Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 13. decembra 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Rýchle riešenie obchodných sporov
 Stanovenie Vesmírneho programu Únie a zriadenie Agentúry Európskej únie pre vesmírny program ***I
 Stanovenie programu Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 ***I
 Dohoda medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o spolupráci v riadení bezpečnosti civilného letectva ***
 Spoločný systém zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb *
 Zdaňovanie príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou *
 Irán, najmä prípad Nasrín Sutúdeovej
 Egypt, najmä situácia obhajcov ľudských práv
 Tanzánia
 Blockchain: výhľadovo orientovaná obchodná politika
 Primeranosť ochrany osobných údajov zo strany Japonska
 Konflikt záujmov a ochrana rozpočtu EÚ v Českej republike
 Činnosť európskej ombudsmanky za rok 2017
 Rokovania Výboru pre petície v roku 2017

Rýchle riešenie obchodných sporov
PDF 150kWORD 51k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 s odporúčaniami pre Komisiu o rýchlom riešení obchodných sporov (2018/2079(INL))
P8_TA(2018)0519A8-0396/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 2 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Rozvíjanie odbornosti v obchodnom práve v členských štátoch,

–  so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2018,

–  so zreteľom na dokument Európskej siete odbornej justičnej prípravy (EJTN) z roku 2016 s názvom Zásady justičného vzdelávania(1),

–  so zreteľom na acquis Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach,

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0396/2018),

A.  keďže právo na spravodlivé a verejné vypočutie v primeranej lehote, ako je zakotvené v článku 47 charty a v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, je jednou zo základných záruk právneho štátu a demokracie a je neoddeliteľnou súčasťou občianskych konaní ako celku;

B.  keďže zavedenie európskeho rýchleho občianskeho súdneho konania by mohlo prispieť k modernizácii vnútroštátnych konaní, rovnakým podmienkam pre podniky a k zvýšenému hospodárskemu rastu vďaka účinným a efektívnym justičným systémom a zároveň by to mohlo uľahčiť prístup k spravodlivosti v Únii a pomôcť presadzovať základné slobody Únie;

C.  keďže porovnávací prehľad o súdnictve z roku 2018 ukázal, že dostupnosť právnej pomoci a výška súdnych poplatkov majú kľúčový vplyv na prístup k spravodlivosti, najmä pre občanov žijúcich v chudobe;

D.  keďže justičnú spoluprácu presadzovalo, podporilo a podnecovalo viacero procesných aktov sekundárneho práva Únie vrátane nariadenia o konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, smernice o zlepšení prístupu k spravodlivosti, nariadenia o vykonávaní dôkazov a nariadenia o doručovaní písomností;

E.  keďže cieľom justičnej spolupráce medzi členskými štátmi je okrem iného zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces v cezhraničných prípadoch, zaručiť aj v takýchto situáciách účinné a bezproblémové súdne konania a vytvoriť vzájomnú dôveru v systémy súdnictva, čo je základom ďalšieho vzájomného uznávania rozsudkov v celej Únii;

F.  keďže mnohé otázky týkajúce sa procesného práva v oblasti občianskeho práva sú regulované na vnútroštátnej úrovni, a teda procesné právo v tejto oblasti sa v jednotlivých členských štátoch líši, čo je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality; keďže zrýchlený postup by mohol viesť k potrebnej aproximácii procesných režimov v Únii;

G.  keďže je potrebné zintenzívniť posilnenú spoluprácu medzi orgánmi členských štátov a súdnymi systémami na úrovni Únie s cieľom odstrániť všetky prekážky, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku nezlučiteľnosti rôznych súdnych a správnych systémov;

H.  keďže nariadenie Brusel I stanovuje základné pravidlá o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v cezhraničných občianskych a obchodných veciach v Únii; keďže prepracované znenie, ktoré sa uplatňuje od roku 2015 (Brusel Ia), zaviedlo niekoľko zásadných úprav, pokiaľ ide o riešenie cezhraničných sporov EÚ, v dôsledku ktorých došlo k úspore času a peňazí pre podniky aj jednotlivcov;

I.  keďže nariadenie Rím I stanovuje pravidlá pre rozhodné právo pre zmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach;

J.  keďže procesné pravidlá by mali zaručovať tak ochranu práv strán, ako aj rýchle vyriešenie sporov;

K.  keďže riešenie obchodných záležitostí na verejných súdoch v členských štátoch je vo všeobecnosti pomalé a nespĺňa očakávania strán obchodných sporov, čo je skutočnosť, ktorú ešte viac zvýraznilo zavedenie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré – naopak – viedlo k podstatne rýchlejšiemu riešeniu spotrebiteľských sporov; a keďže správne využívanie informačných a komunikačných technológií na súdoch prispieva k zrýchleniu konaní a zníženiu nákladov;

L.  keďže pomalé riešenie obchodných sporov v Únii by mohlo viesť obchodné strany k tomu, že budú hľadať alternatívne riešenie sporov alebo budú spory riešiť mimo členských štátov a rozhodnú sa uplatňovať na zmluvy vnútroštátne právo nečlenského štátu;

M.  keďže vysoká kvalita riešenia obchodných sporov závisí od vysokej úrovne odbornej spôsobilosti a skúseností v týchto veciach na súdoch, u sudcov, právnikov a odborníkov pracujúcich v oblasti práva;

N.  keďže pokiaľ by bolo dostupné rýchle a nákladovo efektívne zrýchlené konanie podporované vysoko skúsenými a odborne spôsobilými sudcami a právnikmi v členských štátoch, bolo by rozhodnutie zvoliť si ako rozhodné právo vnútroštátne právo niektorého členského štátu oveľa pravdepodobnejšie, a v dôsledku toho by sa zvyšovala odbornosť v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch;

O.  keďže sa zdá nevyhnutné nájsť vhodné riešenie, pokiaľ ide o rôzne jazykové režimy, ktoré by pozostávalo z harmonizovaných formulárov dostupných vo všetkých úradných jazykoch Únie;

P.  keďže súdy a komory špecializované na obchodné veci zaručia vyššiu úroveň odbornosti a nezávislosti v týchto otázkach, a tým prilákajú takéto prípady na súdy členských štátov;

1.  konštatuje, že riešenie obchodných záležitostí je oveľa pomalšie, ako by mohlo byť, a že zaberie v priemere tri až štyri roky, čo podnikom spôsobuje značné straty nielen z ekonomického hľadiska, ale aj z hľadiska času, energie a ďalších zdrojov, ktoré by mohli byť presmerované na iné príležitosti;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť plné dodržiavanie práva strán na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ako je stanovené v Charte základných práv Európskej únie, a zaručiť vysokú kvalitu súdnych konaní v obchodných veciach;

3.  vyzdvihuje úspešné vykonávanie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa vytvoril rýchly a nákladovo efektívny spôsob riešenia spotrebiteľských a iných cezhraničných sporov s nízkou hodnotou v rámci Únie, pričom sa zároveň zachovala ochrana práv strán;

4.  zdôrazňuje, že vzájomná dôvera je zložitá otázka a že pri budovaní takejto dôvery zohrávajú dôležitú úlohu mnohé faktory, ako je vzdelávanie sudcov a zvyšovanie kvalifikácie, cezhraničná súdna spolupráca a výmena skúseností a osvedčených postupov medzi sudcami;

5.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o spravodlivý proces a prístup k spravodlivosti, mali by sa zachovať a ďalej rozširovať siete spolupráce a databázy, ktoré posilňujú justičnú spoluprácu a výmenu informácií, vrátane Európskej justičnej siete a Európskeho portálu elektronickej justície, ktorý sa má stať jednotným kontaktným miestom v oblasti justície v Únii;

6.  tvrdí, že najlepším spôsobom na odstránenie dlhých čakacích lehôt pri obchodných sporoch v Únii by bolo prijatie nariadenia, ktoré by bolo podobné európskemu konaniu vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktorým by sa zaviedlo európske rýchle občianske súdne konanie (European Expedited Civil Procedure – EECP) uplatniteľné na cezhraničné obchodné spory, čo by mohlo viesť k veľkým úsporám pre európske podniky a k mobilizácii nevyužitého kapitálu;

7.  tvrdí, že obchodné strany budú mať lepšie možnosti platiť za svoje zastupovanie a pripraviť sa na súdne konanie, čo znamená, že budú mať lepšie vyhliadky na to, že ich práva budú chránené, čo by umožnilo rýchlejšie konanie;

8.  poznamenáva, že takéto konanie by mohlo byť založené na požiadavkách dôkladnej prípravy strán pred začatím konania, prísnych lehôt, obmedzených možností na doplnenie faktov alebo dôkazov v priebehu konania a vylúčenia možnosti samostatného odvolania sa proti procesným rozhodnutiam, čím by sa dosiahlo zrýchlené konanie;

9.  zastáva názor, že takýto prísny procesný systém je v súlade s ochranou práv strán pod podmienkou, že európske rýchle občianske súdne konanie by malo byť dobrovoľné a malo by sa uplatňovať len v prípade, že:

   sa strany sporu na použití tohoto konania dohodnú po vzniku sporu, alebo
   odporca toto konanie akceptuje po tom, čo navrhovateľ podá žalobu v rámci európskeho rýchleho občianskeho súdneho konania, za predpokladu, že odporca má dostatok času na to, aby sa pred začatím konania primerane pripravil;

10.  domnieva sa, že európske rýchle občianske súdne konanie by malo byť v každom prípade platné len v prípade, že strany boli vopred náležite informované o dôsledkoch súhlasu s použitím tohto konania; domnieva sa, že náklady na európske rýchle občianske súdne konanie by pre strany nemali byť neprimerané, aby sa zaručilo dodržiavanie práva na prístup k spravodlivosti;

11.  zdôrazňuje, že strany sporu často dosiahnu zmierlivé riešenie len vtedy, ak sú okolnosti a argumenty v plnej miere rozvinuté, čo znamená, že v procesnom systéme, ktorý by vyžadoval, aby strany preskúmali okolnosti a rozvinuli svoje argumenty ešte pred začatím súdneho konania, by sa mohol urovnaním zmierom v skoršom štádiu vyriešiť väčší počet sporov;

12.  poznamenáva, že cieľ, ktorým je zaviesť rýchle a nákladovo efektívnejšie riešenie obchodných sporov v Únii, nemožno dosiahnuť len zavedením harmonizovaného zrýchleného procesného systému; na tento účel a na zabezpečenie efektívnosti takéhoto procesného systému by boli potrebné aj súdy, sudcovia, právnici a odborníci pracujúci v oblasti práva s vysokou odbornou spôsobilosťou a s mnohými skúsenosťami v oblasti obchodného práva a súkromného medzinárodného práva;

13.  zdôrazňuje, že súčasné rozloženie zvoleného rozhodného práva pri obchodných zmluvách medzi rôznymi európskymi jurisdikciami nie je v členských štátoch rovnaké;

14.  poznamenáva, že voľba rozhodného práva často vychádza zo zložitých úvah, ale kombinácia práva cudzieho štátu a súdu často vystavuje zmluvnú stranu podstatným hospodárskym rizikám, a že takéto ustanovenia sú osobitne sporné v prípade, keď sú schválené ako súčasť štandardných zmlúv alebo v situáciách, keď jedna zo zmluvných strán má len malú alebo nemá vôbec žiadnu možnosť dohodu v tomto ohľade nejako ovplyvniť;

15.  chápe, že jazyková bariéra by mohla byť ďalšou prekážkou, a tým aj ďalším dôvodom uprednostnenia jedného práva pred druhým ako rozhodného práva;

16.  zdôrazňuje, že dostupnosť jednotných štandardných formulárov dostupných vo všetkých úradných jazykoch Únie by uľahčila prístup k európskemu rýchlemu občianskemu súdnemu konaniu;

17.  navrhuje, aby sa na Komisiu v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva preniesli vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné štandardné formuláre;

18.  vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu preskúmania nariadení Rím I, Rím II a Brusel Ia s cieľom posilniť prepojenie medzi cieľom a predmetom zmlúv a zvoleným právom a zároveň zabezpečiť ochranu slabších strán vo vzťahoch a zmluvách medzi podnikmi a zachovať autonómiu strán, pokiaľ ide o voľbu rozhodného práva;

19.  zdôrazňuje, že samotné legislatívne opatrenia nedokážu tieto problémy vyriešiť, potrebné sú aj praktické opatrenia na zvýšenie odbornosti súdov a právnikov, ako je lepšia odborná príprava v obchodných veciach a lepší prístup k právu Únie a vnútroštátnemu právu členských štátov, najmä k judikatúre;

20.  poznamenáva, že obchodné právo a medzinárodné právo súkromné sú menej kodifikované ako iné oblasti práva, čo znamená dôležitejšiu úlohu akademického výskumu, a teda jedným z opatrení na posilnenie odbornej spôsobilosti v obchodných veciach v členských štátoch je poskytnúť viac zdrojov na výskum v tejto oblasti;

21.  víta preto deväť zásad justičného vzdelávania Európskej siete odbornej justičnej prípravy, ktoré boli prijaté na jej valnom zhromaždení v roku 2016, lebo poskytujú spoločný základ a rámec pre európske súdnictvo, ako aj pre inštitúcie justičného vzdelávania;

22.  zdôrazňuje, že veľký význam má aj kvalita rozhodného práva pre obchodné veci a to, do akej miery sú vhodne prispôsobené praxi a vývoju v obchodnej oblasti;

23.  v súlade s článkom 225 ZFEÚ preto žiada Komisiu, aby na základe článku 81 ods. 2 ZFEÚ do 1. januára 2020 predložila návrh legislatívneho aktu o európskom rýchlom občianskom súdnom konaní a v súlade s odporúčaniami uvedenými v prílohe k tomuto legislatívnemu aktu a po tom, ako Komisia posúdi, či je takéto preskúmanie potrebné, aj prípadný návrh zmien nariadení Rím I, Rím II a Brusel Ia;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto návrhy doplnili ďalšími podpornými opatreniami zameranými na zvyšovanie odbornosti v členských štátoch v oblasti obchodného práva a medzinárodného práva súkromného;

25.  potvrdzuje, že odporúčania uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu rešpektujú základné práva, zásadu vnútroštátnej procesnej autonómie a zásady subsidiarity a proporcionality;

26.  domnieva sa, že akékoľvek finančné dôsledky tohto návrhu, najmä náklady na konania prebiehajúce v rámci európskeho rýchleho občianskeho súdneho konania, by boli kompenzované zodpovedajúcimi úsporami, keďže je pravdepodobné, že európske rýchle občianske súdne konanie bude mať podstatne vyššiu efektívnosť nákladov ako bežné postupy členských štátov a keďže predmetné spory by neprebiehali v rámci všeobecného procesného systému daného členského štátu;

27.  zdôrazňuje, že obchodné právo je len jednou z oblastí, v ktorých sú potrebné ďalšie opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti, vyššiu kvalitu konaní, silnejšie záruky pre strany a rýchlejšie urovnávanie sporov;

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA OPATRENÍ NA ZAVEDENIE A PODPORU EURÓPSKEHO RÝCHLEHO OBČIANSKEHO SÚDNEHO KONANIA

ZÁSADY A CIELE POŽADOVANÝCH NÁVRHOV

I.  Európske rýchle občianske súdne konanie

Hlavným cieľom tohto návrhu je zavedenie dobrovoľného európskeho rýchleho občianskeho súdneho konania, ktoré poskytne európskym spoločnostiam možnosť dosiahnuť urovnanie cezhraničných, čisto obchodných sporov medzi podnikmi v primeranom časovom rámci.

Európske rýchle občianske súdne konanie by mohlo vychádzať z týchto zásad:

1.  malo by sa uplatňovať na cezhraničné obchodné spory, na ktoré sa nevzťahuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu;

2.  malo by sa uplatňovať v prípadoch, keď sa na tom strany dohodnú po vzniku sporu, alebo ak navrhovateľ začne uplatňovať nárok v rámci tohto konania a odporca ho prijme;

3.  malo by sa uplatňovať len v prípade, že strany boli vopred náležite informované o dôsledkoch súhlasu s použitím tohto konania;

4.  malo by sa vyžadovať, aby strany dôkladne pripravili svoju argumentáciu ešte pred pojednávaním na súde; súčasne by boli už v ranom štádiu oboznámené s tým, že je vylúčené prísť pred súd pri pojednávaní s novými faktami alebo novými dôkazmi;

5.  nemalo by umožňovať samostatné odvolanie proti procesným rozhodnutiam;

6.  v zásade by mohlo prebiehať písomným postupom, pričom na žiadosť aspoň jednej strany sporu by sa umožnilo ústne pojednávanie;

7.  ako východiskový bod by sa na konanie mali uplatňovať veľmi krátke lehoty, pričom v komplexnejších prípadoch by súd mohol po dohode so stranami uplatniť dlhšie lehoty;

8.  nabádanie k súdnemu a mimosúdnemu urovnaniu cezhraničných obchodných sporov zmierom, a to aj pomocou mediácie;

9.  nabádanie k využívaniu moderných technológií na účely ústneho pojednávania, vykonávania dôkazov a doručovania písomností;

10.  náklady na konanie by mali byť obmedzené, aby sa zaručilo dodržiavanie práva na prístup k spravodlivosti;

11.  umožniť uznanie a výkon konečného rozsudku, ktorý vzíde z tohto konania, čo najjednoduchším a pre strany sporu najprijateľnejším spôsobom možným podľa práva Únie.

II.  Možné zmeny nariadení Rím I, Rím II a Brusel Ia

Návrh o európskom rýchlom občianskom súdnom konaní by mohol byť podporený návrhom na zmenu nariadení Rím I, Rím II a Brusel Ia, aby sa dosiahlo silnejšie prepojenie medzi účelom a cieľom dohôd a právom zvoleným v rámci Únie, aby sa stranám čisto obchodných zmlúv poskytla tiež väčšia autonómnosť a aby sa zároveň zabezpečila ochrana slabších strán vo vzťahoch medzi podnikmi.

Medzi zmeny nariadenia Rím I by mohli patriť:

1.  zváženie posilnenia prepojenia medzi zvoleným rozhodným právom a obsahom, cieľom a účelom zmluvy a  strán;

2.  prehodnotenie pravidiel pre platnosť voľby rozhodného práva – tá by mala byť posudzovaná podľa východiskového práva rozhodného pre danú zmluvu.

III.  Ďalšie opatrenia na budovanie odbornej spôsobilosti v obchodných veciach v členských štátoch

1.  Tieto návrhy my mali podporovať aj kroky Komisie a členských štátov na budovanie odbornej spôsobilosti v obchodných veciach, napríklad:

a)  odborná príprava sudcov, právnikov a odborníkov pracujúcich v oblasti práva v obchodných veciach;

b)  zjednodušený a lepší prístup k právu Únie a k právnym predpisom členských štátov vrátane judikatúry;

c)  väčšie zameranie na obchodné právo a medzinárodné právo súkromné v právnickom vzdelávaní;

d)  dodatočné zdroje na akademický výskum v oblasti obchodného práva a medzinárodného súkromného práva a

e)  zvládnutie cudzieho jazyka a jeho právnej terminológie.

2.  Členské štáty sú ďalej vyzvané, aby zabezpečili, aby súdy, na ktorých bude prebiehať európske rýchle občianske súdne konanie, mali špecifickú odbornú spôsobilosť v oblasti obchodného práva, napríklad tým, že určia alebo posilnia existujúce obchodné súdy alebo komory.

3.  Komisia sa okrem toho vyzýva, aby hlbšie preskúmala možnosť zriadiť európsky obchodný súd, ktorý by dopĺňal súdy členských štátov a stranám sporu by ponúkal ďalšie, medzinárodné fórum špecializované na riešenie obchodných sporov.

4.  Členské štáty sa napokon vyzývajú, aby zvážili revíziu svojich právnych predpisov upravujúcich obchodné veci v sporoch medzi podnikmi, keďže jedným z dôležitých faktorov pri voľbe rozhodného práva je účinnosť a kvalita obchodného práva určitého štátu.

(1) http://www.ejtn.eu/PageFiles/15756/Judicial%20Training%20Principles_SK.pdf


Stanovenie Vesmírneho programu Únie a zriadenie Agentúry Európskej únie pre vesmírny program ***I
PDF 376kWORD 109k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 13. decembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (COM(2018)0447 – C8-0258/2018 – 2018/0236(COD))(1)
P8_TA(2018)0520A8-0405/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Návrh legislatívneho uznesenia   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh legislatívneho uznesenia
Citácia 5 a (nová)
–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti (COM(2016)0587) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0300),
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh legislatívneho uznesenia
Citácia 5 b (nová)
–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán (COM(2016)0588) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0306),
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Kozmické technológie, údaje z vesmíru a súvisiace služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov a zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane mnohých strategických záujmov. Kozmický priemysel Únie je už teraz jedným z najkonkurencieschopnejších na svete. Vstup nových hráčov a vývoj nových technológií však zásadne menia tradičné priemyselné modely. Preto je nevyhnutné, aby Únia zostala jedným z popredných hráčov na medzinárodnej scéne a mala v oblasti vesmíru značnú slobodu konania, podnecovala vedecký a technický pokrok a podporovala konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť výrobných odvetví Únie, ktoré patria do kozmického sektora, a to najmä malých a stredných, začínajúcich a inovačných podnikov.
(1)  Vesmírne technológie, údaje z vesmíru a súvisiace služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov a zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane mnohých strategických záujmov. Vesmírny priemysel Únie je už teraz jedným z najkonkurencieschopnejších na svete. Vstup nových hráčov a vývoj nových technológií však zásadne menia tradičné priemyselné modely. Preto je nevyhnutné, aby Únia zostala jedným z popredných hráčov na medzinárodnej scéne a mala v oblasti vesmíru značnú slobodu konania, podnecovala vedecký a technický pokrok a podporovala konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť výrobných odvetví Únie, ktoré patria do vesmírneho sektora, a to najmä malých a stredných, začínajúcich a inovačných podnikov. Zároveň je dôležité vytvoriť vhodné prostredie na zabezpečenie rovnakých podmienok na globálnej úrovni pre podniky pôsobiace vo vesmírnom sektore.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Vývoj kozmického sektora je historicky spätý s bezpečnosťou. Zariadenia, komponenty a nástroje, ktoré sa používajú v kozmickom sektore, sú v mnohých prípadoch položkami s dvojakým použitím. Preto by sa mali využiť možnosti, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov.
(2)  Vývoj vesmírneho sektora je historicky spätý s bezpečnosťou. Zariadenia, komponenty a nástroje, ktoré sa používajú vo vesmírnom sektore, sú v mnohých prípadoch položkami s dvojakým použitím. Preto by sa mali využiť možnosti, ktoré vesmír a autonómny prístup doň ponúkajú z hľadiska bezpečnosti a nezávislosti Únie a jej členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Únia od konca 90. rokov minulého storočia rozvíja vlastné iniciatívy a programy v oblasti vesmíru, konkrétne európsku prekryvnú službu geostacionárnej navigácie (EGNOS) a následne programy Galileo a Copernicus, ktoré reagujú na potreby občanov Únie a požiadavky vyplývajúce z verejných politík. Treba zaistiť nielen kontinuitu týchto iniciatív, ale aj ich zlepšenie, aby naďalej zostali v popredí, pokiaľ ide o vývoj nových technológií a transformácie v digitálnej oblasti a oblasti informačných a komunikačných technológií, napĺňali novovznikajúce potreby používateľov a boli schopné plniť politické priority týkajúce sa napríklad zmeny klímy vrátane monitorovania zmien v Arktíde, bezpečnosti a obrany.
(3)  Únia od konca 90. rokov minulého storočia rozvíja vlastné iniciatívy a programy v oblasti vesmíru, konkrétne európsku prekryvnú službu geostacionárnej navigácie (EGNOS) a následne programy Galileo a Copernicus, ktoré reagujú na potreby občanov Únie a požiadavky vyplývajúce z verejných politík. Treba zaistiť a zlepšiť nielen kontinuitu týchto iniciatív, ale aj ich zavádzanie a využívanie, aby naďalej zostali v popredí, pokiaľ ide o vývoj nových technológií a transformácie v digitálnej oblasti a oblasti informačných a komunikačných technológií, napĺňali novovznikajúce potreby používateľov a boli schopné plniť politické priority. V rámci programu by sa takisto mali podporovať vesmírne služby, aby všetky členské štáty a ich občania mohli plne využívať prínosy tohto programu.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Únia sa musí postarať o to, aby mohla slobodne konať, mala autonómny prístup do vesmíru a mohla ho bezpečne využívať. Preto je nevyhnutné, aby si zachovala autonómny, spoľahlivý a nákladovo efektívny prístup do vesmíru, najmä pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru a technológie, verejnú bezpečnosť a bezpečnosť Únie a jej členských štátov. Komisia by preto mala mať v súlade s ustanoveniami článku 189 ods. 2 zmluvy možnosť združovať služby vynášania na obežnú dráhu na európskej úrovni, a to tak pre vlastné potreby, ako aj, na základe ich žiadosti, pre potreby iných subjektov vrátane členských štátov. Je takisto zásadne dôležité, aby Únia aj naďalej mala moderné, efektívne a flexibilné zariadenia vypúšťacej infraštruktúry. Komisia by mala zvážiť spôsoby, akými by sa takéto zariadenia dali podporiť nad rámec opatrení prijímaných členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou. Najmä v prípadoch, keď je potrebná údržba alebo modernizácia pozemnej infraštruktúry nevyhnutnej na vynášanie na obežnú dráhu v súlade s potrebami programu, by malo byť v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a v prípadoch, keď možno stanoviť jednoznačnú pridanú hodnotu EÚ, možné čiastočne financovať takéto úpravy v rámci tohto programu, aby sa zlepšila jeho nákladová efektívnosť.
(4)  Únia sa musí postarať o to, aby mohla slobodne konať, mala autonómny prístup do vesmíru a mohla ho bezpečne využívať. Preto je nevyhnutné, aby si zachovala autonómny, spoľahlivý a nákladovo efektívny prístup do vesmíru vrátane alternatívnych vypúšťacích technológií a inovačných systémov a služieb, najmä pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru a technológie, verejnú bezpečnosť a bezpečnosť Únie a jej členských štátov. Komisia by preto mala mať v súlade s ustanoveniami článku 189 ods. 2 zmluvy možnosť združovať služby vynášania na obežnú dráhu na európskej úrovni, a to tak pre vlastné potreby, ako aj, na základe ich žiadosti, pre potreby iných subjektov vrátane členských štátov. Je takisto zásadne dôležité, aby Únia aj naďalej mala moderné, efektívne a flexibilné zariadenia vypúšťacej infraštruktúry. Komisia by mala zvážiť spôsoby, akými by sa takéto zariadenia dali podporiť nad rámec opatrení prijímaných členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou. Najmä v prípadoch, keď je potrebná údržba alebo modernizácia pozemnej infraštruktúry nevyhnutnej na vynášanie na obežnú dráhu v súlade s potrebami programu, by malo byť v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a v prípadoch, keď možno stanoviť jednoznačnú pridanú hodnotu EÚ, možné čiastočne financovať takéto úpravy v rámci tohto programu, aby sa zlepšila jeho nákladová efektívnosť.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  V záujme posilnenia konkurencieschopnosti kozmického priemyslu Únie a zvýšenia kapacít, pokiaľ ide o navrhovanie, budovanie a prevádzkovanie jej vlastných systémov, by Únia mala podporovať vytváranie, rast a rozvoj celého kozmického priemyslu. Vznik modelu napomáhajúceho podnikaniu a inováciám by sa malo na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni podporiť aj zriadením vesmírnych centier spájajúcich kozmický sektor, digitálny sektor a používateľské sektory. Únia by mala podporovať expanziu vesmírnych spoločností so sídlom v Únii, aby im pomohla uspieť, a to aj tým, že ich bude podporovať pri prístupe k rizikovému financovaniu, keďže podniky, ktoré začínajú podnikať v oblasti vesmíru, nemajú v rámci Únie dostatočný prístup k súkromnému kapitálu, a vytváraním inovatívnych partnerstiev (prístup prvej zmluvy).
(5)  V záujme posilnenia konkurencieschopnosti vesmírneho priemyslu Únie a zvýšenia kapacít, pokiaľ ide o navrhovanie, budovanie a prevádzkovanie jej vlastných systémov, by Únia mala podporovať vytváranie, rast a rozvoj celého vesmírneho priemyslu. Vznik modelu napomáhajúceho podnikaniu a inováciám by sa mal na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni podporiť aj prostredníctvom iniciatív, ako sú vesmírne dátové centrá, spájajúcich vesmírny sektor, digitálny sektor a používateľské sektory. Vesmírne dátové centrá by mali spolupracovať s centrami digitálnych inovácií s cieľom podporiť podnikanie a zručnosti. Únia by mala podporovať vytváranie a expanziu vesmírnych spoločností so sídlom v Únii, aby im pomohla uspieť, a to aj tým, že ich bude podporovať pri prístupe k rizikovému financovaniu, keďže podniky, ktoré začínajú podnikať v oblasti vesmíru, nemajú v rámci Únie dostatočný prístup k súkromnému kapitálu, a vytváraním inovatívnych partnerstiev (prístup prvej zmluvy).
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Vesmírny program Únie (ďalej aj „program“) má vzhľadom na svoj rozsah a potenciál pomôcť pri riešení globálnych výziev výrazný medzinárodný rozmer. Komisii by sa preto malo umožniť, aby v mene Únie riadila a koordinovala činnosti na medzinárodnej scéne, predovšetkým s cieľom brániť záujmy Únie a jej členských štátov na medzinárodných fórach, okrem iného aj v oblasti frekvencií, propagovala technológie Únie a jej priemysel a podporovala spoluprácu v oblasti odbornej prípravy, majúc na pamäti potrebu zaistiť reciprocitu práv a povinností jednotlivých strán. Je mimoriadne dôležité, aby Únia bola zastúpená Komisiou v orgánoch medzinárodného programu Cospas-Sarsat alebo v príslušných odvetvových orgánoch OSN vrátane Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, ako aj Svetovej meteorologickej organizácie.
(6)  Vesmírny program Únie (ďalej len „program“) má vzhľadom na svoj rozsah a potenciál pomôcť pri riešení globálnych výziev výrazný medzinárodný rozmer. Komisii by sa preto malo umožniť, aby v mene Únie riadila a koordinovala činnosti na medzinárodnej scéne, predovšetkým s cieľom brániť záujmy Únie a jej členských štátov na medzinárodných fórach, okrem iného aj v oblasti frekvencií. Komisia by mala posilniť hospodársku diplomaciu, aby propagovala technológie Únie a jej priemysel a podporovala spoluprácu v oblasti odbornej prípravy, majúc na pamäti potrebu zaistiť reciprocitu práv a povinností jednotlivých strán a spravodlivú hospodársku súťaž na medzinárodnej úrovni. Je mimoriadne dôležité, aby Únia bola zastúpená Komisiou v orgánoch medzinárodného programu Cospas-Sarsat alebo v príslušných odvetvových orgánoch OSN vrátane Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, ako aj Svetovej meteorologickej organizácie.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Komisia by súčasne s členskými štátmi a vysokým predstaviteľom mala podporovať zodpovedné správanie vo vesmíre, pričom by mala preskúmať možnosť pristúpenia k príslušným dohovorom OSN.
(7)  Komisia by súčasne s členskými štátmi a vysokým predstaviteľom mala podporovať zodpovedné správanie vo vesmíre, najmä hľadanie riešení problému šírenia vesmírneho odpadu, pričom by mala preskúmať možnosť pristúpenia k príslušným dohovorom OSN vrátane Zmluvy o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies (Zmluva o vesmíre).
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Tento program má podobné ciele ako iné programy Únie, najmä program Európsky horizont, Fond InvestEU, Európsky obranný fond a fondy podľa nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie]. Preto by sa malo naplánovať kumulatívne financovanie z týchto programov za predpokladu, že sa skutočne vzťahujú na rovnaké nákladové položky, a to najmä prostredníctvom opatrení na doplnkové financovanie z programov Únie, pri ktorých to spôsoby riadenia umožňujú – buď následne, striedavo, alebo prostredníctvom kombinácie fondov –, ako aj opatrení na spoločné financovanie akcií, ktoré podľa možnosti umožňuje inovatívne partnerstvá a operácie kombinovaného financovania. Komisia by preto mala počas implementácie programu podporovať synergie s ďalšími súvisiacimi programami Únie, ktoré by podľa možnosti umožnili využívanie prístupu k rizikovému financovaniu, inovatívnym partnerstvám, kumulatívnemu alebo kombinovanému financovaniu.
(8)  Tento program má podobné ciele ako iné programy Únie, najmä program Horizont Európa, Fond InvestEU, Európsky obranný fond a fondy podľa nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie]. Preto by sa malo naplánovať kumulatívne financovanie z týchto programov za predpokladu, že sa skutočne vzťahujú na rovnaké náklady, a to najmä prostredníctvom opatrení na doplnkové financovanie z programov Únie, pri ktorých to spôsoby riadenia umožňujú – buď následne, striedavo, alebo prostredníctvom kombinácie fondov –, ako aj opatrení na spoločné financovanie akcií, ktoré podľa možnosti umožňuje inovatívne partnerstvá a operácie kombinovaného financovania. Komisia by preto mala počas implementácie programu podporovať synergie s ďalšími súvisiacimi programami Únie, ktoré by podľa možnosti umožnili využívanie prístupu k rizikovému financovaniu, inovatívnym partnerstvám, kumulatívnemu alebo kombinovanému financovaniu. Je dôležité zabezpečiť kontinuitu medzi riešeniami vypracovanými v rámci programu Horizont Európa a ďalšími programami Únie a zložkami tohto programu.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Vesmírny sektor Únie zamestnáva približne 200 000 odborníkov. Je preto nevyhnutné pokračovať v rozvoji najmodernejšej infraštruktúry tohto sektora, a tým stimulovať hospodárske činnosti v počiatočných a v neskorších fázach. Na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho priemyslu v budúcnosti by program mal podporovať rozvoj špecializovaných zručností v oblastiach týkajúcich sa vesmíru a podporovať vzdelávacie činnosti a činnosti odbornej prípravy s osobitným zameraním na dievčatá a ženy s cieľom využiť plný potenciál občanov EÚ v tejto oblasti.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)   Program by mal využívať synergie medzi vesmírnym sektorom a sektorom dopravy vzhľadom na to, že vesmírne technológie zohrávajú strategickú úlohu pri vytváraní inteligentnejšej, efektívnejšej, bezpečnejšej, lepšie chránenej, udržateľnejšej a integrovanejšej pozemnej, námornej, leteckej a vesmírnej dopravy a zároveň rastúci, inovatívny sektor dopravy zvýši dopyt po inovačných a moderných vesmírnych technológiách.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Všetky príjmy vytvorené programom by mali pripadnúť Únii, aby sa čiastočne vykompenzovali investície, ktoré už uskutočnila, a mali by sa použiť na podporu cieľov programu. Z rovnakého dôvodu by malo byť možné stanoviť v zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora mechanizmus rozdeľovania príjmov.
(14)  Príjmy vytvorené zložkami programu by mali pripadnúť Únii, aby sa čiastočne vykompenzovali investície, ktoré už uskutočnila, a mali by sa použiť na podporu dosahovania cieľov programu. Z rovnakého dôvodu by malo byť možné stanoviť v zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora mechanizmus rozdeľovania príjmov.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Program Únie sa opiera o zložité technológie, ktoré sa neustále menia. Spoliehanie sa na takéto technológie prináša neistotu a riziko, pokiaľ ide o verejné zákazky zadávané v rámci tohto programu, keďže takéto zákazky zahŕňajú dlhodobé záväzky vo vzťahu k zariadeniam alebo službám. Preto sú okrem pravidiel stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách potrebné osobitné opatrenia týkajúce sa verejných zákaziek. Malo by byť teda možné uzatvoriť zmluvu vo forme zmluvy rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok alebo stanoviť minimálny podiel subdodávateľského plnenia. A napokon, vzhľadom na neistotu súvisiacu s technológiami, ktorá je príznačná pre zložky programu, nemôžu byť ceny v rámci zmlúv vždy dopredu presne stanovené, a preto by malo byť možné uzatvoriť zmluvy bez uvedenia presnej a konečnej ceny, ktoré by obsahovali doložky na ochranu finančných záujmov Únie.
(16)  Program Únie sa opiera o zložité technológie, ktoré sa neustále menia. Spoliehanie sa na takéto technológie prináša neistotu a riziko, pokiaľ ide o verejné zákazky zadávané v rámci tohto programu, keďže takéto zákazky zahŕňajú dlhodobé záväzky vo vzťahu k zariadeniam alebo službám. Preto sú okrem pravidiel stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách potrebné osobitné opatrenia týkajúce sa verejných zákaziek. Malo by byť teda možné uzatvoriť zmluvu vo forme zmluvy rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok alebo stanoviť minimálny podiel subdodávateľského plnenia, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky a startupy. A napokon, vzhľadom na neistotu súvisiacu s technológiami, ktorá je príznačná pre zložky programu, nemôžu byť ceny v rámci zmlúv vždy dopredu presne stanovené, a preto by malo byť možné uzatvoriť zmluvy bez uvedenia presnej a konečnej ceny, ktoré by obsahovali doložky na ochranu finančných záujmov Únie.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Riadna verejná správa programu si vyžaduje prísne rozdelenie povinností a úloh medzi jednotlivé zúčastnené subjekty s cieľom predísť duplicite a obmedziť prekračovanie nákladov a oneskorenia.
(25)  Riadna verejná správa programu si vyžaduje prísne rozdelenie povinností a úloh medzi jednotlivé zúčastnené subjekty s cieľom predísť duplicite a obmedziť prekračovanie nákladov a oneskorenia a jej cieľom by malo byť prednostné využívanie súčasnej európskej infraštruktúry a rozvíjanie európskych profesijných a priemyselných sektorov.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25 a (nové)
(25a)  Vesmírne programy vychádzajú z potrieb používateľov, a preto si v rámci implementácie a vývoja vyžadujú nepretržité a účinné zapojenie zástupcov používateľov.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26
(26)  Členské štáty pôsobia v oblasti vesmíru už dávno. Majú systémy, infraštruktúru, vnútroštátne agentúry a subjekty spojené s vesmírom. Môžu preto k programu výrazne prispieť, najmä k jeho implementácii, pričom by sa od nich malo vyžadovať, aby s Úniou plne spolupracovali pri podpore služieb a aplikácií programu. Komisia by mala mať možnosť mobilizovať prostriedky, ktoré majú k dispozícii členské štáty, mohla by im zveriť neregulačné úlohy pri realizácii programu a využívať ich pomoc. Dotknuté členské štáty by okrem toho mali prijať všetky opatrenia potrebné na zaistenie ochrany pozemných staníc zriadených na svojich územiach. Členské štáty a Komisia by sa navyše mali v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra15, spoločne a s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi snažiť zabezpečiť, aby boli k dispozícii frekvencie potrebné pre tento program a aby boli tieto frekvencie chránené tak, aby bolo možné v plnej miere vyvíjať a zavádzať aplikácie založené na ponúkaných službách.
(26)  Členské štáty pôsobia v oblasti vesmíru už dávno. Majú systémy, infraštruktúru, vnútroštátne agentúry a subjekty spojené s vesmírom. Môžu preto k programu výrazne prispieť, najmä k jeho implementácii, pričom by sa od nich malo vyžadovať, aby s Úniou plne spolupracovali pri podpore služieb a aplikácií programu. Komisia by mala mať možnosť mobilizovať prostriedky, ktoré majú k dispozícii členské štáty, mohla by im zveriť neregulačné úlohy pri realizácii programu a využívať ich pomoc. Dotknuté členské štáty by okrem toho mali prijať všetky opatrenia potrebné na zaistenie ochrany pozemných staníc zriadených na svojich územiach. Členské štáty a Komisia by sa navyše mali v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra, spoločne a s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi snažiť zabezpečiť, aby boli k dispozícii frekvencie potrebné pre tento program a aby boli tieto frekvencie dostatočne chránené, aby bolo možné v plnej miere vyvíjať a zavádzať aplikácie založené na ponúkaných službách15.
__________________
__________________
15 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7).
15 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7).
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  Keďže Komisia presadzuje všeobecný záujem Únie, je na nej, aby tento program implementovala, prevzala celkovú zodpovednosť a podporovala jeho využívanie. V záujme optimálneho využitia zdrojov a schopností rôznych zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť určité úlohy delegovať. Komisia má navyše najlepšie predpoklady na to, aby určila hlavné technické a prevádzkové špecifikácie potrebné pre vývoj systémov a služieb.
(27)  Keďže Komisia presadzuje všeobecný záujem Únie, je na nej, aby dohliadala na implementáciu tohto programu, prevzala zaň celkovú zodpovednosť a podporovala jeho využívanie. V záujme optimálneho využitia zdrojov a schopností rôznych zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť určité úlohy delegovať. Komisia má navyše najlepšie predpoklady na to, aby určila hlavné požiadavky potrebné pre vývoj systémov a služieb.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  Poslaním Agentúry Európskej únie pre vesmírny program (ďalej aj „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením (EÚ) č. 912/2010 a je jej nástupkyňou, je prispievať k tomuto programu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť. Agentúre by sa preto mali zadať určité úlohy spojené s bezpečnosťou a podporou programu. Najmä v súvislosti s bezpečnosťou a vzhľadom na svoje skúsenosti v tejto oblasti by agentúra mala byť zodpovedná za úlohy v oblasti bezpečnostnej akreditácie pri všetkých akciách Únie v kozmickom sektore. Okrem toho by mala plniť úlohy, ktoré jej Komisia zverí prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o príspevku vzťahujúcich sa na rôzne iné konkrétne úlohy spojené s programom.
(28)  Poslaním Agentúry Európskej únie pre vesmírny program (ďalej len „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením (EÚ) č. 912/2010 a je jej nástupkyňou, je prispievať k tomuto programu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, kybernetickú bezpečnosť a podporu služieb a nadväzujúceho sektora. Úlohy spojené s týmito oblasťami by sa preto mali prideliť agentúre. Najmä v súvislosti s bezpečnosťou a vzhľadom na svoje skúsenosti v tejto oblasti by agentúra mala byť zodpovedná za úlohy v oblasti bezpečnostnej akreditácie pri všetkých akciách Únie vo vesmírnom sektore. Nadväzujúc na pozitívne výsledky, pokiaľ ide o propagáciu používania systémov Galileo a EGNOS na trhu a ich uvádzanie na trh, a s cieľom propagovať programy ako balík by mala byť agentúra poverená aj vykonávaním podporných a komercializačných činností pre systém Copernicus. Okrem toho by mala plniť úlohy, ktoré jej Komisia zverí prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o príspevku vzťahujúcich sa na rôzne iné konkrétne úlohy spojené s programom.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29
(29)  Európska vesmírna agentúra je medzinárodná organizácia s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti vesmíru, ktorá v roku 2004 uzatvorila s Európskym spoločenstvom rámcovú dohodu. Je preto dôležitým partnerom pri implementácii programu, s ktorým by sa mali nadviazať náležité vzťahy. V tejto súvislosti a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách je dôležité uzavrieť s Európskou vesmírnou agentúrou dohodu o finančnom rámcovom partnerstve, ktorou sa upravia všetky finančné vzťahy medzi Komisiou, agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou a zabezpečí sa ich konzistentnosť a súlad s rámcovou dohodou uzavretou s Európskou vesmírnou agentúrou, a najmä s jej článkom 5. Keďže však Európska vesmírna agentúra nie je orgánom Únie a nevzťahuje sa na ňu právo Únie, je v záujme ochrany záujmov Únie a jej členských štátov nevyhnutné, aby takáto dohoda bola podmienená tým, že Európska vesmírna agentúra zavedie primerané prevádzkové predpisy. Dohoda by mala zároveň obsahovať všetky doložky potrebné na ochranu finančných záujmov Únie.
(29)  Európska vesmírna agentúra je medzinárodná organizácia s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti vesmíru, ktorá v roku 2004 uzatvorila s Európskym spoločenstvom rámcovú dohodu. Je preto dôležitým partnerom pri implementácii programu, s ktorým by sa mali nadviazať náležité vzťahy. V tejto súvislosti a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách je dôležité uzavrieť s Európskou vesmírnou agentúrou dohodu o finančnom rámcovom partnerstve, ktorou sa upravia všetky finančné vzťahy medzi Komisiou, agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou a zabezpečí sa ich konzistentnosť a súlad s rámcovou dohodou uzavretou s Európskou vesmírnou agentúrou, a najmä s jej článkom 5. Keďže Európska vesmírna agentúra nie je orgánom Únie a nevzťahuje sa na ňu právo Únie, je nevyhnutné, aby takáto dohoda obsahovala primerané požiadavky týkajúce sa prevádzkových pravidiel Európskej vesmírnej agentúry s cieľom chrániť záujmy Únie a jej členských štátov. Dohoda by mala zároveň obsahovať všetky doložky potrebné na ochranu finančných záujmov Únie.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31
(31)  S cieľom štrukturálne začleniť zastúpenie používateľov do riadenia GOVSATCOM a zoskupovať potreby a požiadavky používateľov naprieč hranicami jednotlivých štátov a hranicou medzi civilnou a vojenskou sférou by príslušné subjekty Únie, ktoré majú úzke vzťahy s používateľmi, ako je napríklad Európska obranná agentúra, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európska námorná bezpečnostná agentúra, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií/útvar pre plánovanie a vedenie civilných operácií a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie mali mať koordinačnú úlohu vo vzťahu ku konkrétnym skupinám používateľov. Na súhrnnej úrovni by komunitu používateľov z civilnej sféry mala zastupovať agentúra a komunitu používateľov z vojenskej sféry Európska obranná agentúra, ktoré môžu monitorovať prevádzkové využívanie, dopyt, dodržiavanie požiadaviek a meniace sa potreby a požiadavky.
(31)  S cieľom štrukturálne začleniť zastúpenie používateľov do riadenia GOVSATCOM a zoskupovať potreby a požiadavky používateľov naprieč hranicami jednotlivých štátov by príslušné subjekty Únie, ktoré majú úzke vzťahy s používateľmi, ako je napríklad Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európska námorná bezpečnostná agentúra, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, útvar pre plánovanie civilných operácií a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, mali mať koordinačnú úlohu vo vzťahu ku konkrétnym skupinám používateľov. Na súhrnnej úrovni by komunitu používateľov mala zastupovať agentúra, ktorá môže monitorovať prevádzkové využívanie, dopyt, dodržiavanie požiadaviek a meniace sa potreby a požiadavky.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 36
(36)  S cieľom zaistiť bezpečný obeh informácií by sa mali stanoviť vhodné pravidlá, ktorými sa zaistí, že na rôzne verejné a súkromné subjekty, ako aj fyzické osoby zapojené do implementácie programu sa budú vzťahovať rovnocenné bezpečnostné predpisy.
(36)  S cieľom zaistiť bezpečný obeh informácií by sa mali stanoviť vhodné pravidlá, ktorými sa zaistí, že na rôzne verejné a súkromné subjekty, ako aj fyzické osoby zapojené do implementácie programu sa budú vzťahovať rovnocenné bezpečnostné predpisy, pričom sa zriadi niekoľko úrovní prístupu k informáciám, čím sa zaistí bezpečnosť prístupu k informáciám.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 36 a (nové)
(36a)  Kybernetická bezpečnosť európskych vesmírnych infraštruktúr, pozemných i vesmírnych, je kľúčom k zabezpečeniu kontinuity prevádzky systémov, ich efektívnej schopnosti nepretržite plniť úlohy a poskytovať požadované služby.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38
(38)  Systémy satelitnej navigácie sa stále častejšie využívajú v čoraz väčšom počte kľúčových odvetví hospodárstva, najmä v odvetví dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky, nehovoriac o synergiách s činnosťami spojenými s bezpečnosťou a obranou Únie a jej členských štátov. Plná kontrola nad satelitnou navigáciou by preto mala zaručiť technologickú nezávislosť Únie, a to aj pokiaľ ide, z dlhodobejšieho hľadiska, o komponenty zariadení infraštruktúry, a zabezpečiť jej strategickú autonómiu.
(38)  Systémy satelitnej navigácie sa stále častejšie využívajú v čoraz väčšom počte kľúčových odvetví hospodárstva, najmä v odvetví dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky. Satelitná navigácia tiež zohráva úlohu v kontexte bezpečnosti Únie a jej členských štátov. Plná kontrola nad satelitnou navigáciou by preto mala zaručiť technologickú nezávislosť Únie, a to aj pokiaľ ide, z dlhodobejšieho hľadiska, o komponenty zariadení infraštruktúry, a zabezpečiť jej strategickú autonómiu.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 40
(40)  Cieľom systému EGNOS je zlepšiť kvalitu otvorených signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie, a to najmä tých, ktoré vysiela systém Galileo. Služby poskytované systémom EGNOS by mali prednostne pokrývať územia členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Azory, Kanárske ostrovy a Madeira, a cieľom je pokryť tieto územia do konca roka 2025. Geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS by mohlo byť po zohľadnení technickej uskutočniteľnosti a v prípade služby ochrany života (Safety-of-Life, SOL) na základe medzinárodných dohôd rozšírené na ďalšie regióny sveta. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie [2018/XXXX] [nariadenie o Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva] a nevyhnutné monitorovanie kvality služieb systému Galileo na účely letectva treba uviesť, že hoci sa signály vysielané systémom Galileo môžu používať na účinné určovanie polohy lietadiel, za služby manažmentu letovej prevádzky (ATM) a letecké navigačné služby (ANS) sa môžu považovať len miestne alebo regionálne systémy spresňovania signálu, ako je napríklad EGNOS v Európe.
(40)  Cieľom systému EGNOS je zlepšiť kvalitu otvorených signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie, a to najmä tých, ktoré vysiela systém Galileo. Služby poskytované systémom EGNOS by mali prednostne pokrývať územia členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Azory, Kanárske ostrovy a Madeira, a cieľom je pokryť tieto územia do konca roka 2025. Geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS by mohlo byť po zohľadnení technickej uskutočniteľnosti a v prípade služby ochrany života (Safety-of-Life, SOL) na základe medzinárodných dohôd rozšírené na ďalšie regióny sveta. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/11391a a nevyhnutné monitorovanie kvality služieb systému Galileo a výkonnosti v oblasti bezpečnosti na účely letectva, treba uviesť, že hoci sa signály vysielané systémom Galileo môžu používať na účinné určovanie polohy lietadiel, za služby manažmentu letovej prevádzky (ATM) a letecké navigačné služby (ANS) sa môžu považovať len miestne alebo regionálne systémy spresňovania signálu, ako je napríklad EGNOS v Európe.
_________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 40 a (nové)
(40a)   EGNOS môže byť nápomocný presnému poľnohospodárstvu a pomôcť európskym poľnohospodárom odstraňovať odpad, znižovať nadmerné používanie hnojív a herbicídov a optimalizovať výnosy plodín. EGNOS už má významnú „používateľskú komunitu“, ale počet poľnohospodárskych strojových zariadení kompatibilných s navigačnými technológiami je obmedzenejší. Táto otázka by sa mala riešiť.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 41
(41)  Je absolútne nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu, udržateľnosť a budúcu dostupnosť služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS. V meniacom sa prostredí a na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu by sa malo pokračovať vo vývoji týchto systémov a mali by sa pripraviť ich nové generácie.
(41)  Je absolútne nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu, udržateľnosť, bezpečnosť, spoľahlivosť, presnosť a budúcu dostupnosť služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS. V meniacom sa prostredí a na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu by sa malo pokračovať vo vývoji týchto systémov a mali by sa pripraviť ich nové generácie.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 44 a (nové)
(44a)    Na podporu využívania služieb poskytovaných systémom Galileo a EGNOS a na podporu nadväzujúcich služieb, najmä v sektore dopravy, by príslušné orgány mali vypracúvať spoločné normy a osvedčenia na medzinárodnej úrovni. 
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 45
(45)  Vzhľadom na význam pozemnej infraštruktúry systémov Galileo a EGNOS pre tieto systémy a jej vplyv na ich bezpečnosť by o umiestnení tejto infraštruktúry mala rozhodovať Komisia. Rozmiestňovanie pozemnej infraštruktúry týchto systémov by sa malo naďalej diať v rámci otvoreného a transparentného procesu.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 46
(46)  V záujme maximalizácie sociálno-ekonomických prínosov systémov Galileo a EGNOS, najmä v oblasti bezpečnosti, by sa v odôvodnených a prínosných prípadoch malo využívanie služieb poskytovaných týmito systémami podporiť v iných oblastiach politiky Únie.
(46)  V záujme maximalizácie sociálno-ekonomických prínosov systémov Galileo a EGNOS, najmä v oblasti bezpečnosti, by sa využívanie služieb poskytovaných týmito systémami v iných oblastiach politiky Únie malo uplatňovať vždy, keď to bude možné. Opatrenia na podporu využívania týchto služieb vo všetkých členských štátoch sú tiež dôležitou fázou v tomto procese.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 47
(47)  Copernicus by mal zabezpečovať autonómny prístup k poznatkom o životnom prostredí a kľúčovým technológiám pre služby pozorovania Zeme a geoinformačné služby a umožniť tak Únii, aby sa mohla autonómne rozhodovať a autonómne konať, a to okrem iného aj v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, civilnej ochrany, bezpečnosti, ako aj digitálnej ekonomiky.
(47)  Copernicus by mal zabezpečovať autonómny prístup k poznatkom o životnom prostredí a kľúčovým technológiám pre služby pozorovania Zeme a geoinformačné služby a umožniť tak Únii, aby sa mohla autonómne rozhodovať a autonómne konať, a to okrem iného aj v oblasti životného prostredia vrátane poľnohospodárstva, biodiverzity, využívania pôdy, lesného hospodárstva, rozvoja vidieka a rybárstva, zmeny klímy, pamiatok kultúrneho dedičstva, civilnej ochrany, bezpečnosti vrátane infraštruktúry, ako aj digitálnej ekonomiky.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 48
(48)  Copernicus by mal tiež stavať na činnostiach a úspechoch dosiahnutých na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/201417, ktorým sa zriaďuje program Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme (Copernicus), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke18, ktorým sa zriadil predchádzajúci program globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a stanovili sa pravidlá zabezpečovania jeho počiatočnej prevádzky, a mal by na tieto činnosti nadväzovať, pritom by sa mali zohľadňovať najnovšie trendy vo výskume, technologické pokroky a inovácie vplývajúce na oblasť pozorovania Zeme, ako aj vývoj v oblastiach analýzy veľkých dát a umelej inteligencie a súvisiace stratégie a iniciatívy na úrovni Únie19. V čo najväčšej možnej miere by sa v rámci neho mali využívať kapacity členských štátov, Európskej vesmírnej agentúry, organizácie EUMETSAT20, ako aj iných subjektov vrátane komerčných iniciatív v Európe, pokiaľ ide o pozorovania z vesmíru, ktoré by tak mali prispievať aj k rozvoju životaschopného komerčného kozmického sektora v Európe. V uskutočniteľných a vhodných prípadoch by sa mali v rámci neho využívať aj dostupné údaje in situ a pomocné údaje poskytované hlavne členskými štátmi v súlade so smernicou 2007/2/ES21. Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre životné prostredie s cieľom zaistiť pre Copernicus efektívny prístup k súborom údajov in situ a ich efektívne využívanie.
(48)  Existujúce kapacity by sa mali zakladať na nových aktívach a mali by byť doplnené o nové aktíva, ktoré by príslušné subjekty mohli vytvárať spoločne. Na tento účel by Komisia mala úzko spolupracovať s Európskou vesmírnou agentúrou, členskými štátmi a v prípade potreby so subjektmi, ktoré vlastnia príslušné vesmírne aktíva a aktíva in situ. Copernicus by mal tiež stavať na činnostiach a úspechoch dosiahnutých na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/201417, ktorým sa zriaďuje program Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme (Copernicus), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke18, ktorým sa zriadil predchádzajúci program globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a stanovili sa pravidlá zabezpečovania jeho počiatočnej prevádzky, a mal by na tieto činnosti nadväzovať, pritom by sa mali zohľadňovať najnovšie trendy vo výskume, technologické pokroky a inovácie vplývajúce na oblasť pozorovania Zeme, ako aj vývoj v oblastiach analýzy veľkých dát a umelej inteligencie a súvisiace stratégie a iniciatívy na úrovni Únie19. V čo najväčšej možnej miere by sa v rámci neho mali využívať kapacity členských štátov, Európskej vesmírnej agentúry, organizácie EUMETSAT20, ako aj iných subjektov vrátane komerčných iniciatív v Európe, pokiaľ ide o pozorovania z vesmíru, ktoré by tak mali prispievať aj k rozvoju životaschopného komerčného kozmického sektora v Európe. V uskutočniteľných a vhodných prípadoch by sa mali v rámci neho využívať aj dostupné údaje in situ a pomocné údaje poskytované hlavne členskými štátmi v súlade so smernicou 2007/2/ES21. Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre životné prostredie s cieľom zaistiť pre Copernicus efektívny prístup k súborom údajov in situ a ich efektívne využívanie.
__________________
__________________
17 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44).
17 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44).
18 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1).
18 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1).
19 Oznámenie „Umelá inteligencia pre Európu“ [COM(2018)0237], oznámenie „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“ [COM(2018)0232], návrh nariadenia Rady o zriadení Európskeho spoločného podniku vysokovýkonnej výpočtovej techniky [COM(2018)0008].
19 Oznámenie „Umelá inteligencia pre Európu“ [COM(2018)0237], oznámenie „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“ [COM(2018)0232], návrh nariadenia Rady o zriadení Európskeho spoločného podniku vysokovýkonnej výpočtovej techniky [COM(2018)0008].
20 Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc.
20 Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc.
21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire).
21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire).
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 49 a (nové)
(49a)  Mal by sa využiť plný potenciál programu Copernicus pre spoločnosť a hospodárstvo Únie nad rámec priamych prijímateľov prostredníctvom opatrení zameraných na zvýšenie využívania, čo si vyžaduje ďalšie opatrenia na produkovanie údajov, ktoré môžu využiť aj laici, čím sa podporí rast, tvorba pracovných miest a prenos vedomostí.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 52
(52)  Pokiaľ ide o získavanie údajov, cieľom činností uskutočňovaných v rámci zložky Copernicus by malo byť doplnenie a udržiavanie existujúcej kozmickej infraštruktúry, príprava dlhodobého nahrádzania satelitov na konci ich životnosti, ako aj iniciovanie nových misií zameraných na nové systémy pozorovania, ktoré budú podporovať riešenie výzvy spojenej s globálnou zmenou klímy (monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a emisií ďalších skleníkových plynov). V rámci činností v medziach zložky Copernicus by sa malo rozšíriť pokrytie globálneho monitorovania na polárne oblasti a malo by sa podporovať dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, zo zákona vyplývajúce monitorovanie životného prostredia a podávanie správ o ňom, ako aj inovatívne environmentálne aplikácie (napr. monitorovanie plodín, vodné hospodárstvo a rozšírené monitorovanie požiarov). Pritom by sa mali v rámci zložky Copernicus mobilizovať a čo najlepšie využiť investície uskutočnené v predchádzajúcom období financovania (2014 – 2020) a zároveň by sa mali preskúmať nové prevádzkové a obchodné modely umožňujúce ďalej dopĺňať kapacity tohto programu. Copernicus by mal zároveň stavať na úspešných partnerstvách s členskými štátmi, tak aby sa ďalej rozvíjal jeho bezpečnostný rozmer v rámci vhodných mechanizmov riadenia a bolo možné reagovať na meniace sa potreby používateľov v oblasti bezpečnosti.
(52)  Pokiaľ ide o získavanie údajov, cieľom činností uskutočňovaných v rámci zložky Copernicus by malo byť doplnenie a udržiavanie existujúcej vesmírnej infraštruktúry, príprava dlhodobého nahrádzania satelitov na konci ich životnosti, ako aj iniciovanie nových misií, ktorých uskutočniteľnosť v súčasnosti skúma Európska vesmírna agentúra a ktoré sú zamerané na nové systémy pozorovania, ktoré budú podporovať riešenie výzvy spojenej s globálnou zmenou klímy (monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a emisií ďalších skleníkových plynov), V rámci činností v medziach zložky Copernicus by sa malo rozšíriť pokrytie globálneho monitorovania na polárne oblasti a malo by sa podporovať dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, zo zákona vyplývajúce monitorovanie životného prostredia a podávanie správ o ňom, ako aj inovatívne environmentálne aplikácie (napr. monitorovanie plodín, vodné hospodárstvo a rozšírené monitorovanie požiarov). Pritom by sa mali v rámci zložky Copernicus mobilizovať a čo najlepšie využiť investície uskutočnené v predchádzajúcom období financovania (2014 – 2020) a zároveň by sa mali preskúmať nové prevádzkové a obchodné modely umožňujúce ďalej dopĺňať kapacity tohto programu. Copernicus by mal zároveň stavať na úspešných partnerstvách s členskými štátmi, tak aby sa ďalej rozvíjal jeho bezpečnostný rozmer v rámci vhodných mechanizmov riadenia a bolo možné reagovať na meniace sa potreby používateľov v oblasti bezpečnosti.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 53
(53)  V rámci funkcie spracovávania údajov a informácií by sa zložkou Copernicus mala zabezpečiť dlhodobá udržateľnosť a ďalší rozvoj základných služieb systému Copernicus, ktoré by mali poskytovať informácie na uspokojenie potrieb verejného sektora a potrieb vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Únie, a maximalizovať príležitosti komerčného využitia. Copernicus by mal na miestnej, štátnej, európskej a celosvetovej úrovni poskytovať najmä informácie o stave atmosféry; informácie o stave oceánov; informácie, ktoré napomáhajú monitorovaniu krajiny a tým podporujú vykonávanie miestnych a vnútroštátnych politík, ako aj politík Únie; informácie na podporu adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenie; geopriestorové informácie na podporu riadenia mimoriadnych situácií, okrem iného aj prostredníctvom preventívnych opatrení, zaistenia dodržiavania predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ako aj civilnej bezpečnosti vrátane podpory vonkajšej činnosti Únie. Komisia by mala určiť, aké zmluvné dojednania sú vhodné na podporu udržateľnosti poskytovania služieb.
(53)  V rámci funkcie spracovávania údajov a informácií by sa zložkou Copernicus mala zabezpečiť dlhodobá udržateľnosť a ďalší rozvoj základných služieb systému Copernicus, ktoré by mali poskytovať informácie na uspokojenie potrieb verejného sektora a potrieb vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Únie, a maximalizovať príležitosti komerčného využitia. Copernicus by mal na miestnej, štátnej, európskej a celosvetovej úrovni poskytovať najmä informácie o stave atmosféry vrátane kvality ovzdušia; informácie o stave oceánov; informácie, ktoré napomáhajú monitorovaniu krajiny, a tým podporujú vykonávanie miestnych a vnútroštátnych politík, ako aj politík Únie; informácie na podporu adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenie; geopriestorové informácie na podporu riadenia mimoriadnych situácií, okrem iného aj prostredníctvom preventívnych opatrení, zaistenia dodržiavania predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ako aj civilnej bezpečnosti vrátane podpory vonkajšej činnosti Únie. Komisia by mala určiť, aké zmluvné dojednania sú vhodné na podporu udržateľnosti poskytovania služieb.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 54 a (nové)
(54a)  Na účely dosiahnutia cieľov programu Copernicus udržateľným spôsobom by mal Komisii pri zabezpečovaní koordinácie príspevkov Únie, fór používateľov, členských štátov a medzivládnych organizácií, ako aj súkromného sektora do programu Copernicus pomáhať výbor (ďalej len „podvýbor programu Copernicus“), pričom by sa mali čo najlepšie využívať existujúce kapacity a zisťovať nedostatky, ktoré treba riešiť na úrovni Únie.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 55
(55)  Zavádzanie služieb systému Copernicus by malo podporiť využívanie služieb verejnosťou, keďže používatelia by boli schopní predvídať dostupnosť a vývoj služieb, ako aj spoluprácu s členskými štátmi a ďalšími stranami. Na tento účel by Komisia a jej poverené subjekty poskytujúce služby mali pri ďalšom rozvoji portfólia služieb a informácií systému Copernicus nadviazať úzku spoluprácu s rôznymi používateľskými komunitami v celej Európe s cieľom zabezpečiť, aby boli naplnené meniace sa potreby verejného sektora a jednotlivých politík a mohlo sa tak maximalizovať využívanie údajov získaných pozorovaním Zeme. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na vývoji zložky in situ systému Copernicus a mali by uľahčovať integráciu súborov údajov in situ so súbormi údajov z vesmíru v záujme inovovania služieb tohto systému.
(55)  Zavádzanie služieb systému Copernicus by malo podporiť využívanie služieb verejnosťou, keďže používatelia by boli schopní predvídať dostupnosť a vývoj služieb, ako aj spoluprácu s členskými štátmi a ďalšími stranami. Na tento účel by agentúra a subjekty poverené vykonávaním programu Copernicus mali pri ďalšom rozvoji portfólia služieb a informácií systému Copernicus nadviazať úzku spoluprácu s rôznymi používateľskými komunitami v celej Európe s cieľom zabezpečiť, aby boli naplnené meniace sa potreby verejného sektora a jednotlivých politík a mohlo sa tak maximalizovať využívanie údajov získaných pozorovaním Zeme v záujme občanov Únie. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na vývoji zložky in situ systému Copernicus a mali by uľahčovať integráciu súborov údajov in situ so súbormi údajov z vesmíru v záujme inovovania služieb tohto systému.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 56 a (nové)
(56a)  Členské štáty, Komisia a príslušné subjekty by mali pravidelne organizovať informačné kampane zamerané na program Copernicus a jeho výhody a poskytovať všetkým potenciálnym používateľom prístup k relevantným informáciám a údajom.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 57 a (nové)
(57a)  Služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus, aj keď stále iba v predoperačnej fáze, sú na dobrej ceste, keďže medzi rokmi 2015 a 2016 sa počet ich používateľov zdvojnásobil. Všetky služby monitorovania zmeny klímy by mali byť čo najskôr plne funkčné, aby mohli poskytovať nepretržitý tok údajov potrebných na účinné opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 59
(59)  S cieľom podporovať a uľahčovať využívanie údajov z pozorovania Zeme a súvisiacich technológií miestnymi orgánmi, malými a strednými podnikmi a vedeckými a výskumnými pracovníkmi by sa prostredníctvom činností v oblasti využívania zo strany používateľov mali podporovať špecializované siete na distribúciu údajov zo systému Copernicus vrátane štátnych a regionálnych subjektov. Komisia a členské štáty by sa mali na tento účel snažiť užšie prepojiť systém Copernicus s politikami Únie a členských štátov s cieľom stimulovať dopyt po komerčných aplikáciách a službách a umožniť podnikom, najmä malým a stredným a začínajúcim podnikom, vyvíjať aplikácie založené na údajoch a informáciách zo systému Copernicus, tak aby v Európe vznikol konkurencieschopný ekosystém údajov získaných pozorovaním Zeme.
(59)  S cieľom podporovať a uľahčovať využívanie údajov z pozorovania Zeme a súvisiacich technológií miestnymi a regionálnymi orgánmi, malými a strednými podnikmi a vedeckými a výskumnými pracovníkmi by sa prostredníctvom činností v oblasti využívania zo strany používateľov mali podporovať špecializované siete na distribúciu údajov zo systému Copernicus vrátane štátnych a regionálnych subjektov. Komisia a členské štáty by sa mali na tento účel snažiť užšie prepojiť systém Copernicus s politikami Únie a členských štátov s cieľom stimulovať dopyt po komerčných aplikáciách a službách a umožniť podnikom, najmä malým a stredným a začínajúcim podnikom, vyvíjať aplikácie založené na údajoch a informáciách zo systému Copernicus, tak aby v Európe vznikol konkurencieschopný ekosystém údajov získaných pozorovaním Zeme.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 59 a (nové)
(59a)   Vzhľadom na významný potenciál satelitných snímok pre udržateľné a efektívne riadenie zdrojov, ktoré poskytuje spoľahlivé a včasné informácie o stave plodín a pôdy, by sa táto služba mala ďalej posilniť s cieľom uspokojiť potreby koncových používateľov a zabezpečiť prepojenie údajov.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 62
(62)  V nadväznosti na žiadosti Európskeho parlamentu a Rady Únia rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru24, zriadila rámec na podporu dohľadu nad vesmírom a jeho sledovanie (SST). Kozmický odpad sa stal vážnou hrozbou pre bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť činností vo vesmíre. Dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (ďalej aj „SST“) je preto základným predpokladom pre zachovanie kontinuity zložiek programu a ich príspevkov k politikám Únie. Snahou zabrániť zvyšovaniu množstva kozmického odpadu SST prispieva k zabezpečeniu udržateľného a garantovaného prístupu do vesmíru, ktorý je spoločným vlastníctvom všetkých krajín sveta, a jeho využívania.
(62)  V nadväznosti na žiadosti Európskeho parlamentu a Rady Únia rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ24, zriadila rámec na podporu dohľadu nad vesmírom a jeho sledovanie (SST). Vesmírny odpad sa stal vážnou hrozbou pre bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť činností vo vesmíre. Dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (ďalej len „SST“) je preto základným predpokladom pre zachovanie kontinuity zložiek programu a ich príspevkov k politikám Únie. Snahou zabrániť zvyšovaniu množstva vesmírneho odpadu SST prispieva k zabezpečeniu udržateľného a garantovaného prístupu do vesmíru, ktorý je spoločným vlastníctvom všetkých krajín sveta, a jeho využívania. Cieľom SST je uľahčiť prípravu európskych projektov na očistenie obežnej dráhy Zeme.
__________________
__________________
24 Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227.
24 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227).
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 63
(63)  V rámci SST by sa mal ďalej rozvíjať výkon spôsobilostí SST a ich autonómia. Na tento účel by SST mal viesť k vytvoreniu autonómneho európskeho katalógu kozmických objektov vychádzajúceho z údajov zo siete snímačov SST. SST by mal tiež naďalej podporovať prevádzku služieb SST a ich poskytovanie. Keďže SST je systém vychádzajúci z potrieb používateľov, mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy na zhromažďovanie týchto požiadaviek, a to aj požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti.
(63)  V rámci SST by sa mal ďalej rozvíjať výkon spôsobilostí SST a ich autonómia. Na tento účel by SST mal viesť k vytvoreniu autonómneho európskeho katalógu vesmírnych objektov vychádzajúceho z údajov zo siete snímačov SST. Tento katalóg by mohol nasledovať príklad iných krajín s vesmírnymi spôsobilosťami a sprístupniť niektoré údaje na nekomerčné a výskumné účely. SST by mal zároveň naďalej podporovať prevádzku služieb SST a ich poskytovanie. Keďže SST je systém vychádzajúci z potrieb používateľov, mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy na zhromažďovanie týchto požiadaviek, a to aj požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti a prenosu relevantných informácií do verejných inštitúcií a od nich, aby sa zlepšila účinnosť systému.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 67
(67)  SST by okrem toho mal dopĺňať existujúce opatrenia na zmiernenie rizík, ako sú Usmernenia Výboru pre mierové využívanie vesmíru (COPUOS) o zmenšovaní objemu kozmického odpadu a Usmernenia o dlhodobej udržateľnosti vesmírnych činností, alebo iné iniciatívy, s cieľom zaistiť ochranu, bezpečnosť a udržateľnosť činností vo vesmíre. V záujme zníženia rizika zrážky by sa v rámci SST mali hľadať aj synergie s iniciatívami v oblasti opatrení aktívneho odstraňovania a pasivizácie kozmického odpadu. SST by mal prispievať k zabezpečeniu mierového využitia a výskumu vesmíru. Nárast vesmírnych činností môže mať vplyv na medzinárodné iniciatívy v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky. Únia by mala tento vývoj monitorovať a môže ho zohľadniť v kontexte preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici obdobia.
(67)  SST by okrem toho mal dopĺňať existujúce opatrenia na zmiernenie rizík, ako sú Usmernenia Výboru pre mierové využívanie vesmíru (COPUOS) o zmenšovaní objemu kozmického odpadu a Usmernenia o dlhodobej udržateľnosti vesmírnych činností, alebo iné iniciatívy, s cieľom zaistiť ochranu, bezpečnosť a udržateľnosť činností vo vesmíre. V záujme zníženia rizika zrážky by sa v rámci SST mali hľadať aj synergie s iniciatívami zameranými na podporu vývoja a zavádzania technologických systémov určených na aktívne odstraňovanie vesmírneho odpadu. SST by mal prispievať k zabezpečeniu mierového využitia a výskumu vesmíru. Nárast vesmírnych činností môže mať vplyv na medzinárodné iniciatívy v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky. Únia by mala tento vývoj monitorovať a môže ho zohľadniť v kontexte preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici obdobia.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 70
(70)  Extrémne a závažné prejavy vesmírneho počasia môžu ohroziť bezpečnosť občanov a narušiť prevádzku vesmírnych a pozemných infraštruktúr. Preto by sa mala v rámci programu zaviesť funkcia vesmírneho počasia, v rámci ktorej by sa mali posudzovať riziká spojené s vesmírnym počasím a súvisiace potreby používateľov, zvýšiť informovanosť o rizikách spojených s vesmírnym počasím, zabezpečiť poskytovanie služieb vesmírneho počasia vychádzajúcich z potrieb používateľov a zlepšiť spôsobilosti členských štátov, pokiaľ ide o službu vesmírneho počasia. Komisia by mala stanoviť odvetvia, ktorým sa majú prioritne poskytovať operatívne služby vesmírneho počasia, pričom by mala zohľadniť potreby používateľov, riziká a technologickú pripravenosť. Z dlhodobého hľadiska sa môžu pokryť aj potreby ďalších odvetví. Poskytovanie služieb na úrovni Únie podľa potrieb používateľov si bude vyžadovať cielené, koordinované a nepretržité činnosti v oblasti výskumu a vývoja zamerané na podporu rozvoja služieb vesmírneho počasia. Poskytovanie služieb vesmírneho počasia by malo byť založené na existujúcich spôsobilostiach jednotlivých štátov a Únie a malo by umožňovať širokú účasť členských štátov a zapojenie súkromného sektora.
(70)  Extrémne a závažné prejavy vesmírneho počasia môžu ohroziť bezpečnosť občanov a narušiť prevádzku vesmírnych a pozemných infraštruktúr. Preto by sa mala v rámci programu zaviesť funkcia vesmírneho počasia, v rámci ktorej by sa mali posudzovať riziká spojené s vesmírnym počasím a súvisiace potreby používateľov, zvýšiť informovanosť o rizikách spojených s vesmírnym počasím, zabezpečiť poskytovanie služieb vesmírneho počasia vychádzajúcich z potrieb používateľov a zlepšiť spôsobilosti členských štátov, pokiaľ ide o službu vesmírneho počasia. Komisia by mala stanoviť odvetvia, ktorým sa majú prioritne poskytovať operatívne služby vesmírneho počasia, pričom by mala zohľadniť potreby používateľov, riziká a technologickú pripravenosť. Z dlhodobého hľadiska sa môžu pokryť aj potreby ďalších odvetví. Poskytovanie služieb na úrovni Únie podľa potrieb používateľov si bude vyžadovať cielené, koordinované a nepretržité činnosti v oblasti výskumu a vývoja zamerané na podporu rozvoja služieb vesmírneho počasia. Poskytovanie služieb vesmírneho počasia by malo byť založené na existujúcich spôsobilostiach jednotlivých štátov a Únie a malo by umožňovať širokú účasť členských štátov, medzinárodných organizácií a zapojenie súkromného sektora.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 73
(73)  GOVSATCOM je program zameraný na používateľov s výrazným bezpečnostným rozmerom. Prípady jeho využívania možno rozdeliť do troch hlavných skupín: krízové riadenie, ktoré môže zahŕňať civilné a vojenské misie a operácie v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, humanitárne krízy a núdzové situácie na mori; dohľad, ktorý môže zahŕňať hraničný dozor, dozor v predhraničnom pásme, dozor nad námornými hranicami, námorný dozor, sledovanie nelegálneho obchodovania; a kľúčové infraštruktúry, ktoré môžu zahŕňať diplomatickú sieť, policajnú komunikáciu, kritické infraštruktúry (napr. energetické a dopravné infraštruktúry a vodné bariéry) a kozmické infraštruktúry.
(73)  GOVSATCOM je program zameraný na používateľov s výrazným bezpečnostným rozmerom. Prípady jeho využívania možno rozdeliť do troch hlavných skupín: krízové riadenie, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, humanitárne krízy a núdzové situácie na mori; dohľad, ktorý môže zahŕňať hraničný dozor, dozor v predhraničnom pásme, dozor nad námornými hranicami, námorný dozor, sledovanie nelegálneho obchodovania a kľúčové infraštruktúry, ktoré môžu zahŕňať diplomatickú sieť, policajnú komunikáciu, digitálnu infraštruktúru (napr. dátové centrá a servery), kritické infraštruktúry (napr. energetické a dopravné infraštruktúry a vodné bariéry, ako sú priehrady) a kozmické infraštruktúry.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 78
(78)  Pre používateľov satelitných komunikácií sú kľúčovým prevádzkovým rozhraním používateľské zariadenia. Vďaka spôsobu, akým ku GOVSATCOM pristupuje EÚ, môže väčšina používateľov naďalej využívať pre služby GOVSATCOM existujúce používateľské zariadenia, pokiaľ využívajú technológie Únie.
(78)  Pre používateľov satelitných komunikácií sú kľúčovým prevádzkovým rozhraním používateľské zariadenia. Prístup EÚ ku GOVISATCOM by mal používateľom umožniť, aby naďalej využívali svoje existujúce používateľské zariadenia na služby GOVSATCOM.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 86
(86)  V súvislosti s infraštruktúrou určenou pre potreby tohto programu môže byť potrebný ďalší výskum a inovácie, ktoré sa môžu podporovať z programu Európsky horizont, pričom snahou bude dosiahnuť súlad s činnosťami v tejto oblasti uskutočňovanými Európskou vesmírnou agentúrou. Synergiami s programom Európsky horizont by sa malo zabezpečiť, aby sa potreby kozmického sektora v oblasti výskumu a inovácií určili a stanovili v rámci procesu strategického plánovania výskumu a inovácií. Vesmírne údaje a súvisiace služby voľne sprístupnené programom sa použijú na vývoj prelomových riešení prostredníctvom výskumu a inovácií, a to aj v rámci programu Európsky horizont, pričom sa tak bude diať najmä v súvislosti s udržateľnými potravinami a prírodnými zdrojmi, monitorovaním klímy, inteligentnými mestami, automatizovanými vozidlami, bezpečnosťou a zvládaním katastrof. V procese strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont sa určia činnosti v oblasti výskumu a inovácií, pri ktorých by sa mali využívať infraštruktúry vlastnené Úniou, ako sú Galileo, EGNOS a Copernicus. Výskumné infraštruktúry, hlavne siete pre pozorovania in situ, budú tvoriť základné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá umožňuje služby systému Copernicus.
(86)  V súvislosti s infraštruktúrou určenou pre potreby tohto programu môže byť potrebný ďalší výskum a inovácie, ktoré sa môžu podporovať z programu Horizont Európa, pričom snahou bude dosiahnuť súlad s činnosťami v tejto oblasti uskutočňovanými Európskou vesmírnou agentúrou. Synergiami s programom Horizont Európa by sa malo zabezpečiť, aby sa potreby vesmírneho sektora v oblasti výskumu a inovácií určili a stanovili v rámci procesu strategického plánovania výskumu a inovácií. Je dôležité zabezpečiť kontinuitu medzi riešeniami vypracovanými v rámci programu Horizont Európa a operáciami zložiek tohto programu. Na rozvoj prelomových riešení prostredníctvom výskumu a inovácií z hľadiska hlavných európskych politík, a to aj v rámci programu Horizont Európa, sa budú využívať vesmírne údaje a služby voľne sprístupnené v rámci programu. V procese strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa sa určia činnosti v oblasti výskumu a inovácií, pri ktorých by sa mali využívať infraštruktúry vlastnené Úniou, ako sú Galileo, EGNOS a Copernicus. Výskumné infraštruktúry, hlavne siete pre pozorovania in situ, budú tvoriť základné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá umožňuje služby systému Copernicus.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 87
(87)  Nariadením (EÚ) č. 912/2010 sa zriadila agentúra Únie s názvom Agentúra pre európsky GNSS na riadenie určitých aspektov programov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS. V tomto nariadení sa predovšetkým stanovuje, že Agentúre pre európsky GNSS budú zverené nové úlohy, a to nielen v súvislosti so systémami Galileo a EGNOS, ale aj s ďalšími zložkami tohto programu, najmä bezpečnostnou akreditáciou. Názov Agentúry pre európsky GNSS, jej úlohy a organizačné aspekty sa preto musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť.
(87)  Nariadením (EÚ) č. 912/2010 sa zriadila agentúra Únie s názvom Agentúra pre európsky GNSS na riadenie určitých aspektov programov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS. V tomto nariadení sa predovšetkým stanovuje, že Agentúre pre európsky GNSS budú zverené nové úlohy, a to nielen v súvislosti so systémami Galileo a EGNOS, ale aj s ďalšími zložkami tohto programu, najmä bezpečnostnou akreditáciou a kybernetickou bezpečnosťou. Názov Agentúry pre európsky GNSS, jej úlohy a organizačné aspekty sa preto musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 88
(88)  Vzhľadom na jej rozšírený rozsah činnosti, ktorý už nebude obmedzený iba na systémy Galileo a EGNOS, by sa Agentúra pre európsky GNSS mala odteraz zmeniť. Kontinuita činností Agentúry pre európsky GNSS vrátane kontinuity, pokiaľ ide o práva a povinnosti, zamestnancov a platnosť všetkých prijatých rozhodnutí, by sa však mala zabezpečiť v rámci agentúry.
(88)  Vzhľadom na jej rozšírený rozsah činnosti, ktorý už nebude obmedzený iba na systémy Galileo a EGNOS, by sa Agentúra pre európsky GNSS mala odteraz zmeniť. Ak sa Komisia rozhodne zveriť úlohy agentúre, mala by zabezpečiť primerané financovanie riadenia a vykonávania týchto úloh vrátane primeraných ľudských a finančných zdrojov. Kontinuita činností Agentúry pre európsky GNSS vrátane kontinuity, pokiaľ ide o práva a povinnosti, zamestnancov a platnosť všetkých prijatých rozhodnutí, by sa však mala zabezpečiť v rámci agentúry.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 2
2.  „prejavy vesmírneho počasia“ sú prirodzene sa vyskytujúce zmeny vesmírneho priestoru medzi Slnkom a Zemou vrátane slnečných erupcií, slnečných energetických častíc, slnečného vetra a výronov koronálnej hmoty, ktoré môžu viesť k slnečným búrkam (geomagnetickým búrkam, slnečným radiačným búrkam a ionosférickým poruchám), ktoré môžu prípadne mať vplyv na Zemi;
2.  „prejavy vesmírneho počasia“ sú prirodzene sa vyskytujúce zmeny kozmického priestoru medzi Slnkom a Zemou vrátane slnečných erupcií, slnečných energetických častíc, slnečného vetra a výronov koronálnej hmoty, ktoré môžu viesť k slnečným búrkam (geomagnetickým búrkam, slnečným radiačným búrkam a ionosférickým poruchám), ktoré môžu prípadne mať vplyv na Zemi alebo môžu prípadne ovplyvňovať vesmírne infraštruktúry;
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 5
5.  „získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore“ (ďalej aj „SSA“) je celostný prístup k hlavným nebezpečenstvám hroziacim vo vesmíre, čo zahŕňa zrážku medzi satelitmi a kozmickým odpadom, javy vesmírneho počasia a objekty v blízkosti Zeme;
5.  „získavanie informácií o situácii vo vesmíre“ (SSA) sú komplexné poznatky a chápanie hlavných nebezpečenstiev hroziacich vo vesmíre, čo zahŕňa zrážku medzi satelitmi a vesmírnym odpadom, javy vesmírneho počasia a objekty v blízkosti Zeme;
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 6
6.  „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
6.  „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje a/alebo rozpočtové záruky z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 10
10.  „údaje z SST“ sú fyzické parametre kozmických objektov zachytené snímačmi SST alebo orbitálne parametre kozmických objektov odvodené z pozorovaní snímačmi SST v rámci zložky dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (ďalej aj „SST“);
10.  „údaje z SST“ sú fyzické parametre vesmírnych objektov vrátane vesmírneho odpadu zachytené snímačmi SST alebo orbitálne parametre vesmírnych objektov odvodené z pozorovaní snímačmi SST v rámci zložky dohľadu nad vesmírnym priestorom a sledovania tohto priestoru (ďalej len „SST“);
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 14 a (nový)
14a.   „informácie tretích strán v rámci systému Copernicus“ sú informácie, ktoré pochádzajú z iných zdrojov, ako sú satelity Sentinel systému Copernicus, a ktoré boli poskytnuté (vrátane ich licencie) na použitie v rámci činností systému Copernicus;
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 23 – pododsek 1
„kľúčoví používatelia systému Copernicus“, ktorí využívajú údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus a zároveň majú dodatočnú úlohu hnacej sily vývoja systému Copernicus, čo zahŕňa inštitúcie a orgány Únie a európske vnútroštátne alebo regionálne verejné subjekty poverené vykonávaním verejnej služby v súvislosti s vymedzením, vykonávaním, presadzovaním alebo monitorovaním politík v oblasti životného prostredia, civilnej ochrany alebo bezpečnosti;
„kľúčoví používatelia systému Copernicus“, ktorí využívajú údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus a zároveň majú dodatočnú úlohu hnacej sily vývoja systému Copernicus, čo zahŕňa inštitúcie a orgány Únie a európske vnútroštátne alebo regionálne verejné subjekty poverené vykonávaním verejnej služby v súvislosti s vymedzením, vykonávaním, presadzovaním alebo monitorovaním politík v oblasti životného prostredia, civilnej ochrany vrátane bezpečnosti infraštruktúry alebo bezpečnosti;
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – 23 – pododsek 2 a (nový)
„základné služby programu Copernicus“ sú prevádzkové služby združené do zložky spracúvania údajov a informácií alebo zložky služieb a majú všeobecný a spoločný význam pre členské štáty a Úniu;
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 23 a (nový)
23a.  „vesmírny sektor“ je:
„dodávateľský sektor", ktorý zahŕňa činnosti vedúce k vytvoreniu prevádzkyschopného vesmírneho systému a výskum vesmíru;
„nadväzujúci sektor“, ktorý zahŕňa činnosti týkajúce sa využívania satelitných údajov na vývoj výrobkov a služieb súvisiacich s vesmírom pre koncových používateľov.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno a
a)  autonómny civilný globálny systém satelitnej navigácie (ďalej aj „GNSS“), ktorý je pod civilnou kontrolou a zahŕňa sústavu satelitov, centier a celosvetovej siete pozemných staníc poskytujúci služby určovania polohy, navigácie a merania času a plne zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti (ďalej aj „Galileo“);
a)  autonómny civilný globálny systém satelitnej navigácie (ďalej aj „GNSS“), ktorý je pod civilnou kontrolou a zahŕňa sústavu satelitov, centier a celosvetovej siete pozemných staníc poskytujúci služby určovania polohy, navigácie a merania času a v náležitých prípadoch zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti (ďalej len „Galileo“);
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno c
c)  autonómny systém pozorovania Zeme vychádzajúci z potrieb používateľov, ktorý je pod civilnou kontrolou, ponúka geoinformačné údaje a služby a zahŕňa satelity, pozemnú infraštruktúru, zariadenia na spracovanie údajov a informácií a distribučnú infraštruktúru, a plne zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti (ďalej aj „Copernicus“);
c)  autonómny systém pozorovania Zeme vychádzajúci z potrieb používateľov, ktorý je pod civilnou kontrolou, ponúka geoinformačné údaje a služby založené na politike voľných a verejne prístupných údajov, a zahŕňa satelity, pozemnú infraštruktúru, zariadenia na spracovanie údajov a informácií a distribučnú infraštruktúru, a plne zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti (ďalej len „Copernicus“);
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno d
d)  systém pre dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (SST), ktorého cieľom je zlepšovať, prevádzkovať a poskytovať údaje, informácie a služby súvisiace s dohľadom nad aktívnymi a neaktívnymi vesmírnymi loďami, odpojenými stupňami nosných rakiet, odpadom a úlomkami odpadu, ktoré obiehajú okolo Zeme, a ich sledovaním doplnené o parametre z pozorovaní týkajúce sa prejavov vesmírneho počasia a monitorovania rizika priblíženia sa objektov v blízkosti Zeme (ďalej aj „NEO“) k Zemi;
d)  systém pre dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (SST), ktorého cieľom je zlepšovať, prevádzkovať a poskytovať údaje, informácie a služby súvisiace s dohľadom nad aktívnymi vesmírnymi loďami a vesmírnym odpadom, ktoré obiehajú okolo Zeme, a ich sledovaním doplnené o parametre z pozorovaní týkajúce sa prejavov vesmírneho počasia a monitorovania rizika priblíženia sa objektov v blízkosti Zeme (ďalej aj „NEO“) k Zemi;
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2
Program okrem toho zahŕňa opatrenia na zabezpečenie efektívneho prístupu do vesmíru pre tento program a na podporu inovatívneho kozmického sektora.
Program okrem toho zahŕňa opatrenia na zabezpečenie autonómneho prístupu do vesmíru na boj proti kybernetickým hrozbám, na podporu inovatívneho a konkurencieschopného vesmírneho dodávateľského aj nadväzujúceho sektora a na podporu vesmírnej diplomacie.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Program má tieto všeobecné ciele:
1.  (Netýka sa slovenskej verzie.)
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a
a)  poskytovať alebo prispievať k poskytovaniu vysokokvalitných, aktuálnych a v prípade potreby aj zabezpečených údajov, informácií a služieb týkajúcich sa vesmíru, a to bez prerušenia a pokiaľ možno na globálnej úrovni, a tým uspokojovať súčasné a budúce potreby a umožňovať plnenie politických priorít Únie vrátane tých, ktoré sa týkajú zmeny klímy a bezpečnosti a obrany,
a)  poskytovať alebo prispievať k poskytovaniu vysokokvalitných, aktuálnych a v prípade potreby aj bezpečných údajov, informácií a služieb týkajúcich sa vesmíru, a to bez prerušenia a pokiaľ možno na globálnej úrovni, a tým uspokojovať súčasné a budúce potreby a umožňovať plnenie politických priorít Únie a podporovať schopnosť Únie a jej členských štátov prijímať nezávislé rozhodnutia založené na dôkazoch;
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b
b)  maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy okrem iného aj prostredníctvom podporovania čo najširšieho možného využívania údajov, informácií a služieb poskytovaných zložkami programu;
b)  maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy, a to najmä posilnením európskeho nadväzujúceho sektora, čím sa umožní rast a tvorba pracovných miest v Únii a podporí sa čo najširšie zavádzanie služieb a využívanie údajov, informácií a služieb, ktoré poskytujú zložky programu, v rámci Únie aj mimo nej;
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c
c)  posilniť bezpečnosť Únie a jej členských štátov, jej slobodu konať a strategickú autonómiu, najmä pokiaľ ide o technológie a rozhodovanie založené na dôkazoch;
c)  posilniť bezpečnosť, ako aj kybernetickú bezpečnosť Únie a jej členských štátov, jej strategickú autonómiu, najmä pokiaľ ide o priemysel a technológie;
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  posilniť európsky priemyselný a vedecký ekosystém v oblasti vesmíru vytvorením jednotného rámca, ktorý kombinuje excelentnosť európskej odbornej prípravy a know-how, rozvoj špičkového dizajnu, výrobných možností a strategickej vízie, ktorá je potrebná v stále konkurenčnejšom prostredí;
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d
d)  podporovať úlohu Únie na medzinárodnej scéne ako jedného z popredných aktérov v kozmickom sektore a posilniť jej úlohu pri riešení globálnych výziev a podporovaní globálnych iniciatív, a to okrem iného aj v oblasti zmeny klímy a udržateľného rozvoja.
d)  podporovať úlohu Únie na medzinárodnej scéne ako jedného z popredných aktérov vo vesmírnom sektore a posilniť jej úlohu pri riešení globálnych výziev a podporovaní globálnych iniciatív, a to okrem iného aj v oblasti udržateľného rozvoja;
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da)  posilniť vesmírnu diplomaciu Únie a podporovať medzinárodnú spoluprácu s cieľom zvýšiť povedomie o vesmíre ako o spoločnom dedičstve ľudstva;
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d b (nové)
db)  podporovať technológie a priemysel Únie a podporovať uplatňovanie zásady reciprocity a spravodlivej hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni;
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d c (nové)
dc)  zvýšiť bezpečnosť Únie a jej členských štátov v rôznych oblastiach, najmä pokiaľ ide o dopravu (leteckú dopravu vrátane bezpilotných vzdušných prostriedkov, železničnú, námornú a vnútrozemskú vodnú, ako aj cestnú dopravu a autonómne riadenie vozidiel), budovať a monitorovať infraštruktúru, monitorovať krajinu a životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2 – písmeno a
a)  v prípade systémov Galileo a EGNOS: poskytovať najmodernejšie a v prípade potreby zabezpečené služby určovania polohy, navigácie a určovania času;
a)  v prípade systémov Galileo a EGNOS: dlhodobo a nepretržite poskytovať najmodernejšie a v prípade potreby zabezpečené služby určovania polohy, navigácie a určovania času;
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2 – písmeno b
b)  v prípade systému Copernicus: poskytovať presné a spoľahlivé údaje a informácie získané pozorovaním Zeme dodávané na dlhodobom základe, podporovať vykonávanie a monitorovanie politík Únie a jej členských štátov v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, civilnej ochrany, ochrany a bezpečnosti, ako aj digitálnej ekonomiky;
b)  v prípade systému Copernicus: poskytovať presné a spoľahlivé údaje a informácie získané pozorovaním Zeme dodávané na dlhodobom základe, podporovať vykonávanie a monitorovanie politík a činností Únie a jej členských štátov, ktoré vychádzajú z potrieb používateľov;
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2 – písmeno c
c)  v prípade získavania informácií o situácii vo vesmíre (ďalej aj „SSA“): zlepšiť spôsobilosti SST v oblasti monitorovania, sledovania a identifikácie kozmických objektov, monitorovať vesmírne počasie a mapovať a prepojiť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o objekty v blízkosti Zeme (NEO);
c)  v prípade získavania informácií o situácii vo vesmíre (ďalej aj „SSA“): zlepšiť spôsobilosti SST v oblasti monitorovania, sledovania a identifikácie kozmických objektov a vesmírneho odpadu, monitorovať vesmírne počasie a mapovať a prepojiť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o objekty v blízkosti Zeme (NEO);
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2 – písmeno e
e)  prispievať, ak je to potrebné pre potreby programu, k autonómnej, bezpečnej a nákladovo efektívnej spôsobilosti prístupu do vesmíru;
e)  zabezpečiť autonómnu, bezpečnú a nákladovo efektívnu spôsobilosť na prístup do vesmíru;
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2 – písmeno f
f)  podporovať a posilňovať konkurencieschopnosť právnických a fyzických osôb z Únie, ktoré pôsobia alebo chcú začať pôsobiť v tomto sektore, ako aj ich podnikavosť, zručnosti a schopnosť inovovať, s osobitným zreteľom na postavenie a potreby malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov.
f)  podporovať rozvoj silného a konkurencieschopného vesmírneho hospodárstva Únie a maximalizovať príležitosti pre podniky Únie všetkých veľkostí a zo všetkých regiónov.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť
Program podporuje:
Program spolu s ďalšími programami a mechanizmami financovania Únie a Európskej vesmírnej agentúry podporuje:
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno a
a)  poskytovanie služieb vynášania na obežnú dráhu pre potreby programu;
a)  poskytovanie služieb vynášania na obežnú dráhu v rámci programu vrátane agregovaných služieb vynášania na obežnú dráhu pre Úniu a iné subjekty na ich žiadosť, berúc do úvahy základné bezpečnostné záujmy Únie v súlade s článkom 25, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskych nosných rakiet a priemyselných odvetví na svetovom trhu;
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno b
b)  vývojové činnosti spojené s autonómnym, spoľahlivým a nákladovo efektívnym prístupom do vesmíru;
b)  vývojové činnosti spojené s autonómnym, spoľahlivým a nákladovo efektívnym prístupom do vesmíru vrátane alternatívnych technológií vynášania na obežnú dráhu a inovačných systémov alebo služieb s prihliadnutím na základné bezpečnostné záujmy Únie a jej členských štátov v súlade s článkom 25;
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno c
c)  potrebné úpravy pozemnej infraštruktúry nevyhnutnej pre prístup do vesmíru, ak je to potrebné pre potreby programu.
c)  nevyhnutnú údržbu, potrebné úpravy a rozvoj pozemnej infraštruktúry nevyhnutnej pre prístup do vesmíru, najmä existujúcej infraštruktúry, raketových základní a výskumných centier, ak je to potrebné pre ciele programu.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 6 – nadpis
Akcie na podporu inovatívneho kozmického sektora Únie
Akcie na podporu inovatívneho a konkurencieschopného vesmírneho sektora Únie
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno a
a)  inovačné činnosti v záujme čo najlepšieho využitia kozmických technológií, infraštruktúry alebo služieb;
a)  inovačné činnosti v záujme rozvoja a čo najlepšieho využitia vesmírnych technológií, infraštruktúry alebo služieb;
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno –a a (nové)
aa)  vhodné opatrenia na uľahčenie využívania inovačných riešení, ktoré sú výsledkom výskumných a inovačných činností, najmä prostredníctvom synergií s inými fondmi Únie, ako sú programy Horizont Európa a InvestEU, s cieľom podporiť rozvoj nadväzujúcich sektorov v rámci všetkých zložiek programu;
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno a b (nové)
ab)  posilnenie európskeho vesmírneho sektora na vývoznom trhu;
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno b
b)  vytváranie inovačných partnerstiev súvisiacich s vesmírom s cieľom vyvinúť inovačné produkty alebo služby a následne získať výsledný tovar alebo služby;
b)  vytváranie inovačných partnerstiev súvisiacich s vesmírom s cieľom vyvinúť inovačné produkty alebo služby a následne získať výsledné produkty alebo služby pre potreby programu;
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  navrhovanie, testovanie, realizáciu a zavádzanie interoperabilných vesmírnych riešení založených na údajoch pre verejné služby, presadzovanie inovácií a vytvorenie spoločných rámcov s cieľom plne využiť potenciál služieb verejnej správy pre občanov a podniky;
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno c
c)  podnikanie, a to od počiatočného štádia až po štádium rastu, v súlade s článkom 21 a ustanoveniami o ďalšom prístupe k financovaniu uvedenými v článku 18 a hlave III kapitole I;
c)  podnikanie, a to od počiatočného štádia až po štádium rastu, v súlade s článkom 21 a na základe ustanovení o ďalšom prístupe k financovaniu uvedených v článku 18 a hlave III kapitole I;
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno d
d)  spoluprácu medzi podnikmi vo forme vesmírnych centier spájajúcich na regionálnej a vnútroštátnej úrovni aktérov z kozmického a digitálneho sektora, ako aj používateľov, a poskytujúcich podporu občanom a spoločnostiam v záujme podpory podnikania a zručností;
d)  spoluprácu vo forme siete vesmírnych dátových centier spájajúcich aktérov z vesmírneho a digitálneho sektora, ako aj používateľov a poskytujúcich podporu, zariadenia a služby občanom a spoločnostiam v záujme podpory podnikania a zručností; spoluprácu medzi vesmírnymi dátovými centrami a centrami digitálnej inovácie zriadenými v rámci programu Digitálna Európa;
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da)  možný rozvoj „stratégie prístupu prvej zmluvy“ so všetkými príslušnými aktérmi z verejného a súkromného sektora s cieľom podporiť rozvoj startupov v oblasti vesmíru;
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno d b (nové)
db)  synergie so sektorom dopravy a vesmírnym a digitálnym sektorom s cieľom podporiť širšie využívanie nových technológií (napríklad elektronické výzvy, digitálny tachograf, monitorovanie a riadenie dopravy, autonómne riadenie vozidiel, bezpilotné prostriedky a drony) a riešenie potrieb bezpečného a plynulého prepojenia, spoľahlivé určovanie polohy, intermodalitu a interoperabilitu, čím sa zvyšuje konkurencieschopnosť dopravných služieb a sektora dopravy;
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno e
e)  zabezpečovanie činností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;
e)  zabezpečovanie činností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom rozvíjať špecializované zručnosti v oblasti vesmíru;
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno f
f)  prístup k zariadeniam na spracovanie a testovanie;
f)  prístup k zariadeniam na spracovanie a testovanie pre odborníkov zo súkromného a verejného sektora, študentov a podnikateľov;
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 2 – písmeno c
c)  neudeľuje tretej krajine ani medzinárodnej organizácii rozhodovaciu právomoc v súvislosti s programom;
c)  neudeľuje tretej krajine ani medzinárodnej organizácii rozhodovaciu právomoc v súvislosti s programom ani prípadný prístup k citlivým alebo utajovaným informáciám;
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 2 – písmeno d a (nové)
da)  v náležitých prípadoch rešpektuje strategické a zvrchované záujmy Únie vo všetkých príslušných oblastiach vrátane európskej technologickej a priemyselnej strategickej autonómie;
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 3
3.  Komisia prijme potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby zmluvy, dohody alebo iné dojednania týkajúce sa činností uvedených v prvom odseku zahŕňali ustanovenia stanovujúce vhodný režim vlastníctva tohto majetku, a pokiaľ ide o písmeno c), aby Únia mohla voľne využívať prijímače verejnej regulovanej služby v súlade s rozhodnutím č. 1104/2011/EÚ.
3.  Komisia prijme potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby zmluvy, dohody alebo iné dojednania týkajúce sa činností uvedených v druhom odseku zahŕňali ustanovenia stanovujúce vhodný režim vlastníctva a využívania tohto majetku, a pokiaľ ide o písmeno c), aby Únia mohla voľne využívať prijímače verejnej regulovanej služby a povoliť ich používanie v súlade s rozhodnutím č. 1104/2011/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1
Služby, údaje a informácie poskytované zložkami programu sa poskytujú bez akejkoľvek výslovnej alebo implicitnej záruky, pokiaľ ide o ich kvalitu, presnosť, dostupnosť, spoľahlivosť, rýchlosť a vhodnosť na akýkoľvek účel. Komisia prijme na tento účel potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby používatelia týchto služieb, údajov a informácií boli vhodným spôsobom informovaní o vylúčení takejto záruky.
Služby, údaje a informácie poskytované zložkami programu sa poskytujú bez akejkoľvek výslovnej alebo implicitnej záruky, pokiaľ ide o ich kvalitu, presnosť, dostupnosť, spoľahlivosť, rýchlosť a vhodnosť na akýkoľvek účel, pokiaľ sa takáto záruka nevyžaduje podľa uplatniteľného práva Únie na účely poskytovania príslušných služieb. Komisia prijme na tento účel potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby používatelia týchto služieb, údajov a informácií boli vhodným spôsobom informovaní o vylúčení takejto záruky.
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 1
Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je [16miliárd EUR v bežných cenách.
Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je [16,9miliardy EUR v terajších cenách.
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno b
b)  na Copernicus: [5,8] miliardy EUR;
b)  na Copernicus: [6] miliárd EUR;
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno c
c)  na SSA/GOVSATCOM: [0,5] miliardy EUR.
c)  na SSA/GOVSATCOM: [1,2] miliardy EUR.
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 2
2.  Prierezové činnosti uvedené v článku 3 sa financujú v rámci zložiek programu.
2.  Prierezové činnosti uvedené v článkoch 3, 5 a 6 sa financujú v rámci zložiek programu.
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – písmeno a
a)  podporovať vo všetkých členských štátoch a v celom dodávateľskom reťazci čo možno najširšiu a najotvorenejšiu účasť začínajúcich podnikov, nových účastníkov a malých a stredných podnikov, ako aj ďalších hospodárskych subjektov, čo zahŕňa aj požiadavku, aby uchádzači zadávali zákazky subdodávateľom;
a)  podporovať v celej Únii a v celom dodávateľskom reťazci čo najširšiu a najotvorenejšiu účasť všetkých hospodárskych subjektov, najmä začínajúcich podnikov, nových účastníkov a malých a stredných podnikov, čo zahŕňa aj požiadavku, aby uchádzači zadávali zákazky subdodávateľom;
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – písmeno d
d)  podporovať autonómiu Únie, najmä z technologického hľadiska;
d)  podporovať strategickú autonómiu Únie, najmä z priemyselného a technologického hľadiska, naprieč celým hodnotovým reťazcom;
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da)  dodržiavať zásady otvoreného prístupu a spravodlivej hospodárskej súťaže v celom odvetvovom dodávateľskom reťazci, zásadu verejného obstarávania na základe transparentných a aktualizovaných informácií, jasného oznamovania uplatniteľných pravidiel verejného obstarávania, výberových kritérií a kritérií prideľovania zákaziek a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých potenciálnych uchádzačov;
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 1
1.  S cieľom podporiť nových účastníkov, malé a stredné podniky a začínajúce podniky a ponúkať čo najširšie možné geografické pokrytie a zároveň chrániť strategickú autonómiu Únie môže verejný obstarávateľ požadovať, aby uchádzač zadal prostredníctvom verejnej súťaže na príslušnej úrovni subdodávok časť zákazky spoločnostiam iným ako tie, ktoré patria do skupiny uchádzača.
1.  S cieľom podporiť nových účastníkov, najmä malé a stredné podniky a začínajúce podniky, a ponúkať čo najširšie možné geografické pokrytie a zároveň chrániť strategickú autonómiu Únie sa verejný obstarávateľ usiluje o to, aby uchádzač zadal prostredníctvom verejnej súťaže na príslušnej úrovni subdodávok časť zákazky spoločnostiam iným ako tie, ktoré patria do skupiny uchádzača.
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 2
2.  Verejný obstarávateľ vyjadrí požadovaný podiel zákazky, ktorý sa má zadať subdodávateľom, ako rozpätie minimálneho a maximálneho percentuálneho podielu.
2.  Verejný obstarávateľ vyjadrí požadovaný podiel zákazky, ktorý sa má zadať subdodávateľom v rámci odvetvia na všetkých úrovniach podľa odseku 1, ako rozpätie minimálneho a maximálneho percentuálneho podielu.
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 3
3.  Uchádzač musí všetky odchýlky od požiadavky podľa odseku 1 zdôvodniť.
3.  Uchádzač musí všetky odchýlky od požiadavky podľa odseku 1 zdôvodniť a následne ich musí posúdiť verejný obstarávateľ.
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 2
V prípade spoločnej výzvy sa stanovia spoločné postupy výberu a hodnotenia návrhov. Do týchto postupoch musí byť zapojená vyvážená skupina expertov vymenovaných každou stranou.
V prípade spoločnej výzvy sa stanovia spoločné postupy výberu a hodnotenia návrhov. Súčasťou týchto postupov je vyvážená skupina expertov vymenovaných každou stranou. Títo experti nehodnotia, neposkytujú poradenstvo ani nepomáhajú vo veciach, v súvislosti s ktorými majú konflikt záujmov.
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 1
1.  Na dôvažok k ustanoveniam [článku 165] nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu Komisia agentúra uskutočňovať postupy spoločného verejného obstarávania s Európskou vesmírnou agentúrou alebo inými medzinárodnými organizáciami zapojenými do implementácie zložiek programu.
1.  Na dôvažok k ustanoveniam [článku 165] nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu Komisia alebo agentúra uskutočňovať postupy spoločného verejného obstarávania s Európskou vesmírnou agentúrou alebo inými medzinárodnými organizáciami zapojenými do implementácie zložiek programu.
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 1 – písmeno a
a)  prísne rozdelenie úloh a zodpovedností medzi subjekty zapojené do implementácie programu, najmä medzi členské štáty, Komisiu, agentúru a Európsku vesmírnu agentúru;
a)  prísne rozdelenie úloh a zodpovedností medzi subjekty zapojené do implementácie programu, najmä medzi členské štáty, Komisiu, agentúru a Európsku vesmírnu agentúru, na základe právomocí jednotlivých subjektov, aby sa zlepšila transparentnosť, účinnosť a nákladová efektívnosť a zamedzilo sa prekrývaniu činností;
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 1 – písmeno b
b)  prísna kontrola programu vrátane prísneho dodržiavania nákladov a harmonogramu všetkými subjektmi v rámci ich príslušných oblastí pôsobnosti v súlade s týmto nariadením;
b)  prísna kontrola programu vrátane prísneho dodržiavania nákladov a technickej výkonnosti všetkými subjektmi v rámci ich príslušných oblastí zodpovednosti v súlade s týmto nariadením;
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 1 – písmeno d
d)  systematické zohľadňovanie potrieb používateľov služieb poskytovaných zložkami programu, ako aj vedeckých a technologických výdobytkov súvisiacich s týmito službami;
d)  systematické zohľadňovanie potrieb používateľov služieb poskytovaných zložkami programu, ako aj vedeckých a technologických výdobytkov súvisiacich s týmito službami, ako aj prostredníctvom konzultácie s poradnými fórami používateľov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie;
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 2
2.  Komisia alebo, v prípade úloh uvedených v článku 30, agentúra môže zveriť konkrétne úlohy členským štátom alebo vnútroštátnym agentúram či skupinám týchto členských štátov alebo vnútroštátnych agentúr. Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania programu a podporu jeho využívania, a to okrem iného aj tým, že pomáhajú chrániť frekvencie potrebné pre tento program.
2.  Komisia alebo, v prípade úloh uvedených v článku 30, agentúra môže zveriť konkrétne úlohy členským štátom alebo skupinám týchto členských štátov v závislosti od osobitných jednotlivých dohôd. Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania programu a podporu jeho využívania, a to okrem iného aj tým, že pomáhajú chrániť frekvencie potrebné pre tento program na primeranej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 2 a (nový)
2a.  Členské štáty uskutočňujú proaktívnu a koordinovanú konzultáciu s komunitami koncových používateľov, najmä v súvislosti so systémami Galileo, EGNOS a Copernicus, a to aj prostredníctvom poradných fór používateľov.
Pozmeňujúci návrh 115
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 1
1.  Komisia nesie celkovú zodpovednosť za implementáciu programu, a to aj v oblasti bezpečnosti. V súlade s týmto nariadením určuje priority a dlhodobý vývoj programu a dohliada nad jeho implementáciou, pričom berie náležitý ohľad na jeho vplyv na ostatné politiky Únie.
1.  Komisia nesie celkovú zodpovednosť za implementáciu programu a zodpovednosť v oblasti bezpečnosti zložiek programu, ktoré neboli zverené agentúre podľa článku 30. V súlade s týmto nariadením určuje priority a dlhodobý vývoj programu a dohliada nad jeho implementáciou, pričom berie náležitý ohľad na jeho vplyv na ostatné politiky Únie.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 2
2.  Komisia riadi zložky programu, ak takéto riadenie nie je zverené inému subjektu.
2.  Komisia riadi zložky programu, ak takéto riadenie nie je zverené iným subjektom uvedeným v článkoch 30, 31 a 32.
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 3
3.  Komisia zabezpečuje jednoznačné rozdelenie úloh medzi jednotlivé subjekty zapojené do programu a koordinuje činnosti týchto subjektov.
3.  Komisia zabezpečuje jednoznačné rozdelenie úloh medzi jednotlivé subjekty zapojené do programu a koordinuje činnosti týchto subjektov a takisto zabezpečuje úplnú ochranu záujmov Únie, správne finančné riadenie a uplatňovanie pravidiel, najmä tých, ktoré sa týkajú verejného obstarávania. Komisia preto uzavrie s agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou dohodu o finančnom rámcovom partnerstve, ktorá sa bude týkať úloh zverených týmto dvom subjektom, ako sa uvádza v článku 31a.
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 3 a (nový)
3a.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 105 v súvislosti s osobitnými ustanoveniami o fungovaní a riadení systému GOVSATCOM, funkcie vesmírneho počasia a funkcie týkajúcej sa objektov v blízkosti Zeme.
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 4 – pododsek 1
Ak je to potrebné pre bezproblémové fungovanie programu a bezproblémové poskytovanie služieb poskytovaných zložkami programu, Komisia po konzultácii s používateľmi a všetkými ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami určí prostredníctvom vykonávacích aktov technické a prevádzkové špecifikácie potrebné na implementáciu a rozvoj týchto zložiek a služieb, ktoré poskytujú. Pri určovaní týchto technických a prevádzkových špecifikácií Komisia dbá na to, aby nedošlo k zníženiu všeobecnej úrovne bezpečnosti a aby bola splnená požiadavka spätnej kompatibility.
Ak je to potrebné pre bezproblémové fungovanie programu a bezproblémové poskytovanie služieb poskytovaných zložkami programu, Komisia po konzultácii s používateľmi a všetkými ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami vrátane nadväzujúceho sektora určí prostredníctvom delegovaných aktov vysoké požiadavky na implementáciu a rozvoj týchto zložiek a služieb, ktoré poskytujú. Pri určovaní týchto vysokých požiadaviek Komisia dbá na to, aby nedošlo k zníženiu všeobecnej úrovne bezpečnosti a aby bola splnená požiadavka spätnej kompatibility.
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 4 – pododsek 2
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
Uvedené delegované akty sa prijmú v súlade s článkom 21.
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 5
5.  Komisia podporuje a zabezpečuje využívanie a používanie údajov a služieb poskytovaných zložkami programu vo verejnom a v súkromnom sektore, a to okrem iného aj podporou primeraného vývoja týchto služieb a vytvorenia stabilného dlhodobého prostredia. Rozvíja synergie medzi aplikáciami jednotlivých zložiek programu. Zabezpečuje komplementaritu, konzistentnosť, synergie a väzby medzi programom a ďalšími akciami a programami Únie.
5.  Komisia zabezpečuje komplementaritu, konzistentnosť, synergie a väzby medzi programom a ďalšími akciami a programami Únie. Komisia v úzkej spolupráci s agentúrou a prípadne s Európskou vesmírnou agentúrou a so subjektmi poverenými vykonávaním programu Copernicus prispieva k týmto činnostiam a podporuje ich:
–   činnosti týkajúce sa získavania a používania údajov a zavádzania a využívania služieb, ktoré zložky programu poskytujú verejnému a súkromnému sektoru;
–   rozvoj synergií medzi aplikáciami;
–   vhodný rozvoj týchto služieb;
–   podpora dlhodobo stabilného prostredia.
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 6
6.  V prípade potreby zabezpečuje koordináciu s činnosťami vykonávanými v kozmickom sektore na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Podnecuje spoluprácu medzi členskými štátmi a podporuje konvergenciu ich technologických kapacít a výdobytkov v oblasti vesmíru.
6.  V prípade potreby a v spolupráci s agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou zabezpečuje koordináciu s činnosťami vykonávanými vo vesmírnom sektore na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Podnecuje spoluprácu medzi členskými štátmi a podporuje konvergenciu ich technologických kapacít a výdobytkov v oblasti vesmíru.
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  podporovať a zabezpečovať získavanie a používanie údajov a zavádzanie a využívanie služieb poskytovaných zložkami programu vrátane vývoja nadväzujúcich aplikácií a služieb na základe zložiek programu;
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 1 – písmeno b b (nové)
bb)  implementovať akcie na podporu inovatívneho vesmírneho sektora Únie v súlade s článkom 6;
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 1 – písmeno b c (nové)
bc)  podporovať prístup k financovaniu prostredníctvom finančných nástrojov poskytovaných v rámci hlavy III, ako aj v spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB) prostredníctvom finančných nástrojov EIB, ktoré sú zamerané najmä na MSP;
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 1 – písmeno c
c)  uskutočňovať komunikačné a propagačné činnosti a činnosti týkajúce sa komercializácie služieb ponúkaných systémami Galileo a EGNOS;
c)  uskutočňovať komunikačné a propagačné činnosti a činnosti týkajúce sa komercializácie služieb ponúkaných najmä systémami Galileo, EGNOS a Copernicus;
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  v prípade systémov Galileo a EGNOS: riadenie systémov Galileo a EGNOS, ako sa uvádza v článku 43;
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 1 – písmeno d
d)  poskytovať Komisii technické poradenstvo.
d)  poskytovať Komisii technické poradenstvo a zabrániť duplicite s úlohami Európskej vesmírnej agentúry podľa článku 27 a 31.
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 2 – písmeno a
a)  riadenie využívania systémov EGNOS a Galileo, ako sa uvádza v článku 43;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 2 – písmeno b a (nové)
ba)  poskytovanie odporúčaní Komisii v súvislosti s prioritami vesmírnej oblasti v rámci programu Horizont Európa a účasť na ich implementácii;
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 2 – písmeno c
c)  vykonávanie činností týkajúcich sa vývoja nadväzujúcich aplikácií a služieb na základe zložiek programu.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 3
3.  Komisia môže agentúre zveriť ďalšie úlohy vrátane činností v oblasti komunikácie, propagácie údajov a informácií a obchodovania s nimi, ako aj ďalších činností spojených s využívaním zo strany používateľov v súvislosti s inými zložkami programu, ako sú Galileo a EGNOS.
3.  Komisia môže agentúre zveriť ďalšie úlohy s cieľom zabrániť duplicite a na základe zvýšenej efektívnosti pri dosahovaní cieľov programu.
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 3 a (nový)
3a.  Agentúra môže podpísať dohody o partnerstve alebo iné dohody s vnútroštátnymi vesmírnymi agentúrami, skupinou vnútroštátnych vesmírnych agentúr alebo inými subjektmi na účely plnenia svojich úloh.
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 4
4.  Komisia zverí úlohy uvedené v odseku 2 a 3 prostredníctvom dohody o príspevku v súlade s [článkom 2 ods. 18] a [hlavou VI] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
4.  Komisia zverí úlohy uvedené v odsekoch 2 a 3 prostredníctvom dohody o príspevku v súlade s [článkom 2 ods. 18] a [hlavou VI] nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorá bude preskúmaná v súlade v článkom 102 ods. 6 tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o zložku Copernicus.
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 4 a (nový)
4a.  Ak Komisia zverí úlohy agentúre, zabezpečí primerané financovanie ich riadenia a vykonávania vrátane primeraných ľudských a administratívnych zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 1 – písmeno a
a)  v prípade systému Copernicus: vývoj, navrhovanie a konštruovanie kozmickej infraštruktúry systému Copernicus vrátane prevádzky tejto infraštruktúry;
a)  v prípade systému Copernicus: vývoj, navrhovanie a konštruovanie vesmírnej a pozemnej infraštruktúry systému Copernicus vrátane prevádzky tejto infraštruktúry;
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 1 – písmeno b
b)  v prípade systémov Galileo a EGNOS: vývoj systémov, rozvoj pozemného segmentu a navrhovanie a vývoj satelitov;
b)  v prípade systémov Galileo a EGNOS: poskytovanie podpory agentúre pri výkone jej základných úloh. Ak sa tak stanovuje v osobitných dohodách uzavretých medzi agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou, Európskej vesmírnej agentúre možno zveriť v mene agentúry verejné obstarávanie vývoja systémov, navrhovania a rozvoja pozemného segmentu a navrhovania a vývoja vesmírneho segmentu;
Pozmeňujúci návrh 138
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 1 – písmeno c
c)  pokiaľ ide o všetky zložky programu: výskumné a vývojové činnosti v jej oblastiach odbornosti.
c)  pokiaľ ide o všetky zložky programu: výskumné a vývojové činnosti týkajúce sa infraštruktúry zložiek programu.
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  podnecovanie spolupráce medzi členskými štátmi a podporovanie konvergencie ich technologických kapacít a vývoja vo vesmírnom segmente.
Pozmeňujúci návrh 140
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 2
2.  Komisia uzatvorí s agentúrou a s Európskou vesmírnou agentúrou dohodu o finančnom rámcovom partnerstve, ako je stanovené v [článku 130] nariadenia o rozpočtových pravidlách. V danej dohode o finančnom rámcovom partnerstve sa:
vypúšťa sa
–  jasne zadefinujú zodpovednosti a povinnosti Európskej vesmírnej agentúry v súvislosti s programom,
–  stanoví požiadavka, aby Európska vesmírna agentúra dodržiavala bezpečnostné predpisy programu Únie, najmä so zreteľom na spracovanie utajovaných skutočností,
–  určia podmienky riadenia finančných prostriedkov zverených Európskej vesmírnej agentúre, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie, postupy riadenia, očakávané výsledky merané na základe ukazovateľov výkonnosti, opatrenia uplatniteľné v prípade chybného alebo podvodného plnenia zákaziek z hľadiska nákladov, harmonogramu a výsledkov, ako aj komunikačná stratégia a pravidlá týkajúce sa vlastníctva všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku; dané podmienky musia byť v súlade s hlavami III a V tohto nariadenia a nariadenia o rozpočtových pravidlách,
–  vyžaduje účasť Komisie a v prípade, keď je to vhodné, agentúry na zasadnutiach výboru na posúdenie ponukových konaní Európskej vesmírnej agentúry v súvislosti s programom,
–  stanovia monitorovacie a kontrolné opatrenia, ktoré zahŕňajú najmä systém predbežného odhadu nákladov, systematické poskytovanie informácií Komisii alebo prípadne agentúre o nákladoch a harmonograme a pre prípad rozdielu medzi plánovanými rozpočtami, plnením a harmonogramom nápravné opatrenia, ktorými sa zabezpečí plnenie zverených úloh v medziach pridelených rozpočtov, ako aj sankcie pre Európsku vesmírnu agentúru, ak jej tento rozdiel možno priamo pripísať,
–  stanovia zásady odmeňovania Európskej vesmírnej agentúry, ktoré musí byť primerané zložitosti úloh, ktoré sa majú vykonávať, v súlade s trhovými cenami a poplatkami iných zapojených subjektov vrátane Únie a môže byť prípadne založené na ukazovateľoch výkonnosti; uvedené poplatky nezahŕňajú všeobecné režijné náklady, ktoré nie sú spojené s činnosťami zverenými Úniou Európskej vesmírnej agentúre.
Pozmeňujúci návrh 141
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 3
3.  Uzavretie dohody o finančnom rámcovom partnerstve uvedenej v odseku 2 je podmienené zriadením vnútorných štruktúr v rámci Európskej vesmírnej agentúry a stanovením prevádzkovej metódy, a to najmä na účely rozhodovania, metód riadenia a zodpovednosti, ktoré umožňujú zabezpečiť maximálnu ochranu záujmov Únie a dodržiavať jej rozhodnutia, okrem iného aj v prípade činností financovaných Európskou vesmírnou agentúrou, ktoré majú vplyv na program.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 142
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 4
4.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia dohody o finančnom rámcovom partnerstve uvedenej v odseku 4, Komisia alebo agentúra môžu požiadať Európsku vesmírnu agentúru, aby poskytla technické poradenstvo a informácie potrebné na plnenie úloh, ktoré sú im pridelené na základe tohto nariadenia.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh nariadenia
Článok 31 a (nový)
Článok 31a
Dohode o finančnom rámcovom partnerstve
1.   Komisia uzatvorí s agentúrou a s Európskou vesmírnou agentúrou dohodu o finančnom rámcovom partnerstve, ako je stanovené v [článku 130] nariadenia o rozpočtových pravidlách. V danej dohode o finančnom rámcovom partnerstve sa:
a)   jasne zadefinujú zodpovednosti a povinnosti Komisie, agentúry a Európskej vesmírnej agentúry v súvislosti s programom;
b)   jasne vymedzia nástroje koordinácie a kontroly na vykonávanie zložiek programu, a to pri zohľadnení úloh a povinností Komisie pri vykonávaní celkovej koordinácie zložiek programu;
c)   stanoví požiadavka, aby Európska vesmírna agentúra dodržiavala bezpečnostné predpisy programu Únie, najmä so zreteľom na spracúvanie utajovaných skutočností;
d)   určia podmienky riadenia finančných prostriedkov zverených Európskej vesmírnej agentúre, a to aj pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania, ak sa obstaráva v mene Únie, postupy riadenia, očakávané výsledky merané na základe ukazovateľov výkonnosti, opatrenia uplatniteľné v prípade chybného alebo podvodného plnenia zákaziek z hľadiska nákladov, harmonogramu a výsledkov, ako aj komunikačná stratégia a pravidlá týkajúce sa vlastníctva všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku; dané podmienky musia byť v súlade s hlavami III a V tohto nariadenia a nariadením o rozpočtových pravidlách;
e)   vyžaduje účasť Komisie a agentúry na zasadnutiach výboru na posúdenie ponukových konaní Európskej vesmírnej agentúry v súvislosti s programom, ak Európska vesmírna agentúra obstaráva v mene Únie podľa odseku 1a;
f)   stanovia monitorovacie a kontrolné opatrenia, ktoré zahŕňajú najmä systém predbežného odhadu nákladov, systematické poskytovanie informácií Komisii alebo prípadne agentúre o nákladoch a harmonograme a pre prípad rozdielu medzi plánovanými rozpočtami, plnením a harmonogramom nápravné opatrenia, ktorými sa zabezpečí plnenie zverených úloh v medziach pridelených rozpočtov, ako aj sankcie pre Európsku vesmírnu agentúru, ak jej tento rozdiel možno priamo pripísať,
g)   stanovia zásady odmeňovania Európskej vesmírnej agentúry s prihliadnutím na jej model nákladov ako verejného subjektu, ktorý musí byť primeraný zložitosti úloh, ktoré sa majú vykonávať, v súlade s trhovými cenami a poplatkami iných zapojených subjektov vrátane Únie a môže byť prípadne založený na ukazovateľoch výkonnosti; uvedené poplatky nezahŕňajú všeobecné režijné náklady, ktoré nie sú spojené s činnosťami zverenými Úniou Európskej vesmírnej agentúre;
h)   stanoví požiadavka, aby Európska vesmírna agentúra zabezpečila úplnú ochranu záujmov Únie a jej rozhodnutí, čo môže viesť aj k tomu, že Európska vesmírna agentúra bude musieť upraviť svoje rozhodovanie, metódy riadenia a ustanovenia o zodpovednosti.
2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia dohody o finančnom rámcovom partnerstve uvedenej v článku 31a, Komisia alebo agentúra môžu požiadať Európsku vesmírnu agentúru, aby poskytla technické poradenstvo a informácie potrebné na plnenie úloh, ktoré sú im pridelené na základe tohto nariadenia. Podmienky takýchto žiadostí a ich vybavenia sa spoločne dohodnú.
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh nariadenia
Článok 32 – názov
Úloha iných subjektov
Úloha organizácie EUMETSAT a iných subjektov
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh nariadenia
Článok 32 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Komisia môže poveriť, v plnom rozsahu alebo čiastočne a prostredníctvom dohôd o príspevku, implementáciou zložiek programu iné subjekty, ako sú subjekty uvedené v článkoch 30 a 31, vrátane:
1.  Komisia môže poveriť, v plnom rozsahu alebo čiastočne a prostredníctvom dohôd o príspevku, implementáciou týchto úloh iné subjekty, ako sú subjekty uvedené v článkoch 30 a 31, vrátane:
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh nariadenia
Článok 32 – odsek 1 – písmeno a
a)  prevádzky kozmickej infraštruktúry systému Copernicus alebo jej častí, ktorá môže byť zverená organizácii EUMETSAT;
a)  modernizácie a prevádzky vesmírnej infraštruktúry systému Copernicus alebo jej častí, ktorá môže byť zverená organizácii EUMETSAT;
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh nariadenia
Článok 32 – odsek 1 – písmeno b
b)  vykonávania služieb systému Copernicus alebo ich častí príslušné agentúry, subjekty alebo organizácie.
b)  vykonávania služieb systému Copernicus alebo ich častí príslušné agentúry, subjekty alebo organizácie, ktoré riadia získavanie informácií príslušných tretích strán.
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh nariadenia
Článok 32 – odsek 2 a (nový)
2a.  Komisia zohľadní vedecké a technické poradenstvo Spoločného výskumného centra týkajúce sa implementácie programu.
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh nariadenia
Článok 33 – odsek 1 – úvodná časť
Bezpečnosť programu by mala byť založená na týchto zásadách:
Bezpečnosť programu je založená na týchto zásadách:
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh nariadenia
Článok 33 – odsek 1 – písmeno a
a)  zohľadňovanie skúseností členských štátov v oblasti bezpečnosti a čerpanie inšpirácie z ich najlepších postupov;
a)  zohľadňovanie skúseností členských štátov v oblasti bezpečnosti a čerpanie inšpirácie z ich najlepších postupov a vnútroštátnych právnych predpisov;
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh nariadenia
Článok 33 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  zohľadňovanie skúseností získaných pri prevádzke systémov Galileo, EGNOS a Copernicus;
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh nariadenia
Článok 34 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť
Komisia v rámci svojich právomocí zaistí vysokú úroveň bezpečnosti, pokiaľ ide predovšetkým o:
Komisia a agentúra v rámci svojich právomocí zaistia vysokú úroveň bezpečnosti, pokiaľ ide predovšetkým o:
Pozmeňujúci návrh 153
Návrh nariadenia
Článok 34 – odsek 1 – pododsek 2
Na tento účel Komisia zabezpečí, aby sa pre každú zložku programu vykonala analýza rizík a hrozieb. Na základe uvedenej analýzy rizík a hrozieb prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví pre každú zložku programu všeobecné bezpečnostné požiadavky. Komisia pritom zohľadní vplyv daných požiadaviek na bezproblémové fungovanie príslušnej zložky, predovšetkým, pokiaľ ide o náklady, riadenie rizík a harmonogram, a zaistí, aby sa neznížila celková úroveň bezpečnosti ani nenarušilo fungovanie existujúcich zariadení založených na danej zložke. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
Na tento účel Komisia vykoná pre zložky Copernicus, SST a GOVSATCOM analýzu rizík a hrozieb, a to po konzultácii s koncovými používateľmi v členských štátoch a príslušnými subjektmi, ktoré riadia vykonávanie zložky programu. Agentúra vykoná analýzu rizík a hrozieb pre zložky systémov Galileo a EGNOS. Na základe uvedenej analýzy rizík a hrozieb Komisia po konzultácii s koncovými užívateľmi v členských štátoch a príslušnými subjektmi, ktoré riadia implementáciu zložky programu, prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví pre každú zložku programu všeobecné bezpečnostné požiadavky. Komisia pritom zohľadní vplyv daných požiadaviek na bezproblémové fungovanie príslušnej zložky, predovšetkým, pokiaľ ide o náklady, riadenie rizík a harmonogram, a zaistí, aby sa neznížila celková úroveň bezpečnosti ani nenarušilo fungovanie existujúcich zariadení založených na danej zložke. V rámci všeobecných bezpečnostných požiadaviek sa stanovia postupy, ktoré sa majú dodržiavať vždy, keď môže byť prevádzkou zložky ovplyvnená bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 154
Návrh nariadenia
Článok 34 – odsek 2
2.  Subjekt zodpovedný za riadenie určitej zložky programu zodpovedá za riadenie bezpečnosti danej zložky a na uvedený účel vykonáva analýzu rizík a hrozieb a všetky potrebné činnosti na zaistenie a monitorovanie bezpečnosti danej zložky, predovšetkým stanovovanie technických špecifikácií a prevádzkových postupov, pričom monitoruje dodržiavanie všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v odseku 1.
2.  Komisia zodpovedá za riadenie bezpečnosti zložiek Copernicus, SSA a GOVSATCOM. Agentúra zodpovedá za riadenie bezpečnosti zložiek systémov Galileo a EGNOS. Na uvedený účel vykonávajú všetky potrebné činnosti na zaistenie a monitorovanie bezpečnosti zložiek, za ktoré sú zodpovedné, predovšetkým stanovovanie technických špecifikácií a prevádzkových postupov, pričom monitorujú dodržiavanie všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v odseku 1 treťom pododseku.
Pozmeňujúci návrh 155
Návrh nariadenia
Článok 34 – odsek 3 – úvodná časť
3.  Agentúra:
3.  Okrem toho agentúra:
Pozmeňujúci návrh 156
Návrh nariadenia
Článok 34 – odsek 3 – písmeno d a (nové)
da)  zabezpečuje kybernetickú bezpečnosť programu;
Pozmeňujúci návrh 157
Návrh nariadenia
Článok 34 – odsek 4 – písmeno a
a)  prijímajú opatrenia, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s opatreniami potrebnými na ochranu európskych kritických infraštruktúr v zmysle smernice Rady 2008/114/ES z 8. decembra 200829 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu a opatreniami potrebnými na ochranu ich vlastných vnútroštátnych kritických infraštruktúr, s cieľom zabezpečiť ochranu pozemnej infraštruktúry, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť programu a ktorá sa nachádza na ich území;
a)  prijímajú opatrenia, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s opatreniami potrebnými na ochranu európskych kritických infraštruktúr v zmysle smernice Rady 2008/114/ES z 8. decembra 200829 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu a opatreniami potrebnými na ochranu ich vlastných vnútroštátnych kritických infraštruktúr, s cieľom zabezpečiť ochranu infraštruktúry, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť programu a ktorá sa nachádza na ich území;
__________________
__________________
29 Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75.
29 Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75.
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh nariadenia
Článok 34 – odsek 5
5.  Subjekty zapojené do programu prijímajú opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti programu.
5.  Subjekty zapojené do programu prijímajú všetky nevyhnutné opatrenia aj v súvislosti s problémami, ktoré boli určené v analýze rizík, na zaistenie bezpečnosti programu.
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh nariadenia
Článok 38 – odsek 2
2.  Na zasadnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa ako pozorovateľ prizýva zástupca Európskej vesmírnej agentúry. Výnimočne možno na zasadnutia pozvať aj zástupcov agentúr Únie, tretích krajín alebo medzinárodných organizácií ako pozorovateľov v otázkach, ktoré sa daných tretích krajín alebo medzinárodných organizácií priamo týkajú, predovšetkým v prípade otázok týkajúcich sa infraštruktúry, ktorá im patrí alebo ktorá je zriadená na ich území. Dojednania týkajúce sa takejto účasti zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií a podmienky ich účasti sa stanovia v príslušných dohodách, pričom musia byť v súlade s rokovacím poriadkom rady pre bezpečnostnú akreditáciu.
2.  Na zasadnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa ako pozorovateľ prizýva zástupca Európskej vesmírnej agentúry. Výnimočne možno na zasadnutia pozvať aj zástupcov agentúr Únie, tretích krajín alebo medzinárodných organizácií ako pozorovateľov, predovšetkým v prípade otázok týkajúcich sa infraštruktúry, ktorá im patrí alebo ktorá je zriadená na ich území. Dojednania týkajúce sa takejto účasti zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií a podmienky ich účasti sa preto stanovia v príslušných dohodách, pričom musia byť v súlade s rokovacím poriadkom rady pre bezpečnostnú akreditáciu.
Pozmeňujúci návrh 160
Návrh nariadenia
Článok 43 – odsek 1 – písmeno b
b)  riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu pozemnej infraštruktúry, najmä sietí, lokalít a podporných zariadení vrátane modernizácie a riadenia zastarávania;
b)  riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu pozemnej infraštruktúry vrátane pozemnej infraštruktúry umiestnenej mimo územia EÚ, ktorá je však nevyhnutná pre poskytnutie plného pokrytia systémov Galileo a EGNOS pre územia členských štátov geograficky sa nachádzajúce v Európe, najmä sietí, lokalít a podporných zariadení vrátane modernizácie a riadenia zastarávania;
Pozmeňujúci návrh 161
Návrh nariadenia
Článok 43 – odsek 1 – písmeno c
c)  vývoj budúcich generácií systémov a vývoj služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS bez toho, aby boli dotknuté budúce rozhodnutia o finančných výhľadoch Únie;
c)  vývoj budúcich generácií systémov a vývoj služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS bez toho, aby boli dotknuté budúce rozhodnutia o finančných výhľadoch Únie, s prihliadnutím na potreby príslušných zainteresovaných strán a strán;
Pozmeňujúci návrh 162
Návrh nariadenia
Článok 43 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  podpora rozvoja a vývoja základných technických prvkov, ako sú čipové sady a prijímače prispôsobené pre systém Galileo;
Pozmeňujúci návrh 163
Návrh nariadenia
Článok 43 – odsek 1 – písmeno c b (nové)
cb)  podpora rozvoja nadväzujúcich aplikácií systémov Galileo a EGNOS a integrovaných nadväzujúcich aplikácií, ktoré využívajú systémy Galileo/EGNOS, ako aj Copernicus;
Pozmeňujúci návrh 164
Návrh nariadenia
Článok 43 – odsek 1 – písmeno e
e)  poskytovanie služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS a rozvoj trhu s nimi;
e)  poskytovanie služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS a rozvoj trhu s nimi, najmä s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy uvedené v článku 4 ods. 1.;
Pozmeňujúci návrh 165
Návrh nariadenia
Článok 45 – odsek 1 – písmeno c
c)  službu ochrany života (safety-of-life – SoL), na ktorú sa nevzťahujú priame poplatky pre používateľa a ktorá poskytuje informácie na určenie polohy a synchronizáciu s vysokou úrovňou kontinuity, dostupnosti a presnosti vrátane správy o integrite upozorňujúcej používateľov na každé zlyhanie signálov alebo signálov mimo tolerancie vysielaných systémom Galileo a inými GNSS, ktoré spresňuje v oblasti pokrytia, a ktorá je určená predovšetkým pre používateľov, pre ktorých je bezpečnosť podstatná, najmä v sektore civilného letectva na účely leteckých navigačných služieb.
c)  službu ochrany života (safety-of-life – SoL), na ktorú sa nevzťahujú priame poplatky pre používateľa a ktorá poskytuje informácie na určenie polohy a synchronizáciu času s vysokou úrovňou kontinuity, dostupnosti, presnosti a integrity. Táto služba sa poskytuje v súlade s nariadením o EASA s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami na bezpečnosť letectva vrátane správy o integrite upozorňujúcej používateľov na každé zlyhanie signálov alebo signálov mimo tolerancie vysielaných systémom Galileo a inými GNSS, ktoré spresňuje v oblasti pokrytia, a je určená predovšetkým pre používateľov, pre ktorých je bezpečnosť podstatná, najmä v sektore civilného letectva na účely leteckých navigačných služieb.
Pozmeňujúci návrh 166
Návrh nariadenia
Článok 45 – odsek 2 – pododsek 1
Služby uvedené v odseku 1 sa poskytujú prioritne na území členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe.
Služby uvedené v odseku 1 sa poskytujú prioritne na území členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe, s cieľom pokryť kontinentálne územie do konca roka 2023 a všetky územia do konca roka 2025.
Pozmeňujúci návrh 167
Návrh nariadenia
Článok 45 – odsek 3
3.  Náklady na takéto rozšírenie vrátane súvisiacich prevádzkových nákladov špecifických pre dané regióny sa nehradia z rozpočtu uvedeného v článku 11. Takéto rozšírenie nespôsobí odklad ponúkania služieb uvedených v odseku 1 na celom území členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe.
3.  Náklady na takéto rozšírenie vrátane súvisiacich prevádzkových nákladov špecifických pre dané regióny sa nehradia z rozpočtu uvedeného v článku 11, Komisia však zváži využitie existujúcich partnerských programov a dohôd a prípadne vypracovanie osobitného finančného nástroja na jeho podporu. Takéto rozšírenie nespôsobí odklad ponúkania služieb uvedených v odseku 1 na celom území členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe.
Pozmeňujúci návrh 168
Návrh nariadenia
Článok 47 – nadpis
Kompatibilita a interoperabilita
Kompatibilita, interoperabilita a normalizácia
Pozmeňujúci návrh 169
Návrh nariadenia
Článok 47 – odsek 2
2.  Systémy Galileo a EGNOS a služby, ktoré poskytujú, sú kompatibilné a interoperabilné s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými prostriedkami rádiovej navigácie, ak sú potrebné požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu stanovené v medzinárodnej dohode.
2.  Systémy Galileo a EGNOS a služby, ktoré poskytujú, sú vzájomne kompatibilné a interoperabilné s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými prostriedkami rádiovej navigácie, ak sú potrebné požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu stanovené v medzinárodnej dohode.
Pozmeňujúci návrh 170
Návrh nariadenia
Článok 47 – odsek 2 a (nový)
2a.  Systémy Galileo a EGNOS sú v čo najväčšej možnej miere v súlade s medzinárodnými normami a certifikáciami.
Pozmeňujúci návrh 171
Návrh nariadenia
Článok 48 – odsek 1
1.  Copernicus sa implementuje v nadväznosti na predchádzajúce investície Únie a v prípade potreby vychádza z vnútroštátnych alebo regionálnych kapacít členských štátov a zohľadňuje kapacity komerčných dodávateľov porovnateľných údajov a informácií a potrebu podporiť hospodársku súťaž a rozvoj trhu.
1.  Copernicus sa implementuje v nadväznosti na predchádzajúce investície Únie, Európskej vesmírnej agentúry a organizácie EUMETSAT a v prípade potreby vychádza z vnútroštátnych alebo regionálnych kapacít členských štátov a zohľadňuje kapacity komerčných dodávateľov porovnateľných údajov a informácií a potrebu podporiť hospodársku súťaž a rozvoj trhu.
Pozmeňujúci návrh 172
Návrh nariadenia
Článok 48 – odsek 2
2.  Copernicus bude poskytovať údaje a informácie pri dodržiavaní politiky plného, bezplatného a otvoreného prístupu k údajom.
2.  Copernicus poskytuje údaje a informácie na základe politiky plného, bezplatného a otvoreného prístupu k údajom.
Pozmeňujúci návrh 173
Návrh nariadenia
Článok 48 – odsek 3 – písmeno a – zarážka 1
–  vývoj a prevádzku satelitov Sentinel systému Copernicus;
–  (Netýka sa slovenskej verzie.)
Pozmeňujúci návrh 174
Návrh nariadenia
Článok 48 – odsek 3 – písmeno c
c)  podzložku na prístup k údajom a ich distribúciu, ktorá zahŕňa infraštruktúru a služby na zabezpečenie objavenia a zobrazenia údajov zo systému Copernicus a informácií zo systému Copernicus, prístupu k nim a ich distribúcie a využívania;
c)  podzložku na prístup k údajom a ich distribúciu, ktorá zahŕňa infraštruktúru a služby na zabezpečenie objavenia, zobrazenia a dlhodobej archivácie údajov zo systému Copernicus a informácií zo systému Copernicus, prístupu k nim a ich distribúcie a využívania, a to používateľsky ústretovým spôsobom;
Pozmeňujúci návrh 175
Návrh nariadenia
Článok 48 – odsek 3 – písmeno d
d)  podzložku na využívanie zo strany používateľov a rozvoj trhu v súlade s článkom 29 ods. 5, ktorá zahŕňa príslušné činnosti, zdroje a služby na propagáciu systému Copernicus, jeho údajov a služieb na všetkých úrovniach s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1.
d)  podzložku na využívanie zo strany používateľov, budovanie kapacít a rozvoj trhu v súlade s článkom 29 ods. 5, ktorá zahŕňa príslušné činnosti, zdroje a služby na propagáciu systému Copernicus, jeho údajov a služieb na všetkých úrovniach s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1.
Pozmeňujúci návrh 176
Návrh nariadenia
Článok 48 – odsek 4
4.  Copernicus presadzuje medzinárodnú koordináciu systémov pozorovania a súvisiace výmeny údajov v záujme posilnenia svojho globálneho rozmeru a komplementárnosti, pričom sa zohľadnia existujúce medzinárodné dohody a koordinačné procesy.
4.  Copernicus presadzuje medzinárodnú koordináciu systémov pozorovania a súvisiace výmeny údajov v záujme posilnenia svojho globálneho rozmeru a komplementárnosti, pričom sa zohľadnia existujúce a budúce medzinárodné dohody a koordinačné procesy.
Pozmeňujúci návrh 177
Návrh nariadenia
Článok 49 – názov
Získavanie údajov
Oprávnené akcie
Pozmeňujúci návrh 178
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 1 – písmeno a
a)  akcie na zabezpečenie kontinuity existujúcich misií satelitov Sentinel a na vyvinutie, vynesenie na obežnú dráhu, údržbu a prevádzku ďalších satelitov Sentinel rozširujúcich rozsah pozorovania, pričom sa uprednostňujú: pozorovacie kapacity na monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a iných emisií skleníkových plynov, čo umožní pokrytie pólov a inovatívne environmentálne aplikácie v oblastiach poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva;
a)  akcie na zabezpečenie kontinuity existujúcich misií satelitov Sentinel a na vyvinutie, vynesenie na obežnú dráhu, údržbu a prevádzku ďalších satelitov Sentinel rozširujúcich rozsah pozorovania, napríklad: pozorovacie kapacity na monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a iných emisií skleníkových plynov, čo umožní pokrytie pólov a inovatívne environmentálne aplikácie v oblastiach poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva;
Pozmeňujúci návrh 179
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 1 – písmeno b
b)  akcie na poskytnutie prístupu k údajom tretích strán potrebným na generovanie služieb systému Copernicus alebo na používanie inštitúciami, agentúrami a decentralizovanými službami Únie;
b)  akcie na poskytnutie prístupu k údajom tretích strán potrebným na generovanie služieb systému Copernicus alebo na používanie kľúčovými používateľmi, pričom sa uprednostňujú údaje poskytnuté a/alebo financované verejnými subjektmi v členských štátoch, ako sú národné agentúry;
Pozmeňujúci návrh 180
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  podpora rozvoja príslušných nadväzujúcich aplikácií a služieb systému Copernicus.
Pozmeňujúci návrh 181
Návrh nariadenia
Článok 50 – odsek 1 – úvodná časť
Copernicus zahŕňa akcie na podporu týchto služieb:
Copernicus zahŕňa akcie na podporu týchto základných služieb:
Pozmeňujúci návrh 182
Návrh nariadenia
Článok 50 – odsek 1 – písmeno a – zarážka 3
–  monitorovanie krajiny a poľnohospodárstva s cieľom poskytovať informácie o krajinnej pokrývke, využívaní pôdy a zmene využívania pôdy, mestských oblastiach, množstve a kvalite vnútrozemskej vody, lesoch, poľnohospodárstve a iných prírodných zdrojoch, biodiverzite a kryosfére;
–  monitorovanie krajiny a poľnohospodárstva s cieľom poskytovať informácie o krajinnej pokrývke, využívaní pôdy a zmene využívania pôdy, kvalite pôdy, dezertifikácii, pamiatkach kultúrneho dedičstva, množstve a kvalite vnútrozemskej vody, lesoch a najmä odlesňovaní, poľnohospodárstve a iných prírodných zdrojoch, biodiverzite a kryosfére. Členské štáty budú môcť využívať informácie a údaje z monitorovania poľnohospodárskej pôdy, pokiaľ ide o stupeň pokrytia pôdy a využívanie obrábaných plôch, s cieľom ďalej znížiť administratívnu záťaž prideľovania poľnohospodárskych dotácií;
Pozmeňujúci návrh 183
Návrh nariadenia
Článok 50 – odsek 1 – písmeno a – zarážka 4 a (nová)
–   mapovanie obrábaných plôch, ktoré potrebujú zavlažovanie, predpovede pre plodiny a využívanie pôdy a zabezpečovanie lepšej potravinovej bezpečnosti a kvality ochranou životného prostredia;
Pozmeňujúci návrh 184
Návrh nariadenia
Článok 50 – odsek 1 – písmeno a – zarážka 4 b (nová)
–   monitorovanie činností rybolovu v záujme lepšej potravinovej bezpečnosti a kvality ochranou životného prostredia;
Pozmeňujúci návrh 185
Návrh nariadenia
Článok 50 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  monitorovanie podpory vykonávania politiky Únie;
Pozmeňujúci návrh 186
Návrh nariadenia
Článok 53 – odsek 1 – úvodná časť
SST podporuje tieto činnosti:
Cieľom programu SST je postupne vybaviť Úniu autonómnymi spôsobilosťami SST.
SST podporuje tieto činnosti:
Pozmeňujúci návrh 187
Návrh nariadenia
Článok 53 – odsek 1 – písmeno a
a)  zriadenie, rozvoj a prevádzkovanie siete pozemných a/alebo kozmických snímačov členských štátov vrátane snímačov vyvinutých prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry a snímačov Únie prevádzkovaných na vnútroštátnej úrovni, ktoré slúžia na dohľad nad objektmi a ich sledovanie a na vytváranie európskeho katalógu kozmických objektov prispôsobeného potrebám používateľov uvedených v článku 55;
a)  zriadenie, rozvoj a prevádzkovanie siete pozemných a/alebo vesmírnych snímačov členských štátov alebo Únie vrátane snímačov vyvinutých prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry a snímačov Únie prevádzkovaných na vnútroštátnej úrovni, ktoré slúžia na dohľad nad objektmi a ich sledovanie a na vytváranie európskeho katalógu vesmírnych objektov prispôsobeného potrebám používateľov uvedených v článku 55;
Pozmeňujúci návrh 188
Návrh nariadenia
Článok 56 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť
Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na poskytovaní služieb SST uvedených v článku 54, predložia Komisii spoločný návrh, v ktorom preukážu splnenie týchto kritérií:
Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na poskytovaní služieb SST uvedených v článku 54, predložia Komisii vlastný alebo spoločný návrh, v ktorom preukážu splnenie týchto kritérií:
Pozmeňujúci návrh 189
Návrh nariadenia
Článok 57 – odsek 8
8.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá fungovania organizačného rámca účasti členských štátov na SST. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
8.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 105 týkajúce sa osobitných ustanovení a podrobné pravidlá o fungovaní organizačného rámca účasti členských štátov na SST. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 190
Návrh nariadenia
Článok 58 a (nový)
Článok 58a
Monitorovanie ponuky a dopytu po SST
Pred 31. decembrom 2024 Komisia vyhodnotí implementáciu zložky SST, najmä pokiaľ ide o vývoj potrieb používateľov v súvislosti s kapacitou pozemných a vesmírnych snímačov, a dokončí vytváranie európskeho katalógu uvedeného v článku 53 ods. 1a.
Pri hodnotení sa preskúma najmä potreba ďalšej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry.
Hodnotenie bude v prípade potreby sprevádzané vhodným návrhom na rozvoj ďalšej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry v rámci zložky SST.
Pozmeňujúci návrh 191
Návrh nariadenia
Článok 60 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  vytváranie európskeho katalógu objektov v blízkosti Zeme.
Pozmeňujúci návrh 192
Návrh nariadenia
Článok 61 – odsek 1 – úvodná časť
V rámci zložky GOVSATCOM sa kapacity a služby satelitnej komunikácie kombinujú do spoločného súboru kapacít a služieb satelitnej komunikácie Únie. Táto zložka zahŕňa:
V rámci zložky GOVSATCOM sa kapacity a služby satelitnej komunikácie kombinujú do spoločného súboru kapacít a služieb satelitnej komunikácie Únie s primeranými požiadavkami na bezpečnosť. Táto zložka môže zahŕňať:
Pozmeňujúci návrh 193
Návrh nariadenia
Článok 61 – odsek 1 – písmeno a
a)  rozvoj, výstavbu a prevádzku infraštruktúry pozemného segmentu;
a)  rozvoj, výstavbu a prevádzku infraštruktúry pozemného a vesmírneho segmentu;
Pozmeňujúci návrh 194
Návrh nariadenia
Článok 62 – odsek 3
3.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov portfólio služieb pre služby poskytované v rámci GOVSATCOM, a to vo forme zoznamu kategórií kapacít a služieb satelitnej komunikácie a ich atribútov vrátane geografického pokrytia, frekvencie, šírky pásma, používateľských zariadení a bezpečnostných prvkov. Uvedené opatrenia vychádzajú z prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek uvedených v odseku 1, pričom sa v nich stanovuje priorita služieb poskytovaných používateľom na úrovni Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
3.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov portfólio služieb pre služby poskytované v rámci GOVSATCOM, a to vo forme zoznamu kategórií kapacít a služieb satelitnej komunikácie a ich atribútov vrátane geografického pokrytia, frekvencie, šírky pásma, používateľských zariadení a bezpečnostných prvkov. Uvedené opatrenia vychádzajú z prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek uvedených v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 195
Návrh nariadenia
Článok 62 – odsek 3 a (nový)
3a.  V portfóliu služieb podľa odseku 3 sa zohľadnia existujúce komerčne dostupné služby s cieľom nenarušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu.
Pozmeňujúci návrh 196
Návrh nariadenia
Článok 63 – odsek 1 – písmeno b
b)  právnické osoby, ktoré sú riadne akreditované na poskytovanie satelitných kapacít alebo služieb v súlade s postupom bezpečnostnej akreditácie v článku 36, a to na základe osobitných bezpečnostných požiadaviek na zložku GOVSATCOM uvedených v článku 34 ods. 1.
b)  právnické osoby, ktoré sú riadne akreditované na poskytovanie satelitných kapacít alebo služieb v súlade s postupom bezpečnostnej akreditácie v článku 36.
Pozmeňujúci návrh 197
Návrh nariadenia
Článok 63 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  Poskytovatelia kapacít a služieb satelitnej komunikácie v rámci tejto zložky spĺňajú osobitné bezpečnostné požiadavky pre zložku GOVSATCOM určené v súlade s článkom 34 ods. 1.
Pozmeňujúci návrh 198
Návrh nariadenia
Článok 65 – odsek 1
1.  Združené kapacity a služby satelitnej komunikácie, ako aj používateľské zariadenia pre takúto komunikáciu sa zdieľajú medzi účastníkmi GOVSATCOM a ich priorita sa určuje na základe analýzy bezpečnostných rizík zo strany používateľov na úrovni Únie a členských štátov. Pri tomto zdieľaní a určovaní priority sa uprednostňujú používatelia na úrovni Únie.
1.  Združené kapacity a služby satelitnej komunikácie, ako aj používateľské zariadenia pre takúto komunikáciu sa zdieľajú medzi účastníkmi GOVSATCOM a ich priorita sa určuje na základe analýzy bezpečnostných rizík zo strany používateľov na úrovni Únie a členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 199
Návrh nariadenia
Článok 66 – odsek 1 a (nový)
1a.  Centrá GOVSATCOM zohľadnia existujúce komerčne dostupné služby s cieľom nenarušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu.
Pozmeňujúci návrh 200
Návrh nariadenia
Článok 69 – odsek 1
Pred koncom roka 2024 Komisia vyhodnotí implementáciu zložky GOVSATCOM, najmä pokiaľ ide o vývoj potrieb používateľov v súvislosti s kapacitou satelitnej komunikácie. Pri hodnotení sa preskúma najmä potreba ďalšej kozmickej infraštruktúry. Hodnotenie bude v prípade potreby sprevádzané vhodným návrhom na rozvoj ďalšej kozmickej infraštruktúry v rámci zložky GOVSATCOM.
Pred koncom roka 2024 Komisia v spolupráci s príslušnými subjektmi vyhodnotí implementáciu zložky GOVSATCOM, najmä pokiaľ ide o vývoj potrieb používateľov v súvislosti s kapacitou satelitnej komunikácie. Pri hodnotení sa preskúma najmä potreba ďalšej vesmírnej infraštruktúry. Hodnotenie bude v prípade potreby sprevádzané vhodným návrhom na rozvoj ďalšej vesmírnej infraštruktúry v rámci zložky GOVSATCOM.
Pozmeňujúci návrh 201
Návrh nariadenia
Článok 71 – odsek 1
Sídlo agentúry sa nachádza v Prahe (Česká republika).
Sídlo agentúry sa nachádza v Prahe (Česká republika). V súlade s potrebami programu môžu byť zriadené miestne kancelárie agentúry, ako sa stanovuje v článku 79 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 202
Návrh nariadenia
Článok 73 – odsek 4
4.  Členovia a náhradní členovia správnej rady sa vymenúvajú na základe ich znalostí v oblasti základných úloh agentúry s prihliadnutím na relevantné riadiace, administratívne a rozpočtové zručnosti. Európsky parlament, Komisia a členské štáty sa usilujú obmedziť výmeny svojich zástupcov v správnej rade, aby sa zabezpečila kontinuita činností rady. Všetky strany sa usilujú v správnej rade dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien.
4.  Členovia a náhradní členovia správnej rady sa vymenúvajú na základe ich znalostí v oblasti úloh agentúry s prihliadnutím na relevantné riadiace, administratívne a rozpočtové zručnosti. Európsky parlament, Komisia a členské štáty sa usilujú obmedziť výmeny svojich zástupcov v správnej rade, aby sa zabezpečila kontinuita činností rady. Všetky strany sa usilujú v správnej rade dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien.
Pozmeňujúci návrh 203
Návrh nariadenia
Článok 73 – odsek 5
5.  Funkčné obdobie členov správnej rady a ich náhradníkov trvá štyri roky, pričom ho možno jedenkrát obnoviť.
5.  Funkčné obdobie členov správnej rady a ich náhradníkov trvá štyri roky, pričom ho možno obnoviť.
Pozmeňujúci návrh 204
Návrh nariadenia
Článok 75 – odsek 3
3.  Správna rada má dve riadne zasadnutia ročne. Okrem toho zasadá na základe podnetu svojho predsedu alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny svojich členov.
3.  Správna rada má aspoň dve riadne zasadnutia ročne. Okrem toho zasadá na základe podnetu svojho predsedu alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny svojich členov.
Pozmeňujúci návrh 205
Návrh nariadenia
Článok 75 – odsek 5
5.  [V prípade akejkoľvek zložky programu, ktorá zahŕňa využívanie citlivej vnútroštátnej infraštruktúry, sa na zasadnutiach a rokovaniach správnej rady a na hlasovaní môžu zúčastňovať iba zástupcovia členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, a zástupca Komisie. Ak predseda správnej rady nezastupuje jeden z členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, nahradia ho zástupcovia členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru.]
5.  [V prípade akejkoľvek zložky programu, ktorá zahŕňa využívanie citlivej vnútroštátnej infraštruktúry, sa na zasadnutiach a rokovaniach správnej rady môžu zúčastňovať zástupcovia členských štátov a zástupca Komisie, ale na hlasovaní sa zúčastňujú len zástupcovia tých členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru. Ak predseda správnej rady nezastupuje jeden z členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, nahradia ho zástupcovia členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru.]
Pozmeňujúci návrh 206
Návrh nariadenia
Článok 77 – odsek 2 – písmeno a a (nové)
aa)  najneskôr do 30. júna prvého roka viacročného finančného rámca stanoveného v článku 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijme viacročný pracovný program agentúry na obdobie, na ktoré sa viacročný finančný rámec vzťahuje, a to potom, ako doň bez akýchkoľvek zmien začlení časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. a), a po doručení stanoviska Komisie. Tento viacročný pracovný program sa konzultuje s Európskym parlamentom;
Pozmeňujúci návrh 207
Návrh nariadenia
Článok 77 – odsek 2 – písmeno d a (nové)
da)  prijíma pravidlá pre transparentnosť priemyselných zmlúv a výkonný riaditeľ ju o nich pravidelne informuje;
Pozmeňujúci návrh 208
Návrh nariadenia
Článok 79 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  dodržiava pravidlá pre transparentnosť, pokiaľ ide o priemyselné zmluvy, a informuje správnu radu;
Pozmeňujúci návrh 209
Návrh nariadenia
Článok 79 – odsek 2
2.  Výkonný riaditeľ rozhodne, či je na účely účinného a efektívneho vykonávania úloh agentúry potrebné umiestniť do jedného alebo viacerých členských štátov jedného alebo viacerých zamestnancov. Pred rozhodnutím o zriadení miestnej kancelárie výkonný riaditeľ získa súhlas Komisie, správnej rady a dotknutého členského štátu (štátov). V danom rozhodnutí sa vymedzí rozsah činností, ktoré sa majú v miestnej kancelárii vykonávať, a to tak, aby sa zabránilo vzniku zbytočných nákladov a duplicite administratívnych funkcií agentúry. S predmetným členským štátom (štátmi) môže byť potrebné uzavrieť dohodu o sídle.
2.  Výkonný riaditeľ rozhodne, či je na účely účinného a efektívneho vykonávania úloh agentúry potrebné umiestniť do jedného alebo viacerých členských štátov jedného alebo viacerých zamestnancov. Pred rozhodnutím o zriadení miestnej kancelárie výkonný riaditeľ získa súhlas správnej rady a dotknutého členského štátu (štátov). V danom rozhodnutí sa vymedzí rozsah činností, ktoré sa majú v miestnej kancelárii vykonávať, a to tak, aby sa zabránilo vzniku zbytočných nákladov a duplicite administratívnych funkcií agentúry. S predmetným členským štátom (štátmi) môže byť potrebné uzavrieť dohodu o sídle. Ak je to možné, súčasťou ročného pracovného programu je posúdenie vplyvu z hľadiska prideľovania zamestnancov a rozpočtu a v každom prípade sa tento projekt oznámi rozpočtovému orgánu v súlade s článkom 84 ods. 11.
Pozmeňujúci návrh 210
Návrh nariadenia
Článok 88 – odsek 3 a (nový)
3a.  Zamestnanci agentúry dostávajú odmenu z vlastných zdrojov agentúry a v prípade potreby odmenu za plnenie delegovaných úloh agentúry prostredníctvom využitia rozpočtu delegovaného Komisiou.
Pozmeňujúci návrh 211
Návrh nariadenia
Článok 89 – odsek 1 – pododsek 2
Výkonného riaditeľa menuje správna rada na základe jeho zásluh a potvrdených administratívnych a manažérskych schopností, ako aj jeho relevantnej odbornosti a skúseností, spomedzi kandidátov, ktorých Komisia navrhne potom, ako po uverejnení výzvy na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie alebo na iných miestach prebehne otvorené a transparentné výberové konanie.
Výkonného riaditeľa menuje správna rada na základe jeho zásluh a potvrdených administratívnych a manažérskych schopností, ako aj jeho relevantnej odbornosti a skúseností, spomedzi aspoň troch kandidátov, ktorých Komisia navrhne potom, ako po uverejnení výzvy na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie alebo na iných miestach prebehne otvorené a transparentné výberové konanie.
Pozmeňujúci návrh 212
Návrh nariadenia
Článok 89 – odsek 2 – pododsek 2
Na základe návrhu Komisie môže správna rada s prihliadnutím na hodnotenie uvedené v prvom pododseku jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa o maximálne štyri roky.
Na základe návrhu Komisie môže správna rada vzhľadom na hodnotenie uvedené v prvom pododseku jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa o maximálne päť rokov.
Pozmeňujúci návrh 213
Návrh nariadenia
Článok 92 – nadpis
Dohoda o sídle a prevádzkové podmienky
Dohoda o sídle a miestnych kanceláriách a prevádzkové podmienky
Pozmeňujúci návrh 214
Návrh nariadenia
Článok 92 – odsek 1
1.  Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla agentúre v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré má daný štát sprístupniť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov agentúry a členov ich rodín, sa stanovia v dohode o sídle uzavretej medzi agentúrou a členským štátom, v ktorom sa sídlo nachádza, po schválení správnou radou.
1.  Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla agentúre v hostiteľských členských štátoch a o zariadeniach, ktoré má daný štát sprístupniť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľských členských štátoch vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov agentúry a členov ich rodín, sa stanovia v dohode o sídle a miestnych kanceláriách uzavretej medzi agentúrou a členským štátom, v ktorom sa sídlo alebo miestna infraštruktúra nachádza, po schválení správnou radou.
Pozmeňujúci návrh 215
Návrh nariadenia
Článok 98 – odsek 1
1.  Agentúra je otvorená účasti tretích krajín, ktoré na tento účel uzavreli dohody s Úniou.
1.  Agentúra je otvorená účasti tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré na tento účel uzavreli dohody s Úniou.
Pozmeňujúci návrh 216
Návrh nariadenia
Článok 101 – odsek 1 a (nový)
1a.   Komisia vymedzí metodiku na stanovenie kvalitatívnych ukazovateľov pre presné vyhodnocovanie pokroku pri dosahovaní všeobecných cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a), b) a c). Na základe tejto metodiky Komisia doplní prílohu najneskôr do 1. januára 2021.
Pozmeňujúci návrh 217
Návrh nariadenia
Článok 102 – odsek 2
2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu.
2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však tri roky po začatí implementácie programu. Osobitný oddiel tohto hodnotenia sa venuje riadeniu programu s cieľom informovať o tom, či sú potrebné zmeny úloh a právomocí zverených rôznym aktérom programu.
Pozmeňujúci návrh 218
Návrh nariadenia
Článok 102 – odsek 4
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a v prípade potreby môže doplniť hodnotenie novým legislatívnym návrhom.
Pozmeňujúci návrh 219
Návrh nariadenia
Článok 102 – odsek 6 – pododsek 1
Do 30. júna 2024 a potom každých päť rokov Komisia v súlade so svojimi usmerneniami posúdi činnosť agentúry v súvislosti s jej cieľmi, mandátom, úlohami a umiestnením. V rámci hodnotenia sa rieši najmä prípadná potreba zmeniť mandát agentúry a finančné dôsledky každej takejto zmeny. Preskúma sa v ňom aj politika agentúry v oblasti konfliktu záujmov a nezávislosť a autonómia rady pre bezpečnostnú akreditáciu.
Do 30. júna 2024 a potom každé tri roky Komisia v súlade so svojimi usmerneniami posúdi činnosť agentúry v súvislosti s jej cieľmi, mandátom, úlohami a umiestnením. V rámci hodnotenia sa rieši prípadná potreba zmeniť mandát agentúry, najmä pokiaľ ide o možnosť zveriť jej dodatočné úlohy v súlade s článkom 30, a finančné dôsledky každej takejto zmeny. Preskúma sa v ňom aj politika agentúry v oblasti konfliktu záujmov a nezávislosť a autonómia rady pre bezpečnostnú akreditáciu.
Pozmeňujúci návrh 220
Návrh nariadenia
Článok 105 – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 52 a 101 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie do 31. decembra 2028.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 52 a 101 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.
Pozmeňujúci návrh 221
Návrh nariadenia
Článok 107 – odsek 1
1.  Komisii pomáha poradný výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
1.  Komisii pomáha výbor, ktorý zasadá v špecifických zloženiach/podvýboroch venovaných jednotlivým hlavným zložkám programu (Galileo a EGNOS, Copernicus, SSA, GOVSATCOM). Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Pozmeňujúci návrh 222
Návrh nariadenia
Článok 107 – odsek 3 a (nový)
3a.  Medzinárodné dohody uzavreté Úniou môžu v prípade potreby stanoviť zapojenie zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií do práce výboru za podmienok stanovených v jeho rokovacom poriadku s ohľadom na bezpečnosť Únie.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0405/2018).


Stanovenie programu Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 ***I
PDF 353kWORD 131k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 13. decembra 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434 – C8-0256/2018 – 2018/0227(COD))(1)
P8_TA(2018)0521A8-0408/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Návrh legislatívneho uznesenia   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh legislatívneho uznesenia
Citácia 3 a (nová)
–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o finančných technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora,
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Podľa [reference to be updated as appropriate according to a new decision on OCTs: článku 88 rozhodnutia Rady / /EÚ53], osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.
(4)  Podľa [odkaz má byť novelizovaný podľa nového rozhodnutia OCT, ak je to potrebné: článku 88 rozhodnutia Rady / /EÚ53], osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Obmedzenia týkajúce sa účasti zámorských krajín alebo území musia byť zohľadnené pri implementácii programu a ich účinná účasť na programe sa musí monitorovať a pravidelne vyhodnocovať.
_________________
_________________
53 Rozhodnutie Rady / /EÚ.
53 Rozhodnutie Rady / /EÚ.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Podľa odseku 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva54 treba tento program vyhodnotiť na základe informácií získaných podľa osobitných monitorovacích požiadaviek, pričom treba predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Do týchto požiadaviek môžu byť vo vhodných prípadoch zaradené merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa bude hodnotiť účinok programu v praxi.
(5)  Podľa odseku 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva54 treba tento program vyhodnotiť na základe informácií získaných podľa osobitných monitorovacích požiadaviek, informácií súvisiacich s existujúcimi potrebami a v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 Európskeho parlamentu a Rady54a, pričom treba predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu pre všetkých príjemcov, najmä vo vzťahu k členským štátom a MSP. Do týchto požiadaviek by mali byť vo vhodných prípadoch zaradené merateľné kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele, na základe ktorých sa bude hodnotiť účinok programu v praxi.
__________________
__________________
54 Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
54 Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
54a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Program by mal zabezpečiť maximálnu transparentnosť, zodpovednosť a demokratickú kontrolu inovačných finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré zahŕňajú rozpočet Únie, najmä pokiaľ ide o ich prínos, tak čo sa týka počiatočných očakávaní, ako aj konečných výsledkov dosiahnutých pri dosahovaní cieľov Únie.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Digitálny samit v Tallinne55 v septembri 2017 a závery Európskej rady56 z 19. októbra 2017 poukázali na potrebu Európy investovať do digitalizácie našich ekonomík a riešenia nedostatku zručností, aby sa zachovala a posilnila európska konkurencieschopnosť, kvalita života a sociálna štruktúra. Európska rada dospela k záveru, že digitálna transformácia ponúka obrovské príležitosti pre inováciu, rast a zamestnanosť, prispeje k našej globálnej konkurencieschopnosti a posilní tvorivú a kultúrnu rozmanitosť. Využitie týchto príležitostí si vyžaduje spoločné riešenie niektorých z problémov, ktoré digitálna transformácia prináša, a prehodnotenie politík, ktorých sa týka.
(6)  Digitálny samit v Tallinne55 v septembri 2017 a závery Európskej rady56 z 19. októbra 2017 poukázali na potrebu Európy investovať do efektívnej digitalizácie našich ekonomík a riešenia nedostatku zručností, aby sa zachovala a posilnila európska konkurencieschopnosť a inovácia, kvalita života a sociálna štruktúra. Európska rada dospela k záveru, že digitálna transformácia ponúka obrovské príležitosti pre inováciu, rast a zamestnanosť, prispeje k našej globálnej konkurencieschopnosti a posilní tvorivú a kultúrnu rozmanitosť. Využitie týchto príležitostí si vyžaduje spoločné riešenie problémov, ktoré digitálna transformácia prináša, rôznymi spôsobmi, a to aj zaistením toho, aby boli postavené základné stavebné kamene, ktorými sa zavádzajú nové technológie, vytvorením účinných a ľahko vymožiteľných zákonných pravidiel, prehodnotenie politík, ktorých sa týka, a vytvorením prostredia priaznivého pre inovácie, v ktorom budú v plnej miere zaručené záujmy používateľov. Optimálne sa finančné krytie tohto programu, úsilia na európskej úrovni, zvýši o značné finančné prostriedky súkromného sektora a príspevky členských štátov.
__________________
__________________
55 https://www.eu2017.ee/news/insights/conclusions-after-tallinn-digital-summit
55 https://www.eu2017.ee/news/insights/conclusions-after-tallinn-digital-summit
56 https://www.consilium.europa.eu/media/21620/19-euco-final-conclusions-en.pdf
56 https://www.consilium.europa.eu/media/21620/19-euco-final-conclusions-en.pdf
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Budúcnosť európskej spoločnosti a európskeho hospodárstva sa bude do veľkej miery opierať o harmonizovanú a dôslednú politiku frekvenčného spektra, o 5G infraštruktúru, ktorá si bude vyžadovať cieľ v oblasti infraštruktúry týkajúci sa sietí s veľmi vysokou kapacitou s cieľom poskytovať vysokokvalitné a rýchlejšie komunikačné služby; je to predpokladom dobrého vykonávania programu. V tejto súvislosti by mal program profitovať z dobrého vykonávania Nástroja na prepájanie Európy, a najmä z iniciatívy Wif4EU zameranej na podporu prepojenia občanov vo verejných priestoroch Únie; kombináciou týchto dvoch programov sa maximalizuje výkon a dosiahnu ciele Únie na zabezpečenie spoľahlivého a konzistentného vysokorýchlostného pokrytia siete v celej Únii.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Európska rada predovšetkým konštatovala, že je naliehavé, aby sa Únia zaoberala novými trendmi: ide napríklad o umelú inteligenciu a technológie distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain), pričom je zároveň potrebné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov, digitálnych práv a etických noriem. Európska rada vyzvala Komisiu, aby do začiatku roka 2018 predložila návrh európskeho prístupu k umelej inteligencii a aby predložila potrebné iniciatívy na posilnenie rámcových podmienok s cieľom umožniť EÚ preskúmať nové trhy prostredníctvom radikálnych inovácií založených na riziku, a aby upevnila vedúcu úlohu priemyslu.
(7)  Európska rada predovšetkým konštatovala, že je naliehavé, aby sa Únia zaoberala novými trendmi: ide napríklad o digitálnu priepasť, umelú inteligenciu, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, práv, základných práv a etických noriem. Európska rada vyzvala Komisiu, aby do začiatku roka 2018 predložila návrh európskeho prístupu k umelej inteligencii a aby predložila potrebné iniciatívy na posilnenie rámcových podmienok s cieľom umožniť EÚ preskúmať nové trhy prostredníctvom radikálnych inovácií založených na riziku, a aby upevnila vedúcu úlohu priemyslu.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)   Dňa 10. apríla 2018 členské štáty vyjadrili podporu a spoločnú vôľu spolupracovať na iniciatívach v oblasti služieb infraštruktúry umelej inteligencie a technológie distribuovanej databázy transakcií (napr. technológia blockchainu) podpísaním dohôd o spolupráci.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)   Úspešné vykonávanie tohto programu si vyžaduje viac než len sledovanie trendov. Únia musí byť odhodlaná usilovať sa o technológie umožňujúce ochranu osobných údajov (t. j. kryptografia a decentralizované aplikácie), ako aj viac investovať do infraštruktúry, ktorá bude odolná voči budúcim zmenám (siete založené na optickom vlákne), s cieľom umožniť vznik nezávislej digitalizovanej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 c (nové)
(7c)   Európa musí urobiť rozhodujúce investície do svojej budúcnosti a vybudovať strategické digitálne kapacity s cieľom využiť digitálnu revolúciu. Na tento účel musí byť na úrovni EÚ zabezpečený značný rozpočet (minimálne 9,2 miliardy EUR), ktorý musí doplniť značné investičné úsilie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, konkrétne konzistentným a komplementárnym vzťahom so štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  V oznámení Komisie s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“57 sa medzi možnosťami budúceho finančného rámca uvádza program digitálnych transformácií Európy s cieľom dosiahnuť „výrazný pokrok smerom k inteligentnému rastu v oblastiach ako vysokokvalitná dátová infraštruktúra, pripojiteľnosť a kybernetická bezpečnosť. Zámerom je zaistiť vedúce postavenie Európy v oblasti superpočítačov, internetu ďalšej generácie, umelej inteligencie, robotiky a veľkých dát. Posilnila by sa konkurenčná pozícia priemyslu a podnikov v Európe naprieč celým digitalizovaným hospodárstvom, s výrazným vplyvom na doplnenie chýbajúcich požadovaných zručností v celej Únii.
(8)  V oznámení Komisie s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“57 sa medzi možnosťami budúceho finančného rámca uvádza program digitálnych transformácií Európy s cieľom dosiahnuť „výrazný pokrok smerom k inteligentnému rastu v oblastiach ako vysokokvalitná dátová infraštruktúra, pripojiteľnosť, kybernetická bezpečnosť a digitalizácia verejnej správy. Zámerom je zaistiť vedúce postavenie Európy v oblasti superpočítačov, internetu ďalšej generácie, umelej inteligencie, robotiky a veľkých dát. Posilnila by sa konkurenčná pozícia priemyslu a podnikov v Európe naprieč celým digitalizovaným hospodárstvom, s výrazným vplyvom na preklenutie a doplnenie chýbajúcich požadovaných zručností v celej Únii, pričom sa zabezpečí, aby mali európski občania zručnosti a znalosti potrebné na digitálnu transformáciu.
__________________
__________________
57 COM(2018)0098
57 COM(2018)0098
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)   keďže vzhľadom na oneskorenie rozvoja strategických digitálnych kapacít Únie a úsilie vynaložené na nápravu by mal mať zaručený rozpočet zodpovedajúci cieľom tohto programu a minimálne vo výške 9,2 miliárd EUR;
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  V oznámení s názvom „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“58 sa nové opatrenie, ktoré sa má prijať, považuje za kľúčový krok ku spoločnému dátovému priestoru v EÚ – celistvej digitálnej oblasti s rozsahom, ktorý umožní vyvíjanie nových produktov a služieb založených na údajoch.
(9)  V oznámení s názvom „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“58 sa nové opatrenie, ktoré sa má prijať, považuje za kľúčový krok ku spoločnému dátovému priestoru v EÚ – celistvej digitálnej oblasti s rozsahom, ktorý umožní vyvíjanie a inováciu nových produktov a služieb založených na údajoch.
_________________
_________________
58 COM(2018)0125.
58 COM(2018)0125.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)   Iniciatíva Internet ďalšej generácie, ktorú spustila Európska komisia v roku 2017, by tiež mala poskytnúť základ pre implementáciu programu, pretože jeho cieľom je otvorenejší internet s lepšími službami, väčšia inteligencia, väčšie zapojenie a účasť, využívanie technologických príležitostí vyplývajúcich z pokroku v rôznych oblastiach výskumu, a to od novej štruktúry siete a softvérových infraštruktúr po nové koncepcie pre služby a aplikácie.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Všeobecným cieľom programu by mala byť podpora digitálnej transformácie priemyslu, ako aj lepšie využitie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technologického vývoja v prospech podnikov a občanov v celej Únii. Štruktúra programu by mala sledovať päť špecifických cieľov, ktoré odrážajú kľúčové politické oblasti, a to: vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia, pokročilé digitálne zručnosti a zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita. Program by sa mal vo všetkých týchto oblastiach zamerať aj na lepšie zosúladenie politík Únie, členských štátov a regiónov, ako aj na združovanie súkromných a priemyselných zdrojov s cieľom zvýšiť investície a posilniť synergie.
(10)  Všeobecným cieľom programu by mala byť podpora digitálnej transformácie priemyslu, ako aj lepšie využitie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technologického vývoja, ako aj modernizácia konkrétnych odvetví verejného záujmu, v prospech podnikov, najmä MSP, a občanov v celej Únii. Program by mal okrem toho posilniť konkurencieschopnosť Únie a odolnosť jej hospodárstva.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)   Je potrebné prioritne podporovať MSP, ktoré majú v úmysle využívať digitálnu transformáciu vo svojich výrobných procesoch. Výskum a inovácia v digitálnom sektore umožní MSP prispieť k rastu európskeho hospodárstva prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 b (nové)
(10b)  Štruktúra programu by mala sledovať päť špecifických cieľov, ktoré odrážajú kľúčové politické oblasti, a to: a) vysokovýkonná výpočtová technika; b) umelá inteligencia a technológie distribuovaných databáz; c) kybernetická bezpečnosť; d) pokročilé digitálne zručnosti a e) zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita. Program by sa mal vo všetkých týchto oblastiach zamerať aj na lepšie zosúladenie politík Únie, členských štátov a regiónov, ako aj na združovanie súkromných a priemyselných zdrojov s cieľom zvýšiť investície a posilniť synergie.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 c (nové)
(10c)  Program by mal spolu so všeobecným cieľom digitálnej transformácie prispieť k zabezpečeniu dlhodobých strategických bezpečnostných cieľov budovaním kapacít v Únii, pričom prioritou by boli opatrenia, ktoré zvyšujú strategický potenciál a obmedzujú závislosť od dodávateľov a výrobkov z tretích krajín, čím zabezpečujú hospodársku a inovačnú konkurencieschopnosť Únie.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Ústrednú úlohu pri implementácii tohto programu by mali dostať centrá digitálnych inovácií, ktoré by mali stimulovať všeobecné šírenie vyspelých digitálnych technológií v priemysle, medzi verejnými organizáciami a v akademickej obci. Sieť centier digitálnych inovácií by mala zaistiť čo najširšie geografické pokrytie v celej Európe59. Prvý súbor centier digitálnych inovácií sa vyberie na základe návrhov členských štátov a následne sa sieť rozšíri za otvorených a súťažných podmienok. Centrá digitálnych inovácií budú slúžiť ako body prístupu k najmodernejším digitálnym kapacitám vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC), umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ako aj ďalších existujúcich inovačných technológií, ako sú kľúčové podporné technológie, ktoré sú k dispozícii aj v tzv. FabLaboch či CityLaboch. Pôjde o jednotné body prístupu k odskúšaným a validovaným technológiám, ktoré propagujú otvorenú inováciu. Zároveň budú poskytovať podporu v oblasti pokročilých digitálnych zručností. Sieť centier digitálnych inovácií by navyše mala prispievať k zapojeniu najvzdialenejších regiónov do digitálneho jednotného trhu.
(11)  Ústrednú úlohu pri implementácii tohto programu by mali dostať európske centrá digitálnych inovácií, ktoré by mali stimulovať všeobecné šírenie vyspelých digitálnych technológií v priemysle vrátane MSP, medzi verejnými organizáciami a v akademickej obci. Sieť európskych centier digitálnych inovácií by mala zaistiť čo najširšie geografické pokrytie v celej Európe59. Prvý súbor európskych centier digitálnych inovácií sa vyberie na základe návrhov členských štátov a následne sa sieť rozšíri za otvorených, transparentných a súťažných podmienok. Európske centrá digitálnych inovácií budú slúžiť ako body prístupu k najmodernejším digitálnym kapacitám vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC), umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ako aj ďalších existujúcich inovačných technológií, ako sú kľúčové podporné technológie, ktoré sú k dispozícii aj v tzv. FabLaboch či CityLaboch. Pôjde o jednotné kontaktné miesta pre prístup k odskúšaným a validovaným technológiám, ktoré propagujú otvorenú inováciu. Zároveň budú poskytovať podporu v oblasti pokročilých digitálnych zručností. Sieť európskych centier digitálnych inovácií by navyše mala prispievať k zapojeniu najvzdialenejších regiónov do digitálneho jednotného trhu a podporovať digitálnu transformáciu v zámorských krajinách a územiach.
__________________
__________________
59 Ako sa uvádza v oznámení o digitalizácii európskeho priemyslu (COM(2016)0180).
59 Ako sa uvádza v oznámení o digitalizácii európskeho priemyslu (COM(2016)0180).
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)  S cieľom vytvoriť súčinnosť medzi investíciami v rámci tohto programu a investíciami Únie v oblasti výskumu a vývoja, najmä v rámci programu Horizont Európa, by európske centrá digitálnych inovácií mali fungovať ako platforma na spájanie priemyslu, podnikov a správnych orgánov, ktoré potrebujú nové technologické riešenia, na jednej strane, so spoločnosťami, najmä so startupmi a s MSP, ktoré majú riešenia pre trh, na strane druhej.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 b (nové)
(11b)  Plánovanie, vývoj a obstarávanie v programe by sa mali uskutočniť s cieľom posilniť kapacity a konkurencieschopnosť Únie v strednodobom a dlhodobom horizonte. Prioritou by mali byť činnosti, ktoré zvyšujú strategický potenciál a konkurencieschopnosť Únie, ktorých cieľom je obmedziť závislosť od dodávateľov a výrobkov z tretích krajín. Účasť tretích krajín na špecifických cieľoch programu by preto mala závisieť od príspevku, ktorý tieto krajiny poskytnú Únii.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Program Digitálna Európa by sa mal implementovať formou projektov, ktoré posilnia základné digitálne kapacity a ich plošné využívanie. Malo by to zahŕňať aj spoluinvestovanie zo strany členských štátov a podľa potreby aj súkromného sektora. Predovšetkým by sa mala vyžadovať určitá kritická intenzita v oblasti obstarávania, aby sa zaistil lepší pomer kvality a ceny a aby sa zaručilo, že dodávatelia v Európe zostanú na čele technologického pokroku.
(12)  Program Digitálna Európa by sa mal implementovať formou projektov, ktoré posilnia základné digitálne kapacity a strategickú autonómiu Únie. Program by mal mať na tento účel zabezpečené z rozpočtu EÚ minimálne 9,2 miliardy EUR, a mal by byť doplnený o spoluinvestovanie zo strany členských štátov a/alebo súkromného sektora. Predovšetkým by sa mala vyžadovať určitá kritická intenzita v oblasti obstarávania, aby sa zaistil lepší pomer kvality a ceny a aby sa zaručilo, že dodávatelia v Európe sa dostanú na popredné priečky technologického pokroku.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Akcie programu by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by sa primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, pričom by nemali zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie.
(14)  Akcie programu by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by sa primerane použiť na posilnenie a rozšírenie digitálnej základne Únie, riešenie hlavných spoločenských výziev, ďalšie zvýšenie digitálnych priemyselných kompetencií Únie, ako aj riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, pričom by nemali zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  V záujme maximálnej flexibility počas celého životného cyklu programu, ako aj synergií medzi jeho komponentmi možno pri napĺňaní každého zo špecifických cieľov využiť všetky nástroje, ktoré ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách. Mechanizmom realizácie by malo byť priame riadenie a nepriame riadenie, ak sa má financovanie Únie kombinovať s inými zdrojmi alebo ak si realizácia vyžaduje vytvorenie spoločne riadených štruktúr.
(15)  V záujme maximálnej flexibility počas celého životného cyklu programu, ako aj synergií medzi jeho komponentmi možno pri napĺňaní každého zo špecifických cieľov využiť všetky nástroje, ktoré ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách. Mechanizmom realizácie by malo byť priame riadenie a nepriame riadenie, ak sa má financovanie Únie kombinovať s inými zdrojmi alebo ak si realizácia vyžaduje vytvorenie spoločne riadených štruktúr. V prípade nepriameho riadenia Komisia zabezpečí, aby sa zachovali a dodržiavali normy v oblasti kvality a bezpečnosti pre priame riadenie programu.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Kapacity Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a súvisiace kapacity spracovania dát by mali umožňovať širšie využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky v priemysle a všeobecnejšie v oblastiach verejného záujmu, aby sa využil jedinečný potenciál spoločenského prínosu superpočítačov v oblastiach ako zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť, ale aj na zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu – najmä malých a stredných podnikov.
(16)  Kapacity Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a súvisiace kapacity spracúvania a ukladania dát by mali umožňovať širšie využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky v priemysle a všeobecnejšie v oblastiach verejného záujmu, aby sa využil jedinečný potenciál spoločenského prínosu superpočítačov v oblastiach ako zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť, ale aj na zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu – najmä malých a stredných podnikov. Únia potrebuje získať superpočítače svetovej úrovne, zabezpečiť svoj dodávateľský systém a zaviesť služby pre simuláciu, vizualizáciu a vytváranie prototypov a zároveň zabezpečiť, aby systém HPC bol v súlade s hodnotami a zásadami Únie.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Intervenciu Únie v tejto oblasti podporila Rada60 aj Európsky parlament61. Okrem toho podpísalo v roku 2017 deväť členských štátov vyhlásenie o EuroHPC62 – medzivládnu dohodu, v ktorej sa zaviazali spolupracovať s Komisiou na vybudovaní a zavedení tých najmodernejších HPC a dátových infraštruktúr v Európe, ktoré budú k dispozícii pre vedecké komunity, verejnosť a súkromných partnerov z celej Únie.
(17)  Intervenciu Únie v tejto oblasti podporila Rada60 aj Európsky parlament61. Okrem toho podpísalo v roku 2017 deväť členských štátov vyhlásenie o EuroHPC62 – medzivládnu dohodu, v ktorej sa zaviazali spolupracovať s Komisiou na vybudovaní a zavedení tých najmodernejších HPC a dátových infraštruktúr v Európe, ktoré budú k dispozícii pre vedecké komunity, verejnosť a súkromných partnerov z celej Únie a posilnia pridanú hodnotu EÚ.
__________________
__________________
60
60
61
61
62
62
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Pri špecifickom cieli vysokovýkonnej výpočtovej techniky sa za najvhodnejší implementačný mechanizmus považuje spoločný podnik, ktorý by mal predovšetkým koordinovať vnútroštátne a únijné stratégie a investície do infraštruktúry a výskumu a vývoja vysokovýkonnej výpočtovej techniky, združovať verejné a súkromné financie a chrániť hospodárske a strategické záujmy Únie63. Okrem toho budú kompetenčné centrá vysokovýkonnej výpočtovej techniky v členských štátoch poskytovať služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu, akademickej obci a orgánom verejnej správy.
(18)  Pri špecifickom cieli vysokovýkonnej výpočtovej techniky sa za najvhodnejší implementačný mechanizmus považuje spoločný podnik, ktorý by mal predovšetkým koordinovať vnútroštátne a únijné stratégie a investície do infraštruktúry a výskumu a vývoja vysokovýkonnej výpočtovej techniky, združovať verejné a súkromné financie a chrániť hospodárske a strategické záujmy Únie63. Okrem toho budú kompetenčné centrá vysokovýkonnej výpočtovej techniky v členských štátoch poskytovať služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu, vrátane MSP a startupom, akademickej obci a orgánom verejnej správy so sídlom v Únii.
__________________
__________________
63 Posúdenie vplyvu sprevádzajúce „Návrh nariadenia Rady o zriadení spoločného podniku EuroHPC“ (https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/proposal-council-regulation-establishing-eurohpc-joint-undertaking-impact-assessment).
63 Posúdenie vplyvu sprevádzajúce „Návrh nariadenia Rady o zriadení spoločného podniku EuroHPC“ (https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/proposal-council-regulation-establishing-eurohpc-joint-undertaking-impact-assessment).
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  Rozvoj kapacít v oblasti umelej inteligencie je kľúčovou hybnou silou digitálnej transformácie priemyslu i verejného sektora. Roboty sú čoraz autonómnejšie a využívajú sa v továrňach, podmorských operáciách, domácnostiach, mestách či nemocniciach. Komerčné platformy umelej inteligencie sa pohli od testovania k reálnemu uplatneniu v zdravotníctve či environmentalistike; všetky veľké automobilky vyvíjajú autonómne vozidlá a technológie strojového učenia sú základom všetkých veľkých webových platforiem a aplikácií „veľkých dát“.
(19)  Rozvoj kapacít v oblasti umelej inteligencie je kľúčovou hybnou silou digitálnej transformácie priemyslu i verejného sektora. Roboty sú čoraz autonómnejšie a využívajú sa v továrňach, podmorských operáciách, domácnostiach, mestách či nemocniciach. Komerčné platformy umelej inteligencie sa pohli od testovania k reálnemu uplatneniu v zdravotníctve či environmentalistike; všetky veľké automobilky vyvíjajú autonómne vozidlá a technológie strojového učenia sú základom všetkých veľkých webových platforiem a aplikácií „veľkých dát“. S cieľom vytvoriť najlepšie rámcové podmienky na podporu týchto nových technológií v Európe musí Únia zaradiť do svojho procesu tvorby politiky princíp inovácie.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)   Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu poukázal na vplyv jazykových bariér na priemysel a jeho digitalizáciu. V tomto kontexte je nevyhnutné rozvíjať rozsiahle jazykové technológie založené na umelej inteligencii, ako sú automatický preklad, rozpoznávanie reči, textová analytika veľkých dát, systémy dialógu a odpovedania na otázky, aby sa zachovala jazyková rozmanitosť, zabezpečila inkluzívnosť a umožnila komunikácia medzi ľuďmi a komunikácia medzi ľuďmi a strojmi.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 b (nové)
(19b)  Čoraz rýchlejší vývoj samoučiacich robotov a umelej inteligencie, ako aj ich schopnosť znásobovať znalosti a obsah učenia v priebehu sekúnd spôsobuje, že je ťažké predpovedať akýkoľvek stupeň vývoja až do ukončenia programu v roku 2027. Komisia by preto mala venovať osobitnú pozornosť tomuto rýchlo sa vyvíjajúcemu digitálnemu trendu a v prípade potreby by mala zodpovedajúcim spôsobom urýchlene prispôsobiť ciele pracovného programu.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 c (nové)
(19c)  Vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt európskeho priemyslu po riešeniach v oblasti robotiky s umelou inteligenciou a na to, že je dôležité vyhnúť sa významnej investičnej medzere v tejto oblasti, ciele programu týkajúce sa umelej inteligencie by mali zahŕňať robotiku poháňanú umelou inteligenciou.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 d (nové)
(19d)  Výrobky a služby založené na umelej inteligencii by mali byť užívateľsky ústretové, štandardne v súlade s právnymi predpismi a poskytovať spotrebiteľom väčší výber a viac informácií, najmä pokiaľ ide o kvalitu výrobkov a služieb.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Zásadný význam pre rozvoj umelej inteligencie má dostupnosť objemných dátových súborov, ako aj zariadení na testovanie a experimentovanie.
(20)  Zásadný význam pre rozvoj umelej inteligencie vrátane jazykových technológií má dostupnosť objemných dátových súborov, ako aj zariadení na testovanie a experimentovanie na zabezpečenie vnútorného trhu, na ktorom sa používa umelá inteligencia, a prístup k hĺbkovej analýze textu.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20 a (nové)
(20a)   Dňa 25. apríla 2018 sa Komisia zaviazala navrhnúť európsky prístup, a to vypracovaním návrhu usmernení o umelej inteligencii (UI) v spolupráci so zainteresovanými stranami v rámci aliancie pre UI, skupiny odborníkov na umelú inteligenciu, s cieľom podporiť aplikácie a podniky v Európe, ktoré UI využívajú.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu64 zdôraznil dôležitosť spoločného európskeho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti, pričom uznal potrebu zvyšovania informovanosti v tejto oblasti a kybernetickú odolnosť uznal za veľmi dôležitú zodpovednosť podnikateľských lídrov a politických činiteľov na úrovni vnútroštátnej a európskej priemyselnej a bezpečnostnej politiky.
(21)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu64 zdôraznil dôležitosť spoločného európskeho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti, pričom uznal potrebu zvyšovania informovanosti v tejto oblasti a kybernetickú odolnosť uznal za veľmi dôležitú zodpovednosť podnikateľských lídrov a politických činiteľov na úrovni vnútroštátnej a európskej priemyselnej a bezpečnostnej politiky, ako aj zavádzania bezpečnosti a štandardne určenej a špecificky navrhnutej ochrany osobných údajov.
__________________
__________________
64 Ref. dokumentu: A8-0183/2017, k dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=SK&reference=P8-TA-2017-0240
64 Ref. dokument: A8-0183/2017, k dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=SK&reference=P8-TA-2017-0240
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Kybernetická bezpečnosť je pre celú Úniu výzvou, ktorú ďalej nemožno riešiť len jednotlivými vnútroštátnymi iniciatívami. Kyberneticko-bezpečnostná kapacita Európy by sa mala posilniť, aby sa jej poskytli potrebné možnosti na ochranu občanov a podnikov pred kybernetickými hrozbami. Okrem toho by mali byť chránení aj spotrebitelia používajúci pripojené výrobky, ktoré sa dajú hacknúť a môžu ohroziť ich bezpečnosť. To by sa malo dosiahnuť (v spolupráci s členskými štátmi a súkromným sektorom) vývojom a vzájomnou koordináciou projektov podporujúcich európske kyberneticko-bezpečnostné kapacity a zabezpečením plošného zavádzania najnovších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve, ako aj zlučovaním kompetencií v tejto oblasti na zaistenie kritického objemu a excelentnosti.
(22)  Kybernetická bezpečnosť je pre celú Úniu výzvou, ktorú ďalej nemožno riešiť len jednotlivými vnútroštátnymi iniciatívami. Kyberneticko-bezpečnostná kapacita Európy by sa mala posilniť, aby sa jej poskytli potrebné možnosti na ochranu občanov, verejných správ a podnikov pred kybernetickými hrozbami. Okrem toho by mali byť chránení aj spotrebitelia používajúci pripojené výrobky, ktoré sa dajú hacknúť a môžu ohroziť ich bezpečnosť. To by sa malo dosiahnuť (v spolupráci s členskými štátmi a súkromným sektorom) vývojom a vzájomnou koordináciou projektov podporujúcich európske kyberneticko-bezpečnostné kapacity a zabezpečením plošného zavádzania najnovších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve, ako aj zlučovaním kompetencií v tejto oblasti na zaistenie kritického objemu a excelentnosti.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Komisia v septembri 2017 predstavila balík iniciatív65, ktoré tvoria komplexný prístup Únie ku kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť schopnosť Európy reagovať na kybernetické útoky a hrozby a posilniť technologické a priemyselné kapacity v tejto oblasti.
(23)  Komisia v septembri 2017 predstavila balík iniciatív65, ktoré tvoria komplexný prístup Únie ku kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť schopnosť Európy reagovať na kybernetické útoky a hrozby, posilniť kybernetickú odolnosť a technologické a priemyselné kapacity v tejto oblasti.
_________________
_________________
65 https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/policies/cybersecurity
65 https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/policies/cybersecurity
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 a (nové)
(23a)  Riešenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mali zásadne obsahovať normy bezpečnosti a ochrany ako základné koncepčné parametre v súlade s dostupnou najmodernejšou technológiou a zásadami bezpečnosti už v štádiu návrhu a štandardnej bezpečnosti.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Fungovanie digitálneho jednotného trhu si nevyhnutne vyžaduje dôveru. Technológie kybernetickej bezpečnosti ako digitálna identita, kryptografia či detekcia narušení, ako aj ich uplatnenie v oblastiach ako finančníctvo, priemysel 4.0, energetika, doprava, zdravotníctvo alebo elektronická verejná správa sú nevyhnutné v záujme bezpečnosti a dôveryhodnosti online činností a transakcií v očiach občanov, verejných správ i spoločností.
(24)  Fungovanie digitálneho jednotného trhu si nevyhnutne vyžaduje dôveru. Technológie kybernetickej bezpečnosti ako technológia distribuovanej databázy transakcií, digitálna identita, kryptografia, šifrovanie, či detekcia narušení, ako aj ich uplatnenie v oblastiach ako finančníctvo, priemysel 4.0, logistika, energetika, doprava, cestovný ruch, zdravotníctvo alebo elektronická verejná správa sú nevyhnutné v záujme bezpečnosti, transparentnosti a dôveryhodnosti online činností, vrátane platforiem 5G, a transakcií v očiach občanov, verejných správ i spoločností.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 zdôraznila, že na úspešné vybudovanie digitálnej Európy potrebuje Únia najmä trhy práce a systémy odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré zodpovedajú potrebám digitálneho veku, a že treba investovať do digitálnych zručností všetkých Európanov, aby mali viac príležitosti a schopností.
(25)  Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 zdôraznila, že na úspešné vybudovanie digitálnej Európy potrebuje Únia najmä trhy práce a systémy odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré zodpovedajú potrebám digitálneho veku, a že pomocou integrovaného prístupu treba investovať do vývoja digitálnych zručností a zlepšenia digitálnej gramotnosti všetkých Európanov, aby mali viac príležitosti a schopností.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26 a (nové)
(26a)   Vzhľadom na potrebu holistického prístupu by mal program zohľadňovať aj oblasti začlenenia, kvalifikácie, odbornej prípravy a špecializácie, ktoré sú okrem rozšírených digitálnych kompetencií rozhodujúce pre vytváranie pridanej hodnoty vo vedomostnej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  Vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu67 Európsky parlament uviedol, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú jadrom sociálnej súdržnosti v digitálnej spoločnosti.
(27)  Vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu67 Európsky parlament uviedol, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú jadrom sociálnej súdržnosti v digitálnej spoločnosti. Okrem toho žiadal začlenenie rodového hľadiska do všetkých digitálnych iniciatív a zdôraznil potrebu riešiť závažné rodové rozdiely v odvetví IKT, pretože je to nevyhnutné pre dlhodobý rast a prosperitu Európy.
__________________
__________________
67 Ref. dokumentu: A8-0183/2017, k dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=SK&reference=P8-TA-2017-0240
67 Ref. dokument: A8-0183/2017, k dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=SK&reference=P8-TA-2017-0240
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27 a (nové)
(27a)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku zdôraznil potrebu zhromažďovania údajov o používaní IKT rozdelených podľa rodu a stanovenia cieľov, ukazovateľov a kritérií s cieľom monitorovať pokrok v prístupe žien k IKT a propagovať príklady najlepších postupov medzi spoločnosťami.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27 b (nové)
(27b)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu plne podporil digitálnu podnikateľskú kultúru pre ženy, ako aj integráciu a zapojenie žien do informačnej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  Vyspelé digitálne technológie, ktoré tento program podporuje – ako vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia, sú už dostatočne zrelé na to, aby sa z výskumnej sféry presunuli do praktického využitia, uplatnenia a rozšírenia na úrovni Únie. Zásah zo strany Únie si vyžaduje nielen zavádzanie týchto technológií, ale aj oblasť súvisiacich zručností. Treba posilniť, rozšíriť a v celej EÚ sprístupniť príležitosti na učenie pokročilých digitálnych zručností. Bez toho by sa mohlo plynulé zavádzanie vyspelých digitálnych technológií zabrzdiť, čo by bolo problémom pre celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva Únie. Akcie podporené týmto programom sa dopĺňajú s akciami podporenými z ESF, EFRR a Európskeho horizontu.
(28)  Vyspelé digitálne technológie, ktoré tento program podporuje – ako vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť, cloud computing, ochrana údajov, riadenie informácií a umelá inteligencia, sú už dostatočne zrelé na to, aby sa z výskumnej sféry presunuli do praktického využitia, uplatnenia a rozšírenia na úrovni Únie. Zásah zo strany Únie si vyžaduje nielen zavádzanie týchto technológií, ale aj oblasť súvisiacich zručností. Treba posilniť, rozšíriť a v celej EÚ sprístupniť príležitosti na vzdelávanie a učenie pokročilých digitálnych zručností. Bez toho by sa mohlo plynulé zavádzanie vyspelých digitálnych technológií zabrzdiť, čo by bolo problémom pre celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva Únie. Akcie podporené týmto programom sa dopĺňajú s akciami podporenými z ESF, EFRR, programov Erasmus a Horizont Európa.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29
(29)  Digitálna modernizácia verejnej správy a služieb má zásadný význam pre znižovanie administratívneho zaťaženia priemyslu a občanov všeobecne, keďže sa ich interakcia s verejnými orgánmi urýchli, zjednoduší a zlacní a služby poskytované občanom a podnikom sa zefektívnia a skvalitnia. Keďže v súčasnosti už má európsky rozmer viacero služieb verejného záujmu, podpora ich poskytovania a zavádzania na úrovni Únie by mala zabezpečiť prínos pre občanov a podniky vďaka prístupu ku kvalitným digitálnym službám v celej Európe.
(29)  Digitálna modernizácia verejnej správy a služieb má zásadný význam pre znižovanie administratívneho zaťaženia občanov a priemyslu, keďže sa ich interakcia s verejnými orgánmi urýchli, zjednoduší a zlacní a služby poskytované občanom a podnikom sa zefektívnia a skvalitnia a zabezpečí sa ich transparentnosť, pričom sa súčasne zvýši efektívnosť verejných financií. Keďže v súčasnosti už má európsky rozmer viacero služieb verejného záujmu, podpora ich poskytovania a zavádzania na úrovni Únie by mala zabezpečiť prínos pre občanov a podniky vďaka prístupu ku kvalitným viacjazyčným digitálnym službám v celej Európe. Je takisto dôležité, aby boli tieto služby prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29 a (nové)
(29a)   V najvzdialenejších alebo vidieckych oblastiach môže digitalizácia uľahčiť a zlepšiť bezbariérovú dostupnosť pre všetkých vrátane starších ľudí a osôb so zníženou pohyblivosťou alebo zdravotným postihnutím.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30
(30)  Digitálna transformácia oblastí verejného záujmu, ako je zdravotná starostlivosť68, mobilita, spravodlivosť, monitorovanie Zeme/životného prostredia, vzdelávanie a kultúra, si vyžaduje ďalšie budovanie a rozširovanie infraštruktúr digitálnych služieb, ktoré umožňujú zabezpečenú cezhraničnú výmenu údajov a podporujú rozvoj na vnútroštátnej úrovni. Potenciál na využitie synergií sa najlepšie dosiahne koordináciou v rámci tohto nariadenia.
(30)  Digitálna transformácia oblastí verejného záujmu, ako je zdravotná starostlivosť68, mobilita, spravodlivosť, monitorovanie Zeme/životného prostredia, bezpečnosť, znižovanie emisií uhlíka, energetická infraštruktúra, vzdelávanie a kultúra, si vyžaduje ďalšie budovanie, modernizáciu a rozširovanie infraštruktúr digitálnych služieb, ktoré umožňujú zabezpečenú cezhraničnú výmenu údajov a informácií medzi jazykmi a podporujú rozvoj na vnútroštátnej úrovni. Potenciál na využitie synergií a zabezpečenie komplementarity sa najlepšie dosiahne koordináciou v rámci tohto nariadenia. V digitálnej transformácii by sa však mala zohľadniť skutočnosť, že niektorí občania sa z rôznych dôvodov nezapájajú – a siete by sa mali podporovať, aby mohli aj naďalej informovať občanov, pomáhať im pri tom, aby mali plné vlastníctvo nad svojimi právami a zúčastňovali sa na všetkých sociálnych a občianskych povinnostiach.
_________________
_________________
68 http://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=51628
68 http://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=51628
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30 a (nové)
(30a)   Digitálna transformácia v tomto odvetví však musí umožniť európskym občanom prístup k ich údajom, ich využívanie a bezpečnú správu na cezhraničnej úrovni bez ohľadu na aktuálnu fyzickú polohu občanov a údajov.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30 b (nové)
(30b)   Zavádzanie vyspelých technológií a prístup k nim v oblastiach verejného záujmu, ako je napríklad vzdelávanie, si takisto vyžadujú odbornú prípravu v oblasti zručností potrebných na využívanie týchto technológií. Preto by sa ciele v rámci osobitného cieľa 8 mali vzťahovať aj na programy odbornej prípravy pre tie osoby, ktoré budú využívať pokročilé technológie.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 32
(32)  Modernizácia európskej verejnej správy predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešnú implementáciu stratégie digitálneho jednotného trhu. V hodnotení danej stratégie v polovici obdobia sa zdôraznila potreba posilniť transformáciu verejnej správy a zaistiť občanom ľahký, dôveryhodný a bezproblémový prístup k verejným službám.
(32)  Modernizácia európskej verejnej správy predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešnú implementáciu stratégie digitálneho jednotného trhu. V hodnotení danej stratégie v polovici obdobia sa zdôraznila potreba posilniť transformáciu verejnej správy a zaistiť občanom ľahký, dôveryhodný, bezpečný, bezproblémový a inkluzívny prístup k verejným službám.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33
(33)  Ročný prieskum rastu uverejnený Komisiou v roku 201769 ukazuje, že kvalita verejnej správy v Európe má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnecovaní produktivity, konkurencieschopnosti, hospodárskej spolupráce, rastu a zamestnanosti. V záujme podpory hospodárskeho rastu a poskytovania vysokokvalitných služieb pre firmy a občanov je potrebná najmä efektívna a transparentná verejná správa a účinné justičné systémy.
(33)  Ročný prieskum rastu uverejnený Komisiou v roku 201769 ukazuje, že kvalita verejnej správy v Európe má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnecovaní produktivity, konkurencieschopnosti, hospodárskej spolupráce, udržateľného rastu, zamestnanosti a vysokokvalitnej práce. V záujme podpory hospodárskeho rastu a poskytovania vysokokvalitných služieb pre firmy a občanov je potrebná najmä efektívna a transparentná verejná správa a účinné justičné systémy.
__________________
__________________
69 COM(2016)0725.
69 COM(2016)0725.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 34
(34)  Interoperabilita európskych verejných služieb je potrebná na všetkých úrovniach verejnej správy: na úrovni Únie, celoštátnej, regionálnej aj miestnej. Okrem odstraňovania prekážok fungujúceho jednotného trhu uľahčuje interoperabilita úspešné vykonávanie politík a má veľký potenciál zabrániť cezhraničným elektronickým bariéram, čím sa ešte lepšie zabezpečí vznik nových alebo konsolidácia rozvíjajúcich sa spoločných verejných služieb na úrovni Únie. Aby sa európske služby netrieštili a aby sa podporili základné slobody i praktické vzájomné uznávanie v rámci EÚ, mal by sa podporovať čo najúčinnejší holistický medziodvetvový a cezhraničný prístup k interoperabilite, ktorý bude najlepšie reagovať na potreby koncových používateľov. Z toho vyplýva, že interoperabilitu treba chápať v širšom zmysle – siaha od technických až po právne aspekty a zahŕňa politické prvky danej oblasti. Činnosti by teda presahovali bežný životný cyklus riešení a zahŕňali všetky intervenčné prvky, ktorými sa vytvoria rámcové podmienky potrebné pre všeobecnú a udržateľnú interoperabilitu.
(34)  Interoperabilita európskych verejných služieb je potrebná na všetkých úrovniach verejnej správy: na úrovni Únie, celoštátnej, regionálnej aj miestnej. Okrem odstraňovania prekážok fungujúceho jednotného trhu uľahčuje interoperabilita cezhraničnú spoluprácu, zladenie spoločných noriem, úspešné vykonávanie politík a má veľký potenciál zabrániť cezhraničným elektronickým a jazykovým bariéram a obmedziť byrokraciu, čím sa ešte lepšie zabezpečí vznik nových alebo konsolidácia rozvíjajúcich sa spoločných verejných služieb na úrovni Únie, ako aj predchádzanie zbytočnému dvojitému uchovávaniu. Aby sa európske služby netrieštili a aby sa podporili základné slobody i praktické vzájomné uznávanie v rámci EÚ, mal by sa podporovať čo najúčinnejší holistický, technologicky neutrálny medziodvetvový a cezhraničný prístup k interoperabilite, ktorý bude najlepšie reagovať na potreby koncových používateľov a zaručovať vysokú úroveň ochrany údajov. Z toho vyplýva, že interoperabilitu treba chápať v širšom zmysle – siaha od technických až po právne aspekty a zahŕňa politické prvky danej oblasti. Činnosti by teda presahovali bežný životný cyklus riešení a zahŕňali všetky intervenčné prvky, ktorými sa vytvoria rámcové podmienky potrebné pre všeobecnú a udržateľnú interoperabilitu.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 34 a (nové)
(34a)  Ministri EÚ 6. októbra 2017 v Tallinne uviedli, že európska digitálna stratégia by mala byť založená na spolupráci a interoperabilite vrátane používania otvorených licenčných politík a otvorených noriem. Program by mal preto podporovať riešenia založené na otvorenom softvéri, aby sa umožnilo opätovné použitie, zvýšila dôvera a zabezpečila transparentnosť. To bude mať pozitívny vplyv na udržateľnosť financovaných projektov.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 37
(37)  Komisia v apríli 2016 prijala iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť, aby „každý priemyselný podnik v Európe, v ktoromkoľvek odvetví, kdekoľvek sa nachádza a bez ohľadu na veľkosť, mohol plne využívať výhody digitálnych inovácií“71.
(37)  Komisia v apríli 2016 prijala iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť, aby „každý priemyselný podnik v Európe, v ktoromkoľvek odvetví, kdekoľvek sa nachádza a bez ohľadu na veľkosť, mohol plne využívať výhody digitálnych inovácií“. To má osobitný význam pre malé a stredné podniky v kultúrnom a kreatívnom sektore.
__________________
71
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 39
(39)  Dosiahnutie vytýčených cieľov si môže vyžadovať mobilizáciu potenciálu doplnkových technológií v sieťovej a výpočtovej sfére, ako sa uvádza v oznámení o digitalizácii európskeho priemyslu73, kde sa „dostupnosť špičkových sietí a infraštruktúry cloudu“ uvádza ako nevyhnutný prvok digitalizácie priemyslu.
(39)  Dosiahnutie vytýčených cieľov si môže vyžadovať mobilizáciu potenciálu doplnkových technológií v sieťovej a výpočtovej sfére, ako sa uvádza v oznámení o digitalizácii európskeho priemyslu73, kde sa „dostupnosť špičkových sietí a infraštruktúry cloudu“ uvádza ako nevyhnutná zložka digitalizácie priemyslu.
__________________
__________________
73 COM(2016)0180: Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere.
73 COM(2016)0180: Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 40
(40)  Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré sa uplatňuje od mája 2018, obsahuje spoločný súbor pravidiel priamo uplatniteľných v právnych poriadkoch členských štátov, takže zaručí voľný pohyb osobných údajov medzi členskými štátmi EÚ a posilní dôveru i bezpečnosť jednotlivcov, čo sú nevyhnutné prvky skutočného digitálneho jednotného trhu. Pokiaľ teda akcie v rámci tohto programu zahŕňajú spracovávanie osobných údajov, mali by podporovať uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov – napríklad v oblasti umelej inteligencie a technológie blockchainu.
(40)  Nariadenie (EÚ) 2016/679 obsahuje spoločný súbor pravidiel priamo uplatniteľných v právnych poriadkoch členských štátov, zaručuje voľný pohyb osobných údajov medzi členskými štátmi EÚ a posilňuje dôveru i bezpečnosť jednotlivcov, čo sú nevyhnutné prvky skutočného digitálneho jednotného trhu. Pokiaľ teda všetky akcie v rámci tohto programu zahŕňajú spracovávanie osobných údajov, mali by byť preto v plnom súlade s týmto nariadením. Mali by osobitne podporovať vývoj digitálnych technológií, ktoré dodržiavajú povinnosť ochrany údajov už v štádiu návrhu, ktorá je záväzná podľa uvedeného nariadenia, pokiaľ spracúvanie zahŕňa údaje z elektronických komunikácií, riadne sa musí dodržiavať smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES.1a
_________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 41
(41)  Program by sa mal implementovať v plnom súlade s medzinárodným a únijným rámcom ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva. Účinná ochrana duševného vlastníctva zohráva kľúčovú rolu v inovácii, takže je pre účinnú implementáciu programu nevyhnutná.
(41)  Program by sa mal implementovať v plnom súlade s medzinárodným a únijným rámcom ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva. Účinná ochrana duševného vlastníctva zohráva kľúčovú rolu v inovácii a pri zachovávaní európskej pridanej hodnoty, takže je pre účinnú implementáciu programu nevyhnutná.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 42
(42)  Orgány, ktoré budú tento program implementovať, by mali dodržiavať ustanovenia platné pre inštitúcie Únie, ako aj vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa nakladania s informáciami – najmä citlivými neutajovanými skutočnosťami a utajovanými skutočnosťami EÚ.
(42)  Ak orgány, ktoré budú tento program implementovať, spracúvajú citlivé neutajované skutočnosti alebo utajované skutočnosti Únie, mali by dodržiavať príslušné ustanovenia stanovené v aktoch alebo vnútroštátnych právnych predpisoch Únie, pokiaľ ide o nakladanie s informáciami.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 43
(43)  Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície, aby klimatické ciele podporovalo 25 % rozpočtových výdavkov EÚ74. Počas prípravy a implementácie programu sa identifikujú relevantné akcie, ktoré sa preskúmajú v kontexte príslušných hodnotení a procesu revízie.
(43)  Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade s povinnosťami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície, aby klimatické ciele podporovalo 25 % rozpočtových výdavkov EÚ74. Počas prípravy a implementácie programu by sa mali identifikovať relevantné akcie, ktoré sa preskúmajú v kontexte príslušných hodnotení a procesu revízie s cieľom zaistiť úplné dodržiavanie týchto povinností.
_________________
_________________
74 COM(2018)0321, strana 1.
74 COM(2018)0321, strana 1.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 44
(44)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie pracovných programov, aby sa ciele programu dosiahli v súlade s prioritami Únie a členských štátov a aby sa súčasne zaistila konzistentnosť, transparentnosť a kontinuita spoločných opatrení Únie a členských štátov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 182/201175, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.
vypúšťa sa
__________________
75 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 45
(45)  Pracovné programy by sa mali prijať v zásade ako viacročné pracovné programy (obyčajne každé dva roky), alebo ak si to vyžadujú potreby súvisiace s implementáciou programu, ako ročné pracovné programy. Typy financovania a spôsoby implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele príslušných akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pritom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(45)  Mali by sa prijímať pracovné programy s cieľom dosiahnuť ciele programu v súlade s prioritami Únie a členských štátov a aby sa súčasne zaistila konzistentnosť, transparentnosť a kontinuita spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pracovné programy by sa mali prijímať v zásade každé dva roky, alebo ak si to vyžadujú potreby súvisiace s implementáciou programu, každoročne. Typy financovania a spôsoby implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele príslušných akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pritom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 46
(46)  Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny prílohy II s cieľom revidovať a/alebo doplniť ukazovatele. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.
(46)  Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny prílohy I a prílohy II s cieľom revidovať a/alebo doplniť ukazovatele. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 46 a (nové)
(46a)   S cieľom zabezpečiť, zachovať a rozvíjať dlhodobé financovanie programu Digitálna Európa sú potrebné jasné a spoločné pravidlá EÚ, ktoré budú orientované na budúcnosť a budú podporovať hospodársku súťaž s cieľom podnietiť investície a inovácie a zachovať cenovú dostupnosť.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 47
(47)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä tie, ktoré sú uvedené v článkoch [8], [11], [16], [21], [35], [38] a [47] z hľadiska ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, nediskriminácie, zdravotnej starostlivosti, ochrany spotrebiteľa a práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces. Členské štáty musia toto nariadenie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.
(47)  Akcie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu, by mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, najmä tie, ktoré sú uvedené v článkoch [8], [11], [16],[21], [22], [35], [38], [41] a [47] z hľadiska ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, nediskriminácie, jazykovej rozmanitosti a práva na komunikáciu v ktoromkoľvek jazyku EÚ, zdravotnej starostlivosti, ochrany spotrebiteľa a práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces. Takéto akcie by mali byť v súlade so všetkými právnymi záväzkami vrátane medzinárodného práva a s príslušnými rozhodnutiami Komisie, ako aj s etickými zásadami, medzi ktoré patrí zásada vyhnúť sa akémukoľvek porušovaniu etiky vo výskume.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 47 a (nové)
(47a)  V apríli 2018 sa Komisia zaviazala1a vytvoriť rámec pre zainteresované strany a expertov na vypracovanie návrhov usmernení o umelej inteligencii v spolupráci s Európskou skupinou pre etiku v oblasti vedy a nových technológií; Komisia bude podporovať spotrebiteľské organizácie na vnútroštátnej a európskej úrovni a orgány dohľadu nad ochranou údajov pri budovaní porozumenia aplikáciám založeným na umelej inteligencii so vstupom Európskej poradnej skupiny spotrebiteľov a Európskeho výboru pre ochranu údajov.
__________________
1a Oznámenie z 25.4. 2018 o umelej inteligencii pre Európu, COM(2018)0237, k dispozícii na: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2018/SK/COM-2018-237-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 48
(48)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce nadviazanej na základe Dohody o EHP, ktorá počíta s implementáciou programov na základe rozhodnutia podľa danej dohody. Toto nariadenie by malo zahŕňať osobitné ustanovenie o udelení potrebných práv a prístupu zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1
Týmto nariadením sa stanovuje program Digitálna Európa (ďalej len „program“).
Týmto nariadením sa stanovuje program Digitálna Európa (ďalej len „program“), ktorý sa bude vykonávať v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno e
e)  „centrum digitálnych inovácií“ je právny subjekt určený alebo vybraný za otvorených a súťažných podmienok na plnenie úloh v rámci tohto programu – najmä na sprístupňovanie technologickej expertízy a experimentačných prostriedkov ako vybavenie a softvérové nástroje, ktoré podporia digitálnu transformáciu priemyslu;
e)  „európske centrum digitálnych inovácií“ je existujúci alebo nový právny subjekt alebo konzorcium právnych subjektov určených alebo vybraných za otvorených, transparentných za otvorených a súťažných podmienok na plnenie úloh v rámci tohto programu – najmä na sprístupňovanie technologickej expertízy a experimentačných prostriedkov ako vybavenie a softvérové nástroje, ktoré podporia digitálnu transformáciu priemyslu, ako aj na uľahčenie prístupu k financovaniu; Európske centrum digitálnych inovácií je otvorené podnikom všetkých foriem a veľkostí, najmä MSP, rozširujúcim sa podnikom a verejným správam v celej Únii.
Európske centrá digitálnych inovácií fungujú ako jednotné kontaktné miesta, v ktorých môžu podniky, najmä malé a stredné podniky, startupy a podniky so strednou kapitalizáciou, získať pomoc na zlepšenie svojho podnikania, výrobných procesov, výrobkov a služieb prostredníctvom digitálnej technológie, ktorá by mohla viesť k pridanej hodnote. Centrá preto vytvoria decentralizovanú sieť v celej Únii ponúkajúcu podporu spoločnostiam, aby sa ubezpečili, že zručnosti ich zamestnancov zodpovedajú odborným znalostiam potrebným na zvládnutie dostupnej digitálnej technológie. Centrá tiež zabezpečujú koordináciu s poskytovateľmi vzdelávania s cieľom podporiť odbornú prípravu študentov a odbornú prípravu pracovníkov na pracovisku.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno f a (nové)
fa)   „mediálna gramotnosť“ sú analytické zručnosti potrebné na nájdenie cesty porozumenia v digitálnom svete.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno f b (nové)
fb)  „európske partnerstvo“ je iniciatíva, v rámci ktorej sa Únia spolu so súkromnými a/alebo verejnými partnermi (ako sú priemysel, výskumné organizácie, subjekty poverené verejnou službou na miestnej, regionálnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizácie občianskej spoločnosti vrátane nadácií, organizácií MSP) zaviazala k spoločnej podpore rozvoja a vykonávania činností v oblasti digitálnej inovácie a zavádzania technológií vrátane tých, ktoré súvisia s uvádzaním na trh a prijatím regulačných predpisov a politík;
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno f c (nové)
fc)  „malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú malé a stredné podniky v zmysle článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES;
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno f d (nové)
fd)  „konzorcium“ je zoskupenie podnikov založené na spolupráci s cieľom vykonať akciu v rámci programu.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Program má tento všeobecný cieľ: podpora digitálnej transformácie európskeho hospodárstva a spoločnosti a sprostredkovanie jej prínosu európskym občanom a podnikom. Programom sa:
1.  Program má tento všeobecný cieľ: podpora a urýchlenie digitálnej transformácie európskeho hospodárstva, priemyslu a spoločnosti a sprostredkovanie jej prínosu európskym občanom, verejným službám a podnikom, ako aj posilnenie strategickej autonómie a súdržnosti Únie a súčasné zabezpečenie konkurencieschopnosti a zníženie digitálnej priepasti. Program:
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno b
b)  posilní šírenie a využívanie týchto kapacít v oblastiach verejného záujmu a v súkromnom sektore.
b)  posilní šírenie a využívanie týchto kapacít v súkromnom sektore a v oblastiach verejného záujmu, podporí sa ich digitálna transformácie a zabezpečí prístup k digitálnym technológiám;
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a
a)  zavádzanie, celoúnijná koordinácia a prevádzka integrovanej exaflopovej77 supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne v Únii, pričom táto infraštruktúra bude nekomerčne k dispozícii pre verejných i súkromných používateľov, ako aj na verejne financované výskumné účely;
a)  zavádzanie, celoúnijná koordinácia a prevádzka interoperabilnej exaflopovej77 supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne v Únii, pričom táto infraštruktúra bude k dispozícii pre verejných i súkromných používateľov, ako aj na verejne a súkromne financované výskumné účely;
__________________
__________________
77 1018 operácií v pohyblivej rádovej čiarke za sekundu
77 1018 operácií v pohyblivej rádovej čiarke za sekundu
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b
b)  zavádzanie pripravených/funkčných technológií, ktoré vzídu z výskumu a inovácie, s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca vrátane hardvéru, softvéru, aplikácií, služieb, prepojení a digitálnych zručností;
b)  zavádzanie pripravených/funkčných technológií, ktoré vzídu z výskumu a inovácie, s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca vrátane hardvéru, softvéru, aplikácií, služieb, prepojení a digitálnych zručností pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany údajov;
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c
c)  zavádzanie a prevádzkovanie výkonnejšej než exaflopovej78 infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami a vývoj nových výskumných infraštruktúr pre počítačové vedy.
c)  zavádzanie a prevádzkovanie výkonnejšej než exaflopovej78 infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami a vývoj nových výskumných infraštruktúr; podpora vývoja hardvéru a softvéru v rámci Únie potrebného na takéto zavádzanie pre počítačové vedy.
__________________
__________________
78 Tzv. post-exaflopová infraštruktúra – tisíckrát rýchlejšia než exaflopová
78 Tzv. post-exaflopová infraštruktúra – tisíckrát rýchlejšia než exaflopová
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 a (nový)
1a.   Akcie v rámci špecifického cieľa 1 sa vykonávajú najmä prostredníctvom spoločného podniku navrhnutého Komisiou a schváleného Radou ministrov 25. júna 2018 v súlade s nariadením EÚ) ... Európskeho parlamentu a Rady1a.
__________________
1a Nariadenie o zriadení Európskeho spoločného podniku vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Dokument 10594/18. Brusel, 18. septembra 2018 (OR. en). http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10594-2018-INIT/sk/pdf
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno a
a)  budovanie a posilňovanie základných kapacít umelej inteligencie v Únii vrátane zdrojov údajov a knižníc algoritmov v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov;
a)  budovanie a posilňovanie základných kapacít umelej inteligencie v Únii vrátane zdrojov údajov a knižníc algoritmov v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov. V súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov musia riešenia založené na umelej inteligencii a dostupných zdrojoch dodržiavať zásadu súkromia a bezpečnosti už v štádiu návrhu a zabezpečiť, aby človek zostal v centre vývoja a zavádzania umelej inteligencie;
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno b
b)  sprístupnenie týchto kapacít všetkým podnikom a orgánom verejnej správy;
b)  sprístupnenie týchto kapacít podnikom, najmä MSP a startupom a orgánom verejnej správy vrátane neziskových organizácií, výskumných inštitúcií a univerzít,
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  rozvoj a posilnenie priemyselných aplikačných a výrobných systémov, uľahčenie integrácie technológií do hodnotových reťazcov, rozvoj inovačných obchodných modelov, skrátenie času od inovácií po industrializáciu a posilnenie využívania riešení na báze umelej inteligencie v oblastiach verejného záujmu a spoločnosti;
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 a (nový)
Akcie v rámci tohto špecifického cieľa – umelá inteligencia – sa vykonávajú výlučne prostredníctvom priameho riadenia Európskou komisiou alebo existujúcou výkonnou agentúrou na základe analýzy nákladov a prínosov.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 b (nový)
Akcie vykonávané v rámci špecifického cieľa 2 musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými právnymi predpismi jednotlivých štátov, Únie a medzinárodnými právnymi predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho protokolu. Komisia, berúc do úvahy odporúčania skupiny expertov na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, spresní podmienky týkajúce sa etických otázok v pracovných programoch v rámci špecifického cieľa 2. Výzvy alebo dohody o grante zahŕňajú príslušné podmienky stanovené v pracovných programoch. Počas hodnotenia každej akcie sa vykoná etické posúdenie každého projektu. Akcie, ktoré nie sú eticky prijateľné alebo ktoré nespĺňajú podmienky dohody, nie sú oprávnené na financovanie.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno a
a)  podpora (v spolupráci s členskými štátmi) obstarávania pokročilého kyberneticko-bezpečnostného vybavenia, nástrojov a dátových infraštruktúr v plnom súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov;
a)  podpora (v spolupráci s členskými štátmi) obstarávania pokročilého kyberneticko-bezpečnostného vybavenia, nástrojov a dátových infraštruktúr s cieľom dosiahnuť spoločnú vysokú úroveň kybernetickej bezpečnosti na európskej úrovni, v plnom súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov a základných práv pri zabezpečení strategickej autonómie EÚ
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno b
b)  podpora čo najlepšieho využitia európskych znalostí, kapacít a zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti;
b)  podpora čo najlepšieho využitia a zvýšenia európskych znalostí, kapacít a zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a šírenie a systematické využívanie osvedčených postupov;
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno c
c)  zaistenie plošného zavádzania najmodernejších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve;
c)  zaistenie plošného zavádzania najmodernejších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve s osobitným dôrazom na verejné služby a základné hospodárske subjekty, ako sú MSP;
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno d
d)  posilňovanie kapacít v členských štátoch a v súkromnom sektore s cieľom pomôcť pri plnení požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii79.
d)  posilňovanie kapacít v členských štátoch a v súkromnom sektore s cieľom pomôcť pri plnení požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii79, a to aj prostredníctvom opatrení zameraných na rozvoj kultúry kybernetickej bezpečnosti v organizáciách.
__________________
__________________
79 Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.
79 Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da)  zlepšenie odolnosti voči kybernetickým útokom, zvýšenie povedomia o rizikách a poznatky o základných bezpečnostných procesoch medzi používateľmi, najmä verejnými službami, malými a strednými podnikmi a startupmi, s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti mali základnú úroveň bezpečnosti, ako je šifrovanie údajov a komunikácií bez medzifáz a aktualizácia softvéru, a podporovať používanie štandardne určeného a špecificky navrhnutého zabezpečenia základných bezpečnostných procesov, ako aj kybernetickej hygieny;
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 a (nový)
Akcie v rámci špecifického cieľa 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera – sa vykonávajú predovšetkým prostredníctvom európskeho centra pre rozvoj priemyselných, technologických a výskumných spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti v súlade s [nariadenie .... Európskeho parlamentu a Rady1a].
__________________
1a Nariadenie ... Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – úvodná časť
Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 4 – pokročilé digitálne zručnosti podporí rozvoj pokročilých digitálnych zručností v oblastiach, ktoré tento program podporuje, čím prispeje k rozšíreniu zásob európskych talentov a podporí profesionalitu, najmä vo sfére vysokovýkonnej výpočtovej techniky, analytiky veľkých dát, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, robotiky a umelej inteligencie. Táto finančná intervencia plní tieto operačné ciele:
Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 4 – pokročilé digitálne zručnosti podporí rozvoj pokročilých digitálnych zručností v oblastiach, ktoré tento program podporuje, čím prispeje k rozšíreniu zásob talentov Únie, zníži digitálnu priepasť a podporí profesionalitu rodovo vyváženým spôsobom, najmä vo sfére vysokovýkonnej výpočtovej techniky, analytiky veľkých dát, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, robotiky, umelej inteligencie, cloud computingu, komunikačných systémov a sietí, právomocí v oblasti ochrany údajov, umelej inteligencie. S cieľom stimulovať a zlepšiť pracovný trh a špecializáciu v oblasti digitálnych technológií a aplikácií, táto finančná intervencia plní tieto operačné ciele:
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – písmeno a
a)  podpora prípravy a poskytovania dlhodobých školení a kurzov pre študentov, odborníkov z oblasti IT a pracovnú silu;
a)  podpora prípravy a poskytovania kurzov kvalitnej odbornej prípravy vrátane zmiešaného vzdelávania pre študentov, učiteľov, pedagógov, odborníkov z oblasti IT, výskumných pracovníkov a pracovnú silu vrátane štátnych úradníkov, v spolupráci so školami, univerzitami a výskumnými centrami;
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – písmeno b
b)  podpora prípravy a poskytovania krátkodobých školení a kurzov pre podnikateľov, vedúcich malých podnikov a pracovnú silu;
b)  podpora prípravy a poskytovania kvalitných krátkodobých školení a kurzov vrátane kombinovaného vzdelávania pre podnikateľov, vedúcich malých podnikov a startupov a pracovnú silu, ako aj pre štátnych úradníkov a samostatne zárobkovo činné osoby;
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – písmeno c
c)  podpora odbornej prípravy na pracovisku a stáží pre študentov, mladých podnikateľov a absolventov.
c)  podpora vysokokvalitnej odbornej prípravy na pracovisku vrátane zmiešaného vzdelávania a stáží pre študentov, mladých podnikateľov a absolventov.
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 a (nový)
Akcie v rámci špecifického cieľa 4 – pokročilé digitálne zručnosti – sa realizujú predovšetkým prostredníctvom priameho riadenia Európskou komisiou. Európske centrá digitálnych inovácií môžu slúžiť ako sprostredkovatelia príležitostí na odbornú prípravu, poskytovať poradenstvo spoločnostiam a spolupracovať s príslušnými kompetenčnými centrami s cieľom zabezpečiť čo najširšie geografické pokrytie v celej Únii.
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – úvodná časť
Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 5 Zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita plní tieto operačné ciele:
Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 5 zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita plní tieto operačné ciele dopĺňajúce na tento účel činnosti digitálnej infraštruktúry, pričom súčasne znižujú digitálnu priepasť:
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – písmeno a
a)  zabezpečenie toho, aby verejný sektor a oblasti verejného záujmu ako zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, doprava, energetika, životné prostredie, kultúrny a kreatívny priemysel mohli zaviesť a využiť najmodernejšie digitálne technológie, najmä v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti;
a)  zabezpečenie toho, aby verejný sektor a oblasti verejného záujmu ako zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, doprava a komunikácia, energetika, životné prostredie, kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj podniky so sídlom v Únii mohli účinne zaviesť a, vďaka odbornej príprave, mali potrebné zručnosti na to, aby mohli využiť najmodernejšie digitálne technológie, najmä v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, lingvistických technológií, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – písmeno b
b)  zavádzanie, prevádzka a údržba transeurópskych interoperabilných infraštruktúr digitálnych služieb (vrátane súvisiacich služieb) v súčinnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi opatreniami;
b)  zavádzanie, prevádzka a údržba najmodernejších transeurópskych interoperabilných infraštruktúr digitálnych služieb v celej Únii (vrátane súvisiacich služieb) v súčinnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi opatreniami;
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – písmeno c
c)  podpora vývoja, aktualizácie a využívania riešení a rámcov európskymi orgánmi verejnej správy, podnikmi a občanmi vrátane opätovného využívania riešení a rámcov interoperability;
c)  podpora vývoja, aktualizácie a využívania riešení a rámcov európskymi orgánmi verejnej správy, podnikmi a občanmi vrátane otvoreného zdroja a opätovného využívania riešení a rámcov interoperability;
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – písmeno d
d)  možnosť prístupu orgánov verejnej správy k testovaniu a pilotnému skúšaniu digitálnych technológií vrátane ich cezhraničného využitia;
d)  možnosť prístupu orgánov verejnej správy k testovaniu, pilotnému skúšaniu a rozšíreniu digitálnych technológií vrátane ich cezhraničného využitia;
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – písmeno e
e)  podpora zavádzania pokročilých digitálnych a súvisiacich technológií, najmä vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a nových technológií budúcnosti v priemysle Únie (najmä u MSP);
e)  podpora zavádzania pokročilých digitálnych a súvisiacich technológií, najmä vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, technológií distribuovanej databázy transakcií, kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov, cloud computingu a riadenia informácií a nových technológií budúcnosti v priemysle Únie (najmä u MSP a startupov);
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – písmeno f
f)  podpora vývoja, testovania, uplatňovania a zavádzania interoperabilných digitálnych riešení pre verejné služby na úrovni EÚ, ktoré sa poskytnú na dátovej platforme reprodukovateľných riešení, stimulovanie inovácie a zriaďovanie spoločných rámcov na plné využitie potenciálu služieb verejnej správy v prospech európskych občanov a podnikov;
f)  podpora vývoja, údržby, testovania, uplatňovania a zavádzania interoperabilných digitálnych riešení pre verejné služby na úrovni EÚ, ktoré sa poskytnú na dátovej platforme reprodukovateľných riešení, stimulovanie inovácie a zriaďovanie spoločných rámcov na plné využitie potenciálu služieb verejnej správy v prospech európskych občanov a podnikov;
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – písmeno g
g)  zaistenie trvalej schopnosti Únie sledovať, analyzovať a zohľadňovať dynamické digitálne trendy, ako aj šíriť a systematicky využívať osvedčené postupy;
g)  zaistenie trvalej schopnosti Únie šíriť digitálny rozvoj, a navyše sledovať, analyzovať a zohľadňovať dynamické digitálne trendy, ako aj šíriť a systematicky využívať osvedčené postupy a uľahčovať vzájomné obohacovanie medzi rôznymi vnútroštátnymi iniciatívami vedúcimi k rozvoju digitálnej spoločnosti vďaka trvalej spolupráci medzi všetkými zainteresovanými stranami na úrovni EÚ;
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – písmeno h
h)  podpora spolupráce pri dosahovaní európskeho ekosystému dôveryhodných infraštruktúr, ktoré využívajú služby a aplikácie distribuovanej databázy transakcií vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzania cezhraničných aplikácií v EÚ;
h)  podpora spolupráce pri dosahovaní európskeho ekosystému dôveryhodných infraštruktúr, ktoré okrem iného využívajú služby a aplikácie distribuovanej databázy transakcií vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzania cezhraničných aplikácií v EÚ založených na bezpečnosti a špecificky navrhnutej ochrane zaručujúcej ochranu údajov a bezpečnosť spotrebiteľov;
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 a (nový)
Akcie v rámci tohto špecifického cieľa 5 – zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita – sa realizujú predovšetkým prostredníctvom priameho riadenia Európskou komisiou. Európske centrá digitálnych inovácií a kompetenčné centrá môžu pôsobiť ako sprostredkovatelia.
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1
1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je 9 194 000 000 EUR v bežných cenách.
1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je 8 192 391 000 EUR v cenách z roku 2018 (9 194 000 000 EUR v terajších cenách).
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – písmeno a
a)  do 2 698 240 000 EUR na špecifický cieľ 1 – vysokovýkonná výpočtová technika;
a)  do 2 404 289 438 EUR v cenách z roku 2018 (2 698 240 000 EUR v terajších cenách) na špecifický cieľ 1 – vysokovýkonná výpočtová technika;
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – písmeno b
b)  do 2 498 369 000 EUR na špecifický cieľ 2 – umelá inteligencia;
b)  do 2 226 192 703 EUR v cenách z roku 2018 (2 498 369 000 EUR v terajších cenách) na špecifický cieľ 2 – umelá inteligencia;
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – písmeno c
c)  do 1 998 696 000 EUR na špecifický cieľ 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera;
c)  do 1 780 954 875 EUR v cenách z roku 2018 (1 998 696 000 EUR v terajších cenách) na špecifický cieľ 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera;
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – písmeno d
d)  do 699 543 000 EUR na špecifický cieľ 4 – pokročilé digitálne zručnosti;
d)  do 623 333 672 EUR v cenách z roku 2018 (699 543 000 EUR v terajších cenách) na špecifický cieľ 4 – pokročilé digitálne zručnosti;
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – písmeno e
e)  do 1 299 152 000 EUR na špecifický cieľ 5 – zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita.
e)  do 1 157 620 312 EUR v cenách z roku 2018 (1 299 152 000 EUR v terajších cenách) na špecifický cieľ 5 – zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita.
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 5
5.  Zdroje alokované členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.
5.  Zdroje alokované členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti v maximálnej možnej miere použijú v prospech dotknutého členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 – úvodná časť
Do programu sa môžu zapojiť:
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 – bod 1
1.  členovia Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;
1.  Program je otvorený členom Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;
Pozmeňujúci návrh 115
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 – bod 2
2.  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
2.  Úplné alebo čiastočné pridruženie k programu tretích krajín, na ktoré sa neodkazuje v odseku 1, musí byť založené na jednotlivom hodnotení špecifických cieľov v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie za predpokladu, že táto osobitná dohoda plne rešpektuje tieto kritériá:
–  účasť tretej krajiny je v záujme Únie,
–  účasť prispieva k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 3,
–  účasť nevyvoláva žiadne bezpečnostné obavy a plne rešpektuje príslušné bezpečnostné požiadavky stanovené v článku 12,
–  dohoda zabezpečuje spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie,
–  dohoda stanovuje podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách],
–  dohoda neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom,
–  dohoda zaručuje práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
2a.  Európska komisia alebo iné príslušné vykonávacie orgány pri príprave pracovných programov v jednotlivých prípadoch posúdi, či boli splnené podmienky stanovené v dohode uvedenej v odseku 2 pre činnosti zahrnuté do pracovných programov.
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 – bod 3
3.  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 – bod 4
4.  tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou
vypúšťa sa
–  zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie,
–  stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách],
–  neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom;
–  zaručujú práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 2
2.  Spolupráca s tretími krajinami a organizáciami uvedenými v odseku 1 v rámci špecifického cieľa 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera podlieha článku [12].
2.  Spolupráca s tretími krajinami a organizáciami uvedenými v odseku 1 v rámci špecifických cieľov 1 – vysokovýkonná výpočtová technika, 2 – umelá inteligencia a 3. kybernetická bezpečnosť a dôvera podlieha článku [12].
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 5
5.  V pracovnom programe sa takisto môže stanoviť, že právne subjekty usadené v pridružených krajinách a právne subjekty usadené v EÚ ale kontrolované z tretích krajín nie sú z bezpečnostných dôvodov oprávnené na účasť na všetkých alebo niektorých akciách v rámci špecifického cieľa 3. V takýchto prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk obmedzia na tie subjekty, ktoré sú usadené alebo sa považujú za usadené v členských štátoch a sú pod kontrolou členských štátov a/alebo ich štátnych príslušníkov.
5.  V pracovnom programe sa takisto môže stanoviť, že právne subjekty usadené v pridružených krajinách a právne subjekty usadené v EÚ ale kontrolované z tretích krajín nie sú z dôvodu strategickej autonómie a z bezpečnostných dôvodov oprávnené na účasť na všetkých alebo niektorých akciách v rámci špecifických cieľov 1, 2 a 3. V takýchto prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk obmedzia na tie subjekty, ktoré sú usadené alebo sa považujú za usadené v členských štátoch a sú pod kontrolou členských štátov a/alebo ich štátnych príslušníkov.
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 5 a (nový)
5a.  Opatrenia vrátane prenosu technológií mimo Únie nie sú povolené. Na zabezpečenie splnenia dlhodobých strategických cieľov v oblasti bezpečnosti sa pre účasť subjektov, ktoré majú svoje hlavné sídlo v Únii, vykoná posúdenie príležitostí.
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 5 b (nový)
5b.  Ak je to vhodné, Komisia alebo financujúci orgán môžu vykonávať bezpečnostné kontroly, a činnosti, ktoré nie sú v súlade s bezpečnostnými pravidlami, môžu byť kedykoľvek vylúčené alebo ukončené.
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1
1.  Program je navrhnutý na implementáciu, ktorá umožní synergie (ako je bližšie opísané v prílohe III) s inými programami financovania z prostriedkov Únie, najmä formou dojednaní o doplnkovom financovaní z programov EÚ, pri ktorých to riadiace mechanizmy umožňujú buď sekvenčne, striedavo alebo kombináciou finančných prostriedkov vrátane spoločného financovania akcií.
1.  Program je navrhnutý na implementáciu, ktorá umožní synergie (ako je bližšie opísané v prílohe III) s inými programami financovania z prostriedkov Únie, najmä formou dojednaní o doplnkovom financovaní z programov EÚ, pri ktorých to riadiace mechanizmy umožňujú buď sekvenčne, striedavo alebo kombináciou finančných prostriedkov vrátane spoločného financovania akcií. Komisia zabezpečí, aby pri využívaní doplňujúceho charakteru programu s ostatnými európskymi programami financovania, najmä EŠIF, Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), programom Horizont Európa a Nástrojom na prepájanie Európy (CEF-2), InvestEU, Erasmus, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), nebránilo dosiahnutiu špecifických cieľov 1 až 5.
Komisia preskúma možnosti zlepšenia efektívnosti súboru programov, ktoré ponúkajú zdroje v oblasti digitalizácie.
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2
2.  Na systematické zaistenie synergií medzi programom a všetkými relevantnými nástrojmi financovania z prostriedkov EÚ sa zriadia primerané mechanizmy koordinácie relevantných orgánov, ako aj primerané nástroje monitorovania. Tieto dojednania prispejú k zamedzeniu duplicity a k maximalizácii dosahu výdavkov.
2.  Na systematické zaistenie synergií medzi programom a všetkými relevantnými nástrojmi financovania z prostriedkov EÚ sa zriadia primerané mechanizmy koordinácie relevantných orgánov, medzi orgánmi a Európskou komisiou, ako aj primerané nástroje monitorovania. Tieto dojednania prispejú k zamedzeniu duplicity a k maximalizácii dosahu výdavkov.
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 2
2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, primárne najmä v podobe verejného obstarávania, ale aj formou grantov a cien. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.
2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, primárne najmä v podobe verejného obstarávania organizovaného Komisiou alebo financujúcim orgánom, či individuálne alebo spoločne príjemcami grantov, ale aj formou akcií, grantov a cien. Pri verejných obstarávaniach možno povoliť zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu a stanoviť podmienky plnenia v súlade s platnými medzinárodnými dohodami o verejnom obstarávaní. Takisto sa z programu môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1
Program možno implementovať formou európskych partnerstiev. Môže sem patriť najmä príspevok do existujúcich alebo nových verejno-súkromných partnerstiev v podobe spoločných podnikov zriadených podľa článku 187 ZFEÚ. Na tieto príspevky sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa európskych partnerstiev v zmysle [nariadenia o Európskom horizonte, odkaz sa doplní].
Program možno implementovať formou európskych partnerstiev schválených v rámci strategického procesu programovania medzi Komisiou a členskými štátmi. Môže sem patriť najmä príspevok do existujúcich alebo nových verejno-súkromných partnerstiev v podobe spoločných podnikov zriadených podľa článku 187 ZFEÚ. Na tieto príspevky sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa európskych partnerstiev v zmysle [nariadenia o programe Horizont Európa, odkaz sa doplní].
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1 a (nový)
Európske partnerstvá:
a)   sa zakladajú v prípadoch, ak dosiahnu ciele programu Digitálna Európa efektívnejšie ako Únia samotná;
b)   dodržiavajú zásady pridanej hodnoty Únie, transparentnosti, otvorenosti, účinku, pákového efektu, dlhodobého finančného záväzku všetkých zapojených strán, flexibility, koherentnosti a doplnkovosti s únijnými, miestnymi, regionálnymi, národnými a medzinárodnými iniciatívami;
c)   sú časovo obmedzené a obsahujú podmienky postupného ukončenia financovania programu.
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1 b (nový)
Ustanovenia a kritériá týkajúce sa ich výberu, vykonávania, monitorovania, hodnotenia a postupného ukončenia sú stanovené v (odkaz sa má pridať).
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh nariadenia
Článok 16 – názov
Centrá digitálnych inovácií
Európske centrá digitálnych inovácií
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 1
1.  V prvom roku implementácie programu sa zriadi počiatočná sieť centier digitálnych inovácií.
1.  V prvom roku implementácie programu sa zriadi počiatočná sieť európskych centier digitálnych inovácií na existujúcej infraštruktúre, a na každý členský štát bude existovať aspoň jedno európske centrum digitálnych inovácií.
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 – úvodná časť
2.  Na účely zriadenia siete uvedenej v odseku 1 každý členský štát za otvorených a súťažných podmienok určí kandidátske subjekty na základe týchto kritérií:
2.  Na účely zriadenia siete uvedenej v odseku 1 každý členský štát za otvorených, transparentných, inkluzívnych a súťažných podmienok určí kandidátske subjekty na základe týchto kritérií:
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 – písmeno a
a)  primerané spôsobilosti súvisiace s fungovaním centier digitálnych inovácií;
a)  primerané spôsobilosti súvisiace s fungovaním európskych centier digitálnych inovácií;
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 – písmeno b
b)  primerané riadiace kapacity, personál a infraštruktúra;
b)  primerané riadiace kapacity, personál a infraštruktúra a súbor zručností;
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 – písmeno d a (nové)
da)  preukázaná spolupráca so súkromným sektorom na zabezpečenie relevantnosti intervencií na trhu v rámci špecifických cieľov 1 – 5;
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 – písmeno d b (nové)
db)  prepojenia s existujúcimi centrami IKT vytvorenými v rámci programu Horizont 2020, centrom EUinvest a sieťou európskych podnikov;
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 a (nový)
2a.  Podrobné podmienky, ktoré majú byť splnené, aby centrum mohlo byť označené ako „európske centrum digitálnych inovácií“ a úlohy, ktoré majú byť vykonané, sa zosúladia a uverejnia včas, aby sa umožnila náležitá príprava a vykonávanie činností.
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 3 – úvodná časť
3.  Komisia prijme rozhodnutie o výbere subjektov, ktoré budú tvoriť počiatočnú sieť. Tieto subjekty vyberie Komisia spomedzi kandidátskych subjektov určených členskými štátmi na základe kritérií uvedených v odseku 2 a týchto dodatočných kritérií:
3.  Komisia prijme rozhodnutie o výbere subjektov, ktoré budú tvoriť počiatočnú sieť. Tieto subjekty vyberie a jasne označí Komisia spomedzi kandidátskych subjektov určených členskými štátmi na základe kritérií uvedených v odseku 2 a týchto dodatočných kritérií:
Pozmeňujúci návrh 138
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 3 – písmeno b
b)  potreba zaistiť, aby pokrytie počiatočnej siete zodpovedalo potrebám priemyslu a oblastí verejného záujmu, aby bolo komplexné a geograficky vyvážené.
b)  potreba zaistiť, aby pokrytie počiatočnej siete zodpovedalo potrebám priemyslu a oblastí verejného záujmu, aby bolo komplexné a geograficky vyvážené, zlepšovalo konvergenciu a prispievalo k vyplneniu medzery medzi kohéznymi krajinami a ostatnými členskými štátmi a znížilo digitálnu priepasť z geografického hľadiska.
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 4
4.  Ďalšie centrá digitálnych inovácií sa vyberú za otvorených a súťažných podmienok a tak, aby sa zaistilo najširšie možné geografické pokrytie v celej Európe. Počet subjektov v sieti musí byť úmerný počtu obyvateľov príslušných členských štátov, pričom za každý členský štát sa musí zapojiť aspoň jedno centrum digitálnych inovácií. Na riešenie osobitných obmedzení, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny EÚ, možno v záujme naplnenia ich potrieb nominovať osobitné subjekty.
4.  Ďalšie európske centrá digitálnych inovácií sa vyberú za otvorených, transparentných a súťažných podmienok a tak, aby sa zaistilo najširšie možné geografické pokrytie v celej Európe. Počet subjektov v sieti musí byť úmerný počtu obyvateľov príslušných členských štátov. Na riešenie osobitných obmedzení, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny EÚ, možno v týchto regiónoch vybrať dodatočné centrá inovácií.
Pozmeňujúci návrh 140
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 5
5.  Centrá digitálnych inovácií môžu získať financovanie v podobe grantov.
5.  Európske centrá digitálnych inovácií musia byť jasne identifikované prostredníctvom osobitného označenia a získať financovanie v podobe grantov.
Pozmeňujúci návrh 141
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 6 – úvodná časť
6.  Centrá digitálnych inovácií, ktoré získajú finančné prostriedky, sa zapoja do implementácie programu, aby:
6.  Európske centrá digitálnych inovácií, ktoré získajú finančné prostriedky, sa zapoja do implementácie programu, aby:
Pozmeňujúci návrh 142
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 6 – písmeno a
a)  poskytovali služby digitálnej transformácie vrátane skúšobných a experimentačných zariadení zamerané na MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou, a to aj v odvetviach, kde sa digitálne a súvisiace technológie zavádzajú pomaly;
a)  poskytovali služby digitálnej transformácie a technologickej expertízy vrátane skúšobných a experimentačných zariadení zamerané na startupy, MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou, a to aj v odvetviach, kde sa digitálne a súvisiace technológie zavádzajú pomaly;
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 6 – písmeno a a (nové)
aa)  podporovali spoločnosti, najmä MSP a startupy, organizácie a orgány verejnej správy, aby sa stali konkurencieschopnejšími využívaním nových technológií, na ktoré sa program vzťahuje;
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 6 – písmeno b
b)  prenášali odborné znalosti a know-how medzi regiónmi, najmä prepájaním MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou v jednom regióne s centrami digitálnych inovácií v iných regiónoch, ktoré majú na poskytovanie príslušných služieb najlepšie podmienky;
b)  prenášali odborné znalosti a know-how medzi regiónmi, najmä prepájaním startupov, MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou v jednom regióne s európskymi centrami digitálnych inovácií v iných regiónoch, ktoré majú na poskytovanie príslušných služieb najlepšie podmienky; podporovali výmenu zručností, spoločných iniciatív a osvedčených postupov;
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 6 – písmeno c
c)  poskytovali tematické služby vrátane služieb súvisiacich s umelou inteligenciou, vysokovýkonnou výpočtovou technikou, kybernetickou bezpečnosťou a dôverou orgánom verejnej správy, organizáciám verejného sektora, MSP a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou. Jednotlivé centrá digitálnych inovácií sa môžu špecializovať na konkrétne tematické služby a nemusia poskytovať všetky tematické služby uvedené v tomto odseku;
c)  poskytovali tematické služby vrátane služieb súvisiacich s umelou inteligenciou, vysokovýkonnou výpočtovou technikou, kybernetickou bezpečnosťou a dôverou orgánom verejnej správy, organizáciám verejného sektora, MSP, startupom a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou. Jednotlivé európske centrá digitálnych inovácií sa môžu špecializovať na konkrétne tematické služby a nemusia poskytovať všetky tematické služby uvedené v tomto odseku;
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 6 a (nový)
6a.  Európske centrá digitálnej inovácie môžu spolupracovať aj s Európskym inovačným a technologickým inštitútom, najmä s EIT Digital, ako aj s centrami digitálnych inovácií zriadenými v rámci programu Horizont 2020.
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 6 b (nový)
6b.  Európske centrá digitálnych inovácií môžu vykonávať činnosti centier digitálnych inovácií zriadených podľa rámcových programov pre výskum a inováciu vrátane centier inovácií digitálneho ZIS.
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 1
1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov uvedených v článku [3] a v článkoch [4] – [8].
1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov uvedených v článku [3] a v článkoch [4] – [8], a to v súlade so všeobecnými cieľmi stanovenými v prílohe I.
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 2 – písmeno a – bod ii
ii)  tretej krajine pridruženej k programu;
ii)  tretej krajine pridruženej k programu v súlade s článkami 10 a 12;
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 3
3.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na účasť na konkrétnych akciách, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov programu.
3.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na účasť na konkrétnych akciách, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov programu a ak to neznamená ďalšie bezpečnostné riziká pre Úniu ani nespochybňuje strategickú autonómiu Únie.
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 4
4.  Fyzické osoby nie sú oprávnené, s výnimkou grantov udelených v rámci špecifického cieľa 4 pokročilé digitálne zručnosti.
4.  Fyzické osoby môžu byť oprávnené v rámci špecifického cieľa 4 pokročilé digitálne zručnosti. Štátni príslušníci tretích krajín môžu byť oprávnení za predpokladu, že majú sídlo v rámci Únie.
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1
Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch môžu zahŕňať až 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby tým bola dotknutá zásada spolufinancovania; a v súlade so špecifikáciou v rámci každého cieľa.
Pozmeňujúci návrh 153
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú stanovené v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov a zohľadňujú minimálne tieto prvky:
1.  Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú stanovené v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov a zohľadňujú aspoň tieto prvky:
Pozmeňujúci návrh 154
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1 – písmeno e
e)  prípadne hospodársky a sociálny vplyv a vplyv na klímu a životné prostredie, ako aj dostupnosť;
e)  prípadne hospodársky vplyv a vplyv na klímu, životné prostredie a sociálny vplyv, najmä podpora dostupnosti a rovnakých vzdelávacích a profesionálnych možností;
Pozmeňujúci návrh 155
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1 – písmeno g
g)  prípadne vyvážené geografické rozloženie v celej Únii vrátane najvzdialenejších regiónov;
g)  prípadne vyvážené geografické rozloženie v celej Únii vrátane najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území;
Pozmeňujúci návrh 156
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1 – písmeno h a (nové)
ha)  prípadne sloboda opätovného využívania a úpravy výsledkov projektov;
Pozmeňujúci návrh 157
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1 – písmeno h b (nové)
hb)  prípadne verejný záujem;
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1 – písmeno h c (nové)
hc)  prípadne zníženie digitálnej priepasti medzi regiónmi, občanmi alebo podnikmi.
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1
Operácie kombinovaného financovania, o ktorých sa rozhodne v rámci tohto programu, sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Operácie kombinovaného financovania, o ktorých sa rozhodne v rámci tohto programu, sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách. Výška výdavkov z tohto programu, ktoré sa majú skombinovať s finančným nástrojom, je nevratná.
Pozmeňujúci návrh 160
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 2 a (nový)
2a.  Ak už bola akcia udelená alebo boli na ňu prijaté príspevky z iného programu Únie alebo podpora z fondu EÚ, uvedený príspevok alebo podpora sa uvedú v žiadosti o príspevok v rámci programu.
Pozmeňujúci návrh 161
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 3
3.  Prvý viacročný pracovný program sa zameria na činnosti stanovené v prílohe, pričom sa zaistí, aby podporené akcie nevytláčali súkromné financovanie. Následné pracovné programy môžu zahŕňať aj činnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohe, pokiaľ sú v súlade s cieľmi tohto nariadenia stanovenými v článkoch [4 – 8].
3.  Pracovné programy sa zamerajú na činnosti stanovené v prílohe I, pričom sa zaistí, aby podporené akcie nevytláčali súkromné financovanie.
Pozmeňujúci návrh 162
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 3 a (nový)
3a.  Komisii sa udeľuje právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 27 s cieľom zmeniť prílohu I, aby sa mohli preskúmať alebo doplniť činnosti uvedené v tejto smernici spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi tohto nariadenia stanovenými v článkoch 4 až 8.
Pozmeňujúci návrh 163
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 1
1.  Ukazovatele na monitorovanie implementácie programu a jeho pokroku pri dosahovaní všeobecného a špecifických cieľov podľa článku 3 sú uvedené v prílohe II.
1.  Merateľné ukazovatele na monitorovanie implementácie programu a jeho pokroku pri dosahovaní všeobecného a špecifických cieľov podľa článku 3 sú uvedené v prílohe II.
Pozmeňujúci návrh 164
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 1 a (nový)
1a.  Komisia vymedzí metodiku na stanovenie merateľných ukazovateľov pre presné vyhodnocovanie pokroku pri dosahovaní všeobecných cieľov stanovených v článku 3 ods. 1. Na základe tejto metodiky Komisia doplní prílohu III najneskôr do 1. januára 2021.
Pozmeňujúci návrh 165
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 2
2.  V záujme účinného posúdenia pokroku programu v plnení jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 27 delegované akty na zmenu prílohy II s cieľom podľa potreby revidovať alebo doplniť príslušné ukazovatele a doplniť toto nariadenie o ustanovenia, ktorými sa zriadi monitorovací a hodnotiaci rámec.
2.  V záujme účinného posúdenia pokroku programu v plnení jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 27 delegované akty na zmenu prílohy II s cieľom podľa potreby revidovať alebo doplniť príslušné merateľné ukazovatele a doplniť toto nariadenie o ustanovenia, ktorými sa zriadi monitorovací a hodnotiaci rámec.
Pozmeňujúci návrh 166
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 3
3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
3.  Systém podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby údaje na monitorovanie implementácie programu a jeho výsledkov boli vhodné na hĺbkovú analýzu dosiahnutého pokroku a ťažkostí, ktoré sa vyskytli, a aby sa tieto údaje zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
Pozmeňujúci návrh 167
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 4
4.  V maximálnej miere sa použijú oficiálne štatistiky EÚ, ako sú pravidelné štatistické prieskumy v oblasti IKT. Národné štatistické úrady budú zapojené do konzultácií a spolu s Eurostatom aj do prvotného návrhu a následného rozpracovania štatistických ukazovateľov, ktoré sa použijú na monitorovanie implementácie programu a pokroku v digitálnej transformácii.
4.  Čo najefektívnejším spôsobom sa použijú oficiálne štatistiky EÚ, ako sú pravidelné štatistické prieskumy v oblasti IKT, ako aj zber údajov z DESI na úrovni NUTS-2 s cieľom pomôcť riešiť nedostatok regionálnych údajov týkajúcich sa digitálnej Európy. Národné štatistické úrady budú zapojené do konzultácií a spolu s Eurostatom aj do prvotného návrhu a následného rozpracovania štatistických ukazovateľov, ktoré sa použijú na monitorovanie implementácie programu a pokroku v digitálnej transformácii.
Pozmeňujúci návrh 168
Návrh nariadenia
Článok 25 – názov
Hodnotenie
Hodnotenie programu
Pozmeňujúci návrh 169
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1
1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
1.  Komisia zabezpečí pravidelné monitorovanie a externé hodnotenie programu založené najmä na systéme podávania správ o výkonnosti uvedenom v článku 24 ods. 3. V týchto hodnoteniach sa stanovia aj kvalitatívne ukazovatele pre vyhodnocovanie pokroku pri dosahovaní všeobecných cieľov stanovených v článku 3 ods. 1.
Pozmeňujúci návrh 170
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 2
2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu.
2.  Okrem pravidelného monitorovania programu Komisia vypracuje priebežnú hodnotiacu správu a najneskôr 31. decembra 2024 ju predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. V priebežnom hodnotení sa uvedú zistenia potrebné na prijatie rozhodnutia o následných opatreniach k programu po roku 2027 a o jeho cieľoch.
Priebežné hodnotenie sa predloží Európskemu parlamentu.
Pozmeňujúci návrh 171
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 3
3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku [1], Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.
3.  Na základe konečného externého a nezávislého hodnotenia Komisia vypracuje záverečnú hodnotiacu správu programu, v ktorej vyhodnotí jeho dlhodobejšie vplyvy a udržateľnosť.
Pozmeňujúci návrh 172
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 4 a (nový)
4a.  Komisia predloží záverečnú hodnotiacu správu uvedenú v odseku 3 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov najneskôr 31. decembra 2030.
Pozmeňujúci návrh 173
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 5
5.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 174
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 4
4.  V rámci kontrolného systému môže byť stratégia auditu založená na finančnom audite reprezentatívnej vzorky výdavkov. K tejto reprezentatívnej vzorke sa doplní výber založený na posúdení rizík súvisiacich s výdavkami.
4.  V rámci kontrolného systému je stratégia auditu založená na finančnom audite aspoň reprezentatívnej vzorky výdavkov. K tejto reprezentatívnej vzorke sa doplní výber založený na posúdení rizík súvisiacich s výdavkami.
Pozmeňujúci návrh 175
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 24 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 23 a 24 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.
Pozmeňujúci návrh 176
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 3
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 24 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 23 a 24 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 177
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 6
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 24 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 23 a 24 nadobúda účinnosť, ak voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Pozmeňujúci návrh 178
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 1
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú zviditeľnenie finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú zviditeľnenie finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, pravdivé, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 179
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 2
2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje alokované na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku [3].
2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Zabezpečuje aj integrované informácie a prístup potenciálnych žiadateľov k financovaniu Únie v digitálnom sektore. Finančné zdroje alokované na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku [3].
Pozmeňujúci návrh 180
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – odsek 2 – bod 1
1.  Rámec spoločného obstarávania pre integrovanú sieť HPC svetovej úrovne vrátane exaflopovej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry. Verejným i súkromným používateľom, ako aj na účely verejne financovaného výskumu bude k dispozícii na neziskovom základe.
1.  Rámec spoločného obstarávania pre integrovanú sieť HPC svetovej úrovne vrátane exaflopovej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry. Verejným i súkromným používateľom, ako aj na účely verejne financovaného výskumu bude k dispozícii všetkým podnikom a verejným správam a na neziskovom základe.
Pozmeňujúci návrh 181
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – odsek 2 – bod 6
6.  Zavádzanie pripravených/funkčných technológií: supervýpočtové technológie ako služba, ktorá vzíde z výskumu a inovácie s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém HPC v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca (hardvér, softvér, aplikácie, služby, prepojenia a pokročilé digitálne zručnosti).
6.  Zavádzanie pripravených/funkčných technológií: supervýpočtové technológie ako služba, ktorá vzíde z výskumu a inovácie, najmä nové technológie, ktoré boli v minulosti alebo sú v súčasnosti financované Úniou, s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca (hardvér, softvér, aplikácie, služby, prepojenia a pokročilé digitálne zručnosti).
Pozmeňujúci návrh 182
Návrh nariadenia
Príloha 1 – časť 2 – odsek 1
V rámci programu sa vybudujú a posilnia základné kapacity umelej inteligencie v Európe vrátane zdrojov údajov a úložísk algoritmov, tieto kapacity sa sprístupnia všetkým podnikom a orgánom verejnej správy, posilnia a prepoja sa existujúce skúšobné a experimentačné zariadenia v členských štátoch, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou.
V rámci programu sa vybudujú a posilnia základné kapacity umelej inteligencie a technológií distribuovaných databáz transakcií v Európe vrátane zdrojov údajov a úložísk algoritmov, tieto kapacity sa sprístupnia všetkým podnikom a orgánom verejnej správy, posilnia a prepoja sa existujúce skúšobné a experimentačné zariadenia v členských štátoch, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou.
Pozmeňujúci návrh 183
Návrh nariadenia
Príloha 1 – časť 4 – odsek 1
Program podporuje jednoduchý prístup k pokročilým digitálnym zručnostiam – najmä v oblasti HPC, umelej inteligencie, distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) a kybernetickej bezpečnosti pre súčasnú i budúcu pracovnú silu tým, že ponúka študentom, čerstvým absolventom a pracovníkom možnosť získať a rozvinúť tieto zručnosti bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.
Program podporuje jednoduchý prístup a vzdelávanie v pokročilých digitálnych zručnostiach – najmä v oblasti HPC, umelej inteligencie, distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) a kybernetickej bezpečnosti pre súčasnú i budúcu pracovnú silu tým, že ponúka študentom, čerstvým absolventom alebo občanom všetkých vekových kategórii, ktorí si potrebujú posilniť zručnosti, a uchádzačom o prácu a pracovníkom možnosť získať a rozvinúť tieto zručnosti bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.
Pozmeňujúci návrh 184
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 4 – odsek 2 – bod 1
1.  prístup k učeniu na pracovisku v podobe stáží v kompetenčných centrách a firmách, ktoré zavádzajú pokročilé technológie;
1.  prístup k učeniu a možnostiam zmiešaného vzdelávania na pracovisku v podobe stáží v kompetenčných centrách a firmách, ktoré zavádzajú pokročilé technológie;
Pozmeňujúci návrh 185
Návrh nariadenia
Príloha 1 – časť 4 – odsek 4
Všetky intervencie sa navrhnú a vykonajú v prvom rade prostredníctvom centier digitálnych inovácií v zmysle článku 15.
Všetky intervencie sa navrhnú a vykonajú v prvom rade prostredníctvom centier digitálnych inovácií v zmysle článku 16.
Pozmeňujúci návrh 186
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 5 – podčasť I – bod 1 – bod 1.2
1.2.  Podpora vybudovania, pilotného skúšania a zavádzania, údržby a propagácie koherentného ekosystému cezhraničnej infraštruktúry digitálnych služieb, ako aj podpora celého a neprerušeného reťazca zabezpečených, viacjazyčných a cezhranične i medziodvetvovo interoperabilných riešení a spoločných rámcov vo verejnej správe. Zahrnúť by sa mali aj metodiky posudzovania vplyvu a prínosov.
1.2.  Podpora vybudovania, pilotného skúšania a zavádzania, údržby, rozširovania a propagácie koherentného ekosystému cezhraničnej infraštruktúry digitálnych služieb, ako aj podpora celého a neprerušeného reťazca zabezpečených, viacjazyčných a cezhranične i medziodvetvovo interoperabilných riešení a spoločných rámcov vo verejnej správe. Zahrnúť by sa mali aj metodiky posudzovania vplyvu a prínosov.
Pozmeňujúci návrh 187
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 5 – podčasť I – bod 2 – bod 2.1
2.1.  Zaistenie, aby mali občania EÚ možnosť chráneného cezhraničného prístupu, zdieľania, používania a spravovania svojich osobných zdravotných údajov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú oni alebo ich údaje. Dokončenie infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva (eHealth) a jej rozšírenie o nové digitálne služby, podpora zavádzania jednotného európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov.
2.1.  Zaistenie, aby mali občania EÚ možnosť chráneného cezhraničného prístupu, zdieľania, používania a spravovania svojich osobných zdravotných údajov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú oni alebo ich údaje a spôsobom, ktorý zaručí ich súkromie. Dokončenie infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva (eHealth) a jej rozšírenie o nové digitálne služby, podpora zavádzania jednotného európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov.
Pozmeňujúci návrh 188
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 5 – podčasť I – bod 3
3.  Súdnictvo: Umožnenie bezproblémovej a zabezpečenej cezhraničnej elektronickej komunikácie v rámci súdnictva i medzi súdnictvom a inými príslušnými orgánmi v oblasti občianskeho a trestného práva. Zlepšenie prístupu k spravodlivosti a justičným informáciám a postupom pre občanov, podniky, právnikov a sudcov so sémanticky interoperabilným prepojením na vnútroštátne databázy a registre, ako aj podpora mimosúdneho urovnávania sporov online. Podpora vývoja a zavádzania inovačných technológií pre súdy a právnikov na základe riešení využívajúcich umelú inteligenciu, ktoré môžu pravdepodobne zefektívniť a urýchliť konania (napríklad tzv. legal tech aplikácie).
3.  Súdnictvo: Umožnenie bezproblémovej a zabezpečenej cezhraničnej elektronickej komunikácie v rámci súdnictva i medzi súdnictvom a inými príslušnými orgánmi v oblasti občianskeho a trestného práva. Zlepšenie prístupu k spravodlivosti a justičným informáciám a postupom pre občanov, podniky, právnikov a sudcov so sémanticky interoperabilným prepojením na databázy a registre, ako aj podpora mimosúdneho urovnávania sporov online. Podpora vývoja a zavádzania inovačných technológií pre súdy a právnikov na základe riešení využívajúcich umelú inteligenciu, ktoré môžu pravdepodobne zefektívniť a urýchliť konania (napríklad tzv. legal tech aplikácie).
Pozmeňujúci návrh 189
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 5 – podčasť I – bod 4
4.  Doprava, energetika a životné prostredie: Zavedenie decentralizovaných riešení a infraštruktúr, ktoré si vyžadujú rozsiahle digitálne aplikácie ako inteligentné mestá či inteligentné vidiecke oblasti, v záujme podpory politík v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia.
4.  Doprava, energetika a životné prostredie: Zavedenie decentralizovaných riešení a infraštruktúr, ktoré si vyžadujú rozsiahle digitálne aplikácie ako inteligentné mestá, inteligentné vidiecke oblasti alebo najvzdialenejšie regióny, v záujme podpory politík v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia.
Pozmeňujúci návrh 190
Návrh nariadenia
Príloha 1 – časť 5 – podčasť II – názov
II Počiatočné činnosti súvisiace s digitalizáciou priemyslu:
II (Netýka sa slovenskej verzie.)
Pozmeňujúci návrh 191
Návrh nariadenia
Príloha 2 – časť 2 – bod 2.2
2.2  Počet firiem a organizácií využívajúcich umelú inteligenciu
2.2  Počet firiem a organizácií, ktoré testujú umelú inteligenciu a experimentujú s ňou v spolupráci s centrami digitálnych inovácií
Pozmeňujúci návrh 192
Návrh nariadenia
Príloha 2 – časť 2 – bod 2.2 a (nový)
2.2a   Počet konkrétnych aplikácií umelej inteligencie podporených z programu, ktoré sa v súčasnosti komerčne využívajú.
Pozmeňujúci návrh 193
Návrh nariadenia
Príloha 2 – časť 4 – bod 4.1
4.1  Počet vyškolených a pracujúcich odborníkov na IKT
4.1  Každoročný počet vyškolených a pracujúcich odborníkov na IKT v Únii
Pozmeňujúci návrh 194
Návrh nariadenia
Príloha 2 – časť 4 – bod 4.2
4.2  Počet podnikov s ťažkosťami pri nábore odborníkov na IKT
4.2  Každoročný počet podnikov v Únii s ťažkosťami pri nábore odborníkov na IKT
Pozmeňujúci návrh 195
Návrh nariadenia
Príloha 2 – časť 4 – bod 4.2 b (nový)
4.2b   Počet študentov, čerstvých absolventov a nezamestnaných, ktorých postavenie sa zlepšilo po odbornej príprave poskytnutej v rámci programu.
Pozmeňujúci návrh 196
Návrh nariadenia
Príloha 2 – časť 5 – bod 5.1
5.1  Miera využitia digitálnych verejných služieb
5.1  Frekvencia využitia digitálnych verejných služieb
Pozmeňujúci návrh 197
Návrh nariadenia
Príloha 2 – časť 5 – bod 5.2
5.2  Podniky s vysokou mierou využívania digitálnych technológií (digital intensity score)
5.2  Počet podnikov s vysokou mierou využívania digitálnych technológií (digital intensity score)
Pozmeňujúci návrh 198
Návrh nariadenia
Príloha 2 – časť 5 – bod 5.3
5.3  Súlad národného rámca interoperability s európskym rámcom interoperability
5.3  Rozsah súladu národného rámca interoperability s európskym rámcom interoperability
Pozmeňujúci návrh 199
Návrh nariadenia
Príloha 3 – bod 1 – písmeno b a (nové)
ba)   Program Digitálna Európa aktívne vytvára synergie s programom Horizont Európa, pokiaľ ide o udržateľnosť údajov pochádzajúcich z výskumných projektov;
Pozmeňujúci návrh 200
Návrh nariadenia
Príloha 3 – bod 1 – písmeno c
c)  Digitálna Európa bude investovať i) do budovania digitálnych kapacít v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností a ii) na národnej a regionálnej úrovni prostredníctvom rámca EÚ – do nasadzovania digitálnych kapacít a najmodernejších digitálnych technológií v oblastiach verejného záujmu (ako zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť či školstvo) alebo tam, kde zlyháva trh (napríklad digitalizácia podnikania, najmä MSP).
c)  Digitálna Európa bude investovať i) do budovania digitálnych kapacít v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností a ii) na národnej, regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom rámca EÚ – do nasadzovania digitálnych kapacít a najmodernejších digitálnych technológií v oblastiach verejného záujmu (ako zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť či školstvo) alebo tam, kde zlyháva trh (napríklad digitalizácia podnikania, najmä MSP).
Pozmeňujúci návrh 201
Návrh nariadenia
Príloha 3 – bod 3 – písmeno c
c)  Digitálna Európa bude investovať i) do budovania digitálnych kapacít v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností a ii) na národnej a regionálnej úrovni prostredníctvom rámca EÚ – do nasadzovania digitálnych kapacít a najmodernejších digitálnych technológií v oblastiach verejného záujmu (ako zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť či školstvo) alebo tam, kde zlyháva trh (napríklad digitalizácia podnikania, najmä MSP).
c)  Digitálna Európa bude investovať i) do budovania digitálnych kapacít v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, technológie distribuovanej databázy transakcií, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností a ii) na národnej a regionálnej úrovni prostredníctvom rámca EÚ – do nasadzovania digitálnych kapacít a najmodernejších digitálnych technológií v oblastiach verejného záujmu (ako zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť či školstvo) alebo tam, kde zlyháva trh (napríklad digitalizácia podnikania, najmä MSP).

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0408/2018).


Dohoda medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o spolupráci v riadení bezpečnosti civilného letectva ***
PDF 119kWORD 38k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dodatku k Dohode medzi Spojenými štátmi americkými a Európskym spoločenstvom o spolupráci v riadení bezpečnosti civilného letectva, v mene Európskej únie (07482/2018 – C8-0157/2018 – 2016/0343(NLE))
P8_TA(2018)0522A8-0432/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07482/2018),

–  so zreteľom na návrh dodatku č. 1 k Dohode medzi Spojenými štátmi americkými a Európskym spoločenstvom o spolupráci v riadení bezpečnosti civilného letectva (07236/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0157/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0432/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojeným štátom americkým.


Spoločný systém zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb *
PDF 225kWORD 64k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb (COM(2018)0148 – C8-0137/2018 – 2018/0073(CNS))
P8_TA(2018)0523A8-0428/2018

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0148),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0137/2018),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym Parlamentom, írskym Parlamentom, maltským Parlamentom a holandskou Druhou komorou, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0428/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  Globálne hospodárstvo sa rýchlo stáva digitálnym, v dôsledku čoho sa objavili nové spôsoby podnikania. Digitálne spoločnosti sa vyznačujú tým, že ich činnosť je silne previazaná s internetom. Digitálne obchodné modely sa vo veľkej miere opierajú o schopnosť vykonávať činnosti na diaľku s obmedzenou alebo žiadnou fyzickou prítomnosťou, na príspevok konečných používateľov k tvorbe hodnoty a na dôležitosť nehmotného majetku.
(1)  Globálne hospodárstvo sa rýchlo stáva digitálnym, v dôsledku čoho sa objavili nové spôsoby podnikania. Digitálne spoločnosti sa vyznačujú tým, že ich činnosť je silne previazaná s internetom. Digitálne obchodné modely sa vo veľkej miere opierajú najmä o schopnosť vykonávať činnosti na diaľku s obmedzenou alebo žiadnou fyzickou alebo zdaniteľnou prítomnosťou v danej krajine, na príspevok konečných používateľov k tvorbe hodnoty a na dôležitosť nehmotného majetku.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Súčasné pravidlá zdaňovania podnikov vznikli zväčša v priebehu 20. storočia pre tradičné podniky. Sú založené na myšlienke, že zdaňovanie by sa malo vykonať tam, kde sa vytvára hodnota. Uplatňovanie súčasných pravidiel na digitálne hospodárstvo však vedie k nesúladu medzi miestom zdanenia ziskov a miestom, kde sa vytvára hodnota, a to najmä v prípade obchodných modelov, ktoré sú silne závislé od účasti používateľov. Ukazuje sa preto, že súčasné pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb sú na zdaňovanie ziskov digitálneho hospodárstva nevhodné a je potrebné ich revidovať.
(2)  Súčasné pravidlá zdaňovania právnických osôb vznikli zväčša v priebehu 20. storočia pre tradičné podniky. Sú založené na myšlienke, že zdaňovanie by sa malo vykonať tam, kde sa vytvára hodnota. Uplatňovanie súčasných pravidiel na digitálne hospodárstvo však vedie k nesúladu medzi miestom zdanenia ziskov a miestom, kde sa vytvára hodnota, a to najmä v prípade obchodných modelov, ktoré sú silne závislé od účasti používateľov. Digitalizácia zmenila úlohu používateľov a umožnila im čoraz väčšie zapojenie do procesu tvorby hodnoty. Ukazuje sa preto, že súčasné pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb pre zdaňovanie ziskov digitálneho hospodárstva nezohľadňujú tento nový faktor a je naliehavo potrebné ich revidovať.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)   Cieľom je odstrániť medzeru medzi zdanením digitálnych výnosov a tradičných výnosov. V súčasnosti sa na digitálne podniky vzťahuje efektívna daňová sadzba v priemere vo výške len 9,5 %, pričom v prípade tradičných obchodných modelov je to 23,2 %1a. Systém zdaňovania musí byť spravodlivý a prínosný pre spoločnosť ako celok. Na všetky spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu by sa mali vzťahovať rovnaké podmienky.
_________________
1a Zdroj: Výpočty z posúdenia vplyvu Európskej komisie na základe ZEW (2016, 2017) a ZEW a kol. (2017).
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Takáto revízia je dôležitým prvkom jednotného digitálneho trhu3, ktorý potrebuje moderný a stabilný daňový rámec na to, aby digitálne hospodárstvo mohlo stimulovať inovácie, riešiť fragmentáciu trhu a umožniť všetkým účastníkom, aby využili novú trhovú dynamiku za spravodlivých a vyvážených podmienok.
(3)  Takáto revízia je dôležitým prvkom jednotného digitálneho trhu3, ktorý potrebuje spravodlivý, moderný a stabilný daňový rámec na to, aby digitalizované hospodárstvo stimulovalo inovácie a inkluzívny rast, riešiť fragmentáciu trhu a umožniť všetkým účastníkom, aby využili novú trhovú dynamiku za spravodlivých a vyvážených podmienok. Keďže digitalizácia má vplyv na celé hospodárstvo, samotné vytvorenie dane z digitálnych služieb nepostačuje; daňové pravidlá by sa mali reformovať. Ad hoc opatrenia uvedené v tejto smernici by nemali spomaľovať práce na zdaňovaní významnej digitálnej prítomnosti a na zavedení takéhoto zdaňovania do spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb.
__________________
__________________
3 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe [COM(2015)0192 zo 6. mája 2015].
3 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe [COM(2015)0192 zo 6. mája 2015].
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Keďže problém zdaňovania digitálneho hospodárstva je globálnej povahy, ideálnym prístupom by bolo nájsť multilaterálne medzinárodné riešenie. Komisia sa z tohto dôvodu aktívne zapája do medzinárodnej diskusie. V súčasnosti prebiehajú práce v rámci OECD. Dosiahnutie pokroku na medzinárodnej úrovni je však náročné. Preto sa prijíma opatrenie s cieľom prispôsobiť pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb na úrovni Únie6 a podporuje sa dosiahnutie dohôd s jurisdikciami mimo Únie7, ktorými sa zabezpečí, aby bol rámec dane z príjmov právnických osôb vhodný pre nové digitálne obchodné modely.
(5)  Keďže problém zdaňovania digitálneho hospodárstva je globálnej povahy, ideálnym prístupom by bolo nájsť multilaterálne medzinárodné riešenie. Komisia sa z tohto dôvodu aktívne zapája do medzinárodnej diskusie. V súčasnosti prebiehajú práce v rámci OECD, Medzinárodného menového fondu (MMF), Organizácie Spojených národov (OSN) a skupiny Svetovej banky, ktoré tvoria platformu pre spoluprácu v oblasti daní. Dosiahnutie pokroku na medzinárodnej úrovni je však náročné. Preto sa prijíma opatrenie s cieľom prispôsobiť pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb na úrovni Únie6 a podporuje sa dosiahnutie dohôd s jurisdikciami mimo Únie7, ktorými sa zabezpečí, aby bol rámec dane z príjmov právnických osôb vhodný pre nové digitálne obchodné modely. Mala by sa zabezpečiť súdržnosť s inkluzívnym rámcom pre narúšanie základu dane a presun ziskov (BEPS), aby sa zaručilo, že nedôjde k žiadnej odchýlke od medzinárodných noriem, a aby sa zamedzilo väčšej zložitosti.
__________________
__________________
6 Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [COM(2018)0147].
6 Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [COM(2018)0147].
7 Odporúčanie Komisie týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [C(2018)1650].
7 Odporúčanie Komisie týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [C(2018)1650].
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Kým sa čaká na takéto opatrenie, ktorého prijatie a vykonanie môže trvať určitý čas, členské štáty čelia tlaku, aby sa touto otázkou zaoberali vzhľadom na riziko výrazného postupného narušenia základov dane z príjmov právnických osôb. Nekoordinované opatrenia prijímané jednotlivo členskými štátmi môžu ďalej fragmentovať jednotný trh a narúšať hospodársku súťaž, čo brzdí vývoj nových digitálnych riešení a konkurencieschopnosť Únie ako celku. Preto je potrebné prijať harmonizovaný prístup k cielenému predbežnému riešeniu, kým nebude zavedené komplexné riešenie.
(6)  Kým sa čaká na takéto opatrenie, ktorého prijatie a vykonanie môže trvať určitý čas, členské štáty čelia tlaku, aby sa touto otázkou zaoberali vzhľadom na riziko výrazného postupného narušenia základov dane z príjmov právnických osôb. Nekoordinované opatrenia prijímané jednotlivo členskými štátmi môžu ďalej fragmentovať jednotný trh a narúšať hospodársku súťaž, čo brzdí vývoj nových digitálnych riešení a konkurencieschopnosť Únie ako celku. Preto je potrebné prijať harmonizovaný prístup k cielenému predbežnému riešeniu, kým nebude zavedené komplexné riešenie. Predbežné riešenie by sa malo dočasne obmedziť, aby sa predišlo tomu, že sa neúmyselne stane trvalým. Mala by sa preto zaviesť doložka o ukončení platnosti, ktorej následkom táto smernica automaticky prestane platiť zavedením komplexného riešenia, najlepšie na medzinárodnej úrovni. Ak sa do 31. decembra 2020 nedosiahne dohoda o komplexnom riešení, Komisia by mala zvážiť predloženie návrhu na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európsky parlament a Rada konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom. To je dôležité preto, aby sa bezodkladne dosiahla dohoda v snahe zabrániť tomu, aby došlo k zvýšeniu počtu jednostranných vnútroštátnych digitálnych daní členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  Týmto dočasným riešením by malo byť zriadenie spoločného systému dane z digitálnych služieb uvalenej na výnosy z poskytovania určitých digitálnych služieb. Malo by ísť o ľahko vykonateľné opatrenie zamerané na výnosy z poskytovania digitálnych služieb, v rámci ktorých používatelia výrazne prispievajú k procesu tvorby hodnoty. Ako sa uvádza v odôvodnení 5, tento faktor (tvorba hodnoty používateľmi) je aj základným kameňom opatrení týkajúcich sa pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb.
(7)  Týmto dočasným riešením by malo byť zriadenie spoločného systému dane z digitálnych služieb uvalenej na výnosy z poskytovania určitých digitálnych služieb vrátane online obsahu určitými subjektmi. Malo by ísť o ľahko vykonateľné opatrenie zamerané na výnosy z poskytovania digitálnych služieb, v rámci ktorých používatelia a nehmotný majetok výrazne prispievajú k procesu tvorby hodnoty. Ako sa uvádza v odôvodnení 5, tento faktor (tvorba hodnoty používateľmi a silné spoliehanie sa na nehmotný majetok) je aj základným kameňom opatrení týkajúcich sa pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)  Daň z digitálnych služieb by sa mala uplatňovať len na výnosy z poskytovania vybraných digitálnych služieb. Ide o také digitálne služby, ktoré sú do veľkej miery závislé od tvorby hodnoty používateľmi, kde je rozdiel medzi miestom zdanenia zisku a miestom, kde sú usadení používatelia, zvyčajne najväčší. Zdaniť by sa mali výnosy získané zo spracovania vstupov používateľov, nie samotná účasť používateľa.
(9)  Daň z digitálnych služieb by sa mala uplatňovať na výnosy z poskytovania digitálnych služieb, ktoré sú do veľkej miery závislé od tvorby hodnoty používateľmi a od ich schopnosti poskytovať služby so žiadnou alebo veľmi obmedzenou fyzickou prítomnosťou. V týchto prípadoch je rozdiel medzi miestom zdanenia zisku a miestom, kde sú usadení používatelia, zvyčajne najväčší.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)  Zdaniteľnými výnosmi by mali byť najmä tie, ktoré vyplývajú z poskytovania týchto služieb: i) umiestňovanie reklamy zacielenej na používateľov digitálneho rozhrania na dané digitálne rozhranie; ii) sprístupnenie viacstranného digitálneho rozhrania používateľom, ktoré im umožňuje nájsť iných používateľov a komunikovať s nimi a ktoré môže uľahčiť aj poskytovanie príslušných dodávok tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi (čo sa niekedy označuje ako „sprostredkovateľské služby“); a iii) prenos zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré boli získané z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach. Ak sa z poskytovania týchto služieb nezískali žiadne výnosy, nemala by vzniknúť povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb. Ostatné výnosy subjektu, ktorý takéto služby poskytuje, no ktoré priamo nevyplývajú z príslušného poskytovania, by takisto nemali podliehať tejto dani.
(10)  Zdaniteľnými výnosmi by mali byť najmä tie, ktoré vyplývajú z poskytovania tohto: i) umiestňovanie reklamy zacielenej na používateľov digitálneho rozhrania na dané digitálne rozhranie; ii) sprístupnenie viacstranného digitálneho rozhrania používateľom, ktoré im umožňuje nájsť iných používateľov a komunikovať s nimi a ktoré môže uľahčiť aj poskytovanie príslušných dodávok tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi (čo sa niekedy označuje ako „sprostredkovateľské služby“); iii) spracovanie, prenos a predaj zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré boli získané z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach; a iv) dodávanie digitálneho obsahu, ako je video, audio, hry alebo texty. Ak sa z poskytovania takéhoto obsahu, tovaru a služieb nezískali žiadne výnosy, nemala by vzniknúť povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb. Ostatné výnosy subjektu, ktorý takéto služby poskytuje, no ktoré priamo nevyplývajú z príslušného poskytovania, by takisto nemali podliehať tejto dani.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)  V prípadoch zahŕňajúcich viacstranné digitálne rozhrania, ktoré uľahčujú poskytovanie príslušného tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi rozhrania, by príslušné transakcie a výnosy získané používateľmi z týchto transakcií nemali podliehať tejto dani. Výnosy plynúce z maloobchodných činností pozostávajúcich z predaja tovaru alebo služieb, ktoré sa objednávajú prostredníctvom webového sídla dodávateľa takéhoto tovaru alebo služieb, ak dodávateľ nekoná ako sprostredkovateľ, by takisto nemali podliehať dani z digitálnych služieb, pretože tvorba hodnoty pre maloobchodníka spočíva v poskytnutých tovaroch alebo službách a digitálne rozhranie sa používa iba ako prostriedok komunikácie. To, či dodávateľ predáva tovar alebo služby online na vlastný účet alebo poskytuje sprostredkovateľské služby, by sa malo určiť s prihliadnutím na právnu a ekonomickú podstatu transakcie, ktorá vyplýva z dohôd medzi príslušnými stranami. Napríklad, o poskytovateľovi digitálneho rozhrania, na ktorom sa sprístupňuje tovar tretej strany, možno povedať, že poskytuje sprostredkovateľskú službu (inými slovami sprístupňuje viacstranné digitálne rozhranie), ak na seba neberie žiadne významné riziko týkajúce sa zásob, alebo ak cenu daného tovaru v skutočnosti stanovuje tretia strana.
(13)  V prípadoch zahŕňajúcich viacstranné digitálne rozhrania, ktoré uľahčujú poskytovanie príslušného tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi rozhrania, by príslušné transakcie a výnosy získané používateľmi z týchto transakcií nemali podliehať tejto dani. Výnosy plynúce z maloobchodných činností pozostávajúcich z predaja tovaru alebo služieb, ktoré sa objednávajú prostredníctvom webového sídla dodávateľa takéhoto tovaru alebo služieb, ak dodávateľ nekoná ako sprostredkovateľ, by takisto nemali podliehať dani z digitálnych služieb. Ale vzhľadom na to, že je možné spracovávať údaje o používateľoch prostredníctvom digitálneho rozhrania, a vytvoriť tak hodnotu z transakcie, a keďže neexistencia fyzickej prítomnosti môže vytvoriť príležitosť na agresívne daňové plánovanie, počas preskúmania tejto smernice by sa malo zvážiť rozšírenie rozsahu týchto služieb.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 14
(14)  Služby spočívajúce v poskytovaní digitálneho obsahu subjektom prostredníctvom digitálneho rozhrania by nemali podliehať tejto dani bez ohľadu na to, či je digitálny obsah vo vlastníctve tohto subjektu alebo či subjekt nadobudol práva na distribúciu daného obsahu. Aj keď sa povoľuje určitý druh interakcie medzi príjemcami takéhoto digitálneho obsahu, a preto by sa dodávateľ takýchto služieb mohol považovať za poskytovateľa viacstranného digitálneho rozhrania, je menej jasné, či používateľ hrá ústrednú úlohu pri vytváraní hodnoty pre spoločnosť dodávajúcu digitálny obsah. Z pohľadu tvorby hodnôt sa kladie dôraz skôr na samotný digitálny obsah, ktorý daný subjekt dodáva. Výnosy získané z takéhoto poskytovania by preto nemali podliehať tejto dani.
(14)  Služby spočívajúce v poskytovaní digitálneho obsahu zo strany subjektu prostredníctvom digitálneho rozhrania by mali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto dane bez ohľadu na to, či je digitálny obsah vo vlastníctve tohto subjektu alebo či subjekt nadobudol práva na distribúciu daného obsahu. Výnosy získané z takéhoto poskytovania by Komisia mala posúdiť do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  Digitálny obsah by sa mal vymedziť ako údaje dodávané v digitálnej forme (ako sú napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty), iné ako údaje, ktoré predstavuje samotné digitálne rozhranie, a to bez ohľadu na to, či sa získavajú prostredníctvom sťahovania alebo metódou streamovaním. Účelom je zachytiť rôzne formy, ktoré digitálny obsah môže nadobudnúť po získaní používateľom, čím sa nemení skutočnosť, že z pohľadu používateľa je jediným alebo hlavným účelom získanie digitálneho obsahu.
(15)  Digitálny obsah by sa mal vymedziť ako údaje dodávané v digitálnej forme (ako sú napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty), iné ako údaje, ktoré predstavuje samotné digitálne rozhranie, a to bez ohľadu na to, či sa získavajú prostredníctvom sťahovania alebo metódou streamovaním.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)   Digitálne spoločnosti majú tendenciu investovať do budov a strojov menej než bežné spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)   Služba opísaná v odôvodnení 14 by sa mala odlíšiť od služby sprístupnenia viacstranného digitálneho rozhrania, prostredníctvom ktorého môžu používatelia uploadovať a zdieľať digitálny obsah s inými používateľmi, alebo od sprístupnenia rozhrania, ktoré uľahčuje poskytovanie príslušného digitálneho obsahu priamo medzi používateľmi. Posledné spomínané služby predstavujú službu sprostredkovania, a preto podliehajú dani z digitálnych služieb bez ohľadu na povahu príslušnej transakcie.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)  Zdaniteľné služby pozostávajúce z prenosu zhromaždených údajov o používateľoch by sa mali vzťahovať len na údaje, ktoré sa získali z činností používateľov na digitálnych rozhraniach, nie však na údaje, ktoré sa vygenerovali zo senzorov alebo inými prostriedkami a ktoré boli zhromaždené digitálne. Dôvodom je, že rozsah dane z digitálnych služieb by sa mal vzťahovať na služby, pri ktorých sa digitálne rozhranie využíva ako spôsob vytvárania vstupov používateľov, ktoré sa dajú speňažiť, a nie na služby, ktoré rozhrania používajú len na prenos dát generovaných iným spôsobom. Daň z digitálnych služieb by preto nemala byť daňou za zhromažďovanie údajov alebo za využívanie údajov zhromaždených týmto podnikom na interné účely, alebo za bezodplatné zverejňovanie údajov zhromaždených podnikmi pred inými stranami. Daň z digitálnych služieb by sa mala zamerať na tvorbu výnosov z prenosu informácií získaných z veľmi špecifickej aktivity (činností používateľov na digitálnych rozhraniach).
(17)  Zdaniteľné služby pozostávajúce zo spracúvania, prenosu alebo predaja zhromaždených údajov o používateľoch by sa mali vzťahovať na údaje, ktoré sa získali z činností používateľov na digitálnych rozhraniach. Tieto zdaniteľné služby by mali byť tie, ktoré využívajú digitálne rozhrania ako spôsob vytvárania vstupov používateľov, ktoré speňažujú. Daň z digitálnych služieb nie je daňou zo zhromažďovania údajov ako takého. Daň z digitálnych služieb by sa mala zamerať na tvorbu výnosov zo spracúvania, predaja alebo prenosu týchto údajov získaných z veľmi špecifickej aktivity (činností používateľov na digitálnych rozhraniach) tretej strane.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 22
(22)  Za zdaniteľné osoby na účely dane z digitálnych služieb by sa mali považovať iba niektoré subjekty bez ohľadu na to, či sú usadené v členskom štáte alebo v jurisdikcii mimo Únie. Subjekt by sa mal považovať za zdaniteľnú osobu len vtedy, ak spĺňa obidve nasledujúce podmienky: i) celková výška celosvetových výnosov, ktoré subjekt vykázal za posledné ukončené účtovné obdobie, za ktoré je k dispozícii finančná závierka, presahuje 750 000 000 EUR a ii) celková suma zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas tohto účtovného obdobia presahuje 50 000 000 EUR.
(22)  Za zdaniteľné osoby na účely dane z digitálnych služieb by sa mali považovať iba niektoré subjekty bez ohľadu na to, či sú usadené v členskom štáte alebo v jurisdikcii mimo Únie. Subjekt by sa mal považovať za zdaniteľnú osobu len vtedy, ak spĺňa obidve nasledujúce podmienky: i) celková výška celosvetových výnosov, ktoré subjekt vykázal za posledné ukončené účtovné obdobie, za ktoré je k dispozícii finančná závierka, presahuje 750 000 000 EUR a ii) celková suma zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas tohto účtovného obdobia presahuje 40 000 000 EUR.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 23
(23)  Prostredníctvom prvého limitu (celkové ročné celosvetové výnosy) by sa malo uplatňovanie dane z digitálnych služieb obmedziť na spoločnosti určitého rozsahu, ktoré sú schopné poskytnúť najmä také digitálne služby, v ktorých hrá dôležitú úlohu príspevok používateľov a ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na rozsiahle siete používateľov, vysokú návštevnosť používateľov a využívanie silnej pozície na trhu. Takéto obchodné modely, ktoré na účel získania výnosov závisia od tvorby hodnoty používateľmi a ktoré sú životaschopné len vtedy, ak ich vykonávajú spoločnosti určitej veľkosti, sú zodpovedné za vyšší rozdiel medzi miestom zdanenia ziskov a miestom tvorby hodnoty. Príležitosť agresívneho daňového plánovania navyše využívajú väčšie spoločnosti. Preto sa rovnaký dolný limit navrhol v iných iniciatívach Únie9. Takáto limitná hodnota je určená aj na to, aby priniesla právnu istotu, pretože by spoločnostiam a daňovým orgánom uľahčila rozhodovanie o tom, či je subjekt povinný zaplatiť daň z digitálnych služieb, a znížila by náklady na takéto rozhodnutie. Na základe tejto limitnej hodnoty by mali byť vylúčené aj malé podniky a startupy, na ktoré by nová daň mohla mať neprimeraný účinok z hľadiska zaťaženia súvisiaceho s dodržiavaním predpisov.
(23)  Prostredníctvom prvého limitu (celkové ročné celosvetové výnosy) by sa malo uplatňovanie dane z digitálnych služieb obmedziť na spoločnosti určitého rozsahu, ktoré sú schopné poskytnúť najmä také digitálne služby, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na mobilný nehmotný a/alebo digitálny majetok, v ktorých hrá dôležitú úlohu príspevok používateľov a ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na rozsiahle siete používateľov, vysokú návštevnosť používateľov a využívanie silnej pozície na trhu. Takéto obchodné modely, ktoré na účel získania výnosov závisia od tvorby hodnoty používateľmi a ktoré sú životaschopné len vtedy, ak ich vykonávajú spoločnosti určitej veľkosti, sú zodpovedné za vyšší rozdiel medzi miestom zdanenia ziskov a miestom tvorby hodnoty. Príležitosť agresívneho daňového plánovania navyše využívajú väčšie spoločnosti. Limitná hodnota je určená aj na to, aby priniesla právnu istotu, pretože by spoločnostiam a daňovým orgánom uľahčila rozhodovanie o tom, či je subjekt povinný zaplatiť daň z digitálnych služieb, a znížila by náklady na takéto rozhodnutie. Vylučuje aj malé podniky a startupy, na ktoré by nová daň mohla mať neprimeraný účinok z hľadiska zaťaženia súvisiaceho s dodržiavaním predpisov.
__________________
9 Pozri článok 2 návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) [COM(2016)0683].
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 27
(27)  V záujme obmedzenia možných prípadov dvojitého zdanenia, kde tie isté výnosy podliehajú dani z príjmov právnických osôb a dani z digitálnych služieb, sa očakáva, že členské štáty na svojom území umožnia podnikom odpočítať zaplatenú daň z digitálnych služieb ako náklady z dane z príjmov právnických osôb bez ohľadu na to, či sú obidve dane zaplatené v tom istom členskom štáte alebo v inom členskom štáte.
(27)  V záujme obmedzenia možných prípadov dvojitého zdanenia, kde tie isté výnosy podliehajú dani z príjmov právnických osôb a dani z digitálnych služieb, sa v budúcnosti bude musieť nájsť spoločné riešenie pre celú Úniu, ktoré umožní podnikom na svojom území odpočítať zaplatenú daň z digitálnych služieb ako náklady z dane z príjmov právnických osôb bez ohľadu na to, či sú obidve dane zaplatené v tom istom členskom štáte alebo v inom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 29
(29)  Ak sa používatelia danej zdaniteľnej služby nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo v jurisdikciách mimo Únie, príslušné zdaniteľné výnosy získané z tejto služby by sa mali prideliť každému členskému štátu pomerným spôsobom na základe určitých špecifických kľúčov určenia príspevkov. Takéto kľúče by sa mali určiť na základe povahy každej zdaniteľnej služby a rozlišujúcich prvkov, ktoré vedú k výnosu na strane poskytovateľa danej služby.
(29)  Ak sa používatelia danej zdaniteľnej služby nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo v jurisdikciách mimo Únie, príslušné zdaniteľné výnosy získané z tejto služby by sa mali prideliť každému členskému štátu pomerným spôsobom na základe určitých špecifických kľúčov určenia príspevkov. Takéto kľúče by sa mali určiť na základe povahy každej zdaniteľnej služby a rozlišujúcich prvkov, ktoré vedú k výnosu na strane poskytovateľa danej služby. Ak má kľúč pre rozdelenie za následok nevyvážené rozdelenie, ktoré neodráža reálnu hospodársku činnosť, prostriedkom nápravy takejto situácie by mohol byť mechanizmus riešenia sporov. Vzhľadom na vyššie uvedené by Komisia mala posúdiť zriadenie mechanizmu riešenia sporov s cieľom zabezpečiť riadne riešenie sporov, do ktorých sú zapojené rôzne členské štáty.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 30
(30)  V prípade zdaniteľnej služby spočívajúcej v umiestňovaní reklamy na digitálne rozhranie by sa na účely určenia podielu zdaniteľných výnosov, ktorý sa v danom zdaňovacom období pridelí členskému štátu, mal použiť počet zobrazení reklamy na zariadení používateľa v členskom štáte v zdaňovacom období.
(30)  V prípade zdaniteľnej služby spočívajúcej v umiestňovaní reklamy alebo dodávaní obsahu na digitálne rozhranie alebo v tom, koľkokrát sa reklama alebo digitálny obsah zobrazili na zariadení používateľov v členskom štáte v zdaňovacom období, by sa na účely určenia podielu zdaniteľných výnosov, ktorý sa v danom zdaňovacom období pridelí danému členskému štátu, mali tieto skutočnosti zohľadniť.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 32
(32)  Pokiaľ ide o prenos údajov zozbieraných o používateľoch, pri prideľovaní zdaniteľných výnosov v zdaňovacom období členskému štátu by sa malo prihliadať na počet používateľov, ktorých údaje, vygenerované v tomto členskom štáte v dôsledku toho, použili svoje zariadenie, sa preniesli v danom zdaňovacom období.
(32)  Pokiaľ ide o spracúvanie, predaj alebo prenos údajov zozbieraných o používateľoch, pri prideľovaní zdaniteľných výnosov v zdaňovacom období členskému štátu by sa malo prihliadať na počet používateľov, od ktorých boli využité, predané alebo prenesené údaje v danom zdaňovacom období vygenerované v dôsledku toho, že takýto používatelia použili zariadenie v danom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 34
(34)  Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s daňou z digitálnych služieb by sa malo vykonať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67910 vrátane tých údajov, ktoré môžu byť potrebné v súvislosti s IP adresami alebo s inými prostriedkami geolokalizácie. Osobitne by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť primerané technické a organizačné opatrenia na dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa zákonnosti a bezpečnosti činností spracovania, poskytovania informácií a práv dotknutých osôb. Osobné údaje by sa podľa možnosti mali anonymizovať.
(34)  Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s daňou z digitálnych služieb by sa malo vykonať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67910 vrátane tých údajov, ktoré môžu byť potrebné v súvislosti s IP adresami alebo s inými prostriedkami geolokalizácie, bez možnosti identifikácie používateľov. Daňový orgán členského štátu musí byť informovaný o metóde použitej na určenie polohy používateľov. Osobitne by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť primerané technické a organizačné opatrenia na dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa zákonnosti a bezpečnosti činností spracovania, najmä zásady nevyhnutnosti a proporcionality, poskytovania informácií a práv dotknutých osôb. Osobné údaje by sa podľa možnosti mali anonymizovať.
_________________
_________________
10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 35
(35)  Zdaniteľné výnosy by sa mali rovnať celkovým hrubým výnosom získaným zdaniteľnou osobou bez dane z pridanej hodnoty a iných podobných daní. Zdaniteľné výnosy by sa mali považovať za získané zdaniteľnou osobou v čase, keď sa stanú splatnými bez ohľadu na to, či boli do daného času skutočne zaplatené. Daňová povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte sa určí na základe podielu zdaniteľných výnosov získaných zdaniteľnou osobou v zdaňovacom období, ktoré sa považujú za získané v tomto členskom štáte, a mala by sa vypočítať uplatnením sadzby dane z digitálnych služieb na uvedený podiel. Na úrovni Únie by mala existovať jedna sadzba dane z digitálnych služieb, aby sa predišlo narušeniam jednotného trhu. Sadzba dane z digitálnych služieb by sa mala stanoviť na úrovni 3 %, čím sa zabezpečí primeraná rovnováha medzi výnosmi získanými z tejto dane a zohľadnia sa rozdielne účinky dane na podniky s rozličnými ziskovými maržami.
(35)  Zdaniteľné výnosy by sa mali rovnať celkovým hrubým výnosom získaným zdaniteľnou osobou bez dane z pridanej hodnoty a iných podobných daní. Zdaniteľné výnosy by sa mali považovať za získané zdaniteľnou osobou v čase, keď sa stanú splatnými bez ohľadu na to, či boli do daného času skutočne zaplatené. Daňová povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte sa určí na základe podielu zdaniteľných výnosov získaných zdaniteľnou osobou v zdaňovacom období, ktoré sa považujú za získané v tomto členskom štáte, a mala by sa vypočítať uplatnením sadzby dane z digitálnych služieb na uvedený podiel. Na úrovni Únie by mala existovať jedna sadzba dane z digitálnych služieb, aby sa predišlo narušeniam jednotného trhu. Sadzbou dane z digitálnych služieb stanovenou na úrovni 3 % sa má dosiahnuť primeraná rovnováha medzi výnosmi získanými z tejto dane a zohľadnením rozdielnych účinkov dane z digitálnych služieb na podniky s rozličnými ziskovými maržami.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 37
(37)  Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť povinnosti týkajúce sa účtovníctva, vedenia záznamov alebo iných aspektov s cieľom zabezpečiť skutočné vyplatenie dane z digitálnych služieb, ako aj iné opatrenia na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu.
(37)  Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť povinnosti týkajúce sa účtovníctva, vedenia záznamov alebo iných aspektov s cieľom zabezpečiť skutočné vyplatenie dane z digitálnych služieb, ako aj iné opatrenia, vrátane postihov a sankcií, na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Odôvodnenie 37 a (nové)
(37a)   Celková daň z digitálnych služieb, ktorú zdaniteľná osoba zaplatí vo vzťahu k členskému štátu, by mala byť súčasťou systému podávania správ podľa jednotlivých krajín.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 38 a (nové)
(38a)  V prípade, keď má zdaniteľná osoba povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb vo viac ako jednom členskom štáte, by Komisia mala každé tri roky urobiť audit daňového priznania k dani z digitálnych služieb, ktoré bolo podané v členskom štáte identifikácie.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 40 a (nové)
(40a)  Daň z digitálnych služieb je dočasným opatrením, ktoré bude nahradené trvalým riešením a ktoré by v žiadnom prípade nemalo oneskoriť nadobudnutie účinnosti trvalého riešenia. Platnosť tejto smernice by mala uplynúť buď prijatím smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou, alebo smerníc Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb a o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb, podľa toho, ktorá bude prijatá skôr, vrátane digitálnej stálej prevádzkarne, ako sa navrhuje v legislatívnych uzneseniach Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, alebo smernice, ktorou sa vykonáva politická dohoda dosiahnutá na medzinárodnom fóre, ako je OECD alebo OSN.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 40 b (nové)
(40b)   Členské štáty by mali Komisii pravidelne podávať správu o platení dane z digitálnych služieb subjektmi, o fungovaní jednotného kontaktného miesta a o spolupráci s ostatnými členskými štátmi na účely výberu a platenia dane.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 40 c (nové)
(40c)   Dva roky od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] by Komisia mala vykonať posúdenie uplatňovania tejto smernice a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej sa v prípade potreby priložia návrhy na jej preskúmanie v súlade so zásadami spravodlivého zdaňovania digitálneho odvetvia.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 41
(41)  Ciele tejto smernice sú zamerané na ochranu integrity jednotného trhu, zabezpečenie jeho riadneho fungovania a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže uvedené ciele nemožno vzhľadom na ich charakter uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
(41)  Ciele tejto smernice sú zamerané na ochranu integrity jednotného trhu, zabezpečenie jeho spravodlivého a riadneho fungovania a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže uvedené ciele nemožno vzhľadom na ich charakter uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 a (nový)
7a.  „spracovanie údajov“ je každá operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, ako napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, a to bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – písmeno c
c)  prenos zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré sa získali z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach.
c)  spracovanie a prenos zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré sa získali z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach;
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  sprístupňovanie obsahu používateľom na digitálnom rozhraní, ako je video, audio, hry alebo text, pomocou digitálneho rozhrania.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 4 – písmeno a
a)  sprístupňovanie digitálneho rozhrania, ktorého jediným alebo hlavným účelom je, aby subjekt, ktorý rozhranie sprístupňuje, mohol používateľom poskytovať digitálny obsah, komunikačné služby alebo platobné služby;
a)  sprístupňovanie digitálneho rozhrania, ak jediným alebo hlavným účelom sprístupňovania rozhrania je, aby subjekt, ktorý rozhranie sprístupňuje, mohol používateľom poskytovať komunikačné služby alebo platobné služby, pokiaľ nie sú vďaka spracovaniu, prenosu alebo predaju údajov používateľov získavané ďalšie výnosy;
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b
b)  celková výška zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas príslušného účtovného obdobia prekračuje 50 000 000 EUR.
b)  celková výška zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas príslušného účtovného obdobia prekračuje 40 000 000 EUR.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)  v prípade služby, na ktorú sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. ca), sa príslušný digitálny obsah zobrazí na zariadení používateľa v čase, keď sa zariadenie používa v danom členskom štáte v danom zdaňovacom období s cieľom prístupu k digitálnemu rozhraniu;
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 6
6.  Údaje, ktoré možno zbierať od používateľov na účely uplatňovania tejto smernice, sa obmedzia na údaje o členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú užívatelia, bez toho, aby bola možná identifikácia týchto používateľov.
6.  Údaje, ktoré možno zbierať od používateľov na účely uplatňovania tejto smernice, sa obmedzia na údaje o členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú užívatelia, bez toho, aby bola možná identifikácia týchto používateľov. Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s daňou z digitálnych služieb sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 vrátane spracovania, ktoré môže byť potrebné v súvislosti s IP adresami alebo s inými prostriedkami geolokalizácie.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 6 a (nový)
6a.   Komisia zanalyzuje, či by zavedenie mechanizmu riešenia sporov viedlo k ďalšiemu zvýšeniu účinnosti a efektívnosti riešenia sporov medzi členskými štátmi. Komisia o tom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu a v prípade potreby aj legislatívny návrh.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1
Sadzba dane z digitálnych služieb predstavuje 3 %.
Sadzba dane z digitálnych služieb je stanovená na 3 %.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 3 – pododsek 1 a (nový)
Ak sa uplatňuje písmeno b) tohto odseku, Komisia vykoná každé tri roky audit daňového priznania k dani z digitálnych služieb, ktoré bolo podané v členskom štáte identifikácie.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Článok 13 – odsek 2
2.  Ak sa na zdaniteľnú osobu prestane vzťahovať povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte identifikácie určenom podľa článku 10 ods. 3 písm. b), zdaniteľná osoba zmení svoj členský štát identifikácie v súlade s požiadavkami v článku 10.
2.  Ak sa na zdaniteľnú osobu prestane vzťahovať povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte identifikácie určenom podľa článku 10 ods. 3 písm. b), zdaniteľná osoba zmení svoj členský štát identifikácie v súlade s požiadavkami v článku 10, bez toho aby bol dotknutý článok 2a.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Článok 13 – odsek 2 a (nový)
2a.   Ak sa na zdaniteľnú osobu prestane vzťahovať povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte identifikácie určenom podľa článku 10 ods. 3 písm. b), zdaniteľná osoba sa môže rozhodnúť, že si ponechá členský štát identifikácie, keďže táto zdaniteľná osoba môže byť povinná zaplatiť daň z digitálnych služieb v danom členskom štáte opäť v ďalšom zdaňovacom období. Ak zdaniteľná osoba nie je povinná zaplatiť daň z digitálnych služieb v danom členskom štáte počas obdobia viac ako dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, zmení svoj členský štát identifikácie v súlade s požiadavkami v článku 10.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Článok 17 – odsek 2
2.  Opravy uvedené v odseku 1 sa predložia elektronicky členskému štátu identifikácie v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. Zmeny po uplynutí takejto lehoty sa riadia pravidlami a postupmi uplatniteľnými v každom členskom štáte, v ktorom je splatná daň z digitálnych služieb.
2.  Zmeny uvedené v odseku 1 sa predložia elektronicky členskému štátu identifikácie v lehote do dvoch rokov od uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. Zmeny po uplynutí takejto lehoty sa riadia pravidlami a postupmi uplatniteľnými v každom členskom štáte, v ktorom je splatná daň z digitálnych služieb.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 3
3.  Členské štáty môžu prijať aj opatrenia na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu vo vzťahu k dani z digitálnych služieb.
3.  Členské štáty prijmú opatrenia, vrátane postihov a sankcií, na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu vo vzťahu k dani z digitálnych služieb.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 5 a (nový)
5a.   Po prijatí tejto smernice Komisia predloží legislatívny návrh na zahrnutie zverejňovania informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami do smernice 2013/34/EÚ, pričom celková suma dane z digitálnych služieb zaplatená zdaniteľnou osobou v rôznych členských štátoch bude zaradená do zoznamu povinných štandardov podávania správ podľa jednotlivých krajín.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Kapitola 4 – názov
ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA
ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA A POVINNÁ VÝMENA INFORMÁCIÍ
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Článok -20 (nový)
Článok -20
Automatická a povinná výmena informácií
Aby daňové orgány mohli riadne posúdiť splatnú daň a s cieľom zabezpečiť riadne a jednotné vykonávane tejto smernice je výmena informácií v daňových záležitostiach automatická a povinná, ako sa stanovuje v smernici Rady 2011/16/EÚ. Členské štáty pridelia svojim vnútroštátnym daňovým správam primerané ľudské, odborné a rozpočtové zdroje, ako aj zdroje na odbornú prípravu zamestnancov daňovej správy zameranú na cezhraničnú daňovú spoluprácu a automatickú výmenu informácií, aby sa zabezpečilo úplné vykonanie tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Článok 24 a (nový)
Článok 24a
Správa a preskúmanie
Dva roky od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia vykoná posúdenie uplatňovania tejto smernice a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej sa v prípade potreby priložia návrhy na jej preskúmanie v súlade so zásadami spravodlivého zdaňovania digitálneho odvetvia.
Komisia posúdi najmä:
a)  zvýšenie sadzby dane z digitálnych služieb z 3 % na 5 % spolu so zodpovedajúcou daňovou úľavou s cieľom obmedziť rozdiel v efektívnych sadzbách dane medzi tradičnými a digitálnymi spoločnosťami;
b)  rozsah pôsobnosti dane z digitálnych služieb vrátane rozšírenia takéhoto rozsahu na zahrnutie predaja tovarov alebo služieb, ktoré sú uzatvárané online prostredníctvom digitálnych rozhraní;
c)  výšku dane zaplatenej v každom členskom štáte;
d)  druh digitálnych činností patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;
e)  potenciálne praktiky daňového plánovania, ktoré subjekty použili, aby sa vyhli plateniu dane z digitálnych služieb;
f)  fungovanie jednotného kontaktného miesta, spolupráca medzi členskými štátmi; a
g)  celkový vplyv na vnútorný trh vzhľadom na možné narušenie hospodárskej súťaže.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Článok 24 b (nový)
Článok 24b
Oznamovacie povinnosti
Členské štáty každoročne Komisii oznamujú príslušné číselné údaje a informácie o platení dane z digitálnych služieb subjektmi, o fungovaní jednotného kontaktného miesta a o spolupráci s ostatnými členskými štátmi na účely výberu a platenia dane.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Článok 25 a (nový)
Článok 25a
Doložka o ukončení platnosti podmienená trvalými opatreniami
Daň z digitálnych služieb je dočasným opatrením, ktoré bude nahradené trvalým riešením; preto účinnosť tejto smernice skončí, a to prijatím, podľa toho, čo nastane skôr:
a)  smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou;
b)  smerníc Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb a spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb vrátane digitálnej stálej prevádzkarne podľa návrhu v legislatívnych uzneseniach Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb; alebo
c)  smernice, ktorou sa vykonáva politická dohoda dosiahnutá na medzinárodnom fóre, ako je OECD alebo OSN.

Zdaňovanie príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou *
PDF 202kWORD 55k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (COM(2018)0147 – C8-0138/2018 – 2018/0072(CNS))
P8_TA(2018)0524A8-0426/2018

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0147),

–  so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0138/2018),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym Parlamentom, írskym Parlamentom, maltským Parlamentom a holandskou Druhou komorou, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0426/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  Rýchla transformácia svetového hospodárstva v dôsledku digitalizácie vyvíja nový tlak na systémy dane z príjmov právnických osôb na úrovni Únie aj na medzinárodnej úrovni, čím sa spochybňuje schopnosť účinne stanoviť, kde a v akej výške majú digitálne spoločnosti platiť dane. Hoci potrebu prispôsobiť pravidlá zdaňovania právnických osôb na podmienky digitálneho hospodárstva sa uznáva na medzinárodnej úrovni organizáciami ako G20, dosiahnutie dohody na globálnej úrovni bude pravdepodobne zložité.
(1)  Rýchla transformácia svetového hospodárstva v dôsledku digitalizácie vyvíja nový tlak na systémy dane z príjmov právnických osôb na úrovni Únie aj na medzinárodnej úrovni, čím sa spochybňuje schopnosť účinne stanoviť, kde a v akej výške majú digitálne spoločnosti platiť dane. Hoci potrebu prispôsobiť pravidlá zdaňovania právnických osôb na podmienky digitálneho hospodárstva sa uznáva na medzinárodnej úrovni organizáciami ako G20, dosiahnutie dohody na globálnej úrovni bude pravdepodobne zložité a nedôjde k nemu v blízkej budúcnosti.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)   V digitálnom veku sa údaje stali novým hospodárskym zdrojom popri práci a tradičných zdrojoch v minulosti a nadnárodné spoločnosti, ktoré vo veľkej miere využívajú digitálne činnosti, príliš často vytvárajú daňové konštrukcie, ktoré im umožňujú vyhnúť sa plateniu daní alebo plateniu daní uniknúť, a preto je potrebné vypracovať nový prístup, aby sa zaviedol spravodlivý a udržateľný systém digitálneho zdaňovania, ktorý zabezpečí, aby digitálne spoločnosti platili dane tam, kde sa uskutočňuje ich skutočná hospodárska činnosť.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  V správe o opatrení č. 1 akčného plánu týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) s názvom „Riešenie daňových výziev v digitálnom hospodárstve“, ktorú uverejnila OECD v októbri 2015, sa stanovili rôzne prístupy k zdaňovaniu digitálneho hospodárstva, ktoré OECD ďalej preskúmala v dokumente „Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie – predbežná správa 2018“. So zrýchľovaním digitálnej transformácie hospodárstva existuje rastúca potreba nachádzať riešenia na zabezpečenie spravodlivého a účinného zdaňovania digitálnych spoločností.
(2)  V správe o opatrení č. 1 akčného plánu týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) s názvom „Riešenie daňových výziev v digitálnom hospodárstve“, ktorú uverejnila OECD v októbri 2015, sa stanovili rôzne prístupy k zdaňovaniu digitálneho hospodárstva, ktoré OECD ďalej preskúmala v dokumente „Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie – predbežná správa 2018“. So zrýchľovaním digitálnej transformácie hospodárstva existuje rastúca a naliehavá potreba nachádzať riešenia na zabezpečenie spravodlivého a účinného zdaňovania digitálnych spoločností. Doteraz však činnosť OECD zameraná na zdaňovanie digitálneho hospodárstva nedosiahla dostatočný pokrok, čo dokazuje potrebu pokročiť v tejto oblasti na úrovni Únie. Bez ohľadu na ťažkosti spojené s dosiahnutím globálnej dohody a na opatrenia, ktoré Únia prijíma touto smernicou, by sa naďalej malo vyvíjať veľké úsilie o dosiahnutie takejto dohody. Ak však nebude existovať spoločný prístup na úrovni Únie, členské štáty budú prijímať jednostranné riešenia, čo povedie k regulačnej neistote a skomplikuje to situáciu spoločnostiam, ktoré pôsobia cezhranične, a daňovým orgánom. Ako žiadal Výbor Európskeho parlamentu pre pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (PANA) a Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE2), mal by sa zriadiť splnomocnený daňový orgán OSN, ktorý bude slúžiť ako fórum na debaty a diskusie o globálnych dohodách a iných otázkach súvisiacich s medzinárodným daňovým systémom.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Európsky parlament vo svojich záverečných správach Vyšetrovacieho výboru pre pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky a Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku poukazuje na potrebu zaoberať sa výzvami súvisiacimi s digitálnym hospodárstvom.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  V záveroch Európskej rady z 19. októbra 2017 sa zdôraznila potreba účinného a spravodlivého systému zdaňovania prispôsobeného potrebám digitálneho veku a bolo v nich vyjadrené očakávanie vhodných návrhov Komisie, ktoré by mala predložiť do začiatku roka 201815. V záveroch Rady ECOFIN z 5. decembra 2017 sa podčiarkuje, že globálne akceptované vymedzenie pojmu stála prevádzkareň a súvisiace pravidlá transferového oceňovania a prideľovania zisku by mali takisto ostať kľúčovými aspektmi pri riešení výziev v oblasti zdaňovania ziskov digitálneho hospodárstva „a nabáda“ na úzku spoluprácu medzi EÚ, OECD a ďalšími medzinárodnými partnermi v reakcii na výzvy týkajúce sa zdaňovania ziskov digitálneho hospodárstva16. V tomto ohľade by sa od členských štátov malo vyžadovať zahrnutie pravidiel do ich vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb, aby si mohli uplatňovať svoje práva zdanenia. Preto by sa mali vyjasniť rôzne dane z príjmov právnických osôb platné v členských štátoch. Týmito pravidlami by sa malo rozšíriť vymedzenie pojmu stála prevádzkareň a mal by sa zriadiť zdaniteľný nexus pre významnú digitálnu prítomnosť v ich príslušných jurisdikciách. Okrem toho by sa mali stanoviť všeobecné zásady na prideľovanie zdaniteľného zisku takejto digitálnej prítomnosti. V zásade by sa uvedené pravidlá mali vzťahovať na všetkých daňovníkov podliehajúcich dani z príjmov právnických osôb bez ohľadu na ich daňovú rezidenciu, či už je v Únii alebo inde.
(4)  V záveroch Európskej rady z 19. októbra 2017 sa zdôraznila potreba účinného a spravodlivého systému zdaňovania prispôsobeného potrebám digitálneho veku a bolo v nich vyjadrené očakávanie vhodných návrhov Komisie, ktoré by mala predložiť do začiatku roka 201815. V záveroch Rady ECOFIN z 5. decembra 2017 sa podčiarkuje, že globálne akceptované vymedzenie pojmu stála prevádzkareň a súvisiace pravidlá transferového oceňovania a prideľovania zisku by mali takisto ostať kľúčovými aspektmi pri riešení výziev v oblasti zdaňovania ziskov digitálneho hospodárstva „a nabáda“ na úzku spoluprácu medzi EÚ, OECD a ďalšími medzinárodnými partnermi v reakcii na výzvy týkajúce sa zdaňovania ziskov digitálneho hospodárstva16.V tomto ohľade by sa od členských štátov malo vyžadovať zahrnutie pravidiel do ich vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb, aby si mohli uplatňovať svoje práva zdanenia. Preto by sa mali vyjasniť rôzne dane z príjmov právnických osôb platné v členských štátoch. Týmito pravidlami by sa malo rozšíriť vymedzenie pojmu stála prevádzkareň a mal by sa zriadiť zdaniteľný nexus pre významnú digitálnu prítomnosť v ich príslušných jurisdikciách. Okrem toho by sa mali stanoviť všeobecné zásady na prideľovanie zdaniteľného zisku takejto digitálnej prítomnosti. V zásade by sa uvedené pravidlá mali vzťahovať na všetkých daňovníkov podliehajúcich dani z príjmov právnických osôb bez ohľadu na ich veľkosť a daňovú rezidenciu, či už je v Únii alebo inde. Okrem toho sa v spoločných pravidlách stanovených v tejto smernici vyžaduje širšia harmonizácia základu dane z príjmu právnických osôb v Únii pre všetky spoločnosti. Preto by táto smernica nemala brániť návrhu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb alebo oneskoriť práce na ňom.
_________________
_________________
15 Zasadnutie Európskej rady (19. októbra 2017) – závery (dokument EUCO 14/17).
15 Zasadnutie Európskej rady (19. októbra 2017) – závery (dokument EUCO 14/17).
16 Reakcia na výzvy týkajúce sa zdaňovania ziskov digitálneho hospodárstva – závery Rady (5. decembra 2017) (FISC 346 ECOFIN 1092).
16 Reakcia na výzvy týkajúce sa zdaňovania ziskov digitálneho hospodárstva – závery Rady (5. decembra 2017) (FISC 346 ECOFIN 1092).
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Príslušné pravidlá by sa však nemali vzťahovať na subjekty, ktoré majú daňovú rezidenciu v jurisdikcii mimo Únie, s ktorou má príslušný členský štát významnej digitálnej prítomnosti platnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pokiaľ táto zmluva obsahuje ustanovenia o významnej digitálnej prítomnosti, čím vznikajú podobné práva a povinnosti v súvislosti s príslušnou jurisdikciou mimo Únie, ako sa vytvárajú touto smernicou. Cieľom je vyhnúť sa akémukoľvek konfliktu so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia s jurisdikciami mimo Únie za predpokladu, že na jurisdikcie mimo Únie sa vo všeobecnosti záväzne nevzťahuje právo Únie.
(5)  Príslušné pravidlá by sa však nemali vzťahovať na subjekty, ktoré majú daňovú rezidenciu v jurisdikcii mimo Únie, s ktorou má príslušný členský štát významnej digitálnej prítomnosti platnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pokiaľ táto zmluva obsahuje ustanovenia o významnej digitálnej prítomnosti, čím vznikajú podobné práva a povinnosti v súvislosti s príslušnou jurisdikciou mimo Únie, ako sa vytvárajú touto smernicou. Cieľom je vyhnúť sa akémukoľvek konfliktu so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia s jurisdikciami mimo Únie za predpokladu, že na jurisdikcie mimo Únie sa vo všeobecnosti záväzne nevzťahuje právo Únie. Napriek tomu, aby boli ustanovenia tejto smernice plne účinné, by členské štáty mali byť vyzvané k prípadnej úprave dohovorov o dvojitom zdanení, ktoré v súčasnosti uplatňujú, s cieľom zahrnúť ustanovenia o významnej digitálnej prítomnosti, ktoré by vytvorili podobné práva a povinnosti v súvislosti s jurisdikciami mimo Únie, ako sa stanovujú v tejto smernici. Komisia môže predložiť návrh na vytvorenie celoúniovej modelovej úpravy daňovej zmluvy, ktorá by mohla v konečnom dôsledku nahradiť tisíce dvojstranných zmlúv, ktoré uzatvorili jednotlivé členské štáty.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Kľúčovým cieľom tejto smernice je zlepšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku, aby sa vyriešili výzvy súvisiace so zdaňovaním digitalizovaného hospodárstva. Tento cieľ nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty, keď budú konať jednotlivo, pretože digitálne spoločnosti môžu podnikať cezhranične bez toho, aby mali fyzickú prítomnosť v niektorej jurisdikcii, a preto sú potrebné pravidlá na zaručenie toho, že budú platiť dane v jurisdikciách, kde vytvárajú zisk. Vzhľadom na tento cezhraničný rozmer iniciatíva na úrovni Únie pridáva hodnotu v porovnaní s tým, čo by mohol dosiahnuť veľký počet vnútroštátnych opatrení. Na zabezpečenie harmonizovaného vykonávania pravidiel týkajúcich sa významnej digitálnej prítomnosti vo vnútri Únie je potrebná spoločná iniciatíva na celom vnútornom trhu. Jednostranné a rozdielne prístupy jednotlivých členských štátov by mohli byť neúčinné a viesť k fragmentácii jednotného trhu, pretože by vznikli rozpory medzi vnútroštátnymi politikami, narušenia a daňové prekážky pre podniky v Únii. Keďže ciele tejto smernice je možné lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.
(8)  Kľúčovým cieľom tejto smernice je zlepšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku, aby sa vyriešili výzvy súvisiace so zdaňovaním digitalizovaného hospodárstva, a to pri rešpektovaní zásady daňovej neutrality, ale aj voľného pohybu služieb v rámci jednotného trhu, a bez rozlišovania medzi spoločnosťami Únie a spoločnosťami, ktoré nie sú usídlené v Únii. Tento cieľ nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty, keď budú konať jednotlivo, pretože digitálne spoločnosti môžu podnikať cezhranične bez toho, aby mali fyzickú prítomnosť v niektorej jurisdikcii, alebo iba s malou prítomnosťou, a preto sú potrebné pravidlá na zaručenie toho, že budú platiť dane v jurisdikciách, kde vytvárajú zisk. Vzhľadom na tento cezhraničný rozmer iniciatíva na úrovni Únie pridáva hodnotu v porovnaní s tým, čo by mohol dosiahnuť veľký počet vnútroštátnych opatrení. Na zabezpečenie harmonizovaného vykonávania pravidiel týkajúcich sa významnej digitálnej prítomnosti vo vnútri Únie je potrebná spoločná iniciatíva na celom vnútornom trhu. Jednostranné a rozdielne prístupy jednotlivých členských štátov by mohli byť neúčinné a viesť k fragmentácii jednotného trhu, pretože by vznikli rozpory medzi vnútroštátnymi politikami, narušenia a daňové prekážky pre podniky v Únii. Osobitná pozornosť by sa preto mala venovať zabezpečeniu toho, aby bol prístup Únie spravodlivý a nediskriminoval žiaden konkrétny členský štát. Keďže ciele tejto smernice je možné lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  S cieľom zriadiť súdržný a jednotný rámec pre daňový základ všetkých spoločností by sa pojem významnej digitálnej prítomnosti a riešenia uvedené v tejto smernici zároveň mali stať neoddeliteľnou súčasťou smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 b (nové)
(8b)  Ak tento návrh nepovedie k dohode, a tým nedosiahne odstránenie narušení hospodárskej súťaže a daňových prekážok pre podniky v Únii, Komisia by mala predložiť nový návrh na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európsky parlament a Rada konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom pre prijímanie potrebných smerníc.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)  Je potrebné, aby sa akékoľvek spracúvanie osobných údajov uskutočňované v kontexte tejto smernice uskutočnilo v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67917, vrátane povinnosti poskytnúť primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek uvedeného nariadenia, predovšetkým požiadaviek týkajúcich sa zákonnosti spracúvania, zaistenia bezpečnosti spracúvania, poskytovania informácií a práva dotknutých osôb, špecificky navrhnutej ochrany údajov a štandardnej ochrany údajov. Vždy, keď je to možné, by osobné údaje mali byť anonymizované.
(9)  Je potrebné, aby sa akékoľvek spracúvanie osobných údajov uskutočňované v kontexte tejto smernice uskutočnilo v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67917, vrátane povinnosti poskytnúť primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek uvedeného nariadenia, predovšetkým požiadaviek týkajúcich sa zákonnosti spracúvania, zaistenia bezpečnosti spracúvania, poskytovania informácií a práva dotknutých osôb, špecificky navrhnutej ochrany údajov a štandardnej ochrany údajov, pri riadnom zohľadnení zásad nutnosti a primeranosti. Vždy, keď je to možné, by osobné údaje mali byť anonymizované. Údaje, ktoré je možné zhromažďovať od používateľov na účely uplatňovania tejto smernice, by mali byť prísne obmedzené na údaje indikujúce členský štát, v ktorom sa používatelia nachádzajú, bez možnosti identifikácie používateľa.
__________________
__________________
17 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
17 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)  Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia jej účinnosti a Rade by o tom mala podať správu. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie. Mal by sa zriadiť poradný výbor DigiTax, aby preskúmaval otázky týkajúce sa uplatňovania smernice.
(10)  Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice po uplynutí [troch rokov od nadobudnutia jej účinnosti]podať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade, najmä o administratívnej záťaži a dodatočných nákladoch pre spoločnosti, a najmä malé a stredné podniky (MSP), o vplyve systému zdaňovania ustanoveného v tejto smernici na príjmy členských štátov, o vplyve na osobné údaje používateľov a vplyve na jednotný trh ako celok, s osobitným zreteľom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú nové pravidlá stanovené v tejto smernici. Preskúmanie by malo tiež preskúmať, či by sa mali zmeniť druhy služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, alebo vymedzenie pojmu významnej digitálnej prítomnosti. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie. Mal by sa zriadiť poradný výbor DigiTax, aby preskúmaval otázky týkajúce sa uplatňovania smernice. Tento výbor by mal zverejňovať svoje programy a pred ich výberom by sa malo zabezpečiť, aby členovia tohto výboru nemali žiadne konflikty záujmov. Na schôdze výboru by sa mal pozývať aj pozorovateľ zastupujúci Európsky parlament.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Vzhľadom na administratívne náklady významnej digitálnej prítomnosti by sa malo zabezpečiť, aby MSP neúmyselne nespadali do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Komisia by v rámci procesu preskúmania mala zistiť rozsah, v akom táto smernica nepriaznivo ovplyvňuje MSP.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)   Keďže ustanovenia tejto smernice majú predstavovať trvalé a komplexné riešenie otázky digitálneho zdaňovania, dočasné riešenie zdanenia digitálnych služieb, ako je stanovené v smernici o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb, sa automaticky prestane uplatňovať, keď sa začnú uplatňovať ustanovenia tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1
Táto smernica sa uplatňuje na subjekty bez ohľadu na to, kde majú sídlo, na účely zdaňovania právnických osôb, či už je to v členskom štáte alebo v tretej krajine.
Táto smernica sa uplatňuje na subjekty bez ohľadu na ich veľkosť a na to, kde majú sídlo, na účely zdaňovania právnických osôb, či už je to v členskom štáte alebo v tretej krajine.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 6
6.  Členský štát, v ktorom sa zariadenie používateľa používa, sa určí podľa adresy IP zariadenia, prípadne, ak je to potrebné, presnejšie pomocou akejkoľvek inej metódy geolokalizácie.
6.  Členský štát, v ktorom sa zariadenie používateľa používa, sa určí podľa adresy IP zariadenia, prípadne, ak je to potrebné, presnejšie pomocou akejkoľvek inej metódy geolokalizácie, bez toho, aby bola možná identifikácia používateľa, v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679. Daňový orgán členských štátov musí byť informovaný o metóde použitej na určenie polohy používateľov.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 7 a (nový)
7a.   Daňovník je povinný poskytnúť daňovým orgánom všetky informácie, ktoré sú relevantné na určenie významnej digitálnej prítomnosti v súlade s týmto článkom.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 5 – písmeno a
a)  zhromažďovanie, ukladanie, spracúvanie, analýza, nasadzovanie a predaj údajov používateľa;
a)  zhromažďovanie, ukladanie, spracúvanie, analýza, využívanie, prenos, nasadzovanie a predaj údajov používateľa;
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 6 a (nový)
6a.   Členské štáty vyčlenia svojím vnútroštátnym daňovým správam primerané ľudské zdroje, odborné znalosti a rozpočtové zdroje, ako aj zdroje na odbornú prípravu zamestnancov, aby dokázali priradiť zisky stálej prevádzkarni, a aby odrážali digitálne činnosti v tomto členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Článok 5 a (nový)
Článok 5a
1.  Do ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia vydá pre daňové orgány usmernenia o tom, ako sa majú významná digitálna prítomnosť a digitálne služby identifikovať, merať a zdaňovať. Tieto pravidlá sa harmonizujú v celej Únii a vydávajú sa vo všetkých úradných jazykoch Únie.
2.  Na základe usmernení podľa prvého odseku Komisia vydá pre spoločnosti usmernenia s jasnou metodikou vlastného posudzovania, či a ktoré z ich činností sa považujú za významnú digitálnu prítomnosť. Tieto usmernenia sa vydávajú vo všetkých úradných jazykoch Únie a sprístupňujú sa na webovom sídle Komisie.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Článok 5 b (nový)
Článok 5b
Administratívna spolupráca
S cieľom zaručiť jednotné uplatňovanie tejto smernice v Európskej únii je výmena informácií v daňových záležitostiach automatická a povinná, ako stanovuje smernica Rady 2011/16/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Článok 6 – nadpis
Preskúmanie
Správa o vykonávaní a preskúmanie
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Článok 6 – odsek 1
1.  Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia jej účinnosti a Rade o tom podá správu.
1.  Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice do ... [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Európskemu parlamentu a Rade o tom podá správu. V tejto správe sa bude klásť osobitný dôraz na administratívnu záťaž a dodatočné náklady pre spoločnosti, a najmä MSP, vplyv systému zdaňovania ustanoveného v tejto smernici na príjmy členských štátov, vplyv na osobné údaje používateľov a vplyv na jednotný trh ako celok, s osobitným zreteľom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú nové pravidlá stanovené v tejto smernici. Správa by mala tiež preskúmať, či by sa mali zmeniť druhy služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, alebo vymedzenie pojmu významnej digitálnej prítomnosti.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Článok 6 a (nový)
Článok 6a:
Vykonávanie delegovania právomocí
1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od ... [deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice].
3.  Delegovanie právomoci uvedené môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí Rade.
5.  Delegovaný akt prijatý nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Článok 6 b (nový)
Článok 6b
Odvolanie
Spoločnosti, tak z Únie, ako aj mimo nej, sa môžu odvolať proti rozhodnutiu, že služby, ktoré poskytujú, sú digitálnymi službami podľa vnútroštátneho práva.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Článok 6c (nový)
Článok 6c
Informovanie Európskeho parlamentu
Európsky parlament je informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti uvedeným aktom a o odvolaní delegovania právomocí Radou.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 6 d (nový)
Článok 6d
Mandát Európskej komisii na rokovania o daňových zmluvách s tretími krajinami
Členské štáty na Komisiu delegujú právomoc rokovať v ich mene o revízii alebo prijatí daňových zmlúv s tretími krajinami v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o zahrnutie vymedzenia významnej digitálnej prítomnosti na daňové účely.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 2
2.  Výbor DigiTax sa skladá zo zástupcov členských štátov a Komisie. Predsedom výboru je zástupca Komisie. Služby sekretariátu pre výbor poskytuje Komisia.
2.  Výbor DigiTax sa skladá zo zástupcov členských štátov, Komisie a pozorovateľa zastupujúceho Európsky parlament. Predsedom výboru je zástupca Komisie. Služby sekretariátu pre výbor poskytuje Komisia. Výbor zverejňuje svoje programy a jeho účastníci sú pred ich vybratím zbavení prípadného konfliktu záujmov. Zainteresovaným stranám vrátane sociálnych partnerov sa umožní účasť na podstatných stretnutiach ako pozorovateľom.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 4
4.  Výbor DigiTax bude preskúmavať otázky týkajúce sa uplatňovania tejto smernice, keď ich predloží predseda výboru, či už z vlastnej iniciatívy predsedu, alebo na základe žiadosti zástupcu členského štátu, a informuje Komisiu o svojich záveroch.
4.  Výbor DigiTax preskúmava otázky týkajúce sa uplatňovania tejto smernice, keď ich predloží predseda výboru, či už z vlastnej iniciatívy predsedu, alebo na základe žiadosti Európskeho parlamentu alebo zástupcu členského štátu, a informuje Komisiu o svojich záveroch.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový)
Výbor DigiTax vypracúva výročnú správu o svojich činnostiach a zisteniach a postupuje túto správu Parlamentu, Rade a Komisii.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 4 a (nový)
4a.  Výbor DigiTax overuje a kontroluje správne vykonávanie tejto smernice spoločnosťami. Je oprávnený zhromažďovať a využívať údaje, ktoré získa od vnútroštátnych daňových orgánov, s cieľom preskúmavať riadne vykonávanie pravidiel týkajúcich sa významnej digitálnej prítomnosti a je orgánom, ktorý uľahčuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi s cieľom minimalizovať možnosť dvojitého zdanenia a dvojitého nezdanenia.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1
Údaje, ktoré je možné zhromažďovať od používateľov na účely uplatňovania tejto smernice, sú obmedzené na údaje indikujúce členský štát, v ktorom sa používatelia nachádzajú, bez možnosti identifikácie používateľa.
Údaje, ktoré je možné zhromažďovať od používateľov na účely uplatňovania tejto smernice, sú obmedzené na údaje indikujúce členský štát, v ktorom sa používatelia nachádzajú, bez možnosti identifikácie používateľa. Akékoľvek spracovanie osobných údajov vykonávané na účely uplatňovania tejto smernice je v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 9 a (nový)
Článok 9a
Spojenie so zdanením digitálnych služieb formou dane z výnosov
Po začatí uplatňovania tejto smernice automaticky vyprší platnosť smernice o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb.

Irán, najmä prípad Nasrín Sutúdeovej
PDF 133kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o Iráne, najmä o prípade Nasrín Sutúdeovej (2018/2967(RSP))
P8_TA(2018)0525RC-B8-0562/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu pre situáciu obhajcov ľudských práv o Iráne z 29. novembra 2018, osobitného spravodajcu pre nezávislosť sudcov a právnikov, predsedu pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie, predsedu pracovnej skupiny pre otázku diskriminácie žien v oblasti práva a v praxi a osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia a iného krutého zaobchádzania, slobody prejavu online a offline a obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 27. septembra 2018,

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia a prejavu Nasrín Sutúdeovej v roku 2012,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966, ktorých je Irán zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na chartu iránskeho prezidenta o právach občanov,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prominentná iránska právnička v oblasti ľudských práv Nasrín Sutúde bola 13. júna 2018 zatknutá po tom, ako zastupovala ženu zadržiavanú za to, že pokojne protestovala proti iránskemu zákonu o povinnom nosení hidžábu tým, že si ho na verejnosti sňala; keďže Nasrín Sutúde je od zatknutia v ženskej väznici Evin a 26. novembra 2018 začala svoju tretiu hladovku na protest proti tomu, že iránske orgány odmietli Fahradovi Mejsamímovi poskytnúť nemocničnú liečbu;

B.  keďže Nasrín Sutúde bola informovaná, že bola zadržaná v dôsledku odsúdenia na päť rokov odňatia slobody, ktoré voči nej v jej neprítomnosti roku 2015 vyniesol sudca revolučného súdu; keďže bola obvinená zo „skrytej špionáže“;

C.  keďže Nasrín Sutúde bola v jej neprítomnosti v roku 2012 udelená Sacharovova cenu za slobodu myslenia za jej prácu a oddanosť ľudským právam; keďže Nasrín Sutúde sa dlho a neúnavne zasadzuje za ľudské práva v Iráne a dôsledku tohto úsilia už niekoľko rokov strávila vo väzení; keďže jej trestné stíhanie a obvinenia vznesené proti nej svedčia o tom, že iránska justícia kriminalizuje pôsobenie aktivistov v oblasti ľudských práv;

D.  keďže Nasrín Sutúde pri viacerých príležitostiach verejne hovorila o nedostatkoch právneho štátu v Iráne a nedostatkoch jeho justičného systému; keďže zatknutie Nasrín Sutúdeovej je súčasťou vystupňovaných zásahov proti ochrancom práv žien v Iráne; keďže obhajcovia práv žien, ktorí sa aktívne zasadzovali za posilnenie postavenia a práva žien, boli obťažovaní, svojvoľne zatýkaní a zadržiavaní a ich práva na spravodlivé súdne konanie a riadny proces boli porušené;

E.  keďže v septembri 2018 bol jej manžel Rezá Chándan zatknutý počas pokojnej demonštrácie na prepustenie Nasrín Sutúdeovej a bol okrem iného obvinený zo „šírenia propagandy proti systému“ a „propagovania ukazovania sa na verejnosti bez zahalenia“;

F.  keďže občianska spoločnosť v Iráne čoraz častejšie protestuje proti chudobe, inflácii, korupcii a politickému autoritatívnemu režimu a iránske orgány reagujú tvrdými represiami; keďže iránska spravodajská služba zintenzívnila zásahy proti pracovníkom občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, právnikom, environmentálnym aktivistom, obhajcom práv žien, študentom, učiteľom, šoférom nákladných vozidiel a mierovým aktivistom; keďže v roku 2018 iránske orgány zintenzívnili represie voči tým, ktorí sa snažili pokojne uplatňovať práva na slobodu prejavu, združovanie a pokojného zhromažďovania a uväznili stovky ľudí na základe všeobecných a nejasne formulovaných obvinení z ohrozenia národnej bezpečnosti;

G.  keďže odborníci OSN na ľudské práva vyzvali Irán, aby zaručil práva obhajcov ľudských práv a právnikov, ktorí boli uväznení za verejnú podporu protestov proti povinnému noseniu hidžábu v Iráne;

H.  keďže osobitný spravodajca pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne zopakoval vážne obavy, ktoré predtým vyjadril generálny tajomník OSN, vysoký komisár OSN pre ľudské práva, a jeho predchodca, pokiaľ ide o pokračujúce popravy mladistvých páchateľov v Iráne;

I.  keďže v správach osobitného spravodajcu o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne a generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov boli opísané prípady vážneho porušovania práv náboženských a etnických menšín, vrátane obvinení z diskriminácie náboženských menšín vrátane kresťanov a prívržencov bahaizmu;

J.  keďže iránske súdy zlyhávajú pri poskytovaní riadneho procesu a spravodlivého súdneho konania tým, že zamedzujú prístup k právnemu poradenstvu, najmä počas vyšetrovania a odopierajú návštevy konzulov, OSN alebo humanitárnych organizácií; keďže rozsudky iránskeho súdnictva sú často založené na nejasných alebo nešpecifikovaných obvineniach z ohrozenia národnej bezpečnosti a špionáže;

K.  keďže sa vyskytli mnohé správy o neľudských a ponižujúcich podmienkach vo väzniciach a o nedostatočnom prístupe k zdravotnej starostlivosti počas zadržiavania s cieľom zastrašiť, potrestať alebo donútiť zadržiavané osoby, čo je v rozpore so štandardnými minimálnymi pravidlami OSN pre zaobchádzanie s väzňami;

L.  keďže 12. apríla 2018 Rada predĺžila do 13. apríla 2019 svoje reštriktívne opatrenia reagujúce na závažné porušovanie ľudských práv v Iráne vrátane zmrazenia aktív a zákazu udeľovania víz jednotlivcom a subjektom zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv a zákazu vývozu vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, do Iránu a vybavenia na monitorovanie telekomunikácií;

M.  keďže EÚ a Irán zorganizovali 26. novembra 2018 v Bruseli štvrté zasadnutie politického dialógu na vysokej úrovni; keďže diskusie o ľudských právach prebehli ako neoddeliteľná súčasť politického dialógu medzi EÚ a Iránom a ako pokračovanie pravidelných výmen, ktoré sa konali v novembri 2017 a vo februári 2016;

N.  keďže samotné vykonávanie charty o právach občanov by bolo krokom k zlepšeniu občianskych práv iránskeho ľudu;

1.  vyzýva vládu Iránu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila Nasrín Sutúdeovú; oceňuje Nasrín Sutúdeovú za odvahu a odhodlanie; naliehavo vyzýva iránsky súdny systém, aby rešpektoval riadny proces a spravodlivé súdne konanie a aby zverejnil informácie o obvineniach vznesených proti Nasrín Sutúdeovej;

2.  vyzýva iránske orgány, aby zaručili, aby sa pri zaobchádzaní s Nasrín Sutúdeovou počas jej zadržiavania dodržiavali podmienky ustanovené v Súbore zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zadržiavania alebo väznenia, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 43/173 z 9. decembra 1988; zdôrazňuje, že iránske orgány musia zaručiť bezpečnosť a dobré životné podmienky všetkých zadržiavaných osôb, a to aj prostredníctvom poskytovania primeranej zdravotnej starostlivosti; vyzýva iránske orgány, aby vyšetrili všetky obvinenia zo zlého zaobchádzania vo väzbe a postavili zodpovedné osoby pred súd; odsudzuje systematické mučenie, ktoré sa vykonáva v iránskych väzniciach, a vyzýva na okamžité ukončenie všetkých foriem mučenia a zlého zaobchádzania so všetkými väzňami; vyzýva Irán, aby zákonom a v praxi zabezpečil, aby nikto nebol vystavený mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu;

3.  vyzýva iránsku vládu, aby dodržiavala ľudské práva a základné slobody vrátane slobody presvedčenia a prejavu; žiada prepustenie všetkých osôb zadržiavaných za pokojné uplatňovanie práv na slobodu zhromažďovania, presvedčenia a prejavu vrátane Rezu Chándana, ako aj ďalších obhajcov ľudských práv, environmentálnych aktivistov, odborárov, aktivistov za práva žien a väzňov svedomia; vyzýva iránske orgány, aby plne rešpektovali všeobecné ľudské práva všetkých ľudí, najmä právo na slobodu prejavu online i offline; vyzýva iránske orgány, aby dodržiavali a chránili práva pokojného zhromažďovania a aby sa zdržali používania násilia pri rozháňaní nemierových zhromaždení;

4.  vyjadruje solidaritu s kampaňou proti povinným pravidlám týkajúcim sa obliekania v krajine; odsudzuje zadržiavanie žien, ktoré si rámci kampane sňali šatky z hláv, a žiada ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie;

5.  vyjadruje solidaritu s Iráncami, ktorí demonštrujú za zlepšenie svojej sociálnej a hospodárskej situácie a snažia sa presadiť svoje sociálne a hospodárske práva;

6.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zatýkaním osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu po vstupe do Iránu; zdôrazňuje, že tieto zatknutia predstavujú sú prekážkou pre medziľudské kontakty, a vyzýva iránske orgány, aby umožnili všetkým Iráncom bezpečne cestovať do svojej rodnej krajiny;

7.  vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili právo všetkých obvinených na právneho zástupcu podľa vlastného výberu vo všetkých súdnych prípadoch bez zbytočných obmedzení a na spravodlivý proces v súlade s medzinárodnými záväzkami Iránu v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyzýva iránsku vládu, aby zabezpečila riadne procesné práva všetkých občanov zadržiavaných v Iráne a aby im zaručila spravodlivý súdny proces;

8.  vyzýva iránske orgány, aby zaručili náboženskú slobodu v súlade s iránskou ústavou a jej medzinárodnými záväzkami, a aby zastavili diskrimináciu náboženských menšín, ako aj neveriacich; odsudzuje systematické prenasledovanie bahájskej menšiny; ďalej vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili, aby všetci, ktorí majú pobyt v krajine, mali pred zákonom rovnakú ochranu bez ohľadu na etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru;

9.  vyzýva iránske orgány, aby za každých okolností zaručili, aby všetci obhajcovia ľudských práv v Iráne mohli vykonávať svoju legitímnu činnosť v oblasti ľudských práv bez strachu z represálií a bez akýchkoľvek obmedzení vrátane pozbavenia osobnej slobody, zastrašovania a súdneho obťažovania; vyzýva iránske orgány, aby zastavili všetky akty zastrašovania a represálií proti obhajcom ľudských práv vrátane komunikácie s úradníkmi EÚ a OSN a nezávislými organizáciami pre ľudské práva;

10.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby zintenzívnili svoje úsilie na podporu ohrozených nositeľov Sacharovovej ceny vrátane Nasrín Sutúdeovej a iných, ktorí boli zatknutí alebo odsúdení, alebo ktorí čelia trestu smrti alebo zjavne nespravodlivým súdnym procesom v tretích krajinách;

11.  vyzýva členské štáty EÚ s diplomatickými misiami na mieste, aby v plnej miere vykonávali usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a aby poskytli všetku vhodnú podporu Nasrín Sutúdeovej a ďalším obhajcom ľudských práv vrátane väzenských návštev, monitorovania súdnych procesov a poskytovania právnej alebo akejkoľvek inej formy pomoci, ktorú by mohli potrebovať;

12.  dôrazne odsudzuje uplatňovanie trestu smrti vrátane jeho využívania u mladistvých páchateľov a vyzýva iránske orgány, aby zaviedli okamžité moratórium na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu; berie na vedomie zmeny zákona o obchodovaní s drogami, ktoré by mali obmedziť ukladanie trestu smrti;

13.  opakovane vyzýva Irán, aby prehĺbil svoju spoluprácu s medzinárodnými mechanizmami v oblasti ľudských práv prostredníctvom spolupráce s osobitnými spravodajcami a osobitnými mechanizmami, a to aj prostredníctvom schvaľovania žiadostí o prístup do krajiny držiteľmi mandátov; zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce s Radou pre ľudské práva;

14.  vyzýva EÚ, vrátane podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, a členské štáty, aby systematicky nastoľovali otázky týkajúce sa ľudských práv vo verejných a súkromných otázkach s iránskymi orgánmi na bilaterálnych a multilaterálnych fórach, a to aj pokiaľ ide o situáciu politických väzňov a obhajcov ľudských práv a slobodu prejavu a združovania, ako základnú podmienku ďalšieho pokroku v oblasti hospodárskych a politických vzťahov; vyjadruje podporu diskusiám o ľudských právach; zdôrazňuje však, že je potrebný formálny dialóg medzi EÚ a Iránom o ľudských právach založený na univerzálnych ľudských právach;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov a vláde a parlamentu Iránu.


Egypt, najmä situácia obhajcov ľudských práv
PDF 150kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o Egypte, najmä o situácii obhajcov ľudských práv (2018/2968(RSP))
P8_TA(2018)0526RC-B8-0568/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenie z 8. februára 2018 o popravách v Egypte(1), uznesenie z 10. marca 2016 o Egypte, najmä o prípade Giulia Regeniho(2), uznesenie zo 17. decembra 2015 o Ibrahimovi Halawovi, ktorý potenciálne čelí trestu smrti(3), a na uznesenie z 15. januára 2015 o situácii v Egypte(4);

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia, slobody prejavu a obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Egypte z augusta 2013 a februára 2014,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2004 a bola posilnená Akčným plánom z roku 2007, so zreteľom aj na priority partnerstva medzi EÚ a Egyptom na roky 2017 – 2020, prijaté 25. júla 2017, na spoločné vyhlásenie vydané v nadväznosti na zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Egypt v roku 2017 a na spoločné vyhlásenie vydané po 5. zasadnutí Podvýboru EÚ – Egypt pre politické otázky, ľudské práva a demokraciu v januári 2018,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej a generálneho tajomníka Rady Európy k Európskemu a Svetovému dňu boja proti trestu smrti z 10. októbra 2017 a na vyhlásenie hovorcu ESVČ z 2. novembra 2018 o útoku na koptských pútnikov na v Egypte,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie expertov OSN vrátane Nilsa Melzera – osobitného spravodajcu pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie – z 26. januára 2018, v ktorom sa egyptské orgány naliehavo vyzývajú, aby zastavili blížiace sa popravy, na vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre primerané bývanie Leilani Farhaovej zo 4. decembra 2018, vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre situáciu obhajcov ľudských práv Michela Forsta z 9. septembra 2018 a vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej, v ktorom odsúdila tresty smrti udelené hromadne 75 osobám,

–  so zreteľom na ústavu Egypta, najmä na jej článok 52 (o zákaze mučenia vo všetkých formách a druhoch), článok 73 (o slobode zhromažďovania) a článok 93 (o záväznom charaktere medzinárodného práva v oblasti ľudských práv),

–  so zreteľom na protokoly 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na zásady a usmernenia týkajúce sa práva na spravodlivý proces a právnu pomoc, ktoré zakazujú súdne procesy civilistov pred vojenskými súdmi za všetkých okolností,

–  so zreteľom na nový strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby ochrana ľudských práv a dohľad nad nimi boli v centre všetkých politík EÚ,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a Arabskú chartu o ľudských právach, ktoré Egypt všetky ratifikoval,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého zmluvnou stranou je aj Egypt, a najmä na jeho články 14 a 18, a na jeho druhý opčný protokol o treste smrti,

–  so zreteľom na rozhodnutie dolnej komory talianskeho parlamentu – poslaneckej snemovne – pozastaviť vzťahy s egyptským parlamentom z dôvodu nedostatočného pokroku pri vyšetrovaní smrti talianskeho študenta Giulia Regeniho,

–  so zreteľom na vplyv sankcií na ľudské práva na národnej aj regionálnej úrovni zavedených zo strany Saudskej Arábie, Egypta, Bahrajnu a Spojených arabských emirátov voči Kataru v júni 2017 a na správu o vplyve krízy v Perzskom zálive na ľudské práva zverejnenú Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v decembri 2017,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže egyptská vláda zintenzívňuje zásahy proti organizáciám občianskej spoločnosti, obhajcom ľudských práv, pokojným aktivistom, právnikom, blogerom, novinárom, obhajcom pracovných práv a odborárom, a to vrátane zatknutia a zmiznutia niektorých z nich, pričom čoraz častejšie využíva zákony určené na boj proti terorizmu a pre výnimočný stav; keďže od konca októbra 2018 bolo zatknutých najmenej 40 pracovníkov, právnikov a politických aktivistov z oblasti ľudských práv, pričom niektorí z nich násilne zmizli; keďže obhajkyne ľudských práv a aktivisti obhajujúci práva osôb LGBTQI v Egypte naďalej čelia rôznym formám obťažovania zo strany štátu, najmä prostredníctvom šírenia hanlivých informácií a trestného stíhania;

B.  keďže právnik Izzat Ghunajm, ktorý sa venuje problematike ľudských práv a je vedúcim egyptskej koordinácie práv a slobôd (ECRF), je od marca 2018 vo vyšetrovacej väzbe a je obvinený z terorizmu v oblasti ľudských práv; keďže odvtedy, čo súd nariadil jeho prepustenie 4. septembra 2018, nie je známe, kde sa zdržiava; keďže právnik zaoberajúci sa oblasťou ľudských práv Ibráhím Mutawallí Hidžází, spoluzakladateľ Ligy rodín zmiznutých osôb, sa stal obeťou nedobrovoľného zmiznutia a bol vystavený mučeniu, pričom následne bol vydaný príkaz na jeho svojvoľné preventívne zadržiavanie a teraz zostáva v samoväzbe; keďže centrum an-Nadím bolo v roku 2017 nútené ukončiť svoju činnosť;

C.  keďže obhajkyňa ľudských práv Amal Fathí bola v septembri 2018 odsúdená na dva roky odňatia slobody na základe obvinení zo šírenia falošných správ s úmyslom poškodiť egyptský štát a z pohoršovania verejnosti, pretože na sociálnych médiách uverejnila video, v ktorom kritizuje vládu za to, že nebojuje proti sexuálnemu násiliu; keďže pani Fathí je vo vyšetrovacej väzbe, zatiaľ čo sa prešetruje druhá séria obvinení súvisiacich s národnou bezpečnosťou;

D.  keďže katarská štátna príslušníčka Ulá al-Qaradáwí a jej manžel Husám Chalaf, ktorý je egyptským štátnym príslušníkom, sú od 30. júna 2017 zadržiavaní v Egypte v otrasných podmienkach, pričom ani proti jednému z nich neboli vznesené žiadne obvinenia; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie v júni 2018 zistila, že boli podrobení krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, ktoré by mohli predstavovať mučenie, vyhlásila ich zadržiavanie za svojvoľné a vyzvala egyptskú vládu, aby ich prepustila;

E.  keďže 2. februára 2016 sa našlo telo Giulia Regeniho, ktorý zmizol 25. januára v Káhire, pričom nieslo známky strašného mučenia a násilnej smrti; keďže egyptské orgány ešte stále neodhalili pravdu o jeho smrti a nepostavili všetkých páchateľov pred súd; keďže Egypt opätovne zamietol žiadosť talianskeho prokurátora, aby odhalil totožnosť agentov zapojených do zmiznutia a smrti Regeniho;

F.  keďže organizácia Reportéri bez hraníc zdokumentovala najmenej 38 pracovníkov médií, ktorí sú v Egypte v súčasnosti zadržiavaní za svoju prácu, a to na základe politicky motivovaného trestného stíhania a viacnásobného porušenia zásad riadneho procesu; keďže terčom sa stávajú aj zahraniční pracovníci masovokomunikačných prostriedkov, pričom niekoľkí medzinárodní korešpondenti boli deportovaní alebo im bol odmietnutý vstup do Egypta; keďže fotožurnalista Mahmúd „Šawkán“ Abú Zajd bol za svoju legitímnu profesionálnu činnosť odsúdený na masovom pojednávaní na päť rokov odňatia slobody a okrem toho si ešte odpykáva ďalší šesťmesačný trest za nezaplatenie pokuty v značnej výške; keďže Ismá´íl al-Iskandarání, popredný novinár a jeden z mála novinárov pokrývajúcich porušovanie ľudských práv na Sinaji, bol v novembri 2015 zadržaný a v máji 2018 ho vojenský súd odsúdil na desať rokov väzenia;

G.  keďže v júli 2018 bol prijatý nový zákon o médiách, ktorým sa rozšírilo vymedzenie pojmu tlač tak, aby zahŕňal akýkoľvek účet na sociálnych médiách s viac ako 5 000 priaznivcami, na základe ktorého by sa za takéto účty mohlo viesť trestné stíhanie za uverejnenie „falošných správ“ alebo čokoľvek, čo sa považuje za podnecovanie k porušovaniu práva; keďže dodržiavanie občianskych slobôd – vrátane slobody prejavu a slobody médií – je základnou súčasťou základov demokratickej spoločnosti a novinári by mali mať možnosť vykonávať svoje povolanie slobodne bez strachu zo stíhania alebo väznenia;

H.  keďže spoločnosti so sídlom vo viacerých členských štátoch EÚ pokračujú vo vývoze technológii dohľadu do Egypta uľahčujúcich cracking a malvér, ako aj ďalšie formy útokov na obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti na sociálnych médiách; keďže to vedie k potláčaniu slobody prejavu na internete;

I.  keďže minulý rok začal Egypt právnu vojnu proti mimovládnym organizáciám vo forme zákona, ktorý vyžaduje, aby štátne bezpečnostné agentúry schvaľovali ich financovanie, či už zo zahraničných, alebo domácich zdrojov, čím ich prakticky zakázal; keďže 15. novembra 2018 prezident as-Sísí vyzval na revíziu zákona o mimovládnych organizáciách, aby bol viac „vyvážený“, a poveril parlament preskúmaním zákona; keďže obnova súdneho konania so 16 obžalovanými z tzv. prípadu zahraničného financovania 173/2011 je naplánovaná na 20. decembra 2018 a obvinení čelia obvineniam zo zriadenia a prevádzky pobočiek medzinárodných organizácií bez licencie vlády;

J.  keďže od apríla 2017 pretrváva v Egypte výnimočný stav, ktorý sa od 21. októbra 2018 predlžuje o tri mesiace; keďže podľa štátnych médií bol výnimočný stav zavedený s cieľom pomôcť riešiť „nebezpečenstvá a financovanie terorizmu“; keďže prezident a tí, ktorí konajú v jeho mene, majú právomoc postúpiť civilné obyvateľstvo počas obdobia troch mesiacov na súdy pre štátnu bezpečnosť, ktoré fungujú počas výnimočného stavu; keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet kritizuje pokusy o priznanie imunity voči trestnému stíhaniu za zločiny, ktoré údajne spáchali príslušníci bezpečnostných síl, čo podkopáva vieru egyptského ľudu v schopnosť vlády zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých;

K.  keďže v právnych predpisoch Egypta týkajúcich sa boja proti terorizmu z roku 2015 sa používa široké vymedzenie pojmu terorizmus, ktoré zahŕňa „porušovanie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti, záujmov alebo bezpečnosti spoločnosti, marenie ustanovení ústavy a právnych predpisov alebo narušenie národnej jednoty, sociálneho zmieru alebo národnej bezpečnosti“, v dôsledku čoho pokojným disidentom, prodemokratickým aktivistom a obhajcom ľudských práv hrozí riziko, že budú označení za teroristov a odsúdení na trest smrti;

L.  keďže za vlády prezidenta as-Sísího egyptské súdy odporučili aspoň 2 443 predbežných trestov smrti – a to aj v prípade minimálne 12 detí – a potvrdili aspoň 1 451 trestov smrti; keďže najmenej 926 potvrdených trestov smrti je výsledkom hromadných súdnych procesov s 15 alebo viac osobami súčasne; keďže Egypt v tomto období vykonal aspoň 144 popráv; keďže trest smrti, najmä pokiaľ ide o hromadné súdne konania, sa často uplatňuje voči osobám, ktoré uplatňujú svoje základné práva vrátane slobody zhromažďovania;

M.  keďže v auguste súd v Egypte potvrdil rozsudky nad viac než 739 osobami v súvislosti s protestmi, ktoré sa odohrali na námestí Rábi´a po štátnom prevrate v roku 2013; keďže súd ratifikoval 75 rozsudkov smrti a potvrdil doživotný trest odňatia slobody v prípade ďalších 47 osôb; keďže počas súdneho konania došlo k mnohým nezrovnalostiam a vysoká komisárka OSN pre ľudské práva ho označil za závažný justičný omyl;

N.  keďže Egypt koncom novembra oznámil zriadenie stálej komisie pre ľudské práva, údajne s cieľom „reagovať na tvrdenia“, ktoré sa týkajú situácie v oblasti ľudských právach v Egypte, a „sformulovať jednotnú egyptskú víziu“; keďže hlavní členovia tejto komisie sú zástupcovia ministerstiev zahraničných vecí a vnútra, armády a spravodajských služieb;

O.  keďže napriek ústavnému uznaniu koptskej kultúry za „pilier“ krajiny vzrástlo od roku 2011 násilie a diskriminácia voči Egypťanom koptského pôvodu, ktorí tvoria väčšinu deviatich miliónov kresťanov egyptského pôvodu; keďže koptskí kresťania tvoriaci približne 10 % egyptského obyvateľstva, ktoré je prevažne moslimské, znášajú dôsledky sektárskeho násilia; keďže 2. novembra 2018 bolo pri útoku na autobus koptských pútnikov v Minjá spáchanom islamskými militantmi zabitých sedem osôb a 19 osôb bolo zranených, čo poukazuje na bezpečnostné problémy, ktorým Egypt čelí;

P.  keďže 20. decembra 2018 má zasadať Asociačná rada EÚ – Egypt; keďže pred zasadnutím Asociačnej rady je naplánovaná služobná cesta Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva do Egypta; keďže Egypt tejto delegácii nevydal oficiálne pozvanie;

Q.  keďže Egypt prešiel od revolúcie v roku 2011 náročným vývojom a medzinárodné spoločenstvo túto krajinu podporuje pri riešení jej hospodárskych, politických a bezpečnostných problémov; keďže v Egypte existujú vážne bezpečnostné problémy, najmä na Sinajskom polostrove, kde teroristické skupiny uskutočňujú útoky na bezpečnostné sily; keďže v Egypte došlo k niekoľkým ničivým teroristickým útokom;

R.  keďže nové priority partnerstva EÚ a Egypta na roky 2017 – 2020 prijaté v júli 2017 sa riadia spoločným záväzkom rešpektovať univerzálne hodnoty demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a predstavujú obnovený rámec pre politickú angažovanosť a posilnenú spoluprácu, a to aj v oblasti bezpečnosti, reformy súdnictva a boja proti terorizmu, na základe riadneho dodržiavania ľudských práv a základných slobôd; keďže podvýbor pre politické záležitosti, ľudské práva a demokraciu v rámci Dohody o pridružení medzi Egyptom a Európskou úniou uskutočnil 10. a 11. januára 2018 v Káhire piate zasadnutie, na ktorom riešil spoluprácu v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu; keďže 8. novembra 2018 sa uskutočnilo 6. zasadnutie Asociačného výboru Egypt – EÚ;

S.  keďže EÚ je prvým hospodárskym partnerom Egypta a jeho hlavným zdrojom zahraničných investícií; keďže bilaterálna pomoc EÚ pre Egypt v rámci nástroja európskeho susedstva na obdobie 2017 – 2020 dosahuje výšku okolo 500 miliónov eur; keďže 21. augusta 2013 poverila Rada pre zahraničné veci vysokú predstaviteľku, aby prehodnotila pomoc EÚ Egyptu; keďže Rada rozhodla, že spolupráca EÚ s Egyptom sa upraví podľa vývoja situácie v krajine;

T.  keďže počas celého obdobia prezidentských volieb v roku 2018 nebola možná žiadna mierová politická opozícia a právo na účasť na politickom živote bolo egyptským voličom výrazne odopierané;

U.  keďže v záveroch Rady pre zahraničné veci z 21. augusta 2013 sa uvádza, že „členské štáty sa tiež dohodli, že pozastavia licencie na vývoz do Egypta na všetky zariadenia, ktoré by sa mohli použiť na vnútorné represie, a opätovne posúdia licencie na zariadenia v zmysle spoločnej pozície 2008/944/SZBP a prehodnotia svoju pomoc Egyptu v oblasti bezpečnosti.“; keďže Rada pre zahraničné veci tieto závery potvrdila vo februári 2014; keďže PK/VP vo svojej písomnej odpovedi z 27. októbra 2015 potvrdila, že tieto závery predstavujú „politický záväzok proti akejkoľvek vojenskej podpore pre Egypt“;

1.  dôrazne odsudzuje pretrvávajúce obmedzovanie základných demokratických práv, najmä slobody prejavu na internete aj mimo neho, slobody združovania a zhromažďovania, politického pluralizmu a právneho štátu v Egypte; požaduje ukončenie všetkých aktov násilia, podnecovania, nenávistných prejavov, obťažovania, zastrašovania, nedobrovoľných zmiznutí či cenzúry namierených proti obhajcom ľudských práv, právnikom, demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, študentom, aktivistom za práva žien, osobám LGBTI, organizáciám občianskej spoločnosti, politickým oponentom a menšinám vrátane Núbijčanov zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl a služieb a ďalších skupín v Egypte; odsudzuje neprimerané používanie násilia proti demonštrantom; vyzýva na nezávislé a transparentné vyšetrenie všetkých prípadov porušenia ľudských práv a na zabezpečenie toho, aby osoby, ktoré sú za to zodpovedné, sa museli za svoje skutky zodpovedať;

2.  vyzýva egyptskú vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila obhajcov ľudských práv Ahmada Amášu, Hanán Badr al-Dínovú, Amal Fathíovú, Izzata Ghunajma, Hudá Abdalmun´imovú, Ibráhíma Mutawallího Hidžázího a Azúza Mahdžúba a pracovníkov médií Mahmúda „Šawkána“ Abú Zajda, Hišáma Dža´afara, Muhammada „Kyslíka“ Ibráhíma, Ismá´íla al-Iskandaráního, Ádila Sabrího, Ahmada Tárika Ibráhíma Zijádu, Alá´a Abdalfattáha, Šádího Abú Zajda, Mustafu al-Aasara, Hasana al-Bannaanda a Mu´taza Wadnána a všetky ostatné osoby zadržiavané výlučne za to, že pokojným spôsobom uplatňovali svoju slobodu prejavu, čo je v rozpore s ústavou Egypta a medzinárodnými záväzkami; vyzýva Egypt, aby im umožnil úplný prístup k ich rodinám, právnikom podľa ich vlastného výberu a primeranej zdravotnej starostlivosti a aby dôkladne vyšetril všetky obvinenia zo zlého zaobchádzania alebo mučenia; vyzýva EÚ, aby v plnej miere vykonávala kontrolu svojho vývozu vo vzťahu k Egyptu, a to v súvislosti s tovarom, ktorý by sa mohol použiť na mučenie alebo vykonanie trestu smrti;

3.  pripomína egyptskej vláde, že dlhodobá prosperita Egypta a jeho ľudu je spojená s ochranou univerzálnych ľudských práv a s vytvorením a upevnením postavenia demokratických a transparentných inštitúcií, ktoré sú zapojené do ochrany základných práv občanov; vyzýva preto egyptské orgány, aby v plnej miere uplatňovali zásady medzinárodných dohovorov, ku ktorým sa Egypt zaviazal;

4.  vyzýva egyptské orgány, aby upustili od akéhokoľvek existujúceho trestného vyšetrovania mimovládnych organizácií, vrátane tzv. prípadu zahraničného financovania, a aby zrušili mimoriadne tvrdý zákon o mimovládnych organizáciách; nabáda na nahradenie tohto zákona novým legislatívnym rámcom, ktorý sa vypracuje v rámci skutočných konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti v súlade s domácimi a medzinárodnými záväzkami Egypta v záujme ochrany slobody združovania;

5.  vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s masovým procesom na egyptských súdoch, veľkým počtom rozsudkov smrti a trestami odňatia slobody na dlhé obdobie; vyzýva egyptské súdne orgány, aby prestali uplatňovať trest smrti voči jednotlivcom vrátane tých, ktorí v čase údajného spáchania trestného činu ešte nedosiahli vek 18 rokov, aby dodržiavali a rešpektovali Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého zmluvnou stranou je Egypt, a najmä jeho článok 14 o práve na spravodlivý a včasný proces založený na jasných obvineniach, pri ktorom sa zabezpečuje dodržiavanie práv obžalovaných;

6.  nabáda Egypt, aby podpísal a ratifikoval druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach zameraný na zrušenie trestu smrti a Medzinárodný dohovor OSN o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím; nabáda egyptskú vládu, aby príslušným osobitným spravodajcom OSN zaslala otvorenú pozvánku na návštevu krajiny;

7.  vyzýva egyptský parlament, aby preskúmal egyptský trestný zákonník, trestný poriadok, právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu a vojenský kódex; vyzýva egyptské orgány, aby prestali súdiť civilistov na vojenských súdoch;

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad odvetnými opatreniami voči osobám, ktoré spolupracujú alebo sa snažia spolupracovať s medzinárodnými organizáciami pre ľudské práva alebo s orgánmi OSN pre ľudské práva, ako napríklad nedávno s osobitnou spravodajkyňou OSN pre primerané bývanie; pripomína egyptským orgánom záväzky Egypta ako člena OSN, aby sa zdržali takýchto činov;

9.  odsudzuje pokračujúce prenasledovanie menšinových skupín v Egypte; opakuje svoj záväzok týkajúci sa slobody svedomia a náboženského vyznania v Egypte a vyzýva na podporu medzinárodnej spolupráce vrátane nezávislého vyšetrovania OSN s cieľom posúdiť situáciu koptských kresťanov v Egypte; vyzýva Egypt, aby preskúmal svoje zákony o rúhaní a zabezpečil ochranu náboženských menšín;

10.  vyzýva egyptskú vládu, aby ukončila všetky diskriminačné opatrenia prijaté po júni 2017 voči katarským štátnym príslušníkom s osobitným odkazom na prípad Ulá al-Qaradáwíovej a jej manžela Husáma Chalafa;

11.  podporuje snahy väčšiny egyptského ľudu, ktorý chce vybudovať slobodnú, stabilnú, prosperujúcu, inkluzívnu a demokratickú krajinu, ktorá rešpektuje svoje vnútroštátne a medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a základných slobôd; pripomína, že je dôležité rešpektovanie pokojného vyjadrenia názoru a kritiky;

12.  vyjadruje najúprimnejšiu sústrasť rodinám obetí terorizmu; solidárne stojí po boku egyptského obyvateľstva a opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie bojovať proti šíreniu radikálnych ideológií a teroristickým skupinám;

13.  naliehavo vyzýva egyptskú vládu, aby zabezpečila, aby sa všetky operácie na Sinajskom polostrove vykonávali v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, aby dôkladne vyšetrili všetky prípady zneužitia, okamžite otvorili Severný Sinaj pre nezávislých pozorovateľov a novinárov, aby obyvateľom poskytli základné potreby a aby umožnili nezávislým rizikovým organizáciám poskytovať pomoc ľuďom v núdzi;

14.  vyzýva PK/VP, aby sa prioritne zaoberala situáciou obhajcov ľudských práv v Egypte a odsúdila alarmujúcu situáciu v oblasti ľudských práv v krajine vrátane používania trestu smrti; naliehavo vyzýva ESVČ, aby sa zaoberala nedávnym vývojom v Egypte a aby využila všetky prostriedky vplyvu, ktoré má k dispozícii, na vyvíjanie nátlaku na Egypt s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv a zastaviť blížiace sa popravy, aby vyzvala na urýchlené prepustenie osôb, ktoré sú vo väzbe a aby nabádala egyptské orgány k tomu, aby dodržiavali svoje záväzky voči medzinárodným normám a zákonom;

15.  zdôrazňuje význam, ktorý EÚ pripisuje svojej spolupráci s Egyptom ako s dôležitým susedom a partnerom; naliehavo a dôrazne vyzýva Egypt, aby dodržiaval svoj záväzok zakotvený v prioritách partnerstva EÚ a Egypta prijatých 27. júla 2017 podporovať demokraciu, základné slobody a ľudské práva, a to v súlade s ústavou a medzinárodnými normami; zdôrazňuje, že priority partnerstva boli s Egyptom prijaté v roku 2017 napriek neustálemu sa zhoršujúcej situácii v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu v tejto krajine; naliehavo vyzýva PK/VP a členské štáty, aby ďalšiu spoluprácu s Egyptom podmienili dodržiavaním ľudských práv a aby začlenili otázky ľudských práv do všetkých rozhovorov s egyptskými orgánmi, najmä pokiaľ ide o tri stanovené priority; pripomína, že ľudské práva by nemali byť oslabované riadením migrácie ani opatreniami v oblasti boja proti terorizmu;

16.  pripomína egyptským orgánom, že úroveň zainteresovanosti EÚ v Egypte by mala byť založená na stimuloch, byť v súlade so zásadou európskej susedskej politiky „viac za viac“ a mala by závisieť od pokroku v reforme demokratických inštitúcií, právneho štátu a ľudských práv;

17.  naliehavo vyzýva PK/VP a členské štáty, aby na zasadnutí Asociačnej rady EÚ – Egypt, ktoré je naplánované na 20. decembra 2018, zachovali pevnú a jednotnú pozíciu, pokiaľ ide o postoj EÚ k otázke ľudských práv, tak, ako by ju mali zachovávať na všetkých fórach pre ľudské práva a na dvojstranných a viacstranných stretnutiach, a aby jasne formulovali dôsledky, ktorým bude egyptská vláda čeliť, ak nezvráti tento trend zneužívania, napríklad cielenými sankciami voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv; vyzýva tiež EÚ, aby na nasledujúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva vydala dôrazné vyhlásenie, a to aj so zreteľom na odporúčania pre všeobecné pravidelné preskúmanie OSN na rok 2019;

18.  pripomína svoje pretrvávajúce pobúrenie nad mučením a zabitím talianskeho výskumného pracovníka Giulia Regeniho; zdôrazňuje, že bude naďalej naliehať na orgány EÚ, aby spolupracovali so svojimi egyptskými partnermi, pokým sa v tejto veci neodhalí pravda a pokým páchatelia nebudú postavení pred súd; pripomína egyptským orgánom ich zodpovednosť za bezpečnosť talianskeho a egyptského právneho tímu, ktorý vyšetruje prípad Giulia Regeniho;

19.  opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby zastavili vývoz sledovacích technológií a bezpečnostného vybavenia do Egypta, ktoré môžu uľahčiť útoky na obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, a to aj na sociálnych médiách;

20.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad neochotou egyptských orgánov zorganizovať služobnú cestu parlamentného Podvýboru pre ľudské práva v Káhire; očakáva, že EÚ sa vyjadrí k tomu, že egyptské orgány naďalej odmietajú túto návštevu schváliť;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Egypta.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0035.
(2) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 42.
(3) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 130.
(4) Ú. v. EÚ C 300, 18.8.2016, s. 34.


Tanzánia
PDF 131kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o Tanzánii (2018/2969(RSP))
P8_TA(2018)0527RC-B8-0570/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tanzánii vrátane uznesenia z 12. marca 2015(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej z 15. novembra 2018 v mene EÚ o vzťahoch medzi EÚ a Tanzániou,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 23. februára 2018 o vzostupe politicky motivovaného násilia a zastrašovania v Tanzánii,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rovnosti LGBTI osôb,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) Michelle Bacheletovej z 2. novembra 2018 o trestnom stíhaní a zatýkaní LGBT osôb v Tanzánii,

–  so zreteľom na súbor nástrojov Rady EÚ na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv lesbami, gejmi, bisexuálnymi a transrodovými osobami (ďalej len „súbor nástrojov LGBT“),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (Dohoda z Cotonou),

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 svojho rokovacieho poriadku,

A.  keďže od zvolenia tanzánijského prezidenta Johna Pombeho Magufuliho v roku 2015 dochádza v krajine v dôsledku represívnych zákonov a dekrétov k oslabovaniu základných práv; keďže kritickí novinári, opoziční politici a otvorení aktivisti občianskej spoločnosti čelia hrozbám, svojvoľnému zadržiavaniu a obťažovaniu;

B.  keďže za uplynulé dva roky došlo v krajine k nárastu stigmatizácie, násilia a cieleného zatýkania LGBTI osôb; keďže podľa tanzánijského práva predstavujú vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia trestný čin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na 30 rokov až doživotie; keďže zákon proti homosexualite v Tanzánii patrí medzi najtvrdšie na svete;

C.  keďže muži podozriví z homosexuality v Tanzánii sú podrobovaní nútenému análnemu vyšetreniu, čo je potupná metóda na „dokázanie“ homosexuálneho správania, ktorú Organizácia Spojených národov a Africká komisia pre ľudské práva a práva národov odsudzujú ako mučenie;

D.  keďže regionálny splnomocnenec Dar es-Salaamu Paul Makonda je popredným obhajcom týchto represií; keďže na tlačovej konferencii 31. októbra 2018 oznámil vytvorenie pracovnej skupiny na sledovanie gejov, prostitútok a osôb vykonávajúcich falošné finančné zbierky na sociálnych médiách; keďže vyzval verejnosť, aby úradom nahlasovala osoby podozrivé z homosexuality;

E.  keďže ministerstvo zdravotníctva dočasne pozastavilo poskytovanie služieb týkajúcich sa HIV a AIDS na úrovni komunít a zatvorilo poradenské centrá pre kľúčové skupiny obyvateľstva vrátane gejov; keďže 17. februára 2017 ministerstvo zatvorilo 40 zdravotných stredísk pre údajné podnecovanie homosexuality; keďže viaceré organizácie informovali, že tento zásah proti LGBTI komunite viedol k tomu, že HIV-pozitívni muži stratili prístup k antiretrovírusovej liečbe, zatiaľ čo ďalší prestali využívať služby testovania a prevencie;

F.  keďže v novembri 2018 bolo v Zanzibare zatknutých desať mužov za údajné vykonávanie sobáša osôb rovnakého pohlavia; keďže 17. októbra 2018 bolo zatknutých 13 aktivistov v oblasti zdravia a ľudských práv za to, že sa zúčastnili na stretnutí, ktorého cieľom bolo diskutovať o zákone obmedzujúcom prístup LGBTI osôb k niektorým zdravotníckym službám;

G.  keďže mnohé deti a dospievajúci, najmä dievčatá, sú vystavovaní porušovaniu ľudských práv a škodlivým praktikám vrátane všeobecne rozšíreného sexuálneho násilia, telesných trestov, manželstiev maloletých a tehotenstiev v tínedžerskom veku, ktoré im sťažujú alebo znemožňujú vzdelávanie; keďže tanzánijská vláda bráni prístupu k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a zastrašuje organizácie poskytujúce informácie o týchto službách;

H.  keďže prezident Magufuli vydal 22. júna 2018 vyhlásenie, ktorým zakázal tehotným dievčatám navštevovať školu; keďže úrady zastrašujú organizácie občianskej spoločnosti, ktoré obhajujú práva tehotných dievčat na návrat do školy;

I.  keďže tanzánijská komisia pre ľudské práva a dobrú správu už určitý čas nefunguje; keďže prezident Magufuli nevymenoval do komisie žiadnych členov ani ďalších úradníkov;

J.  keďže vláda zatvorila súkromné rozhlasové stanice a redakcie novín alebo sa im vyhrážala a ukončila živé vysielanie parlamentných rozpráv; keďže boli zatvorené miestne stanice a deaktivované dekodéry, ktoré prenášajú vysielanie miestnych staníc;

K.  keďže tanzánijské národné zhromaždenie schválilo v roku 2015 zákon o počítačovej kriminalite a v septembri 2018 právne predpisy o online obsahu, aby malo pod kontrolou obsah na sociálnych médiách; keďže v zákone o štatistických údajoch prijatom v roku 2015 sa uvádza, že nie je dovolené diskutovať o určitých štatistických údajoch oznámených vládou ani ich spochybňovať;

L.  keďže vedúci predstavitelia opozície sú pravidelne zatýkaní pre obvinenia siahajúce od údajnej urážky prezidenta až po falošné informovanie a podnecovanie; keďže v júli 2018 bolo v Tanzánii zatknutých 20 členov hlavnej tanzánijskej opozičnej strany pre tvrdenia, že vyvolávajú nepokoje; keďže od začiatku roku 2018 sa niekoľko politických predstaviteľov opozície a poslancov parlamentu stalo obeťou násilných prepadnutí a dokonca vrážd; keďže 22. februára 2018 bol Godfrey Luena, poslanec parlamentu za hlavnú opozičnú stranu Chama Cha Demokrasia na Maendeleo (CHADEMA) v Tanzánii a rázny obhajca práv týkajúcich sa pôdy, pred svojím domom zavraždený mačetami; keďže v novembri 2018 boli programová koordinátorka Výboru na ochranu novinárov Africa Angela Quintalová a jej kolegyňa Muthoki Mumoová zatknuté a prepustené na naliehanie medzinárodných inštitúcií;

M.  keďže rozvoj cestovného ruchu viedol v posledných rokoch k zvýšenej aktivite, najmä v oblasti Serengeti, kde žijú Masajovia; keďže ovládanie ornej pôdy alebo vzácnej pôdy na špekulatívne účely viedlo k výraznému zvýšeniu napätia v tejto oblasti;

N.  keďže vedúci delegácie EÚ Roeland van de Geer bol nútený opustiť krajinu po tom, ako na neho tanzánijské úrady vyvíjali zvýšený nátlak; keďže od zvolenia prezidenta Magufuliho boli z Tanzánie vykázaní hlavná predstaviteľka OSN Ženy, hlavný predstaviteľ Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP) a hlavná predstaviteľka UNESCO;

O.  keďže vysoká predstaviteľka EÚ Federica Mogheriniová oznámila komplexné preskúmanie vzťahov Únie s Tanzániou;

1.  vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcou sa politickou situáciou v Tanzánii, ktorá sa vyznačuje zmenšovaním verejného priestoru v podobe sprísňovania obmedzení týkajúcich sa aktivít organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, médií a mnohých politických strán; vyjadruje obavy najmä v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou LGBTI osôb;

2.  odsudzuje všetky formy podnecovania k nenávisti a násiliu na základe sexuálnej orientácie; naliehavo vyzýva tanzánijské úrady, aby zabezpečili, aby Paul Makonda skončil s provokáciami voči LGBTI komunite a bol postavený pred súd za podnecovanie k násiliu;

3.  žiada, aby sa uskutočnilo nezávislé prešetrenie prípadov útokov na novinárov, LGBTI osoby, obhajcov ľudských práv a členov opozičných strán s cieľom postaviť osoby podozrivé zo spáchania týchto činov pred súd;

4.  pripomína tanzánijskej vláde jej povinnosť – vrátane záväzkov prijatých v rámci Dohody z Cotonou – za každých okolností chrániť práva, dôstojnosť a fyzickú integritu všetkých svojich občanov;

5.  vyzýva Tanzániu, aby zrušila zákony, ktoré kriminalizujú homosexualitu;

6.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere využívali súbor nástrojov LGBTI na podporu tretích krajín pri dekriminalizácii homosexuality, pomoc pri obmedzovaní násilia a diskriminácie a ochranu obhajcov ľudských práv LGBTI osôb;

7.  vyzýva tanzánijské úrady, aby zmenili všetky reštriktívne ustanovenia zákona o počítačovej kriminalite, právnych predpisov o elektronických a poštových komunikáciách (online obsah) a zákona o mediálnych službách a nahradili ich ustanoveniami, ktorými sa zaručí sloboda prejavu a médií v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

8.  vyzýva tanzánijské úrady, aby zrušili všetky zákony, politiky alebo iné prekážky brániace poskytovaniu služieb a informácií, ktoré potrebujú ženy, dievčatá a mladé matky pre zdravý život, najmä vyhlásenie prezidenta Magufuliho, že dievčatá, ktoré porodili, sa nesmú vrátiť do školy, vrátane zrušenia právnych predpisov, ktoré umožňujú vylúčiť zo školy tehotné dievčatá;

9.  naliehavo vyzýva prezidenta Tanzánie, aby čo najskôr sfunkčnil komisiu pre ľudské práva v krajine, vymenoval jej členov, ktorí by mali reagovať na porušovanie ľudských práv, a prijal príslušné opatrenia na podporu domácich pracovníkov v zahraničí;

10.  vyzýva tanzánijské úrady, aby prepustili politických väzňov;

11.  vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s nátlakom, ktorý tanzánijská vláda vyvíjala na vedúceho delegácie EÚ Roelanda van de Geera; víta rozhodnutie Európskej únie a jej členských štátov vykonať komplexné preskúmanie politík EÚ voči Tanzánii; trvá na dôležitosti politického dialógu s cieľom dosiahnuť, aby tanzánijské úrady prijali konkrétne záväzky k vytvoreniu priaznivého prostredia pre fungovanie občianskej spoločnosti, politických strán a médií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bol do budúcej dohody o partnerstve AKT – EÚ po roku 2020 zahrnutý výslovný odkaz na nediskrimináciu na základe sexuálnej orientácie;

12.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou Masajov; odsudzuje použitie sily zo strany úradov a bezpečnostných síl;

13.  vyzýva tanzánijské úrady, aby konali rozhodne s cieľom chrániť práva organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, novinárov, zdravotníckych pracovníkov a politických aktivistov v súlade s tanzánijskou ústavou, Africkou chartou ľudských práv a práv národov a medzinárodnými a regionálnymi povinnosťami a záväzkami krajiny;

14.  žiada EÚ, aby naďalej pozorne sledovala situáciu v oblasti ľudských práv v Tanzánii, najmä prostredníctvom pravidelného podávania správ jej delegácie; vyzýva delegáciu Európskej únie a členské štáty, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na poskytnutie núdzovej ochrany a podpory obhajcom ľudských práv vystaveným riziku;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Rade AKT – EÚ, inštitúciám Africkej únie, inštitúciám Východoafrického spoločenstva a prezidentovi, vláde a parlamentu Tanzánie.

(1) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 122.


Blockchain: výhľadovo orientovaná obchodná politika
PDF 179kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o technológii blockchainu: výhľadovo orientovanej obchodnej politike (2018/2085(INI))
P8_TA(2018)0528A8-0407/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 207 ods. 3 a článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Všeobecnú dohodu o obchode so službami,

–  so zreteľom na Dohodu o obchode s produktmi informačných technológií Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“),

–  so zreteľom na pracovný program WTO týkajúci sa elektronického obchodu,

–  so zreteľom na dohodu WTO o uľahčení obchodu,

–  so zreteľom na revidovaný Kjótsky dohovor Svetovej colnej organizácie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o virtuálnych menách(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 s názvom Smerom k stratégii digitálneho obchodu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2017 o hodnotení vonkajších aspektov výkonu a riadenia colných služieb ako nástroja na uľahčenie obchodu a boj proti nezákonnému obchodu(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(5),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o obchode a posilnení ekonomického postavenia žien pri príležitosti ministerskej konferencie WTO v decembri 2017 v Buenos Aires(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(7),

–  so zreteľom na návrh Komisie o horizontálnych ustanoveniach pre cezhraničné toky údajov a pre ochranu osobných údajov (v obchodných a investičných dohodách EÚ),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých: Progresívna obchodná politika, ktorá využíva globalizáciu (COM(2017)0491),

–  so zreteľom na správu hlavného poradcu pre oblasť vedy pri Úrade pre vedu vlády Spojeného kráľovstva z roku 2016 o Technológii distribuovanej databázy transakcií: za hranicou technológie blockchainu(8),

–  so zreteľom na bielu knihu Centra OSN pre uľahčovanie obchodu a elektronické podnikanie (UN/CEFACT) o technickom využití technológie blockchainu z roku 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie 21 členských štátov EÚ a Nórska z 10. apríla 2018 o zriadení Európskeho partnerstva pre technológiu blockchainu(9), po ktorom sa k tomuto partnerstvu pripojilo ďalších päť členských štátov, čím sa počet signatárskych krajín zvýšil na 27,

–  so zreteľom na zriadenie Monitorovacieho strediska a fóra EÚ pre technológiu blockchainu Komisiou 1. februára 2018(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. októbra 2017(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0407/2018),

A.  keďže v tejto správe, pokiaľ nie je uvedené inak, sa bude technológia blockchainu považovať za súkromnú technológiu distribuovanej databázy transakcií (DLT) s povolením, ktorá zahŕňa databázu zloženú zo sekvenčných blokov údajov, ktoré sa pridávajú so súhlasom prevádzkovateľov siete;

B.  keďže v rôznych odvetviach a prípadových štúdiách sa bude kombinácia súkromných a verejných reťazcov blockchainu s povolením aj bez povolenia používať na rôzne účely;

C.  keďže každý blok v reťazci blockchainu obsahuje hash, ktorý overujú údaje v predchádzajúcom bloku, čo umožňuje jednotlivým stranám podieľať sa na transakciách so zvýšenou dôveryhodnosťou a zodpovednosťou, pretože údaje uložené v databáze transakcií nemožno ľahko sfalšovať;

D.  keďže otvorená technológia blockchainu je základom pre rozšírenie reťazcov blockchainu s povolením po celom svete, ktorý pomáha zvyšovať mieru dôvery účastníkov v príslušnej obchodnej sieti;

E.  keďže blockchain môže niektorým správcom umožňovať jasne určovať účastníkom roly, zodpovednosti, úroveň prístupu a overovacie práva;

F.  keďže globálny obchod je založený na odvetví dodávateľského reťazca odhadnutom na 16 biliónov EUR, v ktorom vysoké transakčné náklady a zaťažujúca administratíva vedú k zložitosti procesov a systémov, ktoré sú náchylné na chyby;

G.  keďže boli spustené pilotné iniciatívy so sľubným potenciálom na zníženie dopravných nákladov, zlepšenie kompatibility priemyslu so životným prostredím a zvýšenie hospodárskej výkonnosti;

H.  keďže po celom svete existuje najmenej 202 vládnych iniciatív v oblasti technológie blockchainu v 45 krajinách a najmä ekonomiky v ázijsko-tichomorskom regióne, na americkom kontinente a na Blízkom východe investujú do technológií blockchainu na účely obchodu;

I.  keďže technológia blockchainu môže posilniť a zlepšiť obchodné politiky EÚ, ako sú dohody o voľnom obchode, dohody o vzájomnom uznávaní (DVU), najmä schválených hospodárskych subjektov (AEO), rozhodnutia o primeranosti údajov a opatrenia na ochranu obchodu;

J.  keďže technológia blockchainu má veľký potenciál zvýšiť transparentnosť a vysledovateľnosť v celom dodávateľskom reťazci, pozdvihnúť dôveru úrovne účastníkov v danej sieti, zjednodušiť colné kontroly a dodržiavanie predpisov, znížiť transakčné náklady, posilniť nezmeniteľnosť a bezpečnosť údajov a fungovať ako nástroj boja proti korupcii; keďže k potenciálnym prínosom sa pripájajú viaceré výzvy, ako je kybernetická bezpečnosť;

K.  keďže technológia blockchainu môžu poskytnúť rámec pre transparentnosť v dodávateľskom reťazci, obmedziť korupciu, umožniť detekciu daňových únikov, sledovanie nezákonných platieb a boj proti praniu špinavých peňazí pri obchodovaní; keďže existujú riziká súvisiace s využívaním aplikácií blockchainu bez povolenia na trestnú činnosť vrátane daňových únikov, vyhýbania sa plateniu daní a prania špinavých peňazí pri obchodovaní; keďže Komisia a členské štáty musia tieto problémy monitorovať a naliehavo riešiť;

L.  keďže technológia blockchainu sa v oblasti medzinárodného obchodu stále vyvíja, a preto si vyžaduje prístup, ktorý je priaznivý pre inovácie, umožňuje, podporuje a zabezpečuje právnu istotu a zároveň podporuje ochranu spotrebiteľov, investorov a životného prostredia, zvyšuje sociálnu hodnotu technológie, znižuje digitálnu priepasť a zlepšuje digitálne zručnosti občanov;

M.  keďže technológia blockchainu dokáže všetkým stranám zapojeným v obchodnej transakcii – verejným aj súkromným – poskytovať v reálnom čase prístup k nemennej databáze dokumentov týkajúcich sa transakcie s časovou známkou, čím pomáha vytvárať dôveru, predchádzať problémom v oblasti súladu s predpismi a bojovať proti používaniu falšovaného tovaru či dokladov;

N.  keďže v niektorých regionálnych a metropolitných oblastiach EÚ sa táto technológia už začala vyvíjať prostredníctvom konkrétnych projektov a programov vychádzajúcich s miestnych charakteristík a začali sa vytvárať siete na šírenie najlepších postupov;

Obchodná politika Európskej únie

1.  uznáva, že napriek doterajším obchodným úspechom sa potenciál dohôd EÚ o voľnom obchode stále nevyužíva dostatočne, pričom v priemere len 67 % vývozcov a 90 % dovozcov v EÚ využíva preferenčné colné sadzby v EÚ a jej partnerských krajinách alebo regiónoch, a podporuje analýzu technických riešení, ktoré môžu viesť k zvýšeniu vývozu a k väčšiemu využívaniu dohôd o voľnom obchode; poznamenáva, že vývozcovia by mohli ukladať všetky svoje dokumenty do aplikácie verejného orgánu založenej na technológii blockchainu a preukazovať tak súlad s preferenčným zaobchádzaním poskytovaným dohodou o voľnom obchode, ako je kvalifikácia na preferenčné pravidlá pôvodu, sanitárne a rastlinolekárske opatrenia a ustanovenia v oblasti obchodu a trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že prostredníctvom technológie blockchainu by bolo možné posilniť ustanovenia o kumulácii v dohodách o voľnom obchode;

2.  považuje postupy na získanie osvedčenia na preferenčné aj nepreferenčné pravidlá pôvodu pre niektoré podniky za nákladné a zdĺhavé; domnieva sa, že v prípade preferenčných pravidiel môže technológia blockchainu pomáhať pri určovaní tzv. hospodárskej štátnej príslušnosti tovaru; okrem toho sa domnieva, že v prípade preferenčných pravidiel by technológia blockchainu mohla pomôcť nástrojom Únie na ochranu obchodu poskytovaním transparentnosti v súvislosti s pôvodom tovaru vstupujúceho na európsky trh a prehľadu prílevu dovozu v záujme lepšieho zabezpečenia rovnakých podmienok pre podniky;

3.  zdôrazňuje, že technológia blockchainu môže potenciálne podporiť program v oblasti obchodu a trvalo udržateľného rozvoja zabezpečením dôvery v súvislosti s pôvodom surovín a tovaru, transparentnými výrobnými procesmi a dodávateľskými reťazcami, ako aj v súvislosti s dodržiavaním medzinárodných pravidiel v oblasti pracovných, sociálnych a environmentálnych práv, a to najmä pokiaľ ide o nerastné suroviny z konfliktných oblastí, nedovolené obchodovanie s tovarom kultúrneho charakteru, kontrolu vývozu a korupciu; zdôrazňuje, že technológia blockchainu by mohla prispieť k činnosti obchodných spoločností v oblasti udržateľnosti a k podpore zodpovedného obchodného správania;

4.  domnieva sa, že DVU schválených hospodárskych subjektov umožňujú podnikom diverzifikovať ich dodávateľské reťazce vďaka časovým úsporám a zníženiu nákladov spojených s cezhraničným clom; poznamenáva, že pri ich vykonávaní existujú problémy, ktoré treba riešiť; domnieva sa, že technológia blockchainu má potenciál znížiť neistotu spojenú s vykonávaním DVU schválených hospodárskych reťazcov prostredníctvom bezproblémovej výmeny údajov;

Vonkajšie aspekty colných postupov a uľahčenia obchodu

5.  obzvlášť víta dohodu o uľahčení obchodu; považuje túto dohodu za základ pre členov WTO na preskúmanie ďalších spôsobov uľahčenia obchodu, a to aj prostredníctvom technológie blockchainu; víta úsilie EÚ o zachovanie a posilnenie WTO a jej záväzku voči systému obchodovania založenému na pravidlách v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok a presadzovania pravidiel svetového obchodu;

6.  domnieva sa, že technológia blockchainu by mohla umožniť colným orgánom automaticky získavať požadované informácie pre colné vyhlásenie, znížiť potrebu manuálneho overovania, obmedziť papierovú stopu a poskytnúť presnú aktualizáciu stavu a vlastností tovaru vstupujúceho do EÚ súčasne všetkým príslušným stranám, čím sa zlepšia možnosti sledovania a zvýši sa transparentnosť;

7.  domnieva sa, že digitalizácia umožní efektívnejšiu a transparentnejšiu výmenu informácií; nazdáva sa, že technológia blockchainu môže poskytnúť výrobcom, laboratóriám, prevádzkovateľom logistických služieb, regulačným orgánom a spotrebiteľom prístup k všetkým potrebným informáciám týkajúcim sa napríklad pôvodu tovaru, jeho skúšania, a súvisiacich osvedčení a licencií a umožniť výmenu týchto informácií; poznamenáva, že technológia blockchainu by mohla pomôcť aj s primeraným vydávaním elektronických osvedčení; považuje digitalizáciu a používanie aplikácií v dodávateľských reťazcoch za predpoklad plného fungovania technológie blockchainu a zároveň aj za jeho doplnok; poznamenáva, že v oblasti digitalizácie existujú medzi členskými štátmi výrazné rozdiely;

8.  domnieva sa, že uplatnením technológie blockchainu v celom dodávateľskom reťazci sa môže zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a objem svetového obchodu vďaka tomu, že sa obmedzia náklady spojené s medzinárodnými transakciami a podniky dostanú pomoc pri identifikácii nových obchodných partnerov, a môže to viesť k väčšej ochrane spotrebiteľov a k väčšej istote v digitálnom obchode;

9.  vyzdvihuje uplatnenie technológie blockchainu, najmä v nasledujúcich oblastiach:

   a) posilnenie istoty v súvislosti s pôvodom tovaru aj s príslušnými duševnými právami, čím sa zníži riziko vstupu nezákonného tovaru vrátane falšovaného tovaru do dodávateľského reťazca,
   b) poskytovanie presných informácií pre príslušné orgány o možných prípadoch poškodenia tovaru alebo neoprávnenej manipulácie s ním v dodávateľskom reťazci,
   c) zvýšenie transparentnosti a vysledovateľnosti, vďaka tomu, že všetci účastníci si môžu svoje transakcie zaznamenávať a vymieňať si tieto informácie v sieti
   d) presadzovanie ochrany spotrebiteľov a dôvery prostredníctvom poskytovania podrobných informácií pre spotrebiteľov o tovare a prispievaním k činnosti podnikov v oblasti udržateľnosti,
   e) znižovanie nákladov na riadenie dodávateľského reťazca tým, že sa odstráni potreba sprostredkovateľov a súvisiacich nákladov spolu s požiadavkou fyzicky vytvárať, prepravovať a spracúvať papierovú dokumentáciu,
   f) zlepšenie uplatňovania správnych colných sadzieb a sadzieb DPH a výberu príjmov v rámci obchodnej politiky a
   g) skrátenie celkového času tranzitu tovaru automatizáciou úloh, ktoré sa obyčajne vykonávajú manuálne; všíma si s tým súvisiacu výhodu, najmä pre dodávateľské reťazce s presným načasovaním dodávok, a to z hľadiska zníženia nákladov aj uhlíkovej stopy v odvetví logistiky;

10.  poznamenáva, že páchatelia trestných činov môžu manipulovať s legitímnym obchodom s cieľom maskovať svoje nezákonné činnosti, ako je pranie špinavých peňazí pri obchodovaní, a to manipuláciou s príslušnou dokumentáciou prostredníctvom falošných výkazov, napríklad nadhodnotením alebo podhodnotením ceny príslušného tovaru; domnieva sa, že technológia blockchainu môže umožniť colným a iným orgánom prijať potrebné opatrenia na včasné, pohotové a koordinované odhaľovanie nezákonných finančných tokov;

Cezhraničné toky údajov a ochrana údajov

11.  uznáva cezhraničné toky údajov ako neoddeliteľnú funkciu pre medzinárodný obchod s tovarom a službami a dizajn štruktúry technológie blockchainu;

12.  zdôrazňuje rozsah pôsobnosti technológie blockchainu pri overovaní transakcií v rámci medzinárodného dodávateľského reťazca stanovovaním úrovní postupov prístupu a overovania účastníkov;

13.  berie na vedomie spojenie medzi technológiou blockchainu a cezhraničnými tokmi údajov v oblasti obchodu; konštatuje, že súkromná medzidatabázová sieť s povolením môže poskytnúť dôveru medzi platformami integrovaním údajov z viacerých zdrojov; uznáva význam cezhraničných tokov údajov pre rast a vytváranie pracovných miest; vyzdvihuje rozlišovanie medzi osobnými a inými údajmi v reťazcoch blockchainu;

14.  uznáva výzvu, ktorú predstavuje vzťah medzi technológiou blockchainu a vykonávaním všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR); zdôrazňuje, že technológia blockchainu by sa mala zavádzať v súlade so všetkými existujúcimi aj budúcimi právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov a súkromia; zdôrazňuje, že technológia blockchainu môže poskytnúť riešenia na vykonávanie ustanovení GDPR týkajúcich sa špecificky navrhnutej ochrany údajov, a to na základe svojich bežných zásad zaistenia zabezpečených a samostatne spravovaných údajov; zdôrazňuje, že účinok GDPR na obchodné transakcie je len obmedzený vzhľadom na neprítomnosť osobných údajov v súkromných reťazcoch blockchainu s povolením; uznáva však potrebu nevyhnutného zabezpečenia a regulačného dohľadu; zdôrazňuje, že GDPR sa uplatňuje len tam, kde sa vyskytujú osobné údaje; vyzýva Komisiu, aby túto vec dôkladnejšie preskúmala;

15.  uznáva potrebu navrhovať reťazce blockchainu v súlade s právom na zabudnutie a poznamenáva, že overení používatelia blockchainu a jeho aplikácií by mali mať vždy prístup k všetkým údajom súvisiacim s transakciami, do ktorých sú zapojení, v súlade so svojimi prístupovými právami;

16.  opakuje svoju výzvu na prijatie ustanovení, ktorými sa umožní plné fungovanie digitálneho ekosystému a plná podpora cezhraničných tokov údajov v dohodách o voľnom obchode; v tomto smere poznamenáva, že rozhodnutia o primeranosti nepodporujú voľný tok iných ako osobných údajov; žiada preto Komisiu, aby v dohodách o voľnom obchode vyrokovala záväzné a vykonateľné záväzky v oblasti prenosu údajov vrátane iných ako osobných údajov;

17.  zdôrazňuje, že technológia blockchainu predstavuje novú paradigmu v oblasti ukladania a správy údajov, ktorá dokáže decentralizovať formy ľudskej interakcie a trhov, bankovníctvo a medzinárodný obchod; zdôrazňuje, že šírenie technológie blockchain prináša so sebou príležitosti aj výzvy z hľadiska ochrany údajov, transparentnosti a finančnej trestnej činnosti, keďže raz zadané údaje sú nemenné a delia sa o ne všetky zúčastnené strany, čím sa zároveň zaisťuje ich zabezpečenie a integrita; požaduje, aby sa robilo všetko pre zaručenie nefalšovateľnosti a nemenného charakteru tejto technológie a pre zabezpečenie toho, aby základné právo na ochranu údajov nebolo ohrozené, a to aj na vnútroštátnej úrovni;

18.  uznáva problém, ktorý predstavuje vzťah medzi technológiami blockchainu a vykonávaním rámca EÚ na ochranu údajov, konkrétne všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR), a pripomína, že v dôsledku toho by tento vzťah mohol vyústiť do rozporu medzi ochranou základných práv na jednej strane a podporou inovácií na druhej strane; navrhuje, že treba zabezpečiť, aby bola technológia blockchainu plne v súlade s rámcom EÚ na ochranu údajov a v plnej miere rešpektovala zásady uvedené v právnych predpisoch EÚ, najmä v súvislosti so spracovaním osobných údajov ako základné právo podľa článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a článku 16 ods. 1 ZFEÚ;

19.  ďalej zdôrazňuje, že aj v dôsledku opísaného rozporu reťazce blockchainu v žiadnom prípade automaticky nepodporujú nezávislosť údajov, a preto musia byť na to účelovo navrhnuté, keďže môžu prinášať aj riziko pre ochranu údajov;

20.  zdôrazňuje, že ak je technológia blockchainu správne navrhnutá, mala by byť v súlade so zásadou ochrany údajov už v štádiu návrhu, ktorá slúži na zabezpečenie väčšej kontroly dotknutých subjektov nad ich údajmi v súlade s GDPR; okrem toho zdôrazňuje, že osobné údaje v rámci blockchainu nie sú za bežných okolností anonymné, a teda patria do rozsahu pôsobnosti GDPR; trvá na tom, že reťazce blockchainu by mali byť plne v súlade s právnymi predpismi EÚ vrátane prípadov, keď sa používajú na spracovanie osobných údajov; v tomto smere odporúča, aby sa do reťazcov a aplikácií blockchainu integrovali mechanizmy, ktorými sa zabezpečí plná anonymita údajov a zaručí sa, že sa v nich budú ukladať len údaje, ktoré nie sú vo vzťahu s identifikovanou alebo identifikovateľnou fyzickou osobou;

21.  zdôrazňuje, že budúcimi aplikáciami blockchainu sa majú zaviesť mechanizmy, ktoré chránia osobné údaje a súkromie používateľov a zabezpečujú, že údaje môžu byť celkom anonymné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby financovali výskum, a to najmä akademický výskum týkajúci sa nových technológií blockchainu, ktoré sú zlučiteľné s GDPR a vychádzajú zo zásady ochrany údajov už v štádiu návrhu, ako sú zk-SNARK (zero-knowledge succinct non‑interactive arguments of knowledge);

22.  zastáva názor, že aby sa predišlo porušovaniu základného práva na ochranu osobných údajov, technológia blockchainu by sa nemala používať na spracúvanie osobných údajov, pokiaľ užívateľská organizácia nie je schopná zaručiť dodržiavanie GDPR, a najmä zabezpečiť ochranu práv na opravu a vymazanie údajov;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že používatelia technológií blockchainu môžu byť prevádzkovateľmi osobných údajov, ktoré nahrávajú do databázy, a zároveň ich sprostredkovateľmi na základe toho, že uchovávajú úplnú kópiu databázy vo svojom počítači;

24.  konštatuje, že v prípadoch, keď reťazec blockchainu obsahuje osobné údaje, je nezmeniteľný charakter niektorých technológií blockchainu pravdepodobne nezlučiteľný s „právom na vymazanie“ uvedeným v článku 17 GDPR;

25.  so znepokojením konštatuje, že v prípadoch, keď reťazec blockchainu obsahuje osobné údaje, je šírenie kópií údajov v blockchaine pravdepodobne nezlučiteľné so zásadou minimalizácie údajov uvedenou v článku 5 GDPR;

26.  vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby vydal usmernenia a odporúčania, ktorými sa zabezpečí súlad technológie blockchainu s právom EÚ;

27.  so znepokojením si všíma, že sa nevenuje žiadna pozornosť závažným dôsledkom, ktoré má spôsob uplatňovania technológie blockchainu, najmä v oblastiach ako je boj proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a financovaniu terorizmu; domnieva sa, že akémukoľvek využívaniu technológií blockchainu by malo predchádzať vymedzenie toho, čo sa bude uchovávať v reťazci a mimo neho, pričom osobné údaje sa budú ukladať mimo reťazca;

Malé a stredné podniky (MSP)

28.  domnieva sa, že inovácia a propagácia týkajúce sa technológie blockchainu môžu vytvoriť ekonomické príležitosti pre MSP na internacionalizáciu a na kompenzáciu nákladov súvisiacich s vývozom tým, že uľahčí interakciu so spotrebiteľmi, colnými orgánmi, medzinárodnými a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a inými podnikmi zapojenými do dodávateľského reťazca; dodáva, že infraštruktúra blockchainu môže pomôcť prinášať výrobky a služby na trh rýchlo a bez veľkých nákladov;

29.  zdôrazňuje výhody, ktoré by technológia blockchainu mohla priniesť MSP tým, že umožní partnerskú komunikáciu, partnerské nástroje spolupráce a zabezpečené platby, čím sa uľahčí podnikanie a zníži sa riziko neplatenia a nákladov na súdne konania o zmluvné plnenie prostredníctvom využívania inteligentných zmlúv; uznáva potrebu zabezpečiť, aby do rozvoja technológie blockchainu v medzinárodnom obchode boli zapojené aj MSP; zdôrazňuje, že inteligentné zmluvy v súčasnosti nemusia byť dostatočne zrelé na to, aby sa v rámci akejkoľvek sektorovej regulácie považovala za právne vymožiteľné, a že je potrebné ďalej posudzovať riziká;

30.  uznáva príležitosti, ktoré so sebou prináša zavádzanie technológie blockchainu v rámci obchodnej politiky EÚ, a to aj pre MSP, keďže môže okrem iných výhod priniesť nižšie náklady na transakcie a väčšiu efektívnosť; ďalej uznáva, že technológia blockchainu ponúka potenciál na zvýšenie dôvery a istoty v súčasnom obchodnom systéme vďaka zabezpečeniu nezmeniteľných záznamov o transakciách; uznáva však, že v prípadoch, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti obchodnej politiky EÚ môže uplatňovanie tejto technológie prinášať riziko prania špinavých peňazí a uľahčovať financovanie organizovanej trestnej činnosti;

Interoperabilita, rozšíriteľnosť a interakcie so súvisiacimi technológiami

31.  zvažuje výzvy spojené s rozšíriteľnosťou týkajúce sa zavádzania systémov blockchainu v kontexte rozširovania medzinárodných obchodných sietí;

32.  berie na vedomie rozširovanie rôznych technológií blockchainu, ktoré ukotvujú údaje o transakcii v samostatných súkromných a verejných databázach; uznáva, že existuje stále väčšia potreba vyvinúť globálny štandard interoperability na integráciu transakcií vo všetkých reťazcoch blockchainu okolo pohybu položky v rámci dodávateľského reťazca s cieľom podporiť interoperabilitu medzi systémami vrátane starších operačných systémov; vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s ISO a ďalšími príslušnými normalizačnými orgánmi;

33.  zvažuje možné interakcie technológií blockchainu s ďalšími inováciami v oblasti medzinárodného obchodu; zdôrazňuje potrebu analyzovať príležitosti a výzvy spojené s vývojom v oblasti technológií blockchainu; vyzýva na ďalší výskum ich použiteľnosti v rámci digitálnej transformácie a automatizácie medzinárodného obchodu, ako aj vo verejnom sektore, najmä v rámci programu Digitálna Európa;

Závery

34.  vyzýva Komisiu, aby sledovala vývoj v oblasti technológie blockchainu, najmä prebiehajúce pilotné projekty/iniciatívy v medzinárodnom dodávateľskom reťazci a vonkajšie aspekty colných a regulačných postupov; vyzýva Komisiu, aby so zapojením príslušných GR vypracovala horizontálny strategický dokument o prijatí technológií blockchainu v oblasti riadenia obchodu a dodávateľského reťazca, ako aj v oblasti duševného vlastníctva a najmä v oblasti boja proti falšovaniu; vyzýva Komisiu, aby posúdila súdne a správne aspekty technológie blockchainu a preskúmala, či technológia blockchainu ponúka pre existujúce a vznikajúce technológie lepšie riešenia, ktoré môžu pomôcť s riešením aktuálnych výziev v oblasti obchodnej politiky EU; vyzýva Komisiu, aby sledovala vývoj v oblasti technológie blockchainu, najmä prebiehajúce pilotné projekty/iniciatívy v medzinárodnom dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby vypracovala strategický dokument o prijatí technológií blockchainu v oblasti riadenia obchodu a dodávateľského reťazca; domnieva sa, že cieľom musí byť získanie podpory aktérov v oblasti technológie blockchainu pre projekty a iniciatívy v medzinárodnom dodávateľskom reťazci a spoločné úsilie rôznych partnerov o projekty týkajúce sa overovania totožnosti a pôvodu tovaru a ukladania údajov;

35.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala súbor usmerňovacích zásad na uplatňovanie technológie blockchainu v medzinárodnom obchode s cieľom poskytnúť odvetviu a colným a regulačným orgánom určitú mieru istoty, ktorá podporí používanie technológie blockchainu a inovácií v tejto oblasti; zdôrazňuje, že tvorba právnych predpisov pre technológiu, ktorá tvorí základ pre aplikácie, by obmedzila inováciu a tvorbu nových aplikácií; zdôrazňuje, že pre EÚ, a najmä pre európsky priemysel, je dôležitý priekopnícky a zodpovedný prístup v oblasti technológií blockchainu a zabezpečenia rovnakých podmienok v rámci globálnej hospodárskej súťaže, ako aj v oblasti vývoja a regulačného prostredia; zdôrazňuje význam dialógu a výmeny postupov, ako aj posilňovania kompetencií a digitálnych zručností; žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi spustila pilotné projekty využitia technológie blockchainu v medzinárodnom obchode a dohliadala na ne s cieľom overiť ich výhody;

36.  nabáda Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zjednodušení a zlepšení toku informácií súvisiacich s uľahčením obchodu, okrem iného prostredníctvom prijatia vhodných informačných a komunikačných technológií;

37.  žiada Komisiu, aby v rámci GR pre obchod vytvorila poradnú skupinu pre technológiu blockchainu a vypracovala koncept súkromných pilotných projektov s povolením týkajúci sa komplexného využitia technológie blockchainu v dodávateľskom reťazci so zapojením colných a iných cezhraničných orgánov a so zohľadnením práv duševného vlastníctva a boja proti falšovaniu; uznáva, že technológia blockchainu je stále len v raných fázach vývoja, je však potrebná priemyselná stratégia jej účinného uplatňovania;

38.  žiada Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako by technológia blockchainu mohla podporovať obchod a trvalo udržateľný rozvoj; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, že opatrenia na podporu stratégie digitálneho obchodu EÚ by mali byť plne v súlade s realizáciou cieľov trvalo udržateľného rozvoja vrátane cieľa č. 5 týkajúceho sa rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a mali by k nej prispievať; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu týkajúcu sa významu podpory zapojenia žien v odvetví STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a preklenutia rodových rozdielov v prístupe k novým technológiám a v ich využívaní;

39.  žiada Komisiu, aby politicky preskúmala, ako môže technológia blockchainu modernizovať politiky Únie na ochranu obchodu s cieľom posilniť ich legitímnosť a presadzovanie;

40.  vyzýva Komisiu, aby posúdila optimálnosť štruktúry technológie blockchainu, ktorá uchováva súkromné údaje mimo reťazca;

41.  žiada Komisiu, aby posúdila, ako väčšmi uľahčiť obchod a posilniť jeho zabezpečenie prostredníctvom technológie blockchainu vrátane koncepcie schválených hospodárskych reťazcov;

42.  nabáda Komisiu, aby spolupracovala s medzinárodnými organizáciami, prispievala k ich práci a podieľala sa na súčasných projektoch na vytvorenie súboru noriem a zásad na podporu regulácie zameranej na uľahčenie používania technológie blockchainu;

43.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby zohrávali aktívnu úlohu v procese normalizácie a zabezpečenia technológie blockchainu a aby spolupracovali s medzinárodnými partnermi, všetkými zainteresovanými stranami a priemyselnými odvetviami s cieľom vyvinúť normy v oblasti technológie blockchainu vrátane terminológie, vývoja a zavádzania tejto technológie do obchodu a riadenia dodávateľského reťazca; zdôrazňuje, že pre aplikácie blockchainu vrátane ich využívania v medzinárodnom obchode má zásadný význam kybernetická bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby preskúmala bezpečnostné otázky, posúdila technologické riziká súvisiace napríklad s kvantovou výpočtovou technikou, a prijala opatrenia na ich riešenie;

44.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom preskúmať a vytvoriť rámec na riešenie problémov spojených s interoperabilitou a kompatibilitou systémov blockchainu;

45.  víta zriadenie Monitorovacieho strediska a fóra EÚ pre technológiu blockchainu a nabáda ho, aby skúmalo jej využitia zamerané na uľahčenie medzinárodného obchodu; žiada preto Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšíriť mandát Monitorovacieho strediska a fóra EÚ pre technológiu blockchainu a zapojiť príslušné miestne a globálne zainteresované strany s cieľom riešiť nadchádzajúce výzvy a posilniť podporu subjektov s rozhodovacou právomocou;

46.  vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu v oblasti posudzovania a ďalšieho vývoja technológií blockchainu, a to aj v konkrétnych odvetviach, napríklad v tých, na ktoré sa vzťahuje obchodná politika EÚ, a aby vytvorila poradnú skupinu pre technológiu blockchainu, ktorá bude zahŕňať odborníkov v oblasti prania špinavých peňazí, daňových únikov, ochrany údajov a organizovanej trestnej činnosti;

47.  pripomína Komisii, že EÚ má príležitosť stať sa vedúcim aktérom v oblasti technológie blockchainu a medzinárodného obchodu a že by mala byť vplyvným aktérom pri formovaní jej vývoja po celom svete v spolupráci s medzinárodnými partnermi;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.

(1) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 76.
(2) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 30.
(3) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 22.
(4) Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 44.
(5) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33.
(6) https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/mc11_e/genderdeclarationmc11_e.pdf
(7) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(8) https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/492972/gs-16-1-distributed-ledger-technology.pdf
(9) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/european-countries-join-blockchain-partnership
(10) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-521_sk.htm
(11) https://www.consilium.europa.eu/media/21613/19-euco-final-conclusions-sk.pdf


Primeranosť ochrany osobných údajov zo strany Japonska
PDF 163kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o primeranosti ochrany osobných údajov zo strany Japonska (2018/2979(RSP))
P8_TA(2018)0529B8-0561/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, Zmluvu o fungovaní Európskej únie a na články 6, 7, 8, 11, 16, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(1), a na ďalšie relevantné európske acquis o ochrane údajov,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 (Maximillian Schrems/Data Protection Commissioner)(2),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. decembra 2016 v spojených veciach C-203/15 (Tele 2 Sverige AB proti Post- och telestyrelsen) a C-698/15 (Secretary of State for the Home Department proti Tomovi Watsonovi a iným)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 s názvom Smerom k stratégii digitálneho obchodu(4),

–  so zreteľom na dokument pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 s názvom Referenčné kritérium primeranosti zo 6. februára 2018(5), ktorý poskytuje Komisii a Európskemu výboru pre ochranu údajov usmernenia podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov na posúdenie úrovne ochrany údajov v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov z 5. decembra 2018 k návrhu rozhodnutia o primeranosti medzi EÚ a Japonskom,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o primeranej ochrane osobných údajov zo strany Japonska (COM(2018)XXXX),

–  so zreteľom na zistenia návštevy ad hoc delegácie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci v Japonsku, ktorá sa uskutočnila v októbri 2017 v rámci rokovaní o primeranosti a ktorej cieľom bolo stretnúť sa s príslušnými japonskými orgánmi a zainteresovanými stranami v súvislosti so základnými prvkami, ktoré má Komisia zvážiť pri prijímaní rozhodnutia o primeranosti,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa uplatňuje od 25. mája 2018; keďže článok 45 ods. 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov stanovuje prvky, ktoré má Komisia zohľadniť pri posudzovaní primeranosti úrovne ochrany v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii;

B.  keďže Komisia musí brať na zreteľ najmä zásady právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, relevantné všeobecné aj odvetvové právne predpisy vrátane právnych predpisov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, obrany, národnej bezpečnosti, trestného práva a prístupu verejných orgánov k osobným údajom, existenciu a účinné fungovanie jedného alebo viacerých nezávislých orgánov dohľadu a medzinárodné záväzky, ktoré tretia krajina alebo medzinárodná organizácia prijala;

C.  keďže Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 (Maximillian Schrems/Data Protection Commissioner) objasnil, že primeraná úroveň ochrany v tretej krajine sa musí chápať ako „v podstate rovnocenná“ úrovni ochrany zaručenej v rámci Európskej únie na základe smernice 95/46/ES v spojení s chartou;

D.  keďže Japonsko je jedným z kľúčových obchodných partnerov EÚ, s ktorým nedávno uzatvorila dohodu o hospodárskom partnerstve (DHP), v ktorej sú zakotvené spoločné hodnoty a zásady a zároveň sa v nej upravujú citlivé záležitosti oboch partnerov; keďže spoločné uznávanie základných práv vrátane ochrany súkromia a údajov predstavuje dôležitý základ pre rozhodnutie o primeranosti, ktoré poskytne právny základ pre prenos osobných údajov z EÚ do Japonska;

E.  keďže ad hoc delegácia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci do Japonska bola informovaná o záujme japonských orgánov a zainteresovaných strán, nielen pokiaľ ide o uplatňovanie samotných nových pravidiel všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ale aj o vytvorenie pevného mechanizmu prenosu osobných údajov na vysokej úrovni medzi EÚ a Japonskom, ktorý by spĺňal podmienky stanovené v právnom rámci EÚ z hľadiska úrovne ochrany, ktorá sa v podstate považuje za rovnocennú úrovni ochrany, ktorú poskytujú právne predpisy EÚ v oblasti ochrany údajov;

F.  keďže prenos osobných údajov medzi EÚ a Japonskom na obchodné účely je dôležitým prvkom týchto dvojstranných vzťahov vzhľadom na neprestajne rastúcu digitalizáciu globálnej ekonomiky; keďže tento prenos by mal byť vykonávaný pri plnom rešpektovaní práva na ochranu osobných údajov a práva na súkromie; keďže jedným zo základných cieľov EÚ je ochrana základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie;

G.  keďže EÚ a Japonsko začali v januári 2017 diskusie, ktorých cieľom bolo uľahčiť prenos osobných údajov na obchodné účely prostredníctvom vôbec prvého „zisťovania o vzájomnej primeranosti“; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. decembra 2017 s názvom Smerom k stratégii digitálneho obchodu výslovne uznáva, že „rozhodnutia o primeranosti [...] sú základným nástrojom na ochranu prenosu osobných údajov z EÚ do tretej krajiny“;

H.  keďže rozhodnutie o primeranosti týkajúce sa prenosu osobných údajov do Japonska by bolo prvým takýmto rozhodnutím prijatým podľa nových a prísnejších pravidiel všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

I.  keďže Japonsko nedávno zmodernizovalo a posilnilo svoje právne predpisy o ochrane údajov s cieľom zosúladiť ich s medzinárodnými normami, najmä so zárukami a individuálnymi právami stanovenými v novom európskom legislatívnom rámci pre ochranu údajov; keďže japonský právny rámec na ochranu údajov pozostáva z rôznych pilierov, pričom hlavným právnym predpisom je zákon o ochrane osobných informácií (Act on Protection of Personal Information – APPI);

J.  keďže vláda Japonska 12. júna 2018 prijala nariadenie vlády, na základe ktorého sa na komisiu pre ochranu osobných informácií (Personal Information Protection Commission – PPC) ako orgán zodpovedný za správu a vykonávanie zákona APPI deleguje „právomoc prijímať potrebné opatrenia na preklenutie rozdielov v systémoch a operáciách medzi Japonskom a príslušnou cudzou krajinou na základe článku 6 daného zákona s cieľom zabezpečiť primerané zaobchádzanie s osobnými informáciami získanými z tejto krajiny“; keďže v tomto rozhodnutí sa uvádza, že v tom je zahrnutá právomoc stanoviť posilnenú ochranu tým, že komisia PPC prijme prísnejšie pravidlá, ktorými sa doplnia pravidlá stanovené v APPI a v nariadení vlády a prekročí sa ich rámec; keďže podľa tohto rozhodnutia by tieto prísnejšie pravidlá boli záväzné a vymáhateľné voči japonským prevádzkovateľom podnikov;

K.  keďže k návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o primeranej ochrane osobných údajov zo strany Japonska sú v prílohe I pripojené doplňujúce pravidlá prijaté komisiou PPC 15. júna 2018, ktoré sú založené na článku 6 APPI, čo výslovne umožňuje PPC prijať prísnejšie pravidlá, a to aj na účely uľahčenia medzinárodných prenosov údajov; keďže doplňujúce pravidlá ešte nie sú verejne dostupné;

L.  keďže účelom týchto doplňujúcich pravidiel by bolo riešiť príslušné rozdiely medzi japonskými právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov s cieľom zabezpečiť primerané zaobchádzanie s osobnými informáciami získanými z EÚ na základe rozhodnutia o primeranosti, najmä pokiaľ ide o osobné informácie vyžadujúce si osobitné zaobchádzanie (citlivé údaje), uchovávané osobné údaje, špecifikovanie účelu využitia, obmedzenie z dôvodu účelu využitia, obmedzenie poskytovania tretej strane v cudzej krajine a anonymne spracovávané informácie;

M.  keďže doplňujúce pravidlá by boli právne záväzné pre každý podnikateľský subjekt spracúvajúci osobné informácie, ktorý prijíma osobné údaje prenášané z EÚ na základe rozhodnutia o primeranosti, a je preto povinný tieto pravidlá a akékoľvek súvisiace práva a povinnosti dodržiavať, a vykonateľné zo strany komisie PPC aj japonských súdov;

N.  keďže s cieľom zabezpečiť v podstate rovnocennú úroveň ochrany osobných údajov prenášaných z EÚ do Japonska vytvárajú doplňujúce pravidlá dodatočnú ochranu, ktorá sa má uplatňovať na základe prísnejších podmienok alebo obmedzení spracúvania osobných údajov prenášaných z EÚ, napríklad v prípade osobných informácií vyžadujúcich osobitné zaobchádzanie, následných prenosov, anonymných údajov a obmedzenia účelu;

O.  keďže japonský právny rámec na ochranu údajov rozlišuje medzi „osobnými informáciami“ a „osobnými údajmi“ a v niektorých prípadoch odkazuje na špecifickú kategóriu osobných údajov, konkrétne na „uchovávané osobné údaje“;

P.  keďže podľa článku 2 ods. 1 APPI pojem „osobné informácie“ zahŕňa všetky informácie týkajúce sa živej osoby, ktoré umožňujú identifikáciu tejto osoby; keďže vo vymedzení sa rozlišujú dve kategórie osobných informácií, a to i) individuálne identifikačné kódy a ii) iné osobné informácie, na základe ktorých možno konkrétnu osobu identifikovať; keďže táto druhá kategória zahŕňa informácie, ktoré samotné neumožňujú identifikáciu konkrétnej osoby, avšak môžu ju umožniť v prípade, že sa jednoducho pospájajú s inými informáciami;

Q.  keďže podľa článku 2 ods. 4 APPI „osobné údaje“ znamenajú osobné informácie, ktoré tvoria databázu osobných údajov atď.; keďže v článku 2 ods. 1 APPI sa stanovuje, že informácie v týchto databázach sa systematizujú, čo je podobné koncepcii informačného systému podľa článku 2 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov; keďže podľa čl. 4 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov „osobné údaje“ znamenajú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby; keďže identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje alebo online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby; keďže na určenie toho, či je fyzická osoba identifikovateľná, by sa mali brať do úvahy všetky prostriedky, pri ktorých existuje primeraná pravdepodobnosť, že ich prevádzkovateľ alebo akákoľvek iná osoba využije, napríklad osobitným výberom, na priamu alebo nepriamu identifikáciu fyzickej osoby;

R.  keďže podľa článku 2 ods. 7 APPI „uchovávané osobné údaje“ znamenajú osobné údaje, ktoré má podnikateľský subjekt zaobchádzajúci s osobnými informáciami právomoc zverejniť, opraviť, doplniť alebo vymazať ich obsah, ukončiť ich využívanie, vymazať alebo ukončiť ich poskytovanie tretej strane, pričom nejde o údaje, ktoré podľa vládneho nariadenia môžu poškodiť verejný alebo iný záujem, ak sa ich prítomnosť alebo absencia zverejní, ani o údaje, ktoré sa majú podľa nariadenia vlády vymazať v lehote, ktorá nie je dlhšia ako jeden rok; keďže doplňujúce pravidlá zosúlaďujú pojem „uchovávané osobné údaje“ s pojmom „osobné údaje“, aby sa zabezpečilo, že určité obmedzenia individuálnych práv, ktoré sú s týmito údajmi spojené, sa nebudú vzťahovať na údaje prenášané z EÚ;

S.  keďže japonský právny predpis o ochrane údajov, ktorý je predmetom návrhu vykonávacieho rozhodnutia, z rozsahu svojej pôsobnosti vylučuje viaceré odvetvia, keď spracúvajú osobné údaje na osobitné účely; keďže návrh vykonávacieho rozhodnutia by sa nevzťahoval na prenos osobných údajov z EÚ príjemcovi, ktorý patrí do ktorejkoľvek z uvedených výnimiek stanovených v japonskom právnom predpise o ochrane údajov;

T.  keďže pokiaľ ide o následné prenosy osobných údajov EÚ z Japonska do tretej krajiny, návrh vykonávacieho rozhodnutia vylučuje možnosť, aby sa na takéto následné prenosy použili nástroje prenosu, ktoré nevytvárajú záväzný vzťah medzi japonským vývozcom údajov a dovozcom údajov z tretej krajiny a nezaručujú požadovanú úroveň ochrany; keďže by to tak bolo napríklad v prípade systému Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce v oblasti cezhraničných pravidiel ochrany súkromia (APEC CBPR), v ktorom je Japonsko účastníckou ekonomikou, pretože v tomto systéme ochrana nevyplýva z dohody, ktorá je záväzná pre vývozcu a dovozcu v kontexte ich dvojstranného vzťahu, a je jednoznačne na nižšej úrovni, ako je úroveň zaručená kombináciou zákona APPI a doplňujúcich pravidiel;

U.  keďže vo svojom stanovisku z 5. decembra 2018 Európsky výbor pre ochranu údajov na základe dokumentácie predloženej Komisiou posudzuje, či japonský právny rámec pre ochranu údajov poskytuje jednotlivcom dostatočné záruky primeranej úrovne ochrany údajov; keďže Európsky výbor pre ochranu údajov víta úsilie Komisie a japonskej komisie PPC o zvýšenie konvergencie medzi japonským a európskym právnym rámcom s cieľom uľahčiť prenos osobných údajov; keďže Európsky výbor pre ochranu údajov uznáva, že zlepšenia, ktorými sa zaviedli dodatočné pravidlá na preklenutie niektorých rozdielov medzi týmito dvoma rámcami, sú veľmi dôležité a pozitívne prijaté; keďže konštatuje, že pretrvávajú viaceré obavy, napr. v súvislosti s ochranou osobných údajov prenášaných z EÚ do Japonska počas celého ich životného cyklu, a odporúča Komisii, aby poskytla ďalšie dôkazy a vysvetlenia týkajúce sa nastolených problémov a podrobne monitorovala účinné uplatňovanie týchto pravidiel;

V.  keďže návrh vykonávacieho rozhodnutia je doplnený aj listom ministra spravodlivosti zo 14. septembra 2018, v ktorom odkazuje na dokument, ktorý vypracovalo ministerstvo spravodlivosti a viaceré ministerstvá a agentúry, s názvom Zhromažďovanie a používanie osobných informácií japonskými orgánmi verejnej moci na účely presadzovania trestného práva a národnej bezpečnosti, ktorý obsahuje prehľad platného právneho rámca a Komisii poskytuje úradné vyhlásenia, záruky a záväzky podpísané na najvyššej úrovni ministrov a agentúr a ktorý je pripojený ako príloha II k vykonávaciemu rozhodnutiu;

1.  berie na vedomie podrobnú analýzu, ktorú Komisia poskytla vo svojom návrhu vykonávacieho rozhodnutia o primeranosti v súvislosti so zárukami vrátane mechanizmov dohľadu a nápravy, ktoré sa vzťahujú na spracovanie údajov komerčnými subjektmi, ako aj na prístup japonských verejných orgánov k údajom, najmä v oblasti presadzovania práva a národnej bezpečnosti;

2.  berie na vedomie skutočnosť, že Japonsko zároveň pripravuje aj uznanie úrovne ochrany osobných údajov prenášaných z Japonska do EÚ podľa článku 23 APPI, výsledkom čoho by bolo vôbec prvé „vzájomné“ zistenie o primeranosti na celom svete a viedlo by to k vytvoreniu najväčšej oblasti voľného a bezpečného toku údajov na svete;

3.  víta tento vývoj ako prejav globálneho šírenia vysokých noriem v oblasti ochrany údajov; poukazuje však na to, že v rozhodnutiach EÚ o primeranosti to nesmie v žiadnom prípade viesť k prístupu „oko za oko, zub za zub“; pripomína, že v súvislosti s rozhodnutím o primeranosti podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov musí Komisia objektívne posúdiť právnu a praktickú situáciu v tretej krajine, na území, v sektore alebo medzinárodnej organizácii;

4.  poukazuje na to, že Súdny dvor EÚ rozhodol, že výraz „primeraná úroveň ochrany“ si nevyžaduje úroveň ochrany identickú s úrovňou ochrany zaručenou v rámci EÚ, pričom ho „však treba chápať v tom zmysle, že vyžaduje, aby táto tretia krajina skutočne zaistila z dôvodu jej vnútroštátneho práva alebo medzinárodných dohôd, ktoré podpísala, úroveň ochrany slobôd a základných práv, ktorá je v podstate rovnocenná úrovni ochrany zaručenej v rámci Únie podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov v spojení s Chartou“;

5.  poznamenáva, že právo na súkromie a ochranu osobných údajov je na ústavnej úrovni zaručené v Japonsku aj v EÚ, ale úplné zosúladenie pravidiel EÚ a Japonska nebude možné vzhľadom na rozdiely v ústavnej štruktúre, ako aj v kultúre;

6.  berie na vedomie zmeny APPI, ktoré nadobudli účinnosť 30. mája 2017; víta podstatné zlepšenia;

7.  konštatuje, že kategórie obchodných a spracovateľských činností, ktoré sú vylúčené z vecnej pôsobnosti APPI, boli výslovne vylúčené z pôsobnosti zistenia o primeranosti;

8.  domnieva sa, že po prijatí zmien APPI a všeobecného nariadenia o ochrane údajov v roku 2016 majú japonské systémy a systémy EÚ na ochranu údajov vysoký stupeň konvergencie, pokiaľ ide o zásady, záruky a individuálne práva, ako aj mechanizmy dohľadu a presadzovania; zdôrazňuje najmä vytvorenie nezávislého dozorného orgánu – komisie PPC, prostredníctvom zmeneného APPI;

9.  konštatuje však, že samotná PPC sa domnieva, že „napriek vysokému stupňu konvergencie medzi týmito dvoma systémami existujú určité relevantné rozdiely“; takisto poznamenáva, že na zabezpečenie vyššej úrovne ochrany osobných údajov prenášaných z EÚ prijala komisia PPC 15. júna 2018 doplňujúce pravidlá;

10.  víta niekoľko dôležitých objasnení v doplňujúcich pravidlách vrátane zosúladenia anonymizovaných osobných údajov v zákone APPI s vymedzením pojmu „anonymné informácie“ vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov;

11.  domnieva sa, že dodatočná ochrana doplňujúcich pravidiel sa vzťahuje len na prenosy na základe rozhodnutí o primeranosti; pripomína, že vzhľadom na rozsah rozhodnutia o primeranosti sa niektoré prenosy údajov uskutočnia podľa týchto iných dostupných mechanizmov;

12.  uznáva, že dodatočná ochrana ustanovená v doplňujúcich pravidlách sa obmedzuje len na osobné údaje prenášané z Európy, a preto podnikateľské subjekty, ktoré musia súčasne spracúvať japonské aj európske osobné údaje, budú povinné dodržiavať doplňujúce pravidlá, napr. tak, že zabezpečia technické opatrenia („štítky“) alebo organizačné opatrenia (napr. uloženie do vyhradenej databázy), aby bolo možné takéto osobné údaje identifikovať počas celého ich životného cyklu; vyzýva Komisiu, aby situáciu monitorovala s cieľom predísť prípadným medzerám, ktoré by podnikateľským subjektom umožnili obchádzať povinnosti stanovené v doplňujúcich pravidlách tým, že údaje prenesú prostredníctvom tretích krajín;

13.  konštatuje, že vymedzenie pojmu „osobné údaje“ v APPI vylučuje údaje „definované vládnym nariadením ako údaje, v súvislosti s ktorými existuje malá možnosť poškodenia práv a záujmov jednotlivca s ohľadom na metódu ich používania“; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je tento prístup, ktorý je založený na možnosti poškodenia, v súlade s prístupom EÚ, v rámci ktorého patrí každé spracovanie osobných údajov do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov o ochrane údajov; konštatuje však zároveň, že tento prístup by sa uplatňoval len vo veľmi obmedzených prípadoch;

14.  ďalej konštatuje, že vymedzenie pojmu „osobné informácie“ v APPI je obmedzené na informácie, „podľa ktorých možno identifikovať konkrétnu osobu“; ďalej poznamenáva, že toto vymedzenie nezahŕňa objasnenie poskytnuté vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, podľa ktorého by sa mali za osobné údaje taktiež považovať osobné informácie, keď ich možno použiť len na osobitný výber jednej osoby, ako je jasne stanovené Súdnym dvorom EÚ;

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že užšie vymedzenie pojmu „osobné údaje“ (na základe vymedzenia pojmu „osobné informácie“) v APPI nemusí spĺňať normu byť „v podstate rovnocenná“ s ohľadom na všeobecné nariadenie o ochrane údajov a judikatúru Súdneho dvora; spochybňuje preto vyhlásenie v návrhu vykonávacieho rozhodnutia o tom, že „údaje EÚ budú vždy patriť do kategórie „osobných údajov“ v rámci APPI“; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala praktické dôsledky rôznych koncepcií v priebehu uplatňovania rozhodnutia o primeranosti a jeho pravidelného preskúmania;

16.  vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšie objasnenia a v prípade potreby od japonských orgánov požadovala ďalšie záväzné doplňujúce pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby všetky osobné údaje v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov boli pri svojom prenose do Japonska chránené;

17.  so znepokojením konštatuje, že odlišne od právnych predpisov EÚ neobsahujú APPI ani usmernenia komisie PPC právne ustanovenia týkajúce sa automatizovaného rozhodovania a profilovania a že túto otázku riešia len niektoré sektorové pravidlá, a to bez toho, aby poskytovali komplexný celkový právny rámec so značnou a silnou ochranou pred automatizovaným rozhodovaním a profilovaním; vyzýva Komisiu, aby preukázala, ako sa táto otázka rieši v rámci japonského rámca na ochranu údajov, a to takým spôsobom, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň ochrany; domnieva sa, že je to relevantné najmä vzhľadom na nedávne prípady profilovania Facebook/Cambridge Analytica;

18.  domnieva sa, že na základe referenčného kritéria primeranosti Európskeho výboru pre ochranu údajov sú potrebné ďalšie podrobné objasnenia v oblasti priameho marketingu vzhľadom na to, že v APPI neexistujú žiadne osobitné ustanovenia, a to s cieľom preukázať rovnocennú úroveň ochrany osobných údajov v Japonsku;

19.  berie na vedomie stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov, v ktorom sa uvádza niekoľko problematických oblastí, napr. ochrana osobných údajov prenášaných z EÚ do Japonska počas celého ich životného cyklu; vyzýva Komisiu, aby venovala vykonávaciemu rozhodnutiu primeranú pozornosť a poskytla v ňom ďalšie dôkazy a vysvetlenia preukazujúce existenciu primeraných záruk;

20.  vyzýva Komisiu, aby objasnila, či pokiaľ ide o následné prenosy, riešenie stanovené v doplňujúcich pravidlách, ktoré spočíva v požiadavke predchádzajúceho súhlasu dotknutých osôb z EÚ so schválením následného prenosu tretej strane v cudzej krajine, neobsahuje určité podstatné prvky, ktoré by dotknutým osobám umožnili vyjadriť svoj súhlas, pretože výslovne nedefinuje, čo zahŕňa pojem „informácie o okolnostiach prenosu, ktoré sú pre [dotknutú osobu] nevyhnutné na prijatie rozhodnutia o svojom súhlase“, v súlade s článkom 13 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, napr. v súvislosti s treťou krajinou určenia následného prenosu; vyzýva Komisiu, aby ďalej objasnila dôsledky vyplynú pre dotknutú osobu v prípade odmietnutia súhlasu s následným prenosom jej osobných údajov;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o účinné presadzovanie APPI, nie je výška prípadných pokút, ktoré by uložili trestné orgány, dostatočná na zabezpečenie účinného súladu so zákonom, keďže sa nezdá, že by bola vo vzťahu k závažnosti porušenia primeraná, účinná ani odrádzajúca; konštatuje však, že v APPI sa stanovujú aj trestné sankcie vrátane trestu odňatia slobody; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o skutočnom využívaní správnych pokút a trestných sankcií v minulosti;

22.  berie na vedomie, že hoci komisia PPC nemá žiadny dohľad nad činnosťami spracúvania údajov v oblasti presadzovania práva, existujú iné mechanizmy dohľadu vrátane dohľadu zo strany nezávislej komisie pre verejnú bezpečnosť v rámci prefektúr; konštatuje, že Rada pre preskúmanie zverejňovania informácií a ochrany osobných údajov má v tejto oblasti taktiež určité právomoci vrátane preskúmania žiadostí o prístup a zverejňovania stanovísk, ale poukazuje na to, že tieto právomoci nie sú právne záväzné; víta skutočnosť, že EÚ a Japonsko sa dohodli, že zavedú osobitný mechanizmus nápravy, ktorý bude riadený komisiou PPC a pod jej dohľadom a ktorý sa bude vzťahovať na spracovanie osobných údajov v oblasti presadzovania práva a bezpečnosti štátu;

23.  konštatuje, že podľa japonského zákona o ochrane osobných informácií uchovávaných správnymi orgánmi (APPIHAO) môžu podnikateľské subjekty poskytovať údaje orgánom presadzovania práva aj na „dobrovoľnom základe“; poukazuje na to, že to nie je stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov ani v tzv. policajnej smernici, a vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je to v súlade s normou byť „v podstate rovnocenná“ k všeobecnému nariadeniu o ochrane údajov;

24.  je si vedomý mediálnych správ o japonskom riaditeľstve pre získavanie spravodajských informácii zachytávaním signálov (DFS), „ktoré zamestnáva približne 1 700 ľudí a má aspoň šesť sledovacích zariadení na neustále odpočúvanie a sledovanie telefonických hovorov, e-mailov a iných komunikačných kanálov“(6); vyjadruje znepokojenie nad tým, že tento prvok plošného hromadného sledovania sa v návrhu vykonávacieho rozhodnutia vôbec nespomína; vyzýva Komisiu, aby poskytla viac informácií o japonskom hromadnom sledovaní; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že toto hromadné sledovanie neobstojí v skúške kritériami, ktoré stanovil Súdny dvor EÚ v rozsudku Schrems (vec C-362/14);

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dokument s názvom Zhromažďovanie a využívanie osobných informácií japonskými orgánmi verejnej moci na účely presadzovania trestného práva a národnej bezpečnosti, ktorý je súčasťou prílohy II k návrhu vykonávacieho rozhodnutia, nemá rovnaký právne záväzný účinok ako doplňujúce pravidlá;

Závery

26.  vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšie dôkazy a vysvetlenia týkajúce sa uvedených záležitostí vrátane tých, ktoré identifikoval Európsky výbor pre ochranu údajov vo svojom stanovisku z 5. decembra 2018, s cieľom preukázať, že japonský právny rámec na ochranu údajov zabezpečuje primeranú úroveň ochrany, ktorá je v podstate rovnocenná ochrane poskytovanej európskym právnym rámcom na ochranu údajov;

27.  domnieva sa, že toto rozhodnutie o primeranosti môže okrem toho vyslať jasný signál krajinám na celom svete, že konvergencia s prísnymi normami EÚ v oblasti ochrany údajov prináša veľmi konkrétne výsledky; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam tohto rozhodnutia o primeranosti ako precedensu pre budúce partnerstvá s ďalšími krajinami, ktoré prijali moderné právne predpisy na ochranu údajov;

28.  poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby naďalej sledoval vývoj v tejto oblasti, a to aj v prípadoch predložených Súdnemu dvoru, a monitoroval následné opatrenia prijímané v nadväznosti na odporúčania uvedené v tomto uznesení;

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu výboru pre ochranu údajov, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, výboru zriadenému podľa článku 93 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, Rade Európy a vláde Japonska.

(1) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(2) ECLI:EU:C:2015:650.
(3) ECLI:EU:C:2016:970.
(4) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 22.
(5) http://ec.europa.eu/newsroom/article29/item-detail.cfm?item_id=614108; schválený Európskym výborom pre ochranu údajov na jeho prvom plenárnom zasadnutí.
(6) Ryan Gallagher, Neznámy príbeh japonskej tajnej špionážnej služby (The Untold Story of Japan’s Secret Spy Agency), The Intercept, 19. máj 2018, https://theintercept.com/2018/05/19/japan-dfs-surveillance-agency/


Konflikt záujmov a ochrana rozpočtu EÚ v Českej republike
PDF 179kWORD 43k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o konflikte záujmov a ochrane rozpočtu EÚ v Českej republike (2018/2975(RSP))
P8_TA(2018)0530RC-B8-0582/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce rozhodnutia a uznesenia o udelení absolutória Komisii(1) za roky 2014, 2015 a 2016,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(2) (nové nariadenie o rozpočtových pravidlách), a najmä na jeho článok 61 o konflikte záujmov,

–  so zreteľom na otázky pre Komisiu, ktoré 2. augusta 2018 zaslala česká Pirátska strana,

–  so zreteľom na oficiálnu sťažnosť, ktorú Komisii 19. septembra 2018 predložila organizácia Transparency International Česká republika,

–  so zreteľom na stanovisko právnej služby Komisie z 19. novembra 2018 s názvom Vplyv článku 61 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách (konflikt záujmov) na platby z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF),

–  so zreteľom na prezentáciu z 20. novembra 2018 s názvom Pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov v nariadení o rozpočtových pravidlách z roku 2018, ktorú Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre rozpočet adresovalo Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ustanovenie nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2012 o konflikte záujmov sa výslovne nevzťahovalo na zdieľané riadenie, ale členské štáty boli povinné zabezpečiť účinnú vnútornú kontrolu vrátane predchádzania konfliktu záujmov;

B.  keďže pravidlá verejného obstarávania ukladajú členským štátom povinnosť predchádzať konfliktu záujmov (článok 24 smernice 2014/24/EÚ(3)), a to aj priamym alebo nepriamym osobným záujmom a situáciám, ktoré sú vnímané ako konflikt záujmov, a pravidlá pre osobitné povinnosti v rámci zdieľaného riadenia už boli zavedené (napr. nariadenie (EÚ) č. 1303/2013(4));

C.  keďže Rada prijala svoju pozíciu o novom nariadení o rozpočtových pravidlách 16. júla 2018 a záverečný akt bol podpísaný 18. júla 2018; keďže článok 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý zakazuje konflikt záujmov, nadobudol účinnosť 2. augusta 2018;

D.  keďže článok 61 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách (v spojení s článkom 61 ods. 3) stanovuje:

   i) negatívnu povinnosť účastníkov finančných operácií predchádzať situáciám, v ktorých dochádza ku konfliktu záujmov vo vzťahu k rozpočtu EÚ;
   ii) pozitívnu povinnosť účastníkov finančných operácií prijímať vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov pri činnostiach, ktoré patria do ich zodpovednosti, a riešiť situácie, ktoré môžu byť objektívne vnímané ako konflikt záujmov;

E.  keďže podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie(5) „konflikt záujmov objektívne a osebe predstavuje vážnu nezrovnalosť, takže na to, aby bolo možné ho kvalifikovať, nie je potrebné prihliadať na úmysly dotknutých osôb a ich konanie či nekonanie v dobrej viere“; keďže Komisia je povinná pozastaviť platby z fondov EÚ v prípadoch, keď existujú vážne nedostatky vo fungovaní systémov riadenia a kontroly a keď boli zistené neodhalené, neohlásené a nenapravené vážne nezrovnalosti týkajúce sa konfliktu záujmov;

F.  keďže 19. septembra 2018 organizácia Transparency International Česká republika adresovala formálnu sťažnosť Komisii, v ktorej tvrdila, že český premiér Andrej Babiš sústavne porušuje právne predpisy EÚ a Českej republiky o konflikte záujmov;

G.  keďže sa tiež ukázalo, že Andrej Babiš je konečným užívateľom výhod spoločnosti Agrofert, ktorá má pod kontrolou skupinu Agrofert a prostredníctvom trustových fondov AB I a AB II, ktorých je Andrej Babiš zakladateľom a zároveň jediným prijímateľom, aj niekoľko významných českých médií;

H.  keďže Andrej Babiš je tiež predsedom českej Rady pre európske štrukturálne a investičné fondy;

I.  keďže spoločnosti skupiny Agrofert sa zúčastňujú na projektoch dotovaných z programu rozvoja vidieka Českej republiky, ktorý je zase financovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka;

J.  keďže spoločnosti skupiny Agrofert v období 2014 – 2020 získali značné sumy z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré sa pohybovali v rozmedzí od 42 miliónov EUR v roku 2013 do 82 miliónov EUR v roku 2017;

K.  keďže v stanovisku právnej služby Komisie sa uvádza, že podľa vyhlásenia českých verejných činiteľov o príjmoch mal Andrej Babiš v prvom polroku 2018 prostredníctvom svojich trustových fondov príjem zo skupiny Agrofert vo výške 3,5 milióna EUR;

L.  keďže Európsky parlament vo svojich uzneseniach o absolutóriu opakovane vyzýval Komisiu, aby s cieľom získať informácie o riziku konfliktu záujmov urýchlila postup Štátneho poľnohospodárskeho intervenčného fondu v Českej republike pri overovaní súladu účtov; keďže Európsky parlament zdôraznil, že neschopnosť prijať potrebné opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov by v konečnom dôsledku mohla viesť k tomu, že príslušný český orgán odoberie platobnej agentúre akreditáciu a že Komisia uplatní finančnú opravu;

M.  keďže sa Výbor pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu v septembri 2018 rozhodol zaoberať touto otázkou v rámci ročného postupu udeľovania absolutória, najmä v rámci vypočutí komisárov, ktorých sa to najviac dotýka;

N.  keďže tieto vypočutia nepriniesli poslancom Európskeho parlamentu v súvislosti s aktuálnym stavom prípadného konfliktu záujmov českého premiéra dostatočné a jasné odpovede;

O.  keďže európske médiá vrátane denníkov The Guardian, Le Monde a Süddeutsche Zeitung priniesli 1. decembra 2018 informáciu o právnom stanovisku, ktoré vypracovala právna služba Komisie a v ktorom sa potvrdil konflikt záujmov Andreja Babiša;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Česká republika nedodržiava článok 61 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o konflikt záujmov českého premiéra a jeho prepojenie na skupinu Agrofert;

2.  vyjadruje poľutovanie nad akýmkoľvek konfliktom záujmov, ktorý by mohol ohroziť plnenie rozpočtu EÚ a oslabiť dôveru občanov EÚ v správu finančných prostriedkov daňových poplatníkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v prípade konfliktu záujmov u ktoréhokoľvek politika EÚ sa bude uplatňovať politika nulovej tolerancie bez dvojakého metra a že v prípade oneskorenej ochrany finančných záujmov Únie sa nebudú hľadať výhovorky;

3.  pripomína svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o absolutóriu za rozpočtový rok 2015(6), v ktorom „konštatuje, že Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF na základe údajných nezrovnalostí začal administratívne vyšetrovanie [...] v prípade projektu v Českej republike známeho ako Bocianie hniezdo“ a „žiada Komisiu, aby informovala jeho príslušný výbor okamžite po ukončení vyšetrovania“; pripomína svoje uznesenie z 18. apríla 2018 o absolutóriu za rozpočtový rok 2016(7), v ktorom „víta skutočnosť, že OLAF ukončil svoje administratívne vyšetrovanie českého projektu Bocianie hniezdo“ a „vyjadruje poľutovanie nad tým, že OLAF zistil vážne nezrovnalosti“;

4.  berie na vedomie odpoveď komisára Oettingera z 29. novembra 2018 v rámci postupu udeľovania absolutória za rok 2017 na písomnú otázku č. 51, v ktorej informuje Parlament, že v súlade s odporúčaním úradu OLAF k prípadu „Bocianie hniezdo“, ktoré bolo prijaté v decembri 2017, české orgány stiahli projekt, ktorý úrad OLAF vyšetroval, z poslednej platby z regionálneho operačného programu pre Stredočeský kraj a že na túto operáciu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky EÚ; okrem toho konštatuje, že úrad OLAF odporučil vnútroštátnym súdnym orgánom, aby otvorili vyšetrovanie trestných činov vo veciach, ktoré boli odhalené v rámci vyšetrovania úradu OLAF, a že v súčasnosti sú príslušnými orgánmi pre tento prípad vnútroštátne súdne orgány;

5.  zdôrazňuje, že pri priamej uplatniteľnosti článku 61 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách (konflikt záujmov) všetci tí, ktorí sa zúčastňujú plnenia rozpočtu EÚ vrátane premiérov vlád, sú zodpovední za plnenie povinnosti predchádzať konfliktu záujmov a za riešenie situácií, ktoré môžu byť objektívne vnímané ako konflikt záujmov;

6.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia ostávala dlho pasívna napriek tomu, že od roku 2014 mala silné indície, že u Andreja Babiša ako ministra financií a neskôr ako premiéra dochádza ku konfliktu záujmov;

7.  pripomína, že vnútroštátne orgány majú povinnosť zabezpečiť, aby právne predpisy Únie v oblasti konfliktu záujmov platili vždy a pre všetkých;

8.  vyzýva Komisiu, aby zriadila kontrolné mechanizmy na riešenie problému konfliktu záujmov v členských štátoch a zaradila aktívne predchádzanie konfliktu záujmov medzi svoje priority; vyzýva Komisiu, aby rozhodne zasiahla, najmä ak vnútroštátne orgány nebudú konať v záujme zabránenia konfliktu záujmov svojich najvyšších predstaviteľov;

9.  vyzýva Komisiu, aby sa touto otázkou bezodkladne zaoberala na základe stanoviska svojej právnej služby vypracovaného v nadväznosti na sťažnosť organizácie Transparency International Česká republika a aby uplatnila potrebné nápravné opatrenia a postupy s cieľom napraviť každý prípadný protiprávny stav vrátane opatrenia na pozastavenie vyplácania všetkých finančných prostriedkov EÚ pre skupinu Agrofert až do úplného vyšetrenia a vyriešenia konfliktu záujmov;

10.  vyzýva všetky vnútroštátne orgány a štátnych úradníkov, aby aktívne uplatňovali nové nariadenie o rozpočtových pravidlách, najmä jeho článok 61 o konflikte záujmov, s cieľom predchádzať situáciám, ktoré poškodzujú povesť EÚ alebo jej členských štátov, demokraciu a finančné záujmy EÚ, a aby slúžili ako príklad práce v prospech spoločnosti, a nie pre osobný zisk;

11.  vyzýva národné parlamenty členských štátov, aby zabezpečili, že žiaden vnútroštátny právny predpis o predchádzaní konfliktu záujmov nebude v rozpore s literou a duchom nového nariadenia o rozpočtových pravidlách;

12.  berie na vedomie stanovisko, ktoré vypracovala právna služba Komisie o možnom konflikte záujmov súčasného českého premiéra Babiša, keď v roku 2014 zastával funkciu ministra financií; žiada Komisiu, aby v plnej miere preskúmala zákonnosť všetkých dotácií EÚ vyplatených skupine Agrofert od vstupu Andreja Babiša do českej vlády s ohľadom na predchádzajúce nariadenie o rozpočtových pravidlách platné pred 2. augustom 2018 a na oddiel o konflikte záujmov;

13.  žiada, aby Komisia zverejnila všetky dokumenty, ktoré má k dispozícii, týkajúce sa možného konfliktu záujmov českého premiéra a ministra poľnohospodárstva, a vysvetlila, aké kroky mieni prijať na nápravu situácie;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vymohla všetky nezákonne alebo neoprávnene vyplatené finančné prostriedky;

15.  trvá na úplnej transparentnosti všetkých prípadných prepojení Andreja Babiša so skupinou Agrofert a na tom, že tieto prepojenia nesmú byť na prekážku jeho funkcii predsedu vlády Českej republiky;

16.  vyzýva Radu, aby prijala všetky potrebné a vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov v súvislosti s rokovaniami o budúcom rozpočte EÚ a budúcom viacročnom finančnom rámci v súlade s článkom 61 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

17.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade a vláde a parlamentu Českej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 1, Ú. v. EÚ L 252, 29.9.2017, s. 1, Ú. v. EÚ L 248, 3.10.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(5) Ismeri Europa Srl/Dvor audítorov, rozsudok z 15.6.1999, vec T-277/97, ECLI:EU:T:1999:124.
(6) Ú. v. EÚ L 252, 29.9.2017, s. 28.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0121.


Činnosť európskej ombudsmanky za rok 2017
PDF 168kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2017 (2018/2105(INI))
P8_TA(2018)0531A8-0411/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2017,

–  so zreteľom na články 9, 11, 15, 24 a 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 11, 35, 37, 41, 42 a 43 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 zmlúv o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 zmlúv o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1),

–  so zreteľom na Európsky kódex dobrej správnej praxe prijatý Európskym parlamentom 6. septembra 2001,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci uzatvorenú medzi Európskym parlamentom a európskym ombudsmanom 15. marca 2006, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2006,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti európskeho ombudsmana,

–  so zreteľom na článok 52 a článok 220 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A8-0411/2018),

A.  keďže výročná správa o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2017 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu 22. mája 2018 a ombudsmanka Emily O’Reillyová ju predložila Výboru pre petície 16. mája 2018 v Bruseli;

B.  keďže podľa článkov 24 a 228 ZFEÚ je európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí;

C.  keďže v článku 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“ a že „rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“;

D.  keďže v článku 15 ZFEÚ sa uvádza, že „s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti dodržiavajú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti“ a že „každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo zapísaným sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie“;

E.  keďže v článku 41 Charty základných práv, ktorý sa týka práva na dobrú správu vecí verejných, sa okrem iného uvádza, že „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“;

F.  keďže v článku 43 Charty základných práv sa uvádza, že „každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť európskemu ombudsmanovi prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí“;

G.  keďže v článku 298 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že „pri vykonávaní svojich poslaní sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou“;

H.  keďže v roku 2017 ombudsmanka otvorila 447 vyšetrovaní, z ktorých 433 bolo založených na sťažnostiach a v 14 prípadoch išlo o vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy, a uzavrela 363 vyšetrovaní (348 na základe sťažností a 15 z vlastnej iniciatívy); keďže väčšina vyšetrovaní sa týkala Komisie (256 vyšetrovaní alebo 57,3 %), ďalej agentúr EÚ (35 vyšetrovaní alebo 7,8 %), Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) (34 vyšetrovaní alebo 7,6 %), Európskeho parlamentu (22 vyšetrovaní alebo 4,9 %), Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) (17 vyšetrovaní alebo 3,8 %), Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (16 vyšetrovaní alebo 3,6 %) a iných inštitúcií (67 vyšetrovaní alebo 15 %);

I.  keďže k trom najčastejším témam vo vyšetrovaniach uzavretých ombudsmankou v roku 2017 patrili: transparentnosť, zodpovednosť a prístup verejnosti k informáciám a dokumentom (20,6 %); kultúra služieb (16,8 %) a dodržiavanie procesných práv (16,5 %); keďže ďalšie obavy zahŕňali etické otázky, práva súvisiace s verejnou účasťou na rozhodovaní EÚ, správne používanie diskrečnej právomoci, a to aj v postupoch v prípade nesplnenia povinnosti, správne finančné riadenie, pokiaľ ide o tendre, granty a zmluvy EÚ, nábor a správne riadenie personálnych otázok EÚ;

J.  keďže úrad ombudsmana v rámci strategickej činnosti v roku 2017 uzavrel štyri strategické vyšetrovania a otvoril štyri nové o transparentnosti Rady; o probléme efektu otáčavých dverí, ktorý sa týka niekdajších eurokomisárov; o dostupnosti webových sídel Komisie osobám so zdravotným postihnutím a o činnostiach v období pred podaním žiadosti, ktoré súvisia s posudzovaním liekov Európskou agentúrou pre lieky (EMA); keďže v roku 2017 ombudsmanka otvorila osem strategických iniciatív, ktoré sa okrem iného týkajú transparentnosti lobingu v rámci Európskej rady, zlepšovania európskej iniciatívy občanov (EIO) a pravidiel súvisiacich s efektom otáčavých dverí v rôznych inštitúciách a orgánoch EÚ, a uzavrela šesť strategických iniciatív;

K.  keďže EÚ stále zažíva najhoršiu hospodársku, sociálnu a politickú krízu od svojho založenia; keďže neefektívny prístup, ktorý prijali inštitúcie EÚ v boji proti nedostatku transparentnosti v rozhodovacom procese EÚ a lobingu, v kombinácii s ďalšími významnými etickými otázkami v inštitúciách prispievajú k ďalšiemu podkopávaniu reputácie EÚ;

L.  keďže odmietnutie prístupu k dokumentom EÚ a súvisiace problémy s transparentnosťou aj v roku 2017 tvorili najväčšiu časť vyšetrovaní európskej ombudsmanky;

M.  keďže vzhľadom na charakter žiadostí o prístup k dokumentom, ktorý je z časového hľadiska citlivý, ombudsmanka iniciovala zavedenie skúšobnej fázy pre zrýchlené konanie;

N.  keďže ombudsmanka zastáva zásadnú úlohu, pokiaľ ide o zabezpečovanie zodpovednosti inštitúcií EÚ a maximálnej transparentnosti a nestrannosti správy EÚ a rozhodovacích procesov v záujme úspešnej ochrany práv občanov, čím zvyšuje ich dôveru, angažovanosť a účasť na demokratickom živote Únie;

O.  keďže Súdny dvor Európskej únie stanovil, že zásady verejnosti a transparentnosti sú inherentným prvkom legislatívneho postupu EÚ a že účinnosť a integrita legislatívneho postupu nemôžu zmenšiť význam zásad verejnosti a transparentnosti, ktoré tvoria základ pre uvedený postup; keďže Súdny dvor Európskej únie poskytol v tejto veci jasné usmernenia, ako napríklad vo svojom rozsudku z 22. marca 2018 vo veci T-540/15;

P.  keďže ombudsmanka viedla ročné vyšetrovanie prípadu na základe sťažnosti týkajúceho sa členstva prezidenta ECB v skupine 30 (G30), teda súkromnej organizácii, medzi členov ktorej patria zástupcovia bánk, na ktoré priamo alebo nepriamo dohliada ECB; keďže ombudsmanka odporučila prezidentovi ECB, aby pozastavil svoje členstvo v skupine G30;

Q.  keďže ombudsmanka vyšetrovala sťažnosti v súvislosti s tým, ako Komisia rieši zamestnávanie bývalých komisárov po skončení ich funkčného obdobia; keďže ombudsmanka už zistila, že neprijatie konkrétneho rozhodnutia zo strany Komisie v prípade bývalého predsedu Komisie Barrosa predstavovalo nesprávny úradný postup; keďže v prípade pána Barrosa etická komisia dospela k záveru, že neexistovali dostatočné dôvody, aby sa konštatovalo porušenie právnych záväzkov, pričom vzala do úvahy písomné vyhlásenie bývalého predsedu, že nebol súčasťou lobingu v prospech banky Goldman Sachs, ani to nemal v úmysle;

R.  keďže finančná kríza spôsobila hospodársku a sociálnu krízu, pričom vyvolala pochybnosti o európskych inštitúciách;

S.  keďže 25. októbra 2017 sa uskutočnilo stretnutie bývalého predsedu Komisie Barrosa a súčasného podpredsedu Komisie, ktoré bolo zapísané ako oficiálne stretnutie s bankou Goldman Sachs; keďže ombudsmanka poznamenala, že presná povaha tohto stretnutia nie je jasná; keďže ombudsmanka zdôraznila, že existujú pochopiteľné obavy z toho, že bývalý predseda využíva svoj predchádzajúci status a svoje kontakty s bývalými kolegami, aby ich ovplyvňoval a získaval informácie; keďže tento prípad sústavne vzbudzuje otázky o celkovom prístupe Komisie k riešeniu takýchto prípadov a stupni nezávislosti etickej komisie; poukazuje na to, že sú potrebné prísnejšie pravidlá na úrovni EÚ na predchádzanie všetkým konfliktom záujmov v rámci inštitúcií a agentúr EÚ a ich sankcionovanie;

T.  keďže v marci 2017 ombudsmanka začala strategické vyšetrovanie otvorenosti a zodpovednosti Rady; keďže ombudsmanka označila za nesprávny úradný postup to, že Rada neuviedla totožnosti členských štátov, ktoré zastávajú pozíciu v legislatívnom procese, a nedostatok transparentnosti Rady v súvislosti s prístupom verejnosti k jej legislatívnym dokumentom, ako je napríklad prax neprimeraného označovania dokumentov ako „LIMITE“, čo znamená, že nie sú určené do obehu; keďže ombudsmanka 17. mája 2018 predložila Európskemu parlamentu osobitnú správu o svojom strategickom vyšetrovaní zameranom na zodpovednosť a transparentnosť legislatívnej činnosti Rady;

U.  keďže väčšia otvorenosť pri prijímaní stanovísk národných vlád by mohla poslúžiť na zmiernenie fenoménu obviňovania Bruselu, ktorý skresľuje realitu, pokiaľ ide o spôsob, akým sa schvaľuje legislatíva EÚ, a zároveň posilňuje euroskepticizmus a antipatie voči EÚ;

V.  keďže ombudsmanka vyšetrovala nesúlad politiky transparentnosti EIB, pokiaľ ide o prístup k dokumentom, s pravidlami EÚ a s medzinárodnými pravidlami;

W.  keďže primerané predchádzanie konfliktom záujmov v rámci inštitúcií, agentúr a orgánov EÚ je základným predpokladom zaručenia dobrej správy vecí verejných a zvýšenia dôvery občanov v rozhodovací proces EÚ; keďže ombudsmanka začala strategické vyšetrovanie spôsobu, akým Komisia posudzuje konflikt záujmov svojich osobitných poradcov, ktorí často súčasne pracujú pre klientov zo súkromného sektora;

X.  keďže ombudsmanka vyšetrovala sťažnosti občanov, v ktorých sa odsudzuje to, že Komisia včas nerozhodla o prípadoch porušenia právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na zneužívanie pracovných zmlúv na dobu určitú; keďže v priebehu rokov niekoľko členských štátov zaznamenalo značný nárast atypických a dočasných pracovných zmlúv, čo spochybnilo vykonávanie európskeho pracovného práva a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie;

Y.  keďže na účely rozhodnutí, ktoré súvisia s ochranou ľudského zdravia a bezpečnosti osôb, zvierat a rastlín, by sa inštitúcie, agentúry a úrady EÚ mali pri svojom výhľade obzvlášť zameriavať na občanov a poskytovanie služieb a mali by riadne riešiť obavy verejnosti týkajúce sa úplnej transparentnosti, nezávislosti a presnosti zberu a hodnotenia vedeckých dôkazov; keďže vedecké dôkazy a postupy, ktoré sa používajú na úrovni EÚ a viedli okrem iného k schváleniu geneticky modifikovaných organizmov, pesticídov a glyfozátu, vyvolali veľkú vlnu kritiky a širokú verejnú diskusiu;

Z.  keďže Komisia ešte stále nevykonala odporúčania ombudsmanky týkajúce sa rokovaní s tabakovým priemyslom, v dôsledku čoho nedokáže zabezpečiť plnú transparentnosť v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku;

AA.  keďže ombudsmanka zverejnila jasné a praktické odporúčania, ako majú verejní predstavitelia komunikovať s lobistami, a usilovala sa šíriť o nich povedomie v Rade a Komisii;

AB.  keďže ombudsmanka je súčasťou rámca EÚ pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a je poverená úlohou chrániť, podporovať a monitorovať vykonávanie dohovoru na úrovni inštitúcií EÚ;

AC.  keďže ombudsmanka vyšetrovala spôsob, akým bol Martin Selmayr, v tom čase vedúci kabinetu predsedu Európskej komisie, vymenovaný za generálneho tajomníka Komisie; keďže ombudsmanka zdôraznila, že Komisia umelo vyvolala dojem naliehavosti obsadiť miesto generálneho tajomníka, aby nemusela uverejniť oznámenie o voľnom pracovnom mieste, a že zorganizovala výberové konanie na zástupcu generálneho tajomníka nie na to, aby toto miesto priamo obsadila, ale skôr na to, aby bol pán Selmayr v dvoch krokoch rýchlo vymenovaný za generálneho tajomníka; keďže ombudsmanka konštatovala, že pri vymenovaní pána Selmayra došlo k štyrom prípadom nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že Komisia nedodržala ducha ani literu príslušných predpisov správne;

AD.  keďže činnosť európskej ombudsmanky dokonale dopĺňa činnosť rôznych národných a regionálnych ombudsmanov; keďže výmena a koordinácia ich činnosti v rámci Európskej siete ombudsmanov pod záštitou európskej ombudsmanky je mimoriadne pozitívnou súčasťou úsilia o zabezpečenie, aby všetci občania a obyvatelia EÚ mohli na všetkých úrovniach využívať právo na dobrú správu vecí verejných;

AE.  keďže súčasný štatút európskeho ombudsmana bol naposledy aktualizovaný pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy; keďže odvtedy majú občania EÚ nové očakávania, pokiaľ ide o dobrú správu vecí verejných a úlohu, ktorú zastáva ombudsman pri jej zabezpečovaní, a to najmä v oblasti prístupu k dokumentom, oznamovania protispoločenskej činnosti a obťažovania, a pri zabezpečovaní, že Komisia pristupuje k vyhláseniu prípustnosti európskych iniciatív občanov spravodlivo a nestranne;

1.  schvaľuje výročnú správu za rok 2017 predloženú európskou ombudsmankou; berie na vedomie jasný a ľahko čitateľný štýl prezentácie správy, ktorá zdôrazňuje najdôležitejšie fakty a údaje týkajúce sa činnosti ombudsmanky v roku 2017;

2.  blahoželá Emily O’Reillyovej k vynikajúcej práci a konštruktívnemu úsiliu v oblasti zlepšovania kvality správy EÚ a dostupnosti a kvality služieb, ktoré poskytuje občanom; opätovne potvrdzuje, že dôrazne podporuje opatrenia, ktoré ombudsmanka vykonala v záujme občanov a európskej demokracie;

3.  víta päťročnú stratégiu ombudsmanky s názvom V ústrety roku 2019, ktorej cieľom je zvýšiť vplyv a viditeľnosť jej úradu a budovať pevné vzťahy s inštitúciami, agentúrami a organizáciami EÚ, aby z toho občania mali ešte väčší osoh;

4.  s veľkým znepokojením berie na vedomie, že vyšetrovania súvisiace s transparentnosťou a zodpovednosťou vrátane prístupu k informáciám a dokumentom aj naďalej tvorili najväčšiu časť prípadov, ktorými sa ombudsmanka v roku 2017 zaoberala, po ktorých nasledovali sťažnosti súvisiace s agentúrami a ďalšími orgánmi EÚ;

5.  víta úsilie ombudsmanky udeliť zamestnancom inštitúcií EÚ Cenu za dobrú správu vecí verejných za rok 2017, a to najmä zamestnancom a zamestnankyniam GR Európskej komisie pre zdravie za ich zasadzovanie sa za pacientov so zriedkavými chorobami;

6.  zdôrazňuje dôležitosť maximálnej transparentnosti a lepšieho prístupu verejnosti k dokumentom inštitúcií EÚ; zdôrazňuje štrukturálnu prácu ombudsmanky pri objasňovaní prípadov nesprávneho úradného postupu tým, že zaujala prístup založený na konkrétnom prípade a že začína čoraz viac vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy;

7.  je vďačný za dobrú spoluprácu ombudsmanky a jej tímu s Výborom pre petície, ktorá sa vyznačovala úctou a obsahovou presnosťou;

8.  zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ o prístupe k dokumentom by sa mali aktualizovať; opakuje svoju výzvu, aby sa revidovalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(2), čím sa uľahčí aj práca ombudsmana pri kontrole udeľovania prístupu k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie; víta skutočnosť, že ombudsmanka zaviedla zrýchlený postup podávania sťažností v súvislosti s prístupom k dokumentom;

9.  zdôrazňuje, že občania musia mať možnosť bezprostrednejšie sa zúčastňovať na demokratickom živote EÚ a podrobne sledovať rozhodovací proces v inštitúciách EÚ a zároveň mať prístup ku všetkým relevantným informáciám, aby mohli plne uplatňovať svoje demokratické práva;

10.  vyzdvihuje úlohu ombudsmanky, pokiaľ ide o dosiahnutie väčšej transparentnosti a zodpovednosti v legislatívnom procese EÚ s cieľom zvýšiť dôveru občanov nielen vzhľadom na zákonnosť jednotlivých aktov, ale aj vzhľadom na legitimitu celého rozhodovacieho procesu;

11.  požaduje preskúmanie interných usmernení Rady týkajúcich sa označovania dokumentov výrazom LIMITE, ktoré nemajú pevný právny základ, s cieľom podporiť zásadu, podľa ktorej sa označenie LIMITE môže prideliť len predbežnému návrhu, ktorý ešte nemá autora a nemá nijaký vplyv na legislatívny postup;

12.  uznáva, že je potrebná maximálna transparentnosť v rozhodovacom procese EÚ, a víta, že ombudsmanka vyšetruje bežnú prax neformálnych rokovaní troch hlavných inštitúcií EÚ (tzv. trialógy); podporuje zverejnenie všetkých dokumentov trialógu v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie;

13.  je pevne presvedčený, že sa musia bezodkladne vykonať odporúčania ombudsmanky, pokiaľ ide o politiku transparentnosti EIB; pripomína, že táto politika vychádza z prezumpcie zverejňovania a že v rámci tejto politiky má každý prístup k dokumentom a informáciám EIB;

14.  požaduje, aby politika zverejňovania informácií skupiny EIB zabezpečila čoraz vyššiu mieru transparentnosti, pokiaľ ide o zásady upravujúce jej cenovú politiku a činnosť riadiacich orgánov; vyzýva na zverejňovanie zápisníc zo zasadnutí predstavenstva skupiny EIB;

15.  zdôrazňuje, že pozície členských štátov v rámci Rady počas legislatívneho procesu EÚ sa musia zaznamenávať a musia sa včas a prístupným spôsobom stať verejne známou skutočnosťou a tak, ako v akomkoľvek systéme, ktorý vychádza z princípu demokratickej legitimity, sa spoluzákonodarcovia musia za svoje kroky zodpovedať verejnosti; domnieva sa, že vyššia zodpovednosť v Rade, pokiaľ ide o pozície, ktoré prijali národné vlády v oblasti právnych predpisov EÚ, vrátane iniciatívneho sprístupňovania legislatívnych dokumentov verejnosti počas prebiehajúceho legislatívneho procesu, by mohla byť riešením nedostatočnej transparentnosti pri rozhodovaní a mohla by zmierniť kultúru obviňovania Bruselu za rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku prijímajú samotné národné vlády; žiada, aby Rada v súlade s článkom 15 ods. 3 ZFEÚ zrevidovala svoju politiku ochrany dôverných údajov s cieľom zabezpečiť najvyššiu úroveň transparentnosti svojej práce;

16.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila maximálnu transparentnosť a prístup k dokumentom a informáciám, pokiaľ ide o postupy v rámci projektu EU Pilot minimálne v súvislosti s prijímanými petíciami a o plnú transparentnosť už ukončených postupov v rámci projektu EU Pilot a postupov v prípade nesplnenia povinnosti a plný prístup k nim;

17.  naliehavo žiada ombudsmanku, aby aj naďalej monitorovala vykonávanie reformy systému skupín expertov Komisie, aby sa zabezpečil úplný súlad s právne záväznými pravidlami a maximálna transparentnosť pri vykonávaní činností všetkých skupín expertov, a aby vyšetrila akýkoľvek možný konflikt záujmov a predložila o ňom správu; je presvedčený, že je potrebné dôkladné posúdenie všetkých skupín expertov a informácie o nich v záujme pochopenia stupňa ich nezávislosti, aby mohli slúžiť verejnému záujmu a prinášať pridanú hodnotu v rámci tvorby politík EÚ; je presvedčený, že všetci členovia expertných skupín musia byť uvedení v registri transparentnosti;

18.  opakuje svoju výzvu na vytvorenie centrálneho uzla transparentnosti pre všetky inštitúcie a agentúry EÚ;

19.  podporuje záväzok ombudsmanky zlepšovať transparentnosť lobingu v EÚ; zdôrazňuje dôležitosť prijatia vhodného legislatívneho aktu, ktorým sa register transparentnosti EÚ stane povinný a právne záväzný pre všetky inštitúcie a agentúry EÚ a pre zástupcov záujmových skupín, čím sa zabezpečí úplná transparentnosť lobingu;

20.  zdôrazňuje, aké dôležité je pravidelne aktualizovať a výrazne zlepšiť presnosť údajov v registri transparentnosti EÚ vrátane povinnosti lobingových advokátskych kancelárií uviesť všetkých svojich klientov; vyzdvihuje potrebu bezplatne sprístupniť všetky informácie o vplyve lobistov, ktoré budú komplexné a ľahko prístupné verejnosti; je presvedčený, že sa musí zabezpečiť úplná transparentnosť financovania všetkých zástupcov záujmových skupín; vyzýva k tomu, aby sa každej organizácii, ktorá porušuje pravidlá týkajúce sa efektu otáčavých dverí, pozastavila platnosť registrácie v registri transparentnosti;

21.  poukazuje na zistenia ombudsmanky, že pretrvávajúce členstvo prezidenta ECB v skupine G30 predstavuje nesprávny úradný postup, pretože vyvolalo vo verejnosti dojem, že nezávislosť ECB od súkromných finančných záujmov by mohla byť ohrozená; zdôrazňuje, že členovia Výkonnej rady ECB by sa mali zdržať aj členstva vo fórach alebo iných organizáciách, ktoré zahŕňajú vedúcich predstaviteľov bánk pod dohľadom ECB; berie na vedomie odporúčania ombudsmanky z 15. januára 2018 o účasti prezidenta ECB a členov jej rozhodovacích orgánov v skupine G30 a naliehavo žiada ECB, aby zmenila príslušné pravidlá s cieľom zabezpečiť vykonávanie najvyšších etických štandardov a štandardov týkajúcich sa zodpovednosti v praxi;

22.  je presvedčený, že Komisia počas postupu, ktorý použila na vymenovanie Martina Selmayra za svojho nového generálneho tajomníka, nedodržala zásady transparentnosti, etiky a právneho štátu; veľmi ľutuje rozhodnutie Komisie potvrdiť pána Selmayra vo funkcii jej nového generálneho tajomníka bez ohľadu na rozsiahlu a širokú kritiku zo strany občanov EÚ a poškodenie dobrého mena, ktoré utrpela celá EÚ; zdôrazňuje, že pán Selmayr musí odstúpiť z funkcie generálneho tajomníka Komisie, a vyzýva Komisiu, aby prijala nový postup na vymenovanie svojho generálneho tajomníka, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie najvyšších noriem z hľadiska transparentnosti, etiky a právneho štátu;

23.  vyzýva ombudsmanku, aby naďalej pracovala na posilňovaní etických pravidiel v inštitúciách EÚ s cieľom vyriešiť problémy týkajúce sa efektu otáčavých dverí a zaistiť úplnú transparentnosť všetkých informácií súvisiacich s týmito prípadmi vrátane rýchleho zverejnenia mien všetkých zúčastnených vyšších úradníkov EÚ; s potešením očakáva ombudsmankinu analýzu toho, ako Komisia vykonáva jej usmernenia a návrhy na zlepšenie riešenia situácií, ktoré sa týkajú efektu otáčavých dverí, vrátane možnosti prijímať legislatívne pravidlá na predchádzanie takýmto situáciám a prípadnému zneužívaniu a na ich postihovanie;

24.  pevne verí, že vo všetkých inštitúciách, agentúrach a orgánoch EÚ treba uplatňovať prísnejšie, jasné a ľahko uplatniteľné morálne a etické pravidlá a normy, aby sa zabezpečilo dodržiavanie povinnosti správať sa čestne a rozvážne a aby sa predchádzalo konfliktom záujmov so súkromným sektorom; domnieva sa, že tieto pravidlá a normy musia byť založené na legislatívnom akte; berie na vedomie aktualizovaný kódex správania pre členov Komisie, ktorý nadobudol účinnosť vo februári 2018 a ktorým sa zaviedli prísnejšie obdobia, počas ktorých sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov; domnieva sa však, že by sa mali predĺžiť lehoty, na ktoré sa vzťahuje oznamovacia lehota po skončení funkčného obdobia;

25.  zdôrazňuje naliehavú potrebu účinnej modernizácie platného Európskeho kódexu dobrej správnej praxe prijatím záväzného nariadenia v tejto veci;

26.  je presvedčený, že stretnutie bývalého predsedu Komisie Barrosa so súčasným podpredsedom Komisie, ktoré bolo zaznamenané ako oficiálne stretnutie s bankou Goldman Sachs, ešte viac poukázalo na naliehavú potrebu zrevidovať súčasné pravidlá a postupy, aby sa posilnila integrita požiadaviek na komisárov počas ich funkčných období aj po ich skončení;

27.  opakovane vyzýva Komisiu, aby zaručila iniciatívne zverejňovanie a úplnú transparentnosť v súvislosti so zamestnávaním bývalých komisárov po skončení funkčného obdobia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú nezávislosť a zodpovednosť etickej komisie a vyzýva ombudsmanku, aby aj naďalej hodnotila a predkladala správy o akomkoľvek možnom konflikte záujmov členov etickej komisie;

28.  blahoželá ombudsmanke k jej strategickému vyšetrovaniu týkajúcemu sa transparentnosti legislatívneho procesu Rady (OI/2/2017/TE), vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada na jej zistenia neodpovedala v stanovenej lehote; s poľutovaním konštatuje, že ide o opakujúcu sa záležitosť, ktorá sa neustále objavuje aj v sťažnostiach predkladaných ombudsmanke; okrem toho je presvedčený, že táto záležitosť by sa mala považovať za mimoriadne dôležitú, pokiaľ ide o demokratický život Únie a efektívnu účasť občanov na celom kontinente, keďže bráni naplneniu záväzkov vyplývajúcich z ústavných zmlúv a Charty základných práv; v tejto súvislosti berie na vedomie zistenia ombudsmanky v nedávnom prípade (1272/2017/LP – zamietnutie prístupu verejnosti k stanovisku právneho servisu Rady, ktoré sa týka medziinštitucionálnej dohody o registri transparentnosti), z ktorého vyplynulo, že tento problém je hrozbou pre zásadu inštitucionálnej rovnováhy a že je v rozpore so základnou praxou vzájomnej lojálnej spolupráce; poukazuje na to, že po zamietnutí žiadosti nie je možné ad hoc vykonať ex post kontrolu;

29.  zdôrazňuje potrebu prijať výrazné zlepšenia pravidiel o konflikte záujmov pre osobitných poradcov; osobitne vyzýva Komisiu, aby v tomto ohľade v plnom rozsahu vykonala odporúčania ombudsmanky prijatím maximálnej transparentnosti a iniciatívneho prístupu k jej hodnoteniu akéhokoľvek možného konfliktu záujmov pred vymenovaním osobitných poradcov do funkcie a po ňom a zabezpečiť, aby občania mali úplný prístup ku všetkým relevantným informáciám;

30.  víta trvalý záujem ombudsmanky o otázky týkajúce sa zamestnancov inštitúcií a zdôrazňuje význam zníženia výskytu akejkoľvek diskriminácie, ktorá by mohla vyplynúť z diferencovaného statusu; opätovne zdôrazňuje význam zistení ombudsmanky o neplatených stážach v delegáciách EÚ v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) (vec 454/2014/PMC), ako aj odporúčanie, aby ESVČ svojim stážistom vyplácala primeraný príspevok v súlade so zásadou nediskriminácie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ostatné inštitúcie EÚ uplatňujú rovnakú praktiku neplatených stáží, ktorá mladým ľuďom neposkytuje spravodlivé príležitosti ani im neponúka prácu rovnocennú s prácou zamestnanca, v dôsledku čoho sú mladí odborníci vylúčení, chýbajú im dostatočné finančné prostriedky, aby sa nimi uživili, a za svoje služby sú odmeňovaní nedostatočne; poukazuje na to, že nedostatky, pokiaľ ide o postavenie stážistov, vidieť aj v iných oblastiach, ako sú napr. chýbajúce mechanizmy na podávanie správ o sexuálnom obťažovaní v agentúrach Únie; preto vyzýva ombudsmanku, aby začala všeobecné strategické vyšetrovanie statusu stážistov;

31.  nalieha na Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť svojej činnosti zverejňovaním údajov o všetkých stretnutiach s lobistami z tabakového priemyslu alebo ich právnymi zástupcami, ako aj zápisníc z týchto stretnutí online v súlade so svojimi povinnosťami v zmysle Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku;

32.  naliehavo vyzýva ombudsmanku, aby monitorovala vykonávanie odporúčaní pre verejných činiteľov EÚ súvisiacich s ich kontaktmi so zástupcami záujmových skupín a aby naďalej zvyšovala informovanosť o týchto odporúčaniach medzi zamestnancami EÚ vo všetkých inštitúciách EÚ prostredníctvom odborného vzdelávania, seminárov a súvisiacich podporných opatrení;

33.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad omeškaniami nahromadenými v Komisii v súvislosti s postupmi v prípade nesplnenia povinnosti týkajúcimi sa zneužívania pracovných zmlúv na dobu určitú v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore, ktoré umožnili zneužívanie a porušovanie pracovných práv v členských štátoch; vyzýva ombudsmanku, aby túto záležitosť monitorovala s cieľom účinne chrániť práva občanov;

34.  podporuje úlohu ombudsmanky pri formovaní iniciatívnej a transparentnej politiky vo všetkých agentúrach EÚ; naliehavo vyzýva ombudsmanku, aby naďalej monitorovala všetky agentúry EÚ s cieľom zabezpečiť ich súlad s najvyššími štandardmi transparentnosti a poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom a informáciám, pričom sa bude klásť dôraz predovšetkým na postupy a činnosti súvisiace s ochranou ľudského zdravia;

35.  nalieha na ombudsmanku, aby začala strategické vyšetrovanie s cieľom posúdiť, či inštitúcie, úrady a agentúry EÚ, ako je Európska chemická agentúra (ECHA), Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska agentúra pre lieky (EMA), zabezpečujú, aby boli zber, hodnotenie a zverejňovanie vedeckých dôkazov úplne nezávislé, transparentné, nestranné, presné a nevyskytoval sa pri nich žiaden konflikt záujmov, a či sú zavedené riadne politiky a procesné záruky, najmä pokiaľ ide o geneticky modifikované organizmy, glyfozát, pesticídy, rastlinolekárske a biocídne výrobky a liečivá; navrhuje v tejto súvislosti ďalšie vyšetrovanie zloženia a výberových konaní vedeckých výborov a panelov týchto agentúr, aby sa zabezpečila ich úplná nezávislosť a aby sa zaviedli najprísnejšie mechanizmy zabraňujúce akémukoľvek prípadnému konfliktu záujmov;

36.  víta strategické vyšetrovanie ombudsmanky, pokiaľ ide o zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím v rámci spoločného systému zdravotného poistenia Komisie a o dostupnosť webových stránok Komisie a online nástrojov pre osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva ombudsmanku, aby urobila, čo je v jej silách, na zabezpečenie úplného a konzistentného vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím správou EÚ;

37.  víta záväzok ombudsmanky týkajúci sa otvorenosti a transparentnosti počas všetkých rokovaní o brexite; zdôrazňuje pozitívnu reakciu, ktorú ombudsmanke prejavila Rada, ako aj Komisia, ktoré zároveň uznali dôležitosť transparentnosti; vyzýva vládu Spojeného kráľovstva, aby prejavila podobné odhodlanie;

38.  nabáda ombudsmanku, aby naďalej spolupracovala s vnútroštátnymi ombudsmanmi prostredníctvom Európskej siete ombudsmanov;

39.  vyzýva Európsku sieť národných ombudsmanov, aby prejavili väčšiu mieru ostražitosti pri monitorovaní, že verejné orgány konajú okamžite v prípadoch policajného násilia, rasizmu a antisemitizmu s ohľadom na ľudské práva a demokratickú správu vecí verejných;

40.  žiada, aby sa úradu ombudsmana pridelilo viac finančných a ľudských zdrojov, aby sa mohol vysporiadať so súčasným aj budúcim množstvom práce a aby bol schopný zastávať svoju kľúčovú úlohu zlepšovať postupy dobrej správy vecí verejných v EÚ, čo je služba, ktorá má pre občanov Únie zásadný význam;

41.  víta výročnú konferenciu Európskej siete ombudsmanov, ktorá sa konala 19. júna 2017 a ktorá bola venovaná následkom brexitu na práva občanov a narastajúcemu populizmu v Európe;

42.  víta Cenu za dobrú správu vecí verejných, ktorú ombudsmanka udeľuje ako uznanie úsilia verejnej služby EÚ pri hľadaní inovatívnych spôsobov vykonávania politík ústretových voči občanom;

43.  opakuje svoju ochotu aktualizovať štatút európskeho ombudsmana(3) a všetky s ním súvisiace prvky acquis, aby sa jeho úloha prispôsobila súčasným potrebám a očakávaniam občanov EÚ, pokiaľ ide o dobrú správu vecí verejných;

44.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť sociálny dialóg;

45.  zdôrazňuje, že dôvera medzi občanmi a inštitúciami má vzhľadom na súčasné hospodárske ťažkosti prvoradý význam;

46.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby ombudsmanka vyšetrila konflikt záujmov medzi úlohou Komisie v trojke a jej zodpovednosťou ako strážkyne zmlúv a acquis;

47.  vyzýva ombudsmanku, aby zabezpečila, že Komisia prispeje k vytvoreniu infraštruktúry pre európsku iniciatívu občanov, ktorá bude poskytovať právne poradenstvo a právny rámec chrániaci jej členov;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov a ombudsmanom alebo rovnocenným príslušným orgánom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.
(2) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(3) Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu prijatý 22. apríla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa jeho rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 116).


Rokovania Výboru pre petície v roku 2017
PDF 158kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o rokovaniach Výboru pre petície počas roku 2017 (2018/2104(INI))
P8_TA(2018)0532A8-0404/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o výsledku rokovaní Výboru pre petície,

–  so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorých sa odráža význam, ktorý zmluva prikladá právu občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ upriamiť pozornosť Európskeho parlamentu na ich záležitosti,

–  so zreteľom na článok 228 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 44 Charty základných práv Európskej únie o práve obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia ZFEÚ, ktoré sa týkajú postupu v prípade nesplnenia povinnosti, najmä na články 258 a 260,

–  so zreteľom na články 52, 215 a 216 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A8-0404/2018),

A.  keďže v roku 2017 bolo prijatých 1 271 petícií (v porovnaní s 1 569 petíciami v roku 2016), z ktorých sa 776 petícií (60,2 %) považovalo za prípustné;

B.  keďže 15 540 používateľov parlamentného webového portálu pre petície v roku 2017 podporilo jednu alebo viaceré petície, v porovnaní s 902 používateľmi v roku 2015 a 6 132 používateľmi v roku 2016; keďže celkový počet kliknutí na podporenie petícií bol 21 955, v porovnaní s 18 810 kliknutiami v roku 2016 a 1 329 kliknutiami v roku 2015; keďže táto nová forma účasti verejnosti na predložených petíciách je čoraz častejším javom, ktorý by sa mal brať do úvahy;

C.  keďže v roku 2017 sa takmer 250 predložených zhodných alebo podobných petícií o troch rôznych témach spracovalo spoločne v skupinách podľa témy;

D.  keďže 67 petícií z celkového počtu petícií predložených v roku 2017 bolo podpísaných jedným alebo viacerými občanmi, 25 petícií podpísalo viac než 100 občanov, 10 viac než 10 000 občanov a dve viac než 100 000 občanov;

E.  keďže počet prijatých petícií bol v porovnaní s celkovým počtom obyvateľov EÚ relatívne nízky; keďže by to mohlo znamenať, že veľká časť občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ z neznalosti svoje petičné právo nevyužíva, berúc do úvahy mnohé potenciálne obavy alebo očakávania v rôznych oblastiach činnosti Únie; keďže je potrebné urobiť viac na propagáciu petičného práva obrátiť sa na Európsky parlament;

F.  keďže iba malý počet občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ pozná petičné právo, čo potvrdzuje potrebu vyvinúť väčšie úsilie a prijať primerané opatrenia na zvýšenie povedomia všetkých občanov a na dosiahnutie výrazného zlepšenia, pokiaľ ide o využívanie tohto práva;

G.  keďže v kritériách prípustnosti petícií podľa článku 227 ZFEÚ a článku 215 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa spresňuje, že petície musia spĺňať formálne podmienky prípustnosti, a to, že sa predkladateľa petície, ktorý je občanom EÚ alebo osobou s pobytom v EÚ, musí týkať záležitosť, ktorá patrí do pôsobnosti Európskej únie; keďže 495 petícií bolo vyhlásených za neprípustné, lebo nespĺňali podmienky prípustnosti;

H.  keďže právo predložiť petíciu Európskemu parlamentu poskytuje občanom EÚ a osobám s pobytom v EÚ možnosť formálne sa obrátiť na svojich priamo volených zástupcov; keďže petičné právo by malo byť dôležitým prvkom aktívnej účasti občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ v oblastiach činnosti Únie, a malo by sa preto čo najlepšie propagovať; keďže plné vykonávanie petičného práva je spojené s potrebou, aby inštitúcie EÚ a členské štáty dospeli k rýchlemu a účinnému vyriešeniu otázok, ktoré predložili občania prostredníctvom petícií, a tak zaručili úplnú ochranu ich základných práv;

I.  keďže Európsky parlament je dlhodobo v popredí rozvoja procesu predkladania petícií na medzinárodnej úrovni a stále má najotvorenejší a najtransparentnejší postup predkladania petícií v Európe, ktorý umožňuje plnú účasť predkladateľov petícií na jeho činnostiach;

J.  keďže aktívna účasť je možná, len pokiaľ existuje demokratický a transparentný postup, ktorý Európskemu parlamentu a Výboru pre petície umožňuje vykonávať svoju prácu ústretovo voči občanom a zmysluplne; keďže si to vyžaduje cieľ neustáleho zlepšovania interakcie s predkladateľmi petícií a, okrem iného, sledovanie a využívanie realizácie nových technologických zlepšení, ako aj interakcie s ostatnými dotknutými občanmi a osobami s pobytom, napríklad s podporovateľmi petícií prostredníctvom webového portálu pre petície;

K.  keďže petície sú užitočným nástrojom na odhalenie prípadov porušenia práva EÚ, ako aj nedostatkov, nezrovnalostí a prípadných medzier v tomto práve, pokiaľ ide o zabezpečenie dodržiavania najvyšších noriem sociálnej spravodlivosti a úplnej ochrany základných práv všetkých občanov; keďže petície umožňujú Európskemu parlamentu a ostatným inštitúciám EÚ posudzovať transpozíciu a uplatňovanie práva Únie a skutočný vplyv jeho nesprávneho vykonávania na občanov EÚ a osoby s pobytom v EÚ; keďže môžu takisto poskytnúť prehľad o chýbajúcich právnych ustanoveniach v oblastiach činnosti, v ktorých by EÚ mohla prijímať právne predpisy;

L.  keďže petície predstavujú pre občanov EÚ a osoby s pobytom v EÚ v porovnaní so sťažnosťami predkladanými priamo Komisii osobitnú záruku, pretože do procesu zapájajú Európsky parlament a umožňujú lepšie kontrolovať výkon vyšetrovacích úloh Komisie, ako aj zabezpečovať transparentné diskusie o danej záležitosti za prítomnosti predkladateľov petície, poslancov Európskeho parlamentu a Komisie a prípadne aj akéhokoľvek ďalšieho dotknutého orgánu;

M.  keďže petície často poskytujú užitočné informácie z rôznych oblastí politík EÚ ďalším parlamentným výborom, a to aj vo vzťahu k ich legislatívnym činnostiam; keďže sa na druhej strane od výborov zodpovedných za záležitosti uvedené v petícii očakáva, že poskytnú svoje odborné znalosti s cieľom zabezpečiť náležité spracovanie petície, čo umožní zmysluplnú odpoveď Európskeho parlamentu na petíciu; keďže je zodpovednosťou Európskeho parlamentu ako celku plniť základné petičné právo prostredníctvom primeraného riešenia petícií;

N.  keďže každá petícia by sa mala dôkladne posúdiť a spracovať; keďže predkladateľ petície má právo v primeranej lehote dostať informácie o rozhodnutí Výboru pre petície o prípustnosti, ako aj právo na to, aby sa jeho záležitosť v plnej miere v primeranej lehote riešila;

O.  keďže o významnom počte petícií sa diskutuje verejne na schôdzach Výboru pre petície; keďže predkladatelia petícií majú právo prezentovať svoje petície a často sa v plnej miere zúčastňujú na diskusii, čím aktívne prispievajú k práci výboru; keďže v roku 2017 sa na schôdzach výboru diskutovalo o 248 petíciách, pričom na nich bolo prítomných 208 predkladateľov petícií a 59 predkladateľov petícií sa aktívne ujalo slova;

P.  keďže informácie, ktoré občania a osoby s pobytom poskytujú v petíciách a počas schôdzí výboru – doplnené odbornými znalosťami od Komisie, členských štátov a iných orgánov – sú kľúčové pre prácu výboru; keďže s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek sociálno-ekonomickej diskriminácii by predkladatelia petícií, ktorých petícia sa má prerokovať na verejnej schôdzi výboru a ktorí sa chcú zúčastniť sa na diskusii, mali mať nárok na náhradu súvisiacich nákladov v rámci primeraných limitov;

Q.  keďže hlavné témy záujmu uvádzané v petíciách v roku 2017 súviseli okrem mnohých iných oblastí činnosti s environmentálnymi otázkami (najmä problémami týkajúcimi sa vody, odpadového hospodárstva a ochrany), základnými právami (najmä volebnými právami a právami dieťaťa), problémom ukradnutých novorodencov, voľným pohybom osôb, sociálnymi vecami (pracovnými podmienkami), s rôznymi formami diskriminácie a s imigráciou;

R.  keďže revízia rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu by mala viesť k zdokonaleniu procesu predkladania petícií a keďže príslušné pravidlá by mali umožniť optimalizáciu schopnosti Výboru pre petície vykonávať vyšetrovania týkajúce sa obáv občanov s cieľom plne chrániť a účinnejšie využívať petičné právo;

S.  keďže 69,1 % petícií (878 petícií) doručených v roku 2017 bolo predložených prostredníctvom parlamentného webového portálu pre petície, pričom v roku 2016 to bolo 68 % (1 067 petícií); keďže prevaha tohto formátu a jeho očakávaný nárast v priebehu času by mohol umožniť rýchlejšie počiatočné spracovanie týchto petícií;

T.  keďže zhrnutia petícií možno teraz na portál nahrať skôr – približne týždeň po tom, čo Výbor pre petície rozhodne o prípustnosti petícií; keďže koncom roka 2017 sa zaviedlo automatické nahrávanie programov schôdzí, zápisníc a odpovedí Komisie súvisiacich s petíciami, čím sa tieto dokumenty stali verejne prístupnými a zvýšila sa transparentnosť práce Výboru pre petície; keďže všetky tieto funkcie odzrkadľujú záväzok Európskeho parlamentu plniť cieľ, ktorým je poskytovanie lepšej interakcie a komunikácie v reálnom čase s predkladateľmi petícií; keďže často kladené otázky a prvky vyhlásenia o ochrane osobných údajov sa zrevidovali tak, aby odrážali zmeny ustanovení o dôvernosti v rámci rokovacieho poriadku; keďže sa vykonali aj technické zlepšenia vrátane ďalších zlepšení vyhľadávacej funkcie a zavedenia stránky, ktorú si treba prečítať pred predložením petície a ktorá obsahuje informácie a rady pre predkladateľov petície; keďže sa úspešne spracoval veľký počet individuálnych žiadostí o podporu;

U.  keďže Výbor pre petície považuje európsku iniciatívu občanov za dôležitý nástroj priamej a participatívnej demokracie, ktorý by mal, ak sa berie vážne, občanom umožniť aktívne sa zapájať do vytvárania európskych politík a právnych predpisov;

V.  keďže v roku 2017 sa uskutočnili štyri služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností podľa článku 216a rokovacieho poriadku: jedna do Švédska v súvislosti s ťažkosťami, s ktorými sa občania EÚ stretávali pri získavaní identifikačného čísla potrebného na prístup k väčšine služieb, ktoré potrebovali, keď sa dočasne sťahovali do Švédska; jedna do Španielska v súvislosti s petíciami, ktoré sa týkajú obvinenia súvisiaceho s novorodencami, ktorí boli ukradnutí z nemocníc počas Francovej diktatúry a po jej skončení; jedna do Taranta (Taliansko) v súvislosti s vplyvom miestnej oceliarne a rafinérie na životné prostredie a so spôsobom, akým tieto prevádzky znečisťujú ovzdušie, pôdu a vodu; a jedna do Larnaky (Cyprus) v súvislosti s vplyvom novovybudovaného priemyselného prístavu v meste na životné prostredie a zdravie;

W.  keďže podľa rokovacieho poriadku Výbor pre petície zodpovedá za vzťahy s európskym ombudsmanom, ktorý vyšetruje sťažnosti na nesprávny úradný postup inštitúcií a orgánov Európskej únie; keďže súčasná európska ombudsmanka Emily O’Reilly na schôdzi Výboru pre petície, ktorá sa konala 30. mája 2017, predložila svoju výročnú správu za rok 2016, pričom výročná správa Výboru pre petície na druhej strane čiastočne vychádza z výročnej správy ombudsmanky alebo z osobitných správ predložených Európskemu parlamentu, z ktorých posledná sa týkala transparentnosti rozhodovania Rady;

X.  keďže Výbor pre petície je členom Európskej siete ombudsmanov, do ktorej patrí aj európsky ombudsman, vnútroštátni a regionálni ombudsmani a podobné orgány členských štátov EÚ, kandidátskych krajín a ďalších krajín Európskeho hospodárskeho priestoru, a ktorej cieľom je podporovať výmenu informácií o práve a politikách EÚ a spoločne využívať najlepšie postupy;

1.  upozorňuje na základnú úlohu Výboru pre petície, ktorý je mostom medzi občanmi EÚ a osobami s pobytom v EÚ a inštitúciami Únie, prostredníctvom ktorého môžu občania EÚ a osoby s pobytom v EÚ formálne upozorniť Európsky parlament na prípady nesprávneho uplatňovania práva EÚ a upriamiť pozornosť svojich volených zástupcov na svoje obavy a nápady, čím sa vždy, keď je to možné, umožňuje včasne preskúmať a riešiť žiadosti predkladateľov petícií; poukazuje na to, že spôsob, akým sa riešia požiadavky, na ktoré sa poukazuje v petíciách, má zásadný vplyv na občanov, pokiaľ ide o účinné dodržiavanie petičného práva zakotveného v práve EÚ, ako aj o ich názor na inštitúcie EÚ; pripomína Komisii, že petície predstavujú jedinečný prostriedok na identifikovanie situácií, v ktorých sa nedodržiava právo EÚ, a na vyšetrovanie takýchto situácií prostredníctvom politickej kontroly zo strany Európskeho parlamentu;

2.  poukazuje na to, že petície sú pre Európsky parlament a ostatné inštitúcie EÚ možnosťou aj výzvou, keďže umožňujú nadviazať priamy dialóg s občanmi EÚ a osobami s pobytom v EÚ, najmä ak sa na nich vzťahuje uplatňovanie práva Únie a ak hľadajú účinný a efektívny mechanizmus nápravy; poznamenáva, že inštitúcie EÚ a členské štáty musia v rámci svojich príslušných právomocí vyvinúť maximálne úsilie o dosiahnutie rýchlych a účinných riešení, pokiaľ ide o otázky nastolené predkladateľmi petícií;

3.  zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti prostredníctvom nepretržitej verejnej diskusie a rozsiahlejších informácií o skutočných právomociach EÚ, jej fungovaní a jej potrebe zlepšení v budúcnosti s cieľom zabezpečiť, aby boli občania a osoby s pobytom dobre informovaní o úrovniach, na ktorých sa prijímajú rozhodnutia, aby sa tak mohli zapojiť do diskusií o možných reformách a predišlo sa tendencii obviňovať Brusel, k čomu sa uchyľujú niektoré nezodpovedné členské štáty; domnieva sa, že širšia verejná diskusia o EÚ, ako aj lepšie informovanie a vzdelávanie a dôsledné spravodajstvo v médiách by znížili počet neprípustných petícií, keďže občania a osoby s pobytom by lepšie poznali právomoci EÚ; berie na vedomie, že predmet neprípustnej petície môže zohrávať úlohu pri tvorbe politík, aj keď nepatrí do pôsobnosti výboru;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť spoluprácu Komisie a ostatných inštitúcií EÚ s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi členských štátov, a to s cieľom zaručiť prijatie a vykonávanie právnych predpisov EÚ zameraných na dosiahnutie najvyšších úrovní sociálnej spravodlivosti a na plnú a účinnú ochranu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv všetkých občanov; zdôrazňuje potrebu aktívnejšej spolupráce so zástupcami členských štátov na schôdzach výboru a rýchlejšieho prijímania následných opatrení na žiadosti, ktoré odoslal výbor; žiada preto, aby všetky zainteresované orgány na vnútroštátnej a európskej úrovni prijali dôrazný záväzok, pokiaľ ide o prioritnú otázku spracovania a vyriešenia petícií; znova poznamenáva, že Komisia poskytla na mnohé petície len povrchné odpovede;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby svoje právomoci vyplývajúce z jej úlohy strážkyne zmlúv riadne využívala, pretože takáto úloha má pre fungovanie EÚ mimoriadny význam, pokiaľ ide o občanov a európskych zákonodarcov; požaduje včasné vybavovanie postupov v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom bezodkladne ukončiť situácie, v ktorých sa nedodržiava právo EÚ;

6.  opakuje, že spolupráca s ďalšími parlamentnými výbormi je nevyhnutná na komplexné spracovanie petícií; konštatuje, že v roku 2017 sa 18 petícií odoslalo ďalším parlamentným výborom, aby poskytli svoje stanovisko, a 357 petícií, aby poskytli informácie; víta, že od parlamentných výborov dostal 21 stanovísk k petíciám; nabáda na podporu dialógu medzi rôznymi parlamentnými výbormi s cieľom venovať náležitú pozornosť problémom, ktoré predložili občania EÚ;

7.  poukazuje na zavedenie petičnej siete 21. marca 2017, na ktorom sa zúčastnili členovia všetkých parlamentných výborov a počas ktorého sa predstavili ustanovenia siete a opísal sa jej účel a úloha jej členov; vyjadruje presvedčenie, že petičná sieť je, ak sa bude brať vážne, užitočným nástrojom na lepšie zabezpečenie prijímania opatrení nadväzujúcich na petície v rámci parlamentnej a legislatívnej činnosti; zdôrazňuje význam siete pri zvyšovaní informovanosti poslancov o obavách občanov sprostredkovaných Európskemu parlamentu vo forme petícií a pri diskusiách o možných procesných zlepšeniach a výmene osvedčených postupov; zdôrazňuje, že užší kontakt medzi výbormi môže zlepšiť efektívnosť plánovania vypočutí a parlamentných štúdií týkajúcich sa podobných tém; so záujmom očakáva štúdiu, ktorú má uverejniť tematická sekcia C Európskeho parlamentu, o súčasnom fungovaní spolupráce rôznych výborov s Výborom pre petície; zdôrazňuje, že posilnená spolupráca s parlamentnými výbormi v súvislosti s problémami, na ktoré poukázali predkladatelia petícií, by mala Európskemu parlamentu umožniť prijať lepšie a individualizované opatrenia v nadväznosti na petície a oveľa rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na obavy občanov, čím sa poskytne pridaná hodnota z hľadiska života občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ, ako aj z hľadiska činnosti Európskeho parlamentu a Európy ako celku;

8.  zdôrazňuje význam prínosu petícií, ktoré pred rokovaniami o brexite predložili dotknutí občania a osoby s pobytom; poukazuje na spoločné verejné vypočutie, ktoré 11. mája 2017 usporiadal Výbor pre petície, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), Výbor pre ústavné veci (AFCO) a Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) v súvislosti s právami občanov a osôb s pobytom po brexite, s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto práva stali jednou z hlavných priorít Európskeho parlamentu počas rokovaní o brexite;

9.  domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť úplný súlad medzi spracovaním rôznych petícií by mal mať Výbor pre petície a jeho sekretariát pridelených viac zdrojov; zdôrazňuje, že vďaka usmerneniam výboru prijatým v januári 2016 sú spracovanie petícií a rozhodovací proces transparentné a jasné;

10.  pripomína, že petície sa skúmajú v súlade s článkom 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že akýkoľvek občan Únie a akákoľvek fyzická či právnická osoba s bydliskom alebo sídlom zaregistrovaným v členskom štáte má právo predložiť Európskemu parlamentu petíciu vo veciach, ktoré spadajú do pôsobnosti Únie; pripomína, že postup vybavovania petícií je stanovený v Rokovacom poriadku Európskeho parlamentu;

11.  poznamenáva, že odmietnutie dôsledne a urýchlene vyšetrovať sťažnosti občanov, a to aj v jednotlivých prípadoch, v rámci prístupu Komisie vyjadreného v oznámení z roku 2016 s názvom Právo Európskej únie: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva(1) môže brániť v rýchlom pochopení existencie prípadných závažných systémových nedostatkov a môže viesť k pretrvávaniu viacerých porušení práv na úkor mnohých občanov, pričom v zásade ponecháva na vnútroštátnych súdoch hlavný podiel zodpovednosti za monitorovanie možných porušení právnych predpisov EÚ s výnimkou systémového porušovania; pri interpretácii tohto pojmu nachádza príliš veľa nejednoznačnosti a považuje takýto prístup za osobitne škodlivý v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia; považuje to za krok späť od predchádzajúceho prístupu k vykonávaniu právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a za celkový ústup Komisie od jej povinností ako strážkyne zmlúv;

12.  upozorňuje, že z posúdenia petícií o neistých pracovných podmienkach vyplynulo, že v určitých členských štátoch sú mnohí pracovníci obeťami neprijateľných a diskriminačných praktík, čo v takýchto prípadoch potvrdzuje neexistenciu účinných mechanizmov na prevenciu týmto porušeniam a na stanovenie sankcií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nahromadila veľké množstvo nespracovaných prípadov týkajúcich sa porušovania pracovného práva EÚ niektorými členskými štátmi, čo umožnilo pokračovanie porušovania práv pracovníkov po celé roky;

13.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby systematicky informovala Výbor pre petície o\prebiehajúcich projektoch EU Pilot a o postupoch v prípade nesplnenia povinnosti týkajúcich sa petícií, ako aj svoju žiadosť o prístup k dokumentom vymieňaným v priebehu postupov hneď po ich uzavretí podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, najmä ak boli úplne alebo čiastočne otvorené na základe petícií; víta centralizovanú platformu, ktorú Komisia vytvorila v roku 2014 a na ktorej sa zverejňujú rozhodnutia o nesplnení povinnosti;

14.  očakáva, že Komisia bude počas verejných diskusií v rámci Výboru pre petície vždy náležite zastúpená, a to najmä vysoko postavenými úradníkmi, ktorí môžu poskytnúť dodatočné informácie a odpovedať na žiadosti predkladateľov petícií a poslancov Európskeho parlamentu, v prípade potreby aj nad rámec predtým poskytnutých písomných odpovedí;

15.  víta rastúci trend Výboru pre petície prednášať otázky na plenárnej schôdzi prostredníctvom otázok na ústne zodpovedanie, uznesení alebo krátkych návrhov uznesenia v súlade s článkom 216 ods. 2 rokovacieho poriadku; upriamuje pozornosť na svoje uznesenia, ktoré boli prijaté po zverejnení výročnej správy o činnostiach Výboru pre petície za rok 2016(2), výročnej správy o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2016(3) a správy o občianstve EÚ za rok 2017(4); poukazuje na uznesenie z 15. marca 2017 o prekážkach pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu(5);

16.  berie na vedomie vypočutia v súvislosti s viacerými a rôznorodými témami, ktoré Výbor pre petície zorganizoval v roku 2017 samostatne alebo v spolupráci s inými výbormi, konkrétne vypočutia na tému Boj proti diskriminácii a ochrana menšín zo 4. mája, Situácia a práva občanov EÚ v Spojenom kráľovstve po brexite z 11. mája spolu s výbormi LIBE a EMPL, Obnova dôvery občanov v európsky projekt z 22. júna, Stav bez štátnej príslušnosti z 29. júna spolu s výborom LIBE, európska iniciatíva občanov nazvaná Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi z 20. novembra a Ochrana práv pracovníkov na dočasných alebo neistých pracovných miestach z 22. novembra; víta aj skutočnosť, že 12. októbra 2017 sa uskutočnil každoročný seminár o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím;

17.  konštatuje, že Výbor pre petície vyjadril svoje stanovisko k rôznym problémom, ktoré boli uvedené v petíciách, v niekoľkých príspevkoch k parlamentným správam, napríklad o Európskom akte o prístupnosti(6), o výklade a vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva(7), o nariadení Brusel IIa(8), o Marrákešskej zmluve(9), o monitorovaní a vykonávaní práva EÚ v roku 2015(10), o používaní energie z obnoviteľných zdrojov(11), o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia(12), o výročnej správe o situácii v oblasti dodržiavania základných práv v EÚ v roku 2016(13) a o revízii nariadenia (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov(14);

18.  konštatuje, že problémy týkajúce sa životného prostredia v roku 2017 trápili predkladateľov petícii najviac; poukazuje na to, že podľa správy osobitného prieskumu Eurobarometra č. 468 uverejnenej v novembri 2017(15) je jednou z hlavných obáv európskych občanov životné prostredie; zdôrazňuje, aké dôležité je splniť očakávania občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ týkajúce sa správneho uplatňovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia a vykonávať prijaté pravidlá a politiky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pravidlá v oblasti životného prostredia sa podľa informácií uvedených v petíciách v členských štátoch nevykonávajú vždy správne; naliehavo vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby spolu s členskými štátmi zabezpečila riadne vykonávanie právnych predpisov EÚ;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zaistila, že presné a komplexné analýzy súladu s právom EÚ sa budú vykonávať v súlade s posudzovaním vplyvov na životné prostredie, ktoré vykonávajú členské štáty pred schvaľovaním projektov infraštruktúry, v súvislosti s ktorými predkladatelia petícií vyjadrili obavy, pokiaľ ide o vážne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie;

20.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že problémy s kvalitou ovzdušia v rôznych členských štátoch, ktoré uviedli občania vo svojich petíciách, sú zhoršené prevádzkou 43 miliónov znečisťujúcich vozidiel s dieselovým motorom, ktoré nie sú v súlade s normami EÚ o typovom schvaľovaní a o emisiách z osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel;

21.  poukazuje na činnosť Výboru pre petície súvisiacu s petíciami o problematike zdravotného postihnutia; konštatuje, že v roku 2017 bolo predložených menej petícií o problematike zdravotného postihnutia; zdôrazňuje, že prístup k doprave, zastavané prostredie a diskriminácia, predovšetkým v oblasti zamestnanosti, patria medzi hlavné výzvy, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím; konštatuje, že sa kládol osobitný dôraz na diskusie o petíciách súvisiacich s problematikou zdravotného postihnutia, napríklad s podporou rodinných príslušníkov, ktorí opatrujú osoby so zdravotným postihnutím, a s rýchlou ratifikáciou, vykonávaním a uplatňovaním Marrákešskej zmluvy;

22.  zdôrazňuje ochrannú úlohu Výboru pre petície ako súčasť rámca EÚ v súvislosti s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím; poukazuje na seminár o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sa uskutočnil na schôdzi výboru 12. októbra 2017, ktorá zahŕňala prezentáciu štúdie o inkluzívnom vzdelávaní; vyzýva inštitúcie EÚ, aby boli v rámci tejto témy príkladom a aby zabezpečili, aby vnútroštátne orgány správne a bezodkladne vykonávali právne predpisy prijaté v tejto oblasti;

23.  poukazuje na uznesenie z 15. marca 2017 o prekážkach pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu; opakovane vyzýva Komisiu, aby objasnila, aktualizovala a rozšírila svoje usmernenia v oblasti lepšej transpozície a uplatňovania smernice 2004/38/ES, najmä s cieľom zahrnúť nedávne rozsudky Súdneho dvora EÚ (veci C-456/12 a 457/12); odporúča používať plány vykonávania transpozície, aby sa zabezpečilo úplné a riadne uplatňovanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržiavali smernicu 2004/38/ES, ako aj platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ o voľnom pohybe osôb, keďže ich nedodržiavanie je priamym porušením základných práv občanov Únie;

24.  uznáva činnosť pracovnej skupiny pre otázky ochrany záujmov detí pôsobiacej v rámci Výboru pre petície a berie na vedomie jej záverečnú správu a odporúčania prijaté 3. mája 2017; vyjadruje pevné presvedčenie, že Komisia, Rada a členské štáty by mali zaistiť prijatie konzistentných a účinných opatrení nadväzujúcich na odporúčania zo záverečnej správy pracovnej skupiny; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby dodržiavali európske právne predpisy a účinne podporovali a zlepšovali cezhraničnú spoluprácu v oblasti rodinných záležitostí poskytovaním odborných školení sudcom a odborníkom, informácií o právnej pomoci a dvojjazyčných právnikov;

25.  opakovane uvádza svoje stanovisko, že príliš úzky a nekoherentný výklad článku 51 Charty základných práv Európskej únie vedie k tomu, že EÚ sa odcudzuje občanom; žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktorými sa zabezpečí koherentné a široké uplatňovanie rozsahu článku 51;

26.  nabáda Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby našli riešenia proti strate volebných práv a odňatia volebného práva občanov EÚ, ktorí sa slobodne pohybujú a majú pobyt v Európskej únii, ako aj proti odňatiu volebného práva osôb s dlhodobým pobytom; vyjadruje sklamanie nad tým, že v návrhu dohody o vystúpení medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom sa nespomínajú politické práva občanov;

27.  zdôrazňuje, že európska iniciatíva občanov by mala byť transparentná a účinná, aby slúžila ako dôležitý nástroj aktívneho občianstva a účasti verejnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v minulosti to tak nebolo a že sa nedosiahol žiadny hmatateľný legislatívny výsledok predtým úspešných iniciatív; berie na vedomie návrh Komisie na revíziu nariadenia (EÚ) č. 211/2011 o európskej iniciatíve občanov(16), uverejnený 13. septembra 2017; zdôrazňuje najnovšiu predloženú úspešnú iniciatívu občanov nazvanú Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi; poukazuje na verejné vypočutie o tejto iniciatíve v Európskom parlamente, ktoré sa uskutočnilo 20. novembra 2017; očakáva následnú reakciu Komisie, pokiaľ ide o jej obsah; potvrdzuje záväzok Výboru pre petície aktívne sa zapájať do organizovania verejných vypočutí pre úspešné iniciatívy; zaväzuje sa, že na inštitucionálnej úrovni bude jeho prioritou účinnosť tohto participatívneho procesu a zabezpečovanie náležitých nadväzujúcich legislatívnych opatrení;

28.  zdôrazňuje, že tak v súvislosti s verejným vypočutím o európskej iniciatíve občanov nazvanej Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi, ako aj v súvislosti so spracúvaním petícií, ktoré sa týkajú rovnakej témy, sa ukázalo, že postupy využívané na úrovni EÚ na schvaľovanie látok ako glyfozát, geneticky modifikovaných organizmov a pesticídov sú narušené nedostatkom nezávislosti, nedostatočnou transparentnosťou a nepresnosťou pri zbere a vyhodnocovaní vedeckých dôkazov;

29.  berie na vedomie veľký počet petícií o dobrých životných podmienkach zvierat; upozorňuje na štúdiu s názvom Dobré životné podmienky zvierat v Európskej únii a jej prezentáciu počas schôdze výboru, ktorá sa uskutočnila 23. marca 2017, po ktorej nasledovala diskusia o niekoľkých petíciách na túto tému; považuje za nevyhnutné zaviesť novú stratégiu EÚ, ktorá by preklenula všetky existujúce nedostatky, harmonizovala právne predpisy a zabezpečila úplnú a účinnú ochranu dobrých životných podmienok zvierat, a to aj počas ich prepravy, prostredníctvom jasného a komplexného legislatívneho rámca, ktorý úplne spĺňa požiadavky článku 13 ZFEÚ;

30.  zdôrazňuje významnú úlohu siete SOLVIT, ktorá občanom a podnikom poskytuje prostriedok na riešenie obáv týkajúcich sa možného porušovania práva EÚ zo strany orgánov verejnej moci v iných členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili sieť SOLVIT s cieľom zlepšiť jej užitočnosť a zviditeľniť ju pre občanov; víta v tejto súvislosti akčný plán na posilnenie siete SOLVIT, ktorý Komisia zverejnila v máji 2017; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predkladala správy o výsledkoch tohto akčného plánu;

31.  zdôrazňuje význam ďalšieho vývoja portálu pre petície a potrebu zabezpečiť, aby sa z neho stala dvojsmerná komunikačná brána a jednoducho prístupný interaktívny nástroj, prostredníctvom ktorého by občania všetkých členských štátov EÚ mohli získať prístup k všetkým základným informáciám týkajúcim sa petícií a ich spracúvania, komunikovať medzi sebou a vytvárať tematické skupiny na výmenu dokumentácie a najlepších postupov; zdôrazňuje potrebu ďalej zmenšovať administratívne zaťaženie, pokiaľ ide o spracúvanie petícií; zdôrazňuje, že portál plní aj funkciu verejného registra petícií; opakuje, že sa musí zlepšiť technická kapacita portálu, aby sa zabezpečil bezproblémový petičný proces; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť komunikáciu s predkladateľmi petícií odosielaním upozornení o pokroku pri riešení danej petície v ich vlastnom jazyku; domnieva sa, že občania, ktorí podporili petíciu alebo vyjadrili svoj záujem o petíciu, majú právo získať rovnakú spätnú väzbu a informácie ako predkladatelia petícií, najmä pokiaľ ide o rozpravy v Európskom parlamente alebo odpovede Komisie; opakuje, že je dôležité zintenzívniť úsilie s cieľom zaistiť, aby predkladatelia petícií boli prítomní na prerokúvaní svojich petícií vo výbore;

32.  požaduje cielenejšiu a aktívnejšiu tlačovú a komunikačnú službu a aktívnejšiu prítomnosť na sociálnych médiách, v dôsledku čoho bude práca výboru lepšie reagovať na problémy verejnosti;

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam členských štátov, parlamentom členských štátov, ich výborom pre petície, ich ombudsmanom alebo podobným príslušným orgánom.

(1) Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10.
(2) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 105.
(3) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 77.
(4) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 11.
(5) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 98.
(6) Stanovisko prijaté 24. januára 2017.
(7) Stanovisko prijaté 24. januára 2017.
(8) Stanovisko prijaté 25. apríla 2017.
(9) Stanovisko prijaté 24. januára 2017.
(10) Stanovisko prijaté 22. marca 2017.
(11) Stanovisko prijaté 7. septembra 2017.
(12) Stanovisko prijaté 7. septembra 2017.
(13) Stanovisko prijaté 22. novembra 2017.
(14) Stanovisko prijaté 7. septembra 2017.
(15) Osobitný prieskum Eurobarometra č. 468: postoje európskych občanov k životnému prostrediu, november 2017:http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/SPECIAL/surveyKy/2156
(16) Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1.

Právne oznámenie