Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2119(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0159/2019

Predkladané texty :

A8-0159/2019

Rozpravy :

PV 13/03/2019 - 17
CRE 13/03/2019 - 17

Hlasovanie :

PV 13/03/2019 - 19.13

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0201

Prijaté texty
PDF 170kWORD 50k
Streda, 13. marca 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2019
P8_TA-PROV(2019)0201A8-0159/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2019 (2018/2119(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 121 ods. 2, články 126 a 136 a Protokol č. 12,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2019: Za silnejšiu Európu, ktorá dokáže čeliť celosvetovej neistote (COM(2018)0770), a na Správu o mechanizme varovania 2019 (COM(2018)0758),

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej fiškálnej rady z 10. októbra 2018,

–  so zreteľom na európske hospodárske prognózy Komisie (jeseň 2018 a zima 2019),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013(9),

–  so zreteľom na správu o starnutí obyvateľstva za rok 2018, ktorú uverejnila Komisia 25. mája 2018,

–  so zreteľom na odporúčanie na odporúčanie Rady z 21. novembra 2018 o hospodárskej politike eurozóny (COM(2018)0759),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(10),

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 o dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe, na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy a na diskusný dokument Komisie z 31. mája 2017 o prehĺbení hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na správu Euroskupiny pre vedúcich predstaviteľov o prehlbovaní hospodárskej a menovej únie (HMÚ) zo 4. decembra 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie samitu eurozóny zo 14. decembra 2018,

–  so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov z 10. októbra 2018 o hospodárskych politikách pre eurozónu a so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2019(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci, stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0159/2019),

A.  keďže európske hospodárstvo teraz vstupuje do siedmeho roku nepretržitého rastu; keďže miery rastu HDP pre eurozónu a EÚ boli upravené smerom nadol na 1,3 % a 1,5 % pre rok 2019 a na 1,6 %, resp. 1,8 % (EÚ 27) pre rok 2020; keďže sa očakáva, že miera rastu sa ďalej zmierni, a to čiastočne z dôvodu rastúcich obáv v súvislosti s výhľadom celosvetového rastu; keďže medzi členskými štátmi pretrvávajú rozdiely vo výkonnosti v oblasti hospodárstva a zamestnanosti;

B.  keďže v decembri 2018 bola nezamestnanosť v eurozóne na úrovni 7,9 % a v EÚ na úrovni 6,6 %; keďže miera nezamestnanosti zostáva v mnohých členských nad úrovňami spred krízy, najmä v prípade dlhodobej nezamestnanosti, a nezamestnanosť mladých ľudí zostáva v niekoľkých členských štátoch vysoká;

C.  keďže miera zamestnanosti v EÚ rastie, aj keď sú medzi členskými štátmi rozdiely; keďže v treťom štvrťroku 2018 bol v eurozóne zaznamenaný doteraz najvyšší počet zamestnaných ľudí, keď dosiahol 146 miliónov; keďže v prípade mnohých novovytvorených pracovných miest ide o čiastočné úväzky;

D.  keďže hospodársky rast je naďalej zraniteľný a v jednotlivých členských štátoch sa líši, a to v prostredí pokračujúceho politického napätia, ktoré má vplyv na svetový obchod, a pretrvávajúcich neistôt obklopujúcich budúce vzťahy Únie so Spojeným kráľovstvom;

E.  keďže Európa stále čelí nedostatku investícií, hoci roky využíva výnimočne nízke úrokové sadzby a podmienky financovania sú naďalej priaznivé;

F.  keďže podľa Eurostatu sa predpokladá, že index ekonomického zaťaženia v EÚ sa v prípade, že nedôjde k politickým zmenám, zvýši z 29,3 % v roku 2016 na 52,3 % do roku 2080, čo predstavuje menej než dve osoby v produktívnom veku na každú staršiu osobu; keďže v tomto smere existujú medzi členskými štátmi obrovské rozdiely;

G.  keďže celková produktivita faktorov v eurozóne v posledných dvoch desaťročiach zaostáva za hlavnými svetovými ekonomikami;

H.  keďže sa očakáva, že pomer dlhu eurozóny k HDP si udrží klesajúci trend z minulých rokov a poklesne z približne 87 % v roku 2018 na približne 85 % v roku 2019; keďže podľa prognózy Komisie sa však očakáva, že v roku 2019 bude desať členských štátov vykazovať pomer dlhu k HDP vo výške viac ako 60 % a v prípade siedmich členských štátov zostane tento pomer vyšší než 90 %; keďže v niektorých členských štátoch napredujú opatrenia na zníženie dlhu pomalým tempom; keďže sa predpokladá, že päť členských štátov eurozóny s vysokým pomerom dlhu k HDP bude mať v roku 2019 značný štrukturálny deficit;

I.  keďže sa predpokladá, že žiadny členský štát eurozóny nebude mať v roku 2019 deficit nad prahovou hodnotou 3 % HDP, a keďže sa očakáva, že súhrnný celkový deficit eurozóny v roku 2018 klesne na 0,6 % HDP a v roku 2019 sa mierne zvýši na 0,8 % HDP;

J.  keďže dlhodobá udržateľnosť verejných financií členských štátov je záležitosťou, ktorá vzbudzuje obavy s ohľadom na medzigeneračnú spravodlivosť;

K.  keďže prebytok bežného účtu dosiahol vrchol v roku 2017 a má v rokoch 2019 a 2020 mierne poklesnúť a ustáliť sa na približne 3,6 % HDP v eurozóne a 2,3 % HDP v EÚ, a patrí tak medzi najvyššie na svete;

1.  víta ročný prieskum rastu Komisie na rok 2019, v ktorom sa znovu potvrdzuje dôležitosť:

   a) zvyšovania vysokokvalitných investícií;
   b) reforiem, ktoré zvyšujú rast produktivity, inkluzívnosť a kvalitu inštitúcií; a
   c) makrofinančnej stability a zdravých verejných financií;

2.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali rozhodné a jednotné opatrenia s cieľom dosiahnuť cieľ inkluzívneho a udržateľného rastu, aby prevzali zodpovednosť za budúce generácie a aby zabezpečili medzigeneračnú spravodlivosť prostredníctvom udržateľnosti a primeranosti verejných financií a našich systémov sociálneho zabezpečenia, a tým zabezpečili budúcnosť našich sociálnych štátov;

3.  konštatuje, že správa Komisie o starnutí obyvateľstva za rok 2018 ukazuje, že ak nedôjde k politickým zmenám, v nadchádzajúcich desaťročiach možno očakávať zvyšovanie fiškálnych nákladov spojených s dôchodkami, so zdravotnou starostlivosťou a s dlhodobou starostlivosťou, pretože obyvateľstvo Európy naďalej výrazne starne;

4.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa na tento demografický vývoj pripravili:

   a) zavedením sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem s cieľom znížiť takéto náklady;
   b) posilnením rastu produktivity, ktorý má zásadný význam pre zabezpečenie silného a udržateľného hospodárskeho rastu v budúcnosti, a
   c) vytvorením vhodných fiškálnych rezerv ako zabezpečenia proti rastúcim fiškálnym nákladom;

5.  víta, že miera zamestnanosti v EÚ rastie, aj keď sú medzi členskými štátmi rozdiely; konštatuje, že dlhodobá nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí je v niektorých členských štátoch stále vysoká, čo si vyžaduje pokračujúce reformy a investície na uľahčenie vstupu mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných na trh práce;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala prehlbovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) v súlade s dohodnutým plánom;

7.  vyzýva Komisiu, aby na popredné miesto svojho programu zaradila dokončenie jednotného trhu;

Uskutočňovanie vysokokvalitných investícií

8.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia medzigeneračnej spravodlivosti v dlhodobom horizonte musia členské štáty zvýšiť produktivitu prostredníctvom produktívnych investícií, napríklad do udržateľných projektov infraštruktúry podporujúcich rast, ktoré sú v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, s cieľom podnietiť veľmi potrebný potenciálny hospodársky rast;

9.  víta pozitívny prínos Investičného plánu pre Európu pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest; zdôrazňuje skutočnosť, že Európsky parlament už prijal svoju rokovaciu pozíciu k Programu InvestEU, a naliehavo vyzýva, aby sa čo najskôr dosiahla medziinštitucionálna politická dohoda; berie na vedomie návrh Európskeho dvora audítorov týkajúci sa zlepšenia geografického rozloženia investícií podporovaných z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

10.  konštatuje, že v eurozóne je stále nedostatok investícií, a to aj napriek pozitívnym výsledkom Investičného plánu pre Európu; poukazuje na to, že v súčasnom kontexte, keď sa objavujú známky spomalenia hospodárskeho rastu a rastúcich vonkajších rizík a výziev, hrajú verejné a súkromné investície dôležitú úlohu pri uľahčovaní rastu a konvergencie na európskej úrovni;

11.  pripomína, že je potrebné, aby členské štáty pri využívaní rozpočtového priestoru rozlišovali medzi dlhodobými produktívnymi verejnými investíciami a bežnými výdavkami;

12.  zdôrazňuje, že zvýšenie rastu produktivity si vyžaduje investície do zručností, inovácií, automatizácie, digitalizácie, výskumu a vývoja, udržateľnej mobility a infraštruktúry v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že je potrebné investovať do fyzického aj ľudského kapitálu, a preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovný prístup k celoživotnému vzdelávaniu, zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii;

13.  domnieva sa, že reformy, ktoré odstránia neprimeranú byrokraciu pre investície, by uľahčili hospodársku činnosť, ako aj vytvorili podmienky prispievajúce k dlhodobému rastu;

14.  zdôrazňuje, že priame zahraničné investície v rámci Európy môžu viesť k rastu produktivity investujúceho podniku, ako aj miestnych podnikov v hostiteľských regiónoch, a pomáhajú dosahovať hospodársku konvergenciu v Európe; domnieva sa, že kľúčovými faktormi pre prilákanie investícií sú jasné a vykonateľné pravidlá, rovnaké podmienky a nižšie náklady na dodržiavanie predpisov;

15.  poukazuje na naliehavú potrebu plnohodnotnej únie kapitálových trhov, keďže lepšie integrované finančné trhy by mohli zabezpečiť ďalšie súkromné mechanizmy zdieľania a znižovania rizika, uľahčiť cezhraničné investície a prístup k financovaniu pre reálnu ekonomiku a podporiť udržateľné súkromné investície;

Zameranie reforiem na rast produktivity, inkluzívnosť a kvalitu inštitúcií

16.  pripomína, že za rovnakých okolností môže starnúca pracovná sila v nasledujúcich niekoľkých desaťročiach brzdiť rast európskej produktivity; je naďalej znepokojený nízkou konkurencieschopnosťou a nízkym rastom produktivity v EÚ, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby realizovali sociálne vyvážené štrukturálne reformy posilňujúce produktivitu;

17.  zdôrazňuje naliehavú potrebu preskúmať primeranosť aj dlhodobú finančnú udržateľnosť vnútroštátnych verejných dôchodkových systémov; zdôrazňuje potrebu reformovať dôchodkové systémy v dotknutých členských štátoch s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú udržateľnosť;

18.  súhlasí s názorom Komisie, že dôležitým cieľom národných reforiem by mal byť vyšší rast produktivity a inkluzívnosť;

19.  zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania miery účasti na trhu práce s cieľom okrem iného prispieť k zachovaniu udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia, najmä v kontexte rastúceho indexu ekonomického zaťaženia; vyzýva preto členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu začlenenia mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej (NEET), a utečencov na trh práce;

20.  konštatuje, že nadmerné zdanenie môže byť prekážkou pre investície a pracovné miesta; žiada, aby bolo daňové zaťaženie v Európe presunuté z vysokého zdanenia práce inam; okrem toho sa domnieva, že zníženie daňového zaťaženia pri nízkych a stredných príjmoch pravdepodobne zvýši dopyt a podporí rast; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť výber daní a lepšie koordinovať administratívne postupy v oblasti zdanenia, a víta úsilie tých členských štátov, ktoré takéto reformy vykonávajú;

21.  zdôrazňuje, že digitalizácia, globalizácia, umelá inteligencia, automatizácia a technologické zmeny ponúkajú veľký potenciál rastu, radikálne transformujú naše trhy práce a ovplyvňujú dynamiku rastu európskych ekonomík;

22.  zdôrazňuje, že mobilizácia ubúdajúceho obyvateľstva v produktívnom veku si bude vyžadovať všestrannejších a kvalifikovanejších zamestnancov, dynamickejšie trhy práce, aktívne politiky trhu práce, celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovnej sily a silnejšie prepojenie medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a podnikmi v kombinácii s prístupnými systémami sociálneho zabezpečenia; trvá na tom, aby sa tieto zásady náležite zohľadnili s cieľom podporiť inkluzívne a dobre fungujúce trhy práce a podporiť kvalitu pracovných miest, ako sa uvádza v Európskom pilieri sociálnych práv;

23.  zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú dôležitou hnacou silou zamestnanosti, nie sú schopné z dôvodu legislatívnych a administratívnych prekážok naplno využiť potenciál jednotného európskeho trhu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby tieto prekážky znížila; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa okrem toho zaoberala nekalou hospodárskou súťažou a zdanením medzi MSP a nadnárodnými spoločnosťami; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

24.  pripomína význam administratívneho a regulačného prostredia, ktoré je priaznivé pre podnikanie, pri súčasnom zohľadnení dostatočnej ochrany spotrebiteľa, s cieľom uľahčiť spoločnostiam prístup k financovaniu a získavaniu finančných prostriedkov na cezhraničnej úrovni; víta, že ročný prieskum rastu kladie dôraz na potrebu zlepšenia účinnosti verejnej správy, ktoré by malo zahŕňať jej všetky úrovne; naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili zbytočné prekážky pre súkromné a verejné investície na miestnej a regionálnej úrovni;

25.  zdôrazňuje, že riešenie prípadných budúcich otrasov si vyžaduje pokrok v prehlbovaní HMÚ; pripomína, že prehĺbenie HMÚ si bude vyžadovať silný politický záväzok, efektívne riadenie a demokratickú zodpovednosť; pripomína význam odolného bankového sektora a jeho efektívnej a primeranej regulácie na zabezpečenie finančnej stability; žiada postupné dokončenie bankovej únie s dôveryhodným európskym systémom ochrany vkladov a pokračujúce úsilie o zníženie objemu zlyhaných úverov; berie na vedomie mandát, ktorý samit eurozóny udelil Euroskupine pre prácu na rozpočtovom nástroji pre konvergenciu a konkurencieschopnosť;

Zabezpečenie makroekonomickej stability a zdravých verejných financií

26.  poukazuje na to, že makrofinančná stabilita a zdravé verejné financie sú aj naďalej predpokladom udržateľného rastu;

27.  konštatuje, že vyšší podiel starších osôb znamená vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o starých ľudí a dôchodky; ďalej konštatuje, že za rovnakých okolností v starnúcej spoločnosti klesá podiel osôb v produktívnom veku vo vzťahu k podielu starších osôb, čo znamená, že na jednu staršiu osobu pripadá menej prispievateľov v produktívnom veku; zdôrazňuje, že to predstavuje obrovskú záťaž pre verejné financie tých členských štátov, ktoré nevykonali potrebné reformy, čo spochybňuje ich udržateľnosť;

28.  žiada, aby členské štáty s vysokými úrovňami deficitu a verejného dlhu naďalej vyvíjali úsilie o ich zníženie; uznáva úsilie niektorých členských štátov o konsolidáciu svojich verejných financií, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty nevyužili príležitosť uskutočniť potrebné reformy; poukazuje na to, že niektoré členské štáty s dobrým fiškálnym priestorom konsolidovali ešte viac, a prispeli tak k prebytku bežného účtu eurozóny;

29.  víta úsilie Komisie o podporu členských štátov s deficitom bežného účtu alebo vysokým zahraničným dlhom v tom, aby zvyšovali svoju konkurencieschopnosť, a podporu členských štátov s obrovskými prebytkami bežného účtu v tom, aby podporovali dopyt zrýchľovaním rastu miezd v súlade s rastom produktivity a posilňovali rast produktivity podporou investícií;

30.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili vhodné fiškálne rezervy pre súčasné a budúce generácie; žiada dôsledné vykonávanie a dodržiavanie Paktu stability a rastu (PSR) vrátane jeho doložiek flexibility s cieľom chrániť zodpovedné verejné financie; pripomína význam jednotného vykonávania fiškálnych pravidiel na zaistenie dôvery finančných trhov, ktorá má zásadný význam pre prilákanie investícií;

31.  víta návrh Európskej fiškálnej rady, aby sa zásadne zjednodušili rozpočtové pravidlá s cieľom ďalej zlepšiť súčasný fiškálny rámec EÚ; zdôrazňuje, že flexibilita zakomponovaná do pravidiel PSR umožňuje členským štátom nájsť primeranú rovnováhu medzi cieľom zabezpečenia obozretnej fiškálnej politiky a uľahčením produktívnych investícií; vyzýva Komisiu, aby na účely svojich analýz udržateľnosti dlhu zohľadnila všetky faktory špecifické pre jednotlivé krajiny;

Zodpovednosť členských štátov

32.  pripomína, že úroveň vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny je príliš nízka; domnieva sa, že európsky semester by sa mal zameriavať na vlastnú zodpovednosť členských štátov; naliehavo vyzýva národné a regionálne parlamenty, aby diskutovali o správach o jednotlivých krajinách a o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a aby spolupracovali s príslušnými aktérmi; poukazuje na to, že racionálnejší a cielenejší európsky semester by mohol túto zodpovednosť zvýšiť;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
(2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.
(8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 129, 19.5.2017, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.
(11) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 1.

Posledná úprava: 15. marca 2019Právne oznámenie