Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2111(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0041/2019

Predkladané texty :

A8-0041/2019

Rozpravy :

PV 11/02/2019 - 16
CRE 11/02/2019 - 16

Hlasovanie :

PV 12/02/2019 - 9.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0076

Prijaté texty
PDF 187kWORD 56k
Utorok, 12. februára 2019 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie ustanovení zmluvy týkajúcich sa občianstva EÚ
P8_TA(2019)0076A8-0041/2019

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2019 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa občianstva EÚ (2018/2111(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 9, 10, 11, 12, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej „Zmluva o EÚ") a články 8, 9, 10, 15, 20, 21, 22, 24, 26, 45, 46, 47, 48, 153 a 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o EÚ a na ustanovenie v článku 10 ods. 3, podľa ktorého „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v ktorom je zakotvené právo na voľný pohyb osôb,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na viacročný finančný rámec na roky 2020 – 2027,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“(3) na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu(7),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ a zrušuje rozhodnutie 96/409/SZBP (COM(2018)0358),

–  so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES(8),

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Práva a hodnoty (COM(2018)0383),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (COM(2009)0313),

–  so zreteľom na správu Komisie z 24. januára 2017 s názvom Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny – Správa o občianstve EÚ na rok 2017 (COM(2017)0030),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 12. septembra 2018 o sieťach pre spoluprácu pri voľbách, transparentnosti na internete, ochrane pred kybernetickými bezpečnostnými incidentmi a boji proti dezinformačným kampaniam v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu (C(2018)5949),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o európskej iniciatíve občanov(10) a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej iniciatíve občanov (COM(2017)0482),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o občianstve EÚ na predaj(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2017 o prekážkach pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu(14),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. januára 2013 s názvom Posilňovanie občianstva Únie: podpora volebného práva občanov EÚ,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú v roku 2016 zverejnila tematická sekcia C Európskeho parlamentu, s názvom Prekážky práva na voľný pohyb a pobyt pre občanov EÚ a ich rodiny,

–  so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva z roku 2018 s názvom Making EU citizens’ rights a reality: national courts enforcing freedom of movement and related rights (Zabezpečenie, aby sa práva občanov EÚ stali skutočnosťou: vnútroštátne súdy presadzujúce slobodu pohybu a súvisiace práva),

–  so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometra 89/2018,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu(15),

–  so zreteľom na svoje stanovisko zo 4. júla 2018 k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 („akt o voľbách“)(16),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 7. februára 2018 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(19),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 12. septembra 2018 s názvom Zabezpečenie slobodných a spravodlivých európskych volieb (COM(2018)0637),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o schvaľovacom postupe pre vypracovanie iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície (A8-0041/2019),

A.  keďže občianstvo EÚ a práva s ním súvisiace boli pôvodne zavedené v roku 1992 Maastrichtskou zmluvou a ďalej posilnené Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť v decembri 2009, ale implementované boli len čiastočne;

B.  keďže práva, hodnoty a zásady, na ktorých je Únia založená a ktoré sú zdôraznené v článkoch 2 a 6 Zmluvy o EÚ, stavajú občana do centra európskeho projektu; keďže diskusia o budúcnosti Európy preto zahŕňa aj úvahy o sile našej spoločnej identity;

C.  keďže zásady transparentnosti, integrity a zodpovednosti inštitúcií EÚ a rozhodovacích procesov, ktoré sú odvodené z článkov 10 a 11 Zmluvy o EÚ a článku 41 Charty základných práv Európskej únie, sú podstatnými prvkami koncepcie občianstva a sú nevyhnutné pre budovanie a posilňovanie dôveryhodnosti Únie ako celku; keďže uchyľovanie sa k ad hoc a medzivládnym dohodám a nástrojom v rôznych oblastiach politiky EÚ a k neformálnym rozhodovacím orgánom, pričom dochádza k obchádzaniu a „deinštitucionalizácii“ riadneho legislatívneho postupu, znamená riziko vážneho narušenia týchto zásad;

D.  keďže pre EÚ bolo ťažké riešiť početné krízy s významným sociálno-ekonomickým dosahom, čo viedlo k vzniku populistických a nacionalistických ideológií založených na výlučných identitách a rasistických kritériách, ktoré sú v rozpore s európskymi hodnotami;

E.  keďže neuspokojivý spôsob riadenia rôznych kríz prehĺbil sklamanie občanov nad niektorými výsledkami projektu európskej integrácie; keďže je veľmi dôležité zabezpečiť, aby občania vnímali občianstvo EÚ ako cenené privilégium, a to aj tým, že sa obnoví dôvera v projekt EÚ, prvoradým sa stane presadzovanie všetkých občianskych práv vrátane okrem iného občianskych, politických a sociálnych práv, zlepší sa kvalita demokracie v Únii, budú sa v praxi uplatňovať základné práva a slobody a každý občan bude mať možnosť zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a zároveň sa zabezpečí väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do procesov rozhodovania a vykonávania rozhodnutí;

F.  keďže cieľom súčasnej revízie európskej iniciatívy občanov je zvýšiť jej účinnosť a posilniť participatívnu demokraciu a aktívne občianstvo;

G.  keďže prístup k občianstvu EÚ sa získava nadobudnutím štátnej príslušnosti členského štátu, ktorú upravujú vnútroštátne právne predpisy; keďže práva a povinnosti vyplývajúce z občianstva EÚ sú zároveň stanovené v právnych predpisoch EÚ a nezávisia od členských štátov, a preto ich nemôžu neoprávnene obmedzovať;

H.  keďže v súvislosti s prístupom k štátnemu občianstvu by členské štáty mali podliehať zásadám práva EÚ, ako je proporcionalita, právny štát a nediskriminácia, ktoré boli dôkladne vypracované v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie;

I.  keďže plánovaný brexit zdôraznil – najmä medzi mladými Európanmi – význam práv vyplývajúcich z občianstva EÚ a ich úlohu v životoch miliónov občanov EÚ a zvýšil tiež povedomie v EÚ o možnej strate týchto práv na oboch stranách;

J.  keďže priemerná účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 dosiahla 42,6 %; keďže podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra uverejneného v máji 2018 len 19 % opýtaných Európanov vedelo, kedy sa uskutočnia ďalšie voľby do Európskeho parlamentu,

K.  keďže občania EÚ takmer vôbec nepoznajú kancelárie Europe Direct napriek tomu, že majú ústrednú úlohu pri poskytovaní informácií;

L.  keďže v EÚ existuje viac ako 400 informačných centier siete Europe Direct, ktoré prispievajú k tomu, ako Komisia informuje o politikách Európskej únie, ktoré sú v priamom záujme občanov, s cieľom osloviť občanov na miestnej a regionálnej úrovni;

M.  keďže koncepcia občianstva vymedzuje vzťah občanov s politickou komunitou vrátane ich práv, povinností a zodpovedností; keďže článok 20 ZFEÚ zabezpečuje občanom EÚ právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátnym príslušníkom daného štátu;

N.  keďže európski občania sú priamo zastúpení v Európskom parlamente a každému občanovi musí dostať rovnakej pozornosti od inštitúcií EÚ; keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“;

O.  keďže Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo viacerých veciach stanovil, že práv vyplývajúcich z občianstva EÚ sa môžu dovolávať aj štátni príslušníci členského štátu vo vzťahu k tomu istému štátu(20);

P.  keďže viaceré členské štáty ponúkajú tzv. „programy zlatých víz“ a investorské systémy ako prostriedok na získanie ich štátnej príslušnosti;

Q.  keďže sloboda pohybu poskytuje občanom EÚ príležitosti cestovať, študovať, pracovať a žiť v iných krajinách EÚ; keďže viac ako 16 miliónov Európanov využíva svoje právo na pobyt v inej krajine EÚ;

R.  keďže právo na slobodu pohybu je ústredným prvkom občianstva EÚ a dopĺňa ostatné slobody vnútorného trhu EÚ; keďže mladí Európania sú obzvlášť nadšení zo slobody pohybu, ktorá sa po zabezpečení mieru v Európe považuje za to najpozitívnejšie, čo sa podarilo EÚ dosiahnuť;

S.  keďže pri vykonávaní smernice 2004/38/ES sa vyskytli praktické problémy a pre Európanov môže byť v dôsledku diskriminácie vyplývajúcej z požiadaviek na štátnu príslušnosť, vstup a pobyt naďalej zložité presťahovať sa do iného členského štátu alebo v ňom žiť; keďže existuje rozsiahla judikatúra Súdneho dvora, ktorá má objasniť kľúčové koncepcie pre mobilných občanov EÚ;

T.  keďže právo na konzulárnu ochranu je zaručené článkami 20 a 23 ZFEÚ a občania EÚ majú preto na území tretej krajiny, kde nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, nárok na ochranu zo strany ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci daného štátu; keďže núdzové situácie, prírodné katastrofy alebo udalosti, ako sú teroristické útoky, môžu mať vplyv na európskych občanov pochádzajúcich z členského štátu, ktorý v príslušnej tretej krajine nemá zastúpenie;

U.  keďže Komisia dokázala v správe o občianstve EÚ za rok 2017 záväzok, ktorým je zorganizovať celoeurópsku informačnú kampaň o občianstve EÚ s cieľom pomôcť občanom lepšie pochopiť ich práva; keďže túto povinnosť lepšie informovať občanov EÚ o ich právach a povinnostiach musia niesť spoločne členské štáty i občianska spoločnosť;

V.  keďže podľa správy Komisie o občianstve za rok 2017 narastá od roku 2012 počet ľudí, ktorí uviedli, že sa stretli s nejakou formou diskriminácie;

W.  keďže vytvorenie schengenského priestoru a začlenenie schengenského acquis do rámca EÚ výrazne posilňuje slobodu pohybu v EÚ a je jedným z najväčších úspechov európskeho integračného procesu;

X.  keďže zavedenie občianstva EÚ je úspechom európskeho projektu, ktorého potenciál sa ešte naplno nerozvinul; zdôrazňuje, že ide o jedinečnú štruktúru, ktorá neexistuje nikde inde na svete;

1.  domnieva sa, že nie všetky ustanovenia týkajúce sa občianstva EÚ boli implementované tak, aby sa ich potenciál dal plne využiť, hoci by to umožnilo upevniť európsku identitu; zdôrazňuje, že vytvorenie občianstva Únie preukázalo možnosť existencie formy občianstva, ktoré sa neurčuje na základe štátnej príslušnosti a ktoré predstavuje základ politického priestoru, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti, ktoré nie sú stanovené v zákonoch štátu, ale právom Európskej únie; vyzýva inštitúcie Únie, aby prijali potrebné opatrenia na zlepšenie vykonávania, rozsahu pôsobnosti a účinnosti ustanovení zmluvy týkajúcich sa občianstva, ako aj príslušných ustanovení zakotvených v Charte základných práv Európskej únie; poukazuje na to, že európski občania si nie sú plne vedomí svojich práv vyplývajúcich z občianstva Únie;

2.  pripomína, že občianstvo EÚ je doplnkovým k občianstvu členského štátu; zdôrazňuje, že občianstvo EÚ poskytuje občanovi možnosť komplementarity viacerých identít a že výlučne nacionalistické a populistické ideológie túto možnosť podkopávajú; zastáva názor, že vykonávanie aktívneho občianstva a podnecovanie občianskej účasti je kľúčom k posilneniu pocitu príslušnosti k politickému projektu, ktorý má podporiť rozvoj spoločného pocitu európskej identity, vzájomné porozumenie, medzikultúrny dialóg a nadnárodnú spoluprácu a budovať otvorené, inkluzívne, súdržné a odolné spoločenstvá;

3.  domnieva sa, že úplné vykonávanie Charty základných práv Európskej únie inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Európskej únie a aktívna podpora práv a zásad zakotvených v tejto charte sú nevyhnutným nástrojom na zaručenie účinného zapojenia občanov do demokratického procesu EÚ a na to, aby boli splnené ustanovenia článku 20 ZFEÚ;

4.  zdôrazňuje, že súbor práv a povinností vyplývajúcich z občianstva Únie nemožno neoprávnene obmedzovať; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili svoje výsadné právo udeľovať občianstvo v duchu spravodlivej spolupráce, a to aj v prípadoch detí občanov EÚ, ktorí čelia ťažkostiam pri plnení kritérií na získanie občianstva podľa vnútroštátnych pravidiel; zdôrazňuje, že úspešné uplatňovanie občianskych práv predpokladá, že všetky práva a slobody zakotvené v Charte základných práv musia byť chránené a podporované, a to aj v prípade osôb so zdravotným postihnutím, ktoré by mali mať možnosť uplatňovať svoje základné práva rovnakým spôsobom ako všetci ostatní občania, a že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa vykonáva s cieľom zabezpečiť, aby ženy mohli naplno využívať práva spojené s občianstvom EÚ;

5.  pripomína, že občianstvo Únie má tiež širšie dôsledky a dáva práva v oblasti demokratickej účasti podľa článkov 10 a 11 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o uplatňovanie práva zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie, by sa rozhodnutia mali prijímať čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi a že je preto zásadne dôležité poskytovať príslušné záruky transparentnosti v rozhodovacom procese a v boji proti korupcii;

6.  vyjadruje poľutovanie nad súčasnými výnimkami z častí zmlúv, ktoré majú niektoré členské štáty a ktoré oslabujú práva občanov a spôsobujú faktické rozdiely v týchto právach, ktoré majú byť podľa zmlúv rovnaké;

7.  konštatuje, že programy Erasmus+, Rovnosť a občianstvo a Európa pre občanov prinášajú občanom EÚ, a najmä mladým ľuďom veľký osoh tým, že zvyšujú ich informovanosť o ich statuse občanov EÚ a posilňujú ich znalosti o právach vyplývajúcich z tohto statusu a o jeho základných hodnotách; zastáva názor, že európske dobrovoľné programy ako Európska dobrovoľnícka služba a Európsky zbor solidarity sú tiež neoddeliteľnou súčasťou budovania európskeho občianstva; zdôrazňuje mimoriadny význam takýchto programov, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, a požaduje navýšenie ich finančných prostriedkov;

Politické práva

8.  vyjadruje znepokojenie nad trendom znižovania volebnej účasti v národných voľbách, ako aj vo voľbách do Európskeho parlamentu, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí; je presvedčený, že posilnenie verejnej sféry EÚ a plná implementácia európskeho občianstva má potenciál prispieť k zvráteniu tohto poklesu tým, že posilní pocit príslušnosti občanov k európskej komunite a podporí zastupiteľskú demokraciu;

9.  oceňuje úsilie Komisie o propagáciu programov na podporu európskeho občianstva a informovanosti občanov o ich politických právach; konštatuje však, že pri uplatňovaní článku 165 ZFEÚ ako právneho základu na podporu európskeho rozmeru vzdelávania občanov sa dosiahol len malý pokrok; považuje za nevyhnutné podporovať účasť občanov na demokratickom živote EÚ a domnieva sa, že rozvoj učebných plánov EÚ vo vzdelávacích systémoch by mal byť prioritou, aby sa naďalej stavalo na potenciáli občianstva EÚ;

10.  opäť vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektorí občania EÚ sú zbavení volebného práva v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a nemôžu sa zúčastňovať na parlamentných voľbách v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko; zdôrazňuje, že strata volebného práva v dôsledku pobytu v inom členskom štáte by mohla odradiť občanov od presťahovania sa do iného členského štátu, a preto by mohla predstavovať porušenie článku 18 ZFEÚ;

11.   domnieva sa, že v systéme zastupiteľskej demokracie je v záujme ochrany všetkých politických práv občanov EÚ nevyhnutné zabezpečiť riadne fungovanie inštitúcií EÚ; zdôrazňuje význam dostupnosti informácií o občianstve EÚ a právach z neho vyplývajúcich, a to vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie, s cieľom posilniť pojem občianstva EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa článok 15 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa stal právnym základom pre prístup verejnosti k dokumentom a ktorý rozširuje pravidlá prístupu ku všetkým inštitúciám, orgánom, agentúram a úradom Únie, zatiaľ v plnej miere neimplementoval; domnieva sa, že členské štáty neustále bránia pokroku v prijímaní nového nariadenia;

Sloboda pohybu

12.  víta výhody, ktoré voľný pohyb prináša občanom EÚ a hospodárstvam členských štátov; poukazuje na to, že práva vyplývajúce zo smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať v rámci územia členských štátov nie sú vždy známe a dodržiavané, čo vytvára prekážky pre voľný pohyb a pobyt občanov EÚ a ich rodín a tiež vedie k ich diskriminácii; pripomína povinnosť členských štátov chrániť slobodu pohybu osôb rovnakého pohlavia vrátane zlúčenia rodiny;

13.  je znepokojený tým, že výklad určitých ustanovení a podmienok smernice 2004/38/ES vnútroštátnymi súdmi sa líši nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale niekedy aj v rámci tej istej jurisdikcie; so znepokojením konštatuje, že vnútroštátne orgány nie sú vždy v plnej miere informované o právach a povinnostiach stanovených podľa smernice 2004/38/ES;

14.  zdôrazňuje problém nedostatku informácií alebo poskytnutia nesprávnych alebo mätúcich informácií o vízových požiadavkách pre rodinných príslušníkov alebo o právach na pobyt; trvá na tom, že členské štáty by mali zabezpečiť odstránenie zbytočných prekážok pre právo na vstup/pobyt, najmä v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov EÚ;

15.  vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami, s ktorými sa občania stretávajú pri uznávaní svojich odborných kvalifikácií v celej Európe; domnieva sa, že smernica o uznávaní odborných kvalifikácií a európsky kvalifikačný rámec pomohli uľahčiť uznávanie medzi členskými štátmi; domnieva sa tiež, že uznávanie odborných kvalifikácií je kľúčom k zabezpečeniu vyššej miery mobility študentov aj odborníkov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v trende maximálneho uľahčovania uznávania kvalifikácií;

16.  vyjadruje znepokojenie nad výsledkami výskumu, ktorý uskutočnila Agentúra Európskej únie pre základné práva a v rámci ktorého sa zistila diskriminácia pri hľadaní zamestnania, prístupe k rôznym službám, ako je prenájom auta alebo bytu alebo určité bankové služby, a v oblasti vzdelávania a zdaňovania; zdôrazňuje, že diskriminácia na základe štátnej príslušnosti môže vytvárať prekážky pre voľný pohyb občanov Únie; vyzýva EÚ a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť monitorovaniu takýchto prípadov diskriminácie a aby prijala rozhodné kroky na ich prevenciu;

17.  zdôrazňuje úlohu mobility v osobnom rozvoji mladých ľudí, keďže podporuje učenie a kultúrne výmeny a zlepšuje pochopenie aktívneho občianstva a jeho uplatňovania v praxi; nabáda členské štáty, aby podporovali programy EÚ presadzujúce mobilitu;

18.  oceňuje význam kultúry, umenia a vedy ako neoddeliteľných aspektov aktívneho občianstva EÚ; zdôrazňuje ich úlohu pri posilňovaní pocitu spolupatričnosti občanov s našou Úniou, zvyšovaní vzájomného porozumenia a pri podnecovaní medzikultúrneho dialógu;

Konzulárna ochrana

19.  poznamenáva, že takmer sedem miliónov občanov EÚ v súčasnosti žije v krajinách mimo EÚ a očakáva sa, že tento počet sa do roku 2020 zvýši minimálne na 10 miliónov;

20.  domnieva sa, že právo na konzulárnu ochranu je prínosom pre všetkých občanov EÚ, a pripomína, že smernica Rady (EÚ) 2015/637 o konzulárnej ochrane vykladá konzulárnu ochranu v najširšom možnom zmysle, t. j. ako akýkoľvek druh konzulárnej pomoci; zdôrazňuje, že informovanosť o týchto právach je naďalej obmedzená;

21.  vyzýva Komisiu, aby uverejnila posúdenie vykonávania smernice (EÚ) 2015/637 a v prípade potreby začala konania o nesplnení povinnosti; vyzýva členské štáty, aby vypracovali núdzové protokoly, ktoré budú brať do úvahy nezastúpených občanov, s cieľom zlepšiť komunikáciu v núdzových situáciách v koordinácii so zastúpeniami iných členských štátov a s delegáciami EÚ; pripomína svoju dlhodobú výzvu na posilnenie úlohy delegácií EÚ v tretích krajinách a poukazuje na pridanú hodnotu, ktorú poskytuje diplomatická sieť EÚ pôsobiaca v teréne;

Petícia Európskemu parlamentu a sťažnosť európskemu ombudsmanovi

22.  zdôrazňuje význam petičného práva stanoveného v článku 227 ZFEÚ a v článku 44 Charty základných práv EÚ, ako aj práva obrátiť sa na ombudsmana zakotveného v článku 228 ZFEÚ a článku 43 Charty základných práv EÚ; oceňuje prácu európskej ombudsmanky v boji proti nesprávnemu úradnému postupu v rámci inštitúcií, orgánov a agentúr Únie, a to najmä v súvislosti s transparentnosťou; zdôrazňuje význam transparentnosti pre primerané demokratické fungovanie Únie a demokratickú účasť, čo vedie k budovaniu dôvery zo strany občanov; v tejto súvislosti podporuje odporúčania ombudsmanky v jej najnovšej osobitnej správe o transparentnosti legislatívneho procesu Rady;

Odporúčania

23.  odporúča, aby Komisia uplatnila svoje právomoci podľa článku 258 ZFEÚ a požiadala Súdny dvor o rozhodnutie, či by sa zbavenie volebného práva z dôvodu pobytu v inom členskom štáte EÚ malo považovať za porušenie slobody pohybu a pobytu; opätovne vyzýva členské štáty, aby implementovali kódex osvedčených postupov vo volebných veciach, ktorý vypracovala Benátska komisia a ktorý zahŕňa zákaz zrušenia volebného práva občanov žijúcich v zahraničí vo voľbách do národných parlamentov;

24.  navrhuje, aby Komisia prostredníctvom postupu stanoveného v článku 25 ZFEÚ rozšírila práva uvedené v článku 20 ods. 2 ZFEÚ s cieľom umožniť občanom EÚ, aby sa rozhodli, či budú voliť v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, alebo v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, a aby sa toto právo rozšírilo na všetky voľby v súlade s ústavnými možnosťami každého členského štátu;

25.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli nástroje elektronickej demokracie na miestnej a vnútroštátnej úrovni a náležite ich začlenili do politického procesu, čím sa uľahčí demokratická účasť občanov aj obyvateľov;

26.  domnieva sa, že revízia právneho rámca, ktorý upravuje európsku iniciatívu občanov (ďalej len „EIO“), predstavovala príležitosť na zvýšenie účasti občanov na tvorbe politiky EÚ tým, že sa tento nástroj stane menej byrokratickým a prístupnejším;

27.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rozhodnejšie postupy, pokiaľ ide o politické a právne kroky v nadväznosti na úspešné EIO;

28.  trvá na tom, aby sa investovalo viac zdrojov do vytvárania ďalších programov a iniciatív, ktoré sa zameriavajú na podporu európskeho verejného priestoru, v ktorom sa uplatňovanie základných práv a slobôd, sociálne zabezpečenie a plnenie európskych hodnôt stanú modelom identity občanov; víta program Práva a hodnoty ako cenný príklad toho, ako Únia aktívne podporuje svoje hodnoty a práva vyplývajúce z občianstva EÚ a zakotvené v zmluvách, a to aj prostredníctvom podpory organizácií občianskej spoločnosti, ktoré tieto práva a hodnoty presadzujú a chránia; zdôrazňuje význam zachovania súčasného rozpočtu pre program Práva a hodnoty; rozhodne odmieta jeho zníženie v novom viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027, ako to navrhla Komisia;

29.  dôrazne vyzýva európske politické strany a ich členov, aby zabezpečili rodovo vyvážené zastúpenie kandidátov prostredníctvom tzv. zipsových zoznamov alebo iných rovnocenných metód;

30.  navrhuje výrazne zvýšiť viditeľnosť kancelárií siete Europe Direct; zdôrazňuje, že tieto kancelárie by mali pôsobiť ako sprostredkovatelia spolupracujúci s orgánmi verejnej správy v členských štátoch a občianskou spoločnosťou (vrátane odborov, podnikateľských združení a verejných a súkromných subjektov) s cieľom aktívne informovať európskych občanov o ich právach a povinnostiach a podporovať účasť občanov na demokratickom živote Európskej únie na miestnej úrovni; nabáda členské štáty a subjekty na regionálnej a miestnej úrovni, aby s týmito kanceláriami aktívne spolupracovali; zdôrazňuje, že tieto kancelárie by mali pôsobiť v súčinnosti s programami, ako je Európa pre občanov; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že tieto kancelárie budú centralizovať príslušné informácie, ktoré umožnia občanom EÚ uplatňovať svoje práva, a aby uľahčila uplatňovanie práv vyplývajúcich z občianstva EÚ; domnieva sa, že služby siete SOLVIT by sa mali ďalej zjednodušiť, aby mohli účinnejšie chrániť práva občanov EÚ predtým, než občania požiadajú o niektorý súdny alebo správny prostriedok nápravy;

31.  v tomto smere vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na posilnenie úlohy kancelárií siete Europe Direct, ako aj výkonu občianstva EÚ, pokiaľ ide o práva priznané pracovníkom podľa smernice 2014/54/EÚ vrátane práv občanov EÚ na ochranu pred diskrimináciou, výkonu ich hlasovacích práv podľa článku 22 ZFEÚ a práva na voľný pohyb podľa článku 21 ZFEÚ a smernice 2004/38/ES a práva na slobodu pohybu, ktorú majú členovia ich rodín;

32.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s porušovaním smernice 2004/38/ES zo strany členských štátov konala systematicky, a požaduje prepracovanie usmernení EÚ k uplatňovaniu a výkladu právnych predpisov, ktoré sa týkajú občanov EÚ, s cieľom zahrnúť najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, čím sa zabezpečí plná účinnosť právnych predpisov EÚ;

33.  vyzýva na dôsledné uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach EÚ, najmä pri prijímaní právnych predpisov alebo vykonávaní politík spojených s občianstvom EÚ;

34.  pripomína, že Európsky parlament od roku 2014 pri viacerých príležitostiach vyjadril znepokojenie nad tým, že každý vnútroštátny systém, ktorý zahŕňa priamy alebo nepriamy predaj občianstva EÚ, podkopáva myšlienku európskeho občianstva; žiada Komisiu, aby takéto systémy monitorovala a vypracovala správu o vnútroštátnych systémoch, ktoré poskytujú občianstvo EÚ investorom, ako sa stanovuje v správe o občianstve za rok 2017;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe Komisie o občianstve za rok 2017 sa nespomína Charta základných práv Európskej únie, petičné právo, právo obrátiť sa na európskeho ombudsmana, právo na prístup k dokumentom ani právo podporiť EIO; vyzýva Komisiu, aby v ďalšom hodnotení venovala plnú pozornosť ustanoveniam charty a v ňom riešila tieto nedostatky;

36.  zdôrazňuje, že čoraz viac európskych občanov utrpelo teroristické útoky v krajine, ktorá nie je ich vlastnou, a preto naliehavo požaduje vytvorenie protokolov v členských štátoch, ktoré by v prípade teroristického útoku pomohli Európanom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi krajiny, v ktorej sa útok stal, a to v súlade so smernicou (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu;

37.  navrhuje členským štátom, aby vyhlásili 9. máj za európsky sviatok s cieľom posilniť európsky pocit spolupatričnosti a vytvoriť priestor pre občianske hnutia a činnosti;

38.  opäť vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na vykonávanie odporúčaní Európskemu parlamentu týkajúcich sa mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva;

39.  je pevne presvedčený, že zásada nediskriminácie predstavuje základ európskeho občianstva, ako aj všeobecnú zásadu a základnú hodnotu práva Únie podľa článku 2 Zmluvy o EÚ; naliehavo vyzýva Radu, aby uzavrela horizontálnu antidiskriminačnú smernicu EÚ s cieľom ďalej zaručiť základné práva v rámci Únie prostredníctvom prijatia konkrétnych právnych predpisov EÚ, ktoré by v plnej miere vykonávali články 18 a 19 ZFEÚ na základe horizontálneho prístupu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že desať rokov po uverejnení návrhu Komisie Rada ešte stále blokuje antidiskriminačnú smernicu;

40.  pripomína povinnosť pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), ktorá je stanovená v zmluvách; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné kroky na dokončenie pristúpenia Únie k EDĽP a na pristúpenie k Európskej sociálnej charte;

41.  zdôrazňuje, že kvalitné občianske vzdelávanie pre všetky vekové skupiny (formálne aj neformálne) má kľúčový význam pre uvedomelé uplatňovanie demokratických práv občanov a riadne fungovanie demokratickej spoločnosti; konštatuje, že len trvalé úsilie v oblasti vzdelávania môže zabezpečiť vyššiu účasť vo voľbách na európskej úrovni a posilniť medzikultúrne porozumenie a solidaritu v Európe, ako aj odvrátiť diskrimináciu, predsudky a rodovú nerovnosť; odporúča použiť články 165, 166 a 167 ZFEÚ ako právny základ pre preskúmanie potenciálu politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže;

42.  pripomína prínos politických strán na európskej úrovni k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie (článok 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ); žiada preto, aby sa jednotlivým občanom EÚ poskytla možnosť priamo požiadať o členstvo v politických stranách na európskej úrovni;

43.  pripomína potrebu podporovať európsky rozmer volieb do Európskeho parlamentu s cieľom prispieť k možnej budúcej práci Európskemu parlamentu tým, že využije svoje právo legislatívnej iniciatívy podľa článku 225 ZFEÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoje úsilie o podporu občianskych práv medzi európskymi občanmi vrátane práv súvisiacich s hlasovacími právami; zdôrazňuje, že lepšie a cielenejšie informácie o európskych politikách a dosahu právnych predpisov EÚ na každodenný život občanov by zlepšili účasť v európskych voľbách; pripomína, že je potrebné podporovať účasť na európskych voľbách lepším zviditeľnením európskych politických strán; pripomína, že podpora účasti na európskych voľbách je spoločnou zodpovednosťou občanov, členských štátov a EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné informovať občanov o nedávnej reforme volebného zákona a postupu spočívajúcom v navrhnutí hlavných kandidátov na post predsedu Komisie (tzv. Spitzenkandidat); zdôrazňuje politický význam a symboliku tejto funkcie z hľadiska posilnenia občianstva EÚ;

44.  pripomína, že Európsky parlament je parlamentom celej Únie a že zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečovaní legitimity politických inštitúcií EÚ tým, že sa mu musia zodpovedať prostredníctvom riadnej parlamentnej kontroly; preto trvá na tom, že sa musia zaručiť, upevniť a posilniť legislatívne právomoci a kontrolné práva Európskemu parlamentu;

45.  pripomína usmernenie Komisie k uplatňovaniu právnych predpisov Únie o ochrane údajov vo volebnom rámci a jej oznámenie z 12. septembra 2018 o zabezpečení slobodných a spravodlivých európskych volieb (COM(2018)0637); žiada, aby sa vyvinulo maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť voľby bez akéhokoľvek nepatričného zasahovania; zdôrazňuje potrebu vymedzenej politiky EÚ na riešenie protieurópskej propagandy a cielených dezinformácií;

46.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila podporu demokratickej účasti zintenzívnením svojho dialógu s občanmi, zlepšovaním porozumenia občanov, pokiaľ ide o úlohu právnych predpisov EÚ v ich každodennom živote, a zdôrazňovaním ich práva voliť a byť volený na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

47.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby využívala sociálne médiá a digitálne nástroje s osobitným dôrazom na zvýšenie účasti mladých ľudí a osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva na rozvoj a používanie nástrojov elektronickej demokracie, ako sú online platformy, ktoré by slúžili na priamejšie zapojenie občanov do demokratického života EÚ, a tak posilňovali ich angažovanosť;

48.  podporuje produkciu a šírenie tlačovín a multimediálnych materiálov vo všetkých úradných jazykoch EÚ, kladúc dôraz na zvyšovanie informovanosti občanov EÚ o ich právach a na posilňovanie ich schopnosti tieto práva účinne presadzovať v každom členskom štáte;

49.  domnieva sa, že vzhľadom na rastúci vplyv sociálnych médií na život občanov by európske inštitúcie mali naďalej vypracúvať nové mechanizmy a verejné politiky zamerané na ochranu základných práv jednotlivcov v digitálnom prostredí; zdôrazňuje potrebu bezpečného, spravodlivého a transparentného spoločného využívania údajov občanov; zdôrazňuje, že slobodné médiá a prístup k pluralite názorov sú nevyhnutnou súčasťou zdravej demokracie a že rozhodujúci význam má mediálna gramotnosť, ktorá by sa mala rozvíjať už v ranom veku;

50.  nabáda k využívaniu článku 25 ZFEÚ na prijatie opatrení, ktoré by mohli uľahčiť každodenné uplatňovanie európskeho občianstva;

51.  žiada Komisiu, aby v súlade s článkom 25 ZFEÚ zohľadnila v budúcej správe o občianstve vývoj práv vyplývajúcich z občianstva EÚ v sekundárnych právnych predpisoch a judikatúre a aby navrhla plán, v ktorom sa spoja všetok tento pokrok, aby sa formálne zohľadnil vývoj Únie v tejto oblasti;

52.  zdôrazňuje, že konečným cieľom tohto kroku v súlade s postupom stanoveným v článku 25 ZFEÚ by bolo prijatie konkrétnych iniciatív zameraných na upevnenie práv a slobôd súvisiacich s občianstvom v rámci statusu občianstva EÚ, ktorý by sa Európskemu pilieru sociálnych práv a ktorý by zahŕňal základné práva a slobody zakotvené v Charte základných práv, ako aj sociálne práva stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv a hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ, ako prvky vymedzujúce európsky „verejný priestor“, pričom by okrem iného zahŕňal model správy pre tento verejný priestor, dôstojnosť, slobodu, právny štát, demokraciu, pluralizmus, toleranciu, spravodlivosť a solidaritu, rovnosť a zákaz diskriminácie, čo by sa mohlo zohľadniť aj v budúcej alebo prípadnej reforme zmlúv;

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(2) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.
(3) Ú. v. EÚ L 115, 17.4.2014, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 107, 22.4.2016, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
(7) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 132.
(8) Ú. v. EÚ L 106, 24.4.2015, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.
(10) Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 17.
(11) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 117.
(12) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 57.
(13) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 28.
(14) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 98.
(15) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 83.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2018)0282.
(17) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 89.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2018)0226.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2018)0449.
(20) Napríklad rozsudok Súdneho dvora z 8. marca 2011, Gerardo Ruiz Zambrano / Office national de l’emploi (ONEM), C-34/09, ECLI:EU:C:2011:124, rozsudok Súdneho dvora z 2. marca 2010, Janko Rottman / Freistaat Bayern, C-135/08, ECLI:EU:C:2010:104, rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 2011, Shirley McCarthy / Secretary of State for the Home Department, C-434/09, ECLI:EU:C:2011:277 a rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011, Murat Dereci a i. / Bundesministerium für Inneres, C-256/11, ECLI:EU:C:2011:734.

Posledná úprava: 27. januára 2020Právne oznámenie