Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2152(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0003/2019

Predkladané texty :

A8-0003/2019

Rozpravy :

PV 30/01/2019 - 26
CRE 30/01/2019 - 26

Hlasovanie :

PV 31/01/2019 - 9.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0054

Prijaté texty
PDF 192kWORD 60k
Štvrtok, 31. januára 2019 - Brusel Finálna verzia
Výročná správa za rok 2017 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom
P8_TA(2019)0054A8-0003/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. januára 2019 o výročnej správe za rok 2017 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom (2018/2152(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 310 ods. 6 a článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 3. septembra 2018 s názvom 29. výročná správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie a boji proti podvodom (2017) (COM(2018)0553) a sprievodné pracovné dokumenty útvarov ((SWD(2018)0381), (SWD(2018)0382), (SWD(2018)0383), (SWD(2018)0384), (SWD(2018)0385) a (SWD(2018)0386)),

–  so zreteľom na správu úradu OLAF za rok 2017(1) a na správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2017,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 8/2018 z 22. novembra 2018 k návrhu Komisie z 23. mája 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o úrade OLAF, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní úradu OLAF,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskeho dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2017 spolu s odpoveďami inštitúcií,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(2), a jeho preskúmania v polovici trvania, ktoré Komisia uverejnila 2. októbra 2017 (COM(2017)0589),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(3) z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939(4) z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(5) z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia rady (ES, Euratom) č. 1605/2002,

–  so zreteľom na správu z roku 2015 s názvom Štúdia o kvantifikácii a analýze výpadku príjmov z DPH v členských štátoch EÚ, ktorej vypracovanie zadala Komisia, a na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH: K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH - čas rozhodnúť sa (COM(2016)0148),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-105/14(6), Trestné konanie proti Tariccovi a iným,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/17(7), Trestné konanie proti proti M. A. S. a M. B.,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ(8),

–  so zreteľom na správu z 12. mája 2017 o pokroku pri vykonávaní oznámenia Komisie „Posilnenie boja proti pašovaniu cigariet a iným formám nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami – Komplexná stratégia EÚ“ (COM(2013)0324) zo 6. júna 2013) (COM(2017)0235),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na správu koordinovanú úradom OLAF s názvom Podvod vo verejnom obstarávaní – Zber červených indikátorov a osvedčených postupov, ktorá bola zverejnená 20. decembra 2017, a na príručku úradu OLAF z roku 2017 s názvom Oznamovanie nezrovnalostí v zdieľanom hospodárení,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o ochrane finančných záujmov EÚ – vymáhanie finančných prostriedkov a aktív od tretích krajín v prípadoch podvodu(10),

–  so zreteľom na správu Komisie o boji proti korupcii v EÚ z 3. februára 2014 (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 s názvom Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 9/2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program EÚ pre boj proti podvodom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje. Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (COM(2018)0321),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2018 o boji proti colným podvodom a ochrane vlastných zdrojov EÚ(11),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 26/2018 z 10. októbra 2018 s názvom Sled oneskorení pri vytváraní colných IT systémov: čo ich spôsobilo?,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0003/2019),

A.  keďže členské štáty a Komisia de jure spoločne zodpovedajú za plnenie 74 % rozpočtu Únie na rok 2017; keďže však členské štáty de facto vynakladajú tieto zdroje a Komisia je zodpovedná za dohľad nad nimi prostredníctvom svojich kontrolných mechanizmov;

B.  keďže riadne hospodárenie s verejnými výdavkami a ochrana finančných záujmov EÚ by mali byť kľúčovými prvkami politiky EÚ, aby sa posilnila dôvera občanov tým, že sa zabezpečí riadne a účelné využívanie ich peňazí;

C.  keďže v článku 310 ods. 6 ZFEÚ sa uvádza, že „Únia a členské štáty bojujú v súlade s článkom 325 proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie“;

D.  keďže dosiahnutie dobrej výkonnosti so zjednodušením procesov zahŕňa pravidelné hodnotenie vstupov, výstupov, výsledkov a vplyvov v rámci auditov výkonnosti;

E.  keďže sa treba primerane zaoberať rôznorodosťou právnych a administratívnych systémov členských štátov s cieľom vyriešiť nezrovnalosti a bojovať proti podvodom; keďže Komisia by preto mala zintenzívniť svoje úsilie, aby zaistila, že boj proti podvodom sa bude realizovať účinne a poskytne hmatateľnejšie a uspokojivejšie výsledky;

F.  keďže podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ členské štáty „prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy“;

G.  keďže EÚ má všeobecné právo konať v oblasti protikorupčných politík v rámci obmedzení stanovených v ZFEÚ; keďže v článku 67 ZFEÚ sa stanovuje povinnosť Únie zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti, a to aj prostredníctvom prevencie a boja proti trestnej činnosti a aproximácie právnych predpisov v oblasti trestného práva; keďže v článku 83 ZFEÚ sa uvádza korupcia ako jedna z osobitne závažných trestných činností s cezhraničným rozmerom;

H.  keďže v článku 325 ods. 3 ZFEÚ sa uvádza, že členské štáty „koordinujú svoju činnosť zameranú na ochranu finančných záujmov Únie proti podvodom“ a že „organizujú s pomocou Komisie úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi štátnej správy“;

I.  keďže korupcia je v členských štátoch rozšírená a predstavuje vážnu hrozbu pre finančné záujmy Únie, čo ohrozuje dôveru vo verejnú správu;

J.  keďže DPH je dôležitým zdrojom príjmov pre štátne rozpočty a keďže vlastné zdroje založené na DPH tvorili 12,1 % celkového rozpočtu EÚ v roku 2017;

K.  keďže v uznesení Rady 6902/05 zo 14. apríla 2005 o komplexnej politike EÚ proti korupcii bola Komisia vyzvaná, aby zvážila všetky uskutočniteľné možnosti, ako je účasť v skupine GRECO alebo mechanizmus na hodnotenie a monitorovanie nástrojov EÚ v súvislosti s rozvojom mechanizmu vzájomného hodnotenia a monitorovania;

L.  keďže systematické a inštitucionalizované prípady korupcie v niektorých členských štátoch vážne poškodzujú finančné záujmy EÚ a zároveň predstavujú aj hrozbu pre demokraciu, právny štát a základné práva;

M.  keďže v osobitnej správe Eurobarometra č. 470 o korupcii, ktorá bola uverejnená v decembri 2017, sa uvádza, že celkové vnímanie korupcie a postoje k nej zostali v porovnaní s rokom 2013 stabilné, čo naznačuje, že sa nepreukázali žiadne konkrétne výsledky, pokiaľ ide o zlepšenie dôvery občanov EÚ v ich inštitúcie;

Odhaľovanie a oznamovanie nezrovnalostí

1.  s uspokojením konštatuje, že celkový počet podvodných nezrovnalostí a nezrovnalostí, ktoré nemajú charakter podvodu, oznámených v roku 2017 (15 213 prípadov) bol o 20,8 % nižší ako v roku 2016 (19 080 prípadov) a že ich hodnota klesla o 13 % (z 2,97 miliardy EUR v roku 2016 na 2,58 miliardy EUR v roku 2017);

2.  poukazuje na to, že nie pri všetkých nezrovnalostiach ide o podvody a že treba jasne odlíšiť chyby, ku ktorým došlo;

3.  berie na vedomie významný pokles počtu nezrovnalostí oznámených ako podvodné nezrovnalosti medzi jednotlivými rokmi o 19,3 %, čo je pokračovaním klesajúceho trendu od roku 2014; vyjadruje nádej, že tento pokles odráža skutočný pokles podvodov, a nie nedostatky v odhaľovaní;

4.  považuje za vhodné, aby členské štáty užšie spolupracovali, pokiaľ ide o výmenu informácií, s cieľom zlepšiť zber údajov aj zvýšiť účinnosť kontrol;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viac ako polovica členských štátov neprijala vnútroštátne stratégie boja proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby podporovala zostávajúce členské štáty v napredovaní pri prijímaní vnútroštátnych stratégií boja proti podvodom;

6.  opätovne vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotný systém zberu porovnateľných údajov o nezrovnalostiach a prípadoch podvodov z členských štátov s cieľom zjednotiť postup podávania správ a zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť poskytovaných údajov;

7.  upozorňuje, že mnohé členské štáty nemajú konkrétne zákony týkajúce sa boja proti organizovanému zločinu, hoci zapojenie organizovaného zločinu do cezhraničných činností a odvetví ovplyvňujúcich finančné záujmy EÚ, ako je pašovanie alebo falšovanie a pozmeňovanie meny, stále rastie;

8.  vyjadruje znepokojenie nad kontrolami súvisiacimi s finančnými nástrojmi, ktoré spravujú sprostredkovatelia, a nedostatkami odhalenými pri overovaní sídiel príjemcov; zdôrazňuje, že je potrebné podmieniť uhrádzanie priamych a nepriamych úverov zverejnením daňových a účtovných údajov za každú krajinu a sprístupnením informácií týkajúcich sa skutočného vlastníctva zo strany príjemcov a finančných sprostredkovateľov zapojených do operácií financovania;

Príjmy – vlastné zdroje

9.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa štatistík Komisie výpadok príjmov z DPH v roku 2016 dosiahol 147 miliárd EUR, čo predstavuje viac ako 12 % celkových očakávaných príjmov z DPH, a že Komisia odhaduje, že prípady podvodov súvisiacich s DPH v rámci Spoločenstva stoja Úniu približne 50 miliárd EUR ročne;

10.  víta akčný plán Komisie v oblasti DPH zo 7. apríla 2016 zameraný na reformu rámca DPH a 13 legislatívnych návrhov prijatých Komisiou od decembra 2016, ktoré sa zaoberajú posunom smerom ku konečnému režimu DPH, odstránením prekážok DPH v oblasti elektronického obchodu, preskúmaním režimu DPH pre MSP, modernizáciou politiky v oblasti sadzieb DPH a riešením výpadku príjmov z DPH; konštatuje, že návrh týkajúci sa „konečného systému“ by mohol odstrániť podvod v rámci Spoločenstva založený na chýbajúcom obchodnom subjekte (MTIC), ale nenadobudol by účinnosť pred rokom 2022; vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali reformu systému DPH a medzitým prijali bezprostrednejšie opatrenia na kontrolu škôd, a to aj v rámci siete Eurofisc, úradu OLAF, Europolu a budúcej Európskej prokuratúry;

11.  víta rozsudok Súdneho dvora vo veci M. A. S. (C-42/17), v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili prijatie účinných a odrádzajúcich trestných sankcií v prípadoch závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ vo vzťahu k DPH v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vyšetrovanie úradu OLAF týkajúce sa colného podvodu v Spojenom kráľovstve, ktoré bolo uzavreté v roku 2017, odhalilo značný únik DPH v súvislosti s dovozom do Spojeného kráľovstva prostredníctvom zneužívania pozastavenia platieb DPH, resp. tzv. colného režimu 42 (CP42); víta predbežný postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Spojenému kráľovstvu, ktorý Komisia začala v máji 2018; pripomína, že tieto straty sa súhrnne odhadujú na približne 3,2 miliardy EUR počas rokov 2013 až 2016, čo zároveň predstavuje stratu pre rozpočet EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že novoprijaté zmeny nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty(12), pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti DPH, nemusia byť dostatočné na zastavenie podvodov v rámci CP42, a vyzýva Komisiu, aby zvážila nové stratégie na sledovanie tovaru podliehajúceho režimu CP42 v rámci EÚ;

13.  víta zmenu nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty prijatú 2. októbra 2018 a dúfa, že silnejšia spolupráca sa bude efektívne zaoberať kľúčovými aspektmi cezhraničných podvodov v rámci jednotného trhu, ako je podvod MTIC;

14.  víta prijatie smernice o ochrane finančných záujmov, v ktorej sa objasňujú otázky cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi, Eurojustom, Európskou prokuratúrou a Komisiou pri riešení podvodov v oblasti DPH;

15.  v tejto súvislosti zdôrazňuje závažnosť súčasnej situácie týkajúcej sa podvodov zahŕňajúcich nezaplatenie DPH, najmä tzv. kolotočových podvodov; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zúčastňovali na všetkých oblastiach činnosti siete Eurofisc s cieľom napomáhať výmenu informácií v boji proti podvodom;

16.  pripomína, že Súdny dvor viackrát potvrdil, že DPH je finančným záujmom Únie, naposledy vo veci Taricco (C-105/14); konštatuje však, že úrad OLAF len veľmi zriedka vykonáva vyšetrovanie nezrovnalostí týkajúcich sa DPH v dôsledku nedostatku nástrojov; vyzýva členské štáty, aby podporili návrh Komisie poskytnúť úradu OLAF nové nástroje na riešenie prípadov DPH, ako je prístup k informáciám zo siete Eurofisc, zo systému VIES alebo z bankového účtu;

17.  berie na vedomie stabilný trend, pokiaľ ide o nahlásený počet podvodných prípadov a prípadov, ktoré nemajú charakter podvodu, súvisiacich s tradičnými vlastnými zdrojmi (TVZ) (4 647 v roku 2016, 4 636 v roku 2017), ako aj príslušné sumy (537 miliónov EUR v roku 2016 a 502 miliónov EUR v roku 2017); konštatuje však nerovnomerné rozdelenie nezrovnalostí medzi členskými štátmi, pričom Grécko (7,17 %), Španielsko (4,31 %) a Maďarsko (3,35 %) sú jasne nad priemerom EÚ, ktorý predstavuje 1,96 % v prípade nezbieraných TVZ;

18.  s veľkým znepokojením konštatuje, že pašovanie tabakových výrobkov do EÚ sa v posledných rokoch zintenzívnilo, pričom podľa odhadov predstavuje ročnú stratu verejných príjmov do rozpočtov EÚ a členských štátov vo výške 10 miliárd EUR, a zároveň je významným zdrojom financovania organizovanej trestnej činnosti vrátane terorizmu; domnieva sa, že je potrebné, aby členské štáty zintenzívnili svoje úsilie v boji proti týmto nezákonným aktivitám, napríklad zlepšením postupov pre spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi;

19.  domnieva sa, že kombinácia rôznych metód odhaľovania (kontroly pri prepustení, kontroly po prepustení, inšpekcie útvarmi pre boj proti podvodom a iné) je na účely odhaľovania podvodov najefektívnejšia a že efektívnosť každej metódy závisí od príslušného členského štátu, od efektívnej koordinácie jeho orgánov správy a od schopnosti príslušných útvarov členských štátov navzájom komunikovať;

20.  považuje za znepokojivé, že niektoré členské štáty pravidelne nenahlasujú ani jeden prípad podvodu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala túto situáciu, keďže považuje za dosť nepravdepodobné, že by tieto členské štáty boli raje, v ktorých sa nevyskytujú podvody; vyzýva Komisiu, aby v týchto krajinách vykonávala náhodné kontroly na mieste;

21.  konštatuje so znepokojením, že priemerná miera úspešnosti vymáhania v prípadoch nahlásených ako podvod v rokoch 1989 – 2017 bola len 37 %; vyzýva Komisiu, aby zistila, či neexistujú riešenia na zlepšenie tejto dramatickej situácie;

22.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby každoročne informovala o sume vlastných zdrojov EÚ vymoženej na základe odporúčaní úradu OLAF a o sumách, ktoré treba ešte vymôcť;

Program EÚ pre boj proti podvodom

23.  víta zriadenie Programu EÚ pre boj proti podvodom, ktorý bude vykonávať úrad OLAF v rámci priameho riadenia (COM(2018)0386), a žiada, aby sa granty od júna 2019 spravovali elektronicky prostredníctvom systému Komisie eGrants na riadenie grantov;

Európska prokuratúra a jej budúci vzťah s úradom OLAF

24.  víta rozhodnutie 22 členských štátov pristúpiť k zriadeniu Európskej prokuratúry prostredníctvom posilnenej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby stimulovala dosiaľ váhajúce členské štáty, aby sa pripojili k Európskej prokuratúre;

25.  poukazuje na to, že dohody o spolupráci medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou by mali zabezpečiť jasné rozdelenie právomocí, aby sa zabránilo dvojitým štruktúram, protichodným kompetenciám a právnym medzerám, ktoré vyplývajú z nedostatku právomocí;

26.  víta skutočnosť, že návrh rozpočtu EÚ na rok 2019 obsahuje prvýkrát rozpočtové prostriedky na Európsku prokuratúru (4,9 milióna EUR), a zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska prokuratúra bola personálne aj finančne primerane vybavená; poznamenáva, že je plánovaných len 37 pracovných miest, čo znamená, že po odpočítaní 23 miest európskych prokurátorov sa na plnenie administratívnych úloh plánuje len 14 pracovných miest; domnieva sa, že to nie je realistické, najmä vzhľadom na to, že k Európskej prokuratúre sa nedávno rozhodli pristúpiť dva ďalšie členské štáty; požaduje preto prednostné uskutočnenie zvýšenia počtu zamestnancov plánovaného na rok 2020 s cieľom pomôcť Európskej prokuratúre, aby bola plne funkčná do konca roka 2020, ako sa predpokladá v nariadení;

27.  víta cielený návrh Komisie na revíziu nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013, ktorý je v prvom rade podnietený zriadením Európskej prokuratúry; zdôrazňuje, že budúca spolupráca medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou by mala byť založená na úzkej spolupráci, efektívnej výmene informácií a komplementárnosti, pričom by sa malo zabrániť duplicite alebo konfliktom právomocí;

Boj proti korupcii

28.  víta návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch; zdôrazňuje, že v záujme poskytnutia objektívneho a systematického posúdenia by Komisia mala pravidelne zverejňovať hodnotenie hrozieb pre právny štát vrátane rizík systémovej korupcie v každom členskom štáte na základe súboru ukazovateľov a nezávislých správ;

29.  zdôrazňuje, že po vytvorení Európskej prokuratúry zostane úrad OLAF jediným úradom zodpovedným za ochranu finančných záujmov EÚ v členských štátoch, ktoré sa rozhodli nepripojiť k Európskej prokuratúre; zdôrazňuje, že podľa stanoviska Európskeho dvora audítorov č. 8/2018 návrh Komisie na zmenu nariadenia o úrade OLAF nerieši otázku nízkej účinnosti administratívnych vyšetrovaní zo strany úradu OLAF; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby OLAF zostal silným a plne funkčným partnerom Európskej prokuratúry;

30.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia už nepovažuje za potrebné zverejňovať správy o boji proti korupcii; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie zahrnúť protikorupčné monitorovanie do procesu hospodárskeho riadenia v rámci európskeho semestra; zastáva názor, že sa tým ešte viac obmedzilo monitorovanie zo strany Komisie, keďže údaje sú k dispozícii len vo veľmi malom počte krajín; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto zmena prístupu sa zameriava najmä na hospodársky vplyv korupcie a takmer úplne prehliada ďalšie oblasti, na ktoré môže mať vplyv korupcia, napríklad dôveru občanov vo verejnú správu, a dokonca demokratické štruktúry členských štátov; nalieha preto na Komisiu, aby naďalej uverejňovala svoje správy o boji proti korupcii; opakuje svoju výzvu Komisii, aby sa zapojila do komplexnejšej a ucelenejšej protikorupčnej politiky EÚ vrátane hĺbkového hodnotenia protikorupčných politík v každom členskom štáte;

31.  opakuje, že tzv. jav otáčavých dverí môže mať škodlivý účinok na vzťahy medzi inštitúciami a zástupcami záujmových skupín; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali systematický a primeraný prístup k tomuto problému;

32.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nepodporila účasť EÚ v Skupine štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr obnovila rokovania so skupinou GRECO s cieľom včas posúdiť jej súlad s Dohovorom Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) a vytvoriť mechanizmus interného hodnotenia inštitúcií EÚ;

33.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala systém prísnych ukazovateľov a jednoducho uplatniteľných jednotných kritérií založených na požiadavkách stanovených v Štokholmskom programe na meranie úrovne korupcie v členských štátoch a na vyhodnotenie ich protikorupčných politík; vyzýva Komisiu, aby vypracovala index korupcie na vytvorenie rebríčka členských štátov; zastáva názor, že index korupcie by mohol predstavovať pevný základ, prostredníctvom ktorého by Komisia mohla stanoviť svoj mechanizmus kontroly pre jednotlivé krajiny v rámci kontroly vynakladania prostriedkov EÚ;

34.  pripomína, že Komisia nemá prístup k informáciám, ktoré si vymieňajú členské štáty s cieľom predchádzať podvodom MTIC, bežne nazývaným „kolotočovými“ podvodmi, a bojovať proti nim; zastáva názor, že Komisia by mala mať prístup do siete Eurofisc s cieľom lepšie riadiť, hodnotiť a zlepšovať výmenu údajov medzi členskými štátmi; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapájali do všetkých oblastí činnosti siete Eurofisc s cieľom uľahčiť a urýchliť výmenu informácií s justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je Europol a OLAF, ako odporúča Európsky dvor audítorov; vyzýva členské štáty a Radu, aby poskytla Komisii prístup k týmto údajom s cieľom podporiť spoluprácu, posilniť spoľahlivosť údajov a bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti;

Verejné obstarávanie

Digitalizácia

35.  konštatuje, že značné množstvo verejných investícií sa vynakladá prostredníctvom verejného obstarávania (2 bilióny EUR ročne); zdôrazňuje výhody elektronického obstarávania v boji proti podvodom, ako sú úspory pre všetky strany, zvýšená transparentnosť a zjednodušené a skrátené procesy;

36.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec pre digitalizáciu všetkých postupov v rámci vykonávania politík EÚ (výzvy na predkladanie návrhov, žiadosti, hodnotenie, vykonávanie, platby), ktorý budú musieť uplatňovať všetky členské štáty;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len niekoľko členských štátov používa nové technológie pri všetkých hlavných krokoch procesu verejného obstarávania (elektronické oznámenie, elektronický prístup k súťažným podkladom, elektronické predkladanie ponúk, elektronické hodnotenie, elektronické zadávanie zákaziek, elektronické objednávanie, elektronická fakturácia a elektronické platby); vyzýva členské štáty, aby všetky formy procesu verejného obstarávania, ako aj verejne prístupné registre zmlúv sprístupnili online v strojovo čitateľnom formáte do júla 2019;

38.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stimuly na vytvorenie elektronického profilu verejných obstarávateľov pre tie členské štáty, v ktorých tieto profily nie sú k dispozícii;

39.  víta harmonogram Komisie na zavedenie elektronického obstarávania v EÚ a vyzýva Komisiu, aby sa ním riadila;

Prevencia a počiatočné fázy výberového konania

40.  domnieva sa, že činnosti v oblasti prevencie sú veľmi dôležité v záujme znižovania miery podvodov pri vynakladaní finančných prostriedkov EÚ a že prechod na elektronické obstarávanie je významným krokom k predchádzaniu podvodom a k podpore integrity a transparentnosti;

41.  víta zavedenie systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) a domnieva sa, že kombinácia rôznych metód odhaľovania (kontroly) v počiatočných fázach verejného obstarávania projektov je pri predchádzaní podvodom najúčinnejšia, keďže umožňuje presmerovať finančné prostriedky na iné projekty;

42.  víta usmernenia Poradného výboru na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF) zamerané na varovné signály a najlepšie postupy v oblasti verejného obstarávania a podávania správ o nezrovnalostiach;

43.  víta zjednodušenie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet EÚ, a domnieva sa, že ďalšie zjednodušovanie zvýši účinnosť; dúfa, že z možností zjednodušeného vykazovania nákladov budú mať väčší prospech ďalší príjemcovia prostriedkov Únie;

Dovozné postupy

44.  konštatuje, že clá tvoria 14 % rozpočtu EÚ, a domnieva sa, že ich neúčinné uplatňovanie a nedostatok harmonizovaných pravidiel negatívne ovplyvňujú finančné záujmy EÚ;

45.  konštatuje, že colné služby rôznych členských štátov si vymieňajú informácie o podozrení z podvodu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie colných predpisov (vzájomná pomoc); domnieva sa, že takáto komunikácia je jednoduchšia v prípadoch, keď je označenie odosielateľa v dovoznom colnom vyhlásení (JCD) povinné, a vyzýva Komisiu, aby toto označenie zaviedla ako povinnosť vo všetkých členských štátoch do júla 2019;

46.  vyjadruje znepokojenie vzhľadom na colné kontroly a s nimi súvisiaci výber ciel, ktoré predstavujú jeden z vlastných zdrojov rozpočtu EÚ; poukazuje na to, že kontroly s cieľom overiť, či dovozcovia dodržiavajú pravidlá v oblasti colných taríf a dovozu tovaru, vykonávajú colné orgány členských štátov, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli kontroly na hraniciach EÚ primerané a harmonizované, čím sa zaručí bezpečnosť Únie a ochrana jej hospodárskych záujmov, a aby sa zaviazala bojovať najmä proti obchodu s nezákonným a falšovaným tovarom;

47.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zavedenie nových IT systémov colnej únie bolo viackrát odložené, čo znamená, že niektoré kľúčové systémy nebudú v lehotách stanovených v Colnom kódexe Únie v roku 2020 k dispozícii; zdôrazňuje, že rýchly prechod na bezpapierové colné prostredie je kľúčom k zabezpečeniu toho, aby colné správy fungovali tak, ako keby boli jedným subjektom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prispeli k dokončeniu a finančnej udržateľnosti colných informačných systémov EÚ;

48.  víta 11 spoločných colných operácií úradu OLAF, ktoré sa úspešne zamerali na rôzne hrozby, ako sú podvody v oblasti príjmov, nelegálne pohyby hotovosti, falšované výrobky, pašovanie cigariet a narkotiká; okrem toho víta zistenie nezrovnalostí v nadväznosti na oznámenia o vzájomnej pomoci, ktoré vydal úrad OLAF, najmä podvodov týkajúcich sa solárnych panelov;

49.  zdôrazňuje, že harmonizované a štandardizované colné kontroly na všetkých miestach vstupu sú nevyhnutné, pretože nerovnováha pri vykonávaní colných kontrol členskými štátmi bráni účinnému fungovaniu colnej únie;

Výdavky

50.  víta výrazný pokles počtu prípadov (z 272 v roku 2016 na 133 v roku 2017) nahlásených ako podvod v oblasti rozvoja vidieka a následný pokles hodnoty podvodov zo 47 miliónov EUR na 20 miliónov EUR; konštatuje však opačný trend v prípade priamej pomoci pre poľnohospodárstvo, kde hodnota nezrovnalostí nahlásených ako podvod prudko stúpla z 11 miliónov EUR na 39 miliónov a priemerná finančná hodnota v jednotlivých prípadoch vzrástla o 227 %; dúfa, že nejde o negatívny trend;

51.  očakáva, že zjednodušenie administratívnych pravidiel plánované v spoločných ustanoveniach na obdobie rokov 2014 – 2020 umožní znížiť počet nepodvodných nezrovnalostí, identifikovať podvody a zabezpečiť príjemcom lepší prístup k finančným prostriedkom EÚ;

52.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o štandardizáciu nomenklatúry chýb v súvislosti s výdavkami, keďže z údajov vyplýva, že rôzne členské štáty nahlasujú rovnaké chyby v rôznych kategóriách (SWD(2018)0386);

53.  vyzdvihuje skutočnosť, že schopnosť odhaľovať je v rámci cyklu boja proti podvodom kľúčový prvok, ktorý prispieva k účinnosti a efektívnosti systému ochrany rozpočtu EÚ; víta preto skutočnosť, že najaktívnejšími členskými štátmi v odhaľovaní a oznamovaní potenciálne podvodných nezrovnalostí boli Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Taliansko a Bulharsko, pričom 73 % nezrovnalostí bolo v ich prípade v rokoch 2013 – 2017 nahlásených ako podvod v spoločnej poľnohospodárskej politike; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výlučne číselné posúdenie vypracovaných správ by mohlo viesť k nesprávnemu vnímaniu účinnosti kontrol; vyzýva preto Komisiu, aby naďalej podporovala členské štáty s cieľom zaistiť zlepšovanie kvality aj zvyšovanie počtu kontrol a vymieňať si najlepšie postupy v boji proti podvodom;

54.  konštatuje, že počet nezrovnalostí, ktoré neboli oznámené ako podvody v oblasti politiky súdržnosti a v politike rybárstva (5 129 prípadov v roku 2017), sa po tom, ako bol po dva roky na najvyššej úrovni, vrátil na úroveň z roku 2013 a 2014 (4 695 prípadov v roku 2013 a 4 825 prípadov v roku 2014);

55.  poukazuje na to, že úplná transparentnosť pri účtovaní výdavkov má zásadný význam, najmä pokiaľ ide o práce na infraštruktúre financované priamo prostredníctvom fondov alebo finančných nástrojov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby mali občania EÚ úplný prístup k informáciám o spolufinancovaných projektoch;

56.  berie na vedomie skutočnosť, že počet oznámených nezrovnalostí v rámci predvstupovej pomoci v roku 2017 ešte viac klesol a že pri postupnom ukončení predvstupových programov sa počet nezrovnalostí nahlásených ako podvod priblížil k nule;

Zistené problémy a potrebné opatrenia

Lepšie kontroly

57.  podporuje program Hercule III, ktorý je dobrým príkladom prístupu „čo najlepšie využiť každé euro“; očakáva, že jeho nástupca po roku 2020 bude ešte efektívnejší;

58.  dúfa, že nové plánované nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly, ešte viac zlepší koordináciu a posilní spoluprácu medzi colnými orgánmi a inými orgánmi presadzovania práva na účely financovania prostredníctvom lepšieho partnerstva na úrovni EÚ;

Nadnárodné podvody

59.  zdôrazňuje, že systém umožňujúci orgánom výmenu informácií by umožnil krížovú kontrolu účtovných záznamov v prípade transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, aby sa zabránilo cezhraničným podvodom v oblasti štrukturálnych fondov a investícií, a tým by zabezpečil prierezový a komplexný prístup k ochrane finančných záujmov členských štátov; opakuje svoju žiadosť Komisii, aby predložila legislatívny návrh o vzájomnej administratívnej pomoci v tých oblastiach výdavkov z finančných prostriedkov EÚ, ktoré nie sú upravené osobitným ustanovením na tento účel;

60.  je znepokojený rastúcou hrozbou a výskytom nadnárodných podvodov, ktoré odhalil OLAF; víta prijatie správy Európskemu parlamentu z 25. októbra 2018 o ochrane finančných záujmov EÚ – vymáhanie finančných prostriedkov a aktív od tretích krajín v prípadoch podvodu, ako aj doložky o boji proti podvodom, ktorá bola úspešne začlenená do dohody o voľnom obchode s Japonskom; vyzýva Komisiu, aby zovšeobecnila postup pridávania doložiek o boji proti podvodom do dohôd podpísaných medzi EÚ a tretími krajinami;

Oznamovatelia

61.  víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (COM(2018)0218); dúfa, že výrazne zlepší bezpečnosť oznamovateľov v Únii, čo povedie k výraznému zlepšeniu finančnej ochrany EÚ a právneho štátu; dúfa, že nadobudne účinnosť vo veľmi blízkej budúcnosti; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby čo najskôr zaviedli normy stanovené v smernici do svojich vnútorných politík s cieľom zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany finančných záujmov Únie; nabáda členské štáty, aby túto smernicu transponovali do svojho vnútroštátneho právneho systému a zaistili pritom čo najširší rozsah jej pôsobnosti;

62.  vyzdvihuje dôležitú úlohu oznamovateľov pri predchádzaní podvodom, ako aj pri odhaľovaní a nahlasovaní podvodov, a potrebu chrániť ich;

Investigatívna žurnalistika

63.  zastáva názor, že investigatívna žurnalistika zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní potrebnej úrovne transparentnosti v EÚ a v členských štátoch a že ju musia podnecovať a podporovať členské štáty aj EÚ;

Tabak

64.  so znepokojením konštatuje, že podľa odhadov úradu OLAF nezákonný obchod s cigaretami spôsobuje ročné finančné straty v rozpočte Únie a rozpočtoch členských štátov vo výške viac ako 10 miliárd EUR;

65.  víta skutočnosť, že 25. septembra 2018 nadobudol účinnosť Protokol Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami po 41. ratifikácii 27. júna 2018; víta skutočnosť, že prvé stretnutie zmluvných strán protokolu sa uskutočnilo od 8. do 10. októbra 2018; naliehavo však žiada členské štáty, ktoré ešte neratifikovali tento protokol, aby ho čo najskôr ratifikovali; vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnu úlohu s cieľom vypracovať komplexnú správu obsahujúcu opis osvedčených postupov a skúseností s vykonávaním týkajúcich sa systémov vyhľadávania a sledovania v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou; vyzýva členské štáty, ktoré podpísali protokol, ale ho ešte neratifikovali, aby ho ratifikovali;

66.  pripomína rozhodnutie Komisie nepredĺžiť platnosť dohody so spoločnosťou PMI, ktorej platnosť sa skončila 9. júla 2016; pripomína, že 9. marca 2016 Európsky parlament požiadal Komisiu, aby platnosť tejto dohody po dátume jej uplynutia neobnovila ani nepredĺžila, ani o nej opätovne nerokovala; domnieva sa, že tri ďalšie dohody s tabakovými spoločnosťami (BAT, JTI a ITL) by sa nemali obnoviť, predĺžiť ani znovu prerokovať; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2018 predložila správu o uskutočniteľnosti zrušenia troch zostávajúcich dohôd;

67.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila nový akčný plán a komplexnú stratégiu EÚ na boj proti nezákonnému obchodu s tabakom, ktoré boli naplánované na koniec leta 2018;

68.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že systém sledovania a bezpečnostné opatrenia, ktoré členské štáty musia zaviesť do 20. mája 2019 v prípade cigariet a tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet a do 20. mája 2024 v prípade všetkých ostatných tabakových výrobkov (ako sú cigary, cigarky a bezdymové tabakové výrobky), budú v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa nezávislosti Protokolu WHO na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, ktorý Európska únia ratifikovala 24. júna 2016;

69.  vyzýva Komisiu, aby predvídala riziká spojené so skrytým klonovaním individuálnych označení tabakovým priemyslom s cieľom zásobovať paralelný trh;

70.  so znepokojením konštatuje, že súdne odporúčania úradu OLAF sa v členských štátoch doposiaľ vykonávajú len v obmedzenej miere; zastáva názor, že takáto situácia je neprijateľná, a vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie odporúčaní úradu OLAF a aby stanovili pravidlá na umožnenie prípustnosti dôkazov, ktoré zistil OLAF;

Vyšetrovania a úloha úradu OLAF

71.  víta návrh Komisie udeliť úradu OLAF právomoc vyšetrovať otázky týkajúce sa dane z pridanej hodnoty; vyzýva Komisiu, aby stanovila určitú úroveň transparentnosti správ a odporúčaní úradu OLAF po uzavretí všetkých európskych a vnútroštátnych postupov; zastáva názor, že po prijatí potrebných zmien nariadenia o úrade OLAF, ktoré sa týkajú zriadenia Európskej prokuratúry, by Komisia mala pripraviť dôkladnejšiu a komplexnejšiu modernizáciu rámca OLAF;

72.  vyjadruje poľutovanie nad nesúladom terminológie v správach úradu OLAF, ako sú napríklad uzavreté a ukončené vyšetrovania; vyzýva Komisiu a OLAF, aby zaviedli konzistentnú terminológiu, ktorá zaručí porovnateľnosť v priebehu rokov, pokiaľ ide o informovanie o prípadoch podvodov a ich nápravu;

73.  berie na vedomie pokračujúce problémy s novou databázou riadenia obsahu úradu OLAF (OCM); vyjadruje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že sa v novej databáze niektoré prípady stratili; víta skutočnosť, že tento problém je hlavnou prioritou; vyzýva Komisiu, aby v súlade s odporúčaniami dozorného výboru úradu OLAF(13) poskytla Európskemu parlamentu hĺbkové hodnotenie IT projektu týkajúceho sa OCM, najmä pokiaľ ide o návrh projektu, celkové náklady, realizáciu, skúsenosti používateľov a zoznam zistených problémov;

74.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne zabezpečili, že vyšetrovania úradu OLAF a členských štátov sa navzájom dopĺňajú, že OLAF má rovnaké vyšetrovacie právomoci v každom členskom štáte vrátane prístupu k informáciám o bankových účtoch a že dôkazy zhromaždené úradom OLAF sú prípustné ako trestnoprávny dôkaz v súdnych orgánoch všetkých členských štátov, keďže je to nevyhnutné pre účinné opatrenia nadväzujúce na vyšetrovania úradu OLAF;

o
o   o

75.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, Európskemu úradu pre boj proti podvodom a dozornému výboru úradu Európskeho úradu pre boj proti podvodom.

(1) OLAF, „osemnásta správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom, 1. januára až 31. decembra 2017“, 5.10.2018.
(2) Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.
(4) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. septembra 2015, Trestné konanie proti Ivovi Tariccovi a i., vec 105/14, ECLI:EU:C:2015:555.
(7) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. decembra 2017, Trestné konanie proti M. A. S. a M. B., vec 42/17, ECLI:EU:C:2017:936.
(8) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 56.
(9) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0419.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2018)0384.
(12) Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1.
(13) Stanovisko dozorného výboru úradu OLAF č. 1/2018 k predbežnému návrhu rozpočtu úradu OLAF na rok 2019.

Posledná úprava: 13. decembra 2019Právne oznámenie