Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0180(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0483/2018

Predkladané texty :

A8-0483/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 26/03/2019 - 7.17
CRE 26/03/2019 - 7.17

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0237

Prijaté texty
PDF 228kWORD 63k
Utorok, 26. marca 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka ***I
P8_TA-PROV(2019)0237A8-0483/2018
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka (COM(2018)0355 – C8-0209/2018 – 2018/0180(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0355),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0209/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0483/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.
(2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o ▌referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou(1)

P8_TC1-COD(2018)0180

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 nový globálny rámec trvalo udržateľného rozvoja: Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorej základom sú ciele trvalo udržateľného rozvoja. Oznámenie Komisie z roku 2016 o ďalších krokoch smerom k udržateľnej budúcnosti Európy prepája ciele trvalo udržateľného rozvoja s politickým rámcom Únie s cieľom zabezpečiť, aby všetky opatrenia a politické iniciatívy Únie – v rámci Únie i celosvetovo – už od začiatku rešpektovali ciele trvalo udržateľného rozvoja. V záveroch Európskej rady z 20. júna 2017 sa potvrdilo odhodlanie Únie a členských štátov vykonávať Agendu 2030 naplno koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom a v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami.

(2)  V roku 2015 Únia uzavrela Parížsku dohodu o zmene klímy(5). V článku 2 písm. c) uvedenej dohody sa stanovuje cieľ posilniť odozvu na zmenu klímy, okrem iného zosúladením finančných tokov s prechodom na nízke emisie skleníkových plynov a na vývoj odolný proti zmenám klímy.

(3)   V roku 2018 Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) uverejnil osobitnú správu o globálnom oteplení o 1,5 °C, v ktorej sa uvádza, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C by si vyžadovalo rýchle, ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch spoločnosti a že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C oproti 2 °C by mohlo ísť ruka v ruke so zabezpečením udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti.

(4)  Rozhodujúcimi faktormi pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie sú udržateľnosť a prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy, ktoré efektívnejšie využíva zdroje. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Únie a v zmluvách ▌sa uznávajú jej sociálne a environmentálne rozmery. Možnosti transformácie kultúry vo finančnom sektore smerom k udržateľnosti tak, aby sa zaistilo, že nárast priemernej globálnej teploty sa udrží na hodnote výrazne nižšej ako 2 °C, sú časovo obmedzené. Preto je nevyhnutné, aby nové investície do infraštruktúry boli dlhodobo udržateľné.

(5)  V marci 2018 Komisia uverejnila svoj Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu(6), v ktorom odštartovala ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov uvedeného akčného plánu je presmerovať kapitálové toky do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Je veľmi dôležité klásť väčší dôraz na obmedzenie vplyvu zmeny klímy, pretože počet katastrof spôsobených nepredvídateľnosťou poveternostných podmienok výrazne vzrástol.

(6)  V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ(7) sa požadovalo zvýšenie finančných prostriedkov súkromného sektora určených na výdavky súvisiace so životným prostredím a klímou, najmä vytvorením stimulov a metodík, ktoré podnietia spoločnosti na meranie environmentálnych nákladov svojho podnikania a svojich ziskov vyplývajúcich z využívania environmentálnych služieb.

(7)  Dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii si vyžaduje nasmerovanie kapitálových tokov k trvalo udržateľným investíciám. Pri dosahovaní uvedených cieľov je dôležité naplno využiť potenciál vnútorného trhu. V tejto súvislosti je nevyhnutné odstrániť prekážky, ktoré bránia efektívnemu pohybu kapitálu do trvalo udržateľných investícií na vnútornom trhu, a zabrániť vzniku takýchto očakávaných prekážok.

(8)  Na dosiahnutie dlhodobých cieľov týkajúcich sa globálneho otepľovania stanovených v Parížskej dohode a výrazné zníženie rizík a vplyvov zmeny klímy by malo byť globálnym cieľom udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.

(9)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011(8) sa vytvárajú jednotné pravidlá pre referenčné hodnoty v Únii a podporujú sa ním rôzne typy referenčných hodnôt. Čoraz väčší počet investorov uskutočňuje nízkouhlíkové investičné stratégie a využíva nízkouhlíkové referenčné hodnoty na posúdenie alebo meranie výkonnosti investičných portfólií. Vytvorenie referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a pre investície v súlade s Parížskou dohodou, ktoré by sa opierali o metodiku spojenú so záväzkami týkajúcimi sa emisií uhlíka v Parížskej dohode o zmene klímy, by prispelo k väčšej transparentnosti a pomohlo zabrániť environmentálne klamlivej reklame.

(10)  Skupinu nízkouhlíkových indexov tvorí v súčasnosti široké spektrum indexov. Uvedené nízkouhlíkové indexy sa používajú ako referenčné hodnoty pre investičné portfóliá a produkty, ktoré sa predávajú cezhranične. Kvalita a integrita nízkouhlíkových referenčných hodnôt má vplyv na účinné fungovanie vnútorného trhu pri širokom spektre individuálnych a kolektívnych investičných portfólií. Mnohé nízkouhlíkové indexy používané na meranie výkonnosti investičných portfólií, najmä v prípade oddelených investičných účtov a podnikov kolektívneho investovania, sa síce poskytujú v určitom členskom štáte, ale používajú ich správcovia portfólií a aktív v iných členských štátoch. Správcovia portfólií a aktív sa okrem toho často zabezpečujú proti rizikám spojeným s expozíciou voči vysokým emisiám uhlíka použitím referenčných hodnôt vytvorených v iných členských štátoch.

(11)  Na trhu sa objavili rôzne kategórie nízkouhlíkových indexov s rozličnou úrovňou ambícií. Kým niektoré referenčné hodnoty sa zameriavajú na zníženie uhlíkovej stopy štandardného investičného portfólia, iné majú za cieľ vybrať iba zložky, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľa na úrovni 2 °C stanoveného v Parížskej dohode o zmene klímy. Mnohé z týchto referenčných hodnôt sa napriek rozdielnym cieľom a stratégiám bežne propagujú ako nízkouhlíkové referenčné hodnoty. Minimálne normy a spoločná metodika pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a pre investície v súlade s Parížskou dohodou by pomohli zabrániť environmentálne klamlivej reklame.

(12)  Rozdielne prístupy, pokiaľ ide o metodiky pre referenčné hodnoty, vedú k fragmentácii vnútorného trhu, keďže používatelia referenčných hodnôt nemajú jasno v tom, či určitý nízkouhlíkový index je referenčnou hodnotou v súlade s cieľom na úrovni 2 °C alebo len referenčnou hodnotou, ktorá má za cieľ znížiť uhlíkovú stopu štandardného investičného portfólia. Členské štáty v záujme riešenia potenciálne nelegitímnych tvrdení správcov, pokiaľ ide o nízkouhlíkový charakter ich referenčných hodnôt, pravdepodobne prijmú rôzne pravidlá na zabránenie ▌zmätku medzi investormi a nejednoznačnosti pre investorov v súvislosti s cieľmi a úrovňou ambícií, na ktorých sú založené rôzne kategórie tzv. nízkouhlíkových indexov, ktoré sa používajú ako referenčné hodnoty pre nízkouhlíkové investičné portfóliá.

(13)  Vzhľadom na absenciu harmonizovaného rámca na zabezpečenie presnosti a integrity hlavných kategórií nízkouhlíkových referenčných hodnôt používaných pri individuálnych alebo kolektívnych investičných portfóliách je pravdepodobné, že rozdiely v prístupoch jednotlivých členských štátov vytvoria prekážky pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu.

(14)  V záujme zachovania riadneho fungovania vnútorného trhu v prospech koncových investorov, ďalšieho zlepšenia podmienok jeho fungovania a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné zmeniť nariadenie (EÚ) 2016/1011 zavedením regulačného rámca stanovujúceho minimálne požiadavky pre ▌referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a pre investície v súlade s Parížskou dohodou na úrovni Únie. V tejto súvislosti je osobitne dôležité, aby takéto referenčné hodnoty výrazne nenarúšali plnenie iných environmentálnych, sociálnych a správnych cieľov (ciele ESG).

(15)  Zavedenie jasného rozlíšenia medzi referenčnými hodnotami EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a pre investície v súlade s Parížskou dohodou a vypracovanie minimálnych noriem pre každú z týchto kategórií by pomohlo zaistiť konzistentnosť takýchto referenčných hodnôt. Referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou by na úrovni indexu mala byť v súlade s dlhodobým cieľom týkajúcim sa globálneho otepľovania stanoveným v Parížskej dohode o zmene klímy.

(16)  S cieľom zabezpečiť, aby označenia „referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva“ a „referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou“ boli spoľahlivé a ľahko rozpoznateľné pre investorov v celej Únii, len správcovia, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, by mali byť oprávnení používať tieto označenia pri uvádzaní týchto referenčných hodnôt na trh v Únii.

(17)  Toto nariadenie by sa malo uplatňovať len na referenčné hodnoty, pri ktorých sa používa označenie „referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva“ alebo „referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou“.

(18)  S cieľom podnietiť spoločnosti, aby zverejňovali dôveryhodné ciele znižovania emisií uhlíka, by mal správca referenčnej hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva pri výbere alebo vážení podkladových aktív vziať do úvahy spoločnosti, ktorých cieľom je znížiť svoje emisie uhlíka tak, aby dosiahli celkové zosúladenie s dlhodobým cieľom týkajúcim sa globálneho otepľovania stanoveným v Parížskej dohode o zmene klímy. Takýto cieľ by mal byť verejný a dôveryhodný v tom zmysle, že by mal predstavovať skutočný záväzok k dekarbonizácii a mal by byť dostatočne podrobný a technicky uskutočniteľný.

(19)  Používatelia ▌referenčných hodnôt však nie vždy disponujú potrebnými informáciami o tom, v akom rozsahu sa faktory ESG zohľadňujú v metodike ▌správcov referenčných hodnôt. Okrem toho sú existujúce informácie často roztrúsené, prípadne vôbec neexistujú, a neumožňujú účinné porovnanie na účely cezhraničných investícií. V záujme toho, aby účastníci trhu mohli robiť informované rozhodnutia, by všetci správcovia referenčných hodnôt s výnimkou správcov menových a úrokových referenčných hodnôt mali byť povinní zverejňovať vo vyhlásení o referenčnej hodnote, či ich referenčné hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt sledujú ciele ESG a či správca referenčnej hodnoty ponúka takéto referenčné hodnoty.

(20)  S cieľom informovať investorov o miere súladu s Parížskou dohodou o zmene klímy by mal správca referenčnej hodnoty v prípade významných akciových a dlhopisových referenčných hodnôt, ako aj referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a pre investície v súlade s Parížskou dohodou zverejniť podrobné informácie o tom, či a do akej miery je zabezpečený celkový súlad s dlhodobými cieľmi týkajúcimi sa globálneho otepľovania stanovenými v Parížskej dohode o zmene klímy.

(21)  Z rovnakých dôvodov by správcovia ▌referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva, ako aj správcovia referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou mali uverejniť svoje metodiky použité na ich výpočet. Uvedené informácie by mali opisovať, ako sa vybrali podkladové aktíva, ako sa im priradila váha a ktoré aktíva a z akého dôvodu sa vylúčili. ▌Správca referenčnej hodnoty by na posúdenie toho, ako referenčná hodnota prispieva k dosiahnutiu environmentálnych cieľov, mal zverejniť spôsob, akým sa merali emisie uhlíka z podkladových aktív, ich príslušné hodnoty vrátane celkovej uhlíkovej stopy referenčnej hodnoty, ako aj typ a zdroj použitých údajov. S cieľom umožniť správcom aktív zvoliť si najvhodnejšiu referenčnú hodnotu pre svoju investičnú stratégiu by správcovia referenčných hodnôt mali vysvetliť logiku, na ktorej sú založené parametre ich metodiky, a vysvetliť, ako referenčná hodnota prispieva k plneniu environmentálnych cieľov ▌. Zverejnené informácie by mali obsahovať aj podrobnosti o periodicite preskúmania a použitom postupe.

(22)  Metodiky používané pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a pre investície v súlade s Parížskou dohodou by mali vychádzať z vedecky podložených postupov vedúcich k dekarbonizácii alebo z celkového zosúladenia s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody o zmene klímy týkajúcimi sa globálneho otepľovania.

(23)  V záujme zabezpečenia nepretržitého dodržiavania vybraných cieľov v oblasti zmiernenia zmeny klímy by správcovia ▌referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a pre investície v súlade s Parížskou dohodou mali pravidelne preskúmavať svoje metodiky a informovať používateľov o uplatniteľných postupoch pri akejkoľvek podstatnej zmene. Pri zavádzaní podstatnej zmeny by správcovia referenčných hodnôt mali zverejniť dôvody tejto zmeny a vysvetliť, ako je táto zmena v súlade s pôvodnými cieľmi referenčných hodnôt.

(24)  Referenčné hodnoty, ktoré nemajú podkladové aktíva s vplyvom na zmenu klímy, napríklad úrokové a menové referenčné hodnoty, by mali byť vyňaté z povinnosti zverejňovať vo vyhlásení o referenčnej hodnote, či a do akej miery je zabezpečený celkový súlad s cieľom znížiť emisie uhlíka alebo dosiahnuť ciele stanovené v Parížskej dohode o zmene klímy. Okrem toho by v prípade tých referenčných hodnôt alebo skupín referenčných hodnôt, ktoré nesledujú ciele v oblasti emisií uhlíka, malo postačovať, aby sa vo vyhlásení o referenčnej hodnote jasne uviedlo, že tieto ciele nesledujú.

(25)  S cieľom posilniť transparentnosť a zabezpečiť primeranú úroveň harmonizácie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby ▌určila minimálny obsah povinností zverejňovania, ktoré by sa mali vzťahovať na správcov referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a pre investície v súlade s Parížskou dohodou, a aby určila minimálne normy pre harmonizáciu metodiky referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a pre investície v súlade s Parížskou dohodou vrátane metódy na výpočet emisií uhlíka ▌spojených s podkladovými aktívami s prihliadnutím na metódy environmentálnej stopy výrobkov a environmentálnej stopy organizácií vymedzené v bode 2 písm. a) a b) odporúčania Komisie 2013/179/EÚ(9) a na prácu skupiny technických expertov pre udržateľné financovanie (TEG). Je osobitne dôležité, aby Komisia v prípade každého delegovaného aktu počas prípravných prác uskutočnila príslušné otvorené a verejné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva ▌. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov, a poskytujú sa im zápisnice zo všetkých zasadnutí skupiny technických expertov Komisie pre udržateľné financovanie.

(26)  Článkom 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1011 sa zavádza prechodné obdobie, pričom poskytovateľ indexu poskytujúci referenčnú hodnotu k 30. júnu 2016 musí požiadať o povolenie do 1. januára 2020. Ak sa kritická referenčná hodnota prestane poskytovať, môže to ovplyvniť integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v členských štátoch. Ak správca prestane poskytovať kritickú referenčnú hodnotu, mohlo by to ovplyvniť platnosť finančných zmlúv alebo finančných nástrojov. Ak sa takáto kritická referenčná hodnota prestane poskytovať, mohlo by to spôsobiť problémy investorom aj spotrebiteľom a potenciálne závažné dôsledky pre finančnú stabilitu. Okrem toho, ak sa prestanú poskytovať vstupné údaje pre kritické referenčné hodnoty, mohlo by to oslabiť reprezentatívnu povahu takýchto referenčných hodnôt a negatívne ovplyvniť schopnosť referenčnej hodnoty zohľadniť podkladový trh alebo ekonomickú realitu. Možnosť nariadiť správu kritických referenčných hodnôt, ako aj možnosť nariadiť prispievanie do takýchto referenčných hodnôt by sa preto mala zabezpečiť na celkové obdobie 5 rokov. Kritické referenčné hodnoty sú v procese reformy. Prechod z existujúcej kritickej referenčnej hodnoty na vhodnú nástupnícku hodnotu si vyžaduje prechodné obdobie, aby sa všetky právne a technické opatrenia, ktoré sú na takýto prechod potrebné, mohli dokončiť bez narušenia. Počas tohto prechodného obdobia by sa existujúca kritická referenčná hodnota musela zverejňovať spolu s hodnotu, ktorá ju nakoniec nahradí. Preto je potrebné predĺžiť obdobie, počas ktorého sa môže existujúca kritická referenčná hodnota zverejňovať a používať bez toho, aby jej správca požiadal o povolenie.

(27)  Nariadenie (EÚ) 2016/1011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/1011

Nariadenie (EÚ) 2016/1011 sa mení takto:

1.  V článku 3 ods. 1 sa vkladajú tieto body ▌:"

„23a. „▌referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva“ je referenčná hodnota označená ako referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva, v prípade ktorej sa na účely bodu 1 písm. b) podbodu ii) tohto odseku podkladové aktíva vyberajú, priraďuje sa im váha alebo sa vylučujú tak, aby výsledné referenčné portfólio bolo v súlade s postupom vedúcim k dekarbonizácii, a ktorá sa vytvára aj v súlade s minimálnymi normami stanovenými v delegovaných aktoch uvedených v článku 19a ods. 2.

Poskytovatelia referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva do 31. decembra 2022 vyberajú, vážia alebo vylučujú podkladové aktíva emitované spoločnosťami, ktoré sa riadia postupom vedúcim k dekarbonizácii, a to v súlade s týmito požiadavkami:

   i) spoločnosti zverejňujú merateľné a časovo vymedzené ciele znižovania emisií uhlíka;
   ii) spoločnosti zverejňujú znižovanie emisií uhlíka v členení až po úroveň príslušných prevádzkových dcérskych spoločností;
   iii) spoločnosti každoročne zverejňujú informácie o pokroku v plnení týchto cieľov;
   iv) činnosti podkladových aktív nesmú výrazne narúšať plnenie ostatných cieľov ESG.
   23b) „referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou“ je referenčná hodnota označená ako referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, ktorej podkladové aktíva sa na účely bodu 1 písm. b) podbodu ii) tohto odseku vyberajú tak, aby emisie uhlíka z výsledného referenčného portfólia boli v súlade s dlhodobým cieľom týkajúcim sa globálneho otepľovania stanoveným v Parížskej dohode o zmene klímy, a ktorá sa vytvára aj v súlade s minimálnymi normami stanovenými v delegovaných aktoch uvedených v článku 19a ods. 2.

Činnosti podkladových aktív nesmú výrazne narúšať plnenie ostatných cieľov ESG.

Komisia do 1. januára 2021 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 19a ods. 2 týkajúci sa minimálnych noriem uvedených v článku 3 ods. 1 bode 23b, v ktorom sa identifikujú sektory, ktoré sa majú vylúčiť, pretože nemajú merateľné a časovo vymedzené ciele znižovania emisií uhlíka v súlade s dlhodobým cieľom týkajúcim sa globálneho otepľovania stanoveným v Parížskej dohode o zmene klímy.

Komisia pri vypracúvaní delegovaných aktov uvedených v odseku 1 zohľadní prácu skupiny technických expertov pre udržateľné financovanie.

Delegovaný akt sa následne aktualizuje každé tri roky.

   23c) „postup vedúci k dekarbonizácii“: je merateľný, vedecky podložený a časovo viazaný postup znižovania emisií rozsahu 1, 2 a 3 a emisií uhlíka vedúci k dosiahnutiu dlhodobého cieľa týkajúceho sa globálneho otepľovania stanoveného v Parížskej dohode o zmene klímy.“;

"

2.  Článok 13 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno ▌:"

„d) vysvetlenie toho, ako hlavné prvky metodiky, na ktoré sa odkazuje v písmene a), odzrkadľujú environmentálne, sociálne a správne faktory (ESG) v prípade každej referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt s výnimkou menových a úrokových referenčných hodnôt.“

"

b)  vkladá sa tento odsek ▌:"

„2a. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť minimálny obsah vysvetlenia uvedeného v odseku 1 písm. d) tohto článku, ako aj štandardný formát, ktorý sa má použiť.“

"

3.  V hlave III sa vkladá táto kapitola ▌:"

„KAPITOLA 3a

Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou

Článok 19a

Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou

1.  Požiadavky stanovené v prílohe III sa uplatňujú na poskytovanie ▌referenčných hodnôt označených ako referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a na prispievanie k nim ako doplnok alebo náhrada požiadaviek podľa hláv II, III a IV.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť minimálne normy pre ▌referenčné hodnoty označené ako referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, t. j.:

   a) kritériá na výber podkladových aktív vrátane akýchkoľvek kritérií vylúčenia aktív, ak je to potrebné;
   b) kritériámetódu na váženie podkladových aktív zahrnutých do referenčnej hodnoty;
   c) určenia postupu vedúceho k dekarbonizácii pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva.

3.  Správca referenčnej hodnoty, ktorý poskytuje referenčnú hodnotu EÚ pre investície do transformácie hospodárstva alebo referenčnú hodnotu EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, musí splniť požiadavky uvedené v odseku 1 do 30. apríla 2020.

Článok 19b

Do 1. januára 2022 správcovia so sídlom v Únii, ktorí poskytujú významné referenčné hodnoty určené na základe hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien, vynaložia úsilie s cieľom uviesť na trh jednu alebo viaceré referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva.“

"

4.  V článku 21 ods. 3 sa posledný pododsek mení takto:"

„Na konci tejto lehoty príslušný orgán prehodnotí svoje rozhodnutie nariadiť správcovi, aby naďalej uverejňoval referenčnú hodnotu, a v prípade potreby môže lehotu primerane predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Maximálna lehota povinnej správy nesmie celkovo prekročiť 5 rokov.“

"

5.  V článku 23 ods. 6 sa posledný pododsek mení takto:"

Maximálna lehota povinného prispievania podľa písmen a) a b) prvého pododseku nesmie celkovo prekročiť 5 rokov.

"

6.   V článku 27 sa vkladajú tieto odseky ▌:"

„2a. Vyhlásenie o referenčnej hodnote obsahuje pre každú požiadavku uvedenú v odseku 2 vysvetlenie toho, ako sa environmentálne, sociálne a správne (ESG) faktory odzrkadľujú v jednotlivých poskytnutých a uverejnených referenčných hodnotách alebo skupinách referenčných hodnôt. V prípade tých referenčných hodnôt alebo skupín referenčných hodnôt, ktoré nesledujú ciele ESG, postačuje, aby správcovia referenčných hodnôt vo vyhlásení o referenčnej hodnote jasne uviedli, že tieto ciele nesledujú.

Ak v portfóliu daného správcu referenčnej hodnoty nie je k dispozícii žiadna referenčná hodnota podľa článku 3 ods. 1 bodov 23a a 23b alebo ak správca nemá žiadne referenčné hodnoty, ktoré sledujú alebo zohľadňujú ciele ESG, uvedie to vo vyhlásení o referenčnej hodnote v prípade všetkých referenčných hodnôt, ktoré poskytuje. V prípade významných akciových a dlhopisových referenčných hodnôt správca referenčnej hodnoty poskytne podrobné vyhlásenie o referenčnej hodnote týkajúce sa toho, či a do akej miery je zabezpečený celkový súlad s cieľom znížiť emisie uhlíka alebo dosiahnuť dlhodobý cieľ týkajúci sa globálneho otepľovania stanovený v Parížskej dohode o zmene klímy, a to v súlade s pravidlami zverejňovania informácií o finančných produktoch stanovených v článku 5 ods. 3 nariadenia [Úrad pre publikácie: vložte, prosím, odkaz na nariadenie o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť].

Najneskôr 31. decembra 2021 by všetky referenčné hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt s výnimkou menových a úrokových referenčných hodnôt mali vo vyhlásení o referenčnej hodnote obsahovať vysvetlenie, ako je ich metodika v súlade s cieľom znížiť emisie uhlíka alebo ako prispieva k dosiahnutiu dlhodobého cieľa týkajúceho sa globálneho otepľovania stanoveného v Parížskej dohode o zmene klímy.

2b.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť informácie uvedené v odseku 2a tohto článku, ako aj štandardný formát, ktorý sa má použiť pre odkazy na faktory ESG, s cieľom umožniť účastníkom trhu prijímať informované rozhodnutia a zabezpečiť technickú realizovateľnosť dodržiavania uvedeného odseku.“

"

7.  Článok 49 sa nahrádza takto:"

„1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 13 ods. 2a, článku 19 ods. 2a, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 27 ods. 2, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [Úrad pre publikácie: dátum nadobudnutia účinnosti pozmeňujúceho aktu]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2, článku 13 ods. 2a, článku 19 ods. 2a, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 27 ods. 2b, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 13 ods. 2a, článku 19 ods. 2a, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 27 ods. 2b, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

"

8.  V článku 51 sa vkladajú tieto odseky:"

„4a. Poskytovateľ indexu môže naďalej poskytovať existujúcu referenčnú hodnotu označenú ako kritická referenčná hodnota vo vykonávacom akte prijatom Komisiou v súlade s článkom 20 do 31. decembra 2021.

4b.  Existujúca referenčná hodnota označená ako kritická referenčná hodnota vo vykonávacom akte prijatom Komisiou v súlade s článkom 20 sa môže do 31. decembra 2021 používať na účely existujúcich a nových finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo na meranie výkonnosti investičného fondu.

4c.  Ak Komisia neprijala rozhodnutie o rovnocennosti, ako sa uvádza v článku 30 ods. 2 alebo 3, alebo ak správca nebol uznaný podľa článku 32, alebo referenčná hodnota nebola schválená podľa článku 33, povoľuje sa subjektom pod dohľadom používať v Únii referenčnú hodnotu, ktorú poskytol správca so sídlom v tretej krajine, ak sa referenčná hodnota už používa v Únii ako odkaz pre finančné nástroje, finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičného fondu, iba pre také finančné nástroje, finančné zmluvy a merania výkonnosti investičného fondu, ktoré už na túto referenčnú hodnotu v Únii odkazujú alebo ktoré začnú na takúto referenčnú hodnotu odkazovať pred 31. decembrom 2021.“

3a.  Komisia do 31. decembra 2022 preskúma minimálne normy pre referenčné hodnoty uvedené v článku 23a a 23b s cieľom zabezpečiť, aby bol výber podkladových aktív v súlade s environmentálne udržateľnými investíciami, ako sa vymedzuje v rámci pre celú Úniu.“

4.  Komisia do 31. decembra 2022 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve tohto nariadenia a o uskutočniteľnosti „referenčných hodnôt ESG“, pričom zohľadní vývoj ukazovateľov udržateľnosti a metód používaných na ich meranie. V prípade potreby sa táto správa doplní legislatívnym návrhom.“

"

9.  V článku 54 sa dopĺňa tento odsek:"

„1a. Komisia do 1. apríla 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve praktického uplatňovania ustanovení súvisiacich s používaním referenčných hodnôt z tretích krajín v EÚ vrátane toho, ako správcovia referenčných hodnôt z tretích krajín využívajú režimy schválenia, uznania alebo rovnocennosti, a o možných nedostatkoch súčasného rámca. V správe sa analyzujú aj dôsledky uplatňovania ustanovení článku 51 ods. 4a až 4c na správcov referenčných hodnôt z EÚ a tretích krajín, a to aj pokiaľ ide o rovnaké podmienky. V uvedenej správe sa hlavne posúdi, či je potrebné zmeniť toto nariadenie, a v prípade potreby sa k nej pripojí legislatívny návrh.“

"

10.  Prílohy sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Správca referenčnej hodnoty, ktorý poskytuje referenčnú hodnotu EÚ pre investície do transformácie hospodárstva alebo referenčnú hodnotu EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou podľa článku 19a, musí splniť požiadavky uvedené v tomto nariadení do 30. apríla 2020. Správcovia referenčných hodnôt musia splniť požiadavky podľa článku 13 ods. 1 písm. d) a článku 27 ods. 1a, 1b a 2a do 30. apríla 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Dopĺňa sa táto príloha:

„PRÍLOHA III

Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou

Metodika pre ▌referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva

1.  Správca ▌referenčnej hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva je povinný formalizovať, zdokumentovať a zverejniť akúkoľvek metodiku použitú na výpočet referenčnej hodnoty, pričom uvedie tieto informácie a zároveň zabezpečí dôvernosť a ochranu nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) vymedzených v smernici (EÚ) 2016/943:

a)  zoznam hlavných zložiek referenčnej hodnoty;

b)  všetky kritéria a metódy vrátane výberových ▌a váhových koeficientov, metriky a náhrad použitých pri metodike referenčnej hodnoty;

c)  kritériá uplatnené s cieľom vylúčiť aktíva alebo spoločnosti, ktoré sú spojené s takou úrovňou uhlíkovej stopy alebo úrovňou zásob fosílnych palív, ktorá neumožňuje zaradenie do ▌referenčnej hodnoty;

d)  kritériá na určenie postupu vedúceho k dekarbonizácii;

e)  typ a zdroj ▌údajov použitých na určenie postupu vedúceho k dekarbonizácii vrátane:

i)  emisií vyprodukovaných zo zdrojov kontrolovaných spoločnosťou, ktorá emituje podkladové aktíva rozsahu 1;

ii)  emisií zo spotreby kúpenej elektrickej energie, pary alebo iných zdrojov energie, ktoré boli vyprodukované v dodávateľskom reťazci spoločnosti, ktorá emituje podkladové aktíva rozsahu 2;

iii)   všetkých nepriamych emisií, na ktoré sa nevzťahuje písmeno h) bod ii) a ktoré sa vyskytujú v hodnotovom reťazci vykazujúcej spoločnosti, vrátane emisií rozsahu 3 v dodávateľskom aj odberateľskom reťazci spoločnosti, najmä v sektoroch s veľkým vplyvom na zmenu klímy a jej zmiernenie;

iv)  skutočnosti, či sa v rámci ▌údajov využívajú metódy environmentálnej stopy výrobkov a environmentálnej stopy organizácií, ako sa vymedzujú v bode 2 písm. a) a b) odporúčania Komisie 2013/179/EÚ, alebo globálne normy, napríklad normy pracovnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou v rámci Rady pre finančnú stabilitu;

f)  celkové emisie uhlíka z indexového portfólia ▌;

Ak sa na vytvorenie referenčnej hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva používa materský index, zverejňuje sa indikátor odchýlenia medzi referenčnou hodnotou EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a materským indexom.

Ak sa na vytvorenie referenčnej hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva používa materský index, zverejňuje sa pomer medzi trhovou hodnotou cenných papierov, ktoré sú zahrnuté v referenčnej hodnote EÚ pre investície do transformácie hospodárstva, a trhovou hodnotou cenných papierov zahrnutých v materskom indexe.

Metodika pre referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou

2.   Správca referenčnej hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou je okrem informácií podľa odseku 1 písm. a), b) a c) povinný ▌uviesť vzorec alebo výpočet používaný na určenie toho, či sú emisie v súlade s dlhodobým cieľom týkajúcim sa globálneho otepľovania stanoveným v Parížskej dohode o zmene klímy, pričom zabezpečí dôvernosť a ochranu nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) vymedzených v smernici (EÚ) 2016/943.

Zmeny metodiky

3.  Správcovia ▌referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou prijmú a zverejnia v prospech používateľov postupy a dôvody týkajúce sa akýchkoľvek navrhovaných podstatných zmien vo svojej metodike. Tieto postupy musia byť v súlade s hlavným cieľom, podľa ktorého musia výpočty referenčných hodnôt nepretržite zodpovedať cieľom transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy alebo cieľom plnenia Parížskej dohody. Týmito postupmi sa zabezpečí:

a)  oznámenie v dostatočnom časovom predstihu umožňujúcom používateľom analyzovať a pripomienkovať vplyv uvedených navrhovaných zmien, a to s prihliadnutím na výpočet zo strany správcov, v ktorom sa zohľadňujú celkové okolnosti;

b)  možnosť pre používateľov pripomienkovať uvedené zmeny a pre správcov odpovedať na tieto pripomienky, pričom tieto pripomienky musia byť prístupné pre všetkých používateľov na trhu po uplynutí každej lehoty poskytnutej na konzultáciu, a to s výnimkou prípadu, keď pripomienkujúca osoba požiada o dôvernosť.

4.  Správcovia ▌referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva a referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou pravidelne, a to minimálne raz do roka, preskúmavajú svoje metodiky s cieľom zabezpečiť, aby spoľahlivo odrážali uvedené ciele ▌, pričom musia mať zavedený postup na zohľadňovanie názorov všetkých relevantných používateľov.“

(1)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(2) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.
(3) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.
(4)Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019.
(5) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.
(6) COM(2018)0097.
(7) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).
(9) Odporúčanie Komisie 2013/179/EÚ z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).

Posledná úprava: 27. marca 2019Právne oznámenie