Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2120(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0162/2019

Predkladané texty :

A8-0162/2019

Rozpravy :

PV 13/03/2019 - 17
CRE 13/03/2019 - 17

Hlasovanie :

PV 13/03/2019 - 19.14
CRE 13/03/2019 - 19.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0202

Prijaté texty
PDF 174kWORD 58k
Streda, 13. marca 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2019
P8_TA-PROV(2019)0202A8-0162/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2019 (2018/2120(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2019: Za silnejšiu Európu, ktorá dokáže čeliť celosvetovej neistote (COM(2018)0770),

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja prijaté svetovými lídrami v septembri 2015 a schválené Radou, ktorá vyjadrila svoj záväzok plniť tieto ciele,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou v novembri 2017,

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti z 21. novembra 2018, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie o ročnom prieskume rastu 2019 (COM(2018)0761),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. novembra 2018 na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2018)0759),

–  so zreteľom na správu Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Správa o mechanizme varovania 2019 (COM(2018)0758),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Návrhy rozpočtových plánov na rok 2019: Celkové posúdenie (COM(2018)0807),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018(4),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k rodovým rozdielom v digitálnej oblasti;

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0162/2019),

A.  keďže miera zamestnanosti osôb vo veku od 20 do 64 rokov bola v roku 2017 na úrovni 73,2 %, čo znamená, že EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa 75 % miery zamestnanosti stanoveného v stratégii Európa 2020;

B.  keďže dôstojné pracovné miesta s istotou zamestnania sú dôležitým faktorom v boji proti sociálnemu vylúčeniu a mali by sa podporovať s cieľom pomôcť bojovať proti nezamestnanosti v celej EÚ, ako aj zvyšovať domáci dopyt a stimulovať rast; keďže podiel pracovníkov na čiastočný úväzok sa od roku 2008 do roku 2017 zvýšil zo 16,8 % na 18,7 % celkovej zamestnanosti, pričom vyššiu úroveň a výraznejší nárast je možné zaznamenať u mladších ľudí;

C.  keďže v miere zamestnanosti, ako v kvalite zamestnanosti, existujú v celej EÚ výrazné rozdiely, a to tak medzi členskými štátmi, ako aj v rámci nich;

D.  keďže hoci miera dlhodobej nezamestnanosti a miera nezamestnanosti mladých ľudí na úrovni EÚ klesajú, vo viacerých členských štátoch sú aj naďalej vysoké;

E.  keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí na úrovni EÚ dosiahla 18,6 % a je stále vyššia ako v roku 2008; keďže podľa Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) sa odhaduje, že mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), stoja EÚ 153 miliárd EUR ročne, pričom celkové odhadované náklady na zavedenie záruky pre mladých ľudí predstavujú 21 miliárd EUR ročne; keďže na záruku pre mladých ľudí na obdobie 2017 – 2020 je v súčasnosti vyčlenená suma vo výške 2 miliardy EUR;

F.  keďže sa objavujú a rozširujú nové formy práce vrátane práce prostredníctvom platforiem a práce vo vlastnej réžii, treba modernizovať a prispôsobiť sociálnu ochranu, ktorá sa tradične zameriavala na pracovníkov na plný úväzok so zmluvou na dobu neurčitú;

G.  keďže nárast miery zamestnanosti v členských štátoch je, žiaľ, sprevádzaný zvýšeným výskytom atypických, neistých a neformálnych foriem zamestnávania vrátane pracovných zmlúv na nula hodín, oslabením sociálneho dialógu a v niektorých členských štátoch decentralizáciou kolektívneho vyjednávania, čo má negatívny vplyv na práva pracovníkov;

H.  keďže najneistejšie pracovné pozície sú tie, v prípade ktorých nemá jednotlivec možnosť presadzovať svoje práva, nie je uzatvorené sociálne poistenie, je ohrozené zdravie a bezpečnosť a práca neposkytuje dostatočné príjmy na dôstojný život; keďže nestálosť je ďalší kľúčový prvok neistoty a zahŕňa neistú prácu, nedostatočný príjem, nedostatočnú ochranu pred prepustením, neurčené trvanie zamestnania a neistotu týkajúcu sa budúceho zamestnania;

I.  keďže napriek tomu, že príjmová nerovnosť v EÚ v roku 2017 mierne klesla, chudoba zamestnaných je naďalej neprijateľne vysoká, a to na úrovni 9,6 % pracujúceho obyvateľstva, a ovplyvňuje najmä ženy;

J.  keďže celkový počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením predstavuje 22,5 % a hoci je to menej ako pred krízou, hlavný cieľ stratégie Európa 2020, t. j. zníženie počtu takto ohrozených ľudí o 20 miliónov, sa ani zďaleka nedosiahol; keďže miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia u detí naďalej klesá, ale stále je neprijateľne vysoká; keďže miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia u detí z domácností s jedným rodičom predstavuje dvojnásobok priemernej miery u detí celkovo; keďže vysoké úrovne nerovnosti znižujú výkon hospodárstva a potenciál udržateľného rastu;

K.  keďže globalizácia prispieva k stimulácii hospodárskeho rastu, avšak prínosy sú rozdelené nerovnomerne medzi členskými štátmi aj v rámci nich; keďže inkluzívnosť európskeho modelu rastu by sa mala opätovne preskúmať a je potrebné ju posilniť, najmä pokiaľ ide o sociálnu a environmentálnu udržateľnosť;

L.  keďže správa Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) zdôrazňuje naliehavosť opatrení na boj proti zmene klímy, ktorá sa v priebehu troch rokov môže stať nezvratnou; keďže na všetkých úrovniach správy by sa mali sprístupniť rozpočty (verejné aj súkromné investície) na modernizáciu a dekarbonizáciu priemyslu, dopravy a energetiky;

M.  keďže hospodárstvo EÚ vstupuje do šiesteho roka kontinuálneho rastu, oživenia investícií, zvyšovania dopytu spotrebiteľov a zvýšenej tvorby pracovných miest, pričom rozptyl mier rastu v rámci eurozóny je najmenší v dejinách HMÚ; keďže je však poľutovaniahodné, že výhody plynúce z rastu nie sú rovnomerne rozdelené;

N.  keďže príjmy domácností rastú pomalšie ako HDP, čo vyvoláva otázky o inkluzívnosti rastu v posledných rokoch;

O.  keďže demografická zmena a zvyšujúca sa stredná dĺžka života predstavujú z hľadiska udržateľnosti a primeranosti veľké výzvy pre dôchodkové systémy, systémy zdravotnej starostlivosti a systémy dlhodobej starostlivosti;

P.  keďže dobre fungujúci sociálny dialóg je kľúčovým prvkom európskeho sociálneho trhového hospodárstva, ktorý posilňuje sociálnu súdržnosť a zmenšuje konflikty v spoločnosti, a to v spoločnom záujme pracovníkov, zamestnávateľov aj vlád;

Q.  keďže začlenenie Európskeho piliera sociálnych práv do európskeho semestra v roku 2018 pomohlo posilniť inkluzívny rast a zamestnanosť a znížiť makroekonomickú nerovnováhu;

R.  keďže európsky semester by mal prispieť k realizácii Európskeho piliera sociálnych práv s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so ženami a s mužmi a rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, ako aj rešpektovať právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu pre ženy a mužov a právo na prístup ku kvalitným a cenovo dostupným službám starostlivosti;

S.  keďže 80 miliónov Európanov so zdravotným postihnutím, ako aj niekoľko osobitných skupín vrátane marginalizovaných mladých ľudí a komunít, ľudí s chronickými chorobami a tých, ktorí pochádzajú z menšinových komunít, čelí osobitným prekážkam v prístupe k zamestnaniu a je vystavených väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže organizácie občianskej spoločnosti významne prispievajú k poskytovaniu služieb začleňovania, ako aj k zabezpečeniu zastúpenia v procese tvorby politiky;

T.  keďže pretrvávajúce nerovnosti v oblasti zdravia a zvyšujúca sa záťaž spojená s chronickými ochoreniami vedú k vysokej miere predčasnej úmrtnosti v EÚ a zároveň majú vplyv na pracovnú silu, produktivitu a systémy sociálneho zabezpečenia;

U.  keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v článkoch 8 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa stanovuje povinnosť odstraňovať nerovnosti, podporovať rodovú rovnosť a bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, ako aj zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách a činnostiach EÚ;

V.  keďže miera zamestnanosti žien v roku 2017 bola na úrovni 66,5 %, ale rozdiel v zamestnanosti žien a mužov je stále podstatný a dosahuje 12 %, rovnako ako rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a následne rozdiely v dôchodkoch; keďže viac žien ako mužov trpí chudobou a ženy sú vystavené väčšiemu riziku sociálneho vylúčenia v starobe, keďže ich dôchodkový príjem je skoro o 40 % nižší v dôsledku hromadenia rodových rozdielov, ktorým sú počas života vystavené, a že táto skutočnosť predstavuje pre mnohé ženy a pre spoločnosť problém; keďže rovnakú účasť mužov a žien na trhu práce môže uľahčiť prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám starostlivosti;

W.  keďže prítomnosť väčšieho počtu žien na pozíciách s rozhodovacími právomocami by posilnila rodovú rovnosť;

X.  keďže neformálnym alebo rodinným opatrovateľom hrozí väčšie riziko chudoby, a to počas obdobia poskytovania starostlivosti, ako aj pri uplatňovaní dôchodkových nárokov; keďže v úlohe rodinných opatrovateľov sú prevažne ženy; keďže 80 % starostlivosti v EÚ poskytujú neplatení neformálni opatrovatelia, z ktorých 75 % tvoria ženy;

Y.  keďže kvalita služieb starostlivosti sa v rámci členských štátov a medzi členskými štátmi, medzi súkromnými a verejnými zariadeniami, medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, ako aj medzi vekovými skupinami výrazne líši; keďže sa žien dotýkajú obmedzenia verejných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a bývania priamo ako používateliek služieb a zamestnankýň a tiež nepriamo prostredníctvom ich podpory rodinných príslušníkov, ktorí sú odkázaní na kľúčové verejné služby;

Z.  keďže ženy s vyššou pravdepodobnosťou prerušia svoju kariéru z dôvodu svojej úlohy v rodine a častejšie práve ony prestanú pracovať, aby sa starali o dieťa alebo o chorého príbuzného; keďže táto úloha môže pre ženy predstavovať prekážku v ich kariére; keďže prebiehajú rokovania o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom;

AA.  keďže sa dosiahol značný pokrok v plnení hlavného cieľa na rok 2020, t. j. miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na úrovni 10 % a cieľa dosiahnutého terciárneho vzdelania na úrovni 40 %, medzi členskými štátmi však stále pretrvávajú veľké rozdiely; keďže členské štáty by mali byť podnecované k tomu, aby zvyšovali dostupnosť a prijatie odbornej prípravy zo strany verejnosti a zároveň zabezpečili, aby kvalita terciárneho vzdelávania zostala prioritou pri dosahovaní hlavných cieľov na rok 2020;

AB.  keďže v digitálnom veku sú digitálne zručnosti nevyhnutné pre všetky osobné alebo pracovné úlohy a viac ako 40 % dospelých v EÚ zatiaľ nemá základné digitálne zručnosti; keďže 60 miliónov dospelých nedosahuje základnú gramotnosť a matematickú gramotnosť; keďže rodové rozdiely pri meraní digitálnych zručností nad základnou úrovňou predstavujú 12,9 %;

AC.  keďže je oveľa menej pravdepodobné, že sa nízko kvalifikovaní a starší pracovníci zúčastnia na programoch rekvalifikácie alebo odborného vzdelávania; keďže mikropodnikom a malým a stredným podnikom často chýbajú zdroje na organizovanie programov odborného vzdelávania a rekvalifikácie pre svojich zamestnancov;

AD.  keďže vylúčenie z bývania, bezdomovectvo a cenová dostupnosť bývania predstavujú v mnohých členských štátoch veľkú výzvu, pričom najmenej desať členských štátoch vykazuje mieru preplnenia obydlí nad európskym priemerom; keďže bývanie predstavuje pre Európanov najvyššiu výdavkovú položku a vo väčšine členských štátov rastú ceny bývania rýchlejšie než príjmy; keďže nerovnosť a vylúčenie z bývania sa navzájom posilňujú, pričom obzvlášť zraniteľnými skupinami, pokiaľ ide o vylúčenie z bývania a bezdomovectvo, sú ženy, deti a ľudia s prisťahovaleckým pôvodom;

AE.  keďže dlhodobé výzvy, ako je starnutie obyvateľstva, digitalizácia a jej vplyv na prácu, zmena klímy a neudržateľné využívanie prírodných zdrojov, sú stále naliehavé;

1.  uznáva pokrok dosiahnutý v súvislosti so sociálnym prehľadom, ale konštatuje, že väčšina členských štátov vykazuje problémy aspoň v jednom hlavnom ukazovateli a že 10 % všetkých posúdení sa považuje za „kritické situácie“;

2.  zdôrazňuje, že ciele a záväzky EÚ v sociálnej oblasti sú rovnako dôležité ako jej hospodárske ciele; zdôrazňuje, že nutnosť investovať do sociálneho rozvoja nie je len prostriedok zaručujúci, že možno dosiahnuť hospodársky rast a konvergenciu, ale musí tiež byť osobitným cieľom; víta, že bolo uznané, aký dôležitý je sociálny pilier a že sa musí posilniť sociálny rozmer EÚ a reagovať na nerovnosti v rámci regiónov a medzi nimi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili sociálne práva uplatňovaním Európskeho piliera sociálnych práv takým spôsobom, aby sa vytvoril skutočný sociálny rozmer pre EÚ, a to aj tým, že sa zohľadnia nedávne štúdie(5) a zlepší sa politická viditeľnosť a vplyv hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie, pričom sa uskutočnia všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny vrátane odporúčaní zameraných na transformačné opatrenia, ktoré majú za cieľ udržateľnejšiu úniu zo sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska; vyzýva Komisiu, aby používala 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv ako ukazovatele na hodnotenie toho, do akej miery boli krajiny úspešné, pokiaľ ide o začleňovanie ich príslušného záväzku do ich hospodárskych politík, a aby posilnila svoju kapacitu na monitorovanie sociálnej situácie;

3.  vyzýva na plnú angažovanosť európskeho semestra v prospech Európskeho piliera sociálnych práv s dôrazom na rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi a rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, právo na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty a právo na vysokokvalitné a cenovo dostupné služby starostlivosti;

4.  zdôrazňuje, že členské štáty čelia štrukturálnym problémom na trhu práce, ako je nízka účasť, segmentácia trhu práce a nesúlad zručností a kvalifikácie; konštatuje, že rastie potreba účinných opatrení na integráciu a opätovné začlenenie neaktívnej pracovnej sily vrátane migrantov do trhu práce;

5.  požaduje väčšiu konzistentnosť v rámci európskeho semestra vrátane zabezpečenia toho, aby otázky zdôraznené v spoločnej správe o zamestnanosti boli primerane zohľadnené v ročnom prieskume rastu a v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a aby sa priority z roka na rok zachovávali, kým sa nebudú považovať za splnené;

6.  konštatuje, že podľa prognóz budú hospodárstva všetkých členských štátov aj naďalej rásť, ale pomalším tempom; zdôrazňuje, že treba preklenúť nedostatok investícií na výskum a inovácie v oblasti infraštruktúry vrátane sociálnych a zdravotníckych služieb a služieb starostlivosti, ako aj podpory zdravia a prevencie ochorení a dôstojného, energeticky efektívneho bývania, ako aj ľudského kapitálu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najviac zvýšili svoje úsilie o investovanie do cenovo dostupného, prístupného a cieleného vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, pričom posilnia opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu vrátane digitálnych a prierezových zručností, a aby podporovali celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť osobitné opatrenia pre ženy a dievčatá, ktoré sú stále nedostatočne zastúpené v digitálnom odvetví a v odvetviach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, a posilniť počiatočnú odbornú prípravu a kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov a školiteľov; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje systémy odborného vzdelávania, učňovskej prípravy a odbornej prípravy, ako aj vzdelávania v praxi, a zvýšili ich súlad so súčasnými a očakávanými potrebami trhu práce; okrem toho poukazuje na význam zručností a kompetencií získaných v neformálnom vzdelávacom prostredí a vyzýva členské štáty, aby vytvorili systémy potvrdzovania pre neformálne zručnosti, najmä tie, ktoré boli nadobudnuté prostredníctvom dobrovoľníckych činností;

7.  súhlasí s názorom Komisie, že súčasný hospodársky rast by mal viesť k prednostnému investovaniu do dekarbonizácie priemyslu, dopravy a energetických systémov v Európe; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v záujme zaistenia primeranej a prístupnej odbornej prípravy pre správny súbor zručností vrátane podpory podnikov pri odbornej príprave, rekvalifikácii a zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, ako aj opätovnej úpravy systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

8.  konštatuje, že v niektorých členských štátoch je nezamestnanosť stále vysoká v dôsledku nedostatočného rastu a štrukturálnych nedostatkov, ktoré sú vo veľkej miere spôsobené neefektívnymi a v mnohých prípadoch nepružnými regulačnými rámcami v oblasti trhu práce;

9.  konštatuje, že napriek zlepšeniam existujú stále výrazné rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi, pokiaľ ide o oživenie hospodárstva a pokrok v dôsledku už existujúcich štrukturálnych nedostatkov v niektorých členských štátoch, a to najmä v oblasti zamestnanosti a produktivity; v tejto súvislosti sa domnieva, že postupná konvergencia v EÚ musí riešiť aj rozdiely v členských štátoch, keďže regionálne rozdiely majú vplyv na potenciál rastu v Európe, lebo mnohé politiky a služby sa realizujú na regionálnej úrovni;

10.  domnieva sa, že sociálny prehľad pripojený k sociálnemu pilieru, ktorý sa používa ako usmernenie k politickým odporúčaniam, by sa mal použiť aj ako príklad podobných analýz výkonnosti jednotlivých krajín vzhľadom na politiky v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, aby mohli byť posúdené na podobnej úrovni dôslednosti;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne preskúmali otázku chudoby zamestnaných a aby navrhli riešenia na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni s cieľom čeliť tomuto veľmi zložitému problému; domnieva sa, že treba prijať okamžité a koordinované opatrenia na zvrátenie tohto trendu, ktorý môže narušiť sociálnu súdržnosť a medzigeneračnú solidaritu; opakuje svoje znepokojenie nad vysokým počtom osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, napriek tomu, že trend je klesajúci; je osobitne znepokojený vysokou mierou chudoby detí, chudoby vo vidieckych oblastiach a chudoby v starobe, ktorá postihuje v oveľa väčšej miere ženy než mužov; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na výrazné zníženie miery chudoby, najmä chudoby detí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prejavili viac uznania práci a skúsenostiam MVO, organizácií boja proti chudobe a sociálneho začlenenia a samotných ľudí žijúcich v chudobe a podporili ich účasť na výmene osvedčených postupov; upozorňuje, že vysoká úroveň nerovnosti znižuje výkonnosť hospodárstva a potenciál trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu;

12.  pripomína, že dôstojné mzdy sú dôležité nielen pre sociálnu súdržnosť, ale aj pre zachovanie silného hospodárstva a produktívnej pracovnej sily; vyzýva členské štáty, aby vykonávali opatrenia na zlepšenie kvality pracovných miest a zníženie mzdového rozpätia vrátane zvýšenia mzdového minima, a to prípadne aj vo forme minimálnej mzdy stanovenej na dôstojnej úrovni; v tejto súvislosti požaduje politiky, ktoré rešpektujú, podporujú a posilňujú kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch tvorby miezd, keďže to zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní pracovných podmienok na vysokej úrovni; domnieva sa, že by sa to malo vykonať s cieľom podporiť celkový dopyt a oživenie hospodárstva, znížiť mzdové nerovnosti a bojovať proti chudobe pracujúcich; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že európske právne predpisy a politiky musia rešpektovať práva a slobodu odborových organizácií, dodržiavať kolektívne zmluvy a podporovať rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi;

13.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo miera nezamestnanosti v EÚ je na najnižšej úrovni, miera voľných pracovných miest v Únii bola v roku 2018 na úrovni 2,2 %, čo je nárast oproti úrovni 1,9 % v roku 2017; so znepokojením konštatuje, že nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami je výrazný; pripomína, že úlohou členských štátov je zabezpečiť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave; vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali verejné investície s cieľom zabezpečiť, aby každý mohol využívať svoje právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu; nazdáva sa, že profesijné poradenstvo a odborná príprava môžu byť hnacou silou udržateľného a inkluzívneho rastu; zdôrazňuje, že konvergencia kvalifikácií a zručností s pracovnými príležitosťami je predpokladom pre vytvorenie konkurencieschopného trhu práce EÚ a mala by sa riešiť uľahčením užšej spolupráce medzi vzdelávacími systémami a podnikmi a odborovými zväzmi, napríklad prostredníctvom podpory duálneho vzdelávania, učňovskej prípravy, učenia sa na pracovisku a vzdelávania založeného na reálnej situácii vo všetkých formách a na všetkých úrovniach vzdelávania vrátane vysokoškolského vzdelávania;

14.  vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala portál pracovnej mobility EURES a iné programy, ktoré uľahčujú mobilitu vzdelávania a odbornej prípravy; konštatuje, že vzájomné uznávanie kvalifikácií zvyšuje príležitosť na zamestnanie, a to najmä v krajinách s vysokou mierou voľných pracovných miest;

15.  zdôrazňuje, že integrácia dlhodobo nezamestnaných osôb prostredníctvom individuálne prispôsobených opatrení je kľúčovým faktorom v boji proti nerovnostiam, chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v konečnom dôsledku prispeje k udržateľnosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; v tejto súvislosti požaduje zintenzívnenie úsilia o rozvoj zručností relevantných pre trh práce, ako aj o výrazné zvýšenie podielu odbornej prípravy orientovanej na prax v záujme dosiahnutia cieľa zamestnanosti; považuje za nevyhnutné prihliadať na sociálnu situáciu týchto občanov a ich potreby, najmä pokiaľ ide o dostatočné príjmy, primerané bývanie, verejnú dopravu, zdravotníctvo a starostlivosť o deti, ako aj na európskej úrovni zabezpečiť lepšie monitorovanie politík vykonávaných na vnútroštátnej úrovni;

16.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), vrátane ľudí so zdravotným postihnutím a zložitými potrebami, mohli v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a Európskeho dvora audítorov skutočne a zmysluplne využívať záruku pre mladých; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť súčasné nedostatky, ktoré majú vplyv na kvalitu ponúk a dosah tohto systému; nazdáva sa, že by sa malo vyvinúť úsilie o vytvorenie noriem kvality, poskytovanie nepretržitej a zvýšenej finančnej podpory prostredníctvom finančných nástrojov EÚ aj vnútroštátnych rozpočtov a zaistenie zmysluplnej účasti mladých ľudí a organizácií mládeže na návrhu, vykonávaní a monitorovaní opatrení v rámci záruky pre mladých; zdôrazňuje, že je nutné uznať, že z dôvodu vekových kritérií množstvo týchto nezamestnaných alebo nedostatočne zamestnaných ľudí v mladom veku nie je začlenených do opatrení konkrétne zameraných na mladších pracovníkov, a preto potrebujú príležitosť rozšíriť svoje zručnosti; zdôrazňuje, že vzdelávanie má zásadný význam pri zabraňovaní chudobe; domnieva sa, že vo vzdelávacích inštitúciách je nevyhnutná intenzívnejšia odborná príprava v oblasti základných digitálnych zručností, ako je používanie digitálnych médií a základné vedomosti o programovaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vhodného technického vybavenia vo vzdelávacích zariadeniach spolu s primeranou digitálnou infraštruktúrou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne zaviedli systém duálnej odbornej prípravy, ktorý je v EÚ zriadený ako hlavný model, a zároveň uznali, že je potrebné ho prispôsobiť systémom členských štátov;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať percentuálny podiel celkového počtu obyvateľov vo veku 15 až 24 rokov považovaných za NEET, ako aj ďalšie pomocné ukazovatele, a venovať výnimočnú pozornosť mladým ženám a dievčatám, pretože existuje výrazný rozdiel medzi pohlaviami, pokiaľ ide o podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

18.  konštatuje, že EÚ má naďalej štrukturálne problémy, ktoré je nutné riešiť; zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť domáci dopyt prostredníctvom podpory verejných a súkromných investícií, ako aj sociálne a hospodársky vyvážených štrukturálnych reforiem, ktoré znižujú nerovnosti a podporujú kvalitné a inkluzívne pracovné miesta, trvalo udržateľný rast a sociálne investície, ako aj zodpovednú fiškálnu konsolidáciu, čím prispievajú k zabezpečeniu priaznivého napredovania smerom k prostrediu väčšej súdržnosti a vzostupnej sociálnej konvergencie pre podniky a verejné služby s cieľom vytvoriť väčší počet kvalitných pracovných miest a zároveň vyvážiť sociálny a hospodársky rozmer; zdôrazňuje, že tieto priority sa dosiahnu len vtedy, ak sa investovanie do ľudského kapitálu ako spoločná stratégia stane prioritou;

19.  zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné reformy sa musia zakladať na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom prerozdelení bohatstva, čím sa vytvorí model, ktorý zaručuje rovnosť a sociálnu ochranu, chráni zraniteľné skupiny a zlepšuje životnú úroveň všetkých občanov; okrem toho zdôrazňuje, že je nutné preorientovať hospodárske politiky Únie na sociálne trhové hospodárstvo;

20.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu štrukturálnych reforiem na rodovú rovnosť;

21.  vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby iniciovali a/alebo posilnili reguláciu nových foriem práce; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad ochranou atypických pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb, keďže často nemajú úplný prístup do systému sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a podporili opatrenia s preukázanou účinnosťou pri znižovaní nelegálnej práce, ktoré umožnia uznávanie pracovných práv pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a zlepšia ich pracovné podmienky; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zakázali pracovné zmluvy s nestanoveným pracovným časom;

22.  žiada členské štáty, aby v úzkej spolupráci s verejnými službami zamestnanosti, so sociálnymi partnermi a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami, prípadne aj občianskou spoločnosťou, zvýšili rozsah a účinnosť aktívnych politík trhu práce, a to aj tým, že tieto politiky vo väčšej miere zamerajú na výsledky;

23.  zdôrazňuje význam schopnosti automatickej stabilizácie systémov sociálneho zabezpečenia pri pohlcovaní vĺn sociálnych otrasov spôsobených vonkajšími vplyvmi, ako je recesia; vyzýva preto členské štáty, aby zaviedli politiky na opätovné obnovenie bezpečnosti v zamestnanosti poskytnutím aktívnej ochrany, a to aj v prípadoch prepúšťania; okrem toho na základe odporúčania MOP č. 202, v ktorom je vymedzené minimum sociálnej ochrany, vyzýva členské štáty, aby zabezpečili a zvýšili svoje investície do systémov sociálnej ochrany s cieľom zaručiť ich výkonnosť v boji proti chudobe a nerovnostiam a pri predchádzaní týmto javom, a zároveň zabezpečili ich udržateľnosť;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na ďalšie začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím do trhu práce, a to odstránením legislatívnych prekážok vytvárania stimulov pre ich zamestnávanie a zabezpečením prístupnosti pracovísk prostredníctvom intenzívnejšieho využívania nových podporných technológií s cieľom umožniť napríklad komunikáciu a mobilitu ľudí so zdravotným postihnutím; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie o zabezpečenie ďalšieho začlenenia do trhu práce tých, ktorí sú od neho najviac vzdialení, ako sú osamelí rodičia, neformálni opatrovatelia, ľudia s dlhodobým ochorením, zdravotným postihnutím, zdravotnými problémami alebo zložitými chronickými ochoreniami, migranti a utečenci a ľudia z etnických a náboženských menšín; vyzýva členské štáty, aby posilnili úsilie o zvýšenie kvalifikácie pracovníkov a podporovali dôstojné pracovné miesta vedúce ku kvalitnému zamestnaniu;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky opatrenia na začlenenie Rómov boli v súlade so všeobecnými zásadami dohodnutých vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov;

26.  konštatuje, že mikropodniky a malé a stredné podniky (MMSP) sú v Európe mimoriadne dôležité pre udržateľný a inkluzívny rozvoj, hospodársky rast a vytváranie pracovných miest; požaduje ďalšiu podporu, ktorá by mikropodnikom a malým a stredným podnikom umožnila organizovať príslušné školenia pre svojich zamestnancov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v procese tvorby politík viac a lepšie zohľadňovali záujmy mikropodnikov a malých a stredných podnikov vytvorením vhodného regulačného rámca pre podniky vrátane malých podnikov a mikropodnikov, aby mohli vznikať nové pracovné miesta, napríklad zavádzaním inteligentnej regulácie;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zabezpečenie spravodlivejšieho zdaňovania, a to aj v rámci digitálneho hospodárstva, keďže je to predpokladom podpory priaznivého začlenenia;

28.  je znepokojený tým, že v ročnom prieskume rastu sa rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom venovalo tak málo pozornosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a na posilnenie rodovej rovnosti; žiada o rozvoj prístupných a cenovo dostupných vysokokvalitných služieb starostlivosti počas celého života, ako aj služieb starostlivosti o deti a služieb predškolského vzdelávania, pričom je potrebné sa aj naďalej usilovať o dosahovanie barcelonských cieľov z roku 2002 týkajúcich sa starostlivosti o deti a zabezpečiť právne predpisy na podporu pružných pracovných podmienok; žiada o uznanie neformálnych opatrovateľov, ako aj zlepšenie pracovných podmienok a primerané formy podpory a uznania dôležitej práce neformálne opatrujúcich osôb, ktorí majú najväčší podiel na poskytovaní starostlivosti v EÚ, napríklad poskytovaním dôchodkového a sociálneho zabezpečenia a uznaním odbornej prípravy a neformálnych zručností; požaduje podporu pružného pracovného času a čerpania zvýhodnenej materskej, otcovskej, rodičovskej a opatrovateľskej dovolenky; uznáva, že táto otázka si vyžaduje všestrannú odozvu, a vyzýva členské štáty, aby sa ňou naliehavo zaoberali; je pevne presvedčený, že prijatie smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pre rodičov a opatrovateľov je nevyhnutným krokom na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

29.  žiada členské štáty, aby zlepšili rodovú rovnováhu v príslušných odvetviach a v podnikoch s mimoriadnou pozornosťou venovanou ženám so zdravotným postihnutím, pretože sú na trhu práce obzvlášť zraniteľné.

30.  vyjadruje znepokojenie nad vertikálnou a horizontálnou segregáciou trhu práce v celej Európskej únii, ako aj nad rozdielmi v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a nad malým počtom žien zapojených do rozhodovacích procesov; zdôrazňuje skutočnosť, že miera zamestnanosti žien je ešte stále nižšia ako miera zamestnanosti mužov; zdôrazňuje, že tento rozdiel v miere zamestnanosti je mimoriadne vysoký v prípade matiek a žien, ktoré majú opatrovateľské povinnosti;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili väčšie začlenenie rodového hľadiska do tvorby odporúčaní pre jednotlivé krajiny, programov stability a konvergenčných programov, ako aj národných programov reforiem zavedením kvalitatívnych cieľov a opatrení na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov a aby systematicky uplatňovali zásadu rodového rozpočtovania;

32.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem stanovili konkrétne kvantitatívne ciele týkajúce sa zamestnanosti žien vo všeobecnosti;

33.  vyzýva Komisiu a Radu, aby do stratégie Európa 2020 začlenili pilier rodovej rovnosti, ako aj ústredný cieľ rodovej rovnosti;

34.  vyzýva Komisiu, aby začlenila index rodovej rovnosti medzi nástroje európskeho semestra na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali účasť žien na trhu práce; okrem toho vyzýva členské štáty, aby odblokovali smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch;

36.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby odstránili všetky obmedzenia, ktorým čelia ženy pri účasti na trhu práce a všetky rodové stereotypy v oblasti daní a iné podnety, ktoré zachovávajú nerovné rodové úlohy;

37.  požaduje politiku, ktorá podporí podnikanie žien, uľahčí im prístup k financovaniu a obchodným príležitostiam tak, že im poskytne odbornú prípravu na mieru a vytvorí opatrenia na zabezpečenie vyváženého pracovného a súkromného života;

38.  zdôrazňuje skutočnosť, že rodová diskriminácia je problém, ktorý stále pretrváva, čo dokazujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov (keď priemerná hrubá hodinová mzda u mužov je o 16 % vyššia ako u žien) a rozdiely v dôchodkoch žien a mužov na úrovni 37 %; zdôrazňuje, že rozdiely v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú najdôležitejším ukazovateľom rodovej nerovnosti, sú spôsobené nedostatočným zastúpením žien v dobre platených odvetviach, diskrimináciou na trhu práce a vysokým podielom žien v zamestnaní na čiastočný úväzok, ako aj chýbajúcimi primeranými mechanizmami zosúladenia rodinných a pracovných povinností medzi ženami a mužmi;

39.  pripomína, že zmena vekovej skladby a s tým súvisiace predĺženie strednej dĺžky života obyvateľov si vyžaduje úpravu dôchodkových systémov a v niektorých štátoch vykonávanie vhodných reforiem s cieľom zabezpečiť udržateľné a adekvátne dôchodky; opakuje svoju požiadavku, aby sa do dôchodkových systémov zaviedli započítateľné obdobia starostlivosti o inú osobu, ktoré by kompenzovali stratu príspevkov žien a mužov v dôsledku ich zodpovednosti za starostlivosť o deti a dlhodobú starostlivosť v snahe znížiť rozdiely v platoch a dôchodkoch žien a mužov a zabezpečiť medzigeneračnú spravodlivosť; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a organizáciami pre rodovú rovnosť vypracovali a vykonávali politiky na odstránenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a v dôchodkoch žien a mužov; vyzýva členské štáty, aby pravidelne vykonávali mapovanie miezd na doplnenie tohto úsilia; pripomína Európskej rade, aby zvážila možnosť používať výročné správy o rodovej rovnosti v kontexte európskeho semestra s cieľom posilniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

40.  zdôrazňuje, že univerzálny prístup k verejným, solidárnym a primeraným dôchodkom a starobným dôchodkom sa musí zaručiť pre všetkých; uvedomuje si výzvy, ktorým čelia členské štáty pri posilňovaní udržateľnosti dôchodkových systémov, zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť solidaritu v týchto systémoch; domnieva sa, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľné, bezpečné a primerané dôchodky pre ženy a mužov je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti a vytvoriť viac kvalitných pracovných miest vo všetkých vekových skupinách, zlepšiť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a vyčleniť potrebné dodatočné verejné výdavky; je presvedčený, že reformy dôchodkových systémov by sa okrem iného mali zameriavať na účinný vek odchodu do dôchodku a mali by odrážať tendencie vývoja na trhu práce, pôrodnosť, zdravotný stav obyvateľstva a bohatstvo krajiny, pracovné podmienky a pomer hospodárskej závislosti; domnieva sa, že tieto reformy musia zohľadňovať aj situáciu miliónov pracovníkov v Európe, predovšetkým žien, mladých ľudí a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí doplácajú na neisté, netypické formy zamestnania, doby nedobrovoľnej nezamestnanosti či skrátenie pracovného času;

41.  konštatuje, že služby sociálnej a zdravotnej starostlivosti sú nevyhnutné na podporu boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli investície a fiškálny priestor na rozvoj týchto služieb, aby sa zabezpečila ich cenová dostupnosť, prístupnosť a vysoká kvalita;

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že kríza bývania nebola zahrnutá medzi hlavné priority politiky na rok 2019, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie využívali európsky semester na monitorovanie a podporu pokroku v oblasti dostupnosti bývania a bezdomovectva, ktoré sú závažnými problémami; vyzýva Komisiu, aby ako prvý krok začlenila do sociálneho prehľadu ukazovateľ príliš vysokých nákladov na bývanie použitý v rámci štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach, a to v súlade s 19. zásadou európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že vysoká miera preplnenia obydlí medzi mladými ľuďmi (vo veku 15 – 29 rokov) nepriaznivo vplýva na vzdelávanie, osobný a profesijný rozvoj a kvalitu života; domnieva sa, že by bolo vhodné prednostne sa venovať vyčleneniu verejných financií na skupinu mladých ľudí, ktorí nežijú v dôstojných podmienkach;

43.  zastáva názor, že politika súdržnosti ako jedna z hlavných investičných politík Európskej únie preukázala svoju účinnosť pri zvyšovaní sociálnej súdržnosti a znižovaní nerovností; odporúča členským štátom, aby plne využívali dostupné možnosti financovania na vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv;

44.  opätovne vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v lepšom využívaní štrukturálnych fondov na investície do štruktúr a služieb verejnej starostlivosti o deti, staršie osoby a iné závislé osoby s cieľom uľahčiť návrat žien na trh práce a zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

45.  pripomína, že ročný prieskum rastu podporuje množstvo oblastí sociálnych investícií vrátane zdravotníctva, systémov dlhodobej starostlivosti a nájomného bývania; zdôrazňuje, že EHSV argumentuje množstvom pozitívnych účinkov dobre plánovaných, efektívnych a účinných sociálnych investícií zameraných na budúcnosť;

46.  vyzýva členské štáty, Komisiu a Európsky parlament, aby vo väčšej miere uznávali odborné znalosti mimovládnych organizácií v sociálnej oblasti tým, že sa v rámci procesu európskeho semestra budú snažiť nadviazať občiansky dialóg v súlade s článkom 11 Zmluvy o Európskej únii;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0484.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0464.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0432.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0078.
(5) Pozri správy OECD („In it together: why less inequality benefits all“ [Sme v tom spolu: Prečo je menej nerovnosti prínosom pre všetkých], 2015) a MMF („Causes and consequences of income inequality“ [Príčiny a dôsledky príjmovej nerovnosti], jún 2015).

Posledná úprava: 15. marca 2019Právne oznámenie