Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 14. marca 2019 - ŠtrasburgPrechodná verzia
Situácia v oblasti ľudských práv v Kazachstane
 Irán, najmä prípad obhajcov ľudských práv
 Situácia v oblasti ľudských práv v Guatemale
 Právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a medzinárodné únosy detí *
 Vykonávanie nariadenia o všeobecnom systéme preferencií (VSP)
 Minimálne krytie strát pri problémových expozíciách ***I
 Ochrana hospodárskej súťaže v leteckej doprave ***I
 Usmernenia pre rozpočet na rok 2020 – oddiel III
 Rodová rovnováha pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ
 Vymenovanie Sebastiana Laviolu za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií
 Vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky
 Vymenovanie Josého Manuela Campu za predsedu Európskeho orgánu pre bankovníctvo
 Európsky sankčný režim v prípade porušovania ľudských práv
 Naliehavosť vypracovania čiernej listiny EÚ tretích krajín v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí
 Zmena klímy
 Zriadenie Európskeho menového fondu
 Situácia v Nikarague
 Výročná strategická správa o implementácii a plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja

Situácia v oblasti ľudských práv v Kazachstane
PDF 149kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o situácii v oblasti ľudských práv v Kazachstane (2019/2610(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0203RC-B8-0204/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej(1) a na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o slobode prejavu v Kazachstane(2),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kazachstane vrátane uznesení z 18. apríla 2013(4) a 15. marca 2012(5) a na uznesenie zo 17. septembra 2009 o prípade Jevgenija Žovtisa v Kazachstane(6),

–  so zreteľom na posilnenú dohodu o partnerstve a spolupráci (ďalej len „posilnená DPS“), ktorá bola podpísaná 21. decembra 2015 v Astane,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(7) a z 13. apríla 2016 o vykonávaní a preskúmaní stratégie EÚ – Stredná Ázia(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 a 19. júna 2017 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu,

–  so zreteľom na každoročný dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kazachstanom,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia a Kazachstan podpísali 21. decembra 2015 posilnenú DPS s cieľom poskytnúť všeobecný rámec pre posilnený politický dialóg a spoluprácu v oblasti vnútorných vecí a spravodlivosti a v mnohých ďalších oblastiach; keďže táto dohoda kladie silný dôraz na demokraciu a právny štát, ľudské práva a základné slobody, zásady trhového hospodárstva a trvalo udržateľný rozvoj, ako aj na spoluprácu s občianskou spoločnosťou vrátane jej zapojenia do tvorby verejnej politiky;

B.  keďže Kazachstan je od marca 2012 členom Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia);

C.  keďže kazašská vláda podľa všetkého neprijala žiadne opatrenia na revíziu všeobecne formulovaných ustanovení článku 174 trestného zákonníka, ktorý zakazuje „podnecovanie“ sociálnych, národných alebo iných sporov, a článku 274, ktorý zakazuje „šírenie informácií, o ktorých je známe, že sú nepravdivé“, ale naďalej tieto ustanovenia uplatňuje ako základ na obviňovanie a väznenie aktivistov občianskej spoločnosti a novinárov;

D.  keďže počet politických väzňov v Kazachstane sa zvýšil; keďže v roku 2016 sa v rôznych regiónoch Kazachstanu konali pokojné zhromaždenia proti zmenám zákona o pôde, čo viedlo k zadržaniu viac ako 1 000 účastníkov (z toho 55 novinárov), z ktorých viac ako 30 bolo následne zatknutých; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie v niektorých prípadoch uznala svojvoľný charakter zadržiavania, absenciu spravodlivého procesu a hrubé porušovanie práv; keďže aktivista občianskej spoločnosti Maks Bokajev si odpykáva trest odňatia slobody za oprávnenú účasť na tomto pokojnom zhromaždení;

E.  keďže vláda Kazachstanu spolupracovala s misiou Medzinárodnej organizácie práce (MOP) na vysokej úrovni a zaviazala sa, že realizuje plán na riešenie obáv MOP, ale nepodnikla žiadne zmysluplné kroky na vykonávanie ustanovení plánu, ako je zmena právnych predpisov v oblasti odborových zväzov; keďže rovnako tak nevykonala predchádzajúce odporúčania Výboru MOP pre uplatňovanie noriem na preskúmanie práva v oblasti odborových zväzov a zákonníka práce a na prijatie všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie toho, aby Konfederácia nezávislých odborových zväzov Kazachstanu (CITUK) a jej pobočky mohli v plnej miere uplatňovať svoje odborárske práva;

F.  keďže odboroví aktivisti Nurbek Kušakbajev a Amin Jeleusinov boli v máji 2018 podmienečne prepustení, ale aj naďalej pre nich platí zákaz vykonávania odborových aktivít; keďže aktivistka Larisa Charkovová čelí podobným obmedzeniam, ako aj pokračujúcemu obťažovaniu súdmi a Erlan Baltabaj, ďalší odborový aktivista z mesta Šymkent, je podrobený vyšetrovaniu na základe sporných obvinení;

G.  keďže v dôsledku nových právnych predpisov týkajúcich sa mimovládnych organizácií sa sprísnili pravidlá účtovníctva pre organizácie občianskej spoločnosti; keďže organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv sú v súvislosti s grantmi prijatými od medzinárodných darcov vystavené daňovému tlaku;

H.  keďže sloboda náboženského vyznania a viery bola vážne narušená; keďže náboženské presvedčenie využívajú úrady ako zámienku na svojvoľné zadržiavanie; keďže Saken Tulbajev bol obvinený z „podnecovania náboženskej nenávisti“ a uväznený;

I.  keďže úrady 13. marca 2018 zakázali pokojné opozičné hnutie Demokratická voľba Kazachstanu (DCK), pričom zákaz postihol aj viac než 500 osôb, ktoré rôznym spôsobom prejavili podporu DCK; keďže občianski aktivisti Almat Žumagulov a básnik Kenžebek Abišev sa stali obeťami boja kazašských úradov proti DCK a boli odsúdení na trest odňatia slobody na 8, resp. 7 rokov; keďže Ablovas Džumajev bol odsúdený na trest odňatia slobody na tri roky a Aset Abišev na štyri roky za kritiku úradov na internete a podporu DCK;

J.  keďže napriek tomu, že právo na slobodu združovania je chránené ústavou Kazachstanu, v krajine je naďalej do veľkej miery obmedzené a v zákone o verejnom združovaní sa naďalej požaduje, aby sa všetky verejné zhromaždenia zaregistrovali na ministerstve spravodlivosti; keďže v decembri 2015 boli novými zmenami tohto zákona uložené zaťažujúce oznamovacie povinnosti a štátna regulácia financovania prostredníctvom orgánu určeného vládou; keďže osoby, ktoré sa zapájajú do činnosti neregistrovaných organizácií, môžu čeliť administratívnym a trestným sankciám;

K.  keďže občianska spoločnosť a aktivisti v oblasti ľudských práv pri svojej činnosti naďalej čelia odvetným opatreniam a obmedzeniam, pričom medzi nich patrí aktivistka za ľudské práva Jelena Semenovová, pre ktorú platí zákaz vycestovať za „šírenie vedome nepravdivých informácií“, a aktivistka pôsobiaca v meste Šymkent Ardak Ašimovová, ktorá bola pre svoje kritické príspevky na sociálnych médiách obvinená z „podnecovania sporov“ a podrobená nútenému zadržiavaniu v psychiatrickej klinike; keďže 10. mája 2018 počas návštevy delegácie Európskeho parlamentu v Kazachstane použila polícia nadmernú silu proti pokojným demonštrantom, ktorí sa pokúšali stretnúť s poslancami Európskeho parlamentu; keďže polícia zadržala viac ako 150 osôb a viac ako 30 demonštrantov bolo zadržaných v rámci administratívneho zatknutia; keďže kazašská polícia 17. a 18. septembra 2018 zadržala viacerých aktivistov, ktorí sa chceli stretnúť s členmi delegácie Európskeho parlamentu;

L.  keďže v apríli 2018 nadobudli účinnosť nové reštriktívne zmeny zákona o médiách a informáciách, prístup k informáciám na sociálnych médiách je naďalej blokovaný a Forbes Kazachstan a Ratel.kz čelia vyšetrovaniu, ktoré bolo proti nim začaté z dôvodu „šírenia vedome nepravdivých informácií“; keďže používanie sociálnych sietí je kontrolované a obmedzované úradmi; keďže blogeri a používatelia sociálnych sietí boli odsúdení na trest odňatia slobody, pričom patria medzi nich Ruslan Ginatullin, Igor Čupina a Igor Syčev; keďže bloger Muratbek Tungišbajev bol vydaný z Kirgizska do Kazachstanu v hrubom rozpore so zákonom a v Kazachstane bol podrobený zlému zaobchádzaniu;

M.  keďže beztrestnosť za mučenie a zlé zaobchádzanie s väzňami a podozrivými osobami zostáva normou, a to i napriek tomu, že vláda sa zaviazala k nulovej tolerancii mučenia; keďže úrady nedokázali vierohodne vyšetriť obvinenia z mučenia počas rozsiahleho štrajku v odvetví ropy v Žanaozene v roku 2011;

N.  keďže prokuratúra mesta Alma-Ata nenašla žiadne vierohodné dôkazy, ktoré by potvrdili obvinenia z mučenia v súvislosti s podnikateľom Iskanderom Jerimbetovom, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody na sedem rokov na základe obvinení z rozsiahlych podvodov v októbri 2018; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie dospela v roku 2018 k záveru, že jeho zatknutie a zadržanie bolo svojvoľné, vyzvala na jeho prepustenie a vyjadrila znepokojenie nad jeho údajným mučením počas vyšetrovacej väzby;

O.  keďže vysoká miera násilia páchaného na ženách a tradičných patriarchálnych noriem a stereotypov predstavuje hlavnú prekážku rodovej rovnosti v Kazachstane; keďže mimovládne organizácie uvádzajú, že násilie páchané na ženách je hlásené v nedostatočnej miere a že miera trestného stíhania prípadov násilia páchaného na ženách, ako aj sexuálneho obťažovania je nízka;

P.  keďže LGBTI osoby v Kazachstane čelia právnym výzvam a diskriminácii; keďže sexuálny vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia, či už ide o mužov alebo ženy, je v Kazachstane legálny, ale páry rovnakého pohlavia a domácnosti týchto párov nemajú nárok na rovnakú právnu ochranu, akú majú páry opačného pohlavia;

Q.  keďže Kazachstan je v rebríčku Svetového indexu demokracie na 143. mieste zo 167 krajín, čo znamená, že krajina sa definuje ako autoritársky režim;

1.  naliehavo žiada Kazachstan, aby dodržiaval svoje medzinárodné záväzky a rešpektoval ľudské práva a základné slobody; vyzýva kazašské úrady, aby ukončili porušovanie ľudských práv a všetky formy politického útlaku v súlade so zásadami článkov 1, 4, 5 a 235 posilnenej DPS;

2.  zdôrazňuje, že posilnenie politických, hospodárskych a kultúrnych vzťahov medzi EÚ a Kazachstanom musí vychádzať zo spoločných záväzkov týkajúcich sa univerzálnych hodnôt, najmä demokracie, právneho štátu, dobrej správy a dodržiavania ľudských práv; očakáva, že posilnená DPS bude podporovať posilnenie právneho štátu a demokratickej účasti všetkých občanov, rozmanité politické prostredie, lepšie fungujúce, nezávislé a nestranné súdnictvo, väčšiu transparentnosť a zodpovednosť vlády a zlepšenie pracovného práva;

3.  víta prepustenie viacerých politických väzňov, ktorými sú: Vladimir Kozlov, Gjuzjal Bajdalinovová, Sejtkazy Matajev, Edige Batyrov, Jeržan Orazalinov, Sajat Ibrajev, Aset Matajev, Zinaida Muchortovová, Talgat Ajan a pracovníci z ropného odvetvia zo Žanaozenu, ako aj odborári Amin Jeleusinov a Nurbek Kušakbajev, ktorých prepustenie na slobodu je však naďalej spojené s obmedzeniami; víta rozhodnutie o prepustení Ardak Ašimovovej z psychiatrickej kliniky; odsudzuje takéto brutálne počínanie ako represívnu formu psychiatrie a žiada zrušenie nariadenej ambulantnej psychiatrickej liečby A. Ašimovovej a všetky nariadené lekárske opatrenia zamerané proti aktivistke Natalii Ulasikovej;

4.  vyzýva na úplnú rehabilitáciu a okamžité prepustenie všetkých aktivistov a politických väzňov, ktorí sú v súčasnosti vo väzení a ktorými sú konkrétne Muchtar Džakišev, Maks Bokajev, Iskander Jerimbetov, Aron Atabek, Sanat Bukenov, Machambet Abžan a Saken Tulbajev, ako aj na zrušenie obmedzení pohybu týkajúcich sa ďalších osôb;

5.  naliehavo žiada vládu Kazachstanu, aby zmenila článok 174 trestného zákonníka o „podnecovaní sociálnych, národných, klanových, rasových alebo náboženských sporov“ tým, že ho zúži s cieľom zamedziť prípadom svojvoľného trestného stíhania, ktoré porušujú normy v oblasti ľudských práv, ako aj článok 274 trestného zákonníka, ktorý vo všeobecnosti zakazuje „šírenie informácií, o ktorých je známe, že sú nepravdivé“, a aby prepustila aktivistov, novinárov a ďalšie kľúčové osoby, ktoré sú v súčasnosti zadržiavané na základe týchto článkov;

6.  naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby ukončila tvrdé zákroky proti nezávislým odborom a zrušila obmedzenia týkajúce sa ich činnosti, ukončila politicky motivované trestné stíhanie vedúcich odborárov, anulovala rozsudky v prípade Larisy Charkovovej, Nurbeka Kušakbajeva a Amina Jeleusinova a umožnila im pokračovať v odborárskej činnosti bez zasahovania do nej alebo ich obťažovania; zároveň naliehavo žiada vládu, aby venovala pozornosť obavám Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o vyšetrovanie Erlana Baltabaja, a aby revidovala zákon o odboroch z roku 2014 a zákonník práce z roku 2015 s cieľom zosúladiť ich s normami MOP;

7.  naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby vykonala odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania a revidovala zákon o verejnom združovaní a podmienky prístupu k financovaniu;

8.  žiada vládu Kazachstanu, aby ukončila všetky formy svojvoľného zadržiavania, odvetných opatrení a obťažovania aktivistov za ľudské práva, organizácií občianskej spoločnosti a hnutí politickej opozície, a to voči skutočným či údajným podporovateľom DVK;

9.  naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby revidovala zmeny zákona o médiách a informáciách, ktoré nadobudli účinnosť tento rok, zaviedla moratórium na trestný čin urážky na cti, prijala všetky kroky potrebné na zrušenie príslušných článkov nového trestného zákonníka týkajúcich sa trestného činu urážky na cti, stanovila strop odškodného v prípade občianskoprávneho konania pre ohováranie, ukončila obťažovanie a odvetné opatrenia voči novinárom kritizujúcim vládu a prestala blokovať prístup k informáciám online aj offline;

10.  žiada prijatie opatrení v súvislosti s oznámeniami Výboru OSN pre ľudské práva, pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie a osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov pre mučenie; vyzýva na ochranu obetí mučenia, aby sa im poskytla náležitá zdravotná starostlivosť, a na riadne vyšetrenie prípadov mučenia; žiada ukončenie zneužívania postupov Interpolu pri vydávaní osôb a zastrašovania politickej opozície; naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby splnila svoje záväzky, pokiaľ ide o nulovú toleranciu mučenia, a zabezpečila, aby sa v plnej miere vyšetrili obvinenia z mučenia vrátane tých, ktoré sa objavili v súvislosti s udalosťami v Žanaozene; žiada vládu, aby vzhľadom na závery pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie preskúmala prípad Iskandera Jerimbetova a zaistila riadne vyšetrenie obvinení z mučenia;

11.  poukazuje na mnohoetnický a mnohonáboženský charakter Kazachstanu a zdôrazňuje potrebu ochrany menšín a ich práv, najmä so zreteľom na používanie jazykov, slobodu náboženského vyznania a viery, nediskrimináciu a rovnaké príležitosti; víta mierové spolužitie rôznych spoločenstiev v Kazachstane; naliehavo vyzýva Kazachstan, aby prestal prenasledovať ľudí za ich oprávnené uplatňovanie slobody svedomia a náboženského vyznania; žiada okamžité prepustenie osôb odsúdených za vieru;

12.  vyzýva úrady, aby bojovali proti všetkým formám násilia páchaného na ženách; ďalej žiada, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie účinných a prístupných kanálov oznamovania a ochranných opatrení, ktoré sú citlivé na potreby obetí a zaistia dôvernosť; naliehavo vyzýva na ukončenie beztrestnosti a zabezpečenie primeraných trestných sankcií voči páchateľom;

13.  trvá na tom, aby sa v plnej miere rešpektovali práva LGBTI komunity; vyzýva vládu Kazachstanu, aby zaručila, že LGBTI komunita nebude čeliť žiadnej diskriminácii;

14.  vyzýva Kazachstan, aby v plnej miere vykonal odporúčania medzinárodnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR vyslanej na voľby 20. marca 2016, podľa ktorej musí krajina vyvinúť ešte značné úsilie, aby splnila svoje záväzky voči OBSE týkajúce sa demokratických volieb; naliehavo žiada kazašské orgány, aby neobmedzovali činnosť nezávislých kandidátov; navyše žiada o rešpektovanie volebného práva občanov;

15.  pripomína dôležitosť spolupráce EÚ a OBSE pri zlepšovaní osvedčených postupov demokratickej správy vecí verejných v krajine, najmä v oblasti ľudských práv a právneho štátu; preto naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby rozšírili mandát OBSE v krajine a predovšetkým obnovili mandát strediska OBSE v Astane, čo je dôležitou podmienkou ďalšej spolupráce medzi EÚ a Kazachstanom;

16.  žiada EÚ a najmä Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby pozorne monitorovali vývoj v Kazachstane, podľa potreby informovali kazašské orgány o svojich obavách, poskytovali im pomoc a pravidelne informovali Európsky parlament; vyzýva delegáciu EÚ v Astane, aby naďalej zohrávala aktívnu úlohu pri monitorovaní situácie a predkladala problematiku slobody prejavu počas všetkých dôležitých bilaterálnych stretnutí; naliehavo žiada ESVČ, aby sa aktívne zúčastňovala na volebných pozorovateľských misiách s cieľom monitorovať politicky citlivé procesy a prípady politicky motivovaného trestného stíhania a preverovať, či sa právo na spravodlivý proces uplatňuje na všetkých;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre Strednú Áziu, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Kazachstanu.

(1) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 38.
(3) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 179.
(4) Ú. v. EÚ C 45, 5.2.2016, s. 85.
(5) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 93.
(6) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 30.
(7) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91.
(8) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 119.


Irán, najmä prípad obhajcov ľudských práv
PDF 147kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o Iráne, najmä o situácii obhajcov ľudských práv (2019/2611(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0204RC-B8-0186/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, konkrétne na uznesenie z 13. decembra 2018 o Iráne, najmä o prípade Nasrín Sutúdeovej(1), a na uznesenie z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode(2),

–  so zreteľom na závery Rady o Iráne zo 4. februára 2019,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 30. januára 2019 a na jeho vyhlásenie o Iráne z 29. novembra 2018,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo 17. decembra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Irán,

–  so zreteľom na chartu iránskeho prezidenta o právach občanov,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN v oblasti ľudských práv z 29. novembra 2018, že „Irán musí chrániť obhajcov práv žien“,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, usmernenia EÚ týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ako aj na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 12. apríla 2018 o predĺžení jej reštriktívnych opatrení na ďalších 12 mesiacov v reakcii na závažné porušovanie ľudských práv v Iráne,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 12. marca 2019 o odsúdení iránskej právničky v oblasti ľudských práv Nasrín Sutúdeovej,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže obhajcovia ľudských práv, novinári, právnici a internetoví aktivisti v Iráne v dôsledku svojej práce naďalej čelia obťažovaniu, svojvoľnému zatýkaniu, zadržiavaniu a trestnému stíhaniu; keďže iránske ministerstvo spravodajských služieb a ďalšie sily v uplynulých mesiacoch tvrdo zakročili proti občianskej spoločnosti;

B.  keďže v uznesení z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode sa zdôrazňuje význam dodržiavania usmernení EÚ v oblasti ľudských práv v kontexte vzťahov medzi EÚ a Iránom, a to aj pokiaľ ide o obhajcov ľudských práv;

C.  keďže renomovaná právnička v oblasti ľudských práv Nasrín Sutúdeová bola nedávno odsúdená na trest odňatia slobody v dĺžke najmenej sedem rokov; keďže v priebehu dvoch súdnych konaní odznelo, že jej súhrnný trest by mohol byť podstatne dlhší, hoci presná dĺžka jej trestu odňatia slobody stále nie je jasná; keďže sa zdá, že skutočným dôvodom jej uväznenia bola jej pokojná obhajoba ľudských práv v Iráne; keďže jej súdne konanie neprebehlo v súlade so základnými medzinárodnými normami, ktorými sa riadi riadny proces;

D.  keďže Rezá Chándan, manžel Nasrín Sutúdeovej, bol zadržaný v súvislosti s tým, že podporoval ženy, ktoré viedli pokojnú kampaň proti nútenému noseniu hidžábu a za prepustenie jeho manželky z väzenia; keďže v januári 2019 ho revolučný súd v Teheráne odsúdil na šesť rokov odňatia slobody;

E.  keďže environmentálni aktivisti Táher Qadirián, Nilufar Bajáníová, Amírhussejn Chálegí, Humán Džokar, Sam Radžábí, Sepíde Kášáníová, Abdulrezá Kúhpaje a Morad Tahbáz, ktorí zastupujú Perzskú nadáciu na ochranu dedičstva voľne žijúcich druhov (Persian Wildlife Heritage Foundation), boli v priebehu januára a februára 2018 zatknutí, sú zadržiavaní bez prístupu k právnikovi a v posledných týždňoch boli súdení v rámci konania, ktoré nespĺňa normy spravodlivého procesu; keďže ďalší člen skupiny, iránsko-kanadský univerzitný profesor Kavús Sájed-Imámí, minulý rok za záhadných okolností umrel vo väzbe;

F.  keďže v rokoch 2018 a 2019 boli zatknutí odborárski aktivisti Ismael Bachší, Sepíde Qoliánová a Muhammad Habíbí, ktorí viedli protesty na podporu práv robotníkov a učiteľov; keďže v roku 2010 bola obhajkyňa ľudských práv Mariam Akbariová Monfaredová odsúdená na 15 rokov odňatia slobody za tzv. nepriateľstvo voči Bohu a že jej bola odopretá lekárska starostlivosť, hoci trpela rôznymi chorobami;

G.  keďže aktivisti Araš Sádegí, Narges Muhammadí a Farhad Mejsamí dostali dlhodobé tresty odňatia slobody za to, že viedli kampane za obhajobu práv žien, zrušenie trestu smrti a presadzovanie ľudských práv;

H.  keďže iránskym súdom sa pravidelne nedarí zabezpečiť spravodlivé súdne konania a keďže ako dôkaz na súde používajú priznania získané na základe mučenia; keďže orgány naďalej kriminalizujú činnosť zameranú na obranu ľudských práv a keďže na obmedzenie prístupu zadržaných k právnemu poradenstvu využívajú článok 48 iránskeho trestného práva procesného; keďže neexistujú žiadne nezávislé mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti v rámci súdnictva;

I.  keďže po pretrvávajúcej praxi zatýkania osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu vrátane britsko-iránskej štátnej príslušníčky Názanín Zágharíovej-Ratcliffovej nasleduje zdĺhavá samoväzba a výsluchy, nespravodlivý proces a dlhé tresty odňatia slobody založené na vágnych alebo nešpecifikovaných obvineniach z ohrozenia „národnej bezpečnosti“ a „špionáže“, ako aj štátom podporované kampane na očierňovanie väznených osôb;

J.  keďže existujú správy o mnohých prípadoch neľudských a ponižujúcich podmienok vo väzniciach a nedostatku primeraného prístupu k lekárskej starostlivosti počas väzby v Iráne, čo je v rozpore so Štandardnými minimálnymi pravidlami OSN pre zaobchádzanie s väzňami;

K.  keďže podľa správy mimovládnej organizácie pôsobiacej v oblasti ľudských práv v Iráne (Iran Human Rights) bolo v Iráne v roku 2018 podľa odhadov popravených 273 osôb, čo bol v uvedenom roku druhý najvyšší počet na svete;

L.  keďže v roku 2018 tisíce ľudí organizovali pokojné demonštrácie a štrajky na protest proti nevyplateným mzdám, zlým pracovným podmienkam, korupcii, politickej represii a ďalším problémom; keďže iránske orgány stovky týchto ľudí zatkli a mnoho z nich odsúdili na trest odňatia slobody a bičovanie;

M.  keďže iránske súdnictvo naďalej ostro zasahuje proti pokojným aktom odporu, ktoré organizujú obhajcovia práv žien protestujúci proti povinnému noseniu hidžábu; keďže v roku 2018 bolo v súvislosti s týmito protestmi zatknutých najmenej 39 žien a ďalších 55 ich bolo zadržaných za ich činnosť v oblasti presadzovania práv žien;

N.  keďže v Iráne sa potláča sloboda tlače online aj offline, sloboda združovania a sloboda myslenia;

O.  keďže iránske orgány sa systematicky zameriavajú na novinárov vrátane tých, ktorí pracujú pre perzskú službu BBC, a na ich rodiny, a to prostredníctvom trestného vyšetrovania, zmrazovania majetku, svojvoľného zatýkania, zadržiavania, sledovania a obťažovania a tým, že o nich šíria falošné, zlomyseľné a hanlivé informácie; keďže v Iráne je v súčasnosti zadržiavaných najmenej osem novinárov;

P.  keďže iránsky prezident Hasan Rúhání v decembri 2016 vydal Chartu práv občanov; keďže táto charta nie je právne záväzná;

Q.  keďže príslušníci náboženských a etnických menšín vrátane členov bahájskej viery a komunít Azerbajdžancov, Kurdov, Arabov a Balúčov, sunnitských moslimov, kresťanov a osôb bez vyznania čelia v Iráne diskriminácii v oblasti zamestnania, vzdelávania, slobody náboženského vyznania a politickej činnosti;

1.  vyzýva iránske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých obhajcov ľudských práv, väzňov svedomia a novinárov, ktorí boli zadržaní a odsúdení len za vyjadrenie svojho práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie; zdôrazňuje, že iránske orgány musia za každých okolností zabezpečiť, aby obhajcovia ľudských práv, právnici a novinári mohli svoju prácu vykonávať bez toho, aby zažívali vyhrážky, zastrašovanie alebo aby sa im bránilo v ich činnosti;

2.  opakuje svoju výzvu iránskej vláde, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila laureátku Sacharovovej ceny Nasrín Sutúdeovú, a oceňuje jej odvahu a odhodlanie, pokiaľ ide o otázku ľudských práv a práv žien v Iráne; považuje mimoriadne nespravodlivé súdne konanie a odsúdenie Nasrín Sutúdeovej za závažný justičný omyl a víta vyhlásenie hovorkyne ESVČ z 12. marca 2019 v tejto veci;

3.  vyzýva iránske orgány, aby zmenili článok 48 trestného práva procesného svojej krajiny s cieľom zabezpečiť, aby mali všetci obžalovaní právo byť zastupovaní právnym zástupcom podľa svojho výberu a právo na spravodlivý proces v súlade so záväzkami Iránu v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

4.  naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zaistili bezpečnosť a dobré podmienky všetkých zadržiavaných osôb, a to aj pokiaľ ide o prístup k primeranej lekárskej starostlivosti; ďalej vyzýva na nezávislé vyšetrenie úmrtia Kávúsa Saída-Imámího vo väzbe, ako aj na vyšetrenie údajného mučenia ďalších aktivistov vo väzbe, a odsudzuje prax úmyselného odopierania lekárskej starostlivosti politickým väzňom;

5.  vyzýva iránske orgány, aby urýchlene prestali sledovať, zatýkať, obťažovať a stíhať novinárov, internetových aktivistov a ich rodiny a aby ukončili cenzúru internetu a vytvorili podmienky, v ktorých by sa tolerovala sloboda prejavu a sloboda médií tak online, ako aj offline;

6.  vyzýva iránsku vládu, aby spolupracovala s osobitným spravodajcom OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne, a to aj tým, že mu umožní vstup do krajiny;

7.  vyzýva členské štáty EÚ a inštitúcie EÚ, aby svojich iránskych partnerov aj naďalej upozorňovali na prípady zatknutých obhajcov ľudských práv a aby sa o tejto problematike zmienili aj na nasledujúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve;

8.  vyzýva ESVČ, aby sa v rámci dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom aj naďalej zaoberala otázkou ľudských práv, najmä situáciou obhajcov ľudských práv; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby znovu verejne potvrdila, že dodržiavanie ľudských práv je základnou súčasťou vývoja vzťahov medzi EÚ a Iránom;

9.  naliehavo vyzýva PK/VP a Radu, aby v súlade s usmerneniami EÚ pre dialógy o ľudských právach s tretími krajinami preskúmali možnosť otvorenia formálneho dialógu o ľudských právach s Iránom;

10.  naliehavo vyzýva predstaviteľov EÚ, aby od iránskych orgánov požadovali záruku bezpečnosti a dobrých podmienok aktivistov za ľudské práva, ktorí sa nachádzajú vo väzbe, a aby sa snažili o úplné vyšetrenie ich údajného mučenia;

11.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, ktoré majú v Teheráne svoje diplomatické zastúpenie, aby na podporu a ochranu týchto osôb využili mechanizmy uvedené v usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv, a to vrátane verejných vyhlásení, diplomatických demaršov, monitorovania súdnych procesov a návštev väzníc;

12.  naliehavo vyzýva Irán, aby prestal kriminalizovať činnosť obhajcov práv žien vrátane tých, ktorí pokojne protestujú proti povinnému noseniu hidžábu, a žiada, aby sa táto diskriminačná a ponižujúca prax zrušila;

13.  vyzýva iránsku vládu, aby chránila práva všetkých príslušníkov náboženských a etnických menšín a aby sa zaoberala všetkými formami ich diskriminácie;

14.  víta zmenu zákona o obchodovaní s drogami, ktorou sa obmedzuje ukladanie trestu smrti, a požaduje preskúmanie všetkých uložených trestov smrti s cieľom zabezpečiť, že príslušné súdne konania prebehli v súlade s medzinárodnými normami; vyzýva iránske orgány, aby zaviedli okamžité moratórium na trest smrti ako krok smerom k jeho zrušeniu;

15.  odporúča, aby sa ešte pred skončením súčasného mandátu vyslala do Iránu ad hoc delegácia Podvýboru pre ľudské práva, ktorá by navštívila väznených obhajcov ľudských práv a uskutočnila potrebné stretnutia s iránskymi orgánmi;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, najvyššiemu vodcovi Iránskej islamskej republiky, prezidentovi Iránskej islamskej republiky a poslancom iránskeho Madžlísu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0525.
(2) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 86.


Situácia v oblasti ľudských práv v Guatemale
PDF 152kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o situácii v oblasti ľudských práv v Guatemale (2019/2618(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0205RC-B8-0182/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. marca 2007 o Guatemale(1), z 11. decembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej(2), a zo 16. februára 2017 o Guatemale, najmä o situácii obhajcov ľudských práv(3),

–  so zreteľom na návštevu Podvýboru pre ľudské práva v Mexiku a Guatemale vo februári 2016 a na jeho záverečnú správu,

–  so zreteľom na správu delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky o jej návšteve v Guatemale a Hondurase v dňoch 16. až 20. februára 2015,

–  so zreteľom na návštevu delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky v Guatemale v dňoch 28. októbra až 1. novembra 2018,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(4),

–  so zreteľom na viacročný orientačný program pre Guatemalu na roky 2014 – 2020 a svoj záväzok prispieť k riešeniu konfliktov, mieru a bezpečnosti,

–  so zreteľom na programy EÚ na podporu sektora súdnictva v Guatemale, najmä SEJUST,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv a na strategický rámec EÚ o ľudských právach, ktorým sa zaväzuje angažovať sa v prípadoch obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na ročný akčný program Európskej únie na rok 2018 pre Guatemalu, na udržateľný a inkluzívny hospodársky rast v Guatemale a v jej okolí (AZ) a na podporu rozšíreného mandátu Medzinárodnej komisie proti beztrestnosti v Guatemale (CICIG),

–  so zreteľom na podpísanie dohody o poradenstve medzi komisiou CICIG a Najvyšším súdom Guatemaly v auguste 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 2. septembra 2018 o rozhodnutí guatemalskej vlády neobnoviť mandát CICIG,

–  so zreteľom na spoločný list predsedu pracovnej skupiny OSN pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia a osobitného spravodajcu OSN pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škôd a záruk proti recidíve adresovaný prezidentovi Guatemaly zo 6. apríla 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 10. septembra 2018 k rozhodnutiu guatemalskej vlády neobnoviť mandát CICIG,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 6. marca 2019 o guatemalskom zákone o mimovládnych organizáciách v oblasti rozvoja,

–  so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch o Guatemale,

–  so zreteľom na guatemalskú ústavu,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v dôsledku spolupráce medzi guatemalským úradom generálneho prokurátora a Medzinárodnou komisiou proti beztrestnosti v Guatemale (CICIG) s podporou OSN, ktorá vznikla v roku 2007 s cieľom vyšetrovať organizovaný zločin a posilniť miestne snahy o právny štát, Guatemala pokračuje v určitom pokroku v stíhaní prípadov porušovania ľudských práv a korupcie;

B.  keďže v Guatemale počas posledných rokov došlo k zvýšeniu počtu vrážd a útokov na obhajcov, organizácie a komunity, ktoré pracujú v oblasti hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a environmentálnych práv; keďže podľa správy oddelenia pre ochranu obhajcov ľudských práv v Guatemale (UDEFEGUA) v roku 2018 došlo celkovo k 391 útokom proti obhajcom ľudských práv a pôvodnému obyvateľstvu, najmä útokom proti tým, ktorí pracujú s pôdou a v súvislosti s pozemkovými právami, vrátane 147 prípadov kriminalizácie a 26 prípadov atentátov, čo predstavuje 136 % nárast v porovnaní s rokom 2017,

C.  keďže obhajcovia ľudských práv čelia zároveň hrozbám, zastrašovaniu, stigmatizácii, ohováraniu zo stany súkromných subjektov a guatemalských orgánov a súdnemu prenasledovaniu; keďže zneužívanie trestných konaní proti obhajcom ľudských práv s cieľom brániť im alebo ich trestať za ich prácu je aj naďalej znepokojujúce;

D.  keďže počet útokov proti novinárom je takisto veľmi znepokojujúci, pričom v roku 2017 bolo zaznamenaných 93 útokov vrátane štyroch vrážd; keďže vzhľadom na prebiehajúcu koncentráciu vlastníctva médií niekoľkými spoločnosťami sú aj naďalej nezávislé médiá a novinári vystavení útokom a hrozbám;

E.  keďže násilie páchané na ženách je v Guatemale naďalej vážnym problémom, o čom svedčí skutočnosť, že počet násilných úmrtí žien sa zvýšil o 8 % na 662; keďže na Medzinárodný deň žien v roku 2017 zomrelo 41 dievčat po tom, ako protestovali proti zneužívaniu zo strany dozorcov, keď v štátnom ústave pre maloletých vypukol požiar; keďže miera beztrestnosti za zločiny predstavuje v Guatemale 97 %;

F.  keďže od roku 2017 CICIG na výzvu guatemalskej vlády a v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi inštitúciami bojuje proti korupcii a beztrestnosti v Guatemale s cieľom identifikovať a pomôcť pri rozkladaní neštátnych inštitúcií, a prispieva k posilneniu kapacít justičných a bezpečnostných inštitúcií krajiny;

G.  keďže po štyroch predĺženiach po sebe nasledujúcich dvojročných mandátov CICIG guatemalská vláda znovu požiadala generálneho tajomníka OSN o obnovenie jej mandátu do septembra 2019, čím sa ešte viac posilnila správa prostredníctvom vplyvných vyšetrovaní CICIG a podpora právneho štátu v Guatemale a konsolidovanie úspechov pri výraznom znižovaní korupcie a boji proti beztrestnosti vo vzťahu k neštátnym činnostiam prepojeným na štát (CIACS);

H.  keďže v apríli 2018 CICIG a ministerstvo pre verejné záležitosti predstavili výsledok nových vyšetrovaní nezákonného financovania vládnucej strany FCN počas volebnej kampane; keďže najvyšší súd v júli 2018 plánoval vyšetrovanie činností prezidenta Jimmyho Moralesa v súvislosti s nezákonným financovaním jeho volebnej kampane;

I.  keďže koncom augusta 2018 vláda Guatemaly oznámila zrušenie mandátu CICIG k septembru 2019; keďže krátko nato vláda zakázala aj návrat riaditeľa CICIG Ivána Velásqueza do krajiny a následne zrušila platnosť víz pre 11 zamestnancov CICIG, ktorí vyšetrujú prípady korupcie vysokých štátnych úradníkov; keďže v januári 2019 vláda jednostranne zrušila dohodu s OSN o CICIG s okamžitým účinkom a požiadala CICIG, aby opustila krajinu; keďže Iván Velásquez zároveň čelí obvineniam a ohováraniu;

J.  keďže tieto opatrenia boli napadnuté a zrušené ústavným súdom Guatemaly; keďže ústavný súd jednomyseľne rozhodol, že vláda musí Ivánovi Velasquezovi povoliť vstup do krajiny; keďže vláda tieto rozhodnutia ústavného súdu nerešpektovala; keďže kongres pripravil žalobu proti ústavnému súdu a jeho členom, čo predstavuje zjavný konflikt so zásadou právneho štátu;

K.  keďže zákon o reforme č. 5377, ktorým sa mení vnútroštátny zákon o uzmierení a ktorý na začiatku marca 2019 schválil kongres v druhom z troch čítaní, by rozšíril amnestiu na všetky zločiny spáchané domácimi bezpečnostnými silami a jednotlivcami, ktorí konajú v mene vlády, vrátane zločinov proti ľudskosti, ako sú mučenie, násilné zmiznutie a genocída; keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva a Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR) vyjadrili nad zákonom znepokojenie a požadujú zachovanie súčasného zákona;

L.  keďže podľa IACHR zákon o reforme č. 5377 nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Guatemaly, údajne je v rozpore s medzinárodným právom a porušuje článok 171 písm. g) guatemalskej ústavy, keďže všetky väznené osoby, ktoré boli uznané vinnými a odsúdené za politicky motivované zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas ozbrojeného konfliktu, boli v priebehu niekoľkých hodín prepustené na slobodu;

M.  keďže bezpečnosť obyvateľov Guatemaly v posledných rokoch nie je zaručená a operatívnosť vnútroštátnej polície (PNC) je vážne oslabená; keďže sa objavili obvinenia zo zastrašovania a vyhrážok voči súdnym úradníkom, sudcom, prokurátorom a tiež súdnym subjektom, ktorí spolupracovali s CICIG;

N.  keďže prístup k spravodlivosti, väzenské podmienky, činnosť polície a obvinenia z mučenia, rozšírená korupcia, kolúzia a beztrestnosť aj naďalej vzbudzujú vážne obavy;

O.  keďže guatemalský ombudsman pre ľudské práva, ktorého rozpočet bol okresaný, generálna prokuratúra a súdnictvo prijali dôležité kroky proti beztrestnosti a v prospech rešpektovania ľudských práv; keďže guatemalské orgány sa jednoznačne pokúšajú oslabiť boj proti korupcii, beztrestnosti a právnemu štátu;

P.  keďže podľa UDEFEGUA boli obeťami útokov prevažne vodcovia z radov pôvodného obyvateľstva, ktorí obhajujú právo na pôdu a územie; keďže osobitný spravodajca OSN vyjadril obavy vo vzťahu k právam pôvodného obyvateľstva v dôsledku sťažností týkajúcich sa projektov hydroelektrární, ťažby a agropriemyslu, ktorých licencie a činnosť spôsobili porušovanie práv pôvodného obyvateľstva; keďže osobitný spravodajca OSN zároveň vyhlásil, že je znepokojujúce, že k pokojným protestom komunít sa zo strany štátu a tretích subjektov pristupuje ako k trestným činom, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť; keďže Aura Lolita Chávez, obhajkyňa environmentálnych práv pôvodného guatemalského obyvateľstva a finalistka Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu v roku 2017, opustila po vážnych útokoch, hrozbách zabitia a ohováraní svoju krajinu a čelí rôznym súdnym procesom, ak sa vráti do Guatemaly;

Q.  keďže 9. októbra 2018 boli medzi inými členovia pokojného odporu hnutia mikroregiónu Ixquisis napadnutí agentami PNC, v dôsledku čoho sa zranilo šesť protestujúcich;

R.  keďže švédsky veľvyslanec v Guatemale bol vyhlásený za nežiaducu osobu (čo ústavný súd vyhlásil za neplatné) z dôvodu údajnej podpory činnosti CICIG v krajine;

S.  keďže všeobecné a prezidentské voľby v Guatemale sú naplánované na 16. júna a 11. augusta 2019;

T.  keďže rozvoj a upevňovanie demokracie, právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd sa musia stať neoddeliteľnou súčasťou vonkajších politík EÚ vrátane dohody o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky z roku 2012; keďže táto dohoda obsahuje doložku o demokracii, ktorá je jej podstatným prvkom; keďže Guatemala je tretím najväčším príjemcom bilaterálnej rozvojovej pomoci v Strednej Amerike, pričom táto pomoc dosahuje výšku 167 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 a je zameraná na potravinovú bezpečnosť, riešenie konfliktov, mier, bezpečnosť a konkurencieschopnosť;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšeným počtom vrážd a násilných činov a nedostatkom bezpečnosti všetkých občanov a hlavne žien a obhajcov ľudských práv; pripomína význam nezávislého a účinného súdneho systému a potrebu skoncovať s beztrestnosťou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že guatemalská vláda naďalej porušuje zásady právneho štátu a oddelenia moci; pripomína, že základnou zásadou liberálnych demokracií je oddelenie mocí a dodržiavanie zásad právneho štátu;

2.  vyzýva guatemalské orgány, aby zastavili zastrašovanie guatemalskej občianskej spoločnosti, najmä organizácií pre ľudské práva, rešpektovali ústavný poriadok a zaručili základné práva všetkých guatemalských občanov; zdôrazňuje, že živá občianska spoločnosť je nevyhnutná na to, aby sa štát na všetkých úrovniach stal zodpovednejším, agilnejším, inkluzívnejším, účinnejším, a tak získal väčšiu legitimitu; trvá na tom, že je potrebné podporovať a posilňovať všetky inštitúcie, ktoré obhajujú ústavnú demokraciu a ľudské práva v Guatemale; pripomína, že zaručenie nezávislého súdnictva a rešpektovanie jeho nezávislosti, ako aj zabezpečenie nestranného právneho systému, sú nevyhnutné; zdôrazňuje, že sú zásadne dôležité pre posilnenie boja proti korupcii a beztrestnosti; domnieva sa, že obvinenia zo zastrašovania a vyhrážok voči súdnym úradníkom, sudcom a prokurátorom by mali viesť k okamžitým opatreniam na ochranu súdnych inštitúcií krajiny a ich zástupcov; naliehavo vyzýva guatemalskú vládu, aby okamžite zabezpečila nezávislosť súdnictva a zaručila slobodu tlače a médií;

3.  je presvedčený, že CICIG zohráva v Guatemale kľúčovú úlohu a že jej práca v boji proti beztrestnosti a korupcii a príprava vyšetrovaní pre súdne konania, ktoré majú vykonať guatemalské inštitúcie, má kľúčový význam pre dodržiavanie zásad právneho štátu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad súčasnou situáciou, ktorej čelí CICIG v Guatemale, a žiada guatemalskú vládu, aby zastavila všetky nezákonné útoky proti nej a jej národným a medzinárodným zamestnancom;

4.  v tejto súvislosti víta vykonávacie rozhodnutie Komisie zo septembra 2018 na podporu rozšíreného mandátu CICIG vo výške ďalších piatich miliónov EUR z nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) pre ročný akčný program na rok 2018 v Guatemale; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vyplatila päť miliónov EUR, ktoré boli schválené v septembri minulého roku, a aby pokračovala vo všetkých schválených programoch s CICIG; žiada Komisiu, aby bola pripravená pokračovať v spolupráci s CICIG a na jej financovanie po septembri 2019, a aktívne podporuje takéto predĺženie spolupráce;

5.  je presvedčený, že navrhovaná zmena zákona o národnom zmierení predstavuje významnú hrozbu pre právny štát v Guatemale a výrazne by narušila významný pokrok dosiahnutý prostredníctvom práce vnútroštátnych súdov v ich boji proti beztrestnosti; súhlasí s názorom vysokého komisára OSN, že amnestia pre porušovateľov ľudských práv, páchateľov zločinov proti ľudskosti a vojnových zločincov v zmysle zákona by spustila ďalšie násilie v krajine; konštatuje, že takéto opatrenia by mohli znamenať odvetné opatrenia prepustených väzňov, čo by mohlo viesť k spoločenskej destabilizácii; nalieha preto na guatemalský kongres, aby tento zákon neschválil;

6.  požaduje, aby sa pod záštitou OSN vykonala nezávislá štúdia s cieľom zohľadniť konečný vplyv činnosti CICIG na systém súdnictva v Guatemale a jej príspevok k politickej stabilite krajiny, ako aj na výsledok dohody medzi CICIG a ústredným volebným súdom;

7.  je znepokojený návrhom zákona o mimovládnych organizáciách pre rozvoj; žiada guatemalský kongres, v súlade s technickými usmerneniami Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, aby sa zdržal schválenia zákona, ktorý ak bude prijatý, by mohol obmedziť slobodu prejavu a zhromažďovania mimovládnych organizácií, ich prístup k financovaniu a zúžiť ich vymedzenie, čím sa obmedzí rozsah a oslabí ich činnosť, a môže otvoriť dvere k svojvoľnému zakázaniu ich činnosti; pripomína, že orgány a inštitúcie Guatemaly musia vytvoriť a udržiavať bezpečné a priaznivé prostredie pre mimovládne organizácie, aby mohli slobodne vyjadrovať svoje názory a pracovať v prospech celej spoločnosti;

8.  vyjadruje znepokojenie nad sťažnosťami týkajúcimi sa nedostatku slobodných, predchádzajúcich a informovaných konzultácií (Dohovor MOP č. 169); pripomína odporúčanie osobitného spravodajcu OSN, že práva pôvodného obyvateľstva by sa mali v plnej miere dodržiavať v súlade s medzinárodnými normami, čo zahŕňa aj právo na slobodnú, predchádzajúcu a informovanú konzultáciu; pripomína, že vnútroštátne a medzinárodné podniky sú priamo viazané zmluvami a inými vnútroštátnymi a medzinárodnými pravidlami v oblasti ľudských práv a environmentálnych práv v rámci ich hodnotových reťazcov, a že ak sa zistí, že spoločnosti spôsobili škodu alebo k nej prispeli, musia zabezpečiť účinné postupy nápravy pre dotknutých jednotlivcov a komunity alebo sa na nich podieľať; poznamenáva, že to zahŕňa reštitúciu, náhradu, obnovu a záruky neopakovania; pripomína, že vlády majú zodpovednosť za ochranu ľudských práv a vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí tieto práva porušujú;

9.  opakuje svoju požiadavku na ochranu obhajcov ľudských práv, a najmä obhajcov ľudských práv žien; víta a podporuje opatrenia, ktoré doteraz vykonali európske veľvyslanectvá a delegácia EÚ v Guatemale; žiada Európsku úniu, aby zachovala a v prípade potreby zintenzívnila projekty na podporu práce vnútroštátnych a medzinárodných organizácií v Guatemale;

10.  trvá na tom, že guatemalské orgány musia vyhlásiť a zabezpečiť právnu a fyzickú bezpečnosť finalistky Sacharovovej ceny Lolity Chávezovej, ak sa rozhodne vrátiť do svojej domovskej krajiny;

11.  naliehavo žiada, aby sa voľby v Guatemale konali pokojne a transparentne a aby sa zaistila bezpečnosť všetkých kandidátov; zdôrazňuje, že ústredný volebný súd musí konať nezávisle a bez zasahovania štátnych inštitúcií či subjektov; ponúka možnosť vyslať misiu expertov na voľby z EÚ;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po viac ako 20 rokoch sa mierové dohody ešte stále nevykonávajú a v skutočnosti hrozí, že budú zrušené; dôrazne vyzýva všetky vnútroštátne a medzinárodné subjekty, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na urýchlenie ich úplného vykonávania; na tento účel vyzýva guatemalskú vládu, aby zabezpečila demokratickú a politickú kontrolu, ako aj profesionalizáciu PNC a ďalších inštitúcií, ako je CONRED, národný koordinátor pre znižovanie katastrof, aby sa zabránilo ich militarizácii a prenosu humanitárnych finančných prostriedkov cez armádu, pretože to nie je v súlade s cieľmi mierových dohôd;

13.  pripomína guatemalskej vláde, že Dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou obsahuje doložku o ľudských právach ako zásadný prvok a že v prípade jej porušenie môže byť jej vykonávanie pozastavené; žiada EÚ a jej členské štáty, aby využili mechanizmy ustanovené v dohode o pridružení a dohode o politickom dialógu a spolupráci a dôrazne podnecovali Guatemalu pri plnení jej ambiciózneho programu v oblasti ľudských práv a v boji proti beztrestnosti;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Guatemalskej republiky, Medzinárodnej komisii proti beztrestnosti v Guatemale (CICIG), Sekretariátu pre hospodársku integráciu Strednej Ameriky (SIECA), Stredoamerickému parlamentu a spolupredsedom Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia.

(1) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 257.
(2) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 181.
(3) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 196.
(4) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125.


Právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a medzinárodné únosy detí *
PDF 130kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o návrhu nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (15401/2018 – C8-0023/2019 – 2016/0190(CNS))
P8_TA-PROV(2019)0206A8-0056/2019

(Mimoriadny legislatívny postup – opätovná konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (15401/2018),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0411),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 18. januára 2018(1),

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada opätovne konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0023/2019),

–  so zreteľom na články 78c a 78e rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0056/2019),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0017.


Vykonávanie nariadenia o všeobecnom systéme preferencií (VSP)
PDF 177kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 978/2012 o VSP (2018/2107(INI))
P8_TA-PROV(2019)0207A8-0090/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 607/2013 z 12. júna 2013, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 552/97, ktoré dočasne odníma prístup k všeobecným colným preferenciám Mjanmarsku/Barme(2), a na svoje uznesenie o obnovení prístupu k všeobecným colným preferenciám pre Barmu/Mjanmarsko z 23. mája 2013(3),

–  so zreteľom na hodnotenie súčasného nariadenia o VSP v polovici trvania z júla 2018(4) a na správu Komisie o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 978/2012(5) s priloženým pracovným dokumentom útvarov Komisie zo 4. októbra 2018(6),

–  so zreteľom na správy Komisie z 28. januára 2016 a 19. januára 2018 o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2014 – 2015(7) a 2016 – 2017(8), v ktorých sa posudzujú účinky VSP so zameraním na výsledky zvýhodnených krajín podľa VSP+,

–  so zreteľom na verejné vypočutie o VSP usporiadané 16. februára 2016 Výborom pre medzinárodný obchod (INTA), na výmenu názorov na udelenie VSP+ Srí Lanke 21. marca 2017 a na výmenu názorov na vykonávanie nariadenia o VSP 19. februára 2018,

–  so zreteľom na články 5 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o „EÚ“),

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky vo veci 1409/2014/MHZ o tom, že Európska komisia nevykonala predchádzajúce hodnotenie vplyvu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom na oblasť ľudských práv(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2918 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a politike Európskej únie v tejto oblasti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o súčasnom stave vykonávania paktu udržateľnosti v Bangladéši(13),

–  so zreteľom na dobrovoľné partnerstvá jednotlivých krajín, ako sú napríklad pakt udržateľnosti v Bangladéši a iniciatíva na podporu pracovných práv v Mjanmarsku,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a jej členských štátov z roku 2007 s názvom Pomoc obchodu: Posilňovanie podpory potrieb súvisiacich s obchodom v rozvojových krajinách zo strany EÚ,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) o detskej práci, nútenej práci, diskriminácii, slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o EÚ a zodpovedných globálnych hodnotových reťazcoch,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(14),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na jeho prílohu 3(15),

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A8-0090/2019),

A.  keďže EÚ v roku 1971 ako prvá zaviedla VSP na základe odporúčania Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD), podľa mali ktorého industrializované krajiny udeliť rozvojovým krajinám všeobecné, nerecipročné a nediskriminačné obchodné preferencie s cieľom pomôcť im vďaka medzinárodnému obchodu získať dodatočné príjmy, znížiť chudobu a podporiť dobrú správu vecí verejných a trvalo udržateľný rozvoj;

B.  keďže v článku 207 ZFEÚ sa uvádza, že obchodná politika EÚ sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie a podporuje hodnoty uvedené v článku 2 Zmluva o EÚ, na ktorých je Únia založená, a prispieva k plneniu cieľov uvedených v článku 21, vrátane upevňovania demokracie a právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, základných práv a slobôd, rovnosti, rešpektovania ľudskej dôstojnosti a ochrany životného prostredia a sociálnych práv;

C.  keďže ombudsmanka EÚ vo svojich záveroch uviedla toto: dobrá správa znamená dodržiavanie a rešpektovanie základných práv; ak sa nedodržiavajú základné práva, nemôže existovať dobrá správa; inštitúcie a orgány EÚ musia vždy zvažovať, či sú ich činnosti v súlade so základnými právami, a mali by sa zamerať aj na prehlbovanie dodržiavania ľudských práv v partnerských krajinách;

D.  keďže súčasný VSP bol vytvorený v zmysle nariadenia (EÚ) č. 978/2012 prijatého na základe článku 207 ZFEÚ riadnym legislatívnym postupom s Európskym parlamentom, ktorý po prvýkrát vystupoval ako spoluzákonodarca nariadenia o VSP;

E.  keďže v zmysle článku 40 nariadenia o VSP je Komisia povinná päť rokov po prijatí tohto nariadenia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní nariadenia o VSP, ktorá by sa mala použiť pri vypracovaní nasledujúceho nariadenia o VSP, ktoré by malo byť prijaté do roku 2022; keďže toto nariadenie je účinné od 1. januára 2014; keďže bolo vykonané podrobné nezávislé hodnotenie fungovania tohto nariadenia s cieľom poskytnúť Komisii informácie na účely preskúmania a vypracovaný bol zoznam konkrétnych odporúčaní;

F.  keďže tento systém má tri časti: všeobecný systém VSP, stimulačný systém VSP+ a systém „Všetko okrem zbraní“ (ďalej len „EBA“); keďže zvýhodnené krajiny podľa štandardného systému VSP – v súčasnosti 18 krajín – využívajú znížené clo na 66 % všetkých kategórií výrobkov v EÚ; keďže osem zvýhodnených krajín podľa VSP+ vyváža približne 66 % všetkých kategórií výrobkov bez cla za to, že sa zaviazali účinne vykonávať 27 základných medzinárodných dohovorov v oblasti pracovných práv, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a ochrany životného prostredia; keďže 49 najmenej rozvinutých krajín má v rámci opatrenia EBA systému VSP bezcolný prístup na trh EÚ so všetkými produktmi okrem zbraní a munície; keďže všetky zvýhodnené krajiny sú viazané medzinárodnými dohovormi v oblasti ľudských práv a pracovných práv podľa nariadenia o VSP, zatiaľ čo krajiny VSP+ sú viazané aj medzinárodnými dohovormi o životnom prostredí a dobrej správe vecí verejných; keďže len v rámci systému VSP+ existuje štruktúrovaný dialóg, ktorý posudzuje účinné vykonávanie týchto dohovorov zvýhodnenými krajinami; keďže zvýhodnené krajiny podľa VSP musia byť zároveň schopné zavádzať medzinárodné štandardy a normy vrátane vypracúvania, vykonávania a presadzovania príslušných právnych predpisov, najmä v oblasti vytvárania právneho štátu a boja proti korupcii;

G.  keďže hlavnými cieľmi reformy VSP v roku 2012 bolo lepšie zameranie na krajiny v núdzi – najmenej rozvinuté krajiny a ďalšie krajiny s nízkymi a nižšími príjmami – väčšie presadzovanie základných zásad trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných, posilnenie stability a predvídateľnosti a zvýšenie istoty pre podnikateľské subjekty;

H.  keďže cieľom viacerých medzinárodných dohovorov, usmernení a pravidiel je zabrániť porušovaniu ľudských práv; keďže predovšetkým zvýhodnené krajiny podľa VSP sú povinné vykonávať tieto usmernenia a vytvárať náležité právne a ekonomické podmienky pre fungovanie podnikov a ich začlenenie do globálnych dodávateľských reťazcov;

I.  keďže EÚ by mala okrem zabezpečenia rovnakých podmienok ešte účinnejšie reagovať na sociálny a environmentálny damping a nekalú súťaž a obchodné praktiky;

J.  keďže vo viacerých krajinách sú vývozné spracovateľské zóny vyňaté z vnútroštátnych pracovných predpisov, v dôsledku čoho nie je možné plnoprávne vykonávať odborovú činnosť alebo sa domáhať právnej nápravy; keďže v prvom prípade ide o porušenie základných noriem MOP, čo môže viesť k ďalším negatívnym vplyvom na ľudské práva;

K.  keďže v článku 8 ZFEÚ je pevne zakotvená rodová rovnosť vo všetkých politikách EÚ; keďže vzhľadom na štrukturálne rodové nerovnosti majú obchodné a investičné dohody zvyčajne rozdielny vplyv na ženy a mužov; keďže podľa MOP 21 miliónov ľudí na celom svete, z toho 55 % žien a dievčat, bolo v roku 2012 obeťou nútenej práce, pričom 90 % z nich pracovalo v súkromnom sektore;

L.  keďže v článku 19 ods. 6 nariadenia o VSP sa vyžaduje, aby Komisia pri zisťovaní, či zvýhodnené krajiny podľa VSP riadne dodržiavajú svoje záväzky v oblasti ľudských práv, zohľadňovala „všetky relevantné informácie“ vrátane informácií poskytnutých občianskou spoločnosťou; keďže zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do vykonávania systému VSP môže posilniť legitímnosť a účinnosť spoločnej obchodnej politiky;

M.  keďže nariadenie o VSP umožňuje EÚ zrušiť preferencie v najvážnejších prípadoch porušovania ľudských práv na základe kapitoly V článku 19 ods. 1 písm. a), podľa ktorého možno zvýhodnené opatrenia dočasne zrušiť z viacerých dôvodov vrátane systematického porušovania zásad stanovených v dohovoroch uvedených v časti A prílohy VIII;

N.  keďže Komisia tento proces začala v prípade Kambodže a začína vyšetrovanie Mjanmarska vo veci porušovania ľudských práv s tým, že je možné aj zrušenie systému Všetko okrem zbraní;

Hlavné závery a odporúčania

1.  víta hodnotenie v polovici trvania, v rámci ktorého sa hodnotí uplatňovanie súčasného nariadenia o VSP a posudzuje sa, či je dosiahnutie v ňom uvedených cieľov pravdepodobné; víta to, že vďaka novému nariadeniu sa zvýšil vývoz zo zvýhodnených krajín podľa opatrenia „Všetko okrem zbraní“ (EBA) a VSP+, čím sa významne prispieva k odstráneniu chudoby;

2.  konštatuje s uspokojením, že v roku 2016 dosiahol dovoz do EÚ v rámci preferencií VSP (vzostupný trend) 62,6 miliardy EUR v tomto zložení: 31,6 miliardy EUR zo zvýhodnených krajín podľa štandardného VSP, približne 7,5 miliardy EUR zo zvýhodnených krajín podľa VSP+ a 23,5 miliardy EUR zo zvýhodnených krajín podľa opatrenia EBA (údaje Eurostatu zo septembra 2017);

3.  pripomína, že VSP pomáha priemyselným odvetviam rozvojových krajín prekonávať ťažkosti, s ktorými sa stretávajú na vývozných trhoch v dôsledku vysokých počiatočných nákladov; pripomína, že cieľmi VSP sú podľa UNCTAD zvýšenie príjmov z vývozu, podpora industrializácie rozvojových krajín, a teda aj najmenej rozvinutých krajín, a zrýchlenie ich rastu v záujme odstránenia chudoby;

4.  zdôrazňuje, že VSP+ je hlavným nástrojom obchodnej politiky EÚ, ktorý poskytuje lepší prístup na trh a je doplnený prísnym monitorovacím mechanizmom na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v nestabilných rozvojových krajinách;

5.  konštatuje, že súčasné nariadenie o VSP bolo od začatia procesu hodnotenia v polovici trvania účinné tri roky, pričom už v tomto hodnotení boli uvedené body, o ktorých sa malo uvažovať v súvislosti s reformou v nasledujúcom nariadení o VSP; víta odporúčania v záverečnej správe z hodnotenia v polovici trvania;

6.  zdôrazňuje, že VSP ako súčasť obchodnej politiky EÚ musí vychádzať zo zásad vonkajšej politiky EÚ (účinnosť, transparentnosť a hodnoty) zakotvených v článku 21 ZEÚ; zdôrazňuje, že v článku 208 ZFEÚ sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a ako hlavný cieľ sa vytyčuje odstránenie chudoby; zdôrazňuje, že tieto hodnoty sú potvrdené v oznámení Komisie s názvom Obchod pre všetkých;

7.  uznáva, že VSP+ zohráva dôležitú úlohu pri presadzovaní medzinárodných pracovných práv, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a noriem v oblasti ochrany životného prostredia v zvýhodnených krajinách, a to nielen poskytovaním stimulov na dodržiavanie týchto noriem, ale aj vytvorením platformy na pravidelný dialóg v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú dohovory, a podporou ich zapájania do významných reforiem;

8.  uznáva, že VSP priniesol zvýhodneným krajinám a EÚ hospodársky zisk zvýšením vývozu do EÚ a intenzívnejším využívaním preferencií zvýhodnenými krajinami v rámci EBA a VSP+; naliehavo žiada EÚ, aby vo zvýhodnených krajinách zvyšovala informovanosť o pravidlách VSP s cieľom podporiť ešte väčšie využívanie tohto systému; žiada Komisiu, aby na základe dostupnosti údajov podľa možnosti posúdila rozdelenie ziskov v systéme VSP; berie na vedomie, že zvýšenie vývozu a rozšírenie hospodárskych príležitostí malo v niektorých prípadoch aj neúmyselný nepriamy negatívny vplyv na základné práva a sociálny rozvoj, čo sa napríklad prejavilo zaberaním pôdy alebo nedostatočným dodržiavaním pracovných práv; zdôrazňuje preto, že v nadväznosti na obchodné preferencie musia byť vykonané medzinárodné dohovory a reformy s cieľom zabrániť tomu, aby programy VSP viedli k zvýšeniu environmentálneho a sociálneho dampingu;

9.  víta zjednodušenie vstupného mechanizmu VSP+ s cieľom zvýšiť jeho atraktívnosť pre zvýhodnené krajiny podľa štandardného VSP; zdôrazňuje, že mnohé kandidátske krajiny pre VSP+ ratifikovali niekoľko medzinárodných dohovorov potrebných na prijatie do VSP+; zdôrazňuje, že kvalitnejšie, nepretržité a systematické monitorovanie procesu vykonávania je mimoriadne dôležité a možno ho dosiahnuť zintenzívnením spolupráce všetkých aktérov s cieľom zlepšiť zhromažďovanie informácií a hĺbkovú analýzu využitím všetkých dostupných informácií a zdrojov, ako sú správy medzinárodných monitorovacích orgánov vrátane OSN, MOP, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ako aj priamym zapojením občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov; pripomína, že je to nevyhnutné na to, aby sa účinným vykonávaním 27 dohovorov mohol využiť plný potenciál systému VSP+ na zlepšenie situácie v oblasti práv pracovníkov, podpory rodovej rovnosti a odstránenia detskej a nútenej práce;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa počas rokovaní so zvýhodnenými krajinami podľa VSP+, ako aj prostredníctvom posilnenej angažovanosti EBA zamerala na problémy zmenšovania priestoru pre občiansku spoločnosť a ochrany obhajcov ľudských práv v ohrození, keďže tieto otázky priamo súvisia so záväzkami vyplývajúcimi z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a príslušných ustanovení základných dohovorov MOP, a to v súlade s oznámením Komisie s názvom Obchod pre všetkých; žiada okrem toho Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti štruktúrovanej, formálnej a nezávislej účasti občianskej spoločnosti, zástupcov odborových zväzov a súkromného sektora, ktorými by sa dal prípadne posilniť proces monitorovania;

11.  zdôrazňuje, že systém VSP vytvoril vo všeobecnosti stimuly pre ratifikáciu medzinárodných dohovorov, čím vznikol lepší rámec pre vývoj vpred; podčiarkuje význam prijímania ďalších komplexných opatrení, ktorými sa zabezpečí pozitívny vplyv VSP na vývoj v oblasti životného prostredia; odporúča doplniť Parížsku dohodu do zoznamu 27 hlavných medzinárodných dohovorov, ktoré sú zvýhodnené krajiny podľa VSP+ povinné dodržiavať; zdôrazňuje, že zvýhodnené krajiny musia ešte vyvinúť veľké úsilie, aby dosiahli model trvalo udržateľného rozvoja;

12.  uznáva pokrok v účinnom vykonávaní dohovorov, ktorý sa podarilo dosiahnuť dôslednejším monitorovaním a dialógom medzi EÚ a zvýhodnenými krajinami, najmä pokiaľ ide o monitorovanie 27 základných dohovorov; podčiarkuje potrebu prehĺbenia koordinácie medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), delegáciami Únie, diplomatickými misiami členských štátov, vládami zvýhodnených krajín, medzinárodnými organizáciami, podnikmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou s cieľom zlepšiť zhromažďovanie informácií a poskytnúť podrobnejšiu analýzu monitorovania; odporúča čo najväčšiu transparentnosť a komunikáciu medzi spoluzákonodarcami a zainteresovanými stranami v procesoch zrušenia VSP, najmä počas postupov vyšetrovania Komisie;

13.  uznáva, že ratifikácia a pokrok v oblasti účinného vykonávania príslušných dohovorov sú dôležitými referenčnými hodnotami pre dosiahnutie potrebného pokroku v rámci systému; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby opatrenia prijaté s cieľom monitorovať účinné vykonávanie dohovorov zvýhodnenými krajinami boli v plnom súlade s dokumentmi o stratégii krajiny s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík, konzistentnosť a začlenenie ľudských práv do obchodnej politiky;

14.  podčiarkuje potrebu neustálej angažovanosti a ďalšieho zvyšovania transparentnosti monitorovania VSP+, pričom však treba zároveň zaručiť, aby si EÚ v rámci tohto dialógu zachovala v súvislosti so zvýhodneným krajinami všetky páky, najmä pokiaľ ide o hodnotiace tabuľky; vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie kroky v tejto oblasti, ako aj v oblasti dialógu so zvýhodnenými krajinami s cieľom zvýšiť transparentnosť, dohľad a účinnosť systému;

15.  domnieva sa, že každé rozhodnutie o pozastavení preferencií musí byť plne v súlade s celkovým cieľom zmierňovania chudoby, a zdôrazňuje, že akty sekundárneho práva EÚ sa musia navrhovať a vykladať v súlade s primárnym právom EÚ a všeobecnými zásadami práva EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje preto, že treba zachovať súčasný cielený prístup k zrušeniu preferencií a zabezpečiť, aby bol obmedzený na konkrétne sektory a navrhnutý tak, aby sa minimalizovali negatívne účinky na miestne obyvateľstvo; vyzýva Komisiu, aby v príslušných prípadoch využívala odstupňované zrušenie obchodných preferencií alebo iné časovo viazané opatrenia; zdôrazňuje napokon, že zrušenie obchodných preferencií by sa malo považovať za poslednú možnosť, ktorá sa použije len v prípade závažných nedostatkov v účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov a v prípade zjavne nedostatočnej ochoty a angažovanosti zvýhodnenej krajiny pri ich riešení; podčiarkuje zároveň podmienenosť týchto systémov a to, že by sa mala využívať na zachovanie dôveryhodnosti každého systému a na zabezpečenie prijatia opatrení v prípadoch závažného a systematického porušovania dohovorov;

16.  víta nedávne rozhodnutie Komisie začať proces zrušenia preferencií EBA poskytnutých Kambodži a vyslať naliehavú misiu EÚ na vysokej úrovni do Mjanmarska, a to v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v oboch krajinách; očakáva, že Komisia bude Európsky parlament naďalej dôsledne informovať a zapojí ho do ďalších krokov, a to aj v prípade pozastavenia preferencií;

17.  konštatuje, že následkom reformy kritérií oprávnenosti sa počet zvýhodnených krajín výrazne znížil, čo spolu s odstupňovaním výrobkov viedlo k celkovému zníženiu objemu dovozu z krajín VSP do EÚ; uznáva, že tieto reformy umožňujú zamerať preferencie na krajiny, ktoré sú v najväčšej núdzi; žiada Komisiu, aby v rámci hodnotenia vplyvu na účely budúceho nariadenia zabezpečila súdržnosť a konzistentnosť medzi VSP a dohodami o voľnom obchode s cieľom zachovať VSP pre rozvojové krajiny na ústrednom mieste obchodnej politiky EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že zvýhodnené krajiny podľa opatrenia EBA čelia stále väčšiemu konkurenčnému tlaku zo strany krajín, ktoré s EÚ uzavreli dohodu o voľnom obchode; ďalej konštatuje, že niektoré krajiny, ktoré boli sledované v súvislosti s VSP+, majú v súčasnosti uzavreté dohody o voľnom obchode s kapitolami o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré by mali byť účinné a vykonateľné;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že systém VSP, najmä v prípade 29 krajín EBA, neviedol k žiadnej zmene, a v niektorých prípadoch spôsobil zhoršenie profilu diverzifikácie vývozu na úrovni výrobkov; vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že dostatočne neprispel k diverzifikácii hospodárstva; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na zvýšenie diverzifikácie vývozu z krajín VSP; vyjadruje poľutovanie nad tým, že diverzifikácia medzi zvýhodnenými krajinami bola zrejme narušená zrušením možnosti kumulácie s krajinami, ktoré už vo VSP nie sú, keďže tieto krajiny už nemôžu využívať výhody, ktoré zvýhodneným krajinám podľa VSP poskytujú pravidlá pôvodu výrobkov; dôrazne žiada, aby bola táto možnosť opätovne zavedená, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny; berie na vedomie výrazné zníženie diverzifikácie vývozu zvýhodnených krajín podľa štandardného VSP vo všetkých odvetviach; vyzýva ďalej Komisiu, aby zvážila možnosť úpravy a rozšírenia zoznamu výrobkov, ktoré majú byť zahrnuté do nariadenia, pokiaľ ide o polotovary a hotové výrobky, a aby v prípade potreby zmiernila pravidlá pôvodu pre najzraniteľnejšie krajiny; okrem toho nabáda zvýhodnené krajiny podľa VSP, aby zaviedli účinné opatrenia na diverzifikáciu výrobkov; v tomto zmysle zdôrazňuje potrebu vytvoriť prístup k znalostiam a technológiám s cieľom diverzifikovať výrobky, aby sa vývoz mohol udržať v celosvetovej hospodárskej súťaži, a najmä v Európe;

19.  vyzýva zvýhodnené krajiny podľa VSP, aby zaviedli a účinne vykonávali právne opatrenia na ochranu duševného vlastníctva;

20.  víta vysokú mieru využívania preferencií v prípade zvýhodnených štátov podľa opatrenia EBA; zdôrazňuje význam budovania kapacít vo zvýhodnených krajinách, ktoré by im mali pomôcť v tom, aby tento systém čo najviac využili; vyzýva v tomto smere na účinnejšie využívanie opatrení v rámci iniciatívy pomoc obchodu; zastáva názor, že v záujme podpory pre rozširovanie diverzifikácie by sa malo uvažovať o zahrnutí služieb do ďalšieho nariadenia o VSP; v tejto súvislosti okrem toho podčiarkuje význam medzipodnikového prístupu; žiada vytvoriť sektorové, multilaterálne platformy a elektronické nástroje, ktoré by združovali vývozné spoločnosti zo zvýhodnených krajín podľa VSP, importné spoločnosti v EÚ a potenciálne nové subjekty na oboch stranách, ktoré v súčasnosti nevyvážajú ani nedovážajú, s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a zvyšovať informovanosť o pravidlách, podmienkach a hospodárskych perspektívach, ktoré ponúka VSP;

21.  víta závery prvého vyšetrovania ochranných opatrení v zmysle nariadenia a domnieva sa, že týmto ustanovením by sa mala zabezpečiť ochrana finančných, hospodárskych, sociálnych a environmentálnych záujmov EÚ; zdôrazňuje, že pri poskytovaní preferencií na citlivé výrobky treba umožniť, aby im bolo poskytnuté osobitné zaobchádzanie, aby sa zabránilo ohrozeniu určitých odvetví;

22.  zdôrazňuje, že na všetky časti územia zvýhodnených krajín vrátane vývozných spracovateľských zón sa vzťahuje systém a záväzky vyplývajúce z ratifikácie príslušných dohovorov; naliehavo vyzýva zvýhodnené krajiny, aby účinne zaviedli pracovné normy, a nalieha na Komisiu, aby sa zamerala na porušovanie noriem MOP vrátane kolektívneho vyjednávania a slobody združovania vo vývozných spracovateľských zónach v súčasných alebo potenciálnych zvýhodnených krajinách a aby zabezpečila odstránenie všetkých výnimiek; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako zabezpečiť, aby výrobky z vývozných spracovateľských zón nespadali do systému preferencií, ak sú vyňaté z vnútroštátnych právnych predpisov a v rozpore s príslušnými medzinárodnými dohovormi;

23.  zdôrazňuje, že VSP zvýšil dynamiku podnikového sektora, do určitej miery prispel k posilneniu ekonomického postavenia žien a podporil ich zamestnanosť, najmä v priemyselných odvetviach vývozných krajín, ktoré obchodujú s EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť vhodné podnikateľské prostredie pre ženy, aby mohli využívať tieto nové zručnosti a skúsenosti a postupovať vyššie v štruktúrach spoločností alebo si zakladať svoje vlastné nové podniky; konštatuje však, že ženy sú aj naďalej diskriminované, a vyjadruje znepokojenie nad pracovnými podmienkami žien, najmä v textilnom a odevnom odvetví; pripomína svoje uznesenie z 27. apríla 2017 a vyzýva Komisiu, aby naň nadviazala;

24.  víta vplyv VSP na prijímanie ekologickejších a bezpečnejších technológií a na dobrovoľné iniciatívy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, čo má priamy pozitívny účinok na zamestnancov a životné prostredie; zastáva názor, že treba naplánovať opatrenia na ďalšiu podporu a spoľahlivé posúdenie tohto vývoja; uznáva, že treba nájsť správnu rovnováhu medzi regulačnými a dobrovoľnými opatreniami týkajúcimi sa náležitej starostlivosti podnikov v tejto súvislosti, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako stanoviť povinnosti náležitej starostlivosti;

25.  domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť politickú súdržnosť tým, že bude nabádať ďalších medzinárodných aktérov, ako sú nadnárodné podniky, aby sa v plnej miere zúčastňovali na zlepšovaní ľudských práv, sociálnych práv a environmentálnych noriem na celom svete, v neposlednom rade tým, že hospodárskym subjektom uloží povinnosť zaviesť postupy náležitej starostlivosti v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby preukázala vedúce postavenie a zabezpečila, aby sa v globálnych hodnotových reťazcoch dodržiavali ľudské a pracovné práva a aby informovala o vykonávaní uznesenia Európskeho parlamentu z roku 2016 o realizácii jeho odporúčaní týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov vrátane jeho výzvy na zahrnutie sociálnej zodpovednosti podnikov do nariadenia a na reformu pravidiel WTO s cieľom zaviesť požiadavky v oblasti náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch a transparentnosti, a to na základe hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

26.  pripomína, že EÚ musí v záujme zaistenia súladu s politikami ostatných medzinárodných aktérov, napríklad nadnárodných spoločností, nabádať na plné zapojenie do zlepšovania dodržiavania ľudských práv, práv detí, sociálnych práv, environmentálnych práv a verejného zdravia vo svete; žiada, aby EÚ dbala o to, aby sa v súvislosti s právom na prácu v globálnych hodnotových reťazcoch, t. j. v celom dodávateľskom reťazci, dodržiavali ľudské práva;

27.  žiada Komisiu, aby v súvislosti s ďalším nariadením o VSP preskúmala možnosť zavedenia dodatočných colných preferencií pre výrobky, ktoré sa preukázateľne vyrábajú udržateľným spôsobom; domnieva sa, že tovar by mal podliehať dobrovoľnej certifikácii udržateľného spôsobu výroby a pri jeho dovoze do EÚ by sa to malo príslušne preukázať;

o
o   o

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 112.
(4) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/october/tradoc_157434.pdf
(5) COM(2018)0665.
(6) SWD(2018)0430.
(7) COM(2016)0029.
(8) COM(2018)0036.
(9) https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/64308
(10) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2018)0515.
(12) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 100.
(13) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 100.
(14) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33.
(15) http://www.europarl.europa.eu/RegData/organes/conf_pres_groupes/proces_verbal/2002/12-12/CPG_PV(2002)12-12(ANN01)_EN.doc


Minimálne krytie strát pri problémových expozíciách ***I
PDF 219kWORD 60k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách (COM(2018)0134 – C8-0117/2018 – 2018/0060(COD))
P8_TA-PROV(2019)0208A8-0440/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0134),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0117/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 12. júla 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. júna 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0440/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách

P8_TC1-COD(2018)0060


(Text s významom pre EHP) ▌

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(3),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Vytvorenie komplexnej stratégie na riešenie problémových expozícií je pre Úniu dôležitým cieľom v jej úsilí zvýšiť odolnosť finančného systému. Aj keď primárnu zodpovednosť za riešenie otázky problémových expozícií nesú banky a členské štáty, je tu aj jednoznačný rozmer Únie vyžadujúci znížiť súčasný vysoký objem problémových expozícií, predchádzať akémukoľvek nadmernému hromadeniu problémových expozícií v budúcnosti a zabrániť vzniku celosystémových rizík v nebankovom sektore. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť bankového a finančného systému v celej Únii, keď banky pôsobia vo viacerých jurisdikciách a členských štátoch, existuje výrazný potenciál účinkov presahovania do ostatných členských štátov i Únie ako celku, a to tak z hľadiska hospodárskeho rastu, ako aj z hľadiska finančnej stability.

(2)  Finančná kríza viedla k hromadeniu problémových expozícií v bankovom sektore. Spotrebiteľov významne zasiahla následná recesia a pokles cien nehnuteľností na bývanie. Ochrana práv spotrebiteľov v súlade s relevantným právom Únie, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES(6) a 2014/17/EÚ(7) má zásadný význam pri riešení otázky problémových expozícií. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/17/EÚ(8) sa posilňujú urýchlené platby zo strany podnikov aj orgánov verejnej moci a smernica pomáha pri predchádzaní toho druhu hromadenia problémových expozícií, k akému došlo počas rokov finančnej krízy.

(3)  Integrovaným finančným systémom sa posilní odolnosť hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom tak, že sa uľahčí súkromné cezhraničné zdieľanie rizika, pričom sa zároveň zníži potreba verejného zdieľania rizika. V snahe dosiahnuť tieto ciele by Únia mala dobudovať bankovú úniu a ďalej rozpracovať aspekty únie kapitálových trhov. Zaoberanie sa ▌možným budúcim hromadením problémových expozícií má zásadný význam pre posilnenie bankovej únie, keďže je podstatné pre zabezpečenie hospodárskej súťaže v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podporu poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci Únie.

(4)  Rada 11. júla 2017 vo svojom akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe vyzvala rozličné inštitúcie, aby prijali vhodné opatrenia na ďalšie riešenie vysokého počtu problémových expozícií v Únii a na predchádzanie ich hromadeniu v budúcnosti. V tomto akčnom pláne sa vytyčuje komplexný prístup, ktorý je zameraný na skladbu vzájomne sa dopĺňajúcich opatrení v štyroch oblastiach politiky: i) dohľad; ii) štrukturálne reformy rámcov pre platobnú neschopnosť a vymáhania dlhov; iii) rozvoj sekundárnych trhov pre ohrozené aktíva; iv) podpora reštrukturalizácie bankového systému. Kroky v týchto oblastiach sa majú podniknúť na úrovni Únie a prípadne na vnútroštátnej úrovni. Komisia ohlásila podobný zámer vo svojom oznámení o dobudovaní bankovej únie z 11. októbra 2017, v ktorom vyzvala na predloženie komplexného balíka opatrení na riešenie nesplácaných úverov v Únii.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(9) tvorí spoločne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(10) právny rámec, ktorý upravuje prudenciálne pravidlá pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej spolu len „inštitúcie“). Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 obsahuje okrem iného ustanovenia priamo uplatniteľné na inštitúcie pre potreby určovania ich vlastných zdrojov. Preto je potrebné doplniť existujúce prudenciálne pravidlá uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a týkajúce sa vlastných zdrojov ustanoveniami, ktorými sa bude vyžadovať odpočet od vlastných zdrojov, ak problémové expozície nie sú dostatočne kryté rezervami alebo inými úpravami. Takáto požiadavka by prakticky znamenala vytvorenie prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre problémové expozície, ktorý by sa uplatňoval jednotne na všetky inštitúcie v Únii, a zahŕňal by aj inštitúcie, ktoré pôsobia na sekundárnom trhu.

(6)  Prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by nemal príslušným orgánom brániť v tom, aby uplatňovali svoje právomoci v oblasti dohľadu v súlade so smernicou 2013/36/EÚ. Keď príslušné orgány v jednotlivých prípadoch zistia, že napriek uplatňovaniu prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre problémové expozície zavedeného v tomto nariadení nie sú takéto expozície konkrétnej inštitúcie dostatočne kryté, mali by mať možnosť využiť právomoci v oblasti dohľadu stanovené v smernici 2013/36/EÚ, vrátane právomoci požadovať od inštitúcií, aby uplatňovali špecifickú politiku úprav ocenenia a tvorby rezerv alebo zaobchádzania s aktívami, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje. Príslušné orgány môžu preto v jednotlivých prípadoch konať nad rámec požiadaviek stanovených v tomto nariadení, aby zabezpečili dostatočné krytie problémových expozícií.

(7)  Na účely uplatňovania prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu je vhodné doplniť do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 jasný súbor podmienok na klasifikáciu problémových expozícií. Keďže vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 680/2014(11) sa už stanovujú kritériá, ktoré sa týkajú problémových expozícií, na vykazovanie na účely dohľadu, je vhodné, aby klasifikácia problémových expozícií vychádzala z uvedeného existujúceho rámca. Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014 odkazuje na zlyhané expozície, ako sú vymedzené na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko, a na expozície zhoršenej kvality podľa uplatniteľného účtovného rámca. Keďže na to, či sa expozícia klasifikuje ako problémová, by mohli mať vplyv opatrenia týkajúce sa úľavy, klasifikačné kritériá sa dopĺňajú jasnými kritériami vplyvu opatrení týkajúcich sa úľavy. Cieľom opatrení týkajúcich sa úľavy by mal byť návrat dlžníka k udržateľnému splácaniu úveru a tieto opatrenia by mali byť v súlade s právom Únie na ochranu spotrebiteľa, a najmä smernicami 2008/48/ES a 2014/17/EÚ, môžu mať však rozličné dôvody a následky. Preto je vhodné ustanoviť, že povolením opatrenia týkajúceho sa úľavy vo vzťahu k problémovej expozícii by sa nemala zrušiť klasifikácia uvedenej expozície ako problémovej, pokiaľ nie sú pre takéto zrušenie splnené určité prísne kritériá.

(8)  Čím dlhšie je expozícia problémová, tým nižšia je pravdepodobnosť opätovného získania jej hodnoty. Tá časť expozície, ktorá by mala byť krytá rezervami, inými úpravami alebo odpočtami, by sa preto mala časom zväčšovať v súlade s vopred stanoveným harmonogramom. Na problémové expozície, ktoré inštitúcia nakúpila, by sa preto mal vzťahovať harmonogram, ktorý začne plynúť odo dňa, keď bola problémová expozícia prvotne klasifikovaná ako problémová, a nie od dátumu jej nákupu. Predávajúci by mal na tento účel kupujúceho informovať o dátume, kedy bola expozícia klasifikovaná ako problémová.

(9)  Pri výpočte špecifických úprav kreditného rizika by sa mali zohľadniť čiastočné odpisy. Aby sa zabránilo akémukoľvek dvojitému započítaniu odpisu, je potrebné použiť pôvodnú hodnotu expozície pred čiastočným odpisom. Zahrnutie čiastočných odpisov do zoznamu položiek, ktoré možno použiť na splnenie požiadaviek zabezpečovacieho mechanizmu, by malo motivovať inštitúcie k včasnému uznávaniu odpisov. V prípade problémových expozícií, ktoré inštitúcia nakúpila za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, by kupujúci mal k rozdielu medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje, pristupovať rovnako ako ku čiastočnému odpisu na účely prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu.

(10)  Pri zabezpečených problémových expozíciách sa vo všeobecnosti očakáva, že povedú k menej závažnej strate než nezabezpečené problémové expozície, pretože kreditné zabezpečenie viažuce sa na problémovú expozíciu dáva inštitúcii popri všeobecnom nároku voči zlyhanému dlžníkovi aj špecifický nárok na určité aktívum alebo voči tretej strane. V prípade nezabezpečenej problémovej expozície by bol k dispozícii len všeobecný nárok voči zlyhanému dlžníkovi. Vzhľadom na vyššiu stratu, ktorá sa očakáva pri nezabezpečených problémových expozíciách, by sa mal uplatňovať prísnejší harmonogram.

(11)   Expozícia, ktorá je len čiastočne krytá prípustným kreditným zabezpečením, by sa mala považovať za zabezpečenú, pokiaľ ide o krytú časť, a nezabezpečenú, pokiaľ ide o časť, ktorá nie je krytá prípustným kreditným zabezpečením. Na určenie toho, ktoré časti problémových expozícií sa majú považovať za zabezpečené a ktoré za nezabezpečené, by sa v súlade s príslušným prístupom podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane uplatniteľnej úpravy ocenenia mali používať kritériá prípustnosti pre kreditné zabezpečenie a pre plné a komplexné zabezpečenie hypotékami používané pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje.

(12)  Bez ohľadu na dôvod, pre ktorý je expozícia problémová, mal by sa uplatňovať rovnaký harmonogram. Prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by sa mal uplatňovať na úrovni jednotlivých expozícií. V prípade nezabezpečených problémových expozícií by sa mal uplatňovať harmonogram v trvaní tri roky. Aby sa inštitúciám a členským štátom umožnilo zefektívniť postupy reštrukturalizácie alebo presadzovania právnych predpisov a zároveň sa uznalo, že problémové expozície zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku a úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručené oprávneným poskytovateľom zabezpečenia podľa vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 575/2013 budú mať zostatkovú hodnotu počas dlhšieho obdobia po tom, ako sa úver klasifikoval na problémový, je náležité stanoviť harmonogram v trvaní deväť rokov. V prípade iných zabezpečených problémových expozícií by sa mal uplatňovať harmonogram v trvaní sedem rokov, aby sa vytvorilo plné krytie.

(13)  V záujme uplatnenia príslušného koeficientu krytia by malo byť možné zohľadniť opatrenia týkajúce sa úľavy. Presnejšie povedané, expozícia by mala byť aj naďalej klasifikovaná ako problémová, ale požiadavka na krytie by mala zostať nemenná počas jedného ďalšieho roka. Preto by sa koeficient, ktorý by sa uplatňoval počas roka, v ktorom bolo povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, mal uplatňovať dva roky. Ak je expozícia po uplynutí tohto ďalšieho roka aj naďalej problémová, uplatniteľný koeficient by sa mal určiť tak, ako keby predtým nebolo povolené žiadne opatrenie týkajúce sa úľavy, pričom by sa mal zohľadniť dátum, keď bola expozícia prvotne klasifikovaná ako problémová. Keďže povolenie opatrení týkajúcich sa úľavy by nemalo viesť k žiadnej arbitráži, takýto ďalší rok by sa mal poskytnúť len v súvislosti s prvým opatrením týkajúcim sa úľavy, povoleným po klasifikácii expozície ako problémovej. Okrem toho, jednoročné obdobie, počas ktorého zostáva koeficient krytia nezmenený, by nemalo viesť k predĺženiu harmonogramu tvorby rezerv. V dôsledku toho by žiadne opatrenie týkajúce sa úľavy povolené v treťom roku po klasifikácii nezabezpečených expozícií ako problémových alebo v siedmom roku po klasifikácii zabezpečených expozícií ako problémových nemalo spôsobiť oneskorenie plného krytia problémových expozícií.

(14)  S cieľom zabezpečiť, aby sa ocenenie kreditného zabezpečenia problémových expozícií inštitúcií riadilo obozretným prístupom, by Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) mal zvážiť, či treba vypracovať, a ak je to potrebné, mal by aj vypracovať spoločnú metodiku, najmä pokiaľ ide o predpoklady týkajúce sa možnosti spätného získania a presaditeľnosti, prípadne vrátane minimálnych požiadaviek na precenenie kreditného zabezpečenia z pohľadu načasovania.

(15)  S cieľom podporiť hladký prechod na tento nový prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by sa nové pravidlá nemali uplatňovať vo vzťahu k expozíciám, ktoré vznikli pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

(16)  S cieľom zabezpečiť včasné uplatňovanie zmien nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zavedených týmto nariadením by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(17)  Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

1.  V článku 36 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno:"

„m) uplatniteľnú výšku nedostatočného krytia pri problémových expozíciách.“

"

2.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 47a

Problémové expozície

1.  Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) výraz „expozícia“ zahŕňa ktorúkoľvek z týchto položiek za predpokladu, že nie sú zahrnuté v obchodnej knihe inštitúcie:

   a) dlhový nástroj vrátane dlhového cenného papiera, úver, záloha▌a vklad splatný na požiadanie;
   b) poskytnutý úverový prísľub, poskytnutá finančná záruka alebo akýkoľvek iný poskytnutý prísľub bez ohľadu na to, či je odvolateľný alebo neodvolateľný, s výnimkou nevyčerpaných kreditných facilít, ktoré možno kedykoľvek bezpodmienečne a bez predchádzajúcej výpovede zrušiť alebo v prípade ktorých zhoršenie úverovej bonity dlžníka vedie k ich automatickému zrušeniu.

2.  Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je hodnotou expozície dlhového nástroja jeho účtovná hodnota stanovená bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifických úprav kreditného rizika, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) ▌, iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s danou expozíciou alebo čiastočných odpisov, ktoré inštitúcia vykonala od poslednej klasifikácie expozície ako problémovej.

Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) hodnota expozície dlhového nástroja kúpeného za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje.

Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je hodnotou expozície poskytnutého úverového prísľubu, poskytnutej finančnej záruky alebo akéhokoľvek iného poskytnutého prísľubu uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku ich nominálna hodnota, ktorá predstavuje maximálnu expozíciu inštitúcie voči kreditnému riziku bez zohľadnenia akéhokoľvek financovaného alebo nefinancovaného zabezpečenia. Nominálnou hodnotou poskytnutých úverových prísľubov je nevyčerpaná suma, ktorú sa inštitúcia zaviazala požičať, a nominálnou hodnotou poskytnutej finančnej záruky je maximálna suma, ktorú by musel subjekt zaplatiť, ak by došlo k uplatneniu záruky.

V nominálnej hodnote uvedenej v treťom pododseku tohto odseku sa nezohľadňujú žiadne špecifické úpravy kreditného rizika, dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, sumy odpočítané v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) ani iné zníženia vlastných zdrojov súvisiace s danou expozíciou.

3.  Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) sa ako problémové klasifikujú tieto expozície:

   a) expozícia, v súvislosti s ktorou sa usúdilo, že došlo k jej zlyhaniu v súlade s článkom 178;
   b) expozícia, ktorá sa považuje za expozíciu zhoršenej kvality v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;
   c) expozícia v skúšobnej lehote podľa odseku 7, ak sú povolené dodatočné opatrenia týkajúce sa úľavy alebo ak sa stane expozíciou, ktorá je viac ako 30 dní po splatnosti;
   d) expozícia vo forme prísľubu, ktorý – ak by došlo k jeho čerpaniu alebo inému použitiu – by pravdepodobne nebol splatený v plnej miere bez toho, aby došlo k speňaženiu kolaterálu;
   e) expozícia vo forme finančnej záruky, ktorú si pravdepodobne uplatní zaručená strana, a to aj vtedy, keď podkladová zaručená expozícia spĺňa kritériá na to, aby sa považovala za problémovú.

Keď má inštitúcia na účely písmena a) súvahové expozície voči dlžníkovi, ktoré sú viac ako 90 dní po splatnosti a ktoré predstavujú viac ako 20 % všetkých súvahových expozícií voči uvedenému dlžníkovi, všetky súvahové a podsúvahové expozície voči uvedenému dlžníkovi sa považujú za problémové.

4.  Expozície, ktoré nepodliehajú opatreniam týkajúcich sa úľavy, sa prestávajú klasifikovať ako problémové na účely článku 36 ods. 1 písm. m), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) expozícia spĺňa výstupné kritériá, ktoré inštitúcia používa na ukončenie klasifikácie ako expozície zhoršenej kvality v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom a klasifikácie ako zlyhanej expozície v súlade s článkom 178;
   b) situácia dlžníka sa zlepšila do tej miery, že inštitúcia je presvedčená, že pravdepodobne dôjde k úplnému a včasnému splateniu;
   c) dlžník nemá žiadnu sumu, ktorá by bola po splatnosti viac než 90 dní.

5.  Klasifikáciou problémovej expozície ako dlhodobého aktíva držaného na predaj v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom sa neukončuje jej klasifikácia ako problémovej expozície na účely článku 36 ods. 1 písm. m).

6.  Problémové expozície, ktoré sú predmetom opatrení týkajúcich sa úľavy, sa prestávajú klasifikovať ako problémové na účely článku 36 ods. 1 písm. m), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) expozície sa už nenachádzajú v situácii, ktorá by viedla k ich klasifikácii ako problémových expozícií podľa odseku 3;
   b) uplynul aspoň jeden rok medzi dátumom, keď boli povolené opatrenia týkajúce sa úľavy, a dátumom, keď boli expozície klasifikované ako problémové, podľa toho, ktorý je neskôr;
   c) po prijatí opatrení týkajúcich sa úľavy neexistuje žiadna suma po splatnosti a inštitúcia je na základe analýzy finančnej situácie dlžníka presvedčená, že existuje pravdepodobnosť úplného a včasného splatenia expozície.

Úplné a včasné splatenie sa nepovažuje za pravdepodobné, pokiaľ dlžník nevykonával pravidelné a včasné splátky súm rovnajúcich sa jednej z týchto položiek:

   a) sume, ktorá bola po splatnosti pred povolením opatrenia týkajúceho sa úľavy, ak existovali sumy po splatnosti;
   b) sume, ktorá bola odpísaná na základe povolených opatrení týkajúcich sa úľavy, ak neexistovali sumy po splatnosti.

7.  Ak sa problémová expozícia prestala klasifikovať ako problémová podľa odseku 6, takáto expozícia musí ostať v skúšobnej lehote až dovtedy, kým nie sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) uplynuli najmenej dva roky od dátumu, kedy bola expozícia podliehajúca opatreniam týkajúcim sa úľavy reklasifikovaná na bezproblémovú;
   b) najmenej počas polovice obdobia, počas ktorého expozícia bola v skúšobnej lehote, sa vykonávali pravidelné a včasné platby, ktoré viedli k splateniu podstatnej súhrnnej sumy istiny alebo úroku;
   c) žiadna z expozícií voči dlžníkovi nie je po splatnosti viac ako 30 dní.

Článok 47b

Opatrenia týkajúce sa úľavy

1.  „Opatrenie týkajúce sa úľavy“ je úľava poskytnutá inštitúciou dlžníkovi, ktorý má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov. Úľava môže znamenať stratu pre veriteľa a týka sa ktorejkoľvek z týchto situácií:

   a) zmena podmienok dlhového záväzku, pričom takáto zmena by nebola umožnená, keby ▌ dlžník nemal ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;
   b) celkové alebo čiastočné refinancovanie dlhového záväzku, pričom takéto refinancovanie by nebolo umožnené, keby ▌ dlžník nemal ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov.

2.  Za opatrenia týkajúce sa úľavy sa považujú aspoň tieto situácie:

   a) nové zmluvné podmienky, ktoré sú pre dlžníka priaznivejšie než predchádzajúce zmluvné podmienky, ak dlžník má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;
   b) nové zmluvné podmienky, ktoré sú pre dlžníka priaznivejšie než zmluvné podmienky, ktoré tá istá inštitúcia v danom čase ponúka dlžníkom s podobným rizikovým profilom, ak dlžník má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;
   c) expozícia bola v rámci prvotných zmluvných podmienok klasifikovaná ako problémová ešte pred zmenou zmluvných podmienok, alebo by bola klasifikovaná ako problémová, ak by nedošlo k zmene zmluvných podmienok;
   d) opatrenie má za následok celkové alebo čiastočné zrušenie dlhového záväzku;
   e) inštitúcia schvaľuje uplatnenie doložiek, ktoré umožňujú dlžníkovi zmeniť podmienky zmluvy, a expozícia bola klasifikovaná ako problémová ešte pred uplatnením uvedených doložiek alebo by sa klasifikovala ako problémová, keby k uplatneniu uvedených doložiek nedošlo;
   f) v čase alebo takmer v čase poskytnutia dlhu dlžník uskutočnil platby istiny alebo úroku týkajúce sa iného dlhového záväzku v tej istej inštitúcii, ktorý bol klasifikovaný ako problémová expozícia alebo ktorý by bol klasifikovaný ako problémový, keby k uvedeným platbám nedošlo;
   g) zmena zmluvných podmienok zahŕňa splátky, ktoré sa uskutočnili nadobudnutím vlastníctva kolaterálu, keď takáto zmena predstavuje úľavu.

3.  Ukazovateľmi toho, že mohlo dôjsť k prijatiu opatrení týkajúcich sa úľavy sú tieto okolnosti:

   a) prvotná zmluva bola po splatnosti o viac ako 30 dní najmenej raz za obdobie troch mesiacov pred jej zmenou, alebo by bola po splatnosti o viac ako 30 dní bez uvedenej zmeny;
   b) v čase alebo takmer v čase uzavretia úverovej zmluvy dlžník uskutočnil platby istiny alebo úroku týkajúce sa iného dlhového záväzku v tej istej inštitúcii, ktorý bol 30 dní po splatnosti, najmenej raz za obdobie troch mesiacov pred poskytnutím nového dlhu;
   c) inštitúcia schvaľuje uplatnenie doložiek, ktoré umožňujú dlžníkovi zmeniť podmienky zmluvy, a expozícia je 30 dní po splatnosti alebo by bola 30 dní po splatnosti, keby k uplatneniu uvedených doložiek nedošlo.

4.  Na účely tohto článku sa ťažkosti dlžníka s plnením jeho finančných záväzkov posudzujú na úrovni dlžníka, pričom sa zohľadňujú všetky právne subjekty v skupine dlžníka, ktoré sú zahrnuté do účtovnej konsolidácie skupiny, a fyzické osoby, ktoré uvedenú skupinu ovládajú.

Článok 47c

Odpočet pri problémových expozíciách

1.  Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) inštitúcie určia príslušnú výšku nedostatočného krytia samostatne za každú problémovú expozíciu, ktorá sa má odpočítať od položiek vlastného kapitálu Tier 1, tak, že odpočítajú sumu stanovenú v písmene b) tohto odseku od sumy stanovenej v písmene a) tohto odseku, ak je suma uvedená v písmene a) vyššia než suma uvedená v písmene b):

   a) súčet:
   i) nezabezpečenej časti každej problémovej expozície, ak existuje, vynásobenej príslušným koeficientom uvedeným v odseku 2;
   ii) zabezpečenej časti každej problémovej expozície, ak existuje, vynásobenej príslušným koeficientom uvedeným v odseku 3;
   b) súčet týchto položiek za predpokladu, že sa týkajú tej istej problémovej expozície:
   i) špecifické úpravy kreditného rizika;
   ii) dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkami 34 a 105;
   iii) iné zníženia vlastných zdrojov;
   iv) v prípade inštitúcií, ktoré vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pomocou prístupu založeného na interných ratingoch, absolútna hodnota súm odpočítaných podľa článku 36 ods. 1 písm. d), ktoré sa týkajú problémových expozícií, ak sa absolútna hodnota priraditeľná ku každej problémovej expozícii určuje vynásobením súm odpočítaných podľa článku 36 ods. 1 písm. d) príspevkom vo výške očakávanej straty v prípade problémovej expozície k celkovým sumám očakávaných strát v prípade zlyhaných alebo nezlyhaných expozícií, podľa konkrétneho prípadu;
   v) ak bola problémová expozícia nakúpená za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje;
   vi) sumy, ktoré inštitúcia odpísala odvtedy, ako bola expozícia klasifikovaná ako problémová.

Zabezpečená časť problémovej expozície je tá časť expozície, ktorá sa na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje podľa tretej časti hlavy II považuje za krytú financovaným zabezpečením alebo nefinancovaným zabezpečením alebo plne zabezpečenú hypotékami.

Nezabezpečená časť problémovej expozície zodpovedá prípadnému rozdielu medzi hodnotou expozície podľa článku 47a ods. 1 a prípadnou zabezpečenou časťou expozície.

2.  Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) sa uplatňujú tieto koeficienty:

   a) 0,35 pre nezabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa tretieho roka ▌po jej klasifikácii ako problémovej ▌;

   b) 1 pre nezabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa štvrtého roka po jej klasifikácii ako problémovej ▌.

3.  Na účely odseku 1 písm. a) bodu ii) sa uplatňujú tieto koeficienty:

   a) 0,25 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa štvrtého roka ▌po jej klasifikácii ako problémovej ▌;
   b) 0,35 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa piateho roka ▌po jej klasifikácii ako problémovej ▌;
   c) 0,55 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa šiesteho roka ▌po jej klasifikácii ako problémovej ▌;
   d) 0,70 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;
   e) 0,80 pre ▌ časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená iným financovaným alebo nefinancovaným zabezpečením podľa tretej časti hlavy II, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa siedmeho roka ▌po jej klasifikácii ako problémovej ▌;
   f) 0,80 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;
   g) 1 pre ▌ časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená iným financovaným alebo nefinancovaným zabezpečením podľa tretej časti hlavy II, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka ▌po jej klasifikácii ako problémovej ▌;
   h) 0,85 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa deviateho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;
   i) 1 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa desiateho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌.

4.   Odchylne od odseku 3 sa na časť problémovej expozície, ktorá je zaručená alebo poistená oficiálnou agentúrou na podporu exportu, uplatňujú tieto koeficienty:

   a) 0 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje v období od prvého do siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej; a
   b) 1 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej.

5.  EBA posudzuje rozsah postupov uplatňovaných pri oceňovaní zabezpečených problémových expozícií a môže vypracovať usmernenia na stanovenie spoločnej metodiky, vrátane možných minimálnych požiadaviek na precenenie, pokiaľ ide o načasovanie a ad hoc metódy, pre prudenciálne oceňovanie prípustných foriem financovaného a nefinancovaného zabezpečenia, najmä v súvislosti s predpokladmi týkajúcimi sa možnosti ich spätného získania a presaditeľnosti. Tieto usmernenia môžu obsahovať aj spoločnú metodiku na určenie zabezpečenej časti problémovej expozície, ako sa uvádza v odseku 1.

Uvedené usmernenia sa vydajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   Odchylne od odseku 2, ak bolo v súvislosti s expozíciou, v období od jedného do dvoch rokov po jej klasifikácii ako problémovej, povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, koeficient uplatniteľný v súlade s odsekom 2 v deň povolenia opatrenia týkajúceho sa úľavy je uplatniteľný na ďalšie obdobie jedného roka.

Odchylne od odseku 3, ak bolo v súvislosti s expozíciou, v období od dvoch do šiestich rokov po jej klasifikácii ako problémovej, povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, koeficient uplatniteľný v súlade s odsekom 3 v deň povolenia opatrenia týkajúceho sa úľavy je uplatniteľný na ďalšie obdobie jedného roka.

Tento odsek sa uplatňuje len vo vzťahu k prvému opatreniu týkajúcemu sa úľavy, ktoré bolo povolené od klasifikácie expozície ako problémovej.

"

3.  V článku 111 ods. 1 sa v prvom pododseku úvodná časť nahrádza takto:"

„1. Hodnotou expozície položky aktív je jej účtovná hodnota zostávajúca po uplatnení špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) a iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s touto položkou aktív. Hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I sa rovná týmto percentuálnym hodnotám jej nominálnej hodnoty po znížení špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m):“

"

4.  V článku 127 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Nezabezpečenej časti každej pohľadávky, pri ktorej došlo k zlyhaniu dlžníka v súlade s článkom 178, alebo v prípade retailových expozícií nezabezpečenej časti každej kreditnej facility, pri ktorej došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, sa priradí riziková váha:

   a) 150 %, keď súčet špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) tvorí menej ako 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika a zníženia neuplatnili;
   b) 100 %, keď súčet špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) tvorí aspoň 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika a zníženia neuplatnili.“

"

5.  Článok 159 sa nahrádza takto:"

„Článok 159

Zaobchádzanie so sumami očakávanej straty

Inštitúcie odpočítajú sumy očakávanej straty vypočítané v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 od všeobecných a špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110 a dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105 a inými zníženiami vlastných zdrojov týkajúcimi sa týchto expozícií s výnimkou odpočtov uskutočnených v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m). K diskontom pri súvahových expozíciách nakúpených v stave zlyhania v súlade s článkom 166 ods. 1 sa pristupuje rovnako ako k špecifickým úpravám kreditného rizika. Špecifické úpravy kreditného rizika pri expozíciách v stave zlyhania sa nepoužívajú na krytie súm očakávanej straty pri iných expozíciách. Do tohto výpočtu sa nezapočítavajú sumy očakávaných strát pri sekuritizovaných expozíciách a všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika týkajúce sa týchto expozícií.“

"

6.  V článku 178 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) ktorýkoľvek podstatný kreditný záväzok dlžníka voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností je viac než 90 dní po termíne splatnosti. Príslušné orgány môžu nahradiť lehotu 90 dní lehotou 180 dní v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom MSP určeným na podnikanie v triede retailových expozícií, ako aj v prípade expozícií voči subjektom verejného sektora. Lehota 180 dní sa neuplatňuje na účely článku 36 ods. 1 písm. m) alebo článku 127.“

"

7.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 469a

Výnimka z odpočtov od položiek vlastného kapitálu Tier 1 pri problémových expozíciách

Odchylne od článku 36 ods. 1 písm. m) inštitúcie od položiek vlastného kapitálu Tier 1 neodpočítavajú uplatniteľnú sumu nedostatočného krytia pri problémových expozíciách, keď expozícia vznikla pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Ak inštitúcia zmení podmienky expozície, ktorá vznikla pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia], tak, že dôjde k zvýšeniu expozície inštitúcie voči danému dlžníkovi, expozícia sa považuje za vzniknutú k dátumu, keď sa zmena začala uplatňovať, a prestane podliehať výnimke stanovenej v prvom pododseku.“

"

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 79, 4.3.2019, 1.
(2) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 43.
(3)Ú. v. EÚ C 79, 4.3.2019, s. 1.
(4)Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 43.
(5)Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019.
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(11)Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).


Ochrana hospodárskej súťaže v leteckej doprave ***I
PDF 249kWORD 69k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane hospodárskej súťaže v leteckej doprave, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 868/2004 (COM(2017)0289 – C8-0183/2017 – 2017/0116(COD))
P8_TA-PROV(2019)0209A8-0125/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0289),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0183/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. januára 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 12. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0125/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o ochrane hospodárskej súťaže v leteckej doprave, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 868/2004

P8_TC1-COD(2017)0116


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Letecká doprava zohráva v ▌hospodárstve Únie a v každodennom živote občanov Únie kľúčovú úlohu a je jedným z najlepšie fungujúcich a najdynamickejších odvetví hospodárstva Únie. Je silným hnacím motorom hospodárskeho rastu, pracovných miest, obchodu a cestovného ruchu, ako aj prepojenosti a mobility podnikov a občanov, najmä v rámci vnútorného trhu Únie s leteckou dopravou. Rast leteckých dopravných služieb v uplynulých desaťročiach výrazne prispel k zlepšeniu prepojenosti v rámci Únie, ako aj s tretími krajinami a bol významným faktorom hospodárstva Únie ▌.

(2)  Leteckí dopravcovia Únie sú v centre celosvetovej siete spájajúcej Európu interne i so zvyškom sveta. Týmto leteckým dopravcom by sa malo umožniť súťažiť s leteckými dopravcami z tretích krajín v prostredí otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže ▌. Je to potrebné na zabezpečenie prínosov pre spotrebiteľov, zachovanie podmienok vedúcich k vysokej úrovni prepojenosti Únie ▌ v oblasti leteckej dopravy a na zaistenie transparentnosti, rovnakých podmienok a trvalej konkurencieschopnosti leteckých dopravcov Únie, ako aj vysokej úrovne kvalitného zamestnania v leteckom priemysle Únie.

(3)  V kontexte narastajúcej hospodárskej súťaže medzi aktérmi v leteckej doprave na globálnej úrovni je spravodlivá hospodárska súťaž ▌nevyhnutnou všeobecnou zásadou pri poskytovaní medzinárodných leteckých dopravných služieb. Táto zásada je osobitne uznaná v Chicagskom dohovore o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944 (ďalej len „Chicagský dohovor“), v ktorého preambule sa uznáva potreba medzinárodných leteckých dopravných služieb založených na rovnosti príležitostí. V článku 44 Chicagského dohovoru sa tiež uvádza, že Medzinárodná organizácia civilného letectva (ďalej len „ICAO“) sa zameriava na podporu rozvoja medzinárodnej leteckej dopravy s cieľom „zabezpečiť, aby každý zmluvný štát mal spravodlivú príležitosť prevádzkovať medzinárodné letecké spoločnosti“ a „zabrániť diskriminácii medzi zmluvnými štátmi“.

(4)  Zásada spravodlivej hospodárskej súťaže je v Únii dobre zavedená a na praktiky narúšajúce trh sa vzťahujú právne predpisy Únie, ktoré zaručujú rovnaké príležitosti a spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre leteckých dopravcov Únie a leteckých dopravcov tretích krajín, pôsobiacich v Únii.

(5)  Avšak napriek pokračujúcemu úsiliu zo strany Únie a niektorých tretích krajín ▌neboli zásady spravodlivej hospodárskej súťaže zatiaľ vymedzené prostredníctvom osobitných mnohostranných pravidiel, najmä v kontexte ICAO, ani v rámci dohôd Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“), ako je napríklad Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) a jej príloha o leteckých dopravných službách, z ktorých rozsahu pôsobnosti boli letecké dopravné služby vo veľkej miere vyňaté.(4).

(6)  V rámci ICAO a WTO by preto malo dôjsť k zvýšeniu úsilia, aby sa aktívne podporil rozvoj medzinárodných pravidiel zaručujúcich spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže medzi všetkými leteckými dopravcami.

(7)  Spravodlivá hospodárska súťaž medzi leteckými dopravcami by sa mala riešiť najmä v kontexte dohôd o leteckej doprave alebo dohôd o leteckých službách s tretími krajinami. Vo väčšine dohôd o leteckej doprave alebo dohôd o leteckých službách uzavretých medzi Úniou alebo jej členskými štátmi alebo obidvomi na jednej strane a tretími krajinami na druhej strane sa zatiaľ primerané pravidlá pre spravodlivú hospodársku súťaž nestanovujú. Malo by sa preto zvýšiť úsilie v súvislosti s rokovaniami o začlenení doložiek o spravodlivej hospodárskej súťaži do súčasných a budúcich dohôd o leteckej doprave alebo o leteckých službách s tretími krajinami.

(8)  Spravodlivú hospodársku súťaž medzi leteckými dopravcami možno zabezpečiť aj prostredníctvom príslušných právnych predpisov Únie, ako je napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 95/93(5) a smernica Rady 96/67/ES(6). Vzhľadom na to, že spravodlivá hospodárska súťaž predpokladá ochranu leteckých dopravcov Únie pred určitými praktikami používanými tretími krajinami alebo leteckými dopravcami z tretích krajín, touto otázkou sa predtým zaoberalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 868/2004(7). Nariadenie (ES) č. 868/2004 sa však v súvislosti s jeho základným všeobecným cieľom spravodlivej hospodárskej súťaže ukázalo ako neúčinné. Platilo to najmä v súvislosti s niektorými jeho pravidlami týkajúcimi sa ▌vymedzenia príslušných praktík – iných ako subvencovanie – a požiadaviek týkajúcich sa začatia a vedenia prešetrovaní. Okrem toho sa nariadením (ES) č. 868/2004 nezabezpečila komplementarita s dohodami o leteckej doprave ani s dohodami o leteckých službách, ktorých je Únia zmluvnou stranou ▌. Vzhľadom na počet a význam zmien, ktoré by boli potrebné na riešenie týchto otázok, je vhodné nahradiť nariadenie (ES) č. 868/2004 novým aktom.

(9)  Konkurencieschopnosť sektora leteckej dopravy Únie závisí od konkurencieschopnosti každej časti hodnotového reťazca leteckej dopravy a možno ju zachovať len prostredníctvom komplementárneho súboru politík. Únia by sa mala zapojiť do konštruktívneho dialógu s tretími krajinami s cieľom nájsť základ pre spravodlivú hospodársku súťaž. V tejto súvislosti sú v záujme zachovania priaznivých podmienok prispievajúcich k vysokej úrovni prepojenosti Únie a zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže s leteckými dopravcami z tretích krajín aj naďalej potrebné účinné, primerané a odrádzajúce právne predpisy. Komisii by preto mala byť zverená právomoc viesť prešetrovania a v prípade potreby prijímať opatrenia. Takéto opatrenia by mali byť k dispozícii, ▌ ak praktiky narúšajúce hospodársku súťaž ▌ spôsobujú ujmu leteckým dopravcom Únie.

(10)  Diskriminácia môže zahŕňať situácie, keď sa s leteckým dopravcom Únie zaobchádza rozdielne bez objektívneho dôvodu, najmä pokiaľ ide o: ceny a prístup k službám pozemnej obsluhy, infraštruktúru letiska, služby leteckej navigácie, prideľovanie prevádzkových intervalov, administratívne postupy ako napríklad postupy udeľovania víz pre pracovníkov zahraničného leteckého dopravcu, podrobné podmienky predaja a distribúcie leteckých dopravných služieb, alebo akékoľvek iné otázky podnikania ako napríklad ťažkopádne postupy colného konania alebo akékoľvek iné nekalé praktiky finančnej alebo prevádzkovej povahy.

(11)  Konanie ▌by sa malo uzavrieť bez prijatia nápravných opatrení podľa tohto nariadenia, pokiaľ by prijatie nápravných opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie, s osobitným zreteľom na ich vplyv na iné osoby, najmä spotrebiteľov alebo podniky v Únii, ako aj na ich vplyv na vysokú úroveň prepojenosti v rámci Únie. Pri posudzovaní záujmu Únie by sa mala osobitná pozornosť venovať situácii členských štátov, ktoré sa pri prepojení so zvyškom sveta v plnej alebo významnej miere opierajú o leteckú dopravu, a mal by sa zabezpečiť súlad s ostatnými oblasťami politiky Únie. Konania by mali byť tiež uzavreté bez prijatia opatrení, pokiaľ požiadavky na takéto opatrenia už nie sú splnené.

(▌12) Pri stanovení skutočnosti, či prijatie nápravných opatrení by bolo proti záujmu Únie, by Komisia mala zohľadniť názory všetkých zainteresovaných strán. S cieľom zorganizovať konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami a dať im príležitosť byť vypočutý by sa v oznámení o začatí prešetrovania mali upresniť lehoty na poskytovanie informácií alebo na predloženie žiadostí o vypočutie. Zainteresované strany by sa mali oboznámiť s podmienkami zverejňovania informácií, ktoré poskytujú, a mali byť mať právo odpovedať na pripomienky iných strán.

(13)  Aby bola Komisia primerane informovaná o možných prvkoch, ktoré odôvodňujú začatie prešetrovania, ktorýkoľvek členský štát, letecký dopravca Únie alebo združenie leteckých dopravcov Únie by mali mať právo podať sťažnosť, ktorou by sa malo zaoberať v primeranej lehote.

(14)  V záujme zabezpečenia účinného vykonávania tohto nariadenia je kľúčové, aby Komisia mohla začať konanie na základe sťažnosti, v rámci ktorej sa predkladajú dôkazy prima facie o existencii hrozby ujmy.

(15)  Komisia by pri prešetrovaní mala zohľadniť praktiky narúšajúce hospodársku súťaž v príslušnom kontexte. Vzhľadom na rôznorodosť možných praktík by mohla byť v niektorých prípadoch určitá praktika a jej účinky obmedzené na činnosti leteckej dopravy medzi dvomi mestami, kým v iných prípadoch by mohlo byť vhodné zvážiť danú praktiku a jej účinky v rámci širšej siete leteckej dopravy.

(16)  Je dôležité zabezpečiť, aby sa prešetrovanie mohlo rozšíriť na čo najširší okruh relevantných prvkov. Na tento účel ▌by sa Komisii malo umožniť vykonávať prešetrovania v tretích krajinách, a to súhlasom dotknutých subjektov tretích krajín a v prípade, že tieto tretie krajiny nebudú voči tomu namietať. Z rovnakých dôvodov a na rovnaký účel by mali byť členské štáty povinné pomáhať Komisii podľa svojich najlepších schopností. Komisia by mala ukončiť prešetrovanie na základe najlepších dostupných dôkazov.

(17)  ▌Komisia môže počas prešetrovania zvážiť, či praktika narušujúca hospodársku súťaž predstavuje aj porušenie dohody o medzinárodnej leteckej doprave alebo dohody o medzinárodných leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Komisia by v uvedenom prípade mohla zvážiť, že praktika narušujúca hospodársku súťaž, ktorá predstavuje aj porušenie dohody o medzinárodnej leteckej doprave alebo dohody o medzinárodných leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktorých je Únia zmluvnou stranou, by sa primeranejšie vyriešila uplatnením postupov na urovnávanie sporov ustanovených v danej dohode. Komisia by v takom prípade mala mať právo pozastaviť prešetrovanie, ktoré sa začalo podľa tohto nariadenia. Ak sa uplatnením postupov na urovnávanie sporov ustanovených v dohode o medzinárodnej leteckej doprave alebo v dohode o medzinárodných leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktorých je Únia zmluvnou stranou, daná situácia dostatočne nenapraví, Komisia by mala mať možnosť obnoviť prešetrovanie.

(18)  Prostredníctvom dohôd o leteckej doprave a tohto nariadenia by sa mal uľahčiť dialóg s dotknutými tretími krajinami s cieľom účinne vyriešiť spory a obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž. Ak sa prešetrovanie vedené Komisiou týka činností, na ktoré sa vzťahuje dohoda o leteckej doprave alebo dohoda o leteckých službách alebo akákoľvek iná dohoda obsahujúca ustanovenia o leteckých dopravných službách uzavretá s treťou krajinou a ktorej zmluvnou stranou Únia nie je, malo by sa zabezpečiť, aby Komisia konala s úplnou znalosťou všetkých konaní, ktoré dotknutý členský štát plánuje alebo vedie podľa takejto dohody a ktoré sú relevantné pre situáciu, ktorá je predmetom prešetrovania Komisie. Členské štáty by preto mali byť povinné Komisiu priebežne informovať. V takom prípade by mali mať všetky dotknuté členské štáty právo oznámiť Komisii svoj zámer riešiť praktiku narúšajúcu hospodársku súťaž výlučne v rámci postupov na urovnávanie sporov uvedených v príslušných dohodách členských štátov o leteckej doprave alebo v dohodách o leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohode obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách uzavretých s treťou krajinou a ktorých zmluvnou stranou Únia nie je. Ak všetky dotknuté členské štáty informujú Komisiu a nevznesie sa žiadna námietka, Komisia by mala prešetrovanie dočasne pozastaviť.

(19)  Ak majú dotknuté členské štáty v úmysle riešiť praktiku narušujúcu hospodársku súťaž výlučne v prostredníctvom postupov na urovnávanie sporov platných podľa dohôd o leteckej doprave, dohôd o leteckých službách alebo podľa akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, a ktoré uzavreli s dotknutou treťou krajinou, aby splnili svoje záväzky podľa týchto dohôd, členské štáty by sa mali usilovať o urýchlené uplatnenie bilaterálnych postupov urovnávania sporov a mali by v tejto súvislosti v plnom rozsahu informovať Komisiu. Ak praktika narúšajúca hospodársku súťaž pretrváva a Komisia obnoví prešetrovanie, mali by sa zohľadniť zistenia, ku ktorým sa dospelo počas uplatňovania takejto dohody o leteckej doprave alebo dohody o leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, aby sa zabezpečilo čo najskoršie obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže.

(20)  Mali by sa zohľadniť zistenia, ku ktorým sa dospelo uplatnením postupov na urovnávanie sporov podľa dohody o medzinárodnej leteckej doprave alebo dohody o medzinárodných leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktorých je Únia alebo členský štát zmluvnou stranou.

(21)  Z dôvodov administratívnej efektívnosti a vzhľadom na možné ukončenie bez prijatia opatrení by malo byť možné konania pozastaviť, ak dotknutá tretia krajina alebo dotknutý subjekt z tretej krajiny podnikli rozhodné kroky na odstránenie príslušných praktík narúšajúcich hospodársku súťaž alebo následnej ujmy alebo hrozby ujmy.

(22)  Zistenia ujmy alebo hrozby ujmy týkajúce sa dotknutých leteckých dopravcov Únie by mali odrážať realistické posúdenie situácie a mali by preto vychádzať zo všetkých relevantných faktorov, najmä faktorov týkajúcich sa situácie daných dopravcov a všeobecnej situácie na dotknutom trhu leteckej dopravy.

(23)  Je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých by sa konanie malo uzavrieť, s uložením nápravných opatrení alebo bez nich.

(24)  Nápravné opatrenia vzťahujúce sa na praktiky narúšajúce hospodársku súťaž sú zamerané na kompenzáciu ujmy, ku ktorej dochádza ▌v dôsledku týchto praktík. Mali by mať preto formu finančných poplatkov alebo iných opatrení, ktoré majú merateľnú peňažnú hodnotu a sú schopné dosiahnuť rovnaký účinok. ▌S cieľom dodržať zásadu proporcionality by opatrenia akéhokoľvek druhu nemali prekračovať rámec toho, čo je potrebné na kompenzáciu ▌zistenej ujmy. Toto nápravné opatrenie by malo zohľadniť riadne fungovanie leteckého trhu Únie a nemalo by viesť k tomu, aby akýkoľvek letecký dopravca alebo skupina leteckých dopravcov získali neprimeranú výhodu.

(25)  Cieľom tohto nariadenia nie je ukladať – zavádzaním reštriktívnejších povinností ako tých, ktoré sa uplatňujú na dopravcov Únie – leteckým dopravcom z tretích krajín akékoľvek normy, napríklad pokiaľ ide o subvencie.

(26)  Prípady prešetrované podľa tohto nariadenia a ich možný vplyv na členské štáty sa môžu podľa okolností líšiť. Preto by v závislosti od konkrétneho prípadu malo byť možné uplatňovať ▌ nápravné opatrenia na jedného alebo viacerých leteckých dopravcov tretích krajín, na konkrétnu geografickú oblasť alebo pre konkrétne časové obdobie, alebo stanoviť dátum, od ktorého sa majú uplatňovať.

(27)  Nápravné opatrenia by nemali pozostávať z pozastavenia alebo obmedzenia dopravných práv, ktoré členské štáty udelia tretej krajine.

(28)  V súlade s tou istou zásadou proporcionality by nápravné opatrenia vzťahujúce sa na praktiky narúšajúce hospodársku súťaž mali zostať v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, ako je potrebné vzhľadom na takýto postup a následnú ujmu ▌. Z toho vyplýva, že v prípadoch, keď si to okolnosti vyžadujú, by sa malo stanoviť vykonanie preskúmania.

(29)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by Komisii mali byť zverené vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(8).

(30)  Komisia by mala pravidelne informovať Európsky parlament a ▌Radu o vykonávaní tohto nariadenia prostredníctvom správy. Uvedená správa by mala obsahovať informácie o: uplatňovaní nápravných opatrení, ukončení prešetrovania bez prijatia nápravných opatrení, preskúmaniach nápravných opatrení a spolupráci s členskými štátmi, zainteresovanými stranami a tretími krajinami. Uvedená správa by sa mala vypracovať s primeranou úrovňou dôvernosti a malo by sa s ňou podľa tejto úrovne zaobchádzať.

(31)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to účinná ochrana ▌proti ujme alebo hrozbe ujmy spôsobenej jednému alebo viacerým leteckým dopravcom Únie, ktorá vznikla v dôsledku praktík narúšajúcich hospodársku súťaž používaných tretími krajinami alebo subjektmi z tretích krajín, pričom táto ochrana je všetkým leteckým dopravcom Únie poskytovaná za rovnakých podmienok a na základe jednotných kritérií a postupov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(32)  Keďže toto nariadenie nahrádza nariadenie (ES) č. 868/2004, malo by sa uvedené nariadenie zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá vykonávania prešetrovaní zo strany Komisie a prijatia nápravných opatrení týkajúcich sa ▌praktík narúšajúcich hospodársku súťaž medzi leteckými dopravcami Únie a leteckými dopravcami z tretích krajín, ktoré leteckým dopravcom Únie spôsobujú ujmu alebo hrozbu ujmy.

2.  Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý článok 12 nariadenia (EHS) č. 95/93 a článok 20 smernice 96/67/ES.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledujúce vymedzenia pojmov:

1)  „letecký dopravca“ je letecký dopravca podľa vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008(9);

2)  „letecká dopravná služba“ je let alebo séria letov, pri ktorých sa prepravujú cestujúci, náklad alebo pošta za odplatu alebo v prenájme;

3)  „zainteresovaná strana“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo akýkoľvek oficiálny orgán s vlastnou právnou subjektivitou alebo bez nej, ktoré majú pravdepodobne výrazný záujem na výsledku konania, vrátane okrem iného – leteckých dopravcov;

4)  „dotknutý členský štát“ je:

a)  ktorýkoľvek členský štát, ktorý udelil prevádzkovú licenciu dotknutému leteckým dopravcom Únie v súlade s nariadením (ES) č. 1008/2008; alebo

b)  ktorýkoľvek členský štát, podľa ktorého dohody o leteckej doprave, dohody o leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách s dotknutou treťou krajinou vykonávajú dotknutí leteckí dopravcovia Únie činnosť;

5)  „subjekt z tretej krajiny“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, zisková alebo nezisková, alebo akýkoľvek oficiálny orgán s vlastnou právnou subjektivitou alebo bez nej, ktoré patria pod súdnu právomoc tretej krajiny, bez ohľadu na to, či sú kontrolované vládou tretej krajiny alebo nie, a ktoré sú priamo alebo nepriamo zapojené do leteckých dopravných služieb alebo súvisiacich služieb alebo do poskytovania infraštruktúry alebo služieb použitých na poskytovanie leteckých dopravných služieb alebo súvisiacich služieb;

6)  „praktiky narúšajúce hospodársku súťaž“ sú diskriminácia a subvencie;

7)  „hrozba ujmy“ je hrozba, ktorej smerovanie k ujme je jasne predvídateľné, veľmi pravdepodobné a bezprostredné a ktorú možno bez odôvodnených pochybností prisúdiť kroku alebo rozhodnutiu tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny;

8)  „diskriminácia“ je akékoľvek rozlišovanie bez objektívneho dôvodu v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb, vrátane verejných služieb, využívaných na prevádzku leteckých dopravných služieb, alebo v súvislosti so zaobchádzaním s nimi zo strany orgánov verejnej moci súvisiacich s takýmito službami, vrátane praktík týkajúcich sa leteckej navigácie alebo letiskových zariadení a služieb, paliva, pozemnej obsluhy, bezpečnostnej ochrany, počítačových rezervačných systémov, prideľovania prevádzkových intervalov, poplatkov a používania iných zariadení alebo služieb využívaných na prevádzku leteckých dopravných služieb;

9)  „subvencia“ je finančný príspevok:

a)  udelený vládou alebo inou verejnou organizáciou tretej krajiny v ktorejkoľvek z týchto foriem:

i)  praktiky vlády alebo inej verejnej organizácie zahŕňajúce priamy prevod finančných prostriedkov, potenciálny priamy prevod finančných prostriedkov alebo záväzkov (napr. granty, úvery, príspevku na základné imanie, záruky za úvery, započítanie prevádzkových strát alebo kompenzácia za finančné zaťaženie uložená orgánmi verejnej moci);

ii)  príjmy vlády alebo inej verejnej organizácie, ktoré sú inak splatné, nie sú nárokované ani vybrané (napr. preferenčné daňové zaobchádzanie alebo fiškálne stimuly, ako sú napríklad daňové úvery);

iii)  vláda alebo iná verejná organizácia, vrátane štátom kontrolovaných podnikov, poskytuje tovar alebo služby alebo nakupuje tovar či služby;

iv)  vláda alebo iná verejná organizácia uhrádza platby do finančného mechanizmu alebo splnomocní alebo poverí súkromný orgán, aby vykonával jeden alebo viac typov funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by sa za bežných okolností zverili vláde, pričom použitý postup sa v praxi v podstate neodlišuje od bežnej praxe vlád;

b)  poskytujúci výhodu; a

c)  právne alebo fakticky obmedzený na subjekt, odvetvie alebo skupinu subjektov alebo odvetví, ktoré patria do jurisdikcie orgánu, ktorý príspevok udeľuje;

10)  „letecký dopravca Únie“ je letecký dopravca s platnou prevádzkovou licenciou udelenou členským štátom v súlade s nariadením (ES) č. 1008/2008;

11)  „dotknutý letecký dopravca Únie“ je letecký dopravca, ktorý údajne utrpel ujmu alebo hrozbu ujmy v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b).

Článok 3

Záujem Únie

1.  Záujem Únie na účely článku 13 ods. 2 písm. b) stanoví Komisia na základe posúdenia všetkých rôznych záujmov, ktoré sú relevantné vzhľadom na konkrétnu situáciu a posudzujú sa ako celok. Pri stanovení záujmu Únie sa uprednostní potreba chrániť záujmy spotrebiteľov a zachovať vysokú úroveň prepojenosti pre cestujúcich a Úniu. V kontexte celého leteckého reťazca môže Komisia zohľadniť aj relevantné sociálne faktory. Komisia okrem toho zohľadní potrebu odstrániť praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, obnoviť účinnú a spravodlivú hospodársku súťaž a zabrániť akémukoľvek narušeniu vnútorného trhu.

2.  Záujem Únie sa stanoví na základe hospodárskej analýzy vykonanej Komisiou. Komisia pri uvedenej analýze vychádza z informácií získaných od zainteresovaných strán. Komisia sa pri stanovení záujmu Únie taktiež usiluje získať akékoľvek iné relevantné informácie, ktoré považuje za potrebné, a zohľadní najmä faktory uvedené v článku 12 ods. 1. Informácie sa zohľadnia len v prípade, ak sa opierajú o skutočné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť.

3.  Stanovenie záujmu Únie na účely článku 13 ods. 2 písm. b) sa vykoná len vtedy, ak všetky zainteresované strany dostali možnosť prihlásiť sa, písomne predložiť svoje názory, predložiť informácie Komisii alebo požiadať o vypočutie zo strany Komisie, v súlade s lehotami uvedenými v článku 4 ods. 8 písm. b). V žiadostiach o vypočutie sa uvedú dôvody súvisiace so záujmom Únie, pre ktoré si dané strany želajú byť vypočuté.

4.  Zainteresované strany uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku môžu požiadať, aby sa im sprístupnili skutočnosti a stanoviská, na základe ktorých sa pravdepodobne prijmú rozhodnutia. Uvedené informácie sa sprístupnia v maximálnom možnom rozsahu v súlade s článkom 8 a bez toho, aby tým bolo dotknuté akékoľvek následné rozhodnutie prijaté Komisiou.

5.  Hospodárska analýza uvedená v odseku 2 sa postupuje na vedomie Európskemu parlamentu a Rade.

KAPITOLA II

SPOLOČNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA KONANIA

Článok 4

Začatie konania

1.  Prešetrovanie sa začne na základe písomnej sťažnosti, ktorú predložil členský štát, jeden alebo viacero leteckých dopravcov Únie alebo združenie leteckých dopravcov Únie ▌, alebo z vlastnej iniciatívy Komisie, ak existujú dôkazy prima facie ▌o existencii všetkých týchto okolností:

a)  praktiky narúšajúcej hospodársku súťaž a používanej treťou krajinou alebo subjektom z tretej krajiny;

b)  ujmy alebo hrozby ujmy pre jedného alebo viacerých leteckých dopravcov Únie; a

c)  príčinnej súvislosti medzi údajnou praktikou a údajnou ujmou alebo hrozbou ujmy.

2.  Komisia o prijatí sťažnosti podľa odseku 1 informuje všetky členské štáty.

3.  Komisia včas ▌preskúma správnosť a primeranosť prvkov uvedených v sťažnosti alebo prvkov, ktoré má Komisia k dispozícii, s cieľom určiť, či existujú dostatočné dôkazy zdôvodňujúce začatie prešetrovania v súlade s odsekom 1.

4.  Komisia rozhodne o tom, že prešetrovanie nezačne, ak ▌skutočnosti uvedené v sťažnosti neupozorňujú na systémový problém ani nemajú významný vplyv na jedného alebo viacerých leteckých dopravcov Únie.

5.  Ak Komisia rozhodla, že prešetrovanie nezačne, informuje o tom sťažovateľa a všetky členské štáty. Poskytnutá informácia obsahuje dôvody rozhodnutia. Táto informácia sa v súlade s článkom 17 zašle aj Európskemu parlamentu.

6.  V prípade, že predložené dôkazy nie sú na účely odseku 1 dostatočné, Komisia o tom informuje sťažovateľa do 60 dní odo dňa podania sťažnosti. Sťažovateľovi sa poskytne 45 dní na predloženie doplňujúcich dôkazov. Ak tak sťažovateľ v uvedenej lehote neurobí, Komisia môže rozhodnúť, že prešetrovanie nezačne.

7.  S výhradou odsekov 4 a 6 Komisia rozhodne o tom, či začne prešetrovanie v súlade s odsekom 1 najneskôr do piatich mesiacov od podania sťažnosti.

8.  S výhradou odseku 4, ak sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie prešetrovania, podnikne tieto kroky:

a)  začne konanie a oznámi to členským štátom a Európskemu parlamentu;

b)  uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie; v oznámení sa informuje o začatí prešetrovania, uvedie sa rozsah prešetrovania, ▌tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny, ktorý bol údajne zapojený do praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, a údajná ujma alebo hrozba ujmy, dotknutý letecký dopravca, resp. dopravcovia Únie, a lehota, v rámci ktorej sa zainteresované strany prihlásia, písomne predložiť svoje názory či informácie alebo požiadať o vypočutie Komisiou. Uvedené obdobie nesmie byť kratšie ako 30 dní;

c)  oficiálne oznámi zástupcom dotknutej tretej krajiny a dotknutému subjektu z tretej krajiny začatie prešetrovania;

d)  informuje sťažovateľa a výbor ustanovený podľa článku 16 o začatí prešetrovania.

9.  Ak sa sťažnosť pred začatím prešetrovania stiahne, považuje sa za sťažnosť, ktorá nebola podaná. Týmto nie je dotknuté právo Komisie začať prešetrovanie z vlastného podnetu v súlade s odsekom 1.

Článok 5

Prešetrovanie

1.  Po začatí konania Komisia začne prešetrovanie.

2.  Cieľom prešetrovania je určiť ▌, či praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktoré používa tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny, spôsobili dotknutým leteckým dopravcom Únie ujmu alebo hrozbu ujmy.

3.  Ak Komisia v priebehu prešetrovania uvedeného v odseku 2 tohto článku získa dôkazy o tom, že praktiky by mohli viesť k negatívnemu vplyvu na leteckú prepojenosť určitého regiónu, členského štátu alebo skupiny členských štátov, a teda na cestujúcich, tieto dôkazy sa zohľadnia pri stanovení záujmu Únie podľa článku 3.

4.  Komisia požiada o všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na vykonanie prešetrovania, a ▌overí správnosť informácií, ktoré získala alebo zozbierala, u dotknutých leteckých dopravcov Únie alebo u dotknutej tretej krajiny, zainteresovanej strany alebo dotknutého subjektu z tretej krajiny.

5.  Ak je informácia predložená podľa odseku 4 neúplná, berie sa do úvahy za predpokladu, že nie je falošná ani zavádzajúca.

6.  Ak neboli dôkazy alebo informácie akceptované, poskytujúca strana sa ihneď informuje o dôvodoch takéhoto zamietnutia a poskytne sa jej možnosť predložiť v stanovenej lehote ďalšie vysvetlenie.

7.  Komisia môže požiadať dotknuté členské štáty o podporu pri prešetrovaní ▌. Dotknuté členské štáty predovšetkým prijmú ▌na požiadanie Komisie potrebné opatrenia na podporu Komisie pri prešetrovaní a poskytnú relevantné a dostupné informácie. Každý členský štát sa na požiadanie Komisie usiluje prispieť k relevantnému overovaniu a analýzam.

8.  Ak sa to zdá potrebné, Komisia môže vykonávať prešetrovania na území tretej krajiny ▌za predpokladu, že s tým súhlasí dotknutý subjekt tretej krajiny a vláda tretej krajiny bola oficiálne informovaná a nevzniesla žiadne námietky.

9.  Strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí, sa vypočujú, ak predložili žiadosť o vypočutie, v ktorej preukázali, že sú zainteresovanou stranou.

10.  Sťažovatelia, zainteresované strany, členské štáty ▌a zástupcovia dotknutej tretej krajiny alebo dotknutého subjektu z tretej krajiny sa môžu oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré má Komisia k dispozícii, s výnimkou interných dokumentov určených pre Komisiu a administratívu Únie a dotknutých členských štátov za predpokladu, že tieto informácie nie sú dôverné v zmysle článku 8 a že Komisiu požiadali písomne.

Článok 6

Pozastavenie

1.  Komisia môže prešetrovanie pozastaviť, ak sa zdá vhodnejšie riešiť praktiku narúšajúcu hospodársku súťaž výlučne v rámci postupov urovnávania sporov, ktoré sa ustanovujú v uplatniteľnej dohode o leteckej doprave alebo dohode o leteckých službách, ktorých je Únia zmluvnou stranou, alebo v akejkoľvek inej dohode, ktorá obsahuje ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktorej je Únia zmluvnou stranou. Komisia oznámi členským štátom, že prešetrovanie pozastavila.

Komisia môže obnoviť prešetrovanie v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)  postup vykonaný podľa uplatniteľnej dohody o leteckej doprave alebo dohody o leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách viedol k zisteniu, že druhá strana alebo strany porušili dohodu, pričom toto zistenie sa pre túto druhú stranu alebo strany stalo konečné a záväzné, avšak nápravné opatrenie sa neprijalo rýchlo alebo v lehote stanovenej v rámci príslušných postupov;

b)  praktika narúšajúca hospodársku súťaž nebola odstránená v lehote 12 mesiacov od dátumu pozastavenia prešetrovania.

2.  Komisia prešetrovanie pozastaví, ak do 15 dní od dátumu oznámenia začatia prešetrovania:

a)  všetky dotknuté členské štáty uvedené v článku 2 bode 4 písm. b) oznámili Komisii svoj zámer riešiť praktiku narúšajúcu hospodársku súťaž výlučne v rámci postupov urovnávania sporov, ktoré sa uplatňujú podľa dohôd o leteckej doprave alebo dohody o leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktoré uzavreli s príslušnou treťou krajinou; a

b)  žiadny z dotknutých členských štátov uvedených v článku 2 bode 4 písm. a) nevzniesol námietku.

V takýchto prípadoch pozastavenia sa uplatní článok 7 ods. 1 a 2.

3.  Komisia môže obnoviť prešetrovanie v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)  dotknuté členské štáty uvedené v článku 2 bode 4 písm. b) nezačali postup urovnávania sporov podľa príslušnej medzinárodnej dohody do troch mesiacov od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 2 písm. a);

b)  dotknuté členské štáty uvedené v článku 2 bode 4 písm. b) oznámia Komisii, že výsledok postupu urovnávania sporov uvedeného v odseku 2 tohto článku nebol vykonaný správne a promptne;

c)  všetky dotknuté členské štáty požiadajú Komisiu, aby obnovila prešetrovanie;

d)  Komisia dospela k záveru, že praktika narúšajúca hospodársku súťaž nebola odstránená v lehote 12 mesiacov od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 2 písm. a) zo strany dotknutých členských štátov;

e)  v naliehavých prípadoch uvedených v článku 11 ods. 3, ak praktika narúšajúca hospodársku súťaž nebola odstránená v lehote deviatich mesiacov od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 2 písm. a) tohto článku zo strany dotknutých členských štátov uvedených v článku 2 bode 4 písm. b); na žiadosť dotknutého členského štátu môže Komisia v náležite odôvodnených prípadoch uvedenú lehotu predĺžiť najviac o tri mesiace.

Článok 7

Spolupráca s členskými štátmi, pokiaľ ide o konania týkajúce sa prípadov, ktoré patria do kapitoly Kapitola III

1.  Dotknutý členský štát ▌informuje Komisiu o všetkých relevantných stretnutiach naplánovaných v rámci dohody o leteckej doprave alebo dohody o leteckých službách alebo v rámci akéhokoľvek ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktoré je súčasťou akejkoľvek inej dohody uzavretej s dotknutou treťou krajinou, s cieľom prediskutovať otázky, ktoré sú predmetom prešetrovania. Dotknutý členský štát poskytne Komisii program a všetky relevantné informácie umožňujúce porozumieť témam, o ktorých sa má na týchto zasadnutiach diskutovať.

2.  Dotknutý členský štát informuje Komisiu o vykonaní akéhokoľvek postupu na urovnávanie sporov stanoveného v dohode o leteckej doprave alebo dohode o leteckých službách alebo v akomkoľvek ustanovení o leteckých dopravných službách uvedenom v akejkoľvek inej dohode, uzavretej s dotknutou treťou krajinou a v prípade potreby pozve Komisiu, aby sa na týchto postupoch zúčastnila. Komisia môže dotknutý členský štát požiadať o ďalšie informácie.

Článok 8

Dôvernosť informácií

1.  Všetky informácie dôverného charakteru vrátane – okrem iného – informácií, ktorých poskytnutie by konkurentovi mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu alebo by malo výrazne nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie, alebo informácií poskytnutých dôverne stranami pri prešetrovaní, ak na to vznikne dobrý dôvod, považuje Komisia za dôverné.

2.  Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili nedôverné zhrnutie týchto informácií. Tieto zhrnutia musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili primerane pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií. Vo výnimočných prípadoch môžu zainteresované strany uviesť, že dôverné informácie nie je možné zhrnúť. V takýchto výnimočných prípadoch sa uvedú dôvody, pre ktoré nie je možné informácie zhrnúť.

3.  Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktoré boli vyžiadané. Tento odsek nebráni využitiu informácií, ktoré boli získané v súvislosti s jedným prešetrovaním, na účely začatia iného prešetrovania v súlade s týmto nariadením.

4.  Komisia ani členské štáty, ani ich úradníci, nezverejnia žiadne informácie dôvernej povahy, ktoré získali podľa tohto nariadenia, alebo informácie poskytnuté na dôvernom základe stranou v rámci prešetrovania bez výslovného súhlasu strany, ktorá takéto informácie predkladá. Výmena informácií medzi Komisiou a členskými štátmi alebo akýchkoľvek interných dokumentov, ktoré vypracovali orgány Únie alebo členských štátov, sa nesmie zverejniť okrem prípadov, keď je to osobitne stanovené v tomto nariadení.

5.  Ak sa zdá, že žiadosť o dôvernosť nie je odôvodnená, a ak osoba, ktorá poskytuje informácie, nie je ochotná zverejniť informácie alebo schváliť ich poskytnutie vo všeobecnej alebo súhrnnej podobe, na dané informácie sa nemusí brať ohľad.

6.  Tento článok nebráni sprístupneniu všeobecných informácií orgánmi Únie, a najmä uvedeniu dôvodov, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v zmysle tohto nariadenia, ani predloženiu dôkazov, o ktoré sa opierali orgány Únie, ak bude potrebné vysvetliť tieto dôvody v súdnom konaní. Pri takomto sprístupnení informácií sa vezme do úvahy oprávnený záujem dotknutých strán na tom, aby neboli prezradené ich obchodné alebo štátne tajomstvá.

7.  Členské štáty prijmú všetky potrebné a primerané opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť dôvernosť informácií týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia a za predpokladu, že sú v súlade s jeho podmienkami.

Článok 9

Základ zistení v prípade nespolupráce

Keď sa prístup k potrebným informáciám zamietne alebo sa iným spôsobom neposkytne v ▌lehotách ustanovených v tomto nariadení alebo keď sa prešetrovaniu kladú významné prekážky, môžu sa predbežné alebo konečné zistenia▌, či už kladné alebo záporné, vykonať na základe dostupných skutočností a dôkazov. Ak Komisia zistí, že boli predložené nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, takéto informácie sa nebudú brať do úvahy.

Článok 10

Sprístupňovanie informácií

1.  Komisia sprístupní dotknutej tretej krajine, dotknutému subjektu z tretej krajiny a dotknutému leteckému dopravcovi z tretej krajiny, ako aj sťažovateľovi ▌, zainteresovaným stranám, členským štátom a dotknutým leteckým dopravcom Únie základné skutočnosti a stanoviská, na základe ktorých má prijať nápravné opatrenia alebo ukončiť konania bez prijatia nápravných opatrení, najneskôr jeden mesiac pred tým, než sa v súlade s článkom 13 ods. 2 alebo článkom 14 ods. 1 uskutoční zasadnutie výboru uvedeného v článku 16.

2.  Sprístupnením informácií uvedeným v odseku 1 nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať. Ak má Komisia v úmysle založiť takéto rozhodnutie na akýchkoľvek dodatočných alebo odlišných skutočnostiach a stanoviskách, tieto sa musia sprístupniť čo najskôr.

3.  Dodatočné informácie poskytnuté po sprístupnení ▌sa zohľadnia iba vtedy, ak boli doručené v lehote, ktorú stanoví Komisia v každom prípade a ktorej dĺžka trvania je najmenej 14 dní, pričom sa riadne zohľadní naliehavosť veci. Ak sa má vykonať dodatočné konečné sprístupnenie informácií, môže sa stanoviť kratšia lehota.

Článok 11

Trvanie konania a pozastavenie

1.  Konanie sa ukončí najneskôr do 20 mesiacov. Táto lehota sa môže v náležite odôvodnených prípadoch predĺžiť. V prípade pozastavenia konania podľa odseku 4 sa toto obdobie pozastavenia nezapočítava do dĺžky trvania konania.

2.  Prešetrovanie sa ukončí do 12 mesiacov. Táto lehota sa môže v náležite odôvodnených prípadoch predĺžiť. V prípade pozastavenia prešetrovania podľa článku 6 sa toto obdobie pozastavenia nezapočítava do dĺžky trvania prešetrovania. Ak sa obdobie prešetrovania predĺži, dĺžka trvania predĺženia sa pripočíta k celkovej dĺžke trvania konania stanovenej v odseku 1 tohto článku.

3.  V naliehavých prípadoch, t. j. v situáciách, keď po tom, ako sťažovateľ alebo zainteresované strany predložili jednoznačné dôkazy, by mohla byť ujma pre leteckých dopravcov Únie nezvratná, sa môže konanie skrátiť na deväť mesiacov.

4.  Komisia pozastaví konanie, ak dotknutá tretia krajina alebo dotknutý subjekt z tretej krajiny podnikli rozhodné kroky s cieľom odstrániť ▌ praktiky narúšajúce hospodársku súťaž alebo ujmu alebo hrozbu ujmy týkajúcu sa dotknutých leteckých dopravcov Únie.

5.  Komisia v prípadoch uvedených v odseku 4 konanie obnoví, ak sa praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ▌ ujma alebo hrozba ujmy týkajúca sa dotknutých leteckých dopravcov Únie neodstránili po uplynutí primeranej lehoty, ktorá však v žiadnom prípade nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov.

KAPITOLA III

PRAKTIKY NARÚŠAJÚCE HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ

Článok 12

Stanovenie ujmy alebo hrozby ujmy

1.  Zistenie ujmy na účely tejto kapitoly je založené na dôkazoch a zohľadňuje relevantné faktory, najmä:

a)  situáciu dotknutých leteckých dopravcov Únie, najmä pokiaľ ide o aspekty, ako je frekvencia služieb, využitie kapacity, sieťový účinok, predaj, podiel na trhu, zisk, návratnosť kapitálu, investície a zamestnanosť;

b)  všeobecnú situáciu na dotknutých trhoch s leteckými dopravnými službami, najmä pokiaľ ide o výšku cestovného alebo taríf, kapacity a frekvencie leteckých dopravných služieb alebo využívania siete.

2.  Stanovenie hrozby ujmy musí byť založené na jednoznačných dôkazoch a nielen na tvrdeniach, domnienkach alebo vzdialenej možnosti. Smerovanie k ujme musí byť jasne predvídateľné, veľmi pravdepodobné a bezprostredné a možno ho bez odôvodnených pochybností prisúdiť kroku alebo rozhodnutiu tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny.

3.  ▌Pri určovaní toho, či ide o existenciu hrozby ujmy, je potrebné zvážiť faktory, ako sú:

a)  predvídateľný vývoj situácie dotknutých leteckých dopravcov Únie, najmä pokiaľ ide o frekvenciu služieb, využitie kapacity, sieťový účinok, predaj, podiel na trhu, zisk, návratnosť kapitálu, investície a zamestnanosť;

b)  predvídateľný vývoj všeobecnej situácie na potenciálne dotknutých trhoch s leteckými dopravnými službami, najmä pokiaľ ide o výšku cestovného alebo taríf, kapacity a frekvencie leteckých dopravných služieb alebo využívanie siete.

Hoci ani jeden z faktorov uvedených v písm. a) a b) nie je sám osebe rozhodujúcim, súhrn posudzovaných faktorov musí viesť k záveru, že bezprostredne hrozia ďalšie praktiky narúšajúce hospodársku súťaž a že, pokiaľ sa neprijmú opatrenia, dôjde k ujme.

4.  Komisia zvolí obdobie prešetrovania, ktoré zahŕňa ale neobmedzuje sa na obdobie, počas ktorého údajne došlo k ujme, a analyzuje relevantné dôkazy vzťahujúce sa na toto obdobie.

5.  Ak ujmu alebo hrozbu ujmy týkajúcu sa dotknutých leteckých dopravcov Únie spôsobili iné faktory než praktiky narúšajúce hospodársku súťaž▌, nepripisujú sa skúmanej praktike a neberú sa do úvahy.

Článok 13

Ukončenie bez nápravných opatrení

1.  V prípade stiahnutia sťažnosti Komisia ukončí prešetrovanie bez ▌prijatia nápravných opatrení, pokiaľ nebude pokračovať v prešetrovaní z vlastnej iniciatívy.

2.  Komisia prijme vykonávacie akty , ktorými ukončí prešetrovanie vedené v súlade s článkom 5 bez prijatia nápravných opatrení, ak:

a)  dospeje k záveru, že nenastala žiadna z týchto okolností:

i)  existencia praktiky narúšajúcej hospodársku súťaž, ktorú používa tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny;

ii)  existencia ujmy alebo hrozby ujmy týkajúcej sa dotknutých leteckých dopravcov Únie;

iii)  existencia príčinnej súvislosti medzi ujmou alebo hrozbou ujmy a skúmanou praktikou;

b)  dospeje k záveru, že prijatie nápravných opatrení v súlade s článkom 14 by bolo proti záujmu Únie;

c)  dotknutá tretia krajina alebo dotknutý subjekt z tretej krajiny odstránili praktiky narúšajúce hospodársku súťaž; alebo

d)  dotknutá tretia krajina alebo dotknutý subjekt z tretej krajiny odstránili ujmu alebo hrozbu ujmy týkajúcu sa dotknutých leteckých dopravcov Únie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

3.  K rozhodnutiu o ukončení prešetrovania v súlade s odsekom 2 sa priloží jeho odôvodnenie a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Nápravné opatrenia

1.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 13, Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, pokiaľ sa prešetrovaním vykonaným podľa článku 5 stanoví, že praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktoré prijala tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny, spôsobili ujmu dotknutým leteckým dopravcom Únie.

Vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, uvedené v odseku 3 písm. a) tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, uvedené v odseku 3 písm. b) tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2 a 3.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 13, Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, pokiaľ sa prešetrovaním vykonaným podľa článku 5 stanoví, že praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktoré prijala tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny, spôsobujú hrozbu ujmy, v súlade s článkom 12 ods. 2 a 3, dotknutému leteckému dopravcovi, resp. dopravcom Únie. Tieto nápravné opatrenia nenadobudnú účinnosť, dokým sa hrozba ujmy nezmení na skutočnú ujmu.

Vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, uvedené v odseku 3 písm. a) tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, uvedené v odseku 3 písm. b) tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2 a 3.

3.  Nápravné opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa ukladajú leteckým dopravcom z tretích krajín využívajúcim praktiky, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a môžu mať formu:

a)  finančných poplatkov;

b)  akéhokoľvek prevádzkového opatrenia rovnocennej alebo nižšej hodnoty, ako je napríklad pozastavenie koncesií, dlžných služieb alebo iných práv leteckého dopravcu z tretej krajiny. Uprednostnia sa recipročné prevádzkové opatrenia, a to za predpokladu, že nie sú v rozpore so záujmom Únie, nie sú nezlučiteľné s právom Únie ani s medzinárodnými záväzkami.

4.  Nápravné opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 nesmú presiahnuť rámec toho, čo je potrebné na kompenzáciu ujmy ▌dotknutým leteckým dopravcom Únie. Na tento účel môžu byť uvedené nápravné opatrenia ▌ obmedzené na konkrétnu geografickú oblasť alebo môžu byť časovo obmedzené.

5.   Nápravné opatrenia nesmú pozostávať z pozastavenia či obmedzenia dopravných práv, ktoré členský štát udelil tretej krajine v rámci dohody o leteckej doprave, dohody o leteckých službách alebo akéhokoľvek ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktoré je súčasťou ▌akejkoľvek inej dohody uzavretej s dotknutou treťou krajinou.

6.  Nápravné opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 nesmú Úniu ani dotknuté členské štáty viesť k porušeniu dohody o leteckej doprave alebo dohody o leteckých službách ani žiadneho ustanovenia o leteckých dopravných službách uvedeného v dohode o obchode alebo v akejkoľvek inej dohode uzavretej s dotknutou treťou krajinou.

7.  K rozhodnutiu o uzavretí prešetrovania prijatím nápravných opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 sa priloží jeho odôvodnenie a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Preskúmanie nápravných opatrení

1.  Nápravné opatrenia uvedené v článku 14 zostávajú v platnosti len dovtedy a v takom rozsahu, ako je potrebné vzhľadom na pretrvávajúce praktiky narúšajúce hospodársku súťaž a následnú ujmu▌. Na tento účel sa uplatňuje postup preskúmania stanovený v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku. Komisia pravidelne podáva Európskemu parlamentu a Rade písomnú správu o účinnosti a vplyve nápravných opatrení.

2.  Ak to okolnosti odôvodňujú, môže sa potreba pokračovania v ukladaní nápravných opatrení v ich pôvodnej forme preskúmať, a to buď na podnet Komisie alebo sťažovateľa alebo na základe odôvodnenej žiadosti dotknutých členských štátov, dotknutej tretej krajiny alebo dotknutého subjektu z tretej krajiny.

3.  V rámci svojho preskúmania Komisia posúdi, či aj naďalej existujú praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ujma ▌a príčinná súvislosť medzi danými praktikami a ujmou▌.

4.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými podľa potreby zruší, zmení alebo zachová nápravné opatrenia uvedené v článku 14. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 16

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 17

Podávanie správ a informovanie

1.  Komisia pravidelne podáva Európskemu parlamentu a Rade správy o uplatňovaní a vykonávaní tohto nariadenia. Pokiaľ ide o ochranu dôverných informácií v zmysle článku 8, správa musí obsahovať informácie o uplatňovaní nápravných opatrení, ukončení prešetrovaní bez nápravných opatrení, preskúmaniach nápravných opatrení a spolupráci s členskými štátmi, zainteresovanými stranami a tretími krajinami.

2.  Európsky parlament a Rada môžu Komisiu vyzvať, aby informovala o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia a tieto otázky vysvetlila.

Článok 18

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 868/2004 sa zrušuje. Odkazy na zrušené nariadenie sa pokladajú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 58.
(2)Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 58.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019.
(4)
(5)Nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (Ú. v. ES L 14, 22.1.1993, s. 1).
(6)Smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, s. 36).
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 868/2004 z 21. apríla 2004 o ochrane voči ujme spôsobenej leteckým dopravcom Spoločenstva subvencovaním a nekalými cenovými praktikami pri poskytovaní leteckých dopravných služieb zo štátov, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 1).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3).


Usmernenia pre rozpočet na rok 2020 – oddiel III
PDF 180kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu 2020, oddiel III – Komisia (2019/2001(BUD))
P8_TA-PROV(2019)0210A8-0172/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1) (ďalej ako „nariadenie o rozpočtových pravidlách“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2) (ďalej len „nariadenie o VFR“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(4),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019(5) a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodol Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2016, a na nedávno predložený diskusný dokument Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. februára 2019 o rozpočtových usmerneniach na rok 2020 (06323/2019),

–  so zreteľom článok 86a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0172/2019),

A.  keďže rokovania o rozpočte Únie na rok 2020 prebehnú paralelne s rokovaniami o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) a o reforme systému vlastných zdrojov Únie; keďže rok 2019 bude siedmym rokom VFR na roky 2014 – 2020;

B.  keďže Rada si v posledných rokoch opakovane protirečí tým, že predkladá nové politické priority EÚ, ale sama nie je ochotná poskytnúť nové rozpočtové prostriedky na ich financovanie; keďže nové politické priority a budúce výzvy, pred ktorými stojí EÚ, by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie obmedzovaním výšky rozpočtových prostriedkov existujúcich programov;

C.  keďže vykonávanie viacročných programov si ku koncu súčasného finančného programového obdobia bude vyžadovať primerané finančné prostriedky, a preto bude treba vopred uhradiť nevyhnutné platby na rok 2020, aby sa v prvých rokoch VFR na roky 2021 – 2027 predišlo platobnej kríze;

Rozpočet na rok 2020: most k budúcej Európe – investovanie do inovácie, trvalo udržateľného rozvoja a ochrany a bezpečnosti občanov

1.  zdôrazňuje, že rozpočet Únie na rok 2020 predstavuje premostenie k VFR na roky 2021 – 2027 a mal by prispieť k vytvoreniu spoločnej dlhodobej vízie o budúcich politických prioritách Únie a priniesť európsku pridanú hodnotu; očakáva, že v čase prijímania rozpočtu na rok 2020 bude spolu s Radou zapojený do plnohodnotných rokovaní o VFR v nadväznosti na politickú dohodu v Európskej rade; domnieva sa, že silný, zodpovedný a na budúcnosť orientovaný rozpočet na rok 2020 uľahčí dohodu a prechod k budúcemu VFR; preto má v úmysle v plnej miere využiť existujúce ustanovenia o flexibilite a ďalšie ustanovenia stanovené v nariadení o VFR a nariadení o rozpočtových pravidlách s cieľom posilniť kľúčové programy EÚ v rozpočte na rok 2020, a to pri náležitom zohľadnení rozpočtového prístupu založeného na výkonnosti v rámci rozpočtu EÚ;

2.  žiada, aby osobitné programy v oblasti poľnohospodárstva na jednej strane podporovali krátke dodávateľské reťazce, spravodlivé ceny pre výrobcov, stabilný a dôstojný príjem pre poľnohospodárov a na druhej strane spravodlivé prerozdelenie platieb medzi štáty, typy výroby a výrobcov, a to odstránením súčasných rozdielov a tým, že z nich budú mať prospech členské štáty s najväčšími výrobnými deficitmi, ako aj malí a strední výrobcovia;

3.  domnieva sa preto, že v rozpočte EÚ na budúci rok by sa mali stanoviť jasné politické priority a Únii by sa malo umožniť vytvoriť udržateľný a inkluzívny hospodársky rast a pracovné miesta, pokračovať v investíciách do inovačných a výskumných kapacít pre budúce riešenia, podporovať konkurencieschopnosť, zabezpečiť bezpečnú, chránenú a mierovú Európu, zlepšiť pracovné a životné podmienky občanov, zvýšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, podporiť Úniu v jej boji proti environmentálnym problémom a zmene klímy, aby si mohla plniť povinnosti vyplývajúce z Parížskej dohody, prispieť k úplnému vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN a plniť si záväzky prijaté v rámci Európskeho piliera sociálnych práv;

4.  poukazuje na to, že rok 2020 je posledným rokom súčasného VFR, v ktorom sa implementácia programov EÚ, a najmä programov v rámci zdieľaného riadenia v oblasti politiky súdržnosti, spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky, musí ešte urýchliť, aby sa dobehli predchádzajúce oneskorenia a dosiahla sa záverečná fáza; očakáva, že sa to odrazí v značnom náraste žiadostí o platbu, a preto predpokladá, že ročná úroveň platobných rozpočtových prostriedkov na rok 2020 dosiahne maximum; poukazuje na odhodlanie Európskeho parlamentu zabezpečiť potrebné platby v roku 2020 a predísť v prvých rokoch VFR na roky 2021 – 2027 ďalšej platobnej kríze, k akej došlo počas súčasného obdobia; zdôrazňuje, že treba neustále zlepšovať mechanizmy kontroly a nápravy, aby sa zabezpečilo riadne a rýchle vykonávanie programov EÚ;

5.  poukazuje na význam decentralizovaných agentúr pri zabezpečovaní vykonávania legislatívnych priorít EÚ, a tým aj pri plnení cieľov politiky EÚ týkajúcich sa napríklad konkurencieschopnosti, udržateľného rastu, zamestnanosti a riadenia súčasných migračných a utečeneckých tokov; očakáva, že rokovania o rozpočte na rok 2020 povedú k primeranému operačnému a administratívnemu financovaniu agentúr EÚ, ktoré im umožní plniť ich rastúci počet úloh a dosiahnuť najlepšie možné výsledky; opakovane zdôrazňuje svoju pozíciu, že rok 2018 bol posledným rokom plnenia plánu zníženia počtu zamestnancov o 5 % a tzv. fondu na prerozdelenie pracovných miest; očakáva, že Komisia a Rada sa v rozpočte na rok 2020 zdržia ďalších škrtov zdrojov agentúr;

Inovácia a výskum pre budúce riešenia: podpora udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu s cieľom predvídať zmeny a posilniť konkurencieschopnosť

6.  zdôrazňuje význam toho, že Európa si robí nárok na vedúce postavenie v kľúčových technológiách v oblastiach, ako je vesmír, zdravotníctvo, životné prostredie, poľnohospodárstvo, bezpečnosť a doprava; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby výskumné a inovačné činnosti naďalej poskytovali riešenia na uspokojovanie potrieb, zdolávanie výziev a dosahovanie konkurencieschopnosti Európy, a v tejto súvislosti pripomína dôležitú úlohu základného výskumu; zdôrazňuje, že prechod z programu Horizont 2020 na Horizont Európa musí byť bezproblémový, aby sa zabezpečila stabilita pre podniky, výskumné zariadenia a akadémie; je znepokojený výrazne nedostatočným financovaním programu Horizont 2020 počas celého obdobia jeho trvania, čo malo za následok nízku mieru úspešnosti skutočne dobrých návrhov; preto má v úmysle zabezpečiť v rozpočte na budúci rok čo najväčšiu ročnú alokáciu pre program Horizont 2020, a to na základe využitia existujúcich ustanovení o flexibilite, ktoré sú súčasťou nariadenia o VFR a nariadenia o rozpočtových pravidlách; zdôrazňuje tiež, že je dôležité prehĺbiť súčinnosť s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

7.  vyzdvihuje potenciál hospodárskeho rastu vyplývajúci z technologickej transformácie Európy a požaduje, aby sa z rozpočtu EÚ primerane prispievalo na podporu digitalizácie európskeho priemyslu a na presadzovanie digitálnych zručností a digitálneho podnikania; zdôrazňuje význam ďalších investícií do digitálnych spôsobilostí, ako je vysokovýkonná výpočtová technika EÚ, umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť; zdôrazňuje, že sa očakáva, že na program Digitálna Európa sa zabezpečí výrazne vyššia alokácia v rámci VFR na roky 2021 – 2027, a preto má v úmysle zvýšiť objem finančných prostriedkov na túto oblasť v rozpočte na budúci rok;

8.  zdôrazňuje úspech Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), čo sa týka podnietenia dodatočných investícií v EÚ s cieľom dosiahnuť do roku 2020, po predĺžení jeho trvania, investičný cieľ vo výške aspoň 500 miliárd EUR; poukazuje však na odporúčania Európskeho dvora audítorov týkajúce sa ďalšieho zlepšovania jeho vykonávania, pokiaľ ide o doplnkovosť vybraných projektov; pripomína, že záručný fond EFSI bol čiastočne financovaný prerozdelením prostriedkov z programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy, a opätovne potvrdzuje svoje dlhodobé stanovisko, že nové iniciatívy musia byť v plnej miere financované z nových finančných prostriedkov;

9.  je pevne presvedčený, že podmienkou udržateľného rozvoja Únie je zlepšenie spravodlivosti a zabezpečenie rovnakých príležitostí v európskom sociálnom trhovom hospodárstve; má v úmysle zabezpečiť dostatočné financovanie programov, ako sú COSME a vznikajúce technológie a technológie budúcnosti (FET), ktoré významne prispievajú k úspechu startupov a malých a stredných podnikov (MSP), ktoré sú základom európskeho hospodárstva a kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest, inovácie a sociálnej integrácie; vyzdvihuje vysokú úroveň vykonávania týchto programov a poukazuje na ich schopnosť čerpať ešte viac;

Bezpečnosť, ochrana a mier pre európskych občanov

10.  domnieva sa, že ochrana vonkajších hraníc a vnútornej bezpečnosti EÚ s podporou posilnenej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a Europolu, Európska únia bez vnútorných hraníc a riadne fungovanie schengenského priestoru a slobody pohybu v rámci EÚ sú neoddeliteľne prepojené a vzájomne sa dopĺňajú; takisto zdôrazňuje význam vysokých investícií EÚ do oblasti vnútornej bezpečnosti, okrem iného v záujme posilnenia presadzovania práva EÚ a súdnej reakcie na hrozby cezhraničnej trestnej činnosti a presadzovania výmeny informácií, ako aj poskytovania rozsiahlejšej podpory Eurojustu a Európskej prokuratúre; domnieva sa, že je povinnosťou zabezpečiť primerané financovanie, personálne obsadenie a odbornú prípravu zamestnancov všetkých agentúr pôsobiacich v oblasti bezpečnosti, spravodlivosti a kontroly hraníc, keďže súčasná úroveň financovania je nedostatočná s ohľadom na značný nárast ich zodpovednosti, význam ich vzájomnej spolupráce, potrebu technologických inovácií a ich úpravy a kľúčovú úlohu, ktorý zohrávajú pri posilňovaní spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi;

11.  zároveň zdôrazňuje, že EÚ nesie humanitárnu zodpovednosť v rámci svojej migračnej politiky, a uznáva kľúčovú úlohu Európskeho podporného úradu pre azyl a Agentúry pre základné práva pri vytváraní a vykonávaní spoločných azylových postupov v členských štátoch; domnieva sa, že je povinnosťou zabezpečiť primerané financovanie, personálne obsadenie a odbornú prípravu zamestnancov všetkých agentúr pôsobiacich v oblasti migrácie, azylu a ľudských práv, aby mali primerané finančné a ľudské zdroje a mohli riadne vykonávať ich úlohy;

12.  víta záväzok členských štátov týkajúci sa obnoveného programu EÚ v oblasti obrany a ich ochoty ešte viac prehĺbiť európsku spoluprácu v oblasti obrany; vyzdvihuje, že je dôležité začať s Programom rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) ako prvou etapou Európskeho obranného fondu; požaduje ďalšie zvýšenie rozpočtu Únie na obranu, ktoré by sa malo výlučne financovať z nových rozpočtových prostriedkov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť a inováciu európskeho obranného priemyslu;

13.  dôrazne podporuje zvýšené úsilie EÚ o riešenie narastajúceho počtu bezpečnostných hrozieb, ako je radikalizácia a násilný extrémizmus v Európe a susedných krajinách, ako aj lepšiu koordináciu takýchto programov na úrovni EÚ;

14.  zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je rozhodujúca pre prosperitu a bezpečnosť Únie, ako aj pre súkromie jej občanov, že kybernetické útoky, počítačová kriminalita a manipulácia ohrozujú otvorené spoločnosti a že hospodárska špionáž narúša fungovanie digitálneho jednotného trhu a ohrozuje konkurencieschopnosť európskych podnikov; požaduje primerané finančné zdroje na vybavenie všetkých príslušných agentúr primeranými finančnými prostriedkami na pokrytie nákladov súvisiacich s vykonávaním ich prevádzkových a administratívnych úloh s cieľom pomôcť zaručiť sieťovú a informačnú bezpečnosť, budovať silnú kybernetickú odolnosť a bojovať proti počítačovej kriminalite; v tejto súvislosti podporuje strategickú spoluprácu medzi Agentúrou EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) a Europolom;

15.  pripomína, že mier a stabilita sú základnými hodnotami, ktoré sú podporované z rozpočtu Európskej únie, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Únia v značnej miere prispela a prispieva k mieru a zmiereniu na ostrove Írsko, najmä prostredníctvom podpory Veľkopiatkovej dohody a financovania programov PEACE a INTERREG; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať financovanie týchto programov po brexite;

16.  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o využívaní údajov používateľov Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica a dosahu na ochranu údajov(6) sa domnieva, že boj proti dezinformáciám, a najmä sledovanie a odhaľovanie dezinformácií, a akýmkoľvek iným typom zahraničných zásahov je prioritou, pokiaľ ide o zabezpečenie spravodlivých a demokratických volieb, a to najmä v roku európskych volieb; žiada dodatočné finančné zdroje na posilnenie systematického využívania strategických komunikačných nástrojov s cieľom umožniť silnú koordinovanú reakciu EÚ; podporuje usmernenia Komisie týkajúce sa spôsobu využívania existujúcich predpisov EÚ v záujme riešenia využívania osobných údajov na zacielenie občanov na sociálnych médiách v priebehu predvolebného obdobia a zaručenia spravodlivosti volebného postupu;

17.  je znepokojený tým, že len malý počet európskych občanov má dojem, že Európska únia funguje pre nich a poskytuje im značné výhody; požaduje primerané finančné zdroje pre Komisiu, aby mohla investovať do nástrojov, akými je nedávna iniciatíva Európskeho parlamentu „Čo Európa robí pre mňa“ a aplikácia Citizens’App, ktoré slúžia na informovanie občanov o činnosti Únie a na zdôraznenie jej úsilie, ktoré vynakladá na podporu mieru, demokracie, uplatňovania zásad právneho štátu a slobody prejavu; domnieva sa, že tieto nástroje by sa mali lepšie šíriť na vnútroštátnej úrovni;

18.  poukazuje na to, že spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika sú základnými kameňmi európskej integrácie a ich cieľom je zabezpečiť bezpečnú a kvalitnú dodávku potravín pre európskych občanov, riadne fungovanie poľnohospodárskeho jednotného trhu, udržateľnosť vidieckych regiónov na mnoho rokov a udržateľné riadenie prírodných zdrojov; pripomína, že tieto politiky prispievajú k životaschopnosti a stabilite EÚ; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výrobcov v celej Európe pri vyrovnávaní sa s neočakávanými výkyvmi na trhu a zaisťovaní dodávok bezpečných a kvalitných potravín; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala drobnému poľnohospodárstvu a drobnému rybárstvu;

Posilnenie solidarity a vzájomného porozumenia

19.  požaduje dodatočné finančné zdroje na uspokojenie budúceho dopytu po programe Erasmus+, hlavnom programe v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania a prípravy, mládeže a športu v Európe, a to aj so zreteľom na jeho vonkajší rozmer; zdôrazňuje, že primerané zdroje sú potrebné na „demokratizáciu“ programu, sprístupnenie jeho finančných prostriedkov ľuďom zo všetkých sociálnych vrstiev a dokončenie európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu ako prostriedku na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; pripomína, že Európsky parlament požiadal, aby sa finančné krytie tohto programu v nasledujúcom VFR strojnásobilo; vyzýva na posilnenie spolupráce medzi vzdelávaním, učňovskou prípravou, kultúrou a výskumom;

20.  pripomína, že v čase ohrozenia európskeho projektu je mimoriadne potrebné obnoviť silný záväzok k Európe prostredníctvom kultúry, znalostí, tvorby a inovácie; je preto presvedčený, že programy Kreatívna Európa a MEDIA by sa mali na príslušnej úrovni podporovať;

21.  zdôrazňuje, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí si vyžaduje značné dodatočné finančné úsilie, aby sa mohli vytvoriť príležitosti pre vzdelávanie, odbornú prípravu a zamestnanosť; v tejto súvislosti vyzdvihuje pozitívny vplyv iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, v rámci ktorej bola do konca roka 2017 poskytnutá podpora približne 1,7 miliónu mladých ľudí; víta skutočnosť, že rokovania o rozpočte na rok 2019 viedli na dôraznú žiadosť Európskeho parlamentu k tomu, že na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa v 2019 vynaloží celková suma 350 miliónov EUR; očakáva, že rozpočet na rok 2020 bude odrážať ambiciózne ciele tohto program, aby sa zabezpečil plynulý prechod na program Európsku sociálny fond plus (EFS+) v nasledujúcom VFR; zdôrazňuje, že treba urýchliť vykonávanie tohto programu a ďalej zvyšovať jeho účinnosť, aby sa zabezpečilo, že vnútroštátnym politikám zamestnanosti prinesie väčšiu európsku pridanú hodnotu;

22.  vyjadruje presvedčenie, že sociálna súdržnosť v Európe musí prispievať k trvalo udržateľným riešeniam boja proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, lepšieho začleňovania osôb so zdravotným postihnutím a dosahovania dlhodobej štrukturálnej demografickej zmeny; zdôrazňuje potrebu finančných zdrojov na príslušné programy EÚ, ktoré pomáhajú poskytovať primeranú podporu starnúcemu obyvateľstvu v Európe, pokiaľ ide o prístup k mobilite, zdravotnej starostlivosti a verejným službám;

23.  pripomína potrebu solidarity a rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty v oblasti migrácie a azylu a vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom národných programov riadne využívali Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); požaduje pre tento fond primeraný rozpočet na rok 2020, ktorý bude slúžiť na podporu prijímania žiadateľov o azyl v členských štátoch, účinných stratégií v oblasti návratu, programov presídľovania, politík v oblasti legálnej migrácie a presadzovania účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín; domnieva sa, že by sa mala posilniť podpora miest a obcí v rámci európskeho azylového systému;

24.  pripomína, že dlhodobé riešenie súčasných javov v oblasti migrácie spočíva v politickom, hospodárskom, sociálnom a environmentálnom rozvoji krajín, z ktorých prichádzajú migračné toky; požaduje, aby sa nástroj európskeho susedstva a nástroj rozvojovej spolupráce vybavili dostatočnými finančnými prostriedkami v záujme podpory tejto priority, a podporuje ďalší rozvoj udržateľných a vzájomne prospešných partnerstiev, napr. s africkými krajinami; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že dostatočnú a trvalú finančnú podporu treba poskytovať medzinárodným organizáciám vrátane Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA), Agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM); požaduje zvýšenie finančnej a organizačnej podpory pre programy, ktoré prispievajú k výmenám medzi EÚ a partnerskými krajinami v oblastiach, ako sú odborná príprava, zakladanie startupov, podpora MSP, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a pre politiky týkajúce sa čistej vody, čistenia odpadových vôd a likvidácie odpadu;

25.  domnieva sa, že diskriminácia na základe pohlavia je neúnosná a nezlučiteľná s hodnotami EÚ; poukazuje na to, že miera úspešnosti žiadostí v rámci programu Daphne a iných fondov zameraných na boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách je znepokojivo nízka, a má v úmysle zabezpečiť zvýšené financovanie programu; okrem toho považuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti za účinnú stratégiu na dosiahnutie rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii a vyzýva na začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do príslušných politík a výdavkových programov EÚ; očakáva, že Komisia čo najskôr predloží rámec pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte Únie;

26.  pripomína význam európskej susedskej politiky, ktorá posilňuje vzťahy so susednými krajinami, schvaľuje mierové procesy a podporuje hospodársky a sociálny rast a udržateľnú cezhraničnú spoluprácu; pripomína, že silné vzťahy medzi EÚ a západným Balkánom sú nevyhnutné z hľadiska stabilizácie oblasti a predvstupového procesu príslušných krajín; pripomína, že financovanie z rozpočtu Únie sa musí upraviť tak, aby viedlo k posilneniu schopnosti krajín pokračovať v potrebných zákonných, sociálnych a hospodárskych reformách, najmä k podpore riadneho fungovania verejnej správy a k podpore stability a odolnosti demokratických inštitúcií a vykonávania zásad právneho štátu;

Riešenie environmentálnych problémov a zmeny klímy

27.  zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2020 musí prispieť k riešeniu environmentálnych problémov a zmeny klímy, aby sa podarilo dobehnúť súčasné omeškanie a dosiahnuť záväzky EÚ; pripomína prísľub Únie, že bude priekopníkom v prechode na nízkouhlíkové obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia neplní svoje ciele v oblasti klímy, najmä pokiaľ ide o cieľ, že 20 % výdavkov Únie v rokoch 2014 – 2020 bude vynaložených na otázky súvisiace s klímou; preto sa domnieva, že významné zvýšenie výdavkov súvisiacich s klímou je nevyhnutné na dosiahnutie pokroku v plnení cieľov politiky Únie v oblasti klímy a Parížskej dohody; domnieva sa, že uplatňovanie hľadiska klímy vo všetkých oblastiach politiky Únie by sa malo ďalej podporovať a optimalizovať a v prípade potreby by sa malo zaviesť posilňovanie odolnosti proti zmene klímy a zvyšovanie udržateľnosti; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov na všetky príslušné programy Únie v záujme podpory projektov s európskou pridanou hodnotou, ktoré prispievajú k prechodu na čistú energiu a k efektívnosti využívania zdrojov, k presadzovaniu udržateľného zeleného a modrého hospodárstva a k ochrane prírody, so zameraním na biodiverzitu, biotopy a ohrozené druhy;

28.  so zreteľom na súdržný a účinný prístup k riešeniu zmeny klímy zdôrazňuje, že EÚ by mala podmieniť budúce obchodné dohody ratifikáciou a vykonávaním Parížskej dohody; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 3. júla 2018 o diplomacii v oblasti klímy(7) a svoju výzvu adresovanú Komisii, aby komplexne posúdila súlad medzi existujúcimi dohodami o voľnom obchode a záväzkami Parížskej dohody; domnieva sa, že ak by partner EÚ neplnil tieto záväzky, Komisia by mohla rozhodnúť o dočasnom pozastavení záväzkov EÚ týkajúcich sa liberalizácie obchodu voči tomuto partnerovi;

Nevyriešené otázky v rámci postupu na rok 2020

29.  očakáva, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie v marci 2019 nebude mať priamy vplyv na rozpočet na rok 2020, keďže Spojené kráľovstvo bude prispievať do rozpočtu a podieľať sa na jeho plnení; naliehavo však vyzýva Komisiu, aby posúdila a pripravila sa na všetky možné scenáre na zabezpečenie riadneho finančného riadenia v rámci rozpočtu Únie a zabezpečila pohotovostný plán, v ktorom vymedzí jasné záväzky a načrtne mechanizmy a ktorý bude slúžiť na ochranu rozpočtu EÚ v prípade, že Spojené kráľovstvo neprispeje k vykonávaniu rozpočtu EÚ na rok 2020, alebo sa ho nezúčastní;

30.  pripomína, že po spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o posilnení okruhu 1a prostredníctvom zmeny rozpočtu, ktoré bolo vydané v spoločných záveroch o rozpočte na rok 2019, Komisia predstaví zmenu rozpočtu so zvýšenými úrovňami rozpočtových prostriedkov na programy Erasmus+ a Horizont 2020 ihneď po dokončení technických úprav VFR na rok 2020 na jar 2019 s cieľom, aby ho Rada a Európsky parlament urýchlene spracovali;

31.  zdôrazňuje, že článok 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách umožňuje, aby v prípade, že sa zruší viazanosť rozpočtových prostriedkov v dôsledku celkového alebo čiastočného neplnenia príslušných výskumných projektov, boli tieto znovu sprístupnené pre výskumný program v rámci ročného rozpočtového postupu, pričom neustanovuje žiadne ďalšie podmienky na jeho uplatnenie; vyzýva Komisiu, aby osobitne informovala o sumách uvoľnených na výskumné programy a aby poskytla všetky relevantné informácie a podrobnosti týkajúce sa tohto článku; požaduje, aby predsedníctvo Rady objasnilo, či všetky členské štáty už v plnej miere rozumejú tomuto článku; v každom prípade žiada, aby sa toto ustanovenie a príslušný postup uplatňovali v rámci rozpočtového postupu na rok 2020 a začalo sa jeho zahrnutím do návrhu rozpočtu;

32.  domnieva sa, že ako zložka rozpočtového orgánu, ktorá je priamo volená občanmi, by mal Európsky parlament plniť svoju politickú úlohu a predkladať návrhy pilotných projektov a prípravných akcií, ktoré vyjadrujú jeho politickú víziu budúcnosti; v tejto súvislosti sa zaväzuje navrhnúť balík pilotných projektov a prípravných akcií vypracovaný v úzkej spolupráci so všetkými svojimi výbormi, aby sa dosiahla správna rovnováha medzi politickou vôľou a technickou uskutočniteľnosťou, ktorú posudzuje Komisia;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(5) Ú. v. EÚ L 67, 7.3.2019.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0433.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0280.


Rodová rovnováha pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ
PDF 139kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ (2019/2614(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0211RC-B8-0171/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na strategický záväzok Komisie týkajúci sa rodovej rovnosti na roky 2016 – 2019,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 11. februára 2019 o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“),

–  so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek ZFEÚ, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom,

–  so zreteľom na Protokol č. 4 o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 11.2,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0144/2019),

–  so zreteľom na výber Josého Manuela Campu za predsedu Európskeho orgánu pre bankovníctvo Radou orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 19. februára 2019,

–  so zreteľom na článok 48 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES(1),

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0146/2019),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 30. januára 2019 na vymenovanie Sebastiana Laviolu za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií,

–  so zreteľom na článok 56 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(2),

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0148/2019),

–  so zreteľom na listy predsedu Európskeho parlamentu z 5. marca 2019 zaslané predsedovi Komisie a úradujúcemu predsedovi Rady EÚ,

–  so zreteľom na list predsedu Európskeho parlamentu z 5. marca 2019 zaslaný predsedovi Komisie a na odpoveď predsedu Komisie z 11. marca 2019,

–  so zreteľom na list predsedu Európskeho parlamentu zaslaný predsedovi Rady 23. marca 2018,

–  so zreteľom na list predsedu Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci zaslaný predsedovi Euroskupiny 8. marca 2018,

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“) z roku 2017,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 a článok 228a rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 8 ZFEÚ sa stanovuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti ako horizontálna zásada a v článku 2 Zmluvy o EÚ sa stanovuje zásada rodovej rovnosti ako jedna z hodnôt Únie;

B.  keďže rovný prístup k príležitostiam a nediskriminácia sú neoddeliteľnou súčasťou hodnôt Európskej únie;

C.  keďže 7. marca 2011 Rada prijala Európsky pakt pre rodovú rovnosť na roky 2011 až 2020;

D.  keďže Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sú naďalej nedostatočne zastúpené vo výkonných pozíciách v oblasti bankových a finančných služieb; keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnováhy;

E.  keďže predsedovia jeho Výboru pre hospodárske a menové veci v mene politických skupín pri viacerých príležitostiach v priebehu rokov informovali predsedov Rady, Euroskupiny a Komisie a úradujúcich predsedov Rady EÚ o nedostatočnej rodovej rozmanitosti v ECB, ako aj v ďalších hospodárskych, finančných a menových inštitúciách EÚ;

F.  keďže index rodovej rovnosti z roku 2017, ktorý vypracoval EIGE, poukázal na to, že hospodárske rozhodovanie je naďalej oblasťou, v ktorej EÚ dosahuje najhoršie výsledky, pokiaľ ide o rodovú rovnosť a zastúpenie žien;

G.  keďže medzi šiestimi členmi Výkonnej rady ECB je len jedna žena; keďže medzi 25 členmi Rady guvernérov ECB sú len dve ženy;

H.  keďže predsedami Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“), Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) sú muži;

I.  keďže predsedníčku jednotného mechanizmu dohľadu nedávno nahradil muž, takže jediným orgánom EÚ v širšej oblasti finančných a hospodárskych inštitúcií EÚ, ktorému predsedá žena, je Jednotná rada pre riešenie krízových situácií;

J.  keďže napriek početným žiadostiam Európskeho parlamentu adresovaným Rade o nápravu nedostatočnej rodovej rovnováhy v rámci Výkonnej rady ECB Rada túto požiadavku nevzala vážne;

K.  keďže napriek početným žiadostiam Európskeho parlamentu pri predchádzajúcich nomináciách, aby sa dodržiavala rodová rovnováha pri predkladaní zoznamu kandidátov, všetci kandidáti na predsedu EBA boli muži;

L.  keďže doposiaľ sa síce pri výberových konaniach na predsedu, podpredsedu a členov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií celkovo zohľadňovala zásada rodovej rovnováhy, v tomto prípade užší zoznam predložený Európskemu parlamentu pozostával len z mužov, a to napriek povinnostiam stanoveným v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014;

M.  keďže napriek tomu, že nemožno vylúčiť, že v rámci jedného výberového konania založeného na jednotlivých žiadostiach sa nenájdu kvalifikovaní kandidáti oboch pohlaví, pri zložení rád ECB a dozorných orgánov by sa mala dodržať všeobecná zásada rodovej rovnováhy;

N.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci považuje všetkých súčasných kandidátov na posty hlavného ekonóma ECB, predsedu EBA a člena SRB za skúsených a kvalifikovaných a títo kandidáti boli potvrdení výraznou väčšinou v tajnom hlasovaní;

O.  keďže dosiahnutie rodovej rovnosti sa netýka iba žien, ale malo by zahŕňať celú spoločnosť;

1.  zdôrazňuje, že rodová rovnováha v radách a vo vládach zaručuje väčšiu kompetenciu a širšiu perspektívu a že nedostatočná rodová rovnováha znamená, že inštitúciám hrozí, že prídu o potenciálne vynikajúcich kandidátov;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a veľká väčšina vlád v EÚ doteraz nepresadzovali väčšiu rodovú rovnováhu v inštitúciách a orgánoch EÚ, najmä pokiaľ ide o menovania do vysokých funkcií v hospodárskych, finančných a menových záležitostiach; očakáva, že členské štáty a inštitúcie EÚ urýchlene zlepšia rodovú rovnováhu vo vrcholových pozíciách;

3.  vyzýva vlády členských štátov, Európsku radu, Radu, Euroskupinu a Komisiu, aby sa aktívne usilovali o rodovú rovnováhu v ich nadchádzajúcich návrhoch na užšie zoznamy a vymenovania a aby v prípade jednotlivých postupov vymenúvania bola aspoň jedna ženská kandidátka a jeden mužský kandidát;

4.  zdôrazňuje, že Európsky parlament sa zaväzuje nezohľadňovať v budúcnosti pri výberových konaniach zoznamy kandidátov, v prípade ktorých sa nebude dodržiavať zásada rodovej rovnováhy spolu s požiadavkami na kvalifikáciu a skúsenosti;

5.  navrhuje, aby sa v budúcom akčnom pláne pre rodovú rovnosť Európskeho parlamentu, ktorý sa predpokladá v článku 228a rokovacieho poriadku, zaviedla požiadavka neschváliť vymenovanie do správnych rád a iných orgánov agentúr EÚ, ak sa v užšom zozname kandidátov, ktorý navrhne príslušná inštitúcia alebo orgán, nebude rešpektovať rodová rovnováha;

6.  uznáva, že samotný Európsky parlament tieto normy nedodržiava, a zaväzuje sa, že zlepší svoje výsledky pri presadzovaní rodovej rovnováhy v oblasti hospodárskych a menových záležitostí;

7.  uznáva, že pre rodovú rovnováhu na výkonnej úrovni v inštitúciách a orgánoch Únie sú potrební kvalifikovaní kandidáti z členských štátov; vyzýva preto členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky na zlepšenie rodovej rovnováhy vo vnútroštátnych inštitúciách, a tým pripravili podmienky pre kvalitných kandidátov aj kandidátky na vrcholné pozície na úrovni EÚ v oblasti bankových a finančných služieb;

8.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili transparentnosť postupov náboru a vymenúvania výkonných riaditeľov agentúr EÚ tým, že budú uverejňovať zoznam uchádzačov a kandidátov zaradených do užšieho zoznamu, ako aj dôvody ich zaradenia do tohto zoznamu, aby sa umožnila verejná kontrola otvorenosti, konkurencieschopnosti a rodovej citlivosti týchto procesov;

9.  vyzýva na užšiu spoluprácu medzi inštitúciami EÚ s cieľom zabezpečiť účinnosť týchto opatrení;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, vládam členských štátov, Európskej centrálnej banke, jednotnému mechanizmu dohľadu, Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií, Európskemu orgánu pre bankovníctvo, Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy a príslušným vnútroštátnym orgánom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
(2) Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1.


Vymenovanie Sebastiana Laviolu za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií
PDF 132kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o návrhu Komisie na menovanie člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (N8-0021/2019 – C8-0042/2019 – 2019/0901(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0212A8-0148/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 30. januára 2019 na vymenovanie Sebastiana Laviolu za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (N8-0021/2019),

–  so zreteľom na článok 56 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(1),

–  so zreteľom na článok 122a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0148/2019),

A.  keďže v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa stanovuje, že členovia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia sa majú vymenovať na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí bankových a finančných záležitostí a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a riešením krízových situácií bánk;

B.  keďže napriek povinnostiam stanoveným v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a napriek mnohým výzvam Európskeho parlamentu, aby sa pri predkladaní zoznamu kandidátov dodržalo vyvážené zastúpenie mužov a žien, Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že všetci kandidáti boli muži; keďže Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sú aj naďalej nedostatočne zastúpené vo výkonných pozíciách v oblasti bankových a finančných služieb, a žiada, aby sa táto žiadosť pri ďalšej nominácii rešpektovala; keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej vyváženosti;

C.  keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Komisia schválila 7. decembra 2018 užší zoznam kandidátov na pozíciu člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií uvedený v článku 43 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia;

D.  keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 poskytla tento zoznam Európskemu parlamentu;

E.  keďže Komisia prijala 30. januára 2019 návrh na vymenovanie Sebastiana Laviolu za člena rady a riaditeľa pre rozvoj a koordináciu politiky na riešenie krízových situácií v Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií a tento návrh postúpila Európskemu parlamentu;

F.  keďže jeho Výbor pre hospodárske a menové veci potom pristúpil k posúdeniu kvalifikácie kandidáta navrhnutého za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, a to najmä z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014;

G.  keďže výbor usporiadal 26. februára 2019 vypočutie Sebastiana Laviolu, ktorý počas neho predniesol úvodné vyhlásenie a potom odpovedal na otázky členov výboru;

1.  schvaľuje návrh Komisie na vymenovanie Sebastiana Laviolu za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na obdobie piatich rokov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1.


Vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky
PDF 131kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o odporúčaní Rady o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (05940/2019 – C8-0050/2019 – 2019/0801(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0213A8-0144/2019

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 11. februára 2019 (05940/2019)(1),

–  so zreteľom článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0050/2019),

–  so zreteľom na Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 11.2,

–  so zreteľom na článok 122 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0144/2019),

A.  keďže prostredníctvom listu zo 14. februára 2019 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Philipa R. Lanea za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 1. júna 2019;

B.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a požiadavku úplnej nezávislosti ECB podľa článku 130 ZFEÚ; keďže v rámci tohto preskúmania výbor dostal od kandidáta životopis a jeho odpovede na písomný dotazník, ktorý mu bol odoslaný;

C.  keďže tento výbor následne usporiadal 26. februára 2019 vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a potom zodpovedal otázky, ktoré kládli členmi výboru;

D.  keďže napriek početným žiadostiam Európskeho parlamentu adresovaným Rade o opätovné riešenie problému nedostatočnej rodovej vyváženosti v rámci Výkonnej rady ECB vyjadruje Európsky parlament poľutovanie nad tým, že Európska rada túto žiadosť nevzala vážne, a požaduje, aby sa táto žiadosť rešpektovala pri ďalšom vymenovaní; keďže ženy sú stále nedostatočne zastúpené vo výkonných pozíciách v oblasti bankových a finančných služieb; keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej vyváženosti;

1.  súhlasí s odporúčaním Rady vymenovať Philipa R. Lanea za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a vládam členských štátov.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Vymenovanie Josého Manuela Campu za predsedu Európskeho orgánu pre bankovníctvo
PDF 131kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o vymenovaní predsedu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (N8-0028/2019 – C8-0052/2019 – 2019/0902(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0214A8-0146/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výber Josého Manuela Campu za predsedu Európskeho orgánu pre bankovníctvo Radou orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 19. februára 2019 (C8-0052/2019),

–  so zreteľom na článok 48 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES(1),

–  so zreteľom na článok 122a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0146/2019),

A.  keďže v článku 48 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 sa stanovuje, že predseda Európskeho orgánu pre bankovníctvo je vymenovaný na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí bankových inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou, a to na základe otvoreného výberového konania;

B.  keďže Európsky orgán pre bankovníctvo uverejnil 12. decembra 2018 oznámenie o voľnom pracovnom mieste na pozíciu predsedu orgánu pre bankovníctvo; keďže konečný termín na predloženie žiadostí bol 11. január 2019;

C.  keďže 5. februára 2019 Rada orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo prijala užší zoznam kandidátov na pozíciu predsedu orgánu pre bankovníctvo;

D.  keďže 19. februára 2019 Rada orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo vybrala Josého Manuela Campu za predsedu Európskeho orgánu pre bankovníctvo a náležite o tom informovala Európsky parlament;

E.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu potom pristúpil k posúdeniu kvalifikácie kandidáta navrhnutého Radou orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo, a to najmä z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 48 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010;

F.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu usporiadal 26. februára 2019 vypočutie Josého Manuela Campu, počas ktorého predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru;

G.  keďže navzdory početným výzvam Európskeho parlamentu pri predchádzajúcich nomináciách na rešpektovanie rodovej rovnováhy pri predkladaní zoznamu kandidátov Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že všetci kandidáti boli muži a nástojí na tom, aby sa táto požiadavka zohľadnila pri ďalšej nominácii; keďže ženy sú stále nedostatočne zastúpené vo výkonných pozíciách v oblasti bankových a finančných služieb; keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej vyváženosti;

1.  schvaľuje vymenovanie Josého Manuela Campu za predsedu Európskeho orgánu pre bankovníctvo na obdobie piatich rokov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Európskemu orgánu pre bankovníctvo a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.


Európsky sankčný režim v prípade porušovania ľudských práv
PDF 149kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o európskom sankčnom režime v prípade porušovania ľudských práv (2019/2580(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0215RC-B8-0177/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých vyzýva na zavedenie celoeurópskeho mechanizmu na ukladanie cielených sankcií voči jednotlivcom, ktorí sa podieľajú na závažnom porušovaní ľudských práv, vrátane uznesenia zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(1) a uznesenia z 11. marca 2014 o odstránení mučenia vo svete(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia podľa článku 135, v ktorých vyzýva na uloženie cielených sankcií proti osobám zapojeným do vážneho porušovania ľudských práv vrátane uznesenia z 19. januára 2017 o situácii v Burundi(3), uznesenia z 5. júla 2018 o Burundi(4), uznesenia z 18. mája 2017 o Južnom Sudáne(5), uznesenia zo 14. júna 2017 o situácii v Konžskej demokratickej republike(6), uznesenia z 18. januára 2018 o Konžskej demokratickej republike(7), uznesenia zo 14. septembra 2017 o Gabone: potláčanie opozície(8), uznesenia z 5. októbra 2017 o situácii na Maldivách(9), uznesenia z 5. októbra 2017 o prípadoch vodcov krymských Tatárov Achtema Čijgoza a Ilmiho Umerova a novinára Mykolu Semenu(10), uznesení z 30. novembra 2017(11) a zo 4. októbra 2018(12) o situácii v Jemene, uznesenia zo 14. decembra 2014 o Kambodži, a najmä o rozpustení strany CNRP(13), uznesenia zo 14. decembra 2017 o situácii Rohingov(14), uznesenia z 15. marca 2018 o situácii v Sýrii(15), uznesenia z 25. októbra 2018 o situácii vo Venezuele(16), uznesenia z 13. septembra 2018 o Mjanmarsku, najmä o prípade novinárov Wa Lone a Kyaw Soe Oo(17), uznesenia z 25. októbra 2018 o situácii v Azovskom mori(18), uznesenia z 25. októbra 2018 o vražde novinára Džamála Chášúkdžího na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule(19) a uznesenia zo 14. februára 2019 o situácii v Čečensku a o prípade Ojuba Titijeva(20),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2017 a o politike Európskej únie v tejto oblasti(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2019 o stave politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(25),

–  so zreteľom na hlavu V kapitolu 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) týkajúcu sa prijímania sankcií v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP),

–  so zreteľom na článok 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o prijatí sankcií voči tretím krajinám, ako aj voči jednotlivcom, skupinám a neštátnym subjektom,

–  so zreteľom na vyhlásenie č. 25 Lisabonskej zmluvy o potrebe zabezpečiť riadne procesné práva osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ alebo opatrenia EÚ v rámci boja proti terorizmu,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Jeana-Clauda Junckera v súvislosti so správou o stave Únie z 12. septembra 2018, v ktorom sa navrhuje, aby členské štáty využívali existujúce pravidlá EÚ na prechod od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v určitých oblastiach SZBP EÚ, ako je napríklad kolektívne riešenie porušovania ľudských práv a uplatňovanie účinných sankcií,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 10. decembra 2018 v nadväznosti na zasadnutie Rady pre zahraničné veci z decembra 2018,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 22. januára 2019 s názvom Sergej Magnitský a iní – boj proti beztrestnosti prostredníctvom cielených sankcií,

–  so zreteľom na svoju štúdiu z apríla 2018 s názvom Cielené sankcie voči jednotlivcom z dôvodu vážneho porušovania ľudských práv – vplyv, trendy a vyhliadky na úrovni EÚ,

–  so zreteľom na návrh zo 14. novembra 2018 na zriadenie európskej komisie pre zákaz vstupu v súvislosti s ľudskými právami,

–  so zreteľom na stretnutie v Holandsku, ktoré sa konalo 20. novembra 2018 v súvislosti s globálnym sankčným režimom EÚ v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 21 Zmluvy o EÚ sa ustanovuje, že činnosť Únie sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných hodnôt, zachovávaním ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a dodržiavaním zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

B.  keďže EÚ sa zaviazala systematicky uplatňovať sankcie, o ktorých rozhodla Bezpečnostná rada OSN podľa kapitoly VII Charty OSN, a súčasne ukladá autonómne sankcie bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN v prípadoch, keď Bezpečnostná rada OSN nemá právomoc konať alebo nemôže konať z dôvodu chýbajúcej dohody medzi svojimi členmi;

C.  keďže sankcie EÚ (známe aj ako reštriktívne opatrenia) sa za posledné dve desaťročia stali neoddeliteľnou súčasťou súboru nástrojov EÚ v oblasti vonkajších vzťahov, pričom v súčasnosti sa uplatňuje 40 rôznych reštriktívnych opatrení voči 34 krajinám; keďže približne dve tretiny sankcií EÚ voči jednotlivým krajinám boli uložené na podporu cieľov v oblasti ľudských práv a demokracie;

D.  keďže osobne cielené sankcie sú navrhnuté tak, aby minimalizovali nepriaznivé dôsledky pre tých, ktorí nie sú zodpovední za politiky či opatrenia, ktoré viedli k ich prijatiu, najmä pokiaľ ide o miestne civilné obyvateľstvo a legitímne činnosti v príslušnej krajine alebo v spolupráci s ňou; keďže priamo ovplyvňujú osoby zodpovedné za porušovanie práv a majú odradzujúci účinok;

E.  keďže všetky sankcie, ktoré EÚ prijala, sú plne v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ľudských práv a základných slobôd; keďže sankcie by sa mali pravidelne prehodnocovať, aby sa zabezpečilo, že prispievajú k dosahovaniu stanovených cieľov;

F.  keďže EÚ okrem sankcií voči jednotlivým krajinám, ktorých cieľom je dosiahnuť zmeny v správaní štátov, nedávno zaviedla reštriktívne opatrenia proti šíreniu a používaniu chemických zbraní a kybernetických útokov, ako aj osobitné opatrenia na boj proti terorizmu;

G.  keďže existujúce sankcie EÚ sa zameriavajú na štátne aj neštátne subjekty, ako sú teroristi a teroristické skupiny;

H.  keďže za posledných pár mesiacov došlo k mnohým prípadom, keď európske spoločnosti alebo dokonca členské štáty EÚ porušili sankcie EÚ; keďže tieto príklady ilustrujú potrebu ďalšieho objasnenia rozsahu a dosahu v súčasnosti platných sankcií, ako aj objasnenia miery, do akej krajiny a spoločnosti nesú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa na konečné použitie alebo miesto určenia ich tovaru a služieb nevzťahovali sankcie;

I.  keďže za presadzovanie sankcií sú zodpovedné príslušné orgány členských štátov EÚ, zatiaľ čo o takýchto opatreniach sa rozhoduje na európskej úrovni;

J.  keďže kongres USA v roku 2016 schválil globálny Magnitského zákon v nadväznosti na zákon o právnej zodpovednosti Sergeja Magnitského z roku 2012, ktorého cieľom bolo uplatňovať sankcie na jednotlivcov zodpovedných za smrť Sergeja Magnitského počas vyšetrovacej väzby v ruskom väzení v dôsledku pretrvávajúcich neľudských podmienok, úmyselného zanedbávania a mučenia;

K.  keďže Estónsko, Lotyšsko, Litva, Spojené kráľovstvo, Kanada a Spojené štáty americké prijali zákony týkajúce sa sankčných režimov v oblasti ľudských práv podobné Magnitskému zákonu; keďže Európsky parlament opakovane vyzýval na vytvorenie podobného globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý by zabezpečil konzistentnosť a účinnosť zmrazenia majetku, zákazu vydávania víz a iných sankcií uložených jednotlivcom a subjektom členskými štátmi a na úrovni EÚ;

L.  keďže holandská vláda začala v novembri 2018 diskusiu medzi členskými štátmi EÚ o politickej príležitosti zaviesť na úrovni EÚ cielený sankčný režim v oblasti ľudských práv; keďže predbežné diskusie pokračujú na úrovni pracovnej skupiny Rady;

1.  dôrazne odsudzuje všetky prípady porušovania ľudských práv na celom svete; vyzýva Radu, aby urýchlene vytvorila samostatný, flexibilný a reaktívny sankčný systém pre celú EÚ, ktorý by umožnil zamerať sa na jednotlivcov, štátne a neštátne subjekty a ďalšie subjekty, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv alebo sa na ňom podieľajú;

2.  zdôrazňuje, že sankčný režim EÚ v prípade porušovania ľudských práv by mal ďalej vychádzať z návrhov predchádzajúcich uznesení, ktoré žiadali o vytvorenie mechanizmu EÚ na uvalenie cielených sankcií; zastáva názor, že sankčný režim EÚ v prípade porušovania ľudských práv zameraný proti jednotlivcom, ktorí sa podieľali na porušovaní ľudských práv kdekoľvek na svete, by mal byť symbolicky pomenovaný po Sergejovi Magnitskom; víta skutočnosť, že vo viacerých krajinách boli prijaté podobné právne predpisy zamerané proti osobám porušujúcim ľudské práva kdekoľvek na svete; zdôrazňuje, že je potrebné, aby transatlantická spolupráca brala porušovateľov ľudských práv na zodpovednosť; nabáda ostatné krajiny k tomu, aby vytvárali podobné nástroje;

3.  je pevne presvedčený, že takýto režim tvorí základný prvok existujúceho súboru nástrojov EÚ v oblasti ľudských práv a zahraničnej politiky, ktorý by posilnil úlohu EÚ ako globálneho aktéra v oblasti ľudských práv, najmä v boji proti beztrestnosti a v podpore obetí zneužívania a obhajcov ľudských práv na celom svete;

4.  zdôrazňuje, že tento režim by mal umožniť ukladanie reštriktívnych opatrení, najmä zmrazenie aktív a zákaz vstupu do EÚ, voči každému jednotlivcovi alebo subjektu, ktorý je zodpovedný za vážne porušenie ľudských práv, zneužívanie a systémovú korupciu spojenú s vážnym porušovaním ľudských práv alebo ktorý sa takéhoto konania zúčastnil, napomáhal mu, financoval ho alebo prispieval k jeho plánovaniu, usmerňovaniu alebo páchaniu; zdôrazňuje, že je potrebné jasne vymedziť rozsah porušovania, ako aj vytvoriť vhodné právne nástroje, prostredníctvom ktorých by bolo možné spochybniť zaradenie na zoznam;

5.  je presvedčený o tom, že tento nový režim bude mať pozitívny vplyv na správanie dotknutých osôb a subjektov a bude mať odrádzajúci účinok; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dôsledného a jednotného výkladu, vysvetľovania a presadzovania sankcií všetkými členskými štátmi EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií a aby vytvorili európsky mechanizmus dohľadu a presadzovania;

6.  víta návrh predsedu Komisie ísť nad rámec jednomyseľnosti pri rozhodovaní Rady v oblastiach SZBP a naliehavo žiada Radu, aby prijala tento nový sankčný nástroj tak, aby sa uloženie sankcií za porušovanie ľudských práv mohlo v Rade prijať kvalifikovanou väčšinou;

7.  podporuje predbežné diskusie na úrovni Rady o vytvorení takéhoto sankčného nástroja; naliehavo vyzýva PK/VP a jej útvary, aby zaujali konštruktívny a proaktívny prístup v záujme úspešného ukončenia týchto diskusií pred koncom tohto volebného obdobia a očakáva, že Európskemu parlamentu podá správu; vyzdvihuje dôležitosť úlohy Európskeho parlamentu pri kontrole tohto budúceho režimu, najmä pokiaľ ide o rozsah a vymedzenie kritérií na zaradenie do zoznamu, ako aj o súdny prostriedok nápravy;

8.  vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby ich orgány, spoločnosti a ďalšie subjekty registrované na ich územiach plne dodržiavali rozhodnutia Rady o reštriktívnych opatreniach voči jednotlivcom a subjektom, najmä čo sa týka zmrazenia aktív osôb zaradených do zoznamu a obmedzenia vstupu na ich územia v dôsledku porušovania ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi správami o porušovaní týchto rozhodnutí a pripomína členským štátom ich povinnosť podľa medzinárodného práva zaručiť zatknutie a stíhanie osôb prítomných na ich území, ktoré sú podozrivé zo spáchania zločinov spojených s krutým zaobchádzaním;

9.  zdôrazňuje, že posilnená spolupráca a výmena informácií medzi týmito orgánmi, ako aj európsky mechanizmus presadzovania práva sú nevyhnutné na zabezpečenie jednotného presadzovania a výkladu platných reštriktívnych opatrení EÚ a na to, aby európske spoločnosti mohli fungovať za rovnakých podmienok;

10.  trvá na tom, že je dôležité, aby budúci sankčný režim EÚ v prípade porušovania ľudských práv bol v súlade s existujúcimi politikami EÚ a existujúcimi reštriktívnymi opatreniami pre jednotlivé krajiny a horizontálnymi reštriktívnymi opatreniami a aby ich dopĺňal; v tejto súvislosti trvá na tom, že nový režim by nemal nahrádzať rozsah pôsobnosti súčasných opatrení pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv; okrem toho sa domnieva, že akýkoľvek budúci režim musí v plnej miere dopĺňať existujúci medzinárodný rámec sankcií a musí s ním byť v plnom súlade, a to najmä v súvislosti s Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov;

11.  zdôrazňuje, že podmienkou dôveryhodnosti a legitímnosti tohto režimu je jeho plný súlad s čo najprísnejšími normami, pokiaľ ide o ochranu a dodržiavanie riadnych procesných práv dotknutých osôb alebo subjektov; v tejto súvislosti trvá na tom, že rozhodnutia o zaradení jednotlivcov alebo subjektov do zoznamu a ich vyňatí zo zoznamu by mali byť založené na jasných, transparentných a jednoznačných kritériách a mali by priamo súvisieť so spáchaným trestným činnom, aby bolo zaručené právo na dôkladné súdne preskúmanie a nápravu; žiada o systematické začleňovanie jasných a konkrétnych kritérií a metód na zrušenie sankcií a vyradenie zo zoznamu;

12.  zdôrazňuje, že trestné stíhanie páchateľov závažných porušení ľudských práv a masových zverstiev prostredníctvom vnútroštátnych alebo medzinárodných jurisdikcií by malo zostať hlavným cieľom všetkých snáh o boj proti beztrestnosti zo strany EÚ a jej členských štátov; v tejto súvislosti pripomína zásadu univerzálnej jurisdikcie; vyzýva Radu, aby cezhraničné porušovanie zahrnula do rozsahu pôsobnosti tohto režimu; zdôrazňuje potrebu koordinovanej mnohostrannej spolupráce s cieľom predchádzať obchádzaniu sankcií;

13.  vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané zdroje a odborné znalosti na presadzovanie a monitorovanie tohto režimu po jeho zavedení a aby venovala osobitnú pozornosť informovaniu verejnosti o zoznamoch, a to tak v EÚ, ako aj v príslušných krajinách;

14.  vyjadruje uznanie za neúnavné úsilie aktivistov občianskej spoločnosti o podporu takéhoto režimu; podporuje vytvorenie poradného výboru na úrovni EÚ;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 81.
(2) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 52.
(3) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 10.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0305.
(5) Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 92.
(6) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 97.
(7) Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 52.
(8) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 102.
(9) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 90.
(10) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 86.
(11) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 104.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2018)0383.
(13) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 76.
(14) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 91.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2018)0090.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2018)0436.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2018)0345.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2018)0435.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2018)0434.
(20) Prijaté texty, P8_TA(2019)0115.
(21) Ú. v. EÚ C 408, 30.11.2017, s. 43.
(22) Prijaté texty, P8_TA(2018)0515.
(23) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 82.
(24) Prijaté texty, P8_TA-PROV(2019)0157.
(25) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 77.


Naliehavosť vypracovania čiernej listiny EÚ tretích krajín v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí
PDF 144kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o naliehavosti zaradenia tretích krajín na čiernu listinu EÚ v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (2019/2612(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0216B8-0176/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) …/... z 13. februára 2019, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „AMLD4“), a najmä na jej článok 9 ods. 2 a článok 64 ods. 5(1), a zmenenú smernicou 2018/843 Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „AMLD5“), a najmä článok 1 ods. 5(2),

–  so zreteľom na plán Komisie s názvom Smerom k novej metodike posudzovania vysokorizikových tretích krajín zo strany EÚ v rámci smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. júna 2018 s názvom Metodika na stanovenie vysoko rizikových tretích krajín podľa smernice (EÚ) 2015/849 (SWD(2018)0362), ktorý okrem iného vymedzuje krajiny priority 1 a krajiny priority 2,

–  so zreteľom na list predsedu Osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (ďalej len „TAX3“) z 25. februára 2019 adresovaný komisárke Jourovej o delegovanom akte o vysokorizikových tretích krajinách so strategickými nedostatkami vo svojich mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

–  so zreteľom na list predsedu výboru TAX3 z 5. marca 2019 o pozícii Rady k zoznamu vysokorizikových tretích krajín Komisie, ktorý obsahuje nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CTF),

–  so zreteľom na výmenu názorov medzi komisárkou Jourovou a Výborom pre hospodárske a menové veci (ECON) a Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), ktorá sa konala 6. marca 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady 6964/1/19 k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) z 13. februára 2019, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (C(2019)1326);

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže delegované nariadenie a jeho príloha a pozmeňujúce delegované nariadenia majú slúžiť na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CTF), ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ a pre ktoré musia povinné subjekty EÚ prijímať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa AMLD4;

B.  keďže delegovaný akt prijatý podľa článku 9 AMLD4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevznesú námietku v lehote jedného mesiaca od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informujú Komisiu, že námietku nevznesú;

C.  keďže Parlament zamietol dva z piatich návrhov na zmenu delegovaných nariadení (C(2016)07495 a C(2017)01951), pretože postup Komisie na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín nebol dostatočne nezávislý;

D.  keďže Parlament podporuje stanovenie novej metodiky Komisiou, ktorá sa nespolieha len na vonkajšie zdroje informácií na určenie jurisdikcií, ktoré vykazujú strategické nedostatky v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

E.  keďže cieľom zoznamu je chrániť integritu finančného systému a vnútorného trhu Únie; keďže zahrnutie krajiny do zoznamu vysokorizikových tretích krajín nevedie k uloženiu žiadnej hospodárskej alebo diplomatickej sankcie, ale naopak vyžaduje, aby povinné subjekty, ako sú banky, kasína a realitné agentúry uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti pri transakciách zahŕňajúcich tieto krajiny, a aby zabezpečili, že finančný systém EÚ je vybavený tak, aby sa zabránilo riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu pochádzajúceho z tretích krajín;

F.  keďže krajiny by sa mohli vyňať zo zoznamu, ak by napravili svoje nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

G.  keďže Komisia 13. februára 2019 prijala svoj delegovaný akt vrátane zoznamu 23 krajín a území: Afganistan, Americká Samoa, Bahamy, Botswana, Kórejská ľudovodemokratická republika, Etiópia, Ghana, Guam, Irán, Irak, Líbya, Nigéria, Panama, Pakistan, Portoriko, Samoa, Saudská Arábia, Srí Lanka, Sýria, Trinidad a Tobago, Tunisko, Americké Panenské ostrovy a Jemen;

H.  keďže Rada vo svojom vyhlásení zo 7. marca 2019 uviedla, že voči delegovanému aktu namieta preto, že návrh nebol vypracovaný transparentným a odolným postupom, ktorý by dotknuté krajiny aktívne nabádal k tomu, aby prijali rozhodné kroky, a zároveň by sa dodržalo ich právo na vypočutie;

I.  keďže nová metodika bola stanovená v pracovnom dokumente útvarov Komisie uverejnenom 22. júna 2018, v ktorom sa uplatňujú revidované kritériá na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín;

J.  keďže Komisia začala konzultácie s tretími krajinami uvedenými v delegovanom akte od 23. januára 2019 a stretla sa so všetkými krajinami, ktoré požiadali o viac informácií o dôvodoch ich zaradenia do zoznamu;

K.  keďže 7. marca 2019 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci delegovaný akt zamietla;

1.  víta skutočnosť, že Komisia 13. februára 2019 prijala nový zoznam 23 tretích krajín so „strategickými nedostatkami v rámcoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada vzniesla námietku voči delegovanému aktu, ktorý navrhla Komisia;

3.  nabáda Komisiu, aby čo najskôr zohľadnila všetky vyjadrené námietky a predložila nový delegovaný akt;

4.  oceňuje úsilie, ktoré Komisia vynaložila s cieľom prijať samostatný zoznam založený na prísnych kritériách dohodnutých spoluzákonodarcami; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Únia mala vlastný zoznam vysokorizikových tretích krajín, ktoré vykazujú nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a víta novú metodiku Komisie na identifikáciu vysokorizikových krajín podľa AMLD4 a AMLD5;

5.  pripomína, že podľa článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849 zmenenej a doplnenej AMLD5 Komisia nezávisle posudzuje strategické nedostatky vo viacerých oblastiach;

6.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia integrity zoznamu vysokorizikových krajín by sa kontrolný a rozhodovací postup mal uskutočňovať výlučne na základe metodiky a nesmie byť ovplyvnený úvahami, ktoré presahujú oblasť nedostatkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

7.   konštatuje, že lobistické a diplomatické tlaky zo strany uvedených krajín sú a budú súčasťou procesu identifikácie vysoko rizikových krajín; zdôrazňuje, že takýto tlak by nemal oslabiť schopnosť inštitúcií EÚ účinne a autonómne bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s väzbami na EÚ;

8.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila svoje hodnotenia krajín, ktoré sú zaradené do zoznamu, s cieľom zabezpečiť verejnú kontrolu takým spôsobom, aby ich nebolo možné zneužívať;

9.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentný postup s jasnými a konkrétnymi kritériami pre krajiny, ktoré sa zaviazali podstúpiť reformy, aby predišli zaradeniu na zoznam;

10.  poznamenáva, že hodnotenie Ruskej federácie stále prebieha; očakáva, že Komisia do svojho hodnotenia zahrnie najnovšie zistenia o tzv. „Práčovni trojky“; pripomína, že práca výborov ECON, LIBE a TAX3 počas tohto legislatívneho obdobia vzbudila obavy v súvislosti s rámcami Ruskej federácie pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

11.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zvýšila zodpovednosť Rady za navrhovanú metodiku Komisie;

12.  vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponovali AMLD4 a AMLD5;

13.  požaduje vyčlenenie väčšieho počtu ľudských a finančných zdrojov na príslušný útvar v príslušnom generálnom riaditeľstve Komisie, t. j. na GR pre spravodlivosť a spotrebiteľov (GR JUST);

14.  vyzýva Komisiu, aby výrazne pokročila v hodnotení tretích krajín priority 2;

15.  pripomína, že delegovaný akt EÚ je postup nezávislý od zoznamu FATF a mal by zostať výlučne záležitosťou EÚ;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.
(2) Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43.
(3) Pozri: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11189-2017-INIT/en/pdf


Zmena klímy
PDF 197kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou (2019/2582(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0217RC-B8-0195/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzu na podporu oznámenia Komisie(1),

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy UNFCCC a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 k 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán slúžiacu ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11), ktorá sa v Paríži vo Francúzsku konala od 30. novembra do 11. decembra 2015,

–  so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), 14. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 14), ako aj 3. časť prvého zasadnutia konferencie zmluvných strán, ktoré bolo zároveň zasadnutím zmluvných strán Parížskej dohody (CMA1.3), ktoré sa konalo v Katoviciach v Poľsku od 2. novembra do 14. decembra 2018,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 z 25. októbra 2018 v Katoviciach v Poľsku (COP 24)(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. marca 2018,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne oteplenie o 1,5°C, jej 5. hodnotiacu správu AR5 a jej súhrnnú správu,

–  so zreteľom na deviate vydanie správy OSN o deficitoch v oblasti emisií (UN Environment Emissions Gap Report) z 27. novembra 2018,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

1.  víta zverejnenie oznámenia Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, v ktorom sa zdôrazňujú príležitosti a výzvy, ktoré európskym občanom a európskemu hospodárstvu prináša transformácia na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov, a vytvára základ pre rozsiahlu diskusiu inštitúcií EÚ, národných parlamentov, podnikateľského sektora, mimovládnych organizácií, miest a obcí, ako aj občanov; podporuje cieľ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050 a naliehavo žiada členské štáty, aby v rámci diskusie o budúcnosti Európy na osobitnom samite EÚ v máji 2019 v Sibiu urobili to isté; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k ambíciám potrebným na dosiahnutie tohto cieľa;

2.  oceňuje, že závažné riziká zmeny klímy sú v centre záujmu našich občanov; víta to, že ľudia v celej Európe, a najmä mladšia generácia, sú čoraz aktívnejší a demonštrujú za spravodlivosť v oblasti klímy; víta výzvy týchto aktivistov k vyšším ambíciám a rýchlym skutkom tak, aby sa neprekročil klimatický limit 1,5°C; domnieva sa, že vnútroštátne, regionálne a miestne samosprávy, ako aj EÚ by týmto výzvam mali venovať pozornosť;

3.  vyzdvihuje, že občania Európy sa s priamymi dôsledkami zmeny klímy už potýkajú; zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry priemerné ročné straty v dôsledku počasia a extrémov spojených s klímou dosiahli v rokoch 2010 až 2016 v Únii približne 12,8 miliárd EUR a že ak sa neprijmú opatrenia, klimatické škody v EÚ by do roku 2080 mohli dosiahnuť minimálne 190 miliárd EUR, čo zodpovedá poklesu životnej úrovne o 1,8 % súčasného HDP Únie; zdôrazňuje, že pri scenári s vysokými emisiami by ročné náklady vyvolané povodňami mohli do roku 2100 dosiahnuť v EÚ 1 bilión EUR a že poveternostne podmienené katastrofy by do roku 2100 mohli postihnúť približne dve tretiny európskych občanov oproti súčasným 5 %; ďalej zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry do roku 2030 bude 50 % osídlených oblastí v EÚ postihnutých závažným nedostatkom vody;

4.  zdôrazňuje, že osobitná správa IPCC o náraste teploty o 1,5 °C (ďalej len „správa IPCC“) je najkomplexnejším a najaktuálnejším hodnotením spôsobov zmierňovania zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou;

5.  zdôrazňuje, že podľa osobitnej správy IPCC o náraste teploty o 1,5 °C obmedziť globálne otepľovanie na najviac 1,5 °C znamená dosiahnuť nulovú bilanciu globálnych emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2067 a znížiť globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 na najviac 27,4 GtCO2eq ročne; vyzdvihuje, že ak má vzhľadom na tieto zistenia Únia ako svetový líder mať zaručenú možnosť udržať do roku 2100 globálny nárast teploty na hodnote nižšej ako 1,5 °C, treba, aby sa usilovala dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov čo najskôr, najneskôr však do roku 2050;

6.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správou Programu OSN pre životné prostredie o deficitoch v oblasti emisií, v ktorej sa uvádza, že príspevky, ktoré si stanovili jednotlivé štáty, povedú k výrazne vyššiemu otepleniu, než je limit 2°C stanovený v Parížskej dohode, a to k otepleniu o 3,2°C(3) do roku 2100; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby všetky strany UNFCCC do roku 2020 zvýšili svoje ambície súvisiace s klímou;

Ako do polovice storočia dosiahnuť ciele európskej stratégie nulových emisií

7.  domnieva sa, že Európa môže smerovať ku klimatickej neutralite investovaním do nových technologických riešení, posilnením postavenia občanov a zosúladením činností v kľúčových oblastiach, ako je energetika, priemyselná politika a výskum, a zároveň zabezpečiť sociálnu spravodlivosť pre spravodlivú transformáciu;

8.  poznamenáva, že táto stratégia ponúka osem spôsobov hospodárskej, technickej a sociálnej transformácie, ktorú Únia potrebuje na splnenie dlhodobého cieľa Parížskej dohody v súvislosti s nárastom teplôt; konštatuje, že iba dva z nich by Únii umožnili najneskôr do roku 2050 dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov; vyzdvihuje, že si to vyžaduje urýchlene konať a vyvinúť značné úsilie na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a úrovni EÚ, ako aj zapojenie všetkých neverejných subjektov; pripomína povinnosť členských štátov prijať dlhodobé vnútroštátne stratégie podľa nariadenia o riadení energetickej únie; vyzýva preto členské štáty, aby stanovili jasné krátkodobé a dlhodobé ciele a politiky v súlade s cieľmi Parížskej dohody a jednotlivé spôsoby dosiahnutia nulovej bilancie emisií podporovali investične;

9.  vyzdvihuje, že prvá kategória spôsobov predstavených v stratégií sa zameriava na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050 len o približne 80 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990; so znepokojením konštatuje, že táto ambícia sa nachádza na dolnej hranici pre udržanie globálneho otepľovania pod hodnotou 2 °C, a preto nie je v súlade s Parížskym cieľom udržať otepľovanie výrazne pod 2 °C, ani s ďalším cieľom udržať ho na hodnote nižšej ako 1,5 °C;

10.  poukazuje, že podľa prognóz Komisie sa HDP EÚ zvýši viac, ak sa naplní scenár s nulovými emisiami, než v prípade scenára s menším obmedzením emisií, čo však kvôli rozdielom medzi jednotlivými členskými štátmi môže znamenať nevyvážený výskyt v EÚ, o. i. pokiaľ ide o HDP na obyvateľa a uhlíkovú náročnosť energetického mixu; domnieva sa, že nečinnosť by bola zďaleka najnákladnejším scenárom a viedla by nielen k masívnemu zníženiu HDP v Európe, ale aj k ďalšiemu zvýšeniu hospodárskej nerovnosti medzi členskými štátmi a regiónmi navzájom a v nich, keďže sa očakáva, že niektoré z nich zasiahnu dôsledky nečinnosti výraznejšie než iné;

11.  so znepokojením konštatuje, že závislosť EÚ od dovozu energie v súčasnosti dosahuje približne 55 %; vyzdvihuje, že podľa scenára s nulovou bilanciou emisií má do roku 2050 táto závislosť klesnúť na 20 %, čo by malo mať pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu a geopolitické postavenie EÚ; konštatuje, že kumulatívne úspory na nákladoch na dovoz fosílnych palív v rokoch 2031 – 2050 majú dosiahnuť približne 2 až 3 bilióny EUR, ktoré by sa mohli použiť na iné priority v prospech európskych občanov;

12.  víta začlenenie dvoch spôsobov, ktorých cieľom je do roku 2050 dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov, a to, že ich Komisia podporuje, a považuje tento cieľ do roku 2050 za jediný, ktorý je zlučiteľný so záväzkami Únie podľa Parížskej dohody; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v tejto stratégii nezvážili spôsoby na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov pred rokom 2050;

13.  poznamenáva, že navrhnuté spôsoby prinášajú využitie niekoľkých postupov odstraňovania oxidu uhličitého, a to aj jeho zachytávaním a ukladaním alebo využívaním a priamym zachytávaním vzduchu, ktoré si však ešte vyžadujú rozsiahle nasadenie; domnieva sa však, že stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií by mala preferovať priame znižovanie emisií a opatrenia na zachovanie a zvyšovanie prirodzených záchytov a zásobníkov EÚ a mala by sa zameriavať na využívanie technológií odstraňovania uhlíka, len ak nie sú k dispozícii žiadne priame možnosti znižovania emisií; domnieva sa, že ak sa má Únia vyvarovať technológií odstraňovania uhlíka, ktoré by boli pre ekosystémy, biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť značným rizikom, budú do roku 2030 potrebné ďalšie opatrenia, ako sa konštatuje v osobitnej správe IPCC o obmedzení globálneho oteplenia o 1,5°C;

Sociálne aspekty zmeny klímy a spravodlivá transformácia

14.  víta úsudok Komisie, že nulové emisie možno dosiahnuť bez čistých strát pracovných miest, a pozitívne vníma podrobné posúdenie transformácie v energeticky náročných odvetviach priemyslu; vyzdvihuje, že ak sa bude správne zaobchádzať s primeranou podporou pre najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a občanov, spravodlivá transformácia na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov má potenciál viesť k čistému zvýšeniu počtu pracovných príležitostí v Únii – zamestnanosť sa pri scenári s nulovou bilanciou emisií do roku 2050 v celom hospodárstve zvýši o 2,1 milióna ďalších pracovných miest v porovnaní so zamestnanosťou vyššou o 1,3 milióna ďalších pracovných miest pri scenári s 80 % znížením emisií; domnieva sa preto, že Komisia by v rámci Panorámy zručností EÚ mala pripraviť audit obnovených zručností s regionálnymi údajmi o zručnostiach potrebných pre klimaticky neutrálnu Európu s cieľom podporiť najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a osoby formou rekvalifikácie pre kvalitné pracovné miesta v tých istých regiónoch, ktoré odolajú budúcim zmenám;

15.  zdôrazňuje množstvo prínosov klimaticky neutrálnej spoločnosti k verejnému zdraviu, a to z hľadiska úspory nákladov na starostlivosť a menšej príťaže pre poistné systémy a verejné zdravotníctvo, ako aj dobrých životných podmienok európskych občanov vo všeobecnosti vďaka posilneniu biodiverzity, nižšiemu znečisteniu ovzdušia a nižšej expozícii voči znečisťujúcim látkam; konštatuje, že pri takomto scenári by sa škody na zdraví znížili o približne 200 miliárd EUR ročne;

16.  zdôrazňuje význam vytvorenia fondu pre spravodlivú transformáciu, najmä pre regióny najviac postihnuté dekarbonizáciou, ako sú oblasti ťažby uhlia, spolu so všeobecným zohľadnením sociálnych vplyvov súčasného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; v tejto súvislosti vyzdvihuje, že treba, aby verejnosť v čo najväčšej miere stratégiu prijímala, keďže niektoré odvetviach treba transformovať;

17.  zdôrazňuje, že v niektorých regiónoch EÚ, napríklad v regiónoch s ťažbou uhlia, by bolo potrebné prijať viac opatrení a vyvinúť väčšie úsilie smerom k prechodu na čistú energiu; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu na osobitné pridelenie 4,8 miliardy EUR na nový fond spravodlivého prechodu na energiu, ktorý by sa mal zaviesť do viacročného finančného rámca na roky 2021 - 2027 s cieľom podporovať pracovníkov a komunity v takých regiónoch, ktoré sú týmto prechodom nepriaznivo zasiahnuté;

18.  zdôrazňuje potrebu predvídavého prístupu s cieľom zabezpečiť pre občanov EÚ spravodlivú transformáciu a podporu pre regióny, ktoré sú dekarbonizáciou postihnuté najviac; domnieva sa, že transformácia Európy v súvislosti so zmenou klímy musí byť udržateľná z ekologického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska; zdôrazňuje, že na dosiahnutie jej politickej akceptácie od všetkých občanov je dôležité zohľadniť distribučné účinky politík súvisiacich s klimatickými zmenami a dekarbonizáciou osobitne na osoby s nízkymi príjmami; domnieva sa preto, že sociálne vplyvy by sa mali v plnej miere prejaviť vo všetkých politikách EÚ a členských štátov v oblasti zmeny klímy s cieľom zabezpečiť sociálnu a ekologickú transformáciu v Európe; zdôrazňuje, že sa na všetkých úrovniach budú musieť vypracovať ndividualizované stratégie s dostatočným financovaním na základe inkluzívnych procesov a v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi verejnej moci, odborovými zväzmi, vzdelávacími inštitúciami, organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom, aby sa pri tejto transformácii zabezpečila rovnosť spravodlivých príležitostí pre všetkých európskych občanov;

19.  pripomína, že približne 50 až 125 miliónov európskych občanov je v súčasnosti ohrozených energetickou chudobou(4); vyzdvihuje, že energetická transformácia môže mať neúmerný vplyv na osoby s nízkymi príjmami a ďalej zvyšovať energetickú chudobu; vyzýva členské štáty, aby vo svojom integrovanom vnútroštátnom energetickom a klimatickom pláne odhadom stanovili počet domácností v energetickej chudobe a v prípade potreby podnikli následné kroky tak, ako sa to vyžaduje v nariadení o riadení energetickej únie; vyzýva členské štáty, aby prijali výhľadovo orientované opatrenie s cieľom zabezpečiť spravodlivú energetickú transformáciu a prístup k energii pre všetkých občanov EÚ;

20.  domnieva sa, že mladí ľudia sú čoraz viac informovaní o sociálnych a environmentálnych otázkach a majú moc zmeniť našu spoločnosť tak, aby bola v budúcnosti odolná voči zmene klímy, a že vzdelávanie mladých ľudí predstavuje jeden z najúčinnejších nástrojov na boj proti zmene klímy; zdôrazňuje potrebu aktívne zapájať mladšie generácie do budovania medzinárodných, medzikultúrnych a medzigeneračných vzťahov, ktoré podporujú kultúrnu zmenu napomáhajúcu globálne úsilie o dosiahnutie udržateľnejšej budúcnosti;

Strednodobé ciele

21.  pripúšťa, že ak má EÚ dosiahnuť nulové emisie do roku 2050, desaťročie od roku 2020 do roku 2030 bude najdôležitejšie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili náročný strednodobý cieľ do roku 2030, pretože na trhu treba zabezpečiť dostatočnú stabilitu investícií, plne využívať potenciál technologickej inovácie a pre európske podniky posilniť možnosti stať sa výrobou s nízkymi emisiami lídrom na svetovom trhu;

22.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050 nákladovo najefektívnejším spôsobom bude potrebné zvýšiť úroveň ambícií pre rok 2030 a zladiť ju so scenármi s nulovou bilanciou pre rok 2050; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby Únia vyslala jasný signál, a to najneskôr na samite OSN o klíme v septembri 2019 v New Yorku, že je pripravená prehodnotiť svoj prínos podľa Parížskej dohody;

23.  podporuje aktualizáciu vnútroštátne stanoveného príspevku Únie o cieľ pre celé hospodárstvo spočívajúci v znížení domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; vyzýva preto vedúcich predstaviteľov EÚ, aby na osobitnom samite EÚ v máji 2019 v Sibiu so zreteľom na samit OSN o klíme v septembri 2019 podporili vyššiu náročnosť vnútroštátne stanovených príspevkov Únie;

24.  domnieva sa, že Komisia by v období 2022 – 2024 počas preskúmania balíka opatrení v oblasti klímy do roku 2030 a ďalších príslušných právnych predpisov mala predložiť legislatívne návrhy na zvýšenie náročnosti v súlade s aktualizovanými vnútroštátne stanoveným príspevkami a cieľom nulovej bilancie emisií; domnieva sa, že nedostatok ambícií do roku 2030 môže obmedziť budúce možnosti, čo by mohlo obmedziť aj dostupnosť niektorých možností nákladovo efektívnej dekarbonizácie; považuje tieto preskúmania za dôležité míľniky pre zabezpečenie záväzkov EÚ v oblasti klímy;

25.  domnieva sa, že pre ďalšie zabezpečenie vyššej stability trhov bude tiež prospešné, ak si EÚ stanoví ďalší priebežný cieľ zníženia emisií do roku 2040, ktorý môže zabezpečiť ďalšiu stabilitu a dosiahnutie dlhodobého cieľa do roku 2050;

26.  domnieva sa, že táto stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej úrovne emisií by mala vychádzať z päťročného globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody a mala by odzrkadľovať technické a spoločenské zmeny, ako aj vstupy od neštátnych aktérov a Európskeho parlamentu;

Prínosy jednotlivých odvetví

27.  zdôrazňuje, že bilancia emisií sa bude vo všetkých odvetviach hospodárstva musieť znížiť takmer na nulu, čo by malo prispieť k spoločnému úsiliu o zníženie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala spôsoby, ako dosiahnuť klimatickú neutralitu vo všetkých odvetviach; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zásady znečisťovateľ platí;

28.  zdôrazňuje význam rôznych opatrení a právnych predpisov v oblasti klímy prijatých v rôznych oblastiach politiky, ale upozorňuje, že nesústredený prístup by mohol viesť k nejednotnosti, a nie k tomu, aby EÚ do roku 2050 dosiahla hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov; domnieva sa, že treba zaujať všeobecný prístup;

29.  žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti harmonizácie cien uhlíka a energií v EÚ na podporu transformácie na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií, najmä v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ obchodovania s emisiami; žiada Komisiu, aby preskúmala najvhodnejší možný spôsob, ako sa vyhnúť ťažkostiam, a trvá na tom, aby sa celkové zaťaženie obyvateľstva nezvyšovalo;

30.  oceňuje úlohu zachytávania a ukladania oxidu uhličitého podľa osobitnej správy IPCC o obmedzení globálneho oteplenia do 1,5 °C vo väčšine scenárov pre obmedzenie globálneho otepľovania o najviac 1,5 °C; zdôrazňuje potrebu, aby EÚ v tejto oblasti presadzovala náročnejšie ambície; ďalej berie na vedomie ciele, ktoré členské štáty stanovili v strategickom pláne pre energetické technológie SET na realizáciu zachytávania a ukladania oxidu uhličitého v európskej energetike a priemysle v komerčnom rozsahu v 20. rokoch 21. storočia; považuje za potrebné, aby sa v priemyselných procesoch zvýšila miera využívania environmentálne bezpečného zachytávania a využívania oxidu uhličitého CCU a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého CCS, čo prinesie čisté zníženie emisií tým, že by emisie nevznikli vôbec alebo že sa CO2 ukladal natrvalo; so znepokojením konštatuje, že mnohé technológie CCU v súčasnosti neprinášajú trvalé zníženie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala technické kritériá, ktoré zabezpečia podporu iba tých technológií, ktoré prinášajú overiteľné výsledky;

31.  poukazuje na to, že stratégia potvrdzuje neustály nárast emisií skleníkových plynov z dopravy a že súčasné politiky na dekarbonizáciu dopravy do roku 2050 nebudú stačiť; zvýrazňuje, aké dôležité je merať prechod z leteckej dopravy na železničnú, a to aj urýchlenou realizáciou interoperabilnej železničnej siete na území EÚ a mobilizáciou zvýšených investícií, ako aj na verejnú dopravu a spoločne využívanú mobilitu; konštatuje, že približne jedna pätina všetkých emisií oxidu uhličitého v EÚ pochádza z cestnej dopravy; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podnikli rozhodné kroky s cieľom umožniť spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch prístup k vozidlám s nulovými a nízkymi emisiami a súčasne zabrániť zvýšenému využívaniu starých, vysoko znečisťujúcich vozidiel v nízkopríjmových členských štátoch; ďalej zdôrazňuje úlohu inteligentných technológií, ako je infraštruktúra inteligentného dobíjania, s cieľom vytvoriť synergiu medzi elektrifikáciou dopravy a zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie;

32.  zdôrazňuje, že k dosiahnutiu klimatickej neutrality hospodárstva EÚ ako takého musia prispieť všetky odvetvia vrátane medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy; konštatuje, že keby sa aj podľa analýzy Komisie aj súčasné globálne ciele a opatrenia plánované Medzinárodnou námornou organizáciou a Medzinárodnou organizáciou civilného letectva vykonávali v plnej miere, nemusia nevyhnutne viesť k zníženiu emisií, a že sú potrebné ďalšie významné opatrenia v súlade s cieľom nulovej bilancie emisií v celom hospodárstve; zdôrazňuje potrebu investícií do technológie a palív s nulovým a nízkym obsahom uhlíka v týchto odvetviach; vyzýva Komisiu, aby v týchto odvetviach zaviedla do praxe zásadu znečisťovateľ platí; pripomína, že sa predpokladá nárast emisií skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy do roku 2050 až o 250 %; víta to, že medzinárodná lodná doprava si stanovila vlastný cieľ absolútneho zníženia emisií skleníkových plynov; so znepokojením konštatuje, že sa nedosiahol dostatočný pokrok pri premene tohto cieľa na krátkodobé a strednodobé opatrenia a ďalšie konkrétne kroky; berie na vedomie rôznu záťaž od rôznych druhov dopravy; vyzýva, aby sa zvýšené príjmy systému obchodovania s emisiami použili na ekologické druhy dopravy, ako sú autobusy alebo železnice;

33.  konštatuje, že približne 60 % emisií metánu vo svete sa vypúšťa zo zdrojov, ako sú poľnohospodárstvo, skládky odpadov a odpadové vody, výroba a potrubná preprava fosílnych palív; pripomína, že metán je silný skleníkový plyn so 100-ročným potenciálom otepľovania, ktorý je 28-krát väčší ako potenciál CO2(5); opätovne vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala politické možnosti rýchleho riešenia emisií metánu ako súčasť strategického plánu Únie pre metán a aby na tento účel predložila legislatívne návrhy Európskeho parlamentu a Rade;

34.  zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo bude jedným z hlavných zostávajúcich zdrojov emisií skleníkových plynov v EÚ v roku 2050, najmä v dôsledku emisií metánu a oxidu dusného; zdôrazňuje potenciál poľnohospodárskeho odvetvia pri riešení výziev súvisiacich so zmenou klímy, napríklad prostredníctvom ekologických a technologických inovácií, ako aj zachytávania uhlíka v pôde; požaduje spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov v súlade s prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že poľnohospodárske politiky, najmä fondy EÚ a vnútroštátne fondy, sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody;

35.  zdôrazňuje potrebu zaradiť ambície v oblasti klímy do všetkých politík EÚ vrátane obchodnej politiky; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky obchodné dohody podpísané EÚ budú úplne v súlade s Parížskou dohodou, pretože by to nielen zlepšilo globálne opatrenia v oblasti zmeny klímy, ale aj zaručilo rovnaké podmienky pre postihnuté odvetvia;

36.  podporuje aktívne a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov na vnútroštátnej úrovni, ako aj konkrétne prostriedky na stimulovanie efektívneho a udržateľného biohospodárstva EÚ, pretože lesy majú významný potenciál prispievať k posilňovaniu európskeho úsilia v oblasti klímy (prostredníctvom sekvestrácie, ukladania a nahradenia uhlíka) a k dosiahnutiu cieľa nulových emisií do roku 2050; uznáva nutnosť adaptácie na zmenu klímy a zastavenia straty biodiverzity a zastavenia degradácie ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020, ako aj nutnosť vypracovať politiky založené na dôkazoch, ktoré pomôžu pri vykonávaní a financovaní opatrení EÚ na ochranu biodiverzity;

37.  zdôrazňuje skutočnosť, že v pôde sa nachádza viac uhlíka ako v biosfére a atmosfére dohromady; zdôrazňuje preto, že je dôležité zastaviť degradáciu pôdy v EÚ a zabezpečiť spoločné opatrenia EÚ na zachovanie a zlepšenie kvality pôdy a jej kapacity na ukladanie uhlíka;

Energetická politika

38.  zdôrazňuje prínos energetickej efektívnosti pre bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť hospodárstva, ochranu životného prostredia, zníženie účtov za energie a zlepšenie kvality domov; potvrdzuje dôležitú úlohu energetickej efektívnosti pri vytváraní podnikateľských príležitostí a zamestnanosti, ako aj jej globálny a regionálny prínos; v tejto súvislosti pripomína zavedenie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti podľa nariadenia o riadení energetickej únie a že jej uplatňovanie by sa malo v plnej miere využívať nákladovo efektívnym spôsobom v celom energetickom reťazci a malo by sa považovať za základ pre všetky cesty k splneniu cieľa nulovej bilancie emisií do roku 2050;

39.  zdôrazňuje ústrednú úlohu energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov; pripomína, že Únii sa v posledných desaťročiach podarilo úspešne oddeliť emisie skleníkových plynov od hospodárskeho rastu a znížiť emisie, najmä prostredníctvom energetickej účinnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že prechod na čistú energiu by mal naďalej stimulovať modernizáciu európskeho hospodárstva, udržateľný hospodársky rast a zabezpečiť európskym občanom spoločenský a environmentálny prínos;

40.  je presvedčený, že vedúce postavenie EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti demonštruje v iných častiach sveta, že prechod na čistú energiu je možný aj prospešný nad rámec boja proti zmene klímy;

41.  poukazuje na to, že dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov si v porovnaní so súčasným základným scenárom bude vyžadovať značné dodatočné investície do energetického systému EÚ a súvisiacej infraštruktúry, a to v rozsahu od 175 do 290 miliárd EUR ročne;

42.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielne východiskové body energetickej transformácie môže byť úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia klimatickej neutrálnosti na úrovni EÚ nerovnomerné;

43.  vyzýva členské štáty, aby neodkladne začali vykonávať balík opatrení v oblasti čistej energie; pripomína právomoc členských štátov rozhodovať o svojom energetickom mixe v rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky;

44.  požaduje energetický systém, ktorý je vysoko energeticky efektívny a založený na obnoviteľných zdrojoch, a žiada Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali všetky potrebné opatrenia, keďže tento systém bude mať účinok presahovania na všetky hospodárske odvetvia; zdôrazňuje, že všetky spôsoby, ktoré predstavila Komisia, predpokladajú veľmi výrazné zníženie fosílnych palív a podstatné zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

45.  zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne(6) významne prispieva k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy znižovaním emisií skleníkových plynov o 320 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne a že sa odhaduje, že do roku 2020 spotrebitelia EÚ vďaka smernici ušetria celkovo až 112 miliárd EUR alebo okolo 490 EUR na domácnosť ročne; žiada o reguláciu dodatočných výrobkov v rámci smernice o ekodizajne vrátane tabletov a smartfónov a požaduje, aby sa súčasné normy priebežne aktualizovali, aby zohľadňovali technologický vývoj;

46.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť ďalšiu integráciu európskeho trhu s energiou s cieľom čo najúčinnejšie znížiť emisie uhlíka v odvetví energetiky, uľahčiť investície tam, kde je možné dosiahnuť najväčšiu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, a podporiť aktívnu účasť občanov, s cieľom urýchliť transformáciu energetiky na uhlíkovo neutrálne a udržateľné hospodárstvo; domnieva sa, že je nevyhnutné zvýšiť úroveň prepojenosti medzi členskými štátmi a nabádať k väčšiemu množstvu cezhraničných systémov podpory;

47.  konštatuje, že úniový sektor stavebníctva je v súčasnosti zodpovedný za 40 % konečnej spotreby energie a 36 % emisií CO2(7) v Európe; žiada, aby sa uvoľnil potenciál sektoru, pokiaľ ide o energetické úspory a zníženie uhlíkovej stopy, v súlade s cieľom, ktorý je stanovený v smernici o energetickej hospodárnosti budov(8) a ktorým je dosiahnutie vysoko energeticky účinného a dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050; zdôrazňuje, že efektívnejšia spotreba energie v budovách predstavuje významný potenciál ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov v Európe; ďalej sa domnieva, že nízkoenergetické budovy, do ktorých sa dodáva len energia z obnoviteľných zdrojov, sú nevyhnutnou podmienkou Parížskej dohody a programu EÚ pre rast, miestne pracovné miesta a lepšie životné podmienky pre občanov v celej Európe;

48.  vyzýva orgány správy, či už na národnej, regionálnej alebo miestnej orgány na všetkých úrovniach, aby zaviedli opatrenia na podporu účasti občanov na transformácii energetiky a podporovali výmenu najlepších postupov; zdôrazňuje, že zapojenie občanov do energetického systému v rámci decentralizovanej vlastnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovania elektrickej energie a ich účasť na systémoch riadenia odberu a energetickej účinnosti budú zohrávať kľúčovú úlohu pri prechode na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov; vyzýva preto na úplnú integráciu aktívneho zapojenia občanov na týchto cestách, najmä na strane spotreby;

Priemyselná politika

49.  je presvedčený, že hospodárska prosperita, globálna priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti zmeny klímy sa navzájom posilňujú; opätovne zdôrazňuje, že prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov predstavuje pre EÚ výzvy i príležitosti a že investície do priemyselných inovácií vrátane digitálnych technológií a čistých technológií budú potrebné na podnietenie rastu a posilnenie konkurencieschopnosti, podporu budúcich zručností a vytvorenie miliónov pracovných miest, napríklad v rastúcom obehovom hospodárstve a biohospodárstve;

50.  zdôrazňuje, že stabilný a predvídateľný politický rámec v oblasti energetiky a klímy je kľúčom k zabezpečeniu veľmi potrebnej dôvery investorov a k tomu, aby európsky priemysel mohol prijímať rozhodnutia o dlhodobých investíciách v Európe, pretože životnosť väčšiny priemyselných zariadení presahuje 20 rokov;

51.  zdôrazňuje úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví pri dosahovaní dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ; domnieva sa, že zachovanie vedúceho postavenia EÚ v oblasti nízkouhlíkových priemyselných odvetví a priemyselnej výroby v EÚ, zachovanie konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví, minimalizovanie závislosti od fosílnych palív a minimalizovanie vystavenia nestálym a rastúcim dovozným cenám fosílnych palív a zabránenie riziku úniku uhlíka si vyžadujú inteligentné a cielené politické rámce; vyzýva Komisiu, aby predložila novú integrovanú priemyselnú stratégiu EÚ v oblasti klímy pre energeticky náročné priemyselné odvetvia na podporu transformácie odvetvia ťažkého priemyslu na konkurencieschopné odvetvie s nulovými emisiami;

52.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala priemyselnú stratégiu s opatreniami, ktoré umožnia európskemu priemyslu konkurovať na celosvetovej úrovni za rovnakých podmienok; domnieva sa, že Komisia by v rámci tejto politiky mala preskúmať účinnosť dodatočných opatrení na ochranu priemyselných odvetví, ktoré čelia riziku úniku uhlíka, pokiaľ ide o dovoz výrobkov, ako aj súlad týchto opatrení s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, pričom by tieto opatrenia nahradili, prispôsobili alebo doplnili všetky existujúce opatrenia týkajúce sa úniku uhlíka;

53.  konštatuje, že viacero rozvíjajúcich sa trhov si získava také postavenie, aby zohrávali dôležitú úlohu pri uspokojovaní potrieb svetového trhu počas prechodu na hospodárstvo s nulovými emisiami, napríklad pokiaľ ide o dopravu s nulovými emisiami a energiu z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že EÚ ako hospodárstvo musí aj naďalej zaujímať vedúce postavenie v oblasti ekologických inovácií a investícií do ekologických technológií;

54.  konštatuje, že v správe Komisie z roku 2018 o cenách energie a nákladoch na ňu v Európe (COM(2019)0001)(9) sa zdôrazňuje pretrvávajúca vysoká miera vystavenia EÚ nestálym a rastúcim cenám fosílnych palív a očakáva sa, že budúce náklady na výrobu elektrickej energie sa zvýšia v prípade elektrickej energie vyrobenej z fosílnych palív a znížia v prípade energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že náklady na dovoz energie do EÚ sa v roku 2017 zvýšili o 26 % na 266 miliárd EUR, a to najmä v dôsledku rastúcich cien ropy; ďalej poznamenáva, že v správe sa odhaduje, že rast cien ropy má negatívny vplyv na rast v EÚ (- 0,4 % HDP v roku 2017) a na infláciu (+ 0,6);

Výskum a inovácie

55.  zdôrazňuje, že úniové a vnútroštátne programy výskumu a inovácií sú kľúčové na podporu Únie v jej vedúcej úlohe v boji proti zmene klímy, a domnieva sa, že uplatňovanie hľadiska klímy by sa malo primerane začleniť do prípravy a vykonávania programov v oblasti výskumu a inovácií;

56.  domnieva sa, že v najbližších dvoch desaťročiach bude nutné vyvinúť značné úsilie v oblasti výskumu a inovácií, aby boli k dispozícii nízkouhlíkové a sociálne únosné riešenia s nízkymi a nulovými emisiami CO2 a s cieľom priniesť nové riešenia na dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

57.  zdôrazňuje svoju pozíciu, že program Horizont Európa musí prispievať podľa potreby aspoň 35 % na jeho výdavky a ciele v oblasti klímy ako súčasť všeobecného cieľa Únie zameraného na presadzovanie opatrení v oblasti klímy;

Financovanie

58.  požaduje urýchlené vykonávanie inovačného fondu ETS EÚ a začatie prvej výzvy na predloženie návrhov v roku 2019 s cieľom zvýšiť investície do zavádzania prelomových nízkouhlíkových priemyselných technológií v širokej škále sektorov, a to nielen v prípade výroby elektrickej energie, ale aj diaľkového vykurovania a priemyselných procesov; požaduje, aby bol viacročný finančný rámec na obdobie 2021 – 2027 a jeho programy úplne v súlade s Parížskou dohodou;

59.  domnieva sa, že na to, aby Únia dosiahla nulovú bilanciu emisií najneskôr do roku 2050, je potrebné mobilizovať značné súkromné investície; domnieva sa, že si to vyžiada dlhodobé plánovanie a regulačnú stabilitu a predvídateľnosť pre investorov, a teda náležité zohľadnenie v budúcich nariadeniach EÚ; zdôrazňuje preto, že vykonávanie akčného plánu udržateľného financovania prijatého v marci 2018 by malo byť prioritou;

60.  domnieva sa, že VFR na obdobie 2021 – 2027 by sa mal pred prijatím posúdiť z hľadiska cieľa dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo a že sa musí zaviesť štandardný test na zabezpečenie odolnosti výdavkov z rozpočtu EÚ proti zmene klímy;

61.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dotácie na fosílne palivá sa stále zvyšujú a dosahujú približne 55 miliárd EUR ročne(10); žiada EÚ a členské štáty, aby okamžite pristúpili k postupnému ukončovaniu všetkých európskych a vnútroštátnych dotácií na fosílne palivá;

62.  zdôrazňuje význam spravodlivého prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a vyzýva členské štáty, aby v tomto smere zaviedli primerané politiky a financovanie; zdôrazňuje, že v prípade potreby by mohli poskytovať dodatočnú podporu výdavky EÚ z príslušných fondov;

Úloha spotrebiteľov a obehové hospodárstvo

63.  zdôrazňuje, že pri dosahovaní zníženia emisií skleníkových plynov má významný vplyv zmena správania; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala politické možnosti – vrátane environmentálneho zdaňovania – s cieľom podporiť zmenu správania; zdôrazňuje význam iniciatív zdola nahor, ako je Dohovor primátorov a starostov, pri podpore zmeny správania;

64.  zdôrazňuje, že veľmi veľká časť využívania energie, a teda emisie skleníkových plynov, je viazaná priamo na získanie, spracovanie, prepravu, konverziu, využívanie a likvidáciu zdrojov; zdôrazňuje, že v každej z týchto etáp reťazca riadenia zdrojov by sa mohli dosiahnuť veľmi významné úspory; zdôrazňuje preto, že zvyšovanie produktivity zdrojov prostredníctvom lepšej efektívnosti a zníženia množstva odpadu zo zdrojov opatreniami, ako je opätovné použitie, recyklácia a opätovná výroba, môže výrazne znížiť tak spotrebu zdrojov, ako aj emisie skleníkových plynov, a zároveň zlepšiť konkurencieschopnosť a vytvárať podnikateľské príležitosti a pracovné miesta; zdôrazňuje nákladovú efektívnosť opatrení v oblasti obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že zlepšený prístup k efektívnosti využívania zdrojov a obehovému hospodárstvu, ako aj navrhovanie výrobkov vhodných pre obehové hospodárstvo pomôžu dosiahnuť posun v modeloch výroby a spotreby a znížiť množstvo odpadu;

65.  zdôrazňuje význam politiky v oblasti výrobkov – napríklad zelené verejné obstarávanie a ekodizajn –, ktorá môže významne prispieť k úsporám energie a k znižovaniu uhlíkovej stopy výrobkov a zároveň zlepšiť stopu používaných materiálov a celkový vplyv na životné prostredie; zdôrazňuje potrebu stanoviť požiadavky obehového hospodárstva v rámci noriem EÚ v oblasti ekodizajnu a rozšíriť súčasnú metodiku ekodizajnu o ďalšie kategórie výrobkov popri energeticky významných výrobkoch;

66.  domnieva sa, že by sa malo pokračovať v práci na spoľahlivom modeli merania klimatického vplyvu na základe spotreby; berie na vedomie záver v podrobnej analýze Komisie, že úsilie EÚ o zníženie emisií z vlastnej výroby je do určitej miery oslabené dovozom tovaru s vyššou uhlíkovou stopou, ale že EÚ napriek tomu významne prispela k zníženiu emisií v iných krajinách z dôvodu zvýšeného obchodného toku a zlepšenej uhlíkovej efektívnosti svojho vývozu;

EÚ a globálne opatrenia v oblasti klímy

67.  zdôrazňuje význam výraznejších iniciatív a sústavného dialógu na príslušných medzinárodných fórach, ako aj význam účinnej diplomacie v oblasti klímy, s cieľom podnietiť podobné politické rozhodnutia smerom k zvýšeniu ambícií v oblasti zmeny klímy v ďalších regiónoch a tretích krajinách; vyzýva EÚ, aby zvýšila vlastné financovanie opatrení v oblasti klímy a aktívne podporovala členské štáty v tom, aby zvýšili pomoc v oblasti ochrany klímy (skôr rozvojovú pomoc než pôžičky) tretím krajinám, ktorá by mala dopĺňať zahraničnú rozvojovú pomoc, a nemala by sa započítavať dvakrát ako rozvojová pomoc a finančná pomoc v oblasti klímy;

68.  zdôrazňuje, že samit OSN o zmene klímy, ktorý sa uskutoční v septembri 2019, bude pre vedúcich predstaviteľov vhodnou príležitosťou na oznámenie zvýšených ambícií v súvislosti s vnútroštátne stanovenými príspevkami; domnieva sa, že EÚ by mala zaujať stanovisko k aktualizácii svojich vnútroštátne stanovených príspevkov v dostatočnom časovom predstihu, aby prišla na samit dobre pripravená a mala nadviazanú úzku spoluprácu s medzinárodnou koalíciou strán na podporu posilnených ambícií v oblasti klímy;

69.  zdôrazňuje význam posilnenia interoperability medzi politickými nástrojmi EÚ a ich ekvivalentmi v tretích krajinách, najmä mechanizmov stanovovania cien uhlíka; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci a podpore pri vývoji mechanizmov stanovovania cien uhlíka mimo Európy s cieľom dosahovať významnejšie zníženia emisií a zlepšené rovnaké podmienky na celom svete a aby túto spoluprácu a podporu posilňovala; zdôrazňuje význam vytvorenia environmentálnych záruk s cieľom zabezpečiť skutočné a dodatočné zníženie emisií skleníkových plynov; vyzýva preto Komisiu, aby sa zasadila za prísne a spoľahlivé medzinárodné pravidlá s cieľom zabrániť medzerám v započítaní alebo dvojitému započítaniu znižovania emisií;

o
o   o

70.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/docs/pages/com_2018_733_analysis_in_support_en_0.pdf
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0430.
(3) Program OSN pre životné prostredie, Emissions Gap Report (Správa o deficitoch v oblasti emisií) 2018, s. 10.
(4) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/563472/IPOL_STU(2015)563472_EN.pdf
(5) Van Dingenen, R., Crippa, M., Maenhout, G., Guizzardi, D., Dentener, F.: Global trends of methane emissions and their impacts on ozone concentrations, EUR 29394 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018, ISBN 978-92-79-96550-0, doi:10.2760/820175, JRC113210.
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).
(7) https://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-efficiency/buildings
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75.)
(9) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1548155579433&uri=CELEX:52019DC0001
(10) Ceny energií a náklady na energie v Európe, strany 10 – 11.


Zriadenie Európskeho menového fondu
PDF 144kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu (COM(2017)08272017/0333R(APP))
P8_TA-PROV(2019)0218A8-0087/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu (COM(2017)0827),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 5. júla 2018 o návrhoch na reformu hospodárskej a menovej únie (ďalej len „HMÚ“),

–  so zreteľom na list predsedu Euroskupiny predsedovi Európskej rady z 25. júna 2018 o ďalšom prehlbovaní HMÚ a vyhlásenie zo samitu eurozóny z 29. júna 2018 o reforme Európskeho mechanizmu pre stabilitu,

–  so zreteľom na správu Euroskupiny pre vedúcich predstaviteľov o prehlbovaní HMÚ zo 4. decembra 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu eurozóny zo 14. decembra 2018,

–  so zreteľom na spoločné stanovisko o budúcej spolupráci medzi Komisiou a EMS zo 14. novembra 2018,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) z 11. apríla 2018 k návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 2/2018 z 18. septembra 2018 o audite a zodpovednosti týkajúce sa návrhu zo 6. decembra 2017 o zriadení Európskeho menového fondu v právnom rámci Únie,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 o dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe, na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy a na diskusný dokument Komisie z 31. mája 2017 o prehĺbení hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o posilnení európskej demokracie v budúcej HMÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o preskúmaní úloh a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) s ohľadom na krajiny eurozóny zapojené do programu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch(7),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre ústavné veci (A8-0087/2019),

A.  keďže zavedenie eura je jedným z najdôležitejších politických úspechov európskeho projektu a základným kameňom budovania HMÚ;

B.  keďže finančná a hospodárska kríza odhalila nedostatky štruktúry eura a poukázala na naliehavú potrebu urýchleného prehĺbenia HMÚ a posilnenia jej demokratickej zodpovednosti a transparentnosti;

C.  keďže euro poskytuje občanom EÚ ochranu a príležitosti; keďže silná a stabilná eurozóna má zásadný význam pre jej členov a pre EÚ ako celok;

D.  keďže členstvo v spoločnom menovom priestore si vyžaduje dodržiavanie spoločných pravidiel a povinností, ako sú pravidlá a povinnosti stanovené v Pakte stability a rastu, ako aj spoločné nástroje na riešenie vážnych hospodárskych a finančných otrasov a na podporu zodpovednosti, solidarity a vzostupnej sociálno-ekonomickej konvergencie; keďže Zmluva o zriadení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (zmluva o EMS) stanovuje jasné prepojenie s európskymi mechanizmami makroekonomického dohľadu, a to najmä súlad s pravidlami Paktu stability a rastu vrátane jeho doložiek flexibility, a vykonávanie udržateľných a inkluzívnych štrukturálnych reforiem; keďže znižovanie a rozdelenie rizika by malo ísť ruka v ruke s prehlbovaním HMÚ;

E.  keďže vytvorenie Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) a jeho neskoršia transformácia na Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „EMS“) predstavujú dôležitý krok smerom k vytvoreniu európskeho mechanizmu krízového riadenia a pomáhajú posilňovať HMÚ a poskytujú finančnú pomoc viacerým európskym krajinám postihnutým krízou;

F.  keďže medzivládny charakter EMS má vplyv na jeho rozhodovací proces, a to najmä na jeho schopnosť rýchlo reagovať na hospodárske a finančné otrasy;

G.  keďže budúce začlenenie EMS do právneho rámca EÚ by sa malo aj naďalej chápať ako súčasť projektu dokončenia HMÚ;

H.  keďže prebiehajúca diskusia o budúcnosti Európy a HMÚ poukázala na odlišné politické názory členských štátov na dlhodobú budúcnosť EMS, ale zároveň poskytuje dobrý základ pre dôležitý prvý krok v rámci reformy k posilneniu jeho úlohy, rozvoju jeho finančných nástrojov a zlepšeniu efektívnosti a demokratickej zodpovednosti; keďže diskusia o prehĺbení HMÚ by mala priniesť politické riešenie reformy EMS;

I.  keďže v krátkodobom horizonte by reforma EMS mala prispieť k bankovej únii, čím by sa vytvoril riadny spoločný fiškálny zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF);

1.  víta návrh nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu, ktorý predložila Komisia 6. decembra 2017, a považuje ho za užitočný príspevok k prebiehajúcej diskusii o budúcnosti Európy, prehĺbeniu HMÚ a reforme EMS; víta najmä návrh Komisie na začlenenie EMS do právneho poriadku EÚ;

2.  poznamenáva, že úlohy, ktoré má reformovaný EMS vykonávať, budú patriť do oblasti hospodárskej politiky a že názov Európsky menový fond by mohol byť zavádzajúci; poznamenáva, že Európska centrálna banka (ECB) vo svojom stanovisku z 11. apríla 2018 navrhla, aby si nástupca EMS ponechal názov EMS; vzhľadom na uvedené skutočnosti vyzýva na riadne a dôkladné zhodnotenie dôsledkov výberu názvu reformovaného EMS s cieľom zabezpečiť čo najmenší vplyv na bezproblémové fungovanie reformovaného EMS; navrhuje, aby sa pre EMS zachoval súčasný názov uznaný na kapitálovom trhu, čím by sa jednoznačne ukázalo, že menová politika eurozóny zostáva v právomoci ECB;

3.  zdôrazňuje, že riadne fungovanie HMÚ podporuje existencia inštitúcie, ktorá slúži ako „veriteľ poslednej inštancie“; v tejto súvislosti berie na vedomie pozitívny prínos EMS k riešeniu nedostatkov inštitucionálneho usporiadania HMÚ, konkrétne poskytovaním finančnej pomoci niekoľkým členským štátom postihnutým finančnou krízou a krízou štátneho dlhu;

4.  pripomína svoje predchádzajúce stanoviská na podporu začlenenia EMS do právneho rámca EÚ, vďaka čomu by sa stal plnohodnotným orgánom EÚ; trvá na tom, že takéto začlenenie do právneho rámca EÚ by tiež malo zohľadniť úlohu národných parlamentov a malo by sa aj naďalej chápať ako súčasť projektu dokončenia HMÚ; domnieva sa, že toto začlenenie by umožnilo riadenie v súlade s metódou Spoločenstva, zabezpečilo úplnú konzistentnosť fiškálnych pravidiel a záväzkov, uľahčilo koordináciu hospodárskej a fiškálnej politiky a posilnilo demokratickú legitímnosť a zodpovednosť prostredníctvom Európskeho parlamentu;

5.  zdôrazňuje, že ak pôjde v budúcnosti o rozpočtové zdroje EÚ, mal by mať Európsky parlament politickú právomoc vykonávať v rámci postupu udelenia absolutória všetky uplatniteľné práva na kontrolu rozpočtu v súvislosti s EMS; poznamenáva, že v takom prípade by sa mal Európsky dvor audítorov považovať za nezávislého externého audítora a mal by mať jasnú a formálnu úlohu v postupe udelenia absolutória;

6.  pripomína právomoci národných parlamentov v oblasti fiškálneho a demokratického dohľadu; domnieva sa, že kontrola reformovaného EMS zo strany národných parlamentov a Európskeho parlamentu by sa mala ďalej zlepšovať; domnieva sa, že národné parlamenty by mali mať právo získavať informácie o činnostiach reformovaného EMS a zapájať sa do dialógu s generálnym riaditeľom reformovaného EMS;

7.  poznamenáva, že návrh Komisie viedol k živej diskusii o jeho politických, finančných a právnych dôsledkoch; zdôrazňuje však, že táto diskusia o dlhodobej vízii inštitucionálneho usporiadania EMS by nemala zdržať kroky nevyhnutne potrebné na posilnenie a presadzovanie demokratickej zodpovednosti HMÚ a jej schopnosti podporovať finančnú stabilitu a konvergenciu a reagovať na hospodárske otrasy; požaduje preto, aby sa v krátkodobom horizonte uskutočnila zmysluplná reforma EMS prostredníctvom revízie zmluvy o EMS bez toho, aby bol dotknutý ambicióznejší vývoj v budúcnosti;

8.  zdôrazňuje, že hlavným poslaním reformovaného EMS by malo byť aj naďalej poskytovanie prechodnej finančnej pomoci členským štátom v núdzi na základe osobitných podmienok dohodnutých v programoch úprav, pričom sa zohľadnia skúsenosti nadobudnuté v rámci predchádzajúcich programov finančnej pomoci riadených Komisiou, Medzinárodným menovým fondom (MMF) a ECB; zdôrazňuje, že reformovaný EMS musí mať na tento účel primeranú kapacitu; odmieta preto akýkoľvek pokus o premenu reformovaného EMS na nástroj, ktorý by bol určený len pre banky, alebo o zníženie jeho finančnej kapacity na podporu členských štátov;

9.  pripomína, že rozsah finančných nástrojov, ktoré sú pre EMS dostupné, by mal byť dostupný a zlepšený pre reformovaný EMS vrátane možnosti poskytnúť dostatočnú preventívnu finančnú pomoc umožňujúcu členským štátom prístup k pomoci skôr, ako budú čeliť významným ťažkostiam pri získavaní finančných prostriedkov na kapitálovom trhu; obhajuje skutočnosť, že prístup k preventívnej podmienenej úverovej linke by mal byť umožnený na základe vyhlásenia o zámere a podľa platných kritérií; poznamenáva, že tieto finančné nástroje sa musia použiť na pomoc členským štátom v prípade vážnych hospodárskych a finančných otrasov; pripomína, že finančná pomoc poskytovaná členským štátom môže byť doplnená o budúce rozpočtové nástroje v oblasti konvergencie a konkurencieschopnosti na podporu hospodárskej a finančnej stabilizácie, investícií a vzostupnej sociálno-ekonomickej konvergencie v eurozóne;

10.  zdôrazňuje, že HMÚ zahŕňa všetky členské štáty EÚ, z ktorých všetky, s výnimkou Dánska a Spojeného kráľovstva, sú povinné prijať euro a pripojiť sa k eurozóne, a preto by každý EMS mal byť otvorený účasti všetkých členských štátov EÚ;

11.  domnieva sa, že reformovaný EMS by mal zohrávať významnejšiu úlohu v riadení programov finančnej pomoci spolu s Komisiou a v úzkej spolupráci s ECB a zabezpečiť, aby inštitucionálny rámec EÚ mal vždy, keď je to potrebné, väčšiu nezávislosť bez toho, aby boli dotknuté vhodné partnerstvá s inými inštitúciami, konkrétne s MMF;

12.  zdôrazňuje, že reformovaný EMS by mal mať svoje vlastné odborné znalosti na vypracúvanie a posudzovanie prvkov požadovaných v jeho štatúte; zdôrazňuje však, že hodnotenie žiadostí o finančnú pomoc z EMS, ako aj rozhodovanie o návrhu programov úprav v spolupráci s inými inštitúciami by v žiadnom prípade nemalo nahradiť, zdvojovať alebo prekrývať bežný makroekonomický a fiškálny dohľad stanovený vo fiškálnych pravidlách a nariadeniach EÚ, čo musí zostať vo výlučnej právomoci Komisie;

13.  domnieva sa, že v možných budúcich programoch úprav by sa mal zohľadniť sociálny vplyv navrhovaných opatrení, a to aj v porovnaní s dlhodobým vplyvom nezmenenej politiky, vzhľadom na predchádzajúce a zmysluplné posúdenie sociálneho vplyvu;

14.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť účinný rozhodovací postup v zreformovanom EMS, najmä v prípade naliehavých situácií; v tejto súvislosti vyzýva na posúdenie súčasného systému riadenia;

15.  požaduje rýchlu reformu EMS, v ktorej sa opätovne vymedzí jeho úloha, funkcie a finančné nástroje, aby reformovaný EMS mohol poskytovať podporu likvidity v prípade riešenia krízových situácií a slúžiť ako fiškálny zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií; požaduje, aby bol spoločný zabezpečovací mechanizmus funkčný čo najskôr, a to do roku 2020 za predpokladu splnenia dohodnutých podmienok a v každom prípade do roku 2024;

16.  upozorňuje na riziko vyplývajúce z oneskorenia pri prehlbovaní bankovej únie; víta závery správy Euroskupiny pre lídrov o prehĺbení HMÚ zo 4. decembra 2018, ktoré boli potvrdené vo všetkých jej prvkoch samitom eurozóny 14. decembra 2018; víta najmä zavedenie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií za predpokladu dosiahnutia dostatočného pokroku v oblasti znižovania rizík, ktorý sa má posúdiť v roku 2020, a schválenie hlavných prvkov reformy EMS; pripomína svoje predchádzajúce stanovisko o potrebe dokončiť európsky systém ochrany vkladov (EDIS), pričom uznáva, že zníženie rizika a rozdelenie rizika by mali ísť ruka v ruke; poznamenáva, že nebol dosiahnutý žiadny okamžitý výsledok, pokiaľ ide o budúci rozpočet eurozóny a stabilizačnú funkciu, ale berie na vedomie poverenie pracovať na rozpočtovom nástroji pre konvergenciu a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že sa dosiahol značný pokrok v oblasti znižovania rizika; pripomína tiež, že Európsky parlament významne k tomu prispel, a to najmä v rámci bankového balíka a prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre zlyhané úvery;

17.  navrhuje vytvorenie protokolu pre dočasné memorandum o spolupráci medzi EMS a Európskym parlamentom s okamžitou účinnosťou, ktorého cieľom by bolo zlepšiť medziinštitucionálny dialóg, posilniť transparentnosť a zodpovednosť EMS a špecifikovať práva Európskeho parlamentu a jeho poslancov, pokiaľ ide o otázky kladené v súvislosti s reformovaným EMS, pravidelné vypočutia, práva na vymenovanie a príslušné práva na kontrolu rozpočtu; pripomína svoju žiadosť o medziinštitucionálnu dohodu o hospodárskom riadení; zdôrazňuje, že generálny riaditeľ zreformovaného EMS by mal byť volený na základe návrhu Rady Európskym parlamentom, ktorému by mal následne predkladať správy; naliehavo žiada, aby sa zabezpečila rodová vyváženosť zloženia reformovaných riadiacich orgánov EMS;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Komisii, Rade, Euroskupine, Európskej centrálnej banke, generálnemu riaditeľovi Európskeho mechanizmu pre stabilitu, vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 201.
(2) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.
(3) Ú. v. EÚ C 220, 25.6.2018, s. 2.
(4) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 96.
(5) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 182.
(6) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 235.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0226.


Situácia v Nikarague
PDF 142kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o situácii v Nikarague (2019/2615(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0219RC-B8-0165/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nikarague, najmä na uznesenie z 18. decembra 2008(1), z 26. novembra 2009(2), 16. februára 2017(3) a 31. mája 2018(4),

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou z roku 2012,

–  so zreteľom na strategický dokument EÚ a viacročný orientačný program pre Nikaraguu na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z júna 2004,

–  so zreteľom na ústavu Nikaraguy,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Nikarague z 21. januára 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky v mene EÚ o situácii v Nikarague z 2. októbra 2018, 15. mája 2018, 22. apríla 2018 a 15. decembra 2018 a na vyhlásenie z 1. marca 2019 o obnovení národného dialógu,

–  so zreteľom na závery Rady o prioritách EÚ na fórach OSN pre ľudské práva v roku 2019, ktoré boli prijaté 18. februára 2019,

–  so zreteľom na správu, ktorú schválila Medziamerická komisia pre ľudské práva 21. júna 2018 s názvom Hrubé porušovanie ľudských práv v súvislosti so sociálnymi protestmi v Nikarague,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o porušovaní a zneužívaní ľudských práv v súvislosti s protestmi v Nikarague, 18. apríla – 18. augusta 2018,

–  so zreteľom na správu interdisciplinárnej skupiny nezávislých expertov (GEIE) z 20. decembra 2018 o násilných udalostiach, ktoré sa v Nikarague odohrávali od 18. apríla do 30. mája 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva z 22. februára 2019 o kriminalizácii disentu v Nikarague,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európsky parlament prijal 31. mája 2018 uznesenie o kríze v Nikarague, v ktorom dôrazne odsúdil situáciu; keďže v nadväznosti na toto uznesenie delegácia 11 poslancov EP navštívila v dňoch 23. až 26. januára 2019 krajinu, aby posúdila situáciu na mieste;

B.  keďže sa delegácia mohla venovať svojmu vlastnému programu a nikaragujská vláda poskytla prístup k všetkým zariadeniam, o ktoré poslanci EP požiadali, vrátane dvoch väzníc; keďže nikaragujská vláda poskytla záruky, že žiadne odvetné opatrenia sa neprijmú proti tým, ktorí kritizujú súčasnú situáciu; keďže delegácia bola svedkom obťažovania, očierňovania a zastrašovacej kampane, ktorá bola zameraná na obhajcov ľudských práv a organizácie občianskej spoločnosti, s ktorými uskutočnila výmenu názorov; keďže mnohé organizácie odmietli pozvania na stretnutie s delegáciou z dôvodu zastrašovania a hrozieb pod vedením vlády; keďže odvtedy, čo delegácia navštívila krajinu, došlo k zintenzívneniu represií;

C.  keďže delegácia verejne odmietla oficiálne stanovisko nikaragujskej vlády, že sa stali obeťami štátneho prevratu a dezinformačných kampaní vedených USA; keďže hlavnými príčinami demonštrácií sú hlboká demokratická, inštitucionálna a politická kríza, ktorá v poslednom desaťročí ovplyvňuje právny štát a obmedzuje základné slobody v krajine, ako sú sloboda združovania, sloboda demonštrácie a sloboda zhromažďovania;

D.  keďže sloboda prejavu, zhromažďovania a demonštrácie vrátane používania národnej hymny je pre mnohých ľudí vážne obmedzená; keďže značný počet politických väzňov je väznených len za uplatňovanie svojich práv; keďže podľa niekoľkých znepokojujúcich správ sa situácia zadržiavaných osôb zhoršuje, a to vrátane nehumánneho zaobchádzania;

E.  keďže súdne konania proti týmto zadržiavaným osobám sú v rozpore s medzinárodnými normami, najmä procesnými a trestnoprávnymi zárukami práva na spravodlivý proces; keďže ani podmienky vo väzniciach náležite nespĺňajú medzinárodné normy; keďže v Nikarague chýba jasné rozdelenie právomocí;

F.  keďže právo na informácie je vážne ohrozené; keďže novinári sú zadržiavaní, nútení odchádzať do exilu a čelia vyhrážkam; keďže audiovizuálne médiá sú zatvárané alebo sa prehľadávajú bez predchádzajúceho súdneho povolenia; keďže vydávanie novín je ohrozené v dôsledku nedostatku papiera a tlačiarenskej farby, ktoré zhabala nikaragujská vláda;

G.  keďže vláda Nikaraguy vyhostila z krajiny medzinárodné organizácie, ako sú GIEI a osobitný monitorovací mechanizmus pre Nikaraguu (MESENI), ktoré sa usilovali o mierové riešenie konfliktu a národné zmierenie; keďže represie voči organizáciám občianskej spoločnosti sa zintenzívnili, keď boli zbavené svojho právneho postavenia v krajine so zlým inštitucionálnym rámcom, čím došlo k dvojitému potrestaniu obetí represie;

H.  keďže je ohrozená aj sloboda akademickej obce; keďže takmer 200 univerzitných študentov bolo vylúčených z univerzít za svoju účasť na demonštráciách v prospech demokracie a väčšej slobody a ľudských práv;

I.  keďže neoddeliteľnou súčasťou vonkajších politík EÚ vrátane dohody o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky z roku 2012 musí byť rozvoj a upevňovanie demokracie, právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd; keďže táto dohoda obsahuje doložku o demokracii, ktorá je podstatným prvkom dohody;

J.  keďže národný dialóg medzi prezidentom Ortegom a nikaragujskou opozíciou a občianskymi skupinami, ktorý sa začal 16. mája 2018 a ktorý sprostredkovala katolícka cirkev, neviedol k nájdeniu riešenia krízy; keďže 27. februára 2019 boli na účely národného dialógu obnovené rozhovory o národnom dialógu medzi vládou Nikaraguy a združením Alianza Civica; keďže Alianza Civica stanovila tri hlavné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť počas rokovaní, a to: prepustenie politických väzňov a rešpektovanie osobných slobôd, potrebné volebné reformy, ktoré musia byť zavŕšené konaním volieb a spravodlivosťou; keďže nikaragujská vláda prepustila 100 politických väzňov a súhlasila s tým, aby sa ich tresty odňatia slobody zmiernili; keďže väčšina z nich je zastrašovaná a dochádza k zatýkaniu; keďže vysoký počet väzňov (viac ako 600) zostáva vo väzení; keďže vnútroštátny dialóg sa zastavil 10. marca 2019 po tom, čo Alianza Civica odstúpila od rokovaní;

1.  zdôrazňuje, že v dôsledku udalostí, ku ktorým došlo v apríli a máji 2018, sa v Nikarague závažne porušuje demokracia a ľudské práv a zásady právneho štátu; opätovne zdôrazňuje význam svojho uznesenia z 31. mája 2018;

2.  odsudzuje všetky represívne opatrenia nikaragujskej vlády; konštatuje, že návšteva delegácie slúžila na vytvorenie skutočného obrazu súčasnej situácie; ďalej uvádza, že niet pochýb o tom, že v posledných mesiacoch, a najmä po návšteve, došlo k zvýšeniu represií voči opozícii a obmedzeniu základných slobôd; v tejto súvislosti odsudzuje zovšeobecnenú represiu a obmedzenie práva na prejav, zhromažďovanie a demonštráciu, zákaz mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, vyhostenie medzinárodných organizácií z krajiny, zatvorenie médií a útoky na ne, obmedzenia práva na informácie, vyhostenie študentov z univerzít, a zhoršovanie situácie vo väzniciach a využívanie neľudského zaobchádzania;

3.  domnieva sa, že takéto opatrenia vlády, jej inštitúcií a parapolitických organizácií zodpovedajú plánovanej stratégii zničiť politickú opozíciu, ktorá v minulom roku viedla k protestom; je presvedčený, že táto stratégia sa uplatňuje metodicky, systematicky a selektívne voči všetkým lídrom, MVO, médiám a sociálnym hnutiam, ktoré usilujú o vyjadrenie ich zákonných požiadaviek na slobodu a demokraciu;

4.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že ľudia a krajina sú vystavení obrovským demokratickým, politickým a hospodárskym rizikám, ktoré sa zvýšia, ak sa neprijmú naliehavé opatrenia, ktoré zohľadnia súčasné interné konfrontácie, sociálne nebezpečenstvo a hospodársky úpadok; naliehavo požaduje zmysluplný interný dialóg s cieľom dosiahnuť udržateľné a mierové riešenie, ktoré všetkým aktérom spoločnosti umožní získať priestor na konanie a slobodné vyjadrovanie a ktoré by obnovilo ich občianske práva, ako je právo na mierový protest; pripomína, že akékoľvek riešenie by malo vyvodiť zodpovednosť všetkých, ktorí sú zodpovední za tieto porušenia; žiada všetky politické strany, sociálne hnutia, lídrov, študentov a organizácie občianskej spoločnosti, aby zachovali a potvrdili ich vytrvalý záväzok vyriešiť krízu mierovými prostriedkami; pripomína svoju plnú podporu reforme súdneho systému a volebného zákona a žiada, aby podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka (ďalej len „VP/PK“) konala zodpovedajúcim spôsobom; žiada VP/PK a delegáciu EÚ, aby pozorne sledovali rokovania, ktoré prebiehajú v krajine medzi vládou a združením Alianza Civica, a aby naďalej riešili ľudské problémy vyplývajúce zo situácie v krajine, pokiaľ ide o väzňov, študentov, demonštrantov, novinárov atď.;

5.  vyjadruje poľutovanie nad pozastavením mandátu MESENI a ukončením mandátu Medziamerickej komisie pre ľudské práva; dôrazne odsudzuje prenasledovanie, zatýkanie a zastrašovanie osôb spolupracujúcich s OSN a inými medzinárodnými orgánmi;

6.  vyzýva nikaragujskú vládu, aby vykonala tri naliehavé opatrenia ako prejav vôle v prebiehajúcom dialógu: okamžité a bezpodmienečné prepustenie politických väzňov, okamžité zastavenie všetkých foriem represie voči nikaragujským občanom vrátane obťažovania, zastrašovania, špionáže a prenasledovania lídrov opozície, a následné zrušenie všetkých obmedzení uvedených práv, a obnovu právnej subjektivity a tovaru organizácií na ochranu ľudských práv a návrat medzinárodných organizácií do krajiny;

7.  poukazuje na to, že za týchto podmienok musí viesť proces k zrušeniu súdnych konaní proti politickým väzňom a k zaručeniu ich fyzickej a morálnej integrity, ako aj k riadnemu procesu a zaručeniu ich súkromia, k návratu osôb z exilu vrátane novinárov a študentov, demilitarizácii ulíc a odzbrojeniu polovojenských skupín a tiež k vytvoreniu jasného plánu slobodných, spravodlivých a transparentných volieb, ktoré sa v blízkej budúcnosti zorganizujú za účasti medzinárodných pozorovateľov;

8.  vyzýva na okamžité vydanie do Talianska Alessia Casimirriho, ktorý v súčasnosti žije v Managua pod ochranou nikaragujskej vlády a ktorý bol v Taliansku právoplatne odsúdený na šesť doživotných trestov za únos Alda Mora, bývalého predsedu Kresťansko-demokratickej strany a predsedu Rady ministrov a Európskej rady, a za zabitie telesných strážcov, ku ktorým došlo 16. marca 1978 v Ríme;

9.  žiada, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť a členské štáty v súlade so závermi Rady z 21. januára 2019 zaviedli voči vláde Nikaraguy a osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv, bez toho, aby to poškodilo domáce obyvateľstvo, postupný proces cielených a individuálnych sankcií, ako sú zákaz udeľovania víz a zmrazenie aktív, až do úplného dodržiavania a obnovy ľudských práv a základných slobôd v krajine, ako sa požaduje v dialógu; preto a za týchto okolností naliehavo vyzýva, aby sa spustila doložka o demokracii, ktorá je súčasťou dohody o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, ktorú podpísala aj Nikaragua, a aby bola Nikaragua vylúčená z tejto dohody;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, skupine Lima, ako aj vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 89.
(2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 74.
(3) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2017, s. 189.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0238.


Výročná strategická správa o implementácii a plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja
PDF 224kWORD 69k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o Výročnej strategickej správe o implementácii a plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja (2018/2279(INI))
P8_TA-PROV(2019)0220A8-0160/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na uznesenie Organizácie Spojených národov s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá 25. septembra 2015 na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v New Yorku,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Parížsku dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán (COP 21) v Paríži a na plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) od EÚ a jej členských štátov, ktoré Lotyšsko a Európska komisia navrhli UNFCCC 6. marca 2015,

–  so zreteľom na tretiu medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Addis Abebe od 13. do 16. júla 2015,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 7 ZFEÚ, ktorým sa potvrdzuje, že EÚ by mala „zabezpečovať vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie zo 7. júna 2017 s názvom Nový Európsky konsenzus o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (COM(2016)0739);

–  so zreteľom na diskusný dokument Európskej komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, ktorý bol zverejnený 30. januára 2019,

–  so zreteľom na platformu viacerých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a jej spoločný príspevok z 11. októbra 2018, v ktorom sa odporúča, aby EÚ rozvíjala a realizovala zastrešujúcu transformačnú vizionársku stratégiu udržateľnej Európy do roku 2030, ktorou sa budú riadiť všetky politiky a programy EÚ vrátane priebežných aj dlhodobých cieľov a ktorá bude predstavovať víziu Európy o udržateľnej Európe nad rámec Agendy 2030,

–  so zreteľom na správu EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja z roku 2019, ktorá bola zverejnená 28. januára 2019,

–  so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 s názvom Dobrý život v rámci možností našej planéty(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o opatreniach EÚ zameraných na udržateľnosť(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2018(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2017 o reakcii EÚ na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (10502/17),

–  so zreteľom na návrh Európskej komisie z 30. mája 2018 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (COM(2018)0382),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskeho parlamentu z 20. novembra 2018 s názvom Urýchliť pokrok v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja súvisiacich so zdravím – nezabudnúť na nikoho,

–  so zreteľom na monitorovaciu správu Eurostatu za rok 2018 o pokroku pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja v kontexte EÚ,

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018 s názvom Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja – príspevok občianskej spoločnosti,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. októbra 2018 (EUCO 13/18), v ktorých sa uvádza, že EÚ a jej členské štáty sa plne zaviazali k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a jej vykonávaniu, a v ktorých Európska rada uvítala zámer Komisie uverejniť v roku 2018 diskusný dokument, v ktorom sa vyzýva, aby pripravila pôdu pre komplexnú stratégiu vykonávania v roku 2019,

–  so zreteľom na priority EÚ v OSN a na 73. valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (september 2018 – september 2019), ktoré Rada prijala 25. júna 2018,

–  so zreteľom na prínos platformy viacerých zainteresovaných strán pre ciele trvalo udržateľného rozvoja k diskusnému dokumentu Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, ktorý bol zverejnený 12. októbra 2018,

–  so zreteľom na globálny pakt o migrácii a globálny pakt o utečencoch z roku 2018,

–  so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, ktorý členské štáty OSN prijali 18. marca 2015 na tretej svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof,

–  so zreteľom na spoločné komuniké Európskej únie a Organizácie Spojených národov z 27. septembra 2018 s názvom Obnovené partnerstvo v oblasti rozvoja(10),

–  so zreteľom na spoločné komuniké vydané po trojstrannom stretnutí Africkej únie, Európskej únie a Organizácie Spojených národov, ktoré sa uskutočnilo 23. septembra 2018 v New Yorku(11),

–  so zreteľom na spoločné tlačové vyhlásenie EÚ a OSN z 23. septembra 2018(12),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre rozvoj a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0160/2019),

A.  keďže Agenda 2030 má transformačný potenciál a stanovuje ambiciózne všeobecné, komplexné, nerozdeliteľné a vzájomne prepojené ciele zamerané na odstraňovanie chudoby, boj proti rastúcej nerovnosti a diskriminácii, podporu prosperity, udržateľnosti, environmentálnej zodpovednosti, sociálnej inklúzie, rodovej rovnosti a dodržiavania ľudských práv pri súčasnom zabezpečení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a posilňovaní mieru a bezpečnosti; keďže okamžité opatrenia spolu s účinnou európskou stratégiou vykonávania, mechanizmami monitorovania a hodnotenia sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

B.  keďže program 2030 a ciele udržateľného rozvoja predstavujú ambicióznu víziu lepšie prosperujúceho, inkluzívnejšieho a odolnejšieho sveta; keďže program 2030 je založený na základných hodnotách Únie ako demokracia, spoluúčasť, dobrá správa vecí verejných, sociálna spravodlivosť, solidarita, udržateľnosť a dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv v EÚ, jej členských štátoch a na celom svete; keďže úsilie o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je v prirodzenom súlade s plánmi Únie vybudovať lepšiu, zdravšiu a udržateľnejšiu budúcnosť pre Európu, ktorá by mala patriť medzi strategické priority EÚ;

C.  keďže Agenda 2030 a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sú výzvou; keďže 17 všeobecných cieľov trvalo udržateľného rozvoja a 169 čiastkových cieľov Agendy si vyžaduje koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi, Európskym parlamentom, národnými parlamentmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj prístup založený na viacúrovňovej správe, ktorý vychádza zo širokej aktívnej angažovanosti verejnosti, občianskej spoločnosti a súkromného sektora;

D.  keďže angažovanosť sociálnych partnerov bolo v Agende 2030 a cieľoch trvalo udržateľného rozvoja od začiatku kľúčové s cieľom zahrnúť priority ako dôstojnú prácu, boj proti nerovnosti a spoluúčasť občianskej spoločnosti; keďže je nevyhnutná aktívna účasť sociálnych partnerov v hodnotení pokroku, vykonávaní Agendy 2030 a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

E.  keďže Komisia ešte nestanovila komplexnú stratégiu na vykonávanie Agendy 2030, ktorá by zahŕňala oblasti vnútornej a vonkajšej politiky EÚ s podrobným harmonogramom do roku 2030, ciele a konkrétne opatrenia požadované Európskym parlamentom, Radou a Európskou radou, ani ciele trvalo udržateľného rozvoja nezahrnula do vyššieho rámca revidovaných usmernení pre lepšiu reguláciu zverejnených v roku 2017; keďže na meranie a systematické monitorovanie vykonávania takejto stratégie a na zisťovanie nedostatkov sú v súčasnosti aj v budúcnosti potrebné spoločné ukazovatele a referenčné hodnoty;

F.  keďže udržateľnosť a prechod na klimaticky neutrálne, obehové a sociálne inkluzívne hospodárstvo sú kľúčom k zabezpečeniu dlhodobého rastu a konkurencieschopnosti EÚ a budú možné len pri plnom rešpektovaní obmedzených možností planéty;

G.  keďže v Európskom konsenze o rozvoji sa uznáva, že súdržnosť politík v záujme rozvoja PCD je základnou súčasťou prínosu EÚ k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a že trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje holistický prierezový politický prístup, ktorý je v konečnom dôsledku otázkou riadenia a ktorý sa musí realizovať v partnerstve so všetkými zainteresovanými stranami a na všetkých úrovniach; keďže účinné vykonávanie politík v záujme rozvoja je pre úspech programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 nevyhnutnosťou;

H.  keďže rámec politiky a riadenia EÚ už obsahuje určitý počet záväzných i nezáväzných politických cieľov, referenčných kritérií a ukazovateľov v takých oblastiach ako rozpočet, sociálne veci, energetika a klíma bez komplexnej jednotnej spoločnej politickej stratégie;

I.  keďže vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj si vyžaduje zvýšené občianske povedomie;

J.  keďže posúdenia ex ante a hodnotenia ex post sú kľúčovými nástrojmi, ktoré zabránia negatívnemu vplyvu politík EÚ na trvalo udržateľný rozvoj, najmä na rozvojové krajiny, a zabezpečia zvýšenie ich pozitívneho dosahu na najvyššiu mieru; keďže posúdenia a hodnotenia by sa mali zverejňovať s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť a zodpovednosť;

K.  keďže Agenda 2030 je univerzálny program, ktorý by sa mal vykonávať v každej krajine; keďže zásada univerzálnosti si vyžaduje, aby každá krajina zvážila dosah svojej činnosti vo vzťahu k ostatným krajinám s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja, a vzhľadom na zložitosť a fragmentáciu politík EÚ je pre Úniu veľkou výzvou;

L.  keďže od Komisie sa na základe 7. environmentálneho akčného programu (EAP) vyžaduje, aby v globálnom kontexte posúdila vplyv spotreby potravinových a nepotravinových komodít v Únii na životné prostredie;

M.  keďže Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu GPEDC by mohlo zohrať dôležitú úlohu v aspektoch monitorovania a zodpovednosti založených na dôkazoch, pokiaľ ide o zásadu účinnosti pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a pri podpore ich dôslednejšieho vykonávania všetkými aktérmi na vnútroštátnej úrovni; keďže GPEDC by konkrétnym rozvojovým aktérom, ktorí nepatria medzi darcov z OECD, napríklad novovznikajúcim darcom, organizáciám občianskej spoločnosti, súkromným filantropom, finančným inštitúciám a spoločnostiam zo súkromného sektora, malo poskytovať jasne vymedzené formy spolupráce;

N.  keďže financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je obrovskou výzvou, ktorá si vyžaduje nielen silnú politickú angažovanosť EÚ a jej členských štátov, ale aj silné globálne partnerstvo a využívanie všetkých foriem financovania (z domácich, medzinárodných, verejných, súkromných a nových zdrojov); keďže súkromné financovanie je nevyhnutné, ale nemalo by nahrádzať financovanie verejné;

O.  keďže dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja nezávisí len od dostatku financií, ale ako to pripúšťa Agenda 2030, aj od nefinančných opatrení;

P.  keďže účinná mobilizácia domácich zdrojov je nenahraditeľným faktorom pri dosahovaní cieľov programu 2030; keďže rozvojové krajiny obzvlášť postihujú daňové úniky a vyhýbanie sa právnických osôb daňovým povinnostiam;

Q.  keďže v článku 208 ZFEÚ sa uvádza, že hlavným cieľom politiky rozvojovej spolupráce Únie je znižovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie;

R.  keďže politické fórum OSN na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj HLPF sa stretne na vrcholnej úrovni pod záštitou Valného zhromaždenia OSN v septembri 2019 s cieľom zhodnotiť vykonávanie Agendy 2030 ako takej, komplexne preskúmať pokrok, pokiaľ ide o všetky ciele trvalo udržateľného rozvoja a v júli 2019 na úrovni ministrov preskúmať pokrok v plnení cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 4 (kvalitné vzdelávanie), č. 8 (dôstojná práca a hospodársky rast), č. 10 (zníženie nerovností), č. 13 (opatrenia v oblasti klímy), č. 16 (mier, spravodlivosť a silné inštitúcie) a č. 17 (partnerstvá v záujme dosiahnutia cieľov) a potom každý rok preskúmať pokrok vzhľadom na tie ciele, ktoré neboli predmetom tematického preskúmania v roku 2019;

S.  keďže Valné zhromaždenie OSN venované cieľom trvalo udržateľného rozvoja je pre EÚ a jej členské štáty príležitosťou komplexne upozorniť na vlastný pokrok pri plnení Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

T.  keďže pri následnom postupe a postupe preskúmania Agendy 2030 v OSN nebola EÚ vždy vo svojom hlasovaní jednotná, najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

U.  keďže politické fórum na vysokej úrovni HLPF poskytuje EÚ a jej členským štátom vhodný priestor na preskúmanie vlastného pokroku pri plnení Agendy 2030 formou dobrovoľného vnútroštátneho preskúmania a na to, aby im ako najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci ODA a ako popredným predstaviteľom politiky v oblasti životného prostredia pripadla hlavná úloha; keďže toto dokončené dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie slúži na posúdenie pokroku v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja a na indikáciu súčasných nedostatkov a problémov;

V.  keďže pri realizácii programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 zohrá oficiálna rozvojová pomoc zásadnú úlohu najmä v krajinách s nízkymi príjmami a v boji proti extrémnej chudobe a nerovnosti, len ak bude rešpektovať zásady účinnej rozvojovej spolupráce, a to zodpovednosť za rozvoj krajiny, transparentnosť a povinnosť zodpovedať sa, sústredenosť na výsledky a inkluzívnosť;

W.  keďže zásada, že na nikoho sa nezabúda, je stredobodom Agendy 2030; keďže v roku 2017 ešte stále hrozilo riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia približne 22,5 % obyvateľov EÚ a 6,9 % Európanov trpelo závažnou materiálnou depriváciou(13); keďže nerovnosť prináša množstvo sociálnych dôsledkov ako veľké rozdiely v životnej úrovni a kvalite života, a to aj pokiaľ ide o pracovné príležitosti a zdravotnú starostlivosť;

X.  keďže v Únii naďalej pretrváva vysoká miera detskej chudoby a sociálneho vylúčenia (26,4 % v roku 2017); keďže v Európskom pilieri sociálnych práv sa uvádza, že deti majú právo na ochranu pred chudobou a že deti zo znevýhodneného prostredia majú právo na osobitné opatrenia na zvýšenie rovnosti príležitostí; keďže investovanie do detí v ranom veku znamená pre tieto deti a spoločnosť ako takú značné prínosy a je nevyhnutné, aby sa začarovaný kruh znevýhodnenia prelomil počas prvých rokov života;

Y.  keďže za ostatných päť rokov EÚ pokročila pri dosahovaní takmer všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pričom sedem z 27 členských štátov EÚ patrí medzi 10 najlepších v rebríčku globálneho indexu cieľov udržateľného rozvoja, a keďže všetky členské štáty EÚ-27 sa nachádzajú medzi prvými 50 (zo 156) štátmi(14); keďže v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja sú niektoré členské štáty už v popredí; keďže EÚ však ešte stále nemá stratégiu dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

Z.  keďže rastúca veľká nerovnosť medzi krajinami a v nich môže spôsobiť značné sociálne a hospodárske náklady; keďže súčasný nárast nerovnosti je v príkrom rozpore s cieľom trvalo udržateľného rozvoja;

AA.  keďže lepšia právna regulácia sa v oznámení Komisie výslovne uvádza ako nástroj, ktorý možno použiť na začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých oblastí politiky EÚ(15);

AB.  keďže v pracovnom dokumente útvarov Komisie o boji proti HIV/AIDS, vírusovej hepatitíde a tuberkulóze v Európskej únii a susedných krajinách (SWD(2018)0387) z 19. júla 2018 sa poukazuje na nedostatky a obmedzenia v súvislosti s údajmi o sledovaní vírusovej hepatitídy, čo sťažuje pri posudzovaní toho, akú majú členské štáty EÚ vzdialenosť od cieľa trvalo udržateľného rozvoja;

AC.  keďže Komisia do Bielej knihy o budúcnosti Európy (COM(2017) 2025) z 1. marca 2017 nezahrnula trvalo udržateľný rozvoj a Agendu 2030 ako víziu alebo taktiku pre budúcnosť EÚ;

AD.  keďže správa UNICEF s názvom Progress for Every Child in the SDG Era (Pokrok pre každé dieťa v ére trvalo udržateľného rozvoja) zverejnená v marci 2018 zisťuje alarmujúci nedostatok údajov za 64 krajín, ako aj nedostatočný pokrok smerom k cieľom trvalo udržateľného rozvoja v ďalších 37 krajinách; keďže viac ako pol miliardy detí žije v krajinách, ktoré nie sú schopné merať pokrok v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

AE.  keďže dôstojná práca je základom spravodlivého a inkluzívneho rastu a hybnou silou rozvoja a sociálneho pokroku; keďže spolu so sociálnou ochranou pre tých, ktorí si nevedia nájsť prácu alebo nie sú schopní pracovať, rieši aj nerovnosť a má veľký vplyv na sociálny a hospodársky pokrok;

Vedúce postavenie Európy v oblasti univerzálnych hodnôt v mnohostrannom rámci pre človeka, planétu a prosperitu

1.  zdôrazňuje, že zložité globálne výzvy, ktorým svet čelí, si vyžadujú integrovanú holistickú odozvu, pričom Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj má potenciál ju poskytnúť;

2.  zdôrazňuje, že cieľom Agendy 2030 je dosiahnuť vyššiu životnú úroveň pre všetkých – a na nikoho pritom v rámci možností našej planéty nezabudnúť – a že štyri základné piliere trvalo udržateľného rozvoja (sociálny, environmentálny a hospodársky rozvoj a riadenie) sa na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja musia riešiť komplexne; zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj je základným cieľom Únie, ktorý je uvedený v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, a v diskusii o budúcnosti Európy a jej vykreslení by mal zohrávať ústrednú úlohu; ďalej zdôrazňuje, že dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja by malo viesť k zmene paradigmy a stať sa dlhodobým ústredným hospodárskym modelom EÚ, ktorý nahradí súčasnú stratégiu Európa 2020;

3.  zdôrazňuje, že vykonávanie Agendy 2030 je úzko prepojené s európskymi hodnotami a záujmami a predstavuje dôležitú inováciu na oživenie svetového poriadku založenú na multilateralizme a medzinárodnej spolupráci;

4.  pripomína, že treba systematicky rozdeľovať údaje vo všetkých relevantných ukazovateľoch pre všetky všeobecné a čiastkové ciele podľa pohlavia a ďalších charakteristík;

5.  zdôrazňuje, že Únia by mala obnoviť svoj záväzok stať sa spolu s členskými štátmi a ich miestnymi a regionálnymi orgánmi celosvetovým priekopníkom v realizácii Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to v súlade so zásadou subsidiarity a v úzkej spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi; pripomína, že politická angažovanosť EÚ by sa mala odraziť vo viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027; zdôrazňuje, že Agenda 2030 musí ešte viac prispievať ku koordinovanému prístupu medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ a jej ostatnými politikami a koherentnosťou všetkých finančných nástrojoch Únie, a to v záujme globálnej odozvy a prísľubu udržateľného rastu a rozvoja;

6.  trvá na tom, že plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje účinnú spoluprácu na únijnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni pri súčasnom dodržiavaní zásad subsidiarity a proporcionality; zdôrazňuje významnú úlohu poradnej rady pre životné prostredie a poradnej rady pre trvalo udržateľný rozvoj v tejto spolupráci a domnieva sa, že by sa mala posilniť na všetkých úrovniach riadenia;

7.  víta skutočnosť, že mnohé členské štáty a partnerské krajiny mimo EÚ vynaložili značné úsilie na vytvorenie mechanizmov a stratégií na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja a na ich začlenenie do svojich politík a rámcov riadenia; naliehavo žiada tie členské štáty, ktoré ešte tieto mechanizmy nevytvorili, aby tak urobili; zdôrazňuje, že EÚ môže tým, že pomôže tretím krajinám a povzbudí ich, aby vykonávali podobné činnosti, prispieť k dosiahnutiu rovnakých podmienok; uznáva, že ďalšie zlepšenia na úrovni EÚ sú ešte stále potrebné;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich politikách zabezpečili horizontálny prístup k cieľom trvalo udržateľného rozvoja;

9.  uznáva, že v roku 2015 sa všetky európske krajiny – členské štáty EÚ i krajiny mimo EÚ – zaviazali plniť Agendu 2030; domnieva sa, že v kontexte diskusie o budúcnosti Európy by sa malo zvažovať vytvorenie celoeurópskeho rámca pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja medzi členskými štátmi EÚ, EHP, signatármi dohôd o pridružení s EÚ, kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ a Spojeným kráľovstvom po jeho vystúpení z EÚ; zdôrazňuje význam podpory parlamentných diskusií na všetkých úrovniach;

10.  víta diskusný dokument Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, v ktorom sa stanovujú tri scenáre, ako by EÚ mohla pokročiť pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja; podporuje prvý scenár, v ktorom sa navrhuje zastrešujúca stratégia plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja zo strany EÚ a členských štátov; je toho názoru, že v kontexte budúcnosti Európy je skutočne udržateľná Európa jedinou cestou k vysokej životnej úrovni a prosperite jej občanov a našej planéty;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ešte nevypracovala integrovanú holistickú stratégiu vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

12.  zdôrazňuje význam oficiálnej rozvojovej pomoci ako kľúčového nástroja na odstránenie chudoby a pripomína príslušné záväzky v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov vrátane záväzku vynaložiť 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc, pričom 0,15 až 0,20 % HND sa poukázalo najmenej rozvinutým krajinám; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa bezodkladne opätovne zaviazali k splneniu cieľa 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a aby predložili harmonogram postupného zvyšovania oficiálnej rozvojovej pomoci na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva členské štáty, aby zaviedli overiteľné ročné akčné plány na dosiahnutie jednotlivých cieľov oficiálnej rozvojovej pomoci; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zodpovednosť EÚ a členských štátov za splnenie cieľa 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, členské štáty sa zodpovedajú tak národným parlamentom, ako aj Európskemu parlamentu;

13.  uznáva, že na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa musí chrániť pozitívny vplyv na zdravie a urýchliť pokrok; konštatuje, že zatiaľ čo svet dosiahol pozoruhodný pokrok vo viacerých oblastiach, pokiaľ ide o zdravie, stále pretrvávajú mnohé problémy, medzi ktoré patrí riešenie zdravotných rozdielov medzi obyvateľstvom stabilných krajín a obyvateľstvom v nestabilnom a zraniteľnom prostredí, ako aj rozdielov v oblasti zdravia v samotných krajinách;

14.  uznáva, že Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj povýšila globálne zdravie na politickú prioritu; konštatuje, že zdravé obyvateľstvo je pre trvalo udržateľný rozvoj rozhodujúce – na skoncovanie s chudobou, podporu mierovej inkluzívnej spoločnosti a ochranu životného prostredia; trvá na tom, že zdravie je tiež výsledkom a ukazovateľom pokroku, v ktorom sa odráža úspech mnohých cieľov a Agendy 2030 ako takej;

15.  zdôrazňuje, že EÚ sa celkovo podarilo znížiť vlastné emisie skleníkových plynov a oddeliť ich od hospodárskeho rastu, čím výrazne prispieva k celosvetovému úsiliu, pričom zohľadňuje aj emisie, ktoré vstupujú do jej dovozu a vývozu(16); konštatuje však, že treba vyvinúť viac úsilia tak na úrovni EÚ, ako aj na celom svete;

Posilnenie strategických a spoločných opatrení EÚ na dosiahnutie globálnych cieľov

16.  vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu nedostatkov súčasných politík a ich vykonávania s cieľom identifikovať kritické oblasti synergie a nesúladu; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne jednoznačne identifikovala kroky, ktoré treba podniknúť do roku 2030, pokiaľ ide o politiky a právne predpisy, štatistiku a zhromažďovanie disagregovaných údajov a riadenie a implementáciu s cieľom vytvoriť komplexnú stratégiu na splnenie Agendy 2030 do konca roka 2019;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu zastrešujúcu komplexnú stratégiu na vykonávanie Agendy 2030, ktorá plne začlení ciele trvalo udržateľného rozvoja do politík a riadenia EÚ, a inštitúciám EÚ, ako aj členským štátom poskytne usmernenia k vykonávaniu, monitorovaniu a preskúmaniu Agendy 2030 a v ktorej určí podrobný harmonogramom s konkrétnymi cieľmi a termínmi; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že táto stratégia bude riešiť vzájomné prepojenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

18.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju spoluprácu s OSN a členskými štátmi EÚ v záujme podpory prebiehajúcej reformy tak, aby by bola vhodná na účely vykonávania programu Agenda 2030;

19.  pripomína, že pre uplatňovanie práv detí sú dôležité všetky ciele trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje význam vykonávania usmernení EÚ na podporu a ochranu práv dieťaťa v kontexte vonkajších vzťahov EÚ; žiada Komisiu, aby monitorovala pokrok v oblasti práv dieťaťa a podávala o ňom správy v rámci vonkajších programov EÚ;

20.  vyzýva Komisiu, aby ako hlavný základ pre vybudovanie udržateľnej Európy stála na čele vývoja udržateľného modelu výroby a spotreby potravín, ktorý bude chrániť a odstráni tlak potravinových systémov na zdravie a životné prostredie a tiež prinesie hospodárske výhody poľnohospodárom, podnikom a občanom;

21.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s kľúčovými zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach pracovala na zabezpečení zdravého života a podpore vysokej životnej úrovne pre všetkých v každom veku, najmä s cieľom zvýšiť prístupnosť, cenovú dostupnosť, efektívnosť a udržateľnosť zdravotnej starostlivosti, na ucelenejšom riešení rizikových faktorov neprenosných ochorení, výmene najlepších postupov a posilňovaní kapacít na prevenciu a kontrolu celosvetových hrozieb v oblasti zdravia, ako je antimikrobiálna rezistencia;

22.  vyzýva Komisiu, aby spolu s OSN a jej partnermi zosúladila programové, finančné a operačné politiky, prístupy a metodiky, u ktorých môže zvýšiť účinnosť a efektívnosť, s cieľom zvýšiť účinnosť viacerých spoločných priorít, ako je rodová rovnosť a reprodukčné zdravie, zdravie matiek, novorodencov, detí a mladistvých, zmena klímy a životné prostredie, riešenie nerovnosti a chudoby;

23.  zdôrazňuje, že zabezpečenie daňovej spravodlivosti a transparentnosti, boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom, odstránenie nezákonných finančných tokov a daňových rajov, ako aj zvýšenie mobilizácie domácich zdrojov sú pre financovanie Agendy 2030 rozhodujúce; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na posúdenie účinkov presahu daňovej politiky na vnútroštátnej a únijnej úrovni na rozvojové krajiny pri zabezpečovaní súdržnosti politík v záujme rozvoja;

24.  zdôrazňuje význam riešenia sociálnej a hospodárskej nerovnosti a presadzovania rodovej rovnosti v rámci Európskej únie a na celom svete; pripomína hlavnú zásadu Agendy 2030 na nikoho nezabudnúť; vyzýva preto Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala najviac marginalizovaným a zraniteľným v spoločnosti s cieľom zabezpečiť plné začlenenie;

25.  vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné globálne hodnotové reťazce zavedením systémov povinnej starostlivosti pre podniky zameraných na celý dodávateľský reťazec, čo podniky podnieti k zodpovednejším investíciám a bude stimulovať účinnejšiu realizáciu kapitol o udržateľnosti v dohodách o voľnom obchode vrátane boja proti korupcii, transparentnosti, boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zodpovedného správania podnikov;

26.  domnieva sa, že ciele trvalo udržateľného rozvoja by mali byť ústredným bodom stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a inkluzívny rast; zdôrazňuje, že treba jasne stanoviť spoločné ukazovatele, referenčné hodnoty a ciele a vykonať analýzu toho, aké vzdialené sú všeobecné a čiastkové ciele, opatrenia potrebné na ich dosiahnutie a prostriedky na ich realizáciu; zdôrazňuje, že stratégia EÚ 2030 by mala objasniť aj to, kedy a ako Únia vykoná posúdenie vplyvov na udržateľnosť s cieľom riešiť súčasné nedostatky, presmerovať súčasné politiky a pripraviť nové legislatívne návrhy alebo preskúmať právne predpisy Únie, pričom by mala zabezpečiť koherentnosť a koordináciu činností na úrovni EÚ aj členských štátov; vyzýva preto Komisiu a Radu vo všetkých jej zostavách, aby neodkladne pracovali na dosiahnutí tohto cieľa;

27.  domnieva sa, že európsky semester by mal zaangažovať aj Európsky parlament a byť v súlade s Agendou 2030 a že súčasťou tohto procesu by mala byť aj kontrola udržateľnosti; vyzýva preto Komisiu, aby ďalej upravovala súčasný proces európskeho semestra; zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať najmä komplexné zohľadnenie všetkých dimenzií cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci európskeho semestra;

28.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu na podporu investícií, ktoré zvyšujú environmentálnu udržateľnosť, a aby zabezpečila náležité prepojenie medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a európskym semestrom;

29.  zdôrazňuje potrebu jasne identifikovať kroky, ktoré treba podniknúť na každej úrovni riadenia na realizáciu všeobecných a čiastkových cieľov pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity; vyzýva na vytvorenie jednoznačných koherentných ciest trvalo udržateľného rozvoja na príslušnej (vnútroštátnej, regionálnej, miestnej) úrovni v tých členských štátoch, ktoré ich ešte nestanovili; zdôrazňuje, že Komisia by mala tento proces usmerňovať tak, aby sa zaistil koherentný prístup; požaduje viacúrovňový prístup na dosiahnutie lepšieho porozumenia, vysokej angažovanosti a spoločnej zodpovednosti pri implementácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

30.  víta zverejnenie druhej monitorovacej správy Eurostatu o trvalo udržateľnom rozvoji v EÚ, ktorá je krokom smerom k vytvoreniu plnohodnotného monitorovacieho mechanizmu EÚ;

31.  zdôrazňuje potrebu, aby Komisia vypracovala účinný integrovaný a participatívny rámec pre monitorovanie, zodpovednosť a preskúmanie implementácie a zjednotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a programu 2030, ktorý je v súlade s rámcom OSN pre globálne ukazovatele a v rámci ktorého sa zhromažďujú informácie a relevantné disagregované údaje na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni, pričom uznáva, že samotný Eurostat nemôže komplexne zachytiť všetky rozmery pokroku v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu zohľadniť účinky presahov a vzájomnej prepojenosti a nedeliteľnosti cieľov a žiada, aby bol Eurostat povinný systematicky podávať správy o výsledkoch v oblasti trvalo udržateľného rozvoja pomocou jednotného súboru ukazovateľov aj za každý členský štát jednotlivo;

32.  zdôrazňuje potrebu širokej škály ukazovateľov, ktoré nie sú výhradne hospodárskej povahy a ktoré zachytávajú transformačný charakter cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o riešenie chudoby vo všetkých podobách, a ktoré by mali byť vyjadrené v disagregovaných údajoch podľa dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu, aby Eurostat stanovil súbor špecifických ukazovateľov pokroku pre internú aplikáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ na príslušných úrovniach riadenia;

33.  pripomína kľúčovú úlohu EÚ pri zvyšovaní noriem transparentnosti, zodpovednosti a udržateľnosti globálnych hodnotových reťazcov; zdôrazňuje, že EÚ je normotvornou a hospodárskou mocnosťou, a preto sa musí stať lídrom v otázke osvedčených postupov a zavádzania celosvetových pravidiel; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili rokovania o záväznej zmluve OSN o nadnárodných korporáciách a ľudských právach;

34.  vyzýva členské štáty EÚ, aby poskytli údaje na účinné monitorovanie vírusovej hepatitídy v súlade s ukazovateľmi, ktoré stanovilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, a vyzýva Európsku komisiu, aby tento proces pozorne monitorovala v súlade so záväzkom uvedeným v oznámení Next steps for a sustainable Europe (Ďalšie kroky pre udržateľnú Európu) z novembra 2016;

35.  zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia o transformačnom potenciáli Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj a jeho ciele; pripomína potrebu angažovať občanov a organizácie občianskej spoločnosti počas celého procesu implementácie a monitorovania; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

36.  zdôrazňuje význam transparentnosti a demokratickej zodpovednosti pri monitorovaní pokroku EÚ v rámci Agendy 2030, a preto zdôrazňuje aj úlohu spoluzákonodarcov v tomto procese; domnieva sa, že uzatvorením záväznej medziinštitucionálnej dohody podľa článku 295 ZFEÚ by sa v tomto smere vytvoril vhodný režim spolupráce;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zvyšovali informovanosť a povedomie občanov o potrebe dokončenia Agendy 2030;

38.  zdôrazňuje, že VFR sa musí orientovať na Agendu 2030 a zabezpečiť lepšie začlenenie trvalo udržateľného rozvoja do všetkých mechanizmov financovania a položiek rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom VFR zvýšila zodpovednosť za dosahovanie spoločných výsledkov; opakuje svoje stanovisko k budúcemu VFR, v ktorom požaduje povinnú revíziu v polovici trvania v nadväznosti na preskúmanie fungovania VFR a so zreteľom na posúdenie pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu kontroly plánovaných finančných rámcov súčasných politík s cieľom zabezpečiť koherentnosť s trvalo udržateľným rozvojom;

39.  domnieva sa, že na včasnú a úspešnú implementáciu Agendy 2030 treba výrazne urýchliť zelené investície, inovácie a rast v EÚ, a zdôrazňuje význam širšieho využívania nových i súčasných nástrojov financovania, ako je zelené verejné obstarávanie, ako aj naliehavú potrebu rôznych prístupov k súčasnej investičnej politike, najmä postupného zrušenia dotácií škodlivých pre životné prostredie;

40.  víta rastúci objem inštitucionálneho a súkromného kapitálu vyčleneného na financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zdôrazňuje význam stabilného udržateľného finančného rámca vrátane kalibrácie kapitálových požiadaviek voči bankám a prudenciálneho nakladania s vysokouhlíkovými aktívami, prudenciálnych požiadaviek voči poisťovniam a aktualizácie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív;

Súdržnosť politík, koordinácia a zohľadňovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja

41.  zdôrazňuje význam lepšej koordinácie a spolupráce medzi rozhodovacími orgánmi, rôznymi organizáciami a príslušnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti a v rámci nich s cieľom realizovať Agendu 2030 a dosiahnuť väčšiu súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja;

42.  víta prijatie správy Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja z roku 2019 a snahu lepšie začleniť súdržnosť politík do prístupu EÚ k vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v záujme rozvoja; pripomína, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je zásada stanovená v článku 208 ZFEÚ a súčasne je základom pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

43.  berie na vedomie pokrok, ktorý nástroje súdržnosti politík dosiahli v záujme rozvoja pri ovplyvňovaní tvorby politiky EÚ; vyzýva na ďalšie úsilie o zabezpečenie toho, aby iné ako rozvojové politiky zohľadňovali rozvojové ciele ako výsledok mechanizmov súdržnosť politík v záujme rozvoja;

44.  zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je základným prvkom súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja a prispieva k nej; odporúča, aby sa osvedčené postupy a ponaučenia zo súdržnosti politík v záujme rozvoja uplatňovali pri ďalšom vypracovaní a sfunkčňovaní politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby potvrdili svoj prísľub vo vzťahu k súdržnosti politík v záujme rozvoja ako dôležitý prínos k dosiahnutiu širšej súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja vo svojich opatreniach na vykonávanie Agendy 2030; zdôrazňuje potrebu posilniť mechanizmus súdržnosti politík vo všetkých inštitúciách EÚ a postupoch tvorby politík a zabezpečiť, aby sa táto zásada adekvátne dodržiavala pri pravidelnom posudzovaní vplyvu ex ante a zaviedli sa vhodné mechanizmy zodpovednosti a zmierňovania;

46.  zastáva názor, že súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja znamená, že všetky príslušné politiky a všetky finančné i nefinančné nástroje na úrovni EÚ sa musia v budúcnosti konštruovať, vykonávať a monitorovať s ohľadom na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a že Komisia by preto mala rýchlo rozvinúť potrebné politické kapacity na všetkých úrovniach;

47.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala následný akčný plán v súlade s odporúčaniami externého hodnotenia súdržnosti politík v záujme rozvoja, v ktorom sa bude požadovať prijatie jasného súboru pravidiel na vykonávanie tejto koncepcie; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu jasne vymedziť zodpovednosť každej inštitúcie EÚ pri plnení záväzkov PCD;

48.  opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby sa o PCD diskutovalo na úrovni Európskej rady s cieľom dať impulz na vykonávanie mechanizmov pre PCD v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; domnieva sa, že tak, ako bolo zdôraznené v externom hodnotení PCD, na podporu a účinnosť prístupu PCD bude mať podstatný vplyv iba politická vôľa EÚ;

49.  vzhľadom na právny záväzok podporovať PCD vyjadrený v článku 208 ZFEÚ zdôrazňuje, že treba, aby EÚ aktívne začala dialóg s rozvojovými krajinami a regiónmi s cieľom prediskutovať a zvážiť hlavné politické iniciatívy, ktoré môžu mať na ne vplyv;

50.  zdôrazňuje, že EÚ má jedny z najprísnejších environmentálnych noriem na svete a že jej podniky sú v porovnaní s globálnymi konkurentmi v predstihu, a preto sa EÚ považuje aj za baštu slobody a demokracie so stabilnými inštitúciami založenými na zásade právneho štátu a aktívnej občianskej spoločnosti; domnieva sa, že EÚ by sa preto mohla rozhodnúť, že bude dôraznejšie podporovať svoje súčasné environmentálne a sociálne a normy v oblasti riadenia;

51.  víta zriadenie pracovnej skupiny pre Agendu 2030 v rámci Rady pre všeobecné záležitosti; požaduje vytvorenie mechanizmov koordinácie a spolupráce v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, ako aj v ich rámci, s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy by mali byť jasne vymedzené a stanovené v medziinštitucionálnej dohode o udržateľnej Európe do roku 2030, pretože koherentné politické procesy medzi týmito tromi inštitúciami budú kritické pre úspešné vykonávanie Agendy 2030; vyzýva na zapojenie všetkých troch inštitúcií do budúcej práce platformy viacerých zainteresovaných strán, ktorá sa týka cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a zdôrazňuje dôležitosť účasti všetkých príslušných aktérov vrátane organizácií občianskej spoločnosti v tejto platforme;

52.  domnieva sa, že v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 17 (partnerstvo) by sa mala posilniť úloha súčasnej platformy viacerých zainteresovaných strán pre ciele trvalo udržateľného rozvoja a začleniť do rámca formálnych a medziinštitucionálnych konzultácií;

53.  zdôrazňuje úlohu rozvojovej spolupráce pri podpore vykonávania Agendy 2030 v rozvojových krajinách; víta začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do nového európskeho konsenzu o rozvoji; pripomína, že odstránenie chudoby (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 1) musí ostať hlavným cieľom rozvojovej spolupráce EÚ; pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja č. 1 a č. 2 sú vnútorne prepojené; opakovane zdôrazňuje, že napriek pokroku nie je pravdepodobné, že súčasné tempo a rozsah vykonávania podporia transformačné zmeny potrebné na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 2; vyzýva na zvýšené úsilie, aby sa nadviazalo na odporúčania politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj z roku 2017 z tematickej revízie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 2;

54.  opakovane zdôrazňuje svoju požiadavku začleniť plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých oblastí politiky; víta záväzok Komisie začleniť ciele trvalo udržateľného rozvoja do svojho programu lepšej právnej regulácie a zdôrazňuje potenciál strategického využívania nástrojov lepšej právnej regulácie v nezávislých hodnoteniach Komisie týkajúcich sa súdržnosti politík EÚ z hľadiska Agendy 2030 a jej politiky rozvojovej pomoci; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zrevidovala usmernenia k programu lepšej právnej regulácie a aby ďalej posilňovala a monitorovala svoje pravidelné posúdenia ex ante, a tak zabezpečila plnú koherentnosť politík pri vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a zároveň podporovala synergiu, zabezpečovala súvisiace prínosy a predchádzala kompromisom tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov;

55.  žiada o koordináciu medzi výbormi Európskeho parlamentu s cieľom dohľadu nad vykonávaním záväzkov Agendy 2030 zo strany EÚ a nadväznými krokmi;

56.  vyzýva konferenciu predsedov a Konferenciu predsedov výborov Európskeho parlamentu, aby posúdili vhodnosť súčasnej štruktúry Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť jeho schopnosť efektívne a komplexne monitorovať prácu všetkých oblastiach politiky v záujme dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo vnútorných a vonkajších politikách EÚ;

57.  vyzýva Európsky parlament, Komisiu a Radu, aby usilovali o vypracovanie spoločného vyhlásenia o udržateľnosti, v ktorom by boli ciele trvalo udržateľného rozvoja zakotvené vo viacročných medziinštitucionálnych prioritách nasledujúceho volebného obdobia;

58.  zdôrazňuje význam pravidelného adekvátneho posudzovania vplyvu ex ante, ako aj ex post, s cieľom zabezpečiť lepšie začlenenie Agendy 2030 a primerané výsledky; zdôrazňuje význam hodnotenia krátkodobých a dlhodobých dôsledkov politík a ich možného prínosu k trvalo udržateľnému rozvoju; pripomína, že zmluva stanovuje povinnosť zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce vo všetkých politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny;

59.  pripomína mimoriadny význam mobilizácie domácich zdrojov pre rozvojové krajiny s cieľom dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že podľa správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji UNCTAD s názvom Svetová investičná správa za rok 2015 – Reforma medzinárodného riadenia investícií(17) v dôsledku vyhýbania sa veľkých spoločností daňovým povinnostiam strácajú rozvojové krajiny na príjmoch z daní právnických osôb najmenej 100 miliárd USD ročne; v tejto súvislosti víta pracovný dokument útvarov Komisie z 15. októbra 2015 Collect More – Spend Better: Achieving Development in an Inclusive and Sustainable Way (Viac vyberať – lepšie míňať: docieliť rozvoj inkluzívne a udržateľne) (SWD (2015) 0198), ktorého cieľom je riešiť túto otázku; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neboli prijaté žiadne konkrétne opatrenia na zabezpečenie vykonávania uvedenej stratégie Komisie; vyzýva Komisiu, aby navrhla hlavný program mobilizácie domácich zdrojov s cieľom zabezpečiť vyšší výber daní a umožniť financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

60.  trvá na tom, že treba posilniť miestnych aktérov ako zástupcov trvalo udržateľného rozvoja, a vyzýva na intenzívnejšiu účasť národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov na všetkých fázach vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja, od plánovania a programovania až po hodnotenie a monitorovanie; ďalej vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu pre mestá a miestne orgány s cieľom pripravovať, vykonávať a monitorovať účinné politické iniciatívy a stratégie na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

61.  víta rastúce zapojenie súkromného sektora s cieľom pomôcť pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje význam vytvárania prostredia, ktoré podporí nové iniciatívy a partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom a ktoré bude stimulovať podniky k tomu, aby svoje podnikateľské stratégie zosúladili s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

62.  pripomína, že podľa odhadov OSN je na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja potrebných 5 až 7 biliónov dolárov ročne; trvá preto na potrebe mobilizovať investície a v tejto súvislosti víta potenciál plánu zahraničných investícií EÚ;

Dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie a správy EÚ pre politické fórum VZ OSN na vysokej úrovni 2019

63.  odporúča členským štátom, aby pravidelne vypracovali inkluzívne preskúmanie pokroku, a tým členským štátom, ktoré sa zatiaľ nezaviazali dokončiť dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie, odporúča urobiť tak v súlade s Agendou 2030; tým členským štátom, ktoré už dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie predložili, odporúča zostaviť kalendár pre dobrovoľné pravidelné vnútroštátne preskúmanie v budúcnosti;

64.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne analyzovala dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie členských štátov s cieľom posúdiť pokrok a osvedčené postupy; ďalej požaduje analýzu dobrovoľných vnútroštátnych preskúmaní najmenej rozvinutých krajín s cieľom identifikovať potreby, odstrániť medzery a posilniť podporu a spoluprácu a v rámci OECD úzko spolupracovať na tvorbe mechanizmov partnerského preskúmania stratégií a opatrení zameraných na úspešné vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v domácej a zahraničnej politike a zlepšiť výmenu odporúčaných postupov a monitorovanie negatívnych vonkajších účinkov presahov;

65.  odporúča Komisii a členským štátom EÚ, aby rozšírili spoločné programovanie a spoločné vykonávanie rozvojovej spolupráce založené na politickom dialógu o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja s partnerskými krajinami, na národných rozvojových plánoch a dobrovoľnom vnútroštátnom preskúmaní, pričom sa náležite zohľadní zodpovednosť jednotlivých krajín a ďalšie zásady účinnosti rozvoja;

66.  zdôrazňuje úlohu politického fóra na vysokej úrovni pri nadväzných krokoch a preskúmaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; dôrazne podporuje záväzok Únie dokončiť dobrovoľné preskúmanie na politickom fóre na vysokej úrovni; vyzýva Komisiu, aby rešpektovala vedúcu úlohu EÚ pri navrhovaní a vykonávaní Agendy 2030 a predložila komplexnú súhrnnú správu o všetkých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že podávanie správ EÚ vrátane nadchádzajúcej spoločnej súhrnnej správy o podpore EÚ rozvojovým krajinám by malo zahŕňať analýzu súčasného stavu a súčasných nedostatkov a slabých stránok;

67.  vyzýva Komisiu, aby sa v procese politického fóra na vysokej úrovni stala príkladom; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s tretími krajinami pri dosahovaní pokroku v plnení Agendy 2030, a to aj prostredníctvom Európskej hospodárskej komisie OSN;

68.  žiada o usporiadanie výročného európskeho fóra pre ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci prípravy politického fóra na vysokej úrovni, ktoré by umožnilo účasť externých zainteresovaných strán a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj poslancov a ich dialóg o vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

69.  víta stretnutie politického fóra OSN na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj, ktoré sa na úrovni samitu bude konať pod záštitou Valného zhromaždenia OSN v septembri 2019 a neskôr na budúcich samitoch, ako príležitosť pre vyhodnotenie realizácie všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 ako takej, a očakáva, že Únia zohrá na tomto samite vedúcu úlohu; konštatuje, že členské štáty dosahujú rôzny pokrok, okrem iného v závislosti od príslušných cieľov trvalo udržateľného rozvoja a ich prioritných všeobecných a čiastkových cieľov; zdôrazňuje, že ciele trvalo udržateľného rozvoja sú úzko prepojené a že k ich vykonávaniu by sa mala pristupovať integrovaným a komplexným systémovým spôsobom;

Zameranie sa na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci nadchádzajúceho hĺbkového preskúmania na politickom fóre na vysokej úrovni 2019

70.  víta nadchádzajúce hĺbkové preskúmanie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 4 (kvalitné vzdelávanie), č. 8 (dôstojná práca a hospodársky rast), č. 10 (znižovanie nerovnosti), č. 13 (opatrenia v oblasti klímy), č. 16 (mier, spravodlivosť a silné inštitúcie) a č. 17 (partnerstvo na dosiahnutie cieľov) a očakáva, že Únia k preskúmaniu všestranne prispeje; so záujmom očakáva hĺbkové preskúmanie všetkých ostatných cieľov udržateľného rozvoja v nadchádzajúcich rokoch, pričom zdôrazňuje nedeliteľnosť Agendy 2030 a vzájomné prepojenie cieľov;

71.  opätovne zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie a prístup k základnému vzdelaniu pre všetkých (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 4) sú nevyhnutné na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a sebestačnej spoločnosti, ako aj na zabezpečenie lepšieho postavenia mládeže a jej zamestnateľnosti; uznáva, že kvalitné vzdelávanie je v mnohých členských štátoch poprednou oblasťou záujmu, a zdôrazňuje, že technická a odborná príprava majú zásadný význam pre zamestnateľnosť mladých ľudí a možnosť získať kvalifikované pracovné miesto; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rozdiely vo vzdelávaní medzi mestami a vidiekom a medzi ženami a mužmi v rámci EÚ aj mimo nej sú stále rozšírené; vyzýva preto na viac investícií do zvýšenia kvality vzdelávania a súvisiacej infraštruktúry s osobitným interným zameraním na menej rozvinuté regióny interne a externým zameraním na najmenej rozvinuté krajiny;

72.  odporúča Komisii a členským štátom, aby v rámci svojej politiky rozvojovej spolupráce a (spoločného) programovania systematickejšie riešili ciele v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 8 (trvalo udržateľný rast a zamestnanosť); požaduje ďalšie príspevky na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 8 vrátane zlepšenia výrobných kapacít, tvorby príjmov, industrializácie, udržateľných vzorov spotreby a výroby, obchodu, rozvoja súkromného sektora, podnikateľského prostredia, infraštruktúry a cestovného ruchu;

73.  uznáva úlohu mikropodnikov, malých a stredných podnikov, družstiev, inkluzívnych modelov podnikania a výskumných ústavov ako hybnej sily rastu, zamestnanosti a miestnej inovácie; vyzýva na podporu rovnosti podmienok pre udržateľné investície, industrializáciu, podnikateľskú činnosť vrátane zodpovedného podnikania, financovania a zdaňovania, vedy, technológie a výskumu a inovácií s cieľom stimulovať a urýchliť domáci hospodársky a ľudský rozvoj a prispievať k dlhodobému udržateľnému rastu v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vznik nových modelov podnikania a využívali nové technológie ako umelá inteligencia;

74.  zdôrazňuje zásadnú úlohu súkromného sektora v napredovaní k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, najmä zodpovedným a udržateľným investovaním, posilňovaním inkluzívneho rastu, ako aj podporou a záväzkom zodpovedného podnikania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu investičných rámcov ústretových voči investíciám vrátane ukazovateľov výkonnosti v oblasti udržateľnosti a požiadaviek, ktoré umožnia integrovať riziká udržateľnosti do rozhodovania o investíciách, a právneho štátu;

75.  uznáva, že výskumné, vývojové a inovačné centrá a inkubátory EÚ sú dôležité pre podporu trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva preto Komisiu a členské štáty na podporu silnejšieho prepojenia medzi výskumom a podnikaním, ktoré umožní výmenu odporúčaných postupov a stimuláciu inovácií; zdôrazňuje, že financovanie výskumu a inovácií treba doplniť strategickým prístupom k investíciám, ktorý umožní dostať na trh inovačné riešenia, keďže tieto investície si často vyžadujú rizikové a kapitálovo náročné investície;

76.  vyzýva Radu, aby pri vypracovaní svojej pozície o budúcom ESF+ a prideľovaní potrebných finančných prostriedkov zohľadnila ciele trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že úspech cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii závisí od ambicióznych politík s podporou dostatočných zdrojov;

77.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi členskými štátmi sú ešte stále značné rozdiely v dosahovaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 10 z hľadiska znižovania nerovnosti príjmov a nerovnosti vyplývajúcej z veku, pohlavia, zdravotného postihnutia, etnického pôvodu, vierovyznania, hospodárskeho postavenia a ďalších faktorov, ktoré môžu zvýšiť sociálnu súdržnosť, a že nerovnosti pretrvávajú a narastajú v rámci krajín i medzi nimi, v rámci EÚ aj mimo nej; požaduje urýchlenie pokroku na zníženie narastajúcich rozdielov a podporu rovnosti príležitostí pre všetkých, čo priamo pomôže zraniteľným skupinám a tým, ktorí to najviac potrebujú, a povedie k inkluzívnejšiemu a udržateľnejšiemu rastu, ako aj k ľudskému rozvoju; vyzýva Komisiu, aby pri svojom preskúmaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 10 použila lepšie kritériá hospodárskej nerovnosti;

78.  oceňuje, že EÚ a všetky jej členské štáty podpísali a ratifikovali Parížsku dohodu a že väčšina členských štátov uvádza Parížsku dohodu spolu s Agendou 2030 ako kľúčový pilier svojej politiky medzinárodnej spolupráce, zatiaľ čo iné uprednostnili cieľ boja proti zmene klímy a jej vplyvom (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 13); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na zvýšenie verejnej a politickej podpory pre opatrenia v oblasti klímy využívali komunikačné stratégie a činnosti a zvyšovali povedomie o súvisiacich prínosoch boja proti zmene klímy, ako je zlepšenie kvality ovzdušia a verejného zdravia, ochrana prírodných zdrojov, hospodársky rast a vyššia zamestnanosť, zvýšená energetická bezpečnosť a nižšie náklady na dovoz energie;

79.  vyzýva na koordinovanú realizáciu Agendy 2030 ako takej v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy, a to aj pokiaľ ide o naliehavú potrebu preklenúť rozdiel medzi potrebou obmedziť globálne otepľovanie, zintenzívniť prácu na adaptácii globálnemu otepľovaniu a zvýšiť jej financovanie; pripomína záväzok EÚ vyčleniť 20 % svojho rozpočtu na obdobie 2014 – 2020 (približne 180 miliárd EUR) na boj proti zmene klímy, a to prostredníctvom vonkajšej politiky a politiky rozvojovej spolupráce;

80.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek jasným komplexným vedeckým dôkazom uvedeným v osobitnej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy IPCC o globálnom oteplení o 1,5°C, v ktorej sa nachádzajú údaje o škodlivom vplyve takéhoto nárastu teploty a o veľkom rozdiele v závažnosti vplyvov pri náraste o 2°C, niektoré strany Parížskej dohody zatiaľ svoje ambície v oblasti klímy nezvýšili; víta medzinárodnú spoluprácu v obchode s emisiami a prepojenie trhov tretích krajín s regionálnymi trhmi s uhlíkom; vyzýva Úniu, aby v nových ekonomikách a rozvojových krajinách podporovala vytvorenie trhových systémov na znižovanie emisií; konštatuje, že to poslúži pri znižovaní celosvetových emisií, povedie k úspore nákladov a prevádzkovej efektívnosti a vytvorením rovnakých podmienok vo svete obmedzí riziko úniku uhlíka;

81.  zdôrazňuje potrebu zmierňovania celosvetovej zmeny klímy a adaptácie na ňu, ako aj zásadnú úlohu rozvojových krajín pri plnení cieľov Parížskej dohody, Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a akčného plánu z Addis Abeby a tiež naliehavú potrebu pomôcť týmto krajinám dosiahnuť prínosy, ktoré si samy stanovili; víta v tomto ohľade to, že boj proti zmene klímy je prioritou nedávno zriadeného Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj EFSD určeného na mobilizáciu investícií verejného a súkromného sektora do partnerských krajín v Afrike a v susedstve EÚ;

82.  zdôrazňuje, že EÚ by mala pokračovať v nastúpenej ceste, prejsť na nízkouhlíkové, klimaticky neutrálne, zdrojovo efektívne a biologicky rozmanité hospodárstvo v plnom súlade s programom OSN Agenda 2030 a so 17 cieľmi trvalo udržateľného rozvoja tak, aby sa oslabili neudržateľné trendy súvisiace s nadmernou ťažbou prírodných zdrojov, ako aj miznutie biodiverzity spôsobené neudržateľnými spôsobmi spotreby a výroby; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ urýchlila svoje iniciatívy zamerané na podporu zodpovednej a udržateľnej spotreby a výroby, a zároveň bola na čele úsilia o vytvorenie obehového hospodárstva;

83.  opätovne pripomína všeobecné hodnoty demokracie, dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a ľudských práv ako predpokladov trvalo udržateľného rozvoja tak, ako sú vymedzené v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 16 (inkluzívna mierová spoločnosť); vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že vo svete sa naďalej vyskytujú ozbrojené konflikty a násilie; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom pri prehlbovaní právneho štátu a prístupu k spravodlivosti v mnohých krajinách; pripomína záväzok EÚ a členských štátov vyjadrený v Európskom konsenze o rozvoji komplexne pristupovať ku konfliktom a krízam a zároveň sa sústrediť na zraniteľnosť a bezpečnosť ľudí, zároveň však uznáva spojitosť medzi trvalo udržateľným rozvojom, humanitárnou činnosťou, mierom a bezpečnosťou a osobitnú pozornosť venuje zraniteľným štátom a štátom postihnutým konfliktmi; zdôrazňuje, že cieľ inkluzívnej mierovej spoločnosti s prístupom k spravodlivosti pre všetkých by sa mal premietnuť do vonkajšej činnosti EÚ, ktorá podporou všetkých miestnych aktérov môže pomôcť vybudovať odolnosť, podporiť bezpečnosť ľudí, posilniť právny štát a vyriešiť zložité problémy neistoty, nestability a prechodu k demokracii;

84.  zdôrazňuje, že boj proti nerovnosti v krajinách a medzi krajinami, riešenie diskriminácie a podpora mieru, participatívna demokracia, dobrá správa vecí verejných, právny štát a ľudské práva musia byť cieľmi prítomnými v celej rozvojovej politike EÚ;

85.  víta úsilie EÚ zvýšiť na maximum súdržnosť a vybudovať synergiu medzi rôznymi politikami na posilnenie prostriedkov vykonávania a oživenia globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj;

86.  zdôrazňuje, že inkluzívne spravodlivé vzdelávanie, veda, technológia, výskum a inovácie sú osobitne dôležité nástroje na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a uvedomuje si potrebu zlepšiť riadenie v tomto odvetví; vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciálny prínos vedeckej obce doteraz nedosiahol svoju maximálnu úroveň; zdôrazňuje, že do programu Horizont 2020 a budúcich rámcových programov výskumu treba lepšie začleniť pojmy ako trvalo udržateľný rozvoj a spoločenská výzva; pripomína potrebu podporiť mechanizmy zmysluplného prenosu technológií do rozvojových krajín;

87.  vyzýva Komisiu, aby údaje týkajúce sa cieľov trvalo udržateľného rozvoja doplnila do súborov vysokej hodnoty, ako sú vymedzené v smernici o otvorených údajoch a informáciách vo verejnom sektore, a aby členským štátom odporučila zverejňovať všetky správy o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja na základe bezplatnej licencie;

88.  zdôrazňuje význam plného využitia súčasných i budúcich programov a nástrojov EÚ, ako sú programy Horizont a LIFE, ktoré umožňujú účasť tretích krajín v oblasti energetiky, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja;

89.  požaduje rozpočet EÚ, v ktorom trvalo udržateľný rozvoj bude mať postavenie hlavného cieľa; pripomína, že otázkou rozvoja solidarity je boj proti podvodom a daňovým únikom;

90.  zdôrazňuje, že dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v oblasti potravín, poľnohospodárstva, energetiky, materiálov, miest, zdravia a blahobytu by mohlo viesť k príležitostiam na voľnom trhu v hodnote viac ako 10 biliónov EUR(18); zdôrazňuje však, že na to, aby EÚ dosiahla ambíciu vybudovať hospodárstvo s efektívnym využívaním zdrojov, musí ona aj jej členské štáty stáť na čele vedy, techniky a modernej infraštruktúry;

91.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúcu zložitosť a globalizáciu dodávateľských reťazcov je dôležité podporovať uplatňovanie prísnych noriem udržateľnosti aj v tretích krajinách;

o
o   o

92.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, OECD a Organizácii Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1.
(2) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
(3) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 2.
(4) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 45.
(5) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 2.
(6) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 36.
(7) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 151.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2018)0077.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2018)0279.
(10) http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-5927_en.htm
(11) http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-5882_en.htm
(12) http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-5870_en.htm
(13) Údaje Eurostatu za rok 2017 zo 16. októbra 2018.
(14) Diskusný dokument s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, strana 7 (https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/rp_sustainable_europe_30-01_en_web.pdf).
(15) Oznámenie Komisie s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy: Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (COM(2016)0739).
(16) Podrobná analýza na podporu oznámenia Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá európska strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)773);
(17) http://unctad.org/en/PublicationChapters/wir2015ch0_KeyMessage_en.pdf
(18) Správa Komisie o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji Better Business, Better World (Lepší obchod, lepší svet), január 2017.

Právne oznámenie