Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2096(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0420/2018

Predkladané texty :

A8-0420/2018

Rozpravy :

PV 17/01/2019 - 7
CRE 17/01/2019 - 7

Hlasovanie :

PV 17/01/2019 - 10.15
CRE 17/01/2019 - 10.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0045

Prijaté texty
PDF 138kWORD 49k
Štvrtok, 17. januára 2019 - Štrasburg Finálna verzia
Strategické vyšetrovanie ombudsmanky OI/2/2017 týkajúce sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ
P8_TA(2019)0045A8-0420/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o strategickom vyšetrovaní ombudsmanky OI/2/2017 týkajúcom sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ (2018/2096(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a jeho ustanovenia týkajúce sa prístupu k dokumentom inštitúcií Únie,

–  so zreteľom na článok 228 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 11,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 7 Štatútu európskeho ombudsmana,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 116 ods. 7) za obdobie 2014 – 2015(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výklade a vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva(5),

–  so zreteľom na články 2.6 a 2.7 Príspevku LIX. konferencie COSAC prijatom na jej plenárnom zasadnutí v Sofii 17. – 19. júna 2018,

–  so zreteľom na osobitnú správu ombudsmanky Európskemu parlamentu v nadväznosti na strategický prieskum OI/2/2017/TE o transparentnosti legislatívneho procesu v Rade,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície (A8-0420/2018),

A.  keďže článok 228 ZFEÚ a článok 3 Štatútu ombudsmana umožňujú ombudsmanke viesť vyšetrovania, ktoré považuje za opodstatnené, a to buď na základe sťažnosti, alebo z vlastnej iniciatívy;

B.  keďže článok 1 a článok 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) stanovujú, že na úrovni Únie sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom;

C.  keďže Európsky parlament ako inštitúcia, ktorá priamo zastupuje občanov, a Rada Európskej únie, zastupujúca členské štáty, sú dvoma zložkami európskeho zákonodarného zboru, čo predstavuje dvojitý zdroj legitímnosti Európskej únie;

D.  keďže činnosť Európskeho parlamentu sa vyznačuje vysokým stupňom transparentnosti v jeho legislatívnom postupe, a to i na úrovni výborov, čo umožňuje občanom, médiám a zainteresovaným stranám jasne identifikovať rôzne pozície v rámci Európskeho parlamentu a pôvod konkrétnych návrhov, ako aj sledovať prijatie konečných rozhodnutí;

E.  keďže v súlade s článkom 16 ods. 8 Zmluvy o EÚ musia byť zasadnutia Rady počas rokovania a hlasovania o návrhu legislatívneho aktu verejné;

F.  keďže Rada prijíma väčšinu rozhodnutí, ktoré by sa mohli prijať kvalifikovanou väčšinou hlasov, na základe konsenzu a bez formálneho hlasovania;

G.  keďže ombudsmanka otvorila vyšetrovanie týkajúce sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady, pričom 10. marca 2017 položila Rade 14 otázok a začala verejné konzultácie;

H.  keďže ombudsmanka z vyšetrovania zistila, že nedostatok transparentnosti Rady, čo sa týka prístupu verejnosti k jej legislatívnym dokumentom, a jej súčasné praktiky z hľadiska transparentnosti jej rozhodovacieho procesu – najmä počas prípravnej fázy na úrovni Coreperu a pracovnej skupiny – predstavujú nesprávny úradný postup;

I.  keďže 9. februára 2018 predložila ombudsmanka Rade šesť návrhov na zlepšenie a tri špecifické odporúčania týkajúce sa transparentnosti jej prípravných orgánov a požiadala Radu o odpoveď;

J.  keďže Rada nereagovala na odporúčania uvedené v správe ombudsmanky v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov a vzhľadom na dôležitosť otázky právnej transparentnosti sa ombudsmanka rozhodla neposkytnúť Rade predĺženie lehôt po tomto termíne a správu predložila Európskemu parlamentu;

1.  je hlboko znepokojený všeobecnou kritikou, že Európska únia trpí nedostatkami z hľadiska demokracie; preto zdôrazňuje, že keďže jedna z jej troch hlavných inštitúcií prijíma rozhodnutia bez transparentnosti, aká sa očakáva od demokratickej inštitúcie, bezpochyby to poškodzuje takú ambicióznu iniciatívu, akou európsky projekt je;

2.  je hlboko presvedčený o tom, že plne demokratické a vysoko transparentné rozhodovanie na európskej úrovni je nevyhnutné na zvýšenie dôvery občanov v európsky projekt a inštitúcie EÚ, najmä v rámci príprav na voľby do Európskeho parlamentu v máji 2019, a preto je odhodlaný posilniť demokratickú zodpovednosť všetkých inštitúcií EÚ;

3.  pripája sa k názoru ombudsmanky, že zabezpečenie toho, aby občania mohli pochopiť a podrobne sledovať pokrok právnych predpisov a zúčastňovať sa na ňom, je právnou požiadavkou vyplývajúcou zo zmlúv a základnou požiadavkou na modernú demokraciu;

4.  zdôrazňuje, že vysoký stupeň transparentnosti legislatívneho procesu je nevyhnutný na to, aby občania, médiá a zainteresované strany mohli vyvodzovať zodpovednosť voči svojim voleným zástupcom a vládam;

5.  domnieva sa, že vysoký stupeň transparentnosti pôsobí ako záruka proti šíreniu špekulácií, falošných správ a konšpiračných teórií tým, že poskytuje skutkový základ na verejné vyvrátenie takýchto tvrdení;

6.  pripomína, že Európsky parlament zastupuje záujmy európskych občanov otvoreným a transparentným spôsobom, ako potvrdila ombudsmanka, a berie na vedomie pokrok, ktorý Komisia dosiahla pri zlepšovaní svojich noriem transparentnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada ešte nedodržiava porovnateľné normy;

7.  poukazuje na to, že práca prípravných orgánov Rady, t. j. výborov stálych predstaviteľov (Coreper I + II) a viac ako 150 pracovných skupín, je neoddeliteľnou súčasťou rozhodovacieho postupu Rady;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od schôdzí výborov v Európskom parlamente zasadnutia prípravných orgánov Rady aj väčšina diskusií v Rade prebiehajú za zatvorenými dverami; domnieva sa, že občanom, médiám a zainteresovaným stranám sa musia vhodnými prostriedkami sprístupniť zasadnutia Rady a jej prípravných orgánov, a to prostredníctvom živého vysielania a vysielania cez internet, a že zápisnice z týchto zasadnutí by sa mali zverejňovať s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň transparentnosti v legislatívnom procese v rámci oboch zložiek európskeho legislatívneho zboru; zdôrazňuje, že podľa zásady demokratickej legitimity musí byť verejnosť schopná brať na zodpovednosť obe zložky zákonodarného zboru;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada proaktívne neuverejňuje väčšinu dokumentov týkajúcich sa legislatívnych spisov, bráni občanom vedieť, ktoré dokumenty v súčasnosti existujú, a tým obmedzuje ich právo na vyžiadanie si prístupu k dokumentom; ľutuje, že informácie, ktoré sú k dispozícii o legislatívnych dokumentoch, uvádza Rada v registri, ktorý je neúplný a nie je ľahko použiteľný; vyzýva Radu, aby vo svojom verejnom registri uvádzala všetky dokumenty týkajúce sa legislatívnych spisov, a to bez ohľadu na ich formát a klasifikáciu; v tejto súvislosti berie na vedomie úsilie Komisie, Európskeho parlamentu a Rady o vytvorenie spoločnej databázy legislatívnych spisov a zdôrazňuje, že všetky tri inštitúcie sú zodpovedné za rýchle dokončenie tejto práce;

10.  domnieva sa, že praktika Rady systematicky označovať dokumenty distribuované medzi jej prípravné orgány a týkajúce sa legislatívnych spisov ako „LIMITE“ je porušením judikatúry(6) Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a právnej požiadavky na čo najširší prístup verejnosti k legislatívnym dokumentom; vyzýva Radu, aby plne vykonávala rozsudky SDEÚ a zrušila existujúce nezrovnalosti a rozdielne postupy; pripomína, že označenie „LIMITE“ nemá žiadny pevný právny základ, a domnieva sa, že vnútorné usmernenia Rady by sa mali preskúmať, aby sa zaručilo, že dokumenty môžu byť označené ako „LIMITE“ len v riadne odôvodnených prípadoch, ktoré sú v súlade s judikatúrou SDEÚ;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po rozsudku SDEÚ vo veci Access Info Europe v roku 2013 Coreper prijal ako pravidlo, že do dokumentov týkajúcich sa prebiehajúcich legislatívnych konaní by mal navrhovateľ dokumentu zaznamenávať názvy členských štátov, „keď je to vhodné“; považuje za neprijateľné, že stanoviská prijaté v prípravných orgánoch Rady jednotlivými členskými štátmi nie sú ani zverejnené, ani systematicky zaznamenávané, čo občanom, médiám a zainteresovaným stranám znemožňuje účinne kontrolovať správanie svojich zvolených vlád;

12.  poukazuje na to, že tento nedostatok informácií tiež obmedzuje schopnosť národných parlamentov kontrolovať činnosť národných vlád v Rade, čo je zásadná funkcia národných parlamentov v legislatívnom konaní EÚ, a umožňuje členom vlád členských štátov, aby sa vo vnútroštátnej sfére dištancovali od rozhodnutí prijatých na európskej úrovni, ktoré sami formovali a prijímali; domnieva sa, že táto prax je v rozpore s duchom zmlúv, a považuje za nezodpovedné zo strany členov národných vlád, že podkopávajú dôveru v Európsku úniu tým, že „obviňujú Brusel“ z rozhodnutí, na ktorých sa sami podieľali; vyhlasuje, že systematické zaznamenávanie pozícií členských štátov v prípravných orgánoch Rady by odrádzalo od tejto praxe, s ktorou sa musí okamžite prestať; poznamenáva, že táto prax nahráva politikom, ktorí sa usilujú delegitimizovať EÚ v očiach verejnosti;

13.  považuje za nezlučiteľné s demokratickými zásadami, že v medziinštitucionálnych rokovaniach medzi spoluzákonodarcami vedie nedostatok transparentnosti v Rade k nerovnováhe dostupných informácií, a tým k štrukturálnej výhode Rady voči Európskemu parlamentu; opakuje svoju výzvu na zlepšenie výmeny dokumentov a informácií medzi Európskym parlamentom a Radou a na udelenie prístupu zástupcom Európskeho parlamentu ako pozorovateľom k zasadnutiam Rady a jej orgánov, najmä v prípade právnych predpisov, rovnakým spôsobom, ako Európsky parlament udeľuje Rade prístup k svojim zasadnutiam;

14.  pripomína, že v nadväznosti na strategické vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa transparentnosti trialógov neboli odporúčania zohľadnené najmä pre neochotu Rady; domnieva sa, že keďže sa trialógy stali bežnou praxou pri dosahovaní dohôd o legislatívnych spisoch, mal by sa na ne vzťahovať vysoký stupeň transparentnosti; domnieva sa, že by to malo zahŕňať aktívne uverejňovanie príslušných dokumentov, stanovenie medziinštitucionálneho harmonogramu a všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa rokovania môžu začať až po prijatí verejných mandátov v súlade so zásadami zverejňovania a transparentnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou legislatívneho procesu EÚ;

15.  žiada, aby Rada ako jeden z dvoch európskych spoluzákonodarcov namiesto toho, aby pôsobila ako diplomatické fórum, čo nezodpovedá jej určenej funkcii, radšej zosúladila svoje pracovné metódy s normami parlamentnej a zastupujúcej demokracie, ako sa vyžaduje v zmluvách;

16.  zastáva názor, že vlády členských štátov zbavujú občanov ich práva na informácie a obchádzajú normy transparentnosti a riadnu demokratickú kontrolu tým, že pripravujú alebo vopred určujú ďalekosiahle hospodárske a finančné rozhodnutia v neformálnych formátoch, ako je Euroskupina alebo samit eurozóny; trvá na tom, aby sa právne predpisy EÚ o transparentnosti a prístupe k dokumentom bezodkladne uplatňovali na neformálne orgány a prípravné orgány v rámci Rady, najmä na Euroskupinu, pracovnú skupinu pre Euroskupinu, Výbor pre finančné služby a Hospodársky a finančný výbor; požaduje, aby pri nasledujúcej revízii zmlúv dostala Euroskupina plne formálnu podobu s cieľom zaručiť riadny prístup verejnosti a parlamentnú kontrolu;

17.   opakuje svoju výzvu transformovať Radu na skutočnú legislatívnu komoru, čím sa vytvorí skutočne dvojkomorový legislatívny systém pozostávajúci z Rady a Európskeho parlamentu, v ktorom bude Komisia pôsobiť ako výkonný orgán; navrhuje zahrnúť v súčasnosti aktívne špecializované legislatívne zloženia Rady ako prípravné orgány jediného zákonodarného zloženia Rady, zasadajúce verejne podobne ako v prípade fungovania výborov Európskeho parlamentu, pričom všetky konečné legislatívne rozhodnutia zo strany Rady sa budú prijímať v jedinom zákonodarnom zložení Rady;

18.  považuje verejné hlasovanie za základnú charakteristiku demokratického rozhodovania; naliehavo vyzýva Radu, aby využila možnosť hlasovania kvalifikovanou väčšinou a v rámci možnosti sa zdržala postupu prijímania rozhodnutí konsenzom, a teda bez formálneho verejného hlasovania;

19.  v plnej miere súhlasí s odporúčaniami európskej ombudsmanky adresovanými Rade a naliehavo vyzýva Radu, aby prinajmenšom prijala všetky opatrenia potrebné na čo najrýchlejšie zavedenie odporúčaní ombudsmanky do praxe, konkrétne aby:

   a) systematicky zaznamenávala totožnosť vlád členských štátov pri vyjadrovaní svojich pozícií v prípravných orgánoch Rady;
   b) v súlade s právnymi predpismi EÚ vypracovala jasné a verejne dostupné kritériá označovania dokumentov ako „LIMITE“;
   c) systematicky preskúmavala stav dokumentov „LIMITE“ v ranej fáze, pred konečným prijatím legislatívneho aktu, a to aj pred neformálnymi rokovaniami v trialógoch, keď už Rada dospela k úvodnej pozícii k návrhu;

20.  nazdáva sa, že odvolávaním sa na služobné tajomstvo nie je možné systematicky brániť registrácii a sprístupňovaniu dokumentov;

21.  berie na vedomie vyhlásenie rakúskeho predsedníctva na spoločnej schôdzi Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície o tom, že Európsky parlament bude priebežne oboznamovaný s pokrokom úvah, ktoré prebiehajú v Rade o tom, ako zlepšiť jej pravidlá a postupy, pokiaľ ide o legislatívnu transparentnosť, pričom toto vyhlásenie uvádzalo, že Rada je pripravená zapojiť sa na príslušnej úrovni s Európskym parlamentom do spoločnej reflexie o tých otázkach, ktoré si vyžadujú medziinštitucionálnu koordináciu, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európskemu parlamentu nebol zatiaľ predložený žiaden príspevok;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, európskej ombudsmanke, Európskej rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(2) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.
(4) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 120.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0225.
(6) Pokiaľ ide o zásadu čo najširšieho verejného prístupu, pozri: spojené veci C-39/05 P a C-52/05 P, Švédsko a Turco v. Rada [2008], ECLI:EU:C:2008:374, bod 34; vec C-280/11 P Rada v. Access Info Europe [2013] ECLI:EU:C:2013:671, bod 27 a vec T-540/15 De Capitani v. Parlament [2018] ECLI:EU:T:2018:167, bod 80.

Posledná úprava: 12. novembra 2019Právne oznámenie