružnosť výskumných pracovníkov oboch pohlaví s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Programami mobility by sa takisto mali zaistiť skutočne rovnaké príležitosti a mali by zahŕňať osobitné opatrenia na odstránenie prekážok mobility výskumných pracovníkov, najmä žien.
V záujme zabezpečenia synergií a rovnomernejšieho rozšírenia excelentnosti sa bude na výzvy v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej naďalej uplatňovať známka excelentnosti a navyše treba v celom európskom výskumnom priestore zlepšovať podmienky pre výskumných pracovníkov. V tejto súvislosti sú potrebné silnejšie prepojenia s európskym vzdelávacím priestorom, Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskym sociálnym fondom (ESF+).
Tieto výzvy možno najlepšie riešiť na úrovni EÚ vzhľadom na ich systémový charakter a cezhraničné úsilie potrebné na ich riešenie.
Tieto výzvy možno najlepšie riešiť na úrovni EÚ vzhľadom na ich systémový charakter a cezhraničné úsilie potrebné na ich riešenie.
Akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) sa zameriavajú na excelentný výskum, ktorý prebieha úplne zdola nahor, je otvorený pre akúkoľvek oblasť výskumu a inovácie od základného výskumu až po prijatie na trhu a inovačné služby. Zahŕňajú oblasti výskumu, na ktoré sa vzťahujú Zmluva o fungovaní Európskej únie a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). V prípade osobitných potrieb a v závislosti od dostupnosti dodatočných zdrojov financovania sa môže program MSCA zamerať na určité činnosti, pokiaľ ide o konkrétne výzvy (vrátane identifikovaných misií), typy výskumných a inovačných inštitúcií alebo zemepisné lokality, s cieľom reagovať na vývoj európskych požiadaviek so zreteľom na zručnosti, odbornú prípravu v oblasti výskumu, kariérny rast a spoločné využívanie vedomostí.
Akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) sa zameriavajú na excelentný výskum, ktorý prebieha úplne zdola nahor, je otvorený pre akúkoľvek oblasť výskumu a inovácie od základného výskumu až po prijatie na trhu a inovačné služby. Zahŕňajú oblasti výskumu, na ktoré sa vzťahujú Zmluva o fungovaní Európskej únie a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). V prípade osobitných potrieb a v závislosti od dostupnosti dodatočných zdrojov financovania sa môže program MSCA zamerať na určité typy činností, pokiaľ ide o konkrétne výzvy (vrátane identifikovaných misií), a určité typy výskumných a inovačných inštitúcií alebo zemepisné lokality, s cieľom reagovať na vývoj európskych požiadaviek so zreteľom na zručnosti, odbornú prípravu v oblasti výskumu, kariérny rast a spoločné využívanie vedomostí.
Program MSCA je hlavným nástrojom na úrovni EÚ na prilákanie výskumných pracovníkov z tretích krajín do Európy, čím významne prispieva ku globálnej spolupráci v oblasti výskumu a inovácie. Preukázalo sa, že program MSCA má nielen pozitívny vplyv na jednotlivcov, organizácie a na úrovni systému, ale prináša aj prelomové výsledky výskumu s veľkým vplyvom a zároveň značne prispieva k riešeniu spoločenských a strategických výziev. Dlhodobé investície do ľudí sa vyplácajú, o čom svedčí počet nositeľov Nobelovej ceny, ktorí boli štipendistami alebo supervízormi programu MSCA.
Program MSCA je spolu s ERC hlavným nástrojom na úrovni EÚ na prilákanie výskumných pracovníkov z tretích krajín do Európy, čím významne prispieva ku globálnej spolupráci v oblasti výskumu a inovácie. Preukázalo sa, že program MSCA má nielen pozitívny vplyv na jednotlivcov, organizácie a na úrovni systému, ale prináša aj prelomové výsledky výskumu s veľkým vplyvom a zároveň značne prispieva k riešeniu spoločenských a strategických výziev. Dlhodobé investície do ľudí sa vyplácajú, o čom svedčí počet nositeľov Nobelovej ceny, ktorí boli štipendistami alebo supervízormi programu MSCA.
Prostredníctvom globálnej súťaže v oblasti výskumu medzi vedcami a hostiteľskými organizáciami z akademickej obce aj mimo nej a prostredníctvom vytvárania a výmeny vysokokvalitných poznatkov naprieč krajinami, sektormi a disciplínami program MSCA významne prispieva k dosahovaniu cieľov programu pre zamestnanosť, rast a investície, globálnej stratégie EÚ a cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN.
Prostredníctvom globálnej súťaže v oblasti výskumu medzi vedcami a hostiteľskými organizáciami z akademickej obce aj mimo nej a prostredníctvom vytvárania a výmeny vysokokvalitných poznatkov naprieč krajinami, sektormi a disciplínami program MSCA významne prispieva k dosahovaniu cieľov programu pre zamestnanosť, rast a investície, globálnej stratégie EÚ a cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN.
Program MSCA prispieva k zvýšeniu účinnosti, konkurencieschopnosti a príťažlivosti Európskeho výskumného priestoru (EVP) v celosvetovom meradle. Možno to dosiahnuť zameraním sa na novú generáciu kvalifikovaných výskumných pracovníkov a podporou nádejných talentov z celej EÚ a mimo nej; intenzívnym šírením a uplatňovaním nových poznatkov a nápadov v európskych politikách, hospodárstve a spoločnosti, okrem iného lepšou vedeckou komunikáciou a opatreniami na informovanie verejnosti; uľahčením spolupráce medzi výskumnými organizáciami; a štruktúrovaným vplyvom na EVP, podporou otvoreného trhu práce a stanovením noriem pre kvalitnú odbornú prípravu, atraktívnymi podmienkami zamestnávania a otvoreným náborom pre všetkých výskumných pracovníkov.
Program MSCA prispieva k zvýšeniu účinnosti, konkurencieschopnosti a príťažlivosti Európskeho výskumného priestoru (EVP) v celosvetovom meradle. Možno to dosiahnuť zameraním sa na novú generáciu kvalifikovaných výskumných pracovníkov a podporou nádejných talentov z celej EÚ a mimo nej; intenzívnym šírením a uplatňovaním nových poznatkov a nápadov v európskych politikách, hospodárstve a spoločnosti, okrem iného lepšou vedeckou komunikáciou a opatreniami na informovanie verejnosti; uľahčením spolupráce medzi výskumnými organizáciami; a štruktúrovaným vplyvom na EVP, podporou otvoreného trhu práce a stanovením noriem pre kvalitnú odbornú prípravu, atraktívnymi podmienkami zamestnávania a otvoreným a transparentným náborom pre všetkých výskumných pracovníkov.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I – bod 2 – bod 2.2 – bod 2.2.2 – odsek 1
EÚ potrebuje silnú, odolnú a tvorivú základňu ľudských zdrojov so správnou kombináciou inovačných zručností zodpovedajúcich budúcim potrebám trhu práce v záujme inovácie a premeny vedomostí a nápadov na výrobky a služby s hospodárskym a spoločenským prínosom. Dá sa to dosiahnuť odbornou prípravou výskumných pracovníkov s cieľom prehĺbiť ich základné výskumné kompetencie a posilniť ich prierezové zručnosti ako tvorivé a podnikateľské zmýšľanie. Vďaka tomu budú môcť čeliť súčasným a budúcim svetovým výzvam a zlepšiť si kariérne vyhliadky a inovačný potenciál.
EÚ potrebuje silnú, odolnú a tvorivú základňu ľudských zdrojov so správnou kombináciou inovačných zručností zodpovedajúcich budúcim potrebám trhu práce v záujme inovácie a premeny vedomostí a nápadov na výrobky a služby s vedeckým, hospodárskym a spoločenským prínosom. Dá sa to dosiahnuť odbornou prípravou výskumných pracovníkov s cieľom prehĺbiť ich základné výskumné kompetencie a posilniť ich prierezové zručnosti ako tvorivé a podnikateľské zmýšľanie vrátane pochopenia prínosov, ktoré majú normy pri uvádzaní nových výrobkov a služieb na trh. Vďaka tomu budú môcť čeliť súčasným a budúcim svetovým výzvam a zlepšiť si kariérne vyhliadky a inovačný potenciál. To sa dá dosiahnuť, ak je to vhodné, v komplementárnosti so vzdelávacími aktivitami EIT.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I - bod 2 – bod 2.2 – bod 2.2.3
2.2.3.  Posilnenie rozvoja ľudského kapitálu a zručností v celom Európskom výskumnom priestore
2.2.3.  Posilnenie rozvoja ľudských zdrojov a zručností v celom Európskom výskumnom priestore
S cieľom posilniť excelentnosť, podporiť spoluprácu medzi organizáciami vykonávajúcimi výskum a dosiahnuť pozitívny štrukturálny účinok treba v rámci EVP intenzívnejšie zavádzať kvalitné vzdelávacie normy, vytvárať dobré pracovné podmienky a zaistiť účinný kariérny rast výskumných pracovníkov. Prispeje to k modernizácii a zlepšovaniu programov a systémov odbornej prípravy v oblasti výskumu, ako aj k zvýšeniu príťažlivosti inštitúcií v celosvetovom meradle.
S cieľom posilniť excelentnosť, podporiť spoluprácu medzi organizáciami vykonávajúcimi výskum a dosiahnuť pozitívny štrukturálny účinok treba v rámci EVP intenzívnejšie zavádzať kvalitné vzdelávacie normy, vytvárať dobré pracovné podmienky a zaistiť účinný kariérny rast výskumných pracovníkov. Prispeje to k modernizácii a zlepšovaniu programov a systémov odbornej prípravy v oblasti výskumu, ako aj k zvýšeniu príťažlivosti inštitúcií v celosvetovom meradle, vyvinuté v spolupráci s inými časťami programu Horizont Európa.
Základné línie
Základné línie
–  programy odbornej prípravy na podporu excelentnosti a šírenie osvedčených postupov naprieč výskumno-inovačnými inštitúciami a systémami,
–  programy odbornej prípravy na podporu excelentnosti a šírenie osvedčených postupov naprieč výskumno-inovačnými inštitúciami a systémami,
–  spolupráca, tvorba a šírenie vedomostí v rámci EÚ a s tretími krajinami.
–  spolupráca, tvorba a šírenie vedomostí v rámci EÚ a s tretími krajinami.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I - bod 2 – bod 2.2 – bod 2.2.5
2.2.5.  Podpora informovania verejnosti
2.2.5.  Podpora informovania verejnosti
Treba zlepšiť povedomie o činnostiach programu a verejné uznanie výskumných pracovníkov v celej EÚ a mimo nej s cieľom zviditeľniť MSCA vo svetovom meradle a lepšie porozumieť vplyvu práce výskumných pracovníkov na každodenný život občanov a motivovať mladých ľudí ku kariére vo výskume. Možno to dosiahnuť lepším šírením, využívaním a prenikaním vedomostí a postupov.
Treba zlepšiť povedomie o činnostiach programu a verejné uznanie výskumných pracovníkov v celej EÚ a mimo nej s cieľom zviditeľniť MSCA vo svetovom meradle a lepšie porozumieť vplyvu práce výskumných pracovníkov na každodenný život občanov a motivovať mladých ľudí, najmä ženy, ku kariére vo výskume. Možno to dosiahnuť lepším šírením, využívaním a prenikaním vedomostí a postupov.
Základné línie
Základné línie
–  iniciatívy šírenia informácií verejnosti zamerané na vzbudenie záujmu o kariéru vo výskume, najmä medzi mladými ľuďmi,
–  iniciatívy šírenia informácií verejnosti zamerané na vzbudenie záujmu o kariéru vo výskume, najmä medzi mladými ľuďmi,
–  podporné činnosti na zvýšenie celosvetového významu, viditeľnosti programu MSCA a povedomia o ňom,
–  podporné činnosti na zvýšenie celosvetového významu, viditeľnosti programu MSCA a povedomia o ňom,
–  šírenie a zoskupovanie vedomostí prostredníctvom spolupráce medzi projektmi a iného nadväzovania kontaktov, ako napríklad služba pre absolventov.
–  šírenie a zoskupovanie vedomostí prostredníctvom spolupráce medzi projektmi a iného nadväzovania kontaktov, ako napríklad služba pre absolventov a národné kontaktné miesta.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I – bod 3 – bod 3.1
3.1.  Zdôvodnenie
3.1.  Zdôvodnenie
Moderné výskumné infraštruktúry poskytujú kľúčové služby pre výskumno-inovačné komunity a zohrávajú dôležitú úlohu pri rozširovaní hraníc poznania. Podpora výskumných infraštruktúr na úrovni EÚ pomáha zmierniť to, čo je v mnohých prípadoch realitou roztrúsených vnútroštátnych výskumných infraštruktúr a oblastí vedeckej excelentnosti, ako aj riešiť problém nízkeho obehu vedomostí v dátových silách.
Moderné výskumné infraštruktúry poskytujú kľúčové služby pre výskumno-inovačné komunity a zohrávajú dôležitú úlohu pri rozširovaní hraníc poznania. Podpora všetkých typov výskumných infraštruktúr na úrovni EÚ vrátane malých a stredných infraštruktúr a infraštruktúr financovaných z EFRR pomáha zmierniť to, čo je v mnohých prípadoch realitou roztrúsených vnútroštátnych a regionálnych výskumných infraštruktúr, ktoré dopĺňajú a posilňujú oblasti vedeckej excelentnosti, ako aj zvýšiť obeh vedomostí v dátových silách.
Všeobecným cieľom je vybaviť Európu udržateľnými výskumnými infraštruktúrami svetovej triedy, ktoré sú otvorené pre všetkých výskumníkov v Európe a mimo nej, a plne využiť ich potenciál v oblasti vedeckého pokroku a inovácií. Medzi hlavné ciele patrí zníženie fragmentácie výskumno-inovačného ekosystému, predchádzanie duplicite úsilia, lepšia koordinácia vývoja a využívanie výskumných infraštruktúr. Je nevyhnutné podporovať otvorený prístup k výskumným infraštruktúram pre všetkých európskych výskumných pracovníkov, ale aj rozšírený prístup (prostredníctvom európskeho cloudu pre otvorenú vedu) k digitálnym výskumným zdrojom, najmä v boji proti súčasnému nie práve optimálnemu využívaniu postupov otvorenej vedy a otvorených dát. EÚ si musí poradiť aj s rýchlym zvyšovaním globálnej súťaže o talenty tak, že priláka výskumných pracovníkov z tretích krajín, aby pracovali v prvotriednych európskych výskumných infraštruktúrach. Rovnako dôležitým cieľom je zvyšovanie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, podpora kľúčových technológií a služieb relevantných pre výskumné infraštruktúry a ich používateľov, čím sa zlepšujú podmienky na poskytovanie inovačných riešení.
Všeobecným cieľom je vybaviť Európu udržateľnými výskumnými infraštruktúrami svetovej triedy, ktoré sú otvorené pre všetkých výskumníkov a inovátorov v Európe a mimo nej, a plne využiť ich potenciál v oblasti vedeckého pokroku a inovácie. Medzi hlavné ciele patrí zníženie fragmentácie výskumno-inovačného ekosystému, zaistenie pokračujúcej modernizácie, predchádzanie duplicite úsilia, lepšia koordinácia vývoja, využívania a prístupnosti výskumných infraštruktúr.
Je tiež nevyhnutné podporovať otvorený prístup k výskumným infraštruktúram pre všetkých európskych výskumných pracovníkov, ale aj rozšírený prístup (prostredníctvom európskeho cloudu pre otvorenú vedu) k digitálnym výskumným zdrojom, najmä v boji proti súčasnému nie práve optimálnemu využívaniu postupov otvorenej vedy a otvorených dát. EÚ si musí poradiť aj s rýchlym zvyšovaním globálnej súťaže o talenty tak, že priláka výskumných pracovníkov z tretích krajín, aby pracovali v prvotriednych európskych výskumných infraštruktúrach. Rovnako dôležitým cieľom je zvyšovanie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, podpora kľúčových technológií a služieb relevantných pre výskumné infraštruktúry a ich používateľov, čím sa zlepšujú podmienky na poskytovanie a využívanie inovačných riešení.
Minulé rámcové programy významne prispeli k efektívnejšiemu a účinnejšiemu využívaniu vnútroštátnych infraštruktúr a spolu s Európskym strategickým fórom o výskumných infraštruktúrach vypracovali súdržný a strategicky orientovaný prístup k tvorbe politík týkajúcich sa celoeurópskych výskumných infraštruktúr. Tento strategický prístup priniesol jasné výhody vrátane zníženia duplicity úsilia s efektívnejším celkovým využívaním zdrojov, ako aj štandardizácie procesov a postupov.
Minulé rámcové programy významne prispeli k efektívnejšiemu a účinnejšiemu využívaniu vnútroštátnych infraštruktúr a k odstráneniu prekážok nadnárodného prístupu, pričom spolu s Európskym strategickým fórom o výskumných infraštruktúrach vypracovali súdržný a strategicky orientovaný prístup k tvorbe politík týkajúcich sa celoeurópskych výskumných infraštruktúr. Tento strategický prístup priniesol jasné výhody vrátane zníženia duplicity úsilia s efektívnejším celkovým využívaním zdrojov, ako aj štandardizácie a harmonizácie procesov a postupov. Posilnenie a otvorenie existujúcich excelentných sietí výskumu a inovácie, ako aj vytvorenie nových, kde je to vhodné, bude prioritou aj v tejto kapitole.
Činnosť s podporou EÚ prinesie pridanú hodnotu vďaka: konsolidácii a optimalizácii existujúcich výskumných infraštruktúr popri úsilí o rozvoj nových infraštruktúr; zriadeniu európskeho cloudu pre otvorenú vedu ako účinného rozšíriteľného a udržateľného prostredia pre výskum založený na údajoch; prepojeniu národných a regionálnych výskumno-vzdelávacích sietí, rozšíreniu a zabezpečeniu vysokokapacitnej sieťovej infraštruktúry pre obrovské množstvo údajov a prístupu k digitálnym zdrojom naprieč hranicami a doménami; odstráneniu prekážok, ktoré najlepším výskumným tímom bránia v prístupe k službám najlepších výskumných infraštruktúr v EÚ; podpore inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr so zameraním na technologický vývoj a spoločnú inováciu, ako aj vďaka intenzívnejšiemu využívaniu výskumných infraštruktúr v priemysle.
Činnosť s podporou EÚ prinesie pridanú hodnotu vďaka: konsolidácii a optimalizácii existujúcich výskumných infraštruktúr vrátane elektronických infraštruktúr popri úsilí o rozvoj nových infraštruktúr; zriadeniu európskeho cloudu pre otvorenú vedu ako účinného rozšíriteľného a udržateľného prostredia pre výskum založený na údajoch, prepojeniu národných a regionálnych výskumno-vzdelávacích sietí, rozšíreniu a zabezpečeniu vysokokapacitnej sieťovej infraštruktúry pre obrovské množstvo údajov a prístupu k digitálnym zdrojom naprieč hranicami a doménami; odstráneniu prekážok, ktoré najlepším výskumným tímom bránia v prístupe k službám najlepších výskumných infraštruktúr v EÚ; podpore inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr so zameraním na technologický vývoj a spoločnú inováciu, ako aj vďaka intenzívnejšiemu využívaniu výskumných infraštruktúr v priemysle.
Musí sa posilniť aj medzinárodný rozmer výskumných infraštruktúr EÚ, užšia spolupráca s medzinárodnými partnermi a medzinárodná účasť v európskych výskumných infraštruktúrach pri dosahovaní vzájomných výhod.
Musí sa posilniť aj medzinárodný rozmer výskumných infraštruktúr EÚ, užšia spolupráca, prístup a prepojenosť s medzinárodnými partnermi a medzinárodná účasť v európskych výskumných infraštruktúrach pri dosahovaní vzájomných výhod.
Činnosti prispejú k týmto rôznym cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.
Činnosti prispejú k týmto rôznym cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I - bod 3 – bod 3.2 – bod 3.2.1
3.2.1.  Konsolidácia prostredia európskych výskumných infraštruktúr
3.2.1.  Konsolidácia prostredia európskych výskumných infraštruktúr
Zriadenie, prevádzka a dlhodobá udržateľnosť výskumných infraštruktúr určených fórom ESFRI je pre EÚ nevyhnutná na zaistenie si vedúceho postavenia v oblasti hraničného výskumu, tvorby a využívania poznatkov a konkurencieschopnosti jej odvetví.
Zriadenie, prevádzka a dlhodobá udržateľnosť výskumných infraštruktúr vrátane infraštruktúr určených fórom ESFRI, ako aj maximalizácia ich zapájania sa do excelentných projektov programu Horizont Európa, je pre EÚ nevyhnutná na zaistenie si vedúceho postavenia v oblasti hraničného výskumu, tvorby a využívania poznatkov a konkurencieschopnosti jej odvetví.
Európsky cloud pre otvorenú vedu by mal plniť funkciu účinného a komplexného distribučného kanálu pre služby výskumných infraštruktúr a mal by európskym výskumným komunitám poskytnúť dátové služby novej generácie na zber, uchovávanie, spracovanie (napr. služby analýzy, simulácie a vizualizácie) a výmenu veľkých vedeckých dát (big data). Okrem toho by mal výskumným pracovníkom v Európe poskytnúť prístup k väčšine údajov vygenerovaných a zozbieraných výskumnými infraštruktúrami, ako aj k vysokovýkonnej výpočtovej technike a exaflopovým zdrojom zavedeným v rámci európskej dátovej infraštruktúry13.
Európsky cloud pre otvorenú vedu by mal plniť funkciu účinného a komplexného distribučného kanálu pre služby výskumných infraštruktúr a mal by európskym výskumným komunitám dať možnosť vyvinúť dátové služby novej generácie na zber, uchovávanie, spracovanie (napr. služby analýzy, simulácie a vizualizácie) a výmenu veľkých vedeckých dát (big data). Okrem toho by mal výskumným pracovníkom v Európe poskytnúť služby podnecujúce uchovávanie a spracúvanie väčšiny údajov vygenerovaných a zozbieraných výskumnými pracovníkmi v rámci alebo mimo výskumných infraštruktúr, ako aj poskytnúť prístup k vysokovýkonnej výpočtovej technike a exaflopovým zdrojom zavedeným v rámci európskej dátovej infraštruktúry13.
Celoeurópska výskumno-vzdelávacia sieť prepojí výskumné infraštruktúry a výskumné zdroje a umožní k nim vzdialený prístup zabezpečením vzájomného prepojenia medzi univerzitami, výskumnými ústavmi a výskumno-inovačnými komunitami na úrovni EÚ, ako aj medzinárodného prepojenia s ostatnými partnerskými sieťami na celom svete.
Celoeurópska výskumno-vzdelávacia sieť prepojí výskumné infraštruktúry a výskumné zdroje a umožní k nim vzdialený prístup zabezpečením vzájomného prepojenia medzi univerzitami, výskumnými ústavmi a výskumno-inovačnými komunitami na úrovni EÚ, ako aj medzinárodného prepojenia s ostatnými partnerskými sieťami na celom svete.
Základné línie
Základné línie
–  životný cyklus celoeurópskych výskumných infraštruktúr navrhovaním nových výskumných infraštruktúr, ich prípravná a vykonávacia fáza, počiatočná fáza prevádzky v kombinácii s inými zdrojmi financovania, ako aj konsolidácia a optimalizácia ekosystému výskumnej infraštruktúry monitorovaním medzníkov ESFRI a uľahčením uzatvárania servisných zmlúv, rozvoja, zlučovania alebo vyraďovania celoeurópskych výskumných infraštruktúr,
–  životný cyklus celoeurópskych výskumných infraštruktúr navrhovaním nových výskumných infraštruktúr, ich prípravná a vykonávacia fáza, počiatočná fáza prevádzky v kombinácii s inými zdrojmi financovania, ako aj konsolidácia a optimalizácia ekosystému výskumnej infraštruktúry monitorovaním medzníkov ESFRI a uľahčením uzatvárania servisných zmlúv, rozvoja, zlučovania alebo vyraďovania celoeurópskych výskumných infraštruktúr,
–  európsky cloud pre otvorenú vedu vrátane: rozšíriteľnosti a udržateľnosti prístupového kanála; účinného združovania európskych, národných, regionálnych a inštitucionálnych zdrojov; jeho technického a politického vývoja, pokiaľ ide o plnenie nových potrieb a požiadaviek výskumu (napr. používanie citlivých údajov, začlenenie zásad ochrany súkromia už v štádiu návrhu); interoperability dát a ich súladu so zásadami FAIR a širokej používateľskej základne,
–  európsky cloud pre otvorenú vedu vrátane: rozšíriteľnosti a udržateľnosti prístupového kanála; účinného združovania európskych, národných, regionálnych a inštitucionálnych zdrojov; jeho technického a politického vývoja, pokiaľ ide o plnenie nových potrieb a požiadaviek výskumu (napr. používanie citlivých údajov, začlenenie zásad ochrany súkromia už v štádiu návrhu); interoperability dát a ich súladu so zásadami FAIR a širokej používateľskej základne,
–  celoeurópska výskumno-vzdelávacia sieť, ktorá podporuje európsky cloud pre otvorenú vedu a európsku dátovú infraštruktúru, a umožňuje poskytovanie HPC/dátových služieb v prostredí založenom na cloudových technológiách schopných spracovať extrémne veľké súbory údajov a zvládať rozsiahle výpočtové procesy.
–  celoeurópska výskumno-vzdelávacia sieť, ktorá podporuje európsky cloud pre otvorenú vedu a európsku dátovú infraštruktúru, a umožňuje poskytovanie HPC/dátových služieb v prostredí založenom na cloudových technológiách schopných spracovať extrémne veľké súbory údajov a zvládať rozsiahle výpočtové procesy.
__________________
__________________
13 Európska dátová infraštruktúra bude základom európskeho cloudu pre otvorenú vedu v zmysle zabezpečenia prvotriednej kapacity vysokovýkonnej výpočtovej techniky, vysokorýchlostného pripojenia a špičkových dátových a softvérových služieb.
13 Európska dátová infraštruktúra bude základom európskeho cloudu pre otvorenú vedu v zmysle zabezpečenia prvotriednej kapacity vysokovýkonnej výpočtovej techniky, vysokorýchlostného pripojenia a špičkových dátových a softvérových služieb.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I - bod 3 – bod 3.2 – bod 3.2.2
3.2.2.  Otvorenie, integrácia a vzájomné prepojenie výskumných infraštruktúr
3.2.2.  Otvorenie, integrácia a vzájomné prepojenie výskumných infraštruktúr
Výskumné prostredie sa výrazne posilní vďaka zabezpečeniu otvorenosti hlavných medzinárodných, národných a regionálnych výskumných infraštruktúr pre všetkých výskumných pracovníkov EÚ a podľa potreby integráciou ich služieb v záujme harmonizácie podmienok prístupu, zlepšenia a rozšírenia poskytovaných služieb a podpory spoločnej stratégie rozvoja špičkových technologických komponentov a pokročilých služieb prostredníctvom inovačných činností.
Výskumné prostredie sa výrazne posilní vďaka zabezpečeniu otvorenosti hlavných medzinárodných, národných a regionálnych výskumných infraštruktúr pre všetkých výskumných pracovníkov a inovátorov EÚ a podľa potreby integráciou ich služieb v záujme harmonizácie podmienok prístupu, zlepšenia a rozšírenia poskytovaných služieb a podpory spoločnej stratégie rozvoja špičkových technologických komponentov a pokročilých služieb prostredníctvom inovačných činností.
Základné línie
Základné línie
–  siete, ktoré spájajú národných a regionálnych financovateľov výskumných infraštruktúr, na spolufinancovanie nadnárodného prístupu výskumných pracovníkov,
–  siete, ktoré spájajú národných a regionálnych financovateľov výskumných infraštruktúr, na spolufinancovanie nadnárodného prístupu výskumných pracovníkov,
–  siete celoeurópskych, národných a regionálnych výskumných infraštruktúr na riešenie globálnych výziev určené na zabezpečenie prístupu výskumným pracovníkom, ako aj na harmonizáciu a zlepšenie služieb infraštruktúr,
–  siete celoeurópskych, národných a regionálnych výskumných infraštruktúr vrátane malých a stredných infraštruktúr určené na zabezpečenie prístupu výskumným pracovníkom, ako aj na harmonizáciu a zlepšenie služieb infraštruktúr,
–  integrované siete výskumných infraštruktúr na rozvoj a vykonávanie spoločnej stratégie/plánu technického rozvoja potrebných na zlepšenie ich služieb prostredníctvom partnerstva s priemyslom, ako aj špičkové technologické komponenty v oblastiach ako vedecké prístrojové vybavenie a na intenzívnejšie využívanie výskumných infraštruktúr v priemysle, napr. ako pokusných skúšobných zariadení.
–  integrované siete výskumných infraštruktúr na rozvoj a vykonávanie spoločnej stratégie/plánu technického rozvoja potrebných na zlepšenie ich služieb prostredníctvom partnerstva s priemyslom, ako aj špičkové technologické komponenty v oblastiach ako vedecké prístrojové vybavenie a na intenzívnejšie využívanie výskumných infraštruktúr v priemysle, napr. ako pokusných skúšobných zariadení.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II
GLOBÁLNE VÝZVY A KONKURENCIESCHOPNOSŤ PRIEMYSLU
GLOBÁLNE VÝZVY A KONKURENCIESCHOPNOSŤ EURÓPSKEHO PRIEMYSLU
Mnohé z výziev, ktorým EÚ čelí, majú aj globálny charakter. Problémy sú také rozsiahle a zložité, že na ich riešenie treba vynaložiť zodpovedajúce množstvo peňazí, zdrojov a úsilia. Ide práve o tie oblasti, kde musí EÚ spolupracovať: inteligentne, flexibilne a spoločne v prospech našich občanov.
V súčasnom prepojenom svete majú mnohé z výziev, ktorým EÚ čelí, aj globálny charakter. Problémy sú také rozsiahle a zložité, že na ich riešenie treba vynaložiť zodpovedajúce množstvo finančných a ľudských zdrojov a úsilia. Ide práve o tie oblasti, kde musí EÚ spolupracovať: inteligentne, flexibilne a spoločne v prospech našich občanov.
Ešte väčší vplyv možno dosiahnuť zosúladením činností s inými národmi a regiónmi sveta v rámci bezprecedentnej medzinárodnej spolupráce v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy. Partneri z celého sveta sa vyzvú, aby na základe vzájomnej prospešnosti prispeli k spoločnému úsiliu EÚ ako neoddeliteľnej súčasti udržateľnosti výskumu a inovácie.
Ešte väčší vplyv možno dosiahnuť zosúladením činností s inými národmi a regiónmi sveta v rámci bezprecedentnej medzinárodnej spolupráce uvedenej v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja a v Parížskej dohode o zmene klímy. Partneri z celého sveta sa vyzvú, aby na základe vzájomnej prospešnosti prispeli k spoločnému úsiliu EÚ ako neoddeliteľnej súčasti udržateľnosti výskumu a inovácie.
Výskum a inovácia sú hlavnými hnacími silami trvalo udržateľného rastu a konkurencieschopnosti priemyslu a prispejú k hľadaniu riešení súčasných problémov, aby sa čo najskôr zvrátil negatívny a nebezpečný trend, ktorý momentálne spája hospodársky rozvoj, využívanie prírodných zdrojov a sociálne otázky, a premenil sa na nové podnikateľské príležitosti.
Výskum a inovácia sú hlavnými hnacími silami trvalo udržateľného rozvoja vrátane rastu a konkurencieschopnosti priemyslu a prispejú k hľadaniu riešení súčasných problémov, aby sa čo najskôr zvrátil negatívny a nebezpečný trend, ktorý momentálne spája hospodársky rozvoj, využívanie prírodných zdrojov a sociálne otázky, a premenil sa na pracovné miesta a nové udržateľné podnikateľské príležitosti a hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj.
EÚ bude profitovať ako používateľ a tvorca technológií a odvetví, pričom preukáže, ako môže moderná, industrializovaná, udržateľne inkluzívna, otvorená a demokratická spoločnosť fungovať a rozvíjať sa. Podporia a posilnia sa čoraz dôležitejšie hospodársko-environmentálno-sociálne príklady udržateľnej priemyselnej ekonomiky, či už ide o zdravie a kvalitu života pre všetkých, odolné inkluzívne a bezpečné spoločnosti, dostupnú čistú energiu a mobilitu, digitalizované hospodárstvo a spoločnosť, interdisciplinárny a kreatívny priemysel, riešenia založené na vesmírnych, námorných alebo pozemných technológiách alebo potravinové a výživové riešenia či udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ochrana klímy a adaptácia na jej zmenu, pričom všetky tieto aspekty vytvárajú v Európe bohatstvo a kvalitnejšie pracovné miesta. Priemyselná transformácia bude mať zásadný význam.
EÚ bude profitovať ako používateľ a tvorca vedomostí, technológií a odvetví. Môže preukázať, ako môže moderná, industrializovaná, udržateľne inkluzívna, otvorená a demokratická spoločnosť fungovať a rozvíjať sa. Podporia a posilnia sa čoraz dôležitejšie hospodársko-environmentálno-sociálne príklady udržateľnej priemyselnej ekonomiky, či už ide o zdravie a kvalitu života pre všetkých, inkluzívne a kreatívne spoločnosti, bezpečné spoločnosti, dostupnú čistú energiu a mobilitu, digitalizované hospodárstvo a spoločnosť, interdisciplinárny a účinný priemysel, riešenia založené na vesmírnych, námorných alebo pozemných technológiách alebo potravinové a výživové riešenia či udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ochrana klímy a zmiernenie zmeny klímy, pričom všetky tieto aspekty vytvárajú v Európe bohatstvo a kvalitnejšie pracovné miesta. Priemyselná transformácia bude mať zásadný význam.
Výskum a inovácia v rámci tohto piliera Európskeho horizontu sú zoskupené do integrovaných klastrov činností. Investície nie sú zamerané na sektory, ale skôr na systematické zmeny našej spoločnosti a hospodárstva pozdĺž vektora udržateľnosti. Možno ich dosiahnuť iba vtedy, ak sa do spoločného navrhovania a tvorby výskumu a inovácie zapoja súkromní aj verejní aktéri, čiže cez spoluprácu koncových používateľov, vedcov, technológov, výrobcov, inovátorov, podnikov, pedagógov, občanov a organizácií občianskej spoločnosti. Žiaden z týchto tematických klastrov teda nie je určený iba pre jeden okruh aktérov.
Výskum a inovácia v rámci tohto piliera programu Horizont Európa sú zoskupené do integrovaných klastrov činností. Investície nie sú zamerané na sektory, ale skôr na systematické zmeny našej spoločnosti a hospodárstva pozdĺž vektora inkluzívnosti a udržateľnosti. Možno ich dosiahnuť iba vtedy, ak sa do spoločného navrhovania a tvorby výskumu a inovácie zapoja súkromní aj verejní aktéri, čiže cez spoluprácu koncových používateľov, výskumných pracovníkov, vedcov, technológov, dizajnérov, výrobcov, inovátorov, podnikov, pedagógov, občanov a organizácií občianskej spoločnosti. Žiaden z týchto tematických klastrov teda nie je určený iba pre jeden okruh aktérov.
Klastre podporia tvorbu znalostí vo všetkých fázach vývoja vrátane výskumných činností v počiatočnom štádiu, ktoré sú doplnené o prierezovú podporu ambicióznych, dlhodobých a rozsiahlych výskumných iniciatív zameraných na budúce a nové technológie (hlavné iniciatívy FET) iniciované v rámci predchádzajúceho rámcového programu: Human Brain Project, Grafen, Quantum Technologies a Future Battery Technologies.
Klastre budú rozvíjať a uplatňovať digitálne, kľúčové podporné a vznikajúce technológie ako súčasť spoločnej stratégie na podporu vedúceho postavenia priemyslu EÚ. Podľa potreby sa na to použijú vesmírne údaje a služby EÚ.
Klastre budú takisto rozvíjať a uplatňovať digitálne, kľúčové podporné a budúce vznikajúce technológie ako súčasť spoločnej stratégie na podporu vedúceho postavenia priemyslu EÚ. Podľa potreby sa na to použijú vesmírne údaje a služby EÚ.
Podporí sa uvedenie technológií z laboratórií na trh a rozvoj aplikácií vrátane pilotných projektov a demonštračných činností, opatrení na podporu prijatia na trhu a posilnenie zapojenia súkromného sektora. Synergie s ďalšími programami budú čo najväčšie.
Podporí sa uvedenie technológií z laboratórií na trh a rozvoj aplikácií vrátane pilotných projektov a demonštračných činností, opatrení na podporu prijatia na trhu a posilnenie zapojenia súkromného sektora. Synergie s inými časťami programu Horizont Európa, najmä EIT, ako aj s ďalšími programami budú čo najväčšie.
Klastre urýchlia zavedenie jedinečných inovácií v EÚ cez širokú škálu začlenených činností vrátane komunikácie, šírenia, využívania, štandardizácie a podpory netechnologických inovácií a inovačných mechanizmov plnenia, čím prispejú k vytváraniu spoločenských, regulačných a trhových podmienok priaznivých pre inováciu, ako napríklad dohody o inováciách. Vytvorí sa sústava inovačných riešení pochádzajúcich z výskumno-inovačných činností, ktorá bude zameraná na verejných a súkromných investorov, ako aj iné relevantné programy EÚ a členských štátov.
Klastre popri skúmaniu dopadu na spoločnosť urýchlia zavedenie jedinečnej inovácie v EÚ cez širokú škálu začlenených činností vrátane komunikácie, šírenia, využívania, štandardizácie a podpory netechnologickej inovácie a inovačných mechanizmov plnenia, čím prispejú k vytváraniu spoločenských, regulačných a trhových podmienok priaznivých pre inováciu, ako napríklad dohody o inovácii Vytvorí sa sústava inovačných riešení pochádzajúcich z výskumno-inovačných činností, ktorá bude zameraná na získavanie ďalších verejných a súkromných investorov, ako aj iné relevantné programy EÚ a členských štátov.
Osobitná pozornosť sa bude venovať podpore MSP v rámci piliera 2 v rámci spoločných častí a prostredníctvom osobitného nástroja pre MSP pre jedného príjemcu založeného na grantoch. Všetky klastre vyčlenia primeranú sumu na nástroj MSP, ktorý bude fungovať úplne zdola nahor, s neustále otvorenými výzvami a uzávierkami, a ktorý sa bude venovať výlučne prírastkovej inovácii. Žiadať o financovanie a podporu budú môcť len MSP, a to aj prostredníctvom spolupráce alebo subdodávateľstva. Projekty musia mať jasný európsky rozmer a prispievať k pridanej hodnote EÚ.
Pomoc prostredníctvom nástroja pre MSP sa bude poskytovať v troch fázach na základe modelu programu Horizont Európa:
–   Fáza 1: Posúdenie koncepcie a uskutočniteľnosti:
Malé a stredné podniky získajú financie na preskúmanie vedeckej alebo technologickej uskutočniteľnosti a komerčného potenciálu nového nápadu (overenie koncepcie) s cieľom pripraviť projekt inovácie. Pozitívny výsledok tohto posúdenia, v ktorom zohráva dôležitú úlohu prepojenie medzi témou projektu a potrebami potenciálnych používateľov/kupujúcich, umožní financovanie ďalšej fázy (ďalších fáz).
–   Fáza 2: Výskum a vývoj, demonštračné činnosti, trhové uplatnenie:
S primeranou pozornosťou venovanou koncepcii inovačného poukazu sa výskum a vývoj podporia s osobitným zameraním na demonštračné činnosti (testovanie, prototyp, štúdie rozšírenia, návrh, pilotné inovačné procesy, produkty a služby, validácia, overenie výkonu atď.) a trhové uplatnenie, pričom sa podnecuje účasť koncových používateľov alebo potenciálnych klientov. Inovačnými poukazmi sa podporí účasť mladých podnikateľov.
–   Fáza 3: Komercializácia:
V tejto fáze sa okrem podporných činností podpory neposkytne priame financovanie, je však zameraná na uľahčenie prístupu k súkromnému kapitálu a prostrediam umožňujúcim inováciu. Budú sa predpokladať prepojenia medzi EIC a programom InvestEU. MSP budú takisto využívať výhody pomocných opatrení ako sú napríklad vytváranie sietí, odporná príprava, školenia a poradenstvo. Okrem toho sa táto fáza môže prepojiť na opatrenia podporujúce obstarávanie pred komerčným využitím a obstarávanie inovačných riešení.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.1
1.1.  Zdôvodnenie
1.1.  Zdôvodnenie
V pilieri sociálnych práv EÚ sa uvádza, že každý má právo na včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje sa tým záväzok EÚ, pokiaľ ide o plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, v ktorých sa vyžaduje, aby sa do roku 2030 zabezpečila všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť pre občanov všetkých vekových kategórií, aby nikto neostal opomenutý a zabránilo sa zbytočným úmrtiam.
V pilieri sociálnych práv EÚ sa uvádza, že každý má právo na včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje sa tým záväzok EÚ, pokiaľ ide o plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, v ktorých sa vyžaduje, aby sa do roku 2030 zabezpečila všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť pre občanov všetkých vekových kategórií, aby nikto neostal opomenutý a zabránilo sa zbytočným úmrtiam.
Zdravé obyvateľstvo má zásadný význam pre stabilnú, udržateľnú a inkluzívnu spoločnosť a zlepšenia v zdravotníctve (konkrétne podpora sociálneho pokroku a prosperity a zvyšovanie hospodárskeho rastu) sú nevyhnutné na zníženie chudoby. Podľa prieskumu OECD zvýšenie strednej dĺžky života o 10 % súvisí aj so zvýšením hospodárskeho rastu o 0,3 až 0,4 % ročne. Stredná dĺžka života v EÚ sa od jej zriadenia zvýšila o 12 rokov v dôsledku obrovských zlepšení dosiahnutých v kvalite života, vzdelávania, zdravotníctva a starostlivosti o jej obyvateľov. V roku 2015 bola celková stredná dĺžka života v EÚ pri narodení 80,6 rokov oproti celosvetovej úrovni 71,4 rokov. V posledných rokoch sa v EÚ každý rok zvyšovala v priemere o 3 mesiace.
Zdravé obyvateľstvo má zásadný význam pre stabilnú, udržateľnú a inkluzívnu spoločnosť a zlepšenia v zdravotníctve (konkrétne podpora sociálneho pokroku a prosperity a zvyšovanie hospodárskeho rastu) sú nevyhnutné na zníženie chudoby. Podľa prieskumu OECD zvýšenie strednej dĺžky života o 10 % súvisí aj so zvýšením hospodárskeho rastu o 0,3 až 0,4 % ročne. Stredná dĺžka života v EÚ sa od jej zavedenia zvýšila o 12 rokov v dôsledku obrovských zlepšení dosiahnutých v kvalite života vrátane vzdelávania a zdravotníctva. V roku 2015 bola celková stredná dĺžka života v EÚ pri narodení 80,6 rokov oproti celosvetovej úrovni 71,4 rokov. V posledných rokoch sa v EÚ každý rok zvyšovala v priemere o 3 mesiace.
Výskum a inovácia v oblasti zdravia sa významnou mierou podieľali na tomto úspechu, ale aj na zvyšovaní produktivity a kvality v odvetví zdravia a zdravotnej starostlivosti. EÚ však naďalej čelí novým, novo vznikajúcim alebo pretrvávajúcim výzvam, ktoré ohrozujú jej občanov a verejné zdravie, udržateľnosť jej zdravotnej starostlivosti a systémov sociálnej ochrany, ako aj konkurencieschopnosť jej odvetvia zdravia a zdravotnej starostlivosti. Medzi hlavné problémy v oblasti zdravia v EÚ patria: nedostatok účinnej podpory zdravia a prevencie chorôb; nárast neprenosných ochorení; čoraz vyššia odolnosť proti antimikrobiálnym látkam a vznik infekčných epidémií; zvýšené znečistenie životného prostredia; pretrvávanie nerovností v oblasti zdravia medzi krajinami a v rámci nich s neúmerným vplyvom na ľudí, ktorí sú znevýhodnení alebo v zraniteľnej životnej situácii; odhaľovanie, pochopenie, kontrola, prevencia a zmiernenie zdravotných rizík v rýchlo sa meniacom sociálnom, mestskom a prírodnom prostredí; rastúce náklady na európske systémy zdravotnej starostlivosti a postupné zavádzanie prístupov personalizovanej medicíny a digitalizácie v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti a zvyšujúci sa tlak na európske odvetvie zdravia a zdravotnej starostlivosti, aby zostalo konkurencieschopné, pokiaľ ide o rozvoj inovácie zdravotníctva v porovnaní s novými a vznikajúcimi globálnymi subjektmi.
Výskum a inovácia v oblasti zdravia sa významnou mierou podieľali na tomto úspechu, ale aj na zvyšovaní produktivity a kvality v odvetví zdravia a zdravotnej starostlivosti, ako aj na poskytovaní vedomostnej základne pre zdravších ľudí a lepšiu starostlivosť o pacienta. Výskum v oblasti zdravia má jedinečné rysy, ktoré sú vzájomne úzko prepojené s inováciou, starostlivosťou o pacientov a zdravím obyvateľstva, a prebieha v multidisciplinárnom prostredí s komplexnou reguláciou.
EÚ však naďalej čelí novým, novo vznikajúcim alebo pretrvávajúcim výzvam, ktoré ohrozujú jej občanov a verejné zdravie, udržateľnosť jej zdravotnej starostlivosti a systémov sociálnej ochrany, ako aj konkurencieschopnosť jej odvetvia zdravia a zdravotnej starostlivosti. Medzi hlavné problémy v oblasti zdravia v EÚ patria: čoraz väčší výskyt prípadov rakoviny; nedostatok účinnej podpory zdravia a prevencie chorôb; nárast neprenosných ochorení; čoraz vyššia odolnosť proti antimikrobiálnym látkam a vznik infekčných epidémií; zvýšené znečistenie životného prostredia; pretrvávanie nerovností v oblasti zdravia medzi krajinami a v rámci nich s neúmerným vplyvom na ľudí, ktorí sú znevýhodnení alebo v zraniteľnej životnej situácii; skoré odhaľovanie, pochopenie, kontrola, prevencia a zmiernenie zdravotných rizík v rýchlo sa meniacom sociálnom, mestskom a prírodnom prostredí; zvýšenie počtu rokov života v zdraví; vysoké náklady na niektoré inovačné nástroje a technológie v oblasti zdravia pre koncových používateľov; rastúce náklady na európske systémy zdravotnej starostlivosti a postupné zavádzanie prístupov presných medicínskych postupov vrátane príslušného výskumu a digitalizácie v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti a zvyšujúci sa tlak na európske odvetvie zdravia a zdravotnej starostlivosti, aby zostalo konkurencieschopné, pokiaľ ide o rozvoj inovácie zdravotníctva v porovnaní s novými a vznikajúcimi globálnymi subjektmi.
Digitálne zdravotné riešenia vytvorili veľa príležitostí na riešenie problémov v oblasti služieb starostlivosti a ďalších vynárajúcich sa problémov starnúcej spoločnosti. Medzi výzvy patrí aj plné využívanie postupného zavádzania príležitostí, ktoré môže priniesť digitalizácia v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti, bez toho, aby bolo ohrozené právo na súkromie a ochrana osobných údajov. Digitálne zariadenia a softvér boli vyvinuté na diagnostiku liečby a uľahčenie samozvládania ochorení zo strany pacientov, a to vrátane chronických ochorení. Digitálne technológie sa takisto čoraz viac využívajú aj v zdravotníckej odbornej príprave a vzdelávaní, ako aj pre pacientov a iných spotrebiteľov využívajúcich zdravotnú starostlivosť, ktorí si pomocou nich môžu prezerať, vymieňať a vytvárať informácie o zdravotnom stave.
Tieto problémy v oblasti zdravia sú zložité, prepojené, celosvetové a vyžadujú si multidisciplinárnu, medziodvetvovú a nadnárodnú spoluprácu. Výskumno-inovačné činnosti vytvoria úzke väzby medzi objavovaním, klinickým, epidemiologickým, environmentálnym a sociálno-ekonomickým výskumom, ako aj regulačnými vedami. Využijú kombinované zručnosti akademickej obce a priemyslu a posilnia ich spoluprácu so zdravotníckymi službami, pacientmi, tvorcami politík a občanmi s cieľom mobilizovať verejné finančné prostriedky a zabezpečiť využívanie výsledkov v klinickej praxi, ako aj v systémoch zdravotnej starostlivosti. Podporia strategickú spoluprácu na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom zhromaždiť odborné znalosti potrebné na dosiahnutie úspor z rozsahu, zo sortimentu a z rýchlosti, ako aj na výmenu očakávaných prínosov a finančných rizík.
Dnešné problémy v oblasti zdravia sú zložité, prepojené, celosvetové a vyžadujú si multidisciplinárnu, medziodvetvovú, translačnú a nadnárodnú spoluprácu vrátane krajín s nízkymi a strednými príjmami. Výskum a inovácia vytvoria úzke väzby medzi klinickým, epidemiologickým, etickým, environmentálnym a sociálno-ekonomickým výskumom, ako aj regulačnými vedami. Využijú kombinované zručnosti akademickej obce a priemyslu a posilnia ich spoluprácu so zdravotníckymi službami, pacientmi, tvorcami politík, organizáciami občianskej spoločnosti a občanmi s cieľom mobilizovať verejné finančné prostriedky a zabezpečiť využívanie výsledkov v klinickej praxi, ako aj v systémoch zdravotnej starostlivosti. Podporia strategickú spoluprácu na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom zhromaždiť odborné znalosti potrebné na dosiahnutie úspor z rozsahu, zo sortimentu a z rýchlosti, ako aj na výmenu očakávaných prínosov a finančných rizík. Štúdie a výskum v rámci tohto klastra zohľadňujú rodové hľadisko a rozdiely.
Výskumno-inovačné činnosti tejto globálnej výzvy budú rozvíjať vedomostnú základňu, vybudujú výskumno-inovačnú kapacitu a poskytnú riešenia potrebné na účinnejšiu podporu zdravia a prevenciu, liečbu a vyliečenie chorôb. Lepšie výsledky v oblasti zdravia budú mať za následok zvýšenie strednej dĺžky života, zdravé aktívne životy a výkon ľudí v produktívnom veku, ako aj udržateľnosť systémov zdravia a zdravotnej starostlivosti.
Výskumno-inovačné činnosti tejto globálnej výzvy budú rozvíjať ľudské zdroje a vedomostnú základňu, vybudujú výskumno-inovačnú kapacitu a poskytnú riešenia potrebné na účinnejšiu podporu zdravia a prevenciu, liečbu a vyliečenie chorôb. Lepšie výsledky v oblasti zdravia budú mať za následok zvýšenie strednej dĺžky života, všeobecne zdravé a aktívne životy a výkon ľudí v produktívnom veku, ako aj udržateľnosť systémov zdravia a zdravotnej starostlivosti. Inovácia v oblasti rýchlych diagnostických techník a nových antibiotík môžu zabrániť rozvoju antimikrobiálnej rezistencie a budú sa podporovať.
Riešenie hlavných problémov v oblasti zdravia prispeje k plneniu cieľov a stratégií EÚ, najmä k pilieru sociálnych práv EÚ, digitálnemu jednotnému trhu EÚ, smernici EÚ o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, Európskemu plánu „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) a k vykonávaniu príslušných regulačných rámcov EÚ. Posilní aj záväzok EÚ v rámci Agendy OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 ďalšie záväzky v kontexte iných organizácií a medzinárodných iniciatív OSN vrátane globálnych stratégií a akčných plánov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Riešenie hlavných problémov v oblasti zdravia prispeje k plneniu cieľov a stratégií EÚ, najmä k pilieru sociálnych práv EÚ, digitálnemu jednotnému trhu EÚ, smernici EÚ o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, Európskemu plánu „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) a k vykonávaniu príslušných regulačných rámcov EÚ. Posilní aj záväzok EÚ v rámci Agendy OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 ďalšie záväzky v kontexte iných organizácií a medzinárodných iniciatív OSN vrátane globálnych stratégií a akčných plánov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Skupina na vysokej úrovni podporí dosahovanie týchto cieľov, konkrétne riadiaci výbor pre zdravie. Zabezpečí sa tak koordinácia inými programami EÚ a národnými programami v oblasti výskumu, ako aj synergie medzi klastrom Zdravie a inými časťami programu Horizont Európa vrátane misií a partnerstiev. Skupina bude vedená vedecky a bude zahŕňať všetky príslušné zainteresované strany so silnou účasťou spoločnosti, občanov a pacientov. Jej úlohou bude zabezpečovať riadenie a poradenstvo pri vytváraní pracovných programov a misií súvisiacich s oblasťou zdravia.
Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.
Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy, a nepriamo k týmto cieľom: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 1 – Žiadna chudoba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 5 – Rodová rovnosť, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 6 – Čistá voda a sanitárne opatrenia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 10 – Odstraňovanie nerovností.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.2 – bod 1.2.1
1.2.1.  Zdravie počas celého života
1.2.1.  Zdravie počas celého života
Ľudia v zraniteľných fázach života (pôrod, útle detstvo, detstvo, dospievanie, tehotenstvo, dospelosť a neskorá dospelosť), ako aj osoby so zdravotným postihnutím alebo zranením majú osobitné zdravotné potreby, ktoré si vyžadujú lepšie pochopenie a individuálne riešenia. Na základe toho bude možné znížiť súvisiace nerovnosti v oblasti zdravia a zlepšiť zdravotné výsledky v prospech aktívneho a zdravého starnutia počas celého života, najmä vďaka zdravému štartu do života, ktorý v neskoršom veku znižuje riziko duševných a fyzických chorôb.
Ľudia v zraniteľných fázach života (pôrod, útle detstvo, detstvo, dospievanie, tehotenstvo, dospelosť a neskorá dospelosť), ako aj osoby so zdravotným postihnutím, s osobitnými potrebami alebo so zranením majú osobitné zdravotné potreby, ktoré si vyžadujú lepšie pochopenie a individuálne riešenia. Na základe toho bude možné znížiť súvisiace nerovnosti v oblasti zdravia a zlepšiť zdravotné výsledky v prospech aktívneho a zdravého starnutia počas celého života, najmä vďaka zdravému štartu do života, ktorý v neskoršom veku znižuje riziko duševných a fyzických chorôb.
Základné línie
Základné línie
–  včasný vývoj a proces starnutia počas celého života,
–  choroby súvisiace s vekom a proces starnutia počas celého života,
–  zdravie matiek, otcov, dojčiat a detí, ako aj úloha rodičov,
–  zdravie matiek, otcov, dojčiat a detí vrátane prežitia detí a matiek, ako aj úloha rodičov,
–  zdravotné potreby a dlhodobé následky súvisiace s vysokou úmrtnosťou a dlhodobou chorobnosťou týkajúce sa problémov v detstve,
–  zdravotné potreby dospievajúcich,
–  zdravotné potreby dospievajúcich vrátane psychickej pohody,
–  následky zdravotných postihnutí a zranení,
–  etiológia zdravotných postihnutí a následky zdravotných postihnutí a zranení,
–  nezávislý a aktívny život pre staršie a/alebo zdravotne postihnuté osoby,
–  nezávislý a aktívny život pre staršie a/alebo zdravotne postihnuté osoby,
–  zdravotná výchova a digitálna gramotnosť v oblasti zdravia.
–  zdravotná výchova a digitálna gramotnosť v oblasti zdravia,
–  regenerácia zostarnutých alebo poškodených orgánov a tkanív,
–  angiogenéza, arteriálna patológia, ischémia myokardu a štrukturálna patológia srdca, biomarkery a genetika kardiovaskulárnych chorôb,
–  liečba chronických chorôb,
Pozmeňujúce návrhy 37, 276 a 277
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.2 – bod 1.2.2
1.2.2.  Environmentálne a sociálne determinanty zdravia
1.2.2.  Environmentálne a sociálne determinanty zdravia
Lepšie pochopenie zdravotných a rizikových faktorov, ktoré určuje sociálne, hospodárske a fyzické prostredie v každodennom živote ľudí a na pracovisku, vrátane vplyvu digitalizácie, znečisťovania, zmeny klímy a ďalších environmentálnych problémov na zdravie prispeje k identifikácii a zmierneniu zdravotných rizík a hrozieb, k zníženiu počtu úmrtí a ochorení v dôsledku vystavenia chemikáliám a znečistenia životného prostredia, k podpore ekologických, zdravých, odolných a udržateľných životných a pracovných prostredí, k propagovaniu zdravého životného štýlu a spotrebiteľského správania a k rozvoju spravodlivej, inkluzívnej a dôveryhodnej spoločnosti.
Lepšie pochopenie zdravotných a rizikových faktorov, ktoré určuje sociálne, hospodárske a fyzické prostredie v každodennom živote ľudí a na pracovisku, vrátane vplyvu digitalizácie, znečisťovania, rýchlej urbanizácie, zmeny klímy a ďalších národných a nadnárodných environmentálnych problémov na zdravie prispeje k identifikácii, prevencii a zmierneniu zdravotných rizík a hrozieb, k identifikovaniu a zníženiu počtu úmrtí a ochorení v dôsledku vystavenia chemikáliám a znečistenia životného prostredia, k podpore bezpečných ekologických, zdravých, odolných a udržateľných životných a pracovných prostredí, k propagovaniu zdravého životného štýlu a spotrebiteľského správania a k rozvoju spravodlivej, inkluzívnej a dôveryhodnej spoločnosti.
Základné línie
Základné línie
–  technológie na posudzovanie nebezpečenstiev, vystavenia chemikáliám a ich vplyvu na zdravie, znečisťujúcich látok a iných stresových faktorov vrátane faktorov súvisiacich s klímou a životným prostredím, ako aj kombinovaných účinkov viacerých stresových faktorov,
–  bezpečné a účinné technológie a metodiky na posudzovanie nebezpečenstiev chemikálií, vystavenia chemikáliám a ich vplyvu na zdravie, znečisťujúcich látok a iných stresových faktorov vrátane faktorov súvisiacich s klímou a životným prostredím, ako aj kombinovaných účinkov viacerých stresových faktorov,
–  environmentálne, pracovné, sociálne a behaviorálne faktory ovplyvňujúce fyzické a duševné zdravie a blahobyt ľudí a ich vzájomné pôsobenie, s osobitným dôrazom na zraniteľné a znevýhodnené osoby,
–  environmentálne vrátane zastavaného prostredia (návrh a výstavba), pracovné, hospodárske, politické, sociálne a behaviorálne faktory ovplyvňujúce fyzické a duševné zdravie a blahobyt ľudí a ich vzájomné pôsobenie, s osobitným dôrazom na zraniteľné a znevýhodnené osoby, ako aj na osoby so zdravotným postihnutím,
–  posudzovanie, riadenie a oznamovanie rizika s podporou vyspelých nástrojov rozhodovania založeného na dôkazoch vrátane alternatív k testovaniu na zvieratách,
–  posudzovanie, riadenie a oznamovanie rizika vrátane výmeny informácií s podporou vyspelých nástrojov rozhodovania založeného na dôkazoch vrátane alternatív k testovaniu na zvieratách,
–  kapacita a infraštruktúry na zber, výmenu a kombinovanie údajov o všetkých determinantoch zdravia vrátane expozície, zdravia a chorôb na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni,
–  kapacita a infraštruktúry na zber, výmenu a kombinovanie údajov o všetkých determinantoch zdravia vrátane expozície, zdravia a chorôb na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni,
–  podpora zdravia a opatrenia primárnej prevencie.
–  podpora zdravia a opatrenia primárnej prevencie,
—  Výskum týkajúci sa opatrení na plánovanie, vykonávanie a monitorovanie rehabilitácie počas celého života,
—  Výskum týkajúci sa opatrení na plánovanie a vykonávanie programov včasnej individuálnej rehabilitácie (EIRP) pre deti so zdravotným postihnutím.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.3 – bod 1.2.3
1.2.3.  Neprenosné a zriedkavé ochorenia
1.2.3.  Neprenosné a zriedkavé ochorenia
Neprenosné ochorenia (vrátane zriedkavých chorôb) sú veľkou zdravotnou a spoločenskou výzvou, ktorá si vyžaduje účinnejšie prístupy v oblasti prevencie, liečby a vyliečenia, vrátane prístupov personalizovanej medicíny.
Neprenosné ochorenia (vrátane zriedkavých chorôb) sú veľkou zdravotnou a spoločenskou výzvou, ktorá si vyžaduje účinnejšie prístupy v oblasti prevencie, diagnostiky, liečby a vyliečenia, vrátane prístupov presnej medicíny.
Základné línie
Základné línie
–  včasnejšia a presnejšia diagnostika a liečba prispôsobená pacientovi,
–  včasnejšia a presnejšia diagnostika a včasná liečba prispôsobená pacientovi,
–  infraštruktúra a možnosti na využitie potenciálu pokroku v oblasti genomickej medicíny v štandardnej klinickej praxi,
–  preventívne a skríningové programy,
–  preventívne a skríningové programy,
–  integrované riešenia, pokiaľ ide o vlastné monitorovanie, podporu zdravia, prevenciu chorôb a riadenie chronických ochorení a multimorbiditu,
–  integrované riešenia, pokiaľ ide o vlastné monitorovanie, podporu zdravia, prevenciu chorôb a riadenie chronických ochorení a multimorbiditu,
–  liečby a vyliečenia vrátane využívania farmakologickej a inej liečby,
–  bezpečné, účinné a prístupné liečby, vyliečenia alebo iné terapeutické stratégievrátane využívania farmakologickej a inej liečby,
–  paliatívna starostlivosť,
–  paliatívna starostlivosť,
–  spoločný výskum molekulárnej, štrukturálnej a bunkovej biológie, experimentálnej terapie, genetiky, genomiky a environmentálnych základov ľudskej rakoviny,
–  genomická hranica, epidemiológia, bioinformatika, patológia a výzvy presných medicínskych postupov v zriedkavých chorobách, neurodegeneratívne ochorenia a onkológia,
–  oblasti mimoriadne nenaplnenej klinickej potreby, ako sú zriedkavé onkologické ochorenia vrátane onkologických ochorení u detí,
–  porovnanie účinnosti intervencií a riešení,
–  porovnanie účinnosti intervencií a riešení,
–  implementačný výskum s cieľom rozšíriť zdravotnícke zásahy a podporiť ich využívanie v politikách a systémoch v oblasti zdravia.
–  implementačný výskum s cieľom rozšíriť zdravotnícke zásahy a podporiť ich využívanie v politikách a systémoch v oblasti zdravia.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.2 – bod 1.2.4
1.2.4.  Infekčné choroby
1.2.4.  Infekčné choroby
Ochrana ľudí pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia je veľkou výzvou pre verejné zdravie a vyžaduje si účinnú medzinárodnú spoluprácu na únijnej a celosvetovej úrovni. Bude zahŕňať prevenciu, pripravenosť, včasné zistenie, liečbu a vyliečenie infekčných chorôb, ako aj boj proti antimikrobiálnej rezistencii podľa prístupu „jedno zdravie“.
Ochrana ľudí pred prenosnými ochoreniami, cezhraničnými ohrozeniami zdravia je veľkou výzvou pre verejné zdravie a vyžaduje si účinnú medzinárodnú spoluprácu na únijnej a celosvetovej úrovni. Bude zahŕňať prevenciu, pripravenosť, včasné zistenie, liečbu a vyliečenie infekčných chorôb, ako aj boj proti antimikrobiálnej rezistencii podľa prístupu „jedno zdravie“. Pokračujúce šírenie antimikrobiálne rezistentných baktérií vrátane super baktérií bude mať rovnako významný negatívny vplyv na hospodárstvo a životné prostredie. Zabránenie ich vývoju a šírenia bude jednou z priorít v rámci tohto okruhu. Svetová zdravotnícka organizácia navyše vymedzila zoznam zanedbávaných ochorení, pri ktorých pre obmedzené komerčné stimuly chýbajú investície do výskumu a vývoja zo súkromného sektora. Na riešenie záťaže v podobe takýchto zanedbávaných ochorení a chorôb súvisiacich s chudobou sú potrebné ambicióznejšie verejné investície.
Základné línie
Základné línie
–  faktory vzniku a opätovného výskytu infekčných chorôb a ich šírenie vrátane prenosu zo zvierat na ľudí (zoonóza) alebo z iných častí životného prostredia (voda, pôda, rastliny, potraviny) na ľudí,
–  faktory vzniku a opätovného výskytu infekčných chorôb a ich šírenie vrátane prenosu zo zvierat na ľudí (zoonóza) alebo z iných častí životného prostredia (voda, pôda, rastliny, potraviny) na ľudí a realizácia empirických preventívnych riešení na minimalizáciu tohto prenosu,
–  predvídanie chorôb, ich včasné zistenie a sledovanie vrátane patogénov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam, infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a environmentálnych faktorov,
–  predvídanie chorôb, ich včasné zistenie a sledovanie vrátane patogénov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam, infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a environmentálnych faktorov,
–  vakcíny, diagnostika, liečba a lieky na infekčné choroby vrátane komorbidity a koinfekcií,
–  vhodná, bezpečná a účinná diagnostika, zdravotnícke technológie, liečba a vakcíny na prevenciu a profylaxiu infekčných ochorení vrátane výskumu a objavovania nových vakcín, pokročilých technológií imunizácie a regulačných vied,
–  účinná pripravenosť na mimoriadne situácie v oblasti zdravia, opatrenia a stratégie zamerané na reakciu a obnovu, vrátane účasti komunít,
–  účinná pripravenosť na mimoriadne situácie v oblasti zdravia, opatrenia a stratégie zamerané na reakciu a obnovu, vrátane účasti komunít,
–  prekážky brániace realizácii a prijímaniu lekárskych zásahov v klinickej praxi, ako aj v systéme zdravotnej starostlivosti,
–  prekážky brániace realizácii a prijímaniu lekárskych zásahov v klinickej praxi, ako aj v systéme zdravotnej starostlivosti,
–  cezhraničné aspekty infekčných chorôb a osobitné problémy v krajinách s nízkymi a strednými príjmami (napr. tropické choroby).
–  cezhraničné aspekty infekčných chorôb a osobitné problémy v krajinách s nízkymi a strednými príjmami (napr. zanedbávané tropické choroby, AIDS, tuberkulóza a malária). Vývoj nových metód na liečbu infekčných chorôb v rámci boja proti antimikrobiálnej rezistencii.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.2 – bod 1.2.5
1.2.5.  Nástroje, technológie a digitálne riešenia pre zdravie a zdravotnú starostlivosť
1.2.5.  Nástroje, technológie a digitálne riešenia pre zdravie a zdravotnú starostlivosť
Zdravotnícke technológie a nástroje majú zásadný význam pre verejné zdravie a do veľkej miery prispeli k dôležitým zlepšeniam kvality života a zdravia ľudí v EÚ a ich zdravotnej starostlivosti. Hlavnou strategickou výzvou je preto navrhovanie, vývoj, dodávanie a implementácia vhodných, dôveryhodných, bezpečných a nákladovo efektívnych nástrojov a technológií v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti pri zohľadnení potrieb ľudí so zdravotným postihnutím a starnúcej spoločnosti. Patria medzi ne umelá inteligencia a iné digitálne technológie, ktoré ponúkajú výrazné zlepšenia oproti existujúcim riešeniam, a navyše stimulujú konkurencieschopný a udržateľný zdravotnícky priemysel, ktorý vytvára vysokohodnotné pracovné miesta. Európsky zdravotnícky priemysel je jedným z najdôležitejších odvetví hospodárstva EÚ, ktorého podiel na HDP je 3 % a zamestnáva 1,5 milióna ľudí.
Zdravotnícke technológie a nástroje majú zásadný význam pre verejné zdravie a do veľkej miery prispeli k dôležitým zlepšeniam kvality života a zdravia ľudí v EÚ a ich zdravotnej starostlivosti. Hlavnou strategickou výzvou je preto navrhovanie, vývoj, dodávanie a implementácia vhodných, dôveryhodných, bezpečných a nákladovo efektívnych nástrojov a technológií v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti pri zohľadnení potrieb ľudí so zdravotným postihnutím a starnúcej spoločnosti. Patria medzi ne kľúčové podporné technológie, umelá inteligencia, robotika, big data, kvantové technológie a iné digitálne nástroje a technológie, ktoré ponúkajú výrazné zlepšenia oproti existujúcim riešeniam, a navyše stimulujú konkurencieschopný a udržateľný zdravotnícky priemysel, ktorý vytvára vysokohodnotné pracovné miesta. Európsky zdravotnícky priemysel je jedným z najdôležitejších odvetví hospodárstva EÚ, ktorého podiel na HDP je 3 % a zamestnáva 1,5 milióna ľudí.
Základné línie
Základné línie
–  nástroje a technológie určené na uplatňovanie v celom spektre zdravotníctva a pri každej zdravotnej indikácii vrátane funkčnej poruchy,
–  nástroje a technológie určené na uplatňovanie v celom spektre zdravotníctva vrátane výroby zdravotníckych technológií a pri každej zdravotnej indikácii vrátane funkčnej poruchy,
–  umelá inteligencia a robotika pre zdravotnícke technológie a nástroje,
–  integrované nástroje, technológie a digitálne riešenia pre ľudské zdravie vrátane mobilného zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti na diaľku,
–  integrované nástroje, technológie a digitálne riešenia pre ľudské zdravie vrátane mobilného zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti na diaľku,
–  personalizované, digitálne prístupy k zdravotnej starostlivosti založené na tzv. digitálnych dvojčatách, presných dátových počítačových modeloch kľúčových biologických procesov ľudského tela, ktoré umožňujú individuálne určenie najlepšej liečby, zdravotnej prevencie a udržiavacích opatrení,
–  pilotné projekty, rozsiahle zavádzanie, optimalizácia a inovačné obstarávanie technológií a nástrojov v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti v skutočných podmienkach vrátane klinického skúšania a implementačného výskumu,
–  pilotné projekty, rozsiahle zavádzanie, optimalizácia a inovačné obstarávanie technológií a nástrojov v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti v skutočných podmienkach vrátane klinického skúšania a implementačného výskumu,
–  inovačné procesy a služby na vývoj, výrobu a rýchle dodanie nástrojov a technológií pre oblasť zdravia a zdravotnej starostlivosti,
–  inovačné procesy a služby na vývoj, výrobu a rýchle dodanie nástrojov starostlivosti, technológií, liekov a vakcín,
–  bezpečnosť, účinnosť a kvalita nástrojov a technológií pre oblasť zdravia a zdravotnej starostlivosti, ako aj ich etický, právny a spoločenský vplyv,
–  bezpečnosť, účinnosť a kvalita nástrojov a technológií pre oblasť zdravia a zdravotnej starostlivosti, ako aj ich etický, právny a spoločenský vplyv,
–  regulačná veda v oblasti zdravotníckych technológií a nástrojov.
–  regulačná veda v oblasti zdravotníckych technológií a nástrojov,
–  nástroje, technológie a digitálne riešenia na zvýšenie bezpečnosti zdravotníckych riešení.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.2 – bod 1.2.6
1.2.6.  Systémy zdravotnej starostlivosti
1.2.6.  Systémy zdravotnej starostlivosti
Zdravotnícke systémy sú kľúčovým prvkom sociálnych systémov EÚ a v roku 2017 zamestnávali 24 miliónov ľudí v sektore zdravotníctva a sociálnej práce. Hlavnou prioritou je zabezpečiť ich dostupnosť, nákladovú efektívnosť, odolnosť, udržateľnosť a dôveryhodnosť, ako aj znížiť nerovnosti vrátane rozvoja potenciálu inovácie založenej na údajoch a digitálnej inovácie v záujme lepšieho zdravia a starostlivosti zameranej na jednotlivcov na základe otvorených európskych dátových infraštruktúr. Urýchli sa tak digitálna transformácia zdravia a zdravotnej starostlivosti.
Zdravotnícke systémy sú kľúčovým prvkom sociálnych systémov EÚ a v roku 2017 zamestnávali 24 miliónov ľudí v sektore zdravotníctva a sociálnej práce. Hlavnou prioritou je zabezpečiť ich dostupnosť, nákladovú efektívnosť, odolnosť, udržateľnosť a dôveryhodnosť, ako aj znížiť nerovnosti vrátane rozvoja potenciálu inovácie založenej na údajoch a digitálnej inovácie v záujme lepšieho zdravia a starostlivosti zameranej na jednotlivcov na základe otvorených európskych dátových infraštruktúr. Urýchli sa tak digitálna transformácia zdravia a zdravotnej starostlivosti. Budúca infraštruktúra by sa mala opierať o bezpečné ukladanie, ako je nasadenie technológie 5G, podmienky pre rozvoj internetu vecí, ako aj vysokovýkonné výpočtové strediská.
Základné línie
Základné línie
–  reformy systémov a politík verejného zdravotníctva v Európe a mimo nej,
–  reformy systémov a politík verejného zdravotníctva v Európe a mimo nej,
–  nové modely a prístupy pre zdravie a zdravotnú starostlivosť a ich prevoditeľnosť alebo prispôsobenie z jednej krajiny/oblasti na inú,
–  nové modely a prístupy pre zdravie a zdravotnú starostlivosť a ich prevoditeľnosť alebo prispôsobenie z jednej krajiny/oblasti na inú,
–  zlepšenie hodnotenia zdravotníckych technológií,
–  zlepšenie hodnotenia zdravotníckych technológií,
–  vývoj nerovností v oblasti zdravia a účinná politická reakcia,
–  vývoj nerovností v oblasti zdravia a účinná politická reakcia,
–  budúci zdravotnícky personál a jeho potreby,
–  budúci zdravotnícky personál a jeho potreby,
–  vypracovanie programov špecializovanej odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov, odborná príprava a rozvoj odborných znalostí a nových spôsobov práce s ohľadom na inováciu v elektronickom zdravotníctve,
–  kvalitnejšie a včasné zdravotné informácie a lepšie využívanie zdravotných údajov vrátane elektronických zdravotných záznamov s náležitým dôrazom na bezpečnosť, súkromie, interoperabilitu, štandardy, porovnateľnosť a integritu,
–  kvalitnejšie a včasnejšie zdravotné informácie a lepšia infraštruktúra na efektívne získavanie a využívanie zdravotných údajov vrátane elektronických zdravotných záznamov s náležitým dôrazom na bezpečnosť, súkromie, interoperabilitu, štandardy, porovnateľnosť a integritu, zdravotné informácie a lepšie využívanie zdravotných údajov vrátane elektronických zdravotných záznamov s náležitým dôrazom na bezpečnosť, dôveru, súkromie, interoperabilitu, štandardy, porovnateľnosť a integritu,
–  odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti pri absorbovaní účinkov kríz a prispôsobení sa disruptívnym inováciám,
–  odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti pri absorbovaní účinkov kríz a prispôsobení sa disruptívnej inovácii,
–  riešenia pre posilnenie postavenia občanov a pacientov, vlastné monitorovanie a interakcia s odborníkmi v oblasti zdravia a sociálnej práce pri uplatňovaní integrovanejšej starostlivosti a prístupu zameraného na používateľa,
–  riešenia pre posilnenie postavenia občanov a pacientov, vlastné monitorovanie a interakcia s odborníkmi v oblasti zdravia a sociálnej práce pri uplatňovaní integrovanejšej starostlivosti a prístupu zameraného na používateľa,
–  údaje, informácie, vedomosti a osvedčené postupy z výskumu systémov zdravotnej starostlivosti na únijnej a celosvetovej úrovni.
–  údaje, informácie, vedomosti a osvedčené postupy z výskumu systémov zdravotnej starostlivosti na únijnej a celosvetovej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 2 – úvodná časť
2.  KLASTER INKLUZÍVNA A BEZPEČNÁ SPOLOČNOSŤ
2.  KLASTER INKLUZÍVNA A KREATÍVNA SPOLOČNOSŤ
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 2 – bod 2.1
2.1.  Zdôvodnenie
2.1.  Zdôvodnenie
EÚ jedinečným spôsobom kombinuje hospodársky rast so sociálnymi politikami s vysokou mierou sociálneho začlenenia, spoločnými hodnotami demokracie, ľudských práv, rodovej rovnosti a bohatej rozmanitosti. Tento model sa neustále vyvíja a musí sa okrem iného zaoberať problémami ako globalizácia a technologické zmeny. Európa musí reagovať aj na výzvy vyplývajúce z pretrvávajúcich bezpečnostných hrozieb. Teroristické útoky a radikalizácia, ako aj kybernetické útoky a hybridné hrozby vyvolávajú veľké obavy o bezpečnosť a mimoriadny tlak na spoločnosti.
EÚ jedinečným spôsobom kombinuje prosperitu, hospodársky rast a udržateľnosť so sociálnymi politikami s vysokou mierou sociálneho začlenenia, spoločnými hodnotami demokracie, ľudských práv, rodovej rovnosti a bohatej rozmanitosti. Tento model sa neprestajne vyvíja a musí sa okrem iného zaoberať problémami ako digitalizácia, globalizácia a technologický vývoj.
EÚ musí podporovať model inkluzívneho a udržateľného rastu a zároveň využívať výhody technologického pokroku, zvyšovať dôveru v demokratickú správu a podporovať jej inováciu, bojovať proti nerovnostiam, nezamestnanosti, marginalizácii, diskriminácii a radikalizácii, zaručiť dodržiavanie ľudských práv, posilňovať kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne dedičstvo a posilniť postavenie občanov prostredníctvom sociálnej inovácie. Riadenie migrácie a začlenenie migrantov budú aj naďalej prioritnými otázkami. Výskum a inovácia v rámci spoločenských a humanitných vied zohráva významnú úlohu pri riešení týchto problémov a dosahovaní cieľov EÚ.
EÚ musí podporovať model inkluzívneho a udržateľného rastu a zároveň využívať výhody technologického pokroku, zvyšovať dôveru v demokratickú správu a podporovať jej inováciu, bojovať proti nerovnostiam, nezamestnanosti, marginalizácii, diskriminácii a radikalizácii, zaručiť dodržiavanie ľudských práv, posilňovať kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne dedičstvo a posilniť postavenie občanov prostredníctvom sociálnej inovácie. Riadenie migrácie a začlenenie migrantov budú aj naďalej prioritnými otázkami.
Výskum a inovácia v rámci spoločenských a humanitných vied a kultúrnom a kreatívnom priemysle zohráva významnú úlohu pri riešení týchto problémov a dosahovaní cieľov EÚ. Tieto sektory vďaka svojmu širokému spektru, veľkosti a dosahu na súčasnú digitálnu transformáciu významne prispievajú k nášmu hospodárstvu. Vzhľadom na to, že vzájomný vzťah medzi sociálnou a technologickou inováciou je zložitý a zriedka lineárny, je potrebný ďalší výskum rozvoja všetkých druhov inovácie a činností, ktoré sa financujú na podnietenie takéhoto účinného rozvoja do budúcnosti, a to vrátane medzisektorového a multidisciplinárneho rozvoja.
Európski občania, štátne inštitúcie a hospodárstvo musia byť chránené pred pretrvávajúcimi hrozbami organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania so strelnými zbraňami, s drogami a ľuďmi. Zásadný význam má aj posilnenie ochrany a bezpečnosti prostredníctvom lepšieho riadenia hraníc. Počítačová kriminalita je na vzostupe a súvisiace riziká sa diverzifikujú spolu s digitalizáciou hospodárstva a spoločnosti. Európa musí podstatne zlepšiť kybernetickú bezpečnosť, súkromie na internete, ochranu osobných údajov a bojovať proti šíreniu nepravdivých a škodlivých informácií s cieľom chrániť demokratickú a hospodársku stabilitu. Napokon treba vyvinúť ďalšie úsilie na obmedzenie účinkov extrémnych výkyvov počasia, ktoré sa zhoršujú pod vplyvom zmeny klímy (povodne, búrky alebo suchá, ktoré spôsobujú lesné požiare, degradácia pôdy a iné prírodné katastrofy ako zemetrasenia), na životy a živobytie ľudí. Prírodné alebo ľudskou činnosťou spôsobené katastrofy môžu ohroziť dôležité spoločenské funkcie ako zdravotníctvo, dodávky energie a verejnú správu.
Rozsah, zložitosť a nadnárodný charakter výziev si vyžaduje viacúrovňové opatrenia EÚ. Riešenie takýchto závažných sociálnych, politických, kultúrnych a hospodárskych otázok, ako aj bezpečnostných výziev na úrovni členských štátov by mohlo byť ohrozené neefektívnym využívaním zdrojov, nejednotnými prístupmi a rozdielnymi požiadavkami na vedomosti a kapacitu.
Výskum v oblasti bezpečnosti je súčasťou širšej komplexnej reakcie EÚ na bezpečnostné hrozby. Prispieva k procesu rozvoja spôsobilostí tým, že umožňuje budúcu dostupnosť technológií a aplikácií s cieľom odstrániť príslušné nedostatky v spôsobilostiach, ktoré odhalili tvorcovia politík a odborníci. Financovanie výskumu z rámcového programu EÚ už predstavovalo približne polovicu z celkových verejných finančných prostriedkov na výskum bezpečnosti v EÚ. Dostupné nástroje vrátane európskych vesmírnych programov (Galileo a EGNOS, Copernicus, získavanie informácií o situácii vo vesmírnom priestore a vládna satelitná komunikácia) sa budú využívať v plnej miere. Vyvíja sa úsilie o dosiahnutie synergie s činnosťami v rámci výskumu obrany financovanými EÚ a predchádza sa duplicite financovania. Cezhraničná spolupráca prispieva k rozvoju európskeho jednotného trhu s cennými papiermi a zlepšeniu výkonnosti priemyslu, čo podporuje nezávislosť EÚ.
Výskumno-inovačné činnosti v rámci uvedenej globálnej výzvy budú celkovo zosúladené s prioritami Komisie v týchto oblastiach: demokratická zmena; pracovné miesta, rast a investície; spravodlivosť a základné práva; migrácia; hlbšia a spravodlivejšia európska menová únia; digitálny jednotný trh. Budú reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať sa o: „sociálnu Európu“ a „Úniu, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť“. Podporí aj Európsky pilier sociálnych práv a globálny pakt o migrácii. Bezpečnostný výskum je reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať sa o „bezpečnú a chránenú Európu“, čím prispieva ku skutočnej a účinnej bezpečnostnej únii. Využijú sa synergie s programom Spravodlivosť a s programom Práva a hodnoty, ktoré podporujú činnosti v oblasti prístupu k spravodlivosti, práv obetí, rodovej rovnosti, nediskriminácie, ochrany údajov a podpory európskeho občianstva.
Výskumno-inovačné činnosti v rámci uvedenej globálnej výzvy budú celkovo zosúladené s prioritami Komisie v týchto oblastiach: demokratická zmena; pracovné miesta, rast a investície; spravodlivosť a základné práva; migrácia; hlbšia a spravodlivejšia európska menová únia; digitálny jednotný trh. Budú reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať sa o: „sociálnu Európu“ a „Úniu, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť“. Podporí aj Európsky pilier sociálnych práv.
Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 1 – Žiadna chudoba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4 – Kvalitné vzdelávanie, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 10 – Odstraňovanie nerovností, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie.
Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 1 – Žiadna chudoba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4 – Kvalitné vzdelávanie, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 5 – Rodová rovnosť, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 10 – Odstraňovanie nerovností, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 17 – Partnerstvo pri dosahovaní cieľov.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 2 – bod 2.2 – bod 2.2.1 – odsek 2
Základné línie
Základné línie
–  história, vývoj a účinnosť demokracií na rôznych úrovniach a v rôznych formách, aspekty digitalizácie a vplyv komunikácie na sociálnych sieťach, úloha politík v oblasti vzdelávania a mládeže ako základných prvkov demokratického občianstva,
–  história, vývoj a účinnosť demokracií na rôznych úrovniach a v rôznych formách, ako sú hnutia za dialóg medzi kultúrami, spoluprácu medzi národmi a mier medzi náboženstvami, aspekty digitalizácie vrátane mediálnej a digitálnej gramotnosti a vplyv komunikácie na sociálnych sieťach, úloha politík v oblasti vzdelávania a mládeže a kultúrna účasť ako základných prvkov demokratického občianstva,
–  inovačné prístupy na podporu transparentnosti, schopnosti reagovať, zodpovednosti, účinnosti a legitímnosti demokratickej správy pri plnom dodržiavaní základných práv a zásad právneho štátu,
–  inovačné prístupy na podporu transparentnosti, schopnosti reagovať, zodpovednosti, účinnosti a legitímnosti demokratickej správy vrátane boja proti korupcii pri plnom dodržiavaní základných a ľudských práv a zásad právneho štátu,
–  vplyv technológií na životný štýl a správanie jednotlivcov,
–  stratégie na riešenie populizmu, extrémizmu, radikalizácie, terorizmu a na začlenenie a zapojenie roztrpčených a marginalizovaných občanov,
–  stratégie na riešenie populizmu, extrémizmu, radikalizácie, diskriminácie a nenávistných prejavov, terorizmu a na aktívne začlenenie, posilnenie a zapojenie roztrpčených, zraniteľných a marginalizovaných občanov,
–  nové prístupy k riešeniu prepojenia medzi prisťahovalectvom a xenofóbiou a príčin migrácie,
–  lepšie pochopenie úlohy novinárskych štandardov a obsahu vytvoreného používateľmi v čoraz prepojenejšej spoločnosti a vývoj nástrojov na boj proti dezinformáciám,
–  lepšie pochopenie úlohy novinárskych štandardov a obsahu vytvoreného používateľmi v čoraz prepojenejšej spoločnosti a vývoj nástrojov na boj proti dezinformáciám,
–  úloha multikulturálneho občianstva a identít vo vzťahu k demokratickému občianstvu a politickej angažovanosti,
–  úloha multikulturálneho občianstva a identít vo vzťahu k demokratickému občianstvu a politickej angažovanosti,
–  vplyv technologického a vedeckého pokroku [vrátane veľkých dát (big data), online sociálnych sietí a umelej inteligencie] na demokraciu,
–  vplyv technologického a vedeckého pokroku [vrátane veľkých dát (big data), online sociálnych sietí a umelej inteligencie] na demokraciu,
–  poradná a participatívna demokracia a aktívne a inkluzívne občianstvo vrátane digitálneho rozmeru,
–  poradná a participatívna demokracia a aktívne a inkluzívne občianstvo vrátane digitálneho rozmeru,
–  vplyv hospodárskych a sociálnych nerovností na politickú účasť a demokracie, ktorý preukazuje, ako možno zvrátením nerovností a bojom proti všetkým formám diskriminácie (vrátane rodovej) udržať demokraciu.
–  vplyv hospodárskych a sociálnych nerovností na politickú účasť a demokracie, ktorý preukazuje, ako možno zvrátením nerovností a bojom proti všetkým formám diskriminácie (vrátane rodovej) udržať demokraciu,
–  nové prístupy k vedeckej diplomacii.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II – bod 2 – bod 2.2 – bod 2.2.2 – odsek 2
2.2.2.  Kultúrne dedičstvo
2.2.2.  Kultúra a tvorivosť
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II - bod 2 – bod 2.2 – bod 2.2.2
2.2.2.  Kultúrne dedičstvo
2.2.2.  Kultúrne dedičstvo
Kultúrny a kreatívny priemysel vytvára most medzi umením, kultúrou, podnikaním a technológiou. Navyše, najmä v oblasti digitalizácie zohráva kultúrny a kreatívny priemysel kľúčovú úlohu v reindustrializácii Európy, je hnacou silou rastu a jeho strategická pozícia mu umožňuje šírenie inovácie do ďalších odvetví, ako sú cestovný ruch, maloobchod, médiá a digitálne technológie a inžinierstvo. V programe Horizont Európa bude tvorivosť a dizajn prierezovou otázkou, ktorá bude integrovaná do projektov v rámci celého programu s cieľom podporiť nové technológie, obchodné modely a kompetencie, ako aj premeniť tvorivé a medzidisciplinárne riešenia na hospodársku a sociálnu hodnotu.
Kultúrne dedičstvo je neoddeliteľnou súčasťou nášho života a má zásadný význam pre komunity, skupiny a spoločnosti, ktorým dodáva pocit spolupatričnosti. Prepája minulosť s budúcnosťou našich spoločností. Je hnacou silou miestnych hospodárstiev a bohatým zdrojom inšpirácie pre tvorivé a kultúrne odvetvia. Sprístupnenie, ochrana, zabezpečenie a obnova, výklad a využívanie plného potenciálu nášho kultúrneho dedičstva sú kľúčovými výzvami pre súčasné aj budúce generácie. Kultúrne dedičstvo je hlavnou predlohou a inšpiráciou pre umenie, tradičné remeslá, kultúrne, podnikateľské a tvorivé sektory, ktoré poháňajú hospodársky rast, vytvárajú nové pracovné miesta a podporujú zahraničný obchod.
Kultúrne dedičstvo je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Kultúrne dedičstvo predstavuje stopy a vyjadrenia z minulosti, ktoré poskytujú prisudzovaný význam pre komunity, skupiny a spoločnosti, ktoré ho využívajú a ktorým dodáva pocit spolupatričnosti. Prepája minulosť s budúcnosťou našich spoločností. Je hnacou silou miestnych hospodárstiev a bohatým zdrojom inšpirácie pre tvorivé a kultúrne odvetvia. Sprístupnenie, ochrana, zabezpečenie a obnova, výklad a využívanie plného potenciálu nášho kultúrneho dedičstva sú kľúčovými výzvami pre súčasné aj budúce generácie. Kultúrne dedičstvo je hlavnou predlohou a inšpiráciou pre umenie, tradičné remeslá, kultúrne, tvorivé a podnikateľské sektory, ktoré poháňajú hospodársky rast, vytvárajú nové pracovné miesta a podporujú zahraničný obchod.
Základné línie
Základné línie
–  štúdie a vedy zaoberajúce sa kultúrnym dedičstvom s využitím vyspelých technológií vrátane digitálnych,
–  štúdie a vedy zaoberajúce sa kultúrnym dedičstvom s využitím vyspelých technológií vrátane digitálnych,
–  prístup ku kultúrnemu dedičstvu a jeho zdieľanie vďaka inovačným štruktúram a využitiam a modelom participatívneho riadenia,
–  prístup ku kultúrnemu dedičstvu a jeho zdieľanie, ako aj k súvisiacim informáciám, vďaka inovačným štruktúram a využitiam a modelom participatívneho riadenia,
–  prepojenie kultúrneho dedičstva s rozvíjajúcim sa kreatívnym priemyslom,
–  prepojenie kultúrneho dedičstva s rozvíjajúcim sa kreatívnym priemyslom,
–  prínos kultúrneho dedičstva k trvalo udržateľnému rozvoju, konkrétne ochranou a obnovou kultúrneho prostredia, pričom EÚ má plniť funkciu laboratória pre inováciu a cestovný ruch založené na kultúrnom dedičstve,
–  prínos kultúrneho dedičstva k trvalo udržateľnému rozvoju, konkrétne ochranou, rozvojom a obnovou kultúrneho prostredia, pričom EÚ má plniť funkciu laboratória pre inováciu a cestovný ruch založené na kultúrnom dedičstve,
–  ochrana, zachovanie, zhodnotenie a obnova kultúrneho dedičstva a jazykov s využitím špičkových technológií vrátane digitálnych,
–  ochrana, zachovanie, zhodnotenie a obnova kultúrneho dedičstva, jazykov a tradičných zručností a remesiel s využitím špičkových technológií vrátane digitálnych,
–  vplyv tradícií, modelov správania, vnímania a vierovyznania na hodnoty a pocit spolupatričnosti.
–   význam pluralistických a rozmanitých tradícií, zvykov, vnímania a vierovyznania na hodnoty pri rozvoji spoločenstiev,
–  vytvorenie tzv. cloudu európskeho kultúrneho dedičstva, priestor spolupráce v oblasti výskumu a inovácie umožňujúci prístup ku kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom nových technológií, ako aj podnecovania a uľahčenia prenosu know-how a zručností, poskytovanie príležitostí na zriadenie individuálnych pracovných skupín a projektových štruktúr a zastupovanie európskej kultúrnej protistrany ku komerčne riadeným cloudovým službám. Tomu bude predchádzať posúdenie vplyvu.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II - bod 2 – bod 2.2 – bod 2.2.3
2.2.3.  Sociálna a hospodárska transformácia
2.2.3.  Sociálna, kultúrna a hospodárska transformácia
Európske spoločnosti prechádzajú zásadnými sociálno-ekonomickými zmenami, najmä v dôsledku globalizácie a technologických inovácií. Vo väčšine európskych krajín sa zároveň prehĺbila príjmová nerovnosť14. Treba zaviesť progresívne politiky na podporu inkluzívneho rastu a zvrátenie nerovností, zvýšenie produktivity (vrátane pokroku v jej meraní) a ľudského kapitálu v reakcii na migračné a integračné problémy a podporiť medzigeneračnú solidaritu a sociálnu mobilitu. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy sú potrebné na dosiahnutie spravodlivejšej a prosperujúcejšej budúcnosti.
Európske spoločnosti prechádzajú zásadnými sociálno-kultúrno-ekonomickými zmenami, najmä v dôsledku globalizácie a technologických inovácií. Vo väčšine európskych krajín sa zároveň prehĺbila príjmová nerovnosť14. Treba zaviesť progresívne politiky na podporu inkluzívneho rastu a zvrátenie nerovností, zvýšenie produktivity (vrátane pokroku v jej meraní) a ľudského kapitálu, zlepšenie životných a pracovných podmienok občanov v reakcii na migračné a integračné problémy a podporiť medzigeneračnú solidaritu a sociálnu mobilitu a kultúrnu integráciu. Prístupné, inkluzívne, inovačné a vysokokvalitné systémy vzdelávania a odbornej prípravy sú potrebné na dosiahnutie spravodlivejšej a prosperujúcejšej budúcnosti.
Základné línie
Základné línie
–  vedomostná základňa pre poradenstvo v oblasti investícií a politík (najmä vzdelávanie a odborná príprava) pre zručnosti s vysokou pridanou hodnotou, produktivitu, sociálnu mobilitu, rast, sociálnu inováciu a tvorbu pracovných miest, úloha vzdelávania a odbornej prípravy pri boji s nerovnosťou,
–  vedomostná základňa pre poradenstvo v oblasti investícií a politík (najmä vzdelávanie a odborná príprava) pre zručnosti s vysokou pridanou hodnotou, produktivitu, sociálnu mobilitu, rast, sociálnu inováciu a tvorbu pracovných miest, úloha vzdelávania a odbornej prípravy pri boji s nerovnosťou,
–  medzisektorový vedecký výskum spájajúci hospodárske, kultúrne a sociálne dôsledky technologických zmien,
–  sociálna udržateľnosť nad rámec ukazovateľov založených na HDP, najmä pokiaľ ide o nové hospodárske a podnikateľské modely a nové finančné technológie,
–  sociálna udržateľnosť nad rámec ukazovateľov založených na HDP, najmä pokiaľ ide o nové hospodárske a podnikateľské modely, ako je sociálne hospodárstvo, a nové finančné technológie,
–  štatistické a iné ekonomické nástroje na lepšie pochopenie rastu a inovácie v kontexte stagnujúcej produktivity,
–  štatistické a iné ekonomické a kvantitatívne nástroje na lepšie pochopenie rastu a inovácie v kontexte stagnujúcej produktivity,
–  nové formy práce, úloha práce, trendy a zmeny na trhoch práce a v otázke príjmov v súčasných spoločnostiach, ako aj ich vplyv na rozdelenie príjmov, nediskrimináciu (vrátane rodovej rovnosti) a sociálne začlenenie,
–  nové formy práce, úloha práce, trendy a zmeny na trhoch práce a v otázke príjmov v súčasných spoločnostiach, ako aj ich vplyv na rozdelenie príjmov, nediskrimináciu (vrátane rodovej rovnosti) a sociálne začlenenie,
–  daňovo-dávkové systémy spolu s politikami v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnych investícií s cieľom zvrátiť nerovnosti a riešiť negatívne vplyvy technológií, demografie a rozmanitosti,
–  daňovo-dávkové systémy spolu s politikami v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnych investícií, daňových rajov a daňovej spravodlivosti s cieľom zvrátiť nerovnosti a riešiť negatívne vplyvy technológií, demografie a rozmanitosti,
–  stratégie na riešenie demografických zmien, urbanizácie a súvisiaceho vysťahovalectva z vidieckych oblastí, boj proti sociálno-ekonomické vylúčenia a zvyšovanie kvality života vo vidieckych oblastiach, a to aj prostredníctvom využívania špičkových technológií a digitálnych riešení,
–  mobilita ľudí v globálnom a miestnom kontexte pre lepšie riadenie migrácie, začlenenie migrantov vrátane utečencov, dodržiavanie medzinárodných záväzkov a ľudských práv, širší a lepší prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, odbornej príprave, podporným službám, aktívnemu a inkluzívnemu občianstvu, najmä pre zraniteľné osoby,
–  mobilita ľudí v globálnom a miestnom kontexte pre lepšie riadenie migrácie, začlenenie migrantov vrátane utečencov, dodržiavanie medzinárodných záväzkov a ľudských práv, širší a lepší prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, odbornej príprave, podporným službám, aktívnemu a inkluzívnemu občianstvu, najmä pre zraniteľné osoby,
–  systémy vzdelávania a odbornej prípravy na podporu a čo najlepšie využívanie digitálnej transformácie EÚ, ako aj na riadenie rizík vyplývajúcich z globálnej prepojenosti a technologických inovácií, najmä vznikajúcich online rizík, etických otázok, sociálno-ekonomických nerovností a radikálnych zmien na trhoch,
–  systémy vzdelávania a odbornej prípravy na podporu a čo najlepšie využívanie digitálnej transformácie EÚ, ako aj na riadenie rizík vyplývajúcich z globálnej prepojenosti a technologických inovácií, najmä vznikajúcich online rizík, etických otázok, sociálno-ekonomických nerovností a radikálnych zmien na trhoch,
–  modernizácia orgánov verejnej moci s cieľom plniť očakávania občanov, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, transparentnosť, dostupnosť, otvorenosť, zodpovednosť a zameranie na používateľa,
–  modernizácia orgánov verejnej moci a verejných služieb s cieľom plniť očakávania a potreby občanov, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, transparentnosť, dostupnosť, otvorenosť, zodpovednosť a zameranie na používateľa,
–  efektívnosť systémov súdnictva a lepší prístup k spravodlivosti na základe nezávislosti súdnictva a zásad právneho štátu so spravodlivými, efektívnymi a transparentnými metódami v občianskych aj trestných veciach.
–  efektívnosť systémov súdnictva a lepší prístup k spravodlivosti na základe nezávislosti súdnictva a zásad právneho štátu so spravodlivými, efektívnymi, prístupnými a transparentnými metódami v občianskych aj trestných veciach.
–  identifikácia existujúcich a vznikajúcich rodových rozdielov a potrieb v súvislosti s globálnou transformáciou a rozvoj inovačných metód s cieľom bojovať proti rodovým stereotypom a vychýleniam.
__________________
__________________
14 OECD Understanding The Socio-Economic Divide in Europe (OECD: Pochopenie sociálno-ekonomickej priepasti v Európe), 26. január 2017.
14 OECD Understanding The Socio-Economic Divide in Europe (OECD: Pochopenie sociálno-ekonomickej priepasti v Európe), 26. január 2017.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II - bod 2 – bod 2.2 – bod 2.2.4
2.2.4.  Spoločnosť odolná proti katastrofám
2.2.4.  Spoločenské a humanitné vedy
Katastrofy pochádzajú z rôznych zdrojov (prírodných či spôsobených ľudskou činnosťou) vrátane teroristických útokov, zmeny klímy a iných extrémnych udalostí (vrátane stúpania hladiny morí), ale aj z lesných požiarov, vĺn horúčav, povodní, zo zemetrasení, z cunami a sopečných udalostí, z kríz spôsobených nedostatkom vody, javov vesmírneho počasia, priemyselných a dopravných katastrof, udalostí súvisiacich s CBRN, ako aj z následných kaskádových rizík. Cieľom je predchádzať stratám na životoch, poškodeniu zdravia a životného prostredia, hospodárskym a materiálnym škodám spôsobeným katastrofami a znižovať ich počet, zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a zlepšiť pochopenie rizika katastrof, ďalej znižovať ich počet a poučiť sa z nich.
Spoločenské a humanitné vedy sú začlenené do každej z priorít programu Horizont Európa a prispievajú najmä k tvorbe politík na základe dôkazov na medzinárodnej, únijnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Okrem tejto integrácie sa poskytne osobitná podpora v týchto základných líniách a podporí sa aj tvorba politiky.
Základné línie
Základné línie
–  technológie a spôsobilosti pre špecialistov prvého zásahu pri núdzových operáciách v krízových a katastrofických situáciách,
–  schopnosť spoločnosti lepšie riadiť a znižovať riziko katastrof, a to aj vďaka riešeniam inšpirovaným prírodou, zlepšovaním prevencie, pripravenosti a reakcie na existujúce a nové riziká,
–  interoperabilita vybavenia a postupov na uľahčenie cezhraničnej operačnej spolupráce a integrovaného trhu EÚ.
–  analýza a rozvoj sociálneho, hospodárskeho a politického začlenenia a medzikultúrnej dynamiky v Európe a vo vzťahu k medzinárodným partnerom;
–  lepšie pochopenie spoločenských zmien v Európe a ich vplyvu;
–  riešenie hlavných výziev týkajúcich sa európskych modelov sociálnej súdržnosti, prisťahovalectva, integrácie, demografických zmien, starnutia, zdravotného postihnutia, vzdelania, chudoby a sociálneho vylúčenia,
–  podporný výskum na pochopenie identity a pocitu príslušnosti vo vzťahu ku komunitám, regiónom a národom.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II - bod 2 – bod 2.2 – bod 2.2.5
2.2.5.  Ochrana a bezpečnosť
vypúšťa sa
Treba chrániť občanov pred bezpečnostnými hrozbami z trestnej činnosti vrátane teroristických útokov a hybridných hrozieb; chrániť ľudí, verejné priestory a kritické infraštruktúry pred fyzickými (vrátane CBRN) a kybernetickými útokmi; bojovať proti terorizmu a radikalizácii vrátane pochopenia teroristických myšlienok a presvedčení a boja proti nim; predchádzať závažnej trestnej činnosti vrátane počítačovej kriminality a organizovanej trestnej činnosti a boja proti nim; podporovať obete; sledovať finančné toky z trestnej činnosti; podporiť využívanie údajov na presadzovanie práva a zabezpečenie ochrany osobných údajov pri činnostiach v oblasti presadzovania práva; podporiť riadenie vzdušných, pozemných a námorných hraníc EÚ, pokiaľ ide o pohyb ľudí a tovaru. Je nevyhnutné zachovať flexibilitu v záujme rýchleho riešenia nových bezpečnostných problémov, ktoré môžu vzniknúť.
Základné línie
–  inovačné prístupy a technológie pre bezpečnostných odborníkov (ako policajné sily, hraničná a pobrežná stráž, colné úrady), odborníkov z oblasti verejného zdravia, prevádzkovateľov infraštruktúry a správcov otvorených priestorov,
–  ľudský a sociálny rozmer trestnej činnosti a násilnej radikalizácie vo vzťahu k osobám, ktoré vykazujú alebo by mohli vykazovať takéto správanie, ako aj k osobám, ktoré sú alebo by mohli byť ovplyvnené;
–  postoj občanov, orgánov verejnej správy a priemyslu pri predchádzaní vzniku nových bezpečnostných rizík a zníženiu existujúcich rizík vrátane rizík vyplývajúcich z nových technológií ako umelá inteligencia,
–  boj proti dezinformáciám a nepravdivým správam s dôsledkami pre bezpečnosť,
–  interoperabilita vybavenia a postupov na uľahčenie cezhraničnej a medziagentúrnej operačnej spolupráce a rozvoj integrovaného trhu EÚ,
–  zabezpečenie ochrany osobných údajov pri činnostiach v oblasti presadzovania práva, najmä vzhľadom na rýchly technologický pokrok.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť II - bod 2 – bod 2.2 – bod 2.2.6
2.2.6.  Kybernetická bezpečnosť
vypúšťa sa
Škodlivá kybernetická činnosť ohrozuje nielen naše ekonomiky, ale aj samotné fungovanie našich demokracií, naše slobody a naše hodnoty. Kybernetické hrozby majú často kriminálnu povahu, sú motivované ziskom, ale môžu mať aj politický alebo strategický charakter. Naša budúca bezpečnosť a prosperita závisia od zlepšenia našej schopnosti chrániť EÚ pred kybernetickými hrozbami. Digitálna transformácia si vyžaduje podstatné zlepšenie kybernetickej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť ochranu veľkého počtu zariadení internetu vecí, ktoré majú byť pripojené k internetu, vrátane tých, ktoré sú určené na kontrolu rozvodných sietí, automobilov a dopravných sietí, nemocníc, financií, verejných inštitúcií, tovární a domácností. Európa musí budovať odolnosť proti kybernetickým útokom a účinne odrádzať páchateľov.
Základné línie
–  technológie v celom digitálnom hodnotovom reťazci (od bezpečných komponentov až po kryptografiu a samoopravný softvér a siete),
–  technológie na riešenie súčasných kybernetických hrozieb, predvídanie budúcich potrieb a udržanie konkurencieschopného priemyslu,
–  Európska sieť kompetencie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kompetenčné centrum.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh rozhodnutia
Príloha I – časť I – bod 2 a (nový)
2a.  KLASTER BEZPEČNÁ SPOLOČNOSŤ
2a.1  Odôvodnenie
V kontexte transformácií a rastúcich globálnych vzájomných závislostí a hrozieb sú výskum a inovácia na zabezpečenie bezpečnosti Európy prvoradou úlohou.
Napriek tomu, že Európa je bez rozsiahlych vojenských agresií, je teraz potrebné reagovať na výzvy vyplývajúce z nových bezpečnostných hrozieb. Teroristické útoky rôzneho druhu, násilná radikalizácia, ako aj kybernetické útoky a hybridné hrozby vyvolávajú veľké obavy o bezpečnosť a mimoriadny tlak na spoločnosti. EÚ musí riešiť tieto výzvy a zabezpečiť verejnú bezpečnosť pri súčasnom zachovaní slobody a základných práv jednotlivca.
Výskum v oblasti bezpečnosti je súčasťou širšieho úsilia EÚ na riešenie tejto a ďalších výziev. Prispieva k procesu rozvoja spôsobilostí tým, že umožňuje budúcu dostupnosť technológií, riešení a aplikácií s cieľom odstrániť nedostatky, ktoré odhalili tvorcovia politík a koncoví používatelia, najmä orgány verejnej moci.
Takýto výskum a inovácia sú reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať sa o „bezpečnú a chránenú Európu“, čím prispievajú k bezpečnostnej únii. Využijú sa synergie s programom Spravodlivosť a s programom Práva a hodnoty, ktoré podporujú činnosti v oblasti prístupu k spravodlivosti, práv obetí, rodovej rovnosti, nediskriminácie, ochrany údajov a podpory európskeho občianstva.
Dostupné nástroje vrátane európskych vesmírnych programov (Galileo a EGNOS, Copernicus, získavanie informácií o situácii vo vesmírnom priestore a vládna satelitná komunikácia) sa budú využívať v plnej miere.
Európa musí pokračovať vo svojom úsilí v oblasti výskumu a inovácie s cieľom zlepšiť kybernetickú bezpečnosť, súkromie na internete, ochranu osobných údajov a bojovať proti šíreniu nepravdivých a škodlivých informácií s cieľom chrániť prosperitu, demokratickú a hospodársku stabilitu. Terorizmus, násilná radikalizácia, ideologicky motivované násilie, obchodovanie s kultúrnymi tovarmi, kybernetické útoky, organizovaná trestná činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a trestné činy proti životnému prostrediu a katastrofy sú niekoľkými príkladmi oblastí, ktoré treba riešiť v rámci tohto klastra.
V záujme predvídania, prevencie a riadenia rizík a hrozieb je potrebné nielen zaviazať sa k výskumu, ale aj ďalej rozvíjať a uplatňovať inovatívne technológie, riešenia, prognostické nástroje a znalosti, stimulovať spoluprácu medzi poskytovateľmi a verejnými používateľmi, nachádzať riešenia, bojovať proti zneužívaniu súkromia a porušovaniu ľudských práv, a zároveň zabezpečiť individuálne práva a slobodu európskych občanov.
S cieľom zvýšiť komplementárnosť v oblasti výskumu a inovácie budú posilnené orgány verejnej bezpečnosti v snahe o nadnárodnú a medzinárodnú výmenu a spoluprácu. Orgány verejnej bezpečnosti sa povzbudia, aby sa podieľali na úsilí EÚ v oblasti výskumu a inovácie s cieľom podporiť ich schopnosti spolupracovať a komunikovať na všetkých príslušných úrovniach, vymieňať si údaje, využívať spoločné normy v oblasti technológií, postupov a vybavenia a aktuálne poznatky z oblasti vied súvisiacich s kriminalitou, odbornej prípravy a podpory výhod odborných znalostí.
Okrem toho navrhne obstarávanie na podporu prototypov a vypracúvanie testovania a nadobúdania inovačných technológií orgánmi verejnej moci pred uvedením na trh.
Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 1 – Žiadna chudoba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4 – Kvalitné vzdelávanie, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 10 – Odstraňovanie nerovností, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie.
2a.2  Oblasti intervencie
2a.2.1  Organizovaná trestná činnosť Terorizmus, extrémizmus, radikalizácia a ideologicky motivované násilie
Organizovaná trestná činnosť, terorizmus, extrémizmus, násilná radikalizácia a ideologicky motivované násilie spôsobujú vysoké riziko pre občanov, ako aj pre európsku spoločnosť, hospodárstvo a demokratickú stabilitu. Páchatelia sú od jednotlivých subjektov až po vysoko organizované zločinecké štruktúry, ktoré pôsobia aj na medzinárodnej úrovni. Na odhaľovanie, prevenciu a boj proti ich aktivitám ich príčinám je potrebný výskum a inovácia, a to aj v oblasti humanitných vied a technológií.
Základné línie
–  ľudský a sociálny rozmer trestnej činnosti a násilnej radikalizácie vo vzťahu k osobám, ktoré vykazujú alebo by mohli vykazovať takéto správanie, ako aj k osobám, ktoré sú alebo by mohli byť ovplyvnené,
–  inovatívne prístupy a technológie pre koncových používateľov bezpečnosti, najmä orgány verejnej bezpečnosti,
–  technológie a prevádzkové normy na ochranu infraštruktúry, otvorených a verejných priestorov,
–  predpovedanie, odhaľovanie, prevencia a ochrana proti pokusom a páchateľom závažnej a organizovanej trestnej činnosti,– radikalizácie, násilia a terorizmu.
2a.2.2  Riadenie ochrany hraníc
Posilnenie bezpečnosti a ochrany v rámci EÚ si vyžaduje výskum a inováciu s cieľom posilniť možnosti ochrany a riadenia hraníc. Zahŕňa to prieskum a pozorovanie v teréne (letecké, pozemné, námorné), stabilnú spoluprácu a výmenu údajov so zahraničnými orgánmi vrátane kapacít interoperability s miestnymi, regionálnymi, vnútroštátnymi a medzinárodnými veliteľskými, kontrolnými a komunikačnými centrami, ako aj realizáciu riešení pre ochranu hraníc, reakciu na incidenty, odhaľovanie rizík a prevenciu kriminality. Ďalej zahŕňa výskum v oblasti prediktívneho vykonávania policajných funkcií a aplikácií včasného varovania založených na algoritmoch, ako aj automatizovaných monitorovacích technológií využívajúcich rôzne druhy snímačov pri súčasnom zohľadnení základných práv. Pri posudzovaní ich vplyvu a potenciálu na zvýšenie úsilia v oblasti bezpečnosti a posilnenie riešení by technológie a zariadenia mali prispieť k integrite tých, ktorí prichádzajú k vonkajším hraniciam, a to najmä po súši a po mori.
Výskum by mal podporiť aj zlepšenie integrovaného riadenia európskych hraníc vrátane zlepšenia spolupráce s kandidátskymi, potenciálne kandidátskymi krajinami a krajinami, na ktoré sa uplatňuje susedská politika EÚ. Bude ďalej pomáhať v úsilí EÚ zvládať migráciu.
Základné línie
–  identifikácia sfalšovaných a inak manipulovaných dokumentov,
–  odhaľovanie nelegálnej prepravy/obchodovania s ľuďmi a tovarom,
–  posilňovanie schopností reagovať na hraničné incidenty,
–  modernizácia zariadení na prieskum pohraničných oblastí a dohľad nad nimi;
–  zlepšenie priamej spolupráce bezpečnostných orgánov obidvoch strán v príslušnom pohraničnom priestore na cezhraničné opatrenia s cieľom zabezpečiť nepretržité prenasledovanie páchateľov a podozrivých.
2a.2.3  Kybernetická bezpečnosť, súkromie, ochrana osobných údajov
Škodlivé a nepriateľské kybernetické činnosti ohrozujú našu spoločnosť a občanov, stabilné a bezpečné fungovanie orgánov verejnej moci a inštitúcií, hospodárstva a takisto fungovanie európskych demokratických inštitúcií, našich slobôd a hodnôt. Incidenty týkajúce sa verejných inštitúcií sa už vyskytli a pravdepodobne sa zvýšia v priebehu ďalšej integrácie digitálnych a kybernetických aplikácií do administratívnych a ekonomických postupov, ako aj do súkromného a individuálneho používania.
Počítačová kriminalita sa zvyšuje, súvisiace riziká sa diverzifikujú, keďže hospodárstvo a spoločnosť sa naďalej digitalizujú. Európa musí pokračovať vo svojom úsilí zlepšiť kybernetickú bezpečnosť, súkromie na internete, ochranu osobných údajov a bojovať proti šíreniu nepravdivých a škodlivých informácií s cieľom chrániť demokratickú a hospodársku stabilitu.
Budúca bezpečnosť a prosperita závisia od zlepšenia schopností chrániť EÚ pred takýmito hrozbami, predchádzať škodlivým počítačovým aktivitám, odhaľovať ich a bojovať proti nim, pričom si to často vyžaduje úzku a rýchlu cezhraničnú spoluprácu. Predovšetkým digitálna transformácia si vyžaduje podstatné zlepšenie kybernetickej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť ochranu veľkého počtu zariadení internetu vecí, ktoré majú byť pripojené k internetu, a Európa musí držať krok s celkovým úsilím posilniť odolnosť voči kybernetickým útokom a podporovať účinné odrádzanie páchateľov.
Základné línie
–  boj proti dezinformáciám a nepravdivým správam s dôsledkami pre bezpečnosť vrátane ochrany registrácie voličov a systémov hodnotenia/počítania a komunikácie (bezpečnosť volieb), rozvoj schopností na zisťovanie zdrojov manipulácie pri súčasnom zachovaní slobody prejavu a prístupu k informáciám,
–  rozširovanie detekčných, preventívnych, obranných a bojových technológií,
–  posilnenie schopností orgánov verejnej moci dešifrovať a dekódovať,
–  technológie na odhaľovanie a monitorovanie nedovoleného elektronického spôsobu platby a finančných tokov,
–  zvýšenie vedeckých a technologických schopností zodpovedných orgánov, najmä Európskeho policajného úradu, Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite a Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť,
–  zabezpečenie ochrany osobných údajov pri činnostiach v oblasti presadzovania práva, najmä vzhľadom na rýchly technologický pokrok,
–  technológie v celom digitálnom hodnotovom reťazci (od bezpečných komponentov až po kryptografiu, technológie distribuovanej databázy transakcií a samoopravný a odolný softvér a siete s bezpečnosťou založenou na správaní),
–  technológie, metódy a najlepšie postupy na riešenie, predchádzanie, zmierňovanie a zotavenie sa zo súčasných kybernetických hrozieb, predvídanie budúcich potrieb a udržanie konkurencieschopného priemyslu s vysokou dostupnosťou vrátane zlepšenia vedomostí a informovanosti o rizikách kybernetickej bezpečnosti a ich dôsledkoch,
–  zlepšenie ochrany osobných údajov podporou ľahko použiteľných riešení pre zariadenia používané občanmi a spotrebiteľmi,
–  vývoj bezpečnostného softvéru a hardvéru a testovacie zariadenia na bezpečnostné testovanie softvéru a hardvéru.
2a.2.4  Ochrana kritických infraštruktúr a zlepšovanie reakcií na katastrofy
Nové technológie, procesy, metódy a špecializované spôsobilosti pomôžu chrániť kritické infraštruktúry vrátane elektronických infraštruktúr, systémy a služby, ktoré sú zásadné na riadne fungovanie spoločnosti a hospodárstva vrátane komunikácií, dopravy, finančníctva, zdravotníctva, potravinárstva, vodohospodárstva, energetiky, logistiky, dodávateľského reťazca a životného prostredia.
Katastrofy pochádzajú z rôznych zdrojov (prírodných či spôsobených ľudskou činnosťou) alebo sú výsledkom kaskádových rizík. Je potrebné vyvinúť úsilie na obmedzenie vplyvov na životy a živobytie. Cieľom je predchádzať poškodeniu zdravia a životného prostredia, hospodárskym a materiálnym škodám a obmedziť ich, zabezpečiť dodávky potravín a liekov, bezpečnosti a základných komunikačných prostriedkov.
Základné línie
–  technológie a spôsobilosti pre špecialistov prvého zásahu pri núdzových operáciách v krízových a katastrofických situáciách vrátane reakcie na katastrofy pre obete a systémov včasného varovania,
–  schopnosť spoločnosti lepšie riadiť a znižovať riziko katastrof, a to aj vďaka riešeniam inšpirovaným prírodou a vedomosťami spoločenstiev, zlepšovaním prevencie, pripravenosti a reakcie na existujúce a nové riziká, zlepšenie odolnosti týchto rozličných infraštruktúr, a to aj prostredníctvom inštitucionálnych a politických štruktúr a štruktúr riadenia odolných voči katastrofám,
–  zlepšenie schopností pohybu pre vyhľadávacie a záchranné zariadenia, vozidlá, zásobovanie a sily,
–  technológie, vybavenie a postupy na zabránenie vypuknutiu pandémií alebo ich zvládanie,
–  zlepšovanie viacúrovňových verejných varovných systémov, najmä vzhľadom na zraniteľné osoby,
–  zlepšovanie dostupnosti špecializovaných leteckých a pozemných vozidiel na boj proti rozsiahlym lesným požiarom, ako aj zlepšovanie ich rýchleho rozmiestnenia.
2a.2.5  Pirátstvo a falšovanie výrobkov
Boj proti pirátstvu a falšovaniu výrobkov je naďalej vážnym problémom pre európske hospodárstvo, kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj pre občanov. Tieto nezákonné činnosti spôsobujú vážne straty na daniach, príjmoch a osobných príjmoch, ako aj ohrozenie zamestnanosti v Európe.
Chybné produkty predstavujú riziká spôsobenia škody osobám a škôd na majetku. Takéto dôsledky treba riešiť a treba nájsť riešenia na boj proti pirátstvu a falšovaniu výrobkov, ako aj na podnecovanie príslušných orgánov verejnej moci na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie týchto trestných činov a súvisiacich nezákonných činností a boj proti nim vo vzájomnej spolupráci.
Treba zahrnúť úsilie na podporu ochrany duševného vlastníctva.
Základné línie
–  propagácia metód identifikácie výrobkov,
–  zvýšenie ochrany pôvodných častí a tovaru,
–  technológie na kontrolu prepravovaných produktov (v reálnom čase) a výmeny údajov medzi výrobcami, prepravcom, colnými orgánmi a príjemcami.
2a.2.6  Podpora politík Únie v oblasti vonkajšej bezpečnosti, a to aj prostredníctvom predchádzania konfliktom a budovania mieru
Na podporu vonkajších bezpečnostných politík Únie v rámci civilných úloh od civilnej ochrany až po humanitárnu pomoc, riadenie hraníc alebo udržanie mieru a stabilizáciu po kríze vrátane predchádzania konfliktom a budovania a sprostredkovávania mieru, je potrebný výskum, nové technológie, schopnosti a riešenia.
Základné línie
–  výskum riešenia konfliktov a obnovenie mieru a spravodlivosti, včasné zistenie faktorov vedúcich ku konfliktom a vplyv procesov restoratívnej spravodlivosti,
–  podpora interoperability civilných a vojenských spôsobilostí v civilných úlohách od civilnej ochrany až po humanitárnu pomoc, riadenie hraníc alebo udržiavanie mieru,
–  technologický rozvoj v oblasti technológií s dvojakým použitím s cieľom posilniť interoperabilitu medzi civilnou ochranou a vojenskými silami a medzi jednotkami civilnej ochrany na celom svete, ako aj spoľahlivosť, organizačné, právne a etické aspekty, obchodné otázky, ochrana dôvernosti a integrity informácií a vysledovateľnosť všetkých transakcií a spracovanie,
–  rozvoj spôsobilostí v oblasti velenia a riadenia civilných misií.
2a.2.7  Podpora koordinácie, spolupráce a synergií
Na zabezpečenie schopnosti zaviesť, riadiť, kontrolovať a ovládať postupy medzi orgánmi sú potrebné najnovšie technológie a normy. Cieľom by malo byť vybavenie orgánov verejnej moci a iných síl, ktoré sa majú nasadiť, vymeniteľnými zariadeniami s cieľom začleniť štandardné postupy prevádzkovania, reakcie, podávanie správ a výmeny údajov platné v celej EÚ.
Agentúram by sa mal prideliť primeraný rozpočet na ďalšiu podporu ich schopnosti zúčastňovať sa na výskume a inovácii EÚ s cieľom riadiť príslušné projekty, vymieňať si požiadavky, výsledky a ambície, ako aj spolupracovať a koordinovať úsilie s ostatnými agentúrami a niektorými orgánmi mimo EÚ, ako je protiteroristická skupina a Interpol. Pokiaľ ide o výskum a inováciu