Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2001(BUD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0172/2019

Predkladané texty :

A8-0172/2019

Rozpravy :

PV 13/03/2019 - 26
CRE 13/03/2019 - 26

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.8

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0210

Prijaté texty
PDF 180kWORD 49k
Štvrtok, 14. marca 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Usmernenia pre rozpočet na rok 2020 – oddiel III
P8_TA-PROV(2019)0210A8-0172/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu 2020, oddiel III – Komisia (2019/2001(BUD))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1) (ďalej ako „nariadenie o rozpočtových pravidlách“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2) (ďalej len „nariadenie o VFR“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(4),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019(5) a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodol Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2016, a na nedávno predložený diskusný dokument Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. februára 2019 o rozpočtových usmerneniach na rok 2020 (06323/2019),

–  so zreteľom článok 86a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0172/2019),

A.  keďže rokovania o rozpočte Únie na rok 2020 prebehnú paralelne s rokovaniami o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) a o reforme systému vlastných zdrojov Únie; keďže rok 2019 bude siedmym rokom VFR na roky 2014 – 2020;

B.  keďže Rada si v posledných rokoch opakovane protirečí tým, že predkladá nové politické priority EÚ, ale sama nie je ochotná poskytnúť nové rozpočtové prostriedky na ich financovanie; keďže nové politické priority a budúce výzvy, pred ktorými stojí EÚ, by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie obmedzovaním výšky rozpočtových prostriedkov existujúcich programov;

C.  keďže vykonávanie viacročných programov si ku koncu súčasného finančného programového obdobia bude vyžadovať primerané finančné prostriedky, a preto bude treba vopred uhradiť nevyhnutné platby na rok 2020, aby sa v prvých rokoch VFR na roky 2021 – 2027 predišlo platobnej kríze;

Rozpočet na rok 2020: most k budúcej Európe – investovanie do inovácie, trvalo udržateľného rozvoja a ochrany a bezpečnosti občanov

1.  zdôrazňuje, že rozpočet Únie na rok 2020 predstavuje premostenie k VFR na roky 2021 – 2027 a mal by prispieť k vytvoreniu spoločnej dlhodobej vízie o budúcich politických prioritách Únie a priniesť európsku pridanú hodnotu; očakáva, že v čase prijímania rozpočtu na rok 2020 bude spolu s Radou zapojený do plnohodnotných rokovaní o VFR v nadväznosti na politickú dohodu v Európskej rade; domnieva sa, že silný, zodpovedný a na budúcnosť orientovaný rozpočet na rok 2020 uľahčí dohodu a prechod k budúcemu VFR; preto má v úmysle v plnej miere využiť existujúce ustanovenia o flexibilite a ďalšie ustanovenia stanovené v nariadení o VFR a nariadení o rozpočtových pravidlách s cieľom posilniť kľúčové programy EÚ v rozpočte na rok 2020, a to pri náležitom zohľadnení rozpočtového prístupu založeného na výkonnosti v rámci rozpočtu EÚ;

2.  žiada, aby osobitné programy v oblasti poľnohospodárstva na jednej strane podporovali krátke dodávateľské reťazce, spravodlivé ceny pre výrobcov, stabilný a dôstojný príjem pre poľnohospodárov a na druhej strane spravodlivé prerozdelenie platieb medzi štáty, typy výroby a výrobcov, a to odstránením súčasných rozdielov a tým, že z nich budú mať prospech členské štáty s najväčšími výrobnými deficitmi, ako aj malí a strední výrobcovia;

3.  domnieva sa preto, že v rozpočte EÚ na budúci rok by sa mali stanoviť jasné politické priority a Únii by sa malo umožniť vytvoriť udržateľný a inkluzívny hospodársky rast a pracovné miesta, pokračovať v investíciách do inovačných a výskumných kapacít pre budúce riešenia, podporovať konkurencieschopnosť, zabezpečiť bezpečnú, chránenú a mierovú Európu, zlepšiť pracovné a životné podmienky občanov, zvýšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, podporiť Úniu v jej boji proti environmentálnym problémom a zmene klímy, aby si mohla plniť povinnosti vyplývajúce z Parížskej dohody, prispieť k úplnému vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN a plniť si záväzky prijaté v rámci Európskeho piliera sociálnych práv;

4.  poukazuje na to, že rok 2020 je posledným rokom súčasného VFR, v ktorom sa implementácia programov EÚ, a najmä programov v rámci zdieľaného riadenia v oblasti politiky súdržnosti, spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky, musí ešte urýchliť, aby sa dobehli predchádzajúce oneskorenia a dosiahla sa záverečná fáza; očakáva, že sa to odrazí v značnom náraste žiadostí o platbu, a preto predpokladá, že ročná úroveň platobných rozpočtových prostriedkov na rok 2020 dosiahne maximum; poukazuje na odhodlanie Európskeho parlamentu zabezpečiť potrebné platby v roku 2020 a predísť v prvých rokoch VFR na roky 2021 – 2027 ďalšej platobnej kríze, k akej došlo počas súčasného obdobia; zdôrazňuje, že treba neustále zlepšovať mechanizmy kontroly a nápravy, aby sa zabezpečilo riadne a rýchle vykonávanie programov EÚ;

5.  poukazuje na význam decentralizovaných agentúr pri zabezpečovaní vykonávania legislatívnych priorít EÚ, a tým aj pri plnení cieľov politiky EÚ týkajúcich sa napríklad konkurencieschopnosti, udržateľného rastu, zamestnanosti a riadenia súčasných migračných a utečeneckých tokov; očakáva, že rokovania o rozpočte na rok 2020 povedú k primeranému operačnému a administratívnemu financovaniu agentúr EÚ, ktoré im umožní plniť ich rastúci počet úloh a dosiahnuť najlepšie možné výsledky; opakovane zdôrazňuje svoju pozíciu, že rok 2018 bol posledným rokom plnenia plánu zníženia počtu zamestnancov o 5 % a tzv. fondu na prerozdelenie pracovných miest; očakáva, že Komisia a Rada sa v rozpočte na rok 2020 zdržia ďalších škrtov zdrojov agentúr;

Inovácia a výskum pre budúce riešenia: podpora udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu s cieľom predvídať zmeny a posilniť konkurencieschopnosť

6.  zdôrazňuje význam toho, že Európa si robí nárok na vedúce postavenie v kľúčových technológiách v oblastiach, ako je vesmír, zdravotníctvo, životné prostredie, poľnohospodárstvo, bezpečnosť a doprava; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby výskumné a inovačné činnosti naďalej poskytovali riešenia na uspokojovanie potrieb, zdolávanie výziev a dosahovanie konkurencieschopnosti Európy, a v tejto súvislosti pripomína dôležitú úlohu základného výskumu; zdôrazňuje, že prechod z programu Horizont 2020 na Horizont Európa musí byť bezproblémový, aby sa zabezpečila stabilita pre podniky, výskumné zariadenia a akadémie; je znepokojený výrazne nedostatočným financovaním programu Horizont 2020 počas celého obdobia jeho trvania, čo malo za následok nízku mieru úspešnosti skutočne dobrých návrhov; preto má v úmysle zabezpečiť v rozpočte na budúci rok čo najväčšiu ročnú alokáciu pre program Horizont 2020, a to na základe využitia existujúcich ustanovení o flexibilite, ktoré sú súčasťou nariadenia o VFR a nariadenia o rozpočtových pravidlách; zdôrazňuje tiež, že je dôležité prehĺbiť súčinnosť s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

7.  vyzdvihuje potenciál hospodárskeho rastu vyplývajúci z technologickej transformácie Európy a požaduje, aby sa z rozpočtu EÚ primerane prispievalo na podporu digitalizácie európskeho priemyslu a na presadzovanie digitálnych zručností a digitálneho podnikania; zdôrazňuje význam ďalších investícií do digitálnych spôsobilostí, ako je vysokovýkonná výpočtová technika EÚ, umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť; zdôrazňuje, že sa očakáva, že na program Digitálna Európa sa zabezpečí výrazne vyššia alokácia v rámci VFR na roky 2021 – 2027, a preto má v úmysle zvýšiť objem finančných prostriedkov na túto oblasť v rozpočte na budúci rok;

8.  zdôrazňuje úspech Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), čo sa týka podnietenia dodatočných investícií v EÚ s cieľom dosiahnuť do roku 2020, po predĺžení jeho trvania, investičný cieľ vo výške aspoň 500 miliárd EUR; poukazuje však na odporúčania Európskeho dvora audítorov týkajúce sa ďalšieho zlepšovania jeho vykonávania, pokiaľ ide o doplnkovosť vybraných projektov; pripomína, že záručný fond EFSI bol čiastočne financovaný prerozdelením prostriedkov z programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy, a opätovne potvrdzuje svoje dlhodobé stanovisko, že nové iniciatívy musia byť v plnej miere financované z nových finančných prostriedkov;

9.  je pevne presvedčený, že podmienkou udržateľného rozvoja Únie je zlepšenie spravodlivosti a zabezpečenie rovnakých príležitostí v európskom sociálnom trhovom hospodárstve; má v úmysle zabezpečiť dostatočné financovanie programov, ako sú COSME a vznikajúce technológie a technológie budúcnosti (FET), ktoré významne prispievajú k úspechu startupov a malých a stredných podnikov (MSP), ktoré sú základom európskeho hospodárstva a kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest, inovácie a sociálnej integrácie; vyzdvihuje vysokú úroveň vykonávania týchto programov a poukazuje na ich schopnosť čerpať ešte viac;

Bezpečnosť, ochrana a mier pre európskych občanov

10.  domnieva sa, že ochrana vonkajších hraníc a vnútornej bezpečnosti EÚ s podporou posilnenej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a Europolu, Európska únia bez vnútorných hraníc a riadne fungovanie schengenského priestoru a slobody pohybu v rámci EÚ sú neoddeliteľne prepojené a vzájomne sa dopĺňajú; takisto zdôrazňuje význam vysokých investícií EÚ do oblasti vnútornej bezpečnosti, okrem iného v záujme posilnenia presadzovania práva EÚ a súdnej reakcie na hrozby cezhraničnej trestnej činnosti a presadzovania výmeny informácií, ako aj poskytovania rozsiahlejšej podpory Eurojustu a Európskej prokuratúre; domnieva sa, že je povinnosťou zabezpečiť primerané financovanie, personálne obsadenie a odbornú prípravu zamestnancov všetkých agentúr pôsobiacich v oblasti bezpečnosti, spravodlivosti a kontroly hraníc, keďže súčasná úroveň financovania je nedostatočná s ohľadom na značný nárast ich zodpovednosti, význam ich vzájomnej spolupráce, potrebu technologických inovácií a ich úpravy a kľúčovú úlohu, ktorý zohrávajú pri posilňovaní spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi;

11.  zároveň zdôrazňuje, že EÚ nesie humanitárnu zodpovednosť v rámci svojej migračnej politiky, a uznáva kľúčovú úlohu Európskeho podporného úradu pre azyl a Agentúry pre základné práva pri vytváraní a vykonávaní spoločných azylových postupov v členských štátoch; domnieva sa, že je povinnosťou zabezpečiť primerané financovanie, personálne obsadenie a odbornú prípravu zamestnancov všetkých agentúr pôsobiacich v oblasti migrácie, azylu a ľudských práv, aby mali primerané finančné a ľudské zdroje a mohli riadne vykonávať ich úlohy;

12.  víta záväzok členských štátov týkajúci sa obnoveného programu EÚ v oblasti obrany a ich ochoty ešte viac prehĺbiť európsku spoluprácu v oblasti obrany; vyzdvihuje, že je dôležité začať s Programom rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) ako prvou etapou Európskeho obranného fondu; požaduje ďalšie zvýšenie rozpočtu Únie na obranu, ktoré by sa malo výlučne financovať z nových rozpočtových prostriedkov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť a inováciu európskeho obranného priemyslu;

13.  dôrazne podporuje zvýšené úsilie EÚ o riešenie narastajúceho počtu bezpečnostných hrozieb, ako je radikalizácia a násilný extrémizmus v Európe a susedných krajinách, ako aj lepšiu koordináciu takýchto programov na úrovni EÚ;

14.  zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je rozhodujúca pre prosperitu a bezpečnosť Únie, ako aj pre súkromie jej občanov, že kybernetické útoky, počítačová kriminalita a manipulácia ohrozujú otvorené spoločnosti a že hospodárska špionáž narúša fungovanie digitálneho jednotného trhu a ohrozuje konkurencieschopnosť európskych podnikov; požaduje primerané finančné zdroje na vybavenie všetkých príslušných agentúr primeranými finančnými prostriedkami na pokrytie nákladov súvisiacich s vykonávaním ich prevádzkových a administratívnych úloh s cieľom pomôcť zaručiť sieťovú a informačnú bezpečnosť, budovať silnú kybernetickú odolnosť a bojovať proti počítačovej kriminalite; v tejto súvislosti podporuje strategickú spoluprácu medzi Agentúrou EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) a Europolom;

15.  pripomína, že mier a stabilita sú základnými hodnotami, ktoré sú podporované z rozpočtu Európskej únie, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Únia v značnej miere prispela a prispieva k mieru a zmiereniu na ostrove Írsko, najmä prostredníctvom podpory Veľkopiatkovej dohody a financovania programov PEACE a INTERREG; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať financovanie týchto programov po brexite;

16.  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o využívaní údajov používateľov Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica a dosahu na ochranu údajov(6) sa domnieva, že boj proti dezinformáciám, a najmä sledovanie a odhaľovanie dezinformácií, a akýmkoľvek iným typom zahraničných zásahov je prioritou, pokiaľ ide o zabezpečenie spravodlivých a demokratických volieb, a to najmä v roku európskych volieb; žiada dodatočné finančné zdroje na posilnenie systematického využívania strategických komunikačných nástrojov s cieľom umožniť silnú koordinovanú reakciu EÚ; podporuje usmernenia Komisie týkajúce sa spôsobu využívania existujúcich predpisov EÚ v záujme riešenia využívania osobných údajov na zacielenie občanov na sociálnych médiách v priebehu predvolebného obdobia a zaručenia spravodlivosti volebného postupu;

17.  je znepokojený tým, že len malý počet európskych občanov má dojem, že Európska únia funguje pre nich a poskytuje im značné výhody; požaduje primerané finančné zdroje pre Komisiu, aby mohla investovať do nástrojov, akými je nedávna iniciatíva Európskeho parlamentu „Čo Európa robí pre mňa“ a aplikácia Citizens’App, ktoré slúžia na informovanie občanov o činnosti Únie a na zdôraznenie jej úsilie, ktoré vynakladá na podporu mieru, demokracie, uplatňovania zásad právneho štátu a slobody prejavu; domnieva sa, že tieto nástroje by sa mali lepšie šíriť na vnútroštátnej úrovni;

18.  poukazuje na to, že spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika sú základnými kameňmi európskej integrácie a ich cieľom je zabezpečiť bezpečnú a kvalitnú dodávku potravín pre európskych občanov, riadne fungovanie poľnohospodárskeho jednotného trhu, udržateľnosť vidieckych regiónov na mnoho rokov a udržateľné riadenie prírodných zdrojov; pripomína, že tieto politiky prispievajú k životaschopnosti a stabilite EÚ; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výrobcov v celej Európe pri vyrovnávaní sa s neočakávanými výkyvmi na trhu a zaisťovaní dodávok bezpečných a kvalitných potravín; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala drobnému poľnohospodárstvu a drobnému rybárstvu;

Posilnenie solidarity a vzájomného porozumenia

19.  požaduje dodatočné finančné zdroje na uspokojenie budúceho dopytu po programe Erasmus+, hlavnom programe v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania a prípravy, mládeže a športu v Európe, a to aj so zreteľom na jeho vonkajší rozmer; zdôrazňuje, že primerané zdroje sú potrebné na „demokratizáciu“ programu, sprístupnenie jeho finančných prostriedkov ľuďom zo všetkých sociálnych vrstiev a dokončenie európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu ako prostriedku na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; pripomína, že Európsky parlament požiadal, aby sa finančné krytie tohto programu v nasledujúcom VFR strojnásobilo; vyzýva na posilnenie spolupráce medzi vzdelávaním, učňovskou prípravou, kultúrou a výskumom;

20.  pripomína, že v čase ohrozenia európskeho projektu je mimoriadne potrebné obnoviť silný záväzok k Európe prostredníctvom kultúry, znalostí, tvorby a inovácie; je preto presvedčený, že programy Kreatívna Európa a MEDIA by sa mali na príslušnej úrovni podporovať;

21.  zdôrazňuje, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí si vyžaduje značné dodatočné finančné úsilie, aby sa mohli vytvoriť príležitosti pre vzdelávanie, odbornú prípravu a zamestnanosť; v tejto súvislosti vyzdvihuje pozitívny vplyv iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, v rámci ktorej bola do konca roka 2017 poskytnutá podpora približne 1,7 miliónu mladých ľudí; víta skutočnosť, že rokovania o rozpočte na rok 2019 viedli na dôraznú žiadosť Európskeho parlamentu k tomu, že na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa v 2019 vynaloží celková suma 350 miliónov EUR; očakáva, že rozpočet na rok 2020 bude odrážať ambiciózne ciele tohto program, aby sa zabezpečil plynulý prechod na program Európsku sociálny fond plus (EFS+) v nasledujúcom VFR; zdôrazňuje, že treba urýchliť vykonávanie tohto programu a ďalej zvyšovať jeho účinnosť, aby sa zabezpečilo, že vnútroštátnym politikám zamestnanosti prinesie väčšiu európsku pridanú hodnotu;

22.  vyjadruje presvedčenie, že sociálna súdržnosť v Európe musí prispievať k trvalo udržateľným riešeniam boja proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, lepšieho začleňovania osôb so zdravotným postihnutím a dosahovania dlhodobej štrukturálnej demografickej zmeny; zdôrazňuje potrebu finančných zdrojov na príslušné programy EÚ, ktoré pomáhajú poskytovať primeranú podporu starnúcemu obyvateľstvu v Európe, pokiaľ ide o prístup k mobilite, zdravotnej starostlivosti a verejným službám;

23.  pripomína potrebu solidarity a rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty v oblasti migrácie a azylu a vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom národných programov riadne využívali Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); požaduje pre tento fond primeraný rozpočet na rok 2020, ktorý bude slúžiť na podporu prijímania žiadateľov o azyl v členských štátoch, účinných stratégií v oblasti návratu, programov presídľovania, politík v oblasti legálnej migrácie a presadzovania účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín; domnieva sa, že by sa mala posilniť podpora miest a obcí v rámci európskeho azylového systému;

24.  pripomína, že dlhodobé riešenie súčasných javov v oblasti migrácie spočíva v politickom, hospodárskom, sociálnom a environmentálnom rozvoji krajín, z ktorých prichádzajú migračné toky; požaduje, aby sa nástroj európskeho susedstva a nástroj rozvojovej spolupráce vybavili dostatočnými finančnými prostriedkami v záujme podpory tejto priority, a podporuje ďalší rozvoj udržateľných a vzájomne prospešných partnerstiev, napr. s africkými krajinami; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že dostatočnú a trvalú finančnú podporu treba poskytovať medzinárodným organizáciám vrátane Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA), Agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM); požaduje zvýšenie finančnej a organizačnej podpory pre programy, ktoré prispievajú k výmenám medzi EÚ a partnerskými krajinami v oblastiach, ako sú odborná príprava, zakladanie startupov, podpora MSP, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a pre politiky týkajúce sa čistej vody, čistenia odpadových vôd a likvidácie odpadu;

25.  domnieva sa, že diskriminácia na základe pohlavia je neúnosná a nezlučiteľná s hodnotami EÚ; poukazuje na to, že miera úspešnosti žiadostí v rámci programu Daphne a iných fondov zameraných na boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách je znepokojivo nízka, a má v úmysle zabezpečiť zvýšené financovanie programu; okrem toho považuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti za účinnú stratégiu na dosiahnutie rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii a vyzýva na začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do príslušných politík a výdavkových programov EÚ; očakáva, že Komisia čo najskôr predloží rámec pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte Únie;

26.  pripomína význam európskej susedskej politiky, ktorá posilňuje vzťahy so susednými krajinami, schvaľuje mierové procesy a podporuje hospodársky a sociálny rast a udržateľnú cezhraničnú spoluprácu; pripomína, že silné vzťahy medzi EÚ a západným Balkánom sú nevyhnutné z hľadiska stabilizácie oblasti a predvstupového procesu príslušných krajín; pripomína, že financovanie z rozpočtu Únie sa musí upraviť tak, aby viedlo k posilneniu schopnosti krajín pokračovať v potrebných zákonných, sociálnych a hospodárskych reformách, najmä k podpore riadneho fungovania verejnej správy a k podpore stability a odolnosti demokratických inštitúcií a vykonávania zásad právneho štátu;

Riešenie environmentálnych problémov a zmeny klímy

27.  zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2020 musí prispieť k riešeniu environmentálnych problémov a zmeny klímy, aby sa podarilo dobehnúť súčasné omeškanie a dosiahnuť záväzky EÚ; pripomína prísľub Únie, že bude priekopníkom v prechode na nízkouhlíkové obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia neplní svoje ciele v oblasti klímy, najmä pokiaľ ide o cieľ, že 20 % výdavkov Únie v rokoch 2014 – 2020 bude vynaložených na otázky súvisiace s klímou; preto sa domnieva, že významné zvýšenie výdavkov súvisiacich s klímou je nevyhnutné na dosiahnutie pokroku v plnení cieľov politiky Únie v oblasti klímy a Parížskej dohody; domnieva sa, že uplatňovanie hľadiska klímy vo všetkých oblastiach politiky Únie by sa malo ďalej podporovať a optimalizovať a v prípade potreby by sa malo zaviesť posilňovanie odolnosti proti zmene klímy a zvyšovanie udržateľnosti; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov na všetky príslušné programy Únie v záujme podpory projektov s európskou pridanou hodnotou, ktoré prispievajú k prechodu na čistú energiu a k efektívnosti využívania zdrojov, k presadzovaniu udržateľného zeleného a modrého hospodárstva a k ochrane prírody, so zameraním na biodiverzitu, biotopy a ohrozené druhy;

28.  so zreteľom na súdržný a účinný prístup k riešeniu zmeny klímy zdôrazňuje, že EÚ by mala podmieniť budúce obchodné dohody ratifikáciou a vykonávaním Parížskej dohody; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 3. júla 2018 o diplomacii v oblasti klímy(7) a svoju výzvu adresovanú Komisii, aby komplexne posúdila súlad medzi existujúcimi dohodami o voľnom obchode a záväzkami Parížskej dohody; domnieva sa, že ak by partner EÚ neplnil tieto záväzky, Komisia by mohla rozhodnúť o dočasnom pozastavení záväzkov EÚ týkajúcich sa liberalizácie obchodu voči tomuto partnerovi;

Nevyriešené otázky v rámci postupu na rok 2020

29.  očakáva, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie v marci 2019 nebude mať priamy vplyv na rozpočet na rok 2020, keďže Spojené kráľovstvo bude prispievať do rozpočtu a podieľať sa na jeho plnení; naliehavo však vyzýva Komisiu, aby posúdila a pripravila sa na všetky možné scenáre na zabezpečenie riadneho finančného riadenia v rámci rozpočtu Únie a zabezpečila pohotovostný plán, v ktorom vymedzí jasné záväzky a načrtne mechanizmy a ktorý bude slúžiť na ochranu rozpočtu EÚ v prípade, že Spojené kráľovstvo neprispeje k vykonávaniu rozpočtu EÚ na rok 2020, alebo sa ho nezúčastní;

30.  pripomína, že po spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o posilnení okruhu 1a prostredníctvom zmeny rozpočtu, ktoré bolo vydané v spoločných záveroch o rozpočte na rok 2019, Komisia predstaví zmenu rozpočtu so zvýšenými úrovňami rozpočtových prostriedkov na programy Erasmus+ a Horizont 2020 ihneď po dokončení technických úprav VFR na rok 2020 na jar 2019 s cieľom, aby ho Rada a Európsky parlament urýchlene spracovali;

31.  zdôrazňuje, že článok 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách umožňuje, aby v prípade, že sa zruší viazanosť rozpočtových prostriedkov v dôsledku celkového alebo čiastočného neplnenia príslušných výskumných projektov, boli tieto znovu sprístupnené pre výskumný program v rámci ročného rozpočtového postupu, pričom neustanovuje žiadne ďalšie podmienky na jeho uplatnenie; vyzýva Komisiu, aby osobitne informovala o sumách uvoľnených na výskumné programy a aby poskytla všetky relevantné informácie a podrobnosti týkajúce sa tohto článku; požaduje, aby predsedníctvo Rady objasnilo, či všetky členské štáty už v plnej miere rozumejú tomuto článku; v každom prípade žiada, aby sa toto ustanovenie a príslušný postup uplatňovali v rámci rozpočtového postupu na rok 2020 a začalo sa jeho zahrnutím do návrhu rozpočtu;

32.  domnieva sa, že ako zložka rozpočtového orgánu, ktorá je priamo volená občanmi, by mal Európsky parlament plniť svoju politickú úlohu a predkladať návrhy pilotných projektov a prípravných akcií, ktoré vyjadrujú jeho politickú víziu budúcnosti; v tejto súvislosti sa zaväzuje navrhnúť balík pilotných projektov a prípravných akcií vypracovaný v úzkej spolupráci so všetkými svojimi výbormi, aby sa dosiahla správna rovnováha medzi politickou vôľou a technickou uskutočniteľnosťou, ktorú posudzuje Komisia;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(5) Ú. v. EÚ L 67, 7.3.2019.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0433.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0280.

Posledná úprava: 15. marca 2019Právne oznámenie