Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2151(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0479/2018

Predkladané texty :

A8-0479/2018

Rozpravy :

PV 16/01/2019 - 27
CRE 16/01/2019 - 27

Hlasovanie :

PV 17/01/2019 - 10.4

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0036

Prijaté texty
PDF 468kWORD 60k
Štvrtok, 17. januára 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Výročná správa o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky za rok 2017
P8_TA-PROV(2019)0036A8-0479/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2017 (2018/2151(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) za rok 2017,

–  so zreteľom na finančnú správu a štatistickú správu EIB za rok 2017,

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2017, správu o posúdení operácií EIB v EÚ na základe troch pilierov za rok 2017 a správu o výsledkoch Európskej investičnej banky mimo EÚ za rok 2017,

–  so zreteľom na výročnú správu audítorského výboru za rok 2017,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2017 a správu o riadení podniku za rok 2017,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky vo veci 1316/2016/TN o údajných nedostatkoch v politike transparentnosti Európskej investičnej banky(1),

–  so zreteľom na preskúmanie mechanizmu na vybavovanie sťažností na základe rozhodnutia európskej ombudsmanky vo veci 1316/2016/TN o údajných nedostatkoch v politike transparentnosti Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi o činnosti za rok 2017 a správu skupiny EIB o činnosti v rámci boja proti podvodom za rok 2017,

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2017 – 2019,

–  so zreteľom na článok 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na Protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB a na protokol č. 28 k tejto zmluve o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 27. apríla 2017 o kontrole finančných činností EIB za rok 2015 – výročná správa za rok 2015(2) a z 3. mája 2018 o kontrole finančných činností EIB za rok 2016 – výročná správa za rok 2016(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o mandáte EIB pre vonkajšie činnosti na roky 2007 – 2013(4) a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(6),

–  zo zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. septembra 2016 o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ako aj na zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597), SWD(2016)0297 a SWD(2016)0298),

–  so zreteľom na ad hoc audit spoločnosti Ernst & Young z 8. novembra 2016 o uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2015/1017 (nariadenie o EFSI),

–  so zreteľom na správu Komisie z 28. mája 2018 o riadení záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v roku 2017 (COM(2018)0345),

–  so zreteľom na správu EIB o hodnotení operácií zameranú na hodnotenie EFSI z júna 2018,

–  so zreteľom na správu Komisie z 29. júna 2018 s názvom Komplexná správa Európskemu parlamentu a Rade o využívaní záruky EÚ v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a o fungovaní záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) (COM(2018)0497),

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,

–  so zreteľom na informačné dokumenty Európskeho dvora audítorov na tému Budúcnosť financií EÚ: reforma fungovania rozpočtu EÚ od februára 2018 a na tému Návrh Komisie na viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 z júla 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0479/2018),

A.  keďže úlohou EIB je prispievať k integrácii, vyváženému rozvoju a hospodárskej a sociálnej súdržnosti členských štátov zvýšením značného objemu finančných prostriedkov na kapitálových trhoch a poskytovaním týchto finančných prostriedkov za výhodných podmienok projektom podporujúcim ciele politiky EÚ;

B.  keďže EIB je v centre úsilia o hospodárske oživenie na úrovni Únie, s dvoma po sebe nasledujúcimi navýšeniami kapitálu a vďaka svojej kľúčovej úlohe pri vykonávaní Investičného plánu pre Európu prostredníctvom riadenia Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

C.  keďže EIB by mala prispievať k inkluzívnemu rastu, udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a znižovaniu nerovností;

D.  keďže pravidelné a dôkladné posúdenie potrieb v rôznych odvetviach je kľúčové na odhalenie nedostatku investícií a prekážok v rôznych regiónoch, ale aj na rozpoznanie súboru príležitostí, ktoré majú potenciál rastu a zamestnanosti, na ďalšie prispievanie k cieľom Parížskej dohody z roku 2015 a primerané určenie povahy a rozsahu zlyhaní trhu v závislosti od existujúcich vonkajších vplyvov a potrieb rozvoja odvetvia a územného rozvoja;

E.  keďže EIB zohráva pri získavaní verejných finančných prostriedkov kľúčovú úlohu pre schopnosť Únie reagovať na nové hospodárske a environmentálne trendy a riziká a na geopolitické neistoty a prispôsobovať sa im pri súčasnom zlepšovaní a posilňovaní dohľadu nad rizikom a obozretného riadenia rizík zo strany skupiny EIB;

F.  keďže skupina EIB v posledných rokoch zaznamenala výraznú zmenu, pokiaľ ide o povahu, objem, rizikový profil a zložitosť svojej činnosti v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), pričom trend smeruje k zvýšeniu počtu menších operácií podporovaných zárukou EÚ v rámci EFSI, ako aj k výraznému zvýšeniu počtu mandátov spravovaných v mene Európskej komisie, a o poskytovanie poradenských služieb;

G.  keďže brexit bude mať vplyv na vlastné zdroje EIB, jej kapitálovú primeranosť a budúcu úverovú kapacitu;

H.  keďže EIB by mala priniesť pridanú hodnotu s najvyššou úrovňou integrity, dobrej správy vecí verejných, a najmä, vzhľadom na zistenia ombudsmanky uvedené v rozhodnutí vo veci 1316/2016/TN o údajných nedostatkoch v politike transparentnosti Európskej investičnej banky(7), najvyššiu úroveň transparentnosti a zodpovednosti, ako aj byť v súlade s platnou najlepšou bankovou praxou;

I.  keďže boj proti všetkým formám prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a škodlivých daňových praktík by mal zostať stálou prioritou EIB;

J.  keďže 31. decembra 2017 akcionárov Európskeho investičného fondu (EIF) tvorili EIB (58,5 %), Únia zastúpená Európskou komisiou (29,7 %) a 32 finančných inštitúcií (11,8 %); keďže väčšina operácií EIF sa v súčasnosti financuje na základe osobitných dohôd o mandáte s tretími stranami;

Úloha EIB pri zabezpečovaní strategických verejných investícií vytvárajúcich pridanú hodnotu

1.  upozorňuje, že verejné investície sú stále potrebné na preklenutie investičných medzier v rôznych odvetviach, ktoré stále nedosahujú úroveň spred krízy, v najzraniteľnejších členských štátoch a krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu, s cieľom ďalej sa zotavovať z vplyvov krízy a podporovať dlhodobý a udržateľný rast, zamestnanosť a súdržnosť v Únii;

2.  konštatuje, že celkový upísaný kapitál EIB predstavuje 243 miliárd EUR; poznamenáva, že akcionármi EIB sú všetky členské štáty a že okrem splateného kapitálu sa členské štáty zaväzujú na požiadanie poskytnúť dodatočný kapitál; poznamenáva, že štyrmi najväčšími akcionármi sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo, z ktorých každý má podiel 39,14 miliardy EUR a 16,11 % z celkovej sumy;

3.  berie na vedomie, že EIB sa podľa svojej operačnej stratégie usiluje o podporu dosiahnutia európskych strategických cieľov, ako sú obnovenie konkurencieschopnosti EÚ a dlhodobého hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest, uľahčenie prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky (MSP), ochrana životného prostredia a podpora transformácie odvetvia energetiky financovaním projektov v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania zmeny klímy, boj proti kríze zamestnanosti, ktorej čelí mladá generácia v EÚ, podpora projektov infraštruktúry a pomoc pri zmierňovaní príčin migrácie;

4.  domnieva sa, že EIB zohráva významnú finančnú úlohu, ktorá môže priniesť výrazné výsledky v oblasti znižovania nerovností v Únii, a vyzýva EIB, aby sa zamerala na investície, ktoré prispievajú k cieľom Parížskej dohody z roku 2015 a zvyšujú konkurencieschopnosť a rovnosť príležitostí a ktoré podporujú politiku súdržnosti v menej rozvinutých regiónoch;

5.  vyzýva EIB, aby pokračovala v preklenovaní opakujúcich sa investičných medzier a pretrvávajúcich štrukturálnych zlyhaní trhu prostredníctvom navrhovania holistických a strednodobých výdavkov, čo by zjednodušilo spolufinancovanie na vnútroštátnej úrovni a investičné plány, okrem iného vo vzťahu k regiónom a oblastiam Únie, ktoré sa vyznačujú nízkym príjmom a ktoré čelia väčším investičným prekážkam;

6.  zdôrazňuje, že priority EIB stanovené v akčnom pláne na roky 2017 až 2019 by sa mali zameriavať na účinné plnenie cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný a trvalo udržateľný rozvoj;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že podmienky pre poskytovanie úverov EIB by mali uľahčiť rozvoj okrajových regiónov EÚ, a to podporovaním rastu a zamestnanosti; vyzýva EIB, aby pred schválením projektu značne posilnila opatrenia na poskytovanie technickej pomoci a finančnej expertízy miestnym a regionálnym orgánom s cieľom zvýšiť dostupnosť a zapojiť všetky členské štáty, hlavne tie, ktoré majú nižšiu mieru schválených projektov;

8.  nabáda EIB, aby formovala možnosti udržateľného financovania a priaznivého investičného prostredia odzrkadľujúceho záväzky a politické ciele Únie s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a inovácie v rámci Únie, ako aj upevniť sociálny a environmentálny rozmer investícií EIB prostredníctvom preklenutia investičnej medzery v sociálnom sektore a v oblasti bezpečnosti infraštruktúry; vyzýva EIB, aby v prípade rozsiahlych infraštruktúrnych projektov zohľadnila všetky príslušné riziká týkajúce sa vplyvu na životné prostredie a aby financovala len tie projekty, ktoré preukázali skutočnú pridanú hodnotu pre miestne obyvateľstvo a z environmentálneho, zo sociálneho a z hospodárskeho hľadiska; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité prísne monitorovať možné riziká korupcie a podvodu a vykonávať dôkladné ex ante a ex post posúdenia, pokiaľ ide o projekty, ktoré sa majú financovať;

9.  vyzýva EIB, aby neustále informovala zainteresované strany o finančných možnostiach a v prípade potreby poskytla primerané poradenské služby napriek tomu, že nástroje EIB sú založené na dopyte;

10.  zdôrazňuje, že v rámci prebiehajúcich rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie treba vypracovať podrobné opatrenia týkajúce sa všetkých povinností Spojeného kráľovstva voči EIB s cieľom zaistiť, aby sa nenarúšala schopnosť EIB dosiahnuť svoje ciele;

Podpora investícií do kľúčových strategických oblastí

11.  konštatuje, že podľa finančnej správy EIB za rok 2017 predstavovali podpísané úvery EIB na rok 2017 sumu 69,9 miliardy EUR (62,6 miliardy EUR v rámci EÚ a 7,3 miliardy EUR mimo EÚ), čo je nižšia suma v porovnaní s poslednými piatimi rokmi (2013 – 2016), ktorá nedosahuje hodnotu 70 miliárd EUR, pričom sa však nachádza v rámci 10 % miery flexibility stanovenej v operačnom pláne EIB; berie tiež na vedomie stabilitu a kvalitu celkového úverového portfólia s podobnou úrovňou 0,3 % znehodnotených úverových zmlúv ako v roku 2016;

12.  poznamenáva, že Európska únia poskytuje EIB záruku, čo je bežné v prípade takýchto finančných inštitúcií zriadených členskými štátmi, ktorých úlohou je pomáhať pri plnení verejných cieľov; poukazuje však na skutočnosť, že situácia vyžaduje najzodpovednejšiu úverovú politiku na to, aby sa finančné prostriedky používali účinne v celej Únii, v jej členských štátoch a v záujme verejnosti; vyzýva EIB, ktorá pôsobí v rámci rozvojového mandátu, aby zabezpečila lepšie plnenie svojich cieľov v oblasti politiky životného prostredia a sociálnej politiky a cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, a to aj v rámci spolufinancovaných projektov alebo príspevkov do investičných fondov a fondov súkromného kapitálu;

13.  opakovane vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že polovica členských štátov dostala 80 % celkových investícií EIB v rámci EÚ, zatiaľ čo ďalších 14 členských štátov získalo len 10 % týchto investícií; okrem toho opätovne zdôrazňuje, že tri členské štáty jednotlivo získali 16 %, 15 % a 11 % týchto investícií; žiada banku, aby do svojich správ zahrnula prehľad informácií o svojich investíciách do regiónov s nízkymi a vysokými príjmami v súlade s vlastným investičným prieskumom (EIBIS) a s ohľadom na potenciálny vplyv na prekonanie investičných medzier a prekážok v menej zvýhodnených regiónoch EÚ;

14.  vyzýva EIB, aby na základe toho opäť preskúmala svoje odhady investícií na obyvateľa a poradie členských štátov, keďže aktualizované údaje zrejme naznačujú, že klasifikácia vo všeobecnosti zodpovedá poradiu podľa absolútnych súm prijatých členskými štátmi;

15.  okrem toho poznamenáva, že podľa výročnej správy EIF za rok 2017 podpísal fond EIF v roku 2017 transakcie v celkovej výške 9,3 miliardy EUR v porovnaní s 9,45 miliardy EUR v roku 2016, pričom mobilizoval 35,4 miliardy EUR finančných prostriedkov na podporu MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou v Európe;

16.  berie na vedomie, že financovanie skupiny EIB v EÚ aj mimo nej v roku 2017 v rámci podpory jej cieľov verejnej politiky predstavovalo i) 13,8 miliardy EUR na inovácie a zručnosti, ii) 18 miliárd EUR na infraštruktúru, iii) 16,7 miliardy EUR na projekty súvisiace so životným prostredím a iv) 29,6 miliardy EUR na MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou; zdôrazňuje skutočnosť, že investície do MSP, začínajúcich podnikov, výskumu, inovácie, digitálneho hospodárstva a energetickej efektívnosti sú z dôvodu svojho dosahu a významu pre miestne aj celonárodné hospodárstvo najzákladnejším faktorom, ktorý poháňa oživenie hospodárstva v EÚ a podporuje tvorbu kvalitných pracovných miest;

17.  konštatuje, že v roku 2017 dosiahol objem úverov EIB v rámci Únie 18,24 miliardy EUR na horizontálny cieľ hospodárskej a sociálnej súdržnosti a banka dosiahla 29,6 % zo zamýšľanej úrovne investícií 30 % na tento cieľ;

18.  pripomína, že EIB sa zaviazala poskytnúť 25 % celkového objemu svojho financovania na projekty súvisiace so zmenou klímy, pričom do roku 2020 by sa mal tento podiel zvýšiť na 35 %; poukazuje na to, že tento trend by sa mal posúdiť pozitívne, a poznamenáva, že podporované projekty by mali byť účinné nielen z hľadiska boja proti zmene klímy, ale aj z finančného hľadiska;

19.  berie na vedomie, že v rámci Únie sa 16,58 miliardy EUR vyčlenilo na horizontálny cieľ opatrenia v oblasti klímy, prostredníctvom ktorého EIB prispela k dosiahnutiu súladu s Parížskou dohodou z roku 2015 a globálnym udržateľným rozvojom; nabáda EIB, aby zachovala vysokú úroveň ambícií v tejto oblasti;

20.  víta záväzok EIB zosúladiť svoje operácie s Parížskou dohodou z roku 2015 do roku 2020; vzhľadom na nedávnu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) vyzýva EIB, aby preskúmala svoju stratégiu v oblasti klímy s cieľom zosúladiť ju s cieľom globálneho otepľovania o 1,5 °C;

21.  nabáda EIB, aby posilnila svoju prítomnosť a činnosti v krajinách západného Balkánu, keďže sú pre EÚ strategicky dôležité a keďže posilnenie úverových a investičných činností v tomto regióne je kľúčové;

22.  berie na vedomie prebiehajúce preskúmanie úverových kritérií EIB v oblasti energetiky; očakáva, že toto preskúmanie bude v súlade s Parížskou dohodou z roku 2015; opätovne vyzýva EIB, aby si ako prioritu stanovila poskytovanie úverov energeticky efektívnym a decentralizovaným drobným obnoviteľným zdrojom energie a aby predložila ambiciózny plán na zastavenie financovania projektov v oblasti fosílnych palív; vyzýva EIB, aby sa zamerala na dosiahnutie svojho vedúceho postavenia v rámci opatrenia v oblasti klímy, zvýšila investície do odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti a považovala tento cieľ za prioritu pri revízii svojich kritérií poskytovania úverov v oblasti energetiky;

23.  v tejto súvislosti víta úlohu EIB pri vydávaní dlhopisov Climate Awareness Bond (t. j. 4,29 miliardy EUR v porovnaní s 3,8 miliardy EUR v roku 2016), čo zodpovedá zapojeniu banky do opatrenia v oblasti klímy v záujme zvýšenia investícií do energetickej efektívnosti a drobných obnoviteľných zdrojov energie s posilnenými miestnymi a regionálnymi vplyvmi;

24.  zastáva názor, že EIB by mala naďalej posilňovať svoju pomocnú úlohu pri dosahovaní udržateľného rozvoja a že opatrenie v oblasti klímy by sa malo primárne zameriavať na čistú dopravu a výrobu čistej energie, na znižovanie spotreby energie (na kúrenie, dopravu a výrobu), na čistú priemyselnú výrobu a udržateľné poľnohospodárstvo, úpravu a dodávku vody a vo všeobecnosti na environmentálnu transformáciu;

25.  pripomína, že MSP sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva, a preto žiada EIB, aby riešila ich nedostatočný prístup k úverom, a to vylepšením existujúcich programov, ako napr. Európsky nástroj mikrofinancovania Progress, a tiež zvýšením finančných prostriedkov pridelených na tieto programy; žiada stanovenie požiadaviek proaktívnejšej politiky v oblasti MSP a mikropodnikov pre sprostredkovateľské banky, ktoré rozdeľujú finančné prostriedky EIB;

26.  poukazuje na to, že EIB by pri poskytovaní pomoci spoločnostiam EÚ v zahraničí mala náležite zohľadniť obchodnú stratégiu EÚ vrátane súčasných a budúcich dohôd o voľnom obchode, službách a investíciách; v tomto kontexte poukazuje na to, že EIB by mala obzvlášť zohľadniť požiadavky na internacionalizáciu európskych MSP;

27.  pripomína, že 10 % celkovej úverovej činnosti EIB je určených na operácie mimo Únie; poznamenáva, že musí existovať úzka koordinácia a komplementárnosť medzi vonkajšími úverovými činnosťami EIB a vonkajším investičným plánom EÚ;

28.  uznáva úsilie EIB o príspevok k cieľom trvalo udržateľného rozvoja a k riešeniu globálnych výziev súvisiacich s migráciou; vrátane zavedenia dlhopisov na zvyšovanie povedomia o udržateľnosti s cieľom financovať 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN;

Výkonnosť finančných operácií EIB

29.  s uspokojením berie na vedomie záver výboru audítorov, že finančné výkazy prijaté Správnou radou EIB poskytujú pravdivý a verný obraz o finančnej situácii banky k 31. decembru 2017 a o výsledkoch jej operácií a peňažných tokov za rok 2017 v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;

30.  znovu však opakuje svoju žiadosť týkajúcu sa výročnej správy EIB a žiada EIB, aby predkladala komplexnejšiu, podrobnejšiu a harmonizovanejšiu výročnú správu o činnosti a výrazne zlepšila prezentáciu informácií tým, že uvedie podrobné a dôveryhodné členenia schválených, podpísaných a vyplatených investícií za daný rok, ako aj príslušné zdroje ich financovania (vlastné zdroje, EFSI, centrálne riadené programy EÚ atď.) a tiež takéto informácie týkajúce sa príjemcov (členské štáty, verejný alebo súkromný sektor, sprostredkovatelia alebo priami príjemcovia) a podporovaných odvetví a výsledky hodnotení ex post;

31.  berie na vedomie objem nových osobitných činností, ktoré banka podpísala v roku 2017 a ktoré zodpovedajú projektom s rizikovejším profilom vo výške 18 miliárd EUR (2016: 13,1 miliardy EUR), z čoho 2,7 miliardy EUR bolo na vlastné riziko EIB a zvyšných 15,3 miliardy EUR sa pokrylo portfóliom zmierňovania úverového rizika;

32.  berie na vedomie vykázané výsledky 26 dokončených projektov v roku 2017 mimo EÚ, v prípade ktorých hodnotenie prostredníctvom rámca merania výsledkov (REM) pre vonkajšie zásahy umožňuje posúdiť nielen očakávané, ale aj dosiahnuté výsledky; poznamenáva však, že pokiaľ ide o činnosti v rámci EÚ, informácie sa uvádzajú výlučne na základe potenciálneho vplyvu a očakávaných výsledkov nových operácií podpísaných v roku 2017, vychádzajúc z nástroja posúdenia na základe troch pilierov (3PA); opakuje svoju výzvu, aby banka zahrnula informácie o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom dokončených projektov v rámci EÚ a aby v prípade potreby na tento účel upravila 3PA;

33.  domnieva sa, že je potrebné prehĺbiť kritériá overovania, pokiaľ ide o úroveň doplnkovosti EIB, v záujme lepšieho orientovania jej financovania, aby sa zabránilo dvojitému zameraniu a aby sa akékoľvek možné synergie hľadali všade tam, kde je to možné;

34.  nabáda na podporu kultúry výkonnosti v EIB prostredníctvom postupného zlepšovania, najmä s cieľom špecifikovať prierezové ukazovatele výkonnosti týkajúce sa vplyvu hlavných činností EIB;

35.  vyzýva EIB, aby pravidelne predkladala dôkazy o udržateľnosti výstupov, vplyvov a výsledkov s relevantnými a aktuálnymi ukazovateľmi; domnieva sa, že zlepšenie vhodnosti a relevantnosti ukazovateľov v hodnotiacej tabuľke je kľúčové nielen na preukázanie zmyslu rozsahu výsledkov a vplyvu, ale aj na nájdenie takých spôsobov zásahu, ktoré sú čoraz účinnejšie;

36.  zastáva názor, že okrem účinnej úrovne investícií je potrebné pracovať na trvácnosti, t. j. na schopnosti projektu udržať si svoje výhody z dlhodobého hľadiska v environmentálnej, vo finančnej, v hospodárskej alebo sociálnej forme (priamej alebo nepriamej) po dokončení projektu;

37.  víta skutočnosť, že EIB prijala politiku vylúčenia schválenú v decembri 2017, a vyzýva, aby sa tento nástroj používal dôsledne s cieľom vylúčiť z poskytovania finančných prostriedkov EIB klientov zapojených do korupčných praktík alebo podvodu;

Rozvoj EFSI

38.  konštatuje, že ku koncu roka 2017 skupina EIB (EIB a EIF) podpísala 606 operácií v rámci EFSI na celkové financovanie vo výške 37,4 miliardy EUR a že tieto operácie by mali mobilizovať investície vo výške 207,3 miliardy EUR vo všetkých 28 členských štátoch a pri všetkých cieľoch stanovených v nariadení o EFSI s týmto rozdelením medzi hlavné sektory: 30 % pre MSP, 24 % pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií, 21 % pre odvetvie energetiky, 10 % pre digitálnu oblasť, 8 % pre dopravu, 4 % pre sociálnu infraštruktúru a 4 % pre životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov; naliehavo vyzýva EIB, aby minimalizovala svoje investície do odvetví a projektov s vysokými emisiami uhlíka a zvýšila svoj podiel investícií zameraných na zlepšovanie životného prostredia a efektívnosti využívania zdrojov;

39.  konštatuje, že k 31. decembru 2017 v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) EIB podpísala 278 operácií na celkové financovanie vo výške 27,4 miliardy EUR, v rámci ktorých sa očakáva mobilizácia investícií vo výške 131,4 miliardy EUR v 27 členských štátoch, a že v rámci okna pre MSP (SMEW) EIF podpísal operácie s 305 finančnými sprostredkovateľmi na celkové financovanie EIF vo výške takmer 10 miliárd EUR, v rámci ktorých sa očakáva mobilizácia investícií vo výške 76 miliárd EUR vo všetkých 28 členských štátoch EÚ; konštatuje, že ku koncu roka 2017 už prijalo financovanie z EFSI v rámci okna pre MSP celkovo 135 785 spoločností a bolo vytvorených alebo podporených 1,5 milióna pracovných miest;

40.  opätovne zdôrazňuje, že skutočná investícia mobilizovaná z EFSI sa môže merať až na konci investičného obdobia, pričom berie na vedomie, že odhadovaný globálny multiplikačný účinok 606 transakcií schválených a podpísaných v rámci EFSI na konci roka 2017 je na úrovni 13,53-násobku, čo je mierne pod pôvodným predpokladom a cieľom 15-násobku pri zavedení EFSI; konštatuje, že informácie o tom, ako sa odvodili multiplikátory referenčných hodnôt, sa v súčasnosti šíria v rámci útvarov EIB, a odporúča, aby sa všetky tieto informácie zbierali do samostatného dokumentu;

41.  konštatuje, že neboli uskutočnené žiadne výzvy na uplatnenie záruky z rozpočtu Únie z dôvodu zlyhávajúcich operácií;

42.  konštatuje, že sa nedodržali orientačné obmedzenia geografickej koncentrácie stanovené riadiacim výborom EFSI, ktorý na konci investičného obdobia žiadal, aby podiel investícií do okna pre infraštruktúru a inovácie (v zmysle podpísaných operácií) v akýchkoľvek troch členských štátoch spolu neprevyšoval 45 % celkového portfólia EFSI, keďže do 31. decembra 2017 tri členské štáty s najvyšším objemom podpisov (Francúzsko, Taliansko a Španielsko) predstavovali približne 47 % podpísaného objemu; upozorňuje, že stále existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o rozšírenie územného rozloženia fondov EFSI a zároveň väčšie šírenie jeho investičných príležitostí;

43.  berie na vedomie hodnotenie EFSI a jeho zistenia, že operácie osobitnej činnosti v rámci EFSI a mimo neho majú podobný rizikový profil a že kombinácia EFSI a grantov EŠIF a NPE je naďalej obmedzená, pričom existuje riziko, že EFSI vytlačí finančné nástroje EŠIF; očakáva, že nedostatky a riziká zistené v rámci hodnotenia EFSI budú odstránené pri vykonávaní EFSI 2.0;

44.  víta zlepšenie transparentnosti zverejnením rozhodnutí investičného výboru EFSI a dokumentov, ktoré prijal riadiaci výbor, ako aj zápisnice zo zasadnutí;

45.  podporuje lepšiu súčinnosť medzi EFSI a národnými podpornými bankami, keďže koordinácia s národnými podpornými bankami je opakujúcou sa snahou, ktorá by mohla prispieť k účinnosti EFSI;

Ľudské práva

46.  vyzýva EIB, aby vypracovala stratégiu pre ľudské práva a zvýšila svoju náležitú starostlivosť na úrovni projektov s cieľom identifikovať a riešiť riziká spojené s ľudskými právami vo všetkých svojich činnostiach a počas celej životnosti svojich projektov; vyzýva tiež EIB, aby vytvorila účinný mechanizmus, prostredníctvom ktorého by obhajcovia ľudských práv mohli bezpečne upozorniť banku na zhoršujúce sa prostredie alebo na hrozby konfliktu a odvety;

Zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti v rámci správy a riadenia EIB a jej činností

47.  berie na vedomie pripomienky výboru pre audit uvedené v jeho výročnej správe pre radu guvernérov na rozpočtový rok 2017, pokiaľ ide o:

   a) dôležitosť zabezpečenia dlhodobej finančnej sily a udržateľnosti EIB a zachovanie ratingu AAA v prostredí s neistým geopolitickým, hospodárskym, regulačným a makroekonomickým vývojom;
   b) potrebu preskúmať a posilniť prostredie vnútornej kontroly a riadenia rizík skupiny EIB vzhľadom na meniaci sa rozsah a stále narastajúcu komplexnosť činností skupiny EIB;
   c) potrebu dosiahnuť úplné vykonávanie najlepších bankových postupov, a to aj v oblastiach, v ktorých pretrvávajú všadeprítomné rozdiely v dodržiavaní právnych predpisov;
   d) potrebu vykonať komplexné preskúmanie a následne prepracovať schválenie úveru a súvisiaci rozhodovací proces v EIB, keďže proces úverového ocenenia a schválenia a príslušné kontrolné prostredie nie sú schopné zvládnuť súčasné podnikateľské potreby a sú dôkazom tlaku na služby;

48.  rovnako ako výbor pre audit vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB ešte nedosiahla pokrok pri riešení problému vyjadreného v troch po sebe nasledujúcich rokoch (2015, 2016 a 2017), pokiaľ ide o existujúcu kombináciu povinností niektorých členov riadiaceho výboru; v plnej miere súhlasí s odporúčaním výboru pre audit a podporuje toto odporúčanie, aby všetci členovia riadiaceho výboru EIB mohli konať objektívne, kriticky a nezávisle a že neortodoxné kombinácie zodpovedností, ako je zodpovednosť za dohľad nad prvou aj druhou líniou činností v oblasti obrany, by sa mali zrušiť;

49.  žiada EIB, aby v tejto súvislosti dôsledne zohľadnila toto odporúčanie a aby zabezpečila jasné rozdelenie zodpovedností na úrovni riadiaceho výboru; víta začatú reformu s cieľom zmeniť štruktúru riadenia EIB;

50.  vyzýva EIB, aby odstránila existujúce medzery v platnom rámci najlepších bankových postupov, a očakáva, že tento rámec sa plne sfunkční v roku 2008, keďže jeho vykonávanie sa považuje za predpoklad pre zachovanie finančnej sily a stability EIB;

51.  je znepokojený záverom výboru pre audit, že rýchle rozšírenie činností a kapacity EIB v súvislosti s vykonávaním EFSI a mandátov spravovaných v mene tretích strán a poskytovanie poradenských služieb neboli nevyhnutne sprevádzané príslušnými úpravami v štruktúre alebo postupoch podnikov; konštatuje, že v roku 2017 si výbor pre audit uchoval päť svojich odporúčaní z rokov 2015 a 2016 týkajúcich sa vnútornej kontroly a rizikového prostredia; vyzýva EIB, aby prioritne vykonávala tieto odporúčania a aby zabezpečila, aby vnútorné procesy, kybernetická bezpečnosť a riadenie rizík spĺňali nové a rastúce požiadavky a výzvy pre skupinu EIB;

52.  domnieva sa, že EIB by mala zvýšiť svoju transparentnosť nielen voči Európskemu parlamentu, ale aj voči orgánom členských štátov; domnieva sa, že je úplne správne, aby demokratickí zástupcovia mali viac informácií o činnostiach EIB;

53.  domnieva sa, že existuje priestor na zlepšenie transparentnosti tak v riadiacich orgánoch, ako aj na operačnej úrovni; opakuje, že je potrebné systematicky zverejňovať spisy týkajúce sa troch pilierov (3PA) a rámca merania výsledkov (REM); žiada, aby sa zverejňovali aj informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, zo zápisníc zo zasadnutí riadiaceho výboru a rady guvernérov; oceňuje skutočnosť, že EIB začala v roku 2017 zverejňovať zápisnice Správnej rady EIB, vyhlásenia riaditeľov o konflikte záujmov a určité informácie o projektoch, konkrétne posúdenia vplyvu na životné prostredie;

54.  pripomína, že transparentnosť, dôsledná náležitá starostlivosť a kontrola pri vykonávaní politík EÚ vedú nielen k posilneniu celkovej podnikovej zodpovednosti EIB a jasnému prehľadu o type finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ktoré sú založené na dôkladnej hĺbkovej analýze a politike „poznaj svojho klienta“, ale zároveň prispievajú k zvýšeniu celkovej efektívnosti a udržateľnosti financovaných projektov;

55.  opätovne vyzýva EIB, aby zväčšila rozsah informácií uverejnených v súvislosti s projektmi, ktoré uskutočňujú sprostredkovatelia, tým, že medzi ne začlení informácie o konečných projektoch, ktoré by mohli umožniť posúdiť hospodársky a sociálny vplyv jej investícií;

56.  pripomína, že proces riadenia by mal lepšie zohľadňovať výsledky dialógu alebo konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti alebo osobitný záujem či obavy miestnych a regionálnych aktérov s cieľom umožniť informovanejšie a legitímnejšie demokratické rozhodovanie;

57.  je znepokojený zisteniami uvedenými vo výročnej správe Európskeho dvora audítorov, podľa ktorých sa odhalili závažné nedostatky týkajúce sa Európskeho investičného fondu: Dvor audítorov poukazuje na regulačnú nezrovnalosť, pri ktorej boli orgány auditu členských štátov povinné vykonať audit iniciatív MSP, ale podľa platných právnych predpisov nemali právo vykonávať kontroly na mieste;

58.  v prípade 30 investícií, ktoré skúmal Dvor audítorov, finanční sprostredkovatelia mali schválené úvery v prospech piatich príjemcov bez toho, aby bol potvrdený ich štatút MSP; tieto projekty Európsky dvor audítorov nepovažoval za oprávnené, zatiaľ čo ďalšie štyri úvery príjemcovia buď čiastočne, alebo v plnom rozsahu použili na neoprávnené činnosti;

59.  víta skutočnosť, že problémy, ktoré odhalil Dvor audítorov, sa teoreticky vyriešili zmeneným nariadením o rozpočtových pravidlách; vyzýva EIB, aby zahrnula otázky spojené s regulačnými nedostatkami do svojej nasledujúcej výročnej správy a zabezpečila, že zmenené nariadenie o rozpočtových pravidlách umožní orgánom auditu členských štátov vykonávať audity aj na úrovni konečného príjemcu;

60.  víta prijatie dočasného prístupu k politike EIB voči slabo regulovaným, netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám, ktorý prijala správna rada v januári 2017, očakáva však, že to povedie k revízii tejto politiky s cieľom zlepšiť daňovú náležitú starostlivosť EIB v rámci jej poskytovania vonkajších úverov popri revidovanom rámci skupiny EIB na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

61.  vyzýva EIB, aby vykonala primeranú hĺbkovú analýzu podnikov a integrity s cieľom identifikovať skutočných užívateľov výhod pri všetkých svojich klientoch a operáciách, ako aj konečné spoločnosti, do ktorých sa investuje, keď sú ohrozené investície EIB do kapitálových fondov; vyzýva EIB, aby na vlastnom webovom sídle zverejňovala údaje o užívateľoch výhod týkajúce sa jej klientov s cieľom zvýšiť viditeľnosť svojich operácií a pomôcť predchádzať prípadom korupcie a konfliktu záujmov;

62.  vyzýva EIB, aby v súlade so závermi Rady prijatými 25. mája 2018 o štandardnom ustanovení EÚ o dobrej správe v daňových záležitostiach, pokiaľ ide o dohody s tretími krajinami, posilnila prepojenie medzi financovaním EIB a dobrou správou v daňových záležitostiach; domnieva sa, že EIB by mala ďalej prispievať k rozvoju najlepších postupov pre spravodlivé zdaňovanie prostredníctvom boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; vyzýva EIB, aby prijala zodpovednú daňovú politiku, ktorá zabezpečí, aby EIB nefinancovala klientov zapojených do schém vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov alebo činných v daňových rajoch; vyzýva EIB, aby do svojich zmlúv so všetkými vybranými finančnými sprostredkovateľmi zahrnula štandardné ustanovenia a doložky o dobrej správe;

63.  zdôrazňuje, že z revidovaného mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov jasne vyplýva, že čierna listina EÚ je pre banku záväzná a že operácie EIB nesmú podporovať projekty, ktoré prispievajú k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým podvodom a daňovým únikom;

64.  konštatuje, že ku koncu roka 2017 EIB vyšetrovala 136 prípadov podvodu, pričom troma hlavnými druhmi obvinení boli podvod (53,7 %), korupcia (25,5 %) a kolúzia (10,7 %);

65.  konštatuje, že finančné prostriedky EIB využívali spoločnosti zapojené do emisného škandálu, konkrétne Volkswagen, a že ich preto mohli použiť na financovanie činností, ktoré boli neetické a nezákonné;

66.  poznamenáva, že počet nových prípustných sťažností sa zvýšil z 84 v roku 2016 na nové historické maximum 102 v roku 2017 a že v roku 2017 sa riešilo 173 sťažností; berie na vedomie, že 38 sťažností prijatých v roku 2017 sa týkalo len dvoch investičných projektov EIB: Transjadranský plynovod a Prístupová cesta do prístavu Mombasa v Keni;

67.  berie na vedomie revíziu mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností a zahrnutie príkladov, ktoré predložila európska ombudsmanka na vymedzenie nesprávneho úradného postupu, ktorý zahŕňa formy nedostatočnej alebo nefunkčnej správy, ako sú administratívne nezrovnalosti, nezákonná diskriminácia, neoprávnené odmietnutie informácií, zneužitie právomoci a zbytočné prieťahy, vyjadruje však znepokojenie nad ďalšími výsledkami tejto revízie;

68.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB nezohľadnila obavy Európskeho parlamentu v súvislosti s revíziou mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností, ktoré sú vyjadrené v odseku 86 jeho uznesenia z 3. mája 2018 o výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2016; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že schválený revidovaný mechanizmus na vybavovanie sťažností vážne ohrozuje jeho nezávislosť a transparentnosť jeho vyšetrovaní a záverov; vyzýva EIB, aby zabezpečila, že vedúci mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností bude môcť prijímať všetky rozhodnutia týkajúce sa prípustnosti a oprávnenosti sťažností nezávisle od ostatných útvarov EIB a že postupy prijímania zamestnancov pre vedúceho mechanizmu na vybavovanie sťažností budú transparentnejšie;

69.  berie na vedomie rozhodnutie ombudsmanky vo veci 1316/2016 TN o tvrdeniach týkajúcich sa politiky transparentnosti EIB z 23. mája 2018 a vyzýva banku, aby prostredníctvom ombudsmanky vykonala navrhované zlepšenia týkajúce sa zrušenia domnienky nezverejňovania, pokiaľ ide o dokumenty zozbierané a vytvorené počas inšpekcií, vyšetrovaní a auditov, ako aj prepracovanie príslušných ustanovení svojej politiky transparentnosti, pokiaľ ide o sprostredkované úvery a lehoty na vybavovanie žiadostí o informácie;

70.  pripomína, že je potrebné stanoviť prísnejšie pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov a jasné, prísne a transparentné kritériá, aby sa zabránilo akejkoľvek forme vplyvu alebo nedostatočnej objektívnosti v mechanizme prideľovania úverov; pripomína, že EIB musí urýchlene revidovať svoj kódex správania s cieľom zabezpečiť, aby jej viceprezidenti neboli zodpovední za operácie vo svojich domovských členských štátoch, keďže to ohrozuje nezávislosť tejto inštitúcie; vyzýva EIB, aby s cieľom lepšie predchádzať konfliktom záujmov vo svojich riadiacich orgánoch a možným javom otáčavých dverí zohľadnila odporúčania ombudsmanky a aby zrevidovala svoj kódex správania;

71.  očakáva, že politika EIB v oblasti ochrany oznamovateľov, ktorá sa v súčasnosti reviduje, bude ambiciózna a poskytne vysoké štandardy; naliehavo vyzýva EIB, aby do tejto revízie zahrnula interných aj externých oznamovateľov a stanovila jasné a dobre vymedzené postupy, časové rámce a usmernenia s cieľom poskytovať oznamovateľom najlepšie usmernenia a chrániť ich pred akýmikoľvek možnými odvetnými opatreniami;

Kontrola zo strany Európskeho parlamentu

72.  podporuje stanovisko Európskeho dvora audítorov, že Dvor audítorov by mal byť poverený auditom všetkých operácií EIB vrátane operácií, v ktorých EIB využíva na svoje operácie prostriedky, ktoré nesúvisia s rozpočtom EÚ;

73.  vyzýva svoj Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby zorganizoval každoročný seminár/vypočutie o činnostiach a kontrole operácií EIB, ktorý by Európskemu parlamentu poskytol ďalšie relevantné informácie na podporu jeho práce na kontrole EIB a jej operácií;

Následné kroky v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu

74.  opätovne vyzýva EIB, aby predložila správu o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní, ktoré vydal Európsky parlament v jeho výročných uzneseniach, predovšetkým pokiaľ ide o:

   a) vplyv jej úverových činností a dosiahnuté výsledky;
   b) predchádzanie konfliktu záujmov, najmä pokiaľ ide o členov investičného výboru EFSI a Správnej rady EIB, a ustanovenie prísnejších pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov v príslušných kódexoch správania, a osobitne v kódexe riadiaceho výboru a správnej rady;
   c) transparentnosť a zverejňovanie informácií o systéme zadávania zákaziek a využívania subdodávateľov, pokiaľ ide o sprostredkovateľov a konečných prijímateľov, v súvislosti s predchádzaním daňovým únikom, podvodom a korupcii;

o
o   o

75.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/en/95520.
(2) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 80.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0198.
(4) Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(7) https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/en/95520

Posledná úprava: 18. januára 2019Právne oznámenie