Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 12. marca 2019 - Štrasburg 
Žiadosť o zbavenie Moniky Hohlmeierovej imunity
 Žiadosť o zbavenie Jeana-Marieho Le Pena imunity
 Žiadosť o zbavenie Dominique Bildeovej imunity
 Predĺženie platnosti článku 159 rokovacieho poriadku Parlamentu do konca deviateho volebného obdobia
 Elektronické údaje o nákladnej doprave ***I
 Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi EÚ a Vietnamom o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve ***
 Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi EÚ a Vietnamom o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (uznesenie)
 Protokol, ktorým sa mení Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov ***
 Povolenie pre členské štáty, aby sa stali zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach ***
 Protokol, ktorým sa mení Dohoda o námornej doprave medzi EÚ a Čínou (pristúpenie Chorvátska) ***
 Euro-stredozemská dohoda medzi EÚ a Egyptom (pristúpenie Chorvátska) ***
 Uzavretie Dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Turkménskom
 Vykonávacie rozhodnutie o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA v Spojenom kráľovstve *
 Výmena informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS) ***I
 Centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, v ktorých sú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN) ***I
 Program Európsky zbor solidarity ***I
 Akt o kybernetickej bezpečnosti EÚ ***I
 Nekalé obchodné praktiky vo vzájomných vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci ***I
 Európska iniciatíva občanov ***I
 Dovoz tovaru kultúrneho charakteru ***I
 Ochrana osobných údajov v kontexte volieb do Európskeho parlamentu ***I
 Bezpečnostné hrozby súvisiace so zvyšujúcou sa technologickou prítomnosťou Číny v EÚ a prípadné opatrenia na úrovni EÚ na ich znižovanie
 Stav politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom
 Budovanie kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie

Žiadosť o zbavenie Moniky Hohlmeierovej imunity
PDF 136kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o žiadosti o zbavenie Moniky Hohlmeierovej imunity (2019/2002(IMM))
P8_TA-PROV(2019)0135A8-0165/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Moniky Hohlmeierovej imunity, ktorú 27. novembra 2018 podal generálny prokurátor úradu prokuratúry v Coburgu v súvislosti s predbežným vyšetrovacím konaním a ktorá bola predložená na plenárnej schôdzi 14. januára 2019,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Monika Hohlmeierová sa vzdala práva na vypočutie podľa článku 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, zo 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 46 Ústavy Nemeckej spolkovej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0165/2019),

A.  keďže generálny prokurátor úradu prokuratúry v Coburgu podal žiadosť o zbavenie Moniky Hohlmeierovej imunity, ktorá je poslankyňou Európskeho parlamentu zvolenou za Nemeckú spolkovú republiku, v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu podľa článku 142 nemeckého trestného zákona; keďže trestné stíhanie sa týka najmä trestného činu úteku z miesta nehody;

B.  keďže 4. septembra 2018 okolo 15.00 h sa Monika Hohlmeierová pokúšala zaparkovať svoje auto na parkovacom mieste v Lichtenfelse (Nemecko) a prednou časťou motorového vozidla narazila do iného motorového vozidla, ktoré tam bolo zaparkované, čím na ňom spôsobila škodu v odhadovanej výške 287,84 EUR; keďže Monika Hohlmeierová následne opustila miesto nehody bez toho, aby sa postarala o náhradu škody;

C.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

D.  keďže podľa článku 46 Ústavy Nemeckej spolkovej republiky poslanca nemožno brať na zodpovednosť alebo zatknúť za trestný čin bez súhlasu Spolkového snemu s výnimkou prípadov, keď je zadržaný počas páchania trestného činu alebo v priebehu nasledujúceho dňa;

E.  keďže je na samotnom Európskom parlamente, aby rozhodol, či v danom prípade poslanec má alebo nemá byť zbavený imunity; a keďže pri prijímaní rozhodnutia o zbavení imunity môže Európsky parlament primerane zohľadniť stanovisko poslanca(2);

F.  keďže údajný trestný čin nemá priamu alebo zjavnú súvislosť s výkonom úloh Moniky Hohlmeierovej ako poslankyne Európskeho parlamentu ani nepredstavuje vyjadrený názor alebo hlasovanie pri výkone jej úloh ako poslankyne Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

G.  keďže v danom prípade Európsky parlament nenašiel dôkazy fumus persecutionis, t. j. dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že išlo o konanie so zámerom poslankyňu politicky poškodiť;

1.  rozhodol zbaviť Moniku Hohlmeierovú imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Nemeckej spolkovej republiky a Monike Hohlmeierovej.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
(2) Rozsudok z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, EU:T:2008:440, bod 28.


Žiadosť o zbavenie Jeana-Marieho Le Pena imunity
PDF 140kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o žiadosti o zbavenie Jean-Marie Le Pena imunity (2018/2247(IMM))
P8_TA-PROV(2019)0136A8-0167/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Jean-Marie Le Pena imunity, ktorú 5. septembra 2018 poslalo Ministerstvo spravodlivosti Francúzskej republiky na základe žiadosti generálneho prokurátora odvolacieho súdu v Paríži a ktorá bola oznámená v pléne 22. októbra 2018, v súvislosti s prípadom prebiehajúcim pred vyšetrujúcimi sudcami, ktorý sa týka súdneho vyšetrovania na základe údajného porušenia dôvery, zatajovania porušenia dôvery, podvodu organizovanou skupinou, falšovania a používania sfalšovaných dokladov a utajenej práce utajovaním zamestnancov v súvislosti s podmienkami zamestnávania asistentov poslancov,

–  po vypočutí Jean-Françoisa Jalkha, ktorý zastupoval Jean-Marie Le Pena v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0167/2019),

Α.  keďže vyšetrujúci sudcovia parížskeho regionálneho súdu požiadali o zbavenie Jean-Marie Le Pena poslaneckej imunity, aby ho mohli vypočuť v súvislosti s údajnými činmi;

Β.  keďže žiadosť o zbavenie Jean-Marie Le Pena imunity sa týka údajných trestných činov porušenia dôvery, utajovania porušenia dôvery, podvodu organizovanou skupinou, falšovania a používania sfalšovaných dokladov a utajovanej práce utajovaním zamestnancov v súvislosti s podmienkami zamestnávania asistentov poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sú členmi Národného frontu;

C.  keďže 5. decembra 2016 sa začalo súdne vyšetrovanie nadväzujúce na predbežné vyšetrovanie, ktoré bolo iniciované po vyhlásení vtedajšieho predsedu Európskeho parlamentu z 9. marca 2015 v súvislosti s určitým počtom asistentov poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sú členmi Národného frontu;

D.  keďže počas prehliadky vykonanej v ústredí Národného frontu vo februári 2016 bolo v kancelárii pokladníka Národného frontu zabavených niekoľko dokumentov, z ktorých vyplýva, že úmyslom strany bolo „ušetriť“ na úkor Európskeho parlamentu, ktorý uhrádza mzdy zamestnancov strany z titulu ich postavenia asistentov poslancov;

E.  keďže v pláne pracovných miest Národného frontu uverejnenom vo februári 2015 je uvedených len 15 poslancov Európskeho parlamentu (z celkového počtu 23), 21 miestnych asistentov poslancov a 5 akreditovaných asistentov poslancov (z celkového počtu 54 asistentov); keďže viacero asistentov poslancov vyhlásilo, že ich pracoviskom je ústredie Národného frontu v meste Nanterre, pričom niektorí z nich uviedli, že sú tam zamestnaní na plný pracovný úväzok, hoci ich bydlisko sa nachádza 120 až 945 km od nahláseného pracoviska; keďže v tejto fáze vyšetrovania sa zistilo, že osem asistentov poslancov nevykonávalo takmer nijakú asistentskú výpomoc, alebo že takáto práca tvorila len veľmi malú časť ich celkových úloh;

F.  keďže vyšetrovaním sa zároveň odhalili okolnosti, za ktorých sa zdá nepravdepodobné, že príslušní asistenti skutočne vykonávali úlohy súvisiace s Európskym parlamentom, konkrétne:

   pracovné zmluvy asistentov poslancov Európskeho parlamentu boli časovo včlenené medzi dve pracovné zmluvy s Národným frontom,
   pracovné zmluvy asistentov poslancov Európskeho parlamentu pre Európsky parlament a pre Národný front prebiehali súbežne,
   pracovné zmluvy uzatvorené s Národným frontom nasledovali bezprostredne po skočení pracovných zmlúv asistentov poslancov Európskeho parlamentu;

G.  keďže vyšetrovaním sa zistilo, že Jean-Marie Le Pen ako poslanec Európskeho parlamentu zamestnával v roku 2011 asistenta poslanca, ktorý však vo výpovedi uviedol, že v danom čase pracoval na volebnej kampani iného poslanca Európskeho parlamentu; keďže Jean-Marie Le Pen zabezpečil vyplácanie platu asistentov poslancov trom ďalším osobám, hoci tieto osoby nevykonali v tejto úlohe takmer žiadnu prácu;

H.  keďže pri vyšetrovaní sa ďalej zistilo, že Jean-Marie Le Pen ako predseda Národného frontu v čase spáchania údajných trestných činov vytvoril systém, o ktorom sa Európsky parlament neskôr dozvedel a v rámci ktorého sa finančné prostriedky EÚ využívali na vyplácanie niektorých zamestnancov Národného frontu formou parlamentných zmlúv s osobami, ktoré v skutočnosti pracovali pre Národný front, čo je porušením platných predpisov EÚ;

I.  keďže vyšetrujúci sudcovia považujú za potrebné vypočuť Jean-Marie Le Pena;

J.  keďže Jean-Marie Le Pen sa odmietol dostaviť na vypočutie, na ktoré ho vyšetrovatelia predvolali 21. júna 2018, a rovnako odmietol prísť na predvolanie vyšetrujúcich sudcov v júli 2018, pričom sa odvolal na svoju poslaneckú imunitu;

K.  keďže príslušný orgán podal žiadosť o zbavenie Jean-Marie Le Pena imunity, aby sa mohlo uskutočniť jeho vypočutie v súvislosti s obvineniami, ktoré boli proti nemu vznesené;

L.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;

M.  keďže podľa článku 26 Ústavy Francúzskej republiky môže byť poslanec parlamentu zatknutý za závažný trestný čin alebo iný prečin, alebo voči nemu uplatnené väzobné alebo podobné opatrenie iba na základe súhlasu predsedníctva zhromaždenia, ktorého je poslanec členom; tento súhlas sa nevyžaduje, ak bol poslanec pri páchaní závažného trestného činu alebo iného prečinu prichytený alebo bol právoplatne odsúdený;

N.  keďže neexistuje dôkaz ani dôvod domnievať sa, že by išlo o fumus persecutionis, t. j. konanie so zámerom politicky uškodiť poslancovi;

1.  rozhodol zbaviť Jean-Marie Le Pena imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ministrovi spravodlivosti Francúzskej republiky a Jean-Marie Le Penovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Žiadosť o zbavenie Dominique Bildeovej imunity
PDF 141kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o žiadosti o zbavenie Dominique Bildovej imunity (2018/2267(IMM))
P8_TA-PROV(2019)0137A8-0166/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Dominique Bildovej imunity, ktorú 19. októbra 2018 podalo Ministerstvo spravodlivosti Francúzskej republiky na základe žiadosti generálneho prokurátora odvolacieho súdu v Paríži a ktorá bola predložená na plenárnej schôdzi 12. novembra 2018 v súvislosti s prebiehajúcim konaním vyšetrujúceho sudcu, v rámci ktorého sa vyšetruje podozrenie z porušenia dôvery, zatajovania porušenia dôvery, podvodu organizovanou skupinou, falšovania a používania sfalšovaných dokladov a nelegálnej práce utajovaním zamestnancov v súvislosti s podmienkami zamestnávania asistentov,

–  po vypočutí Jeana-Françoisa Jalkha, ktorý zastupoval Dominique Bildovú v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0166/2019),

Α.  keďže vyšetrujúci sudca parížskeho regionálneho súdu požiadal o zbavenie Dominique Bildovej poslaneckej imunity, aby ju mohli vypočuť v súvislosti s podozreniami na údajné činy;

Β.  keďže žiadosť o zbavenie Dominique Bildovej imunity sa týka údajného porušenia dôvery, zatajovania porušenia dôvery, podvodu organizovanou skupinou, falšovania a používania sfalšovaných dokladov a nelegálnej práce utajovaním zamestnancov v súvislosti s podmienkami zamestnávania asistentov poslancov Európskeho parlamentu zo strany Národný front;

C.  keďže 5. decembra 2016 sa začalo súdne vyšetrovanie nadväzujúce na predbežné vyšetrovanie, ktoré bolo iniciované po vyhlásení vtedajšieho predsedu Európskeho parlamentu z 9. marca 2015 v súvislosti s určitým počtom asistentov poslancov Európskeho parlamentu zo strany Národný front;

D.  keďže počas prehliadky vykonanej v ústredí Národného frontu vo februári 2016 bolo v kancelárii pokladníka Národného frontu zabavených niekoľko dokumentov, z ktorých vyplýva, že úmyslom strany bolo „ušetriť“ tým, že Európsky parlament mal uhrádzať mzdy zamestnancov strany zamestnaných ako asistenti poslancov; keďže v tejto fáze vyšetrovania sa zistilo, že osem asistentov poslancov nevykonávalo takmer žiadnu asistentskú činnosť alebo že táto činnosť tvorila len veľmi malú časť ich celkových úloh;

E.  keďže sa ukázalo, že asistent poslankyne Dominique Bildovej zamestnaný na plný úväzok v období od 1. októbra 2014 do 31. júla 2015 bol jedným z tých asistentov, ktorí nevykonávali prakticky žiadnu asistentskú činnosť; keďže v organizačnej štruktúre strany Národný front, ktorá bola zverejnená vo februári 2015, bol asistent poslankyne Dominique Bildovej označený ako „referent pre vnútroštátne plánovanie“ a v útvare kontroly a plánovania politík pracoval pod vedením iného poslanca Európskeho parlamentu; keďže po skončení jeho zmluvy ako asistenta poslankyne pracoval na ďalšie dve zmluvy v súvislosti s činnosťami strany Národný front od augusta 2015 do 31. decembra 2016; keďže počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje jeho zmluva asistenta poslankyne, vykonával aj tieto úlohy: generálny tajomník organizácie Collectif Marianne, generálny tajomník organizácie Collectif Mer et Francophonie a kandidát v regionálnych voľbách v departmente Doubs v marci 2015;

F.  keďže Európsky parlament pozastavil vyplácanie výdavkov na asistentskú výpomoc v súvislosti so zmluvou asistenta poslankyne Dominique Bildovej;

G.  keďže vyšetrujúci sudca považuje za potrebné vypočuť Dominique Bildovú;

H.  keďže Dominique Bilde odmietla odpovedať na otázky vyšetrovateľov pri vypočúvaní v auguste 2017 a odmietla prísť na prvé vypočúvanie v súvislosti s obvinením z porušenia dôvery, ktoré sa malo uskutočniť 24. novembra 2017, pričom sa odvolala na svoju poslaneckú imunitu;

I.  keďže príslušný orgán podal žiadosť o zbavenie Dominique Bildovej imunity, aby ju mohol vypočuť v súvislosti s obvineniami, ktoré boli voči nej vznesené;

J.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;

K.  keďže v článku 26 Ústavy Francúzskej republiky sa uvádza, že: „Iba na základe súhlasu predsedníctva zhromaždenia, ktorého je poslanec členom, môže byť poslanec Európskeho parlamentu stíhaný za trestný čin alebo prečin alebo vzatý do väzby alebo môže byť obmedzená jeho osobná sloboda. Tento súhlas sa nevyžaduje v prípade spáchania závažného trestného činu alebo prečinu alebo iného trestného činu počas jeho páchania, alebo ak bol poslanec právoplatne odsúdený.“;

L.  keďže neexistuje dôkaz ani dôvod domnievať sa, že by išlo o fumus persecutionis;

1.  rozhodol zbaviť Dominique Bildovú imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ministrovi spravodlivosti Francúzskej republiky a Dominique Bildovej.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Predĺženie platnosti článku 159 rokovacieho poriadku Parlamentu do konca deviateho volebného obdobia
PDF 132kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 predĺžiť platnosť článku 159 rokovacieho poriadku Parlamentu do konca deviateho volebného obdobia (2019/2545(RSO))
P8_TA-PROV(2019)0138B8-0147/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 342 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 920/2005(2) a na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/2264(3),

–  so zreteľom na Etický kódex viacjazyčnosti prijatý Predsedníctvom 16. júna 2014,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 26. februára 2014(4) o predĺžení platnosti článku 159 rokovacieho poriadku Parlamentu do konca ôsmeho volebného obdobia a na následné rozhodnutia Predsedníctva o predĺžení odchýlky od ustanovení článku 158 do konca prebiehajúceho obdobia,

–  so zreteľom na články 158 a 159 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa článku 158 musia byť všetky dokumenty Európskeho parlamentu vypracované v úradných jazykoch a každý poslanec má právo vystúpiť v Európskom parlamente v úradnom jazyku podľa svojho výberu s tlmočením zabezpečeným do ostatných úradných jazykov;

B.  keďže podľa článku 159 sú odchýlky od ustanovení článku 158 dovolené do konca ôsmeho volebného obdobia len v rozsahu a iba ak aj napriek prijatým primeraným opatreniam nie je k dispozícii dostatočný počet tlmočníkov alebo prekladateľov niektorého z úradných jazykov; keďže Predsedníctvo na návrh generálneho tajomníka a s náležitým ohľadom na dočasné osobitné opatrenia prijaté Radou na základe zmlúv týkajúce sa vypracúvania právnych aktov určí, či sú v súvislosti s každým úradným jazykom, v prípade ktorého sa výnimka považuje za nevyhnutnú, splnené podmienky, a svoje rozhodnutie každých šesť mesiacov preskúma;

C.  keďže v nariadení Rady (ES) č. 920/2005 a nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2015/2264 sa stanovuje postupné obmedzovanie výnimky pre írsky jazyk a v prípade, že neexistuje žiadne iné nariadenie Rady, v ktorom by bolo ustanovené inak, koniec uplatňovania tejto výnimky od 1. januára 2022;

D.  keďže napriek všetkým predbežným opatreniam sa v prípade chorvátčiny, írčiny a maltčiny zrejme nepodarí zabezpečiť takú kapacitu, ktorá by od začiatku deviateho volebného obdobia umožnila poskytovanie tlmočníckych služieb v týchto jazykoch v plnom rozsahu;

E.  keďže napriek intenzívnemu a nepretržitému medziinštitucionálnemu úsiliu a značnému pokroku bude počet kvalifikovaných prekladateľov v prípade írčiny pravdepodobne stále taký obmedzený, že v blízkej budúcnosti nebude možné zabezpečiť úplné pokrytie potrieb v tomto jazyku podľa článku 158; keďže podľa nariadenia Rady (ES) č. 920/2005 a nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2015/2264 sa čoraz väčší počet právnych aktov musí preložiť do írčiny, čo znižuje možnosť prekladať ďalšie parlamentné dokumenty do tohto jazyka;

F.  keďže v článku 159 ods. 4 sa stanovuje, že na základe odôvodneného odporúčania Predsedníctva môže Európsky parlament na konci volebného obdobia rozhodnúť o predĺžení platnosti tohto článku;

G.  keďže Predsedníctvo na základe uvedených skutočností odporučilo, aby sa platnosť článku 159 predĺžila do konca deviateho volebného obdobia;

1.  rozhoduje predĺžiť platnosť článku 159 rokovacieho poriadku Parlamentu do konca deviateho volebného obdobia;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii pre informáciu.

(1) Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 920/2005 z 13. júna 2005 o zmene a doplnení nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve a nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, a o dočasných odchylných opatreniach od týchto nariadení (Ú. v. EÚ L 156, 18.6.2005, s. 3).
(3) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/2264 z 3. decembra 2015, ktorým sa predlžujú a postupne rušia dočasné výnimky z nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve a nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, zavedené nariadením (ES) č. 920/2005 (Ú. v. EÚ L 322, 8.12.2015, s. 1).
(4) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 164.


Elektronické údaje o nákladnej doprave ***I
PDF 293kWORD 72k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o elektronických údajoch o nákladnej doprave (COM(2018)0279 – C8-0191/2018 – 2018/0140(COD))
P8_TA(2019)0139A8-0060/2019

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi EÚ a Vietnamom o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve ***
PDF 131kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10861/2018 – C8-0445/2018 – 2018/0272(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0140A8-0083/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10861/2018),

–  so zreteľom na návrh Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10877/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade článkom 207 ods. 3 prvým pododsekom a článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0445/2018),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 12. marca 2019(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0083/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Vietnamskej socialistickej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA-PROV(2019)0141.


Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi EÚ a Vietnamom o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (uznesenie)
PDF 177kWORD 50k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10861/2018 – C8-0445/2018 – 2018/0272M(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0141A8-0093/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10861/2018),

–  so zreteľom na návrh Dobrovoľnej dohody o partnerstve z 9. októbra 2018 medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10877/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade článkom 207 ods. 3 prvým pododsekom a článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0445/2018),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej(1),

–  so zreteľom na návrh Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou,

–  so zreteľom na návrh Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva(2) (ďalej len „nariadenie FLEGT“),

–  so zreteľom na návrh Komisie na akčný plán pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (COM(2003)0251),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. júna 2016 o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10721/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva(3) (nariadenie EÚ o dreve),

–  so zreteľom na správy Agentúry pre výskum životného prostredia z 31. mája 2018 s názvom Serial Offender: Vietnam’s continued imports of illegal Cambodian timber (Sériové porušovanie práva: pretrvávajúci dovoz nelegálneho dreva z Kambodže do Vietnamu)(4) a z 25. septembra 2018 s názvom Vietnam in Violation: Action required on fake CITES permits for rosewood trade (Vietnam a porušovanie práva: potreba konať v súvislosti s falošnými povoleniami CITES na obchod s palisandrovým drevom)(5),

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja na obdobie 2015 – 2030, ktoré stanovila OSN,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu uzavretú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21),

–  so zreteľom na bonnskú výzvu z roku 2011, ktorá je prejavom globálneho úsilia zrevitalizovať do roku 2020 150 miliónov hektárov a do roku 2030 350 miliónov hektárov odlesnenej a znehodnotenej pôdy,

–  so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2012 s názvom Green carbon, black trade: illegal logging, tax fraud and laundering in the world’s tropical forests (Zelený uhlík, čierny obchod: nezákonná ťažba, daňové podvody a pranie špinavých peňazí v tropických lesoch sveta)(6),

–  so zreteľom na dohovory OSN zamerané na boj proti trestnej činnosti a korupcii vrátane Dohovoru proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Dohovoru proti korupcii,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. marca 2019(7) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0093/2019),

A.  keďže Vietnam začal v roku 2010 ako tretia ázijská krajina po Indonézii a Malajzii rokovania o dobrovoľnej dohode o partnerstve o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve FLEGT (ďalej len „DDP“); keďže rokovania boli ukončené v máji 2017 a dohoda bola podpísaná 19. októbra 2018;

B.  keďže cieľom DDP je poskytnúť právny rámec, ktorý má zaručiť, aby všetko drevo a výrobky z dreva dovážané z Vietnamu do EÚ, na ktoré sa vzťahuje DDP, bolo vyrobené zákonne; keďže dobrovoľné dohody o partnerstve majú vo všeobecnosti podporovať systémové zmeny v odvetví lesného hospodárstva, ktoré sú zamerané na trvalo udržateľné riadenie lesov, odstraňovanie nezákonnej ťažby dreva a podporu celosvetového úsilia o zastavenie odlesňovania a degradácie lesov;

C.  keďže Vietnam je v oblasti obchodu s drevom významnou krajinou, štvrtým najväčším spracovateľom dreva zameraným na vývoz a snaží sa dosiahnuť v tejto oblasti prvenstvo; keďže Vietnam ako centrum spracovateľského priemyslu je významným vývozcom výrobkov z dreva nielen do EÚ, ale aj do krajín v regióne, najmä Číny a Japonska;

D.  keďže Vietnam je významným dovozcom dreva a výrobkov z dreva a jeho továrne spracovali v roku 2017 približne 34 miliónov kubických metrov dreva a výrobkov z dreva, z čoho 25 % bolo z dovozu a 75 % z domácich plantáží, z ktorých mnohé vlastnia a riadia drobní poľnohospodári; keďže v období rokov 2011 až 2017 stúpla hodnota dovozu o 68 %; keďže Vietnam dosiahol v posledných rokoch značný pokrok v znižovaní domáceho odlesňovania a plochu zalesnených oblastí rozšíril z 37 % v roku 2005 na 41,65 % v roku 2018, a to vrátane priemyselných plantáží; keďže Vietnam od roku 2016 presadzuje zákaz ťažby dreva v domácich prírodných lesoch;

E.  keďže v roku 2017 pochádzalo najväčšie množstvo guľatiny a rezaného dreva z Kamerunu, USA a Kambodže a významným dodávateľom bola Konžská demokratická republika (ďalej len „KDR“); keďže napriek údajnému zákazu(8) vývozu do Vietnamu je Kambodža od roku 2015 druhým najväčším dodávateľom tropického dreva do tejto krajiny; keďže medzi rokmi 2016 a 2017 bolo zaznamenané 43 % zvýšenie objemu a 40 % zvýšenie hodnoty dovozu z afrických krajín; keďže mimovládne organizácie s príslušnými skúsenosťami poukázali na to, že drevo vyvezené z Kambodže a KDR by sa malo považovať za „vysoko rizikové“, zatiaľ čo surové drevo sa často dováža z krajín, ktoré sa vyznačujú zlou správou, vysokou mierou korupcie alebo konfliktov a v ktorých je rozšírené riziko nezákonnosti pri ťažbe dreva;

F.  keďže Kambodža je krajina s piatou najvyššou mierou odlesňovania na svete a podľa štatistík OSN sa rozloha lesného porastu v Kambodži zmenšila zo 73 % v roku 1990 na 57 % v roku 2010;

G.  keďže na základe článku 3 čiastkovej vyhlášky č. 131 z 28. novembra 2006 je v Kambodži zakázaný vývoz guľatiny, ktorá nepochádza z plantáží, neopracovaného reziva, ktoré nepochádza z plantáží, a hraneného dreva s hrúbkou a šírkou nad 25 cm(9); keďže akýkoľvek vývoz produktov z prírodného lesného dreva z Kambodže sa v zásade považuje za porušenie kambodžského práva; keďže v DDP sa Vietnam zaväzuje, že bude dovážať len drevo, ktoré bolo vyťažené legálne v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny pôvodu;

H.  keďže v zmysle DDP sa daná krajina zaväzuje, že prijme politiku s cieľom zabezpečiť, aby sa do EÚ vyvážalo len drevo, ktoré je overené ako zákonné(10); keďže Vietnam bude musieť prijať právne predpisy na zavedenie systému overovania zákonnosti pôvodu dreva (ďalej len „TLAS“) a zriadiť potrebné administratívne štruktúry a kapacity na vykonávanie a presadzovanie svojich záväzkov vyplývajúcich z DDP; keďže táto DDP sa bude vzťahovať na drevo a výrobky z dreva určené na domáci aj vývozný trh s výnimkou konečného kroku vydávania licencií FLEGT, ktorý je zatiaľ určený len na vývoz do EÚ;

I.  keďže Vietnam sa zaviazal prijať právne predpisy, ktorými zabezpečí, že na svoj trh bude dovážať len drevo zákonného pôvodu(11), a to na základe povinností náležitej starostlivosti pre dovozcov dreva a výrobkov z dreva; keďže Vietnam sa tiež zaviazal, že uzná príslušné právne predpisy krajín ťažby v rámci definície zákonnosti v zmysle DDP;

J.  keďže propagovanie tejto dobrovoľnej dohody o partnerstve v regióne by zohrávalo dôležitú úlohu pri podpore hospodárskej integrácie a dosahovaní medzinárodných cieľov trvalo udržateľného rozvoja; keďže uzavretie nových dobrovoľných dohôd o partnerstve – najmä s Čínou, ktorá hraničí s Vietnamom a je významným aktérom v odvetví spracovania dreva – by umožnilo poskytnúť záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a životaschopnosť obchodu s drevom a výrobkami z dreva v tomto regióne;

K.  keďže Vietnam bude môcť pristúpiť k licenčnému systému EÚ FLEGT až po tom, ako preukáže, že v plnej miere splnil všetky záväzky podľa DDP,(12) a vytvorí kapacitu na presadzovanie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov; keďže drevo dovezené na základe licencie FLEGT sa v zmysle nariadenia EÚ o dreve považuje za zákonné; keďže pristúpenie Vietnamu k licenčnému systému FLEGT sa schvaľuje postupom delegovaných aktov;

L.  keďže nadobudnutím platnosti dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom bude liberalizovaný obchod s drevom a výrobkami z dreva a v súvislosti s dovozom z Vietnamu budú platiť všeobecné povinnosti v oblasti náležitej starostlivosti podľa nariadenia EÚ o dreve, až kým sa nezačnú udeľovať licencie FLEGT(13);

1.  pripomína, že trvalo udržateľné a inkluzívne obhospodarovanie lesov a ich správa sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a v Parížskej dohode;

2.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila súdržnosť DDP so všetkými svojimi politikami, a to aj v oblastiach rozvoja, životného prostredia, poľnohospodárstva a obchodu;

3.  dôrazne podporuje postup FLEGT s Vietnamom vzhľadom na úlohu krajiny v odvetví spracovania dreva; víta podpísanie DDP, ktorej cieľom je zrealizovať postupne kompletnú reformu politiky v krajine s cieľom odstrániť nezákonne získané drevo z dodávateľských reťazcov vietnamských subjektov; víta záväzok Vietnamu a jeho doterajší pokrok a je si vedomý toho, že úplné vykonanie DDP bude dlhodobý proces, ktorý bude zahŕňať nielen prijatie celého súboru právnych predpisov (TLAS), ale zároveň zaistí zavedenie primeranej administratívnej kapacity a odborných skúseností na vykonávanie a presadzovanie DDP; pripomína, že udeľovanie licencií FLEGT sa môže začať len vtedy, keď Vietnam preukáže pripravenosť svojho systému TLAS; berie na vedomie problémy, ktoré predstavuje koordinácia medzi národnou a provinčnou úrovňou, ktorá je potrebná na primerané a dôsledné presadzovanie DDP v celej krajine, a vyzýva vládu Vietnamu, aby zabezpečila takúto koordináciu;

4.  pripomína, že vykonávanie DDP musí dopĺňať záväzky EÚ v oblasti ochrany životného prostredia a zabezpečiť súlad so záväzkami, ktoré sú zamerané na predchádzanie masovému odlesňovaniu;

5.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vyčlenili primerané ľudské zdroje na vykonávanie tejto DDP vrátane zabezpečenia primeraných zdrojov pre delegáciu EÚ v Hanoji, ako aj finančných zdrojov pre Vietnam v rámci súčasných a budúcich nástrojov rozvojovej spolupráce, ktoré budú osobitne vyčlenené na vykonávanie dobrovoľnej dohody o partnerstve; nabáda Komisiu a ESVČ, aby pomáhali vietnamským orgánom a občianskej spoločnosti, a to aj poskytovaním satelitných snímok, ktoré majú k dispozícii; vyzýva EÚ, aby svoje úsilie zamerala na posilnenie vietnamského právneho rámca a inštitucionálnej kapacity tým, že sa bude zaoberať technickými a hospodárskymi výzvami, ktoré bránia účinnému vykonávaniu a presadzovaniu existujúcich vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov;

6.  uznáva záväzky vietnamského drevárskeho priemyslu zamerané na odstránenie dreva nezákonného pôvodu z dodávateľských reťazcov a na zvýšenie informovanosti o tejto problematike; zdôrazňuje však, že kľúčový význam má zmena zmýšľania v tomto odvetví, ako aj dôrazné presadzovanie právnych predpisov; pripomína, že prítomnosť nezákonne vyťaženého dreva v dodávateľských reťazcoch predstavuje riziko, že bude poškodená povesť vietnamského spracovateľského priemyslu;

7.  je si však vedomý toho, že Vietnam musel v minulosti riešiť veľký problém nezákonného obchodu s drevom z Laosu a v posledných rokoch z Kambodže; domnieva sa, že v takýchto prípadoch nesú zodpovednosť za podporu tohto nezákonného obchodu Vietnam, ako aj dodávateľské krajiny, keďže orgány Vietnamu, najmä na úrovni provincií, prijímali oficiálne rozhodnutia, ktoré boli v rozpore s právnymi predpismi krajiny ťažby, napríklad uplatňovali formálne dovozné kvóty;

8.  víta záväzok Vietnamu prijať právne predpisy, ktorými sa na základe povinnej náležitej starostlivosti pre dovozcov zabezpečí, aby sa na jeho trh dovážalo len zákonne vyrobené drevo, a považuje to za jeden z najväčších úspechov DDP; pripomína, že povinnosti náležitej starostlivosti by nemali byť len formalitou, ale mali by zahŕňať všetky nevyhnutné činnosti, napríklad zhromažďovanie informácií, hodnotenie rizík a prijímanie dodatočných opatrení na zmiernenie každého zisteného rizika s cieľom znížiť riziká na zanedbateľnú úroveň, ktoré musia presadzovať príslušné vnútroštátne orgány prostredníctvom riadnych a systematických kontrol jednotlivých spoločností; poukazuje na výzvu, ktorú predstavuje presadzovanie povinností náležitej starostlivosti prostredníctvom colných orgánov, čo si bude vyžadovať primeranú odbornú prípravu; pripomína, že vietnamské orgány by mali prijať systém náležitej starostlivosti, ktorý bude zodpovedať systému podrobne opísanému v nariadení EÚ o dreve, a zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť vo vnútroštátnych právnych predpisoch o náležitej starostlivosti príspevky nezávislých tretích strán; vyzýva vietnamské orgány, aby zvážili vykonávanie auditu tretích strán a verejné vykazovanie spoločnosťami ako požiadavky svojho systému náležitej starostlivosti a poskytovali tiež primeranú podporu spoločnostiam pri plnení ich povinností a predchádzali neprimeranému zaťažovaniu dodávateľov dreva do domácností, ako aj vzniku medzier v predpisoch;

9.  vyzýva vládu Vietnamu, aby zaviedla náležité, odrádzajúce a primerané sankcie za porušenie právnych predpisov, ktorými sa vykonáva systém TLAS, ktoré by v prípade dovozu zahŕňali úplný zákaz uvádzania nezákonného dreva na vietnamský trh vrátanie jeho zaistenia;

10.  víta nezávislý mechanizmus hodnotenia, podávania sťažností a poskytovania spätnej väzby a vyzýva vietnamské orgány, aby zabezpečili, že sa na ne bude primerane reagovať, v prípade potreby aj účinnými a odrádzajúcimi opatreniami v oblasti presadzovania; očakáva, že tieto mechanizmy budú fungovať úplne transparentne a že budú podporovať výmenu informácií medzi občianskou spoločnosťou a orgánmi presadzovania práva; víta záväzok Vietnamu, že zaručí nezávislé monitorovanie vykonávania DDP organizáciami občianskej spoločnosti, združeniami lesného hospodárstva, podnikmi, odborovými zväzmi, miestnymi spoločenstvami a obyvateľmi lesných oblastí; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa zapájali a mali prístup k relevantným a aktuálnym informáciám, čo im umožní plniť v tomto procese svoju úlohu a ďalej prispievať k dôveryhodnosti systému TLAS a jeho neustálemu posilňovaniu; víta záväzok Vietnamu, že umožní občianskej spoločnosti prístup k vnútroštátnej databáze lesného hospodárstva, a nabáda vládu, aby predložila právne predpisy na vykonávanie systému TLAS na verejnú konzultáciu a zohľadnila reakcie, ktoré v jej rámci dostane;

11.  víta zapojenie organizácií občianskej spoločnosti počas rokovaní o DDP aj po nich a naliehavo vyzýva vládu Vietnamu, aby zabezpečila skutočné a úplné začlenenie počas aj po skončení celej fázy vykonávania, ktorá by sa vzťahovala na celý rozsah DDP vrátane dovozných kontrol, povinností náležitej starostlivosti, systému klasifikácie organizácií a overovania spoločností a licencií FLEGT na základe rizika; zdôrazňuje význam zapojenia miestnych komunít zo sociálno-ekonomických dôvodov, ako aj vzhľadom na cieľ zabezpečiť riadne vykonávanie nového lesného zákona a záväzkov v rámci DDP;

12.  dôrazne odsudzuje nezákonný obchod s drevom, ku ktorému dochádza na druhej strane kambodžskej hranice, a vyzýva orgány oboch krajín, aby okamžite a v plnom rozsahu zastavili tieto nezákonné obchodné toky, čo je absolútne nevyhnutné, aby mohlo vykonávanie DDP úspešne pokračovať; naliehavo vyzýva orgány Vietnamu, aby vyšetrili, odvolali z funkcie a postavili pred súd tých, ktorí sú zodpovední za povolenie a riadenie nezákonného obchodu z Kambodže, ako aj z iných oblastí; víta nedávne rozhodnutie vietnamských orgánov povoliť obchod s drevom len prostredníctvom hlavných medzinárodných kanálov a posilniť kapacity presadzovania práva v boji proti nezákonnému obchodu; naliehavo vyzýva vietnamské orgány, aby okamžite zaradili drevo z Kambodže do kategórie „vysoké riziko“ a zabezpečili dodržiavanie kambodžských právnych predpisov o ťažbe a vývoze dreva v súlade so záväzkami v rámci DDP; vyzýva obe krajiny, aby posilnili a zlepšili dialóg, cezhraničnú spoluprácu, výmenu obchodných údajov a informácií o rizikách spojených s nezákonným obchodom s drevom a o príslušných platných právnych predpisov, a nabáda ich, aby do podporovania tohto dialógu zapojili EÚ; nabáda Vietnam a Kambodžu, aby požiadali o pomoc Interpolu a aby spolupracovali na účinných a dlhodobých opatreniach na boj proti rozšírenej nezákonnej ťažbe dreva a cezhraničnému pašovaniu dreva do Vietnamu; vyzýva vietnamské orgány, aby uplatňovali rovnaké opatrenia aj na dovoz z iných dodávateľských krajín, najmä v Afrike, v súvislosti s ktorými existujú alebo by sa mohli objaviť podobné obavy, ako je napríklad KDR;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa regionálnym rozmerom nezákonnej ťažby a prepravy, spracovania a obchodovania s nezákonne ťaženým drevom v celom dodávateľskom reťazci; žiada, aby bol tento regionálny rozmer zahrnutý do procesu hodnotenia DDP vo forme posúdenia súvislosti medzi existenciou slabších mechanizmov presadzovania práva v iných krajinách tohto regiónu a zvýšeným vývozom z týchto krajín do EÚ;

14.  zdôrazňuje, že zlá správa a korupcia v odvetví lesného hospodárstva urýchľujú nelegálnu ťažbu a degradáciu lesov, a zdôrazňuje skutočnosť, že úspech opatrenia FLEGT závisí aj od boja proti podvodom a korupcii v celom dodávateľskom reťazci dreva; naliehavo vyzýva vládu Vietnamu, aby sa usilovala zastaviť rozsiahlu korupciu a zaoberala sa ďalšími faktormi, ktoré napomáhajú tomuto obchodu, najmä v prípade colných a iných orgánov, ktoré budú zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní a presadzovaní DDP, a dala tak jasne najavo, že Vietnam je plne odhodlaný vykonávať DDP; zdôrazňuje, že je potrebné skoncovať s beztrestnosťou v odvetví lesného hospodárstva tým, že sa zabezpečí stíhanie porušovania právnych predpisov;

15.  víta skutočnosť, že vietnamská vláda nedávno prijala akčný plán na vykonávanie DDP, a vyzýva vládu, aby uplatňovala konkrétny, časovo ohraničený a merateľný prístup; víta skutočnosť, že 1. januára 2019 nadobudol účinnosť nový zákon o lesoch, ktorý obsahuje zákaz dovozu nezákonne získaného dreva do Vietnamu, a naliehavo vyzýva vietnamské orgány, aby presadzovali dodržiavanie tohto zákazu a v prípade potreby urýchlene prijali vykonávacie opatrenia s cieľom preklenúť obdobie, kým nezačne fungovať systém TLAS;

16.  víta začlenenie ustanovení o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, ktoré tiež súvisia s DDP, do dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom; vyzýva Komisiu, aby počas vykonávania dohody o voľnom obchode venovala osobitnú pozornosť obchodu s drevom a výrobkami z dreva a aby pozorne sledovala obchodné toky s cieľom zabezpečiť, aby dodatočnou liberalizáciou obchodu nevznikli ďalšie riziká nezákonného obchodu;

17.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu každoročne podávala správu o pokroku, ktorý Vietnam dosiahol pri vykonávaní DDP, a to aj v súvislosti s požiadavkami uvedenými v tomto uznesení, a o činnostiach spoločného vykonávacieho výboru, aby bolo možné prijať po navrhnutí delegovaného aktu, ktorým sa povoľuje uznávanie licencií FLEGT, informované rozhodnutie; vyzýva Komisiu, aby zvážila vylepšenie nariadenia o udeľovaní licencií FLEGT v rámci budúceho preskúmania, ktoré by jej umožnilo rýchlo reagovať na prípady závažného porušenia záväzkov vyplývajúcich z DDP;

18.  vyzýva Komisiu, aby podporovala dialóg s hlavnými dovážajúcimi krajinami v regióne a hlavnými obchodnými partnermi EÚ, ako sú Čína a Japonsko, a presadzovala v nich nariadenie EÚ o dreve, a aby v dvojstranných vzťahoch s týmito krajinami vrátane obchodných vzťahov ďalej uprednostňovala potrebu konkrétnych riešení na zastavenie nezákonného obchodu s drevom s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, za ktorých sa bude riešiť táto otázka; podporuje Komisiu v tom, aby začala rokovania o dobrovoľnej dohode o partnerstve s krajinami susediacimi s Vietnamom, hneď ako budú splnené potrebné podmienky, a zdôrazňuje význam dobrovoľných dohôd o partnerstve v systéme FLEGT v budúcich nástrojoch rozvoja a spolupráce; vyzýva Komisiu, aby zaviedla nástroje na uľahčenie výmeny najlepších postupov medzi Vietnamom a inými krajinami, ktoré už uzatvorili dobrovoľné dohody o partnerstve s EÚ;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov, Vietnamskej socialistickej republiky a Kambodžského kráľovstva.

(1) Ú. v. EÚ L 329, 3.12.2016, s. 8.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23.
(4) https://eia-international.org/wp-content/uploads/eia-serial-offender-web.pdf
(5) https://eia-international.org/report/vietnam-violation-action-required-fake-cites-permits-rosewood-trade/
(6) Nellemann, C., Program Interpolu v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu (eds). 2012. Green Carbon, Black Trade: Illegal Logging, Tax Fraud and Laundering in the Worlds Tropical Forests (Zelený uhlík, čierny obchod: nezákonná ťažba, daňové podvody a pranie špinavých peňazí v tropických lesoch sveta). Posúdenie rýchlej reakcie. Program OSN pre životné prostredie, GRIDArendal, http://wedocs.unep.org/bitstream/handle/20.500.11822/8030/Green%20carbon%20Black%20Trade_%20Illegal %20logging.pdf?sequence=5&isAllowed=y.
(7) Prijaté texty, P8_TA-PROV(2019)0140.
(8) https://www.phnompenhpost.com/national/despite-ban-timber-exports-vietnam-nearing-2016-total
(9) https://eia-international.org/wp-content/uploads/eia-serial-offender-web.pdf, s. 6.
(10) DDP sa vzťahuje na všetky významné výrobky vyvážané do EÚ, najmä na päť povinných výrobkov z dreva, ktoré sú vymedzené v nariadení FLEGT z roku 2005 (guľatina, rezivo, železničné podvaly, preglejky a dyhy), a zahŕňa aj niekoľko ďalších výrobkov z dreva, ako sú drevené triesky, parketové podlahy, drevotrieskové dosky a drevený nábytok. Aj keď sa DDP vzťahuje na vývoz do všetkých tretích krajín, licenčný systém sa, aspoň na začiatku, uplatňuje len na vývoz do EÚ.
(11) Podľa článku 2 písm. j) DDP „drevo zákonného pôvodu“ (ďalej aj „zákonné drevo“) sú výrobky z dreva vyťaženého alebo dovezeného a spracovaného v súlade s vietnamskou legislatívou podľa prílohy II a ďalších relevantných ustanovení tejto dohody; v prípade dovezeného dreva ide o výrobky z dreva vyťaženého, spracovaného a vyvezeného v súlade s relevantnou legislatívou krajiny ťažby a postupmi opísanými v prílohe V.
(12) Pripravenosť systému TLAS v súvislosti s udeľovaním licencií FLEGT najprv spoločne posúdia EÚ a Vietnam. Licencie sa začnú udeľovať až vtedy, keď obe strany usúdia, že systém je dostatočne spoľahlivý.
(13) Článok 13.8 ods. 2 písm. a): „[každá zmluvná strana] podporuje presadzovanie obchodu s produktmi lesného hospodárstva, ktoré pochádzajú z lesov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom a sú vyťažené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny ťažby; tieto môžu zahŕňať uzatvorenie dobrovoľnej dohody o partnerstve o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (FLEGT).“


Protokol, ktorým sa mení Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov ***
PDF 129kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie protokol, ktorým sa mení Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (10923/2018 – C8-0440/2018 – 2018/0238(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0142A8-0070/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10923/2018),

–  so zreteľom na protokol, ktorým sa mení Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108) (CETS č. 223),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 16 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0440/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0070/2019),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.


Povolenie pre členské štáty, aby sa stali zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach ***
PDF 132kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členským štátom povoľuje, aby sa v záujme Európskej únie stali zmluvnými stranami Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS č. 218) (12527/2018 – C8-0436/2018 – 2018/0116(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0143A8-0080/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12527/2018),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS č. 218),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 87 ods. 1, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0436/2018),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/348/SVV z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2017 o integrovanom prístupe k politike v oblasti športu: dobrá správa, dostupnosť a čestnosť(2),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0080/2019),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 2.


Protokol, ktorým sa mení Dohoda o námornej doprave medzi EÚ a Čínou (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 129kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa mení Dohoda o námornej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a vládou Čínskej ľudovej republiky na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii, v mene Únie a členských štátov (05083/2015 – C8-0022/2019 – 2014/0327(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0144A8-0168/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05083/2015),

–  so zreteľom na protokol, ktorým sa mení Dohoda o námornej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a vládou Čínskej ľudovej republiky na strane druhej (05880/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0022/2019),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0168/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Čínskej ľudovej republiky.


Euro-stredozemská dohoda medzi EÚ a Egyptom (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 129kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie a jej členských štátov, Protokolu k Euro-stredozemskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (10219/2016 – C8-0135/2017 – 2016/0121(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0145A8-0025/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10219/2016),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Euro-stredozemskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (10221/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0135/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0025/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Egyptskej arabskej republiky.


Uzavretie Dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Turkménskom
PDF 163kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzavretí Dohody o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Turkménskom na strane druhej, zo strany Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (12183/1/2011 – C8-0059/2015 – 1998/0031R(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0146A8-0072/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a Komisie (12183/1/2011),

–  so zreteľom na návrh Dohody o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Turkménskom na strane druhej (12288/2011),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 207, článkom 209 a článkom 218 ods. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkom 101 druhým odsekom Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (C8-0059/2015),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o regióne Strednej Ázie, najmä uznesenia z 20. februára 2008 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu(1), z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(2), z 13. apríla 2016 o vykonávaní a preskúmaní stratégie EÚ – Stredná Ázia(3), z 22. apríla 2009 o dočasnej dohode o obchode s Turkménskom(4), a zo 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(5),

–  so zreteľom na Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom, Európskym spoločenstvom uhlia a ocele a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Turkménskom na strane druhej z roku 1999, ktorú Rada uzavrela 27. júla 2009 (5144/1999), a na pravidelné schôdze spoločného výboru, ktorý bol zriadený na jej základe,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení v oblasti energetiky medzi EÚ a Turkménskom podpísané v máji 2008,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorých zmluvnou stranou je Turkménsko,

–  so zreteľom na každoročný dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Turkménskom,

–  so zreteľom na záväzok podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) v jej liste adresovanom Výboru pre zahraničné veci 16. decembra 2015, ktorý obsahuje aspekty uvedené v odseku 3,

–  so zreteľom na list PK/VP predsedovi Výboru pre zahraničné veci z 5. júla 2018, v ktorom vyjadrila svoju podporu dohode o partnerstve a spolupráci (DPS) s Turkménskom,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0072/2019),

A.  keďže Stredná Ázia je región, v ktorom sa Európska únia stále viac angažuje;

B.  keďže dohoda o partnerstve a spolupráci (DPS) s Turkménskom bola parafovaná v roku 1997 a podpísaná v roku 1998; keďže z 15 pôvodných signatárov odvtedy ratifikovalo DPS 14 členských štátov (Spojené kráľovstvo je poslednou zostávajúcou krajinou); keďže Turkménsko ratifikovalo túto dohodu v roku 2004; keďže pristúpenie k DPS členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ po podpísaní dohody, podlieha osobitnému protokolu a ratifikačnému postupu;

C.  keďže po úplnej ratifikácii bude DPS uzatvorená na počiatočné obdobie 10 rokov a následne každoročne obnovovaná, čo EÚ umožňuje od dohody odstúpiť, ak vzniknú závažné pochybnosti o dodržiavaní ľudských práv alebo v súvislosti s iným vážnym porušovaním; keďže zmluvné strany môžu dohodu zmeniť, aby zohľadnili nový vývoj;

D.  keďže v apríli 2009 Rada konzultovala s Európskym parlamentom o dočasnej dohode o obchode s Turkménskom, a to ako súčasť fakultatívneho, právne nezáväzného postupu;

E.  keďže Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) stanovili svoje kritériá, podľa ktorých by sa mal merať pokrok v Turkménsku, a kritériá, na základe ktorých sa povoľuje ďalšia spolupráca, a to v súlade s medzinárodne uznávanými normami právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv;

F.  keďže dodržiavanie demokracie a základných a ľudských práv, ako aj zásad trhového hospodárstva, ktoré predstavujú podstatné prvky dočasnej dohody o obchode (stanovené v článku 1 a článku 2 DPS), by mali zostať dlhodobými cieľmi Turkménska; keďže v prípade, keď by ktorákoľvek zo strán porušila tieto prvky, je možné jednostranné pozastavenie uplatňovania;

G.  keďže po zvážení návrhu odporúčania udeliť súhlas Európskeho parlamentu s uzatvorením DPS a po zvážení návrhu správy z 8. mája 2015, ktorá je prílohou k návrhu uznesenia, Výbor pre zahraničné veci rozhodol o dočasnom pozastavení postupu k 24. máju 2016, až kým usúdi, že sa dosiahol dostatočný pokrok v oblasti dodržiavania ľudských práv a právneho štátu, a rozhodne o začatí súčasného dočasného postupu;

H.  keďže pokračujúca platnosť kritérií pre pokrok v oblasti ľudských práv v prípade Turkménska, ako ju sformuloval Európsky parlament vo svojich predchádzajúcich uzneseniach, má kľúčový význam pre zásadovú a jednotnú politiku EÚ v oblasti vzťahov s touto krajinou;

I.  keďže Turkménsko prijalo v roku 2015 národný akčný plán pre ľudské práva na roky 2016 – 2020 (NAPĽP), vypracovaný v roku 2013 s pomocou Rozvojového programu OSN;

J.  keďže Turkménsko uzavrelo medzinárodné dohody, ako sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a dohovory Medzinárodnej organizácie práce;

1.  žiada Radu, Komisiu a PK/VP, aby bezodkladne stanovili tieto krátkodobé kritériá na meranie udržateľného pokroku štátnych orgánov Turkménska, a to na základe odporúčaní OSN, OBSE a EBOR a pred tým, ako udelí súhlas s DPS:

Politický systém, právny štát a dobrá správa vecí verejných

Ľudské práva a základné slobody

   i) jasné rozlíšenie medzi exekutívnou, zákonodarnou a súdnou zložkou a okrem iného umožnenie a zaručenie skutočnej účasti obyvateľstva na štátnych rozhodovacích procesoch vrátane konzultácií o súlade ústavy Turkménska s týmito demokratickými zásadami spolu s medzinárodnými expertmi, ako je Benátska komisia Rady Európy a Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), a preukázanie vôle Turkménska zohľadniť odporúčania na reformy navrhované týmito organizáciami;
   ii) odstránenie obmedzení registrácie a fungovania mimovládnych organizácií;
   iii) vykonávanie záväzkov, ktoré turkménska vláda prijala vo svojom NAPĽP na roky 2016 – 2020;
   iv) ukončenie tajného zadržiavania a núteného zmiznutia, nútenej práce, mučenia a zverejňovania osudu alebo miesta výskytu zmiznutých osôb a umožniť rodinám udržiavať styk s osobami vo väzbe; uznanie existencie politických väzňov orgánmi krajiny a neobmedzený prístup do krajiny pre medzinárodné organizácie a nezávislých pozorovateľov vrátane Medzinárodného výboru Červeného kríža;
   v) zabezpečenie neobmedzeného prístupu k rôznym zdrojom informácií, a najmä umožnenie prístupu osôb k alternatívnym zdrojom informácií vrátane medzinárodných komunikačných zariadení a ponechania si telekomunikačných zariadení ako súkromné satelitné paraboly alebo dostupné internetové pripojenia;
   vi) ukončenie prenasledovania a zastrašovania nezávislých novinárov, aktivistov občianskej spoločnosti a aktivistov v oblasti ľudských práv, ktorí majú pobyt v krajine, ako aj v zahraničí, a to aj ich rodinných príslušníkov; zaručenie slobody prejavu a zhromažďovania;
   vii) umožnenie návštev OSN a medzinárodných a regionálnych organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, ktoré o ne požiadali a stále čakajú na odpovede;
   viii) skončenie neformálneho a svojvoľného systému zákazov cestovania a zabezpečenie toho, aby ľudia, ktorým bolo odopreté povolenie opustiť krajinu, mohli voľne cestovať;

2.  žiada Radu, Komisiu a PK/VP, aby zohľadnili tieto dlhodobé odporúčania pre udržateľný a dôveryhodný pokrok:

Politický systém, právny štát a dobrá správa vecí verejných

Ľudské práva a základné slobody

   i) dodržiavanie zásad politického pluralizmu a demokratickej zodpovednosti s riadne fungujúcimi politickými stranami a ďalšími organizáciami bez zasahovania;
   ii) pokračovanie vo vykonávaní reforiem na všetkých úrovniach v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja OSN a vo všetkých oblastiach verejnej správy, najmä v súdnictve a presadzovaní práva;
   iii) silné a účinné záruky proti korupcii na vysokých miestach, praniu špinavých peňazí, organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami;
   iv) úplné vykonávanie zákonov zakazujúcich detskú prácu;
   v) celkové rešpektovanie pokojného a legitímneho výkonu práva na slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu náboženského vyznania a viery;
   vi) všeobecná sloboda pohybu v krajine aj mimo nej;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európsky parlament dôkladne sledoval a monitoroval vývoj v Turkménsku a plnenie všetkých častí DPS, keď nadobudne platnosť; vyzýva PK/VP, aby v tejto súvislosti vykonávala mechanizmus na monitorovanie ľudských práv a aby sa verejne k nemu zaviazala, čo Európskemu parlamentu umožní byť riadne informovaný Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o vykonávaní DPS, keď nadobudne platnosť, a najmä o plnení jej cieľov a súladu s článkom 2, aby tak mohol reagovať na vývoj na mieste v prípade zdokumentovaného a dokázaného závažného porušovania ľudských práv; zdôrazňuje možnosť vytvorenia mechanizmu na pozastavenie platnosti DPS, ak by k takýmto prípadom došlo, a v tejto súvislosti víta list PK/VP adresovaný Výboru pre zahraničné veci zo 16. decembra 2015, ktorý obsahuje tieto ciele:

   i) zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne informovaný o vykonávaní ustanovení DPS o ľudských právach a demokratizácii vrátane prístupu k príslušným informáciám o vývoji situácie v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu a aby bol na požiadanie včas informovaný pred zasadnutiami a po zasadnutiach rady pre spoluprácu v súlade s platnými pravidlami dôvernosti;
   ii) užšie spolupracovať s Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou pri príprave každoročných dialógov o ľudských právach a debrífingoch;
   iii) konzultovať s Európskym parlamentom pri príprave aktualizácií stratégie EÚ v oblasti ľudských práv pre Turkménsko;

4.  víta oznámenie PK/VP z novembra 2018 o zriadení plnohodnotnej delegácie EÚ v Ašchabade; zdôrazňuje, že nová delegácia by mala vypracovať vzájomne prospešnú stratégiu spolupráce prispôsobenú rozvojovým podmienkam a požiadavkám Turkménska, mala by monitorovať situáciu v krajine vrátane porušovania ľudských práv a jednotlivých prípadov vzbudzujúcich obavy, mala by nadviazať dialóg s rôznymi aktérmi v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti v krajine, mala by umožniť diplomaciu na mieste a mala by zlepšiť riadenie projektov financovaných z vonkajších finančných nástrojov EÚ a dohľad nad nimi;

5.  dospel k záveru, že bude uvažovať o udelení svojho súhlasu, keď zaujme stanovisko, že Komisia, Rada, PK/VP a štátne orgány Turkménska riadne zohľadnili odporúčania uvedené v odsekoch 1 a 3;

6.  poveruje svojho predsedu, aby požiadal Radu, Komisiu a PK/VP, aby Európskemu parlamentu pravidelne poskytovali podstatné informácie o situácii v Turkménsku;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde o parlamentu Turkménska.

(1) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 49.
(2) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91.
(3) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 119.
(4) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 20.
(5) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.


Vykonávacie rozhodnutie o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA v Spojenom kráľovstve *
PDF 132kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA v Spojenom kráľovstve (13123/2018 – C8-0474/2018 – 2018/0812(CNS))
P8_TA-PROV(2019)0147A8-0092/2019

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (13123/2018),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0164/2018),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8‑0092/2019),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Výmena informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS) ***I
PDF 217kWORD 58k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV (COM(2016)0007 – C8-0012/2016 – 2016/0002(COD))
P8_TA-PROV(2019)0148A8-0219/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0007),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0012/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0219/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV

P8_TC1-COD(2016)0002


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Únia si stanovila za cieľ poskytnúť svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Tento cieľ by sa mal okrem iného dosiahnuť primeranými opatreniami na predchádzanie trestnej činnosti vrátane organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a na boj s ňou.

(2)  Uvedený cieľ si vyžaduje, aby sa informácie o odsúdeniach vynesených v členských štátoch zohľadňovali aj mimo odsudzujúceho členského štátu v priebehu nového trestného konania, ako je stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/675/SVV(2), ako aj s cieľom predchádzať novým trestným činom.

(3)  Uvedený cieľ si vyžaduje výmenu informácií z registra trestov medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Takúto výmenu informácií organizujú a uľahčujú pravidlá stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2009/315/SVV(3) a Európsky informačný systém registrov trestov (ďalej len „ECRIS“) zriadený rozhodnutím Rady 2009/316/SVV(4).

(4)  Existujúci právny rámec systému ECRIS sa však v dostatočnej miere nezaoberá osobitosťami žiadostí týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín. Hoci už teraz možno systém ECRIS používať na výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín, nie je na úrovni Únie zavedený žiadny spoločný postup ani mechanizmus na efektívnu, rýchlu a správnu výmenu.

(5)  Informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín nie sú v rámci Únie zhromažďované, ako je to pri štátnych príslušníkoch členských štátov - v členských štátoch, ktorého štátnymi príslušníkmi tieto osoby sú -, ale uchovávajú sa len v tom členskom štáte, v ktorom bolo vynesené odsúdenie. Úplný prehľad o trestnej minulosti štátneho príslušníka tretej krajiny je preto s určitosťou možné získať len v tom prípade, že sa takéto informácie vyžiadajú zo všetkých členských štátov.

(6)  Takéto plošné žiadosti spôsobujú neprimerané administratívne zaťaženie pre všetky členské štáty vrátane tých, ktoré o konkrétnom štátnom príslušníkovi tretej krajiny nemajú žiadne informácie. V praxi toto zaťaženie odrádza členské štáty od toho, aby od iných členských štátov žiadali informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín, čo podstatne sťažuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a obmedzuje ich prístup k informáciám z registra trestov len na informácie, ktoré uchovávajú vo svojom vnútroštátnom registri. V dôsledku toho sa zvyšuje riziko, že výmena informácií medzi členskými štátmi bude neefektívna a neúplná.

(7)  S cieľom zlepšiť túto situáciu predložila Komisia návrh, na základe ktorého sa prijalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…(5)(6), ktorým sa na úrovni Únie zriaďuje centralizovaný systém obsahujúci osobné údaje o odsúdených štátnych príslušníkoch tretích umožňujúci identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o ich predchádzajúcich odsúdeniach (ďalej len „systém ECRIS-TCN“).

(8)  Systém ECRIS-TCN umožní ústrednému orgánu členského štátu rýchlo a efektívne zistiť, v ktorých iných členských štátoch sa uchovávajú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, aby sa mohol ▌využiť existujúci rámec ECRIS na vyžiadanie informácií z registra trestov daných členských štátov v súlade s rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV.

(9)  Výmena informácií o odsúdeniach za trestné činy je dôležitou súčasťou každej stratégie boja proti trestnej činnosti a terorizmu. Ak by členské štáty plne využívali potenciál systému ECRIS, prispelo by to k trestnoprávnej reakcii na radikalizáciu vedúcu k terorizmu a násilnému extrémizmu.

(10)  S cieľom zvýšiť užitočnosť informácií o odsúdeniach a zákazoch činnosti, ktoré vyplývajú z odsúdenia za sexuálne trestné činy spáchané na deťoch sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ(7) stanovila členským štátom povinnosť prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa na účely náboru osoby na miesto, na ktorom dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi, informácie o existujúcich odsúdeniach za sexuálne trestné činy spáchané na deťoch, ktoré sú zaznamenané v registri trestov, alebo o existencii akýchkoľvek zákazov činnosti, zasielali v súlade s postupmi stanovenými v rámcovom rozhodnutí 2009/315/SVV. Cieľom tohto mechanizmu je zaistiť, aby osoba odsúdená za sexuálny trestný čin spáchaný na deťoch nemohla svoje odsúdenie alebo uložený zákaz činnosti zatajiť s cieľom vykonávať profesijnú aktivitu, ktorá zahŕňa priamy a pravidelný kontakt s deťmi v inom členskom štáte.

(11)  Cieľom tejto smernice je zaviesť potrebné zmeny rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ktoré umožnia účinnú výmenu informácií o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom systému ECRIS. Členským štátom ukladá povinnosť prijať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli k odsúdeniam pripojené informácie o štátnej príslušnosti alebo štátnych príslušnostiach odsúdeného, pokiaľ členské štáty majú takéto informácie k dispozícii. Ďalej sa ňou zavádzajú postupy odpovede na žiadosti o informácie, zaisťuje sa ňou, aby výpis z registra trestov, o ktorý žiada štátny príslušník tretej krajiny, bol doplnený o informácie od iných členských štátov, a ustanovuje technické zmeny ▌potrebné na to, aby systém výmeny informácií fungoval.

(12)  Na spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu by sa mala vzťahovať smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680(8). Na spracúvanie osobných údajov vnútroštátnymi orgánmi, pokiaľ také spracúvanie nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2016/680, by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(9).

(13)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV by sa mali do uvedeného rámcového rozhodnutia začleniť zásady rozhodnutia 2009/316/SVV a na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(10).

(14)   Ako spoločná komunikačná infraštruktúra na výmenu informácií z registra trestov by sa mali použiť zabezpečené Transeurópske služby pre telematiku medzi správami (sTESTA), akýkoľvek ich ďalší vývojový stupeň alebo akákoľvek alternatívna zabezpečená sieť.

(15)  Bez ohľadu na možnosť využiť finančné programy Únie v súlade s platnými pravidlami by mal každý členský štát znášať vlastné náklady vyplývajúce z vykonávania, správy, používania a údržby svojej databázy registra trestov, a z vykonávania, správy, používania a údržby technických úprav potrebných na používanie systému ECRIS.

(16)  Táto smernica rešpektuje základné práva a slobody zakotvené najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na ochranu osobných údajov, práv na súdne a správne prostriedky nápravy, zásady rovnosti pred zákonom, práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a všeobecného zákazu diskriminácie. Táto smernica by sa mala vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(17)  Keďže cieľ tejto smernice, a to umožnenie rýchlej a účinnej výmeny správnych informácií z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale prostredníctvom zavedenia spoločných pravidiel ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(18)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(19)  V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu. ▌

(20)  V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 Spojené kráľovstvo oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(21)  S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(11) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov 13. apríla 2016 vydal stanovisko(12).

(22)  Rámcové rozhodnutie 2009/315/SVV by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV

Rámcové rozhodnutie 2009/315/SVV sa mení takto:

1.  Článok 1 sa nahrádza takto:"

„Článok 1

Predmet úpravy

V tomto rámcovom rozhodnutí sa:

   a) vymedzujú podmienky, za ktorých odsudzujúci členský štát poskytuje informácie o odsúdeniach ▌iným členským štátom;
   b) vymedzujú ▌povinnosti odsudzujúceho členského štátu a členského štátu, ktorého je odsúdený štátnym príslušníkom (ďalej „členský štát, ktorého je osoba štátnym príslušníkom“), a určujú sa metódy, ktoré sa majú dodržať pri odpovedi na žiadosť o poskytnutie informácií z registra trestov;
   c) zavádza decentralizovaný systém informačných technológií na výmenu informácií o odsúdeniach založený na databázach registrov trestov v každom členskom štáte – Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS).“

"

2.  V článku 2 sa dopĺňajú tieto písmená:"

„d) „odsudzujúci členský štát“ je členský štát, v ktorom je vynesené odsúdenie;

   e) „štátny príslušník tretej krajiny“ je osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ, alebo osoba bez štátnej príslušnosti ▌alebo osoba, ktorej štátna príslušnosť nie je známa ▌;
   f) „údaje o odtlačkoch prstov“ sú údaje týkajúce sa plochých a odvaľovaných odtlačkov všetkých prstov osoby;
   g) „vyobrazenie tváre“ je digitálne vyobrazenie tváre osoby;
   h) „referenčné vykonávanie systému ECRIS“ je softvér vyvinutý Komisiou a sprístupnený členskými štátmi na výmenu informácií z registra trestov prostredníctvom systému ECRIS.“

"

3.  V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Každý odsudzujúci členský štát prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby boli k ▌odsúdeniam vyneseným na jeho území pripojené informácie o štátnej príslušnosti alebo štátnych príslušnostiach odsúdeného ▌, ak ide o štátneho príslušníka iného členského štátu alebo tretej krajiny. Ak je odsúdený osobou, ktorej štátna príslušnosť nie je známa, alebo osobou bez štátnej príslušnosti, uvedie sa to v registri trestov.

"

4.   Článok 6 sa mení takto:

a)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Keď štátny príslušník jedného členského štátu požiada ústredný orgán iného členského štátu o informácie o svojom zázname v registri trestov, tento ústredný orgán ▌podá na ústredný orgán členského štátu, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, žiadosť o informácie a súvisiace údaje z registra trestov, a zaradí tieto informácie a súvisiace údaje ▌ do výpisu, ktorý sa má poskytnúť dotknutej osobe.“;

"

b)  vkladá sa tento odsek:"

„3a. Keď štátny príslušník ▌tretej krajiny požiada ústredný orgán členského štátu o informácie o svojom zázname v registri trestov, tento ústredný orgán podá žiadosť o informácie a súvisiace údaje z registra trestov len na tie ústredné orgány členských štátov, ktoré majú informácie o zázname tejto osoby v registri trestov, a zaradí tieto informácie a súvisiace údaje do výpisu, ktorý sa má poskytnúť dotknutej osobe.“

"

5.  Článok 7 sa mení takto:

a)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. V prípade žiadosti podľa článku 6 o informácie z registra trestov o odsúdeniach štátneho príslušníka členského štátu, ktorá sa podá na ústredný orgán iného členského štátu, než je členský štát, ktorého je táto osoba štátnym príslušníkom, dožiadaný členský štát poskytne takéto informácie ▌v rovnakom rozsahu, ako je stanovené v článku 13 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach.“;

"

b)  vkladá sa tento odsek:"

„4a. V prípade žiadosti podľa článku 6 o informácie z registra trestov o odsúdeniach štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorá sa podáva na účely trestného konania, dožiadaný členský štát poskytne informácie ▌o všetkých odsúdeniach vynesených v dožiadanom členskom štáte a zaznamenaných v registri trestov a o všetkých odsúdeniach vynesených v tretích krajinách, ktoré mu boli zaslané a ktoré boli zaznamenané v registri trestov.

Ak sa o takéto informácie žiada na akýkoľvek iný účel, ako je trestné konanie, primerane sa uplatní odsek 2 tohto článku.“

"

6.  V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Odpovede na žiadosti uvedené v článku 6 ods. 2, 3 a 3a sa poskytnú do 20 pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti.“

"

7.   Článok 9 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa slovné spojenie „článku 7 ods. 1 a 4“ nahrádza slovným spojením „článku 7 ods. 1, 4 a 4a“;

b)  v odseku 2 sa slovné spojenie „článku 7 ods. 2 a 4“ nahrádza slovným spojením „článku 7 ods. 2, 4 a 4a“;

c)  v odseku 3 sa slovné spojenie „článku 7 ods. 1, 2 a 4“ nahrádza slovným spojením „článku 7 ods. 1, 2, 4 a 4a“

8.   Článok 11 sa mení takto:

a)  v odseku 1 prvom pododseku písm. c) sa dopĺňa tento bod:"

„iv) vyobrazenie tváre.“;

"

b)  odseky 3 až 7 sa nahrádzajú takto:"

„3. Ústredné orgány členských štátov zasielajú nasledujúce informácie elektronicky prostredníctvom systému ECRIS a v štandardizovanom formáte v súlade s normami stanovenými vo vykonávacích aktoch:

   a) informácie uvedené v článku 4 ▌;
   b) žiadosti uvedené v článku 6;
   c) odpovede uvedené v článku 7 a
   d) iné relevantné informácie.

4.  Ak spôsob zasielania uvedený v odseku 3 nie je k dispozícii ▌, ústredné orgány členských štátov zasielajú všetky informácie uvedené v odseku 3 ▌akýmikoľvek prostriedkami, ktoré umožňujú vyhotovenie písomného záznamu a za podmienok, ktoré umožňujú ústrednému orgánu prijímajúceho členského štátu potvrdiť pravosť informácií, pričom sa zohľadní bezpečnosť zasielania.

Ak spôsob zasielania uvedený v odseku 3 nie je k dispozícii počas dlhšieho obdobia, dotknutý členský štát o tom informuje ostatné členské štáty a Komisiu.

5.  Každý členský štát vykoná technické úpravy potrebné pre svoje používanie štandardizovaného formátu ▌na účely elektronického prenosu všetkých informácií uvedených v odseku 3 ostatným členským štátom prostredníctvom systému ECRIS. Každý členský štát oznámi Komisii dátum, od ktorého je schopný uskutočňovať takéto zasielanie informácií ▌.“

"

9.   Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 11a

Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS)

1.  Na účely elektronickej výmeny informácií z registra trestov v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím sa zavádza decentralizovaný systém informačných technológií založený na databázach registrov trestov v každom členskom štáte – Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS). Jeho súčasťou sú tieto prvky:

   a) referenčné vykonávanie systému ECRIS;
   b) ▌spoločná komunikačná infraštruktúra medzi ústrednými orgánmi, ktorá poskytuje šifrovanú sieť.

S cieľom zabezpečiť dôvernosť a integritu informácií z registra trestov zasielaných iným členským štátom sa uplatňujú vhodné technické a organizačné opatrenia, pričom sa zohľadní aktuálny technologický vývoj, náklady na vykonávanie a riziká spojené so spracúvaním informácií.

2.  Všetky údaje z registra trestov sa uchovávajú len v databázach prevádzkovaných členskými štátmi.

3.  Ústredné orgány členských štátov nemajú ▌priamy prístup k databázam registrov trestov iných členských štátov.

4.  Za referenčné vykonávanie systému ECRIS a uchovávanie databáz, zasielanie a prijímanie informácií z registra trestov zodpovedá dotknutý členský štát. Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726*, poskytuje členským štátom podporu v súlade so svojimi úlohami stanovenými v nariadení (EÚ) …/…(13).

5.  Za prevádzku spoločnej komunikačnej infraštruktúry zodpovedá Komisia. Táto infraštruktúra musí spĺňať nevyhnutné bezpečnostné požiadavky a plne zodpovedať potrebám systému ECRIS.

6.  Agentúra eu-LISA poskytuje a ďalej rozvíja referenčné vykonávanie systému ECRISa vykonáva jeho údržbu.

7.  Každý členský štát znáša vlastné náklady vyplývajúce z vykonávania, správy, používania a údržby svojej databázy registra trestov a z inštalácie a používania referenčného vykonávania systému ECRIS.

Náklady vyplývajúce z vykonávania, správy, používania, údržby a ďalšieho vývoja spoločnej komunikačnej infraštruktúry znáša Komisia ▌.

8.  Členské štáty, ktoré používajú svoj vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS podľa článku 4 ods. 4 až 8 nariadenia (EÚ) …/…(14), môžu naďalej používať svoj vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS namiesto referenčného vykonávania systému ECRIS, pokiaľ splnia všetky podmienky stanovené v uvedených odsekoch.

Článok 11b

Vykonávacie akty

1.  Komisia vo vykonávacích aktoch stanoví:

   a) štandardizovaný formát uvedený v článku 11 ods. 3, a to aj pokiaľ ide o informácie o trestnom čine, ktorý viedol k odsúdeniu, a informácie o obsahu odsúdenia;
   b) pravidlá týkajúce sa technickej realizácie systému ECRIS ▌a výmeny údajov o odtlačkoch prstov;
   c) akékoľvek iné technické prostriedky organizácie a uľahčenia výmeny informácií o odsúdeniach medzi ústrednými orgánmi členských štátov vrátane:
   i) prostriedkov uľahčujúcich pochopenie a automatický preklad zaslaných informácií;
   ii) prostriedkov elektronickej výmeny informácií, najmä pokiaľ ide o technické špecifikácie, ktoré sa majú používať, a v prípade potreby uplatniteľné postupy výmeny.

2.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12a ods. 2.

________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a o zmene nariadenia (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1077/2011 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 99).

"

10.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 12a

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

"

11.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 13a

Podávanie správ zo strany Komisie a preskúmanie

1.  Do … [12 mesiacov odo dňa transpozície tejto pozmeňujúcej smernice] predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia. V tejto správe sa posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím vrátane jeho technickej realizácie.

2.  Spolu so správou sa v prípade potreby predložia príslušné legislatívne návrhy.

3.  Komisia pravidelne uverejňuje správu o výmene ▌ informácií z registra trestov prostredníctvom systému ECRIS a o využívaní systému ECRIS-TCN, ktorá sa zakladá najmä na štatistikách poskytovaných agentúrou eu-LISA a členskými štátmi podľa nariadenia (EÚ) …/…(15). Táto správa sa prvýkrát uverejní jeden rok po predložení správy uvedenej v odseku 1.

4.  Správa Komisie uvedená v odseku 3 sa týka najmä úrovne výmeny informácií medzi členskými štátmi vrátane informácií týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj účelu žiadostí a ich počtu vrátane žiadostí na iné účely než trestné konanie, ako sú napríklad osobné previerky a žiadosti dotknutých osôb o informácie o ich zázname v registri trestov.

"

Článok 2

Nahradenie rozhodnutia 2009/316/SVV

Rozhodnutie 2009/316/SVV sa nahrádza v členských štátoch, ktoré sú viazané touto smernicou, bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týchto členských štátov, pokiaľ ide o dátum implementácie uvedeného rozhodnutia.

Článok 3

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do … [36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice]. Bezodkladne Komisii oznámia ▌znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy na rozhodnutie nahradené touto smernicou uvedené v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3.  Členské štáty vykonajú technické úpravy uvedené v článku 11 ods. 5 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, zmeneného touto smernicou, do ... [36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2 sa uplatňuje od … [36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1)Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2019.
(2)Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008, s. 32).
(3)Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23).
(4)Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33).
(5)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (Ú. v. EÚ L ...).
(6)+Ú. v.: vložte, prosím, v texte číslo nariadenia nachádzajúce sa v dokumente PE-CONS 88/18 (2017/0144(COD)) a vložte číslo, dátum a odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku uvedeného nariadenia v poznámke pod čiarou.
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(12)Ú. v. EÚ C 186, 25.5.2016, s. 7.
(13)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo nariadenia nachádzajúce sa v dokumente PE 88/18 (2017/0144(COD)).
(14)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo nariadenia nachádzajúce sa v dokumente PE-CONS 88/18 (2017/0144(COD)).
(15)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo nariadenia nachádzajúce sa v dokumente PE-CONS 88/18 (2017/0144(COD)).


Centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, v ktorých sú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN) ***I
PDF 345kWORD 108k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, v ktorých sú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (TCN), s cieľom doplniť a podporiť Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS-TCN), a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1077/2011 (COM(2017)0344 – C8-0217/2017 – 2017/0144(COD))
P8_TA-PROV(2019)0149A8-0018/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0344),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0217/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0018/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726

P8_TC1-COD(2017)0144


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. d) druhý pododsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Únia si stanovila za cieľ poskytnúť svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Tento cieľ by sa mal okrem iného dosiahnuť primeranými opatreniami na predchádzanie trestnej činnosti vrátane organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a na boj s ňou.

(2)  Uvedený cieľ si vyžaduje, aby sa informácie o odsúdeniach vynesených v členských štátoch zohľadňovali aj mimo odsudzujúceho členského štátu, v priebehu nového trestného konania, ako je stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/675/SVV(2), ako aj s cieľom predchádzať novým trestným činom.

(3)  Uvedený cieľ si vyžaduje výmenu informácií z registrov trestov medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Takúto výmenu informácií organizujú a uľahčujú pravidlá stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2009/315/SVV(3) a Európsky informačný systém registrov trestov (ďalej len „ECRIS“) zriadený rozhodnutím Rady 2009/316/SVV(4).

(4)  Existujúci právny rámec systému ECRIS sa však v dostatočnej miere nezaoberá osobitosťami žiadostí týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín. Hoci už teraz možno systém ECRIS používať na výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín, nie je na úrovni Únie zavedený žiadny spoločný postup ani mechanizmus na efektívnu, rýchlu a správnu výmenu.

(5)  Informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín nie sú v rámci Únie zhromažďované, ako je to pri štátnych príslušníkoch členských štátov - v členských štátoch, ktorého štátnymi príslušníkmi tieto osoby sú, ale uchovávajú sa len v tom členskom štáte, v ktorom bolo vynesené odsúdenie. Úplný prehľad o trestnej minulosti štátneho príslušníka tretej krajiny je preto s určitosťou možné získať len v tom prípade, že sa takéto informácie vyžiadajú zo všetkých členských štátov.

(6)  Takéto plošné žiadosti spôsobujú neprimerané administratívne zaťaženie pre všetky členské štáty vrátane tých, ktoré o konkrétnom štátnom príslušníkovi tretej krajiny nemajú žiadne informácie. V praxi toto zaťaženie odrádza členské štáty od toho, aby od iných členských štátov žiadali informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín, čo podstatne sťažuje výmenu informácií medzi nimi a vedie to k tomu, že sa obmedzuje ich prístup k informáciám z registra trestov, a to len na informácie, ktoré uchovávajú vo svojom vnútroštátnom registri. V dôsledku toho sa zvyšuje riziko, že výmena informácií medzi členskými štátmi bude neefektívna a neúplná, čo následne ovplyvňuje úroveň bezpečnosti a ochrany občanov Únie a osôb s pobytom v Únii.

(7)  Na zlepšenie tejto situácie by sa mal vytvoriť systém, prostredníctvom ktorého môže ústredný orgán členského štátu rýchlo a efektívne ▌ zistiť, ktoré iné členské štáty majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny ▌(ďalej len „ECRIS-TCN“). Existujúci rámec ECRIS by sa následne mohol využiť na zaslanie žiadosti o informácie z registra trestov daných členských štátov podľa rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV.

(8)  Týmto nariadením by sa preto mali stanovovať pravidlá vytvorenia centralizovaného systému na úrovni Únie, ktorý by obsahoval osobné údaje a pravidlá rozdelenia zodpovednosti medzi členský štát a organizáciu zodpovednú za vývoj a údržbu centralizovaného systému, ako aj všetky osobitné ustanovenia o ochrane údajov, ktorými sa musí doplniť už existujúca úprava ochrany údajov a zabezpečiť primeraná celková úroveň ochrany údajov ▌, bezpečnosti údajov a ochrany základných práv dotknutých osôb ▌.

(9)  Cieľ poskytnúť občanom Únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, si tiež vyžaduje úplné informácie o odsúdeniach občanov Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vzhľadom na možnosť, že tieto osoby by sa mohli prezentovať, že majú jednu alebo viaceré štátne príslušnosti a že v odsudzujúcom členskom štáte alebo v členskom štáte štátnej príslušnosti by sa mohli uchovávať rôzne odsúdenia, je potrebné do pôsobnosti tohto nariadenia zaradiť aj občanov Únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vylúčenie takýchto osôb by malo za následok, že informácie uložené v systéme ECRIS-TCN by bolo neúplné. To by ohrozilo spoľahlivosť tohto systému. Keďže sú však takéto osoby občanmi Únie, podmienky, za ktorých sa údaje o ich odtlačkoch prstov môžu začleniť do systému ECRIS-TCN, by mali byť porovnateľné s podmienkami, za ktorých sa môžu medzi členskými štátmi vymieňať údaje o odtlačkoch prstov občanov Únie prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV a rozhodnutím 2009/316/SVV. Preto by sa mali údaje o odtlačkoch prstov týkajúce sa občanov Únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, začleniť do systému ECRIS-TCN, ak sa získali v súlade s vnútroštátnym právom počas trestného konania, pričom platí, že členské štáty by mali mať možnosť na takéto začlenenie použiť údaje o odtlačkoch prstov získané na iné účely ako na účely trestného konania, ak je takéto využitie prípustné podľa vnútroštátneho práva.

(10)  Systém ECRIS-TCN by mal umožniť spracúvanie údajov o odtlačkoch prstov na účely identifikácie členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny. Mal by tiež umožniť spracúvať vyobrazenia tváre s cieľom potvrdiť jeho totožnosť. Je nevyhnutné, aby vloženie alebo použitie údajov o odtlačkoch prstov a vyobrazení tváre neprekročilo to, čo je absolútne nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, bolo v súlade so základnými právami vrátane záujmu dieťaťa a bolo v súlade s príslušnými pravidlami Únie o ochrane údajov.

(11)  Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „eu-LISA“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726(5) by sa mala zveriť úloha vývoja a prevádzky systému ECRIS-TCN ▌, keďže má skúsenosti s riadením iných rozsiahlych systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Jej mandát by sa mal zmeniť tak, aby zodpovedal týmto novým úlohám.

(12)  Agentúra eu-LISA by mala byť vybavená primeranými finančnými prostriedkami a personálom na plnenie povinností podľa tohto nariadenia.

(13)  Keďže je potrebné vytvoriť úzke technické prepojenia medzi systémom ECRIS-TCN a systémom ECRIS, agentúre eu-LISA by mala byť zverená aj úloha ďalšieho vývoja a údržby referenčného vykonávania systému ECRIS a jej mandát by sa mal zmeniť tak, aby tomu zodpovedal.

(14)  Štyri členské štáty vyvinuli vlastný vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS v súlade s rozhodnutím 2009/316/SVV a používajú ho namiesto referenčného vykonávania systému ECRIS na výmenu informácií z registra trestov. So zreteľom na osobitné prvky, ktoré tieto členské štáty zaviedli do svojich systémov na vnútroštátne použitie, ako aj na vynaložené investície, by sa im malo umožniť používať ich vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS aj na účely vykonávania systému ECRIS-TCN, a to za predpokladu, že sa splnia podmienky stanovené v tomto nariadení.

(15)  Systém ECRIS-TCN by mal obsahovať len informácie o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín odsúdených trestným súdom v Únii. Takéto informácie o totožnosti by mali obsahovať alfanumerické údaje a údaje o odtlačkoch prstov ▌. Malo by byť tiež možné, aby dátový záznam obsahoval vyobrazenia tváre odsúdeného štátneho príslušníka tretej krajiny, ak právo členského štátu, v ktorom je táto osoba odsúdená, umožňuje odobratie a uchovávanie vyobrazenia tváre odsúdenej osoby.

(16)  Alfanumerické údaje, ktoré majú členské štáty vkladať do centrálneho systému, by mali zahŕňať priezvisko a meno(-á) odsúdenej osoby, a všetky pseudonymy alebo prezývky danej osoby, ak sú dostupné ústrednému orgánu aj tieto informácie. Ak sú dotknutému členskému štátu známe ďalšie odlišujúce sa osobné údaje, ako je napríklad odlišné písanie mena v inej abecede, malo by byť možné, aby sa takéto informácie vložili do centrálneho systému ako dodatočné informácie.

(17)  Alfanumerické údaje by mali ako dodatočné informácie zahŕňať aj identifikačné číslo alebo druh a číslo dokladu(-ov) totožnosti danej osoby, ako aj názov orgánu vydávajúceho uvedené doklady, ak sú ústrednému orgánu dostupné takéto informácie. Pred vložením príslušných informácií do centrálneho systému by mal členský štát overiť pravosť dokladov totožnosti. Keďže takéto informácie by mohli byť nespoľahlivé, mali by sa v každom prípade používať opatrne.

(18)  Ústredné orgány by mali používať systém ECRIS-TCN na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, keď sa v dotknutom členskom štáte žiada o informácie z registra trestov týkajúce sa danej osoby na účely trestného konania voči tejto osobe alebo na účely uvedené v tomto nariadení. Hoci by sa systém ECRIS-TCN mal v zásade používať vo všetkých takýchto prípadoch, orgán zodpovedný za vedenie trestného konania by mal mať možnosť rozhodnúť, že systém ECRIS-TCN by sa nemal použiť, ak by to bolo za okolností daného prípadu nevhodné, napr. v určitých typoch naliehavého trestného konania, v prípadoch tranzitu, keď sa informácie z registra trestov získali prostredníctvom systému ECRIS nedávno, alebo v súvislosti s menej závažnými deliktmi, najmä menej závažnými dopravnými deliktmi, menej závažnými deliktmi voči všeobecne záväzným nariadeniam obcí a menej závažnými deliktmi voči verejnému poriadku.

(19)  Členské štáty by tiež mali mať možnosť využívať systém ECRIS-TCN na iné účely, než sú stanovené v tomto nariadení, pokiaľ sú stanovené vo vnútroštátnom práve a v súlade s ním. V záujme zvýšenia transparentnosti využívania systému ECRIS-TCN by však členské štáty mali takéto využívanie oznamovať Komisii, ktorá by mala zabezpečiť uverejňovanie všetkých týchto oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(20)  Malo by byť tiež možné, aby aj iné orgány, ktoré žiadajú o informácie z registra trestov, mohli rozhodnúť, že systém ECRIS-TCN by sa nemal použiť, ak by to za okolností konkrétneho prípadu nebolo vhodné, napr. keď sa musia vykonať určité štandardné administratívne kontroly týkajúce sa odbornej kvalifikácie určitej osoby, najmä ak je známe, že bez ohľadu na výsledok vyhľadávania v systéme ECRIS-TCN sa informácie z registra trestov nebudú žiadať od iných členských štátov. Systém ECRIS-TCN by sa však mal použiť vždy, keď žiadosť o informácie z registra trestov iniciovala osoba, ktorá žiada o informácie o svojom zázname v registri trestov v súlade s rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV, alebo keď bola žiadosť podaná s cieľom získať informácie z registra trestov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ(6).

(21)  Štátni príslušníci tretích krajín by mali mať právo získať písomné informácie o svojom zázname v registri trestov podľa práva členského štátu, v ktorom požiadajú o poskytnutie takýchto informácií, a v súlade s rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV. Dotknutý členský štát by mal pred poskytnutím takýchto informácií štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uskutočniť vyhľadávanie v systéme ECRIS-TCN.

(22)  Občania Únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, sa do systému ECRIS-TCN začlenia, len ak je príslušným orgánom známe, že tieto osoby sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Aj keď príslušným orgánom nie je známe, že občania Únie sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, aj tak mohli byť takéto osoby v minulosti odsúdené ako štátni príslušníci tretích krajín. S cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali úplný prehľad o zápisoch v registri trestov, malo by byť možné zadávaním dopytov do systému ECRIS-TCN overiť, či má v súvislosti s občanom Únie niektorý členský štát informácie z registra trestov o tejto osobe ako o štátnom príslušníkovi tretej krajiny.

(23)  V prípade zhody medzi údajmi zaznamenanými v centrálnom systéme a údajmi použitými členským štátom na vyhľadávanie (pozitívna lustrácia) by sa spolu s pozitívnou lustráciou mali poskytnúť aj informácie o totožnosti, v súvislosti s ktorou bola zaznamenaná daná pozitívna lustrácia. Výsledok vyhľadávania by mal byť použitý zo strany ústredných orgánov len na účely podania žiadosti prostredníctvom systému ECRIS alebo len na účely podania žiadosti o informácie o odsúdení, ako sa uvádza v tomto nariadení, zo strany Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (ďalej len „Eurojust)) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727(7), Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794(8) a Európskej prokuratúry zriadenej nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(9).

(24)  Spočiatku by sa vyobrazenia tváre v systéme ECRIS-TCN mali využívať iba na účely potvrdenia totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny na účely identifikovania členského štátu alebo členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach daného štátneho príslušníka tretej krajiny. V budúcnosti ▌ by sa vyobrazenia tváre mohli využívať na automatizované porovnávanie biometrických údajov, ak sa splnia technické a politické požiadavky, ktorými sa to umožní. Komisia by po zohľadnení nevyhnutnosti a proporcionality, ako aj technického vývoja v oblasti softvéru na rozpoznávanie tvárí mala posúdiť dostupnosť a pripravenosť požadovanej technológie, než prijme delegovaný akt o využívaní vyobrazení tváre na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach uvedených osôb.

(25)  Využívanie biometrických údajov je potrebné, pretože predstavuje najspoľahlivejšiu metódu na identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, ktorí často nemajú doklady totožnosti ani iné prostriedky identifikácie, a umožňuje spoľahlivejšie porovnanie údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

(26)  Členské štáty by mali do centrálneho systému vkladať údaje o odtlačkoch prstov odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sa odobrali v súlade s vnútroštátnym právom počas trestného konania. S cieľom mať v centrálnom systéme čo najúplnejšie informácie o totožnosti by členské štáty mali mať možnosť do centrálneho systému vložiť aj údaje o odtlačkoch prstov, ktoré sa odobrali na iné účely ako trestné konanie, ak sa takéto údaje o odtlačkoch prstov môžu podľa vnútroštátneho práva použiť v trestom konaní.

(27)  Týmto nariadením by sa mali stanoviť minimálne kritériá pre údaje o odtlačkoch prstov, ktoré by členské štáty mali zahrnúť do centrálneho systému. Členské štáty by mali mať na výber buď vkladať údaje o odtlačkoch prstov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení na trest odňatia slobody najmenej na 6 mesiacov, alebo vkladať údaje o odtlačkoch prstov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení za trestný čin, ktorý sa podľa práva dotknutého členského štátu trestá odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 mesiacov.

(28)  Členské štáty by mali vytvárať záznamy o odsúdených štátnych príslušníkoch tretej krajiny v systéme ECRIS-TCN. Podľa možnosti by sa to malo robiť automaticky a bez zbytočného odkladu po vložení odsúdenia do vnútroštátneho registra trestov. Členské štáty by mali v súlade s týmto nariadením vkladať do centrálneho systému alfanumerické údaje a údaje o odtlačkoch prstov, ktoré sa týkajú odsúdení vynesených od dátumu začatia vkladania údajov do systému ECRIS-TCN. Od toho istého dátumu a kedykoľvek potom by členské štáty mali mať možnosť vkladať do centrálneho systému vyobrazenia tváre.

(29)  Členské štáty by tiež mali v súlade s týmto nariadením v systéme ECRIS-TCN vytvárať záznamy o štátnych príslušníkoch tretích krajín odsúdených pred dátumom začatia vkladania údajov, aby sa zabezpečila maximálna účinnosť systému. Členské štáty by však na tento účel nemali byť povinné získavať informácie, ktoré sa nevložili do ich registra trestov už pred dátumom začatia vkladania údajov. Údaje o odtlačkoch prstov štátnych príslušníkov tretích krajín odobraných v súvislosti s takýmito predchádzajúcimi odsúdeniami by sa mali zahrnúť len vtedy, ak sa odobrali počas trestného stíhania a ak sa dotknutý členský štát domnieva, že ich možno jednoznačne priradiť k iným informáciám o totožnosti uvedeným v registri trestov.

(30)  Zlepšenie výmeny informácií o odsúdeniach by malo členským štátom pomôcť pri vykonávaní rámcového rozhodnutia 2008/675/SVV, v ktorom sa členským štátom ukladá povinnosť zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia v iných členských štátoch v novom trestnom konaní v takej miere, v akej sa podľa vnútroštátneho práva zohľadňujú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia.

(31)  Pozitívna lustrácia v systéme ECRIS-TCN by nemala sama o sebe znamenať, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny bol v uvedených členských štátoch odsúdený ▌. Existencia predchádzajúcich odsúdení by sa mala potvrdiť iba na základe informácií získaných z registrov trestov dotknutých členských štátov.

(32)  Bez ohľadu na možnosť využiť finančné programy Únie v súlade s platnými pravidlami by mal každý členský štát znášať vlastné náklady vyplývajúce z vykonávania, správy, využívania a údržby svojej databázy registra trestov a vnútroštátnych databáz odtlačkov prstov a z implementácie, správy, využívania a údržby technických úprav potrebných na využívanie systému ECRIS-TCN vrátane ich prepojení na vnútroštátny centrálny prístupový bod.

(33)  Eurojust, Europol a Európska prokuratúra by mali mať prístup do systému ECRIS-TCN na účely identifikácie členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, aby mohli vykonávať úlohy, ktoré im boli uložené príslušnými právnymi predpismi. Eurojust by mal tiež mať priamy prístup do systému ECRIS-TCN na účely vykonávania úlohy kontaktného miesta pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie podľa tohto nariadenia, a to bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatňovanie zásad justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane pravidiel o vzájomnej právnej pomoci. Hoci by sa malo zohľadniť postavenie členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, Európskej prokuratúre by sa nemal odmietnuť prístup k informáciám o odsúdeniach len z dôvodu, že dotknutý členský štát sa na uvedenej posilnenej spolupráci nezúčastňuje.

(34)  Týmto nariadením sa zavádzajú prísne pravidlá prístupu do systému ECRIS-TCN a potrebné záruky vrátane povinnosti členských štátov získavať a využívať údaje. Stanovujú sa v ňom aj spôsoby, ako môžu fyzické osoby uplatňovať svoje práva na náhradu škody, prístup, opravu, vymazanie a nápravu, najmä právo na účinný prostriedok nápravy, a dozor nezávislých orgánov verejnej moci nad operáciami spracúvania. Rešpektuje tak základné práva a slobody uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na ochranu osobných údajov, zásady rovnosti pred zákonom a všeobecného zákazu diskriminácie. V tomto smere zohľadňuje aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a ďalšie záväzky v oblasti ľudských práv podľa medzinárodného práva.

(35)  Na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu by sa mala uplatňovať smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680(10) ▌. Ak spracúvanie osobných údajov vnútroštátnymi orgánmi nepatrí do pôsobnosti smernice (EÚ) 2016/680, malo by sa naň uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(11) ▌. Koordinovaný dozor by sa mal zabezpečiť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(12), ktoré by sa malo vzťahovať aj na spracúvanie osobných údajov agentúrou eu-LISA.

(36)  Ústredné orgány by mali v súvislosti s predchádzajúcimi odsúdeniami vložiť alfanumerické údaje do konca lehoty na vkladanie údajov podľa tohto nariadenia a údaje o odtlačkoch prstov do dvoch rokov od dátumu začatia prevádzky systému ECRIS-TCN. Za predpokladu, že sa uvedené lehoty dodržia, by členské štáty mali mať možnosť vložiť všetky údaje súčasne.

(37)  Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa zodpovednosti členských štátov, Eurojustu, Europolu, Európskej prokuratúry a agentúry eu-LISA v súvislosti so škodou spôsobenou porušením tohto nariadenia.

(38)  S cieľom zlepšiť identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia ustanovením využívania vyobrazení tváre na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(13). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(39)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky zriadenia a prevádzkového riadenia systému ECRIS-TCN by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(14).

(40)  Členské štáty by mali čo najskôr prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto nariadením, aby sa zaistilo riadne fungovanie systému ECRIS-TCN, pričom by sa mal zohľadniť čas, ktorý agentúra eu-LISA potrebuje na vývoj a vykonávanie systému ECRIS-TCN. Členské štáty by však mali mať na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súlade s týmto nariadením aspoň 36 mesiacov od jeho nadobudnutia účinnosti.

(41)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to umožnenie rýchlej a účinnej výmeny správnych informácií z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom zavedenia spoločných pravidiel na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(42)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(43)  V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(44)  V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 Spojené kráľovstvo oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(45)  S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(15) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov 12. decembra 2017 vydal stanovisko(16),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa:

a)  zriaďuje systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „systém ECRIS-TCN“);

b)  stanovujú podmienky využívania systému ECRIS-TCN ústrednými orgánmi na získanie informácií o takýchto predchádzajúcich odsúdeniach prostredníctvom Európskeho informačného systému registra trestov (ďalej len „ECRIS“) zriadeného rozhodnutím 2009/316/SVV, ako aj podmienky využívania systému ECRIS-TCN Eurojustom, Europolom a Európskou prokuratúrou.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na spracúvanie informácií o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení v členských štátoch, s cieľom identifikovať členské štáty, v ktorých boli odsúdenia vynesené. S výnimkou článku 5 ods. 1 písm. b) bodu ii) sa ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa uplatňujú na štátnych príslušníkov tretích krajín, uplatňujú aj na občanov Únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny a boli odsúdení v členských štátoch.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov ▌:

1.  „odsúdenie“ je každé konečné rozhodnutie trestného súdu voči fyzickej osobe za trestný čin, pokiaľ sa toto rozhodnutie vložilo do registra trestov odsudzujúceho členského štátu;

2.  „trestné konanie“ je predsúdne konanie, súdne konanie a výkon odsúdenia;

3.  „register trestov“ je vnútroštátny register alebo vnútroštátne registre, v ktorých sa zaznamenávajú odsúdenia v súlade s vnútroštátnym právom;

4.  „odsudzujúci členský štát“ je členský štát, v ktorom je vynesené odsúdenie;

5.  „ústredný orgán“ je orgán ▌ určený v súlade s článkom 3 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV;

6.  „príslušné orgány“ sú ústredné orgány a Eurojust, Europol a Európska prokuratúra, ktoré majú právo na prístup do systému ECRIS-TCN a zadávať doň dopyty v súlade s týmto nariadením;

7.  „štátny príslušník tretej krajiny“ je osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ, osoba bez štátnej príslušnosti alebo osoba, ktorej štátna príslušnosť nie je známa ▌;

8.  „centrálny systém“ sú databáza alebo databázy, ktoré vyvinula a udržiava agentúra eu-LISA a ktoré obsahujú informácie o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení v členských štátoch ▌;

9.  „softvér rozhrania“ je softvér, ktorého hosting vykonávajú príslušné orgány a ktorý týmto orgánom umožňuje získať prístup do centrálneho systému prostredníctvom komunikačnej infraštruktúry uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. d);

10.  „informácie o totožnosti“ sú alfanumerické údaje, údaje o odtlačkoch prstov a vyobrazenia tváre, ktoré slúžia na určenie prepojenia medzi týmito údajmi a fyzickou osobou;

11.  „alfanumerické údaje“ sú údaje vo forme písmen, číslic, špeciálnych znakov, medzier a interpunkčných znamienok;

12.  „údaje o odtlačkoch prstov“ sú údaje týkajúce sa plochých a odvaľovaných odtlačkov všetkých prstov danej osoby;

13.  „vyobrazenie tváre“ je digitálne vyobrazenie tváre osoby;

14.  „pozitívna lustrácia“ je zhoda alebo zhody získané porovnaním informácií o totožnosti zaznamenaných v centrálnom systéme s informáciami o totožnosti použitými na vyhľadanie ▌;

15.  „vnútroštátny centrálny prístupový bod“ je vnútroštátne miesto pripojenia s komunikačnou infraštruktúrou uvedenou v článku 4 ods. 1 písm. d);

16.  „referenčné vykonávanie systému ECRIS“ je softvér vyvinutý Komisiou a sprístupnený členským štátom na výmenu informácií z registra trestov prostredníctvom ECRIS;

17.  „národný dozorný orgán“ je nezávislý orgán verejnej moci zriadený členským štátom podľa príslušných pravidiel Únie o ochrane údajov;

18.  „dozorné orgány“ sú európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a národné dozorné orgány.

Článok 4

Technická architektúra systému ECRIS-TCN

1.  Systém ECRIS-TCN sa skladá z týchto prvkov:

a)  centrálny systém, v ktorom sú uložené informácie o totožnosti odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín;

b)  vnútroštátny centrálny prístupový bod v každom členskom štáte;

c)  softvér rozhrania, ktorý umožňuje pripojenie príslušných orgánov k centrálnemu systému prostredníctvom vnútroštátneho centrálneho prístupového bodu a komunikačnej infraštruktúry uvedenej v písmene d);

d)  komunikačná infraštruktúra medzi centrálnym systémom a vnútroštátnymi centrálnymi prístupovými bodmi.

2.  Centrálny systém, ktorého hosting sa vykonáva v ▌ technických zariadeniach agentúry eu-LISA.

3.  Softvér rozhrania je integrovaný do referenčného vykonávania systému ECRIS. Členské štáty používajú referenčné vykonávanie systému ECRIS alebo – v situáciách a za podmienok stanovených v odsekoch 4 až 8 – vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS na zadávanie dopytov do systému ECRIS-TCN a na zasielanie následných žiadostí o informácie z registra trestov.

4.  Členské štáty, ktoré využívajú vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS, sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby tento softvér umožnil ich vnútroštátnym orgánom zodpovedným za registre trestov používať systém ECRIS-TCN s výnimkou softvéru rozhrania v súlade s týmto nariadením. Na uvedený účel pred dátumom začatia prevádzky systému ECRIS-TCN v súlade s článkom 35 ods. 4 zabezpečia, aby ich vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS fungoval v súlade s protokolmi a technickými špecifikáciami stanovenými vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 10 a akýmikoľvek ďalšími technickými požiadavkami, ktoré stanovila agentúra eu-LISA podľa tohto nariadenia, a ktoré vychádzajú z uvedených vykonávacích aktov.

5.  Členské štáty, ktoré používajú vlastný vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS, musia počas obdobia, keď nepoužívajú referenčné vykonávanie systému ECRIS, zabezpečiť aj to, aby sa bez zbytočného odkladu vykonali všetky následné technické úpravy ich vnútroštátneho softvéru na vykonávanie systému ECRIS požadované na základe zmien technických špecifikácií, ktoré sa stanovili vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 10 alebo zmien akýchkoľvek ďalších technických požiadaviek, ktoré stanovila agentúra eu-LISA podľa tohto nariadenia, a ktoré vychádzajú z uvedených vykonávacích aktov.

6.  Členské štáty, ktoré používajú svoj vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS, znášajú všetky náklady spojené s vykonávaním, údržbou a ďalším vývojom tohto softvéru a jeho prepojenia so systémom ECRIS-TCN s výnimkou softvéru rozhrania.

7.  Ak členský štát, ktorý používa vlastný vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS, nie je schopný splniť svoje povinnosti podľa tohto článku, musí na používanie systému ECRIS-TCN použiť referenčné vykonávanie systému ECRIS vrátane integrovaného softvéru rozhrania.

8.  Na účely posúdenia, ktoré má vykonať Komisia podľa článku 36 ods. 10 písm. b), jej dotknuté členské štáty poskytnú všetky potrebné informácie.

KAPITOLA II

VKLADANIE ÚDAJOV A ICH VYUŽÍVANIE ÚSTREDNÝMI ORGÁNMI

Článok 5

Vkladanie údajov do systému ECRIS-TCN

1.  Ústredný orgán odsudzujúceho členského štátu vytvorí v centrálnom systéme dátový záznam o každom odsúdenom štátnom príslušníkovi tretej krajiny. Dátový záznam obsahuje:

a)  pokiaľ ide o alfanumerické údaje:

i)  informácie, ktoré sa majú zahrnúť s výnimkou jednotlivých prípadoch, keď takéto informácie nie sú ústrednému orgánu známe (povinné informácie):

priezvisko,

meno (mená),

–  dátum narodenia,

–  miesto narodenia (obec a štát),

štátna príslušnosť (štátne príslušnosti),

–  pohlavie,

–  predchádzajúce mená/priezviská (ak existujú),

–  kód odsudzujúceho členského štátu,

ii)  informácie, ktoré sa majú zahrnúť, ak sú vložené do registra trestov (nepovinné informácie):

− priezviská a mená rodičov,

iii)  informácie, ktoré sa majú zahrnúť, ak ich má ústredný orgán k dispozícii (dodatočné informácie):

− identifikačné číslo alebo druh a číslo dokladov totožnosti danej osoby, ako aj názov vydávajúceho orgánu,

− pseudonymy alebo prezývky;

b)  pokiaľ ide o údaje o odtlačkoch prstov:

i)  údaje o odtlačkoch prstov, ktoré sa odobrali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi počas trestného konania,

ii)  ako minimum údaje o odtlačkoch prstov odobraných na základe jedného z týchto kritérií:

–  ak bol štátny príslušník tretej krajiny odsúdený na trest odňatia slobody najmenej na 6 mesiacov,

alebo

–  ak bol štátny príslušník tretej krajiny odsúdený za trestný čin, ktorý sa podľa práva členského štátu trestá odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 mesiacov.

2.  Údaje o odtlačkoch prstov uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku musia mať technické špecifikácie na kvalitu, rozlíšenie a spracúvanie údajov o odtlačkoch prstov stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 10 ods. 1 písm. b). Referenčné číslo údajov o odtlačkoch prstov odsúdenej osoby musí obsahovať kód odsudzujúceho členského štátu.

3.  Dátový záznam môže obsahovať aj vyobrazenie tváre odsúdeného štátneho príslušníka tretej krajiny, ak právo odsudzujúceho členského štátu umožňuje odobratie a uchovávanie vyobrazení tváre odsúdených osôb.

4.   Odsudzujúci členský štát vytvorí dátový záznam ▌ bez zbytočného odkladu po vložení odsúdenia ▌ do registra trestov, a to podľa možnosti automaticky.

5.  Odsudzujúce členské štáty vytvárajú dátové záznamy aj v prípade odsúdení vynesených pred dátumom začatia vkladania údajov podľa článku 35 ods. 1, pokiaľ sú údaje týkajúce sa odsúdených osôb uchovávané v ▌ich vnútroštátnych databázach. V uvedených prípadoch sa údaje o odtlačkoch prstov zahrnú len vtedy, keď sa odobrali počas trestného stíhania v súlade s vnútroštátnym právom a keď ich možno jednoznačne priradiť k iným informáciám o totožnosti uvedeným v registri trestov.

6.  S cieľom splniť povinnosti stanovené v odseku 1 písm. b) bodoch i) a ii) a v odseku 5 môžu členské štáty použiť údaje o odtlačkoch prstov odobrané na iné účely ako trestné konanie, ak je také použitie povolené podľa vnútroštátneho práva.

Článok 6

▌Vyobrazenia tváre

1.  Do nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu ustanoveného v odseku 2 sa vyobrazenia tváre môžu využívať iba na potvrdenie totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bol identifikovaný na základe alfanumerického vyhľadávania alebo vyhľadávania pomocou údajov o odtlačkoch prstov.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 37 na doplnenie tohto nariadenia týkajúce sa využívania vyobrazení tváre na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach týchto osôb, keď to bude technicky možné. Pred uplatnením tohto splnomocnenia Komisia po zohľadnení potreby a proporcionality, ako aj technického vývoja v oblasti rozpoznávania tváre posúdi dostupnosť a pripravenosť potrebnej technológie.

Článok 7

Využívanie systému ECRIS-TCN na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov

1.  Ústredné orgány používajú systém ECRIS-TCN na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, s cieľom získať prostredníctvom systému ECRIS informácie o predchádzajúcich odsúdeniach, keď sa v dotknutom členskom štáte žiada o informácie z registra trestov týkajúce sa danej osoby na účely trestného konania voči tejto osobe alebo na ktorýkoľvek z nasledujúcich účelov, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, a v súlade s ním:

–  kontrola záznamu osoby v registri trestov na jej žiadosť,

–  bezpečnostné previerky,

–  získanie licencie alebo povolenia,

–  preverenie uchádzača o zamestnanie,

–  preverenie na dobrovoľnícke činnosti zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi alebo zraniteľnými osobami,

–  víza, nadobudnutie občianstva a konania v oblasti migrácie vrátane konaní o azyle a

–  kontroly v súvislosti s verejným obstarávaním a kvalifikačnými skúškami.

V špecifických prípadoch – iných ako prípady, keď štátny príslušník tretej krajiny žiada ústredný orgán o informácie o svojom zázname v registri trestov alebo keď sa žiadosť podá s cieľom získať informácie z registra trestov podľa článku 10 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ – však orgán žiadajúci o informácie z registra trestov môže rozhodnúť, že takéto použitie systému ECRIS-TCN nie je vhodné.

2.  Každý členský štát, ktorý sa rozhodne – pokiaľ sa tak ustanovuje v jeho vnútroštátnom práve, a v súlade s ním – využívať systém ECRIS-TCN s cieľom získavať informácie o predchádzajúcich odsúdeniach prostredníctvom systému ECRIS na iné účely, ako sú ustanovené v odseku 1, oznámi tieto iné účely alebo zmenu v týchto účeloch Komisii do dňa začatia prevádzky podľa článku 35 ods. 4 alebo kedykoľvek potom. Komisia uverejní uvedené oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie do 30 dní od ich doručenia.

3.  Eurojust, Europol ▌ a Európska prokuratúra majú právo zadávať dopyty do systému ECRIS-TCN s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, v súlade s článkami 14 až 18. Nesmú však vkladať do systému ECRIS-TCN žiadne údaje, opravovať ich ani ich vymazávať.

4.  Na účely uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa môžu príslušné orgány zadávať do systému ECRIS-TCN dopyty s cieľom overiť, či má v súvislosti s občanom Únie niektorý členský štát informácie z registra trestov o tejto osobe ako o štátnom príslušníkovi tretej krajiny.

5.  Pri zadávaní dopytov do systému ECRIS-TCN môžu príslušné orgány použiť všetky alebo len niektoré údaje uvedené v článku 5 ods. 1. Minimálny súbor údajov potrebných na zadávanie dopytov do systému sa určí vo vykonávacom akte prijatom v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. g).

6.  Príslušné orgány môžu zadávať dopyty do systému ECRIS-TCN aj pomocou ▌ podôb vyobrazenia tváre ▌ za predpokladu, že táto funkcia je už zavedená v súlade s článkom 6 ods. 2.

7.  V prípade pozitívnej lustrácie centrálny systém automaticky poskytne príslušnému orgánu informácie o členských štátoch, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny spolu so súvisiacimi referenčnými číslami a všetkými zodpovedajúcimi informáciami o totožnosti. Tieto informácie o totožnosti sa využijú iba na účely overenia totožnosti dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny. Výsledok vyhľadávania v centrálnom systéme sa môže použiť len na účely žiadosti podľa článku 6 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV alebo žiadosti uvedenej v článku 17 ods. 3 tohto nariadenia.

8.  V prípade negatívnej lustrácie centrálny systém o tom príslušný orgán automaticky informuje.

KAPITOLA III

UCHOVÁVANIE A POZMEŇOVANIE ÚDAJOV

Článok 8

Obdobie uchovávania uložených údajov

1.  Všetky ▌ dátové záznamy sa v centrálnom systéme uchovávajú dovtedy, kým sa údaje týkajúce sa odsúdení dotknutej osoby uchovávajú ▌v ▌ registri trestov.

2.  Ihneď po uplynutí doby uchovávania uvedenej v odseku 1 ústredný orgán odsudzujúceho členského štátu vymaže z centrálneho systému ▌ dátový záznam vrátane všetkých údajov o odtlačkoch prstov alebo vyobrazení tváre. Podľa možnosti sa vymazanie robí automaticky a najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia doby uchovávania.

Článok 9

Pozmeňovanie a vymazanie údajov

1.  Členské štáty môžu pozmeniť alebo vymazať údaje, ktoré vložili do systému ECRIS-TCN.

2.  Každé pozmeňovanie informácií v registri trestov ▌, ktoré viedlo k vytvoreniu dátového záznamu podľa článku 5, musí bez zbytočného odkladu viesť k rovnakému pozmeňovaniu informácií uchovávaných odsudzujúcim členským štátom v danom dátovom zázname v centrálnom systéme.

3.  Ak má odsudzujúci členský štát dôvod domnievať sa, že údaje zaznamenané v centrálnom systéme sú nesprávne alebo boli v centrálnom systéme spracúvané v rozpore s týmto nariadením:

a)  ihneď začne konanie na kontrolu správnosti dotknutých údajov alebo prípadne zákonnosti ich spracúvania;

b)  v prípade potreby údaje bez zbytočného odkladu opraví alebo vymaže z centrálneho systému.

4.  Ak má iný členský štát, než je odsudzujúci členský štát, ktorý vložil údaje, dôvod sa domnievať, že údaje zaznamenané v centrálnom systéme sú nesprávne alebo boli v centrálnom systéme spracúvané v rozpore s týmto nariadením, bez zbytočného odkladu sa obráti na ústredný orgán odsudzujúceho členského štátu.

Odsudzujúci členský štát:

a)  ihneď začne konanie na kontrolu správnosti dotknutých údajov alebo prípadne zákonnosti ich spracúvania;

b)  v prípade potreby tieto údaje bez zbytočného odkladu údaje opraví alebo vymaže z centrálneho systému;

c)  bez zbytočného odkladu informuje uvedený iný členský štát o tom, že údaje boli opravené alebo vymazané, alebo o dôvodoch, pre ktoré neboli opravené alebo vymazané.

KAPITOLA IV

VÝVOJ, PREVÁDZKA A POVINNOSTI

Článok 10

Prijímanie vykonávacích aktov Komisiou

1.  Komisia čo najskôr prijme vykonávacie akty potrebné na technický vývoj a ▌ vykonávanie systému ECRIS-TCN, a konkrétne akty týkajúce sa:

a)  technických špecifikácií spracúvania alfanumerických údajov;

b)  technických špecifikácií pre kvalitu, rozlíšenie a spracúvanie údajov o odtlačkoch prstov ▌;

c)  technických špecifikácií softvéru rozhrania;

d)  technických špecifikácií pre kvalitu, rozlíšenie a spracúvanie vyobrazení tváre na účely a za podmienok stanovených v článku 6;

e)  kvality údajov vrátane mechanizmu a postupov vykonávania kontrol kvality údajov;

f)  vkladania údajov podľa článku 5;

g)  prístupu do systému ECRIS-TCN a zadávanie dopytov doň podľa článku 7;

h)  zmeny a vymazania údajov podľa článkov 8 a 9;

i)  uchovávania logov a prístupu k nim podľa článku 31;

j)  prevádzka centrálneho registra a pravidlá bezpečnosti údajov a ochrany údajov a vzťahujúce sa na register podľa článku 32;

k)  poskytovania štatistík podľa článku 32;

l)  požiadaviek na výkon a dostupnosť systému ECRIS-TCN vrátane minimálnych špecifikácií a požiadaviek na biometrickú výkonnosť systému ECRIS-TCN, najmä z hľadiska požadovanej miery chybnej akceptácie a miery chybného odmietnutia.

2.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2.

Článok 11

Vývoj a prevádzkové riadenie systému ECRIS-TCN

1.  Agentúra eu-LISA zodpovedá za vývoj systému ECRIS-TCNsúlade so zásadou špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov. Okrem toho zodpovedá agentúra eu-LISA za prevádzkové riadenie systému ECRIS-TCN. Vývoj pozostáva z vypracovania a uplatnenia technických špecifikácií, testovania a celkovej koordinácie projektu.

2.  Agentúra eu-LISA zodpovedá aj za ďalší vývoj a údržbu referenčného vykonávania systému ECRIS.

3.  Agentúra eu-LISA vymedzí návrh fyzickej architektúry systému ECRIS-TCN vrátane jeho technických špecifikácií a vývoja, pokiaľ ide o centrálny systém, vnútroštátny centrálny prístupový bod a softvér rozhrania. Daný návrh prijme jej správna rada pod podmienkou kladného stanoviska Komisie.

4.  Agentúra eu-LISA vyvinie a zavedie systém ECRIS-TCN čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia ▌ a po tom, ako Komisia prijme vykonávacie akty stanovené v článku 10.

5.  Pred fázou návrhu a vývoja systému ECRIS-TCN zriadi správna rada agentúry eu-LISA radu pre riadenie programu zloženú z desiatich členov.

Rada pre riadenie programu pozostáva z ôsmich členov vymenovaných správnou radou, z predsedu poradnej skupiny uvedenej v článku 39 a jedného člena vymenovaného Komisiou. Členovia vymenovaní správnou radou sú volení len z tých členských štátov, ktoré sú podľa právnych predpisov Únie plne viazané legislatívnymi nástrojmi upravujúcimi ECRIS a ktoré sa budú zúčastňovať na systéme ECRIS-TCN. Správna rada zabezpečuje, aby členovia, ktorých vymenuje do rady pre riadenie programu, mali potrebné skúsenosti a odborné znalosti v oblasti vývoja a riadenia IT systémov na podporu justičných orgánov a orgánov zodpovedných za registre trestov.

Agentúra eu-LISA sa zúčastňuje na činnosti rady pre riadenie programu. Na tento účel sa zástupcovia agentúry eu-LISA zúčastňujú na zasadnutiach rady pre riadenie programu, aby podávali správy o návrhu a vývoji systému ECRIS-TCN a akýchkoľvek ďalších súvisiacich prácach a činnostiach.

Rada pre riadenie programu zasadá minimálne raz za tri mesiace a v prípade potreby častejšie. Zabezpečuje primerané riadenie fázy návrhu a vývoja systému ECRIS-TCN a konzistentnosť medzi projektom centrálneho systému ECRIS-TCN a projektmi vnútroštátnych systémov ECRIS-TCN, ako aj vnútroštátnym softvérom na vykonávanie systému ECRIS. Rada pre riadenie programu pravidelne, pokiaľ možno každý mesiac, predkladá správnej rade agentúry eu-LISA písomné správy o pokroku projektu. Rada pre riadenie programu nemá rozhodovaciu právomoc ani mandát zastupovať členov správnej rady.

6.  Rada pre riadenie programu stanoví svoj rokovací poriadok, ktorý bude obsahovať najmä pravidlá týkajúce sa:

a)  predsedníctva;

b)  miest konania zasadnutí;

c)  prípravy zasadnutí;

d)  povolenia účasti expertov na zasadnutiach;

e)  komunikačných plánov zabezpečujúcich, aby nezúčastňujúci sa členovia správnej rady boli informovaní v plnom rozsahu.

7.  Rade pre riadenie programu predsedá členský štát, ktorý je podľa práva Únie plne viazaný legislatívnymi nástrojmi upravujúcimi systém ECRIS a legislatívnymi nástrojmi upravujúcimi vývoj, zriadenie, prevádzku a používanie rozsiahlych informačných systémov riadených agentúrou eu-LISA.

8.  Všetky cestovné výdavky a diéty, ktoré vzniknú členom rady pre riadenie programu, hradí agentúra eu-LISA. Článok 10 rokovacieho poriadku agentúry eu-LISA sa uplatňuje mutatis mutandis. Sekretariát rady pre riadenie programu zabezpečuje agentúra eu-LISA.

9.  Počas fázy návrhu a vývoja je poradná skupina uvedená v článku 39 zložená z projektových manažérov vnútroštátneho systému ECRIS-TCN a predsedá jej agentúra eu-LISA. Počas fázy návrhu a vývoja zasadá pravidelne, podľa možnosti minimálne raz mesačne, až do začatia prevádzky systému ECRIS-TCN. Po každom zasadnutí podáva správu ▌rade pre riadenie programu. Poskytuje technické odborné znalosti na podporu úloh rady pre riadenie programu a monitoruje stav prípravy členských štátov.

10.  S cieľom zabezpečiť dôvernosť a integritu údajov uchovávaných po celú dobu v systéme ECRIS, agentúra eu-LISA v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí, aby sa uplatňovali primerané technické a organizačné opatrenia, pričom sa zohľadní najnovší technologický stav, náklady na vykonávanie a riziká, ktoré predstavuje spracúvanie.

11.  Agentúra eu-LISA zodpovedá za tieto úlohy v súvislosti s komunikačnou infraštruktúrou uvedenou v článku 4 ods. 1 písm. d):

a)  dozor;

b)  bezpečnosť;

c)  koordinácia vzťahov medzi členskými štátmi a poskytovateľom komunikačnej infraštruktúry.

12.  Komisia zodpovedá za všetky ostatné úlohy súvisiace s komunikačnou infraštruktúrou uvedenou v článku 4 ods. 1 písm. d), a to konkrétne za:

a)  úlohy týkajúce sa plnenia rozpočtu;

b)  nadobúdanie a obnovu;

c)  zmluvné záležitosti.

13.  Agentúra eu-LISA vyvíja a udržiava mechanizmus a postupy vykonávania kontrol kvality údajov uložených v systéme ECRIS-TCN a členským štátom v tejto súvislosti predkladá pravidelné správy. Agentúra eu-LISA predkladá Komisii pravidelné správy o problémoch, ktoré sa vyskytli, a o členských štátoch, ktorých sa týkali.

14.  Prevádzkové riadenie systému ECRIS-TCN pozostáva zo všetkých úloh potrebných na to, aby systém ECRIS-TCN fungoval v súlade s týmto nariadením, a to najmä z údržby a technického vývoja nevyhnutných na zabezpečenie toho, aby systém ECRIS-TCN fungoval na uspokojivej úrovni v súlade s technickými špecifikáciami.

15.  Agentúra eu-LISA vykonáva úlohy v súvislosti s poskytovaním odbornej prípravy v oblasti technického využívania systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS.

16.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, ustanoveného nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(17), agentúra eu-LISA uplatňuje na všetkých svojich zamestnancov, ktorí musia pracovať s údajmi zaznamenanými v centrálnom systéme, primerané pravidlá týkajúce sa zachovávania služobného tajomstva alebo iných rovnocenných povinností zachovávania dôvernosti. Uvedená povinnosť sa uplatňuje aj po odchode týchto zamestnancov z funkcie alebo zamestnania, alebo po skončení ich činností.

Článok 12

Zodpovednosť členských štátov

1.  Každý členský štát je zodpovedný za:

a)  zaistenie bezpečného prepojenia svojich vnútroštátnych ▌registrov trestov a databáz odtlačkov prstov s vnútroštátnymi centrálnymi prístupovými bodmi;

b)  vývoj, prevádzku a údržbu prepojenia uvedeného v písmene a);

c)  zaistenie prepojenia svojich vnútroštátnych systémov s referenčným vykonávaním systému ECRIS;

d)  riadenie prístupu a pravidlá prístupu riadne oprávnených zamestnancov ústredných orgánov do systému ECRIS-TCN v súlade s týmto nariadením a zostavenie a pravidelnú aktualizáciu zoznamu týchto zamestnancov a profilov uvedených v článku 19 ods. 3 písm. g).

2.  Každý členský štát poskytne zamestnancom svojho ústredného orgánu, ktorí majú právo na prístup do systému ECRIS-TCN, ešte pred získaním oprávnenia na spracúvanie údajov uchovávaných v centrálnom systéme primeranú odbornú prípravu týkajúcu sa najmä pravidiel bezpečnosti a ochrany údajov a príslušných základných práv.

Článok 13

Zodpovednosť za používanie údajov

1.  V súlade s príslušnými pravidlami Únie o ochrane údajov každý členský štát zabezpečuje, aby sa údaje zaznamenané v systéme ECRIS-TCN spracúvali zákonným spôsobom, a najmä aby:

a)  prístup k údajom mali iba riadne oprávnení zamestnanci na účely plnenia svojich úloh;

b)  sa údaje získavali zákonným spôsobom pri plnom rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a základných práv štátneho príslušníka tretej krajiny;

c)  sa údaje vkladali do systému ECRIS-TCN zákonným spôsobom;

d)  údaje pri vkladaní do systému ECRIS-TCN boli správne a aktuálne.

2.  Agentúra eu-LISA zabezpečuje, aby prevádzka systému ECRIS-TCN bola v súlade s týmto nariadením, delegovaným aktom uvedeným v článku 6 ods. 2 a vykonávacími aktmi uvedenými v článku 10, ako aj v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725. Konkrétne prijme agentúra eu-LISA opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti centrálneho systému a komunikačnej infraštruktúry uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. d) bez toho, aby boli dotknuté povinnosti každého členského štátu.

3.  Agentúra eu-LISA čo najskôr oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, ako aj európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov opatrenia, ktoré prijala podľa odseku 2 na začatie prevádzky systému ECRIS-TCN.

4.  Komisia sprístupní informácie uvedené v odseku 3 členským štátom a verejnosti prostredníctvom pravidelne aktualizovaného verejného webového sídla.

Článok 14

Prístup Eurojustu, Europolu a Európskej prokuratúry

1.  Eurojust má priamy prístup do systému ECRIS-TCN na účely vykonávania článku 17, ako aj plnenia svojich úloh podľa článku 2 nariadenia (EÚ) 2018/1727, s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín.

2.  Europol má priamy prístup do systému ECRIS-TCN na účely plnenia svojich úloh podľa článku 4 ods. 1 písm. a) až e) a h) nariadenia (EÚ) 2016/794, s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín.

3.  Európska prokuratúra má priamy prístup do systému ECRIS-TCN na účely plnenia úloh podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939, s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín.

4.  Po pozitívnej lustrácii, ktorá znamená, že sa našli členské štáty, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, môže Eurojust, Europol a Európska prokuratúra využiť svoje príslušné kontakty s vnútroštátnymi orgánmi daných členských štátov a vyžiadať informácie z registra trestov spôsobom stanoveným v ich príslušných zakladajúcich aktoch.

Článok 15

Prístup oprávnených zamestnancov Eurojustu, Europolu a Európskej prokuratúry

Eurojust, Europol a Európska prokuratúra zodpovedajú za riadenie prístupu a pravidlá prístupu riadne oprávnených zamestnancov do systému ECRIS-TCN v súlade s týmto nariadením a ▌za zostavenie a pravidelnú aktualizáciu zoznamu týchto zamestnancov a ich profilov.

Článok 16

Zodpovednosť Eurojustu, Europolu ▌, a Európskej prokuratúry

Eurojust, Europola Európska prokuratúra:

a)  vytvoria technické prostriedky na pripojenie k systému ECRIS-TCN a zodpovedajú za údržbu uvedeného pripojenia;

b)  poskytnú primeranú odbornú prípravu týkajúcu sa najmä pravidiel bezpečnosti údajov a ochrany údajov a príslušných základných práv tým členom svojho personálu, ktorí majú právo prístupu do systému ECRIS-TCN, a to pred tým, ako im povolia spracúvať údaje uchovávané v centrálnom systéme;

c)  zabezpečia, aby osobné údaje, ktoré spracúvajú podľa tohto nariadenia, boli chránené v súlade s platnými pravidlami o ochrane údajov.

Článok 17

Kontaktné miesto pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie

1.  Tretie krajiny a medzinárodné organizácie môžu na účely trestného konania svoje žiadosti o informácie o členských štátoch, ak sú, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, adresovať Eurojustu. Na tento účel použijú vzor formulára, ktorý sa uvádza v prílohe k tomuto nariadeniu.

2.  Keď Eurojust dostane žiadosť podľa odseku 1, použije systém ECRIS-TCN na identifikáciu prípadných členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o dotknutom štátnom príslušníkovi tretej krajiny.

3.  V prípade pozitívnej lustrácie Eurojust požiada členský štát, ktorý má informácie z registra trestov o dotknutom štátnom príslušníkovi tretej krajiny, či súhlasí s tým, aby Eurojust informoval tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu o jeho názve. Ak daný členský štát súhlasí, Eurojust informuje tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu o názve uvedeného členského štátu, ako aj o tom, ako môže v súlade s uplatniteľnými postupmi danému členskému štátu predložiť žiadosť o výpis z registra trestov.

4.  Eurojust v prípade negatívnej lustrácie alebo ak nemôže podľa odseku 3 poskytnúť odpoveď na žiadosti podané podľa tohto článku, informuje dotknutú tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu o tom, že dokončil postup bez toho, aby uviedol, či má niektorý členský štát informácie z registra trestov o dotknutej osobe.

Článok 18

Poskytovanie informácií tretej krajine, medzinárodnej organizácii alebo súkromnému subjektu

Eurojust, Europol ani Európska prokuratúra, ani žiadny ústredný orgán nesmú informácie získané zo systému ECRIS-TCN o štátnom príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť prenosom alebo iným spôsobom tretej krajine, medzinárodnej organizácii ani súkromnému subjektu. Týmto článkom nie je dotknutý článok 17 ods. 3.

Článok 19

Bezpečnosť údajov

1.  Agentúra eu-LISA prijme opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti systému ECRIS-TCN bez toho, aby boli dotknuté povinnosti jednotlivých členských štátov, pričom zohľadní bezpečnostné opatrenia uvedené v odseku 3.

2.  Pokiaľ ide o prevádzku systému ECRIS-TCN, agentúra eu-LISA prijme opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 3 vrátane prijatia bezpečnostného plánu, ako aj plánu kontinuity prevádzky a obnovy systému po zlyhaní a zaistí, aby sa prevádzka inštalovaných systémov v prípade prerušenia mohla obnoviť.

3.  Členské štáty zaisťujú bezpečnosť údajov pred ich prenosom a počas ich prenosu do vnútroštátneho centrálneho prístupového bodu, ako aj pri prijímaní z neho. Každý členský štát predovšetkým:

a)  zabezpečuje fyzickú ochranu údajov, a to aj prostredníctvom vytvorenia pohotovostných plánov na ochranu ▌infraštruktúry;

b)  zabráni neoprávnenému prístupu k vnútroštátnym zariadeniam, v ktorých členský štát vykonáva operácie súvisiace so systémom ECRIS-TCN;

c)  zabraňuje neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo odstráneniu nosičov údajov;

d)  zabraňuje neoprávnenému vkladaniu údajov a neoprávnenému prehliadaniu, pozmeňovaniu alebo vymazaniu uchovávaných osobných údajov;

e)  zabraňuje neoprávnenému spracúvaniu údajov v systéme ECRIS-TCN a akémukoľvek neoprávnenému pozmeňovaniu alebo vymazaniu údajov spracúvaných v systéme ECRIS-TCN;

f)  zabezpečuje, aby osoby oprávnené na prístup do systému ECRIS-TCN mali prístup iba k tým údajom, na ktoré sa vzťahuje ich oprávnenie na prístup, a to len prostredníctvom individuálnych totožností používateľov a režimov dôverného prístupu;

g)  zabezpečuje, aby všetky orgány s právom na prístup do systému ECRIS-TCN vytvorili profily, ktoré opisujú funkcie a povinnosti osôb oprávnených vkladať, opravovať, vymazávať, prehliadať a vyhľadávať údaje, a aby tieto profily bez zbytočného odkladu sprístupnili ▌národným dozorným orgánom na ich žiadosť;

h)  zabezpečuje, aby bolo možné overiť a určiť, ktorým orgánom, úradom a agentúram Únie sa môžu osobné údaje poskytnúť prostredníctvom zariadenia na prenos údajov;

i)  zabezpečuje, aby bolo možné overiť a určiť, ktoré údaje boli spracúvané v informačnom systéme ECRIS-TCN, kedy sa spracúvali a kto a na aký účel ich spracúval;

j)  zabraňuje neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo vymazaniu osobných údajov počas ich prenosu zo systému ECRIS-TCN a doň alebo počas prepravy nosičov údajov, a to najmä vhodnými technikami šifrovania;

k)  monitoruje účinnosť bezpečnostných opatrení uvedených v tomto odseku a prijíma nevyhnutné organizačné opatrenia týkajúce sa vlastného monitorovania a dozoru s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

4.  Agentúra eu-LISA a členské štáty spolupracujú s cieľom zaistiť jednotný prístup k bezpečnosti údajov na základe procesu riadenia bezpečnostných rizík, ktorý sa vzťahuje na celý systém ECRIS-TCN.

Článok 20

Zodpovednosť

1.  Všetky osoby alebo ktorýkoľvek členský štát, ktoré utrpeli majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku nezákonnej operácie spracúvania alebo akéhokoľvek iného úkonu nezlučiteľného s týmto nariadením, majú právo na náhradu škody od:

a)  členského štátu, ktorý je zodpovedný za vzniknutú škodu, alebo

b)  od agentúry eu-LISA, ak agentúra eu-LISA nedodržala svoje povinnosti stanovené v tomto nariadení alebo v nariadení (EÚ) 2018/1725.

Členský štát, ktorý je zodpovedný za vzniknutú škodu alebo agentúra eu-LISA sa úplne alebo čiastočne zbavia zodpovednosti, ak preukážu, že nie sú zodpovedné za udalosť, ktorá bola príčinou vzniknutej škody.

2.  Ak v dôsledku akéhokoľvek neplnenia si povinností podľa tohto nariadenia zo strany členského štátu, Eurojustu, Europolu alebo Európskej prokuratúry vznikne škoda na systéme ECRIS-TCN, daný členský štát alebo Eurojust, Europol alebo Európska prokuratúra zodpovedá za túto škodu okrem prípadov, keď a v rozsahu, v akom agentúra eu-LISA alebo iný členský štát zúčastňujúci sa na systéme ECRIS-TCN neprijali primerané opatrenia na to, aby sa zabránilo vzniku škody alebo aby sa minimalizovali jej dôsledky.

3.  Nároky voči členskému štátu na náhradu škody uvedené v odsekoch 1 a 2 sa riadia právom žalovaného členského štátu. Nároky voči agentúre eu-LISA, Eurojustu, Europolu a Európskej prokuratúry na náhradu škody uvedené v odsekoch 1 a 2 sa riadia ich príslušnými zakladajúcimi aktmi.

Článok 21

Vlastné monitorovanie

Členské štáty zabezpečia, aby každý ústredný orgán prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením a prípadne spolupracoval s dozornými orgánmi.

Článok 22

Sankcie

Každé zneužitie údajov vložených do systému ECRIS-TCN podlieha účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám alebo disciplinárnym opatreniam podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie.

KAPITOLA V

PRÁVA A DOZOR V OBLASTI OCHRANY ÚDAJOV

Článok 23

Prevádzkovateľ údajov a sprostredkovateľ údajov

1.  Každý ústredný orgán sa považuje za prevádzkovateľa údajov podľa príslušných pravidiel Únie o ochrane údajov v prípade spracúvania osobných údajov ústredným orgánom členského štátu podľa tohto nariadenia.

2.  Agentúra eu-LISA sa považuje za sprostredkovateľa údajov v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 v prípade osobných údajov vkladaných do centrálneho systému členskými štátmi.

Článok 24

Účel spracúvania osobných údajov

1.  Údaje vložené do centrálneho systému sa spracúvajú iba na účely identifikácie členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

2.  S výnimkou riadne oprávnených zamestnancov Eurojustu, Europolu a Európskej prokuratúry, ktorí majú prístup do systému ECRIS-TCN na účely tohto nariadenia, je prístup do systému ECRIS-TCN vyhradený výlučne riadne oprávneným zamestnancom ústredných orgánov ▌. Prístup je obmedzený na rozsah potrebný na plnenie úloh v súlade s daným účelom uvedeným v odseku 1 a je primeraný sledovaným cieľom.

Článok 25

Právo na prístup k údajom, ich opravu, vymazanie a obmedzenie ich spracúvania

1.  Žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín týkajúce sa práv na prístup k osobným údajom, ich opravu, vymazanie a obmedzenie ich spracúvania, ktoré sú stanovené v príslušných pravidlách Únie o ochrane údajov, sa môžu adresovať ústrednému orgánu ktoréhokoľvek členského štátu.

2.  Ak sa žiadosť podala inému členskému štátu než odsudzujúcemu členskému štátu, ▌členský štát, ktorému sa žiadosť podala, ju bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 10 pracovných dní od doručenia postúpi odsudzujúcemu členského štátu. Po doručení žiadosti odsudzujúci členský štát:

a)  začne ihneď konanie na kontrolu správnosti daných údajov a zákonnosti ich spracúvania v systéme ECRIS-TCN a

b)  bez zbytočného odkladu odpovie členskému štátu, ktorý žiadosť postúpil.

3.  Ak sú údaje zaznamenané v systéme ECRIS-TCN ▌nesprávne alebo sa spracúvali nezákonne, odsudzujúci členský štát ich opraví alebo vymaže v súlade s článkom 9. Odsudzujúci členský štát, prípadne členský štát, ktorému bola podaná žiadosť, bez zbytočného odkladu vydá dotknutej osobe písomné potvrdenie o tom, že sa prijali opatrenia na opravu alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú. Odsudzujúci členský štát tiež bez zbytočného odkladu informuje každý iný členský štát, ktorý bol príjemcom informácie o odsúdeniach získanej zadaním dopytu do systému ECRIS-TCN, o tom, aké opatrenia sa prijali.

4.  Ak odsudzujúci členský štát ▌nesúhlasí s tvrdením, že údaje zaznamenané v systéme ECRIS-TCN sú nesprávne alebo sa spracúvali nezákonne, prijme správne alebo súdne rozhodnutie s písomným vysvetlením pre dotknutú osobu, ▌prečo odmieta opraviť alebo vymazať údaje, ktoré sa jej týkajú. Ak je to vhodné, takéto prípady sa oznámia národnému dozornému orgánu.

5.  Členský štát, ktorý prijal ▌rozhodnutie podľa odseku 4, takisto poskytne danej osobe informácie vysvetľujúce kroky, ktoré môže podniknúť, ak ▌vysvetlenie poskytnuté podľa odseku 4 nie je pre ňu akceptovateľné. Zahŕňajú informácie o postupe podania žaloby alebo sťažnosti príslušným orgánom alebo súdom daného členského štátu a každej pomoci vrátane pomoci národných dozorných orgánov, ktorá je dostupná podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu.

6.  Každá žiadosť podaná podľa odseku 1 musí obsahovať ▌informácie potrebné na identifikáciu dotknutej osoby. Uvedené informácie sa využívajú výlučne na umožnenie výkonu práv uvedených v odseku 1 a ihneď potom sa vymažú.

7.  Ak sa uplatňuje odsek 2, ústredný orgán, ktorému bola adresovaná žiadosť, uchová písomný záznam o tejto žiadosti, ako aj záznam o jej vybavení a o tom, ktorému orgánu bola postúpená. Na žiadosť národného dozorného orgánu mu ústredný orgán bezodkladne uvedený záznam poskytne. Ústredný orgán a národný dozorný orgán takýto záznam vymažú po troch rokoch od jeho vyhotovenia.

Článok 26

Spolupráca pri zabezpečovaní práv v oblasti ochrany údajov

1.  Ústredné orgány vzájomne spolupracujú s cieľom zabezpečiť rešpektovanie práv stanovených v článku 25.

2.  Národný dozorný orgán v každom členskom štáte poskytne dotknutej osobe na požiadanie informácie, ako môže uplatniť svoje právo na opravu alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú, podľa príslušných pravidiel Únie o ochrane údajov.

3.  Na účely tohto článku národný dozorný orgán členského štátu, ktorý údaje postúpil, a národný dozorný orgán členského štátu, ktorému bola žiadosť podaná, vzájomne spolupracujú.

Článok 27

Opravné prostriedky

▌ Každá osoba má v odsudzujúcom členskom štáte, ktorý zamietol právo na prístup k údajom alebo právo na opravu alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú, uvedené v článku 25, právo podať sťažnosť a právo na právny prostriedok nápravy v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie.

Článok 28

Dozor vykonávaný národnými dozornými orgánmi

1.  Každý členský štát zabezpečí, aby národné dozorné orgány určené podľa príslušných pravidiel Únie o ochrane údajov monitorovali zákonnosť spracúvania osobných údajov uvedených v článkoch 5 a 6 vykonávaného zo strany dotknutého členského štátu, ako aj ich prenosu do systému ECRIS-TCN a z neho.

2.  Národný dozorný orgán zabezpečí, aby sa aspoň každé tri roky od dátumu začatia prevádzky systému ECRIS-TCN vykonal audit operácií spracúvania údajov vo vnútroštátnych registroch trestov a databázach odtlačkov prstov týkajúcich sa výmeny údajov medzi týmito systémami a systémom ECRIS-TCN v súlade s príslušnými medzinárodnými audítorskými normami.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby mali ich národné dozorné orgány dostatočné prostriedky na plnenie úloh, ktorými sú poverené na základe tohto nariadenia.

4.  Každý členský štát poskytuje všetky informácie, ktoré požadujú jeho národné dozorné orgány, a najmä informácie o činnostiach vykonávaných podľa článkov 12, 13 a 19. Každý členský štát poskytuje svojim národným dozorným orgánom prístup k svojim záznamom podľa článku 25 ods. 7 a k svojim logom podľa článku 31 ods. 6 a umožní im kedykoľvek prístup do všetkých svojich priestorov súvisiacich so systémom ECRIS-TCN.

Článok 29

Dozor vykonávaný európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

1.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov monitoruje, či sa činnosti agentúry eu-LISA v oblasti spracúvania osobných údajov súvisiace so systémom ECRIS-TCN vykonávajú v súlade s týmto nariadením.

2.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí, aby sa aspoň každé tri roky vykonal v súlade s príslušnými medzinárodnými audítorskými normami audit činností agentúry eu-LISA v oblasti spracúvania osobných údajov. Správa o uvedenom audite sa zašle Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, agentúre eu-LISA a dozorným orgánom. Agentúra eu-LISA môže k správe pred jej prijatím predložiť pripomienky.

3.  Agentúra eu-LISA poskytne európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov informácie, o ktoré požiada, sprístupní mu všetky dokumenty a svoje logy uvedené v článku 31 a kedykoľvek mu umožní prístup do všetkých svojich priestorov.

Článok 30

Spolupráca medzi národnými dozornými orgánmi a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

Koordinovaný dozor nad systémom ECRIS-TCN sa zabezpečí v súlade s článkom 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

Článok 31

Uchovávanie logov

1.  Agentúra eu-LISA a príslušné orgány v súlade so svojimi povinnosťami zabezpečujú, aby sa všetky operácie spracúvania údajov v systéme ECRIS-TCN zalogovali v súlade s odsekom 2 na účely kontroly prípustnosti žiadostí, monitorovania integrity a bezpečnosti údajov a zákonnosti spracúvania údajov, ako aj na účely vlastného monitorovania.

2.  V logoch sa uvádzajú ▌ tieto údaje:

a)  účel žiadosti o prístup k údajom systému ECRIS-TCN;

b)  prenesené údaje, ako sú uvedené v článku 5;

c)  odkaz na vnútroštátny spis;

d)  dátum a presný čas operácie;

e)  údaje použité na zadanie dopytu;

f)  identifikačnú značku úradníka, ktorý vykonal vyhľadávanie ▌.

3.  Z logov o prehliadaní a poskytovaní údajov musí byť zrejmá opodstatnenosť takýchto operácií.

4.  Logy ▌sa používajú iba na monitorovanie zákonnosti spracúvania údajov a zaistenie integrity a bezpečnosti údajov. Na monitorovanie a hodnotenie uvedené v článku 36 sa môžu použiť len logy obsahujúce údaje, ktoré nie sú osobnými údajmi. Uvedené logy sú primeranými opatreniami chránené proti neoprávnenému prístupu a vymažú sa po uplynutí troch rokov, ak nie sú potrebné na monitorovacie postupy, ktoré sa už začali.

5.  Agentúra eu-LISA na požiadanie bez zbytočného odkladu sprístupní logy o svojich operáciách spracúvania ústredným orgánom.

6.  Príslušné národné dozorné orgány zodpovedné za kontrolu prípustnosti žiadosti a monitorovanie zákonnosti spracúvania údajov a integrity a bezpečnosti údajov majú na požiadanie prístup k logom na účely plnenia svojich povinností. Ústredné orgány na požiadanie bez zbytočného odkladu sprístupnia logy o svojich operáciách spracúvania príslušným národným dozorným orgánom.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Využívanie údajov na vypracúvanie správ a štatistík

1.  Riadne oprávnení zamestnanci agentúry eu-LISA, príslušných orgánov ▌ a Komisie majú prístup k údajom spracúvaným v rámci systému ECRIS-TCN výhradne na vypracúvanie správ a poskytovania štatistík bez toho, aby bola možná individuálna identifikácia.

2.  Na účely odseku 1 agentúra eu-LISA zriadi, implementuje a vykonáva vo svojich technických zariadeniach hosting pre centrálny register obsahujúci údaje uvedené v odseku 1, ktoré umožňujú získať prispôsobiteľné správy a štatistiky bez toho, aby umožňovali individuálnu ▌ identifikáciu. Prístup do centrálneho registra sa poskytuje prostredníctvom zabezpečeného prístupu s kontrolou prístupu a osobitnými profilmi používateľov výhradne na účely vypracúvania správ a štatistík.

3.  Postupy zavedené agentúrou eu-LISA na monitorovanie fungovania systému ECRIS-TCN uvedené v článku 36, ako aj referenčného vykonávania systému ECRIS zahŕňajú možnosť vytvárať pravidelné štatistiky na účely ▌ monitorovania.

Agentúra eu-LISA predkladá Komisii každý mesiac štatistiky týkajúce sa zaznamenávania, uchovávania a výmeny informácií extrahovaných z registrov trestov prostredníctvom systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS ▌. Agentúra eu-LISA zabezpečuje, aby nebolo možné identifikovať jednotlivcov na základe týchto štatistík. Agentúra eu-LISA poskytuje Komisii na jej žiadosť štatistiku konkrétnych aspektov týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia.

4.  Členské štáty poskytujú agentúre eu-LISA štatistiky potrebné na plnenie jej povinností uvedených v tomto článku. Komisii poskytujú štatistiky o počte odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj o počte odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín na svojom území.

Článok 33

Náklady

1.  Náklady spojené so zriadením a prevádzkou centrálneho systému, komunikačnej infraštruktúry uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. d), softvéru rozhrania a referenčného vykonávania systému ECRIS sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie.

2.  Náklady na prepojenie s Eurojustom, Europolom a ▌ Európskou prokuratúrou ▌ k systému ECRIS-TCN sa hradia z ich príslušných rozpočtov.

3.  Ostatné náklady hradia členské štáty, a to najmä náklady vyplývajúce z prepojenia existujúcich vnútroštátnych registrov trestov, databáz odtlačkov prstov a ústredných orgánov so systémom ECRIS-TCN, ako aj náklady na hosting referenčného vykonávania systému ECRIS.

Článok 34

Oznámenia

1.  Každý členský štát oznámi agentúre eu-LISA svoj ústredný orgán alebo svoje ústredné orgány, ktoré majú prístup na účely vkladania, opravy, vymazávania, prehliadania alebo vyhľadávania údajov, ako aj akúkoľvek zmenu týkajúcu sa týchto orgánov.

2.  Agentúra eu-LISA zabezpečí uverejnenie zoznamu ústredných orgánov oznámených členskými štátmi v Úradnom vestníku Európskej únie a tiež na svojom webovom sídle. Agentúra eu-LISA aktualizuje zoznam bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia o zmene týkajúcej sa ústredného orgánu členského štátu.

Článok 35

Vkladanie údajov a začatie prevádzky

1.  Komisia stanoví dátum, od ktorého členské štáty začnú vkladať údaje uvedené v článku 5 do systému ECRIS-TCN ▌, a to vtedy, keď skonštatuje, že sa splnili tieto podmienky:

a)  prijali sa príslušné vykonávacie akty uvedené v článku 10;

b)  členské štáty validovali technické a právne opatrenia na získavanie a prenos údajov uvedených v článku 5 do systému ECRIS-TCN a oznámili ich Komisii;

c)  agentúra eu-LISA vykonala v spolupráci s členskými štátmi komplexný test systému ECRIS-TCN, pričom použila anonymné testovacie údaje.

2.  Keď Komisia stanoví dátum začatia vkladania údajov podľa odseku 1, oznámi ho členským štátom. V lehote dvoch mesiacov po uvedenom dátume členské štáty vložia údaje uvedené v článku 5 do systému ECRIS-TCN, pričom zohľadnia článok 41 ods. 2.

3.  Po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 vykoná agentúra eu-LISA v spolupráci s členskými štátmi záverečný test systému ECRIS-TCN.

4.  Keď sa test uvedený v odseku 3 skončí úspešne a agentúra eu-LISA sa domnieva, že systém ECRIS-TCN je pripravený na začatie prevádzky, oznámi to Komisii. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o výsledkoch testu a rozhodne o dátume začatia prevádzky systému ECRIS-TCN.

5.  Rozhodnutie Komisie o dátume začatia prevádzky systému ECRIS-TCN uvedené v odseku 4 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

6.  Členské štáty začnú používať systém ECRIS-TCN od dátumu, ktorý určí Komisia v súlade s odsekom 4.

7.  Komisia môže pri prijímaní rozhodnutí podľa tohto článku stanoviť rôzne dátumy na vloženie alfanumerických údajov a údajov o odtlačkoch prstov do systému ECRIS-TCN uvedených v článku 5, ako aj na začatie prevádzky v súvislosti s týmito rôznymi kategóriami údajov.

Článok 36

Monitorovanie a hodnotenie

1.  Agentúra eu-LISA zabezpečuje, aby existovali postupy na monitorovanie vývoja systému ECRIS-TCN, a to pokiaľ ide o ciele týkajúce sa plánovania a nákladov, a na monitorovanie fungovania systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS vzhľadom na ciele týkajúce sa technických výstupov, nákladovej efektívnosti, bezpečnosti a kvality služby.

2.  Na účely monitorovania fungovania systému ECRIS-TCN a technickej údržby má agentúra eu-LISA prístup k potrebným informáciám, ktoré sa týkajú operácií spracúvania údajov vykonávaných v systéme ECRIS-TCN a v referenčnom vykonávaní systému ECRIS.

3.  Do … [šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] a následne každých šesť mesiacov počas fázy návrhu a vývoja predloží agentúra eu-LISA Európskemu parlamentu a Rade správu o aktuálnom stave vývoja systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania ECRIS.

4.  Správa uvedená v odseku 3 obsahuje prehľad aktuálnych nákladov a pokroku projektu, posúdenie finančného vplyvu, ako aj informácie o prípadných technických problémoch a rizikách, ktoré môžu mať vplyv na celkové náklady na systém ECRIS-TCN hradené zo všeobecného rozpočtu Únie podľa článku 33.

5.  Ak v procese vývoja dôjde k podstatnému omeškaniu, agentúra eu-LISA bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu o dôvodoch tohto omeškania, ako aj o jeho časových a finančných dôsledkoch.

6.  Po dokončení vývoja systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS agentúra eu-LISA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s vysvetlením toho, ako boli dosiahnuté ciele, najmä v súvislosti s plánovaním a nákladmi, a s odôvodnením akýchkoľvek odchýlok.

7.  Agentúra eu-LISA informuje Európsky parlament a Radu o technickej modernizácii systému ECRIS-TCN, ktorá by si mohla vyžadovať podstatné náklady.

8.  Dva roky po začatí prevádzky systému ECRIS-TCN a potom každý rok agentúra eu-LISA predkladá Komisii správu o technickom fungovaní systému ECRIS-TCN a referenčnom vykonávaní systému ECRIS vrátane jeho bezpečnosti, najmä na základe štatistík týkajúcich sa fungovania a využívania systému ECRIS-TCN a výmeny informácií z registrov trestov prostredníctvom referenčného vykonávania systému ECRIS.

9.  Štyri roky po začatí prevádzky systému ECRIS-TCN a potom každé štyri roky Komisia vypracuje celkové hodnotenie systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS. Takto vypracovaná správa o celkovom hodnotení obsahuje posúdenie uplatňovania tohto nariadenia a preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní so stanovenými cieľmi a vplyvu na základné práva. Správa tiež obsahuje posúdenie, či naďalej pretrváva odôvodnenosť prevádzky systému ECRIS-TCN, posúdenie primeranosti použitia biometrických údajov na účely systému ECRIS-TCN, bezpečnosti systému ECRIS-TCN a bezpečnostného vplyvu na budúce operácie. Hodnotenie zahŕňa akékoľvek potrebné odporúčania. Komisia postúpi ▌správu Európskemu parlamentu, Rade, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Agentúre Európskej únie pre základné práva.

10.  Okrem toho prvé celkové hodnotenie uvedené v odseku 9 zahŕňa posúdenie:

a)  rozsahu, v akom na základe relevantných štatistických údajov a ďalších informácií od členských štátov vkladanie informácií o totožnosti občanov Únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretích krajín, do systému ECRIS-TCN prispelo k dosahovaniu cieľov tohto nariadenia;

b)  toho, či by niektoré členské štáty mohli pokračovať v používaní vnútroštátneho softvéru na vykonávanie systému ECRIS, ako sa uvádza v článku 4;

c)  vkladania údajov o odtlačkoch prstov do systému ECRIS-TCN, a najmä uplatňovania minimálnych kritérií uvedených v článku 5 ods. 1 písm. b) bode ii);

d)  vplyvu systémov ECRIS a ECRIS-TCN na ochranu osobných údajov.

V prípade potreby sa k posúdeniu priložia legislatívne návrhy. Následné celkové hodnotenia môžu obsahovať posúdenie jedného alebo všetkých týchto aspektov.

11.  Členské štáty, Eurojust, Europol ▌a Európska prokuratúra ▌poskytnú agentúre eu-LISA a Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 3, 8 a 9 podľa kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré vopred vymedzí Komisia a/alebo agentúra eu-LISA. Uvedené informácie nesmú ohroziť pracovné metódy ani obsahovať informácie, ktoré odhaľujú zdroje, zamestnancov alebo vyšetrovania.

12.  Ak je to vhodné, dozorné orgány poskytnú agentúre eu-LISA a Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odseku 9 podľa kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré vopred vymedzí Komisia a/alebo agentúra eu-LISA. Uvedené informácie nesmú ohroziť pracovné metódy ani obsahovať informácie, ktoré odhaľujú zdroje, zamestnancov alebo vyšetrovania.

13.  Agentúra eu-LISA poskytuje Komisii informácie potrebné na vypracovanie celkových hodnotení uvedených v odseku 9.

Článok 37

Delegovanie právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od … [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 38

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.▌

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 39

Poradná skupina

Agentúra eu-LISA zriadi poradnú skupinu s cieľom získať odborné znalosti týkajúce sa systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS, a to najmä pri príprave svojho ročného pracovného programu a výročnej správy o činnosti. Počas fázy návrhu a vývoja sa uplatňuje článok 11 ods. 9.

Článok 40

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1726

Nariadenie (EÚ) 2018/1726 sa mení takto:

1.  V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Agentúra je zodpovedná za prípravu, vývoj alebo prevádzkové riadenie systému vstup/výstup, siete DubliNet, Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS.“

"

2.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 8a

Úlohy súvisiace so systémom ECRIS-TCN a referenčným vykonávaním systému ECRIS

V súvislosti so systémom ECRIS-TCN a s referenčným vykonávaním systému ECRIS agentúra vykonáva:

   a) úlohy zverené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) ▌.../...*(18);
   b) úlohy súvisiace s odbornou prípravou v oblasti technického používania systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS.

________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (Ú. v. EÚ L ..., s. ...)(19).“

"

3.  V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Agentúra monitoruje vývoj v oblasti výskumu, ktorý je relevantný pre prevádzkové riadenie systémov SIS II, VIS, Eurodac, vstup/výstup, ETIAS, DubliNet ECRIS-TCN a iných rozsiahlych informačných systémov, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5.“

"

4.  V článku 19 sa odsek 1 mení takto:

a)  písmeno ee) sa nahrádza takto:"

„ee) prijíma správy o vývoji systému vstup/výstup podľa článku 72 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2226; správy o vývoji systému ETIAS podľa článku 92 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1240 a správy o vývoji systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS podľa článku 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) .../...(20);“;

"

b)  písmeno ff) sa nahrádza takto:"

ff) prijíma správy o technickom fungovaní systému SIS II podľa článku 50 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článku 66 ods. 4 rozhodnutia 2007/533/SVV, systému VIS podľa článku 50 ods. 3 nariadenia (ES) č. 767/2008 a článku 17 ods. 3 rozhodnutia 2008/633/SVV, systému vstup/výstup podľa článku 72 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2226, systému ETIAS podľa článku 92 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1240, systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS podľa článku 36 ods. 8 nariadenia (EÚ) .../...+;“;

"

c)  písmeno hh) sa nahrádza takto:"

hh) predkladá formálne pripomienky k správam európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o auditoch vykonaných podľa článku 45 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1987/2006, článku 42 ods. 2 nariadenia (ES) č. 767/2008 a článku 31 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, článku 56 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2226, článku 67 nariadenia (EÚ) 2018/1240 a článku 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) .../...(21) a v nadväznosti na výsledky týchto auditov zabezpečuje prijatie vhodných následných opatrení;“;

"

d)  vkladá sa toto písmeno:"

„lla) predkladá Komisii štatistiky týkajúce sa systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS podľa článku 32 ods. 3 druhého pododseku nariadenia (EÚ) .../...+;“;

"

e)  písmeno mm) sa nahrádza takto:"

mm) zabezpečuje každoročné uverejňovanie zoznamu príslušných orgánov oprávnených priamo vyhľadávať údaje nachádzajúce sa v systéme SIS II podľa článku 31 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článku 46 ods. 8 rozhodnutia 2007/533/SVV, ako aj zoznamu úradov vnútroštátnych systémov SIS II (N.SIS II) a útvarov SIRENE podľa ▌článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1987/2006článku 7 ods. 3 rozhodnutia 2007/533/SVV, ako aj zoznamu príslušných orgánov podľa článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2226, zoznamu príslušných orgánov podľa článku 87 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1240 a ▌zoznamu ústredných orgánov podľa článku 34 ods. 2 nariadenia (EÚ) .../...(22);“

"

5.  V článku 22 ods. 4 sa za tretí pododsek vkladá tento pododsek:"

„Eurojust, Europol a Európska prokuratúra sa môžu taktiež zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia, keď je na programe otázka týkajúca sa systému ECRIS-TCN vo vzťahu k uplatňovaniu nariadenia (EÚ) .../...(23).“

"

6.  V článku 24 ods. 3 sa písmeno p) nahrádza takto:"

„p) stanovenie požiadaviek na zachovávanie ▌ dôvernosti bez toho, aby bol dotknutý článok 17 Služobného poriadku úradníkov, a to v záujme dosiahnutia súladu s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1987/2006, článkom 17 rozhodnutia 2007/533/SVV, článkom 26 ods. 9 nariadenia (ES) č. 767/2008, článkom 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, ▌ článkom 37 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2226, článkom 74 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1240 a článkom 11 ods. 16 ▌ nariadenia (EÚ) .../...(24);“

"

7.   Do článku 27 sa vkladá toto písmeno:"

„da) poradná skupina pre systém ECRIS-TCN;“

"

Článok 41

Vykonávacie a prechodné ustanovenia

1.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na ▌dosiahnutie súladu s týmto nariadením čo najskôr, aby sa zaistilo riadne fungovanie systému ECRIS-TCN.

2.  V prípade odsúdení vynesených pred dátumom začatia vkladania údajov v súlade s článkom 35 ods. 1 vytvoria ústredné orgány jednotlivé dátové záznamy v centrálnom systéme takto:

a)  alfanumerické údaje sa vložia do centrálneho systému do konca lehoty uvedenej v článku 35 ods. 2;

b)  údaje o odtlačkoch prstov sa vložia do centrálneho systému do dvoch rokov po začatí prevádzky v súlade s článkom 35 ods. 4.

Článok 42

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Vzor formulára žiadosti o informácie

podľa článku 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) .../...(25)

na účely získania informácií o členskom štáte EÚ, ktorý môže mať k dispozícii

informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny

Tento formulár, ktorý je vo všetkých 24 úradných jazykoch inštitúcií Únie dostupný na webovom sídle www.eurojust.europa.eu, by sa mal v jednom z uvedených jazykov zaslať na adresu ECRIS-TCN@eurojust.europa.eu.

Žiadajúci štát alebo medzinárodná organizácia

Názov štátu alebo medzinárodnej organizácie:

Orgán, ktorý podáva žiadosť:

Zastúpený (meno osoby):

Hodnosť/titul:

Adresa:

Telefónne číslo:

E-mailová adresa:

Trestné konanie, na ktorého účely sa žiada o informácie:

Vnútroštátne referenčné číslo:

Príslušný orgán:

Druh vyšetrovaných trestných činov (uveďte príslušné články trestného zákona):

Iné relevantné informácie (napr. naliehavosť žiadosti):

Informácie o totožnosti osoby, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny, v súvislosti s ktorou sa žiada o informácie o odsudzujúcom členskom štáte:

Pozn.: Poskytnite čo najviac dostupných údajov.

Priezvisko:

Meno (mená):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia (obec a krajina):

Štátna príslušnosť alebo štátne príslušnosti:

Pohlavie:

Predchádzajúce mená/priezviská (ak existujú):

Mená/priezviská rodičov:

Identifikačné číslo:

Typ a číslo preukazu(-ov) totožnosti osoby:

Orgán, ktorý preukaz(-y) vydal:

Pseudonymy alebo prezývky:

Ak sú dostupné údaje o odtlačkoch prstov, poskytnite aj tie.

V prípade viacerých osôb uveďte údaje o nich samostatne

20190312-P8_TA-PROV(2019)0149_SK-p0000002.png

Miesto

 

Dátum

 

(Elektronický) podpis a pečiatka:

(1)Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2019.
(2)Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008, s. 32).
(3)Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23).
(4)Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33).
(5)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a o zmene nariadenia (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1077/2011 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 99).
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).
(9)Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(13)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(16)Ú. v. EÚ C 55, 14.2.2018, s. 4.
(17)Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
(18)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(19)++ Ú. v.: vložte, číslo tohto nariadenia, dátum a odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku.
(20)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(21)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(22)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(23)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(24)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(25)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.


Program Európsky zbor solidarity ***I
PDF 343kWORD 105k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Európsky zbor solidarity a zrušujú [nariadenie o Európskom zbore solidarity] a nariadenie (EÚ) č. 375/2014 (COM(2018)0440 – C8-0264/2018 – 2018/0230(COD))
P8_TA(2019)0150A8-0079/2019

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Akt o kybernetickej bezpečnosti EÚ ***I
PDF 486kWORD 152k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“) (COM(2017)0477 – C8-0310/2017 – 2017/0225(COD))
P8_TA-PROV(2019)0151A8-0264/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0477),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0310/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výborov regiónov z 31. januára 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre rozpočet a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0264/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) ▌a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti)

P8_TC1-COD(2017)0225


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Siete a informačné systémy a elektronické komunikačné siete a služby sú pre spoločnosť kľúčové a stali sa oporným pilierom hospodárskeho rastu. Na informačných a komunikačných technológiách (ďalej len „IKT“) sú založené komplexné systémy, ktoré podporujú každodenné činnosti spoločnosti, udržujú chod kľúčových odvetví hospodárstva, ako je zdravotníctvo, energetika, financie či doprava, a najmä podporujú fungovanie vnútorného trhu.

(2)  Občania, organizácie a podniky v Únii dnes využívajú siete a informačné systémy na každom kroku. Digitalizácia a pripojiteľnosť sa stávajú základnými vlastnosťami čoraz väčšieho množstva produktov a služieb, pričom sa očakáva, že s nástupom internetu vecí (ďalej len „IoT“ – Internet of Things) sa v Únii bude v najbližšom desaťročí využívať mimoriadne vysoký počet pripojených digitálnych zariadení. Na internet je pripojených čoraz viac zariadení, no ich bezpečnosť a odolnosť nie je do nich dostatočne zabudovaná už vo fáze ich návrhu, čo vedie k nedostatočnej kybernetickej bezpečnosti. Certifikácia sa využíva obmedzene, čo v tejto situácii vedie k tomu, že užívatelia z radov jednotlivcov, organizácií a podnikov nie sú dostatočne informovaní o prvkoch kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, čo znižuje dôveru v digitálne riešenia. Siete a informačné systémy sú schopné podporovať všetky aspekty nášho života a poháňať hospodársky rast Únie. Sú základným kameňom pre dosiahnutie jednotného digitálneho trhu.

(3)  Rastúca digitalizácia a pripojiteľnosť zvyšujú kybernetickobezpečnostné riziká, takže spoločnosť ako celok sa stáva zraniteľnejšou z hľadiska kybernetických hrozieb a zvyšuje sa nebezpečenstvo, ktorému čelia fyzické osoby, vrátane zraniteľných osôb, ako sú napríklad deti. V záujme zmiernenia uvedených rizík treba prijať všetky potrebné kroky na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti v Únii, aby boli siete a informačné systémy, komunikačné siete, digitálne produkty, služby a zariadenia, ktoré využívajú občania, organizácie i podniky – od malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES(6), až po prevádzkovateľov kritických infraštruktúr lepšie chránené pred kybernetickými hrozbami.

(4)  Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 526/2013(7) sprístupňuje verejnosti relevantné informácie, čím prispieva k rozvoju odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Únii, najmä MSP a startupov. Agentúra ENISA by sa mala usilovať o užšiu spoluprácu s univerzitami a výskumnými subjektmi, aby prispela k znižovaniu závislosti od kybernetickobezpečnostných produktov a služieb z krajín mimo Únie a k posilňovaniu dodávateľských reťazcov v Únii.

(5)  Kybernetické útoky sú na vzostupe a prepojené hospodárstvo a spoločnosť, ktoré sú zraniteľnejšie z hľadiska kybernetických hrozieb a útokov, si vyžadujú silnejšiu obranu. Kybernetické útoky sú často cezhraničné, ale právomoc a politická reakcia orgánov zodpovedných za kybernetickú bezpečnosť a presadzovanie práva majú prevažne vnútroštátnu povahu. Rozsiahle incidenty by mohli narušiť poskytovanie základných služieb v celej Únii. To si vyžaduje účinné a koordinované reakcie a krízové riadenie na úrovni Únie, ktoré vychádzajú z osobitných politík a všeobecnejších nástrojov pre európsku solidaritu a vzájomnú pomoc. Okrem toho je pre tvorcov politík, priemysel a používateľov dôležité pravidelné posudzovanie stavu kybernetickej bezpečnosti a odolnosti v Únii založené na spoľahlivých údajoch Únie, ako aj systematických predpovediach budúceho vývoja, výziev a hrozieb na úrovni Únie aj celosvetovo.

(6)  Keďže výzvy, ktorým Únia čelí v oblasti kybernetickej bezpečnosti, sa stupňujú, je potrebný komplexný súbor opatrení, ktorými by sa nadviazalo na predošlé kroky Únie a ktorými by sa podporil synergický účinok cieľov. Uvedené ciele zahŕňajú aj ďalšie posilňovanie spôsobilosti a pripravenosti členských štátov a podnikov, ako aj zlepšovanie spolupráce, výmeny informácií a koordinácie medzi členskými štátmi a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie. Okrem toho, keďže kybernetické hrozby nepoznajú hranice, treba posilniť spôsobilosť na úrovni Únie, ktorá by doplnila opatrenia členských štátov, najmä pri rozsiahlych cezhraničných incidentoch a krízach, a zároveň zohľadniť dôležitosť zachovania a ďalšieho posilnenia vnútroštátnej spôsobilosti reagovať na kybernetické hrozby akýchkoľvek rozmerov.

(7)  Väčšie úsilie je potrebné vyvinúť aj v oblasti informovanosti občanov, organizácií a podnikov o otázkach kybernetickej bezpečnosti. Navyše, vzhľadom na to, že incidenty oslabujú dôveru v poskytovateľov digitálnych služieb a v samotný jednotný digitálny trh, najmä medzi spotrebiteľmi, dôvera by sa mala ešte posilniť transparentným poskytovaním informácií o úrovni bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, ktoré by malo zdôrazňovať, že dokonca ani vysoká úroveň certifikácie kybernetickej bezpečnosti nezaručuje, že produkt IKT, služba IKT alebo proces IKT sú absolútne bezpečné. Zvýšenie dôvery môže uľahčiť celoúnijná certifikácia, ktorou sa zabezpečia spoločné požiadavky kybernetickej bezpečnosti a hodnotiace kritériá naprieč vnútroštátnymi trhmi a odvetviami.

(8)  Kybernetická bezpečnosť nie je len otázkou technológie, ale rovnako dôležité je aj správanie ľudí. Mala by sa preto významne podporovať tzv. kybernetická hygiena, konkrétne jednoduché rutinné opatrenia, ktoré minimalizujú vystavenie sa rizikám kybernetických hrozieb, ak ich občania, organizácie a podniky vykonávajú pravidelne.

(9)  Pre účely posilnenia kybernetickobezpečnostných štruktúr Únie je dôležité udržiavať a rozvíjať spôsobilosť členských štátov s cieľom komplexne reagovať na kybernetické hrozby vrátane cezhraničných incidentov.

(10)  Podniky a jednotliví spotrebitelia by mali mať presné informácie o stupni dôveryhodnosti, na aký bola certifikovaná bezpečnosť ich produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT. Zároveň žiadny produkt nie je úplne kyberneticky bezpečný a treba podporovať a uprednostňovať základné pravidlá kybernetickej hygieny. Vzhľadom na rastúcu dostupnosť zariadení IoT je k dispozícii viacero dobrovoľných opatrení, ktoré môže súkromný sektor prijať na posilnenie dôvery v bezpečnosť produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT.

(11)  Moderné produkty a systémy IKT často obsahujú jednu alebo viaceré technológie a komponenty tretích strán, ako napríklad softvérové moduly, knižnice alebo aplikačné programovacie rozhrania, a často sú na ne odkázané. Táto odkázanosť, ktorá sa nazýva „závislosť“, by mohla predstavovať dodatočné kybernetickobezpečnostné riziká, keďže zraniteľnosti komponentov tretích strán by mohli mať vplyv aj na bezpečnosť produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT. Určenie a zdokumentovanie takýchto závislostí v mnohých prípadoch umožňuje koncovým užívateľom produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT zlepšiť ich činnosť v oblasti riadenia kybernetickobezpečnostných rizík, napríklad tým, že zlepšia riadenie zraniteľnosti užívateľov v oblasti kybernetickej bezpečnosti a nápravné postupy.

(12)  Organizácie, výrobcovia alebo poskytovatelia podieľajúci sa na navrhovaní a vývoji produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT by sa mali nabádať na uplatňovanie opatrení počas čo najskorších etáp navrhovania a vývoja, aby sa bezpečnosť týchto produktov, služieb a procesov chránila v najvyššej možnej miere takým spôsobom, že výskyt kybernetických útokov sa bude predpokladať a ich následky sa budú očakávať a minimalizovať („bezpečnosť už v štádiu návrhu“). Bezpečnosť by mala byť zabezpečená počas celej životnosti produktu IKT, služby IKT a procesu IKT prostredníctvom procesov navrhovania a vývoja, ktoré sa neustále vyvíjajú, aby znížili riziko škody spôsobenej zámerným zneužitím.

(13)  Podniky, organizácie a verejný sektor by mali nastaviť produkty IKT, služby IKT alebo procesy IKT, ktoré navrhujú, tak, aby zaistili vyšší stupeň bezpečnosti, ktorým by sa malo umožniť, že ich prvý užívateľ dostane v rámci predvolenej konfigurácie čo najbezpečnejšie nastavenia („bezpečnosť ako štandard“), čím sa zníži zaťaženie užívateľov musieť si produkt IKT, službu IKT alebo proces IKT správne nastaviť. Bezpečnosť ako štandard by si nemala vyžadovať rozsiahle nastavovanie ani osobitné technické znalosti alebo neintuitívne správanie zo strany užívateľa a mala by pri používaní ľahko a spoľahlivo fungovať. Ak sa analýzou rizík a použiteľnosti v konkrétnych prípadoch preukáže, že takéto štandardné nastavenie nie je možné, užívatelia by mali byť vyzvaní, aby sa rozhodli pre najbezpečnejšie nastavenie.

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 460/2004(8)zriadilo agentúru ENISA so zámerom prispieť k cieľom v oblasti zabezpečenia vysokej a účinnej úrovne sieťovej a informačnej bezpečnosti v Únii a k vybudovaniu kultúry sieťovej a informačnej bezpečnosti v prospech občanov, spotrebiteľov, podnikov a verejnej správy. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2008(9)predĺžilo mandát agentúry ENISA do marca 2012. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 580/2011(10) sa mandát agentúry ENISA ďalej predĺžil do 13. septembra 2013. Nariadenie (EÚ) č. 526/2013 predĺžilo mandát agentúry ENISA do 19. júna 2020.

(15)  Únia už prijala dôležité kroky na zaistenie kybernetickej bezpečnosti a zvýšenie dôvery v digitálne technológie. V roku 2013 bola prijatá Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie pre usmerňovanie politickej reakcie Únie na kybernetické hrozby a riziká. V snahe o lepšiu ochranu občanov online prijala Únia v roku 2016 prvý právny akt v oblasti kybernetickej bezpečnosti v podobe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148(11). V smernici (EÚ) 2016/1148 sa stanovujú požiadavky na vnútroštátnu spôsobilosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti, zriaďujú sa prvé mechanizmy na posilnenie strategickej a operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a zavádzajú sa povinnosti týkajúce sa bezpečnostných opatrení a oznamovania incidentov v odvetviach, ktoré sú pre hospodárstvo a spoločnosť kľúčové (ako energetika, doprava, dodávka a distribúcia pitnej vody, bankovníctvo, infraštruktúry finančných trhov, zdravotníctvo, digitálna infraštruktúra), ako aj povinnosti kľúčových poskytovateľov digitálnych služieb (vyhľadávače, služby cloud computingu a online trhoviská). Agentúre ENISA bola priradená kľúčová úloha podpory pri vykonávaní uvedenej smernice. Účinný boj proti počítačovej kriminalite je navyše dôležitou prioritou Európskeho programu v oblasti bezpečnosti a prispieva k celkovému cieľu vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti. Ďalšie právne akty, ako je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(12) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES(13) a (EÚ) 2018/1972(14), takisto prispievajú k vysokej úrovni kybernetickej bezpečnosti na jednotnom digitálnom trhu.

(16)  Od prijatia Stratégie kybernetickej bezpečnosti Európskej únie v roku 2013 a od posledného prehodnotenia mandátu agentúry ENISA sa celkový politický kontext výrazne zmenil, keďže globálne prostredie sa stalo neistejším a menej bezpečným. Vzhľadom na uvedený kontext a v súvislosti s pozitívnym vývojom úlohy agentúry ENISA ako referenčného bodu pre poradenstvo a odborné znalosti a ako subjektu, ktorý uľahčuje spoluprácu a budovanie kapacít v rámci novej kybernetickobezpečnostnej politiky Únie, treba mandát agentúry ENISA zrevidovať s cieľom vymedziť jej úlohu v zmenenom ekosystéme kybernetickej bezpečnosti a zaistiť, aby účinne prispievala k reakcii Únie na výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti vyplývajúce z radikálne zmenenej povahy kybernetických hrozieb, keďže ako sa potvrdilo v rámci hodnotenia agentúry ENISA, jej súčasný mandát na to nestačí.

(17)  Agentúra ENISA zriadená týmto nariadením by mala byť nástupcom agentúry ENISA zriadenej nariadením (EÚ) č. 526/2013. Agentúra ENISA by mala vykonávať úlohy zverené jej týmto nariadením a inými právnymi aktmi Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, okrem iného ako zdroj poradenstva a odborných znalostí, a aj ako stredisko Únie pre informácie a znalosti. Mala by podporovať výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a súkromnými aktérmi, ponúkať Komisii a členským štátom politické návrhy, pôsobiť ako referenčný bod pre iniciatívy v rámci odvetvových politík Únie, pokiaľ ide o otázky kybernetickej bezpečnosti, a podporovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi navzájom i v ich vzťahu k inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie.

(18)  V jednomyseľnom rozhodnutí (2004/97/ES, Euratom) prijatom predstaviteľmi členských štátov zasadajúcich na najvyššej štátnej a vládnej úrovni(15) zástupcovia členských štátov rozhodli, že agentúra ENISA bude mať sídlo v gréckom meste, ktoré určí grécka vláda. Hostiteľský členský štát agentúry ENISA by mal zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre bezproblémové a efektívne fungovanie agentúry ENISA. Pre riadne a efektívne plnenie jej úloh, nábor a udržanie zamestnancov a zvýšenie efektívnosti budovania sietí vzťahov je nevyhnutné, aby agentúra ENISA sídlila na vhodnom mieste, ktoré okrem iného poskytuje vhodné dopravné spojenia a zariadenia pre manželských partnerov a deti sprevádzajúce personál agentúry ENISA. Potrebné dojednania by sa mali stanoviť v dohode medzi agentúrou ENISA a hostiteľským členským štátom, ktorá sa uzavrie po získaní súhlasu správnej rady agentúry ENISA.

(19)  Keďže Únia čelí narastajúcim kybernetickobezpečnostným rizikám a výzvam, mal by sa zvýšiť objem finančných a ľudských zdrojov pridelených agentúre ENISA, aby sa odzrkadlilo jej posilnené poslanie a úlohy a jej rozhodujúce postavenie v ekosystéme organizácií brániacich digitálny ekosystém Únie a aby sa agentúre ENISA umožnilo účinne plniť úlohy zverené týmto nariadením.

(20)  Agentúra ENISA by mala dosiahnuť a udržiavať si vysokú úroveň odborných znalostí a pôsobiť ako referenčný bod, ktorý buduje dôveru v jednotný trh svojou nezávislosťou, kvalitou poskytovaného poradenstva a šírených informácií, transparentnosťou svojich postupov a pracovných metód a dôslednosťou pri plnení svojich úloh. Agentúra ENISA by mala aktívne podporovať vnútroštátne úsilie a proaktívne prispievať k ▌úsiliu Únie, pričom by mala vykonávať svoje úlohy v plnej spolupráci s inštitúciami, ▌orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a s členskými štátmi a zároveň podporovať synergiu a predchádzať akémukoľvek zdvojovaniu práce. Okrem toho by agentúra ENISA mala využívať vstupy od súkromného sektora a od ďalších relevantných zainteresovaných strán a spoluprácu s nimi. Mal by sa stanoviť súbor úloh, ktorým sa určí, ako agentúra ENISA dosiahne svoje ciele, ktorý by však umožnil flexibilitu jej činnosti.

(21)  Aby agentúra ENISA mohla primerane podporovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi, mala by ďalej posilňovať svoje vlastné technické a ľudské spôsobilosti a zručnosti. Agentúra ENISA by mala zvýšiť svoje odborné znalosti a spôsobilosť. Agentúra ENISA a členské štáty by na dobrovoľnom základe mohli vypracovať programy pre vysielanie národných expertov do agentúry ENISA, združovanie expertov a výmenu personálu.

(22)  Agentúra ENISA by mala pomáhať Komisii poskytovaním poradenstva, stanovísk a analýz týkajúcich sa všetkých záležitostí Únie súvisiacich s vypracúvaním, aktualizáciou a revíziou politík a právnych predpisov v oblasti kybernetickej bezpečnosti a jej odvetvových aspektov s cieľom posilniť relevantnosť politík a právnych predpisov Únie s kybernetickobezpečnostným rozmerom a umožniť konzistentnosť pri vykonávaní uvedených politík a právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni. Agentúra ENISA by mala byť referenčným bodom, pokiaľ ide o poradenstvo a odborné znalosti pre iniciatívy v rámci odvetvových politík a právnych predpisov Únie zahŕňajúcich rozmer kybernetickej bezpečnosti. Agentúra ENISA by mala pravidelne informovať Európsky parlament o svojej činnosti.

(23)  Verejným jadrom otvoreného internetu, najmä jeho hlavnými protokolmi a infraštruktúrou, ktoré sú celosvetovým verejným statkom, sa zabezpečuje základná funkčnosť internetu ako celku a jeho bežná prevádzka. Agentúra ENISA by mala podporovať bezpečnosť verejného jadra otvoreného internetu a stabilitu jeho fungovania vrátane napríklad kľúčových protokolov (najmä DNS, BGP a IPv6), prevádzky systému názvov domén (napríklad prevádzky všetkých domén najvyššej úrovne) a prevádzky koreňovej zóny.

(24)  Základnou úlohou agentúry ENISA je presadzovať dôsledné vykonávanie príslušného právneho rámca, najmä účinné vykonávanie smernice (EÚ) 2016/1148 a iných príslušných právnych nástrojov s kybernetickobezpečnostnými aspektmi, čo je kľúčom k posilneniu kybernetickej odolnosti. Keďže situácia v oblasti kybernetickobezpečnostných hrozieb sa rýchlo mení, je jasné, že členské štáty potrebujú podporu v podobe komplexnejšieho, prierezového prístupu k budovaniu kybernetickej odolnosti.

(25)  Agentúra ENISA by mala pomáhať členským štátom a inštitúciám, ▌orgánom, úradom a agentúram Únie v ich úsilí vybudovať a zdokonaľovať spôsobilosť a pripravenosť predchádzať kybernetickým hrozbám a incidentom, odhaľovať ich a reagovať na ne, ako aj vo vzťahu k bezpečnosti sietí a informačných systémov. Agentúra ENISA by mala najmä podporovať rozvoj a posilňovanie vnútroštátnych jednotiek pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (ďalej len „CSIRT“) a jednotiek CSIRT Únie ▌stanovených v smernici (EÚ) 2016/1148, aby v rámci Únie všetky dosiahli vysoký stupeň vývoja. Činnosťami, ktoré vykonáva agentúra ENISA a ktoré sa týkajú operačných kapacít členských štátov, by sa mali aktívne podporovať opatrenia, ktoré členské štáty prijali, aby si splnili svoje povinnosti podľa smernice (EÚ) 2016/1148, a preto by ich nemali nahrádzať.

(26)  Agentúra ENISA by mala zároveň pomáhať pri príprave a aktualizácii stratégií v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov na úrovni Únie a na požiadanie na úrovni členských štátov, najmä pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, a podporovať šírenie takých stratégií a sledovať pokrok pri ich vykonávaní. Agentúra ENISA by tiež mala prispievať k pokrytiu potrieb v oblasti odbornej prípravy a vzdelávacích materiálov, a to aj potrieb verejných orgánov, a podľa vhodnosti do vysokej miery „školiť školiteľov“ na základe Rámca digitálnych kompetencií pre občanov a s cieľom pomôcť členským štátom a inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie pri rozvoji ich vlastných kapacít odbornej prípravy.

(27)  Agentúra ENISA by mala podporovať členské štáty v oblasti zvyšovania povedomia a vzdelávania o kybernetickej bezpečnosti tým, že umožní užšiu koordináciu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi. Táto podpora by mohla zahŕňať vytvorenie siete kontaktných miest vnútroštátneho vzdelávania a platformy pre odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Sieť kontaktných miest vnútroštátneho vzdelávania by mohla fungovať v rámci siete národných styčných úradníkov a byť začiatkom budúcej koordinácie v rámci členských štátov.

(28)  Agentúra ENISA by mala pomáhať skupine pre spoluprácu zriadenej smernicou (EÚ) 2016/1148 pri výkone jej úloh, a to najmä poskytovaním odborných znalostí, poradenstva a uľahčovaním výmeny najlepších postupov, okrem iného pokiaľ ide o určenie prevádzkovateľov základných služieb členskými štátmi z hľadiska rizík a incidentov, a to aj v súvislosti s cezhraničnou previazanosťou.

(29)  Na stimulovanie spolupráce verejného a súkromného sektora a v rámci súkromného sektora, najmä pokiaľ ide o podporu ochrany kritických infraštruktúr, by agentúra ENISA mala podporovať výmenu informácií v odvetviach a medzi nimi, obzvlášť v odvetviach uvedených v prílohe II k smernici (EÚ) 2016/1148, a to poskytovaním najlepších postupov a usmernení k existujúcim nástrojom a postupom, ako aj usmerňovaním v otázke riešenia regulačných problémov spojených s výmenou informácií, napríklad uľahčovaním zriaďovania odvetvových stredísk pre výmenu a analýzu informácií.

(30)  Keďže potenciálny negatívny vplyv zraniteľností produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT sa neustále zvyšuje, ich odhalenie a náprava zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní celkového rizika v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Spolupráca medzi organizáciami, výrobcami alebo poskytovateľmi zraniteľných produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT a členmi kybernetickobezpečnostnej výskumnej komunity a sektorom verejnej správy, ktorí zraniteľnosti odhaľujú, preukázateľne a výrazne zvyšuje mieru odhaľovania a nápravy zraniteľnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT. Koordinované zverejňovanie informácií o zraniteľnosti sa riadi štruktúrovaným procesom spolupráce, v rámci ktorého sa zraniteľnosti hlásia vlastníkovi informačného systému, čím sa danej organizácii dáva príležitosť diagnostikovať zraniteľnosť a zabezpečiť jej nápravu pred tým, ako sa podrobné informácie o zraniteľnosti poskytnú tretím stranám alebo verejnosti. Tento proces tiež upravuje koordináciu objaviteľa a organizácie, pokiaľ ide o zverejnenie uvedenej zraniteľnosti. Politiky koordinovaného zverejňovania informácií o zraniteľnosti by mohli zohrávať dôležitú úlohu v úsilí členských štátov o zvýšenie kybernetickej bezpečnosti.

(31)  Agentúra ENISA by mala zhromažďovať a analyzovať dobrovoľne zdieľané správy vnútroštátnych jednotiek CSIRT a medziinštitucionálneho tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v inštitúciách, orgánoch a agentúrach Únie (ďalej len „CERT-EU“) zriadeného Dohodou medzi Európskym parlamentom, Európskou radou, Radou Európskej únie, Európskou komisiou, Súdnym dvorom Európskej únie, Európskou centrálnou bankou, Európskym dvorom audítorov, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, Európskym výborom regiónov a Európskou investičnou bankou o organizácii a fungovaní tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v inštitúciách, orgánoch a agentúrach Únie (CERT-EU)(16), s cieľom prispievať k stanovovaniu spoločných postupov, jazyka a terminológie na výmenu informácií. V uvedenom kontexte by agentúra ENISA mala zapojiť súkromný sektor v rámci smernice (EÚ) 2016/1148, ktorou sa stanovuje základ pre dobrovoľnú výmenu technických informácií na operačnej úrovni v sieti jednotiek pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (ďalej len „sieť jednotiek CSIRT“).

(32)  Agentúra ENISA by mala prispievať k reakciám na úrovni Únie v prípade rozsiahlych cezhraničných incidentov a kríz v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Uvedená úloha by sa mala vykonávať v súlade s mandátom agentúry ENISA podľa tohto nariadenia a prístupom, na ktorom sa dohodnú členské štáty v kontexte odporúčania Komisie (EÚ) 2017/1584(17) a záverov Rady z 26. júna 2018 o koordinovanej reakcii EÚ na kybernetické bezpečnostné incidenty a krízy veľkého rozsahu. Uvedená úloha by mohla zahŕňať aj zhromažďovanie relevantných informácií a uľahčovanie interakcie medzi sieťou jednotiek CSIRT a technickou komunitou či subjektmi zodpovednými za krízové riadenie, ktoré prijímajú rozhodnutia. Okrem toho by agentúra ENISA mala podporovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov pri riešení incidentov z technickej stránky ▌uľahčovaním výmeny relevantných technických riešení medzi členskými štátmi a vypracúvaním príspevkov pre komunikáciu s verejnosťou. Agentúra ENISA by mala podporovať operačnú spoluprácu skúšaním rôznych spôsobov takejto spolupráce na pravidelných kybernetickobezpečnostných cvičeniach.

(33)  Agentúra ENISA by na podporu operačnej spolupráce mala prostredníctvom štruktúrovanej spolupráce využívať dostupné technické a operačné odborné znalosti tímu CERT-EU. Takáto štruktúrovaná spolupráca by mohla viesť k budovaniu odborných znalostí agentúry ENISA. Podľa potreby by sa mali medzi oboma subjektmi vytvoriť účelové dohody o fungovaní tejto spolupráce v praxi a zabránení zdvojovaniu činností.

(34)  Pri plnení svojej úlohy na podporu operačnej spolupráce v rámci siete jednotiek CSIRT by agentúra ENISA mala byť schopná poskytovať členským štátom na ich požiadanie podporu, napríklad tým, že bude poskytovať poradenstvo o tom, ako zlepšiť ich spôsobilosti predchádzať incidentom, odhaľovať ich a reagovať na ne, že bude uľahčovať technické riešenie incidentov, ktoré majú významný alebo závažný vplyv, alebo že zabezpečí analýzy kybernetických hrozieb a incidentov. ENISA by mala uľahčovať technické riešenia incidentov, ktoré majú významný alebo závažný vplyv, najmä podporou zameranou na dobrovoľnú výmenu technických riešení medzi členskými štátmi alebo tým, že bude vypracúvať kombinované technické informácie, ako napríklad technické riešenia, ktoré dali dobrovoľne k dispozícii členské štáty. V odporúčaní (EÚ) 2017/1584 sa odporúča, aby členské štáty v dobrej viere spolupracovali a bez zbytočného odkladu sa vzájomne i s agentúrou ENISA delili o informácie o rozsiahlych incidentoch a krízach v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Aj tieto informácie by agentúre ENISA pomohli pri plnení jej úlohy, pokiaľ ide o podporu operačnej spolupráce.

(35)  V rámci bežnej technickej spolupráce na podporu situačného povedomia Únie by mala agentúra ENISA v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracúvať pravidelné podrobné technické situačné správy o kybernetickej bezpečnosti v EÚ, ktoré sa týkajú incidentov a kybernetických hrozieb, a ktoré vychádzajú z verejne dostupných informácií, jej vlastných analýz a správ, ktoré jej poskytli jednotky CSIRT členských štátov ▌alebo národné jednotné kontaktné miesta pre bezpečnosť sietí a informačných systémov (ďalej len „jednotné kontaktné miesta“) stanovené v smernici (EÚ) 2016/1148, v oboch prípadoch na dobrovoľnom základe, Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3) pri Europole, CERT-EU a v náležitých prípadoch spravodajské a situačné centrum Európskej únie (EU INTCEN) v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Uvedená správa by sa mala sprístupniť Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a sieti jednotiek CSIRT.

(36)  Podpora pri ex post technickom skúmaní incidentov s významným alebo závažným vplyvom ▌, ktorú agentúra ENISA poskytuje na žiadosť ▌dotknutých ▌členských štátov, by sa mala zameriavať na predchádzanie incidentom v budúcnosti ▌. Dotknuté členské štáty by mali agentúre ENISA poskytnúť potrebné informácie a pomoc, aby mohla účinne podporiť ex post technické skúmanie.

(37)  Členské štáty môžu prizvať podniky dotknuté daným incidentom k spolupráci v podobe poskytnutia potrebných informácií a pomoci agentúre ENISA bez toho, aby tým bolo dotknuté ich právo na ochranu citlivých obchodných informácií a informácií dôležitých z hľadiska verejnej bezpečnosti.

(38)  Na lepšie pochopenie výziev v oblasti kybernetickej bezpečnosti a v záujme dlhodobého strategického poradenstva pre členské štáty a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie musí agentúra ENISA analyzovať existujúce i nové kybernetickobezpečnostné riziká. Na to by agentúra ENISA mala v spolupráci s členskými štátmi a podľa potreby so štatistickými orgánmi a ďalšími orgánmi zbierať relevantné verejne dostupné alebo dobrovoľne zdieľané informácie, analyzovať nové technológie a poskytovať tematické posúdenie o očakávanom spoločenskom, právnom, hospodárskom a regulačnom vplyve technologických inovácií na sieťovú a informačnú bezpečnosť, najmä kybernetickú bezpečnosť. Agentúra ENISA by navyše mala členské štáty a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie podporovať pri identifikácii nových kybernetickobezpečnostných rizík a pri predchádzaní ▌ incidentom, a to analýzou kybernetických hrozieb, zraniteľnosti a incidentov.

(39)  V záujme posilnenia odolnosti Únie by agentúra ENISA mala rozvíjať odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti infraštruktúr, najmä s cieľom podpory odvetví uvedených v prílohe II k smernici (EÚ) 2016/1148, a infraštruktúr, ktoré používajú poskytovatelia digitálnych služieb uvedených v prílohe III k uvedenej smernici, a to poskytovaním poradenstva, vydávaním usmernení a výmenou najlepších postupov. S cieľom uľahčiť prístup k lepšie štruktúrovaným informáciám o kybernetickobezpečnostných rizikách a možných nápravách by agentúra ENISA mala zriadiť a udržiavať „informačné centrum“ Únie – portál s funkciou jednotného kontaktného miesta, ktorý bude verejnosti sprístupňovať informácie o kybernetickej bezpečnosti pochádzajúce od únijných a vnútroštátnych inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. Uľahčovanie prístupu k lepšie štruktúrovaným informáciám o kybernetickobezpečnostných rizikách a možných nápravách by mohlo tiež pomôcť členským štátom pri posilňovaní ich kapacít a zosúlaďovaní postupov, čo by zvýšilo ich celkovú odolnosť proti kybernetickým útokom.

(40)  Agentúra ENISA by mala prispievať k zvyšovaniu verejného povedomia o ▌kybernetickobezpečnostných rizikách, a to aj celoúnijnou kampaňou a podporou vzdelávania, a poskytovaniu poradenstva o osvedčených postupoch pre jednotlivých užívateľov zameraného na občanov ▌, organizácie a podniky –. Agentúra ENISA by mala prispievať aj k propagácii najlepších postupov a riešení vrátane kybernetickej hygieny a kybernetickej gramotnosti na úrovni občanov ▌, organizácii a podnikov, a to zhromažďovaním a analýzou verejne dostupných informácií o významných incidentoch a vypracúvaním a uverejňovaním správ a poradenstva pre občanov, organizácie a podniky s cieľom zvýšiť ich celkovú úroveň pripravenosti a odolnosti. Agentúra ENISA by sa mala takisto usilovať o to, aby spotrebiteľom poskytovala relevantné informácie o platných certifikačných systémoch, napríklad poskytovaním usmernení a odporúčaní. Agentúra ENISA by navyše mala v súlade s Akčným plánom digitálneho vzdelávania stanoveným v oznámení Komisie zo 17. januára 2018 a v spolupráci s členskými štátmi a inštitúciami, orgánmi, úradmi a ▌agentúrami Únie organizovať pravidelné osvetové a vzdelávacie kampane pre verejnosť určené koncovým užívateľom a zamerané na propagáciu bezpečnejšieho správania jednotlivcov na internete a digitálnej gramotnosti, na zvyšovanie povedomia o možných kybernetických hrozbách vrátane internetovej trestnej činnosti, ako sú phishingové útoky, botnety, finančné a bankové podvody, incidenty zahŕňajúce podvody s údajmi, a na propagáciu základných rád v oblasti viacfaktorovej autentifikácie, aplikovania bezpečnostných záplat, šifrovania, anonymizácie a ochrany údajov.

(41)  Agentúra ENISA by mala zohrávať ústrednú úlohu pri urýchlení zvyšovania povedomia koncových užívateľov o bezpečnosti zariadení a bezpečnom využívaní služieb, a mala by na úrovni Únie propagovať zásady „bezpečnosť už v štádiu návrhu“ a „ochrana súkromia už v štádiu návrhu“. Pri sledovaní tohto cieľa by agentúra ENISA mala využívať dostupné najlepšie postupy a skúsenosti, najmä akademických inštitúcií a výskumných pracovníkov v oblasti bezpečnosti informačných technológií.

(42)  Na podporu podnikov pôsobiacich v odvetví kybernetickej bezpečnosti, ako aj užívateľov kybernetickobezpečnostných riešení by agentúra ENISA mala vytvoriť a udržiavať „monitor trhu“, ktorý bude pravidelne analyzovať a šíriť informácie o hlavných trendoch na trhu kybernetickej bezpečnosti, a to na strane dopytu, ako aj ponuky.

(43)  Agentúra ENISA by mala prispievať k úsiliu Únie v oblasti spolupráce s medzinárodnými organizáciami, ako aj v rámci príslušných medzinárodných rámcov spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Agentúra ENISA by predovšetkým mala podľa vhodnosti prispievať k spolupráci s organizáciami, ako je NATO, OBSE a OECD. Takáto spolupráca by mohla zahŕňať spoločné kybernetickobezpečnostné cvičenia a koordináciu spoločnej reakcie na incidenty. Uvedené činnosti sa majú vykonávať pri plnom rešpektovaní zásad inkluzívnosti, reciprocity a rozhodovacej autonómie Únie bez toho, aby bola dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu.

(44)  S cieľom zaistiť úplné splnenie svojich cieľov by agentúra ENISA mala udržiavať kontakty s relevantnými dozornými orgánmi Únie a inými príslušnými orgánmi v Únii, inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie vrátane tímu CERT-EU, EC3, Európskej obrannej agentúry (EDA), Agentúry pre európsky globálny navigačný satelitný systém (Agentúry pre európsky GNSS), Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), Európskej centrálnej banky (ECB), Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), Európskeho výboru pre ochranu údajov, Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) a všetkých ďalších agentúr Únie angažovaných v otázkach kybernetickej bezpečnosti. Okrem toho by agentúra ENISA mala udržiavať kontakty aj s orgánmi zodpovednými za ochranu údajov s cieľom vymieňať si know-how a najlepšie postupy a poskytovať poradenstvo o otázkach kybernetickej bezpečnosti, ktoré môžu ovplyvniť ich prácu. Zástupcovia vnútroštátnych orgánov a orgánov Únie v oblasti presadzovania práva a ochrany údajov by mali byť oprávnení na zastúpenie v poradnej skupine agentúry ENISA. Pri styku s orgánmi presadzovania práva v otázkach sieťovej a informačnej bezpečnosti, ktoré by mohli mať vplyv na ich prácu, by agentúra ENISA mala rešpektovať existujúce informačné kanály a zavedené siete.

(45)  Mohli by sa vytvárať partnerstvá s akademickými inštitúciami, ktoré majú výskumné iniciatívy v relevantných oblastiach, pričom pre vstupy od spotrebiteľských a iných organizácií by mali byť k dispozícii vhodné kanály a mali by sa zohľadňovať.

(46)  Agentúra ENISA by vo svojej funkcii ▌sekretariátu siete jednotiek CSIRT mala podporovať jednotky CSIRT členských štátov a tím CERT-EU v operačnej spolupráci v súvislosti s relevantnými úlohami siete jednotiek CSIRT uvedenými v smernici (EÚ) 2016/1148. Ďalej by agentúra ENISA mala presadzovať a podporovať spoluprácu medzi príslušnými jednotkami CSIRT v prípade incidentov, útokov alebo narušení sietí alebo infraštruktúr pod ich správou alebo ochranou, ktoré zahŕňajú alebo môžu zahŕňať aspoň dve jednotky CSIRT, pričom sa riadne zohľadnia štandardné operačné postupy siete jednotiek CSIRT.

(47)  V záujme lepšej pripravenosti Únie reagovať na incidenty by agentúra ENISA mala pravidelne organizovať kybernetickobezpečnostné cvičenia na úrovni Únie a na žiadosť by mala podporovať členské štáty a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie pri organizácii takých cvičení. Raz za dva roky by sa mali organizovať rozsiahle komplexné cvičenia, ktoré by zahŕňali technické, operačné alebo strategické prvky. Okrem toho agentúra ENISA by mala pravidelne organizovať menej komplexné cvičenia s rovnakým cieľom lepšej pripravenosti Únie reagovať na incidenty.

(48)  Agentúra ENISA by mala ďalej rozvíjať a udržiavať odborné znalosti, ktoré sa týkajú certifikácie kybernetickej bezpečnosti, v záujme podpory politiky Únie v tejto oblasti. Agentúra ENISA by mala stavať na existujúcich najlepších postupoch a podporovať zavádzanie certifikácie kybernetickej bezpečnosti v Únii, a to aj tým, že prispeje k vytvoreniu a udržiavaniu rámca certifikácie kybernetickej bezpečnosti na úrovni Únie (Európsky rámec certifikácie kybernetickej bezpečnosti), aby sa posilnila transparentnosť dôveryhodnosti kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, a tým sa posilnila dôvera v digitálny vnútorný trh a jeho konkurencieschopnosť.

(49)  Účinné politiky kybernetickej bezpečnosti by mali vychádzať z podrobne vyvinutých metód posudzovania rizika vo verejnom i v súkromnom sektore. Metódy posudzovania rizika sa používajú na rôznych úrovniach bez spoločného postupu ich účinného uplatňovania. Podpora a vývoj najlepších postupov v oblasti posudzovania rizika a interoperabilných riešení riadenia rizika v organizáciách verejného a súkromného sektora zvýšia úroveň kybernetickej bezpečnosti v Únii. S týmto cieľom by agentúra ENISA mala podporovať spoluprácu zainteresovaných strán na úrovni Únie a uľahčovať ich úsilie o tvorbu a zavádzanie európskych a medzinárodných noriem pre riadenie rizika a merateľnú bezpečnosť elektronických produktov, systémov, sietí a služieb, ktoré spolu so softvérom tvoria sieťové a informačné systémy.

(50)  Agentúra ENISA by mala podnecovať členské štáty, výrobcov alebo poskytovateľov produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT k sprísňovaniu ich všeobecných bezpečnostných noriem tak, aby všetci užívatelia internetu mohli podniknúť kroky potrebné na zaistenie svojej osobnej kybernetickej bezpečnosti a boli k tomu motivovaní. Najmä výrobcovia a poskytovatelia produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT by mali poskytovať potrebné aktualizácie a sťahovať od spotrebiteľov alebo z trhu či prepracúvať produkty IKT, služby IKT alebo procesy IKT, ktoré nespĺňajú kybernetickobezpečnostné normy, zatiaľ čo dovozcovia a distribútori by mali zabezpečiť, aby produkty IKT, služby IKT a procesy IKT, ktoré uvádzajú na trh Únie, boli v súlade s príslušnými požiadavkami a nepredstavovali riziko pre spotrebiteľov Únie.

(51)  V spolupráci s príslušnými orgánmi by agentúra ENISA mala šíriť informácie o úrovni kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT ponúkaných na vnútornom trhu, varovať pred určitými výrobcami alebo poskytovateľmi produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT a žiadať ich o zvýšenie bezpečnosti ich produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT vrátane kybernetickej bezpečnosti.

(52)  Pri poskytovaní poradenstva inštitúciám, ▌ orgánom, úradom a agentúram Únie a na požiadanie prípadne aj členským štátom o potrebách a prioritách výskumu v oblasti ▌kybernetickej bezpečnosti by agentúra ENISA mala plne zohľadňovať výskum, vývoj a technologické posudzovanie, ktoré prebiehajú najmä v rámci rôznych výskumných iniciatív Únie. S cieľom určiť výskumné potreby a priority by agentúra ENISA mala konzultovať aj príslušné skupiny užívateľov. Konkrétnejšie by sa mohla nadviazať spolupráca s Európskou radou pre výskum, Európskym inovačným a technologickým inštitútom a Inštitútom Európskej únie pre bezpečnostné štúdie.

(53)  Agentúra ENISA by mala pri príprave európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti pravidelne viesť konzultácie s normalizačnými organizáciami, najmä európskymi normalizačnými organizáciami.

(54)  Kybernetické hrozby sú globálnym problémom. Je potrebná užšia medzinárodná spolupráca s cieľom zlepšiť kybernetickobezpečnostné normy vrátane potreby vymedzenia spoločných noriem správania, prijatia kódexov správania, uplatňovania medzinárodných noriem a výmeny informácií, presadzovania rýchlejšej medzinárodnej spolupráce pri reakcii na problémy týkajúce sa sieťovej a informačnej bezpečnosti, ako aj presadzovania spoločného globálneho prístupu k týmto problémom. Agentúra ENISA by na tento účel mala podporovať výraznejšie kontakty a spoluprácu Únie s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami tým, že vo vhodných prípadoch poskytne potrebné odborné znalosti a analýzu príslušným inštitúciám, ▌orgánom, úradom a agentúram Únie.

(55)  Agentúra ENISA by mala byť schopná reagovať na ad hoc žiadosti členských štátov a inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie o poradenstvo a pomoc v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje mandát agentúry ENISA.

(56)  Je rozumné a odporúča sa uplatňovať určité zásady týkajúce sa správy agentúry ENISA s cieľom dodržiavať spoločné vyhlásenie a spoločný prístupu, ktoré boli dohodnuté medziinštitucionálnou pracovnou skupinou pre decentralizované agentúry EÚ v júli 2012, ktorých cieľom je zefektívniť činnosti decentralizovaných agentúr a zlepšiť ich výkonnosť. Odporúčania v spoločnom vyhlásení a spoločnom prístupe ▌by sa mali podľa potreby odraziť aj v pracovných programoch agentúry ENISA, jej hodnoteniach a jej praxi v oblasti podávania správ a administratívy.

(57)  Správna rada zložená zo zástupcov členských štátov a Komisie by mala stanoviť všeobecné smerovanie činnosti agentúry ENISA a zabezpečiť, aby agentúra ENISA vykonávala svoje úlohy v súlade s týmto nariadením. Správna rada by mala mať potrebné právomoci na zostavovanie rozpočtu, overovanie plnenia rozpočtu, prijatie vhodných rozpočtových pravidiel, stanovenie transparentných pracovných postupov rozhodovania agentúry ENISA, prijatie jednotného programového dokumentu agentúry ENISA, prijatie vlastného rokovacieho poriadku, menovanie výkonného riaditeľa a rozhodovanie o predĺžení a ukončení jeho funkčného obdobia.

(58)  Aby agentúra ENISA mohla riadne a efektívne fungovať, Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby osoby, ktoré majú byť vymenované za členov správnej rady, mali zodpovedajúce odborné znalosti a skúsenosti. Komisia a členské štáty by mali vynaložiť úsilie aj na obmedzenie obmeny svojich zástupcov v správnej rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej práce.

(59)  V záujme bezproblémového fungovania agentúry ENISA je nevyhnutné, aby bol jej výkonný riaditeľ vymenovaný na základe zásluh a zdokumentovaných administratívnych a riadiacich schopností, ako aj na základe spôsobilosti a skúseností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Výkonný riaditeľ by mal vykonávať svoje povinnosti úplne nezávisle. Výkonný riaditeľ by mal pripraviť návrh ročného pracovného programu agentúry ENISA po predchádzajúcej konzultácii s Komisiou a prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonávania uvedeného pracovného programu. Výkonný riaditeľ by mal vypracovať výročnú správu, ktorej súčasťou bude plnenie ročného pracovného programu agentúry ENISA a ktorá sa predloží správnej rade, vypracovať návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry ENISA a plniť rozpočet. Výkonný riaditeľ by okrem toho mal mať možnosť zriadiť ad hoc pracovné skupiny zamerané na osobitné záležitosti najmä vedeckej, technickej, právnej či sociálno-ekonomickej povahy. Zriadenie ad hoc pracovnej skupiny sa považuje za potrebné najmä v súvislosti s vypracovaním konkrétneho kandidátskeho európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „kandidátsky systém“). Výkonný riaditeľ by mal zabezpečiť, aby sa členovia ad hoc pracovných skupín vyberali podľa najprísnejších požiadaviek na odbornosť s cieľom zabezpečiť rodovú rovnováhu a primeranú rovnováhu medzi verejnými správami členských štátov, inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, súkromným sektorom vrátane príslušného priemyselného odvetvia, užívateľmi a akademickými expertmi v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti, a to podľa konkrétnej tematiky.

(60)  Výkonná rada by mala prispievať k efektívnej činnosti správnej rady. V rámci prípravných prác spojených s rozhodnutiami správnej rady by výkonná rada mala podrobne skúmať relevantné informácie a dostupné možnosti, radiť a ponúkať riešenia na prípravu rozhodnutí správnej rady.

(61)  Agentúra ENISA by mala mať poradnú skupinu ENISA ako poradný orgán s cieľom zabezpečiť pravidelný dialóg so súkromným sektorom, spotrebiteľskými organizáciami a inými príslušnými zainteresovanými stranami. Poradná skupina ENISA zriadená správnou radou na návrh výkonného riaditeľa by sa mala zameriavať na otázky dôležité pre zainteresované strany a mala by na ne upriamovať pozornosť agentúry ENISA. Poradná skupina ENISA by mala byť konzultovaná najmä v súvislosti s návrhom ročného pracovného programu agentúry ENISA. Zloženie poradnej skupiny ENISA a úlohy zverené tejto skupine by mali zabezpečiť dostatočné zastúpenie zainteresovaných strán na práci agentúry ENISA.

(62)  S cieľom pomáhať agentúre ENISA a Komisii pri uľahčovaní konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami by sa mala zriadiť skupina zainteresovaných strán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti. Skupina zainteresovaných strán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti by mala byť zložená z členov, ktorí vo vyváženom pomere zastupujú príslušné priemyselné odvetvie vrátane najmä malých a stredných podnikov, a to tak na strane dopytu, ako aj na strane ponuky produktov IKT a služieb IKT, poskytovateľov digitálnych služieb, európske a medzinárodné normalizačné orgány, vnútroštátne akreditačné orgány, dozorné orgány pre ochranu údajov a orgány posudzovania zhody podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(18), a akademickú obec, ako aj spotrebiteľské organizácie.

(63)  Agentúra ENISA by mala zaviesť pravidlá na predchádzanie konfliktov záujmov a ich riešenie. Agentúra ENISA by mala tiež uplatňovať príslušné pravidlá Únie týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom, ako sa stanovujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001(19). Na spracúvanie osobných údajov agentúrou ENISA by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(20). Agentúra ENISA by mala dodržiavať ustanovenia platné pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ako aj vnútroštátne právne predpisy o manipulácii s informáciami, najmä s citlivými neutajovanými skutočnosťami a utajovanými skutočnosťami Európskej únie.

(64)  S cieľom zaručiť úplnú autonómiu a nezávislosť agentúry ENISA a umožniť jej plniť ďalšie úlohy vrátane nepredvídaných naliehavých úloh by sa mal agentúre ENISA udeliť dostatočný a nezávislý rozpočet, ktorého príjmy by mali pochádzať predovšetkým z príspevku Únie a príspevkov tretích krajín, ktoré sa podieľajú na práci agentúry ENISA. Primeraný rozpočet je rozhodujúci na zabezpečenie toho, aby agentúra ENISA mala dostatočné kapacity na plnenie všetkých svojich pribúdajúcich úloh a na dosahovanie svojich cieľov. Väčšina personálu agentúry ENISA by mala byť priamo zapojená do operačného plnenia mandátu agentúry ENISA. Hostiteľský členský štát a akýkoľvek iný členský štát by mali mať možnosť dobrovoľne prispievať do rozpočtu agentúry ENISA. Pokiaľ ide o akékoľvek dotácie hradené zo všeobecného rozpočtu Únie, naďalej by sa mal uplatňovať rozpočtový postup Únie. Okrem toho by Dvor audítorov mal vykonávať audit účtov agentúry ENISA v záujme transparentnosti a zodpovednosti.

(65)  Certifikácia kybernetickej bezpečnosti zohráva významnú úlohu pri posilňovaní dôvery v produkty IKT, služby IKT a procesy IKT, ako aj ich bezpečnosti. Digitálny jednotný trh, a najmä dátové hospodárstvo a IoT môžu prosperovať, iba ak široká verejnosť verí, že takéto produkty ▌, služby a procesy zaručujú určitú mieru kybernetickej bezpečnosti. Prepojené a automatizované vozidlá, elektronické zdravotnícke pomôcky, riadiace systémy priemyselnej automatizácie a inteligentné siete sú iba niekoľkými príkladmi odvetví, kde už sa certifikácia bežne využíva alebo sa začne využívať v blízkej budúcnosti. Aj v odvetviach, ktoré upravuje smernica (EÚ) 2016/1148, je certifikácia kybernetickej bezpečnosti kľúčová.

(66)  Vo svojom oznámení s názvom Posilnenie odolnosti kybernetického systému a podpora konkurencieschopného a inovačného odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Európe z roku 2016 Komisia načrtla potrebu kvalitných, cenovo dostupných a interoperabilných produktov a riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Ponuka produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT na jednotnom trhu je geograficky stále veľmi fragmentovaná. Dôvodom je, že vývoj odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Európe sa do značnej miery riadil dopytom verejných správ jednotlivých štátov. Medzi ďalšie nedostatky ovplyvňujúce jednotný trh v oblasti kybernetickej bezpečnosti patrí absencia interoperabilných riešení (technických noriem), postupov a celoúnijných mechanizmov certifikácie. Európskym podnikom to sťažuje možnosť konkurovať si na národnej úrovni, na úrovni Únie i na svetovej úrovni. Na druhej sa tým okliešťuje ponuka reálne využiteľných technológií kybernetickej bezpečnosti, ku ktorým majú fyzické osoby a podniky prístup. Podobne Komisia vo svojom oznámení z roku 2017 o preskúmaní vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania – Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých zdôraznila potrebu bezpečných pripojených produktov a systémov a naznačila, že vytvorenie európskeho rámca bezpečnosti IKT, v ktorom sa stanovia pravidlá organizovania certifikácie bezpečnosti IKT v Únii, by mohlo zachovať dôveru v internet a zároveň vyriešiť súčasnú fragmentáciu vnútorného trhu.

(67)  Certifikácia kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT sa v súčasnosti využíva iba obmedzene. Ak sa uplatňuje, je to zväčša na úrovni členských štátov alebo z iniciatívy príslušného priemyselného odvetvia. V tejto súvislosti certifikát vystavený niektorým vnútroštátnym orgánom pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti v zásade iné členské štáty neuznávajú. Môže sa teda stať, že spoločnosti musia svoje produkty IKT, služby IKT a procesy IKT certifikovať v niekoľkých členských štátoch, v ktorých pôsobia, napríklad ak sa chcú zapojiť do ich vnútroštátnych postupov obstarávania, čím sa im zvyšujú náklady. Okrem toho, hoci sa objavujú nové systémy, zdá sa, že neexistuje koherentný a holistický prístup k horizontálnym otázkam kybernetickej bezpečnosti, ako napríklad v oblasti IoT. Existujúce systémy vykazujú výrazné nedostatky a rozdiely z hľadiska škály pokrytia produktov, stupňov dôveryhodnosti, vecných kritérií a samotného využitia, v dôsledku čoho sa v rámci Únie nemôžu využívať mechanizmy vzájomného uznávania.

(68)  Boli určité snahy s cieľom zabezpečiť vzájomné uznávanie certifikátov v Únii. Úspešné však boli iba sčasti. Najvýznamnejším príkladom v tomto smere je dohoda skupiny vysokých úradníkov pre bezpečnosť informačných systémov (SOG-IS) o vzájomnom uznávaní (DVU). Hoci ide o najvýznamnejší model spolupráce a vzájomného uznávania v oblasti bezpečnostnej certifikácie, ▌ do SOG-IS je zapojených len niekoľko členských štátov. Táto skutočnosť obmedzila účinnosť dohody SOG-IS DVU z hľadiska vnútorného trhu.

(69)  Je preto potrebné zaujať spoločný prístup a zriadiť európsky rámec certifikácie kybernetickej bezpečnosti, v ktorom sa stanovia základné horizontálne požiadavky kladené na európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa majú vytvoriť, a ktorým sa umožní uznávanie a využívanie európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhlásení o zhode pre produkty IKT, služby IKT alebo procesy IKT vo všetkých členských štátoch. Pri tom je nevyhnutné stavať na súčasných vnútroštátnych a medzinárodných systémoch, ako aj na systémoch vzájomného uznávania, najmä na SOG-IS, a umožniť plynulý prechod z týchto existujúcich systémov na systémy v novom európskom rámci certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Tento európsky rámec certifikácie kybernetickej bezpečnosti by mal plniť dvojaký účel. Po prvé, mal by prispievať k posilneniu dôvery v produkty IKT, služby IKT a procesy IKT certifikované podľa takýchto európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Po druhé, mal by pomôcť zabrániť množeniu odporujúcich si či prekrývajúcich sa vnútroštátnych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti, čím by sa znížili náklady podnikov pôsobiacich na digitálnom jednotnom trhu. Európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti by mali byť nediskriminačné a založené na európskych alebo medzinárodných normách, pokiaľ tieto normy nie sú neúčinné alebo nevhodné na plnenie legitímnych cieľov Únie v tomto ohľade.

(70)  Európsky rámec certifikácie kybernetickej bezpečnosti by sa mal zaviesť jednotne vo všetkých členských štátoch, aby sa zabránilo praxi tzv. nakupovania certifikátov v dôsledku rozdielnych úrovní prísnosti v rôznych členských štátoch.

(71)  Európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti by mali vychádzať z toho, čo už existuje na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni, a v prípade potreby z technických špecifikácií z fór a konzorcií, pričom by sa zužitkovali skúseností zo súčasných silných stránok a tiež posúdili a odstránili nedostatky.

(72)  Aby si dané odvetvie udržiavalo náskok pred kybernetickými hrozbami, sú potrebné pružné riešenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a preto by každý systém certifikácie mal byť navrhnutý tak, aby nemohol byť skoro zastaraný.

(73)  Komisia by mala byť splnomocnená na prijímanie európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti v súvislosti s konkrétnymi skupinami produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT. Implementáciu týchto systémov a dozor nad nimi by mali vykonávať vnútroštátne orgány pre certifikáciu ▌kybernetickej bezpečnosti, pričom certifikáty vydané podľa týchto systémov by mali byť platné a uznávané v celej Únii. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na certifikačné systémy, ktoré prevádzkuje príslušné odvetvie alebo iné súkromné organizácie. Orgánom, ktoré takéto systémy prevádzkujú, by sa však malo umožniť Komisii navrhnúť, aby zvážila použitie týchto systémov ako základu pre ich schválenie ako európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

(74)  Ustanoveniami tohto nariadenia by nemali byť dotknuté právne predpisy Únie stanovujúce konkrétne pravidlá certifikácie produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT. Konkrétne v nariadení (EÚ) 2016/679 sa stanovuje zavedenie certifikačných mechanizmov, ako aj pečatí a značiek ochrany údajov na preukázanie súladu spracovateľských operácií prevádzkovateľov a sprostredkovateľov s uvedeným nariadením. Tieto certifikačné mechanizmy, ako aj pečate a značky ochrany údajov, by mali dotknutým osobám umožniť rýchle vyhodnotiť, nakoľko príslušné produkty IKT, služby IKT a procesy IKT chránia údaje. Týmto nariadením nie je dotknutá certifikácia operácií spracúvania údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, čo platí aj pre prípady, keď sú takéto operácie súčasťou produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT.

(75)  Účelom európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti by malo byť, že sa zabezpečí, aby produkty IKT, služby IKT a procesy IKT, ktoré boli certifikované takýmto systémom, spĺňali uvedené požiadavky s cieľom chrániť dostupnosť, pravosť, integritu a dôvernosť uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich funkcií či služieb, ktoré tieto produkty, služby a procesy poskytujú alebo sprístupňujú, a to počas ich celého životného cyklu. V tomto nariadení nie je možné stanoviť podrobné požiadavky kybernetickej bezpečnosti pre všetky produkty IKT, služby IKT a procesy IKT. Produkty IKT, služby IKT a procesy IKT, ako aj potreby v oblasti kybernetickej bezpečnosti týkajúce sa uvedených produktov, služieb a procesov, sú také rozmanité, že je veľmi ťažké stanoviť všeobecné požiadavky kybernetickej bezpečnosti, ktoré by sa dali uplatniť za každých okolností. Je preto potrebné prijať široký a všeobecný koncept kybernetickej bezpečnosti na účely certifikácie, ktorý by mal byť doplnený súborom špecifických cieľov kybernetickej bezpečnosti, ktoré treba zohľadniť pri navrhovaní európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Spôsoby, ktorými sa tieto ciele majú dosiahnuť pri konkrétnych produktoch IKT, službách IKT a procesoch IKT, by sa potom mali podrobne vymedziť na úrovni príslušného certifikačného systému prijatého Komisiou, napríklad odkazom na normy alebo technické špecifikácie, ak vhodné normy nie sú k dispozícii.

(76)  Pri určovaní technických špecifikácií, ktoré sa majú použiť v európskych systémoch certifikácie kybernetickej bezpečnosti, by sa mali dodržiavať požiadavky stanovené v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012(21). Niektoré odchýlky od týchto požiadaviek by sa však mohli považovať za potrebné v riadne odôvodnených prípadoch, ak sa tieto technické špecifikácie majú využívať v európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ktorý sa vzťahuje na stupeň dôveryhodnosti „vysoký“. Dôvody týchto odchýlok by sa mali zverejniť.

(77)  Certifikované posudzovanie zhody je proces hodnotenia, či boli uvedené požiadavky týkajúce sa produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT splnené. Tento proces vykonáva nezávislá tretia strana, ktorá nie je výrobcom ani poskytovateľom produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, ktoré sa posudzujú. Európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti by mal byť vydaný po úspešnom hodnotení produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT. Európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti by sa mal považovať za potvrdenie, že hodnotenie bolo vykonané správne. V závislosti od stupňa dôveryhodnosti by mal európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti uvádzať, či európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti vydal súkromný alebo verejný subjekt. Posudzovanie zhody a certifikácia nemôžu samy osebe zaručiť, že certifikované produkty IKT, služby IKT a procesy IKT sú kyberneticky bezpečné. Namiesto toho ide o postupy a technické metodiky na potvrdenie toho, že produkty IKT, služby IKT a procesy IKT boli preskúšané a spĺňajú určité požiadavky kybernetickej bezpečnosti stanovené inde, napríklad v technických normách.

(78)  Uužívatelia európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti by si mali vhodnú certifikáciu a súvisiace bezpečnostné požiadavky vyberať na základe analýzy rizika spojeného s využívaním produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT. Stupeň dôveryhodnosti by mal preto zodpovedať úrovni rizika spojeného s plánovaným využívaním daného produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT.

(79)  Európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti by mohli umožňovať, aby sa posudzovanie zhody vykonávalo na výhradnú zodpovednosť výrobcu alebo poskytovateľa produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT (ďalej len „vlastné posúdenie zhody“). V takýchto prípadoch by malo stačiť, aby výrobca alebo poskytovateľ produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT vykonal všetky kontroly sám s cieľom zabezpečiť zhodu produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT s európskym systémom certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Vlastné posúdenie zhody by sa malo považovať za vhodné pre menej zložité produkty IKT, služby IKT alebo procesy IKT, ktoré predstavujú nízke riziko z hľadiska verejného záujmu, napríklad z dôvodu jednoduchého dizajnu a produkčných mechanizmov. Okrem toho by vlastné posúdenie zhody malo byť dovolené len pre produkty IKT, služby IKT alebo procesy IKT, ktoré zodpovedajú stupňu dôveryhodnosti „základný“.

(80)  Európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti by mohli umožňovať vlastné posúdenia zhody a certifikácie produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT. V takomto prípade by mal systém poskytovať jasné a zrozumiteľné prostriedky, ktoré by spotrebiteľom alebo iným užívateľom umožnili rozlišovať medzi produktmi IKT, službami IKT alebo procesmi IKT, v súvislosti s ktorými je výrobca alebo poskytovateľ produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT zodpovedný za posúdenie, a produktmi IKT, službami IKT a procesmi IKT, ktoré certifikuje tretia strana.

(81)  Výrobcovi alebo poskytovateľovi produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, ktorý vykonáva vlastné posúdenie zhody, by sa malo umožniť vydávať a podpisovať EÚ vyhlásenie o zhode ako súčasť postupu posudzovania zhody. EÚ vyhlásenie o zhode je dokument, v ktorom sa uvádza, že konkrétny produkt IKT, služba IKT alebo proces IKT spĺňa požiadavky európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Vydaním a podpisom EÚ vyhlásenia o zhode preberá výrobca alebo poskytovateľ produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT zodpovednosť za súlad produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT s právnymi požiadavkami európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Kópia EÚ vyhlásenia o zhode by sa mala odovzdať vnútroštátnemu orgánu pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti a agentúre ENISA.

(82)  Výrobcovia alebo poskytovatelia produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT by mali mať EÚ vyhlásenie o zhode, technickú dokumentáciu a všetky ďalšie relevantné informácie, ktoré sa týkajú zhody produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT s európskym systémom certifikácie kybernetickej bezpečnosti, k dispozícii pre príslušný vnútroštátny orgán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti počas obdobia stanoveného v príslušnom európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti. V technickej dokumentácii by sa mali uviesť uplatniteľné požiadavky podľa systému a mala by zahŕňať návrh, výrobu a používanie produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT v rozsahu relevantnom pre vlastné posúdenie zhody. Technická dokumentácia by mala byť zostavená tak, aby bolo možné vykonať posúdenie súladu produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT s požiadavkami uplatniteľnými podľa uvedeného systému.

(83)  Pri správe európskeho rámca certifikácie kybernetickej bezpečnosti sa zohľadňuje zapojenie členských štátov, ako aj vhodné zapojenie zainteresovaných strán a stanovuje sa úloha Komisie počas plánovania a navrhovania európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti, podávania žiadosti o ne, ich prípravy, prijímania a preskúmavania.

(84)  ▌Komisia by mala pripraviť priebežný pracovný program Únie pre európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti, a to s podporou európskej skupiny pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „ECCG“ – European Cybersecurity Certification Group) a skupiny zainteresovaných strán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti a po otvorených a rozsiahlych konzultáciách, a mala by ho uverejniť vo forme nezáväzného nástroja. Priebežný pracovný program Únie by mal byť strategickým dokumentom, ktorý by najmä príslušnému odvetviu, vnútroštátnym orgánom a orgánom pre normalizáciu umožnil vopred sa pripraviť na budúce európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Priebežný pracovný program Únie by mal zahŕňať viacročný prehľad žiadostí, ktoré sa týkajú kandidátskych systémov a ktoré má Komisia v úmysle predložiť agentúre ENISA na účely prípravy na základe špecifických dôvodov. Komisia by mala priebežný pracovný program Únie zohľadniť pri príprave priebežného plánu normalizácie IKT a normalizačných žiadostí adresovaných európskym normalizačným organizáciám. Vzhľadom na rýchle zavádzanie nových technológií a ich využívanie užívateľmi a spoločnosťami, vznik predtým neznámych kybernetickobezpečnostných rizík a legislatívny vývoj a vývoj trhu by Komisia alebo ECCG mala byť oprávnená požiadať agentúru ENISA o prípravu kandidátskych systémov, ktoré neboli zahrnuté do priebežného pracovného programu Únie. V takýchto prípadoch by Komisia a ECCG mali tiež posúdiť nevyhnutnosť takejto žiadosti, pričom zohľadnia celkové zámery a ciele tohto nariadenia a potrebu zabezpečiť kontinuitu agentúry ENISA z hľadiska plánovania a využívania zdrojov.

Po predložení takej žiadosti by agentúra ENISA mala bez zbytočného odkladu pripraviť kandidátske systémy pre konkrétne produkty IKT, služby IKT a procesy IKT. Komisia by mala vyhodnotiť pozitívny a negatívny vplyv svojej žiadosti na konkrétny dotknutý trh, najmä na MSP, inováciu, prekážky vstupu na uvedený trh a náklady koncových užívateľov. Komisia by mala byť splnomocnená prijať prostredníctvom vykonávacích aktov európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ktorý by sa zakladal na kandidátskom systéme pripravenom agentúrou ENISA. Európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti prijaté Komisiou by mali uvádzať minimálny súbor prvkov, ktoré sa vzťahujú na zameranie, rozsah a fungovanie daného systému, pričom sa v nich zohľadní všeobecný účel a bezpečnostné ciele stanovené v tomto nariadení. Medzi uvedené prvky by mal okrem iného patriť rozsah a predmet certifikácie kybernetickej bezpečnosti vrátane kategórií pokrytých produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, podrobného vymedzenia požiadaviek kybernetickej bezpečnosti (napríklad v podobe odkazu na normy alebo technické špecifikácie), konkrétnych hodnotiacich kritérií a hodnotiacich metód, ako aj cieľového stupňa dôveryhodnosti („základný“, „pokročilý“ alebo „vysoký“) a prípadných stupňov hodnotenia. Agentúre ENISA by sa malo umožniť odmietnuť žiadosť ECCG. Takéto rozhodnutia by mala prijímať správna rada a malo by byť riadne odôvodnené.

(85)  Agentúra ENISA by mala udržiavať webové sídlo, na ktorom by sa poskytovali informácie o európskych systémoch certifikácie kybernetickej bezpečnosti a prostredníctvom ktorého by sa propagovali, pričom by sa na ňom okrem iného uvádzali žiadosti o prípravu kandidátskeho systému, ako aj spätná väzba v rámci procesu konzultácií, ktorý uskutočňuje agentúra ENISA v prípravnej fáze. Toto webové sídlo by malo poskytovať aj informácie o európskych certifikátoch kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhláseniach o zhode vydaných podľa tohto nariadenia vrátane informácií o odňatí a skončení platnosti takýchto európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhlásení o zhode. Na tomto webovom sídle by sa tiež mali uvádzať vnútroštátne systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ktoré boli nahradené európskym systémom certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

(86)  Stupeň dôveryhodnosti európskeho systému certifikácie je základ pre presvedčenie, že produkt IKT, služba IKT alebo proces IKT spĺňa bezpečnostné požiadavky konkrétneho európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť európskeho rámca certifikácie kybernetickej bezpečnosti by sa európskemu systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti malo umožniť špecifikovať stupne dôveryhodnosti pre európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhlásenia o zhode vydané v rámci daného systému. Každý európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti by mohol uvádzať jeden zo stupňov dôveryhodnosti: „základný“, „pokročilý“ alebo „vysoký“, pričom EÚ vyhlásenie o zhode by mohlo uvádzať len stupeň dôveryhodnosti „základný“. Stupne dôveryhodnosti by uvádzali zodpovedajúcu prísnosť a hĺbku hodnotenia produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT a boli by charakterizované odkazom na súvisiace technické špecifikácie, normy a postupy vrátane technických kontrol, ktorých účelom je predchádzať incidentom alebo zmierňovať ich následky. Všetky stupne dôveryhodnosti by sa mali používať konzistentne v jednotlivých sektorových oblastiach, v ktorých sa uplatňuje certifikácia.

(87)  Európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti by mohol špecifikovať niekoľko stupňov hodnotenia v závislosti od prísnosti a hĺbky použitej metodiky hodnotenia. Stupne hodnotenia by mali zodpovedať jednému zo stupňov dôveryhodnosti a mali by byť spojené s vhodnou kombináciou zložiek dôveryhodnosti. Produkt IKT, služba IKT alebo proces IKT by mali v prípade všetkých stupňov dôveryhodnosti obsahovať niekoľko zabezpečených funkcií stanovených v systéme, ktoré by mohli zahŕňať: konfiguráciu zabezpečenia na priame použitie, podpísaný programovací kód, zabezpečenú aktualizáciu a zmierňovanie následkov zneužitia bezpečnostných dier (exploits) a plnú ochranu dynamicky alebo staticky prideľovanej pamäte (stack/heap). Tieto funkcie by sa mali vyvinúť a potom udržiavať vývojovým prístupom zameraným na bezpečnosť a súvisiacimi nástrojmi s cieľom zaručiť spoľahlivé zapracovanie účinných softvérových a hardvérových mechanizmov.

(88)  Pri stupni dôveryhodnosti „základný“ by sa hodnotenie malo ť riadiť aspoň týmito zložkami dôveryhodnosti: hodnotenie by malo zahŕňať aspoň preskúmanie technickej dokumentácie k produktu IKT, službe IKT alebo procesu IKT orgánom posudzovania zhody. Ak certifikácia zahŕňa procesy IKT, technické preskúmanie by sa malo vzťahovať aj na proces navrhovania, vývoja a údržby produktu IKT alebo služby IKT. Ak európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti stanovuje vlastné posúdenie zhody, malo by stačiť, že výrobca alebo poskytovateľ produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT vykonal vlastné posúdenie súladu produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT s certifikačným systémom.

(89)  Pri stupni dôveryhodnosti „pokročilý“ by sa hodnotenie malo okrem požiadaviek stupňa dôveryhodnosti „základný“ riadiť aspoň overením súladu bezpečnostných funkcií produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT s ich technickou dokumentáciou.

(90)  Pri stupni dôveryhodnosti „vysoký“ by sa hodnotenie malo okrem požiadaviek stupňa dôveryhodnosti „pokročilý“ riadiť aspoň skúškou účinnosti, ktorou sa posúdi odolnosť bezpečnostných funkcií produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT proti zložitým kybernetickým útokom, ktoré sú vedené osobami s významnými zručnosťami a zdrojmi.

(91)  Využívanie európskej certifikácie kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhlásenia o zhode by malo ostať dobrovoľné, pokiaľ sa nestanovuje inak v práve Únie alebo v práve členských štátov prijatom v súlade s právom Únie. Ak neexistuje harmonizované právo Únie, členským štátom by sa malo umožniť prijať vnútroštátne technické predpisy, ktorými stanovia povinnú certifikáciu podľa európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535(22). Členské štáty tiež majú k dispozícii európsku certifikáciu kybernetickej bezpečnosti aj v súvislosti s verejným obstarávaním a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(23).

(92)  V niektorých oblastiach by mohlo byť v budúcnosti nevyhnutné v prípade určitých produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT stanoviť špecifické požiadavky kybernetickej bezpečnosti a stanoviť povinnosť ich certifikácie s cieľom zvýšiť úroveň kybernetickej bezpečnosti v Únii. Komisia by mala pravidelne sledovať vplyv prijatých európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti na dostupnosť bezpečných produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT na vnútornom trhu a vyhodnocovať úroveň využívania certifikačných systémov výrobcami alebo poskytovateľmi produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT v Únii. Účinnosť európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti a to, či by konkrétne systémy mali byť záväzné, by sa malo posudzovať z hľadiska právnych predpisov Únie týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti, najmä smernice (EÚ) 2016/1148, pričom sa zohľadní bezpečnosť sietí a informačných systémov, ktoré používajú prevádzkovatelia základných služieb.

(93)  Európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhlásenia o zhode by mali pomôcť koncovým užívateľom robiť informované rozhodnutia. K produktom IKT, službám IKT a procesom IKT, ktoré boli certifikované alebo pre ktoré bolo vydané EÚ vyhlásenie o zhode, by mali byť pripojené štruktúrované informácie prispôsobené očakávanej technickej úrovni koncového užívateľa, ktorému sú určené. Všetky takéto informácie by mali byť k dispozícii online a prípadne vo fyzickej podobe. Koncový užívateľ by mal mať prístup k informáciám týkajúcim sa referenčného čísla certifikačného systému, stupňa dôveryhodnosti, opisu kybernetickobezpečnostných rizík spojených s produktom IKT, službou IKT alebo procesom IKT a vydávajúceho orgánu alebo subjektu, alebo by sa mu malo umožniť získať kópiu európskeho certifikátu kybernetickej bezpečnosti. Okrem toho by koncový užívateľ mal byť informovaný o podpornom programe výrobcu alebo poskytovateľa produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT v oblasti kybernetickej bezpečnosti, najmä ako dlho bude môcť koncový užívateľ dostávať kybernetickobezpečnostné aktualizácie alebo opravy. V príslušných prípadoch by sa malo poskytovať poradenstvo o opatreniach alebo nastaveniach, ktoré môže koncový užívateľ vykonať na zachovanie alebo posilnenie kybernetickej bezpečnosti produktu IKT alebo služby IKT, a kontaktné informácie o jednotnom kontaktnom mieste na oznamovanie kybernetických útokov a získanie podpory, keď sa vyskytnú (okrem automatického oznamovania). Uvedené informácie by sa mali pravidelne aktualizovať a sprístupňovať na webovom sídle poskytujúcom informácie o európskych systémoch certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

(94)  Aby sa dosiahli ciele tohto nariadenia a aby sa predišlo fragmentácii vnútorného trhu, účinnosť vnútroštátnych systémov alebo postupov certifikácie kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, na ktoré sa vzťahuje európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti, by mala skončiť k dátumu, ktorý stanoví Komisia vo vykonávacích aktoch. Okrem toho by členské štáty nemali zavádzať nové vnútroštátne systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, na ktoré sa už vzťahuje existujúci európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Členským štátom by sa však nemalo brániť prijímať alebo zachovať vnútroštátne systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti na účely národnej bezpečnosti. Členské štáty by mali informovať Komisiu a ECCG o každom úmysle vypracovať nové vnútroštátne systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Komisia a ECCG by mali posúdiť vplyv nových vnútroštátnych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti na riadne fungovanie vnútorného trhu a vzhľadom na strategický záujem požadovať namiesto nich európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

(95)  Európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti sú určené na harmonizáciu postupov kybernetickej bezpečnosti v Únii. Majú prispieť k zvýšeniu úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii. Koncepcia európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti by mala zohľadňovať a umožňovať rozvoj inovácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

(96)  Európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti by mali zohľadňovať súčasné metódy vývoja softvéru a hardvéru, a najmä vplyv častých softvérových alebo firmvérových aktualizácií na jednotlivé európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti. Európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti by mali špecifikovať podmienky, za ktorých si môže aktualizácia vyžadovať novú certifikáciu produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT alebo zúženie rozsahu konkrétneho európskeho certifikátu kybernetickej bezpečnosti pri zohľadnení akýchkoľvek nepriaznivých účinkov aktualizácie na súlad s bezpečnostnými požiadavkami uvedeného certifikátu.

(97)  Po prijatí európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti by výrobcovia alebo poskytovatelia produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT mali mať možnosť podávať žiadosti o certifikáciu svojich produktov IKT alebo služieb IKT ktorémukoľvek nimi zvolenému orgánu posudzovania zhody kdekoľvek v Únii. Orgány posudzovania zhody by mal akreditovať vnútroštátny akreditačný orgán, ak spĺňajú určité konkrétne požiadavky stanovené v tomto nariadení. Akreditácia by sa mala vydávať najviac na päť rokov a malo by byť možné ju obnoviť za rovnakých podmienok, pokiaľ orgán posudzovania zhody naďalej spĺňa požiadavky. Vnútroštátne akreditačné orgány by mali akreditáciu orgánu posudzovania zhody obmedziť, pozastaviť jej platnosť alebo ju zrušiť, ak orgán posudzovania zhody nespĺňa alebo prestal spĺňať akreditačné podmienky, alebo ak porušuje toto nariadenie.

(98)  Existencia odkazov vo vnútroštátnych právnych predpisoch na vnútroštátne normy, ktorých účinnosť sa skončila v dôsledku nadobudnutia účinnosti európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti, môže byť zdrojom nejasností. Členské štáty by preto mali prijatie európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti premietnuť do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

(99)  S cieľom dosiahnuť uplatňovanie rovnocenných noriem v celej Únii, uľahčiť vzájomné uznávanie a podporovať celkovú akceptáciu európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhlásení o zhode je potrebné zaviesť systém partnerského preskúmania medzi vnútroštátnymi orgánmi pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti. Partnerské preskúmanie by sa malo vzťahovať na postupy pre dozor nad súladom produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT s európskymi certifikátmi kybernetickej bezpečnosti, pre monitorovanie povinností výrobcov alebo poskytovateľov produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, ktorí vykonávajú vlastné posúdenie zhody, pre monitorovanie orgánov posudzovania zhody, ako aj primeranosti odborných znalostí personálu orgánov, ktoré vydávajú certifikáty pre stupeň dôveryhodnosti „vysoký“. Komisii by sa malo umožniť vo vykonávacích aktoch stanoviť minimálne päťročný plán pre partnerské preskúmanie a tiež stanoviť kritéria a metodiky fungovania systému partnerského preskúmania.

(100)  Bez toho, aby bol dotknutý všeobecný systém partnerského preskúmania, ktorý majú v rámci európskeho rámca certifikácie kybernetickej bezpečnosti zaviesť všetky vnútroštátne orgány pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, niektoré európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti môžu zahŕňať mechanizmus partnerského preskúmania určený orgánom, ktoré v rámci týchto systémov vydávajú európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti pre produkty IKT, služby IKT a procesy IKT so stupňom dôveryhodnosti „vysoký“. ECCG by mala podporovať implementáciu takýchto mechanizmov partnerského preskúmania. Takýmito partnerskými preskúmaniami by sa malo najmä posudzovať, či dotknuté orgány vykonávajú svoje úlohy harmonizovane, pričom môžu zahŕňať mechanizmy odvolania. Výsledky partnerských preskúmaní by sa mali uverejniť. Dotknuté orgány môžu prijať vhodné opatrenia na prispôsobenie svojich postupov a odborných znalostí.

(101)  ▌Členské štáty by mali určiť jeden alebo viacero vnútroštátnych orgánov pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti na účely dozoru nad plnením povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia. Vnútroštátnym orgánom pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti môže byť existujúci alebo novozriadený orgán. Členský štát by tiež mal mať možnosť určiť po vzájomnej dohode s iným členským štátom jeden alebo viacero vnútroštátnych orgánov pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti na území takéhoto iného členského štátu.

(102)  Vnútroštátne orgány pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti by mali najmä monitorovať a presadzovať plnenie povinností výrobcov alebo poskytovateľov produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT usadených na ich príslušných územiach, ktoré súvisia s EÚ vyhlásením o zhode, mali by pomáhať vnútroštátnym akreditačným orgánom pri monitorovaní činnosti orgánov posudzovania zhody a dozore nad nimi tým, že im poskytujú odborné znalosti a relevantné informácie, mali by oprávňovať orgány posudzovania zhody vykonávať ich úlohy, ak orgány posudzovania zhody spĺňajú dodatočné požiadavky stanovené v európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti, a mali by monitorovať relevantný vývoj v oblasti certifikácie kybernetickej bezpečnosti ▌. Vnútroštátne orgány pre certifikáciu ▌kybernetickej bezpečnosti by tiež mali vybavovať sťažnosti fyzických alebo právnických osôb v súvislosti s európskymi certifikátmi kybernetickej bezpečnosti, ktoré uvedené orgány vydali, alebo v súvislosti s európskymi certifikátmi kybernetickej bezpečnosti, ktoré vydali orgány posudzovania zhody, ak takéto certifikáty uvádzajú stupeň dôveryhodnosti „vysoký“, mali by v primeranom rozsahu prešetriť predmet danej sťažnosti a sťažovateľa v primeranej lehote informovať o pokroku a výsledku tohto prešetrenia. Okrem toho by vnútroštátne orgány pre certifikáciu ▌kybernetickej bezpečnosti mali spolupracovať s inými vnútroštátnymi orgánmi pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti▌ alebo ďalšími orgánmi verejnej moci vrátane poskytovania informácií o možnom nesúlade produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT s požiadavkami tohto nariadenia alebo konkrétnymi európskymi systémami certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Komisia by mala uľahčiť toto zdieľanie informácií tým, že sprístupní všeobecný elektronický podporný informačný systém, napríklad Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS) a systém na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch (RAPEX), ktoré už používajú orgány dohľadu nad trhom podľa nariadenia (ES) č. 765/2008.

(103)  V záujme konzistentného uplatňovania európskeho rámca certifikácie kybernetickej bezpečnosti by sa mala zriadiť ECCG zložená zo zástupcov vnútroštátnych orgánov pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti alebo iných príslušných vnútroštátnych orgánov. Medzi hlavné úlohy ECCG by mali patriť poradenstvo a pomoc Komisii v jej úsilí o zabezpečenie konzistentného vykonávania a uplatňovania európskeho rámca certifikácie kybernetickej bezpečnosti, pomoc agentúre ENISA a úzka spolupráca s ňou pri príprave kandidátskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti, v riadne odôvodnených prípadoch požadovanie od agentúry ENISA, aby pripravila kandidátsky systém a prijímanie stanovísk pre agentúru ENISA, pokiaľ ide o kandidátske systémy a prijímanie stanovísk pre Komisiu k udržiavaniu a prehodnocovaniu existujúcich európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti. ECCG by mala uľahčovať výmenu osvedčených postupov a odborných znalostí medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti zodpovednými za oprávňovanie orgánov posudzovania zhody a vydávanie európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti.

(104)  Na zvýšenie povedomia o budúcich európskych systémoch certifikácie kybernetickej bezpečnosti a uľahčenie ich akceptácie môže Komisia vydať všeobecné či odvetvové kybernetickobezpečnostné usmernenia, napríklad o osvedčených postupoch alebo zodpovednom správaní sa v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom sa zdôrazní pozitívny účinok využívania certifikovaných produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT.

(105)  S cieľom ďalej uľahčovať obchod a uznávajúc, že dodávateľské reťazce IKT sú globálne, môže Únia v súlade s článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) uzatvárať dohody o vzájomnom uznávaní týkajúce sa európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti. Komisia môže s prihliadnutím na poradenstvo od agentúry ENISA a európskej skupiny pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti odporučiť začatie príslušných rokovaní. V rámci každého európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti by sa mali stanoviť konkrétne podmienky takéhoto vzájomného uznávania dohôd s tretími krajinami.

(106)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(24).

(107)  Postup preskúmania by sa mal uplatniť pri prijímaní vykonávacích aktov o európskych systémoch certifikácie kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT; pri prijímaní vykonávacích aktov o spôsoboch vykonávania šetrenia zo strany agentúry ENISA ; pri prijímaní vykonávacích aktov o pláne partnerského preskúmania vnútroštátnych orgánov pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, ako aj pri prijímaní vykonávacích aktov o okolnostiach, formátoch a postupoch, ktoré uplatňujú vnútroštátne orgány pre certifikáciu ▌ kybernetickej bezpečnosti, keď Komisii oznamujú akreditované orgány posudzovania zhody.

(108)  Činnosť agentúry ENISA by sa mala pravidelne a nezávisle vyhodnocovať. Toto hodnotenie by sa malo vzťahovať na plnenie cieľov agentúry ENISA, jej pracovné postupy a relevantnosť jej úloh, najmä tých, ktoré sa týkajú operačnej spolupráce na úrovni Únie. Zároveň by sa v uvedenom hodnotení mal posúdiť dosah, efektívnosť a účinnosť európskeho rámca certifikácie kybernetickej bezpečnosti. V prípade preskúmania by Komisia mala posúdiť, akým spôsobom možno posilniť úlohu agentúry ENISA ako referenčného bodu pre poradenstvo a odborné znalosti a tiež by mala posúdiť možnú úlohu agentúry ENISA pri podpore hodnotenia produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT tretích krajín, keď takéto produkty, služby a procesy vstupujú do Únie a nie sú v súlade s pravidlami Únie.

(109)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(110)  Nariadenie (EÚ) č. 526/2013 by sa malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   S cieľom zaistiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zároveň usilovať sa o dosiahnutie vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti, kybernetickej odolnosti a dôvery v rámci Únie, sa týmto nariadením stanovujú:

a)  ciele, úlohy a organizačné aspekty týkajúce sa agentúry ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť); a

b)  rámec pre zavádzanie európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti na zabezpečenie primeranej úrovne kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT v Únii, ako aj na predídenie fragmentácii vnútorného trhu z hľadiska systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti v Únii.

Rámec uvedený v písmene b) prvého pododseku sa uplatňuje bez toho, aby mal vplyv na konkrétne ustanovenia v iných právnych aktoch Únie, ktoré sa týkajú dobrovoľnej alebo povinnej certifikácie ▌.

2.  Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci členských štátov týkajúce sa činností spojených s verejnou bezpečnosťou, obranou, národnou bezpečnosťou a činností štátu v oblasti trestného práva.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „kybernetická bezpečnosť“ činnosti potrebné na ochranu sietí a informačných systémov, užívateľov takýchto systémov a iných osôb dotknutých kybernetickými hrozbami;

2.  „sieť a informačný systém“ je sieť a informačný systém vymedzený v článku 4 bode 1 smernice (EÚ) 2016/1148;

3.  „národná stratégia v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov“ je národná stratégia v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov vymedzená v článku 4 bode 3 smernice (EÚ) 2016/1148;

4.  „prevádzkovateľ základných služieb“ je prevádzkovateľ základných služieb vymedzený v článku 4 bode 4 smernice (EÚ) 2016/1148;

5.  „poskytovateľ digitálnych služieb“ je ▌ poskytovateľ digitálnych služieb vymedzený v článku 4 bode 6 smernice (EÚ) 2016/1148;

6.  „incident“ je incident vymedzený v článku 4 bode 7 smernice (EÚ) 2016/1148;

7.  „riešenie incidentov“ je riešenie incidentov vymedzené v článku 4 bode 8 smernice (EÚ) 2016/1148;

8.  „kybernetická hrozba“ je každá potenciálna okolnosť ▌, udalosť alebo činnosť, ktorá by mohla poškodiť, narušiť alebo inak negatívne ovplyvniť siete a informačné systémy, užívateľov takýchto systémov a iné osoby;

9.  „európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti“ je komplexný súbor pravidiel, technických požiadaviek, noriem a postupov ▌, ktoré sú stanovené na úrovni Únie a ktoré sa uplatňujú na certifikáciu alebo posudzovanie zhody konkrétnych produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT;

10.  „vnútroštátny systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti“ je komplexný súbor pravidiel, technických požiadaviek, noriem a postupov vypracovaných a prijatých vnútroštátnym orgánom verejnej moci a uplatňovaných pri certifikácii alebo posudzovaní zhody produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT v rozsahu pôsobnosti príslušného systému;

11.  „európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti“ je dokument, ktorý vydal príslušný orgán a ktorým sa potvrdzuje, že daný produkt IKT, služba IKT alebo proces IKT bol predmetom hodnotenia, pokiaľ ide o súlad s konkrétnymi bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti;

12.  „produkt IKT▌“ je prvok alebo skupina prvkov siete alebo informačného systému;

13.  „služba IKT“ je služba pozostávajúca úplne alebo prevažne z prenosu, ukladania, získavania alebo spracúvania informácií prostredníctvom sietí a informačných systémov;

14.  „proces IKT“ je súbor činností vykonávaných pre navrhnutie, vyvinutie, poskytnutie alebo údržbu produktu IKT alebo služby IKT;

15.  „akreditácia“ je akreditácia vymedzená v článku 2 bode 10 nariadenia (ES) č. 765/2008;

16.  „vnútroštátny akreditačný orgán“ je vnútroštátny akreditačný orgán vymedzený v článku 2 bode 11 nariadenia (ES) č. 765/2008;

17.  „posudzovanie zhody“ je posudzovanie zhody vymedzené v článku 2 bode 12 nariadenia (ES) č. 765/2008;

18.  „orgán posudzovania zhody“ je orgán posudzovania zhody vymedzený v článku 2 bode 13 nariadenia (ES) č. 765/2008;

19.  „norma“ je norma vymedzená v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

20.  „technická špecifikácia“ je dokument, v ktorom sa predpisujú technické požiadavky, ktoré musí spĺňať produkt IKT, služba IKT alebo proces IKT, alebo postupy posudzovania zhody týkajúce sa produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT;

21.  „stupeň dôveryhodnosti“ je základ pre presvedčenie, že produkt IKT, služba IKT alebo proces IKT spĺňa bezpečnostné požiadavky konkrétneho európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti, uvádza úroveň, na akej sa produkt IKT, služba IKT alebo proces IKT hodnotil, ale ako taký nemeria bezpečnosť produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT;

22.  „vlastné posúdenie zhody“ je činnosť vykonávaná výrobcom alebo poskytovateľom produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, ktorý hodnotí, či tieto produkty IKT, služby IKT alebo procesy IKT spĺňajú požiadavky konkrétneho európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

HLAVA II

ENISA (Agentúra ▌ Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť)

KAPITOLA I

MANDÁT A CIELE

Článok 3

Mandát

1.  Agentúra ENISA plní úlohy, ktoré jej boli zverené týmto nariadením, s cieľom dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň kybernetickej bezpečnosti v celej Únii, a to aj tým, že aktívne podporuje členské štáty a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie pri zlepšovaní kybernetickej bezpečnosti. Agentúra ENISA pôsobí ako referenčné miesto pre poradenstvo a odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ako aj pre iné príslušné zainteresované strany v Únii.

Vykonávaním úloh, ktoré boli agentúre ENISA zverené týmto nariadením, prispieva k zníženiu fragmentácie vnútorného trhu.

2.  Agentúra ENISA plní úlohy, ktoré jej boli zverené v právnych aktoch Únie, v ktorých sa stanovujú opatrenia na aproximáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

3.  Pri vykonávaní svojich úloh agentúra ENISA koná nezávisle, pričom sa vyhýba zdvojovaniu činností členských štátov a zohľadňuje existujúce odborné znalosti členských štátov.

4.  Agentúra ENISA vyvíja svoje vlastné zdroje vrátane technických a ľudských spôsobilostí a zručností potrebných na plnenie úloh, ktoré jej boli zverené týmto nariadením.

Článok 4

Ciele

1.  Agentúra ENISA pôsobí ako stredisko odborných znalostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti na základe svojej nezávislosti, vedeckej a technickej kvality poskytovaného poradenstva, pomoci a informácií, transparentnosti svojich prevádzkových postupov a pracovných metód a dôslednosti pri vykonávaní svojich úloh.

2.  Agentúra ENISA pomáha inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, ako aj členským štátom pri vypracúvaní a vykonávaní politík Únie súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou vrátane odvetvových politík v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

3.  Agentúra ENISA podporuje budovanie kapacít a pripravenosť v celej Únii tým, že inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, ako aj členským štátom a verejným a súkromným zainteresovaným stranám pomáha pri zvyšovaní ochrany ich sietí a informačných systémov, pri rozvoji a zlepšovaní kybernetickej odolnosti a kapacít v oblasti reakcie, ako aj pri rozvoji zručností a spôsobilosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti ▌.

4.  Agentúra ENISA presadzuje na úrovni Únie spoluprácu vrátane výmeny informácií a koordináciu medzi členskými štátmi, inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj príslušnými súkromnými a verejnými zainteresovanými stranami ▌ v otázkach týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti.

5.  Agentúra ENISA prispieva k posilňovaniu spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti na úrovni Únie s cieľom podporiť činnosť členských štátov pri predchádzaní kybernetickým hrozbám a reakcii na ne, najmä v prípadoch cezhraničných incidentov.

6.  Agentúra ENISA presadzuje používanie európskej certifikácie kybernetickej bezpečnosti, aby predišla fragmentácii vnútorného trhu. Agentúra ENISA prispieva k zriadeniu a udržiavaniu európskeho rámca certifikácie kybernetickej bezpečnosti v súlade s hlavou III tohto nariadenia, aby sa posilnila transparentnosť kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, a tým sa posilnila dôvera v digitálny vnútorný trh a jeho konkurencieschopnosť.

7.  Agentúra ENISA presadzuje vysokú úroveň povedomia o kybernetickej bezpečnosti vrátane kybernetickej hygieny a kybernetickej gramotnosti občanov, organizácii a podnikov.

KAPITOLA II

ÚLOHY

Článok 5

Tvorba a vykonávanie politiky a práva Únie

Agentúra ENISA prispieva k tvorbe a vykonávaniu politiky a práva Únie tým, že:

1.  pomáha a radí pri tvorbe a prehodnocovaní politiky a práva Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a odvetvovej politiky a legislatívnych iniciatív, ktoré sa týkajú kybernetickej bezpečnosti, najmä poskytovaním nezávislých stanovísk a analýz, ako aj vykonávaním prípravných prác;

2.  pomáha členským štátom pri konzistentnom vykonávaní politiky a práva Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, najmä v súvislosti so smernicou (EÚ) 2016/1148, a to aj vydávaním stanovísk, usmernení, poskytovaním poradenstva a najlepších postupov v oblastiach, ako je riadenie rizík, oznamovanie incidentov a zdieľanie informácií, ako aj uľahčovaním výmeny najlepších postupov medzi príslušnými orgánmi v tomto smere;

3.  pomáha členským štátom a inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie pri tvorbe a presadzovaní politík v oblasti kybernetickej bezpečnosti vo vzťahu k udržaniu všeobecnej dostupnosti alebo integrity verejného jadra otvoreného internetu;

4.  prispieva k práci skupiny pre spoluprácu v zmysle článku 11 smernice (EÚ) 2016/1148 v podobe odborných znalostí a poradenstva;

5.  podporuje:

a)  tvorbu a vykonávanie politiky Únie v oblasti elektronickej totožnosti a dôveryhodných služieb, najmä formou poradenstva a vydávaním technických usmernení, ako aj uľahčovaním výmeny najlepších postupov medzi príslušnými orgánmi;

b)  presadzovanie zvýšenej úrovne bezpečnosti elektronických komunikácií, a to aj formou poradenstva a odborných znalostí, ako aj uľahčovaním výmeny najlepších postupov medzi príslušnými orgánmi;

c)  členské štáty pri vykonávaní konkrétnych kybernetickobezpečnostných aspektov politiky a práva Únie, ktoré sa týkajú ochrany údajov a súkromia, vrátane poskytovania poradenstva Európskemu výboru pre ochranu údajov na požiadanie;

6.  podporuje pravidelné preskúmanie politickej činnosti Únie prípravou výročnej správy o stave vykonávania príslušného právneho rámca z hľadiska:

a)  informácií o oznámeniach členských štátov o incidentoch, ktoré podľa článku 10 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/1148 poskytujú skupine pre spoluprácu jednotné kontaktné miesta;

b)  súhrnov oznámení o narušeniach bezpečnosti alebo integrity získavaných od poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktoré agentúre ENISA poskytujú orgány dohľadu podľa článku 19 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 910/2014(25);

c)  oznámení o ▌bezpečnostných incidentoch, ktoré podávajú poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb a ktoré agentúre ENISA poskytujú príslušné orgány podľa článku 40 smernice (EÚ) 2018/1972.

Článok 6

Budovanie kapacít

1.  Agentúra ENISA pomáha:

a)  členským štátom v ich úsilí zlepšovať prevenciu, odhaľovanie a analýzu kybernetických hrozieb a incidentov a schopnosť reagovať na ne tým, že im poskytuje vedomosti a odborné znalosti;

b)  členským štátom a inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie pri zavádzaní a vykonávaní politík v oblasti zverejňovania informácií o zraniteľnosti na dobrovoľnom základe;

c)  inštitúciám, ▌orgánom, úradom a agentúram Únie v ich úsilí zlepšovať prevenciu, odhaľovanie a analýzu kybernetických hrozieb a incidentov a zlepšovať ich spôsobilosť reagovať na takéto kybernetické hrozby a incidenty, a to najmä primeranou podporou tímu CERT-EU;

d)  členským štátom na požiadanie pri tvorbe vnútroštátnych jednotiek CSIRT podľa článku 9 ods. 5 smernice (EÚ) 2016/1148;

e)  členským štátom na požiadanie pri vypracúvaní národných stratégií v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov podľa článku 7 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/1148 a v záujme propagácie najlepších postupov podporuje šírenie týchto stratégií v Únii a berie na vedomie pokrok v ich vykonávaní;

f)  inštitúciám Únie pri tvorbe a revízii kybernetickobezpečnostných stratégií Únie, podpore ich šírenia a monitorovaní pokroku v ich vykonávaní;

g)  vnútroštátnym jednotkám CSIRT a jednotkám CSIRT Únie pri zdokonaľovaní ich spôsobilosti, a to i presadzovaním dialógu a výmeny informácií, aby s ohľadom na aktuálny stupeň vývoja každá jednotka CSIRT mala spoločnú sadu minimálnej spôsobilosti a aby fungovala v súlade s najlepšími postupmi;

h)  členským štátom pravidelným organizovaním kybernetickobezpečnostných cvičení na úrovni Únie podľa článku 7 ods. 5 aspoň raz za dva roky a vypracúvaním politických odporúčaní na základe hodnotenia týchto cvičení a takto získaných poznatkov;

i)  príslušným verejným orgánom poskytovaním školení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, podľa potreby v spolupráci so zainteresovanými stranami;

j)  skupine pre spoluprácu pri výmene ▌ najlepších postupov podľa článku 11 ods. 3 písm. l) smernice (EÚ) 2016/1148, najmä z hľadiska identifikácie prevádzkovateľov základných služieb členskými štátmi, z hľadiska rizík a incidentov, a to aj v súvislosti s cezhraničnou previazanosťou.

2.  Agentúra ENISA podporuje výmenu informácií v odvetviach a medzi nimi, a to najmä v odvetviach uvedených v prílohe II k smernici (EÚ) 2016/1148, poskytovaním najlepších postupov a poradenstva, ktoré sa týkajú dostupných nástrojov, postupov i riešení regulačných otázok spojených s výmenou informácií.

Článok 7

Operačná spolupráca na úrovni Únie

1.  Agentúra ENISA podporuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi, inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzi zainteresovanými stranami.

2.  Agentúra ENISA na operačnej úrovni spolupracuje a vytvára synergie s inštitúciami, ▌ orgánmi, úradmi a agentúrami Únie vrátane tímu CERT-EU, útvarmi, ktoré sa zaoberajú počítačovou kriminalitou, a dozornými orgánmi v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov na účely riešenia otázok spoločného záujmu, a to aj prostredníctvom:

a)  výmeny know-how a osvedčených postupov;

b)  poskytovania poradenstva a vydávania usmernení k relevantným otázkam spojeným s kybernetickou bezpečnosťou;

c)  ustanovenia praktických dohôd na výkon konkrétnych úloh po konzultácii s Komisiou.

3.  Agentúra ENISA zabezpečuje sekretariát siete jednotiek CSIRT podľa článku 12 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/1148 a v tomto postavení aktívne podporuje výmenu informácií a spoluprácu medzi členmi siete jednotiek CSIRT.

4.  Agentúra ENISA podporuje členské štáty v operačnej spolupráci v rámci siete jednotiek CSIRT ▌tým, že:

a)  im radí, ako zlepšiť svoju spôsobilosť predchádzať incidentom, odhaľovať ich a reagovať na ne, a na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov poskytne poradenstvo v súvislosti s konkrétnou kybernetickou hrozbou;

b)  ▌na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov im pomáha pri posúdení incidentov, ktoré majú významný alebo závažný vplyv, a to prostredníctvom poskytnutia odborných znalostí a uľahčením technického riešenia takýchto incidentov, okrem iného najmä podporou dobrovoľnej výmeny príslušných informácií a technických riešení medzi členskými štátmi;

c)  analyzuje zraniteľnosti ▌ a incidenty na základe verejne dostupných informácií alebo informácií, ktoré na tento účel dobrovoľne poskytli členské štáty, a

d)  na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov poskytuje podporu v súvislosti s ex post technickým skúmaním incidentov, ktoré majú významný alebo závažný vplyv v zmysle smernice (EÚ) 2016/1148.

Pri výkone týchto úloh agentúra ENISA a tím CERT-EU štruktúrovane spolupracujú s cieľom využiť synergie a predchádzať zdvojovaniu činností.

5.  Agentúra ENISA pravidelne organizuje kybernetickobezpečnostné cvičenia na úrovni Únie a na požiadanie podporuje členské štáty a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie pri organizácií kybernetickobezpečnostných cvičení. Súčasťou takýchto kybernetickobezpečnostných cvičení na úrovni Únie môžu byť technické, operačné alebo strategické prvky. Raz za dva roky agentúra ENISA zorganizuje rozsiahle komplexné cvičenie.

Agentúra ENISA vo vhodnom prípade tiež prispieva k odvetvovým kybernetickobezpečnostným cvičeniam, pričom ich pomáha organizovať, spolu s relevantnými organizáciami, ktoré sa tiež zúčastňujú na kybernetickobezpečnostných cvičeniach na úrovni Únie.

6.  Agentúra ENISA vypracúva v úzkej spolupráci s členskými štátmi pravidelnú podrobnú technickú správu EÚ o situácií v oblasti incidentov a kybernetických hrozieb, pri ktorej vychádza z verejne dostupných informácií, zo svojich vlastných analýz a zo správ, ktoré okrem iného poskytli jednotky CSIRT členských štátov ▌ alebo jednotné kontaktné miesta zriadené podľa smernice (EÚ) 2016/1148, v oboch prípadoch dobrovoľne, EC3 a tím CERT-EU.

7.  Agentúra ENISA prispieva k vypracovaniu spoločnej reakcie na úrovni Únie a členských štátov na rozsiahle cezhraničné incidenty alebo krízy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to najmä:

a)  zhromažďovaním a analýzou správ z národných zdrojov, ktoré sú verejne dostupné alebo sa poskytujú dobrovoľne, s cieľom prispieť k vytvoreniu spoločného situačného povedomia;

b)  zaistením efektívneho toku informácií a zabezpečením eskalačných mechanizmov medzi sieťou jednotiek CSIRT a subjektmi zodpovednými za technické a politické rozhodnutia na úrovni Únie;

c)  na žiadosť uľahčovaním technického riešenia takýchto incidentov alebo kríz, a to najmä podporou dobrovoľnej výmeny technických riešení medzi členskými štátmi;

d)  podporou inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie a na žiadosť členských štátov aj ich podporou pri verejnej komunikácii o takýchto incidentoch alebo krízach;

e)  testovaním plánov spolupráce pri reakcii na takéto incidenty alebo krízy na úrovni Únie a na žiadosť členských štátov poskytovaním im podpory pri testovaní takýchto plánov na vnútroštátnej úrovni.

Článok 8

Trh, certifikácia kybernetickej bezpečnosti a normalizácia

1.  Agentúra ENISA podporuje a presadzuje tvorbu a vykonávanie politiky Únie v oblasti certifikácie kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT v zmysle hlavy III tohto nariadenia, a to tak, že:

▌a) neustále monitoruje vývoj v súvisiacich oblastiach normalizácie a odporúča vhodné technické špecifikácie na použitie pri rozvoji európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti podľa článku 54 ods. 1 písm. c) v prípadoch, keď normy nie sú k dispozícii;

b)  vypracúva kandidátske európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „kandidátske systémy“) produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT v súlade s článkom 49;

c)  hodnotí prijaté európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti v súlade s článkom 49 ods. 8;

d)  zapája sa do partnerských preskúmaní podľa článku 59 ods. 4;

e)  pomáha Komisii pri poskytovaní sekretariátu skupine ECCG podľa článku 62 ods. 5.

2.  Agentúra ENISA poskytuje sekretariát skupine zainteresovaných strán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti podľa článku 22 ods. 4.

3.  Agentúra ENISA zostavuje a uverejňuje usmernenia a vypracúva osvedčené postupy, ktoré sa týkajú požiadaviek kybernetickej bezpečnosti na produkty IKT, služby IKT a procesy IKT, a to v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti a s príslušným odvetvím formálnym, štandardizovaným a transparentným spôsobom.

4.   Agentúra ENISA prispieva k vybudovaniu kapacity pre procesy hodnotenia a certifikácie tým, že zostavuje a vydáva usmernenia, a tiež poskytuje podporu členským štátom na ich žiadosť.

5.  Agentúra ENISA uľahčuje zavádzanie a využívanie európskych i medzinárodných noriem v oblasti riadenia rizika a v oblasti bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT.

6.   Agentúra ENISA v spolupráci s členskými štátmi a príslušným odvetvím vypracúva podľa článku 19 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/1148 odporúčania a usmernenia, ktoré sa týkajú technických oblastí spojených s bezpečnostnými požiadavkami kladenými na prevádzkovateľov základných služieb a poskytovateľov digitálnych služieb, ako aj odporúčania a usmernenia, ktoré sa týkajú už existujúcich noriem vrátane vnútroštátnych noriem členských štátov.

7.  Agentúra ENISA vykonáva a šíri pravidelné analýzy hlavných trendov na trhu kybernetickej bezpečnosti, tak na strane dopytu, ako aj ponuky, s cieľom podporiť trh kybernetickej bezpečnosti v Únii.

Článok 9

Znalosti a informácie

Agentúra ENISA:

a)  analyzuje nastupujúce technológie a poskytuje tematicky zamerané posúdenia očakávaných spoločenských, právnych, hospodárskych a regulačných vplyvov technologických inovácií na kybernetickú bezpečnosť;

b)  vykonáva dlhodobé strategické analýzy kybernetických hrozieb a incidentov s cieľom identifikovať nové trendy a pomôcť predchádzať ▌ incidentom;

c)  v spolupráci s expertmi orgánov členských štátov a príslušných zainteresovaných strán poskytuje poradenstvo, usmernenia a osvedčené postupy v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov, a najmä bezpečnosti infraštruktúr, ▌o ktoré sa opierajú odvetvia uvedené v prílohe II k smernici (EÚ) 2016/1148 a ktoré využívajú poskytovatelia digitálnych služieb uvedených v prílohe III k uvedenej smernici;

d)  prostredníctvom vyhradeného portálu zhromažďuje, organizuje a uverejňuje informácie o kybernetickej bezpečnosti, ktoré poskytli inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a informácie o kybernetickej bezpečnosti, ktoré poskytli na dobrovoľnom základe členské štáty a súkromné a verejné zainteresované strany;

e)  zhromažďuje a analyzuje verejne dostupné informácie o významných incidentoch a pripravuje správy s cieľom poskytnúť poradenstvo pre občanov, organizácie a podniky v celej Únii.

Článok 10

Zvyšovanie povedomia a vzdelávanie

Agentúra ENISA:

a)   zvyšuje verejné povedomie o kybernetickobezpečnostných rizikách a poskytuje poradenstvo o osvedčených postupoch pre jednotlivých užívateľov, ktoré sú zamerané na občanov, organizácie a podniky a ktoré sa týkajú aj kybernetickej hygieny a kybernetickej gramotnosti;

b)  v spolupráci s členskými štátmi,▌ inštitúciami, orgánmi,▌ úradmi a agentúrami Únie, ako aj príslušným odvetvím, organizuje pravidelné osvetové kampane na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti a jej viditeľnosti v Únii a podporuje diskusiu so širokou verejnosťou;

c)  pomáha členským štátom v ich úsilí zvyšovať povedomie o kybernetickej bezpečnosti a podporovať vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

d)  podporuje užšiu koordináciu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o povedomie a vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Článok 11

Výskum a inovácia

V oblasti výskumu a inovácie agentúra ENISA:

a)  radí inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom o potrebách a prioritách výskumu v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom umožniť účinnú reakciu na existujúce i nové riziká a kybernetické hrozby, a to i v súvislosti s novými a nastupujúcimi informačnými a komunikačnými technológiami, a s cieľom účinne používať technológie na prevenciu rizika;

b)  podieľa sa na implementačnej fáze programov financovania výskumu a inovácie, ak jej Komisia udelila príslušné právomoci, alebo sa na nich zúčastňuje ako príjemca;

c)  v oblasti kybernetickej bezpečnosti prispieva do strategického programu pre výskum a inováciu na úrovni Únie.

Článok 12

▌Medzinárodná spolupráca

Agentúra ENISA prispieva k úsiliu Únie o spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako aj v rámci príslušných medzinárodných rámcov spolupráce s cieľom podporiť medzinárodnú spoluprácu v kybernetickobezpečnostných otázkach, a to tým, že:

a)  sa v náležitých prípadoch zapája ako pozorovateľ pri organizácii medzinárodných cvičení, analyzuje ich výsledky a podáva o nich správy správnej rade;

b)  na žiadosť Komisie sprostredkúva výmenu najlepších postupov ▌;

c)  na žiadosť Komisie jej poskytuje odborné znalosti;

d)  poskytuje poradenstvo a podporu Komisii v záležitostiach týkajúcich sa dohôd o vzájomnom uznávaní certifikátov kybernetickej bezpečnosti s tretími krajinami v spolupráci s ECCG zriadenou podľa článku 62.

KAPITOLA III

ORGANIZÁCIA AGENTÚRY ENISA

Článok 13

Štruktúra agentúry ENISA

Administratívna a riadiaca štruktúra agentúry ENISA pozostáva z týchto prvkov:

a)  správna rada;

b)  výkonná rada;

c)  výkonný riaditeľ; ▌

d)  poradná skupina agentúry ENISA;

e)  sieť národných styčných dôstojníkov.

ODDIEL 1

SPRÁVNA RADA

Článok 14

Zloženie správnej rady

1.  Správnu radu tvorí jeden člen vymenovaný za každý členský štát a dvaja členovia vymenovaní Komisiou. Všetci členovia majú hlasovacie právo.

2.  Každý člen správnej rady má náhradníka. Tento náhradník zastupuje člena v jeho neprítomnosti.

3.  Členovia správnej rady a ich náhradníci sa vymenúvajú na základe ich znalostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti s prihliadnutím na ich relevantné riadiace, administratívne a rozpočtové zručnosti. Komisia a členské štáty sa vynasnažia obmedziť fluktuáciu svojich zástupcov v správnej rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu práce správnej rady. Komisia a členské štáty sa usilujú o vyvážené zastúpenie mužov a žien v správnej rade.

4.  Funkčné obdobie členov správnej rady a ich náhradníkov je štyri roky. Toto obdobie je obnoviteľné.

Článok 15

Funkcie správnej rady

1.  Správna rada:

a)  stanovuje všeobecné smerovanie činnosti agentúry ENISA a zabezpečuje, aby agentúra ENISA pracovala v súlade s pravidlami a zásadami stanovenými v tomto nariadení; zabezpečuje aj súlad práce agentúry ENISA s činnosťami vykonávanými členskými štátmi i na úrovni Únie;

b)  prijíma návrh jednotného programového dokumentu agentúry ENISA uvedeného v článku 24 pred jeho predložením Komisii na vydanie stanoviska;

c)  prijíma jednotný programový dokument agentúry ENISA, pričom zohľadňuje stanovisko Komisie;

d)  dozerá na vykonávanie viacročného a ročného plánovania začleneného do jednotného programového dokumentu;

e)  prijíma ročný rozpočet agentúry ENISA a vykonáva ostatné funkcie spojené s rozpočtom agentúry ENISA podľa kapitoly IV;

f)  posudzuje a prijíma konsolidovanú výročnú správu o činnosti agentúry ENISA vrátane účtovných výkazov a opisu toho, do akej miery agentúra ENISA splnila svoje ukazovatele výkonnosti, predkladá výročnú správu i jej posúdenie do 1. júla nasledujúceho roka Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a výročnú správu zverejňuje;

g)  prijíma rozpočtové pravidlá platné pre agentúru ENISA v súlade s článkom 32;

h)  prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá musí byť primeraná riziku podvodov so zreteľom na analýzu efektívnosti nákladov a prínosov vo vzťahu k opatreniam, ktoré sa majú vykonávať;

i)  prijíma pravidlá predchádzania konfliktom záujmov svojich členov a ich riešenia;

j)  zabezpečí primerané opatrenia nadväzujúce na zistenia a odporúčania, ktoré vyplývajú z vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a rôznych správ a hodnotení interného alebo externého auditu;

k)  prijíma svoj rokovací poriadok vrátane pravidiel pre prijímanie predbežných rozhodnutí o delegovaní osobitných úloh podľa článku 19 ods. 7;

l)  v súlade s odsekom 2 vykonáva vo vzťahu k zamestnancom agentúry ENISA právomoci zverené Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok úradníkov“) a Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov“), stanovenými v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(26), menovaciemu orgánu a orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

m)  prijíma predpisy vykonávajúce Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade s postupom uvedeným v článku 110 služobného poriadku úradníkov;

n)  vymenúva výkonného riaditeľa a v náležitých prípadoch predlžuje jeho funkčné obdobie alebo ho z funkcie odvoláva v súlade s článkom 36;

o)  vymenúva účtovníka, ktorým môže byť účtovníkom Komisie a ktorý musí byť pri výkone svojich povinností úplne nezávislý;

p)  prijíma všetky rozhodnutia o zriaďovaní vnútorných štruktúr agentúry ENISA a v prípade potreby o zmene uvedených vnútorných štruktúr, pričom prihliada na potreby činnosti agentúry ENISA a zásadu správneho rozpočtového riadenia;

q)  schvaľuje stanovenie pracovných dojednaní podľa článku 7;

r)  schvaľuje stanovenie alebo uzavretie pracovných dojednaní podľa článku 42.

2.  Správna rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku úradníkov prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku úradníkov a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým určuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Výkonný riaditeľ môže tieto právomoci delegovať ďalej.

3.  Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, správna rada môže prijať rozhodnutie o dočasnom pozastavení delegovania právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a akýchkoľvek právomocí menovacieho orgánu ďalej delegovaných výkonným riaditeľom, a tieto právomoci vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo na zamestnanca, ktorý nie je výkonným riaditeľom.

Článok 16

Predseda správnej rady

Správna rada volí spomedzi svojich členov dvojtretinovou väčšinou hlasov členov svojho predsedu a podpredsedu. Ich funkčné obdobie je štvorročné a je obnoviteľné raz. Ak sa však ich členstvo v správnej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia skončí, ich funkčné obdobie sa automaticky končí k danému dátumu. Ak predseda nie je schopný plniť si svoje povinnosti, podpredseda ho nahradí ex officio.

Článok 17

Zasadnutia správnej rady

1.  Zasadnutia správnej rady zvoláva jej predseda.

2.  Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Na žiadosť jej predsedu, Komisie alebo najmenej tretiny svojich členov zasadá správna rada aj mimoriadne.

3.  Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach správnej rady, avšak nemá hlasovacie právo.

4.  Na zasadnutiach správnej rady sa môžu na pozvanie predsedu zúčastniť členovia poradnej skupiny agentúry ENISA, avšak nemajú hlasovacie právo.

5.  Členom správnej rady a ich náhradníkom môžu v súlade s jej rokovacím poriadkom pomáhať na zasadnutiach správnej rady poradcovia alebo experti.

6.  Sekretariát pre správnu radu zabezpečuje agentúra ENISA.

Článok 18

Pravidlá hlasovania správnej rady

1.  Správna rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov svojich členov.

2.  Dvojtretinová väčšina hlasov členov správnej rady sa vyžaduje na prijatie jednotného programového dokumentu a ročného rozpočtu a na vymenovania a odvolania výkonného riaditeľa či predĺženia jeho funkčného obdobia.

3.  Každý člen má jeden hlas. Ak je člen správnej rady neprítomný, hlasovacie právo tohto člena uplatňuje jeho náhradník.

4.  Predseda správnej rady sa na hlasovaní zúčastňuje.

5.  Výkonný riaditeľ sa na hlasovaní nezúčastňuje.

6.  V rokovacom poriadku správnej rady sa stanovia podrobnejšie pravidlá hlasovania, najmä podmienky, za ktorých môže člen konať v mene iného člena.

ODDIEL 2

VÝKONNÁ RADA

Článok 19

Výkonná rada

1.  Správnej rade pomáha výkonná rada.

2.  Výkonná rada:

a)  pripravuje rozhodnutia, ktoré má prijať správna rada;

b)  spolu so správnou radou zabezpečuje prijatie vhodných opatrení v nadväznosti na zistenia a odporúčania vyplývajúce z vyšetrovaní úradu OLAF a z rôznych správ z interného alebo externého auditu a hodnotení;

c)  bez toho, aby boli dotknuté povinnosti výkonného riaditeľa stanovené v článku 20, pomáha a radí výkonnému riaditeľovi pri vykonávaní rozhodnutí správnej rady v administratívnej a rozpočtovej oblasti podľa článku 20.

3.  Výkonná rada je zložená z piatich členov. Členovia výkonnej rady sa vymenujú spomedzi členov správnej rady. Jeden z členov je predseda správnej rady, ktorý môže predsedať aj výkonnej rade, a ďalším je jeden zo zástupcov Komisie. Pri vymenovaniach členov výkonnej rady sa dbá na zabezpečenie vyváženého rodového zastúpenia vo výkonnej rade. Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady, ale nemá hlasovacie právo.

4.  Funkčné obdobie členov výkonnej rady je štyri roky. Toto obdobie je obnoviteľné.

5.  Výkonná rada zasadá aspoň raz za tri mesiace. Predseda výkonnej rady zvoláva ďalšie zasadnutia na žiadosť jej členov.

6.  Rokovací poriadok výkonnej rady stanovuje správna rada.

7.  Ak je to potrebné z dôvodu naliehavosti, výkonná rada môže prijať určité predbežné rozhodnutia v mene správnej rady, a to najmä o otázkach administratívneho riadenia vrátane rozhodnutí o pozastavení delegovania právomocí menovacieho orgánu a o rozpočtových záležitostiach. Akékoľvek takéto predbežné rozhodnutia sa bez zbytočného odkladu oznámia správnej rade. Správna rada potom rozhodne, či predbežné rozhodnutie schváli alebo zamietne najneskôr do troch mesiacov po jeho prijatí. Výkonná rada nesmie prijímať rozhodnutia v mene správnej rady, ktoré si vyžadujú schválenie dvojtretinovou väčšinou členov správnej rady.

ODDIEL 3

VÝKONNÝ RIADITEĽ

Článok 20

Povinnosti výkonného riaditeľa

1.  Agentúru ENISA riadi jej výkonný riaditeľ, ktorý je pri výkone svojich povinností nezávislý. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá správnej rade.

2.  Výkonný riaditeľ podáva Európskemu parlamentu na jeho vyzvanie správu o plnení svojich povinností. Rada môže vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich povinností.

3.  Výkonný riaditeľ je zodpovedný za:

a)  každodennú správu agentúry ENISA;

b)  vykonávanie rozhodnutí, ktoré prijme správna rada;

c)  prípravu návrhu jednotného programového dokumentu a jeho predloženie správnej rade na schválenie pred tým, než sa predloží Komisii;

d)  vykonávanie jednotného programového dokumentu a zodpovedajúce informovanie správnej rady;

e)  vypracovanie konsolidovanej výročnej správy o činnosti agentúry ENISA vrátane plnenia ročného pracovného programu agentúry ENISA a jej predloženie správnej rade na posúdenie a prijatie;

f)  vypracovanie akčného plánu v nadväznosti na závery spätných hodnotení a predloženie správy o pokroku Komisii každé dva roky;

g)  vypracovanie akčného plánu v nadväznosti na závery správ z interného alebo externého auditu, ako aj na vyšetrovania úradu OLA a za predkladanie správ o pokroku dvakrát ročne Komisii a pravidelne správnej rade;

h)  vypracovanie návrhu rozpočtových pravidiel uplatniteľných na agentúru ENISA podľa článku 32;

i)  vypracovanie návrhu výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry ENISA a plnenie jej rozpočtu;

j)  ochranu finančných záujmov Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na zamedzenie podvodov, korupcie a iných nezákonných činností, prostredníctvom účinných kontrol a v prípade, že sa zistia nezrovnalosti, prostredníctvom vymáhania neoprávnene vyplatených súm a prípadne prostredníctvom účinných, primeraných a odradzujúcich administratívnych a finančných sankcií;

k)  vypracovanie stratégie agentúry ENISA pre boj proti podvodom a jej predloženie správnej rade na schválenie;

l)  nadviazanie a udržiavanie kontaktov s podnikateľskou komunitou a so spotrebiteľskými organizáciami na zabezpečenie pravidelného dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami;

m)  pravidelnú výmenu názorov a informácií s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, pokiaľ ide o ich činnosti týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti, na účely zabezpečenia koherentnosti pri vypracúvaní a vykonávaní politiky Únie;

n)  vykonávanie ostatných úloh, ktoré sú výkonnému riaditeľovi zverené týmto nariadením.

4.  V prípade potreby a v súlade s cieľmi a úlohami agentúry ENISA môže výkonný riaditeľ zriaďovať ad hoc pracovné skupiny zložené z expertov vrátane expertov z príslušných orgánov členských štátov. Výkonný riaditeľ o tom musí vopred informovať správnu radu. Postupy týkajúce sa najmä zloženia týchto pracovných skupín, menovania expertov týchto pracovných skupín výkonným riaditeľom a fungovania týchto pracovných skupín sa spresnia vo vnútorných pravidlách činnosti agentúry ENISA.

5.  Na účely efektívneho a účinného plnenia úloh agentúry ENISA a na základe primeranej analýzy nákladov a prínosov môže výkonný riaditeľ v prípade potreby rozhodnúť, že zriadi jednu alebo viacero miestnych kancelárií v jednom alebo viacerých členských štátoch. Pred rozhodnutím o zriadení miestnej kancelárie výkonný riaditeľ požiada o stanovisko dotknuté členské štáty vrátane členského štátu, v ktorom sa nachádza sídlo agentúry ENISA, a musí vopred získať súhlas Komisie a správnej rady. V prípade nezhody medzi výkonným riaditeľom a dotknutými členskými štátmi v priebehu konzultačného procesu sa záležitosť predloží na prerokovanie v Rade. Celkový počet členov personálu v miestnych kanceláriách musí byť minimálny a neprekročiť 40 % celkového počtu členov personálu agentúry ENISA v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jej sídlo. Počet členov personálu v žiadnej miestnej kancelárii neprekročí 10 % celkového počtu členov personálu agentúry ENISA v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jej sídlo.

V rozhodnutí o zriadení miestnej kancelárie sa vymedzí rozsah činností, ktoré sa majú v miestnej kancelárii vykonávať, a to tak, aby sa zabránilo vzniku zbytočných nákladov a zdvojeniu administratívnych funkcií agentúry ENISA. ▌

ODDIEL 4

PORADNÁ SKUPINA AGENTÚRY ENISA, SKUPINA ZAINTERESOVANÝCH STRÁN PRE CERTIFIKÁCIU KYBERNETICKEJ BEZPEČNOSTI A SIEŤ NÁRODNÝCH STYČNÝCH ÚRADNÍKOV

Článok 21

Poradná skupina agentúry ENISA

1.  Správna rada konajúca na návrh výkonného riaditeľa transparentným spôsobom zriadi poradnú skupinu agentúry ENISA zloženú z uznávaných expertov zastupujúcich príslušné zainteresované strany, ako sú odvetvie IKT, poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných sietí alebo služieb, MSP, prevádzkovatelia základných služieb, spotrebiteľské skupiny, akademickí experti na kybernetickú bezpečnosť a zástupcovia príslušných orgánov, voči ktorým sa plní oznamovacia povinnosť ▌podľa smernice (EÚ) 2018/1972, európske normalizačné organizácie, ako aj orgány presadzovania práva a dozorné orgány v oblasti ochrany údajov. Správna rada sa usiluje o zabezpečenie vhodnej vyváženosti rodového zastúpenia a vhodnej geografickej vyváženosti, ako aj rovnováhy medzi rôznymi skupinami zainteresovaných strán.

2.  Postupy poradnej skupiny agentúry ENISA, najmä z hľadiska jej zloženia, návrhu výkonného riaditeľa uvedeného v odseku 1, počtu a menovania jej členov a činnosti poradnej skupiny agentúry ENISA sa vymedzia vo vnútorných pravidlách činnosti agentúry ENISA a zverejnia sa.

3.  ▌Poradnej skupine agentúry ENISA predsedá výkonný riaditeľ alebo ktokoľvek, koho výkonný riaditeľ v jednotlivých prípadoch vymenuje.

4.  Funkčné obdobie členov poradnej skupiny agentúry ENISA je dva a pol roka. Členovia správnej rady nie sú členmi poradnej skupiny agentúry ENISA. Experti z Komisie a členských štátov sú oprávnení zúčastňovať sa na zasadnutiach poradnej skupiny agentúry ENISA a podieľať sa na jej práci. Na zasadnutia poradnej skupiny agentúry ENISA a k účasti na jej práci možno prizvať aj zástupcov iných orgánov, ktoré výkonný riaditeľ považuje za relevantné a ktoré nie sú členmi poradnej skupiny agentúry ENISA.

5.  Poradná skupina agentúry ENISA radí agentúre ENISA v súvislosti s vykonávaním úloh agentúry ENISA s výnimkou uplatňovania ustanovení hlavy III tohto nariadenia. Predovšetkým radí výkonnému riaditeľovi pri vypracúvaní návrhu ročného pracovného programu agentúry ENISA a pri zabezpečovaní komunikácie s príslušnými zainteresovanými stranami o otázkach ▌týkajúcich sa ročného pracovného programu.

6.  Poradná skupina agentúry ENISA pravidelne informuje správnu radu o svojich činnostiach.

Článok 22

Skupina zainteresovaných strán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti

1.  Zriadi sa skupina zainteresovaných strán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti.

2.  Skupina zainteresovaných strán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti sa skladá z členov vybraných spomedzi uznávaných expertov zastupujúcich príslušné zainteresované strany. Komisia vyberie členov skupiny zainteresovaných strán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti na základe návrhu agentúry ENISA prostredníctvom transparentnej a otvorenej súťaže a zabezpečí rovnováhu medzi rôznymi skupinami zainteresovaných strán, ako aj vhodnú vyváženosť zastúpenia mužov a žien a vhodnú geografickú vyváženosť.

3.  Skupina zainteresovaných strán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti:

a)  radí Komisii o strategických otázkach, pokiaľ ide o európsky rámec certifikácie kybernetickej bezpečnosti;

b)  na požiadanie radí agentúre ENISA o všeobecných a strategických otázkach týkajúcich sa úloh agentúry ENISA, pokiaľ ide o trh, certifikáciu kybernetickej bezpečnosti a normalizáciu;

c)  pomáha Komisii pri príprave priebežného pracovného programu Únie podľa článku 47;

d)  vydáva stanovisko k priebežnému pracovnému programu Únie podľa článku 47 ods. 4 a

e)  v naliehavých prípadoch radí Komisii a ECCG o potrebe ďalších certifikačných systémov, ktoré nie sú zahrnuté do priebežného pracovného programu Únie, ako je uvedené v článkoch 47 a 48.

4.  Skupine zainteresovaných strán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti spoločne predsedajú zástupcovia Komisie a agentúry ENISA a jej sekretariát zabezpečí agentúra ENISA.

Článok 23

Sieť národných styčných úradníkov

1.  Správna rada konajúca na návrh výkonného riaditeľa zriadi sieť národných styčných úradníkov zloženú zo zástupcov všetkých členských štátov (ďalej len „národní styční úradníci“). Každý členský štát vymenuje jedného zástupcu do siete národných styčných úradníkov. Zasadnutia siete národných styčných úradníkov sa môžu konať v rôznych expertných zloženiach.

2.  Sieť národných styčných úradníkov najmä uľahčuje výmenu informácií medzi agentúrou ENISA a členskými štátmi a podporuje agentúru ENISA pri šírení jej činností, zistení a odporúčaní príslušným zainteresovaným stranám v celej Únii.

3.  Národní styční úradníci pôsobia ako kontaktné miesto na vnútroštátnej úrovni s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi agentúrou ENISA a národnými expertmi pri plnení ročného pracovného programu agentúry ENISA.

4.  Národní styční úradníci síce úzko spolupracujú so zástupcami správnej rady z ich príslušných členských štátov, ale sieť národných styčných úradníkov samotná nesmie zdvojovať prácu správnej rady ani iných fór Únie.

5.  Funkcie a postupy siete národných styčných úradníkov sa stanovia vo vnútorných pravidlách činnosti agentúry ENISA a zverejnia sa.

ODDIEL 5

ČINNOSŤ

Článok 24

Jednotný programový dokument

1.  Agentúra ENISA vykonáva činnosť v súlade s jednotným programovým dokumentom, ktorý zahŕňa jej ročné a viacročné plánovanie vrátane všetkých jej plánovaných činností.

2.  Výkonný riaditeľ každý rok vypracúva návrh jednotného programového dokumentu, ktorý obsahuje ročné a viacročné plánovanie vrátane plánovania zodpovedajúcich finančných a ľudských zdrojov v súlade s článkom 32 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013(27), pričom zohľadní usmernenia stanovené Komisiou.

3.  Správna rada každoročne prijme do 30. novembra jednotný programový dokument uvedený v odseku 1 a zašle ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii najneskôr 31. januára nasledujúceho roka, ako aj všetky neskôr aktualizované verzie uvedeného dokumentu.

4.  Jednotný programový dokument nadobudne konečné znenie po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie, na základe ktorého sa podľa potreby upraví.

5.  Ročný pracovný program zahŕňa podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Obsahuje aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a informáciu o finančných a ľudských zdrojoch vyčlenených na každé opatrenie v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností. Ročný pracovný program musí byť súlade s viacročným pracovným programom uvedeným v odseku 7. Jasne sa v ňom vymedzia úlohy, ktoré sa oproti predchádzajúcemu rozpočtovému roku pridali, zmenili alebo vypustili.

6.  Ak sa agentúre ENISA zverí nová úloha, správna rada prijatý ročný pracovný program zmení. Každá podstatná zmena ročného pracovného programu sa prijíma rovnakým postupom ako pôvodný ročný pracovný program. Právomoc vykonávať nepodstatné zmeny ročného pracovného programu môže správna rada delegovať na výkonného riaditeľa.

7.  Vo viacročnom pracovnom programe sa stanovuje všeobecné strategické plánovanie vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Zároveň sa v ňom uvádza plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a personálu.

8.  Plánovanie zdrojov sa každoročne aktualizuje. Strategické plánovanie sa aktualizuje podľa potreby, najmä so zámerom zohľadniť výsledky hodnotenia uvedeného v článku 67.

Článok 25

Vyhlásenie o záujmoch

1.  Členovia správnej rady, výkonný riaditeľ a úradníci dočasne vyslaní členskými štátmi vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o absencii alebo existencii akýchkoľvek priamych alebo nepriamych záujmov, ktoré by sa mohli považovať za záujmy, ktoré ovplyvňujú ich nezávislosť. Vyhlásenia musia byť presné a úplné, vyhotovené každoročne v písomnej forme a v prípade potreby sa aktualizujú.

2.  Členovia správnej rady, výkonný riaditeľ a externí experti, ktorí sa zúčastňujú v ad hoc pracovných skupinách, presne a úplne oznámia najneskôr na začiatku každého zasadnutia akékoľvek záujmy, ktoré by sa mohli považovať za záujmy, ktoré ovplyvňujú ich nezávislosť v súvislosti s bodmi programu, a zdržia sa účasti na diskusiách k týmto bodom a na hlasovaní o nich.

3.  Agentúra ENISA vo svojich vnútorných pravidlách činnosti stanoví praktické opatrenia pre pravidlá, ktoré sa týkajú vyhlásení o záujmoch uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 26

Transparentnosť

1.  Agentúra ENISA vykonáva svoje činnosti s vysokým stupňom transparentnosti a v súlade s článkom 28.

2.  Agentúra ENISA zabezpečí, aby verejnosť a všetky strany, ktoré prejavia záujem, dostávali náležité, objektívne, spoľahlivé a ľahko dostupné informácie, najmä o výsledkoch jej práce. Agentúra takisto uverejňuje vyhlásenia o záujmoch podľa článku 25.

3.  Správna rada konajúc na návrh výkonného riaditeľa môže stranám, ktoré prejavia záujem, povoliť pozorovanie postupov niektorých činností agentúry ENISA.

4.  Agentúra ENISA vo svojich vnútorných pravidlách činnosti stanoví praktické opatrenia na vykonávanie pravidiel transparentnosti uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 27

Povinnosť mlčanlivosti

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 28, agentúra ENISA nevyzradí tretím stranám informácie, ktoré spracúva alebo získava a v súvislosti s ktorými bola podaná odôvodnená žiadosť o dôverné zaobchádzanie.

2.  Členovia správnej rady, výkonný riaditeľ, členovia poradnej skupiny agentúry ENISA, externí experti zúčastňujúci sa ad hoc pracovných skupín a personál agentúry ENISA vrátane úradníkov dočasne vyslaných členskými štátmi musia spĺňať požiadavky na povinnosť mlčanlivosti podľa článku 339 ZFEÚ, a to aj po skončení ich povinností.

3.  Agentúra ENISA vo svojich vnútorných pravidlách činnosti stanoví praktické opatrenia na vykonávanie pravidiel týkajúcich sa povinnosti mlčanlivosti uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.  Ak je to potrebné pre vykonávanie úloh agentúry ENISA, správna rada rozhodne, že agentúre ENISA povolí pracovať s utajovanými skutočnosťami. V takom prípade agentúra ENISA po dohode s útvarmi Komisie prijme bezpečnostné predpisy, ktorými sa uplatňujú zásady bezpečnosti stanovené v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443(28) a 2015/444(29). Tieto bezpečnostné predpisy musia zahŕňať ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracúvania a uchovávania utajovaných skutočností.

Článok 28

Prístup k dokumentom

1.  Na dokumenty, ktoré má agentúra ENISA v držbe, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.  Správna rada prijme opatrenia na vykonanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 do ... [šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Rozhodnutia, ktoré agentúra ENISA prijme podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť predmetom sťažnosti podanej európskemu ombudsmanovi podľa článku 228 ZFEÚ alebo žaloby podanej na Súdnom dvore Európskej únie podľa článku 263 ZFEÚ.

KAPITOLA IV

ZOSTAVOVANIE A ŠTRUKTÚRA ROZPOČTU AGENTÚRY ENISA

Článok 29

Zostavovanie rozpočtu agentúry ENISA

1.  Výkonný riaditeľ každoročne vypracúva návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry ENISA na nasledujúci rozpočtový rok a postupuje ho správnej rade spolu s návrhom plánu pracovných miest. Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

2.  Správna rada každý rok na základe návrhu výkazu odhadov vypracuje výkaz odhadov príjmov a výdavkov agentúry ENISA na nasledujúci rozpočtový rok.

3.  Výkaz odhadov, ktorý je súčasťou návrhu jednotného programového dokumentu, správna rada každoročne do 31. januára zasiela Komisii a tretím krajinám, s ktorými Únia uzatvorila dohody podľa článku 42 ods. 2.

4.  Komisia na základe výkazu odhadov zaradí do návrhu všeobecného rozpočtu Únie odhady, ktoré pokladá za potrebné pre plán pracovných miest, a výšku príspevku, ktorý sa má uhradiť zo všeobecného rozpočtu Únie, ktoré predloží Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 314 ZFEÚ.

5.  Európsky parlament a Rada schvaľujú rozpočtové prostriedky na príspevok Únie agentúre ENISA.

6.  Európsky parlament a Rada prijímajú plán pracovných miest agentúry ENISA.

7.  Správna rada prijíma rozpočet agentúry ENISA spolu s jednotným programovým dokumentom. Rozpočet agentúry ENISA sa stáva konečným po tom, čo sa všeobecný rozpočet Únie prijme s konečnou platnosťou. Správna rada v prípade potreby upraví rozpočet a jednotný programový dokument agentúry ENISA v súlade so všeobecným rozpočtom Únie.

Článok 30

Štruktúra rozpočtu agentúry ENISA

1.  Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, príjmy agentúry ENISA zahŕňajú:

a)  príspevok zo všeobecného rozpočtu Únie;

b)  príjmy určené na krytie konkrétnych výdavkových položiek v súlade s jej rozpočtovými pravidlami uvedenými v článku 32;

c)  finančné prostriedky Únie na základe dohôd o delegovaní alebo ad hoc grantov v súlade s jej rozpočtovými pravidlami uvedenými v článku 32 a s ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politík Únie;

d)  príspevky tretích krajín podieľajúcich sa na činnosti agentúry ENISA podľa článku 42;

e)  prípadné peňažné či nepeňažné dobrovoľné príspevky členských štátov.

Členským štátom, ktoré poskytujú dobrovoľné príspevky podľa písmena e) prvého pododseku, za ne nevzniká nárok na žiadne osobitné práva alebo služby.

2.  Medzi výdavky agentúry ENISA patria výdavky na personál, administratívnu a technickú podporu, infraštruktúru a prevádzku a výdavky vyplývajúce zo zmlúv s tretími stranami.

Článok 31

Plnenie rozpočtu agentúry ENISA

1.  Za plnenie rozpočtu agentúry ENISA je zodpovedný výkonný riaditeľ.

2.  Vnútorný audítor Komisie má rovnaké právomoci nad agentúrou ENISA ako nad odbormi Komisie.

3.  Účtovník agentúry ENISA zasiela predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok (rok N) účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka (rok N+1).

4.  Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke agentúry ENISA podľa článku 246 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(30) vypracuje účtovník agentúry ENISA na vlastnú zodpovednosť konečnú účtovnú závierku agentúry ENISA a predloží ju správnej rade na vyjadrenie stanoviska.

5.  Správna rada vydáva stanovisko ku konečnej účtovnej závierke agentúry ENISA.

6.  Výkonný riaditeľ zasiela do 31. marca roku N + 1 Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení.

7.  Účtovník agentúry ENISA do 1. júla roku N + 1 zasiela konečnú účtovnú závierku agentúry ENISA Európskemu parlamentu, Rade, účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov spolu so stanoviskom správnej rady.

8.  V deň zaslania konečnej účtovnej závierky agentúry ENISA účtovník agentúry ENISA zároveň zašle Dvoru audítorov vyhlásenie k tejto konečnej účtovnej závierke a jeho kópiu zašle účtovníkovi Komisie.

9.  Výkonný riaditeľ uverejňuje konečnú účtovnú závierku agentúry ENISA do 15. novembra roku N + 1 v Úradnom vestníku Európskej únie.

10.  Výkonný riaditeľ zasiela Dvoru audítorov do 30. septembra roku N + 1 odpoveď na jeho pripomienky, pričom kópiu tejto odpovede zašle správnej rade a Komisii.

11.  Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na bezproblémové uplatnenie postupu udelenia absolutória za dotknutý rozpočtový rok v súlade s článkom 261 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

12.  Európsky parlament na odporúčanie Rady udelí do 15. mája roku N + 2 výkonnému riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu za rok N.

Článok 32

Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá agentúry ENISA prijme správna rada po porade s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013, pokiaľ takáto odchýlka nie je osobitne potrebná na činnosť agentúry ENISA a Komisia s ňou vopred súhlasila.

Článok 33

Boj proti podvodom

1.  V záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) ▌č. 883/2013(31) agentúra ENISA do ... [šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(32). Agentúra ENISA prijme vhodné ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov agentúry ENISA, pričom použije vzor uvedený v prílohe k uvedenej dohode.

2.  Dvor audítorov má právomoc na základe kontrol dokumentov a kontrol na mieste vykonať audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie od agentúry ENISA.

3.  Úrad OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) ▌č. 883/2013 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(33)s cieľom zistiť, či v súvislosti s grantom alebo zmluvou financovanými agentúrou ENISA nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami alebo s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante uzatvorené alebo prijaté agentúrou ENISA obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne udeľujú Dvoru audítorov a úradu OLAF právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnými právomocami.

KAPITOLA V

ZMESTNANCI

Článok 34

Všeobecné ustanovenia

Na zamestnancov agentúry ENISA sa vzťahuje služobný poriadok úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, ako aj pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie na účely uvedenia služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov do platnosti.

Článok 35

Výsady a imunity

Na agentúru ENISA a jej personál sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ.

Článok 36

Výkonný riaditeľ

1.  Výkonný riaditeľ pôsobí ako dočasný zamestnanec agentúry ENISA podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.  Výkonného riaditeľa vymenúva správna rada zo zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou na základe otvoreného a transparentného výberového konania.

3.  Na účely uzatvorenia pracovnej zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje agentúru ENISA predseda správnej rady.

4.  Kandidát, ktorého vybrala správna rada, sa pred vymenovaním vyjadrí pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovie na otázky jeho členov.

5.  Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Pred koncom tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúcich úloh a výziev agentúry ENISA.

6.  Správna rada prijíma rozhodnutia o vymenovaní výkonného riaditeľa, predĺžení jeho funkčného obdobia alebo jeho odvolaní z funkcie v súlade s článkom 18 ods. 2.

7.  Správna rada konajúc na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadní posúdenie uvedené v odseku 5, môže jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa ▌o päť rokov.

8.  Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa. Počas troch mesiacov pred takýmto predĺžením funkčného obdobia sa výkonný riaditeľ, ak k tomu bude vyzvaný, vyjadrí pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovie na otázky jeho členov.

9.  Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie sa predĺžilo, sa nemôže zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na rovnakú funkciu.

10.  Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia správnej rady ▌, ktorá koná na návrh Komisie.

Článok 37

Vyslaní národní experti a ďalší personál

1.  Agentúra ENISA môže využívať vyslaných národných expertov alebo ďalší personál, ktorý agentúra ENISA nezamestnáva. Služobný poriadok úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov sa na takýto personál nevzťahujú.

2.  Správna rada prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví pravidlá vysielania národných expertov do agentúry ENISA.

KAPITOLA VI

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA AGENTÚRY ENISA

Článok 38

Právne postavenie agentúry ENISA

1.  Agentúra ENISA je orgánom Únie a má právnu subjektivitu.

2.  Agentúra ENISA má v každom členskom štáte najširšiu právnu spôsobilosť, akú jeho právo priznáva právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok a scudzovať ho, ako aj byť účastníkom súdnych konaní.

3.  Agentúru ENISA zastupuje výkonný riaditeľ.

Článok 39

Zodpovednosť agentúry ENISA

1.  Zmluvná zodpovednosť agentúry ENISA sa spravuje rozhodným právom pre danú zmluvu.

2.  Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej agentúrou ENISA.

3.  V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra ENISA nahradí v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre práva členských štátov všetky škody, ktoré spôsobila alebo ktoré spôsobil jej personál pri vykonávaní svojich povinností.

4.  Vo všetkých sporoch súvisiacich s náhradou škody podľa odseku 3 má právomoc rozhodovať Súdny dvor Európskej únie.

5.  Osobná zodpovednosť personálu agentúry ENISA voči nej sa riadi príslušnými podmienkami uplatniteľnými na personál agentúry ENISA.

Článok 40

Jazykový režim

1.  Na agentúru ENISA sa vzťahuje nariadenie Rady č. 1(34). Členské štáty a ostatné nimi menované orgány sa môžu obrátiť na agentúru ENISA a dostať odpoveď v úradnom jazyku inštitúcií Únie podľa vlastného výberu.

2.  Prekladateľské služby potrebné na prevádzku agentúry ENISA zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 41

Ochrana osobných údajov

1.  Na spracúvanie osobných údajov agentúrou ENISA sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/1725.

2.  Správna rada prijme vykonávacie predpisy uvedené v článku 45 ods. 3 nariadenia () 2018/1725. Správna rada môže prijať dodatočné opatrenia potrebné na uplatňovanie nariadenia () 2018/1725 agentúrou ENISA.

Článok 42

Spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

1.  V rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení môže agentúra ENISA spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín alebo s medzinárodnými organizáciami. Na tento účel môže agentúra ENISA za podmienky predchádzajúceho schválenia Komisiou dohodnúť pracovné dojednania s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami. Uvedenými pracovnými dojednaniami nevznikajú Únii ani jej členským štátom žiadne právne záväzky.

2.  Agentúra ENISA je otvorená účasti tretích krajín, ktoré na tento účel uzavreli dohody s Úniou. Podľa príslušných ustanovení takýchto dohôd sa stanovia pracovné dojednania, v ktorých sa stanoví najmä povaha, rozsah a spôsob účasti týchto tretích krajín na práci agentúry ENISA, vrátane ustanovení týkajúcich sa účasti na iniciatívach uskutočňovaných agentúrou ENISA, finančných príspevkov a personálnych otázok. Pokiaľ ide o personálne otázky, musia byť uvedené pracovné dojednania za každých okolností v súlade so služobným poriadkom úradníkov a podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov.

3.  Správna rada prijme stratégiu pre vzťahy s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v otázkach spadajúcich do právomoci agentúry ENISA. Komisia zabezpečí, aby agentúra ENISA vykonávala činnosti v rámci svojho mandátu a existujúceho inštitucionálneho rámca, a to uzavretím náležitých pracovných dojednaní s výkonným riaditeľom.

Článok 43

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany citlivých neutajovaných skutočností a utajovaných skutočností

Agentúra ENISA po porade s Komisiou prijme bezpečnostné predpisy, v ktorých uplatní bezpečnostné zásady obsiahnuté v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu citlivých neutajovaných skutočností a utajovaných skutočností Európskej únie podľa rozhodnutí (EÚ, Euratom) 2015/443 a 2015/444. Bezpečnostné predpisy agentúry ENISA zahŕňajú ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracúvania a uchovávania takýchto skutočností.

Článok 44

Dohoda o sídle a prevádzkové podmienky

1.  Potrebné dojednania o poskytnutí sídla agentúre ENISA v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré má daný členský štát sprístupniť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, personál agentúry ENISA a členov ich rodín, sa stanovia v dohode o sídle, ktorá sa uzavrie medzi agentúrou ENISA a hostiteľským členským štátom po tom, ako ju schváli správna rada ▌.

2.  Hostiteľský členský štát agentúry ENISA vytvorí najlepšie možné podmienky s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie agentúry ENISA so zreteľom na dostupnosť jej umiestnenia, zabezpečenie primeraných vzdelávacích zariadení pre deti členov personálu, vhodný prístup na trh práce, k sociálnemu zabezpečeniu a zdravotnej starostlivosti pre deti aj manželských partnerov členov personálu.

Článok 45

Administratívna kontrola

Na činnosť agentúry ENISA dohliada v súlade s článkom 228 ZFEÚ európsky ombudsman.

HLAVA III

RÁMEC CERTIFIKÁCIE KYBERNETICKEJ BEZPEČNOSTI

Článok 46

Európsky rámec certifikácie kybernetickej bezpečnosti

1.  V záujme vytvorenia digitálneho jednotného trhu s produktmi IKT, službami IKT a procesmi IKT sa zriadi európsky rámec certifikácie kybernetickej bezpečnosti s cieľom zlepšiť podmienky fungovania vnútorného trhu zvýšením úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a umožnením harmonizovaného prístupu na úrovni Únie k európskym systémom certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

2.  Európskym rámcom certifikácie kybernetickej bezpečnosti sa zabezpečuje mechanizmus zavádzania európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti a osvedčovania, že produkty IKT, služby IKT a procesy IKT vyhodnotené v súlade s týmito systémami spĺňajú špecifikované bezpečnostné požiadavky s cieľom chrániť dostupnosť, pravosť, integritu alebo dôvernosť uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo funkcií či služieb, ktoré tieto produkty, služby a procesy poskytujú alebo sprístupňujú, a to počas ich celého životného cyklu.

Článok 47

Priebežný pracovný program Únie pre európsku certifikáciu kybernetickej bezpečnosti

1.  Komisia uverejní priebežný pracovný program Únie pre európsku certifikáciu kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „priebežný pracovný program Únie“), v ktorom sa určia strategické priority budúcich európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

2.  Priebežný pracovný program Únie obsahuje najmä zoznam produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT alebo ich kategórií, ktoré sú spôsobilé mať prospech zo zahrnutia do rozsahu pôsobnosti európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

3.  Zahrnutie konkrétneho produktu IKT, služby IKT a procesu IKT alebo ich kategórií do priebežného pracovného programu Únie sa zakladá na jednom či viacerých z týchto dôvodov:

a)  dostupnosť a rozvoj vnútroštátnych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa vzťahujú na konkrétnu kategóriu produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, a najmä pokiaľ ide o riziko fragmentácie;

b)  príslušné právo alebo politika Únie alebo členského štátu;

c)  dopyt na trhu;

d)  vývoj v oblasti kybernetických hrozieb;

e)  žiadosť o vypracovanie konkrétneho kandidátskeho systému zo strany ECCG.

4.  Komisia náležite zohľadňuje stanoviská, ktoré k návrhu priebežného pracovného programu Únie vydala ECCG a skupina zainteresovaných strán pre certifikáciu.

5.  Prvý priebežný pracovný program Únie sa uverejní do ... [dvanásť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Priebežný pracovný program Únie sa aktualizuje aspoň raz za tri roky a podľa potreby aj častejšie.

Článok 48

Žiadosť o európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti

1.  Komisia môže požiadať agentúru ENISA, aby vypracovala kandidátsky systém alebo preskúmala existujúci európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti na základe priebežného pracovného programu Únie.

2.  V riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia alebo ECCG požiadať agentúru ENISA, aby vypracovala kandidátsky systém alebo preskúmala existujúci európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ktorý nie je zahrnutý v priebežnom pracovnom programe Únie. Priebežný pracovný program Únie sa zodpovedajúcim spôsobom aktualizuje.

Článok 49

Vypracovanie ▌, prijatie a preskúmanie európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti

1.  Na žiadosť Komisie podľa článku 48 vypracuje agentúra ENISA kandidátsky systém, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 51, 52 a 54.

2.  Na žiadosť ECCG podľa článku 48 ods. 2 môže agentúra ENISA vypracovať kandidátsky systém, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 51, 52 a 54. ▌Ak agentúra ENISA takúto žiadosť zamietne, musí toto zamietnutie odôvodniť. Rozhodnutie o zamietnutí takejto žiadosti prijíma správna rada.

3.  Keď agentúra ENISA vypracúva kandidátsky systém, vedie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami formálne, otvorené, transparentné a inkluzívne konzultácie.

4.  Pre každý kandidátsky systém agentúra ENISA zriadi ad hoc pracovnú skupinu v súlade s článkom 20 ods. 4, ktorej účelom je poskytovať agentúre ENISA špecifické poradenstvo a odborné znalosti.

5.  Agentúra ENISA úzko spolupracuje s ECCG. ECCG poskytuje agentúre ENISA pri vypracúvaní kandidátskeho systému ▌pomoc a odborné poradenstvo ▌a prijíma stanovisko ku kandidátskemu systému.

6.  Pred tým, než agentúra ENISA zašle kandidátsky ▌systém vypracovaný podľa odsekov 3, 4 a 5 Komisii, v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko ECCG. Stanovisko ECCG nie je pre agentúru ENISA záväzné a ani skutočnosť, že nebolo vydané, nebráni agentúre ENISA v zaslaní kandidátskeho systému Komisii.

7.  Komisia môže na základe kandidátskeho systému pripraveného agentúrou ENISA prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanoví európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 51, 52 a 54. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 66 ods. 2

8.  Agentúra ENISA aspoň každých päť rokov preskúma každý prijatý európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti, pričom berie do úvahy spätnú väzbu zainteresovaných strán. Ak je to potrebné, Komisia alebo ECCG môžu požiadať agentúru ENISA, aby začala proces vypracovania revidovaného kandidátskeho systému v súlade s článkom 48 a týmto článkom.

Článok 50

Webové sídlo pre európske systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti

1.  Agentúra ENISA udržiava vyhradené webové sídlo, ktoré propaguje a poskytuje informácie o európskych systémoch certifikácie kybernetickej bezpečnosti, európskych certifikátoch kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhláseniach o zhode, vrátane informácií o európskych systémoch certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ktoré už nie sú platné, o európskych certifikátoch kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhláseniach o zhode, ktoré boli odňaté alebo ktorým uplynula platnosť, a o registri odkazov na informácie o kybernetickej bezpečnosti poskytované v súlade s článkom 55.

2.  Na webovom sídle uvedenom v odseku 1 sa uvádzajú aj vnútroštátne systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ktoré boli nahradené európskym systémom certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

Článok 51

Bezpečnostné ciele európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti

Európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti musí byť navrhnutý tak, aby podľa potreby splnil aspoň tieto bezpečnostné ciele:

a)  chrániť uchovávané, prenášané alebo inak spracúvané údaje pred náhodným či neoprávneným uchovávaním, spracúvaním, prístupom alebo poskytnutím počas celého životného cyklu produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT;

b)  chrániť uchovávané, prenášané alebo inak spracúvané údaje pred náhodným či neoprávneným zničením, ▌stratou alebo zmenou alebo nedostatočnou dostupnosťou počas celého životného cyklu produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT;

c)  ▌umožňovať oprávneným osobám, programom alebo zariadeniam prístup výlučne k tým údajom, službám alebo funkciám, na ktoré sa vzťahujú ich prístupové práva;

d)  identifikovať a dokumentovať známe závislosti a zraniteľnosti;

e)  zaznamenávať, ktoré údaje, služby alebo funkcie boli predmetom prístupu, použité alebo inak spracúvané, kedy a kým;

f)  umožňovať overenie, ktoré údaje, služby alebo funkcie boli predmetom prístupu, použité alebo inak spracúvané, kedy a kým;

g)  overovať, či produkty IKT, služby IKT a procesy IKT neobsahujú známe zraniteľnosti;

h)  v prípade fyzického alebo technického incidentu včas obnoviť dostupnosť údajov, služieb a funkcií a prístup k nim;

i)  aby produkty IKT, služby IKT a procesy IKT boli bezpečné štandardne a už v štádiu návrhu;

j)  aby sa▌ produkty IKT, služby IKT a procesy IKT dodávali alebo poskytovali s aktualizovaným softvérom a hardvérom, ktoré neobsahujú verejne známe zraniteľnosti, a dodávali alebo poskytovali s mechanizmami na bezpečnú ▌aktualizáciu.

Článok 52

Stupne dôveryhodnosti európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti

1.  Európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti môže uvádzať jeden alebo viacero z týchto stupňov dôveryhodnosti pre produkty IKT, služby IKT a procesy IKT: „základný“, „pokročilý“ alebo „vysoký“. Stupeň dôveryhodnosti zodpovedá úrovni rizika spojeného s plánovaným využívaním daného produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT z hľadiska pravdepodobnosti a vplyvu incidentu.

2.  Európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhlásenia o zhode odkazujú na▌ stupeň dôveryhodnosti uvedený v európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti, podľa ktorého je vydaný európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti alebo EÚ vyhlásenie o zhode

3.  Bezpečnostné požiadavky zodpovedajúce každému stupňu dôveryhodnosti sa uvádzajú v príslušnom európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti vrátane zodpovedajúcich bezpečnostných funkcií a zodpovedajúcej prísnosti a hĺbky hodnotenia, ktorým má produkt IKT, služba IKT alebo proces IKT prejsť.

4.  Certifikát alebo EÚ vyhlásenie o zhode odkazujú na súvisiace technické špecifikácie, normy a postupy vrátane technických kontrol, ktorých účelom je znížiť riziko kybernetických bezpečnostných incidentov alebo týmto incidentom predísť.

5.  Európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti alebo EÚ vyhlásenie o zhode, v ktorom sa odkazuje na stupeň dôveryhodnosti „základný“, poskytuje uistenie, že produkty IKT, služby IKT a procesy IKT, pre ktoré je vydaný uvedený certifikát alebo uvedené EÚ vyhlásenie o zhode, spĺňajú zodpovedajúce bezpečnostné požiadavky vrátane bezpečnostných funkcií a že boli hodnotené na úrovni určenej na minimalizovanie známych základných rizík incidentov a kybernetických útokov. Hodnotiace činnosti, ktoré sa majú vykonať, zahŕňajú aspoň preskúmanie technickej dokumentácie. V prípade, keď takéto preskúmanie nie je vhodné, vykonajú sa náhradné hodnotiace činnosti s rovnocenným účinkom.

6.  Európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti, v ktorom sa odkazuje na stupeň dôveryhodnosti „pokročilý“, poskytuje uistenie, že produkty IKT, služby IKT a procesy IKT, pre ktoré je vydaný uvedený certifikát, spĺňajú zodpovedajúce bezpečnostné požiadavky vrátane bezpečnostných funkcií a že boli hodnotené na úrovni určenej na minimalizovanie známych kybernetickobezpečnostných rizík a rizík incidentov a kybernetických útokov, ktoré vykonávajú subjekty s obmedzenými zručnosťami a zdrojmi. Hodnotiace činnosti, ktoré sa majú vykonať, zahŕňajú aspoň preskúmanie na preukázanie neexistencie verejne známych zraniteľností a skúšku na preukázanie, že produkty IKT, procesy IKT alebo služby IKT správne plnia potrebné bezpečnostné funkcie. V prípade, keď takéto hodnotiace činnosti nie sú vhodné, vykonajú sa náhradné hodnotiace činnosti s rovnocenným účinkom.

7.  ▌ Európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti, v ktorom sa odkazuje na stupeň dôveryhodnosti „vysoký“, poskytuje uistenie, že produkty IKT, služby IKT a procesy IKT, pre ktoré je vydaný uvedený certifikát, spĺňajú zodpovedajúce bezpečnostné požiadavky vrátane bezpečnostných funkcií a že boli hodnotené na úrovni určenej na minimalizovanie rizika najpokročilejších kybernetických útokov, ktoré vykonávajú subjekty so značnými zručnosťami a zdrojmi. Hodnotiace činnosti, ktoré sa majú vykonať, zahŕňajú aspoň preskúmanie na preukázanie neexistencie verejne známych zraniteľností, skúšku na preukázanie, že produkty IKT, služby IKT alebo procesy IKT správne plnia najpokročilejšie potrebné bezpečnostné funkcie, a posúdenie ich odolnosti proti zručným útočníkom prostredníctvom skúšky prieniku. V prípade, keď takéto hodnotiace činnosti nie sú vhodné, vykonajú sa náhradné hodnotiace činnosti s rovnocenným účinkom.

8.  Európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti môže špecifikovať viaceré úrovne hodnotenia v závislosti od prísnosti a hĺbky použitej metodiky hodnotenia. Každá z úrovní hodnotenia zodpovedá jednému zo stupňov dôveryhodnosti a je vymedzená vhodnou kombináciou zložiek dôveryhodnosti.

Článok 53

Vlastné posúdenie zhody

1.  Európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti môže povoliť vlastné posúdenie zhody, za ktoré nesie výhradnú zodpovednosť výrobca alebo poskytovateľ produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT. Vlastné posúdenie zhody je povolené iba v súvislosti s produktmi IKT, službami IKT a procesmi IKT, ktoré predstavujú nízke riziko zodpovedajúce stupňu dôveryhodnosti „základný“.

2.  Výrobca alebo poskytovateľ produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT môže vydať EÚ vyhlásenie o zhode, ktorým potvrdí, že sa preukázalo splnenie požiadaviek stanovených v systéme. Vydaním takéhoto vyhlásenia preberá výrobca alebo poskytovateľ produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT zodpovednosť za súlad produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT s požiadavkami stanovenými v uvedenom systéme.

3.  Výrobca alebo poskytovateľ produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT uchováva EÚ vyhlásenie o zhode, technickú dokumentáciu a všetky ďalšie relevantné informácie, ktoré sa týkajú zhody produktov IKT alebo služieb IKT so systémom, k dispozícii pre vnútroštátny orgán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti uvedený v článku 58 počas obdobia stanoveného v príslušnom európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Kópia EÚ vyhlásenia o zhode sa predloží vnútroštátnemu orgánu pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti a agentúre ENISA.

4.  Vydanie EÚ vyhlásenia o zhode je dobrovoľné, pokiaľ nie je stanovené inak v práve Únie alebo v práve členského štátu.

5.  EÚ vyhlásenia o zhode sa uznávajú vo všetkých členských štátoch.

Článok 54

Prvky európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti

1.  Európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti zahŕňa minimálne tieto prvky:

a)  predmet úpravy a rozsah pôsobnosti daného certifikačného systému vrátane typu alebo kategórií produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, na ktoré sa vzťahuje;

b)  jasný opis účelu systému a toho, ako zvolené normy, metódy hodnotenia a stupne dôveryhodnosti zodpovedajú potrebám užívateľov, ktorým je systém určený;

c)  ▌odkaz na medzinárodné, európske alebo vnútroštátne normy používané pri hodnotení alebo, ak také normy nie sú k dispozícii alebo nie sú vhodné, na technické špecifikácie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012, alebo ak takéto špecifikácie nie sú k dispozícii, na technické špecifikácie alebo iné požiadavky kybernetickej bezpečnosti vymedzené európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti;

d)  podľa potreby jeden alebo viacero stupňov dôveryhodnosti;

e)  informáciu o tom, či je v rámci daného systému povolené vlastné posúdenie zhody;

f)  prípadné osobitné alebo dodatočné požiadavky na orgány posudzovania zhody s cieľom zabezpečiť ich technickú spôsobilosť na hodnotenie požiadaviek kybernetickej bezpečnosti;

g)  konkrétne hodnotiace kritériá a metódy, ktoré sa majú použiť vrátane typov hodnotenia s cieľom preukázať, že sa dosiahli bezpečnostné ciele uvedené v článku 51;

h)  prípadné informácie, ktoré sú potrebné na certifikáciu a ktoré má orgánom posudzovania zhody poskytnúť alebo inak sprístupniť žiadateľ;

i)  ak systém zahŕňa označenia alebo značky, podmienky, za ktorých možno takéto označenia alebo značky použiť;

j)  ▌ pravidlá monitorovania súladu produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT s požiadavkami európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti alebo EÚ vyhlásení o zhode vrátane mechanizmov na preukázanie trvalého súladu so stanovenými požiadavkami kybernetickej bezpečnosti;

k)  prípadné podmienky vydania ▌, zachovania, pokračovania platnosti a obnovenia európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti, ako aj podmienky pre rozšírenie ▌ alebo zúženie rozsahu certifikácie;

l)  pravidlá týkajúce sa dôsledkov pre produkty IKT, služby IKT a procesy IKT, ktoré boli certifikované alebo pre ktoré bolo vydané EÚ vyhlásenie o zhode, ale ktoré nespĺňajú požiadavky systému;

m)  pravidlá nahlasovania a riešenia predtým nezistených zraniteľností produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT z hľadiska kybernetickej bezpečnosti;

n)  prípadné pravidlá uchovávania záznamov orgánmi posudzovania zhody;

o)  určenie vnútroštátnych alebo medzinárodných systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa vzťahujú na rovnaký typ alebo kategóriu produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, bezpečnostných požiadaviek, kritérií a metód hodnotenia a stupňov dôveryhodnosti;

p)  obsah a podoba európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhlásení o zhode, ktoré majú byť vydané;

q)  obdobie, počas ktorého výrobca alebo poskytovateľ produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT má uchovávať k dispozícii EÚ vyhlásenie o zhode, technickú dokumentáciu a všetky ďalšie relevantné informácie;

r)  maximálne obdobie platnosti európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti vydaných v rámci systému;

s)  politiku zverejňovania informácií o európskych certifikátoch kybernetickej bezpečnosti, ktoré boli vydané, zmenené alebo odňaté v rámci systému;

t)  podmienky vzájomného uznávania systémov certifikácie s tretími krajinami;

u)  prípadné pravidlá týkajúce sa mechanizmu partnerského preskúmania, ktorý je stanovený systémom pre orgány alebo subjekty vydávajúce európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti pre stupeň dôveryhodnosti „vysoký“ podľa článku 56 ods. 6. Tento mechanizmus sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté partnerské preskúmanie stanovené v článku 59;

v)  formát a postupy, ktoré musia dodržiavať výrobcovia alebo poskytovatelia produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT pri poskytovaní a aktualizácii doplňujúcich informácií o kybernetickej bezpečnosti v súlade s článkom 55.

2.  Stanovené požiadavky európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti musia byť v súlade s akýmikoľvek platnými právnymi požiadavkami, najmä s požiadavkami, ktoré vyplývajú z harmonizovaného práva Únie.

3.  Ak sa to stanovuje v osobitnom právnom akte Únie, certifikát alebo EÚ vyhlásenie o zhode vydané v rámci európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti možno použiť na preukázanie predpokladu zhody s požiadavkami daného právneho aktu.

4.  Ak harmonizované právo Únie neexistuje, v práve členských štátov možno tiež stanoviť, že európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti možno použiť na stanovenie predpokladu zhody s právnymi požiadavkami.

Článok 55

Doplňujúce informácie o kybernetickej bezpečnosti týkajúce sa certifikovaných produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT

1.  Výrobca alebo poskytovateľ certifikovaných produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT alebo produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, pre ktoré bolo vydané EÚ vyhlásenie o zhode, zverejňuje tieto doplňujúce informácie o kybernetickej bezpečnosti:

a)  poradenstvo a odporúčania s cieľom pomôcť koncovým užívateľom s bezpečnou konfiguráciou, inštaláciou, zavedením, prevádzkou a údržbou výrobkov IKT alebo služieb IKT;

b)  obdobie, počas ktorého sa bude koncovým užívateľom poskytovať bezpečnostná podpora, a to najmä pokiaľ ide o dostupnosť aktualizácií, ktoré sa týkajú kybernetickej bezpečnosti;

c)  kontaktné informácie výrobcu alebo poskytovateľa a akceptované metódy na prijímanie informácií o zraniteľnosti od koncových užívateľov a výskumníkov v oblasti bezpečnosti;

d)  odkaz na registre online, ktoré uvádzajú zverejnené zraniteľnosti týkajúce sa daného produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT a všetky príslušné kybernetickobezpečnostné rady.

2.  Informácie uvedené v odseku 1 musia byť k dispozícii v elektronickej forme a zostávajú k dispozícii a podľa potreby sa aktualizujú aspoň do skončenia platnosti príslušného európskeho certifikátu kybernetickej bezpečnosti alebo EÚ vyhlásenia o zhode.

Článok 56

Certifikácia kybernetickej bezpečnosti

1.  Produkty IKT, služby IKT a procesy IKT certifikované v rámci európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti prijatého podľa článku 49 sa považujú za vyhovujúce požiadavkám daného systému.

2.  Pokiaľ sa v práve Únie alebo práve členského štátu nestanovuje inak, certifikácia kybernetickej bezpečnosti je dobrovoľná.

3.  Komisia pravidelne posúdi účinnosť a využívanie prijatých európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti a či sa niektorý konkrétny európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti má stať záväzným prostredníctvom príslušného práva Únie s cieľom zaistiť primeranú úroveň kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT v Únii a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu. Prvé takéto posúdenie sa vykoná najneskôr do 31. decembra 2023 a následné posúdenia sa potom vykonávajú najmenej každé dva roky. Komisia na základe výsledkov uvedených posúdení určí produkty IKT, služby IKT a procesy IKT, na ktoré sa vzťahuje existujúci certifikačný systém a na ktoré sa má vzťahovať povinný certifikačný systém.

Prioritne sa Komisia zameria na odvetvia uvedené v prílohe II k smernici (EÚ) 2016/1148, ktoré sa posúdia najneskôr do dvoch rokov po prijatí prvého európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

Pri príprave posúdenia Komisia:

a)  zohľadní vplyv opatrení na výrobcov alebo poskytovateľov takýchto produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT a na užívateľov z hľadiska nákladov uvedených opatrení a spoločenských alebo ekonomických prínosov vyplývajúcich z predpokladanej zvýšenej úrovne bezpečnosti cielených produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT;

b)  zohľadní existenciu a vykonávanie príslušného práva členského štátu alebo práva tretej krajiny;

c)  vykoná otvorené, transparentné a inkluzívne konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a členskými štátmi;

d)  zohľadní všetky lehoty na vykonávanie, prechodné opatrenia a obdobia, najmä s ohľadom na možný vplyv daného opatrenia na výrobcov alebo poskytovateľov produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT vrátane MSP;

e)  navrhne najrýchlejší a najefektívnejší spôsob vykonania prechodu z dobrovoľných na povinné certifikačné systémy.

4.  Európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti podľa tohto článku, ktoré odkazujú na stupeň dôveryhodnosti „základný“ alebo „pokročilý“, vydávajú orgány posudzovania zhody uvedené v článku 60 na základe kritérií zahrnutých v európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti prijatom Komisiou podľa článku 49.

5.  Odchylne ▌od odseku 4 sa v riadne odôvodnených prípadoch môže v európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti stanoviť, že európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti podľa daného systému má vydávať len verejný subjekt. Takýmto subjektom je ▌:

a)  vnútroštátny orgán pre ▌certifikáciu kybernetickej bezpečnosti uvedený v článku 58 ods. 1 alebo

b)  verejný subjekt, ktorý je akreditovaný ako orgán posudzovania zhody podľa článku 60 ods. 1▌.

6.  Ak európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti prijatý podľa článku 49 vyžaduje stupeň dôveryhodnosti „vysoký“, európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti podľa uvedeného systému má vydávať len vnútroštátny orgán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti alebo v týchto prípadoch orgán posudzovania zhody:

a)  vnútroštátny orgán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti najprv schváli každý jednotlivý európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti, ktorý vydal orgán posudzovania zhody, alebo

b)  vnútroštátny orgán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti poveril úlohou vydávať takéto európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti orgán posudzovania zhody na základe všeobecného delegovania.

7.  Fyzická či právnická osoba, ktorá predkladá produkty IKT, služby IKT alebo procesy IKT na certifikáciu, sprístupní vnútroštátnemu orgánu pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti uvedenému v článku 58, ak tento orgán vydáva európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti, alebo orgánu posudzovania zhody uvedenému v článku 60 všetky informácie potrebné pre certifikáciu.

8.  Držiteľ európskeho certifikátu kybernetickej bezpečnosti informuje orgán uvedený v odseku 7 o všetkých následne zistených zraniteľnostiach alebo nezrovnalostiach týkajúcich sa bezpečnosti certifikovaného produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT, ktoré môžu mať vplyv na ich súlad s požiadavkami týkajúcimi sa certifikácie. Uvedený orgán bez zbytočného odkladu postúpi uvedené informácie dotknutému vnútroštátnemu orgánu pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti.

9.  Európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti sa vydáva na obdobie stanovené v európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti a možno ho obnoviť, ▌pokiaľ sa naďalej plnia relevantné požiadavky.

10.  Európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti vydaný podľa tohto článku sa uznáva vo všetkých členských štátoch.

Článok 57

Vnútroštátne systémy certifikácie a certifikáty kybernetickej bezpečnosti

1.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, vnútroštátne systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti a súvisiace postupy týkajúce sa produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, na ktoré sa vzťahuje európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti, strácajú účinnosť k dátumu stanovenému vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 49 ods. 7. Vnútroštátne systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti a súvisiace postupy týkajúce sa produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, na ktoré sa európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti nevzťahuje, existujú naďalej.

2.  Členské štáty nezavedú nové vnútroštátne systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, na ktoré sa už vzťahuje platný európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

3.  Existujúce certifikáty, ktoré boli vydané v rámci vnútroštátnych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti a na ktoré sa vzťahuje európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti, platia naďalej až do konca doby ich platnosti.

4.  S cieľom predísť fragmentácii vnútorného trhu členské štáty informujú Komisiu a ECCG o akomkoľvek zámere vypracovať nové vnútroštátne systémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

Článok 58

Vnútroštátne orgány pre certifikáciu ▌kybernetickej bezpečnosti

1.  Každý členský štát určí jeden alebo viacero vnútroštátnych orgánov pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti na svojom území alebo určí po dohode s iným členským štátom jeden alebo viacero vnútroštátnych orgánov pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti zriadených v tomto inom členskom štáte, ktoré budú zodpovedné za dozor v určujúcom členskom štáte.

2.  Každý členský štát oznámi Komisii ▌určené vnútroštátne orgány pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti. Ak členský štát určí viac orgánov, informuje Komisiu aj o úlohách zverených každému z nich.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 56 ods. 5 písm. a) a článok 56 ods. 6, každý vnútroštátny orgány pre certifikáciu ▌ kybernetickej bezpečnosti je z hľadiska svojej organizácie, rozhodnutí o financovaní, právnej štruktúry a rozhodovania nezávislý od subjektov, nad ktorými vykonáva dozor.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby činnosti vnútroštátnych orgánov pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa týkajú vydávania európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti podľa článku 56 ods. 5 písm. a) a článku 56 ods. 6, boli prísne oddelené od ich činností dohľadu stanovených v tomto článku, a aby uvedené činnosti boli vykonávané nezávisle od seba.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti mali primerané zdroje na výkon svojich právomocí a aby svoje úlohy vykonávali účinne a efektívne.

6.  V záujme účinného vykonávania tohto nariadenia je vhodné, aby sa vnútroštátne orgány pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti aktívne, účinne, efektívne a bezpečne zapájali do práce ECCG.

7.  Vnútroštátne orgány pre ▌certifikáciu kybernetickej bezpečnosti:

a)  dozerajú nad pravidlami uvedenými v európskych systémoch certifikácie kybernetickej bezpečnosti podľa článku 54 ods. 1 písm. j), ktoré sa týkajú monitorovania súladu produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT s požiadavkami európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti, ktoré boli vydané na ich príslušných územiach, a tieto pravidlá presadzujú, a to v spolupráci s ďalšími príslušnými orgánmi dohľadu nad trhom;

b)  monitorujú dodržiavanie povinností výrobcov alebo poskytovateľov produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, ktorí sú usadení na ich príslušných územiach a vykonávajú vlastné posúdenie zhody, a tieto povinnosti presadzujú, a najmä monitorujú dodržiavanie povinností takýchto výrobcov alebo poskytovateľov stanovených v článku 53 ods. 2 a 3 a v príslušnom európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti, a tieto povinnosti presadzujú;

c)  bez toho, aby bol dotknutý článok 60 ods. 3, na účely tohto nariadenia aktívne pomáhajú vnútroštátnym akreditačným orgánom a podporujú ich pri monitorovaní činností orgánov posudzovania zhody a pri dozore nad týmito činnosťami ▌;

d)  monitorujú a dozerajú na činnosti verejných orgánov uvedených v článku 56 ods. 5;

e)  prípadne splnomocňujú orgány posudzovania zhody v súlade s článkom 60 ods. 3 a obmedzujú, pozastavujú alebo odnímajú existujúce splnomocnenie, keď orgány posudzovania zhody nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia;

f)  vybavujú sťažnosti fyzických alebo právnických osôb v súvislosti s európskymi certifikátmi kybernetickej bezpečnosti vydanými vnútroštátnymi orgánmi pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, alebo v súvislosti s európskymi certifikátmi kybernetickej bezpečnosti vydanými orgánmi posudzovania zhody v súlade s článkom 56 ods. 6, alebo v súvislosti s EÚ vyhláseniami o zhode vydanými podľa článku 53, a v primeranom rozsahu prešetrujú predmet takýchto sťažností a sťažovateľa v primeranej lehote informujú o pokroku a výsledku tohto prešetrenia;

g)  agentúre ENISA a ECCG poskytujú výročnú súhrnnú správu o činnostiach vykonaných podľa písmen b), c) a d) tohto odseku alebo podľa odseku 8;

h)  spolupracujú s inými vnútroštátnymi orgánmi ▌ pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti alebo inými orgánmi verejnej moci, čo zahŕňa poskytovanie informácií o možnom nesúlade produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT s požiadavkami tohto nariadenia alebo s požiadavkami konkrétnych európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti, a

i)  monitorujú relevantný vývoj v oblasti certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

8.  Každý vnútroštátny orgán ▌pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti má prinajmenšom tieto právomoci:

a)  žiadať od orgánov posudzovania zhody, ▌držiteľov európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti a vydavateľov EÚ vyhlásení o zhode akékoľvek informácie, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh;

b)  viesť vyšetrovanie v podobe auditov orgánov posudzovania zhody, ▌držiteľov európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti a vydavateľov EÚ vyhlásení o zhode na overenie, či dodržiavajú ustanovenia tejto hlavy;

c)  prijímať primerané opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom s cieľom zabezpečiť, aby orgány posudzovania zhody, ▌držitelia európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti a vydavatelia EÚ vyhlásení o zhode dodržiavali toto nariadenie alebo európsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti;

d)  získať prístup do priestorov akýchkoľvek orgánov posudzovania zhody alebo držiteľov európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti na účely vykonávania vyšetrovaní v súlade s procesným právom Únie alebo členského štátu;

e)  v súlade s vnútroštátnym právom odnímať európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti, ktoré vydali vnútroštátne orgány pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, alebo európske certifikáty kybernetickej bezpečnosti, ktoré v súlade s článkom 56 ods. 6 vydali orgány posudzovania zhody, ak takéto certifikáty nie sú v súlade s týmto nariadením alebo európskym systémom certifikácie kybernetickej bezpečnosti;

f)  ukladať v súlade s vnútroštátnym právom sankcie podľa článku 65 a vyžadovať okamžité ukončenie porušovania povinností stanovených v tomto nariadení.

9.  Vnútroštátne orgány pre ▌certifikáciu kybernetickej bezpečnosti navzájom i s Komisiou spolupracujú, najmä si vymieňajú informácie, skúsenosti a osvedčené postupy, pokiaľ ide o certifikáciu kybernetickej bezpečnosti a technické otázky súvisiace s kybernetickou bezpečnosťou produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT.

Článok 59

Partnerské preskúmanie

1.  S cieľom dosiahnuť v súvislosti s európskymi certifikátmi kybernetickej bezpečnosti a EÚ vyhláseniami o zhode rovnaké normy v celej Únii podliehajú vnútroštátne orgány pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti partnerskému preskúmaniu.

2.  Partnerské preskúmanie sa vykonáva na základe riadnych a transparentných hodnotiacich kritérií a postupov, ktoré sa vzťahujú najmä na štrukturálne požiadavky, požiadavky na ľudské zdroje a postupy, povinnosť mlčanlivosti a sťažnosti.

3.  Partnerské preskúmanie posudzuje:

a)  ak je to relevantné, či sú činnosti vnútroštátnych orgánov pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa týkajú vydávania európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti podľa článku 56 ods. 5 písm. a) a článku 56 ods. 6, prísne oddelené od ich činností dozoru stanovených v článku 58 a či sa uvedené činnosti vykonávajú nezávisle od seba;

b)  postupy dozoru a presadzovania pravidiel monitorovania súladu produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT s európskymi certifikátmi kybernetickej bezpečnosti podľa článku 58 ods. 7 písm. a);

c)  postupy monitorovania a presadzovania povinností výrobcov a poskytovateľov produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT podľa článku 58 ods. 7 písm. b);

d)  postupy monitorovania, splnomocňovania a dozoru, pokiaľ ide o činnosti orgánov posudzovania zhody;

e)  ak je to relevantné, či personál orgánov, ktoré vydávajú certifikáty pre stupeň dôveryhodnosti „vysoký“ podľa článku 56 ods. 6, má primerané odborné znalosti.

4.  Partnerské preskúmanie vykonávajú najmenej dva vnútroštátne orgány pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti iných členských štátov a Komisia a vykonáva sa aspoň raz za päť rokov. Agentúra ENISA sa môže zúčastňovať na partnerskom preskúmaní.

5.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty, v ktorých stanoví plán partnerského preskúmania na obdobie najmenej piatich rokov, kritériá zloženia tímu partnerského preskúmania, metodiku partnerského preskúmania a časový harmonogram, periodicitu a ďalšie úlohy súvisiace s partnerským preskúmaním. Pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov Komisia náležite zohľadňuje názory ECCG. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 66 ods. 2.

6.  Výsledky partnerského preskúmania preskúma ECCG, ktorá vypracuje súhrnnú správu, ktorá sa môže sprístupniť verejnosti, a v prípade potreby vydá usmernenia alebo odporúčania týkajúce sa krokov alebo opatrení, ktoré majú prijať dotknuté subjekty.

Článok 60

Orgány posudzovania zhody

1.  Orgány posudzovania zhody akreditujú vnútroštátne akreditačné orgány vymenované podľa nariadenia (ES) č. 765/2008. Takáto akreditácia sa vydá, len ak orgán posudzovania zhody spĺňa požiadavky stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

2.  Ak vnútroštátny orgán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti vydal v súlade s článkom 56 ods. 5 písm. a) a článkom 56 ods. 6 európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti, certifikačný orgán vnútroštátneho orgánu pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti sa akredituje ako orgán posudzovania zhody podľa odseku 1 tohto článku.

3.  Ak sa v európskych systémoch certifikácie kybernetickej bezpečnosti stanovujú osobitné alebo dodatočné požiadavky podľa článku 54 ods. 1 písm. f), vnútroštátny orgán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti splnomocňuje len orgány posudzovania zhody, ktoré spĺňajú uvedené požiadavky, aby vykonávali úlohy podľa takýchto systémov.

4.  Akreditácia uvedená v odseku 1 sa udeľuje orgánom posudzovania zhody najviac na päť rokov a možno ju obnoviť za rovnakých podmienok, pokiaľ orgán posudzovania zhody naďalej spĺňa požiadavky stanovené v tomto článku. Vnútroštátne akreditačné orgány prijmú v primeranom časovom rámci všetky vhodné opatrenia s cieľom obmedziť, pozastaviť alebo zrušiť akreditáciu orgánu posudzovania zhody udelenú podľa odseku 1, ak orgán posudzovania zhody nespĺňa alebo prestal spĺňať akreditačné podmienky, alebo porušuje toto nariadenie

Článok 61

Oznamovanie

1.  V súvislosti s každým európskym systémom certifikácie kybernetickej bezpečnosti oznámia vnútroštátne orgány pre ▌certifikáciu kybernetickej bezpečnosti Komisii ▌orgány posudzovania zhody akreditované a prípadne splnomocnené podľa článku 60 ods. 3 na vydávanie európskych certifikátov kybernetickej bezpečnosti v rámci určených stupňov dôveryhodnosti, ako sa uvádzajú článku 52. Vnútroštátne orgány pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti oznamujú Komisii bez zbytočného odkladu akékoľvek následné zmeny v tejto súvislosti.

2.  Jeden rok po nadobudnutí účinnosti európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam orgánov posudzovania zhody oznámených v rámci uvedeného systému.

3.  Ak sa Komisii doručí oznámenie po lehote stanovenej v odseku 2, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zmeny zoznamu oznámených orgánov posudzovania zhody do dvoch mesiacov od doručenia daného oznámenia.

4.  Vnútroštátny orgán pre ▌certifikáciu kybernetickej bezpečnosti môže Komisii predložiť žiadosť o vyňatie orgánu posudzovania zhody, ktorý daný vnútroštátny orgán pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti oznámil, zo zoznamu uvedeného v odseku 2. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie príslušné zmeny uvedeného zoznamu do jedného mesiaca od doručenia žiadosti vnútroštátneho orgánu pre ▌ certifikáciu kybernetickej bezpečnosti.

5.  Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce okolnosti, podobu a postupy oznamovania uvedeného v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 66 ods. 2.

Článok 62

Európska skupina pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti

1.  Zriadi sa európska skupina pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „ECCG“ – European Cybersecurity Certification Group).

2.  ECCG sa skladá zo zástupcov vnútroštátnych orgánov pre ▌certifikáciu kybernetickej bezpečnostialebo zástupcov iných príslušných vnútroštátnych ▌orgánov. Žiaden člen ECCG nesmie zastupovať viac ako dva členské štáty.

3.  Zainteresované strany a príslušné tretie strany môžu byť prizvané zúčastniť sa na stretnutiach ECCG a podieľať sa na jej práci.

4.  ECCG má tieto úlohy:

a)  radiť a pomáhať Komisii v jej úsilí o zabezpečenie konzistentného vykonávania a uplatňovania tejto hlavy, najmä pokiaľ ide o priebežný pracovný program Únie, politické otázky spojené s certifikáciou kybernetickej bezpečnosti, koordináciu politických prístupov a vypracovanie európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti;

b)  pomáhať a radiť agentúre ENISA a spolupracovať s ňou pri vypracúvaní kandidátskeho systému podľa článku 49;

c)  prijímať stanovisko ku kandidátskym systémom vypracovaným agentúrou ENISA podľa článku 49;

d)  požiadať agentúru ENISA o vypracovanie kandidátskych systémov podľa článku 48 ods. 2;

e)  prijímať stanoviská určené Komisii, ktoré sa týkajú udržiavania a preskúmania existujúcich európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti;

f)  skúmať relevantný vývoj v oblasti certifikácie kybernetickej bezpečnosti a vymieňať si informácie a osvedčené postupy v oblasti systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti;

g)  uľahčovať spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi pre certifikáciu ▌kybernetickej bezpečnosti podľa tejto hlavy, a to budovaním kapacít a výmenou informácií, najmä zavedením metód efektívnej výmeny informácií o otázkach spojených s certifikáciou kybernetickej bezpečnosti;

h)  podporovať vykonávanie mechanizmov partnerského preskúmania v súlade s pravidlami stanovenými v európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti podľa článku 54 ods. 1 písm. u) tohto nariadenia;

i)  uľahčovať zosúlaďovanie európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti s medzinárodne uznanými normami, a to aj preskúmaním súčasných európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti a prípadne vydaním odporúčaní pre agentúru ENISA, aby spolupracovala s príslušnými medzinárodnými normalizačnými organizáciami s cieľom riešiť nedostatky alebo rozdiely v dostupných medzinárodne uznávaných normách.

5.  Komisia za pomoci agentúry ENISA predsedá ECCG a zabezpečuje pre ECCG sekretariát v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. e).

Článok 63

Právo na podanie sťažnosti

1.  Fyzické a právnické osoby majú právo podať sťažnosť vydavateľovi európskeho certifikátu kybernetickej bezpečnosti, alebo ak sťažnosť súvisí s európskym certifikátom kybernetickej bezpečnosti, ktorý vydal orgán posudzovania zhody konajúci v súlade s článkom 56 ods. 6, príslušnému vnútroštátnemu orgánu pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti.

2.  Orgán, ktorému sa sťažnosť podala, informuje sťažovateľa o pokroku daného konania a prijatom rozhodnutí a o práve na účinný súdny prostriedok nápravy podľa článku 64.

Článok 64

Právo na účinný súdny prostriedok nápravy

1.  Bez ohľadu na akékoľvek administratívne alebo iné mimosúdne prostriedky nápravy, fyzické osoby a právnické osoby majú právo na účinný súdny prostriedok nápravy, pokiaľ ide o:

a)  rozhodnutia prijaté orgánom uvedeným v článku 63 ods. 1, a to prípadne aj v súvislosti s nesprávnym vydaním, nevydaním alebo uznaním európskeho certifikátu kybernetickej bezpečnosti, ktorého držiteľmi sú uvedené fyzické a právnické osoby;

b)  nekonanie vo veci sťažnosti podanej orgánu uvedenému v článku 63 ods. 1.

2.  Konanie podľa tohto článku sa vedie na súdoch členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán, proti ktorému súdny prostriedok nápravy smeruje.

Článok 65

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tejto hlavy a porušení európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty bezodkladne oznámia uvedené pravidlá a opatrenia Komisii a informujú ju o všetkých následných zmenách, ktoré na ne majú vplyv.

HLAVA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 66

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 67

Hodnotenie a preskúmanie

1.  Komisia do ... [päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každých päť rokov vyhodnotí vplyv, účinnosť a efektívnosť agentúry ENISA a jej pracovných postupov, prípadnú potrebu upraviť mandát agentúry ENISA a finančné dôsledky takýchto prípadných úprav. Pri tomto hodnotení sa zohľadní každá spätná väzba, ktorú agentúra ENISA dostala v nadväznosti na svoje činnosti. Ak sa Komisia domnieva, že ďalšie fungovanie agentúry ENISA už nie je odôvodnené vzhľadom na ciele, mandát a úlohy jej zverené, môže navrhnúť zmenu tohto nariadenia z hľadiska ustanovení, ktoré sa týkajú agentúry ENISA.

2.  V hodnotení sa zároveň posúdi vplyv, účinnosť a efektívnosť ustanovení hlavy III tohto nariadenia z hľadiska cieľov zabezpečiť primeranú úroveň kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT v Únii a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

3.  V hodnotení sa posúdi, či sú základné požiadavky kybernetickej bezpečnosti na prístup na vnútorný trh potrebné na to, aby sa zabránilo vstupu produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, ktoré nespĺňajú základné požiadavky kybernetickej bezpečnosti, na trh Únie.

4.  Komisia do ... [päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každých päť rokov zašle správu o hodnotení spolu s jej závermi Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade. Zistenia uvedené v tejto správe sa zverejnia.

Článok 68

Zrušenie a nástupníctvo

1.  Nariadenie (EÚ) č. 526/2013 sa zrušuje s účinnosťou od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2.  Odkazy na nariadenie (EÚ) č. 526/2013 a na agentúru ENISA zriadenú uvedeným nariadením sa považujú za odkazy na toto nariadenie a na agentúru ENISA zriadenú týmto nariadením.

3.  Agentúra ENISA zriadená týmto nariadením je nástupcom agentúry ENISA, ktorá bola zriadená nariadením (EÚ) č. 526/2013, pokiaľ ide o vlastníctvo, dohody, právne záväzky, pracovné zmluvy, finančné záväzky a povinnosti. Všetky rozhodnutia správnej rady a výkonnej rady prijaté v súlade s nariadením (EÚ) č. 526/2013 zostávajú v platnosti, pokiaľ sú v súlade s týmto nariadením.

4.  Agentúra ENISA sa zriaďuje na dobu neurčitú od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

5.  Výkonný riaditeľ vymenovaný podľa článku 24 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 526/2013 zostáva vo svojej funkcii a plní povinnosti výkonného riaditeľa, ako je uvedené v článku 20 tohto nariadenia, do konca zostatku funkčného obdobia výkonného riaditeľa. Ostatné podmienky jeho zmluvy zostávajú nezmenené.

6.  Členovia správnej rady a ich náhradníci vymenovaní podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 526/2013 zostávajú vo svojej funkcii a plnia povinnosti správnej rady, ako je uvedené v článku 15 tohto nariadenia, do konca zostatku svojho funkčného obdobia.

Článok 69

Nadobudnutie účinnosti

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Články 58, 60, 61, 63, 64, a 65 sa uplatňujú od ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

POŽIADAVKY, KTORÉ MUSIA SPĹŇAŤ ORGÁNY POSUDZOVANIA ZHODY

Orgány posudzovania zhody žiadajúce o akreditáciu musia spĺňať tieto požiadavky:

1.  Orgán posudzovania zhody je zriadený podľa vnútroštátneho práva a má právnu subjektivitu.

2.  Orgán posudzovania zhody je orgánom tretej strany, ktorá je nezávislá od organizácie alebo produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, ktoré posudzuje.

3.  Za orgán posudzovania zhody možno považovať subjekt, ktorý patrí do obchodného alebo profesijného združenia, ktoré zastupuje podniky, ktoré sa podieľajú na navrhovaní, produkcii, poskytovaní, inštalácii, používaní alebo údržbe produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, ktoré tento subjekt posudzuje, ak sa preukáže jeho nezávislosť a absencia konfliktu záujmov.

4.  Orgány posudzovania zhody, ich vrcholový manažment a osoby zodpovedné za výkon úloh posudzovania zhody nesmú byť návrhármi, výrobcami, dodávateľmi, subjektmi, ktoré vykonávajú inštaláciu alebo údržbu, obstarávateľmi, vlastníkmi ani užívateľmi posudzovaného produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT, ani splnomocnenými zástupcami žiadnej z uvedených strán. Uvedený zákaz nevylučuje používanie posudzovaných produktov IKT, ktoré sú potrebné na vykonávanie činností orgánu posudzovania zhody, ani používanie takých produktov IKT na osobné účely.

5.  Orgány posudzovania zhody, ich vrcholový manažment a osoby zodpovedné za vykonávanie úloh posudzovania zhody sa nesmú priamo podieľať na navrhovaní, zhotovovaní alebo výrobe, marketingu, inštalácii, používaní alebo údržbe posudzovaných produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT, ani zastupovať strany, ktoré sa na takýchto činnostiach podieľajú. Orgány posudzovania zhody, ich vrcholový manažment a osoby zodpovedné za vykonávanie úloh posudzovania zhody sa nesmú podieľať na žiadnych činnostiach, ktoré môžu ovplyvniť ich nezávislý úsudok alebo bezúhonnosť v súvislosti s ich činnosťami posudzovania zhody. Uvedený zákaz sa vzťahuje najmä na poradenské služby.

6.  Ak orgán posudzovania zhody vlastní alebo prevádzkuje verejný subjekt alebo verejná inštitúcia, musí sa zabezpečiť a zdokumentovať nezávislosť a absencia akéhokoľvek konfliktu záujmov medzi vnútroštátnym orgánom pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti a orgánom posudzovania zhody.

7.  Orgány posudzovania zhody zabezpečia, aby činnosti ich dcérskych spoločností a subdodávateľov nemali vplyv na povinnosť mlčanlivosti, objektivitu a nestrannosť ich činností posudzovania zhody.

8.  Orgány posudzovania zhody a ich personál vykonávajú činnosti posudzovania zhody na najvyššej úrovni profesionálnej čestnosti a požadovanej technickej spôsobilosti v danej oblasti a nepodliehajú žiadnym tlakom ani stimulom vrátane tlakov a stimulov finančnej povahy, ktoré by mohli ovplyvniť ich úsudok alebo výsledky ich činností posudzovania zhody, najmä zo strany osôb alebo skupín osôb, ktoré majú záujem na výsledku týchto činností.

9.  Orgán posudzovania zhody musí byť schopný vykonať všetky úlohy posudzovania zhody, ktoré sú mu zverené týmto nariadením, bez ohľadu na to, či ich vykoná sám, alebo sa vykonajú v jeho mene a na jeho zodpovednosť. Všetky subdodávateľské zmluvy alebo konzultácie s externým personálom musia byť riadne zdokumentované, ich súčasťou nesmú byť žiadni sprostredkovatelia a musia mať podobu písomnej dohody, v ktorej sa okrem iného upraví povinnosť mlčanlivosti a konflikt záujmov. Za vykonané úlohy nesie plnú zodpovednosť orgán posudzovania zhody.

10.  Orgán posudzovania zhody má neustále, pre každý postup posudzovania zhody a pre každý druh a každú kategóriu alebo podkategóriu produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT v potrebnej miere k dispozícii:

a)  personál s odbornými znalosťami a dostatočnými a primeranými skúsenosťami na výkon úloh posudzovania zhody;

b)  opisy postupov, podľa ktorých sa má vykonávať posudzovanie zhody a ktorými sa zabezpečuje transparentnosť a opakovateľnosť uvedených postupov. Musí mať zavedené vhodné politiky a postupy, ktorými sa rozlišujú úlohy, ktoré vykonáva ako orgán oznámený podľa článku 61, od ostatných jeho činností;

c)  postupy na výkon činností, ktorými sa náležite zohľadňuje veľkosť každého podniku, odvetvie, v ktorom podnik pôsobí, jeho štruktúra, stupeň zložitosti technológie daného produktu IKT, služby IKT alebo procesu IKT a hromadný či sériový charakter produkčného procesu.

11.  Orgán posudzovania zhody musí mať prostriedky potrebné na riadne plnenie technických a administratívnych úloh spojených s posudzovaním zhody, ako aj prístup k všetkým potrebným zariadeniam a vybaveniu.

12.  Osoby zodpovedné za výkon činností posudzovania zhody musí mať:

a)  absolvovanú dôkladnú technickú a odbornú prípravu pokrývajúcu všetky činnosti posudzovania zhody;

b)  dostatočné znalosti požiadaviek posudzovaní zhody, ktoré vykonávajú, a primeranú právomoc vykonávať tieto posudzovania;

c)  primerané znalosti a chápanie platných požiadaviek a skúšobných noriem;

d)  schopnosť vypracúvať certifikáty, záznamy a protokoly preukazujúce, že sa vykonalo posúdenie zhody.

13.  Musí byť zaručená nestrannosť orgánov posudzovania zhody, ich vrcholového manažmentu a osôb zodpovedných za výkon činností posudzovania zhody, ako aj subdodávateľov.

14.  Odmeňovanie vrcholového manažmentu a osôb zodpovedných za výkon činností posudzovania zhody nezávisí od počtu vykonaných posúdení zhody ani od výsledkov týchto posúdení.

15.  Orgány posudzovania zhody musia uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu, ak túto zodpovednosť podľa svojho vnútroštátneho práva nenesie členský štát, alebo ak nie je za posudzovanie zhody priamo zodpovedný samotný členský štát.

16.  Orgán posudzovania zhody a jeho personál, výbory, dcérske spoločnosti, subdodávatelia a akýkoľvek pridružený subjekt alebo personál externých subjektov orgánu posudzovania zhody zachovávajú povinnosť mlčanlivosti a služobné tajomstvo, pokiaľ ide o všetky informácie získané pri výkone svojich úloh posudzovania zhody podľa tohto nariadenia alebo akéhokoľvek ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorým sa toto nariadenie vykonáva, okrem prípadov, keď sa ich poskytnutie vyžaduje podľa práva Únie alebo členského štátu, ktoré sa na tieto osoby vzťahuje, a okrem styku s príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých vykonávajú svoju činnosť. Práva duševného vlastníctva sú chránené. Orgán posudzovania zhody musí mať zavedené zdokumentované postupy, pokiaľ ide o požiadavky tohto bodu.

17.  S výnimkou bodu 16 sa požiadavkami tejto prílohy nevylučuje výmenu technických informácií a regulačného poradenstva medzi orgánom posudzovania zhody a osobou, ktorá požiada o certifikáciu alebo ktorá o žiadosti uvažuje.

18.  Orgány posudzovania zhody vykonávajú svoju činnosť v súlade so súborom konzistentných, spravodlivých a primeraných podmienok, pričom, pokiaľ ide o poplatky, zohľadňujú záujmy MSP.

19.  Orgány posudzovania zhody spĺňajú požiadavky príslušnej normy harmonizovanej podľa nariadenia (ES) č. 765/2008 a týkajúcej sa akreditácie orgánov posudzovania zhody, ktoré vykonávajú certifikáciu produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT.

20.  Orgány posudzovania zhody zabezpečia, aby skúšobné laboratóriá používané na účely posudzovania zhody spĺňali požiadavky príslušnej normy harmonizovanej podľa nariadenia (ES) č. 765/2008 a týkajúcej sa akreditácie laboratórií, ktoré vykonávajú skúšky.

(1) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 86.
(2) Ú. v. EÚ C 176, 23.5.2018, s. 29.
(3)Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 86.
(4)Ú. v. EÚ C 176, 23.5.2018, s. 29.
(5)Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2019.
(6)Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 124, 20.5.2003. s. 36).
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 526/2013 z 21. mája 2013 o Agentúre Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) a o zrušení nariadenia (ES) č. 460/2004 (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 41).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 460/2004 z 10. marca 2004 o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 1).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2008 z 24. septembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 460/2004 o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií, pokiaľ ide o dobu jej trvania (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 1).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 580/2011 z 8. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 460/2004 o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií, pokiaľ ide o jej trvanie (Ú. v. EÚ L 165, 24.6.2011, s. 3).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii(Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. EÚ L 201, 31.7.2002, s. 37).
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).
(15)Jednomyseľné rozhodnutie (2004/97/ES, Euratom) prijaté predstaviteľmi členských štátov zasadajúcich na najvyššej štátnej a vládnej úrovni z 13. decembra 2003 o rozmiestnení sídel určitých úradov a agentúr Európskej únie (Ú. v. EÚ L 29, 3.2.2004, s. 15).
(16)Ú. v. EÚ C 12, 13.1.2018, s. 1.
(17) Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1584 z 13. septembra 2017 o koordinovanej reakcii na kybernetické incidenty a krízy veľkého rozsahu (Ú. v. EÚ L 239, 19.9.2017, s. 36).
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).
(19)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(21)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).
(22)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
(23)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(24)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).
(26)Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
(27)Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).
(28)Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).
(29)Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
(30)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(31)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(32)Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.
(33)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(34)Nariadenie Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).


Nekalé obchodné praktiky vo vzájomných vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci ***I
PDF 262kWORD 73k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2018)0173 – C8-0139/2018 – 2018/0082(COD))
P8_TA-PROV(2019)0152A8-0309/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0173),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0139/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym Parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. júla 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre rozvoj a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0309/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci

P8_TC1-COD(2018)0082


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  V rámci poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca sa bežne vyskytuje výrazná nerovnováha vo vyjednávacej pozícii medzi dodávateľmi a odberateľmi poľnohospodárskych a potravinových výrobkov. Táto nerovnováha vo vyjednávacej pozícii môže viesť k nekalým obchodným praktikám, keď sa väčší obchodní partneri so silnejšou pozíciou usilujú presadiť určité praktiky alebo zmluvné dojednania, ktoré sú v ich prospech v súvislosti s predajnou transakciou. Takéto praktiky sa napríklad: môžu výrazne odchyľovať od poctivého obchodného správania, môžu byť v rozpore so zásadami dobromyseľnosti a čestnosti a môžu byť jednostranne presadzované jedným obchodným partnerom voči druhému; môže sa nimi stanoviť neodôvodnený a neprimeraný prenos hospodárskeho rizika z jedného obchodného partnera na druhého; alebo sa nimi môže vytvoriť výrazná nerovnováha medzi právami a povinnosťami jedného obchodného partnera. Určité praktiky môžu byť zjavne nekalé, aj keď ich obe strany odsúhlasia. V záujme zníženia výskytu takýchto praktík by sa mal na úrovni Únie zaviesť minimálny štandard ochrany pred nekalými obchodnými praktikami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na životnú úroveň poľnohospodárskej komunity. Prístup minimálnej harmonizácie v tejto smernici umožňuje členským štátom prijať alebo ponechať v platnosti vnútroštátne pravidlá, ktoré idú nad rámec nekalých obchodných praktík uvedených v tejto smernici.

(2)  Od roku 2009 sa v troch publikáciách Komisie (oznámenie Komisie z 28. októbra 2009 o lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe, oznámenie Komisie z 15. júla 2014 o boji proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci, oznámenie Komisie z 29. januára 2016 o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci) venuje pozornosť fungovaniu potravinového dodávateľského reťazca, vrátane výskytu nekalých obchodných praktík. ▌ Komisia navrhla žiaduce charakteristiky pre vnútroštátne a dobrovoľné rámce riadenia, ktoré sa zaoberajú riešením nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci. Nie všetky tieto charakteristiky sa stali súčasťou právneho rámca alebo dobrovoľných režimov riadenia v členských štátoch, takže výskyt takýchto praktík ostáva naďalej v centre politickej diskusie v Únii.

(3)  Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca vedené Komisiou schválilo v roku 2011 súbor zásad správnej praxe vo vertikálnych vzťahoch v potravinovom dodávateľskom reťazci, na ktorých sa dohodli organizácie zastupujúce väčšinu hospodárskych subjektov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Tieto zásady sa stali základom Iniciatívy dodávateľského reťazca spustenej v roku 2013.

(4)  Európsky parlament vo svojom uznesení zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci(6) vyzval Komisiu, aby predložila návrh právneho rámca Únie týkajúceho sa nekalých obchodných praktík. Rada vo svojich záveroch z 12. decembra 2016 o posilnení postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a boji proti nekalým obchodným praktikám vyzvala Komisiu, aby v náležitom časovom horizonte vykonala posúdenie vplyvu s cieľom navrhnúť legislatívny rámec Únie alebo nelegislatívne opatrenia na riešenie problému nekalých obchodných praktík. Komisia pripravila posúdenie vplyvu, ktorému predchádzala otvorená verejná konzultácia, ako aj cielené konzultácie. Okrem toho Komisia počas legislatívneho procesu poskytla informácie, ktorými sa preukázalo, že veľké hospodárske subjekty predstavujú značný podiel celkovej hodnoty produkcie.

(5)  V poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci pôsobia rôzne hospodárske subjekty na rôznych stupňoch výroby, spracovania, marketingu, distribúcie a maloobchodného predaja poľnohospodárskych a potravinových výrobkov. Tento reťazec je zďaleka najdôležitejším nástrojom na uvedenie poľnohospodárskych a potravinových výrobkov „z farmy na vidličku“. Uvedené hospodárske subjekty obchodujú s poľnohospodárskymi a potravinovými výrobkami, t. j. s prvotnými poľnohospodárskymi produktmi vrátane produktov rybolovu a akvakultúry uvedenými v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) ▌ a ▌ s výrobkami, ktoré sa v uvedenej prílohe neuvádzajú, ale spracúvajú sa s cieľom použiť ich ako potraviny využitím produktov uvedených v tejto prílohe.

(6)  Hoci je podnikateľské riziko súčasťou každej hospodárskej činnosti, poľnohospodárska výroba je obzvlášť poznamenaná neistotou vzhľadom na jej závislosť od biologických procesov a jej vystaveniu poveternostným podmienkam. Túto neistotu znásobuje aj skutočnosť, že poľnohospodárske a potravinové výrobky vo väčšej či menšej miere rýchlo podliehajú skaze a sú sezónne ▌. V prostredí poľnohospodárskej politiky, ktoré je v porovnaní s minulosťou oveľa viac trhovo orientované, má pre hospodárske subjekty činné v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci čoraz väčší význam ochrana pred nekalými obchodnými praktikami ▌.

(7)  Predovšetkým môžu mať takéto nekalé obchodné praktiky negatívny vplyv na životnú úroveň poľnohospodárskej komunity. Je zrejmé, že uvedený vplyv môže byť buď priamy, keď sa týka poľnohospodárskych výrobcov a ich organizácií ako dodávateľov, alebo nepriamy, a to prostredníctvom kaskádového efektu dôsledkov nekalých obchodných praktík vyskytujúcich sa v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci spôsobom, ktorý negatívne ovplyvňuje prvovýrobcov v uvedenom reťazci.

(8)  Väčšina ▌ členských štátov, nie však všetky, má zavedené osobitné vnútroštátne pravidlá, ktoré chránia dodávateľov pred nekalými obchodnými praktikami vyskytujúcimi sa vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. V prípade možnosti odvolania sa na zmluvné právo alebo samoregulačné iniciatívy obmedzuje praktickú hodnotu týchto foriem nápravy strach z odvetných obchodných opatrení proti sťažovateľovi, ako aj finančné riziká súvisiace s bojom proti takýmto praktikám. Niektoré členské štáty, ktoré majú zavedené osobitné pravidlá týkajúce sa nekalých obchodných praktík ▌, preto ich presadzovaním poverujú orgány verejnej správy. Pravidlá členských štátov týkajúce sa nekalých obchodných praktík, pokiaľ existujú, sa však vyznačujú výraznými vzájomnými rozdielmi.

(9)  Počet a veľkosť hospodárskych subjektov pôsobiacich na rôznych stupňoch poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca sa líšia. Rozdiely vo vyjednávacej pozícii, ktoré sú úmerné hospodárskej závislosti dodávateľa od odberateľa, môžu viesť k tomu, že väčšie hospodárske subjekty uplatňujú nekalé obchodné praktiky voči menším subjektom. Dynamickým prístupom, v rámci ktorého sa za základ berie relatívna veľkosť dodávateľa a odberateľa vyjadrená výškou ročného obratu, by sa mala poskytovať lepšia ochrana pred nekalými obchodnými praktikami tým hospodárskym subjektom, ktoré ju potrebujú najviac. Nekalé obchodné praktiky škodia najmä malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Podniky väčšie ako MSP ale s ročným obratom, ktorý nepresahuje 350 000 000 EUR by mali byť tiež chránené pred nekalými obchodnými praktikami s cieľom zabrániť prenášaniu nákladov súvisiacich s takýmito praktikami na poľnohospodárskych výrobcov. Zdá sa, že kaskádový účinok na poľnohospodárskych výrobcov sa prejavuje mimoriadne významne v prípade podnikov s ročným obratom do 350 000 000 EUR. Ochrana sprostredkujúcich dodávateľov poľnohospodárskych výrobkov a potravinárskych výrobkov, vrátane spracovaných výrobkov, môže slúžiť aj na zabránenie tomu, aby sa obchod preorientoval z poľnohospodárskych výrobcov a ich združení, ktorí vyrábajú spracované výrobky, na nechránených dodávateľov.

(10)  Z ochrany poskytovanej touto smernicou by mali mať prospech poľnohospodárski výrobcovia fyzické alebo právnické osoby, ktoré dodávajú poľnohospodárske a potravinové výrobky, vrátane organizácií výrobcov, či už uznaných alebo nie, a združení organizácií výrobcov, či už uznaných alebo nie, a to v závislosti od ich relatívnej vyjednávacej pozície. Uvedené organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov zahŕňajú družstvá. Uvedení výrobcovia a osoby sú osobitne zraniteľní, pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, a najmenej im dokážu odolávať bez negatívnych účinkov na svoju hospodársku životaschopnosť. Pokiaľ ide o kategórie dodávateľov, ktorí by mali byť chránení na základe tejto smernice, je potrebné poznamenať, že významná časť družstiev zriadených poľnohospodármi sú podniky väčšie ako MSP ale s ročným obratom, ktorý nepresahuje 350 000 000 EUR.

(11)  Táto smernica by sa mala vzťahovať na obchodné transakcie bez ohľadu na to, či sa uskutočňujú medzi podnikmi navzájom alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, vzhľadom na to, že orgány verejnej moci by mali pri nákupe poľnohospodárskych a potravinových výrobkov dodržiavať rovnaké normy. Táto smernica by sa mala vzťahovať na všetky orgány verejnej moci, ktoré konajú ako odberatelia.

(12)  Dodávatelia v Únii by mali byť chránení nielen pred nekalými obchodnými praktikami odberateľov, ktorí sú usadení v tom istom členskom štáte ako dodávateľ alebo v inom členskom štáte, ako je členský štát dodávateľa, ale aj pred nekalými obchodnými praktikami odberateľov usadených mimo Únie. Takáto ochrana by mala umožniť vyhnutie sa prípadným neželaným dôsledkom, napríklad výberu miesta usadenia na základe uplatniteľných pravidiel. Z ochrany pred nekalými obchodnými praktikami pri predaji poľnohospodárskych a potravinových výrobkov do Únie by mali mať prospech aj dodávatelia usadení mimo Únie. Nielenže takíto dodávatelia by mohli byť nekalými obchodnými praktikami rovnako ohrození, ale širší rozsah by mohol tiež zabrániť neúmyselnému preorientovaniu obchodu na nechránených dodávateľov, ktoré by ohrozilo ochranu dodávateľov v Únii.

(13)  Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali patriť aj určité doplnkové služby, ktoré súvisia s predajom poľnohospodárskych a potravinových výrobkov.

(14)  Táto smernica by sa mala uplatňovať na obchodné správanie väčších hospodárskych subjektov k hospodárskym subjektom, ktoré majú slabšiu vyjednávaciu pozíciu. Vhodným približným vyjadrením relatívnej vyjednávacej pozície je ročný obrat rôznych hospodárskych subjektov. Aj keď ide iba o približné vyjadrenie, poskytuje toto kritérium hospodárskym subjektom predvídateľnosť, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti podľa tejto smernice. Hornou hranicou by sa malo predísť tomu, aby sa ochrana poskytovala hospodárskym subjektom, ktoré nie sú zraniteľné alebo ktoré sú oveľa menej zraniteľné ako ich menší partneri alebo konkurenti. Preto sa touto smernicou ustanovujú kategórie hospodárskych subjektov v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci stanovených na základe obratu, podľa ktorých sa poskytuje ochrana.

(15)  Nekalé obchodné praktiky sa môžu vyskytnúť na hociktorom stupni predaja poľnohospodárskeho alebo potravinového výrobku, ▌ pred predajnou transakciou, počas alebo po nej, a preto by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa táto smernica na takéto praktiky uplatňovala bez ohľadu na to, kedy sa vyskytnú.

(16)  Keď je potrebné rozhodnúť, či sa špecifická obchodná praktika považuje za nekalú, je dôležité znížiť riziko obmedzenia používania spravodlivých dohôd vytvárajúcich efektívnosť, na ktorých sa strany dohodli. Je preto vhodné rozlišovať medzi praktikami, ktoré sa stanovujú v rámci jasných a jednoznačných podmienok v dohodách o dodávkach alebo v následných dohodách medzi zmluvnými stranami, a praktikami, ktoré sa vyskytnú po začatí transakcie bez toho, aby sa vopred dohodli, zakázané sú teda len jednostranné a retroaktívne zmeny jasných a jednoznačných podmienok dohody o dodávkach. Určité obchodné praktiky sa však považujú za nekalé zo svojej podstaty a nemali by byť predmetom zmluvnej voľnosti strán ▌.

(17)  Oneskorené platby za poľnohospodárske a potravinárske výrobky, vrátane oneskorených platieb za výrobky rýchlo podliehajúce skaze a zrušenia objednávok výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze na poslednú chvíľu majú negatívny vplyv na hospodársku životaschopnosť dodávateľa, ak absentuje poskytnutie príslušnej kompenzácie. Takéto praktiky by sa preto mali zakázať. V tejto súvislosti je vhodné vymedziť na účely tejto smernice pojem poľnohospodárskych a potravinových výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze. Vymedzenia pojmov použité v aktoch Únie súvisiacich s potravinovým právom sa spájajú s odlišnými cieľmi, napríklad zdravíme či bezpečnosťou potravín, a preto nie sú vhodné na účely tejto smernice. Výrobok by sa mal považovať za výrobok rýchlo podliehajúci skaze, ak možno očakávať, že sa stane nevhodným na predaj do 30 dní od posledného úkonu v rámci zberu, výroby alebo spracovania vykonaných dodávateľom, a to bez ohľadu na to, či sa výrobok po predaji ďalej spracúva, a bez ohľadu na to, či sa s ním po predaji nakladá v súlade s ostatnými pravidlami, najmä pravidlami v oblasti bezpečnosti potravín.

Výrobky rýchlo podliehajúce skaze sa bežne používajú alebo predávajú rýchlo. Platby za výrobky rýchlo podliehajúce skaze vykonané neskôr ako za 30 dní po dodaní, alebo 30 dní po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty v prípade, že výrobky sa dodávajú pravidelne, alebo 30 dní od dátumu stanovenia splatnej sumy, nie sú zlučiteľné s čestným obchodovaním. S cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu poľnohospodárov a ich likvidity by dodávatelia iných poľnohospodárskych a potravinových výrobkov nemali byť nútení čakať na platbu dlhšie ako 60 dní po dodaní, alebo 60 dní po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty v prípade, že výrobky sa dodávajú pravidelne, alebo 60 dní od dátumu stanovenia splatnej sumy. Tieto obmedzenia by sa mali uplatňovať len na platby súvisiace s predajom poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, a nie na iné platby, ako sú napríklad doplnkové platby družstva jeho členom.

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ(7) by sa za dátum stanovenia splatnej sumy za dohodnutú dodaciu lehotu na účely tejto smernice mohol považovať dátum vystavenia faktúry alebo dátum jej doručenia odberateľovi.

(18)  Ustanovenia o oneskorených platbách stanovené v tejto smernici predstavujú osobitné pravidlá pre poľnohospodársky a potravinársky sektor v súvislosti s ustanoveniami o lehotách splatnosti stanovených v smernici 2011/7/EÚ. Ustanoveniami o oneskorených platbách stanovenými v tejto smernici by nemali byť dotknuté dohody s ustanoveniami o rozdelení hodnôt v zmysle článku 172a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013(8). S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie školského programu podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by sa ustanovenia o oneskorených platbách stanovené v tejto smernici nemali uplatňovať na platby, ktoré vyplatil odberateľ (t. j. žiadateľ o pomoc) dodávateľovi v rámci školského programu. S prihliadnutím na výzvy, ktoré pre verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť predstavuje to, aby za prioritu stanovili poskytovanie zdravotnej starostlivosti takým spôsobom, ktorým sa vytvorí rovnováha medzi potrebami jednotlivých pacientov a finančnými zdrojmi, by sa tieto ustanovenia nemali uplatňovať ani na verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť v zmysle článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7/EÚ.

(19)  Hrozno a mušt určené na výrobu vína majú osobitné vlastnosti spočívajúce v tom, že hrozno možno oberať len v priebehu veľmi obmedzeného obdobia v roku, používa sa však na výrobu vína, ktoré sa v niektorých prípadoch bude predávať až o mnoho rokov neskôr. S cieľom riešiť túto špecifickú situáciu organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie tradične vypracúvajú štandardné zmluvy o dodávkach týchto výrobkov. V takýchto štandardným zmluvách sa stanovujú špecifické platobné lehoty so splátkami. Keďže tieto štandardné zmluvy používajú dodávatelia a odberatelia v rámci viacročných dojednaní, poskytujú poľnohospodárskym výrobcom nielen istotu dlhodobých odchodných vzťahov, ale prispievajú aj k stabilite dodávateľského reťazca. Ak sú takéto štandardné zmluvy vypracované uznanou organizáciou výrobcov, medziodvetvovou organizáciou alebo združeniami organizácií výrobcov a stali sa pre členský štát podľa článku 164 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 záväznými (ďalej len „rozšírenie pôsobnosti“) pred 1. januárom 2019, alebo ak rozšírenie pôsobnosti štandardných zmlúv členský štát obnoví bez akýchkoľvek výraznejších zmien platobných podmienok v neprospech dodávateľov hrozna a muštu, ustanovenia o oneskorených platbách stanovené v tejto smernici by sa nemali uplatňovať na takéto zmluvy medzi dodávateľmi hrozna a muštu na výrobu vína a ich priamymi odberateľmi. Členské štáty sú podľa článku 164 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 povinné informovať Komisiu o príslušných dohodách uznaných organizácií výrobcov, medziodvetvových organizácií a združení organizácií výrobcov.

(20)  Oznamovanie zrušenia objednávky výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze v lehote kratšej ako 30 dní by sa malo považovať za nekalú praktiku, pretože dodávateľ by nebol schopný nájsť alternatívne odbytisko pre tieto výrobky. V prípade výrobkov v niektorých odvetviach však zrušenie objednávky dokonca aj v kratšej lehote môže stále ponechať dodávateľom dosť času na to, aby výrobky predali niekde inde alebo ich použili sami. Členské štáty by preto mali mať možnosť, aby v riadne odôvodnených prípadoch v takýchto odvetviach stanovili kratšie lehoty na zrušenie objednávky.

(21)  Silnejší odberatelia by nemali jednostranne meniť dohodnuté zmluvné podmienky, napríklad vyradiť z ponuky výrobky, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dodávkach. Nemalo by sa to však uplatňovať na situácie, keď medzi dodávateľom a odberateľom existuje dohoda, v ktorej sa výslovne stanovuje, že odberateľ môže špecifikovať konkrétny prvok transakcie v neskoršej fáze v súvislosti s budúcimi objednávkami. Mohlo by sa to týkať napríklad objednávaného množstva. Všetky aspekty transakcie medzi dodávateľom a odberateľom sa nemusia dohodnúť v jednom časovom okamihu.

(22)  Dodávatelia a odberatelia poľnohospodárskych a potravinových výrobkov by mali mať možnosť slobodne rokovať o predajných transakciách vrátane cien. Súčasťou takýchto rokovaní sú aj rokovania o platbách za služby, ktoré poskytuje odberateľ dodávateľovi, napríklad zaradenie výrobku do ponuky, jeho marketing a propagácia. Ak však odberateľ účtuje dodávateľovi platby, ktoré s konkrétnou predajnou transakciou nesúvisia, malo by sa to považovať za nekalú praktiku a podľa tejto smernice zakázať.

(23)  Hoci by nemala existovať povinnosť používať písomné zmluvy, používanie písomných zmlúv v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci môže pomôcť tomu, aby sa predišlo určitým nekalým obchodným praktikám. Z tohto dôvodu a v záujme ochrany dodávateľov pred týmito nekalými praktikami by dodávatelia alebo ich združenia mali mať právo požiadať o písomné potvrdenie podmienok dohody o dodávkach, ak sa tieto podmienky už dohodli. V takýchto prípadoch by sa odmietnutie odberateľa písomne potvrdiť podmienky dohody o dodávkach malo považovať za nekalú obchodnú praktiku a malo by sa zakázať. Členské štáty by mohli okrem toho určiť, vymieňať si a podporovať najlepšie postupy týkajúce sa uzavierania dlhodobých zmlúv, zamerané na posilnenie vyjednávacej pozície výrobcov v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci.

(24)  Touto smernicou sa neharmonizujú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena, ktoré sa majú uplatňovať v konaniach pred vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, ani sa ňou neharmonizuje vymedzenie dohôd o dodávkach. Pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vymedzenie dohôd o dodávkach sa preto stanovujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov.

(25)  Podľa tejto smernice by dodávatelia mali mať možnosť podávať v súvislosti s určitými nekalými obchodnými praktikami sťažnosti. Odvetné obchodné opatrenia zo strany odberateľov voči dodávateľom, ktorí si uplatňujú svoje práva alebo vyhrážanie sa odvetnými obchodnými opatreniami, ako sú napríklad vyradenie výrobkov z ponuky, zníženie množstva objednávaných výrobkov alebo zastavenie poskytovania určitých služieb, ktoré odberateľ poskytuje dodávateľovi ako marketing alebo propagáciu výrobkov daného dodávateľa, by sa mali zakázať a mali by sa považovať za nekalú obchodnú praktiku.

(26)  Náklady na skladovanie poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ich vystavovanie alebo zaradenie do ponuky alebo na sprístupňovanie poľnohospodárskych a potravinových výrobkov na trhu spravidla znáša odberateľ. V dôsledku toho by sa podľa tejto smernice malo zakázať, aby sa dodávateľovi za tieto služby účtovala platba, ktorá by sa mala uhradiť buď odberateľovi, alebo tretej strane, pokiaľ táto platba nebola jasne a jednoznačne dohodnutá pri uzatváraní dohody o dodávkach alebo v následnej dohode medzi odberateľom a dodávateľom. Ak takáto platba dohodnutá je, mala by sa jej výška zakladať na objektívnych a racionálnych odhadoch.

(27)  Aby sa príspevky dodávateľa na náklady na propagáciu, marketing alebo reklamu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, vrátane reklamného vystavovania v obchodoch a predajných kampaní, považovali za spravodlivé, mali by sa jasne a jednoznačne dohodnúť pri uzatváraní dohody o dodávkach alebo v následnej dohode medzi odberateľom a dodávateľom. V opačnom prípade by sa mali podľa tejto smernice zakázať. Ak sa takýto príspevok dohodne, mala by sa jeho výška zakladať na objektívnych a racionálnych odhadoch.

(28)  S cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie zákazov stanovených v tejto smernici by členské štáty mali určiť orgány presadzovania práva. Tieto orgány by mali byť schopné konať buď zo svojej vlastnej iniciatívy, alebo na základe sťažností strán postihnutých nekalými obchodnými praktikami v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci alebo na základe sťažností oznamovateľov alebo anonymných sťažností. Orgán presadzovania práva môže skonštatovať, že neexistujú dostatočné dôvody na to, aby na základe sťažnosti konal. Toto možno skonštatovať aj v dôsledku administratívnych priorít. Ak orgán presadzovania práva zistí, že nebude schopný na základe sťažnosti prioritne konať, mal by o tom informovať sťažovateľa a uviesť príslušné dôvody. Ak sťažovateľ zo strachu pred odvetnými obchodnými opatreniami požiada, aby jeho totožnosť ostala utajená, mali by orgány presadzovania práva členských štátov prijať náležité opatrenia.

(29)  Ak má členský štát viac ako jeden orgán presadzovania práva, mal by s cieľom umožniť účinnú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a spoluprácu s Komisiou určiť jednotné kontaktné miesto.

(30)  Pre dodávateľov môže byť jednoduchšie, napríklad z jazykových dôvodov, podať sťažnosti orgánu presadzovania práva v ich vlastnom členskom štáte. Z hľadiska presadzovania práva však môže byť účinnejšie podať sťažnosť orgánu presadzovania práva v členskom štáte, v ktorom je odberateľ usadený. Dodávatelia by mali mať možnosť vybrať si, ktorému orgánu chcú adresovať sťažnosti.

(31)  Sťažnosti organizácií výrobcov, ďalších organizácií dodávateľov a združení takýchto organizácií vrátane zastupiteľských organizácií môžu slúžiť na ochranu totožností jednotlivých členov organizácie, ktorí ▌sa považujú za osoby postihnuté nekalými obchodnými praktikami. Právo podať sťažnosti na žiadosť dodávateľa a v jeho záujme by mali mať aj iné organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na zastupovaní dodávateľov za predpokladu, že tieto organizácie sú nezávislými neziskovými právnickými osobami. Orgány presadzovania práva členských štátov by preto mali byť schopné prijímať sťažnosti takýchto subjektov, konať na ich základe a zároveň chrániť procesné práva odberateľa.

(32)  Na zabezpečenie účinného presadzovania zákazu nekalých obchodných praktík by určené orgány presadzovania práva mali mať k dispozícii potrebné zdroje a odborné znalosti.

(33)  Orgány presadzovania práva členských štátov by mali mať potrebné právomoci a odborné znalosti na vykonávanie vyšetrovaní. Udelenie právomoci uvedeným orgánom neznamená, že sú povinné tieto právomoci využiť pri každom vyšetrovaní, ktoré vykonávajú. Orgány presadzovania práva by vďaka svojej právomoci napríklad mali byť schopné účinne zhromažďovať faktické informácie mali by mať právomoc nariadiť v uplatniteľnom prípade ukončenie zakázanej praktiky.

(34)  Existencia odradzujúceho prostriedku, ako je právomoc ukladať pokuty alebo iniciovať konanie, napríklad súdne konanie, na uloženie pokút a iné rovnako účinné sankcie a zverejňovať výsledky vyšetrovania, vrátane uverejňovania informácií o odberateľoch, ktorí sa dopustili porušenia pravidiel, môže podnietiť zmeny správania a podporiť riešenia sporov medzi stranami pred začatím súdneho konania, a preto by takéto prostriedky mali byť súčasťou právomocí orgánov presadzovania práva. Pokuty môžu byť obzvlášť účinné a odradzujúce. Orgán presadzovania práva by mal mať možnosť rozhodnúť v rámci jednotlivých vyšetrovaní, ktorú zo svojich právomocí uplatní, ako aj to, či uloží pokutu alebo iniciuje konanie na uloženie pokuty alebo inú rovnako účinnú sankciu.

(35)  Výkon právomocí prenesených na orgány presadzovania práva podľa tejto smernice by mal podliehať vhodným zárukám, ktoré zodpovedajú štandardom všeobecných zásad práva Únie a Charty základných práv Európskej únie, a mal by byť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie vrátane dodržiavania práva odberateľa na obhajobu.

(36)  Komisia a orgány presadzovania práva členských štátov by mali úzko spolupracovať, aby sa zaistil spoločný prístup k uplatňovaniu pravidiel stanovených v tejto smernici. Orgány presadzovania práva by si mali predovšetkým poskytovať vzájomnú pomoc, napríklad výmenou informácií a asistenciou pri vyšetrovaniach, ktoré majú cezhraničný rozmer.

(37)  V záujme uľahčenia účinného presadzovania práva by Komisia mala pomáhať organizovať pravidelné stretnutia orgánov presadzovania práva členských štátov, na ktorých ▌si tieto orgány môžu vymieňať relevantné informácie, najlepšie postupy, informácie o novom vývoji, postupy v oblasti presadzovania práva a odporúčania, pokiaľ ide o uplatňovanie ustanovení uvedených v tejto smernici.

(38)  V záujme uľahčenia týchto výmen by Komisia mala vytvoriť verejnú webovú stránku, ktorá budú obsahovať odkazy na vnútroštátne orgány presadzovania práva vrátane informácií o vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

(39)  Väčšina členských štátov už má vnútroštátne pravidlá týkajúce sa nekalých obchodných praktík, aj keď sa navzájom líšia, a preto je vhodné použiť smernicu na zavedenie minimálneho štandardu ochrany podľa práva Únie. Malo by sa tým umožniť členským štátom začleniť príslušné pravidlá do ich vnútroštátneho právneho poriadku tak, aby mohli zaviesť kompaktné režimy. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby si na svojom území ponechali v platnosti alebo zaviedli prísnejšie vnútroštátne pravidlá, ktorými sa zabezpečuje vyššiu úroveň ochrany pred nekalými obchodnými praktikami, ktoré sa vyskytujú vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, a to s prihliadnutím na obmedzenia práva Únie uplatniteľného na fungovanie vnútorného trhu, za predpokladu, že takéto pravidlá sú proporcionálne.

(40)  Členské štáty by tiež mali mať možnosť ponechať v platnosti alebo zaviesť vnútroštátne pravidlá určené na boj proti nekalým obchodným praktikám, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a to s prihliadnutím na obmedzenia práva Únie uplatniteľného na fungovanie vnútorného trhu, za predpokladu, že takéto pravidlá sú proporcionálne. Uvedené vnútroštátne pravidlá by mohli ísť nad rámec tejto smernice, napríklad pokiaľ ide o veľkosť odberateľov a dodávateľov, ochranu odberateľov, rozsah výrobkov a rozsah služieb. Uvedené vnútroštátne pravidlá by tiež mohli ísť nad rámec zakázaných nekalých obchodných praktík uvedených v tejto smernici, pokiaľ ide o ich počet a typ.

(41)  Uvedené vnútroštátne pravidlá by sa uplatňovali popri dobrovoľných opatreniach v oblasti riadenia, ako sú napríklad vnútroštátne kódexy správania alebo Iniciatíva dodávateľského reťazca. Používanie dobrovoľných alternatívnych riešení sporov medzi dodávateľmi a nákupcami by sa malo výslovne podporovať bez toho, aby tým bolo dotknuté právo dodávateľa podať sťažnosti alebo sa obrátiť na občianskoprávne súdy.

(42)  Komisia by mala mať prehľad o vykonávaní tejto smernice v členských štátoch. Okrem toho by Komisia mala byť schopná posúdiť účinnosť tejto smernice. Orgány presadzovania práva členských štátov by mali na uvedený účel predkladať Komisii výročné správy. V uvedených správach by sa mali v uplatniteľných prípadoch poskytovať kvantitatívne a kvalitatívne informácie o sťažnostiach, vyšetrovaniach a prijatých rozhodnutiach. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania povinnosti podávať správy by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(9).

(43)  V záujme účinného vykonávania politiky vzhľadom na nekalé obchodné praktiky vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci by Komisia mala preskúmať uplatňovanie tejto smernice a predložiť správu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. V uvedenom preskúmaní by sa mala posúdiť najmä účinnosť vnútroštátnych opatrení zameraných na boj proti nekalým obchodným praktikám v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci a účinnosť spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva. Pri preskúmaní by sa takisto mala venovať osobitná pozornosť tomu, či by bola v budúcnosti odôvodnená – popri ochrane ▌ dodávateľov – aj ochrana ▌ nákupcov poľnohospodárskych a potravinových výrobkov v dodávateľskom reťazci. K správe by sa v prípade potreby mohli pripojiť legislatívne návrhy.

(44)  Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie minimálneho štandardu ochrany na úrovni Únie prostredníctvom harmonizácie rozdielnych opatrení členských štátov týkajúcich sa nekalých obchodných praktík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  S cieľom bojovať proti praktikám, ktoré sa výrazne odchyľujú od poctivého obchodného správania, ktoré sú v rozpore so zásadami dobromyseľnosti a čestnosti a ktoré jednostranne presadzuje jeden obchodný partner voči druhému, sa touto smernicou stanovuje minimálny zoznam zakázaných nekalých obchodných praktík vo vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci a stanovujú sa minimálne pravidlá týkajúce sa presadzovania uvedených zákazov a mechanizmy koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva.

2.  Táto smernica sa uplatňuje na určité nekalé obchodné praktiky, ktoré sa vyskytujú pri predaji poľnohospodárskych a potravinových výrobkov:

a)  dodávateľmi, ktorých ročný obrat nepresahuje 2 000 000 EUR, nákupcom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 2 000 000 EUR;

b)  dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 2 000 000 EUR, ale nepresahuje 10 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 10 000 000 EUR;

c)  dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 10 000 000 EUR, ale nepresahuje 50 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 50 000 000 EUR;

d)  dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 50 000 000 EUR, ale nepresahuje 150 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 150 000 000 EUR;

e)  dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 150 000 000 EUR, ale nepresahuje 350 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 350 000 000 EUR.

Ročný obrat dodávateľov a odberateľov uvedený v prvom pododseku, písmenách a) až e) sa chápe v súlade s príslušnými časťami prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(10), a najmä s jej článkami 3, 4 a 6 vrátane pojmov „samostatný podnik“, „partnerský podnik“ a „prepojený podnik“ a iných otázok súvisiacich s ročným obratom.

Odchylne od prvého pododseku sa táto smernica uplatňuje vo vzťahu k predaju poľnohospodárskych a potravinových výrobkov dodávateľmi, ktorých ročný obrat nepresahuje 350 000 000 EUR všetkým nákupcom, ktorými sú orgány verejnej moci.

Táto smernica sa uplatňuje na predaje, pri ktorých sú dodávateľ alebo odberateľ, alebo obidvaja usadení v Únii.

Táto smernica sa uplatňuje aj na služby v rozsahu, v akom sa na ne výslovne odkazuje v článku 3, ktoré poskytuje odberateľ dodávateľovi.

Táto smernica sa neuplatňuje na dohody medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi.

3.  Táto smernica sa uplatňuje na dohody o dodávkach uzavreté po dátume začatia uplatňovania opatrení, ktorými sa transponuje táto smernica v súlade s článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom.

4.  Dohody o dodávkach uzatvorené pred dátumom uverejnenia opatrení, ktorými sa transponuje táto smernica v súlade s článkom 13 ods. 1 prvým pododsekom sa uvedú do súladu s touto smernicou, a to najneskôr do 12 mesiacov po tomto dátume uverejnenia.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)  „poľnohospodárske a potravinové výrobky“ sú produkty uvedené v prílohe I k ZFEÚ, ako aj výrobky neuvedené v tejto prílohe, ale spracované na použitie ako potravina využitím produktov uvedených v tejto prílohe;

2)  „odberateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na miesto, kde sú usadené, alebo akýkoľvek orgán verejnej moci v Únii, ktoré nakupujú poľnohospodárske a potravinové výrobky ▌; pojem „odberateľ“ môže zahŕňať skupinu takýchto fyzických a právnických osôb;

3)  „orgán verejnej moci“ sú národné, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie, alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

4)  „dodávateľ“ je každý poľnohospodársky výrobca alebo každá fyzická či právnická osoba bez ohľadu na miesto, kde sú usadené, ktoré predávajú poľnohospodárske a potravinové výrobky; pojem „dodávateľ“ môže zahŕňať skupinu takýchto poľnohospodárskych výrobcov alebo skupinu takýchto fyzických a právnických osôb ako sú organizácie výrobcov, organizácie dodávateľov a združenia takýchto organizácií;

5)  „poľnohospodárske a potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze“ sú poľnohospodárske a potravinové výrobky, ktoré sú z dôvodu svojej povahy alebo na svojom stupni spracovania náchylné na to, že sa stanú nevhodnými na predaj do 30 dní po ich zbere, výrobe alebo spracovaní.

Článok 3

Zákaz nekalých obchodných praktík

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa zakázali aspoň všetky tieto nekalé obchodné praktiky:

a)  odberateľ zaplatí dodávateľovi ▌,

i)  pokiaľ sa výrobky dodávajú pravidelne na základe dohôd o dodávkach:

–  za poľnohospodárske a potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze neskôr ako za 30 dní po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, v ktorej sa dodávky realizovali, alebo neskôr ako za 30 dní od dátumu stanovenia splatnej sumy za uvedenú dodaciu lehotu, podľa toho, ktorý z týchto dvoch dátumov je neskorší,

–  za ostatné poľnohospodárske a potravinové výrobky neskôr ako za 60 dní po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, v ktorej sa dodávky realizovali, alebo neskôr ako za 60 dní od dátumu stanovenia splatnej sumy za uvedenú dodaciu lehotu, podľa toho, ktorý z týchto dvoch dátumov je neskorší;

–  na účely lehôt splatnosti uvedených v tomto bode sa rozumie, že dohodnuté dodacie lehoty v žiadnom prípade neprekračujú jeden mesiac,

ii)  pokiaľ sa výrobky nedodávajú pravidelne na základe dohody o dodávkach:

–  za poľnohospodárske a potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze neskôr ako za 30 dní od dátumu dodania alebo od dátumu stanovenia splatnej sumy, podľa toho, ktorý z týchto dvoch dátumov je neskorší,

–  za ostatné poľnohospodárske a potravinové výrobky neskôr ako za 60 dní od dátumu dodania alebo od dátumu stanovenia splatnej sumy, podľa toho, ktorý z týchto dvoch dátumov je neskorší.

Bez ohľadu na toto písmeno body i) a ii), ak odberateľ stanoví splatnú sumu:

–  lehoty splatnosti uvedené v bode i) začínajú plynúť po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, v ktorej sa dodávky realizovali, a

–  lehoty splatnosti uvedené v bode ii) začínajú plynúť od dátumu dodania;

b)  odberateľ zruší objednávky poľnohospodárskych a potravinových výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze v takom krátkom časovom predstihu, že sa od dodávateľa nemôže logicky očakávať, že nájde alternatívny prostriedok, ako tieto výrobky predať alebo použiť; za zrušenie objednávky v krátkom časovom predstihu sa vždy považuje jej zrušenie v predstihu kratšom ako 30 dní; členské štáty môžu stanoviť lehoty kratšie ako 30 dní pre špecifické odvetvia a to v riadne odôvodnených prípadoch;

c)  odberateľ jednostranne ▌ zmení podmienky dohody o dodávkach poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, pokiaľ ide o frekvenciu, metódu, miesto, čas alebo objem dodávok poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, normy kvality, platobné podmienky či ceny alebo pokiaľ ide o poskytovanie služieb v rozsahu, v akom sú vyslovene uvedené v odseku 2;

d)  odberateľ vyžaduje od dodávateľa platby, ktoré nesúvisia s predajom poľnohospodárskych a potravinových výrobkov dodávateľa;

e)  odberateľ vyžaduje od dodávateľa, aby zaplatil za znehodnotenie alebo za stratu, alebo tak za znehodnotenie, ako aj za stratu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktoré nastanú v priestoroch odberateľa alebo po prevode vlastníctva na odberateľa, ak takéto znehodnotenie alebo strata nie sú spôsobené nedbalosťou ani zavinením dodávateľa;

f)  odberateľ odmietne písomne potvrdiť podmienky zmluvy o dodávkach medzi odberateľom a dodávateľom, v prípade ktorých dodávateľ požiadal o písomné potvrdenie; toto sa neuplatňuje, ak sa dohoda o dodávkach týka výrobkov, ktoré má dodať člen organizácie výrobcov, vrátane družstva, organizácii výrobcov, ktorej je dodávateľ členom, ak stanovy tejto organizácie výrobcov alebo pravidlá a rozhodnutia ustanovené v týchto stanovách alebo z nich vyplývajúce obsahujú ustanovenia s podobným účinkom na podmienky dohody o dodávkach;

g)  odberateľ protiprávne získa, využije alebo sprístupní obchodné tajomstvo dodávateľa v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943(11);

h)  odberateľ sa dodávateľovi vyhráža odvetnými obchodnými opatreniami alebo vykonáva takto opatrenia v prípade, že dodávateľ uplatňuje svoje zmluvné alebo zákonné práva, a to aj podaním sťažnosti orgánom presadzovania práva alebo spoluprácou s orgánmi presadzovania práva počas vyšetrovania;

i)  odberateľ vyžaduje od dodávateľa kompenzáciu za náklady na preskúmanie sťažností spotrebiteľov týkajúcich sa predaja výrobkov dodávateľa, napriek tomu, že sa na strane dodávateľa nevyskytla žiadna nedbanlivosť ani zavinenie.

Zákazom uvedeným v prvom pododseku písm. a) nie sú dotknuté:

–  dôsledky oneskorených platieb a prostriedkov nápravy stanovených v smernici 2011/7/EÚ, ktoré sa odchylne od lehôt splatnosti stanovených v uvedenej smernici uplatňujú na základe lehôt splatnosti stanovených v tejto smernici;

–  možnosť odberateľa a dodávateľa dohodnúť sa na ustanovení o rozdelení hodnôt v zmysle článku 172a nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

Zákazom uvedeným v prvom pododseku písm. a) nie sú dotknuté platby:

–  uhradené odberateľom dodávateľovi, ak sa takéto platby realizujú v rámci školského programu podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013,

–  vykonané verejnoprávnymi subjektmi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť v zmysle článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7/EÚ:

–  v rámci dohôd o dodávkach medzi dodávateľmi hrozna alebo muštu na výrobu vína a ich priamymi odberateľmi za predpokladu, že:

i)  špecifické platobné podmienky týkajúce sa predajných transakcií sú zahrnuté do štandardných zmlúv, ktoré členské štáty učinili záväznými podľa článku 164 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 pred 1. januárom 2019, a že toto rozšírenie pôsobnosti štandardných zmlúv členské štáty obnovia od tohto dátumu bez akýchkoľvek výraznejších zmien platobných podmienok v neprospech dodávateľov hrozna alebo muštu, a

ii)  dohody o dodávkach medzi dodávateľmi hrozna alebo muštu na výrobu vína a ich priamych nákupcami sú viacročné alebo sa stávajú viacročnými.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa zakázali aspoň všetky tieto obchodné praktiky, okrem prípadu, ak sa vopred jasne a jednoznačne dohodli v podmienkach dohody o dodávkach alebo následnej dohody medzi dodávateľom a odberateľom:

a)  odberateľ vráti nepredané poľnohospodárske a potravinové výrobky dodávateľovi bez toho, aby za tieto nepredané výrobky alebo za ich zlikvidovanie či za oboje zaplatil;

b)  ▌dodávateľovi sa účtuje platba, ktorou sa podmieňuje skladovanie jeho poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ich vystavovanie alebo zaradenie do ponuky alebo sprístupnenie takýchto výrobkov na trhu;

c)  nákupca požaduje, aby dodávateľ znášal všetky náklady na akékoľvek zľavy poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktoré odberateľ predáva v rámci akcií alebo znášal časť týchto nákladov;

d)  odberateľ požaduje od dodávateľa, aby zaplatil za reklamu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktorú odberateľ realizuje;

e)  odberateľ požaduje od dodávateľa, aby zaplatil za marketing poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktorý odberateľ realizuje;

f)  odberateľ účtuje dodávateľovi platbu za personál na úpravu priestorov používaných na predaj výrobkov dodávateľa.

Členské štáty zabezpečia, aby sa obchodná praktika uvedená v prvom pododseku písm. c) zakázala s výnimkou, že odberateľ pred akciou, ktorá je iniciovaná odberateľom, spresní jej trvanie a očakávané množstvo poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktoré sa majú objednať za zľavnenú cenu.

3.  Ak odberateľ požaduje platbu za situácie uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. b), c), d), e) alebo f),odberateľ, ak si to dodávateľ vyžaduje, poskytne písomne odhad platby za jednotku alebo prípadne celkových platieb, a pokiaľ ide o situácie uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. b), d), e) alebo f), poskytne dodávateľovi písomne aj odhad nákladov a základ pre takýto odhad.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby zákazy stanovené v odsekoch 1 a 2 predstavovali imperatívne normy, ktoré sa uplatňujú na každú situáciu spadajúcu do rozsahu pôsobnosti uvedených zákazov bez ohľadu na právo, ktoré by sa inak vzťahovalo na dohodu o dodávkach medzi stranami.

Článok 4

Určené orgány presadzovania práva

1.  Každý členský štát určí jeden alebo viacero orgánov na presadzovanie zákazov stanovených v článku 3 na vnútroštátnej úrovni (ďalej len „orgán presadzovania práva“) a informuje Komisiu o tomto určení.

2.  Ak členský štát určí na svojom území viac ako jeden orgán presadzovania práva, určí jednotné kontaktné miesto pre spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a spoluprácu s Komisiou.

Článok 5

Sťažnosti a dôvernosť

1.  Dodávatelia môžu podať sťažnosti buď orgánu presadzovania práva členského štátu, v ktorom je dodávateľ usadený, alebo orgánu presadzovania práva členského štátu, v ktorom je usadený odberateľ podozrivý z uplatnenia zakázanej obchodnej praktiky. Orgán presadzovania práva, ktorému je sťažnosť adresovaná, je príslušný na presadzovanie zákazov stanovených v článku 3.

2.  Organizácie výrobcov, iné organizácie dodávateľov a združenia takýchto organizácií majú právo podať sťažnosť na žiadosť jedného alebo viacerých svojich členov alebo prípadne na žiadosť jedného alebo viacerých členov svojich členských organizácií, ak sa títo členovia domnievajú, že boli postihnutí zakázanou obchodnou praktikou. Právo podať sťažnosti na žiadosť dodávateľa a v jeho záujme majú aj iné organizácie s oprávneným záujmom na zastupovaní dodávateľov za predpokladu, že tieto organizácie sú nezávislými neziskovými právnickými osobami.

3.  Pokiaľ to sťažovateľ požaduje, členské štáty zabezpečia, aby orgán presadzovania práva prijal potrebné opatrenia na náležitú ochranu totožnosti sťažovateľa alebo členov alebo dodávateľov uvedených v odseku 2, ako aj primeranej ochrany dôvernosti akýchkoľvek iných informácií ▌, ktorých zverejnenie by podľa sťažovateľa poškodzovalo záujmy sťažovateľa alebo uvedených členov alebo dodávateľov. Sťažovateľ určí všetky informácie ▌, v prípade ktorých žiada o zachovanie dôvernosti.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby orgán presadzovania práva, ktorý prijme sťažnosť, informoval sťažovateľa v primeranej lehote po jej prijatí o tom, aké kroky zamýšľa v nadväznosti na sťažnosť prijať.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa orgán presadzovania práva domnieva, že neexistujú dostatočné dôvody na to, aby v sťažnosti konal, informoval v primeranej lehote po prijatí sťažnosti o svojich dôvodoch sťažovateľa.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že orgán presadzovania práva usúdi, že existujú dostatočné dôvody na to, aby v sťažnosti konal, v primeranej lehote začne, vykoná a uzavrie vyšetrovanie sťažnosti.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že orgán presadzovania práva zistí, že odberateľ porušuje zákazy uvedené v článku 3, požiadal odberateľ, aby zakázanú obchodnú praktiku ukončil.

Článok 6

Právomoci orgánov presadzovania práva

1.  Členské štáty zabezpečia, aby každý z ich orgánov presadzovania práva mal potrebné zdroje a odborné znalosti na plnenie svojich úloh, a zveria mu tieto právomoci:

a)  právomoc začať a vykonávať vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe sťažnosti;

b)  právomoc požadovať od odberateľov a dodávateľov, aby poskytli všetky potrebné informácie na vykonávanie vyšetrovaní zakázaných obchodných praktík;

c)  právomoc vykonávať v rámci svojich vyšetrovaní neohlásené kontroly na mieste, a to v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi;

d)  právomoc prijímať rozhodnutia, ktorými sa zisťujú porušenia zákazov uvedených v článku 3 a ktorými sa od odberateľ požaduje, aby ukončil zakázanú obchodnú praktiku; orgán sa môže zdržať prijatia akéhokoľvek uvedeného rozhodnutia, pokiaľ by ním hrozilo odhalenie totožnosti sťažovateľa alebo zverejnenie akýchkoľvek iných informácií, o ktorých sa sťažovateľ domnieva, že by poškodili jeho záujmy, a pod podmienkou, že sťažovateľ tieto informácie určil v súlade s článkom 5 ods. 3;

e)  právomoc nariadiť alebo začať konanie na účely uloženia pokút a iných rovnako účinných sankcií a predbežných opatrení subjektu, ktorý zákaz porušil, a to v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi;

f)  právomoc pravidelne uverejňovať svoje rozhodnutia prijaté na základe písmen d) a e).

Sankcie uvedené v prvom pododseku, písmene e) musia byť účinné, primerané a odrádzajúce vzhľadom na povahu, trvanie, opakovanie a závažnosť porušenia.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby výkon právomocí uvedených v odseku 1 podliehal vhodným zárukám týkajúcim sa práv na obhajobu v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie a s Chartou základných práv Európskej únie, a to aj v prípadoch, že sťažovateľ požiada o dôverné zaobchádzanie s informáciami podľa článku 5 ods. 3.

Článok 7

Alternatívne riešenie sporov

Bez toho, aby bolo dotknuté právo dodávateľov na podanie sťažností podľa článku 5 a právomocí orgánov presadzovania práva podľa článku 6, môžu členské štáty podporovať dobrovoľné používanie účinných a nezávislých mechanizmov alternatívneho riešenia sporov, ako je napríklad mediácia, s cieľom urovnávať spory medzi dodávateľmi a odberateľmi týkajúce sa používania nekalých obchodných praktík zo strany odberateľa.

Článok 8

Spolupráca medzi orgánmi presadzovania práva

1.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány presadzovania práva účinne spolupracovali navzájom a s Komisiou a poskytovali si vzájomnú pomoc pri vyšetrovaniach, ktoré majú cezhraničný rozmer.

2.  Orgány presadzovania práva sa stretávajú aspoň raz ročne, aby diskutovali o uplatňovaní tejto smernice na základe výročných správ uvedených v článku 10 ods. 2 ▌. Orgány presadzovania práva rokujú o najlepších postupoch, nových prípadoch a o novom vývoji v oblasti nekalých obchodných praktík v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci a vymieňajú si informácie, najmä o vykonávacích opatreniach, ktoré prijali v súlade s touto smernicou, a o svojich postupoch uplatňovaných pri presadzovaní práva. Orgány presadzovania práva môžu prijímať odporúčania s cieľom podporiť jednotné uplatňovanie tejto smernice a zlepšiť presadzovanie práva. Komisia pomáha pri organizácii týchto stretnutí.

3.  Komisia zriadi a spravuje webovú stránku, ktorá umožňuje výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva a s Komisiou, najmä v súvislosti s každoročnými stretnutiami. Komisia zriadi verejnú webovú stránku s kontaktnými údajmi určených orgánov presadzovania práva a s odkazmi na webové stránky vnútroštátnych orgánov presadzovania práva alebo iných orgánov členských štátov, ktoré poskytujú informácie o opatreniach transponujúcich túto smernicu uvedených v článku 13 ods. 1.

Článok 9

Vnútroštátne pravidlá

1.  S cieľom zabezpečiť vyšší stupeň ochrany môžu členské štáty ponechať v platnosti alebo zaviesť prísnejšie pravidlá zamerané na boj proti nekalým obchodným praktikám ako sú pravidlá ustanovené v tejto smernici, za predpokladu, že takéto vnútroštátne pravidlá sú zlučiteľné s pravidlami fungovania vnútorného trhu.

2.  Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá zamerané na boj proti nekalým obchodným praktikám, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, za predpokladu, že tieto pravidlá sú zlučiteľné s pravidlami fungovania vnútorného trhu.

Článok 10

Podávanie správ

1.  Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány presadzovania práva uverejňovali výročnú správu o svojich činnostiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, v ktorej sa okrem iného uvedie počet prijatých sťažností a počet začatých alebo uzavretých vyšetrovaní za predchádzajúci rok. V prípade každého uzavretého vyšetrovania obsahuje správa súhrnný opis veci, výsledok vyšetrovania a v uplatniteľnom prípade prijaté rozhodnutie, so zreteľom na požiadavky na dôvernosť stanovené v článku 5 ods. 3.

2.  Členské štáty každý rok do 15. marca zašlú Komisii správu o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Táto správa obsahuje predovšetkým všetky relevantné údaje o uplatňovaní a presadzovaní pravidiel podľa tejto smernice v dotknutom členskom štáte počas predchádzajúceho roku.

3.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví:

a)  pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie odseku 2;

b)  mechanizmy spravovania informácií, ktoré majú členské štáty zasielať Komisii, a pravidlá týkajúce sa obsahu a formy takýchto informácií;

c)  mechanizmy predkladania alebo sprístupňovania informácií a dokumentov členským štátom, medzinárodným organizáciám, príslušným orgánom tretích krajín alebo verejnosti, s prihliadnutím na ochranu osobných údajov a oprávnené záujmy poľnohospodárskych výrobcov a podnikov o ochranu svojich obchodných tajomstiev.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 11 ods. 2.

Článok 11

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov zriadený článkom 229 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 12

Hodnotenie

1.  Komisia do ... [78 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vykoná prvé hodnotenie tejto smernice a predloží správu o hlavných zisteniach uvedeného hodnotenia Európskemu parlamentu, Rade ako aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. K správe sa v prípade potreby pripoja legislatívne návrhy.

2.  V hodnotení sa posudzuje minimálne:

a)  účinnosť opatrení implementovaných na vnútroštátnej úrovni a zameraných na boj proti nekalým obchodným praktikám v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci;

b)  účinnosť spolupráce medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva a v prípade potreby sa určia spôsoby zlepšenia tejto spolupráce.

3.  Pri vypracúvaní správy uvedenej v odseku 1 vychádza Komisia z výročných správ uvedených v článku 10 ods. 2. Ak je to potrebné, môže Komisia členské štáty požiadať o dodatočné informácie vrátane informácií o účinnosti opatrení, ktoré sa implementovali na vnútroštátnej úrovni, a o účinnosti spolupráce a vzájomnej pomoci.

4.  Komisia do ... [30 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] predloží priebežnú správu o stave transpozície a vykonávania tejto smernice Európskemu parlamentu, Rade ako aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 13

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne oznámia ▌Komisii znenie týchto opatrení.

Tieto opatrenia sa začnú uplatňovať najneskôr ... [30 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Členské štáty uvedú priamo v týchto prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť piatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu k nákupným združeniam

Európsky parlament uznáva, že nákupné združenia zohrávajú určitú úlohu pri vytváraní hospodárskej efektívnosti v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, zdôrazňuje však, že súčasný nedostatok informácií neumožňuje vyhodnotiť hospodárske účinky takýchto nákupných združení na fungovanie dodávateľského reťazca.

Európsky parlament v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala hĺbkovú analýzu rozsahu a účinkov týchto vnútroštátnych a medzinárodných nákupných združení na hospodárske fungovanie poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o transparentnosti poľnohospodárskych a potravinových trhov

Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú, že transparentnosť poľnohospodárskych a potravinárskych trhov je kľúčovým prvkom dobre fungujúceho poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca, aby bolo možné lepšie informovať hospodárske subjekty a verejné orgány pri ich rozhodovaní, ako aj pomôcť hospodárskym subjektom lepšie chápať vývoj na trhu. Komisia sa nabáda, aby pokračovala vo svojej súčasnej práci s cieľom zvýšiť transparentnosť trhu na úrovni EÚ. To môže zahŕňať zintenzívnenie práce na strediskách EÚ na monitorovanie trhu a zlepšenie zberu štatistických údajov potrebných na analýzu mechanizmov tvorby cien v celom poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci.

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 165.
(2)  Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 48.
(3)Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 165.
(4)Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 48.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2019.
(6) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 40.
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12 2013, s. 671).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(10)Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).


Európska iniciatíva občanov ***I
PDF 309kWORD 92k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej iniciatíve občanov (COM(2017)0482 – C8-0308/2017 – 2017/0220(COD))
P8_TA-PROV(2019)0153A8-0226/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0482),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0308/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 14. marca 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 23. marca 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a na stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre petície (A8-0226/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o európskej iniciatíve občanov

P8_TC1-COD(2017)0220


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 24,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Zmluva o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) ustanovuje občianstvo Únie. Občanom Únie (ďalej len „občania“) bolo udelené právo obrátiť sa priamo na Komisiu so žiadosťou o to, aby predložila návrh právneho aktu Únie na účely uplatňovania zmlúv, čo je podobné právu udelenému ▌Európskemu parlamentu podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a Rade podľa článku 241 ZFEÚ. Európska iniciatíva občanov tak prispieva k posilňovaniu demokratického fungovania Únie prostredníctvom účasti občanov na jej demokratickom a politickom živote. Ako vyplýva zo štruktúry článku 11 Zmluvy o EÚ a článku 24 ZFEÚ, európska iniciatíva občanov by sa mala posudzovať v kontexte iných prostriedkov, ktorými môžu občania upozorniť inštitúcie Únie na určité otázky a ktoré zahŕňajú najmä dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou, konzultácie s príslušnými stranami, petície a žiadosti adresované ombudsmanovi.

(2)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011(6) sa stanovili pravidlá a postupy európskej iniciatívy občanov a bolo doplnené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1179/2011(7).

(3)  Komisia vo svojej správe o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 211/2011 z 31. marca 2015 uviedla viacero výziev vyplývajúcich z vykonávania uvedeného nariadenia a zaviazala sa ďalej analyzovať vplyv týchto otázok na účinnosť európskej iniciatívy občanov a zlepšiť jej fungovanie.

(4)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. októbra 2015 o európskej iniciatíve občanov(8) a v návrhu svojej iniciatívnej legislatívnej správy z 26. júna 2017(9) vyzval Komisiu, aby preskúmala nariadenie (EÚ) č. 211/2011 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1179/2011.

(5)  Cieľom tohto nariadenia je urobiť z európskej iniciatívy občanov prístupnejší, menej zaťažujúci a ľahšie použiteľný nástroj pre organizátorov a podporovateľov, a posilniť následné opatrenia, aby sa v plnej miere využil jej potenciál ▌ako nástroja na podporu občianskej diskusie▌. Mal by tiež uľahčiť účasť čo najväčšieho počtu občanov na demokratickom rozhodovacom procese Únie.

(6)  V záujme dosiahnutia týchto cieľov, postupy a podmienky požadované v prípade európskej iniciatívy občanov by mali byť účinné, transparentné, jasné, jednoduché, ľahko použiteľné, prístupné osobám so zdravotným postihnutím a primerané povahe tohto nástroja. Mali by zabezpečovať primeranú rovnováhu medzi právami a povinnosťami a mali by zabezpečiť, aby platné iniciatívy Komisia riadne preskúmala a reagovala na ne.

(7)  Je vhodné stanoviť minimálny vek, od ktorého možno podporiť iniciatívu. Tento minimálny vek by mal zodpovedať veku, od ktorého sú občania oprávnení voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu. S cieľom zvýšiť účasť mladých občanov na demokratickom živote Únie, a tým využiť plný potenciál európskej iniciatívy občanov ako nástroja participatívnej demokracie, by členské štáty, ktoré to považujú za vhodné, mali mať možnosť stanoviť minimálny vek na podporu iniciatívy na 16 rokov a mali by o tom informovať Komisiu. Komisia by mala pravidelne preskúmavať fungovanie európskej iniciatívy občanov, a to aj pokiaľ ide o minimálny vek na podporu iniciatív. Členské štáty sa vyzývajú, aby v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zvážili stanovenie minimálneho veku na 16 rokov.

(8)  V súlade s článkom 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ iniciatívu vyzývajúcu Komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely vykonávania zmlúv je potrebný právny akt Únie, predkladajú občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov.

(9)  V snahe zabezpečiť, aby iniciatíva odrážala záujem Únie a zároveň zaistiť, aby bol tento nástroj aj naďalej jednoducho použiteľný, by sa minimálny počet členských štátov, z ktorých musia občania pochádzať, mal stanoviť na jednu štvrtinu členských štátov.

(10)  S cieľom zabezpečiť, aby bola iniciatíva reprezentatívna, a aby mali občania podobné podmienky na jej podporu, je vhodné stanoviť aj minimálny počet signatárov, ktorí pochádzajú z každého z týchto členských štátov. Tieto minimálne počty signatárov požadované v každom členskom štáte by mali byť zostupne proporčné a mali by zodpovedať počtu poslancov Európskeho parlamentu zvolených v každom členskom štáte, vynásobenému celkovým počtom poslancov Európskeho parlamentu.

(11)  Na to, aby boli iniciatívy európskych občanov inkluzívnejšie a viditeľnejšie, organizátori môžu použiť na svoje vlastné propagačné a komunikačné činnosti iné jazyky než úradné jazyky inštitúcií Únie, ktoré majú v súlade s ústavným poriadkom členských štátov úradné postavenie na celom ich území alebo na jeho časti.

(12)  Aj keď osobné údaje spracúvané v rámci uplatňovania tohto nariadenia by mohli zahŕňať citlivé ▌údaje, vzhľadom na charakter európskej iniciatívy občanov ako nástroja participatívnej demokracie je opodstatnené požadovať poskytnutie osobných údajov na podporu iniciatívy a spracúvať takéto údaje, ak je to potrebné na umožnenie overenia vyhlásení o podpore v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

(13)  S cieľom zlepšiť prístupnosť európskej iniciatívy občanov ▌by Komisia mala poskytovať informácie, pomoc a praktickú podporu občanom a skupinám organizátorov, najmä pokiaľ ide o tie aspekty tohto nariadenia, ktoré patria do jej právomoci. S cieľom posilniť tieto informácie a pomoc by Komisia mala sprístupniť aj online platformu pre spoluprácu, ktorá by poskytovala špecializované diskusné fórum a nezávislú podporu, informácie a právne poradenstvo o európskej iniciatíve občanov. Platforma by mala byť otvorená pre občanov, skupiny organizátorov, organizácie a externých odborníkov so skúsenosťami s organizáciou európskych iniciatív občanov. Platforma by mala byť prístupná pre osoby so zdravotným postihnutím.

(14)  Komisia by mala sprístupniť online register európskej iniciatívy občanov (ďalej len „register“), aby skupiny organizátorov mohli riadiť svoju iniciatívu v priebehu celého postupu. Na zvýšenie informovanosti a zabezpečenie transparentnosti všetkých iniciatív by mal register obsahovať verejné webové sídlo, na ktorom by sa poskytovali komplexné informácie o európskej iniciatíve občanov vo všeobecnosti, ako aj aktuálne informácie o jednotlivých iniciatívach, ich stave a deklarovaných zdrojoch podpory a financovania na základe informácií predložených skupinou organizátorov.

(15)  V záujme zabezpečenia blízkosti k občanom a zvýšenia informovanosti o európskej iniciatíve občanov by členské štáty mali zriadiť na svojom území jedno alebo viaceré kontaktné miesta, kde sa budú občanom poskytovať informácie a pomoc v súvislosti s európskou iniciatívou občanov. Takéto informácie a pomoc by sa mali týkať najmä tých aspektov tohto nariadenia, ktorých vykonávanie patrí do právomoci vnútroštátnych orgánov členských štátov, alebo ktoré sa týkajú uplatniteľného vnútroštátneho práva a v súvislosti s ktorými sú uvedené orgány preto najvhodnejšie na poskytovanie informácií a pomoci občanom a skupinám organizátorov. V prípade potreby by sa členské štáty mali usilovať o súčinnosť so službami, ktoré poskytujú podporu pri využívaní podobných vnútroštátnych nástrojov. Komisia, ako aj jej zastúpenia v členských štátoch, by mala zabezpečiť úzku spoluprácu s vnútroštátnymi kontaktnými miestami pre uvedené informačné a pomocné činnosti vrátane prípadných komunikačných činností na úrovni Únie.

(16)  Úspešné začatie a riadenie iniciatív občanov si vyžaduje minimálnu organizačnú štruktúru. Túto štruktúru by mala tvoriť skupina organizátorov pozostávajúca z fyzických osôb s pobytom v najmenej siedmich rôznych členských štátov, čo by podnecovalo nastoľovanie tém vzťahujúcich sa na celú Úniu a podporovalo reakciu na ne. V záujme transparentnosti a bezproblémovej a efektívnej komunikácie by si mala skupina organizátorov určiť zástupcu, ktorý by počas celého procesu zabezpečoval spoluprácu medzi skupinou organizátorov a inštitúciami Únie. Skupina organizátorov by mala mať možnosť zriadiť v súlade s vnútroštátnym právom právny subjekt na riadenie iniciatívy. Uvedený právny subjekt by sa mal na účely tohto nariadenia považovať za skupinu organizátorov.

(17)  Aj keď zodpovednosť a sankcie za spracovanie osobných údajov sa bude naďalej riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(10), skupina organizátorov by mala byť v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom spoločne a nerozdielne zodpovedná za akúkoľvek škodu spôsobenú jej členmi pri organizácii iniciatívy v dôsledku protiprávneho konania, ku ktorému došlo úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa na skupinu organizátorov v prípade porušenia tohto nariadenia vzťahovali primerané sankcie.

(18)  S cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť v súvislosti s iniciatívami a zabrániť tomu, aby sa zbierali podpisy za iniciatívu, ktorá nespĺňa podmienky stanovené v zmluvách a v tomto nariadení, by iniciatívy, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení, mali byť zaregistrované Komisiou pred začatím zberu vyhlásení o podpore od občanov. Komisia by mala vykonávať registráciu v plnom súlade s povinnosťou uviesť dôvody podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ a všeobecnou zásadou dobrej správy vecí verejných, ako sa uvádza v článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

(19)  V záujme účinnosti a lepšej prístupnosti európskej iniciatívy občanov, s ohľadom na to, že postupy a podmienky požadované v prípade európskej iniciatívy občanov musia byť jasné, jednoduché, ľahko použiteľné a primerané, a s cieľom zabezpečiť registráciu čo možno najvyššieho počtu iniciatív je vhodné umožniť čiastočnú registráciu iniciatívy v prípadoch, keď iba časť alebo časti iniciatívy spĺňajú požiadavky na registráciu podľa tohto nariadenia. Iniciatívy by sa mali čiastočne zaregistrovať vtedy, keď ▌časť iniciatívy vrátane jej hlavných cieľov nie je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv a všetky ostatné podmienky registrácie sú splnené. Rozsah čiastočnej registrácie by mal byť jasný a transparentný a potenciálni signatári by mali byť informovaní o rozsahu registrácie a o tom, že vyhlásenia o podpore sa zbierajú len vo vzťahu k rozsahu registrácie iniciatívy. Komisia by mala skupinu organizátorov dostatočne podrobne informovať o dôvodoch svojho rozhodnutia iniciatívu nezaregistrovať alebo ju zaregistrovať len čiastočne a o všetkých dostupných prostriedkoch súdnej a mimosúdnej nápravy, ktoré má skupina organizátorov k dispozícii.

(20)  Vyhlásenia o podpore iniciatívy by sa mali zbierať počas určitého obdobia. V snahe zabezpečiť, aby iniciatíva zostala relevantná, a zároveň zohľadniť zložitosť zbierania vyhlásení o podpore v celej Únii, by toto obdobie nemalo byť dlhšie ako 12 mesiacov odo dňa začatia plynutia lehoty na zber vyhlásení určenej skupinou organizátorov. Skupina organizátorov by mala mať možnosť zvoliť si dátum začatia plynutia lehoty na zber vyhlásení do šiestich mesiacov od registrácie iniciatívy. Skupina organizátorov by mala informovať Komisiu o zvolenom dátume najneskôr 10 pracovných dní pred týmto dátumom. Na zabezpečenie koordinácie s vnútroštátnymi orgánmi by mala Komisia informovať členské štáty o dátume, ktorý jej oznámila skupina organizátorov.

(21)  Aby bola európska iniciatíva občanov prístupnejšia, menej zaťažujúca a ľahšie použiteľná pre organizátorov a občanov, Komisia by mala zriadiť a prevádzkovať centrálny online systém na zber vyhlásení o podpore. Tento systém by mal byť bezplatne dostupný skupinám organizátorov a mal by obsahovať potrebné technické prvky umožňujúce online zber vyhlásení vrátane hostingu a softvéru, ako aj ďalšie prvky súvisiace s prístupnosťou, ktoré umožnia, aby iniciatívy mohli podporiť aj občania so zdravotným postihnutím. Uvedený systém by sa mal zriadiť a spravovať v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2017/46(11).

(22)  Občania by mali mať možnosť podporovať iniciatívy online alebo v papierovej forme poskytnutím len tých osobných údajov, ktoré sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu. Členské štáty by mali informovať Komisiu, či si želajú byť zaradené do časti A alebo B prílohy III. Občania, ktorí pri európskej iniciatíve občanov používajú centrálny online systém na zber vyhlásení, by mali mať možnosť podporiť iniciatívu online pomocou oznámených prostriedkov elektronickej identifikácie alebo elektronického podpisu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014(12). Komisia a členské štáty by mali na tento účel zaviesť príslušné technické prvky v rámci uvedeného nariadenia ▌. Občania by mali podpísať vyhlásenie o podpore iba raz.

(23)  V záujme uľahčenia prechodu na nový centrálny online systém na zber vyhlásení by skupina organizátorov ▌mala mať naďalej možnosť zriadiť svoje vlastné online systémy zberu a zbierať vyhlásenia o podpore pomocou tohto systému v prípade iniciatív zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením do 31. decembra 2022. Skupina organizátorov by mala pri každej iniciatíve používať jeden individuálny online systém na zber vyhlásení. Individuálne online systémy na zber vyhlásení zriadené a prevádzkované skupinou organizátorov by mali mať primerané technické a bezpečnostné prvky na zaistenie bezpečného zberu, uchovávania a prenosu údajov počas celého postupu. Na tento účel by Komisia mala v spolupráci s členskými štátmi vypracovať podrobné technické špecifikácie pre individuálne online systémy na zber vyhlásení. Komisia by mala mať možnosť požiadať o poradenstvo Agentúru Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), ktorá pomáha inštitúciám Únie pri tvorbe a vykonávaní politík týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informačných systémov.

(24)  Je vhodné, aby členské štáty overovali súlad individuálnych online systémov na zber vyhlásení zriadených skupinou organizátorov s požiadavkami tohto nariadenia a vydali dokument osvedčujúci tento súlad pred tým, ako sa zozbierajú vyhlásenia o podpore. Osvedčovanie individuálnych online systémov na zber vyhlásení by mali vykonávať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých sa údaje zozbierané prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení uchovávajú. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútroštátnych dozorných orgánov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, členské štáty by mali určiť príslušný vnútroštátny orgán zodpovedný za osvedčovanie týchto systémov. Členské štáty by mali uznávať osvedčenia vydané príslušnými orgánmi iných členských štátov.

(25)  Ak iniciatíva získala od signatárov potrebný počet vyhlásení o podpore, každý členský štát by mal byť zodpovedný za overenie a osvedčenie vyhlásení o podpore podpísaných jeho štátnymi príslušníkmi s cieľom posúdiť, či sa dosiahli požadované minimálne počty signatárov, ktorí majú právo podporiť európsku iniciatívu občanov. Vzhľadom na potrebu obmedziť administratívnu záťaž členských štátov by sa tieto overenia mali vykonávať na základe vhodných kontrol, ktoré môžu byť založené na náhodne vybratej vzorke. Členské štáty by mali vydať dokument osvedčujúci počet prijatých platných vyhlásení o podpore.

(26)  V záujme podpory účasti a verejnej diskusie o témach, ktoré sú predmetom iniciatívy v prípade, že iniciatíva podporená požadovaným počtom signatárov a spĺňajúca ostatné požiadavky tohto nariadenia sa predloží Komisii, by skupina organizátorov mala mať právo prezentovať túto iniciatívu na verejnom vypočutí na úrovni Únie. ▌Európsky parlament by mal zorganizovať verejné vypočutie do troch mesiacov od predloženia iniciatívy Komisii. Európsky parlament by mal zabezpečiť vyvážené zastúpenie ▌záujmov príslušných zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a odborníkov. Komisia by mala byť zastúpená na primeranej úrovni. Rada, ostatné inštitúcie a poradné orgány Únie, ako aj zainteresované strany by mali mať možnosť zúčastniť sa na tomto vypočutí, a to s cieľom zaručiť jeho inkluzívnu povahu a posilniť jeho verejný záujem.

(27)  Európsky parlament ako inštitúcia, v ktorej sú občania priamo zastúpení na úrovni Únie, by mal byť oprávnený posúdiť podporu platnej iniciatívy po jej predložení a na základe verejného vypočutia o tejto iniciatíve. Európsky parlament by mal mať tiež možnosť posúdiť opatrenia, ktoré Komisia prijala v reakcii na túto iniciatívu a ktoré načrtla vo svojom oznámení.

(28)  V záujme zabezpečenia účinnej účasti občanov na demokratickom živote Únie, Komisia by mala platnú iniciatívu posúdiť a reagovať na ňu. Komisia by preto do šiestich mesiacov od prijatia iniciatívy mala uviesť svoje právne a politické závery, ako aj opatrenia, ktoré má v úmysle prijať. Komisia by mala jasne, zrozumiteľne a podrobne vysvetliť dôvody svojich zamýšľaných opatrení vrátane toho, či v reakcii na iniciatívu prijme návrh právneho aktu Únie, a rovnako by mala vysvetliť dôvody, ak nemá v úmysle prijať žiadne opatrenia. Komisia by mala preskúmať iniciatívy v súlade so všeobecnými zásadami dobrej správy vecí verejných, ako sa uvádza v článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

(29)  S cieľom zabezpečiť transparentnosť svojho financovania a podpory by skupina organizátorov ▌v čase medzi dátumom registrácie a dátumom predloženia iniciatívy Komisii mala poskytovať pravidelne aktualizované a podrobné informácie o zdrojoch financovania a podpory svojich iniciatív. Tieto informácie by sa mali zverejniť v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov. Vyhlásenie o zdrojoch financovania a podpory zo strany skupiny organizátorov by malo obsahovať informácie o finančnej podpore presahujúcej 500 EUR na sponzora, ako aj o organizáciách, ktoré skupine organizátorov pomáhajú dobrovoľne, ak túto podporu nemožno ekonomicky kvantifikovať. Subjekty, konkrétne organizácie, ktoré podľa zmlúv prispievajú k formovaniu povedomia o európskej politike a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie, by mali byť schopné poskytovať financovanie a podporu iniciatívam ▌ za predpokladu, že tak budú robiť v súlade s postupmi a podmienkami stanovenými v tomto nariadení ▌.

(30)  Na zabezpečenie úplnej transparentnosti by Komisia mala vytvoriť v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov kontaktný formulár, aby mohli občania podať sťažnosť týkajúcu sa úplnosti a správnosti informácií o zdrojoch financovania a podpore vykázaných skupinami organizátorov. Komisia by mala mať právo požadovať od skupiny organizátorov akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa sťažností a v prípade potreby aktualizovať informácie v registri o vykázaných zdrojoch financovania a podpory.

(31)  Na spracúvanie osobných údajov vykonávané podľa tohto nariadenia sa uplatňuje nariadenie (EÚ) 2016/679. Z tohto hľadiska je z dôvodu právnej istoty vhodné objasniť, že ▌ v súvislosti so spracúvaním osobných údajov pri zbere vyhlásení o podpore, získavaní e-mailových adries a údajov o sponzoroch iniciatív a na účely overenia a osvedčovania vyhlásení o podpore sa za prevádzkovateľov údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 považujú zástupca skupiny organizátorov alebo prípadne právny subjekt zriadený na účely riadenia iniciatívy a príslušné orgány členských štátov, a stanoviť maximálne obdobie, počas ktorého možno uchovávať osobné údaje zbierané na účely iniciatívy. Zástupca skupiny organizátorov alebo prípadne právny subjekt zriadený na účely riadenia iniciatívy a príslušné orgány členských štátov by mali vo funkcii prevádzkovateľov údajov prijať všetky vhodné opatrenia, aby splnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z nariadenia (EÚ) 2016/679, týkajúce sa najmä zákonnosti spracovania a bezpečnosti spracovania, poskytovania informácií a práv dotknutých osôb.

(32)  Na spracúvanie osobných údajov vykonávané Komisiou v rámci uplatňovania tohto nariadenia sa uplatňuje nariadenie ▌ Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 ▌(13). Je vhodné objasniť, že Komisia sa má považovať za prevádzkovateľa údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725 vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov v registri, online platforme pre spoluprácu, centrálnom online systéme na zber vyhlásení a vo vzťahu k získavaniu e-mailových adries. Centrálny online systém na zber vyhlásení umožňujúci skupinám organizátorov zbierať vyhlásenia o podpore ich iniciatív online by mala v súlade s týmto nariadením vytvoriť a prevádzkovať Komisia. Komisia a zástupca skupiny organizátorov, prípadne právny subjekt zriadený na účely riadenia iniciatívy, by mali byť spoločnými prevádzkovateľmi v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 v súvislosti so spracúvaním osobných údajov v centrálnom online systéme na zber vyhlásení.

(33)  S cieľom prispieť k podpore aktívnej účasti občanov na politickom živote Únie by Komisia mala zvýšiť informovanosť verejnosti o európskej iniciatíve občanov, a to najmä pomocou digitálnych technológií a sociálnych médií a v rámci opatrení na podporu občianstva Únie a práv občanov. Európsky parlament by mal prispievať ku komunikačným činnostiam Komisie.

(34)  S cieľom uľahčiť komunikáciu so signatármi a informovať ich o následných opatreniach v reakcii na iniciatívu by Komisia a skupina organizátorov mali mať možnosť získavať v súlade s pravidlami ochrany údajov e-mailové adresy signatárov ▌. Získavanie e-mailových adries by malo byť dobrovoľné a malo by podliehať výslovnému súhlasu signatárov. E-mailové adresy by sa nemali získavať ako súčasť formulárov vyhlásenia o podpore a potenciálni signatári by mali byť informovaní o tom, že ich právo podporiť iniciatívu nie je podmienené udelením súhlasu na získanie ich e-mailovej adresy.

(35)  S cieľom prispôsobiť toto nariadenie budúcim potrebám by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny príloh k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(14). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, najmä pokiaľ ide o stanovenie technických špecifikácií pre online systémy na zber vyhlásení v súlade s týmto nariadením. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(15).

(37)  V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie základného cieľa, ktorým je posilnenie účasti občanov na demokratickom a politickom živote Únie, potrebné a vhodné stanoviť pravidlá pre európske iniciatívy občanov. Toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie vytýčeného cieľa v súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ.

(38)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie ▌.

(39)  Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa nariadenie (EÚ) č. 211/2011 malo zrušiť.

(40)  S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(16) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov 19. decembra 2017 vydal formálne pripomienky,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú postupy a podmienky požadované v súvislosti s iniciatívou, na základe ktorej sa Komisia vyzýva, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania Únie domnievajú, že na účely vykonávania zmlúv je potrebný právny akt Únie (ďalej len „európska iniciatíva občanov“ alebo „iniciatíva“).

Článok 2

Právo podporiť európsku iniciatívu občanov

1.  Každý občan Únie, ktorý dovŕšil aspoň vek, ktorý mu dáva oprávnenie voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, má právo podporiť iniciatívu podpísaním vyhlásenia o podpore v súlade s týmto nariadením.

Členské štáty môžu stanoviť minimálny vek, ktorý oprávňuje podporiť iniciatívu, na 16 rokov v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a v takom prípade o tom náležite informujú Komisiu.

2.  V súlade s uplatniteľným právom členské štáty a Komisia zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli uplatňovať svoje právo na podporu iniciatív a aby mali rovnocenný prístup ku všetkým relevantným zdrojom informácií o iniciatívach ako ostatní občania.

Článok 3

Požadovaný počet signatárov

1.  Iniciatíva je platná, ak:

a)  ju podporil najmenej jeden milión občanov Únie v súlade s článkom 2 ods. 1 (ďalej len „signatári“) aspoň z jednej štvrtiny členských štátov ▌, a

b)  najmenej v jednej štvrtine členských štátov je počet signatárov aspoň rovný minimálnemu počtu stanovenému v prílohe I, ktorý zodpovedá počtu poslancov Európskeho parlamentu zvolených v každom členskom štáte, vynásobenému celkovým počtom poslancov Európskeho parlamentu, a to v čase registrácie iniciatívy.

2.  Na účely odseku 1 sa signatár započítava v tom členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, bez ohľadu na miesto podpísania vyhlásenia o podpore signatárom.

Článok 4

Informácie a pomoc poskytované Komisiou a členskými štátmi

1.  Komisia ▌poskytuje občanom a skupinám organizátorov ľahko dostupné a úplné informácie a pomoc v súvislosti s európskou iniciatívou občanov vrátane ich nasmerovania na príslušné zdroje informácií a pomoci.

Komisia sprístupní verejnosti online aj v papierovej forme a vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie príručku o európskej iniciatíve občanov.

2.  Komisia sprístupní bezplatne online platformu pre spoluprácu pre európsku iniciatívu občanov.

Platforma poskytuje praktické a právne poradenstvo a diskusné fórum o európskej iniciatíve občanov na výmenu informácií a najlepších postupov medzi občanmi, skupinami organizátorov, zainteresovanými stranami, mimovládnymi organizáciami, odborníkmi a inými inštitúciami a orgánmi Únie, ktoré sa chcú do nej zapojiť.

Platforma by mala byť prístupná osobám so zdravotným postihnutím.

Náklady na prevádzku a údržbu platformy sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskej únie.

3.  Komisia sprístupní online register, ktorý skupinám organizátorov umožní riadiť ich iniciatívu počas celého postupu.

Register zahŕňa verejné webové sídlo, na ktorom sa poskytujú informácie o európskej iniciatíve občanov vo všeobecnosti, ako aj o konkrétnych iniciatívach a ich príslušnom stave.

Komisia tento register pravidelne aktualizuje tým, že sprístupňuje informácie, ktoré poskytla skupina organizátorov.

4.  Po tom, ako Komisia zaregistrovala iniciatívu v súlade s článkom 6, poskytne preklad obsahu uvedenej iniciatívy vrátane jeho prílohy do všetkých úradných jazykov inštitúcií Únie v lehotách stanovených v prílohe II na účely jeho uverejnenia v registri a jeho použitia na zber vyhlásení o podpore v súlade s týmto nariadením. ▌

Skupina organizátorov okrem toho môže poskytnúť preklady ďalších informácií o iniciatíve do všetkých úradných jazykov inštitúcií Únie a ak existuje, aj návrhu právneho aktu uvedeného v prílohe II a predloženého v súlade s článkom 6 ods. 2. Za tieto preklady je zodpovedná skupina organizátorov. Obsah prekladov poskytnutých skupinou organizátorov musí zodpovedať obsahu iniciatívy predloženej v súlade s článkom 6 ods. 2.

Komisia zabezpečí, aby sa v registri a na verejnom webovom sídle o európskej iniciatíve občanov uverejnili informácie predložené v súlade s článkom 6 ods. 2 a preklady predložené v súlade s týmto odsekom.

5.  Komisia na účely zasielania vyhlásení o podpore príslušným členským štátom v súlade s článkom 12 vytvorí službu ▌ na výmenu súborov ▌a bezplatne túto službu sprístupní skupinám organizátorov.

6.  Každý členský štát zriadi jedno alebo viaceré kontaktné miesta na poskytovanie bezplatných informácií a pomoci skupinám organizátorov v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

KAPITOLA II

PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 5

Skupina organizátorov

1.  Iniciatívu pripravuje a riadi skupina najmenej siedmich fyzických osôb (ďalej len „skupina organizátorov“). Poslanci Európskeho parlamentu sa nezapočítavajú do uvedeného minimálneho počtu.

2.  Členovia skupiny organizátorov musia byť občanmi Únie, ktorí dovŕšili vek, v ktorom majú v čase registrácie iniciatívy právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, a ktorí majú pobyt v najmenej siedmich rôznych členských štátoch.

Komisia uverejní v prípade každej iniciatívy mená všetkých členov skupiny organizátorov v registri v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

3.  Skupina organizátorov určí dvoch svojich členov ako zástupcu a náhradníka, ktorí počas celého postupu budú zodpovední za spoluprácu medzi skupinou organizátorov a inštitúciami Únie a ktorí sú poverení konať v mene skupiny organizátorov (ďalej len „kontaktné osoby“).

Skupina organizátorov môže zároveň určiť najviac dve ďalšie fyzické osoby spomedzi svojich členov alebo inak, ktoré sú počas celého postupu oprávnené konať v mene kontaktných osôb na účely spolupráce s inštitúciami Únie.

4.  Skupina organizátorov informuje Komisiu o každej zmene týkajúcej sa jej zloženia počas celého postupu a poskytne vhodný dôkaz o splnení požiadaviek stanovených v odsekoch 1 a 2. Zmena v zložení skupiny organizátorov sa zohľadní vo formulároch vyhlásenia o podpore a mená súčasných a bývalých členov skupiny organizátorov zostanú dostupné v registri počas celého postupu.

5.  Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť zástupcu skupiny organizátorov ako prevádzkovateľa údajov podľa článku 82 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679, členovia skupiny organizátorov sú ▌spoločne a nerozdielne zodpovední za akúkoľvek škodu spôsobenú pri organizácii iniciatívy v dôsledku protiprávneho konania, ku ktorému došlo úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti v súlade s vnútroštátnym právom.

6.  Bez toho, aby boli dotknuté sankcie podľa článku 84 nariadenia (EÚ) 2016/679, členské štáty zabezpečia, aby členovia skupiny organizátorov podliehali v súlade s vnútroštátnym právom účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám za porušenie tohto nariadenia, a to najmä za:

a)  nepravdivé vyhlásenia;

b)  podvodné použitie údajov.

7.  Ak bol v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu zriadený právny subjekt osobitne na účely riadenia danej iniciatívy, tento právny subjekt sa považuje na účely odsekov 5 a 6 tohto článku, článku 6 ods. 2 a 4 až 7 a článkov 7 až 19 a príloh II až VII za skupinu organizátorov alebo prípadne za jej členov, ak je člen skupiny organizátorov určený ako jej zástupca poverený konaním v mene právneho subjektu.

Článok 6

Registrácia

1.  Vyhlásenia o podpore pre iniciatívu sa môžu zbierať len po tom, ako bola iniciatíva zaregistrovaná Komisiou.

2.  Skupina organizátorov predkladá Komisii žiadosť o registráciu prostredníctvom registra.

Skupina organizátorov pri predložení žiadosti takisto:

a)  poskytne informácie uvedené v prílohe II v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

b)  uvedie sedem členov, aby sa vzali do úvahy na účely článku 5 ods. 1 a 2, keď skupina organizátorov pozostáva z viac než siedmych členov;

c)  v relevantnom prípade uvedie, že bol podľa článku 5 ods. 7 zriadený právny subjekt.

Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5 a 6, Komisia rozhodne o žiadosti o registráciu do dvoch mesiacov od jej predloženia.

3.  Komisia iniciatívu zaregistruje, ak:

a)  skupina organizátorov poskytla primerané dôkazy, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 a 2, a určila kontaktné osoby v súlade s článkom 5 ods. 3 prvým pododsekom;

b)  v situácii uvedenej v článku 5 ods. 7 bol právny subjekt zriadený osobitne na účel riadenia iniciatívy a člen skupiny organizátorov určený ako jej zástupca je poverený konať v mene právneho subjektu;

c)  žiadna časť iniciatívy nie je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv;

d)  iniciatíva nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnená alebo šikanujúca;

e)  iniciatíva nie je zjavne v rozpore s hodnotami Únie uvedenými v článku 2 Zmluvy o EÚ a právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie.

Na účely určenia, či sú splnené požiadavky stanovené v písmenách a) až e) prvého pododseku tohto odseku, Komisia posúdi informácie, ktoré poskytla skupina organizátorov v súlade s odsekom 2.

Ak nie je splnená jedna alebo viac požiadaviek stanovených v písmenách a) až e) prvého pododseku tohto odseku, Komisia bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, iniciatívu odmietne zaregistrovať.

4.  Ak sa Komisia domnieva, že požiadavky stanovené v odseku 3 prvom pododseku písm. a), b), d) a e) sú splnené, ale požiadavka stanovená v odseku 3 prvom pododseku písm. c) nie je splnená, do jedného mesiaca od predloženia žiadosti informuje skupinu organizátorov o svojom posúdení s uvedením dôvodov.

V takomto prípade skupina organizátorov môže buď iniciatívu zmeniť s cieľom zohľadniť posúdenie Komisie tak, aby zaistila, že iniciatíva je v súlade s požiadavkou stanovenou v odseku 3 prvom pododseku písm. c), alebo pôvodnú iniciatívu zachovať alebo vziať späť. Skupina organizátorov informuje Komisiu o svojej voľbe do dvoch mesiacov od prijatia posúdenia Komisie s uvedením dôvodov a predloží prípadné zmeny pôvodnej iniciatívy.

Ak skupina organizátorov zmení alebo zachová svoju pôvodnú iniciatívu v súlade s druhým pododsekom tohto odseku, Komisia:

a)  iniciatívu zaregistruje, ak iniciatíva spĺňa požiadavky stanovené v odseku 3 prvom pododseku písm. c);

b)  iniciatívu zaregistruje čiastočne, ak ▌časť iniciatívy vrátane jej hlavných cieľov nie je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv;

c)  v iných prípadoch iniciatívu odmietne zaregistrovať.

Komisia rozhodne o žiadosti do jedného mesiaca od prijatia informácií uvedených v druhom pododseku tohto odseku od skupiny organizátorov.

5.  Iniciatíva, ktorá bola zaregistrovaná, sa zverejní v registri.

Ak Komisia zaregistruje iniciatívu čiastočne, uverejní informácie o rozsahu registrácie iniciatívy v registri.

Skupina organizátorov v takom prípade zabezpečí, aby potenciálni signatári boli informovaní o rozsahu registrácie iniciatívy a o skutočnosti, že vyhlásenia o podpore sa zbierajú len vo vzťahu k rozsahu registrácie.

6.  Komisia zaregistruje iniciatívu pod jedným registračným číslom a informuje o tom skupinu organizátorov.

7.  Ak Komisia v súlade s odsekom 4 iniciatívu odmietne zaregistrovať alebo ju zaregistruje len čiastočne, uvedie dôvody svojho rozhodnutia a informuje skupinu organizátorov. Takisto informuje skupinu organizátorov o všetkých dostupných prostriedkoch súdnej a mimosúdnej nápravy, ktoré má k dispozícii.

Komisia verejne sprístupní v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov všetky rozhodnutia o žiadostiach o registráciu, ktoré prijala v súlade s týmto článkom.

8.  Komisia o registrácii iniciatívy informuje Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov.

Článok 7

Späťvzatie iniciatívy

Skupina organizátorov môže iniciatívu, ktorá bola zaregistrovaná v súlade s článkom 6, vziať späť kedykoľvek pred predložením iniciatívy Komisii v súlade s článkom 13. Toto späťvzatie sa uverejňuje v registri.

Článok 8

Lehota na zber

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 6, sa všetky vyhlásenia o podpore zbierajú počas lehoty, ktorá nepresiahne 12 mesiacov od dátum zvoleného skupinou organizátorov („lehota na zber vyhlásení“). Tento dátum nesmie byť neskôr ako šesť mesiacov od zaregistrovania iniciatívy v súlade s článkom 6.

Skupina organizátorov informuje Komisiu o zvolenom dátume najneskôr 10 pracovných dní pred týmto dátumom.

Ak si skupina organizátorov počas lehoty na zber vyhlásení želá ukončiť zber vyhlásení o podpore pred uplynutím lehoty na zber vyhlásení ▌, informuje Komisiu o tomto zámere aspoň 10 pracovných dní pred novým dátumom zvoleným ako koniec lehoty na zber vyhlásení.

Komisia informuje členské štáty o dátume uvedenom v prvom pododseku.

2.  Komisia uvedie dátumy začiatku a konca lehoty na zber vyhlásení v registri.

3.  Komisia ukončí prevádzku centrálneho online systému na zber vyhlásení uvedeného v článku 10 a skupina organizátorov ukončí prevádzku individuálneho online systému na zber vyhlásení uvedeného v článku 11 v deň skončenia lehoty na zber vyhlásení.

Článok 9

Postup zbierania vyhlásení o podpore

1.  Vyhlásenia o podpore môžu byť podpísané online alebo v papierovej forme.

2.  Na zbieranie vyhlásení o podpore sa môžu používať len formuláre, ktoré zodpovedajú vzorom uvedeným v prílohe III.

Pred začatím zberu vyhlásení o podpore skupina organizátorov vyplní formuláre uvedené v prílohe III. Informácie uvedené vo formulároch musia zodpovedať informáciám obsiahnutým v registri.

Ak sa skupina organizátorov rozhodne zbierať vyhlásenia o podpore online prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení ustanoveného v článku 10, Komisia je zodpovedná za poskytnutie náležitých formulárov v súlade s prílohou III.

V prípade, že iniciatíva bola zaregistrovaná čiastočne v súlade s článkom 6 ods. 4, formuláre uvedené v prílohe III, ako aj centrálny online systém na zber vyhlásení a prípadne individuálny online systém na zber vyhlásení, musia zodpovedať rozsahu registrácie iniciatívy. Formuláre vyhlásení o podpore možno upraviť na účely zberu vyhlásení online alebo v papierovej forme.

Príloha III sa neuplatňuje v prípade, že občania podporia iniciatívu online prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení uvedeného v článku 10 pomocou ich oznámených prostriedkov elektronickej identifikácie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 910/2014 uvedených v článku 10 ods. 4 tohto nariadenia,. Občania uvedú svoju štátnu príslušnosť a členské štáty prijmú minimálny súbor údajov pre fyzické osoby v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1501(17).

3.  Od osoby, ktorá podpisuje vyhlásenie o podpore, sa vyžaduje, aby poskytla len osobné údaje stanovené v prílohe III.

4.  Členské štáty do 30. júna 2019 informujú Komisiu o tom, či si želajú byť zahrnuté do časti A alebo B prílohy III. Členské štáty, ktoré si želajú byť zaradené do časti B prílohy III, uvedú druh(-y) osobného identifikačného čísla alebo čísla dokladu totožnosti v nej uvedené ▌.

Komisia do 1. januára 2020 uverejní v registri formuláre uvedené v prílohe III.

Členský štát zahrnutý do jednej časti prílohy III môže požiadať Komisiu, aby ho presunula do druhej časti prílohy III. Členský štát musí požiadať Komisiu najmenej šesť mesiacov pred dátumom, od ktorého sa začnú uplatňovať nové formuláre.

5.  Skupina organizátorov je zodpovedná za zbieranie vyhlásení o podpore od signatárov v papierovej forme.

6.  Každá osoba môže podpísať vyhlásenie o podpore danej iniciatívy len raz.

7.  Skupina organizátorov informuje Komisiu o počte zozbieraných vyhlásení o podpore v každom členskom štáte aspoň každé dva mesiace počas lehoty na zber vyhlásení a o konečnom počte do troch mesiacov od skončenia lehoty na zber vyhlásení na účely uverejnenia v registri.

V prípade, že požadovaný počet vyhlásení o podpore nebol dosiahnutý alebo že skupina organizátorov nepredložila do troch mesiacov od skončenia lehoty na zber vyhlásení svoju odpoveď, Komisia iniciatívu uzavrie a v registri o tom uverejní oznámenie.

Článok 10

Centrálny online systém na zber vyhlásení

1.  Komisia na účely online zberu vyhlásení o podpore do 1. januára 2020 zriadi a od uvedeného dátumu prevádzkuje centrálny online systém na zber vyhlásení v súlade s rozhodnutím (EÚ, Euratom) 2017/46.

Náklady na zriadenie a prevádzku centrálneho online systému na zber vyhlásení sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Používanie centrálneho online systému na zber vyhlásení je bezplatné.

Centrálny online systém na zber vyhlásení je prístupný osobám so zdravotným postihnutím.

Údaje získané prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení sa uchovávajú na serveroch, ktoré Komisia sprístupnila na tento účel.

Centrálny online systém na zber vyhlásení umožňuje nahratie vyhlásení o podpore získaných v papierovej forme.

2.  Komisia pri každej iniciatíve zabezpečí, aby vyhlásenia o podpore bolo možné zbierať prostredníctvom centrálneho online systém na zber vyhlásení počas lehoty na zber vyhlásení určenej v súlade s článkom 8.

3.  Skupina organizátorov najneskôr 10 pracovných dní pred začiatkom lehoty na zber vyhlásení ▌informuje Komisiu, či chce využiť centrálny online systém na zber vyhlásení a či si želá nahrať vyhlásenia o podpore získané v papierovej forme.

V prípade, že skupina organizátorov chce nahrať vyhlásenia o podpore zozbierané v papierovej forme, nahrá všetky vyhlásenia o podpore zozbierané v písomnej forme najneskôr dva mesiace po skončení lehoty na zber vyhlásení a informuje o tom Komisiu.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby:

a)  občania mohli podporovať iniciatívy online prostredníctvom vyhlásení o podpore pomocou oznámených prostriedkov elektronickej identifikácie alebo podpísaním vyhlásenia o podpore elektronickým podpisom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 910/2014 ▌;

b)  bol uznaný uzol e-IDAS vyvinutý Komisiou v rámci nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/1501.

5.  Komisia konzultuje so zainteresovanými stranami ďalší vývoj a zlepšenia centrálneho online systému na zber vyhlásení s cieľom zohľadniť ich návrhy a obavy.

Článok 11

Individuálne online systémy na zber vyhlásení

1.  V prípade, že skupina organizátorov nevyužíva centrálny online systém na zber vyhlásení, môže zbierať vyhlásenia o podpore online vo viacerých alebo vo všetkých členských štátoch prostredníctvom iného samostatného online systému na zber vyhlásení (ďalej len „individuálny online systém na zber vyhlásení“).

Údaje zozbierané prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení sa uchovávajú na území členského štátu.

2.  Skupina organizátorov zabezpečuje, aby bol individuálny online systém na zber vyhlásení v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 4 tohto článku a v článku 18 ods. 3 počas celej lehoty na zber vyhlásení.

3.  Po registrácii iniciatívy a pred začiatkom lehoty na zber vyhlásení a bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútroštátnych dozorných orgánov podľa kapitoly VI nariadenia (EÚ) 2016/679, požiada skupina organizátorov príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa údaje zozbierané prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení budú uchovávať, aby osvedčil, že tento systém je v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 4 tohto článku.

Ak je individuálny online systém na zber vyhlásení v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 4 tohto článku, príslušný orgán vydá v tomto zmysle do jedného mesiaca po doručení žiadosti osvedčenie v súlade so vzorom uvedeným v prílohe IV. Skupina organizátorov verejne sprístupní kópiu uvedeného osvedčenia na webovom sídle používanom pre individuálny online systém na zber vyhlásení.

Členské štáty uznajú osvedčenia vydané príslušnými orgánmi iných členských štátov.

4.  Individuálne online systémy na zber vyhlásení musia mať primerané bezpečnostné a technické prvky, aby mohli počas celej lehoty na zber vyhlásení zaistiť, že:

a)  len fyzické osoby môžu podpísať vyhlásenie o podpore;

b)  informácie poskytnuté o iniciatíve zodpovedajú informáciám, ktoré sú uverejnené v registri;

c)  údaje sa od signatárov zbierajú v súlade s prílohou III;

d)  údaje poskytnuté signatármi sa zbierajú a ukladajú bezpečným spôsobom.

5.  Komisia prijme do 1. januára 2020 vykonávacie akty stanovujúce technické špecifikácie na vykonávanie odseku 4 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22.

Komisia môže pri vývoji technických špecifikácií uvedených v prvom pododseku požiadať o radu Agentúru Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA).

6.  Ak sa vyhlásenia o podpore zbierajú prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení, lehota na zber vyhlásení môže začať plynúť až po tom, ako bolo pre tento systém vydané osvedčenie uvedené v odseku 3.

7.  Tento článok sa vzťahuje len na iniciatívy zaregistrované v súlade s článkom 6 do 31. decembra 2022.

Článok 12

Overovanie a osvedčovanie vyhlásení o podpore členskými štátmi

1.  Každý členský štát overuje a osvedčuje, že vyhlásenia o podpore podpísané jeho štátnymi príslušníkmi sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia (ďalej len „zodpovedný členský štát“).

2.  Do troch mesiacov od skončenia lehoty na zber vyhlásení a bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, predloží skupina organizátorov príslušným orgánom uvedeným v článku 20 ods. 2 zodpovedného členského štátu vyhlásenia o podpore zozbierané online alebo v papierovej forme.

Skupina organizátorov predkladá príslušným orgánom vyhlásenia o podpore len vtedy, ak bol dosiahnutý minimálny počet signatárov stanovený v článku 3.

Vyhlásenia o podpore sa predložia každému príslušnému orgánu v zodpovednom členskom štáte iba raz, pričom sa použije formulár uvedený v prílohe V.

Vyhlásenia o podpore, ktoré boli zozbierané online, sa predložia v súlade s elektronickou schémou verejne sprístupnenou Komisiou.

Vyhlásenia o podpore zozbierané v papierovej forme a vyhlásenia o podpore zozbierané prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení sa predkladajú samostatne.

3.  Komisia predloží vyhlásenia o podpore zozbierané online cez centrálny online systém na zber vyhlásení, ako aj vyhlásenia o podpore zozbierané v papierovej forme a nahraté podľa článku 10 ods. 3 druhého pododseku, príslušnému orgánu zodpovedného členského štátu ihneď, čo skupina organizátorov predloží príslušnému orgánu zodpovedného členského štátu v súlade s odsekom 2 tohto článku formulár uvedený v prílohe V.

V prípade, že skupina organizátorov zozbierala vyhlásenia o podpore prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení, môže požiadať Komisiu, aby predložila tieto vyhlásenia o podpore príslušnému orgánu zodpovedného členského štátu.

Komisia predloží vyhlásenia o podpore v súlade s druhým až štvrtým pododsekom odseku 2 tohto článku, pričom použije službu na výmenu súborov uvedenú v článku 4 ods. 5.

4.  Príslušné orgány overia vyhlásenia o podpore do troch mesiacov od ich prijatia na základe primeraných kontrol, ktoré môžu byť založené na náhodnom výbere, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

V prípade, že sa vyhlásenia o podpore zozbierané online a v papierovej forme predkladajú samostatne, táto lehota začína plynúť, keď príslušný orgán dostal všetky vyhlásenia o podpore.

Na účely overovania vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme sa nevyžaduje, aby sa osvedčovala pravosť podpisov.

5.  Príslušný orgán osvedčuje na základe vykonaných overení počet platných vyhlásení o podpore za daný členský štát. Toto osvedčenie sa vydáva skupine organizátorov bezplatne s použitím vzoru stanoveného v prílohe VI.

V osvedčení sa uvedie počet platných vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme a online vrátane vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme a nahratých podľa článku 10 ods. 3 druhého pododseku.

Článok 13

Predloženie Komisii

Skupina organizátorov predloží iniciatívu Komisii do troch mesiacov od získania posledného osvedčenia uvedeného v článku 12 ods. 5.

Skupina organizátorov predloží vyplnený formulár uvedený v prílohe VII spolu s kópiami osvedčení uvedených v článku 12 ods. 5, či už v papierovej alebo elektronickej forme.

Komisia zverejní v registri formulár uvedený v prílohe VII.

Článok 14

Uverejnenie a verejné vypočutie

1.  Keď Komisia prijme platnú iniciatívu, ktorej vyhlásenia o podpore boli zozbierané a osvedčené v súlade s článkami 8 až 12, bezodkladne o tom uverejní v registri oznámenie a postúpi iniciatívu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, ako aj národným parlamentom.

2.  Skupine organizátorov sa do troch mesiacov od predloženia iniciatívy poskytne možnosť prezentovať svoju iniciatívu na verejnom vypočutí, ktoré usporiada Európsky parlament.

▌Európsky parlament ▌zorganizuje verejné vypočutie vo svojich priestoroch.

Komisia je na tomto vypočutí zastúpená na primeranej úrovni.

Možnosť zúčastniť sa na tomto vypočutí sa poskytne Rade, ostatným inštitúciám a poradným orgánom Únie, národným parlamentom a občianskej spoločnosti.

▌Európsky parlament zabezpečí vyvážené zastúpenie príslušných verejných a súkromných záujmov.

3.  Po verejnom vypočutí Európsky parlament posúdi politickú podporu iniciatívy.

Článok 15

Posúdenie Komisiou

1.  Komisia do jedného mesiaca od predloženia iniciatívy v súlade s článkom 13 prijme skupinu organizátorov na primeranej úrovni, aby mohla skupina organizátorov podrobne vysvetliť ciele iniciatívy.

2.  Komisia do šiestich mesiacov od uverejnenia iniciatívy v súlade s článkom 14 ods. 1 a po verejnom vypočutí uvedenom v článku 14 ods. 2 uvedie v oznámení svoje právne a politické závery týkajúce sa iniciatívy, a prípadné opatrenia, ktoré má v úmysle prijať, spolu s dôvodmi prijatia alebo neprijatia opatrení.

Ak má Komisia v úmysle prijať opatrenia v reakcii na iniciatívu vrátane prípadného prijatia jedného alebo viacerých návrhov právneho aktu Únie, v oznámení uvedie aj predpokladaný harmonogram týchto opatrení.

O oznámení sa informuje skupina organizátorov, ako aj Európsky parlament, Rada, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov a zverejní sa.

3.  Komisia a skupina organizátorov informujú signatárov o reakcii na iniciatívu v súlade s článkom 18 ods. 2 a 3.

Komisia poskytne v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov aktuálne informácie o vykonávaní opatrení stanovených v oznámení prijatom v reakcii na iniciatívu.

Článok 16

Opatrenia Európskeho parlamentu v nadväznosti na úspešné iniciatívy občanov

Európsky parlament posúdi opatrenia prijaté Komisiou v dôsledku jej oznámenia uvedeného v článku 15 ods. 2s.

KAPITOLA III

Iné ustanovenia

Článok 17

Transparentnosť

1.   Skupina organizátorov poskytne na uverejnenie v registri a prípadne na svojom webovom sídle kampane jasné, presné a úplné informácie o zdrojoch ▌iniciatívy, ktoré presahujú 500 EUR na sponzora.

Vykázané zdroje financovania a podpory vrátane sponzorov a zodpovedajúce sumy musia byť jasne identifikovateľné.

Skupina organizátorov takisto poskytne informácie o organizáciách, ktoré jej pomáhajú na dobrovoľnom základe, pokiaľ takúto podporu nie je možné ekonomicky kvantifikovať.

Tieto informácie sa aktualizujú aspoň každé dva mesiace počas obdobia od dátumu registrácie do dátumu predloženia iniciatívy Komisii v súlade s článkom 13. Komisia ju zverejní jasným a prístupným spôsobom v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov.

2.  Komisia je oprávnená požiadať skupinu organizátorov o akékoľvek ďalšie informácie a objasnenie týkajúce sa zdrojov financovania a podpory vykázaných v súlade s týmto nariadením.

3.  Komisia umožní občanom podať sťažnosť týkajúcu sa úplnosti a správnosti informácií o zdrojoch financovania a podpory, ktoré sú vykázané skupinami organizátorov, a na tento účel sprístupní verejnosti kontaktný formulár v registri a na verejnom webovom sídle o európskej iniciatíve občanov.

Komisia môže od skupiny organizátorov požadovať akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa sťažností doručených v súlade s týmto odsekom a prípadne aktualizovať informácie o vykázaných zdrojoch financovania a podpory v registri.

Článok 18

Komunikácia

1.  Komisia zvyšuje povedomie verejnosti o existencii, cieľoch a fungovaní európskej iniciatívy občanov prostredníctvom komunikačných činností a informačných kampaní, čím prispieva k podpore aktívnej účasti občanov na politickom živote Únie.

Európsky parlament prispieva ku komunikačným činnostiam Komisie.

2.  Na účely komunikačných a informačných činností týkajúcich sa príslušnej iniciatívy môže skupina organizátorov alebo Komisia zbierať e-mailovú adresu signatára za predpokladu, že s tým tento výslovne súhlasí.

Potenciálni signatári sú informovaní o tom, že ich právo podporiť iniciatívu nie je podmienené udelením ich súhlasu na zber ich e-mailovej adresy.

3.  E-mailové adresy sa nesmú zbierať ako súčasť formulárov vyhlásenia o podpore. Môžu sa však zbierať v rovnakom čase ako vyhlásenia o podpore za predpokladu, že sú spracúvané samostatne.

Článok 19

Ochrana osobných údajov

1.  Zástupca skupiny organizátorov je prevádzkovateľom údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 v súvislosti so spracúvaním osobných údajov pri zbere vyhlásení o podpore, e-mailových adries a údajov o sponzoroch iniciatívy. V prípade zriadenia právneho subjektu uvedeného v článku 5 ods. 7 tohto nariadenia je prevádzkovateľom údajov tento subjekt.

2.  Príslušné orgány určené v súlade s článkom 20 ods. 2 tohto nariadenia sú prevádzkovateľmi údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 v súvislosti so spracúvaním osobných údajov na účely overovania a osvedčovania vyhlásení o podpore.

3.  Komisia je prevádzkovateľom údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725 vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov v registri, online platforme pre spoluprácu, centrálnemu online systému na zber vyhlásení uvedenému v článku 10 tohto nariadenia a vo vzťahu k zberu e-mailových adries.

4.  Osobné údaje poskytnuté vo formulároch vyhlásení o podpore sa zbierajú na účely operácií potrebných pre bezpečné zbieranie a uchovávanie v súlade s článkami 9 až 11, na ich predloženie členským štátom, overovanie a osvedčovanie v súlade s článkom 12, a na potrebné kontroly kvality a štatistickú analýzu.

5.  Skupina organizátorov a prípadne Komisia zlikvidujú všetky vyhlásenia o podpore podpísané za iniciatívu a všetky ich kópie najneskôr do jedného mesiaca od predloženia iniciatívy Komisii v súlade s článkom 13 alebo najneskôr do 21 mesiacov od začiatku lehoty na zber vyhlásení, podľa toho, čo nastane skôr. Ak je však iniciatíva vzatá späť po začiatku lehoty na zber vyhlásení, vyhlásenia o podpore a ich kópie sa zlikvidujú najneskôr do jedného mesiaca od jej späťvzatia uvedeného v článku 7.

6.  Príslušný orgán zlikviduje všetky vyhlásenia o podpore a ich kópie najneskôr do troch mesiacov od vydania osvedčenia uvedeného v článku 12 ods. 5.

7.  Vyhlásenia o podpore danej iniciatívy a ich kópie možno uchovávať po uplynutí lehôt stanovených v odsekoch 5 a 6, ak je to potrebné na účely súdneho alebo správneho konania týkajúceho sa dotknutej iniciatívy. Musia sa zlikvidovať najneskôr do jedného mesiaca od dátumu ukončenia daného konania konečným rozhodnutím.

8.  Komisia a skupina organizátorov zlikvidujú záznamy o e-mailových adresách zozbieraných v súlade s článkom 18 ods. 2 najneskôr do jedného mesiaca od späťvzatia iniciatívy alebo do 12 mesiacov od skončenia lehoty na zber vyhlásení alebo od predloženia iniciatívy Komisii. Ak však Komisia prostredníctvom oznámenia stanoví opatrenia, ktoré má v úmysle prijať v súlade s článkom 15 ods. 2, záznamy o e-mailových adresách sa zlikvidujú najneskôr do troch rokov od uverejnenia takéhoto oznámenia.

9.  Bez toho, aby boli dotknuté práva členov skupiny organizátorov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725, títo členovia majú právo požiadať o odstránenie svojich osobných údajov z registra po uplynutí dvoch rokov od dátumu registrácie dotknutej iniciatívy.

Článok 20

Príslušné orgány v členských štátoch

1.  Každý členský štát určí na účely článku 11 jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za vydávanie osvedčení uvedených v článku 11 ods. 3.

2.  Každý členský štát určí na účely článku 12 jeden príslušný orgán zodpovedný za koordináciu procesu overovania vyhlásení o podpore a za vydávanie osvedčení uvedených v článku 12 ods. 5.

3.  Členské štáty do 1. januára 2020 oznámia Komisii názvy a adresy orgánov určených podľa odsekov 1 a 2. Členské štáty oznámia Komisii všetky aktualizácie týchto informácií.

Komisia zverejní názvy a adresy orgánov určených podľa odsekov 1 a 2 v registri.

Článok 21

Oznámenie vnútroštátnych ustanovení

1.  Členské štáty do 1. januára 2020 oznámia Komisii konkrétne ustanovenia, ktoré prijali na vykonávanie tohto nariadenia.

2.  Komisia tieto ustanovenia zverejní v registri v jazyku oznámenia členských štátov v súlade s odsekom 1.

KAPITOLA IV

DELEGOVANÉ AKTY A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 22

Postup výboru

1.  Komisii pomáha na účely vykonávania článku 11 ods. 5 tohto nariadenia výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 23

Delegované právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24 na zmenu príloh k tomuto nariadeniu v rozsahu pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa uvedených príloh.

Článok 24

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 sa Komisii udeľuje na dobu piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia ▌].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Preskúmanie

Komisia pravidelne preskúmava fungovanie európskej iniciatívy občanov a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia najneskôr 1. januára 2024 a potom každé štyri roky. Tieto správy zahŕňajú aj minimálny vek na podporu európskych občianskych iniciatív v členských štátoch. Tieto správy sa zverejňujú.

Článok 26

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 211/2011 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2020.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 27

Prechodné ustanovenie

Články 5 až 9 nariadenia (EÚ) č. 211/2011 sa uplatňujú aj po 1. januári 2020 na európske iniciatívy občanov, ktoré boli zaregistrované pred 1. januárom 2020.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2020.

Článok 9 ods. 4, článok 10, článok 11 ods. 5 a články 20 až 24 sa však uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHY

PRÍLOHA I

Minimálny počet signatárov v jednotlivých členských štátoch

Belgicko

15 771

Bulharsko

12 767

Česko

15 771

Dánsko

9 763

Nemecko

72 096

Estónsko

4 506

Írsko

8 261

Grécko

15 771

Španielsko

40 554

Francúzsko

55 574

Chorvátsko

8 261

Taliansko

54 823

Cyprus

4 506

Lotyšsko

6 008

Litva

8 261

Luxembursko

4 506

Maďarsko

15 771

Malta

4 506

Holandsko

19 526

Rakúsko

13 518

Poľsko

38 301

Portugalsko

15 771

Rumunsko

24 032

Slovinsko

6 008

Slovensko

9 763

Fínsko

9 763

Švédsko

15 020

Spojené kráľovstvo

54 823

PRÍLOHA II

INFORMÁCIE, KTORÉ SA POŽADUJÚ PRI REGISTRÁCII INICIATÍVY

1.  Názov iniciatívy – najviac 100 znakov(*).

2.  Ciele iniciatívy, v súvislosti s ktorými sa Komisia vyzýva konať – najviac 1 100 znakov bez medzier (priemer upravený podľa jazyka(*)).

Skupina organizátorov môže v prílohe uviesť informácie o predmete, cieľoch a kontexte iniciatívy – najviac 5 000 znakov bez medzier (priemer upravený podľa jazyka(*)).

Skupina organizátorov môže uviesť dodatočné informácie o predmete, cieľoch a kontexte iniciatívy. Ak si to želá, môže tiež predložiť návrh právneho aktu.

3.  Ustanovenia zmlúv, ktoré skupina organizátorov považuje za relevantné v súvislosti s navrhovanými opatreniami.

4.  Mená a priezviská, poštové adresy, štátna príslušnosť a dátumy narodenia siedmich členov skupiny organizátorov s pobytom v siedmych rôznych členských štátoch, pričom sa osobitne uvedie zástupca a jeho náhradník vrátane ich e-mailových adries a telefónnych čísel(18).

Ak zástupca a/alebo náhradník nie sú medzi siedmimi členmi uvedenými v prvom pododseku, ich mená a priezviská, poštové adresy, štátna príslušnosť, dátumy narodenia, e-mailové adresy a telefónne čísla.

5.  Doklady, ktorými sa preukazujú mená a priezviská, poštové adresy, štátna príslušnosť a dátumy narodenia každého zo siedmich členov uvedených v bode 4 spolu s rovnakými údajmi zástupcu a jeho náhradníka, ak nie sú medzi týmito siedmimi členmi.

6.  Mená ostatných členov skupiny organizátorov.

7.  V situácii uvedenej v článku 5 ods. 7 nariadenia (EÚ) .../...(19) prípadne dokumenty, ktorými sa preukazuje zriadenie právneho subjektu v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu osobitne na účely riadenia danej iniciatívy, ako aj to, že člen skupiny organizátorov určený ako jej zástupca je poverený konať v mene právneho subjektu.

8.  Všetky zdroje podpory a financovania pre iniciatívu v čase registrácie.

(*) Komisia poskytne preklad týchto prvkov do všetkých úradných jazykov inštitúcií Únie v prípade všetkých registrovaných iniciatív.

PRÍLOHA III

FORMULÁR VYHLÁSENIA O PODPORE – Časť A(20)

(pre členské štáty, ktoré nevyžadujú poskytnutie ▌osobného identifikačného čísla/čísla dokladu totožnosti)

Vyplnenie všetkých políčok tohto formulára je povinné.

VYPĹŇA VOPRED SKUPINA ORGANIZÁTOROV:

1.  Všetci signatári na tomto formulári sú občanmi:

Pre každý zoznam označte iba jeden členský štát.

2.  Registračné číslo pridelené Komisiou: 3. Dátumy začiatku a konca lehoty na zber vyhlásení:

4.  Webová adresa tejto iniciatívy v registri Európskej komisie:

5.  Názov tejto iniciatívy:

6.  Ciele iniciatívy:

7.  Mená a e-mailové adresy registrovaných kontaktných osôb

[V situácii uvedenej v článku 5 ods. 7 nariadenia (EÚ) .../... (21), prípadne aj: názov a krajina sídla právneho subjektu]:

8.  Webové sídlo tejto iniciatívy (ak existuje):

VYPĹŇAJÚ SIGNATÁRI VEĽKÝMI PÍSMENAMI

„Týmto vyhlasujem, že informácie, ktoré som uviedol/uviedla v tomto formulári, sú pravdivé a že som túto iniciatívu ešte nepodporil/nepodporila.“

ÚPLNÉ MENO/MENÁ

PRIEZVISKO/PRIEZVISKÁ

BYDLISKO(22) (ulica, číslo, PSČ, mesto, krajina)

Dátum narodenia

Dátum

Podpis(23)

Vyhlásenie o ochrane osobných údajov(24) týkajúce sa vyhlásení o podpore získaných v papierovej forme alebo prostredníctvom individuálnych online systémov na zber vyhlásení:

V súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa vaše osobné údaje poskytnuté v tomto formulári použijú len na podporu tejto iniciatívy a sprístupnia sa príslušným vnútroštátnym orgánom na účely overenia a osvedčenia. Máte nárok požadovať od skupiny organizátorov tejto iniciatívy prístup k vašim osobným údajom, ich opravu ▌, výmaz a obmedzenie spracúvania▌.

Skupina organizátorov uchováva vaše údaje na obdobie maximálne jedného mesiaca po predložení iniciatívy Európskej komisii alebo 21 mesiacov po začatí plynutia lehoty na zber vyhlásení, podľa toho, čo nastane skôr. ▌V prípade správneho alebo súdneho konania ich možno uchovávať po uvedených lehotách najviac jeden mesiac od dátumu ukončenia tohto konania.

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, máte právo kedykoľvek podať sťažnosť orgánu pre ochranu osobných údajov, najmä v členskom štáte vášho obvyklého pobytu, miesta výkonu práce alebo miesta údajného porušenia, ak sa domnievate, že došlo k nezákonnému spracúvaniu vašich údajov.

Zástupca skupiny organizátorov iniciatívy alebo prípadne právny subjekt, ktorý skupina organizátorov zriadila, je prevádzkovateľom v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov a možno ho kontaktovať použitím údajov uvedených v tomto formulári.

Kontaktné údaje zodpovednej osoby (ak je uvedená) sú dostupné na webovej adrese iniciatívy v registri Európskej komisie, ako je uvedené v bode 4 tohto formuláru.

Kontaktné údaje vnútroštátneho orgánu, ktorému budú vaše osobné údaje doručené a ktorý ich spracuje, a kontaktné údaje vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/data-protection?lg=sk.

Vyhlásenie o ochrane osobných údajov týkajúce sa vyhlásení o podpore zozbieraných prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení:

V súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 a nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa vaše osobné údaje poskytnuté v tomto formulári použijú len na podporu tejto iniciatívy a sprístupnia sa príslušným vnútroštátnym orgánom na účely overenia a osvedčenia. Máte nárok požadovať od Európskej komisie a od zástupcu skupiny organizátorov tejto iniciatívy alebo prípadne právny subjekt, ktorý skupina organizátorov zriadila, prístupvašim osobným údajom, ich opravu ▌, výmaz a obmedzenie spracúvania ▌.

Európska komisia uchováva vaše údaje na obdobie maximálne jedného mesiaca po predložení iniciatívy Komisii alebo 21 mesiacov po začatí plynutia lehoty na zber vyhlásení, podľa toho, čo nastane skôr. ▌V prípade správneho alebo súdneho konania ich možno uchovávať po uvedených lehotách najviac jeden mesiac od dátumu skončenia tohto konania.

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, máte právo kedykoľvek podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu osobných údajov alebo orgánu pre ochranu osobných údajov, najmä v členskom štáte vášho obvyklého pobytu, miesta výkonu práce alebo miesta údajného porušenia, ak sa domnievate, že došlo k nezákonnému spracúvaniu vašich údajov.

Európska komisia a zástupca skupiny organizátorov iniciatívy alebo prípadne právny subjekt, ktorý skupina organizátorov zriadila, sú spoločnými prevádzkovateľmi v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov a možno ich kontaktovať použitím údajov uvedených v tomto formulári.

Kontaktné údaje zodpovednej osoby skupiny organizátorov (ak je uvedená) sú dostupné na webovej adrese iniciatívy v registri Európskej komisie, ako je uvedené v bode 4 tohto formuláru.

Kontaktné údaje zodpovednej osoby Európskej komisie, vnútroštátneho orgánu, ktorému budú vaše osobné údaje doručené a ktorý ich spracuje, a kontaktné údaje európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov a vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/data-protection?lg=sk.

FORMULÁR VYHLÁSENIA O PODPORE – ČASŤ B(25)

(pre členské štáty, ktoré vyžadujú poskytnutie ▌ osobného identifikačného čísla/čísla dokladu totožnosti)

Vyplnenie všetkých políčok tohto formulára je povinné.

VYPĹŇA VOPRED SKUPINA ORGANIZÁTOROV:

1.  Všetci signatári na tomto formulári sú občanmi:

Pre každý zoznam označte iba jeden členský štát.

Pre osobné identifikačné číslo/číslo dokladu totožnosti, z ktorých sa jedno musí uviesť, pozri webové sídlo Európskej komisie pre európske iniciatívy občanov.

2.  Registračné číslo pridelené Komisiou: 3. Dátumy začiatku a konca lehoty na zber vyhlásení:

4.  Webová adresa tejto iniciatívy v registri Európskej komisie:

5.  Názov tejto iniciatívy:

6.  Ciele iniciatívy:

7.  Mená a e-mailové adresy registrovaných kontaktných osôb:

[V situácii uvedenej v článku 5 ods. 7 nariadenia (EÚ) .../... (26), prípadne aj: názov a krajina sídla právneho subjektu].:

8.  Webové sídlo tejto iniciatívy (ak existuje):

VYPĹŇAJÚ SIGNATÁRI VEĽKÝMI PÍSMENAMI

„Týmto vyhlasujem, že informácie, ktoré som uviedol/uviedla v tomto formulári, sú pravdivé a že som túto iniciatívu ešte nepodporil/nepodporila.“

ÚPLNÉ MENO/MENÁ

PRIEZVISKO/PRIEZVISKÁ

OSOBNÉ identifikačné ČÍSLO/

ČÍSLO DOKLADU totožnosti

druh osobného identifikačného čísla alebo dokladu

Dátum

Podpis(27)

Vyhlásenie o ochrane osobných údajov(28) týkajúce sa vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme alebo prostredníctvom individuálnych online systémov na zber vyhlásení:

V súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa vaše osobné údaje poskytnuté v tomto formulári použijú len na podporu tejto iniciatívy a sprístupnia sa príslušným vnútroštátnym orgánom na účely overenia a osvedčenia. Máte nárok požadovať od skupiny organizátorov tejto iniciatívy prístup k vašim osobným údajom, ich opravu ▌, výmaz a obmedzenie spracúvania▌.

Skupina organizátorov uchováva vaše údaje na obdobie maximálne jedného mesiaca po predložení iniciatívy Európskej komisii alebo 21 mesiacov po začatí plynutia lehoty na zber vyhlásení, podľa toho, čo nastane skôr. ▌V prípade správneho alebo súdneho konania ich možno uchovávať po uvedených lehotách najviac jeden mesiac od dátumu ukončenia tohto konania.

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, máte právo kedykoľvek podať sťažnosť orgánu pre ochranu osobných údajov, najmä v členskom štáte vášho obvyklého pobytu, miesta výkonu práce alebo miesta údajného porušenia, ak sa domnievate, že došlo k nezákonnému spracúvaniu vašich údajov.

Zástupca skupiny organizátorov iniciatívy alebo prípadne právny subjekt, ktorý skupina organizátorov zriadila, je prevádzkovateľom v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov a možno ho kontaktovať použitím údajov uvedených v tomto formulári.

Kontaktné údaje zodpovednej osoby (ak je uvedená) sú dostupné na webovej adrese iniciatívy v registri Európskej komisie, ako je uvedené v bode 4 tohto formuláru.

Kontaktné údaje vnútroštátneho orgánu, ktorému budú vaše osobné údaje doručené a ktorý ich spracuje, a kontaktné údaje vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/data-protection?lg=sk.

Vyhlásenie o ochrane osobných údajov týkajúce sa vyhlásení o podpore zozbieraných prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení:

V súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 a nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa vaše osobné údaje poskytnuté v tomto formulári použijú len na podporu tejto iniciatívy a sprístupnia sa príslušným vnútroštátnym orgánom na účely overenia a osvedčenia. Máte nárok požadovať od Európskej komisie a od zástupcu skupiny organizátorov tejto iniciatívy alebo prípadne právneho subjektu, ktorý skupina organizátorov zriadila, prístupvašim osobným údajom, ich opravu ▌, výmaz a obmedzenie spracúvania ▌.

Európska komisia uchováva vaše údaje na obdobie maximálne jedného mesiaca po predložení iniciatívy Komisii alebo 21 mesiacov po začatí plynutia lehoty na zber vyhlásení, podľa toho, čo nastane skôr. ▌V prípade správneho alebo súdneho konania ich možno uchovávať po uvedených lehotách najviac jeden mesiac od dátumu skončenia tohto konania.

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, máte právo kedykoľvek podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu osobných údajov alebo orgánu pre ochranu osobných údajov, najmä v členskom štáte vášho obvyklého pobytu, miesta výkonu práce alebo miesta údajného porušenia, ak sa domnievate, že došlo k nezákonnému spracúvaniu vašich údajov.

Európska komisia a zástupca skupiny organizátorov iniciatívy alebo prípadne právny subjekt, ktorý skupina organizátorov zriadila, sú spoločnými prevádzkovateľmi v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov a možno ich kontaktovať použitím údajov uvedených v tomto formulári.

Kontaktné údaje zodpovednej osoby skupiny organizátorov (ak je uvedená) sú dostupné na webovej adrese iniciatívy v registri Európskej komisie, ako je uvedené v bode 4 tohto formuláru.

Kontaktné údaje zodpovednej osoby Európskej komisie, vnútroštátneho orgánu, ktorému budú vaše osobné údaje doručené a ktorý ich spracuje, a kontaktné údaje európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov a vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/data-protection?lg=sk.

PRÍLOHA IV

OSVEDČENIE POTVRDZUJÚCE SÚLAD ONLINE SYSTÉMU NA ZBER VYHLÁSENÍ S NARIADENÍM EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č..../... (29) Z ...(30) O EURÓPSKEJ INICIATÍVE OBČANOV

... (názov príslušného orgánu)... (názov členského štátu) týmto osvedčuje, že individuálny online systém na zber vyhlásení... (adresa webového sídla) použitý na zber vyhlásení o podpore pre... (názov iniciatívy) s registračným číslom... (registračné číslo iniciatívy) je v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).../...+ z ...++ o európskej iniciatíve občanov.

Dátum, podpis a úradná pečiatka príslušného orgánu:

PRÍLOHA V

FORMULÁR NA PREDLOŽENIE VYHLÁSENÍ O PODPORE PRÍSLUŠNÝM ORGÁNOM ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

1.  Mená a priezviská, poštové adresy a e-mailové adresy kontaktných osôb (zástupcu skupiny organizátorov a jeho náhradníka) alebo názov, poštová adresa a e-mailová adresa právneho subjektu riadiaceho iniciatívu a jeho zástupcu:

2.  Názov iniciatívy:

3.  Registračné číslo pridelené Komisiou:

4.  Dátum registrácie:

5.  Počet signatárov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi (názov členského štátu):

6.  Celkový počet zozbieraných vyhlásení o podpore:

7.  Počet členských štátov, v ktorých sa dosiahla prahová hodnota:

8.  Prílohy:

(Pripojte všetky vyhlásenia o podpore získané od signatárov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi príslušného členského štátu.

Prípadne pripojte príslušné osvedčenie o súlade individuálneho online systému na zber vyhlásení s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).../...(31) z ...(32) o európskej iniciatíve občanov.)

9.  Týmto vyhlasujem, že informácie poskytnuté v tomto formulári sú pravdivé a že vyhlásenia o podpore boli zozbierané v súlade s článkom 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...+ z ...++ o európskej iniciatíve občanov.

10.  Dátum a podpis jednej z kontaktných osôb (zástupcu/náhradníka(33)) alebo zástupcu právnickej osoby:

PRÍLOHA VI

OSVEDČENIE O POČTE PLATNÝCH VYHLÁSENÍ O PODPORE ZOZBIERANÝCH V … (NÁZOV ČLENSKÉHO ŠTÁTU)

… (názov príslušného orgánu) … (názov členského štátu) po potrebnom overení, ktoré sa vyžaduje podľa článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...(34) z ...(35) o európskej iniciatíve občanov, týmto osvedčuje, že v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia je platných... (počet platných vyhlásení o podpore) vyhlásení o podpore iniciatívy s registračným číslom … (registračné číslo iniciatívy).

Dátum, podpis a úradná pečiatka

PRÍLOHA VII

FORMULÁR NA PREDLOŽENIE INICIATÍVY EURÓPSKEJ KOMISII

1.  Názov iniciatívy:

2.  Registračné číslo pridelené Komisiou:

3.  Dátum registrácie:

4.  Počet prijatých platných vyhlásení o podpore (musí ich byť najmenej jeden milión):

5.  Počet signatárov osvedčený členskými štátmi:

 

BE

BG

CZ

DK

DE

EE

IE

EL

ES

FR

HR

IT

CY

LV

LT

LU

Počet signatárov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

HU

MT

NL

AT

PL

PT

RO

SI

SK

FI

SE

UK

SPOLU

Počet signatárov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

6.  Mená a priezviská, poštové adresy a e-mailové adresy kontaktných osôb (zástupcu skupiny organizátorov a jeho náhradníka)(36) alebo názov, poštová adresa a e-mailová adresa právneho subjektu riadiaceho iniciatívu a jeho zástupcu:

7.  Uveďte všetky zdroje podpory a financovania iniciatívy vrátane výšky finančnej podpory v čase jej predloženia.

8.  Týmto vyhlasujem, že informácie poskytnuté v tomto formulári sú pravdivé a že boli dodržané všetky príslušné postupy a podmienky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).../... (37) z ...(38) o európskej iniciatíve občanov.

Dátum a podpis jednej z kontaktných osôb (zástupcu/náhradníka(39)) alebo zástupcu právneho subjektu:

9.  Prílohy: (Pripojte všetky osvedčenia.)

(1) Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 74.
(2) Ú. v. EÚ C 247, 13.7.2018, s. 62.
(3)Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 74.
(4)Ú. v. EÚ C 247, 13.7.2018, s. 62.
(5)Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2019.
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1).
(7)Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1179/2011 zo 17. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie pre elektronické systémy zberu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov (EÚ) č. 211/2011 (Ú. v. EÚ L 301, 18.11.2011, s. 3).
(8)Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 17.
(9)2017/2024(INL).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(11) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2017/46 z 10. januára 2017 o bezpečnosti komunikačných a informačných systémov v Európskej komisii (Ú. v. EÚ L 6, 11.1.2017, s. 40).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(14) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(17)Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1501 z 8. septembra 2015 o rámci interoperability podľa článku 12 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 235, 9.9.2015, s. 1).
(18)V online registri Komisie budú verejnosti sprístupnené len mená a priezviská členov skupiny organizátorov, krajina pobytu zástupcu alebo v príslušnom prípade názov a krajina sídla právneho subjektu, e-mailové adresy kontaktných osôb a informácie týkajúce sa zdrojov podpory a financovania. Dotknuté osoby majú právo namietať proti uverejneniu svojich osobných údajov zo závažných legitímnych dôvodov týkajúcich sa ich osobitnej situácie.
(19)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(20)Formulár musí byť vytlačený na jednom hárku. Skupina organizátorov môže použiť obojstranný hárok. Na účely nahratia vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme do centrálneho online systému na zber vyhlásení sa použije kód, ktorý sprístupní Európska komisia.
(21)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(22)Nemeckí štátni príslušníci s pobytom mimo krajiny len v prípade, ak si zaregistrovali svoje súčasné trvalé bydlisko na príslušnom diplomatickom zastúpení Nemecka v zahraničí.
(23)Podpis nie je povinný, ak sa formulár vypĺňa online prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (EÚ) .../...+, alebo prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení, ako sa uvádza v článku 11 uvedeného nariadenia.
(24)Má sa použiť iba jedna z dvoch navrhovaných verzií vyhlásenia o ochrane osobných údajov, v závislosti od spôsobu zberu vyhlásení.
(25)Formulár musí byť vytlačený na jednom hárku. Skupina organizátorov môže použiť obojstranný hárok. Na účely nahratia vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme do centrálneho online systému na zber vyhlásení sa použije kód, ktorý sprístupní Európska komisia.
(26)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(27)Podpis nie je povinný, ak sa formulár vypĺňa online prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (EÚ) .../...+, alebo prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení, ako sa uvádza v článku 11 uvedeného nariadenia.
(28)Má sa použiť iba jedna z dvoch navrhovaných verzií vyhlásenia o ochrane osobných údajov, v závislosti od spôsobu zberu vyhlásení.
(29)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(30)++ Ú. v.: vložte, prosím, dátum prijatia tohto nariadenia.
(31)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(32)++ Ú. v.: vložte, prosím, dátum prijatia tohto nariadenia.
(33)Nehodiace sa preškrtnite.
(34)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(35)++ Ú. v.: vložte, prosím, dátum prijatia tohto nariadenia.
(36)V online registri Komisie budú verejnosti sprístupnené len mená a priezviská členov skupiny organizátorov, krajina bydliska zástupcu alebo v príslušnom prípade meno a krajina sídla právneho subjektu, e-mailové adresy kontaktných osôb a informácie týkajúce sa zdrojov podpory a financovania. Dotknuté osoby majú právo namietať proti uverejneniu ich osobných údajov zo závažných legitímnych dôvodov týkajúcich sa ich osobitnej situácie.
(37)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo tohto nariadenia.
(38)++ Ú. v.: vložte, prosím, dátum prijatia tohto nariadenia.
(39)Nehodiace sa preškrtnite.


Dovoz tovaru kultúrneho charakteru ***I
PDF 245kWORD 71k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dovoze tovaru kultúrneho charakteru (COM(2017)0375 – C8-0227/2017 – 2017/0158(COD))
P8_TA-PROV(2019)0154A8-0308/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0375),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0227/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0308/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty

P8_TC1-COD(2017)0158


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, ▌

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),

keďže:

(1)  Vzhľadom na závery Rady z 12. februára 2016 o boji proti financovaniu terorizmu, na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. februára 2016 o akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu a na smernicu ▌Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541(3) by spoločné pravidlá pre obchod s tretími krajinami mali byť prijaté tak, aby sa zabezpečila účinná ochrana proti nezákonnému obchodu s tovarom kultúrnej hodnoty a proti jeho strate alebo zničeniu, zachovanie kultúrneho dedičstva ľudstva a aby sa zabránilo financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí prostredníctvom predaja rabovaného tovaru kultúrnej hodnoty kupujúcim v Únii.

(2)  Vykorisťovanie národov a území môže viesť k nezákonnému obchodu s tovarom kultúrnej hodnoty, najmä ak tento nezákonný obchod pochádza z prostredia ozbrojeného konfliktu. V tejto súvislosti by sa v tomto nariadení mali zohľadniť regionálne a miestne charakteristiky ľudí a území, a nie trhová hodnota tovaru kultúrnej hodnoty.

(3)  Tovar kultúrnej hodnoty je súčasťou kultúrneho dedičstva a má často veľký kultúrny, umelecký, historický a vedecký význam. Kultúrne dedičstvo je jedným zo základných prvkov civilizácie, ktoré má okrem iného symbolickú hodnotu a predstavuje časť kultúrnej pamäti ľudstva. Obohacuje kultúrny život všetkých ľudí a spája ľudí prostredníctvom spoločnej pamäti, poznania a rozvoja civilizácie. Preto by malo byť chránené pred neoprávneným privlastnením a rabovaním. K rabovaniu archeologických lokalít dochádzalo vždy, ale v súčasnosti dosiahlo nevídané rozmery a spolu s obchodovaním s nezákonne vykopaným tovarom kultúrnej hodnoty je závažným trestným činom, ktorý významne poškodzuje všetkých, ktorí sú tým priamo alebo nepriamo dotknutí. Nezákonný obchod s tovarom kultúrnej hodnoty v mnohých prípadoch prispieva k nútenej kultúrnej homogenizácii alebo k nútenej strate kultúrnej identity, zatiaľ čo rabovanie tovaru kultúrnej hodnoty vedie okrem iného k rozpadu kultúr. Kým je možné zapojiť sa do lukratívneho obchodu s nezákonne vykopaným tovarom kultúrnej hodnoty a mať z neho zisky bez akýchkoľvek významných rizík, budú takéto vykopávky a rabovanie pokračovať. Vzhľadom na hospodársku a umeleckú hodnotu tovaru kultúrnej hodnoty, na medzinárodnom trhu existuje vysoký dopyt po tomto tovare. Nedostatok prísnych medzinárodných právnych opatrení a neúčinné presadzovanie akýchkoľvek existujúcich opatrení vedie k presunu takéhoto tovaru do tieňovej ekonomiky. . Únia by mala primeraným spôsobom zakázať vstup tovaru kultúrnej hodnoty, ktorý bol nezákonne vyvezený z tretích krajín, na colné územie Únie, s osobitným dôrazom na tovar kultúrnej hodnoty z tretích krajín, ktoré sú zasiahnuté ozbrojeným konfliktom, najmä ak s takýmto tovarom kultúrnej hodnoty nezákonne obchodovali teroristické alebo iné zločinecké organizácie. Hoci by uvedený všeobecný zákaz nemal zahŕňať systematické kontroly, členské štáty by mali mať možnosť zasiahnuť v prípade, že dostanú spravodajské informácie o podozrivých zásielkach, a prijať všetky primerané opatrenia na zachytenie nezákonne vyvezeného tovaru kultúrnej hodnoty.

(4)  Keďže sa v členských štátoch uplatňujú rôzne pravidlá na dovoz tovaru kultúrnej hodnoty na colné územie Únie, opatrenia by sa mali prijať predovšetkým s cieľom zabezpečiť, aby určitý dovoz tovaru kultúrnej hodnoty podliehal jednotným kontrolám pri jeho vstupe na colné územie Únie na základe existujúcich procesov, postupov a administratívnych nástrojov, ktorých cieľom je dosiahnuť jednotné vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013(4).

(5)  Na ochranu tovaru kultúrnej hodnoty, ktorý sa považuje za národné kultúrne bohatstvo členských štátov, sa už vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 116/2009(5) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ(6). Toto nariadenie by sa preto nemalo vzťahovať na tovar kultúrnej hodnoty, ktorý sa vytvoril alebo objavil na colnom území Únie. Spoločné pravidlá zavedené týmto nariadením by sa mali vzťahovať na colné prerokovanie tovaru kultúrnej hodnoty z územia mimo Únie vstupujúceho na colné územie Únie ▌. Na účely tohto nariadenia by relevantným colným územím malo byť colné územie Únie v čase dovozu.

(6)  Kontrolné opatrenia, ktoré sa majú zaviesť v súvislosti so slobodnými pásmami ▌a tzv. slobodnými prístavmi ▌, by mali mať čo najširší rozsah pôsobnosti z hľadiska dotknutých colných režimov, aby sa zabránilo obchádzaniu tohto nariadenia prostredníctvom využívania týchto slobodných pásiem, ktoré majú potenciál, aby boli použité pre ďalšie šírenie nezákonného obchodu. Uvedené kontrolné opatrenia by sa preto nemali vzťahovať iba na tovar kultúrnej hodnoty prepustený do voľného obehu, ale aj na tovar kultúrnej hodnoty prepustený do osobitného colného režimu. Rozsah pôsobnosti by však nemal ▌presahovať rámec cieľa, ktorým je zabrániť tomu, aby nezákonne vyvezený tovar kultúrnej hodnoty vstúpil na colné územie Únie. Kým systematické kontrolné opatrenia by sa teda mali vzťahovať na prepustenie do voľného obehu a na niektoré osobitné colné režimy, do ktorých môže byť tovar vstupujúci na colné územie Únie prepustený, nemali by sa vzťahovať na colný režim tranzit.

(7)  Mnohým tretím krajinám a väčšine členských štátov sú známe ustanovenia Dohovoru UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovolenému dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, podpísaného v Paríži 14. novembra 1970 (ďalej len „dohovor UNESCO z roku 1970“), ktorého zmluvnou stranou je značné množstvo členských štátov, a Dohovoru UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch, podpísaného v Ríme 24. júna 1995. Z uvedeného dôvodu sa v tomto nariadení používajú vymedzenia pojmov vychádzajúce z uvedených vymedzení pojmov.

(8)  Zákonnosť vývozu tovaru kultúrnej hodnoty by sa mala primárne preskúmať na základe zákonov a iných právnych predpisov krajiny, v ktorej sa uvedený tovar kultúrnej hodnoty vytvoril alebo objavil ▌. S cieľom nebrániť neodôvodnene zákonnému obchodu by sa však osobe, ktorá chce tovar kultúrnej hodnoty doviezť na colné územie Únie, malo v určitých prípadoch výnimočne povoliť namiesto toho preukázať zákonný vývoz z inej tretej krajiny, v ktorej sa tovar kultúrnej hodnoty nachádzal pred svojim zaslaním do Únie. Uvedená výnimka by sa mala vzťahovať na prípady, keď nie je možné spoľahlivo určiť krajinu, v ktorej sa tovar kultúrnej hodnoty vytvoril alebo objavil, alebo keď sa vývoz dotknutého tovaru kultúrnej hodnoty uskutočnil pred tým, ako nadobudol platnosť dohovor UNESCO z roku 1970, konkrétne 24. apríla 1972. S cieľom zabrániť obchádzaniu tohto nariadenia tým, že sa nezákonne vyvezený tovar kultúrnej hodnoty pred svojim dovozom do Únie jednoducho zašle do inej tretej krajiny, by sa výnimky mali uplatňovať, ak sa tovar kultúrnej hodnoty nachádzal v tretej krajine počas obdobia dlhšieho ako päť rokov na iné účely ako na dočasné použitie, tranzit, opätovný vývoz alebo prekládku. Ak sú uvedené podmienky splnené v prípade viac ako jednej krajiny, relevantnou krajinou by mala byť posledná z uvedených krajín pred vstupom tovaru kultúrnej hodnoty na colné územie Únie.

(9)  Článok 5 dohovoru UNESCO z roku 1970 vyzýva zmluvné strany na vytvorenie jedného alebo viacerých vnútroštátnych útvarov na ochranu tovaru kultúrnej hodnoty pred nezákonným dovozom, vývozom a prevodom vlastníctva. Takéto vnútroštátne útvary by mali byť vybavené dostatočným počtom kvalifikovaného personálu na zabezpečenie uvedenej ochrany v súlade s uvedeným dohovorom a mali by tiež umožňovať potrebnú aktívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami uvedeného dohovoru, v oblasti bezpečnosti a v boji proti nezákonnému dovozu tovaru kultúrnej hodnoty, najmä z oblastí postihnutých ozbrojeným konfliktom.

(10)  S cieľom nebrániť neprimeraným spôsobom obchodu s tovarom kultúrnej hodnoty cez vonkajšiu hranicu Únie by sa toto nariadenie malo vzťahovať len na tovar kultúrnej hodnoty, ktorý dosahuje určitú hranicu minimálneho veku, ktorú stanovuje toto nariadenie. Zároveň sa zdá vhodné stanoviť finančnú hranicu s cieľom vylúčiť tovar kultúrnej hodnoty s nižšou hodnotou z uplatňovania podmienok a postupov vzťahujúcich sa na dovoz na colné územie Únie. Uvedenými hranicami sa zabezpečí, aby sa opatrenia stanovené v tomto nariadení zameriavali na tovar kultúrnej hodnoty, ktorý by bol s najväčšou pravdepodobnosťou v oblastiach zasiahnutých konfliktom cieľom rabovania, bez toho, aby bol vylúčený iný tovar, ktorého kontrola je nevyhnutná na zabezpečenie ochrany kultúrneho dedičstva.

(11)  Nezákonný obchod s rabovaným  tovarom kultúrnej hodnoty bol označený za možný zdroj financovania terorizmu a prania špinavých peňazí v kontexte nadnárodného posúdenia rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh .

(12)  Keďže určité kategórie tovaru kultúrnej hodnoty, konkrétne archeologické predmety a prvky pamiatok▌ môžu obzvlášť podliehať rabovaniu a zničeniu, zdá sa, že je nevyhnutné vytvoriť systém zvýšenej kontroly pred tým, než je tomuto tovaru povolené vstúpiť na colné územie Únie. Takýto systém by mal vyžadovať predkladanie dovoznej licencie vystavenej príslušným orgánom členského štátu ▌pred prepustením takéhoto tovaru kultúrnej hodnoty do voľného obehu v Únii alebo jeho prepustením do iného osobitného colného režimu než colný režim tranzit. Osoby, ktoré sa pokúšajú získať túto licenciu by mali vedieť dokázať, že tovar kultúrnej hodnoty bol z krajiny ▌, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, vyvezený zákonne, a to za pomoci príslušných podporných dokladov a dôkazov, ako sú vývozné osvedčenia ▌, vlastnícke tituly, faktúry, zmluvy o predaji, doklady o poistení, prepravné doklady a odborné hodnotenia. Na základe úplnej a pravdivej žiadosti by mal príslušný orgán členského štátu bezodkladne rozhodnúť o vydaní licencie. Všetky dovozné licencie by sa mali uchovávať v elektronickom systéme.

(13)  Ikona je akékoľvek zobrazenie náboženskej postavy alebo náboženskej udalosti. Môže byť vyhotovená na rôznych médiách a v rôznych veľkostiach a môže byť monumentálna alebo prenosná. V prípadoch, keď ikona bola v minulosti súčasťou napríklad interiéru kostola, kláštora, kaplnky, a to buď ako samostatne stojaca ikona alebo ako súčasť architektonického nábytku, napríklad ikonostas alebo ako stojan na ikonu, je životne dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou náboženského uctievania a liturgického života a mala by sa považovať za neoddeliteľnú súčasť náboženskej pamiatky, ktorá bola rozobratá. . Dokonca aj v prípadoch, keď nie je známa konkrétna pamiatka, ku ktorej ikona patrila, ale keď existujú dôkazy o tom, že kedysi tvorila neoddeliteľnú súčasť pamiatky, najmä ak si zachováva znaky alebo prvky, ktoré naznačujú, že bola kedysi súčasťou ikonostasu alebo stojanu na ikonu, by sa naďalej na ikonu mala vzťahovať kategória „prvky umeleckých alebo historických pamiatok alebo archeologické lokality, ktoré boli rozobrané“ uvedená v prílohe.

(14)  So zreteľom na osobitnú povahu tovaru kultúrnej hodnoty je úloha colných orgánov mimoriadne dôležitá a mali by byť v prípade potreby schopné vyžadovať od deklaranta dodatočné informácie a analyzovať tovar kultúrnej hodnoty prostredníctvom fyzického preskúmania.

(15)  Pri kategóriách tovaru kultúrnej hodnoty, dovoz ktorých nevyžaduje dovoznú licenciu, by osoby, ktoré sa pokúšajú doviezť takýto tovar na colné územie Únie, mali formou vyhlásenia osvedčiť zákonnosť vývozu tohto tovaru z tretej krajiny a prevziať zaň zodpovednosť, ako aj poskytnúť dostatočné údaje o tomto tovare kultúrnej hodnoty tak, aby ho colné orgány mohli identifikovať. Na uľahčenie colného konania a z dôvodu právnej istoty by sa údaje o tovare kultúrnej hodnoty mali poskytovať na štandardizovanom dokumente. Na opísanie tovaru kultúrnej hodnoty by sa mohol používať štandardný dokument na identifikáciu predmetu, ktorý odporúča UNESCO. Držiteľ tovaru by mal uvedené údaje zaregistrovať v elektronickom systéme s cieľom uľahčiť colným orgánom identifikáciu tovaru, umožniť analýzu rizika a cielené kontroly, ako aj zabezpečiť vysledovateľnosť po tom, čo tovar kultúrnej hodnoty vstúpi na vnútorný trh.

(16)  V kontexte centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colnú oblasť by Komisia mala byť zodpovedná za zriadenie centralizovaného elektronického systému na podávanie žiadostí o dovozné licencie a predkladanie vyhlásení dovozcu, ako aj uchovávanie a výmenu informácií medzi orgánmi členských štátov, najmä pokiaľ ide o vyhlásenia dovozcu a dovozné licencie.

(17)  Malo by byť možné, aby sa spracúvanie údajov podľa tohto nariadenia vzťahovalo aj na osobné údaje a takéto spracúvanie by sa malo uskutočňovať v súlade s právom Únie. Členské štáty a Komisia by mali osobné údaje spracúvať len na účely tohto nariadenia alebo za riadne odôvodnených okolností na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti, ako aj jeho predchádzania. Každé zhromažďovanie, zverejňovanie, prenos, odovzdávanie a ďalšie spracúvanie osobných údajov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by malo podliehať požiadavkám uvedeným v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(7) a (EÚ) 2018/1725(8). Pri spracúvaní osobných údajov na účely tohto nariadenia by sa mali tiež dodržiavať základné práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života uznané v článku 8 Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov, uznané v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie.

(18)  Tovar kultúrnej hodnoty, ktorý sa nevytvoril alebo neobjavil na colnom území Únie, ale ktorý sa vyviezol ako tovar Únie, by pri návrate na toto územie ako vrátený tovar v zmysle nariadenia (EÚ) č. 952/2013 nemal podliehať povinnosti predložiť dovoznú licenciu alebo vyhlásenie dovozcu.

(19)  Tovar kultúrnej hodnoty v colnom režime dočasné použitie na účely vzdelávania, vedy, konzervácie, reštaurátorstva, výstav, digitalizácie, scénografie, výskumu zo strany akademických inštitúcií alebo spolupráce medzi múzeami alebo podobnými inštitúciami by tiež nemal podliehať povinnosti predložiť dovoznú licenciu alebo vyhlásenie dovozcu.

(20)  Skladovanie tovaru kultúrnej hodnoty z krajín postihnutých ozbrojeným konfliktom alebo prírodnou katastrofou na výlučný účel nájdenia bezpečného miesta na jeho bezpečné uloženie a zachovanie zo strany verejného orgánu alebo pod jeho dohľadom by nemalo podliehať predloženiu dovoznej licencie alebo vyhlásenia dovozcu.

(21)  S cieľom uľahčiť prezentáciu tovaru kultúrnej hodnoty na komerčných veľtrhoch umenia by dovozná licencia nemala byť potrebná v prípade, keď je tovar kultúrnej hodnoty v colnom režime dočasné použitie v zmysle článku 250 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 a keď namiesto dovoznej licencie sa predložilo vyhlásenie dovozcu. Predloženie dovoznej licencie by sa však malo vyžadovať v prípade, keď takýto tovar kultúrnej hodnoty má zostať po veľtrhu umenia v Únii.

(22)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby prijala podrobné opatrenia ohľadne tovaru kultúrnej hodnoty, ktorý je vrátený, alebo na dočasné použitie tovaru kultúrnej hodnoty na colnom území Únie a ich bezpečné uloženie, vzory žiadostí o dovoznú licenciu a formuláre dovoznej licencie, vzory vyhlásení dovozcu a ich sprievodné dokumenty, a ďalšie procesné pravidlá na ich predkladanie a spracovanie. Na Komisiu by sa tiež mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť opatrenia na zriadenie elektronického systému na podávanie žiadostí o dovoznú licenciu a predkladanie vyhlásení dovozcu a na uchovávanie informácií a ich výmenu medzi členskými štátmi. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(9) .

(23)  S cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu a vyhnúť sa zdvojeniu úsilia pri organizovaní odbornej prípravy, činností v oblasti budovania kapacít a kampaní na zvyšovanie povedomia, ako aj na prípadné zadanie realizácie výskumu a vypracovania noriem by Komisia a členské štáty mali spolupracovať s medzinárodnými organizáciami a orgánmi, ako sú UNESCO, INTERPOL, EUROPOL, Svetová colná organizácia, Medzinárodné centrum pre štúdium ochrany a reštaurovania kultúrnych pamiatok a Medzinárodná rada múzeí (ICOM).

(24)  S cieľom podporiť účinné vykonávanie tohto nariadenia a poskytnúť základ pre jeho budúce hodnotenie by sa mali elektronicky zhromažďovať a vymieňať medzi členskými štátmi a Komisiou relevantné informácie o obchodných tokoch tovaru kultúrnej hodnoty. V záujme transparentnosti a verejnej kontroly by sa malo čo najviac informácií zverejniť. Obchodné toky tovaru kultúrnej hodnoty sa nemôžu účinne monitorovať len na základe ich hodnoty alebo váhy. Je nevyhnutné elektronicky zhromažďovať údaje o počte deklarovaných položiek. Keďže v kombinovanej nomenklatúre nie je pre tovar kultúrnej hodnoty uvedená žiadna doplnková merná jednotka, treba vyžadovať, aby sa uvádzal počet položiek.

(25)  Stratégia EÚ pre riadenie colných rizík je okrem iného zameraná na posilnenie kapacít colných orgánov s cieľom zvýšiť schopnosť reagovať na riziká v oblasti tovaru kultúrnej hodnoty. Mal by sa využiť spoločný rámec riadenia rizík ustanovený v nariadení (EÚ) č. 952/2013 a colné orgány by si mali vymieňať príslušné informácie o rizikách.

(26)  S cieľom využiť odborné skúsenosti medzinárodných organizácií a orgánov, ktoré pôsobia v kultúrnej oblasti, a ich skúsenosti s nezákonným obchodom s tovarom kultúrnej hodnoty by sa pri identifikovaní rizík súvisiacich s tovarom kultúrnej hodnoty mali v spoločnom rámci riadenia rizík vziať do úvahy odporúčania a usmernenia, ktoré tieto organizácie a orgány vydali. Predovšetkým by ako usmernenie pre identifikovanie tretích krajín, ktorých dedičstvo je najviac ohrozené, a predmetov z nich vyvážaných, ktoré by častejšie mohli byť predmetom nezákonného obchodu, mali slúžiť červené zoznamy uverejnené zo strany ICOM.

(27)  Je potrebné organizovať kampane na zvyšovanie povedomia zamerané na kupujúcich tovaru kultúrnej hodnoty v súvislosti s rizikom nezákonného obchodu a pomôcť účastníkom trhu pri chápaní a uplatňovaní tohto nariadenia. Členské štáty by mali do šírenia uvedených informácií zapojiť príslušné národné kontaktné miesta a iné útvary na poskytovanie informácií.

(28)  Komisia by mala v záujme efektívneho vykonávania tohto nariadenia zabezpečiť, aby mikro, malé a stredné podniky využívali primeranú technickú pomoc, a uľahčiť výmenu informácií s nimi. Malé a stredné podniky usadené v Únii, ktoré dovážajú tovar kultúrnej hodnoty, by preto mali využívať súčasné a budúce programy Únie na podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov.

(29)  S cieľom podporovať dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia a odrádzať od jeho obchádzania by členské štáty mali zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nesplnenie ustanovení tohto nariadenia a oznámiť ich Komisii. Sankcie zavedené členskými štátmi za porušenia tohto nariadenia by mali mať rovnocenný odrádzajúci účinok v celej Únii.

(30)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa colné orgány a príslušné orgány dohodli na opatreniach v zmysle článku 198 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Podrobnosti uvedených opatrení by mali podliehať vnútroštátnemu právu.

(31)  Komisia by mala bezodkladne prijať predpisy na vykonávanie tohto nariadenia, predovšetkým predpisy o príslušných elektronických štandardizovaných formulároch, ktoré sa majú použitiť pri žiadosti o dovoznú licenciu alebo pri vypracovaní vyhlásenia dovozcu a následne v čo najkratšom možnom čase zriadiť elektronický systém. Uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa dovozných licencií a vyhlásení dovozcu by sa preto malo oddialiť.

(32)  V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie základných cieľov tohto nariadenia potrebné a vhodné stanoviť pravidlá pre vstup a podmienky a postup pre dovoz tovaru kultúrnej hodnoty na colné územie Únie. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE ▌

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  V tomto nariadení sa stanovujú podmienky pre vstup tovaru kultúrnej hodnoty a podmienky a postup pre dovoz tovaru kultúrnej hodnoty na účely zachovania kultúrneho dedičstva ľudstva a predchádzania nezákonnému obchodu s tovarom kultúrnej hodnoty, najmä v prípadoch, keď by takýto nezákonný obchod mohol prispieť k financovaniu terorizmu.

2.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na tovar kultúrnej hodnoty, ktorý sa buď vytvoril alebo objavil na colnom území Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

▌Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „tovar kultúrnej hodnoty“ je každá položka archeologického, prehistorického, historického, literárneho, umeleckého alebo vedeckého významu, ako sa uvádza v prílohe;

2.   „vstup tovaru kultúrnej hodnoty“ je každý vstup tovaru kultúrnej hodnoty na colné územie Únie, ktorý podlieha colnému dohľadu alebo colnej kontrole v rámci colného územia Únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 952/2013;

3.  „dovoz tovaru kultúrnej hodnoty“ je:

a)  prepustenie tovaru kultúrnej hodnoty do voľného obehu, ako sa uvádza v článku 201 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, alebo

b)  prepustenie tovaru kultúrnej hodnoty do jednej z nasledujúcich kategórií osobitných ▌colných režimov uvedených v ▌článku 210 nariadenia (EÚ) č. 952/2013:

i)  skladovanie, ktoré zahŕňa colné uskladňovanie a slobodné pásma;

ii)  osobitné použitie, ktoré zahŕňa dočasné použitie a konečné použitie;

iii)  aktívny zušľachťovací styk;

4.  „držiteľ tovaru“ je držiteľ tovaru, ako sa vymedzuje v článku 5 bode 34 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;

5.  „príslušné orgány“ sú orgány verejnej správy poverené členskými štátmi vydávať dovozné licencie.

Článok 3

Vstup a dovoz tovaru kultúrnej hodnoty

1.  Zakazuje sa vstup tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného v časti A prílohy, ktorý sa vyviezol z územia krajiny, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, v rozpore so zákonmi a s inými právnymi predpismi uvedenej krajiny.

Colné orgány a príslušné orgány prijmú všetky vhodné opatrenia v prípade pokusu o vstup tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného v prvom pododseku.

2.  Dovoz tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného na zozname v časti B a C prílohy sa povoľuje len po predložení buď:

a)  dovoznej licencie vydanej v súlade s článkom 4 alebo

b)  vyhlásenia dovozcu predloženého v súlade s článkom 5.

3.  Dovozná licencia alebo vyhlásenie dovozcu uvedené v odseku 2 tohto článku sa predloží colným orgánom v súlade s článkom 163 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. V prípade, keď je tovar kultúrnej hodnoty prepustený do colného režimu slobodné pásmo, držiteľ tovaru musí pri predložení tovaru v súlade s článkom 245 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 952/2013 predložiť dovozná licencia alebo vyhlásenie dovozcu.

4.  Odsek 2 tohto článku sa neuplatňuje na:

a)  tovar kultúrnej hodnoty, ktorý je vrátený v zmysle článku 203 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;

b)  dovoz tovaru kultúrnej hodnoty na výlučný účel zaistenia bezpečného uloženia zo strany verejného orgánu alebo pod jeho dohľadom so zámerom vrátiť tento tovar kultúrnej hodnoty, keď to situácia dovolí;

c)  dočasné použitie tovaru kultúrnej hodnoty v zmysle článku 250 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 na colnom území Únie na účely vzdelávania, vedy, konzervácie, reštaurátorstva, výstav, digitalizácie, scénografie, výskumu, ktorý uskutočňujú akademické inštitúcie alebo spolupráce medzi múzeami alebo podobnými inštitúciami;

5.  Dovozná licencia sa nevyžaduje v prípade tovaru kultúrnej hodnoty, ktorý bol prepustený do colného režimu dočasné použitie v zmysle článku 250 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, ak sa má takýto tovar prezentovať na komerčných výstavách umenia. V takých prípadoch sa musí predložiť vyhlásenie dovozcu v súlade s postupom v článku 5 tohto nariadenia.

Ak sa však uvedený tovar kultúrnej hodnoty následne prepustí do iného colného režimu uvedeného v článku 2 bode 3 tohto nariadenia, musí sa vyžadovať dovozná licencia vydaná v súlade s článkom 4 tohto nariadenia.

6.  Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné opatrenia pre tovar kultúrnej hodnoty, ktorý je vrátený, pre dovoz tovaru kultúrnej hodnoty na účely jeho bezpečného uloženia a pre dočasné použitie tovaru kultúrnej hodnoty, ako sa uvádza v odsekoch 4 a 5 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods.2.

7.  Odsek 2 tohto článku sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia prijaté Úniou v súlade s článkom 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

8.  Pri predkladaní colného vyhlásenia pre dovoz tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného na zozname v časti B a C prílohy sa uvádza počet položiek pomocou doplnkovej mernej jednotky uvedenej v prílohe. Ak je tovar kultúrnej hodnoty prepustený do colného režimu slobodné pásmo, držiteľ tovaru musí pri predložení tovaru v súlade s článkom 245 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 952/2013 uviesť počet položiek.

Článok 4

Dovozná licencia

1.   Pre dovoz iného tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného na zozname v časti B prílohy, než je tovar kultúrnej hodnoty uvedený v článku 3 ods. 4 a 5, sa vyžaduje dovozná licencia. Uvedenú dovoznú licenciu vydá príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa tovar kultúrnej hodnoty po prvýkrát prepustil do jedného z colných režimov uvedených v článku 2 bode 3.

2.  Dovozné licencie, ktoré vydali príslušné orgány členského štátu v súlade s týmto článkom, platia v celej Únii.

3.  Dovozná licencia vydaná v súlade s týmto článkom sa nepovažuje za dôkaz zákonného pôvodu alebo vlastníctva dotknutého tovaru kultúrnej hodnoty.

4.  Držiteľ tovaru podá žiadosť o dovoznú licenciu na príslušnom orgáne členského štátu uvedeného v odseku 1 tohto článku prostredníctvom elektronického systému uvedeného v článku 8. K žiadosti sa prikladajú všetky podporné doklady a informácie, ktorými sa preukazuje, že dotknutý tovar kultúrnej hodnoty bol vyvezený z  ▌krajiny, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, v súlade so ▌zákonmi a s inými právnymi predpismi tejto krajiny, alebo ktorými sa preukazuje absencia takýchto zákonov alebo iných právnych predpisov v čase, keď sa tovar z územia tejto krajiny vyviezol. ▌

Odchylne od prvého pododseku môžu byť namiesto toho k žiadosti priložené všetky podporné doklady a informácie, ktorými sa preukazuje, že dotknutý tovar kultúrnej hodnoty sa vyviezol v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi poslednej krajiny, v ktorej sa nachádzal počas obdobia dlhšieho ako päť rokov, a na iné účely ako na dočasné použitie, tranzit, spätný vývoz alebo prekládku, a to v týchto prípadoch:

a)  nie je možné spoľahlivo určiť krajinu, v ktorej sa tovar kultúrnej hodnoty vytvoril alebo objavil, alebo

b)  tovar kultúrnej hodnoty krajinu, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, opustil pred 24. aprílom 1972.

5.  Dôkaz, že dotknutý tovar kultúrnej hodnoty sa vyviezol v súlade s odsekom 4, sa poskytne vo forme vývozných osvedčení alebo vývozných licencií, ak dotknutá krajina na vývoz tovaru kultúrnej hodnoty takéto dokumenty stanovila v čase vývozu.

6.  Príslušný orgán ▌ overí, či je žiadosť úplná. Akékoľvek chýbajúce alebo dodatočné informácie či dokumenty si vyžiada od žiadateľa do 21 dní od prijatia žiadosti.

7.  Príslušný orgán ▌do 90 dní od prijatia úplnej žiadosti ▌túto žiadosť preskúma a rozhodne, či dovoznú licenciu vydá alebo žiadosť zamietne. ▌

Príslušný orgán žiadosť zamietne, ak:

a)  má informácie alebo opodstatnené dôvody domnievať sa, že tovar kultúrnej hodnoty sa z územia krajiny, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, vyviezol v rozpore so zákonmi alebo s inými právnymi predpismi tejto krajiny;

b)   sa nepredložili dôkazy požadované v odseku 4;

c)   má informácie alebo opodstatnené dôvody domnievať sa, že držiteľ tovaru ho nezískal zákonným spôsobom, alebo

d)  bol informovaný o tom, že orgány krajiny, v ktorej sa tovar kultúrnej hodnoty vytvoril alebo objavil, si nárokujú vrátanie tohto tovaru kultúrnej hodnoty.

8.  V prípade zamietnutia žiadosti sa správne rozhodnutie uvedené v odseku 7 spolu s odôvodnením vrátane informácie o odvolacom konaní oznámia bezodkladne žiadateľovi .

9.  Ak sa podá žiadosť o dovoznú licenciu týkajúcu sa tovaru kultúrnej hodnoty, v súvislosti s ktorým sa takáto žiadosť už zamietla, žiadateľ informuje o predchádzajúcom zamietnutí príslušný orgán, na ktorý žiadosť podáva.

10.  Ak členský štát zamietne žiadosť, toto zamietnutie, ako aj dôvody, na ktorých sa zakladá, sa oznámia ostatným členským štátom a Komisii prostredníctvom elektronického systému uvedeného v článku 8.

11.  Členské štáty bezodkladne určia príslušné orgány na vydávanie dovozných licencií v súlade s týmto článkom. Členské štáty oznámia údaje príslušných orgánov, ako aj všetky zmeny v tejto súvislosti Komisii.

Komisia uverejní údaje príslušných orgánov a všetky ich zmeny v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.

12.  Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov vzor a formát žiadosti o dovoznú licenciu a uvedie prípadné podporné doklady na preukázanie zákonného pôvodu dotknutého tovaru kultúrnej hodnoty, ako aj procesné pravidlá predkladania a spracúvania takejto žiadosti. Pri stanovovaní uvedených prvkov sa Komisia usiluje o dosiahnutie jednotného uplatňovania postupov na vydávanie dovozných licencií zo strany príslušných orgánov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2.

Článok 5

Vyhlásenie dovozcu

1.   Pre dovoz tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného na zozname v časti C prílohy sa vyžaduje vyhlásenie dovozcu, ktoré musí držiteľ tohto tovaru predložiť prostredníctvom elektronického systému uvedeného v článku 8▌.

2.  Vyhlásenie dovozcu obsahuje:

a)  vyhlásenie podpísané držiteľom tovaru kultúrnej hodnoty, v ktorom sa uvádza, že tovar kultúrnej hodnoty bol vyvezený z ▌krajiny, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi tejto krajiny v čase, keď sa vyviezol z jej územia, a

b)   štandardizovaný dokument opisujúci dotknutý tovar kultúrnej hodnoty dostatočne podrobne na to, aby ho ▌orgány mohli identifikovať a uskutočniť analýzu rizika a cielené kontroly.

Odchylne od písmena a) prvého pododseku sa môže vo vyhlásení uviesť, že dotknutý tovar kultúrnej hodnoty sa vyviezol v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi poslednej krajiny, v ktorej sa nachádzal počas obdobia dlhšieho ako päť rokov, a na iné účely ako na dočasné použitie, tranzit, spätný vývoz alebo prekládku, a to v týchto prípadoch:

a)  nie je možné spoľahlivo určiť krajinu, v ktorej sa tovar kultúrnej hodnoty vytvoril alebo objavil, alebo

b)  tovar kultúrnej hodnoty krajinu, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, opustil pred 24. aprílom 1972.

3.  Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov štandardizovaný vzor a formát vyhlásenia dovozcu, ako aj procesné pravidlá jeho podávania a uvedie prípadné podporné doklady na preukázanie zákonného pôvodu dotknutého tovaru kultúrnej hodnoty, ktoré by mal držiteľ tohto tovaru mať, a pravidlá spracúvania vyhlásenia dovozcu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2.

Článok 6

Príslušné colné úrady

▌Členské štáty môžu obmedziť počet colných úradov vecne príslušných na dovoz tovaru kultúrnej hodnoty, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie. Ak členské štáty uplatnia takéto obmedzenie, oznámia údaje o týchto colných úradoch, ako aj všetky zmeny v tejto súvislosti Komisii.

Komisia uverejní údaje príslušných colných úradov a všetky ich zmeny v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.

Článok 7

Administratívna spolupráca

▌Na účely uplatňovania tohto nariadenia členské štáty zabezpečia spoluprácu medzi svojimi colnými orgánmi a príslušnými orgánmi uvedenými v článku 4.

Článok 8

Používanie elektronického systému

1.  Uchovávanie a výmena informácií medzi orgánmi členských štátov, najmä pokiaľ ide o dovozné licencie a vyhlásenia dovozcu, sa uskutočňuje prostredníctvom centralizovaného elektronického systému.

V prípade dočasného zlyhania elektronického systému, sa môžu použiť iné spôsoby  uchovávania a výmeny informácií.

2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví: ▌

a)  opatrenia týkajúce sa vývoja, prevádzky a údržby elektronického systému, ako sa uvádza v odseku 1;

b)  podrobné pravidlá týkajúce sa podávania, spracúvania, uchovávania a výmeny informácií medzi orgánmi členských štátov prostredníctvom elektronického systému alebo iných spôsobov uvedených v odseku 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2 do ... [dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 9

Zriadenie elektronického systému

Komisia zriadi elektronický systém uvedený v článku 8. Elektronický systém musí začať prevádzku najneskôr štyri roky od nadobudnutia účinnosti prvého z vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 2.

Článok 10

Ochrana osobných údajov a doba uchovávania údajov

1.  Colné orgány a príslušné orgány členských štátov konajú ako prevádzkovatelia osobných údajov, ktoré získali podľa článku 4, 5 a 8.

2.  Spracúvanie osobných údajov na základe tohto nariadenia sa uskutočňuje len na účel vymedzený v článku 1 ods. 1.

3.  K osobným údajom získaným v súlade s článkom 4, 5 a 8 má prístup len personál orgánov s náležitým oprávnením, pričom tieto údaje sú náležite chránené pred nepovoleným prístupom alebo poskytnutím. Uvedené údaje sa nesmú sprístupniť alebo poskytnúť bez výslovného písomného súhlasu orgánu, ktorý informáciu pôvodne získal. Takýto súhlas však nie je potrebný, ak sú orgány povinné predmetné informácie sprístupniť alebo poskytnúť podľa právnych predpisov platných v dotknutom členskom štáte, a to najmä v súvislosti so súdnym konaním.

4.  Orgány uchovávajú osobné údaje získané podľa článkov 4, 5 a 8 po dobu 20 rokov od dátumu, kedy údaje získali. Po skončení uvedenej doby sa uvedené osobné údaje vymažú.

Článok 11

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia a prijmú všetky ▌opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty do ... [18 mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] oznámia Komisii pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné za vstup tovaru kultúrnej hodnoty v rozpore s článkom 3 ods. 1 a súvisiace opatrenia.

Členské štáty do ... [šesť rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] oznámia Komisii pravidla, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné za iné porušenia tohto nariadenia, najmä za predkladanie nepravdivých vyhlásení a nepravdivých informácií a súvisiacich opatrení.

Členské štáty oznámia bezodkladne Komisii každú nasledujúcu zmenu, ktorá uvedené pravidlá ovplyvní.

Článok 12

Spolupráca s tretími krajinami

Komisia môže v záležitostiach patriacich medzi jej činnosti, a v rozsahu požadovanom na plnenie jej úloh podľa tohto nariadenia, zorganizovať v spolupráci s členskými štátmi činnosti v oblasti odbornej prípravy a budovania kapacít pre tretie krajiny.

Článok 13

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 116/2009. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 14

Informovanie a hodnotenie

1.  Členské štáty poskytnú Komisii informácie o vykonávaní tohto nariadenia. ▌

Na uvedený účel Komisia zašle príslušné dotazníky členským štátom. Členské štáty majú šesť mesiacov od prijatia dotazníka na to, aby Komisii oznámili požadované informácie.

2.  Komisia do troch rokov od dátumu, od ktorého sa toto nariadenie začne uplatňovať v celom rozsahu, a ▌následne každých päť rokov, predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia. Uvedená správa sa zverejňuje a obsahuje príslušné štatistické informácie na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni, ako napríklad počet vydaných dovozných licencií, zamietnutých žiadostí a predložených vyhlásení dovozcu. Zahŕňa posúdenie praktického vykonávania vrátane vplyvu na hospodárske subjekty Únie, najmä na MSP.

3.  Komisia do ... [dvanástich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každých 12 mesiacov až do zriadenia elektronického systému uvedeného v článku 9, predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku dosiahnutom pri prijímaní vykonávacích aktov, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2, a pri zriaďovaní elektronického systému, ako sa uvádza v článku 9.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Uplatňovanie

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti.

2.  Bez ohľadu na odsek 1:

a)  článok 3 ods. 1 sa uplatňuje od ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

b)  článok 3 ods. 2 až 5, 7 a 8, článok 4 ods. 1 až 10, článok 5 ods. 1 a 2 a článok 8 ods. 1 sa uplatňuje od dátumu začatia prevádzky elektronického systému uvedeného v článku 8 alebo najneskôr od ... [šesť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia uverejní dátum, ku ktorému sa splnili podmienky uvedené v tomto odseku, v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Časť A. Tovar kultúrnej hodnoty, na ktorý sa vzťahuje článok 3 ods. 1

a)  Vzácne zbierky a exempláre fauny, flóry, mineralógie a anatómie a predmety paleontologického záujmu;

b)  predmety, ktoré sa týkajú histórie, vrátane dejín vedy a techniky, vojenských a sociálnych dejín, ako aj života národných vedúcich osobností, mysliteľov, vedcov a umelcov a udalostí národného významu;

c)  produkty archeologických vykopávok (vrátane zákonných i neoprávnených) alebo archeologických objavov na pevnine alebo pod vodou;

d)  prvky umeleckých alebo historických pamiatok alebo archeologických lokalít, ktoré boli rozobrané(10);

e)  starožitnosti staršie ako sto rokov, ako napríklad ryté či tesané záznamy, mince a ryté pečatidlá;

f)  predmety etnologickej hodnoty;

g)  predmety umeleckej hodnoty, napríklad:

i)  obrazy, maľby a kresby zhotovené celkom ručne, na akomkoľvek podklade a z akéhokoľvek materiálu (okrem priemyselného dizajnu a ručne ozdobených priemyselných výrobkov);

ii)  pôvodné sochárske diela a sochy z akéhokoľvek materiálu;

iii)  pôvodné rytiny, pôvodné tlače a pôvodné litografie;

iv)  pôvodné umelecké asambláže a montáže z akéhokoľvek materiálu;

h)  vzácne rukopisy a prvotlače;

i)  staré knihy, dokumenty a publikácie osobitného významu (historického, umeleckého, vedeckého, literárneho atď.), jednotlivo alebo v rámci zbierok;

j)  poštové, kolkové a podobné známky, jednotlivo alebo v rámci zbierok;

k)  archiválie vrátane zvukových, fotografických a kinematografických archiválií;

l)  nábytok starší ako sto rokov a staré hudobné nástroje.

Časť B. Tovar kultúrnej hodnoty, na ktorý sa vzťahuje článok 4

Kategórie tovaru kultúrnej hodnoty v súlade s časťou A

Kapitola, položka alebo podpoložka kombinovanej nomenklatúry (KN)

Hranica minimálneho veku

Minimálna finančná hranica (colná hodnota)

Doplnkové merné jednotky

c)  produkty archeologických vykopávok (vrátane zákonných a neoprávnených) alebo archeologických objavov na pevnine alebo pod vodou;

ex 9705; ex 9706

viac ako 250 rokov

Nezávisle na hodnote

počet kusov (p/st)

d)  prvky umeleckých alebo historických pamiatok alebo archeologických lokalít, ktoré boli rozobrané(11);

ex 9705; ex 9706

viac ako 250 rokov

Nezávisle na hodnote

počet kusov (p/st)

Časť C. Tovar kultúrnej hodnoty, na ktorý sa vzťahuje článok 5

Kategórie tovaru kultúrnej hodnoty v súlade s časťou A

Kapitola, položka alebo podpoložka kombinovanej nomenklatúry (KN)

Hranica minimálneho veku

Minimálna finančná hranica (colná hodnota)

Doplnkové merné jednotky

a)  Vzácne zbierky a exempláre fauny, flóry, mineralógie a anatómie a predmety paleontologického záujmu;

ex 9705

viac ako 200 rokov

18 000 EUR alebo viac za položku

počet kusov (p/st)

b)  predmety, ktoré sa týkajú histórie, vrátane dejín vedy a techniky, vojenských a sociálnych dejín, ako aj života národných vedúcich osobností, mysliteľov, vedcov a umelcov a udalostí národného významu;

ex 9705

viac ako 200 rokov

18 000 EUR alebo viac za položku

počet kusov (p/st)

e)  starožitnosti ako ryté či tesané záznamy, mince a ryté pečatidlá;

ex 9706

viac ako 200 rokov

18 000 EUR alebo viac za položku

počet kusov (p/st)

f)  predmety etnologickej hodnoty;

ex 9705

viac ako 200 rokov

18 000 EUR alebo viac za položku

počet kusov (p/st)

g)  predmety umeleckej hodnoty, napríklad:

 

i)  obrazy, maľby a kresby zhotovené celkom ručne, na akomkoľvek podklade a z akéhokoľvek materiálu ▌(okrem priemyselného dizajnu a ručne ozdobených priemyselných výrobkov);

ex 9701

viac ako 200 rokov

18 000 EUR alebo viac za položku

počet kusov (p/st)

ii)  pôvodné sochárske diela a sochy z akéhokoľvek materiálu;

ex 9703

viac ako 200 rokov

18 000 EUR alebo viac za položku

počet kusov (p/st)

iii)  pôvodné rytiny, pôvodné tlače a pôvodné litografie;

ex 9702;

viac ako 200 rokov

18 000 EUR alebo viac za položku

počet kusov (p/st)

iv)  pôvodné umelecké asambláže a montáže z akéhokoľvek materiálu;

ex 9701

viac ako 200 rokov

18 000 EUR alebo viac za položku

počet kusov (p/st)

h)  vzácne rukopisy a prvotlače

ex 9702; ex 9706

viac ako 200 rokov

18 000 EUR alebo viac za položku

počet kusov (p/st)

i)  staré knihy, dokumenty a publikácie osobitného významu, ▌

▌(historického, umeleckého, vedeckého, literárneho atď.), jednotlivo alebo v rámci zbierok;

ex 9705; ex 9706

viac ako

200 rokov

18 000 EUR alebo viac za položku

počet kusov (p/st)

______________________

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 25. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA-PROV(2018)0418).
(2)Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2019.
(3)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).
(5)Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1).
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 1).
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(10)Liturgické ikony a sochy, i samostatne stojace, sa majú považovať za tovar kultúrnej hodnoty, ktorý patrí do tejto kategórie.
(11)9Liturgické ikony a sochy, i samostatne stojace, sa majú považovať za tovar kultúrnej hodnoty, ktorý patrí do tejto kategórie.


Ochrana osobných údajov v kontexte volieb do Európskeho parlamentu ***I
PDF 184kWORD 51k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, pokiaľ ide o postup overovania porušovania pravidiel o ochrane osobných údajov v kontexte volieb do Európskeho parlamentu (COM(2018)0636 – C8-0413/2018 – 2018/0336(COD))
P8_TA-PROV(2019)0155A8-0435/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0636),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0413/2018),

–  so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výborom z 12. decembra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 25. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a na stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0435/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, pokiaľ ide o postup overovania porušovania pravidiel o ochrane osobných údajov v kontexte volieb do Európskeho parlamentu

P8_TC1-COD(2018)0336


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 224,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014(4) sa zaviedol osobitný európsky právny štatút európskych politických strán a európskych politických nadácií a stanovilo sa ich financovanie zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Týmto nariadením sa zároveň zriadil Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „úrad“).

(2)  Na to, aby mohol úrad v plnej miere plniť svoje úlohy vrátane nových úloh stanovených v tomto nariadení, a aby ich mohol plniť nezávislým spôsobom, je potrebné ho personálne obsadiť stálymi zamestnancami a udeliť riaditeľovi úradu právomoci menovacieho orgánu.

(3)  Nedávne udalosti poukázali na možné riziká, ktoré pre volebné procesy a demokraciu môže predstavovať nezákonné používanie osobných údajov. Integritu európskeho demokratického procesu je preto potrebné chrániť stanovením finančných sankcií v tých situáciách, keď európske politické strany alebo európske politické nadácie ťažia z porušovania pravidiel o ochrane osobných údajov s cieľom ovplyvniť výsledok volieb do Európskeho parlamentu.

(4)  Na tento účel by sa mal zaviesť postup overovania, podľa ktorého musí úrad za istých okolností požiadať výbor nezávislých významných osobností zriadený nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, aby posúdil, či európska politická strana alebo európska politická nadácia úmyselne ovplyvnila alebo sa usilovala ovplyvniť výsledok volieb do Európskeho parlamentu tým, že ťažila z porušenia príslušných pravidiel o ochrane osobných údajov. Ak sa v súlade s postupom overovania zistí, že sa tak stalo, úrad by mal uložiť sankcie podľa účinného, primeraného a odrádzajúceho sankčného systému vytvoreného nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(5)  Keď úrad v súlade s postupom overovania uloží európskej politickej strane alebo nadácii sankciu, náležite by mal zohľadniť zásadu ne bis in idem, podľa ktorej sankcie nemožno uložiť dvakrát za ten istý čin. Úrad by mal takisto zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada právnej istoty a aby dotknutá európska politická strana alebo dotknutá európska politická nadácia dostala príležitosť byť vypočutá.

(6)  Tento nový postup by mal existovať súbežne s bežnými postupmi, ktoré sa používajú na overovanie dodržiavania podmienok registrácie a v prípadoch zjavného a vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená. Lehoty, ktoré sa uplatňujú v prípade overovania dodržiavania podmienok a požiadaviek registrácie, uvedené v článku 10 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, by sa však na nový postup uplatňovať nemali.

(7)  Keďže nový postup sa aktivuje rozhodnutím príslušného vnútroštátneho dozorného orgánu pre ochranu údajov, mala by existovať možnosť, aby dotknutá európska politická strana alebo dotknutá európska politická nadácia požiadali o preskúmanie sankcie v prípade, že rozhodnutie daného vnútroštátneho dozorného orgánu bolo zrušené alebo že opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu bol úspešný, za predpokladu, že boli vyčerpané všetky vnútroštátne opravné prostriedky.

(8)  S cieľom zabezpečiť, aby voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 prebehli v súlade s prísnymi demokratickými pravidlami a pri plnom dodržiavaní európskych hodnôt demokracie, právneho štátu a dodržiavaní základných práv, je dôležité, aby ustanovenia o novom postupe overovania nadobudli účinnosť včas a aby sa postup začal uplatňovať čo najskôr. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by mali zmeny nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, ktoré sa zavádzajú týmto nariadením, nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(9)  Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa mení takto:

1.  V článku 6 sa odsek 5 nahrádza takto:"

„5. Riaditeľovi úradu pomáhajú zamestnanci, vo vzťahu ku ktorým riaditeľ vykonáva právomoci, ktoré sú udelené menovaciemu orgánu podľa Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a právomoci, ktoré sú udelené orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy s ostatnými zamestnancami podľa Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ako stanovuje nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“). Úrad môže v akejkoľvek oblasti svojej činnosti využívať iných vyslaných národných expertov alebo iných zamestnancov, ktorí nie sú zamestnancami úradu.

Na zamestnancov úradu sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, ako aj pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie na účely uplatňovania tohto služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Výber pracovníkov nesmie viesť ku konfliktu záujmov medzi ich povinnosťami v úrade a akýmikoľvek ďalšími úradnými povinnosťami, pričom pracovníci sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by bolo nezlučiteľné s povahou ich povinností.“

"

2.  V článku 10 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Postupy stanovené v prvom a druhom pododseku sa nesmú začať v období dvoch mesiacov pred voľbami do Európskeho parlamentu. Uvedená lehota sa neuplatňuje na postup stanovený v článku 10a.“

"

3.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 10a

Postup overovania porušovania pravidiel o ochrane osobných údajov

1.  Žiadna európska politická strana alebo európska politická nadácia nesmie úmyselne ovplyvňovať ani sa usilovať ovplyvniť výsledok volieb do Európskeho parlamentu tým, že by ťažila z porušenia príslušných pravidiel o ochrane osobných údajov fyzickou alebo právnickou osobou.

2.  Ak je úrad informovaný o rozhodnutí vnútroštátneho dozorného orgánu v zmysle článku 4 bod 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679*, v ktorom sa konštatuje, že fyzická alebo právnická osoba porušila príslušné pravidlá o ochrane osobných údajov, a ak z daného rozhodnutia vyplýva alebo ak sú iné opodstatnené dôvody domnievať sa, že porušenie súvisí s politickými činnosťami európskej politickej strany alebo európskej politickej nadácie v kontexte volieb do Európskeho parlamentu, úrad túto záležitosť postúpi výboru nezávislých významných osobností zriadenému článkom 11 tohto nariadenia. Úrad sa môže v prípade potreby spojiť s príslušným vnútroštátnym dozorným orgánom.

3.  Výbor uvedený v odseku 2 poskytne stanovisko k tomu, či dotknutá európska politická strana alebo dotknutá európska politická nadácia úmyselne ovplyvnila alebo sa usilovala ovplyvniť výsledok volieb do Európskeho parlamentu tým, že ťažila z uvedeného porušenia. Úrad požiada o toto stanovisko bez zbytočného odkladu, a to najneskôr do jedného mesiaca po tom, ako bol informovaný o rozhodnutí vnútroštátneho dozorného orgánu. Úrad určí pre výbor krátku a primeranú lehotu na vydanie stanoviska. Výbor túto lehotu dodrží.

4.   So zreteľom na stanovisko výboru úrad podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vii) rozhodne, či sa majú uložiť finančné sankcie dotknutej európskej politickej strane alebo dotknutej európskej politickej nadácii. Rozhodnutie úradu sa musí riadne odôvodniť, najmä s ohľadom na stanovisko výboru, a musí sa urýchlene uverejniť.

5.   Postupom stanoveným v tomto článku nie je dotknutý postup stanovený v článku 10.

——————————

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“

"

4.  V článku 11 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Na žiadosť úradu výbor poskytne stanovisko:

   a) ku každému prípadnému jasnému a závažnému porušeniu hodnôt, na ktorých je založená Únia a ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 písm. c) a v článku 3 ods. 2 písm. c), európskou politickou stranou alebo európskou politickou nadáciou;
   b) k tomu, či európska politická strana alebo európska politická nadácia úmyselne ovplyvnila alebo sa usilovala ovplyvniť výsledok volieb do Európskeho parlamentu tým, že ťažila z porušenia príslušných pravidiel o ochrane osobných údajov.

V prípadoch uvedených v písmenách a) a b) prvého pododseku môže výbor požiadať, aby mu úrad, Európsky parlament, dotknutá európska politická strana alebo dotknutá európska politická nadácia, iné politické strany, politické nadácie alebo iné zainteresované strany predložili akýkoľvek relevantný dokument a dôkaz, a zároveň môže požiadať o vypočutie ich zástupcov. V prípade uvedenom v písmene b) prvého pododseku vnútroštátny dozorný orgán uvedený v článku 10a spolupracuje s výborom v súlade s príslušným právom.“

"

5.  V článku 18 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Európska politická strana a európska politická nadácia musí v čase predloženia tejto žiadosti spĺňať povinnosti uvedené v článku 23 a odo dňa predloženia žiadosti do konca rozpočtového roku alebo činnosti, na ktoré sa príspevok alebo grant vzťahuje, musí zostať zapísaná v registri a nesmie byť predmetom žiadnej zo sankcií uvedených v článku 27 ods. 1 a článku 27 ods. 2 písm. a) bodoch v), vi) a vii).“

"

6.  Článok 27 sa mení takto:

a)  V odseku 2 písm. a) sa dopĺňa tento bod:"

„vii) v prípade, že sa v súlade s postupom overovania stanoveným v článku 10a zistí, že európska politická strana alebo európska politická nadácia úmyselne ovplyvnila alebo sa usilovala ovplyvniť výsledok volieb do Európskeho parlamentu tým, že ťažila z porušenia príslušných pravidiel o ochrane osobných údajov.“;

"

b)  Dopĺňa sa tento odsek:"

„7. V prípade, že rozhodnutie vnútroštátneho dozorného orgánu uvedené v článku 10a bolo zrušené alebo že opravný prostriedok proti takému rozhodnutiu bol úspešný, za predpokladu, že boli vyčerpané všetky vnútroštátne opravné prostriedky, úrad na žiadosť dotknutej európskej politickej strany alebo dotknutej európskej politickej nadácie preskúma akúkoľvek sankciu, ktorá bola uložená podľa odseku 2 písm. a) bodu vii).“

"

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Stanovisko z 12. decembra 2018 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2019.
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1).


Bezpečnostné hrozby súvisiace so zvyšujúcou sa technologickou prítomnosťou Číny v EÚ a prípadné opatrenia na úrovni EÚ na ich znižovanie
PDF 157kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa čínskou technologickou prítomnosťou v EÚ a možných opatreniach na úrovni EÚ na ich zníženie (2019/2575(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0156RC-B8-0154/2019

Európsky parlament,

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“) (COM(2017)0477), predložený Komisiou 13. septembra 2017,

–  so zreteľom na návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier (COM(2018)0630), predložený Komisiou 12. septembra 2018,

–  so zreteľom na prijatie nového zákona o národnej spravodajskej službe čínskym Národným ľudovým kongresom 28. júna 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie z 13. februára 2019 o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa čínskou technologickou prítomnosťou v EÚ a možných opatreniach na úrovni EÚ na ich zníženie,

–  so zreteľom na skutočnosť, že austrálska vláda prijala reformy bezpečnosti telekomunikačného sektora vlády, ktoré nadobudli účinnosť 18. septembra 2018,

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 14. februára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stave vzťahov EÚ a Číny, najmä na uznesenie z 12. septembra 2018(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán (COM(2016)0588),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o pripojení na internet pre rast, konkurencieschopnosť a súdržnosť: európska gigabitová spoločnosť a 5G(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(8),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434), predložený Komisiou 6. júna 2018,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ musí presadzovať svoj program v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom naplniť svoj potenciál stať sa vedúcim aktérom v oblasti kybernetickej bezpečnosti a využiť to v prospech svojho priemyslu;

B.  keďže zraniteľné miesta v sieťach 5G by mohli byť zneužité na ohrozenie IT systémov, čo by mohlo spôsobiť veľmi vážne škody hospodárstvam na európskej a vnútroštátnej úrovni; keďže na minimalizáciu rizík je potrebný prístup založený na analýze rizika v celom hodnotovom reťazci;

C.  keďže sieť 5G bude nosným pilierom našej digitálnej infraštruktúry, rozšíri možnosť pripojenia rôznych zariadení do sietí (internet vecí atď.) a prinesie spoločnosti a podnikom nové výhody a príležitosti v mnohých oblastiach vrátane rozhodujúcich odvetví hospodárstva, ako sú odvetvia dopravy, energetiky, zdravotníctva, financií, telekomunikácií, obrany, kozmického priestoru a bezpečnosti;

D.  keďže vytvorenie vhodného mechanizmu na riešenie bezpečnostných výziev by EÚ umožnilo aktívne prijímať opatrenia na stanovenie noriem pre 5G;

E.  keďže boli vznesené obavy týkajúce sa predajcov zariadení z tretích krajín, ktorí by mohli predstavovať bezpečnostné riziko pre EÚ v dôsledku právnych predpisov ich krajiny pôvodu, a to najmä po prijatí čínskych zákonov o štátnej bezpečnosti, v ktorých sa stanovujú povinnosti pre všetkých občanov, podniky a ďalšie subjekty, aby spolupracovali so štátom s cieľom zaručiť jeho bezpečnosť, v spojení s veľmi širokým vymedzením národnej bezpečnosti; keďže neexistuje žiadna záruka, že tieto povinnosti sa neuplatňujú extrateritoriálne, a keďže reakcie na čínske právne predpisy sa v jednotlivých krajinách líšili, od bezpečnostných hodnotení až po úplný zákaz;

F.  keďže v decembri 2018 český národný orgán pre kybernetickú bezpečnosť vydal varovanie pred bezpečnostnými hrozbami, ktoré predstavujú technológie poskytované čínskymi spoločnosťami Huawei a ZTE; keďže následne české daňové orgány v januári 2019 vylúčili spoločnosť Huawei z verejnej súťaže na vytvorenie daňového portálu;

G.  keďže je potrebné dôkladné vyšetrenie, aby sa objasnilo, či uvedené zariadenia alebo akékoľvek iné zariadenia alebo dodávatelia predstavujú bezpečnostné riziká v dôsledku takých prvkov, ako sú napríklad zadné dvierka do systémov;

H.  keďže riešenia by sa mali koordinovať a hľadať na úrovni EÚ, aby sa zabránilo vytváraniu rôznych úrovní bezpečnosti a možným medzerám v kybernetickej bezpečnosti, pričom na zabezpečenie silnej reakcie je potrebná koordinácia na globálnej úrovni;

I.  keďže výhody jednotného trhu sú spojené s povinnosťou dodržiavať normy EÚ a právny rámec Únie a keďže s dodávateľmi by sa nemalo zaobchádzať inak na základe krajiny ich pôvodu;

J.  keďže nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť koncom roku 2020, posilňuje schopnosť členských štátov preverovať zahraničné investície z hľadiska kritérií bezpečnosti a verejného poriadku a vytvára mechanizmus spolupráce, ktorý Komisii a členským štátom umožňuje spolupracovať pri posudzovaní bezpečnostných rizík vrátane rizík pre kybernetickú bezpečnosť, ktoré predstavujú citlivé zahraničné investície, a vzťahuje sa aj na projekty a programy, ktoré sú v záujme EÚ, ako sú transeurópske siete pre telekomunikácie a program Horizont 2020;

1.  domnieva sa, že Únia musí zaujať vedúce postavenie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to prostredníctvom spoločného prístupu založeného na účinnom a efektívnom využívaní odborných znalostí EÚ, členských štátov a priemyslu, pretože rôzne vnútroštátne rozhodnutia by mali negatívny vplyv na digitálny jednotný trh;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi obvineniami, že zariadenia 5G, ktoré vyvinuli čínske spoločnosti, môžu obsahovať zadné dvierka, ktoré by výrobcom a orgánom umožňovali neoprávnený prístup k súkromným a osobným údajom a telekomunikáciám z EÚ;

3.  je rovnako znepokojený možnou prítomnosťou významných zraniteľných miest v zariadeniach 5G, ktoré vyvinuli títo výrobcovia, keby sa nainštalovali pri zavádzaní sietí 5G v nadchádzajúcich rokoch;

4.  zdôrazňuje, že dôsledky pre bezpečnosť sietí a zariadení sú na celom svete podobné, a vyzýva EÚ, aby sa poučila zo skúseností, ktoré sú k dispozícii, a mohla tak zabezpečiť najvyššie normy kybernetickej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu, ktorá Európe zabezpečí vedúcu pozíciu v oblasti technológií kybernetickej bezpečnosti a bude zameraná na zníženie európskej závislosti od zahraničných technológií v oblasti kybernetickej bezpečnosti; zastáva názor, že vždy, keď nie je možné zaručiť súlad s bezpečnostnými požiadavkami, sa musia uplatniť primerané opatrenia;

5.  vyzýva členské štáty, aby informovali Komisiu o všetkých vnútroštátnych opatreniach, ktoré zamýšľajú prijať, aby bolo možné koordinovať reakciu Únie s cieľom zabezpečiť najprísnejšie normy kybernetickej bezpečnosti v celej Únii, a opätovne zdôrazňuje, že je dôležité upustiť od zavádzania neprimeraných jednostranných opatrení, ktoré by rozdrobili jednotný trh;

6.  opätovne zdôrazňuje, že všetky subjekty, ktoré poskytujú zariadenia alebo služby v EÚ, musia bez ohľadu na krajinu pôvodu dodržiavať záväzky v oblasti základných práv a právne predpisy EÚ a členských štátov vrátane právneho rámca týkajúceho sa súkromia, ochrany údajov a kybernetickej bezpečnosti;

7.  vyzýva Komisiu, aby posúdila spoľahlivosť právneho rámca Únie s cieľom riešiť obavy týkajúce sa prítomnosti zraniteľných zariadení v strategických odvetviach a základnej infraštruktúre; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívy, v prípade potreby vrátane legislatívnych návrhov, s cieľom včas riešiť všetky zistené nedostatky, pretože Únia je v neustálom procese určovania a riešenia výziev v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zvyšovania odolnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ;

8.  naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré zatiaľ v plnej miere netransponovali smernicu NIS, aby tak bezodkladne urobili, a vyzýva Komisiu, aby túto transpozíciu pozorne monitorovala s cieľom zabezpečiť, aby sa jej ustanovenia riadne uplatňovali a presadzovali a aby európski občania boli lepšie chránení pred vonkajšími a vnútornými bezpečnostnými hrozbami;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne uplatňovanie mechanizmov podávania správ zavedených smernicou NIS; konštatuje, že Komisia a členské štáty by sa mali dôkladne zaoberať všetkými bezpečnostnými incidentmi alebo neprimeranými reakciami dodávateľov s cieľom riešiť zistené nedostatky;

10.  vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu ďalšieho rozšírenia pôsobnosti smernice NIS na ďalšie kritické odvetvia a služby, na ktoré sa nevzťahujú osobitné odvetvové právne predpisy;

11.  víta a podporuje dosiahnutú dohodu o akte o kybernetickej bezpečnosti a posilnení mandátu Agentúry EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) s cieľom lepšie podporovať členské štáty v boji proti hrozbám a útokom v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby agentúru ENISA poverila prioritnou prácou na systéme certifikácie zariadení 5G s cieľom zabezpečiť, aby zavádzanie 5G v Únii spĺňalo najvyššie bezpečnostné normy a bolo odolné voči zadným dvierkam alebo závažným zraniteľnostiam, ktoré by ohrozili bezpečnosť telekomunikačných sietí Únie a závislých služieb; odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala bežne používaným procesom, výrobkom a softvéru, ktoré už len svojou rozšírenosťou majú významný vplyv na každodenný život občanov a hospodárstva;

13.  veľmi víta návrhy týkajúce sa centier kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete národných koordinačných centier, ktoré majú pomôcť EÚ udržať a rozvíjať technologické a priemyselné kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú potrebné na zabezpečenie digitálneho jednotného trhu; pripomína však, že certifikácia by nemala vylučovať príslušné orgány a prevádzkovateľov z kontroly dodávateľského reťazca s cieľom zaistiť integritu a bezpečnosť ich zariadení, ktoré fungujú v kritických prostrediach a telekomunikačných sieťach;

14.  pripomína, že kybernetická bezpečnosť si vyžaduje prísne bezpečnostné normy; požaduje vytvorenie siete, ktorá je zabezpečená automaticky a už v štádiu návrhu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou preskúmali všetky dostupné prostriedky na zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s agentúrou ENISA poskytli usmernenia o tom, ako riešiť kybernetické hrozby a zraniteľné miesta pri obstarávaní zariadení 5G, napríklad prostredníctvom diverzifikácie zariadení od rôznych dodávateľov alebo zavedenia viacfázových procesov verejného obstarávania;

16.  opätovne potvrdzuje svoju pozíciu k programu Digitálna Európa, ktorý subjektom usadeným v EÚ, ale kontrolovaným z tretích krajín ukladá bezpečnostné požiadavky a dohľad Komisie, najmä v prípade činností súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou;

17.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby verejné inštitúcie a súkromné spoločnosti, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní riadneho fungovania sietí kritickej infraštruktúry, ako sú telekomunikačné, energetické, zdravotnícke a sociálne systémy, vykonávali príslušné posúdenia rizík, v ktorých zohľadnia bezpečnostné hrozby osobitne spojené s technickými vlastnosťami príslušného systému alebo závislosťou od externých dodávateľov hardvérových a softvérových technológií;

18.  pripomína, že súčasný právny rámec pre telekomunikácie poveruje členské štáty, aby zabezpečili, aby telekomunikační operátori zachovávali integritu a dostupnosť verejných elektronických komunikačných sietí zahŕňajúcich podľa potreby šifrovanie bez medzifáz; zdôrazňuje, že podľa európskeho kódexu elektronickej komunikácie majú členské štáty rozsiahle právomoci skúmať výrobky na trhu EÚ a uplatňovať širokú škálu nápravných opatrení v prípade ich nesúladu;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaradili bezpečnosť medzi povinné aspekty všetkých postupov verejného obstarávania v súvislosti s relevantnou infraštruktúrou na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni;

20.  pripomína členským štátom ich povinnosť podľa právneho rámca EÚ, konkrétne smernice 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy, ukladať sankcie právnickým osobám, ktoré sa dopustili trestných činov, ako sú útoky proti takýmto systémom; zdôrazňuje, že členské štáty by mali využívať aj možnosť ukladať týmto právnickým osobám ďalšie sankcie, napríklad dočasné alebo trvalé vylúčenie z vykonávania komerčných činností;

21.  vyzýva členské štáty, agentúry pre kybernetickú bezpečnosť, telekomunikačných operátorov, výrobcov a poskytovateľov služieb kritickej infraštruktúry, aby Komisii a agentúre ENISA oznámili akékoľvek dôkazy týkajúce sa zadných dvierok alebo iných závažných zraniteľných miest, ktoré by mohli ohroziť integritu a bezpečnosť telekomunikačných sietí alebo viesť k porušeniu práva Únie a základných práv; očakáva, že vnútroštátne orgány pre ochranu údajov, ako aj európsky dozorný úradník pre ochranu údajov dôkladne preskúmajú údajné porušenia ochrany osobných údajov externými dodávateľmi a uložia primerané pokuty a sankcie v súlade s európskymi právnymi predpismi o ochrane údajov;

22.  víta nadchádzajúce nadobudnutie účinnosti nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku, a zdôrazňuje, že toto nariadenie prvýkrát stanovuje zoznam oblastí a faktorov, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť a verejný poriadok na úrovni EÚ, zahŕňajúci komunikácie a kybernetickú bezpečnosť;

23.  vyzýva Radu, aby urýchlila prácu na návrhu nariadenia o súkromí a elektronických komunikáciách;

24.  opätovne zdôrazňuje, že EÚ musí podporovať kybernetickú bezpečnosť v rámci celého hodnotového reťazca od výskumu až po zavádzanie a využívanie kľúčových technológií, šíriť príslušné informácie a podporovať kybernetickú hygienu a učebné osnovy zahŕňajúce kybernetickú bezpečnosť, a domnieva sa, že popri iných opatreniach bude program Digitálna Európa efektívnym nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli potrebné kroky, ktoré zahŕňajú rozsiahle investičné systémy, na vytvorenie prostredia priaznivého pre inovácie v EÚ, ktoré by malo byť dostupné pre všetky podniky v digitálnom hospodárstve EÚ vrátane malých a stredných podnikov (MSP); ďalej naliehavo žiada, aby takéto prostredie umožňovalo európskym predajcom vyvíjať nové výrobky, služby a technológie, vďaka ktorým by boli konkurencieschopní;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v nadchádzajúcich diskusiách o budúcej stratégii EÚ voči Číne zohľadnili uvedené požiadavky ako základné predpoklady nato, aby EÚ bola naďalej konkurencieschopná a aby jej digitálna infraštruktúra bola bezpečná;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36.
(2) Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 8.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2019)0121.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0343.
(6) Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 144.
(7) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.


Stav politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom
PDF 186kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o stave politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom (2018/2158(INI))
P8_TA-PROV(2019)0157A8-0073/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom(1),

–  so zreteľom na dohody uzavreté v Minsku 5. a 19. septembra 2014 a 12. februára 2015(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska(3), ako aj zo 4. februára 2016 o situácii v oblasti ľudských práv na Kryme, najmä pokiaľ ide o krymských Tatárov(4),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 o spoločnom vízovom obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského(5),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Rusku zo 14. marca 2016,

–  so zreteľom na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2018 udelenú ukrajinskému filmovému režisérovi Olegovi Sencovovi,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2018 o Rusku, konkrétne o prípade ukrajinského politického väzňa Olega Sencova(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o situácii v Azovskom mori(7),

–  so zreteľom na záverečnú správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) o prezidentských voľbách v Ruskej federácii z 18. marca 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0073/2019),

A.  keďže EÚ je spoločenstvo založené na kľúčovom súbore spoločných hodnôt, medzi ktoré patrí mier, sloboda, demokracia, právny štát a dodržiavanie základných a ľudských práv;

B.  keďže uznáva, že zásady zakotvené v Charte OSN, Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a Parížskej charte OBSE z roku 1990 predstavujú základné kamene mierového európskeho kontinentu;

C.  keďže tieto hodnoty sú základom pre vzťahy medzi EÚ a tretími stranami;

D.  keďže vzťahy medzi EÚ a Ruskom musia byť založené na zásadách medzinárodného práva, dodržiavaní ľudských práv, demokracii a mierovom riešení konfliktov a v dôsledku porušenia týchto zásad zo strany Ruska sú v súčasnosti vzťahy medzi EÚ a Ruskom založené na spolupráci vo vybraných oblastiach spoločného záujmu, ako sa vymedzuje v záveroch Rady pre zahraničné veci zo 14. marca 2016, a na spoľahlivom odstrašení;

E.  keďže EÚ je naďalej otvorená užšiemu vzťahu a dialógu, ktorý k nemu povedie, a chce obnoviť vzťahy spolupráce s Ruskom po tom, ako ruské orgány splnia svoje medzinárodné a právne záväzky a preukážu skutočný záujem Ruska obnoviť narušenú dôveru; keďže konštruktívne a predvídateľné vzťahy by boli vzájomne výhodné a v ideálnom prípade v záujme oboch strán;

F.  keďže Ruská federácia ako riadny člen Rady Európy a OBSE v Európe sa zaviazala dodržiavať zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv; keďže pretrvávajúce vážne porušenia právneho štátu a prijatie reštriktívnych právnych predpisov za posledných niekoľko rokov vytvárajú stále viac pochybností, pokiaľ ide o dodržiavanie medzinárodných a vnútroštátnych povinností zo strany Ruska; keďže Rusko nevykonalo viac než tisíc rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva;

G.  keďže viacero vládnych správ poukazuje na prudký vzostup nepriateľských špionážnych aktivít Ruska v posledných rokoch, ktoré sú už na úrovni, aká nebola zaznamenaná od čias studenej vojny;

H.  keďže úplné vykonávanie dohôd z Minska a dôslednejšie dodržiavanie medzinárodného práva sú aj naďalej kľúčovými predpokladmi pre užšiu spoluprácu s Ruskom; keďže v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu a hybridnú vojnu, ktorú Rusko začalo viesť proti Ukrajine, EÚ prijala súbory reštriktívnych opatrení, ktoré by mali ostať v platnosti, kým nebudú splnené dohody z Minska;

I.  keďže od roku 2015 sa medzi EÚ a Ruskom objavili nové oblasti napätia, medzi ktoré patria: ruská intervencia v Sýrii a zasahovanie do krajín, ako je Líbya a Stredoafrická republika; rozsiahle vojenské cvičenia (Zapad 2017); ruské zasahovanie do volieb a referend a zvyšovanie napätia v európskych spoločnostiach; podpora protieurópskych strán a krajne pravicových hnutí zo strany Kremľa; obmedzenia základných slobôd a rozsiahle porušovanie ľudských práv v Rusku, šírenie postojov proti LGBTI osobám; zásah proti politickej opozícii; systematické zameriavanie sa na obhajcov ľudských práv, novinárov a občiansku spoločnosť v Rusku vrátane svojvoľného zadržiavania Ojuba Titijeva, riaditeľa centra pre ľudské práva Memorial v Čečensku alebo prípadu Jurija Dmitrijeva z karelskej pobočky centra Memorial; stigmatizácia aktivistov občianskej spoločnosti tým, že sú označovaní za „zahraničných agentov“; hrubé porušenia ľudských práv v Predkaukazsku, najmä v Čečenskej republike (únosy, mučenie, mimosúdne popravy, vykonštruované trestné prípady atď.); diskriminácia tatárskej menšiny na okupovanom Kryme a politicky motivované prenasledovanie Alexeja Navaľného a mnohých ďalších osôb, ako aj zabíjanie, pričom najvýznamnejšími boli prípady Borisa Nemcova a Sergeja Magnitského; kybernetické a hybridné útoky, ako aj vraždenie na európskej pôde vykonané agentmi ruskej spravodajskej služby, ktorí pri tom použili chemické zbrane; zastrašovanie, zatýkanie a väznenie zahraničných občanov v Rusku v rozpore s medzinárodným právom vrátane prípadu laureáta Sacharovovej ceny za rok 2018 Olega Sencova a mnohých ďalších; organizovanie nelegálnych a nelegitímnych volieb v Donbase; uskutočňovanie nedemokratických prezidentských volieb bez skutočnej možnosti výberu s obmedzením základných slobôd; dezinformačné kampane, nezákonná výstavba Kerčského mosta; rozsiahla militarizácia nezákonne okupovaného a anektovaného Krymu, ako aj častí Čierneho mora a Azovského mora; obmedzenia medzinárodnej plavby v Azovskom mori a cez Kerčský prieliv vrátane lodí plaviacich sa pod vlajkami členských štátov EÚ; nezákonný útok a zajatie ukrajinských námorných plavidiel a zatknutie ukrajinských námorníkov v Kerčskom prielive; porušovanie dohôd o kontrole zbraní; ťaživá atmosféra pre novinárov a nezávislé médiá s pokračujúcim väznením novinárov a blogerov; a Rusko sa v roku 2018 nachádzalo vo svetovom rebríčku slobody tlače na 148. mieste zo 180 krajín, pokiaľ ide o slobodu médií;

J.  keďže centrum pre ľudské práva Memorial od 1. marca 2018 zaznamenalo 143 prípadov politických väzňov vrátane 97 prípadov prenasledovania z náboženských dôvodov; keďže analýza zoznamu politických väzňov centra pre ľudské práva Memorial ukazuje, že v roku 2017 bolo zaznamenaných 23 prípadov stíhania osôb za trestné činy týkajúce sa verejných podujatí (masové nepokoje, násilné akcie proti verejnému orgánu) a v 21 prípadoch, ktoré väčšinou súviseli so zverejnením príspevkov na internete, sa stíhania začali na základe „protiextrémistických“ článkov trestného zákonníka;

K.  keďže Rusko je v spoločnom susedstve – v Podnestersku, Južnom Osetsku, Abcházsku, Donbase a Náhornom Karabachu – priamo či nepriamo zapojené do viacerých dlhotrvajúcich konfliktov, ktoré predstavujú vážnu prekážku pre rozvoj a stabilitu dotknutých susedných krajín, oslabujú ich nezávislosť a obmedzujú ich slobodné a zvrchované rozhodnutia;

L.  keďže konflikt na východnej Ukrajine trvá už viac než štyri roky a vyžiadal si viac než 10 000 životov, z ktorých takmer tretinu tvorili civilisti, a v súvislosti s ním boli zranené tisícky civilistov;

M.  keďže súčasné pretrvávajúce napätie a konfrontácia medzi EÚ a Ruskom nie sú v záujme žiadnej zo strán; keďže komunikačné kanály by mali ostať otvorené napriek neuspokojivým výsledkom; keďže nové rozdelenie kontinentu ohrozuje bezpečnosť EÚ aj Ruska;

N.  keďže Rusko je v súčasnosti najdôležitejším externým dodávateľom zemného plynu EÚ; keďže energia naďalej zohráva ústrednú a strategickú úlohu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom; keďže Rusko využíva energiu ako prostriedok na ochranu a podporu svojich zahraničnopolitických záujmov; keďže závislosť EÚ od dodávok plynu z Ruska sa od roku 2015 zvýšila; keďže odolnosť EÚ voči vonkajším tlakom možno posilniť diverzifikáciou dodávok energie a znížením jej závislosti od Ruska; keďže EÚ musí vystupovať jednotne a preukázať silnú vnútornú solidaritu, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť; keďže silná závislosť EÚ od fosílnych palív bráni rozvoju vyváženého, jednotného a hodnotovo orientovaného postoja k Rusku; keďže je potrebná spoľahlivejšia a strategickejšia energetická infraštruktúra v EÚ, členských štátoch a krajinách Východného partnerstva, aby sa zvýšila odolnosť voči hybridnej činnosti Ruska;

O.  keďže nezodpovedné akcie ruských stíhacích lietadiel v blízkosti vzdušného priestoru členských štátov EÚ a NATO ohrozujú bezpečnosť civilných letov a mohli by ohrozovať bezpečnosť európskeho vzdušného priestoru; keďže Rusko viedlo provokatívne rozsiahle vojenské manévre v bezprostrednej blízkosti EÚ;

P.  keďže Rusko naďalej ignoruje rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj záväzné rozhodnutia Stáleho arbitrážneho súdu, ako v prípade spoločnosti Naftogaz, čím sú ohrozené mechanizmy riešenia sporov v medzinárodnom obchode;

Q.  keďže polycentrická vízia Ruska o súlade právomocí je v rozpore s presvedčením EÚ o multilateralizme a medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách; keďže dodržiavanie a podpora multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách zo strany Ruska by vytvorili podmienky pre užšie vzťahy s EÚ;

R.  keďže ruské orgány naďalej pristupujú k nezákonne okupovaným regiónom akoby boli internou časťou ruského územia, keďže umožňujú spolupôsobenie zástupcov týchto území v legislatívnych a výkonných orgánoch Ruskej federácie, čo prestavuje porušenie medzinárodného práva;

S.  keďže Rada po posúdení vykonávania dohôd z Minska 21. decembra 2018 predĺžila hospodárske sankcie zamerané na konkrétne odvetvia ruského hospodárstva do 31. júla 2019;

T.  keďže konanie Ruska je v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnými záväzkami a dobrými susedskými vzťahmi;

U.  keďže EÚ a NATO sú v strategických dokumentoch Ruskej federácie vykreslené ako hlavní protivníci Ruska;

Výzvy a spoločné záujmy

1.  zdôrazňuje, že nezákonná okupácia a anexia Krymu, ukrajinského regiónu, priame aj nepriame zapájanie sa Ruska do ozbrojených konfliktov vo východnej časti Ukrajiny a neustále porušovanie územnej celistvosti Gruzínska a Moldavska predstavujú úmyselné porušovanie medzinárodného práva, demokratických zásad a základných hodnôt; dôrazne odsudzuje porušovanie ľudských práv zo strany ruských zástupcov na okupovaných územiach;

2.  zdôrazňuje, že EÚ nemôže uvažovať o postupnom návrate k bežnému poriadku, kým Rusko nebude v plnej miere vykonávať dohodu z Minska a neobnoví územnú celistvosť Ukrajiny; v tejto súvislosti požaduje, aby EÚ vykonala kritické a komplexné prehodnotenie svojich vzťahov s Ruskou federáciou;

3.  zdôrazňuje, že za súčasných podmienok už Rusko nemožno považovať za „strategického partnera“; zastáva názor, že zásady stanovené v článku 2 dohody o partnerstve a spolupráci (DPS) už nie sú napĺňané, a preto by sa mala DPS prehodnotiť; domnieva sa, že akýkoľvek rámec pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom by mal byť založený na úplnom dodržiavaní medzinárodného práva, helsinských zásadách organizácie OBSE, demokratických zásadách, ľudských právach a právnom štáte a mal by umožňovať dialóg o riadení globálnych výziev, posilnení globálneho riadenia a zabezpečovaní presadzovania medzinárodných pravidiel, najmä s cieľom zaručiť európsky mierový poriadok a bezpečnosť v susedstve EÚ a na západnom Balkáne;

4.  vyjadruje presvedčenie, že vykonávanie dohôd z Minska by bolo dôkazom dobrej vôle zo strany Ruska prispieť k riešeniu konfliktu na východnej Ukrajine a jeho schopnosti zaručiť európsku bezpečnosť; zdôrazňuje, že je potrebné pokročiť v konzultáciách v rámci normandského formátu a v tejto súvislosti musí EÚ zohrávať výraznejšiu úlohu; opätovne pripomína svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny;

5.  vyjadruje presvedčenie, že je dôležité zmierniť momentálne napätie a komunikovať s Ruskom s cieľom znížiť riziko, že dôjde k nedorozumeniu, nesprávnemu výkladu a nesprávnemu pochopeniu situácie; uznáva však, že EÚ musí byť neústupná, pokiaľ ide o jej očakávania voči Rusku; zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a Ruskom v oblasti medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a pozitívnej účasti v medzinárodných a multilaterálnych organizáciách, ktorých je Rusko členom, a to najmä v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vzhľadom na sporné otázky a krízy;

6.  dôrazne odsudzuje účasť Ruska na prípade Skripaľ, ako aj na dezinformačných kampaniach a kybernetických útokoch ruských spravodajských služieb zameraných na destabilizáciu verejnej a súkromnej komunikačnej infraštruktúry a na zvýšenie napätia v rámci EÚ a jej členských štátov;

7.  je hlboko znepokojený prepojením ruskej vlády s extrémne pravicovými a populistickými nacionalistickými stranami a vládami v EÚ, čo ohrozuje základné hodnoty Únie, ktoré sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ a zohľadnené v Charte základných práv EÚ, vrátane rešpektovania demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv;

8.  okrem toho vyjadruje poľutovanie nad úsilím Ruska o destabilizáciu kandidátskych krajín EÚ, napríklad najmä v prípade podpory, ktorú poskytuje Moskva organizáciám a politickým silám, ktoré odmietajú dohodu z Prespy, ktorá by mohla ukončiť dlhodobý spor o názve medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom;

9.  je presvedčený, že ruské štátne subjekty zasahovali do kampane za referendum o Brexite s využitím otvorených a skrytých prostriedkov vrátane sociálnych médií a potenciále nezákonnej finančnej podpory, čo v súčasnosti vyšetrujú orgány Spojeného kráľovstva;

10.  zdôrazňuje, že zvýšenie vzájomnej transparentnosti v činnosti vojenskej a pohraničnej stráže je dôležité na to, aby sa predišlo ďalšiemu napätiu; dôrazne odsudzuje narušenie vzdušného priestoru členských štátov EÚ zo strany Ruska; žiada jasný kódex správania pre oblasť vzdušného priestoru využívaný vojenskými aj civilnými lietadlami; v tejto súvislosti dôrazne odsudzuje opakované narúšanie pobrežných vôd a vzdušného priestoru krajín v regióne Baltského mora zo strany Ruska; odsudzuje Ruskú federáciu za jej zodpovednosť za zostrelenie letu MH17 nad východnou Ukrajinou v roku 2014, čo preukázal medzinárodný tím vyšetrovateľov, a požaduje, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

11.  vyjadruje poľutovanie nad výrazným zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a rozsiahlymi a neprimeranými obmedzeniami práv na slobodu prejavu, združovanie a pokojné zhromažďovanie v Rusku a vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad neustálymi zásahmi, obťažovaním a prenasledovaním obrancov ľudských práv, aktivistov protestov a ostatných kritikov;

12.  je hlboko znepokojený tým, že Rusko takým zjavným spôsobom demonštruje svoju vojenskú moc, vyhráža sa iným krajinám a v reálnej situácii preukazuje ochotu a pripravenosť použiť vojenskú silu proti iným národom vrátane moderných jadrových zbraní, ako už niekoľkokrát spomenul prezident Putin v roku 2018;

13.  odsudzuje pokračujúce tvrdé zásahy vlády proti odporcom a slobode médií, ako aj represiu aktivistov, politických oponentov a tých, ktorí otvorene vyjadrujú nesúhlas s vládou;

14.  vyjadruje svoje znepokojenie nad správami o svojvoľnom zadržiavaní a mučení mužov považovaných v Čečensku za gayov a odsudzuje vyhlásenia čečenskej vlády, ktoré popierajú existenciu homosexuálov v krajine a podnecujú násilie voči LGBTI ľuďom;

15.  zdôrazňuje, že globálne výzvy, medzi ktoré patria zmena klímy, životné prostredie, energetická bezpečnosť, digitalizácia spolu s algoritmickým rozhodovaním a umelou inteligenciou, zahraničné a bezpečnostné otázky, nešírenie zbraní hromadného ničenia, boj proti terorizmu a organizovaný zločin, a vývoj v citlivom životnom prostredí Arktídy si vyžadujú selektívnu spoluprácu s Ruskom;

16.  vyjadruje znepokojenie nad možnými stovkami miliárd eur každoročne prepieraných cez EÚ ruskými spoločnosťami a jednotlivcami, ktorí sa snažia legitimizovať príjmy z korupcie, a požaduje vyšetrenie týchto trestných činov;

17.  zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí a finančné aktivity v rámci organizovaného zločinu zo strany Ruska sa používajú na podvratné politické účely a predstavujú hrozbu pre európsku bezpečnosť a stabilitu; nazdáva sa, že pranie špinavých peňazí v tomto rozsahu je súčasťou nepriateľských aktivít zameraných na oslabenie, dezinformovanie a destabilizáciu, pričom je stále prítomná trestná činnosť a korupcia; konštatuje, že ruské aktivity v oblasti prania špinavých peňazí v EÚ predstavujú hrozbu pre zvrchovanosť a právny štát vo všetkých členských štátoch, v ktorých Rusko vykonáva takéto aktivity; konštatuje, že to predstavuje hrozbu pre európsku bezpečnosť a stabilitu a hlavnú výzvu pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie;

18.  odsudzuje pranie špinavých peňazí, nezákonné finančné aktivity a iné prostriedky hospodárskej vojny zo strany Ruska; požaduje, aby kompetentné finančné orgány v EÚ posilnili vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s príslušnými informačnými a bezpečnostnými službami s cieľom bojovať proti ruským aktivitám v oblasti prania špinavých peňazí;

19.  opätovne zdôrazňuje, že aj keď EÚ zaujala rázny, komplexný a jednotný postoj, pokiaľ ide o sankcie EÚ voči Rusku, ktoré sa predĺžia, pokiaľ bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo, potrebná je aj ďalšia koordinácia a súdržnosť jej zahraničnopolitického prístupu a prístupu, pokiaľ ide o bezpečnostnú politiku voči Rusku; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti ukončili programy „zlatých víz/pasov“, ktoré prinášajú výhody ruským oligarchom, ktorí sú často podporovateľmi Kremľa, a ktoré môžu znížiť účinnosť medzinárodných sankcií; opakuje svoje predchádzajúce výzvy na prijatie európskeho Magnitského zákona (globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv) a vyzýva Radu, aby v tejto veci pokračovala bez zbytočného odkladu; vyzýva členské štáty, aby plne spolupracovali na európskej úrovni, pokiaľ ide o ich politiku voči Rusku;

20.  zdôrazňuje, že reštriktívne cielené opatrenia súvisiace s východnou Ukrajinou a okupovaným Krymom nie sú zamerané proti ruským občanom, ale proti určitým jednotlivcom a podnikom, ktoré sú prepojené s vedúcimi predstaviteľmi Ruska;

21.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súdržnosť vnútornej a vonkajšej politiky a lepšia koordinácia vonkajšej politiky sú kľúčom k súdržnejšej, účinnejšej a úspešnejšej vonkajšej a bezpečnostnej politike EÚ, a to aj vo vzťahoch s Ruskom; zdôrazňuje, že to platí najmä pre oblasti politiky, ako je Európska obranná únia, Európska energetická únia, kybernetická obrana a strategické komunikačné nástroje;

22.  odsudzuje Rusko za porušovanie územnej celistvosti susedných krajín, a to aj protizákonnými únosmi občanov týchto krajín, aby mohli byť obvinení pred ruským súdom; okrem toho odsudzuje zneužívanie Interpolu zo strany Ruska vydaním „varovaní o hľadaných osobách“, takzvaných červených obežníkov, na prenasledovanie politických oponentov;

23.  odsudzuje konanie Ruska v Azovskom mori v rozsahu, v akom predstavuje porušenie medzinárodného námorného práva a medzinárodných záväzkov Ruska, ako aj stavbu Kerčského mostu a položenie podmorských káblov k nezákonne anektovanému Krymskému polostrovu bez súhlasu Ukrajiny; je naďalej hlboko znepokojený ruskou militarizáciou Azovského mora, čiernomorského regiónu a Kaliningradskej oblasti, ako aj opakujúcim sa modelom porušovania, pokiaľ ide o teritoriálne vody európskych krajín v Baltskom mori;

24.  opätovne potvrdzuje svoju jednoznačnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska; požaduje, aby Ruská federácia prestala okupovať gruzínske územia Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska a v plnej miere rešpektovala zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Ruská federácia bezpodmienečne splnila všetky ustanovenia dohody o prímerí z 12. augusta 2018, najmä záväzok stiahnuť všetky vojenské sily z územia Gruzínska;

25.  zdôrazňuje, že nerešpektovanie medzinárodných pravidiel zo strany Ruska, v tomto prípade ide o slobodu morí, dvojstranné dohody a nezákonnú anexiu Krymu, predstavuje hrozbu pre susedov Ruska vo všetkých častiach Európy, a to nielen v regióne Čierneho mora, ale aj v regióne Baltského mora a Stredozemia; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité vypracovať dôraznú politiku voči Rusku;

26.  konštatuje, že na prezidentských voľbách 18. marca 2018 sa ako pozorovatelia zúčastnili medzinárodná volebná pozorovateľská misia volebnej pozorovateľskej misie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Parlamentné zhromaždenie OBSE; konštatuje, že v záverečnej správe volebnej pozorovateľskej misie ODIHR sa uvádza, že voľby sa konali v príliš kontrolovanom právnom a politickom prostredí a vyznačovali sa neustálym tlakom na kritické hlasy a obmedzeniami základných slobôd zhromažďovania, združovania a prejavu, ako aj registrácie kandidátov, a preto chýbala skutočná konkurencia;

27.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou podporou, ktorú Rusko poskytuje autoritatívnym režimom a krajinám, ako je Severná Kórea, Irán, Venezuela, Sýria, Kuba, Nikaragua a ďalšie, a nad jeho pretrvávajúcou praktikou blokovania každej medzinárodnej akcie uplatnením svojho práva veta v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN);

Oblasti spoločného záujmu

28.  opätovne zdôrazňuje, že podporuje päť zásad, ktorými sa riadi politika EÚ v súvislosti s Ruskom, a požaduje bližšie vymedzenie zásady selektívnej spolupráce; odporúča, aby sa venovala pozornosť záležitostiam týkajúcim sa Blízkeho východu a severnej Afriky (región MENA), severného a arktického regiónu, terorizmu, násilného extrémizmu, nešírenia a kontroly zbraní, strategickej stability v kybernetickej oblasti, organizovaného zločinu, migrácie a zmeny klímy vrátane spoločného úsilia o zabezpečenie vykonávania spoločného komplexného akčného plánu zo strany Iránu schváleného Bezpečnostnou radou OSN a ukončenie vojny v Sýrii; opätovne zdôrazňuje, že aj keď konzultácie medzi EÚ a Ruskom týkajúce sa kybernetického terorizmu a organizovaného zločinu musia pokračovať, systematické hybridné hrozby Ruska si vyžadujú silné odstrašujúce opatrenia; v tejto súvislosti vyzýva na dialóg medzi EÚ, Ruskom, Čínou a Strednou Áziou o prepojenosti;

29.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ je v súčasnosti najväčší obchodný partner Ruska a v blízkej budúcnosti si pozíciu kľúčového hospodárskeho partnera udrží, avšak aj skutočnosť, že plynovod Nord Stream 2 zvyšuje závislosť EÚ od dodávok plynu z Ruska, ohrozuje vnútorný trh EÚ a nie je v súlade s energetickou politikou EÚ alebo jej strategickými záujmami, a teda by sa mal tento projekt zastaviť; zdôrazňuje, že EÚ sa naďalej zaväzuje dobudovať európsku energetickú úniu a diverzifikovať svoje zdroje energie; zdôrazňuje, že by sa nemali vykonávať žiadne nové projekty bez predchádzajúceho právneho posúdenia ich zákonného súladu s právnymi predpismi EÚ a schválenými politickými prioritami; odsudzuje politiku Ruska zameranú na využívanie svojich energetických zdrojov ako politického nástroja na udržiavanie, zvyšovanie a posilňovanie politického vplyvu a nátlaku na oblasť, ktorú vníma ako sféru vplyvu, a na konečných spotrebiteľov;

30.  zdôrazňuje, že programy cezhraničnej spolupráce EÚ a Ruska a konštruktívna spolupráca v partnerstvách Severnej dimenzie a v euro-arktickom regióne Barentsovho mora prinášajú občanom žijúcim v cezhraničných oblastiach hmatateľné výhody a podporujú v týchto oblastiach udržateľný rozvoj; v tejto súvislosti odporúča, aby sa všetky tieto pozitívne oblasti konštruktívnej spolupráce naďalej posilňovali;

31.  poukazuje na význam medziľudských kontaktov, napríklad prostredníctvom vzdelávania a kultúry;

32.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o riešenie takzvaných zmrazených konfliktov vo východnom susedstve s cieľom zaistiť väčšiu bezpečnosť a stabilitu pre východných partnerov EÚ;

Odporúčania

33.  zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v politickej a finančnej podpore všetkých medziľudských kontaktov vo všeobecnosti, a najmä pokiaľ ide o aktivistov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, blogerov, nezávislé médiá, investigatívnych novinárov, akademických pracovníkov, ktorí otvorene prezentujú svoje postoje, osobnosti verejného života a mimovládne organizácie; vyzýva Komisiu, aby naplánovala ambicióznejšiu a dlhodobú finančnú pomoc, inštitucionálnu podporu a podporu, pokiaľ ide o budovanie kapacít, pre ruskú občiansku spoločnosť z existujúcich vonkajších finančných nástrojov, a vyzýva členské štáty, aby naďalej prispievali k tejto pomoci; nabáda členské štáty, aby aktívne vykonávali usmernenia EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv poskytnutím účinnej a včasnej podpory a ochrany obhajcom ľudských práv, novinárom a ostatným aktivistom; osobitne nabáda členské štáty, aby vydali dlhodobé víza pre obhajcov ľudských v ohrození a ich rodinných príslušníkov; podporuje navýšenie finančných prostriedkov na odbornú prípravu novinárov a ich výmenné programy s európskymi novinármi, ako aj na nástroje na posilnenie ľudských práv a demokracie, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a Európska nadácia na podporu demokracie (EED);

34.  požaduje viac medziľudských kontaktov so zameraním na mladých ľudí, zintenzívnenie dialógu a spoluprácu medzi odborníkmi, výskumníkmi, občianskymi spoločnosťami a miestnymi orgánmi EÚ a Ruska a zintenzívnenie výmen študentov, stážistov a mladých ľudí, a to najmä v rámci programu Erasmus+; v tejto súvislosti podporuje navýšenie finančných prostriedkov na nové programy Erasmus+ na obdobie rokov 2021 – -2027; poznamenáva, že v porovnaní s ostatnými zahraničnými partnerskými krajinami EÚ ponúka Rusku najvyšší počet príležitostí na akademickú mobilitu;

35.  požaduje bezpodmienečné prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv a ostatných osôb zadržiavaných za pokojné uplatňovanie svojich práv na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania vrátane riaditeľa centra pre ľudské práva Memorial v Čečenskej republike, pána Ojuba Titijeva, ktorý je súdený na základe vykonštruovaných obvinení z prechovávania drog; naliehavo vyzýva ruské orgány, aby zabezpečili úplné dodržiavanie ich ľudských a zákonných práv vrátane prístupu k právnej pomoci a lekárskej starostlivosti, fyzickej integrity a dôstojnosti a ochrany pred súdnym prenasledovaním, kriminalizáciou a svojvoľným zatýkaním;

36.  konštatuje, že organizácie občianskej spoločnosti majú často príliš slabé postavenie na to, aby mohli výrazne vplývať na boj proti korupcii v Rusku, pričom mimovládne organizácie sú systematicky odrádzané od aktívnej účasti na úsilí v oblasti boja proti korupcii alebo podpory verejnej integrity; zdôrazňuje, že je nutné zapojiť občiansku spoločnosť do nezávislého monitorovania účinnosti protikorupčných politík; vyzýva Rusko, aby správne vykonávalo medzinárodné protikorupčné normy formulované napríklad v Dohovore OSN proti korupcii a v Dohovore OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách;

37.  zdôrazňuje, že podpora ľudských práv a právneho štátu musí byť ústredným prvkom vzťahov medzi EÚ a Ruskom; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby sa naďalej venovali problematike ľudských práv pri každom kontakte s ruskými úradníkmi; nabáda EÚ, aby nepretržite vyzývala Rusko na zrušenie alebo zmenu všetkých právnych predpisov a nariadení, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, vrátane ustanovení, ktoré obmedzujú právo na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania;

38.  vyjadruje svoje presvedčenie, že členstvo Ruska v Rade Európy je dôležitým prvkom súčasného stavu inštitucionálnych vzťahov v Európe; dúfa, že sa nájde spôsob, ako presvedčiť Rusko, aby zostalo členom Rady Európy;

39.  odsudzuje pokusy ruskej vlády zablokovať internetové služby v oblasti prenosu správ a internetové stránky; naliehavo vyzýva ruskú vládu, aby rešpektovala základné práva na slobodu prejavu a súkromia online aj offline;

40.  žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby vynakladali väčšie úsilie na budovanie odolnosti, najmä v kybernetickej a mediálnej oblasti, vrátane mechanizmov na odhaľovanie zasahovania do volieb a boj proti nemu; žiada, aby sa zvýšila odolnosť voči kybernetickým útokom; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že reakcia a odpoveď EÚ na ruskú propagandistickú kampaň a masívne priame dezinformačné útoky je nedostatočná a mala by sa vo väčšej miere posilniť, a to najmä pred nadchádzajúcimi európskymi voľbami v máji 2019; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nutné podstatne navýšiť finančné a ľudské zdroje EÚ pre pracovnú skupinu East Stratcom; žiada o podporu európskeho odvetvia kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ, fungujúci digitálny vnútorný trh a väčšiu angažovanosť vo výskume; v tejto súvislosti presadzuje podporu európskych hodnôt pracovnou skupinou East Stratcom v ruštine; víta prijatie akčného plánu EÚ proti dezinformáciám a vyzýva členské štáty a všetkých príslušných aktérov EÚ, aby uskutočnili príslušné kroky a opatrenia, a to najmä pred nadchádzajúcimi európskymi voľbami, ktoré sa uskutočnia v máji 2019;

41.  vyzýva EÚ, aby zvážila vypracovanie záväzného právneho rámca na európskej aj medzinárodnej úrovni určeného na boj proti hybridnej vojne, ktorý by umožnil ráznu reakciu Únie na kampane, ktoré ohrozujú demokraciu alebo právny štát, vrátane cielených sankcií voči subjektom zodpovedným za organizáciu a vykonávanie týchto kampaní;

42.  vyjadruje presvedčenie, že zmysluplný dialóg si vyžaduje väčšiu jednotu členských štátov a jasnejšie oznamovanie kategorických podmienok zo strany EÚ; zdôrazňuje preto, že EÚ by mala byť pripravená prijať ďalšie sankcie, vrátane cielených osobných sankcií, a obmedziť prístup k financiám a technológii, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo; zdôrazňuje však, že takéto opatrenia nie sú zamerané proti ruským občanom, ale proti cieleným jednotlivcom; vyzýva Radu, aby vykonala hĺbkovú analýzu účinnosti a prísnosti zavedených sankčných režimov; víta rozhodnutie Rady uložiť reštriktívne opatrenia voči európskym spoločnostiam zapojeným do nezákonnej stavby Kerčského mostu; opakuje svoje obavy nad účasťou týchto spoločností, ktoré prostredníctvom tohto zapojenia vedome alebo nevedome oslabujú sankčný režim EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila a overila uplatňovanie platných reštriktívnych opatrení EÚ, a členské štáty, aby si vymieňali informácie týkajúce sa všetkých vnútroštátnych colných alebo trestných vyšetrovaní v prípadoch potenciálneho porušenia;

43.  požaduje celoúnijný mechanizmus, ktorý umožní kontrolu financovania politických strán a prijatie následných opatrení s cieľom zabrániť tomu, aby niektoré strany a hnutia boli využívané na destabilizáciu európskeho projektu zvnútra;

44.  odsudzuje zvyšujúci sa rozsah a množstvo ruských vojenských výcvikov, v rámci ktorých ruské sily nacvičujú útočné scenáre s použitím jadrových zbraní;

45.  naliehavo žiada Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby bezodkladne pripravili legislatívny návrh celoúnijného Magnitského zákona, ktorý by umožňoval uloženie zákazu vydávania víz a cielených sankcií, ako je blokovanie majetku a majetkových podielov v rámci právomoci EÚ v prípade jednotlivých verejných činiteľov alebo osôb zastávajúcich úradnú funkciu, ktoré sú zodpovedné za korupčnú činnosť alebo vážne porušenia ľudských práv; zdôrazňuje význam zoznamu okamžitých sankcií s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie európskeho Magnitského zákona;

46.  vyzýva EÚ, aby overila uplatňovanie platných reštriktívnych opatrení EÚ, ako aj výmenu informácií medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa nenarušil sankčný režim EÚ voči konaniu Ruska, ale aby sa uplatňoval úmerne k hrozbám zo strany Ruska; zdôrazňuje nebezpečenstvo oslabenia sankcií, pokiaľ Rusko jasným konaním, a nielen slovne, nepreukáže, že rešpektuje hranice Európy, zvrchovanosť svojich susedov a ostatných národov, ako aj medzinárodné pravidlá a dohody; opätovne pripomína, že bežný poriadok je možný len vtedy, keď bude Rusko v plnej miere dodržiavať pravidlá a obmedzí sa na výlučne mierové konanie;

47.  opätovne pripomína, že Rusko nemá právo veta, pokiaľ ide euroatlantické ambície európskych národov;

48.  vyzýva Komisiu, aby úzko monitorovala následky ruských odvetných sankcií na hospodárske subjekty a v prípade potreby zvážila kompenzačné opatrenia;

49.  zdôrazňuje, že konflikt na východnej Ukrajine je možné vyriešiť len prostredníctvom politických riešení; podporuje opatrenia na budovanie dôvery v regióne Donbas; podporuje mandát na nasadenie mierovej jednotky OSN v tomto regióne východnej Ukrajiny; opätovne pripomína svoju požiadavku vymenovať osobitného vyslanca EÚ pre Krym a región Donbas;

50.  odsudzuje svojvoľné opatrenie zakazujúce politikom EÚ, medzi ktorých patria súčasní aj bývalí poslanci Európskeho parlamentu, a úradníkom EÚ vstúpiť na územie Ruska; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie tohto zákazu;

51.  vyzýva Rusko, aby ihneď prepustilo politických väzňov vrátane zahraničných občanov a novinárov;

52.  vyzýva Rusko, aby v plnej miere spolupracovalo v súvislosti s medzinárodným vyšetrovaním zostrelenia letu MH17, ktoré by mohlo byť vojnovým zločinom; odsudzuje akýkoľvek pokus alebo rozhodnutie udeliť amnestiu alebo oddialiť stíhanie tých, ktorí sú v tejto veci označení za zodpovedných, keďže páchatelia by sa mali za svoje činy zodpovedať;

53.  vyzýva ruskú vládu, aby prestala blokovať uznesenia Bezpečnostnej rady OSN o situácii v Sýrii, ktorých cieľom je riešiť pokračujúce násilie voči civilistom vrátane používania chemických zbraní, hrubého porušenia ženevských dohovorov a porušenia všeobecných ľudských práv;

54.  podporuje urýchlené dobudovanie integrovanej európskej energetickej únie, ktorá by v budúcnosti zahŕňala aj východných partnerov; zdôrazňuje úlohu, ktorú v tejto súvislosti môže zohrávať ambiciózna politika v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie; dôrazne odsudzuje tlak Ruska na Bielorusko, aby sa v podstate zrieklo svojej nezávislosti; zdôrazňuje, že nezávisle od podpory stratégie EÚ – Rusko musí EÚ posilniť svoj záväzok a podporu svojich východných partnerov a podporovať reformy na posilnenie bezpečnosti a stability, demokratickej správy a právneho štátu;

55.  podporuje navýšenie finančných prostriedkov vyčlenených pre Európsku nadáciu na podporu demokracie (EED), platformu pre spravodajskú výmenu v ruskom jazyku (Russian Language News Exchange – RLNE) a ďalšie nástroje, ktoré podporujú demokraciu a ľudské práva v Rusku a inde;

56.  vyzýva ruské orgány, aby odsúdili komunizmus a sovietsky režim a aby potrestali páchateľov zločinov a trestných činov spáchaných v rámci tohto režimu;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 35.
(2) Protokol o výsledkoch konzultácií trojstrannej kontaktnej skupiny podpísaný 5. septembra 2014 a Balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska prijatý 12. februára 2015.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0266.
(4) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 38.
(5) Ú. v. EÚ C 408, 30.11.2017, s. 43.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0259.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0435.


Budovanie kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie
PDF 171kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o budovaní kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie (2018/2159(INI))
P8_TA-PROV(2019)0158A8-0075/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na zásady a zámery Charty OSN,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

–  so zreteľom na Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 1975 spolu so všetkými jeho zásadami ako základný dokument pre bezpečnostný poriadok v Európe a širšom regióne,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o predchádzaní konfliktom a mediácii, ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti a o mládeži, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na koncepciu Rady pre posilňovanie kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu z 10. novembra 2009 (15779/09),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová, ako aj na prvú správu o jej vykonávaní s názvom Od spoločnej vízie k spoločnému postupu: vykonávanie globálnej stratégie EÚ, uverejnenú 18 júna 2017,

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a ESVČ z 15. novembra 2017 k Východnému partnerstvu v rámci príprav na samit v novembri 2017(1),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 5. júla 2018 k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(3),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predložený Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie z 13. júna 2018 (HR(2018)94),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0075/2019),

A.  keďže podpora medzinárodného mieru a bezpečnosti je súčasťou dôvodu existencie EÚ, uznaná v roku 2012 udelením Nobelovej ceny mieru, a je ústredným prvkom Lisabonskej zmluvy;

B.  keďže EÚ sa zaviazala vykonávať program Ženy, mier a bezpečnosť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a následnými aktualizáciami a program Mládež, mier a bezpečnosť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 a následnými aktualizáciami;

C.  keďže EÚ je jedným z najvýznamnejších darcov pomoci na podporu predchádzania konfliktom a budovania mieru prostredníctvom svojich nástrojov vonkajšej pomoci;

D.  keďže EÚ ako kľúčový prispievateľ v rámci medzinárodných organizácií, hlavný darca pomoci a najväčší obchodný partner na svete by mala prevziať vedúcu úlohu pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti; keďže predchádzanie konfliktom a mediácia by sa mali vyjadriť v rámci komplexného prístupu, v ktorom sa spájajú bezpečnosť, diplomacia a rozvoj;

E.  keďže je nevyhnutná spolupráca s regionálnymi organizáciami ako OBSE, ktorá vo svojom Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 okrem iného stanovuje zásady nepoužívania sily, územnej celistvosti štátov, rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, a keďže tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v predchádzaní konfliktom a mediácii;

F.  keďže predchádzanie násilným konfliktom je pre riešenie bezpečnostných výziev, ktorým Európa a jej susedstvo čelia, ako aj pre politický a sociálny pokrok kľúčové; keďže je takisto nevyhnutným prvkom účinného multilateralizmu a slúži na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľa č. 16 o mierumilovných a inkluzívnych spoločnostiach, prístupe k spravodlivosti pre všetkých a účinných, zodpovedných a inkluzívnych inštitúciách na všetkých úrovniach;

G.  keďže pretrvávajúca podpora civilných a vojenských aktérov v tretích krajinách zo strany EÚ je významným faktorom predchádzania opakovaniu násilných konfliktov; keďže udržateľný a dlhodobý mier a bezpečnosť nemožno oddeliť od trvalo udržateľného rozvoja;

H.  keďže predchádzanie konfliktom a mediácia by mali zaistiť udržanie stability a rozvoj štátov a geografických oblastí, ktorých situácia predstavuje priamy bezpečnostný problém pre Úniu;

I.  keďže predchádzanie je strategická funkcia, ktorej cieľom je zabezpečiť účinné opatrenia ešte pred vznikom kríz; keďže mediácia je ďalším nástrojom diplomacie, ktorý sa môže použiť s cieľom predísť konfliktu, potlačiť ho alebo ho vyriešiť;

J.  keďže vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac neoddeliteľne prepojené a komplexný charakter globálnych problémov si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam;

K.  keďže na zabezpečenie toho, aby bola EÚ schopná naplno rozvinúť a využívať svoje kapacity, je potrebný silnejší medziinštitucionálny prístup;

L.  keďže globálna stratégia EÚ, politické vyhlásenia a inštitucionálny vývoj sú vítanými prvkami záväzku PK/VP uprednostňovať predchádzanie konfliktom a mediáciu;

M.  keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti významne prispievajú k predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru;

N.  keďže spravodlivosť v prechodnom období je dôležitý súbor súdnych a mimosúdnych mechanizmov, ktorý sa zameriava na zodpovednosť za porušovanie práv v minulosti, ako aj na vybudovanie udržateľnej, spravodlivej a mierovej budúcnosti;

O.  keďže Európsky parlament zohráva v parlamentnej diplomacii vrátane procesov mediácie a dialógu významnú úlohu, pričom čerpá zo svojej zakorenenej kultúry dialógu a budovania konsenzu;

P.  keďže násilné konflikty a vojna majú neprimeraný vplyv na civilistov, najmä ženy a deti, a vystavujú ženy, viac než mužov, väčšiemu riziku hospodárskeho a sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, odsunu, zadržiavania a sexuálneho násilia, ako napríklad znásilnenia, ktoré sa používa ako vojnová taktika; keďže aktívna účasť žien a mladých ľudí je dôležitá na predchádzanie konfliktom a budovanie mieru a na predchádzanie všetkým formám násilia vrátane sexuálneho a rodovo motivovaného násilia;

Q.  keďže pri podpore a uľahčovaní budovania kapacít a dôvery v oblasti mediácie, dialógu a zmierenia je nevyhnutné začleniť a podporovať aktívnu a zmysluplnú účasť občianskej spoločnosti a miestnych civilných aj vojenských aktérov vrátane žien, menšín, pôvodného obyvateľstva a mladých ľudí;

R.  keďže úsilie o predchádzanie konfliktom a budovanie a udržiavanie mieru je často nedostatočne financované, a to napriek politickým záväzkom na úrovni EÚ, čo má dominový efekt na schopnosť podporovať a uľahčovať činnosť v týchto oblastiach;

1.  nabáda Úniu, aby ďalej uprednostňovala predchádzanie konfliktom a mediáciu v rámci alebo s podporou existujúcich dohodnutých formátov rokovaní a zásad; zdôrazňuje, že tento prístup prináša na globálnej úrovni vysokú pridanú hodnotu EÚ v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti a v oblasti ľudskej bezpečnosti; pripomína, že činnosti v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie prispievajú k tomu, aby sa potvrdila prítomnosť a dôveryhodnosť Únie na medzinárodnej scéne;

2.  uznáva význam civilných a vojenských misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) pri udržiavaní mieru, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti;

3.  vyzýva PK/VP, predsedu Komisie a predsedu Európskeho parlamentu, aby stanovili spoločné a dlhodobé priority v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie, ktoré by sa mali stať súčasťou pravidelného strategického plánovania;

4.  vyzýva na dlhodobé budovanie mieru prostredníctvom riešenia základných príčin konfliktov;

5.  vyzýva na zlepšenie súčasnej štruktúry na podporu priorít EÚ, ako je opísané nižšie;

6.  vyzýva na prístup citlivý ku konfliktom a prístup zameraný na ľudí, ktoré kladú ľudskú bezpečnosť do jadra angažovanosti EÚ s cieľom dosiahnuť pozitívne a udržateľné výsledky v praxi;

7.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a útvary Komisie, ktoré sa zaoberajú vonkajšou činnosťou, aby Európskemu parlamentu predkladali výročnú správu o pokroku dosiahnutom pri plnení politických záväzkov EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie,

O rozširovaní inštitucionálnych kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie

8.  podporuje ucelenejšie a holistické zapojenie EÚ do vonkajších konfliktov a kríz; domnieva sa, že integrovaný prístup k vonkajším konfliktom a krízam predstavuje pridanú hodnotu vonkajšej činnosti Únie a že všetky prostriedky sa musia uplatňovať čo najskôr, aby sa vyjasnili reakcie EÚ v každej fáze konfliktu a aby sa tento integrovaný prístup stal funkčnejším a účinnejším; v tejto súvislosti pripomína normy a zásady medzinárodného práva a Charty OSN a vyjadruje podporu existujúcim rámcom rokovaní, prístupom a zásadám; pripomína, že každý konflikt by sa mal posudzovať nezávisle;

9.  zdôrazňuje, že toto budovanie kapacít by malo členským štátom umožniť určiť zemepisné oblasti, ktoré majú prioritu z hľadiska preventívnych a mediačných opatrení, a uľahčiť bilaterálnu spoluprácu medzi európskymi krajinami;

10.  žiada, aby sa pod vedením PK/VP zriadil poradný výbor EÚ pre predchádzanie konfliktom a mediáciu na vysokej úrovni v záujme vytvorenia komplexnej skupiny skúsených vyšších politických mediátorov a odborníkov na predchádzanie konfliktom s cieľom včas poskytovať politickú a technickú odbornosť; domnieva sa, že je potrebná aj skupina odborníkov na zmierenie a spravodlivosť v prechodnom období; vyzýva na systematickú podporu zriadenia mechanizmov na zmierenie a vyvodzovanie zodpovednosti vo všetkých oblastiach prekonávajúcich následky konfliktu s cieľom zabezpečiť vyvedenie zodpovednosti za zločiny spáchané v minulosti, ako aj predchádzanie konfliktom a odstrašujúci účinok pre budúcnosť;

11.  vyzýva na vymenovanie osobitného vyslanca EÚ pre mier, ktorý bude predsedať poradnému výboru EÚ na vysokej úrovni, s cieľom podporiť súdržnosť a koordináciu medzi inštitúciami, a to aj v ich spolupráci s občianskou spoločnosťou, zlepšiť výmenu informácií a umožniť dôslednejšie a skoršie opatrenia;

12.  vyzýva na vytvorenie ďalších medziinštitucionálnych mechanizmov, ako sú pracovné skupiny pre osobitné situácie v oblasti predchádzania konfliktom;

13.  vyzýva na zriadenie špecializovanej pracovnej skupiny Rady pre predchádzanie konfliktom a mediáciu a zdôrazňuje pevný záväzok EÚ presadzovať mier a stabilitu v susedných regiónoch;

O Európskej službe pre vonkajšiu činnosť

14.  víta zriadenie špecializovaného oddelenia ESVČ pre nástroje na predchádzanie konfliktom, budovanie mieru a mediáciu, ako aj rozvoj nástrojov, ako sú systém včasného varovania a mapovanie situácie; vyzýva na investície do ďalšieho rozvoja takýchto nástrojov;

15.  vyzýva na systematickejšie zhromažďovanie, riadenie a šírenie príslušných poznatkov vo formátoch, ktoré sú prístupné, praktické a relevantné z operačného hľadiska pre zamestnancov v inštitúciách EÚ;

16.  požaduje ďalší rozvoj kapacít v oblasti analýzy konfliktov zohľadňujúcej rodové hľadisko, včasného varovania, zmierenia a predchádzania konfliktom pre interných zamestnancov, mediátorov a ďalších odborníkov, ako aj pre tretie strany v spolupráci s ESVČ a so zapojením organizácií občianskej spoločnosti;

O Európskej komisii

17.  pripomína rastúcu potrebu predchádzať konfliktom pri riešení ich základných príčin a pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, s osobitným dôrazom na demokraciu a ľudské práva, právny štát, reformu súdnictva a podporu občianskej spoločnosti;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky zásahy EÚ do oblastí zasiahnutých násilím a konfliktom musia zohľadňovať kontext konfliktu a rodové hľadisko; žiada, aby sa prijali okamžité opatrenia na začlenenie týchto aspektov do všetkých príslušných politík, stratégií, opatrení a operácií, s väčším dôrazom na to, aby nedochádzalo k poškodzovaniu, pričom sa maximalizuje prínos EÚ k dosiahnutiu cieľov v oblasti dlhodobého predchádzania konfliktom a budovania mieru;

O Európskom parlamente

19.  zdôrazňuje úlohu skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb a jej vedúcich poslancov EP ako operačného orgánu pre koordináciu iniciatív v oblasti mediácie a dialógu a víta nové iniciatívy, ako sú dialóg Jeana Monneta pre mier a demokraciu (s využitím historického Domu Jeana Monneta v Bazoches vo Francúzsku), činnosti v oblasti násilia súvisiaceho s voľbami, dialóg medzi stranami a budovanie konsenzu, ako aj program mladých politických lídrov, a odporúča, aby sa tieto iniciatívy ďalej rozvíjali ako kľúčové nástroje Európskeho parlamentu v oblasti mediácie, uľahčovania a dialógu; víta rozhodnutie skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb stavať na úspechu procesu dialógov Jeana Monneta s macedónskym parlamentom prostredníctvom rozšírenia metodológie dialógov Jeana Monneta vo všetkých krajinách západného Balkánu;

20.  víta partnerstvo s ukrajinskou Verchovnou radou vo forme dialógov Jeana Monneta s cieľom vybudovať konsenzus medzi politickými frakciami a stranami vo Verchovnej rade, a najmä pretvoriť politickú kultúru smerom k modernému európskemu parlamentnému prístupu založenému na demokratickom dialógu a budovaní konsenzu;

21.  víta závery piateho dialógu Jeana Monneta, ktorý sa konal v dňoch 11. – 13. októbra 2018 a na ktorom sa prijali opatrenia týkajúce sa podpory vykonávania dohody o pridružení; uznáva požiadavku aby Európsky parlament spolupracoval s Komisiou s cieľom uľahčiť dialóg s kľúčovými zainteresovanými stranami z Verchovnej rady a vlády Ukrajiny o zvyšovaní efektívnosti Verchovnej rady v jej úlohe v súvislosti s vykonávaním dohody o pridružení;

22.  víta novú tripartitnú iniciatívu predsedov parlamentu Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska o vytvorenie regionálneho parlamentného zhromaždenia ako dôležitej platformy pre regionálny dialóg o strategických otázkach vrátane vykonávania dohôd o pridružení a reakcií na hlavné bezpečnostné výzvy vrátane hybridnej vojny a dezinformácií; považuje podporu tohto regionálneho parlamentného dialógu zo strany Európskeho parlamentu za dôležitý signál jeho záväzku voči regiónu vzhľadom na spoločné regionálne bezpečnostné výzvy;

23.  uznáva jej rastúcu úlohu v procese politickej mediácie; v tejto súvislosti vyzdvihuje spoločnú iniciatívu komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení a troch mediátorov Európskeho parlamentu, pána Kukana, pána Vajgla a pána Fleckensteina, s cieľom podporiť predsedov strán v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko v prekonávaní politickej krízy prijatím Pržinskej dohody z roku 2015; potvrdzuje, že je pripravený stavať na tomto príklade blízkej medziinštitucionálnej spolupráce s Komisiou a ESVČ prostredníctvom zintenzívnenia svojej angažovanosti s cieľom posilniť politický dialóg a zmierenie na celom západnom Balkáne a v širšom susedstve;

24.  vyzýva na ďalší rozvoj programu mladých politických lídrov v súvislosti s programom Mládež, mier a bezpečnosť založenom na rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2250, ako aj na pokračovanie v skvelej spolupráci s regionálnou iniciatívou PK/VP pre Stredozemie v rámci programu Young Med Voices;

25.  domnieva sa, že dialóg mládeže na vysokej úrovni „Bridging the gap“ (prekonávanie priepasti) poskytuje priestor na dialóg medzi mladými zástupcami a mladými poslancami parlamentov zo západného Balkánu, ktorý je dôležitý pre podporu kultúry dialógu medzi stranami a pre zmierenie a takisto pri posilnení európskej perspektívy pre krajiny v regióne;

26.  odporúča, aby sa ďalej rozvíjali existujúce parlamentné programy odbornej prípravy a programy inštruktorstva prístupné pre poslancov Európskeho parlamentu, najmä tých, ktorí boli vymenovaní za mediátorov alebo hlavných pozorovateľov, ako aj programy odbornej prípravy pre poslancov parlamentov tretích krajín, politických strán a zamestnancov vrátane tých, ktoré sa týkajú rodových aspektov a aspektov mládeže, a to aj v spolupráci so štruktúrami členských štátov, ktoré nadobudli odborné poznatky v tejto oblasti;

27.  domnieva sa, že kapacity Európskeho parlamentu by sa mohli ďalej rozvíjať vymenovaním podpredsedu zodpovedného za koordináciu mediácie a uľahčenie dialógu, ktorý by konal v úzkej spolupráci so skupinou na podporu demokracie a koordináciu volieb; vyzýva na vytvorenie združenia súčasných a bývalých poslancov Európskeho parlamentu;

28.  zdôrazňuje úlohu Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu pri zvyšovaní povedomia o konfliktoch na celom svete; vyzýva na zvýšenie udeľovanej finančnej odmeny v ďalšom volebnom období Európskeho parlamentu;

29.  uznáva, že treba, aby Európsky parlament na podporu celkového úsilia EÚ inštitucionalizoval svoje postupy v oblasti mediácie; vyzýva na posilnenie parlamentnej diplomacie a výmenných aktivít, a to aj prostredníctvom práce parlamentných delegácií;

30.  zdôrazňuje dlhodobú úzku spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Úradom OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) v oblasti volieb a podpory demokracie; vyzýva na rozšírenie tejto spolupráce do oblasti mediácie a dialógu;

31.  vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o mládeži, mieri a bezpečnosti a pri začleňovaní zásad, ktoré sa v nich uvádzajú, do všetkých fáz činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;

O ženách, mieri a bezpečnosti – posilnenie rodových kapacít v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie v EÚ

32.  požaduje implementáciu úplnej rodovej rovnosti a osobitné úsilie o zabezpečenie účasti žien, dievčat a mladých ľudí a ochrany ich práv v celom cykle konfliktu, od predchádzania konfliktom až po obnovu po skončení konfliktu, v kontexte činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;

33.  žiada, aby všetky činnosti v rámci spolupráce, odbornej prípravy a intervencie zohľadňovali rodové hľadisko; víta iniciatívy EÚ v tejto súvislosti, ako aj jej aktívne prispievanie k budúcemu akčnému plánu pre rodovú rovnosť a nový strategický prístup EÚ k ženám, mieru a bezpečnosti;

34.  vyzýva na začlenenie odborných znalostí o rodových otázkach vrátane rodovo motivovaného násilia a sexuálneho násilia počas konfliktov do všetkých fáz procesu predchádzania konfliktom, mediácie a budovania mieru;

35.  vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o mládeži, mieri a bezpečnosti a pri začleňovaní zásad, ktoré sa v nich uvádzajú, do činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;

36.  žiada, aby všetka spolupráca a odborná príprava a všetky zásahy boli vnímavé voči potrebám a ambíciám mladých žien a mladých mužov a aby z nich vychádzali, pričom treba mať na pamäti diferencované spôsoby, akými násilné konflikty ovplyvňujú ich životy a budúcnosť, a cenné prínosy, ktorými môžu prispieť k predchádzaniu násilným konfliktom a ich riešeniu;

O posilnení úlohy a spôsobilostí organizácií občianskej spoločnosti v prístupe EÚ k predchádzaniu konfliktom a mediácii

37.  domnieva sa, že úloha organizácií občianskej spoločnosti by sa mala zohľadňovať v rámci celkového prístupu EÚ a jej priorít v oblasti rozvoja kapacít;

38.  zdôrazňuje význam opatrení zameraných na budovanie dôvery a medziľudských kontaktov pri predchádzaní konfliktom a ich riešení;

39.  pri vytváraní a vykonávaní programov a politík EÚ v oblasti mieru, bezpečnosti a mediácie požaduje konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti, najmä tými, ktoré sa špecializujú na práva žien a ľudské práva menšín;

O finančných a rozpočtových zdrojoch, ktoré sú k dispozícii na predchádzanie konfliktom a mediáciu v EÚ

40.  zastáva názor, že rastúce problémy si vyžadujú vyššie rozpočtové prostriedky na predchádzanie konfliktom a poskytovanie špecializovanej pracovnej sily;

41.  zdôrazňuje potrebu, aby boli v budúcom viacročnom finančnom rámci (2021 – 2027) na predchádzanie konfliktom a mediáciu v EÚ k dispozícii dostatočné a účelovo viazané finančné zdroje;

42.  vyzýva PK/VP, aby Európskemu parlamentu poskytla aktuálne informácie o rozpočtovom riadku ESVČ venovanom analýze konfliktov a vnímavosti voči konfliktom, včasnému varovaniu, podpore mediácie a budúcim prioritám v tejto oblasti;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Komisie a Rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, ESVČ, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Komisii, OBSE, generálnemu tajomníkovi OSN a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0312.
(3) Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.

Právne oznámenie