Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2107(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0090/2019

Predkladané texty :

A8-0090/2019

Rozpravy :

PV 14/03/2019 - 7
CRE 14/03/2019 - 7

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0207

Prijaté texty
PDF 177kWORD 54k
Štvrtok, 14. marca 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Vykonávanie nariadenia o všeobecnom systéme preferencií (VSP)
P8_TA-PROV(2019)0207A8-0090/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 978/2012 o VSP (2018/2107(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 607/2013 z 12. júna 2013, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 552/97, ktoré dočasne odníma prístup k všeobecným colným preferenciám Mjanmarsku/Barme(2), a na svoje uznesenie o obnovení prístupu k všeobecným colným preferenciám pre Barmu/Mjanmarsko z 23. mája 2013(3),

–  so zreteľom na hodnotenie súčasného nariadenia o VSP v polovici trvania z júla 2018(4) a na správu Komisie o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 978/2012(5) s priloženým pracovným dokumentom útvarov Komisie zo 4. októbra 2018(6),

–  so zreteľom na správy Komisie z 28. januára 2016 a 19. januára 2018 o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2014 – 2015(7) a 2016 – 2017(8), v ktorých sa posudzujú účinky VSP so zameraním na výsledky zvýhodnených krajín podľa VSP+,

–  so zreteľom na verejné vypočutie o VSP usporiadané 16. februára 2016 Výborom pre medzinárodný obchod (INTA), na výmenu názorov na udelenie VSP+ Srí Lanke 21. marca 2017 a na výmenu názorov na vykonávanie nariadenia o VSP 19. februára 2018,

–  so zreteľom na články 5 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o „EÚ“),

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky vo veci 1409/2014/MHZ o tom, že Európska komisia nevykonala predchádzajúce hodnotenie vplyvu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom na oblasť ľudských práv(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2918 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a politike Európskej únie v tejto oblasti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o súčasnom stave vykonávania paktu udržateľnosti v Bangladéši(13),

–  so zreteľom na dobrovoľné partnerstvá jednotlivých krajín, ako sú napríklad pakt udržateľnosti v Bangladéši a iniciatíva na podporu pracovných práv v Mjanmarsku,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a jej členských štátov z roku 2007 s názvom Pomoc obchodu: Posilňovanie podpory potrieb súvisiacich s obchodom v rozvojových krajinách zo strany EÚ,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) o detskej práci, nútenej práci, diskriminácii, slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o EÚ a zodpovedných globálnych hodnotových reťazcoch,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(14),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na jeho prílohu 3(15),

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A8-0090/2019),

A.  keďže EÚ v roku 1971 ako prvá zaviedla VSP na základe odporúčania Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD), podľa mali ktorého industrializované krajiny udeliť rozvojovým krajinám všeobecné, nerecipročné a nediskriminačné obchodné preferencie s cieľom pomôcť im vďaka medzinárodnému obchodu získať dodatočné príjmy, znížiť chudobu a podporiť dobrú správu vecí verejných a trvalo udržateľný rozvoj;

B.  keďže v článku 207 ZFEÚ sa uvádza, že obchodná politika EÚ sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie a podporuje hodnoty uvedené v článku 2 Zmluva o EÚ, na ktorých je Únia založená, a prispieva k plneniu cieľov uvedených v článku 21, vrátane upevňovania demokracie a právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, základných práv a slobôd, rovnosti, rešpektovania ľudskej dôstojnosti a ochrany životného prostredia a sociálnych práv;

C.  keďže ombudsmanka EÚ vo svojich záveroch uviedla toto: dobrá správa znamená dodržiavanie a rešpektovanie základných práv; ak sa nedodržiavajú základné práva, nemôže existovať dobrá správa; inštitúcie a orgány EÚ musia vždy zvažovať, či sú ich činnosti v súlade so základnými právami, a mali by sa zamerať aj na prehlbovanie dodržiavania ľudských práv v partnerských krajinách;

D.  keďže súčasný VSP bol vytvorený v zmysle nariadenia (EÚ) č. 978/2012 prijatého na základe článku 207 ZFEÚ riadnym legislatívnym postupom s Európskym parlamentom, ktorý po prvýkrát vystupoval ako spoluzákonodarca nariadenia o VSP;

E.  keďže v zmysle článku 40 nariadenia o VSP je Komisia povinná päť rokov po prijatí tohto nariadenia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní nariadenia o VSP, ktorá by sa mala použiť pri vypracovaní nasledujúceho nariadenia o VSP, ktoré by malo byť prijaté do roku 2022; keďže toto nariadenie je účinné od 1. januára 2014; keďže bolo vykonané podrobné nezávislé hodnotenie fungovania tohto nariadenia s cieľom poskytnúť Komisii informácie na účely preskúmania a vypracovaný bol zoznam konkrétnych odporúčaní;

F.  keďže tento systém má tri časti: všeobecný systém VSP, stimulačný systém VSP+ a systém „Všetko okrem zbraní“ (ďalej len „EBA“); keďže zvýhodnené krajiny podľa štandardného systému VSP – v súčasnosti 18 krajín – využívajú znížené clo na 66 % všetkých kategórií výrobkov v EÚ; keďže osem zvýhodnených krajín podľa VSP+ vyváža približne 66 % všetkých kategórií výrobkov bez cla za to, že sa zaviazali účinne vykonávať 27 základných medzinárodných dohovorov v oblasti pracovných práv, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a ochrany životného prostredia; keďže 49 najmenej rozvinutých krajín má v rámci opatrenia EBA systému VSP bezcolný prístup na trh EÚ so všetkými produktmi okrem zbraní a munície; keďže všetky zvýhodnené krajiny sú viazané medzinárodnými dohovormi v oblasti ľudských práv a pracovných práv podľa nariadenia o VSP, zatiaľ čo krajiny VSP+ sú viazané aj medzinárodnými dohovormi o životnom prostredí a dobrej správe vecí verejných; keďže len v rámci systému VSP+ existuje štruktúrovaný dialóg, ktorý posudzuje účinné vykonávanie týchto dohovorov zvýhodnenými krajinami; keďže zvýhodnené krajiny podľa VSP musia byť zároveň schopné zavádzať medzinárodné štandardy a normy vrátane vypracúvania, vykonávania a presadzovania príslušných právnych predpisov, najmä v oblasti vytvárania právneho štátu a boja proti korupcii;

G.  keďže hlavnými cieľmi reformy VSP v roku 2012 bolo lepšie zameranie na krajiny v núdzi – najmenej rozvinuté krajiny a ďalšie krajiny s nízkymi a nižšími príjmami – väčšie presadzovanie základných zásad trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných, posilnenie stability a predvídateľnosti a zvýšenie istoty pre podnikateľské subjekty;

H.  keďže cieľom viacerých medzinárodných dohovorov, usmernení a pravidiel je zabrániť porušovaniu ľudských práv; keďže predovšetkým zvýhodnené krajiny podľa VSP sú povinné vykonávať tieto usmernenia a vytvárať náležité právne a ekonomické podmienky pre fungovanie podnikov a ich začlenenie do globálnych dodávateľských reťazcov;

I.  keďže EÚ by mala okrem zabezpečenia rovnakých podmienok ešte účinnejšie reagovať na sociálny a environmentálny damping a nekalú súťaž a obchodné praktiky;

J.  keďže vo viacerých krajinách sú vývozné spracovateľské zóny vyňaté z vnútroštátnych pracovných predpisov, v dôsledku čoho nie je možné plnoprávne vykonávať odborovú činnosť alebo sa domáhať právnej nápravy; keďže v prvom prípade ide o porušenie základných noriem MOP, čo môže viesť k ďalším negatívnym vplyvom na ľudské práva;

K.  keďže v článku 8 ZFEÚ je pevne zakotvená rodová rovnosť vo všetkých politikách EÚ; keďže vzhľadom na štrukturálne rodové nerovnosti majú obchodné a investičné dohody zvyčajne rozdielny vplyv na ženy a mužov; keďže podľa MOP 21 miliónov ľudí na celom svete, z toho 55 % žien a dievčat, bolo v roku 2012 obeťou nútenej práce, pričom 90 % z nich pracovalo v súkromnom sektore;

L.  keďže v článku 19 ods. 6 nariadenia o VSP sa vyžaduje, aby Komisia pri zisťovaní, či zvýhodnené krajiny podľa VSP riadne dodržiavajú svoje záväzky v oblasti ľudských práv, zohľadňovala „všetky relevantné informácie“ vrátane informácií poskytnutých občianskou spoločnosťou; keďže zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do vykonávania systému VSP môže posilniť legitímnosť a účinnosť spoločnej obchodnej politiky;

M.  keďže nariadenie o VSP umožňuje EÚ zrušiť preferencie v najvážnejších prípadoch porušovania ľudských práv na základe kapitoly V článku 19 ods. 1 písm. a), podľa ktorého možno zvýhodnené opatrenia dočasne zrušiť z viacerých dôvodov vrátane systematického porušovania zásad stanovených v dohovoroch uvedených v časti A prílohy VIII;

N.  keďže Komisia tento proces začala v prípade Kambodže a začína vyšetrovanie Mjanmarska vo veci porušovania ľudských práv s tým, že je možné aj zrušenie systému Všetko okrem zbraní;

Hlavné závery a odporúčania

1.  víta hodnotenie v polovici trvania, v rámci ktorého sa hodnotí uplatňovanie súčasného nariadenia o VSP a posudzuje sa, či je dosiahnutie v ňom uvedených cieľov pravdepodobné; víta to, že vďaka novému nariadeniu sa zvýšil vývoz zo zvýhodnených krajín podľa opatrenia „Všetko okrem zbraní“ (EBA) a VSP+, čím sa významne prispieva k odstráneniu chudoby;

2.  konštatuje s uspokojením, že v roku 2016 dosiahol dovoz do EÚ v rámci preferencií VSP (vzostupný trend) 62,6 miliardy EUR v tomto zložení: 31,6 miliardy EUR zo zvýhodnených krajín podľa štandardného VSP, približne 7,5 miliardy EUR zo zvýhodnených krajín podľa VSP+ a 23,5 miliardy EUR zo zvýhodnených krajín podľa opatrenia EBA (údaje Eurostatu zo septembra 2017);

3.  pripomína, že VSP pomáha priemyselným odvetviam rozvojových krajín prekonávať ťažkosti, s ktorými sa stretávajú na vývozných trhoch v dôsledku vysokých počiatočných nákladov; pripomína, že cieľmi VSP sú podľa UNCTAD zvýšenie príjmov z vývozu, podpora industrializácie rozvojových krajín, a teda aj najmenej rozvinutých krajín, a zrýchlenie ich rastu v záujme odstránenia chudoby;

4.  zdôrazňuje, že VSP+ je hlavným nástrojom obchodnej politiky EÚ, ktorý poskytuje lepší prístup na trh a je doplnený prísnym monitorovacím mechanizmom na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v nestabilných rozvojových krajinách;

5.  konštatuje, že súčasné nariadenie o VSP bolo od začatia procesu hodnotenia v polovici trvania účinné tri roky, pričom už v tomto hodnotení boli uvedené body, o ktorých sa malo uvažovať v súvislosti s reformou v nasledujúcom nariadení o VSP; víta odporúčania v záverečnej správe z hodnotenia v polovici trvania;

6.  zdôrazňuje, že VSP ako súčasť obchodnej politiky EÚ musí vychádzať zo zásad vonkajšej politiky EÚ (účinnosť, transparentnosť a hodnoty) zakotvených v článku 21 ZEÚ; zdôrazňuje, že v článku 208 ZFEÚ sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a ako hlavný cieľ sa vytyčuje odstránenie chudoby; zdôrazňuje, že tieto hodnoty sú potvrdené v oznámení Komisie s názvom Obchod pre všetkých;

7.  uznáva, že VSP+ zohráva dôležitú úlohu pri presadzovaní medzinárodných pracovných práv, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a noriem v oblasti ochrany životného prostredia v zvýhodnených krajinách, a to nielen poskytovaním stimulov na dodržiavanie týchto noriem, ale aj vytvorením platformy na pravidelný dialóg v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú dohovory, a podporou ich zapájania do významných reforiem;

8.  uznáva, že VSP priniesol zvýhodneným krajinám a EÚ hospodársky zisk zvýšením vývozu do EÚ a intenzívnejším využívaním preferencií zvýhodnenými krajinami v rámci EBA a VSP+; naliehavo žiada EÚ, aby vo zvýhodnených krajinách zvyšovala informovanosť o pravidlách VSP s cieľom podporiť ešte väčšie využívanie tohto systému; žiada Komisiu, aby na základe dostupnosti údajov podľa možnosti posúdila rozdelenie ziskov v systéme VSP; berie na vedomie, že zvýšenie vývozu a rozšírenie hospodárskych príležitostí malo v niektorých prípadoch aj neúmyselný nepriamy negatívny vplyv na základné práva a sociálny rozvoj, čo sa napríklad prejavilo zaberaním pôdy alebo nedostatočným dodržiavaním pracovných práv; zdôrazňuje preto, že v nadväznosti na obchodné preferencie musia byť vykonané medzinárodné dohovory a reformy s cieľom zabrániť tomu, aby programy VSP viedli k zvýšeniu environmentálneho a sociálneho dampingu;

9.  víta zjednodušenie vstupného mechanizmu VSP+ s cieľom zvýšiť jeho atraktívnosť pre zvýhodnené krajiny podľa štandardného VSP; zdôrazňuje, že mnohé kandidátske krajiny pre VSP+ ratifikovali niekoľko medzinárodných dohovorov potrebných na prijatie do VSP+; zdôrazňuje, že kvalitnejšie, nepretržité a systematické monitorovanie procesu vykonávania je mimoriadne dôležité a možno ho dosiahnuť zintenzívnením spolupráce všetkých aktérov s cieľom zlepšiť zhromažďovanie informácií a hĺbkovú analýzu využitím všetkých dostupných informácií a zdrojov, ako sú správy medzinárodných monitorovacích orgánov vrátane OSN, MOP, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ako aj priamym zapojením občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov; pripomína, že je to nevyhnutné na to, aby sa účinným vykonávaním 27 dohovorov mohol využiť plný potenciál systému VSP+ na zlepšenie situácie v oblasti práv pracovníkov, podpory rodovej rovnosti a odstránenia detskej a nútenej práce;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa počas rokovaní so zvýhodnenými krajinami podľa VSP+, ako aj prostredníctvom posilnenej angažovanosti EBA zamerala na problémy zmenšovania priestoru pre občiansku spoločnosť a ochrany obhajcov ľudských práv v ohrození, keďže tieto otázky priamo súvisia so záväzkami vyplývajúcimi z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a príslušných ustanovení základných dohovorov MOP, a to v súlade s oznámením Komisie s názvom Obchod pre všetkých; žiada okrem toho Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti štruktúrovanej, formálnej a nezávislej účasti občianskej spoločnosti, zástupcov odborových zväzov a súkromného sektora, ktorými by sa dal prípadne posilniť proces monitorovania;

11.  zdôrazňuje, že systém VSP vytvoril vo všeobecnosti stimuly pre ratifikáciu medzinárodných dohovorov, čím vznikol lepší rámec pre vývoj vpred; podčiarkuje význam prijímania ďalších komplexných opatrení, ktorými sa zabezpečí pozitívny vplyv VSP na vývoj v oblasti životného prostredia; odporúča doplniť Parížsku dohodu do zoznamu 27 hlavných medzinárodných dohovorov, ktoré sú zvýhodnené krajiny podľa VSP+ povinné dodržiavať; zdôrazňuje, že zvýhodnené krajiny musia ešte vyvinúť veľké úsilie, aby dosiahli model trvalo udržateľného rozvoja;

12.  uznáva pokrok v účinnom vykonávaní dohovorov, ktorý sa podarilo dosiahnuť dôslednejším monitorovaním a dialógom medzi EÚ a zvýhodnenými krajinami, najmä pokiaľ ide o monitorovanie 27 základných dohovorov; podčiarkuje potrebu prehĺbenia koordinácie medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), delegáciami Únie, diplomatickými misiami členských štátov, vládami zvýhodnených krajín, medzinárodnými organizáciami, podnikmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou s cieľom zlepšiť zhromažďovanie informácií a poskytnúť podrobnejšiu analýzu monitorovania; odporúča čo najväčšiu transparentnosť a komunikáciu medzi spoluzákonodarcami a zainteresovanými stranami v procesoch zrušenia VSP, najmä počas postupov vyšetrovania Komisie;

13.  uznáva, že ratifikácia a pokrok v oblasti účinného vykonávania príslušných dohovorov sú dôležitými referenčnými hodnotami pre dosiahnutie potrebného pokroku v rámci systému; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby opatrenia prijaté s cieľom monitorovať účinné vykonávanie dohovorov zvýhodnenými krajinami boli v plnom súlade s dokumentmi o stratégii krajiny s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík, konzistentnosť a začlenenie ľudských práv do obchodnej politiky;

14.  podčiarkuje potrebu neustálej angažovanosti a ďalšieho zvyšovania transparentnosti monitorovania VSP+, pričom však treba zároveň zaručiť, aby si EÚ v rámci tohto dialógu zachovala v súvislosti so zvýhodneným krajinami všetky páky, najmä pokiaľ ide o hodnotiace tabuľky; vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie kroky v tejto oblasti, ako aj v oblasti dialógu so zvýhodnenými krajinami s cieľom zvýšiť transparentnosť, dohľad a účinnosť systému;

15.  domnieva sa, že každé rozhodnutie o pozastavení preferencií musí byť plne v súlade s celkovým cieľom zmierňovania chudoby, a zdôrazňuje, že akty sekundárneho práva EÚ sa musia navrhovať a vykladať v súlade s primárnym právom EÚ a všeobecnými zásadami práva EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje preto, že treba zachovať súčasný cielený prístup k zrušeniu preferencií a zabezpečiť, aby bol obmedzený na konkrétne sektory a navrhnutý tak, aby sa minimalizovali negatívne účinky na miestne obyvateľstvo; vyzýva Komisiu, aby v príslušných prípadoch využívala odstupňované zrušenie obchodných preferencií alebo iné časovo viazané opatrenia; zdôrazňuje napokon, že zrušenie obchodných preferencií by sa malo považovať za poslednú možnosť, ktorá sa použije len v prípade závažných nedostatkov v účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov a v prípade zjavne nedostatočnej ochoty a angažovanosti zvýhodnenej krajiny pri ich riešení; podčiarkuje zároveň podmienenosť týchto systémov a to, že by sa mala využívať na zachovanie dôveryhodnosti každého systému a na zabezpečenie prijatia opatrení v prípadoch závažného a systematického porušovania dohovorov;

16.  víta nedávne rozhodnutie Komisie začať proces zrušenia preferencií EBA poskytnutých Kambodži a vyslať naliehavú misiu EÚ na vysokej úrovni do Mjanmarska, a to v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v oboch krajinách; očakáva, že Komisia bude Európsky parlament naďalej dôsledne informovať a zapojí ho do ďalších krokov, a to aj v prípade pozastavenia preferencií;

17.  konštatuje, že následkom reformy kritérií oprávnenosti sa počet zvýhodnených krajín výrazne znížil, čo spolu s odstupňovaním výrobkov viedlo k celkovému zníženiu objemu dovozu z krajín VSP do EÚ; uznáva, že tieto reformy umožňujú zamerať preferencie na krajiny, ktoré sú v najväčšej núdzi; žiada Komisiu, aby v rámci hodnotenia vplyvu na účely budúceho nariadenia zabezpečila súdržnosť a konzistentnosť medzi VSP a dohodami o voľnom obchode s cieľom zachovať VSP pre rozvojové krajiny na ústrednom mieste obchodnej politiky EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že zvýhodnené krajiny podľa opatrenia EBA čelia stále väčšiemu konkurenčnému tlaku zo strany krajín, ktoré s EÚ uzavreli dohodu o voľnom obchode; ďalej konštatuje, že niektoré krajiny, ktoré boli sledované v súvislosti s VSP+, majú v súčasnosti uzavreté dohody o voľnom obchode s kapitolami o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré by mali byť účinné a vykonateľné;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že systém VSP, najmä v prípade 29 krajín EBA, neviedol k žiadnej zmene, a v niektorých prípadoch spôsobil zhoršenie profilu diverzifikácie vývozu na úrovni výrobkov; vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že dostatočne neprispel k diverzifikácii hospodárstva; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na zvýšenie diverzifikácie vývozu z krajín VSP; vyjadruje poľutovanie nad tým, že diverzifikácia medzi zvýhodnenými krajinami bola zrejme narušená zrušením možnosti kumulácie s krajinami, ktoré už vo VSP nie sú, keďže tieto krajiny už nemôžu využívať výhody, ktoré zvýhodneným krajinám podľa VSP poskytujú pravidlá pôvodu výrobkov; dôrazne žiada, aby bola táto možnosť opätovne zavedená, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny; berie na vedomie výrazné zníženie diverzifikácie vývozu zvýhodnených krajín podľa štandardného VSP vo všetkých odvetviach; vyzýva ďalej Komisiu, aby zvážila možnosť úpravy a rozšírenia zoznamu výrobkov, ktoré majú byť zahrnuté do nariadenia, pokiaľ ide o polotovary a hotové výrobky, a aby v prípade potreby zmiernila pravidlá pôvodu pre najzraniteľnejšie krajiny; okrem toho nabáda zvýhodnené krajiny podľa VSP, aby zaviedli účinné opatrenia na diverzifikáciu výrobkov; v tomto zmysle zdôrazňuje potrebu vytvoriť prístup k znalostiam a technológiám s cieľom diverzifikovať výrobky, aby sa vývoz mohol udržať v celosvetovej hospodárskej súťaži, a najmä v Európe;

19.  vyzýva zvýhodnené krajiny podľa VSP, aby zaviedli a účinne vykonávali právne opatrenia na ochranu duševného vlastníctva;

20.  víta vysokú mieru využívania preferencií v prípade zvýhodnených štátov podľa opatrenia EBA; zdôrazňuje význam budovania kapacít vo zvýhodnených krajinách, ktoré by im mali pomôcť v tom, aby tento systém čo najviac využili; vyzýva v tomto smere na účinnejšie využívanie opatrení v rámci iniciatívy pomoc obchodu; zastáva názor, že v záujme podpory pre rozširovanie diverzifikácie by sa malo uvažovať o zahrnutí služieb do ďalšieho nariadenia o VSP; v tejto súvislosti okrem toho podčiarkuje význam medzipodnikového prístupu; žiada vytvoriť sektorové, multilaterálne platformy a elektronické nástroje, ktoré by združovali vývozné spoločnosti zo zvýhodnených krajín podľa VSP, importné spoločnosti v EÚ a potenciálne nové subjekty na oboch stranách, ktoré v súčasnosti nevyvážajú ani nedovážajú, s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a zvyšovať informovanosť o pravidlách, podmienkach a hospodárskych perspektívach, ktoré ponúka VSP;

21.  víta závery prvého vyšetrovania ochranných opatrení v zmysle nariadenia a domnieva sa, že týmto ustanovením by sa mala zabezpečiť ochrana finančných, hospodárskych, sociálnych a environmentálnych záujmov EÚ; zdôrazňuje, že pri poskytovaní preferencií na citlivé výrobky treba umožniť, aby im bolo poskytnuté osobitné zaobchádzanie, aby sa zabránilo ohrozeniu určitých odvetví;

22.  zdôrazňuje, že na všetky časti územia zvýhodnených krajín vrátane vývozných spracovateľských zón sa vzťahuje systém a záväzky vyplývajúce z ratifikácie príslušných dohovorov; naliehavo vyzýva zvýhodnené krajiny, aby účinne zaviedli pracovné normy, a nalieha na Komisiu, aby sa zamerala na porušovanie noriem MOP vrátane kolektívneho vyjednávania a slobody združovania vo vývozných spracovateľských zónach v súčasných alebo potenciálnych zvýhodnených krajinách a aby zabezpečila odstránenie všetkých výnimiek; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako zabezpečiť, aby výrobky z vývozných spracovateľských zón nespadali do systému preferencií, ak sú vyňaté z vnútroštátnych právnych predpisov a v rozpore s príslušnými medzinárodnými dohovormi;

23.  zdôrazňuje, že VSP zvýšil dynamiku podnikového sektora, do určitej miery prispel k posilneniu ekonomického postavenia žien a podporil ich zamestnanosť, najmä v priemyselných odvetviach vývozných krajín, ktoré obchodujú s EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť vhodné podnikateľské prostredie pre ženy, aby mohli využívať tieto nové zručnosti a skúsenosti a postupovať vyššie v štruktúrach spoločností alebo si zakladať svoje vlastné nové podniky; konštatuje však, že ženy sú aj naďalej diskriminované, a vyjadruje znepokojenie nad pracovnými podmienkami žien, najmä v textilnom a odevnom odvetví; pripomína svoje uznesenie z 27. apríla 2017 a vyzýva Komisiu, aby naň nadviazala;

24.  víta vplyv VSP na prijímanie ekologickejších a bezpečnejších technológií a na dobrovoľné iniciatívy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, čo má priamy pozitívny účinok na zamestnancov a životné prostredie; zastáva názor, že treba naplánovať opatrenia na ďalšiu podporu a spoľahlivé posúdenie tohto vývoja; uznáva, že treba nájsť správnu rovnováhu medzi regulačnými a dobrovoľnými opatreniami týkajúcimi sa náležitej starostlivosti podnikov v tejto súvislosti, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako stanoviť povinnosti náležitej starostlivosti;

25.  domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť politickú súdržnosť tým, že bude nabádať ďalších medzinárodných aktérov, ako sú nadnárodné podniky, aby sa v plnej miere zúčastňovali na zlepšovaní ľudských práv, sociálnych práv a environmentálnych noriem na celom svete, v neposlednom rade tým, že hospodárskym subjektom uloží povinnosť zaviesť postupy náležitej starostlivosti v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby preukázala vedúce postavenie a zabezpečila, aby sa v globálnych hodnotových reťazcoch dodržiavali ľudské a pracovné práva a aby informovala o vykonávaní uznesenia Európskeho parlamentu z roku 2016 o realizácii jeho odporúčaní týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov vrátane jeho výzvy na zahrnutie sociálnej zodpovednosti podnikov do nariadenia a na reformu pravidiel WTO s cieľom zaviesť požiadavky v oblasti náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch a transparentnosti, a to na základe hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

26.  pripomína, že EÚ musí v záujme zaistenia súladu s politikami ostatných medzinárodných aktérov, napríklad nadnárodných spoločností, nabádať na plné zapojenie do zlepšovania dodržiavania ľudských práv, práv detí, sociálnych práv, environmentálnych práv a verejného zdravia vo svete; žiada, aby EÚ dbala o to, aby sa v súvislosti s právom na prácu v globálnych hodnotových reťazcoch, t. j. v celom dodávateľskom reťazci, dodržiavali ľudské práva;

27.  žiada Komisiu, aby v súvislosti s ďalším nariadením o VSP preskúmala možnosť zavedenia dodatočných colných preferencií pre výrobky, ktoré sa preukázateľne vyrábajú udržateľným spôsobom; domnieva sa, že tovar by mal podliehať dobrovoľnej certifikácii udržateľného spôsobu výroby a pri jeho dovoze do EÚ by sa to malo príslušne preukázať;

o
o   o

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 112.
(4) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/october/tradoc_157434.pdf
(5) COM(2018)0665.
(6) SWD(2018)0430.
(7) COM(2016)0029.
(8) COM(2018)0036.
(9) https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/64308
(10) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2018)0515.
(12) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 100.
(13) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 100.
(14) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33.
(15) http://www.europarl.europa.eu/RegData/organes/conf_pres_groupes/proces_verbal/2002/12-12/CPG_PV(2002)12-12(ANN01)_EN.doc

Posledná úprava: 15. marca 2019Právne oznámenie