Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0012(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0326/2018

Predkladané texty :

A8-0326/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 13/03/2019 - 19.4
CRE 13/03/2019 - 19.4

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0192

Prijaté texty
PDF 370kWORD 107k
Streda, 13. marca 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Prístavné zberné zariadenia na vykladanie odpadu z lodí ***I
P8_TA-PROV(2019)0192A8-0326/2018
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí, ktorou sa zrušuje smernica 2000/59/ES a mení smernica 2009/16/ES a smernica 2010/65/EÚ (COM(2018)0033 – C8-0014/2018 – 2018/0012(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0033),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C8-0014/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre rybárstvo (A8-0326/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 283, 28.6.2018, s. 61.
(2) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 220.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí, ktorou sa mení smernica ▌2010/65/EÚ a zrušuje smernica 2000/59/ES
P8_TC1-COD(2018)0012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Cieľom námornej politiky Únie je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Tento cieľ možno dosiahnuť dodržiavaním medzinárodných dohovorov, kódexov a rezolúcií pri súčasnom zachovaní slobody plavby podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (ďalej len „dohovor UNCLOS“).

(2)  Cieľ trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov č. 14 upozorňuje na hrozby znečistenia mora a znečistenia živinami, vyčerpania zdrojov a zmeny klímy, pričom každú z nich spôsobuje predovšetkým ľudská činnosť. Tieto hrozby vytvárajú ďalší tlak na environmentálne systémy ako biodiverzita a prírodná infraštruktúra a zároveň spôsobujú globálne sociálno-ekonomické problémy vrátane zdravotných, bezpečnostných a finančných rizík. Únia musí pracovať na ochrane morských druhov a podpore ľudí, ktorí sú od oceánov závislí, či už z dôvodu zamestnania, zdrojov alebo voľnočasových aktivít.

(3)  V Medzinárodnom dohovore o zabránení znečisťovaniu z lodí (ďalej len „dohovor MARPOL“) sa stanovuje všeobecný zákaz vypúšťania odpadu z lodí do mora, ale upravujú sa aj podmienky, za ktorých sa určité typy odpadu môžu vypúšťať do morského prostredia. V dohovore MARPOL sa od zmluvných strán vyžaduje, aby v prístavoch zabezpečili poskytovanie primeraných zberných zariadení.

(4)  Únia presadzuje vykonávanie častí dohovoru MARPOL smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES(4) na základe prístupu zameraného na prístavy. Cieľom smernice 2000/59/ES je zosúladiť záujmy bezproblémovej prevádzky námornej dopravy s ochranou morského prostredia.

(5)  Za posledné dve desaťročia bol dohovor MARPOL a jeho prílohy predmetom významných zmien, na základe ktorých sa zaviedli prísnejšie normy a zákazy vypúšťania odpadu z lodí do mora.

(6)  V prílohe VI k dohovoru MARPOL sa zavádzajú normy vypúšťania odpadu pre nové kategórie odpadu, konkrétne zvyšky zo systémov čistenia výfukových plynov, ktoré obsahujú kal a vypúšťanú vodu. Tieto kategórie odpadu by mali byť začlenené do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(7)   Členské štáty by mali pokračovať v práci na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „IMO“) s cieľom komplexne posúdiť environmentálne vplyvy vypúšťania odpadovej vody z práčok plynov s otvoreným okruhom vrátane opatrení na riešenie možných vplyvov.

(8)  Členské štáty by sa mali nabádať, aby prijímali primerané opatrenia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(5) vrátane zákazu vypúšťania odpadových vôd z práčok plynov s otvoreným okruhom a určitých zvyškov nákladu vo svojich teritoriálnych vodách.

(9)  IMO prijala 1. marca 2018 revidované konsolidované pokyny pre poskytovateľov a používateľov prístavných zberných zariadení (MEPC.1/obežník 834/Rev. 1) (ďalej len „konsolidované pokyny IMO“), ktoré obsahujú štandardné formáty pre oznámenie o odpade, pre potvrdenie o vyložení odpadu a pre nahlasovanie údajných nedostatkov prístavných zberných zariadení, ako aj požiadavky na nahlasovanie týkajúce sa zberných zariadení na odpad.

(10)  Napriek týmto regulačným zmenám sa stále vyskytuje vypúšťanie odpadu do mora, ktoré spôsobuje výrazné environmentálne, sociálne a ekonomické náklady. Je to dôsledkom kombinácie faktorov, konkrétne, že v prístavoch nie vždy k dispozícii dostatočné prístavné zberné zariadenia, presadzovanie ▌je často nedostatočné a neexistujú dostatočné stimuly na vykladanie odpadu na brehu.

(11)  Smernica 2000/59/ES prispieva k zvyšovaniu objemu odpadu vykladaného v prístavných zberných zariadeniach okrem iného zabezpečovaním, že lode prispievajú na náklady uvedených zariadení bez ohľadu na to, či skutočne využívajú uvedené zariadenia, a ako taká je užitočná pri znižovaní vypúšťania odpadu do mora, ako vyplynulo z jej hodnotenia v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (ďalej len „hodnotenie REFIT“ ▌).

(12)  Z hodnotenia REFIT vyplynulo aj to, že smernica 2000/59/ES nebola v plnej miere efektívna z dôvodu nesúladu s rámcom dohovoru MARPOL. Členské štáty okrem toho dospeli k odlišnému výkladu základných koncepcií tejto smernice, ktoré sa týkajú primeranosti zariadení, predbežného oznámenia o odpade, povinného vykladania odpadu v prístavných zberných zariadeniach a výnimiek pre lode zapojené do pravidelnej dopravy. V hodnotení REFIT sa vyzýva na lepšiu harmonizáciu týchto koncepcií a úplné zosúladenie s dohovorom MARPOL s cieľom zabrániť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu prístavov a používateľov prístavov.

(13)  S cieľom zosúladiť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES(6) s príslušnými ustanoveniami dohovoru MARPOL týkajúcimi sa noriem vypúšťania odpadu by Komisia mala posúdiť, či je žiaduca revízia uvedenej smernice, a to najmä prostredníctvom rozšírenia jej rozsahu pôsobnosti.

(14)  Cieľom námornej politiky Únie by mala byť vysoká úroveň ochrany morského prostredia pri zohľadnení rôznorodosti námorných oblastí Únie. Mala by byť založená na zásadách prijímania preventívnych opatrení, nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji, ako aj na zásade „znečisťovateľ platí“.

(15)  Táto smernica by mala byť prínosom pri uplatňovaní hlavných právnych predpisov o životnom prostredí a zásad v súvislosti s prístavmi a nakladaním s odpadom z lodí. Príslušnými nástrojmi v tejto súvislosti sú najmä ▌smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES(7)2008/98/ES(8).

(16)  V smernici 2008/98/ES sa stanovujú hlavné zásady nakladania s odpadom vrátane zásady „znečisťovateľ platí“ a hierarchie odpadového hospodárstva, v ktorých sa vyzýva na uprednostňovanie opätovného využívania a recyklácie odpadu pred inými formami zhodnocovania a zneškodňovania odpadu a vyžaduje sa zavedenie systémov separovaného zberu odpadu. Navyše hlavnou zásadou právnych predpisov Únie o odpade je koncepcia rozšírenej zodpovednosti výrobcov, na základe ktorej sú za vplyv svojich výrobkov na životné prostredie počas ich celého životného cyklu zodpovední výrobcovia. Tieto povinnosti sa týkajú aj nakladania s odpadom z lodí.

(17)  Separovaný zber odpadu z lodí vrátane opusteného rybárskeho výstroja je nevyhnutný na zabezpečenie jeho ďalšieho zhodnocovania, aby sa umožnila jeho príprava na opätovné použitie alebo recykláciu v následnom reťazci nakladania s odpadom a na zabránenie tomu, aby poškodzoval morské živočíchy a životné prostredie. Odpad sa často triedi na palube lodí v súlade s medzinárodnými normami a štandardmi a právo Únie by malo zabezpečiť, aby toto úsilie v oblasti triedenia odpadu na palube neohrozili nedostatočné opatrenia separovaného zberu na brehu.

(18)  Každý rok sa do morí a oceánov v Únii dostane veľké množstvo plastov. Napriek tomu, že vo väčšine morských oblastí pochádza väčšina morského odpadu z činností na pevnine, významne k nemu prispieva aj odvetvie lodnej prepravy vrátane odvetvia rybolovu a rekreačného odvetvia, keďže odpad vrátane plastov a opusteného rybárskeho výstroja sa vypúšťa priamo do mora.

(19)  V smernici 2008/98/ES sa členské štáty vyzývajú, aby zastavili produkciu morského odpadu, a tým prispeli k dosiahnutiu cieľa udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, ktorým je zabrániť všetkým druhom znečisťovania morí a výrazne ich obmedziť.

(20)  V oznámení Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo ▌bola uznaná osobitná úloha, ktorú v tomto zmysle mala zohrávať ▌smernica 2000/59/ES, a to konkrétne zabezpečovaním dostupnosti primeraných zariadení na zber odpadu a stanovením správnej úrovne stimulov a presadzovania vykladania odpadu do zariadení na brehu.

(21)  Zariadenia na mori sú jedným zo zdrojov morského odpadu na mori. Z uvedeného dôvodu by členské štáty mali prijať primerané opatrenia týkajúce sa vykladania odpadu zo zariadení na mori, ktoré sú pod ich vlajkou alebo ktoré sú prevádzkované v ich vodách, alebo oboch, a mali by zabezpečiť súlad s prísnymi normami pre vypúšťanie odpadu stanovenými v dohovore MARPOL, ktoré sa vzťahujú na zariadenia na mori.

(22)  Jednou z hlavných zložiek morského odpadu je odpad, a to najmä plastový odpad, z riek, ktorý zahŕňa aj vypúšťanie odpadu z plavidiel vnútrozemskej plavby. Tieto lode by preto mali podliehať prísnym normám vypúšťania a vykladania odpadu. V súčasnosti stanovuje tieto pravidlá príslušná riečna komisia. Na vnútrozemské prístavy sa však vzťahuje právo Únie o odpade. Komisia sa vyzýva, aby s cieľom pokračovať v úsilí o harmonizáciu legislatívneho rámca týkajúceho sa vnútrozemských vodných ciest Únie posúdila systém noriem vypúšťania a vykladania odpadu z plavidiel vnútrozemskej plavby Únie so zreteľom na Dohovor o zbere, skladovaní a prijímaní odpadu vznikajúceho počas plavby na Rýne a vnútrozemských vodných cestách z 9. septembra 1996 (CDNI).

(23)   V nariadení Rady (ES) č. 1224/2009(9) sa od rybárskych plavidiel Únie vyžaduje, aby mali na palube vybavenie na vytiahnutie strateného výstroja. Kapitán plavidla sa v prípade stratenia výstroja má čo najskôr pokúsiť o jeho vytiahnutie. Ak vytiahnutie strateného výstroja nie je možné, kapitán rybárskeho plavidla má do 24 hodín informovať orgány svojho vlajkového členského štátu. Vlajkový členský štát musí následne informovať príslušný orgán pobrežného členského štátu. Informácie zahŕňajú externé identifikačné číslo a názov rybárskeho plavidla, druh strateného výstroja a polohu, kde sa stratil, ako aj opatrenia podniknuté na jeho vytiahnutie. Od tejto povinnosti možno oslobodiť rybárske plavidlá s dĺžkou menej ako 12 metrov. Na základe návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, využívajú rybárske plavidlá na nahlasovanie elektronický denník a členské štáty musia informácie o stratenom výstroji zbierať a zaznamenávať a na požiadanie ich poskytnúť Komisii. Informácie zozbierané a dostupné v potvrdeniach o vyložení pasívne vyloveného odpadu v súlade s touto smernicou by sa tiež mohli nahlasovať takýmto spôsobom.

(24)  V súlade s Medzinárodným dohovorom o kontrole a riadení balastových vôd a sedimentov z lodí, ktorý IMO prijala 13. februára 2004 a ktorý nadobudol platnosť 8. septembra 2017, sú všetky lode povinné vykonávať postupy nakladania s balastovou vodou podľa noriem IMO a prístavy a terminály určené na čistenie a opravu nádrží balastovej vody musia poskytovať vhodné zariadenia na zabezpečenie zberu sedimentov.

(25)  Prístavné zberné zariadenie sa považuje za primerané, ak dokáže vyhovieť potrebám lodí zvyčajne využívajúcich prístav bez toho, aby dochádzalo k neprimeranému meškaniu, ako sa uvádza aj v konsolidovaných pokynoch IMO a v usmerneniach IMO na zabezpečenie primeranosti prístavných zberných zariadení na odpad (rezolúcia MEPC.83(44)). Primeranosť sa týka prevádzkových podmienok zariadenia vzhľadom na potreby používateľov, ako aj environmentálneho manažérstva zariadení v súlade s právom Únie o odpade. V niektorých prípadoch by mohlo byť ťažké posúdiť, či prístavné zberné zariadenie nachádzajúce sa mimo Únie takýto štandard spĺňa.

(26)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009(10) sa vyžaduje spaľovanie medzinárodného kuchynského odpadu alebo jeho zneškodňovanie zakopaním na povolenej skládke, a to vrátane odpadu z lodí plávajúcich do prístavov Únie, ktoré mohli byť v kontakte s vedľajšími živočíšnymi produktmi na palube. Aby táto požiadavka neobmedzovala prípravu na ďalšie opätovné použitie a recykláciu odpadu z lodí, malo by sa v súlade s konsolidovanými pokynmi IMO vyvíjať úsilie s cieľom lepšie separovať odpad ▌, aby sa zabránilo možnej kontaminácii odpadu, napríklad odpadu z obalov.

(27)   Ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 1069/2009 v spojení s nariadením Komisie (EÚ) č. 142/2011(11), plavby v rámci Únie sa nepovažujú za medzinárodnú dopravu a kuchynský odpad z takýchto plavieb nemusí byť spaľovaný. Takéto plavby v rámci Únie sa však považujú za medzinárodné plavby podľa právnych predpisov v oblasti medzinárodnej námornej dopravy (dohovor MARPOL a Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS)). S cieľom zabezpečiť súdržnosť práva Únie by sa pri vymedzení rozsahu pôsobnosti a spracovania medzinárodného kuchynského odpadu v rámci tejto smernice mali zohľadňovať vymedzenia pojmov v nariadení (ES) č. 1069/2009 v spojení s nariadením (EÚ) č. 142/2011.

(28)  Na zabezpečenie primeranosti prístavných zberných zariadení je najdôležitejšie vypracovať, vykonávať a pravidelne posudzovať plán zberu a spracovania odpadu na základe konzultácií so všetkými príslušnými stranami. Z praktických a organizačných dôvodov by susedné prístavy v rovnakom geografickom regióne mohli chcieť vypracovať spoločný plán, ktorý by sa týkal dostupnosti prístavných zberných zariadení v každom z prístavov uvedených v takomto pláne a poskytoval by spoločný administratívny rámec.

(29)  Môže byť náročné prijať a monitorovať plány zberu a spracovania odpadu pre malé prístavy, ktoré sa využívajú na neobchodné účely, ako sú oblasti uväzovania a prístavy pre malé lode, kde je nízka premávka tvorená len rekreačnými plavidlami, alebo ktoré sa používajú len určitú časť roka. Odpad z týchto malých prístavov sa zvyčajne spracúva v rámci systému nakladania s komunálnym odpadom v súlade so zásadami stanovenými v smernici 2008/98/ES. S cieľom predísť nadmernému zaťaženiu miestnych orgánov a uľahčiť nakladanie s odpadom v takýchto malých prístavoch by malo postačovať, že sa odpad z takýchto prístavov zahrnie do toku komunálneho odpadu a podľa toho sa s ním naloží, že prístav sprístupní informácie o zbere odpadu používateľom prístavu a že prístavy, na ktoré sa vzťahuje výnimka, sa nahlásia v elektronickom systéme, aby sa umožnila minimálna úroveň monitorovania.

(30)  Na účinné riešenie problému morského odpadu je najdôležitejšie poskytnúť správnu úroveň stimulov na vykladanie odpadu v prístavných zberných zariadeniach, a to najmä odpadu vymedzeného v prílohe V k dohovoru MARPOL (ďalej len „odpad podľa prílohy V k dohovoru MARPOL“). Možno to dosiahnuť systémom náhrady nákladov, v ktorom sa vyžaduje uplatňovanie nepriameho poplatku. Tento nepriamy poplatok by mal byť splatný bez ohľadu na vyloženie odpadu a mal by oprávňovať na vyloženie odpadu bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. Na odvetvie rybolovu a rekreačné odvetvie by sa tiež mal vzťahovať nepriamy poplatok, keďže prispievajú k vytváraniu morského odpadu. Ak však loď vyloží mimoriadne množstvo odpadu podľa prílohy V k dohovoru MARPOL, najmä prevádzkový odpad, ktorý presahuje maximálnu vyhradenú skladovaciu kapacitu uvádzanú na formulári predbežného oznámenia o vyložení odpadu, malo by byť možné účtovať dodatočný priamy poplatok, aby sa zabezpečilo, že náklady spojené s prijatím tohto mimoriadneho množstva odpadu nespôsobia neprimerané zaťaženie systému náhrady nákladov prístavu. Mohlo by k tomu dôjsť aj v prípade, keď je deklarovaná vyhradená skladovacia kapacita nadmerná alebo neprimeraná.

(31)  V niektorých členských štátoch sa vytvorili systémy alternatívneho financovania nákladov na zber odpadu z rybárskeho výstroja alebo pasívne vyloveného odpadu na brehu a nakladanie s ním, a to vrátane „systémov lovenia odpadu“. Takéto iniciatívy by sa mali uvítať a členské štáty by sa mali podnecovať, aby systémy náhrady nákladov zriadené podľa tejto smernice dopĺňali o systémy lovenia odpadu s cieľom pokryť náklady na pasívne vylovený odpad. Tieto systémy náhrady nákladov založené na uplatňovaní 100 % nepriameho poplatku za odpad podľa prílohy V k dohovoru MARPOL s výnimkou zvyškov nákladu by nemali odrádzať komunity v rybárskych prístavoch od účasti na systémoch vykladania pasívne vyloveného odpadu.

(32)  Poplatok uložený lodi by sa mal znížiť v prípade plavidiel, ktoré sú skonštruované, vybavené alebo prevádzkované tak, aby sa minimalizoval odpad, a to podľa určitých kritérií, ktoré sa vypracujú na základe vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, v súlade s usmerneniami IMO pre vykonávanie prílohy V k dohovoru MARPOL a v súlade s normami vypracovanými Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu. Znižovanie objemu a účinnú recykláciu odpadu možno dosiahnuť predovšetkým efektívnym triedením odpadu na palube v súlade s uvedenými usmerneniami a normami.

(33)  Príbrežná námorná doprava vzhľadom na druh obchodu, pre ktorý sú charakteristické časté zastávky v prístavoch, čelí v rámci súčasného systému vykladania odpadu v prístavných zberných zariadeniach značným nákladom, keďže musí pri každej zastávke v prístave zaplatiť poplatok. Táto doprava zároveň nie je dostatočne plánovaná a pravidelná, aby mohla byť oslobodená od poplatku a vyloženia odpadu z týchto dôvodov. Aby sa obmedzilo finančné zaťaženie tohto odvetvia, mali by sa účtovať znížené poplatky pre rôzne plavidlá v závislosti od príslušného druhu dopravy.

(34)  Zvyšky nákladu zostávajú vlastníctvom vlastníkov nákladu aj po vyložení nákladu v termináli a môžu mať ekonomickú hodnotu. Preto by zvyšky nákladu nemali byť začlenené do systémov náhrady nákladov a uplatňovania nepriameho poplatku. Poplatky za vyloženie zvyškov nákladu by mal platiť používateľ prístavného zberného zariadenia, ako sa to stanovuje v zmluvných dohodách medzi zainteresovanými stranami alebo v iných miestnych dojednaniach. Zvyšky nákladu zahŕňajú aj pozostatky olejového alebo škodlivého kvapalného nákladu po čistení, na ktoré sa vzťahujú normy vypúšťania odpadu stanovené v prílohách I a II k dohovoru MARPOL a ktoré za určitých podmienok, ako sa ustanovuje v týchto prílohách, nemusia byť vyložené v prístave, aby sa predišlo zbytočným prevádzkovým nákladom lodí a preťaženiu prístavov.

(35)  Členské štáty by mali podporovať vykladanie zvyškov z čistenia nádrží obsahujúcich perzistentné plávajúce látky s vysokou viskozitou, a to prípadne primeranými finančnými stimulmi.

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/352(12) obsahuje ustanovenie o tom, že prístavné zberné zariadenia sú službou v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia ▌. Obsahuje pravidlá týkajúce sa transparentnosti štruktúr poplatkov uplatňovaných pri používaní prístavných služieb, konzultácií s užívateľmi prístavu a postupov spracovania sťažností. Táto smernica presahuje rámec uvedeného nariadenia ▌ tým, že obsahuje podrobnejšie požiadavky na návrh a prevádzkovanie systémov náhrady poplatkov za prístavné zberné zariadenia na odpad z lodí a transparentnosť štruktúry nákladov.

(37)  Okrem poskytovania stimulov na vykladanie odpadu má rozhodujúci význam účinné presadzovanie povinnosti vykladania, ku ktorému by sa mal zaujať prístup založený na riziku ▌, pre ktorý by sa mal zriadiť mechanizmus výberu opierajúci sa o posudzovanie rizík na úrovni Únie.

(38)  Jednou z hlavných prekážok, ktoré bránia účinnému presadzovaniu povinnosti vykladania odpadu, je skutočnosť, že členské štáty rozdielne vykladajú a vykonávajú výnimku vyplývajúcu z dostatočnej skladovacej kapacity. S cieľom vyhnúť sa tomu, aby ▌uplatňovanie tejto výnimky poškodzovalo hlavný cieľ tejto smernice, mala by sa ďalej spresniť, a to najmä pokiaľ ide o nasledujúci prístav, do ktorého loď pripláva, a taktiež by sa mala harmonizovane stanoviť dostatočná skladovacia kapacita na základe spoločnej metodiky a kritérií. V prípadoch, keď je ťažké určiť, či sú v prístavoch mimo Únie k dispozícii primerané prístavné zberné zariadenia, je nevyhnutné, aby príslušný orgán starostlivo zvážil uplatňovanie výnimky.

(39)  Treba ďalej harmonizovať režim výnimiek pre lode zapojené do pravidelnej dopravy s častými a pravidelnými zastávkami v prístavoch, konkrétne objasniť používané pojmy a podmienky upravujúce tieto výnimky. Z hodnotenia REFIT a posúdenia vplyvu vyplynulo, že nedostatočná harmonizácia podmienok a uplatňovania výnimiek mala za následok zbytočné administratívne zaťaženie lodí a prístavov.

(40)  Monitorovanie a presadzovanie by sa malo uľahčiť systémom, ktorý je založený na elektronickom nahlasovaní a elektronickej výmene informácií. Na tento účel by sa mal existujúci informačný a monitorovací systém zavedený smernicou 2000/59/ES ďalej zdokonaliť a naďalej prevádzkovať na základe existujúcich elektronických dátových systémov, najmä systému Únie na výmenu námorných informácií (SafeSeaNet) zriadeného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES(13) a inšpekčnej databázy stanovenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES(14) (THETIS). Takýto systém by mal obsahovať aj informácie o prístavných zberných zariadeniach dostupných v rôznych prístavoch.

(41)  Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ(15)sa zjednodušujú a harmonizujú administratívne postupy uplatňované v námornej doprave tým, že zovšeobecňuje elektronický prenos informácií a zefektívňuje ohlasovacie formality. Vo vyhlásení z Vallety o prioritách politiky EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2020, ktoré Rada schválila vo svojich záveroch z 8. júna 2017, bola Komisia vyzvaná, aby navrhla vhodné opatrenia nadväzujúce na revíziu uvedenej smernice. Verejnú konzultáciu o ohlasovacích formalitách lodí uskutočnila Komisia od 25. októbra 2017 do 18. januára 2018. Európska komisia 17. mája 2018 predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje prostredie jednotnej európskej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ.

(42)  V dohovore MARPOL sa vyžaduje, aby zmluvné strany viedli aktualizované informácie o svojich prístavných zberných zariadeniach a oznamovali ich IMO. Na tento účel zriadila IMO v rámci svojho Globálneho integrovaného informačného systému námornej dopravy (ďalej len „GISIS“) databázu prístavných zberných zariadení. ▌

(43)  IMO v konsolidovaných pokynoch IMO upravuje nahlasovanie údajných nedostatkov prístavných zberných zariadení. Loď by mala podľa tohto postupu nahlásiť takéto nedostatky správnym orgánom vlajkového štátu, ktoré o tom majú informovať IMO a prístavný štát, v ktorom sa zariadenie nachádza. Prístavný štát by mal toto oznámenie preskúmať, primerane naň reagovať a informovať o tom IMO a vlajkový štát, ktorý nedostatky nahlásil. Nahlasovanie informácií o údajných nedostatkoch prístavných zberných zariadení priamo do systému informovania, monitorovania a presadzovania stanoveného v tejto smernici by umožnilo následné zaslanie týchto informácií do GISIS, čím by sa vlajkové a prístavné členské štáty oslobodili od nahlasovacej povinnosti voči IMO.

(44)  Pôsobenie podskupiny pre prístavné zberné zariadenia, ktorá bola zriadená v rámci Európskeho fóra pre udržateľnú lodnú dopravu a v ktorej sa stretávali rôzni experti z oblasti znečisťovania mora z lodí a nakladania s odpadom z lodí, bolo v decembri 2017 prerušené vzhľadom na začatie medziinštitucionálnych rokovaní. Keďže uvedená podskupina poskytovala Komisii cenné usmernenia a poznatky, bolo by preto vhodné vytvoriť podobnú expertnú skupinu s mandátom na výmenu skúseností pri vykonávaní tejto smernice.

(45)  Je dôležité, aby sa akékoľvek sankcie stanovené členskými štátmi riadne uplatňovali a aby boli účinné, primerané a odrádzajúce.

(46)  Dobré pracovné podmienky pre zamestnancov prístavov, ktorí pracujú v prístavných zberných zariadeniach, majú rozhodujúci význam pre bezpečnosť, efektívnosť a sociálnu zodpovednosť v námornom odvetví, ktorý dokáže prilákať kvalifikovaných pracovníkov a zabezpečiť všeobecnú rovnosť podmienok v celej Európe. Na zabezpečenie kvality služieb a ochrany pracovníkov je nevyhnutná počiatočná a periodická odborná príprava pracovníkov. Prístavné orgány a orgány prístavných a zberných zariadení by mali zabezpečiť, aby všetci zamestnanci dostali potrebnú odbornú prípravu na získanie znalostí, ktoré sú nevyhnutné pre ich prácu, s osobitným zameraním na aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia vyplývajúce z nakladania s nebezpečnými materiálmi a aby sa požiadavky na odbornú prípravu pravidelne aktualizovali tak, aby zodpovedali výzvam technologickej inovácie.

(47)  Právomoci zverené Komisii v oblasti vykonávania smernice 2000/59/ES by sa mali aktualizovať v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(48)  Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu príloh k tejto smernici a odkazov na medzinárodné nástroje v rozsahu potrebnom na ich zosúladenie s právom Únie alebo s cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni, a to najmä na úrovni IMO; zmenu príloh k tejto smernici, keď je to potrebné v záujme lepšieho vykonávania a monitorovania opatrení zavedených touto smernicou, a to najmä tých, ktoré sa týkajú účinného oznamovania a vykladania odpadu a riadneho uplatňovania výnimiek; a o zmenu tejto smernice za výnimočných okolností, keď je to riadne odôvodnené vhodnou analýzou Komisie, s cieľom zabrániť závažnému a neprijateľnému ohrozeniu morského prostredia a v rozsahu potrebnom na zabránenie takejto hrozbe, aby sa v prípade potreby predišlo uplatňovaniu zmien týchto medzinárodných nástrojov na účely tejto smernice▌. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(16). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(49)  S cieľom stanoviť metódy výpočtu ▌ dostatočnej vyhradenej skladovacej kapacity; vypracovať spoločné kritériá, na základe ktorých sa na účely uplatnenia zníženého poplatku pre loď uzná, že jej konštrukcia, vybavenie a prevádzka preukazuje, že daná loď produkuje znížené množstvo odpadu a so svojím odpadom nakladá udržateľne a prijateľne z hľadiska životného prostredia; vymedziť metodiky týkajúce sa údajov z monitorovania objemu a množstva pasívne vyloveného odpadu a formát ich nahlasovania; vymedziť podrobné prvky mechanizmu výberu opierajúceho sa o posudzovanie rizík na úrovni Únie, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 182/2011(17).

(50)  Keďže cieľ ▌tejto smernice, ktorým je konkrétne ochrana morského prostredia pred vypúšťaním odpadu do mora, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov▌, ale z dôvodu rozsahu opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(51)  Únia je charakterizovaná regionálnymi rozdielmi na úrovni prístavov, čo sa preukázalo aj v posúdení územného vplyvu, ktoré vykonala Komisia. Prístavy sa líšia zemepisnou polohou, veľkosťou, administratívnou organizáciou a vlastníctvom a sú charakterizované typom lodí, ktoré do nich zvyčajne plávajú. Okrem toho sa v systémoch nakladania s odpadom zohľadňujú rozdiely na miestnej úrovni a v následných infraštruktúrach na nakladanie s odpadom.

(52)   V článku 349 ZFEÚ sa vyžaduje, aby sa zohľadnili osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov Únie, konkrétne Guadeloupe, Francúzskej Guyany, Martiniku, Mayotte, Réunionu, Svätého Martina, Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov. S cieľom zabezpečiť primeranosť a dostupnosť prístavných zberných zariadení by mohlo byť vhodné, aby členské štáty sprístupnili pre prevádzkovateľov prístavných zberných zariadení alebo prístavné orgány v týchto regiónoch Únie regionálnu prevádzkovú pomoc na účely riešenia účinkov trvalých znevýhodnení uvedených v uvedenom článku. Regionálna prevádzková pomoc, ktorú v tejto súvislosti sprístupňujú členské štáty, je vyňatá z oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ak v čase, keď sa udeľuje, spĺňa podmienky stanovené v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014(18) prijatom podľa nariadenia Rady (ES) č. 994/98(19).

(53)  Smernica 2000/59/ES by sa preto mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Cieľom tejto smernice je chrániť morské prostredie pred negatívnymi účinkami vypúšťania odpadu z lodí využívajúcich prístavy v Únii a zároveň zabezpečiť bezproblémovú prevádzku námornej dopravy zlepšením dostupnosti a využívania primeraných prístavných zberných zariadení a vykladaním odpadu do týchto zariadení.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)  „loď“ je námorné plavidlo každého typu prevádzkované v morskom prostredí vrátane rybárskych plavidiel ▌, rekreačných plavidiel ▌, krídlových člnov, vznášadiel, ponorných plavidiel a plávajúcich zariadení;

2)  „dohovor MARPOL“ je Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí v aktualizovanom znení;

3)  „odpad z lodí“ je každý odpad vrátane zvyškov nákladu, ktorý vzniká počas prevádzky lode alebo počas činností nakladania, vykladania a čistenia ▌a ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti príloh I, II, IV, V a VI k dohovoru MARPOL, ako aj pasívne vylovený odpad;

4)  „pasívne vylovený odpad“ je odpad zozbieraný v sieťach počas rybolovných operácií;

5)  „zvyšky nákladu“ sú materiálové pozostatky každého nákladu, ktoré ostávajú na palube lode alebo v nákladových priestoroch, alebo v nádržiach po dokončení nakladacích a vykladacích činností, a to vrátane zvyškov a rozliatych látok, ktoré vzniknú pri nakládke alebo vykládke, či už v mokrom alebo suchom stave alebo zachytených v preplachovacej vode, okrem prachu z nákladu, ktorý zostane na palube po pozametaní, alebo prachu z vonkajších povrchov lode;

6)  „prístavné zberné zariadenie“ je zariadenie ▌, ktoré je pripevnené, plávajúce alebo pohyblivé a ktoré môže poskytovať službu prijímania odpadu z lodí;

7)  „rybárske plavidlo“ je každá loď, ktorá je vybavená zariadením na lov rýb alebo iných morských živočíchov alebo sa komerčne využíva na tento účel;

8)  „rekreačné plavidlo“ je akýkoľvek typ lode s dĺžkou trupu 2,5 metra alebo viac, bez ohľadu na druh pohonu, ktorá sa používa na športové alebo rekreačné účely a na neobchodné činnosti;

9)  „prístav“ je miesto alebo zemepisná oblasť vybudované a vybavené hlavne na prijímanie lodí, a to vrátane oblasti kotviska v rámci právomoci prístavu;

10)  „dostatočná skladovacia kapacita“ je dostatok kapacity na uskladnenie odpadu na palube od okamihu odchodu až do príchodu do nasledujúceho prístavu, do ktorého loď pláva, vrátane odpadu, ktorý môže vzniknúť počas plavby;

11)  „pravidelná doprava“ je doprava vykonávaná na základe zverejneného alebo plánovaného zoznamu časov odchodov a príchodov medzi určenými prístavmi alebo opakované plavby po určitej trase, ktoré predstavujú uznaný harmonogram;

12)  „pravidelné zastávky v prístavoch“ sú opakované plavby tej istej lode nemenného charakteru medzi určenými prístavmi alebo séria plavieb z toho istého prístavu a naspäť bez zastávok v iných prístavoch;

13)  „časté zastávky v prístavoch“ sú zastávky lode v rovnakom prístave minimálne raz za štrnásť dní;

14)  „GISIS“ je Globálny integrovaný informačný systém námornej dopravy zavedený IMO;

15)  „spracovanie“ sú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania vrátane prípravy pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním;

16)  „nepriamy poplatok“ je poplatok, ktorý sa platí za poskytnutie služieb prístavných zberných zariadení, a to bez ohľadu na to, či bol odpad z lodí skutočne vyložený.

„Odpad z lodí“ podľa bodu 3 sa považuje za odpad v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98/ES.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa uplatňuje na:

a)  všetky lode bez ohľadu na ich vlajku, ktoré plávajú do prístavu členského štátu alebo sú v ňom prevádzkované, s výnimkou lodí podieľajúcich sa na prístavných službách v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/352 a s výnimkou vojnových lodí, pomocných lodných zariadení alebo iných lodí, ktoré vlastní alebo prevádzkuje štát a v danom čase sa používajú len na štátne neobchodné účely;

b)  všetky prístavy členských štátov, do ktorých zvyčajne plávajú lode patriace do rozsahu pôsobnosti písmena a).

Na účely tejto smernice a s cieľom predísť neprimeranému meškaniu lodí môžu členské štáty rozhodnúť vyňať oblasť kotviska zo svojich prístavov na účely uplatňovania článkov 6, 7 a 8.

2.  Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, aby lode mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice v rámci primeraných možností vyložili svoj odpad v súlade s touto smernicou.

3.  Členské štáty, ktoré nemajú prístavy ani lode plaviace sa pod ich vlajkou, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, môžu uplatňovať výnimky z ustanovení tejto smernice okrem povinnosti stanovenej v treťom pododseku tohto odseku.

Členské štáty, ktoré nemajú prístavy patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, môžu uplatňovať výnimky z ustanovení tejto smernice, ktoré sa vzťahujú len na prístavy.

Členské štáty, ktoré chcú využiť výnimky stanovené v tomto odseku, oznámia Komisii do ... [dátum transpozície tejto smernice], či boli príslušné podmienky splnené, a Komisiu potom každoročne informujú o každej následnej zmene. Takéto členské štáty nesmú mať žiadne prístavy patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a nesmú povoliť, aby sa lode, vrátane plavidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, plavili pod ich vlajkou, kým túto smernicu netransponujú a nevykonajú.

ODDIEL 2

POSKYTOVANIE PRIMERANÝCH PRÍSTAVNÝCH ZBERNÝCH ZARIADENÍ

Článok 4

Prístavné zberné zariadenia

1.  Členské štáty zabezpečia dostupnosť prístavných zberných zariadení primerane k potrebám lodí zvyčajne využívajúcich prístav bez toho, aby to zapríčinilo neprimerané meškanie lodí.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby:

a)  mali prístavné zberné zariadenia kapacitu na zber typu a množstva odpadu z lodí zvyčajne využívajúcich prístav, pričom sa zohľadnia:

i)  prevádzkové potreby používateľov prístavu;

ii)  veľkosť a zemepisná poloha daného prístavu;

iii)  typ lodí plávajúcich do daného prístavu ▌ a

iv)  výnimky poskytnuté podľa článku 9;

b)  boli formality a praktické opatrenia týkajúce sa využívania prístavných zberných zariadení jednoduché a rýchle s cieľom nespôsobiť lodiam neprimerané meškanie; ▌

c)   poplatky účtované za vyloženie odpadu neodrádzali lode od využívania prístavných zberných zariadení; a

d)  prístavné zberné zariadenia umožňovali nakladanie s ▌odpadom z lodí environmentálne vhodným spôsobom v súlade so smernicou 2008/98/ES a s ostatným právom Únie a členských štátov o odpade.

Na účely písmena d) prvého pododseku zabezpečujú členské štáty separovaný zber s cieľom uľahčiť opätovné použitie a recykláciu odpadu z lodí v prístavoch podľa práva Únie o odpade, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES(20), smernice 2008/98/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ(21). Na uľahčenie tohto procesu môžu prístavné zberné zariadenia vykonávať zber separovaných zložiek odpadu v súlade s kategóriami odpadu vymedzenými v dohovore MARPOL, pričom zohľadnia usmernenia tohto dohovoru.

Písmeno d) prvého pododseku sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie požiadavky uložené nariadením (ES) č. 1069/2009 na nakladanie s kuchynským odpadom z medzinárodnej dopravy.

3.  Členské štáty v postavení vlajkových štátov využívajú formuláre a postupy IMO na informovanie IMO a orgánov prístavného štátu o údajných nedostatkoch prístavných zberných zariadení.

▌ Členské štáty v postavení prístavných štátov vyšetrujú všetky nahlásené prípady údajných nedostatkov a využívajú formuláre a postupy IMO s cieľom informovať IMO a ohlasujúci vlajkový štát o výsledku vyšetrovania.

4.  Dotknuté prístavné orgány alebo, ak to nie je možné, príslušné orgány zabezpečujú, aby sa činnosti pri vykladaní alebo prijímaní odpadu vykonávali s dostatočnými bezpečnostnými opatreniami, aby sa predišlo ohrozeniu osôb a životného prostredia v prístavoch v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby mohla každá strana zapojená do vykladania alebo prijímania odpadu z lodí požadovať náhradu škody spôsobenú neprimeraným meškaním.

Článok 5

Plány zberu a spracovania odpadu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v každom prístave zaviedol a vykonával vhodný plán zberu a spracovania odpadu vypracovaný po konzultáciách s príslušnými stranami, a to najmä vrátane používateľov prístavu alebo ich zástupcov, a v prípade potreby s miestnymi príslušnými orgánmi, prevádzkovateľmi prístavných zberných zariadení, organizáciami vykonávajúcimi povinnosti v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu a zástupcami občianskej spoločnosti. Tieto konzultácie by sa mali na základe požiadaviek v článkoch 4, 6 a 7 konať vo fáze počiatočného vypracúvania plánu zberu a spracovania odpadu a po jeho prijatí, a to najmä vtedy, ak sa prijali závažné zmeny.

Podrobné požiadavky na vypracovanie plánu zberu a spracovania odpadu sú uvedené v prílohe 1.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa prevádzkovateľom lodí jasne oznámili tieto informácie z plánu zberu a spracovania odpadu o dostupnosti primeraných prístavných zberných zariadení v ich prístavoch, ako aj o štruktúre nákladov, zverejnili sa a boli ľahko dostupné v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa prístav nachádza, a prípadne v jazyku, ktorý sa používa medzinárodne:

a)  umiestnenie prístavných zberných zariadení pre každé kotvisko a prípadne ich otváracie hodiny;

b)  zoznam odpadu z lodí, s ktorým sa v prístave zvyčajne nakladá;

c)  zoznam kontaktných miest, prevádzkovateľov prístavných zberných zariadení a ponúkaných služieb;

d)  opis postupov na vyloženie odpadu; ▌

e)  opis systému náhrady nákladov prípadne vrátane systémov a fondov nakladania s odpadom uvedených v prílohe 4.

Informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa elektronicky sprístupňujú a aktualizujú aj v časti systému informovania, monitorovania a presadzovania uvedenej v článku 13.

3.  Plány zberu a spracovania odpadu uvedené v odseku 1 sa môžu, ak sa to vyžaduje z dôvodu efektívnosti, vypracovať spoločne dvomi alebo viacerými susediacimi prístavmi v rovnakom geografickom regióne za primeranej účasti každého prístavu za predpokladu, že potreba prístavných zberných zariadení a ich dostupnosť sa špecifikuje pre každý jednotlivý prístav.

4.  Členské štáty vyhodnocujú a schvaľujú plán zberu a spracovania odpadu ▌a zabezpečujú jeho opätovné schválenie minimálne každých päť rokov po jeho schválení alebo opätovnom schválení a po významných zmenách v prevádzke prístavu. Uvedené zmeny zahŕňať zmeny v štruktúre dopravy smerujúcej do prístavu, vývoj novej infraštruktúry, zmeny v dopyte a poskytovaní prístavných zberných zariadení a nové techniky spracovania odpadu na palube.

Členské štáty monitorujú vykonávanie plánu zberu a spracovania odpadu v prístave. Ak počas päťročného obdobia uvedeného v prvom pododseku nedôjde k významným zmenám, opätovné schválenie môže pozostávať z overenia existujúcich plánov.

5.  Malé prístavy, ktoré sa využívajú na neobchodné účely a sú charakteristické zriedkavou alebo nízkou premávkou výlučne rekreačných plavidiel, možno vyňať z odsekov 1 až 4, ak sú ich prístavné zberné zariadenia začlenené do systému nakladania s odpadom spravovaného príslušnou obcou alebo v jej mene a členské štáty, v ktorých sa tieto prístavy nachádzajú, zabezpečia, aby sa používateľom týchto prístavov poskytli informácie týkajúce sa systému nakladania s odpadom.

Členské štáty, v ktorých sa takéto prístavy nachádzajú, elektronicky oznamujú ich názov a polohu do časti systému informovania, monitorovania a presadzovania uvedenej v článku 13.

ODDIEL 3

VYKLADANIE ODPADU Z LODÍ

Článok 6

Predbežné oznámenie o odpade

1.  Prevádzkovateľ, zástupca alebo kapitán lode patriacej do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/59/ES ▌plávajúcej do prístavu Únie vyplní pravdivými a presnými údajmi formulár uvedený v prílohe 2 k tejto smernici (ďalej len „predbežné oznámenie o odpade“) a oznámi všetky v ňom uvedené informácie orgánu alebo subjektu určenému na tento účel členským štátom, v ktorom sa prístav nachádza:

a)  aspoň 24 hodín pred príchodom, ak je známy prístav, do ktorého loď pripláva;

b)  hneď ako je známy prístav, do ktorého loď pripláva, ak je táto informácia dostupná neskôr, než 24 hodín pred príchodom, alebo

c)  najneskôr po odchode z predchádzajúceho prístavu, ak plavba trvá menej než 24 hodín.

2.  Informácie z predbežného oznámenia o odpade sa nahlasujú elektronicky do časti systému informovania, monitorovania a presadzovania uvedenej v článku 13 tejto smernice v súlade so smernicami 2002/59/EÚ2010/65/ES.

3.  Informácie z predbežného oznámenia o odpade sú dostupné na palube, pokiaľ možno v elektronickej forme, aspoň do príchodu do nasledujúceho prístavu a na požiadanie sa poskytnú príslušným orgánom členského štátu.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie oznámené podľa tohto článku ▌preskúmali a bezodkladne poskytli príslušným orgánom presadzovania práva.

Článok 7

Vykladanie odpadu z lodí

1.  Kapitán lode, ktorá priplávala do prístavu Únie, pred opustením uvedeného prístavu vyloží všetok odpad na palube ▌v prístavnom zbernom zariadení v súlade s príslušnými normami vypúšťania odpadu stanovenými v dohovore MARPOL.

2.  Po vyložení prevádzkovateľ prístavného zberného zariadenia alebo orgán prístavu, v ktorom sa odpad vyložil, pravdivými a presnými údajmi vyplní formulár stanovený v prílohe 3 (ďalej len „potvrdenie o vyložení odpadu“) a bez zbytočného odkladu vydá a poskytne kapitánovi lodi potvrdenie o vyložení odpadu.

Požiadavky stanovené v prvom pododseku sa nevzťahujú na malé prístavy so zariadeniami bez obsluhy ani na vzdialené prístavy ▌za predpokladu, že členské štáty, v ktorých sa takéto prístavy nachádzajú, elektronicky nahlásili názov a polohu uvedených prístavov do časti systému informovania, monitorovania a presadzovania uvedenej v článku 13.

3.  Prevádzkovateľ, zástupca alebo kapitán lode, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/59/ES, pred odchodom alebo okamžite po prevzatí potvrdenia o vyložení odpadu elektronicky nahlási informácie nachádzajúce sa v uvedenom potvrdení do časti systému informovania, monitorovania a presadzovania uvedenej v článku 13 tejto smernice v súlade so smernicami 2002/59/ES a 2010/65/EÚ.

Informácie z potvrdenia o vyložení odpadu dostupné na palube aspoň dva roky v prípade potreby spolu s príslušnou knihou ropných látok, knihou záznamov o náklade, knihou záznamov o odpadkoch alebo plánom nakladania s odpadkami a na požiadanie sa poskytnú orgánom členského štátu.

4.  Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie odseku 1, môže loď pokračovať do nasledujúceho prístavu bez vyloženia odpadu, ak:

a)  z informácií poskytnutých v súlade s prílohami 2 a 3 vyplýva, že má dostatočnú vyhradenú skladovaciu kapacitu pre všetok odpad, ktorý sa nazhromaždil alebo nazhromaždí počas zamýšľanej plavby lode do nasledujúceho prístavu, do ktorého loď pripláva; alebo

b)  z informácií dostupných na palube lodí, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/59/ES, vyplýva, že má dostatočnú vyhradenú skladovaciu kapacitu pre všetok odpad, ktorý sa nazhromaždil a nazhromaždí počas zamýšľanej plavby lode do nasledujúceho prístavu, do ktorého loď pripláva, alebo

c)  pripláva do kotviska na menej než 24 hodín alebo za nepriaznivých poveternostných podmienok, pokiaľ táto oblasť prístavu nebola vyňatá v súlade s článkom 3 ods. 1 druhým pododsekom.

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania výnimiek uvedených v písmenách a) a b) prvého pododseku Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých vymedzí metódy výpočtu dostatočnej vyhradenej skladovacej kapacity. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2.

5.  Členský štát musí vyžadovať, aby loď pred odchodom vyložila všetok svoj odpad, ak:

a)  sa z dostupných informácií vrátane informácií nahlásených elektronicky do príslušnej časti systému informovania, monitorovania a presadzovania uvedeného v článku 13 alebo v GISIS nedá zistiť, či sú ▌v nasledujúcom prístave, do ktorého loď pripláva, k dispozícii primerané prístavné zberné zariadenia; alebo

b)  ak je nasledujúci prístav neznámy. ▌

6.  Odsek 4 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie požiadavky na lode prijaté v súlade s medzinárodným právom.

Článok 8

Systémy náhrady nákladov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli náklady na prevádzku prístavných zberných zariadení na zber a spracovanie odpadu z lodí iného ako zvyšky nákladu uhrádzané z poplatkov vyberaných od lodí. Do týchto nákladov patria aj prvky uvedené v prílohe 4.

2.  Systémy náhrady nákladov nesmú stimulovať lode k vypúšťaniu odpadu do mora. Na tento účel členské štáty pri navrhovaní a prevádzke systémov náhrady nákladov uplatňujú všetky z týchto zásad:

a)  ▌nepriamy poplatok platia lode ▌bez ohľadu na vyloženie odpadu v prístavnom zbernom zariadení;

b)  z nepriameho poplatku sa hradia:

i)  nepriame administratívne náklady;

ii)  podstatná časť priamych prevádzkových nákladov určených v prílohe 4, ktorá predstavuje minimálne 30 % celkových ▌ priamych nákladov za skutočné vyloženie odpadu počas predchádzajúceho roka, pričom je možné zohľadniť aj náklady súvisiace s očakávaným objemom premávky na nasledujúci rok; ▌

c)  s cieľom poskytovať čo najväčší stimul na vykladanie odpadu podľa prílohy V k dohovoru MARPOL, okrem zvyškov nákladu, sa za takýto odpad nebudú účtovať ▌žiadne priame poplatky, aby sa zabezpečilo právo na vyloženie bez akýchkoľvek ďalších ▌poplatkov založených na objeme vyloženého odpadu, okrem prípadu, keď objem vyloženého odpadu presahuje maximálnu vyhradenú skladovaciu kapacitu uvedenú vo formulári v prílohe 2 k tejto smernici; tento systém sa vzťahuje na pasívne vylovený odpad vrátane práva vyloženia;

d)  s cieľom predísť tomu, aby náklady na zber a spracovanie pasívne vyloveného odpadu znášali výlučne používatelia prístavu, členské štáty podľa potreby hradia tieto náklady z príjmov získaných zo systémov alternatívneho financovania vrátane systémov nakladania s odpadom a dostupného financovania z Únie, dostupného vnútroštátneho alebo dostupného regionálneho financovania;

e)  s cieľom podporovať vykladanie zvyškov z čistenia nádrží obsahujúcich perzistentné plávajúce látky s vysokou viskozitou môžu členské štáty ustanoviť primerané finančné stimuly na ich vykladanie;

f)  nepriamy poplatok nezahŕňa odpad zo systémov čistenia výfukových plynov, ktorého náklady sa hradia na základe druhov a množstva vyloženého odpadu.

3.  Ak existuje časť nákladov neuhradená z nepriameho poplatku, uhrádza sa na základe typu a množstva odpadu, ktorý loď skutočne vyložila.

4.   Poplatky sa môžu líšiť na základe:

a)  kategórie, typu a veľkosti lode ▌;

b)  služieb poskytovaných lodiam mimo bežných prevádzkových hodín prístavu; alebo

c)  nebezpečnej povahy odpadu.

5.  Poplatky sa znižujú na základe:

a)  druhu obchodu, do ktorého je loď zapojená, najmä ak ide o loď zabezpečujúcu príbrežnú námornú dopravu;

b)  konštrukcie, vybavenia a prevádzky lode preukazujúcich, že loď produkuje znížené množstvo odpadu a so svojím odpadom nakladá udržateľne a prijateľne z hľadiska životného prostredia.

Do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých vymedzí kritériá na určovanie, či loď spĺňa požiadavky stanovené v písmene b) prvého pododseku v súvislosti s nakladaním s odpadom na palube lode. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2.

6.  S cieľom zabezpečiť, aby poplatky boli spravodlivé, transparentné, ľahko identifikovateľné, nediskriminačné a aby odrážali náklady na dostupné a v prípade potreby využívané zariadenia a služby, sa používateľom prístavu v plánoch zberu a spracovania odpadu poskytne výška poplatkov a základ, z ktorého sú vypočítané, a to v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa prístav nachádza a prípadne v jazyku, ktorý sa používa medzinárodne.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby sa zbierali údaje z monitorovania objemu a množstva pasívne vyloveného odpadu, a tieto údaje nahlásia Komisii. Komisia na základe uvedených údajov z monitorovania uverejní do 31. decembra 2022 a následne každé 2 roky správu.

Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom vymedziť metodiky týkajúce sa údajov z monitorovania a formát nahlasovania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2.

Článok 9

Výnimky

1.  Členské štáty môžu oslobodiť loď plávajúcu do ich prístavov od povinností uvedených v článku 6, článku 7 ods. 1 a článku 8 ▌(ďalej len „výnimka“), ak existujú dostatočné dôkazy, že sú splnené tieto podmienky:

a)  loď je zapojená do pravidelnej dopravy s častými a pravidelnými zastávkami v prístavoch;

b)  existuje dohoda o zabezpečení vyloženia odpadu a platbe poplatkov v prístave na trase lode, ktorá:

i)  je preukázaná podpísanou zmluvou s prístavom alebo podnikom spracúvajúcim odpad a potvrdením o vyložení odpadu;

ii)  bola oznámená všetkým prístavom na trase lode;

iii)  bola akceptovaná prístavom, kde sa vyloženie a platba uskutočňujú, pričom môže ísť o prístav Únie alebo iný prístav, u ktorého možno na základe informácií nahlásených elektronicky do časti systému informovania, monitorovania a presadzovania uvedenej v článku 13 a do GISIS stanoviť, že v ňom sú dostupné primerané zariadenia;

c)  výnimka nemá negatívny vplyv na námornú bezpečnosť, zdravie, životné alebo pracovné podmienky na palubách lodí ani na morské prostredie.

2.  Ak sa udelí výnimka, členský štát, v ktorom sa prístav nachádza ▌, vydá osvedčenie o výnimke na základe formátu stanoveného v prílohe 5, v ktorom sa potvrdzuje, že loď spĺňa potrebné podmienky a požiadavky na udelenie výnimky, a uvádza trvanie výnimky.

3.  Členské štáty nahlásia informácie z osvedčenia o výnimke elektronicky do príslušnej časti systému informovania, monitorovania a presadzovania uvedeného v článku 13.

4.  Členské štáty zabezpečia účinné monitorovanie a presadzovanie platných dohôd o vykladaní a platbe pre lode s udelenými výnimkami, ktoré plávajú do ich prístavov.

5.  Napriek udelenej výnimke loď nesmie pokračovať do nasledujúceho prístavu, ak nemá dostatočnú vyhradenú skladovaciu kapacitu na všetok odpad, ktorý sa nahromadil a nahromadí počas zamýšľanej plavby lode do nasledujúceho prístavu, do ktorého má loď priplávať.

ODDIEL 4

PRESADZOVANIE

Článok 10

Inšpekcie

Členské štáty zabezpečia, aby akákoľvek loď mohla byť podrobená inšpekciám, aj náhodným, s cieľom overiť súlad s touto smernicou.

Článok 11

Inšpekčné záväzky

1.  ▌Každý členský štát vykonáva inšpekcie ▌lodí plávajúcich do jeho prístavov aspoň na 15 % celkového počtu jednotlivých lodí ročne plávajúcich do jeho prístavov.

Celkový počet jednotlivých lodí plávajúcich do členského štátu sa vypočíta ako priemerný počet jednotlivých lodí za predchádzajúce tri roky podľa informácií nahlásených do príslušnej časti systému informovania, monitorovania a presadzovania uvedeného v článku 13.

2.  Členské štáty dodržiavajú odsek 1 tohto článku tak, že lode vyberajú na základe mechanizmu výberu opierajúceho sa o posudzovanie rizík na úrovni Únie.

S cieľom zabezpečiť harmonizáciu inšpekcií a vytvoriť jednotné podmienky výberu lodí na inšpekciu Komisiu prijme vykonávacie akty, v ktorých vymedzí podrobné prvky mechanizmu výberu opierajúceho sa o posudzovanie rizík na úrovni Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2.

3.  Členské štáty zavedú postupy inšpekcií lodí, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/59/ES, aby sa pokiaľ možno zabezpečilo dodržiavanie tejto smernice.

Pri zavádzaní týchto postupov môžu členské štáty zohľadniť mechanizmus výberu opierajúci sa o posudzovanie rizík na úrovni Únie uvedený v odseku 2.

4.   Ak príslušný orgán členského štátu považuje výsledky inšpekcie za neuspokojivé, bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pokút uvedených v článku 16, zabezpečí, aby loď neopustila prístav, kým nevyloží svoj odpad v prístavnom zbernom zariadení v súlade s článkom 7.

Článok 12

Systém informovania, monitorovania a presadzovania

Vykonávanie a presadzovanie tejto smernice sa uľahčí elektronickým nahlasovaním a výmenou informácií medzi členskými štátmi v súlade s článkami 13 a 14.

Článok 13

Nahlasovanie a výmena informácií

1.  Nahlasovanie a výmena informácií vychádzajú zo systému Únie na výmenu námorných informácií (ďalej len „SafeSeaNet“) uvedeného v článku 22a ods. 3 a prílohe III k smernici 2002/59/ES.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v súlade so smernicou 2010/65/ elektronicky a v primeranom čase nahlasovali tieto informácie:

a)  informácie o skutočnom čase príchodu a čase odchodu každej lode, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/59/ES a zastaví sa v prístave Únie, spolu s identifikátorom príslušného prístavu;

b)  informácie z predbežného oznámenia o odpade uvedené v prílohe 2;

c)  informácie z potvrdenia o vyložení odpadu uvedené v prílohe 3;

d)  informácie z osvedčenia o výnimke uvedené v prílohe 5.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v článku 5 ods. 2 boli elektronicky sprístupnené prostredníctvom systému SafeSeaNet.

Článok 14

Zaznamenávanie inšpekcií

1.  Komisia vytvorí, udržiava a aktualizuje inšpekčnú databázu, v ktorej sú pripojené všetky členské štáty a ktorá obsahuje všetky informácie potrebné na vykonávanie inšpekčného systému uvedeného v tejto smernici (ďalej len „inšpekčná databáza“). Inšpekčná databáza je založená na inšpekčnej databáze uvedenej v článku 24 smernice 2009/16/ES a má podobné funkcie.

2.  Členské štáty zabezpečia bezodkladný prenos informácií súvisiacich s inšpekciami podľa tejto smernice vrátane informácií týkajúcich sa prípadov nesúladu a vydávania zákazu vyplávania do inšpekčnej databázy čo najskôr po:

a)  dokončení inšpekčnej správy;

b)  zrušení zákazu vyplávania; alebo

c)  udelení výnimky.

3.  Komisia zabezpečí, aby bolo možné na účely monitorovania vykonávania tejto smernice získať z inšpekčnej databázy všetky príslušné údaje nahlásené členskými štátmi.

Komisia zabezpečí, aby inšpekčná databáza poskytovala informácie pre mechanizmus výberu opierajúci sa o posudzovanie rizík na úrovni Únie uvedený v článku 11 ods. 2.

Komisia pravidelne preskúmava inšpekčnú databázu na účely monitorovania vykonávania tejto smernice a upozorňuje na každú pochybnosť týkajúcu sa komplexného vykonávania s cieľom podnietiť nápravné opatrenia.

4.  Členské štáty majú vždy prístup k zaznamenaným informáciám v inšpekčnej databáze.

Článok 15

Odborná príprava zamestnancov

Prístavné orgány a orgány prístavných zberných zariadení zabezpečia, aby všetci zamestnanci dostali potrebnú odbornú prípravu na získanie znalostí, ktoré sú nevyhnutné pre ich prácu nakladania s odpadom, s osobitným zameraním na aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia vyplývajúce z nakladania s nebezpečnými materiálmi a zabezpečia aby sa požiadavky na odbornú prípravu pravidelne aktualizovali tak, aby zodpovedali výzvam technologickej inovácie.

Článok 16

Sankcie

Členské štáty stanovia ▌ pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

ODDIEL 5

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Výmena skúseností

Komisia organizačne zabezpečuje výmeny skúseností medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov a expertmi, a to aj zo súkromného sektora, občianskej spoločnosti a odborov, pokiaľ ide o uplatňovanie tejto smernice v prístavoch Únie.

Článok 18

Postup pri zmene

1.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 19 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť prílohy k tejto smernici a odkazy na nástroje IMO v tejto smernici v rozsahu potrebnom na ich zosúladenie s právom Únie alebo s cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni, a to najmä na úrovni IMO.

2.  Komisia je tiež splnomocnená v súlade s článkom 19 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť prílohy, keď je to potrebné v záujme lepšieho vykonávania a monitorovania opatrení zavedených touto smernicou, najmä tých, ktoré sú uvedené v článkoch 6, 7 a 9, aby sa zabezpečilo účinné oznamovanie a vykladanie odpadu, ako aj riadne uplatňovanie výnimiek.

3.  Za výnimočných okolností riadne odôvodnených vhodnou analýzou Komisie a s cieľom zabrániť závažnému a neprijateľnému ohrozeniu morského prostredia ▌je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 19 prijímať delegované akty, ktorými sa mení táto smernica, v rozsahu potrebnom na zabránenie takejto hrozbe, aby sa na účely tejto smernice neuplatňovala zmena dohovoru MARPOL.

4.  Delegované akty stanovené v tomto článku sa prijímajú minimálne tri mesiace pred uplynutím obdobia stanoveného medzinárodne pre tichý súhlas so zmenou dohovoru MARPOL alebo predpokladaným dátumom nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny.

V období pred nadobudnutím účinnosti takých delegovaných aktov sa členské štáty zdržia akejkoľvek iniciatívy smerujúcej k začleneniu uvedenej zmeny do vnútroštátneho práva alebo uplatneniu zmeny na príslušný medzinárodný nástroj.

Článok 19

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v ▌článku 18 ods. 1, ▌ 2 a 3 ▌ sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 18 ods. 1, 2 a 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 18 ods. 1, 2 a 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 20

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002(22). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 21

Zmena smernice 2010/65/EÚ

V časti A prílohy k smernici 2010/65/EÚ sa bod 4 nahrádza takto:"

„4. Oznámenie odpadu z lodí vrátane zvyškov

Články 6, 79 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… z … o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí (Ú. v. EÚ L …)(23)“.

"

Článok 22

Zrušenie

Smernica 2000/59/ES sa zrušuje.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 23

Preskúmanie

1.  Komisia túto smernicu vyhodnotí a výsledky hodnotenia predloží Európskemu parlamentu a Rade do ... [sedem rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Hodnotenie zahŕňa aj správu, v ktorej sú podrobne opísané najlepšie postupy v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s ním na palubách lodí.

2.  Komisia v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1625(24) pri ďalšom preskúmaní mandátu Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) zároveň vyhodnotí, či by agentúre EMSA mali byť udelené ďalšie právomoci na presadzovanie tejto smernice.

Článok 24

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení ▌odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 26

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA 1

POŽIADAVKY NA PLÁNY ZBERU A SPRACOVANIA ODPADU

Plány zberu a spracovania odpadu zahŕňajú všetky druhy odpadu ▌ z lodí, ktoré zvyčajne plávajú do prístavu, a vypracúvajú sa podľa veľkosti prístavu a typov lodí, ktoré do neho plávajú.

Plány zberu a spracovania odpadu obsahujú tieto prvky:

a)  posúdenie potreby prístavných zberných zariadení na základe potrieb lodí zvyčajne plávajúcich do prístavov;

b)  opis typu a kapacity prístavných zberných zariadení;

c)  opis postupov príjmu a zberu odpadu z lodí;

d)  opis systému náhrady nákladov;

e)  opis postupu nahlasovania údajných nedostatkov prístavných zberných zariadení.

f)  opis postupov priebežných konzultácií s používateľmi prístavu, podnikmi spracúvajúcimi odpad, prevádzkovateľmi terminálov a ostatnými zainteresovanými stranami a

g)  prehľad typu a množstva odpadu zozbieraného z lodí a spracovávaného v zariadeniach.

Plány zberu a spracovania odpadu môžu obsahovať:

a)  zhrnutie príslušného vnútroštátneho práva, postupov a formalít týkajúcich sa vyloženia odpadu v prístavných zberných zariadeniach;

b)  identifikáciu kontaktného miesta v prístave;

c)  opis vybavenia na predbežné spracovanie odpadu a procesov pre špecifické toky odpadu v prístave, ak existujú;

d)  opis metód zaznamenávania skutočného využitia prístavných zberných zariadení;

e)  opis metód zaznamenávania množstva vyloženého odpadu z lodí;

f)   opis metód nakladania s rôznymi tokmi odpadu v prístave.

Postupy príjmu, zberu, skladovania, spracúvania a zneškodňovania by mali vo všetkých aspektoch zodpovedať schéme pre environmentálne manažérstvo umožňujúcej postupné zmierňovanie vplyvu týchto činností na životné prostredie. Taká zhoda sa predpokladá vtedy, keď sa tieto postupy zhodujú s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009(25).

PRÍLOHA 2

ŠTANDARDNÝ FORMÁT FORMULÁRA PREDBEŽNÉHO OZNÁMENIA O VYLOŽENÍ ODPADU

V PRÍSTAVNÝCH ZBERNÝCH ZARIADENIACH

Oznámenie o vyložení odpadu v zariadení: (uveďte názov prístavu, do ktorého loď pripláva, podľa požiadaviek článku 6 smernice (EÚ) 2019/...(26))

Tento formulár by sa mal uchovať na palube lode spolu s knihou ropných látok, knihou záznamov o náklade, knihou záznamov o odpadkoch alebo plánom nakladania s odpadkami podľa požiadaviek dohovoru MARPOL.

1.  ÚDAJE O LODI

1.1

Názov lode:

 

 

1.5  Vlastník alebo prevádzkovateľ:

1.2

Číslo IMO:

 

 

1.6  Rozlišovacie číslo alebo písmená:

 

 

 

 

Číslo MMSI (Maritime Mobile Service Identity):

1.3

Hrubá priestornosť:

 

 

1.7  Vlajkový štát:

1.4

Typ lode:

☐Ropný tanker ▌

☐Iná nákladná loď

☐Chemický tanker

☐Osobná loď

☐Loď na hromadný náklad

☐Loď ro-ro

☐Kontajner

☐Iná (uveďte)

2.  ÚDAJE O PRÍSTAVE A PLAVBE

2.1  Poloha/názov terminálu:

2.6  Posledný prístav vyloženia odpadu:

2.2  Dátum a čas príchodu:

2.7  Dátum posledného vyloženia:

2.3  Dátum a čas odchodu:

2.8  Nasledujúci prístav vyloženia:

2.4  Posledný prístav a krajina:

2.9  Osoba predkladajúca tento formulár (ak je iná ako kapitán):

2.5  Nasledujúci prístav a krajina (ak sú známe):

3.  TYP A MNOŽSTVO ODPADU A SKLADOVACIA KAPACITA

Typ

Odpad na vyloženie (m3)

Maximálna vyhradená skladovacia kapacita

(m3)

Množstvo odpadu, ktoré ostane na palube

(m3)

Prístav, v ktorom sa zvyšný odpad vyloží

Odhadované množstvo

odpadu, ktoré vznikne v čase medzi oznámením a zastávkou v nasledujúcom prístave

(m3)

Príloha I k dohovoru MARPOL – olej

Dnová voda

 

 

 

 

 

Zvyšky olejov (kal)

 

 

 

 

 

Odpad z umývania olejových nádrží

 

 

 

 

 

Špinavá balastová voda

 

 

 

 

 

Prach a kal z čistenia nádrží

 

 

 

 

 

Iné (uveďte)

 

 

 

 

 

Príloha II k dohovoru MARPOL – ŠKODLIVÉ KVAPALNÉ LÁTKY (NLS)(27)

Látka kategórie X

 

 

 

 

 

Látka kategórie Y

 

 

 

 

 

Látka kategórie Z

 

 

 

 

 

OS – Iné látky

 

 

 

 

 

Príloha IV k dohovoru MARPOL – odpadová voda

Príloha V k dohovoru MARPOL – odpadky

A.   Plasty

 

 

 

 

 

B.   Potravinový odpad

 

 

 

 

 

C.   Odpad z domácnosti (napr. výrobky z papiera, handry, sklo, kov, fľaše, porcelánový riad atď.)

 

 

 

 

 

D.   Olej na varenie

 

 

 

 

 

E.   Popolček zo spaľovní

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

F.   Prevádzkový odpad

 

 

 

 

 

G.   Mŕtve telá zvierat

 

 

 

 

 

H.   Rybársky výstroj

 

 

 

 

 

I.  Odpad z elektrických a elektronických zariadení

 

 

 

 

 

J.  Zvyšky nákladu(28) (HME – škodlivé pre morské prostredie)

 

 

 

 

 

K.  Zvyšky nákladu(29) (non-HME – neškodlivé pre morské prostredie)

 

 

 

 

 

Príloha VI k dohovoru MARPOL – znečistenie ovzdušia

Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu a zariadenia obsahujúce takéto látky(30)

 

 

 

 

 

Zvyšky z čistenia výfukových plynov

 

 

 

 

 

Iný odpad mimo dohovoru MARPOL

Pasívne vylovený odpad

 

 

 

 

 

Poznámky

1.  Tieto informácie sa využívajú na prístavnú štátnu kontrolu a na iné inšpekčné účely.

2.  Tento formulár sa musí vyplniť s výnimkou prípadov, keď bola lodi udelená výnimka v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2019/...(31).

PRÍLOHA 3

ŠTANDARDNÝ FORMÁT POTVRDENIA O VYLOŽENÍ ODPADU

Určený zástupca poskytovateľa prístavného zberného zariadenia poskytne tento formulár kapitánovi lode, ktorá vyložila odpad v súlade s článkom 7 smernice (EÚ) 2019/...(32).

Tento formulár sa uchováva na palube plavidla spolu s knihou ropných látok, knihou záznamov o náklade, knihou záznamov o odpadkoch alebo plánom nakladania s odpadkami podľa požiadaviek dohovoru MARPOL.

1.  Údaje o PRÍSTAVNOM zbernom zariadení a prístave

1.1.  Poloha/Názov terminálu:

1.2.  Poskytovateľ(-lia) prístavného zberného zariadenia

1.3.  Poskytovateľ(-lia) zariadenia na spracovanie odpadu – ak sa líši(-ia) od uvedeného(-ých):

1.4.  Dátum a čas vyloženia odpadu od: do:

2.  Údaje o lodi

2.1.  Názov lode:

2.5.  Vlastník alebo prevádzkovateľ:

2.2.  Číslo IMO:

2.6.  Rozlišovacie číslo alebo písmená:

Číslo MMSI (Maritime Mobile Service Identity):

2.3.  Hrubá priestornosť:

2.7.  Vlajkový štát:

2.4.  Typ lode: ☐ Ropný tanker ☐Chemický tanker ☐Loď na hromadný náklad ☐ Kontajner

☐Iná nákladná loď ☐Osobná loď ☐Loď ro-ro ☐Iná (uveďte)

3.  TYP A MNOŽSTVO PRIJATÉHO ODPADU

Príloha I k dohovoru MARPOL – olej

Množstvo (m3)

 

Príloha V k dohovoru MARPOL – odpadky

Množstvo (m3)

Dnová voda

 

 

A.  Plasty

 

Zvyšky olejov (kal)

 

 

B.  Potravinový odpad

 

Odpad z umývania olejových nádrží

 

 

C.  Odpad z domácnosti (napr. výrobky z papiera, handry, sklo, kov, fľaše, porcelánový riad atď.)

 

Špinavá balastová voda

 

 

D.  Olej na varenie

 

Prach a kal z čistenia nádrží

 

 

E.  Popolček zo spaľovní

 

Iné (uveďte)

 

 

F.  Prevádzkový odpad

 

Príloha II k dohovoru MARPOL – ŠKODLIVÉ KVAPALNÉ LÁTKY (NLS)

Množstvo (m3)/Názov5

 

G.  Mŕtve telá zvierat

 

Látka kategórie X

 

 

H.  Rybársky výstroj

 

Látka kategórie Y

 

 

I.  Odpad z elektrických a elektronických zariadení

 

J.  Zvyšky nákladu6 (HME – škodlivé pre morské prostredie)

 

K.  Zvyšky nákladu6 (non-HME – neškodlivé pre morské prostredie)

 

 

 

Príloha VI k dohovoru MARPOL – znečistenie ovzdušia

Množstvo (m3)

Látka kategórie Z

 

 

Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu a zariadenia obsahujúce takéto látky

 

OS – Iné látky

 

 

Zvyšky z čistenia výfukových plynov

 

Príloha IV k dohovoru MARPOL – odpadová voda

Množstvo (m3)

Iný odpad mimo dohovoru MARPOL

Množstvo (m3)

 

 

Pasívne vylovený odpad

 

5 Uveďte správne expedičné označenie príslušnej NLS.

6 Uveďte správne expedičné označenie suchého nákladu.

PRÍLOHA 4

Kategórie nákladov a čistých príjmov súvisiace s prevádzkou a správou prístavných zberných zariadení

Priame náklady

Priame prevádzkové náklady vyplývajúce zo skutočného vyloženia odpadu z lodí vrátane nižšie uvedených nákladových položiek.

Nepriame náklady

Nepriame administratívne náklady vyplývajúce z riadenia systému v prístave vrátane nižšie uvedených nákladových položiek.

Čisté príjmy

Čisté výnosy zo systémov nakladania s odpadom a dostupné vnútroštátne/regionálne finančné prostriedky vrátane nižšie uvedených príjmových položiek.

—  Poskytovanie infraštruktúry prístavných zberných zariadení vrátane kontajnerov, nádrží, nástrojov na spracovanie odpadu, nákladných člnov, nákladných automobilov, zariadení na zber a spracovanie odpadu;

—  Splatné koncesie za prípadný prenájom lokality alebo za prenájom zariadení potrebných na prevádzkovanie prístavných zberných zariadení;

—  Skutočná prevádzka prístavných zberných zariadení: zber odpadu z lode, preprava odpadu z prístavných zberných zariadení na konečné spracovanie, údržba a čistenie prístavných zberných zariadení, personálne náklady vrátane nadčasov, dodávka elektriny, analýza odpadu a poistenie;

—  Vypracovanie a schválenie plánu zberu a spracovania odpadu vrátane všetkých auditov uvedeného plánu a jeho vykonávania;

—  Aktualizácia plánu zberu a spracovania odpadu vrátane nákladov práce a nákladov na konzultácie v prípade potreby;

—  Organizácia konzultačných postupov na (pre)hodnotenie plánu zberu a spracovania odpadu;

—  Riadenie systému oznamovania a systému náhrady nákladov vrátane uplatňovania znížených poplatkov za „ekologické lode“, poskytovanie IT systémov na úrovni prístavu, štatistické analýzy a súvisiace náklady práce;

—  Čisté finančné výhody zo systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu;

—   Ďalšie čisté príjmy zo systémov nakladania s odpadom, ako napríklad systému recyklácie;

—   Financovanie v rámci Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF);

—   Ďalšie finančné prostriedky alebo dotácie, ktoré majú prístavy k dispozícii na nakladanie s odpadom a rybársku činnosť.

—  Príprava na opätovné použitie, recykláciu alebo zneškodnenie odpadu z lodí vrátane separovaného zberu odpadu;

—  Administratívne činnosti: fakturácia, vystavovanie potvrdení lodiam o vyložení odpadu, nahlasovanie.

—  Organizácia postupov verejného obstarávania na obstaranie prístavných zberných zariadení, ako aj vydávanie potrebných povolení na poskytovanie prístavných zberných zariadení v prístavoch;

—  Informovanie používateľov prístavov prostredníctvom distribúcie letákov, umiestňovania vývesiek a plagátov v prístave alebo zverejňovania informácií na webovom sídle prístavu a elektronický prenos informácií podľa požiadaviek článku 5;

—   Riadenie systémov nakladania s odpadom: systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu, recyklácia a žiadosti o prostriedky z vnútroštátnych/regionálnych fondov a ich implementácia;

—  Ostatné administratívne náklady: náklady monitorovania a elektronického nahlasovania výnimiek podľa požiadaviek článku 9.

 

PRÍLOHA 5

OSVEDČENIE O VÝNIMKE PODĽA ČLÁNKU 9

VO VZŤAHU K POŽIADAVKÁM PODĽA ČLÁNKU 6,

ČLÁNKU 7 ODS. 1 A ČLÁNKU 8 SMERNICE (EÚ) 2019/...(33)

V PRÍSTAVE(-OCH) [UVEĎTE PRÍSTAV] V [UVEĎTE ČLENSKÝ ŠTÁT](34)

Názov lode Rozlišovacie číslo alebo písmená Vlajkový štát

[uveďte názov lode] [uveďte číslo IMO] [uveďte názov vlajkového štátu]

je plavidlo pravidelnej dopravy s častými a pravidelnými zastávkami v nasledujúcich prístavoch nachádzajúcich sa v [uveďte názov členského štátu] podľa harmonogramu alebo vopred stanovenej trasy:

[ ]

a zastavuje v týchto prístavoch aspoň raz za štrnásť dní:

[ ]

a prijalo opatrenia na zabezpečenie platby poplatkov a vyloženia odpadu v prístave alebo tretej strane v prístave:

[ ]

a preto sa naň v súlade s [uveďte príslušné ustanovenie vnútroštátnych právnych predpisov krajiny] vzťahuje výnimka

[z požiadaviek na:

 povinné vyloženie odpadu z lodí,

 predbežné oznámenie o odpade a

 platbu povinného poplatku v týchto prístavoch:]

Toto osvedčenie je platné do [uveďte dátum], ak sa dovtedy nezmenia podmienky, na základe ktorých bolo vydané.

Miesto a dátum

……………………………………

Meno

funkcia

(1)Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 61.
(2)Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 220.
(3)Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2019.
(4)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81).
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií vrátane trestných sankcií za trestné činy v oblasti znečistenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 11).
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(9)Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).
(11)Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/352 z 15. februára 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných služieb a spoločné pravidlá o finančnej transparentnosti prístavov (Ú. v. EÚ L 57, 3.3.2017, s. 1).
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10).
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).
(15)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ z 20. októbra 2010 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov, ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES (Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2010, s. 1).
(16)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(17)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(18)Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).
(19)Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1).
(20)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1).
(21)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) a menia a dopĺňajú sa nariadenia o námornej bezpečnosti a zabránení znečisťovania z lodí (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1).
(23)*Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo, dátum a údaje o uverejnení smernice nachádzajúcej sa v dokumente PE-CONS 85/18 (2018/0012 (COD)).
(24)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1625 zo 14. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 77).
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).
(26)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo tejto smernice.
(27)Uveďte správne expedičné označenie príslušnej NLS.
(28)Môžu byť odhadované údaje. Uveďte správne expedičné označenie suchého nákladu.
(29)Môžu byť odhadované údaje. Uveďte správne expedičné označenie suchého nákladu.
(30)Vyplývajúce z bežných činností údržby na palube.
(31)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo tejto smernice.
(32)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo tejto smernice.
(33)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo tejto smernice.
(34)Nehodiace sa vypusťte.

Posledná úprava: 18. marca 2019Právne oznámenie