(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0465),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0274/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0174/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 156. (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 8.

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Účinnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014(4) uplynie 31. decembra 2020. V záujme zachovania efektívnosti Únie v oblasti vonkajšej činnosti by sa mal zachovať rámec na plánovanie a poskytovanie vonkajšej pomoci.

(2)  Ciele Cieľom nástroja predvstupovej pomoci sa výrazne odlišujú od všeobecných cieľov vonkajšej činnosti Únie, keďže tento nástroj je zameraný na prípravu prijímateľov je príprava prijímateľov uvedených v prílohe I (ďalej len „prijímatelia“) na budúce členstvo v Únii a podporu ich prístupového procesu v súlade so všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti Únie vrátane dodržiavania základných práv a zásad, ako aj ochrany a podpory ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ako sa stanovuje v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Je preto nevyhnutné mať k dispozícii Kým rozdielna povaha prístupového procesu si vyžaduje špecializovaný nástroj na podporu rozširovania a zároveň zabezpečiť jeho komplementaritu, ciele a fungovanie tohto nástroja by mali byť jednotné a komplementárne so všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti Únie, a najmä s Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI). [PN 1]

(3)  V článku 49 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a zaväzuje sa tieto hodnoty podporovať, môže požiadať o členstvo v Únii. Európsky štát, ktorý požiadal o pristúpenie k Únií, sa môže stať členom, len keď sa potvrdí, že spĺňa kritériá členstva stanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v júni 1993 (ďalej len „kodanské kritériá“), a za predpokladu, že Únia má kapacitu integrovať nového člena. Kodanské kritériá sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, existenciu fungujúceho trhového hospodárstva, schopnosť zvládať konkurenčný tlak a trhové sily v Únii a schopnosť vziať na seba nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce zo zmlúv vrátane dodržiavania cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. [PN 2]

(4)  Proces rozširovania je založený na stanovených kritériách a spravodlivej a dôslednej podmienenosti. Každý prijímateľ sa posudzuje na základe vlastných zásluh. Cieľom posudzovania dosiahnutého pokroku a identifikácie nedostatkov je poskytnúť prijímateľom uvedeným v prílohe I stimuly a usmernenia na vykonávanie potrebných ďalekosiahlych reforiem. Na to, aby sa perspektíva rozšírenia stala realitou, je naďalej nevyhnutný pevný záväzok dodržiavať zásadu „najskôr základné otázky“(5). Dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca založené na konečnom, inkluzívnom a záväznom riešení dvojstranných sporov sú základnými prvkami procesu rozširovania a sú rozhodujúce pre bezpečnosť a stabilitu Únie ako celku. Pokrok smerom k pristúpeniu závisí od dodržiavania hodnôt Únie zo strany jednotlivých žiadateľských krajín a jednotlivými žiadateľmi a od ich schopnosti uskutočniť a vykonávať potrebné reformy na zosúladenie ich politického, inštitucionálneho, právneho, sociálneho, administratívneho a hospodárskeho systému s pravidlami, normami, politikami a postupmi v Únii. V rokovacom rámci sa stanovujú požiadavky, na základe ktorých sa hodnotí pokrok každej kandidátskej krajiny v prístupových rokovaniach. [PN 3]

(4a)  Akýkoľvek európsky štát, ktorý požiadal o pristúpenie k Únií, sa môže stať členským štátom Únie, len keď sa potvrdí, že úplne spĺňa kritériá pristúpenia stanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v júni 1993 (ďalej len „kodanské kritériá“), a za predpokladu, že Únia má kapacitu integrovať nového člena. Kodanské kritériá sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, existenciu fungujúceho trhového hospodárstva, schopnosť zvládať konkurenčný tlak a trhové sily v Únii a schopnosť vziať na seba nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce zo zmlúv vrátane plnenia cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie. [PN 4]

(5)  Politika rozširovania Únie je investíciou do nevyhnutnou súčasťou vonkajšej činnosti Únie a prispieva k mieru, bezpečnosti, prosperite a stability v Európe stabilite v rámci hraníc Únie, ako aj mimo nich. Poskytuje väčšie hospodárske a obchodné príležitosti k vzájomnému prospechu Únie a štátov, ktoré sa o členstvo usilujú, pričom sa rešpektuje zásada postupnej integrácie, aby sa zabezpečila hladká transformácia prijímateľov. Perspektíva členstva v Únii má silný transformačný účinok, ktorý zanecháva pozitívne demokratické, politické, ekonomické a spoločenské zmeny. [PN 5]

(6)  Európska komisia vo svojom oznámení Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti(6) potvrdila pevnú a na zásluhách založenú perspektívu členstva krajín západného Balkánu v EÚ. Ide o silné vyjadrenie podpory všetkým krajinám západného Balkánu a prejav angažovanosti EÚ v prospech ich európskej budúcnosti.

(7)  Pomoc by sa mala poskytovať aj v súlade s medzinárodnými dohodami, ktoré uzatvorila Únia, vrátane dohôd s prijímateľmi uvedenými v prílohe I. Zameriavať by sa mala najmä na pomoc prijímateľom uvedeným v prílohe I pri posilňovaní demokratických inštitúcií a právneho štátu, reformovaní súdnictva a verejnej správy, dodržiavaní základných práv vrátane práv menšín a podpore rodovej rovnosti, tolerancie, sociálneho začlenenia, dodržiavania medzinárodných pracovných noriem týkajúcich sa práv pracujúcich a a nediskriminácie zraniteľných skupín vrátane detí a osôb so zdravotným postihnutím. Takisto by mala podporovať kľúčové zásady a práva vymedzené v Európskom pilieri sociálnych práv(7), ako aj zastávanie sociálneho trhového hospodárstva a konvergenciu k sociálnemu acquis prijímateľmi. Účelom pomoci by naďalej mala byť podpora ich úsilia o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj posilnenie územného rozvoja, a to aj vykonávaním makroregionálnych stratégií Únie s cieľom rozvíjať dobré susedské vzťahy a podporovať zmierenie. Mala by tiež podporovať štruktúry sektorovej regionálnej spolupráce a posilňovať ich hospodársky a sociálny rozvoj a správu hospodárskych záležitostí, podporovať hospodársku integráciu s jednotným trhom Únie vrátane colnej spolupráce, podporovať otvorený a spravodlivý obchod, byť základom agendy inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to aj realizáciou regionálneho rozvoja, súdržnosti a začleňovania, rozvoja poľnohospodárstva a vidieka, sociálnych politík a politík zamestnanosti a rozvoja digitálnej ekonomiky a spoločnosti, čo je zároveň v súlade s hlavnou iniciatívou s názvom Digitálna agenda pre západný Balkán. [PN 6]

(7a)   So zreteľom na transformačnú povahu reformného procesu počas procesu rozširovania v kandidátskych krajinách by mala Únia zvýšiť svoje úsilie o stanovenie priorít kľúčových oblastí financovania Únie, ako je budovanie inštitúcií a bezpečnosti, a o posilnenie svojej podpory kandidátskym krajinám pri vykonávaní projektov s cieľom chrániť tieto kandidátske krajiny pred vplyvmi mimo EÚ. [PN 7]

(7b)   Kandidátske krajiny, ako aj členské štáty by mali byť dobre informované o úsilí Únie podporovať pokrok v oblasti reforiem v kandidátskych krajinách finančnými prostriedkami z nástroja IPA. Únia by v tejto súvislosti mala posilniť úsilie v oblasti komunikácie a vedenia kampaní s cieľom zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov nástroja IPA ako hlavného nástroja EÚ pre mier a stabilitu v oblasti rozširovania. [PN 8]

(7c)   Uznáva sa dôležitosť uľahčenia a vykonávania rozpočtu, pokiaľ ide o budovanie inštitúcií, ktoré napomôžu pri predvídaní prípadných bezpečnostných otázok a zabránia prípadným budúcim neregulárnym migračným tokom do členských štátov. [PN 9]

(8)  Únia by na základe skúseností svojich členských štátov mala podporovať prechod k pristúpeniu v prospech prijímateľov uvedených v prílohe I. Táto spolupráca by sa mala osobitne zameriavať na výmenu skúseností, ktoré členské štáty získali v procese reforiem.

(9)  Posilnená strategická a operačná spolupráca medzi Úniou a prijímateľmi uvedenými v prílohe I v oblasti reformy sektora bezpečnosti a obrany bezpečnosti zohráva kľúčovú úlohu pri účinnom a efektívnom riešení bezpečnostných a teroristických hrozieb a hrozieb organizovaných trestných činov. [PN 10]

(9a)  Akcie v rámci nástroja zriadeného týmto nariadením by mali tiež prispievať k pomoci príjemcom v postupnom zosúlaďovaní so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP) a vykonávaní reštriktívnych opatrení, ako aj širších vonkajších politík Únie v medzinárodných inštitúciách a na multilaterálnych fórach. Komisia by mala podporovať prijámateľov, aby dodržiavali globálny poriadok založený na pravidlách a hodnotách, a spolupracovali s Úniou v súvislosti s podporou multilateralizmu a ďalším posilňovaním medzinárodného obchodného systému vrátane reforiem WTO. [PN 11]

(10)  Je mimoriadne dôležité, aby sa ešte viac zintenzívnila Spolupráca v oblasti migrácie vrátane riadenia a kontroly hraníc, zabezpečovania prístupu k medzinárodnej ochrane, výmeny relevantných informácií, posilňovania prínosov migrácie v oblasti rozvoja, uľahčenia legálnej migrácie a migrácie za prácou, zlepšenia kontroly hraníc a nášho úsilia v boji proti úsilia predchádzať neregulárnej migrácii a násilnému vysídľovaniu a odrádzať od nich, boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu, sú nevyhnutnými aspektmi spolupráce medzi Úniou a príjemcami. [PN 12]

(11)  Posilňovanie právneho štátu vrátane nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí a organizovanej trestnej činnosti, ako aj dobrá správa vecí verejných vrátane reformy verejnej správy, sú pre väčšinu prijímateľov uvedených v prílohe I poskytovanie podpory obhajcom ľudských práv, pokračujúca harmonizácia v oblasti transparentnosti, verejného obstarávania, konkurencieschopnosti, štátnej pomoci, duševného vlastníctva a zahraničných investícií sú naďalej kľúčovými výzvami, ktoré a zohrávajú zásadnú úlohu v tom, aby sa prijímatelia priblížili k Únii a neskôr v plnej miere prevzali záväzky vyplývajúce pripravili sa na prevzatie záväzkov vyplývajúcich z členstva v Únii v plnej miere. Vzhľadom So zreteľom na dlhodobejšiu povahu reforiem realizovaných v uvedených oblastiach a potrebu zaznamenávať dosiahnutý pokrok by sa finančná pomoc poskytovaná podľa tohto nariadenia mala čo najskôr zamerať na požiadavky vzťahujúce sa na prijímateľov uvedených v prílohe I naplánovať tak, aby sa tieto problematiky vyriešili čo najskôr. [PN 13]

(12)  Parlamentný rozmer zostáva v procese pristúpenia zásadný. Komisia by v súlade so zásadou participatívnej demokracie preto mala podporovať posilňovanie parlamentných kapacít, parlamentný dohľad, demokratické postupy a spravodlivé zastúpenie v každej prijímateľskej krajine uvedenej v prílohe Iu každého prijímateľa. [PN 14]

(13)  Prijímatelia uvedení v prílohe I musia byť lepšie pripravení na riešenie globálnych výziev, ako sú napríklad udržateľný rozvoj a zmena klímy, a na zosúladenie s úsilím Únie na riešenie týchto otázok. Tento program odzrkadľuje dôležitosť boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a ciele trvalo udržateľného rozvoja, pričom by mal prispieť k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy v politikách Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % výdavkov rozpočtu EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy. Očakáva sa, že akciami Akcie v rámci tohto programu sa prispeje na by sa mali zamerať na príspevok k cieľom ciele v oblasti klímy prostriedkami vo výške najmenej 16 % celkového finančného krytia programu, pričom sa budú usilovať dosiahnuť cieľ, aby výdavky týkajúce sa klímy dosiahli do roku 2027 30 % výdavkov v rámci VFR. Uprednostniť by sa mali environmentálne projekty zamerané na riešenie cezhraničného znečisťovania. Relevantné akcie sa určia počas prípravy a implementácie vykonávania programu, pričom celkový prínos tohto programu by mal byť súčasťou príslušných hodnotení a procesov preskúmania. [PN 15]

(14)  Akcie v rámci tohto nástroja by mali podporovať vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej OSN ako univerzálneho programu, ku ktorému sa v plnej miere zaviazala EÚ a jej členské štáty a ktorý podporili všetci prijímatelia uvedení v prílohe I.

(15)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na jeho obdobie uplatňovania, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz sa bude podľa potreby aktualizovať podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bod 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(8)].

(16)  Komisia a členské štáty by mali zaručiť súlad, súdržnosť, konzistentnosť a komplementaritu svojej vonkajšej finančnej pomoci, a to najmä prostredníctvom pravidelných konzultácií a častých výmen informácií v priebehu rôznych etáp cyklu pomoci. Mali by sa tiež vykonať potrebné kroky na zaistenie lepšej koordinácie a komplementarity s inými darcami, a to aj prostredníctvom pravidelných konzultácií. Mala by sa posilniť úloha V tomto procese by mali významnú úlohu zohrávať rozličné nezávislé organizácie občianskej spoločnosti a rôzne druhy a úrovne miestnych orgánov. V súlade so zásadou inkluzívneho partnerstva by mali byť organizácie občianskej spoločnosti, a to v rámci programov, ktoré sa implementujú prostredníctvom vládnych orgánov, ako aj v pozícii priameho prijímateľa súčasťou navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia programov, ktoré vykonávajú vládne orgány, a mali by byť v pozícii priamych prijímateľov pomoci Únie. [PN 16]

(17)  Priority akcie na dosiahnutie cieľov Špecifické a merateľné ciele v príslušných oblastiach politiky, ktoré sa budú podporovať v rámci tohto nariadenia, by sa mali definovať vymedziť pre každého prijímateľa na základe priorít akcie na splnenie týchto cieľov v programovacom rámci, ktorý Komisia vypracuje na obdobie viacročného finančného rámca Únie na roky 2021 až 2027 prostredníctvom delegovaných aktov. Programovací rámec by sa mal vypracovať v partnerstve s prijímateľmi uvedenými v prílohe I, a to na základe programu rozširovania a ich špecifických potrieb a v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi definovanými stanovenými v tomto nariadení a zásadami vonkajšej činnosti Únie, pričom sa náležite zohľadnia príslušné národné stratégie a uznesenia Európskeho parlamentu. Toto partnerstvo by malo podľa potreby zahŕňať príslušné orgány, ako aj organizácie občianskej spoločnosti. Komisia by mala podporovať spoluprácu medzi príslušnými zainteresovanými stranami a koordináciu darcov. Programovací rámec by sa mal preskúmať na základe hodnotenia v polovici trvania. V programovacom rámci by sa mali určiť oblasti, na ktorých podporu sa má pomoc poskytovať, spolu s orientačnou alokáciou na jednotlivé oblasti podpory vrátane odhadovaných výdavkov súvisiacich s klímou. [PN 17]

(18)  Pomoc poskytovaná prijímateľom uvedeným v prílohe I, pokiaľ ide o ich reformné úsilie pri ich úsilí o reformu politických, právnych a hospodárskych systémov s ohľadom na členstvo v Únii, je v spoločnom záujme Únie a prijímateľov. Pomoc by sa mala spravovať s výrazným zameraním sa na výsledky a so stimulmi pre tých v súlade s prístupom založenom na výkonnosti a s výraznými stimulmi na účinnejšie a efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov pre tých, ktorí preukážu svoj záväzok k reformám prostredníctvom účinnej implementácie predvstupovej pomoci a pokroku na ceste k splneniu kritérií členstva. Pomoc by sa mala prideľovať v súlade so zásadou „spravodlivého podielu“ a jasnými dôsledkami v prípadoch vážneho zhoršenia alebo nedostatočného rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv. [PN 18]

(18a)   Komisia by mala vytvoriť jasné mechanizmy monitorovania a hodnotenia s cieľom zabezpečiť relevantnosť a uskutočniteľnosť cieľov a akcií týkajúcich sa rôznych príjemcov a pravidelne merať pokrok. Na tento účel by sa mal každý cieľ doplniť o jeden alebo viacero ukazovateľov výkonnosti, pričom by sa malo posúdiť prijatie reforiem zo strany príjemcov a ich konkrétne vykonávanie. [PN 19]

(19)  Prechod z priameho riadenia finančných prostriedkov predvstupovej pomoci Komisiou na nepriame riadenie prijímateľmi uvedenými v prílohe I by mal byť postupný a v súlade s príslušnými kapacitami uvedených prijímateľov. Tento prechod by sa mal zrušiť alebo pozastaviť v osobitných oblastiach politiky alebo programov v prípade, ak príjemcovia nesplnia príslušné povinnosti alebo nebudú spravovať finančné prostriedky Únie v súlade so stanovenými pravidlami, zásadami a cieľmi. Pri takomto rozhodnutí by sa mali náležite zohľadniť všetky prípadné negatívne hospodárske a sociálne dôsledky. Pomoc by naďalej mala využívať štruktúry a nástroje, ktoré sa osvedčili v predvstupovom procese. [PN 20]

(20)  Únia by sa mala snažiť o najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov tak, aby optimalizovala účinok svojej vonkajšej činnosti. Aby sa predišlo prekrývaniu s ostatnými nástrojmi vonkajšieho financovania, malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou, konzistentnosťou a komplementaritou medzi nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti, ako aj vytvorením synergií s inými politikami a programami Únie. V príslušných prípadoch to zahŕňa aj súdržnosť a komplementaritu s makrofinančnou pomocou. [PN 21]

(21)  V záujme maximalizácie vplyvu kombinovaných intervencií na dosiahnutie spoločného cieľa by týmto nariadením malo byť možné prispievať na akcie v rámci iných programov, ak sa príspevkami neuhrádzajú tie isté náklady.

(21a)   Bez toho, aby bol dotknutý rozpočtový postup a ustanovenia o pozastavení pomoci stanovené v medzinárodných dohodách s príjemcami, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o zmenu prílohy I k tomuto nariadeniu, s cieľom pozastaviť alebo čiastočne pozastaviť pomoc Únie. Táto právomoc by sa mala využívať v prípade, ak sa stabilne neplní jedno alebo viaceré kodanské kritériá alebo ak príjemca nedodržiava zásady demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, alebo porušuje záväzky prijaté v príslušných dohodách uzavretých s Úniou. Ak Komisia zistí, že dôvody oprávňujúce pozastavenie pomoci už neplatia, mala by mať právomoc prijímať delegované akty na účely zmeny prílohy I s cieľom obnoviť pomoc Únie. [PN 22]

(22)  Finančné prostriedky poskytované podľa tohto nariadenia by sa mali použiť na financovanie akcií v rámci medzinárodného rozmeru programu Erasmus, ktorý by sa mal implementovať podľa nariadenia (EÚ) .../... (ďalej len „nariadenie o programe Erasmus“)(9).

(23)  Na toto nariadenie by sa mali vzťahovať horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(10) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho plnenia, finančnej pomoci, rozpočtovej podpory, trustových fondov, finančných nástrojov a rozpočtových záruk, ako aj stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa takisto týkajú ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch a tretích krajinách, keďže rešpektovanie zásad právneho štátu je nevyhnutným predpokladom na správne finančné riadenie a účinné financovanie z prostriedkov EÚ.

(24)  Typy financovania a spôsoby plnenia vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. K tomu by malo patriť posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie nesúvisiace s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 23]

(25)  Únia by mala aj naďalej uplatňovať spoločné pravidlá pre vykonávanie vonkajšej činnosti. Pravidlá a postupy implementácie uplatňovania nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... [NDICI]. Na riešenie konkrétnych situácií, najmä v oblasti politiky cezhraničnej spolupráce, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, by sa mali zaviesť dodatočné podrobné ustanovenia. [PN 24]

(26)  Vonkajšia činnosť sa často vykonáva v mimoriadne nestálom prostredí, v ktorom je nevyhnutné neustále a rýchlo sa prispôsobovať vyvíjajúcim sa potrebám partnerov Únie a globálnym výzvam, ako sú ľudské práva, demokracia a dobrá správa vecí verejných, bezpečnosť, obrana a stabilita, zmena klímy a životné prostredie a, hospodársky protekcionizmus, neregulárna migrácia a násilné vysídľovanie a jej hlavné príčiny. Zosúladenie zásady predvídateľnosti s potrebou rýchlo reagovať na nové potreby si preto vyžaduje prispôsobenie finančnej implementácie finančného vykonávania programov. Toto nariadenie by v záujme zvýšenia schopnosti Únie reagovať na nepredvídané potreby a zároveň v súlade so zásadou, že rozpočet Únie sa stanovuje raz ročne, malo zachovať možnosť uplatňovať flexibilitu, ktorá je už povolená v nariadení o rozpočtových pravidlách pre iné politiky, konkrétne prenos finančných prostriedkov, a to pri dodržiavaní zámerov a cieľov stanovených v tomto nariadení, a opätovné viazanie už viazaných finančných prostriedkov, aby sa zabezpečilo efektívne využitie finančných prostriedkov EÚ pre občanov EÚ aj pre prijímateľov uvedených v prílohe I, čím sa maximalizujú finančné prostriedky EÚ dostupné na intervencie v rámci vonkajšej činnosti EÚ. Mali by byť povolené ďalšie formy flexibility, ako napríklad prerozdelenie priorít, postupné zavádzanie projektov a nadmerné uzatváranie zmlúv. [PN 25]

(27)  Nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+), ktorý nadväzuje na svojho predchodcu, by mal tvoriť integrovaný finančný balík na poskytovanie kapacity financovania vo forme grantov, rozpočtových záruk a iných finančných nástrojov na celosvetovej úrovni, a to aj prijímateľom uvedeným v prílohe I. Riadenie operácií vykonávaných podľa tohto nariadenia by mala naďalej zabezpečovať investičný rámec pre západný Balkán.

(28)  Záruka pre vonkajšie činnosti by mala podporovať operácie EFSD+ a nástroj IPA III by mal prispieť k pokrytiu potrieb v oblasti tvorby rezerv, pokiaľ ide o operácie v prospech prijímateľov uvedených v prílohe I, a to aj v prípade rezerv a záväzkov, ktoré vznikajú v súvislosti s úvermi v rámci makrofinančnej pomoci.

(29)  Je dôležité zabezpečiť, aby sa programy cezhraničnej spolupráce implementovali koherentne s rámcom stanoveným v programoch vonkajšej činnosti a v nariadení o územnej spolupráci. V tomto nariadení by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia o spolufinancovaní.

(29a)   Cezhraničné programy spolupráce sú najviditeľnejšími programami nástroja predvstupovej pomoci, ktoré aj občania dobre poznajú. Programami cezhraničnej spolupráce by sa preto mohla výrazne zlepšiť viditeľnosť projektov financovaných Úniou v kandidátskych krajinách. [PN 26]

(30)  Ročné alebo viacročné akčné plány a opatrenia uvedené v článku 8 predstavujú pracovné programy podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ročné alebo viacročné akčné plány sa skladajú zo súboru opatrení zoskupených do jedného dokumentu.

(31)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(11), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(12), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(13) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(14) majú byť finančné záujmy Únie chránené účinnými a primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(15). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, prípadne Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Prijímatelia uvedení v prílohe I by takisto mali bezodkladne nahlasovať Komisii nezrovnalosti, ktoré boli predmetom prvého správneho alebo súdneho zistenia, vrátane podvodov, a naďalej ju informovať o napredovaní správnych a súdnych konaní. Keďže cieľom je zosúladenie osvedčených postupov v členských štátoch, toto nahlasovanie by sa malo uskutočňovať elektronicky prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí, ktorý zaviedla Komisia.

(31a)   Akékoľvek prideľovanie finančných prostriedkov podľa tohto nariadenia by sa malo vykonávať transparentným, účinným, zodpovedným, odpolitizovaným a nediskriminačným spôsobom, a to aj prostredníctvom spravodlivého rozdelenia, ktoré odráža potreby regiónov a miestnych samospráv. Komisia, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), a najmä delegácie Únie by mali dôkladne monitorovať dodržiavanie týchto kritérií a zásad transparentnosti, zodpovednosti a nediskriminácie pri prideľovaní finančných prostriedkov. [PN 27]

(31b)   Komisia, VP/PK, a najmä delegácie Únie a rijímatelia by mali zvýšiť viditeľnosť predvstupovej pomoci Únie s cieľom informovať o pridanej hodnote podpory Únie. Prijímatelia finančných prostriedkov Únie by mali priznať pôvod finančných prostriedkov Únie a zabezpečiť ich riadnu viditeľnosť. Nástroj IPA by mal prispievať k financovaniu komunikačných akcií na podporu výsledkov pomoci Únie viacerým cieľovým skupinám v skupine prijímateľov. [PN 28]

(32)  S cieľom zohľadniť zmeny v rámci politiky rozširovania alebo významný vývoj týkajúci sa prijímateľov uvedených v prílohe I by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o úpravu a aktualizáciu tematických priorít pomoci uvedených v prílohách II a III. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(16). Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(33)  V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie tohto nariadenia, a to najmä pokiaľ ide o špecifické podmienky a štruktúry nepriameho riadenia v prípade prijímateľov uvedených v prílohe I a o implementáciu pomoci pre rozvoj vidieka, by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s [nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(17)]. Pri určovaní jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali zohľadniť skúsenosti získané pri riadení a implementácii predvstupovej pomoci v minulosti. Ak si to vývoj situácie vyžaduje, uvedené jednotné podmienky by sa mali zmeniť. [PN 29]

(34)  Právomoc výboru zriadeného podľa tohto nariadenia by sa mala vzťahovať aj na právne akty a záväzky podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006(18) a nariadenia (EÚ) č. 231/2014, ako aj na vykonávanie článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 389/2006(19). [PN 30]

(34a)   Európsky parlament by sa mal plne zapojiť do fáz navrhovania, programovania, monitorovania a hodnotenia nástrojov s cieľom zaručiť politickú a demokratickú kontrolu a zodpovednosť financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti. Mal by sa zintenzívniť dialóg medzi inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament bol v pozícii systematicky a hladko vykonávať politickú kontrolu počas uplatňovania tohto nariadenia, čím by sa zvýšila účinnosť a legitímnosť. [PN 31]

(35)  S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť [skôr ako dvadsiatym] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovuje program „nástroj predvstupovej pomoci“ (ďalej len nástroj „IPA III“).

Stanovujú sa v ňom jeho ciele, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy pomoci Únie a pravidlá poskytovania takejto pomoci.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „cezhraničná spolupráca“ je spolupráca medzi členskými štátmi EÚ a prijímateľmi uvedenými v prílohe I, medzi dvoma alebo viacerými prijímateľmi uvedenými v prílohe I k tomuto nariadeniu alebo medzi prijímateľmi uvedenými v uvedenej prílohe I a krajinami a územiami uvedenými v prílohe I k nariadeniu o NDICI, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) .../... (ďalej len „nariadenie o EÚS“)(20).

b)  „zásada spravodlivého podielu pomoci“ je doplnením prístupu založeného na výsledkoch o nápravný alokačný mechanizmus v prípadoch, keď by pomoc poskytnutá príjemcovi bola inak neúmerne nízka alebo vysoká v porovnaní s ostatnými príjemcami, pričom sa zohľadnia potreby príslušného obyvateľstva a relatívny pokrok, pokiaľ ide o reformy týkajúce sa začatia prístupových rokovaní alebo pokroku v týchto rokovaniach. [PN 32]

Článok 3

Ciele nástroja IPA III

1.  Všeobecným cieľom nástroja IPA III je podpora prijímateľov uvedených v prílohe I pri prijímaní a implementovaní politických, inštitucionálnych, právnych, administratívnych, sociálnych a hospodárskych reforiem, ktoré sa od týchto prijímateľov požadujú v záujme zaistenia dodržiavania hodnôt Únie a acquis a postupného zosúladenia sa s pravidlami, normami, politikami a postupmi Únie s cieľom dosiahnuť členstvo v Únii, čím sa prispieva k ich mieru, stabilite, bezpečnosti a prosperite, ako aj k strategickým záujmom Únie. [PN 33]

2.  Nástroj IPA III má tieto špecifické ciele:

a)  posilniť právny štát, demokraciu, dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín a detí, rodovej rovnosti, základných práv a medzinárodného práva, občiansku spoločnosť, akademickú slobodu, mier a bezpečnosť, ako aj zlepšiť riadenie migrácie vrátane riadenia hraníc, dodržiavanie kultúrnej rozmanitosti, nediskriminácie a tolerancie; [PN 34]

aa)   riešiť nútené presídľovanie a neregulárnu migráciu, zabezpečiť, aby sa migrácia uskutočňovala bezpečným, usporiadaným a regulárnym spôsobom a aby sa zabezpečil prístup k medzinárodnej ochrane; [PN 35]

b)  posilniť účinnosť verejnej správy a podporiť transparentnosť, štrukturálne reformy, nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii a dobrú správu vecí verejných na všetkých úrovniach, a to aj v oblasti verejného obstarávania, štátnej pomoci, hospodárskej súťaže, zahraničných investícií a duševného vlastníctva; [PN 36]

c)  formovať pravidlá, normy, politiky a postupy prijímateľov uvedených v prílohe I tak, aby boli v súlade s pravidlami, normami, politikami a postupmi Únie, a vrátane SZBP, posilniť multilaterálny medzinárodný poriadok na základe pravidiel, posilniť vnútorné a vonkajšie zmierenie a dobré susedské vzťahy, ako aj medziľudské kontakty a komunikáciu budovanie mieru a predchádzanie konfliktom, a to aj budovaním dôvery a mediáciou, inkluzívnym a integrovaným vzdelávaním, medziľudskými kontaktmi, slobodou médií a komunikáciou; [PN 37]

d)  posilniť hospodársky a sociálny a územný rozvoj a súdržnosť, a to aj prostredníctvom zvýšenej väčšej pripojiteľnosti a regionálneho rozvoja, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, sociálnych politík a politík zamestnanosti, posilniť ochranu životného prostredia, zvýšiť odolnosť proti zmene klímy, urýchliť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvíjať digitálnu ekonomiku a spoločnosť znižovaním chudoby a regionálnych rozdielov, podporou sociálnej ochrany a začleňovania vďaka posilneniu štruktúr regionálnej spolupráce na celoštátnej úrovni, malých a stredných podnikov (MSP), schopností komunitných iniciatív, podporou investícií do vidieckych oblastí a zlepšením podnikateľského a investičného prostredia; [PN 38]

da)  posilniť ochranu životného prostredia, zvýšiť odolnosť proti zmene klímy, urýchliť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvíjať digitálne hospodárstvo a spoločnosť, a tým vytvárať pracovné príležitosti, najmä pre mladých ľudí; [PN 39]

e)  podporovať územnú a cezhraničnú spoluprácu, a to aj cez námorné hranice, a posilňovať obchodné a hospodárske vzťahy úplným vykonávaním existujúcich dohôd s Úniou a znižovaním regionálnych rozdielov. [PN 40]

3.  V súlade so špecifickými cieľmi tematické priority poskytovania pomoci v závislosti od potrieb a kapacít prijímateľov uvedených v prílohe I sa uvádzajú v prílohe II. Tematické priority pre oblasť cezhraničnej spolupráce medzi prijímateľmi uvedenými v prílohe I sa uvádzajú v prílohe III. Každá z uvedených tematických priorít môže prispieť k dosiahnutiu viac ako jedného špecifického cieľa.

Článok 4

Rozpočet

1.  Finančné krytie na implementáciu nástroja IPA III na obdobie 2021 – 2027 je 14 500 000 000 13 009 976 000 EUR v cenách z roku 2018 (14 663 401 000 EUR v bežných cenách). [PN 41]

2.  Suma uvedená Stanovený percentuálny podiel sumy uvedenej v odseku 1 sa môže použiť sa použije na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu vykonávanie programu, ako sú ktorá zahŕňa prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, podporu posilňovania inštitúcií a budovania administratívnych kapacít vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií a akékoľvek činnosti týkajúce sa prípravy budúceho programu predvstupovej pomoci v súlade s článkom 20 [nariadenia o NDICI]. [PN 42]

Článok 5

Ustanovenia o vzájomnom vzťahu medzi programami

1.  Vykonávaním Uplatňovaním tohto nariadenia sa zabezpečí konzistentnosť, synergie a komplementarita s inými oblasťami vonkajšej činnosti Únie a s inými príslušnými politikami a programami Únie, ako aj súdržnosť politík v záujme rozvoja. [PN 43]

2.  Nariadenie o NDICI sa vzťahuje na činnosti implementované vykonávané podľa tohto nariadenia v prípadoch, na ktoré sa odkazuje v tomto nariadení. [PN 44]

3.  Nástrojom IPA III sa prispieva k činnostiam stanoveným v nariadení Erasmus. Na využívanie uvedených finančných prostriedkov sa uplatňuje nariadenie Erasmus. Na tento účel sa musí príspevok z nástroja IPA III zahrnúť do jednotného indikatívneho programového dokumentu uvedeného v článku 11 ods. 7 nariadenia o NDICI a prijať v súlade s postupmi stanovenými v uvedenom nariadení.

4.  Pomoc v rámci nástroja IPA III možno poskytovať na typy akcií stanovené v Európskom fonde regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), a Kohéznom fonde(21), Európskom sociálnom fonde plus(22) a, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka(23) a Fonde pre spravodlivosť, práva a hodnoty, a to na vnútroštátnej úrovni, ako aj v rámci cezhraničného, nadnárodného, medziregionálneho alebo makroregionálneho kontextu. [PN 45]

4a.   Komisia vyčlení percentuálny podiel prostriedkov IPA III s cieľom pripraviť príjemcov uvedených v prílohe I na účasť na európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF), najmä na Európskom sociálnom fonde (ESF). [PN 46]

5.  Z fondu EFRR sa prispieva na programy alebo opatrenia zriadené na účely cezhraničnej spolupráce medzi prijímateľmi uvedenými v prílohe I a jedným alebo viacerými členskými štátmi. Tieto programy a opatrenia prijíma Komisia v súlade s článkom 16. Výška príspevku z programov IPA – CBC sa určuje podľa článku 10 ods. 3 nariadenia o EÚS s maximálnou prahovou hodnotou príspevku v rámci IPA III vo výške 85 %. Programy cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja IPA sa riadia v súlade s nariadením o EÚS. [PN 47]

6.  Nástrojom IPA III sa môže prispievať na programy alebo opatrenia nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce, ktoré sú zriadené a implementované podľa nariadenia o EÚS a na ktorých sa zúčastňujú prijímatelia uvedení v prílohe I k tomuto nariadeniu.

7.  Na akcie stanovené v tomto nariadení môžu podľa potreby a v súlade s článkom 8 prispievať aj iné programy Únie pod podmienkou, že sa príspevkami neuhrádzajú tie isté náklady. Toto nariadenie môže prispieť aj k opatreniam stanoveným v rámci iných programov Únie pod podmienkou, že sa príspevkami neuhrádzajú tie isté náklady. V takýchto prípadoch sa v pracovnom programe zahŕňajúcom uvedené akcie stanoví, ktorý súbor pravidiel sa uplatňuje.

8.  Za riadne odôvodnených okolností a s cieľom zaručiť súdržnosť a účinnosť financovania Únie alebo s cieľom podporovať regionálnu spoluprácu sa Komisia môže rozhodnúť rozšíriť oprávnenosť akčných programov a opatrení uvedených v článku 8 ods. 1 na krajiny, územia a regióny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, ak takýto program alebo opatrenie, ktoré sa má implementovať uplatňovať, je globálnej, regionálnej alebo cezhraničnej povahy. [PN 48]

KAPITOLA II

STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE

Článok 6

Politický rámec a všeobecné zásady

1.  Celkový Komplexný politický rámec na vykonávanie uplatňovanie tohto nariadenia sa skladá z rámca politiky rozširovania vymedzeného Európskou radou a Radou, dohôd stanovujúcich právne záväzný vzťah s prijímateľmi uvedenými v prílohe I, ako aj príslušných uznesení Európskeho parlamentu, oznámení Komisie alebo zo spoločných oznámení Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Komisia zabezpečuje súdržnosť medzi pomocou a celkovým rámcom politiky rozširovania. [PN 49]

PK/VP a Komisia zabezpečujú koordináciu medzi vonkajšou činnosťou Únie a politikou rozširovania v rámci cieľov politiky stanovených v článku 3.

Komisia koordinuje programovanie podľa tohto nariadenia s náležitým zapojením ESVČ.

Pomoc sa poskytuje na základe rámca politiky rozširovania. [PN 49]

2.  V programoch a akciách podľa tohto nariadenia sa zohľadňuje zmena klímy, ochrana životného prostredia, predchádzanie konfliktom v oblasti ľudských práv a ich riešenie, migrácia, násilné presídľovanie, bezpečnosť, sociálna a regionálna súdržnosť, znižovanie chudoby a rodová rovnosť a podľa potreby sa v nich riešia vzájomné prepojenia medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja(24), pričom cieľom je podporovať integrované opatrenia, ktoré môžu vytvárať súvisiace prínosy a ucelene spĺňať viaceré ciele. Cieľom je prispieť aspoň 16 % celkovej sumy finančných prostriedkov do cieľov v oblasti klímy. [PN 50]

3.  Komisia a členské štáty spolupracujú pri zabezpečovaní súdržnosti a usilujú sa zabrániť zabraňujú zdvojovaniu pomoci poskytovanej v rámci nástroja IPA III a inej pomoci poskytovanej Úniou, členskými štátmi a Európskou investičnou bankou v súlade so stanovenými zásadami na posilnenie operačnej koordinácie v oblasti vonkajšej pomoci a na harmonizáciu politík a postupov, a najmä s medzinárodnými zásadami účinnosti rozvoja(25). Koordinácia zahŕňa pravidelné konzultácie, častú výmenu informácií počas jednotlivých etáp cyklu pomoci a inkluzívne stretnutia zamerané na koordináciu pomoci, pričom predstavuje kľúčový krok v procesoch programovania Únie a členských štátov. Pomoc sa zameriava na zaistenie súladu so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, efektívne a účinné využívanie fondov, opatrenia na uplatňovanie zásady partnerstva a integrovaný prístup k územnému rozvoju. [PN 51]

3a.  Komisia koná v partnerstve s príjemcami. Partnerstvo podľa potreby zahŕňa príslušné vnútroštátne a miestne orgány, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, čo im umožňuje zohrávať zmysluplnú úlohu vo fáze navrhovania, vykonávania a monitorovania.

Komisia podporuje koordináciu medzi príslušnými zainteresovanými stranami. Pomocou v rámci IPA III sa posilňujú schopnosti organizácií občianskej spoločnosti, podľa potreby vrátane priamych príjemcov pomoci. [PN 52]

4.  Komisia v spolupráci s členskými štátmi prijíma aj nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie koordinácie a komplementarity s multilaterálnymi a regionálnymi organizáciami a subjektmi, ako sú medzinárodné organizácie a finančné inštitúcie, agentúry a darcovia mimo Únie.

KAPITOLA III

IMPLEMENTÁCIA PROGRAMOVACÍ RÁMEC A VYKONÁVANIE [PN 53]

Článok 7

Programovací rámec nástroja IPA

1.  Pomoc v rámci nástroja IPA III vychádza z programovacieho rámca nástroja IPA pre dosahovanie špecifických cieľov uvedených Toto nariadenie je doplnené programovacím rámcom nástroja IPA, v ktorom sa stanovujú ďalšie ustanovenia o tom, ako sa budú dosahovať osobitné ciele uvedené v článku 3. Programovací rámec nástroja IPA stanovuje Komisia na obdobie trvania viacročného finančného rámca Únie delegovanými aktmi v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Komisia predkladá Európskemu parlamentu príslušné programové dokumenty včas pred začiatkom programového obdobia. V týchto dokumentoch sa stanovujú orientačné finančné prostriedky pridelených na tematické okno, podľa možností rozčlenené podľa krajiny/regiónov, pričom sa uvedú očakávané výsledky a výber opatrení týkajúcich sa pomoci. [PN 54]

1a.  Európsky parlament a Rada schvaľujú ročné rozpočtové prostriedky v medziach limitov viacročného finančného rámca na obdobie od roku 2021 do roku 2027. [PN 55]

2.  V programovacom rámci nástroja IPA sa primerane zohľadňujú príslušné uznesenia a pozície Európskeho parlamentu a národné stratégie a sektorové politiky. [PN 56]

Pomoc sa zameriava na osobitné okolnosti prijímateľov uvedených v prílohe I a je im prispôsobená, pričom sa zohľadňuje ďalšie úsilie potrebné na splnenie kritérií členstva, ako aj kapacity prijímateľov. Rozsah a intenzita pomoci sa líšia v závislosti od potrieb, odhodlania vykonávať reformy a od pokroku implementácie týchto reforiem.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, Komisia prijíma programovací rámec nástroja IPA prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu bez toho, aby bol dotknutý odsek 4. Uvedený vykonávací akt sa prijíma v súlade s postupom preskúmania výborom uvedeným v článku 16 vrátane opatrení na zakotvenie zásady „spravodlivého podielu“ prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 14. Programovací rámec nástroja IPA sa končí najneskôr 30. júna 2025. Komisia prijme do 30. júna 2025 nový programový rámec IPA na základe hodnotenia v polovici trvania v súlade s ostatnými vonkajšími finančnými nástrojmi a s prihliadnutím na príslušné uznesenia Európskeho parlamentu. Komisia môže v prípade potreby preskúmať účinné vykonávanie programovacieho rámca nástroja IPA, najmä ak sa v politickom rámci uvedenom v článku 6 vyskytnú podstatné zmeny, a pri zohľadnení príslušných uznesení Európskeho parlamentu. [PN 57]

4.  Programovací rámec pre cezhraničnú spoluprácu s členskými štátmi prijíma Komisia v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia o EÚS.

5.  V programovacom rámci Programovací rámec nástroja IPA sa uvádzajú ukazovatele sa zakladá na jasných a overiteľných ukazovateľoch výkonnosti stanovených v prílohe IV pre posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov, ktoré sú v ňom stanovené, okrem iného pokrok a zaznamenávanie dosiahnutých výsledkov v týchto oblastiach:

a)  demokracia, právny štát a nezávislý a účinný systém spravodlivosti;

b)  ľudské práva a základné slobody vrátane práv osôb patriacich k menšinám a zraniteľným skupinám;

c)  rodová rovnosť a práva žien;

d)  boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;

e)  zmierenie, budovanie mieru, dobré susedské vzťahy;

f)  sloboda médií;

g)  boj proti zmene klímy v súlade s povinnosťami stanovenými v Parížskej dohode.

Komisia do svojich výročných správ zahrnie pokrok na základe týchto ukazovateľov.

Prístup založený na výkonnosti podľa tohto nariadenia podlieha pravidelnej výmene názorov v Európskom parlamente a Rade. [PN 123]

Článok 7a

Preskúmanie a hodnotenie v polovici trvania

1.   Komisia prijme nový programový rámec IPA na základe hodnotenia v polovici trvania. Najneskôr do 30. júna 2024 Komisia predloží hodnotiacu správu v polovici trvania o uplatňovaní tohto nariadenia. Táto hodnotiaca správa v polovici trvania sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2023 a skúma sa v nej prínos Únie k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia, a to ukazovateľmi merajúcimi dosiahnuté výsledky a akýmikoľvek zisteniami a závermi týkajúcimi sa vplyvu tohto nariadenia.

Európsky parlament môže poskytnúť základné informácie na účely tohto hodnotenia. Komisia a ESVČ organizuje konzultácie s kľúčovými zainteresovanými stranami a prijímateľmi vrátane organizácií občianskej spoločnosti. Komisia a ESVČ venujú osobitnú pozornosť tomu, aby sa zabezpečilo zastúpenie najviac marginalizovaných osôb.

Komisia takisto vyhodnotí vplyv a efektívnosť svojich činností podľa oblastí intervencie a efektívnosť programovania prostredníctvom externých hodnotení. Komisia a ESVČ zohľadnia návrhy a stanoviská Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa nezávislých externých hodnotení. V priebežnom hodnotení sa posúdi, ako Únia plnila ciele stanovené v tomto nariadení.

2.   Hodnotiaca správa v polovici trvania tiež zohľadní efektívnosť, pridanú hodnotu, fungovanie jednoduchšej a efektívnejšej štruktúry financovania vonkajšej činnosti, vnútornú a vonkajšiu súdržnosť a trvalú relevantnosť cieľov tohto nariadenia, komplementárnosť a synergie medzi financovanými akciami, príspevok opatrení k dôslednej vonkajšej činnosti Únie a to, do akej miery je verejnosť v prijímajúcich krajinách informovaná o finančnej podpore Únie, ak je to vhodné.

3.   Hodnotiaca správa v polovici trvania sa vypracuje s konkrétnym zámerom zlepšiť vykonávanie financovania Únie. Bude zdrojom informácií pri prijímaní rozhodnutí o obnovení, úprave alebo pozastavení typov akcií implementovaných v rámci tohto nariadenia.

4.  Hodnotiaca správa v polovici trvania obsahuje aj konsolidované informácie z príslušných výročných správ o každom financovaní, ktoré sa riadi týmto nariadením, vrátane vonkajších pripísaných príjmov a príspevkov do trustových fondov a uvádza sa v nej rozdelenie výdavkov podľa prijímateľských krajín, využitia finančných nástrojov, záväzkov a platieb.

5.  Komisia oznámi závery hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade a členským štátom. Výsledky sa zohľadnia pri zostavovaní programu a prideľovaní zdrojov.

6.  Komisia zapája do procesu hodnotenia financovania Únie podľa tohto nariadenia všetky príslušné zainteresované strany vrátane organizácií občianskej spoločnosti a v prípade potreby sa môže snažiť o vypracovanie spoločných hodnotení s členskými štátmi s úzkou účasťou prijímateľov.

7.  Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu v polovici trvania uvedenú v tomto článku, ku ktorej v prípade potreby priloží legislatívne návrhy, v ktorých sa stanovia potrebné zmeny tohto nariadenia.

8.  Na konci obdobia uplatňovania tohto nariadenia, najneskôr však tri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie nariadenia za rovnakých podmienok ako hodnotenie v polovici trvania uvedené v tomto článku. [PN 124]

Článok 7b

Pozastavenie pomoci

1.  Ak príjemca nedodržiava zásady demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, nerešpektuje ľudské práva a základné slobody, alebo normy jadrovej bezpečnosti, alebo porušuje záväzky prijaté v príslušných dohodách uzavretých s Úniou alebo sústavne nedodržiava jedno alebo viaceré kodanské kritériá, Komisia je v súlade s článkom 14 splnomocnená prijať delegované akty na účely zmeny prílohy I k tomuto nariadeniu s cieľom pozastaviť alebo čiastočne pozastaviť pomoc Únie. V prípade čiastočného pozastavenia sa uvedú programy, na ktoré sa pozastavenie vzťahuje.

2.  Ak Komisia zistí, že už neexistujú dôvody na pozastavenie pomoci, je v súlade s článkom 14 splnomocnená prijať delegované akty na zmenu prílohy I s cieľom obnoviť pomoc Únie.

3.  V prípade čiastočného pozastavenia pomoci sa pomoc Únie použije predovšetkým na podporu organizácií občianskej spoločnosti a neštátnych subjektov pri opatreniach zameraných na podporu ľudských práv a základných slobôd a na podporu procesov demokratizácie a dialógu v partnerských krajinách.

4.  Komisia pri prijímaní rozhodnutí náležite zohľadní príslušné uznesenia Európskeho parlamentu. [PN 125]

Článok 7c

Riadenie

Horizontálna riadiaca skupina založená zo všetkých príslušných útvarov Komisie a ESVČ, ktorej predsedá PK/VP alebo zástupca tohto úradu, je zodpovedná za usmerňovanie, koordináciu a riadenie tohto nástroja v celom cykle riadenia s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť celého financovania vonkajšej činnosti Únie. PK/VP zabezpečí celkovú politickú koordináciu vonkajšej činnosti Únie. Počas celého cyklu programovania, plánovania a uplatňovania tohto nástroja PK/VP a ESVČ spolupracujú s príslušnými členmi a útvarmi Komisie podľa povahy a cieľov plánovanej akcie využívajúc ich odborné znalosti. PK/VP, ESVČ a Komisia pripravujú všetky návrhy rozhodnutí v súlade s postupmi Komisie a predkladajú ich na prijatie.

Európsky parlament sa plne zapája do fáz navrhovania, programovania, monitorovania a hodnotenia vonkajších finančných nástrojov s cieľom zaručiť politickú a demokratickú kontrolu a zodpovednosť financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti. [PN 126]

Článok 8

Vykonávacie opatrenia a metódy [PN 62 sa netýka slovenskej verzie]

1.  Pomoc v rámci nástroja IPA III sa implementuje prostredníctvom priameho riadenia alebo nepriameho riadenia vykonáva priamym riadením alebo nepriamym riadením v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách prostredníctvom ročných alebo viacročných akčných plánov a opatrení uvedených v hlave II kapitole III nariadenia o NDICI. Na toto nariadenie sa uplatňuje hlava II kapitola III [nariadenia o NDICI] s výnimkou článku 24 ods. 1 [oprávnené osoby a subjekty] kapitole IIIa. [PN 63]

1a.  Nepriame riadenie sa môže zrušiť, ak príjemca nemôže alebo nie je ochotný spravovať udelené finančné prostriedky v súlade so stanovenými pravidlami, zásadami a cieľmi podľa tohto nariadenia. Ak príjemca nedodržiava zásady demokracie, právneho štátu a nerešpektuje ľudské práva a základné slobody alebo v prípade porušenia záväzkov prijatých v príslušných dohodách uzavretých s Úniou, Komisia môže v osobitných politických oblastiach alebo programoch prejsť od nepriameho riadenia týkajúceho sa tohto príjemcu k nepriamemu riadeniu jedným alebo viacerými poverenými subjektmi inými ako príjemca alebo k priamemu riadeniu. [PN 64]

1b.  Komisia vedie dialóg s Európskym parlamentom a zohľadňuje názory Európskeho parlamentu v oblastiach, v ktorých má Európsky parlament vlastné programy pomoci, ako je budovanie kapacít a pozorovanie volieb. [PN 65]

2.  Podľa tohto nariadenia sa akčné plány môžu prijímať na obdobie najviac siedmich rokov.

2a.  Komisia v plnej miere zapája Európsky parlament do záležitostí súvisiacich s plánovaním a vykonávaním opatrení podľa tohto článku vrátane všetkých plánovaných podstatných zmien alebo prideľovania. [PN 66]

2b.  Úhrada všeobecnej alebo odvetvovej rozpočtovej podpory je podmienená uspokojivým pokrokom uskutočneným pri dosahovaní cieľov dohodnutých s prijímateľom.

Komisia uplatňuje kritériá podmienenosti rozpočtovej podpory stanovené v článku 23 ods. 4 nariadenia o NDICI. Prijíma opatrenia na zníženie alebo pozastavenie financovania Únie prostredníctvom rozpočtovej podpory v prípade systémových nezrovnalostí v systémoch riadenia a kontroly alebo nedostatočného pokroku pri dosahovaní cieľov dohodnutých s príjemcom.

Opätovné zavedenie pomoci Komisiou po pozastavení uvedenom v tomto článku sprevádza cielená pomoc vnútroštátnym orgánom auditu. [PN 67]

Kapitola IIIa

Vykonávanie [PN 68]

Článok 8a

Akčné plány a opatrenia

1.  Komisia prijme ročné alebo viacročné akčné plány alebo opatrenia. Opatrenia môžu mať formu individuálnych opatrení, osobitných opatrení, podporných opatrení alebo opatrení výnimočnej pomoci. V akčných plánoch a opatreniach sa pre každú akciu spresnia sledované ciele, očakávané výsledky a hlavné činnosti, spôsoby plnenia, rozpočet a všetky súvisiace výdavky na podporu.

2.  Akčné plány sú založené na programových dokumentoch s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4.

V prípade potreby sa opatrenie môže prijať ako individuálne opatrenie pred prijatím alebo po prijatí akčných plánov. Individuálne opatrenia sú založené na programových dokumentoch s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 a v iných riadne odôvodnených prípadoch.

V prípade nepredvídaných potrieb alebo okolností a ak nie je možné financovanie z vhodnejších zdrojov, je Komisia splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 34 nariadenia o NDICI, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia, ktoré nie sú založené na programových dokumentoch.

3.  Na vykonanie akcií rýchlej reakcie uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b) nariadenia o NDICI sa môžu použiť ročné alebo viacročné akčné plány a individuálne opatrenia.

4.  Komisia môže prijať opatrenia výnimočnej pomoci na opatrenia rýchlej reakcie uvedené v článku 4 ods. 4 písm. a) nariadenia o NDICI.

5.  Opatrenia prijaté podľa článku 19 ods. 3 a 4 môžu trvať najviac 18 mesiacov a v prípade objektívnych a nepredvídaných prekážok pri jeho vykonávaní sa môže predĺžiť dvakrát o ďalších najviac šesť mesiacov, a to celkovo maximálne na 30 mesiacov pod podmienkou, že sa nezvýši finančná suma opatrenia.

V prípade dlhodobých krízových situácií a konfliktov môže Komisia prijať druhé opatrenie výnimočnej pomoci s dĺžkou trvania až 18 mesiacov. V riadne odôvodnených prípadoch možno prijať ďalšie opatrenia, pokiaľ je kontinuita činnosti Únie podľa tohto odseku nevyhnutná a nemožno ju zabezpečiť inými prostriedkami. [PN 69]

Článok 8b

Podporné opatrenia

1.  Z financovania Únie sa môžu hradiť výdavky na podporu vykonávania nástroja a na dosahovania jeho cieľov vrátane administratívnej podpory súvisiacej s prípravnými, následnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na toto vykonávanie, ako aj výdavky v centrálach a delegáciách Únie na administratívnu podporu potrebnú pre program a na riadenie operácií financovaných v rámci tohto nariadenia vrátane informačných a komunikačných opatrení a systémov informačných technológií na úrovní inštitúcií.

2.  Ak v akčných plánoch alebo opatreniach uvedených v článku 8c nie sú zahrnuté výdavky na podporu, Komisia v prípade potreby prijme podporné opatrenia. Financovanie z prostriedkov Únie v rámci podporných opatrení môže zahŕňať:

a)  štúdie, stretnutia, informácie, zvyšovanie informovanosti, odbornú prípravu, prípravu a výmenu získaných skúseností a najlepších postupov, publikačnú činnosť a akékoľvek ďalšie výdavky na administratívnu alebo technickú pomoc potrebnú na programovanie a riadenie akcií vrátane platených externých expertov;

b)  výskumné a inovačné činnosti a štúdie relevantných záležitostí a šírenie ich výsledkov;

c)  výdavky týkajúce sa realizácie informačných a komunikačných opatrení vrátane vývoja komunikačných stratégií a korporátnej komunikácie a viditeľnosti politických priorít Únie. [PN 70]

Článok 8c

Prijímanie akčných plánov a opatrení

1.  Komisia prijme akčné plány a opatrenia rozhodnutím Komisie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.  Komisia v záujme súladu vonkajšej činnosti Únie zohľadňuje na účely plánovania a následného uplatňovania týchto akčných plánov a opatrení príslušný politický prístup Rady a Európskeho parlamentu.

Komisia ihneď informuje Európsky parlament o plánovaní akčných plánov a opatrení podľa tohto článku vrátane plánovaných finančných súm a takisto informuje Európsky parlament v prípade uskutočnenia podstatných zmien alebo predĺžení uvedenej pomoci. Čo najskôr po prijatí opatrenia alebo po jeho podstatnej zmene a v každom prípade do jedného mesiaca podáva Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej poskytuje prehľad o povahe a zdôvodnení prijatého opatrenia, jeho trvaní, rozpočte a kontexte vrátane komplementárnosti uvedeného opatrenia s prebiehajúcou a plánovanou pomocou Únie. Komisia pre opatrenia výnimočnej pomoci takisto uvedie, či, do akej miery a ako bude zabezpečovať kontinuitu politiky vykonávanej prostredníctvom výnimočnej pomoci strednodobou a dlhodobou pomocou podľa tohto nariadenia.

3.  Pred prijatím akčných plánov a opatrení, ktoré nie sú založené na programových dokumentoch podľa článku 8a ods. 2, okrem prípadov uvedených v článku 8a ods. 3 a 4, Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 14, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie stanovením špecifických cieľov, ktoré sa majú sledovať, očakávaných výsledkov, nástrojov, ktoré sa majú použiť, hlavných činností a orientačného pridelenia finančných prostriedkov z týchto akčných plánov a opatrení.

4.  Na úrovni akcií sa v súlade s uplatniteľnými právnymi aktmi Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ(26) a smernice Rady 85/337/EHS(27) uskutoční primeraný skríning ľudských práv, sociálny a environmentálny skríning, ako aj skríning vplyvu na zmenu klímy a biodiverzitu, ak je to vhodné vrátane posúdenia vplyvu na životné prostredie pri environmentálne citlivých akciách, najmä v prípade novej významnej infraštruktúry.

Okrem toho sa vykonávajú ex ante posúdenia vplyvu na ľudské práva, rodovú rovnosť, sociálne otázky a pracovnú silu, ako aj analýza konfliktu a hodnotenie rizika.

V prípade potreby sa pri vykonávaní sektorových programov využijú hodnotenia v oblasti ľudských práv a sociálnej oblasti a strategické environmentálne hodnotenia. Pri vypracovaní týchto hodnotení Komisia zaistí účasť zainteresovaných strán, ako aj prístup verejnosti k výsledkom takýchto hodnotení. [PN 127]

Článok 8d

Metódy spolupráce

1.  Financovanie v rámci tohto nástroja implementuje Komisia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách buď priamo prostredníctvom Komisie, delegácií Únie a výkonných agentúr, alebo nepriamo prostredníctvom niektorého zo subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Financovanie v rámci tohto nástroja sa môže poskytovať aj prostredníctvom príspevkov do medzinárodných, regionálnych alebo vnútroštátnych fondov, ako sú fondy zriadené alebo spravované EIB, členskými štátmi, partnerskými krajinami a regiónmi alebo medzinárodnými organizáciami alebo inými darcami.

3.  Subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách a v článku 29 ods. 1 nariadenia o NDICI každoročne plnia svoje povinnosti týkajúce sa predkladania správ podľa článku 155 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Požiadavky na predkladanie správ týmito subjektmi sú stanovené v rámcovej dohode o partnerstve, dohode o príspevku, dohode o rozpočtových zárukách alebo dohode o financovaní.

4.  Akcie financované v rámci tohto nástroja sa môžu implementovať prostredníctvom paralelného alebo spoločného spolufinancovania.

5.  V prípade paralelného spolufinancovania sa opatrenie rozdelí na niekoľko jasne identifikovateľných zložiek, z ktorých každú financujú iní partneri zabezpečujúci spolufinancovanie spôsobom, pri ktorom je vždy možné identifikovať konečné využitie finančných prostriedkov.

6.  V prípade spoločného spolufinancovania sa celkové náklady na akciu rozdelia medzi partnerov, ktorí poskytujú spolufinancovanie, pričom zdroje sa spoja tak, že pri žiadnej konkrétnej činnosti vykonávanej v rámci akcie už nie je možné identifikovať zdroj finančných prostriedkov.

7.  Spolupráca medzi Úniou a jej partnermi môže mať okrem iného podobu:

a)  trojstranných dojednaní, pomocou ktorých Únia koordinuje svoju finančnú pomoc partnerskej krajine alebo regiónu s tretími krajinami;

b)  opatrení administratívnej spolupráce, ako je twinning medzi verejnými inštitúciami, miestnymi orgánmi, vnútroštátnymi verejnými orgánmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými plnením úloh vo verejnom záujme členského štátu a takýchto inštitúcií, orgánov a subjektov partnerskej krajiny alebo regiónu, ako aj opatrení spolupráce za účasti expertov z verejného sektora vyslaných z členských štátov a ich regionálnych a miestnych orgánov;

c)  príspevkov na nevyhnutné náklady na zriadenie a správu verejno-súkromného partnerstva vrátane podpory širšej účasti, a to zriadením nezávislého orgánu organizácií občianskej spoločnosti tretej strany na hodnotenie a monitorovanie zriadení verejno-súkromných partnerstiev;

d)  podporných programov sektorovej politiky, prostredníctvom ktorých Únia poskytuje podporu sektorovému programu partnerskej krajiny;

e)  príspevkov na náklady súvisiace s účasťou krajín na programoch Únie a akciách implementovaných agentúrami a orgánmi Únie, ako aj orgánmi alebo osobami poverenými vykonávaním osobitných činností v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ;

f)  bonifikácie úrokovej sadzby. [PN 72]

Článok 8e

Formy financovania z prostriedkov Únie a spôsoby uplatňovania

1.  Financovanie z prostriedkov Únie sa môže poskytovať rôznymi typmi financovania stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä formou:

a)  grantov;

b)  verejných zákaziek na poskytovanie služieb, dodávok alebo prác;

c)  rozpočtovej pomoci;

d)  príspevkov do trustových fondov zriadených Komisiou v súlade s článkom 234 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

e)  finančných nástrojov;

f)  rozpočtových záruk;

g)  kombinovaného financovania;

h)  odpustenia dlhov v kontexte medzinárodne schváleného programu znižovania zadlženosti;

i)  finančnej pomoci;

j)  platených externých expertov.

2.  Komisia v rámci spolupráce so zainteresovanými stranami z partnerských krajín pri stanovovaní spôsobov financovania, druhu príspevku, spôsobov udeľovania a administratívnych postupov pre riadenie grantov zohľadní osobitosti týchto zainteresovaných strán vrátane ich potrieb a príslušného kontextu, a to s cieľom obsiahnuť čo najširšiu škálu týchto zainteresovaných strán a čo najlepšie reagovať na ich situáciu. V tomto posúdení sa zohľadnia podmienky pre zmysluplnú účasť a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, najmä miestnej občianskej spoločnosti. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa podporujú osobitné spôsoby, ako sú dohody o partnerstve, schválenia finančnej podpory tretím stranám, priame zadanie zákazky alebo výzvy na predkladanie návrhov s obmedzením oprávnenosti, alebo jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne financovanie, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, uvedené v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Týmito rôznymi spôsobmi sa zabezpečí transparentnosť, vysledovateľnosť a inovácie. Podporuje sa spolupráca medzi miestnymi a medzinárodnými MVO s cieľom posilniť schopnosti miestnej občianskej spoločnosti, aby sa dosiahla jej plná účasť na rozvojových programoch.

3.  Okrem prípadov uvedených v článku 195 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môže postup priameho zadania zákazky použiť v prípade:

a)  grantov s nízkou hodnotou pre obhajcov ľudských práv a na mechanizmy na ochranu ochrancov ľudských práv, ktorí sú v ohrození, na financovanie naliehavých ochranných opatrení, prípadne bez potreby spolufinancovania, ako aj pre mediátorov a ďalších aktérov občianskej spoločnosti zapojených do dialógu týkajúceho sa kríz a ozbrojených konfliktov, riešenia konfliktov, zmierenia a budovania mieru;

b)  grantov, prípadne bez potreby spolufinancovania, na financovanie opatrení v najťažších podmienkach, kde by uverejnenie výzvy na prekladanie návrhov nebolo primerané, vrátane situácií, v ktorých výrazne chýbajú základné slobody, ohrozenia demokratických inštitúcií, prehlbovania kríz, ozbrojených konfliktov, v ktorých je najviac ohrozená bezpečnosť ľudí alebo v ktorých organizácie a obhajcovia ľudských práv, mediátori a ostatní aktéri občianskej spoločnosti vrátane tých, ktorí sa zúčastňujú dialógu v súvislosti s krízou a ozbrojeným konfliktom, zmierením a budovaním mieru, pracujú za najťažších podmienok. Tieto granty nesmú presiahnuť 1 000 000 EUR a trvajú najviac 18 mesiacov, pričom toto obdobie môže byť predĺžené o ďalších 12 mesiacov v prípade objektívnych a nepredvídaných prekážok v ich uplatňovaní;

c)  grantov pre Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj Globálny kampus, Európske medziuniverzitné centrum pre ľudské práva a demokratizáciu, ktoré zabezpečuje európsky magisterský program v oblasti ľudských práv a demokratizácie, a pre jeho pridruženú sieť univerzít zabezpečujúcich postgraduálne štúdium v oblasti ľudských práv vrátane štipendií pre študentov, výskumných pracovníkov, učiteľov a obhajcov ľudských práv z tretích krajín;

d)  malých projektov, ako sú opísané v článku 23a nariadenia o NDICI.

Rozpočtová podpora uvedená v odseku 1 písm. c), a to aj prostredníctvom zmlúv o vykonávaní sektorových reforiem, je založená na zodpovednosti krajiny, vzájomnej zodpovednosti a spoločnej oddanosti univerzálnym hodnotám, demokracii, ľudským právam, rodovej rovnosti, sociálnemu začleneniu, ľudskému rozvoju a právnemu štátu a zameriava sa na posilňovanie partnerstiev medzi Úniou a partnerskými krajinami. Zahŕňa posilnený politický dialóg, rozvoj kapacít a lepšiu správu vecí verejných, pričom dopĺňa úsilie partnerov o to, aby sa zhromaždilo viac zdrojov a lepšie sa vynakladali s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny sociálno-ekonomický rozvoj, ktorý je prínosom pre všetkých, vytváranie dôstojných pracovných miest s osobitnou pozornosťou venovanou mladým ľuďom, znižovanie nerovností a odstraňovanie chudoby s náležitým ohľadom na miestne hospodárstva, environmentálne a sociálne práva.

Akékoľvek rozhodnutie poskytnúť rozpočtovú podporu je založené na politikách rozpočtovej podpory schválených Úniou, jasne stanovených kritériách oprávnenosti a starostlivom posúdení rizík a prínosov. Jedným z kľúčových faktorov tohto rozhodnutia je posúdenie záväzkov, dosahovaných výsledkov a pokroku partnerských krajín, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a právny štát.

4.  Rozpočtová podpora sa diferencuje tak, aby bolo možné lepšie reagovať na politické, hospodárske a sociálne okolnosti v partnerskej krajine, pričom sa zohľadňujú situácie nestability.

Pri poskytovaní rozpočtovej podpory v súlade s článkom 236 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia jasne vymedzí a monitoruje kritériá podmienenosti rozpočtovej podpory vrátane pokroku v oblasti reforiem a transparentnosti a podporuje rozvoj kapacít parlamentnej kontroly a vnútroštátneho auditu, účasť organizácií občianskej spoločnosti na monitorovaní a zlepšovanie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám a rozvoj silných systémov verejného obstarávania, ktoré podporujú miestny hospodársky rozvoj a miestne podniky.

5.  Úhrada rozpočtovej podpory je založená na ukazovateľoch preukazujúcich uspokojivý pokrok pri dosahovaní cieľov dohodnutých s partnerskou krajinou.

6.  Finančné nástroje v rámci tohto nariadenia môžu mať napríklad formu úverov, záruk, kapitálu, kvázi vlastného kapitálu, investícií alebo účastí a nástrojov na rozdelenie rizika, vždy, keď je to možné a v súlade so zásadami stanovenými v článku 209 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách pod vedením EIB, mnohostrannej európskej finančnej inštitúcie, ako je Európska banka pre obnovu a rozvoj, alebo dvojstrannej európskej finančnej inštitúcie, ako sú napríklad dvojstranné rozvojové banky, prípadne spojené s dodatočnými inými formami finančnej podpory od členských štátov a tretích strán.

Príspevky na finančné nástroje Únie v rámci tohto nariadenia môžu poskytovať členské štáty, ako aj akékoľvek iné subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

7.  Tieto finančné nástroje sa môžu na účely uplatňovania a predkladania správ zoskupovať do mechanizmov.

8.  Komisia a ESVČ nevykonávajú nové alebo obnovené operácie so subjektmi, ktoré sú súčasťou jurisdikcií alebo majú sídlo v jurisdikciách vymedzených na základe príslušnej politiky Únie ako nespolupracujúce alebo ktoré sú označené ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849(28), alebo ktoré dostatočne nedodržiavajú daňové normy Únie alebo medzinárodné daňové normy v oblasti transparentnosti a výmeny informácií.

9.  Financovanie z prostriedkov Únie nesmie byť základom žiadnych osobitných daní, ciel ani poplatkov, ani nesmie aktivovať ich výber.

10.  Dane, clá a poplatky ukladané partnerskými krajinami môžu byť oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia. [PN 73]

Článok 8f

Prenosy, ročné čiastkové platby, viazané rozpočtové prostriedky, splátky a príjmy z finančných nástrojov

1.  Okrem článku 12 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nepoužité viazané a platobné rozpočtové prostriedky v rámci tohto nariadenia automaticky prenášajú a môžu sa viazať až do 31. decembra nasledujúceho rozpočtového roka. V nasledujúcom rozpočtovom roku sa musí najskôr použiť prenesená suma.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade informácie o rozpočtových prostriedkoch, ktoré boli automaticky prenesené, vrátane príslušných súm, v súlade s článkom 12 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Okrem pravidiel stanovených v článku 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o opätovné sprístupnenie rozpočtových prostriedkov, viazané rozpočtové prostriedky zodpovedajúce sume zrušení viazanosti v dôsledku úplného alebo čiastočného neimplementovania akcie podľa tohto nariadenia sa znova sprístupnia v prospech pôvodného rozpočtového riadku.

Odkazy na článok 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách v článku 12 ods. 1 písm. b) nariadenia, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec, sa považujú aj za odkazy na tento odsek na účely tohto nariadenia.

3.  Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby vykonávané počas viacerých rokov v súlade s článkom 112 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 114 ods. 2 tretí pododsek nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nevzťahuje na tieto viacročné akcie. Komisia automaticky zruší viazanosť akejkoľvek časti rozpočtových záväzkov týkajúcich sa akcie, ktorá nebola do 31. decembra piateho roku nasledujúceho po roku prijatia daného rozpočtového záväzku využitá na účely predbežného financovania alebo uskutočnenia priebežných platieb, alebo v súvislosti s ktorou nebol predložený žiadny overený výkaz výdavkov ani žiadna žiadosť o platbu.

Odsek 2 tohto článku sa vzťahuje aj na ročné čiastkové platby.

4.  Odchylne od článku 209 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa splátky a príjmy z finančných nástrojov pripíšu do pôvodného rozpočtového riadku ako vnútorné pripísané príjmy po odpočítaní nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením. Komisia každých päť rokov preskúma prínos existujúcich finančných nástrojov z hľadiska dosahovania cieľov Únie a ich efektívnosť. [PN 74]

Článok 9

Cezhraničná spolupráca

1.  Na programy cezhraničnej spolupráce medzi prijímateľmi uvedenými v prílohe I a členskými štátmi sa v súlade s ich potrebami a prioritami orientačne alokuje suma do výšky 3 % finančného krytia.

2.  Miera spolufinancovania Únie na úrovni každej priority nesmie presiahnuť 85 % oprávnených výdavkov programu cezhraničnej spolupráce. V prípade technickej pomoci je miera spolufinancovania Únie na úrovni 100 %.

3.  Úroveň predbežného financovania cezhraničnej spolupráce s členskými štátmi sa stanovuje v pracovnom programe v súlade s potrebami prijímateľov uvedených v prílohe I, pričom môže presiahnuť percentuálny podiel uvedený v článku 49 nariadenia o EÚS.

4.  Ak sa programy cezhraničnej spolupráce v súlade s článkom 12nariadenia o EÚS prerušia, podpora určená na prerušený program podľa tohto nariadenia, ktorá zostáva k dispozícii, sa môže použiť na financovanie akýchkoľvek iných akcií oprávnených podľa tohto nariadenia. V tomto prípade, ak nie sú žiadne oprávnené akcie, ktoré sa majú financovať v bežnom roku, je možné preniesť rozpočtové prostriedky do nasledujúceho roka. [PN 75]

KAPITOLA IV

OPRÁVNENOSŤ A INÉ OSOBITNÉ USTANOVENIA

Článok 10

Oprávnenosť na financovanie v rámci nástroja IPA III

1.  Oprávnenými na financovanie v rámci nástroja IPA III sú uchádzači, žiadatelia a kandidáti z týchto krajín:

a)  členské štáty, prijímatelia uvedení v prílohe I k tomuto nariadeniu, zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore a krajiny, na ktoré sa vzťahuje príloha I nariadenia o NDICI a

b)  a krajiny, ktorým Komisia umožnila recipročný prístup k vonkajšej pomoci. Recipročný prístup sa môže udeliť na obmedzené obdobie v trvaní aspoň jedného roka, hneď ako krajina udelí oprávnenosť subjektom z Únie a krajín oprávnených podľa tohto nariadenia za rovnakých podmienok. O recipročnom prístupe rozhoduje Komisia po konzultácii s dotknutou prijímateľskou krajinou alebo krajinami.

KAPITOLA V

EFSD+ A ROZPOČTOVÉ ZÁRUKY

Článok 11

Finančné nástroje a záruka pre vonkajšie činnosti

1.  Prijímatelia uvedení v prílohe I sú oprávnení využívať Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) a záruku pre vonkajšie činnosti, ako sa stanovuje v hlave II kapitole IV nariadenia o NDICI. Na tento účel prispieva nástroj IPA III na tvorbu rezerv týkajúcu sa záruky pre vonkajšie činnosti, ako sa uvádza v článku 26 nariadenia o NDICI, proporčne k investíciám uskutočňovaným v prospech prijímateľov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu.

KAPITOLA VI

MONITOROVANIE A, PODÁVANIE SPRÁV, HODNOTENIE A KOMUNIKÁCIA [PN 76]

Článok 12

Monitorovanie, audit, hodnotenie a ochrana finančných záujmov Únie

1.  V súvislosti s monitorovaním, podávaním správ a hodnotením sa na toto nariadenie vzťahuje hlava II kapitola V nariadenia o NDICI.

2.  Ukazovatele na monitorovanie implementácie vykonávania a pokroku nástroja IPA III pri dosahovaní špecifických cieľov stanovených v článku 3 sú uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu. [PN 77]

3.  Ukazovatele pre cezhraničnú spoluprácu s členskými štátmi sa uvádzajú v článku 33 nariadenia o EÚS.

4.  Popri ukazovateľoch uvedených v prílohe IV sa v rámci pre výsledky pomoci z nástroja IPA III zohľadňujú aj správy o rozšírení a posúdenia Komisie týkajúce sa programov hospodárskych reforiem. [PN 78]

4a.   Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade predbežné a záverečné hodnotiace správy uvedené v článku 32 nariadenia o NDICI. Tieto správy Komisia zverejňuje. [PN 79]

5.  Popri článku 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý sa týka ochrany finančných záujmov Únie, musia prijímatelia uvedení v prílohe I v rámci nepriameho riadenia bezodkladne nahlasovať Komisii nezrovnalosti, ktoré boli predmetom primárneho administratívneho alebo súdneho zistenia, vrátane podvodov a naďalej ju informovať o napredovaní správnych a súdnych konaní. Nahlasovanie by sa malo uskutočňovať elektronicky prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí, ktorý zriadila Komisia. Komisia podporí u prijímateľov rozvoj kapacít parlamentnej kontroly a auditu, ako aj väčšiu transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám. Komisia, PK/VP, a najmä delegácie Únie u prijímateľov zabezpečia, aby sa akékoľvek prideľovanie finančných prostriedkov v rámci nepriameho riadenia vykonávalo transparentne, odpolitizovane a nie čiastočným spôsobom vrátane spravodlivého rozdelenia, ktoré odráža potreby regiónov a miestnych samospráv. [PN 80]

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13

Delegovanie právomoci

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohy II, III a IV k tomuto nariadeniu.

Článok 14

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 7 ods. 3, článku 7a, článku 7b ods. 1 a 2, článku 8c ods. 3 a článkoch 13 a 15. [PN 128]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14a

Demokratická zodpovednosť

1.  S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami a útvarmi Únie, najmä s Európskym parlamentom, Komisiou a ESVČ, posilniť celkovú koherentnosť všetkých vonkajších finančných nástrojov a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, ako aj účelnosť pri prijímaní aktov a opatrení zo strany Komisie, môže Európsky parlament vyzvať Komisiu a ESVČ, aby vystúpili pred Európskym parlamentom a prediskutovali strategické orientácie a usmernenia pre programovanie podľa tohto nariadenia. Tento dialóg sa môže uskutočniť pred prijatím delegovaných aktov a návrhu ročného rozpočtu Komisiou alebo ad hoc na žiadosť Európskeho parlamentu, Komisie alebo ESVČ s ohľadom na významný politický vývoj.

2.  Ak sa má uskutočniť dialóg uvedený v odseku 1, Komisia a ESVČ predložia Európskemu parlamentu všetky príslušné dokumenty týkajúce sa tohto dialógu. Ak sa dialóg týka ročného rozpočtu, poskytnú sa konsolidované informácie o všetkých akčných plánoch a opatreniach prijatých alebo plánovaných v súlade s článkom 8c, informácie o spolupráci podľa jednotlivých krajín, regiónov a tematických oblastí, a o využívaní akcií rýchlej reakcie a záruky pre vonkajšiu činnosť.

3.  Komisia a ESVČ v čo najväčšej miere zohľadnia pozíciu vyjadrenú Európskym parlamentom. Ak Komisia alebo ESVČ nezohľadnia pozíciu Európskeho parlamentu, poskytnú k tomu riadne odôvodnenie.

4.  Komisia a ESVČ, najmä prostredníctvom riadiacej skupiny podľa článku 7c, sú zodpovedné za to, že Európsky parlament je informovaný o stave uplatňovania tohto nariadenia, najmä o prebiehajúcich opatreniach, akciách a výsledkoch. [PN 82]

Článok 15

Prijatie ďalších vykonávacích predpisov [PN 83]

1.  V súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 sa musia prijať Osobitné pravidlá, ktorými sa určia jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, a to najmä pokiaľ ide o štruktúry, týkajúce sa štruktúr, ktoré sa majú zriadiť v rámci prípravy na pristúpenie, a o na pomoc pre rozvoj vidieka, sa prijmú delegovanými aktmi. [PN 84]

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 Komisia prijme akčné plány a opatrenia rozhodnutím v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. [PN 85]

Článok 16

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor (ďalej aj „výbor nástroja predvstupovej pomoci“). Uvedený výbor je výborom v zmysle [nariadenia (EÚ) č. 182/2011].

2.  Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

3.  Pozorovateľ z EIB sa zúčastňuje na rokovaniach výboru týkajúcich sa otázok spojených s EIB.

4.  Výbor nástroja IPA III pomáha Komisii a má tiež právomoc prijímať právne akty a záväzky podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006 a nariadenia č. 231/2014, ako aj vykonávať článok 3 nariadenia (ES) č. 389/2006.

5.  Výbor nástroja IPA III nemá právomoc prispievať na program Erasmus +, ako sa uvádza v článku 5 ods. 3. [PN 86]

Článok 17

Poskytovanie informácií, komunikácia, zviditeľnenie a zverejňovanie [PN 87]

1.  Uplatňujú sa články 36 a 37 [nariadenia o NDICI] Pri poskytovaní finančnej pomoci podľa tohto nariadenia Komisia, PK/VP, a najmä delegácie Únie u prijímateľov prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie zviditeľnenia finančnej podpory Únie vrátane monitorovania dodržiavania týchto požiadaviek príjemcami. Akcie financované z nástroja IPA podliehajú požiadavkám stanoveným v manuáli Komisie pre komunikáciu a zviditeľnenie vonkajších činností Európskej únie. Komisia prijme pre projekty financované Úniou usmernenia k činnostiam každého prijímateľa v oblasti zviditeľnenia a komunikácie. [PN 88]

1a.  Komisia prijme opatrenia na posilnenie strategickej komunikácie a verejnej diplomacie s cieľom komunikovať hodnoty Únie a zdôrazniť pridanú hodnotu pomoci Únie. [PN 89]

1b.  Prijímatelia finančných prostriedkov Únie priznajú ich pôvod a zabezpečia zviditeľnenie finančných prostriedkov Únie:

a)  tým, že poskytnú vyhlásenie, ktoré zdôrazní prijatú podporu od Únie viditeľným spôsobom na dokumentoch a komunikačných materiáloch súvisiacich s implementáciou finančných prostriedkov, a to aj na oficiálnom webovom sídle, pokiaľ toto sídlo existuje, a

b)  tým, že podporia akcie a ich výsledky poskytovaním ucelených, účinných a primeraných cielených informácií rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

Komisia v súvislosti s týmto nariadením vykonáva informačné a komunikačné činnosti, akcie v ňom stanovené a dosiahnuté výsledky. Finančné zdroje pridelené v súvislosti s týmto nariadením zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa tieto priority týkajú cieľov uvedených v článku 3 a prílohách II a III. [PN 90]

Článok 18

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia č. 231/2014 [IPA II] a nariadenia (ES) č. 1085/2006 [IPA], ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia. Na tieto akcie sa vzťahuje hlava II kapitola III nariadenia o NDICI, predtým v rámci nariadenia č. 236/2014, s výnimkou článku 24 ods. 1.

2.  Z finančného krytia nástroja IPA III sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi nástrojom IPA III a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho nástroja, ktorým bol IPA II.

3.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 2, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré ešte nie sú ukončené.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť […] [dvadsiatym] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027. [PN 91]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Albánsko

Bosna a Hercegovina

Island

Kosovo(29)

Čierna Hora

Srbsko

Turecko

Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko Severomacedónska republika [PN 129]

PRÍLOHA II

Tematické priority pomoci

Pomoc sa môže podľa potreby poskytnúť na riešenie týchto tematických priorít:

a)   zriadenie a podpora riadneho fungovania inštitúcií potrebných na zabezpečenie právneho štátu, a to už od rannej fázy. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: deľbu moci, zriadenie nezávislých, zodpovedných a efektívnych súdnych systémov vrátane transparentného prijímania zamestnancov založeného na zásluhách a presadzovania justičnej spolupráce, systémov hodnotenia a povyšovania a účinných disciplinárnych postupov v prípadoch protiprávneho konania; zabezpečenie zriadenia spoľahlivých primeraných systémov na ochranu hraníc, riadenie migračných tokov a poskytovanie azylu tým, ktorí ho potrebujú; vytvorenie účinných nástrojov na predchádzanie a boj proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi, prevádzačstvu, obchodovaniu s drogami, praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a korupcii; podporu a ochranu ľudských práv vrátane práv dieťaťa, rodovej rovnosti, práv osôb patriacich k menšinám vrátane Rómov, ako aj základných slobôd lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, podporu slobody médií a ochranu údajov; [PN 92]

b)   reforma verejnej správy v súlade so zásadami verejnej správy. Intervencie sa zameriavajú na: posilnenie rámcov reformy verejnej správy; zlepšenie strategického plánovania a inkluzívnu a na dôkazoch založenú politiku a legislatívny vývoj; zvýšenie profesionalizácie a depolitizácie verejnej služby začlenením meritokratických zásad; podporu transparentnosti a povinnosti zodpovedať sa; zlepšenie kvality a poskytovania služieb vrátane primeraných administratívnych postupov a využívania elektronickej verejnej správy zameranej na občanov; posilnenie riadenia verejných financií a tvorby spoľahlivých štatistík;

c)   posilnenie správy hospodárskych záležitostí. Intervencie sa zamerajú na podporu účasti na procese programu hospodárskych reforiem a systematickej spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami na základoch hospodárskej politiky a posilnenie multilaterálnych hospodárskych inštitúcií. Zväčšenie kapacity na posilnenie makroekonomickej stability, sociálna súdržnosť a podpora pokroku pri smerom k udržateľnému rozvoju a k premene na fungujúce trhové hospodárstvo so schopnosťou čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Únie; [PN 93]

d)   posilnenie kapacity Únie a jej partnerov pri predchádzaní konfliktom, budovaní mieru a dobrých susedských vzťahov a riešení situácie pred začiatkom krízy a po jej skončení, a to aj prostredníctvom včasného varovania a analýzy rizík citlivých z hľadiska konfliktov; podpora opatrení týkajúcich sa nadväzovania kontaktov medzi ľuďmi, zmierenia, zodpovednosti, medzinárodnej spravodlivosti, budovania mieru a budovania dôvery ľudí vrátane vytvorenia regionálnej komisie na zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušovania ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii (RECOM), ako aj podpora budovania kapacít na podporu akcií v oblasti bezpečnosti a rozvoja (ďalej len „CBSD“), posilnenia kapacít kybernetickej obrany a strategickej komunikácie na posilnenie systematického odhaľovania dezinformácií; [PN 94]

e)  posilnenie kapacít, nezávislosti a plurality organizácií občianskej spoločnosti a organizácií sociálnych partnerov vrátane profesionálnych združení v prijímateľských krajinách uvedených v prílohe I a podpora nadväzovania kontaktov na všetkých úrovniach medzi organizáciami, ktoré majú sídlo v Únii, a organizáciami, ktoré majú sídlo v prijímateľských krajinách uvedených v prílohe I, aby sa im umožnilo zapojiť sa do účinného dialógu s verejnými a súkromnými aktérmi. Pomoc musí byť prístupná čo najširšej škále organizácií v prijímajúcich krajinách; [PN 95]

f)  podpora zosúladenia pravidiel, noriem, politík a postupov partnerských krajín s pravidlami, normami, politikami a postupmi Únie vrátane SZBP, verejného obstarávania a pravidiel štátnej pomoci; [PN 96]

g)  posilnenie prístupu k vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu a ich kvality na všetkých úrovniach a poskytovanie podpory kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu a športu. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: podporu rovnosti prístupu ku kvalitnému, inkluzívnemu a komunitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, základnému a sekundárnemu vzdelávaniu, zlepšovanie poskytovania základných zručností; zvýšenie dosahovaného stupňa vzdelania, zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a posilnenie odbornej prípravy učiteľov, posilnenie postavenia detí a mladých ľudí s cieľom umožniť im dosiahnuť ich plný potenciál. Rozvoj systémov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) a podpora systémov učenia sa na pracovisku s cieľom uľahčiť prechod na trh práce; zvýšenie kvality a relevantnosti vysokoškolského vzdelávania; podpora činností súvisiacich s absolventmi; zlepšenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a fyzickej aktivite a podpora investícií do infraštruktúry v oblasti vzdelávania a, odbornej prípravy a športu, najmä s cieľom obmedziť územné rozdiely a podporiť nesegregované vzdelávanie, a to aj využitím digitálnych technológií; [PN 97]

h)  podpora kvalitnej zamestnanosti a prístupu na trh práce. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: riešenie vysokej nezamestnanosti a nečinnosti podporovaním trvalo udržateľnej integrácie na trhu práce, predovšetkým mladých ľudí [najmä tých, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET)], žien, dlhodobo nezamestnaných a všetkých nedostatočne zastúpených skupín. Opatreniami sa má stimulovať kvalita vytvárania stimuluje vytváranie kvalitných pracovných miest a podporovať podporuje účinné presadzovanie pravidiel pracovných predpisov a medzinárodne dohodnutých noriem práce na celom území, a to aj podporou dodržiavania kľúčových zásad a práv uvedených v Európskom pilieri sociálnych práv. Ostatnými kľúčovými oblasťami intervencie sú podpora rodovej rovnosti, podpora zamestnateľnosti a produktivity, prispôsobovanie sa pracovníkov a podnikov zmenám, zavedenie udržateľného sociálneho dialógu a modernizácia a posilňovanie inštitúcií trhu práce, napríklad verejných služieb zamestnanosti a inšpektorátu práce; [PN 98]

i)  podpora sociálnej ochrany a začlenenia a boj proti chudobe. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na modernizáciu systémov sociálnej ochrany s cieľom poskytovať účinnú, efektívnu a primeranú ochranu vo všetkých etapách života, posilňovanie sociálneho začlenenia, presadzovanie rovnosti príležitostí a riešenie nerovností a chudoby, a presadzovanie prechodu z ústavnej do rodinnej a komunitnej starostlivosti. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: začlenenie marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia; boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie; zlepšenie prístupu k dostupným, udržateľným a vysokokvalitným kvalitným rodinným a komunitným službám, ako sú inkluzívne a nesegregované vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, bývanie, zdravotná starostlivosť a základné sociálne služby a dlhodobá starostlivosť, a to aj prostredníctvom modernizácie modernizáciou systémov sociálnej ochrany. Akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie či sociálneho vylúčenia sa nepodporujú; [PN 99]

j)  podpora inteligentnej, udržateľnej, inkluzívnej a bezpečnej dopravy a odstránenie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach investovaním do projektov s vysokou európskou pridanou hodnotou. Investície by sa mali uprednostňovať podľa ich relevantnosti pre spojenia TEN-T s EÚ, cezhraničné prepojenia, tvorba pracovných miest, príspevok k udržateľnej mobilite, zníženie emisií, vplyv na životné prostredie a bezpečnú mobilitu v súlade s reformami podporovanými Zmluvou o založení Dopravného spoločenstva; [PN 100]

k)  zlepšenie prostredia pre súkromný sektor a konkurencieschopnosti podnikov, najmä MSP, vrátane inteligentnej špecializácie ako kľúčových hybných síl rastu, vytvárania pracovných miest a súdržnosti. Uprednostnia sa udržateľné projekty, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie; [PN 101]

l)  zlepšenie prístupu k digitálnym technológiám a službám a posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií investovaním do digitálnej pripojiteľnosti, digitálnej dôvery a bezpečnosti, digitálnych zručností a podnikavosti, ako aj výskumnej infraštruktúry a priaznivého prostredia a do podpory nadväzovania kontaktov a spolupráce;

m)  prispievanie k zabezpečeniu a bezpečnosti dodávky potravín a vody a udržiavanie rôznorodých a životaschopných poľnohospodárskych systémov v pulzujúcich vidieckych komunitách; [PN 102]

n)  ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, riešenie zhoršovania životného prostredia a zastavenie straty biodiverzity, podpora ochrany a udržateľného riadenia suchozemských a morských ekosystémov a obnoviteľných prírodných zdrojov, podpora efektívneho využívania zdrojov, trvalo udržateľná spotreba a výroba a podpora prechodu na ekologické a obehové hospodárstva, prispievanie k znižovaniu emisií skleníkových plynov, zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy a podpora riadenia opatrení v oblasti klímy a informovanosti o nich a podpora energetickej efektívnosti. Nástroj IPA III presadzuje politiky na podporu prechodu na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a posilňuje odolnosť voči katastrofám, ako aj predchádzanie katastrofám, pripravenosť a reakciu na ne. Podporuje aj vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti, ochranu pred žiarením a uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení v súvislosti s jadrovým materiálom v tretích krajinách, ako aj vytvorenie rámcov a metodík na uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrový materiál;

o)  podpora najvyšších noriem jadrovej bezpečnosti vrátane kultúry jadrovej bezpečnosti, pripravenosti na núdzové situácie, zodpovedného a bezpečného nakladania s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, vyraďovania z prevádzky a sanácie bývalých jadrových areálov a zariadení; ochrana pred žiarením a evidencia a kontrola jadrových materiálov;

p)  zvyšovanie schopnosti agropotravinárskeho sektora a sektora rybného hospodárstva vysporiadať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami, ako aj postupné zosúladenie s pravidlami a normami Únie s cieľom zvýšiť exportnú kapacitu na trh Únie pri súčasnom sledovaní hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov vo vyváženom územnom rozvoji vidieckych a pobrežných oblastí; [PN 103]

pa)   podpora činností a zlepšovanie dlhodobých stratégií a politík zameraných na predchádzanie radikalizácii a násilnému extrémizmu a boj proti nim. [PN 104]

PRÍLOHA III

Tematické priority pomoci pre cezhraničnú spoluprácu

Pomoc pre cezhraničnú spoluprácu sa môže podľa potreby poskytnúť na riešenie týchto tematických priorít:

a)  podpora zamestnanosti, pracovnej mobility a cezhraničného sociálneho a kultúrneho začlenenia okrem iného prostredníctvom: integrácie cezhraničných trhov práce vrátane cezhraničnej mobility; spoločných miestnych iniciatív v oblasti zamestnanosti; informačných a poradenských služieb a spoločnej odbornej prípravy; rodovej rovnosti; rovnosti príležitostí; integrácie komunít prisťahovalcov a zraniteľných skupín; investícií do verejných služieb zamestnanosti a podpory investícií do verejného zdravia a sociálnych služieb, ako aj prechodu na rodinné a komunitné sociálne služby; [PN 105]

b)  ochrana životného prostredia a podpora adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenie, prevencia a riadenie rizika okrem iného prostredníctvom: spoločných akcií na ochranu životného prostredia; podpory udržateľného využívania prírodných zdrojov, koordinovaného námorného priestorového plánovania, efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva, obnoviteľných zdrojov energie a prechodu na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové, ekologické hospodárstvo; podpory investícií s cieľom riešiť konkrétne riziká a zabezpečiť odolnosť voči katastrofám a prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu;

c)  podpora udržateľnej dopravy a zlepšenie verejnej infraštruktúry okrem iného prostredníctvom: zníženia izolácie zlepšením prístupu k doprave, digitálnym sieťam a službám a prostredníctvom investícií do cezhraničných vodohospodárskych, odpadových a energetických systémov a zariadení;

d)  podpora digitálnej ekonomiky a spoločnosti okrem iného prostredníctvom zavádzania digitálnej pripojiteľnosti, rozvoja služieb elektronickej verejnej správy, digitálnej dôvery a bezpečnosti, ako aj digitálnych zručností a podnikavosti;

da)   podpora odstraňovania zbytočných prekážok obchodu vrátane byrokratických prekážok, colných a necolných prekážok; [PN 106]

e)  podpora cestovného ruchu, športu a kultúrneho a prírodného dedičstva; [PN 107]

f)  investície do mládeže, športu, vzdelávania a zručností okrem iného prostredníctvom: rozvoja a implementácie zabezpečením uznávania zručností a kvalifikácií a vypracovaním a zavedením systémov spoločného vzdelávania, odbornej prípravy, systémov odbornej prípravy a infraštruktúry podporujúcej spoločné mládežnícke činnosti; [PN 108]

g)  podpora miestnej a regionálnej správy vecí verejných a vrátane cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi verejnej správy s cieľom podporiť zmierenie a budovanie mieru, posilnenie plánovania a administratívnej kapacity miestnych a regionálnych orgánov; [PN 109]

ga)   investovanie do budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti; [PN 110]

gb)  podpora cezhraničnej spolupráce medzi štátnymi správami s cieľom podporiť zmierenie a budovanie mieru vrátane zriadenia regionálnej komisie na zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných závažných porušeniach ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii (RECOM); [PN 111]

h)  posilnenie konkurencieschopnosti, podnikateľského prostredia a rozvoj malých a stredných podnikov, obchodu a investícií okrem iného prostredníctvom propagácie a podpory podnikavosti, najmä malých a stredných podnikov a rozvoja miestnych cezhraničných trhov a internacionalizácie;

i)  posilnenie výskumu, technologického rozvoja, inovácie a digitálnych technológií okrem iného prostredníctvom podpory zdieľania ľudských zdrojov a zariadení na výskum a vývoj technológií.

ia)   zlepšenie cezhraničnej policajnej a justičnej spolupráce a výmeny informácií s cieľom uľahčiť vyšetrovanie a stíhanie cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti a súvisiacich prípadov hospodárskej a finančnej trestnej činnosti a korupcie, obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva. [PN 112]

PRÍLOHA IV

Zoznam kľúčových ukazovateľov výkonnosti

Na pomoc pri meraní prínosu Únie k dosiahnutiu jej špecifických cieľov a pokroku dosiahnutého prijímateľmi sa použije tento zoznam kľúčových ukazovateľov výkonnosti a ich ročné hodnotenie: [PN 113]

1.  Zložený ukazovateľ(30) pripravenosti krajín zapojených do procesu rozširovania na základné oblasti politických prístupových kritérií [vrátane demokracie, právneho štátu (súdnictva, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti) a ľudských práv] (zdroj: Európska komisia).

1a.  Zložený ukazovateľ úsilia partnerov týkajúceho sa zmierenia, budovania mieru, dobrých susedských vzťahov a medzinárodných záväzkov, rodovej rovnosti a práv žien. [PN 114]

1b.  Ukazovateľ neexistencie násilia v spojení so znížením príčin konfliktov (napr. politické alebo ekonomické vylúčenie) v porovnaní so základným posúdením. [PN 115]

1c.  Podiel občanov prijímateľskej krajiny, ktorí si myslia, že sú dobre informovaní o pomoci Únie podľa tohto nariadenia (zdroj: Európska komisia). [PN 116]

2.  Pripravenosť krajín zapojených do procesu rozširovania na reformu verejnej správy (zdroj: Európska komisia).

3.  Zložený ukazovateľ pripravenosti kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov na acquis Únie (zdroj: Európska komisia).

3a.  Miera a ročný vývoj súladu s rozhodnutiami a opatreniami v oblasti SZBP (zdroj: ESVČ). [PN 117]

4.  Zložený ukazovateľ pripravenosti kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov na základné oblasti hospodárskych kritérií (fungujúce trhové hospodárstvo a konkurencieschopnosť) (zdroj: Európska komisia).

5.  Verejné výdavky na sociálne zabezpečenie (percentuálny podiel HDP) (zdroj:, ako uvádza MOP) alebo, výdavky na zdravotníctvo, nerovnosť v príjmoch, miera chudoby, miera zamestnanosti (zdroj: národné štatistiky) a miera nezamestnanosti, ako sa uvádza v oficiálnych národných štatistikách. [PN 118]

5a.  Zmeny koeficientu GINI prijímateľa v priebehu času. [PN 119]

6.  Digitálna priepasť medzi prijímateľmi a priemerom EÚ (zdroj: index DESI Európskej komisie).

7.  Skóre vzdialenosti od hranice (Doing Business) (zdroj: Svetová banka).

8.  Energetická náročnosť meraná z hľadiska primárnej energie a HDP (zdroj: EUROSTAT).

9.  Znížené alebo nevyprodukované emisie skleníkových plynov (ekvivalent CO2 v tisíckach ton) s podporou EÚ.

10.  Počet programov cezhraničnej spolupráce uzavretých a implementovaných medzi prijímateľmi pomoci z nástroja IPA a členskými štátmi IPA/EÚ (zdroj:, ako uvádza Európska komisia). [PN 120]

10a.  Počet nových organizácií zúčastňujúcich sa na akciách a programoch v priebehu času. [PN 121]

Ukazovatele budú v prípade potreby rozčlenené podľa minimálnej vekovej hranice a pohlavia. [PN 122]

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 156. (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 8. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019. (4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11). (5) Prístup „najskôr základné otázky“ prepája právny štát a základné práva s dvoma inými kľúčovými oblasťami prístupového procesu: jednou je správa hospodárskych záležitostí (výraznejšie zameranie sa na hospodársky rozvoj a zlepšenie konkurencieschopnosti) a druhou posilnenie demokratických inštitúcií a reforma verejnej správy. Každá z troch základných otázok je nesmierne dôležitá pre procesy reforiem v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátoch a rieši kľúčové obavy občanov. (6) COM(2018)0065. (7) Európsky pilier sociálnych práv slávnostne vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017 v Göteborgu. (8) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) ... z ... (Ú. v. EÚ ...). (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1). (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1). (12) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1). (13) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292,15.11.1996, s. 2). (14) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1). (15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29). (16) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1). (17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (18) Nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82). (19) Nariadenie Rady (ES) č. 389/2006 z 27. februára 2006, ktorým sa vytvára nástroj finančnej podpory na stimulovanie hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2667/2000 o Európskej agentúre pre obnovu (Ú. v. EÚ L 65, 7.3.2006, s. 5). (20) COM(2018)0374 – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov. (21) COM(2018)0372 – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde. (22) COM(2018)0382 – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+). (23) COM(2018)0392 – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013. (24) https://ec.europa.eu/europeaid/policies/sustainable-development-goals_en (25) https://ec.europa.eu/europeaid/policies/eu-approach-aid-effectiveness_en (26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikácia) (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1). (27) Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40). (28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 – 117). (29) *Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova. (30) Tri zložené ukazovatele vypracováva Európska komisia na základe správ o rozširovaní, ktoré takisto čerpajú z viacerých nezávislých zdrojov.