Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2610(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B8-0204/2019

Rozpravy :

PV 14/03/2019 - 8.1
CRE 14/03/2019 - 8.1

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.1

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0203

Prijaté texty
PDF 149kWORD 49k
Štvrtok, 14. marca 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Situácia v oblasti ľudských práv v Kazachstane
P8_TA-PROV(2019)0203RC-B8-0204/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o situácii v oblasti ľudských práv v Kazachstane (2019/2610(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej(1) a na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o slobode prejavu v Kazachstane(2),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kazachstane vrátane uznesení z 18. apríla 2013(4) a 15. marca 2012(5) a na uznesenie zo 17. septembra 2009 o prípade Jevgenija Žovtisa v Kazachstane(6),

–  so zreteľom na posilnenú dohodu o partnerstve a spolupráci (ďalej len „posilnená DPS“), ktorá bola podpísaná 21. decembra 2015 v Astane,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(7) a z 13. apríla 2016 o vykonávaní a preskúmaní stratégie EÚ – Stredná Ázia(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 a 19. júna 2017 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu,

–  so zreteľom na každoročný dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kazachstanom,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia a Kazachstan podpísali 21. decembra 2015 posilnenú DPS s cieľom poskytnúť všeobecný rámec pre posilnený politický dialóg a spoluprácu v oblasti vnútorných vecí a spravodlivosti a v mnohých ďalších oblastiach; keďže táto dohoda kladie silný dôraz na demokraciu a právny štát, ľudské práva a základné slobody, zásady trhového hospodárstva a trvalo udržateľný rozvoj, ako aj na spoluprácu s občianskou spoločnosťou vrátane jej zapojenia do tvorby verejnej politiky;

B.  keďže Kazachstan je od marca 2012 členom Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia);

C.  keďže kazašská vláda podľa všetkého neprijala žiadne opatrenia na revíziu všeobecne formulovaných ustanovení článku 174 trestného zákonníka, ktorý zakazuje „podnecovanie“ sociálnych, národných alebo iných sporov, a článku 274, ktorý zakazuje „šírenie informácií, o ktorých je známe, že sú nepravdivé“, ale naďalej tieto ustanovenia uplatňuje ako základ na obviňovanie a väznenie aktivistov občianskej spoločnosti a novinárov;

D.  keďže počet politických väzňov v Kazachstane sa zvýšil; keďže v roku 2016 sa v rôznych regiónoch Kazachstanu konali pokojné zhromaždenia proti zmenám zákona o pôde, čo viedlo k zadržaniu viac ako 1 000 účastníkov (z toho 55 novinárov), z ktorých viac ako 30 bolo následne zatknutých; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie v niektorých prípadoch uznala svojvoľný charakter zadržiavania, absenciu spravodlivého procesu a hrubé porušovanie práv; keďže aktivista občianskej spoločnosti Maks Bokajev si odpykáva trest odňatia slobody za oprávnenú účasť na tomto pokojnom zhromaždení;

E.  keďže vláda Kazachstanu spolupracovala s misiou Medzinárodnej organizácie práce (MOP) na vysokej úrovni a zaviazala sa, že realizuje plán na riešenie obáv MOP, ale nepodnikla žiadne zmysluplné kroky na vykonávanie ustanovení plánu, ako je zmena právnych predpisov v oblasti odborových zväzov; keďže rovnako tak nevykonala predchádzajúce odporúčania Výboru MOP pre uplatňovanie noriem na preskúmanie práva v oblasti odborových zväzov a zákonníka práce a na prijatie všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie toho, aby Konfederácia nezávislých odborových zväzov Kazachstanu (CITUK) a jej pobočky mohli v plnej miere uplatňovať svoje odborárske práva;

F.  keďže odboroví aktivisti Nurbek Kušakbajev a Amin Jeleusinov boli v máji 2018 podmienečne prepustení, ale aj naďalej pre nich platí zákaz vykonávania odborových aktivít; keďže aktivistka Larisa Charkovová čelí podobným obmedzeniam, ako aj pokračujúcemu obťažovaniu súdmi a Erlan Baltabaj, ďalší odborový aktivista z mesta Šymkent, je podrobený vyšetrovaniu na základe sporných obvinení;

G.  keďže v dôsledku nových právnych predpisov týkajúcich sa mimovládnych organizácií sa sprísnili pravidlá účtovníctva pre organizácie občianskej spoločnosti; keďže organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv sú v súvislosti s grantmi prijatými od medzinárodných darcov vystavené daňovému tlaku;

H.  keďže sloboda náboženského vyznania a viery bola vážne narušená; keďže náboženské presvedčenie využívajú úrady ako zámienku na svojvoľné zadržiavanie; keďže Saken Tulbajev bol obvinený z „podnecovania náboženskej nenávisti“ a uväznený;

I.  keďže úrady 13. marca 2018 zakázali pokojné opozičné hnutie Demokratická voľba Kazachstanu (DCK), pričom zákaz postihol aj viac než 500 osôb, ktoré rôznym spôsobom prejavili podporu DCK; keďže občianski aktivisti Almat Žumagulov a básnik Kenžebek Abišev sa stali obeťami boja kazašských úradov proti DCK a boli odsúdení na trest odňatia slobody na 8, resp. 7 rokov; keďže Ablovas Džumajev bol odsúdený na trest odňatia slobody na tri roky a Aset Abišev na štyri roky za kritiku úradov na internete a podporu DCK;

J.  keďže napriek tomu, že právo na slobodu združovania je chránené ústavou Kazachstanu, v krajine je naďalej do veľkej miery obmedzené a v zákone o verejnom združovaní sa naďalej požaduje, aby sa všetky verejné zhromaždenia zaregistrovali na ministerstve spravodlivosti; keďže v decembri 2015 boli novými zmenami tohto zákona uložené zaťažujúce oznamovacie povinnosti a štátna regulácia financovania prostredníctvom orgánu určeného vládou; keďže osoby, ktoré sa zapájajú do činnosti neregistrovaných organizácií, môžu čeliť administratívnym a trestným sankciám;

K.  keďže občianska spoločnosť a aktivisti v oblasti ľudských práv pri svojej činnosti naďalej čelia odvetným opatreniam a obmedzeniam, pričom medzi nich patrí aktivistka za ľudské práva Jelena Semenovová, pre ktorú platí zákaz vycestovať za „šírenie vedome nepravdivých informácií“, a aktivistka pôsobiaca v meste Šymkent Ardak Ašimovová, ktorá bola pre svoje kritické príspevky na sociálnych médiách obvinená z „podnecovania sporov“ a podrobená nútenému zadržiavaniu v psychiatrickej klinike; keďže 10. mája 2018 počas návštevy delegácie Európskeho parlamentu v Kazachstane použila polícia nadmernú silu proti pokojným demonštrantom, ktorí sa pokúšali stretnúť s poslancami Európskeho parlamentu; keďže polícia zadržala viac ako 150 osôb a viac ako 30 demonštrantov bolo zadržaných v rámci administratívneho zatknutia; keďže kazašská polícia 17. a 18. septembra 2018 zadržala viacerých aktivistov, ktorí sa chceli stretnúť s členmi delegácie Európskeho parlamentu;

L.  keďže v apríli 2018 nadobudli účinnosť nové reštriktívne zmeny zákona o médiách a informáciách, prístup k informáciám na sociálnych médiách je naďalej blokovaný a Forbes Kazachstan a Ratel.kz čelia vyšetrovaniu, ktoré bolo proti nim začaté z dôvodu „šírenia vedome nepravdivých informácií“; keďže používanie sociálnych sietí je kontrolované a obmedzované úradmi; keďže blogeri a používatelia sociálnych sietí boli odsúdení na trest odňatia slobody, pričom patria medzi nich Ruslan Ginatullin, Igor Čupina a Igor Syčev; keďže bloger Muratbek Tungišbajev bol vydaný z Kirgizska do Kazachstanu v hrubom rozpore so zákonom a v Kazachstane bol podrobený zlému zaobchádzaniu;

M.  keďže beztrestnosť za mučenie a zlé zaobchádzanie s väzňami a podozrivými osobami zostáva normou, a to i napriek tomu, že vláda sa zaviazala k nulovej tolerancii mučenia; keďže úrady nedokázali vierohodne vyšetriť obvinenia z mučenia počas rozsiahleho štrajku v odvetví ropy v Žanaozene v roku 2011;

N.  keďže prokuratúra mesta Alma-Ata nenašla žiadne vierohodné dôkazy, ktoré by potvrdili obvinenia z mučenia v súvislosti s podnikateľom Iskanderom Jerimbetovom, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody na sedem rokov na základe obvinení z rozsiahlych podvodov v októbri 2018; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie dospela v roku 2018 k záveru, že jeho zatknutie a zadržanie bolo svojvoľné, vyzvala na jeho prepustenie a vyjadrila znepokojenie nad jeho údajným mučením počas vyšetrovacej väzby;

O.  keďže vysoká miera násilia páchaného na ženách a tradičných patriarchálnych noriem a stereotypov predstavuje hlavnú prekážku rodovej rovnosti v Kazachstane; keďže mimovládne organizácie uvádzajú, že násilie páchané na ženách je hlásené v nedostatočnej miere a že miera trestného stíhania prípadov násilia páchaného na ženách, ako aj sexuálneho obťažovania je nízka;

P.  keďže LGBTI osoby v Kazachstane čelia právnym výzvam a diskriminácii; keďže sexuálny vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia, či už ide o mužov alebo ženy, je v Kazachstane legálny, ale páry rovnakého pohlavia a domácnosti týchto párov nemajú nárok na rovnakú právnu ochranu, akú majú páry opačného pohlavia;

Q.  keďže Kazachstan je v rebríčku Svetového indexu demokracie na 143. mieste zo 167 krajín, čo znamená, že krajina sa definuje ako autoritársky režim;

1.  naliehavo žiada Kazachstan, aby dodržiaval svoje medzinárodné záväzky a rešpektoval ľudské práva a základné slobody; vyzýva kazašské úrady, aby ukončili porušovanie ľudských práv a všetky formy politického útlaku v súlade so zásadami článkov 1, 4, 5 a 235 posilnenej DPS;

2.  zdôrazňuje, že posilnenie politických, hospodárskych a kultúrnych vzťahov medzi EÚ a Kazachstanom musí vychádzať zo spoločných záväzkov týkajúcich sa univerzálnych hodnôt, najmä demokracie, právneho štátu, dobrej správy a dodržiavania ľudských práv; očakáva, že posilnená DPS bude podporovať posilnenie právneho štátu a demokratickej účasti všetkých občanov, rozmanité politické prostredie, lepšie fungujúce, nezávislé a nestranné súdnictvo, väčšiu transparentnosť a zodpovednosť vlády a zlepšenie pracovného práva;

3.  víta prepustenie viacerých politických väzňov, ktorými sú: Vladimir Kozlov, Gjuzjal Bajdalinovová, Sejtkazy Matajev, Edige Batyrov, Jeržan Orazalinov, Sajat Ibrajev, Aset Matajev, Zinaida Muchortovová, Talgat Ajan a pracovníci z ropného odvetvia zo Žanaozenu, ako aj odborári Amin Jeleusinov a Nurbek Kušakbajev, ktorých prepustenie na slobodu je však naďalej spojené s obmedzeniami; víta rozhodnutie o prepustení Ardak Ašimovovej z psychiatrickej kliniky; odsudzuje takéto brutálne počínanie ako represívnu formu psychiatrie a žiada zrušenie nariadenej ambulantnej psychiatrickej liečby A. Ašimovovej a všetky nariadené lekárske opatrenia zamerané proti aktivistke Natalii Ulasikovej;

4.  vyzýva na úplnú rehabilitáciu a okamžité prepustenie všetkých aktivistov a politických väzňov, ktorí sú v súčasnosti vo väzení a ktorými sú konkrétne Muchtar Džakišev, Maks Bokajev, Iskander Jerimbetov, Aron Atabek, Sanat Bukenov, Machambet Abžan a Saken Tulbajev, ako aj na zrušenie obmedzení pohybu týkajúcich sa ďalších osôb;

5.  naliehavo žiada vládu Kazachstanu, aby zmenila článok 174 trestného zákonníka o „podnecovaní sociálnych, národných, klanových, rasových alebo náboženských sporov“ tým, že ho zúži s cieľom zamedziť prípadom svojvoľného trestného stíhania, ktoré porušujú normy v oblasti ľudských práv, ako aj článok 274 trestného zákonníka, ktorý vo všeobecnosti zakazuje „šírenie informácií, o ktorých je známe, že sú nepravdivé“, a aby prepustila aktivistov, novinárov a ďalšie kľúčové osoby, ktoré sú v súčasnosti zadržiavané na základe týchto článkov;

6.  naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby ukončila tvrdé zákroky proti nezávislým odborom a zrušila obmedzenia týkajúce sa ich činnosti, ukončila politicky motivované trestné stíhanie vedúcich odborárov, anulovala rozsudky v prípade Larisy Charkovovej, Nurbeka Kušakbajeva a Amina Jeleusinova a umožnila im pokračovať v odborárskej činnosti bez zasahovania do nej alebo ich obťažovania; zároveň naliehavo žiada vládu, aby venovala pozornosť obavám Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o vyšetrovanie Erlana Baltabaja, a aby revidovala zákon o odboroch z roku 2014 a zákonník práce z roku 2015 s cieľom zosúladiť ich s normami MOP;

7.  naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby vykonala odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania a revidovala zákon o verejnom združovaní a podmienky prístupu k financovaniu;

8.  žiada vládu Kazachstanu, aby ukončila všetky formy svojvoľného zadržiavania, odvetných opatrení a obťažovania aktivistov za ľudské práva, organizácií občianskej spoločnosti a hnutí politickej opozície, a to voči skutočným či údajným podporovateľom DVK;

9.  naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby revidovala zmeny zákona o médiách a informáciách, ktoré nadobudli účinnosť tento rok, zaviedla moratórium na trestný čin urážky na cti, prijala všetky kroky potrebné na zrušenie príslušných článkov nového trestného zákonníka týkajúcich sa trestného činu urážky na cti, stanovila strop odškodného v prípade občianskoprávneho konania pre ohováranie, ukončila obťažovanie a odvetné opatrenia voči novinárom kritizujúcim vládu a prestala blokovať prístup k informáciám online aj offline;

10.  žiada prijatie opatrení v súvislosti s oznámeniami Výboru OSN pre ľudské práva, pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie a osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov pre mučenie; vyzýva na ochranu obetí mučenia, aby sa im poskytla náležitá zdravotná starostlivosť, a na riadne vyšetrenie prípadov mučenia; žiada ukončenie zneužívania postupov Interpolu pri vydávaní osôb a zastrašovania politickej opozície; naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby splnila svoje záväzky, pokiaľ ide o nulovú toleranciu mučenia, a zabezpečila, aby sa v plnej miere vyšetrili obvinenia z mučenia vrátane tých, ktoré sa objavili v súvislosti s udalosťami v Žanaozene; žiada vládu, aby vzhľadom na závery pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie preskúmala prípad Iskandera Jerimbetova a zaistila riadne vyšetrenie obvinení z mučenia;

11.  poukazuje na mnohoetnický a mnohonáboženský charakter Kazachstanu a zdôrazňuje potrebu ochrany menšín a ich práv, najmä so zreteľom na používanie jazykov, slobodu náboženského vyznania a viery, nediskrimináciu a rovnaké príležitosti; víta mierové spolužitie rôznych spoločenstiev v Kazachstane; naliehavo vyzýva Kazachstan, aby prestal prenasledovať ľudí za ich oprávnené uplatňovanie slobody svedomia a náboženského vyznania; žiada okamžité prepustenie osôb odsúdených za vieru;

12.  vyzýva úrady, aby bojovali proti všetkým formám násilia páchaného na ženách; ďalej žiada, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie účinných a prístupných kanálov oznamovania a ochranných opatrení, ktoré sú citlivé na potreby obetí a zaistia dôvernosť; naliehavo vyzýva na ukončenie beztrestnosti a zabezpečenie primeraných trestných sankcií voči páchateľom;

13.  trvá na tom, aby sa v plnej miere rešpektovali práva LGBTI komunity; vyzýva vládu Kazachstanu, aby zaručila, že LGBTI komunita nebude čeliť žiadnej diskriminácii;

14.  vyzýva Kazachstan, aby v plnej miere vykonal odporúčania medzinárodnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR vyslanej na voľby 20. marca 2016, podľa ktorej musí krajina vyvinúť ešte značné úsilie, aby splnila svoje záväzky voči OBSE týkajúce sa demokratických volieb; naliehavo žiada kazašské orgány, aby neobmedzovali činnosť nezávislých kandidátov; navyše žiada o rešpektovanie volebného práva občanov;

15.  pripomína dôležitosť spolupráce EÚ a OBSE pri zlepšovaní osvedčených postupov demokratickej správy vecí verejných v krajine, najmä v oblasti ľudských práv a právneho štátu; preto naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby rozšírili mandát OBSE v krajine a predovšetkým obnovili mandát strediska OBSE v Astane, čo je dôležitou podmienkou ďalšej spolupráce medzi EÚ a Kazachstanom;

16.  žiada EÚ a najmä Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby pozorne monitorovali vývoj v Kazachstane, podľa potreby informovali kazašské orgány o svojich obavách, poskytovali im pomoc a pravidelne informovali Európsky parlament; vyzýva delegáciu EÚ v Astane, aby naďalej zohrávala aktívnu úlohu pri monitorovaní situácie a predkladala problematiku slobody prejavu počas všetkých dôležitých bilaterálnych stretnutí; naliehavo žiada ESVČ, aby sa aktívne zúčastňovala na volebných pozorovateľských misiách s cieľom monitorovať politicky citlivé procesy a prípady politicky motivovaného trestného stíhania a preverovať, či sa právo na spravodlivý proces uplatňuje na všetkých;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre Strednú Áziu, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Kazachstanu.

(1) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 38.
(3) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 179.
(4) Ú. v. EÚ C 45, 5.2.2016, s. 85.
(5) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 93.
(6) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 30.
(7) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91.
(8) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 119.

Posledná úprava: 15. marca 2019Právne oznámenie