Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 17. januára 2019 - ŠtrasburgPrechodná verzia
Azerbajdžan, najmä prípad Mehmana Husejnova
 Sudán
 Program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky *
 Výročná správa o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky za rok 2017
 Cezhraničné žiadosti o navrátenie umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty rozkradnutých v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách
 Ochrana rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch ***I
 Stanovenie programu spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ ***I
 Zriadenie programu Práva a hodnoty ***I
 Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce*
 Boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách
 Výročná správa o finančných aktivitách Európskej investičnej banky
 Diferencovaná integrácia
 Strategické vyšetrovanie ombudsmanky OI/2/2017 týkajúce sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ

Azerbajdžan, najmä prípad Mehmana Husejnova
PDF 332kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o Azerbajdžane, najmä o prípade Mehmana Husejnova (2019/2511(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0033RC-B8-0056/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Azerbajdžane, najmä uznesenie z 15. júna 2017 o prípade azerbajdžanského novinára Afgana Muchtarliho(1), z 10. septembra 2015 o Azerbajdžane(2) a z 18. septembra 2014 o prenasledovaní ochrancov ľudských práv v Azerbajdžane(3),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie zo 4. júla 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) k rokovaniam o komplexnej dohode medzi EÚ a Azerbajdžanom(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, najmä na svoje odporúčanie z 15. novembra 2017 Rade, Komisii a ESVČ o Východnom partnerstve pred samitom v novembri 2017(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách(6),

–  so zreteľom na 15. schôdzu Parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan (PVS), ktorá sa konala 7. až 8. mája 2018 v Baku,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom z roku 1996 a na skutočnosť, že Rada prijala 14. novembra 2016 mandát pre Komisiu a PK/VP na rokovanie o komplexnej dohode s Azerbajdžanom a na začatie rokovaní o uvedenej dohode 7. februára 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie VP/PK zo 7. marca 2017 o odsúdení Mehmana Husejnova v Azerbajdžane,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline,

–  so zreteľom na najnovšiu správu pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie o jej služobnej ceste do Azerbajdžanu určenú Rade OSN pre ľudské práva(7),

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 svojho rokovacieho poriadku,

A.  keďže Mehman Husejnov, bloger bojujúci proti korupcii a riaditeľ Inštitútu pre slobodu a bezpečnosť novinárov (IRFS), si odpykáva dvojročný trest odňatia slobody na základe rozsudku z 3. marca 2017, ktorým bol odsúdený za to, že sa verejne sťažoval na svoje skúsenosti so zlým zaobchádzaním a mučením políciou, ako aj za kritiku vládnych činiteľov, keďže poukázal na ich nevysvetlené bohatstvo;

B.  keďže Husejnov, ktorý má byť prepustený v marci 2019, čelí ďalšiemu možnému trestu odňatia slobody na 5 až 7 rokov z dôvodu „použitia násilia, ktoré neohrozuje život alebo zdravie zamestnancov ústavov na výkon trestu alebo ústavov na výkon vyšetrovacej samoväzby“ podľa článku 317.2;

C.  keďže Mehman Husejnov je obvinený z toho, že 26. decembra 2018 zaútočil na príslušníka väzenskej stráže, aby sa vyhol rutinnej kontrole; keďže po údajnom útoku bol umiestnený do samoväzby a nebolo mu umožnené stretnutie s advokátom; keďže 28. decembra Mehman Husejnov začal hladovku na protest proti týmto pokusom o predĺženie trestu a prípadným novým obvineniam; keďže 30. decembra sa zdravotný stav blogera zhoršil a bloger omdlel; keďže na naliehanie svojich príbuzných protestnú hladovku zastavil a začal piť tekutiny; keďže 11. januára 2019 ho mohla navštíviť delegácia EÚ v Azerbajdžane a potvrdilo sa, že mu bola poskytnutá lekárska pomoc;

D.  keďže tento prípad, keď iné orgány vzniesli nové obvinenia proti politickým väzňom, ktorých súčasné tresty odňatia slobody sa majú čoskoro skončiť, nie je ojedinelý; keďže podľa fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva ide o piaty takýto prípad za posledné mesiace;

E.  keďže 4. januára 2019 okresný súd Nizami mesta Baku vyniesol administratívny rozsudok o potrestaní tých, ktorí sa zúčastnili na proteste proti novému trestnému stíhaniu Mehmana Husejnova, pričom išlo o tieto osoby: Mete Turksoy, Afghan Sadigov, Nurlan Gahramanli, Elimkhan Aghayev, Sakhavat Nabiyev, Ismayil Islamoghlu, Goshgar Ahmadov, Yashar Khaspoladov, Farid Abdinov, Elchin Rahimzade, Orkhan Mammadov, Bakhtiyar Mammadli, Fatima Movlamli, Matanat Mahmurzayeva a Parvin Abishova; keďže všetky obvinené osoby boli uznané vinnými podľa článku 513.2 (porušenie pravidiel organizovania zhromaždení, štrajkov a demonštrácií) zákona o správnych priestupkoch;

F.  keďže v prípade mediálneho prostredia a slobody prejavu v Azerbajdžane nenastal žiaden významný pokrok; keďže v Indexe slobody tlače vo svete za rok 2018, ktorý uverejňuje organizácia Reportéri bez hraníc, je Azerbajdžan spomedzi 180 krajín na 163. mieste; keďže v súčasnosti si v Azerbajdžane odpykáva trest väzenia 10 novinárov;

G.  keďže niekoľko nezávislých mediálnych internetových stránok a portálov v krajine je naďalej blokovaných a nedostupných, medzi nimi napríklad Azadliq Radio (Azerbajdžanské vysielanie Rádia Slobodná Európa/Radio Liberty) a jeho medzinárodné vysielanie, Rádio Slobodná Európa/Radio Liberty, denník Azadliq (ktorý nemá žiadne väzby na Azadliq Radio), Meydan TV a Azerbajdžan Saadi (Azerbajdžanská hodina); keďže na konci roka 2017 a na začiatku roka 2018 bol celý rad azerbajdžanských občanov vypočutý za to, že zverejnili kritický komentár na Facebooku, alebo jednoducho uviedli, že sa im páči štatút určitého sociálneho média, alebo kliknutím oznámili svoju „účasť“ na politických zhromaždeniach;

H.  keďže v decembri 2018 hospodársky a správny súd Baku nariadil investigatívnej novinárke Chadídži Ismailovej, aby zaplatila pokutu vo výške viac ako 23 000 EUR za údajné daňové úniky týkajúce sa Rádia Slobodná Európa, kde pracovala ako redaktorka a nikdy nevykonávala funkciu zákonného zástupcu; keďže jej právnik Jalchin Imanov patrí medzi osoby, ktoré boli vylúčené z azerbajdžanskej advokátskej komory; keďže 10. januára 2019 vyniesol Európsky súd pre ľudské práva rozsudok vo veci sťažnosti, ktorú podala Ismailová proti vláde Azerbajdžanu v súvislosti so šírením videí, ktoré sa týkajú jej osobného života, pričom zistil, že boli porušené jej práva podľa článku 8 (rešpektovanie súkromného a rodinného života) a článku 10 (sloboda prejavu) Európskeho dohovoru o ľudských právach;

I.  keďže zmeny zavedené v Zákone o občianskom a správnom konaní a v zákone o advokácii v roku 2017 zakazujú právnikom vykonávajúcim právnickú činnosť, ktorí nie sú členmi advokátskej komory, aby vystupovali na súde a zastupovali svojich klientov; keďže toto nové pravidlo je namierené proti mnohým právnikom zastupujúcim členov opozície a aktivistov v oblasti ľudských práv, ktorí boli vylúčení z advokátskej komory alebo ktorí čelia disciplinárnym opatreniam;

J.  keďže Azerbajdžan je členom Rady Európy, a preto sa zaviazal dodržiavať demokratické zásady, ľudské práva a zásady právneho štátu; keďže dvaja spoluspravodajcovia pre Azerbajdžan v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE) a komisár Rady Európy pre ľudské práva vyjadrili hlboké znepokojenie v súvislosti s novými obvineniami Mehmana Husejnova; keďže rovnaké obavy vyjadril aj predstaviteľ OBSE pre slobodu médií;

K.  keďže 11. júla 2018 EÚ a Azerbajdžan dokončili svoje priority partnerstva, pričom stanovili spoločné politické priority, ktorými sa má riadiť a posilniť partnerstvo medzi EÚ a Azerbajdžanom v nadchádzajúcich rokoch;

1.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Mehmana Husejnova a naliehavo vyzýva azerbajdžanské orgány, aby všetky nové obvinenia proti nemu vzali späť; vyjadruje znepokojenie nad jeho zdravotným stavom, v súvislosti s ktorým mu orgány musia poskytnúť všetku potrebnú odbornú lekársku pomoc a umožniť mu pravidelný kontakt s rodinou a zabezpečiť vybraného právneho zástupcu;

2.  vyzýva na ukončenie násilných zásahov v Azerbajdžane a vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov vrátane novinárov, obhajcov ľudských práv a iných aktivistov občianskej spoločnosti, okrem iného napríklad Afgana Muchtarliho, Ilkina Rustamzaneha, Rašáda Ramazanova, Seymura Haziho, Gijasa Ibrahimova, Mehmana Husejnova, Bayrama Mammadova, Araza Gulijeva, Tofiga Hasanliho, Ilgiza Qahramanova a Afgana Sadygova, a žiada, aby boli zbavení všetkých obvinení a aby boli v plnej miere obnovené ich politické a občianske práva;

3.  víta prepustenie niekoľkých významných obhajcov ľudských práv, novinárov, členov opozície a aktivistov v Azerbajdžane v niekoľkých posledných rokoch; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zabezpečili voľný pohyb tých, ktorí čelia obmedzeniam, vrátane Ilgara Mammadova, Intigama Alyieva, Chadídži Ismailovej a ďalších novinárov, a umožnili im slobodne pracovať; vyjadruje znepokojenie nad novými trestnými obvineniami, ktoré boli vznesené proti Ismailovej, a žiada, aby boli zrušené;

4.  pripomína Azerbajdžanu jeho povinnosti vyplývajúce z Európskeho dohovoru o ľudských právach a vyzýva azerbajdžanské orgány, aby v plnej miere rešpektovali a presadzovali rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva;

5.  naliehavo vyzýva vládu Azerbajdžanu, aby v plnej miere spolupracovala s Benátskou komisiou Rady Európy a komisárom pre ľudské práva a vykonávala ich odporúčania, ako aj osobitné postupy OSN týkajúce sa obhajcov ľudských práv, a zabezpečila, aby mohli nezávislé skupiny a aktivisti občianskej spoločnosti pôsobiť slobodne a bez obmedzenia, a to aj zmenou zákonov, ktoré vážne obmedzujú financovanie občianskej spoločnosti;

6.  vyzýva Azerbajdžan, aby v plnej miere zaručil slobodu tlače a médií, a to tak v oblasti právnych predpisov, ako aj v praxi, online aj offline, aby sa zaručila sloboda prejavu v súlade s medzinárodnými normami;

7.  naliehavo vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zabezpečili faktickú nezávislosť advokátskej komory od výkonnej moci; trvá na tom, aby sa samostatne pôsobiacim právnikom umožnilo pokračovať vo vykonávaní advokátskej činnosti a zastupovaní klientov na základe notársky osvedčenej plnej moci, a požaduje ukončenie svojvoľného vyškrtávania právnikov, ktorí zastupujú členov opozície a aktivistov v oblasti ľudských práv, zo zoznamu advokátov;

8.  vyjadruje znepokojenie nad obvineniami, ktoré sa týkajú niekoľkých členov PZ RE, a údajnými pokusmi ovplyvniť európske rozhodovacie orgány nezákonnými prostriedkami s cieľom zabrániť kritike závažného porušovania ľudských práv v Azerbajdžane;

9.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou LGBTI osôb v Azerbajdžane a vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby prestala obmedzovať a zastrašovať obhajcov ľudských práv, ktorí presadzujú a ochraňujú práva LGBTI osôb;

10.  zdôrazňuje význam novej dohody medzi EÚ a Azerbajdžanom; zdôrazňuje, že demokratické reformy, zásady právneho štátu, dobrá správa vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd musia byť ústredným prvkom novej dohody; zdôrazňuje, že pred prijatím rozhodnutia o udelení svojho súhlasu bude počas rokovaní o novej dohode pozorne monitorovať situáciu;

11.  vyzýva Radu, Komisiu a PK/VP, aby zabezpečili, že prepustenie Mehmana Husejnova a všetkých ostatných politických väzňov v Azerbajdžane bude aj naďalej prioritou v dvojstranných vzťahoch medzi EÚ a Azerbajdžanom;

12.  naliehavo vyzýva EÚ a delegácie členských štátov v Azerbajdžane, aby znásobili svoje úsilie o podporu a pomoc politickým väzňom, reportérom a blogerom, aktivistom pôsobiacim v oblasti boja proti korupcii, obhajcom ľudských práv a členom občianskej spoločnosti;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Komisii, prezidentovi, vláde a parlamentu Azerbajdžanskej republiky, Rade Európy a OBSE.

(1) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 105.
(2) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 207.
(3) Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 2.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0294.
(5) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130.
(6) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 82.
(7) Správa A/HRC/36/37/Add.1 z 2.8.2017.


Sudán
PDF 250kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o Sudáne (2019/2512(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0034RC-B8-0053/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne vrátane uznesení z 31. mája 2018(1), 15. marca 2018(2), zo 16. novembra 2017(3) a 6. októbra 2016(4),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je od roku 1986 aj Sudánska republika,

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia obhajcovi ľudských práv Sálihovi Mahmúdovi Usmánovi v roku 2007,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na závery Rady o Sudáne z 19. novembra 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie trojky (USA, Nórsko a Spojené kráľovstvo) a Kanady z 8. januára 2019 o reakcii na pokračujúce protesty v Sudáne,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 24. decembra 2018 a 11. januára 2019 o prebiehajúcich protestoch v Sudáne,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na ústavu Sudánu z roku 2005,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou, ktorú sudánska vláda podpísala v roku 2005,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na interaktívny dialóg o situácii v oblasti ľudských práv v Sudáne, ktorý usporiadala Rada pre ľudské práva 11. decembra 2018,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 svojho rokovacieho poriadku,

A.  keďže sudánska vláda v polovici decembra oznámila ukončenie dotácií na základný tovar v reakcii na prudký rast inflácie; keďže inflácia v krajine v súčasnosti predstavuje približne 122 %, čo je druhá najvyššia miera inflácie vo svete(5);

B.  keďže od 19. decembra 2018 prebiehajú v celom Sudáne pouličné demonštrácie na protest proti zvýšeniu cien, škrtom dotácií na základný tovar a nedostatku palív; keďže tieto protesty sa z miest a dedín rozšírili do hlavného mesta Chartúm;

C.  keďže demonštrácie narástli a do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí, ktoré odzrkadľujú široké vrstvy sudánskej spoločnosti protestujúce proti autoritárskemu režimu a ktoré vyzývali prezidenta Umara al-Bašíra, ktorý je pri moci už 29 rokov, aby odstúpil;

D.  keďže z vlády odišlo 22 politických strán, ktoré tak vyjadrili solidaritu s demonštrantmi; keďže protesty podporujú niektorí bývalí stúpenci prezidenta a členovia jeho vládnucej strany, považovaní za vážnu výzvu pre prezidenta al-Bašíra, ktorý sa snaží zmeniť článok 57 ústavy tak, aby získal doživotný mandát;

E.  keďže 22 opozičných politických strán a skupín 1. januára 2019 požiadalo prezidenta al-Bašíra, aby presunul moc na takzvanú zvrchovanú radu a dočasnú vládu, ktorá by stanovila „vhodný“ dátum demokratických volieb; keďže nové prezidentské voľby v Sudáne sú naplánované na rok 2020; keďže podľa sudánskej ústavy nesmie prezident al-Bašír po uplynutí súčasného funkčného obdobia opätovne kandidovať; keďže niektorí zákonodarcovia v Sudáne oznámili ochotu zmeniť ústavu a predĺžiť funkčné obdobie prezidenta, čo by prezidentovi al-Bašírovi umožnilo uchádzať sa o znovuzvolenie v roku 2020;

F.  keďže sudánske orgány nasadili národné bezpečnostné sily, políciu a polovojenské jednotky, ktoré na rozptýlenie neozbrojených demonštrantov použili neprimeranú silu v podobe obuškov, ostrej munície, gumových projektilov a slzného plynu;

G.  keďže prezident al-Bašír je jediná úradujúca hlava štátu stíhaná za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a genocídu spáchané počas etnických čistiek v Dárfúre, pričom Medzinárodný trestný súd (ďalej len „MTS“) naňho 4. marca 2009 a 12. júla 2010 vydal dva zatykače; keďže napriek tomu, že Sudán nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1593 (2005) požaduje, aby spolupracoval s MTS; keďže prezident al-Bašír napriek uvedenému zatykaču naďalej beztrestne páchal ďalšie zločiny a pokračoval v bombových útokoch voči civilistom od Dárfúru až po sudánske štáty Modrý Níl a Južný Kordofán;

H.  keďže podľa medzinárodných organizácií pre ľudské práva dosiahol počet úmrtí do 1. januára 2019 číslo 45; keďže sudánska vláda uvádza len 24 úmrtí; keďže počas protivládnej demonštrácie v Sudáne 9. januára 2019 boli zabití ďalší traja demonštranti; keďže v ten istý deň sa v Chartúme konalo vôbec prvé zhromaždenie na podporu prezidenta al-Bašíra;

I.  keďže podľa sudánskej vlády zatkla polícia počas troch týždňov protestov 816 osôb, ale podľa občianskej spoločnosti je ich skutočný počet oveľa vyšší; keďže zatknutých bolo aj niekoľko členov fakulty Chartúmskej univerzity po tom, ako sa pripojili k protestujúcim; keďže viacerí opoziční lídri, novinári, obhajcovia ľudských práv, univerzitní profesori a študenti vrátane tých, ktorí utrpeli vážne zranenia, sú naďalej zadržiavaní bez možnosti návštevy rodiny, právnikov alebo lekárov;

J.  keďže 8. januára 2019 bol vo svojej advokátskej kancelárii zatknutý sudánsky právnik pôsobiaci v oblasti ľudských práv a laureát Sacharovovej ceny za rok 2007 Sálih Mahmúd Usmán; keďže príslušné orgány potvrdili, že je vo väzbe, ale nezverejnili, na akom mieste; keďže rodina S. M. Usmána má v súvislosti s jeho zadržiavaním vážne obavy pre jeho vysoký krvný tlak a cukrovku, ktoré si vyžadujú lekársky dohľad;

K.  keďže vlna zatýkania sa týka mnohých obhajcov ľudských práv a viacerých členov opozície;

L.  keďže bývalý viceprezident Alí Utmán Táhá 8. januára 2019 upozornil odporcov vlády, že krajinu budú brániť „brigády“ milície;

M.  keďže slobodné, nezávislé a nestranné médiá sú jedným zo základných kameňov demokratickej spoločnosti; keďže vláda zablokovala prístup k stránkam sociálnych médií a viaceré noviny upustili od tlače po tom, ako sudánska národná spravodajská a bezpečnostná služba (ďalej len „NISS“) vydala obmedzenia týkajúce sa zverejňovania informácií týkajúcich sa protestov; keďže rozsiahle používanie virtuálnych privátnych sietí umožnilo ľuďom zdieľať fotografie a videá zranených alebo zabitých protestujúcich; keďže Sudán je v svetovom rebríčku slobody tlače organizácie Reporters Without Borders (Reportéri bez hraníc) za rok 2018 na 174. mieste zo 180 krajín; keďže 13. januára 2019 vyzvalo Združenie sudánskych odborníkov (Association of Sudanese Professionals), ktoré združuje okrem iného lekárov, profesorov a inžinierov, pri príležitosti „týždňa vzbury“ na protesty v hlavnom meste Chartúm i ďalších mestách, napríklad Madani (východ), Kosti (juh) a Dongola (sever); keďže po prvýkrát padla výzva aj na protesty v mestách Nyala a Al-Fášir v konfliktnej oblasti Dárfúr;

N.  keďže podľa obhajcov ľudských práv boli ľudia pochádzajúci z oblasti Dárfúr osobitne prenasledovaní a zatýkaní po celej krajine, dokonca aj keď sa nezúčastnili na demonštráciách;

O.  keďže Sudán zatiaľ neratifikoval ďalšie kľúčové zmluvy o univerzálnych ľudských právach vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a Dohovoru o odstránení diskriminácie žien;

P.  keďže trojka, pozostávajúca z USA, Nórska a Spojeného kráľovstva a podporovaná Kanadou, verejne odsúdila brutálne potlačenie demonštrácií v Sudáne;

Q.  keďže EÚ udržiava so sudánskou vládou kontakty na vysokej úrovni vrátane návštev komisárov v Sudáne;

R.  keďže Sudán je podľa zoznamu World Watch List za rok 2018, ktorý vypracovala organizácia Open Doors International, štvrtou najhoršou krajinu, v ktorej možno byť kresťanom; keďže situácia ostatných náboženských menšín alebo neveriacich je rovnako tak zložitá;

1.  dôrazne odsudzuje nadmerné použitie sily zo strany NISS počas prebiehajúcich ľudových protestov a pokračujúce represie zo strany orgánov v Sudáne, ktoré sa naďalej zameriavajú na aktivistov a obhajcov ľudských práv, ako aj právnikov, učiteľov, študentov a lekárov;

2.  vyzýva sudánsku vládu, aby zastavila smrtiace používanie sily, svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie pokojných demonštrantov a aby zabránila ďalšiemu krviprelievaniu a používaniu mučenia; zdôrazňuje, že všetky orgány presadzovania práva a bezpečnostné orgány by mali konať pod jej priamym dohľadom a v súlade s ústavnými a medzinárodnými záväzkami Sudánu;

3.  vyjadruje sústrasť obetiam násilia, na počiatku ktorých boli prvé ľudové protesty, ako aj ich rodinám;

4.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie laureáta Sacharovovej ceny Sáliha Mahmúda Usmána a naliehavo žiada sudánske orgány, aby mu zaručili urgentnú lekársku starostlivosť a neobmedzený prístup k jeho právnikovi a rodine;

5.  žiada sudánsku vládu, aby rešpektovala právo ľudí na vyjadrenie znepokojenia a všetkým obhajcom ľudských práv v Sudáne umožnila vykonávať legitímnu činnosť v oblasti ochrany ľudských práv bez akéhokoľvek obmedzenia alebo odvetných opatrení;

6.  obzvlášť vyjadruje znepokojenie v súvislosti s osudom 32 univerzitných študentov pôvodom z Dárfúru, ktorých 23. decembra 2018 zatkli sudánske orgány, ktorí boli predvedení pred médiá, údajne obvinení z absolvovania výcviku v Izraeli a obvinení z prebiehajúcich protestov;

7.  žiada, aby sudánska vláda okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých obhajcov ľudských práv, novinárov, vedúcich politických predstaviteľov opozície a ďalších protestujúcich, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní bez obvinenia alebo súdneho konania, a aby umožnili osobám, ktoré čelia súdnemu konaniu, plný prístup k právnemu zastúpeniu; vyzýva sudánsku vládu, aby oznámila, kde sa nachádzajú;

8.  žiada sudánsku vládu, aby urýchlene vyšetrila všetky obvinenia z mučenia, zlého zaobchádzania, svojvoľného zadržiavania a nadmerného používania sily voči osobám, ktoré zadržiava polícia a NISS, vrátane odopretia potrebnej lekárskej starostlivosti a aby voči zodpovedným osobám vyvodila zodpovednosť v rámci spravodlivých súdnych konaní s cieľom zverejniť výsledky a postaviť zodpovedné osoby pred súd v súlade s medzinárodnými normami;

9.  domnieva sa, že slobodné, nezávislé a nestranné médiá predstavujú jeden zo základných kameňov demokratickej spoločnosti, v ktorej otvorená diskusia zohráva kľúčovú úlohu; vyzýva EÚ, aby prostredníctvom svojich vonkajších politík a nástrojov zintenzívnila úsilie o presadzovanie slobody prejavu, a to aj v Sudáne;

10.  požaduje okamžité ukončenie obmedzení prístupu na internet a slobody prejavu prostredníctvom cenzúry novín a naliehavo vyzýva Sudán, aby uskutočnil reformy s cieľom zaručiť slobodu prejavu v súlade s jeho ústavnými povinnosťami a medzinárodnými záväzkami vrátane Dohody z Cotonou, ktorá bola prvýkrát zmenená 25. júna 2005 v Luxemburgu;

11.  vyjadruje hlboký nesúhlas so štátom podporovaným prenasledovaním kresťanov, ďalších náboženských skupín a neveriacich, ako aj so zatváraním a s búraním kostolov; opakuje, že sloboda náboženského vyznania, svedomia alebo viery je univerzálnym ľudským právom, ktoré treba chrániť všade a v prípade každého;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať volebný kalendár, ale so znepokojením konštatuje, že sa začal proces zmeny sudánskej ústavy, ktorý by prezidentovi al-Bašírovi umožnil opäť sa uchádzať o prezidentský úrad;

13.  opakuje svoju žiadosť, aby prezident al-Bašír dodržiaval medzinárodné právo v súlade s dohovormi a so zmluvami, ktorých je jeho vláda zmluvnou stranou; ďalej podporuje úlohu MTS pri stíhaní prezidenta pre obvinenia z vojnových zločinov, zo zločinov proti ľudskosti a z genocídy;

14.  pripomína vyhlásenie komisára Stylianidesa z 31. mája 2018 v Európskom parlamente, v ktorom uviedol, že EÚ bude naďalej využívať rôzne prostriedky, ktoré má k dispozícii, na presadzovanie a ochranu ľudských práv žien a dievčat v Sudáne, a to aj zlepšovaním ich prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a k službám zdravotnej starostlivosti a zvyšovaním informovanosti komunít o ich právach, najmä s cieľom obmedziť škodlivé praktiky, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

15.  naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) a členské štáty, aby zabezpečili, aby „riadenie migrácie“ a opatrenia na boj proti terorizmu neoslabovali podporu ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad tým, že režim využíva spoluprácu medzi EÚ s jej jednotlivými členskými štátmi a Sudánom v oblasti migrácie ako ospravedlnenie a na posilnenie kontroly nad obyvateľstvom a ich útlaku, napríklad posilňovaním kapacít v oblasti sledovania, a to aj na hraniciach, a dodávkami zariadení, ako je biometrické zariadenie; preto žiada, aby EÚ a jej členské štáty zabezpečili úplnú transparentnosť v súvislosti s projektmi týkajúcimi sa Sudánu v oblasti bezpečnosti vrátane všetkých plánovaných aktivít a príjemcov finančných prostriedkov EÚ a členských štátov;

16.  opakuje svoju výzvu, aby sa v celej EÚ zaviedol zákaz vývozu, predaja, modernizácie a údržby akýchkoľvek foriem bezpečnostných zariadení, ktoré možno používať alebo ktoré sa používajú na vnútorné represie – vrátane technológií na sledovanie internetu –, do štátov s odsúdeniahodnou bilanciou v oblasti ľudských práv, akým je i Sudán;

17.  berie na vedomie vyhlásenia hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v súvislosti s prebiehajúcimi protestmi; vyzýva PK/VP, aby verejne odsúdila znepokojivú situáciu v Sudáne a využila všetky účinné prostriedky, ktoré má k dispozícii, na vyvinutie nátlaku na sudánske orgány, aby zastavili pokračujúce násilie a represie, ako aj masové zatýkanie a zabíjanie a aby dodržiavali svoje záväzky k medzinárodným normám a zákonom;

18.  zdôrazňuje odhodlanie EÚ v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci a podpory organizáciám občianskej spoločnosti v Sudáne a nabáda EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí v týchto oblastiach; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala finančnú podporu poskytovanú obhajcom ľudských práv a organizáciám občianskej spoločnosti v Sudáne v rámci Európskeho rozvojového fondu;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Sudánu, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0233.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0080.
(3) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 50.
(4) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 33.
(5) Na základe výpočtov, ktorých autorom je profesor Steve H. Hanke, Johns Hopkins University, https://allafrica.com/stories/201807230267.html.


Program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky *
PDF 633kWORD 51k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (program Ignalina) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013 (COM(2018)0466 – C8-0394/2018 – 2018/0251(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0035A8-0413/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0466),

—  so zreteľom na akt o pristúpení z roku 2003, a najmä na článok 3 jeho Protokolu č. 4,

–  so zreteľom na žiadosť Rady o stanovisko (C8-0394/2018),

—  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0413/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  V súlade s protokolom č. 4 k Aktu o pristúpení z roku 2003 týkajúcim sa jadrovej elektrárne Ignalina v Litve1 sa Litva zaviazala uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Ignalina do 31. decembra 2004 a blok 2 tejto elektrárne do 31. decembra 2009 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky.
(1)  V súlade s protokolom č. 4 k Aktu o pristúpení z roku 2003 týkajúcim sa jadrovej elektrárne Ignalina v Litve1 sa Litva zaviazala uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Ignalina do 31. decembra 2004 a blok 2 tejto elektrárne do 31. decembra 2009 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky. Právnym základom programu Ignalina zostáva protokol č. 4.
_____________
_________________
1 Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 944.
1 Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 944.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  V súlade so záväzkami v zmysle Aktu o pristúpení a za pomoci Únie Litva v príslušných lehotách odstavila tieto dva bloky a dosiahla významný pokrok v ich vyraďovaní z prevádzky. Na ďalšie zníženie úrovne rádiologického rizika treba pokračovať v práci. Na základe dostupných odhadov sú na tento účel potrebné ďalšie finančné zdroje po roku 2020.
(2)  V súlade so záväzkami v zmysle aktu o pristúpení a za pomoci Únie Litva v príslušných lehotách odstavila tieto dva bloky a dosiahla významný pokrok v ich vyraďovaní z prevádzky. Na ďalšie zníženie úrovne rádiologického rizika treba pokračovať v práci. Na základe dostupných odhadov a plánovaného konečného dátumu uzatvorenia v roku 2038 sú na tento účel potrebné ďalšie značné finančné zdroje po roku 2020. S cieľom umožniť dokončenie plánu vyraďovania z prevádzky do roku 2038 bude potrebné riešiť rozdiel vo financovaní vo výške 1 548 miliónov EUR.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť v súlade s platným právom Únie a jednotlivých členských štátov. Vyraďovanie jadrovej elektrárne z prevádzky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo vykonávať v súlade s právnymi predpismi o jadrovej bezpečnosti, najmä so smernicou Rady 2009/71/Euratom1, a o nakladaní s odpadom, najmä so smernicou Rady 2011/70/Euratom2. Konečnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť a za bezpečnosť nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom má Litva.
(3)  Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť v súlade s platným právom Únie a jednotlivých členských štátov. Vyraďovanie jadrovej elektrárne z prevádzky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo vykonávať v súlade s právnymi predpismi o jadrovej bezpečnosti, najmä so smernicou Rady 2009/71/Euratom1, a o nakladaní s odpadom, najmä so smernicou Rady 2011/70/Euratom2. Konečnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť a za bezpečnosť nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom má Litva. Smernicou 2011/70/Euratom sa však umožňuje, aby Únia prispela k širokej škále projektov týkajúcich sa vyradenia z prevádzky vrátane skladovania a uloženia vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu. Hoci sa v smernici 2011/70/Euratom uvádza, že náklady na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom znášajú tí, ktorí tieto materiály vytvorili, uvedené ustanovenie sa nemôže uplatňovať so spätnou účinnosťou na Litvu, ktorá zatvorila jadrovú elektráreň Ignalina pred prijatím uvedenej smernice, a preto nebola schopná akumulovať dostatočné finančné prostriedky na skladovanie a uloženie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu.
_____________
_________________
1 Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).
1 Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).
2 Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).
2 Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Uznávajúc, že predčasné odstavenie a následné vyradenie z prevádzky jadrovej elektrárne Ignalina s dvoma reaktormi typu RBMK s výkonom 1 500 MW, ako dedičstva po Sovietskom zväze, nemá obdobu a že pre Litvu predstavuje výnimočnú finančnú záťaž, ktorá je v nepomere k veľkosti a hospodárskej sile krajiny, v protokole č. 4 sa stanovilo, že pomoc Únie v rámci programu Ignalina sa má naďalej neprerušene poskytovať aj po roku 2006 na obdobia ďalších finančných výhľadov.
(4)  Uznávajúc, že predčasné odstavenie a následné vyradenie z prevádzky jadrovej elektrárne Ignalina s dvoma (grafitom moderovanými, kanálovými) reaktormi typu RBMK s výkonom 1 500 MW – podobnými tým, ktoré sa používali v Černobyle –, ako dedičstva po Sovietskom zväze, nemá obdobu, keďže dosiaľ sa nikde vo svete nerealizovala demontáž podobného reaktora, a že pre Litvu predstavuje výnimočnú finančnú záťaž, ktorá je v nepomere k veľkosti a hospodárskej sile krajiny, v protokole č. 4 sa stanovilo, že pomoc Únie v rámci programu Ignalina sa má naďalej neprerušene poskytovať aj po roku 2006 na obdobia ďalších finančných výhľadov až do konečného dátumu uzatvorenia, ktorý je v súčasnosti naplánovaný na rok 2038.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Program by mal takisto zabezpečiť šírenie znalostí získaných v rámci programu v prospech všetkých členských štátov v koordinácii a synergii s druhým príslušným programom pomoci Únie na činnosti vyraďovania z prevádzky v Bulharsku, na Slovensku a v Spoločnom výskumnom centre Komisie; keďže takéto opatrenia prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu pre Úniu.
(10)  Program by mal takisto zabezpečiť šírenie znalostí získaných v rámci programu v prospech všetkých členských štátov v koordinácii a synergii s druhým príslušným programom pomoci Únie na činnosti vyraďovania z prevádzky v Bulharsku, na Slovensku a v Spoločnom výskumnom centre Komisie. Na to, aby uvedené opatrenia priniesli najväčšiu pridanú hodnotu pre Úniu, financovanie pre šírenie znalostí by nemalo byť súčasťou financovania prác na vyraďovaní z prevádzky, ale malo by pochádzať z iných finančných zdrojov Únie.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti, a tak zohľadniť medzinárodné najlepšie postupy, a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky.
(11)  S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti, a tak zohľadniť medzinárodné najlepšie postupy a zabezpečiť konkurencieschopné mzdy pre kvalifikovaných zamestnancov, a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Komisia a Litva by mali zaistiť účinné monitorovanie a kontrolu vývoja procesu vyraďovania z prevádzky, aby sa pre Úniu zabezpečila čo najvyššia pridaná hodnota finančných prostriedkov pridelených podľa tohto nariadenia, aj keď konečnú zodpovednosť za vyraďovanie z prevádzky má Litva. Zahŕňa to účinné meranie pokroku a výkonnosti a prijatie nápravných opatrení v prípade potreby.
(12)  Komisia a Litva by mali zaistiť účinné monitorovanie a kontrolu vývoja procesu vyraďovania z prevádzky, aby sa pre Úniu zabezpečila čo najvyššia pridaná hodnota finančných prostriedkov pridelených podľa tohto nariadenia. Zahŕňa to účinné monitorovanie pokroku a výkonnosti a v prípade potreby prijatie nápravných opatrení spolu s Litvou a Úniou.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Program by sa mal realizovať za spoločného finančného úsilia Únie a Litvy. Maximálna prahová hodnota spolufinancovania Únie by sa mala stanoviť v súlade s postupmi spolufinancovania stanovenými v predchádzajúcich programoch. S prihliadnutím na prax pri porovnateľných programoch Únie a keďže litovská ekonomika silnie by od vzniku programu vyraďovania JE Ignalina z prevádzky až po ukončenie vykonávania činností financovaných podľa tohto nariadenia nemala miera spolufinancovania Únie prekročiť úroveň 80 % oprávnených nákladov. Zvyšný objem spolufinancovania by mala poskytnúť Litva a zdroje mimo rozpočtu Únie, najmä medzinárodné finančné inštitúcie a ďalší darcovia.
(16)  Program by sa mal realizovať za spoločného finančného úsilia Únie a Litvy. V protokole č. 4 k aktu o pristúpení z roku 2003 sa stanovuje, že príspevok Únie na určité opatrenia v rámci programu Ignalina môže predstavovať až 100 % celkových výdavkov. Prahová hodnota spolufinancovania Únie by sa mala stanoviť v súlade s postupmi spolufinancovania stanovenými v predchádzajúcich programoch. S prihliadnutím na zistenia správy Komisie z roku 2018 o vyhodnotení a realizácii programov pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, na Slovensku a v Litve a na politický záväzok Litvy prispievať 14 % celkových nákladov na vyraďovanie z prevádzky, by od vzniku programu vyraďovania jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky až po ukončenie vykonávania činností financovaných podľa tohto nariadenia mala byť miera spolufinancovania Únie 86 % oprávnených nákladov. Zvyšný objem spolufinancovania by mala poskytnúť Litva a zdroje mimo rozpočtu Únie. Malo by sa vynaložiť úsilie na prilákanie finančných prostriedkov z iných zdrojov, najmä od medzinárodných finančných inštitúcií a ďalších darcov.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)   Mimo rozsahu programu Ignalina je Litva naďalej v konečnom dôsledku zodpovedná za rozvoj a investície v regióne Ignalina, ktorý sa vyznačuje nízkymi príjmami a najvyššou mierou nezamestnanosti v krajine, najmä z dôvodu uzavretia jadrovej elektrárne Ignalina ako najväčšieho zamestnávateľa v regióne.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  Program spadá do rozsahu pôsobnosti litovského národného programu v zmysle smernice Rady 2011/70/Euratom.
(19)  Program spadá do rozsahu pôsobnosti litovského národného programu v zmysle smernice Rady 2011/70/Euratom a môže prispievať k jeho vykonávaniu bez toho, aby bola dotknutá táto smernica.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 a (nové)
(23a)   Z historických dôvodov je finančná podpora Únie na vyraďovanie jadrového reaktora jadrovej elektrárne Ignalina úplne opodstatnená, pričom by program na využívanie finančných prostriedkov Únie určených na vyraďovanie ostatných jadrových reaktorov z prevádzky nemal stanovovať precedens. Malo by byť morálnou povinnosťou každého členského štátu zabrániť neprimeranému zaťaženiu budúcich generácií, pokiaľ ide o vyhoreté palivo a rádioaktívny odpad vrátane rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z vyraďovania existujúcich jadrových zariadení. Vnútroštátne politiky musia vychádzať zo zásady „znečisťovateľ platí“.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 b (nové)
(23b)   V odporúčaní Komisie 2006/851/Euratom sa uvádza, že v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ by prevádzkovatelia jadrových zariadení mali vyčleniť počas ich produktívnej doby primerané finančné prostriedky na budúce náklady spojené s ich vyradením z prevádzky.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1
1.  Všeobecným cieľom programu je pomôcť Litve s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, s osobitným dôrazom na zvládanie výziev v oblasti rádiologickej bezpečnosti spojených s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, pri zabezpečení rozsiahleho šírenia získaných poznatkov o vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky medzi všetkými členskými štátmi EÚ.
1.  Všeobecným cieľom programu je primerane pomôcť Litve s bezpečným vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, s osobitným dôrazom na zvládanie výziev v oblasti rádiologickej bezpečnosti spojených s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky vrátane zabezpečenia bezpečnosti dočasného uskladnenia vyhoretého paliva.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2
2.  Špecifickým cieľom programu je demontáž a dekontaminácia vybavenia jadrovej elektrárne Ignalina a reaktorových šácht v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky, pokračovanie v bezpečnom nakladaní s odpadom z vyraďovania a historickým odpadom a šírenie získaných znalostí medzi zainteresovanými subjektmi v EÚ.
2.  Hlavným cieľom programu je demontáž a dekontaminácia vybavenia jadrovej elektrárne Ignalina a reaktorových šácht v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky a pokračovanie v bezpečnom nakladaní s odpadom z vyraďovania a historickým odpadom.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 a (nový)
2a.  Tento program má tiež doplňujúci cieľ, ktorým je zabezpečenie rozsiahleho šírenia získaných poznatkov o vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky vo všetkých členských štátoch. Tento doplňujúci cieľ je financovaný z programu finančnej pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom (COM(2018)0467).
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 3
3.   Podrobný opis špecifického cieľa je uvedený v prílohe I. Komisia môže vykonávacími aktmi meniť prílohu I v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 2.
3.   Podrobný opis hlavného cieľa je uvedený v prílohe I.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1
1.  Finančné krytie na vykonávanie tohto programu na obdobie rokov 2021 – 2027 je 552 000 000 EUR v bežných cenách.
1.  Finančné krytie na vykonávanie tohto programu na obdobie rokov 2021  2027 je 780 000 000 EUR v terajších cenách na vykonávanie hlavného cieľa programu (činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky).
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1
Celková maximálna miera spolufinancovania Únie platná pre tento program nesmie byť vyššia ako 80 %. Zvyšné finančné prostriedky poskytne Litva a ďalšie zdroje mimo rozpočtu Únie.
Celková miera spolufinancovania Únie platná pre tento program je 86 %. Zvyšné finančné prostriedky poskytne Litva a ďalšie zdroje mimo rozpočtu Únie.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Príloha I – odsek 4
4.  Hlavné aspekty rádiologickej bezpečnosti v období financovania 2021 – 2027 sa riešia činnosťami v položkách P.1, P.2 a P.4. Položka P.2 najmä zahŕňa demontáž aktívnych zón reaktorov. Menej náročné aspekty sú zahrnuté v položke P.3 a v položkách P.0 a P.5 sú zahrnuté podporné činnosti pri vyraďovaní.
4.  Hlavné aspekty rádiologickej bezpečnosti v období financovania 2021 – 2027 sa riešia činnosťami v položkách P.1, P.2, P.3 a P.4. Položka P.2 najmä zahŕňa demontáž aktívnych zón reaktorov. V položkách P.0 a P.5 sú zahrnuté podporné činnosti pri vyraďovaní.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Príloha I – odsek 5 – tabuľka 1 – bod P.3

Text predložený Komisiou

TABUĽKA 1

Č.

Položka

Priorita

P.3

Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom

II

Pozmeňujúci návrh

TABUĽKA 1

Č.

Položka

Priorita

P.3

Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom

I

Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Príloha I – odsek 7
7.  Z rozsahu pôsobnosti programu je vylúčené ukladanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických úložiskách a Litva musí túto otázku riešiť vo vlastnom národnom programe nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade s požiadavkami smernice Rady 2011/70/Euratom.
7.  Zatiaľ čo z rozsahu pôsobnosti programu v období rokov 2021 – 2027 je vylúčené ukladanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických úložiskách, Litva a Únia začnú včas konzultácie týkajúce sa potenciálneho zaradenia uvedených činností do rozsahu pôsobnosti programu v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca.

Výročná správa o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky za rok 2017
PDF 468kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2017 (2018/2151(INI))
P8_TA-PROV(2019)0036A8-0479/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) za rok 2017,

–  so zreteľom na finančnú správu a štatistickú správu EIB za rok 2017,

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2017, správu o posúdení operácií EIB v EÚ na základe troch pilierov za rok 2017 a správu o výsledkoch Európskej investičnej banky mimo EÚ za rok 2017,

–  so zreteľom na výročnú správu audítorského výboru za rok 2017,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2017 a správu o riadení podniku za rok 2017,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky vo veci 1316/2016/TN o údajných nedostatkoch v politike transparentnosti Európskej investičnej banky(1),

–  so zreteľom na preskúmanie mechanizmu na vybavovanie sťažností na základe rozhodnutia európskej ombudsmanky vo veci 1316/2016/TN o údajných nedostatkoch v politike transparentnosti Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi o činnosti za rok 2017 a správu skupiny EIB o činnosti v rámci boja proti podvodom za rok 2017,

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2017 – 2019,

–  so zreteľom na článok 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na Protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB a na protokol č. 28 k tejto zmluve o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 27. apríla 2017 o kontrole finančných činností EIB za rok 2015 – výročná správa za rok 2015(2) a z 3. mája 2018 o kontrole finančných činností EIB za rok 2016 – výročná správa za rok 2016(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o mandáte EIB pre vonkajšie činnosti na roky 2007 – 2013(4) a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(6),

–  zo zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. septembra 2016 o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ako aj na zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597), SWD(2016)0297 a SWD(2016)0298),

–  so zreteľom na ad hoc audit spoločnosti Ernst & Young z 8. novembra 2016 o uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2015/1017 (nariadenie o EFSI),

–  so zreteľom na správu Komisie z 28. mája 2018 o riadení záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v roku 2017 (COM(2018)0345),

–  so zreteľom na správu EIB o hodnotení operácií zameranú na hodnotenie EFSI z júna 2018,

–  so zreteľom na správu Komisie z 29. júna 2018 s názvom Komplexná správa Európskemu parlamentu a Rade o využívaní záruky EÚ v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a o fungovaní záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) (COM(2018)0497),

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,

–  so zreteľom na informačné dokumenty Európskeho dvora audítorov na tému Budúcnosť financií EÚ: reforma fungovania rozpočtu EÚ od februára 2018 a na tému Návrh Komisie na viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 z júla 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0479/2018),

A.  keďže úlohou EIB je prispievať k integrácii, vyváženému rozvoju a hospodárskej a sociálnej súdržnosti členských štátov zvýšením značného objemu finančných prostriedkov na kapitálových trhoch a poskytovaním týchto finančných prostriedkov za výhodných podmienok projektom podporujúcim ciele politiky EÚ;

B.  keďže EIB je v centre úsilia o hospodárske oživenie na úrovni Únie, s dvoma po sebe nasledujúcimi navýšeniami kapitálu a vďaka svojej kľúčovej úlohe pri vykonávaní Investičného plánu pre Európu prostredníctvom riadenia Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

C.  keďže EIB by mala prispievať k inkluzívnemu rastu, udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a znižovaniu nerovností;

D.  keďže pravidelné a dôkladné posúdenie potrieb v rôznych odvetviach je kľúčové na odhalenie nedostatku investícií a prekážok v rôznych regiónoch, ale aj na rozpoznanie súboru príležitostí, ktoré majú potenciál rastu a zamestnanosti, na ďalšie prispievanie k cieľom Parížskej dohody z roku 2015 a primerané určenie povahy a rozsahu zlyhaní trhu v závislosti od existujúcich vonkajších vplyvov a potrieb rozvoja odvetvia a územného rozvoja;

E.  keďže EIB zohráva pri získavaní verejných finančných prostriedkov kľúčovú úlohu pre schopnosť Únie reagovať na nové hospodárske a environmentálne trendy a riziká a na geopolitické neistoty a prispôsobovať sa im pri súčasnom zlepšovaní a posilňovaní dohľadu nad rizikom a obozretného riadenia rizík zo strany skupiny EIB;

F.  keďže skupina EIB v posledných rokoch zaznamenala výraznú zmenu, pokiaľ ide o povahu, objem, rizikový profil a zložitosť svojej činnosti v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), pričom trend smeruje k zvýšeniu počtu menších operácií podporovaných zárukou EÚ v rámci EFSI, ako aj k výraznému zvýšeniu počtu mandátov spravovaných v mene Európskej komisie, a o poskytovanie poradenských služieb;

G.  keďže brexit bude mať vplyv na vlastné zdroje EIB, jej kapitálovú primeranosť a budúcu úverovú kapacitu;

H.  keďže EIB by mala priniesť pridanú hodnotu s najvyššou úrovňou integrity, dobrej správy vecí verejných, a najmä, vzhľadom na zistenia ombudsmanky uvedené v rozhodnutí vo veci 1316/2016/TN o údajných nedostatkoch v politike transparentnosti Európskej investičnej banky(7), najvyššiu úroveň transparentnosti a zodpovednosti, ako aj byť v súlade s platnou najlepšou bankovou praxou;

I.  keďže boj proti všetkým formám prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a škodlivých daňových praktík by mal zostať stálou prioritou EIB;

J.  keďže 31. decembra 2017 akcionárov Európskeho investičného fondu (EIF) tvorili EIB (58,5 %), Únia zastúpená Európskou komisiou (29,7 %) a 32 finančných inštitúcií (11,8 %); keďže väčšina operácií EIF sa v súčasnosti financuje na základe osobitných dohôd o mandáte s tretími stranami;

Úloha EIB pri zabezpečovaní strategických verejných investícií vytvárajúcich pridanú hodnotu

1.  upozorňuje, že verejné investície sú stále potrebné na preklenutie investičných medzier v rôznych odvetviach, ktoré stále nedosahujú úroveň spred krízy, v najzraniteľnejších členských štátoch a krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu, s cieľom ďalej sa zotavovať z vplyvov krízy a podporovať dlhodobý a udržateľný rast, zamestnanosť a súdržnosť v Únii;

2.  konštatuje, že celkový upísaný kapitál EIB predstavuje 243 miliárd EUR; poznamenáva, že akcionármi EIB sú všetky členské štáty a že okrem splateného kapitálu sa členské štáty zaväzujú na požiadanie poskytnúť dodatočný kapitál; poznamenáva, že štyrmi najväčšími akcionármi sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo, z ktorých každý má podiel 39,14 miliardy EUR a 16,11 % z celkovej sumy;

3.  berie na vedomie, že EIB sa podľa svojej operačnej stratégie usiluje o podporu dosiahnutia európskych strategických cieľov, ako sú obnovenie konkurencieschopnosti EÚ a dlhodobého hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest, uľahčenie prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky (MSP), ochrana životného prostredia a podpora transformácie odvetvia energetiky financovaním projektov v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania zmeny klímy, boj proti kríze zamestnanosti, ktorej čelí mladá generácia v EÚ, podpora projektov infraštruktúry a pomoc pri zmierňovaní príčin migrácie;

4.  domnieva sa, že EIB zohráva významnú finančnú úlohu, ktorá môže priniesť výrazné výsledky v oblasti znižovania nerovností v Únii, a vyzýva EIB, aby sa zamerala na investície, ktoré prispievajú k cieľom Parížskej dohody z roku 2015 a zvyšujú konkurencieschopnosť a rovnosť príležitostí a ktoré podporujú politiku súdržnosti v menej rozvinutých regiónoch;

5.  vyzýva EIB, aby pokračovala v preklenovaní opakujúcich sa investičných medzier a pretrvávajúcich štrukturálnych zlyhaní trhu prostredníctvom navrhovania holistických a strednodobých výdavkov, čo by zjednodušilo spolufinancovanie na vnútroštátnej úrovni a investičné plány, okrem iného vo vzťahu k regiónom a oblastiam Únie, ktoré sa vyznačujú nízkym príjmom a ktoré čelia väčším investičným prekážkam;

6.  zdôrazňuje, že priority EIB stanovené v akčnom pláne na roky 2017 až 2019 by sa mali zameriavať na účinné plnenie cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný a trvalo udržateľný rozvoj;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že podmienky pre poskytovanie úverov EIB by mali uľahčiť rozvoj okrajových regiónov EÚ, a to podporovaním rastu a zamestnanosti; vyzýva EIB, aby pred schválením projektu značne posilnila opatrenia na poskytovanie technickej pomoci a finančnej expertízy miestnym a regionálnym orgánom s cieľom zvýšiť dostupnosť a zapojiť všetky členské štáty, hlavne tie, ktoré majú nižšiu mieru schválených projektov;

8.  nabáda EIB, aby formovala možnosti udržateľného financovania a priaznivého investičného prostredia odzrkadľujúceho záväzky a politické ciele Únie s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a inovácie v rámci Únie, ako aj upevniť sociálny a environmentálny rozmer investícií EIB prostredníctvom preklenutia investičnej medzery v sociálnom sektore a v oblasti bezpečnosti infraštruktúry; vyzýva EIB, aby v prípade rozsiahlych infraštruktúrnych projektov zohľadnila všetky príslušné riziká týkajúce sa vplyvu na životné prostredie a aby financovala len tie projekty, ktoré preukázali skutočnú pridanú hodnotu pre miestne obyvateľstvo a z environmentálneho, zo sociálneho a z hospodárskeho hľadiska; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité prísne monitorovať možné riziká korupcie a podvodu a vykonávať dôkladné ex ante a ex post posúdenia, pokiaľ ide o projekty, ktoré sa majú financovať;

9.  vyzýva EIB, aby neustále informovala zainteresované strany o finančných možnostiach a v prípade potreby poskytla primerané poradenské služby napriek tomu, že nástroje EIB sú založené na dopyte;

10.  zdôrazňuje, že v rámci prebiehajúcich rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie treba vypracovať podrobné opatrenia týkajúce sa všetkých povinností Spojeného kráľovstva voči EIB s cieľom zaistiť, aby sa nenarúšala schopnosť EIB dosiahnuť svoje ciele;

Podpora investícií do kľúčových strategických oblastí

11.  konštatuje, že podľa finančnej správy EIB za rok 2017 predstavovali podpísané úvery EIB na rok 2017 sumu 69,9 miliardy EUR (62,6 miliardy EUR v rámci EÚ a 7,3 miliardy EUR mimo EÚ), čo je nižšia suma v porovnaní s poslednými piatimi rokmi (2013 – 2016), ktorá nedosahuje hodnotu 70 miliárd EUR, pričom sa však nachádza v rámci 10 % miery flexibility stanovenej v operačnom pláne EIB; berie tiež na vedomie stabilitu a kvalitu celkového úverového portfólia s podobnou úrovňou 0,3 % znehodnotených úverových zmlúv ako v roku 2016;

12.  poznamenáva, že Európska únia poskytuje EIB záruku, čo je bežné v prípade takýchto finančných inštitúcií zriadených členskými štátmi, ktorých úlohou je pomáhať pri plnení verejných cieľov; poukazuje však na skutočnosť, že situácia vyžaduje najzodpovednejšiu úverovú politiku na to, aby sa finančné prostriedky používali účinne v celej Únii, v jej členských štátoch a v záujme verejnosti; vyzýva EIB, ktorá pôsobí v rámci rozvojového mandátu, aby zabezpečila lepšie plnenie svojich cieľov v oblasti politiky životného prostredia a sociálnej politiky a cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, a to aj v rámci spolufinancovaných projektov alebo príspevkov do investičných fondov a fondov súkromného kapitálu;

13.  opakovane vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že polovica členských štátov dostala 80 % celkových investícií EIB v rámci EÚ, zatiaľ čo ďalších 14 členských štátov získalo len 10 % týchto investícií; okrem toho opätovne zdôrazňuje, že tri členské štáty jednotlivo získali 16 %, 15 % a 11 % týchto investícií; žiada banku, aby do svojich správ zahrnula prehľad informácií o svojich investíciách do regiónov s nízkymi a vysokými príjmami v súlade s vlastným investičným prieskumom (EIBIS) a s ohľadom na potenciálny vplyv na prekonanie investičných medzier a prekážok v menej zvýhodnených regiónoch EÚ;

14.  vyzýva EIB, aby na základe toho opäť preskúmala svoje odhady investícií na obyvateľa a poradie členských štátov, keďže aktualizované údaje zrejme naznačujú, že klasifikácia vo všeobecnosti zodpovedá poradiu podľa absolútnych súm prijatých členskými štátmi;

15.  okrem toho poznamenáva, že podľa výročnej správy EIF za rok 2017 podpísal fond EIF v roku 2017 transakcie v celkovej výške 9,3 miliardy EUR v porovnaní s 9,45 miliardy EUR v roku 2016, pričom mobilizoval 35,4 miliardy EUR finančných prostriedkov na podporu MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou v Európe;

16.  berie na vedomie, že financovanie skupiny EIB v EÚ aj mimo nej v roku 2017 v rámci podpory jej cieľov verejnej politiky predstavovalo i) 13,8 miliardy EUR na inovácie a zručnosti, ii) 18 miliárd EUR na infraštruktúru, iii) 16,7 miliardy EUR na projekty súvisiace so životným prostredím a iv) 29,6 miliardy EUR na MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou; zdôrazňuje skutočnosť, že investície do MSP, začínajúcich podnikov, výskumu, inovácie, digitálneho hospodárstva a energetickej efektívnosti sú z dôvodu svojho dosahu a významu pre miestne aj celonárodné hospodárstvo najzákladnejším faktorom, ktorý poháňa oživenie hospodárstva v EÚ a podporuje tvorbu kvalitných pracovných miest;

17.  konštatuje, že v roku 2017 dosiahol objem úverov EIB v rámci Únie 18,24 miliardy EUR na horizontálny cieľ hospodárskej a sociálnej súdržnosti a banka dosiahla 29,6 % zo zamýšľanej úrovne investícií 30 % na tento cieľ;

18.  pripomína, že EIB sa zaviazala poskytnúť 25 % celkového objemu svojho financovania na projekty súvisiace so zmenou klímy, pričom do roku 2020 by sa mal tento podiel zvýšiť na 35 %; poukazuje na to, že tento trend by sa mal posúdiť pozitívne, a poznamenáva, že podporované projekty by mali byť účinné nielen z hľadiska boja proti zmene klímy, ale aj z finančného hľadiska;

19.  berie na vedomie, že v rámci Únie sa 16,58 miliardy EUR vyčlenilo na horizontálny cieľ opatrenia v oblasti klímy, prostredníctvom ktorého EIB prispela k dosiahnutiu súladu s Parížskou dohodou z roku 2015 a globálnym udržateľným rozvojom; nabáda EIB, aby zachovala vysokú úroveň ambícií v tejto oblasti;

20.  víta záväzok EIB zosúladiť svoje operácie s Parížskou dohodou z roku 2015 do roku 2020; vzhľadom na nedávnu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) vyzýva EIB, aby preskúmala svoju stratégiu v oblasti klímy s cieľom zosúladiť ju s cieľom globálneho otepľovania o 1,5 °C;

21.  nabáda EIB, aby posilnila svoju prítomnosť a činnosti v krajinách západného Balkánu, keďže sú pre EÚ strategicky dôležité a keďže posilnenie úverových a investičných činností v tomto regióne je kľúčové;

22.  berie na vedomie prebiehajúce preskúmanie úverových kritérií EIB v oblasti energetiky; očakáva, že toto preskúmanie bude v súlade s Parížskou dohodou z roku 2015; opätovne vyzýva EIB, aby si ako prioritu stanovila poskytovanie úverov energeticky efektívnym a decentralizovaným drobným obnoviteľným zdrojom energie a aby predložila ambiciózny plán na zastavenie financovania projektov v oblasti fosílnych palív; vyzýva EIB, aby sa zamerala na dosiahnutie svojho vedúceho postavenia v rámci opatrenia v oblasti klímy, zvýšila investície do odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti a považovala tento cieľ za prioritu pri revízii svojich kritérií poskytovania úverov v oblasti energetiky;

23.  v tejto súvislosti víta úlohu EIB pri vydávaní dlhopisov Climate Awareness Bond (t. j. 4,29 miliardy EUR v porovnaní s 3,8 miliardy EUR v roku 2016), čo zodpovedá zapojeniu banky do opatrenia v oblasti klímy v záujme zvýšenia investícií do energetickej efektívnosti a drobných obnoviteľných zdrojov energie s posilnenými miestnymi a regionálnymi vplyvmi;

24.  zastáva názor, že EIB by mala naďalej posilňovať svoju pomocnú úlohu pri dosahovaní udržateľného rozvoja a že opatrenie v oblasti klímy by sa malo primárne zameriavať na čistú dopravu a výrobu čistej energie, na znižovanie spotreby energie (na kúrenie, dopravu a výrobu), na čistú priemyselnú výrobu a udržateľné poľnohospodárstvo, úpravu a dodávku vody a vo všeobecnosti na environmentálnu transformáciu;

25.  pripomína, že MSP sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva, a preto žiada EIB, aby riešila ich nedostatočný prístup k úverom, a to vylepšením existujúcich programov, ako napr. Európsky nástroj mikrofinancovania Progress, a tiež zvýšením finančných prostriedkov pridelených na tieto programy; žiada stanovenie požiadaviek proaktívnejšej politiky v oblasti MSP a mikropodnikov pre sprostredkovateľské banky, ktoré rozdeľujú finančné prostriedky EIB;

26.  poukazuje na to, že EIB by pri poskytovaní pomoci spoločnostiam EÚ v zahraničí mala náležite zohľadniť obchodnú stratégiu EÚ vrátane súčasných a budúcich dohôd o voľnom obchode, službách a investíciách; v tomto kontexte poukazuje na to, že EIB by mala obzvlášť zohľadniť požiadavky na internacionalizáciu európskych MSP;

27.  pripomína, že 10 % celkovej úverovej činnosti EIB je určených na operácie mimo Únie; poznamenáva, že musí existovať úzka koordinácia a komplementárnosť medzi vonkajšími úverovými činnosťami EIB a vonkajším investičným plánom EÚ;

28.  uznáva úsilie EIB o príspevok k cieľom trvalo udržateľného rozvoja a k riešeniu globálnych výziev súvisiacich s migráciou; vrátane zavedenia dlhopisov na zvyšovanie povedomia o udržateľnosti s cieľom financovať 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN;

Výkonnosť finančných operácií EIB

29.  s uspokojením berie na vedomie záver výboru audítorov, že finančné výkazy prijaté Správnou radou EIB poskytujú pravdivý a verný obraz o finančnej situácii banky k 31. decembru 2017 a o výsledkoch jej operácií a peňažných tokov za rok 2017 v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;

30.  znovu však opakuje svoju žiadosť týkajúcu sa výročnej správy EIB a žiada EIB, aby predkladala komplexnejšiu, podrobnejšiu a harmonizovanejšiu výročnú správu o činnosti a výrazne zlepšila prezentáciu informácií tým, že uvedie podrobné a dôveryhodné členenia schválených, podpísaných a vyplatených investícií za daný rok, ako aj príslušné zdroje ich financovania (vlastné zdroje, EFSI, centrálne riadené programy EÚ atď.) a tiež takéto informácie týkajúce sa príjemcov (členské štáty, verejný alebo súkromný sektor, sprostredkovatelia alebo priami príjemcovia) a podporovaných odvetví a výsledky hodnotení ex post;

31.  berie na vedomie objem nových osobitných činností, ktoré banka podpísala v roku 2017 a ktoré zodpovedajú projektom s rizikovejším profilom vo výške 18 miliárd EUR (2016: 13,1 miliardy EUR), z čoho 2,7 miliardy EUR bolo na vlastné riziko EIB a zvyšných 15,3 miliardy EUR sa pokrylo portfóliom zmierňovania úverového rizika;

32.  berie na vedomie vykázané výsledky 26 dokončených projektov v roku 2017 mimo EÚ, v prípade ktorých hodnotenie prostredníctvom rámca merania výsledkov (REM) pre vonkajšie zásahy umožňuje posúdiť nielen očakávané, ale aj dosiahnuté výsledky; poznamenáva však, že pokiaľ ide o činnosti v rámci EÚ, informácie sa uvádzajú výlučne na základe potenciálneho vplyvu a očakávaných výsledkov nových operácií podpísaných v roku 2017, vychádzajúc z nástroja posúdenia na základe troch pilierov (3PA); opakuje svoju výzvu, aby banka zahrnula informácie o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom dokončených projektov v rámci EÚ a aby v prípade potreby na tento účel upravila 3PA;

33.  domnieva sa, že je potrebné prehĺbiť kritériá overovania, pokiaľ ide o úroveň doplnkovosti EIB, v záujme lepšieho orientovania jej financovania, aby sa zabránilo dvojitému zameraniu a aby sa akékoľvek možné synergie hľadali všade tam, kde je to možné;

34.  nabáda na podporu kultúry výkonnosti v EIB prostredníctvom postupného zlepšovania, najmä s cieľom špecifikovať prierezové ukazovatele výkonnosti týkajúce sa vplyvu hlavných činností EIB;

35.  vyzýva EIB, aby pravidelne predkladala dôkazy o udržateľnosti výstupov, vplyvov a výsledkov s relevantnými a aktuálnymi ukazovateľmi; domnieva sa, že zlepšenie vhodnosti a relevantnosti ukazovateľov v hodnotiacej tabuľke je kľúčové nielen na preukázanie zmyslu rozsahu výsledkov a vplyvu, ale aj na nájdenie takých spôsobov zásahu, ktoré sú čoraz účinnejšie;

36.  zastáva názor, že okrem účinnej úrovne investícií je potrebné pracovať na trvácnosti, t. j. na schopnosti projektu udržať si svoje výhody z dlhodobého hľadiska v environmentálnej, vo finančnej, v hospodárskej alebo sociálnej forme (priamej alebo nepriamej) po dokončení projektu;

37.  víta skutočnosť, že EIB prijala politiku vylúčenia schválenú v decembri 2017, a vyzýva, aby sa tento nástroj používal dôsledne s cieľom vylúčiť z poskytovania finančných prostriedkov EIB klientov zapojených do korupčných praktík alebo podvodu;

Rozvoj EFSI

38.  konštatuje, že ku koncu roka 2017 skupina EIB (EIB a EIF) podpísala 606 operácií v rámci EFSI na celkové financovanie vo výške 37,4 miliardy EUR a že tieto operácie by mali mobilizovať investície vo výške 207,3 miliardy EUR vo všetkých 28 členských štátoch a pri všetkých cieľoch stanovených v nariadení o EFSI s týmto rozdelením medzi hlavné sektory: 30 % pre MSP, 24 % pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií, 21 % pre odvetvie energetiky, 10 % pre digitálnu oblasť, 8 % pre dopravu, 4 % pre sociálnu infraštruktúru a 4 % pre životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov; naliehavo vyzýva EIB, aby minimalizovala svoje investície do odvetví a projektov s vysokými emisiami uhlíka a zvýšila svoj podiel investícií zameraných na zlepšovanie životného prostredia a efektívnosti využívania zdrojov;

39.  konštatuje, že k 31. decembru 2017 v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) EIB podpísala 278 operácií na celkové financovanie vo výške 27,4 miliardy EUR, v rámci ktorých sa očakáva mobilizácia investícií vo výške 131,4 miliardy EUR v 27 členských štátoch, a že v rámci okna pre MSP (SMEW) EIF podpísal operácie s 305 finančnými sprostredkovateľmi na celkové financovanie EIF vo výške takmer 10 miliárd EUR, v rámci ktorých sa očakáva mobilizácia investícií vo výške 76 miliárd EUR vo všetkých 28 členských štátoch EÚ; konštatuje, že ku koncu roka 2017 už prijalo financovanie z EFSI v rámci okna pre MSP celkovo 135 785 spoločností a bolo vytvorených alebo podporených 1,5 milióna pracovných miest;

40.  opätovne zdôrazňuje, že skutočná investícia mobilizovaná z EFSI sa môže merať až na konci investičného obdobia, pričom berie na vedomie, že odhadovaný globálny multiplikačný účinok 606 transakcií schválených a podpísaných v rámci EFSI na konci roka 2017 je na úrovni 13,53-násobku, čo je mierne pod pôvodným predpokladom a cieľom 15-násobku pri zavedení EFSI; konštatuje, že informácie o tom, ako sa odvodili multiplikátory referenčných hodnôt, sa v súčasnosti šíria v rámci útvarov EIB, a odporúča, aby sa všetky tieto informácie zbierali do samostatného dokumentu;

41.  konštatuje, že neboli uskutočnené žiadne výzvy na uplatnenie záruky z rozpočtu Únie z dôvodu zlyhávajúcich operácií;

42.  konštatuje, že sa nedodržali orientačné obmedzenia geografickej koncentrácie stanovené riadiacim výborom EFSI, ktorý na konci investičného obdobia žiadal, aby podiel investícií do okna pre infraštruktúru a inovácie (v zmysle podpísaných operácií) v akýchkoľvek troch členských štátoch spolu neprevyšoval 45 % celkového portfólia EFSI, keďže do 31. decembra 2017 tri členské štáty s najvyšším objemom podpisov (Francúzsko, Taliansko a Španielsko) predstavovali približne 47 % podpísaného objemu; upozorňuje, že stále existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o rozšírenie územného rozloženia fondov EFSI a zároveň väčšie šírenie jeho investičných príležitostí;

43.  berie na vedomie hodnotenie EFSI a jeho zistenia, že operácie osobitnej činnosti v rámci EFSI a mimo neho majú podobný rizikový profil a že kombinácia EFSI a grantov EŠIF a NPE je naďalej obmedzená, pričom existuje riziko, že EFSI vytlačí finančné nástroje EŠIF; očakáva, že nedostatky a riziká zistené v rámci hodnotenia EFSI budú odstránené pri vykonávaní EFSI 2.0;

44.  víta zlepšenie transparentnosti zverejnením rozhodnutí investičného výboru EFSI a dokumentov, ktoré prijal riadiaci výbor, ako aj zápisnice zo zasadnutí;

45.  podporuje lepšiu súčinnosť medzi EFSI a národnými podpornými bankami, keďže koordinácia s národnými podpornými bankami je opakujúcou sa snahou, ktorá by mohla prispieť k účinnosti EFSI;

Ľudské práva

46.  vyzýva EIB, aby vypracovala stratégiu pre ľudské práva a zvýšila svoju náležitú starostlivosť na úrovni projektov s cieľom identifikovať a riešiť riziká spojené s ľudskými právami vo všetkých svojich činnostiach a počas celej životnosti svojich projektov; vyzýva tiež EIB, aby vytvorila účinný mechanizmus, prostredníctvom ktorého by obhajcovia ľudských práv mohli bezpečne upozorniť banku na zhoršujúce sa prostredie alebo na hrozby konfliktu a odvety;

Zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti v rámci správy a riadenia EIB a jej činností

47.  berie na vedomie pripomienky výboru pre audit uvedené v jeho výročnej správe pre radu guvernérov na rozpočtový rok 2017, pokiaľ ide o:

   a) dôležitosť zabezpečenia dlhodobej finančnej sily a udržateľnosti EIB a zachovanie ratingu AAA v prostredí s neistým geopolitickým, hospodárskym, regulačným a makroekonomickým vývojom;
   b) potrebu preskúmať a posilniť prostredie vnútornej kontroly a riadenia rizík skupiny EIB vzhľadom na meniaci sa rozsah a stále narastajúcu komplexnosť činností skupiny EIB;
   c) potrebu dosiahnuť úplné vykonávanie najlepších bankových postupov, a to aj v oblastiach, v ktorých pretrvávajú všadeprítomné rozdiely v dodržiavaní právnych predpisov;
   d) potrebu vykonať komplexné preskúmanie a následne prepracovať schválenie úveru a súvisiaci rozhodovací proces v EIB, keďže proces úverového ocenenia a schválenia a príslušné kontrolné prostredie nie sú schopné zvládnuť súčasné podnikateľské potreby a sú dôkazom tlaku na služby;

48.  rovnako ako výbor pre audit vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB ešte nedosiahla pokrok pri riešení problému vyjadreného v troch po sebe nasledujúcich rokoch (2015, 2016 a 2017), pokiaľ ide o existujúcu kombináciu povinností niektorých členov riadiaceho výboru; v plnej miere súhlasí s odporúčaním výboru pre audit a podporuje toto odporúčanie, aby všetci členovia riadiaceho výboru EIB mohli konať objektívne, kriticky a nezávisle a že neortodoxné kombinácie zodpovedností, ako je zodpovednosť za dohľad nad prvou aj druhou líniou činností v oblasti obrany, by sa mali zrušiť;

49.  žiada EIB, aby v tejto súvislosti dôsledne zohľadnila toto odporúčanie a aby zabezpečila jasné rozdelenie zodpovedností na úrovni riadiaceho výboru; víta začatú reformu s cieľom zmeniť štruktúru riadenia EIB;

50.  vyzýva EIB, aby odstránila existujúce medzery v platnom rámci najlepších bankových postupov, a očakáva, že tento rámec sa plne sfunkční v roku 2008, keďže jeho vykonávanie sa považuje za predpoklad pre zachovanie finančnej sily a stability EIB;

51.  je znepokojený záverom výboru pre audit, že rýchle rozšírenie činností a kapacity EIB v súvislosti s vykonávaním EFSI a mandátov spravovaných v mene tretích strán a poskytovanie poradenských služieb neboli nevyhnutne sprevádzané príslušnými úpravami v štruktúre alebo postupoch podnikov; konštatuje, že v roku 2017 si výbor pre audit uchoval päť svojich odporúčaní z rokov 2015 a 2016 týkajúcich sa vnútornej kontroly a rizikového prostredia; vyzýva EIB, aby prioritne vykonávala tieto odporúčania a aby zabezpečila, aby vnútorné procesy, kybernetická bezpečnosť a riadenie rizík spĺňali nové a rastúce požiadavky a výzvy pre skupinu EIB;

52.  domnieva sa, že EIB by mala zvýšiť svoju transparentnosť nielen voči Európskemu parlamentu, ale aj voči orgánom členských štátov; domnieva sa, že je úplne správne, aby demokratickí zástupcovia mali viac informácií o činnostiach EIB;

53.  domnieva sa, že existuje priestor na zlepšenie transparentnosti tak v riadiacich orgánoch, ako aj na operačnej úrovni; opakuje, že je potrebné systematicky zverejňovať spisy týkajúce sa troch pilierov (3PA) a rámca merania výsledkov (REM); žiada, aby sa zverejňovali aj informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, zo zápisníc zo zasadnutí riadiaceho výboru a rady guvernérov; oceňuje skutočnosť, že EIB začala v roku 2017 zverejňovať zápisnice Správnej rady EIB, vyhlásenia riaditeľov o konflikte záujmov a určité informácie o projektoch, konkrétne posúdenia vplyvu na životné prostredie;

54.  pripomína, že transparentnosť, dôsledná náležitá starostlivosť a kontrola pri vykonávaní politík EÚ vedú nielen k posilneniu celkovej podnikovej zodpovednosti EIB a jasnému prehľadu o type finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ktoré sú založené na dôkladnej hĺbkovej analýze a politike „poznaj svojho klienta“, ale zároveň prispievajú k zvýšeniu celkovej efektívnosti a udržateľnosti financovaných projektov;

55.  opätovne vyzýva EIB, aby zväčšila rozsah informácií uverejnených v súvislosti s projektmi, ktoré uskutočňujú sprostredkovatelia, tým, že medzi ne začlení informácie o konečných projektoch, ktoré by mohli umožniť posúdiť hospodársky a sociálny vplyv jej investícií;

56.  pripomína, že proces riadenia by mal lepšie zohľadňovať výsledky dialógu alebo konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti alebo osobitný záujem či obavy miestnych a regionálnych aktérov s cieľom umožniť informovanejšie a legitímnejšie demokratické rozhodovanie;

57.  je znepokojený zisteniami uvedenými vo výročnej správe Európskeho dvora audítorov, podľa ktorých sa odhalili závažné nedostatky týkajúce sa Európskeho investičného fondu: Dvor audítorov poukazuje na regulačnú nezrovnalosť, pri ktorej boli orgány auditu členských štátov povinné vykonať audit iniciatív MSP, ale podľa platných právnych predpisov nemali právo vykonávať kontroly na mieste;

58.  v prípade 30 investícií, ktoré skúmal Dvor audítorov, finanční sprostredkovatelia mali schválené úvery v prospech piatich príjemcov bez toho, aby bol potvrdený ich štatút MSP; tieto projekty Európsky dvor audítorov nepovažoval za oprávnené, zatiaľ čo ďalšie štyri úvery príjemcovia buď čiastočne, alebo v plnom rozsahu použili na neoprávnené činnosti;

59.  víta skutočnosť, že problémy, ktoré odhalil Dvor audítorov, sa teoreticky vyriešili zmeneným nariadením o rozpočtových pravidlách; vyzýva EIB, aby zahrnula otázky spojené s regulačnými nedostatkami do svojej nasledujúcej výročnej správy a zabezpečila, že zmenené nariadenie o rozpočtových pravidlách umožní orgánom auditu členských štátov vykonávať audity aj na úrovni konečného príjemcu;

60.  víta prijatie dočasného prístupu k politike EIB voči slabo regulovaným, netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám, ktorý prijala správna rada v januári 2017, očakáva však, že to povedie k revízii tejto politiky s cieľom zlepšiť daňovú náležitú starostlivosť EIB v rámci jej poskytovania vonkajších úverov popri revidovanom rámci skupiny EIB na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

61.  vyzýva EIB, aby vykonala primeranú hĺbkovú analýzu podnikov a integrity s cieľom identifikovať skutočných užívateľov výhod pri všetkých svojich klientoch a operáciách, ako aj konečné spoločnosti, do ktorých sa investuje, keď sú ohrozené investície EIB do kapitálových fondov; vyzýva EIB, aby na vlastnom webovom sídle zverejňovala údaje o užívateľoch výhod týkajúce sa jej klientov s cieľom zvýšiť viditeľnosť svojich operácií a pomôcť predchádzať prípadom korupcie a konfliktu záujmov;

62.  vyzýva EIB, aby v súlade so závermi Rady prijatými 25. mája 2018 o štandardnom ustanovení EÚ o dobrej správe v daňových záležitostiach, pokiaľ ide o dohody s tretími krajinami, posilnila prepojenie medzi financovaním EIB a dobrou správou v daňových záležitostiach; domnieva sa, že EIB by mala ďalej prispievať k rozvoju najlepších postupov pre spravodlivé zdaňovanie prostredníctvom boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; vyzýva EIB, aby prijala zodpovednú daňovú politiku, ktorá zabezpečí, aby EIB nefinancovala klientov zapojených do schém vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov alebo činných v daňových rajoch; vyzýva EIB, aby do svojich zmlúv so všetkými vybranými finančnými sprostredkovateľmi zahrnula štandardné ustanovenia a doložky o dobrej správe;

63.  zdôrazňuje, že z revidovaného mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov jasne vyplýva, že čierna listina EÚ je pre banku záväzná a že operácie EIB nesmú podporovať projekty, ktoré prispievajú k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým podvodom a daňovým únikom;

64.  konštatuje, že ku koncu roka 2017 EIB vyšetrovala 136 prípadov podvodu, pričom troma hlavnými druhmi obvinení boli podvod (53,7 %), korupcia (25,5 %) a kolúzia (10,7 %);

65.  konštatuje, že finančné prostriedky EIB využívali spoločnosti zapojené do emisného škandálu, konkrétne Volkswagen, a že ich preto mohli použiť na financovanie činností, ktoré boli neetické a nezákonné;

66.  poznamenáva, že počet nových prípustných sťažností sa zvýšil z 84 v roku 2016 na nové historické maximum 102 v roku 2017 a že v roku 2017 sa riešilo 173 sťažností; berie na vedomie, že 38 sťažností prijatých v roku 2017 sa týkalo len dvoch investičných projektov EIB: Transjadranský plynovod a Prístupová cesta do prístavu Mombasa v Keni;

67.  berie na vedomie revíziu mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností a zahrnutie príkladov, ktoré predložila európska ombudsmanka na vymedzenie nesprávneho úradného postupu, ktorý zahŕňa formy nedostatočnej alebo nefunkčnej správy, ako sú administratívne nezrovnalosti, nezákonná diskriminácia, neoprávnené odmietnutie informácií, zneužitie právomoci a zbytočné prieťahy, vyjadruje však znepokojenie nad ďalšími výsledkami tejto revízie;

68.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB nezohľadnila obavy Európskeho parlamentu v súvislosti s revíziou mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností, ktoré sú vyjadrené v odseku 86 jeho uznesenia z 3. mája 2018 o výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2016; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že schválený revidovaný mechanizmus na vybavovanie sťažností vážne ohrozuje jeho nezávislosť a transparentnosť jeho vyšetrovaní a záverov; vyzýva EIB, aby zabezpečila, že vedúci mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností bude môcť prijímať všetky rozhodnutia týkajúce sa prípustnosti a oprávnenosti sťažností nezávisle od ostatných útvarov EIB a že postupy prijímania zamestnancov pre vedúceho mechanizmu na vybavovanie sťažností budú transparentnejšie;

69.  berie na vedomie rozhodnutie ombudsmanky vo veci 1316/2016 TN o tvrdeniach týkajúcich sa politiky transparentnosti EIB z 23. mája 2018 a vyzýva banku, aby prostredníctvom ombudsmanky vykonala navrhované zlepšenia týkajúce sa zrušenia domnienky nezverejňovania, pokiaľ ide o dokumenty zozbierané a vytvorené počas inšpekcií, vyšetrovaní a auditov, ako aj prepracovanie príslušných ustanovení svojej politiky transparentnosti, pokiaľ ide o sprostredkované úvery a lehoty na vybavovanie žiadostí o informácie;

70.  pripomína, že je potrebné stanoviť prísnejšie pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov a jasné, prísne a transparentné kritériá, aby sa zabránilo akejkoľvek forme vplyvu alebo nedostatočnej objektívnosti v mechanizme prideľovania úverov; pripomína, že EIB musí urýchlene revidovať svoj kódex správania s cieľom zabezpečiť, aby jej viceprezidenti neboli zodpovední za operácie vo svojich domovských členských štátoch, keďže to ohrozuje nezávislosť tejto inštitúcie; vyzýva EIB, aby s cieľom lepšie predchádzať konfliktom záujmov vo svojich riadiacich orgánoch a možným javom otáčavých dverí zohľadnila odporúčania ombudsmanky a aby zrevidovala svoj kódex správania;

71.  očakáva, že politika EIB v oblasti ochrany oznamovateľov, ktorá sa v súčasnosti reviduje, bude ambiciózna a poskytne vysoké štandardy; naliehavo vyzýva EIB, aby do tejto revízie zahrnula interných aj externých oznamovateľov a stanovila jasné a dobre vymedzené postupy, časové rámce a usmernenia s cieľom poskytovať oznamovateľom najlepšie usmernenia a chrániť ich pred akýmikoľvek možnými odvetnými opatreniami;

Kontrola zo strany Európskeho parlamentu

72.  podporuje stanovisko Európskeho dvora audítorov, že Dvor audítorov by mal byť poverený auditom všetkých operácií EIB vrátane operácií, v ktorých EIB využíva na svoje operácie prostriedky, ktoré nesúvisia s rozpočtom EÚ;

73.  vyzýva svoj Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby zorganizoval každoročný seminár/vypočutie o činnostiach a kontrole operácií EIB, ktorý by Európskemu parlamentu poskytol ďalšie relevantné informácie na podporu jeho práce na kontrole EIB a jej operácií;

Následné kroky v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu

74.  opätovne vyzýva EIB, aby predložila správu o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní, ktoré vydal Európsky parlament v jeho výročných uzneseniach, predovšetkým pokiaľ ide o:

   a) vplyv jej úverových činností a dosiahnuté výsledky;
   b) predchádzanie konfliktu záujmov, najmä pokiaľ ide o členov investičného výboru EFSI a Správnej rady EIB, a ustanovenie prísnejších pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov v príslušných kódexoch správania, a osobitne v kódexe riadiaceho výboru a správnej rady;
   c) transparentnosť a zverejňovanie informácií o systéme zadávania zákaziek a využívania subdodávateľov, pokiaľ ide o sprostredkovateľov a konečných prijímateľov, v súvislosti s predchádzaním daňovým únikom, podvodom a korupcii;

o
o   o

75.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/en/95520.
(2) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 80.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0198.
(4) Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(7) https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/en/95520


Cezhraničné žiadosti o navrátenie umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty rozkradnutých v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách
PDF 359kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o cezhraničných žiadostiach o navrátenie umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty rozkradnutých v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách 2017/2023(INI)
P8_TA-PROV(2019)0037A8-0465/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Haagsky dohovor o ochrane kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu z roku 1954 a jeho druhý protokol z marca 1999,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 1995 o navrátení rozkradnutého majetku židovským komunitám(1) a uznesenie zo 16. júla 1998 o navrátení majetku obetí holokaustu(2),

–  so zreteľom na balík opatrení prijatý v decembri 2016 na posilnenie schopnosti EÚ bojovať proti financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, plnenie záväzkov prijatých v akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu z 2. februára 2016 (COM(2016)0050) a na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dovoze tovaru kultúrneho charakteru z 13. júla 2017 (COM(2017)0375),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych pamiatok, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš(3),

–  so zreteľom na Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch z 24. júna 1995,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu(4),

–  so zreteľom na článok 1 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 17 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(6), a najmä na jeho článok 7 ods. 4,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2003 o právnom rámci pre voľný pohyb tovaru, ktorého vlastníctvo bude pravdepodobne spochybnené, v rámci vnútorného trhu(7),

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky z roku 2016 s názvom Cezhraničné žiadosti o navrátenie umeleckých diel ulúpených v ozbrojených konfliktoch a vojnách a alternatívy k súdnym sporom,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (8),

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zo 14. novembra 1970,

–  so zreteľom na uznesenie Rady 14232/12 zo 4. októbra 2012 o vytvorení neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov v oblasti tovaru kultúrnej hodnoty (EU CULTNET),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0465/2018),

A.  keďže čierny trh s umeleckými dielami sa podľa Interpolu stáva lukratívnym ako trh s drogami, zbraňami a falšovaným tovarom;

B.  keďže podľa posúdenia vplyvu v návrhu Komisie na nariadenie o dovoze tovaru kultúrneho charakteru, 80 až 90 % celosvetových predajov starožitností má nezákonný pôvod;

C.  keďže kultúrne dedičstvo je jedným zo základných prvkov civilizácie, ktoré má okrem iného symbolickú hodnotou a predstavuje kultúrnu pamäť ľudstva zjednocujúcu ľudí; keďže v posledných rokoch došlo k sérii zločinov proti svetovému kultúrnemu dedičstvu, ktorého sa dopustili bojujúce frakcie a teroristické subjekty na celom svete, a keďže cenné umelecké diela, sochy a archeologické artefakty sa predávajú a dovážajú do EÚ z určitých krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, pričom zisky sa potenciálne využívajú na financovanie teroristickej činnosti; keďže je nevyhnutné prijať pevný záväzok proti nezákonnému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru, ako sú umelecké diela rabované počas ozbrojených konfliktov a vojen v Líbyi, Sýrii a Iraku; keďže tovar kultúrneho charakteru má veľký kultúrny, umelecký, historický a vedecký význam a musí byť chránený pred neoprávneným privlastnením a plienením;

D.  keďže už krátko po skončení druhej svetovej vojny boli pokusy nájsť a vrátiť ulúpený majetok do krajiny pôvodu;

E.  keďže sa musí zabezpečiť navrátenie predmetov, s ktorými sa obchoduje a/alebo boli vykopané alebo získané nezákonne, a to so zreteľom na záväzok EÚ týkajúci sa spravodlivého procesu a odškodnenia obetí, ako aj založenie organizácie UNESCO a dohovory o ochrane kultúrneho dedičstva;

F.  keďže v princípoch Washingtonskej konferencie týkajúcich sa umeleckých diel zhabaných nacistami, v deklarácii vilniuského fóra aj v deklarácii z Terezína o majetkoch z obdobia holokaustu a súvisiacich otázkach sa zdôraznil význam poskytnutia odškodnenia za nehnuteľný majetok fyzických osôb; keďže počet umeleckých diel, ktoré sa od Washingtonskej konferencie podarilo vrátiť, sa odhaduje na 1 – 2 tisíc(9); keďže neexistuje úplný zoznam umeleckých diel navrátených v posledných rokoch;

G.  keďže niektoré umelecké diela sa ešte stále nenašli a čakajú na návrat oprávneným vlastníkom alebo ich dedičom; keďže Jonathan Petropoulos na Washingtonskej konferencii v roku 1998 uviedol, že v Európe bolo ukradnutých odhadom okolo 650 000 umeleckých diel, a podľa Ronalda Laudera sa v tom čase (v roku 1998) ešte stále nenašlo 11 000 umeleckých diel v hodnote 10 až 30 miliárd dolárov; keďže Konferencia pre žiadosti o navrátenie Celosvetovej židovskej organizácie pre navrátenie (Claims Conference-WJRO) vo všeobecnosti reaguje tvrdením, že neexistujú presné odhady: ukradnutých bolo približne 650 000 umeleckých diel, z čoho sa okolo 100 000 doteraz nenašlo;

H.  keďže účastníci sporov sa naďalej stretávajú s právnymi problémami, ktoré vyplývajú z často veľmi špecifickej povahy ich žiadostí na jednej strane a na druhej strane zo skončenia platnosti povojnových reštitučných zákonov, neretroaktívnosti tradičných noriem, chýbajúcej akejkoľvek definície ulúpeného „umenia“, premlčacej lehoty nárokov alebo ustanovení o historickom rozpore s vlastníckym právom a dobrej viere;

I.  keďže sťažnosti týkajúce sa ulúpených umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru sa riešia najmä prostredníctvom medzinárodného práva verejného; keďže tieto pravidlá musia byť doplnené o prísnejšie pravidlá v oblasti medzinárodného práva súkromného;

J.  keďže nedostatočne rozvinutý rozmer súkromného práva, a to tak na medzinárodnej, ako aj na európskej úrovni prispieva k právnej neistote v cezhraničných prípadoch navrátenia ulúpených umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru, a to nielen pokiaľ ide o dokončené transakcie s nacistami ulúpeným umením, ale aj pokiaľ ide o budúce prípady;

K.  keďže neexistujú žiadne právne predpisy EÚ, ktoré by výslovne a komplexne upravovali žiadosti o navrátenie umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru ulúpených v ozbrojených konfliktoch súkromnými osobami;

L.  keďže UNESCO v spojení s hlavnými aukčnými domami, múzeami a uznávanými zberateľmi v Európe rozvíja pokročilý výskum pôvodu týchto diel, aby ich mohli vrátiť ich vlastníkom;

M.  keďže Medzinárodná rada múzeí (ICOM) uverejňuje „červené zoznamy“ kategórií predmetov ohrozených nedovoleným obchodovaním viac ako desať rokov s cieľom doplniť databázu Interpolu s odcudzeným majetkom;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz neboli prijaté prakticky nijaké opatrenia v nadväznosti na jeho uznesenie o právnom rámci pre voľný pohyb tvaru, ktorého vlastníctvo bude pravdepodobne spochybnené, v rámci vnútorného trhu, v ktorom Európsky parlament vyzval Komisiu, aby vypracovala štúdiu o viacerých aspektoch týkajúcich sa občianskeho a procesného práva, skúmania pôvodu, katalogizačných systémov, alternatívnych mechanizmov riešenia sporov a významu vytvorenia cezhraničného koordinačného administratívneho orgánu; domnieva sa, že článok 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by mohol slúžiť ako právny základ, ktorým by sa Únii zverila právomoc konať v tejto oblasti;

2.  zdôrazňuje, že lúpenie umeleckých diel a iného tovaru kultúrneho charakteru počas ozbrojených konfliktov a vojen, ako aj v čase mieru, je závažným spoločným problémom, ktorý treba riešiť z hľadiska prevencie aj z hľadiska navrátenia ulúpených kultúrnych statkov, aby sa tak ochránila a zabezpečila integrita kultúrneho dedičstva a identita spoločností, komunít, skupín a jednotlivcov;

3.  poznamenáva, že na úrovni EÚ sa nevenovala dostatočná pozornosť navráteniu umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru ulúpených, ukradnutých alebo nezákonne získaných okrem iného v ozbrojených konfliktoch, najmä v oblastiach súkromného práva, medzinárodného práva súkromného a občianskeho súdneho konania; vyzýva preto Komisiu, aby chránila, podporovala a nabádala k cezhraničným žiadostiam o navrátenie kultúrnych statkov, ktoré boli premiestnené a odcudzené v dôsledku štátom povoleného rabovania alebo ulúpené počas ozbrojených konfliktov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vydali odporúčania a usmernenia s cieľom zvýšiť informovanosť o potrebe podporovať vnútroštátne inštitúcie v členských štátoch, pokiaľ ide o žiadosti o navrátenie;

4.  zdôrazňuje, že inštitúcie ako UNESCO a Interpol požadujú posilnenie ochrany kultúrneho dedičstva a posilnenie postavenia štátov pri zavádzaní opatrení na uľahčenie navrátenia;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú žiadne spoľahlivé štatistické údaje o presnom rozsahu lúpenia kultúrnych statkov a nedovoleného obchodovania s nimi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto oblasti vytvorili spoľahlivé štatistiky;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že väčšina súčasných politických a legislatívnych iniciatív sa zameriava výlučne na verejné, správne a/alebo trestné právo; zdôrazňuje, že s cieľom vytvoriť komplexný regulačný rámec sa musí výraznejšie zohľadňovať súkromné právo; vyzýva príslušné orgány, aby prijali všetky vhodné opatrenia a iniciatívy na dosiahnutie tohto cieľa;

7.  domnieva sa, že je potrebné ďalšie vyšetrovanie s cieľom objasniť tmavé oblasti nezákonného obchodu s kultúrnymi statkami a získať lepšie informácie o jeho rozsahu, štruktúre a veľkosti, napríklad prostredníctvom projektu ILLICID, ktorý v súčasnosti prebieha v Nemecku;

8.  víta skutočnosť, že niektoré členské štáty uznali potrebu riešiť špecifické problémy súvisiace so žiadosťami o navrátenie umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru ulúpených, ukradnutých alebo nelegálne získaných v ozbrojených konfliktoch a vojnách, aby bolo možné dospieť k právnym riešeniam, ktoré zabezpečia ochranu majetkových práv súkromných osôb, štátu a miestnych vládnych inštitúcií a náboženských združení, ktoré počas ozbrojeného konfliktu alebo vojny prišli o umelecké diela;

9.  zdôrazňuje význam zvyšovania spoločnej informovanosti s cieľom odsúdiť tieto nezákonné praktiky a pripomína, že každý predmet odňatý jeho vlastníkovi predstavuje historickú a vedeckú hodnotu, ktorá je navždy stratená;

10.  poznamenáva, že najúčinnejším spôsobom boja proti obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru a rozvoju nelegálneho trhu s umením, ako aj podpory navrátenia je posilňovať rozvoj čestných postupov v oblasti obchodu s umením a navrátenia z nadnárodnej a celosvetovej perspektívy, pokiaľ ide o ich zamýšľaný preventívny účinok, ako aj donucovanie alebo represívne účinky;

11.  domnieva sa, že s cieľom vytvoriť súbor pravidiel, ktoré môžu účinne zabrániť lúpeniu a pašovaniu umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru, a dosiahnuť úplne transparentný, zodpovedný a etický celosvetový trh s umením by sa Komisia mala snažiť spolupracovať s tretími krajinami, aby nadviazala úspešné partnerstvá, a v tomto zmysle zohľadniť zásady stanovené v Dohovore UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetoch kultúrnej hodnoty;

12.  domnieva sa, že legislatívne opatrenie EÚ vrátane rozmeru medzinárodného práva súkromného by bolo vhodné len pre budúce transakcie;

13.  domnieva sa, že nastal čas ukončiť dlhoročné kľučkovania a nuansy, aby bolo možné konečne vytvoriť zodpovedný a etický európsky trh s umením; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti identifikovala občianskoprávne opatrenia, ktoré pomôžu prekonať náročné problémy súkromných strán pri navrátení umeleckých diel, ktoré im skutočne patria; zároveň vyzýva Komisiu, aby vytvorila nový diskusný rámec pre identifikáciu najlepších postupov a riešení pre súčasnosť aj budúcnosť;

14.  víta návrh Komisie na nariadenie o dovoze tovaru kultúrneho charakteru, ako aj pozmeňujúce návrhy k návrhu, ktorý Európsky parlament prijal 25. októbra 2018(10); vzhľadom na celosvetový záber trhu s umením a množstvo predmetov v súkromných rukách pripomína, že treba vynaložiť ďalšie úsilie o cezhraničné navrátenie umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru ulúpených v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách; zdôrazňuje, že výskum pôvodu a európska spolupráca sa osvedčili pri identifikácii a následnom navrátení ulúpených predmetov a v niektorých prípadoch predišli financovaniu teroristických skupín alebo vojen;

15.  vyjadruje poľutovanie, že pre chýbajúce, nedôsledné alebo rozdielne pravidlá medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o výskum pôvodu a náležitú starostlivosť, nemožno mnoho cezhraničných reštitučných nárokov uplatniť účinným a koordinovaným spôsobom, čo môže mať za následok podnecovanie lúpenia, nepovoleného obchodovania a pašovania; poznamenáva, že v dôsledku chýbajúcich spoločných noriem je platný postup pre všetky zúčastnené strany vrátane múzeí, obchodníkov s umením, zberateľov, turistov či cestujúcich naďalej často nejasný; žiada preto Komisiu, aby zharmonizovala pravidlá v oblasti výskumu pôvodu a začlenila do nich niektoré základné zásady Dohovoru UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetoch kultúrnej hodnoty;

16.  zdôrazňuje naliehavú potrebu aktívne podporovať systematické využívanie kvalitného a nezávislého výskumu pôvodu na identifikáciu ulúpených umeleckých diel, na uľahčenie ich navrátenia legitímnym vlastníkom, na dosiahnutie úplne transparentného, zodpovedného a etického trhu s umením a na účinné predchádzanie a zabránenie lúpeniu umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru, ktoré pochádzajú z ozbrojených konfliktov a vojen, a obchodovaniu s nimi; berie na vedomie možnosti, ktoré v tomto smere ponúkajú európske finančné nástroje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali a podporovali osobitné programy odbornej prípravy zamerané na výskum pôvodu na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni s cieľom umožniť najmä stranám zapojeným do boja proti nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty prehĺbiť si a zlepšiť odborné znalosti, a to aj prostredníctvom cezhraničných projektov;

17.  domnieva sa, že výskum pôvodu úzko súvisí s povinnosťou náležitej starostlivosti, ktorú treba uplatniť pri nadobúdaní umeleckých diel, a má zásadný význam pre všetkých aktérov na trhu s umením, pretože nadobudnutie ukradnutých umeleckých diel, či už vedome alebo z nedbanlivosti, je podľa právnych predpisov niektorých štátov trestné;

18.  domnieva sa, že sa samozrejme treba venovať vytvoreniu úplného zoznamu všetkých predmetov kultúrnej hodnoty vrátane predmetov kultúrnej hodnoty vo vlastníctve Židov, ktoré nacisti a ich spojenci ulúpili, a to od času ich odcudzenia až do súčasnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila katalogizačný systém, ktorý by mohli používať aj verejné subjekty a súkromné zbierky umeleckých diel a ktorý by zhromažďoval údaje o situácii ulúpených, ukradnutých alebo nezákonne získaných predmetov kultúrnej hodnoty a o presnom stave existujúcich žiadostí o ich vrátenie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala projekty digitalizácie, ktoré by vytvorili digitálne databázy alebo prepojili existujúce digitálne databázy s cieľom uľahčiť výmenu takýchto údajov a výskum pôvodu;

19.  nazdáva sa, že nato, aby bolo možné vykonávať riadny výskum pôvodu, treba vytvoriť evidenciu dokumentov alebo register transakcií, ktorý by bol čo najpodrobnejší; žiada Komisiu, aby aktívne podporovala vypracovanie spoločných usmernení o takýchto registroch a prijala primerané opatrenia s cieľom nabádať členské štáty, aby pre profesionálov na trhu s umením zaviedli všeobecnú povinnosť viesť takýto register transakcií a vo všeobecnosti pristúpili k Dohovoru UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetoch kultúrnej hodnoty;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala činnosti v oblasti výskumu pôvodu v celej Únii a finančne ich podporovala; navrhuje, aby Komisia zorganizovala diskusné fórum v záujme výmeny najlepších postupov a hľadania najlepších riešení pre súčasnosť a budúcnosť;

21.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie osobitného mechanizmu alternatívneho riešenia sporov pre riešenie prípadov žiadostí o navrátenie ulúpených umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru s cieľom prekonať existujúce právne prekážky, ako je hybridná forma arbitráže a mediácie; zdôrazňuje význam jasných noriem a transparentných a neutrálnych postupov;

22.  poznamenáva, že premlčacia lehota často spôsobuje žalobcom ťažkosti pri konaniach o navrátení; vyzýva Komisiu, aby posúdila tento problém a našla vhodnú rovnováhu na vymedzenie premlčacej lehoty v prípade žiadostí o navrátenie ulúpených umeleckých diel vrátane žiadostí o navrátenie umeleckých diel ulúpených nacistami, pričom táto lehota by mala zohľadňovať tak ochranu záujmov obetí lúpenia a rozkrádania, ako aj záujmy trhu; domnieva sa, že príkladom by mohol byť zákon USA o vrátení umeleckých diel vyvlastnených počas holokaustu;

23.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie legislatívnych opatrení na posilnenie právneho systému cezhraničných žiadostí o navrátenie umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty ulúpených v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách na základe nástrojov medzinárodného práva súkromného;

24.  vyzýva kompetentné inštitúcie EÚ, aby nabádali členské štáty na výmenu informácií o existujúcich postupoch kontroly pôvodu predmetov kultúrnej hodnoty a na prehĺbenie vzájomnej spolupráce s cieľom zharmonizovať kontrolné opatrenia a administratíve postupy zamerané na určenie pôvodu tovaru kultúrneho charakteru;

25.  poukazuje na nedostatočnú koordináciu na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o výklad pojmu „náležitá starostlivosť“; vyzýva Komisiu, aby objasnila pojem náležitej starostlivosti v súvislosti s dobrou vierou; poukazuje na článok 16 švajčiarskeho federálneho zákona o medzinárodnom prevode kultúrnych statkov ako napríklad zákona, ktorý zakazuje obchodníkom a aukcionárom uzavrieť transakciu týkajúcu sa umeleckého diela, ak majú pochybnosti o jeho pôvode; poznamenáva, že podľa tohto zákona sa dôkazné bremeno čiastočne prenáša na predajcu; vlastník umeleckého diela sa však nemôže spoliehať na zásadu dobrej viery, ak nie je schopný dokázať, že v čase nadobudnutia diela venoval tejto otázke náležitú pozornosť; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia zacielené na informovanie trhu s umením a tiež potencionálnych nákupcov artefaktov o význame výskumu pôvodu, keďže takýto výskum súvisí s povinnosťou náležitej starostlivosti;

26.  naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala spoločné zásady pre prístup k verejným alebo súkromným archívom, ktoré obsahujú informácie o identifikácii a umiestnení majetku, uskutočnila dôkladné zmapovanie existujúcich databáz a zvážila vytvorenie centrálnej metadatabázy, ktorá zohľadní dostupné informácie, bude pravidelne aktualizovaná a bude prístupná pre všetky príslušné subjekty; domnieva sa, že na základe tejto centrálnej metadatabázy by sa mal zaviesť spoločný systém katalogizácie, ktorý by mohol využívať štandardizovanú identifikáciu predmetov; žiada preto Komisiu, aby podporovala zavedenie identifikácie predmetov, ktorú vypracovali a ktorú presadzujú Medzinárodná rada múzeí (ICOM) a ďalšie organizácie, ako normy pre trh v rámci vnútorného trhu ako celku; poukazuje na to, že takáto databáza by mala byť prepojená s databázou odcudzených diel Interpolu a mala by sa pravidelne aktualizovať;

27.  domnieva sa, že vytvorenie registra dokumentácie alebo transakcií v oblasti kultúry na účely umožnenia podrobnejšieho a presnejšieho výskumu pôvodu by mohlo byť ďalším užitočným doplnkom uvedenej databázy; žiada Komisiu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom nabádať členské štáty, aby v prípade subjektov na trhu s umením zaviedli všeobecnú povinnosť viesť takúto evidenciu dokumentov alebo register transakcií a vo všeobecnosti pristúpili k Dohovoru UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetov kultúrnej hodnoty;

28.  domnieva sa, že centrálna databáza by mala fungovať na základe spoločného systému katalogizácie, v rámci ktorého by predmety boli identifikované štandardizovaným spôsobom (s prihliadnutím na vlastnosti, ako sú materiály, techniky, merania, nápisy, názov, téma, dátum alebo obdobie atď.);

29.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila spoločné zásady týkajúce sa stanovenia vlastníctva alebo nároku na vlastníctvo, ako aj pravidlá upravujúce premlčanie a dôkazné požiadavky a pojmy lúpenie a umelecké dielo, a zohľadnila príslušné pravidlá platné v členských štátoch;

30.  vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby vyvinuli maximálne úsilie na prijatie opatrení, ktoré zabezpečia vytvorenie mechanizmov na uľahčenie navrátenia majetku uvedeného v tomto uznesení, a aby mali na pamäti, že návrat umeleckých diel ulúpených, ukradnutých alebo nezákonne získaných pri zločinoch proti ľudskosti oprávneným žiadateľom je vecou všeobecného záujmu podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

31.  zdôrazňuje, že s cieľom vytvoriť súbor pravidiel, ktoré môžu účinne zabrániť lúpeniu a pašovaniu umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru, a dosiahnuť úplne transparentný, zodpovedný a etický celosvetový trh s umením by sa Komisia mala snažiť spolupracovať s tretími krajinami a nadviazať úspešné partnerstvá, ktoré podporujú návrat statkov uvedených v tomto uznesení, pričom sa zohľadnia zásady stanovené v Dohovore UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetoch kultúrnej hodnoty a článok 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

32.  pripomína, že vzdelávaním sa rozvíja rešpektovanie a chápanie umeleckých diel a iného tovaru kultúrneho charakteru ako symbolov kultúrneho dedičstva, a preto vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu pri predchádzaní rozkrádaniu tovaru kultúrneho charakteru a nedovolenému obchodovaniu s nimi a pri odrádzaní od takejto činnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere podnecovali a podporovali vzdelávacie a osvetové činnosti, a to aj v neformálnom a informálnom rámci;

33.  vyzýva Komisiu a všetky relevantné príslušné orgány, aby prijali opatrenia zacielené na informovanie trhu s umením a tiež potencionálnych nákupcov artefaktov o význame výskumu pôvodu, keďže takýto výskum súvisí s povinnosťou náležitej starostlivosti;

34.  pripomína, že úzka spolupráca medzi policajnými a colnými službami na európskej a medzinárodnej úrovni je nevyhnutná v boji proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom;

35.  podporuje myšlienku, aby sa cezhraničné postupy navrátenia ulúpených, ukradnutých alebo nezákonne získaných umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru a aktívna podpora výskumu pôvodu riešili v kontexte iniciatívy Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018; vyzýva preto Komisiu a pracovnú skupinu, ktorú Komisia zriadila, aby tento bod zaradili do svojho pracovného plánu, v ktorom sú podrobne uvedené činnosti na Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 17, 22.1.1996, s. 199.
(2) Ú. v. ES C 292, 21.9.1998, s. 166.
(3) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 55.
(4) Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014 s 1.
(5) Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s 1.
(7) Ú. v. EÚ C 91 E, 15.4.2004, s. 500.
(8) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(9) Podľa údajov iniciatívy Konferencie pre žiadosti o navrátenie Celosvetovej židovskej organizácie pre navrátenie ulúpených umeleckých diel a kultúrnych statkov (Claims Conference-WJRO Looted Art and Cultural Property Initiative).
(10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0418.


Ochrana rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch ***I
PDF 659kWORD 69k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch (COM(2018)0324 – C8-0178/2018 – 2018/0136(COD))(1)
P8_TA-PROV(2019)0038A8-0469/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Zásada právneho štátu je jednou zo základných hodnôt, na ktorej je postavená myšlienka Európskej únie. Ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, tieto hodnoty sú spoločné pre členské štáty.
(1)  Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín, zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a v kritériách pre členstvo v Únii. Ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ, tieto hodnoty sú spoločné pre členské štáty v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  Členské štáty by mali svoje záväzky dodržiavať a ísť príkladom tým, že ich budú skutočne plniť a postupovať smerom k spoločnej kultúre právneho štátu ako všeobecnej hodnoty, ktorú by všetky dotknuté strany mali uplatňovať rovnakým spôsobom. Úplné dodržiavanie a presadzovanie týchto zásad je základným predpokladom legitímnosti európskeho projektu ako celku a základnou podmienkou budovania dôvery občanov v Úniu a zabezpečenia účinného vykonávania jej politík.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)  V súlade s článkom 2, článkom 3 ods. 1 a článkom 7 Zmluvy o EÚ má Únia možnosť konať s cieľom chrániť svoje ústavné jadro a spoločné hodnoty, na ktorých je založená, vrátane svojich rozpočtových zásad. Členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ako aj kandidátske krajiny musia dodržiavať, ochraňovať a presadzovať tieto zásady a hodnoty a majú povinnosť lojálnej spolupráce.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Zásada právneho štátu si vyžaduje, aby všetky subjekty verejnej moci konali v rámci obmedzení stanovených v zákone, v súlade s hodnotami demokracie a základnými právami, ako aj pod kontrolou nezávislých a nestranných súdov. Vyžaduje sa v nej najmä to, aby sa dodržiavali12 zásady zákonnosti7, právnej istoty8, zákazu svojvoľných výkonných právomocí9, oddelenia právomocí10 a účinnej súdnej ochrany nezávislými súdmi11.
(2)  Zásada právneho štátu si vyžaduje, aby všetky subjekty verejnej moci konali v rámci obmedzení stanovených v zákone, v súlade s hodnotami demokracie a dodržiavaním základných práv, ako aj pod kontrolou nezávislých a nestranných súdov. Vyžaduje sa v nej najmä to, aby sa dodržiavali12 zásady zákonnosti7, vrátane transparentného, zodpovedného a demokratického procesu prijímania právnych predpisov, právnej istoty8, zákazu svojvoľných výkonných právomocí9, deľby moci10, prístupu k spravodlivosti a účinnej súdnej ochrane na nezávislých a nestranných súdoch11. Tieto zásady sa odzrkadľujú okrem iného na úrovni Benátskej komisie Rady Európy a tiež na základe príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva12a.
__________________
__________________
7 Rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Komisia Európskych spoločenstiev proti CAS Succhi di Frutta SpA., C-496/99 PECLI:EU:C:2004:236, bod 63.
7 Rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Komisia Európskych spoločenstiev proti CAS Succhi di Frutta SpA., C-496/99 PECLI:EU:C:2004:236, bod 63.
8 Rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Amministrazione delle finanze dello Stato proti Srl Meridionale Industria Salumi a ďalší, Ditta Italo Orlandi & Figlio a Ditta Vincenzo Divella proti Amministrazione delle finanze dello Stato. Spojené veci 212 až 217/80, ECLI:EU:C:1981:270, bod 10.
8 Rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Amministrazione delle finanze dello Stato proti Srl Meridionale Industria Salumi a ďalší, Ditta Italo Orlandi & Figlio a Ditta Vincenzo Divella proti Amministrazione delle finanze dello Stato. Spojené veci 212 až 217/80, ECLI:EU:C:1981:270, bod 10.
9 Rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst, spojené veci 46/87 a 227/88, ECLI:EU:C:1989:337, bod 19.
9 Rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst, spojené veci 46/87 a 227/88, ECLI:EU:C:1989:337, bod 19.
10 Rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2016, Kovalkovas, C-477/16, ECLI:EU:C:2016:861, bod 36; rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2016, PPU Poltorak, C-452/16, ECLI:EU:C:2016:858, bod 35; a rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010, DEB, C-279/09, ECLI:EU:C:2010:811, bod 58.
10 Rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2016, Kovalkovas, C-477/16, ECLI:EU:C:2016:861, bod 36; rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2016, PPU Poltorak, C-452/16, ECLI:EU:C:2016:858, bod 35; a rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010, DEB, C-279/09, ECLI:EU:C:2010:811, bod 58.
11 Rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses proti Tribunal de Contas C-64/16, ECLI:EU:C:2018:117, body 31, 40 – 41.
11 Rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses proti Tribunal de Contas C-64/16, ECLI:EU:C:2018:117, body 31, 40 – 41; rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2018, LM, C-216/18 PPU, ECLI:EU:C:2018:586, body 63 – 67.
12 Oznámenie Komisie „Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu“, COM(2014)0158, príloha I.
12 Oznámenie Komisie „Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu“, COM(2014)0158, príloha I.
12a Správa Benátskej komisie zo 4. apríla 2011, štúdia č. 512/2009 (CDL-AD (2011) 003rev).
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Prístupové kritériá, alebo kodanské kritériá, stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani v roku 1993 a posilnené Európskou radou v Madride v roku 1995, sú základnými podmienkami, ktoré musia spĺňať všetky kandidátske krajiny, aby sa stali členskými štátmi. Medzi tieto kritériá patrí stabilita inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochrana menšín; fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť čeliť konkurencii a trhovým silám; a schopnosť splniť záväzky vyplývajúce z členstva v Únii.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 b (nové)
(2b)  Nesplnenie požadovaných noriem, hodnôt a demokratických zásad zo strany kandidátskej krajiny má za následok, že jej pristúpenie k Únii sa oneskorí, kým všetky tieto normy v plnom rozsahu nesplní. Povinnosti uložené kandidátskym krajinám na základe kodanských kritérií sa v členských štátoch po ich pristúpení k Únii naďalej uplatňujú v zmysle článku 2 Zmluvy o EÚ a zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 4 Zmluvy o EÚ. Členské štáty by sa preto mali pravidelne posudzovať s cieľom overiť, či ich právne predpisy a postupy aj naďalej spĺňajú uvedené kritériá a spoločné hodnoty, na ktorých je založená Únia, čím by sa vytvoril pevný právny a administratívny rámec na vykonávanie politík Únie.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Zásada právneho štátu je základným predpokladom pre ochranu ďalších základných hodnôt, na ktorých je postavená Európska únia, ako napríklad sloboda, demokracia, rovnosť a dodržiavanie ľudských práv. Dodržiavanie zásady právneho štátu prirodzene súvisí s dodržiavaním demokracie a základných práv: bez dodržiavania zásady právneho štátu nemôže existovať demokracia a dodržiavanie základných práv a naopak.
(3)  Hoci neexistuje hierarchia hodnôt Únie, dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom pre ochranu ďalších základných hodnôt, na ktorých je postavená Európska únia, ako napríklad sloboda, demokracia, rovnosť a dodržiavanie ľudských práv. Dodržiavanie zásady právneho štátu prirodzene súvisí s dodržiavaním demokracie a základných práv: bez dodržiavania zásady právneho štátu nemôže existovať demokracia a dodržiavanie základných práv a naopak. Súdržnosť a konzistentnosť vnútornej a vonkajšej demokracie, právneho štátu a politiky v oblasti základných práv je kľúčom k dôveryhodnosti Únie.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Justičné orgány by mali konať nezávisle a nestranne a vyšetrovacie zložky a prokuratúra by mali mať možnosť náležite vykonávať svoju funkciu. Mali by disponovať dostatočnými zdrojmi a postupmi na to, aby mohli konať účinne a pri plnom dodržiavaní práva na spravodlivý proces. Tieto podmienky sú nevyhnutné ako minimálna záruka proti nezákonným a svojvoľným rozhodnutiam verejných orgánov, ktoré by mohli poškodiť finančné záujmy Únie.
(6)  Mala by byť vždy zaručená nezávislosť a nestrannosť justície a vyšetrovacie zložky a prokuratúra by mali mať možnosť náležite vykonávať svoju funkciu. Mali by disponovať dostatočnými zdrojmi a postupmi na to, aby mohli konať účinne a pri plnom dodržiavaní práva na spravodlivý proces. Tieto podmienky sú nevyhnutné ako minimálna záruka proti nezákonným a svojvoľným rozhodnutiam verejných orgánov, ktoré by mohli oslabiť tieto základné zásady a poškodiť finančné záujmy Únie.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)   Nezávislosť prokuratúry a súdnictva zahŕňa formálnu (de jure) aj skutočnú (de facto) nezávislosť prokuratúry a súdnictva a jednotlivých prokurátorov a sudcov.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Dodržiavanie zásady právneho štátu nie je dôležité len pre občanov Únie, ale aj pre obchodné iniciatívy, inovácie, investície a riadne fungovanie vnútorného trhu, ktoré bude najväčšmi prekvitať vtedy, ak sa zavedie solídny právny a inštitucionálny rámec.
(8)  Dodržiavanie zásady právneho štátu nemá zásadný význam len pre občanov Únie, ale aj pre obchodné iniciatívy, inovácie, investície, hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a riadne fungovanie vnútorného trhu, ktoré bude udržateľne prekvitať len vtedy, ak sa zavedie solídny právny a inštitucionálny rámec.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Integrácia existujúcich monitorovacích mechanizmov Únie, ako je mechanizmus spolupráce a overovania, porovnávací prehľad v oblasti justície a správy o boji proti korupcii, do širšieho rámca monitorovania právneho štátu by mohla poskytnúť účinnejšie a účelnejšie kontrolné mechanizmy na ochranu finančných záujmov Únie.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 b (nové)
(8b)   Nedostatok transparentnosti, svojvoľná diskriminácia, narúšanie hospodárskej súťaže a rozdielne podmienky na vnútornom trhu i mimo neho, vplyv na integritu jednotného trhu a spravodlivosť, stabilitu a legitimitu daňového systému, zvýšené hospodárske nerovnosti, nespravodlivá hospodárska súťaž medzi štátmi, sociálna nespokojnosť, nedôvera a demokratický deficit sú príkladom niektorých negatívnych účinkov škodlivých daňových praktík.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Únia má k dispozícii veľké množstvo nástrojov a postupov na zabezpečenie úplného a riadneho uplatňovania zásad a hodnôt stanovených v Zmluve o EÚ, ale v súčasnosti od inštitúcií Únie neprichádza žiadna rýchla a účinná reakcia, najmä na zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia. Existujúce nástroje by sa mali presadzovať, hodnotiť a dopĺňať v rámci mechanizmu právneho štátu, aby boli primerané a účinné.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Všeobecné nedostatky v členských štátoch v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, ktoré ovplyvňujú najmä riadne fungovanie verejných orgánov a účinné súdne preskúmanie, môžu vážne poškodiť finančné záujmy Únie.
(11)  Všeobecné nedostatky v členských štátoch v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, ktoré ovplyvňujú najmä riadne fungovanie verejných orgánov a účinné súdne preskúmanie, môžu vážne poškodiť finančné záujmy Únie. Účinné vyšetrenie takýchto nedostatkov a uplatňovanie účinných a primeraných opatrení v prípade zistenia všeobecného nedostatku sú potrebné nielen na zabezpečenie finančných záujmov Únie vrátane účinného výberu príjmov, ale aj na zabezpečenie dôvery verejnosti v Úniu a jej inštitúcie. Iba nezávislé súdnictvo, ktoré presadzuje právny štát a právnu istotu vo všetkých členských štátoch, môže v konečnom dôsledku zaručiť dostatočnú ochranu finančných prostriedkov z rozpočtu Únie.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)   Rozsah daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam Komisia odhaduje až do výšky 1 bilióna EUR ročne. Negatívny vplyv takýchto praktík na rozpočty členských štátov a Únie a na občanov je zreteľný a môže viesť k oslabeniu dôvery v demokraciu.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 b (nové)
(11b)   Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov má priamy vplyv na rozpočet členských štátov a rozpočet Únie a na rozdelenie daňového úsilia medzi kategórie daňovníkov, ako aj medzi ekonomické faktory.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 c (nové)
(11c)   Členské štáty by mali v záležitostiach daňovej súťaže v plnej miere uplatňovať zásadu lojálnej spolupráce.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 d (nové)
(11d)   Komisia by ako strážkyňa zmlúv mala zabezpečiť, aby sa v plnej miere dodržiavalo právo Únie a zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 e (nové)
(11e)   Posudzovanie a monitorovanie daňových politík členských štátov na úrovni Únie by zabezpečilo, aby v členských štátoch nedochádzalo k vykonávaniu nových škodlivých daňových opatrení. Monitorovanie súladu členských štátov, ich právomocí, regiónov alebo iných administratívnych štruktúr so spoločným únijným zoznamom nespolupracujúcich jurisdikcií by zabezpečilo jednotný trh a jeho riadne a súdržné fungovanie.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Identifikácia všeobecného nedostatku si vyžaduje, aby Komisia uskutočnila kvalitatívne posúdenie. Uvedené posúdenie by mohlo vychádzať z informácií pochádzajúcich zo všetkých dostupných zdrojov a uznaných inštitúcií vrátane rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, správ Dvora audítorov a záverov a odporúčaní relevantných medzinárodných organizácií a sietí, akýminapríklad orgány Rady Európy a európske siete najvyšších súdov a súdnych rád.
(12)  Zistenie všeobecného nedostatku si vyžaduje, aby Komisia uskutočnila dôkladné kvalitatívne posúdenie. Toto posúdenie by malo byť objektívne, nestranné a transparentné a malo by byť založené na informáciách zo všetkých príslušných zdrojov, pričom sa zohľadnia kritériá používané v kontexte prístupových rokovaní Únie, najmä kapitoly acquis v oblasti súdnictva a základných práv, v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, v oblasti finančnej kontroly a zdaňovania, ako aj usmernenia používané v kontexte mechanizmu spolupráce a overovania s cieľom sledovať pokrok členského štátu, a od uznávaných inštitúcií vrátane rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva, uznesení Európskeho parlamentu, správ Dvora audítorov a záverov a odporúčaní príslušných medzinárodných organizácií, ako sú orgány Rady Európy, najmä zoznamu kritérií právneho štátu ustanoveného Benátskou komisiou, a príslušných medzinárodných sietí, ako sú európske siete najvyšších súdov a súdnych rád.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)  Mala by sa zriadiť poradná skupina nezávislých odborníkov v oblasti ústavného práva a finančných a rozpočtových záležitostí s cieľom pomôcť Komisii pri posudzovaní všeobecných nedostatkov. Táto skupina by mala vykonať nezávislé ročné posúdenie otázok v oblasti právneho štátu vo všetkých členských štátoch, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť riadne finančné hospodárenie alebo ochranu finančných záujmov Únie, pričom by sa mali zohľadniť informácie od všetkých príslušných zdrojov a uznaných inštitúcií. Komisia by mala pri prijímaní rozhodnutia o prijatí alebo zrušení možných opatrení zohľadniť príslušné stanoviská tejto poradnej skupiny.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Mali by sa určiť možné opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade všeobecných nedostatkov, ako aj postup ich prijímania. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať pozastavenie platieb a záväzkov, zníženie financovania v rámci existujúcich záväzkov a zákaz uzatvárať s príjemcami nové záväzky.
(13)  Mali by sa určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade všeobecných nedostatkov, ako aj postup ich prijímania. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať pozastavenie platieb a záväzkov, zníženie financovania v rámci existujúcich záväzkov a zákaz uzatvárať s príjemcami nové záväzky.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)  Je nevyhnutné, aby sa pri prijímaní opatrení v prípade všeobecných nedostatkov riadne chránili oprávnené záujmy konečných prijímateľov. Pri zvažovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by Komisia mala zohľadniť ich potenciálny vplyv na konečných prijímateľov. V záujme posilnenia ochrany konečných prijímateľov by Komisia mala poskytnúť informácie a usmernenia na webovom sídle alebo portáli spolu s vhodnými nástrojmi, aby ju mohli informovať o akomkoľvek porušení zákonnej povinnosti subjektov verejnej správy a členských štátov pokračovať v platbách po prijatí opatrení na základe tohto nariadenia. V prípade potreby by Komisia mala mať možnosť vymáhať platby uskutočnené v prospech týchto subjektov alebo, ak je to vhodné, uskutočniť finančnú opravu znížením podpory programu, a previesť rovnocennú sumu do rezervy Únie, ktorá sa má použiť v prospech konečných prijímateľov, aby sa zabezpečilo, že všetky sumy splatné subjektmi verejnej správy alebo členskými štátmi sú skutočne vyplatené konečným prijímateľom.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tohto nariadenia a s ohľadom na dôležitosť finančných účinkov opatrení ukladaných podľa tohto nariadenia, by sa na Radu mali preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie. S cieľom uľahčiť prijímanie rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na ochranu finančných záujmov Únie, by sa malo uplatňovať hlasovanie na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny.
(15)  S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tohto nariadenia a s ohľadom na dôležitosť finančných účinkov opatrení ukladaných podľa tohto nariadenia, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)  Vzhľadom na to, že opatrenia uložené podľa tohto nariadenia majú vplyv na rozpočet Únie, mali by nadobudnúť účinnosť až potom, čo Európsky parlament a Rada schvália presun sumy rovnajúcej sa hodnote prijatých opatrení do rozpočtovej rezervy. S cieľom uľahčiť prijímanie rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na ochranu finančných záujmov Únie, by sa takéto presuny mali považovať za schválené, pokiaľ ich Európsky parlament alebo Rada, ktorá koná kvalifikovanou väčšinou, v stanovenej lehote nezmenia alebo nezamietnu.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Pred tým, ako dôjde k návrhu na prijatie akéhokoľvek opatrenia podľa tohto nariadenia, by Komisia mala dotknutý členský štát informovať o tom, prečo sa domnieva, že v uvedenom členskom štáte by mohol existovať všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu. Členský štát by mal mať možnosť predložiť svoje pripomienky. Komisia a Rada by tieto pripomienky mali zohľadniť.
(16)  Pred tým, ako dôjde k návrhu na prijatie akéhokoľvek opatrenia podľa tohto nariadenia, by Komisia mala dotknutý členský štát informovať o tom, prečo sa domnieva, že v uvedenom členskom štáte by mohol existovať všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu. Komisia by mala bezodkladne informovať Európsky parlament a Radu o každom takomto oznámení a jeho obsahu. Dotknutý členský štát by mal mať možnosť predložiť svoje pripomienky. Komisia by tieto pripomienky mala zohľadniť.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Rada by mala na návrh Komisie zrušiť opatrenia s odkladným účinkom, ak došlo k dostatočnému napraveniu situácie, ktorá viedla k uloženiu uvedených opatrení.
(17)  Komisia by mala zrušiť opatrenia s odkladným účinkom a navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade úplné alebo čiastočné zrušenie rozpočtovej rezervy predmetných opatrení, ak je situácia, ktorá viedla k uloženiu týchto opatrení, v dostatočnej miere napravená.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Komisia by mala Európsky parlament priebežne informovať o akýchkoľvek opatreniach navrhnutých a prijatých podľa tohto nariadenia,
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno a
a)  „právny štát“ alebo „zásada právneho štátu“ je hodnota Únie zakotvená v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorá zahŕňa zásady zákonnosti vrátane transparentného, zodpovedného, demokratického a pluralistického procesu prijímania zákonov; právnu istotu; zákaz svojvoľných výkonných právomocí; účinnej súdnej ochrany nezávislými súdmi vrátane základných práv; oddelenia právomocí a rovnosti pred zákonom;
a)  „právny štát“ alebo „zásada právneho štátu“ sa chápe so zreteľom na hodnoty Únie zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ a v kritériách pre členstvo v Únii uvedených v článku 49 Zmluvy o EÚ; zahŕňa zásady zákonnosti vrátane transparentného, zodpovedného, demokratického a pluralistického procesu prijímania právnych predpisov; právnu istotu; zákaz svojvoľných výkonných právomocí; prístup k spravodlivosti a účinnej súdnej ochrane na nezávislých a nestranných súdoch vrátane základných práv, ako sa stanovuje v Charte základných práv Európskej únie a v medzinárodných zmluvách o ľudských právach; deľbu moci; nediskrimináciu a rovnosť pred zákonom;
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno b
b)  „všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu“ je rozšírené alebo opakujúce sa konanie alebo nekonanie, resp. opatrenie verejných orgánov, ktoré má vplyv na právny štát;
b)  „všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu“ je rozšírené alebo opakujúce sa konanie alebo nekonanie, resp. opatrenie verejných orgánov, ktoré má vplyv na právny štát, ak ovplyvňuje alebo by mohlo ovplyvňovať zásady riadneho finančného riadenia alebo ochranu finančných záujmov Únie; všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu môže byť tiež dôsledkom systémovej hrozby pre hodnoty Únie zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, ktorá ovplyvňuje alebo by mohla ovplyvňovať zásady riadneho finančného riadenia alebo ochranu finančných záujmov Únie;
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno c
c)  „subjekt verejnej správy“ sú všetky verejné orgány na všetkých úrovniach verejnej správy vrátane orgánov štátnej a regionálnej správy a miestnej samosprávy, ako aj organizácie členských štátov v zmysle [článku 2 ods. 42] nariadenia (EÚ, Euratom) č. […] („nariadenie o rozpočtových pravidlách“).
c)  „subjekt verejnej správy“ je ktorýkoľvek verejný orgán na všetkých úrovniach verejnej správy vrátane orgánov štátnej a regionálnej správy a miestnej samosprávy, ako aj organizácií členských štátov v zmysle článku 2 ods. 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2018/10461a („nariadenie o rozpočtových pravidlách“).
__________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 2 a (nový)
Článok 2a
Všeobecné nedostatky
Za všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu sa považujú najmä tieto prípady, ak ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvňovať zásady riadneho finančného hospodárenia alebo ochranu finančných záujmov Únie:
a)   ohrozovanie nezávislosti súdnictva vrátane stanovenia akýchkoľvek obmedzení týkajúcich sa schopnosti nezávisle vykonávať funkcie justičného orgánu externým zasahovaním do zabezpečovania nezávislosti, obmedzovaním rozhodovania podľa externého poriadku, svojvoľným revidovaním pravidiel týkajúcich sa menovania justičného personálu alebo podmienok poskytovania ich služieb alebo ovplyvňovaním justičných pracovníkov akýmkoľvek spôsobom ohrozujúcim ich nestrannosť alebo zasahovaním do nezávislosti právneho zastupovania;
b)   nezabránenie svojvoľnému alebo nezákonnému rozhodovaniu verejných orgánov vrátane orgánov presadzovania práva, jeho nenapravenie a nepotrestanie, neposkytnutie finančných a ľudských zdrojov s vplyvom na ich riadne fungovanie alebo nezabezpečenie absencie konfliktov záujmov;
c)   obmedzovanie dostupnosti a účinnosti právnych opravných prostriedkov, a to aj reštriktívnymi procesnými pravidlami, nedostatočné vykonávanie rozsudkov alebo obmedzovanie účinného vyšetrovania, stíhania alebo trestania porušení zákona;
d)   ohrozovanie administratívnej schopnosti členského štátu dodržiavať povinnosti vyplývajúce z členstva v Únii vrátane schopnosti účinne vykonávať pravidlá, normy a politiky, ktoré tvoria súbor právnych predpisov Únie;
e)   opatrenia, ktoré oslabujú ochranu dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 3 – nadpis
Opatrenia
Riziká pre ochranu finančných záujmov Únie
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Náležité opatrenia sa prijmú vtedy, ak má všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členskom štáte vplyv alebo existuje riziko, že môže mať vplyv, na zásady správneho finančného riadenia alebo na ochranu finančných záujmov Únie, a to najmä na:
1.  Všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členskom štáte sa môže stanoviť, ak je alebo by mohlo byť ovplyvnené jedno alebo viaceré z uvedeného, najmä:
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno a
a)  riadne fungovanie orgánov uvedeného členského štátu, ktoré plnia rozpočet Únie, najmä v kontexte postupov verejného obstarávania alebo udeľovania zákaziek a pri uskutočňovaní monitorovania a kontrol;
a)  riadne fungovanie orgánov uvedeného členského štátu, ktoré plnia rozpočet Únie, najmä v kontexte postupov verejného obstarávania alebo udeľovania zákaziek;
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  riadne fungovanie trhového hospodárstva, a tým rešpektovanie hospodárskej súťaže a trhových síl v Únii, ako aj účinné vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z členstva vrátane dodržiavania cieľa politickej, hospodárskej a menovej únie;
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno a b (nové)
ab)  riadne fungovanie orgánov vykonávajúcich finančnú kontrolu, monitorovanie a interné a externé audity a riadne fungovanie účinných a transparentných systémov finančného hospodárenia a zodpovednosti;
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno b
b)  riadne fungovanie vyšetrovacích zložiek a prokuratúry vo vzťahu k stíhaniu podvodov, korupcie alebo iných porušení práva Únie v súvislosti s plnením rozpočtu Únie;
b)  riadne fungovanie vyšetrovacích zložiek a prokuratúry vo vzťahu k stíhaniu podvodov, vrátane daňových podvodov, korupcie alebo iných porušení práva Únie v súvislosti s plnením rozpočtu Únie;
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno c
c)  účinné súdne preskúmanie konania alebo nekonania orgánov podľa písmen a) a b) nezávislými súdmi;
c)  účinné súdne preskúmanie konania alebo nekonania orgánov podľa písmen a), ab) a b) nezávislými súdmi;
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno d
d)  predchádzanie a trestanie podvodov, korupcie alebo iných porušení práva Únie v súvislosti s plnením rozpočtu Únie a ukladanie účinných a odrádzajúcich sankcií príjemcom prostriedkov vnútroštátnymi súdmi alebo správnymi orgánmi;
d)  predchádzanie a trestanie podvodov, vrátane daňových podvodov, korupcie alebo iných porušení práva Únie v súvislosti s plnením rozpočtu Únie a ukladanie účinných a odrádzajúcich sankcií príjemcom prostriedkov vnútroštátnymi súdmi alebo správnymi orgánmi;
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
ea)   predchádzanie a trestanie daňových únikov a daňovej súťaže a riadne fungovanie orgánov prispievajúcich k administratívnej spolupráci v daňových záležitostiach;
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno f
f)  účinnú a včasnú spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom a s Európskou prokuratúrou pri ich vyšetrovaniach alebo stíhaniach podľa príslušných právnych aktov a v súlade so zásadou lojálnej spolupráce.
f)  účinnú a včasnú spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom a – v prípade účasti dotknutého členského štátu – s Európskou prokuratúrou pri ich vyšetrovaniach alebo stíhaniach podľa príslušných právnych aktov a v súlade so zásadou lojálnej spolupráce;
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno f a (nové)
fa)  riadne plnenie rozpočtu Únie v dôsledku systémového porušenia základných práv.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2
2.   Za všeobecné nedostatky v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu sa môžu považovať najmä tieto skutky:
vypúšťa sa
a)  ohrozovanie nezávislosti súdnictva;
b)  nezabránenie svojvoľnému alebo nezákonnému rozhodovaniu verejných orgánov vrátane orgánov presadzovania práva, jeho nenapravenie a nepotrestanie, neposkytnutie finančných a ľudských zdrojov s vplyvom na ich riadne fungovanie alebo nezabezpečenie absencie konfliktov záujmov;
c)  obmedzovanie dostupnosti a účinnosti právnych opravných prostriedkov, a to aj reštriktívnymi procesnými pravidlami, nedostatočné vykonávanie rozsudkov alebo obmedzovanie účinného vyšetrovania, stíhania alebo trestania porušení zákona.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 3 a (nový)
Článok 3a
Skupina nezávislých odborníkov
1.  Komisia zriadi skupinu nezávislých odborníkov (ďalej len „poradná skupina“).
Členmi poradnej skupiny sú nezávislí odborníci v oblasti ústavného práva a finančných a rozpočtových záležitostí. Parlament každého členského štátu vymenuje po jednom odborníkovi a Európsky parlament vymenuje päť odborníkov. V zložení poradnej skupiny sa zohľadní rodová rovnováha.
V prípade potreby môžu byť ako pozorovatelia do skupiny prizvaní zástupcovia príslušných organizácií a sietí, ako sú Európska federácia akadémií vied a humanitných vied, Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva, orgány Rady Európy, Európska komisia pre efektívnosť súdnictva, Rada advokátskych komôr a združení právnikov Európy, Sieť pre daňovú spravodlivosť, Organizácia Spojených národov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, v súlade s rokovacím poriadkom uvedeným v odseku 6.
2.  Úlohou poradnej skupiny je pomôcť Komisii zisťovať všeobecné nedostatky v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členskom štáte, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvňovať zásady riadneho finančného hospodárenia alebo ochranu finančných záujmov Únie.
Poradná skupina každý rok posúdi situáciu vo všetkých členských štátoch na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií a informácií, pričom náležite zohľadní informácie a usmernenia uvedené v článku 5 ods. 2.
3.  Poradná skupina každý rok zverejní zhrnutie svojich zistení.
4.  V rámci svojej poradnej úlohy a s prihliadnutím na výsledok rokovaní môže podľa odseku 2 poradná skupina vyjadriť svoje stanovisko k všeobecnému nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členskom štáte.
Pri vyjadrení stanoviska sa poradná skupina snaží dosiahnuť konsenzus. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, poradná skupina prijme stanovisko jednoduchou väčšinou svojich členov.
5.  Pri prijímaní vykonávacích aktov podľa článku 5 ods. 6 a článku 6 ods. 2 Komisia zohľadní prípadné relevantné stanovisko poradnej skupiny v súlade s odsekom 4 tohto článku.
6.  Poradná skupina si spomedzi svojich členov zvolí predsedu. Poradná skupina prijme svoj rokovací poriadok.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 4 – nadpis
Obsah opatrení
Opatrenia na ochranu rozpočtu Únie
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Prijať možno jedno alebo viaceré z týchto náležitých opatrení:
1.  Ak sú splnené podmienky článku 3, možno prijať jedno alebo viaceré z týchto opatrení:
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 3
3.  Prijaté opatrenia musia byť primerané povahe, závažnosti a rozsahu všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu. Uvedené opatrenia sa musia v čo najväčšom rozsahu zameriavať na opatrenia Únie, ktoré sú alebo by potenciálne mohli byť ovplyvnené uvedeným nedostatkom.
3.  Prijaté opatrenia musia byť primerané povahe, závažnosti, dĺžke trvania a rozsahu všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu. Uvedené opatrenia sa musia v čo najväčšom rozsahu zameriavať na opatrenia Únie, ktoré sú alebo by potenciálne mohli byť ovplyvnené uvedeným nedostatkom.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 3 a (nový)
3a.  Komisia poskytuje informácie a usmernenia v prospech konečných prijímateľov, pokiaľ ide o povinnosti členských štátov uvedené v odseku 2 prostredníctvom webového sídla alebo internetového portálu.
Komisia na tom istom webovom sídle alebo portáli poskytne aj vhodné nástroje pre konečných prijímateľov, aby ju mohli informovať o prípadnom porušení týchto povinností, ktoré ich podľa ich názoru priamo ovplyvňuje. Tento odsek sa uplatňuje spôsobom, ktorým sa zabezpečí ochrana osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie v súlade so zásadami stanovenými v smernici XXX (smernica o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie). Informácie poskytnuté konečnými prijímateľmi v súlade s týmto odsekom môže Komisia zohľadniť len vtedy, ak ich bude sprevádzať dôkaz o tom, že príslušný konečný prijímateľ podal formálnu sťažnosť príslušnému orgánu.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 3 b (nový)
3b.  Na základe informácií, ktoré poskytli koneční prijímatelia v súlade s odsekom 3a, Komisia zabezpečí, aby sa akákoľvek suma, ktorú majú zaplatiť subjekty verejnej správy alebo členské štáty v súlade s odsekom 2, skutočne vyplatila konečným prijímateľom.
Ak je to potrebné:
a)  pokiaľ ide o finančné prostriedky z rozpočtu Únie spravované v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, Komisia:
i)   vymôže platbu uskutočnenú ktorémukoľvek zo subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 písm. c) bodoch v) až vii) nariadenia o rozpočtových pravidlách vo výške, ktorá sa rovná sume nevyplatenej konečným prijímateľom v rozpore s odsekom 2 tohto článku;
ii)   presunie sumu, ktorá sa rovná sume uvedenej v predchádzajúcom bode do rezervy Únie uvedenej v článku 12 nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR). Táto suma sa považuje za ponechanú k dispozícii v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR) a mobilizuje sa v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR) v možnom rozsahu v prospech konečných prijímateľov uvedených v odseku 2 tohto článku;
b)  pokiaľ ide o finančné prostriedky z rozpočtu Únie spravované v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách:
i)   povinnosť vládnych orgánov alebo členských štátov podľa odseku 2 tohto článku sa považuje za povinnosť členských štátov v zmysle [článku 63] nariadenia XXX (nariadenie o spoločných ustanoveniach). Prípadné porušenie tejto povinnosti sa posudzuje v súlade s [článkom 98] nariadenia XXX (nariadenie o spoločných ustanoveniach);
ii)   Komisia presunie sumu vyplývajúcu zo zníženej podpory z fondov na program pri uplatňovaní [článku 98] nariadenia XXX (nariadenie o spoločných ustanoveniach) do rezervy Únie uvedenej v článku 12 nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR). Táto suma sa považuje za ponechanú k dispozícii v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR) a mobilizuje sa v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR) v možnom rozsahu v prospech konečných prijímateľov uvedených v odseku 2 tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1
1.  Ak Komisia zistí, že existujú primerané dôvody domnievať sa, že sú splnené podmienky uvedené v článku 3, príslušnému členskému štátu zašle písomné oznámenie, v ktorom uvedie dôvody svojho zistenia.
1.  Ak Komisia zistí, pri zohľadnení prípadných stanovísk poradnej skupiny, že existujú primerané dôvody domnievať sa, že sú splnené podmienky uvedené v článku 3, príslušnému členskému štátu zašle písomné oznámenie, v ktorom uvedie dôvody svojho zistenia. Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu o takomto oznámení a jeho obsahu.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2
2.  Komisia môže pri tom zohľadňovať všetky relevantné informácie vrátane rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, správ Dvora audítorov a záverov a odporúčaní príslušných medzinárodných organizácií.
2.  Pri posudzovaní toho, či sú splnené podmienky článku 3, Komisia zohľadní všetky relevantné informácie vrátane stanovísk poradnej skupiny, rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, uznesení Európskeho parlamentu, správ Dvora audítorov a záverov a odporúčaní relevantných medzinárodných organizácií a sietí. Komisia zohľadní aj kritériá používané v kontexte prístupových rokovaní Únie, najmä kapitoly acquis v oblasti súdnictva a základných práv, spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, finančnej kontroly a zdaňovania, ako aj usmernenia používané v kontexte mechanizmu spolupráce a overovania s cieľom sledovať pokrok členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 4
4.  Dotknutý členský štát poskytne všetky požadované informácie, pričom v časovej lehote, ktorú stanovuje Komisia a ktorá nesmie byť kratšia ako 1 mesiac od oznámenia zistenia, môže predložiť pripomienky. Vo svojich pripomienkach môže členský štát navrhnúť prijatie nápravných opatrení.
4.  Dotknutý členský štát poskytne požadované informácie, pričom v lehote, ktorú stanovuje Komisia a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac ani dlhšia ako tri mesiace od oznámenia zistenia, môže predložiť pripomienky. Vo svojich pripomienkach môže členský štát navrhnúť prijatie nápravných opatrení.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 5
5.  Komisia pri rozhodovaní o tom, či predloží návrh na rozhodnutie o náležitých opatreniach alebo nie, zohľadní prijaté informácie a akékoľvek pripomienky dotknutého členského štátu, ako aj primeranosť prípadných navrhovaných nápravných opatrení.
5.  Komisia pri rozhodovaní o tom, či prijme rozhodnutie o prípadných opatreniach uvedených v článku 4, zohľadní prijaté informácie a akékoľvek pripomienky dotknutého členského štátu, ako aj primeranosť prípadných navrhovaných nápravných opatrení. Komisia rozhodne o opatreniach nadväzujúcich na informácie prijaté v orientačnej lehote jedného mesiaca a v každom prípade v primeranej časovej lehote od dátumu prijatia týchto informácií.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 5 a (nový)
5a.  Pri posudzovaní primeranosti opatrení, ktoré sa majú uložiť, Komisia náležite zohľadní informácie a usmernenia uvedené v odseku 2.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 6
6.  Ak sa Komisia domnieva, že došlo k naplneniu podstaty všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, predloží Rade návrh na vykonávací akt o náležitých opatreniach.
6.  Ak sa Komisia domnieva, že došlo k naplneniu podstaty všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, prijme rozhodnutie o opatreniach uvedených v článku 4 prostredníctvom vykonávacieho aktu.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 6 a (nový)
6a.  Súčasne s prijatím svojho rozhodnutia Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun sumy rovnajúcej sa hodnote prijatých opatrení do rozpočtovej rezervy.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 6 b (nový)
6b.  Odchylne od článku 31 ods. 4 a 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách Európsky parlament a Rada prerokujú návrh na presun do štyroch týždňov od jeho prijatia oboma inštitúciami. Návrh na presun sa považuje za schválený, pokiaľ ho v lehote štyroch týždňov Európsky parlament, uznášajúci sa väčšinou odovzdaných hlasov, alebo Rada, uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou, nezmení alebo nezamietne. Ak Európsky parlament alebo Rada zmení návrh na presun, uplatní sa článok 31 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 6 c (nový)
6c.  Rozhodnutie uvedené v odseku 6 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament ani Rada nezamietnu návrh na presun v lehote uvedenej v odseku 6b.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 7
7.  Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou s výnimkou prípadu, keď Rada kvalifikovanou väčšinou do jedného mesiaca od prijatia návrhu Komisiou rozhodne, že návrh Komisie zamietne.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 8
8.  Rada, konajúc kvalifikovanou väčšinou, môže návrh Komisie zmeniť a zmenené znenie prijať ako rozhodnutie Rady.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1
1.  Dotknutý členský štát môže kedykoľvek Komisii predložiť dôkazy o tom, že všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu bol napravený alebo prestal existovať.
1.  Dotknutý členský štát môže kedykoľvek Komisii predložiť formálne oznámenie vrátane dôkazov, aby preukázal, že všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu bol napravený alebo prestal existovať.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2
2.  Komisia posúdi situáciu v dotknutom členskom štáte. Keď všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, na základe ktorého boli prijaté náležité opatrenia, čiastočne alebo úplne prestane existovať, Komisia predloží Rade návrh na rozhodnutie, ktorým sa uvedené opatrenia čiastočne alebo úplne rušia. Uplatňuje sa postup uvedený v článku 5 ods. 2, 4, 5, 6 a 7.
2.  Na požiadanie dotknutého členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy Komisia po zohľadnení prípadných stanovísk poradnej skupiny posúdi situáciu v dotknutom členskom štáte v orientačnej lehote jedného mesiaca a v každom prípade v primeranej lehote od dátumu prijatia formálneho oznámenia. Keď všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, na základe ktorého boli prijaté náležité opatrenia podľa článku 4, čiastočne alebo úplne prestane existovať, Komisia bezodkladne prijme rozhodnutie, ktorým sa uvedené opatrenia čiastočne alebo úplne rušia. Súčasne s prijatím svojho rozhodnutia Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na uvoľnenie prostriedkov z rozpočtovej rezervy, či už úplné alebo čiastočné, podľa článku 5 ods. 6a. Uplatňuje sa postup uvedený v článku 5 ods. 2, 4, 5, 6, 6b a 6c.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 3
3.  Ak dôjde k zrušeniu opatrení týkajúcich sa pozastavenia schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmien v týchto programoch uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) bode i) alebo týkajúcich sa pozastavenia záväzkov uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) bode ii), sumy zodpovedajúce pozastaveným záväzkom sa zahrnú do rozpočtu podľa článku 7 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. XXXX (nariadenie o VFR). Pozastavené záväzky z roku n nemožno opäť zahrnúť do rozpočtu po roku n+2.
3.  Ak dôjde k zrušeniu opatrení týkajúcich sa pozastavenia schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmien v týchto programoch uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) bode i) alebo týkajúcich sa pozastavenia záväzkov uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) bode ii), sumy zodpovedajúce pozastaveným záväzkom sa zahrnú do rozpočtu podľa článku 7 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. XXXX (nariadenie o VFR). Pozastavené záväzky z roku n nemožno opäť zahrnúť do rozpočtu po roku n+2. Od roku n+3 sa suma zodpovedajúca pozastaveným záväzkom zapíše do rezervy Únie na záväzky podľa článku 12 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. XXXX (nariadenie o VFR).
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 7
Článok 7
vypúšťa sa
Informovanie Európskeho parlamentu
Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament o akýchkoľvek opatreniach navrhnutých alebo prijatých podľa článkov 4 a 5.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 7 a (nový)
Článok 7a
Podávanie správ
Komisia podá správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia, najmä o účinnosti prijatých opatrení, ak nejaké boli prijaté, najneskôr päť rokov po nadobudnutí jeho účinnosti.
V prípade potreby môžu byť súčasťou správy vhodné návrhy.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2021.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 8 a (nový)
Článok 8a
Začlenenie do nariadenia o rozpočtových pravidlách
Obsah tohto nariadenia sa vloží do nariadenia o rozpočtových pravidlách pri jeho ďalšej revízii.

(1) Vec bola vrátená gestorským výborom na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0469/2018).


Stanovenie programu spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ ***I
PDF 630kWORD 69k
Text
Zjednotený text
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ (COM(2018)0443 – C8-0260/2018 – 2018/0233(COD))(1)
P8_TA-PROV(2019)0039A8-0421/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci návrh 1, pokiaľ nie je uvedené inak]

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)
P8_TA-PROV(2019)0039A8-0421/2018
k návrhu Komisie
P8_TA-PROV(2019)0039A8-0421/2018
---------------------------------------------------------
P8_TA-PROV(2019)0039A8-0421/2018
2018/0233(COD)
P8_TA-PROV(2019)0039A8-0421/2018

Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 197,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Program Fiscalis 2020, ktorý bol stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013(4) a ktorý implementuje Komisia v spolupráci s členskými štátmi a pridruženými krajinami, a jeho predchodcovia významne prispeli k zjednodušeniu a zlepšeniu spolupráce medzi daňovými orgánmi v rámci Únie. Daňové orgány zúčastnených krajín uznali pridanú hodnotu uvedených programov vrátane pridanej hodnoty pre ochranu finančných a hospodárskych záujmov členských štátov Únie a daňovníkov. Problémy nasledujúceho desaťročia často nemožno účinne riešiť, ak sa členské štáty nebudú pozerať za hranice svojich administratívnych území a nebudú intenzívne spolupracovať so svojimi náprotivkami.

(2)  Program Fiscalis 2020 ponúka členským štátom rámec Únie, v ktorom sa majú rozvíjať uvedené činnosti spolupráce, čo je aj nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril samostatné rámce spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni, či už medzi sebou, alebo s tretími krajinami, s ktorými Únia úzko spolupracuje v oblasti zdaňovania. Preto je primerané, aby sa zabezpečilo pokračovanie uvedeného programu stanovením nového programu v rovnakej oblasti, programu Fiscalis (ďalej len „program“).

(2a)   Program by mal umožniť posilnenie kapacít členských štátov na boj proti daňovým podvodom, korupcii, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu, a to aj prostredníctvom technickej pomoci v oblasti odbornej prípravy ľudských zdrojov a rozvoja administratívnych štruktúr. Takáto pomoc by sa mala poskytovať transparentným spôsobom.

(3)  Poskytnutím rámca pre akcie, ktorý podporuje jednotný trh, posilňuje spravodlivú hospodársku súťaž v Únii a chráni finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov, by mal program prispievať k predchádzaniu daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a dvojitému nezdaneniu a k boju proti nim, k predchádzaniu a znižovaniu zbytočného administratívneho zaťaženia pre občanov a podniky v súvislosti s cezhraničnými transakciami, k podpore spravodlivejších a efektívnejších daňových systémov, k dosiahnutiu plného potenciálu jednotného trhu a podpore spravodlivej hospodárskej súťaže v Únii, ako aj k podpore spoločného prístupu Únie na medzinárodných fórach.

(4)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre program, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(5).

(5)  S cieľom podporiť proces pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mal program za predpokladu splnenia určitých podmienok otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám, ako aj potenciálnym kandidátom a partnerským krajinám európskej susedskej politiky. Môže sa sprístupniť aj pre iné tretie krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, v súlade s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi Úniou a týmito krajinami, ktoré sa vzťahujú na ich účasť na akomkoľvek programe Únie.

(5a)   Európsky parlament stanovil svoje priority. Súčasný nedostatok finančných prostriedkov bráni dosiahnutiu cieľov, ktoré Európsky parlament stanovil v súvislosti s viacročným finančným rámcom po roku 2020 [2017/2052 (INI)]. Účinnejšia spolupráca v daňových záležitostiach by mohla umožniť účinnejší zber potrebných zdrojov na vykonávanie budúceho viacročného finančného rámca.

(6)  Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(6) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie výdavkov externých expertov.

(7)  Akcie uplatňované v rámci programu Fiscalis 2020 sa ukázali ako primerané, a preto by sa mali zachovať. S cieľom zabezpečiť zjednodušenie a väčšiu pružnosť pri vykonávaní programu, a tým lepšie plniť jeho ciele, by sa tieto akcie mali vymedziť iba z hľadiska celkových kategórií, pričom by sa mal uviesť zoznam ilustratívnych príkladov konkrétnych činností. Cieľom opatrení by však malo byť zameranie sa na prioritné témy na ochranu finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov. Prostredníctvom spolupráce a budovania kapacít by mal program Fiscalis presadzovať a podporovať aj zavádzanie a využívanie inovácií s cieľom ďalej zlepšovať spôsobilosti na plnenie základných priorít v oblasti zdaňovania.

(8)  Vzhľadom na rastúcu mobilitu daňovníkov, rastúci počet cezhraničných transakcií a internacionalizáciu finančných nástrojov a následné zvýšené riziko daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania, ktoré výrazne presahujú hranice Únie, by pre Úniu alebo pre členské štáty mohlo byť zaujímavé upraviť alebo rozšíriť európske elektronické systémy aj na tretie krajiny nepridružené k programu a medzinárodné organizácie. Konkrétne by sa tým zabránilo administratívnemu zaťaženiu a nákladom vyplývajúcim z vývoja a prevádzky dvoch podobných elektronických systémov, jedného na úniovú výmenu informácií a druhého na mimoúniovú výmenu informácií. Preto, ak to takýto záujem riadne odôvodňuje, úpravy alebo rozšírenia európskych elektronických systémov na spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami by mali byť oprávnenými nákladmi v rámci programu. Za predpokladu, že prioritné témy sú plne financované, mali by sa v rámci programu v prípade potreby podporovať aj konkrétne akcie zahŕňajúce najmenej rozvinuté krajiny, najmä pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií.

(9)  Vzhľadom na význam globalizácie a dôležitosť boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu by program mal naďalej poskytovať možnosť zapojiť externých expertov v zmysle článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Výber expertov by mal byť transparentný a založený na ich zručnostiach, skúsenostiach a znalostiach relevantných pre konkrétnu akciu, ako aj na ich schopnosti prispievať k danej akcii. Malo by sa zabezpečiť, aby títo odborníci boli nestranní a aby neexistoval možný konflikt záujmov s ich profesionálnou úlohou. Malo by sa zabezpečiť vyvážené zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán.

(9a)   Vzhľadom na nedávne prijatie smernice Rady 2014/107/EÚ(7), smernice Rady 2015/2376/EÚ(8), smernice Rady 2016/881/EÚ(9), smernice Rady 2016/2258/EÚ(10), smernice Rady 2018/822/EÚ(11) a prebiehajúce rokovania o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) by sa program mal zamerať na odbornú prípravu pracovníkov v daňových správach, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie týchto smerníc.

(10)  V súlade so záväzkom Komisie stanoveným v jej oznámení z 19. októbra 2010 s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ(12), ktorý sa týka zabezpečenia súdržnosti a zjednodušenia programov financovania, by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania Únie, ak plánované akcie v rámci programu sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, avšak pri vylúčení dvojitého financovania. Akciami v rámci programu by sa mala zabezpečiť súdržnosť pri využívaní zdrojov Únie na podporu daňovej politiky a daňových orgánov.

(10a)  V záujme dosiahnutia nákladovej účinnosti by sa v rámci programu Fiscalis mali využiť najmä možné synergie s inými opatreniami Únie v súvisiacich oblastiach, ako je program Colníctvo, Program EÚ pre boj proti podvodom, Program pre jednotný trh a Program na podporu reforiem.

(10b)   Jednotlivé vnútroštátne iniciatívy na boj proti podvodom by mohli viesť k presunu podvodov do iných, často susediacich členských štátov, a mohli by vytvárať neprimeranú administratívnu záťaž pre podniky, ktoré dodržiavajú predpisy, ako aj nedostatok právnej istoty pri medzinárodnom obchodovaní. Preto je nevyhnutné, aby Komisia zjednotila vnútroštátne opatrenia na boj proti podvodom prostredníctvom koordinácie najlepších vnútroštátnych postupov na úrovni Únie.

(11)  Značný podiel rozpočtu v rámci programu majú tvoriť akcie na budovanie kapacít v oblasti informačných technológií (IT). V osobitných ustanoveniach by sa preto mali opísať spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov. Okrem toho by sa mal jasne vymedziť rozsah činností a zodpovednosti Komisie a členských štátov. Medzi spoločnými a vnútroštátnymi komponentmi európskych elektronických systémov by mala existovať bezproblémová interoperabilita a synergie s inými elektronickými systémami príslušných programov Únie.

(12)  V súčasnosti absentuje požiadavka na vypracovanie viacročného strategického plánu pre zdaňovanie (ďalej len „VSP-Z“) na vytvorenie jednotného a interoperabilného elektronického daňového prostredia v rámci Únie. S cieľom zabezpečiť súdržnosť a koordináciu akcií na budovanie kapacít IT by sa v tomto programe malo stanoviť vytvorenie takéhoto VSP-Z.

(13)  Toto nariadenie by sa malo vykonávať prostredníctvom pracovných programov. Vzhľadom na strednodobý až dlhodobý charakter sledovaných cieľov a na základe skúseností získaných v priebehu času by sa pracovné programy mali vzťahovať na niekoľko rokov. Prechodom z ročných pracovných programov na viacročné pracovné programy sa zníži administratívne zaťaženie Komisie a členských štátov, ale v žiadnom prípade by to nemalo mať za následok stratu informácií alebo transparentnosti pre daňových poplatníkov. Viacročné pracovné programy by mali odrážať všetky relevantné informácie vypracované v kontexte výročných správ alebo mapovania podľa tohto nariadenia. Tieto výročné správy by mali byť verejne dostupné s cieľom informovať daňovníkov o najlepších postupoch, získaných skúsenostiach, výzvach a zostávajúcich prekážkach zistených v rámci programu.

(14)  S cieľom dopĺňať toto nariadenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o prijímanie pracovných programov.

(15)  Podľa bodu 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(13) je potrebné vyhodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom je nutné zabrániť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a teda tiež zohľadniť program REFIT. Tieto požiadavky by mali v prípade potreby zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ na vyhodnotenie vplyvu nariadenia v praxi. Výsledky tohto monitorovania by mali byť predmetom výročnej konsolidovanej správy vypracovanej Komisiou na základe informácií poskytnutých členskými štátmi. Táto správa by mala obsahovať mapovanie zostávajúcich prekážok, ktoré bránia členským štátom v plnení cieľov programu stanovených v článku 3 a riešení prioritných tém uvedených v článku 7 ods. 2a, ako aj návrhy najlepších postupov. Okrem toho by Komisia mala vypracovať priebežné a záverečné hodnotenie programu. Výročné správy aj hodnotiace správy by mali byť zverejňované na osobitnej webovej stránke.

(15a)   Komisia by mala každé dva roky zorganizovať seminár, na ktorom sa okrem iných zúčastnia dvaja zástupcovia prijímajúcich členských štátov, s cieľom prediskutovať túto problematiku a navrhnúť možné zlepšenia týkajúce sa tém programu vrátane výmeny informácií medzi daňovými správami. Účastníkmi seminára sú jeden zástupca riaditeľstva daňovej správy a jeden zástupca odborovej organizácie zamestnancov daňových správ, ako aj jeden zástupca Európskeho parlamentu a Rady.

(16)  S cieľom primerane reagovať na zmeny v prioritách daňovej politiky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu ukazovateľov na meranie dosiahnutia špecifických cieľov programu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(17)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(14), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(15), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(16) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(17) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(18). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(18)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(19)  Typy financovania a metódy vykonávania stanovené podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych platieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Pokrytie cestovných výdavkov by malo byť prioritou, aby sa zabezpečila účasť národných expertov na spoločných akciách.

(20)  Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(21)  Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013, ktoré by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa stanovuje program „Fiscalis“ pre spoluprácu v daňovej oblasti (ďalej len „program“).

2.  Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)  „zdaňovanie“ sú záležitosti, a to vrátane koncepcie, správy, presadzovania a dodržiavania predpisov, týkajúce sa týchto daní a poplatkov:

a)  dane z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2006/112/ES(19);

b)  spotrebných daní z alkoholu podľa smernice Rady 92/83/EHS(20);

c)  spotrebných daní z tabakových výrobkov podľa smernice Rady 2011/64/EÚ(21);

d)  daní z energetických výrobkov a elektriny podľa smernice Rady 2003/96/ES(22);

e)  ďalších daní a poplatkov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2010/24/EÚ(23) vrátane daní z príjmov právnických osôb, pokiaľ sa týkajú jednotného trhu a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi;

(2)  „daňové orgány“ sú verejné orgány a iné subjekty, ktoré sú zodpovedné za zdaňovanie alebo s ním súvisiace činnosti;

(3)  „európske elektronické systémy“ sú elektronické systémy potrebné pre zdaňovanie a na vykonávanie úloh daňových orgánov;

(4)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;

(4a)  „najmenej rozvinutá krajina“ je tretia krajina s nízkymi príjmami, ktorá čelí vážnym štrukturálnym prekážkam trvalo udržateľného rozvoja v zmysle definície Organizácie Spojených národov.

Článok 3

Ciele programu

1.  Všeobecným cieľom programu je podporovať daňové orgány a zdaňovanie v záujme zlepšenia fungovania jednotného trhu, posilňovať spravodlivú hospodársku súťaž v Únii, chrániť finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov, okrem iného pred daňovými podvodmi, daňovými únikmi a agresívnym daňovým plánovaním, a zlepšiť výber daní.

2.  Špecifickými cieľmi programu sú podpora daňovej politiky a jej riadneho uplatňovania, posilnenie spolupráce v oblasti daní, výmeny informácií v oblasti daní a budovanie administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov, ako aj postupná modernizácia nástrojov pre podávanie správ a vykonávanie auditu a softvérových nástrojov, ktoré sa majú jednotne uplatňovať vo všetkých členských štátoch. Program takisto pomáha daňovým správam uľahčovať a zlepšovať vykonávanie smerníc Únie o zdaňovaní a vyškoliť ich zamestnancov v tomto ohľade.

Článok 4

Rozpočet

1.  Finančné krytie na implementáciu programu na roky 2021 až 2027 je 300 000 000 EUR v cenách roku 2018 alebo 339 000 000 EUR v terajších cenách.

2.  Zo sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu okrem iného uhrádzať aj výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti súvisiace s riadením programu a hodnotením dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie a iné relevantné písomné materiály, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.

Článok 5

Tretie krajiny pridružené k programu

Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

b)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň aproximácie príslušných právnych predpisov a administratívnych metód s právnymi predpismi a administratívnymi metódami Únie;

c)  iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

–  zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody pre tretiu krajinu, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie;

–  stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–  neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom,

–  zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Za predpokladu, že prioritné témy sú plne financované, najmenej rozvinuté krajiny sa nabádajú na účasť na programe v súlade so zásadami súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi takýmito krajinami a Úniou, ktoré sa vzťahujú na účasť týchto krajín na programe. Bez ohľadu na odsek 1 písm. c) je účasť najmenej rozvinutých krajín na programe bezplatná a zameriava sa na dosiahnutie medzinárodných daňových cieľov, ako je automatická výmena informácií v daňovej oblasti V osobitnej dohode sa zaručia práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Článok 6

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1.  Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt externých expertov.

KAPITOLA II

OPRÁVNENOSŤ

Článok 7

Oprávnené akcie

1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.

2.  Akcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú:

a)  stretnutia a podobné ad hoc podujatia;

b)  štruktúrovanú spoluprácu založenú na projektoch vrátane inšpekcií na mieste a spoločných auditov; [Am. 2 a 3]

c)  štruktúrovanú spoluprácu založenú na projektoch alebo akcie zamerané na vytvorenie spoločných registrov;

d)  akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít;

e)  podporu a iné akcie, ako sú napríklad:

(1)  štúdie a iné relevantné písomné materiály;

(2)  inovačné činnosti, najmä overovanie koncepcií, pilotné a prototypové iniciatívy;

(3)  spoločne pripravené komunikačné činnosti;

(4)  akékoľvek iné relevantné akcie stanovené v pracovných programoch uvedených v článku 13, ktoré sú potrebné na dosiahnutie alebo podporu cieľov stanovených v článku 3.

Možné formy relevantných akcií podľa písmen a), b) a d) sú uvedené v neúplnom zozname v prílohe 1.

2a.   Akcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú tento zoznam prioritných tém:

a)  odstránenie medzier v účinnom vykonávaní smernice Rady 2011/16/EÚ(24) v znení zmien;

b)  účinná výmena informácií vrátane skupinových žiadostí a rozvoj použiteľných formátov zohľadňujúc iniciatívy na medzinárodnej úrovni;

c)  odstraňovanie prekážok cezhraničnej spolupráce;

d)  odstraňovanie prekážok prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve podľa smernice Rady 2011/16/EÚ v znení zmien;

e)  boj proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH;

f)  výmena najlepších postupov pri vymáhaní daní vrátane daní nezaplatených podľa európskej smernice o zdaňovaní príjmov z úspor (EUSTD);

g)  vykonávanie jednotných vnútroštátnych IT nástrojov s cieľom vyvinúť spoločné rozhrania, ktoré by umožnili vzájomné prepojenie vnútroštátnych IT systémov;

3.  Akcie spočívajúce vo vývoji a prevádzke úprav alebo rozšírení spoločných komponentov európskych elektronických systémov pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo s medzinárodnými organizáciami, sú oprávnené na financovanie, ak sú v záujme Únie. Komisia zavedie potrebné administratívne opatrenia, ktoré môžu upraviť možnosť finančných príspevkov tretích strán, ktorých sa tieto akcie týkajú.

4.  Ak sa akcia zameraná na budovanie kapacít IT uvedená v odseku 2 písm. c) týka vývoja a prevádzky európskeho elektronického systému, sú oprávnené na financovanie v rámci programu iba náklady súvisiace so zodpovednosťou, ktorou bola poverená Komisia podľa článku 11 ods. 2. Členské štáty znášajú náklady súvisiace so zodpovednosťou, ktorá im bola zverená podľa článku 11 ods. 3.

Článok 8

Účasť externých expertov

1.  Vždy, keď to prispieva k realizácií akcií, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3, zástupcovia vládnych orgánov vrátane orgánov tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu podľa článku 5, akademickí pracovníci a, v prípade potreby, zástupcovia medzinárodných a iných príslušných organizácií, hospodárskych subjektov a organizácií zastupujúcich hospodárske subjekty a občiansku spoločnosť sa môžu zúčastňovať na akciách organizovaných v rámci programu ako externí experti. Komisia okrem iného posúdi nestrannosť uvedených externých expertov, zabezpečí, aby neexistoval žiaden konflikt záujmov s ich odbornými zodpovednosťami, a na základe potrieb rozhodne o ich účasti na ad hoc základe.

2.  Náklady, ktoré vzniknú externým expertom uvedeným v odseku 1, sú oprávnené na refundáciu v rámci programu v súlade s ustanoveniami článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.  Externých expertov vyberá Komisia prostredníctvom transparentných a vyvážených postupov na základe ich zručností, skúseností a znalostí, ktoré sú relevantné pre konkrétnu akciu, a ich schopnosti prispievať k danej akcii. Komisia zabezpečí vyvážené zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán. Objasní, či sa externí experti zúčastňujú vo vlastnom mene alebo v mene hospodárskeho subjektu. Zoznam zúčastnených expertov by mal byť verejne dostupný na webovom sídle Komisie.

KAPITOLA III

GRANTY

Článok 9

Udeľovanie, komplementárnosť a kombinované financovanie

1.  Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok z programu Fiscalis, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Pravidlá každého programu Únie, z ktorého sa poskytuje finančný príspevok, sa uplatňujú na jeho jednotlivé príspevky na akciu. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.

3.  V súlade s článkom 198 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa granty udeľujú bez výzvy na predkladanie návrhov v prípade, že oprávnenými subjektmi sú daňové orgány členských štátov a tretích krajín pridružených k programu, ako sa uvádza v článku 5 tohto nariadenia, za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku.

Článok 10

Miera spolufinancovania

1.  Odchylne od článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa z programu môže financovať až 100 % oprávnených nákladov akcie.

2.  Príslušná miera spolufinancovania, ak si akcie vyžadujú udelenie grantov, sa stanovuje vo viacročných pracovných programoch uvedených v článku 13.

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE AKCIE NA BUDOVANIE KAPACÍT IT

Článok 11

Zodpovednosť

1.  Komisia a členské štáty spoločne zabezpečia vývoj a prevádzku, a to vrátane koncepcie, špecifikácie, testovania zhody, zavádzania, údržby, vývoja, bezpečnosti, zabezpečenia kvality a kontroly kvality, európskych elektronických systémov, ktoré sú uvedené vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12.

2.  Komisia zabezpečuje najmä:

a)  vývoj a prevádzku spoločných komponentov, ako sa stanovuje vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12;

b)  celkovú koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov s ohľadom na ich funkčnosť, vzájomné prepojenie a neustále zlepšovanie a ich synchronizovanú implementáciu;

c)  koordináciu európskych elektronických systémov na úrovni Únie s cieľom ich podpory a implementácie na vnútroštátnej úrovni;

d)  koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov, pokiaľ ide o ich vzájomné pôsobenie s tretími stranami, okrem akcií určených na plnenie vnútroštátnych požiadaviek;

e)  koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými príslušnými akciami týkajúcimi sa elektronickej verejnej správy na úrovni Únie;

ea)   koordináciu opatrení na boj proti podvodom uplatňovaných na vnútroštátnej úrovni určením najlepších vnútroštátnych postupov na úrovni Únie a informovaním o nich.

3.  Členské štáty zabezpečujú najmä:

a)  vývoj a prevádzku vnútroštátnych komponentov, ako sa stanovuje vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12;

b)  koordináciu vývoja a prevádzky vnútroštátnych komponentov európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni;

c)  koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými príslušnými akciami týkajúcimi sa elektronickej verejnej správy na vnútroštátnej úrovni;

d)  pravidelné poskytovanie informácií Komisii o opatreniach prijatých s cieľom umožniť ich príslušným orgánom alebo hospodárskym subjektom v plnej miere využívať európske elektronické systémy;

e)  implementáciu európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni.

Článok 12

Viacročný strategický plán pre zdaňovanie (VSP-Z)

1.  Komisia vypracuje a priebežne aktualizuje viacročný strategický plán pre zdaňovanie, v ktorom sa uvádzajú všetky úlohy súvisiace s vývojom a prevádzkou európskych elektronických systémov a v ktorom sa každý systém alebo jeho časť klasifikuje ako:

a)  spoločný komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na úrovni Únie, ktorý je k dispozícii pre všetky členské štáty alebo ktorý Komisia identifikovala ako spoločný, a to z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti a racionalizácie;

b)  vnútroštátny komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na vnútroštátnej úrovni, ktorý je k dispozícii v členskom štáte, ktorý takýto komponent vytvoril alebo ktorý prispel k jeho spoločnému vytvoreniu;

c)  alebo kombinácia obidvoch.

2.  Viacročný strategický plán pre zdaňovanie zahŕňa aj inovačné a pilotné akcie, ako aj podporné metodiky a nástroje súvisiace s európskymi elektronickými systémami.

3.  Členské štáty oznámia Komisii ukončenie každej úlohy, ktorá im bola pridelená podľa viacročného strategického plánu pre zdaňovanie uvedeného v odseku 1. Komisii takisto predkladajú pravidelné správy o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich úloh, ktoré sa týkajú celého programu.

4.  Členské štáty každý rok najneskôr do 31. marca predložia Komisii výročnú správu o pokroku pri implementácii viacročného strategického plánu pre zdaňovanie uvedeného v odseku 1, ktorá sa týka obdobia od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roku. Tieto výročné správy sú vypracované podľa vopred stanoveného formátu. Vo výročných správach o pokroku členské štáty uvádzajú informácie o prekážkach pri plnení cieľov programu stanovených v článku 3 a riešení prioritných tém uvedených v článku 7 ods. 2a) a predkladajú návrhy na najlepšie postupy.

5.  Komisia na základe výročných správ uvedených v odseku 4 každý rok najneskôr do 31. októbra vypracuje konsolidovanú správu hodnotiacu pokrok, ktorý členské štáty a Komisia dosiahli pri implementácii plánu uvedeného v odseku 1, ako aj pokrok pri plnení cieľov programu stanovených v článku 3 a prioritné témy uvedené v článku 7 ods. 2a. Na posúdenie dosiahnutého pokroku Komisia do svojej konsolidovanej výročnej správy zahrnie mapovanie zostávajúcich prekážok v členských štátoch pri plnení cieľov programu stanovených v článku 3 a riešenie prioritných tém uvedených v článku 7 ods. 2a) a navrhne najlepšie postupy. Konsolidovaná výročná správa Komisie sa zverejní na osobitnej webovej stránke Komisie a slúži ako základ pre budúce viacročné pracovné programy uvedené v článku 13, ako aj hodnotiace správy uvedené v článku 15.

KAPITOLA V

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 13

Pracovný program

1.  Program sa implementuje prostredníctvom viacročných pracovných programov uvedených v článku 108 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Komisia prijíma viacročné pracovné programy prostredníctvom delegovaných aktov. Uvedené delegované akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 17.

Článok 14

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe 2.

2.  S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť prílohu 2 na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia tohto nariadenia o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie.

3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 15

Hodnotenie

1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese. Hodnotenia Komisia zverejní na osobitnej webovej stránke.

2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však tri roky po začatí implementácie programu.

3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však jeden rok po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 16

Audity a vyšetrovania

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, udelí zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

KAPITOLA VI

VYKONÁVANIE DELEGOVANIA PRÁVOMOCÍ A POSTUP VÝBORU

Článok 17

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 2 a článku 14 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 2 a v článku 14 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 2 a článku 14 ods. 2 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 18

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor, ktorý sa uvádza ako „výbor pre program Fiscalis“. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA VII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú ku ▌komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 20

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1286/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 21

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2.  Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi uvedeným programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu, ktorý bol stanovený nariadením (EÚ) č. 1286/2013.

3.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 2, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA 1

Neúplný zoznam možných foriem akcií uvedených v článku 7 ods. 2 prvom pododseku písm. a), b) a d)

Akcie uvedené v článku 7 ods. 2 prvom pododseku písm. a), b) a d) môžu mať okrem iného túto formu:

a)  pokiaľ ide o stretnutia a podobné ad hoc podujatia:

–  semináre a workshopy, na ktorých sa vo všeobecnosti zúčastňujú všetky krajiny a na ktorých sa uskutočňujú prezentácie a účastníci sa intenzívne zaoberajú diskusiami a aktivitami o konkrétnej téme,

–  pracovné návštevy organizované s cieľom umožniť úradníkom získať alebo zvýšiť svoju odbornú spôsobilosť alebo znalosti v oblasti daňovej politiky,

–  prítomnosť v úradných priestoroch a účasť na administratívnych vyšetrovaniach;

b)  pokiaľ ide o štruktúrovanú spoluprácu:

–  projektové skupiny, ktoré sú spravidla zložené z obmedzeného počtu krajín, pôsobia počas obmedzeného obdobia a sledujú vopred vymedzený cieľ s presne vymedzeným výsledkom vrátane koordinácie alebo referenčného porovnávania,

–  osobitné skupiny, konkrétne štruktúrované formy spolupráce so stálym alebo nestálym charakterom, ktoré zhromažďujú odborné znalosti na uskutočnenie úloh v konkrétnych oblastiach alebo vykonávajú operatívne činnosti, prípadne s podporou online služieb spolupráce, administratívnej pomoci, infraštruktúry a zariadení,

–  multilaterálna alebo súčasne vykonávaná kontrola, teda koordinovaná kontrola daňovej situácie jednej zdaniteľnej osoby alebo viacerých navzájom prepojených zdaniteľných osôb, do ktorej sú zapojené aspoň dva členské štáty, ktoré majú spoločné či dopĺňajúce sa záujmy,

–  spoločný audit, teda koordinovaná kontrola daňovej situácie jednej zdaniteľnej osoby alebo viacerých navzájom prepojených zdaniteľných osôb vykonávaná jednotným audítorským tímom pozostávajúcim z dvoch alebo viacerých krajín, z toho aspoň dvoch členských štátov, ktoré majú spoločné či dopĺňajúce sa záujmy,

–  všetky ďalšie formy administratívnej spolupráce, ako sa stanovuje v smernici 2011/16/EÚ, nariadení (EÚ) č. 904/2010, nariadení (EÚ) č. 389/2012 alebo smernici 2010/24/EÚ;

d)  pokiaľ ide o akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít:

–  spoločná odborná príprava alebo rozvoj elektronického vzdelávania s cieľom podporovať potrebné odborné zručnosti a znalosti súvisiace s daňovou oblasťou,

–  technická podpora zameraná na zlepšenie administratívnych postupov, posilnenie administratívnych kapacít a zlepšovanie fungovania a operácií daňových správ podnecovaním a výmenou osvedčených postupov.

PRÍLOHA 2

Ukazovatele

Špecifický cieľ: podporovať daňovú politiku, daňovú spoluprácu a budovanie administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov.

1.  Budovanie kapacít (administratívnych, odborných a IT)

1.  Index uplatňovania a vykonávania právnych predpisov a politiky Únie (počet akcií v rámci programu organizovaných v tejto oblasti a odporúčania vydané na základe týchto akcií);

2.  index vzdelávania (použité moduly vzdelávania; počet úradníkov, ktorí absolvovali odbornú prípravu; hodnotenie kvality účastníkmi);

3.  dostupnosť európskych elektronických systémov (v percentách času);

4.  dostupnosť spoločnej komunikačnej siete (v percentách času);

5.  zjednodušené postupy IT pre vnútroštátne správy a hospodárske subjekty (počet registrovaných hospodárskych subjektov, počet žiadostí a počet konzultácií v rámci rôznych elektronických systémov financovaných z programu).

2.  Výmena poznatkov a vytváranie kontaktných sietí:

6.  Index spoľahlivosti spolupráce (miera vytvárania sietí, počet osobných stretnutí, počet online skupín pre spoluprácu);

7.  index najlepších postupov a usmernení (počet akcií v rámci programu organizovaných v tejto oblasti; percento daňových správ, ktoré využili pracovnú prax/usmernenie vypracované s podporou programu).

2a.  Dodatočné ukazovatele:

1.  Príjmy získané v rámci boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu v priebehu spoločných auditov;

2.   Počet podaných, prijatých a zodpovedaných žiadostí o administratívnu a justičnú spoluprácu v prípade každého členského štátu.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0421/2018).
(2)* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(3) Ú. v. EÚ C […], […], p. […].
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 25).
(5) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(7) Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).
(8) Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1).
(9) Smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8).
(10) Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 1).
(11) Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1).
(12) COM(2010)0700.
(13) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(15) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(16) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(17) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(19) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1),
(20) Smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 21).
(21) Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, 5.7.2011, s. 24).
(22) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).
(23) Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).
(24) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).


Zriadenie programu Práva a hodnoty ***I
PDF 832kWORD 111k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Práva a hodnoty (COM(2018)0383 – C8-0234/2018 – 2018/0207(COD))(1)
P8_TA-PROV(2019)0040A8-0468/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Názov
Návrh
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa zriaďuje program Práva a hodnoty
ktorým sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  V súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ V článku 3 sa ďalej uvádza, že „cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“ a že okrem iného „rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“. Tieto hodnoty sa opätovne potvrdzujú a stanovujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie.
(1)  V súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Spomedzi týchto práv a hodnôt je v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv ľudská dôstojnosť primárnym základom všetkých základných ľudských práv. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ V článku 3 sa ďalej uvádza, že „cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“ a že okrem iného „rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“. Tieto hodnoty sa opätovne potvrdzujú a stanovujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)   Európsky parlament vo svojom uznesení z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch zdôraznil význam horizontálnych zásad, ktoré by mali byť základom viacročného finančného rámca (VFR) a všetkých súvisiacich politík Únie vrátane presadzovania cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja do všetkých politík a iniciatív Únie v rámci budúceho VFR, pričom prízvukoval, že odstránenie diskriminácie je nevyhnutné na splnenie záväzkov Únie v prospech inkluzívnej Európy, a vyjadril poľutovanie nad nedostatočným uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti a záväzkov v oblasti rodovej rovnosti v politikách Únie, ako sa uvádza v návrhoch VFR.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)   Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 vyjadril podporu programom v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mládeže, športu, demokracie, občianstva a občianskej spoločnosti, ktoré jasne preukázali svoju európsku pridanú hodnotu a sú stále obľúbené u prijímateľov, a zdôraznil, že silnejšiu a ambicióznejšiu Úniu možno dosiahnuť len vtedy, ak sa jej poskytne viac finančných prostriedkov, ktoré jej to umožnia, a odporúčal zriadiť interný Európsky fond pre demokraciu, riadený Komisiou, na silnejšiu podporu občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti demokracie a ľudských práv. Mali by sa nepretržite podporovať súčasné politiky, zvýšiť zdroje pre hlavné programy Únie a vyčleniť dodatočné finančné prostriedky na ďalšie povinnosti.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Je nevyhnutné, aby sa tieto práva a hodnoty naďalej podporovali presadzovali a zdieľali medzi občanmi a národmi a aby boli stredobodom projektu EÚ. Preto sa v rozpočte EÚ vytvorí nový Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty, ktorý bude pozostávať z programu Práva a hodnoty a programu Spravodlivosť. V čase, keď európske spoločnosti čelia extrémizmu, radikalizmu a rozdeleniu, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým podporovať, posilňovať a obhajovať spravodlivosť, práva a hodnoty EÚ: ľudské práva, úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát. Toto úsilie zásadne a priamo ovplyvní politický, sociálny, kultúrny a hospodársky život v EÚ. Súčasťou nového fondu bude program Spravodlivosť, ktorý bude pokračovať v podpore ďalšieho rozvoja únijného priestoru spravodlivosti a cezhraničnej spolupráce. Program Práva a hodnoty spojí program Práva, rovnosť a občianstvo na roky 2014 - 2020 ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/20138 a program Európa pre občanov ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 390/20149, (ďalej „predchádzajúce programy“).
(2)  Je nevyhnutné, aby Únia a každý člensky štát tieto práva a hodnoty vo všetkých svojich politikách konzistentne naďalej aktívne rozvíjali, chránili, podporovali, presadzovali a zdieľali medzi občanmi a národmi a aby boli stredobodom projektu EÚ, pretože zhoršenie ochrany týchto práv a hodnôt v ktoromkoľvek členskom štáte môže mať nepriaznivé účinky na Úniu ako celok. Preto sa v rozpočte EÚ vytvorí nový Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty, ktorý bude pozostávať z programu Práva a hodnoty a programu Spravodlivosť. V čase, keď európske spoločnosti čelia extrémizmu, radikalizmu a rozdeleniu a neustále sa zmenšujúcemu priestoru pre nezávislú občiansku spoločnosť, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým podporovať, posilňovať a obhajovať spravodlivosť, práva a hodnoty EÚ: ľudské práva, úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, nediskrimináciu a právny štát. Toto úsilie zásadne a priamo ovplyvní politický, sociálny, kultúrny a hospodársky život v EÚ. Súčasťou nového fondu bude program Spravodlivosť, ktorý bude pokračovať v podpore ďalšieho rozvoja únijného priestoru spravodlivosti a cezhraničnej spolupráce. Program Občania, rovnosť, práva a hodnoty (ďalej len „program“) spojí program Práva, rovnosť a občianstvo na roky 2014 2020 ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/20138 a program Európa pre občanov ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 390/20149 (ďalej „predchádzajúce programy“) a bude prispôsobený tak, aby riešil nové výzvy pre európske hodnoty.
__________________
__________________
8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 62).
8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 62).
9 Nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 115, 17.4.2014, s. 3).
9 Nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 115, 17.4.2014, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty a jeho dva podkladové programy financovania budú zamerané najmä na ľudí a subjekty, ktoré prispievajú k tomu, aby boli naše spoločné hodnoty, práva a bohatá rozmanitosť zavedené do praxe a dobre fungujúce. Hlavným cieľom je podporiť a zachovať na právach založenú, rovnocennú, inkluzívnu a demokratickú spoločnosť. To zahŕňa dynamickú občiansku spoločnosť podnecujúcu demokratickú, občiansku a spoločenskú účasť obyvateľov a podporujúcu bohatú rozmanitosť európskej spoločnosti na základe našej spoločnej histórie a pamäte. V článku 11 Zmluvy o Európskej únii sa ďalej uvádza, že orgány vhodnými spôsobmi poskytnú občanom a zastupujúcim združeniam možnosť vyjadrovať a verejne si vymieňať svoje názory na všetky oblasti činnosti Únie.
(3)  Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty a jeho dva podkladové programy financovania budú zamerané na ľudí a subjekty, ktoré prispievajú k tomu, aby boli naše spoločné hodnoty, rovnosť, práva a bohatá rozmanitosť zavedené do praxe a aby boli dobre fungujúce. Hlavným cieľom je podporiť a zachovať na právach založenú, rovnocennú, otvorenú, inkluzívnu a demokratickú spoločnosť prostredníctvom financovania činností, ktoré podporujú dynamickú, dobre rozvinutú, odolnú a silnú občiansku spoločnosť vrátane presadzovania podpory a ochrany našich spoločných hodnôt a ktoré podnecujú demokratickú, občiansku a spoločenskú účasť obyvateľov a posilňujú mier a živia bohatú rozmanitosť európskej spoločnosti na základe našich spoločných hodnôt, histórie a pamäte a dedičstva. V článku 11 Zmluvy o Európskej únii sa vyžaduje, aby inštitúcie udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou a dávali občanom a reprezentatívnym združeniam primeraným spôsobom možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Komisia by mala zabezpečiť pravidelný, otvorený a transparentný dialóg s prijímateľmi programu a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami zriadením skupiny pre občiansky dialóg. Skupina pre občiansky dialóg by mala prispievať k výmene skúseností a osvedčených postupov a k diskusii o politickom vývoji v oblastiach a cieľoch programu a súvisiacich oblastiach. Skupina pre občiansky dialóg by mala pozostávať z organizácií, ktoré boli vybrané tak, aby získali operačný alebo akčný grant v rámci programu, a iných organizácií a zainteresovaných strán, ktoré prejavili záujem o program alebo prácu v tejto oblasti politiky, ale nie sú nevyhnutne podporované programom.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Program Práva a hodnoty (ďalej len „program“) by mal umožniť rozvoj synergií s cieľom riešiť otázky spoločné pre podporu a ochranu hodnôt a nadobudnúť zásadný rozmer na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v danej oblasti. Malo by sa to dosiahnuť nadviazaním na pozitívne skúsenosti z predchádzajúcich programov. Tým bude umožnené plné využitie potenciálu synergií s cieľom účinnejšie podporiť oblasti politiky, na ktoré sa program vzťahuje, a zvýšiť ich potenciál osloviť ľudí. Ak má byť program účinný, mal by zohľadňovať špecifickú povahu jednotlivých politík, ich rozdielne cieľové skupiny a ich osobitné potreby prostredníctvom špeciálne prispôsobených prístupov.
(4)  Program by mal umožniť rozvoj synergií s cieľom riešiť otázky spoločné pre podporu a ochranu hodnôt zakotvených v zmluvách a nadobudnúť zásadný rozmer na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v danej oblasti. Malo by sa to dosiahnuť nadviazaním na pozitívne skúsenosti z predchádzajúcich programov a ich ďalším rozvíjaním. Tým bude umožnené plné využitie potenciálu synergií s cieľom účinnejšie podporiť oblasti politiky, na ktoré sa program vzťahuje, a zvýšiť ich potenciál osloviť ľudí. Ak má byť program účinný, mal by zohľadňovať špecifickú povahu jednotlivých politík, ich rozdielne cieľové skupiny a ich osobitné potreby a možnosti na účasť prostredníctvom špeciálne prispôsobených a cielených prístupov vrátane presadzovania akéhokoľvek druhu rovnosti a rodovej rovnosti v jeho rámci.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Úplné rešpektovanie a podpora právneho štátu a demokracie sú základom pre budovanie dôvery občanov v Úniu. Rešpektovanie zásad právneho štátu v rámci Únie je nevyhnutným predpokladom ochrany základných práv, ako aj dodržiavania všetkých práv a povinností zakotvených v zmluvách. Spôsob uplatňovania zásad právneho štátu v jednotlivých členských štátoch zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a ich právnymi systémami. Program by mal preto presadzovať a chrániť základné práva, demokraciu a zásady právneho štátu na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Právny štát je ako jedna z hodnôt Únie zakotvená v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorá zahŕňa zásady zákonnosti vrátane transparentného, zodpovedného, demokratického a pluralistického procesu prijímania zákonov; právnej istoty; zákazu svojvoľných výkonných právomocí; účinnú súdnu ochranu nezávislými súdmi vrátane ochrany základných práv; a deľba moci a rovnosť pred zákonom.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Na to, aby sa Európska únia priblížila občanom, sú potrebné rôzne akcie a koordinované úsilie. Nadväzovanie kontaktov medzi občanmi pri projektoch partnerských miest alebo v rámci sietí miest a podpora organizácií občianskej spoločnosti v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, prispeje k zvýšeniu angažovanosti občanov v spoločnosti a v konečnom dôsledku k ich zapojeniu do demokratického života Únie. Podpora činností presadzujúcich vzájomné porozumenie, rozmanitosť, dialóg a rešpektovanie iných takisto prispeje k posilneniu pocitu spolupatričnosti a európskej identity opierajúceho sa o spoločné chápanie európskych hodnôt, kultúry, histórie a dedičstva. Podpora silnejšieho pocitu spolupatričnosti k Únii a jej hodnôt je obzvlášť dôležitá medzi občanmi najvzdialenejších regiónov EÚ v dôsledku ich odľahlosti a vzdialenosti od kontinentálnej Európy.
(5)  Na to, aby sa Európska únia priblížila občanom, posilnila sa demokratická účasť a zlepšilo postavenie občanov, aby mohli využívať svoje práva spojené s európskym občianstvom, sú potrebné rôzne akcie a koordinované úsilie zamerané na vyvážené geografické rozdelenie. Nadväzovanie kontaktov medzi občanmi pri projektoch partnerských miest alebo v rámci sietí miest a podpora organizácií občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, prispeje k zvýšeniu angažovanosti občanov v spoločnosti a v konečnom dôsledku k ich aktívnemu zapojeniu do demokratického života Únie, ako aj k tvorbe politického programu Únie. Podpora činností presadzujúcich vzájomné porozumenie, medzikultúrny dialóg, kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, zmierenie, sociálne začlenenie a rešpektovanie iných takisto prispeje k posilneniu pocitu spolupatričnosti k Únii a spoločného občianstva v rámci európskej identity opierajúceho sa o spoločné chápanie európskych hodnôt, kultúry, histórie a dedičstva. Podpora silnejšieho pocitu spolupatričnosti k Únii a jej hodnôt je obzvlášť dôležitá medzi občanmi najvzdialenejších regiónov EÚ v dôsledku ich odľahlosti a vzdialenosti od kontinentálnej Európy.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Zvyšujúca sa pluralita a globálne migračné trendy zvyšujú význam medzikultúrneho a medzináboženského dialógu v našich spoločnostiach. Prostredníctvom programu by sa mal plne podporovať medzikultúrny a medzináboženský dialóg ako súčasť sociálnej harmónie v Európe a ako kľúčový prvok na podporu sociálneho začlenenia a súdržnosti. Zatiaľ čo medzináboženský dialóg by mohol pomôcť zdôrazniť pozitívny prínos náboženstva k sociálnej súdržnosti, v dôsledku náboženskej negramotnosti hrozí, že sa vytvoria podmienky pre zneužívanie náboženského cítenia medzi obyvateľstvom. Program by mal preto podporovať projekty a iniciatívy, ktoré rozvíjajú náboženskú gramotnosť, podporujú medzináboženský dialóg a vzájomné porozumenie.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Činnosti súvisiace s posilňovaním historického povedomia a kritický pohľad na historickú pamäť Európy sú potrebné na to, aby si občania boli vedomí spoločnej histórie ako základu spoločnej budúcnosti, morálneho účelu a spoločných hodnôt. Do úvahy by sa mal taktiež vziať význam historických, kultúrnych a medzikultúrnych aspektov, ako aj väzby medzi historickým povedomím a vytváraním európskej identity a pocitom spolupatričnosti.
(6)  Činnosti súvisiace s posilňovaním historického povedomia a kritické a kreatívne myslenie v súvislosti s historickou pamäťou Európy sú potrebné na to, aby si občania, najmä mladí ľudia, boli vedomí svojej spoločnej histórie ako základu spoločnej budúcnosti. Do úvahy by sa mal taktiež vziať význam historických, sociálnych, kultúrnych a medzikultúrnych aspektov, tolerancie a dialógu, aby sa podporil spoločný základ vychádzajúci zo spoločných hodnôt, solidarity, rozmanitosti a mieru, ako aj väzby medzi historickým povedomím a vytváraním európskej identity a pocitom spolupatričnosti.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Občania by mali byť lepšie informovaní aj o svojich právach vyplývajúcich z únijného občianstva a mali mať pozitívny náhľad na život, cestovanie, štúdium, prácu a dobrovoľníctvo v inom členskom štáte, a mali by mať pocit, že môžu požívať a uplatňovať všetky svoje práva spojené s občianstvom a očakávať rovnaký prístup, plnú vymáhateľnosť a ochranu svojich práv bez akejkoľvek diskriminácie, bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú. V súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ je potrebné podporovať občiansku spoločnosť a zabezpečiť tak presadzovanie a ochranu spoločných hodnôt EÚ a zvyšovanie informovanosti o nich, a zároveň tým prispieť k účinnému uplatňovaniu práv podľa práva Únie.
(7)  Občania Únie nie sú dostatočne informovaní o svojich právach vyplývajúcich z únijného občianstva, napríklad o práve hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu a voľbách do orgánov samosprávy obcí alebo o práve získať konzulárnu ochranu veľvyslanectiev iných členských štátov. Občania by mali byť lepšie informovaní o týchto právach a mali by mať pozitívny náhľad na život, cestovanie, štúdium, prácu a dobrovoľníctvo v inom členskom štáte, a mali by mať pocit, že môžu požívať a uplatňovať všetky svoje práva spojené s občianstvom a očakávať rovnaký prístup, plnú vymáhateľnosť a ochranu svojich práv bez akejkoľvek diskriminácie, bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú. V súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ je potrebné posilňovať občiansku spoločnosť na všetkých úrovniach a zabezpečiť tak presadzovanie a ochranu spoločných hodnôt EÚ a zvyšovanie informovanosti o nich, a zároveň tým prispieť k účinnému uplatňovaniu práv podľa práva Únie.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)   Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitných režimoch a závery Rady z 9. a 10. júna 2011 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe zdôrazňujú význam udržiavania živej pamäti o minulosti ako nástroja budovania spoločnej budúcnosti a zdôrazňujú význam úlohy Únie pri uľahčovaní, zdieľaní a podpore kolektívnej pamäti o týchto zločinoch, a to aj s cieľom oživiť spoločnú pluralitnú a demokratickú európsku identitu.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Rovnosť žien a mužov je základnou hodnotou a cieľom Európskej únie. Ak dochádza k diskriminácii žiennerovnému zaobchádzaniu s nimi, porušujú sa tým ich základné práva a bráni im toich plnej politickej, sociálnej a ekonomickej účasti na živote spoločnosti. Existencia štrukturálnych a kultúrnych bariér okrem toho bráni dosiahnutiu skutočnej rodovej rovnosti. Presadzovanie rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach Únie je preto prioritnou činnosťou Únie a hybnou silou hospodárskeho rastu a v rámci tohto programu by malo byť podporované.
(8)  Rodová rovnosť je základnou hodnotou a cieľom Európskej únie. V článku 8 tohto nariadenia sa Únii zveruje úloha, ktorou je odstraňovanie nerovností a podpora rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých jej činnostiach. Celkový pokrok v oblasti rodovej rovnosti je však veľmi pomalý, ako ukazuje index rodovej rovnosti 2017, ktorý uverejnil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť. Základné práva žien sú porušované často tichou a skrytou prierezovou diskrimináciou žien a nerovnakým zaobchádzaním so ženami a dievčatami, ako aj rôznymi formami násilia páchaného na ženách, čo im bráni v plnej politickej, spoločenskej a ekonomickej účasti na živote spoločnosti. Existencia politických, štrukturálnych a kultúrnych bariér okrem toho bráni dosiahnutiu skutočnej rodovej rovnosti. Presadzovanie rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach Únie podporovaním cieľov v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a nediskriminácie a aktívnym odstraňovaním stereotypov a takisto riešením tichej diskriminácie je preto kľúčovou činnosťou Únie a hybnou silou hospodárskeho rastu a v rámci tohto programu by malo byť podporované.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Rodovo motivované násilie a násilie voči deťommladým ľuďom predstavuje vážne porušenie základných práv a neprimerane ovplyvňuje ženy a dievčatá. K násiliu dochádza v celej Únii, a to vo všetkých sociálnych a hospodárskych súvislostiach, a má vážne dôsledky pre fyzické a duševné zdravie obetí, ako aj pre spoločnosť ako celok. Obeťami násilia sa ľahko stávajú najmä deti, mladí ľudia a ženy, a to najmä v rámci blízkych vzťahov. Mali by sa prijať opatrenia na podporu práv dieťaťa a prispieť k ochrane detí pred ujmou a násilím, ktoré ohrozujú ich telesné a duševné zdravie a predstavujú porušenie ich práv na rozvoj, ochranu a dôstojnosť. Boj proti všetkým formám násilia, posilňovanie prevencie a ochrana a podpora obetí sú prioritami Únie, ktoré pomáhajú napĺňať základné práva jednotlivcov a prispievajú k rovnosti medzi ženami a mužmi. Tieto priority by sa mali podporovať v rámci programu.
(9)  Rodovo motivované násilie a násilie voči deťommladým a starším ľuďom, osobám so zdravotným postihnutím, utečencom a migrantom a voči členom rôznych menšinových skupín, ako sú príslušníci etnických menšín a LGBTQI osoby, predstavuje vážne porušenie základných práv. K násiliu dochádza v celej Únii, a to vo všetkých sociálnych a hospodárskych súvislostiach, a má vážne dôsledky pre fyzické a duševné zdravie obetí, ako aj pre spoločnosť ako celok. Boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti si vyžaduje viacrozmerný prístup zahŕňajúci právne, vzdelávacie a zdravotné aspekty vrátane sexuálnych a reprodukčných práv, hospodárskych a iných spoločenských aspektov, ako je podpora organizácií pre práva žien, poskytovanie poradenstva a pomoci a projekty zamerané na dosiahnutie cieľa väčšej rodovej rovnosti v spoločnosti. Je potrebné aktívne bojovať proti škodlivým stereotypom a normám už od raného veku, ako aj všetkým formám nenávistných prejavov a násilia na internete. Mali by sa prijať opatrenia na podporu práv dieťaťa a prispieť k ochrane detí pred ujmou a násilím, ktoré ohrozujú ich telesné a duševné zdravie a predstavujú porušenie ich práv na rozvoj, ochranu a dôstojnosť. V Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulskom dohovore) sa vymedzuje násilie na ženách ako „všetky činy rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú alebo ekonomickú ujmu alebo utrpenie žien vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote”. Boj proti všetkým formám násilia, posilňovanie a prevencia a ochrana a podpora obetí sú prioritami Únie, ktoré pomáhajú napĺňať základné práva jednotlivcov a prispievajú k rovnosti medzi ženami a mužmi. Tieto priority by sa mali podporovať v rámci programu. Prevencia a podpora práv obetí by mali byť navrhnuté v spolupráci s cieľovou skupinou a malo by sa zabezpečiť, aby spĺňali osobitné potreby viacnásobne zraniteľných osôb.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Ženy bez dokladov sú obzvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o násilie, sexuálne zneužívanie a chýbajúci prístup k podpore. Je rozhodujúce, aby sa zaviedol prístup zameraný na obete a všetkým ženám v Únii sa poskytli primerané podporné služby bez ohľadu na ich pobytový status. Potreba zohľadňovať rodové hľadisko v azylových konaniach je veľmi dôležitá z hľadiska prierezovej práce a môže prispieť k prehlbovaniu rodovej rovnosti.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Silná politická vôľa a koordinované opatrenia založené na metódach a výsledkoch predchádzajúcich programov Daphne, programu Práva, rovnosť a občianstvo a programu Spravodlivosť sú potrebné na predchádzanie všetkým formám násilia a boj proti nim a na ochranu obetí. Predovšetkým program Daphne, z ktorého sú poskytované finančné prostriedky na podporu obetí násilia a na boj proti násiliu páchanému na ženách, deťoch a mladých ľuďoch, je od svojho začiatku v roku 1997 naozaj úspešný, a to pokiaľ ide o pozitívnu odozvu naň zo strany zainteresovaných strán (verejných orgánov, akademických inštitúcií a mimovládnych organizácií), ako aj účinnosť financovaných projektov. V rámci programu sa financovali projekty na zvyšovanie informovanosti, poskytovanie služieb podpory pre obete, podporu činností mimovládnych organizácií pôsobiacich v teréne. Zaoberal sa všetkými formami násilia, napríklad domácim násilím, sexuálnym násilím, obchodovaním s ľuďmi, ako aj novoobjavujúcimi sa formami násilia, napríklad kyberšikanovaním. Preto je dôležité pokračovať vo všetkých týchto akciách a náležite zohľadniť tieto výsledky a získané poznatky pri implementovaní programu.
(10)  Silná politická vôľa a koordinované opatrenia založené na metódach a výsledkoch predchádzajúcich programov Daphne, programu Práva, rovnosť a občianstvo a programu Spravodlivosť sú potrebné na predchádzanie všetkým formám násilia a boj proti nim a na ochranu obetí. Predovšetkým program Daphne, z ktorého sú poskytované finančné prostriedky na podporu obetí násilia a na boj proti násiliu páchanému na ženách, deťoch a mladých ľuďoch, je od svojho začiatku v roku 1997 naozaj úspešný, a to pokiaľ ide o pozitívnu odozvu naň zo strany zainteresovaných strán (verejných orgánov, akademických inštitúcií a mimovládnych organizácií), ako aj účinnosť financovaných projektov. V rámci programu sa financovali projekty na zvyšovanie informovanosti, poskytovanie služieb podpory pre obete, podporu činností mimovládnych organizácií pôsobiacich v teréne. Zaoberal sa všetkými formami násilia, napríklad domácim násilím, sexuálnym násilím, obchodovaním s ľuďmi, prenasledovaním, tradičnými škodlivými praktikami ako mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj novoobjavujúcimi sa formami násilia, napríklad kyberšikanovaním či kybernetickým obťažovaním. Preto je dôležité pokračovať vo všetkých týchto akciách s pridelenými nezávislými rozpočtovými prostriedkami na program Daphne a náležite zohľadniť tieto výsledky a získané poznatky pri implementovaní programu.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Zákaz diskriminácie je základným princípom Únie. V článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovujú opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Nediskriminácia je zakotvená aj v článku 21 charty. Do úvahy treba brať osobitné znaky rôznych podôb diskriminácie a súčasne vypracovať primerané opatrenia na predchádzanie diskriminácii z jedného alebo viacerých dôvodov a boj proti nej. Program by mal podporovať opatrenia na prevenciu diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, nenávisti voči moslimom a iných foriem neznášanlivosti a boj proti nim. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať aj predchádzaniu všetkým formám násilia a nenávisti, segregácie a stigmatizácie a boju proti nim, ako aj boju proti šikanovaniu, obťažovaniu a netolerantnému zaobchádzaniu. Program by sa mal implementovať vzájomne podporujúcim spôsobom s ostatnými činnosťami Únie, ktoré majú rovnaké ciele, najmä s činnosťami uvedenými v oznámení Komisie z 5. apríla 2011 s názvom „Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“10 a v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch11.
(11)  Zákaz diskriminácie je základným princípom Únie. V článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovujú opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Nediskriminácia je zakotvená aj v článku 21 charty. Do úvahy treba brať osobitné znaky rôznych podôb diskriminácie vrátane priamej, nepriamej a štrukturálnej diskriminácie a súčasne vypracovať primerané opatrenia na predchádzanie diskriminácii z jedného alebo viacerých dôvodov a boj proti nej. Program by mal podporovať opatrenia na prevenciu diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, afrofóbie, antisemitizmu, protirómskych nálad, nenávisti voči moslimom, homofóbie a iných foriem neznášanlivosti, či už online alebo offline, voči osobám patriacim k menšinám, a to s prihliadnutím na to, že ženy čelia diskriminácii na viacerých úrovniach. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať aj predchádzaniu všetkým formám násilia a nenávisti, segregácie a stigmatizácie a boju proti nim, ako aj boju proti šikanovaniu, obťažovaniu a netolerantnému zaobchádzaniu. Program by sa mal implementovať vzájomne podporujúcim spôsobom s ostatnými činnosťami Únie, ktoré majú rovnaké ciele, najmä s činnosťami uvedenými v oznámení Komisie z 5. apríla 2011 s názvom „Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“10 a v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch11.
__________________
__________________
10 COM(2011)0173.
10 COM(2011)0173.
11 Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.
11 Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Prekážky súvisiace s postojmi a prostredím, ako aj nedostatočná prístupnosť bránia plnému a efektívnemu zapojeniu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na základe rovnoprávnosti s ostatnými. Ľudia so zdravotným postihnutím čelia prekážkam, ktoré im okrem iného bránia v prístupe na trh práce, vo využívaní inkluzívneho a kvalitného vzdelávania, v možnosti predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v prístupe ku kultúrnym iniciatívam a k médiám alebo vo využívaní ich politických práv. Ako zmluvná strana Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) sa Únia spolu so všetkými svojimi členskými štátmi zaviazala podporovať, chrániť a zabezpečiť plné a rovnocenné užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím. Ustanovenia dohovoru UNCRPD sa stali neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie.
(12)  Prekážky súvisiace s postojmi a prostredím, ako aj nedostatočná prístupnosť bránia plnému a efektívnemu zapojeniu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na základe rovnoprávnosti s ostatnými. Osoby so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktorí majú dlhodobé fyzické, duševné, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie, čelia prekážkam, ktoré im okrem iného bránia v prístupe na trh práce, vo využívaní inkluzívneho a kvalitného vzdelávania, v možnosti predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v prístupe ku kultúrnym iniciatívam a k médiám alebo vo využívaní ich politických práv. Ako zmluvná strana Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) sa Únia spolu so všetkými svojimi členskými štátmi zaviazala podporovať, chrániť a zabezpečiť plné a rovnocenné užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím. Ustanovenia dohovoru UNCRPD, ktorého vykonávanie je povinné, sa stali neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie. V tejto súvislosti by mal program venovať osobitnú pozornosť a financie aktivitám na zvyšovanie informovanosti o problémoch, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím pri plnom zapojení sa do spoločnosti a pri uplatňovaní svojich práv ako rovnocenných občanov.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie (právo na súkromie) je základným právom zakotveným v článku 7 Charty základných práv. Ochrana osobných údajov je základným právom zakotveným v článku 8 Charty základných práv a článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov podlieha kontrole nezávislých orgánov dohľadu. Právny rámec Únie, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67912 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/68013, obsahujú ustanovenia na zabezpečenie účinnej ochrany práva na ochranu osobných údajov. Tieto právne nástroje zverujú vnútroštátnym orgánom dohľadu nad ochranou údajov úlohu, ktorou je podpora informovanosti verejnosti a pochopenia rizík, pravidiel, záruk a práv v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Vzhľadom na význam práva na ochranu osobných údajov v dobe rýchleho technologického vývoja by Únia mala byť schopná zvyšovať informovanosť, vypracúvať štúdie a vykonávať ďalšie príslušné činnosti.
(13)  Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie (právo na súkromie) je základným právom zakotveným v článku 7 Charty základných práv. Ochrana osobných údajov je základným právom zakotveným v článku 8 Charty základných práv a článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov podlieha kontrole nezávislých orgánov dohľadu. Právny rámec Únie, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67912 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/68013, obsahujú ustanovenia na zabezpečenie účinnej ochrany práva na ochranu osobných údajov. Tieto právne nástroje zverujú vnútroštátnym orgánom dohľadu nad ochranou údajov úlohu, ktorou je podpora informovanosti verejnosti a pochopenia rizík, pravidiel, záruk a práv v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Vzhľadom na význam práva na ochranu osobných údajov v dobe rýchleho technologického vývoja by Únia mala byť schopná zvyšovať informovanosť, podporovať organizácie občianskej spoločnosti pri zasadzovaní sa za ochranu osobných údajov v súlade s normami Únie, vypracúvať štúdie a vykonávať ďalšie príslušné činnosti.
__________________
__________________
12 Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88.
12 Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88.
13 Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89 – 131.
13 Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89 – 131.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)   Sloboda prejavu a právo na informácie sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Slobodný prístup k informáciám, hodnotenie rámcových podmienok pre médiá a zodpovedné a bezpečné využívanie informačných a komunikačných sietí sú priamo spojené so slobodným rozvojom verejnej mienky a sú nevyhnutné na zaručenie fungujúcej demokracie. Je potrebné, aby verejnosť získala zručnosti v oblasti mediálnej gramotnosti, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska kritického myslenia, úsudku a schopnosti analyzovať zložitú realitu, rozpoznať rozdiely medzi názormi a faktami a odolať každej forme podnecovania k nenávisti. Na tento účel by mala Únia podporovať rozvoj mediálnej gramotnosti pre všetkých občanov bez ohľadu na ich vek, a to prostredníctvom odbornej prípravy, zvyšovania informovanosti, štúdií a iných relevantných činností.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Článok 24 ZFEÚ ukladá Európskemu parlamentu a Rade povinnosť prijať ustanovenia o postupoch a podmienkach potrebných na iniciatívu občanov v zmysle článku 11 Zmluvy o Európskej únii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/201114. Program by mal podporovať financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím by sa podporil výkon práva občanov začať podporovať európske iniciatívy občanov.
(14)  Európska iniciatíva občanov je prvým nadnárodným nástrojom participatívnej demokracie, ktorý vytvára priame spojenie medzi európskymi občanmi a inštitúciami Únie. Článok 24 ZFEÚ ukladá Európskemu parlamentu a Rade povinnosť prijať ustanovenia o postupoch a podmienkach potrebných na iniciatívu občanov v zmysle článku 11 Zmluvy o Európskej únii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/201114. Program by mal podporovať financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím by sa podporil výkon práva občanov začať, podporovať európske iniciatívy občanov a podnecovať iných, aby ich podporovali.
_________________
_________________
14 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1).
14 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom malo podporovať zohľadnenie hľadiska rodovej rovnosti a cieľov v oblasti nediskriminácie vo všetkých jeho činnostiach.
(15)  Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom malo podporovať zohľadnenie hľadiska rodovej rovnosti a cieľov v oblasti nediskriminácie vo všetkých jeho činnostiach a v prípade potreby by sa malo tiež podporovať rodové rozpočtovanie a posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť v rámci celého rozpočtového procesu Únie. Správne uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti si vyžaduje rodové rozpočtovanie vo všetkých relevantných rozpočtových riadkoch a vyčlenenie primeraných prostriedkov pre rozpočtové riadky venované podpore rodovej rovnosti a boju proti diskriminácii na základe rodovej príslušnosti a transparentnosť týchto rozpočtových riadkov. Na konci obdobia financovania by mali byť jednotlivé projekty, ako aj samotný program vyhodnotené s cieľom určiť, do akej miery dodržiavali uvedené zásady.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  V súlade s aktmi Únie týkajúcimi sa rovnakého zaobchádzania zriadili členské štáty nezávislé orgány na podporu rovnakého zaobchádzania, označované ako „orgány pre rovnosť“, s cieľom bojovať proti diskriminácii na základe rasového a etnického pôvodu, ako aj pohlavia. Mnohé členské štáty však prekročili rámec týchto požiadaviek a zabezpečili, aby sa orgány pre rovnosť mohli zaoberať aj diskrimináciou na základe iných dôvodov, ako je vek, sexuálna orientácia, náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie alebo iné dôvody. Orgány pre rovnosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní rovnosti a zabezpečovaní účinného uplatňovania právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní, a to najmä poskytovaním nezávislej pomoci obetiam diskriminácie, vykonávaním nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie, uverejňovaním nezávislých správ a vydávaním odporúčaní v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa diskriminácie v ich krajine. Je nevyhnutné, aby sa v tejto súvislosti práca orgánov pre rovnosť koordinovala na úrovni Únie. V roku 2007 vznikla sieť EQUINET. Jeho členmi sú vnútroštátne orgány na podporu rovnakého zaobchádzania podľa ustanovení v smerniciach Rady 2000/43/ES15 a 2004/113/ES16 a v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES17 a 2010/41/EÚ18. EQUINET má výnimočné postavenie, keďže je jediným subjektom zabezpečujúcim koordináciu činností medzi orgánmi pre rovnosť. Táto koordinačná činnosť siete EQUINET je kľúčovou pre riadne vykonávanie právnych predpisov Únie v oblasti boja proti diskriminácii v členských štátoch a mala by sa podporovať v rámci programu.
(17)  V súlade s aktmi Únie týkajúcimi sa rovnakého zaobchádzania zriadili členské štáty nezávislé orgány na podporu rovnakého zaobchádzania, označované ako „orgány pre rovnosť“, s cieľom bojovať proti diskriminácii na základe rasového a etnického pôvodu, ako aj pohlavia. Mnohé členské štáty však prekročili rámec týchto požiadaviek a zabezpečili, aby sa orgány pre rovnosť mohli zaoberať aj diskrimináciou na základe iných dôvodov, ako je jazyk, vek, sexuálna orientácia, náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie alebo iné dôvody. Orgány pre rovnosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní rovnosti a zabezpečovaní účinného uplatňovania právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní, a to najmä poskytovaním nezávislej pomoci obetiam diskriminácie, vykonávaním nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie, uverejňovaním nezávislých správ a vydávaním odporúčaní v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa diskriminácie v ich krajine. Je nevyhnutné, aby sa v tejto súvislosti práca všetkých týchto príslušných orgánov pre rovnosť koordinovala na úrovni Únie. V roku 2007 vznikla sieť EQUINET. Jeho členmi sú vnútroštátne orgány na podporu rovnakého zaobchádzania podľa ustanovení v smerniciach Rady 2000/43/ES15 a 2004/113/ES16 a v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES17 a 2010/41/EÚ18. Komisia prijala 22. júna 2018 odporúčanie o normách pre orgány pre rovnosť, ktoré sa zaoberá ich mandátom, nezávislosťou, účinnosťou, koordináciou a spoluprácou. EQUINET má výnimočné postavenie, keďže je jediným subjektom zabezpečujúcim koordináciu činností medzi orgánmi pre rovnosť. Táto koordinačná činnosť siete EQUINET je kľúčovou pre riadne vykonávanie právnych predpisov Únie v oblasti boja proti diskriminácii v členských štátoch a mala by sa podporovať v rámci programu.
__________________
__________________
15 Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).
15 Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).
16 Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).
16 Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).
18 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1).
18 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)  S cieľom zvýšiť dostupnosť a poskytnúť nestranné usmernenia a praktické informácie v súvislosti so všetkými aspektami programu by sa mali v členských štátoch zriadiť kontaktné miesta, ktoré by poskytovali pomoc prijímateľom aj žiadateľom. Kontaktné miesta programu by mali byť schopné vykonávať svoje funkcie nezávisle, bez priamej podriadenosti alebo zasahovania orgánov verejnej moci do rozhodovania. Je možné, aby kontaktné miesta programu riadili členské štáty alebo organizácie občianskej spoločnosti či ich konzorciá. Kontaktné miesta programu nemajú mať žiadnu zodpovednosť za výber projektov.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Nezávislé orgány pre ľudské práva organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore, ochrane a zvyšovaní povedomia o spoločných hodnotách Únie v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ a pri prispievaní k účinnému uplatňovaniu práv vyplývajúcich z práva Únie vrátane Charty základných práv EÚ. Ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018, náležitá finančná podpora je kľúčom k rozvoju priaznivého a udržateľného prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti, ktorých úloha sa tak posilní a umožní im to nezávislé a účinné plnenie si svojich funkcií. Doplnením úsilia vynakladaného na vnútroštátnej úrovni by financovanie z prostriedkov EÚ preto malo prispieť k podpore, posilneniu postavenia a tvorbe kapacít nezávislých organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti presadzovania ľudských práv, ktorých činnosti napomáhajú pri strategickom presadzovaní práv vyplývajúcich z práva EÚ a Charty základných práv EÚ, a to aj propagačnou a kontrolnou činnosťou, ako aj presadzovaním a ochranou spoločných hodnôt Únie a zvyšovaním povedomia o nich na vnútroštátnej úrovni.
(18)  Nezávislé orgány pre ľudské práva, organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore, ochrane a zvyšovaní povedomia o spoločných hodnotách Únie v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ a pri prispievaní k účinnému uplatňovaniu práv vyplývajúcich z práva Únie vrátane Charty základných práv EÚ. Ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018, zvýšenie finančných prostriedkov a náležitá finančná podpora je kľúčom k rozvoju priaznivého a udržateľného prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti, ktorých úloha sa tak posilní a umožní im to nezávislé a účinné plnenie si svojich funkcií. Doplnením úsilia vynakladaného na vnútroštátnej úrovni by financovanie z prostriedkov EÚ, a to aj prostredníctvom primeraného základného financovania a možností zjednodušeného vykazovania nákladov, finančných pravidiel a postupov, preto malo prispieť k podpore, posilneniu postavenia a tvorbe kapacít nezávislých organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti presadzovania hodnôt Únie, ako sú demokracia, právny štát a základné práva, ktorých činnosti napomáhajú pri strategickom presadzovaní práv vyplývajúcich z práva EÚ a Charty základných práv EÚ, a to aj propagačnou a kontrolnou činnosťou, ako aj presadzovaním a ochranou spoločných hodnôt Únie a zvyšovaním povedomia o nich na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť s prácou orgánov, úradov a agentúr Únie, najmä s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a Agentúrou pre základné práva, a mala by zhodnotiť prácu iných vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele programu.
(19)  Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť s prácou orgánov, úradov a agentúr Únie, najmä s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a Agentúrou pre základné práva, a mala by zhodnotiť prácu iných vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele programu. Komisia by mala aktívne usmerňovať účastníkov tohto programu, aby využívali správy a zdroje vytvorené týmito orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako sú nástroje na rodové rozpočtovanie a posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť vytvorené Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)  Komplexný mechanizmus Únie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv by mal zaručiť pravidelné a rovnaké preskúmanie všetkých členských štátov a poskytovať potrebné informácie na aktiváciu opatrení týkajúcich sa všeobecných nedostatkov v oblasti hodnôt Únie v členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Na programe by sa za určitých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a členovia EZVO, ktorí nie sú členmi EHP, a iné európske krajiny. Účasť na programe by mala byť možná aj pre pristupujúce, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny využívajúce predvstupovú stratégiu.
(20)  Pokiaľ ide o plnenie osobitných cieľov spočívajúcich v presadzovaní rodovej rovnosti a práv, podpore zapojenia občanov a ich účasti na demokratickom živote Únie na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni, ako aj v boji proti násiliu, na programe by sa za určitých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a členovia EZVO, ktorí nie sú členmi EHP, a iné európske krajiny. Účasť na programe by mala byť možná aj pre pristupujúce, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny využívajúce predvstupovú stratégiu.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Na to, aby sa zabezpečila efektívna alokácia finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie, je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých vykonávaných akcií, ich komplementárnosť s akciami členských štátov, pričom musí by vyvinuté úsilie o konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť medzi programami financovania, ktoré podporujú vzájomne úzko súvisiace oblasti politiky, a to najmä v rámci Fondu pre spravodlivosť, práva a hodnoty – a tým aj s programom Spravodlivosť, ako aj s programom Kreatívna Európa a s programom Erasmus + s cieľom využiť potenciál kultúrnych prienikov v oblastiach kultúry, médií, umenia, vzdelávaniakreativity. Je potrebné vytvoriť súčinnosťostatnými programami európskeho financovania, najmä v oblasti zamestnanosti, vnútorného trhu, podnikania, mládeže, zdravia, občianstva, spravodlivosti, migrácie, bezpečnosti, výskumu, inovácií, technológií, priemyslu, súdržnosti, cestovného ruchu, vonkajších vzťahov, obchodu a rozvoja.
(21)  Na to, aby sa zabezpečila efektívna alokácia finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie, je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých vykonávaných akcií, a to na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, zameraných na presadzovanie a ochranu hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ. Komisia by sa mala usilovať o konzistentnosť, súčinnosť a komplementárnosť s akciami členských štátov, ako aj s inými programami financovania, ktoré podporujú oblasti politiky úzko súvisiace s Fondom pre spravodlivosť, právahodnoty, ako ajprogramom Kreatívna Európa a s programom Erasmus + a s príslušnými politikami Únie.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)  Podľa článku 9 ZFEÚ by sa mala podporovať vysoká úroveň zamestnanosti, záruka primeranej sociálnej ochrany a boj proti sociálnemu vylúčeniu. Činnosti v rámci tohto programu by preto mali podporovať synergie medzi bojom proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a vylúčeniu z trhu práce a rovnosť a boj proti všetkým formám diskriminácie. Program by sa mal preto vykonávať spôsobom, ktorý zabezpečí maximálnu synergiu a doplnkovosť tak medzi jeho jednotlivými oblasťami, ako aj vo vzťahu k Európskemu sociálnemu fondu plus. Okrem toho by sa mali zabezpečiť synergie s programom Erasmus, ako aj Európskym sociálnym fondom plus, aby tieto fondy spoločne prispievali k poskytovaniu kvalitného vzdelávania a zaisteniu rovnakých príležitostí pre všetkých.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22 a (nové)
(22a)  Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci tohto programu a jeho realizáciu čo najúčinnejším a z hľadiska používateľov čo najjednoduchším spôsobom a zabezpečiť tiež právnu istotu a dostupnosť programu pre všetkých účastníkov.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22 b (nové)
(22b)  Zlepšenie uplatňovania a kvality vynakladaných prostriedkov by malo predstavovať hlavné zásady na dosiahnutie cieľov tohto programu a zároveň zaručiť optimálne využívanie finančných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.
(23)  Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančných nástrojov a rozpočtových záruk a požaduje sa úplná transparentnosť pri využívaní zdrojov, správne finančné riadenie a obozretné využívanie zdrojov. Predovšetkým by sa v rámci vykonávania tohto programu mali sfunkčniť a ďalej posilniť pravidlá týkajúce sa možnosti financovať miestne, regionálne, národné a nadnárodné organizácie občianskej spoločnosti vrátane miestnych základných organizácií občianskej spoločnosti prostredníctvom viacročných grantov na prevádzku a kaskádových grantov (finančná podpora pre tretie strany), ustanovenia zabezpečujúce rýchle a pružné postupy poskytovania grantov, ako je napríklad dvojstupňový proces podávania žiadostí, používateľsky ústretové žiadosti a postupy podávania správ.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele opatrení a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a predpokladané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať zohľadnenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/201320, nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/9521, nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/9622 a nariadením Rady (EÚ) 2017/193923 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 správne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/137124. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.
(24)  Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele opatrení a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž, veľkosť a kapacitu príslušných zainteresovaných strán a cieľových prijímateľov a predpokladané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať zohľadnenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb, jednotkových nákladov a kaskádových grantov, ako aj kritérií spolufinancovania, ktoré zohľadňujú dobrovoľnícku prácu, a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Požiadavky na spolufinancovanie by sa mali prijímať vo forme vecného plnenia a možno od nich upustiť v prípadoch obmedzeného doplnkového financovania. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/201320, nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/9521, nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/9622 a nariadením Rady (EÚ) 2017/193923 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 správne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/137124. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.
__________________
__________________
20 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
20 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
21 Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
21 Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
22 Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
22 Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
23 Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
23 Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
24 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
24 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu takisto zúčastňovať na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie udeľujúce nevyhnutné práva a potrebný prístup príslušným povoľujúcim úradníkom, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne vykonávať svoje príslušné právomoci.
(25)  Pokiaľ ide o plnenie osobitných cieľov spočívajúcich v podpore rodovej rovnosti, práv, zapojenia občanov a ich účasti na demokratickom živote Únie na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni, ako aj v boji proti násiliu, tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu takisto zúčastňovať na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie udeľujúce nevyhnutné práva a potrebný prístup príslušným povoľujúcim úradníkom, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne vykonávať svoje príslušné právomoci.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26 a (nové)
(26a)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania právneho štátu v členských štátoch má za cieľ vybaviť Úniu tak, aby lepšie chránila svoj rozpočet, keď nedostatky v oblasti právneho štátu narúšajú riadne finančné hospodárenie alebo finančné záujmy Únie alebo hrozia ich narušením. Mal by dopĺňať program Práva a hodnoty, ktorého úloha je odlišná, a to financovať politiky v súlade so základnými právami a s európskymi hodnotami, ktorých jadrom sú život a účasť občanov.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ25] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.
(27)  Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ25] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Pri vykonávaní programu sa musia zohľadniť obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti ZKÚ a ich účinná účasť na ňom sa musí monitorovať a pravidelne hodnotiť.
__________________
__________________
25 Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (ďalej len „rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
25 Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (ďalej len „rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície, aby 25 % rozpočtových výdavkov EÚ bolo určených na podporu klimatických cieľov. Počas prípravy a implementácie programu budú identifikované relevantné akcie a budú posúdené v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.
(28)  Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby 25 % rozpočtových výdavkov EÚ bolo určených na podporu klimatických cieľov v období VFR 2021 – 2027, a ročného cieľa 30 %, a to čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Počas prípravy a implementácie programu budú identifikované relevantné akcie a budú posúdené v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29
(29)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné hodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň obmedziť nadmernú reguláciu a administratívnu záťaž, a to najmä pre členské štáty. Tieto požiadavky môžu prípadne zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie praktických účinkov programu.
(29)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné hodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň obmedziť nadmernú reguláciu a administratívnu záťaž, a to najmä pre členské štáty. V tejto súvislosti by príkladom žiadateľov a prijímateľom, ktorí nemajú dostatočné zdroje a personál na plnenie požiadaviek na monitorovanie a podávanie správ, mohli byť organizácie občianskej spoločnosti, miestne verejné orgány, sociálni partneri atď. Tieto požiadavky môžu prípadne zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie praktických účinkov programu.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30
(30)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o ukazovatele uvedené v článkoch 14 a 16 a v prílohe II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. V záujme zabezpečenia rovnakej účasti na príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade súčasne s odborníkmi z členských štátov a ich odborníci majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(30)  S cieľom doplniť toto nariadenie na účel vykonávania programu a zabezpečenia účinného posudzovania jeho pokroku pri plnení cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o pracovné programy podľa článku 13 a ukazovatele uvedené v článkoch 14 a 16 a v prílohe II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. V záujme zabezpečenia rovnakej účasti na príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade súčasne s odborníkmi z členských štátov a ich odborníci majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31
(31)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201126.
vypúšťa sa
__________________
26 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1
Týmto nariadením sa zriaďuje program Práva a hodnoty (ďalej len „program“).
Týmto nariadením sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty (ďalej len „program“).
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 2
Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie rokov 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Stanovujú sa v ňom ciele a rozsah pôsobnosti programu, rozpočet na roky 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a podmienky poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1
1.  Všeobecným cieľom tohto programu je chrániť a podporovať práva a hodnoty zakotvené v zmluvách EÚ vrátane podpory organizácií občianskej spoločnosti s cieľom zachovať otvorené, demokratické a inkluzívne spoločnosti.
1.  Všeobecným cieľom tohto programu je chrániť a podporovať práva a hodnoty zakotvené v zmluvách EÚ vrátane demokracie, zásady právneho štátu a základných práv zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ, najmä prostredníctvom podpory a budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni, najmä na základnej miestnej, a povzbudzovania občianskej a demokratickej účasti s cieľom zachovať a ďalej rozvíjať otvorené, demokratické, rovnoprávne a inkluzívne spoločnosti založené na právach.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno -a (nové)
-a)  chrániť a presadzovať demokraciu a zásady právneho štátu na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni (oblasť hodnoty Únie);
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno a
a)  podporovať rovnosť práva (oblasť rovnosť a práva);
a)  podporovať rovnosť vrátane rodovej rovnosti, práva, nediskrimináciu a presadzovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti (oblasť rovnosť, práva a rodová rovnosť),
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno b
b)  podporovať angažovanosť a účasť občanov na demokratickom živote Únie (oblasť zapojenie a účasť občanov);
b)  zvyšovať informovanosť občanov, najmä mladých ľudí, o význame Únie prostredníctvom činností zameraných na zachovanie spomienky na historické udalosti, ktoré viedli k jej vzniku, a podporovať demokraciu, slobodu prejavu, pluralitu, občiansku angažovanosť, ako aj občianske stretnutia a účasť občanov na demokratickom živote Únie (oblasť aktívne občianstvo);
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno c
c)  bojovať proti násiliu (oblasť Daphne).
c)  bojovať proti násiliu vrátane rodovo motivovaného násilia (oblasť Daphne).
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 2 a (nový)
Článok 2sa
Oblasť hodnoty Únie
V rámci všeobecného cieľa stanoveného v článku 2 ods. 1 a špecifického cieľa stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. -a) sa program zameriava na:
a)   ochranu a podporu demokracie a právneho štátu vrátane podpory činností občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú nezávislosť súdnictva a účinnú súdnu ochranu zo strany nezávislých súdov vrátane základných práv; poskytovanie podpory nezávislým obhajcom ľudských práv a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú monitorovaním dodržiavania zásad právneho štátu, na obranu oznamovateľov nekalej činnosti a pre iniciatívy, ktoré podporujú spoločnú kultúru transparentnosti, dobrej správy a boja proti korupcii;
b)   podporu budovania demokratickejšej Únie a ochranu a zvyšovanie povedomia o právach a hodnotách zakotvených v zmluvách prostredníctvom poskytovania finančnej podpory nezávislým organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú a pestujú tieto práva a hodnoty na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni, čím vytvárajú prostredie, ktoré umožňuje demokratický dialóg a posilňovanie slobody prejavu, pokojného zhromažďovania alebo združovania, slobody médií a pluralizmu médií, a akademickej slobody.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 3 – nadpis
Oblasť rovnosť práva
Oblasť rovnosť, práva a rodová rovnosť
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – úvodná časť
V rámci špecifického cieľa stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. a) sa program zameriava na:
V rámci všeobecného cieľa stanoveného v článku 2 ods. 1 a špecifického cieľa stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. a) sa program zameriava na:
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno a
a)  predchádzanie nerovnostiam a diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a boj proti nim, a podporu komplexných politík na podporu rodovej rovnosti a nediskriminácie a ich uplatňovania, ako aj politík na boj proti rasizmu a všetkým formám neznášanlivosti;
a)  podporovanie rovnosti a predchádzanie nerovnostiam a diskriminácii na základe pohlavia, rasy, spoločenského alebo etnického pôvodu, farby pleti, genetických znakov, jazyka, náboženského vyznania alebo presvedčenia, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie alebo z akýchkoľvek iných dôvodov a boj proti nim, a podporu komplexných politík na podporu rovnosti a nediskriminácie a ich uplatňovania, ako aj politík na boj proti rasizmu a všetkým formám neznášanlivosti, a to on-line aj off-line;
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  podpora komplexných politík a programov na propagáciu práv žien, rodovej rovnosti, posilnenia postavenia žien a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 4 – nadpis
Oblasť angažovanosť a účasť občanov
Oblasť aktívne občianstvo
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – úvodná časť
V rámci špecifického cieľa stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. c) sa program zameriava na:
V rámci špecifického cieľa stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. c) program sleduje tieto ciele:
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a
a)  zvyšovanie informovanosti občanov o Únii, jej histórii, kultúrnom dedičstve a rozmanitosti;
a)  podporovanie projektov predložených občanmi, s osobitným dôrazom na mladých ľudí, zameraných na podnecovanie ľudí, aby si nielen pripomínali tie udalosti, ktoré predchádzali vytvoreniu Únie, ktoré tvoria jadro jej historickej pamäte, ale aj aby sa dozvedeli viac o svojej spoločnej histórii, kultúre a hodnotách a aby si boli vedomí bohatstva spoločného kultúrneho dedičstva a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ktoré tvoria základ spoločnej budúcnosti; podporu informovanosti občanov o Únii, jej pôvode, zmysle jej existencie a úspechoch a zvyšovanie ich povedomia o súčasných a budúcich výzvach, ako aj o význame vzájomného porozumenia a tolerancie, ktoré sú samotným jadrom európskeho projektu;
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)   umožnenie a podporu výmeny osvedčených postupov v oblasti vzdelávania pre európske občianstvo, a to v rámci formálneho aj neformálneho vzdelávania;
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b
b)  podporu výmen a spolupráce medzi občanmi rôznych krajín; podporu občianskej a demokratickej účasti umožňujúcu občanom a reprezentatívnym združeniam oznamovať a zverejňovať svoje stanoviská k všetkým oblastiam činnosti Únie.
b)  podporu verejného dialógu prostredníctvom partnerstiev miest, stretnutí občanov, najmä mladých ľudí, a prostredníctvom spolupráce medzi obcami, miestnymi spoločenstvami a organizáciami občianskej spoločnosti v rôznych krajinách s cieľom poskytnúť im praktické skúsenosti s bohatstvom kultúrnej rozmanitosti a dedičstva v Únii a zvýšiť angažovanosť občanov v spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  podporu a posilnenie občianskej účasti na demokratickom živote Únie na miestnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni; umožnenie občanom a združeniam podporovať dialóg medzi kultúrami a viesť riadnu verejnú diskusiu o všetkých oblastiach činnosti Únie, a tým prispieť k formovaniu politického programu Únie; podporu spájania a organizovaného návrhu, a to vo forme združenia medzi občanmi, ako aj vo forme siete viacerých právnych subjektov s cieľom účinnejšie presadzovať ciele uvedené v predchádzajúcich bodoch;
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť
V rámci špecifického cieľa stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. c) sa program zameriava na:
V rámci všeobecného cieľa stanoveného v článku 2 ods. 1 a špecifického cieľa stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. c) sa program zameriava na:
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno -a (nové)
-a)  predchádzanie všetkým formám rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách a boj proti nemu a podpora plného vykonávania Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu (Istanbulský dohovor) na všetkých úrovniach; a
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno a
a)  predchádzanie všetkým formám násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám, ako aj násiliu voči iným ohrozeným skupinám a boj proti nim;
a)  predchádzanie všetkým formám násilia voči deťom, mladým ľuďom, ako aj násiliu voči iným ohrozeným skupinám, ako sú LGBTQI osoby, osoby so zdravotným postihnutím, menšiny, starší ľudia a migranti a utečenci, a boj proti nim;
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno b
b)  podporu a ochranu obetí takéhoto násilia.
b)  podporu a ochranu obetí takéhoto násilia, a to aj prostredníctvom podpory činností organizácií občianskej spoločnosti, ktoré uľahčujú a zabezpečujú prístup k spravodlivosti, službám na podporu obetí a bezpečnému podávaniu oznámení na polícii pre všetky obete násilia, ako aj podpore a zabezpečeniu rovnakej úrovne ochrany obetí rodovo motivovaného násilia v celej Únii.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1
1.  Finančné krytie na implementovanie programu na obdobie rokov 2021 až 2027 je [641 705 000] EUR v bežných cenách.
1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je [1 627 000 000] EUR v cenách roku 2018 [1 834 000 000 EUR v bežných cenách].
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – písmeno -a (nové)
-a)  [754 062 000 EUR v cenách roku 2018] [850 000 000 EUR v bežných cenách] (t. j. 46,34 % celkového finančného krytia) na osobitné ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. -a);
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – písmeno a
a)  [408 705 000] EUR na špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) a článku 2 ods. 2 písm. c);
a)  [429 372 000 EUR v cenách roku 2018 ] [484 000 000 EUR] (t. j. 26,39 % celkového finančného krytia ) na špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) a c);
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – písmeno b
b)  [233 000 000] EUR na špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b).
b)  [443 566 000 EUR v cenách roku 2018 ] [500 000 000 EUR] (t. j. 27,26 % celkového finančného krytia ) na špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b).
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
Komisia pridelí aspoň 50 % výšky prostriedkov uvedených v prvom pododseku písm. -a) a a) tohto odseku na podporu činností vykonávaných organizáciami občianskej spoločnosti, z ktorých aspoň 65% by sa malo prideliť miestnym a regionálnym organizáciám občianskej spoločnosti.
Komisia sa od pridelených percentuálnych podielov finančného krytia, ako sú stanovené v prílohe I písm. -a), nesmie odchýliť o viac než päť percentuálnych bodov. Ak sa ukáže, že je potrebné prekročiť tento limit, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 16 s cieľom zmeniť prílohu 1 písm. -a) tým, že upraví každý z pridelených percentuálnych podielov fondov programu o viac než päť a najviac 10 percentuálnych bodov.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 5
5.  Zdroje alokované členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti prevedené na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c). Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.
5.  Zdroje alokované členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti alebo žiadosti Komisie prevedené na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech daného členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 6 a (nový)
Článok 6a
Mechanizmus na podporu hodnôt
1.   Vo výnimočných prípadoch, keď dôjde v niektorom členskom štáte k vážnemu a rýchlemu zhoršeniu, pokiaľ ide o dodržiavanie hodnôt Únie zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ, a ak hrozí, že tieto hodnoty nebudú dostatočne chránené a podporované, Komisia môže otvoriť výzvu na predkladanie návrhov vo forme zrýchleného postupu predkladania žiadostí o grant pre organizácie občianskej spoločnosti s cieľom uľahčiť, podporiť a posilniť demokratický dialóg v príslušnom členskom štáte a riešiť problém nedostatočného dodržiavania hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ.
2.   Komisia vyčlení maximálne 5 % súm uvedených v článku 6 ods. 2 písm. -a) na mechanizmus na podporu hodnôt uvedený v odseku 1 tohto článku. Na konci každého rozpočtového roka Komisia prevedie všetky neviazané finančné prostriedky v rámci tohto mechanizmu na podporu iných opatrení, ktoré patria medzi ciele programu.
3.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 16 delegované akty na aktivovanie mechanizmu na podporu hodnôt uvedeného v odseku 1 tohto článku. Aktivácia mechanizmu sa zakladá na komplexnom a pravidelnom monitorovaní a hodnotení rešpektovania demokracie, zásad právneho štátu a základných práv vo všetkých členských štátoch, založenom na dôkazoch.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1
1.  Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 61 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
1.  Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2
2.  Program môže poskytovať financovanie jednou z foriem stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách.
2.  Program môže poskytovať financovanie jednou z foriem stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, predovšetkým prostredníctvom grantov na akciu, ako aj ročných a viacročných grantov na prevádzku. Toto financovanie sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo riadne finančné hospodárenie, obozretné využívanie verejných zdrojov, nízka administratívna záťaž pre prevádzkovateľa programu a pre prijímateľov, ako aj dostupnosť finančných prostriedkov programu potenciálnym prijímateľom. Môžu sa použiť jednorazové platby, jednotkové náklady, paušálne sadzby a kaskádové granty (finančná podpora tretím stranám). Spolufinancovanie sa prijíma vo forme vecného plnenia a možno od neho upustiť v prípadoch obmedzeného doplnkového financovania.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1
Podľa tohto nariadenia môžu byť financované akcie prispievajúce k dosiahnutiu špecifického cieľa uvedeného v článku 2. Na financovanie sú oprávnené najmä činnosti uvedené v prílohe I.
1.   Podľa tohto nariadenia môžu byť financované akcie prispievajúce k dosiahnutiu všeobecného alebo špecifického cieľa uvedeného v článku 2. (Na financovanie sú oprávnené) najmä činnosti uvedené v článku 9a.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2 (nový)
2.   V súlade s článkom 11 ods. 2 Zmluvy o EÚ Komisia zriadi „skupinu pre občiansky dialóg“, ktorej cieľom je zabezpečiť pravidelný, otvorený a transparentný dialóg s prijímateľmi programu a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy a diskutovať o vývoji v oblasti politík v rámci oblastí a cieľov, na ktoré sa program vzťahuje, ako aj v súvisiacich oblastiach.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 9 a (nový)
Článok 9a
Činnosti oprávnené na financovanie
Všeobecné a špecifické ciele programu stanovené v článku 2 sa budú vykonávať najmä, ale nie výlučne, podporovaním týchto činností:
a)   zvyšovanie povedomia, verejné vzdelávanie, podpora a šírenie informácií s cieľom zlepšiť znalosť politík, zásad a práv v oblastiach a cieľoch, na ktoré sa program vzťahuje;
b)   vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť znalosti a vzájomné porozumenie, ako aj občiansku a demokratickú angažovanosť;
c)   analytické monitorovanie, podávanie správ a podporné činnosti na zlepšenie pochopenia situácie v členských štátoch a na úrovni Únie v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, ako aj na zlepšenie riadnej transpozície a vykonávania práva, politík a spoločných hodnôt Únie v členských štátoch, pričom takéto činnosti zahŕňajú napríklad zhromažďovanie údajov a štatistík; rozvoj spoločných metodík, prípadne aj ukazovateľov alebo referenčných hodnôt; štúdie, výskumy, analýzy a prieskumy; hodnotenia; posúdenia vplyvu; vypracúvanie a uverejňovanie príručiek, správ a vzdelávacieho materiálu;
d)   odborná príprava príslušných zúčastnených strán s cieľom zlepšiť ich znalosť politík a práv v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program, a posilňovanie nezávislosti a schopnosti relevantných zainteresovaných strán obhajovať politické opatrenia a práva v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program, a to aj prostredníctvom právnych sporov;
e)   podporovanie informovanosti verejnosti a pochopenia rizík, pravidiel, záruk a práv v súvislosti s ochranou osobných údajov, so súkromím a s digitálnou bezpečnosťou;
f)   posilňovanie informovanosti občanov o európskych základných hodnotách a ich záväzku v oblasti spravodlivosti, rovnosti, právneho štátu a demokracie, ako aj o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich z občianstva Únie, ako je právo cestovať, pracovať, študovať a žiť v inom členskom štáte, prostredníctvom informačných kampaní a podpory vzájomného porozumenia, medzikultúrneho dialógu a rešpektovania rozmanitosti v rámci Únie;
g)   posilnenie informovanosti občanov, najmä mladých ľudí, o európskej kultúre, kultúrnom dedičstve, identite, histórii a pamiatke a posilnenie ich pocitu spolupatričnosti k Únii, najmä prostredníctvom iniciatív na zamyslenie sa nad príčinami totalitných režimov v moderných dejinách Európy a na pripomenutie si obetí týchto zločinov a nespravodlivosti, a prostredníctvom činností týkajúcich sa iných rozhodujúcich momentov v nedávnej európskej histórii;
h)   spájanie občanov rôznych štátnych príslušností a kultúr prostredníctvom ich účasti na činnostiach v rámci projektov partnerských miest a maloplošných projektov a projektov občianskej spoločnosti, a tým vytvárať podmienky na silnejší prístup zdola nahor;
i)   podpora a uľahčovanie aktívnej a inkluzívnej účasti, a to s osobitným dôrazom na marginalizované skupiny spoločnosti, na budovaní demokratickejšej Únie, ako aj zvyšovanie informovanosti a podpora a obhajoba základných práv, práv a hodnôt prostredníctvom podpory organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program na všetkých úrovniach, ako aj rozvíjanie schopnosti európskych sietí a organizácií občianskej spoločnosti prispievať k rozvoju, zvyšovaniu informovanosti a monitorovaniu vykonávania práva Únie, politických cieľov, hodnôt a stratégií;
j)   financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím sa podporí výkon práva občanov navrhovať a podporovať európske iniciatívy občanov;
k)   prehlbovanie znalostí o programe, zlepšovanie šírenia a prenosnosti jeho výsledkov a posilňovanie dosahu na občanov a občiansku spoločnosť, a to aj zriadením a podporou nezávislých kontaktných miest programu;
l)  posilňovanie kapacity a nezávislosti obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré monitorujú situáciu v oblasti právneho štátu, a podporovanie opatrení na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni;
m)   podporovanie ochrany oznamovateľov nekalej činnosti vrátane iniciatív a opatrení na vytvorenie bezpečných kanálov na podávanie správ v rámci organizácií a tiež verejným orgánom alebo iným príslušným orgánom, ako aj opatrení na ochranu oznamovateľov nekalej činnosti pred prepustením, preradením na nižšiu pozíciu alebo inými formami odvetných opatrení, a to aj prostredníctvom informácií a odbornej prípravy pre príslušné orgány verejnej moci a zainteresované strany;
n)   podporovanie iniciatív a opatrení na presadzovanie a ochranu slobody a plurality médií a na budovanie kapacít pre nové výzvy, ako sú nové médiá a boj proti nenávistným prejavom, ako ja proti cieleným dezinformáciám prostredníctvom zvyšovania povedomia, odbornej prípravy, štúdia a monitorovacích činností;
o)   podporovanie organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti presadzovania a monitorovania integrity, transparentnosti a zodpovednosti verejnej správy a verejných orgánov a bojujú proti korupcii;
p)   podporovanie organizácií, ktoré pomáhajú a poskytujú ubytovanie obetiam násilia a ohrozeným osobám a chránia ich, vrátane útulkov pre ženy.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1
1.  Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.
1.  Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách a zahŕňajú granty na akciu, viacročné granty na prevádzku a kaskádové granty.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 2
2.  Komisia pre vyhodnotenie môže pozostávať z externých odborníkov.
2.  Komisia pre vyhodnotenie môže pozostávať z externých odborníkov. V zložení komisie pre hodnotenie musí byť zabezpečená rodová rovnováha.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 1
1.  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie vrátane fondov v rámci zdieľaného riadenia fondov, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. [Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať proporcionálne].
1.  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie vrátane fondov v rámci zdieľaného riadenia fondov, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady a zároveň sa zabráni využívaniu viacerých zdrojov financovania tým, že v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia sa jasne označia zdroje financovania pre každú kategóriu výdavkov. [Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať proporcionálne].
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 1
–  členskom štáte alebo zámorskej krajine alebo na území s ním spojenom,
–  členskom štáte alebo zámorskej krajine alebo na území spojenom s členským štátom,
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 2
—  tretej krajine pridruženej k programu;
—  pokiaľ ide o špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) a c), tretej krajine pridruženej k programu v súlade s článkom 7 tohto nariadenia;
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 2 – písmeno b
b)  akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.
b)  akýkoľvek neziskový právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 3
3.  Grant na prevádzku možno udeliť Európskej sieti vnútroštátnych orgánov pre rovnosť (EQUINET) bez výzvy na predkladanie návrhov na pokrytie výdavkov spojených s jej stálym pracovným programom.
3.  Grant na prevádzku možno udeliť Európskej sieti vnútroštátnych orgánov pre rovnosť (EQUINET) v súlade s článkom 6 ods. 2 písm. a) bez výzvy na predkladanie návrhov na pokrytie výdavkov spojených s jej stálym pracovným programom za predpokladu, že bolo vykonané posúdenie vplyvu jej pracovného programu na rodovú rovnosť.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 13 – nadpis
Pracovný program
Pracovný program a viacročné priority
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1
1.  Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
1.  Program sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1 a (nový)
1a.  Komisia pri rozhodovaní o svojich prioritách v rámci programu uplatňuje zásadu partnerstva a zabezpečuje komplexné zapojenie zainteresovaných strán do plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia tohto programu a jeho pracovných programov v súlade s článkom 15a.
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2
2.  Pracovný program prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Tento vykonávací akt sa prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 19.
2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 16 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením príslušného pracovného programu.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1
1.  Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu stanovených v článku 2, sú uvedené v prílohe II.
1.  Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu stanovených v článku 2, sa v prípade potreby zhromažďujú rozčlenené podľa rodu. Zoznam ukazovateľov je uvedený v prílohe II.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 3
3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané a čo najmenej zaťažujúce požiadavky na podávanie správ. S cieľom uľahčiť plnenie požiadaviek na podávanie správ Komisia sprístupní používateľsky ústretové formáty a poskytne orientačné a podporné programy osobitne zamerané na organizácie občianskej spoločnosti, ktoré nemusia mať vždy znalosti, primerané zdroje a personál na splnenie takýchto požiadaviek.
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1
1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
1.  Hodnotenia sú rodovo citlivé, pričom sa v nich poskytujú údaje rozdelené podľa pohlavia, zahŕňajú osobitnú kapitolu pre každú oblasť a zohľadňujú počet oslovených ľudí, spätnú väzbu a geografické pokrytie a vykonávajú sa včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2
2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. V hodnotení v polovici trvania sa zohľadnia výsledky hodnotení dlhodobého vplyvu predchádzajúcich programov (Práva, rovnosť a občianstvo a Európa pre občanov).
2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. V priebežnom hodnotení sa zohľadnia výsledky hodnotení dlhodobého vplyvu predchádzajúcich programov (Práva, rovnosť a občianstvo a Európa pre občanov). Priebežné hodnotenie zahrnie posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť, aby sa posúdil rozsah, v akom sa programové ciele rodovej rovnosti dosahujú, uistilo, že žiadna zložka programu nemá neplánovaný negatívny vplyv na rodovú rovnosť, a navrhli odporúčania, ako sa budúce výzvy na návrhy a rozhodnutia o operačnom grante môžu rozvíjať, aby aktívne presadzovali úvahy o rodovej rovnosti.
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 4
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Komisia hodnotenie zverejní a jednoducho sprístupní na svojom webovom sídle.
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 14 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2027.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 13 a 14 sa Komisii udeľuje do 31.decembra 2027.
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 3
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 13 a 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 4
4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. V zložení skupiny konzultovaných odborníkov musí byť zabezpečená rodová rovnováha. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov Komisia zabezpečí, aby sa všetky dokumenty vrátane návrhov aktov včas a súčasne postúpili Európskemu parlamentu a Rade, a to v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov. Ak to Európsky parlament a Rada považujú za potrebné, môžu vyslať odborníkov na zasadnutia expertných skupín Komisie zaoberajúcich sa prípravou delegovaných aktov, na ktoré sú pozvaní odborníci z členských štátov. Európskemu parlamentu a Rade sa na tento účel zasiela plán na nadchádzajúce mesiace a pozvánky na všetky zasadnutia odborníkov.
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 5
5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade. Na základe Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva môžu občania a ostatné zúčastnené strany v období štyroch týždňov vyjadriť svoje stanovisko k návrhu znenia delegovaného aktu. Návrh znenia sa konzultuje s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov na základe skúseností mimovládnych organizácií a miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní programu.
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 6
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 14 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 13 alebo 14 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie uvádzajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť týchto prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie uvádzajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť týchto prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie v podobe, ktorá je prístupná i ľuďom so zdravotným postihnutím, rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti a prípadne prijímateľom akcií, ktoré sú týmto spôsobom financované, a ich účastníkom, a tým ukazujú pridanú hodnotu Únie a pomáhajú Komisii pri zhromažďovaní údajov s cieľom zvýšiť rozpočtovú transparentnosť.
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 2
2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje alokované na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 2.
2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti.
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 18 a (nový)
Článok 18a
Kontaktné miesta programu
V každom členskom štáte je nezávislé kontaktné miesto programu, s kvalifikovaným personálom, ktorého úlohou je najmä poskytovať zainteresovaným stranám a prijímateľom programu nezávislé usmernenia, praktické informácie a pomoc v súvislosti so všetkými aspektmi programu a s postupom podávania žiadostí.
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 19
Článok 19
vypúšťa sa
Postup výboru
1.  Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3.  Výbor môže zasadať v rôznych zloženiach, aby sa zaoberal jednotlivými zložkami programu.
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Príloha -I (nová)
Príloha -I
Dostupné finančné prostriedky programu uvedené v článku 6 ods. 1 sa pridelia takto:
a)   v rámci sumy uvedenej v článku 6 ods. 2 písm. a);
–   najmenej 15 % na činnosti, ktorými sa vykonáva špecifický cieľ podľa článku 3 písm. aa);
–   najmenej 40 % na činnosti, ktorými sa vykonávajú osobitné ciele podľa článku 5 písm. -a), a
–   najmenej 45% na činnosti, ktorými sa vykonávajú osobitné ciele podľa článku 3 písm. a) a b) a článku 5 písm. a) a b);
b)   v rámci sumy uvedenej v článku 6 ods. 2 písm. b):
–   15 % na spomienkové činnosti;
–   65 % na demokratickú účasť;
–   10% na propagačné činnosti a
–   10 % na administratívu.
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Príloha I
Príloha I
vypúšťa sa
Činnosti programu
Špecifické ciele programu uvedené v článku 2 ods. 2 sa budú plniť najmä prostredníctvom podpory týchto činností:
a)   zvyšovanie povedomia, šírenie informácií s cieľom zlepšiť znalosť politík a práv v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje;
b)   vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov medzi zúčastnenými stranami s cieľom zlepšiť znalosti a vzájomné porozumenie a občiansku a demokratickú angažovanosť;
c)   analytické a monitorovacie činnosti1 zamerané na zlepšenie pochopenia situácie v členských štátoch a na úrovni EÚ v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, ako aj na zlepšenie vykonávania práva a politík EÚ;
d)   odborná príprava príslušných zúčastnených strán s cieľom zlepšiť ich znalosť politík a práv v príslušných oblastiach;
e)   vývoj a údržba nástrojov informačných a komunikačných technológií;
f)   posilňovanie informovanosti občanov o európskej kultúre, histórii a historickom povedomí, ako aj pocit spolupatričnosti k Únii;
g)   spájanie Európanov rôznych národností a kultúr prostredníctvom ich účasti na činnostiach v rámci projektov partnerských miest;
h)   podpora a uľahčenie aktívnej účasti na budovaní demokratickejšej Únie, ako aj zvyšovania povedomia o právach a hodnotách prostredníctvom podpory organizácií občianskej spoločnosti;
i)   financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím sa podporí výkon práva občanov navrhovať a podporovať európske iniciatívy občanov;
j)   rozvíjanie kapacít európskych sietí s cieľom podporovať a ďalej rozvíjať právo, ciele a stratégie politiky Únie, ako aj podpora organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje;
k)   prehlbovanie znalostí o programe a šírenia a prenosnosti jeho výsledkov a posilňovanie dosahu na občanov, a to aj zriadením a podporou siete kancelárií/vnútroštátnych kontaktných miest programu.
1 Tieto činnosti zahŕňajú napríklad zber údajov a štatistiky, rozvoj spoločných metodík, prípadne aj ukazovateľov alebo referenčných hodnôt; štúdie, výskumy, analýzy a prieskumy; hodnotenia; posúdenia vplyvu; prípravu a uverejňovanie pokynov, správ a vzdelávacích materiálov.
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – úvodná časť
Program bude monitorovaný na základe súboru ukazovateľov určených na zistenie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a špecifické ciele programu, a s cieľom minimalizovať administratívnu záťaž a náklady. Na tento účel sa budú zbierať údaje podľa tohto súboru hlavných ukazovateľov:
Program bude monitorovaný na základe súboru ukazovateľov výsledkov určených na zistenie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a špecifické ciele programu, a s cieľom minimalizovať administratívnu záťaž a náklady. Ak je to možné, ukazovatele sa rozčlenia podľa veku, pohlavia a akýchkoľvek iných zberateľných údajov, ako sú napríklad etnická príslušnosť, zdravotné postihnutie a rodová identita. Na tento účel sa budú zbierať údaje podľa tohto súboru hlavných ukazovateľov:
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – tabuľka
počet osôb, ktoré boli oslovené:
počet osôb, ktoré boli oslovené, rozčlenený podľa pohlavia a veku:
i)  činnosťami odbornej prípravy;
i)  činnosťami odbornej prípravy;
ii)  činnosťami v oblasti vzájomného učenia a výmeny osvedčených postupov;
ii)  činnosťami v oblasti vzájomného učenia a výmeny osvedčených postupov;
iii)  činnosťami v oblasti zvyšovania povedomia, informovanosti a osvety
iii)  činnosťami v oblasti zvyšovania povedomia, informovanosti a osvety
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – riadok 1 a (nový)
Komisia každoročne zverejňuje tieto výstupné ukazovatele:
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – riadok 1 b (nový)
počet žiadateľov a činností financovaných podľa zoznamu v článku 9 ods. 1 a podľa oblasti
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – riadok 1 c (nový)
úroveň financovania požadovaná žiadateľmi a pridelená podľa zoznamu v článku 9 ods. 1 a podľa oblasti
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Príloha II – tabuľka – riadok 6
počet nadnárodných sietí a iniciatív zameraných na európsku pamäť a dedičstvodôsledku intervencie programu
počet nadnárodných sietí a iniciatív zameraných na posilňovanie európskeho historického povedomia, dedičstva a občianskeho dialógu ako výsledok zásahurámci programu
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Príloha II – tabuľka – riadok 6 a (nový)
geografické rozdelenie projektov

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0468/2018).


Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce*
PDF 617kWORD 65k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome (COM(2018)0462 – C8-0315/2018 – 2018/0245(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0041A8-0448/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0462),

—  so zreteľom na článok 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0315/2018),

—  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0448/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Následne by záväzky týkajúce sa jadrovej bezpečnosti a nešírenia jadrových zbraní, ako aj cieľov udržateľného rozvoja, a celkové záujmy Únie mali zohrávať dôležitú úlohu pri usmerňovaní programovania opatrení podľa tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Cieľom tohto programu „Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome“ by malo byť presadzovanie nastolenia účinnej a efektívnej jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách, a to na základe vlastných činností v Únii.
(3)  Cieľom tohto programu „Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome“ (ďalej len „nástroj“) by malo byť presadzovanie nastolenia účinnej a efektívnej jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách, a to na základe regulačných rámcov a najlepších postupov, ktoré existujú v Únii.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Nástroj by nemal žiadnym spôsobom podporovať využívanie jadrovej energetiky v tretích krajinách a Únii, ale mal by sa zameriavať najmä na zlepšovanie noriem jadrovej bezpečnosti na celom svete a zároveň podporovať vysokú úroveň ochrany pred žiarením a uplatňovanie účinných a efektívnych bezpečnostných opatrení týkajúcich sa jadrových materiálov.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 b (nové)
(3b)  Jadrové havárie v jadrových elektrárňach v Černobyle v roku 1986 a vo Fukušime Daiiči v roku 2011 jasne ukázali, že jadrové havárie majú ničivé globálne následky na občanov a životné prostredie. To zdôrazňuje potrebu najprísnejších noriem a záruk v oblasti jadrovej bezpečnosti a neustále úsilie o zlepšenie týchto noriem a záruk na celom svete, ako aj o zapojenie Spoločenstva do podpory týchto cieľov v tretích krajinách. Tieto normy a záruky by mali odrážať najnovšie postupy, najmä v oblasti správy a regulačnej nezávislosti.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Toto nariadenie je súčasťou rámca koncipovaného na plánovanie spolupráce a malo by dopĺňať opatrenia v oblasti jadrovej spolupráce financované na základe [nariadenia, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce].
(4)  Toto nariadenie je súčasťou rámca určeného na plánovanie spolupráce a malo by dopĺňať opatrenia v oblasti jadrovej spolupráce financované na základe [nariadenia, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce], na ktoré sa vzťahuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, a najmä jej články 209, 212 a článok 322 ods. 1.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Spoločenstvo je členom Dohovoru o jadrovej bezpečnosti z roku 1994 a Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom z roku 1997.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b)  Transparentnosť a informovanie verejnosti v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou, ochrannými opatreniami, vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky a s činnosťami odpadového hospodárstva, ako to vyžaduje napríklad Aarhuský dohovor z roku 1998, sú dôležitým prvkom predchádzania negatívnym vplyvom rádioaktívneho materiálu na občanov a životné prostredie, a preto by sa mali zaručiť v rámci tohto nástroja.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Spoločenstvo by malo v súlade s kapitolou 10 Zmluvy o Euratome naďalej úzko spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou a jadrovými bezpečnostnými opatreniami na podporu cieľov hlavy II kapitoly 3 a 7.
(6)  Spoločenstvo by malo v súlade s kapitolou 10 Zmluvy o Euratome naďalej úzko spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou a jadrovými bezpečnostnými opatreniami na podporu cieľov hlavy II kapitoly 3 a 7. Ďalej by malo spolupracovať s ďalšími vysoko zodpovednými medzinárodnými organizáciami v tejto oblasti, ako je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj/Agentúra pre jadrovú energiu, Európska banka pre obnovu a rozvoj a Environmentálne partnerstvo Severnej dimenzie, ktoré sledujú podobné ciele v oblasti jadrovej bezpečnosti ako Spoločenstvo. Súdržnosť, komplementárnosť a spolupráca medzi týmto nástrojom a týmito organizáciami a ich programami môžu zvýšiť rozsah, účinnosť a efektívnosť jadrových bezpečnostných opatrení na celom svete. Malo by sa zabrániť zbytočnej duplicite a prekrývaniu.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  V záujme neustáleho zlepšovania jadrovej bezpečnosti a posilňovania regulácie v tejto oblasti v Únii Rada prijala smernice Rady 2009/71/Euratom, 2011/70/Euratom a 2013/59/Euratom. Tieto smernice, ako aj prísne normy Spoločenstva týkajúce sa jadrovej bezpečnosti a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky, slúžia ako usmernenie pre činnosti financované v rámci tohto nástroja a motivujú spolupracujúce tretie krajiny na vykonávanie predpisov a noriem s rovnakou úrovňou bezpečnosti.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  Nástroj by mal podporovať aj medzinárodnú spoluprácu založenú na dohovoroch o jadrovej bezpečnosti a nakladaní s rádioaktívnym odpadom. Partnerské krajiny by mali byť povzbudzované k tomu, aby sa stali zmluvnými stranami týchto dohovorov, ktoré umožňujú pravidelné partnerské preskúmanie ich vnútroštátnych systémov s pomocou MAAE. Partnerské preskúmania poskytujú externý pohľad na súčasný stav a výzvy v oblasti jadrovej bezpečnosti v tretích krajinách, ktoré možno využiť pri programovaní podpory Únie na vysokej úrovni. Tento nástroj môže mať úžitok z preskúmaní rešpektovaných medzinárodných agentúr pre jadrovú energiu, ktoré vykonávajú partnerské preskúmania podávané potenciálnym príjemcom tohto nástroja. Zistenia a odporúčania takýchto partnerských preskúmaní, ktoré sa sprístupnia vnútroštátnym orgánom, môžu byť takisto nápomocné pri stanovovaní priorít konkrétnych podporných opatrení pre dotknuté tretie krajiny.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 c (nové)
(6c)  Koncepcie jadrovej bezpečnosti a jadrovej ochrany sú neoddeliteľne spojené, pretože v oblasti jadrovej bezpečnosti, napríklad v procesoch bezpečnej prevádzky, môžu vzniknúť jadrové bezpečnostné riziká, a pretože jadrové bezpečnostné riziká, najmä nové riziká, napr. v oblasti kybernetickej bezpečnosti, môžu viesť k novým výzvam v oblasti jadrovej bezpečnosti. Činnosti Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti v tretích krajinách, ako sú stanovené v prílohe II k nariadeniu ... [COD č. 2018/0243 (NDICI)] a činnosti financované prostredníctvom nástroja by mali byť súdržné a komplementárne.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Tento nástroj by mal stanovovať akcie na podporu uvedených cieľov a vychádzať z akcií, ktoré sa predtým podporovali na základe nariadenia (Euratom) č. 237/201424, v oblasti jadrovej bezpečnosti a jadrových bezpečnostných opatrení v tretích krajinách, najmä v pristupujúcich krajinách, kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátoch.
(7)  Tento nástroj by mal stanovovať akcie na podporu uvedených cieľov a vychádzať z akcií, ktoré sa predtým podporovali na základe nariadenia (Euratom) č. 237/201424, v oblasti jadrovej bezpečnosti, bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom, bezpečného vyraďovania bývalých jadrových zariadení z prevádzky a ich sanácie a jadrových bezpečnostných opatrení v tretích krajinách, najmä v pristupujúcich krajinách, kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách, ako aj v oblasti susedstva v zmysle [COD 2018/0243, NDICI]. S cieľom implementovať najvyššie normy jadrovej bezpečnosti a odhaliť nedostatky existujúcich bezpečnostných opatrení by nástroj mohol podporovať jadrové regulačné orgány pri vykonávaní komplexných hodnotení rizík a bezpečnosti (tzv. záťažových testoch) existujúcich zariadení a jadrových elektrární v procese výstavby na základe acquis Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti a rádioaktívneho odpadu, vykonávania odporúčaní a monitorovania príslušných opatrení. Komisia by mala pravidelne informovať Európsky parlament o činnostiach v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktoré sa vykonávajú v tretích krajinách, a o stave ich vykonávania.
_______________
_________________
24 Nariadenie Rady (Euratom) č. 237/2014 z 13. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 109).
24 Nariadenie Rady (Euratom) č. 237/2014 z 13. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 109).
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Podľa článku 3 ZFEÚ je cieľom Únie zlepšovať blahobyt svojich občanov. Tento nástroj ponúka Únii príležitosť udržateľne zlepšovať sociálno-ekonomickú a zdravotnú situáciu ľudí na celom svete, v rámci jej hraníc a za jej hranicami. Projekty financované z tohto nástroja by mali byť v súlade s vnútornými a vonkajšími politikami Únie, napr. prispievať k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako sú dobré zdravie a dobré životné podmienky, čistá voda a sanitácia. Samotný nástroj by sa mal riadiť zásadami dobrej správy vecí verejných a tým prispievať k cieľu udržateľného rozvoja mieru, spravodlivosti a silných inštitúcií.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)  Tento nástroj by mal mať za cieľ podnecovanie krajín, ktoré prijímajú finančnú pomoc podľa tohto nariadenia, k plneniu záväzkov vyplývajúcich z dohôd o pridružení, partnerstve a spolupráci s Úniou, Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, aby sa zaviazali dodržiavať príslušné medzinárodné dohovory, dodržiavať normy jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením a vykonávať príslušné odporúčania a opatrenia v súlade s najprísnejšími normami transparentnosti a zverejňovania.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 c (nové)
(7c)  Tento nástroj by mal prostredníctvom projektov, ktoré sa z neho financujú, plne podporovať opatrenia týkajúce sa jadrovej bezpečnosti a bezpečnostných opatrení, ako aj zlepšovania zdravotnej situácie ľudí v tretích krajinách, najmä tých ktorí žijú v blízkosti jadrových elektrární a/alebo oblastí ťažby uránu, vrátane bezpečnej sanácie bývalých zariadení súvisiacich s ťažbou uránu v tretích krajinách, najmä v Strednej Ázii a v Afrike, keď v súčasnosti približne 18 % celosvetových dodávok uránu pochádza z Južnej Afriky, Nigeru a Namíbie.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 d (nové)
(7d)  Tento nástroj by sa mal zamerať na zapojenie krajín, ktoré dostávajú finančnú pomoc podľa tohto nariadenia, do posilňovania demokratických zásad, zásad právneho štátu a ľudských práv a dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z dohovorov z Espoo a Aarhusu.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Vykonávanie tohto nariadenia by sa malo zakladať v prípade potreby na konzultáciách s príslušnými orgánmi členských štátov a na dialógu s partnerskými krajinami.
(8)  Vykonávanie tohto nariadenia by sa malo zakladať v prípade, ak je to vhodné, na konzultáciách s príslušnými orgánmi Únie a členských štátov, ako napríklad so Skupinou európskych regulačných orgánov, a na dialógu s partnerskými krajinami. Takéto konzultácie by sa mali uskutočniť najmä v priebehu vypracúvania a pred prijatím viacročných orientačných programov. Ak takýto dialóg nevyrieši obavy Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti, externé financovanie podľa tohto nariadenia by sa nemalo prideľovať.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Mal by sa podporovať individuálny, diferencovaný prístup ku krajinám dostávajúcim podporu prostredníctvom tohto nástroja. Využívanie nástroja by malo byť založené na posúdení osobitných potrieb krajín, ktoré dostávajú podporu, ako aj na očakávanom celkovom prínose nástroja, najmä štrukturálnych zmien v príslušných krajinách.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 b (nové)
(8b)  Regulačné orgány členských štátov, organizácie technickej podpory, spoločnosti zaoberajúce sa jadrovým inžinierstvom a jadrovou energetikou majú potrebné odborné znalosti a know-how, pokiaľ ide o plnenie najvyšších noriem jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením v rôznych regulačných systémoch členských štátov, čo môže byť užitočným zdrojom podpory pre partnerské krajiny, ktoré stanovili rovnaké ciele vo svojich vnútroštátnych regulačných a priemyselných rámcoch.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Ak je to možné a vhodné, výsledky vonkajšej činnosti Spoločenstva by sa mali monitorovať a posudzovať na základe vopred vymedzených, transparentných, pre krajinu špecifických a merateľných ukazovateľov prispôsobených osobitostiam a cieľom nástroja a podľa možnosti založených na rámci výsledkov partnerskej krajiny.
(9)  Výsledky vonkajšej činnosti Spoločenstva by sa mali monitorovať a posudzovať na základe vopred vymedzených, transparentných, pre krajinu špecifických a merateľných ukazovateľov prispôsobených osobitostiam a cieľom nástroja a podľa možnosti založených na rámci výsledkov partnerskej krajiny. Ukazovatele by mali byť zamerané na výkon a výsledky, aby sa od krajín prijímajúcich pomoc Únie a členských štátov vyžadovala väčšia zodpovednosť za výsledky dosiahnuté pri implementovaní opatrení na zvýšenie bezpečnosti.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Únia a Spoločenstvo by sa mali usilovať o čo najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov, aby optimalizovali vplyv svojej vonkajšej činnosti. Malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou a komplementaritou medzi nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti, ako aj vytvorením synergií s inými politikami a programami Únie. S cieľom maximalizovať vplyv kombinovaných intervencií na dosiahnutie spoločného cieľa by sa týmto nariadením mala umožniť kombinácia financovania s ďalšími programami Únie, pokiaľ príspevky nezahŕňajú rovnaké náklady.
(10)  Únia a Spoločenstvo by sa mali usilovať o optimálne a čo najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov a mali by sa snažiť zlepšovať implementáciu a kvalitu vynaložených nákladov, aby optimalizovali vplyv svojej vonkajšej činnosti. Malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou a komplementaritou medzi nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti, ako aj vytvorením synergií s inými politikami a programami Únie, napríklad s programami výskumu a odbornej prípravy Euratomu. S cieľom maximalizovať vplyv kombinovaných intervencií na dosiahnutie spoločného cieľa by sa týmto nariadením mala umožniť kombinácia financovania s ďalšími programami Únie, pokiaľ príspevky nezahŕňajú rovnaké náklady.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Typy financovania a spôsoby implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele príslušných akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať zohľadnenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(14)  Druhy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom najmä na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu pri súčasnom zvážení ich dostupnosti potenciálnym partnerom a ich schopnosti vytvárať právnu istotu. Malo by sa pritom zvážiť aj použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)  S cieľom podporiť implementáciu najprísnejších noriem jadrovej bezpečnosti v tretích krajinách efektívne a včasne, musia byť rozhodovacie a rokovacie procesy v rámci Komisie a s tretími krajinami účinné a rýchle.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1
1.  Cieľom tohto nariadenia je dopĺňať činnosti spolupráce v jadrovej oblasti, ktoré sú financované podľa [nariadenia, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce], predovšetkým s cieľom podporovať presadzovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách na základe činností v rámci Spoločenstva a v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.
1.  Cieľom tohto nariadenia je dopĺňať činnosti spolupráce v jadrovej oblasti, ktoré sú financované podľa [nariadenia, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce], predovšetkým s cieľom podporovať presadzovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách na základe regulačných rámcov a najlepších postupov v rámci Spoločenstva a v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a pomáhať zaručovať čisto civilné používanie jadrového materiálu, a tým ochranu občanov a životného prostredia. V rámci tohto cieľa je cieľom tohto nariadenia aj podpora vykonávania transparentnosti v rozhodovacom procese v jadrovej oblasti zo strany orgánov tretích krajín.
Spolupráca poskytovaná Úniou v oblasti jadrovej bezpečnosti a bezpečnostných opatrení podľa tohto nariadenia nie je zameraná na podporu jadrovej energie.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno a
a)  presadzovanie účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti a zavádzanie čo najprísnejších noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením, ako aj neustále zvyšovanie úrovne jadrovej bezpečnosti;
a)  presadzovanie účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti a riadenia a neustále zlepšovanie jadrovej bezpečnosti a zavádzanie čo najprísnejších noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením, ktoré existujú v Spoločenstve a na medzinárodnej úrovni pre príslušné jadrové činnosti;
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno b
b)  zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom, vyraďovanie bývalých jadrových areálov a zariadení z prevádzky a ich sanáciu;
b)  zodpovedné a bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom od jeho vzniku až po konečné uloženie vrátane vyhoretého jadrového paliva (t. j. príprava na úpravu, úprava, spracovanie, skladovanieukladanie), a bezpečné a účinné vyraďovanie bývalých jadrových areálov a zariadení z prevádzky a ich sanáciu, ako aj sanáciu pôvodných lokalít ťažby uránu alebo lokalít, v ktorých sa nachádzajú potopené rádioaktívne objekty a materiál;
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno c
c)  zavedenie efektívnych účinných systémov bezpečnostných záruk.
c)  zavedenie efektívnych, účinných a transparentných bezpečnostných záruk pre jadrový materiál.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)  podpora propagácie celkovej transparentnosti a otvorenosti orgánov tretích krajín, ako aj informovania verejnosti a účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa bezpečnosti jadrových zariadení a účinných postupov nakladania s rádioaktívnym odpadom, v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi a nástrojmi;
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno c b (nové)
cb)  využitie znalostí a akcií nástroja na posilnenie politického vplyvu v medzinárodných organizáciách v oblasti energetiky a bezpečnosti.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1
1.  Pri vykonávaní tohto nariadenia sa zabezpečí súlad, synergia a komplementarita s nariadením (EÚ) XXX/XXX NDICI, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, inými programami v rámci vonkajšej činnosti Únie, inými príslušnými politikami a programami Únie, ako aj súdržnosť politiky v záujme rozvoja.
1.  Pri vykonávaní tohto nariadenia sa zabezpečí súlad, synergia a komplementarita s nariadením (EÚ) XXX/XXX NDICI, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, inými programami v rámci vonkajšej činnosti Únie, inými príslušnými politikami a legislatívnymi aktmi, ako sú smernice 2009/71/Euratom, 2011/70/Euratom a 2013/59/Euratom, ciele a hodnoty a programy Únie, ako napríklad výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktorý prispieva k programu horizont Európa, ako aj súdržnosť politík v záujme rozvoja.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 a (nový)
2a.  Komisia koordinuje svoju spoluprácu s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, ktoré sledujú podobné ciele, najmä s MAAE a OECD/NEA. Touto koordináciou sa Spoločenstvu a príslušným organizáciám umožní, aby predchádzali akejkoľvek duplicite, pokiaľ ide o činnosti a financovanie v súvislosti s tretími krajinami. Komisia zapojí aj príslušné orgány členských štátov a európskych prevádzkovateľov do plnenia svojich úloh a tým využívali kvalitu európskych skúseností v oblasti jadrovej bezpečnosti a bezpečnostných opatrení.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1
Finančné krytie na vykonávanie tohto nariadenia na obdobie rokov 2021 – 2027 je 300 miliónov EUR v bežných cenách.
Finančné krytie na vykonávanie tohto nariadenia na obdobie rokov 2021 – 2027 je 266 miliónov EUR v stálych cenách.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1
Dohody o pridružení, dohody o partnerstve a spolupráci, mnohostranné dohody a iné dohody, ktorými sa ustanovuje právne záväzný vzťah s partnerskými krajinami, ako aj závery Európskej rady a závery Rady, vyhlásenia zo samitov alebo závery zo zasadnutí na vysokej úrovni s partnerskými krajinami, oznámenia Komisie alebo spoločné oznámenia Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predstavujú celkový rámec politiky pre vykonávanie tohto nariadenia.
Acquis Spoločenstva týkajúce sa jadrovej bezpečnosti a bezpečného nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom, dohody o pridružení, dohody o partnerstve a spolupráci, mnohostranné dohody a iné dohody, ktorými sa ustanovuje právne záväzný vzťah s partnerskými krajinami, ako aj závery Európskej rady a závery Rady, vyhlásenia zo samitov alebo závery zo zasadnutí na vysokej úrovni s partnerskými krajinami, oznámenia Komisie alebo spoločné oznámenia Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predstavujú celkový rámec politiky pre vykonávanie tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2
2.  Cieľom viacročných orientačných programov je poskytovať súdržný rámec pre spoluprácu medzi Spoločenstvom a dotknutými tretími krajinami alebo regiónmi v súlade s celkovým účelom a rozsahom pôsobnosti, cieľmi, so zásadami a s politikou Spoločenstva a na základe rámca politiky uvedeného v článku 5.
2.  Cieľom viacročných orientačných programov je poskytovať súdržný rámec pre spoluprácu medzi Spoločenstvom a dotknutými tretími krajinamiregiónmi alebo medzinárodnými organizáciami v súlade s celkovým účelom a rozsahom pôsobnosti, cieľmi, so zásadami a s politikou Spoločenstva a na základe rámca politiky uvedeného v článku 5.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 3
3.   Viacročné orientačné programy predstavujú všeobecný základ pre spoluprácu a stanovujú ciele Spoločenstva pre spoluprácu podľa tohto nariadenia so zreteľom na potreby dotknutých krajín, priority Spoločenstva, medzinárodnú situáciu a činnosti dotknutých tretích krajín. Vo viacročných orientačných programoch sa uvádza aj pridaná hodnota spolupráce, ako aj to, ako predísť duplicite s inými programami a iniciatívami, najmä s programami a iniciatívami medzinárodných organizácií, ktoré sledujú podobné ciele, a hlavných darcov.
3.   Viacročné orientačné programy predstavujú všeobecný základ pre spoluprácu a stanovujú ciele Spoločenstva pre spoluprácu podľa tohto nariadenia so zreteľom na potreby a okolnosti dotknutých krajín, priority Spoločenstva, medzinárodnú situáciu a činnosti dotknutých tretích krajín. Vo viacročných orientačných programoch sa uvádza aj pridaná hodnota spolupráce, ako aj to, ako predísť duplicite s inými programami a iniciatívami, najmä s programami a iniciatívami medzinárodných organizácií, ktoré sledujú podobné ciele, a hlavných darcov.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 3 a (nový)
3a.  Viacročné orientačné programy sú zamerané na zapojenie krajín, ktoré prijímajú finančnú pomoc podľa tohto nariadenia, do plnenia záväzkov vyplývajúcich z dohôd s Úniou, Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, na to, aby sa dotknuté krajiny zaviazali dodržiavať príslušné medzinárodné dohovory, dodržiavať normy jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením a vykonávať príslušné odporúčania a opatrenia pri dodržaní najvyšších noriem transparentnosti a zverejňovania.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 4 a (nový)
4a.  Vo viacročných orientačných programoch by sa mal stanoviť rámec pre kvalifikovaný a nezávislý dohľad s cieľom zvýšiť úroveň jadrovej bezpečnosti v partnerských krajinách. Mohli by obsahovať ustanovenia na podporu regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie pri vykonávaní komplexných posúdení rizík a bezpečnosti (tzv. záťažových testov) jadrových energetických zariadení, založených na acquis Spoločenstva o jadrovej bezpečnosti a nakladaní s rádioaktívnym odpadom, ako aj vykonávaní odporúčaní vyplývajúcich z týchto záťažových testov a monitorovaní uplatňovania príslušných opatrení, napríklad v pristupujúcich krajinách, kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách, ako aj krajinách, na ktoré sa uplatňuje európska susedská politika.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 5
5.  Viacročné orientačné programy vychádzajú z dialógu s partnerskými krajinami alebo regiónmi.
5.  Viacročné orientačné programy vychádzajú z dialógu s partnerskými krajinami alebo regiónmi. Pri vypracúvaní a pred prijatím programov by sa Komisia mala poradiť so Skupinou európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) a prípadne s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 6
6.  Komisia prijme viacročné orientačné programy v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2. Komisia podľa toho istého postupu tieto orientačné programy preskúmava a v prípade potreby ich aktualizuje.
6.  Komisia prijme viacročné orientačné programy v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2. Komisia ich preskúmava v polovici trvania a podľa toho istého postupu v prípade potreby reviduje a aktualizuje tieto orientačné programy.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno a
a)  akčných plánoch, individuálnych opatreniach a podporných opatreniach, v prípade ktorých finančné prostriedky Únie nepresahujú 10 miliónov EUR;
a)  individuálnych opatreniach a podporných opatreniach, v prípade ktorých finančné prostriedky Únie nepresahujú 10 miliónov EUR;
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – písmeno b
b)  výdavky týkajúce sa realizácie informačných a komunikačných opatrení vrátane vypracúvania komunikačných stratégií a inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie a ich zviditeľňovania.
b)  výdavky týkajúce sa realizácie informačných a komunikačných opatrení vrátane vypracúvania komunikačných stratégií a inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách, cieľoch a hodnotách Únie a ich zviditeľňovania.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 11 a (nový)
Článok 11a
Kritériá, ktoré sa uplatňujú na medzinárodnú spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti
1.   Spoločné porozumenie a vzájomná dohoda medzi treťou krajinou a Spoločenstvom sa potvrdia prostredníctvom predloženia formálnej žiadosti Komisii, ktorá zaväzuje príslušnú vládu.
2.   Tretie krajiny, ktoré chcú spolupracovať so Spoločenstvom, musia byť stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a mali by mať dodatkový protokol alebo ochrannú dohodu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, ktorá by postačovala na poskytnutie dôveryhodnej záruky nepresmerovania deklarovaného jadrového materiálu z mierových jadrových činností a neexistencie nedeklarovaného jadrového materiálu alebo činností v tomto stave ako celku. Plne sa zaväzujú dodržiavať základné zásady bezpečnosti, ako sú vymenované v bezpečnostných normách MAAE, a sú stranami príslušných dohovorov, akými sú napríklad Dohovor o jadrovej bezpečnosti a Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, alebo by mali vykonať kroky preukazujúce pevný záväzok k takým dohovorom pristúpiť. V prípade aktívnej spolupráce sa každý rok hodnotí tento záväzok, pričom sa zohľadnia vnútroštátne správy a iné dokumenty o vykonávaní príslušných dohovorov. Na základe takéhoto posúdenia sa prijme rozhodnutie o pokračovaní spolupráce. V prípade núdze sa pri uplatňovaní týchto zásad výnimočne preukazuje flexibilita.
3.   S cieľom zabezpečiť a monitorovať súlad s cieľmi v oblasti spolupráce tohto nariadenia dotknutá tretia krajina akceptuje hodnotenie opatrení prijatých podľa odseku 2. Posúdenie umožní monitorovanie a overovanie súladu so schválenými cieľmi a môže byť podmienkou ďalších platieb príspevkov Spoločenstva.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1
(1)  Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie sa vykonáva v súlade s článkom 31 ods. 2, 4, 5 a 6 a článkami 32 a 36 nariadenia (EÚ) XXX/XXX NDICI, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce.
(1)  Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie sa vykonáva v súlade s článkom 31 ods. 2, 4, 5 a 6 a článkami 32 a 36 nariadenia (EÚ) XXX/XXX NDICI, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce. Osobitné hodnotenia uvedené v článku 32 ods. 2 nariadenia (EÚ) XXX/XXX NDICI, ktoré sa týkajú jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a bezpečnostných opatrení, po konzultácii so skupinou ENSREG, sa prerokujú vo výbore Európskeho nástroja pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti a predložia sa Európskemu parlamentu.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 2 – písmeno a
a)  počet vypracovaných, zavedených a/alebo revidovaných právnych a regulačných aktov; a
a)   počet vypracovaných, zavedených a/alebo revidovaných právnych a regulačných aktov a ich úspešné vykonávanie, ako aj ich vplyv na normy a záruky v oblasti jadrovej bezpečnosti v príslušných krajinách vrátane vplyvu na občanov a životné prostredie;
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 2 – písmeno b
b)  počet štúdií týkajúcich sa návrhu, koncepcie alebo uskutočniteľnosti na účely zriaďovania zariadení v súlade s najprísnejšími normami v oblasti jadrovej bezpečnosti.
b)   počet štúdií týkajúcich sa návrhu, koncepcie alebo uskutočniteľnosti na účely zriaďovania zariadení v súlade s najprísnejšími normami v oblasti jadrovej bezpečnosti a úspešná implementácia výsledkov týchto štúdií.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 2 – písmeno b a (nové)
ba)  jadrová bezpečnosť, ochrana pred žiarením a účinné a efektívne opatrenia na zlepšenie bezpečnostných opatrení založené na najprísnejších normách jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a jadrových bezpečnostných opatrení vrátane výsledkov medzinárodného partnerského preskúmania, ktoré sa vykonávajú v jadrových zariadeniach.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 12 a (nový)
Článok 12a
Transparentnosť
Komisia a tretie krajiny spolupracujúce s Úniou v rámci tohto nástroja zabezpečia, aby sa potrebné informácie týkajúce sa opatrení v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktoré sa prijali v týchto tretích krajinách za pomoci nástroja a vo vzťahu k ich normám jadrovej bezpečnosti vo všeobecnosti, sprístupnili pracovníkom a širokej verejnosti s osobitným zreteľom na miestne orgány, obyvateľstvo a zainteresované strany v blízkosti jadrového zariadenia. Táto povinnosť zahŕňa zabezpečenie toho, aby príslušný regulačný orgán a držitelia licencie poskytovali informácie v rámci svojich oblastí pôsobnosti. Informovanie verejnosti sa uskutočňuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi a medzinárodnými nástrojmi, pokiaľ sa ním neohrozujú iné nadradené záujmy, napríklad bezpečnostné záujmy, ktoré sú uznané v príslušných právnych predpisoch a medzinárodných nástrojoch.

Boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách
PDF 336kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o vykonávaní smernice 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (2018/2056(INI))
P8_TA-PROV(2019)0042A8-0456/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(1),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní smernice 2011/7/EÚ (COM(2016)0534) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0278),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o stratégii jednotného trhu(2),

–  zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o prístupe malých a stredných podnikov k financovaniu a o väčšej rozmanitosti financovania malých a stredných podnikov v rámci únie kapitálových trhov(3),

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Smernica 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách: Európske posúdenie vykonávania, ktoré uverejnila výskumná služba Európskeho parlamentu v júli 2018,

–  so zreteľom na správy o európskych platbách, ktoré vydala spoločnosť Intrum,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0456/2018),

A.  keďže platby sú základom podnikania a v životaschopnom a efektívnom podnikateľskom prostredí včasné platby umožňujú, aby podniky mohli včas splácať svoje záväzky a aby mohli rásť, investovať, vytvárať pracovné miesta, vytvárať širší hospodársky rast a mať prospech z európskeho hospodárstva vo všeobecnosti;

B.  keďže väčšina tovaru a služieb sa dodáva a poskytuje na vnútornom trhu medzi hospodárskymi subjektmi alebo medzi hospodárskymi subjektmi a verejnými orgánmi na základe odkladu platieb, a to systémom, v rámci ktorého dodávateľ poskytne svojmu klientovi lehotu splatnosti faktúry podľa toho, na čom sa strany dohodli alebo čo je stanovené vo faktúre dodávateľa alebo v príslušných právnych predpisoch;

C.  keďže oneskorené platby sú pretrvávajúcou škodlivou praxou, ktorá má negatívny vplyv na rozvoj európskych spoločností, najmä MSP, ktoré nemajú predvídateľné toky likvidity v prípade oneskorenej platby;

D.  keďže predovšetkým malé a stredné podniky sú postihnuté platobnou neschopnosťou, ktorá negatívne ovplyvňuje ich likviditu, komplikuje ich finančné riadenie a ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť a ziskovosť;

E.  keďže veľké podniky majú k dispozícii viac zdrojov ako MSP, aby sa chránili pred oneskorenými platbami, napr. prostredníctvom zálohových platieb, úverových kontrol, vymáhania pohľadávok, bankových záruk alebo poistenia úverov, a zároveň môžu mať lepšie možnosti využiť globálne prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami na zvýšenie investícií a väčší vplyv pri vyjednávaní;

F.  keďže podľa smernice 2011/7/EU (smernica o oneskorených platbách) majú verejné orgány osobitnú zodpovednosť(4) za podporu podnikateľského prostredia, ktoré bude podporovať včasné platby;

G.  keďže v smernici o oneskorených platbách sa okrem iného stanovujú platobné lehoty pre transakcie medzi podnikmi (B2B) a medzi verejnými orgánmi a podnikmi (PA2B), automatické oprávnenie na úrok z omeškania, minimálna suma 40 EUR na kompenzáciu nákladov na vymáhanie a zákonný úrok vo výške aspoň 8 % nad referenčnou sadzbou Európskej centrálnej banky;

H.  keďže napriek všeobecnému skráteniu priemernej dĺžky platobných lehôt, ktoré zaručila smernica o oneskorených platbách, šiestim z desiatich podnikov v EÚ sa platby v rámci transakcií B2B stále uhradzujú neskôr v porovnaní s tým, čo bolo dohodnuté v zmluve;

I.  keďže pokiaľ ide o veľkosť podniku, pri MSP je najväčšia pravdepodobnosť, že prijmú alebo im môžu byť nanútené dlhšie lehoty splatnosti a nespravodlivé platobné podmienky od väčších spoločností, čo je dôsledok nerovnováhy vyjednávacej sily a strachu z poškodenia obchodných vzťahov a straty budúcich zákaziek;

J.  keďže podľa barometra platobných postupov Atradius 95 % MSP uviedlo, že im platby v rámci Európy prichádzajú neskoro, čo je väčší podiel ako u veľkých spoločností, čo umožňuje dospieť k záveru, že MSP majú tendenciu platiť rýchlejšie ako veľké spoločnosti, ale platby im prichádzajú neskôr;

K.  keďže oneskorené platby majú vplyv na všetky odvetvia hospodárstva, ale sú obzvlášť rozšírené v sektoroch, v ktorých prevládajú MSP v príslušnom hodnotovom reťazci (napr. stavebníctvo, verejné služby a doprava, profesionálne služby, výroba, potraviny a nápoje a IT/telekomunikácie);

L.  keďže oneskorené platby stále spôsobujú jeden zo štyroch bankrotov v EÚ;

M.  keďže oneskorené platby vytvárajú spoločnostiam dodatočné náklady, pretože musia vyčleňovať zdroje na naháňanie neskorých platiteľov alebo platiť úroky z úveru, ktorý bol zmluvne dohodnutý, s cieľom pokračovať v obchodných operáciách;

N.  keďže oneskorené platby alebo strach z omeškanej úhrady je stále jednou z hlavných prekážok účasti MSP na zmluvách o verejnom obstarávaní;

O.  keďže za každý deň, o ktorý sa zníži oneskorenie platieb, by bolo možné ušetriť 158 miliónov EUR vo finančných nákladoch a dodatočný peňažný tok by mohol podporiť 6,5 milióna ďalších pracovných miest v Európe;

P.  keďže Komisia začala konania o porušení povinnosti proti štyrom členským štátom (Grécku, Slovensku, Španielsku a Taliansku) v súvislosti s nedostatočným uplatňovaním smernice o boji proti oneskoreným platbám a postúpila Súdnemu dvoru prípad Talianska;

Q.  keďže niektoré členské štáty spustili iniciatívy na šírenie kultúry rýchlej platby, a to prostredníctvom kódexov rýchlych platieb, dobrovoľného zapojenia priemyslu a väčšej súčinnosti s pravidlami verejného obstarávania;

R.  keďže v správe Komisie o vykonávaní smernice o oneskorených platbách, ktorá bola zverejnená v roku 2016, sa dospelo k záveru, že skutočnosť, že podniky si boli vedomé svojich práv vyplývajúcich zo smernice, neznamená, že tieto práva využívajú a že neexistencia spoločného systému na monitorovanie priemerných lehôt splatnosti, nedostatočná jasnosť niektorých kľúčových pojmov smernice a nerovnováha na trhu medzi väčšími a menšími spoločnosťami sa zdajú byť hlavnými faktormi brániacimi účinnému uplatňovaniu smernice;

S.  keďže oneskorené platby sú mnohotvárnym a komplexným problémom spôsobeným horizontálnymi faktormi, ktoré sú spoločné vo všetkých odvetviach a vo všetkých druhoch transakcií (napríklad problémy peňažného toku, nerovnováha síl a veľkosti medzi podnikmi, štruktúra dodávateľského reťazca, administratívna neefektívnosť, nedostatočný prístup k úverom, nedostatok vedomostí správe faktúr a úverov), a vplyvmi vonkajších faktorov (t. j. hospodárska situácia a národná obchodná kultúra), nie je možné stanoviť jedno riešenie, ktorým by sa vyriešili všetky problémy;

T.  keďže návrh smernice o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2018)0173) obsahuje ustanovenia o oneskorených platbách za tovar rýchlo podliehajúci skaze a určenie orgánu presadzovania práva členskými štátmi na účely kontroly dodržiavania pravidiel;

U.  keďže problémy, ktoré vedú k oneskorenej platbe, sa musia riešiť kombináciou právnych a dobrovoľných opatrení s cielenými intervenciami zo strany Komisie, členských štátov a obchodných združení; keďže takáto kombinácia by zahŕňala preventívne opatrenia zamerané na problémy, ktoré vznikli pred uskutočnením transakcie, a riešenia, ktoré riešia problémy po dokončení transakcie; keďže každý zásah, či už regulačný alebo dobrovoľný, by mal zohľadňovať špecifiká daného hospodárskeho odvetvia;

Zlepšovanie platobného správania v EÚ kombináciou právnych a dobrovoľných opatrení

1.  domnieva sa, že smernica o oneskorených platbách a vnútroštátne právne predpisy o oneskorených platbách by sa mali presadzovať lepšie, včasnejšie a účinnejšie prostredníctvom dodržania maximálnych lehôt stanovených na úhradu faktúr a prostredníctvom opatrení zameraných na zlepšenie pravidiel týkajúcich sa platobných podmienok a na odrádzanie od nekalých praktík; konštatuje, že tieto opatrenia je možné rozdeliť do kategórií podľa ich povahy (právne alebo dobrovoľné), rozsahu (horizontálne alebo odvetvové) a cieľa (preventívne, nápravné alebo zmeny v podnikovej kultúre); domnieva sa, že v niektorých členských štátoch zavedené právne predpisy a opatrenia týkajúce sa porušení predpisov zároveň začali prinášať zmenu v kultúre vo verejnej správe v celej EÚ charakterizovanú všeobecným poklesom počtu oneskorených platieb;

2.  tvrdí, že neexistuje žiadny univerzálny prístup k riešeniu problému oneskorených platieb, pretože v niektorých odvetviach medzi podnikmi sú dlhšie lehoty platieb, ktoré v každom prípade dodržiavajú ustanovenia stanovené v smernici 2011/7/EÚ a ktoré sú v niektorých prípadoch v súlade s potrebami podnikov, berúc do úvahy osobitosti každého sektora; zdôrazňuje však, že by sa malo vyvinúť úsilie o posun smerom k 30-dňovým platobným lehotám a že platobné lehoty presahujúce 60 dní, ako to umožňuje smernica 2011/7/EÚ, predstavujú medzeru, ktorá môže umožniť dohodu o dlhých lehotách, ktoré by mohli byť škodlivé pre samotné spoločnosti, najmä pre MSP, pri súčasnom rešpektovaní zmluvnej slobody medzi podnikmi na trhu; zdôrazňuje, že je dôležité vždy zabezpečiť rovnaké podmienky medzi podnikmi s dominantným postavením a malými prevádzkovateľmi;

Preventívne opatrenia

3.  je presvedčený, že členské štáty by mali zaviesť prísnejšie podmienky platieb; konštatuje, že niektoré členské štáty obmedzili štandardnú lehotu splatnosti na 30 dní, zatiaľ čo iba niekoľko členských štátov zaviedlo maximálne lehoty splatnosti, ktoré zmluvné strany musia dodržať; ďalej konštatuje, že na odvetvovej úrovni je zavedenie maximálnych lehôt splatnosti bežnejšie; domnieva sa, že právne predpisy, ktorými sa stanovujú prísnejšie platobné podmienky, by boli do určitej miery účinné pri skracovaní lehôt splatnosti a, za predpokladu, že by sa presadzovali, by vytvorili rovnaké podmienky pre veľké a malé spoločnosti; poukazuje v tejto súvislosti na to, že jednotnejší a zjednodušený súbor pravidiel by mohol prispieť k objasneniu, čo môžu veritelia a dlžníci očakávať v prípade oneskorených platieb, a tým zlepšiť predvídateľnosť ich hospodárskych činností;

4.  domnieva sa, že zavedenie zvýšenej transparentnosti v oblasti platobného správania by mohlo odrádzať od oneskorených platieb; domnieva sa, že prístup k týmto informáciám môže byť stimulom pre verejné subjekty a podniky, aby zlepšili svoje platobné postupy a plnili svoje peňažné záväzky; nabáda členské štáty, aby zvážili rôzne možné formy povinného zverejňovania informácií o platobnom správaní, ako sú databázy alebo registre, tak pre súkromný, ako aj verejný sektor;

5.  nabáda členské štáty, aby zvážili zavedenie povinných systémov poskytujúcich informácie o dobrom platobnom správaní („name and fame“) a posilňovali kultúru rýchlej platby v podnikateľských vzťahoch, okrem iného s ohľadom na to, že včasné platenie sa preukázalo ako inteligentná obchodná stratégia, pretože zodpovední platcovia si môžu dohodnúť lepšie podmienky a môžu sa spoľahnúť na dôveryhodných dodávateľov; žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o existujúcich vnútroštátnych systémoch poskytujúcich informácie o dobrom platobnom správaní („name and fame“) tak podnikov, ako aj verejných orgánov, a preskúmala možnosť zavedenia spoločných kritérií pre tieto systémy na úrovni EÚ;

6.  zdôrazňuje význam poskytovania väčšieho množstva informácií a vzdelávania v oblasti správy úverov a faktúr pre podnikateľov, najmä pre MSP; pripomína, že efektívne riadenie úverov znižuje priemerné obdobie vymáhania a udržiava preto optimálny peňažný tok, čím sa znižuje riziko zlyhania a zvyšuje sa rastový potenciál; je presvedčený, že odborná príprava by sa mala poskytovať aj úradníkom verejnej správy a že vzdelávanie a podpora môžu zvýšiť pravdepodobnosť, že MSP využijú prostriedky nápravy v prípade oneskorených platieb; konštatuje, že MSP, žiaľ, často nemajú kapacitu na investovanie do odbornej prípravy a že v súčasnosti neexistujú programy na úrovni EÚ ani na vnútroštátnej úrovni na zlepšenie vedomostí o správe a faktúrach úverov zo strany spoločností; domnieva sa, že na finančné vzdelávanie MSP by sa pravdepodobne malo zamerať viac finančných prostriedkov EÚ, a naliehavo preto vyzýva orgány členských štátov, aby zintenzívnili svoje úsilie pri poskytovaní ďalšej odbornej prípravy pre MSP pri správe úverov; okrem toho sa domnieva, že odborná príprava a podpora by mali zahŕňať aj usmernenia na vymáhanie platieb po lehote splatnosti v cezhraničných transakciách, a preto vyzýva Komisiu, aby pokračovala v začleňovaní týchto usmernení a ďalších užitočných informácií, ako sú práva a nástroje, ktoré majú podnikatelia v právnych sporoch s dlžníkmi k dispozícii, do informačného portálu Vaša Európa, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zabezpečovaní podpory pre podniky prostredníctvom siete Enterprise Europe Network;

Nápravné opatrenia

7.  vyzýva členské štáty a záujmové združenia, aby zvážili zriadenie vnútroštátnych a regionálnych bezplatných a dôverných mediačných služieb (mediácia, zmierovacie konanie, rozhodcovské a súdne konanie) prístupných pre všetky spoločnosti, ako alternatívu k súdnemu konaniu, s cieľom riešiť platobné spory a udržiavať obchodné vzťahy, ale aj vzdelávať spoločnosti o ich právach a opravných prostriedkoch proti oneskoreným platbám; zdôrazňuje, že takéto mediačné služby by boli obzvlášť užitočné pre MSP, ktoré často nemajú dostatočné finančné prostriedky na riešenie právnych sporov, a preto sa vzdávajú svojich práv; okrem toho vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili možnosť verejného financovania nezávislých ombudsmanov zodpovedných za vyšetrovanie, pokiaľ ide o spory v dôsledku oneskorených platieb a nevykonania platieb, pomoc malým podnikom pri riešení sporov týkajúcich sa oneskorených platieb a nevykonania platieb, poradenstvo v prípade nedoplatkov na platbách a odporúčanie riešení, najmä pre MSP; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili účinný prístup k spravodlivosti vo veciach týkajúcich sa vymáhania dlhov pri cezhraničných transakciách;

8.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali svoje vnútroštátne právne predpisy a podporovali a zlepšovali prísnejšie kontroly, napríklad vo veľkých spoločnostiach, a využívanie administratívnych sankcií, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce, čím by sa prispelo k zlepšeniu platobného správania; tvrdí, že priamy zásah verejných orgánov – keďže tieto orgány vymáhajú administratívne sankcie – by mohol pomôcť prekonať „faktor strachu“ a oslobodiť veriteľov od zodpovednosti prijať opatrenia voči dlžníkom, keďže orgány by priamo presadzovali právo a prijímali diskrečné opatrenia voči podnikom, ktoré uplatňujú zlé platobné postupy; domnieva sa, že výška administratívnych sankcií a ich kumulatívna povaha by mohli odradiť podniky od oneskorených platieb, a zdôrazňuje, že tento režim by sa mal uplatňovať postupne v závislosti od úrovne dodržiavania predpisov spoločnosťou;

9.  poukazuje na to, že napriek skutočnosti, že smernica o oneskorených platbách bola prijatá vo februári 2011, a napriek novým mechanizmom na ochranu podnikateľov, ktoré niektoré členské štáty nedávno zaviedli, sa tisíce MSP a startupov v celej Európe každý rok dostanú do konkurzu, pričom čakajú na úhradu svojich faktúr, a to aj zo strany vnútroštátnych verejných orgánov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili povinné formy primeranej náhrady – napr. kompenzácie – a ďalšie podporné opatrenia, ako sú záručné fondy pre MSP a faktoring pre spoločnosti, ktorým dlžia peniaze orgány verejnej moci, aby sa v dôsledku toho nedostávali do konkurzu;

10.  zdôrazňuje, že daňové a fiškálne dlhy spoločností a ich dlhy na sociálnom zabezpečení by sa mali vyrovnávať akýmikoľvek nesplatenými sumami, ktoré dlhujú verejné orgány;

11.  naliehavo žiada členské štáty, aby pre MSP zriadili záručné fondy, ktoré budú ručiť za dlhy MSP, ktorým dlžia verejné orgány;

12.  s veľkým znepokojením berie na vedomie situáciu v niektorých členských štátoch, kde verejné orgány značne odkladajú platby za tovar a/alebo služby, ktoré im dodali či poskytli podniky (pričom zdravotníctvo patrí k najviac postihnutým sektorom), zahŕňajú do dodávateľských zmlúv doložky o zákaze prevodu práv a bránia (prostredníctvom zákona) dodávateľom vymáhať svoje pohľadávky na súde, čo týmto podnikom spôsobuje extrémne finančné ťažkosti a dokonca bankrot; domnieva sa, že s cieľom podporovať podniky, ktorých finančné hospodárenie je komplikované oneskorenými platbami zo strany verejných orgánov, by členské štáty mali zaviesť rýchlejšie a účinnejšie postupy vrátenia DPH a vymáhania dlžných súm, najmä pre MSP;

13.  poukazuje na to, že kódexy a charty rýchlej platby a opatrenia sociálnej zodpovednosti podnikov môžu spolu s vnútorným auditom a vnútornými kritériami presadzovania prispievať k vytváraniu zodpovednej platobnej kultúry a zabezpečeniu spravodlivých vzťahov a dôvery medzi podnikmi;

14.  domnieva sa, že určité pojmy smernice, ako napríklad pojem „značne nevýhodné“, pokiaľ ide o platobné podmienky v zmluvných dohodách a obchodných praktikách, ako aj začiatok a koniec zmluvných platobných podmienok, by sa mali objasniť prostredníctvom usmernení vydaných Komisiou; berie na vedomie aj novú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa výkladu niektorých pojmov smernice (t. j. „podnik“, „obchodná transakcia“ a „značne nevýhodné“ vo veciach C-256/15 a C-555/14);

15.  považuje za dôležité zabrániť tomu, aby sa verejný sektor odchýlil od pravidiel týkajúcich sa termínov platieb stanovených v smernici; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby so zreteľom na nedávnu judikatúru Súdneho dvora (vec C-555/14) prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby verejné orgány platili svojim dodávateľom načas a aby sa veriteľom automaticky vyplácali zákonné úroky z omeškania a kompenzácia, keď sú platby oneskorené, bez potreby začať konania vo veci oneskorenej platby, a vyzýva Komisiu, aby navrhla automatický výpočet úrokov;

16.  zdôrazňuje, že rýchla realizácia platieb je mimoriadne dôležitá pre prežitie a rast podnikov, predovšetkým MSP; konštatuje, že finančné a digitálne technológie vnášajú do spôsobov a rýchlosti platieb revolučné prvky; očakáva preto prudký nárast elektronickej fakturácie a postupného nahrádzania tradičných druhov platieb s inovačnými druhmi (napr. financovanie dodávateľského reťazca, faktoring atď.), takže veriteľovi bude môcť byť zaplatené v reálnom čase hneď, ako sa vystaví faktúra;

17.  s veľkým záujmom berie na vedomie postupy zavedené v niektorých členských štátoch v prípade oneskorených platieb zo strany verejných orgánov, pričom ústredná štátna správa môže vydať varovanie pre miestny orgán, ak tento nezaplatil svojim dodávateľom načas a, ak by oneskorené platby pretrvávali, môže zaplatiť dodávateľom priamo za dodaný tovar alebo poskytnuté služby a pozastaviť prideľovanie platieb do rozpočtu miestneho orgánu, ktorý nedodržiava predpisy; domnieva sa, že takýto systém, ktorý kombinuje spoľahlivé monitorovanie platobného správania verejných orgánov s účinným eskalačným plánom, ktorý sa v prípade aktivácie všeobecne oznámi, zrejme prinesie výsledky, ktoré si vyžiadajú ďalšiu analýzu, a mal by sa členským štátom poskytnúť ako príklad dobrej praxe;

18.  so znepokojením berie na vedomie závery správy Komisie, v ktorých sa uvádza, že hlavným dôvodom, prečo veriteľské firmy nevykonávajú svoje práva podľa smernice o oneskorených platbách, je strach z poškodzovania dobrých obchodných vzťahov; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mali prijať opatrenia na uľahčenie presadzovania práv udelených MSP na základe smernice o oneskorených platbách; v tejto súvislosti vyzýva na ďalšie preskúmanie možnosti podľa článku 7 ods. 5 smernice o oneskorených platbách pre organizácie, ktoré oficiálne zastupujú podniky pred súdmi členských štátov z dôvodu, že zmluvné podmienky alebo praktiky sú značne nevýhodné,

19.  oceňuje určité iniciatívy na úrovni priemyslu v niektorých členských štátoch, na základe ktorých zúčastnené korporácie vypracovali záväzok, v ktorom sú podrobne uvedené konkrétne kroky, ktoré prijmú, aby zabezpečili, že svojim menším dodávateľom budú platiť rýchlejšie za dodané výrobky alebo poskytnuté služby; konštatuje, že pozitívne menovanie a zahanbovanie („name and fame“) by mohlo priniesť zamýšľané výsledky prostredníctvom samoregulácie na úrovni priemyselného odvetvia a poskytnúť MSP významnú podporu;

20.  zdôrazňuje význam verejného obstarávania ako prostriedku na zlepšenie fungovania jednotného trhu; žiada o zváženie posilnenia synergie medzi smernicou o oneskorených platbách a pravidlami verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o možnosť, aby verejní obstarávatelia prijali opatrenia na umožnenie vylúčenia problémových dodávateľov z budúcich obstarávaní, ak hlavný dodávateľ včas nezaplatí subdodávateľom, keď sa to od neho vyžaduje (smernica o verejnom obstarávaní)(5), širšie využívanie možnosti ustanovenej v článku 71 ods. 3 smernice o verejnom obstarávaní umožňujúcej priame platby subdodávateľom za určitých podmienok a stanovenie platobného správania voči subdodávateľovi za jedno z kritérií hodnotenia finančnej spôsobilosti potenciálnych dodávateľov verejných súťaží; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť a sledovateľnosť platieb zo strany verejných orgánov dodávateľom a subdodávateľom, ako aj transparentnosť platieb zo strany dodávateľa jeho subdodávateľom alebo dodávateľom;

Závery a odporúčania

21.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za vykonávanie platieb zo strany verejnej správy a aby zlepšili svoje právne predpisy zabezpečujúce riadne vykonávanie smernice o oneskorených platbách vo všetkých jej častiach, a to aj zrušením vnútroštátnych právnych predpisov, nariadení alebo zmluvných postupov verejného sektora, ktoré sú v rozpore s cieľmi smernice, ako sú zákazy postúpenia pohľadávok vo verejnom sektore; zároveň opakuje, že Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby sa pokúsila zabezpečiť úplné a primerané plnenie existujúcich povinností;

22.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili „rozhodujúci posun smerom k vytvoreniu kultúry včasných platieb“(6) tým, že prijmú najvhodnejšie opatrenia vrátane vydania usmernení o najlepších postupoch a v prípade potreby a ak je to hodné aj legislatívnych iniciatív, s prihliadnutím na uvedené návrhy, s cieľom vytvoriť spoľahlivé podnikateľské prostredie pre podniky a kultúru včasných platieb;

23.  naliehavo žiada členské štáty, aby zvýšili účinnosť platobných postupov a zdôrazňuje najmä to, že overovacie postupy na kontrolu faktúr alebo zhodu tovaru a služieb so zmluvnými špecifikáciami by sa nemali používať na predĺženie lehôt platieb umelo prekračujúce lehoty stanovené smernicou;

24.  pripomína členským štátom a Komisii, že včasné platby sú zastrešujúcou požiadavkou pre životaschopné podnikateľské prostredie a že by sa ako také mali začleniť do všetkých politických a legislatívnych iniciatív, ktoré majú vplyv na podniky (napr. sociálna zodpovednosť podnikov, startupy a vzťahy medzi platformami a podnikmi);

25.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby využívali odborné publikácie, propagačné kampane a iné nástroje na zvyšovanie informovanosti podnikov o existencii prostriedkov nápravy pri oneskorených platbách;

26.  vyzýva Komisiu, aby uľahčovala a podporovala prístup európskych podnikateľov k vhodným možnostiam financovania;

o
o   o

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011 s 1.
(2) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 112.
(3) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 153.
(4) Odôvodnenie 6 smernice 2011/7/EÚ.
(5) Článok 57 ods. 4 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES.
(6) Odôvodnenie 12 smernice 2011/7/EÚ.


Výročná správa o finančných aktivitách Európskej investičnej banky
PDF 445kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky (2018/2161(INI))
P8_TA-PROV(2019)0043A8-0415/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) z roku 2017 s názvom Dôsledky do budúcnosti,

–  so zreteľom na finančnú správu a štatistickú správu EIB za rok 2017,

–  so zreteľom na správu EIB z roku 2018 s názvom Operácie EIB v rámci Európskej únie 2017: Výsledky a dosah,

–  so zreteľom na správu EIB z roku 2018 s názvom EIB mimo Európskej únie 2017: Financovanie s celosvetovým dosahom,

–  so zreteľom na správu skupiny EIB o udržateľnosti z roku 2017,

–  so zreteľom na články 15, 126, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a na Protokol č. 5 o štatúte EIB, ktorý je jej prílohou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—  so zreteľom na politiku EIB voči slabo regulovaným, netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám (ďalej len „politika NCJ“) uverejnenú 25. decembra 2010 a na dodatok k politike NCJ zverejnený 8. apríla 2014,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0415/2018),

A.  keďže hlavným cieľom EIB je poskytovať dlhodobé finančné prostriedky a odborné znalosti týkajúce sa projektov a mobilizovať dodatočné investície na pomoc pri dosahovaní cieľov EÚ;

B.  keďže EIB je jediná banka, ktorú vlastnia členské štáty EÚ a ktorá zastupuje ich záujmy;

C.  keďže EIB sa považuje za finančnú zložku EÚ a kľúčovú inštitúciu pri udržiavaní verejných a súkromných investícií v celej Únii s viac ako 90 % úverov, ktoré sa uskutočňujú v rámci Únie;

D.  keďže činnosti EIB v oblasti poskytovania úverov sa financujú najmä prostredníctvom emisie dlhopisov na medzinárodných kapitálových trhoch;

E.  keďže ročný program financovania EIB predstavuje približne 60 miliárd EUR;

F.  keďže 33 % a 37 % dlhopisov EIB vydaných v rokoch 2017 a 2016 bolo vydaných v amerických dolároch;

G.  keďže dlhopisy EIB majú najvyššiu kreditnú kvalitu a EIB má rating AAA zo strany troch hlavných ratingových agentúr, okrem iného z dôvodu vlastníctva členskými štátmi a jej konzervatívneho riadenia rizika, čoho výsledkom je solídne úverové portfólio, ktoré obsahuje len 0,3 % nesplácaných úverov;

H.  keďže finančné nástroje a rozpočtové záruky by mohli zvýšiť vplyv rozpočtu EÚ;

I.  keďže EIB je prirodzeným partnerom EÚ pri vykonávaní finančných nástrojov v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi alebo multilaterálnymi finančnými inštitúciami;

J.  keďže EIB zohráva dôležitú úlohu aj mimo EÚ prostredníctvom svojich vonkajších úverov ako najväčší mnohostranný dlžník a veriteľ na svete;

K.  keďže EIB pokračuje v posilňovaní európskej integrácie a od začiatku finančnej krízy v roku 2008 sa jej úloha ukázala ako ešte zásadnejšia;

L.  keďže priority EIB stanovené v operačnom pláne (COP) na roky 2017 – 2019 sú zamerané na ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v oblastiach energetiky, dopravy a mobility, zdravia, rozvoja vidieckej infraštruktúry a poľnohospodárskeho podnikania, malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, životného prostredia a inovácií;

M.  keďže skupina EIB by si mala zachovať vysokú úverovú bonitu ako základné aktívum svojho obchodného modelu a vysokokvalitné, spoľahlivé portfólio aktív so solídnymi investičnými projektmi v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI“) a všetkých finančných nástrojov vo svojom portfóliu;

Výsledky EIB za uplynulých 60 rokov

1.  blahoželá EIB k 60 rokom úspešných operácií, počas ktorých investovala 1,1 bilióna EUR a financovala 11 800 projektov v 160 krajinách ako najväčší mnohostranný dlžník a veriteľ na svete;

2.  víta skutočnosť, že poskytovanie úverov skupinou EIB v EÚ schválené v období rokov 2015 – 2016 podporí investície vo výške 544 miliárd EUR, zvýši HDP o 2,3 % a do roku 2020 vytvorí 2,25 milióna pracovných miest; naliehavo vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala svoju činnosť tým, že bude prispievať k dlhodobému a udržateľnému rastu;

3.  vyzdvihuje príležitosti, ktoré EIB ponúka na formovanie trhov v súlade s cieľmi politiky EÚ; uznáva zodpovednosť EIB, pokiaľ ide o proticyklické investovanie s cieľom riešiť zaostávanie a recesiu v dôsledku finančnej krízy a ťažkostí s prístupom MSP a inovátorov k financovaniu;

4.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú EIB zohráva ako banka EÚ, keďže je jedinou medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorá je v úplnom vlastníctve členských štátov EÚ a plne sa riadi politikami a normami EÚ;

5.  vyzýva na posilnenie činností EIB v oblasti poradenstva a aby spolu s Komisiou, členskými štátmi a vnútroštátnymi oficiálnymi finančnými podpornými inštitúciami riešila systémové nedostatky, ktoré niektorým regiónom alebo krajinám bránia v plnej miere využívať finančné činnosti EIB;

6.  zdôrazňuje, že 700 000 MSP má prospech z lepšieho prístupu k financiám, a poznamenáva, že v rozpočtovom oddelení EIB a Spoločnom výskumnom centre Komisie sa odhaduje, že operácie EFSI už podporili viac ako 750 000 pracovných miest, pričom tento počet sa má do roku 2020 zvýšiť na 1,4 milióna, a že Junckerov plán už zvýšil HDP EÚ o 0,6 % a má zrejme ho do roku 2020 zvýši o ďalších 1,3 %;

7.  víta spustenie iniciatívy EIB na posilnenie odolnosti, ktorá má za cieľ pomáhať krajinám západného Balkánu a krajinám južného susedstva EÚ riešiť výzvy, ktoré predstavuje neregulárna migrácia a nútené vysídľovanie obyvateľstva; žiada zvýšenie financovania tejto iniciatívy a aby sa EIB v týchto regiónoch viac zapájala v snahe podporiť humanitárnu činnosť, vytváranie pracovných miest, hospodársky rast a modernizáciu infraštruktúry; v tejto súvislosti víta schválenie prvých projektov európskeho vonkajšieho investičného plánu (EIP) v Afrike a s potešením očakáva posilnenie úlohy EIB;

8.  poukazuje na skutočnosť, že len v roku 2017 bolo schválených rekordných 901 projektov vrátane viac ako 78 miliárd EUR na inovácie, životné prostredie, infraštruktúru a MSP;

9.  zdôrazňuje činnosti EIB na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti zahŕňajúce financovanie viac ako 200 miliárd EUR pre regióny za posledných 10 rokov;

Všeobecné poznámky

10.  víta kroky, ktoré EIB prijala na lepšie meranie vplyvu svojich investícií namiesto toho, aby len poskytovala údaje o kvantitatívnych objemoch financovania;

11.  pripomína skutočnosť, že EIB reagovala na krízu tým, že výrazne rozšírila svoje činnosti; domnieva sa, že to zohralo pozitívnu úlohu pri znižovaní nedostatku investícií; naliehavo vyzýva EIB, aby venovala osobitnú pozornosť riziku vytlačenia súkromných investícií, keď sa v súčasnosti normalizujú hospodárske podmienky;

12.  zdôrazňuje, že činnosti EIB boli kľúčové pri riešení situácie po kríze a úrovní investícií, ktoré sú stále nerovnomerné v jednotlivých členských štátoch a regiónoch, ako aj v odvetviach; vyzýva EIB, aby aj naďalej investovala v členských štátoch s cieľom prispieť k oživeniu ich hospodárstva; zdôrazňuje, že osobitný dôraz by sa mal klásť na financovanie v oblasti inovácií a infraštruktúry, kde je nedostatok investícií obzvlášť závažný;

13.  poznamenáva, že takmer tretina finančných prostriedkov EIB je denominovaná, čo banku vystavuje prípadným sankciám USA; žiada EIB, aby začala postupne znižovať svoje finančné prostriedky v dolároch;

14.  poznamenáva, že Európsky dvor audítorov každoročne podrobuje EIB auditu; berie na vedomie diskusiu o možnosti, aby ECB vykonávala dohľad nad jej úverovými operáciami; varuje, že by to mohlo mať veľký dosah na povahu, fungovanie a riadenie EIB;

Inovácia a zručnosti

15.  uznáva, že EIB uprednostňuje inovácie a zručnosti s cieľom stimulovať rast a zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť Európy pomocou úverov vo výške 13,9 miliardy EUR v roku 2017, okrem iného 7,4 milióna vysokorýchlostných digitálnych spojení a inštalácie 36,8 milióna inteligentných meračov;

Životné prostredie a udržateľnosť

16.  víta skutočnosť, že v roku 2017 EIB poskytla 16,6 miliardy EUR na projekty na podporu cieľov environmentálnej politiky, financovanie projektov v oblastiach ochrany životného prostredia, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, biodiverzity, čistého ovzdušia, čistej vody, hospodárenia s vodou a nakladania s odpadom a udržateľnej dopravy, a zaviazala sa, že na zmenu klímy poskytne viac ako 25 % celkových úverov vo všetkých oblastiach verejnej politiky, čím prekročí svoj pôvodný záväzok o 3,2 %;

17.  zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ by mali ísť príkladom, pokiaľ ide o udržateľné financovanie; uznáva postavenie EIB ako najväčšieho svetového emitenta ekologických dlhopisov a skutočnosť, že jej dlhopisy na zvyšovanie povedomia o klíme ponúkajú investorom transparentné prepojenie na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, ktoré využívajú výnosy z emisií z ekologických dlhopisov EIB, ktoré sú založené na systéme vykazovania EIB týkajúcom sa klimatických prínosov projektov vrátane ukazovateľov vplyvu, ako sú napríklad ušetrené emisie skleníkových plynov, absolútne úrovne emisií, spotreba energie, ktorá sa ušetrila, a ďalšia výroba energie;

18.  víta v tejto súvislosti prvé vydanie dlhopisov na trvalú udržateľnosť zo strany EIB vo výške 500 miliónov EUR, ktoré budú určené na projekty s vysokým dosahom na podporu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a zároveň zabezpečia dôveru sociálne zodpovedných investorov prostredníctvom prísnych noriem transparentnosti a trhu;

19.  víta skutočnosť, že EIB dosiahla svoj cieľ týkajúci sa financovania súvisiaceho so zmenou klímy na úrovni 25 %; so znepokojením konštatuje, že Komisia naopak nedosiahla cieľ vo výške 20 %;

20.  víta prijatie iniciatívy Inteligentné financovanie inteligentných budov, ktorej cieľom je zvýšiť príťažlivosť investícií do projektov energetickej hospodárnosti v obytných budovách pre súkromných investorov prostredníctvom inteligentného využívania grantov EÚ ako záruk; víta skutočnosť, že EIB začala nedávno investovať do sociálneho bývania;

21.  odporúča, aby EIB prijala energetickú stratégiu, ktorá bude plne v súlade s cieľmi Parížskej dohody, s prihliadnutím na výskumné dôkazy a odporúčania uvedené v správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o vplyve globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a súvisiacimi spôsobmi znižovania emisií skleníkových plynov, a to v kontexte posilnenia globálnej reakcie na hrozbu zmeny klímy, trvalo udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby;

22.  vyzýva EIB, aby zachovala úvery podporujúce ciele európskej energetickej politiky;

23.  vyzýva EIB, aby ďalej presadzovala projekty spojené so zmenou klímy a ochranou životného prostredia vzhľadom na to, že EÚ je signatárom Parížskej dohody, a pripomína záväzok EÚ znížiť svoje emisie do roku 2030 aspoň o 40 %;

24.  zdôrazňuje význam financovania EIB z hľadiska rozvoja kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšenia energetickej efektívnosti v sektoroch, akými sú priemysel a doprava;

25.  vyzýva EIB na spoluprácu s malými účastníkmi trhu a komunitnými družstvami s cieľom zoskupiť projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov malého rozsahu, aby sa stali oprávnenými získať financovanie EIB;

Infraštruktúra

26.  zdôrazňuje podporu EIB pre bezpečnú a efektívnu infraštruktúru pre dodávky energie, dopravu a mestské oblasti, o čom svedčí podpísanie pôžičky v hodnote 18 miliárd EUR na podporu svojho cieľa politiky v oblasti infraštruktúry a poskytnutie úverov na rozvoj miest vo výške viac ako 22 miliárd EUR v roku 2017;

27.  vyzýva EIB, aby zachovala úvery podporujúce ciele európskej energetickej politiky;

MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou

28.  víta silnú podporu skupiny EIB pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou s celkovými investíciami vo výške 29,6 miliardy EUR, čo malo pozitívny vplyv na 287 000 spoločností zamestnávajúcich 3,9 milióna ľudí;

29.  pripomína, že podľa EIB je dvakrát pravdepodobnejšie že veľké spoločnosti a nie MSP budú inovátori, zatiaľ čo je o 50 % pravdepodobnejšie, že obmedzené úvery budú mať inovačné mladé podniky ako iné podniky; naliehavo vyzýva EIB, aby podporovala menšie spoločnosti menšími úvermi, aby mali väčší vplyv na širší prierez európskeho hospodárstva;

30.  vzhľadom na kľúčovú úlohu MSP sa domnieva, že stratégia EIB pre MSP by mala zahŕňať posilnenie administratívnych a poradných kapacít EIB na poskytovanie informácií a technickej podpory MSP, pokiaľ ide o rozvoj a žiadosť o financovanie;

31.  víta desať noriem stanovených v príručke EIB na ochranu životného prostredia a sociálnej oblasti, ktoré sú predpokladom účasti na úverových operáciách EIB, a to aj v oblastiach prevencie a znižovania znečisťovania životného prostredia, biodiverzity a ekosystémov, noriem týkajúcich sa klímy, kultúrneho dedičstva, nedobrovoľného presídľovania, práv a záujmov zraniteľných skupín, pracovných noriem, zdravia zamestnancov a verejného zdravia, bezpečnosti a ochrany a zapojenia zainteresovaných strán;

Zodpovednosť, transparentnosť a komunikácia

32.  naliehavo vyzýva EIB a jej zainteresované strany, aby uvažovali o reformách potrebných na zabezpečenie demokratizácie jej riadenia, väčšej transparentnosti a udržateľnosti svojich činností;

33.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoje úsilie v oblasti komunikácie; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa EÚ angažovala vo vzťahu k občanom EÚ s cieľom lepšie vysvetliť ciele svojich politík; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa malo začať uvažovať o posilnení finančných kapacít EIB, okrem iného ako prostriedok konkrétne znázorňujúci príspevok EÚ ku každodennému životu svojich občanov;

34.  so znepokojením berie na vedomie pokračujúce zvyšovanie všeobecných administratívnych výdavkov, ktoré je spôsobené najmä zvyšovaním nákladov na zamestnancov; varuje pred rizikom ďalšieho zvyšovania pomeru nákladov a výnosov pre kapitálový základ EIB; žiada EIB, aby zachovala nákladovú disciplínu, udržala svoju riadiacu štruktúru plochú a efektívnu a zabezpečila, aby sa nevyvíjala smerom k rozsiahlej štruktúre vrcholového manažmentu;

35.  berie na vedomie nedávne zlepšenia v oblasti transparentnosti, ako napríklad zverejnenie zápisnice zo zasadnutia správnej rady EIB a uverejnenie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov projektov podporovaných zárukou EFSI a odôvodnenie rozhodnutia nezávislého investičného výboru v súlade s revidovaným nariadením o EFSI; chápe, že banka nemôže zverejniť obchodne citlivé informácie;

36.  pripomína, že politika transparentnosti skupiny EIB vychádza z predpokladu zverejňovania informácií a že každý má prístup k jej dokumentom a informáciám; vyzýva EIB, aby ďalej zvyšovala transparentnosť, napríklad zverejňovaním podrobných zápisníc a udeľovaním prístupu k informáciám interne, Európskemu parlamentu a ostatným inštitúciám, ako aj verejnosti, najmä pokiaľ ide o systém uzatvárania zmlúv a zadávania zákaziek subdodávateľom, výsledky interných vyšetrovaní a výber, monitorovanie a hodnotenie činností a programov;

37.  domnieva sa, že spomedzi výziev, ktorým EIB čelí, je kľúčový primeraný dohľad; domnieva sa, že vzhľadom na úlohu a inštitucionálne usporiadanie banky je potrebná štruktúra dohľadu;

38.  berie na vedomie preskúmanie politiky a postupov mechanizmu EIB v oblasti vybavovania sťažností; pripomína svoj postoj k mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností, ktorý vyjadril vo svojom uznesení z 3. mája 2018 o výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2016(1); naliehavo vyzýva EIB, aby presadzovala nezávislosť a efektívnosť kancelárie pre mechanizmus na predkladanie sťažností a prijala ďalšie kroky na zníženie byrokracie, zvýšenie svojej kapacity na makroekonomickú analýzu a posilnenie vyváženého rodového zastúpenia vo vedúcich pozíciách;

39.  víta skutočnosť, že Európskemu parlamentu musia byť teraz na požiadanie predložené hárky na meranie výsledkov investičných projektov, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ;

40.  zdôrazňuje potrebu vysokej úrovne transparentnosti zo strany finančných sprostredkovateľov používaných EIB (najmä komerčných bánk, ale aj mikrofinančných inštitúcií a družstiev) s cieľom zabezpečiť, aby sprostredkované úvery podliehali rovnakým požiadavkám na transparentnosť ako ostatné typy úverov;

41.  víta iniciatívu EIB na posilnenie hospodárskej odolnosti (ERI) ako súčasť spoločnej reakcie EÚ na migračnú a utečeneckú krízu so zameraním na riešenie základných príčin migrácie; trvá na úzkej koordinácii a komplementárnosti s vonkajším investičným plánom EÚ; konštatuje, že doteraz sa očakáva, že 26 projektov ERI a investície vo výške 2,8 miliardy EUR priaznivo ovplyvní viac ako 1 500 menších podnikov a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, čo pomôže udržať viac ako 100 000 pracovných miest;

42.  vyzýva EIB, aby prijala všetky potrebné opatrenia na základe skúseností z EFSI a aby maximalizovala výsledky nadchádzajúceho programu InvestEU, pričom bude venovať osobitnú pozornosť regionálnym a sociálnym nerovnostiam a členským štátom najviac postihnutým hospodárskou krízou;

43.  víta zvýšenie prostriedkov na ERI vo forme financovania pre južné susedstvo a západný Balkán o 6 miliárd EUR počas päťročného obdobia počnúc októbrom 2016, okrem už plánovanej sumy 7,5 miliardy EUR, ako aj zameranie sa na udržateľnú a životne dôležitú infraštruktúru;

44.  zdôrazňuje význam rozvoja hospodárskej odolnosti v hostiteľských a tranzitných krajinách podporovaním tvorby pracovných miest a budovania infraštruktúry potrebnej pre miestne obyvateľstvo, ako aj vysídlené obyvateľstvo; víta skutočnosť, že aj utečenecké spoločenstvá môžu využívať príležitosti na rozvoj svojej sebestačnosti a dôstojný život; zdôrazňuje, že investície do hospodárskej odolnosti by mali prispievať k zlepšeniu pripravenosti regiónov na budúce vonkajšie otrasy a k zvýšenej stabilite v nestabilných krajinách;

45.  berie na vedomie tretie výročie EFSI a uznáva jeho výsledky, pričom víta investície vo výške 335 miliárd EUR zmobilizované v celej Únii od schválenia nariadenia o EFSI (nariadenie (EÚ) č. 2015/1017)(2) spoluzákonodarcami, podľa ktorého bolo schválených 898 operácií v 28 členských štátoch, pričom dve tretiny z nich získali súkromné zdroje, čím prekročili pôvodný cieľ stanovený na rok 2015 vo výške 315 miliárd EUR; upozorňuje na rozhodnutie Európskej rady a Európskeho parlamentu o predĺžení trvania a kapacity EFSI na 500 miliárd EUR do konca roka 2020;

46.  zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť prácu na budovaní únie kapitálových trhov, čím sa EIB umožní skutočne sa zamerať na vyplnenie medzier, v ktorých dochádza k zlyhaniam trhu, a na financovanie vysokorizikových projektov;

47.  pripomína svoje uznanie, že treba zabezpečiť kontinuitu pri podpore mechanizmov vychádzajúcich z dopytu, ako je napríklad EFSI, ktoré podporujú dlhodobé investície do reálnej ekonomiky, mobilizujú súkromné investície a vytvárajú podstatný makroekonomický vplyv a pracovné miesta v odvetviach, ktoré sú dôležité pre budúcnosť Únie nad rámec súčasného VFR;

48.  podporuje včasné zriadenie nadväzujúcej iniciatívy na obdobie po roku 2020 s cieľom zabezpečiť potrebnú kontinuitu, ktorá by zahŕňala poznatky získané z EFSI a zachovalo kľúčové faktory úspechu;

49.  domnieva sa, že skupina EIB je kľúčová pre úspech EFSI ako jediného fóra pre príjemcov a sprostredkovateľov a výhradného vykonávacieho partnera; domnieva sa, že v rámci akéhokoľvek budúceho programu InvestEU je EIB s cieľom vyhnúť sa duplicite prirodzeným partnerom EÚ pri plnení bankových úloh (štátna pokladnica, správa aktív, hodnotenie rizika) v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov;

50.  požaduje zintenzívnenú spoluprácu zo strany skupiny EIB s národnými podpornými bankami a inštitúciami (NPBI) a vyzýva EIB, aby pokračovala v posilňovaní svojej práce s NPBI s cieľom zabezpečiť dosah a ďalší rozvoj poradenských činností a technickej pomoci na podporu geografickej vyváženosti v dlhodobom horizonte; berie na vedomie veľmi rozmanité skúseností s projektmi financovanými z EFSI; podporuje ďalšiu výmenu najlepších postupov medzi EIB a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť vyššiu hospodársku efektívnosť;

Poskytovanie úverov mimo EÚ

51.  víta dôležitú úlohu EIB pri financovaní mimo EÚ prostredníctvom jej vonkajších úverov; zdôrazňuje účinné riadenie mandátu na poskytovanie vonkajších úverov EIB, čo sa potvrdilo aj nezávislým hodnotením v júni 2018, v ktorom sa uznáva jeho význam a účinnosť pri poskytovaní financovania EÚ tretím krajinám za minimálnych nákladov pre rozpočet Únie; žiada, aby Európsky dvor audítorov vypracoval osobitnú správu o výsledkoch vonkajších úverových činností EIB a ich zosúlaďovaní s politikami EÚ;

52.  domnieva sa, že EIB by mala naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri vytváraní budúcich mechanizmov financovania EÚ pre tretie krajiny, pričom by mala zabezpečiť, že ide o záujmy miestnych podnikateľov, ktorí chcú zaviesť miestne, často mikropodniky a malé podniky, s cieľom prispieť v prvom rade k miestnemu hospodárstvu, ktoré má prioritu v rozhodnutiach EIB o poskytovaní úverov;

53.  je presvedčený, že EIB by mala zachovať svoje činnosti v oblasti zahraničnej politiky, a to aj prostredníctvom nástrojov, ako sú mandáty na poskytovanie úverov tretím krajinám; víta riadenie investičného nástroja AKT zo strany EIB, ktorý poskytuje najmä projekty na podporu rozvoja súkromného sektora; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa ústredná úloha EIB ako bilaterálneho finančného orgánu EÚ pevne premietla do štruktúry financovania mimo Únie po roku 2020;

54.  domnieva sa, že činnosti EIB sa musia uplatňovať v plnom súlade s ostatnými politikami a činnosťami Európskej únie v súlade s článkom 7 ZFEÚ a Chartou základných práv;

55.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EIB každoročne podávala správy o svojich operáciách mimo Únie, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady súdržnosti politík, ktorou sa riadi vonkajšia činnosť Únie, Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížskej dohody o zmene klímy;

56.  pripomína EIB, že musí konať v súlade so svojím rozvojovým mandátom podľa mandátu na poskytovanie vonkajších úverov s cieľom zabezpečiť, aby investície do rozvojových krajín prinášali náležité príjmy miestnym daňovým orgánom;

57.  berie na vedomie skutočnosť, že polovica všetkých úverových operácií EIB v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov smeruje k miestnym finančným sprostredkovateľom s cieľom podporiť mikroúvery, a žiada EIB, aby poskytovala úplnejšie a systematickejšie informácie o poskytovaní úverov prostredníctvom svojich finančných sprostredkovateľov;

58.  pripomína, že činnosti EIB musia odrážať vnútorné a vonkajšie politiky Únie; zdôrazňuje, že jej podmienky poskytovania úverov by mali uľahčiť dosiahnutie príslušných politických cieľov, najmä rozvoj okrajových regiónov Únie, a to tým, že budú podporovať rast a zamestnanosť; vyzýva EIB, aby pred schválením projektu značne posilnila opatrenia na poskytovanie technickej pomoci a finančnej expertízy miestnym a regionálnym orgánom s cieľom zvýšiť dostupnosť a zapojiť všetky členské štáty, hlavne tie, ktoré majú nižšiu mieru schválených projektov;

59.  vyzýva EIB, aby významne investovala do environmentálnej transformácie v krajinách východného susedstva;

60.  vyzýva EIB, aby zvýšila úsilie v poskytovaní financovania na celom svete s cieľom diverzifikovať investície do energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a obehového hospodárstva, ktoré si vyžadujú širšiu odozvu ako na vnútroštátnej úrovni, siahajú za hranice regiónov, zahŕňajú rôzne útvary štátnej správy a menšie podniky, a požaduje, aby sa prestali financovať projekty, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre životné prostredie a prírodné zdroje;

61.  zdôrazňuje význam finančných aktivít EIB vo východnom susedstve; žiada EIB, aby zvýšila poskytovanie úverov krajinám východného susedstva s cieľom podporovať investície v krajinách, ktoré s EÚ vykonávajú dohody o pridružení;

Dodržiavanie daňových predpisov

62.  víta rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý EIB prijala v januári 2018 a ktorým sa stanovujú kľúčové zásady regulujúce boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a súvisiace aspekty integrity pri činnostiach skupiny EIB;

63.  víta pokrok, ktorý EIB dosiahla pri prijímaní najprísnejších noriem s cieľom predchádzať daňovým podvodom, daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu prostredníctvom plného uplatňovania politík a noriem EÚ, napríklad zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby ukončila spoluprácu so sprostredkovateľmi, krajinami a jurisdikciami, ktoré sa nachádzajú na tomto zozname; zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné, aby EIB zostala neustále ostražitá a prispôsobila svoje opatrenia trvalo sa vyvíjajúcej realite týkajúcej sa týchto postupov;

64.  vyzýva EIB, aby naďalej vykonávala zvýšenú náležitú starostlivosť v prípade každej operácie s identifikovanými vyššími rizikovými faktormi, ako je prepojenie na nespolupracujúcu jurisdikciu (NCJ), ukazovateľmi daňového rizika a operáciami so zložitými viacjurisdikčnými štruktúrami bez ohľadu na existenciu prepojení NCJ;

65.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vysokú kvalitu informácií o konečných príjemcoch a účinne predchádzať transakciám s finančnými sprostredkovateľmi, ako sú komerčné banky a investičné spoločnosti, s negatívnym precedensom, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, korupciu, organizovanú trestnú činnosť a pranie špinavých peňazí;

66.  víta skutočnosť, že EIB zohľadňuje daňové dôsledky v krajinách, kde sa investície realizujú, a ako tieto investície prispievajú k hospodárskemu rozvoju, tvorbe pracovných miest a znižovaniu nerovnosti;

67.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoje úsilie v oblasti komunikácie; domnieva sa, že je dôležité, aby sa zapojila do spolupráce s občanmi EÚ s cieľom lepšie vysvetliť ciele svojich politík, a teda konkrétne ukázať, ako EÚ prispieva k každodennému životu svojich občanov;

68.  očakáva, že EIB upraví svoje vnútorné politiky tak, aby zohľadňovali nové prijaté právne prostredie s cieľom bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom, ako sa podrobne uvádza v oznámení Komisie z 21. marca 2018 o nových požiadavkách proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v právnych predpisoch EÚ upravujúcich najmä finančné a investičné operácie (C(2018)1756);

69.  podporuje spoluprácu EIB s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a vnútroštátnymi orgánmi s cieľom predchádzať podvodom a praniu špinavých peňazí;

Brexit

70.  naliehavo vyzýva účastníkov rokovaní o brexite, aby sa dohodli na dohode o dlžnej sume Spojeného kráľovstva vyplývajúcej z portfólia EIB vytvoreného za účasti Spojeného kráľovstva, o náhrade splateného kapitálu Spojeného kráľovstva, o pokračovaní ochrany, ktorá sa rozširuje na EIB a jej aktíva v Spojenom kráľovstve; zdôrazňuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ nesmie mať vplyv na rating EIB na úrovni AAA;

71.  požaduje spravodlivé riešenie pre britských zamestnancov EIB;

72.  víta rozvoj regionálnych investičných platforiem s cieľom riešiť medzery na trhu a potreby jednotlivých krajín;

73.  opäť zdôrazňuje, že treba znížiť rozdiely v geografickom rozložení financovania EIB, keďže v roku 2017 bolo 70 % finančných prostriedkov pridelených šiestim členským štátom, hoci jedným z cieľov banky je hospodárska a sociálna súdržnosť v Únii; namiesto toho požaduje dynamické, spravodlivé a transparentné geografické rozloženie projektov a investícií medzi členskými štátmi s osobitným zameraním na menej rozvinuté regióny;

o
o   o

74.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0198.
(2) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.


Diferencovaná integrácia
PDF 244kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o diferencovanej integrácii (2018/2093(INI))
P8_TA-PROV(2019)0044A8-0402/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy: úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 (COM(2017)2025) a sprievodné diskusné dokumenty o budúcnosti financií EÚ, budúcnosti európskej obrany, prehĺbení hospodárskej a menovej únie, využívaní globalizácie a o sociálnom rozmere Európy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 k ústavným problémom viacstranného riadenia v Európskej únii(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a na stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre rozpočet (A8-0402/2018),

A.  keďže diferencovaná integrácia je pojem, ktorý má viacero významov a môže definovať rôzne javy z politického aj technického hľadiska;

B.  keďže integračné procesy v EÚ sa vyznačujú rýchlo rastúcim počtom a rôznorodosťou situácií zahŕňajúcich diferencovanú integráciu, a to v kontexte primárnych i sekundárnych právnych predpisov;

C.  keďže politické vnímanie diferencovanej integrácie sa výrazne líši v závislosti od vnútroštátneho kontextu; keďže v niektorých členských štátoch, ktoré sú členmi Únie dlhšie, to môže mať pozitívne konotácie a spájať sa s myšlienkou vytvorenia „priekopníckej skupiny“ určenej na dosiahnutie rýchlejšieho pokroku v prehlbovaní integrácie, kým v členských štátoch, ktoré vstúpili do Únie len nedávno, sa diferencovaná integrácia často vníma ako cesta k vytvoreniu členských štátov prvej a druhej triedy;

D.  keďže diferencovaná integrácia taktiež odkazuje na širokú škálu rôznych mechanizmov, z ktorých každý môže mať veľmi odlišný vplyv na európsku integráciu; keďže je rozdiel medzi časovou diferenciáciou alebo viacrýchlostnou Európou s rovnakými cieľmi, ale rozdielnou rýchlosťou, ktorá je potrebná na ich dosiahnutie, diferenciáciou, čo sa týka spôsobov, alebo Európou „à la carte“ a priestorovou diferenciáciou, ktorá sa často nazýva aj variabilná geometria;

E.  keďže diferenciácia je stabilnou črtou európskej integrácie, a to nielen v oblastiach, v ktorých má EÚ právomoci, a niekedy umožnila súčasné prehlbovanie a rozširovanie EÚ; keďže v dôsledku toho nie je možné namietať proti diferenciácii a integrácii a ani prezentovať diferenciáciu ako inovatívnu cestu pre budúcnosť Únie;

F.  keďže diferencovaná integrácia síce môže byť pragmatickým riešením na podporu európskej integrácie, no mala by sa využívať obozretne a v rámci úzko stanovených obmedzení vzhľadom na riziko fragmentácie Únie a jej inštitucionálneho rámca; keďže konečným cieľom diferencovanej integrácie by mala byť podpora začlenenia, nie vylúčenia členských štátov;

G.  keďže skúsenosti ukazujú, že kým vzájomná previazanosť funguje ako faktor integrácie, politizácia je často jej prekážkou; keďže v dôsledku toho sú najviac integrované oblasti politiky Únie, ako napríklad harmonizácia a regulácia vnútorného trhu, väčšinou najmenej politizované, pričom diferencovaná integrácia sa zjavne s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje v oblastiach politiky so značnou politickou polarizáciou, ako je monetárna politika, obrana, kontrola hraníc, základné práva alebo dane;

H.  keďže vytvorenie politických väzieb a vzájomnej previazanosti medzi členskými štátmi rozhodujúcim spôsobom prispieva k ich integrácii v rámci Únie;

I.  keďže zmluvy poskytujú členským štátom možnosť využívať rôzne spôsoby integrácie, najmä prostredníctvom posilnenej spolupráce (článok 20 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“)) a stálej štruktúrovanej spolupráce (článok 46 Zmluvy o EÚ), avšak bez toho, aby obsahovali ustanovenia zamerané na trvalú flexibilitu alebo diferencovanú integráciu ako dlhodobý cieľ alebo zásadu európskej integrácie; keďže tieto rôzne spôsoby integrácie by sa mali uplatňovať len na obmedzený počet politík, mali by byť inkluzívne, aby sa všetky členské štáty mohli zapojiť, a nemali by oslabovať proces utvárania čoraz užšieho spojenectva, ako sa stanovuje v článku 1 Zmluvy o EÚ; keďže posilnená spolupráca v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky je navyše v súčasnosti skutočnosťou, pričom prispieva k budovaniu skutočnej európskej obrannej únie;

J.  keďže s výnimkou dane z finančných transakcií mohli byť všetky existujúce prípady diferencovanej integrácie prijaté v Rade kvalifikovanou väčšinou hlasov, ak by to bolo ustanovené v článku 329 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie namiesto jednomyseľnosti;

K.  keďže niektoré formy diferencovanej integrácie by mohli mať dostredivé účinky a podnietiť ďalšie členské štáty k tomu, aby sa k tejto iniciatíve pridali neskôr;

L.  keďže proces diferenciácie viedol k vytvoreniu iniciatív v právnom rámci EÚ, ale aj k niektorým flexibilnejším medzivládnym právnym úpravám, ktoré mali za následok vznik zložitého a pre občanov ťažko pochopiteľného systému;

M.  keďže členské štáty nie sú jedinými potenciálnymi aktérmi diferencovanej integrácie; keďže nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) už umožňuje nadnárodnú spoluprácu na základe spoločného záujmu;

1.  trvá na tom, že diskusia o diferencovanej integrácii by sa nemala zameriavať na argumenty za diferenciáciu a proti nej, ale na najlepší spôsob, ako diferencovanú integráciu – ktorá už je politickou realitou – uviesť do praxe v inštitucionálnom rámci EÚ v najlepšom záujme Únie a jej občanov;

2.  pripomína svoje závery, že medzivládne štruktúry a procesy rozhodovania zvyšujú zložitosť inštitucionálnej zodpovednosti a znižujú transparentnosť a demokratickú zodpovednosť a že pre fungovanie Únie je najlepšia metóda Spoločenstva;

3.  domnieva sa, že diferencovaná integrácia by mala odrážať myšlienku, že Európa nefunguje na základe uniformného prístupu a mala by sa prispôsobiť potrebám a prianiam jej občanov; je presvedčený, že diferenciácia môže byť niekedy potrebná na účely začatia nových európskych projektov a prekonania patovej situácie v dôsledku vnútroštátnych politických okolností, ktoré nesúvisia so spoločným projektom; okrem toho sa domnieva, že by sa mala využívať pragmaticky ako ústavný nástroj na zabezpečenie flexibility bez toho, aby oslabovala všeobecný záujem Únie a rovnosť práv a príležitostí jej občanov; opakuje, že diferenciácia by sa mala chápať len ako dočasný krok na ceste k účinnejšej a integrovanejšej tvorbe politík;

4.   domnieva sa, že Európska rada by si mala vyčleniť čas, ktorý potrebuje na formovanie európskej agendy tým, že preukáže výhody spoločných opatrení a pokúsi sa presvedčiť všetky členské štáty, aby sa na nich zúčastňovali; zdôrazňuje, že akýkoľvek druh diferencovanej integrácie, v prípade ktorej sa dosiahne dohoda, je preto náhradnou možnosťou, a nie strategickou prioritou;

5.  opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že diferencovaná integrácia musí zostať otvorená pre všetky členské štáty, ako sa stanovuje v článkoch 20 a 46 Zmluvy o EÚ, a musí naďalej slúžiť ako príklad hlbšej európskej integrácie, pri ktorej žiaden členský štát nezostáva vylúčený z politiky v dlhodobom horizonte, a nemala by sa považovať za prostriedok na uľahčenie riešení à la carte, ktoré ohrozujú metódu Únie a inštitucionálny systém EÚ;

6.  tvrdí, že každá forma iniciatívy v oblasti diferenciácie, ktorá by viedla k vytvoreniu členských štátov prvej a druhej kategórie v rámci Únie alebo k takémuto vnímaniu, by predstavovala závažné politické zlyhanie s nepriaznivými dôsledkami pre projekt EÚ;

7.  žiada, aby sa každý budúci model diferencovanej integrácie navrhol tak, aby poskytoval stimuly a plnú podporu členským štátom, ktoré sa snažia o „dobrovoľnú účasť“, v rámci ich úsilia o hospodársky rozvoj a konverziu zameraného na splnenie potrebných kritérií v primeranom časovom rámci;

8.  domnieva sa, že vhodnou odpoveďou na potrebu flexibilnejších nástrojov je vyriešiť jednu z príčin problémov; preto požaduje ďalší posun, čo sa týka postupov hlasovania v Rade, od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou s uplatnením premosťovacej doložky (článok 48 ods. 7 Zmluvy o EÚ);

9.  domnieva sa, že diferencovaná integrácia by mala vždy prebiehať v rámci ustanovení zmluvy a zachovávať jednotu inštitúcií EÚ a nemala by viesť k vytvoreniu paralelných inštitucionálnych usporiadaní či usporiadaní, ktoré by boli nepriamo v rozpore s duchom a základnými zásadami práva EÚ, ale v prípade potreby by mala umožniť zriadenie osobitných orgánov bez toho, aby boli dotknuté právomoci a úloha inštitúcií EÚ; poukazuje na to, že flexibilita a prispôsobenie sa národným, regionálnym alebo lokálnym špecifikám by sa mohli zabezpečiť aj prostredníctvom ustanovení sekundárneho práva;

10.  zdôrazňuje, že diferencovaná integrácia by nemala viesť k zložitejším rozhodovacím procesom, ktoré by oslabili demokratickú zodpovednosť inštitúcií EÚ;

11.  domnieva sa, že brexit je príležitosťou posunúť sa od modelov „získavania výnimiek“ k nediskriminujúcim a podporným modelom „dobrovoľnej účasti“; zdôrazňuje, že tieto modely „dobrovoľnej účasti“ by neobmedzovali pokrok pri vytváraní „čoraz užšieho spojenectva“ na hľadanie najnižšieho spoločného menovateľa v rámci univerzálneho riešenia, ale umožnili by flexibilitu potrebnú na pokrok a zároveň by ponechali otvorené dvere pre členské štáty, ktoré sú ochotné aj schopné splniť potrebné kritériá;

12.  žiada, aby sa pri ďalšej revízii zmlúv vniesol poriadok do súčasného procesu diferenciácie tým, že sa ukončí prax trvalého neuplatňovania a výnimiek z primárneho práva EÚ pre jednotlivé členské štáty, pretože to vedie k negatívnej diferenciácii v primárnom práve EÚ, narúša homogénnosť práva EÚ vo všeobecnosti a ohrozuje sociálnu súdržnosť EÚ;

13.  uznáva však, že pre nových členov môžu byť potrebné isté prechodné obdobia, no len na výnimočnom, dočasnom a individuálnom základe; trvá na tom, že by sa mali zaviesť jasné a vynútiteľné právne ustanovenia s cieľom zabrániť pretrvávaniu takýchto období;

14.  trvá preto na tom, že členstvo v EÚ by si vyžadovalo plný súlad s primárnym právom EÚ vo všetkých oblastiach politiky, pričom krajinám, ktoré si želajú úzky vzťah s EÚ, ale nechcú sa zaviazať k plnému dodržiavaniu primárneho práva, a ktoré nevstúpia alebo nemôžu vstúpiť do EÚ, by sa mala ponúknuť určitá forma partnerstva; domnieva sa, že tento vzťah by mal byť spojený s povinnosťami zodpovedajúcimi príslušným právam, ako je napríklad príspevok do rozpočtu EÚ, a mal by byť podmienený dodržiavaním základných hodnôt Únie, zásad právneho štátu a v prípade účasti na vnútornom trhu aj štyroch slobôd;

15.  zdôrazňuje, že rešpektovanie a ochrana základných hodnôt EÚ sú pilierom Európskej únie, spoločenstva založeného na hodnotách, a spojivom medzi členskými štátmi; zastáva preto názor, diferenciácia by nemala byť prípustná, pokiaľ ide o dodržiavanie existujúcich základných práv a hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ; trvá navyše na tom, že diferenciácia by nemala byť možná v oblastiach politiky, v ktorých by nezúčastnené členské štáty mohli spôsobiť negatívne externality, ako je hospodársky a sociálny damping; požaduje, aby Komisia pri predkladaní návrhu na posilnenú spoluprácu dôkladne preskúmala potenciálne odstredivé účinky, a to aj z dlhodobého hľadiska;

16.  pripomína svoje odporúčanie, aby sa zadefinovalo partnerstvo so zámerom vytvoriť okruh partnerov v okolí EÚ pre štáty, ktoré nevstúpia alebo nemôžu vstúpiť do EÚ, no napriek tomu by s ňou chceli udržiavať úzky vzťah(4);

17.  navrhuje zavedenie osobitného postupu, ktorý by umožňoval, aby sa v prípade začatia posilnenej spolupráce viacerých štátov zastupujúcich kvalifikovanú väčšinu v Rade a po súhlase Európskeho parlamentu po niekoľkých rokoch začlenili ustanovenia o posilnenej spolupráci do acquis EÚ;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že flexibilita a diferenciácia by mali ísť ruka v ruke s posilnením spoločných pravidiel v kľúčových oblastiach s cieľom zabezpečiť, aby diferenciácia neviedla k politickej fragmentácii; preto sa domnieva, že budúci európsky inštitucionálny rámec by mal zahŕňať nevyhnutné európske piliere politických, hospodárskych, sociálnych a environmentálnych práv;

19.  uznáva, že regionálna spolupráca zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej integrácie, a domnieva sa, že jej ďalší rozvoj má veľký potenciál upevniť a prehĺbiť integráciu tým, že ju prispôsobí miestnym špecifikám a ochote spolupracovať;

20.  navrhuje, aby sa v rámci právnych predpisov EÚ vypracovali vhodné nástroje a aby sa stanovil rozpočet na testovanie cezhraničných iniciatív vo vnútri EÚ, pokiaľ ide o otázky celoúniového záujmu, ktoré by sa mohli následne pretaviť do legislatívnych návrhov alebo prípadov posilnenej spolupráce;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.
(2) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 201.
(3) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 176.
(4) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 207.


Strategické vyšetrovanie ombudsmanky OI/2/2017 týkajúce sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ
PDF 341kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o strategickom vyšetrovaní ombudsmanky OI/2/2017 týkajúcom sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ (2018/2096(INI))
P8_TA-PROV(2019)0045A8-0420/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a jeho ustanovenia týkajúce sa prístupu k dokumentom inštitúcií Únie,

–  so zreteľom na článok 228 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 11,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 7 Štatútu európskeho ombudsmana,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 116 ods. 7) za obdobie 2014 – 2015(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výklade a vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva(5),

–  so zreteľom na články 2.6 a 2.7 Príspevku LIX. konferencie COSAC prijatom na jej plenárnom zasadnutí v Sofii 17. – 19. júna 2018,

–  so zreteľom na osobitnú správu ombudsmanky Európskemu parlamentu v nadväznosti na strategický prieskum OI/2/2017/TE o transparentnosti legislatívneho procesu v Rade,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície (A8-0420/2018),

A.  keďže článok 228 ZFEÚ a článok 3 Štatútu ombudsmana umožňujú ombudsmanke viesť vyšetrovania, ktoré považuje za opodstatnené, a to buď na základe sťažnosti, alebo z vlastnej iniciatívy;

B.  keďže článok 1 a článok 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) stanovujú, že na úrovni Únie sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom;

C.  keďže Európsky parlament ako inštitúcia, ktorá priamo zastupuje občanov, a Rada Európskej únie, zastupujúca členské štáty, sú dvoma zložkami európskeho zákonodarného zboru, čo predstavuje dvojitý zdroj legitímnosti Európskej únie;

D.  keďže činnosť Európskeho parlamentu sa vyznačuje vysokým stupňom transparentnosti v jeho legislatívnom postupe, a to i na úrovni výborov, čo umožňuje občanom, médiám a zainteresovaným stranám jasne identifikovať rôzne pozície v rámci Európskeho parlamentu a pôvod konkrétnych návrhov, ako aj sledovať prijatie konečných rozhodnutí;

E.  keďže v súlade s článkom 16 ods. 8 Zmluvy o EÚ musia byť zasadnutia Rady počas rokovania a hlasovania o návrhu legislatívneho aktu verejné;

F.  keďže Rada prijíma väčšinu rozhodnutí, ktoré by sa mohli prijať kvalifikovanou väčšinou hlasov, na základe konsenzu a bez formálneho hlasovania;

G.  keďže ombudsmanka otvorila vyšetrovanie týkajúce sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady, pričom 10. marca 2017 položila Rade 14 otázok a začala verejné konzultácie;

H.  keďže ombudsmanka z vyšetrovania zistila, že nedostatok transparentnosti Rady, čo sa týka prístupu verejnosti k jej legislatívnym dokumentom, a jej súčasné praktiky z hľadiska transparentnosti jej rozhodovacieho procesu – najmä počas prípravnej fázy na úrovni Coreperu a pracovnej skupiny – predstavujú nesprávny úradný postup;

I.  keďže 9. februára 2018 predložila ombudsmanka Rade šesť návrhov na zlepšenie a tri špecifické odporúčania týkajúce sa transparentnosti jej prípravných orgánov a požiadala Radu o odpoveď;

J.  keďže Rada nereagovala na odporúčania uvedené v správe ombudsmanky v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov a vzhľadom na dôležitosť otázky právnej transparentnosti sa ombudsmanka rozhodla neposkytnúť Rade predĺženie lehôt po tomto termíne a správu predložila Európskemu parlamentu;

1.  je hlboko znepokojený všeobecnou kritikou, že Európska únia trpí nedostatkami z hľadiska demokracie; preto zdôrazňuje, že keďže jedna z jej troch hlavných inštitúcií prijíma rozhodnutia bez transparentnosti, aká sa očakáva od demokratickej inštitúcie, bezpochyby to poškodzuje takú ambicióznu iniciatívu, akou európsky projekt je;

2.  je hlboko presvedčený o tom, že plne demokratické a vysoko transparentné rozhodovanie na európskej úrovni je nevyhnutné na zvýšenie dôvery občanov v európsky projekt a inštitúcie EÚ, najmä v rámci príprav na voľby do Európskeho parlamentu v máji 2019, a preto je odhodlaný posilniť demokratickú zodpovednosť všetkých inštitúcií EÚ;

3.  pripája sa k názoru ombudsmanky, že zabezpečenie toho, aby občania mohli pochopiť a podrobne sledovať pokrok právnych predpisov a zúčastňovať sa na ňom, je právnou požiadavkou vyplývajúcou zo zmlúv a základnou požiadavkou na modernú demokraciu;

4.  zdôrazňuje, že vysoký stupeň transparentnosti legislatívneho procesu je nevyhnutný na to, aby občania, médiá a zainteresované strany mohli vyvodzovať zodpovednosť voči svojim voleným zástupcom a vládam;

5.  domnieva sa, že vysoký stupeň transparentnosti pôsobí ako záruka proti šíreniu špekulácií, falošných správ a konšpiračných teórií tým, že poskytuje skutkový základ na verejné vyvrátenie takýchto tvrdení;

6.  pripomína, že Európsky parlament zastupuje záujmy európskych občanov otvoreným a transparentným spôsobom, ako potvrdila ombudsmanka, a berie na vedomie pokrok, ktorý Komisia dosiahla pri zlepšovaní svojich noriem transparentnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada ešte nedodržiava porovnateľné normy;

7.  poukazuje na to, že práca prípravných orgánov Rady, t. j. výborov stálych predstaviteľov (Coreper I + II) a viac ako 150 pracovných skupín, je neoddeliteľnou súčasťou rozhodovacieho postupu Rady;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od schôdzí výborov v Európskom parlamente zasadnutia prípravných orgánov Rady aj väčšina diskusií v Rade prebiehajú za zatvorenými dverami; domnieva sa, že občanom, médiám a zainteresovaným stranám sa musia vhodnými prostriedkami sprístupniť zasadnutia Rady a jej prípravných orgánov, a to prostredníctvom živého vysielania a vysielania cez internet, a že zápisnice z týchto zasadnutí by sa mali zverejňovať s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň transparentnosti v legislatívnom procese v rámci oboch zložiek európskeho legislatívneho zboru; zdôrazňuje, že podľa zásady demokratickej legitimity musí byť verejnosť schopná brať na zodpovednosť obe zložky zákonodarného zboru;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada proaktívne neuverejňuje väčšinu dokumentov týkajúcich sa legislatívnych spisov, bráni občanom vedieť, ktoré dokumenty v súčasnosti existujú, a tým obmedzuje ich právo na vyžiadanie si prístupu k dokumentom; ľutuje, že informácie, ktoré sú k dispozícii o legislatívnych dokumentoch, uvádza Rada v registri, ktorý je neúplný a nie je ľahko použiteľný; vyzýva Radu, aby vo svojom verejnom registri uvádzala všetky dokumenty týkajúce sa legislatívnych spisov, a to bez ohľadu na ich formát a klasifikáciu; v tejto súvislosti berie na vedomie úsilie Komisie, Európskeho parlamentu a Rady o vytvorenie spoločnej databázy legislatívnych spisov a zdôrazňuje, že všetky tri inštitúcie sú zodpovedné za rýchle dokončenie tejto práce;

10.  domnieva sa, že praktika Rady systematicky označovať dokumenty distribuované medzi jej prípravné orgány a týkajúce sa legislatívnych spisov ako „LIMITE“ je porušením judikatúry(6) Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a právnej požiadavky na čo najširší prístup verejnosti k legislatívnym dokumentom; vyzýva Radu, aby plne vykonávala rozsudky SDEÚ a zrušila existujúce nezrovnalosti a rozdielne postupy; pripomína, že označenie „LIMITE“ nemá žiadny pevný právny základ, a domnieva sa, že vnútorné usmernenia Rady by sa mali preskúmať, aby sa zaručilo, že dokumenty môžu byť označené ako „LIMITE“ len v riadne odôvodnených prípadoch, ktoré sú v súlade s judikatúrou SDEÚ;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po rozsudku SDEÚ vo veci Access Info Europe v roku 2013 Coreper prijal ako pravidlo, že do dokumentov týkajúcich sa prebiehajúcich legislatívnych konaní by mal navrhovateľ dokumentu zaznamenávať názvy členských štátov, „keď je to vhodné“; považuje za neprijateľné, že stanoviská prijaté v prípravných orgánoch Rady jednotlivými členskými štátmi nie sú ani zverejnené, ani systematicky zaznamenávané, čo občanom, médiám a zainteresovaným stranám znemožňuje účinne kontrolovať správanie svojich zvolených vlád;

12.  poukazuje na to, že tento nedostatok informácií tiež obmedzuje schopnosť národných parlamentov kontrolovať činnosť národných vlád v Rade, čo je zásadná funkcia národných parlamentov v legislatívnom konaní EÚ, a umožňuje členom vlád členských štátov, aby sa vo vnútroštátnej sfére dištancovali od rozhodnutí prijatých na európskej úrovni, ktoré sami formovali a prijímali; domnieva sa, že táto prax je v rozpore s duchom zmlúv, a považuje za nezodpovedné zo strany členov národných vlád, že podkopávajú dôveru v Európsku úniu tým, že „obviňujú Brusel“ z rozhodnutí, na ktorých sa sami podieľali; vyhlasuje, že systematické zaznamenávanie pozícií členských štátov v prípravných orgánoch Rady by odrádzalo od tejto praxe, s ktorou sa musí okamžite prestať; poznamenáva, že táto prax nahráva politikom, ktorí sa usilujú delegitimizovať EÚ v očiach verejnosti;

13.  považuje za nezlučiteľné s demokratickými zásadami, že v medziinštitucionálnych rokovaniach medzi spoluzákonodarcami vedie nedostatok transparentnosti v Rade k nerovnováhe dostupných informácií, a tým k štrukturálnej výhode Rady voči Európskemu parlamentu; opakuje svoju výzvu na zlepšenie výmeny dokumentov a informácií medzi Európskym parlamentom a Radou a na udelenie prístupu zástupcom Európskeho parlamentu ako pozorovateľom k zasadnutiam Rady a jej orgánov, najmä v prípade právnych predpisov, rovnakým spôsobom, ako Európsky parlament udeľuje Rade prístup k svojim zasadnutiam;

14.  pripomína, že v nadväznosti na strategické vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa transparentnosti trialógov neboli odporúčania zohľadnené najmä pre neochotu Rady; domnieva sa, že keďže sa trialógy stali bežnou praxou pri dosahovaní dohôd o legislatívnych spisoch, mal by sa na ne vzťahovať vysoký stupeň transparentnosti; domnieva sa, že by to malo zahŕňať aktívne uverejňovanie príslušných dokumentov, stanovenie medziinštitucionálneho harmonogramu a všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa rokovania môžu začať až po prijatí verejných mandátov v súlade so zásadami zverejňovania a transparentnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou legislatívneho procesu EÚ;

15.  žiada, aby Rada ako jeden z dvoch európskych spoluzákonodarcov namiesto toho, aby pôsobila ako diplomatické fórum, čo nezodpovedá jej určenej funkcii, radšej zosúladila svoje pracovné metódy s normami parlamentnej a zastupujúcej demokracie, ako sa vyžaduje v zmluvách;

16.  zastáva názor, že vlády členských štátov zbavujú občanov ich práva na informácie a obchádzajú normy transparentnosti a riadnu demokratickú kontrolu tým, že pripravujú alebo vopred určujú ďalekosiahle hospodárske a finančné rozhodnutia v neformálnych formátoch, ako je Euroskupina alebo samit eurozóny; trvá na tom, aby sa právne predpisy EÚ o transparentnosti a prístupe k dokumentom bezodkladne uplatňovali na neformálne orgány a prípravné orgány v rámci Rady, najmä na Euroskupinu, pracovnú skupinu pre Euroskupinu, Výbor pre finančné služby a Hospodársky a finančný výbor; požaduje, aby pri nasledujúcej revízii zmlúv dostala Euroskupina plne formálnu podobu s cieľom zaručiť riadny prístup verejnosti a parlamentnú kontrolu;

17.   opakuje svoju výzvu transformovať Radu na skutočnú legislatívnu komoru, čím sa vytvorí skutočne dvojkomorový legislatívny systém pozostávajúci z Rady a Európskeho parlamentu, v ktorom bude Komisia pôsobiť ako výkonný orgán; navrhuje zahrnúť v súčasnosti aktívne špecializované legislatívne zloženia Rady ako prípravné orgány jediného zákonodarného zloženia Rady, zasadajúce verejne podobne ako v prípade fungovania výborov Európskeho parlamentu, pričom všetky konečné legislatívne rozhodnutia zo strany Rady sa budú prijímať v jedinom zákonodarnom zložení Rady;

18.  považuje verejné hlasovanie za základnú charakteristiku demokratického rozhodovania; naliehavo vyzýva Radu, aby využila možnosť hlasovania kvalifikovanou väčšinou a v rámci možnosti sa zdržala postupu prijímania rozhodnutí konsenzom, a teda bez formálneho verejného hlasovania;

19.  v plnej miere súhlasí s odporúčaniami európskej ombudsmanky adresovanými Rade a naliehavo vyzýva Radu, aby prinajmenšom prijala všetky opatrenia potrebné na čo najrýchlejšie zavedenie odporúčaní ombudsmanky do praxe, konkrétne aby:

   a) systematicky zaznamenávala totožnosť vlád členských štátov pri vyjadrovaní svojich pozícií v prípravných orgánoch Rady;
   b) v súlade s právnymi predpismi EÚ vypracovala jasné a verejne dostupné kritériá označovania dokumentov ako „LIMITE“;
   c) systematicky preskúmavala stav dokumentov „LIMITE“ v ranej fáze, pred konečným prijatím legislatívneho aktu, a to aj pred neformálnymi rokovaniami v trialógoch, keď už Rada dospela k úvodnej pozícii k návrhu;

20.  nazdáva sa, že odvolávaním sa na služobné tajomstvo nie je možné systematicky brániť registrácii a sprístupňovaniu dokumentov;

21.  berie na vedomie vyhlásenie rakúskeho predsedníctva na spoločnej schôdzi Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície o tom, že Európsky parlament bude priebežne oboznamovaný s pokrokom úvah, ktoré prebiehajú v Rade o tom, ako zlepšiť jej pravidlá a postupy, pokiaľ ide o legislatívnu transparentnosť, pričom toto vyhlásenie uvádzalo, že Rada je pripravená zapojiť sa na príslušnej úrovni s Európskym parlamentom do spoločnej reflexie o tých otázkach, ktoré si vyžadujú medziinštitucionálnu koordináciu, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európskemu parlamentu nebol zatiaľ predložený žiaden príspevok;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, európskej ombudsmanke, Európskej rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(2) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.
(4) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 120.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0225.
(6) Pokiaľ ide o zásadu čo najširšieho verejného prístupu, pozri: spojené veci C-39/05 P a C-52/05 P, Švédsko a Turco v. Rada [2008], ECLI:EU:C:2008:374, bod 34; vec C-280/11 P Rada v. Access Info Europe [2013] ECLI:EU:C:2013:671, bod 27 a vec T-540/15 De Capitani v. Parlament [2018] ECLI:EU:T:2018:167, bod 80.

Právne oznámenie