Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 16. januára 2019 - ŠtrasburgFinálna verzia
Účtovná závierka Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) za rozpočtový rok 2016
 Dohoda medzi EÚ a Marokom o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro-stredomorskej dohode (uznesenie)
 Dohoda medzi EÚ a Marokom o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro-stredomorskej dohode***
 Dohoda medzi EÚ a Čínou v súvislosti s konaním WTO týkajúcim sa riešenia sporu DS492 – Opatrenia s vplyvom na colné koncesie na určité výrobky z hydinového mäsa ***
 Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) ***I
 Európsky sociálny fond plus (ESF+) ***I
 Osobitné ustanovenia týkajúce sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg)***I
 Proporčné rozdelenie colných kvót uvedených v listine WTO pre Úniu po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie***I
 Postup Únie pre povoľovanie pesticídov
 Stanovenie účelového programu financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom *
 Správa o vykonávaní obchodného piliera dohody o pridružení so Strednou Amerikou
 Zriadenie Programu InvestEU ***I
 Náhradný cestovný doklad EÚ *
 Euratom výskumný a vzdelávací program 2021 – 2025 *
 Výročná správa ECB za rok 2017
 Banková únia – výročná správa za rok 2018
 Vykonávanie Dohody o obchode medzi Európskou úniou a Kolumbiou a Peru
 Situácia v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017

Účtovná závierka Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) za rozpočtový rok 2016
PDF 124kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 o účtovnej závierke Európskeho podporného úradu pre azyl za rozpočtový rok 2016 (2018/2938(RSP))
P8_TA(2019)0015B8-0052/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Európskeho podporného úradu pre azyl za rozpočtový rok 2016,

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Európskeho podporného úradu pre azyl za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďou úradu(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(2) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória úradu za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05941/2018 – C8-0087/2018),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 18. apríla 2018(3), ktorým sa odkladá rozhodnutie o absolutóriu za rozpočtový rok 2016, a na odpoveď výkonného riaditeľa Európskeho podporného úradu pre azyl,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 24. októbra 2018(4), ktorým neudeľuje výkonnému riaditeľovi Európskeho podporného úradu pre azyl absolutórium za rozpočtový rok 2016,

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho článok 208,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl(6), a najmä na jeho článok 36,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(7), a najmä na jeho článok 108,

–  so zreteľom na článok 94 rokovacieho poriadku a článok 5 ods. 2 písm. a) prílohy IV k rokovaciemu poriadku,

1.  schvaľuje účtovnú závierku Európskeho podporného úradu pre azyl za rozpočtový rok 2016;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie výkonnému riaditeľovi Európskeho podporného úradu pre azyl, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

(1) Ú. v. EÚ C 417, 6.12.2017, s. 79.
(2) Ú. v. EÚ C 417, 6.12.2017, s. 79.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0140.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0406.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 11.
(7) Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42.


Dohoda medzi EÚ a Marokom o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro-stredomorskej dohode (uznesenie)
PDF 154kWORD 47k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (10593/2018 – C8-0463/2018 – 2018/0256M(NLE))
P8_TA(2019)0016A8-0478/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10593/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a i) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0463/2018),

–  so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej,

–  so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Marokom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky a výrobky rybárstva, tiež pod názvom „dohoda o liberalizácii“, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013,

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-512/12 z 10. decembra 2015,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-104/16 P z 21. decembra 2016,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2018)0346 z 11. júna 2018, ktorý je prílohou k návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o zmluvnom práve z 23. mája 1969 a jeho články 34 a 36,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka o situácii týkajúcej sa Západnej Sahary pre Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov (S/2018/277),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2414 (2018) o situácii týkajúcej sa Západnej Sahary (S/RES/2414 (2018)),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, najmä na jej článok 73 v kapitole XI, ktorý sa týka nesamosprávnych území,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej hlavu V kapitolu 1 článok 21,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 218 ods. 6 písm. a),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. januára 2019(1) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod, stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre rybárstvo (A8-0478/2018),

A.  keďže Európska únia a Marocké kráľovstvo udržiavajú historické vzťahy a úzku spoluprácu vytvorenú prostredníctvom rozsiahleho partnerstva, ktoré zahŕňa politické, hospodárske a sociálne aspekty, a posilnenú rozšíreným štatútom a ochotou oboch strán ďalej ju rozvíjať;

B.  keďže dohoda o liberalizácii medzi EÚ a Marokom nadobudla platnosť 1. septembra 2013; keďže Front Polisario podal 19. novembra 2012 žalobu na Súdny dvor EÚ za porušenie medzinárodného práva v súvislosti s uplatňovaním dohody na území Západnej Sahary;

C.  keďže prvostupňový súd 10. decembra 2015 zrušil rozhodnutie Rady o uzatvorení dohody o liberalizácii; keďže Rada sa proti tomuto rozsudku jednomyseľne odvolala 19. februára 2016;

D.  keďže Všeobecný súd Súdneho dvora EÚ vo svojom rozsudku z 21. decembra 2016 dospel k záveru, že dohoda o liberalizácii neposkytuje právny základ pre zahrnutie Západnej Sahary, a preto sa nemôže uplatňovať na tomto území;

E.  keďže v odseku 106 rozsudku sa stanovuje, že ľud Západnej Sahary sa musí považovať za „tretiu stranu“ dohody – v zmysle zásady relatívneho účinku zmlúv – a na vykonávanie dohody na tomto území sa vyžaduje jeho súhlas; keďže z tohto dôvodu by táto dohoda nemohla rozšíriť svoje uplatňovanie na územie Západnej Sahary bez existencie ďalšej dohody;

F.  keďže prevádzkovatelia môžu naďalej vyvážať zo Západnej Sahary do Európskej únie, ale od 21. decembra 2016 sa colné preferencie nevzťahujú na výrobky pochádzajúce z tohto územia;

G.  keďže nie je k dispozícii dostatok informácií, ktoré by colným orgánom v EÚ umožnili určiť, či výrobky vyvezené z Maroka pochádzajú zo Západnej Sahary, čo bráni v dodržiavaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie;

H.  keďže podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Rada poverila Komisiu, aby upravila protokoly č. 1 a č. 4 k Euro-stredomorskej dohode o pridružení s cieľom umožniť začlenenie výrobkov zo Západnej Sahary; keďže ich zahrnutie si vyžaduje určitú formu vysledovateľnosti na identifikáciu takýchto výrobkov;

I.  keďže je nevyhnutné zaistiť, aby dohoda bola v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 21. decembra 2016 vo veci C-104/16 P;

J.  keďže Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa zúčastnili konzultácie v Bruseli a v Rabate s volenými predstaviteľmi a viacerými zástupcami a združeniami občianskej spoločnosti z nesamosprávneho územia Západnej Sahary;

K.  keďže Európsky parlament považoval za potrebné posúdiť situáciu na mieste a pochopiť rôzne názory ľudí; keďže pripomenul závery zo služobnej cesty jeho Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) na účely zistenia potrebných skutočností na tomto území, ktorá sa uskutočnila 2. a 3. septembra 2018;

L.  keďže zmena dohody o liberalizácii sa uskutočňuje v širšom politickom a geopolitickom kontexte;

M.  keďže po skončení španielskej kolonizácie Západnej Sahary konflikt v oblasti trval viac ako štyridsať rokov;

N.  keďže OSN považuje Západnú Saharu za územie, ktoré neprešlo procesom dekolonizácie;

O.  keďže v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2440 (2018) sa predĺžil mandát misie MINURSO o ďalšie šesťmesačné obdobie;

P.  keďže EÚ a jej členské štáty neuznávajú zvrchovanosť Maroka nad územím Západnej Sahary; keďže Organizácia Spojených národov a Africká únia uznávajú Front Polisario ako zástupcu ľudu Západnej Sahary;

Q.  keďže Organizácia Spojených národov uvádza Západnú Saharu ako nesamosprávne územie na účely článku 73 charty;

1.  pripomína, že Maroko je privilegovaným partnerom EÚ v južnom susedstve, s ktorým EÚ vytvorila pevné, strategické a dlhotrvajúce partnerstvo, ktoré zahŕňa politické, hospodárske a sociálne aspekty, ako aj bezpečnosť a migráciu; zdôrazňuje, že v rámci európskej susedskej politiky (ESP) bol Maroku udelený posilnený štatút;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby táto dohoda poskytovala záruky, pokiaľ ide o dodržiavanie medzinárodného práva vrátane ľudských práv, a bola v súlade s príslušnými rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie;

3.  pripomína povinnosť EÚ a jej členských štátov, podľa článku 21 Zmluvy o EÚ, dodržiavať zásady Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že článok 1 ods. 2 Charty OSN zahŕňa dodržiavanie zásady sebaurčenia národov;

4.  pripomína, že podľa článku 21 Zmluvy o EÚ sa činnosť Únie na medzinárodnej scéne riadi zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd a dodržiavaním zásad Charty OSN a medzinárodného práva;

5.  zdôrazňuje, že táto dohoda neznamená žiadnu formu uznania zvrchovanosti Maroka nad Západnou Saharou, ktorú Organizácia Spojených národov v súčasnosti uvádza ako nesamosprávne územie, ktorého rozsiahle časti v súčasnosti spravuje Marocké kráľovstvo, a trvá na tom, že EÚ vo svojej pozícii aj naďalej podporuje úsilie OSN o zabezpečenie spravodlivého, trvalého a vzájomne prijateľného riešenia konfliktu v Západnej Sahare, ktorým sa zabezpečí sebaurčenie ľudu Západnej Sahary v súlade s medzinárodným právom, chartou OSN a príslušnými rezolúciami OSN; opakuje preto svoju plnú podporu osobnému vyslancovi generálneho tajomníka OSN pre Západnú Saharu Horstovi Köhlerovi, ktorý pomáha stranám vrátiť sa opäť za rokovací stôl OSN s cieľom dosiahnuť urovnanie konfliktu; vyzýva strany, aby pokračovali v týchto rokovaniach bez predbežných podmienok a v dobrej viere; zdôrazňuje, že ratifikáciou zmenenej dohody o liberalizácii medzi EÚ a Marokom nesmie byť v žiadnom prípade dotknutý výsledok mierového procesu v Západnej Sahare;

6.  upozorňuje na stretnutie strán konfliktu, ktoré sa uskutočnilo začiatkom decembra v Ženeve z iniciatívy OSN a za účasti Alžírska a Mauritánie, a dúfa, že toto stretnutie prispeje k obnoveniu mierového procesu;

7.  uznáva dve podmienky stanovené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, a to explicitne uviesť Západnú Saharu v znení dohody a získať súhlas jej ľudu, ako aj tretie kritérium, ktoré pridala Rada, a to potrebu zabezpečiť, že dohoda bude pre miestne obyvateľstvo prínosom;

8.  zdôrazňuje, že podľa správy Komisie boli v rámci týchto inkluzívnych konzultácií prijaté všetky primerané a uskutočniteľné kroky s cieľom informovať sa o súhlase príslušného obyvateľstva;

9.  zdôrazňuje, že počas celého konzultačného procesu Komisia a ESVČ udržiavali pravidelné kontakty s tímom osobného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Západnú Saharu;

10.  berie na vedomie legitímne záujmy obyvateľstva na tomto území a vyjadruje presvedčenie, že v záujme hospodárskeho rozvoja tohto územia treba dospieť k skončeniu tohto prebiehajúceho konfliktu, ktoré sa bude dodržiavať a akceptovať; zároveň vyjadruje presvedčenie, že obyvateľstvo Západnej Sahary má právo rozvíjať, kým sa očakáva politické riešenie;

11.  berie na vedomie, že v rámci rozhovorov s rôznymi miestnymi aktérmi a zástupcami občianskej spoločnosti niektoré strany vyjadrujú podporu dohode na základe obhajoby svojho práva na hospodársky rozvoj, zatiaľ čo iní sa domnievajú, že udeleniu obchodných preferencií by malo predchádzať urovnanie politického konfliktu; poznamenáva, že počas inkluzívnych konzultácií pod vedením Komisie a ESVČ so spektrom organizácií Západnej Sahary a s ďalšími organizáciami a orgánmi vyjadrila väčšina zúčastnených strán podporu sociálno-ekonomickým prínosom, ktoré by navrhované colné preferencie priniesli;

12.  pripomína, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku nespresnil, ako musí byť vyjadrený súhlas ľudu, a preto sa domnieva, že existuje určitá neistota, pokiaľ ide o toto kritérium;

13.  uznáva, že dohoda môže viesť k podpore sociálneho a trvalo udržateľného rozvoja, ktorý zásadným spôsobom prispeje k súčasnému hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu rozvoju a k potenciálnemu vytvoreniu pracovných príležitostí pre nízkokvalifikovanú aj vysokokvalifikovanú pracovnú silu miestnej úrovni; konštatuje, že podľa odhadov je približne 59 000 pracovných miest závislých od vývozu, čo zodpovedá približne 10 % obyvateľstva žijúceho na tomto území;

14.  vyjadruje presvedčenie, že colné preferencie EÚ mali pozitívny vplyv na odvetvia produktov poľnohospodárstva a rybolovu a na ich úrovne vývozu na nesamosprávnom území Západnej Sahary; vyzýva však na opatrnosť pri kontrole toho, či tieto produkty prinášajú miestnu pridanú hodnotu, či sú opätovne investované na miestnej úrovni a či poskytujú miestnemu obyvateľstvu dôstojné pracovné príležitosti;

15.  vyjadruje presvedčenie, že bez ohľadu na výsledok mierového procesu bude mať miestne obyvateľstvo osoh z hospodárskeho rozvoja a vedľajších účinkov vytvorených v oblasti investícií do infraštruktúry, zamestnania, zdravotníctva a vzdelávania;

16.  uznáva existujúce investície vo viacerých odvetviach a úsilie vyvíjať ekologické technológie, ako sú obnoviteľné zdroje energie a zariadenie na odsoľovanie morskej vody, ale trvá na tom, že je potrebné ďalšie úsilie na zabezpečenie väčšieho začlenenia vo všetkých častiach miestneho hospodárstva;

17.  uznáva podnikateľské iniciatívy Západosaharčanov, najmä tých, ktoré pochádzajú od mladých ľudí, z ktorých je veľa žien, a zdôrazňuje ich potrebu rozšíriť príležitosti na vývoz a právnu istotu s cieľom umožniť ďalšie investície do sektorov s vysokým dopytom po pracovnej sile, ako je poľnohospodárstvo, rybárstvo a infraštruktúra;

18.  uznáva strategický potenciál Západnej Sahary ako investičného uzla pre zvyšok afrického kontinentu;

19.  varuje pred nepriaznivými účinkami neuplatňovania colných preferencií na výrobky pochádzajúce z nesamosprávneho územia Západnej Sahary a odkazu, ktorý sa tým vysiela mladšej generácii, ktorá na tomto území investuje alebo chce investovať, ako aj z hľadiska jej potenciálu rozvíjať toto územie; zdôrazňuje riziko premiestnenia činností do regiónov, v ktorých by mali výhody z preferencií; konštatuje, že podľa Komisie by neuplatňovanie colných preferencií mohlo na príslušných územiach zhoršiť hospodársku a sociálnu situáciu miestneho obyvateľstva;

20.  vyjadruje presvedčenie, že prítomnosť EÚ, okrem iného prostredníctvom tejto dohody, je vhodnejšia ako jej stiahnutie, pokiaľ ide o zapojenie sa do presadzovania a monitorovania ľudských práv a individuálnych slobôd, a žiada dôsledné posúdenie a nekompromisný dialóg s Marokom v súvislosti s týmito otázkami;

21.  pripomína, že iné časti sveta, ktoré majú menej ambiciózny prístup k trvalo udržateľnému rozvoju, vysokým pracovným a sociálnym normám a ľudským právam, už čakajú na nové obchodné príležitosti a získajú väčší vplyv všade tam, kde EÚ ustúpi;

22.  zdôrazňuje, že pretrvávajúca činnosť EÚ na tomto území bude mať pozitívny pákový efekt na trvalo udržateľný rozvoj krajiny;

23.  zdôrazňuje, že právna istota je nevyhnutná na prilákanie udržateľných a dlhodobých investícií na toto územie, a teda aj pre dynamiku a diverzifikáciu miestneho hospodárstva;

24.  pripomína, že od vynesenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie členské štáty nemôžu zákonne uplatňovať obchodné preferencie na výrobky z nesamosprávneho územia Západnej Sahary a že právna neistota ovplyvňujúca hospodárske subjekty sa musí skončiť;

25.  uvedomuje si, že doteraz je veľmi ťažké identifikovať, ktoré výrobky sa z nesamosprávneho územia Západnej Sahary vyvážajú, a vyjadruje nad touto skutočnosťou hlboké znepokojenie;

26.  zdôrazňuje, že pre Európsky parlament je kľúčovým kritériom pred udelením súhlasu s dohodou zabezpečiť zavedenie mechanizmu, ktorý umožní colným orgánom členských štátov získať prístup k spoľahlivým informáciám o výrobkoch pochádzajúcich zo Západnej Sahary a dovážaných do EÚ, a to v plnom súlade s colnými predpismi EÚ; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus poskytne podrobné a rozčlenené štatistické údaje o takomto vývoze, ktoré budú poskytované včas; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisii a Maroku trvalo dlho, kým sa na takomto mechanizme dohodli a vyzýva Komisiu, aby využila všetky nápravné opatrenia, ktoré má k dispozícii, ak by vykonávanie dohody nebolo uspokojivé; naliehavo žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila výročné posúdenie súladu tohto mechanizmu s colnými predpismi EÚ;

27.  zdôrazňuje, že bez tejto platnej dohody vrátane mechanizmu umožňujúceho identifikáciu výrobkov nebude možné zistiť, či (a v akom množstve) výrobky pochádzajúce z nesamosprávneho územia Západnej Sahary vstupujú na európsky trh;

28.  zdôrazňuje, že na vyhodnotenie rozsahu pôsobnosti dohody a jej vplyvu na rozvoj a miestne obyvateľstvo je potrebné vykonávať ustanovenie dohodnuté medzi EÚ a Marokom o každoročnej vzájomnej výmene informácií a štatistík týkajúcich sa výrobkov, na ktoré sa vzťahuje výmena listov;

29.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pozorne monitorovali plnenie a výsledky dohody a Európskemu parlamentu pravidelne podávali správy o svojich zisteniach;

30.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako sa obchodné preferencie budú môcť v budúcnosti účinne poskytovať všetkým obyvateľom Západnej Sahary;

31.  poukazuje na to, že EÚ a Maroko rokovali, ako sa stanovuje v pôvodnej dohode uzavretej v roku 2012, o ambicióznej a komplexnej dohode o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov, spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, rýb a produktov rybolovu, ktorou sa ustanovuje ochrana celého zoznamu zemepisných označení Únie Marokom; pripomína tiež, že postup uzatvorenia tejto dohody, ktorý sa začal v roku 2015, bol pozastavený v dôsledku rozsudku Súdneho dvora z 21. decembra 2016; vyzýva EÚ a Maroko, aby bezodkladne pokračovali v tomto postupe a aby sa urýchlene vrátili k rokovaniam o dohode DCFTA;

32.  pripomína, že pre európske odvetvie záhradníctva je určitý marocký vývoz ovocia a zeleniny do Únie, ktorý využíva preferencie ustanovené v dohode z 8. marca 2012 o recipročných opatreniach pre liberalizáciu poľnohospodárskych výrobkov, spracovaných poľnohospodárskych produktov, rýb a produktov rybárstva, veľmi citlivý;

33.  zdôrazňuje, že prístup všetkých tretích krajín na vnútorný trh EÚ by mal byť v súlade s pravidlami a normami EÚ v sanitárnej a rastlinolekárskej oblasti a v oblasti vysledovateľnosti a životného prostredia;

34.  žiada Komisiu, aby podporila rovnocennosť opatrení a kontrol noriem v sanitárnej a rastlinolekárskej oblasti a v oblasti vysledovateľnosti a životného prostredia medzi Marokom a Európskou úniou, ako aj pravidiel označovania pôvodu s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na oboch trhoch;

35.  pripomína, že aktualizovaná dohoda nemení colné kvóty a vopred zavedený preferenčný dovozný režim a že európskym výrobcom len objasňuje geografický rozsah pôsobnosti dohody;

36.  upozorňuje na skutočnosť, že časť produkcie ovocia a zeleniny vyvážanej do Únie v rámci preferencií na základe príslušnej dohody (vrátane rajčiakov a melónov) pochádza z územia Západnej Sahary a že existujú ambiciózne projekty na ďalší rozvoj tejto výroby a vývozu;

37.  berie však na vedomie objasnenie, ktoré prináša táto nová dohoda, a dúfa, že bude schopná poskytnúť stranám tejto dohody a príslušným hospodárskym subjektom na oboch stranách Stredozemného mora stabilný a nesporný rámec;

38.  poukazuje na to, že monitorovanie citlivých poľnohospodárskych výrobkov a nekompromisné uplatňovanie kvót je nevyhnutným predpokladom vyváženého fungovania dohody; pripomína, že v článku 7 protokolu č. 1 k dohode z roku 2012 existuje ochranná doložka, ktorá umožňuje prijať vhodné opatrenia v prípade, že dovoz zvýšených množstiev citlivých poľnohospodárskych výrobkov v rámci dohody spôsobuje vážne narušenie trhu a/alebo vážnu ujmu príslušnému odvetviu produkcie; dúfa, že dovoz v rámci preferencií citlivých poľnohospodárskych výrobkov z Maroka a zo Západnej Sahary do Únie bude podliehať primeranému a širokému monitorovaniu Komisiou a že Komisia bude aj naďalej pripravená okamžite aktivovať túto doložku v prípade, že sa to ukáže ako potrebné;

39.  berie na vedomie skutočnosť, že rybárske plavidlá EÚ pôsobiace v príslušných vodách musia byť podľa právnych predpisov vybavené systémom monitorovania plavidiel (VMS) a že sú povinné vysielať informácie o svojej pozícii marockým orgánom, čo im umožní riadne sledovať tieto plavidlá a viesť záznamy o tom, kde rybolovnú činnosť vykonávajú;

40.  vyzýva EÚ, aby zintenzívnila úsilie o podporu regionálnej spolupráce medzi krajinami Maghrebu, ktorá môže mať enormné pozitívne dôsledky pre tento región aj mimo neho;

41.  poukazuje na strategickú potrebu EÚ užšie spolupracovať s krajinami v regióne Maghrebu a rozvíjať s nimi väzby; v tejto súvislosti považuje rozšírenie dohody o pridružení za logický prvok tejto stratégie;

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0017.


Dohoda medzi EÚ a Marokom o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro-stredomorskej dohode***
PDF 122kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (10593/2018 – C8-0463/2018 – 2018/0256(NLE))
P8_TA(2019)0017A8-0471/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10593/2018),

–  so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o zmene Protokolov č. 1 a č. 4 k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (10597/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom i) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0463/2018),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 16. januára 2019(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0471/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Maroka.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0016.


Dohoda medzi EÚ a Čínou v súvislosti s konaním WTO týkajúcim sa riešenia sporu DS492 – Opatrenia s vplyvom na colné koncesie na určité výrobky z hydinového mäsa ***
PDF 121kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou v súvislosti s konaním DS492 Európska únia – Opatrenia s vplyvom na colné koncesie na určité výrobky z hydinového mäsa (10882/2018 – C8-0496/2018 – 2018/0281(NLE))
P8_TA(2019)0018A8-0472/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10882/2018),

–  so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou v súvislosti s konaním DS492 Európska únia – Opatrenia s vplyvom na colné koncesie na určité výrobky z hydinového mäsa (10883/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8‑0496/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0472/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Čínskej ľudovej republiky.


Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) ***I
PDF 311kWORD 102k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) (COM(2018)0380 – C8-0231/2018 – 2018/0202(COD))
P8_TA(2019)0019A8-0445/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0380),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 175 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0231/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre regionálny rozvoj a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0445/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. januára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre transformáciu (EFT) [PN 1. Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte.]

P8_TC1-COD(2018)0202


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Horizontálne princípy vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v článku článkoch 9 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vrátane zásady subsidiarity a zásady proporcionality, ako sa stanovujú v článku 5 ZEÚ, by sa mali dodržiavať pri implementácii fondov, s ohľadom na Chartu základných práv Európskej únie. Členské štáty a Komisia V súlade s článkom 8 ZFEÚ by sa členské štáty a Komisia mali zameriavať na odstraňovanie nerovností a na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi a začleňovanie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Ciele fondov by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, ako sa stanovuje v článkoch 11 a 191 ods. 1 ZFEÚ, pričom sa zohľadňuje zásada „znečisťovateľ platí“. [PN 2]

(2)  Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv(6) ako odpoveď na sociálne výzvy v Európe. Vzhľadom na meniacu sa realitu vo svete práce bude Únia pripravená na súčasné a budúce výzvy spojené s globalizáciou a digitalizáciou tým, že sa bude snažiť o inkluzívnejší rast a zlepšovaním politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Dvadsať základných zásad piliera je rozdelených do troch kategórií: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, sociálna ochrana a začlenenie. Európsky pilier sociálnych práv bude predstavovať zastrešujúci usmerňujúci rámec pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pre transformáciu (EGF ďalej len „EFT“), čím sa Únii umožní, aby príslušné zásady zavádzala v praxi v prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí.

(3)  Dňa 20. júna 2017 Rada schválila odpoveď Únie(7) na „Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj“(8) – udržateľná budúcnosť Európy. Rada zdôraznila význam dosiahnutia udržateľného rozvoja v rámci troch rozmerov (hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho), a to vyváženým a integrovaným spôsobom. Je nesmierne dôležité, aby sa udržateľný rozvoj začleňoval do európskeho politického rámca a aby bola Únia ambiciózna pri uplatňovaní politík zacielených na riešenie globálnych výziev. Rada privítala oznámenie Komisie s názvom „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy“ z 22. novembra 2016 ako prvý krok pri začleňovaní cieľov udržateľného rozvoja a uplatňovaní udržateľného rozvoja ako hlavnej usmerňujúcej zásady pre všetky politiky Únie vrátane finančných nástrojov, ktoré sa v ňom uvádzajú.

(4)  Vo februári 2018 prijala Komisia oznámenie s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020(9). V oznámení sa zdôrazňuje, že rozpočet Únie podporuje jedinečné sociálne trhové hospodárstvo Európy. Bude preto nanajvýš dôležité zlepšiť pracovné príležitosti a riešiť výzvy súvisiace so zručnosťami, predovšetkým tie, ktoré sú spojené s digitalizáciou hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, a v plnej miere rešpektovať Parížsku dohodu o zmene klímy z roku 2015 v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy. Rozpočtová flexibilita je kľúčovou zásadou v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci. Mechanizmy flexibility sa zachovávajú, aby Únia mohla rýchlejším spôsobom reagovať na nepredvídané udalosti a aby sa zabezpečilo, že rozpočtové prostriedky sa použijú tam, kde je ich použitie najnaliehavejšie. [PN 3]

(5)  Komisia vo svojej „Bielej knihe o budúcnosti Európy“(10) vyjadruje obavy v súvislosti s izolacionistickými hnutiami, rastúcimi pochybnosťami o výhodách otvoreného obchodu a sociálneho trhového hospodárstva Únie vo všeobecnosti.

(6)  Komisia vo svojom „Diskusnom dokumente o využívaní globalizácie“(11) identifikuje kombináciu globalizácie súvisiacej s obchodom a technologickej zmeny ako hlavnú hnaciu silu zvýšeného dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile a nižšieho počtu pracovných miest, ktoré si vyžadujú nižšiu kvalifikáciu. Napriek celkovým obrovským výhodám Hoci uznáva výhody otvorenejšieho obchodu a ďalšej integrácie svetových hospodárstiev treba vyriešiť tieto negatívne vedľajšie účinky, na riešenie súvisiacich negatívnych vedľajších účinkov sú nutné primerané prostriedky. Keďže súčasné prínosy globalizácie sú už teraz rozložené nerovnomerne medzi ľuďmi a regiónmi a majú výrazný dosah na nepriaznivo dotknuté osoby, existuje nebezpečenstvo, že stále rýchlejšie sa rozvíjajúci technologický pokrok technologické a environmentálne zmeny tieto účinky ešte viac napomôže týmto účinkom prehĺbia. Preto v súlade so zásadou solidarity a zásadou udržateľnosti bude nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prínosy globalizácie rozdeľovali spravodlivejšie. , a to V rámci príslušných štrukturálnych fondov Únie, ako je Európsky sociálny fond plus (ESF+), by sa mali vo väčšej miere predvídavým spôsobom riešiť súbežné nepriaznivé účinky globalizácie a technologických a environmentálnych prechodov, s cieľom lepšie prispôsobiť podnikateľskú sféru a pracovnú silu zosúladením hospodárskej otvorenosti hospodárskeho rastu a technologického pokroku so s primeranou sociálnou ochranou a aktívnou podporou v oblasti prístupu k zamestnaniu a samostatnej zárobkovej činnosti. [PN 4]

(7)  Vo svojom „diskusnom dokumente o budúcnosti financií Únie“(12) Komisia zdôrazňuje potrebu znížiť hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich. Hlavnou prioritou je preto investovať do trvalo udržateľného rozvoja, rovnosti, sociálneho začlenenia, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj do zdravia. [PN 5]

(8)  Globalizácia Zmena klímy, globalizácia a technologické zmeny budú pravdepodobne ďalej zvyšovať vzájomnú prepojenosť a závislosť svetových hospodárstiev. Prerozdelenie pracovnej sily je neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou takejto hospodárskej zmeny. Ak sa majú výhody vyplývajúce zo zmien spravodlivo rozdeľovať, poskytovanie pomoci prepusteným pracovníkom a tým, ktorým prepustenie hrozí, je mimoriadne dôležité. Hlavnými nástrojmi Únie na podporu nepriaznivo zasiahnutých pracovníkov je ESF+, ktorý je navrhnutý s cieľom poskytovať pomoc predvídavým spôsobom, a EFT, ktorý je navrhnutý s cieľom poskytovať pomoc v prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí reaktívnym spôsobom. „Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie“(13) je politickým nástrojom Únie, ktorý stanovuje rámec najlepších postupov pre predvídanie a zvládanie reštrukturalizácie podnikov. Ponúka komplexný rámec na riešenie výziev súvisiacich s ekonomickými úpravami a reštrukturalizáciou a ich dosahu na zamestnanosť a sociálnu oblasť primeranými politickými prostriedkami. Takisto vyzýva členské štáty, aby využívali finančné prostriedky EÚ a jednotlivých štátov spôsobom, ktorým sa zabezpečí, že sociálne dôsledky reštrukturalizácie, najmä jej nepriaznivé účinky na zamestnanosť, sa budú môcť účinnejšie zmierniť. Hlavnými nástrojmi Únie na podporu nepriaznivo zasiahnutých pracovníkov sú Európsky sociálny fond Plus (ESF+), ktorý je navrhnutý s cieľom poskytovať pomoc predvídavým spôsobom, a EGF, ktorý je navrhnutý s cieľom poskytovať pomoc v prípade neočakávaných veľkých reštrukturalizačných udalostí reaktívnym spôsobom. [PN 6]

(9)  Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len „EGF“) bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006(14) pre viacročný finančný rámec od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.EGF bol zriadený s cieľom umožniť Únii prejaviť solidaritu s pracovníkmi, ktorí prišli o prácu z dôvodu veľkých štrukturálnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie.

(10)  Rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1927/2006 bol v roku 2009 rozšírený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009(15) ako súčasť európskeho plánu na oživenie hospodárstva s cieľom zahrnúť pracovníkov, ktorí prišli o prácu v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy.

(11)  Na obdobie trvania viacročného finančného rámca od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013(16) rozšíril rozsah pôsobnosti tak, aby boli zahrnuté nielen pracovné miesta zrušené v dôsledku závažného narušenia hospodárstva spôsobeného pokračovaním svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorými sa zaoberá nariadenie (ES) č. 546/2009, ale aj pracovné miesta zrušené v dôsledku akejkoľvek novej svetovej finančnej a hospodárskej krízy.

(11a)   Program EFT by mal byť viditeľný a vyžadovať viac údajov a kvalitnejšie údaje s cieľom umožniť riadne vedecké hodnotenie EFT a vyhnúť sa administratívnym obmedzeniam pri uplatňovaní programu pre pomoc na prispôsobenie obchodu. [PN 7]

(12)  Komisia vykonala hodnotenie EGF v polovici obdobia s cieľom posúdiť, ako a do akej miery EGF dosahuje svoje ciele. EGF sa ukázal byť účinný, keďže umožnil vyššiu mieru opätovného začlenenia prepustených pracovníkov než v predchádzajúcom programovom období. Pri hodnotení sa takisto zistilo, že EGF vytvára európsku pridanú hodnotu. Platí to najmä z hľadiska vplyvu na objem, čo znamená, že pomoc z EGF nielen zvyšuje počet a rozmanitosť ponúkaných služieb, ale aj ich intenzitu. Okrem toho intervencie v rámci EGF majú vysokú viditeľnosť a širokej verejnosti priamo preukazujú pridanú hodnotu intervencie na úrovni EÚ. Napriek tomu sa identifikovali viaceré výzvy. Na jednej strane sa postup mobilizácie fondu považoval za príliš zdĺhavý. Okrem toho mnohé členské štáty nahlasovali problémy, pokiaľ ide o vypracovanie rozsiahlej analýzy súvislostí, za ktorých došlo k udalosti vedúcej k prepúšťaniu. Hlavným dôvodom, prečo členské štáty, ktoré by mohli žiadať o pomoc z EGF, nepodávajú žiadosti, sú problémy týkajúce sa finančnej a inštitucionálnej kapacity. Na jednej strane by dôvodom mohol byť jednoducho nedostatok pracovných síl, keďže členské štáty môžu v súčasnosti požiadať o technickú pomoc len vtedy, ak implementujú pomoc poskytovanú z EGF. Keďže k prepúšťaniam môže dôjsť nečakane, mohlo by byť dôležité, aby boli členské štáty pripravené okamžite reagovať a mohli podať žiadosť bez akýchkoľvek oneskorení. Okrem toho sa v niektorých členských štátoch javí ako nevyhnutné vynaložiť intenzívnejšie úsilie o vybudovanie inštitucionálnej kapacity, aby sa zabezpečila účinná a efektívna implementácia pomoci poskytovanej z EGF. Prahová hodnota 500 zrušených pracovných miest sa kritizovala ako príliš vysoká, najmä v menej obývaných regiónoch(17).

(13)  Komisia zdôrazňuje, aká dôležitá je naďalej úloha EGF EFT ako flexibilného fondu na podporu pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie v kontexte rozsiahlych reštrukturalizačných udalostí, a na poskytnutie pomoci týmto pracovníkom, aby si čo najskôr našli novú prácu. Únia by mala naďalej poskytovať špecifickú jednorazovú podporu na uľahčenie opätovného vstupu prepustených pracovníkov do kvalitného a udržateľného zamestnania v oblastiach, odvetviach, na územiach alebo trhoch práce, ktoré utrpeli šok vyvolaný závažným narušením hospodárstva. Vzhľadom na vzájomné pôsobenie a vzájomné účinky otvoreného obchodu, technologických zmien, digitalizácie a automatizácie alebo ďalších faktorov, ako je vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie alebo prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, a preto vzhľadom na to, že je čoraz ťažšie vyčleniť konkrétny faktor, ktorý spôsobuje presuny pracovných miest, mobilizácia EGF EFT by v budúcnosti bude mala byť založená iba na výraznom dosahu reštrukturalizačnej udalosti. Vzhľadom na účel EGF, ktorým je poskytovať podporu v naliehavých situáciách a za nečakaných okolností, a to ako doplňujúcu podporu k predvídavejšej pomoci poskytovanej z EFS+, EGF EFT by mal byť aj naďalej flexibilným a osobitným nástrojom mimo rozpočtových stropov viacročného finančného rámca, ako sa stanovuje v oznámení Komisie s názvom „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“ a jeho prílohe(18). [PN 8 a 97]

(13a)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch opätovne potvrdil svoje pevné stanovisko k potrebnej úrovni financovania kľúčových politík Únie vo VFR na roky 2021 – 2027, aby mohli plniť svoje poslanie a ciele. Zdôraznil najmä potrebu zdvojnásobiť konkrétne financovanie VFR pre MSP a boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; uvítal niekoľko návrhov, ktoré zlepšujú súčasné ustanovenia, najmä zvýšené prideľovanie špeciálnych nástrojov a konštatoval, že má v úmysle rokovať o ďalších zlepšeniach, a to vždy, keď to bude potrebné. [PN 9]

(14)  Ako už bolo uvedené, s cieľom zachovať európsky charakter EGF EFT by sa žiadosť o podporu mala podať vtedy, keď má veľká reštrukturalizačná udalosť výrazný dosah na hospodárstvo na miestnej alebo regionálnej úrovni. Takýto dosah by sa mal vymedziť minimálnym počtom zrušených pracovných miest v konkrétnom referenčnom období. So zreteľom na výsledky tohto hodnotenia v polovici obdobia sa prahová hodnota stanovuje na 250 200 zrušených pracovných miest v referenčnom období štyroch mesiacov (alebo 6 mesiacov v prípadoch týkajúcich sa určitých odvetví) zodpovedajúcich referenčných obdobiach. So zreteľom na to, že vlny prepúšťania v rôznych odvetviach, ale v tom istom regióne, majú rovnako výrazný dosah na miestny trh práce, bude možné predkladať aj žiadosti na úrovni regiónu. Na malých trhoch práce, ako sú malé členské štáty alebo vzdialené regióny vrátane najvzdialenejších regiónov, ako sa uvádza v článku 349 ZFEÚ, alebo za výnimočných okolností by sa žiadosti mohli malo byť možné predkladať žiadosti v prípade nižšieho počtu zrušených pracovných miest. [PN 10]

(14a)  Pri rešpektovaní zásady subsidiarity a pri zohľadnení významného vplyvu reštrukturalizačnej udalosti ako požiadavky na predloženie žiadosti EFT by sa EFT mal snažiť prejaviť solidaritu s prepustenými pracovníkmi zo všetkých typov podnikov bez ohľadu na ich veľkosť. [PN 11]

(14b)  EFT by mal zostať osobitným nástrojom Únie reagujúcim na situácie, ktoré spôsobujú veľké reštrukturalizačné udalosti na európskom trhu práce. Únia by však mala pokračovať v úsilí o nájdenie udržateľnejších spôsobov riešenia štrukturálnych zmien a výziev, ktoré ovplyvňujú trhy práce a vedú k takýmto udalostiam v členských štátoch. [PN 12]

(15)  S cieľom vyjadriť solidaritu Únie s prepustenými pracovníkmi a samostatne zárobkovo činnými osobami, ktorých činnosť sa skončila, miera spolufinancovania nákladov na balík personalizovaných služieb a jeho implementáciu by sa mala rovnať výdavkom v rámci ESF+ v dotknutom členskom štáte.

(16)  Komisia by mala časť rozpočtu Únie vyčlenenú na EGF EFT plniť v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [číslo nového nariadenia o rozpočtových pravidlách](19) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Preto by Komisia a členské štáty mali pri implementácii EGF EFT v rámci zdieľaného riadenia rešpektovať zásady uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ako je napríklad správne finančné riadenie, transparentnosť a nediskriminácia.

(17)  Európske stredisko pre sledovanie zmien, ktoré má sídlo v Európskej nadácii na zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline, poskytuje Komisii a členským štátom podporu pri vypracúvaní kvalitatívnych a kvantitatívnych analýz s cieľom pomáhať pri posudzovaní trendov globalizácie, reštrukturalizácie a využívania EGF, napríklad v oblasti globalizácie, technologických a environmentálnych zmien, reštrukturalizácie a využívania EFT. Takéto analýzy by mali obsahovať dostatok rozčlenených údajov, najmä z rodového hľadiska, s cieľom účinnejšie bojovať proti rodovým rozdielom. [PN 13]

(17a)  Európsky nástroj na monitorovanie reštrukturalizácie podnikov (ďalej len „ERM“) v rámci nadácie Eurofound monitoruje v reálnom čase podávanie správ o rozsiahlych reštrukturalizačných udalostiach v celej Únii na základe siete národných spravodajcov. ERM je veľmi dôležitý pre EFT a mal by napomáhať jeho fungovanie najmä tým, že pomôže v počiatočnom štádiu identifikovať potenciálne prípady, v ktorých je potrebná intervencia. [PN 14]

(18)  Prepustení pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť sa skončila, by mali mať rovnaký prístup k EGF EFT bez ohľadu na typ pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu. Preto by sa za možných prijímateľov EGF EFT na účely tohto nariadenia mali považovať prepustení pracovníci – bez ohľadu na druh alebo trvanie pracovnoprávneho vzťahu –, ako aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť sa skončila. [PN 15]

(19)  Finančné príspevky z EGF EFT by mali byť zamerané najmä na aktívne opatrenia trhu práce a personalizované služby, ktorých cieľom je rýchle opätovné začlenenie prijímateľov do kvalitného a udržateľného zamestnania v odvetví orientovanom na budúcnosť, a to buď v rámci alebo mimo ich pôvodného odvetvia činnosti, ich cieľom by však mala byť aj podpora samostatnej zárobkovej činnosti a zakladania nových podnikov, a to aj zriaďovaním družstiev. Opatrenia by mali zohľadňovať očakávané potenciálne potreby na miestnom alebo regionálnom trhu práce. Vždy, keď je to relevantné, by sa však mala podporovať aj mobilita prepustených pracovníkov s cieľom pomôcť im pri hľadaní nového zamestnania na inom mieste. Osobitný dôraz by sa kladie mal klásť na zabezpečovanie zručností potrebných v digitálnom veku a na prípadné prekonávanie rodových stereotypov v zamestnaní. Zahrnutie peňažných dávok do koordinovaného balíka personalizovaných služieb by sa malo obmedziť. Finančné príspevky by mali dopĺňať, a nie nahrádzať všetky opatrenia, ktoré patria do právomoci členských štátov a/alebo spoločností podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv. Spoločnosti by sa mali podnecovať k tomu, aby sa v súvislosti s opatreniami podporovanými v rámci EGF EFT zúčastňovali na vnútroštátnom spolufinancovaní. [PN 16]

(19a)  Pri zavádzaní a navrhovaní koordinovaného balíka personalizovaných služieb s cieľom uľahčiť opätovnú integráciu cieľových prijímateľov by členské štáty mali využiť a lepšie zamerať ciele digitálnej agendy a stratégie jednotného digitálneho trhu s cieľom riešiť závažnú rodovú nerovnosť v odvetviach IKT a vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (ďalej len „STEM“) podporou ďalšej odbornej prípravy a rekvalifikácie žien v rámci odvetví IKT a STEM. Pri zavádzaní a navrhovaní koordinovaného balíka personalizovaných služieb by sa členské štáty mali vyhýbať aj pretrvávajúcej dominancii jedného rodu v tých odvetviach a sektoroch, ktorých sa to tradične týka. Zvýšenie zastúpenia menej zastúpeného rodu v rôznych odvetviach, ako sú financie, IKT a STEM, by prispelo k zníženiu rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov. [PN 17]

(20)  Pri vypracúvaní koordinovaného balíka aktívnych opatrení politiky trhu práce by členské štáty mali uprednostniť opatrenia, ktoré významnou mierou prispejú k zamestnateľnosti prijímateľov. Členské štáty by sa mali usilovať o to, aby bol čo najväčší počet prijímateľov zúčastňujúcich boli všetci prijímatelia zúčastňujúci sa na týchto opatreniach čo najskôr v priebehu šesťmesačného sedemmesačného obdobia predchádzajúceho dňu, keď sa má predložiť záverečná správa o implementácii finančného príspevku, opätovne začlenený začlenení do kvalitného a udržateľného zamestnania. Návrh harmonizovaného balíka personalizovaných služieb by mal prípadne zohľadňovať základné dôvody prepúšťania a predpokladať budúce perspektívy trhu práce a požadované zručnosti. Koordinovaný balík by mal byť v súlade s prechodom na hospodárstvo šetrné ku klíme a efektívne využívajúce zdroje. [PN 18]

(21)  Pri vypracúvaní koordinovaného balíka aktívnych opatrení politiky trhu práce by členské štáty mali klásť osobitný dôraz na znevýhodnených prijímateľov vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb s odkázanými rodinnými príslušníkmi, mladých a starších nezamestnaných osôb a, osôb s nízkou kvalifikáciou, osôb, ktoré majú migrantský pôvod alebo sú ohrozené chudobou, keďže tieto skupiny čelia pri opätovnom zaradení na trh práce osobitným problémom. Bez ohľadu na to by sa pri implementácii EGF EFT mali dodržiavať a presadzovať zásada rodovej rovnosti a zásada nediskriminácie, ktoré patria medzi základné hodnoty Únie a ktoré sú zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv. [PN 19]

(21a)  V období od marca 2007 do marca 2017 Komisia dostala 148 žiadostí o spolufinancovanie z EGF z 21 členských štátov v celkovej výške takmer 600 miliónov EUR na pomoc 138 888 prepusteným pracovníkom a 2 944 ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). [PN 20]

(22)  S cieľom účinne a rýchlo podporiť prijímateľov by mali členské štáty vynaložiť maximálne úsilie na urýchlené predloženie úplných žiadostí na finančný príspevok z EGF EFT a inštitúcie Únie by mali urobiť všetko, čo je v ich silách, na ich rýchle preskúmanie. V prípade, že Komisia požaduje ďalšie informácie na účely posúdenia žiadosti, mala by sa obmedziť lehota na poskytnutie dodatočných informácií. [PN 21]

(22a)  S cieľom uľahčiť vykonávanie tohto nariadenia a dosiahnutie jeho cieľov je potrebná väčšia informovanosť o EFT a jeho možnostiach, najmä na úrovni príslušných orgánov v členských štátoch. [PN 22]

(22b)  Komisia by mala uľahčovať prístup pre vnútroštátne a regionálne orgány prostredníctvom špecializovaného asistenčného pracoviska, ktoré by poskytovalo všeobecné informácie a vysvetlenia o postupoch a o tom, ako podať žiadosť. Asistenčné pracovisko by malo sprístupniť štandardné formuláre na účely štatistiky a ďalšej analýzy. [PN 23]

(23)  V záujme prijímateľov a orgánov zodpovedných za implementáciu opatrení by žiadajúce členské štáty mali všetkých aktérov zapojených do procesu predkladania žiadosti informovať o stave spracovania žiadosti a zapájať ich aj počas procesu vykonávania. [PN 24]

(24)  V súlade so zásadou správneho finančného riadenia by finančné príspevky z EGF nemali EFT nemôžu nahrádzať, ale podľa možnosti dopĺňať podporné opatrenia, ktoré sú pre prijímateľov dostupné z fondov Únie alebo iných politík alebo programov Únie, ale mali by ich podľa možnosti dopĺňať. Finančné príspevky z EFT nemôžu nahrádzať vnútroštátne opatrenia ani opatrenia, za ktoré sú zodpovedné prepúšťajúce spoločnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv, a mali by namiesto toho vytvárať skutočnú európsku pridanú hodnotu. [PN 25]

(25)  Vzhľadom na zásadu rovnosti by členské štáty mali zabezpečiť účinný prístup k informáciám o EFT na celom ich území vrátane vidieckych oblastí. Komisia by mala najmä podporovať šírenie existujúcich najlepších postupov, zlepšovať informovanosť o kritériách oprávnenosti čerpania prostriedkov z EGF a o postupoch predkladania žiadostí a vyvíjať väčšie úsilie s cieľom zlepšovať informovanosť o EFT medzi občanmi Únie, a najmä medzi pracovníkmi. Pri informačných a komunikačných činnostiach by sa mali zahrnúť osobitné ustanovenia o prípadoch využitia EGF EFT a ich výsledkoch. [PN 26]

(26)  Aby sa uľahčilo vykonávanie tohto nariadenia, výdavky by mali byť oprávnené buď od dátumu, keď členský štát začne poskytovať personalizované služby alebo od dátumu, keď členskému štátu vzniknú administratívne výdavky na využívanie EGF EFT.

(27)  S cieľom pokryť potreby, ktoré vznikajú najmä počas prvých mesiacov každého roka, ak sú možnosti presunov z iných rozpočtových riadkov mimoriadne obmedzené, by sa v rámci ročného rozpočtového postupu mala v rozpočtovom riadku EGF EFT uvoľniť primeraná suma platobných rozpočtových prostriedkov.

(27a)  S cieľom pokryť potreby, ktoré vznikajú najmä počas prvých mesiacov každého roka, keď sú možnosti presunov z iných rozpočtových riadkov mimoriadne obmedzené, by sa v rámci ročného rozpočtového postupu mala v rozpočtovom riadku EFT uvoľniť primeraná suma platobných rozpočtových prostriedkov. [PN 27]

(28)  [Vo viacročnom finančnom rámci a v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z [budúci dátum] o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení(20) (ďalej len „medziinštitucionálna dohoda“) sa určuje rozpočtový rámec pre EGF EFT].

(29)  V záujme prijímateľov by mala byť pomoc poskytovaná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Členské štáty a inštitúcie Únie zapojené do procesu rozhodovania o EGF EFT by mali vynaložiť maximálne úsilie na skrátenie obdobia spracovania žiadostí a zjednodušenie postupov, a zabezpečiť tak hladké a rýchle prijímanie rozhodnutí o mobilizácii EGF EFT. Preto bude rozpočtový orgán v budúcnosti rozhodovať o žiadostiach o prevod predkladaných Komisiou, ktoré si už nevyžadujú návrh Komisie na mobilizáciu EGF. [oddelené hlasovanie]

(30)  V prípade podniku, ktorý ukončuje činnosť, sa prepusteným pracovníkom môže poskytnúť pomoc na prevzatie určitých alebo všetkých činností bývalého zamestnávateľa a členský štát, v ktorom sa podnik nachádza, môže vopred poskytnúť prostriedky potrebné na to, aby sa to umožnilo. [PN 29]

(31)  Aby mohol Európsky parlament vykonávať politickú kontrolu a aby Komisia mohla nepretržite monitorovať výsledky dosiahnuté s pomocou EGF EFT, mali by členské štáty predložiť záverečnú správu o implementácii EGF EFT, ktorá by mala reagovať na jasné požiadavky na monitorovanie a mala by obsahovať následné opatrenia pre prijímateľov a hodnotenie vplyvu rodovej rovnosti. [PN 30]

(32)  Členské štáty by však mali byť naďalej zodpovedné za implementáciu finančného príspevku a za riadenie a kontrolu akcií, ktoré finančne podporuje Únia, v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)(21) alebo jeho nadväzujúceho nariadenia. Členské štáty by mali odôvodniť použitie finančného príspevku prijatého z EGF EFT. Vzhľadom na krátke obdobie implementácie operácií EGF EFT by povinnosti týkajúce sa podávania správ mali odrážať osobitnú povahu intervencií v rámci EGF EFT.

(32a)  Členské štáty by mali vykonávať účinné komunikačné činnosti s cieľom propagovať finančné príspevky z EFT, zdôrazňovať, že finančné prostriedky pochádzajú z Únie a zviditeľniť činnosti financované Úniou v rámci EFT. [PN 31]

(33)  Členské štáty by mali tiež predchádzať akýmkoľvek nezrovnalostiam, odhaľovať ich a efektívne riešiť, vrátane podvodov zo strany prijímateľov. Okrem toho môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013(22), nariadením (Euratom, ES) č. 2988/95(23) a nariadením č. 2185/96(24) správne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939(25) vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(26) o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, aby každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovali pri ochrane finančných záujmov Únie, udeľovali Komisii, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskej prokuratúre (EPPO) a Európskemu dvoru audítorov (EDA) nevyhnutné práva a prístup a zabezpečovali, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali Komisii podávať správy o zistených nezrovnalostiach vrátane podvodov a o ich monitorovaní, ako aj o nadväzných krokoch po vyšetrovaniach úradu OLAF.

(34)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013[1], nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95[2], nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96[3] a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939[4] majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2017/1371. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany, ktoré sa zúčastňujú na implementácii finančných prostriedkov Únie, udelili rovnocenné práva.

(35)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, ocenení, nepriameho plnenia a stanovujú kontroly týkajúce sa zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa takisto týkajú ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže rešpektovanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom na správne finančné riadenie a účinné financovanie z prostriedkov EÚ.

(36)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(27) treba tento program vyhodnotiť na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných monitorovacích požiadaviek a zároveň pritom predchádzať nadmernej regulácii a nadmernému administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Tieto požiadavky môžu v prípadoch, keď je to potrebné, zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ na hodnotenie účinkov programu v praxi.

(37)  Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie na vykonávanie k vykonávaniu Parížskej dohody a cieľov, ako aj s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja OSN tento program prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy v období VFR na roky 2021 – 2027 a ročného cieľa 30 % čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Príslušné opatrenia sa identifikujú počas prípravy a implementácie fondu a prehodnotia sa v rámci jeho hodnotenia. [PN 32]

(38)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovaných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(39)  Vzhľadom na to, že digitálna transformácia hospodárstva si vyžaduje určitú úroveň digitálnych kompetencií pracovnej sily, poskytovanie zručnosti potrebných v digitálnom veku by malo byť povinným horizontálnym prvkom každého koordinovaného balíka personalizovaných služieb a malo by zahŕňať cieľ zvýšenia účasti žien na vykonávaní povolaní v odvetví STEM, [PN 33]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pre transformáciu (EGF ďalej len „EFT“).

Stanovujú sa v ňom ciele EGF EFT, formy financovania zo strany Únie a pravidlá a kritériá poskytovania finančnej pomoci, vrátane žiadostí členských štátov o finančné príspevky z EGF EFT na opatrenia zamerané na prijímateľov uvedených v článku 7. [PN 34]

Článok 2

Poslanie

EGF prispieva k lepšiemu rozdeleniu prínosov Cieľom EFT je podpora sociálno-ekonomickej transformácie, ktorá je výsledkom globalizácie a technologického pokroku tým, že pomáha technologických a environmentálnych zmien, a to pomáhaním prepusteným pracovníkom prispôsobiť sa štrukturálnej zmene. EGF presadzovaním alternatívnych, udržateľných pracovných miest. EFT je núdzový fond, ktorý funguje reaktívne a prispieva k spravodlivému prechodu. EFT ako taký prispieva k vykonávaniu zásad vymedzených v rámci Európskeho piliera sociálnych práv a posilňuje sociálnu a hospodársku súdržnosť medzi regiónmi a členskými štátmi. [PN 35]

Článok 3

Ciele

1.  Všeobecným cieľom programu je preukázať solidaritu s prepustenými pracovníkmi – bez ohľadu na druh alebo trvanie pracovnoprávneho vzťahu – a so samostatne zárobkovo činnými osobami, ktorých činnosť sa skončila, a poskytnúť im finančnú podporu na opatrenia na ich opätovné začlenenie do zamestnania počas neočakávaných veľkých reštrukturalizačných udalostí, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1, 2 a 3. [PN 36]

2.  Špecifickým cieľom EGF EFT je ponúknuť pomoc a podporu pracovníkom, pokiaľ ide o ich opätovné začlenenie do trhu práce v prípade neočakávaných veľkých reštrukturalizačných udalostí, najmä tých, ktoré sú spôsobené výzvami súvisiacimi s globalizáciou, ako sú napr. zmeny v štruktúre svetového obchodu, obchodné spory, finančná alebo hospodárska kríza, vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, alebo ktoré sú dôsledkom digitalizáciealebo automatizácie, automatizácie a technologických zmien. Osobitný dôraz sa kladie na opatrenia, ktoré majú pomôcť najviac znevýhodneným skupinám, a na podporu rodovej rovnosti. [PN 37 a 98]

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a)  „prepustený pracovník“ je pracovníkpracovník – bez ohľadu na druh alebo trvanie pracovnoprávneho vzťahu –, ktorého pracovný pomer sa skončil predčasne alebo ktorého zmluva sa neobnovuje z ekonomických dôvodov; [PN 38]

b)  „samostatne zárobkovo činná osoba“ je osoba, ktorá zamestnávala menej ako 10 pracovníkov;

c)  „prijímateľ“ je osoba, ktorá sa zúčastňuje na opatreniach spolufinancovaných z EGF EFT;

d)  „nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie uplatniteľného práva vyplývajúce z konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje na implementácii EGF EFT, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie rozpočtu Únie tým, že by bol zaťažený neoprávneným výdavkom.

Článok 5

Intervenčné kritériá

1.  Členské štáty môžu žiadať o finančné príspevky z EGF EFT na opatrenia zamerané na prepustených pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby v súlade s ustanoveniami uvedenými v tomto článku.

2.  Finančný príspevok z EGF EFT sa poskytuje pri veľkých reštrukturalizačných udalostiach, ktorých výsledkom je:

a)  skončenie činnosti viac ako 250 najmenej 200 prepustených pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb v referenčnom období štyroch šiestich mesiacov v podniku v členskom štáte vrátane prípadov, keď sa ukončenie činnosti týka jeho dodávateľov alebo nadväzujúcich výrobcov; [PN 39]

b)  skončenie činnosti viac ako 250 najmenej 200 prepustených pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb v referenčnom období deviatich mesiacov, najmä v MSP, ktoré všetky pôsobia v rovnakom ekonomickom odvetví vymedzenom na úrovni divízie klasifikácie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch vymedzených ako regióny úrovne NUTS 2, alebo vo viac ako dvoch susediacich regiónoch vymedzených ako regióny úrovne NUTS 2 za predpokladu, že v oboch regiónoch spolu je počet dotknutých pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb vyšší ako 250 najmenej 200; [PN 40]

c)  ukončenie činnosti viac ako 250 najmenej 200 prepustených pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb v referenčnom období štyroch deviatich mesiacov, najmä v MSP, ktoré pôsobia v rovnakom ekonomickom odvetví alebo v rozdielnych ekonomických odvetviach vymedzených na úrovni divízie klasifikácie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v rovnakom regióne vymedzenom ako región úrovne NUTS 2. [PN 41]

3.  Na malých trhoch práce alebo za výnimočných okolností, najmä a to aj pokiaľ ide o žiadosti, ktoré zahŕňajú MSP a ktoré sú riadne zdôvodnené žiadajúcim členským štátom, sa žiadosť o finančný príspevok podľa tohto článku môže považovať za prijateľnú, aj keď kritériá stanovené v odseku 1 písm. a), b) alebo c) nie sú v plnej miere splnené, pokiaľ má prepúšťanie vážny dosah na zamestnanosť úrovne zamestnanosti a na hospodárstvo na miestnej, regionálnej alebo regionálnej celoštátnej úrovni. Žiadajúci členský štát určí, ktoré z intervenčných kritérií stanovených v odseku 1 písm. a), alebo b) alebo c), nie sú v plnej miere splnené. Celková suma príspevkov v prípade výnimočných okolností nesmie presiahnuť 15 % ročného stropu EGF EFT. [PN 42]

4.  EGF EFT sa nemôže mobilizovať v prípadoch, keď sú pracovníci prepustení v dôsledku rozpočtových škrtov prijatých členským štátom, ktoré majú vplyv na odvetvia závislé najmä od verejného financovania. [PN 43]

Článok 6

Výpočet počtu prepustených pracovníkov a prípadov ukončenia činnosti

1.  Žiadajúci členský štát opíše metódu použitú na výpočet počtu prepustených pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb vymedzených v článku 4 na účely článku 5 ods. 1, 2 a 3. [PN 44]

2.  Žiadajúci členský štát vypočíta počet uvedený v odseku 1 aktuálny k jednému z ďalej uvedených dátumov:

a)  dátum, ku ktorému zamestnávateľ v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice Rady 98/59/ES (28) písomne oznámi príslušnému verejnému orgánu plánované hromadné prepúšťanie,

b)  dátum individuálnej výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorou sa pracovník prepúšťa alebo sa ňou ukončuje pracovný pomer pracovníka;

c)  dátum ukončenia pracovného pomeru de facto alebo uplynutia obdobia, na ktoré bol uzavretý;

d)  ukončenie pridelenia do užívateľského podniku alebo

e)  v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby dátum ukončenia činností v súlade s vnútroštátnym právom alebo správnymi predpismi.

V prípadoch uvedených v písmene a) žiadajúci členský štát poskytne Komisii dodatočné informácie o skutočnom počte prepustených pracovníkov podľa článku 5 ods. 1 tohto nariadenia, a to pred tým, ako Komisia dokončí posudzovanie žiadosti.

Článok 7

Oprávnení príjímatelia

Žiadajúci členský štát môže poskytnúť koordinovaný balík personalizovaných služieb v súlade s článkom 8, ktoré sú spolufinancované z EGF EFT, oprávneným prijímateľom, medzi ktorých môžu patriť:

a)  prepustení pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť sa skončila, na základe výpočtu počtu v súlade s článkom 6 počas referenčných období stanovených v článku 5 ods. 1, 2 a 3; [PN 45]

b)  prepustení pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť sa skončila, na základe výpočtu počtu v súlade s článkom 6 mimo referenčného obdobia stanoveného v článku 5; a to 6 mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia alebo medzi koncom referenčného obdobia a posledným dňom pred dátumom, ku ktorému Komisia dokončila posudzovanie žiadosti.

Pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v prvom pododseku písmene b) sa považujú za oprávnené za predpokladu, že možno preukázať jednoznačnú príčinnú súvislosť s udalosťou, ktorej dôsledkom bolo prepúšťanie počas referenčného obdobia.

Odchylne od ustanovení článku 5 môžu žiadajúce členské štáty poskytovať personalizované služby spolufinancované z EFT až do určitého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a ktorí ku dňu podania žiadosti sú vo veku do 25 rokov, alebo do 30 rokov, ak tak členský štát rozhodne, v počte zodpovedajúcom počtu dotknutých prijímateľov, prioritne osobám bez zamestnania alebo s ukončenou činnosťou, ak sa aspoň niektoré prípady prepúšťania odohrávajú v regiónoch úrovne NUTS 2. [PN 46]

Článok 8

Oprávnené opatrenia

1.  Finančný príspevok z EGF EFT sa môže poskytovať na aktívne opatrenia trhu práce, ktoré tvoria súčasť koordinovaného balíka personalizovaných služieb – so zapojením odborových organizácií a/alebo zástupcov pracovníkov – určených na uľahčenie opätovného začlenenia dotknutých prijímateľov, a najmä najviac znevýhodnených, starších alebo mladých nezamestnaných ľudí, do kvalitného a udržateľného zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. [PN 47]

Poskytovanie zručností potrebných v digitálnom priemyselnom veku, ako aj v hospodárstve efektívne využívajúcom zdroje je povinným horizontálnym prvkom každého ponúkaného balíka personalizovaných personalizovanej odbornej prípravy a/alebo služieb. Úroveň odbornej prípravy sa prispôsobí kvalifikáciám, zručnostiam a špecifickým potrebám príslušného prijímateľa. [PN 48]

Koordinovaný balík personalizovaných služieb môže zahŕňať najmä:

a)  individualizovanú odbornú prípravu a rekvalifikáciu vrátane zručností v oblasti informačných a komunikačných technológií a ďalších zručností, ktoré sa požadujú v digitálnom veku, osvedčovanie nadobudnutých skúseností, personalizovaná pomoc pri hľadaní práce, kariérové poradenstvo, poradenské služby, inštruktáž, pomoc pri preradení, podporu pri podnikaní, pomoc na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, zakladanie podnikov a prevzatie podniku zamestnancami a činnosti zamerané na spoluprácu; [PN 49]

b)  osobitné časovo obmedzené opatrenia, ako sú príspevky na hľadanie si zamestnania, stimuly pre zamestnávateľov k náboru pracovníkov, príspevky na mobilitu, príspevky na mobilitu starostlivosť o dieťa, príspevky na odbornú prípravu alebo diéty, vrátane príspevkov pre osoby poskytujúce starostlivosť, a stimuly pre zamestnávateľov k náboru pracovníkov vrátane stimulov na zabezpečenie pružných foriem organizácie práce pre prepustených pracovníkov. [PN 50]

Náklady na opatrenia uvedené v písmene b) nesmú presiahnuť 35 % celkových nákladov na koordinovaný balík personalizovaných služieb uvedených v tomto odseku.

Investície na samostatnú zárobkovú činnosť, založenie vlastného podniku vrátane družstva alebo prevzatie podniku zamestnancami nesmú presiahnuť 20 25 000 EUR na prepusteného pracovníka. [PN 52]

V návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb sa zohľadňujú budúce očakávané vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti. Koordinovaný balík je kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné, a takisto je zameraný na poskytovanie zručností potrebných v digitálnom priemyselnom veku a zohľadňuje sa v ňom dopyt na miestnom trhu práce, ako aj možnosť opätovného začlenenia pracovníkov do odvetvia ich bývalého zamestnania, keď veľká reštrukturalizačná udalosť vyvolala potrebu nových alebo doplnkových zručností a keď je možné čo najefektívnejšie využiť existujúce zručnosti. [PN 53]

2.  Na príspevok z EGF EFT nie sú oprávnené tieto opatrenia:

a)  osobitné časovo obmedzené opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), ktorých podmienkou nie je aktívna účasť dotknutých prijímateľov na procese hľadania práce alebo odbornej prípravy;

b)  opatrenia, za ktoré sú zodpovedné podniky na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv;

ba)  opatrenia zamerané najmä na znevýhodnených pracovníkov, pracovníkov ohrozených chudobou alebo starších pracovníkov s cieľom podporiť ich, aby zostali na pracovnom trhu alebo sa naň vrátili; [PN 54]

bb)  opatrenia, za ktoré sú zodpovedné členské štáty na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv. [PN 55]

Opatrenia podporované z EGF EFT za žiadnych okolností nenahrádzajú pasívne opatrenia sociálnej ochrany. [PN 56]

3.  Koordinovaný balík služieb sa navrhne po porade s dotknutými prijímateľmi alebo ich zástupcami a/alebo so sociálnymi partnermi. [PN 57]

4.  Z iniciatívy žiadajúceho členského štátu možno udeliť finančný príspevok z EGF EFT na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou a propagáciou, kontrolou a podávaním správ.

Článok 9

Žiadosti

1.  Žiadajúci členský štát predloží žiadosť Komisii do 12 týždňov od dátumu, ku ktorému boli splnené kritériá stanovené v článku 5 ods. 2 alebo 3.

2.  Do desiatich pracovných dní od dátumu predloženia žiadosti alebo prípadne od dátumu, ku ktorému bol Komisii poskytnutý preklad žiadosti, podľa toho, čo nastane neskôr, Komisia potvrdí prijatie žiadosti a informuje členský štát o akýchkoľvek dodatočných informáciách, ktoré potrebuje na posúdenie žiadosti. [PN 58]

3.  Na žiadosť členského štátu mu Komisia poskytne technickú pomoc v počiatočných fázach postupu. Ak Komisia požaduje dodatočné informácie, členský štát odpovie do desiatich pracovných dní od dátumu oznámenia tejto požiadavky. Komisia túto lehotu predĺži o desať pracovných dní na základe riadne odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu. [PN 59]

4.  Komisia na základe informácií, ktoré poskytne členský štát, dokončí posúdenie, či sú v prípade žiadosti splnené podmienky poskytnutia finančného príspevku, do 60 40 pracovných dní od prijatia úplnej žiadosti alebo prípadne prekladu žiadosti. Ak Komisia nemôže vo výnimočných prípadoch dodržať túto lehotu, lehota sa môže predĺžiť o ďalších 20 pracovných dní, ak Komisia vopred poskytne písomné odôvodnenie, v ktorom vysvetlí dôvody svojho omeškania a toto odôvodnenie predloží dotknutému členskému štátu. [PN 60]

5.  Žiadosť musí obsahovať tieto informácie:

a)  posúdenie počtu prepustených pracovníkov v súlade s článkom 6 vrátane metódy výpočtu tohto počtu;

b)  potvrdenie o tom, že prepúšťajúci podnik, ak po prepúšťaní v činnostiach pokračuje, si splnil všetky právne záväzky, ktoré sa vzťahujú na prepúšťanie a primerane zabezpečil svojich pracovníkov; [PN 61]

ba)   jasné uvedenie činností, ktoré už členské štáty vykonali v záujme pomoci prepusteným pracovníkom, a doplnkového charakteru požadovaných finančných prostriedkov z EFT v dôsledku nedostatku zdrojov dostupných pre vnútroštátne alebo regionálne orgány; [PN 62]

bb)   prehľad finančných prostriedkov Únie, ktoré prepúšťajúci podnik už dostal počas piatich rokov predchádzajúcich hromadnému prepúšťaniu; [PN 63]

c)  stručný opis udalostí, ktoré viedli k prepusteniu pracovníkov;

d)  v potrebných prípadoch identifikáciu prepúšťajúcich podnikov, dodávateľov alebo nadväzujúcich výrobcov, odvetví, ako aj kategórií dotknutých prijímateľov rozdelených podľa pohlavia, veku a dosiahnutého stupňa vzdelania;

e)  očakávaný účinok prepúšťania na hospodárstvo a zamestnanosť na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo vnútroštátnej prípadne na cezhraničnej úrovni; [PN 64]

f)  podrobný opis koordinovaného balíka personalizovaných služieb a súvisiacich výdavkov vrátane predovšetkým akýchkoľvek opatrení, ktorými sa podporujú iniciatívy v oblasti zamestnanosti zamerané na znevýhodnených prijímateľov, prijímateľov s nízkou úrovňou zručností, starších a mladých prijímateľov a prijímateľov zo znevýhodnených oblastí; [PN 65]

g)  vysvetlenie, do akej miery sa zohľadnili odporúčania uvedené v „Rámci kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie“, a ako koordinovaný balík personalizovaných služieb dopĺňa akcie financované inými vnútroštátnymi fondmi alebo fondmi Únie, ako aj informácie o opatreniach, ktoré sú pre príslušné prepúšťajúce podniky povinné na základe vnútroštátneho práva alebo podľa kolektívnych zmlúv;

h)  odhadovaný rozpočet pre každý z prvkov koordinovaného balíka personalizovaných služieb na podporu dotknutých prijímateľov a na všetky činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou a propagáciou, kontrolou a podávaním správ;

i)  na účely hodnotenia, indikatívne špecifické ciele konkrétneho prípadu definované členským štátom, pokiaľ ide o mieru opätovného začlenenia prijímateľov 6 mesiacov po skončení obdobia implementácie;

j)  dátumy, ku ktorým sa dotknutým prijímateľom začali poskytovať alebo majú začať poskytovať personalizované služby a ku ktorým sa začali alebo sa majú začať činnosti na implementáciu EGF EFT, ako sa stanovuje v článku 8;

k)  postupy uplatnené na konzultácie s dotknutými prijímateľmi alebo ich zástupcami alebo so sociálnymi partnermi, ako aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi, prípadne s inými relevantnými zainteresovanými stranami;

l)  vyhlásenie o zhode podpory požadovanej z EGF EFT s procesnými a hmotnoprávnymi pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci, ako aj vyhlásenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo koordinovaný balík personalizovaných služieb nenahrádza opatrenia, za ktoré sú zodpovedné spoločnosti na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv;

m)  zdroje vnútroštátnych zálohových platieb alebo spolufinancovania, prípadne iného financovania;

ma)   vyhlásenie, že navrhované akcie budú dopĺňať akcie financované zo štrukturálnych fondov a že sa zabráni akémukoľvek dvojitému financovaniu. [PN 66]

Článok 10

Komplementarita, súlad s predpismi a koordinácia

1.  Finančný príspevok z EGF EFT nenahrádza opatrenia, za ktoré zodpovedajú na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv spoločnosti.

2.  Podpora pre dotknutých prijímateľov dopĺňa opatrenia členských štátov na vnútroštátnej, regionálnej, miestnej a miestnej prípadne na cezhraničnej úrovni vrátane opatrení spolufinancovaných z prostriedkov a programov Únie v súlade s odporúčaniami uvedenými v Rámci kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie. [PN 67]

3.  Finančný príspevok z EGF EFT je obmedzený na to, čo treba je potrebné na preukázanie solidarity a poskytnutie dočasnej, jednorazovej a cielenej podpory dotknutým jednotlivým prijímateľom. Opatrenia podporované prostredníctvom EGF EFT sú v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane pravidiel o štátnej pomoci. [PN 68]

4.  Komisia a žiadajúci členský štát zabezpečujú v súlade so svojimi príslušnými právomocami koordináciu pomoci z fondov a programov Únie. [PN 69]

5.  Žiadajúci členský štát zabezpečuje, aby sa na špecifické opatrenia, na ktoré sa poskytuje finančný príspevok z EGF EFT, neposkytovala pomoc z iných finančných nástrojov Únie.

Článok 11

Rovnosť medzi ženami a mužmi a nediskriminácia

Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby sa rovnosť medzi mužmi a ženami a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti považovali za neoddeliteľnú súčasť a aby sa podporovali počas rôznych všetkých príslušných fáz implementácie finančného príspevku z EGF EFT. [PN 70]

Komisia a členské štáty prijmú všetky primerané opatrenia, aby sa v rámci prístupu k EGF EFT zabránilo akejkoľvek diskriminácii na základe rodu, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas rôznych fáz implementácie finančného príspevku.

Článok 12

Technická pomoc na podnet Komisie

1.  Na podnet Komisie sa maximálne 0,5 % ročného stropu EGF EFT môže použiť na technickú a administratívnu pomoc financovanie technickej a administratívnej pomoci na jeho implementáciu, ako sú napríklad prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti a činnosti získavania údajov vrátane podnikových systémov informačných technológií, komunikačných činností a činností, ktoré zlepšujú viditeľnosť EGF EFT, a iné administratívne opatrenia a opatrenia technickej pomoci. Musia sa posilniť synergie so zavedenými systémami monitorovania štrukturálnych zmien, ako je ERM. Takéto opatrenia sa môžu uplatňovať na budúce i predchádzajúce programové obdobia. [PN 71]

2.  S výhradou stropu uvedeného v odseku 1 Komisia predloží žiadosť o presun rozpočtových prostriedkov na technickú pomoc do príslušných rozpočtových riadkov v súlade s článkom 31 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.  Komisia vykonáva technickú pomoc na svoj podnet v rámci priameho a nepriameho riadenia v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a) a c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Ak Komisia vykonáva technickú pomoc v rámci nepriameho riadenia, dbá o zaistenie transparentnosti postupu určovania tretej osoby vykonávajúcej úlohu Komisie, ako aj o to, aby všetky zainteresované strany EFT vrátane Európskeho parlamentu boli na tento účel informované o subdodávateľovi. [PN 72]

4.  Technická pomoc Komisie zahŕňa poskytovanie informácií a usmernení členským štátom na využívanie, monitorovanie a hodnotenie EGF EFT, ako aj zriadenie asistenčného pracoviska. Komisia poskytuje informácie a jasné usmernenia týkajúce sa využívania EGF EFT aj sociálnym partnerom na európskej a vnútroštátnej úrovni. Usmerňujúce opatrenia môžu zahŕňať aj vytvorenie pracovných skupín v prípadoch vážneho narušenia hospodárstva členského štátu.Členské štáty zabezpečia, aby sa zdôraznila pridaná hodnota financovania Únie a pomáhajú Komisii pri zhromažďovaní údajov s cieľom zvýšiť rozpočtovú transparentnosť. [PN 73]

Článok 13

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Členské štáty uvádzajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť financovania zo strany Únie tým, že poskytujú súdržné, účinné a cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane dotknutých prijímateľov, miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov, médií a verejnosti.Členské štáty zabezpečia, aby sa zdôraznila pridaná hodnota financovania Únie a pomáhajú Komisii pri zhromažďovaní údajov s cieľom zvýšiť rozpočtovú transparentnosť. [PN 74]

Členské štáty používajú znak EÚ v súlade s [prílohou VIII k všeobecnému nariadeniu] spolu so stručnou informáciou o financovaní („financované/spolufinancované Európskou úniou“).

2.  Komisia udržiava a pravidelne aktualizuje webovú stránku prístupnú vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie, na ktorej sa poskytujú aktualizované informácie o EGF EFT, usmernenia týkajúce sa predkladania žiadostí a oprávnených opatrení, pravidelne aktualizovaný zoznam kontaktov v členských štátoch, ako aj informácie o prijatých a zamietnutých žiadostiach a o úlohe Európskeho parlamentu a Rady v rozpočtovom postupe. [PN 75]

3.  Komisia podporuje šírenie existujúcich najlepších postupov v oblasti komunikácie a vykonáva informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s prípadmi využívania EGF EFT a ich výsledkami na základe získaných skúseností s cieľom zlepšiť viditeľnosť EFT, zvýšiť informovanosť o kritériách oprávnenosti EFT a postupoch predkladania žiadostí, zlepšiť účinnosť EGF EFT a zabezpečiť, aby boli občania Únie a pracovníci informovaní – vrátane občanov a pracovníkov vo vidieckych oblastiach s ťažkým prístupom k informáciám – informovaní o EGF EFT. [PN 76]

Členské štáty zabezpečia, aby boli všetky informačné a zviditeľňujúce materiály na požiadanie dostupné inštitúciám, orgánom alebo agentúram Únie, a aby bola Únii bez licenčných poplatkov, nevýhradne a neodvolateľne udelená licencia na používanie týchto materiálov spolu so všetkými pridruženými právami. Licencia zabezpečuje Únii tieto práva:

–  interné použitie, t. j. právo reprodukovať, kopírovať a sprístupňovať informačné a zviditeľňujúce materiály pre inštitúcie, agentúry a zamestnancov EÚ a jej členských štátov,

–  reprodukciu informačných a zviditeľňujúcich materiálov akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou ako celok alebo čiastočne,

–  komunikáciu s verejnosťou o informačných a zviditeľňujúcich materiáloch akoukoľvek formou komunikácie,

–  verejné šírenie informačných a zviditeľňujúcich materiálov (alebo ich kópií) akoukoľvek formou,

–  ukladanie a archiváciu informačných a zviditeľňujúcich materiálov,

–  udeľovanie sublicencií práv tretím stranám na informačné a zviditeľňujúce materiály.

Únii sa môžu udeliť ďalšie práva.

4.  Zdroje vyčlenené na komunikačné činnosti v zmysle tohto nariadenia takisto prispievajú k spoločnej komunikácii týkajúcej sa politických priorít Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecnými cieľmi uvedenými v článku 3.

Článok 14

Stanovenie finančného príspevku

1.  Komisia na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 9, a najmä vzhľadom na počet dotknutých prijímateľov, na navrhované opatrenia a odhadované náklady zhodnotí a po uplynutí lehoty stanovenej v článku 9 ods. 4 čo najrýchlejšie navrhne výšku finančného príspevku z EGF EFT (ak sa príspevok poskytne), ktorý možno poskytnúť v rámci dostupných zdrojov. [PN 77]

2.  Miera spolufinancovania z EGF EFT na ponúkané opatrenia sa zosúladí s najvyššou mierou spolufinancovania z ESF+ v príslušnom členskom štáte.

3.  Keď Komisia na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 9 dospeje k záveru, že podmienky na poskytnutie finančného príspevku podľa tohto nariadenia sú splnené, bezodkladne začne postup stanovený v článku 16 a informuje žiadajúci členský štát. [PN 78]

4.  Keď Komisia na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 9 dospeje k záveru, že podmienky na udelenie finančného príspevku podľa tohto nariadenia nie sú splnené, bezodkladne to oznámi žiadajúcemu členskému štátu, ako aj všetkým ostatným zainteresovaným stranám vrátane Európskeho parlamentu. [PN 79]

Článok 15

Obdobie oprávnenosti

1.  Výdavky sú oprávnené na finančný príspevok z EGF EFT od dátumov stanovených v žiadosti podľa článku 9 ods. 5 písm. j), ku ktorým dotknutý členský štát začína alebo má začať poskytovať personalizované služby dotknutým prijímateľom alebo ku ktorým vzniknú administratívne výdavky na implementáciu EGF EFT v súlade s článkom 8 ods. 1 a 4.

2.  Členský štát vykoná oprávnené opatrenia stanovené v článku 8 čo najskôr,. Opatrenia sa v každom prípade musia implementovať do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia o finančnom príspevku a musia sa vykonať najneskôr do 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o finančnom príspevku. [PN 80]

3.  Obdobie implementácie je obdobie, ktoré sa začína dátumami uvedenými v žiadosti podľa článku 9 ods. 5 písm. j), ku ktorým dotknutý členský štát začína poskytovať personalizované služby dotknutým prijímateľom a začína činnosti na implementáciu EGF EFT, ako sa stanovuje v článku 8, a končí 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o finančnom príspevku.

4.  Ak sa prijímateľ zúčastňuje na vzdelávacom kurze alebo na kurze odbornej prípravy, ktorý trvá dva alebo viac rokov, poplatky za takýto kurz sú oprávnené na spolufinancovanie z EGF EFT až do dátumu, ku ktorému sa má predložiť záverečná správa uvedená v článku 20 ods. 1, pod podmienkou, že príslušné výdavky vznikli pred týmto dátumom.

5.  Výdavky podľa článku 8 ods. 4 sú oprávnené do termínu predloženia záverečnej správy v súlade s článkom 20 ods. 1.

Článok 16

Rozpočtový postup a vykonávanie

1.  Keď Ak Komisia dospela dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na poskytnutie finančného príspevku z EGF sú splnené, predloží žiadosť o presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov EFT, predloží návrh na ich mobilizáciu. Rozhodnutie o mobilizácii prostriedkov EFT prijmú spoločne Európsky parlament a Rada do jedného mesiaca od predloženia návrhu Európskemu parlamentu a Rade. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou a Európsky parlament väčšinou svojich poslancov a trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov.

Súčasne s predložením svojho návrhu rozhodnutia o mobilizácii prostriedkov EFT Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov. V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

Presuny týkajúce sa EFT sa vykonajú v súlade s článkom 31 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 81]

2.  K žiadosti o presun musí byť pripojené zhrnutie preskúmania oprávnenosti žiadosti. [PN 82]

3.  Komisia prijme rozhodnutie o finančnom príspevku prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorý nadobudne účinnosť v deň, keď sa Komisii oznámi, že Európsky parlament a Rada schválili rozpočtový presun. Uvedené prijmú rozhodnutie predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 110 nariadeniarozpočtových pravidlách mobilizácii EFT. [PN 83]

3a.  Návrh na rozhodnutie o mobilizácii prostriedkov EFT podľa odseku 1 obsahuje:

a)  posúdenie vykonané v súlade s článkom 9 ods. 4 spolu s prehľadom informácií, na ktorých sa posúdenie zakladá;

b)  dôkaz o tom, že kritériá stanovené v článkoch 5 a 10 sú splnené; a

c)  odôvodnenie navrhovaných súm. [PN 84]

Článok 16a

Výnimočné prípady

Vo výnimočných prípadoch a ak zostatok finančných zdrojov, ktoré sú vo fonde k dispozícii v roku, v ktorom došlo k významnej reštrukturalizácii, nie je dostatočný na poskytnutie pomoci, ktorú považuje rozpočtový orgán za potrebnú, Komisia môže navrhnúť, aby sa rozdiel financoval z rozpočtu fondu na nasledujúci rok. Ročný rozpočtový strop fondu na rok, v ktorom došlo k významnej reštrukturalizácii, a na nasledujúci rok sa dodrží za každých okolností. [PN 85]

Článok 17

Platba a použitie finančného príspevku

1.  Po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia o finančnom príspevku v súlade s článkom 16 ods. 3 Komisia vyplatí finančný príspevok dotknutému členskému štátu formou jednorazovej platby v rámci zálohovej platby vo výške 100 %, a to v zásade do 15 pracovných dní. Zálohová platba sa vyúčtuje, keď členský štát predloží certifikovaný výkaz výdavkov v súlade s článkom 20 ods. 1. Nevyčerpané sumy sa musia vrátiť Komisii.

2.  Finančný príspevok uvedený v odseku 1 sa využíva na základe zdieľaného riadenia v súlade s článkom 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.  Podrobné technické podmienky financovania stanovuje Komisia v rozhodnutí o finančnom príspevku uvedenom v článku 16 ods. 3.

4.  Pri vykonávaní opatrení zahrnutých v koordinovanom balíku personalizovaných služieb môže dotknutý členský štát predložiť Komisii návrh na zmenu zahrnutých akcií pridaním iných oprávnených opatrení uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) za predpokladu, že takéto zmeny sú náležite odôvodnené a že celková suma nepresahuje finančný príspevok uvedený v článku 16 ods. 3. Komisia posúdi navrhované zmeny, a ak s nimi súhlasí, zodpovedajúcim spôsobom zmení rozhodnutie o finančnom príspevku.

5.  Dotknutý členský štát má flexibilitu na prerozdelenie súm medzi rozpočtovými položkami stanovenými v rozhodnutí o finančnom príspevku podľa článku 16 ods. 3. Ak realokácia presiahne 20 % zvýšenie v prípade jednej alebo viacerých z uvedených položiek, členský štát o tom vopred informuje Komisiu.

Článok 18

Používanie eura

V žiadostiach, rozhodnutiach o finančných príspevkoch a v správach v rámci tohto nariadenia, ako aj v akýchkoľvek iných súvisiacich dokumentoch, sa všetky sumy vyjadrujú v eurách.

Článok 19

Ukazovatele

1.  Ukazovatele, ktoré sa analyzujú pri podávaní správ o pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sa uvádzajú v prílohe.

2.  Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25 na účely zmeny ukazovateľov v prílohe, ak sa to považuje za potrebné na zabezpečenie účinného posúdenia využívania fondu.

Článok 19a

Vzor pre prieskum u prijímateľov

Prieskum u prijímateľov uvedený v článku 20 ods. 1 písm. d) vychádza zo vzoru, ktorý stanoví Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Komisia prijme tento vykonávací akt v súlade s konzultačným postupom podľa článku 26 ods. 2, aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto článku. [PN 86]

Článok 20

Záverečná správa a ukončenie

1.  Najneskôr na konci siedmeho mesiaca po uplynutí lehoty uvedenej v článku 15 ods. 3 predloží dotknutý členský štát Komisii záverečnú správu o implementácii finančného príspevku vrátane informácií týkajúcich sa:

a)  druhu opatrení a hlavných dosiahnutých výsledkov, pričom sa vysvetlia výzvy, získané poznatky, súčinnosť a komplementárnosť s inými fondmi EÚ najmä s ESF+ a vždy, keď je to možné, sa uvedie komplementarita opatrení s opatreniami, ktoré sa financujú z iných programov Únie alebo vnútroštátnych programov v súlade s Rámcom kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie; [PN 87]

b)  názvov orgánov, ktoré vykonávajú balík opatrení v členskom štáte,

c)  ukazovateľov stanovených v článku 19;

d)  výsledkov prieskumu u prijímateľov šesť do šiestich mesiacov po skončení obdobia implementácie, ktoré sa týkajú vnímanej zmeny v súvislosti so zamestnateľnosťou prijímateľov, alebo v prípade osôb, ktoré už našli zamestnanie, rozsiahlejších informácií o kvalite a druhu nájdeného zamestnania, napríklad pokiaľ ide o zmenu pracovného času, úroveň zodpovednosti alebo zmenu vo výške odmeny v porovnaní s predchádzajúcim zamestnaním, a odvetvie, v ktorom si daná osoba našla zamestnanie, a tieto informácie sa rozdelia podľa pohlavia, vekovej skupiny a úrovne vzdelania; [PN 88]

e)  toho, či bol prepúšťajúci podnik, s výnimkou startupov, mikropodnikov a MSP, v predchádzajúcich piatich rokoch prijímateľom štátnej pomoci alebo predchádzajúceho financovania z Kohézneho fondu alebo zo štrukturálnych fondov Únie; [PN 89]

f)  vyhlásenia, v ktorom sa odôvodňujú výdavky.

2.  Najneskôr na konci devätnásteho mesiaca po uplynutí lehoty uvedenej v článku 15 ods. 3 predloží dotknutý členský štát úplný a riadne overený jednoduchý súbor údajov týkajúcich sa ukazovateľa o dlhodobejších výsledkoch uvedeného v bode 3 prílohy. [PN 90]

3.  Najneskôr šesť mesiacov po tom, ako Komisia dostane všetky informácie požadované v súlade s odsekom 1, ukončí finančné prispievanie stanovením konečnej sumy finančného príspevku z EGF EFT a prípadného splatného zostatku pre dotknutý členský štát v súlade s článkom 24. Ukončenie je podmienené poskytnutím ukazovateľa o dlhodobejších výsledkoch v súlade s odsekom 2.

Článok 21

Dvojročná správa

1.  Do 1. augusta 2021 a potom každé dva roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade komplexnú správu o kvalite a kvantite činností v rámci tohto nariadenia a v rámci nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 v predchádzajúcich dvoch rokoch. Správa sa zameriava hlavne na výsledky, ktoré EGF EFT dosiahol, a obsahuje najmä informácie o predložených žiadostiach, rýchlosti ich spracovania a prípadných nedostatkoch existujúcich pravidiel, prijatých rozhodnutiach, financovaných opatreniach vrátane štatistických údajov o ukazovateľoch stanovených v prílohe a o komplementarite takýchto opatrení s opatreniami financovanými prostredníctvom iných fondov Únie, najmä prostredníctvom ESF+, a informácie o ukončení poskytovania finančných príspevkov, a zdokumentujú sa v nej aj žiadosti, ktoré boli zamietnuté alebo v prípade ktorých sa finančný príspevok musel znížiť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov alebo neoprávnenosti. [PN 91]

2.  Správa sa pre informáciu zasiela členským štátom, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a sociálnym partnerom. [PN 92]

Článok 22

Hodnotenie

1.  Komisia každé štyri roky vykoná na vlastný podnet a v úzkej spolupráci s členskými štátmi hodnotenie finančných príspevkov z EGF EFT vrátane následného posúdenia vplyvu jeho žiadosti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Na účely hodnotenia uvedeného v prvom pododseku členské štáty získavajú všetky dostupné údaje o prípadoch EFT a pracovníkoch, ktorým sa poskytla pomoc. [PN 93]

2.  Výsledky hodnotení uvedených v odseku 1 sa pre informáciu zasielajú Európskemu parlamentu, Rade, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a sociálnym partnerom. Odporúčania vyplývajúce z hodnotení sa zohľadňujú pri vypracúvaní nových programov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí alebo pri ďalšom rozvíjaní existujúcich programov.

3.  Hodnotenia uvedené v odseku 1 zahŕňajú relevantné štatistické údaje o finančných príspevkoch, rozdelené podľa jednotlivých odvetví a členských štátov. [PN 94]

4.  Na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku EGF EFT smerom k dosiahnutiu jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25 s cieľom zmeniť prílohu na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na doplnenie tohto nariadenia o ustanovenia o vytvorení rámca monitorovania a hodnotenia.

Článok 23

Riadenie a finančná kontrola

1.  Bez toho, aby tým bola dotknutá zodpovednosť Komisie za plnenie všeobecného rozpočtu Únie, za riadenie opatrení podporovaných z EGF EFT a za ich finančnú kontrolu sú zodpovedné členské štáty. Členské štáty uskutočnia najmä tieto kroky:

a)  overenie, či boli prijaté riadiace a kontrolné opatrenia a či sa vykonávajú tak, aby sa zabezpečilo, že finančné prostriedky Únie sa používajú efektívne a správne, v súlade so zásadou správneho finančného riadenia;

b)  zabezpečenie poskytovania údajov z monitorovania je povinnou požiadavkou v zmluvách s orgánmi, ktoré vykonávajú koordinovaný balík personalizovaných služieb;

c)  overenie, či sa financované opatrenia vykonali náležitým spôsobom;

d)  uistenie sa, že financované výdavky sú podložené overiteľnými dokladmi a realizované zákonne a riadne;

e)  predchádzanie nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a náprava vrátane podvodov a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm, v náležitých prípadoch spolu s úrokmi z omeškania. Členské štáty podávajú Komisii správy o nezrovnalostiach vrátane podvodov.

2.  Na účely článku [63 ods. 3?] nariadenia o rozpočtových pravidlách členské štáty určia orgány zodpovedné za riadenie a kontrolu opatrení podporovaných z EGF EFT. Tieto orgány poskytujú Komisii informácie stanovené v [článku 63 ods. 5, 6 a 7] nariadenia o rozpočtových pravidlách o implementácii finančného príspevku pri predkladaní záverečnej správy uvedenej v článku 20 ods. 1 tohto nariadenia.

Ak orgány určené v súlade s nariadením (EÚ) č. 1309/2013 poskytovali dostatočné záruky, že platby sú zákonné, riadne a náležite zaúčtované, dotknutý členský štát môže Komisii oznámiť, že tieto orgány sa potvrdzujú v rámci tohto nariadenia. V takom prípade dotknutý členský štát uvedie, ktoré orgány sú potvrdené a aká je ich funkcia.

3.  Keď sa zistí nezrovnalosť, členské štáty vykonajú požadované finančné opravy. Opravy vykonávané členskými štátmi spočívajú v zrušení celého finančného príspevku alebo jeho časti. Členské štáty vymáhajú úhradu akejkoľvek neoprávnene vyplatenej sumy na základe zistenej nezrovnalosti, uhrádzajú ju Komisii, a ak príslušný členský štát túto sumu neuhradí v stanovenej lehote, účtuje sa úrok z omeškania.

4.  Komisia v rámci svojej zodpovednosti za plnenie všeobecného rozpočtu Únie podniká všetky kroky potrebné na overenie, či sa financované akcie implementujú v súlade so zásadou správneho finančného riadenia. Žiadajúci členský štát zodpovedá za zabezpečenie riadne fungujúcich systémov riadenia a kontroly. Komisia sa uistí, že takéto systémy sú zavedené.

Na tento účel a bez toho, aby boli dotknuté právomoci Dvora audítorov alebo kontroly vykonávané členským štátom v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, môžu úradníci alebo zamestnanci Komisie vykonávať kontroly na mieste, vrátane náhodných kontrol, zamerané na opatrenia financované z EGF EFT, ktoré sa oznámia najmenej jeden pracovný deň vopred. Komisia vopred informuje žiadajúci členský štát, aby jej mohol poskytnúť všetku potrebnú pomoc. Úradníci alebo zamestnanci dotknutého členského štátu sa na takýchto kontrolách môžu zúčastňovať.

5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25 na účely doplnenia odseku 1 písm. e) stanovením kritérií na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré treba oznámiť, a údajov, ktoré treba poskytnúť.

6.  Komisia prijme vykonávací akt, ktorým stanoví formát, ktorý sa má používať na podávanie správ o nezrovnalostiach v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku.

7.  Členské štáty zabezpečujú, aby boli všetky doklady, ktoré sa týkajú vynaložených výdavkov, uchované pre potreby Komisie a Dvora audítorov počas troch rokov od ukončenia poskytovania finančného príspevku z EGF EFT.

Článok 24

Vrátenie finančného príspevku

1.  V prípadoch, keď sú skutočné náklady na koordinovaný balík personalizovaných služieb nižšie ako výška finančného príspevku podľa článku 16, Komisia vymáha príslušnú sumu po tom, ako dotknutému členskému štátu poskytne možnosť predložiť pripomienky.

2.  Ak po ukončení potrebných overení Komisia dospeje k záveru, že členský štát buď nesplnil povinnosti uvedené v rozhodnutí o finančnom príspevku, alebo si neplní svoje povinnosti podľa článku 23 ods. 1, poskytne dotknutému členskému štátu možnosť predložiť pripomienky. V prípade, že sa dosiahla dohoda, Komisia prijme rozhodnutie prostredníctvom vykonávacieho aktu na vykonanie požadovaných finančných opráv, pričom zruší celý alebo čiastočný príspevok z EGF EFT na predmetné opatrenie. Toto rozhodnutie sa prijme do 12 mesiacov od doručenia pripomienok zo strany členského štátu. Dotknutý členský vráti akúkoľvek neoprávnene vyplatenú sumu vyplývajúcu z nezrovnalosti, a ak žiadajúci členský štát túto sumu neuhradí v stanovenej lehote, účtuje sa úrok z omeškania.

Článok 25

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 19 ods. 3 a článku 23 ods. 5 sa Komisii udeľuje na neurčitý čas od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 ods. 3 a článku 23 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Účinnosť nadobúda dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 ods. 3 a článku 23 ods. 5 nadobúda účinnosť len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 26

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(29).

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 27

Prechodné ustanovenie

Nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 sa naďalej uplatňuje na žiadosti predložené do 31. decembra 2020. Uplatňuje sa do ukončenia príslušných prípadov.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa na žiadosti predložené od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov pre žiadosti o príspevok z EGF EFT

Všetky osobné údaje(30) sa rozdelia podľa pohlavia (ženy, muži, nebinárne osoby).

1.  Spoločné ukazovatele výstupov týkajúce sa prijímateľov:

–  nezamestnané osoby*,

–  neaktívne osoby*,

–  zamestnané osoby*,

–  samostatne zárobkovo činné osoby*,

–  osoby vo veku do 30 rokov*,

–  osoby vo veku nad 54 rokov*,

–  osoby s nižším sekundárnym vzdelaním alebo nižším vzdelaním (ISCED 0 – 2)*,

–  osoby s vyšším sekundárnym vzdelaním (ISCED 3) alebo post-sekundárnym vzdelaním (ISCED 4)*,

–  osoby s terciárnym vzdelaním (ISCED 5 –8)*,

–  s odbornou praxou kratšou než dva roky,

–   s odbornou praxou od dvoch do 10 rokov,

–   s odbornou praxou dlhšou než 10 rokov. [PN 95]

Celkový počet prijímateľov sa má vypočítať automaticky na základe spoločných ukazovateľov výstupov týkajúcich sa postavenia v zamestnaní(31).

Tieto údaje o prijímateľoch, ktorí sa zúčastňujú na opatreniach spolufinancovaných z EGF EFT, sa majú poskytnúť v záverečnej správe, ako sa stanovuje v článku 20 ods. 1.

2.  Spoločné ukazovatele výsledkov týkajúce sa prijímateľov:

–  percentuálny podiel prijímateľov podpory z EGF EFTv zamestnaní (rozdelený podľa typu pracovnej zmluvy: na plný pracovný čas/na kratší pracovný čas, na dobu určitú/na neurčitý čas) a samostatná zárobková činnosť, 6 mesiacov po skončení obdobia implementácie*,

–  percentuálny podiel prijímateľov podpory z EGF EFT, ktorí sú v procese získavania kvalifikácie, 6 mesiacov po skončení obdobia implementácie*,

–  percentuálny podiel prijímateľov podpory z EGF EFT, ktorí sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, 6 mesiacov po skončení obdobia implementácie*.

Tieto údaje sa majú poskytnúť v záverečnej správe, ako sa stanovuje v článku 20 ods. 1, pričom pri ich zbere sa mali použiť údaje, ktoré poskytli príslušné orgány členského štátu, ako aj údaje z prieskumov u prijímateľov (ako sa stanovuje v článku 20 ods. 1 písm. d). Tieto údaje majú zahŕňať celkový vypočítaný počet prijímateľov, ako sa uvádza v rámci spoločných ukazovateľov výstupov (1). Percentuálne podiely sa preto týkajú aj tohto celkového vypočítaného počtu.

3.  Spoločný ukazovateľ o dlhodobejších výsledkoch týkajúci sa prijímateľov:

–  percentuálny podiel prijímateľov podpory z EGF EFTv zamestnaní vrátane samostatnej zárobkovej činnosti, 18 mesiacov po skončení obdobia implementácie stanoveného v rozhodnutí o financovaní*.

Tieto údaje sa majú sprístupniť do konca devätnásteho mesiaca po skončení obdobia implementácie. Tieto údaje by mali zahŕňať celkový vypočítaný počet prijímateľov, ako sa uvádza v rámci spoločných ukazovateľov výstupov (1). Percentuálne podiely sa preto týkajú aj tohto celkového vypočítaného počtu. V súvislosti s väčšími prípadmi, ktoré zahŕňajú viac ako 1 000 prijímateľov, sa údaje môžu alternatívne zbierať na základe reprezentatívnej vzorky z celkového počtu prijímateľov, ktorý sa uvádza medzi ukazovateľmi výstupov (1).

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(3)Ú. v. EÚ C ... .
(4)Ú. v. EÚ C ... .
(5) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019.
(6)https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights_sk
(7)http://eu-un.europa.eu/eu-response-2030-agenda-sustainable-development-sustainable-european-future/
(8)https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld
(9)https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/communication-new-modern-multiannual-financial-framework_en.pdf
(10)https://ec.europa.eu/commission/white-paper-future-europe-reflections-and-scenarios-eu27_sk
(11)https://ec.europa.eu/commission/publications/reflection-paper-harnessing-globalisation_sk
(12)https://ec.europa.eu/commission/publications/reflection-paper-future-eu-finances_sk
(13)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie“ (COM(2013)0882, 13.12.2013).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1).
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26).
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855).
(17)COM(2018)0297 a sprievodný dokument SWD(2018)0192.
(18)Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2018)0171 a jeho príloha COM(2018)0321.
(19)Ú. v. EÚ L […], […], s. […].
(20)Odkaz sa aktualizuje.
(21)Odkaz sa aktualizuje.
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(23)Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(24)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(25)Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(26)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(27) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(28)Odkaz sa overí/aktualizuje. Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16).
(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(30)Riadiace orgány majú zaviesť systém, ktorým sa elektronicky zaznamenávajú a uchovávajú údaje o jednotlivých účastníkoch. Ustanovenia o spracovaní údajov zavedené členskými štátmi majú byť v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1), a najmä s jeho článkami 4, 6 a 9. Údaje uvedené v rámci ukazovateľov označených * sú osobné údaje podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679. Ich spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa (článok 6 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679).
(31)Nezamestnaná osoba, neaktívna osoba, zamestnaná osoba, samostatne zárobkovo činná osoba.


Európsky sociálny fond plus (ESF+) ***I
PDF 452kWORD 142k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 16. januára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (COM(2018)0382 – C8-0232/2018 – 2018/0206(COD))(1)
P8_TA(2019)0020A8-0461/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)  Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii sa Únia pri vytváraní vnútorného trhu usiluje o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou, ktoré je zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, podporuje rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa, ako aj bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii. V súlade s článkom 9 ZFEÚ má Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené okrem iného s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv, ktorý predstavuje reakciu na sociálne výzvy v Európe. Dvadsať kľúčových zásad piliera je rozdelených do troch kategórií: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce; spravodlivé pracovné podmienky; sociálna ochrana a začlenenie. Akcie v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) by sa mali riadiť dvadsiatimi zásadami Európskeho piliera sociálnych práv. S cieľom prispieť k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv by sa z ESF+ mali podporovať investície do ľudí a systémov v oblastiach politiky, a to zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie, v záujme posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ.
(1)  Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv, ktorý predstavuje reakciu na sociálne výzvy v Európe. Dvadsať kľúčových zásad piliera je rozdelených do troch kategórií: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce; spravodlivé pracovné podmienky; sociálna ochrana a začlenenie. Akcie v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) by sa mali riadiť dvadsiatimi zásadami Európskeho piliera sociálnych práv. S cieľom prispieť k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv by sa z ESF+ mali podporovať investície do ľudí a systémov v oblastiach politiky, a to zamestnanosť, verejné služby, zdravie, vzdelávanie a sociálne začlenenie, v záujme posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkami 174 a 175 ZFEÚ. Všetky akcie v rámci ESF+ by mali dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zohľadňovať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnými stranami sú Európska únia a všetky jej členské štáty.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Na úrovni Únie slúži európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík ako rámec na identifikáciu národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty si na podporu týchto reformných priorít vypracúvajú svoje vlastné národné viacročné investičné stratégie. Uvedené stratégie by sa mali predložiť spolu s národnými programami reforiem a mali by slúžiť na načrtnutie a koordináciu prioritných investičných projektov, na ktoré sa má poskytnúť podpora z národných finančných prostriedkov alebo finančných prostriedkov Únie. Zároveň by sa ich prostredníctvom malo zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie využívali koherentným spôsobom a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z programov financovaných Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu plus, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, európskeho nástroja stabilizácie investícií a prípadne fondu InvestEU.
(2)  Na úrovni Únie slúži európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík ako rámec na identifikáciu národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty si na podporu týchto reformných priorít vypracúvajú svoje vlastné národné viacročné investičné stratégie. Uvedené stratégie by sa mali vypracovať v partnerstve medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, mali by zahŕňať rodové hľadisko a mali by sa predložiť spolu s národnými programami reforiem a mali by slúžiť na načrtnutie a koordináciu prioritných investičných projektov, na ktoré sa má poskytnúť podpora z národných finančných prostriedkov alebo finančných prostriedkov Únie. Zároveň by sa ich prostredníctvom malo zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie využívali koherentným spôsobom a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z programov financovaných Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu plus, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, európskeho nástroja stabilizácie investícií a prípadne fondu InvestEU.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Na zasadaní Rady z […] sa prijali revidované usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov s cieľom zosúladiť ich znenie so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť Európy, ako aj podmienky na investovanie, vytváranie pracovných miest a posilnenie sociálneho začlenenia. S cieľom zabezpečiť úplné zosúladenie ESF+ s cieľmi týchto usmernení, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, vzdelávanie, odbornú prípravu a boj proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a diskriminácii, by sa mali z ESF+ podporovať členské štáty s prihliadnutím na príslušné integrované usmernenia a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ a prípadne, na národnej úrovni, s prihliadnutím na národné programy reforiem podporené národnými stratégiami. ESF+ by mal prispievať aj k relevantným aspektom vykonávania hlavných iniciatív a opatrení Únie, akými sú najmä program v oblasti zručností pre Európu a európsky vzdelávací priestor, príslušné odporúčania Rady a iné iniciatívy ako napr. záruka pre mladých ľudí, dráhy zvyšovania úrovne zručností a integrácia dlhodobo nezamestnaných.
(3)  Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov prijaté Radou v súlade s článkom 148 ods. 2 ZFEÚ, a to: zvyšovanie dopytu po pracovnej sile; zvyšovanie ponuky pracovnej sily: prístup k zamestnaniu, zručnostiam a kompetenciám; zlepšovanie fungovania trhov práce a účinnosť sociálneho dialógu a presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe vrátane lepších verejných služieb v zdravotníctve a iných sektoroch sú spolu so všeobecnými hospodárskymi usmerneniami prijatými v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ súčasťou integrovaných usmernení, o ktoré sa opiera stratégia Európa 2020. Na zasadaní Rady z […] sa prijali revidované usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov s cieľom zosúladiť ich so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, aby sa podporilo vytváranie pracovných miest a posilnilo sociálne začlenenie, čím sa zlepší konkurencieschopnosť Európy, ako aj podmienky na investovanie v Únii. S cieľom zabezpečiť úplné zosúladenie ESF+ s cieľmi usmernení pre politiky zamestnanosti by členské štáty mali naplánovať podporu v rámci ESF+, ktorá je pre nich relevantná, s prihliadnutím na tieto usmernenia, ako aj na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 a článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a, na národnej úrovni, s prihliadnutím na aspekty zamestnanosti a sociálne aspekty národných programov reforiem podporených národnými stratégiami. ESF+ by mal prispievať aj k relevantným aspektom vykonávania hlavných iniciatív a opatrení Únie, akými sú najmä program v oblasti zručností pre Európu a európsky vzdelávací priestor, záruka pre mladých ľudí a iné príslušné odporúčania Rady a iniciatívy, ako napr. investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia, dráhy zvyšovania úrovne zručností, integrácia dlhodobo nezamestnaných, rámec kvality pre stáže a učňovské vzdelávanie a Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Dňa 20. júna 2017 Rada schválila odpoveď Únie na „Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj“ – udržateľná budúcnosť Európy. Rada zdôraznila, že je dôležité dosiahnuť udržateľný rozvoj v troch dimenziách (hospodárskej, sociálnej a environmentálnej) vyrovnaným a integrovaným spôsobom. Je nevyhnutné, aby sa udržateľný rozvoj zohľadňoval vo všetkých oblastiach vnútornej aj vonkajšej politiky a aby Únia ambiciózne pristupovala k politikám, prostredníctvom ktorých sa zameriava na riešenie globálnych problémov. Rada uvítala oznámenie Komisie s názvom „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy“ z 22. novembra 2016 ako prvý krok vedúci k zohľadňovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a uplatňovaniu hľadísk udržateľného rozvoja ako základných usmerňujúcich zásad vo všetkých politikách EÚ, a to aj prostredníctvom jej finančných nástrojov.
(4)  Dňa 20. júna 2017 Rada schválila odpoveď Únie na „Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj“ – udržateľná budúcnosť Európy. Rada zdôraznila, že je dôležité dosiahnuť udržateľný rozvoj v troch dimenziách (hospodárskej, sociálnej a environmentálnej) vyrovnaným a integrovaným spôsobom. Je nevyhnutné, aby sa udržateľný rozvoj zohľadňoval vo všetkých oblastiach vnútornej aj vonkajšej politiky a aby Únia ambiciózne pristupovala k politikám, prostredníctvom ktorých sa zameriava na riešenie globálnych problémov. Rada uvítala oznámenie Komisie s názvom „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy“ z 22. novembra 2016 ako prvý krok vedúci k zohľadňovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a uplatňovaniu hľadísk udržateľného rozvoja ako základných usmerňujúcich zásad vo všetkých politikách EÚ, a to aj prostredníctvom jej finančných nástrojov. ESF+ by mal prispieť k vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja okrem iného odstránením extrémnych foriem chudoby (cieľ 1); podporou kvalitného a inkluzívneho vzdelávania (cieľ 4); presadzovaním rodovej rovnosti (cieľ 5); podporou stabilného, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, plnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých (cieľ 8) a znižovaním nerovnosti (cieľ 10).
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Berúc do úvahy Európsku sociálnu chartu podpísanú v Turíne 18. októbra 1961 by medzi ciele Únie a jej členských štátov mala patriť podpora zamestnanosti a zlepšenie životných a pracovných podmienok s cieľom dosiahnuť trvalú vysokú úroveň zamestnanosti a bojovať proti vylúčeniu, a to v súlade s článkom 151 ZFEÚ.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Európska spoločnosť naďalej čelí rôznym sociálnym výzvam. Viac ako 100 miliónov ľudí je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, nezamestnanosť mladých ľudí stále dosahuje viac ako dvojnásobok celkovej miery nezamestnanosti a je potrebné lepšie začleňovať štátnych príslušníkov tretích krajín. Uvedené výzvy neohrozujú len životné podmienky osôb, ktorých sa priamo dotýkajú, ale vytvárajú aj hospodársky a sociálny tlak na európsku spoločnosť ako celok.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Únia čelí štrukturálnym výzvam, ktoré vyplývajú z hospodárskej globalizácie, riadenia migračných tokov a zvýšených bezpečnostných hrozieb, prechodu na čistú energiu, technologických zmien a čoraz výraznejšieho starnutia pracovnej sily, ako aj narastajúceho nedostatku zručností a pracovných miest v niektorých sektoroch a regiónoch, ktoré pociťujú najmä MSP. Vzhľadom na meniacu sa realitu sveta práce by sa Únia mala pripraviť na súčasné a budúce výzvy a investovať do relevantných zručností, usilovať sa o to, aby bol rast inkluzívnejší, a zlepšovať politiku zamestnanosti a sociálnu politiku, a to aj so zreteľom na mobilitu pracovnej sily.
(5)  Únia čelí štrukturálnym výzvam, ktoré vyplývajú z hospodárskej globalizácie, sociálnej nerovnosti, riadenia migračných tokov a súvisiacich integračných výziev, čistej energie a spravodlivého prechodu, technologickej zmeny, demografického poklesu, nezamestnanosti vo všeobecnosti a nezamestnanosti mladých ľudí a čoraz výraznejšieho starnutia spoločnosti a pracovnej sily a narastajúceho nedostatku zručností a pracovných miest v niektorých sektoroch a regiónoch, ktoré pociťujú najmä MSP. Vzhľadom na meniacu sa realitu sveta práce by Únia mala byť pripravená na súčasné a budúce výzvy a investovať do relevantných zručností, vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, usilovať sa o to, aby bol rast inkluzívnejší, a zlepšovať kompetencie a znalosti, politiku zamestnanosti a sociálnu politiku, a to aj so zreteľom na mobilitu pracovnej sily občanov Únie, a riešiť rozširujúce sa nerovnosti v oblasti zdravia medzi členskými štátmi a v rámci nich.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Nariadením (EÚ) […] sa zavádza rámec pre činnosť Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRV), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Kohézneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), Fondu pre azyl a migráciu (AMIF), Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a Nástroja pre riadenie hraníc a víza ako súčasti Fondu pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a stanovujú sa v ňom najmä ciele politiky a pravidlá programovania, monitorovania a hodnotenia, riadenia a kontroly pre fondy EÚ, ktoré sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia. Preto je potrebné vymedziť všeobecné ciele ESF+ a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa typu činností, ktoré je možné financovať z ESF+.
(6)  Nariadením (EÚ) […] sa zavádza rámec pre činnosť Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRV), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Kohézneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), Fondu pre azyl a migráciu (AMIF), Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a Nástroja pre riadenie hraníc a víza ako súčasti Fondu pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a stanovujú sa v ňom najmä ciele politiky a pravidlá programovania, monitorovania a hodnotenia, riadenia a kontroly pre fondy EÚ, ktoré sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia. Preto je potrebné vymedziť všeobecné ciele ESF+ a jeho koordináciu s inými fondmi a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa typu činností, ktoré je možné financovať z ESF+.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  V nariadení (EÚ, Euratom) [nové NRP] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk. S cieľom zabezpečiť koherentnosť implementácie programov financovania Únie sa má nariadenie o rozpočtových pravidlách uplatňovať na akcie v rámci ESF+, na ktoré sa vzťahuje priame alebo nepriame riadenie.
(7)  V nariadení (EÚ, Euratom) [nové NRP] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov, rozpočtových záruk a synergií medzi finančnými nástrojmi. S cieľom zabezpečiť koherentnosť implementácie programov financovania Únie sa má nariadenie o rozpočtových pravidlách uplatňovať na akcie v rámci ESF+, na ktoré sa vzťahuje priame alebo nepriame riadenie. V tomto nariadení by sa mali určiť operačné ciele a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa oprávnených akcií, ktoré môžu byť financované z ESF+ v rámci priameho a nepriameho riadenia.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Druhy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe toho, či je ich prostredníctvom možné splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, pričom sa zohľadňujú najmä náklady na kontroly, administratívna záťaž a očakávané riziko nesplnenia požiadaviek. V prípade grantov by to malo zahŕňať zváženie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, podľa článku 125 ods. nariadenia o rozpočtových pravidlách. V záujme vykonávania opatrení týkajúcich sa sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a v súlade s článkom 88 nariadenia o spoločných ustanoveniach Komisia môže poskytovať refundáciu členským štátom na základe zjednodušeného vykazovania nákladov vrátane využitia jednorazových súm.
(8)  Druhy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe toho, či je ich prostredníctvom možné splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, pričom sa zohľadňujú najmä náklady na kontroly, administratívna záťaž a očakávané riziko nesplnenia požiadaviek. V prípade grantov by to malo zahŕňať zváženie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, podľa článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V záujme vykonávania opatrení týkajúcich sa sociálno-ekonomického začleňovania štátnych príslušníkov tretích krajín a v súlade s článkom 88 nariadenia o spoločných ustanoveniach Komisia môže poskytovať refundáciu členským štátom na základe zjednodušeného vykazovania nákladov vrátane využitia jednorazových súm.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  S cieľom zracionalizovať a zjednodušiť proces financovania a vytvoriť ďalšie príležitosti na vytváranie synergie prostredníctvom integrovaných prístupov k financovaniu by sa mali akcie, ktoré boli podporované z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „FEAD“), programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a akčného programu Únie v oblasti zdravia, začleniť do jedného ESF+. ESF+ by mal preto pozostávať z troch zložiek: Zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu, zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložka Zdravie. To by malo prispieť k zníženiu administratívnej záťaže súvisiacej s riadením rôznych fondov, a to najmä pre členské štáty, a súčasne by sa mali zachovať jednoduchšie pravidlá pre jednoduchšie operácie ako napr. distribúcia jedla a/alebo základnej materiálnej pomoci.
(9)  S cieľom zracionalizovať a zjednodušiť proces financovania a vytvoriť ďalšie príležitosti na vytváranie synergie prostredníctvom integrovaných prístupov k financovaniu by sa mali akcie, ktoré boli podporované z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „FEAD“), programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a akčného programu Únie v oblasti zdravia, začleniť do jedného ESF+. ESF+ by mal preto pozostávať z troch zložiek: Zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu, zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložka Zdravie podliehajúca priamemu a nepriamemu riadeniu. To by malo prispieť k zníženiu administratívnej záťaže súvisiacej s riadením rôznych fondov, a to najmä pre členské štáty a prijímateľov, a súčasne by sa mali zachovať jednoduchšie pravidlá pre jednoduchšie operácie ako napr. distribúcia jedla a/alebo základnej materiálnej pomoci.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Vzhľadom na tento širší záber ESF+ je vhodné stanoviť, aby sa ciele spočívajúce vo zvýšení účinnosti trhov práce a podpore prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšení prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a zvýšení ich kvality, ako aj podpore sociálneho začlenenia a zdravia a zníženia chudoby, implementovali nielen v rámci zdieľaného riadenia, ale aj priameho a nepriameho riadenia v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie, pokiaľ ide o akcie požadované na úrovni Únie.
(10)  Únia by mala prispievať k politikám zamestnanosti členských štátov podporou spolupráce a dopĺňaním ich akcií. Vzhľadom na tento širší záber ESF+ je vhodné stanoviť, aby sa ciele spočívajúce vo zvýšení účinnosti inkluzívnych, otvorených a spravodlivých trhov práce pre všetky pohlavia a podpore prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšení prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a zvýšení ich kvality, pomoci pri opätovnom začlenení do systémov vzdelávania a podpore celoživotného vzdelávania, ako aj podpore sociálneho začlenenia a zdravia a odstránení chudoby, naďalej implementovali najmä v rámci zdieľaného riadenia a v prípade potreby doplnili v rámci priameho a nepriameho riadenia v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie, pokiaľ ide o akcie požadované na úrovni Únie.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Začlenením akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia do ESF+ sa zároveň vytvoria synergiu medzi vývojom a testovaním iniciatív a politík na zlepšenie účinnosti, odolnosti a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa vypracujú v rámci zložky programu ESF+ Zdravie, a ich vykonávaním v členských štátoch pomocou nástrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci ostatných zložiek nariadenia o ESF+.
(11)  Začlenením akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia do ESF+ sa zároveň vytvoria synergie medzi vývojom a testovaním iniciatív a politík na zvýšenie účinnosti, prístupnosti, odolnosti a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti vypracovaných v rámci zložky programu ESF+ Zdravie, a ich vykonávaním v členských štátoch na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni pomocou nástrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci ostatných zložiek nariadenia o ESF+.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie pre ESF+. Časti tohto finančného krytia sa použijú na akcie, na ktoré sa má vzťahovať priame a nepriame riadenie v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie.
(12)  V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie pre ESF+. Malo by stanovovať pridelenie finančných prostriedkov na činnosti, ktoré majú byť vykonávané v rámci zdieľaného riadenia, a pridelenie finančných prostriedkov na akcie, na ktoré sa má vzťahovať priame a nepriame riadenie.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Cieľom ESF+ by mala byť podpora zamestnanosti prostredníctvom aktívnych intervencií umožňujúcich (opätovné) začlenenie do trhu práce, a to najmä v prípade mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných a neaktívnych osôb, ako aj prostredníctvom podpory samostatnej zárobkovej činnosti a sociálneho hospodárstva. Cieľom ESF+ by malo byť zlepšenie fungovania trhov práce podporou modernizácie inštitúcií trhu práce, ako sú verejné služby zamestnanosti, s cieľom zlepšiť ich schopnosť poskytovať intenzívnejšie cielené poradenstvo a pomoc pri hľadaní zamestnania a prechode do zamestnania a zvýšiť mobilitu pracovníkov. ESF+ by mal podporovať účasť žien na trhu práce prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť okrem iného aj lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a prístup k starostlivosti o deti. Cieľom ESF+ by takisto malo byť zabezpečenie zdravého a lepšie prispôsobeného pracovného prostredia s cieľom reagovať na zdravotné riziká súvisiace s meniacimi sa formami práce a na potreby starnúcej pracovnej sily.
(13)  Cieľom ESF+ v úzkej spolupráci s členskými štátmi by mala byť podpora zamestnanosti prostredníctvom aktívnych intervencií umožňujúcich začlenenie a opätovné začlenenie do trhu práce, a to najmä v prípade mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných, opatrovateľov, ekonomicky neaktívnych osôb a znevýhodnených skupín, ako aj prostredníctvom podpory samostatnej zárobkovej činnosti, podnikania a sociálneho hospodárstva. Cieľom ESF+ by malo byť zlepšenie politík zamestnanosti a fungovania trhov práce podporou modernizácie inštitúcií trhu práce, ako sú verejné služby zamestnanosti, s cieľom zlepšiť ich schopnosť poskytovať intenzívnejšie cielené a vo vhodných prípadoch individualizované poradenstvo a pomoc pri hľadaní zamestnania a prechode do zamestnania, s osobitným zameraním na znevýhodnené skupiny, a uľahčiť mobilitu pracovníkov, a poskytovať služby týchto inštitúcií nediskriminačným spôsobom. ESF+ by mal podporovať účasť žien na trhu práce prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť okrem iného aj lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a ľahký prístup k cenovo dostupnej alebo bezplatnej kvalitnej starostlivosti o deti, starostlivosti o starých ľudí a k iným kvalitným opatrovateľským službám alebo kvalitnej podpore. Cieľom ESF+ by takisto malo byť zabezpečenie bezpečného, zdravého a lepšie prispôsobeného pracovného prostredia s cieľom reagovať na zdravotné riziká súvisiace s prácou, ako aj s meniacimi sa formami práce a na potreby starnúcej pracovnej sily. ESF+ by mal tiež podporovať opatrenia zamerané na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávania do zamestnania.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  S cieľom podporiť a uvoľniť potenciál vytvárania pracovných miest v sociálnom hospodárstve by ESF+ mal prispieť k zlepšeniu začleňovania podnikov sociálneho hospodárstva do národných plánov zamestnanosti a sociálnych inovácií, ako aj do národných programov reforiem. Vymedzenie podniku sociálneho hospodárstva by sa malo riadiť vymedzeniami použitými v právnych predpisoch členských štátov týkajúcich sa sociálneho hospodárstva a v záveroch Rady zo 7. decembra 2015 o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Z ESF+ by sa mala poskytovať podpora na zlepšenie kvality a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce, a to s cieľom uľahčiť nadobúdanie kľúčových kompetencií, najmä digitálnych zručností, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné naplnenie, ako aj na rozvoj, zamestnanosť, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. ESF+ by mal pomáhať pri dosahovaní pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave, ako aj pri prechode do zamestnania, podporovať celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť a prispievať ku konkurencieschopnosti a spoločenskej a hospodárskej inovácii tým, že bude v týchto oblastiach podporovať ľahko rozšíriteľné a udržateľné iniciatívy. To by bolo možné dosiahnuť prostredníctvom učenia sa a učňovskej prípravy na pracovisku, celoživotného poradenstva, predvídania zručností v spolupráci s priemyselnými odvetviami, aktualizovaných školiacich materiálov, prognózovania a sledovania uplatnenia absolventov, potvrdzovania výsledkov vzdelávania a uznávania kvalifikácií.
(14)  Vzhľadom na to, že ESF+ je hlavným nástrojom Únie, ktorý sa zameriava na zamestnanosť, zručnosti a sociálne začlenenie, je nevyhnutné, aby bol schopný prispievať k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti vo všetkých častiach Únie. Na tento účel by mal poskytovať podporu na zlepšenie kvality, nediskriminačného charakteru, prístupnosti, inkluzívnosti a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce, a to s cieľom uľahčiť nadobúdanie kľúčových kompetencií, najmä jazykových zručností, podnikateľských a digitálnych zručností vrátane zručností v oblasti ochrany údajov a správy informácií, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné naplnenie, ako aj na rozvoj, zamestnanosť, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. V prípade dlhodobo nezamestnaných a ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného sociálneho prostredia by sa mala venovať osobitná pozornosť posilneniu ich postavenia. ESF+ by mal pomáhať pri dosahovaní pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave, ako aj pri prechode do zamestnania a opätovnom začlenení do zamestnania, podporovať celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť všetkých a prispievať k inkluzívnosti, konkurencieschopnosti, znižovaniu horizontálnej a vertikálnej segregácie a spoločenskej a hospodárskej inovácii tým, že bude v týchto oblastiach podporovať rozšíriteľné a udržateľné iniciatívy. To by bolo možné dosiahnuť napríklad prostredníctvom investícií do odborného vzdelávania, učenia sa a učňovskej prípravy na pracovisku, najmä so zameraním na osvedčený systém duálneho vzdelávania, ktorý spája teoretické vzdelávanie s praktickým vyučovaním u zamestnávateľa, celoživotného poradenstva, predvídania zručností v spolupráci so sociálnymi partnermi, aktualizovaných školiacich materiálov, prognózovania a sledovania uplatnenia absolventov, odbornej prípravy pedagógov, podpory formálneho a neformálneho vzdelávania, potvrdzovania výsledkov vzdelávania a uznávania kvalifikácií. ESF+ by mal takisto podporovať prístup menšín k učiteľskej profesii s cieľom zlepšiť integráciu marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia, menšiny a migranti.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)  V súlade s oznámením Komisie s názvom „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť“ a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (XX/XX) o riadení energetickej únie a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (XX/XX), ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, by ESF+ mal podporovať opatrenia zahrnuté v národných plánoch členských štátov, ktorých cieľom je odstránenie energetickej chudoby a podpora energetickej efektívnosti budov v prípade ohrozených domácností vrátane tých, ktoré sú postihnuté energetickou chudobou, a prípadne v sociálnom bývaní.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 b (nové)
(14b)  Prideľovanie financovania členským štátom z ESF+ by malo byť v budúcnosti podmienené preukázaním účinného zapojenia do projektov zavádzania alebo posilňovania systému duálneho vzdelávania, ktorý spája teoretické vzdelávanie s praktickým vyučovaním u zamestnávateľa, v rámci záruky pre mladých ľudí.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Podpora z ESF+ by sa mala použiť na podporu rovnakého prístupu pre všetkých, a najmä znevýhodnených skupín, ku kvalitnému, nesegregovanému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, a to počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve cez všeobecné a odborné vzdelávanie a odbornú prípravu až po terciárnu úroveň vrátane vzdelávania a výučby dospelých, vďaka čomu by sa podporila priepustnosť medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy, predchádzalo by sa predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, zlepšila by sa zdravotná gramotnosť, posilnili by sa väzby na neformálne a informálne učenie a uľahčila by sa vzdelávacia mobilita pre všetkých. V tomto kontexte by sa mala podporovať synergia s programom Erasmus, aby sa uľahčila účasť znevýhodnených študentov na vzdelávacej mobilite.
(15)  Podpora z ESF+ by sa mala použiť na podporu rovnakého prístupu pre všetkých, a najmä znevýhodnených skupín, ku kvalitnému, nesegregovanému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, a to počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve, pričom by sa mala osobitná pozornosť venovať deťom pochádzajúcim zo znevýhodneného sociálneho prostredia, ako sú deti v inštitucionálnej starostlivosti a deti bez domova, cez všeobecné a odborné vzdelávanie a odbornú prípravu až po terciárnu úroveň a opätovné začlenenie do vzdelávacieho systému vrátane vzdelávania a výučby dospelých, vďaka čomu by sa predchádzalo prenosu chudoby z generácie na generáciu, podporila by sa priepustnosť medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy, znížilo by sa predčasné ukončovanie školskej dochádzky a sociálne vylúčenie a predchádzalo by sa im, zlepšila by sa zdravotná gramotnosť, posilnili by sa väzby na neformálne a informálne učenie a uľahčila by sa vzdelávacia mobilita pre všetkých. Tieto formy neformálneho vzdelávania by nemali nahrádzať prístup k pravidelnému vzdelávaniu, najmä k predškolskému a základnému vzdelávaniu. V tomto kontexte by sa mala vytvoriť synergia, komplementarita a politická súdržnosť s programom Erasmus s cieľom riadne a aktívne osloviť a pripraviť znevýhodnených študentov na skúsenosti s mobilitou v zahraničí a zvýšiť ich účasť na cezhraničnej vzdelávacej mobilite.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)   K dosiahnutiu cieľov stanovených v tomto nariadení prispieva podpora v rámci investičnej priority „miestny rozvoj vedený komunitou“. Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou podporované z ESF+ by mali byť inkluzívne, pokiaľ ide o znevýhodnené osoby, ktoré sa nachádzajú na danom území, a to z hľadiska riadenia miestnych akčných skupín, ako aj z hľadiska obsahu stratégie. ESF by mal byť schopný podporovať stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou v mestských a vidieckych oblastiach, ako aj integrované územné investície (IÚI).
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 b (nové)
(15b)  Pridaná hodnota politiky súdržnosti Únie spočíva najmä v prístupe založenom na miestnej územnej dimenzii, vo viacúrovňovom riadení, viacročnom plánovaní a v spoločných a merateľných cieľoch, v prístupe integrovaného rozvoja a konvergencii k európskym normám v oblasti administratívnych kapacít.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 c (nové)
(15c)  Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodová rovnosť a začlenenie rodového hľadiska boli záväznou zásadou vo všetkých fázach programovania, a to od vytvárania priorít operačných programov až po vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie, a aby sa poskytovala podpora pre kľúčové akcie pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 d (nové)
(15d)   ESF+ by mal podporovať vzdelávacie programy, ktoré dospelým s nízkou úrovňou zručností ponúkajú možnosť dosiahnuť minimálnu úroveň gramotnosti, matematickej gramotnosti a digitálnej kompetencie v súlade s odporúčaním Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých1a.
__________________
1a Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  ESF+ by mal podporovať pružné príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností pre všetkých, najmä pokiaľ ide o digitálne zručnosti a kľúčové podporné technológie, s cieľom umožniť ľuďom získať zručnosti prispôsobené digitalizácii, technologickým zmenám, inovácii a sociálnym a hospodárskym zmenám, uľahčiť prechod medzi zamestnaniami a mobilitu a podporiť najmä dospelých s nízkou kvalifikáciu a/alebo s nízkou úrovňou vzdelania v súlade s programom v oblasti zručností pre Európu.
(16)  ESF+ by mal podporovať pružné príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností pre všetkých pri zohľadnení výziev týkajúcich sa rôznych znevýhodnených skupín, a to najmä pokiaľ ide o podnikateľské a digitálne zručnosti a kľúčové podporné technológie, s cieľom umožniť ľuďom a miestnym komunitám získať zručnosti, kompetencie a znalosti prispôsobené digitalizácii, technologickým zmenám, inovácii a sociálnym a hospodárskym zmenám, ako sú zmeny spôsobené prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo, uľahčiť prechod od vzdelávania do zamestnania a mobilitu a podporiť najmä osoby s nízkou kvalifikáciu, osoby so zdravotným postihnutím a/alebo dospelých s nízkou úrovňou vzdelania v súlade s programom v oblasti zručností pre Európu, a to v koordinácii a pri zabezpečení komplementarity s programom Digitálna Európa.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Vďaka synergii s programom Európsky horizont by ESF+ mal byť schopný presadiť a rozšíriť inovačné učebné plány podporované z programu Európsky horizont s cieľom umožniť ľuďom získať zručnosti a kompetencie potrebné pre pracovné miesta v budúcnosti.
(17)  Vďaka synergii s programom Európsky horizont by ESF+ mal byť schopný presadiť a rozšíriť inovačné učebné plány podporované z programu Európsky horizont s cieľom umožniť ľuďom získať zručnosti a kompetencie potrebné pre ich osobný a odborný rozvoj a pre pracovné miesta v budúcnosti a riešiť súčasné a budúce spoločenské výzvy. Komisia by mala zabezpečiť synergie medzi zložkou Zdravie a programom Európsky horizont s cieľom podporiť výsledky dosiahnuté v oblasti ochrany zdravia a prevencie chorôb.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)   Synergiou s programom Práva a hodnoty by sa malo zabezpečiť, aby bolo prostredníctvom ESF+ možné začleňovať a rozšíriť akcie na predchádzanie diskriminácii, rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu, islamofóbii a iným formám intolerancie a na boj proti nim, ako aj venovať osobitné akcie prevencii nenávisti, segregácie a stigmatizácie vrátane šikanovania, obťažovania a netolerantného zaobchádzania.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 b (nové)
(17b)   Synergie vytvorené vďaka Európskej územnej spolupráci na regionálnej a cezhraničnej úrovni viedli aj k projektom spolupráce zameraným na zlepšenie zamestnanosti, začleňovanie najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, demografické výzvy, zdravie a vzdelávanie, a to nielen v Únii, ale aj s krajinami v predvstupovej fáze a so susednými krajinami, v ktorých európska spolupráca je pridanou hodnotou. ESF+ by mal zlepšiť financovanie projektov tohto typu a zabezpečiť prenos znalostí medzi nimi a legislatívnym postupom s cieľom zlepšiť európsky regulačný rámec a podporovať vzájomnú výmenu osvedčených postupov medzi územiami Únie.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Z ESF+ by sa mali podporovať snahy členských štátov v boji proti chudobe s cieľom nájsť východisko z bludného kruhu znevýhodnenia pre všetky generácie a podporovať sociálne začlenenie prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí pre všetkých, bojovať proti diskriminácii a riešiť nerovnosti v oblasti zdravia. To zahŕňa mobilizáciu celej škály politík zameraných na najviac znevýhodnené osoby bez ohľadu na ich vek vrátane detí, marginalizovaných komunít, akými sú Rómovia, a chudobných pracujúcich. ESF+ by mal podporovať aktívne začlenenie osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, s cieľom zabezpečiť ich sociálno-ekonomickú integráciu. Finančné prostriedky z ESF+ by sa takisto mali využívať na zlepšenie včasného a rovnakého prístupu k cenovo dostupným, udržateľným a vysokokvalitným službám, ako zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť, a to najmä k rodinným a komunitným službám starostlivosti. ESF+ by mal prispieť k modernizácii systémov sociálnej ochrany, a to najmä s cieľom podporovať ich dostupnosť.
(18)  Z ESF+ by sa mali podporovať snahy členských štátov na všetkých úrovniach verejnej správy, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, o odstránenie chudoby vrátane energetickej chudoby, ako sa uvádza v novo schválených pravidlách o riadení energetickej únie [doplňte číslo nariadenia po jeho uverejnení], s cieľom nájsť východisko z bludného kruhu znevýhodnenia pre všetky generácie a podporovať sociálne začlenenie prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí pre všetkých, odstránenia prekážok, boja proti diskriminácii a riešenia sociálnej nerovnosti a nerovnosti v oblasti zdravia. To zahŕňa okrem iného mobilizáciu celej škály proaktívnych a reaktívnych politík a stratégií zameraných na najviac znevýhodnené osoby bez ohľadu na ich vek vrátane detí, marginalizovaných komunít, akými sú Rómovia, osôb so zdravotným postihnutím, osôb bez domova, štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov a chudobných pracujúcich. ESF+ by mal podporovať aktívne začlenenie osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, s cieľom zabezpečiť ich sociálno-ekonomickú integráciu, a to aj prostredníctvom cielenej podpory sociálneho hospodárstva. Členské štáty by mali podporovať akcie ESF+, ktoré dopĺňajú vnútroštátne opatrenia v súlade s odporúčaním Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce1a vrátane opatrení týkajúcich sa primeranej podpory príjmu. Finančné prostriedky z ESF+ by sa takisto mali využívať na zlepšenie včasného a rovnakého prístupu k cenovo dostupným, udržateľným a vysokokvalitným službám, ako je zdravotná starostlivosť orientovaná na človeka, súvisiaca starostlivosť a dlhodobá starostlivosť, a to najmä k službám rodinnej a komunitnej starostlivosti a službám, ktoré usmerňujú prístup k primeranému, sociálnemu a cenovo dostupnému bývaniu. Zahŕňa to služby v oblasti podpory zdravia a prevencie chorôb v rámci služieb primárnej zdravotnej starostlivosti. ESF+ by mal prispieť k modernizácii systémov sociálnej ochrany, a to najmä s cieľom podporovať ich dostupnosť, inkluzívnosť a účinnosť pri reagovaní na meniace sa skutočnosti sveta práce. ESF+ by mal riešiť aj chudobu na vidieku vyplývajúcu z osobitných nevýhod vidieckych oblastí, ako sú nepriaznivá demografická situácia, slabý trh práce, obmedzený prístup k službám vzdelávania a odbornej prípravy alebo k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám.
______________
1a Odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11).
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  ESF+ by mal prispieť k zníženiu chudoby podporou vnútroštátnych schém, ktorých cieľom je zmierniť potravinovú a materiálnu depriváciu a podporiť sociálnu integráciu osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a najodkázanejších osôb. Vzhľadom na to, že na úrovni Únie sú najmenej 4 % zdrojov zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu určené na podporu najodkázanejších osôb, členské štáty by mali prideliť najmenej % vnútroštátnych zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na riešenie foriem extrémnej chudoby s najväčším vplyvom na sociálne vylúčenie, ako je bezdomovectvo, chudoba detí a potravinová deprivácia. Z dôvodu povahy operácií a typu koncových príjemcov je nevyhnutné, aby sa na podporu určenú na riešenie materiálnej deprivácie najodkázanejších osôb uplatňovali jednoduchšie pravidlá.
(19)  ESF+ by mal prispieť k odstráneniu chudoby podporou vnútroštátnych schém, ktorých cieľom je zmierniť potravinovú a materiálnu depriváciu a podporiť sociálnu integráciu osôb trpiacich alebo ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a najodkázanejších osôb. Členské štáty by mali vyčleniť najmenej 3 % svojich vnútroštátnych zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na boj proti formám extrémnej chudoby s najväčším vplyvom na sociálne vylúčenie, ako je bezdomovectvo, chudoba detí, chudoba v starobe a potravinová deprivácia. Z dôvodu povahy operácií a typu koncových príjemcov je nevyhnutné, aby sa na podporu určenú na riešenie materiálnej deprivácie najodkázanejších osôb uplatňovali čo najjednoduchšie pravidlá.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)   Cieľom ESF+ by malo byť riešenie chudoby medzi staršími ženami v celej Únii s prihliadnutím na to, že rodový rozdiel v starobných dôchodkoch, ktorý dosahuje 40 %, predstavuje bezprostredné riziko zhoršenia úrovne chudoby starších žien, predovšetkým tých, ktoré žijú bez partnera, čím sa nadviaže na záväzky prijaté v záveroch Rady v roku 2015 s názvom „Rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch“1a. Chudobu starších žien taktiež zhoršujú zvyšujúce sa výdavky z vlastného vrecka na zdravotnú starostlivosť a lieky, ktoré musia znášať starší pacienti, a to najmä ženy, ktoré trávia väčšiu časť svojho života v zlom zdravotnom stave než muži, väčšinou z dôvodu dlhšej strednej dĺžky života.
_________________
1a http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9302-2015-INIT/sk/pdf.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 b (nové)
(19b)  S cieľom odstrániť chudobu a zabezpečiť väčšie sociálne začlenenie by ESF+ mal podporovať aktívnu účasť špecializovaných mimovládnych organizácií a organizácií zastupujúcich ľudí žijúcich v chudobe, a to tak na príprave, ako aj na vykonávaní programov určených na tento účel.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu zintenzívniť snahy v oblasti riadenia migračných tokov v Únii ako celku a zabezpečiť koherentnú, silnú a dôslednú podporu solidarity a snáh o zdieľanie zodpovednosti by sa z ESF+ mali poskytovať prostriedky na podporu sociálno-ekonomickej integrácie príslušníkov tretích krajín, ktoré budú doplnkom k akciám financovaným z Fondu pre azyl a migráciu.
(20)  Vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu zintenzívniť snahy v oblasti riadenia migračných tokov v Únii ako celku a zabezpečiť koherentnú, silnú a dôslednú podporu solidarity a snáh o spravodlivé zdieľanie zodpovednosti by sa z ESF+ mala poskytovať podpora na sociálno-ekonomickú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov, čo môže zahŕňať iniciatívy na miestnej úrovni, ktoré budú doplnkom k akciám financovaným z Fondu pre azyl a migráciu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a tých fondov, ktoré môžu mať pozitívny účinok na začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20 a (nové)
(20a)   Orgány členských štátov zodpovedné za plánovanie a implementáciu ESF+ by mali koordinovať svoju činnosť s orgánmi, ktoré členské štáty určili na riadenie intervencií z Fondu pre azyl a migráciu na podporu čo najlepšej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín na všetkých úrovniach prostredníctvom stratégií, ktoré vykonávajú najmä miestne a regionálne orgány a mimovládne organizácie, a prostredníctvom najvhodnejších opatrení prispôsobených osobitnej situácii štátnych príslušníkov tretích krajín. Rozsah integračných opatrení by sa mal zamerať na štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v členskom štáte, prípadne na tých, u ktorých bol začatý postup na účely získania zákonného pobytu v členskom štáte, a to vrátane osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Z ESF+ by sa mali podporovať reformy politiky a systémové reformy v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a vzdelávania a odbornej prípravy. S cieľom posilniť zosúladenie s európskym semestrom by členské štáty mali prideliť primeranú sumu zo svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na implementáciu príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa štrukturálnych výziev, ktoré je vhodné riešiť pomocou viacročných investícií spadajúcich do rozsahu pôsobnosti ESF+. Komisia a členské štáty by mali zaručiť súlad, koordináciu a komplementaritu medzi zložkou podliehajúcou zdieľanému riadeniu a zložkou Zdravie v rámci ESF+ a Programom na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory. Komisia a členské štáty by mali vo všetkých fázach procesu najmä zabezpečiť účinnú koordináciu s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, koherentnosť, komplementaritu a synergiu medzi zdrojmi financovania vrátane súvisiacej technickej pomoci.
(21)  Z ESF+ by sa mali podporovať reformy politiky a systémové reformy v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, odstránenia chudoby, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a vzdelávania a odbornej prípravy. S cieľom posilniť zosúladenie s európskym semestrom by členské štáty mali prideliť primeranú sumu zo svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na implementáciu príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa štrukturálnych výziev, ktoré je vhodné riešiť pomocou viacročných investícií spadajúcich do rozsahu pôsobnosti ESF+. Komisia a členské štáty by mali zapojiť miestne a regionálne orgány s cieľom zaručiť súlad, koordináciu a komplementaritu medzi zložkou podliehajúcou zdieľanému riadeniu a zložkou Zdravie v rámci ESF+ a Programom na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory. Komisia a členské štáty by mali vo všetkých fázach procesu najmä zabezpečiť účinnú koordináciu s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, koherentnosť, komplementaritu a synergiu medzi zdrojmi financovania vrátane súvisiacej technickej pomoci s prihliadnutím na zásady a práva stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv, sociálny prehľad v rámci európskeho semestra, program MOP v oblasti dôstojnej práce a regionálne špecifiká, čím sa prispeje k cieľom Únie stanoveným v článku 174 ZFEÚ, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)  Vzhľadom na rozdielnu úroveň rozvoja v regiónoch a odlišnú sociálnu situáciu v Únii by miera flexibility ESF+ mala byť dostatočná na zohľadnenie regionálnych a územných špecifík.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Aby sa zabezpečilo, že sociálny rozmer Európy vymedzený v Európskom pilieri sociálnych práv sa náležite presadzuje a že aspoň minimálna suma zdrojov sa zacieli na tie najodkázanejšie osoby, členské štáty by mali na podporu sociálneho začlenenia vyčleniť najmenej 25 % svojich vnútroštátnych prostriedkov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu.
(22)  Aby sa zabezpečilo, že sociálny rozmer Európy vymedzený v Európskom pilieri sociálnych práv sa náležite presadzuje a že aspoň minimálna suma zdrojov sa zacieli na tie najodkázanejšie osoby, členské štáty by mali na podporu sociálneho začlenenia a odstránenie chudoby vyčleniť najmenej 27 % svojich vnútroštátnych prostriedkov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu. Tento percentuálny podiel by mal dopĺňať vnútroštátne zdroje na riešenie extrémnej chudoby.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22 a (nové)
(22a)  Všetky členské štáty ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý je štandardom pri podpore a ochrane práv dieťaťa. Podpora práv detí je výslovným cieľom politík Únie (článok 3 Lisabonskej zmluvy) a v charte sa vyžaduje, aby najlepšie záujmy dieťaťa zohrávali prvoradú úlohu vo všetkých opatreniach Únie. Únia a členské štáty by mali vhodným spôsobom využiť ESF+ s cieľom nájsť východisko z bludného kruhu znevýhodnenia pre deti žijúce v chudobe a sociálnom vylúčení, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie o investovaní do detí z roku 2013. ESF+ by mal podporovať opatrenia na podporu účinných intervencií, ktoré prispievajú k uplatňovaniu práv detí.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22 b (nové)
(22b)  Vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú mieru chudoby detí a sociálneho vylúčenia detí v Únii (26,4 % v roku 2017) a Európsky pilier sociálnych práv, v ktorom sa uvádza, že deti majú právo na ochranu proti chudobe a deti zo znevýhodneného prostredia majú právo na osobitné opatrenia na podporu rovnosti príležitostí by členské štáty mali vyčleniť aspoň 5 % prostriedkov z ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na európsku záruku pre deti s cieľom prispieť k rovnakému prístupu detí k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej detskej starostlivosti, slušnému bývaniu a primeranej výžive s cieľom odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie detí. Investovanie do detí v ranom veku prináša značný osoh týmto deťom a spoločnosti ako celku a je rozhodujúce pre nájdenie východiska z bludného kruhu znevýhodnenia v prvých rokoch. Podpora detí v rozvoji zručností a schopností im umožňuje rozvíjať ich plný potenciál, prináša im najlepšie výsledky v oblasti vzdelávania a zdravia a pomáha im stať sa aktívnymi členmi spoločnosti a zvyšovať ich šance ako mladých ľudí na trhu práce.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Vzhľadom na pretrvávajúce vysoké úrovne nezamestnanosti a neaktivity vo viacerých členských štátoch a regiónoch, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy, je nevyhnutné, aby uvedené členské štáty aj naďalej investovali dostatočné zdroje zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu do akcií na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to aj prostredníctvom vykonávania systémov záruk pre mladých ľudí. V nadväznosti na akcie, ktoré boli v programovom období 2014 – 2020 podporené z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a zamerané na jednotlivé osoby, by členské štáty mali ďalej podporovať spôsoby opätovného začleňovania do zamestnania a vzdelávania a informačné opatrenia zamerané na mladých ľudí tým, že sa budú v náležitých prípadoch prioritne zaoberať situáciou dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych a znevýhodnených mladých ľudí, a to aj prostredníctvom práce s mládežou. Členské štáty by takisto mali investovať do opatrení zameraných na uľahčenie prechodu zo školy do zamestnania, ako aj na reformy a prispôsobenie služieb zamestnanosti s cieľom poskytovať mladým ľuďom individualizovanú podporu. Dotknuté členské štáty by preto mali vyčleniť aspoň 10 % svojich vnútroštátnych zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
(23)  Vzhľadom na pretrvávajúce vysoké úrovne nezamestnanosti a neaktivity vo viacerých členských štátoch a regiónoch, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), pričom tieto úrovne sú ešte vyššie v prípade mladých ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného sociálneho prostredia, je nevyhnutné, aby členské štáty aj naďalej investovali primerané zdroje zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu do akcií na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to najmä prostredníctvom vykonávania systémov záruk pre mladých ľudí. V nadväznosti na akcie, ktoré boli v programovom období 2014 – 2020 podporené z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a zamerané na jednotlivé osoby, by členské štáty mali ďalej podporovať spôsoby opätovného začleňovania do kvalitného zamestnania a vzdelávania a účinné informačné opatrenia zamerané na mladých ľudí tým, že sa budú v náležitých prípadoch prioritne zaoberať situáciou dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych a znevýhodnených mladých ľudí, mladých ľudí, ktorých je najťažšie osloviť, a mladých ľudí v zraniteľnom postavení, a to aj prostredníctvom práce s mládežou. Členské štáty by takisto mali investovať do opatrení zameraných na uľahčenie prechodu zo školy do zamestnania, na reformy a prispôsobenie služieb zamestnanosti s cieľom poskytovať mladým ľuďom individualizovanú podporu a na poskytovanie svojich služieb bez akejkoľvek diskriminácie. Členské štáty by mali vyčleniť aspoň 3 % svojich vnútroštátnych zdrojov zo zložky ESF+ na podporu politík v oblasti zamestnateľnosti mladých ľudí, nepretržitého vzdelávania, kvalitných pracovných miest, učňovského vzdelávania a stáží. Členské štáty s mierou NEET nad priemerom Únie alebo vyššou než 15 % by mali na vhodnej územnej úrovni vyčleniť aspoň 15 % svojich vnútroštátnych zdrojov z ESF+ na podporu politík v tejto oblasti.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 a (nové)
(23a)  Dochádza k nárastu rozdielov na nižšej ako regionálnej úrovni, a to aj v najprosperujúcejších regiónoch, v ktorých existujú chudobné oblasti.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 b (nové)
(23b)   Vzhľadom na rozšírenie rozsahu pôsobnosti ESF + by dodatočné úlohy mali byť spojené so zvýšeným rozpočtom s cieľom splniť ciele programu. Viac finančných prostriedkov je potrebných na boj proti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí, chudobe a na podporu profesionálneho rozvoja a odbornej prípravy, najmä na digitálnom pracovisku, v súlade so zásadami stanovenými v Európskom pilieri sociálnych práv.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 c (nové)
(23c)  Sieť EURES by sa mala posilniť z dlhodobého hľadiska, najmä prostredníctvom komplexného rozvoja internetovej platformy a aktívneho zapojenia členských štátov. Členské štáty by mali využívať tento existujúci model účinnejšie a uverejňovať v systéme EURES všetky voľné pracovné miesta.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Členské štáty by mali zabezpečiť koordináciu a komplementaritu medzi akciami podporovanými z týchto fondov.
(24)  Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť koordináciu a komplementaritu a využívať synergie medzi akciami podporovanými z ESF+ a inými programami a nástrojmi Únie, ako sú Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky námorný a rybársky fond, Erasmus, Fond pre azyl a migráciu, Európsky horizont, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, program Digitálna Európa, Program InvestEU, Kreatívna Európa alebo Európsky zbor solidarity.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  V súlade s článkom 349 ZFEÚ a článkom 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994 sú najvzdialenejšie regióny a severné riedko osídlené regióny oprávnené na osobitné opatrenia v rámci spoločných politík a programov EÚ. Tieto regióny potrebujú osobitnú podporu z dôvodu trvalých znevýhodnení.
(25)  V súlade s článkami 349 a 174 ZFEÚ a článkom 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994 sú najvzdialenejšie regióny, severné riedko osídlené regióny a ostrovy oprávnené na osobitné opatrenia v rámci spoločných politík a programov EÚ. Keďže sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými podmienkami, tieto regióny potrebujú osobitnú podporu.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25 a (nové)
(25a)  V súlade s článkom 174 ZFEÚ by členské štáty a Komisia mali zabezpečiť, aby ESF + prispieval k rozvoju a vykonávaniu osobitných politík na riešenie obmedzení a ťažkostí regiónov, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené demografickými podmienkami, ako sú vyľudnené regióny a riedko osídlené regióny.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26
(26)  Efektívne a účinné vykonávanie akcií podporovaných z ESF+ závisí od dobrej správy a partnerstva medzi všetkými aktérmi na príslušných územných úrovniach a sociálno-ekonomickými aktérmi, najmä sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou. Preto je dôležité, aby členské štáty podnecovali účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na implementácii ESF+ v rámci zdieľaného riadenia.
(26)  Efektívne a účinné vykonávanie akcií podporovaných z ESF+ závisí od dobrej správy a partnerstva medzi inštitúciami Únie a miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a sociálno-ekonomickými aktérmi, najmä sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou. Preto je dôležité, aby členské štáty v partnerstve s regionálnymi a miestnymi orgánmi zabezpečili zmysluplnú účasť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, orgánov pre rovnosť, národných inštitúcií pre ľudské práva a ďalších príslušných alebo zastupiteľských organizácií na programovaní a vykonávaní ESF+ od vytvárania priorít operačných programov po vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie výsledkov a vplyvu v súlade s európskym kódexom správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov stanoveným delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 240/20141a. Okrem toho pre zaručenie nediskriminácie a rovnakých príležitostí by do každej fázy mali byť zapojené aj orgány pre rovnosť a národné inštitúcie pre ľudské práva.
____________
1a Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26 a (nové)
(26a)  Dobrá správa a partnerstvo medzi riadiacimi orgánmi a partnermi si vyžadujú účinné a efektívne využívanie budovania kapacít pre zainteresované strany, ktorým by členské štáty mali prideliť primerané množstvo zdrojov z ESF+. Keďže investície do inštitucionálnej kapacity a efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni na účely reforiem, lepšej regulácie a dobrej správy už nie sú zahrnuté do operačného cieľa ESF+ v rámci zdieľaného riadenia, ale boli zahrnuté do programu na podporu štrukturálnych reforiem, je potrebné, aby Komisia a členské štáty zabezpečili účinnú koordináciu medzi týmito dvoma nástrojmi.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  Podpora sociálnych inovácií má zásadný význam, ak chceme zlepšiť schopnosť politík reagovať na sociálne zmeny a podnietiť a podporiť inovačné riešenia. Na účely zlepšenia efektívnosti politík je rozhodujúce najmä testovanie a hodnotenie inovačných riešení predtým, než sa začnú využívať vo väčšej miere, čím je opodstatnená ich osobitná podpora z ESF+.
(27)  Podpora sociálnych inovácií a sociálneho hospodárstva má zásadný význam, ak chceme zlepšiť schopnosť politík reagovať na sociálne zmeny a podnietiť a podporiť inovačné riešenia, a to aj na miestnej úrovni. Na účely zlepšenia efektívnosti politík je rozhodujúce najmä testovanie a hodnotenie inovačných riešení pred tým, než sa začnú využívať vo väčšej miere, čím je opodstatnená ich osobitná podpora z ESF+.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27 a (nové)
(27a)  ESF+ by s cieľom plne využiť potenciál medziodvetvovej spolupráce a zlepšiť synergie a súdržnosť s inými oblasťami politiky na dosiahnutie svojich všeobecných cieľov mal podporovať inovačné činnosti, ktoré využívajú šport, fyzickú aktivitu a kultúru na podporu sociálneho začlenenia, boj proti nezamestnanosť mladých ľudí, najmä v prípade znevýhodnených skupín, zlepšenie sociálneho začlenenia marginalizovaných skupín a na podporu dobrého zdravia a prevenciu chorôb.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby ESF+ prispieval k podpore rovnosti medzi ženami a mužmi v súlade s článkom 8 ZFEÚ v záujme podpory rovnosti zaobchádzania a rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach vrátane účasti na trhu práce, podmienok zamestnávania a kariérneho rastu. Takisto by mali zabezpečiť, aby ESF+ slúžil na podporu rovnakých príležitostí pre všetkých bez diskriminácie v súlade s článkom 10 ZFEÚ a podporoval začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými a prispieval k vykonávaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tieto zásady by sa mali včas a jednotne zohľadňovať vo všetkých aspektoch a vo všetkých etapách prípravy, monitorovania, vykonávania a hodnotenia programov a súčasne by sa malo zabezpečiť, aby sa vykonávali osobitné činnosti na podporu rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí. ESF+ by mal takisto slúžiť na podporu prechodu z opatrovateľských zariadení (rezidenčná/ústavná starostlivosť) do rodinnej a komunitnej starostlivosti, najmä v prípade osôb, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii. Z ESF+ by sa nemali podporovať žiadne akcie, ktoré prispievajú k segregácii alebo sociálnemu vylúčeniu. V nariadení (EÚ) […] [budúce VN] sa uvádza, že pravidlá oprávnenosti výdavkov sa majú stanoviť na vnútroštátnej úrovni s určitými výnimkami, v súvislosti s ktorými je potrebné zaviesť osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu.
(28)  Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby ESF+ prispieval k podpore rovnosti medzi ženami a mužmi v súlade s článkom 8 ZFEÚ v záujme podpory rovnosti zaobchádzania a rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach vrátane účasti na trhu práce, podmienok zamestnávania a kariérneho rastu. Rodové aspekty by sa mali zohľadňovať vo všetkých vykonávaných programoch, a to počas ich prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia. ESF+ by okrem toho mal byť najmä v súlade s článkom 21 charty, v ktorom sa stanovuje, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie; okrem toho by mala byť zakázaná aj akákoľvek diskriminácia na základe pohlavných znakov alebo rodovej identity a z dôvodu štátnej príslušnosti. Členské štáty a Komisia by takisto mali zabezpečiť, aby ESF+ podporoval začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na základe rovnosti s ostatnými a prispieval k vykonávaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide okrem iného o vzdelávanie, prácu, zamestnanie a univerzálnu prístupnosť. Tieto zásady by sa mali včas a jednotne zohľadňovať vo všetkých aspektoch a vo všetkých etapách prípravy, monitorovania, vykonávania a hodnotenia programov a súčasne by sa malo zabezpečiť, aby sa vykonávali osobitné činnosti na podporu rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí. ESF+ by mal takisto slúžiť na podporu prechodu z ústavnej starostlivosti do rodinnej a komunitnej starostlivosti, najmä v prípade osôb, ktoré čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii. Z ESF+ by sa nemali podporovať žiadne akcie, ktoré prispievajú k segregácii alebo sociálnemu vylúčeniu. V nariadení (EÚ) […] [budúce VN] sa uvádza, že pravidlá oprávnenosti výdavkov majú byť v súlade s chartou a majú sa stanoviť na vnútroštátnej úrovni s určitými výnimkami, v súvislosti s ktorými je potrebné zaviesť osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28 a (nové)
(28a)   Používanie regionálnych ukazovateľov by sa malo zvážiť s cieľom umožniť lepšie zohľadnenie rozdielov na nižšej ako regionálnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28 b (nové)
(28b)   ESF+ by mal podporovať štúdium jazykov na podporu vzájomného porozumenia a na budovanie inkluzívnej spoločnosti, a to aj prostredníctvom širšieho prijímania súboru nástrojov na podporu jazykov pre utečencov, ktorý vypracovala Rada Európy, členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29
(29)  Aby sa znížila administratívna záťaž súvisiaca so zberom údajov, členské štáty by v prípade, že sú také údaje k dispozícii v registroch, mali riadiacim orgánom umožniť, aby údaje zbierali z registrov.
(29)  Aby sa znížila administratívna záťaž súvisiaca so zberom údajov, členské štáty by v prípade, že sú také údaje – prípadne rozčlenené podľa pohlavia – k dispozícii v registroch, mali riadiacim orgánom umožniť, aby údaje zbierali z registrov pri dodržiavaní ochrany osobných údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/6791a. Odporúča sa stimulovať pokračovanie elektronického prenosu údajov, pretože to pomáha znižovať administratívnu záťaž.
__________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31
(31)  Sociálne experimentovanie predstavuje testovanie projektov v malom rozsahu, ktoré umožňuje zhromažďovanie dôkazov o realizovateľnosti sociálnych inovácií. Malo by sa umožniť, aby sa realizovateľné nápady uplatňovali v širšom rozsahu alebo v iných kontextoch s finančnou podporou z ESF+, ako aj z ďalších zdrojov.
(31)  Sociálne experimentovanie predstavuje testovanie projektov v malom rozsahu, ktoré umožňuje zhromažďovanie dôkazov o realizovateľnosti sociálnych inovácií. Malo by sa umožniť a povzbudzovať, aby sa nápady testovali na miestnej úrovni a aby sa tie nápady, ktoré sú realizovateľné, uplatňovali – v náležitých prípadoch – v širšom rozsahu alebo sa preniesli do iných kontextov v rôznych regiónoch alebo členských štátoch s finančnou podporou z ESF+ alebo v kombinácii s ďalšími zdrojmi.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 32
(32)  V súvislosti s ESF+ sa zavádzajú ustanovenia na dosiahnutie slobody pohybu pracovníkov na nediskriminačnom základe prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce medzi ústrednými službami zamestnanosti členských štátov navzájom, ako aj s Komisiou. Európska sieť služieb zamestnanosti by mala podporovať lepšie fungovanie trhov práce uľahčovaním cezhraničnej mobility pracovníkov a väčšou transparentnosťou informácií na trhoch práce. Do rozsahu ESF+ patrí takisto rozvoj a podpora cielených programov mobility v záujme zaplnenia medzier tam, kde boli na trhu práce identifikované nedostatky.
(32)  V súvislosti s ESF+ sa zavádzajú ustanovenia na dosiahnutie slobody pohybu pracovníkov na nediskriminačnom základe prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti členských štátov, Komisiou a sociálnymi partnermi. Európska sieť služieb zamestnanosti so zapojením sociálnych partnerov by mala podporovať lepšie fungovanie trhov práce uľahčovaním cezhraničnej mobility pracovníkov a väčšou transparentnosťou informácií na trhoch práce. Do rozsahu ESF+ patrí takisto rozvoj a podpora cielených programov mobility v záujme zaplnenia medzier tam, kde boli na trhu práce identifikované nedostatky. ESF+ sa vzťahuje na cezhraničné partnerstvá medzi regionálnymi verejnými službami zamestnanosti a sociálnymi partnermi a ich činnosťami na podporu mobility, ako aj transparentnosti a integrácie cezhraničných trhov práce prostredníctvom informácií, poradenstva a umiestňovania. V mnohých pohraničných regiónoch zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji skutočného európskeho trhu práce.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33
(33)  Nedostatočný prístup mikropodnikov, subjektov sociálneho hospodárstva a sociálnych podnikov k finančným prostriedkom je jednou z hlavných prekážok zriaďovania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce. V nariadení o ESF+ sa zavádzajú ustanovenia s cieľom vytvoriť trhový ekosystém na zvýšenie ponuky a zlepšenie prístupu k financovaniu pre sociálne podniky, ako aj na uspokojenie dopytu zo strany tých, ktorí to najviac potrebujú, a najmä nezamestnaných, ženy a zraniteľných ľudí, ktorí by chceli založiť alebo rozvíjať mikropodnik. Na tento cieľ sa zamerajú aj finančné nástroje a rozpočtová záruka v rámci zložky fondu InvestEU týkajúcej sa sociálnych investícií a zručností.
(33)  Nedostatočný prístup mikropodnikov, sociálneho hospodárstva a podnikov sociálneho hospodárstva k finančným prostriedkom je jednou z hlavných prekážok zriaďovania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce. V nariadení o ESF+ sa zavádzajú ustanovenia s cieľom vytvoriť trhový ekosystém na zvýšenie ponuky a zlepšenie prístupu k financovaniu a podporným službám pre podniky sociálneho hospodárstva, a to aj v kultúrnom a kreatívnom priemysle, ako aj na uspokojenie dopytu zo strany tých, ktorí to najviac potrebujú, a najmä nezamestnaných, žien a znevýhodnených skupín, ktorí by chceli založiť alebo rozvíjať mikropodnik. Na tento cieľ sa zamerajú aj finančné nástroje a rozpočtová záruka v rámci zložky fondu InvestEU týkajúcej sa sociálnych investícií a zručností.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33 a (nové)
(33a)  Komisia by mala na úrovni Únie zaviesť „európsku značku sociálneho hospodárstva“ pre sociálne a solidárne podniky na základe jasných kritérií určených na zvýraznenie osobitných charakteristík týchto podnikov a ich sociálneho vplyvu, zvýšenie ich viditeľnosti, vytvorenie stimulov pre investície, uľahčenie prístupu k financovaniu a jednotnému trhu pre tých, ktorí sú ochotní rozšíriť svoju činnosť vnútroštátne alebo do iných členských štátov, a to spôsobom, ktorý je v súlade s rôznymi právnymi formami a rámcami v tomto odvetví a v členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 34
(34)  Účastníci trhu zaoberajúci sa sociálnymi investíciami vrátane filantropov môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní viacerých cieľov ESF+, keďže ponúkajú financovanie, ako aj inovatívne a doplnkové prístupy k boju proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, znižovaniu nezamestnanosti a dosahovaniu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Filantropi, ako napríklad nadácie a darcovia, by sa preto mali vo vhodných prípadoch zapájať do akcií v rámci ESF+, a to najmä tých, ktorých cieľom je vytvoriť trhový ekosystém sociálnych investícií.
(34)  Účastníci trhu zaoberajúci sa sociálnymi investíciami vrátane filantropov môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní viacerých cieľov ESF+, keďže ponúkajú financovanie, ako aj inovatívne a doplnkové prístupy k boju proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, znižovaniu nezamestnanosti a dosahovaniu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Filantropi, ako napríklad nadácie a darcovia, by sa preto mali vo vhodných prípadoch, a pokiaľ ich politické alebo sociálne programy nie sú v rozpore s ideálmi Únie, zapájať do akcií v rámci ESF+, a to najmä tých, ktorých cieľom je vytvoriť trhový ekosystém sociálnych investícií.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 34 a (nové)
(34a)  Nadnárodná spolupráca má značnú pridanú hodnotu, a preto by mala byť podporovaná všetkými členskými štátmi s výnimkou riadne odôvodnených prípadov, pričom sa zohľadní zásada proporcionality. Je tiež potrebné posilniť úlohu Komisie pri uľahčovaní výmeny skúseností a koordinácii vykonávania príslušných iniciatív.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 35 a (nové)
(35a)   Komisia by mala zvýšiť účasť členských štátov a nedostatočne zastúpených organizácií tým, že čo najviac odstráni prekážky účasti vrátane administratívnej záťaže plynúcej z podávania žiadostí o financovanie a zo získavania financovania.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 35 b (nové)
(35b)   Jedným z hlavných cieľov Únie je posilnenie zdravotných systémov formou podpory digitálnej transformácie zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o pacientov a rozvojom udržateľného systému zdravotných informácií, ako aj podporou národných reforiem tak, aby sa zdravotné systémy stali efektívnejšími, prístupnejšími a odolnejšími.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 36
(36)  To, že budú ľudia dlhšie zdraví a aktívni a budú sa môcť aktívne podieľať na starostlivosti o svoje zdravie, bude mať celkovo pozitívne účinky na zdravie vrátane nerovností v oblasti zdravia, kvality života, produktivity, konkurencieschopnosti a inkluzívnosti, pričom sa zníži tlak na rozpočty členských štátov. Komisia je odhodlaná pomáhať členským štátom pri dosahovaní ich cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľa 3 „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“.17
(36)  Na splnenie požiadaviek stanovených v článku 168 ZFEÚ je potrebné nepretržité úsilie. To, že budú všetci ľudia zdraví a aktívni nediskriminačným spôsobom a budú sa môcť aktívne podieľať na starostlivosti o svoje zdravie, bude mať celkovo pozitívne účinky na zdravie vrátane nerovností v oblasti zdravia, kvality života, produktivity, konkurencieschopnosti a inkluzívnosti, pričom sa zníži tlak na rozpočty členských štátov. Podpora inovácií vrátane sociálnych inovácií, ktoré majú vplyv na zdravie, a ich uznávanie pomáhajú pri riešení výzvy udržateľnosti v sektore zdravotníctva v súvislosti s riešením problémov demografickej zmeny. Činnosti zamerané na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia sú navyše dôležité na účely dosahovania „inkluzívneho rastu“. Komisia je odhodlaná pomáhať členským štátom pri dosahovaní ich cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľa 3 „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“.17
_________________
_________________
17 COM(2016)0739.
17 COM(2016)0739.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 36 a (nové)
(36a)  Podľa vymedzenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je zdravie „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen neprítomnosť choroby alebo invalidity“. V záujme zlepšenia zdravia obyvateľstva Únie je dôležité nesústrediť sa len na fyzické zdravie a sociálny blahobyt. Podľa WHO problémy s duševným zdravím majú takmer 40 % podiel na rokoch prežitých s postihnutím. Problémy s duševným zdravím sa taktiež vyznačujú širokým rozsahom, dlhým trvaním a sú zdrojom diskriminácie a výrazne prispievajú k nerovnosti v oblasti zdravia. Hospodárska kríza navyše ovplyvňuje faktory, ktoré sú určujúce pre duševné zdravie, pretože sa oslabujú ochranné faktory a zvyšujú rizikové faktory.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 37
(37)  Postupy prijímania rozhodnutí na účely plánovania a riadenia inovatívnych, efektívnych a odolných systémov zdravotnej starostlivosti, podpory nástrojov na zabezpečenie univerzálneho prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a dobrovoľného uplatňovania najlepších postupov v širšom meradle by sa mali opierať o dôkazy, ako aj spoločné hodnoty a zásady v systémoch zdravotnej starostlivosti Európskej únie, ktoré boli vymedzené v záveroch Rady z 2. júna 2006.
(37)  Postupy prijímania rozhodnutí na účely plánovania a riadenia inovatívnych, efektívnych a odolných systémov zdravotnej starostlivosti, podpory nástrojov na zabezpečenie univerzálneho prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti orientovanej na človeka a k súvisiacej starostlivosti a dobrovoľného uplatňovania najlepších postupov v širšom meradle by sa mali opierať o dôkazy, ako aj spoločné hodnoty a zásady v systémoch zdravotnej starostlivosti Európskej únie, ktoré boli vymedzené v záveroch Rady z 2. júna 2006. Zahŕňa to služby v oblasti podpory zdravia a prevencie chorôb v rámci primárnych služieb zdravotnej starostlivosti.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 37 a (nové)
(37a)  Predchádzajúce akčné programy Únie v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) a v oblasti zdravia (2008 – 2013 a 2014 – 2020) prijaté rozhodnutiami Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES1a a 1350/2007/ES1b, a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/20141c(„predchádzajúce programy v oblasti zdravia“), boli hodnotené pozitívne, pretože viedli k viacerým dôležitým novým prvkom a zlepšeniam. Zložka ESF+ Zdravie by mala stavať na výsledkoch predchádzajúcich programov v oblasti zdravia.
____________________
1a Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES z 23. septembra 2002 o akčnom programe Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003-2008) (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 1).
1b Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3).
1c Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014 z 11. marca 2014 o ustanovení tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (2014 – 2020), ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1350/2007/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 37 b (nové)
(37b)   Zložka ESF+ Zdravie by mala byť prostriedkom podpory akcií v oblastiach s pridanou hodnotou Únie, ktorú možno preukázať na základe: výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a medzi regiónmi; podpory sietí na vzájomnú výmenu znalostí alebo vzájomné učenie; podpory kvalifikácie zdravotníckych pracovníkov; riešenia cezhraničných hrozieb s cieľom znížiť ich riziká a zmierniť ich následky; riešenia určitých problémov týkajúcich sa vnútorného trhu, pri ktorých má Únia významnú legitímnosť pri zaisťovaní vysokokvalitných riešení vo všetkých členských štátoch; uvoľnenia potenciálu inovácie v oblasti zdravia; akcií, ktoré by viedli k systému referenčných hodnôt, ktorý by umožňoval informované rozhodovanie na úrovni Únie; zlepšovania efektívnosti tým, že sa zabráni míňaniu zdrojov v dôsledku duplikácie a že sa zoptimalizuje používanie finančných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38
(38)  Zložka ESF+ Zdravie by mala prispieť k prevencii chorôb počas celého života občanov Únie a podpore zdravia prostredníctvom riešenia rizikových faktorov ohrozujúcich zdravie, ako je užívanie tabaku a pasívne fajčenie, škodlivé požívanie alkoholu, užívanie nelegálnych drog a obmedzenie škôd na zdraví spojených s drogami, nezdravé stravovacie návyky a fyzická nečinnosť, a mala by stimulovať prostredia podporujúce zdravý životný štýl s cieľom doplniť opatrenia členských štátov v súlade s príslušnými stratégiami. Do zložky ESF+ Zdravie by sa mali začleniť účinné modely prevencie, inovačné technológie a nové obchodné modely a riešenia s cieľom prispieť k inovačným, efektívnym a udržateľným systémom zdravotnej starostlivosti členských štátov a uľahčiť prístup k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti pre európskych občanov.
(38)  Zložka ESF+ Zdravie by mala prispieť k prevencii chorôb, včasnej diagnostike počas celého života ľudí žijúcich v Únii a podpore zdravia prostredníctvom riešenia rizikových faktorov ohrozujúcich zdravie, ako je užívanie tabaku, fajčenie a pasívne fajčenie, škodlivé požívanie alkoholu, environmentálne rizikové faktory súvisiace so zdravím, užívanie nelegálnych drog a obmedzenie škôd na zdraví spojených s drogami, obezita a nezdravé stravovacie návyky, takisto súvisiace s chudobou, a fyzická nečinnosť, a mala by stimulovať prostredia podporujúce zdravý životný štýl, väčšiu informovanosť verejnosti o rizikových faktoroch, dobre navrhnuté zásahy v oblasti verejného zdravia na zníženie zaťaženia a vplyvu infekcií a infekčných chorôb, ktorým sa dá predchádzať, a to aj prostredníctvom očkovania, v celkovom zdraví počas života s cieľom doplniť opatrenia členských štátov v súlade s príslušnými stratégiami. V tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť vzdelávaniu v oblasti zdravia, keďže to jednotlivcom a komunitám pomáha zlepšovať zdravie, rozširovať ich poznatky a ovplyvňovať ich postoje. Súčasné zdravotné výzvy sa dajú účinne riešiť len prostredníctvom spolupráce na úrovni Únie a pokračujúcej akcie Únie v oblasti zdravia. Zo zložky ESF+ Zdravie by sa malo podporovať vykonávanie príslušného práva Únie, mali by sa do nej začleniť účinné modely prevencie a zvyšovania informovanosti pre oslovenie všetkých, inovačné technológie a nové obchodné modely a riešenia s cieľom prispieť k inovačným, prístupným, efektívnym a udržateľným systémom zdravotnej starostlivosti členských štátov a uľahčiť prístup k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti pre ľudí žijúcich v Únii v mestských aj vidieckych oblastiach.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38 a (nové)
(38a)   S cieľom vykonávať akcie v rámci zložky Zdravie by Komisia mala podporiť vytvorenie riadiaceho výboru pre zdravie. Komisia by navyše mala navrhnúť spôsoby a metodiku na zosúladenie činností týkajúcich sa zdravia s procesom európskeho semestra, v rámci ktorého je teraz možné odporučiť reformy zdravotných systémov (a v skutočnosti iných sociálnych determinantov zdravia) smerom k väčšej dostupnosti a udržateľnosti zdravotnej starostlivosti a opatrení sociálnej ochrany v členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 39
(39)  Neprenosné choroby sú príčinou 80 % prípadov predčasných úmrtí v Únii a účinná prevencia si vyžaduje zohľadňovanie viacerých cezhraničných aspektov. Európsky parlament a Rada súčasne zdôraznili potrebu minimalizovať vplyv závažných cezhraničných ohrození zdravia, ako sú prenosné choroby a iné biologické, chemické, environmentálne a neznáme hrozby, na verejné zdravie prostredníctvom podpory pripravenosti a posilňovania schopnosti reagovať.
(39)  Neprenosné choroby sú príčinou 80 % prípadov predčasných úmrtí v Únii a účinná prevencia si vyžaduje zohľadňovanie viacerých medzisektorových akcií a cezhraničných aspektov. Európsky parlament a Rada súčasne zdôraznili potrebu minimalizovať vplyv závažných cezhraničných ohrození zdravia, ako sú náhle a kumulatívne environmentálne emisie a znečistenie, prenosné choroby a iné biologické, chemické, environmentálne a neznáme hrozby, na verejné zdravie prostredníctvom podpory pripravenosti a posilňovania schopnosti reagovať.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 39 a (nové)
(39a)   Pokračujúce investície do inovačných prístupov založených na komunitách na riešenie cezhraničných chorôb, ako je epidémia HIV/AIDS, tuberkulóza a vírusová hepatitída, majú rozhodujúci význam, keďže sociálny rozmer chorôb je významným faktorom ovplyvňujúcim schopnosť bojovať proti nim ako proti epidémii v Únii a v susedných krajinách. Ambicióznejšie politické vedenie a primerané technické a finančné prostriedky na zabezpečenie udržateľnej regionálnej reakcie v boji proti HIV/AIDS, tuberkulóze a hepatitíde v Európe budú nástrojom na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja pre tieto choroby.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 40
(40)  V záujme zaistenia účinných systémov zdravotnej starostlivosti a zdravia občanov je nevyhnutné znížiť zaťaženie rezistentnými infekciami a infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou a zabezpečiť dostupnosť účinných antimikrobiálnych látok.
(40)  V záujme zaistenia účinných systémov zdravotnej starostlivosti a zdravia občanov je nevyhnutné znížiť zaťaženie rezistentnými infekciami a infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou a zabezpečiť dostupnosť účinných antimikrobiálnych látok, a pritom znižovať ich užívanie s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 42
(42)  Vzhľadom na špecifickú povahu niektorých cieľov spadajúcich pod zložku ESF+ Zdravie a pod určitý typ akcií v rámci uvedenej zložky majú najlepšie predpoklady na vykonávanie súvisiacich činností príslušné orgány členských štátov. Uvedené orgány, ktoré určili samotné členské štáty, by sa mali preto považovať za prijímateľov na účely článku [195] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] a takýmto orgánom by sa mali udeľovať granty bez predchádzajúceho uverejnenia výziev na predkladanie návrhov.
(42)  Vzhľadom na špecifickú povahu niektorých cieľov spadajúcich pod zložku ESF+ Zdravie a pod určitý typ akcií v rámci uvedenej zložky majú najlepšie predpoklady na vykonávanie súvisiacich činností príslušné orgány členských štátov s aktívnou podporou občianskej spoločnosti. Uvedené orgány, ktoré určili samotné členské štáty, a okrem toho podľa potreby aj organizácie občianskej spoločnosti by sa mali preto považovať za prijímateľov na účely článku [195] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] a takýmto orgánom by sa mali udeľovať granty bez predchádzajúceho uverejnenia výziev na predkladanie návrhov.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 42 a (nové)
(42a)   V záujme zvýšenia výkonnosti programu pri monitorovaní neefektívností a nedostatkov by Komisia mala vykonávať a používať programové ukazovatele monitorovanie špecifické pre jednotlivé akcie, aby sa zaistilo splnenie cieľov programu.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 42 b (nové)
(42b)   V rámci programu ESF+ by sa mali riešiť existujúce prekážky účasti občianskej spoločnosti, napríklad formou zjednodušenia postupov podávania žiadostí, zmiernením finančných kritérií tým, že sa v niektorých prípadoch nebude požadovať percento spolufinancovania, ale aj prostredníctvom budovania spôsobilostí pacientov, ich organizácií a iných zainteresovaných strán formou odbornej prípravy a vzdelávania. Program by sa mal zameriavať aj na umožnenie fungovania sietí a organizácií občianskej spoločnosti na úrovni Únie, ktoré prispievajú k dosahovaniu jeho cieľov, vrátane organizácií na úrovni Únie.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 42 c (nové)
(42c)   Zložka ESF+ Zdravie by sa mala vykonávať tak, aby sa rešpektovala zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich politiky v oblasti zdravia, ako aj za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti. Príslušné orgány na nižšej vnútroštátnej úrovni by sa mali zapájať tak, aby sa zaistil účinný a trvalý vplyv politiky Únie v oblasti zdravia prostredníctvom jej integrácie do sociálnych politík v teréne, a mali by sa pritom rešpektovať povinnosti podľa Zmluvy a úloha členských štátov ako hlavných účastníkov v rozhodovacom procese Únie.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 44
(44)  právne predpisy EÚ v oblasti zdravia majú bezprostredný vplyv na životy občanov, efektívnosť a odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti a dobré fungovanie vnútorného trhu. Regulačný rámec týkajúci sa zdravotníckych výrobkov a technológií (medicínske výrobky, zdravotnícke pomôcky a látky ľudského pôvodu), ako aj právnych predpisov vzťahujúcich sa na tabak, práv pacientov v súvislosti s cezhraničnými ohrozeniami zdravia a závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia má zásadný význam pre ochranu zdravia v EÚ. Nariadenie a jeho vykonávanie a presadzovanie musia držať krok s inováciou a pokrokom vo výskume a so spoločenskými zmenami v tejto oblasti a zároveň musia plniť ciele v oblasti zdravia. Preto je potrebné neustále rozvíjať databázu dôkazov potrebných na vykonávanie právnych predpisov takéhoto vedeckého charakteru.
(44)  Právne predpisy EÚ v oblasti zdravia majú bezprostredný vplyv na životy občanov, efektívnosť a odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti a dobré fungovanie vnútorného trhu. Regulačný rámec týkajúci sa zdravotníckych výrobkov a technológií (medicínske výrobky, zdravotnícke pomôcky a látky ľudského pôvodu), ako aj právnych predpisov vzťahujúcich sa na tabak, práv pacientov v súvislosti s cezhraničnými ohrozeniami zdravia a závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia má zásadný význam pre ochranu zdravia v EÚ. Na zdravie majú navyše významný vplyv mnohé ďalšie právne akty Únie, napríklad tie, ktoré súvisia s potravinami a označovaním potravín, so znečistením ovzdušia, endokrinnými disruptormi a pesticídmi. V niektorých prípadoch kumulatívne vplyvy environmentálnych rizikových faktorov nie sú zreteľne pochopiteľné, čo môže viesť k neprípustným rizikám pre zdravie občanov.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 44 a (nové)
(44a)   Nariadenie so zdravotnými následkami, ako aj jeho vykonávanie a presadzovanie by mali držať krok s inováciami a pokrokom vo výskume a so spoločenskými zmenami v tejto oblasti, pričom súčasne sa musí naďalej opierať o zásadu predbežnej opatrnosti, ako je zakotvená v Zmluvách. Preto je potrebné sústavne rozvíjať základňu dôkazov potrebnú na vykonávanie právnych predpisov takéhoto vedeckého charakteru a s cieľom zabezpečiť možnosť nezávislej kontroly, a tým aj opätovné získanie dôvery verejnosti v procesy Únie, a keďže vzhľadom na samotnú povahu je výmena týchto dôkazov vo verejnom záujme, mala by sa zaručiť najvyššia miera transparentnosti.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 44 b (nové)
(44b)   Riešenie zdravotných výziev sa nemôže odohrávať len v sektore zdravotníctva, pretože na zdravie majú vplyv viaceré ďalšie faktory. Preto, ako sa uvádza v Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluve, zdravie vo všetkých politikách je dôležité pre schopnosť Únie čeliť budúcim výzvam. To, aby iné sektory pochopili následky svojich rozhodnutí na zdravie a aby zdravie začlenili do svojich politík, však patrí medzi jednu z najväčších výziev, na ktorú dnes európsky sektor zdravotníctva naráža. Dôležitý pokrok v oblasti zdravia sa doposiaľ zaznamenal v politikách v takých sektoroch, ako je vzdelávanie, doprava, výživa, poľnohospodárstvo, práca alebo plánovanie. Napríklad v prípade zdravia srdca sa zaznamenali významné zlepšenia prostredníctvom zmien v politikách a nariadeniach týkajúcich sa kvality potravín, vyššej fyzickej aktivity a obmedzenia fajčenia.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 46
(46)  V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, toto nariadenie prispeje k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy v politikách Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy. Vo fáze prípravy a implementácie sa určia relevantné akcie, ktoré sa preskúmajú v rámci hodnotenia v polovici obdobia.
(46)  V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja toto nariadenie prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy v období VFR na roky 2021 – 2027 a ročného cieľa 30 % čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Vo fáze prípravy a implementácie sa určia relevantné akcie, ktoré sa preskúmajú v rámci hodnotenia v polovici obdobia.
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 47
(47)  Podľa článku [94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ19] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.
(47)  Podľa článku [94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ19] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Program bude musieť umožniť osobitné obmedzenia, ktorým sú vystavené osoby a subjekty usadené na týchto územiach, aby sa umožnil riadny prístup k uvedeným zložkám.
__________________
__________________
19 Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
19 Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 48
(48)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zavedenej na základe dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia podľa uvedenej dohody. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie, na základe ktorého by sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom, ako aj Európskemu dvoru audítorov udelili potrebné práva a prístup, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.
(48)  Pod podmienkou dodržiavania všetkých príslušných pravidiel a nariadení sa tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zavedenej na základe dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia podľa uvedenej dohody. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie, na základe ktorého by sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom, ako aj Európskemu dvoru audítorov udelili potrebné práva a prístup, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 50 a (nové)
(50a)   Je dôležité zabezpečiť riadne a spravodlivé finančné riadenie fondu s cieľom zabezpečiť jeho vykonávanie čo najjasnejším, najúčinnejším a najjednoduchším spôsobom a zároveň zabezpečiť právnu istotu a jeho prístupnosť pre všetkých účastníkov. Keďže činnosti ESF + sa uskutočňujú v rámci zdieľaného riadenia, členské štáty by nemali pridávať dodatočné pravidlá alebo priebežne meniť pravidlá, pretože by to prijímateľom komplikovalo využívanie finančných prostriedkov a mohlo by to viesť k oneskoreným úhradám faktúr.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 51
(51)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zefektívnenie trhov práce a podpora prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšenie prístupu ku vzdelaniu a odbornej príprave a zlepšenie ich kvality, podpora sociálneho začlenenia a zdravia a znižovanie chudoby, ako aj akcie v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(51)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zvýšenie účinnosti a spravodlivosti trhov práce a podpora prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšenie prístupu ku vzdelaniu, odbornej príprave a starostlivosti a zlepšenie ich kvality, podpora sociálneho začlenenia, rovnakých príležitostí a zdravia a odstraňovanie chudoby, ako aj akcie v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 1
Článok 1
Článok 1
Predmet úpravy
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+)
Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+). ESF+ tvoria tri zložky: zložka podliehajúca zdieľanému riadeniu, zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložka Zdravie.
Stanovujú sa ním ciele ESF+, rozpočet na roky 2021 – 2027, metódy implementácie, formy financovania z prostriedkov únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
V tomto nariadení sa stanovujú ciele ESF+, rozpočet na roky 2021 – 2027, metódy implementácie, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov a dopĺňajú sa ním všeobecné pravidlá vzťahujúce sa na ESF+ podľa nariadenia (EÚ) č. [nariadenie, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia].
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 2
Článok 2
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Vymedzenie pojmov
1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(1)  „sprievodné opatrenia“ sú činnosti, ktoré presahujú rámec distribúcie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci s cieľom riešiť sociálne vylúčenie, ako napríklad odkázanie na sociálne služby a poskytovanie sociálnych služieb alebo poradenstvo týkajúce sa riadenia rozpočtu domácnosti;
(1)  „sprievodné opatrenia“ sú činnosti, ktoré presahujú rámec distribúcie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci s cieľom riešiť sociálne vylúčenie a odstraňovať chudobu, ako napríklad odkázanie na sociálne služby a psychologickú podporu a poskytovanie sociálnych služieb a psychologickej podpory, poskytovanie príslušných informácií o verejných službách alebo poradenstva týkajúceho sa riadenia rozpočtu domácnosti;
(2)  „pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je zmluvnou stranou dohody s Úniou, ktorá jej umožňuje účasť na zložkách ESF+ Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie v súlade s článkom 30;
(2)  „pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je zmluvnou stranou dohody s Úniou, ktorá jej umožňuje účasť na zložkách ESF+ Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie v súlade s článkom 30;
(3)  „základná materiálna pomoc“ je tovar, ktorý napĺňa základné potreby osoby na dôstojný život, ako je oblečenie, hygienické potreby a školský materiál;
(3)  „základná materiálna pomoc“ je tovar, ktorý napĺňa základné potreby osoby na dôstojný život, ako je oblečenie, hygienické potreby vrátane ženských hygienických výrobkov a školský materiál;
(4)  „operácia kombinovaného financovania“ sú akcie podporované z rozpočtu Únie vrátane akcií v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
(4)  „operácia kombinovaného financovania“ sú akcie podporované z rozpočtu Únie vrátane akcií v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 bodu 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
(5)  „spoločné ukazovatele okamžitých výsledkov“ sú spoločné ukazovatele výsledkov, ktoré zachytávajú vplyv do štyroch týždňov odo dňa, ktorým sa účastník prestal zúčastňovať na operácii (dátum ukončenia účasti);
(5)  „spoločné ukazovatele okamžitých výsledkov“ sú spoločné ukazovatele výsledkov, ktoré zachytávajú vplyv do štyroch týždňov odo dňa, ktorým sa účastník prestal zúčastňovať na operácii (dátum ukončenia účasti);
(6)  „spoločné ukazovatele dlhodobejších výsledkov“ sú spoločné ukazovatele výsledkov, ktoré zachytávajú vplyv šesť mesiacov po dni, ktorým sa účastník prestal zúčastňovať na operácii;
(6)  „spoločné ukazovatele dlhodobejších výsledkov“ sú spoločné ukazovatele výsledkov, ktoré zachytávajú vplyv šesť a dvanásť mesiacov po dni, ktorým sa účastník prestal zúčastňovať na operácii;
(7)  „náklady na nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci“ sú skutočné náklady spojené s nákupom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom a neobmedzujú sa na cenu potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci;
(7)  „náklady na nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci“ sú skutočné náklady spojené s nákupom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom a neobmedzujú sa na cenu potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci;
(7a)  „cezhraničné partnerstvá“ v zložke Zamestnanosť a sociálna inovácia sú trvalé štruktúry spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti, občianskou spoločnosťou alebo sociálnymi partnermi so sídlom minimálne v dvoch členských štátoch;
(8)  „koncový príjemca“ je najodkázanejšia osoba alebo osoby, ktoré dostávajú podporu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. ix);
(8)  „koncový príjemca“ je najodkázanejšia osoba alebo osoby, ktoré dostávajú podporu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu ix);
(9)  „zdravotná kríza“ je každá kríza všeobecne vnímaná ako hrozba, ktorá má zdravotný rozmer a vyžaduje si naliehavé opatrenia zo strany orgánov v podmienkach neistoty;
(9)  „zdravotná kríza“ je každá kríza všeobecne vnímaná ako hrozba, ktorá má zdravotný rozmer a vyžaduje si naliehavé opatrenia zo strany orgánov v podmienkach neistoty;
(10)  „právny subjekt“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam;
(10)  „právny subjekt“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam;
(11)  „mikrofinancovanie“ zahŕňa záruky, mikroúvery, kapitál a kvázi kapitál v spojení so sprievodnými službami rozvoja podnikania napríklad vo forme individuálneho poradenstva, odbornej prípravy a mentorstva, ktoré sa poskytujú osobám alebo mikropodnikom, ktoré majú ťažkosti s prístupom k úveru na účely profesijnej a/alebo zárobkovej činnosti;
(11)  „mikrofinancovanie“ zahŕňa záruky, mikroúvery, vlastný kapitál a kvázi vlastný kapitál v spojení so sprievodnými službami rozvoja podnikania napríklad vo forme individuálneho poradenstva, odbornej prípravy a mentorstva, ktoré sa poskytujú osobám a mikropodnikom, ktoré majú ťažkosti s prístupom k úveru na účely profesijnej a/alebo zárobkovej činnosti;
(12)  „mikropodnik“ je podnik zamestnávajúci menej ako 10 ľudí, ktorého ročný obrat alebo súvaha neprekračuje 2 000 000 EUR;
(12)  „mikropodnik“ je podnik zamestnávajúci menej ako 10 ľudí, ktorého ročný obrat alebo súvaha neprekračuje 2 000 000 EUR;
(13)  „najodkázanejšie osoby“ sú fyzické osoby, či už jednotlivci, rodiny, domácnosti alebo skupiny zložené z takýchto osôb, v prípade ktorých sa stanovila potreba pomoci v rámci konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami a bez toho, aby došlo ku konfliktu záujmov, na základe objektívnych kritérií stanovených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a schválených týmito príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pričom tieto kritériá môžu zahŕňať prvky umožňujúce cielené zameranie na najodkázanejšie osoby v určitých zemepisných oblastiach;
(13)  „najodkázanejšie osoby“ sú fyzické osoby, či už jednotlivci, rodiny, domácnosti alebo skupiny zložené z takýchto osôb vrátane detí a bezdomovcov, v prípade ktorých sa stanovila potreba pomoci v rámci konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami a bez toho, aby došlo ku konfliktu záujmov, na základe objektívnych kritérií stanovených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a schválených týmito príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pričom tieto kritériá môžu zahŕňať prvky umožňujúce cielené zameranie na najodkázanejšie osoby v určitých zemepisných oblastiach;
(14)  „referenčná hodnota“ je hodnota, ktorá slúži na stanovenie cieľových hodnôt pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov a ktorá vychádza z existujúcich alebo predchádzajúcich podobných intervencií;
(14)  „referenčná hodnota“ je hodnota, ktorá slúži na stanovenie cieľových hodnôt pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov a ktorá vychádza z existujúcich alebo predchádzajúcich podobných intervencií;
(15)  „sociálny podnik“ je podnik, ktorý bez ohľadu na svoju právnu formu alebo to, či ide o fyzickú osobu:
(15)  „sociálny podnik“ je podnik sociálneho hospodárstva, ktorý bez ohľadu na svoju právnu formu alebo to, či ide o fyzickú osobu:
a)  má v súlade so svojimi stanovami alebo iným právnym dokumentom, ktorý môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa pravidiel členského štátu, v ktorom má sídlo, za hlavný cieľ dosiahnutie merateľného, pozitívneho sociálneho vplyvu, a nie tvorbu zisku na iné účely, a poskytuje služby alebo tovar, ktoré prinášajú návratnosť v sociálnej oblasti, a/alebo uplatňuje metódy výroby tovaru alebo poskytovania služieb, ktoré predstavujú sociálne ciele;
a)  má v súlade so svojimi stanovami alebo iným právnym dokumentom, ktorý môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa pravidiel členského štátu, v ktorom má sídlo, za hlavný cieľ dosiahnutie merateľného, pozitívneho sociálneho, ako aj environmentálneho vplyvu, a nie tvorbu zisku na iné účely, a poskytuje služby alebo tovar, ktoré prinášajú návratnosť v sociálnej oblasti, a/alebo uplatňuje metódy výroby tovaru alebo poskytovania služieb, ktoré predstavujú sociálne ciele;
b)  využíva svoj zisk v prvom rade na dosiahnutie svojho hlavného sociálneho cieľa a má vopred vymedzené postupy a pravidlá upravujúce akékoľvek rozdeľovanie zisku, ktorými sa zabezpečí, aby takéto rozdelenie zisku neohrozilo jeho hlavný sociálny cieľ;
b)  znovu investuje väčšinu svojho zisku v prvom rade na dosiahnutie svojho hlavného sociálneho cieľa a má vopred vymedzené postupy a pravidlá upravujúce akékoľvek rozdeľovanie zisku, ktorými sa zabezpečí, aby takéto rozdelenie zisku neohrozilo jeho hlavný sociálny cieľ;
c)  je riadený v podnikateľskom duchu, zodpovedne a transparentne, najmä prostredníctvom zapojenia pracovníkov, zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán, na ktoré má jeho podnikateľská činnosť vplyv;
c)  je riadený v podnikateľskom duchu, demokraticky, participatívne, zodpovedne a transparentne, najmä prostredníctvom zapojenia pracovníkov, zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán, na ktoré má jeho podnikateľská činnosť vplyv;
(15a)  „podnik sociálneho hospodárstva“ sú rôzne typy podnikov a subjektov, ktoré patria do sociálneho hospodárstva, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, nadácie, sociálne podniky a iné formy podnikov upravené právnymi predpismi jednotlivých členských štátov, a ktoré sú založené na uprednostnení jednotlivca a sociálnych cieľov pred kapitálom, demokratickom riadení, solidarite a opätovným investovaním väčšiny ziskov alebo prebytkov;
(16)  „sociálne inovácie“ sú činnosti, ktoré majú z hľadiska svojich cieľov aj prostriedkov sociálny charakter, a to najmä tie, ktoré súvisia s vývojom a realizáciou nových myšlienok (týkajúcich sa výrobkov, služieb a modelov), ktoré napĺňajú sociálne potreby a zároveň vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spoluprácu, čím sú prospešné pre spoločnosť a zvyšujú jej schopnosť konať;
(16)  „sociálne inovácie“ sú činnosti, vrátane kolektívnych činností, ktoré majú z hľadiska svojich cieľov aj prostriedkov sociálny charakter, a to najmä tie, ktoré súvisia s vývojom a realizáciou nových myšlienok (týkajúcich sa výrobkov, služieb, postupov a modelov), ktoré napĺňajú sociálne potreby a zároveň vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spoluprácu, a to aj medzi verejnými organizáciami, organizáciami tretieho sektora, ako sú dobrovoľnícke a komunitné organizácie, a podnikmi sociálneho hospodárstva, čím sú prospešné pre spoločnosť a zvyšujú jej schopnosť konať;
(17)  „sociálne experimenty“ sú intervencie v oblasti politiky, ktoré ponúkajú inovačnú reakciu na sociálne potreby a ktoré sa uskutočňujú v malom rozsahu a v podmienkach, ktoré umožňujú meranie ich vplyvu pred tým, než sa začnú vykonávať v inom kontexte alebo vo väčšom rozsahu, ak sa výsledky ukážu ako presvedčivé;
(17)  „sociálne experimenty“ sú intervencie v oblasti politiky, ktoré ponúkajú inovačnú reakciu na sociálne potreby a ktoré sa uskutočňujú v malom rozsahu a v podmienkach, ktoré umožňujú meranie ich vplyvu pred tým, než sa začnú vykonávať v inom kontexte, a to aj v geografickom a odvetvovom, alebo vo väčšom rozsahu, ak sa výsledky ukážu ako presvedčivé;
(18)  „kľúčové kompetencie“ sú znalosti, zručnosti a kompetencie, ktoré všetci jednotlivci potrebujú v každej fáze svojho života na osobné naplnenie a rozvoj, zamestnanosť, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. Kľúčovými kompetenciami sú: gramotnosť, viacjazyčnosť, matematika, veda, technológia a inžinierstvo, digitálne kompetencie, osobné a sociálne kompetencie a schopnosť učiť sa, občianstvo, podnikavosť, kultúrne povedomie a vyjadrovanie;
(18)  „kľúčové kompetencie“ sú znalosti, zručnosti a kompetencie, ktoré všetci jednotlivci potrebujú v každej fáze svojho života na osobné naplnenie a rozvoj, zamestnanosť, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. Kľúčovými kompetenciami sú: gramotnosť, viacjazyčnosť, matematika, veda, technológia, umenie a inžinierstvo; digitálne kompetencie, médiá; osobné a sociálne kompetencie a schopnosť učiť sa, občianstvo, podnikavosť, (medzi)kultúrne povedomie a vyjadrovanie a kritické myslenie;
(19)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej únie.
(19)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej únie;
(19a)  „znevýhodnené skupiny“ sú cieľové skupiny s vysokou mierou osôb trpiacich alebo ohrozených chudobou, diskrimináciou alebo sociálnym vylúčením okrem iných vrátane etnických menšín, ako sú Rómovia, štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov, starších osôb, detí, osamelých rodičov, osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb s chronickými chorobami;
(19b)  „celoživotné vzdelávanie“ je vzdelávanie vo všetkých jeho formách (formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa), ktoré sa uskutočňuje vo všetkých etapách života vrátane vzdelávania v ranom detstve, všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, a ktorého výsledkom je zlepšenie vedomostí, zručností a kompetencií a možností zapojenia sa do spoločnosti.
2.  Na zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu sa uplatňujú aj vymedzenia pojmov v článku [2] [budúceho VN].
2.  Na zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu sa uplatňujú aj vymedzenia pojmov v článku [2] [budúceho VN].
2a.  Vymedzenie pojmov v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1046 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie1a, sa uplatňuje aj na zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a na zložku Zdravie v rámci priameho a nepriameho riadenia.
________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 3
Článok 3
Článok 3
Všeobecné ciele a metódy implementácie
Všeobecné ciele a metódy implementácie
Cieľom ESF+ je podporovať členské štáty v tom, aby dosiahli vysoké úrovne zamestnanosti a spravodlivú sociálnu ochranu a disponovali kvalifikovanou a odolnou pracovnou silou pripravenou pre budúci svet práce v súlade so zásadami stanovenými v Európskom pilieri sociálnych práv vyhlásenom Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017.
ESF+ podporuje členské štáty na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a Úniu v tom, aby dosiahli inkluzívne spoločnosti, vysokú úroveň kvalitného zamestnania, vytvárania pracovných miest, kvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy, rovnakých príležitostí, odstránenia chudoby vrátane chudoby detí, sociálneho začlenenia a integrácie, sociálnej súdržnosti, sociálnej ochrany a disponovali kvalifikovanou a odolnou pracovnou silou pripravenou pre budúci svet práce.
ESF+ musí byť v súlade so zmluvami Európskej únie a s chartou a dodržiavať zásady stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv vyhlásenom Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, čím prispieva k cieľom Únie, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ, a k záväzku Únie a jej členských štátov dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja a záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody.
ESF+ podporuje, dopĺňa a zvyšuje hodnotu politík členských štátov s cieľom zabezpečiť rovnaké príležitosti, prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, sociálnu ochranu a začlenenie a vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.
ESF+ podporuje, dopĺňa a zvyšuje hodnotu politík členských štátov s cieľom zabezpečiť rovnaké príležitosti, rovnaký prístup na trh práce, celoživotné vzdelávanie, kvalitné pracovné podmienky, sociálnu ochranu, začlenenie a inklúziu, odstránenie chudoby vrátane chudoby detí, investície do detí a mladých ľudí, nediskrimináciu, rodovú rovnosť, prístup k základným službám a vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.
Implementuje sa:
Implementuje sa:
a)  v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o časť pomoci, ktorá zodpovedá špecifickým cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 (ďalej len „zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu“) a
a)  v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o časť pomoci, ktorá zodpovedá špecifickým cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 (ďalej len „zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu“) a
b)  v rámci priameho a nepriameho riadenia, pokiaľ ide o časť pomoci, ktorá zodpovedá cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 a článku 23 (ďalej len „zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia“), a časť pomoci, ktorá zodpovedá cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 a 3 a článku 26 (ďalej len „zložka Zdravie“).
b)  v rámci priameho a nepriameho riadenia, pokiaľ ide o časť pomoci, ktorá zodpovedá cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 a článku 23 (ďalej len „zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia“), a časť pomoci, ktorá zodpovedá cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 a 3 a článku 26 (ďalej len „zložka Zdravie“).
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 4
Článok 4
Článok 4
Špecifické ciele
Špecifické ciele
1.  ESF+ podporuje v oblastiach politiky, ako je zamestnanosť, vzdelávanie, sociálne začlenenie a zdravie, ďalej uvedené špecifické ciele, a tým prispieva aj k cieľu politiky „sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv“, ktorý je stanovený v článku [4] [budúceho VN]:
1.  ESF+ podporuje v oblastiach politiky, ako je zamestnanosť, vzdelávanie, mobilita, sociálne začlenenie, odstránenie chudoby a zdravie, ďalej uvedené špecifické ciele, a tým prispieva aj k cieľu politiky „sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv“, ktorý je stanovený v článku [4] [budúceho VN]:
i)  zlepšenie prístupu k zamestnaniu pre všetkých uchádzačov o zamestnanie, najmä mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných, ako aj neaktívnych osôb a podpora samostatnej zárobkovej činnosti a sociálneho hospodárstva,
i)  zlepšenie prístupu ku kvalitnému zamestnaniu a k aktivačným opatreniam pre všetkých uchádzačov o zamestnanie, najmä k osobitným opatreniam pre mladých ľudí, najmä prostredníctvom vykonávania záruky pre mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných, ekonomicko neaktívne osoby a znevýhodnené skupiny, so zameraním sa na osoby, ktoré sú od trhu práce najviac vzdialené, podpora zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti, podnikania a sociálneho hospodárstva;
ii)  modernizácia inštitúcií a služieb trhu práce s cieľom posúdiť a predvídať potreby v oblasti zručností a zabezpečiť včasnú a cielenú pomoc a podporu v záujme zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce, ako aj pri prechodoch medzi zamestnaniami a mobilite,
ii)  modernizácia inštitúcií a služieb trhu práce s cieľom posúdiť a predvídať potreby v oblasti zručností a zabezpečiť včasnú a cielenú pomoc a podporu v záujme zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce, ako aj pri prechodoch medzi zamestnaniami a mobilite,
iii)  podpora účasti žien na trhu práce, lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom vrátane prístupu k starostlivosti o deti, zdravého a primerane prispôsobeného pracovného prostredia, ktoré by riešilo zdravotné riziká, adaptácie pracovníkov, podnikov a podnikateľov na zmeny a aktívneho starnutia,
iii)  podpora účasti žien na trhu práce a kariérneho postupu, podpora zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu, lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom s osobitným zameraním na osamelých rodičov vrátane prístupu k cenovo dostupnej, inkluzívnej a ku kvalitnej starostlivosti o deti, vzdelávaniu v ranom detstve, starostlivosti o staršie osoby a k iným opatrovateľským službám a podpore; a zdravého a primerane prispôsobeného pracovného prostredia, ktoré rieši zdravotné riziká a riziká chorôb, adaptácie pracovníkov, profesijného preorientovania, podnikov a podnikateľov na zmeny a aktívneho starnutia v zdraví;
iv)  zvýšenie kvality a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce s cieľom podporiť nadobúdanie kľúčových kompetencií, najmä digitálnych zručností,
iv)  zvýšenie kvality, inkluzívnosti a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce s cieľom podporiť nadobúdanie kľúčových kompetencií, vrátane podnikateľských a digitálnych zručností, a uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom podporiť digitálnu integráciu a uľahčiť prechod od vzdelávania do zamestnania, v snahe zohľadniť sociálne a ekonomické požiadavky;
v)  podpora rovnakého prístupu, a to najmä znevýhodnených skupín, ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a podpora ich úspešného ukončenia, a to počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve cez všeobecné a odborné vzdelávanie a odbornú prípravu až po terciárnu úroveň vrátane vzdelávania a výučby dospelých a súčasné uľahčovanie vzdelávacej mobility pre všetkých,
v)  podpora rovnakého prístupu, a to najmä znevýhodnených skupín a opatrovateľov, k vysokokvalitnému, cenovo dostupnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a podpora ich úspešného ukončenia, a to počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve cez všeobecné a odborné vzdelávanie a odbornú prípravu až po terciárnu úroveň vrátane vzdelávania a výučby dospelých, riešenie predčasného ukončenia školskej dochádzky, podpora zavádzania systémov duálnej odbornej prípravy, učňovskej prípravy, vzdelávacej mobility pre všetkých a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;
vi)  podpora celoživotného vzdelávania, najmä pružných príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností pre všetkých s prihliadnutím na digitálne zručnosti, lepšie predvídanie zmien a nových požiadaviek na zručnosti na základe potrieb trhu práce, uľahčovanie zmien zamestnania a podpora pracovnej mobility,
vi)  podpora celoživotného vzdelávania, najmä pružných príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností pre všetkých s prihliadnutím na podnikateľské a digitálne zručnosti, lepšie predvídanie zmien a nových požiadaviek na zručnosti na základe potrieb trhu práce, uľahčovanie zmien zamestnania a podpora pracovnej mobility a plného zapojenia sa do spoločnosti;
vii)  podpora aktívneho začlenenia s cieľom podporovať rovnosť príležitostí a aktívnu účasť a zlepšenie zamestnateľnosti,
vii)  podpora aktívneho začlenenia s cieľom podporovať rovnosť príležitostí, nediskrimináciu a aktívnu účasť a zlepšenie zamestnateľnosti, najmä v prípade znevýhodnených skupín;
viii)  podpora sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia,
viii)  podpora dlhodobej sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov;
viiia) boj proti diskriminácii a podpora sociálno-ekonomickej integrácie marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia;
ix)  zlepšovanie rovnakého a včasného prístupu ku kvalitným, udržateľným a cenovo dostupným službám, modernizácia systémov sociálnej ochrany vrátane podpory prístupu k sociálnej ochrane, zlepšovanie prístupnosti, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti,
ix)  zlepšovanie rovnakého a včasného prístupu ku kvalitným, udržateľným, prístupným a cenovo dostupným službám vrátane služieb pre prístup k bývaniu a zdravotnej starostlivosti orientovanej na pacienta a súvisiacej starostlivosti; modernizácia inštitúcií sociálneho zabezpečenia, verejných služieb zamestnanosti, systémov sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia vrátane podpory prístupu k rovnakej sociálnej ochrane s osobitným zameraním na deti a znevýhodnené skupiny a najodkázanejšie osoby; zlepšovanie prístupnosti, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti;
ixa)  zvyšovanie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom zlepšiť ich začlenenie v zamestnaní, vo vzdelávaní a v odbornej príprave;
x)  podpora sociálnej integrácie osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vrátane najodkázanejších osôb a detí,
x)  podpora sociálnej integrácie osôb trpiacich alebo ohrozených chudobou a/alebo sociálnym vylúčením vrátane najodkázanejších osôb a detí;
xi)  riešenie materiálnej deprivácie prostredníctvom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci pre najodkázanejšie osoby vrátane sprievodných opatrení.
xi)  riešenie materiálnej deprivácie prostredníctvom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci pre najodkázanejšie osoby vrátane sprievodných opatrení s cieľom zabezpečiť ich sociálne začlenenie, s dôrazom na deti v zraniteľnom postavení.
2.  Prostredníctvom akcií implementovaných v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ktoré sú zamerané na dosiahnutie špecifických cieľov uvedených v odseku 1, ESF+ prispieva aj k iným cieľom politiky uvedeným v článku [4] [budúceho VN], a to najmä tých, ktoré sa týkajú:
2.  Prostredníctvom akcií implementovaných v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ktoré sú zamerané na dosiahnutie špecifických cieľov uvedených v odseku 1, ESF+ má za cieľ prispievať aj k iným cieľom politiky uvedeným v článku [4] [budúceho VN], a to najmä tých, ktoré sa týkajú:
1.  inteligentnejšej Európy, a to prostredníctvom rozvoja zručností v oblasti inteligentnej špecializácie, zručností potrebných pre kľúčové podporné technológie, priemyselnej transformácie, sektorovej spolupráce v oblasti zručností a podnikania, odbornej prípravy výskumných pracovníkov, vytvárania sietí a partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, inštitúciami odborného vzdelávania a odbornej prípravy (OVP), výskumnými a technologickými centrami, podnikmi a zoskupeniami, podpory mikropodnikov, malých a stredných podnikov a sociálneho hospodárstva,
1.  inteligentnejšej Európy, a to prostredníctvom rozvoja zručností v oblasti inteligentnej špecializácie, zručností potrebných pre kľúčové podporné technológie, priemyselnej transformácie, sektorovej spolupráce v oblasti zručností a podnikania, odbornej prípravy výskumných pracovníkov, vytvárania sietí a partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, inštitúciami odborného vzdelávania a odbornej prípravy (OVP), výskumnými a technologickými centrami, lekárskymi a zdravotníckymi strediskami a podnikmi a zoskupeniami, podpory mikropodnikov, malých a stredných podnikov a sociálneho hospodárstva s prihliadnutím na zákony a rámce týkajúce sa sociálneho hospodárstva vytvorené v členských štátoch;
2.  ekologickejšej, nízkouhlíkovej Európy, a to prostredníctvom zlepšenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebných na adaptáciu zručností a kvalifikácií, zvyšovania zručností všetkých vrátane pracovnej sily, vytvárania nových pracovných miest v sektoroch súvisiacich so životným prostredím, klímou, energetikou a biohospodárstvom.
2.  ekologickejšej, nízkouhlíkovej Európy, a to prostredníctvom zlepšenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebných na adaptáciu zručností a kvalifikácií, zvyšovania povedomia obyvateľov o udržateľnom rozvoji a životnom štýle, zvyšovania zručností všetkých vrátane pracovnej sily, vytvárania nových pracovných miest v sektoroch súvisiacich so životným prostredím, klímou, energetikou, obehovým hospodárstvom a biohospodárstvom;
2a.  Únie, ktorá je bližšie k občanom, prostredníctvom opatrení na znižovanie chudoby a sociálne začlenenie, s prihliadnutím na špecifiká mestských, vidieckych a pobrežných regiónov s cieľom riešiť sociálno-ekonomické nerovnosti v mestách a regiónoch;
2b.  v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia podporuje ESF+ rozvoj, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie nástrojov, politík a príslušného práva Únie a podporuje tvorbu politiky založenej na dôkazoch, sociálne inovácie a sociálny pokrok v partnerstve so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými a súkromnými subjektmi (špecifický cieľ 1); podporuje dobrovoľnú geografickú mobilitu pracovníkov na spravodlivom základe a rozvíja pracovné príležitosti (špecifický cieľ 2); podporuje zamestnanosť a sociálne začleňovanie prostredníctvom zvyšovania dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre mikropodniky a podniky sociálneho hospodárstva, najmä pre zraniteľné osoby (špecifický cieľ 3);
3.  Prostredníctvom zložky Zdravie podporuje ESF+ zdravie a prevenciu chorôb, prispieva k účinnosti, dostupnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti, zvyšuje bezpečnosť zdravotnej starostlivosti, znižuje nerovnosti v oblasti zdravia, chráni občanov pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia a podporuje právne predpisy EÚ v oblasti zdravia.
3.  prostredníctvom zložky Zdravie prispieva ESF+ k vysokej úrovni ochrany ľudského zdravia a prevencii chorôb, a to aj prostredníctvom podpory fyzickej aktivity a vzdelávania v oblasti zdravia, prispieva k účinnosti, prístupnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti, zvyšuje bezpečnosť zdravotnej starostlivosti, znižuje nerovnosti v oblasti zdravia, zvyšuje strednú dĺžku života pri narodení, chráni občanov pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia, podporuje prevenciu chorôb a včasnú diagnostiku a podporu zdravia počas života a posilňuje a podporuje právne predpisy EÚ v oblasti zdravia, a to aj v oblasti environmentálneho zdravia, a podporuje zdravie vo všetkých politikách Únie. Politika Únie v oblasti zdravia sa riadi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, aby sa zabezpečilo, že Únia a členské štáty dosiahnu cieľové hodnoty cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 3 „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 5
Článok 5
Článok 5
Rozpočet
Rozpočet
1.  Celkové finančné krytie pre ESF+ na roky 2021 – 2027 je 101 174 000 000 EUR v bežných cenách.
1.  Celkové finančné krytie pre ESF+ na roky 2021 – 2027 je 106 781 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (120 457 000 000 EUR v bežných cenách).
2.  Výška časti finančného krytia pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je 100 000 000 000 EUR v bežných cenách alebo 88 646 194 590 EUR v cenách z roku 2018, z čoho je 200 000 000 EUR v bežných cenách alebo 175 000 000 v cenách z roku 2018 pridelených na nadnárodnú spoluprácu na podporu inovačných riešení podľa článku 23 písm. i) a 400 000 000 EUR v bežných cenách alebo 376 928 934 v cenách z roku 2018 je pridelených ako dodatočné financovanie pre najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994.
2.  Výška časti finančného krytia pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je 105 686 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (119 222 000 000 EUR v bežných cenách), z toho je 200 000 000 EUR v bežných cenách alebo 175 000 000 v cenách z roku 2018 pridelených na nadnárodnú spoluprácu na podporu inovačných riešení podľa článku 23 písm. i), 5 900 000 000 EUR je pridelených na opatrenia patriace pod európsku záruku pre deti podľa článku 10a a 400 000 000 EUR v bežných cenách alebo 376 928 934 v cenách z roku 2018 je pridelených ako dodatočné financovanie pre najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994.
3.  Výška finančného krytia pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložku Zdravie na obdobie 2021 – 2027 je 1 174 000 000 EUR v bežných cenách.
3.  Výška finančného krytia pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložku Zdravie na obdobie 2021 – 2027 je 1 095 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (1 234 000 000 EUR v bežných cenách).
4.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 3 je takéto:
4.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 3 je takéto:
a)  761 000 000 EUR na implementáciu zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia;
a)  675 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (761 000 000 EUR v bežných cenách) na implementáciu zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia;
b)  413 000 000 EUR na implementáciu zložky Zdravie.
b)  420 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (473 000 000 EUR v bežných cenách; alebo 0,36 % z VFR na roky 2021 – 2027) na implementáciu zložky Zdravie
5.  Sumy uvedené v odsekoch 3 a 4 sa môžu použiť aj na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programov, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.
5.  Sumy uvedené v odsekoch 3 a 4 sa môžu použiť aj na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programov, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 6
Článok 6
Článok 6
Rovnosť žien a mužov a rovnaké príležitosti a nediskriminácia
Rodová rovnosť a rovnaké príležitosti a nediskriminácia
1.  Pri príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení všetkých programov implementovaných v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ako aj operácií podporovaných zo zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa zabezpečuje rovnosť žien a mužov. Pri ich príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení sa podporujú aj rovnaké príležitosti pre všetkých bez diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
1.  Pri príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení všetkých programov implementovaných v rámci ESF+ sa zabezpečuje rodová rovnosť. Pri ich príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení sa podporujú aj osobitné akcie zamerané na zvyšovanie účasti žien na pracovnom živote a ich profesionálnom rozvoji, ako aj súlad medzi pracovným a osobným životom, rovnaké príležitosti pre všetkých bez diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia alebo zdravotného stavu, veku alebo sexuálnej orientácie vrátane prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím aj z hľadiska IKT, čím sa posilňuje sociálne začlenenie a znižujú nerovnosti.
2.  Členské štáty a Komisia takisto podporujú osobitné cielené činnosti na podporu zásad uvedených v odseku 1 v rámci ktoréhokoľvek z cieľov ESF+ vrátane prechodu z opatrovateľských zariadení (rezidenčná/ústavná starostlivosť) do rodinnej a komunitnej starostlivosti.
2.  Členské štáty a Komisia takisto podporujú osobitné cielené činnosti na podporu zásad uvedených v odseku 1 v rámci ktoréhokoľvek z cieľov ESF+ vrátane prechodu z ústavnej starostlivosti do rodinnej a komunitnej starostlivosti a zlepšenia univerzálnej prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím.
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 7
Článok 7
Článok 7
Konzistentnosť a tematická koncentrácia
Konzistentnosť a tematická koncentrácia
1.  Členské štáty zameriavajú zdroje ESF+ podliehajúce zdieľanému riadeniu na intervencie, ktorými sa riešia výzvy identifikované v ich národných programoch reforiem, v rámci európskeho semestra, ako aj v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, a v rámci ktorých sa zohľadňujú zásady a práva stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv.
1.  Členské štáty zameriavajú zdroje ESF+ podliehajúce zdieľanému riadeniu na intervencie, ktorými sa riešia výzvy identifikované v ich národných programoch reforiem, v rámci európskeho semestra, ako aj v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, a zohľadňujú zásady a práva stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv, sociálny prehľad v rámci európskeho semestra a regionálne špecifiká, čím sa prispieva k cieľom Únie stanoveným v článku 174 ZFEÚ, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a ktoré sú v plnom súlade s Parížskou dohodou a cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.
Členské štáty a prípadne Komisia podporujú synergiu a zabezpečujú koordináciu, komplementaritu a koherentnosť medzi ESF+ a inými fondmi, programami a nástrojmi Únie, ako je Erasmus, Fond pre azyl a migráciu a program na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory, a to tak vo fáze plánovania, ako aj počas implementácie. Členské štáty a prípadne Komisia optimalizujú mechanizmy koordinácie s cieľom zabrániť duplikácii úsilia a zabezpečiť úzku spoluprácu medzi subjektmi zodpovednými za implementáciu v záujme zabezpečenia ucelených a racionalizovaných podporných akcií.
Členské štáty a prípadne Komisia podporujú synergie a zabezpečujú koordináciu, komplementaritu a koherentnosť medzi ESF+ a inými fondmi, programami a nástrojmi Únie, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), Európsky námorný a rybársky fond, Program InvestEU, Kreatívna Európa, nástroj Práva a hodnoty, Erasmus, Fond pre azyl a migráciu, rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov po roku 2020 a Program na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory, a to tak vo fáze plánovania, ako aj počas implementácie. Členské štáty a prípadne Komisia optimalizujú mechanizmy koordinácie s cieľom zabrániť duplicite úsilia a zabezpečiť úzku spoluprácu medzi riadiacimi orgánmi zodpovednými za implementáciu v záujme zabezpečenia integrovaných prístupov, ucelených a racionalizovaných podporných akcií.
2.  Členské štáty pridelia primeranú časť svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na riešenie výziev, ktoré boli identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a článku 148 ods. 4 ZFEÚ a v rámci európskeho semestra a ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti ESF+ vymedzeného v článku 4.
2.  Členské štáty pridelia primeranú časť svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na riešenie výziev, ktoré boli identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a článku 148 ods. 4 ZFEÚ a v rámci európskeho semestra a ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti ESF+ vymedzeného v článku 4.
3.  Členské štáty pridelia najmenej 25 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na špecifické ciele v oblasti politiky sociálneho začlenenia stanovené v článku 4 ods. 1 písm. vii) až xi) vrátane podpory sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.
3.  Členské štáty pridelia najmenej 27 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na špecifické ciele v oblasti politiky sociálneho začlenenia stanovené v článku 4 ods. 1 písm. vii) až x) vrátane podpory sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.
3a.  V rámci špecifických cieľov pre oblasť politiky sociálneho začlenenia stanovenú v článku 4 ods. 1 bodoch vii) až x) členské štáty pridelia najmenej 5 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na cielené akcie zamerané na vykonávanie európskej záruky pre deti s cieľom prispieť k rovnakému prístupu detí k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive.
4.  Členské štáty pridelia najmenej 2 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na špecifický cieľ riešenia materiálnej deprivácie stanovený v článku 4 ods. 1 písm.
4.  Okrem minimálneho pridelenia najmenej 27 % zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na špecifické ciele uvedené v článku 4 ods. 1 písm. vii) až x) členské štáty pridelia najmenej 3 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na špecifický cieľ riešenia sociálneho začleňovania najodkázanejších osôb a/alebo materiálnej deprivácie stanovený v článku 4 ods. 1 písm. x) a xi).
V náležite odôvodnených prípadoch sa zdroje pridelené na špecifický cieľ stanovený v článku 4 ods.1 písm. x) a zacielený na najodkázanejšie osoby môžu zohľadniť pri overovaní toho, či sa dodržala minimálna alokácia vo výške najmenej 2 % stanovená v prvom pododseku tohto odseku.
5.  Členské štáty, v ktorých je miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v roku 2019 na základe údajov Eurostatu nad priemerom Únie, pridelia najmenej 10 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na obdobie 2021 – 2025 na cielené akcie a štrukturálne reformy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ich prechodu zo školy do zamestnania, spôsobov opätovného začlenenia do vzdelávania alebo odbornej prípravy a druhošancového vzdelávania, najmä v kontexte vykonávania systémov záruky pre mladých ľudí.
5.  Členské štáty pridelia najmenej 3 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na cielené akcie a štrukturálne reformy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ich prechodu zo školy do zamestnania, spôsobov opätovného začlenenia do vzdelávania alebo odbornej prípravy a druhošancového vzdelávania, najmä v kontexte vykonávania systémov záruky pre mladých ľudí.
Členské štáty, v ktorých je miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), nad priemerom Únie v roku 2019, alebo ak je miera NEET vyššia než 15 % na základe údajov Eurostatu, pridelia najmenej 15 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu pre roky 2021 až 2025 v programovom období na uvedené akcie a opatrenia štrukturálnych reforiem s osobitným dôrazom na tie regióny, ktoré sú viac zasiahnuté, s prihliadnutím na rozdiely medzi nimi.
Pri programovaní zdrojov ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na roky 2026 a 2027 v polovici obdobia v súlade s článkom [14] [budúceho VN] pridelia členské štáty, v ktorých je miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v roku 2024 na základe údajov Eurostatu nad priemerom Únie, na tieto akcie najmenej 10 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na roky 2026 a 2027.
Pri programovaní zdrojov ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na roky 2026 a 2027 v polovici obdobia v súlade s článkom [14] [budúceho VN] pridelia členské štáty, v ktorých je miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy nad priemerom Únie v roku 2024, alebo ak miera NEET je vyššia než 15 % na základe údajov Eurostatu, na tieto akcie alebo opatrenia štrukturálnych reforiem najmenej 15 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na roky 2026 a 2027.
Najvzdialenejšie regióny spĺňajúce podmienky stanovené v prvom a druhom pododseku pridelia najmenej 15 % zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu vo svojich programoch na cielené akcie uvedené v prvom pododseku. Táto alokácia sa zohľadní pri overovaní toho, či bolo na vnútroštátnej úrovni dodržané minimálne percento stanovené v prvom a druhom pododseku.
Najvzdialenejšie regióny spĺňajúce podmienky stanovené v druhom a treťom pododseku pridelia najmenej 15 % zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu vo svojich programoch na cielené akcie uvedené v prvom pododseku. Toto pridelenie sa zohľadní pri overovaní toho, či bolo na vnútroštátnej úrovni dodržané minimálne percento stanovené v prvom a druhom pododseku. Toto pridelenie nenahrádza finančné prostriedky potrebné na infraštruktúru a na rozvoj najvzdialenejších regiónov.
Pri implementácii takýchto akcií sa členské štáty prednostne zameriavajú na neaktívnych a dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí a zavádzajú cielené informačné opatrenia.
Pri implementácii takýchto akcií sa členské štáty prednostne zameriavajú na neaktívnych a dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí a zavádzajú cielené informačné opatrenia.
6.  Odseky 2 až 5 sa uplatňujú na osobitnú dodatočnú alokáciu, ktorú získali najvzdialenejšie regióny a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994.
6.  Odseky 2 až 5 sa neuplatňujú na osobitné dodatočné pridelenie, ktoré získali najvzdialenejšie regióny a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994.
7.  Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú na technickú pomoc.
7.  Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú na technickú pomoc.
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 7 a (nový)
Článok 7a
Dodržiavanie základných práv
Členské štáty a Komisia pri využívaní finančných prostriedkov zabezpečia dodržiavanie základných práv a súlad s chartou.
Akékoľvek náklady, ktoré vznikli v prípade akcie, ktorá nie je v súlade s chartou, nie sú oprávnené v súlade s článkom 58 ods. 2 nariadenia xx/xx o všeobecných ustanoveniach a delegovaným nariadením (EÚ) č. 240/2014.
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 8
Článok 8
Článok 8
Partnerstvo
Partnerstvo
1.  Každý členský štát zabezpečí primeranú účasť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na vykonávaní politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia podporovaných zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu.
1.  V súlade s článkom 6 [budúceho VN] a s delegovaným nariadením (EÚ) č. 240/2014 každý členský štát zabezpečí v partnerstve s miestnymi a regionálnymi orgánmi zmysluplnú účasť sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, orgánov pre rovnosť, národných inštitúcií pre ľudské práva a iných príslušných alebo zastupiteľských organizácií na programovaní a vykonávaní politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, nediskriminácie a sociálneho začlenenia a iniciatív podporovaných zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu. Takáto zmysluplná účasť musí byť inkluzívna a prístupná pre osoby so zdravotným postihnutím.
2.  Členské štáty pridelia v rámci každého programu primerané množstvo zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na budovanie kapacít sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.
2.  Členské štáty pridelia minimálne 2 % zdrojov z ESF+ na budovanie kapacít sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni formou odbornej prípravy, opatrení vytvárania sietí a posilňovania sociálneho dialógu a na činnosti, ktoré uskutočňujú sociálni partneri spoločne.
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 9
Článok 9
Článok 9
Riešenie materiálnej deprivácie
Riešenie materiálnej deprivácie
Zdroje uvedené v článku 7 ods. 4 sa programujú v rámci vyhradenej priority alebo programu.
Zdroje uvedené v článku 7 ods. 4 týkajúce sa sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb a/alebo materiálnej deprivácie sa programujú v rámci vyhradenej priority alebo programu. Miera spolufinancovania v prípade tejto priority alebo programu je stanovená na minimálne 85 %.
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 10
Článok 10
Článok 10
Podpora zamestnanosti mladých ľudí
Podpora zamestnanosti mladých ľudí
Podpora podľa článku 7 ods. 5 sa programuje v rámci vyhradenej priority a zameriava sa na špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. i).
Podpora podľa článku 7 ods. 5 sa programuje v rámci vyhradenej priority alebo programu a zameriava sa na špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. i).
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 10 a (nový)
Článok 10a
Podpora európskej záruky pre deti
Podpora v súlade s článkom 7 ods. 3a sa programuje v rámci vyhradenej priority alebo programu odzrkadľujúc odporúčanie Európskej komisie o investovaní do detí z roku 2013. Podporuje boj proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu detí v rámci špecifických cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 bodoch vii) až x).
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 11
Článok 11
Článok 11
Podpora príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny
Podpora príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny
Akcie na riešenie výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a v rámci európskeho semestra, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2, sa programujú v rámci jednej alebo viacerých vyhradených priorít.
Akcie na riešenie výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a v rámci európskeho semestra, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2, sa programujú v rámci ktoréhokoľvek zo špecifických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1. Členské štáty zabezpečia komplementaritu, koherentnosť, koordináciu a synergie s Európskym pilierom sociálnych práv.
Na úrovni riadiaceho orgánu sa zabezpečí dostatočná flexibilita s cieľom určiť priority a oblasti pre investície ESF+ v súlade so špecifickými miestnymi alebo regionálnymi výzvami.
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 11 a (nový)
Článok 11a
Integrovaný územný rozvoj
1.  Z ESF+ sa môže podporovať integrovaný územný rozvoj v rámci programov v rámci obidvoch cieľov uvedených v článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN] v súlade s hlavou III kapitolou II uvedeného nariadenia [nové VN].
2.  Členské štáty vykonávajú integrovaný územný rozvoj s podporou z ESF+ výlučne prostredníctvom foriem uvedených v článku [22] nariadenia (EÚ) 2018/xxxx [nové VN].
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 11 b (nový)
Článok 11b
Nadnárodná spolupráca
1.  Členské štáty môžu podporovať akcie nadnárodnej spolupráce v rámci vyhradenej priority.
2.  Akcie nadnárodnej spolupráce môžu byť programované v rámci ktoréhokoľvek zo špecifických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 bodoch i) až x).
3.  Maximálna miera spolufinancovania pre túto prioritu sa môže zvýšiť na 95 %, ak je na takéto priority pridelených maximálne 5 % sumy, ktorú ESF+ pridelí danému členskému štátu v rámci zdieľaného riadenia.
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 12
Článok 12
Článok 12
Rozsah pôsobnosti
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa vzťahuje na podporu z ESF+ podľa článku 4 ods. 1 písm. i) až x), ak sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia (ďalej len „všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu“).
Táto kapitola sa vzťahuje na podporu z ESF+ podľa článku 4 ods. 1 písm. i) až x), ak sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia (ďalej len „všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu“). Okrem toho sa článok 13 vzťahuje aj na podporu z ESF+ podľa článku 4 ods. 1 bodu xi).
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 13
Článok 13
Článok 13
Inovačné činnosti
Akcie v oblasti sociálnej inovácie
1.  Členské štáty podporujú činnosti v oblasti sociálnej inovácie a sociálnych experimentov alebo posilňujú prístupy zdola nahor založené na partnerstvách zahŕňajúcich verejné orgány, súkromný sektor a občiansku spoločnosť, ako sú napríklad miestne akčné skupiny vytvárajúce a vykonávajúce stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou.
1.  Členské štáty podporujú akcie v oblasti sociálnej inovácie a/alebo sociálnych experimentov vrátane tých, ktoré obsahujú sociálno-kultúrnu zložku, s použitím prístupov zdola nahor založených na partnerstvách zahŕňajúcich verejné orgány, sociálnych partnerov, podniky sociálneho hospodárstva, súkromný sektor a občiansku spoločnosť.
1a.  Členské štáty vo svojich operačných programoch alebo neskôr počas ich vykonávania určia oblasti pre sociálnu inováciu a sociálne experimenty, ktoré zodpovedajú osobitným potrebám členských štátov.
2.  Členské štáty môžu podporiť ďalšie rozširovanie inovačných prístupov testovaných v malom rozsahu (sociálne experimenty), ktoré sa vyvinuli v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a iných programov Únie.
2.  Členské štáty môžu podporiť ďalšie rozširovanie inovačných prístupov testovaných v malom rozsahu (sociálna inovácia a sociálne experimenty vrátane tých, ktoré obsahujú sociálno-kultúrnu zložku), ktoré sa vyvinuli v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a iných programov Únie.
3.  Inovačné činnosti a prístupy možno programovať v rámci akýchkoľvek špecifických cieľov uvedených v bodoch i) až x) článku 4 ods. 1.
3.  Inovačné akcie a prístupy možno programovať v rámci akýchkoľvek špecifických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1.
4.  Každý členský štát vyhradí najmenej jednu prioritu na vykonávanie odseku 1 alebo 2 alebo oboch odsekov. Maximálna miera spolufinancovania pre tieto priority sa môže zvýšiť na 95 % v prípade, že je na tieto priority pridelená alokácia v maximálnej výške 5 % z alokácie pridelenej členskému štátu z ESF+ v rámci zdieľaného riadenia.
4.  Každý členský štát vyhradí najmenej jednu prioritu na vykonávanie odseku 1 alebo 2 alebo oboch odsekov. Maximálna miera spolufinancovania pre tieto priority sa môže zvýšiť na 95 %, ak je pridelených maximálne 5 % sumy, ktorú ESF+ pridelí danému členskému štátu v rámci zdieľaného riadenia.
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 14
Článok 14
Článok 14
Oprávnenosť
Oprávnenosť
1.  Okrem nákladov uvedených v článku [58] [budúce VN] nie sú na všeobecnú podporu zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu oprávnené tieto náklady:
1.  Okrem nákladov uvedených v článku [58] [budúce VN] nie sú na všeobecnú podporu zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu oprávnené tieto náklady:
a)  nákup pozemku a nehnuteľností a zabezpečenie infraštruktúry a
a)  nákup pozemku a nehnuteľností a nákup infraštruktúry a
b)  nákup nábytku, vybavenia a vozidiel okrem prípadov, ak je nákup potrebný na dosiahnutie cieľa operácie alebo ak sú tieto položky plne odpísané, alebo ak je nákup týchto položiek najhospodárnejšou možnosťou.
b)  nákup nábytku, vybavenia a vozidiel okrem prípadov, ak je absolútne nevyhnutný na dosiahnutie cieľa operácie alebo ak sú tieto položky plne odpísané, alebo ak je nákup týchto položiek najhospodárnejšou možnosťou.
2.  Nepeňažné príspevky vo forme dávok alebo platov vyplácané treťou stranou v prospech účastníkov operácie môžu byť oprávnené na príspevok zo všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu za predpokladu, že nepeňažné príspevky sa vynaložili v súlade s vnútroštátnymi predpismi vrátane účtovníckych predpisov a nepresahujú náklady, ktoré znáša tretia strana.
2.  Nepeňažné príspevky vo forme dávok alebo platov vyplácané treťou stranou v prospech účastníkov operácie môžu byť oprávnené na príspevok zo všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu za predpokladu, že nepeňažné príspevky sa vynaložili v súlade s vnútroštátnymi predpismi vrátane účtovníckych predpisov a nepresahujú náklady, ktoré znáša tretia strana.
3.  Osobitná dodatočná alokácia, ktorú získali najvzdialenejšie regióny a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994, sa použije na podporu dosiahnutia špecifických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1.
3.  Osobitné dodatočné pridelenie, ktoré získali najvzdialenejšie regióny a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994, sa použije na podporu dosiahnutia špecifických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1.
4.  Priame náklady na zamestnancov sú oprávnené na príspevok zo všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu za predpokladu, že z údajov Eurostatu vyplýva, že ich výška nepresahuje 100 % obvyklej odmeny v príslušnom povolaní v členskom štáte.
4.  Priame náklady na zamestnancov sú oprávnené na príspevok zo všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu. Ak sa uplatňuje kolektívna zmluva, určia sa podľa danej zmluvy. Ak sa kolektívna zmluva neuplatňuje, ich výška nesmie byť vyššia než 100 % obvyklej odmeny v príslušnom povolaní alebo pre osobitné odborné znalosti v členskom štáte alebo regióne, ktorá je podložená príslušným písomným odôvodnením, ktoré poskytol príslušný riadiaci orgán, a/alebo údajmi Eurostatu.
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 15
Článok 15
Článok 15
Ukazovatele a podávanie správ
Ukazovatele a podávanie správ
1.  Pri programoch, na ktoré sa poskytuje všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, sa na účely monitorovania pokroku pri implementácii používajú spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu. Pri programoch sa môžu používať aj špecifické programové ukazovatele.
1.  Pri programoch, na ktoré sa poskytuje všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, sa na účely monitorovania pokroku pri implementácii používajú spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe I alebo v prílohe IIa k tomuto nariadeniu pre akcie zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb v rámci článku 4 ods. 1 bodu x). Pri programoch sa môžu používať aj špecifické programové ukazovatele a ukazovatele špecifické pre jednotlivé akcie.
2.  Východisková hodnota pre spoločné ukazovatele výstupov a špecifické programové ukazovatele výstupov je stanovená na nulu. Ak je to z hľadiska povahy podporovaných operácií relevantné, kumulatívne kvantifikované čiastkové ciele a cieľové hodnoty pre tieto ukazovatele sa stanovujú v absolútnych číslach. Vykazované hodnoty ukazovateľov výstupov sa vyjadrujú v absolútnych číslach.
2.  Východisková hodnota pre spoločné ukazovatele výstupov a špecifické programové ukazovatele výstupov je stanovená na nulu. Ak je to z hľadiska povahy podporovaných operácií relevantné, kumulatívne kvantifikované čiastkové ciele a cieľové hodnoty pre tieto ukazovatele sa stanovujú v absolútnych číslach. Vykazované hodnoty ukazovateľov výstupov sa vyjadrujú v absolútnych číslach.
3.  Referenčná hodnota pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov, pre ktoré sa stanovil kumulatívny kvantifikovaný čiastkový cieľ na rok 2024 a cieľová hodnota na rok 2029, sa stanovuje na základe najnovších dostupných údajov alebo iných relevantných zdrojov informácií. Cieľové hodnoty pre spoločné ukazovatele výsledkov sa stanovujú v absolútnych číslach alebo ako percento. špecifické programové ukazovatele výsledkov a súvisiace cieľové hodnoty sa môžu vyjadriť kvantitatívne alebo kvalitatívne. Vykazované hodnoty spoločných ukazovateľov výsledkov sa vyjadrujú v absolútnych číslach.
3.  Referenčná hodnota pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov, pre ktoré sa stanovil kumulatívny kvantifikovaný čiastkový cieľ na rok 2024 a cieľová hodnota na rok 2029, sa stanovuje na základe najnovších dostupných údajov alebo iných relevantných zdrojov informácií. Cieľové hodnoty pre spoločné ukazovatele výsledkov sa stanovujú v absolútnych číslach alebo ako percento. Špecifické programové ukazovatele výsledkov a súvisiace cieľové hodnoty sa môžu vyjadriť kvantitatívne alebo kvalitatívne. Vykazované hodnoty spoločných ukazovateľov výsledkov sa vyjadrujú v absolútnych číslach.
4.  Údaje o ukazovateľoch pre účastníkov sa predkladajú len vtedy, keď sú k dispozícii všetky údaje požadované v bode 1a prílohy 1, ktoré sa týkajú daného účastníka.
4.  Údaje o ukazovateľoch pre účastníkov sa predkladajú len vtedy, keď sú k dispozícii všetky údaje požadované v bode 1a prílohy 1, ktoré sa týkajú daného účastníka.
4a.  Údaje uvedené v odseku 3 zahŕňajú posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť s cieľom monitorovať vykonávanie programov ESF+ so zreteľom na rodovú rovnosť a sú rozčlenené podľa pohlavia.
5.  Ak sú údaje k dispozícii v registroch alebo rovnocenných zdrojoch, členské štáty umožnia riadiacim orgánom a iným orgánom povereným zberom údajov potrebných na monitorovanie a hodnotenie všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, aby dané údaje získali z registrov alebo rovnocenných vzorov v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) a e) nariadenia (EÚ) 2016/679.
5.  Ak sú údaje k dispozícii v registroch alebo rovnocenných zdrojoch, členské štáty môžu riadiacim orgánom a iným orgánom povereným zberom údajov potrebných na monitorovanie a hodnotenie všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu umožniť, aby dané údaje získali z registrov údajov alebo rovnocenných vzorov v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) a e) nariadenia (EÚ) 2016/679.
6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely zmeny ukazovateľov v prílohe I, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii programov.
6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely zmeny ukazovateľov v prílohe I a prílohe IIa, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii programov.
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Článok 17
Článok 17
Článok 17
Zásady
Zásady
1.  Podpora z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie sa môže použiť len na podporu distribúcie potravín alebo tovaru, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa bezpečnosti spotrebného tovaru.
1.  Podpora z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie sa môže použiť len na podporu distribúcie potravín a tovaru, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa bezpečnosti spotrebného tovaru.
2.  Členské štáty a prijímatelia vyberajú potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc na základe objektívnych kritérií týkajúcich sa potrieb najodkázanejších osôb. V kritériách výberu potravín a prípadne aj tovaru, sa zohľadňujú aj klimatické a environmentálne aspekty, najmä s cieľom obmedziť plytvanie potravinami. Vo vhodných prípadoch sa pri výbere druhu potravín určených na distribúciu prihliada na ich prínos k vyváženému stravovaniu najodkázanejších osôb.
2.  Členské štáty a prijímatelia vyberajú potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc na základe objektívnych kritérií týkajúcich sa potrieb najodkázanejších osôb. V kritériách výberu potravín a prípadne aj tovaru sa zohľadňujú aj klimatické a environmentálne aspekty, najmä s cieľom obmedziť plytvanie potravinami a plastmi na jedno použitie. Vo vhodných prípadoch sa pri výbere druhu potravín určených na distribúciu prihliada na ich prínos k vyváženému stravovaniu najodkázanejších osôb.
Potravinová a/alebo základná materiálna pomoc sa môže poskytovať priamo najodkázanejším osobám alebo nepriamo prostredníctvom elektronických poukážok alebo kariet, ak za ne možno získať len potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc v zmysle článku 2 ods. 3.
Potravinová a/alebo základná materiálna pomoc sa môže poskytovať priamo najodkázanejším osobám alebo nepriamo prostredníctvom elektronických poukážok alebo kariet, ak za ne možno získať len potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc v zmysle článku 2 ods. 3 a ak nenahrádzajú súčasné sociálne dávky.
Potraviny poskytované najodkázanejším osobám možno získať z používania, spracovania alebo predaja výrobkov, s ktorými sa nakladá podľa článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, za predpokladu, že je to ekonomicky najvýhodnejšia možnosť a nespôsobí to neprimerané oneskorenie pri dodávke potravín najodkázanejším osobám.
Potraviny poskytované najodkázanejším osobám možno získať z používania, spracovania alebo predaja výrobkov, s ktorými sa nakladá podľa článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, za predpokladu, že je to ekonomicky najvýhodnejšia možnosť a nespôsobí to neprimerané oneskorenie pri dodávke potravín najodkázanejším osobám.
Okrem súm, ktoré sú už k dispozícii na program, sa v prospech najodkázanejších osôb použije aj každá suma získaná z uvedenej transakcie.
Okrem súm, ktoré sú už k dispozícii na program, sa v prospech najodkázanejších osôb použije aj každá suma získaná z uvedenej transakcie.
3.  Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby sa pri poskytovaní pomoci v rámci podpory z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie rešpektovala dôstojnosť najodkázanejších osôb a aby sa predchádzalo ich stigmatizácii.
3.  Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby sa pri poskytovaní pomoci v rámci podpory z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie rešpektovala dôstojnosť najodkázanejších osôb a aby sa predchádzalo ich stigmatizácii.
4.  Popri poskytovaní potravinovej a/alebo materiálnej pomoci sa môže zabezpečiť aj presmerovanie na príslušné služby a iné sprievodné opatrenia zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb.
4.  Popri poskytovaní potravinovej a/alebo materiálnej pomoci sa zabezpečí aj presmerovanie na príslušné služby a iné sprievodné opatrenia zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb.
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 20
Článok 20
Článok 20
Oprávnenosť výdavkov
Oprávnenosť výdavkov
1.  Oprávnenými nákladmi v prípade podpory z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie sú:
1.  Oprávnenými nákladmi v prípade podpory z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie sú:
a)  náklady na nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci vrátane nákladov spojených s prepravou potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom, ktorí potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc dodávajú konečným príjemcom;
a)  náklady na nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci vrátane nákladov spojených s prepravou potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom, ktorí potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc dodávajú koncovým príjemcom;
b)  ak sa na prepravu potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom, ktorí ju distribuujú konečným príjemcom, nevzťahuje písmeno a), náklady, ktoré znáša nákupný subjekt v súvislosti s prepravou potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci do skladov a/alebo prijímateľom, a náklady na skladovanie v paušálnej sadzbe vo výške 1 % nákladov uvedených v písmene a) alebo v náležite odôvodnených prípadoch skutočne vynaložené a uhradené náklady;
b)  ak sa na prepravu potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom, ktorí ju distribuujú koncovým príjemcom, nevzťahuje písmeno a), náklady, ktoré znáša nákupný subjekt v súvislosti s prepravou potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci do skladov a/alebo prijímateľom, a náklady na skladovanie v paušálnej sadzbe vo výške 1 % nákladov uvedených v písmene a) alebo v náležite odôvodnených prípadoch skutočne vynaložené a uhradené náklady;
c)  administratívne náklady, náklady na prepravu a skladovanie, ktoré znášajú prijímatelia zapojení do distribúcie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám, v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písmene a) alebo 5 % hodnoty potravinových výrobkov, s ktorými sa nakladá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;
c)  administratívne náklady, náklady na prepravu a skladovanie, ktoré znášajú prijímatelia zapojení do distribúcie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám, v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písmene a) alebo 5 % hodnoty potravinových výrobkov, s ktorými sa nakladá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;
d)  náklady na zber, prepravu, skladovanie a distribúciu darovaných potravín a s tým priamo spojené činnosti na zvyšovanie informovanosti;
d)  náklady na zber, prepravu, skladovanie a distribúciu darovaných potravín a s tým priamo spojené činnosti na zvyšovanie informovanosti;
e)  náklady na sprievodné opatrenia realizované prijímateľmi alebo v ich mene a vykázané prijímateľmi, ktorí potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc dodávajú najodkázanejším osobám, v paušálnej sadzbe % nákladov uvedených v písmene a).
e)  náklady na sprievodné opatrenia realizované prijímateľmi alebo v ich mene a vykázané prijímateľmi, ktorí potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc dodávajú najodkázanejším osobám, v paušálnej sadzbe 5,5 % nákladov uvedených v písmene a).
2.  Zníženie oprávnených nákladov uvedených v odseku 1 písm. a) z dôvodu nedodržiavania uplatniteľného práva zo strany subjektu zodpovedného za nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci nevedie k zníženiu oprávnených nákladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e).
2.  Zníženie oprávnených nákladov uvedených v odseku 1 písm. a) z dôvodu nedodržiavania uplatniteľného práva zo strany subjektu zodpovedného za nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci nevedie k zníženiu oprávnených nákladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e).
3.  Za oprávnené náklady sa nepovažujú:
3.  Za oprávnené náklady sa nepovažujú:
a)  úroky z dlžných súm;
a)  úroky z dlžných súm;
b)  poskytnutie infraštruktúry;
b)  nákup infraštruktúry;
c)  náklady na použitý tovar.
c)  náklady na použitý tovar zníženej kvality.
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Článok 21
Článok 21
Článok 21
Ukazovatele a podávanie správ
Ukazovatele a podávanie správ
1.  Pri prioritách zameraných na riešenie materiálnej deprivácie sa na účely monitorovania pokroku vo vykonávaní používajú spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu. Pri týchto programoch sa môžu používať aj špecifické programové ukazovatele.
1.  Pri prioritách zameraných na riešenie materiálnej deprivácie sa na účely monitorovania pokroku vo vykonávaní používajú spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu. Pri týchto programoch sa môžu používať aj špecifické programové ukazovatele.
2.  Stanovia sa referenčné hodnoty pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov.
2.  Stanovia sa referenčné hodnoty pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov. Požiadavky na podávanie správ musia byť čo najjednoduchšie.
3.  Do 30. júna 2025 a 30. júna 2028 riadiace orgány predložia Komisii správu o výsledkoch štruktúrovaného prieskumu konečných príjemcov, ktorý sa vykonal v predchádzajúcom roku. Tento prieskum vychádza zo vzoru stanoveného Komisiou prostredníctvom vykonávacieho aktu.
3.  Do 30. júna 2025 a 30. júna 2028 riadiace orgány predložia Komisii správu o výsledkoch anonymného štruktúrovaného prieskumu koncových príjemcov, ktorý sa vykonal v predchádzajúcom roku a ktorý sa sústredí na ich životné podmienky a povahu ich materiálnej deprivácie. Tento prieskum vychádza zo vzoru stanoveného Komisiou prostredníctvom vykonávacieho aktu.
4.  Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa stanoví vzor pre štruktúrovaný prieskum konečných príjemcov, v súlade s konzultačným postupom podľa článku 39 ods. 2, aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto článku.
4.  Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa stanoví vzor pre štruktúrovaný prieskum koncových príjemcov, v súlade s konzultačným postupom podľa článku 39 ods. 2, aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto článku.
5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely zmeny ukazovateľov v prílohe II, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii programov.
5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely zmeny ukazovateľov v prílohe II, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii programov.
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 1
Audit operácií môže zahŕňať všetky štádiá ich vykonávania a všetky úrovne distribučného reťazca s jedinou výnimkou, ktorou je kontrola konečných príjemcov, pokiaľ sa v posúdení rizika nezistí osobitné riziko nezrovnalostí alebo podvodu.
Audit operácií môže zahŕňať všetky štádiá ich vykonávania a všetky úrovne distribučného reťazca s jedinou výnimkou, ktorou je kontrola koncových príjemcov, pokiaľ sa v posúdení rizika nezistí osobitné riziko nezrovnalostí alebo podvodu. Audit operácií zahŕňa viac kontrol v počiatočných fázach vykonávania, aby v prípade rizika podvodu mohli byť finančné prostriedky presmerované na iné projekty.
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Článok 23
Článok 23
Článok 23
Operačné ciele
Operačné ciele
Zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia má tieto operačné ciele:
Zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia má tieto operačné ciele:
a)  rozvíjať vysokokvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, aby sa politiky zamerané na dosiahnutie špecifických cieľov uvedených v článku 4 zakladali na dôveryhodných údajoch a zodpovedali potrebám, výzvam a podmienkam v pridružených krajinách;
a)  rozvíjať vysokokvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, aby sa politiky zamerané na dosiahnutie špecifických cieľov uvedených v článku 4 zakladali na dôveryhodných údajoch a zodpovedali potrebám, výzvam a podmienkam v pridružených krajinách;
b)  uľahčovať účinnú a inkluzívnu výmenu informácií, vzájomné učenie, partnerské preskúmania a dialóg o politikách v oblastiach uvedených v článku 4 s cieľom pomôcť pridruženým krajinám pri prijímaní primeraných opatrení politiky;
b)  uľahčovať účinnú a inkluzívnu výmenu informácií, vzájomné učenie, partnerské preskúmania a dialóg o politikách v oblastiach uvedených v článku 4 s cieľom pomôcť pridruženým krajinám pri prijímaní primeraných opatrení politiky;
c)  podporovať sociálne experimenty v oblastiach uvedených v článku 4 a budovanie kapacít zainteresovaných strán, pokiaľ ide o vykonávanie, prenášanie alebo ďalšie rozširovanie otestovaných inovácií v oblasti sociálnej politiky;
c)  podporovať sociálne experimenty v oblastiach uvedených v článku 4 a budovať kapacitu zainteresovaných strán, pokiaľ ide o prípravu, návrh a vykonávanie, prenášanie alebo ďalšie rozširovanie otestovaných inovácií v oblasti sociálnej politiky s osobitným dôrazom na podporu ďalšieho rozširovania miestnych projektov vypracovaných mestami, miestnymi a regionálnymi orgánmi, sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a sociálno-hospodárskymi subjektmi v oblasti prijímania a sociálneho začleňovania a integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín;
d)  poskytovať osobitné podporné služby zamestnávateľom a uchádzačom o zamestnanie na účely rozvoja integrovaných európskych trhov práce, od prípravy na prijatie do zamestnania až po pomoc po umiestnení do zamestnania v záujme obsadenia voľných pracovných miest v určitých odvetviach, povolaniach, krajinách, pohraničných oblastiach alebo v záujme ich obsadenia určitými skupinami (napríklad zraniteľnými osobami);
d)  vytvoriť a poskytovať osobitné podporné služby zamestnávateľom a uchádzačom o zamestnanie na účely rozvoja integrovaných európskych trhov práce, od prípravy na prijatie do zamestnania až po pomoc po umiestnení do zamestnania v záujme obsadenia voľných pracovných miest v určitých odvetviach, povolaniach, krajinách, pohraničných regiónoch alebo v záujme ich obsadenia určitými skupinami (napríklad osobami v zraniteľnom postavení);
da)  podporovať cezhraničné partnerstvá medzi verejnými službami zamestnanosti, občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi s cieľom podporovať cezhraničný trh práce a cezhraničnú mobilitu s primeranými podmienkami;
db)  podporovať poskytovanie služieb EURES pri nábore a umiestňovaní pracovníkov do kvalitného a udržateľného zamestnania prostredníctvom spracúvania voľných pracovných miest a žiadostí, a to aj prostredníctvom cezhraničných partnerstiev;
dc)  uľahčovať dobrovoľnú geografickú mobilitu pracovníkov za primeraných sociálnych podmienok a zvyšovať pracovné príležitosti prostredníctvom rozvoja vysokokvalitných a inkluzívnych trhov práce v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých, pri rešpektovaní práv pracovníkov v celej Únii;
e)  podporovať rozvoj trhového ekosystému súvisiaceho s poskytovaním mikrofinancovania mikropodnikom vo fáze ich vzniku a rozvoja, a to najmä tých, ktoré zamestnávajú zraniteľné osoby;
e)  podporovať rozvoj trhového ekosystému súvisiaceho s poskytovaním mikrofinancovania, ako aj s jeho dostupnosťou a prístupnosťou pre mikropodniky, podniky sociálneho hospodárstva a zraniteľné osoby vo fáze ich vzniku a rozvoja, a to najmä tých, ktoré zamestnávajú osoby v zraniteľnom postavení vrátane znevýhodnených skupín;
f)  podporovať vytváranie sietí na úrovni Únie a dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami a medzi takýmito stranami v oblastiach uvedených v článku 4 a prispievať k budovaniu inštitucionálnych kapacít týchto zainteresovaných strán vrátane verejných služieb zamestnanosti (VSZ), inštitúcií sociálneho zabezpečenia, mikrofinančných inštitúcií a inštitúcií poskytujúcich financovanie pre sociálne podniky a sociálne hospodárstvo;
f)  podporovať vytváranie sietí na úrovni Únie a dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami a medzi takýmito stranami v oblastiach uvedených v článku 4 a prispievať k budovaniu inštitucionálnych kapacít zapojených zainteresovaných strán vrátane verejných služieb zamestnanosti (VSZ), inštitúcií sociálneho zabezpečenia, občianskej spoločnosti, mikrofinančných inštitúcií a inštitúcií poskytujúcich financovanie pre podniky sociálneho hospodárstva a sociálne hospodárstvo;
g)  podporovať rozvoj sociálnych podnikov a vytvorenie trhu sociálnych investícií tým, že sa uľahčia verejné a súkromné interakcie a účasť nadácií a filantropov na tomto trhu;
g)  podporovať rozvoj podnikov sociálneho hospodárstva a vytvorenie trhu sociálnych investícií tým, že sa uľahčia verejné a súkromné interakcie a účasť nadácií a filantropov na tomto trhu;
h)  poskytovať usmernenia pre rozvoj sociálnej infraštruktúry (vrátane bývania, starostlivosti o deti, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti) potrebnej na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv;
h)  poskytovať usmernenia pre rozvoj sociálnej infraštruktúry (vrátane bývania, vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, starostlivosti o starých ľudí, požiadaviek na prístupnosť a prechodu od služieb ústavnej starostlivosti k službám rodinnej a komunitnej starostlivosti, vrátane požiadaviek na prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, starostlivosti o deti, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti) potrebnej na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv;
i)  podporovať nadnárodnú spoluprácu v záujme urýchlenia prenosu inovačných riešení a uľahčenia ich ďalšieho rozširovania, najmä v oblastiach zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia v celej Európe.
i)  podporovať nadnárodnú spoluprácu v záujme urýchlenia prenosu inovačných riešení a uľahčenia ich ďalšieho rozširovania, najmä v oblastiach boja proti chudobe, zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia v celej Európe.
j)  podporovať vykonávanie príslušných medzinárodných sociálnych a pracovných noriem v kontexte využívania potenciálu globalizácie a vonkajšieho rozmeru politík Únie v oblastiach uvedených v článku 4.
j)  podporovať vykonávanie príslušných medzinárodných sociálnych a pracovných noriem v kontexte využívania potenciálu globalizácie a vonkajšieho rozmeru politík Únie v oblastiach uvedených v článku 4.
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Článok 23 a (nový)
Článok 23a
Tematická koncentrácia a financovanie
Časť finančného krytia ESF+ pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia, ako sa uvádza v článku 5 ods. 4 písm. a), sa pridelí na celé obdobie na špecifické ciele stanovené v článku 4 ods. 2b podľa týchto orientačných percentuálnych hodnôt:
a)  55 % na špecifický cieľ 1;
b)  18 % na špecifický cieľ 2;
c)  18 % na špecifický cieľ 3.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Článok 24
Článok 24
Článok 24
Oprávnené akcie
Oprávnené akcie
1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie zamerané na plnenie cieľov uvedených v článkoch 3 a 4.
1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie zamerané na plnenie cieľov uvedených v článkoch 3 a 4.
2.  Zo zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia sa môžu podporovať tieto akcie:
2.  Zo zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia sa môžu podporovať tieto akcie:
a)  analytické činnosti vrátane činností, ktoré sa týkajú tretích krajín, najmä:
a)  analytické činnosti vrátane činností, ktoré sa týkajú tretích krajín, najmä:
i)  prieskumy, štúdie, štatistické údaje, metodiky, klasifikácie, mikrosimulácie, ukazovatele, podpora pozorovacích stredísk na európskej úrovni a referenčné hodnoty;
i)  prieskumy, štúdie, štatistické údaje, metodiky, klasifikácie, mikrosimulácie, ukazovatele, podpora pozorovacích stredísk na európskej úrovni a referenčné hodnoty;
ii)  sociálne experimenty, ktorými sa hodnotia sociálne inovácie;
ii)  sociálne experimenty, ktorými sa hodnotia sociálne inovácie;
iii)  monitorovanie a posudzovanie transpozície a uplatňovania práva Únie;
iii)  monitorovanie a posudzovanie transpozície a uplatňovania práva Únie;
b)  implementácia politiky, najmä:
b)  implementácia politiky, najmä:
i)  cezhraničné partnerstvá a podporné služby v cezhraničných regiónoch;
i)  cezhraničné partnerstvá a podporné služby v cezhraničných regiónoch;
ii)  celoúnijný program mobility zameraný na pracovnú silu na úrovni Únie s cieľom obsadiť voľné pracovné miesta tam, kde boli identifikované nedostatky na trhu práce;
ii)  celoúnijný program mobility zameraný na pracovnú silu na úrovni Únie s cieľom obsadiť voľné pracovné miesta tam, kde boli identifikované nedostatky na trhu práce;
iii)  podpora mikrofinancovania a sociálnych podnikov, a to aj prostredníctvom operácií kombinovaného financovania, ako je asymetrické zdieľanie rizika alebo zníženie transakčných nákladov, ako aj podpora rozvoja sociálnej infraštruktúry a zručností;
iii)  podpora mikrofinancovania a podnikov sociálneho hospodárstva, a to aj prostredníctvom operácií kombinovaného financovania, ako je asymetrické zdieľanie rizika alebo zníženie transakčných nákladov, ako aj podpora rozvoja sociálnej infraštruktúry a zručností;
iv)  podpora nadnárodnej spolupráce a partnerstiev v záujme prenosu a ďalšieho rozširovania inovačných riešení;
iv)  podpora nadnárodnej spolupráce a partnerstiev v záujme prenosu a ďalšieho rozširovania inovačných riešení;
c)  budovanie kapacít, najmä:
c)  budovanie kapacít, najmä:
i)  sietí na úrovni Únie súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 4 ods. 1;
i)  sietí na úrovni Únie súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 4 ods. 1;
ii)  národných kontaktných miest poskytujúcich usmernenia, informácie a pomoc v súvislosti s implementáciou zložky;
ii)  národných kontaktných miest poskytujúcich usmernenia, informácie a pomoc v súvislosti s implementáciou zložky;
iii)  správnych orgánov zúčastnených krajín, inštitúcií sociálneho zabezpečenia a služieb zamestnanosti zodpovedných za podporu mobility pracovnej sily, mikrofinančných inštitúcií a inštitúcií poskytujúcich financovanie pre sociálne podniky alebo iných subjektov v oblasti sociálnych investícií, ako aj vytváranie sietí;
iii)  správnych orgánov zúčastnených krajín, inštitúcií sociálneho zabezpečenia a služieb zamestnanosti zodpovedných za podporu mobility pracovnej sily, mikrofinančných inštitúcií a inštitúcií poskytujúcich financovanie pre podniky sociálneho hospodárstva alebo iných subjektov v oblasti sociálnych investícií, ako aj vytváranie sietí;
iv)  zainteresovaných strán so zreteľom na nadnárodnú spoluprácu;
iv)  sociálnych partnerov a zainteresovaných strán so zreteľom na nadnárodnú spoluprácu;
d)  komunikačné činnosti a činnosti zamerané na šírenie informácií, najmä:
d)  komunikačné činnosti a činnosti zamerané na šírenie informácií, najmä:
i)  vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, inovačné prístupy, výsledky analytických činností, partnerské preskúmania a referenčné porovnávanie;
i)  vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, inovačné prístupy, výsledky analytických činností, partnerské preskúmania a referenčné porovnávanie;
ii)  pokyny, správy, informačné materiály a mediálne pokrytie iniciatív týkajúcich sa oblastí uvedených v článku 4 ods. 1;
ii)  pokyny, správy, informačné materiály a mediálne pokrytie iniciatív týkajúcich sa oblastí uvedených v článku 4 ods. 1;
iii)  informačné systémy na šírenie dôkazov súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 4 ods. 1;
iii)  informačné systémy na šírenie dôkazov súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 4 ods. 1;
iv)  podujatia, konferencie a semináre predsedníctva Rady.
iv)  technická a administratívna pomoc pri vykonávaní pracovného programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií.
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1 – písmeno b
b)  akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.
b)  akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo príslušná medzinárodná organizácia.
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Článok 25 a (nový)
Článok 25a
Riadenie
1.  Komisia konzultuje so zainteresovanými stranami v Únii, najmä so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti, o pracovných programoch v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie, o ich prioritách, strategickej orientácii a vykonávaní.
2.  Komisia nadviaže potrebné väzby s Výborom pre zamestnanosť, Výborom pre sociálnu ochranu, Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, so skupinou generálnych riaditeľov pre pracovnoprávne vzťahy a s Poradným výborom pre slobodu pohybu pracovníkov s cieľom zabezpečiť, aby boli pravidelne a vhodne informované o pokroku pri vykonávaní týchto programov. Komisia informuje aj ostatné výbory zaoberajúce sa politikami, nástrojmi a akciami, ktoré súvisia so zložkou Zamestnanosť a sociálna inovácia.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno -a (nové)
-a)   podpora stratégie Únie v oblasti verejného zdravia so zameraním na:
i)  podporu členských štátov v ich úsilí o ochranu a zlepšovanie verejného zdravia a
ii)  napredovanie v poslaní Únie v oblasti zdravia v súlade s článkom 168 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia sa zaistí pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie.
Pozmeňujúci návrh 115
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno a – úvodná časť
a)  zlepšenie pripravenosti na krízy v Únii, ich riadenia a reakcií na ne v záujme ochrany občanov pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia
a)  zlepšenie pripravenosti na krízy v Únii, ich riadenia a reakcií na ne v záujme riešenia cezhraničných ohrození zdravia
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno a – bod iv a (nový)
iva)   dobre navrhnuté intervencie v oblasti verejného zdravia na zníženie zaťaženia a vplyvu infekcie a infekčných chorôb, ktorým sa dá predchádzať
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno a – bod iv b (nový)
ivb)   podpora rozvoja zručností a nástrojov na účinné oznamovanie rizík
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno b – bod i
i)  investície do zdravia a prevencie chorôb
i)  investície do zdravia a prevencie chorôb, a to aj prostredníctvom programov na zvyšovanie zdravotnej gramotnosti a vzdelávacích programov a podporou fyzickej aktivity
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno b – bod i a (nový)
ia)  investície do včasnej diagnostiky a skríningu
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno b – bod ii
ii)  podpora digitálnej transformácie zdravotníctva a starostlivosti
ii)  podpora digitálnej transformácie zdravotníctva a starostlivosti, ktorá je zameraná na potreby a obavy pacientov a občanov, najmä vytvorením prepojení s programami, ktorými sa podporuje mediálna gramotnosť a digitálne zručnosti
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno b – bod ii a (nový)
iia)   podpora digitálnych verejných služieb v oblastiach ako je zdravie
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno b – bod ii b (nový)
iib)   posilňovanie bezpečnosti a kvality zdravotných informácií
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno b – bod ii
ii)  podpora rozvoja udržateľného informačného systému Únie v oblasti zdravia
ii)  podpora rozvoja udržateľného, transparentného a prístupného informačného systému Únie v oblasti zdravia pri súčasnom zabezpečení ochrany osobných údajov
[V návrhu COM je nesprávne číslovanie bodov v článku 26, písmeno b) nie je správne a sú tam dva body označené ako ii).]
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno b – bod iii
iii)  podpora členských štátov prostredníctvom prenosu znalostí užitočných pre procesy národných reforiem v záujme účinnejších, prístupnejších a odolnejších systémov zdravotnej starostlivosti a lepšej podpory zdravia a prevencie chorôb, pričom sa budú riešiť najmä výzvy identifikované v rámci európskeho semestra
iii)  podpora členských štátov prostredníctvom prenosu znalostí a podpory pri vykonávaní, ktoré sú užitočné pre procesy národných reforiem v záujme účinnejších, prístupnejších, odolnejších, nediskriminačných, inkluzívnejších a rovnejších systémov zdravotnej starostlivosti riešiacich sociálne nerovnosti a lepšej podpory zdravia a prevencie chorôb, pričom sa budú riešiť najmä výzvy identifikované v rámci európskeho semestra. To taktiež zahŕňa podporu vysokokvalitných národných registrov, ktoré poskytujú aj porovnateľné údaje.
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno b – bod iv a (nový)
iva)   podpora prechodu na starostlivosť orientovanú na človeka, zdravotné a sociálne služby v blízkosti a integrovanú starostlivosť v rámci komunity, najmä podpora organizačných modelov založených na medziprofesionálnej tímovej práci a vytváraní sietí viacerých zainteresovaných strán
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno b – bod iv b (nový)
ivb)   zabezpečenie zapojenia všetkých príslušných zainteresovaných strán do uvedených akcií, a to podľa potreby na úrovni Únie a/alebo vnútroštátnej úrovni
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno b – bod iv c (nový)
ivc)   rozvoj a vykonávanie nástrojov a stratégií na predchádzanie nerovnostiam v oblasti zdravia a ich riešenie a na podporu sociálneho začlenenia, posilňovania postavenia občanov a účasti komunít
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno c – bod i
i)  podpora vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa liekov a zdravotníckych pomôcok
i)  podpora vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa liekov, prístupu k liekom v celej Únii a zdravotníckych pomôcok
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno c – bod vi
vi)  podpora Vedeckého výboru pre bezpečnosť spotrebiteľov a Vedeckého výboru pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká
vi)  podpora rozvíjania zdravia vo všetkých politikách a stanovenie procesov, prostredníctvom ktorých možno zdravotné následky zvažovať a zohľadňovať vo všetkých politikách
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)   podpora monitorovania, vykonávania a posilňovania iného práva a politík Únie so zdravotnými následkami tak, aby sa pomohlo zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, okrem iného najmä tých, ktoré sa týkajú:
i)  znečistenia ovzdušia;
ii)  endokrinných disruptorov a iných chemických látok so škodlivými vlastnosťami;
iii)  rezíduí pesticídov v potravinách, vo vode a v ovzduší;
iv)  potravín a označovania potravín, a to aj pokiaľ ide o transmastné kyseliny, označovanie alkoholu, prídavné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami;
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno d – bod ii
ii)  podpora rozvoja spolupráce v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií pri príprave nových harmonizovaných pravidiel
ii)  podpora rozvoja spolupráce a budovania kapacít v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií pri príprave nových harmonizovaných pravidiel
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno d – bod iii a (nový)
iiia)   podpora vykonávania programov a najlepších postupov v rámci vzdelávania v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a kampaní pre mladých ľudí
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno d – bod iii b (nový)
iiib)   podpora organizácií občianskej spoločnosti na úrovni Únie, ktoré sa zaoberajú otázkami zdravia a otázkami súvisiacimi so zdravím
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno d – bod iii c (nový)
iiic)  podpora vytvorenia riadiaceho výboru pre zdravie na vykonávanie akcií v rámci zložky Zdravie
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 1
1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie zamerané na plnenie cieľov uvedených v článkoch 3 a 26.
1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie týkajúce sa zdravia zamerané na plnenie cieľov uvedených v článkoch 3, 4 a 26.
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 2 – písmeno a – bod i a (nový)
ia)   činnosti určené na monitorovanie kumulatívnych vplyvov environmentálnych rizikových faktorov vrátane tých, ktoré vznikajú z kontaminantov v potravinách, vode, ovzduší a iných zdrojoch, na zdravie;
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 2 – písmeno a – bod i b (nový)
ib)   činnosti monitorujúce vplyvy práva Únie na zdravie, ako je farmakovigilancia a podobne;
Pozmeňujúci návrh 138
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 2 – písmeno a – pododsek 1 a (nový)
Výsledky analytických činností sa po ich dokončení sprístupňujú verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 2 – písmeno b – bod i
i)  cezhraničná spolupráca a partnerstvá, a to aj v cezhraničných regiónoch;
i)  cezhraničná spolupráca a partnerstvá, a to aj v cezhraničných regiónoch, ako aj v súvislosti so znečistením ovzdušia a iným cezhraničným znečistením životného prostredia;
Pozmeňujúci návrh 140
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 2 – písmeno c – bod i
i)  prostredníctvom prenosu, prispôsobenia a zavádzania najlepších postupov s pridanou hodnotou na úrovni Únie medzi členskými štátmi;
i)  prostredníctvom výmeny, prenosu, prispôsobenia a zavádzania najlepších postupov s pridanou hodnotou na úrovni Únie medzi členskými štátmi;
Pozmeňujúci návrh 141
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 2 – písmeno c – bod ii
ii)  sietí na úrovni EÚ súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 26;
ii)  sietí na úrovni EÚ súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 26, a to trvalým a udržateľným spôsobom, so zabezpečením prítomnosti aktívnej občianskej spoločnosti na úrovni Únie;
Pozmeňujúci návrh 142
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 2 – písmeno c – bod iv
iv)  národných kontaktných miest poskytujúcich usmernenia, informácie a pomoc v súvislosti s implementáciou programu;
iv)  regionálnych a národných kontaktných miest a kontaktných miest na nižšej než národnej úrovni poskytujúcich usmernenia, informácie a pomoc v súvislosti s implementáciou programu;
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 1
Komisia konzultuje so zdravotníckymi orgánmi členských štátov v rámci riadiacej skupiny pre podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment neprenosných chorôb alebo iných príslušných expertných skupín Komisie alebo podobných subjektov o pracovných plánoch stanovených pre zložku Zdravie a o jej prioritách, strategickom zameraní a implementácii, ako aj o zohľadňovaní aspektov politiky v oblasti zdravia v iných politikách a podporných mechanizmoch, čím sa zlepšuje ich celková koordinácia a pridaná hodnota.
Komisia konzultuje so zdravotníckymi orgánmi členských štátov v rámci riadiacej skupiny pre podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment neprenosných chorôb alebo iných príslušných expertných skupín Komisie alebo podobných subjektov, ako sú profesijné subjekty v sektore zdravotníctva, o ročných pracovných plánoch stanovených pre zložku Zdravie a o jej prioritách, strategickom zameraní a implementácii, ako aj o zohľadňovaní aspektov politiky v oblasti zdravia v iných politikách a podporných mechanizmoch, čím sa zlepšuje ich celková koordinácia a pridaná hodnota. Silným politickým vedením a vhodnou štruktúrou riadenia vyčlenenou na zdravie sa zaistí zaručenie ochrany zdravia a jeho podpora vo všetkých portfóliách Komisie podľa článku 168 ods. 1 ZFEÚ.
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh nariadenia
Článok 29 a (nový)
Článok 29a
Riadiaci výbor pre zdravie
1.  Komisia zriadi riadiaci výbor pre zdravie („riadiaci výbor“) na vykonávanie akcií v rámci zložky Zdravie.
2.  Riadiaci výbor sa zameriava na vytváranie synergií medzi zložkou Zdravie a inými programami, v ktorých je zdravotný rozmer integrovaný, prostredníctvom koordinácie a spolupráce, pričom podporuje zapojenie pacientov a spoločnosti a poskytuje vedecké poradenstvo a odporúčania. Tieto akcie zabezpečujú akcie v oblasti zdravia zamerané na hodnotu, udržateľnosť, lepšie zdravotné riešenia, podporujú prístup a znižujú nerovností v oblasti zdravia. 
3.  Riadiaci výbor poskytuje komplexnú stratégiu a riadenie pri vypracúvaní pracovných plánov v rámci zložky Zdravie. 
4.  Riadiaci výbor je nezávislá skupina zainteresovaných strán zložená z aktérov z príslušných sektorov v oblasti verejného zdravia, dobrých životných podmienok a sociálnej ochrany, za účasti zástupcov regionálnych a miestnych orgánov pôsobiacich v oblasti zdravia, zástupcov pacientov a občanov. 
5.  Riadiaci výbor sa skladá z 15 až 20 osôb na vysokej úrovni vybraných z rôznych disciplín a činností uvedených v odseku 4. Členov riadiaceho výboru menuje Komisia na základe otvorenej výzvy na predkladanie návrhov kandidátov alebo na vyjadrenie záujmu, alebo oboch. 
6.  Predsedu riadiaceho výboru menuje Komisia spomedzi jeho členov. 
7.  Riadiaci výbor: 
i)  poskytuje vstupné informácie pre ročné pracovné plány pre zložku Zdravie na základe návrhu Komisie;
ii)  vypracuje koncepciu riadenia koordinácie a spolupráce medzi zložkou Zdravie a ďalšími programami, v ktorých je integrovaný rozmer zdravia.
Koncepcia uľahčuje zabezpečenie viditeľnosti a koordinácie všetkých existujúcich finančných mechanizmov relevantných pre oblasť zdravia a pomáha pri riadení koordinácie a spolupráce. 
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh nariadenia
Článok 29 b (nový)
Článok 29b
Medzinárodná spolupráca
Komisia rozvíja spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia Spojených národov a jej špecializované agentúry, najmä Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ako aj s Radou Európy a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s cieľom implementovať zložku Zdravie, s cieľom maximalizovať účinnosť a efektívnosť akcií na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh nariadenia
Článok 31
Článok 31
Článok 31
Formy financovania z prostriedkov EÚ a metódy implementácie
Formy financovania z prostriedkov EÚ a metódy implementácie
1.  Zo zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien, verejného obstarávania a dobrovoľných platieb medzinárodným organizáciám, ktorých je Únia členom alebo na práci ktorých sa zúčastňuje.
1.  Zo zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien, verejného obstarávania, príspevkov a dobrovoľných platieb medzinárodným organizáciám, ktorých je Únia členom alebo na práci ktorých sa zúčastňuje.
2.  Zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa implementujú priamo, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, alebo nepriamo so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2.  Zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa implementujú priamo, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, alebo nepriamo so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pri udeľovaní grantov môže komisia pre vyhodnotenie uvedená v článku [150] nariadenia o rozpočtových pravidlách pozostávať z externých expertov.
Pri udeľovaní grantov môže komisia pre vyhodnotenie uvedená v článku [150] nariadenia o rozpočtových pravidlách pozostávať z externých expertov.
3.  Operácie kombinovaného financovania v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia sa vykonávajú v súlade s [nariadením o fonde InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.
3.  Operácie kombinovaného financovania v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia sa vykonávajú v súlade s [nariadením o fonde InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.
4.  V rámci zložky Zdravie možno udeľovať priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov na účely financovania akcií s jednoznačnou pridanou hodnotou Únie, ktoré sú spolufinancované príslušnými orgánmi zodpovednými za zdravie v členských štátoch alebo v tretích krajinách pridružených k programu, alebo subjektmi verejného sektora a mimovládnymi subjektmi, ktoré konajú individuálne alebo ako sieť a sú poverené uvedenými príslušnými orgánmi.
4.  V rámci zložky Zdravie možno udeľovať priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov na účely financovania akcií s jednoznačnou pridanou hodnotou Únie, ktoré sú spolufinancované príslušnými orgánmi zodpovednými za zdravie v členských štátoch alebo v tretích krajinách pridružených k programu, alebo subjektmi verejného sektora a mimovládnymi subjektmi, ktoré konajú individuálne alebo ako sieť a sú poverené uvedenými príslušnými orgánmi.
5.  V rámci zložky Zdravie možno udeľovať priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov európskym referenčným sieťam, ktoré sú schválené ako siete radou členských štátov európskych referenčných sietí v súlade so schvaľovacím postupom stanoveným vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/287/EÚ z 10. marca 2014, ktorým sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí, schvaľovania a hodnotenia ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných znalostí v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí.
5.  V rámci zložky Zdravie možno udeľovať priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov európskym referenčným sieťam, ktoré sú schválené ako siete radou členských štátov európskych referenčných sietí v súlade so schvaľovacím postupom stanoveným vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/287/EÚ z 10. marca 2014, ktorým sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí, schvaľovania a hodnotenia ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných znalostí v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí.
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh nariadenia
Článok 32
Článok 32
Článok 32
Pracovný program a koordinácia
Pracovný program a koordinácia
Zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložka Zdravie sa implementujú prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku [108] nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.
Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom doplniť zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložku Zdravie stanovením pracovných programov, ako sú uvedené v článku [108] nariadenia o rozpočtových pravidlách. V týchto pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.
Komisia podporuje synergiu a zabezpečuje účinnú koordináciu medzi zložkou Zdravie v rámci ESF+ a programom na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory.
Komisia podporuje synergiu a zabezpečuje účinnú koordináciu medzi zložkou Zdravie v rámci ESF+ a Programom na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory.
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh nariadenia
Článok 33
Článok 33
Článok 33
Monitorovanie a podávanie správ
Monitorovanie a podávanie správ
1.  Stanovia sa ukazovatele na monitorovanie implementácie zložiek a pokroku dosahovaného v rámci týchto zložiek so zreteľom na špecifické ciele uvedené v článku 4 a operačné ciele uvedené v článkoch 23 a 26.
1.  Stanovia sa ukazovatele na monitorovanie implementácie zložiek a pokroku dosahovaného v rámci týchto zložiek so zreteľom na špecifické ciele uvedené v článku 4 a operačné ciele uvedené v článkoch 23 a 26.
2.  V rámci systému podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie zložiek a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie a prípadne aj členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
2.  V rámci systému podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie zložiek a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie a prípadne aj členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely doplnenia alebo zmeny ukazovateľov v prílohe III, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii zložiek.
3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely doplnenia alebo zmeny ukazovateľov v prílohách IIb a III, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii zložiek.
3a.  S cieľom pravidelne monitorovať zložky a vykonať prípadné potrebné úpravy ich politických priorít a priorít financovania Komisia vypracuje úvodnú kvalitatívnu a kvantitatívnu monitorovaciu správu týkajúcu sa prvého roka, po ktorej budú nasledovať tri správy týkajúce sa nasledujúcich dvojročných období, a tieto správy predloží Európskemu parlamentu a Rade. Tieto správy sa predkladajú pre informáciu aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Tieto správy obsahujú výsledky zložiek a rozsah, v akom sa uplatňovali zásady rovnosti medzi ženami a mužmi a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ako aj to, ako sa prostredníctvom ich činností riešili antidiskriminačné aspekty vrátane otázok prístupnosti. Tieto správy sa v záujme posilnenia transparentnosti zložiek sprístupnia verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh nariadenia
Článok 35
Článok 35
Článok 35
Hodnotenie
Hodnotenie
1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v procese rozhodovania.
1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v procese rozhodovania.
2.  Priebežné hodnotenie zložiek sa môže vykonať hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o ich implementácii, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie zložiek.
2.  Komisia vykoná do 31. decembra 2024 hodnotenie v polovici trvania týkajúce sa zložiek s cieľom:
a)  zmerať na kvalitatívnom a kvantitatívnom základe pokrok dosiahnutý pri napĺňaní cieľov zložky;
b)  zaoberať sa sociálnym prostredím v Únii a akýmikoľvek zásadnými zmenami zavedenými na základe práva Únie;
c)  určiť, či sa zdroje zložiek využili efektívne, a posúdiť ich pridanú hodnotu na úrovni Únie.
Výsledky tohto hodnotenia v polovici trvania sa predkladajú Európskemu parlamentu a Rade.
3.  Na konci obdobia implementácie, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 5, Komisia vykoná záverečné hodnotenie zložiek.
3.  Na konci obdobia implementácie, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 5, Komisia vykoná záverečné hodnotenie zložiek.
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh nariadenia
Článok 37
Článok 37
Článok 37
Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie
Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie
1.  Prijímatelia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2.  Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie týkajúce sa zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie a súvisiacich akcií a výsledkov. Finančné prostriedky vyčlenené na zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie takisto prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článkoch 4, 23 a 26.
2.  Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie týkajúce sa zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie a súvisiacich akcií a výsledkov. Finančné prostriedky vyčlenené na zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie takisto prispievajú ku komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článkoch 4, 23 a 26.
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh nariadenia
Článok 38
Článok 38
Článok 38
Vykonávanie delegovania právomoci
Vykonávanie delegovania právomoci
1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5 a článku 33 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5, článku 32 a článku 33 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5 a článku 33 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5, článku 32 a článku 33 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva28.
4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva28.
5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5 a článku 33 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5, článku 32 a článku 33 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________________
_________________________________
28 Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 13.
28.  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 13.
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh nariadenia
Článok 40
Článok 40
Článok 40
Výbor podľa článku 163 ZFEÚ
Výbor podľa článku 163 ZFEÚ
1.  Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 163 ZFEÚ (ďalej len „Výbor pre ESF+“).
1.  Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 163 ZFEÚ (ďalej len „Výbor pre ESF+“).
2.  Každý členský štát vymenuje jedného zástupcu vlády, jedného zástupcu organizácií pracovníkov, jedného zástupcu organizácií zamestnávateľov a jedného náhradníka za každého člena na obdobie najviac siedmich rokov. V prípade neprítomnosti člena je náhradník automaticky oprávnený zúčastniť sa na rokovaniach.
2.  Každý členský štát vymenuje jedného zástupcu vlády, jedného zástupcu organizácií pracovníkov, jedného zástupcu organizácií zamestnávateľov, jedného zástupcu občianskej spoločnosti, jedného zástupcu orgánov pre rovnosť alebo iných nezávislých inštitúcií pre ľudské práva v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) [budúce VN] a jedného náhradníka za každého člena na obdobie najviac siedmich rokov. V prípade neprítomnosti člena je náhradník automaticky oprávnený zúčastniť sa na rokovaniach.
3.  Výbor pre ESF+ pozostáva z jedného zástupcu z každej organizácie zastupujúcej organizácie pracovníkov a organizácie zamestnávateľov na úrovni Únie.
3.  Výbor pre ESF+ pozostáva z jedného zástupcu z každej organizácie zastupujúcej organizácie pracovníkov, organizácie zamestnávateľov a organizácie občianskej spoločnosti na úrovni Únie.
3a.  Výbor pre ESF+ môže pozvať zástupcov Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu.
3b.  Vo Výbore pre ESF+ sa zaručí vyvážené zastúpenie mužov a žien a primerané zastúpenie menšinových a iných vylúčených skupín.
4.  S Výborom pre ESF+ sa konzultuje o plánovanom využívaní technickej pomoci v prípade podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ako aj o iných otázkach, ktoré majú vplyv na vykonávanie stratégií na úrovni Únie s významom pre ESF+
4.  S Výborom pre ESF+ sa konzultuje o plánovanom využívaní technickej pomoci v prípade podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ako aj o iných otázkach, ktoré majú vplyv na vykonávanie stratégií na úrovni Únie s významom pre ESF+.
5.  Výbor pre ESF+ môže vydávať stanoviská k:
5.  Výbor pre ESF+ môže vydávať stanoviská k:
a)  otázkam týkajúcim sa prínosu ESF+ k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny a priorít súvisiacich s európskym semestrom (národné programy reforiem atď.);
a)  otázkam týkajúcim sa prínosu ESF+ k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny a priorít súvisiacich s európskym semestrom (národné programy reforiem atď.);
b)  otázkam týkajúcim sa [budúce VN] s významom pre ESF+;
b)  otázkam týkajúcim sa [budúce VN] s významom pre ESF+;
c)  otázkam týkajúcim sa ESF+, ktoré mu predložila Komisia a ktoré nepatria medzi otázky uvedené v odseku 4.
c)  otázkam týkajúcim sa ESF+, ktoré mu predložila Komisia a ktoré nepatria medzi otázky uvedené v odseku 4.
Stanoviská výboru pre ESF+ sa prijímajú absolútnou väčšinou platných hlasov a oznámia sa na informačné účely Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Komisia informuje Výbor pre ESF+ o spôsobe, akým zohľadnila jeho stanoviská.
Stanoviská Výboru pre ESF+ sa prijímajú absolútnou väčšinou platných hlasov a oznámia sa na informačné účely Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Komisia písomne informuje Výbor pre ESF+ o spôsobe, akým zohľadnila jeho stanoviská.
6.  Výbor pre ESF+ môže zriadiť pracovné skupiny pre každú zo zložiek ESF+.
6.  Výbor pre ESF+ môže zriadiť pracovné skupiny pre každú zo zložiek ESF+.
Pozmeňujúci návrh 153
Návrh nariadenia
Príloha I
PRÍLOHA I1
PRÍLOHA I1
Spoločné ukazovatele pre všeobecnú podporu zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu
Spoločné ukazovatele pre všeobecnú podporu zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu
Všetky osobné údaje sa rozdelia podľa pohlavia (žena, muž, nebinárna osoba). Ak niektoré výsledky nie sú možné, údaje pre tieto výsledky sa nemusia zbierať ani nahlasovať.
Všetky osobné údaje sa rozdelia podľa pohlavia (žena, muž, nebinárna osoba). Ak niektoré výsledky nie sú k dispozícii, údaje pre tieto výsledky sa nemusia zbierať ani nahlasovať. Citlivé osobné údaje možno v prieskumoch získavať anonymne.
1.  Spoločné ukazovatele výstupov týkajúce sa operácií zameraných na ľudí:
1.  Spoločné ukazovatele výstupov týkajúce sa operácií zameraných na ľudí:
1a.  Spoločné ukazovatele výstupov pre účastníkov
1a.  Spoločné ukazovatele výstupov pre účastníkov
–  Spoločné ukazovatele výstupov pre účastníkov sú tieto:
–  Spoločné ukazovatele výstupov pre účastníkov sú tieto:
–  nezamestnané osoby vrátane dlhodobo nezamestnaných*,
–  nezamestnané osoby vrátane dlhodobo nezamestnaných*,
–  dlhodobo nezamestnané osoby*,
–  dlhodobo nezamestnané osoby*,
–  neaktívne osoby*,
–  neaktívne osoby*,
–  zamestnané osoby vrátane samostatne zárobkovo činných osôb*,
–  zamestnané osoby vrátane samostatne zárobkovo činných osôb*,
–  nie sú zamestnané, ani nie sú v procese odbornej prípravy (NEET)*
–  osoby vo veku do 30 rokov*,
–  deti vo veku do 18 rokov*,
–  mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov*,
–  osoby vo veku nad 54 rokov*,
–  osoby vo veku nad 54 rokov*,
–  osoby s nižším sekundárnym (ISCED 0 – 2) vzdelaním alebo nižším vzdelaním*,
–  osoby s nižším sekundárnym (ISCED 0 – 2) vzdelaním alebo nižším vzdelaním*,
–  osoby s vyšším sekundárnym (ISCED 3) alebo post-sekundárnym (ISCED 4) vzdelaním*,
–  osoby s vyšším sekundárnym (ISCED 3) alebo post-sekundárnym (ISCED 4) vzdelaním*,
–  osoby s terciárnym vzdelaním (ISCED 5 až 8)*.
–  osoby s terciárnym vzdelaním (ISCED 5 až 8)*.
Celkový počet účastníkov sa vypočíta automaticky na základe spoločných ukazovateľov výstupov týkajúcich sa postavenia v zamestnaní.
Celkový počet účastníkov sa vypočíta automaticky na základe spoločných ukazovateľov výstupov týkajúcich sa postavenia v zamestnaní.
1b.  Iné spoločné ukazovatele výstupov
1b.  Iné spoločné ukazovatele výstupov
Ak sa údaje pre tieto ukazovatele nezbierajú z registrov údajov, možno hodnoty pre tieto ukazovatele stanoviť na základe informovaných odhadov prijímateľa.
Ak sa údaje pre tieto ukazovatele nezbierajú z registrov údajov, možno hodnoty pre tieto ukazovatele stanoviť na základe informovaných odhadov prijímateľa. Účastníci poskytujú údaje vždy dobrovoľne.
–  účastníci so zdravotným postihnutím**,
–  účastníci so zdravotným postihnutím**,
–  účastníci vo veku do 18 rokov*,
–  štátni príslušníci tretích krajín*,
–  štátni príslušníci tretích krajín*,
–  účastníci s cudzím pôvodom*,
–  účastníci s cudzím pôvodom*,
–  menšiny (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia)**,
–  menšiny (iné ako z rómskej komunity)**,
–  účastníci z rómskej komunity**,
–  bezdomovci alebo osoby postihnuté vylúčením z bývania*,
–  bezdomovci alebo osoby postihnuté vylúčením z bývania*,
–  účastníci z vidieckych oblastí*.
–  účastníci z vidieckych oblastí*,
–  účastníci z geografických oblastí s vysokou mierou chudoby a sociálneho vylúčenia*,
–  účastníci prechádzajúci z inštitucionálnej do rodinnej a komunitnej starostlivosti**.
2.  Spoločné ukazovatele výstupov pre subjekty sú tieto:
2.  Spoločné ukazovatele výstupov pre subjekty sú tieto:
–  počet podporovaných verejných správ alebo sociálnych služieb na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni,
–  počet podporovaných verejných správ alebo verejných služieb na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni,
–  počet podporovaných mikropodnikov, malých a stredných podnikov (vrátame družstevných podnikov, sociálnych podnikov).
–  počet podporovaných mikropodnikov, malých a stredných podnikov (vrátame družstevných podnikov, sociálnych podnikov).
3.  Spoločné ukazovatele okamžitých výsledkov pre účastníkov sú tieto:
3.  Spoločné ukazovatele okamžitých výsledkov pre účastníkov sú tieto:
–  účastníci v procese hľadania práce po ukončení svojej účasti*,
–  účastníci v procese hľadania práce po ukončení svojej účasti*,
–  účastníci v procese vzdelávania/odbornej prípravy po ukončení svojej účasti*,
–  účastníci v procese vzdelávania/odbornej prípravy po ukončení svojej účasti*,
–  účastníci v procese získavania kvalifikácie po ukončení svojej účasti*,
–  účastníci v procese získavania kvalifikácie po ukončení svojej účasti*,
–  účastníci v procese získavania kvalifikácie po ukončení svojej účasti*,
–  účastníci v procese získavania kvalifikácie po ukončení svojej účasti*,
4.  Spoločné ukazovatele dlhodobejších výsledkov pre účastníkov:
4.  Spoločné ukazovatele dlhodobejších výsledkov pre účastníkov:
–  účastníci, ktorí sú šesť mesiacov po ukončení svojej účasti zamestnaní vrátane tých, ktorí vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť*,
–  účastníci, ktorí sú šesť a dvanásť mesiacov po ukončení svojej účasti zamestnaní vrátane tých, ktorí vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť*,
–  účastníci, ktorých situácia na trhu práce sa šesť mesiacov po ukončení ich účasti zlepšila*.
–  účastníci, ktorých situácia na trhu práce sa šesť a dvanásť mesiacov po ukončení ich účasti zlepšila*.
Platí minimálna požiadavka, že tieto údaje sa majú zbierať na základe reprezentatívnej vzorky účastníkov v rámci každého špecifického cieľa. Interná platnosť vzorky sa musí zabezpečiť tak, aby sa údaje mohli zovšeobecniť na úrovni špecifického cieľa.
Platí minimálna požiadavka, že tieto údaje sa majú zbierať na základe reprezentatívnej vzorky účastníkov v rámci každého špecifického cieľa. Interná platnosť vzorky sa zabezpečiť tak, aby sa údaje mohli zovšeobecniť na úrovni špecifického cieľa.
________________________________
__________________________________
1 Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými * sú osobné údaje podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.
1 Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými * sú osobné údaje podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.
1 Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými ** sú osobitnou kategóriou údajov podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2016/679.
1 Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými ** sú osobitnou kategóriou údajov podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2016/679.
Pozmeňujúci návrh 154
Návrh nariadenia
Príloha II
PRÍLOHA II
PRÍLOHA II
Spoločné ukazovatele pre podporu z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie
Spoločné ukazovatele pre podporu z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie
1.  Ukazovatele výstupov
1.  Ukazovatele výstupov
a)  Celková peňažná hodnota distribuovaných potravín a tovaru,
a)  Celková peňažná hodnota distribuovaných potravín a tovaru,
i)  celková hodnota potravinovej pomoci,
i)  celková hodnota potravinovej pomoci,
ia)  celková peňažná hodnota potravín pre deti,
ia)  celková peňažná hodnota potravín pre deti,
ib)  celková peňažná hodnota potravín pre bezdomovcov,
ib)  celková peňažná hodnota potravín pre bezdomovcov,
ic)  celková peňažná hodnota potravín pre iné cieľové skupiny,
ic)  celková peňažná hodnota potravín pre iné cieľové skupiny,
ii)  celková hodnota distribuovaného tovaru,
ii)  celková hodnota distribuovaného tovaru,
iia)  celková peňažná hodnota tovaru pre deti,
iia)  celková peňažná hodnota tovaru pre deti,
iib)  celková peňažná hodnota tovaru pre bezdomovcov,
iib)  celková peňažná hodnota tovaru pre bezdomovcov,
iic)  celková peňažná hodnota tovaru pre iné cieľové skupiny.
iic)  celková peňažná hodnota tovaru pre iné cieľové skupiny.
b)  Celkové množstvo distribuovanej potravinovej pomoci (v tonách).
b)  Celkové množstvo distribuovanej potravinovej pomoci (v tonách).
Z toho2:
Z toho2:
a)  podiel potravín, pri ktorých sa z programu zaplatila len preprava, distribúcia a skladovanie (v %),
a)  podiel potravín, pri ktorých sa z programu zaplatila len preprava, distribúcia a skladovanie (v %),
b)  podiel potravinových výrobkov spolufinancovaných z ESF+ na celkovom objeme potravín distribuovaných prijímateľom (v %).
b)  podiel potravinových výrobkov spolufinancovaných z ESF+ na celkovom objeme potravín distribuovaných prijímateľom (v %).
3.  Spoločné ukazovatele výsledkov3
3.  Spoločné ukazovatele výsledkov3
Počet koncových príjemcov prijímajúcich potravinovú pomoc
Počet koncových príjemcov prijímajúcich potravinovú pomoc
–  počet detí vo veku menej než 18 rokov,
–  počet detí vo veku menej než 18 rokov,
–  počet mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov,
–  počet mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov,
–  počet koncových príjemcov vo veku viac ako 54 rokov,
–  počet koncových príjemcov vo veku viac ako 54 rokov,
–  počet koncových príjemcov so zdravotným postihnutím,
–  počet koncových príjemcov so zdravotným postihnutím,
–  počet štátnych príslušníkov tretích krajín,
–  počet štátnych príslušníkov tretích krajín,
–  počet koncových príjemcov s cudzím pôvodom a príslušníkov menšín (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia),
–  počet koncových príjemcov s cudzím pôvodom a príslušníkov menšín (iných ako z rómskej komunity),
–  účastníci z rómskej komunity,
–  počet koncových príjemcov, ktorí sú bezdomovcami alebo sú postihnutí vylúčením z bývania.
–  počet koncových príjemcov, ktorí sú bezdomovcami alebo sú postihnutí vylúčením z bývania.
Počet koncových príjemcov prijímajúcich materiálnu pomoc
Počet koncových príjemcov prijímajúcich materiálnu pomoc
–  počet detí vo veku menej než 18 rokov,
–  počet detí vo veku menej než 18 rokov,
–  počet mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov,
–  počet mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov,
–  počet koncových príjemcov vo veku viac ako 54 rokov,
–  počet koncových príjemcov vo veku viac ako 54 rokov,
–  počet koncových príjemcov so zdravotným postihnutím,
–  počet koncových príjemcov so zdravotným postihnutím,
–  počet štátnych príslušníkov tretích krajín,
–  počet štátnych príslušníkov tretích krajín,
–  počet koncových príjemcov s cudzím pôvodom a príslušníkov menšín (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia),
–  počet koncových príjemcov s cudzím pôvodom a príslušníkov menšín (iných ako z rómskej komunity),
–  účastníci z rómskej komunity,
–  počet koncových príjemcov, ktorí sú bezdomovcami alebo sú postihnutí vylúčením z bývania.
–  počet koncových príjemcov, ktorí sú bezdomovcami alebo sú postihnutí vylúčením z bývania.
_________________________________
_________________________________
2 Hodnoty pre tieto ukazovatele sa stanovia na základe informovaných odhadov prijímateľov.
2 Hodnoty pre tieto ukazovatele sa stanovia na základe informovaných odhadov prijímateľov.
3 Tamže.
3 Tamže.
Pozmeňujúci návrh 155
Návrh nariadenia
Príloha II a (nová)
PRÍLOHA IIa
Spoločné ukazovatele pre podporu z ESF+ na podporu sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb
Ukazovatele výstupov
1.  Celkový počet osôb, ktoré dostávajú pomoc na sociálne začlenenie.
Z toho:
a)  počet detí vo veku 15 rokov alebo mladších;
b)  počet osôb vo veku 65 rokov alebo starších;
c)  počet žien;
d)  počet osôb s cudzím pôvodom a príslušníkov menšín (iných ako z rómskej komunity);
e)  účastníci z rómskej komunity;
f)  počet bezdomovcov.
Pozmeňujúci návrh 156
Návrh nariadenia
Príloha II b (nová)
PRÍLOHA IIb
Ukazovatele pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia
1.  Úroveň uznaného prínosu z lepšieho pochopenia politík a právnych predpisov Únie
(1)  počet analytických činností;
(2)  počet činností vzájomného učenia, informovanosti a šírenia informácií;
(3)  podpora pre hlavných aktérov.
2.  Úroveň aktívnej spolupráce a partnerstva medzi vládnymi inštitúciami Únie, členských štátov a pridružených krajín
(1)  počet analytických činností;
(2)  počet činností vzájomného učenia, informovanosti a šírenia informácií;
(3)  podpora pre hlavných aktérov.
3.  Deklarované využívanie inovácií v oblasti sociálnej politiky pri vykonávaní sociálnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny a výsledkov experimentov v oblasti sociálnej politiky v tvorbe politík
(1)  počet analytických činností;
(2)  počet činností vzájomného učenia, informovanosti a šírenia informácií;
(3)  podpora pre hlavných aktérov.
4.  Počet návštev platformy EURES
5.  Počet umiestnení mladých pracovníkov dosiahnutých alebo podporených v rámci prípravnej akcie Tvoje prvé pracovné miesto EURES, ako aj v rámci cielených programov mobility
6.  Počet jednotlivých osobných kontaktov poradcov portálu EURES s uchádzačmi o zamestnanie, osobami meniacimi zamestnanie a so zamestnávateľmi
7.  Počet vytvorených alebo konsolidovaných podnikov, ktoré využili podporu Únie
8.  Podiel prijímateľov, ktorí si založili alebo ďalej rozvinuli podnik pomocou mikrofinancovania Únie a ktorí sú nezamestnaní alebo patria do znevýhodnených skupín
Pozmeňujúci návrh 157
Návrh nariadenia
Príloha III – bod 2
2.  Počet spoločných klinických hodnotení zdravotníckych technológií
2.  Počet prijímateľov (odborníkov, občanov, pacientov) ovplyvnených výsledkami programu
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh nariadenia
Príloha III – bod 3
3.  Počet prenesených najlepších postupov
3.  Počet spoločných klinických hodnotení zdravotníckych technológií
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh nariadenia
Príloha III – bod 4
4.  Stupeň využívania výsledkov programu vo vnútroštátnej politike v oblasti zdravia, ktorý sa meria na základe dotazníka s otázkami na porovnanie situácie „pred a potom“.
4.  Počet prenesených najlepších postupov
Pozmeňujúci návrh 160
Návrh nariadenia
Príloha III – bod 4 a (nový)
4a.   Miera využívania výsledkov programu v regionálnych a vnútroštátnych politikách alebo nástrojoch v oblasti zdravia meraná validovanými metódami

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0461/2018).


Osobitné ustanovenia týkajúce sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg)***I
PDF 327kWORD 119k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 16. januára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (COM(2018)0374 – C8-0229/2018 – 2018/0199(COD))(1)
P8_TA(2019)0021A8-0470/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) je, aby pomohol odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174, ods. 2 a ods. 3 ZFEÚ má EFRR prispievať k znižovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, medzi ktorými by sa mala mimoriadna pozornosť venovať určitým kategóriám regiónov, medzi ktorými sú výslovne uvedené cezhraničné regióny.
(1)  V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) je, aby pomohol odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174, ods. 2 a 3 ZFEÚ má EFRR prispievať k znižovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, vidieckych oblastiach, oblastiach postihnutých zmenami v priemysle, oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovných a horských regiónoch.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové VN]21 obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR a niektoré ďalšie fondy, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové EFRR]22 obsahuje ustanovenia týkajúce sa špecifických cieľov a rozsahu podpory EFRR. V prípadoch cezhraničnej spolupráce jedného alebo viacerých členských štátov, pokiaľ ide o účinné programovanie vrátane ustanovení o technickej pomoci, monitorovaní, hodnotení, komunikácii a informovaní, oprávnenosti, riadení a kontrole, ako aj o finančnom riadení, treba prijať osobitné ustanovenia pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg).
(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové VN]21 obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR a niektoré ďalšie fondy, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové EFRR]22 obsahuje ustanovenia týkajúce sa špecifických cieľov a rozsahu podpory EFRR. V prípadoch cezhraničnej spolupráce jedného alebo viacerých členských štátov a ich regiónov, pokiaľ ide o účinné programovanie vrátane ustanovení o technickej pomoci, monitorovaní, hodnotení, komunikácii a informovaní, oprávnenosti, riadení a kontrole, ako aj o finančnom riadení, treba prijať osobitné ustanovenia pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg).
_________________
_________________
21 [Odkaz]
21 [Odkaz]
22 [Odkaz]
22 [Odkaz]
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  S cieľom podporiť harmonický rozvoj územia Únie na rôznych úrovniach by EFRR mal v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovať cezhraničnú, nadnárodnú, námornú a medziregionálnu spoluprácu, ako aj spoluprácu najvzdialenejších regiónov.
(3)  S cieľom podporiť harmonický rozvoj územia Únie na rôznych úrovniach, založený na spolupráci, a znížiť súčasné rozdiely by EFRR mal v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovať cezhraničnú, nadnárodnú, námornú a medziregionálnu spoluprácu, ako aj spoluprácu najvzdialenejších regiónov. V tomto procese by sa mali zohľadňovať zásady viacúrovňového riadenia a partnerstva a posilňovať prístupy vychádzajúce z miestnych daností.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Jednotlivé zložky iniciatívy Interreg by mali prispievať k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja opísaných v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá v septembri 2015.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Cezhraničná spolupráca by mala byť zameraná na riešenie spoločne identifikovaných problémov v pohraničných regiónoch a jej cieľom by malo byť využitie rastového potenciálu v pohraničných oblastiach, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ23 (oznámenie o pohraničných regiónoch). Zložka cezhraničnej spolupráce by sa preto mala obmedziť na spoluprácu na pozemných hraniciach a cezhraničná spolupráca na námorných hraniciach by sa mala zaradiť do zložky nadnárodnej spolupráce.
(4)  Cezhraničná spolupráca by mala byť zameraná na riešenie spoločne identifikovaných problémov v pohraničných regiónoch a jej cieľom by malo byť využitie rastového potenciálu v pohraničných oblastiach, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ23 (oznámenie o pohraničných regiónoch). Zložka cezhraničnej spolupráce by preto mala obsahovať spoluprácu tak na pozemných hraniciach alebo aj námorných hraniciach bez toho, aby bola dotknutá nová zložka pre spoluprácu najvzdialenejších regiónov.
__________________
__________________
23 Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ – COM(2017)0534, 20.9.2017.
23 Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ – COM(2017)0534, 20.9.2017.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Zložka cezhraničnej spolupráce by mala zahŕňať aj spoluprácu s jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými krajinami, resp. inými územiami mimo Únie. To, že toto nariadenie sa vzťahuje na vnútornú i vonkajšiu cezhraničnú spoluprácu, by v porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 malo pre orgány zodpovedné za programy v členských štátoch a pre partnerské orgány a prijímateľov mimo Únie znamenať významné zjednodušenie a racionalizáciu platných ustanovení.
(5)  Zložka cezhraničnej spolupráce by mala zahŕňať aj spoluprácu s jedným alebo viacerými členskými štátmi alebo ich regiónmi a jednou alebo viacerými krajinami alebo regiónmi, resp. inými územiami mimo Únie. To, že toto nariadenie sa vzťahuje na vnútornú i vonkajšiu cezhraničnú spoluprácu, by v porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 malo pre orgány zodpovedné za programy v členských štátoch a pre partnerské orgány a prijímateľov mimo Únie znamenať významné zjednodušenie a racionalizáciu platných ustanovení.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Zložka nadnárodnej a zložka námornej spolupráce by sa mali zamerať na posilňovanie spolupráce akciami na podporu integrovaného územného rozvoja prepojeného na priority politiky súdržnosti Únie a mali by zahŕňať aj námornú cezhraničnú spoluprácu. Nadnárodná spolupráca by sa mala vzťahovať na väčšie územia kontinentálnej Únie, pričom námorná spolupráca by sa mala vzťahovať na územia v susedstve morských oblastí a obsahovať cezhraničnú spoluprácu na námorných hraniciach počas programového obdobia 2014 – 2020. Mala by sa umožniť maximálna flexibilita pri pokračovaní implementácie predchádzajúcej námornej cezhraničnej spolupráce v širšom rámci námornej spolupráce, najmä tým, že sa vymedzia územia, na ktoré sa vzťahuje, konkrétne ciele tejto spolupráce, požiadavky na partnerov v projektoch a vytváranie podprogramov a osobitných riadiacich výborov.
(6)  Zložka nadnárodnej a zložka námornej spolupráce by sa mali zamerať na posilňovanie spolupráce akciami na podporu integrovaného územného rozvoja prepojeného na priority politiky súdržnosti Únie pri plnom dodržiavaní subsidiarity. Nadnárodná spolupráca by mala pokrývať väčšie nadnárodné územia, prípadne územia v susedstve morských oblastí, ktoré zemepisne siahajú ďalej ako územia, na ktoré sa vzťahujú cezhraničné programy.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Na základe skúseností s cezhraničnou a nadnárodnou spoluprácou v najvzdialenejších regiónoch v programovom období 2014 – 2020, keď spojenie obidvoch zložiek do jedného programu podľa oblastí spolupráce neprinieslo orgánom zodpovedným za programy ani prijímateľom dostatočné zjednodušenie, mala by sa zaviesť osobitná zložka pre najvzdialenejšie regióny, aby aj tieto regióny mohli čo najúčinnejšie a najjednoduchšie spolupracovať so susednými krajinami a územiami.
(7)  Na základe skúseností s cezhraničnou a nadnárodnou spoluprácou v najvzdialenejších regiónoch v programovom období 2014 – 2020, keď spojenie obidvoch zložiek do jedného programu podľa oblastí spolupráce neprinieslo orgánom zodpovedným za programy ani prijímateľom dostatočné zjednodušenie, mala by sa zaviesť osobitná ďalšia zložka pre najvzdialenejšie regióny, aby aj tieto regióny mohli čo najúčinnejšie a najjednoduchšie spolupracovať s tretími krajinami, zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ) alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu tak, aby sa zohľadňovali ich individuálne charakteristiky.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Na základe skúseností s programami medziregionálnej spolupráce v rámci programu Interreg a nedostatočnej spolupráce medzi programami v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v programovom období 2014 – 2020, by sa zložka medziregionálnej spolupráce mala zamerať osobitne na zvýšenie účinnosti politiky súdržnosti. Táto zložka by sa preto mala obmedziť na dve časti: jednu, ktorá programom v rámci obidvoch cieľov umožní všetky skúsenosti, inovatívne prístupy a budovanie kapacít a bude podporovať európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) vytvorené alebo plánované podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/200624, a druhú na skvalitnenie analýzy trendov rozvoja. Spolupráca spočívajúca v projektoch realizovaných v celej Únie by sa mala stať súčasťou novej zložky pre medziregionálne inovačné investície a mala by byť úzko prepojená na vykonávanie oznámenia Komisie s názvom Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast25, najmä na podporu tematických platforiem pre inteligentnú špecializáciu v oblastiach ako energetika, modernizácia priemyslu alebo agropotravinárstvo. A napokon integrovaný územný rozvoj so zameraním na funkčné mestské oblasti alebo mestské oblasti by sa mal sústrediť do programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a do jedného sprievodného nástoja, iniciatívy Mestská Európa. Tieto dva programy v zložke medziregionálnej spolupráce by sa mali vzťahovať na celú Úniu a mali by byť otvorené aj pre účasť tretích krajín.
(8)  Na základe pozitívnych skúseností s programami medziregionálnej spolupráce Interreg na jednej strane a nedostatočnej spolupráce v prípade programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v programovom období 2014 – 2020 na strane druhej možno na základe výmeny skúseností a rozvoja kapacít v programoch v rámci obidvoch cieľov (Európska územná spolupráca a Investovanie do rastu a zamestnanosti) konštatovať, že medziregionálna spolupráca medzi mestami a regiónmi je dôležitou zložkou, ktorá pomáha nachádzať spoločné riešenia v oblasti politiky súdržnosti a budovať trvalé partnerstvá. Súčasné programy, a najmä podpora spolupráce spočívajúcej v projektoch vrátane podpory pre európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), ako aj mikrostratégie, by preto mali pokračovať.
__________________
24 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).
25 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast – COM(2017)0376, 18.7.2017.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)   Nová iniciatíva pre interregionálne investície do inovácií by mala vychádzať z inteligentnej špecializácie a byť na podporu tematických platforiem inteligentnej špecializácie v oblastiach ako energetika, modernizácia priemyslu, obehové hospodárstvo, sociálne inovácie, životné prostredie alebo agropotravinárstvo a pomáhať vytvárať zoskupenia tým, ktorí sú zapojení do stratégií inteligentnej špecializácie, s cieľom pomáhať inováciám dosiahnuť vyšší stupeň a na európsky trh prinášať inovatívne produkty a postupy. Z dôkazov vyplýva, že úporné systémové zlyhanie naďalej pretrváva vo fáze testovania a validácie pri predvádzaní nových technológií (napr. kľúčových podporných technológií), najmä ak je inovácia výsledkom integrácie doplnkových regionálnych špecializácií vytvárajúcich inovačné hodnotové reťazce. Toto zlyhanie je obzvlášť kritické medzi pilotnou fázou a plným uvedením na trh. V niektorých strategických technológiách a priemyselných oblastiach sa MSP v súčasnosti nemôžu spoliehať na excelentnú a otvorenú, prepojenú celoeurópsku demonštračnú infraštruktúru. Tieto programy by sa v rámci iniciatívy medziregionálnej spolupráce mali vzťahovať na celú Európsku úniu a mali by byť otvorené aj pre účasť ZKÚ, tretích krajín, ich regiónov a organizácií regionálnej integrácie a spolupráce, vrátane tých, ktoré susedia s najvzdialenejšími regiónmi. Mala by sa podporovať synergia medzi investíciami do medziregionálnych inovácií a inými relevantnými programami EÚ, ako napríklad v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, programu Horizont 2020, Európy pre digitálny trh a programu pre jednotný trh, pretože posilňuje účinok investícií a občanom poskytuje vyššiu hodnotu.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určovanie oprávnených regiónov a oblastí. Na uvedený účel by určovanie oprávnených regiónov a oblastí na úrovni Únie malo vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/200326.
(9)  Mali by sa stanoviť spoločné objektívne kritériá na určovanie oprávnených regiónov a oblastí. Na uvedený účel by určovanie oprávnených regiónov a oblastí na úrovni Únie malo vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/200326.
__________________
__________________
26 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
26 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Treba naďalej podporovať alebo podľa potreby nadväzovať spoluprácu vo všetkých jej rozmeroch s tretími krajinami susediacimi s Úniou, keďže takáto spolupráca je dôležitým nástrojom politiky rozvoja regiónov a mala by prospešná pre tie regióny členských štátov, ktoré susedia s tretími krajinami. Na tento účel by mali EFRR a nástroje na financovanie vonkajšej činnosti Únie, ako sú IPA27, NDICI28 a OCTP29, podporovať programy cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce a námornej spolupráce, spolupráce najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnej spolupráce. Podpora z EFRR a z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie by mala vychádzať zo zásad reciprocity a proporcionality. V prípade IPA III-CBC a NDICI-CBC by sa však podpora z EFRR mala doplniť o aspoň ekvivalentné sumy z nástrojov IPA III-CBC NDICI-CBC, a to do maximálnej výšky stanovenej v príslušnom právnom akte, t. j. až do výšky 3 % z finančného krytia v rámci nástroja IPA III a až do výšky 4 % z finančného krytia geografického programu susedstva v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) NDICI.
(10)  Treba naďalej podporovať alebo podľa potreby nadväzovať spoluprácu vo všetkých jej rozmeroch s tretími krajinami susediacimi s Úniou, keďže takáto spolupráca je dôležitým nástrojom politiky rozvoja regiónov a mala by prospešná pre tie regióny členských štátov, ktoré susedia s tretími krajinami. Na tento účel by mali EFRR a nástroje na financovanie vonkajšej činnosti Únie, ako sú IPA27, NDICI28 a OCTP29, podporovať programy cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce, spolupráce najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnej spolupráce. Podpora z EFRR a z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie by mala vychádzať zo zásad reciprocity a proporcionality. No v prípade IPA III-CBC a NDICI-CBC by sa mala podpora z EFRR doplniť o aspoň ekvivalentné sumy z nástrojov IPA III-CBC NDICI-CBC, a to do maximálnej výšky stanovenej v príslušnom právnom akte.
__________________
__________________
27 Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (Ú. v. EÚ L xx, s. y).
27 Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (Ú. v. EÚ L xx, s. y).
28 Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Ú. v. EÚ L xx, s. y).
28 Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Ú. v. EÚ L xx, s. y).
29 Rozhodnutie Rady (EÚ) XXX o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. EÚ L xx, s. y).
29 Rozhodnutie Rady (EÚ) XXX o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. EÚ L xx, s. y).
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)   Osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, ktoré sa stávajú novými vonkajšími hranicami Únie s cieľom zabezpečiť primeranú kontinuitu prebiehajúcich programov spolupráce.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Pomoc z nástroja IPA III by sa mala zameriavať najmä na pomoc prijímateľom IPA pri posilňovaní demokratických inštitúcií a právneho štátu, reforme súdnictva a verejnej správy, dodržiavaní základných práv a podpore rodovej rovnosti, tolerancie, sociálneho začlenenia a nediskriminácie. Účelom pomoci z nástroja IPA by naďalej mala byť podpora snaženia prijímateľov IPA o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj posilnenie územného rozvoja, a to aj vykonávaním makroregionálnych stratégií Únie. Pomocou z nástroja IPA by sa mala riešiť aj otázka bezpečnosti, migrácie a správy hraníc, mal by sa zabezpečiť prístup k medzinárodnej ochrane, výmena príslušných informácií, zlepšenie hraničných kontrol a hľadanie spoločného úsilia v boji proti neregulárnej migrácii a prevádzačstvu.
(11)  Pomoc z nástroja IPA III by sa mala zameriavať najmä na pomoc prijímateľom IPA pri posilňovaní demokratických inštitúcií a právneho štátu, reforme súdnictva a verejnej správy, dodržiavaní základných práv a podpore rodovej rovnosti, tolerancie, sociálneho začlenenia a nediskriminácie, ako aj regionálneho a miestneho rozvoja. Účelom pomoci z nástroja IPA by naďalej mala byť podpora snaženia prijímateľov IPA o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj posilnenie územného rozvoja, a to aj vykonávaním makroregionálnych stratégií Únie. Pomocou z nástroja IPA by sa mala riešiť aj otázka bezpečnosti, migrácie a správy hraníc, mal by sa zabezpečiť prístup k medzinárodnej ochrane, výmena príslušných informácií, zlepšenie hraničných kontrol a hľadanie spoločného úsilia v boji proti neregulárnej migrácii a prevádzačstvu.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)  Rozvoj synergie vonkajšej činnosti a rozvojových programov Únie by mal takisto pomôcť dosiahnuť maximálny účinok pri dodržiavaní zásady konzistentnosti rozvojových politík, ako sa stanovuje v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Dosiahnutie konzistentnosti všetkých politík Únie má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Vzhľadom na špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov Únie treba prijať opatrenia týkajúce sa podmienok, za ktorých tieto regióny môžu získať prístup k štrukturálnym fondom. Preto by sa niektoré ustanovenia tohto nariadenia mali prispôsobiť špecifikám najvzdialenejších regiónov s cieľom zjednodušiť a posilniť ich spoluprácu so susedmi pri zohľadnení oznámenia Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ31.
(14)  Vzhľadom na špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov Únie treba prijať opatrenia týkajúce sa zlepšenia podmienok, za ktorých tieto regióny môžu získať prístup k štrukturálnym fondom. Preto by sa niektoré ustanovenia tohto nariadenia mali prispôsobiť špecifikám najvzdialenejších regiónov s cieľom zjednodušiť a posilniť ich spoluprácu s tretími krajinami a ZKÚ pri zohľadní oznámenia Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ31.
_________________
_________________
31 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ – COM(2017)0623, 24.10.2017.
31 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ – COM(2017)0623, 24.10.2017.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)  Nariadenie stanovuje pre ZKÚ možnosť zúčastňovať sa na programoch iniciatívy Interreg. S cieľom uľahčiť ZKÚ účinný prístup a účasť by sa mali zohľadňovať ich špecifiká a s nimi súvisiace výzvy.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Treba určiť zdroje alokované každej z jednotlivých zložiek iniciatívy Interreg, a to vrátane podielu každého členského štátu na celkových sumách určených na cezhraničnú, nadnárodnú a námornú spoluprácu a spoluprácu najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnu spoluprácu a možnú vzájomnú flexibilitu týchto zložiek prípustnú pre členské štáty. V porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 by sa mal podiel cezhraničnej spolupráce znížiť, pričom podiel nadnárodnej a námornej spolupráce by sa mal vzhľadom na integráciu námornej spolupráce zvýšiť, a mala by sa vytvoriť nová zložka spolupráce najvzdialenejších regiónov.
(15)  Treba určiť zdroje alokované každej z jednotlivých zložiek iniciatívy Interreg, a to vrátane podielu každého členského štátu na celkových sumách určených na cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu a spoluprácu najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnu spoluprácu a možnú vzájomnú flexibilitu týchto zložiek prípustnú pre členské štáty. Vzhľadom na globalizáciu by sa však spolupráca zameraná na zvýšenie investícií do väčšieho počtu pracovných miest a rastu a investícií spoločných s inými regiónmi mala určiť aj spoločnými charakteristikami a ambíciami regiónov, nie však nevyhnutne hranicami, a preto by sa mali sprístupniť dostatočné ďalšie finančné prostriedky na novú iniciatívu pre medziregionálne inovačné investície s cieľom reagovať na celkovú situáciu na trhu.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  V súvislosti s jedinečnou konkrétnou situáciou írskeho ostrova a na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mal pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a nadviazať na predchádzajúce programy pre pohraničné grófstva Írska a Severného Írska. Vzhľadom na jeho praktický význam je nevyhnutné zabezpečiť, aby tam, keď je program zameraný na podporu mieru a zmierenia, prispel aj EFRR a podporil sociálnu, hospodársku a regionálnu stability v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Vzhľadom na svoju osobitosť by tento program mal byť riadený jednotne, pričom príspevok Spojeného kráľovstva by sa tomuto programu priradil ako vonkajšie pripísané príjmy. Okrem toho by niektoré pravidlá výberu operácií uvedené v tomto nariadení pre uvedený program na podporu mieru a zmierenia nemali platiť.
(18)  V súvislosti s jedinečnou konkrétnou situáciou írskeho ostrova a na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody má pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a nadviazať na predchádzajúce programy pre pohraničné grófstva Írska a Severného Írska. Vzhľadom na jeho praktický význam je nevyhnutné zabezpečiť, aby tam, keď je program zameraný na podporu mieru a zmierenia, prispel aj EFRR a podporil sociálnu, hospodársku a regionálnu stabilitu a spoluprácu v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Vzhľadom na svoju osobitosť by tento program mal byť riadený jednotne, pričom príspevok Spojeného kráľovstva by sa tomuto programu priradil ako vonkajšie pripísané príjmy. Okrem toho by niektoré pravidlá výberu operácií uvedené v tomto nariadení pre uvedený program na podporu mieru a zmierenia nemali platiť.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Hlavná časť podpory Únie by sa mala zamerať na obmedzený počet cieľov politík, aby sa dosiahol maximálny dosah programu Interreg.
(20)  Hlavná časť podpory Únie by sa mala zamerať na obmedzený počet cieľov politík, aby sa dosiahol maximálny dosah programu Interreg. Mala by sa posilniť synergia a vzájomné dopĺňanie sa zložiek programu INTERREG.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Ustanovenia o príprave, schvaľovaní a zmene programov Interreg, ako aj o územnom rozvoji, o výbere operácií, o monitorovaní a hodnotení, o orgánoch zodpovedných za program, o audite operácií a o transparentnosti a informovaní by sa mali prispôsobiť osobitostiam programov Interreg v porovnaní s ustanoveniami nariadenia (EÚ) [nové VN].
(21)  Ustanovenia o príprave, schvaľovaní a zmene programov Interreg, ako aj o územnom rozvoji, o výbere operácií, o monitorovaní a hodnotení, o orgánoch zodpovedných za program, o audite operácií a o transparentnosti a informovaní by sa mali prispôsobiť osobitostiam programov Interreg v porovnaní s ustanoveniami nariadenia (EÚ) [nové NSU]. Tieto osobitné ustanovenia by mali byť jednoduché a jasné, aby sa zabránilo nadmernej regulácii (gold-plating) a ďalšej administratívnej záťaži pre členské štáty a prijímateľov.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Ustanovenia o kritériách pre operácie, ktoré sa majú považovať za skutočne spoločné a v duchu spolupráce, o partnerstve pri operáciách Interreg a o povinnostiach hlavného partnera, ako sú uvedené v programovom období 2014 – 2020, by mali platiť naďalej. Partneri v rámci iniciatívy Interreg by však mali spolupracovať na všetkých štyroch rozmeroch (príprava, implementácia, personálne zabezpečenie a financovanie) a v rámci spolupráce najvzdialenejších regiónov na troch zo štyroch uvedených rozmerov, pretože na úrovni programov a operácií by sa podpora z fondu EFRR mala ľahšie kombinovať s podporou nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti.
(22)  Ustanovenia o kritériách pre operácie, ktoré sa majú považovať za skutočne spoločné a v duchu spolupráce, o partnerstve pri operáciách Interreg a o povinnostiach hlavného partnera, ako sú uvedené v programovom období 2014 – 2020, by mala platiť naďalej. Partneri v rámci iniciatívy Interreg by však mali spolupracovať na príprave a implementácii, ako aj na personálnom zabezpečení a/alebo financovaní, a v rámci spolupráce najvzdialenejších regiónov na troch zo štyroch uvedených rozmerov, pretože na úrovni programov a operácií by sa podpora z fondu EFRR mala ľahšie kombinovať s podporou nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22 a (nové)
(22a)  V rámci programov cezhraničnej spolupráce sú projekty Ľudia ľuďom (P2P) a malé projekty dôležitým a úspešným nástrojom na odstraňovanie hraničných a cezhraničných prekážok, posilňovanie kontaktov medzi ľuďmi na miestnej úrovni a zbližovanie hraničných regiónov a ich občanov. Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty sa realizujú v mnohých oblastiach, ku ktorým patrí napríklad kultúra, šport, cestovný ruch, všeobecné a odborné vzdelávanie, hospodárstvo, veda, ochrana životného prostredia a ekológia, zdravotníctvo, doprava a projekty malej infraštruktúry, administratívna spolupráca a styk s verejnosťou. Ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru regiónov na tému Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce32, projekty Ľudia ľuďom a malé projekty majú vysokú pridanú hodnotu EÚ a významne prispievajú k dosiahnutiu súhrnného cieľa programov cezhraničnej spolupráce.
__________________
32 Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce z 12. júla 2017 (Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 38).
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Treba objasniť pravidlá financovania malých projektov, ktoré sa realizovali od počiatku existencie programov Interreg, ale nikdy neboli zahrnuté do osobitných ustanovení. Ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru regiónov – Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce32, takéto malé projekty zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní dôvery medzi občanmi a inštitúciami, majú významnú pridanú hodnotu EÚ a významne prispievajú k súhrnnému cieľu programov cezhraničnej spolupráce tým, že prekonávajú hraničné prekážky a integrujú pohraničné oblasti a ich občanov. S cieľom zjednodušiť riadenie financovania malých projektov na strane konečných prijímateľov, ktorí často nie sú zvyknutí žiadať o finančné prostriedky z Únie, by do určitej hodnoty malo byť povinné zjednodušené vykazovanie nákladov a paušálnych súm.
(23)  Od začiatku iniciatívy Interreg boli projekty Ľudia ľuďom a malé projekty podporované predovšetkým z fondov pre malé projekty alebo podobných nástrojov, neboli k nim však prijaté žiadne osobitné ustanovenia, preto treba objasniť pravidlá pre uvedené fondy. S cieľom zachovať pridanú hodnotu a výhody projektov Ľudia ľuďom a malých projektov, a to aj v súvislosti s miestnym a regionálnym rozvojom, a zjednodušiť riadenie financovania malých projektov na strane konečných prijímateľov, ktorí často nemajú skúsenosti s predkladaním žiadostí o podporu z Únie, by do určitej hodnoty malo byť povinné zjednodušené vykazovanie nákladov a paušálnych súm.
__________________
32 Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce z 12. júla 2017 (Ú. v. EÚ, C 342, 12.10.2017, s. 38).
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Vzhľadom na účasť viacerých členských štátov a z nej vyplývajúce vyššie administratívne náklady najmä na kontrolu a preklady by mal byť strop výdavkov na technickú pomoc vyšší ako ich strop stanovený pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu. S cieľom vyvážiť vyššie administratívne náklady by členské štáty mali byť vedené k tomu, aby podľa možnosti znižovali administratívnu záťaž spojenú s realizáciou spoločných projektov. Okrem toho by sa pre programy Interreg s obmedzenou podporou z Únie alebo na externé programy cezhraničnej spolupráce mala vyčleniť určitá minimálna suma na technickú pomoc, ktorou by sa zabezpečilo dostatočné financovanie činností efektívnej technickej pomoci.
(24)  Vzhľadom na účasť viacerých členských štátov a s tým súvisiace vyššie administratívne náklady vrátane nákladov na regionálne kontaktné miesta, ktoré sú dôležitými miestami regionálneho kontaktu (tzv. anténami) pre predkladateľov žiadostí o projekt a jeho realizáciu, a teda pôsobia ako priame spojenie so spoločným sekretariátom alebo relevantnými orgánmi, ale najmä aj na kontrolu a preklady, by mal byť strop výdavkov na technickú pomoc vyšší, ako v prípade cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu. S cieľom vyvážiť vyššie administratívne náklady by členské štáty mali byť vedené k tomu, aby podľa možnosti znižovali administratívnu záťaž spojenú s realizáciou spoločných projektov. Okrem toho by sa pre programy Interreg s obmedzenou podporou z Únie alebo na externé programy cezhraničnej spolupráce mala vyčleniť určitá minimálna suma na technickú pomoc, ktorou by sa zabezpečilo dostatočné financovanie činností efektívnej technickej pomoci.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25 a (nové)
(25a)  V rámci znižovania administratívnej záťaže by Komisia, členské štáty a regióny mali úzko spolupracovať, aby sa dali využívať posilnené úmerné opatrenia pre systém riadenia a kontroly programu Interreg stanovené v článku 77 nariadenia (EÚ) .../... [nové NSU].
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  Členské štáty by mali byť vedené k tomu, aby funkciu riadiaceho orgánu zverili EZÚS, alebo aby vytvorili takéto zoskupenie podobne ako iné cezhraničné právne subjekty zodpovedné za riadenie podprogramu, integrovanej územnej investície, prípadne jedného či viacerých malých projektových fondov, alebo aby konali ako jediný partner.
(27)  Členské štáty by mali podľa možnosti delegovať funkciu riadiaceho orgánu na nové, prípadne jestvujúce EZÚS, alebo aby takéto zoskupenie vytvorili podobne ako iné cezhraničné právne subjekty zodpovedné za riadenie podprogramu, integrovanej územnej investície, alebo aby konali ako jediný partner. Členské štáty by regionálnym a miestnym orgánom a iným verejným orgánom z rôznych členských štátov mali umožniť vytváranie takýchto zoskupení spolupráce s právnou subjektivitou a do ich činnosti by mali zapojiť miestne a regionálne orgány.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  S cieľom pokračovať v platobnom reťazci zriadenom na programové obdobie 2014 – 2020, t. j. od Komisie cez certifikačný orgán až po hlavného partnera, by mal tento platobný reťazec v rámci účtovnej funkcie pokračovať. Podpora Únie by sa mala vyplácať hlavnému partnerovi, s výnimkou prípadov, keď by to viedlo k dvojitým poplatkom medzi hlavným partnerom a ďalšími partnermi za prepočet na eurá z inej meny a späť alebo naopak.
(28)  S cieľom pokračovať v platobnom reťazci zriadenom na programové obdobie 2014 – 2020, t. j. od Komisie cez certifikačný orgán až po hlavného partnera, by mal tento platobný reťazec v rámci účtovnej funkcie pokračovať. Podpora Únie by sa mala vyplácať hlavnému partnerovi, s výnimkou prípadov, keď by to viedlo k dvojitým poplatkom medzi hlavným partnerom a ďalšími partnermi za prepočet na eurá z inej meny a späť alebo naopak. Ak nie je uvedené inak, hlavný partner by mal zabezpečiť, aby ostatní partneri dostali celú sumu príspevku z príslušného fondu Únie v plnej výške a v čase dohodnutom medzi všetkými partnermi a pri dodržaní rovnakého postupu ako hlavný partner.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29
(29)  V súlade s článkom [63 ods. 9] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] sa majú v pravidlách pre jednotlivé odvetvia zohľadniť potreby programov európskej územnej spolupráce (Interreg), najmä pokiaľ ide o funkciu auditu. Ustanovenia o každoročnom audítorskom stanovisku, výročnej správe o kontrole a auditoch operácií by sa preto mali zjednodušiť a prispôsobiť tým programom, do ktorých je zapojených viac ako jeden členský štát.
(29)  V súlade s článkom [63 ods. 9] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] sa majú v pravidlách pre jednotlivé odvetvia zohľadniť potreby programov európskej územnej spolupráce (Interreg), najmä pokiaľ ide o funkciu auditu. Ustanovenia o každoročnom audítorskom stanovisku, výročnej správe o kontrole a auditoch operácií by sa preto mali zjednodušiť a prispôsobiť tým programom, do ktorých je zapojených viac ako jeden členský štát.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30
(30)  Mala by sa jasne určiť postupnosť finančnej zodpovednosti pri vymáhaní v prípade nezrovnalostí, od jediného partnera alebo ďalších partnerov cez hlavného partnera, riadiaci orgán až po Komisiu. Malo by sa prijať ustanovenie o zodpovednosti členských štátov, tretích krajín, partnerských krajín alebo zámorských krajín a území (ZKÚ), ak nie je možné dosiahnuť vymoženie sumy od jediného partnera alebo ďalšieho či hlavného partnera, čo znamená, že sumu riadiacemu orgánu vyplatí členský štát. Preto v rámci programov Interreg nie je priestor pre nevymožiteľné sumy na úrovni prijímateľov. Treba však objasniť pravidlá pre prípady, keď členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ riadiacemu orgánu sumu neuhradí. Mali by sa objasniť aj povinnosti hlavného partnera pri vymáhaní. Riadiaci orgán by najmä nemal mať dovolené zaviazať hlavného partnera, aby začal súdne konanie v inej krajine.
(30)  Mala by sa jasne určiť postupnosť finančnej zodpovednosti pri vymáhaní v prípade nezrovnalostí, od jediného partnera alebo ďalších partnerov cez hlavného partnera, riadiaci orgán až po Komisiu. Malo by sa prijať ustanovenie o zodpovednosti členských štátov, tretích krajín, partnerských krajín alebo zámorských krajín a území (ZKÚ), ak nie je možné dosiahnuť vymoženie sumy od jediného partnera alebo ďalšieho či hlavného partnera, čo znamená, že sumu riadiacemu orgánu vyplatí členský štát. Preto v rámci programov Interreg nie je priestor pre nevymožiteľné sumy na úrovni prijímateľov. Objasniť však treba pravidlá pre prípady, keď členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ riadiacemu orgánu sumu neuhradí. Mali by sa objasniť aj povinnosti hlavného partnera pri vymáhaní. Okrem toho by postupy súvisiace s vymáhaním sumu mal potvrdiť a schváliť monitorovací výbor. Riadiaci orgán by však nemal mať dovolené zaviazať hlavného partnera, aby začal súdne konanie v inej krajine.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30 a (nové)
(30a)   Je vhodné podporovať finančnú disciplínu. Zároveň by sa v dohodách o zrušení rozpočtových záväzkov mala zohľadniť zložitosť programov Interreg a ich implementácie.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 32
(32)  Hoci by sa programy Interreg s účasťou tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ mali implementovať so zdieľaným riadením, programy spolupráce najvzdialenejších regiónov sa môžu implementovať s nepriamym riadením. Stanoviť by sa mali osobitné pravidlá plnej alebo čiastočnej implementácie uvedených programov s nepriamym riadením.
(32)  Hoci by sa programy Interreg s účasťou tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ mali implementovať so zdieľaným riadením, programy spolupráce najvzdialenejších regiónov sa môžu implementovať s nepriamym riadením. Stanoviť by sa mali osobitné pravidlá plnej alebo čiastočnej implementácie uvedených programov s nepriamym riadením.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 35
(35)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky schvaľovania alebo zmeny programov Interreg by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Externé programy cezhraničnej spolupráce by sa však v odôvodnených prípadoch mali riadiť postupmi výboru zriadeného podľa nariadenia (EÚ) [nariadenie o IPA III] a [nariadenie o NDICI], pokiaľ ide o prvé rozhodnutie o schválení týchto programov.
(35)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky schvaľovania alebo zmeny programov Interreg by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. V odôvodnených prípadoch by sa však externé programy cezhraničnej spolupráce mali riadiť postupmi výboru zriadeného podľa nariadenia (EÚ) [nariadenie o IPA III] a [nariadenie o NDICI], pokiaľ ide o prvé rozhodnutie o schválení týchto programov.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 36 a (nové)
(36a)  Významnou prioritou politiky súdržnosti EÚ je podpora európskej územnej spolupráce ETC. Podpora MSP v prípade nákladov na projekty európskej územnej spolupráce je už podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/20141a o skupinových výnimkách oslobodená od notifikačnej povinnosti. Osobitné ustanovenia pre regionálnu pomoc pre investície podnikov všetkých veľkostí sú aj súčasťou usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 20202a a časti GBER týkajúcej sa regionálnej pomoci. Podľa skúseností by pomoc na projekty Európskej územnej spolupráce mala mať len obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, a preto by Komisia mala mať možnosť vyhlásiť, že takáto pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom a že na financovanie poskytované na podporu projektov EÚS sa môže vzťahovať skupinová výnimka.
_____________________
1a Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).
2a Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ C 209, 23.7.2013, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1
1.  Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v rámci Únie, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami, partnerskými krajinami, ostatnými územiami alebo zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ).
1.  Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a ich regiónmi v rámci Únie, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi, ich regiónmi a tretími krajinami, partnerskými krajinami, ostatnými územiami alebo zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ), alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu alebo skupinou tretích krajín, ktoré sú súčasťou regionálnej organizácie.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 4
4.  „cezhraničný právny subjekt“ je právny subjekt zriadený podľa zákonov jednej z krajín zúčastnených v programe Interreg za predpokladu, že ho zriadili územné orgány alebo iné subjekty z najmenej dvoch zúčastnených krajín.
4.  „cezhraničný právny subjekt“ je právny subjekt vrátane euroregiónu zriadený podľa zákonov jednej z krajín zúčastnených v programe Interreg za predpokladu, že ho zriadili územné orgány alebo iné subjekty z najmenej dvoch zúčastnených krajín.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
4a.  „organizácia pre regionálnu integráciu a spoluprácu“ je skupina štátov alebo regiónov z rovnakej zemepisnej oblasti, ktorých cieľom je užšia spolupráca v oblastiach spoločného záujmu.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 1 – úvodná časť
1.  cezhraničná spolupráca medzi susednými regiónmi na podporu integrovaného regionálneho rozvoja (zložka 1):
1.  cezhraničná spolupráca medzi susednými regiónmi na podporu integrovaného a harmonického regionálneho rozvoja (zložka 1):
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
a)  vnútorná cezhraničná spolupráca medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou hranicou medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami uvedenými v článku 4 ods. 3; alebo
a)  vnútorná cezhraničná spolupráca medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami uvedenými v článku 4 ods. 3; alebo
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b – úvodná časť
b)  vonkajšia cezhraničná spolupráca medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými týmito stranami:
b)  vonkajšia cezhraničná spolupráca medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými týmito stranami:
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 2
2.  nadnárodná a námorná spolupráca v rámci väčších nadnárodných území alebo v okolí morských oblastí, do ktorej sú zapojení národní, regionálni a miestni programoví partneri v členských štátoch, tretích krajinách a partnerských krajinách a v Grónsku, s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru územnej integrácie týchto území (zložka 2; ak sa týka len nadnárodnej spolupráce: zložka 2A; ak sa týka len námornej spolupráce: zložka 2B);
2.  nadnárodná spolupráca v rámci väčších nadnárodných území alebo v okolí morských oblastí, do ktorej sú zapojení národní, regionálni a miestni programoví partneri v členských štátoch, tretích krajinách a partnerských krajinách a ZKÚ, s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru územnej integrácie týchto území (zložka 2);
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 3
3.  spolupráca najvzdialenejších regiónov navzájom a so susednými tretími či partnerskými krajinami alebo ZKÚ alebo s viacerými z nich, ktorej cieľom je uľahčiť im regionálnu integráciu v rámci ich susedstva (zložka 3);
3.  spolupráca najvzdialenejších regiónov navzájom a so susednými tretími či partnerskými krajinami alebo ZKÚ alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu alebo viacerými z nich, ktorej cieľom je uľahčiť im regionálnu integráciu a harmonický rozvoj v rámci ich susedstva (zložka 3);
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a – bod i a (nový)
ia)  implementovať spoločné medziregionálne projekty rozvoja;
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a – bod i b (nový)
ib)  rozvíjať kapacity medzi partnermi v celej Únii v súvislosti s:
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a – bod ii a (nový)
iia)  identifikovať a šíriť osvedčené postupy s cieľom ich prenosu, a to najmä na operačné programy v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti;
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a – bod ii b (nový)
iib)  vymieňať si skúsenosti z identifikácie, prenosu a šírenia osvedčených postupov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest vrátane prepojení mestských a vidieckych oblastí;
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a – bod iii a (nový)
iiia)  zriadiť, prevádzkovať a využívať európsky cezhraničný mechanizmu, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) .../... [nový európsky cezhraničný mechanizmus];
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 5
5.  medziregionálne inovačné investície, a to obchodným využitím a škálovaním medziregionálnych inovačných projektov, ktoré majú potenciál podporiť rozvoj európskych hodnotových reťazcov (zložka 5).
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1
1.  V prípade cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni NUTS 3 na všetkých vnútorných a vonkajších pozemných hraniciach s tretími alebo partnerskými krajinami.
1.  V prípade cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni NUTS 3 na všetkých vnútorných a vonkajších pozemných alebo námorných hraniciach s tretími alebo partnerskými krajinami bez toho, aby boli dotknuté potenciálne úpravy s cieľom zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu v jednotlivých oblastiach spolupráce v programovom období 2014 – 2020.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2
2.  V rámci cezhraničnej spolupráce sa podporia aj regióny na námorných hraniciach, ktoré majú na mori vzájomné pevné spojenie.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 3
3.  Do programov Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce sa môžu zapojiť aj regióny Nórska a Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ktoré sú ekvivalentné regiónom na úrovni NUTS 3, ako aj Lichtenštajnsko, Andorra a Monako.
3.  Programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce môžu zahŕňať aj regióny Nórska a Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ktoré sú ekvivalentné regiónom na úrovni NUTS 3, ako aj Lichtenštajnsko, Andorra, Monako a San Maríno.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 4
4.  V prípade vonkajšej cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z nástrojov IPA III alebo NDICI regióny príslušných partnerských krajín na úrovni NUTS 3 a ak klasifikácia NUTS neexistuje, ekvivalentné oblasti na všetkých pozemných hraniciach medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami oprávnené podľa nástrojov IPA III alebo NDICI.
4.  V prípade vonkajšej cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z nástrojov IPA III alebo NDICI regióny príslušných partnerských krajín na úrovni NUTS 3 a ak klasifikácia NUTS neexistuje, ekvivalentné oblasti na všetkých pozemných alebo námorných hraniciach medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami oprávnené podľa nástrojov IPA III alebo NDICI.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 5 – nadpis
5 Zemepisné pokrytie nadnárodnej a námornej spolupráce
Zemepisné pokrytie nadnárodnej spolupráce
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1
1.  V prípade nadnárodnej a námornej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni NUTS 2, ktoré sa rozprestierajú v priľahlých funkčných oblastiach, pričom sa v prípade potreby zohľadnia makroregionálne stratégie alebo stratégie pre morské oblasti.
1.  V prípade nadnárodnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni NUTS 2, ktoré sa rozprestierajú v priľahlých funkčných oblastiach bez toho, aby boli dotknuté potenciálne úpravy s cieľom zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu takejto spolupráce vo väčších súvislých oblastiach v programovom období 2014 – 2020, pričom sa v prípade potreby zohľadnia makroregionálne stratégie alebo stratégie pre morské oblasti.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1 – úvodná časť
Programy Interreg v oblasti nadnárodnej a námornej spolupráce môžu zahŕňať:
Programy Interreg v oblasti nadnárodnej spolupráce môžu zahŕňať:
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b
b)  Grónsko;
b)  ZKÚ využívajúce podporu z programu pre dané ZKÚ;
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 3
3.  Regióny, tretie krajiny alebo partnerské krajiny uvedené v odseku 2 musia byť regióny na úrovni NUTS 2 a ak klasifikácia NUTS neexistuje, na úrovni ekvivalentných oblastí.
3.  Regióny, tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ uvedené v odseku 2 musia byť regióny na úrovni NUTS 2, a ak klasifikácia NUTS neexistuje, na úrovni ekvivalentných oblastí.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2
2.  Do programov Interreg v oblasti spolupráce najvzdialenejších regiónov sa môžu zapojiť aj susedné partnerské krajiny podporované z nástroja NDICI alebo ZKÚ podporované z nástroja OCTP, resp. obidvoje.
2.  Do programy Interreg v oblasti spolupráce najvzdialenejších regiónov sa môžu zapojiť aj partnerské krajiny podporované z nástroja NDICI, ZKÚ podporované z nástroja OCTP, organizácie regionálnej spolupráce, resp. kombinácie dvoch týchto nástrojov alebo všetkých troch.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 7 – názov
Zemepisné pokrytie medziregionálnej spolupráce a medziregionálnych inovačných investícií
Zemepisné pokrytie medziregionálnej spolupráce
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1
1.  Ak ktorýkoľvek program Interreg patrí do zložky 4 alebo ak medziregionálne investície do inovácií patria do zložky 5, je z EFRR podporované celé územie Únie.
1.  Ak ktorýkoľvek program Interreg patrí do zložky 4, je z EFRR podporované celé územie Únie vrátane najvzdialenejších regiónov.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 2
2.  Programy Interreg zložky 4 sa môžu vzťahovať aj na časť alebo celé územie tretích krajín, partnerských krajín, ďalších území alebo ZKÚ uvedených v článkoch 4, 5 a 6, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podporované z finančných nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť.
2.  Programy Interreg zložky 4 sa môžu vzťahovať aj na časť alebo celé územie tretích krajín, partnerských krajín, ďalších území alebo ZKÚ uvedených v článkoch 4, 5 a 6, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podporované z finančných nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť. Tretie krajiny sa na nich môžu podieľať pod podmienkou, že prispejú k financovaniu vo forme vonkajších pripísaných príjmov.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2
2.  Vykonávací akt uvedený v odseku 1 obsahuje aj zoznam tých regiónov na úrovni NUTS 3 v Únii, ktoré sa zohľadňujú pri alokovaní prostriedkov z EFRR na cezhraničnú spoluprácu na všetkých vnútorných hraniciach a tých vonkajších hraniciach, na ktoré sa vzťahujú finančné nástroje Únie na vonkajšiu činnosť, ako aj zoznam tých regiónov na úrovni NUTS 3, ktoré sa zohľadňujú na účely alokácie v zložke 2B uvedenej v článku 9 ods. 3 písm. a).
2.  Vykonávací akt uvedený v odseku 1 obsahuje aj zoznam tých regiónov na úrovni NUTS 3 v Únii, ktoré sa zohľadňujú pri alokovaní prostriedkov z EFRR na cezhraničnú spoluprácu na všetkých vnútorných hraniciach a tých vonkajších hraniciach, na ktoré sa vzťahujú finančné nástroje Únie na vonkajšiu činnosť.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3
3.  V zozname podľa odseku 1 sa uvádzajú aj regióny tretích či partnerských krajín alebo území mimo Únie, ktoré nedostávajú podporu z EFRR alebo z finančného nástroja Únie na externú činnosť.
3.  V zozname podľa odseku 1 sa uvádzajú aj regióny tretích či partnerských krajín alebo území mimo Únie, ktoré nedostávajú podporu z EFRR alebo z finančného nástroja Únie na externú činnosť.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1
1.  Prostriedky EFRR pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) predstavujú 8 430 000 000 EUR z celkových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na rozpočtové záväzky pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond na programové obdobie 2021 – 2027 a ktoré sú uvedené v článku [102 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové NSU].
1.  Prostriedky pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) predstavujú 11 165 910 000 EUR (v cenách roku 2018) z celkových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na rozpočtové záväzky pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond na programové obdobie 2021 – 2027 a ktoré sú uvedené v článku [103 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové NSU].
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – úvodná časť
2.  Prostriedky uvedené v odseku 1 sa alokujú takto:
2.  10 195 910 000 EUR (91,31 %) z prostriedkov uvedených v odseku 1 sa alokuje takto:
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – písmeno a
a)  52,7 % (t. j. spolu 4 440 000 000 EUR) na cezhraničnú spoluprácu (zložka 1);
a)  7 500 000 000 EUR (67,16 %) na cezhraničnú spoluprácu (zložka 1);
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – písmeno b
b)  31,4 % (t. j. spolu 2 649 900 000 EUR) na nadnárodnú spoluprácu a námornú spoluprácu (zložka 2);
b)  1 973 600 880 EUR (17,68 %) na nadnárodnú spoluprácu (zložka 2);
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – písmeno c
c)  3,2 % (t. j. spolu 270 100 000 EUR) na spoluprácu najvzdialenejších regiónov (zložka 3);
c)  357 309 120 EUR (3,2 %) na spoluprácu najvzdialenejších regiónov (zložka 3);
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – písmeno d
d)  1,2 % (t. j. spolu 100 000 000 EUR) na medziregionálnu spoluprácu (zložka 4);
d)  365 000 000 EUR (3,27 %) na medziregionálnu spoluprácu (zložka 4);
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 – písmeno e
e)  11,5 % (t. j. spolu 970 000 000 EUR) na medziregionálne investície do inovácií (zložka 5).
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 3 – pododsek 2 – písmeno a
a)  regióny na úrovni NUTS 3 pre zložku 1 a regióny na úrovni NUTS 3 pre zložku 2B, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte podľa článku 8 ods. 2;
a)  regióny na úrovni NUTS 3 pre zložku 1, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte podľa článku 8 ods. 2;
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 3 – pododsek 2 – písmeno b
b)  regióny na úrovni NUTS 2 pre zložky 2A a 3.
b)  regióny na úrovni NUTS 2 pre zložku 2.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 3 – pododsek 2 – písmeno b a (nové)
ba)  regióny na úrovni NUTS 2 a 3 pre zložku 3.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 5 a (nový)
5a.  970 000 000 EUR (8,69 %) z prostriedkov uvedených v odseku 1 sa pridelí na novú iniciatívu medziregionálnych investícií do inovácií, ako sa uvádza v článku 15a (nový).
Ak Komisia do 31. decembra 2026 nevyčlení všetky dostupné prostriedky uvedené v odseku 1 na projekty vybrané v rámci tejto iniciatívy, zostávajúce neviazané zostatky sa pomerným dielom rozdelia medzi zložky 1 až 4.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 3 – pododsek 1
Podpora z EFRR sa na jednotlivé programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce poskytne pod podmienkou, že z nástrojov IPA III CBC a NDICI CBC sa poskytnú ekvivalentné sumy v súlade s príslušným strategickým programovým dokumentom. Maximálna výška uvedenej ekvivalentnej sumy je stanovená v legislatívnom akte o IPA III alebo legislatívnom akte o NDICI.
Podpora z EFRR sa na jednotlivé programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce poskytne pod podmienkou, že z nástrojov IPA III CBC a NDICI CBC sa poskytnú aspoň ekvivalentné sumy v súlade s príslušným strategickým programovým dokumentom. Maximálna výška uvedeného príspevku je stanovená v legislatívnom akte o IPA III alebo legislatívnom akte o NDICI.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno b
b)  program Interreg nie je možné implementovať podľa plánu vzhľadom na problémy vo vzťahoch medzi zúčastnenými krajinami.
b)  V riadne odôvodnených prípadoch, keď program Interreg nie je možné implementovať podľa plánu vzhľadom na problémy vo vzťahoch medzi zúčastnenými krajinami.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 4 – pododsek 1
Pokiaľ ide o program Interreg v zložke 2, ktorý Komisia už schválila, účasť partnerskej krajiny alebo Grónska sa zastaví, ak nastane niektorá zo situácií stanovených v odseku 3 prvom pododseku písmenách a) a b).
Pokiaľ ide o program Interreg v zložke 2, ktorý Komisia už schválila, účasť partnerskej krajiny alebo ZKÚ sa zastaví, ak nastane niektorá zo situácií stanovených v odseku 3 prvom pododseku písmenách a) a b).
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 4 – pododsek 2 – písmeno a
a)  aby sa program Interreg úplne zastavil, najmä keď sa jeho hlavné spoločné rozvojové výzvy nedajú dosiahnuť bez účasti danej partnerskej krajiny alebo Grónska;
a)  aby sa program Interreg úplne zastavil, najmä keď sa jeho hlavné spoločné rozvojové výzvy nedajú dosiahnuť bez účasti danej partnerskej krajiny alebo ZKÚ;
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 4 – pododsek 2 – písmeno c
c)  aby sa v programe Interreg pokračovalo bez účasti danej partnerskej krajiny alebo Grónska.
c)  aby sa v programe Interreg pokračovalo bez účasti danej partnerskej krajiny alebo ZKÚ.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 6
6.  Ak tretia alebo partnerská krajina, ktorá do programu Interreg prispieva národnými prostriedkami, ktoré nie sú národným spolufinancovaním k podpore z EFRR alebo z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, zníži uvedený príspevok počas implementácie programu Interreg, a to buď celkovo alebo vzhľadom na spoločné operácie, ktoré už boli vybrané a ktorým už bol vydaný dokument podľa článku 22 ods. 6, zúčastnený členský štát alebo členské štáty musia požiadať o jednu z možností stanovených v odseku 4 druhom pododseku.
6.  Ak tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ, ktoré do programu Interreg prispievajú národnými prostriedkami, ktoré nie sú národným spolufinancovaním k podpore z EFRR alebo z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, znížia uvedený príspevok počas implementácie programu Interreg, a to buď celkovo alebo vzhľadom na spoločné operácie, ktoré už boli vybrané a ktorým už bol vydaný dokument podľa článku 22 ods. 6, zúčastnený členský štát alebo členské štáty musia požiadať o jednu z možností stanovených v odseku 4 druhom pododseku tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1
Miera spolufinancovania na úrovni každého programu Interreg nesmie byť vyššia než 70 %, pokiaľ sa nariadením (EÚ) [IPA III], [NDICI] alebo rozhodnutím Rady (EÚ) [OCTP] alebo akýmkoľvek aktom prijatým na ich základe nestanoví vyšší percentuálny podiel v súvislosti s programom Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce alebo v zložke 3.
Miera spolufinancovania na úrovni každého programu Interreg nesmie byť vyššia než 80 %, pokiaľ sa nariadením (EÚ) [IPA III], [NDICI] alebo rozhodnutím Rady (EÚ) [OCTP] alebo akýmkoľvek aktom prijatým na ich základe nestanoví vyšší percentuálny podiel v súvislosti s programom Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce alebo v zložke 3.
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 3 – úvodná časť
3.  Popri špecifických cieľoch pre EFRR stanovených v článku [2] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] môže EFRR, prípadne nástroje Únie na financovanie vonkajšej činnosti prispievať k plneniu špecifických cieľov v rámci politického cieľa 4 takto:
3.  Popri špecifických cieľoch pre EFRR stanovených v článku [2] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] prispieva EFRR a prípadne aj nástroje Únie na financovanie vonkajšej činnosti k plneniu špecifických cieľov v rámci politického cieľa 4 takto:
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 4 – písmeno a – úvodná časť
a)  v rámci zložiek 1 a 2B programov Interreg:
a)  v rámci zložiek 1 a 2 programov Interreg:
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 4 – písmeno a – bod ii
ii)  zvýšením efektívnosti verejnej správy podporou právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi a inštitúciami, najmä s ohľadom na riešenie právnych a iných prekážok v pohraničných regiónoch;
ii)  zvýšením efektívnosti verejnej správy podporou právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi vrátane projektov medzi občanmi (Ľudia ľuďom), aktérmi občianskej spoločnosti a inštitúciami, najmä s ohľadom na riešenie právnych a iných prekážok v pohraničných regiónoch;
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 5
5.  V rámci externej cezhraničnej spolupráce a programov Interreg v zložke 2 a 3 sa z EFRR a prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti prispeje aj na vonkajší špecifický cieľ programu Interreg Bezpečnejšia Európa, a to najmä akciami v oblasti riadenia hraníc a riadenia mobility a migrácie vrátane ochrany migrantov.
5.  V rámci programov Interreg v zložke 1, 2 a 3 sa z EFRR a prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti môže tiež prispievať na špecifický cieľ programu Interreg Bezpečnejšia Európa, a to najmä akciami v oblasti riadenia hraníc a riadenia mobility a migrácie vrátane ochrany, ekonomickej a spoločenskej integrácie migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2
2.  Okrem toho ďalších 15 % prostriedkov z EFRR a prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci iných priorít než technická pomoc každému programu Interreg v zložke 1, 2 a 3 sa alokuje na špecifický cieľ iniciatívy Interreg Lepšia správa programov Interreg alebo externý cieľ iniciatívy Interreg Bezpečnejšia Európa.
2.  Až 15 % prostriedkov z EFRR a prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci iných priorít než technická pomoc každému programu Interreg v zložke 1, 2 a 3 sa alokuje na špecifický cieľ programu Interreg Lepšia správa programov Interreg a až 10 % sa môže alokovať na špecifický cieľ programu Interreg Bezpečnejšia Európa.
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 3
3.  Ak niektorý program Interreg v zložke 2A podporuje makroregionálnu stratégiu, celá alokácia z EFRR a prípadne aj všetky prostriedky Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci priorít iných než technická pomoc sa programujú na základe cieľov uvedenej stratégie.
3.  Ak niektorý program Interreg v zložke 1 alebo 2 podporuje makroregionálnu stratégiu alebo stratégiu pre morskú oblasť, aspoň 80 % z alokácie od EFRR a prípadne aj časť z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci priorít iných technická pomoc než prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedenej stratégie.
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 4
4.  Ak program Interreg v zložke 2 podporuje makroregionálnu stratégiu alebo stratégiu pre morskú oblasť, najmenej 70 % z celkovej alokácie od EFRR, prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci priorít iných než technická pomoc sa alokuje na dosiahnutie cieľov uvedenej stratégie.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 15 a (nový)
Článok 15a
Medziregionálne investície do inovácií
1.   Prostriedky uvedené v článku 9 ods. 5a (nový) sa pridelia na novú iniciatívu medziregionálnych investícií do inovácií, ktorá je určená na:
a)   obchodné využitie a rozšírenie spoločných projektov inovácie, ktoré majú potenciál podnietiť rozvoj európskych hodnotových reťazcov;
b)   spájanie výskumu, podnikov, organizácií občianskej spoločnosti a orgánov verejnej správy zapojených do stratégií inteligentnej špecializácie a sociálnej inovácie na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;
c)   pilotné projekty zamerané na identifikáciu alebo overovanie nových riešení v oblasti regionálneho a miestneho rozvoja založených na stratégiách inteligentnej špecializácie; alebo
d)   výmenu skúseností v oblasti inovácie s cieľom využívať skúsenosti získané v oblasti regionálneho alebo miestneho rozvoja.
2.   V záujme dodržania zásady európskej územnej súdržnosti sa uvedené investície s približne rovnakým podielom finančných prostriedkov zamerajú na vytváranie prepojení medzi menej rozvinutými regiónmi a poprednými regiónmi, a to zvýšením kapacity regionálnych inovačných ekosystémov v menej rozvinutých regiónoch s cieľom integrovať sa do jestvujúcej alebo vznikajúcej hodnoty EÚ, ako aj schopnosti podieľať sa na partnerstve s inými regiónmi.
3.   Komisia tieto investície realizuje s priamym alebo nepriamym riadením. Pri definovaní dlhodobého pracovného programu a s ním súvisiacich výziev jej pomáha odborná skupina.
4.   Pokiaľ ide o medziregionálne investície do inovácií, podporu z EFRR možno využívať na celom území Únie. Tretie krajiny sa na uvedených investíciách môžu podieľať pod podmienkou, že prispejú k financovaniu vo forme vonkajších pripísaných príjmov.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 1
1.  Cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg) sa dosahuje prostredníctvom programov Interreg so zdieľaným riadením s výnimkou zložky 3, ktorá sa môže implementovať úplne alebo čiastočne s nepriamym riadením, a zložky 5, ktorá sa implementuje s priamym alebo nepriamym riadením.
1.  Cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg) sa dosahuje prostredníctvom programov Interreg so zdieľaným riadením s výnimkou zložky 3, ktorá sa po konzultácii so zainteresovanými stranami môže implementovať úplne alebo čiastočne s nepriamym riadením.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2
2.  Zúčastnené členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ pripravia program Interreg na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 v súlade so vzorom uvedeným v prílohe.
2.  Zúčastnené členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny, ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu pripravia program Interreg na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 v súlade so vzorom uvedeným v prílohe.
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 3 – pododsek 1
Zúčastnené členské štáty pripravia program Interreg v spolupráci s programovými partnermi uvedenými v článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN].
Zúčastnené členské štáty pripravia program Interreg v spolupráci s programovými partnermi uvedenými v článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Pri príprave programov Interreg, ktoré sa vzťahujú na stratégie pre makroregióny alebo morské oblasti by členské štáty a programoví partneri mali brať do úvahy tematické priority príslušných stratégií pre makroregióny a morské oblasti a konzultovať s príslušnými aktérmi. Členské štáty a programoví partneri vytvoria mechanizmus ex ante, aby sa zaistilo, že na začiatku programového obdobia sa spoja všetci aktéri na úrovni makroregiónov a morských oblastí, orgány programov EÚS, regióny a krajiny, aby spoločne rozhodli o prioritách každého programu. Tieto priority sa v prípade potreby zosúladia s akčnými plánmi stratégií makroregiónov alebo morských oblastí.
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 4 – pododsek 1
Členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, predloží program Interreg Komisii najneskôr do [dátum nadobudnutia účinnosti plus deväť mesiacov;] v mene všetkých zúčastnených členských štátov, prípadne aj tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ.
Členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, predloží jeden alebo viacero programov Interreg Komisii najneskôr do [dátum nadobudnutia účinnosti plus dvanásť mesiacov;] v mene všetkých zúčastnených členských štátov, prípadne aj tretích krajín, partnerských krajín, ZKÚ alebo organizácií pre regionálnu integráciu a spoluprácu.
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 4 – pododsek 2
Program Interreg, na ktorý sa vzťahuje podpora z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, však predkladá členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, najneskôr šesť mesiacov po schválení príslušného strategického programového dokumentu zo strany Komisie podľa článku 10 ods. 1, alebo v prípade potreby podľa príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti.
Program Interreg, na ktorý sa vzťahuje podpora z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, však predkladá členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, najneskôr dvanásť mesiacov po schválení príslušného strategického programového dokumentu zo strany Komisie podľa článku 10 ods. 1, alebo v prípade potreby podľa príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti.
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 3
3.  Na zvýšenie efektívnosti implementácie programu a v snahe zabezpečiť operácie veľkého rozsahu sa môže dotknutý členský štát v riadne odôvodnených prípadoch a po dohode s Komisiou rozhodnúť previesť do programov Interreg prostriedky až do výšky [x] % zo sumy od EFRR alokované na príslušný program v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu pre ten istý región. Prevedená suma predstavuje samostatnú prioritu alebo samostatné priority.
3.  Na zvýšenie efektívnosti implementácie programu a v snahe zabezpečiť operácie veľkého rozsahu sa môže dotknutý členský štát rozhodnúť, že do programov Interreg prevedie prostriedky až do výšky 20 % zo sumy od EFRR alokovanej na príslušný program v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu pre ten istý región. Každý členský štát vopred informuje Komisiu, že si želá využiť túto možnosť prevodu, a svoje rozhodnutie zdôvodní. Prevedená suma predstavuje samostatnú prioritu alebo samostatné priority.
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 4 – písmeno b – úvodná časť
b)  zhrnutie hlavných spoločných problémov, pričom sa zohľadnia:
b)  zhrnutie hlavných spoločných problémov, pričom sa zohľadnia najmä:
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 4 – písmeno b – bod ii
ii)  spoločné investičné potreby a komplementarita s ďalšími formami podpory;
ii)  spoločné investičné potreby, komplementarity s ďalšími formami podpory a potenciálna synergia, ktorá sa má dosiahnuť;
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 4 – písmeno b – bod iii
iii)  poznatky získané z predošlých skúseností;
iii)  poznatky získané predošlými skúsenosťami a to, ako sú v programe zohľadnené;
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 4 – písmeno c
c)  zdôvodnenie vybraných cieľov politiky a cieľov špecifických pre program Interreg, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory, ktorými sa v relevantných prípadoch riešia chýbajúce spojenia cezhraničnej infraštruktúry;
c)  zdôvodnenie vybraných cieľov politiky a cieľov špecifických pre program Interreg, zodpovedajúcich priorít, a ktorými sa v relevantných prípadoch riešia chýbajúce spojenia cezhraničnej infraštruktúry;
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 4 – písmeno e – bod i
i)  podobné typy akcií vrátane zoznamu plánovaných operácií strategického významu a ich predpokladaného prínosu k dosiahnutiu týchto cieľov, prípadne aj k realizácii stratégií pre makroregióny a morské oblasti;
i)  podobné typy akcií vrátane zoznamu plánovaných operácií strategického významu a ich predpokladaného prínosu k dosiahnutiu týchto cieľov, prípadne aj k realizácii stratégií pre markoregióny a morské oblasti, resp. súbor kritérií a príslušné kritériá pre transparentný výber takejto operácie;
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 4 – písmeno e – bod iii
iii)  hlavné cieľové skupiny;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 4 – písmeno e – bod v
v)  plánované použitie finančných nástrojov;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 5 – písmeno a – bod iii
iii)  pre programy Interreg v zložke 2 podporované z nástroja OCTP rozdelenie podľa finančných nástrojov (EFRR a OCTP Grónsko);
iii)  pre programy Interreg v zložke 2 podporované z nástroja OCTP rozdelenie podľa finančných nástrojov (EFRR a OCTP);
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 5 – písmeno b
b)  tabuľka uvedená v odseku 4 písm. g) bode ii) má obsahovať len sumy na roky 2021 až 2025.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 7 – písmeno b
b)  stanoví postup na vytvorenie spoločného sekretariátu;
b)  stanoví postup na vytvorenie spoločného sekretariátu, prípadne na podporu riadiacich štruktúr v členských štátoch alebo tretích krajinách;
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1
1.  Komisia posúdi každý program Interreg a jeho súlad s nariadením (EÚ) [nové VN], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a v prípade podpory z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti a v iných relevantných prípadoch jeho súlad s viacročným strategickým dokumentom podľa článku 10 ods. 1 alebo s príslušným strategickým programovým rámcom podľa príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých týchto nástrojov.
1.  Komisia plne transparentne posúdi každý program Interreg a jeho súlad s nariadením (EÚ) [nové NSU], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a v prípade podpory z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti a v iných relevantných prípadoch jeho súlad s viacročným strategickým dokumentom podľa článku 10 ods. 1 tohto nariadenia alebo s príslušným strategickým programovým rámcom podľa príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých týchto nástrojov.
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 3
3.  Zúčastnený členský štát, prípadne tretie či partnerské krajiny alebo ZKÚ program Interreg preskúmajú, pričom zohľadnia pripomienky Komisie.
3.  Zúčastnený členský štát, prípadne tretie či partnerské krajiny alebo ZKÚ či organizácie regionálnej integrácie a spolupráce program Interreg preskúmajú, pričom zohľadnia pripomienky Komisie.
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 4
4.  Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení programu Interreg najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu predloženia uvedeného programu zo strany členského štátu, v ktorom má mať potenciálny riadiaci orgán sídlo.
4.  Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení programu Interreg najneskôr do troch mesiacov od dátumu predloženia revidovanej verzie uvedeného programu zo strany členského štátu, v ktorom má mať potenciálny riadiaci orgán sídlo.
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1
1.  Členský štát, v ktorom riadiaci orgán má sídlo, môže predložiť odôvodnenú žiadosť o zmenu programu Interreg spolu so zmeneným programom, pričom uvedenie predpokladaný vplyv uvedenej zmeny na dosahovanie cieľov.
1.  Po konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) .../... [nové NSU] môže členský štát, v ktorom má riadiaci orgán sídlo, predložiť odôvodnenú žiadosť o zmenu programu Interreg spolu so zmeneným programom, pričom uvedie predpokladaný vplyv uvedenej zmeny na dosahovanie cieľov.
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 2
2.  Komisia posúdi súlad týchto zmien s nariadením (EÚ) [nové VN], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia zmeneného programu.
2.  Komisia posúdi súlad týchto zmien s nariadením (EÚ) [nové NSU], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a môže vzniesť pripomienky do jedného mesiaca od dátumu predloženia zmeneného programu.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 3
3.  Zúčastnený členský štát, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ zmenený program preskúmajú a zohľadnia pripomienky Komisie.
3.  Zúčastnený členský štát, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny, ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu zmenený program preskúmajú a zohľadnia pripomienky Komisie.
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 4
4.  Komisia schváli zmenu programu Interreg najneskôr do šiestich mesiacov po jeho predložení členským štátom.
4.  Komisia schváli zmenu programu Interreg najneskôr do troch mesiacov po jeho predložení členským štátom.
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 5 – pododsek 1
Členský štát môže počas programového obdobia previesť najviac 5 % počiatočnej alokácie pre prioritu a najviac 3 % rozpočtu daného programu na inú prioritu toho istého programu Interreg.
Po konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) .../... [nové NSU] môže členský štát previesť najviac 10 % z počiatočnej alokácie pre prioritu a najviac 5 % z rozpočtu daného programu na inú prioritu toho istého programu Interreg.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2
Uvedený monitorovací výbor môže ustanoviť jeden alebo viacero riadiacich výborov, najmä v prípade podprogramov, ktoré pri výbere operácií konajú pod jeho vedením.
Uvedený monitorovací výbor môže ustanoviť jeden alebo viacero riadiacich výborov, najmä v prípade podprogramov, ktoré pri výbere operácií konajú pod jeho vedením. Riadiace výbory musia uplatňovať zásadu partnerstva podľa článku 6 nariadenia (EÚ) .../... [nové NSU] a zapájať partnerov zo všetkých zúčastnených členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 115
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 3
3.  Riadiaci orgán pred prvým podaním výberových kritérií monitorovaciemu výboru, prípadne riadiacemu výboru konzultuje s Komisiou a zohľadní jej pripomienky. Ten istý postup sa uplatní na všetky následné zmeny uvedených kritérií.
3.  Riadiaci orgán pred prvým podaním výberových kritérií monitorovaciemu výboru, prípadne riadiacemu výboru notifikuje Komisiu. Ten istý postup sa uplatní na všetky následné zmeny uvedených kritérií.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 4 – úvodná časť
4.  Pri výbere operácií monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor:
4.  Pred tým, ako monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor vyberie operácie, riadiaci orgán:
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 6 – pododsek 2
V tomto dokumente sú uvedené aj povinnosti hlavného partnera v súvislosti s vymoženými sumami podľa článku 50. Uvedené povinnosti vymedzí monitorovací výbor. Hlavný partner so sídlom v inom členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ ako partner však nie je povinný vymáhať prostriedky súdnym konaním.
V tomto dokumente sú uvedené aj povinnosti hlavného partnera v súvislosti s vymoženými sumami podľa článku 50. Postupy súvisiace s vymáhaním musí vymedziť a odsúhlasiť monitorovací výbor. Hlavný partner so sídlom v inom členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ ako partner však nie je povinný vymáhať prostriedky súdnym konaním.
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 1 – pododsek 1
Do operácií vybraných v rámci zložiek 1, 2 a 3 sú zapojení aktéri z najmenej dvoch zúčastnených krajín, z ktorých aspoň jeden je prijímateľom z niektorého členského štátu.
Do operácií vybraných v rámci zložiek 1, 2 a 3 sú zapojení aktéri z najmenej dvoch zúčastnených krajín alebo ZKÚ, z ktorých aspoň jeden je prijímateľom z niektorého členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 2
2.  Operácia Interreg sa môže implementovať iba v jednej krajine, ak sú vplyv a prínosy pre programovú oblasť uvedené v žiadosti o operáciu.
2.  Operácia Interreg sa môže implementovať iba v jednej krajine alebo ZKÚ, ak sú vplyv a prínosy pre programovú oblasť uvedené v žiadosti o operáciu.
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 4 – pododsek 1
Partneri spolupracujú pri príprave, implementácii, personálnom zabezpečení a financovaní operácií Interreg.
Partneri spolupracujú pri príprave a implementácii operácií Interreg, ako aj na ich personálnom zabezpečení a/alebo financovaní. Treba usilovať o obmedzenie počtu partnerov pre každú operáciu Interreg na najviac desať.
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 4 – pododsek 2
V prípade operácií Interreg v programoch Interreg zložky 3 sú partneri z najvzdialenejších regiónov a tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ povinní spolupracovať iba v troch zo štyroch dimenzií uvedených v prvom pododseku.
V prípade operácií Interreg v programoch Interreg zložky 3 sú partneri z najvzdialenejších regiónov a tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ povinní spolupracovať iba vo dvoch zo štyroch dimenzií uvedených v prvom pododseku.
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 6 – pododsek 1
Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS môže byť jediným partnerom operácie Interreg v programoch Interreg v zložke 1, 2 a 3, ak medzi jej členov patria partneri z najmenej dvoch zúčastnených krajín.
Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS môže byť jediným partnerom operácie Interreg v programoch Interreg v zložke 1, 2 a 3, ak medzi jej členov patria partneri z najmenej dvoch zúčastnených krajín alebo ZKÚ.
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 7 – pododsek 2
Jediný partner však môže byť registrovaný v členskom štáte, ktorý sa daného programu nezúčastňuje, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 23.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 1 – pododsek 1
Príspevok z EFRR, prípadne z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti do fondu pre malé projekty v rámci programu Interreg nesmie presiahnuť 20 000 000 EUR alebo 15 % z celkovej alokácie pre program Interreg podľa toho, ktorá suma je nižšia.
Celkový príspevok z EFRR, prípadne z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti do jedného alebo viacerých fondov pre malé projekty v rámci programu Interreg nesmie presiahnuť 20 % z celkovej alokácie pre program Interreg a v prípade programu Interreg v oblasti cezhraničnej spolupráce musí byť aspoň 3 % celkovej alokácie.
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 2
2.  Prijímateľom prostriedkov z fondu malých projektov je cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS.
2.  Prijímateľom prostriedkov z fondu malých projektov je verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt, subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej alebo fyzická osoba zodpovedná za začatie alebo aj za začatie a vykonávanie operácií.
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 5
5.  Osobné a nepriame náklady, ktoré na úrovni prijímateľa vzniknú v súvislosti so správou fondu malých projektov, nesmú presiahnuť 20 % z celkových oprávnených nákladov príslušného fondu malých projektov.
5.  Osobné a iné priame náklady, ktoré zodpovedajú nákladovým kategóriám podľa článkov 39 až 42, ako aj nepriame náklady na úrovni prijímateľa, ktoré vzniknú v súvislosti so správou fondu alebo fondov malých projektov, nesmú presiahnuť 20 % z celkových oprávnených nákladov príslušného fondu alebo fondov malých projektov.
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 6 – pododsek 1
Ak verejný príspevok pre malý projekt nepresahuje 100 000 EUR, príspevok z EFRR, prípadne z nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie je vo forme jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb alebo zahŕňa paušálne sadzby s výnimkou projektov, ktorých podpora sa považuje za štátnu pomoc.
Ak verejný príspevok pre malý projekt nepresahuje 100 000 EUR, príspevok z EFRR, prípadne z nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie je vo forme jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb alebo zahŕňa paušálne sadzby.
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 6 – pododsek 1 a (nový)
Ak celkové náklady na každú operáciu nepresiahnu 100 000 EUR, výška podpory na jeden alebo viac malých projektov sa môže určiť na základe návrhu rozpočtu, ktorý vždy jednotlivo stanoví a ex ante schváli orgán, ktorý operáciu uskutočňuje.
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 2
2.  Ak sa v opatreniach ustanovených podľa odseku 1 písm. a) neuvádza inak, hlavný partner zabezpečí, aby ostatní partneri dostali celú sumu príspevku z príslušného fondu Únie čo najrýchlejšie a v plnej výške. Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a nesmie sa uložiť žiadny ďalší osobitný ani iný poplatok s obdobným účinkom, ktorým by sa znížila uvedená sumu pre ostatných partnerov.
2.  Ak sa v opatreniach ustanovených podľa odseku 1 písm. a) neuvádza inak, hlavný partner zabezpečí, aby ostatní partneri dostali celú sumu príspevku z príslušného fondu Únie v plnej výške, v čase dohodnutom so všetkými partnermi a podľa toho istého postupu, ktorý sa uplatnil u hlavného partnera. Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a nesmie sa uložiť žiadny ďalší osobitný ani iný poplatok s obdobným účinkom, ktorým by sa znížila uvedená sumu pre ostatných partnerov.
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 3 – pododsek 1
Každý prijímateľ v členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ, ktorý sa zúčastňuje na programe Interreg, môže byť vymenovaný za hlavného partnera.
Každý prijímateľ v členskom štáte, ktorý sa zúčastňuje na programe Interreg, môže byť vymenovaný za hlavného partnera.
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 3 – pododsek 2
Členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na programe Interreg, sa môžu dohodnúť, že partner, ktorý nedostáva podporu z EFRR ani z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, môže byť vymenovaný za hlavného partnera.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 1
1.  Technická pomoc sa pre každý program Interreg nahrádza paušálne ako percentuálny podiel z oprávnených výdavkov podľa odseku 2 uvedený podľa potreby v každej žiadosti o platbu podľa [článku 85 ods. 3 písm. a) alebo c)] nariadenia (EÚ) č. [nové VN].
1.  Technická pomoc za rok 2021 a 2022 sa pre každý program Interreg nahrádza paušálne ako percentuálny podiel podľa odseku 2 z ročných splátok predfinancovania podľa článku 49 ods. 2 písm. a) a b) tohto nariadenia a potom primerane za nasledujúce roky uvedený v každej žiadosti o platbu podľa [článku 85 ods. 3 písm. a) alebo c)] nariadenia (EÚ) č. [nové VN].
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno a
a)  za vnútornú cezhraničnú spoluprácu v rámci programov podporovaných z EFRR: 6%;
a)  za vnútornú cezhraničnú spoluprácu v rámci programov podporovaných z EFRR: 7%;
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2 – písmeno c
c)  za programy Interreg v zložkách 2, 3 a 4 za EFRR, prípadne aj za nástroje na financovanie vonkajšej činnosti Únie: 7%.
c)  za programy Interreg v zložkách 2, 3 a 4 za EFRR, prípadne aj za nástroje na financovanie vonkajšej činnosti Únie: 8 %.
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 1
1.  Členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sa na uvedenom programe zúčastňujú, do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia Komisie o schválení programu Interreg so súhlasom riadiaceho orgánu ustanovia výbor na monitorovanie implementácie príslušného programu Interreg (monitorovací výbor);
1.  Členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny, ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu, ktoré sa na uvedenom programe zúčastňujú, do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia Komisie o schválení programu Interreg so súhlasom riadiaceho orgánu ustanovia výbor na monitorovanie implementácie príslušného programu Interreg (monitorovací výbor);
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 2
2.  Monitorovaciemu výboru predsedá zástupca členského štátu, v ktorom sídli riadiaci orgán, alebo zástupca riadiaceho orgánu.
vypúšťa sa
Ak sa v rokovacom poriadku monitorovacieho výboru stanoví rotujúce predsedníctvo, môže monitorovaciemu výboru predsedať aj zástupca tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ a spolupredsedať zástupca členského štátu alebo riadiaceho orgánu a naopak.
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 6
6.  Riadiaci orgán uverejní rokovací poriadok monitorovacieho výboru a všetky údaje a informácie, ktoré si vymieňa s monitorovacím výborom, na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.
6.  Riadiaci orgán uverejní rokovací poriadok monitorovacieho výboru a súhrn údajov a informácií, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré si vymieňa s monitorovacím výborom, na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 138
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 1 – pododsek 1
Na zložení monitorovacieho výboru každého programu Interreg sa dohodnú členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na uvedenom programe, a zabezpečia vyvážené zastúpenie príslušných orgánov, sprostredkovateľských orgánov a zástupcov partnerov programu v zmysle článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN] z členských štátov, tretích a ZKÚ.
Na zložení monitorovacieho výboru každého programu Interreg sa môžu dohodnúť členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na uvedenom programe v snahe o vyvážené zastúpenie príslušných orgánov, sprostredkovateľských orgánov a zástupcov partnerov programu v zmysle článku [6] nariadenia (EÚ) [nové NSU] z členských štátov, tretích a ZKÚ.
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 1 – pododsek 2
Zloženie monitorovacieho výboru programu Interreg musí zohľadňovať počet zúčastnených členských štátov, tretích krajín, partnerských krajinách a ZKÚ v príslušnom programe Interreg.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 140
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 1 – pododsek 3
Členmi monitorovacieho výboru sú aj zástupcovia zo spoločne ustanovených orgánov z celej programovej oblasti alebo jej časti vrátane EZÚS.
Členmi monitorovacieho výboru sú aj zástupcovia regiónov a miestnych samospráv, ako aj spoločne ustanovených orgánov z celej programovej oblasti alebo jej časti vrátane EZÚS.
Pozmeňujúci návrh 141
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 2
2.  Riadiaci orgán uverejní zoznam členov monitorovacieho výboru na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.
2.  Riadiaci orgán uverejní zoznam orgánov ustanovených za členov monitorovacieho výboru na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 142
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 3
3.  Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú v poradnej funkcii.
3.  Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru môžu podieľať v poradnej funkcii.
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 3 a (nový)
3a.  Zástupcovia orgánov vytvorených v celej oblasti programu alebo jeho časti vrátane EZÚS sa na práci monitorovacieho výboru môžu podieľať v poradnej funkcii.
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 1 – písmeno g
g)  v prípade potreby pokrok v budovaní administratívnych kapacít verejných inštitúcií a prijímateľov.
g)  v prípade potreby pokrok v budovaní administratívnych kapacít verejných inštitúcií a prijímateľov a tiež navrhovať prípadné podporné opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 2 – písmeno a
a)  metodiku a kritériá použité pri výbere operácií vrátane všetkých ich zmien, a to po porade s Komisiou podľa článku 22 ods. 2 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 27 ods. 3 písm. b), c) a d) nariadenia (EÚ) [nové VN];
a)  metodiku a kritériá použité pri výbere operácií vrátane všetkých ich zmien, a to po oznámení Komisii podľa článku 22 ods. 2 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 27 ods. 3 písm. b), c) a d) nariadenia (EÚ) [nové NSU];
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 2 – úvodná časť
2.  Riadiaci orgán do jedného mesiaca poskytne Komisii na jej žiadosť informácie o položkách podľa článku 29 ods. 1:
2.  Riadiaci orgán do troch mesiacov poskytne Komisii na jej žiadosť informácie o položkách podľa článku 29 ods. 1:
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 1 – pododsek 1
Každý riadiaci orgán elektronicky zasiela Komisii súhrnné údaje za príslušný program Interreg, a to každoročne do 31. januára, 31. marca, 31. mája, 31. júla, 30. septembra a 30. novembra podľa vzoru uvedeného v prílohe [VII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN].
Každý riadiaci orgán elektronicky zasiela Komisii údaje v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia každoročne do 31. januára, 31. mája a 30. septembra, ako aj údaje podľa článku 31 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia za príslušný program Interreg jedenkrát ročne podľa vzoru uvedeného v prílohe [VII] k nariadeniu (EÚ) [nové NSU].
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)
Prenos údajov sa vykonáva pomocou existujúcich systémov na oznamovanie údajov, ak sa v predchádzajúcom programovom období osvedčili ako spoľahlivé.
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 2 – písmeno b
b)  hodnoty ukazovateľov výstupov a výsledkov vybraných operácií Interreg a hodnoty, ktoré dosiahli operácie Interreg.
b)  hodnoty ukazovateľov výstupov a výsledkov vybraných operácií Interreg a hodnoty, ktoré dosiahli ukončené operácie Interreg.
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh nariadenia
Článok 33 – odsek 1
1.  Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe [I] k nariadeniu (EÚ) [nové EFRR], prípadne špecifické programové ukazovatele výstupov a výsledkov sa používajú v súlade s článkom [12 ods. 1] druhým pododsekom nariadenia (EÚ) [nové VN], článkom 17 ods. 3 písm. d) bod ii) a článkom 31 ods. 2 bod b) tohto nariadenia.
1.  Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov stanovené v prílohe [I] k nariadeniu (EÚ) [nové EFRR], ktoré sa považujú za najvhodnejšie na meranie pokroku pri dosahovaní cieľov programu pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg), sa používajú v súlade s článkom [12 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové NSU], článkom 17 ods. 4 písm. e) bod ii) a článkom 31 ods. 2 tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh nariadenia
Článok 33 – odsek 1 a (nový)
1a.  V prípade potreby a v prípadoch riadne odôvodnených riadiacim orgánom sa okrem ukazovateľov, ktoré boli vybrané v súlade s prvým odsekom, použijú aj špecifické programové ukazovatele výstupov a výsledkov.
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh nariadenia
Článok 34 – odsek 1
1.  Riadiaci orgán vykonáva hodnotenie každého programu Interreg. V každom hodnotení sa posudzuje efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota EÚ za program s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a implementácie príslušného programu Interreg.
1.  Riadiaci orgán vykonáva hodnotenia každého programu Interreg najviac raz ročne. V každom hodnotení sa posudzuje efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota EÚ za program s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a implementácie príslušného programu Interreg.
Pozmeňujúci návrh 153
Návrh nariadenia
Článok 34 – odsek 4
4.  Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa zaviedli postupy potrebné na vyhotovenie a zber údajov potrebných na hodnotenia.
4.  Riadiaci orgán usiluje o to, aby sa zaviedli postupy potrebné na vyhotovenie a zber údajov potrebných na hodnotenia.
Pozmeňujúci návrh 154
Návrh nariadenia
Článok 35 – odsek 3
3.  Uplatňuje sa článok [44 ods. 2 až 7] nariadenia (EÚ) [nové VN] o povinnostiach riadiaceho orgánu.
3.  Uplatňuje sa článok [44 ods. 2 až 6] nariadenia (EÚ) [nové NSU] o povinnostiach riadiaceho orgánu.
Pozmeňujúci návrh 155
Návrh nariadenia
Článok 35 – odsek 4 – pododsek 1 – písmeno c
c)  verejne vystaví verejné tabule alebo bilbordy hneď na začiatku fyzickej implementácie operácie Interreg s fyzickými investíciami alebo nákupom vybavenia s celkovými nákladmi nad 100 000 EUR;
c)  verejne vystaví verejné tabule alebo bilbordy hneď na začiatku fyzickej implementácie operácie Interreg s fyzickými investíciami alebo nákupom vybavenia s celkovými nákladmi nad 50 000 EUR;
Pozmeňujúci návrh 156
Návrh nariadenia
Článok 35 – odsek 4 – pododsek 1 – písmeno d
d)  v prípade operácií Interreg, na ktoré sa nevzťahuje písmeno c), vystaví na verejnosti aspoň v jednom tlačenom alebo elektronickom vyhotovení minimálnej veľkosti A3 informácie o operácii Interreg, pričom zdôrazní podporu z fondu Interreg;
d)  v prípade operácií Interreg, na ktoré sa nevzťahuje písmeno c), vystaví na verejnosti aspoň v jednom tlačenom, prípadne elektronickom vyhotovení minimálnej veľkosti A2 informácie o operácii Interreg, pričom zdôrazní podporu z fondu Interreg;
Pozmeňujúci návrh 157
Návrh nariadenia
Článok 35 – odsek 4 – pododsek 1 – písmeno e
e)  v prípade operácií strategického významu a operácií, ktorých celkové náklady presahujú 10 000 000 EUR, zorganizuje informačné podujatie a včas do nich zapojí Komisiu a zodpovedný riadiaci orgán.
e)  v prípade operácií strategického významu a operácií, ktorých celkové náklady presahujú 5 000 000 EUR, zorganizuje informačné podujatie a včas do nich zapojí Komisiu a zodpovedný riadiaci orgán.
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh nariadenia
Článok 35 – odsek 6
6.  Ak si prijímateľ nesplní povinnosti podľa článku [42] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo odsekov 1 a 2 tohto článku, jeho členský štát uplatní finančnú opravu zrušením podpory z fondov na príslušnú operáciu až do výšky 5 %.
6.  Ak si prijímateľ nesplní povinnosti podľa článku [42] nariadenia (EÚ) [nové NSU] alebo odsekov 1 a 2 tohto článku, alebo ak svoje opomenutie včas nenapraví, jeho riadiaci orgán uplatní finančnú opravu zrušením podpory z fondov na príslušnú operáciu až do výšky 5 %.
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh nariadenia
Článok 38 – odsek 3 – písmeno c
c)  ako paušálna sadzba v súlade s [článkom 50 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN].
c)  priame personálne náklady danej operácie možno vypočítať pomocou paušálnej sadzby až do výšky 20 % priamych nákladov iných, ako sú priame personálne náklady uvedenej operácie bez toho, aby výpočet na určenie príslušnej sadzby bol povinný urobiť členský štát.
Pozmeňujúci návrh 160
Návrh nariadenia
Článok 38 – odsek 5 – písmeno a
a)  vydelením hrubých mesačných mzdových nákladov pracovným časom za mesiac stanoveným v doklade o zamestnaní vyjadreným v hodinách; alebo
a)  vydelením posledných doložených hrubých mesačných mzdových nákladov pracovným časom dotknutej osoby za mesiac v súlade s príslušnými právnymi predpismi uvedenými v pracovnej zmluve a s článkom 50 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) .../... [nové NSU]; alebo
Pozmeňujúci návrh 161
Návrh nariadenia
Článok 38 – odsek 6
6.  Pokiaľ ide o mzdové náklady na jednotlivcov, ktorí sú podľa dokladu o zamestnaní odmeňovaní podľa počtu odpracovaných hodín, možno na takéto náklady uplatniť hodinovú sadzbu dohodnutú v doklade o zamestnaní na počet skutočne odpracovaných hodín na operácii podľa údajov z dochádzkového systému.
6.  Pokiaľ ide o mzdové náklady na jednotlivcov, ktorí sú podľa dokladu o zamestnaní odmeňovaní podľa počtu odpracovaných hodín, možno na takéto náklady uplatniť hodinovú sadzbu dohodnutú v doklade o zamestnaní na počet skutočne odpracovaných hodín na operácii podľa údajov z dochádzkového systému. Ak mzdové náklady uvedené v článku 38 ods. 2 písm. b) ešte nie sú započítané do dohodnutej hodinovej sadzbe, môžu sa v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi pripočítať k uvedenej hodinovej sadzbe.
Pozmeňujúci návrh 162
Návrh nariadenia
Článok 39 – odsek 1 – úvodná časť
Kancelárske a administratívne náklady sa týkajú týchto položiek:
Kancelárske a administratívne náklady nesmú byť viac ako 15 % celkových priamych nákladov na danú operáciu a týkajú sa týchto položiek:
Pozmeňujúci návrh 163
Návrh nariadenia
Článok 40 – odsek 4
4.  K priamym platbám výdavkov na náklady podľa tohto článku, ktoré vykonal zamestnanec prijímateľa, musí byť pripojený dokladom o tom, že prijímateľ zamestnancovi túto sumu uhradil.
4.  K priamym platbám výdavkov na náklady podľa tohto článku, ktoré vykonal zamestnanec prijímateľa, musí byť pripojený dokladom o tom, že prijímateľ zamestnancovi túto sumu uhradil. Táto nákladová kategória sa môže použiť na prepravu zamestnancov v prevádzke a iných zainteresovaných strán na účely realizácie a propagácie operácie a programu Interreg.
Pozmeňujúci návrh 164
Návrh nariadenia
Článok 40 – odsek 5
5.  Na výpočet cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie v rámci operácie sa použije paušálna sadzba až do výšky 15 % priamych nákladov iných, ako sú priame osobné náklady na uvedenú operáciu.
5.  Na výpočet cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie v rámci operácie sa použije paušálna sadzba až do výšky 15 % priamych nákladov na uvedenú operáciu.
Pozmeňujúci návrh 165
Návrh nariadenia
Článok 41 – odsek 1 – úvodná časť
Do nákladov na externú expertízu a služby možno zahrnúť iba služby a expertízy, ktoré poskytol verejnoprávny alebo súkromnoprávny orgán alebo fyzická osoba iná ako prijímateľ operácie, a to:
Do nákladov na externú expertízu a služby možno okrem iného zahrnúť služby a expertízy, ktoré poskytol verejnoprávny alebo súkromnoprávny orgán alebo fyzická osoba iná ako prijímateľ operácie vrátane všetkých partnerov, a to:
Pozmeňujúci návrh 166
Návrh nariadenia
Článok 41 – odsek 1 – písmeno o
o)  cestovné náklady a náklady na ubytovanie pre externých expertov, hovorcov, predsedov schôdzí a poskytovateľov služieb;
o)  cestovné náklady a náklady na ubytovanie pre externých expertov;
Pozmeňujúci návrh 167
Návrh nariadenia
Článok 42 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Do nákladov na vybavenie, ktoré prijímateľ operácie kúpil, prenajal alebo si zapožičal a ktoré nie sú výdavkami uvedenými v článku 39, možno zahrnúť iba:
1.  Do nákladov na vybavenie, ktoré prijímateľ operácie kúpil, prenajal alebo si zapožičal a ktoré nie sú výdavkami uvedenými v článku 39, možno okrem iného zahrnúť:
Pozmeňujúci návrh 168
Návrh nariadenia
Článok 43 – odsek 1 – písmeno a
a)  nákup pozemkov v súlade s [článkom 58 ods. 1 písm. c)] nariadenia (EÚ) [nové VN];
a)  nákup pozemkov v súlade s [článkom 58 ods. 1 písm. b)] nariadenia (EÚ) [nové NSU];
Pozmeňujúci návrh 169
Návrh nariadenia
Článok 44 – odsek 1
1.  Členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, na účely článku [65] nariadenia EÚ [nové VN] určia jeden riadiaci orgán a jeden orgán auditu.
1.  Členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny, ZKÚ a organizácie pre integráciu a regionálnu spoluprácu, ktoré sú zapojené do programu Interreg, na účely článku [65] nariadenia EÚ [nové NSU] určia jeden riadiaci orgán a jeden orgán auditu.
Pozmeňujúci návrh 170
Návrh nariadenia
Článok 44 – odsek 2
2.  Riadiaci orgán a orgán auditu majú sídlo v tom istom členskom štáte.
2.  Riadiaci orgán a orgán auditu môžu mať sídlo v tom istom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 171
Návrh nariadenia
Článok 44 – odsek 5
5.  V súvislosti s programom Interreg v zložke 2B alebo 1, ak sa táto zložka vzťahuje na dlhé hranice s rôznorodými problémami a potrebami v oblasti rozvoja, môžu členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, vymedziť oblasti podprogramu.
5.  V súvislosti s programom Interreg v zložke 1, ak sa táto zložka vzťahuje na dlhé hranice s rôznorodými problémami a potrebami v oblasti rozvoja, môžu členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, vymedziť oblasti podprogramu.
Pozmeňujúci návrh 172
Návrh nariadenia
Článok 44 – odsek 6
6.  Ak riadiaci orgán v súlade s článkom [65 ods. 3] nariadenia EÚ [nové VN] určí pre program Interreg sprostredkovateľský orgán, tento sprostredkovateľský orgán vykonáva úlohy vo viacerých zúčastnených členských štátoch, prípadne vo viacerých tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ.
6.  Ak riadiaci orgán v súlade s článkom [65 ods. 3] nariadenia EÚ [nové NSU] určí pre program Interreg jeden alebo niekoľko sprostredkovateľských orgánov, príslušný sprostredkovateľský orgán alebo orgány vykonávajú úlohy vo viacerých zúčastnených členských štátoch alebo vo svojich členských štátoch, prípadne vo viacerých tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ.
Pozmeňujúci návrh 173
Návrh nariadenia
Článok 45 – odsek 1 a (nový)
1a.   Odchylne od článku 87 ods. 2 nariadenia (EÚ) .../... [nové NSU] Komisia v priebežných platbách uhradí 100 % súm uvedených v žiadosti o platbu, ktoré boli vypočítané uplatnením miery spolufinancovania pre daný programu na celkové oprávnené výdavky, prípadne na verejný príspevok.
Pozmeňujúci návrh 174
Návrh nariadenia
Článok 45 – odsek 1 b (nový)
1b.   Ak riadiaci orgán nevykonáva overovanie podľa článku 68 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) .../... [nové NSU] pre celú oblasť programu, každý členský štát pre prijímateľov na svojom území určí orgán alebo osobu zodpovednú za vykonávanie takéhoto overovania.
Pozmeňujúci návrh 175
Návrh nariadenia
Článok 45 – odsek 1 c (nový)
1c.   Odchylne od článku 92 nariadenia (EÚ) .../... [nové NSU] účtovné závierky programov Interreg nepodliehajú ročnému schvaľovaniu. Účtovné závierky sa schvaľujú na konci programu na základe záverečnej správy o výkonnosti.
Pozmeňujúci návrh 176
Návrh nariadenia
Článok 48 – odsek 7
7.  Ak je extrapolovaná celková miera chybovosti uvedená v odseku 6 vyššia ako 2 % celkových výdavkov deklarovaných za programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia vypočíta celkovú zvyškovú chybovosť, pričom zohľadní finančné opravy uplatnené príslušnými orgánmi programu Interreg v súvislosti s jednotlivými nezrovnalosťami, ktoré sa zistili auditom operácií vybraných v zmysle odseku 1.
7.  Ak je extrapolovaná celková miera chybovosti uvedená v odseku 6 vyššia ako 3,5 % celkových výdavkov deklarovaných za programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia vypočíta celkovú zvyškovú chybovosť, pričom zohľadní finančné opravy uplatnené príslušnými orgánmi programu Interreg v súvislosti s jednotlivými nezrovnalosťami, ktoré sa zistili auditom operácií vybraných v zmysle odseku 1.
Pozmeňujúci návrh 177
Návrh nariadenia
Článok 48 – odsek 8
8.  Ak je celková miera chybovosti uvedená v odseku 7 vyššia ako 2 % výdavkov deklarovaných za programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia určí, či je nevyhnutné požiadať orgán auditu konkrétneho programu alebo skupiny programov Interreg, ktorých sa to najviac týka, o vykonanie dodatočného auditu na účely ďalšieho vyhodnotenia miery chybovosti a posúdenia požadovaných nápravných opatrení v prípade programov Interreg so zistenými nezrovnalosťami.
8.  Ak je celková miera chybovosti uvedená v odseku 7 vyššia ako 3,5 % výdavkov deklarovaných za programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia určí, či je nevyhnutné požiadať orgán auditu konkrétneho programu alebo skupiny programov Interreg, ktorých sa to najviac týka, o vykonanie dodatočného auditu na účely ďalšieho vyhodnotenia miery chybovosti a posúdenia požadovaných nápravných opatrení v prípade programov Interreg so zistenými nezrovnalosťami.
Pozmeňujúci návrh 178
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 2 – písmeno a
a)  2021: 1 %;
a)  2021: 3 %;
Pozmeňujúci návrh 179
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 2 – písmeno b
b)  2022: 1 %;
b)  2022: 2,25 %;
Pozmeňujúci návrh 180
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 2 – písmeno c
c)  2023: 1 %;
c)  2023: 2,25 %;
Pozmeňujúci návrh 181
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 2 – písmeno d
d)  2024: 1 %;
d)  2024: 2,25%;
Pozmeňujúci návrh 182
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 2 – písmeno e
e)  2025: 1 %;
e)  2025: 2,25 %;
Pozmeňujúci návrh 183
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 2 – písmeno f
f)  2026: 1 %.
f)  2026: 2,25 %.
Pozmeňujúci návrh 184
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 3 – pododsek 1
Ak sú programy vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z EFRR a IPA III CBC alebo NDICI CBC, predbežné financovanie zo všetkých fondov pre takýto program Interreg sa vyplatí v súlade s nariadením (EÚ) [IPA III] alebo [NDICI] alebo akýmkoľvek aktom prijatým na ich základe.
Ak sú programy vonkajšej spolupráce podporované z EFRR a IPA III CBC alebo NDICI CBC, predbežné financovanie zo všetkých fondov pre takýto program Interreg sa vyplatí v súlade s nariadením (EÚ) [IPA III] alebo [NDICI] alebo akýmkoľvek aktom prijatým na ich základe.
Pozmeňujúci návrh 185
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 3 – pododsek 3
Ak do 24 mesiacov odo dňa, keď Komisia uhradila prvú platbu predbežného financovania, nebola podaná v rámci cezhraničného programu žiadna žiadosť o platbu, Komisii sa refunduje celá suma vyplatená vo forme zálohovej platby. Takáto refundácia predstavuje vnútorný pripísaný príjem a podpora programu z EFRR, IPA III CBC alebo NDICI CBC sa ňou neznižuje.
Ak do 36 mesiacov odo dňa, keď Komisia uhradila prvú platbu predbežného financovania, nebola podaná v rámci cezhraničného programu žiadna žiadosť o platbu, Komisii sa refunduje celá suma, ktorá bola vyplatená vo forme zálohovej platby. Takáto refundácia predstavuje vnútorný pripísaný príjem a podpora programu z EFRR, IPA III CBC alebo NDICI CBC sa ňou neznižuje.
Pozmeňujúci návrh 186
Návrh nariadenia
Kapitola 8 – názov
Účasť tretích alebo partnerských krajín alebo ZKÚ na programoch Interreg so zdieľaným riadením
Účasť tretích alebo partnerských krajín, ZKÚ alebo organizácií regionálnej integrácie a spolupráce na programoch Interreg so zdieľaným riadením
Pozmeňujúci návrh 187
Návrh nariadenia
Článok 51 – odsek 1
Kapitoly I až VII a kapitola X sa vzťahujú na účasť tretích krajín, partnerských krajín a ZKÚ na programoch Interreg s výhradou osobitných ustanovení tejto kapitoly.
Kapitoly I až VII a kapitola X sa vzťahujú na účasť tretích krajín, partnerských krajín, ZKÚ alebo organizácií regionálnej integrácie a spolupráce na programoch Interreg s výhradou osobitných ustanovení tejto kapitoly.
Pozmeňujúci návrh 188
Návrh nariadenia
Článok 52 – odsek 3
3.  Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, vyšlú zamestnancov do spoločného sekretariátu uvedeného programu, zriadia pobočku na svojom území alebo obidvoje.
3.  Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, môžu vyslať zamestnancov do spoločného sekretariátu programu, alebo po dohode s riadiacim orgánom zriadia pobočku spoločného sekretariátu na svojom území alebo obidvoje.
Pozmeňujúci návrh 189
Návrh nariadenia
Článok 52 – odsek 4
4.  Vnútroštátny orgán alebo orgán na úrovni zástupcu programu Interreg pre informácie podľa článku 35 ods. 1 poskytuje pomoc riadiacemu orgánu a partnerom v príslušnej tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v súvislosti s úlohami stanovenými v článku 35 ods. 2 až 7.
4.  Vnútroštátny orgán alebo orgán na úrovni zástupcu programu Interreg pre informácie podľa článku 35 ods. 1 môže poskytovať pomoc riadiacemu orgánu a partnerom v príslušnej tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v súvislosti s úlohami stanovenými v článku 35 ods. 2 až 7.
Pozmeňujúci návrh 190
Návrh nariadenia
Článok 53 – odsek 2
2.  Programy Interreg zložky 2 a 4, v ktorých sa spájajú príspevky od EFRR a z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, sa v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo partnerskej krajine implementujú so zdieľaným riadením, alebo pokiaľ ide o zložku 3, v ktorejkoľvek ZKÚ, ktorá dostáva podporu z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie.
2.  Programy Interreg zložky 2 a 4, v ktorých sa spájajú príspevky od EFRR a z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, sa v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine, partnerskej krajine, zúčastnenom ZKÚ implementujú so zdieľaným riadením, alebo pokiaľ ide o zložku 3, v ktorejkoľvek ZKÚ, ktorá dostáva podporu z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie.
Pozmeňujúci návrh 191
Návrh nariadenia
Článok 53 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno a
a)  so zdieľaným riadením v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo ZKÚ;
a)  so zdieľaným riadením v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine, ZKÚ alebo v skupine tretích krajín, ktoré tvoria časť regionálnej organizácie;
Pozmeňujúci návrh 192
Návrh nariadenia
Článok 53 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno b
b)  so zdieľaným riadením len v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo ZKÚ, pokiaľ ide o výdavky z EFRR mimo Únie na jednu alebo viaceré operácie, zatiaľ čo príspevky z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie sú riadené nepriamo;
b)  so zdieľaným riadením len v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo ZKÚ, alebo v skupine tretích krajín, ktoré tvoria časť regionálnej organizácie, pokiaľ ide o výdavky z EFRR mimo Únie na jednu alebo viaceré operácie, zatiaľ čo príspevky z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie sú riadené nepriamo;
Pozmeňujúci návrh 193
Návrh nariadenia
Článok 53 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno c
c)  s nepriamym riadením v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo ZKÚ.
c)  s nepriamym riadením v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine, ZKÚ alebo v skupine tretích krajín, ktoré sú súčasťou regionálnej organizácie;
Pozmeňujúci návrh 194
Návrh nariadenia
Článok 53 – odsek 3 – pododsek 2
Ak sa program Interreg zložky 3 implementuje čiastočne alebo v celom rozsahu s nepriamym riadením, uplatňuje sa článok 60.
Ak sa program Interreg zložky 3 implementuje čiastočne alebo v celom rozsahu s nepriamym riadením, je potrebná predchádzajúca dohoda medzi príslušnými členskými štátmi a regiónmi a uplatňuje sa článok 60.
Pozmeňujúci návrh 195
Návrh nariadenia
Článok 53 – odsek 3 a (nový)
3a.   Spoločné výzvy na predkladanie návrhov na mobilizáciu financovania pre bilaterálne alebo multilateriálne programy NDICI a programy EÚS sa môžu začať, ak s tým súhlasia príslušné riadiace orgány. Vo výzve sa uvedie jej zemepisný rámec a predpokladaný prínos k dosiahnutiu cieľov príslušných programov. Riadiace orgány rozhodnú, ktorý súbor pravidiel sa na výzvu uplatní (pravidlá NDICI alebo EÚS). Riadiace orgány môžu rozhodnúť, že ustanovia vedúci riadiaci orgán zodpovedný za úlohy v oblasti riadenia a kontroly, ktoré súvisia s výzvou.
Pozmeňujúci návrh 196
Návrh nariadenia
Článok 55 – odsek 3
3.  Ak má monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor na programe zasadnutia výber jedného alebo viacerých veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, riadiaci orgán predloží Komisii koncepčný dokument za každý takýto projekt najneskôr dva mesiace pred dátumom zasadnutia. Koncepčný dokument má najviac tri strany a uvádza sa ňom názov, miesto, rozpočet, hlavného partnera a partnerov, ako aj hlavné ciele a výstupy. Ak koncepčný dokument pre jeden alebo niekoľko veľkých projektov v oblasti infraštruktúry nie je predložený v uvedenej lehote, Komisia môže požiadať, aby predseda monitorovacieho výboru alebo riadiaceho výboru tieto projekty z programu zasadnutia vylúčili.
3.  Ak má monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor na programe zasadnutia výber jedného alebo viacerých veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, riadiaci orgán predloží Komisii koncepčný dokument za každý takýto projekt najneskôr dva mesiace pred dátumom zasadnutia. Koncepčný dokument má najviac päť strán a uvádza sa v ňom názov, miesto, rozpočet, hlavného partnera a partnerov, ako aj hlavné ciele a výstupy a tiež dôveryhodný podnikateľský plán na preukázanie, že pokračovanie projektu alebo projektov možno zabezpečiť aj bez podpory z prostriedkov Interreg. Ak koncepčný dokument pre jeden alebo niekoľko veľkých projektov v oblasti infraštruktúry nie je predložený v uvedenej lehote, Komisia môže požiadať, aby predseda monitorovacieho výboru alebo riadiaceho výboru tieto projekty z programu zasadnutia vylúčili.
Pozmeňujúci návrh 197
Návrh nariadenia
Článok 60 – odsek 1
1.  Ak sa program Interreg zložky 3 implementuje čiastočne alebo v plnom rozsahu s nepriamym riadením v zmysle článku 53 ods. 3 písm. b) alebo c), implementačné úlohy sa zveria jednému z orgánov uvedených v [článku 62 ods. 1 prvý pododsek písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP], najmä takému orgánu, ktorý má v zúčastnenom členskom štáte sídlo, ako aj riadiaci orgán pre príslušný program Interreg.
1.  Ak sa po porade so zainteresovanými stranami program Interreg zložky 3 implementuje čiastočne alebo v plnom rozsahu s nepriamym riadením v zmysle článku 53 ods. 3 písm. b) alebo c), implementačné úlohy sa zveria jednému z orgánov uvedených v [článku 62 ods. 1 prvý pododsek písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP], najmä takému orgánu, ktorý má v zúčastnenom členskom štáte sídlo, ako aj riadiaci orgán pre príslušný program Interreg.
Pozmeňujúci návrh 198
Návrh nariadenia
Článok 61
Článok 61
vypúšťa sa
Medziregionálne investície do inovácií
Z EFRR sa môžu na podnet Komisie podporiť medziregionálne investície do inovácií stanovené v článku 3 bod 5, v rámci ktorých sa spájajú výskumní pracovníci, podniky, občianska spoločnosť a verejná správa, zúčastnené na stratégiách pre inteligentnú špecializáciu na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 199
Návrh nariadenia
Článok -61 a (nový)
Článok -61a
Oslobodenie od oznamovacej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ
Komisia môže vyhlásiť, že pomoc v prospech projektov s podporou EÚ v rámci Európskej územnej spolupráce je zlučiteľná s vnútorným trhom a nepodlieha požiadavkám na oznamovanie podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0470/2018).


Proporčné rozdelenie colných kvót uvedených v listine WTO pre Úniu po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie***I
PDF 135kWORD 50k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o proporčnom rozdelení colných kvót uvedených v listine WTO pre Úniu po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie a o zmene nariadenia Rady (ES) č. 32/2000 (COM(2018)0312 – C8-0202/2018 – 2018/0158(COD))
P8_TA(2019)0022A8-0361/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0312),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0202/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0361/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, ktoré bude uverejnené v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spolu s konečným znením legislatívneho aktu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, ktoré bude uverejnené v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spolu s konečným znením legislatívneho aktu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. januára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o proporčnom rozdelení colných kvót uvedených v listine WTO pre Úniu po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie a o zmene nariadenia Rady (ES) č. 32/2000

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/216.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu

Európsky parlament pripisuje veľký význam tomu, aby bol plne informovaný počas prípravy delegovaných aktov, a najmä bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva, v ktorom sa stanovuje, že s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup ku všetkým informáciám sa Európskemu parlamentu a Rade zasielajú všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov.

Vyhlásenie Komisie

Komisia v plnej miere dodržiava zásady lepšej právnej regulácie a záväzky stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Bude sa preto snažiť čo najskôr predložiť Rade a Európskemu parlamentu legislatívny návrh s cieľom zosúladiť nariadenie Rady (ES) č. 32/2000 s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou.


Postup Únie pre povoľovanie pesticídov
PDF 227kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 o postupe Únie pre povoľovanie pesticídov (2018/2153(INI))
P8_TA(2019)0023A8-0475/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 6. februára 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov(1),

–  so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na 7. všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020(2),

–  so zreteľom na Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN (UNECE) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(3) (ďalej len „nariadenie“),

–  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006(5),

–  so zreteľom na smernicu 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(7),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 546/2011 z 10. júna 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o jednotné zásady hodnotenia a povoľovania prípravkov na ochranu rastlín(8),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 283/2013 z 1. marca 2013, ktorým sa stanovujú požiadavky na údaje o účinných látkach(9),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 284/2013 z 1. marca 2013, ktorým sa stanovujú požiadavky na údaje o prípravkoch na ochranu rastlín(10),

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1056 z 29. júna 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia schválenia účinnej látky glyfozát(11), a na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1313 z 1. augusta 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinnej látky glyfozát(12),

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2324 z 12. decembra 2017, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfozát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. apríla 2016(14) a 24. októbra 2017(15) o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfozát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o nízkorizikových pesticídoch biologického pôvodu z 15. februára 2017(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o posilňovaní inovácií a hospodárskeho rozvoja pri budúcom riadení európskych poľnohospodárskych podnikov(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o technologických riešeniach pre udržateľné poľnohospodárstvo v EÚ(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín(19),

–  so zreteľom na európske posúdenie vykonávania nariadenia (ES) č. 1107/2009 a jeho príslušné prílohy, ktoré uverejnila výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS) v apríli 2018,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 23. novembra 2016 vo veci C-442/14 Bayer CropScience SA-NV, Stichting De Bijenstichting/College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden(20),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky z 18. februára 2016 vo veci 12/2013/MDC o postupoch Komisie týkajúcich sa povoľovania a uvádzania prípravkov na ochranu rastlín (pesticídov) na trh,

–  so zreteľom na štúdiu „Monografie IARC, zväzok 112: hodnotenie piatich organofosfátových insekticídov a herbicídov“ uverejnenú 20. marca 2015,

–  so zreteľom na závery Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) Conclusion on the peer review of the pesticide risk assessment of the active substance glyphosate (závery EFSA o partnerskom preskúmaní posúdenia rizika účinnej látky glyfozát)(21) uverejnené 12. novembra 2015 a na ich peer review of the pesticide risk assessment of the potential endocrine disrupting properties of glyphosate (partnerské preskúmanie ESFA, týkajúce sa posúdenia rizika potenciálnych vlastností glyfozátu narúšajúcich endokrinný systém)(22), uverejnené 7. septembra 2017,

–  so zreteľom na stanovisko výboru Európskej chemickej agentúry (ďalej len „ECHA“) pre hodnotenie rizík ku klasifikácii glyfozátu z 15. marca 2017,

–  so zreteľom na vedecké stanovisko 5/2018 Mechanizmu pre vedecké poradenstvo o postupe povoľovania prípravkov na ochranu rastlín z júna 2018(23),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov (COM(2017)0109),

–  so zreteľom na dokument s názvom Implementation Plan on increasing low-risk plant protection product availability and accelerating integrated pest management implementation in Member States (Realizačný plán na zvýšenie dostupnosti nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín a urýchlenie uplatňovania integrovanej ochrany proti škodcom v členských štátoch), ktorý vypracovala expertná skupina zameraná na udržateľnú ochranu rastlín, schválený Radou 28. júna 2016,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne pre právo na výživu v rámci Rady OSN pre ľudské práva, zverejnenú 24. januára 2017 o používaní pesticídov v poľnohospodárstve na celosvetovej úrovni a o ich dôsledkoch na ľudské práva,

–  so zreteľom na článok 13 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že pri formulovaní a vykonávaní politík Únie, najmä pokiaľ ide o jej vnútorný trh, by sa mali plne zohľadňovať požiadavky na dobré životné podmienky zvierat ako cítiacich bytostí,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely(24),

–  so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra 442 z marca 2016, v ktorom sa uvádza, že 89 % občanov EÚ súhlasí s tým, že Únia by mala urobiť viac na podporu lepšieho povedomia o význame dobrých životných podmienok zvierat na medzinárodnej úrovni a 90 % občanov EÚ súhlasí s tým, že je dôležité stanoviť vysoké normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Európsky parlament dostáva početné petície od dotknutých občanov, ktorí uplatňujú svoje práva podľa článkov 24 a 227 ZFEÚ a článku 44 Charty základných práv Európskej únie a vyzývajú na ukončenie testovania na zvieratách v Európe a na celom svete a na stanovenie medzinárodných noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a udržateľnosti posúdenia rizík EÚ v potravinovom reťazci (COM(2018)0179)(25),

–  so zreteľom na pokračujúce hodnotenie REFIT nariadenia (ES) č. 1107/2009 zo strany Komisie,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov (A8-0475/2018),

Všeobecné úvahy

A.  keďže účelom nariadenia (ES) č. 1107/2009 (ďalej len „nariadenie“) je „zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu harmonizáciou pravidiel uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na trh pri súčasnom zdokonaľovaní poľnohospodárskej výroby“;

B.  keďže postup EÚ pre povoľovanie prípravkov na ochranu rastlín je jedným z najprísnejších na svete; keďže s ohľadom na obavy niektorých zainteresovaných strán týkajúce sa hodnotenia glyfozátu sa osobitný výbor pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov (PEST) zameriava na identifikáciu oblastí, ktoré sa môžu ďalej zlepšovať v súvislosti s postupom Únie pre povoľovanie prípravkov na ochranu rastlín, a to prostredníctvom odporúčaní, ktoré považuje za nevyhnutné na zabezpečenie dosiahnutia vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia;

C.  keďže zásada predbežnej opatrnosti je zastrešujúcou zásadou politiky Únie stanovenou v článku 191 ZFEÚ; keďže nariadenie v zmysle svojho článku 1 ods. 4 vychádza zo zásady obozretnosti; keďže rozhodnutie o riadení rizika podľa článku 13 ods. 2 musí dodržiavať podmienky zásady predbežnej opatrnosti ustanovenej v článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002; keďže v článku 7 ods. 2 nariadenia 178/2002 sa ustanovuje, že opatrenia prijaté na základe zásady obozretnosti musia byť primerané;

D.  keďže sa objavili obavy niektorých zainteresovaných strán týkajúce sa hodnotenia glyfozátu, najmä pokiaľ ide o to, či sa uskutočnilo nezávislé, objektívne a transparentné hodnotenie, či sa správne uplatnili klasifikačné kritériá podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008, či sa riadne použili príslušné usmernenia a či sa riadne uplatňovali schvaľovacie kritériá a zásada predbežnej opatrnosti;

E.  keďže podľa článku 4 ods. 3 nariadenia prípravok na ochranu rastlín, ktorý je výsledkom aplikácie v súlade so správnou praxou pri ochrane rastlín a s reálnymi podmienkami používania, okrem iného nesmie mať bezprostredné alebo oneskorené škodlivé účinky na ľudské zdravie, vrátane zraniteľných skupín, a nesmie mať žiadne neprijateľné účinky na životné prostredie;

F.  keďže hodnotenie vykonávania nariadenia odhalilo, že ciele ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia sa nedosahujú v plnej miere a že je možné dosiahnuť zlepšenia s cieľom dosiahnuť všetky ciele nariadenia;

G.  keďže je nanajvýš dôležité plne uplatňovať nariadenie vo všetkých členských štátoch;

H.  keďže práca príslušných vnútroštátnych orgánov zapojených do procesov schvaľovania a udeľovania povolení sa často oneskoruje; keďže sa zistilo, že príslušné vnútroštátne orgány zapojené do postupu schvaľovania a povoľovania majú v niektorých prípadoch nedostatočný počet zamestnancov a nedostatočné finančné zdroje; keďže okrem oneskorenia pri posudzovaní práce existuje obava, že nedostatok zdrojov má vplyv aj na kvalitu posudzovania účinných látok, ako aj prípravkov na ochranu rastlín;

I.  keďže nezávislosť hodnotenia rizika je základom dôvery v nariadenie a potravinové právo EÚ;

J.  keďže sa zistilo, že rozhodovací proces je v priebehu celého postupu nedostatočne transparentný od nedostatočného prístupu verejnosti k úplným štúdiám cez nespracované údaje až po fázu riadenia rizík;

K.  keďže právo na prístup k dokumentom v držbe inštitúcií EÚ vrátane agentúr EÚ je dôležitým právom, ktoré sa má vykladať reštriktívne; poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej transparentnosť a prístup k dokumentom prispievajú k väčšej legitímnosti agentúr EÚ v očiach občanov a zabezpečujú, aby sa agentúry EÚ viac zodpovedali občanom v demokratickom systéme(26);

L.  keďže nariadenie Komisie (EÚ) č. 283/2013, ktorým sa stanovujú požiadavky na údaje pre účinné látky, by sa malo pravidelne aktualizovať, aby zohľadňovalo súčasné vedecké a technické poznatky; keďže oznámenie Komisie v rámci vykonávania nariadenia Komisie (EÚ) č. 283/2013 z 1. marca 2013, ktorým sa stanovujú požiadavky na údaje o účinných látkach(27), zostáva najkomplexnejším zdrojom usmerňovacích dokumentov a usmernení k testom, hoci viaceré z uvedených dokumentov môžu byť zastarané a mali by sa aktualizovať; keďže metodiky používané na vedecké hodnotenie účinných látok vo forme usmernení, ktoré používa EFSA a členské štáty, nie vždy odrážajú súčasný stav vedeckých a technických poznatkov, ako sa vyžaduje podľa článku 4 nariadenia; keďže niektoré kľúčové testy buď nie sú zahrnuté do posudzovania rizika, alebo chýbajú najnovšie vedecké metódy (ako v prípade aktuálnych ekotoxikologických testov pre pôdne organizmy a posúdenia koncentrácie v životnom prostredí a zvyškov v prachu, vo vetre, vzduchu a vode);

M.  keďže aktualizované usmernenie o včelách, ktoré použil EFSA vo svojom nedávnom preskúmaní troch neonikotinoidov, ešte nebolo formálne prijaté; keďže usmernenia o pôdnych organizmoch, ktoré v súčasnosti používa EFSA, sú z roku 2002;

N.  keďže usmerneniami sa prevádzajú požiadavky právnych predpisov do praktických krokov a vysvetľuje sa, „čo treba urobiť“, zatiaľ čo usmernenia pre testovanie špecifikujú testovacie protokoly, ktoré sa musia dodržiavať pri vytváraní údajov, a vysvetľuje sa, „ako sa musia robiť testy“;

O.  keďže rozšírené neopodstatnené používanie a profylaktické používanie prípravkov na ochranu rastlín je znepokojujúce;

P.  keďže používanie prípravkov na ochranu rastlín pri desikácii (starostlivosť o plodinou pred jej zberom s cieľom urýchliť jej zrenie a uľahčiť zber) je nevhodné;

Q.  keďže používanie prípravkov na ochranu rastlín v oblastiach, ktoré využíva široká verejnosť alebo zraniteľné skupiny, je nevhodné;

R.  keďže podľa údajov zhromaždených Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) EÚ v roku 2016 použila 368 588 ton pesticídov, čo predstavuje 11,8 % celosvetovej spotreby;

S.  keďže podľa FAO má používanie pesticídov v EÚ od roku 2009 stúpajúci trend; keďže tento trend sa však v jednotlivých členských štátoch veľmi líši, od prudkého nárastu v niektorých k prudkému poklesu v iných členských štátoch; keďže celkový objem predaných účinných látok v pesticídoch v 16 členských štátoch EÚ sa od roku 2011 do roku 2016 zvýšil o 1,6 %;

T.  keďže do roku 2018 bolo schválených 493 aktívnych a základných látok;

U.  keďže v správe Komisie o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1185/2009 sa poukazuje na nedostatok štatistík o používaní pesticídov a málo poznatkov o používaní konkrétnych účinných látok;

V.  keďže podľa správy Európskej únie o rezíduách pesticídov v potravinách (28)za rok 2016, ktorú zverejnil úrad EFSA v roku 2018, bolo 96,2 % vzoriek v rámci limitov povolených v právnych predpisoch EÚ;

W.  keďže v celej Európe je nedostatok verejných poznatkov o nebezpečenstve a riziku, prijateľných a neprijateľných rizikách, ako aj o úrovni dodržiavania maximálnych hodnôt rezíduí (MRL);

X.  keďže rozhodnutia o povolení novovyvinutých účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín sa vždy prijímajú s neistotou, pokiaľ ide o ich skutočný dosah; keďže monitorovanie po udelení povolenia je nedostatočné; keďže chýbajú údaje o presných množstvách každého použitého prípravku na ochranu rastlín, o vykonávaní a účinnosti zmierňujúcich opatrení a o možných škodlivých účinkoch na zdravie ľudí a zvierat a na životné prostredie;

Y.  keďže nedostatok údajov sa týka skutočného vplyvu účinných látok, safenerov, synergentov a koformulantov a ich metabolitov, ako aj prípravkov a zmesí výrobkov; keďže preto nie je dobre známy úplný vplyv pesticídov na zdravie ľudí a zvierat, ako aj na životné prostredie;

Z.  keďže pilotný projekt „Monitorovanie používania pesticídov prostredníctvom medonosných včiel“ sa zatiaľ nerealizoval napriek jeho začleneniu do rozpočtu Únie na finančné roky 2017 a 2018;

AA.  keďže jedným z cieľov 7. všeobecného environmentálneho akčného programu EÚ do roku 2020 je, aby sa chemické látky vyrábali a používali spôsobom, ktorý minimalizuje významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie, a keďže stále existuje neistota o úplnom vplyve kombinovaných účinkov rôznych chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie;

AB.  keďže v článku 4 ods. 3 nariadenia sa stanovuje, že prípravky na ochranu rastlín nemajú „bezprostredný ani neskorší škodlivý účinok na zdravie ľudí ... pričom sa zohľadňujú známe kumulatívne a synergické účinky, ak sú dostupné vedecké metódy na posúdenie takýchto účinkov schválené úradom“; keďže v nariadení (ES) č. 396/2005 sa stanovuje, že sa vezmú do úvahy „známe kumulatívne a synergické účinky, ak sú k dispozícii metódy posúdenia takýchto účinkov“;

AC.  keďže takéto metodiky sú teraz k dispozícii a predpokladá sa, že do konca roka 2019 EFSA finalizuje pilotné posúdenie s prihliadnutím na kumulatívne účinky expozície pesticídom v potravinách na nervový systém a systém štítnej žľazy;

AD.  keďže v súčasnosti neexistuje žiadna právna povinnosť testovať účinné látky na ich vývojovú neurotoxicitu (ďalej len „DNT“), pričom príklady zahŕňajú vznik autizmu, poruchy pozornosti sprevádzanej hyperaktivitou (ADHD) a dyslexie; keďže vývojové štúdie toxicity a neurotoxicity sú potrebné a môžu viesť k štúdiám s ad hoc návrhmi na riešenie špecifických problémov; keďže EFSA v tejto súvislosti pracuje na prebiehajúcom projekte vývoja alternatív bez použitia zvierat na skríning účinkov DNT;

AE.  keďže existujú obavy, že vykonávanie nariadenia, pokiaľ ide o používanie zvierat pri testovaní na zisťovanie nebezpečenstva a hodnotenie rizika, nie je v súlade s tzv. zásadou 3R (nahradenie, obmedzenie a zjemnenie) smernice 2010/63/EÚ o pokusoch na zvieratách, keďže nariadenia Komisie (EÚ) č. 283/2013 a (EÚ) č. 284/2013, ako aj zodpovedajúce usmernenia neboli od ich prijatia aktualizované, a to napriek dostupnosti overených alternatívnych testov a technológií;

AF.  keďže testovanie účinkov na ľudské zdravie sa vykonáva na zvieratách, a preto nemusí nevyhnutne presne odhaľovať účinok na ľudí;

AG.  keďže je potrebné urýchliť vývoj a uznanie nových metodík, pri ktorých sa nepoužívajú zvieratá a ktoré poskytujú informácie o základných mechanizmoch toxicity pre ľudí vrátane ciest, ktoré vedú k nepriaznivým výsledkom u ľudí;

AH.  keďže mnoho poľnohospodárskych produktov z tretích krajín má nižšiu úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia, pokiaľ ide o povoľovanie a používanie prípravkov na ochranu rastlín; keďže je potrebné zabezpečiť, aby úroveň ochrany na úrovni EÚ nebola oslabená dovozom poľnohospodárskych výrobkov z tretích krajín;

AI.  keďže nelegálne dovážané prípravky na ochranu rastlín sú v obehu a používajú sa v rámci EÚ, v dôsledku čoho predstavujú potenciálnu hrozbu pre verejné zdravie a predstavujú nekalú hospodársku súťaž vo vzťahu k prípravkom na ochranu rastlín, ktoré podliehajú povoľovaciemu postupu v súlade so súčasnými právnymi predpismi EÚ;

Žiadosť o schválenie účinných látok

AJ.  keďže niekoľko zainteresovaných strán vyjadrilo obavu z hľadiska transparentnosti a konfliktu záujmov v súvislosti s právom žiadateľov vybrať spravodajský členský štát (SČŠ) pri prvom podaní žiadosti o schválenie účinnej látky;

AK.  keďže okrem toho niekoľko zainteresovaných strán vznieslo obavu z hľadiska transparentnosti a konfliktu záujmov týkajúcu sa skutočnosti, že SČŠ, na ktorý Komisia preniesla zodpovednosť za obnovenie hodnotiacej správy, môže byť rovnaký ako ten, ktorý vypracoval pôvodný návrh hodnotiacej správy;

AL.  keďže v prípade nových účinných látok žiadatelia od nadobudnutia účinnosti nariadenia vybrali ako SČŠ len 11 z 28 členských štátov, čo poukazuje na to, že existujú značné rozdiely týkajúce sa odbornosti a personálu;

AM.  keďže Francúzsko, Holandsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo riešilo približne 80 % všetkých spisov; keďže brexit bude mať významný vplyv na pracovné zaťaženie iných členských štátov;

AN.  keďže podľa článku 8 ods. 1 nariadenia sa vyžaduje, aby žiadateľ predložil súhrnnú dokumentáciu, ktorá by okrem iného mala obsahovať súhrny a výsledky testov a štúdií pre každý bod požiadaviek na údaje vrátane posúdenia všetkých predložených informácií;

AO.  keďže niektoré zainteresované strany vyjadrili obavu v súvislosti s prístupom k hodnoteniu stanoveným zákonom a najmä s tým, kto by mal vypracovať vedecké štúdie a dôkazy na hodnotenie účinných látok, kto by mal poskytnúť odborne zrecenzovanú vedeckú literatúru a kto by mal posúdiť tieto štúdie;

AP.  keďže podľa článku 8 ods. 5 nariadenia sa vyžaduje, aby žiadateľ priložil k dokumentácii verejne dostupnú, odborne zrecenzovanú vedeckú literatúru o účinnej látke a jej relevantných metabolitoch;

AQ.  keďže v prípade nových účinných látok sú zvyčajne dostupné len údaje z regulačných štúdií vytvorených žiadateľom;

AR.  keďže hodnotenie rizika musí byť založené na všetkých relevantných dostupných vedeckých dôkazoch; keďže verejne dostupná, odborne zrecenzovaná vedecká literatúra poskytuje dôležité doplňujúce informácie k štúdiám založeným na dobrej laboratórnej praxi (ďalej len „DLP“) poskytnutým žiadateľmi a môže zahŕňať zistenia, ktoré varujú hodnotiteľov pred nepriaznivými účinkami, ktoré sa neukazujú v štandardných testoch;

AS.  keďže zásady DLP boli vypracované OECD s cieľom zabezpečiť, aby sa štúdia vykonala tak, ako je predpísaná podľa konkrétnej testovacej metódy, na zabránenie podvodným praktikám; keďže EÚ prijala tieto zásady prostredníctvom smernice 2004/10/ES, v ktorej sa od členských štátov požaduje, aby zabezpečili, že laboratóriá, ktoré vykonávajú štúdie bezpečnosti chemických výrobkov, sú v súlade so zásadami OECD týkajúcimi sa DLP, a so smernicou 2004/9/ES, v ktorej sa stanovuje povinnosť členských štátov určiť orgány zodpovedné za inšpekcie DLP na ich území;

AT.  keďže všetky členské štáty, ako uviedla Komisia v roku 2015, transponovali smernice o správnej laboratórnej praxi a zaviedli fungujúce národné programy monitorovania dodržiavania správnej laboratórnej praxe;

AU.  keďže usmernenia OECD k testom zabezpečujú reprodukovateľnosť, konzistentnosť a jednotnosť výskumu a umožňujú regulačným orgánom posúdiť kvalitu a relevantnosť štúdie, zabezpečiť metodickú platnosť štúdie a uľahčiť vzájomné uznávanie údajov medzi členskými štátmi;

Návrh hodnotenia vykonávaného spravodajským členským štátom (ďalej len „SČŠ“)

AV.  keďže podľa článku 11 ods. 2 nariadenia „spravodajský členský štát vykoná nezávislé, objektívne a transparentné posúdenie na základe aktuálnych vedeckých a technických poznatkov“;

AW.  keďže sa zistilo, že rôzne členské štáty, keď konajú ako SČŠ, používajú rôzne postupy, pokiaľ ide o odkazovanie na zhrnutia odborne zrecenzovanej literatúry zo strany žiadateľa; keďže základným pravidlom je, že v každej vedeckej práci by sa mali jasne označovať vyhlásenia, ktoré urobili iní, pomocou úvodzoviek;

AX.  keďže Európsky parlament uznáva diskusiu o preskúmaní literatúry v správe o hodnotení rizika týkajúcej sa glyfozátu Nemeckým spolkovým inštitútom pre hodnotenie rizík(BfR); keďže niekoľko zainteresovaných strán vyjadrilo obavu, že dôležité prvky hodnotenia v návrhu správy o hodnotení rizika týkajúcej sa glyfozátu boli prevzaté zo žiadosti bez toho, aby boli jednoznačne označené ako odkazy;

Stanovisko EFSA k návrhom hodnotiacich správ a ku klasifikácii účinných látok agentúrou ECHA

AY.  keďže dôveryhodnosť systému povolení Únie pre prípravky na ochranu rastlín výrazne závisí od dôvery verejnosti v EFSA, ktorý poskytuje vedecké stanoviská, ktoré sú základom pre rozhodnutia, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín v Európe; keďže klesajúca dôvera verejnosti v EFSA vyvoláva obavy;

AZ.  keďže v súčasnosti asi dve tretiny národných expertov pracujúcich pre EFSA pochádzajú iba zo šiestich členských štátov;

BA.  keďže podľa článku 4 ods. 1 druhého pododseku nariadenia sa pri posudzovaní účinnej látky najprv musí najskôr stanoviť, či sú splnené kritériá schválenia ustanovené v prílohe II bodoch 3.6.2 až 3.6.4 a bode 3.7. (= „limitné kritériá“); keďže jedno z týchto limitných kritérií sa týka klasifikácie látky ako karcinogénu (kategória 1A alebo 1B) v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1272/2008;

BB.  keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) klasifikovala glyfozát ako pravdepodobne karcinogénny pre ľudí (skupina 2A) podľa svojej nomenklatúry (zodpovedá kategórii 1B v nariadení (ES) č. 1272/2008); keďže po preskúmaní dostupných informácií vrátane hodnotenia IARC úrad EFSA a agentúra ECHA, európske agentúry zodpovedné za vypracúvanie vedeckých posudkov, ktoré tvoria základ pre rozhodnutia o riadení rizík EÚ, dospeli k záveru, že nebol zistený žiaden prípad karcinogénnej klasifikácie v zmysle ustanovení nariadenia (ES) č. 1272/2008;

BC.  keďže zatiaľ čo IARC založila svoj záver na zverejnenej literatúre v súlade so svojimi pracovnými zásadami, EFSA a ECHA použili ako základ pre svoje hodnotenia nepublikované štúdie predložené žiadateľom podľa článku 8 nariadenia a dodatočne mali prístup k relevantným nespracovaným údajom;

BD.  keďže niekoľko ďalších príslušných orgánov na celom svete vrátane USA, Kanady, Nového Zélandu, Austrálie a Japonska následne dokončilo nové posúdenie glyfozátu a konštatovali, že nemá karcinogénne účinky; keďže glyfozát je stále predmetom preskúmania Agentúrou Spojených štátov na ochranu životného prostredia, ktorá vo svojom návrhu environmentálneho hodnotenia rizika jasne uvádza, že existuje potenciál pre účinky na vtáky, cicavce, suchozemské a vodné rastliny;

BE.  keďže podľa porovnania, ktoré vykonala EFSA v roku 2017, bola z 54 pesticídov, ktoré boli posudzované podľa systémov EÚ a IARC, klasifikácia EÚ v 14 prípadoch konzervatívnejšia (a teda prísnejšia) než IARC, v 11 prípadoch (glyfozát a ďalších 10 účinných látok) menej prísna a v 29 prípadoch rovnocenná;

BF.  keďže niekoľko zainteresovaných strán stále vyjadruje obavy v súvislosti so stanoviskami EFSA a ECHA, pokiaľ ide o ich závery v prospech neklasifikovania glyfozátu ako karcinogénneho;

BG.  keďže žiaľ nebolo možné vyriešiť túto nejednoznačnosť v rámci osobitného výboru;

BH.  keďže v októbri 2017 Komisia vyhlásila iniciatívu európskych občanov s názvom „Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi“ za prípustnú; keďže viac ako milión občanov vyzvalo Komisiu, aby navrhla členským štátom zavedenie zákazu používania glyfozátu, reformovala schvaľovací postup pre pesticídy a stanovila záväzné ciele zníženia spotreby pesticídov na úrovni EÚ;

BI.  keďže tzv. Monsanto Papers a nedávny rozsudok najvyššieho súdu štátu Kalifornia Dewayne Johnson/Monsanto (prípad č. CGC-16 – 550128) a následné odvolanie vyvolali obavy týkajúce sa nezávislosti a konfliktov záujmov v procese hodnotenia glyfozátu;

Schválenie účinných látok Komisiou

BJ.  keďže v nariadení sa pre Komisiu stanovuje šesťmesačná lehota od záverov EFSA až po predloženie návrhu nariadenia;

BK.  keďže rozhodnutie o obnovení schválenia glyfozátu neobsahuje právne záväzné opatrenia na zmiernenie rizika na úrovni Únie; keďže Komisia sa rozhodla prijať osobitné odporúčanie k podmienkam schvaľovania, podľa ktorého musia členské štáty pri udeľovaní povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce glyfozát venovať osobitnú pozornosť riziku pre suchozemské stavovce; keďže v prípade necieľových suchozemských stavovcov vrátane cicavcov a vtákov sa zistilo vysoké dlhodobé riziko;

BL.  keďže ECHA dospela k záveru, že glyfozát spôsobuje vážne poškodenie očí a je toxický pre vodné organizmy s dlhodobými účinkami;

BM.  keďže nie je jasné, za akých podmienok Komisia a členské štáty považujú riziko za neprijateľné pre životné prostredie;

BN.  keďže skutočnosť, že Komisia s podporou členských štátov schvaľuje účinné látky, ktoré podľa EFSA predstavujú vysoké riziko pre životné prostredie a biodiverzitu, vyvoláva obavy, keďže podľa článku 4 ods. 3 písm. e) prípravok na ochranu rastlín nesmie mať žiadne neprijateľné účinky na životné prostredie;

BO.  keďže európska ombudsman vo svojom rozhodnutí vo veci 12/2013/MDC z 18. februára 2016 uviedla, že predloženie potvrdzujúcich informácií by sa nemalo týkať požiadaviek na údaje, ktoré existovali v čase predloženia žiadosti v súvislosti s hodnotením rizík pre zdravie a pre ktoré boli k dispozícii primerané usmernenia;

BP.  keďže potvrdzujúce údaje vo všeobecnosti nepodliehajú rovnakej vedeckej kontrole alebo hodnoteniu ako údaje predložené v pôvodnej žiadosti, pretože systematicky nepodliehajú odbornému preskúmaniu EFSA; keďže európska ombudsmanka vo svojom rozhodnutí z roku 2016 vyzvala Komisiu, aby zvážila, či by odteraz všetky potvrdzujúce informácie nemali systematicky podliehať odbornému preskúmaniu EFSA a či by sa nemali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť usmernenia;

BQ.  keďže na základe následnej správy, ktorú Komisia predložila vo februári 2018 v súvislosti s desiatimi účinnými látkami skúmanými v rámci vyšetrovania ombudsmana, viedol postup na základe potvrdzujúcich údajov k tomu, že dve účinné látky, haloxyfop-P a malatión, ktoré by inak boli zakázané, zostali na trhu počas dlhšieho obdobia;

BR.  keďže nedostatky v údajoch o biologických pesticídoch s nízkym rizikom sa vyskytujú hlavne preto, že požiadavky na údaje sú určené pre chemické prípravky na ochranu rastlín, a preto sú nevhodné pre biologické pesticídy s nízkym rizikom;

BS.  keďže napriek rizikám, ktoré EFSA uviedol vo svojich záveroch o účinných látkach, Komisia často ponecháva opatrenia na zmiernenie rizika členským štátom bez ohľadu na možnosť, ktorá jej bola udelená na základe nariadenia zaviesť ich na úrovni EÚ; keďže tento prístup odsúdila európska ombudsmanka vo svojom rozhodnutí vo veci 12/2013/MDC;

BT.  keďže je vhodné, aby členské štáty prijali opatrenia na riadenie rizika so zreteľom na obavy, ktoré sú špecifické pre ich situáciu;

BU.  keďže neexistuje dostatok prípravkov na ochranu rastlín s nízkym rizikom; keďže len desať látok, z celkového počtu takmer 500 dostupných na trhu EÚ, je schválených ako nízkorizikové účinné látky; keďže nedostatok dostupných prípravkov na ochranu rastlín s nízkym rizikom komplikuje vykonávanie a rozvoj integrovanej ochrany proti škodcom; keďže táto slabá dostupnosť je spôsobená zdĺhavým procesom hodnotenia, povoľovania a registrácie;

BV.  keďže v súčasnosti už možno v ranom štádiu používať pokročilé technológie, ako je presné poľnohospodárstvo a robotika, na presné monitorovanie a odstraňovanie burín alebo škodcov; keďže tieto pokročilé technológie sú v Európskej únii stále nedostatočne rozvinuté a vyžadujú si podporu Európskej únie a členských štátov;

Povoľovanie prípravkov na ochranu rastlín členskými štátmi

BW.  keďže prípravky na ochranu rastlín by sa mali pred svojím povolením dôkladne posúdiť v súlade so súčasnými vedeckými a technickými poznatkami; keďže nedostatočný počet zamestnancov a/alebo nedostatočné financovanie môže viesť k nadmernému spoliehaniu sa na hodnotenie vykonávané na účely schvaľovania účinných látok v súvislosti s rozhodnutiami týkajúcimi sa prípravkov na ochranu rastlín;

BX.  keďže pri postupe schvaľovania prípravkov na ochranu rastlín, a najmä požiadavky na údaje týkajúce sa hodnotenie rizík, by sa malo zohľadňovať skutočné používanie prípravkov na ochranu rastlín;

BY.  keďže pri udeľovaní povolení pre prípravky na ochranu rastlín by sa mala naďalej venovať osobitná pozornosť riziku pre zraniteľné skupiny; keďže nariadenie vymedzuje zraniteľné skupiny ako osoby, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť pri posudzovaní akútnych a chronických účinkov prípravkov na ochranu rastlín na zdravie; keďže tieto skupiny zahŕňajú tehotné a dojčiace ženy, nenarodené deti, dojčatá a deti, starších ľudí a pracovníkov a obyvateľov, ktorí sú dlhodobo vystavení vysokej expozícií pesticídmi;

BZ.  keďže podľa článku 25 nariadenia sa vyžaduje, aby safenery a synergenty podliehali na zaradenie do pozitívneho zoznamu rovnakému postupu schvaľovania ako účinné látky; keďže Komisia zatiaľ neschválila žiadne safenery ani synergenty;

CA.  keďže podľa článku 27 nariadenia sa vyžaduje, aby Komisia do prílohy III zahrnula negatívny zoznam neprijateľných koformulantov; keďže Komisia ešte neprijala negatívny zoznam koformulantov, ale vyjadrila svoj úmysel urobiť tak do konca roka 2018; keďže je vzhľadom na vplyv týchto látok toto oneskorenie neprijateľné; keďže niektoré členské štáty vypracovali svoje vlastné negatívne zoznamy koformulantov, ak takýto zoznam neexistuje na úrovni Únie;

CB.  keďže absencia týchto zoznamov EÚ sťažuje dôkladné posúdenie rizík prípravkov na ochranu rastlín;

CC.  keďže vzhľadom na zónový systém boli vznesené obavy, najmä oneskorenia postupu a časté úplné alebo čiastočné prehodnocovanie žiadostí v súvislosti so vzájomným uznávaním, ktoré vyplývajú z rozdielnych vnútroštátnych požiadaviek modelov hodnotenia členských štátov v tej istej zóne; keďže cieľom postupu vzájomného uznávania členskými štátmi bolo zjednodušiť postupy a zvýšiť dôveru medzi členskými štátmi; keďže uplatňovanie postupu vzájomného uznávania sa považuje za dôležitý nástroj na zvýšenie deľby práce a zabezpečenie dodržiavania lehôt pri zaručení optimálnej ochrany a je dôležitý pre fungovanie vnútorného trhu;

CD.  keďže Komisia pracuje na systéme IT, systéme riadenia aplikácií pre prípravky na ochranu rastlín (Plant Protection Products Application Management System – PPPAMS), ktorý bude prístupný verejnosti a uľahčí systém vzájomného uznávania;

CE.  keďže v súčasnosti neexistuje prehľad o všetkých prípravkoch na ochranu rastlín povolených v EÚ, pretože členské štáty nie sú povinné systematicky informovať Komisiu o svojich rozhodnutiach o povolení;

CF.  keďže v nariadení Komisie (EÚ) č. 283/2013 sa vyžaduje vypracovanie štúdií o dlhodobej toxicite; keďže v nariadení Komisie (EÚ) č. 284/2013 sa v súčasnosti vyžadujú toxikologické štúdie o expozícii operátora, okolostojacich a obyvateľov, ako aj o expozícii pracovníkov, niekoľko dlhodobých a chronických toxikologických štúdií pre zvieratá a o osude a správaní sa v pôde, vo vode a v ovzduší vrátane spôsobu degradácie v ovzduší a prenosu vzduchom, ale nie o dlhodobých toxických účinkoch prípravkov na ochranu rastlín;

CG.  keďže členské štáty pracujú na vytvorení porovnávacieho hodnotenia prípravkov na ochranu rastlín s kandidátmi na náhradu; keďže cieľom je nahradiť tieto prípravky bezpečnejšími prípravkami na ochranu rastlín a nechemickými metódami, ktoré sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(29);

CH.  keďže nedávne správy poukázali na výrazné zníženie biodiverzity, pokiaľ ide o vtáky a hmyz, najmä včely a iné opeľovače; keďže za posledných 27 rokov bol zaznamenaný pokles celkovej biomasy lietajúceho hmyzu v chránených oblastiach o viac ako 75 %(30); keďže intenzifikácia poľnohospodárstva (napr. používanie pesticídov, celoročné obrábanie pôdy, zvýšené využívanie hnojív a frekvencia agronomických opatrení), ktorá nebola zahrnutá do tejto analýzy, môže byť pravdepodobnejšou príčinou; keďže intenzifikácia poľnohospodárstva sa spája s celkovým poklesom biodiverzity rastlín, hmyzu, vtákov a iných druhov; keďže biodiverzita a silné ekosystémy, najmä pokiaľ ide o včely a iné opeľujúce druhy hmyzu, majú zásadný význam pre zabezpečenie zdravého a udržateľného poľnohospodárskeho sektora;

CI.  keďže zákaz každého použitia troch neonikotinoidov (imidaklopridu, klotianidínu a tiametoxámu) je vítaný; keďže tieto zákazy by nemali byť oslabované neprimeranými výnimkami podľa článku 53;

CJ.  keďže by sa mali v čo najväčšej miere obmedziť aj iné systémové prípravky na ochranu rastlín, pokiaľ ide o ošetrenie osiva, ak predstavujú nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie;

CK.  keďže používanie a identifikované prípady núdzových povolení udelených podľa článku 53 ods. 2 nariadenia sa v EÚ zvyšuje; keďže niektoré členské štáty využívajú článok 53 oveľa častejšie než iné; keďže z nedávneho posúdenia EFSA týkajúceho sa núdzových povolení troch neonikotinoidov vyplýva záver, že v niektorých prípadoch boli tieto povolenia v súlade s ustanoveniami stanovenými v právnych predpisoch, zatiaľ čo v ostatných prípadoch tieto podmienky neboli splnené;

CL.  keďže systematické prieťahy v procese udeľovania povolení môžu viesť aj k častejšiemu používaniu núdzových povolení; keďže využívanie výnimiek podľa článku 53 na menej významné použitia na riešenie osobitných situácií, ktoré nie sú skutočnými núdzovými situáciami, nie je udržateľné ani vhodné; keďže EFSA by mal preskúmať účinok nahradenia, ako aj dostupnosť nechemických metód;

CM.  keďže by sa mala venovať osobitná pozornosť prípravkom na ochranu rastlín na menej významné použitia, keďže v súčasnosti neexistuje veľká hospodárska motivácia podnikov, aby tieto prípravky vyvíjali;

CN.  keďže od nadobudnutia účinnosti nariadenia Komisia len jedenkrát využila možnosť požiadať EFSA o stanovisko v súlade s článkom 53 ods. 2;

Všeobecné pripomienky

1.  domnieva sa, že hoci EÚ má jeden z najprísnejších systémov na svete, je potrebné zlepšiť nariadenie ako také, ako aj jeho vykonávanie, ak má dosiahnuť svoj cieľ;

2.  berie na vedomie pokračujúce hodnotenie nariadenia zo strany Komisie v rámci programu REFIT;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nezávislé, objektívne a transparentné vedecké hodnotenie účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje a poskytli vhodné odborné poznatky na hodnotenie účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín a zabezpečili nezávislé, objektívne a transparentné hodnotenie s ohľadom na súčasné vedecké a technické poznatky;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné a jednotné uplatňovanie kritérií založených na riziku pre účinné látky, ktoré sú mutagénne, karcinogénne alebo toxické pre reprodukciu alebo majú vlastnosti narúšajúce endokrinný systém;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojej úlohe manažérov rizika náležite uplatňovali zásadu predbežnej opatrnosti, keď po posúdení dostupných informácií zistia riziko škodlivých účinkov na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, a to prijatím dočasných opatrení na riadenie rizika, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby systematicky informovala o tom, ako bola zohľadnená táto zásada a ako boli prijaté rozhodnutia o riadení rizík;

8.  víta odporúčanie Mechanizmu pre vedecké poradenstvo, aby Komisia uľahčovala širšiu diskusiu v celej spoločnosti s cieľom vytvoriť v celej EÚ spoločnú víziu pre udržateľnú výrobu potravín vrátane úlohy prípravkov na ochranu rastlín v nej; je presvedčený, že pri takýchto úvahách by sa mala okrem iných faktorov zohľadňovať, kvalita, bezpečnosť, dostupnosť a cena potravín pre spotrebiteľov, spravodlivé príjmy, a dlhodobá udržateľnosť poľnohospodárskej výroby, ako aj krátkodobé a dlhodobé riziká a prínosy pre zdravie ľudí a zvierat a životné prostredie spojené s rôznymi scenármi využívania prípravkov na ochranu rastlín vrátane integrovaného riadenia pesticídov alebo scenára s nulovým použitím;

9.  domnieva sa, že v rámci systému EÚ je potrebné venovať väčšiu pozornosť všeobecnému prípadne profylaktickému používaniu prípravkov na ochranu rastlín a ich účinkom na zdravie ľudí, zdravie zvierat a životné prostredie, ako aj zvyšovaniu odolnosti cieľového organizmu;

10.  zdôrazňuje význam úplného vykonávania smernice 2009/128/ES vzhľadom na jej prepojenie so systémom udeľovania povolení, najmä pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa integrovanej ochrany proti škodcom a primeranú odbornú prípravu pre poľnohospodárov v tejto oblasti; poukazuje na to, že v prípade záujmu o ďalšie informácie je možné odkázať na pokračujúcu prácu Európskeho parlamentu v súvislosti s touto záležitosťou;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili konzistentnosť účelu medzi schvaľovaním účinných látok a povoľovaním prípravkov na ochranu rastlín podľa tohto nariadenia a účelom smernice 2009/128/ES;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby už viac neschvaľovali účinné látky/prípravky na ochranu rastlín na desikáciu;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prestali používať prípravky na ochranu rastlín v oblastiach, ktoré využíva široká verejnosť alebo zraniteľné skupiny vymedzené v článku 12 písm. a) smernice 2009/128/ES;

14.  vyzýva Komisiu, aby do nariadenia zapracovala osobitné opatrenia na účinnú ochranu zraniteľných skupín s cieľom bezodkladne a bez výnimky ukončiť používanie pesticídov na dlhé vzdialenosti v blízkosti škôl, zariadení starostlivosti o deti, detských ihrísk, nemocníc, materských nemocníc a opatrovateľských zariadení;

15.  žiada Komisiu, aby podnikla nevyhnutné kroky s cieľom zabezpečiť, aby štatistiky predaja týkajúce sa pesticídov boli verejne dostupné pre každú účinnú látku a pre každý členský štát a aby sa štatistiky týkajúce sa používania pesticídov ešte viac zlepšili tak, aby poskytovali úplné informácie na účely posudzovania environmentálneho rizika, ako aj pri porovnávacom posúdení podľa nariadenia;

16.  požaduje vytvorenie účinného systému ostražitosti po umiestnení na trh s cieľom systematicky monitorovať reálny vplyv používania prípravkov na ochranu rastlín na zdravie ľudí a zvierat a na životné prostredie ako celok, a to aj z dlhodobého hľadiska; zdôrazňuje, že prostredníctvom dohľadu po uvedení prípravkov na ochranu rastlín na trh by sa malo zabezpečovať efektívne získavanie údajov a komunikácia medzi všetkými zainteresovanými stranami a tento dohľad musí byť transparentný a verejne prístupný; vyzýva úrad EFSA a agentúru ECHA, aby vypracovali harmonizované usmernenia pre efektívny dohľad po uvedení na trh v tejto oblasti;

17.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila štandardizovanú IT platformu alebo databázu pre celú EÚ na podporu výmeny údajov z monitorovania po umiestnení na trh, a domnieva sa, že v procese rozhodovania o povolení by sa mali zohľadňovať údaje z monitorovania po uvedení prípravku na trh;

18.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila vykonávanie pilotného projektu „Environmentálne monitorovanie využívania pesticídov prostredníctvom včiel medonosných“, ktorý okrem iného umožní vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti používania pesticídov a hodnotenie povoľovania;

19.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala epidemiologickú štúdiu o skutočnom vplyve prípravkov na ochranu rastlín na ľudské zdravie;

20.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala a uplatňovala prístupy k riešeniu kombinovaných účinkov chemických látok podporovaním integrovaného a koordinovaného posudzovania všetkých príslušných právnych predpisov EÚ;

21.  víta prebiehajúci projekt EFSA týkajúci sa modelu účinkov DNT, ale domnieva sa, že je nedostatočný, kým sa v rámci procesu povoľovania nestanoví právna požiadavka na to, aby sa účinné látky a iné zložky tvorené pesticídmi posudzovali z hľadiska účinkov DNT; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila všetky možnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa účinné látky a iné zložky prípravkov na ochranu rastlín posudzovali z hľadiska účinkov DNT, pričom v plnej miere zohľadní spoľahlivé mechanické metódy posudzovania rizika DNT s dôrazom na ľudí bez testovania na zvieratách;

22.  považuje za dôležité, aby sa výskum a inovácie v Únii naďalej rozvíjali, a preto vyzýva, aby program Horizont Európa, ďalšie finančné nástroje Únie a členské štáty poskytovali dostatočné finančné prostriedky na podporu:

   a) nezávislého výskumu vplyvov prípravkov na ochranu rastlín na zdravie ľudí a zvierat, na životné prostredie a na poľnohospodársku výrobu;
   b) výskumu alternatív k prípravkom na ochranu rastlín vrátane nechemických metód a pesticídov s nízkym rizikom s cieľom predstaviť poľnohospodárom nové riešenia pre udržateľné poľnohospodárstvo, a výskumu zameraného na agroekologické a precízne poľnohospodárske techniky s cieľom minimalizovať vonkajšie vstupy a optimalizovať kontrolu škodcov cieleným a udržateľným spôsobom;

23.  vyzýva Komisiu, aby zvážila dôležitosť regulačného rámca na podporu inovácií a výskumu s cieľom vyvinúť lepšie a bezpečnejšie prípravky na ochranu rastlín a alternatívy;

24.  pripomína, že prístup k bezpečným a účinným prípravkom na ochranu rastlín je rozhodujúci na to, aby mohli poľnohospodári predchádzať prirodzene sa vyskytujúcim kontaminujúcim látkam prenášaných potravinami, ako sú napríklad karcinogénne mykotoxíny, ktoré ohrozujú bezpečnosť našich potravín;

25.  pripomína, že plodiny a pôdne podmienky v členských štátoch, a najmä v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie sú veľmi rozmanité a špecifické; žiada preto, aby sa tieto rozdiely zohľadnili v procese povoľovania;

26.  vyzýva EFSA a Komisiu, aby zlepšili svoju komunikáciu o rizikách s cieľom informovať verejnosť vhodným, zrozumiteľným a ľahko prístupným spôsobom; domnieva sa, že je dôležité zlepšovať informovanosť verejnosti o nebezpečenstve a rizikách a prijateľných a neprijateľných rizikách, zvyšovať informovanosť o úrovni súladu s hodnotami MRL v celej Európe a informovať používateľov o možných opatreniach na zmiernenie rizika;

27.  požaduje úplné uplatňovanie zásady 3R;

28.  požaduje, aby sa pri testovaní účinných látok, safenerov, synergentov, ďalších koformulantov a prípravkov a na posudzovanie kumulatívnych a zmiešaných vplyvov účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín využívali skúšky a technológie, ktoré sa nevykonávajú na zvieratách vždy, keď je takéto skúšky a technológie možné uskutočniť;

29.  požaduje, aby sa vždy, keď budú k dispozícii validované alternatívne testy a technológie, aktualizovali nariadenia Komisie (EÚ) č. 283/2013 a (EÚ) č. 284/2013;

30.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula vedecký a technologický rozvoj do metód nového prístupu v regulačnej vede s cieľom zlepšiť predvídateľnosť regulačného testovania a nahradiť používanie zvierat;

31.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala príležitosti požadovať predloženie príslušných údajov o ľuďoch, napríklad údajov získaných počas klinických skúšok vykonaných počas testovania liekov, v databáze s otvoreným prístupom, ktorá sa predpokladá vo výzve na preloženie ponuky ECHA/EFSA, aby sa údaje o ľuďoch mohli použiť na validáciu metodík, ktoré sa netýkajú zvierat;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinnú kontrolu poľnohospodárskych výrobkov dovážaných z tretích krajín s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany a rovnaké podmienky pre európskych výrobcov potravín;

33.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyvíjali väčšie úsilie na zastavenie obchodu s nelegálnymi prípravkami na ochranu rastlín, keďže tieto výrobky narúšajú ciele právnych predpisov Únie v tejto oblasti;

Žiadosť o schválenie účinných látok

34.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu nariadenia s cieľom prijať pracovný program, pokiaľ ide o určenie SČŠ pre žiadosti o schválenie na základe kritérií nezávislého, objektívneho a transparentného posúdenia: odborných znalostí, zdrojov, konfliktu záujmov, relevantnosti prípravku, technickej kapacity a schopnosti dosiahnuť vedecky podložené a spoľahlivé výsledky v danom časovom rámci spolu s komplexným procesom partnerského preskúmania a konzultáciou so zainteresovanými stranami, podobne, ako je to v prípade systému pre opätovné schválenie účinných látok;

35.  vyzýva Komisiu, aby pridelila hodnotenie žiadostí o obnovenie inému členskému štátu, ako je členský štát, ktorý bol zodpovedný za predchádzajúce hodnotenie (hodnotenia) za predpokladu, že je možné zabezpečiť potrebnú úroveň odborných znalostí a zdrojov;

36.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa SČŠ mohli stať len členské štáty, ktoré môžu zaručiť vysokú kvalitu hodnotenia a majú zavedené účinné postupy zisťovania konfliktov záujmov;

37.  vyzýva Komisiu spolu s EFSA, aby vykonali posúdenie národných referenčných laboratórií pripojených k príslušným orgánom dotknutého SČŠ s cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň odborných znalostí pre návrh hodnotiacej správy SČŠ;

38.  ďalej vyzýva členské štáty, aby zodpovedne vykonávali svoje audity laboratórií certifikovaných v rámci správnej laboratórnej praxe, a vyzýva Komisiu, aby vytvorila úniový systém overovania auditov členských štátov, ktoré by sama viedla;

39.  berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizík EÚ v potravinovom reťazci, a preto víta príležitosť na zlepšenie súčasnej situácie v tejto oblasti;

40.  považuje za dôležité, aby žiadatelia boli povinní zaregistrovať do verejného registra všetky regulačné štúdie, ktoré majú vykonať a zavedenie časového priestoru na pripomienky, počas ktorého môžu zainteresované strany poskytnúť existujúce údaje s cieľom zohľadniť všetky relevantné informácie; zdôrazňuje, že ustanovenia týkajúce sa verejného registra zahŕňajú aj registráciu dátumov, kedy sa štúdia začala a skončila, certifikovaným laboratóriom a zverejnenie kontrolných údajov, ktoré sa majú uviesť do registra historických kontrol, ako aj testovacích metód, ktoré sa použijú, pričom musí byť zaručená ochrana osobných údajov; domnieva sa, že s prihláškou možno predložiť len regulačné štúdie, ktoré boli zaregistrované;

41.  zdôrazňuje, že je potrebné vyžadovať, aby žiadatelia poskytli SČŠ všetky štúdie vrátane nespracovaných údajov v strojovo čitateľnom formáte;

42.  požaduje, aby sa verejnosti poskytol prístup k uvedeným štúdiám v strojovo čitateľnom formáte vrátane všetkých a úplných podporných údajov a informácií týkajúcich sa žiadostí o povolenie, aby sa umožnilo včasné a nezávislé preskúmanie pri zaručení ochrany osobných údajov a aby sa zabezpečilo, že tí, ktorí o štúdie požiadali, ich použijú len na nekomerčné účely, aby sa zabezpečili príslušné práva duševného vlastníctva;

43.  vyzýva Komisiu, aby s pomocou EFSA posúdila, či by bolo vhodné od žiadateľa už nepožadovať, aby poskytol verejne dostupnú, odborne zrecenzovanú vedeckú literatúru o aktívnej látke a súvisiacich formuláciách, pričom by sa táto úloha priradila SČŠ;

44.  zdôrazňuje, že verejne dostupná, odborne zrecenzovaná vedecká literatúra, ak je k dispozícii, by mala mať ekvivalentnú váhu pri hodnotení ako štúdie založené na SLP; domnieva sa, že obe predstavujú užitočný prínos pre hodnotenie a mali by sa posudzovať podľa relatívnej kvality štúdií a ich významu pre posudzovanú žiadosť;

45.  vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by nebolo vhodné prestať od žiadateľa požadovať, aby hodnotil údaje, ktoré sa majú predložiť ako súčasť žiadosti, pričom by sa táto úloha prešla na SČŠ;

46.  požaduje nezávislé opätovné posúdenie súčasných pravidiel preskúmania literatúry s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadnili všetky relevantné štúdie;

Návrh hodnotenia SČŠ

47.  trvá na tom, že SČŠ by mal prísne uplatňovať článok 9 nariadenia, aby sa zabezpečilo, že žiadosti budú dokončené skôr, ako sa budú považovať za prípustné;

48.  zdôrazňuje, že hodnotenie by malo zahŕňať dôkladné vyhodnotenie nespracovaných údajov, ako aj údajov týkajúcich sa formulácií konečného výrobku v závislosti od dostupnosti v danej fáze vyhodnotenia; vyzýva SČŠ, aby v návrhu hodnotiacej správy jasne preukázal, že všetky štúdie boli riadne skontrolované z hľadiska ich relevantnosti, vedeckej kvality a platnosti, a v prípade potreby zahrnul ďalšie štúdie, ktoré žiadateľ nepovažoval za relevantné; poukazuje na to, že zamietnutie údajov, ktorými sa nahlasujú nepriaznivé účinky, by sa malo zakladať len na odôvodnení založenom na vedeckých dôkazoch, napr. správne uplatnenie relevantných usmernení OECD;

49.  vyzýva Komisiu, aby navrhla, ako najlepšie zaručiť, aby sa účinné látky posudzovali na základe najčastejších použití, najčastejšie používaných formulácií, ich dávkovania a príslušných scenárov expozície;

50.  požaduje, aby sa všetky hodnotenia zakladali na systematickom preskúmaní všetkých dostupných dôkazov a úplnej transparentnosti v súvislosti s používaním analýzy váhy dôkazov;

51.  odporúča, aby SČŠ obmedzil reprodukovanie odsekov na minimum a len v odôvodnených a riadne oznámených prípadoch; trvá na tom, že pokiaľ posúdenie vykoná žiadateľ, mali by sa z dokumentácie k žiadosti odobrať nejaké časti, malo by sa jasne rozlišovať medzi posúdením orgánu a posúdením žiadateľa;

Stanovisko EFSA k návrhom hodnotiacich správ a ku klasifikácii účinných látok agentúrou ECHA

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že kľúčové testy (napr. aktuálne ekotoxikologické testy pre pôdne organizmy a posúdenie koncentrácie v životnom prostredí a zvyškov v prachu, vo vetre, vzduchu a vode, a testy dlhodobých toxických účinkov látok, najmä pre zraniteľné skupiny) a aktuálne vedecké a technologické metódy budú zahrnuté do posudzovania rizika;

53.  vyzýva Komisiu, aby náležite aktualizovala svoj prehľad najnovších usmernení a usmernení pre testovanie;

54.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila a zlepšila dokončenie procesu harmonizácie v súvislosti s požiadavkami na údaje a metodikami, najmä v oblasti usmernení týkajúcich sa ekotoxikológie a osudu a správania sa v životnom prostredí;

55.  vyzýva Komisiu povrchová voda, aby stanovila maximálne hladiny rezíduí pre pôdu a povrchovú vodu s využitím okrem iného údajov zhromaždených prostredníctvom monitorovania životného prostredia po umiestnení na trh;

56.  požaduje rýchlejšie a účinnejšie stanovenie MRL pre potraviny a krmivá, ako aj väčšiu konzistentnosť prostredníctvom harmonizácie časových harmonogramov hodnotenia medzi MRL a schválením alebo obnovením schválenia;

57.  požaduje, aby sa údaje zhromaždené prostredníctvom monitorovania životného prostredia po umiestnení na trh využili na overenie presnosti predpokladaných environmentálnych koncentrácií (PEC) v modeloch zotrvania v životnom prostredí;

58.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu nariadenia Komisie (EÚ) č. 284/2013 s cieľom zahrnúť požiadavky na údaje týkajúce sa dlhodobej toxicity pesticídneho výrobku a ďalších spôsobov expozície, najmä prostredníctvom vetra a vodnej erózie pôdy s použitím aktuálneho modelovania;

59.  vyzýva EFSA, aby pravidelne aktualizoval svoje usmernenia v súlade s najnovším vývojom vo všetkých príslušných oblastiach s cieľom posúdiť krátkodobé a dlhodobé účinky hladiny rezíduí aktívnych látok, zmesí a formulácií v povrchovej vode, pôde, vetre a prachu;

60.  domnieva sa, že usmerňovacie dokumenty by mali byť dostatočne jasné vo vzťahu k posudzovateľom rizík, aby sa zaručilo kvalitné posúdenie a predvídateľnosť a konzistentnosť pre žiadateľov;

61.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá (výbor PAFF) bezodkladne prijali všetky nedoriešené usmernenia vrátane aktualizovaného usmernenia o včelách, ktoré použil EFSA pri nedávnom preskúmaní troch neonikotinoidov;

62.  vyzýva úrad EFSA, aby ďalej aktualizoval usmernenia pre včely nezávisle od prijatia pripravovaného usmernenia s cieľom zohľadniť ostatné druhy opeľovačov, ako aj účinky zmesí a technickú uskutočniteľnosť;

63.  víta pilotné hodnotenie kumulatívnych účinkov a žiada jeho dokončenie podľa plánu do konca roka 2018 a následné rýchle vykonávanie kumulatívnych posudzovaní rizík ako súčasť procesu povoľovania; žiada, aby sa uprednostnil a urýchlil výskum v súvislosti s inými spôsobmi expozície okrem nervového systému a systému štítnej žľazy;

64.  vyzýva EFSA, Komisiu a členské štáty, aby pri stanovovaní „bezpečných“ dávok expozície uplatňovali dodatočný bezpečnostný faktor s cieľom riešiť potenciálnu toxicitu zmesi v prípadoch vysokej pretrvávajúcej neistoty, ktorú nebolo možné odstrániť dodatočnými testami zmesí;

65.  vyzýva EFSA a agentúru ECHA, aby zlepšili používateľskú ústretovosť informácií poskytovaných na svojich webových sídlach a uľahčili hĺbkovú analýzu údajov;

66.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom nezávislých národných expertov zabezpečili svoje riadne zastúpenie v EFSA; odporúča členským štátom, aby konštruktívnym spôsobom spolupracovali s EFSA;

67.  odporúča, aby vedecké poznatky a kapacity boli zabezpečené podporou, rozširovaním a posilňovaním expertnej siete agentúr EÚ, orgánov členských štátov, inštitútov a výskumných skupín univerzít zapojených do posudzovania rizík;

68.  ďalej odporúča spoluprácu s medzinárodnými odborníkmi v medzinárodných vedeckých sieťach s cieľom podporiť vedeckú diskusiu a prínos s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu systému partnerského hodnotenia, ktorý vedie k medzinárodne uznávaným výsledkom vysokej kvality;

69.  odporúča EFSA, aby zverejňoval svoje stanoviská v odborne zrecenzovaných časopisoch s cieľom zintenzívniť konštruktívnu diskusiu a motivovať a povzbudzovať viac národných expertov a ďalších vedcov na účasť na jeho práci.

70.  žiada, aby EFSA a ECHA dostali dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohli vykonávať svoje úlohy nezávislým, objektívnym a transparentným spôsobom s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, aj vzhľadom na očakávanú dodatočnú agendu pre tieto agentúry;

71.  zdôrazňuje, že dôveryhodnosť systému povoľovania prípravkov na ochranu rastlín vo veľkej miere závisí od dôvery verejnosti k európskym agentúram; zdôrazňuje, že transparentnosť v procese vedeckého posudzovania je dôležitá z hľadiska zachovania dôvery verejnosti; víta trvalé úsilie úradu EFSA o zlepšenie systému a najnovšiu aktualizáciu svojej politiky nezávislosti v júni 2017 s cieľom zabezpečiť nezávislosť a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov;

72.  vyzýva EFSA, aby zabezpečil, že všetci experti, ktorí sa zúčastňujú na hodnotení, verejne sprístupnia vyhlásenie o záujmoch, a aby vylúčil účasť expertov v konflikte záujmov zo všetkých fáz procesu odborného preskúmania;

73.  navrhuje zriadenie nezávislého monitorovacieho výboru v rámci EFSA, ktorý by bol poverený analyzovaním možných konfliktov záujmov;

74.  požaduje, aby sa vyčlenili dostatočné zdroje na dokončenie monitorovania a analýzy životného prostredia po umiestnení na trh v teréne vrátane monitorovania rezíduí pesticídov v pôde a prachu, ktorých výsledky by sa mali sprostredkovať EFSA;

75.  vyzýva EFSA, aby zabezpečil, aby mal potrebné odborné znalosti na úplné hodnotenie dostupnosti a použitia nechemických metód;

76.  vyzýva mechanizmus Komisie pre vedecké poradenstvo, aby na žiadosť konal ako mediátor vo vedeckých diskusiách týkajúcich sa účinných látok;

77.  vyzýva mechanizmus pre vedecké poradenstvo, aby začal systematické preskúmavania všetkých dostupných štúdií týkajúcich sa karcinogenity glyfozátu a prípravkov na báze glyfozátu s cieľom posúdiť, či by bolo opodstatnené prehodnotiť schválenie glyfozátu v súlade s článkom 21 nariadenia;

Schválenie účinných látok Komisiou

78.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad početnými oneskoreniami na úrovni členských štátov a Komisie pred partnerským preskúmaním EFSA a po ňom, najmä nad oneskorením posudzovania látok, ktoré spĺňajú hraničné kritériá, a naliehavo vyzýva SČŠ a Komisiu, aby dodržali termíny stanovené v nariadení;

79.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť politickú zodpovednosť za prijímanie vykonávacích aktov prostredníctvom komitologického postupu; vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti vo výbore PAFF; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili celkovú transparentnosť postupov, a to aj prostredníctvom podrobných zápisníc z rokovaní komitologických výborov a príslušných pozícií, najmä vysvetlením a odôvodnením rozhodnutí výboru PAFF, ako aj zverejnením hlasovaní v členských štátoch;

80.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporila politiku nezávislosti a aby zabezpečila, že členovia Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá nebudú v konflikte záujmov;

81.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôsledne uplatňovali článok 4 nariadenia a aby prijala jasné vedecké kritériá pre to, čo predstavuje neprijateľné účinky na životné prostredie, a zohľadnila skutočnú expozíciu (akútnu a chronickú) viacerým prípravkom na ochranu rastlín;

82.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne obmedzila používanie postupu na základe potvrdzujúcich údajov na jeho účel uvedený v článku 6 písm. f) nariadenia, teda na prípad, keď sa počas hodnotiaceho procesu alebo v dôsledku nových vedeckých a technických poznatkov stanovia nové požiadavky; domnieva sa, že ochrana zdravia ľudí a životného prostredia musí mať najvyššiu prioritu, pričom sa zároveň musia žiadateľom poskytnúť spoľahlivé lehoty na udelenie povolenia; zdôrazňuje, že na schválenie účinnej látky je nevyhnutná úplná dokumentácia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že výnimka podľa postupu na základe potvrdzujúcich údajov viedla k povoleniu minimálne dvoch účinných látok, ktoré by inak zostali na trhu zakázané na dlhšie obdobie;

83.  vyzýva Komisiu, aby zmenila príslušné usmernenie tak, aby potvrdzujúce údaje systematicky podliehali úplnému odbornému preskúmaniu EFSA, ako je to v prípade pôvodných údajov zo žiadosti;

84.  vyzýva Komisiu, aby do schvaľovania účinných látok zahrnula právne záväzné opatrenia na zmiernenie rizika s cieľom riešiť známe riziká, ktoré predstavujú prípravky na ochranu rastlín, s cieľom podporiť členské štáty pri identifikovaní opatrení na zmiernenie rizika, ktoré sú relevantné pre danú krajinu pri zohľadnení jej klimatických a environmentálnych podmienok;

85.  vyzýva zároveň Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci monitorovania po uvedení na trh sa posúdi účinnosť a efektívnosť vykonávaných zmierňujúcich opatrení;

86.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnohodnotné uplatňovanie článku 25 tohto nariadenia a aby sa tak safenery a synergenty mohli používať len po schválení; zdôrazňuje, že požiadavky na údaje týkajúce sa schvaľovania safenerov a synergentov by mali byť rovnaké ako požiadavky na účinné látky a žiada prijatie vykonávacieho aktu podľa článku 25 ods. 3 nariadenia;

87.  vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2018 prijala prvý negatívny zoznam koformulantov podľa článku 27 nariadenia spolu s kritériami a postupom na určenie ďalších; žiada v tejto súvislosti o začlenenie údajov požadovaných podľa nariadenia REACH, nariadenia CLP a nariadenia o biocídoch a údajov zhromaždených členskými štátmi pri formulovaní ich vlastného negatívneho zoznamu koformulantov;

88.  vyzýva Komisiu v súlade so svojím uznesením z 15. februára 2017 o nízkorizikových pesticídoch biologického pôvodu a so svojím uznesením z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia, aby predložila konkrétny legislatívny návrh na zmenu nariadenia mimo prebiehajúceho postupu REFIT s cieľom umožniť prísny kvalitný zrýchlený postup hodnotenia, povoľovania a registrácie;

89.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila transparentnosť vytvorením webovej stránky s časovým rozvrhom a fázami schvaľovania každej účinnej látky, pričom uvedie rozhodnutia SČŠ, EFSA, agentúry ECHA a výboru PAFF a trvanie licencie a ďalšie podstatné údaje;

Povoľovanie prípravkov na ochranu rastlín členskými štátmi

90.  vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkové posúdenie zónového systému s cieľom posúdiť, ako najlepšie zabezpečiť riadne harmonizované vedecké hodnotenie prípravkov na ochranu rastlín pri súčasnom zabezpečení zodpovednosti členských štátov za ich povolenie, a zrevidovala obmedzenia odmietnutia povolenia;

91.  považuje postup vzájomného uznávania za kľúčový pre rozdelenie pracovnej záťaže a uľahčenie dodržiavania termínov; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami posúdení zo strany členských štátov, ktoré skúmajú žiadosti o povolenie, a nad problémami pri vykonávaní, ktoré sú spojené so zásadou vzájomného uznávania; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zlepšovaní fungovania zónového systému; zdôrazňuje, že zámerom plnohodnotného vykonávania existujúcich právnych predpisov by malo byť to, aby nevznikala duplicitná práca, a sprístupňovať nové látky poľnohospodárom bez zbytočného zdržania;

92.  nalieha na členské štáty, aby splnili termíny na hodnotenie prípravkov na ochranu rastlín a ustanovenia týkajúce sa vzájomného uznávania, ako sa uvádza v nariadení;

93.  vyzýva úrad EFSA, aby vypracoval harmonizované usmernenia pre hodnotenie prípravkov na ochranu rastlín, a Komisiu, aby ich následne prijala;

94.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky prípravky na ochranu rastlín budú podrobené náležitým posúdeniam vrátane expozičných scenárov na základe údajov získaných pre samotný prípravok na ochranu rastlín, a domnieva sa, že extrapolácia údajov o prípravkoch na ochranu rastlín by sa nemala vykonávať z údajov získaných o účinných látkach, okrem prípadov, keď je to vedecky odôvodnené a potvrdené ako spoľahlivé monitorovaním po umiestnení na trh;

95.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu do dvoch rokov predložila podrobnú správu o vnútroštátnych postupoch posudzovania rizika a riadenia rizík prípravkov na ochranu rastlín;

96.  vyzýva členské štáty, aby zaistili, že každé rozhodnutie o povolení prípravkov na ochranu rastlín bude vychádzať z riadneho posúdenia rizika akútnej a chronickej expozície zraniteľných skupín danej látke v reálnom živote a požaduje zodpovedajúce zmeny usmernení EFSA;

97.  zdôrazňuje, že je potrebné vyžadovať, aby žiadatelia poskytli členskému štátu, ktorý skúma žiadosť o povolenie, všetky štúdie vrátane nespracovaných údajov v strojovo čitateľnom formáte;

98.  požaduje, aby sa verejnosti poskytol prístup k uvedeným štúdiám v strojovo čitateľnom formáte vrátane všetkých a úplných podporných údajov a informácií týkajúcich sa žiadostí o povolenie, aby sa umožnilo včasné a nezávislé preskúmanie pri zaručení ochrany osobných údajov a aby sa zabezpečilo, že tí, ktorí o štúdie požiadali, ich použijú len na nekomerčné účely, aby sa zabezpečili príslušné práva duševného vlastníctva;

99.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by bolo vhodné, aby bol EFSA zodpovedný za posudzovanie rizika prípravkov na ochranu rastlín, pri zachovaní toho, že samotné rozhodnutie o povolení prípravkov na ochranu rastlín sa bude uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni, aby sa zohľadnili situácie špecifické pre jednotlivé krajiny;

100.  naliehavo žiada členské štáty, aby zvýšili svoju efektívnosť prostredníctvom väčšej koordinácie v rámci zón a medzi zónami s cieľom lepšie rozdeliť pracovné zaťaženie a čo najlepšie využívať zdroje každého členského štátu a povoliť odchýlky podľa článku 53 nariadenia len v takej miere, pokiaľ sa prísne dodržiavajú existujúce podmienky;

101.  domnieva sa, že systém vzájomného uznávania v rámci zón sa musí zlepšiť;

102.  vyzýva členské štáty, aby lepšie vykonávali vnútroštátne autorizačné postupy a národnej úrovni, aby sa výnimky a predĺženia udeľované podľa článku 53 nariadenia obmedzili na skutočné núdzové situácie; vyzýva členské štáty, aby prísne uplatňovali článok 53 nariadenia, aby prijímali a preskúmavali len úplné žiadosti o uznanie odchýlok a aby predkladali Komisii a ostatným členským štátom len úplné oznámenia o odchýlkach;

103.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala svoje práva kontrol podľa článku 53 ods. 2 a 3 s cieľom obmedziť odchýlky a predĺženia udelené podľa článku 53 na odôvodnené núdzové situácie;

104.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že verejné konzultácie so relevantnými zainteresovanými stranami sa uskutočnia pred udelením núdzového povolenia podľa článku 53 bez toho, aby sa vznikali zbytočné oneskorenia pri udeľovaní núdzových povolení, a že všetky relevantné zainteresované strany budú včas informované o tom, či sa núdzové povolenie udeľuje alebo zamieta;

105.  vyzýva všetky členské štáty, aby zverejnili vyplnené formuláre žiadostí, ktoré dostanú so žiadosťou o núdzové povolenie podľa článku 53, a skutočnosť, či je povolenie udelené alebo odmietnuté;

106.  vyzýva Komisiu, aby dokončila metódy určovania opodstatnenosti udeľovania určitých výnimiek, ak vôbec prichádzajú do úvahy, najmä v prípadoch „zanedbateľnej expozície“ alebo „vážneho nebezpečenstva pre zdravie rastlín“;

107.  vyzýva členské štáty, aby informovali seba navzájom a Komisiu a verejnosť o povolení a odňatí schválenia prípravkov na ochranu rastlín, ako aj o opatreniach na zmiernenie s cieľom zabezpečiť prehľad o prípravkoch na ochranu rastlín na trhu v celej EÚ a riadenie rizík, ktoré s nimi súvisí;

108.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili svoju výmenu údajov o bezpečnejších prípravkoch na ochranu rastlín, ktoré by mohli nahradiť prípravky na ochranu rastlín obsahujúce kandidátov na náhradu, s cieľom uľahčiť porovnávacie posúdenie prípravkov na ochranu rastlín;

109.  konštatuje, že výskum používania medi v oblastiach, v ktorých sa používa ako súčasť dlhodobej praxe, poukazuje na to, že existujú účinky na mikrobiológiu pôdy; súhlasí s názorom, že meď by sa mala považovať za prechodný materiál používaný na účely ochrany rastlín a že jej používanie by sa malo postupne zrušiť, akonáhle budú k dispozícii lepšie alternatívy;

110.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vývoj a používanie udržateľných a ekologických alternatív k prípravkom na ochranu rastlín, opatrenia na integrované riadenie pesticídov s nízkym rizikom ako dôležité opatrenie na zníženie nepriaznivých vplyvov ochrany proti škodcom; uznáva potrebu rozsiahlejšieho výskumu a vývoja týchto prípravkov; vyzýva preto Komisiu, aby posúdila možnosti stimulácie inovácií v tejto oblasti;

111.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu nariadenia takým spôsobom, aby sa používanie prípravkov na ochranu rastlín s nízkym rizikom, ale aj ich uvedenie na trh uľahčilo prevádzkovateľom na procedurálnej úrovni; domnieva sa, že je potrebné objasnenie, najmä pokiaľ ide o uvádzanie základných látok na trh;

112.  požaduje transparentný a spravodlivý prístup k účinným látkam pre formulátorov prípravkov na ochranu rastlín v sektore MSP;

113.  vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu vplyvu požiadaviek súčasných právnych predpisov upravujúcich schvaľovanie prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov a obchodovanie s nimi z hľadiska ľudských zdrojov a hospodárskych kapacít dostupných pre výrobcov MSP a vždy, keď dôjde k zmenám v existujúcich nariadeniach; zdôrazňuje, že výsledky takýchto analýz musia byť konzultované s verejnosťou;

114.  požaduje harmonizované vymedzenie pojmu „menej významné použitia“ s cieľom podporiť rovnaké podmienky a odporúča vytvoriť jednotný zoznam hlavných plodín EÚ;

115.  vyzýva Komisiu, EFSA a členské štáty, aby zaistili, že sa všetky príslušné zainteresované strany vrátane verejnosti zapoja do činností zainteresovaných strán týkajúcich sa pesticídov, ako sa stanovuje v smernici 2003/35/EC a v Aarhuskom dohovore;

116.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne vykonávanie požiadaviek v nariadení týkajúcich sa uprednostňovania nechemických metód;

o
o   o

117.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 73.
(2) Ako sa stanovuje v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
(3) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17.
(7) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(8) Ú. v. EÚ L 155, 11.6.2011, s. 127.
(9) Ú. v. EÚ L 93, 3.4.2013, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 93, 3.4.2013, s. 85.
(11) Ú. v. EÚ L 173, 30.6.2016, s. 52.
(12) Ú. v. EÚ L 208, 2.8.2016, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 333, 15.12.2017, s. 10.
(14) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 102.
(15) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 117.
(16) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 184.
(17) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 62.
(18) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 51.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2018)0356.
(20) Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 23. novembra 2016, Bayer CropScience SA-NV, Stichting De Bijenstichting/College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden, C-442/14, ECLI:EU:C:2016:890.
(21) Vestník EFSA 2015;13(11):4302.
(22) Vestník EFSA 2017;15(9):4979.
(23) https://ec.europa.eu/research/sam/pdf/sam_ppp_report.pdf
(24) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33.
(25) Návrh Komisie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika EÚ v potravinovom reťazci, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 178/2002 [o všeobecnom potravinovom práve], smernica 2001/18/ES [o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia], nariadenie (ES) č. 1829/2003 [o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách], nariadenie (ES) č. 1831/2003 [o kŕmnych doplnkových látkach], nariadenie (ES) č. 2065/2003 [o udiarenských dochucovadlách], nariadenie (ES) č. 1935/2004 [o materiáloch v styku s potravinami], nariadenie (ES) č. 1331/2008 [o spoločnom postupe schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm], nariadenie (ES) č. 1107/2009 [o prípravkoch na ochranu rastlín] a nariadenie (EÚ) 2015/2283 [o nových potravinách].
(26) Pozri vec T-235/15, Pari Pharma GmbH proti Európska agentúra pre lieky; pozri aj vec T-729/15, MSD Animal Health Innovation a Intervet International BV proti Európska agentúra pre lieky, a vec T-718/15, PTC Therapeutics International proti Európska agentúra pre lieky.
(27) Ú. v. EÚ C 95, 3.4.2013, s. 1.
(28) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5348
(29) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.
(30) Pozri Hallmann CA, Sorg M, Jongejans E, Siepel H, Hofland N, Schwan H, et al. (2017) More than 75 percent decline over 27 years in total flying insect biomass in protected areas (Viac ako 75-percentný pokles celkovej biomasy lietajúceho hmyzu v chránených územiach). PLoS ONE 12(10): e0185809. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0185809


Stanovenie účelového programu financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom *
PDF 169kWORD 47k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje účelový program financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013 (COM(2018)0467 – C8-0314/2018 – 2018/0252(NLE))
P8_TA(2019)0024A8-0441/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0467),

–  so zreteľom na článok 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8‑0314/2018),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0441/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Účelový výdavkový program financovania môže poskytnúť pridanú hodnotu Únie a slúžiť v nej ako vzor, pokiaľ ide o bezpečné riadenie technických otázok v súvislosti s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky a šírenie poznatkov. Takáto finančná pomoc by sa mala poskytovať na základe ex ante hodnotenia, v ktorom sa identifikujú osobitné potreby a preukáže sa pridaná hodnota Únie, s cieľom podporiť vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom.
(2)  Účelový výdavkový program financovania môže poskytnúť pridanú hodnotu Únie a slúžiť v nej ako vzor, pokiaľ ide o bezpečné riadenie technických otázok v súvislosti s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky a šírenie poznatkov. Takáto finančná pomoc by sa mala poskytovať na základe ex ante hodnotenia, v ktorom sa identifikujú osobitné potreby a preukáže sa pridaná hodnota Únie, s cieľom podporiť vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom. Takáto finančná pomoc by však nemala stanovovať precedens pre financovanie budúceho vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky na úrovni Únie. Iniciatíva uskutočniť a financovať vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky by mala zostať v prvom rade zodpovednosťou členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  V rámci programu by sa malo zabezpečiť aj šírenie poznatkov o procese vyraďovania z prevádzky v Únii, keďže takéto opatrenia prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu pre Úniu a prispievajú k bezpečnosti pracovníkov a širokej verejnosti.
(15)  V rámci programu by sa malo zabezpečiť aj šírenie poznatkov a výmena najlepších postupov a získaných skúseností medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o proces vyraďovania z prevádzky v Únii, keďže takéto opatrenia prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu pre Úniu a prispievajú k bezpečnosti pracovníkov a širokej verejnosti, ako aj k ochrane životného prostredia.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)  Spoločné výskumné centrum by malo viesť špecializovanú iniciatívu na štruktúrovanie zhromažďovania, rozvoja a výmeny poznatkov v oblasti vyraďovania z prevádzky na úrovni Únie bez toho, aby sa vylúčila medzinárodná spolupráca. Táto iniciatíva by mala zohľadňovať viacrozmerné výzvy vrátane výskumu a inovácií, normalizácie, regulácie, odbornej prípravy a vzdelávania a priemyslu.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti, a tak zohľadniť medzinárodné najlepšie postupy, a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky.
(16)  S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti vrátane znalostí tretích krajín, a tak zohľadniť medzinárodné najlepšie postupy, a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Akcie v rámci programov Kozloduj a Bohunice by sa mali realizovať so spoločným finančným úsilím Únie a Bulharska a Slovenska. Maximálna prahová hodnota spolufinancovania Únie by sa mala stanoviť v súlade s postupmi spolufinancovania stanovenými v predchádzajúcich programoch.
(20)  Akcie v rámci programov Kozloduj a Bohunice by sa mali realizovať so spoločným finančným úsilím Únie a Bulharska a Slovenska. Minimálna prahová hodnota spolufinancovania Únie by sa mala stanoviť v súlade s postupmi spolufinancovania stanovenými v predchádzajúcich programoch.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1
Týmto nariadením sa stanovuje účelový program financovania „Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom“ (ďalej len „program“) zameraný na aktuálne potreby. Vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 poskytne podporu Bulharsku a Slovensku na bezpečné vyradenie z prevádzky ich jadrových reaktorov prvej generácie a na realizáciu procesu vyraďovania z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom, pokiaľ ide o jadrové zariadenia samotnej Komisie v lokalitách Spoločného výskumného centra (JRC).
Týmto nariadením sa stanovuje účelový program financovania „Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom“ (ďalej len „program“) zameraný na aktuálne potreby. Vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 poskytne podporu Bulharsku a Slovensku na bezpečné vyradenie z prevádzky ich jadrových reaktorov, ktoré boli predčasne odstavené, a na realizáciu procesu vyraďovania z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom, pokiaľ ide o jadrové zariadenia samotnej Komisie v lokalitách Spoločného výskumného centra (JRC), pri súčasnom zabezpečení ochrany pracovníkov, najmä pokiaľ ide o zdravotné vplyvy, širokú verejnosť a životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 2
Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Spoločenstvo“) a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Stanovujú sa v ňom ciele programu, celkový rozpočet na obdobie 2021 – 2027 vrátane presného rozdelenia súm medzi tri programy, formy financovania z prostriedkov Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Spoločenstvo“) a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 2
(2)  „plán vyraďovania z prevádzky“ je dokument, ktorý obsahuje podrobné informácie o navrhovanom vyraďovaní z prevádzky a upravuje tieto záležitosti: zvolená stratégia vyraďovania z prevádzky; harmonogram, typ a postupnosť činností vyraďovania z prevádzky; použitá stratégia nakladania s odpadom vrátane uvoľnenia; navrhovaný konečný stav; uskladnenie a uloženie odpadu pochádzajúceho z vyraďovania z prevádzky; časový rámec vyraďovania z prevádzky; odhady nákladov na ukončenie vyraďovania z prevádzky a ciele, očakávané výsledky, čiastkové ciele, cieľové dátumy, ako aj zodpovedajúce kľúčové ukazovatele výkonnosti vrátane ukazovateľov založených na získanej hodnote. Plán vypracúva držiteľ licencie pre jadrové zariadenie a zohľadňuje sa vo viacročných pracovných programoch v rámci programu;
(2)  „plán vyraďovania z prevádzky“ je dokument, ktorý obsahuje podrobné informácie o navrhovanom vyraďovaní z prevádzky a upravuje tieto záležitosti: zvolená stratégia vyraďovania z prevádzky; harmonogram, typ a postupnosť činností vyraďovania z prevádzky; použitá stratégia nakladania s odpadom vrátane uvoľnenia a program ochrany pracovníkov; navrhovaný konečný stav; uskladnenie a uloženie odpadu pochádzajúceho z vyraďovania z prevádzky; časový rámec vyraďovania z prevádzky; odhady nákladov na ukončenie vyraďovania z prevádzky a ciele, očakávané výsledky, čiastkové ciele, cieľové dátumy, ako aj zodpovedajúce kľúčové ukazovatele výkonnosti vrátane ukazovateľov založených na získanej hodnote. Plán vypracúva držiteľ licencie pre jadrové zariadenie a zohľadňuje sa vo viacročných pracovných programoch v rámci programu;
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 5 a (nový)
5a.   „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – pododsek 1
Na základe aktuálnych potrieb na obdobie 2021 – 2027 sa má v rámci programu najmä pomôcť Bulharsku v implementácii programu vyraďovania z prevádzky jadrovej elektrárne Kozloduj a Slovensku v implementácii programu vyraďovania z prevádzky jadrovej elektrárne Bohunice, s osobitným dôrazom na zvládanie príslušných aspektov rádiologickej bezpečnosti, a poskytnúť podpora programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom pri zabezpečení rozsiahleho šírenia získaných poznatkov o vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky v prospech všetkých členských štátov EÚ.
Na základe aktuálnych potrieb na obdobie 2021 – 2027 sa má v rámci programu najmä pomôcť Bulharsku v implementácii programu vyraďovania z prevádzky jadrovej elektrárne Kozloduj a Slovensku v implementácii programu vyraďovania z prevádzky jadrovej elektrárne Bohunice, s osobitným dôrazom na zvládanie príslušných aspektov rádiologickej bezpečnosti, a poskytnúť podpora programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom pri zabezpečení rozsiahleho šírenia a výmeny získaných poznatkov a najlepších postupov medzi všetkými členskými štátmi o vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky a nakladaní s rádioaktívnym odpadom.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – pododsek 2 – písmeno c
c)  rozvíjať kontakty a výmeny medzi zainteresovanými stranami Únie v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky s cieľom vytvoriť potenciálne synergie Únie.
c)  rozvíjať kontakty a výmeny medzi zainteresovanými stranami Únie, najmä z priemyslu, v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a jeho ukladania s cieľom zabezpečiť šírenie poznatkov a výmenu skúseností vo všetkých príslušných oblastiach, ako je výskum a inovácie, regulácia, odborná príprava, a vytvoriť potenciálne synergie Únie.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2 – úvodná časť
2.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:
2.  Rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1
Z programu sa môžu financovať oprávnené náklady akcie v maximálnej miere stanovenej v prílohe I a II. Maximálna miera spolufinancovania Únie platná pre program Kozloduj alebo pre program Bohunice nesmie byť vyššia ako 50 %. Zostávajúce spolufinancovanie poskytne Bulharsko a Slovensko.
Z programu sa môžu financovať oprávnené náklady akcie stanovené v prílohe I a II. Minimálna miera spolufinancovania Únie platná pre program Kozloduj alebo pre program Bohunice nesmie byť nižšia ako 50 %. Zostávajúce spolufinancovanie poskytne Bulharsko a Slovensko.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2
2.  Projekty a činnosti financované v období 2021 – 2027 podliehajú maximálnej miere spolufinancovania stanovenej na 50 %.
2.  Projekty a činnosti financované v období 2021 – 2027 podliehajú minimálnej miere spolufinancovania Únie stanovenej na 50 %.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Príloha II – bod 2
2.  Projekty a činnosti financované v období 2021 – 2027 podliehajú maximálnej miere spolufinancovania stanovenej na 50 %.
2.  Projekty a činnosti financované v období 2021 – 2027 podliehajú minimálnej miere spolufinancovania Únie stanovenej na 50 %.

Správa o vykonávaní obchodného piliera dohody o pridružení so Strednou Amerikou
PDF 166kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 o vykonávaní obchodného piliera dohody o pridružení so Strednou Amerikou (2018/2106(INI))
P8_TA(2019)0025A8-0459/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na časť IV Dohody, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej(2) a na je sprievodnú priebežnú správu(3),

–  so zreteľom na výročné správy Komisie z 18. marca 2015, 18. februára 2016 a 5. apríla 2017 o vykonávaní časti IV dohody, ktorou sa zakladá pridruženie medzi EÚ a Strednou Amerikou (COM(2015)0131, COM(2016)0073 a COM(2017)0160),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o situácii v Nikarague(4) a na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 2. októbra 2018 o situácii v Nikarague,

–  so zreteľom na uznesenia Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia o riadení globalizácie a o sociálnej zodpovednosti podnikov v EÚ a krajinách Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti (LAK) prijaté vo Viedni 20. septembra 2018,

–  so zreteľom na správu Komisie z 9. novembra 2017 s názvom Vykonávanie dohôd o voľnom obchode – 1. január 2016 – 31. december 2016 (SWD(2017)0364),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo14. februára 2018 o kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 30. mája 2018 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky(6) a z 25. októbra 2018 o využívaní globalizácie: obchodné aspekty(7),

–  so zreteľom na správu zo 14. júna 2018 o štvrtom zasadnutí Výboru pre pridruženie,

–  so zreteľom na správu z 13. júna 2018 o štvrtom zasadnutí Rady pre obchod a udržateľný rozvoj o dohode o pridružení medzi Strednou Amerikou a Európskou úniou pre fórum občianskej spoločnosti(8),

–  so zreteľom na zhrnutie diskusie zo spoločného zasadnutia európskych a stredoamerických poradných skupín občianskej spoločnosti zo 16. júna 2016(9),

–  so zreteľom na verejné vypočutia, ktoré Výbor pre medzinárodný obchod (INTA) zorganizoval 20. júna 2018, 15. marca 2016 a 27. marca 2012,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(10),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o obchode a posilnení ekonomického postavenia žien pri príležitosti ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) v decembri 2017 v Buenos Aires,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o schvaľovacom postupe pre vypracovanie iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0459/2018),

A.  keďže dohoda o pridružení (ďalej len „dohoda“) medzi EÚ a Strednou Amerikou bola prvou dohodou o pridružení medzi regiónmi, ktorú EÚ uzatvorila; keďže táto dohoda je založená na troch navzájom sa dopĺňajúcich častiach, a to politickom dialógu, spolupráci a obchode; keďže obchodný pilier dohody (časť IV) bol v čase rokovaní dosť široký a náročný, ale spätne možno povedať, že v ňom chýbajú aktualizované ustanovenia týkajúce sa, okrem iného, rodového hľadiska a obchodu, digitálneho a elektronického obchodu, obstarávania, investícií, boja proti korupcii alebo malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“);

B.  keďže obchodný pilier dohody sa predbežne vykonáva päť rokov: od 1. augusta 2013 s Hondurasom, Nikaraguou a Panamou, od 1. októbra 2013 s Kostarikou a Salvádorom a od 1. decembra 2013 s Guatemalou;

C.  keďže piliere politického dialógu a spolupráce sa doposiaľ nevykonávajú, keďže nie všetky členské štáty dohodu ratifikovali; keďže tým, že sa tieto dva piliere nevykonávajú, sa vytvára nerovnováha medzi otázkami súvisiacimi s obchodom a politickými otázkami, najmä základnými hodnotami EÚ, ako sú napríklad podpora demokracie a ľudských práv;

D.  keďže Stredná Amerika s takmer 43 miliónmi obyvateľov je relatívne malým trhom, ktorý predstavuje 0,25 % svetového HDP;

E.  keďže počas posledných 15 rokov boli krajiny Strednej Ameriky otvorenejšie voči obchodu ako iné krajiny s rovnakou výškou príjmov; keďže dovoz je však aj naďalej hlavným zdrojom obchodnej výmeny s ostatnými krajinami;

F.  keďže najdôležitejším trhom pre Strednú Ameriku je samotný región, pričom stredoamerický spoločný trh je druhým najväčším obchodným partnerom väčšiny krajín v regióne a predstavuje 26 % celkového vývozu;

G.  keďže vykonávanie obchodných dohôd EÚ je kľúčovou prioritou Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z hľadiska monitorovania, hodnotenia a nastavenia spoločnej obchodnej politiky EÚ; keďže správy o vykonávaní dohody so Strednou Amerikou sú včasným a užitočným príspevkom do diskusie o jej prípadnej aktualizácii;

H.  keďže v súčasnosti existuje dostatok skúseností, údajov a štatistických informácií na posúdenie vykonávania obchodného piliera dohody; keďže v uznesení Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 a v jeho súhlase s dohodou boli načrtnuté ciele obchodného piliera a zahrnuté návrhy o následných krokoch počas vykonávania dohody(11), ktoré sú relevantné pre prebiehajúcu analýzu;

I.  keďže Súdny dvor Európskej únie vo svojom stanovisku 2/15 zo 16. mája 2017(12) potvrdil, že spoločná obchodná politika je založená na hodnotách a že podpora trvalo udržateľného rozvoja je jedným z cieľov spoločnej obchodnej politiky;

J.  keďže situácia v oblasti ľudských práv vyvoláva vo viacerých krajinách Strednej Ameriky znepokojenie;

Hlavné závery a odporúčania

1.  zastáva názor, že dohoda sa snaží splniť jeden zo svojich hlavných pôvodných cieľov, keďže sa usiluje posilňovať proces regionálnej integrácie medzi stredoamerickými štátmi podporou vnútroregionálnych inštitúcií, spolupráce a dialógu, prispievaním k plneniu článku 21 Zmluvy o Európskej únii, k univerzálnej Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a v rámci zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja podľa článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) k doplnkovosti ich produktívnych sektorov, uľahčovaním cezhraničnej výmeny a podporou udržateľného hospodárskeho rastu v regióne; opakuje, že dohoda prispieva ku konsolidácii širšieho strategického rozmeru partnerstva medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti (LAK); považuje za kľúčové zabezpečiť, aby dohoda, ktorú ešte niektoré členské štáty(13) neratifikovali, nadobudla platnosť v plnom rozsahu, a aby obe zmluvné strany účinne a primerane vykonávali všetky ustanovenia jej obchodného piliera;

2.  pripomína význam posilnenia spolupráce medzi oboma regiónmi v záujme zachovania a upevnenia multilaterálneho obchodného systému ako základný piliera umožňujúceho splniť ciele trvalo udržateľného rozvoja a zabezpečiť hospodárske riadenie na základe pravidiel, a tým aj spravodlivejší, inkluzívnejší a udržateľnejší obchod; pripomína najmä svoju podporu WTO a podčiarkuje jej úlohu pri zabezpečovaní hospodárskej stability a podpore rastu a rozvoja a vyzýva strany, aby využili dialóg, ktorý dohoda podporuje, a navrhli a vypracovali spoločné stratégie nevyhnutnej modernizácie WTO;

3.  zdôrazňuje, že Stredná Amerika je jedným z regiónov, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy a prírodnými katastrofami, a preto naliehavo vyzýva na hĺbkové preskúmanie súvislosti medzi zmenou využívania pôdy v dôsledku liberalizácie investícií a prístupu k vlastníctvu a rozširovaním monokultúr, ďalej ochrany zdrojov vody a sladkej vody a prístupu k nim, ako aj potreby udržiavať a/alebo rozvíjať príslušné verejné služby a napokon spolupráce pri rozvoji neznečisťujúcej verejnej dopravy a energetických systémov;

4.  zdôrazňuje, že podstatou dohody je férový a predvídateľný vzťah založený na pravidlách, ktorý podporuje bezpečnejšie hospodárske prostredie medzi obchodnými partnermi založené na zásadách trvalo udržateľného rozvoja a dodržiavania ľudských práv a pracovných a environmentálnych noriem a zároveň podporuje právny štát a dobrú správu vecí verejných, a zdôrazňuje, že treba prijať účinné opatrenia na boj proti korupcii; domnieva sa, že takáto predvídateľnosť podporuje hospodársky rast, výmenu tovaru, poskytovanie služieb, účasť na verejnom obstarávaní, atraktívnosť investícií, kvalitné pracovné miesta a lepšie pracovné podmienky a životnú úroveň, aj keď obchodné toky sa nevyvíjajú vždy lineárne;

5.  vyzýva Komisiu, aby predkladala aktuálne komplexné výročné správy o vykonávaní dohody, ako sa to vyžaduje v príslušných vykonávacích nariadeniach; zastáva názor, že informácie uvedené v správe o vykonávaní dohôd o voľnom obchode nie sú dostatočné (SWD(2017)0364); konštatuje, že údaje o dovoze zo Strednej Ameriky veľmi kolíšu, keďže vývoz je zameraný na komodity, ktorých ceny vyplývajú zo svetového trhu alebo sú založené na častiach výrobkov v globálnych hodnotových reťazcoch; dôrazne strany nabáda, aby v záujme primeraného posúdenia vykonávania dohody prijali primerané opatrenia na zlepšenie zberu a poskytovania pravidelných, aktuálnych, porovnateľných a spoľahlivých štatistických údajov o príslušných odvetviach vrátane obchodu s tovarom a službami, investícií a zmeny klímy, ako aj o stupni konsolidácie činností MSP a aby vykonávali hodnotenia na základe údajov rozčlenených podľa rodu; nabáda ďalej obe strany, aby sledovali vykonávanie medzinárodne dohodnutých noriem v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ako aj daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; opakuje svoju výzvu Komisii, aby aktualizovala a vytvorila spoločnú metodiku pre ucelenejšie hodnotenie vykonávania svojich obchodných dohôd;

6.  víta to, že obchodné toky medzi zmluvnými stranami sa vo všeobecnosti ukázali byť odolné aj napriek nepriaznivému medzinárodnému hospodárskemu kontextu; berie na vedomie, že: vývoz z EÚ vzrástol o 22 %, zatiaľ čo dovoz z piatich stredoamerických krajín sa zvýšil o 18,3 %, že hlavnou destináciou vývozu EÚ do Strednej Ameriky je Kostarika, za ktorou nasledujú Panama a Guatemala a že hlavný vývozca tovaru do EÚ je Kostarika, za ktorou nasleduje Honduras a Guatemala; berie so znepokojením na vedomie výrazný pokles vývozu z Kostariky do EÚ o 40,4 % v roku 2015 v dôsledku premiestnenia významného výrobcu informačných technológií do juhovýchodnej Ázie, čo viedlo k celkovému poklesu dovozu zo Strednej Ameriky o 16,8 %;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani Stredná Amerika, ani EÚ plne nevyužívajú svoje colné kvóty, a preto žiada určiť potenciálne odvetvia, v ktorých by sa mala podporovať intenzívnejšia výmena; vyjadruje poľutovanie nad tým, že číselné údaje o miere využívania preferencií sú k dispozícii iba v Kostarike; vyjadruje znepokojenie nad tým, že len v prípade 16,6 % oprávneného vývozu EÚ do Kostariky bola uplatnená dohoda o voľnom obchode, pričom v prípade vývozu z Kostariky do EÚ dosiahla táto miera 92 %(14); pripomína, že je mimoriadne dôležité, aby sa obchod stal inkluzívnejším a aby sa dosiahla náležitá integrácia MSP, najmä malých poľnohospodárov, do hodnotových reťazcov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby prijala aktívne opatrenia s cieľom zvýšiť vedomosti a uľahčiť využívanie príležitostí, ktoré ponúka dohoda, medzi európskymi výrobcami, najmä MSP, v záujme väčšieho využívania preferencií a existujúcich colných kvót;

8.  konštatuje, že väčšina produktov vyvážaných zo Strednej Ameriky do EÚ aj naďalej vo veľkej miere patrí do primárneho sektora a ide o produkty s relatívne nízkou pridanou hodnotou, ako napríklad textil, káva, cukor, automobilové diely alebo krevety, zatiaľ čo EÚ vyváža do Strednej Ameriky najmä stroje a spotrebiče, produkty chemického priemyslu alebo príbuzných priemyselných odvetví a dopravné zariadenia; berie však na vedomie, že dohoda začína prispievať k modernizácii a diverzifikácii vývozu výrobkov s vyššou pridanou hodnotou zo Strednej Ameriky, ako sú ihly, protetické pomôcky a zdravotnícke pomôcky, a k zvýšeniu vývozu produktov s osvedčením spravodlivého obchodu a ekologických certifikovaných produktov;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani tretia výročná správa, ani správa o vykonávaní dohôd o voľnom obchode EÚ za rok 2016 neobsahujú údaje relevantné pre hodnotenie investičných tokov; vyzýva Komisiu, aby takéto údaje uviedla vo svojich budúcich správach;

10.  berie na vedomie, že celkový objem obchodu so službami medzi EÚ a Strednou Amerikou sa nepatrne znížil a zdá sa, že je sústredený v Paname a Kostarike, a vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobnejšiu analýzu jednotlivých krajín podľa jednotlivých odvetví;

11.  uznáva pokrok, pokiaľ ide o sanitárne a fytosanitárne normy, pravidlá pôvodu a technické prekážky obchodu, a vyzýva strany, aby zlepšili systém včasného varovania a transparentnosť a výmenu informácií o vnútorných právnych predpisoch a postupoch; konštatuje, že Stredná Amerika je znepokojená novým právnym rámcom EÚ, ktorý by mohol brániť vývozu palmového oleja; opätovne zdôrazňuje potrebu včasných informácií a ďalších výmen ex ante s cieľom umožniť stranám predvídať meniace sa modely a dodržiavať interné právne požiadavky;

12.  zdôrazňuje, že treba dosiahnuť ďalší pokrok, napríklad v súvislosti s problémom diskriminačných daní na dovoz alkoholických nápojov v Kostarike; vyjadruje znepokojenie aj v súvislosti s nevyriešenými otázkami týkajúcimi sa účinnej ochrany zemepisných označení, napríklad v Kostarike (Manchego), Guatemale (Parmigiano) alebo Hondurase (zoznam generík), a odporúča vyvinúť ďalšie úsilie v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v platnej dohode chýba osobitná kapitola o MSP, a nabáda Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), členské štáty a Strednú Ameriku, aby takúto kapitolu začlenili do budúcej revízie dohody; vyzýva strany dohody, aby MSP poskytli kompletnú právnu a administratívnu podporu a všetky nástroje potrebné na to, aby sa MSP mohli zapojiť do obchodu a investícií podľa tejto dohody a aby presadzovali väčšiu výmenu a zvyšovali zapojenie v záujme využitia prínosov dohody, a to aj aktívnymi opatreniami na podporu internacionalizácie MSP a zriadením kontaktných miest a špecializovanej internetovej stránky pre MSP; opakuje svoju výzvu na zvýšenie informovanosti zainteresovaných strán, najmä MSP v oboch regiónoch, o dohode a podpore, ktorá je k dispozícii; opakuje svoju výzvu na podporu spolupráce príslušnými technickými a finančnými zdrojmi v odvetviach strategických pre oba regióny;

14.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie rovnakých podmienok pre podniky je nevyhnutné spravodlivé a transparentné otváranie trhov verejného obstarávania v Strednej Amerike; vyjadruje znepokojenie nad tým, že trhy verejného obstarávania v Strednej Amerike by sa mohli ešte viac otvoriť na úrovni ústrednej a regionálnej štátnej správy;

15.  považuje vnútroregionálne nesadzobné opatrenia za významnú prekážku pre investície v Strednej Amerike; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby krajiny Strednej Ameriky zlepšili podmienky investovania a skvalitnili miestne podnikateľské prostredie pre európskych investorov s cieľom zlepšiť zamestnanosť a infraštruktúru a splniť dôležité rozvojové potreby regiónu;

16.  trvá na účinnom plnení osobitných záväzkov týkajúcich sa ustanovení o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohody a sú nevyhnutné na splnenie stanovených cieľov; berie na vedomie, že Komisia vykoná v roku 2019 za účasti nezávislých expertov hodnotenie dohody ex post vrátane jej kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, a domnieva sa, že by v takýchto hodnoteniach mala pokračovať aj v budúcnosti; pripomína, že v kapitole dohody o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji je stanovené zriadenie domácich poradných skupín alebo výborov pre záležitostí súvisiace s prácou, životným prostredím a trvalo udržateľným rozvojom; víta najmä to, že vo všetkých krajinách Strednej Ameriky už boli zriadené poradenské mechanizmy občianskej spoločnosti; konštatuje, že v niektorých krajinách Strednej Ameriky existujú vážne obavy, pokiaľ ide o nezávislosť týchto poradných skupín a ich schopnosť vyvíjať činnosť; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že zasadnutia Výboru a podvýborov pre pridruženie a fóra pre dialóg s občianskou spoločnosťou sa neuskutočnili v roku 2017, a trvá na tom, aby sa tieto zasadnutia konali aspoň raz ročne; vyzýva zmluvné strany dohody, aby urýchlene zaviedli mechanizmy a vydelili potrebné finančné prostriedky na posilnenie domácich poradných skupín a zabezpečili nezávislosť a reprezentatívnosť organizácií občianskej spoločnosti s vyváženým zastúpením zainteresovaných strán, aby sa mohli primerane zúčastňovať na ich zasadnutiach; vyzýva ďalej strany dohody, aby zaviedli účinné mechanizmy dialógu s poradnými skupinami, ako aj s členmi rôznych podvýborov a aby ich začlenili do postupov hodnotenia ex post plánovaných na rok 2019; víta odporúčania prijaté počas 3. spoločnej schôdze domácich poradných skupín EÚ a Strednej Ameriky zo 16. júna 2016 a vyzýva jej účastníkov, aby ich vykonali; pripomína, že kapitola o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji zahŕňa právne záväzné ustanovenia na účinné vykonávanie noriem pracovnej, sociálnej a environmentálnej ochrany; víta to, že dohoda vytvorila podmienky pre pravidelný dialóg o vykonávaní spoločných záväzkov; konštatuje, že Európsky parlament vyzval Komisiu, aby posilnila mechanizmy monitorovania, vykonávania a presadzovania kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji; víta preto 15-bodový plán Komisie na zvýšenie účinnosti kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji EÚ a pripomína, že by mala pokračovať v dialógu s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane Európskeho parlamentu o účinnom mechanizme presadzovania záväzkov v oblasti pracovnej ochrany a ochrany životného prostredia zahrnutých v obchodných dohodách;

17.  vyzýva strany dohody, aby dohodu revidovali a zaviedli vhodný a účinný mechanizmus urovnávania sporov a aby pri tom, okrem iných metód presadzovania, zvážili aj sankcie ako odstrašujúci prostriedok, ktorý sa má použiť ako posledná možnosť v prípade závažných porušení, a aby umožnili náležité zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti;

18.  naliehavo vyzýva EÚ a všetky krajiny Strednej Ameriky, aby ratifikovali a v plnej miere vykonávali mnohostranné environmentálne dohody o boji proti zmene klímy, najmä Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy a Parížsku dohodu; zdôrazňuje, že treba, aby EÚ a Stredná Amerika v tejto súvislosti zintenzívnili spoluprácu;

19.  berie na vedomie správy MOP o jednotlivých krajinách, ako aj problémy, ktoré stále pretrvávajú; vyzýva príslušné krajiny Strednej Ameriky, aby skoncovali s násilím voči odborárom a domorodému obyvateľstvu a prijali legislatívne opatrenia na účinné vykonávanie základných dohovorov MOP o slobode združovania, kolektívnom vyjednávaní a nediskriminácii a detskej práci; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť pracovné inšpekcie a rozšíriť sociálny dialóg;

20.  žiada Komisiu o záruku, že na tovar alebo časti tovaru vyrábané vo vývozných spracovateľských zónach sa nevzťahujú preferenčné colné sadzby dohody, keďže vývozné spracovateľské zóny sú oslobodené od povinnosti dodržiavať medzinárodné normy v oblasti pracovného práva a vnútroštátne právne predpisy v oblasti životného prostredia; žiada Komisiu o konkrétne informácie o colných alebo iných ustanoveniach, ktoré sa uplatňujú pri rozlišovaní výrobkov pochádzajúcich z vývozných spracovateľských zón, ktoré tým nie sú oslobodené od ciel;

21.  pripomína, že prahové hodnoty stanovené v rámci stabilizačného mechanizmu pre banány pripojeného k dohode a platného do roku 2020 by sa nemali prekročiť a že po uplynutí platnosti mechanizmu by strany dohody mali aj naďalej poskytovať štatistické údaje, a to aj o spravodlivom obchode a ekologických produktoch; konštatuje, že Nikaragua a Guatemala prekročili v septembri 2018 svoje prahové hodnoty (o 349 %, respektíve 102 %), a vyjadruje znepokojenie, že to môže mať dôsledky pre európskych producentov banánov; pripomína, že Komisia sa najneskôr do 1. januára 2019 zaviazala posúdiť situáciu producentov banánov v EÚ a v prípade závažného zhoršenia situácie na trhu alebo situácie producentov banánov v EÚ sa môže zvážiť predĺženie platnosti mechanizmu; pripomína, že so zreteľom na stabilizačný mechanizmus a ochrannú doložku stanovené v dohode by Komisia mala o takomto vývoji na trhu poskytovať podrobnejšie a pravidelnejšie informácie, a to Európskemu parlamentu, ako aj príslušným priemyselným odvetviam;

22.  zdôrazňuje, že nedávne udalosti v politickej i hospodárskej oblasti zahŕňajúce násilie, beztrestnosť, korupciu, krehkosť justičných systémov a absenciu právneho štátu v mnohých krajinách Strednej Ameriky môžu mať aj hospodárske dôsledky, ktoré môžu negatívne vplývať na celý región a mohli by viesť k jeho destabilizácii; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad aktuálnou situáciou v Nikarague a dôrazne ju odsudzuje; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby aj naďalej dôkladne monitorovali situáciu v Nikarague a v prípade potreby posúdili možné opatrenia, ktoré by sa dali prijať v súvislosti s dohodou o pridružení; pripomína, že doložka o demokracii je základným prvkom všetkých dohôd Únie s tretími krajinami;

23.  pripomína záväzok EÚ zakotvený v článku 8 ZFEÚ, ako aj záväzok EÚ a ďalších signatárov Vyhlásenia z Buenos Aires o rodových otázkach a obchode začleniť rodovú rovnosť do obchodnej politiky; vyzýva strany, aby posilnili rodové zameranie dohody a presadzovali a podporovali začlenenie osobitnej kapitoly o rodovej rovnosti v rámci jej budúcej revízie;

24.  naliehavo vyzýva Rakúsko, Belgicko a Grécko, aby dohodu ratifikovali, a opätovne zdôrazňuje význam plného uplatňovania ostatných častí dohody vrátane spolupráce v oblasti hospodárskeho rozvoja a rozvoja obchodu (článok 52 a ďalšie);

25.  víta to, že strany dohody konečne začínajú administratívne a inštitucionálne postupy na prijatie príslušného protokolu s cieľom zahrnúť do dohody Chorvátsko;

o
o   o

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, členským štátom, vládam krajín Strednej Ameriky a Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu

(1) Ú. v. EÚ L 346, 15.12.2012, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 181.
(3) Predbežná správa z 8. novembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0238.
(5) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 27.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0230.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0439.
(8) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/july/tradoc_157150.pdf
(9) https://www.eesc.europa.eu/sites/default/files/resources/docs/en_joint-document_advisory-groups_16-june-2016_final.pdf
(10) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132.
(11) Stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod z 19. septembra 2012 k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej.
(12) ECLI:EU:C:2017:376.
(13) Do 10. septembra 2018 ešte nebola dohoda ratifikovaná v Rakúsku, Belgicku, Spojenom kráľovstve a Grécku. http://www.consilium.europa.eu/en/documents-publications/treaties-agreements/agreement/?id=2012001
(14) Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade Tretia výročná správa o vykonávaní časti IV Dohody, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej (COM(2017)0160).


Zriadenie Programu InvestEU ***I
PDF 387kWORD 119k
Text
Zjednotený text
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 16. januára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU (COM(2018)0439 – C8-0257/2018 – 2018/0229(COD))(1)
P8_TA(2019)0026A8-0482/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)
P8_TA(2019)0026A8-0482/2018
k návrhu Komisie
P8_TA(2019)0026A8-0482/2018
---------------------------------------------------------
P8_TA(2019)0026A8-0482/2018

Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa zriaďuje Program InvestEU

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 a článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(-1)  Európsky fond pre strategické investície sa ukázal ako hodnotný nástroj na mobilizáciu súkromných investícií prostredníctvom využívania záruky EÚ a vlastných zdrojov skupiny EIB.

(1)  Objem investičných činností v oblasti infraštruktúry v Únii klesol z 2,2 % HDP EÚ v roku 2009 na 1,8 % v roku 2016 a v porovnaní s objemom investícií v období pred globálnou finančnou krízou bol tak o 20 % nižší. Hoci tak v Únii možno pozorovať zlepšenie pomeru investícií k HDP, stále nezodpovedá očakávaniam v období silného oživenia a nepostačuje na kompenzáciu dlhého obdobia nedostatočných investícií. Čo je však dôležitejšie, súčasný objem verejných a súkromných investícií a investičné prognózy neuspokojujú štrukturálne investičné potreby Únie na udržanie dlhodobého rastu, ktorá čelí technologickým zmenám a globálnej konkurencieschopnosti, okrem iného aj pokiaľ ide o inovácie, zručnosti, infraštruktúru a malé a stredné podniky (MSP), ani potrebu riešiť kľúčové spoločenské výzvy, akou je napríklad udržateľnosť alebo starnutie obyvateľstva. S cieľom riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie je preto neustále potrebné poskytovať podporu, aby sa znížil nedostatok investícií v cielených sektoroch v záujme dosahovania cieľov politík Únie.

(2)  V hodnoteniach sa zdôraznilo, že rôznorodosť finančných nástrojov použitých vo viacročnom finančnom rámci v období 2014 – 2020 viedla k určitej duplicite. Ťažkosti spôsobila aj sprostredkovateľom a konečným prijímateľom, ktorí museli čeliť rôznym pravidlám v oblasti oprávnenosti a podávania správ. Absencia zlučiteľných pravidiel takisto zabránila možnosti kombinovať viaceré fondy Únie, hoci takáto možnosť by bola bývala prospešná na podporu projektov, ktoré potrebovali rôzne druhy financovania. V záujme efektívnejšie fungujúcej podpory v prospech konečných prijímateľov, ktorá sa dosiahne integráciou a zjednodušením ponúk financovania v rámci jedinej schémy rozpočtovej záruky, čím sa posilní vplyv zásahu Únie a zároveň sa znížia náklady pre rozpočet Únie, by sa mal preto vytvoriť samostatný fond, Fond InvestEU.

(3)  Únia v uplynulých rokoch prijala ambiciózne stratégie na dobudovanie jednotného trhu a stimuláciu udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest, ako napríklad stratégiu Európa 2020, plán na vytvorenie únie kapitálových trhov, stratégiu digitálneho jednotného trhu, európsku stratégiu pre kultúru, balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, Akčný plán Únie pre obehové hospodárstvo, stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu, stratégiu v oblasti obrany, ▌Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru a Európsky pilier sociálnych práv. Fond InvestEU by mal využívať a podporovať synergie medzi týmito navzájom sa posilňujúcimi stratégiami prostredníctvom poskytovania podpory na investície a prístupu k financovaniu.

(4)  Na úrovni Únie slúži ako rámec na identifikáciu národných priorít v oblasti reforiem a na monitorovanie ich realizácie európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík. Členské štáty v záujme podpory týchto priorít v oblasti reforiem vypracúvajú v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi vlastné národné viacročné investičné stratégie. Stratégie by sa mali predkladať spolu s každoročnými národnými programami reforiem, aby poskytli prehľad prioritných investičných projektov, ktoré majú získať financovanie z prostriedkov daného štátu alebo Únie alebo oboje, a zabezpečili ich koordináciu. Mali by slúžiť aj na to, aby sa financovanie z prostriedkov Únie používalo konzistentne a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má poskytnúť najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov, európskeho nástroja stabilizácie investícií a prípadne z Fondu InvestEU.

(5)  Fond InvestEU by mal prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a sociálno-ekonomickej konvergencie Únie, okrem iného aj v oblasti inovácie ▌, digitalizácie, efektívneho využívania zdrojov v súlade so zásadami obehového hospodárstva, udržateľnosti a inkluzívnosti hospodárskeho rastu Únie a sociálnej odolnosti a integrácie kapitálových trhov Únie vrátane riešení v oblasti ich fragmentácie a diverzifikácie zdrojov financovania podnikov v Únii. Tým by sa hospodárstvo Únie a finančný systém stali odolnejšími a zvýšila by sa jeho schopnosť reagovať na cyklické poklesy . Na tieto účely by sa z Fondu InvestEU mali podporovať projekty, ktoré sú technicky ▌, ekonomicky a sociálne životaschopné, a to tak, že fond bude slúžiť ako rámec pre využívanie dlhových nástrojov, nástrojov na zdieľanie rizika a kapitálových nástrojov, ktoré sa podľa relevantnosti budú opierať o záruku z rozpočtu Únie a o finančné príspevky implementujúcich partnerov. Mal by byť založený na dopyte a podpora poskytovaná z neho by sa mala zároveň zameriavať na strategické, dlhodobé prínosy v kľúčových oblastiach politiky Únie, ktoré by inak neboli financované alebo by boli financované nedostatočne, a tým prispievať k plneniu cieľov politík Únie.

(5a)  Komisia a implementujúci partneri by mali zabezpečiť, aby Program InvestEU využíval komplementárnosť a synergie s grantovým financovaním a inými akciami v rámci politických oblastí, ktoré sa z neho podporujú, v súlade s cieľmi iných programov Únie ako Európsky horizont, Nástroj na prepájanie Európy, program Digitálna Európa, Program pre jednotný trh, Európsky vesmírny program, Európsky sociálny fond+, program Kreatívna Európa a Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE).

(5b)  Kultúrne a kreatívne sektory sú odolné a rýchlo sa rozvíjajúce sektory Únie, ktoré vytvárajú hospodársku a kultúrnu hodnotu z duševného vlastníctva a individuálnej tvorivosti. Nehmotná povaha ich aktív však obmedzuje ich prístup k súkromnému financovaniu, ktoré je nevyhnutné na investovanie, rozširovanie činnosti a súťaženie na medzinárodnej úrovni. Špecializovaný záručný nástroj vytvorený v rámci programu Kreatívna Európa úspešne posilnil finančnú kapacitu a konkurencieschopnosť spoločností kultúrneho a kreatívneho priemyslu . Program InvestEU by mal preto naďalej uľahčovať prístup k financovaniu pre MSP a organizácie z kultúrneho a kreatívneho sektora.

(6)  Z Fondu InvestEU by sa mali podporovať investície do hmotných a nehmotných aktív vrátane kultúrneho dedičstva s cieľom posilniť udržateľný a inkluzívny rast, investície a zamestnanosť, čo prispeje k lepším životným podmienkam, spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov a väčšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii. Projekty financované z Fondu InvestEU by mali spĺňať sociálne a environmentálne normy Únie, ako je dodržiavanie pracovných práv, využívanie energie šetrnej k životnému prostrediu a nakladanie s odpadom. Intervencia prostredníctvom Fondu InvestEU by mala dopĺňať podporu Únie, ktorá sa poskytuje prostredníctvom grantov.

(7)  Únia v roku 2015 schválila ciele stanovené v Agende 2030 Organizácie Spojených národov a jej ciele udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu, ako aj sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. V záujme plnenia dohodnutých cieľov vrátane cieľov stanovených v rámci environmentálnej politiky Únie je potrebné zásadne zintenzívniť činnosť zameranú na udržateľný rozvoj. Pri koncipovaní Fondu InvestEU by preto mali slúžiť ako základ zásady trvalo udržateľného rozvoja a bezpečnosti a nemali by sa podporovať investície súvisiace s fosílnymi palivami okrem prípadov, ktoré je možné náležite odôvodniť tým, že investície prispievajú k plneniu cieľov energetickej únie.

(8)  Program InvestEU by mal prispievať k budovaniu systému udržateľných financií v Únii, ktorý bude podporovať presmerovanie súkromného kapitálu na sociálne a udržateľné investície v súlade s cieľmi stanovenými v akčnom pláne Komisie o financovaní udržateľného rastu(5).

(8a)   V duchu podpory dlhodobého financovania a udržateľn