Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2086(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0378/2018

Predkladané texty :

A8-0378/2018

Rozpravy :

PV 14/01/2019 - 20
CRE 14/01/2019 - 20

Hlasovanie :

PV 15/01/2019 - 8.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0012

Prijaté texty
PDF 135kWORD 47k
Utorok, 15. januára 2019 - Štrasburg Finálna verzia
Posúdenie využitia rozpočtu EÚ na reformu verejného sektora
P8_TA(2019)0012A8-0378/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o posúdení možností využitia rozpočtu Európskej únie na reformu verejného sektora (2018/2086(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Reforma verejného sektora: ako sa rozpočet EÚ využíva na jej podporu, ktorú generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky uverejnilo v roku 2016(1),

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020,

–  so zreteľom na súčasné obdobie financovania EÚ (2014 – 2020) a na návrh Komisie týkajúci sa nového viacročného finančného rámca (2021 – 2028),

–  so zreteľom na dohodu, ktorú v júli 2018 dosiahli spoluzákonodarcovia s cieľom zvýšiť rozpočet na program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP),

–  so zreteľom na článok 197 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0378/2018),

A.  keďže verejná správa v členských štátoch má zásadný význam pre plnenie rozpočtu EÚ, a ak funguje účinne, môže pomôcť pri vytváraní moderných systémov, ktoré zlepšujú prosperitu a blahobyt v EÚ;

B.  keďže návrh nového viacročného finančného rámca (VFR) nezahŕňa v súčasnej podobe osobitný cieľ pre verejnú správu;

1.  poznamenáva, že právomoci verejnej správy sú rozdelené medzi rôzne útvary Komisie a že to komplikuje účinnú koordináciu príslušných útvarov a programov a iniciatív financovaných z prostriedkov EÚ; vyzýva na väčšiu koordináciu všetkých programov technickej pomoci, aby sa predišlo prekrývaniu a nedostatočnej účinnosti opatrení, čím sa marí všetka snaha Komisie o podporu kombinovaného používania fondov v záujme využitia synergií; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje systémy výmeny osvedčených postupov s cieľom pomôcť členským štátom vykonávať najlepšie postupy bez ukladania politík zameraných na znehodnocovanie miezd a sociálne neudržateľné reformy;

2.  vyzýva budúceho predsedu Komisie, aby určil jedného komisára zodpovedného za otázky týkajúce sa lepšej verejnej správy a riadenia;

3.  zastáva názor, že účinná reforma verejného sektora je nevyhnutná, aby bolo možné pomôcť členským štátom prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam, zvýšiť odolnosť na zabránenie budúcim krízam, rozšíriť elektronickú verejnú správu a zlepšiť poskytovanie služieb v celej EÚ, najmä v súvislosti s novými technológiami a systémami IT, a že by výrazne pomohla pri znižovaní odpadu a vystavenia sa odpadu, ako aj pri zabránení strate alebo podvodnému využívaniu finančných prostriedkov Únie; preto žiada, aby aj v budúcich programových obdobiach boli vyčlenené finančné prostriedky na opatrenia na zavedenie elektronickej verejnej správy v súlade so zásadami a s prioritami stanovenými v akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu;

4.  poznamenáva, že s prístupom k finančným prostriedkom alebo s ich použitím majú často problémy najmä menej rozvinuté regióny, a to v dôsledku byrokracie, obmedzenej administratívnej kapacity alebo nezrovnalostí; v tejto súvislosti dúfa, že v členské štáty uskutočnia vnútorné reformy, vďaka ktorým sa začne skutočne uplatňovať zásada dobrej správy vecí verejných a zrýchlia sa súdne konania;

5.  poznamenáva, že rozpočet EÚ poskytuje členským štátom EÚ na podporu reformy verejnej správy približne 9 miliárd EUR; nabáda Komisiu, aby tejto finančnej podpore zodpovedala cielená výmena poznatkov, skúseností a najlepších postupov medzi členskými štátmi;

6.  vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s členskými štátmi s cieľom podporiť menej rozvinuté regióny a posilniť ich kapacitu a administratívne riadenie;

7.  žiada o opatrenia na podporu zavádzania programov, ktoré podporujú rozvoj a vykonávanie stratégií v oblasti ľudských zdrojov, napríklad prostredníctvom výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, a to aj za účasti vedúcich a iných vysokých predstaviteľov;

8.  zdôrazňuje, že konkrétne operačné programy a iné zdroje financovania EÚ sa často v mnohých hľadiskách prekrývajú, a vyzýva na predkladanie návrhov; verí preto, že dôjde k zlepšeniu pomoci v záujme podpory koordinácie, doplnkovosti a zjednodušenia;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vykonávanie operačných programov čo najúčinnejším a užívateľsky najprístupnejším spôsobom; považuje za dôležité, aby členské štáty nevytvárali dodatočné pravidlá, ktoré príjemcom komplikujú použitie finančných prostriedkov;

10.  berie na vedomie, že Komisia nemá štandardizovaný ani spoločný rámec posudzovania verejnej správy, ani metódu systematického zberu údajov; so znepokojením konštatuje, že v dôsledku neexistencie týchto nástrojov sú analýzy Komisie týkajúce sa rôznych otázok v členských štátoch neúplné; navrhuje opätovné začlenenie kapitoly venovanej verejnej správe a riadeniu do ročného prieskumu rastu;

11.  vyzýva Komisiu, aby vopred posúdila administratívnu kapacitu štruktúr zodpovedných za vykonávanie rozvojových politík a v prípade projektov osobitného strategického významu propagovala ich vykonávanie národnými štruktúrami a agentúrami schopnými stanoviť a urýchliť vykonávanie programov a jednotlivých opatrení;

12.  domnieva sa, že VFR by sa mal využívať na stimulovanie programov, ktoré zabezpečujú lepšiu verejnú správu a riadenie, najmä s cieľom pomôcť členským štátom v čase hospodárskeho poklesu, keďže v takýchto situáciách môžu reformy v oblasti systémov verejnej správy postihnutým členským štátom pomôcť;

13.  víta skutočnosť, že v rámci budúceho VFR boli predložené návrhy, ktorých cieľom je predísť prekrývaniu programov a podporiť ďalšie zjednodušovanie;

14.  nabáda Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vytvorila osobitný rámec posudzovania, ktorý by zachytával kvantitatívne a kvalitatívne aspekty vysokokvalitnej verejnej správy, a aby vybudovala svoju vlastnú analytickú kapacitu; upozorňuje, že treba zistiť slabé stránky každého členského štátu a pri použití dostupných zdrojov podporovať opatrenia na odstránenie týchto problémov posilnením kritéria ex ante kondicionality a stanovením cieľov;

15.  navrhuje, aby Komisia posilnila politický dialóg s členskými štátmi zabezpečením zriadenia špecializovaného fóra;

16.  navrhuje, aby sa v parlamentnom kalendári vyčlenil čas na štruktúrovaný dialóg s národnými parlamentmi o otázkach súvisiacich so zlepšovaním verejnej správy v celej EÚ; vyzýva EÚ, aby zlepšila monitorovanie a hodnotenie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v rámci tematického cieľa 11, a to začlenením osobitných ukazovateľov na posúdenie pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov a priorít EÚ týkajúcich sa reforiem verejnej správy;

17.  víta vypracovanie referenčnej hodnoty na posúdenie kapacity verejnej správy kandidátskych krajín EÚ prevziať záväzky súvisiace s členstvom v EÚ; dúfa, že v členské štáty uskutočnia vnútorné reformy, vďaka ktorým sa bude ešte konkrétnejšie uplatňovať zásada dobrej správy vecí verejných;

18.  berie na vedomie, že Európsku cenu pre verejný sektor (EPSA) spolufinancuje Komisia s niektorými členskými štátmi a táto cena združuje najlepšie, najinovatívnejšie a najefektívnejšie subjekty v európskom verejnom sektore; domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť lepšiu výmenu poznatkov a informácií a usilovať sa o širší dosah v celej Európe;

19.  domnieva sa, že v rámci verejnej správy treba presadzovať inovačné procesy na podporu lepšej pripojiteľnosti, digitalizácie a kvalitných digitálnych služieb pre občanov, podniky a verejné orgány, pričom treba neustále držať krok s rýchlym vývojom nových technológií v príslušných oblastiach; víta skutočnosť, že nový návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach poskytuje budúcim prijímateľom informácie potrebné na to, aby mohli tieto systémy čo najskôr využívať;

20.  uznáva, že zapojenie miestnej správy je predpokladom dosiahnutia cieľov na úrovni EÚ v tejto oblasti; upriamuje pozornosť na návrh vo vyhlásení z Tallinnu o „posilnení spoločných štruktúr riadenia s miestnymi a regionálnymi orgánmi“ na vnútroštátnej úrovni(2);

21.  víta existujúce siete(3), ktoré spájajú zástupcov členských štátov – najmä tých, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ, – s cieľom zlepšiť verejnú správu výmenou najlepších postupov a vzájomným učením sa;

22.  zastáva názor, že existujúce siete by mohli výrazne zlepšiť svoju výkonnosť stanovením ambicióznejších cieľov a rozvíjaním proaktívnejších prístupov, ako je napríklad referenčné učenie, t. j. kombinácia vlastného hodnotenia členských štátov s rozšíreným systémom partnerského hodnotenia;

23.  vyjadruje presvedčenie, že vysokokvalitná verejná správa je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie cieľov politiky EÚ v rámci VFR a v iných oblastiach; zdôrazňuje dôležitosť dobrej komunikácie a politického povedomia pri budovaní dôvery a stimulovaní pozitívnych reformných opatrení a programov;

24.  domnieva sa, že treba neustále posudzovať, či politiky súdržnosti dodržiavajú zásady doplnkovosti a komplementárnosti vo vzťahu k operáciám financovaným z bežných zdrojov, a to aj s cieľom zabrániť tomu, aby politiky súdržnosti nahrádzali bežné zdroje členských štátov;

25.  poukazuje na to, že napriek kvantitatívnemu zvýšeniu zdrojov EŠIF na regionálny vykonávací plán v poslednom programovom období by sa mohlo zlepšiť monitorovanie s cieľom posúdiť vplyv tohto financovania na regionálny vykonávací plán;

26.  požaduje pokračovanie činnosti pracovných skupín Komisie zodpovedných za pomoc vnútroštátnym orgánom členských štátov v záujme lepšej implementácie fondov politiky súdržnosti v tých členských štátoch, ktoré zaostávajú, pokiaľ ide o čerpanie zdrojov EŠIF;

27.  zdôrazňuje dôležitosť programu podpory reforiem a dúfa, že program sa v nasledujúcom programovom období posilní vysvetlením skôr jeho podpornej úlohy, než len úlohy technickej pomoci, a že sa tiež zvýši jeho účinnosť a efektívnosť, a to bez zníženia rozpočtu v oblasti súdržnosti o sumy, ktoré v súčasnosti navrhuje Komisia vo VFR na roky 2021 – 2027;

28.  berie na vedomie, že napriek tomu, že EÚ nemá priame zákonné právomoci v administratívnom sektore, pozitívne vplýva na verejnú správu členských štátov, pričom zohráva nepriamu úlohu najmä tým, že stanovila administratívne normy v acquis communautaire a zabezpečuje výmenu najlepších postupov v rámci Únie, ako aj prostredníctvom rozpočtových nástrojov zacielených na podporu a presadzovanie reformy verejnej správy posilňovaním administratívnych kapacít, zvyšovaním efektívnosti administratív a podporovaním inovácie vo verejnom sektore;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Study – ‘Public Sector Reform: How the EU budget is used to encourage it’, European Parliament, Directorate-General for Internal Policies, Policy Department D – Budgetary Affairs, 2016. (Štúdia – Reforma verejného sektora: ako sa rozpočet EÚ využíva na jej podporu, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia D – rozpočtové veci, 2016).
(2) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/ministerial-declaration-egovernment-tallinn-declaration.
(3) Európska sieť verejnej správy (EUPAN); Tematická sieť pre verejnú správu a riadenie (PAG) a iné platformy a siete s osobitným zameraním na spravodlivosť, boj proti korupcii, digitalizáciu, verejné obstarávanie atď.

Posledná úprava: 13. decembra 2019Právne oznámenie