Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 28. marca 2019 - Štrasburg 
Zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo) ***I
 Kvalita vody určenej na ľudskú spotrebu ***I
 Zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia ***I
 Výkon autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľných na niektoré online vysielania a retransmisie televíznych a rozhlasových programov ***I
 Program Kreatívna Európa na roky 2021 až 2027 ***I
 „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport ***I
 Vytvorenie rámca na uľahčenie udržateľných investícií ***I
 Odhad príjmov a výdavkov na rozpočtový rok 2020 – Oddiel I – Európsky parlament
 Núdzová situácia vo Venezuele
 Situácia v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku
 Najnovší vývoj škandálu Dieselgate
 Rozhodnutie o zriadení Európskeho mierového nástroja

Zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo) ***I
PDF 124kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo*) (COM(2016)0277 – C8-0177/2016 – 2016/0139(COD))
P8_TA(2019)0319A8-0261/2016

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Kvalita vody určenej na ľudskú spotrebu ***I
PDF 397kWORD 117k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (COM(2017)0753 – C8-0019/2018 – 2017/0332(COD))
P8_TA-PROV(2019)0320A8-0288/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0753),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0019/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, írskym Parlamentom, rakúskou Spolkovou radou a Dolnou snemovňou Spojeného kráľovstva, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. júla 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. mája 2018(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 18. mája 2018 adresovaný Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0288/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(4), pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúce návrhy 161, 187, 206 a 213
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Smernicou 98/83/ES sa stanovuje právny rámec na ochranu ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej nezávadnosti a čistoty. Táto smernica by mala sledovať ten istý cieľ. V záujme jeho dosiahnutia treba na úrovni Únie určiť minimálne požiadavky , ktoré musí spĺňať voda určená na tento účel. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu neobsahovala žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v niektorých prípadoch predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby spĺňala uvedené minimálne požiadavky.
(2)  Smernicou 98/83/ES sa stanovuje právny rámec na ochranu ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej nezávadnosti a čistoty. Táto smernica by mala sledovať ten istý cieľ a mala by zabezpečovať všeobecný prístup k takejto vode pre všetkých v Únii. V záujme jeho dosiahnutia treba na úrovni Únie určiť minimálne požiadavky, ktoré musí spĺňať voda určená na tento účel. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu neobsahovala žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v niektorých prípadoch predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby spĺňala uvedené minimálne požiadavky.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)   V súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 2. decembra 2015 s názvom „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“ by sa táto smernica mala snažiť povzbudzovať k efektívnemu využívaniu vodných zdrojov a ich udržateľnosti, a tak splniť ciele obehového hospodárstva.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 b (nové)
(2b)   Právo ľudí na vodu a sanitáciu (HRWS) bolo uznané 28. júla 2010 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (OSN) ako ľudské právo, a preto by prístup k čistej pitnej vode nemal byť obmedzený z dôvodu nedostupnosti pre konečného užívateľa.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 c (nové)
(2c)   Je potrebná súdržnosť medzi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES1a a touto smernicou.
_________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 d (nové)
(2d)   Požiadavky uvedené v tejto smernici by mali odrážať vnútroštátnu situáciu a podmienky dodávateľov vody v členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice treba vylúčiť prírodné minerálne a liečivé vody, pretože na tieto vody sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES68 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES69. Smernica 2009/54/ES sa však zaoberá prírodnými minerálnymi vodami aj pramenitými vodami a z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vyňať len prírodné minerálne vody. V súlade s článkom 9 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2009/54/ES by pramenité vody mali spĺňať ustanovenia tejto smernice. V prípade vody určenej na ľudskú spotrebu plnenej do fliaš alebo nádob určených na predaj alebo používaných pri výrobe, príprave alebo spracovaní potravín by voda mala spĺňať ustanovenia tejto smernice až po miesto zhody (t. j. vodovodný kohútik) a následne by sa mala považovať za potravinu v súlade s článkom 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 7170.
(3)  Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice treba vylúčiť prírodné minerálne a liečivé vody, pretože na tieto vody sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES68 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES69. Smernica 2009/54/ES sa však zaoberá prírodnými minerálnymi vodami aj pramenitými vodami a z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vyňať len prírodné minerálne vody. V súlade s článkom 9 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2009/54/ES by pramenité vody mali spĺňať ustanovenia tejto smernice. Táto povinnosť by sa však nemala rozšíriť na mikrobiologické parametre uvedené v časti A prílohy I k tejto smernici. V prípade vody určenej na ľudskú spotrebu, z verejného zásobovania vodou alebo zo súkromných studní, plnenej do fliaš alebo nádob určených na predaj alebo používaných pri komerčnej výrobe, príprave alebo spracovaní potravín by voda mala v zásade naďalej spĺňať ustanovenia tejto smernice až po miesto zhody a následne by sa mala považovať za potravinu v súlade s článkom 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/200270. Ak sú splnené príslušné požiadavky na bezpečnosť potravín, príslušné orgány v členských štátoch by mali mať právomoc povoliť opätovné použitie vody v odvetviach spracovania potravín.
_________________
_________________
68 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45).
68 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45).
69 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
69 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
70 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
70 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  Na základe záverov európskej iniciatívy občanov o práve na vodu (Right2Water)71 sa začala celoúnijná verejná konzultácia a v rámci programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) sa vykonalo hodnotenie smernice 98/83/ES72. Z uvedených činností vyplynulo, že niektoré ustanovenia smernice 98/83/ES treba aktualizovať. Zistilo sa, že v štyroch oblastiach existuje priestor na zlepšenie, konkrétne ide o zoznam parametrických hodnôt na základe kvality, obmedzené používanie prístupu založeného na riziku, nepresné ustanovenia o informáciách pre spotrebiteľov a rozdiely v systémoch schvaľovania materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Európska iniciatíva občanov o práve na vodu okrem toho zistila, že ďalším výrazným problémom je skutočnosť, že časť obyvateľstva, najmä marginalizované skupiny, nemá prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu, čo sa tiež rieši ako záväzok v rámci cieľa č. 6 týkajúceho sa udržateľného rozvoja v programe OSN do roku 2030. Posledným identifikovaným problémom je celkovo chýbajúce povedomie o únikoch vody spôsobených nedostatočnými investíciami do údržby a obnovy vodárenskej infraštruktúry, ako sa tiež uvádza v osobitnej správe Dvora audítorov o vodárenskej infraštruktúre73.
(4)  Na základe záverov európskej iniciatívy občanov o práve na vodu (Right2Water)71, v rámci ktorej sa od Únie požadovalo, aby zintenzívnila svoje úsilie o dosiahnutie všeobecného prístupu k vode, sa začala celoúnijná verejná konzultácia a v rámci programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) sa vykonalo hodnotenie smernice 98/83/ES72. Z uvedených činností vyplynulo, že niektoré ustanovenia smernice 98/83/ES treba aktualizovať. Zistilo sa, že v štyroch oblastiach existuje priestor na zlepšenie, konkrétne ide o zoznam parametrických hodnôt na základe kvality, obmedzené používanie prístupu založeného na posúdení rizika, nepresné ustanovenia o informáciách pre spotrebiteľov a rozdiely v systémoch schvaľovania materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, a dôsledky tejto skutočnosti pre ľudské zdravie. Európska iniciatíva občanov o práve na vodu okrem toho zistila, že ďalším výrazným problémom je skutočnosť, že časť obyvateľstva, spomedzi zraniteľných a marginalizovaných skupín, má obmedzený alebo žiadny prístup k cenovo dostupnej vode určenej na ľudskú spotrebu, čo je tiež záväzkom v rámci cieľa č. 6 týkajúceho sa udržateľného rozvoja v programe OSN do roku 2030. V tejto súvislosti Európsky parlament uznal právo prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých v Únii. Posledným identifikovaným problémom je celkovo chýbajúce povedomie o únikoch vody spôsobených nedostatočnými investíciami do údržby a obnovy vodárenskej infraštruktúry, ako sa tiež uvádza v osobitnej správe Dvora audítorov o vodárenskej infraštruktúre73, ako aj často nedostatočnými poznatkami o vodovodných systémoch.
_________________
_________________
71 COM(2014)0177.
71 COM(2014)0177.
72 SWD(2016)0428.
72 SWD(2016)0428.
73 Osobitná správa Európskeho dvora audítorov SR 12/2017: „Vykonávanie smernice o pitnej vode: zvýšenie kvality vody a zlepšenie prístupu k nej v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, investičné potreby však stále zostávajú značné“.
73 Osobitná správa Európskeho dvora audítorov SR 12/2017: „Vykonávanie smernice o pitnej vode: zvýšenie kvality vody a zlepšenie prístupu k nej v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, investičné potreby však stále zostávajú značné“.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)   S cieľom splniť ambiciózne ciele stanovené v rámci cieľa Organizácie Spojených národov č. 6 týkajúceho sa udržateľného rozvoja by členské štáty mali byť povinné zaviesť akčné plány na zabezpečenie všeobecného a spravodlivého prístupu k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých do roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)   Európsky parlament prijal uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Voda určená na ľudskú spotrebu zohráva dôležitú úlohu v pokračujúcom úsilí Únie o posilnenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred endokrinnými disruptormi. Regulácia endokrinných disruptorov v tejto smernici predstavuje sľubný krok v súlade s aktualizovanou stratégiou Únie v oblasti endokrinných disruptorov, ktorú je Komisia povinná bezodkladne predložiť.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Ak vedecké poznatky nie sú dostatočné na určenie toho, či existuje alebo neexistuje riziko pre zdravie ľudí prostredníctvom určitej látky prítomnej vo vode určenej na ľudskú spotrebu, alebo na určenie prípustnej hodnoty prítomnosti takejto látky, mala by sa umiestniť do zoznamu sledovaných látok na základe zásady predbežnej opatrnosti, kým nebudú existovať presnejšie vedecké údaje. Členské štáty by preto mali tieto nové parametre monitorovať osobitne.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)   Indikačné parametre nemajú priamy vplyv na verejné zdravie. Sú však dôležité ako prostriedok na určenie toho, ako fungujú zariadenia na výrobu a distribúciu vody, a na hodnotenie kvality vody. Môžu pomôcť odhaliť nedostatky pri úprave vody a tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní a udržiavaní dôvery odberateľov v kvalitu vody. Preto by ich mali členské štáty mali monitorovať.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby určili hodnoty doplňujúcich parametrov, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe I, ak je potrebné chrániť ľudské zdravie na ich územiach.
(7)  Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby určili hodnoty doplňujúcich parametrov, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe I, ak je to potrebné na úplné vykonanie zásady predbežnej opatrnosti a ak je potrebné chrániť ľudské zdravie na ich územiach.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Preventívne plánovanie zdravotnej bezpečnosti a prvky založené na riziku sa v smernici 98/83/ES brali do úvahy len v obmedzenej miere. Prvé prvky prístupu založeného na riziku sa zaviedli už v roku 2015 v smernici (EÚ) 2015/1787, ktorou sa zmenila smernica 98/83/ES, s cieľom povoliť členským štátom výnimku z programov monitorovania, ktoré vypracovali, pokiaľ vykonajú dôveryhodné posúdenia rizika, ktoré môžu byť založené na usmerneniach WHO týkajúcich sa kvality pitnej vody76. Tieto usmernenia, v ktorých sa stanovuje prístup nazývaný „plán bezpečnosti pitnej vody“, sú spolu s normou EN 15975-2 týkajúcou sa bezpečnosti zásobovania pitnou vodou medzinárodne uznávanými zásadami, na ktorých sa zakladá výroba, distribúcia, monitorovanie a analýza parametrov vody určenej na ľudskú spotrebu. Mali by sa prevziať aj do tejto smernice. Je vhodné zaviesť úplný prístup založený na riziku, a to naprieč celým zásobovacím reťazcom, od oblasti odberu po distribúciu až k vodovodnému kohútiku, aby sa zabezpečilo, že sa tieto zásady neobmedzia len na aspekty monitorovania, aby sa čas a zdroje sústredili na dôležité riziká a na nákladovo efektívne opatrenia prijaté na úrovni zdroja zásobovania a aby sa predišlo analýzam a úsiliu v irelevantných otázkach. Tento prístup by mal pozostávať z troch zložiek: po prvé, členský štát vyhodnotí riziká súvisiace s oblasťou odberu („posúdenie nebezpečnosti“) v súlade s usmerneniami WHO a príručkou k plánom bezpečnosti pitnej vody (Water Safety Plan Manual)77; po druhé, dodávatelia vody majú možnosť prispôsobiť monitorovanie hlavným rizikám („posúdenie rizika pri zásobovaní vodou“) a po tretie, členský štát posúdi možné riziká súvisiace s domovými rozvodnými systémami (napr. Legionella alebo olovo) („posúdenie rizika domových rozvodov“). Tieto posúdenia by sa mali pravidelne preskúmať, okrem iného v reakcii na ohrozenia vyplývajúce z extrémnych výkyvov počasia súvisiacich so zmenou klímy, na zmeny činnosti človeka v oblasti odberu alebo v reakcii na incidenty súvisiace so zdrojom. Prístupom založeným na riziku sa zabezpečuje nepretržitá výmena informácií medzi príslušnými orgánmi a dodávateľmi vody.
(8)  Preventívne plánovanie zdravotnej bezpečnosti a prvky založené na posúdení rizika sa v smernici 98/83/ES brali do úvahy len v obmedzenej miere. Prvé prvky prístupu založeného na posúdení rizika sa zaviedli už v roku 2015 v smernici (EÚ) 2015/1787, ktorou sa zmenila smernica 98/83/ES, s cieľom povoliť členským štátom výnimku z programov monitorovania, ktoré vypracovali, pokiaľ vykonajú dôveryhodné posúdenia rizika, ktoré môžu byť založené na usmerneniach WHO týkajúcich sa kvality pitnej vody76. Tieto usmernenia, v ktorých sa stanovuje prístup nazývaný „plán bezpečnosti pitnej vody“, sú spolu s normou EN 15975-2 týkajúcou sa bezpečnosti zásobovania pitnou vodou medzinárodne uznávanými zásadami, na ktorých sa zakladá výroba, distribúcia, monitorovanie a analýza parametrov vody určenej na ľudskú spotrebu. Mali by sa prevziať aj do tejto smernice. Je vhodné zaviesť úplný prístup založený na posúdení rizika, a to naprieč celým zásobovacím reťazcom, od oblasti odberu po distribúciu až k vodovodnému kohútiku, aby sa zabezpečilo, že sa tieto zásady neobmedzia len na aspekty monitorovania, aby sa čas a zdroje sústredili na dôležité riziká a na nákladovo efektívne opatrenia prijaté na úrovni zdroja zásobovania a aby sa predišlo analýzam a úsiliu v irelevantných otázkach. Tento prístup by mal byť založený na získaných vedomostiach a činnostiach vykonávaných podľa smernice 2000/60/ES a mal by účinnejšie zohľadňovať vplyv zmeny klímy na vodné zdroje. Prístup založený na posúdení rizika by mal pozostávať z troch zložiek: po prvé, členský štát vyhodnotí nebezpečnosť súvisiacu s oblasťou odberu („posúdenie nebezpečnosti“) v súlade s usmerneniami WHO a príručkou k plánom bezpečnosti pitnej vody (Water Safety Plan Manual)77; po druhé, dodávatelia vody majú možnosť prispôsobiť monitorovanie hlavným rizikám („posúdenie rizika pri zásobovaní vodou“) a po tretie, členský štát posúdi možné riziká súvisiace s domovými rozvodnými systémami (napr. Legionella alebo olovo) s osobitným zameraním na prioritné priestory („posúdenie rizika domových rozvodov“). Tieto posúdenia by sa mali pravidelne preskúmať, okrem iného v reakcii na ohrozenia vyplývajúce z extrémnych výkyvov počasia súvisiacich so zmenou klímy, na zmeny činnosti človeka v oblasti odberu alebo v reakcii na incidenty súvisiace so zdrojom. Prístupom založeným na posúdení rizika sa zabezpečuje nepretržitá výmena informácií medzi príslušnými orgánmi, dodávateľmi vody a ďalšími zainteresovanými stranami vrátane tých, ktorí sú zodpovední za zdroje znečistenia alebo riziko znečistenia. Výnimkou je, že vykonávanie prístupu založeného na posúdení rizika by sa malo prispôsobiť osobitným obmedzeniam námorných plavidiel, ktoré odsoľujú vodu a prepravujú cestujúcich. Námorné plavidlá plávajúce pod európskou vlajkou pri plavbe v medzinárodných vodách dodržiavajú medzinárodný regulačný rámec. Okrem toho sa na dopravu a výrobu pitnej vody určenej na ľudskú spotrebu na palube vzťahujú osobitné obmedzenia, čo znamená, že ustanovenia tejto smernice by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť.
_________________
_________________
76 Usmernenia pre kvalitu pitnej vody (Guidelines for drinking water quality), štvrté vydanie, Svetová zdravotnícka organizácia, 2011 http://www.who.int/water_sanitation_health/publications/2011/dwq_guidelines/en/index.html
76 Usmernenia pre kvalitu pitnej vody (Guidelines for drinking water quality), štvrté vydanie, Svetová zdravotnícka organizácia, 2011 http://www.who.int/water_sanitation_health/publications/2011/dwq_guidelines/en/index.html
77 Príručka k plánom bezpečnosti pitnej vody: krok za krokom v riadení rizika pre dodávateľov pitnej vody (Water Safety Plan Manual: step-by-step risk management for drinking water suppliers), Svetová zdravotnícka organizácia, 2009, http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/75141/1/9789241562638_eng.pdf
77 Príručka k plánom bezpečnosti pitnej vody: krok za krokom v riadení rizika pre dodávateľov pitnej vody (Water Safety Plan Manual: step-by-step risk management for drinking water suppliers), Svetová zdravotnícka organizácia, 2009, http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/75141/1/9789241562638_eng.pdf
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)   Neúčinné využívanie vodných zdrojov, najmä úniky v rámci infraštruktúry na zásobovanie vodou, vedie k nadmernému využívaniu obmedzených zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu. To vážne bráni členským štátom dosiahnuť ciele stanovené v smernici 2000/60/ES.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)  Posúdenie nebezpečnosti by sa malo zameriavať na zníženie požadovanej úrovne úpravy pri produkcii vody určenej na ľudskú spotrebu, napríklad znížením tlakov spôsobujúcich znečistenie vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu. Na tento účel by členské štáty mali identifikovať nebezpečenstvá a zdroje možného znečistenia spojené s týmito vodnými útvarmi a monitorovať znečisťujúce látky, ktoré identifikujú ako relevantné, napríklad na základe zistených nebezpečenstiev (napr. mikroplasty, dusičnany, pesticídy alebo lieky v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES78), z dôvodu ich prirodzenej prítomnosti v oblasti odberu vody (napr. arzén) alebo na základe informácií od dodávateľov vody (napr. náhle zvýšenie určitého parametra v surovej vode). Tieto parametre by sa mali použiť ako markery, vďaka ktorým príslušné orgány prijmú opatrenia na zníženie tlaku na vodné útvary, napríklad preventívne alebo zmierňujúce opatrenia (v prípade potreby vrátane výskumu na pochopenie vplyvov na zdravie), na ochranu týchto vodných útvarov a na riešenie zdrojov znečistenia v spolupráci s dodávateľmi vody a zúčastnenými stranami.
(9)  Pri posúdení nebezpečnosti by sa mal uplatňovať holistický prístup k posúdeniu rizík, ktorý je založený na výslovnom cieli znížiť požadovanú úroveň úpravy pri produkcii vody určenej na ľudskú spotrebu, napríklad znížením tlakov spôsobujúcich znečistenie alebo riziko znečistenia vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu. Na tento účel by členské štáty mali identifikovať nebezpečnosť a zdroje možného znečistenia spojené s týmito vodnými útvarmi a monitorovať znečisťujúce látky, ktoré identifikujú ako relevantné, napríklad na základe zistenej nebezpečnosti (napr. mikroplasty, dusičnany, pesticídy alebo lieky v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES78), z dôvodu ich prirodzenej prítomnosti v oblasti odberu vody (napr. arzén) alebo na základe informácií od dodávateľov vody (napr. náhle zvýšenie určitého parametra v surovej vode). V súlade so smernicou 2000/60/ES by sa tieto parametre mali použiť ako markery, vďaka ktorým príslušné orgány prijmú opatrenia na zníženie tlaku na vodné útvary, napríklad preventívne alebo zmierňujúce opatrenia (v prípade potreby vrátane výskumu na pochopenie vplyvov na zdravie), na ochranu týchto vodných útvarov a na riešenie zdrojov znečistenia alebo rizika znečistenia v spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami vrátane tých, ktorí sú zodpovední za znečisťujúce látky alebo možné zdroje znečisťujúcich látok. Ak členský štát prostredníctvom posúdenia nebezpečnosti zistí, že parameter nie je prítomný v danej oblasti odberu vody, napríklad preto, že sa táto látka nikdy nevyskytuje v podzemných alebo povrchových vodách, mal by informovať príslušných dodávateľov vody a mal by mať možnosť povoliť zníženie frekvencie monitorovania tohto parametra alebo odstrániť tento parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, bez vykonania posúdenia rizika pri zásobovaní vodou.
_________________
_________________
78 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
78 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 11
(11)  Parametrické hodnoty použité na posúdenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu musia byť dodržané v mieste, kde je voda určená na ľudskú spotrebu sprístupnená príslušnému používateľovi. Kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu však môže ovplyvniť domový rozvodný systém. Podľa poznatkov WHO spôsobuje Legionella v Únii najväčšie zdravotné zaťaženie spomedzi všetkých patogénov prenášaných vodou. Prenáša sa vdýchnutím z rozvodov teplej vody, napríklad pri sprchovaní. Je teda evidentne naviazaná na domový rozvodný systém. Zavedenie jednostrannej povinnosti monitorovať tento patogén vo všetkých súkromných a verejných priestoroch by viedlo k neprimerane vysokým nákladom, a preto je na riešenie tohto problému vhodnejšie posúdenie rizika domových rozvodov. Okrem toho by sa pri posúdení rizika domových rozvodov mali vziať do úvahy aj možné riziká vyplývajúce z produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Súčasťou posúdenia rizika domových rozvodov by teda okrem iného malo byť monitorovanie prioritných priestorov, posúdenie rizika domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj overovanie parametrov stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu na základe ich vyhlásenia o parametroch v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/201179. Spolu s vyhlásením o parametroch treba dodať aj informácie uvedené v článkoch 31 a 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/200680. Členské štáty by na základe tohto posúdenia mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili okrem iného zavedenie náležitých kontrolných a riadiacich opatrení (napr. v prípade výskytu ohnísk choroby) v súlade s usmerneniami WHO81 a aby migrácia zo stavebných výrobkov neohrozovala ľudské zdravie. Avšak bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 305/2011, platí, že ak majú tieto opatrenia za následok obmedzenie voľného pohybu produktov a materiálov v Únii, musia byť tieto obmedzenia riadne odôvodnené a striktne proporcionálne a nesmú spôsobovať svojvoľnú diskrimináciu či skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi.
(11)  Parametrické hodnoty použité na posúdenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu musia byť dodržané v mieste, kde je voda určená na ľudskú spotrebu sprístupnená príslušnému používateľovi. Kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu však môže ovplyvniť domový rozvodný systém. Podľa poznatkov WHO spôsobuje Legionella v Únii najväčšie zdravotné zaťaženie spomedzi všetkých patogénov prenášaných vodou, najmä baktéria Legionella pneumophila, ktorá je zodpovedná za väčšinu prípadov legionelózy v Únii. Prenáša sa vdýchnutím z rozvodov teplej vody, napríklad pri sprchovaní. Je teda evidentne naviazaná na domový rozvodný systém. Zavedenie jednostrannej povinnosti monitorovať tento patogén vo všetkých súkromných a verejných priestoroch by viedlo k neprimerane vysokým nákladom a bolo by to v rozpore so zásadou subsidiarity, a preto je na riešenie tohto problému vhodnejšie posúdenie rizika vnútorných rozvodov s osobitným dôrazom na prioritné priestory. Okrem toho by sa pri posúdení rizika domových rozvodov mali vziať do úvahy aj možné riziká vyplývajúce z produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Súčasťou posúdenia rizika domových rozvodov by teda okrem iného malo byť monitorovanie prioritných priestorov, posúdenie rizika domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Spolu s vyhlásením o parametroch treba dodať aj informácie uvedené v článkoch 31 a 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/200680. Členské štáty by na základe tohto posúdenia mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili okrem iného zavedenie náležitých kontrolných a riadiacich opatrení (napr. v prípade výskytu ohnísk choroby) v súlade s usmerneniami WHO81 a aby migrácia z látok a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, neohrozovala ľudské zdravie.
_________________
_________________
79 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).
80 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
80 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
81 „Legionella a prevencia legionelózy“ ("Legionella and the prevention of Legionellosis"), Svetová zdravotnícka organizácia, 2007 http://www.who.int/water_sanitation_health/emerging/legionella.pdf
81 „Legionella a prevencia legionelózy“ („Legionella and the prevention of Legionellosis“), Svetová zdravotnícka organizácia, 2007 http://www.who.int/water_sanitation_health/emerging/legionella.pdf
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)  Ustanoveniami smernice 98/83/ES o zabezpečení kvality úpravy, vybavenia a materiálov sa nepodarilo vyriešiť prekážky na vnútornom trhu, pokiaľ ide o voľný pohyb stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V platnosti sú stále vnútroštátne schválenia výrobkov, pričom požiadavky sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Pre výrobcov je preto ťažké a nákladné obchodovať so svojimi výrobkami v celej Únii. Odstránenie technických prekážok sa dá účinne dosiahnuť len stanovením harmonizovaných technických špecifikácií pre stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011. Uvedené nariadenie umožňuje vypracovanie európskych noriem na harmonizáciu metód posúdenia stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ako aj prahových úrovní a tried, ktoré sa majú stanoviť pre úroveň parametra podstatnej vlastnosti. Na tento účel bola do normalizačného pracovného programu na rok 201782 zaradená osobitná požiadavka na normalizáciu v oblasti hygieny a bezpečnosti produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011. Norma má byť vydaná do roku 2018. Uverejnenie tejto harmonizovanej normy v Úradnom vestníku Európskej únie zabezpečí racionálne prijímanie rozhodnutí, aby sa na trhu umiestnili alebo sprístupnili bezpečné stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V dôsledku toho by sa ustanovenia o vybavení a materiáli, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, mali vypustiť, čiastočne nahradiť ustanoveniami týkajúcimi sa posúdenia rizika domových rozvodov a doplniť príslušnými harmonizovanými normami podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011.
(12)  Ustanoveniami smernice 98/83/ES o zabezpečení kvality úpravy, vybavenia a materiálov sa nepodarilo vyriešiť prekážky na vnútornom trhu, pokiaľ ide o voľný pohyb stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ani poskytnúť dostatočnú ochranu s ohľadom na ľudské zdravie. V platnosti sú stále vnútroštátne schválenia výrobkov, pričom požiadavky sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Pre výrobcov je preto ťažké a nákladné obchodovať so svojimi výrobkami v celej Únii. Táto situácia vznikla v dôsledku neexistencie európskych minimálnych noriem v oblasti hygieny pre všetky produkty a materiály v kontakte s vodou určenou na ľudskú spotrebu, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa v plnej miere dosiahlo vzájomné uznávanie medzi členskými štátmi. Odstránenie technických prekážok a súlad všetkých produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, sa dá teda na úrovni Únie účinne dosiahnuť len stanovením minimálnych požiadaviek na kvalitu na úrovni Únie. V dôsledku toho by sa tieto ustanovenia mali posilniť prostredníctvom postupu harmonizácie takýchto produktov a materiálov. Tieto práce by mali čerpať zo skúseností a výsledkov viacerých členských štátov, ktoré už niekoľko rokov v rámci spoločného úsilia pracujú na zbližovaní v oblasti regulácie.
_________________
82 SWD(2016)0185.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)  Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby boli vytvorené programy monitorovania s cieľom kontrolovať, či voda určená na ľudskú spotrebu spĺňa požiadavky tejto smernice. Monitorovanie na účely tejto smernice väčšinou vykonávajú dodávatelia vody. Dodávateľom vody by sa mala udeliť väčšia flexibilita, pokiaľ ide o parametre, ktoré monitorujú na účely posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. Ak sa určitý parameter nezistí, dodávatelia vody by mali mať možnosť znížiť frekvenciu monitorovania alebo monitorovanie daného parametra úplne zastaviť. Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou by sa malo uplatňovať na väčšinu parametrov. Základný zoznam parametrov by sa však mal stále monitorovať s istou minimálnou frekvenciou. Táto smernica v zásade obsahuje ustanovenia o frekvencii monitorovania na účely kontrol súladu a iba obmedzené ustanovenia o monitorovaní na prevádzkové účely. Na zabezpečenie správneho fungovania úpravy vody môže byť nevyhnutné dodatočné monitorovanie na prevádzkové účely, ktoré sa ponecháva na voľné uváženie dodávateľov vody. Z tohto hľadiska sa dodávatelia vody môžu odvolať na usmernenia WHO a príručku k plánom bezpečnosti pitnej vody.
(13)  Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby boli vytvorené programy monitorovania s cieľom kontrolovať, či voda určená na ľudskú spotrebu spĺňa požiadavky tejto smernice. Monitorovanie na účely tejto smernice väčšinou vykonávajú dodávatelia vody, ale v prípade potreby by členské štáty mali objasniť, ktoré príslušné orgány zodpovedajú za povinnosti vyplývajúce z transpozície tejto smernice. Dodávateľom vody by sa mala udeliť väčšia flexibilita, pokiaľ ide o parametre, ktoré monitorujú na účely posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. Ak sa určitý parameter nezistí, dodávatelia vody by mali mať možnosť znížiť frekvenciu monitorovania alebo monitorovanie daného parametra úplne zastaviť. Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou by sa malo uplatňovať na väčšinu parametrov. Základný zoznam parametrov by sa však mal stále monitorovať s istou minimálnou frekvenciou. Táto smernica v zásade obsahuje ustanovenia o frekvencii monitorovania na účely kontrol súladu a iba obmedzené ustanovenia o monitorovaní na prevádzkové účely. Na zabezpečenie správneho fungovania úpravy vody môže byť nevyhnutné dodatočné monitorovanie na prevádzkové účely, ktoré sa ponecháva na voľné uváženie dodávateľov vody. Z tohto hľadiska sa dodávatelia vody môžu odvolať na usmernenia WHO a príručku k plánom bezpečnosti pitnej vody.
Pozmeňujúci návrh 188
Návrh smernice
Odôvodnenie 14
(14)  Prístup založený na riziku by postupne mali uplatňovať všetci dodávatelia vody vrátane malých dodávateľov vody, keďže hodnotenie smernice 98/83/ES ukázalo, že v jej vykonávaní týmito dodávateľmi sú nedostatky, niekedy z dôvodu nákladov na uskutočňovanie nepotrebného monitorovania. Pri uplatňovaní prístupu založeného na riziku by sa mali zohľadniť bezpečnostné otázky.
(14)  Prístup založený na riziku by mali uplatňovať všetci dodávatelia vody vrátane veľmi malých, malých a stredných dodávateľov vody, keďže hodnotenie smernice 98/83/ES ukázalo, že v jej vykonávaní týmito dodávateľmi sú nedostatky, niekedy z dôvodu nákladov na uskutočňovanie nepotrebného monitorovania, pričom pre veľmi malých dodávateľov je možné uplatniť výnimku. Pri uplatňovaní prístupu založeného na riziku by sa mali zohľadniť bezpečnostné otázky a otázky týkajúce sa uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“. U menších dodávateľov vody by príslušné orgány mali monitorovanie podporovať poskytovaním odbornej podpory.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)   S cieľom dosiahnuť najpevnejšiu ochranu verejného zdravia by členské štáty mali zabezpečiť jasné a vyvážené rozdelenie zodpovedností za uplatňovanie prístupu založeného na posúdení rizika v súlade s ich vnútroštátnym inštitucionálnym a právnym rámcom.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  V prípade nezhody s normami uloženými touto smernicou príslušný členský štát musí okamžite preskúmať príčinu a zabezpečiť, aby sa čo najskôr prijalo nápravné opatrenie nevyhnutné pre na obnovu kvality vody. V prípade, že dodávka vody predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, mala by sa dodávka takejto vody zakázať alebo by sa malo obmedziť jej používanie. Okrem toho je dôležité objasniť, že nesplnenie minimálnych požiadaviek na hodnoty týkajúce sa mikrobiologických a chemických parametrov by mali členské štáty automaticky považovať za potenciálnu hrozbu pre ľudské zdravie. V prípade, že na obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu je potrebné nápravné opatrenie, v súlade s článkom 191 ods. 2 zmluvy, malo by sa uprednostniť opatrenie, ktorým sa odstráni problém pri zdroji.
(15)  V prípade nezhody s normami uloženými touto smernicou by príslušný členský štát mal okamžite preskúmať príčinu a zabezpečiť, aby sa čo najskôr prijalo nápravné opatrenie nevyhnutné na obnovu kvality vody. V prípade, že dodávka vody predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, mala by sa dodávka takejto vody zakázať alebo by sa malo obmedziť jej používanie a mali by riadne informovať občania, ktorých by sa nebezpečenstvo mohlo týkať. Okrem toho by pri nesplnení minimálnych požiadaviek na hodnoty týkajúce sa mikrobiologických a chemických parametrov mali členské štáty určiť, či prekročenie hodnôt predstavuje potenciálne riziko pre ľudské zdravie. Na tento účel by členské štáty mali brať do úvahy najmä úroveň prekročenia minimálnych požiadaviek, ako aj druh príslušného parametra. V prípade, že na obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu je potrebné nápravné opatrenie, v súlade s článkom 191 ods. 2 zmluvy, malo by sa uprednostniť opatrenie, ktorým sa odstráni problém pri zdroji.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)   Je dôležité zabrániť tomu, aby kontaminovaná voda predstavovala potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Dodávka takejto vody by sa preto mala zakázať alebo by sa jej používanie malo obmedziť.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)  Členské štáty by už nemali byť oprávnené udeliť výnimky z tejto smernice. Pôvodne bolo úlohou výnimiek umožniť členským štátom až deväťročné obdobie na vyriešenie nesúladu s parametrickou hodnotou. Ukázalo sa, že členské štáty i Komisiu tento postup zaťažuje. V niektorých prípadoch dokonca viedol k oneskoreniam pri prijímaní nápravných opatrení, pretože možnosť výnimky sa považovala za prechodné obdobie. Preto by sa ustanovenie o výnimkách malo vypustiť. Pri prekročení parametrických hodnôt by sa ustanovenia o nápravných opatreniach mali z dôvodu ochrany ľudského zdravia uplatňovať okamžite bez možnosti udelenia výnimky z parametrickej hodnoty. Výnimky udelené členskými štátmi podľa článku 9 smernice 98/83/ES, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice stále platné, by sa mali naďalej uplatňovať až do skončenia danej výnimky, no nemali by sa predlžovať.
(16)  Členské štáty by mali byť oprávnené udeliť výnimky z tejto smernice. Pôvodne bolo úlohou výnimiek umožniť členským štátom až deväťročné obdobie na vyriešenie nesúladu s parametrickou hodnotou. Ukázalo sa, že tento postup je užitočný pre členské štáty vzhľadom na úroveň ambícií tejto smernice. Treba však konštatovať, že v niektorých prípadoch tento postup viedol k oneskoreniam pri prijímaní nápravných opatrení, pretože možnosť výnimky sa občas považovala za prechodné obdobie. Vzhľadom na sprísňovanie parametrov kvality navrhovaných v tejto smernici na jednej strane a zrýchľujúce sa odhaľovanie nových znečisťujúcich látok, ktoré si vyžadujú náročnejšie opatrenia na hodnotenie, monitorovanie a riadenie na strane druhej, je však naďalej potrebné zachovať postup udeľovania výnimiek prispôsobený na tieto skutočnosti za predpokladu, že nepredstavujú možné riziko pre ľudské zdravie, a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nemožno inak zachovať inými primeranými prostriedkami. Preto s cieľom zabezpečiť rýchlejšie a účinnejšie dodržiavanie požiadaviek tejto smernice členskými štátmi by sa malo zmeniť ustanovenie smernice 98/83/ES o výnimkách. Výnimky udelené členskými štátmi podľa článku 9 smernice 98/83/ES, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice stále platné, by sa mali naďalej uplatňovať podľa podmienok uvedených v ustanoveniach platných v čase udelenia výnimky.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)  Komisia v odpovedi na európsku iniciatívu občanov o práve na vodu „Right2Water“ v roku 201483 vyzvala členské štáty, aby všetkým občanom zabezpečili prístup k minimálnej dodávke vody v súlade s odporúčaniami WHO. Zaviazala sa tiež, že bude „prostredníctvom politík životného prostredia“ pokračovať v „zlepšovaní prístupu k bezpečnej pitnej vode […] pre všetkých obyvateľov“84. Je to v súlade s cieľom OSN č. 6 týkajúcim sa udržateľného rozvoja a s ním súvisiacim zámerom „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých“. Pojem spravodlivého prístupu sa vzťahuje na širokú škálu aspektov, ako sú dostupnosť (napríklad z geografických dôvodov, z dôvodov chýbajúcej infraštruktúry alebo osobitnej situácie niektorých častí obyvateľstva), kvalita, prijateľnosť alebo cenová dostupnosť. Pokiaľ ide o cenovú dostupnosť vody, treba pripomenúť, že pri stanovovaní sadzieb za vodu v súlade so zásadou úhrady nákladov stanovenou v smernici 2000/60/ES môžu členské štáty prihliadať na rozdiely v ekonomických a sociálnych rozdieloch obyvateľstva, a teda schváliť sociálne sadzby alebo prijať opatrenia na ochranu obyvateľstva znevýhodneného zo sociálno-ekonomického hľadiska. Táto smernica sa zaoberá najmä aspektmi prístupu k vode súvisiacimi s kvalitou a dostupnosťou. S cieľom riešiť tieto aspekty v rámci reakcie na európsku iniciatívu občanov a prispieť k plneniu zásady 20 Európskeho piliera sociálnych práv85, ktorou je, že „každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody“, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby sa problematikou prístupu k vode zaoberali na vnútroštátnej úrovni a mali pritom istú mieru voľného uváženia, pokiaľ ide o presný druh opatrení, ktoré sa majú vykonať. Možno to uskutočniť pomocou akcií zameraných okrem iného na zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých, napríklad prístupom zdarma k pitným fontánkam v mestách, ako aj propagovaním používania takejto vody tým, že sa bude podporovať jej dodávanie zdarma do verejných budov a reštaurácií.
(17)  Komisia v odpovedi na európsku iniciatívu občanov o práve na vodu „Right2Water“ v roku 201483 vyzvala členské štáty, aby všetkým občanom zabezpečili prístup k minimálnej dodávke vody v súlade s odporúčaniami WHO. Zaviazala sa tiež, že bude „prostredníctvom politík životného prostredia“ pokračovať v „zlepšovaní prístupu k bezpečnej pitnej vode […] pre všetkých obyvateľov“84. Je to v súlade s článkami 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie. Je to aj v súlade s cieľom OSN č. 6 týkajúcim sa udržateľného rozvoja a s ním súvisiacim zámerom „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých“. Pojem spravodlivého prístupu sa vzťahuje na širokú škálu aspektov, ako sú dostupnosť (napríklad z geografických dôvodov, z dôvodov chýbajúcej infraštruktúry alebo osobitnej situácie niektorých častí obyvateľstva), kvalita, prijateľnosť alebo cenová dostupnosť. Pokiaľ ide o cenovú dostupnosť vody, treba pripomenúť, že, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 9 ods. 4 smernice 2000/60/ES, pri stanovovaní sadzieb za vodu v súlade so zásadou úhrady nákladov stanovenou v uvedenej smernici môžu členské štáty prihliadať na rozdiely v ekonomických a sociálnych rozdieloch obyvateľstva, a teda schváliť sociálne sadzby alebo prijať opatrenia na ochranu obyvateľstva znevýhodneného zo sociálno-ekonomického hľadiska. Táto smernica sa zaoberá najmä aspektmi prístupu k vode súvisiacimi s kvalitou a dostupnosťou. S cieľom riešiť tieto aspekty v rámci reakcie na európsku iniciatívu občanov a prispieť k plneniu zásady 20 Európskeho piliera sociálnych práv85, ktorou je, že „každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody“, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby sa problematikou cenovo dostupného prístupu k vode zaoberali na vnútroštátnej úrovni a mali pritom istú mieru voľného uváženia, pokiaľ ide o presný druh opatrení, ktoré sa majú vykonať. Možno to uskutočniť pomocou akcií zameraných okrem iného na zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých, napríklad vyhýbaním sa neodôvodnenému sprísneniu požiadaviek na kvalitu vody z hľadiska verejného zdravia, ktoré by zvýšilo cenu vody pre občanov, prístupom zdarma k pitným fontánkam v mestách, ako aj propagovaním používania vody určenej na ľudskú spotrebu tým, že sa bude podporovať jej dodávanie zdarma do verejných budov, reštaurácií, nákupných a rekreačných centier, ako aj do tranzitných zón a na miesta s veľkou koncentráciou ľudí, ako sú železničné stanice alebo letiská. Členské štáty by mali mať možnosť určiť správnu kombináciu takýchto nástrojov vzhľadom na ich špecifickú vnútroštátnu situáciu.
_________________
_________________
83 COM(2014)0177.
83 COM(2014)0177.
84 COM(2014)0177, s. 12.
84 COM(2014)0177, s. 12.
85 Vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv (2017/C 428/09) zo 17. novembra 2017 (Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10).
85 Vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv (2017/C 428/09) zo 17. novembra 2017 (Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10).
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 18
(18)  Európsky parlament vo svojom uznesení k „ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water86“ konštatuje, „že členské štáty by mali osobitnú pozornosť venovať potrebám zraniteľných skupín spoločnosti“87. Osobitná situácia menšinových kultúr, ako sú Rómovia, Sinti, Travelleri, Kalé, Gens du voyage atď., či už ide o usadené skupiny alebo nie, najmä fakt, že nemajú prístup k pitnej vode, sa uznáva aj v správe Komisie o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov88 a v odporúčaní Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch89. Vzhľadom na tento všeobecný kontext je vhodné, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby tieto skupiny mali prístup k vode. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov definovať tieto skupiny, by medzi ne mali patriť aspoň utečenci, kočovné komunity, bezdomovci a menšinové kultúry, ako sú Rómovia, Sinti, Travelleri, Kalé, Gens du voyage atď., či už ide o usadené skupiny alebo nie. K takýmto opatreniam, ktoré sa ponechávajú na zhodnotenie členským štátom, môže patriť napríklad poskytovanie alternatívnych spôsobov dodávky (individuálne úpravovne vody), poskytovanie vody v cisternách (nákladné a cisternové vozidlá) a zabezpečenie potrebnej infraštruktúry pre tábory.
(18)  Európsky parlament vo svojom uznesení k „ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water86“ konštatuje, „že členské štáty by mali osobitnú pozornosť venovať potrebám zraniteľných skupín spoločnosti“87. Osobitná situácia menšinových kultúr, ako sú Rómovia a Travelleri, či už ide o usadené skupiny alebo nie, najmä fakt, že nemajú prístup k pitnej vode, sa uznáva aj v správe Komisie o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov88 a v odporúčaní Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch89. Vzhľadom na tento všeobecný kontext je vhodné, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby tieto skupiny mali prístup k vode. So zreteľom na zásadu úhrady nákladov uvedenú v smernici 2000/60/ES by členské štáty mali zlepšiť prístup zraniteľných a marginalizovaných skupín k vode bez ohrozenia dodávok všeobecne cenovo dostupnej kvalitnej vody. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov definovať tieto skupiny, by medzi ne mali patriť aspoň utečenci, kočovné komunity, bezdomovci a menšinové kultúry, ako sú Rómovia a Travelleri, či už ide o usadené skupiny alebo nie. K takýmto opatreniam, ktoré sa ponechávajú na zhodnotenie členským štátom, môže patriť napríklad poskytovanie alternatívnych spôsobov dodávky (individuálne úpravovne vody), poskytovanie vody v cisternách (nákladné a cisternové vozidlá) a zabezpečenie potrebnej infraštruktúry pre tábory. Ak sú miestne verejné orgány zodpovedné za plnenie týchto povinností, členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali dostatočné finančné zdroje a technické a materiálne kapacity, a mali by ich zodpovedajúcim spôsobom podporiť, napríklad poskytovaním odbornej podpory. Pre miestne verejné orgány by nemala byť neprimerane nákladná najmä distribúcia vody pre zraniteľné a marginalizované skupiny.
_________________
_________________
86 P8_TA(2015)0294.
86 P8_TA(2015)0294.
87 P8_TA(2015)0294, odsek 62.
87 P8_TA(2015)0294, odsek 62.
88 COM(2014)0209.
88 COM(2014)0209.
89 Odporúčanie Rady (2013/C 378/01) z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1).
89 Odporúčanie Rady (2013/C 378/01) z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 19
(19)  V 7. environmentálnom akčnom programe do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“90 sa požaduje, aby verejnosť mala na vnútroštátnej úrovni prístup k jasným informáciám o životnom prostredí. V smernici 98/83/ES sa stanovuje len pasívny prístup k informáciám, čo znamená, že stačilo, aby členské štáty zabezpečili dostupnosť týchto informácií. Takéto ustanovenia by sa preto mali nahradiť, aby sa zabezpečilo, že aktualizované informácie budú ľahko dostupné napríklad na webovej stránke a odkaz na ňu by sa mal aktívne šíriť. Aktualizované informácie by mali obsahovať nielen výsledky programov monitorovania, ale aj dodatočné informácie, ktoré môžu byť pre verejnosť užitočné, napríklad informácie o ukazovateľoch (železo, tvrdosť, minerály atď.), ktoré majú často vplyv na to, ako odberatelia vnímajú vodu z vodovodu. Na tento účel by sa preto indikačné parametre zo smernice 98/83/ES, ktoré neposkytovali informácie týkajúce sa zdravia, mali nahradiť online informáciami o týchto parametroch. V prípade veľmi veľkých dodávateľov vody by mali byť dostupné online aj dodatočné informácie týkajúce sa okrem iného energetickej efektívnosti, riadenia, správy, štruktúry nákladov a uplatnenej úpravy. Predpokladá sa, že lepšia informovanosť odberateľov a väčšia transparentnosť prispejú k zvýšeniu dôvery občanov k vode, ktorá sa im dodáva. To by malo zasa viesť k zvýšenému používaniu vody z vodovodu a tým aj menšej tvorbe plastového odpadu a emisií skleníkových plynov, a mať pozitívny vplyv na zmiernenie zmeny klímy a životné prostredie ako celok.
(19)  V 7. environmentálnom akčnom programe do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“90 sa požaduje, aby verejnosť mala na vnútroštátnej úrovni prístup k jasným informáciám o životnom prostredí. V smernici 98/83/ES sa stanovuje len pasívny prístup k informáciám, čo znamená, že stačilo, aby členské štáty zabezpečili dostupnosť týchto informácií. Tieto ustanovenia by sa preto mali nahradiť s cieľom zabezpečiť, aby aktualizované informácie, ktoré sú zrozumiteľné a relevantné pre odberateľov, boli ľahko dostupné, napríklad v brožúre, na webovej stránke alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie. Aktualizované informácie by mali obsahovať nielen výsledky programov monitorovania, ale aj dodatočné informácie, ktoré môžu byť pre verejnosť užitočné, napríklad výsledok opatrení prijatých na monitorovanie dodávateľov vody, pokiaľ ide o parametre kvality vody a informácie o indikačných parametroch uvedených v časti Ba prílohy I. V prípade veľmi veľkých dodávateľov vody by mali byť dostupné online aj dodatočné informácie týkajúce sa okrem iného správy, štruktúry sadzieb a uplatnenej úpravy. Účelom lepšej informovanosti odberateľov o relevantných informáciách a väčšej transparentnosti by malo byť zvýšenie dôvery občanov k vode, ktorá sa im dodáva, ako aj k vodárenským službám, a malo by to viesť k zvýšenému používaniu vody z vodovodu ako pitnej vody, čo by mohlo prispieť k nižšiemu používaniu plastov a k menšej tvorbe plastového odpadu a emisií skleníkových plynov, a mať pozitívny vplyv na zmiernenie zmeny klímy a životné prostredie ako celok.
_________________
_________________
90 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
90 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 20
(20)  Z tých istých dôvodov a s cieľom zvýšiť povedomie o dôsledkoch spotreby vody by odberatelia mali dostať (napríklad na faktúre alebo pomocou inteligentných aplikácií) aj informácie o objeme spotrebovanej vody, o štruktúre nákladov, o ktoré sa opierajú sadzby, ktoré účtuje dodávateľ vody, vrátane variabilných a fixných nákladov, ako aj o cene za liter vody určenej na ľudskú spotrebu, čím sa umožní porovnanie s cenami vody vo fľašiach.
(20)  Z tých istých dôvodov a s cieľom zvýšiť povedomie o dôsledkoch spotreby vody by odberatelia mali dostať ľahko prístupnou formou (napríklad na faktúre alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie) aj informácie o objeme spotrebovanej vody za rok, zmenách v spotrebe, porovnanie s priemernou spotrebou domácností, ak má dodávateľ vody takéto informácie k dispozícii, o štruktúre sadzieb, ktoré účtuje dodávateľ vody, vrátane distribúcie ich variabilných a fixných častí, ako aj o cene za liter vody určenej na ľudskú spotrebu, čím sa umožní porovnanie s cenami vody vo fľašiach.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 21
(21)  Zásady, ktoré sa majú brať do úvahy pri stanovovaní sadzieb za vodu, najmä úhrada nákladov za vodárenské služby a zásada „znečisťovateľ platí“, sa stanovujú v smernici 2000/60/ES. Finančná udržateľnosť poskytovania vodárenských služieb však nie je vždy zaručená a niekedy sa prejaví nedostatočným investovaním do údržby vodárenskej infraštruktúry. Miera únikov vody, najmä v dôsledku takýchto nedostatočných investícií, je vďaka zlepšeniu monitorovacích techník čoraz zjavnejšia, preto by sa na úrovni Únie malo podporovať znižovanie strát vody na zlepšenie efektívnosti vodárenskej infraštruktúry. V súlade so zásadou subsidiarity by sa tento problém by sa mal riešiť väčšou transparentnosťou a lepšou informovanosťou odberateľov o miere únikov vody a energetickej efektívnosti.
(21)  Základné zásady, ktoré sa majú brať do úvahy pri stanovovaní sadzieb za vodu, bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 4 smernice 2000/60/ES, najmä úhrada nákladov za vodárenské služby a zásada „znečisťovateľ platí“, sa stanovujú v uvedenej smernici. Finančná udržateľnosť poskytovania vodárenských služieb však nie je vždy zaručená a niekedy sa prejaví nedostatočným investovaním do údržby vodárenskej infraštruktúry. Miery únikov vody, najmä v dôsledku takýchto nedostatočných investícií, vďaka zlepšeniu monitorovacích techník čoraz zjavnejšie, preto by sa na úrovni Únie malo podporovať znižovanie strát vody na zlepšenie efektívnosti vodárenskej infraštruktúry. V súlade so zásadou subsidiarity a s cieľom zvýšiť povedomie o tomto probléme by sa mali informácie, ktoré sa ho týkajú, transparentnejšie zdieľať s odberateľmi.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Odôvodnenie 25
(25)  Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by Komisia mala smernicu vyhodnotiť v rámci určitého obdobia po dátume stanovenom na jej transpozíciu. Toto hodnotenie by malo vychádzať zo skúseností a údajov získaných a zozbieraných počas vykonávania smernice, z relevantných vedeckých, analytických, epidemiologických údajov, ako aj zo všetkých dostupných odporúčaní WHO.
(25)  Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by Komisia mala smernicu vyhodnotiť v rámci určitého obdobia po dátume stanovenom na jej transpozíciu. Toto hodnotenie by malo vychádzať zo skúseností a údajov získaných a zozbieraných počas vykonávania smernice, zo všetkých dostupných odporúčaní WHO, ako aj z relevantných vedeckých, analytických a epidemiologických údajov.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Odôvodnenie 28
(28)  S cieľom prispôsobiť túto smernicu vedeckému a technickému pokroku alebo špecifikovať požiadavky na monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti a posúdenia rizika domových rozvodov by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať právomoc zmeniť prílohy I až IV k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Najmä s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom členských štátov, a ich odborníci majú systematický prístup na stretnutia odborných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Okrem toho splnomocnenie stanovené v časti C poznámke 10 prílohy I k smernici 98/83/ES na stanovenie frekvencií a metód monitorovania rádioaktívnych látok sa z dôvodu prijatia smernice Rady 2013/51/Euratom96 stalo bezpredmetným, a preto by sa malo vypustiť. Splnomocnenie stanovené v druhom pododseku časti A prílohy III k smernici 98/83/ES týkajúce sa zmien smernice už nie je potrebné a malo by sa vypustiť.
(28)  S cieľom prispôsobiť túto smernicu vedeckému a technickému pokroku alebo špecifikovať požiadavky na monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti a posúdenia rizika domových rozvodov by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať právomoc prijímať akty, pokiaľ ide o zmenu prílohy I až IV k tejto smernici a prijať opatrenia potrebné v rámci zmien stanovených v článku 10a. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Najmä s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom členských štátov, a ich odborníci majú systematický prístup na stretnutia odborných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Okrem toho splnomocnenie stanovené v časti C poznámke 10 prílohy I k smernici 98/83/ES na stanovenie frekvencií a metód monitorovania rádioaktívnych látok sa z dôvodu prijatia smernice Rady 2013/51/Euratom96 stalo bezpredmetným, a preto by sa malo vypustiť. Splnomocnenie stanovené v druhom pododseku časti A prílohy III k smernici 98/83/ES týkajúce sa zmien smernice už nie je potrebné a malo by sa vypustiť.
_________________
_________________
96 Smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 12).
96 Smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 12).
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
1.  Táto smernica sa vzťahuje na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu.
1.  Táto smernica sa vzťahuje na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých v Únii.
Pozmeňujúce návrhy 163, 189, 207 a 215
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 2
2.  Cieľom tejto smernice je ochrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej nezávadnosti a čistoty.
2.  Cieľom tejto smernice je ochrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej nezávadnosti a čistoty a zabezpečovať všeobecný prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 1
1.  „voda určená na ľudskú spotrebu“ je všetka voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá je určená na pitie, varenie, prípravu či výrobu potravín alebo iné domáce účely vo verejných aj súkromných priestoroch, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, dodaná z cisterny alebo, v prípade pramenitých vôd, vo fľašiach.
1.  „voda určená na ľudskú spotrebu“ je všetka voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá je určená na pitie, varenie, prípravu či výrobu potravín alebo iné potravinárske účely alebo iné domáce účely vo verejných aj súkromných priestoroch vrátane potravinárskych podnikov, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, dodaná z cisterny alebo vo fľašiach či nádobách.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 2
2.  „domový rozvodný systém“ sú potrubia, armatúry a zariadenia nainštalované medzi vodovodnými kohútikmi bežne slúžiacimi na ľudskú spotrebu, vo verejných aj súkromných priestoroch, a rozvodná sieť, no iba v prípadoch, keď dodávateľ vody nie je za ne zodpovedný z titulu funkcie dodávateľa vody podľa platného vnútroštátneho práva.
(Netýka sa slovenskej verzie.)
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 3
3.  „dodávateľ vody“ je subjekt, ktorý denne dodáva v priemere aspoň 10 m3 vody určenej na ľudskú spotrebu;
3.  „dodávateľ vody“ je právnická osoba, ktorá denne dodáva v priemere aspoň 10 m3 vody určenej na ľudskú spotrebu;
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 3 a (nový)
3a.  „veľmi malý dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva menej ako 50 m3 alebo zásobuje vodou menej ako 250 osôb.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 4
4.  „malý dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva menej ako 500 m3 vody alebo zásobuje vodou menej ako 5 000 osôb;
4.  „malý dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva menej ako 500 m3 vody alebo zásobuje vodou menej ako 2 500 osôb;
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
4a.  „stredne veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 500 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 2 500 osôb;
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 5
5.  „veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 500 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 5 000 osôb;
5.  „veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 5 000 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 25 000 osôb;
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 6
6.  „veľmi veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 5 000 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 50 000 osôb;
6.  „veľmi veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 20 000 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 100 000 osôb;
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7
7.  „prioritné priestory“ sú veľké priestory s veľkým množstvom používateľov, ktorí sú potenciálne vystavení rizikám spojeným s vodou, ako napríklad nemocnice, zdravotnícke zariadenia, ubytovacie zariadenia, nápravné zariadenia a kempingy tak, ako ich vymedzujú členské štáty;
7.  „prioritné priestory“ sú veľké iné ako domáce priestory s veľkým množstvom ľudí, najmä zraniteľných osôb, ktorí sú potenciálne vystavení rizikám spojeným s vodou, ako napríklad nemocnice, zdravotnícke zariadenia, domovy dôchodcov, školy, univerzity a iné vzdelávacie zariadenia, jasle a škôlky, športové, rekreačné, oddychové a výstavné zariadenia, budovy s ubytovacími zariadeniami, nápravné zariadenia a kempingy tak, ako ich vymedzujú členské štáty.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 8 a (nový)
8a.   „potravinársky podnik“ je potravinársky podnik v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 2 nariadenia (ES) č. 178/2002.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 a (nový)
1a.  Pokiaľ ide o vodu používanú v potravinárskom podniku pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu, uplatňujú sa iba články 4, 5, 6 a 11 tejto smernice. Neuplatňuje sa však žiadny z článkov tejto smernice, ak prevádzkovateľ potravinárskeho podniku môže k spokojnosti príslušných vnútroštátnych orgánov preukázať, že kvalita vody, ktorú používa, neovplyvňuje nezávadnosť produktov alebo látok vyplývajúcich z jeho činností, a že takéto produkty alebo látky sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/20041a.
________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 b (nový)
1b.  Výrobca vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá sa plní do fliaš alebo nádob, sa nepovažuje za dodávateľa vody.
Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú na vodu určenú na ľudskú spotrebu plnenú do fliaš alebo nádob, pokiaľ sa na ňu nevzťahujú povinnosti podľa iných právnych predpisov Únie.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 c (nový)
1c.   Na námorné plavidlá, ktoré odsoľujú vodu, prepravujú cestujúcich a pôsobia ako dodávatelia vody, sa vzťahujú len články 1 až 7 a 9 až 12 tejto smernice a jej prílohy.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c
c)  členské štáty prijali všetky ďalšie nevyhnutné opatrenia s cieľom spĺňať požiadavky stanovené v článkoch 5 až 12 tejto smernice.
c)  členské štáty prijali všetky ďalšie nevyhnutné opatrenia s cieľom spĺňať požiadavky stanovené:
i)   v článkoch 4 až 12 tejto smernice, pokiaľ ide o vodu určenú na ľudskú spotrebu dodávanú konečným odberateľom z rozvodnej siete alebo z cisterien;
ii)  v článkoch 4, 5 a 6 a v článku 11 ods. 4 tejto smernice, pokiaľ ide o vodu určenú na ľudskú spotrebu plnenú do fliaš alebo nádob v potravinárskom podniku;
iii)  v článkoch 4, 5, 6 a 11 tejto smernice, pokiaľ ide o vodu určenú na ľudskú spotrebu vyrobenú a používanú v potravinárskom podniku na výrobu, spracovanie a distribúciu potravín.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 2
2.  Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté s cieľom vykonávania tejto smernice za žiadnych okolností neviedli, priamo alebo nepriamo, k zhoršeniu súčasnej kvality vody určenej na ľudskú spotrebu alebo k zvýšeniu kontaminácie vôd používaných na výrobu vody určenej na ľudskú spotrebu .
2.  Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté s cieľom vykonávania tejto smernice plne dodržiavali zásadu predbežnej opatrnosti a za žiadnych okolností neviedli, priamo alebo nepriamo, k zhoršeniu súčasnej kvality vody určenej na ľudskú spotrebu alebo k zvýšeniu kontaminácie vôd používaných na výrobu vody určenej na ľudskú spotrebu.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 2 a (nový)
2a.  Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány vykonali posúdenie mier únikov vody na svojich územiach a potenciálu zlepšenia znižovania únikov vody v sektore pitnej vody. V tomto posúdení sa zohľadňujú relevantné aspekty týkajúce sa verejného zdravia, životného prostredia a hospodárstva. Členské štáty prijmú do 31. decembra 2022 vnútroštátne ciele na zníženie mier únikov u dodávateľov vody na ich území do 31. decembra 2030. Členské štáty môžu poskytnúť zmysluplné stimuly na zabezpečenie toho, aby dodávatelia vody na svojom území dodržali tieto vnútroštátne ciele.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 2 b (nový)
2b.  Ak príslušný orgán zodpovedný za výrobu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu odovzdá správu všetkých činností výroby vody alebo dodávok vody alebo ich časť dodávateľovi vody, v zmluve medzi príslušným orgánom a dodávateľom vody sa stanovia zodpovednosti každej zo strán vyplývajúce z tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 1
1.  Členské štáty určia pre parametre v prílohe I platné pre vodu určenú na ľudskú spotrebu hodnoty, ktoré nesmú byť menej prísne ako hodnoty uvedené v danej prílohe.
1.  Členské štáty určia hodnoty vzťahujúce sa na vodu určenú na ľudskú spotrebu pre parametre v prílohe I.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 1 a (nový)
1a.  Hodnoty stanovené podľa odseku 1 nesmú byť menej prísne ako tie, ktoré sú stanovené v častiach A, B a Ba prílohy I. Pokiaľ ide o parametre uvedené v časti Ba prílohy I, hodnoty sa stanovujú iba na monitorovacie účely a na zabezpečenie splnenia požiadaviek stanovených v článku 12.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby látky na zlepšenie vlastností, materiály a dezinfekčné postupy používané v systémoch zásobovania vodou na dezinfekčné účely neovplyvňovali nepriaznivo kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu. Akákoľvek kontaminácia vody určenej na ľudskú spotrebu spôsobená používaním takýchto látok, materiálov a postupov musí byť minimalizovaná, avšak bez toho, aby sa zhoršila účinnosť dezinfekcie.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh smernice
Článok 6 – odsek 1 – úvodná časť
Hodnoty parametrov určené v súlade s článkom 5 pre parametre uvedené v častiach A a B prílohy I musia byť dodržané:
Hodnoty parametrov určené v súlade s článkom 5 pre parametre uvedené v častiach A, B a C prílohy I musia byť dodržané:
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh smernice
Článok 6 – odsek 1 – písmeno c
c)  v prípade pramenitých vôd v mieste, kde sa voda plní do fliaš.
c)  v prípade vody určenej na ľudskú spotrebu plnenej do fliaš alebo do nádob v mieste, kde sa voda plní do fliaš alebo do nádob;
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh smernice
Článok 6 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  v prípade vody používanej v potravinárskom podniku, ak vodu dodáva dodávateľ vody, v mieste dodávky v potravinárskom podniku.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh smernice
Článok 6 – odsek 1 a (nový)
1a.  V prípade vody, na ktorú sa vzťahuje odsek 1 písm. a), sa má za to, že členské štáty splnili svoje povinnosti podľa tohto článku, ak možno preukázať, že nedodržanie parametrov stanovených v súlade s článkom 5 je spôsobené súkromným rozvodným systémom alebo jeho údržbou s výnimkou, pokiaľ ide o prioritné priestory.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 1 – písmeno a
a)  v prípade vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu sa uskutoční posúdenie nebezpečnosti v súlade s článkom 8;
a)  v prípade vodných útvarov alebo častí vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu sa uskutoční posúdenie nebezpečnosti, ktoré vykonajú členské štáty v súlade s článkom 8;
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 1 – písmeno b
b)  v prípade vody dodávanej dodávateľom uskutoční dodávateľ vody posúdenie rizika pri zásobovaní vodou na účely monitorovania kvality ním dodávanej vody v súlade s článkom 9 a časťou C prílohy II;
b)  v prípade vody dodávanej dodávateľom uskutoční dodávateľ vody v každom systéme zásobovania vodou posúdenie rizika pri zásobovaní vodou na účely zabezpečenia a monitorovania kvality ním dodávanej vody v súlade s článkom 9 a časťou C prílohy II;
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 1 a (nový)
1a.  Členské štáty môžu prispôsobiť uplatňovanie prístupu založeného na posúdení rizika bez ohrozenia cieľa tejto smernice, pokiaľ ide o kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu, a zdravie odberateľov, ak existujú určité obmedzenia spôsobené geografickými okolnosťami, ako je vzdialenosť alebo dostupnosť oblasti zásobovanej vodou.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 1 b (nový)
1b.  Členské štáty zabezpečia jasné a primerané rozdelenie zodpovedností medzi zainteresované strany, podľa vymedzenia členských štátov, pre uplatňovanie prístupu založeného na posúdení rizika, pokiaľ ide o vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu a domové rozvodné systémy. Takéto rozdelenie zodpovednosti je prispôsobené ich inštitucionálnemu a právnemu rámcu.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 2
2.  Posúdenie nebezpečnosti sa uskutoční najneskôr [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie sa preskúma sa každé 3 roky a v prípade potreby sa aktualizuje.
2.  Posúdenie nebezpečnosti sa vykoná do [3 rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie sa preskúma každé tri roky pri zohľadnení požiadavky stanovenej v článku 7 smernice 2000/60/ES pre členské štáty, aby určili vodné útvary a v prípade potreby ich aktualizovali.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 3
3.  Veľmi veľkí dodávatelia vody a veľkí dodávatelia vody vykonajú posúdenie rizika pri zásobovaní vodou najneskôr [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] a malí dodávatelia vody najneskôr [6 rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie sa preskúma pravidelne aspoň raz za 6 rokov a v prípade potreby sa aktualizuje.
3.  Dodávatelia vody vykonajú posúdenia rizika pri zásobovaní vodou do [6 rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenia sa preskúmavajú v pravidelných intervaloch najviac 6 rokov a v prípade potreby sa aktualizujú.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 3 a (nový)
3a.  Podľa článkov 8 a 9 tejto smernice prijmú členské štáty potrebné nápravné opatrenia v rámci programov opatrení a plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia stanovených v článku 11, resp. v článku 13 smernice 2000/60/ES.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 4
4.   Posúdenie rizika domových rozvodov sa uskutoční najneskôr [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie sa preskúma sa každé 3 roky a v prípade potreby sa aktualizuje.
4.   Posúdenia rizika vnútorných rozvodov v priestoroch uvedených v článku 10 ods. 1 sa vykonajú do [3 rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenia sa preskúmavajú každé 3 roky a v prípade potreby sa aktualizujú.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh smernice
Článok 8 – nadpis
Posúdenie nebezpečnosti v prípade vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu
Posúdenie, monitorovanie a riadenie nebezpečnosti v prípade vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Bez toho, aby boli dotknuté články 6 a 7 smernice 2000/60/ES, členské štáty zabezpečia, aby sa uskutočnilo posúdenie nebezpečnosti vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré poskytujú v priemere viac ako 10 m3 vody za deň. Posúdenie nebezpečnosti obsahuje:
1.  Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/60/ES, najmä jej články 4 až 8, členské štáty spolu s príslušnými vodohospodárskymi orgánmi zabezpečia, aby sa uskutočnilo posúdenie nebezpečnosti vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré poskytujú v priemere viac ako 10 m3 vody za deň. Posúdenie nebezpečnosti obsahuje:
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – písmeno a
a)  identifikáciu a georeferenčné údaje všetkých miest odberu z vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti;
a)  identifikáciu a georeferenčné údaje všetkých miest odberu z vodných útvarov alebo ich častí, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. Vzhľadom na to, že údaje uvedené v tomto písmene sú potenciálne citlivé, najmä pokiaľ ide o ochranu verejného zdravia, členské štáty zabezpečia, aby takéto údaje boli chránené a oznamované len príslušným orgánom;
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – písmeno b
b)  zmapovanie ochranných pásiem v prípade, že dané pásma boli zriadené na základe článku 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES, a chránených oblastí uvedených v článku 6 danej smernice;
b)  zmapovanie ochranných pásiem v prípade, že dané pásma boli zriadené na základe článku 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES;
Pozmeňujúci návrh 216
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – písmeno c
c)  identifikáciu nebezpečenstva a potenciálnych zdrojov kontaminácie v prípade vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. Na tento účel môžu členské štáty použiť posúdenie vplyvov ľudskej činnosti uskutočnené podľa článku 5 smernice 2000/60/ES a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici;
c)  identifikáciu nebezpečenstva a potenciálnych zdrojov kontaminácie v prípade vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. Takýto výskum a identifikácia zdrojov znečistenia sa pravidelne aktualizujú s cieľom odhaliť nové látky, ktoré ovplyvňujú mikroplasty, najmä PFAS. Na tento účel môžu členské štáty použiť posúdenie vplyvov ľudskej činnosti uskutočnené podľa článku 5 smernice 2000/60/ES a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici;
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – písmeno d – úvodná časť
d)  pravidelné monitorovanie vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti, z hľadiska prítomnosti relevantných znečisťujúcich látok vybraných z týchto zoznamov:
d)  pravidelné monitorovanie vodných útvarov alebo ich častí, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti, z hľadiska prítomnosti znečisťujúcich látok, ktoré sú relevantné pre zásobovanie vodou a ktoré sú vybrané z týchto zoznamov:
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – písmeno d – bod iv
iv)  iné relevantné znečisťujúce látky, napríklad mikroplasty, alebo špecifické znečisťujúce látky povodia, ktoré členské štáty stanovili na základe posúdenia vplyvov ľudskej činnosti uskutočneného podľa článku 5 smernice 2000/60/ES, a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici.
iv)  parametre na účely monitorovania len v časti Ca prílohy I alebo iné relevantné znečisťujúce látky, napríklad mikroplasty, za predpokladu, že je zavedená metodika merania mikroplastov podľa článku 11 ods. 5b, alebo špecifické znečisťujúce látky povodia, ktoré členské štáty stanovili na základe posúdenia vplyvov ľudskej činnosti uskutočneného podľa článku 5 smernice 2000/60/ES, a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)
Veľmi malí dodávatelia vody môžu byť vyňatí z požiadaviek uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku za predpokladu, že príslušný orgán disponuje predchádzajúcimi a aktuálnymi zdokumentovanými vedomosťami o príslušných parametroch uvedených v uvedených písmenách. Príslušný orgán preskúma toto vyňatie aspoň každé tri roky a v prípade potreby ho aktualizuje.
Pozmeňujúci návrh 217
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1 – pododsek 3
Pravidelné monitorovanie môžu členské štáty uskutočňovať aj na základe iných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa monitorovania.
Na účely pravidelného monitorovania, ako aj na účely odhalenia nových škodlivých látok pomocou nových vyšetrovacích postupov, môžu členské štáty používať monitorovacie postupy a určenú vyšetrovaciu kapacitu v súlade s ostatnými právnymi predpismi Únie.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 3
3.  Členské štáty informujú dodávateľov vody používajúcich vodný útvar, na ktorý sa vzťahuje posúdenie, o výsledkoch monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) a na základe týchto výsledkov monitorovania môžu:
vypúšťa sa
a)   požiadať dodávateľov vody o uskutočnenie ďalšieho monitorovania alebo o úpravu niektorých parametrov;
b)   povoliť dodávateľom vody znížiť frekvenciu monitorovania niektorých parametrov bez toho, aby boli povinní uskutočniť posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, pokiaľ nejde o hlavné parametre v zmysle časti B bodu 1 prílohy II a pokiaľ je nepravdepodobné, že by faktor, ktorý možno dôvodne očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 4
4.  V prípadoch, keď sa dodávateľovi vody povolí znížiť frekvenciu monitorovania v zmysle odseku 2 písm. b), členské štáty dané parametre naďalej pravidelnej monitorujú vo vodnom útvare, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 5 – pododsek 1 – úvodná časť
Na základe informácií zhromaždených podľa odsekov 1 a 2 a podľa smernice 2000/60/ES členské štáty prijmú v spolupráci s dodávateľmi vody a inými zainteresovanými subjektmi tieto opatrenia alebo zabezpečia, aby tieto opatrenia prijali dodávatelia vody:
Na základe informácií zhromaždených podľa odsekov 1 a 2 a podľa smernice 2000/60/ES členské štáty prijmú v spolupráci s dodávateľmi vody a inými zainteresovanými subjektmi tieto opatrenia:
Pozmeňujúci návrh 178
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 5 – pododsek 1 – písmeno a
a)  preventívne opatrenia na zníženie potrebnej miery úpravy a zabezpečenie kvality vody vrátane opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 písm. d) smernice 2000/60/ES;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 5 – pododsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  zabezpečia, aby znečisťovatelia v spolupráci s dodávateľmi vody a inými príslušnými zainteresovanými stranami prijali preventívne opatrenia na zníženie potrebnej miery úpravy alebo na jej zamedzenie a na zabezpečenie kvality vody vrátane opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 písm. d) smernice 2000/60/ES, ako aj dodatočných opatrení, ktoré sa považujú za nevyhnutné na základe monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) tohto článku;
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 5 – pododsek 1 – písmeno b
b)  zmierňujúce opatrenia, ktoré sa na základe monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) považujú za potrebné na identifikáciu a odstránenie zdroja kontaminácie.
b)  zmierňujúce opatrenia, ktoré sa na základe monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) považujú za potrebné na identifikáciu a odstránenie zdroja kontaminácie a zamedzenie akejkoľvek dodatočnej úprave, keď sa preventívne opatrenia považujú za neuskutočniteľné alebo nedostatočne účinné na včasné odstránenie zdroja znečistenia.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 5 – pododsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  ak sa opatrenia stanovené v písmenách aa) a b) nepovažujú za dostatočné na poskytovanie primeranej ochrany pre ľudské zdravie, vyžadujú od dodávateľov vody, aby vykonali ďalšie monitorovanie určitých parametrov v mieste odberu alebo úpravy, ak je to nevyhnutne potrebné na predchádzanie zdravotným rizikám.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 5 a (nový)
5a.  Členské štáty informujú dodávateľov vody používajúcich vodný útvar alebo jeho časti, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti, o výsledkoch monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) a na základe týchto výsledkov monitorovania a informácií získaných podľa odsekov 1 a 2 a získaných podľa smernice 2000/60/ES môžu:
a)  umožniť dodávateľom vody znížiť frekvenciu monitorovania určitých parametrov alebo počet parametrov, ktoré sa monitorujú, bez toho, aby od nich vyžadovali uskutočniť posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, za predpokladu, že dotknuté parametre nie sú hlavnými parametrami v zmysle časti B bodu 1 prílohy II, a za predpokladu, že je nepravdepodobné, že by faktor, ktorý možno dôvodne očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody;
b)  ak sa dodávateľovi vody umožní znížiť frekvenciu monitorovania v zmysle podľa písmena a), naďalej pravidelne monitorovať tieto parametre vo vodnom útvare, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh smernice
Článok 9 – nadpis
Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou
Posúdenie, monitorovanie a riadenie rizika pri zásobovaní vodou
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 1 – pododsek 1
Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia vody uskutočnili posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, pričom im dajú možnosť upraviť frekvenciu monitorovania parametrov uvedených v častiach A a B prílohy I, ktoré nie sú hlavnými parametrami podľa časti B prílohy II, na základe ich výskytu v surovej vode.
Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia vody uskutočnili posúdenie rizika pri zásobovaní vodou v súlade s časťou C prílohy II, pričom im dajú možnosť upraviť frekvenciu monitorovania parametrov uvedených v častiach A, B a Ba prílohy I, ktoré nie sú hlavnými parametrami podľa časti B prílohy II, na základe ich výskytu v surovej vode.
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 1 – pododsek 2
V prípade daných parametrov členské štáty zabezpečia, aby sa dodávatelia vody mohli odchýliť od frekvencií odberu vzoriek stanovených v časti B prílohy II v súlade so špecifikáciami stanovenými v časti C prílohy II.
V prípade daných parametrov členské štáty zabezpečia, aby sa dodávatelia vody mohli odchýliť od frekvencií odberu vzoriek stanovených v časti B prílohy II v súlade so špecifikáciami stanovenými v časti C prílohy II a v závislosti od ich výskytu v surovej vode a mechanizmu úpravy.
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 1 – pododsek 3
Na tento účel sú dodávatelia vody povinní zohľadniť výsledky posúdenia nebezpečnosti uskutočneného podľa článku 8 tejto smernice a výsledky monitorovania uskutočneného podľa článku 7 ods. 1 a článku 8 smernice 2000/60/ES.
Na tento účel sú dodávatelia vody zohľadňujú výsledky posúdenia nebezpečnosti uskutočneného podľa článku 8 tejto smernice a výsledky monitorovania uskutočneného podľa článku 7 ods. 1 a článku 8 smernice 2000/60/ES.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 1 a (nový)
1a.  Členské štáty môžu vyňať veľmi malých dodávateľov vody z odseku 1 za predpokladu, že príslušný orgán disponuje predchádzajúcimi a aktuálnymi zdokumentovanými vedomosťami o príslušných parametroch a usudzuje, že v dôsledku takéhoto vyňatia neexistuje žiadne riziko pre ľudské zdravie, a bez toho aby boli dotknuté povinnosti orgánu podľa článku 4.
Príslušný orgán preskúmava toto vyňatie každé tri roky, alebo ak sa v oblasti odberu zistí akékoľvek nové nebezpečenstvo znečistenia, a v prípade potreby ho aktualizuje.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 2
2.  Posúdenia rizika pri zásobovaní vodou schvaľujú príslušné orgány.
2.  Posúdenia rizika pri zásobovaní vodou patria do zodpovednosti dodávateľov vody, ktorí zabezpečia ich súlad s touto smernicou. Na tento účel môžu dodávatelia vody požiadať o podporu príslušných orgánov.
Členské štáty môžu od príslušných orgánov požadovať, aby schválili alebo monitorovali posúdenia dodávateľov vody týkajúce sa rizika pri zásobovaní vodou.
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 2 a (nový)
2a.  Na základe výsledkov posúdenia rizika pri zásobovaní vodou vykonaného podľa odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia vody vypracovali plán bezpečnosti vody prispôsobený identifikovaným rizikám a úmerný veľkosti dodávateľa vody. Tento plán bezpečnosti vody sa môže týkať napríklad materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou, produktov na úpravu vody, možných rizík pochádzajúcich z presakujúcich potrubí alebo opatrení na prispôsobenie sa súčasným a budúcim výzvam, ako je zmena klímy, a bližšie ho určia členské štáty.
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh smernice
Článok 10 – nadpis
Posúdenie rizika domových rozvodov
Posúdenie, monitorovanie a riadenie rizika domových rozvodov
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa uskutočnilo posúdenie rizika domových rozvodov, ktoré pozostáva z týchto krokov:
1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v prioritných priestoroch uskutočnilo posúdenie rizika domových rozvodov, ktoré pozostáva z týchto krokov:
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 1 – písmeno a
a)  posúdenie potenciálnych rizík domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj zisťovanie ich vplyvu na kvalitu vody v mieste, kde vyteká z vodovodných kohútikov bežne slúžiacich na ľudskú spotrebu, najmä v prípadoch, keď ide o vodu dodávanú pre verejnosť v prioritných priestoroch;
a)  posúdenie potenciálnych rizík domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj zisťovanie ich vplyvu na kvalitu vody v mieste, kde vyteká z vodovodných kohútikov a je bežne používaná na ľudskú spotrebu;
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 1 – písmeno b – pododsek 1
b)  pravidelné monitorovanie parametrov uvedených v časti C prílohy I v priestoroch, v ktorých sa možná hrozba pre ľudské zdravie považuje za najvyššiu. Relevantné parametre a priestory, ktoré sa majú monitorovať, sa vyberú na základe posúdenia uskutočneného podľa písmena a).
b)  pravidelné monitorovanie parametrov uvedených v časti C prílohy I v prioritných priestoroch, v ktorých sa počas posúdenia uskutočneného podľa písmena a) zistili osobitné riziká pre kvalitu vody.
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 1 – písmeno b – pododsek 2
Na účely pravidelného monitorovania uvedeného v prvom pododseku môžu členské štáty stanoviť stratégiu monitorovania zameranú na prioritné priestory;
Pokiaľ ide o pravidelné monitorovanie, členské štáty zabezpečia prístup k zariadeniam v prioritných priestoroch na účely odberu vzorky a môžu stanoviť stratégiu monitorovania, najmä pokiaľ ide o baktérie Legionella pneumophila;
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 1 – písmeno c
c)  overenie adekvátnosti parametrov stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, z hľadiska základných charakteristík spojených so základnými požiadavkami na stavby špecifikovanými v bode 3 písm. e) prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011.
c)  overenie adekvátnosti parametrov produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, z hľadiska ochrany ľudského zdravia.
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  overenie toho, či sú použité materiály vhodné na kontakt s vodou určenou na ľudskú spotrebu a či sú splnené požiadavky stanovené v článku 11.
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 2
2.  V prípade, že členské štáty dôjdu na základe posúdenia uskutočneného podľa odseku 1 písm. a) k záveru, že v súvislosti s domovým rozvodným systémom alebo súvisiacimi výrobkami a produktmi existuje riziko ohrozenia zdravia ľudí, alebo v prípade, že z monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. b) vyplýva nesúlad s parametrickými hodnotami stanovenými v časti C prílohy I, členské štáty:
2.  V prípade, že členské štáty dôjdu na základe posúdenia uskutočneného podľa odseku 1 písm. a) k záveru, že v súvislosti s domovým rozvodným systémom prioritných priestorov alebo súvisiacimi výrobkami a materiálmi existuje riziko ohrozenia zdravia ľudí, alebo v prípade, že z monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. b) vyplýva nesúlad s parametrickými hodnotami stanovenými v časti C prílohy I, členské štáty zabezpečia, aby boli prijaté primerané opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika nedodržiavania parametrických hodnôt stanovených v časti C prílohy I.
a)  prijmú primerané opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu s parametrickými hodnotami stanovenými v časti C prílohy I;
b)  prijmú všetky primerané opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby migrácia látok alebo chemických látok zo stavebných výrobkov používaných pri príprave alebo distribúcii vody určenej na ľudskú potrebu nepredstavovala priamu ani nepriamu hrozbu pre ľudské zdravie;
c)  prijmú iné opatrenia v spolupráci s dodávateľmi vody, napríklad vhodné spracovateľské techniky, ktorými sa zabezpečí zmena typu alebo vlastností vody pred jej dodávkou, aby sa odstránilo alebo znížilo riziko, že voda nebude po dodávke spĺňať parametrické hodnoty;
d)  náležite informujú a poučia spotrebiteľov o podmienkach spotreby a používania vody a možných opatreniach, ktorými sa zamedzí opätovný výskyt rizika;
e)  organizujú odbornú prípravu inštalatérov a iných pracovníkov, ktorí majú na starosti domové rozvodné systémy a inštaláciu stavebných výrobkov;
f)  v prípade baktérie Legionella zabezpečia zavedenie účinných kontrolných a riadiacich opatrení na prevenciu a odstránenie možných ohnísk choroby.
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 2 a (nový)
2a.  S cieľom znížiť riziká spojené s domovým rozvodom vo všetkých domových rozvodných systémoch členské štáty:
a)  povzbudzujú vlastníkov verejných a súkromných priestorov k vykonaniu posúdenia rizika domových rozvodov;
b)  informujú spotrebiteľov a vlastníkov verejných a súkromných priestorov o opatreniach zameraných na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu s normami kvality vody určenej na ľudskú spotrebu súvisiaceho s domovým rozvodným systémom;
c)  náležite informujú a poučia spotrebiteľov o podmienkach spotreby a používania vody a možných opatreniach, ktorými sa zamedzí opätovný výskyt rizika;
d)  podporujú odbornú prípravu inštalatérov a iných odborníkov, ktorí pracujú v oblasti domových rozvodných systémov a inštalácie produktov a materiálov, ktoré sú v kontakte s vodou; a
e)  v prípade baktérie Legionella, najmä baktérií Legionella pneumophila, zabezpečia zavedenie účinných kontrolných a riadiacich opatrení úmerných voči riziku na prevenciu a odstránenie možných ohnísk choroby.
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh smernice
Článok 10 a (nový)
Článok 10a
Minimálne požiadavky v oblasti hygieny na produkty, látky a materiály prichádzajúce do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu
1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby látky a materiály používané na výrobu všetkých nových produktov prichádzajúcich do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ktoré sa umiestňujú na trh a používajú na odber, úpravu alebo distribúciu, alebo nečistoty spojené s takýmito látkami:
a)  priamo či nepriamo neznižovali ochranu ľudského zdravia v zmysle tejto smernice;
b)  nemali vplyv na vôňu alebo chuť vody určenej na ľudskú spotrebu;
c)  neboli prítomné vo vode určenej na ľudskú spotrebu pri koncentrácii vyššej, než je úroveň nevyhnutná na dosiahnutie účelu, na ktorý sa používajú; a
d)  nepodporovali mikrobiálny rast.
2.   Na účely zabezpečenia harmonizovaného uplatňovania odseku 1 Komisia do ... [troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijme delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením minimálnych požiadaviek v oblasti hygieny a zoznamu látok používaných na výrobu materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, a schválených v Únii, a v prípade potreby vrátane špecifických migračných limitov a osobitných podmienok používania. Komisia pravidelne preskúmava a aktualizuje tento zoznam v súlade s najnovším vedeckým a technologickým vývojom.
3.  S cieľom podporiť Komisiu pri prijímaní a zmene delegovaných aktov podľa odseku 2 sa zriadi stály výbor zložený zo zástupcov vymenovaných členskými štátmi, ktorí môžu požiadať o pomoc odborníkov alebo poradcov.
4.  Materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, na ktoré sa vzťahujú iné právne predpisy Únie, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/20111a, sú v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku.
______________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 1
1.  Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie pravidelného monitorovania kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorých cieľom je zistiť, či voda dostupná spotrebiteľom spĺňa požiadavky tejto smernice, a najmä parametrické hodnoty určené v súlade s článkom 5. Vzorky sa musia odoberať tak, aby reprezentovali kvalitu vody spotrebovanej počas celého roka. Okrem toho členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie kontroly účinnosti použitého dezinfekčného spracovania v prípade, že dezinfekcia je súčasťou prípravy alebo distribúcie vody určenej na ľudskú spotrebu, a zachovanie čo najnižšej úrovne kontaminácie spôsobenej vedľajšími produktmi dezinfekcie bez zhoršenia kvality dezinfekcie.
1.  Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie pravidelného monitorovania kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorých cieľom je zistiť, či spĺňa požiadavky tejto smernice, a najmä parametrické hodnoty určené v súlade s článkom 5. Vzorky sa musia odoberať tak, aby reprezentovali kvalitu vody spotrebovanej počas celého roka. Okrem toho členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie kontroly účinnosti použitého dezinfekčného spracovania v prípade, že dezinfekcia je súčasťou prípravy alebo distribúcie vody určenej na ľudskú spotrebu, a zachovanie čo najnižšej úrovne kontaminácie spôsobenej vedľajšími produktmi dezinfekcie bez zhoršenia kvality dezinfekcie.
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 5 a (nový)
5a.  Členské štáty oznámia Komisii výsledky monitorovania uskutočneného v súlade s monitorovaním parametrov uvedených v časti Ca prílohy I do ... [troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a následne raz do roka.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom zmeniť túto smernicu aktualizáciou látok, ktoré sú zahrnuté do zoznamu sledovaných látok, uvedených v časti Ca prílohy I. Komisia môže rozhodnúť o pridaní látok, ak existuje riziko prítomnosti takýchto látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu a ktoré predstavujú potenciálne riziko pre ľudské zdravie, ale pre ktoré sa prostredníctvom vedeckých poznatkov nepreukázalo riziko pre ľudské zdravie. Na tento účel sa Komisia opiera najmä o vedecký výskum WHO. Pridanie akejkoľvek novej látky sa musí riadne odôvodniť podľa článku 1 tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 5 b (nový)
5b.  Do ... [jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť túto smernicu prijatím metodiky merania mikroplastov uvedených na zozname sledovaných látok podľa časti Ca prílohy I.
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh smernice
Článok 12 – odsek 1
1.  Členské štáty zabezpečia, aby všetky prípady nesplnenia parametrických hodnôt určených v súlade s článkom 5 boli s cieľom zistiť príčinu okamžite preskúmané.
1.  Členské štáty zabezpečia, aby všetky prípady nesplnenia parametrických hodnôt určených v súlade s článkom 5 v mieste zhody podľa článku 6 boli s cieľom zistiť príčinu okamžite preskúmané.
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh smernice
Článok 12 – odsek 2 – pododsek 2
V prípade nedodržania parametrických hodnôt určených v časti C prílohy I sú súčasťou nápravných opatrení opatrenia stanovené v článku 10 ods. 2 písm. a) až f).
V prípade nedodržania parametrických hodnôt určených v časti C prílohy I sú súčasťou nápravných opatrení opatrenia stanovené v článku 10 ods. 2a.
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh smernice
Článok 12 – odsek 3 – pododsek 2
Každý prípad nedodržiavania minimálnych požiadaviek na parametrické hodnoty stanovené v častiach A a B prílohy I členské štáty automaticky považujú za možnú hrozbu pre ľudské zdravie.
Členské štáty posúdia nedodržiavanie minimálnych požiadaviek na parametrické hodnoty stanovené v častiach A a B prílohy I ako možnú hrozbu pre ľudské zdravie s výnimkou prípadu, ak príslušné orgány považujú nesúlad s parametrickou hodnotou za bezvýznamný.
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh smernice
Článok 12 – odsek 4 – úvodná časť
4.  V prípadoch opísaných v odsekoch 2 a 3 členské štáty urýchlene prijmú všetky tieto opatrenia:
4.  V prípadoch opísaných v odsekoch 2 a 3, ak sa nesúlad s parametrickými hodnotami považuje za možnú hrozbu pre ľudské zdravie, členské štáty čo najskôr prijmú všetky tieto opatrenia:
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh smernice
Článok 12 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový)
Opatrenia uvedené v písmenách a), b) a c) sa prijímajú v spolupráci s dotknutým dodávateľom vody.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh smernice
Článok 12 – odsek 5
5.  Príslušné orgány alebo iné relevantné orgány rozhodnú, aké opatrenia v zmysle odseku 3 sa musia prijať, berúc do úvahy riziká pre ľudské zdravie, ktoré by mohlo spôsobiť prerušenie zásobovania alebo obmedzenie užívania vody určenej na ľudskú spotrebu.
5.  Ak v mieste zhody bol konštatovaný nesúlad, príslušné orgány alebo iné relevantné orgány rozhodnú, aké opatrenia v zmysle odseku 3 sa musia prijať, berúc do úvahy riziká pre ľudské zdravie, ktoré by mohlo spôsobiť prerušenie zásobovania alebo obmedzenie užívania vody určenej na ľudskú spotrebu.
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh smernice
Článok -12a (nový)
Článok 12a
Výnimky
1.  Členské štáty môžu poskytnúť výnimky z parametrických hodnôt stanovených v časti B prílohy I alebo stanovených v súlade s článkom 5 ods. 2 až po maximálnu hodnotu, ktorú určia, ak takéto výnimky nepredstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nemožno inak zachovať inými primeranými prostriedkami. Takéto výnimky sa obmedzujú na tieto prípady:
a)  nová oblasť zásobovaná vodou;
b)  nový zdroj znečistenia zistený v oblasti zásobovanej vodou alebo novo nájdené alebo zistené parametre.
Platnosť výnimiek sa obmedzí na čo najkratšie obdobie, ktoré nesmie presiahnuť obdobie troch rokov, a ku koncu tohto obdobia členské štáty uskutočnia preskúmanie s cieľom zistiť, či sa dosiahol dostatočný pokrok.
Za výnimočných okolností môže členský štát poskytnúť druhú výnimku, pokiaľ ide o písmená a) a b) prvého pododseku. Ak má členský štát v úmysle udeliť takúto druhú výnimku, oznámi toto preskúmanie Komisii spolu s dôvodmi svojho rozhodnutia o druhej výnimke. Takáto druhá výnimka nesmie prekročiť obdobie troch rokov.
2.  Akákoľvek výnimka udelená v súlade s odsekom 1 obsahuje tieto informácie:
a)  dôvody výnimky;
b)  príslušný parameter, výsledky predchádzajúceho relevantného monitorovania a maximálnu povolenú hodnotu v rámci výnimky;
c)  geografickú oblasť, množstvo vody dodanej každý deň, počet príslušného obyvateľstva a informáciu, či sa výnimka dotkne nejakého dôležitého potravinárskeho podniku alebo nie;
d)  vhodný monitorovací program, v prípade potreby s vyššou frekvenciou monitorovacích činností;
e)  zhrnutie plánu nevyhnutných nápravných opatrení vrátane harmonogramu prác a odhadu nákladov a ustanovení pre revíziu; a
f)  požadované trvanie výnimky.
3.  Ak príslušné orgány rozhodnú, že nesúlad s parametrickou hodnotou je bezvýznamný, a ak opatrenie prijaté v súlade s článkom 12 ods. 2 stačí na vyriešenie problému do 30 dní, informácie stanovené v odseku 2 tohto článku sa nemusia vo výnimke uvádzať.
V tom prípade príslušné orgány alebo iné relevantné orgány určia vo výnimke iba maximálnu povolenú hodnotu pre príslušný parameter a lehotu poskytnutú na vyriešenie problému.
4.  Odsek 3 už nemožno použiť, pokiaľ parametrická hodnota u jednej určitej dodávky vody nebola v priebehu uplynulých 12 mesiacov dodržaná celkovo viac ako 30 dní.
5.  Každý členský štát, ktorý použije výnimky uvedené v tomto článku, zabezpečí, aby obyvateľstvo dotknuté touto výnimkou bolo okamžite informované vhodným spôsobom o tejto výnimke, ako i o jej podmienkach. Okrem toho členský štát v prípade potreby zabezpečí vydanie pokynov pre osobitné skupiny obyvateľstva, pre ktoré by výnimka mohla predstavovať osobitné riziko.
Povinnosti uvedené v prvom pododseku neplatia za podmienok opísaných v odseku 3, ak príslušné orgány nerozhodnú inak.
6.  Okrem výnimiek udelených v súlade s odsekom 3 členský štát informuje do dvoch mesiacov Komisiu o každej výnimke týkajúcej sa individuálnej dodávky vody prevyšujúcej v priemere 1 000 m3 za deň alebo slúžiacej viac ako 5 000 osobám vrátane informácií uvedených v odseku 2.
7.  Tento článok sa nevzťahuje na vodu určenú na ľudskú spotrebu, ktorá sa ponúka na predaj vo fľašiach alebo v nádobách.
Pozmeňujúce návrhy 113, 165, 191, 208, 166, 192, 169, 195, 170, 196, 197 a 220
Návrh smernice
Článok 13 – odsek 1
1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 smernice 2000/60/ES, členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby každému zabezpečili lepší prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a propagovali jej používanie na svojom území. Ide okrem iného o všetky tieto opatrenia:
1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 smernice 2000/60/ES a zásady subsidiarity a proporcionality, členské štáty so zreteľom na miestne a regionálne vyhliadky a okolnosti pre distribúciu vody prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zlepšili všeobecný prístup pre všetkých k vode určenej na ľudskú spotrebu a propagovali jej používanie na svojom území.
a)  identifikácia osôb bez prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a príčin chýbajúceho prístupu (napríklad príslušnosť osôb k zraniteľnej a marginalizovanej skupine), posúdenie možností zlepšenia prístupu pre tieto osoby a ich informovanie o možnostiach pripojenia na rozvodnú sieť alebo alternatívnych prostriedkoch prístupu k takejto vode;
a)  identifikácia osôb bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom k vode určenej na ľudskú spotrebu, vrátane zraniteľných a marginalizovaných skupín, a príčin chýbajúceho prístupu, posúdenie možností zlepšenia prístupu pre tieto osoby a uskutočnenie opatrení v tomto smere, ako aj informovanie týchto osôb o možnostiach pripojenia na rozvodnú sieť alebo alternatívnych prostriedkoch prístupu k takejto vode;
aa)   zabezpečenie verejných dodávok vody určenej na ľudskú spotrebu;
b)   inštalácia a údržba zariadení vo vonkajších a vnútorných priestoroch na účely voľného prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu na verejných priestranstvách;
b)  inštalácia a údržba zariadení vo vonkajších a vnútorných priestoroch, vrátane doplňovacích miest, na účely voľného prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu na verejných priestranstvách, najmä na frekventovaných miestach; ak je to technicky možné, tieto zariadenia sa nainštalujú spôsobom, ktorý zodpovedá potrebnosti takýchto opatrení, pričom sa zohľadnia osobitné miestne podmienky, ako je podnebie a zemepisné charakteristiky;
c)  propagácia vody určenej na ľudskú spotrebu týmito prostriedkami:
c)  propagácia vody určenej na ľudskú spotrebu týmito prostriedkami:
i)  kampane na informovanie občanov o kvalite takejto vody;
i)  spustenie kampaní na informovanie občanov o vysokej kvalite vody z vodovodu a o najbližšom určenom doplňovacom mieste;
ia)  kampane na povzbudenie širokej verejnosti k noseniu fliaš na vodu na opakované použitie a iniciatívy na zvýšenie informovanosti o umiestnení doplňovacích miest;
ii)  podpora zásobovania touto vodou v administratívnych a verejných budovách;
ii)  zabezpečenie bezplatného zásobovania touto vodou v administratívnych a vo verejných budovách, ako aj odrádzanie od používania vody v jednorazových plastových fľašiach alebo nádobách v takýchto administratívnych a verejných budovách;
iii)  podpora bezplatného poskytovania takejto vody v reštauráciách, jedálňach a stravovacích službách.
iii)  podpora poskytovania takejto vody zákazníkom v reštauráciách, jedálňach a stravovacích službách bezplatne alebo za nízky poplatok za službu.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh smernice
Článok 13 – odsek 2 – pododsek 1
Na základe informácií zhromaždených na základe odseku 1 písm. a) členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre zraniteľné a marginalizované skupiny.
Na základe informácií zhromaždených na základe odseku 1 písm. a) členské štáty prijmú opatrenia, ktoré považujú za potrebné a primerané na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre zraniteľné a marginalizované skupiny.
Pozmeňujúce návrhy 173, 199 a 209
Návrh smernice
Článok 13 – odsek 2 a (nový)
2a.   Ak podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z tohto článku pre miestne verejné orgány povinnosti, členské štáty zabezpečia, aby takéto orgány mali prostriedky a zdroje na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a aby všetky opatrenia v tomto ohľade boli primerané kapacitám a veľkosti príslušnej distribučnej siete.
Pozmeňujúce návrhy 174, 200 a 210
Návrh smernice
Článok 13 – odsek 2 b (nový)
2b.   Komisia s ohľadom na údaje získané podľa ustanovení uvedených v článku 15 ods. 1 písm. a) spolupracuje s členskými štátmi a Európskou investičnou bankou na podpore obcí v Únii, ktoré nemajú dostatočný kapitál, ktorý by im umožnil prístup k technickej pomoci, dostupnému financovaniu Únie a dlhodobým pôžičkám s preferenčnou úrokovou sadzbou najmä na účely zachovania a obnovy vodohospodárskej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť poskytovanie vody vysokej kvality a rozšíriť služby v oblasti vody a sanitácie na zraniteľné a marginalizované skupiny obyvateľstva.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 1
1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli všetkým spotrebiteľom online prístupné adekvátne a aktuálne informácie o vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou IV.
1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli všetkým spotrebiteľom online alebo inými používateľsky ústretovými spôsobmi dodané adekvátne, aktuálne a prístupné informácie o vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou IV pri dodržiavaní príslušných predpisov o ochrane údajov.
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – úvodná časť
Členské štáty zabezpečia, aby všetci spotrebitelia dostávali pravidelne a aspoň raz za rok najvhodnejšou možnou formou (napríklad na faktúre alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie) tieto informácie bez toho, aby museli o ne žiadať:
Členské štáty zabezpečia, aby všetci spotrebitelia dostávali pravidelne a aspoň raz za rok najvhodnejšou možnou a ľahko prístupnou formou (napríklad na faktúre alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie), ktorú určia príslušné orgány, tieto informácie:
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a – úvodná časť
a)  informácie o nákladovej štruktúre sadzieb za kubický meter vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane fixných a variabilných nákladov, kde sa uvedú aspoň náklady na:
a)  ak sa náklady uhrádzajú prostredníctvom systému sadzieb, informácie o sadzbách účtovaných za kubický meter vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane rozloženia fixných a variabilných nákladov;
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a – bod i
i)  opatrenia, ktoré prijali dodávatelia vody na účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 5;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a – bod ii
ii)  úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a – bod iii
iii)  zber a čistenie odpadovej vody;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a – bod iv
iv)  opatrenia prijaté na základe článku 13 v prípadoch, že dodávatelia vody prijali takéto opatrenia;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  informácie o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane indikačných parametrov;
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b
b)  cena dodávanej vody určenej na ľudskú spotrebu na liter a kubický meter;
b)  ak sa náklady uhrádzajú prostredníctvom systému sadzieb, cena dodávky vody určenej na ľudskú spotrebu za kubický meter a cena fakturovaná za liter; ak sa náklady neuhrádzajú prostredníctvom systému sadzieb, celkové ročné náklady, ktoré znáša vodárenský systém na zabezpečenie súladu s touto smernicou, spolu s kontextovými a relevantnými informáciami o tom, ako sa dodáva voda určená na ľudskú spotrebu v danej oblasti;
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)   úprava a distribúcia vody určenej na ľudskú spotrebu;
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c
c)  objem spotreby domácnosti, a to aspoň raz za rok alebo raz za zúčtovacie obdobie, spolu s ročnými trendmi spotreby;
c)  objem spotreby domácnosti, a to aspoň raz za rok alebo raz za zúčtovacie obdobie, spolu s ročnými trendmi spotreby domácností, ak je to technicky uskutočniteľné a len ak sú tieto informácie dostupné dodávateľovi vody;
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno d
d)  porovnanie ročnej spotreby vody domácnosti s priemernou spotrebou na domácnosť v rovnakej kategórii;
d)  porovnanie ročnej spotreby vody domácnosti s priemernou spotrebou na domácnosť, ak je to uplatniteľné v súlade s písmenom c);
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh smernice
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 2
Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa špecifikuje formát informácií, ktoré sa majú poskytovať na základe prvého pododseku, a spôsob, akým sa majú predkladať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú s súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2.
Členské štáty v súvislosti s poskytovaním informácií podľa prvého pododseku stanovia jasné rozdelenie zodpovednosti medzi dodávateľov vody, zainteresované strany a príslušné miestne orgány. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19, ktorými sa dopĺňa táto smernica určením formátu informácií, ktoré sa majú poskytovať podľa prvého pododseku, a spôsobu, akým sa majú predkladať.
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno d
d)  vytvoriť a následne každoročne aktualizovať súbor údajov obsahujúci informácie o každej udalosti týkajúcej sa pitnej vody bez ohľadu na to, či došlo k prekročeniu parametrických hodnôt, pokiaľ táto udalosť spôsobila možnú hrozbu pre ľudské zdravie, trvala dlhšie ako 10 po sebe nasledujúcich dní a bolo postihnutých aspoň 1 000 osôb, s uvedením príčin tejto udalosti a nápravných opatreniach prijatých podľa článku 12.
d)  vytvoriť a následne každoročne aktualizovať súbor údajov obsahujúci informácie o každej udalosti týkajúcej sa pitnej vody bez ohľadu na to, či došlo k prekročeniu parametrických hodnôt, pokiaľ táto udalosť spôsobila možné riziko pre ľudské zdravie, trvala dlhšie ako 10 po sebe nasledujúcich dní a bolo postihnutých aspoň 1 000 osôb, s uvedením príčin tejto udalosti a nápravných opatrení prijatých podľa článku 12.
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 4 – pododsek 1
4.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa špecifikuje formát informácií, ktoré sa majú poskytovať na základe odsekov 1 a 3, a spôsob, akým sa majú predkladať; okrem iného majú tieto akty obsahovať podrobné požiadavky na ukazovatele, prehľadové mapy za celú a prehľadové správy členských štátov podľa odseku 3.
4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19, ktorým sa dopĺňa táto smernica určením formátu informácií, ktoré sa majú poskytovať podľa odsekov 1 a 3, a spôsobu, akým sa majú predkladať; okrem iného majú tieto akty obsahovať podrobné požiadavky na ukazovatele, prehľadové mapy za celú Úniu a prehľadové správy členských štátov podľa odseku 3.
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 4 – pododsek 2
Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh smernice
Článok 17 – odsek 2 – písmeno b
b)  ustanovenia týkajúce sa prístupu k vode podľa článku 13;
b)  ustanovenia týkajúce sa prístupu k vode podľa článku 13 a podiel obyvateľstva bez prístupu k vode;
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh smernice
Článok 17 – odsek 2 – písmeno c
c)  ustanovenia týkajúce sa informácií, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, podľa článku 14 a prílohy IV.
c)  ustanovenia týkajúce sa informácií, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, podľa článku 14 a prílohy IV vrátane používateľsky ústretového prehľadu informácií uvedených v bode 7 prílohy IV na úrovni Únie.
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh smernice
Článok 17 – odsek 2 a (nový)
2a.   Komisia najneskôr do ... [piatich rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] – a potom vždy, keď to je vhodné – predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o možnom ohrození zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu mikroplastmi, liekmi a prípadne ďalšími novo sa vyskytujúcimi znečisťujúcimi látkami a o súvisiacich potenciálnych zdravotných rizikách. Komisia je splnomocnená v prípade potreby prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením maximálnych hodnôt pre mikroplasty, lieky a ďalšie novo sa vyskytujúce znečisťujúce látky vo vode určenej na ľudskú spotrebu.
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 2 a (nový)
2a.   Do ... [piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] Komisia preskúma, či článok 10a viedol k dostatočnej úrovni harmonizácie hygienických požiadaviek na materiály a produkty, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, a v prípade potreby prijme ďalšie vhodné opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 2
2.  Výnimky udelené členskými štátmi podľa článku 9 smernice 98/83/ES, ktoré sú platné do [konečný termín na transpozíciu tejto smerníc] ostávajú v platnosti do konca ich trvania. Ich platnosť nemožno predĺžiť.
2.  Výnimky udelené členskými štátmi podľa článku 9 smernice 98/83/ES, ktoré sú naďalej platné do [konečný termín na transpozíciu tejto smernice], ostávajú v platnosti do konca ich trvania.
Pozmeňujúci návrh 179
Návrh smernice
Príloha I – časť A – tabuľka

Text predložený Komisiou

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Spóry Clostridium perfringens

0

počet/100 ml

Koliformné baktérie

0

počet/100 ml

Enterococci

0

počet/100 ml

Escherichia coli (E. coli)

0

počet/100 ml

Počet heterotrofných mikroorganizmov (HPC) 22 °C

Bez abnormálnych zmien

 

Somatické kolifágy

0

počet/100 ml

Zákal

< 1

NTU

Pozmeňujúci návrh

Parameter

Parametrická hodnota

Parameter

Spóry Clostridium perfringens

0

počet/100 ml

Enterococci

0

počet/100 ml

Escherichia coli (E. coli)

0

počet/100 ml

Somatické kolifágy

0

počet/100 ml

Poznámka

Parametre stanovené v tejto časti sa nevzťahujú na pramenité a minerálne vody v súlade so smernicou 2009/54/ES.

Pozmeňujúce návrhy 138 a 180
Návrh smernice
Príloha I – časť B – tabuľka

Text predložený Komisiou

Chemické parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Akrylamid

0,10

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

Antimón

5,0

μg/l

 

Arzén

10

μg/l

 

Benzén

1,0

μg/l

 

Benzo(a)pyrén

0,010

μg/l

 

Beta-estradiol (50-28-2)

0,001

μg/l

 

Bisfenol A

0,01

μg/l

 

Bór

1,0

mg/l

 

Brómomičnany

10

μg/l

 

Kadmium

5,0

μg/l

 

Chlorát

0,25

mg/l

 

Chlorit

0,25

mg/l

 

Chróm

25

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre chróm 50 μg/l.

Meď

2,0

mg/l

 

Kyanid

50

μg/l

 

1,2-dichlóretán

3,0

μg/l

 

Epichlórhydrín

0,10

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

Fluorid

1,5

mg/l

 

Halooctové kyseliny (HAA)

80

μg/l

Súčet týchto deviatich reprezentatívnych látok: kyselina chlóroctová, dichlóroctová a trichlóroctová, kyselina brómoctová a dibrómoctová, kyselina brómchlóroctová, kyselina brómdichlóroctová, kyselina dibrómchlóroctová a kyselina tribrómoctová.

Olovo

5

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l.

Ortuť

1,0

μg/l

 

Mikrocystín-LR

10

μg/l

 

Nikel

20

μg/l

 

Dusičnan

50

mg/l

Členské štáty musia zabezpečiť, aby podmienka [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), bola splnená a aby bola splnená hodnota 0,10 mg/l pre dusitany na výstupe z úpravovní vody.

Dusitan

0,50

mg/l

Členské štáty musia zabezpečiť, aby podmienka [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), bola splnená a aby bola splnená hodnota 0,10 mg/l pre dusitany na výstupe z úpravovní vody.

Nonylfenol

0,3

μg/l

 

Pesticídy

0,10

μg/l

„Pesticídy“ znamenajú:

 

 

 

organické insekticídy

 

 

 

organické herbicídy

 

 

 

organické fungicídy

 

 

 

organické nematocídy

 

 

 

organické akaricídy

 

 

 

organické algicídy

 

 

 

organické rodenticídy

 

 

 

organické slimicídy

 

 

 

súvisiace produkty (okrem iného regulátory rastu) a ich relevantné metabolity, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 32 nariadenia (ES) č. 1107/20091.

 

 

 

Parametrická hodnota sa vzťahuje na každý jednotlivý pesticíd.

 

 

 

V prípade aldrínu, dieldrínu, heptachlóru a heptachlóepoxidu je parametrická hodnota 0,030 μg/l.

Pesticídy – spolu

0,50

μg/l

„Pesticídy – spolu“ znamená súčet všetkých jednotlivých pesticídov vymedzených v predchádzajúcom riadku, zistených a kvantifikovaných monitorovaním.

PFAS

0,10

μg/l

„PFAS“ znamená každú jednotlivú perfluóralkylovanú a polyfluóralkylovanú látku (chemický vzorec: CnF2n+1−R).

PFAS – spolu

0,50

μg/l

„PFAS spolu“ znamená súčet perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (chemický vzorec: CnF2n+1−R).

Polycyklické aromatické uhľovodíky

0,10

μg/l

Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(ghi)perylén a indeno(1,2,3-cd)pyrén.

Selén

10

μg/l

 

Tetrachlóretén a trichlóretén

10

μg/l

Súčet koncentrácií špecifikovaných parametrov

Trihalometány – spolu

100

μg/l

Ak je to možné, členské štáty sa musia snažiť o dosiahnutie nižšej hodnoty, a to bez zhoršenia kvality dezinfekcie.

 

 

 

Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: chloroform, bromoform, dibromochlórmetán, bromodichlórometán.

Urán

30

μg/l

 

Vinylchlorid

0,50

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

__________________

1.   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

Pozmeňujúci návrh

Chemické parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Akrylamid

0,10

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

Antimón

5,0

μg/l

 

Arzén

10

μg/l

 

Benzén

1,0

μg/l

 

Benzo(a)pyrén

0,010

μg/l

 

Beta-estradiol (50-28-2)

0,001

μg/l

 

Bisfenol A

0,1

μg/l

 

Bór

1,5

mg/l

 

Brómomičnany

10

μg/l

 

Kadmium

5,0

μg/l

 

Chlorát

0,25

mg/l

 

Chlorit

0,25

mg/l

 

Chróm

25

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre chróm 50 μg/l.

Meď

2,0

mg/l

 

Kyanid

50

μg/l

 

1,2-dichlóretán

3,0

μg/l

 

Epichlórhydrín

0,10

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

Fluorid

1,5

mg/l

 

Kyseliny halogénoctové (HAA)

80

μg/l

Súčet týchto deviatich reprezentatívnych látok: kyselina chlóroctová, dichlóroctová a trichlóroctová, kyselina brómoctová a dibrómoctová, kyselina brómchlóroctová, kyselina brómdichlóroctová, kyselina dibrómchlóroctová a kyselina tribrómoctová.

Olovo

5

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l.

Ortuť

1,0

μg/l

 

Mikrocystín LR

10

μg/l

 

Nikel

20

μg/l

 

Dusičnan

50

mg/l

Členské štáty musia zabezpečiť, aby podmienka [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), bola splnená a aby bola splnená hodnota 0,10 mg/l pre dusitany na výstupe z úpravovní vody.

Dusitan

0.50

mg/l

Členské štáty musia zabezpečiť, aby podmienka [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), bola splnená a aby bola splnená hodnota 0,10 mg/l pre dusitany na výstupe z úpravovní vody.

Nonylfenol

0,3

μg/l

 

Pesticídy

0,10

μg/l

„Pesticídy“ znamenajú:

 

 

 

organické insekticídy

 

 

 

organické herbicídy

 

 

 

organické fungicídy

 

 

 

organické nematocídy

 

 

 

organické akaricídy

 

 

 

organické algicídy

 

 

 

organické rodenticídy

 

 

 

organické slimicídy

 

 

 

súvisiace produkty (okrem iného regulátory rastu) a ich relevantné metabolity, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 32 nariadenia (ES) č. 1107/20091.

 

 

 

Parametrická hodnota sa vzťahuje na každý jednotlivý pesticíd.

 

 

 

V prípade aldrínu, dieldrínu, heptachlóru a heptachlóepoxidu je parametrická hodnota 0,030 μg/l.

Pesticídy – spolu

0,50

μg/l

„Pesticídy – spolu“ znamená súčet všetkých jednotlivých pesticídov vymedzených v predchádzajúcom riadku, zistených a kvantifikovaných monitorovaním.

PFAS

0,10

μg/l

„PFAS“ znamená každú jednotlivú perfluóralkylovanú a polyfluóralkylovanú látku (chemický vzorec: CnF2n+1−R).

Týmto vzorcom sa tiež zavádza rozlíšenie medzi PFAS s dlhým reťazcom a PFAS s krátkym reťazcom. Táto smernica sa vzťahuje iba na PFAS s „dlhým reťazcom“.

Táto parametrická hodnota pre jednotlivé látky PFAS sa vzťahuje len na tie látky PFAS, ktoré sú pravdepodobne prítomné a ktoré sú podľa posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 tejto smernice nebezpečné pre ľudské zdravie.

PFAS – spolu

0,50

μg/l

„PFAS spolu“ znamená súčet perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (chemický vzorec: CnF2n+1−R).

Táto parametrická hodnota pre PFAS spolu sa vzťahuje len na tie látky PFAS, ktoré sú pravdepodobne prítomné a ktoré sú podľa posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 tejto smernice nebezpečné pre ľudské zdravie.

Polycyklické aromatické uhľovodíky

0,10

μg/l

Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(ghi)perylén a indeno(1,2,3-cd)pyrén.

Selén

10

μg/l

 

Tetrachlóretén a trichlóretén

10

μg/l

Súčet koncentrácií špecifikovaných parametrov

Trihalometány – spolu

100

μg/l

Ak je to možné, členské štáty sa musia snažiť o dosiahnutie nižšej hodnoty, a to bez zhoršenia kvality dezinfekcie.

 

 

 

Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: chloroform, bromoform, dibromochlórmetán, bromodichlórometán.

Urán

30

μg/l

 

Vinylchlorid

0,50

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

__________________

1.   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

Pozmeňujúci návrh 139
Návrh smernice
Príloha I – časť B a (nová)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Indikačné parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Hliník

200

μg/l

 

Amoniak

0,50

mg/l

 

Chlorid

250

mg/l

Poznámka 1

Farba

Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Vodivosť

2 500

μs cm-1 pri teplote 20 °C

Poznámka 1

Koncentrácia iónov vodíka

≥ 6,5 a ≤ 9,5

jednotky pH

Poznámky 1 a 3

Železo

200

μg/l

 

Mangán

50

μg/l

 

Zápach

Prijateľný pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Sírany

250

mg/l

Poznámka 1

Sodík

200

mg/l

 

Chuť

Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Počet kolónií pri teplote 22 °C

Bez abnormálnych zmien

 

 

Koliformné baktérie

0

počet/100 ml

 

Celkový obsah organického uhlíka (TOC)

Bez abnormálnych zmien

 

 

Zákal

Prijateľný pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Poznámka 1:

Voda by nemala byť agresívna.

Poznámka 2:

Tento parameter netreba merať, ak voda nepochádza z povrchovej vody alebo ňou nie je ovplyvnená. V prípade nezhody s touto parametrickou hodnotou príslušný členský štát musí preskúmať dodávku s cieľom uistiť sa, či nepredstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie spôsobenú prítomnosťou patogénnych mikroorganizmov, napr. cryptosporidia.

Poznámka 3:

V prípade destilovanej vody plnenej do fliaš alebo nádob sa môže minimálna hodnota znížiť na 4,5 jednotky pH.

V prípade vody plnenej do fliaš alebo nádob, ktorá obsahuje prírodný oxid uhličitý alebo ku ktorej bol oxid uhličitý pridaný, môže byť minimálna hodnota nižšia.

Pozmeňujúci návrh 140
Návrh smernice
Príloha I – časť C

Text predložený Komisiou

Parametre posúdenia rizika domových rozvodov

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Legionella

< 1 000

počet/l

Ak parametrická hodnota <1 000/l pre Legionella nie je splnená, musí sa opätovne odobrať vzorka Legionella pneumophila. Ak Legionella pneumophila nie je prítomná, parametická hodnota pre Legionella je <10 000/l.

Olovo

5

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do ... [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l.

Pozmeňujúci návrh

Parametre posúdenia rizika domových rozvodov

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Legionella pneumophila

< 1 000

počet/l

 

Legionella

< 10 000

počet/l

Ak Legionella pneumophila, ktorej parametrická hodnota je < 1 000/l, nie je prítomná, parametrická hodnota pre Legionella je < 10 000/l.

Olovo

5

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do ... [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l.

Pozmeňujúci návrh 141
Návrh smernice
Príloha I – časť C a (nová)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Nové parametre podliehajúce monitorovaniu

Mikroplasty

Monitorovanie sa vykonáva v súlade s metodikou merania mikroplastov stanovenou v delegovanom akte podľa článku 11 ods. 5b.

Pozmeňujúci návrh 142
Návrh smernice
Príloha II – časť B – bod 1 – odsek 1
Spóry Escherichia coli (E. coli), Clostridium perfringens a somatické kolifágy sa považujú za „hlavné parametre“ a v súlade s časťou C tejto prílohy nesmú byť predmetom posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. Vždy sa musia monitorovať na základe frekvencií stanovených v bode 2 tabuľky 1.
Spóry Escherichia coli (E. Coli) a enterococci sa považujú za „hlavné parametre“ a v súlade s časťou C tejto prílohy nesmú byť predmetom posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. Vždy sa musia monitorovať na základe frekvencií stanovených v bode 2 tabuľky 1.
Pozmeňujúci návrh 186
Návrh smernice
Príloha II – časť B – bod 2

Text predložený Komisiou

Frekvencie odberu vzoriek

Všetky parametre stanovené v súlade s článkom 5 sa musia monitorovať aspoň podľa frekvencií stanovených v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ sa na základe posúdenia rizika pri zásobovaní vodou vykonaného v súlade s článkom 9 a časťou C tejto prílohy neurčí iná frekvencia odberu vzoriek.

Tabuľka 1

Minimálna frekvencia odberu vzoriek a analýz na monitorovanie súladu

Objem vody (m3) distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci zásobovanej oblasti

Minimálny počet vzoriek za

rok

≤ 100

> 100 ≤ 1 000

> 1 000 ≤ 10 000

>10 000 ≤ 100 000

>100 000

10a

10a

50b

365

365

a: Všetky vzorky sa musia odobrať v čase, keď je vysoké riziko, že črevné patogény úpravu vody prežijú.

b: Najmenej desať vzoriek sa musí odobrať v čase, keď je riziko rozšírenia črevných patogénov po úprave vody vysoké.

Poznámka 1: Zásobovaná oblasť je geograficky vymedzená oblasť, v ktorej voda určená na ľudskú spotrebu pochádza z jedného alebo niekoľkých zdrojov a kde kvalitu vody možno považovať za približne rovnakú.

Poznámka 2: Objemy sú vypočítané ako priemery za kalendárny rok. Pri určovaní minimálnej frekvencie sa môže namiesto množstva vody použiť počet obyvateľov v zásobovanej oblasti, pričom sa vychádza zo spotreby vody 200 l/(deň/hlavu).

Poznámka 3: Členské štáty, ktoré sa rozhodli udeliť v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) tejto smernice výnimku pre individuálne zdroje, uplatnia tieto frekvencie len na oblasti zásobované vodou v objeme od 10 do 100 m3 za deň.

Pozmeňujúci návrh

Frekvencie odberu vzoriek

Všetky parametre stanovené v súlade s článkom 5 sa musia monitorovať aspoň podľa frekvencií stanovených v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ sa na základe posúdenia rizika pri zásobovaní vodou vykonaného v súlade s článkom 9 a časťou C tejto prílohy neurčí iná frekvencia odberu vzoriek.

Tabuľka 1

Minimálna frekvencia odberu vzoriek a analýz na monitorovanie súladu

Objem vody distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci oblasti dodávky

(pozri poznámky 1 a 2) m3

Parameter skupiny A (mikrobiologický parameter) –

počet vzoriek za rok

(pozri poznámku 3)

Parameter skupiny B (chemický parameter) –

počet vzoriek za rok

 

≤ 100

> 0

(pozri poznámku 4)

> 0

(pozri poznámku 4)

> 100

≤ 1 000

4

1

> 1 000

≤ 10 000

4

+3

na každých 1 000 m3/d a z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

1

+1

na každých 1 000 m3/d a z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

> 10 000

 

≤ 100 000

3

+ 1

na každých 10 000 m³/deň a

z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

> 100 000

 

12

+ 1

na každých 25 000 m3/deň a z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

Poznámka 1: Zásobovaná oblasť je geograficky vymedzená oblasť, v ktorej voda určená na ľudskú spotrebu pochádza z jedného alebo niekoľkých zdrojov a kde kvalitu vody možno považovať za približne rovnakú.

Poznámka 2: Objemy sú vypočítané ako priemery za kalendárny rok. Pri určovaní minimálnej frekvencie sa môže namiesto množstva vody použiť počet obyvateľov v zásobovanej oblasti, pričom sa vychádza zo spotreby vody 200 l/(deň/hlavu).

Poznámka 3: Uvedená frekvencia sa vypočíta takto: napr. 4 300 m3/deň = 16 vzoriek (štyri na prvých 1 000 m3/deň + 12 na ďalších 3 300 m3/deň).

Poznámka 4: Členské štáty, ktoré sa rozhodli udeliť v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) tejto smernice výnimku pre individuálne zdroje, uplatnia tieto frekvencie len na oblasti zásobované vodou v objeme od 10 do 100 m3 za deň.

Pozmeňujúci návrh 144
Návrh smernice
Príloha II – časť D – bod 2 a (nový)
2a.  Vzorky pre baktérie Legionella v domových rozvodných systémoch sa odoberajú v miestach rizika šírenia baktérie Legionella pneumophila a/alebo vystavenia sa týmto baktériám. Členské štáty vypracujú usmernenia pre metódy odberu vzoriek pre baktérie Legionella;
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh smernice
Príloha II a (nová)
Minimálne požiadavky v oblasti hygieny na látky a materiály používané na výrobu nových výrobkov prichádzajúcich do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu:
a)  zoznam látok schválených na používanie pri výrobe materiálov vrátane okrem iného organických materiálov, elastomérov, silikónov, kovov, cementu, ionomeničových živíc a kompozitných materiálov, ako aj z nich vyrobených výrobkov;
b)  osobitné požiadavky na používanie látok v materiáloch a z nich vyrobených výrobkov;
c)  osobitné obmedzenia pre migráciu určitých látok do vody určenej na ľudskú spotrebu;
d)  hygienické pravidlá týkajúce sa iných vlastností požadovaných na dosiahnutie súladu;
e)  základné pravidlá na overenie súladu s písmenami a) až d);
f)  pravidlá týkajúce sa odberu vzoriek a metód analýzy na overenie súladu s písmenami a) až d).
Pozmeňujúce návrhy 177 a 224
Návrh smernice
Príloha III – časť B – bod 1 – tabuľka 1 – riadok 28

Text predložený Komisiou

Polyfluórované a perfluórované alkylované látky (PFAS)

50

 

Pozmeňujúci návrh

Polyfluórované a perfluórované alkylované látky (PFAS)

20

 

Pozmeňujúci návrh 146
Návrh smernice
Príloha IV – nadpis
INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ, KTORÉ SA MAJÚ POSKYTOVAŤ ONLINE
INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – úvodná časť
Nasledujúce informácie sa musia spotrebiteľom sprístupniť online tak, aby boli ľahko použiteľné a zodpovedali ich potrebám:
Nasledujúce informácie spotrebiteľom prístupné online alebo rovnocenným používateľsky ústretovým a prispôsobeným spôsobom:
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 1
(1)  identifikácia príslušného dodávateľa vody
(1)  identifikácia príslušného dodávateľa vody, oblasť a počet ľudí zásobovaných vodou a metóda výroby vody;
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 2 – úvodná časť
(2)  najaktuálnejšie výsledky monitorovania parametrov uvedených v častiach A a B prílohy I vrátane frekvencie a miesta odberu vzoriek podľa záujmovej oblasti odberateľa, ako aj parametrická hodnota stanovená v súlade s článkom 5. Výsledky monitorovania nesmú byť staršie ako:
(2)  preskúmanie najaktuálnejších výsledkov monitorovania na dodávateľa vody v prípade parametrov uvedených v častiach A, B a Ba prílohy I vrátane frekvencie podľa záujmovej oblasti odberateľa spolu s parametrickou hodnotou stanovenou v súlade s článkom 5.Výsledky monitorovania nesmú byť staršie ako:
Pozmeňujúci návrh 202
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 2 – písmeno b
b)  šesť mesiacov v prípade veľkých dodávateľov vody;
b)  šesť mesiacov v prípade stredných a veľkých dodávateľov vody;
Pozmeňujúci návrh 203
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
c)  jeden rok v prípade malých dodávateľov vody;
c)  jeden rok v prípade veľmi malých a malých dodávateľov vody;
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 3
(3)  pri prekročení parametrickej hodnoty stanovenej v súlade s článkom 5 informácie o možnej hrozbe pre ľudské zdravie spolu so súvisiacimi odporúčaniami týkajúcimi sa zdravia a konzumácie alebo hypertextový odkaz na takéto informácie;
(3)  v prípade možnej hrozby pre ľudské zdravie, ktorú určia príslušné orgány, po prekročení parametrických hodnôt stanovených v súlade s článkom 5 informácie o možnej hrozbe pre ľudské zdravie spolu so súvisiacimi odporúčaniami týkajúcimi sa zdravia a konzumácie alebo hypertextový odkaz na takéto informácie;
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 4
(4)  súhrn príslušného hodnotenia rizika pri zásobovaní vodou;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 5
(5)  informácie o týchto indikačných parametroch a súvisiacich parametrických hodnotách:
(5)  informácie o indikačných parametroch uvedených v časti C prílohy I a súvisiacich parametrických hodnotách;
a)  farba;
b)  pH (koncentrácia iónov vodíka);
c)  vodivosť;
d)  železo;
e)  mangán;
f)  pach;
g)  chuť;
h)  tvrdosť;
i)  minerály, anióny/katióny rozpustené vo vode:
—  boritan BO3-
—  uhličitan CO32-
—  chlorid Cl-
—  fluorid F-
—  hydrogénuhličitan HCO3-
—  dusičnan NO3-
—  dusitan NO2-
—  fosfát PO43-
—  kremičitan SiO2
—  síran SO42-
—  sulfid S2-
—  hliník Al
—  amoniak NH4+
—  vápnik Ca
—  horčík Mg
—  draslík K
—  sodík Na
Tieto parametrické hodnoty a iné neionizované zlúčeniny a stopové prvky sa môžu uvádzať s referenčnou hodnotou a/alebo vysvetlivkou;
Pozmeňujúci návrh 153
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 6
(6)  odporúčania spotrebiteľom týkajúce sa okrem iného zníženia spotreby vody;
(6)  odporúčania spotrebiteľom týkajúce sa okrem iného zníženia spotreby vody, ak je to vhodné, a zodpovedného používania vody podľa miestnych podmienok;
Pozmeňujúci návrh 154
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 7
(7)  v prípade veľmi veľkých dodávateľov vody výročné informácie o:
(7)  v prípade veľkých a veľmi veľkých dodávateľov vody výročné informácie o:
Pozmeňujúci návrh 155
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 7 – písmeno a
a)  celkovej výkonnosti vodovodného systému z hľadiska účinnosti vrátane miery únikov a spotreby energie na kubický meter dodávanej vody;
a)  celkovej výkonnosti vodovodného systému z hľadiska účinnosti vrátane mier únikov, ktoré určia členské štáty;
Pozmeňujúci návrh 156
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 7 – písmeno b
b)  informácie o riadení a správe dodávateľa vody vrátane zloženia jeho vedúcich orgánov;
b)  informácie o riadiacom modeli a vlastníckej štruktúre dodávok vody dodávateľom vody;
Pozmeňujúci návrh 157
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 7 – písmeno d
d)  informácie o nákladovej štruktúre taríf účtovaných spotrebiteľom na kubický meter vody vrátane fixných a variabilných nákladov predstavujúcich prinajmenšom náklady na spotrebu energie na kubický meter dodanej vody, opatrenia dodávateľov vody na posúdenie nebezpečenstva podľa článku 8 ods. 4, úprava a distribúcia vody určenej na ľudskú spotrebu, zber a čistenie odpadových vôd, ako aj náklady na opatrenia na účely článku 13, ak dodávatelia vody takéto opatrenia prijali;
d)  ak sú náklady uhrádzané prostredníctvom systému sadzieb, informácie o štruktúre sadzieb za kubický meter vody vrátane fixných a variabilných nákladov, ako aj nákladov týkajúcich sa opatrení dodávateľov vody na účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 4, na úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu, a nákladov týkajúcich sa opatrení na účely článku 13, ak dodávatelia vody takéto opatrenia prijali;
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 7 – písmeno e
e)  suma investícií, ktoré dodávateľ považuje za potrebné na zabezpečenie finančnej udržateľnosti poskytovania vodárenských služieb (vrátane údržby infraštruktúry) a suma skutočne získaných alebo navrátených investícií;
e)  suma realizovaných, prebiehajúcich a plánovaných investícií, ako aj plán financovania;
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 7 – písmeno g
g)  súhrn a štatistika sťažností spotrebiteľov, ako aj včasnosti a adekvátnosti odpovedí na problémy;
g)  súhrn a štatistika sťažností spotrebiteľov, ako aj spôsob ich vyriešenia;
Pozmeňujúci návrh 160
Návrh smernice
Príloha IV – odsek 1 – bod 8
(8)  na požiadanie prístup k historickým údajom pre informáciu podľa bodov 2 a 3, a to spätne desať rokov.
(8)  na požiadanie prístup k historickým údajom pre informáciu podľa bodov 2 a 3, a to spätne desať rokov, nie však pred dátumom transpozície tejto smernice.

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 107.
(2) Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 46.
(3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
(4) Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 23. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0397).


Zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia ***I
PDF 426kWORD 130k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, druhej šanci a opatreniach na zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia a o zmene smernice 2012/30/EÚ (COM(2016)0723 – C8-0475/2016 – 2016/0359(COD))
P8_TA-PROV(2019)0321A8-0269/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0723),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 53 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0475/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili írska Poslanecká snemovňa a írsky Senát, v ktorých tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výborov regiónov z 12. júla 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0269/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní ▌ a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii)

P8_TC1-COD(2016)0359


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 53 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Cieľom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a odstrániť prekážky výkonu základných slobôd, ako je voľný pohyb kapitálu a sloboda usadiť sa, ktoré vyplývajú z rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi týkajúcimi sa preventívnej reštrukturalizácie, konkurzu, oddlženia a diskvalifikácie. Cieľom tejto smernice je bez toho, aby boli ovplyvnené základné práva a slobody pracovníkov, odstrániť takéto prekážky tým, že sa zaistí, aby životaschopné podniky a podnikatelia vo finančných ťažkostiach mali prístup k účinným vnútroštátnym rámcom preventívnej reštrukturalizácie, ktoré im umožnia pokračovať v činnosti; aby sa poctivým platobne neschopným alebo predlženým podnikateľom umožnilo benefitovať po uplynutí primeranej lehoty z úplného oddlženia a tým dostať druhú šancu; a aby sa zlepšila účinnosť reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní, najmä s ohľadom na ich skrátenie.

(2)  Reštrukturalizáciou by sa dlžníkom vo finančných ťažkostiach malo umožniť pokračovať úplne alebo čiastočne v podnikaní, a to zmenou zloženia, podmienok alebo štruktúry ich majetku a ich záväzkov alebo ich akejkoľvek inej kapitálovej štruktúry, ako aj predajom aktív alebo častí podniku alebo, ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, podniku ako celku, ako aj prostredníctvom uskutočnenia prevádzkových zmien. Pokiaľ vnútroštátne právne predpisy osobitne neustanovujú inak, prevádzkové zmeny, napríklad ukončenie alebo zmena zmlúv alebo predaj či iné scudzenie majetku, by mali byť v súlade so všeobecnými požiadavkami stanovenými podľa vnútroštátnych právnych predpisov pre takéto opatrenia, najmä noriem občianskeho a pracovného práva. Každá konverzia dlhu na kapitál by mala byť zároveň v súlade so zárukami ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Rámce preventívnej reštrukturalizácie by mali predovšetkým umožniť, aby dlžníci účinne reštrukturalizovali v počiatočnom štádiu a zabránili úpadku, čím by zamedzili zbytočnému konkurzu životaschopných podnikov. Tieto rámce by mali zabrániť stratám pracovných miest a strate know-how a zručností a mali by maximalizovať celkovú hodnotu pre veriteľov, a to v porovnaní s tým, čo by získali v prípade konkurzu podniku alebo v prípade ďalšieho najlepšieho alternatívneho scenára, ak neexistuje plán, ako aj pre vlastníkov a hospodárstvo ako celok ▌.

(3)  Rámce preventívnej reštrukturalizácie by mali takisto zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Dostupnosťou rámcov účinnej preventívnej reštrukturalizácie by sa zabezpečilo, aby sa opatrenia prijímali ešte pred tým, než podniky prestanú byť schopné splácať svoje úvery, čím sa pomôže znížiť riziko, že sa úvery počas cyklických hospodárskych poklesov prestanú splácať, a zmierni nepriaznivý vplyv na finančný sektor. Významné percento podnikov a pracovných miest by bolo možné zachrániť, keby vo všetkých členských štátoch, v ktorých majú podniky sídla, majetok alebo veriteľov, existovali preventívne rámce. V procese reštrukturalizácie by mali byť vyvážene chránené práva všetkých zainteresovaných strán vrátane pracovníkov. Zároveň by mali neživotaschopné podniky bez vyhliadky na prežitie čo najrýchlejšie prejsť konkurzným konaním. Ak dlžník vo finančných ťažkostiach nie je ekonomicky životaschopný alebo jeho ekonomickú životaschopnosť nemožno rýchlo obnoviť, snaha o reštrukturalizáciu by mohla viesť k zrýchleniu a hromadeniu strát na úkor veriteľov, pracovníkov a iných zainteresovaných strán, ako aj hospodárstva ako celku.

(4)  Medzi členskými štátmi sú rozdiely, pokiaľ ide o rozsah konaní, ktoré sú dostupné dlžníkom vo finančných ťažkostiach na reštrukturalizáciu ich podniku. Niektoré členské štáty majú obmedzenú škálu konaní, ktoré podnikom umožňujú reštrukturalizáciu len v pomerne neskorom štádiu v kontexte insolvenčných konaní. V iných členských štátoch je reštrukturalizácia možná v skoršej fáze, ale dostupné konania nie sú také účinné, aké by mohli byť, alebo sú veľmi formálne, a to najmä z dôvodu, že obmedzujú používanie mimosúdnych postupov. Preventívne riešenia sú silnejúcim trendom v modernom insolvenčnom práve. V rámci tohto trendu sa uprednostňujú prístupy, ktorých cieľom je na rozdiel od tradičného prístupu, ktorý spočíva v konkurze podniku nachádzajúceho sa vo finančných ťažkostiach, obnoviť zdravý stav podniku alebo aspoň zachrániť tie jeho časti, ktoré sú ešte ekonomicky životaschopné. Tento prístup okrem iných výhod pre hospodárstvo často pomáha zachovať pracovné miesta alebo znížiť ich straty. Navyše je rôzna aj úroveň zapojenia súdnych alebo správnych orgánov, alebo nimi vymenovaných osôb, do rámcov preventívnej reštrukturalizácie, od žiadneho alebo minimálneho zapojenia v niektorých členských štátoch až po úplné zapojenie v iných. Podobne sa vnútroštátne pravidlá, na základe ktorých podnikatelia dostávajú druhú šancu najmä prostredníctvom toho, že sú zbavení dlhov, ktoré im vznikli počas podnikania, medzi členskými štátmi líšia z hľadiska dĺžky lehoty na oddlženie a podmienok na povolenie takéhoto oddlženia.

(5)  V mnohých členských štátoch trvá poctivým podnikateľom, ktorí sa dostali do úpadku, viac ako tri roky, kým sú oddlžení a môžu začať nanovo. Výsledkom neúčinných rámcov pre oddlženie a diskvalifikáciu je to, že podnikatelia sa musia premiestniť do iných jurisdikcií, aby mohli začať nanovo v primeranej lehote, čím vzniknú značné dodatočné náklady ich veriteľom, ako aj samotným podnikateľom. Dlhotrvajúce diskvalifikačné príkazy, ktoré často sprevádzajú konania vedúce k oddlženiu, vytvárajú prekážky v súvislosti so slobodou začať a vykonávať samostatnú zárobkovú podnikateľskú činnosť.

(6)  Nadmerná dĺžka reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní v niekoľkých členských štátoch je dôležitým faktorom vyvolávajúcim nízke miery uspokojenia pohľadávok a odrádzajúcim investorov od podnikania v jurisdikciách, kde existuje riziko, že postupy budú trvať príliš dlho a budú neprimerane nákladné.

(7)  Rozdiely medzi členskými štátmi v súvislosti s reštrukturalizačnými, konkurznými a oddlžovacími konaniami sa premietajú do dodatočných nákladov pre investorov pri posudzovaní rizika dlžníkov, ktorí sa dostávajú do finančných ťažkostí v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo pri investovaní do životaschopných podnikov vo finančných ťažkostiach ako aj dodatočných nákladov súvisiacich s reštrukturalizáciou podnikov, ktoré majú svoje prevádzky, veriteľov alebo majetok v iných členských štátoch. Toto je najzrejmejšie v prípade reštrukturalizácie nadnárodných skupín spoločností. Ako hlavné dôvody neinvestovania alebo neuzatvorenia obchodného vzťahu s protistranou mimo členského štátu, kde majú sídlo, uvádzajú investori neistotu v súvislosti s pravidlami týkajúcimi sa úpadku alebo riziko zdĺhavých a zložitých insolvenčných konaní v inom členskom štáte. Táto neistota pôsobí ako odrádzajúci faktor, ktorý je prekážkou slobody usadenia podnikov a podpory podnikania a poškodzuje riadne fungovanie vnútorného trhu. Najmä mikro, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) zväčša nemajú zdroje potrebné na posúdenie rizík súvisiacich s cezhraničnými činnosťami.

(8)  Rozdiely medzi členskými štátmi v reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaniach vedú k nerovnomerným podmienkam prístupu k úverom a nerovnomerným mieram uspokojenia pohľadávok v členských štátoch. Nevyhnutným predpokladom dobre fungujúceho vnútorného trhu vo všeobecnosti a fungujúcej únie kapitálových trhov konkrétne, ako aj odolnosti európskych hospodárstiev vrátane zachovania a vytvárania pracovných miest je teda vyšší stupeň harmonizácie v oblasti reštrukturalizácie, konkurzu, oddlženia a diskvalifikácie.

(9)  Znížiť by sa mali aj náklady na dodatočné náklady na posudzovanie rizík a na cezhraničné vymáhanie pre veriteľov nadmerne zadlžených podnikateľov, ktorí sa premiestnia do iného členského štátu s cieľom dosiahnuť oddlženie v oveľa kratšom čase. Takisto by sa mali znížiť dodatočné náklady podnikateľov vyplývajúce z potreby premiestniť sa do iného členského štátu s cieľom využiť oddlženie. Okrem toho prekážky vyplývajúce z dlhotrvajúcich diskvalifikačných príkazov súvisiacich s platobnou neschopnosťou alebo predlženosťou podnikateľa potláčajú podnikanie.

(10)  Akákoľvek reštrukturalizačná operácia, najmä tá, ktorá má veľký rozsah a vytvára významný vplyv, by mala vychádzať z dialógu so zainteresovanými stranami. Tento dialóg by sa mal týkať výberu opatrení plánovaných v súvislosti s cieľmi reštrukturalizačnej operácie, ako aj alternatívnych možností, a mala by zaistiť náležité zapojenie zástupcov zamestnancov, ako sa ustanovuje v právnych predpisoch Únie a vnútroštátnych právnych predpisoch.

(11)  Prekážky brániace uplatňovaniu základných slobôd nie sú obmedzené len na čisto cezhraničné situácie. Čoraz prepojenejší vnútorný trh, na ktorom sa voľne pohybuje tovar, služby, kapitál a pracovníci, a ktorý má čoraz výraznejší digitálny rozmer znamená, že veľmi málo podnikov je čisto vnútroštátnych, ak sa zvážia všetky príslušné znaky, napríklad ich klientela, dodávateľský reťazec, rozsah činností, investor a kapitálová základňa. Dokonca aj čisto vnútroštátne prípady úpadku môžu mať vplyv na fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom tzv. reťazovej reakcie prípadov úpadku, pričom úpadok dlžníka môže vyvolať druhotnú platobnú neschopnosť v dodávateľskom reťazci.

(12)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848(6) sa riešia otázky týkajúce sa právomoci, uznávania a presadzovania, rozhodného práva a spolupráce pri cezhraničných insolvenčných konaniach, ako aj vzájomného prepojenia insolvenčných registrov. Do rozsahu jeho pôsobnosti patria preventívne konania, ktorými sa podporuje záchrana ekonomicky životaschopných dlžníkov, ako aj konania o oddlžení pre podnikateľov a iné fyzické osoby. Prostredníctvom uvedeného nariadenia sa však neriešia rozdielnosti medzi uvedenými konaniami v rámci vnútroštátneho práva jednotlivých členských štátoch. Okrem toho nástrojom obmedzeným na prípady cezhraničného úpadku by sa neodstránili všetky prekážky brániace voľnému pohybu a ani investori by nedokázali vopred určiť cezhraničný alebo domáci charakter potenciálnych finančných ťažkostí dlžníka v budúcnosti. Je preto potrebné ísť nad rámec otázok justičnej spolupráce a vytvoriť základné minimálne normy pre konania o preventívnej reštrukturalizácii, ako aj pre konania vedúce k oddlženiu podnikateľov.

(13)  Táto smernica by nemala mať vplyv na rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2015/848. Jej cieľom je plný súlad s uvedeným nariadením a jeho doplnenie tým, že od členských štátov sa ňou bude vyžadovať zavedenie konaní o preventívnej reštrukturalizácii, ktoré spĺňajú určité minimálne zásady účinnosti. Nemení sa ňou prístup, ktorý bol zavedený uvedeným nariadením, ktorý umožňuje členským štátom zachovať alebo zaviesť konania, ktoré nespĺňajú podmienku zverejnenia týkajúcu sa oznamovania podľa prílohy A k uvedenému nariadeniu. Hoci táto smernica nevyžaduje, aby konania v rozsahu jej pôsobnosti spĺňali všetky podmienky týkajúce sa oznamovania podľa uvedenej prílohy, jej cieľom je uľahčiť cezhraničné uznávanie uvedených konaní a uznávanie a vynútiteľnosť súdnych rozsudkov.

(14)  Výhodou uplatňovania nariadenia (EÚ) 2015/848 je, že ustanovuje záruky proti špekulatívnemu premiestneniu centra hlavných záujmov počas cezhraničného insolvenčného konania. Na konania, ktoré uvedené nariadenie neupravuje, by sa mali tiež uplatňovať určité obmedzenia.

(15)  Náklady dlžníkov aj veriteľov na reštrukturalizáciu je potrebné znížiť. Rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré bránia včasnej reštrukturalizácii životaschopných dlžníkov vo finančných ťažkostiach a možnosti oddlženia pre poctivých podnikateľov, by sa preto mali zmierniť. Znižovanie takýchto rozdielov by malo v celej Únii priniesť väčšiu transparentnosť, právnu istotu a predvídateľnosť. Okrem toho by sa tým mali maximalizovať výnosy pre všetky typy veriteľov a investorov a podporiť cezhraničné investície. Väčšou súdržnosťou konaní o reštrukturalizácii a oddlžení by sa mala uľahčiť aj reštrukturalizácia skupín spoločností bez ohľadu na to, kde v Únii sa členovia takejto skupiny nachádzajú.

(16)  Odstránením prekážok brániacich účinnej preventívnej reštrukturalizácii životaschopných dlžníkov vo finančných ťažkostiach sa prispeje k minimalizovaniu strát pracovných miest a strát hodnoty pre veriteľov v dodávateľskom reťazci, ochráni sa know-how a zručnosti, z čoho tak bude profitovať širšie hospodárstvo. Uľahčením oddlženia podnikateľov by sa pomohlo zabrániť ich vylúčeniu z trhu práce a umožnilo by sa im znovu začať vykonávať podnikateľské činnosti, pričom by čerpali ponaučenia z minulých skúseností. Navyše, skrátenie konaní o reštrukturalizácii by viedlo k vyšším mieram uspokojenia pohľadávky v prípade veriteľov, keďže plynutie času by zvyčajne viedlo len k ďalším stratám hodnoty dlžníka alebo podniku dlžníka. Prostredníctvom účinných konaní o preventívnej reštrukturalizácii, oddlžení a diskvalifikácii by sa navyše umožnilo lepšie posúdenie rizík spojených s rozhodnutiami o prijímaní a poskytovaní úverov a uľahčilo by sa finančné vyrovnanie pre platobne neschopných alebo predlžených dlžníkov, pričom by sa minimalizovali hospodárske a sociálne náklady spojené s procesom znižovania dlhu. Táto smernica by mala umožniť členským štátom flexibilitu pri uplatňovaní takýchto spoločných zásad pri rešpektovaní vnútroštátnych právnych systémov. Členské štáty by mali mať možnosť vo vnútroštátnych právnych systémoch zachovať alebo zaviesť iné rámce preventívnej reštrukturalizácie ako tie, ktoré sa ustanovujú v tejto smernici.

(17)  Podniky, a predovšetkým MSP, ktoré predstavujú 99 % všetkých podnikov v Únii, by mali mať úžitok z ucelenejšieho prístupu na úrovni Únie, keďže v ich prípade je pravdepodobnejší konkurz ako reštrukturalizácia, pričom musia znášať náklady, ktoré sú neprimerane vyššie než náklady, ktoré znášajú väčšie podniky. MSP najmä ak čelia finančným ťažkostiam, často nemajú potrebné zdroje na to, aby zvládli vysoké náklady na reštrukturalizáciu a aby využili účinnejšie reštrukturalizačné konania dostupné v niektorých členských štátoch. V snahe pomôcť takýmto dlžníkom vykonať reštrukturalizáciu s nízkymi nákladmi by sa mali na vnútroštátnej úrovni vypracovať komplexné kontrolné zoznamy, ktoré by boli prispôsobené potrebám a osobitostiam MSP na účely reštrukturalizačných plánov, a mali by sa sprístupniť online. Okrem toho by sa mali zaviesť aj nástroje včasného varovania s cieľom upozorniť dlžníkov na naliehavú potrebu urýchlene konať, pričom by sa mali zohľadniť obmedzené zdroje MSP na najímanie profesionálnych expertov.

(18)  Pri vymedzení MSP by mohli členské štáty náležite zohľadniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ(7) alebo odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov(8).

(19)  Je primerané, aby sa z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vylúčili dlžníci, ktorí sú poisťovňami a zaisťovňami vymedzenými v článku 13 bodoch 1 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES(9), úverovými inštitúciami vymedzenými v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(10), investičnými spoločnosťami a podnikmi kolektívneho investovania vymedzenými v článku 4 ods. 1 bodoch 2 a 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, centrálnymi protistranami vymedzenými v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012(11), centrálnymi depozitármi cenných papierov vymedzenými v článku 2 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014(12), a inými finančnými inštitúciami a subjektmi uvedenými v prvom pododseku článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(13). Takíto dlžníci podliehajú osobitnej úprave a vnútroštátne orgány dohľadu a orgány pre riešenie krízových situácií disponujú vo vzťahu k nim rozsiahlymi intervenčnými právomocami. Členské štáty by mali mať možnosť vylúčiť iné finančné subjekty poskytujúce finančné služby, na ktoré sa vzťahujú porovnateľné opatrenia a intervenčné právomoci.

(20)  Z podobných dôvodov je tiež vhodné vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice verejné orgány podľa vnútroštátneho práva. Členské štáty by tiež mali mať možnosť obmedziť prístup k rámcom preventívnej reštrukturalizácie na právnické osoby, keďže finančné ťažkosti podnikateľov možno účinne riešiť nielen prostredníctvom konaní o preventívnej reštrukturalizácii, ale aj prostredníctvom konaní, ktoré vedú k oddlženiu, alebo prostredníctvom neformálnych reštrukturalizácií na základe zmluvných dojednaní. Členské štáty s rôznymi právnymi systémami, ak má ten istý typ subjektu v týchto právnych systémoch rôzne právne postavenie, by mali mať možnosť uplatňovať jeden jednotný režim na takéto subjekty. Rámec preventívnej reštrukturalizácie ustanovený v tejto smernici by nemal ovplyvniť pohľadávky a nároky voči dlžníkovi, ktoré vyplývajú zo systémov dôchodkového poistenia zamestnancov, ak tieto pohľadávky a nároky vznikli v období pred reštrukturalizáciou.

(21)  Nadmerná zadlženosť spotrebiteľov vyvoláva veľké hospodárske a sociálne obavy a je úzko spätá so znižovaním previsu dlhu. Navyše často nie je možné určiť jasný rozdiel medzi dlhmi podnikateľov vykonávajúcimi obchodnú, podnikateľskú, remeselnú alebo samostatnú zárobkovú činnosť. Podnikatelia by nemohli aktívne benefitovať z druhej šance, ak by museli na to, aby sa zbavili svojich podnikateľských dlhov a iných dlhov, ktoré vznikli mimo ich podnikateľskej činnosti, absolvovať samostatné konania s rôznymi podmienkami prístupu a lehotami na oddlženie. Z týchto dôvodov, aj keď táto smernica neobsahuje záväzné pravidlá o nadmernej zadlženosti spotrebiteľov, by sa malo členským štátom odporučiť začať čo najskôr s uplatňovaním ustanovení tejto smernice týkajúcich sa oddlženia aj na spotrebiteľov.

(22)  Čím skôr bude môcť dlžník zistiť svoje finančné ťažkosti a prijať vhodné opatrenia, tým sa zvýši pravdepodobnosť, že sa zabráni hroziacemu úpadku, alebo v prípade podniku, ktorého životaschopnosť je trvalo oslabená, o to organizovanejší a efektívnejší bude priebeh konkurzu. Jasné, aktuálne, stručné a používateľsky ústretové informácie o dostupných konaniach o preventívnej reštrukturalizácii, ako aj o jednom alebo viacerých nástrojoch včasného varovania by sa preto mali zaviesť s cieľom motivovať dlžníkov, ktorí sa začnú dostávať do finančných ťažkostí, aby prijali včasné opatrenia. Nástroje včasného varovania, ktoré majú formu mechanizmov varovania v prípade, že dlžník neuskutočnil niektoré typy platieb, by sa mohli aktivovať napríklad nezaplatením daní alebo príspevkov na sociálne poistenie. Členské štáty by mohli samy vyvinúť takéto nástroje alebo to prenechať súkromnému sektoru pod podmienkou, že cieľ bude splnený. Členské štáty by mali informácie o nástrojoch včasného varovania sprístupniť online, napríklad na osobitnom webovom sídle alebo webovej stránke. Členské štáty by mali mať možnosť prispôsobiť nástroje včasného varovania veľkosti podniku a stanoviť osobitné ustanovenia o nástrojoch včasného varovania pre veľké podniky a skupiny, berúc do úvahy ich osobitosti. Táto smernica by nemala stanoviť členským štátom žiadnu zodpovednosť za prípadnú škodu spôsobenú reštrukturalizačnými konaniami, ktoré sú vyvolané takýmito nástrojmi včasného varovania.

(23)  V snahe zvýšiť podporu zamestnancov a ich zástupcov členské štáty zabezpečia, aby zástupcovia zamestnancov získali prístup k relevantným aktuálnym informáciám o dostupnosti nástrojov včasného varovania a mohli by tiež poskytnúť podporu zástupcom pracovníkov pri posudzovaní ekonomickej situácie dlžníka.

(24)  Rámec reštrukturalizácie by mal byť dostupný dlžníkom vrátane právnických subjektov a, ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, fyzických osôb a skupín spoločností, aby sa im umožnilo riešiť finančné ťažkosti v počiatočnom štádiu, keď je pravdepodobné, že ich úpadku sa dá zabrániť a možno zaistiť životaschopnosť podnikateľskej činnosti. Rámec reštrukturalizácie by mal byť dostupný pred tým, ako sa dlžník dostane do úpadku podľa vnútroštátneho práva, t. j. pred tým, ako dlžník splní podľa vnútroštátneho práva podmienky začatia kolektívneho konkurzného konania, ktorý má obvykle za následok úplný odpredaj majetku a vymenovanie správcu. Aby sa však predišlo zneužitiu reštrukturalizačných rámcov, finančné ťažkosti dlžníka by mali indikovať hrozbu úpadku a reštrukturalizačný plán by mal mať potenciál zabrániť úpadku dlžníka a zabezpečiť životaschopnosť podniku.

(25)  Členské štáty by mali mať možnosť určiť, či pohľadávky, ktoré sú splatné alebo ktoré vznikli po predložení žiadosti o začatie konania o preventívnej reštrukturalizácii alebo po jeho začatí, sa zahrnú do opatrení preventívnej reštrukturalizácie alebo do prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, má vplyv na splatný úrok z pohľadávok.

(26)  Členské štáty by mali mať možnosť zaviesť test životaschopnosti ako podmienku prístupu ku konaniu o preventívnej reštrukturalizácii ustanovenému v tejto smernici. Takýto test by sa mal vykonať bez ujmy na majetku dlžníka, čo môže okrem iného znamenať povolenie dočasného prerušenia alebo vykonanie testu bez zbytočného odkladu. Absencia ujmy by však nemala brániť členským štátom, aby vyžadovali od dlžníkov, aby svoju životaschopnosť dokázali na vlastné náklady.

(27)  Skutočnosť, že členské štáty môžu obmedziť prístup k rámcu reštrukturalizácie, pokiaľ ide o dlžníkov, ktoré boli sankcionované za závažné porušenie povinností v oblasti účtovníctva alebo výkazníctva, by nemalo brániť členským štátom v tom, aby zároveň dlžníkom zamedzili prístup k rámcom preventívnej reštrukturalizácie, ak sú ich účtovné záznamy neúplné alebo nedostatočné v takej miere, že znemožňujú posúdenie ich obchodnej a finančnej situácie.

(28)  Členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť rozsah rámcov preventívnej reštrukturalizácie stanovených v tejto smernici na situácie, v ktorých dlžníci čelia nefinančným ťažkostiam, za predpokladu, že tieto ťažkosti spôsobia skutočné a vážne ohrozenie súčasnej alebo budúcej platobnej schopnosti dlžníka. Časový rámec relevantný pre určenie takejto hrozby môže byť niekoľko mesiacov alebo aj dlhší, aby sa zohľadnili prípady, keď dlžník čelí nefinančným ťažkostiam, ktoré ohrozujú pokračovanie jeho podnikateľskej činnosti a zo strednodobého hľadiska jeho likviditu. K tomu môže dôjsť napríklad vtedy, keď dlžník príde o zákazku, ktorá má pre neho kľúčový význam.

(29)  S cieľom presadzovať efektivitu, skracovať oneskorenia a znižovať náklady by mali vnútroštátne rámce preventívnej reštrukturalizácie zahŕňať pružné postupy. Ak sa táto smernica uplatňuje prostredníctvom viac ako jedného konania zastrešeného rámcom reštrukturalizácie, dlžníkovi by mali byť prístupné všetky práva a záruky stanovené v tejto smernici s cieľom dosiahnuť účinnú reštrukturalizáciu. S výnimkou prípadov povinnej účasti súdnych alebo správnych orgánov stanovenej podľa tejto smernice by členské štáty mali mať možnosť obmedziť účasť týchto orgánov na nevyhnutné a vhodné prípady, berúc do úvahy okrem iného cieľ spočívajúci v ochrane práv a záujmov dlžníkov a dotknutých strán ako aj cieľ spočívajúci v skrátení oneskorenia konaní a znížení nákladov na ne. Keď podľa vnútroštátneho práva môžu veritelia alebo zástupcovia zamestnancov iniciovať konanie o reštrukturalizácii a v prípade, ak dlžníkom je MSP, členské štáty by mali ako predbežnú podmienku na začatie konania vyžadovať súhlas dlžníka a mohli by tiež rozhodnúť o rozšírení tejto požiadavky na dlžníkov, ktorí sú väčšími podnikmi.

(30)   Aby sa predišlo zbytočným nákladom ▌, zohľadnil skorý charakter preventívnej reštrukturalizácie a dlžníci motivovali k tomu, aby o preventívnu reštrukturalizáciu požiadali v ranom štádiu ich finančných ťažkostí, mala by sa im v zásade ponechať kontrola nad ich aktívami a každodennou prevádzkou ich podniku. Vymenovanie správcu v oblasti reštrukturalizácie na dohľad nad činnosťou dlžníka alebo prevzatie čiastočnej kontroly nad každodennou prevádzkou by nemalo byť povinné v každom prípade, ale na základe jednotlivých prípadov v závislosti od okolností prípadu alebo osobitných potrieb dlžníka. Napriek tomu by členské štáty mali mať možnosť stanoviť, že vymenovanie správcu v oblasti reštrukturalizácie je za určitých okolností vždy nutné, napríklad v prípade, keď dlžník využíva všeobecné prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, ak sa reštrukturalizačný plán musí potvrdiť prostredníctvom prelomenia nesúhlasu medzi skupinami, ak reštrukturalizačný plán zahŕňa opatrenia ovplyvňujúce práva pracovníkov, alebo ak dlžník alebo jeho manažment konali v obchodných vzťahoch trestným, podvodným alebo škodlivým spôsobom.

(31)  Členské štáty by mali stanoviť povinné vymenovanie správcu v oblasti reštrukturalizácie v prípade, že súdny alebo správny orgán povolil dlžníkovi všeobecné prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, za predpokladu, že v takomto prípade správca je potrebný na ochranu záujmov účastníkov konania, ak musí reštrukturalizačný plán potvrdiť súdny alebo správny orgán prostredníctvom prelomenia nesúhlasu medzi skupinami, ak ho vyžiadal dlžník, alebo ak ho vyžiadala väčšina veriteľov, za predpokladu, že veritelia pokryjú náklady a poplatky správcu.

(32)  Dlžník by mal mať možnosť využiť dočasné prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, či už povolené súdnym alebo správnym orgánom alebo zo zákona, s cieľom podporiť rokovania o reštrukturalizačnom pláne, s cieľom umožniť dlžníkovi pokračovať v prevádzke alebo aspoň zachovať hodnotu svojho majetku počas rokovaní. Ak tak ustanovuje vnútroštátne právo, malo by byť možné, aby sa prerušenie uplatňovalo v prospech tretej osoby poskytujúcej zábezpeku vrátane ručiteľov a poskytovateľov zábezpeky. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť, že súdne alebo správne orgány môžu zamietnuť povolenie prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, ak takéto prerušenie nie je potrebné, alebo ak by nesplnilo cieľ spočívajúci v podpore rokovaní. Dôvody na zamietnutie, môžu zahŕňať nedostatočnú podporu zo strany potrebnej väčšiny veriteľov alebo, ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, skutočnú platobnú neschopnosť dlžníka.

(33)  S cieľom uľahčiť a urýchliť priebeh konania by členské štáty mali byť schopné na vyvrátiteľnom základe stanoviť predpoklady na existenciu dôvodov na zamietnutie prerušenia, napríklad keď sa dlžník prejavuje správaním, ktoré je typické pre dlžníka, ktorý je platobne neschopný, ak má napríklad značné omeškanie s platbami pracovníkom alebo daňovým úradom či agentúram sociálneho zabezpečenia, alebo ak dlžník alebo súčasný manažment podniku spáchali finančný trestný čin, pre ktorý je dôvod domnievať sa, že väčšina veriteľov by nepodporila začatie rokovaní.

(34)  Prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov by mohlo byť všeobecné, to, ktoré má vplyv na všetkých veriteľov, alebo by sa mohlo uplatňovať na niektorých jednotlivých veriteľov alebo kategórie veriteľov. Členské štáty by mali mať možnosť za presne vymedzených podmienok vylúčiť z pôsobnosti prerušenia niektoré pohľadávky alebo kategórie pohľadávok, napríklad pohľadávky zabezpečené aktívami, ktorých vyňatie by neohrozilo reštrukturalizáciu podniku ani pohľadávky veriteľov, v prípade ktorých by prerušenie spôsobilo nespravodlivé poškodenie, napríklad v dôsledku nenahradenej straty alebo zníženia hodnoty zábezpeky.

(35)  S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi právami dlžníka a veriteľov by sa prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov malo uplatňovať na obdobie maximálne štyroch mesiacov. Komplexná reštrukturalizácia si však môže vyžadovať viac času. Členské štáty by mali byť schopné stanoviť, že v takých prípadoch ▌ súdny alebo správny orgán môže povoliť predĺženie pôvodnej lehoty prerušenia ▌. V prípade, že súdny alebo správny orgán nerozhodne o predĺžení lehoty prerušenia skôr, ako uplynie, účinnosť prerušenia by mala prestať platiť v deň uplynutia lehoty prerušenia. V záujme právnej istoty by sa celková lehota prerušenia mala obmedziť na dvanásť mesiacov. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť prerušenie na dobu neurčitú, ak sa dlžník dostane podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov do úpadku. Členské štáty by mali byť schopné rozhodnúť, či krátkodobé dočasné prerušenie do rozhodnutia súdneho alebo správneho orgánu o prístupe k rámcu preventívnej reštrukturalizácie podlieha lehotám podľa tejto smernice.

(36)  Aby sa zabezpečilo, že veritelia neutrpia zbytočnú ujmu, členské štáty by mali zabezpečiť, aby súdne alebo správne orgány mohli zrušiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, ak už nespĺňa cieľ spočívajúci v podpore rokovaní, napríklad ak sa zistí, že požadovaná väčšina veriteľov nepodporuje pokračovanie rokovaní. Prerušenie by sa malo zrušiť aj v prípade, že sú veritelia prerušením vymáhania pohľadávok nespravodlivo poškodení, ak členské štáty ustanovia takúto možnosť. Členským štátom by sa malo umožniť obmedziť možnosť zrušiť prerušenie v situáciách, keď veritelia nedostali príležitosť byť vypočutí pred tým, ako toto prerušenie nadobudlo účinnosť alebo bolo predĺžené. Členské štáty by rovnako mali mať možnosť stanoviť aj minimálne obdobie, počas ktorého prerušenie nemožno zrušiť. Pri stanovení, či existuje nespravodlivé poškodenie veriteľov, by súdne alebo správne orgány mali byť schopné vziať do úvahy skutočnosť, či by sa prerušením zachovala celková hodnota majetku, a či dlžník koná v zlej viere alebo s úmyslom spôsobiť poškodenie, alebo vo všeobecnosti koná v rozpore s oprávnenými očakávaniami kolektívu veriteľov.

(37)  Táto smernica sa nevzťahuje na ustanovenia o náhradách alebo zárukách pre veriteľov, ktorých hodnota zábezpeky sa počas prerušenia pravdepodobne zníži. Jediného veriteľa alebo skupinu veriteľov by prerušenie nespravodlivo poškodzovalo napríklad vtedy, ak by sa hodnota ich pohľadávok v dôsledku prerušenia značne znížila v porovnaní s hodnotou pri neuplatnení prerušenia, alebo keby bol určitý veriteľ znevýhodnený viac než ostatní veritelia v podobnom postavení. Členské štáty by mali byť schopné stanoviť, že ak sa zistí nespravodlivé poškodenie jedného alebo viacerých veriteľov alebo jednej alebo viacerých skupín veriteľov, môže sa prerušenie zrušiť vo vzťahu k týmto veriteľom alebo skupinám veriteľov alebo vo vzťahu ku všetkým veriteľom. Členské štáty by mali byť schopné rozhodovať o tom, kto je oprávnený požiadať o zrušenie prerušenia.

(38)  Prerušením jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, by sa tiež mala pozastaviť povinnosť dlžníka podať návrh na konkurz, alebo by sa malo pozastaviť insolvenčné konanie začaté na žiadosť veriteľa, ktoré by sa mohlo skončiť konkurzom dlžníka. Takéto insolvenčné konania by mali okrem konaní, ktorých výsledok je zo zákona obmedzený len na konkurz dlžníka, zahŕňať aj postupy, ktoré by mohli viesť k reštrukturalizácii dlžníka. Pozastavenie začatia insolvenčného konania na žiadosť veriteľov by sa malo uplatňovať nielen vtedy, ak členské štáty poskytnú všeobecné prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, vzťahujúce sa na všetkých veriteľov, ale aj vtedy, ak členské štáty stanovujú možnosť prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, len pre obmedzený počet veriteľov. Napriek tomu by členské štáty mali byť schopné ustanoviť, že insolvenčné konanie možno vo všeobecnom záujme začať na žiadosť verejných orgánov, ktoré nekonajú v postavení veriteľa, napríklad na žiadosť prokurátora.

(39)  Táto smernica nebráni dlžníkom zaplatiť v bežnom obchodnom styku pohľadávky nedotknutých veriteľov a pohľadávky dotknutých veriteľov, ktoré vzniknú počas prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov. S cieľom zabezpečiť, aby veritelia s pohľadávkami, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania alebo pred začatím prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, nevyvíjali nátlak na dlžníka, aby zaplatil tieto pohľadávky, ktoré by sa inak pri vykonávaní reštrukturalizačného plánu znížili, by členské štáty mali byť schopné stanoviť pozastavenie povinnosti dlžníka týkajúcej sa zaplatenia uvedených pohľadávok.

(40)  Ak dlžník vstúpi do insolvenčného konania, niektorí dodávatelia môžu mať zmluvné práva stanovené v tzv. doložkách ipso facto, ktoré ich oprávňujú odstúpiť od dodávateľskej zmluvy len z dôvodu úpadku, a to aj vtedy, keď si dlžník svoje povinnosti riadne splnil. Doložky ipso facto by sa mohli aktivovať tiež v prípade, keď dlžník požiada o opatrenia preventívnej reštrukturalizácie. Ak sa takéto ustanovenia uplatnia, keď dlžník len rokuje o reštrukturalizačnom pláne alebo požaduje prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, alebo sa uplatnia v súvislosti s akýmkoľvek prípadom spojeným s prerušením, predčasné ukončenie môže mať negatívny vplyv na podnik dlžníka a úspešnú záchranu podniku. Preto je v takých prípadoch potrebné, aby veritelia ▌ nemali možnosť uplatniť doložky ipso facto, ktoré sa týkajú rokovaní o reštrukturalizačnom pláne, prerušenia alebo podobnej udalosti spojenej s prerušením.

(41)  Predčasné ukončenie môže ohroziť schopnosť podniku pokračovať v prevádzke počas rokovaní o reštrukturalizácii, najmä ak ide o zmluvy týkajúce sa základných dodávok, ako je plyn, elektrina, voda, telekomunikácie a služby v oblasti platobných kariet. Členské štáty by mali ustanoviť, aby veritelia, na ktorých sa prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov vzťahuje, a ktorých pohľadávky vznikli pred prerušením a ktoré dlžník nezaplatil, nemohli počas prerušenia odkladať plnenie základných nesplnených zmlúv ani ich ukončiť, urýchliť alebo akýmkoľvek iným spôsobom upraviť za predpokladu, že dlžník plní svoje záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv splatné počas prerušenia. Medzi nesplnené zmluvy patria napríklad lízingové a licenčné zmluvy, dlhodobé dodávateľské zmluvy a frančízové zmluvy.

(42)  Touto smernicou by sa mali stanoviť minimálne normy pre obsah reštrukturalizačného plánu. Členské štáty by však mali byť schopné požadovať dodatočné vysvetlenia v reštrukturalizačnom pláne, napríklad pokiaľ ide o kritériá, podľa ktorých boli veritelia zoskupení, čo môže byť relevantné v prípade, keď je dlh len čiastočne zabezpečený. Členské štáty by nemali mať povinnosť vyžadovať znalecký posudok týkajúci sa hodnoty majetku, ktorú je potrebné uviesť v pláne.

(43)  Veritelia, na ktorých má reštrukturalizačný plán vplyv, vrátane pracovníkov, a v prípade, že to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, aj držitelia majetkovej účasti by mali mať právo hlasovať o prijatí reštrukturalizačného plánu. Členské štáty by mali byť schopné stanoviť obmedzené výnimky z tohto pravidla. Strany, na ktoré reštrukturalizačný plán nemá vplyv, by mali byť bez hlasovacích práv vo vzťahu k tomuto plánu a na schválenie akéhokoľvek plánu by sa nemala vyžadovať ani ich podpora. Pokiaľ ide o koncept dotknuté strany, zamestnanci by mali patriť medzi dotknuté strany iba v rozsahu svojho postavenia veriteľov. Ak sa členské štáty rozhodnú vylúčiť pohľadávky pracovníkov z rámca preventívnej reštrukturalizácie, nemali by sa pracovníci považovať za dotknuté strany. Hlasovanie o prijatí reštrukturalizačného plán by sa mohlo uskutočniť formou formálneho hlasovacieho procesu alebo konzultácie a dohody s požadovanou väčšinou dotknutých strán. Ak však hlasovanie prebieha formou dohody s potrebnou väčšinou, dotknutým stranám, ktoré neboli súčasťou dohody, by sa napriek tomu mohla ponúknuť príležitosť zapojiť sa do reštrukturalizačného plánu.

(44)  Na to, aby sa s právami, ktoré sú vo svojej podstate podobné, zaobchádzalo spravodlivo a aby sa reštrukturalizačné plány mohli prijať bez toho, aby nespravodlivo zasahovali do práv dotknutých strán, by sa s dotknutými stranami malo zaobchádzať v samostatných skupinách, ktoré zodpovedajú kritériám tvorby skupín podľa vnútroštátneho práva. „Vytvorenie skupín“ je zoskupenie dotknutých strán na účely prijatia plánu tak, aby sa zohľadnili ich práva a nadradenosť ich pohľadávok a podielov. Minimálne so zabezpečenými a nezabezpečenými veriteľmi by sa vždy malo zaobchádzať v samostatných skupinách. Členské štáty by však mali mať možnosť vyžadovať, aby sa vytvorili viac ako dve skupiny veriteľov vrátane rôznych skupín nezabezpečených alebo zabezpečených veriteľov a skupín veriteľov s podradenými pohľadávkami. Členské štáty by tiež mohli zaobchádzať v osobitných skupinách s druhmi veriteľov, ktorí nemajú dostatočné spoločné záujmy, ako sú napríklad daňové orgány alebo orgány sociálneho zabezpečenia. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť, že zabezpečené pohľadávky možno rozdeliť na zabezpečené a nezabezpečené časti na základe ocenenia zábezpeky. Členské štáty by mali mať tiež možnosť stanoviť osobitné pravidlá na podporu takého vytvárania skupín, ktoré by nediverzifikovaným alebo inak mimoriadne zraniteľným veriteľom, napríklad pracovníkom alebo malým dodávateľom, zabezpečilo výhody.

(45)  Členské štáty by mali byť schopné stanoviť, že na dlžníkov, ktorí sú MSP je možné, z dôvodu ich relatívne jednoduchej kapitálovej štruktúry, uplatniť výnimku z povinnosti zaobchádzať s dotknutými stranami v samostatných skupinách. V prípadoch, keď sa MSP rozhodli vytvoriť iba jednu hlasovaciu skupinu a táto skupina hlasuje proti plánu, by malo byť pre dlžníkov možné, aby predložili iný plán, ktorý je v súlade so všeobecnými zásadami tejto smernice.

(46)   Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve v každom prípade zabezpečiť primerané zaobchádzanie so záležitosťami mimoriadneho významu na účely vytvárania skupín, napríklad s pohľadávkami spriaznených strán, a ich vnútroštátne právo by malo obsahovať pravidlá, ktorými sa riešia podmienené pohľadávky a sporné pohľadávky. Členské štáty by mohli regulovať spôsob nakladania so spornými pohľadávkami na účely určenia hlasovacích práv. Súdny alebo správny orgán by mal preskúmať vytváranie skupín vrátane výberu veriteľov, na ktorých má plán vplyv, pri predložení reštrukturalizačného plánu na potvrdenie. Členské štáty by však mali byť schopné stanoviť, že tento orgán môže preskúmať vytváranie skupín v skoršej fáze, ak by navrhovateľ plánu požadoval overenie alebo usmernenie vopred.

(47)  Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa mali stanoviť potrebné väčšiny s cieľom zabezpečiť, aby menšina dotknutých strán v každej skupine nemohla zabrániť prijatiu reštrukturalizačného plánu, ktorý neobmedzuje nespravodlivo ich práva a neznižuje nespravodlivo ich podiely. Bez pravidla väčšiny záväzného pre nesúhlasných zabezpečených veriteľov by včasná reštrukturalizácia v mnohých prípadoch nebola možná, napríklad ak je potrebná finančná reštrukturalizácia, ale podnik je inak životaschopný. Na zabezpečenie toho, aby sa strany mohli vyjadriť k prijatiu reštrukturalizačných plánov primerane k ich účasti na podnikaní, by mala požadovaná väčšina vychádzať z výšky pohľadávok veriteľov alebo podielov držiteľov majetkovej účasti v každej danej skupine. Členské štáty by okrem toho mohli vyžadovať väčšinu v počte dotknutých strán v každej skupine. Členské štáty by mali byť schopné stanoviť pravidlá vo vzťahu k dotknutým stranám s hlasovacím právom, ktoré neuplatňujú uvedené právo správnym spôsobom alebo nie sú zastúpené, ako sú napríklad pravidlá, ktoré umožňujú zohľadnenie uvedených dotknutých strán pri stanovovaní minimálnej účasti alebo pri výpočte väčšiny. Členské štáty by mohli tiež stanoviť minimálnu účasť na hlasovanie.

(48)  Potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdnym alebo správnym orgánom je potrebné na to, aby bolo obmedzenie práv veriteľov alebo zníženie podielov držiteľov majetkovej účasti úmerné prínosom reštrukturalizácie a aby mali prístup k účinnému opravnému prostriedku. Potvrdenie je obzvlášť potrebné, ak existujú nesúhlasné dotknuté strany, alebo ak reštrukturalizačný plán obsahuje ustanovenia o novom financovaní, alebo ak plán zahŕňa stratu viac ako 25 % pracovnej sily. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť, že potvrdenie súdnym alebo správnym orgánom je potrebné aj v iných prípadoch. Potvrdenie plánu, ktorý zahŕňa stratu viac ako 25 % pracovnej sily, by malo byť potrebné len vtedy, ak vnútroštátne právo umožňuje stanoviť na základe rámcov preventívnej reštrukturalizácie opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na pracovné zmluvy.

(49)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby súdny alebo správny orgán mal možnosť zamietnuť plán, ak sa zistí, že sa tým obmedzujú práva nesúhlasných veriteľov alebo držiteľov majetkovej účasti, či už pod úroveň toho, čo by mohli odôvodnene očakávať v prípade konkurzu dlžníka, buď speňažením po častiach alebo predajom s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti ▌, v závislosti od konkrétnych okolností každého dlžníka, alebo pod úroveň toho, čo by mohli odôvodnene očakávať v prípade ďalšieho najlepšieho alternatívneho scenára, ak sa reštrukturalizačný plán nepotvrdí. Ak sa však plán potvrdí využitím prelomenia nesúhlasu medzi skupinami, mal by sa uviesť odkaz na ochranný mechanizmus, ktorý sa v prípade takého scenára použije. Keď sa členské štáty rozhodli vykonať ohodnotenie dlžníka s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, zohľadňuje sa pri tomto ohodnotení, na rozdiel od hodnoty v konkurze, hodnota podniku dlžníka v dlhšom časovom horizonte. Účtovná hodnota podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti je spravidla vyššia ako ▌ hodnota v konkurze, pretože vychádza z predpokladu, že podnik pokračuje vo svojej činnosti s minimálnym prerušením, má dôveru finančných veriteľov, akcionárov a klientov, naďalej vytvára príjmy a obmedzuje vplyv na pracovníkov.

(50)  Zatiaľ čo súlad s testom najlepšieho záujmu veriteľov by mal súdny alebo správny orgán preskúmať iba v prípade námietky z uvedeného dôvodu voči reštrukturalizačnému plánu s cieľom zabrániť tomu, aby sa ohodnotenie vykonalo v každom prípade, členské štáty by mali byť možnosť stanoviť, že ďalšie podmienky na potvrdenie sa môžu preskúmať z úradnej moci. Členské štáty by mali byť možnosť pridať ďalšie podmienky, ktoré je potrebné dodržať na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, napríklad, či sú držitelia majetkovej účasti primerane chránení. Súdne alebo správne orgány by mali mať možnosť odmietnuť potvrdiť reštrukturalizačné plány, ktoré nemajú žiadnu rozumnú vyhliadku na zabránenie úpadku dlžníka alebo zabezpečenie životaschopnosti podniku. Členské štáty však nemali byť povinné zabezpečiť, aby sa takéto posúdenie vykonalo z úradnej moci.

(51)  Oznámenie všetkým dotknutým stranám by malo byť jednou z podmienok potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Členské štáty by mali byť schopné podľa vlastného uváženia vymedziť formu potvrdenia, identifikovať čas oznámenia, ako aj stanoviť pravidlá zaobchádzania s neznámymi pohľadávkami vzhľadom na oznamovanie. Mohli by tiež stanoviť, že nedotknuté strany by mali byť informované o reštrukturalizačnom pláne.

(52)  Za absolvovanie testu „najlepšieho záujmu veriteľov“ by sa malo považovať, ak žiadny nesúhlasný veriteľ nebol v horšej situácii podľa reštrukturalizačného plánu, ako by bol buď v prípade konkurzu, či už ▌speňažením po častiach alebo predajom podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, alebo v prípade ďalšieho najlepšieho alternatívneho scenára, ak sa reštrukturalizačný plán nepotvrdí. Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si jednu z týchto alternatív pri vykonávaní testu najlepšieho záujmu veriteľov do vnútroštátneho práva. Tento test by sa mal uplatniť vždy, keď sa plán musí potvrdiť na to, aby bol záväzný pre nesúhlasných veriteľov alebo prípadne pre nesúhlasné triedy veriteľov. V dôsledku testu najlepšieho záujmu veriteľov, pri ktorom majú verejní inštitucionálni veritelia privilegované postavenie podľa vnútroštátnych právnych predpisov, by členské štáty mohli ustanoviť, že plánom sa nemôže uložiť úplné alebo čiastočné zrušenie pohľadávok týchto veriteľov.

(53)  Napriek tomu, že reštrukturalizačný plán by sa mal vždy prijať, ak ho podporuje požadovaná väčšina v každej dotknutej skupine, malo byť možné, aby reštrukturalizačný plán, ktorý nepodporuje požadovaná väčšina v každej dotknutej skupine mohol súdny alebo správny orgán potvrdiť, a to na návrh dlžníka alebo s jeho súhlasom. V prípade právnickej osoby by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, či sa na účel prijatia alebo potvrdenia reštrukturalizačného plánu má dlžník chápať ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo určitá väčšina akcionárov alebo držiteľov majetkovej účasti. Aby bol plán v prípade prelomenia nesúhlasu medzi skupinami potvrdený, mala by ho podporiť väčšina hlasovacích skupín dotknutých strán. Aspoň jedna z týchto skupín by mala byť skupina zabezpečeného veriteľa alebo skupina nadradená skupine bežných nezabezpečených veriteľov.

(54)  Ak väčšina hlasovacích skupín nepodporí reštrukturalizačný plán, malo by byť možné, že tento plán aj tak môže byť potvrdený, ak to podporí aspoň jedna dotknutá alebo poškodená skupina veriteľov, ktorí na základe ohodnotenia dlžníka ako subjektu s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti dostali platbu alebo si ponechali akúkoľvek účasť, alebo, ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, možno odôvodnene predpokladať, že dostanú platbu alebo si ponechajú akúkoľvek účasť, ak by sa podľa vnútroštátneho práva uplatnila zvyčajné poradie pohľadávok v konkurze. V takomto prípade by členské štáty mali byť schopné zvýšiť počet skupín, ktoré sú potrebné na schválenie plánu, a to bez toho, aby sa nevyhnutne vyžadovalo, aby všetky takéto skupiny na základe ohodnotenia dlžníka ako subjektu s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti dostali platbu alebo si ponechali akúkoľvek účasť podľa vnútroštátneho práva. Členské štáty by však nemali vyžadovať súhlas všetkých skupín. To znamená, že ak existujú iba dve skupiny veriteľov, mal by sa súhlas aspoň jednej skupiny považovať za dostatočný, ak sú splnené ďalšie podmienky na uplatnenie prelomenia nesúhlasu medzi skupinami. Poškodenie veriteľa by malo chápať tak, že to znamená, že sa znížila hodnota ich pohľadávok.

(55)  V prípade prelomenia nesúhlasu medzi skupinami by členské štáty mali zabezpečiť, aby v rámci navrhovaného plánu nedošlo k nespravodlivému poškodeniu nesúhlasných skupín dotknutých veriteľov, a členské štáty by týmto nesúhlasným skupinám poskytli dostatočnú ochranu. Členské štáty by mali mať možnosť chrániť nesúhlasnú skupinu dotknutých veriteľov tým, že zaistia, že sa s nimi bude zaobchádzať aspoň rovnako priaznivo ako s každou inou skupinou rovnakej úrovne a priaznivejšie ako s každou nižšou skupinou. Alternatívne by to členské štáty mohli chrániť nesúhlasnú skupinu dotknutých veriteľov, a to tým, že zabezpečia, aby bola táto nesúhlasná skupina vyplatená v plnej výške, ak nižšia skupina podľa reštrukturalizačného plánu dostať akékoľvek výnosy alebo si má ponechať akúkoľvek účasť (ďalej len „pravidlo absolútnej prednosti“). Členské štáty by mali mať možnosť voľnej úvahy pri implementácii konceptu vyplatenia v plnej výške, a to aj v súvislosti s načasovaním platby, pokiaľ je istina pohľadávky, a v prípade zabezpečených veriteľov hodnota zábezpeky, chránená. Členské štáty by tiež mohli rozhodnúť o tom, aké sú rovnocenné prostriedky, ktorými by sa mohla pôvodná pohľadávka uspokojiť v plnom rozsahu.

(56)  Členským štátom by sa malo umožniť odchýliť sa od pravidla absolútnej prednosti napríklad ak je považované za spravodlivé, že držitelia majetkovej účasti si v rámci plánu ponechávajú určité podiely napriek skutočnosti, že vyššia skupina je povinná akceptovať zníženie svojich pohľadávok, alebo že základní dodávatelia, na ktorých sa vzťahuje ustanovenie o prerušení jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, sa vyplatia pred vyššími skupinami veriteľov. Členské štáty by mali mať možnosť vybrať, ktorý z vyššie uvedených ochranných mechanizmov zavedú.

(57)  Hoci by legitímne záujmy akcionárov alebo iných držiteľov majetkovej účasti mali byť chránené, členské štáty by mali zabezpečiť, aby títo nemohli neprimerane brániť prijatiu reštrukturalizačných plánov, ktorými by sa obnovila životaschopnosť dlžníka. Členské štáty by mali mať možnosť na dosiahnutie tohto cieľa použiť iné prostriedky, napríklad tým, že držiteľom majetkovej účasti neposkytnú právo hlasovať o reštrukturalizačnom pláne, a že schválenie reštrukturalizačného plánu ▌nebude podmienené súhlasom držiteľov majetkovej účasti, ktorí by pri konkurze neboli vyplácaní, konkrétne držiteľov majetkovej účasti, ktorí by na základe ohodnotenia podniku nedostali žiadnu platbu alebo inú protihodnotu, keby sa uplatnilo zvyčajné poradie pohľadávok v konkurze. ▌V prípade, že držitelia majetkovej účasti majú právo hlasovať o reštrukturalizačnom pláne, súdny alebo správny orgán by mal potvrdiť plán uplatnením pravidiel prelomenia nesúhlasu medzi skupinami veriteľov bez toho, aby bol dotknutý nesúhlas jednej alebo viacerých skupín držiteľov majetkovej účasti. Od členských štátov, ktoré vylučujú držiteľov majetkovej účasti z hlasovania, by sa nemalo vyžadovať uplatňovať pravidlo absolútnej prednosti vo vzťahu medzi veriteľmi a držiteľmi majetkových účastí. Ďalším možným spôsobom zaistenia, aby držitelia majetkových účastí neodôvodnene zabránili prijatiu reštrukturalizačných plánov by bolo zabezpečenie toho, aby reštrukturalizačné opatrenia, ktoré priamo ovplyvňujú práva držiteľov majetkovej účasti, a ktoré nepotrebujú byť schválené valných zhromaždením akcionárov podľa práva obchodných spoločností, nepodliehali požiadavkám na neprimerane vysokú väčšinu, a aby do právomoci držiteľov majetkovej účasti nepatrili reštrukturalizačné opatrenia, ktoré nemajú priamy vplyv na ich práva.

(58)  V prípade existencie niekoľkých skupín držby majetkovej účasti s rôznymi právami sa môže vyžadovať viac skupín držiteľov majetkovej účasti. Držitelia majetkovej účasti v MSP, ktorí nie sú len investori, ale aj vlastníci podniku, a prispievajú podniku inými spôsobmi, napríklad manažérskymi znalosťami, by nemohli byť za takýchto podmienok motivovaní k reštrukturalizácii. Preto by mal pre dlžníkov, ktorí sú MSP, zostať mechanizmus prelomenia nesúhlasu medzi skupinami veriteľov dobrovoľný.

(59)  Reštrukturalizačný plán by na účely jeho implementácie mal držiteľom majetkových účastí v MSP umožňovať poskytovanie nepeňažnej reštrukturalizačnej pomoci čerpajúcej napríklad z ich skúseností, povesti alebo obchodných kontaktov.

(60)  V rámci konaní o preventívnej reštrukturalizácii by mali mať pracovníci plnú ochranu v zmysle pracovného práva. Konkrétne touto smernicou by nemali byť dotknuté práva pracovníkov zaručené smernicami Rady 98/59/ES(14), 2001/23/ES(15) a smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES(16), 2008/94/ES(17) a 2009/38/ES(18). Záväzky týkajúce sa informovania a porady so zamestnancami v rámci vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponujú vyššie uvedené smernice, zostávajú úplne nedotknuté. To zahŕňa povinnosti informovať zástupcov zamestnancov a poradiť sa s nimi o rozhodnutí využiť rámec preventívnej reštrukturalizácie v súlade so smernicou 2002/14/ES.

(61)  Zamestnancom a ich zástupcom by sa mali poskytnúť informácie o navrhovanom reštrukturalizačnom pláne, ak je tak ustanovené v právnych predpisoch Únie, s cieľom umožniť im vykonať dôkladné posúdenie rôznych scenárov. Zamestnanci a ich zástupcovia by sa okrem toho mali v potrebnom rozsahu zapojiť do plnenia konzultačných požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie. Od členských štátov by sa vzhľadom na potrebu zabezpečiť primeranú úroveň ochrany pracovníkov malo v zásade vyžadovať, aby vyňali neuspokojené pohľadávky ▌ z akéhokoľvek prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov bez ohľadu na otázku, či uvedené nároky vznikli pred alebo po povolení prerušenia. Prerušenie vymáhania neuspokojených pohľadávok pracovníkov by malo byť možné len v súvislosti so sumami a obdobiami, pre ktoré sú takéto pohľadávky účinne zaručené na podobnej úrovni inými prostriedkami v rámci vnútroštátnych právnych predpisov ▌. V prípade, že podľa vnútroštátnych právnych predpisoch existujú obmedzenia týkajúce sa zodpovednosti záručnej inštitúcie, a to buď z hľadiska záruky, alebo sumy vyplatenej pracovníkom, pracovníci by mali byť schopní uplatniť si svoje nároky za akýkoľvek schodok voči zamestnávateľovi aj počas lehoty prerušenia vymáhania nárokov. Alternatívne by členské štáty mali mať možnosť vylúčiť pohľadávky pracovníkov z rozsahu rámcov preventívnej reštrukturalizácie a zabezpečiť ich ochranu podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(62)  Ak má reštrukturalizačný plán za následok prevod časti podniku alebo obchodného podielu, základné pracovné práva vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, najmä práva na mzdy, by mali byť chránené v súlade s článkami 3 a 4 smernice 2001/23/ES, a to bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú v prípade insolvenčného konania podľa článku 5 uvedenej smernice, a najmä možnosti stanovené podľa článku 5 ods. 2 uvedenej smernice. Touto smernicou by nemali byť dotknuté práva na informovanie a konzultáciu zaručené smernicou 2002/14/ES, aj pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré pravdepodobne povedú k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných vzťahoch s cieľom dosiahnuť dohodu o takýchto rozhodnutiach. Okrem toho by podľa tejto smernice pracovníci, ktorých pohľadávky sú ovplyvnené reštrukturalizačným plánom, mali mať právo o pláne hlasovať. Na účely hlasovania o reštrukturalizačnom pláne by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť zaradiť pracovníkov do skupiny oddelenej od iných skupín veriteľov.

(63)  Súdne alebo správne orgány by mali rozhodnúť o stanovení hodnoty podniku buď v konkurze alebo v ďalšom najlepšom alternatívnom scenári, ak reštrukturalizačný plán nebol potvrdený, ak nesúhlasná dotknutá strana namieta proti reštrukturalizačnému plánu. To by nemalo brániť členským štátom vykonávať ohodnotenia v inom kontexte podľa vnútroštátneho práva. Malo by byť však možné, aby takéto rozhodnutie pozostávalo aj zo schválenia ohodnotenia expertom alebo ohodnotenia, ktoré predložil dlžník alebo iná strana v skoršej fáze procesu. V prípade prijatia rozhodnutia o vykonaní ohodnotenia by členské štáty mali mať možnosť stanoviť osobitné pravidlá mimo rámca všeobecného občianskeho procesného práva na stanovenie hodnoty v prípadoch reštrukturalizácie s cieľom zabezpečiť, aby sa uskutočňovalo urýchlene. Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo mať vplyv na pravidlá o dôkaznom bremene podľa vnútroštátneho práva v prípade ohodnotenia.

(64)  Záväzné účinky reštrukturalizačného plánu by sa mali obmedziť na dotknuté strany, ktoré sa zúčastnili na prijatí plánu. Členské štáty by mali mať možnosť určiť, čo takáto účasť znamená pre veriteľa, a to aj v prípade neznámych veriteľov alebo veriteľov budúcich pohľadávok. Členské štáty by mali mať napríklad možnosť rozhodnúť, ako riešiť veriteľov, ktorí boli správne informovaní, ale konaní sa nezúčastnili.

(65)  Zainteresované dotknuté strany by byť schopné odvolať sa po rozhodnutí správneho orgánu o potvrdení reštrukturalizačného plánu. Členské štáty by tiež mohli zaviesť možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu súdneho orgánu o potvrdení reštrukturalizačného plánu. S cieľom zabezpečiť účinnosť plánu, znížiť neistotu a zabrániť neopodstatneným oneskoreniam by však odvolania spravidla nemali mať odkladný účinok na vykonávanie reštrukturalizačného plánu. Členské štáty by mali mať možnosť určiť a obmedziť dôvody na odvolanie. V prípade odvolania proti rozhodnutiu o potvrdení plánu by členské štáty mali mať možnosť umožniť súdnemu orgánu, aby vydal predbežné alebo súhrnné rozhodnutie, ktoré chráni vykonanie a implementáciu plánu voči dôsledkami vyhovenia prebiehajúceho odvolania. Ak sa odvolaniu vyhovie, súdne alebo správne orgány by mali mať možnosť ako alternatívu zrušenia plánu zvážiť jeho zmenu, ak členské štáty ustanovia takúto možnosť ako aj potvrdenie plánu bez zmien. Strany by mali mať možnosť zmeny plánu navrhovať alebo o nich hlasovať, a to z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť súdneho orgánu. Členské štáty by tiež mohli ustanoviť náhradu peňažných strát pre stranu, ktorej odvolaniu sa vyhovelo. Vo vnútroštátnom práve by sa malo umožniť riešiť prípadné nové prerušenie alebo predĺženie prerušenia, ak súd rozhodne, že odvolanie má odkladný účinok.

(66)  Úspešnosť reštrukturalizačného plánu často závisí od toho, či sa ▌ finančná pomoc dlžníkovi rozšíri s cieľom podporiť po prvé prevádzku podniku počas rokovaní o reštrukturalizácii a po druhé realizáciu reštrukturalizačného plánu po jeho potvrdení. Finančná pomoc by sa mala chápať v širokom zmysle, vrátane poskytnutia peňazí alebo záruk tretích strán a poskytnutia tovaru, zásob, surovín a verejných služieb, napríklad prostredníctvom povolenia dlhšieho splátkového obdobia dlžníkovi. Dočasné a nové financovanie by preto malo byť oslobodené od odporovacích žalôb, ktorých cieľom je vyhlásiť takéto financovanie za neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné ako úkon poškodzujúci kolektívny záujem veriteľov v rámci následného postupu platobnej neschopnosti.

(67)  Vnútroštátne právne predpisy v oblasti úpadku, v ktorých sa stanovujú odporovacie žaloby v prípade dočasného alebo nového financovania, alebo v ktorých sa stanovuje, že novým veriteľom môžu vzniknúť občianskoprávne, administratívne alebo trestné sankcie za rozšírenie úveru dlžníkom vo finančných ťažkostiach, by mohli ohroziť dostupnosť financovania potrebného na úspešné rokovanie o reštrukturalizačnom pláne a jeho realizáciu. Táto smernica by nemala mať vplyv na iné dôvody na vyhlásenie nového alebo dočasného financovania za neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné, alebo na začatie konania vo veci občianskoprávnej, trestnoprávnej alebo správnej zodpovednosti poskytovateľov takéhoto financovania podľa vnútroštátneho práva. Takéto iné dôvody by mohli okrem iného zahŕňať podvod, zlú vieru, určitý typ vzťahu medzi stranami, ktorý by mohol byť spojený s konfliktom záujmov, ako napríklad v prípade transakcií medzi spriaznenými osobami alebo medzi akcionármi a spoločnosťou, a transakcií, pri ktorých strana nadobudla hodnotu alebo zábezpeku bez toho, aby na ňu mala nárok v čase transakcie alebo v zmysle spôsobu ich vykonania.

(68)  Keď sa dočasné financovanie rozšíri, strany nevedia, či sa reštrukturalizačný plán nakoniec potvrdí alebo nie. Členské štáty by preto nemali byť povinné obmedziť ochranu dočasného financovania na prípady, keď plán prijmú veritelia alebo ho potvrdí súdny alebo správny orgán ▌. Aby sa zabránilo prípadnému zneužitiu, malo by sa chrániť iba financovanie, ktoré je primerané a bezprostredne potrebné na pokračovanie v prevádzke alebo na prežitie podniku dlžníka alebo na zachovanie alebo zvýšenie hodnoty tohto podniku čakajúceho na potvrdenie. Okrem toho táto smernica by nemala brániť členským štátom, aby v prípade dočasného financovania zaviedli mechanizmus kontroly predchádzajúcej potvrdeniu plánu (kontrola ex ante). Členské štáty by mali mať možnosť ochranu v prípade nového financovania obmedziť na prípady, keď plán potvrdil súdny alebo správny orgán, a pri dočasnom financovaní na prípady, keď dočasné financovanie prešlo kontrolou skôr ako pri potvrdení plánu (kontrola ex ante). Mechanizmus kontroly skôr ako pri potvrdení plánu (kontrola ex ante) by v prípade dočasného financovania alebo iných transakcií mohol byť vykonávaný správcom v oblasti reštrukturalizácie, výborom veriteľov alebo súdnym či správnym orgánom. Ochrana pred odporovacími žalobami a ochrana pred osobnou zodpovednosťou predstavujú minimálne záruky, ktoré by mali byť poskytnuté pre dočasné financovanie a nové financovanie. Podpora nových veriteľov, aby prijali zvýšené riziko investovania do životaschopného dlžníka vo finančných ťažkostiach, by si mohla vyžadovať ďalšie stimuly, napríklad poskytnutie priority takémuto financovaniu aspoň na nezabezpečené pohľadávky v následných insolvenčných konaniach.

(69)  S cieľom podporiť kultúru, ktorá povzbudzuje včasné preventívne reštrukturalizácie, je potrebné, aby sa transakciám, ktoré sú primerané a bezprostredne potrebné na rokovanie alebo realizáciu reštrukturalizačného plánu, takisto poskytla ochrana pred odporovacími žalobami v následných insolvenčných konaniach. Súdne alebo správne orgány by pri určovaní primeranosti a bezprostrednej potreby nákladov a poplatkov mohli napríklad zvážiť prognózy a odhady predložené dotknutým stranám, výboru veriteľov, správcovi v oblasti reštrukturalizácie alebo súdnemu alebo správnemu orgánu. Na tento účel by členské štáty mohli tiež požadovať, aby dlžníci poskytovali a aktualizovali príslušné odhady. Takouto ochranou by sa mala posilniť právna istota, pokiaľ ide o transakcie s podnikmi, o ktorých je známe, že sú vo finančných ťažkostiach, a odstrániť obavy veriteľov a investorov z toho, že všetky takéto transakcie by sa v prípade neúspechu reštrukturalizácie mohli vyhlásiť za neplatné. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť časový bod pred začatím konania o preventívnej reštrukturalizácii a povolením prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, od ktorého by poplatky a náklady spojené s rokovaním, prijatím, potvrdením alebo získaním odborného poradenstva pre reštrukturalizačný plán začali požívať ochranu pred odporovacími žalobami. V prípade iných platieb a úhrad a ochrany výplaty miezd pracovníkov by takýmto bodom mohlo byť aj povolenie prerušenia alebo začatie konania o preventívnej reštrukturalizácii.

(70)  Za účelom vyššej podpory preventívnej reštrukturalizácie je dôležité zaistiť, aby štatutárne orgány neboli odrádzané od primeraného obchodného vedenia spoločnosti alebo prevzatia primeraných obchodných rizík, najmä v prípadoch, keď by to malo zvýšiť šance na reštrukturalizáciu potenciálne životaschopných podnikov. Ak má spoločnosť finančné ťažkosti, štatutárne orgány by mali prijať opatrenia na minimalizáciu strát a zabránenie úpadku, napríklad ▌vyhľadať profesionálne poradenstvo vrátane poradenstva v oblasti reštrukturalizácie a konkurzu, napríklad, ak je to vhodné, využitím nástrojov včasného varovania; chrániť majetok spoločnosti tak, aby sa maximalizovala hodnota a aby sa zabránilo strate kľúčových aktív; zohľadniť štruktúru a funkcie podniku s cieľom preskúmať životaschopnosť a znížiť výdavky; nezaväzovať podnik k takým druhom transakcií, ktoré by mohli podliehať odporovateľnosti, s výnimkou prípadu, keď existuje náležité obchodné opodstatnenie; pokračovať v obchodovaní v prípadoch, keď je to potrebné, aby sa maximalizovala hodnota podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti; rokovať s veriteľmi a začať konanie o preventívnej reštrukturalizácii.

(71)  Ak sa dlžník blíži k úpadku, je takisto dôležité chrániť oprávnené záujmy veriteľov pred rozhodnutiami manažmentu, ktoré môžu mať vplyv na zloženie majetku dlžníka, najmä ak by uvedené rozhodnutia mohli mať za následok ďalšie zníženie hodnoty majetku, ktorý je k dispozícii na reštrukturalizáciu alebo rozdelenie majetku veriteľom. Je preto potrebné zabezpečiť, aby štatutárne orgány v takýchto prípadoch zabránili akýmkoľvek zámerným alebo hrubo nedbanlivým krokom, ktoré majú za následok osobný zisk na úkor zainteresovaných strán, a zabrániť, aby došlo k dohode o ohodnoteniu transakcií pod ich trhovú úroveň alebo prijatiu opatrení, ktorých výsledkom je nespravodlivá preferencia jednej alebo viacerých zainteresovaných strán pred ostatnými. Členské štáty by mali mať možnosť implementovať príslušné ustanovenia tejto smernice tak, že zabezpečia, aby súdne alebo správe orgány pri posudzovaní, či je štatutárny orgán zodpovedný za porušenie povinnosti vykonávať riadnu starostlivosť, zohľadnili pravidlá o povinnostiach štatutárnych orgánov ustanovené v tejto smernici. Táto smernica nemá zámer stanoviť akúkoľvek hierarchiu medzi jednotlivými stranami, ktorých záujmy sa musia náležite zohľadniť. Členské štáty by však mali mať možnosť rozhodnúť o zavedení takejto hierarchie. Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne pravidlá členských štátov týkajúce sa rozhodovacích procesov v spoločnosti.

(72)  Podnikateľom vykonávajúcim obchodnú, podnikateľskú, remeselnú alebo nezávislú samostatnú zárobkovú činnosť, môže hroziť úpadok. Rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ o možnosti pre nový štát, by mohli stimulovať predlžených podnikateľov alebo podnikateľov v úpadku, aby sa premiestnili do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom majú sídlo, s cieľom využiť kratšie lehoty na oddlženie alebo príťažlivejšie podmienky oddlženia, čo vedie k ďalšej právnej neistote a nákladom pre veriteľov pri vymáhaní pohľadávok. Okrem toho účinky úpadku, najmä spoločenská stigma, právne dôsledky, napríklad diskvalifikovanie podnikateľov zo začatia podnikateľskej činnosti a jej vykonávania a pretrvávajúca neschopnosť splácať dlhy, zásadným spôsobom odrádzajú podnikateľov, ktorí si chcú založiť podnik alebo dostať druhú šancu, hoci existujú dôkazy o tom, že podnikatelia, ktorí prešli úpadkom, majú vyššiu šancu byť v budúcnosti úspešní.

(73)  Preto by sa mali prijať opatrenia na obmedzenie nepriaznivých účinkov predlženosti alebo platobnej neschopnosti na podnikateľov, a to najmä umožnením úplného oddlženia po určitom období a obmedzením dĺžky trvania diskvalifikačných príkazov vydaných v súvislosti s predlženosťou alebo úpadkom dlžníka. Pojem úpadok by sa mal vymedziť vo vnútroštátnom práve a mohol by zahŕňať formu predlženosti. Pojmom podnikateľ v zmysle tejto smernice by nemala byť dotknutá pozícia manažérov alebo štatutárnych orgánov spoločností, ktorú by malo upravovať vnútroštátne právo. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o tom, ako získať prístup k oddlženiu, vrátane možnosti vyžadovať, aby dlžník požiadal o oddlženie.

(74)  Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť možnosť upraviť splátkové povinnosti podnikateľov v úpadku, ak dôjde k významnej zmene ich finančnej situácie buď v zmysle jej zlepšenia alebo zhoršenia. V tejto smernici by sa nemalo požadovať, aby splátkový kalendár podporila väčšina veriteľov. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že sa podnikateľom nebráni začať počas implementácie splátkového kalendára novú činnosť v rovnakej alebo inej oblasti.

(75)  Oddlženie by malo byť k dispozícii v rámci konaní, ktoré zahŕňajú splátkový kalendár, speňaženie majetku alebo kombináciu oboch. Pri implementácii týchto pravidiel by členské štáty mali mať možnosť si slobodne vybrať spomedzi týchto možností. Ak sú podľa vnútroštátneho práva k dispozícii viaceré konania, ktorých výsledkom je oddlženie, členské štáty by mali zabezpečiť, aby aspoň jedno z uvedených konaní ponúkalo podnikateľom v úpadku príležitosť úplného oddlženia v lehote, ktorá nie je dlhšia ako tri roky. V prípade konaní, ktoré sú kombináciou speňaženia majetku a splátkového kalendára, by lehota na oddlženie mala začať plynúť najneskôr od dátumu, keď splátkový kalendár potvrdí súd alebo keď sa tento kalendár začne implementovať, napríklad od prvej splátky podľa tohto kalendára, ale mohla by začať plynúť aj skôr, napríklad od okamihu, keď sa prijme rozhodnutie o začatí konania.

(76)  V prípade konaní, ktoré nezahŕňajú splátkový kalendár, by lehota na oddlženie mala začať plynúť najneskôr od dátumu prijatia rozhodnutia súdneho alebo správneho orgánu o začatí konania, alebo od dátumu stanovenia konkurznej podstaty. Na účely výpočtu trvania lehoty na oddlženie podľa tejto smernice by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť, že pojem „začatie konania“ nezahŕňa predbežné opatrenia, akými sú ochranné opatrenia alebo vymenovanie predbežného správcu v oblasti insolvencie, pokiaľ takéto opatrenia neumožňujú speňaženie majetku vrátane scudzenia a rozdelenia majetku medzi veriteľov. Stanovenie konkurznej podstaty by nemalo nevyhnutne zahŕňať formálne rozhodnutie alebo potvrdenie súdneho alebo správneho orgánu, ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje podľa vnútroštátneho práva, a mohlo by spočívať v predložení súpisu majetku a záväzkov.

(77)  Ak konanie vedúce k oddlženiu zahŕňa speňaženie majetku podnikateľa, členským štátom by to nemalo brániť v tom, aby stanovili, že žiadosť o oddlženie sa posudzuje oddelene od speňaženia majetku, ak je táto žiadosť neoddeliteľnou súčasťou konania vedúceho k oddlženiu podľa tejto smernice. Aby mohlo oddlženie fungovať, členské štáty by mali mať možnosť rozhodovať o pravidlách týkajúcich sa dôkazného bremena, čo znamená, že by malo byť možné, aby podnikatelia mohli byť zo zákona povinní preukázať, že si splnili svoje povinnosti.

(78)  Úplné oddlženie alebo ukončenie diskvalifikácie po ▌uplynutí lehoty, ktorej dĺžka nepresiahne tri roky, nie je za určitých okolností vhodné, a preto by sa mohli zaviesť výnimky z tohto pravidla, ktoré musia byť riadne odôvodnené na základe vnútroštátneho práva. Takéto výnimky by sa mali zaviesť napríklad v prípadoch, ak je dlžník nepoctivý alebo konal v zlej viere. Ak vnútroštátne právo neposkytuje podnikateľom výhodu prezumpcie poctivosti a dobrej viery, bremeno dôkazu o ich poctivosti a dobrej viery by im nemalo spôsobovať nevyhnutné ťažkosti alebo záťaž z hľadiska účasti v konaní.

(79)  Súdne alebo správne orgány by mohli pri zisťovaní, či bol podnikateľ nepoctivý, zohľadniť také okolnosti, ako je povaha a rozsah dlhov, čas ich vzniku, úsilie podnikateľa o splatenie dlhov a dodržiavanie právnych povinností vrátane požiadaviek, ktoré sa týkajú verejných povolení, a potreby riadneho vedenia účtovníctva, ako aj opatrenia podnikateľa zamerané na marenie úsilia veriteľov o nápravu, plnenie povinností v prípade hrozby úpadku, ktoré prináležia podnikateľom, ktorí sú štatutárnymi orgánmi spoločnosti, a dodržiavanie právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže a pracovného práva Únie a vnútroštátneho pracovného práva. Malo by byť tiež možné zaviesť výnimky v prípadoch, ak si podnikateľ nesplnil niektoré právne povinnosti vrátane povinnosti maximalizovať výnosy pre veriteľov, ktorá by mohla mať podobu všeobecnej povinnosti vytvárať príjem alebo majetok. Ďalej by malo byť možné zaviesť osobitné výnimky v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie rovnováhy medzi právami dlžníka a právami jedného alebo viacerých veriteľov, napríklad keď je veriteľom fyzická osoba, ktorá potrebuje viac ochrany ako dlžník.

(80)  Výnimka by mohla byť odôvodnená aj vtedy, keď nie sú pokryté náklady na konanie, ktoré vedie k oddlženiu, vrátane poplatkov súdnych a správnych orgánov a správcov. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že výhody vyplývajúce z uvedeného oddlženia sa môžu zrušiť napríklad v prípade, keď sa finančná situácia dlžníka výrazne zlepší v dôsledku neočakávaných okolností, ako je napríklad výhra v lotérii alebo získanie dedičstva alebo daru. Členským štátom by sa nemalo brániť v poskytovaní ďalších výnimiek za presne vymedzených okolností a v riadne odôvodnených prípadoch.

(81)  V prípade riadne opodstatnených dôvodov ustanovených vo vnútroštátnom práve by mohlo byť vhodné obmedziť možnosť oddlženia určitých kategórií dlhu. Pre členské štáty by malo byť možné vylúčiť zabezpečené dlhy z možnosti oddlženia len do výšky hodnoty zábezpeky, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve, pričom zvyšok dlhu by sa mal považovať za nezabezpečený dlh. Členské štáty by mali mať možnosť v riadne odôvodnených prípadoch vylúčiť ďalšie kategórie dlhu.

(82)  Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že súdne a správne orgány môžu overiť z úradnej moci alebo na žiadosť osoby s oprávneným záujmom, či podnikatelia splnili podmienky na povolenie úplného oddlženia.

(83)  Ak sa podnikateľovi v dôsledku diskvalifikačného príkazu zamietlo alebo zrušilo povolenie alebo licencia na vykonávanie určitej remeselnej, podnikateľskej, obchodnej alebo samostatnej zárobkovej činnosti, táto smernica by nemala členským štátom brániť, aby od podnikateľa po uplynutí diskvalifikácie požadovali predloženie žiadosti o nové povolenie alebo novú licenciu. Ak orgán členského štátu prijíma rozhodnutie týkajúce sa osobitne kontrolovanej činnosti, mal by mať tiež možnosť zohľadniť skutočnosť, a to aj po uplynutí diskvalifikačnej lehoty, že podnikateľovi v úpadku sa povolilo oddlženie v súlade s touto smernicou.

(84)  O osobných a podnikateľských dlhoch, ktoré nemožno primerane oddeliť, napríklad ak sa majetok používa v rámci samostatnej zárobkovej činnosti podnikateľa, ako aj mimo nej, by sa malo rozhodnúť v jednom konaní. Ak členské štáty ustanovia, že takéto dlhy sú predmetom rôznych insolvenčných konaní, je potrebné tieto konania koordinovať. Touto smernicou by nemala byť dotknutá možnosť pre členské štáty, aby sa rozhodli zaobchádzať so všetkými dlhmi podnikateľa v rámci jedného konania. Členským štátom, v ktorých môžu podnikatelia pokračovať počas insolvenčného konania v podnikateľskej činnosti na vlastný účet, by sa nemalo brániť, aby stanovili, že takíto podnikatelia môžu podliehať novému insolvenčnému konaniu v prípade, že sa takáto pokračujúca podnikateľská činnosť dostane do úpadku.

(85)  Je potrebné zachovať a zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť konaní pri vydávaní rozhodnutí, ktoré sú priaznivé pre zachovanie podnikov a pre poskytnutie druhej šance podnikateľom alebo ktoré umožňujú efektívne konkurzné konanie pre neživotaschopné podniky. Zároveň je nutné skrátiť nadmerne dlhé insolvenčné konania v mnohých členských štátoch, ktoré majú za následok právnu neistotu pre veriteľov a investorov a nízke miery uspokojenia pohľadávok. Napokon, vzhľadom na posilnené mechanizmy spolupráce medzi súdmi a správcami v cezhraničných prípadoch stanovené v nariadení (EÚ) 2015/848 sa profesionalita všetkých zúčastnených aktérov musí dostať na porovnateľnú vysokú úroveň v celej Únii. Na dosiahnutie uvedených cieľov by členské štáty mali zabezpečiť, aby členovia súdnych a správnych orgánov, ktoré sa zaoberajú konaniami o preventívnej reštrukturalizácii, konkurze a oddlžení, mali vhodnú odbornú prípravu a potrebné odborné znalosti na plnenie svojich povinností. Takúto odbornú prípravu a odborné znalosti by mohli získať aj počas výkonu funkcie člena súdneho alebo správneho orgánu alebo, pred vymenovaním do takejto funkcie, počas výkonu inej príslušnej funkcie.

(86)  Takáto odborná príprava a odborné znalosti by mali umožniť efektívne prijímanie rozhodnutí s možnými významnými ekonomickými a sociálnymi dôsledkami a nemuseli by sa chápať, že znamenajú, že pracovníci v súdnictve sa musia zaoberať výlučne záležitosťami reštrukturalizácie, konkurzu a oddlženia. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby reštrukturalizačné, konkurzné a oddlžovacie konania mohli prebiehať účinne a rýchlo. Účinným spôsobom na dosiahnutie cieľov právnej istoty a účinnosti postupov by mohlo byť ▌vytvorenie špecializovaných súdov alebo komôr alebo vymenovanie špecializovaných sudcov v súlade s vnútroštátnym právom, ako aj sústredenie právomoci v obmedzenom počte súdnych alebo správnych orgánov. Členské štáty by nemali byť povinné ustanoviť, že reštrukturalizačné, konkurzné alebo oddlžovacie konania majú mať prednosť pred inými konaniami.

(87)  Členské štáty by mali zabezpečiť aj to, aby ▌ správcovia v oblasti reštrukturalizácie, konkurzu a oddlženia, ktorých vymenujú súdne alebo správne orgány (ďalej len „správcovia“): absolvovali vhodnú odbornú prípravu; boli vymenovaní transparentným spôsobom s náležitým zreteľom na potrebu zabezpečiť efektívne postupy; pri vykonávaní svojich úloh podliehali riadnemu dohľadu a svoje úlohy si plnili poctivo. Je dôležité, aby správcovia dodržiavali štandardy stanovené pre takéto úlohy, ako napríklad získanie poistenia profesijnej zodpovednosti. Vhodná odborná príprava, kvalifikácia a odborné znalosti správcov by sa mohli získať aj počas výkonu ich povolania. Členské štáty by nemali byť povinné samy poskytovať potrebné vzdelávanie, ale mohli by tak robiť napríklad profesijné združenia alebo iné subjekty. Správcovia v oblasti insolvencie, ako sú vymedzení v nariadení (EÚ) 2015/848, by mali byť zahrnutí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(88)  Táto smernica by nemala brániť členským štátom pri určení, že správcov si vyberá dlžník, veritelia alebo výbor veriteľov zo zoznamu alebo registra, ktorý vopred schválil súdny alebo správny orgán. Pri výbere správcu by sa dlžníkovi, veriteľom alebo výboru veriteľov mohla poskytnúť určitá miera voľnej úvahy, pokiaľ ide o odborné znalosti a všeobecné skúsenosti správcu a požiadavky konkrétneho prípadu. Dlžníci, ktorí sú fyzickými osobami, by mali byť od tejto povinnosti oslobodení úplne. V prípadoch s cezhraničnými prvkami by sa pri vymenúvaní správcu mala zohľadňovať okrem iného aj schopnosť správcov plniť si povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2015/848 komunikovať a spolupracovať so správcami a súdnymi a správnymi orgánmi z iných členských štátov, ako aj ich ľudské a administratívne zdroje na zvládnutie komplexných prípadov. Členským štátom by sa nemalo brániť, aby si správcu vyberali inými metódami, ako je napríklad náhodný výber softvérovým programom, ak sa zaistí, že sa pri využití uvedených metód bude venovať náležitá pozornosť skúsenostiam a odborným znalostiam správcu. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o prostriedkoch na vznesenie námietky voči výberu alebo vymenovaniu správcu alebo predloženie žiadosti o nahradenie správcu, napríklad prostredníctvom výboru veriteľov.

(89)  Správcovia by mali podliehať kontrolným a regulačným mechanizmom, ktoré by mali zahŕňať ▌účinné opatrenia týkajúce sa vyvodenia zodpovednosti voči správcom, ktorí si neplnia svoje povinnosti, ako napríklad zníženie odmeny správcu, vylúčenie zo zoznamu alebo registra správcov, ktorí môžu byť vymenovaní v prípadoch insolvencie, a vo vhodných prípadoch aj disciplinárne, správne alebo trestné sankcie. Takýmito kontrolnými a regulačnými mechanizmami by nemali byť dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva v oblasti občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a za porušenie zmluvných alebo mimozmluvných povinností. Od členských štátov sa by nemalo vyžadovať, aby zriadili osobitné úrady alebo orgány. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli informácie o úradoch alebo orgánoch vykonávajúcich dohľad nad správcami verejne dostupné. Na informačné účely by mal postačiť len odkaz napríklad na súdny alebo správny orgán. V zásade by malo byť možné dosiahnuť takéto štandardy bez toho, aby sa vyžadovalo vytvorenie nových povolaní či kvalifikácií podľa vnútroštátneho práva. Členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť tieto ustanovenia o odbornej príprave a dohľade nad správcami aj na ďalších správcov, na ktorých sa nevzťahuje táto smernica. Členské štáty by nemali byť povinné ustanoviť, že spory týkajúce sa odmeňovania správcov majú mať prednosť pred inými konaniami.

(90)  Za účelom skrátiť dĺžku konaní, uľahčiť lepšiu účasť veriteľov na reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaniach a zabezpečiť podobné podmienky medzi veriteľmi bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú, by členské štáty mali zaviesť ustanovenia, ktoré umožnia dlžníkom, veriteľom, správcom a súdnym a správnym orgánom používať prostriedky elektronickej komunikácie▌. Procesné kroky, ako je prihlásenie pohľadávok veriteľov, informovanie veriteľov alebo podanie námietky a odvolania, by preto malo byť možné uskutočniť prostriedkami elektronickej komunikácie. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že oznámenia sa môžu veriteľovi zasielať elektronicky iba v prípade, ak daný veriteľ s elektronickou komunikáciou vopred súhlasil.

(91)  Účastníci reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní by nemali byť povinní používať prostriedky elektronickej komunikácie, ak takéto použitie nie je podľa vnútroštátneho práva povinné, pričom nie je dotknutá možnosť členských štátov zaviesť povinný systém elektronického podávania a doručovania dokumentov v rámci reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní. Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si prostriedok elektronickej komunikácie. Príklady takýchto prostriedkov by mohli zahŕňať špecializovaný systém na elektronické zasielanie takýchto dokumentov alebo používanie elektronickej pošty, pričom nie je dotknutá možnosť členských štátov zaviesť prvky na zaistenie bezpečnosti elektronického zasielania, ako napríklad elektronický podpis alebo dôveryhodné služby, ako sú elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014(19).

(92)  Je dôležité zhromažďovať spoľahlivé a porovnateľné údaje o priebehu reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní s cieľom monitorovať vykonávanie a uplatňovanie tejto smernice. Členské štáty by preto mali zhromažďovať a zoskupovať do celku údaje, ktoré sú dostatočne podrobné na to, aby sa umožnilo presné posúdenie toho, ako smernica funguje v praxi, a mali by tieto údaje oznamovať Komisii. Oznamovací formulár na zasielanie týchto údajov Komisii (ďalej len „formulár“) by mala vytvoriť Komisia s pomocou výboru v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(20). Vo formulári by sa mal uviesť stručný zoznam hlavných výsledkov konaní, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty. Napríklad v prípade reštrukturalizačného konania by hlavnými výsledkami mohli byť: plán potvrdený súdom; plány, ktoré neboli potvrdené súdom; reštrukturalizačné konania, ktoré sa zmenili na konkurzné konania alebo ktoré sa ukončili z dôvodu začatia konkurzných konaní skôr, ako bol plán potvrdený súdom. Členské štáty by nemali byť povinné uvádzať rozdelenie podľa druhu výsledkov, pokiaľ ide o konania, ktoré sa skončia pred prijatím akýchkoľvek príslušných opatrení, ale mohli by namiesto toho poskytnúť spoločné číslo pre všetky konania, ktoré sa vyhlásili za neprípustné, boli zamietnuté alebo stiahnuté pred začatím.

(93)  Oznamovací formulár by mal obsahovať zoznam možností, ktoré by členské štáty mohli vziať do úvahy pri určovaní veľkosti dlžníka, pričom by sa vychádzalo z jedného alebo viacerých prvkov vymedzenia pojmov MSP a veľkého podniku, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty. Zoznam by mal zahŕňať možnosť určiť veľkosť dlžníka len na základe počtu pracovníkov. Vo formulári by sa mali vymedziť prvky priemerných nákladov a priemerné miery uspokojenia pohľadávok, v súvislosti s ktorými by členské štáty mali mať možnosť zbierať údaje dobrovoľne; formulár by mal poskytovať usmernenie o prvkoch, ktoré by sa mohli zohľadniť, keď členské štáty použijú techniku výberu vzorky, napríklad o veľkosti vzorky na zabezpečenie reprezentatívnosti z hľadiska geografického rozloženia, veľkosti dlžníkov a odvetvia; a mal by zahŕňať príležitosť pre členské štáty poskytnúť akékoľvek dodatočné informácie, ktoré majú k dispozícii, napríklad o celkovej výške majetku a záväzkov dlžníkov.

(94)  Stabilita finančných trhov vo veľkej miere závisí od dohôd o finančných zábezpekách, najmä v prípade, že sa poskytne zábezpeka v súvislosti s účasťou v osobitných systémoch alebo na operáciách centrálnej banky a keď sa poskytnú marže centrálnym protistranám. Keďže hodnota finančných nástrojov, ktoré sú poskytnuté ako zábezpeka, môže byť veľmi nestála, je mimoriadne dôležité rýchlo realizovať ich hodnotu, skôr ako poklesne. ▌Ustanovenia smerníc Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES(21), 2002/47/ES(22) a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by sa preto mali uplatňovať bez ohľadu na ustanovenia tejto smernice. Členským štátom by sa malo umožniť, aby oslobodili dohody o vzájomnom započítavaní vrátane vzájomného započítavania pri uzatvorení (close-out netting) od účinkov prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, a to aj za okolností, keď sa na ne nevzťahuje smernica 98/26/ES, 2002/47/ES a nariadenie (EÚ) č. 648/2012, ak sú takéto dojednania vynútiteľné podľa právnych predpisov príslušného členského štátu, a to aj v prípade začatého insolvenčného konania.

To by mohol byť prípad značného počtu rámcových dohôd, ktoré nefinančné, ako aj finančné protistrany vo veľkej miere využívajú na finančných, energetických a komoditných trhoch. Takéto dojednania znižujú systémové riziká, najmä na trhoch s derivátmi. Takéto dojednania by preto mohli byť oslobodené od obmedzení, ktoré právne predpisy v oblasti platobnej neschopnosti ukladajú na nesplnené zmluvy. Členským štátom by sa preto zároveň malo v prípade začatia insolvenčného konania umožniť oslobodiť od účinkov prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, dohody o štatutárnom vzájomnom započítavaní pri uzatvorení. Na sumu, ktorá je výsledkom uplatnenia dohôd o vzájomnom započítavaní pri uzatvorení, by sa však malo vzťahovať prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov.

(95)  Členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia podpísaného v Kapskom Meste 16. novembra 2001, by mali mať možnosť naďalej dodržiavať svoje existujúce medzinárodné záväzky. Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa rámcov preventívnej reštrukturalizácie by sa mali uplatňovať s výnimkami potrebnými na zabezpečenie uplatňovania uvedených ustanovení bez toho, aby nimi bolo dotknuté uplatňovanie uvedeného dohovoru a jeho protokolov.

(96)  Účinnosť tohto procesu prijatia a realizácie reštrukturalizačného plánu by nemala byť ohrozená právom obchodných spoločností. Členské štáty by sa preto nemali odchýliť od požiadaviek stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132(23), ktoré sa týkajú povinností zvolať valné zhromaždenie a prednostného ponúknutia akcií existujúcim akcionárom, v rozsahu a na obdobie, ktoré je potrebné na zabezpečenie toho, aby akcionári nemarili snahu o reštrukturalizáciu zneužívaním svojich práv podľa uvedenej smernice. Členské štáty by mohli napríklad potrebovať zaviesť výnimky z povinnosti zvolať valné zhromaždenie akcionárov alebo z bežných lehôt, v prípadoch keď má manažment podniknúť naliehavé opatrenia na ochranu majetku spoločnosti, napríklad požiadaním o prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov a ak dôjde k vážnej a náhlej strate upísaného základného imania a hrozbe úpadku. Výnimky z práva obchodných spoločností by sa mohli požadovať aj vtedy, keď sa v reštrukturalizačnom pláne ustanovuje vydanie nových akcií, ktoré by sa mohli prioritne ponúknuť veriteľom ako konverziu dlhu na kapitál, alebo na zníženie sumy upísaného základného imania v prípade prevodu častí podniku. Takéto výnimky by mali byť časovo ohraničené tým, čo členské štáty považujú za potrebné na ustanovenie preventívneho reštrukturalizačného rámca. Členské štáty by však nemali byť povinné odchýliť sa od práva obchodných spoločností úplne alebo čiastočne, na neurčitý alebo na obmedzený čas za predpokladu, že dokážu zabezpečiť, aby ich požiadavky práva obchodných spoločností neohrozili účinnosť procesu reštrukturalizácie, alebo že členské štáty majú iné, rovnako účinné nástroje, ktorými sa zabezpečí, že akcionári bezdôvodne nezabránia prijatiu alebo vykonávaniu reštrukturalizačného plánu, ktorým by sa obnovila životaschopnosť podniku. V tejto súvislosti by mali členské štáty pripisovať osobitný význam účinnosti ustanovení vzťahujúcich sa na prerušenie individuálneho konania, v ktorom dochádza k vymáhaniu nárokov, a potvrdenie reštrukturalizačného plánu, čo by sa nemalo neprimerane narušiť výzvami na valné zhromaždenie akcionárov ani výsledkami tohto zhromaždenia. ▌

Smernica (EÚ) 2017/1132 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Členské štáty by mali do istej miery samy posúdiť, aké výnimky sú potrebné v súvislosti s vnútroštátnym právom obchodných spoločností na to, aby sa účinne implementovala táto smernica, a mali by tiež ustanoviť podobné výnimky z ustanovení smernice (EÚ) 2017/1132 v prípade insolvenčného konania, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ale ktoré umožňuje prijatie reštrukturalizačných opatrení.

(97)  Pokiaľ ide o zavedenie a následné zmeny vzoru na oznamovanie údajov, na Komisiu by mali byť prenesené vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(98)  Komisia by mala uskutočniť štúdiu, v ktorej by posúdila potrebu predloženia legislatívnych návrhov s cieľom riešiť úpadok osôb nevykonávajúcich obchodnú, podnikateľskú, remeselnú alebo samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré sú ako spotrebitelia, a to v dobrej viere, či už dočasne alebo trvalo, platobne neschopné. V takejto štúdii by sa malo preskúmať, či je potrebné pre tieto osoby zaistiť prístup k základným tovarom a službám, aby sa im zabezpečili slušné životné podmienky.

(99)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(24) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(100)  Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože rozdiely medzi vnútroštátnymi rámcami reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti by naďalej vytvárali prekážky voľného pohybu kapitálu a slobode usadiť sa, ale je ich možné lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov ▌.

(101)  Európska centrálna banka vydala dňa 7. júna 2017 stanovisko(25),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)  rámcov preventívnej reštrukturalizácie dostupných pre dlžníkov vo finančných ťažkostiach, ak existuje hrozba úpadku, s cieľom zabrániť úpadku a zabezpečiť životaschopnosť dlžníka;

b)  konaní vedúcich k oddlženiu od dlhov, ktoré vznikli podnikateľom v úpadku; a ▌

c)  opatrení na zvýšenie účinnosti ▌ reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní.

2.  Táto smernica sa nevzťahuje na konania uvedené v odseku 1 tohto článku, ktoré sa týkajú dlžníkov, ktorými sú:

a)  poisťovne alebo zaisťovne, ako sa vymedzujú v článku 13 bodoch 1 a 4 smernice 2009/138/ES;

b)  úverové inštitúcie, ako sa vymedzujú v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)  investičné spoločnosti alebo podniky kolektívneho investovania, ako sa vymedzujú v článku 4 ods. 1 bodoch 2 a 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)  centrálne protistrany, ako sa vymedzujú v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

e)  centrálne depozitáre cenných papierov, ako sa vymedzujú v článku 2 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

f)  iné finančné inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 prvom pododseku smernice 2014/59/EÚ;

g)  verejné subjekty podľa vnútroštátneho práva; a

h)  fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi.

3.  Členské štáty môžu vylúčiť z rozsahu tejto smernice konania uvedené v odseku 1 týkajúce sa dlžníkov, ktorí sú inými finančnými subjektmi ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, poskytujúcimi finančné služby, na ktoré sa vzťahujú osobitné dojednania, podľa ktorých majú vnútroštátne orgány dohľadu alebo orgány pre riešenie krízových situácií rozsiahle intervenčné právomoci porovnateľné s právomocami ustanovenými v práve Únie a vo vnútroštátnom práve vo vzťahu k finančné subjektom uvedeným v odseku 2. Členské štáty oznámia tieto osobitné dojednania Komisii.

4.  Členské štáty môžu rozšíriť uplatňovanie konaní uvedených v odseku 1 písm. b) na fyzické osoby v úpadku, ktoré nie sú podnikateľmi.

Členské štáty môžu obmedziť uplatňovanie odseku 1 písm. a) na právnické osoby.

5.  Členské štáty môžu ustanoviť, že z rámcov preventívnej reštrukturalizácie uvedených v odseku 1 písm. a) sú vylúčené alebo týmito rámcami nie sú ovplyvnené tieto pohľadávky:

a)  existujúce a budúce pohľadávky súčasných alebo bývalých pracovníkov;

b)  pohľadávky na výživné vyplývajúce z rodinných vzťahov, rodičovstva, manželstva alebo príbuzenských vzťahov; alebo

c)  pohľadávky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti dlžníka.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby rámce preventívnej reštrukturalizácie nemali vplyv na vzniknuté nároky vyplývajúce z dôchodkového poistenia zamestnancov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tejto smernice ▌sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „reštrukturalizácia“ sú opatrenia s cieľom reštrukturalizovať podnik dlžníka, ktoré zahŕňajú zmenu v zložení, podmienkach ▌ alebo štruktúre aktív a pasív dlžníka alebo akejkoľvek inej časti kapitálovej štruktúry dlžníka, napríklad predaj majetku alebo častí podniku, a v prípade, že tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, predaj podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, ako aj všetky potrebné prevádzkové zmeny, alebo kombináciu týchto prvkov;

2.  „dotknuté strany“ sú veritelia zahŕňajúci v prípade, že je to uplatniteľné podľa vnútroštátnych právnych predpisov, pracovníkov, alebo skupiny veriteľov, a ak je to uplatniteľné podľa vnútroštátnych právnych predpisov, držitelia majetkovej účasti, ktorých pohľadávky alebo podiely sú priamo dotknuté reštrukturalizačným plánom;

3.  „držiteľ majetkovej účasti“ je osoba, ktorá má vlastnícky podiel na dlžníkovi alebo na podniku dlžníka, vrátane akcionára, pokiaľ táto osoba nie je veriteľom;

4.  „prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov“ je dočasné pozastavenie uplatňovania práva veriteľa vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi povolené súdnym alebo správnym orgánom alebo uplatňované zo zákona, a ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, voči tretej strane poskytujúcej zábezpeku, v kontexte súdneho, správneho alebo iného konania, alebo práva na mimosúdne zaistenie alebo speňaženie majetku alebo podniku dlžníka;

5.  „nesplnená zmluva“ je zmluva medzi dlžníkom a jedným alebo viacerými veriteľmi, podľa ktorej majú strany ešte stále povinnosti plnenia v čase povolenia alebo uplatňovania prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov;

6.  „test najlepšieho záujmu veriteľov“ je test, ktorým sa určí, či postavenie akéhokoľvek nesúhlasného veriteľa nebude v rámci reštrukturalizačného plánu horšie, ako by bolo, ak by sa uplatnilo zvyčajné poradie pohľadávok v konkurze podľa vnútroštátnych právnych predpisov, buď v prípade konkurzu, či už speňažením po častiach alebo predajom s predpokladom ďalšieho prevádzkovania podniku, alebo v prípade ďalšieho najlepšieho alternatívneho scenára, ak by reštrukturalizačný plán nebol potvrdený;

7.  „nové financovanie“ je akákoľvek nová finančná pomoc, ktorá je poskytnutá zo strany existujúceho alebo nového veriteľa na vykonanie reštrukturalizačného plánu, a ktorá je zahrnutá v tomto reštrukturalizačnom pláne ▌;

8.  „dočasné financovanie“ je akákoľvek nová finančná pomoc poskytnutá zo strany existujúceho alebo nového veriteľa, ktorá zahŕňa minimálne finančnú pomoc počas prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, pričom je primeraná a bezodkladne potrebná pre podnik dlžníka na to, aby mohol pokračovať v činnosti ▌, alebo na zachovanie alebo zvýšenie hodnoty tohto podniku ▌;

9.  „▌podnikateľ“ je fyzická osoba vykonávajúca obchodnú, podnikateľskú, remeselnú alebo samostatnú zárobkovú činnosť▌;

10.  „úplné oddlženie“ je zrušenie vymáhania od podnikateľov ich nezaplatené dlhy, ktoré môžu byť predmetom oddlženia, alebo zrušenie nezaplatených dlhov, ktoré môžu byť predmetom oddlženia, ako takých v rámci konania, ktorý môže zahŕňať speňaženie majetku ▌ alebo splátkový ▌kalendár alebo oboje;

11.  „splátkový kalendár“ je plán úhrad určených súm k určeným dátumom zo strany podnikateľa v úpadku v prospech veriteľov alebo pravidelné prevody určitej časti disponibilného príjmu podnikateľa v prospech veriteľov počas lehoty oddlženia;

12.  „správca v oblasti reštrukturalizácie“ je akákoľvek osoba alebo orgán vymenovaný súdnym alebo správnym orgánom predovšetkým na vykonávanie jednej alebo viacerých z týchto úloh:

a)  pomáhať dlžníkovi alebo veriteľom pri vypracovaní reštrukturalizačného plánu alebo pri rokovaní o takomto pláne;

b)  dohliadať na činnosť dlžníka počas rokovaní o reštrukturalizačnom pláne a podávať správy súdnemu alebo správnemu orgánu;

c)  prevziať čiastočnú kontrolu nad majetkom alebo záležitosťami dlžníka počas rokovaní.

2.  Na účely tejto smernice sa za pojmy, ktoré sú vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, považujú tieto pojmy:

a)  úpadok;

b)  hrozba úpadku;

c)  mikro, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“).

Článok 3

Včasné varovanie a prístup k informáciám

1.  Členské štáty zabezpečia, aby mali dlžníci ▌prístup k jednému alebo viacerým jasným a transparentným nástrojom včasného varovania, ktoré dokážu odhaliť okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť hrozbu úpadku a môžu im signalizovať potrebu bezodkladne konať.

Na účely prvého pododseku môžu členské štáty využiť aktuálne IT technológie na oznamovanie a online komunikáciu.

2.  Nástroje včasného varovania môžu zahŕňať:

a)  mechanizmy varovania v prípade, že dlžník neuskutočnil niektoré druhy platieb;

b)  poradenské služby poskytované verejnými alebo súkromnými organizáciami;

c)  stimuly v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov určené tretím stranám s relevantnými informáciami o dlžníkovi, ako sú účtovníci, daňové orgány a orgány sociálneho zabezpečenia, aby dlžníka upozornili na negatívny vývoj.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby mali dlžníci a zástupcovia zamestnancov prístup k relevantným a aktuálnym ▌informáciám o dostupnosti nástrojov včasného varovania, ako aj o konaniach a opatreniach týkajúcich sa reštrukturalizácie a oddlženia.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie o prístupe k nástrojom včasného varovania boli verejné dostupné online, a to najmä pre MSP, a boli ľahko prístupné a prezentované spôsobom, ktorý je používateľsky ústretový.

5.  Členské štáty môžu zástupcom zamestnancov poskytnúť podporu pri posudzovaní ekonomickej situácie dlžníka.

Hlava II

RÁMCE PREVENTÍVNEJ REŠTRUKTURALIZÁCIE

KAPITOLA 1

Dostupnosť rámcov preventívnej reštrukturalizácie

Článok 4

Dostupnosť rámcov preventívnej reštrukturalizácie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade hrozby úpadku mali dlžníci ▌prístup k rámcu preventívnej reštrukturalizácie, ktorý im umožní reštrukturalizáciu, a to s cieľom zabrániť úpadku a zabezpečiť ich životaschopnosť bez toho, aby boli dotknuté iné riešenia na zabránenie úpadku, a tak ochrániť pracovné miesta a zachovať podnikateľskú činnosť.

2.  Členské štáty môžu ustanoviť, aby dlžníci, ktorí boli odsúdení za závažné porušenie povinností v oblasti účtovníctva alebo výkazníctva podľa vnútroštátneho práva, mohli získať prístup k rámcu preventívnej reštrukturalizácie iba po tom, ako títo dlžníci prijmú primerané opatrenia na nápravu problémov, ktoré viedli k ich odsúdeniu, s cieľom poskytnúť veriteľom potrebné informácie, ktoré im umožnia prijať rozhodnutie počas rokovaní o reštrukturalizácii.

3.  Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť test životaschopnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov za predpokladu, že takýto test má za cieľ vylúčiť dlžníkov, ktorí nemajú perspektívu životaschopnosti, a môže sa vykonať bez ujmy na majetku dlžníkov.

4.  Členské štáty môžu obmedziť počet prístupov dlžníka za určité obdobie k rámcu preventívnej reštrukturalizácie ustanovenému podľa tejto smernice.

5.  Rámec preventívnej reštrukturalizácie ustanovený touto smernicou môže pozostávať z jedného alebo viacerých konaní, opatrení alebo ustanovení, pričom niektoré z nich môžu byť mimosúdne, bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné rámce reštrukturalizácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Členské štáty zabezpečia, aby takýto reštrukturalizačný rámec súvislo poskytoval dlžníkom a dotknutým stranám práva a záruky ustanovené v tejto hlave.

6.  Členské štáty môžu zaviesť ustanovenia, ktorými sa obmedzuje účasť súdneho alebo správneho orgánu v rámci preventívnej reštrukturalizácie, ak je to potrebné a primerané, pričom zabezpečia, aby boli chránené práva akýchkoľvek dotknutých osôb a relevantných zainteresovaných strán.

7.  Rámce preventívnej reštrukturalizácie ustanovené podľa tejto smernice je dostupný na žiadosť dlžníkov.

8.  Členské štáty môžu takisto ustanoviť, aby rámce preventívnej reštrukturalizácie ustanovené podľa tejto smernice boli dostupné aj na žiadosť veriteľov a zástupcov zamestnancov, ak s tým dlžník súhlasí. Členské štáty môžu obmedziť uvedenú požiadavku získať súhlas dlžníka na prípady, keď dlžníkmi sú MSP.

KAPITOLA 2

Uľahčenie rokovaní o plánoch preventívnej reštrukturalizácie

Článok 5

Dlžník s oprávnením na správu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby si dlžníci pristupujúci ku konaniam preventívnej reštrukturalizácie zachovali úplnú alebo aspoň čiastočnú kontrolu nad svojím majetkom a každodennou prevádzkou ich podniku.

2.  Ak je to potrebné, o vymenovaní správcu v oblasti reštrukturalizácie súdnym alebo správnym orgánom sa rozhoduje individuálne, s výnimkou určitých okolností, za ktorých môžu členské štáty vyžadovať v každom prípade povinné vymenovanie takéhoto správcu.

3.  Členské štáty požadujú vymenovanie správcu v oblasti reštrukturalizácie, aby pomáhal dlžníkovi a veriteľom pri rokovaniach a vypracovaní plánu, aspoň v týchto prípadoch:

a)  ak ▌súdny alebo správny orgán povolí všeobecné prerušenie jednotlivých konaní v súlade s článkom 6 ods. 3, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, a súdny alebo správny orgán rozhodne, že takýto správca v oblasti reštrukturalizácie je potrebný na ochranu záujmov strán konania;

b)  ak musí reštrukturalizačný plán potvrdiť súdny alebo správny orgán prostredníctvom prelomenia nesúhlasu medzi skupinami v súlade s článkom 11; alebo

c)  ak o to požiada dlžník alebo väčšina veriteľov, za predpokladu, že v druhom prípade znášajú náklady správcu v oblasti reštrukturalizácie veritelia.

Článok 6

Prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby dlžníci ▌ mohli využiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov,▌ na podporu rokovaní o reštrukturalizačnom pláne v medziach rámca preventívnej reštrukturalizácie.

Členské štáty môžu ustanoviť, že súdne alebo správne orgány môžu zamietnuť povolenie prerušiť jednotlivé konania, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, ak takéto prerušenie nie je nevyhnutné, alebo ak by nesplnilo cieľ stanovený v prvom pododseku.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, členské štáty zabezpečia, aby sa prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, mohlo vzťahovať na všetky typy pohľadávok vrátane zabezpečených pohľadávok a prednostných pohľadávok.

3.  Členské štáty môžu ustanoviť, že prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, môže byť všeobecné, vzťahujúce sa na všetkých veriteľov, alebo môže byť obmedzené, vzťahujúce sa na jedného alebo viacerých jednotlivých veriteľov alebo kategórie veriteľov.

V prípade obmedzeného prerušenia sa prerušenie vzťahuje iba na veriteľov, ktorí boli informovaní v súlade s vnútroštátnym právom o rokovaniach uvedených v odseku 1 o reštrukturalizačnom pláne alebo o prerušení.

4.  Členské štáty môžu vylúčiť určité pohľadávky alebo kategórie pohľadávok z rozsahu prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, za presne vymedzených okolností, ak je takéto vylúčenie riadne odôvodnené, a:

a)  ak nie je pravdepodobné, že by vymáhanie nárokov ohrozilo reštrukturalizáciu podniku; alebo

b)  ak by prerušenie viedlo k nespravodlivému poškodeniu veriteľov, ktorí majú tieto pohľadávky.

5.  Odsek 2 sa neuplatňuje na pohľadávky pracovníkov.

Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty na pohľadávky pracovníkov uplatniť odsek 2, ak ▌a pokiaľ zabezpečia, že vyplatenie takýchto pohľadávok bude garantované v rámcoch preventívnej reštrukturalizácie na podobnej úrovni ochrany▌.

6.  Prvotné trvanie prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, sa obmedzuje na obdobie najviac štyroch mesiacov.

7.  Bez ohľadu na odsek 6 môžu členské štáty ▌súdnym alebo správnym orgánom poskytnúť možnosť predĺžiť ▌trvanie prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, alebo povoliť nové prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, na žiadosť dlžníka, veriteľa alebo prípadne správcu v oblasti reštrukturalizácie. Takéto predĺženie alebo nové prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, sa povolia, len ak presne vymedzené okolnosti preukazujú, že takéto predĺženia alebo nové prerušenia sú riadne odôvodnené, napríklad ak:

a)  sa v rokovaniach o reštrukturalizačnom pláne dosiahol náležitý pokrok; ▌

b)  pokračovaním prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, nedochádza k nespravodlivému poškodzovaniu práv alebo záujmov ani jednej z dotknutých strán; alebo

c)  sa insolvenčné konanie, ktoré by mohlo podľa vnútroštátnych právnych predpisov skončiť konkurzom dlžníka, v súvislosti s dlžníkom ešte nezačal.

8.  Celkové trvanie prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, vrátane predĺžení a obnovení, nesmie presiahnuť dvanásť mesiacov.

Ak sa členské štáty rozhodnú implementovať túto smernicu prostredníctvom jedného alebo viacerých konaní alebo opatrení, ktoré nespĺňajú podmienky oznamovania podľa prílohy A k nariadeniu (EÚ) 2015/848, celkové trvanie prerušenia v rámci takýchto konaní sa obmedzí na najviac štyri mesiace, ak sa centrum hlavného záujmu dlžníka presunulo z iného členského štátu v rámci trojmesačného obdobia predchádzajúceho podaniu žiadosti o začatie konania o preventívnej reštrukturalizácii.

9.  Členské štáty zabezpečia, aby súdne alebo správne orgány mohli zrušiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, ▌ v týchto prípadoch:

a)  prerušenie už nespĺňa cieľ spočívajúci v podpore rokovaní o reštrukturalizačnom pláne, napríklad ak je zrejmé, že časť veriteľov, ktorí by v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi mohli zabrániť prijatiu reštrukturalizačného plánu, nepodporuje pokračovanie rokovaní; ▌

b)  na žiadosť dlžníka alebo správcu v oblasti reštrukturalizácie ▌;

c)  ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, ak prerušením jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, je alebo by bol nespravodlivo poškodený jeden alebo viacerí veritelia alebo jedna alebo viacero skupín veriteľov; alebo

d)  ak by v dôsledku prerušenia došlo k úpadku veriteľa, ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy.

Členské štáty môžu podľa prvého pododseku obmedziť právo zrušiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, na situácie, keď veritelia nedostali príležitosť byť vypočutí pred tým, ako toto prerušenie nadobudlo účinnosť, alebo pred tým, ako súdny alebo správny orgán povolil jeho predĺženie.

Členské štáty môžu stanoviť minimálne obdobie, ktoré nie je dlhšie ako obdobie uvedené v odseku 6, počas ktorého nemožno zrušiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov.

Článok 7

Účinky prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov

1.  V prípade, že počas ▌prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, vznikne dlžníkovi povinnosť podľa vnútroštátneho práva požiadať o začatie insolvenčného konania, ktorý by mohol skončiť konkurzom dlžníka, uplatňovanie tejto povinnosti sa počas tohto prerušenia pozastaví.

2.  Prerušením jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, v súlade s článkom 6 sa počas trvania tohto prerušenia pozastaví na žiadosť jedného alebo viacerých veriteľov začatie insolvenčného konania, ktorý by mohol skončiť konkurzom dlžníka.

3.  Členské štáty sa môžu odchýliť od odsekov 1 a 2 v situáciách, ak je dlžník platobne neschopný▌. V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby ▌súdny alebo správny orgán mohol rozhodnúť o ▌ zachovaní benefitu spočívajúceho v prerušení jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, ak by vzhľadom na okolnosti daného prípadu nebolo začatie insolvenčného konania, ktorý by mohol skončiť konkurzom dlžníka, vo všeobecnom záujme veriteľov.

4.  Členské štáty ustanovia pravidlá, ktoré veriteľom, na ktorých sa prerušenie vzťahuje, zabraňujú, aby odložili plnenie, ukončili, urýchlili alebo akýmkoľvek iným spôsobom zmenili základné nesplnené zmluvy, ktoré sú na škodu dlžníka, kvôli dlhom, ktoré vznikli pred prerušením, a to len z dôvodu, že ich dlžník nezaplatil. Za základné nesplnené zmluvy sa považujú nesplnené zmluvy, ktoré sú potrebné na pokračovanie každodennej prevádzky podniku, vrátane dodaní, ktorých pozastavenie by viedlo k zastaveniu činností dlžníka.

Prvý pododsek nebráni členským štátom poskytnúť takýmto veriteľom primerané záruky s cieľom zabrániť, aby v dôsledku uvedeného pododseku došlo k nespravodlivému poškodeniu týchto veriteľov.

Členské štáty môžu ustanoviť, že tento odsek sa vzťahuje aj na nesplnené zmluvy, ktoré nie sú základné.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby veritelia nemohli odložiť plnenie ani ukončiť, urýchliť, ani nijakým iným spôsobom na škodu dlžníka zmeniť nesplnené zmluvy na základe zmluvnej doložky, ktorou sa stanovujú takéto opatrenia, len z dôvodu▌:

a)  žiadosti o začatie konania o preventívnej reštrukturalizácii;

b)  žiadosti o prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov;

c)  začatia konania o preventívnej reštrukturalizácii; alebo

d)  povolenia prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, ako takého.

6.  Členské štáty môžu ustanoviť, že prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, sa nevzťahuje na dohody o vzájomnom započítavaní, vrátane dohôd o vzájomnom započítavaní pri uzatvorení, na finančných trhoch, na trhoch s energiou a komoditných trhoch, a to ani v prípadoch, keď sa neuplatňuje článok 31 ods. 1, ak sú takéto dohody vynútiteľné podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti úpadku. Prerušenie sa však uplatňuje na vymáhanie pohľadávky veriteľom voči dlžníkovi vzniknutej v dôsledku plnenia dohody o vzájomnom započítavaní.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na zmluvy o dodaní tovaru, poskytnutí služieb alebo dodaní energií potrebných na prevádzkovanie podniku dlžníka, s výnimkou situácie, keď takéto zmluvy majú formu pozície obchodovanej na burze alebo inom trhu, ktorú možno kedykoľvek nahradiť v aktuálnej trhovej hodnote.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby skončenie prerušenia ▌ jednotlivých konaní bez prijatia reštrukturalizačného plánu samo osebe neviedlo k začatiu insolvenčného konania, ktorý by mohol skončiť konkurzom dlžníka, pokiaľ nie sú na takéto začatie splnené ostatné podmienky podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

KAPITOLA 3

Reštrukturalizačné plány

Článok 8

Obsah reštrukturalizačných plánov

1.  Členské štáty vyžadujú, aby reštrukturalizačné plány predložené na prijatie v súlade s článkom 9 alebo na potvrdenie súdnym alebo správnym orgánom v súlade s článkom 10, obsahovali aspoň tieto informácie:

a)  označenie dlžníka ▌;

b)  majetok a záväzky dlžníka v čase predloženia reštrukturalizačného plánu vrátane hodnoty majetku, opisu ekonomickej situácie dlžníka a postavenia pracovníkov a opis príčin a rozsahu ▌ ťažkostí dlžníka;

c)  ▌dotknuté strany, uvedené jednotlivo alebo opísané pomocou ▌kategórií dlhu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj ich pohľadávky alebo podiely zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne;

d)  v náležitých prípadoch skupiny, do ktorých boli dotknuté strany zoskupené, na účely prijatia reštrukturalizačného plánu a príslušné hodnoty pohľadávok a podielov v každej skupine;

e)  v náležitých prípadoch strany, či už uvedené jednotlivo alebo opísané pomocou ▌kategórií dlhu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré nie sú dotknuté reštrukturalizačným plánom, spolu s opisom dôvodov, prečo sa ▌navrhuje, aby ostali nedotknuté;

f)  prípadne totožnosť správcu v oblasti reštrukturalizácie;

g)  podmienky reštrukturalizačného plánu, zahŕňajúce predovšetkým:

i)  akékoľvek navrhované reštrukturalizačné opatrenia uvedené v článku 2 ods. 1 bode 1;

ii)  prípadne navrhované trvanie akýchkoľvek reštrukturalizačných opatrení;

iii)  dojednania, pokiaľ ide o poskytovanie informácií zástupcom zamestnancov a konzultácie s nimi v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

iv)  prípadne celkové dôsledky, pokiaľ ide o zamestnanie, ako je prepúšťanie, práca na skrátený pracovný úväzok alebo podobne;

v)  odhadované finančné toky dlžníka, ak to stanovujú vnútroštátne právne predpisy; a

vi)  každé nové financovanie plánované ako súčasť reštrukturalizačného plánu a dôvody, prečo je potrebné pre vykonanie tohto plánu;

h)  odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo reštrukturalizačný plán rozumnú vyhliadku na zabránenie úpadku dlžníka a na zabezpečenie životaschopnosti podniku vrátane nevyhnutných predpokladov úspechu plánu. Členské štáty môžu vyžadovať, aby bolo uvedené odôvodnenie vypracované alebo potvrdené externým expertom alebo správcom v oblasti reštrukturalizácie, ak bol takýto správca vymenovaný.

2.  Členské štáty sprístupnia online komplexný kontrolný zoznam na účely reštrukturalizačných plánov prispôsobený potrebám MSP. Kontrolný zoznam obsahuje praktické usmernenia o tom, ako sa musí reštrukturalizačný plán vypracovať podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Tento kontrolný zoznam je k dispozícii v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu. Členské štáty zvážia zabezpečenie dostupnosti kontrolného zoznamu rovnako aspoňjednom ďalšom jazyku, najmä v jazyku používanom v medzinárodnom obchode. ▌

Článok 9

Prijatie reštrukturalizačných plánov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby bez ohľadu na to, kto požiada o konanie o preventívnej reštrukturalizácii v súlade s článkom 4, mali dlžníci právo predložiť dotknutým stranám na prijatie reštrukturalizačné plány.

Členské štáty môžu tiež ustanoviť, že veritelia a správcovia v oblasti reštrukturalizácie majú právo predkladať reštrukturalizačné plány a za akých podmienok tak môžu urobiť.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby ▌dotknuté strany mali právo hlasovať o prijatí reštrukturalizačného plánu.

Veritelia, ktorí nie sú dotknutí reštrukturalizačným plánom, nemajú hlasovacie práva pri prijímaní tohto plánu.

3.  Bez ohľadu na odsek 2 môžu členské štáty vylúčiť z práva hlasovať:

a)  držiteľov majetkovej účasti;

b)  veriteľov, ktorých pohľadávky majú nižšie postavenie ako pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov vo zvyčajnom poradí uspokojovania pohľadávok v konkurze; alebo

c)  akúkoľvek stranu, ktorá je spriaznená s dlžníkom alebo podnikom dlžníka, s konfliktom záujmov podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa s dotknutými stranami zaobchádzalo v samostatných skupinách, ktoré zohľadňujú dostatočnú úroveň spoločných záujmov na základe overiteľných kritérií, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Minimálne platí to, že na účely prijatia reštrukturalizačného plánu sa s veriteľmi, ktorí majú zabezpečené a nezabezpečené pohľadávky, zaobchádza v samostatných skupinách.

Členské štáty môžu takisto ustanoviť, aby sa s pohľadávkami pracovníkov zaobchádzalo v samostatnej skupine.

Členské štáty môžu ustanoviť, že dlžníci, ktorí sú MSP, sa môžu rozhodnúť nezaobchádzať s dotknutými stranami v samostatných skupinách.

Členské štáty zavedú vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri vytváraní skupín zohľadnila najmä ochrana zraniteľných veriteľov, ako sú malí dodávatelia.

5.  Hlasovacie práva a vytváranie skupín preskúma súdny alebo správny orgán pri predložení žiadosti ▌o potvrdenie reštrukturalizačného plánu.

Členské štáty môžu požiadať, aby súdny alebo správny orgán preskúmal a potvrdil hlasovacie práva a vytvorenie skupín v skoršom štádiu, než je uvedené v prvom pododseku.

6.  Reštrukturalizačný plán ▌prijímajú dotknuté strany za predpokladu, že v každej ▌skupine sa dosiahne väčšina z hľadiska hodnoty ich pohľadávok alebo podielov. Členské štáty okrem toho môžu vyžadovať dosiahnutie väčšiny z hľadiska počtu dotknutých strán v každej skupine.

Členské štáty stanovia väčšiny vyžadované na ▌prijatie reštrukturalizačného plánu▌. Tieto väčšiny ▌nesmú byť vyššie ako 75 % z hľadiska výšky pohľadávok alebo podielov v každej skupine, alebo z hľadiska počtu dotknutých strán v každej skupine.

7.  Bez ohľadu na odseky 2 až 6 môžu členské štáty ustanoviť, že formálne hlasovanie o prijatí reštrukturalizačného plánu možno nahradiť dohodou s vyžadovanou väčšinou ▌.

Článok 10

Potvrdenie reštrukturalizačných plánov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli pre strany záväzné minimálne tieto reštrukturalizačné plány, a to iba za podmienky, že ich potvrdí súdny alebo správny orgán:

a)  reštrukturalizačné plány, ktoré majú vplyv na pohľadávky alebo podiely nesúhlasných dotknutých strán;

b)  reštrukturalizačné plány, ktorými sa zabezpečuje nové financovanie;

c)  reštrukturalizačné plány, ktoré zahŕňajú stratu viac ako 25 % pracovnej sily, ak takúto stratu povoľuje vnútroštátne právo.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby podmienky, za ktorých môže reštrukturalizačný plán potvrdiť súdny alebo správny orgán, boli jasne stanovené a obsahovali aspoň údaje, že:

a)  reštrukturalizačný plán sa prijal v súlade s článkom 9 ▌;

b)  s veriteľmi s dostatočnou úrovňou spoločných záujmov v rovnakej skupine sa zaobchádza rovnako, a spôsobom primeraným ich pohľadávke;

c)  reštrukturalizačný plán bol oznámený všetkým ▌ dotknutým stranámsúlade s vnútroštátnym právom;

d)  ak existujú nesúhlasní veritelia, reštrukturalizačný plán spĺňa test najlepšieho záujmu veriteľov;

e)  ak je na vykonanie reštrukturalizačného plánu potrebné určité nové financovanie, toto financovanie nepoškodzuje nespravodlivo záujmy veriteľov.

Súlad s prvým pododsekom písm. d) preskúma súdny alebo správny orgán len v prípade námietky voči reštrukturalizačnému plánu na základe uvedeného písmena.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby súdne alebo správne orgány mali možnosť zamietnuť potvrdenie reštrukturalizačného plánu, ak by tento plán nemal rozumné vyhliadky na zabránenie úpadku dlžníka alebo zabezpečenie životaschopnosti podniku.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že sa od súdneho alebo správneho orgánu vyžaduje potvrdenie reštrukturalizačného plánu na to, aby sa stal záväzným, rozhodnutie prijalo efektívne s cieľom postupovať urýchlene v danej záležitosti.

Článok 11

Prelomenie nesúhlasu medzi skupinami

1.  Členské štáty zabezpečia, aby reštrukturalizačný plán, ktorý nie je schválený dotknutými stranami, ako sa ustanovuje v článku 9 ods. 6, v každej hlasujúcej skupine ▌, mohol potvrdiť súdny alebo správny orgán na návrh dlžníka alebo ▌so súhlasom dlžníka, a stal sa tak záväzným pre ▌nesúhlasné hlasujúce skupiny, ak reštrukturalizačný plán ▌ ▌spĺňa aspoň tieto podmienky ▌:

a)  je v súlade s článkom 10 ods. 2 a 3;

b)  bol schválený:

i)  väčšinou hlasujúcich skupín dotknutých strán za predpokladu, že aspoň jedna z týchto skupín je skupina zabezpečených veriteľov alebo skupina nadradená skupine bežných nezabezpečených veriteľov, alebo, ak to neplatí,

ii)  najmenej jednou z hlasujúcich skupín dotknutých strán, alebo, ak tak ustanovuje vnútroštátne právo, poškodených strán, inou ako skupina držiteľov majetkovej účasti alebo akákoľvek iná skupina, ktorá by na základe ohodnotenia dlžníka ako subjektu s predpokladom ďalšieho prevádzkovania podniku nedostala žiadnu platbu ani si neponechala žiadny podiel, alebo, ak tak ustanovuje vnútroštátne právo, pri ktorej možno odôvodnene predpokladať, že by nedostala žiadnu platbu, ani si neponechala žiadny podiel, ak by sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov uplatnilo zvyčajné poradie uspokojovania pohľadávok v konkurze;

c)  zabezpečuje, že sa s nesúhlasnými hlasujúcimi skupinami dotknutých veriteľov zaobchádza aspoň tak priaznivo ako s každou inou skupinou rovnakej úrovne a priaznivejšie ako s každou podradenou skupinou; a

d)  žiadna skupina dotknutých strán nemôže v rámci reštrukturalizačného plánu prijať alebo si ponechať viac, ako je plná výška jej pohľadávok alebo podielov.

Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty obmedziť požiadavku získať súhlas dlžníka na prípady, keď sú dlžníci MSP.

Členské štáty môžu zvýšiť minimálny počet skupín dotknutých strán alebo, ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, poškodených strán, od ktorých sa vyžaduje schválenie plánu spôsobom uvedeným v prvom pododseku písm. b) bode ii).

2.  Odchylne od odseku 1 písm. c) môžu členské štáty ustanoviť, že nároky dotknutých veriteľov v nesúhlasnej hlasujúcej skupine sú v plnej miere uspokojené tým istým alebo rovnocenným spôsobom, ak má podradená skupina dostať akúkoľvek platbu alebo si ponechať akýkoľvek podiel podľa reštrukturalizačného plánu.

Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť ustanovenia odchyľujúce sa od prvého pododseku, ak sú potrebné na dosiahnutie cieľov reštrukturalizačného plánu, a ak reštrukturalizačný plán nepoškodzuje nespravodlivo práva alebo záujmy žiadnej dotknutej strany.

Článok 12

Držitelia majetkovej účasti

1.  Ak členské štáty vylúčia držiteľov majetkovej účasti z uplatňovania článkov 9 až 11, inými prostriedkami zabezpečia, aby títo držitelia majetkovej účasti nemohli bezdôvodne brániť alebo prekážať prijatiu a potvrdeniu reštrukturalizačného plánu.

2.  Členské štáty takisto zabezpečia, aby držitelia majetkovej účasti nemohli bezdôvodne brániť alebo prekážať vykonávaniu reštrukturalizačného plánu.

3.  Členské štáty môžu upraviť význam toho, čo znamená bezdôvodne nemohli brániť alebo prekážať podľa tohto článku, aby sa okrem iného zohľadnilo, či je dlžník MSP alebo veľkým podnikom, navrhované reštrukturalizačné opatrenia týkajúce sa práv držiteľov majetkovej účasti; typ držiteľa majetkovej účasti; či je dlžník právnickou alebo fyzickou osobou, alebo či partneri v spoločnosti majú obmedzené alebo neobmedzené ručenie.

Článok 13

Pracovníci

1.  Členské štáty zabezpečia, aby rámcom preventívnej reštrukturalizácie neboli dotknuté individuálne a kolektívne práva pracovníkov podľa pracovného práva Únie a vnútroštátneho pracovného práva, ako sú:

a)  právo na kolektívne vyjednávanie a štrajk; a

b)  právo na informácie a konzultácie v súlade so smernicou 2002/14/ES a smernicou 2009/38/ES, najmä:

i)  informovanie zástupcov zamestnancov o najnovšom a pravdepodobnom vývoji činností a ekonomickej situácie podniku alebo prevádzky, čím sa im umožní oznámiť dlžníkovi obavy týkajúce sa situácie podniku a potreby zvážiť reštrukturalizačné mechanizmy;

ii)  informovanie zástupcov zamestnancov o akomkoľvek konaní o preventívnej reštrukturalizácii, ktorý by mohol mať vplyv na zamestnanosť, napríklad pokiaľ ide o schopnosť pracovníkov získať mzdy a akékoľvek budúce platby vrátane zamestnaneckých dôchodkov;

iii)  informovanie zástupcov zamestnancov a konzultovanie so zástupcami pracovníkov vo veci reštrukturalizačných plánov pred tým, ako sa predložia na prijatie v súlade s článkom 9, alebo na potvrdenie súdnym alebo správnym orgánom v súlade s článkom 10;

c)  práva zaručené smernicami 98/59/ES, 2001/23/ES a 2008/94/ES.

2.  Ak reštrukturalizačný plán zahŕňa opatrenia, ktoré vedú k zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných vzťahoch s pracovníkmi, tieto opatrenia schvália uvedení pracovníci, ak takéto schválenie ustanovujú vnútroštátne právne predpisy alebo kolektívne dohody.

Článok 14

Ohodnotenie súdnym alebo správnym orgánom

1.  Súdny alebo správny orgán prijme rozhodnutie o ohodnotení podniku dlžníka iba vtedy, keď proti reštrukturalizačnému plánu namieta nesúhlasná dotknutá strana buď na základe:

a)  údajného nedodržania testu najlepšieho záujmu veriteľov podľa článku 2 ods. 1 bodu 6; alebo

b)  údajného porušenia podmienok prelomenia nesúhlasu medzi skupinami podľa článku 11 ods. 1 písm. b) bodu ii).

2.  Členské štáty zabezpečia, aby na účely prijatia rozhodnutia o ohodnotení v súlade s odsekom 1 mohli súdne alebo správne orgány vymenovať náležite kvalifikovaných odborníkov alebo ich vypočuť.

3.  Na účely odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby nesúhlasná dotknutá strana mohla súdnemu alebo správnemu orgánu, ktorý má potvrdiť reštrukturalizačný plán, podať námietku .

Členské štáty môžu ustanoviť, že takúto námietku možno podať v rámci odvolania proti rozhodnutiu o potvrdení reštrukturalizačného plánu.

Článok 15

Účinky reštrukturalizačných plánov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby reštrukturalizačné plány, ktoré potvrdí súdny alebo správny orgán, boli záväzné pre všetky dotknuté strany uvedené alebo opísané v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. c).

2.  Členské štáty zabezpečia, aby veritelia, ktorí sa nezúčastňujú na prijímaní reštrukturalizačného plánu podľa vnútroštátneho práva, neboli ▌plánom dotknutí.

Článok 16

Odvolania

1.  Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek odvolanie, ktoré stanovujú vnútroštátne právne predpisy proti rozhodnutiu súdneho orgánu o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu bolo podané na vyššom súdnom orgáne ▌.

Členské štáty zabezpečia, aby odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu bolo podané na súdnom orgáne.

2.  Odvolania sa riešia efektívnecieľom postupovať urýchlene.

3.  Odvolanie proti rozhodnutiu potvrdzujúcemu reštrukturalizačný plán nemá žiadny odkladný účinok na vykonanie tohto plánu.

Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty ustanoviť, že súdne orgány môžu pozastaviť vykonávanie reštrukturalizačného plánu alebo jeho častí, ak je to potrebné a vhodné na ochranu záujmov niektorej strany.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa odvolaniu podľa odseku 3 vyhovie, súdny orgán mohol buď:

a)  zrušiť reštrukturalizačný plán; alebo

b)  potvrdiť reštrukturalizačný plán buď so zmenami, ak tak ustanovuje vnútroštátne právo, alebo bez zmien.

Členské štáty môžu ustanoviť, že v prípade potvrdenia plánu podľa prvého pododseku písm. b) sa náhrada poskytne akejkoľvek strane, ktorej vznikli peňažné straty a ktorej odvolaniu sa vyhovelo.

KAPITOLA 4

Ochrana nového a dočasného financovania a iných transakcií súvisiacich s reštrukturalizáciou

Článok 17

Ochrana nového a dočasného financovania

1.  Členské štáty zabezpečia primeranú ▌ochranu nového a dočasného financovania. Minimálne sa v prípade každého následného úpadku dlžníka:

a)  nové financovanie a dočasné financovanie nevyhlási za neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné; a

b)  poskytovateľom takéhoto financovania nevznikne občianskoprávna, správna ani trestnoprávna zodpovednosť

z dôvodu, že takéto financovanie poškodzuje spoločný záujem veriteľov, ibaže by došlo k vyskytnutiu iných dôvodov ustanovených vnútroštátnym právom.

2.  Členské štáty môžu ustanoviť, že odsek 1 sa uplatňuje na nové financovanie iba vtedy, ak reštrukturalizačný plán potvrdil súdny alebo správny orgán, a na dočasné financovanie iba vtedy, ak prešlo kontrolou pred takýmto potvrdením (kontrola ex ante).

3.  Členské štáty môžu z uplatňovania odseku 1 vylúčiť dočasné financovanie, ktoré bolo poskytnuté po tom, ako sa dlžník stal platobne neschopným.

4.  Členské štáty môžu ustanoviť, že poskytovatelia nového alebo dočasného financovania majú právo na prednostné získanie úhrad v rámci následných insolvenčných konaní oproti ostatným veriteľom, ktorých pohľadávky by inak boli nadradené alebo rovnocenné ▌.

Článok 18

Ochrana ostatných transakcií súvisiacich s reštrukturalizáciou

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 17, členské štáty zabezpečia, aby v prípade každého následného úpadku dlžníka neboli transakcie, ktoré sú primerané a bezodkladne potrebné na rokovanie o reštrukturalizačnom pláne ▌, vyhlásené za neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné z dôvodu, že takéto transakcie poškodzujú spoločný záujem veriteľov, ibaže by sa vyskytli dôvody ustanovené vo vnútroštátnom práve.

2.  Členské štáty môžu ustanoviť, že odsek 1 sa uplatňuje len na prípady, keď plán potvrdil súdny alebo správny orgán, alebo keď takéto transakcie prešli kontrolou pred takýmto potvrdením (kontrola ex ante).

3.  Členské štáty môžu z uplatňovania odseku 1 vylúčiť transakcie, ktoré sa vykonajú po tom, ako sa dlžník stal platobne neschopným.

4.  Medzi transakcie ▌ uvedené v odseku 1 patrí minimálne:

a)  úhrada ▌ poplatkov a nákladov spojených s rokovaním, prijatím alebo potvrdením ▌ reštrukturalizačného plánu;

b)  úhrada ▌ poplatkov a nákladov spojených so získaním odborného poradenstva v úzkej súvislosti s reštrukturalizáciou ▌;

c)  úhrada miezd pracovníkov za už vykonanú prácu bez toho, aby bola dotknutá iná ochrana ustanovená v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve;

d)  všetky ▌platby a úhrady uskutočnené v bežnom obchodnom styku iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) až c).

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 17, členské štáty zabezpečia, aby v prípade akéhokoľvek následného úpadku dlžníka neboli transakcie, ktoré sú primerané a bezodkladne potrebné na vykonanie reštrukturalizačného plánu, a ktoré sa uskutočňujú v súlade s reštrukturalizačným plánom potvrdeným súdnym alebo správnym orgánom ▌, vyhlásené za neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné z dôvodu, že takéto transakcie poškodzujú spoločný záujem veriteľov, ibaže by sa vyskytli iné dôvody ustanovené vo vnútroštátnom práve.

KAPITOLA 5

Povinnosti štatutárnych orgánov

Článok 19

Povinnosti štatutárnych orgánov pri hrozbe úpadku

Členské štáty ▌ zabezpečia, aby pri hrozbe úpadku štatutárne orgány venovali náležitú pozornosť aspoň:

a)  záujmom veriteľov ▌, držiteľov majetkovej účasti a iných zainteresovaných strán ;

b)  potrebe ▌ prijať opatrenia na zabránenie úpadku; a

c)  potrebe zabrániť zámernému alebo hrubo nedbanlivému správaniu, ktoré ohrozuje životaschopnosť podniku.

HLAVA III

ODDLŽENIE A DISKVALIFIKÁCIA

Článok 20

Prístup k oddlženiu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby podnikatelia v úpadku mali prístup aspoň k jednému konaniu, ktorý môže viesť k úplnému oddlženiu v súlade s touto smernicou.

Členské štáty môžu požadovať ukončenie obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo samostatnej zárobkovej činnosti, s ktorou dlhy podnikateľov v úpadku súvisia.

2.  Členské štáty, v ktorých je úplné oddlženie podmienené tým, že podnikateľ musí čiastočne splatiť dlh, zabezpečia, aby súvisiaca povinnosť splatiť dlh bola založená na individuálnej situácii podnikateľa a aby bola predovšetkým ▌ primeraná jeho zaistiteľnému alebo ▌ disponibilnému príjmu a majetku počas lehoty na oddlženie a zohľadňovala primeraný záujem veriteľov.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby podnikatelia, ktorí boli oddlžení od svojich dlhov mohli využívať existujúce vnútroštátne rámce poskytujúce podnikateľskú podporu podnikateľom vrátane prístupu k relevantným a aktuálnym informáciám o týchto rámcoch.

Článok 21

Lehota na oddlženie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby lehota, ▌po ktorej uplynutí môžu byť podnikatelia v úpadku úplne oddlžení, nebola dlhšia ako tri roky, pričom začína plynúť najneskôr od týchto dátumov:

a)  v prípade konania, ktoré zahŕňa splátkový kalendár, od dátumu rozhodnutia súdneho alebo správneho orgánu o potvrdení kalendára alebo začatia implementácie tohto kalendára; alebo

b)  v prípade akéhokoľvek iného konania od dátumu rozhodnutia súdneho alebo správneho orgánu o začatí konania, alebo zistenia konkurznej podstaty podnikateľa.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby podnikatelia v úpadku, ktorí si splnili svoje povinnosti, ak takéto povinnosti stanovujú vnútroštátne právne predpisy, boli v čase uplynutia lehoty na oddlženie oddlžení ▌ bez toho, aby museli ▌ súdnemu alebo správnemu orgánu predložiť žiadosť o začatie ďalšieho konania navyše ku konaniam uvedeným v odseku 1.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, môžu členské štáty zachovať alebo zaviesť ustanovenia, ktoré umožnia súdnemu alebo správnemu orgánu overiť, či si podnikatelia splnili povinnosti na dosiahnutie oddlženia.

3.  Členské štáty môžu ustanoviť, že úplné oddlženie nesmie ohroziť pokračovanie insolvenčného konania, ktoré zahŕňa speňaženie a rozdelenie majetku podnikateľa, ktorý bol súčasťou konkurznej podstaty uvedeného podnikateľa ku dňu uplynutia lehoty na oddlženie.

Článok 22

Lehota diskvalifikácie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že podnikateľ v úpadku dosiahne oddlženie v súlade s touto smernicou, akákoľvek diskvalifikácia týkajúca sa začatia alebo vykonávania obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá vyplýva len zo skutočnosti, že podnikateľ je v úpadku, stratila účinnosť najneskôr do konca lehoty na oddlženie.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby po uplynutí lehoty na oddlženie stratila diskvalifikácia uvedená v odseku 1 tohto článku účinnosť bez toho, aby bolo potrebné ▌požiadať súdny alebo správny orgán o začatie ďalšieho konania navyše ku konaniam uvedeným v článku 21 ods. 1.

Článok 23

Výnimky

1.  Odchylne od článkov 20 až 22 členské štáty zachovajú alebo zavedú ustanovenia, ktorými sa zamieta alebo obmedzuje prístup k oddlženiu, zrušuje sa takéto oddlženie alebo sa stanovujú dlhšie lehoty na dosiahnutie úplného oddlženia alebo dlhšie lehoty diskvalifikácie, ak podnikateľ v úpadku konal voči veriteľom alebo iným zainteresovaným stranám nepoctivo alebo v zlej viere podľa vnútroštátneho práva, keď sa zadlžil, počas insolvenčného konania alebo počas splácania dlhu, bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá o dôkaznom bremene.

2.  Odchylne od článkov 20 až 22 môžu členské štáty zachovať alebo zaviesť ustanovenia, ktorými sa zamieta alebo obmedzuje prístup k oddlženiu, zrušuje sa oddlženie alebo sa stanovujú dlhšie lehoty na dosiahnutie úplného oddlženia alebo dlhšie lehoty diskvalifikácie, a to za určitých presne vymedzených okolností, a ak sú takéto výnimky riadne odôvodnené, napríklad:

a)  ak podnikateľ v úpadku závažne porušil povinnosti vyplývajúce zo splátkového kalendára alebo ▌akúkoľvek inú právnu povinnosť zameranú na ochranu záujmov veriteľov vrátane povinnosti maximalizovať výnosy pre veriteľov;

b)  ak podnikateľ v úpadku nedodržiava povinnosti v oblasti informovania alebo spolupráce podľa právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov;

c)  v prípade zneužívajúcich žiadostí o oddlženie;

d)  v prípade ďalšej žiadosti o oddlženie v určitej lehote po tom, ako bolo podnikateľovi v úpadku povolené úplné oddlženie alebo mu bolo úplné oddlženie zamietnuté v dôsledku závažného porušenia povinností v oblasti informovania alebo spolupráce;

e)  ak nie sú pokryté náklady konania vedúceho k oddlženiu; alebo

f)  ak je potrebná výnimka na zaručenie rovnováhy medzi právami dlžníka a právami jedného alebo viacerých veriteľov.

3.  Odchylne od článku 21 môžu členské štáty stanoviť dlhšie lehoty na oddlženie v prípadoch, keď ▌:

a)  súdny alebo správny orgán schváli alebo nariadi ochranné opatrenia s cieľom ochrániť hlavné obydlie podnikateľa v úpadku,v príslušných prípadoch aj jeho rodiny, alebo majetok nevyhnutný na pokračovanie jeho obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo samostatnej zárobkovej činnosti; alebo

b)  hlavné obydlie podnikateľa v úpadku a prípadne jeho rodiny nebolo speňažené.

4.  Členské štáty môžu vylúčiť určité kategórie dlhu z ▌ oddlženia alebo obmedziť prístup k oddlženiu, alebo stanoviť dlhšiu lehotu na oddlženie, ak sú takého vylúčenia, obmedzenia či dlhšie lehoty riadne odôvodnené, napríklad pokiaľ ide o:

a)  zabezpečené dlhy;

b)  dlhy vyplývajúce z trestných sankcií alebo s nimi súvisiace;

c)  dlhy vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti;

d)  dlhy súvisiace s vyživovacou povinnosťou, ktorá vyplýva z rodinných vzťahov, rodičovstva, manželstva alebo príbuzenských vzťahov;

e)  dlhy, ktoré vznikli po podaní žiadosti o oddlženie alebo po začatí konania vedúceho k oddlženiu, a

f)  dlhy vyplývajúce z povinnosti zaplatiť náklady konania vedúceho k oddlženiu.

5.  Odchylne od článku 22 môžu členské štáty stanoviť dlhšie alebo časovo neobmedzené lehoty diskvalifikácie, ak podnikateľ, ktorý je v úpadku, vykonáva:

a)  samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú sa vzťahujú osobitné etické pravidlá alebo osobitné pravidlá o dobrej povesti alebo odbornosti

a podnikateľ tieto pravidlá porušil; alebo

b)  samostatnú zárobkovú činnosť súvisiacu so správou majetku iných osôb.

Prvý pododsek sa tiež uplatňuje, ak podnikateľ v úpadku požiada o prístup k samostatnej zárobkovej činnosti uvedenej v písmene a) alebo b) uvedeného pododseku.

6.  Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá týkajúce sa inej diskvalifikácie ▌nariadenej súdnym alebo správnym orgánom než je tá, ktorá sa uvádza v článku 22.

Článok 24

Konsolidácia konania, pokiaľ ide o podnikateľské a osobné dlhy

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak podnikatelia v úpadku majú podnikateľské dlhy, ktoré vznikli v priebehu vykonávania ich obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj osobné dlhy, ktoré vznikli mimo týchto činností a nemožno ich náležite oddeliť, sa takéto dlhy, ak môžu byť predmetom oddlženia, riešili v jedinom konaní na účely dosiahnutia úplného oddlženia.

2.  Členské štáty môžu ustanoviť, že v prípade, ak podnikateľské dlhy a osobné dlhy možno oddeliť, tieto dlhy sa na účely dosiahnutia úplného oddlženia majú riešiť v samostatných, ale koordinovaných konaniach alebo v rámci toho istého konania.

HLAVA IV

OPATRENIA NA ZVÝŠENIE ÚČINNOSTI reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní

Článok 25

Súdne a správne orgány

▌Bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdnictva a akékoľvek rozdiely v organizácii súdnictva v rámci Únie, ▌členské štáty zabezpečia, aby▌:

a)  členovia súdnych a správnych orgánov, ktorí sa zaoberajú reštrukturalizačnými, konkurznými a oddlžovacími konaniami, absolvovali vhodnú odbornú prípravu a mali potrebné odborné znalosti na plnenie svojich povinností; a

b)  sa k reštrukturalizačným, konkurzným a oddlžovacím konaniam pristupovalo efektívne s cieľom zabezpečiť urýchlené vykonávanie konaní.

Článok 26

Správcovia v reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaniach

1.  Členské štáty zabezpečia, aby:

a)  správcovia vymenovaní súdnym alebo správnym orgánom v rámci reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní (ďalej len „správcovia“) absolvovali vhodnú odbornú prípravu a mali odborné znalosti potrebné na plnenie svojich povinností;

b)  podmienky oprávnenosti, ako aj proces vymenovania, odvolania a odstúpenia správcov boli jasné, transparentné a spravodlivé;

c)  sa pri vymenúvaní správcu pre konkrétny prípad vrátane prípadov s cezhraničnými prvkami venovala náležitá pozornosť skúsenostiam a odborným znalostiam správcu a špecifikám prípadu; a

d)  s cieľom predísť akémukoľvek konfliktu záujmov mali dlžníci a veritelia príležitosť buď namietať proti výberu alebo vymenovaniu správcu, alebo žiadať o výmenu správcu.

2.  Komisia podporuje zdieľanie najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom zlepšovať kvalitu odbornej prípravy v celej Únii, a to aj prostredníctvom výmeny skúseností a prostredníctvom nástrojov na budovanie kapacít.

Článok 27

Kontrola a odmeňovanie správcov ▌

1.  Členské štáty zavedú vhodné kontrolné a regulačné mechanizmy na zabezpečenie účinného dohľadu nad prácou správcov, aby boli ich služby poskytované efektívne a kvalifikovane a vo vzťahu k zúčastneným stranám nestranne a nezávisle. Tieto mechanizmy zahŕňajú aj opatrenia na vyvodenie zodpovednosti voči správcom, ktorí si neplnia svoje povinnosti.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o úradoch alebo orgánoch vykonávajúcich dohľad nad správcami verejne dostupné.

3.  Členské štáty môžu správcov nabádať, aby vypracovali a dodržiavali kódexy správania.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby odmeňovanie správcov upravovali pravidlá, ktoré sú v súlade s cieľom efektívneho vedenia konaní ▌.

Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli vhodné postupy na vyriešenie akýchkoľvek sporov týkajúcich sa odmeňovania▌.

Článok 28

Použitie prostriedkov elektronickej komunikácie

Členské štáty zabezpečia, aby pri reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaniach mohli účastníci konaní, správca a súdny alebo správny orgán vykonávať využívaním elektronických prostriedkov komunikácie, a to aj v cezhraničných situáciách, aspoň tieto kroky:

a)  prihlásenie pohľadávok;

b)  predloženie reštrukturalizačného plánu alebo splátkového kalendára ▌;

c)  oznámenia pre veriteľov;

d)  podanie námietok a odvolaní.

HLAVA V

MONITOROVANIE reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní

Článok 29

Zber údajov

1.  ▌Členské štáty zbierajú a zhromažďujú na ročnom základe na vnútroštátnej úrovni údaje o reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaniach, rozdelené podľa jednotlivých konaní, aspoň pokiaľ ide o tieto prvky:

a)  počet konaní, o ktoré sa požiadalo alebo ktoré sa začali, ak sa takéto začatie ustanovuje vo vnútroštátneho práva a konaní, ktoré prebiehajú alebo boli ukončené;

b)  priemerná dĺžka konaní od predloženia žiadosti alebo od ich začatia, ak sa takéto začatie ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch, do ich ukončenia;

c)  počet konaní, ktoré sa nepožadujú podľa písmena d), rozdelený podľa druhu výsledku;

d)  počet žiadostí o reštrukturalizačné konanie, ktoré boli vyhlásené za neprípustné, boli zamietnuté alebo boli späťvzaté ešte pred začatím konania.

2.  Členské štáty zbierajú a zhromažďujú na ročnom základe na vnútroštátnej úrovni údaje o počte dlžníkov, ktorí podliehali reštrukturalizačnému alebo konkurznému konaniu a ktorým bol v priebehu troch rokov pred podaním žiadosti alebo začatím takýchto konaní, ak sa takéto začatie ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch, potvrdený reštrukturalizačný plán v rámci predošlého reštrukturalizačného konania, ktorým sa implementuje hlava II.

3.  Členské štáty môžu zbierať a zhromažďovať na ročnom základe na vnútroštátnej úrovni údaje o:

a)  priemerných nákladoch na jednotlivé druhy konaní;

b)  priemerných mierach uspokojenia pohľadávok zabezpečených a nezabezpečených veriteľov a v príslušných prípadoch aj iných kategórií veriteľov, a to samostatne ▌;

c)  počte podnikateľov, ktorí po tom, ako absolvovali postup podľa článku 1 ods. 1 písm. b), začali nové podnikanie;

d)  počte stratených pracovných miest v súvislosti s reštrukturalizačnými a konkurznými konaniami.

4.  Členské štáty rozčlenia údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až c) a v príslušných prípadoch aj údaje uvedené v odseku 3 podľa:

a)  veľkosti dlžníkov, ktorí nie sú fyzickými osobami;

b)  toho, či sú dlžníci, ktorí podliehajú reštrukturalizačným alebo konkurzným konaniam, fyzickými alebo právnickými osobami; a

c)  ▌toho, či sa oddlžovacie konania týkajú iba podnikateľov alebo všetkých fyzických osôb.

5.  Členské štáty môžu zbierať a zhromažďovať údaje uvedené v odsekoch 1 až 4 prostredníctvom techniky výberu vzoriek, pri ktorej sa zabezpečuje reprezentatívnosť vzoriek z hľadiska ich veľkosti a rozmanitosti.

6.  Členské štáty zbierajú a zhromažďujú údaje uvedené v odsekoch 1, 2, 4v príslušných prípadoch aj v odseku 3 za celé kalendárne roky, ktoré sa končia 31. decembrom každého roka, počnúc ▌prvým celým kalendárnym rokom nasledujúcim po dátume začatia uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v odseku 7. Tieto údaje sa každoročne oznamujú Komisii na základe štandardného oznamovacieho formulára údajov do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúcom po roku, za ktorý boli údaje zozbierané.

7.  Komisia stanoví oznamovací formulár uvedený v odseku 6 tohto článku prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

8.  Komisia prístupným a používateľsky ústretovým spôsobom zverejní na svojom webovom sídle údaje oznámené v súlade s odsekom 6.

Článok 30

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

HLAVA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 31

Vzťah k ostatným aktom a medzinárodným nástrojom

1.  Tieto akty sa uplatňujú bez ohľadu na túto smernicu:

a)  smernica 98/26/ES;

b)  smernica 2002/47/ES; a

c)  nariadenie (EÚ) č. 648/2012.

2.   Touto smernicou nie sú dotknuté požiadavky týkajúce sa ochrany finančných prostriedkov v prípade platobných inštitúcií ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366(26) a v prípade inštitúcií elektronického peňažníctva ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES(27).

3.  Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia a jeho protokolu týkajúceho sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia podpísaného v Kapskom Meste 16. novembra 2001, ktorého sú niektoré členské štáty zmluvnými stranami v čase prijatia tejto smernice.

Článok 32

Zmena smernice (EÚ) 2017/1132

V článku 84 smernice (EÚ) 2017/1132 sa dopĺňa tento odsek:"

„4. Členské štáty sa odchýlia od článku 58 ods. 1, článku 68, článku 72, článku 73, článku 74, článku 79 ods. 1 písm. b), článku 80 ods. 1 a článku 81 v rozsahu a na obdobie, v akom sú tieto odchýlky potrebné na zavedenie rámca preventívnej reštrukturalizácie stanoveného v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...*]▌.

Prvým pododsekom nie je dotknutá zásada rovnakého zaobchádzania s akcionármi.

________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ... o rámcoch ▌preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L ...).“

"

Článok 33

Doložka o preskúmaní

Komisia najneskôr do ... [sedem rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní a vplyve tejto smernice, ako aj o uplatňovaní pravidiel vytvárania tried a hlasovania v súvislosti so zraniteľnými veriteľmi, ako sú pracovníci. Na základe tohto posúdenia Komisia podľa potreby predloží legislatívny návrh, v ktorom zváži dodatočné opatrenia na konsolidáciu a harmonizáciu právneho rámca reštrukturalizácie, konkurzu a oddlženia.

Článok 34

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, s výnimkou ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 28 písm. a), b) a c), ktoré sa prijmú a uverejnia do ... [päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 28 písm. d), ktoré sa prijmú a uverejnia do ... [sedem rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne oznámia ▌Komisii znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou po uplynutí ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice], s výnimkou ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 28 písm. a), b) a c), ktoré sa uplatňujú po uplynutí ... [päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice], a ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 28 písm. d), ktoré sa uplatňujú po uplynutí ... [sedem rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

2.  Odchylne od odseku 1 sa môže členským štátom, ktorým implementácia tejto smernice spôsobuje mimoriadne ťažkosti, poskytnúť predĺženie lehoty na implementáciu stanovenej v odseku 1 najviac o jeden rok. Členské štáty oznámia Komisii potrebu využiť túto možnosť predĺžiť lehotu na implementáciu do ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 35

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 36

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 21.
(2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 43.
(3)Ú. v. EÚ C ▌209, 30.6.2017, s. ▌21.
(4)Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 43.
(5)Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 19).
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
(8)Odporúčanie Komisie zo 6. marca 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(14)Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16).
(15)Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16).
(16)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Ú. v. EÚ L 283, 28.10.2008, s. 36).
(18)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28).
(19)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(21)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).
(22)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).
(23)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).
(24)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(25)Ú. v. EÚ C 236, 21.7.2017, s. 2.
(26)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).
(27)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).


Výkon autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľných na niektoré online vysielania a retransmisie televíznych a rozhlasových programov ***I
PDF 243kWORD 64k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielacích organizácií a retransmisie televíznych a rozhlasových programov (COM(2016)0594 – C8-0384/2016 – 2016/0284(COD))
P8_TA-PROV(2019)0322A8-0378/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM (2016)0594),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0384/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. januára 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0378/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS

P8_TC1-COD(2016)0284


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 53 ods. 1 a článok 62,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  S cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu je potrebné umožniť v členských štátoch rozsiahlejšie šírenie televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch v prospech používateľov v celej Únii uľahčením licencovania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú súčasťou vysielania určitých typov televíznych a rozhlasových programov. Televízne a rozhlasové programy sú dôležitými prostriedkami podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a sociálnej súdržnosti a širšieho prístupu k informáciám.

(2)  Vývoj v oblasti digitálnych technológií a internetu zmenil rozširovanie televíznych a rozhlasových programov a prístup k nim. Používatelia čoraz viac očakávajú, že budú mať prístup k televíznym a rozhlasovým programom naživo i na požiadanie prostredníctvom tradičných kanálov, napríklad prostredníctvom satelitu alebo kábla, ale aj prostredníctvom online služieb. Vysielatelia preto čoraz častejšie ponúkajú okrem vlastného vysielania televíznych a rozhlasových programov aj online služby, ktoré sú doplnkom k takémuto vysielaniu, ako napríklad služby súbežného vysielania a služby spätného sledovania. Prevádzkovatelia retransmisie, ktorí spájajú vysielanie televíznych a rozhlasových programov do balíkov a poskytujú ich používateľom súbežne s pôvodným prenosom vysielania v nezmenenej a neskrátenej podobe, používajú rôzne spôsoby retransmisie, ako napríklad cez káblové, satelitné, digitálne pozemské a mobilné siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, ako aj cez otvorený internet. Okrem toho prevádzkovatelia, ktorí distribuujú televízne a rozhlasové programy používateľom, získavajú signál vysielateľov rôznymi spôsobmi vrátane priameho vstupu. Na strane používateľov rastie dopyt po prístupe k vysielaniu televíznych a rozhlasových programov, nielen s pôvodom v ich členských štátoch, ale aj v iných členských štátoch. K takýmto používateľom sa radia príslušníci jazykových menšín Únie, ale aj osoby, ktoré žijú v inom členskom štáte, než je ich členský štát pôvodu.

(3)  ▌Vysielatelia denne vysielajú množstvo hodín televíznych a rozhlasových programov. Uvedené programy obsahujú rôzny obsah, ako napríklad audiovizuálne, hudobné, literárne alebo diela výtvarného umenia, ktoré sú podľa práva Únie chránené autorským právom alebo právami súvisiacimi s autorským právom alebo obomi právami súčasne. Dôsledkom toho je zložitý proces vysporiadania práv s množstvom nositeľov práv k rôznym kategóriám diel a iných predmetov ochrany. Tieto práva je často potrebné vysporiadať v krátkom časovom horizonte, najmä pri príprave spravodajských alebo publicistických programov. Ak chcú vysielatelia svoje online služby sprístupňovať cezhranične, musia získať potrebné práva k dielam a iným predmetom ochrany pre všetky príslušné územia, čím sa vysporiadanie práv ešte viac komplikuje.

(4)  Prevádzkovatelia retransmisie zvyčajne ponúkajú viaceré programy obsahujúce rôzne diela a iné predmety ochrany a majú málo času na získanie potrebných licencií a preto ich vysporiadanie práv nesmierne zaťažuje. Autori, producenti a iní nositelia práv podliehajú riziku, že sa ich diela a iné predmety ochrany použijú bez súhlasu alebo vyplatenia primeranej odmeny. Takáto odmena za retransmisiu ich diel a iných predmetov ochrany je dôležitá na zabezpečenie rozmanitej ponuky obsahu, čo je aj v záujme spotrebiteľov.

(5)  Práva k dielam a iným predmetom ochrany sú harmonizované okrem iného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES(4) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES(5), ktoré poskytujú vysokú úroveň ochrany nositeľov práv.

(6)  Smernica Rady 93/83/EHS(6) uľahčuje cezhraničné satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu televíznych a rozhlasových programov z iných členských štátov. Ustanovenia danej smernice o vysielaní vysielateľov sa však obmedzujú na satelitné vysielanie, a preto sa nevzťahujú na online služby, ktoré sú doplnkom k vysielaniu. Okrem toho ustanovenia týkajúce sa retransmisií televíznych a rozhlasových programov z iných členských štátov sa obmedzujú na súčasné, nezmenené a neskrátené retransmisie káblovými alebo mikrovlnnými systémami a nevzťahujú sa na retransmisie šírené inými technológiami.

(7)  Preto by sa malo uľahčiť cezhraničné poskytovanie online služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu, a retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, a to prispôsobením právneho rámca týkajúceho sa výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom relevantných pre tieto činnosti. Uvedené prispôsobenie by malo zohľadniť financovanie a výrobu kreatívneho obsahu, najmä audiovizuálnych diel.

(8)  Táto smernica by sa mala vzťahovať na doplnkové online služby ponúkané vysielateľom, ktoré sú v jasnom podriadenom vzťahu voči vysielaniu tohto vysielateľa. K uvedeným službám patria služby poskytujúce prísne lineárny prístup k televíznym a rozhlasovým programom súbežne s vysielaním a služby, ktoré v rámci vymedzenej časovej lehoty po odvysielaní poskytujú prístup k televíznym a rozhlasovým programom, ktoré už vysielateľ odvysielal, takzvané služby spätného sledovania. K doplnkovým online službám, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, okrem toho patria služby poskytujúce prístup k materiálu, ktorý obohacuje alebo inak dopĺňa vysielanie televíznych a rozhlasových programov vysielané vysielateľmi, vrátane upútaviek na obsah príslušného programu, jeho rozšírenia, doplnenia alebo recenzie. Táto smernica by sa mala vzťahovať na doplnkové online služby, ktoré používateľom poskytujú vysielatelia spolu so službou vysielania. Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na doplnkové online služby, ku ktorým – hoci sú v jasnom podriadenom vzťahu voči vysielaniu – môžu mať používatelia prístup nezávisle od služby vysielania bez toho, aby museli vopred získať prístup ku službe vysielania, napríklad prostredníctvom predplatného. Tým nie je dotknutá sloboda vysielateľov ponúkať takéto doplnkové online služby bezplatne alebo za poplatok. Poskytovanie prístupu k jednotlivým dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré boli začlenené do televízneho alebo rozhlasového programu, alebo k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nesúvisia so žiadnym programom vysielaným vysielateľom, ako sú služby poskytujúce prístup k jednotlivým hudobným alebo audiovizuálnym dielam, hudobným albumom či videám, napríklad služby videa na požiadanie, by nemalo patriť do rozsahu služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(9)  Na uľahčenie vysporiadania práv na cezhraničné poskytovanie doplnkových online služieb je potrebné zaviesť zásadu krajiny pôvodu, pokiaľ ide o výkon autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom vo vzťahu k aktom uskutočňovaným v priebehu poskytovania doplnkovej online služby, prístupu k nej alebo jej používania. Uvedená zásada by sa mala vzťahovať na vysporiadanie všetkých práv, ktoré sú potrebné na to, aby vysielateľ mohol verejne prenášať alebo sprístupňovať verejnosti svoje programy pri poskytovaní doplnkových online služieb, vrátane vysporiadania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom k dielam alebo iným predmetom ochrany používaným v programoch, napríklad práva k zvukovým záznamom či umeleckým výkonom. Zásada krajiny pôvodu by sa mala výlučne uplatňovať na vzťah medzi nositeľmi práv, alebo subjektmi zastupujúcimi nositeľov práv, ako sú napríklad organizácie kolektívnej správy, a vysielateľmi a výhradne na účely poskytovania doplnkovej online služby, prístupu k nej alebo jej používania. Zásada krajiny pôvodu by sa nemala uplatňovať na žiadny následný verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami alebo na akékoľvek následné sprístupňovanie diel ani iných predmetov ochrany verejnosti, a to po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, takým spôsobom, že k nemu jednotlivec môže mať prístup z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí, alebo ani na akékoľvek následné vyhotovenie rozmnoženín diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú obsiahnuté v doplnkovej online službe.

(10)  Vzhľadom na osobitosti mechanizmov financovania a licencovania určitých audiovizuálnych diel, ktoré sú často založené na udeľovaní výhradných územných licencií, je v prípade televíznych programov vhodné obmedziť rozsah uplatňovania zásady krajiny pôvodu stanovenej v tejto smernici na určité typy programov. K uvedeným typom programov by mali patriť spravodajské a publicistické programy, ako aj vlastná produkcia vysielateľov, ktorú v plnom rozsahu sami financovali, a to aj vtedy, keď finančné prostriedky, ktoré títo vysielatelia používajú na financovanie svojej produkcie, pochádzajú z verejných zdrojov. Na účely tejto smernice treba vlastnú produkciu vysielateľov chápať ako produkciu, ktorú vysielateľ financuje z vlastných zdrojov, avšak vynímajúc produkciu, ktorú vysielateľ zadá producentom, ktorí sú nezávislí od vysielateľa, a koprodukciu. Z rovnakých dôvodov by sa zásada krajiny pôvodu nemala vzťahovať na televízne vysielanie športových podujatí podľa tejto smernice. Zásada krajiny pôvodu by sa mala uplatňovať len v prípade, že vysielateľ používa programy v rámci svojich vlastných doplnkových online služieb. Nemala by sa vzťahovať na udeľovanie licencií na vlastnú produkciu vysielateľa tretím stranám vrátane iných vysielateľov. Zásada krajiny pôvodu by nemala mať vplyv na slobodu nositeľov práv a vysielateľov dohodnúť sa v súlade s právom Únie na obmedzenom využívaní ich práv vrátane územných obmedzení.

(11)  Zásada krajiny pôvodu stanovená v tejto smernici by nemala viesť k akejkoľvek povinnosti vysielateľov verejne prenášať alebo sprístupňovať verejnosti programy v rámci svojich doplnkových online služieb, ani poskytovať doplnkové online služby v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom majú svoje hlavné sídlo.

(12)  Keďže poskytovanie doplnkovej online služby, prístup k nej alebo jej používanie sa v súlade s touto smernicou posudzuje, akoby sa odohrávali výhradne v členskom štáte, v ktorom má vysielateľ svoje hlavné sídlo, zatiaľ čo doplnková online služba sa môže de facto poskytovať cezhranične aj do iných členských štátov, ▌strany pri stanovovaní výšky platby za predmetné práva zohľadnia všetky aspekty doplnkovej online služby, ako sú vlastnosti služby vrátane trvania online dostupnosti programov zahrnutých v službe, publikum vrátane divákov v členskom štáte, v ktorom má vysielateľ hlavné sídlo, a v iných členských štátoch, v ktorých sa poskytuje prístup k doplnkovej online službe a v ktorých sa táto služba používa, a poskytované jazykové verzie. Naďalej by však malo byť možné používať osobitné metódy výpočtu výšky platby za práva podliehajúce zásade krajiny pôvodu, ako sú metódy založené na príjmoch vysielateľa z online služby, ktoré používajú najmä rozhlasoví vysielatelia.

(13)  Na základe zásady zmluvnej slobody bude možné naďalej obmedzovať využívanie práv, ktorých sa týka zásada krajiny pôvodu stanovená v tejto smernici, ▌za predpokladu, že akékoľvek takéto obmedzenie je v súlade s právom Únie.

(14)  Prevádzkovatelia retransmisie môžu používať rôzne technológie, keď pre verejnosť uskutočňujú súčasnú, nezmenenú a neskrátenú retransmisiu pôvodného vysielania televíznych alebo rozhlasových programov z iného členského štátu ▌. Signál nesúci programy môžu prevádzkovatelia retransmisie získať od vysielateľov, ktorí ho sami prenášajú verejnosti, a to rôznymi spôsobmi, napríklad zachytávaním signálu prenášaného vysielateľmi alebo prijímaním signálu priamo od nich prostredníctvom techniky známej ako priamy vstup. Služby takýchto prevádzkovateľov sa môžu ponúkať prostredníctvom satelitných, digitálnych pozemských, mobilných sietí alebo sietí s uzavretým okruhom založených na internetovom protokole a podobných sietí alebo prostredníctvom služieb prístupu k internetu vymedzených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120(7). Prevádzkovatelia retransmisie, ktorí na retransmisiu používajú takéto technológie, by preto mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a mali by využívať výhody vyplývajúce z mechanizmu, ktorým sa zavádza povinná kolektívna správa práv. S cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu proti neoprávnenému použitiu diel a iných predmetov ochrany, čo je osobitne dôležité v prípade platených služieb, by sa služby retransmisie ponúkané prostredníctvom služieb prístupu k internetu mali zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice len v prípade, keď sa tieto služby retransmisie poskytujú v prostredí, v ktorom môžu mať k retransmisii prístup len oprávnení používatelia, a keď je úroveň poskytovanej bezpečnosti obsahu porovnateľná s úrovňou bezpečnosti obsahu prenášaného prostredníctvom spravovaných sietí, ako sú káblové siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, v ktorých je retransmitovaný obsah šifrovaný. Uvedené požiadavky by mali byť uskutočniteľné a primerané.

(15)  Na retransmisiu pôvodného vysielania televíznych a rozhlasových programov potrebujú prevádzkovatelia retransmisie získať súhlas od nositeľov výhradného práva na verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany. Na zabezpečenie právnej istoty pre prevádzkovateľov retransmisie ▌a na prekonanie rozdielov v oblasti služieb retransmisie vo vnútroštátnom práve by sa mali uplatňovať podobné pravidlá, aké sa uplatňujú na káblovú retransmisiu podľa smernice 93/83/EHS. Pravidlá podľa uvedenej smernice zahŕňajú povinnosť vykonávať právo udeliť alebo odmietnuť súhlas prevádzkovateľovi retransmisie prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Podľa týchto pravidiel zostáva právo udeliť alebo odmietnuť súhlas ako také nedotknuté a len spôsob výkonu tohto práva je do určitej miery regulovaný. Nositelia práv by za retransmisiu svojich diel a iných predmetov ochrany mali dostať primeranú odmenu. Pri stanovovaní primeraných licenčných podmienok vrátane licenčného poplatku za retransmisiu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ(8) by sa okrem iného mala zohľadniť ekonomická hodnota používania práv v obchode vrátane hodnoty prisudzovanej spôsobu retransmisie. Tým nie je dotknutý kolektívny výkon práva na jedinú primeranú odmenu pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov za verejný prenos komerčných zvukových záznamov, ako sa stanovuje v článku 8 ods. 2 smernice 2006/115/ES, ani smernica 2014/26/EÚ, a najmä jej ustanovenia týkajúce sa práv nositeľov práv pri výbere organizácie kolektívnej správy.

(16)  Táto smernica by mala umožňovať, aby sa dohody uzatvárané medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľmi retransmisie, pokiaľ ide o práva, na ktoré sa vzťahuje povinná kolektívna správa práv podľa tejto smernice, rozšírili aj na práva nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje, a to bez toho, aby mali uvedení nositelia práv možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z pôsobnosti tohto mechanizmu. V prípadoch, keď existuje viac než jedna organizácia kolektívnej správy, ktorá spravuje práva určitej kategórie pre dané územie členského štátu, by malo byť úlohou členského štátu, pre ktorého územie sa prevádzkovateľ retransmisie snaží vysporiadať práva na retransmisiu, aby určil, ktorá organizácia, resp. organizácie kolektívnej správy majú právo udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu.

(17)  Predmetom povinnej kolektívnej správy práv uplatňovanej na retransmisie by nemali byť žiadne práva vysielateľov týkajúce sa ich vysielaní, vrátane práv k obsahu programov. Prevádzkovatelia retransmisie a vysielatelia majú vo všeobecnosti pretrvávajúce obchodné vzťahy, v dôsledku čoho prevádzkovatelia retransmisie poznajú vysielateľov. Vysporiadanie práv s vysielateľmi je preto pre týchto prevádzkovateľov pomerne jednoduché. V dôsledku toho získanie potrebných licencií od vysielateľov nepredstavuje pre prevádzkovateľov retransmisie takú záťaž ako získavanie licencií od nositeľov práv k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú súčasťou televíznych a rozhlasových programov, ktoré retransmitujú. Proces udeľovania licencií na práva, ktorých nositeľmi sú vysielatelia, preto nie je potrebné zjednodušovať. Treba však zabezpečiť, aby v prípade, keď vysielatelia a prevádzkovatelia retransmisie začnú rokovať, rokovali o udeľovaní licencií na práva na retransmisiu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v dobrej viere. V smernici 2014/26/EÚ sa stanovujú podobné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na organizácie kolektívnej správy.

(18)  Pravidlá stanovené v tejto smernici týkajúce sa práv na retransmisiu vykonávaných vysielateľmi, pokiaľ ide o ich vlastné vysielanie, by nemali obmedzovať možnosť nositeľov práv previesť svoje práva buď na vysielateľa, alebo na organizáciu kolektívnej správy a priamo im tak umožniť podieľať sa na odmene, ktorú vypláca prevádzkovateľ retransmisie.

(19)  Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať pravidlá retransmisie stanovené v tejto smernici a v smernici 93/83/EHS na situácie, keď sa pôvodné vysielanie, ako aj retransmisia uskutočňujú na ich území.

(20)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zachovať vysokú úroveň ochrany nositeľov práv je vhodné stanoviť, že v prípade, keď vysielatelia prenášajú prostredníctvom priameho vstupu signál nesúci programy len distribútorom signálu bez toho, aby priamo prenášali svoje programy verejnosti, a distribútori signálu prenášajú tento signál nesúci programy svojim používateľom, aby mohli sledovať alebo počúvať programy, posudzuje sa to, akoby dochádzalo len k jednému jedinému verejnému prenosu, na ktorom sa svojou časťou podieľajú vysielatelia, ako aj distribútori signálu. Vysielatelia a distribútori signálu by preto od nositeľov práv mali získať súhlas na svoju vlastnú konkrétnu časť tohto jediného verejného prenosu. Účasť vysielateľa a distribútora signálu na tomto jedinom verejnom prenose by nemala viesť k vzniku spoločnej zodpovednosti vysielateľa a distribútora signálu za tento verejný prenos. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť stanoviť na vnútroštátnej úrovni pravidlá na získanie súhlasu na takýto jediný verejný prenos, vrátane príslušných platieb dotknutým nositeľom práv, s prihliadnutím na používanie diel a iných predmetov ochrany vysielateľom a distribútorom signálu v súvislosti s jediným verejným prenosom. Distribútori signálu, podobne ako prevádzkovatelia retransmisie, sú vystavení značnej záťaži súvisiacej s vysporiadaním práv, s výnimkou práv, ktorých nositeľmi sú vysielatelia. Členské štáty by preto mali mať možnosť zabezpečiť, aby distribútori signálu pri svojich prenosoch využívali mechanizmus povinnej kolektívnej správy práv rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako prevádzkovatelia retransmisie využívajú pri retransmisii, na ktorú sa vzťahuje smernica 93/83/EHS a táto smernica. Ak distribútori signálu vysielateľom poskytujú len technické prostriedky v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na zaistenie príjmu vysielania alebo na zlepšenie príjmu tohto vysielania, distribútori signálu by sa nemali považovať za účastníkov verejného prenosu.

(21)  Pokiaľ vysielatelia prenášajú signál nesúci programy priamo verejnosti, čím vykonávajú pôvodné vysielanie, a tiež prenášajú uvedený signál iným organizáciám prostredníctvom techniky priameho vstupu, napríklad na zabezpečenie kvality signálov na účely retransmisie, prenosy týchto iných organizácií predstavujú samostatný verejný prenos, ktorý je odlišný od prenosu vykonávaného vysielateľom. V uvedených situáciách by sa mali uplatňovať pravidlá retransmisie stanovené v tejto smernici a v smernici 93/83/EHS, zmenenej touto smernicou.

(22)  V záujme zabezpečenia efektívnej kolektívnej správy práv a presného rozdelenia príjmov získaných prostredníctvom mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv, ktorý zavádza táto smernica, je dôležité, aby organizácie kolektívnej správy viedli v súlade s povinnosťami týkajúcimi sa transparentnosti stanovenými v smernici 2014/26/EÚ riadne záznamy o členstve, licenciách a použití diel a iných predmetov ochrany.

(23)  S cieľom zabrániť obchádzaniu uplatňovania zásady krajiny pôvodu prostredníctvom predlžovania platnosti existujúcich zmlúv o výkone autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom týkajúcich sa poskytovania doplnkovej online služby, ako aj prístupu k ▌doplnkovej online službe alebo jej používania, je potrebné uplatňovať zásadu krajiny pôvodu aj na existujúce zmluvy, ale s prechodným obdobím. Počas tohto prechodného obdobia by sa táto zásada na tieto existujúce zmluvy nemala uplatňovať, poskytujúc tým čas, aby ich v prípade potreby bolo možné zosúladiť s touto smernicou. Takisto je potrebné stanoviť prechodné obdobie s cieľom umožniť vysielateľom, distribútorom signálu a nositeľom práv prispôsobiť sa novým pravidlám o použití diel a iných predmetov ochrany prostredníctvom priameho vstupu stanoveným v ustanoveniach tejto smernice o prenose programov prostredníctvom priameho vstupu.

(24)   V súlade so zásadami lepšej právnej regulácie by sa táto smernica vrátane jej ustanovení o priamom vstupe mala po uplynutí určitého času od nadobudnutia účinnosti preskúmať s cieľom posúdiť okrem iného jej prínos pre únijných spotrebiteľov, jej vplyv na kreatívny priemysel v Únii a na úroveň investícií do nového obsahu, a tým aj jej prínos súvisiaci so zlepšením kultúrnej rozmanitosti v Únii.

(25)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Hoci touto smernicou môže dochádzať k zásahu do výkonu práv nositeľov práv, keďže pri výkone práva na verejný prenos v oblasti služieb retransmisie sa uskutočňuje povinná kolektívna správa práv, je potrebné túto povinnú kolektívnu správu práv zaviesť cielene a obmedziť ju na špecifické služby ▌.

(26)  Keďže ciele tejto smernice, a to podpora cezhraničného poskytovania doplnkových online služieb pre určité typy programov a uľahčenie retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov. Pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie doplnkových online služieb, touto smernicou nevzniká vysielateľom povinnosť takéto služby cezhranične poskytovať. Touto smernicou nevzniká ani prevádzkovateľom retransmisie povinnosť začleniť do svojich služieb televízne alebo rozhlasové programy s pôvodom v iných členských štátoch. Táto smernica sa týka iba výkonu niektorých práv na retransmisiu v rozsahu potrebnom na zjednodušenie licencovania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom pre dané služby a s ohľadom na televízne a rozhlasové programy s pôvodom v iných členských štátoch.

(27)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(9) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V prípade tejto smernice považuje zákonodarca predloženie takýchto dokumentov za odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica stanovuje pravidlá, ktorých cieľom je zlepšiť cezhraničný prístup k väčšiemu počtu televíznych a rozhlasových programov, a to uľahčením vysporiadania práv na poskytovanie online služieb, ktoré sú doplnkové k vysielaniu niektorých typov televíznych a rozhlasových programov, a na retransmisiu televíznych a rozhlasových programov. Tiež stanovuje pravidlá prenosu televíznych a rozhlasových programov prostredníctvom procesu priameho vstupu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „doplnková online služba“ je online služba pozostávajúca z poskytovania televíznych a rozhlasových programov verejnosti, ktoré uskutočňuje alebo zabezpečuje a za ktoré zodpovedá vysielateľ, a to súbežne s vysielaním týchto programov vysielateľom alebo počas vymedzeného časového obdobia po ich odvysielaní vysielateľom, ako aj z poskytovania všetkých materiálov ▌, ktoré sú pre takéto vysielanie doplnkové;

2.  „retransmisia“ je každá súčasná, nezmenená a neskrátená retransmisia, iná než káblová retransmisia vymedzená v smernici 93/83/EHS ▌, určená na príjem pôvodného vysielania televíznych alebo rozhlasových programov z iného členského štátu verejnosťou▌, pokiaľ satakéto pôvodné vysielanie uskutočňuje po drôte alebo vzduchom, vrátane satelitného vysielania, nie však online vysielania, a to za predpokladu, že:

a)  retransmisiu uskutočňuje iná strana než vysielateľ, ktorý uskutočnil pôvodné vysielanie alebo ktorý zabezpečil a bol zodpovedný za toto pôvodné vysielanie, bez ohľadu na spôsob, akým strana vykonávajúca retransmisiu získava od vysielateľa signál nesúci programy na účel retransmisie, a

b)  ak ide o retransmisiu prostredníctvom služby prístupu k internetu vymedzenej v článku 2 druhom odseku bode 2riadenia (EÚ) 2015/2120, uskutočňuje sa v spravovanom prostredí;

3.  „spravované prostredie“ je prostredie, v ktorom prevádzkovateľ retransmisie poskytuje oprávneným používateľom zabezpečenú retransmisiu;

4.  „priamy vstup“ je technický proces, pri ktorom vysielateľ prenáša signál nesúci programy inej organizácii, než je vysielateľ, a to takým spôsobom, že signál nesúci programy nie je počas tohto prenosu prístupný verejnosti.

KAPITOLA II

DOPLNKOVÉ ONLINE SLUŽBY VYSIELATEĽOV

Článok 3

Uplatňovanie zásady krajiny pôvodu na doplnkové online služby

1.  Verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami a sprístupňovanie verejnosti diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že jednotlivec môže mať k nim prístup z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí, uskutočňované pri poskytovaní:

a)  rozhlasových programov a

b)  televíznych programov, ktorými sú

i)  spravodajské a publicistické programy alebo

ii)  vlastné produkcie vysielateľa a ním financované v plnom rozsahu,

verejnosti v rámci poskytovania doplnkovej online služby, ktorá je uskutočňovaná alebo zabezpečená vysielateľom alebo za ktorú je vysielateľ zodpovedný, ako aj vyhotovovanie rozmnoženín takých diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú potrebné na poskytovanie takejto online služby, na prístup k nej alebo jej používanie pre rovnaké programy, sa na účely výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ktoré sú pre uvedené spôsoby použitia relevantné, posudzujú, akoby sa uskutočňovali výhradne v členskom štáte, v ktorom má vysielateľ svoje hlavné sídlo.

Prvý pododsek písm. b) sa nevzťahuje na vysielanie športových podujatí a diel a iných predmetov ochrany, ktoré sú ich súčasťou.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby pri stanovovaní výšky platby za práva, na ktoré sa vzťahuje zásada krajiny pôvodu uvedená v odseku 1, strany zohľadnili všetky aspekty doplnkovej online služby, ako sú vlastnosti služby vrátane trvania online dostupnosti programov poskytovaných v rámci tejto služby, publikum a poskytované jazykové verzie.

Prvý pododsek nevylučuje výpočet výšky platieb na základe príjmov vysielateľa.

3.  Zásada krajiny pôvodu stanovená v odseku 1 sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zmluvná sloboda nositeľov práv a vysielateľov dohodnúť sa v súlade s právom Únie na obmedzení využívania takýchto práv vrátane práv uvedených v smernici 2001/29/ES.

KAPITOLA III

RETRANSMISIA TELEVÍZNYCH A ROZHLASOVÝCH PROGRAMOV

Článok 4

Výkon práv na retransmisiu nositeľmi práv inými než vysielateľmi

1.  Na retransmisiu programov musia udeliť súhlas nositelia výhradného práva na verejný prenos. Členské štáty zabezpečia, aby nositelia práv mohli vykonávať svoje právo udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu iba prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

2.  Ak nositeľ práv nepreviedol správu práva uvedeného v odseku 1 druhom pododseku na organizáciu kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy, ktorá spravuje práva rovnakej kategórie pre územie členského štátu, pre ktoré sa prevádzkovateľ retransmisie snaží vysporiadať práva na retransmisiu, sa považuje za oprávnenú udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu za tohto nositeľa práv.

Avšak keď práva danej kategórie pre územie príslušného členského štátu spravuje viac než jedna organizácia kolektívnej správy, ▌je úlohou členského štátu, pre ktorého územie sa prevádzkovateľ retransmisie snaží vysporiadať práva na retransmisiu, aby rozhodol, ktorá organizácia, resp. organizácie kolektívnej správy majú právo udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby nositeľ práv mal rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z dohody medzi prevádzkovateľom retransmisie a organizáciou, resp. organizáciami kolektívnej správy, ktoré konajú podľa odseku 2, ako nositelia práv, ktorí túto organizáciu, resp. organizácie kolektívnej správy poverili zastupovaním. Členské štáty tiež zabezpečia, aby nositeľ práv mohol tieto práva uplatňovať počas obdobia, ktoré stanoví príslušný členský štát, pričom toto obdobie nesmie byť kratšie ako tri roky od dátumu retransmisie, ktorej súčasťou je jeho dielo alebo iný predmet ochrany.

Článok 5

Výkon práv na retransmisiu vysielateľmi

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa článok 4 neuplatňoval na práva na retransmisiu vykonávané vysielateľom vo vzťahu k jeho vlastnému vysielaniu bez ohľadu na to, či tieto príslušné práva sú jeho vlastné alebo boli naňho prevedené inými nositeľmi práv.

2.  Členské štáty stanovia, že ak vysielatelia a prevádzkovatelia retransmisie vstupujú do rokovaní o udelení súhlasu na retransmisiu podľa tejto smernice, tieto rokovania sa budú viesť v dobrej viere.

Článok 6

Mediácia

Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné požiadať o pomoc jedného alebo viacerých mediátorov podľa článku 11 smernice 93/83/EHS vtedy, ak medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľom retransmisie alebo medzi prevádzkovateľom retransmisie a vysielateľom nedôjde k uzavretiu dohody o udelení súhlasu na retransmisiu vysielania.

Článok 7

Retransmisia pôvodného vysielania s pôvodom v tom istom členskom štáte

Členské štáty môžu stanoviť, že pravidlá uvedené v tejto kapitole a v kapitole III smernice 93/83/EHS sa uplatňujú na situácie, keď sa pôvodné vysielanie, ako aj retransmisia uskutočňujú na ich území.

KAPITOLA IV

PRENOS PROGRAMOV PROSTREDNÍCTVOM PRIAMEHO VSTUPU

Článok 8

Prenos programov prostredníctvom priameho vstupu

1.  Ak vysielateľ prenáša svoj signál nesúci programy prostredníctvom priameho vstupu distribútorovi signálu bez toho, aby vysielateľ sám súbežne prenášal tento signál nesúci programy priamo verejnosti, a distribútor signálu prenáša uvedený signál nesúci programy verejnosti, vysielateľ a distribútor signálu sa považujú za účastníkov jediného verejného prenosu, na ktorý musia od nositeľov práv získať súhlas. Členské štáty môžu stanoviť spôsoby na získanie súhlasu od nositeľov práv.

2.  Členské štáty môžu stanoviť, že články 4, 5 a 6 tejto smernice sa uplatňujú mutatis mutandis na výkon práva nositeľov práv udeliť alebo odmietnuť súhlas distribútorom signálu na prenos uvedený v odseku 1, ktorý sa uskutočňuje jedným z technických prostriedkov uvedených v článku 1 ods. 3 smernice 93/83/EHS alebo v článku 2 bode 2 tejto smernice.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 9

Zmena smernice 93/83/EHS

V článku 1 smernice 93/83/EHS sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Na účely tejto smernice je „káblová retransmisia“ súčasná, nezmenená a neskrátená retransmisia pomocou káblu alebo mikrovlnného systému na príjem pôvodného vysielania z iného členského štátu verejnosťou, a to po drôte alebo vzduchom, vrátane satelitného vysielania, televíznych alebo rozhlasových programov určených na prijímanie verejnosťou, bez ohľadu na to, ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie získava od vysielateľa signál nesúci programy na účel retransmisie.“

"

Článok 10

Preskúmanie

1.  Do ... [6 rokov po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia vykoná preskúmanie tejto smernice a Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru predloží správu o hlavných zisteniach. Správa sa zverejní a sprístupní verejnosti na webovej stránke Komisie.

2.  Členské štáty poskytnú Komisii včas relevantné a potrebné informácie na vypracovanie správy uvedenej v odseku 1.

Článok 11

Prechodné ustanovenie

Dohody o výkone autorského práva a s ním súvisiacich práv týkajúce sa verejného prenosu diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami a sprístupňovania verejnosti diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, takým spôsobom, že jednotlivec k nim môže mať prístup z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí, uskutočňované pri poskytovaní doplnkovej online služby, ako aj vyhotovovania rozmnoženín, ktoré sú potrebné na poskytovanie takejto online služby, prístup k nej alebo jej používanie, účinné k ... [2 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice], podliehajú článku 3 od ... [4 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice], pokiaľ sa ich platnosť po tomto dátume skončí.

Súhlasy získané na verejný prenos podľa článku 8 a ktoré sú účinné k ... [2 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice], podliehajú ustanoveniam článku 8 od ... [6 rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice], pokiaľ sa ich platnosť po tomto dátume skončí.

Článok 12

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ... [2 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 27.
(2)Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 27.
(3)Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.
(4)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28).
(6)Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii, (Ú. v. ES L 248, 6.10.1993, s. 15).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 72).
(9) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


Program Kreatívna Európa na roky 2021 až 2027 ***I
PDF 328kWORD 116k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 (COM(2018)0366 – C8-0237/2018 – 2018/0190(COD))
P8_TA-PROV(2019)0323A8-0156/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0366),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 167 ods. 5 a článok 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0237/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výborov regiónov zo 6. februára 2019(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0156/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Kultúra, kultúrne dedičstvo a kultúrna rozmanitosť majú pre európsku spoločnosť veľkú hodnotu, či už z kultúrneho, environmentálneho, sociálneho alebo ekonomického hľadiska, a mali by sa šíriť a podporovať. Podľa Rímskej deklarácie z 25. marca 2017 a Európskej rady z decembra 2017 sú vzdelanie a kultúra základným stavebným kameňom inkluzívnej a súdržnej spoločnosti určenej pre všetkých a kľúčom k udržaniu konkurencieschopnosti Európy.
(1)  Kultúra, umenie, kultúrne dedičstvo a kultúrna rozmanitosť majú pre európsku spoločnosť veľkú hodnotu, či už z kultúrneho, vzdelávacieho, demokratického, environmentálneho, sociálneho hľadiska, hľadiska ľudských práv alebo ekonomického hľadiska, a mali by sa šíriť a podporovať. Podľa Rímskej deklarácie z 25. marca 2017 a Európskej rady z decembra 2017 sú vzdelanie a kultúra základným stavebným kameňom inkluzívnej a súdržnej spoločnosti určenej pre všetkých a kľúčom k udržaniu konkurencieschopnosti Európy.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Tieto hodnoty sa ďalej potvrdzujú a vyjadrujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie, ktorá má podľa článku 6 ZEÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy.
(2)  Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Tieto hodnoty sa ďalej potvrdzujú a vyjadrujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ktorá má podľa článku 6 ZEÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy. Konkrétne v článku 11 charty sa zakotvuje sloboda prejavu a právo na informácie a v článku 13 charty sloboda umenia a vedeckého bádania.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  V oznámení Komisie o novej európskej stratégii pre kultúru15 sa bližšie stanovujú ciele Únie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. Jej cieľom je využívať silu kultúry a kultúrnej rozmanitosti na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a spoločenského blahobytu, v ktorom sa rozvíja cezhraničný rozmer kultúrnych a kreatívnych sektorov, podporuje sa ich rastový potenciál, podnecuje sa kultúrna tvorivosť vo vzdelávaní a v inováciách, ako aj na tvorbu pracovných miest a rastu a upevňovanie medzinárodných kultúrnych vzťahov. Kreatívna Európa by spolu s ďalšími programami Únie mala podporovať plnenie tejto novej stratégie pre kultúru. To je zároveň v súlade s Dohovorom UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a ktorého je Únia zmluvnou stranou.
(4)  V oznámení Komisie o novej európskej stratégii pre kultúru15 sa bližšie stanovujú ciele Únie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. Jej cieľom je využívať silu kultúry a kultúrnej rozmanitosti na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a spoločenského blahobytu, v ktorom sa rozvíja cezhraničný rozmer kultúrnych a kreatívnych sektorov, podporuje sa ich rastový potenciál, podnecuje sa kultúrna tvorivosť vo vzdelávaní a v inováciách, ako aj na tvorbu pracovných miest a rastu a upevňovanie medzinárodných kultúrnych vzťahov. Kreatívna Európa by spolu s ďalšími programami Únie mala podporovať plnenie tejto novej stratégie pre kultúru so zreteľom na skutočnosť, že vnútorná hodnota kultúry a umeleckého prejavu by sa vždy mala chrániť a podporovať a že umelecká tvorba je jadrom projektov spolupráce. Podpora plnenia tejto Novej európskej stratégie pre kultúru je zároveň v súlade s Dohovorom UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a ktorého je Únia zmluvnou stranou.
__________________
__________________
15 COM(2018)0267.
15 COM(2018)0267.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Politiky Únie budú predstavovať doplnok a pridanú hodnotu k intervenciám členských štátov v oblasti kultúry a tvorivosti. Vplyv politík Únie by sa mal pravidelne posudzovať so zreteľom na kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele ako prínosy pre občanov, aktívne zapojenie občanov, prínosy pre hospodárstvo Únie z hľadiska rastu a pracovných miest a presahov do iných odvetví hospodárstva a zručnosti a schopnosti ľudí, ktorí pracujú v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Cieľmi tohto programu sú ochrana a rozvoj európskeho kultúrneho dedičstva. Tieto ciele boli uznané za neoddeliteľnú súčasť práva na vedomosti o kultúrnom dedičstve a účasť na kultúrnom živote, ktoré je zakotvené v Rámcovom dohovore Rady Európy o význame kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (Dohovor z Fara), ktorý nadobudol platnosť 1. júna 2011. V tomto dohovore sa zdôrazňuje úloha kultúrneho dedičstva pri budovaní mierovej a demokratickej spoločnosti a v procese trvalo udržateľného rozvoja a podporovania kultúrnej rozmanitosti.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Európska kultúrna rozmanitosť závisí od prekvitajúcich a odolných kultúrnych a kreatívnych sektorov, ktoré sú schopné tvoriť a šíriť svoje diela širokému a rôznorodému európskemu publiku. Tým sa zvyšuje ich hospodársky potenciál a prispievajú k udržaniu rastu a zamestnanosti. Okrem toho šírenie tvorivosti prispieva k vyššej konkurencieschopnosti a povzbudzuje inovácie v priemyselných hodnotových reťazcoch. Napriek pokroku v poslednom období je európsky kultúrny a kreatívny trh aj naďalej rozdrobený podľa národných a jazykových súradníc, čo kultúrnym a kreatívnym sektorom bráni plnohodnotne využívať výhody jednotného európskeho trhu a jednotného digitálneho trhu zvlášť.
(5)  Propagovanie európskej kultúrnej rozmanitosti a uvedomovania si spoločných koreňov je založené na slobode umeleckého prejavu, spôsobilosti a schopnostiach umelcov a kultúrnych subjektov, ako aj na existencii prekvitajúcich a odolných kultúrnych a kreatívnych sektorov vo verejnej aj súkromnej sfére a na ich schopnosti tvoriť, inovovať a šíriť svoje diela širokému a rôznorodému európskemu publiku. Tým sa zvyšuje ich hospodársky potenciál, zlepšuje sa prístup k tvorivému obsahu, umeleckému výskumu a tvorivosti a ich podpora a prispieva sa k udržaniu rastu a zamestnanosti. Okrem toho šírenie tvorivosti a nových vedomostí prispieva k vyššej konkurencieschopnosti a povzbudzuje inovácie v priemyselných hodnotových reťazcoch. Mal by sa začať uplatňovať širší prístup k umeleckému a kultúrnemu vzdelávaniu a umeleckému výskumu, na základe ktorého by sa model STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) vyvinul na model STEAM (veda, technológia, inžinierstvo, umenie a matematika). Napriek pokroku v oblasti pomoci pri preklade a titulkovaní v poslednom období je európsky kultúrny a kreatívny trh aj naďalej rozdrobený podľa národných a jazykových súradníc. Mohlo by sa vynaložiť väčšie úsilie, aby sa kultúrnym a kreatívnym sektorom umožnilo plnohodnotne využívať výhody jednotného európskeho trhu a jednotného digitálneho trhu zvlášť, a to so zreteľom na špecifiká jednotlivých trhov a ochranu práv duševného vlastníctva.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Digitalizácia prestavuje zásadnú zmenu a je jednou z najväčších výziev pre kultúrne a kreatívne sektory. Digitálne inovácie zmenili zvyky, vzťahy a modely výroby a spotreby na úrovni jednotlivcov aj spoločnosti a mali by podnietiť rozvoj kultúrneho a tvorivého prejavu a povedomia a zároveň rešpektovať osobitnú hodnotu kultúrnych a kreatívnych sektorov v digitálnom prostredí.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  V programe by sa mala zohľadniť dvojaká povaha kultúrnych a kreatívnych sektorov, pričom by sa mala uznať na jednej strane charakteristická umelecká hodnota kultúry a na druhej strane ekonomická hodnota týchto sektorov vrátane ich širšieho príspevku k rastu a konkurencieschopnosti, tvorivosti a inováciám. To si vyžaduje silné európske kultúrne a kreatívne sektory, predovšetkým životaschopný európsky audiovizuálny priemysel vzhľadom na jeho kapacitu osloviť široké publikum a jeho hospodársky význam aj pre iné kreatívne sektory cestovný ruch zameraný na kultúru. Konkurencia na globálnych audiovizuálnych trhoch sa ďalej zintenzívnila narušením obchodných modelov digitálnymi technológiami, napríklad zmenami mediálnej produkcie, spotreby a čoraz silnejším postavením globálnych platforiem pri šírení obsahu. Preto je potrebné zvýšiť podporu európskeho priemyslu.
(6)  V programe by sa mala zohľadniť dvojaká povaha kultúrnych a kreatívnych sektorov, pričom by sa mala uznať na jednej strane charakteristická umelecká hodnota kultúry a na druhej strane ekonomická hodnota týchto sektorov vrátane ich širšieho príspevku k rastu, a konkurencieschopnosti, tvorivosti, inováciám, medzikultúrnemu dialógu, sociálnej súdržnostivytváraniu znalostí. To si vyžaduje silné európske kultúrne a kreatívne sektory v ziskovej aj v neziskovej oblasti, predovšetkým životaschopný európsky audiovizuálny priemysel vzhľadom na jeho kapacitu osloviť široké publikum na miestnej, vnútroštátnej a únijnej úrovni a jeho hospodársky význam aj pre iné kreatívne sektory, cestovný ruch zameraný na kultúru a regionálny, miestny a mestský rozvoj. Konkurencia na globálnych audiovizuálnych trhoch sa ďalej zintenzívnila narušením obchodných modelov digitálnymi technológiami, napríklad zmenami mediálnej produkcie, spotreby a čoraz silnejším postavením globálnych platforiem pri šírení obsahu. Preto je potrebné zvýšiť podporu európskeho priemyslu.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Aktívne európske občianstvo, spoločné hodnoty, tvorivosť a inovácie potrebujú pevný základ, od ktorého sa môžu odvíjať. Program by mal podporovať filmové a audiovizuálne vzdelávanie, najmä medzi maloletými a mladými ľuďmi.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Aby bol program účinný, mal by špecifickú povahu jednotlivých sektorov, ich odlišné cieľové skupiny a ich osobitné potreby zohľadňovať individualizovaným prístupom, ktorý sa prejaví v podprograme zameranom na audiovizuálny sektor, podprograme zameranom na ostatné kultúrne a kreatívne sektory a medzisektorovom podprograme.
(7)  Aby bol program účinný, mal by špecifickú povahu jednotlivých sektorov, ich odlišné cieľové skupiny a ich osobitné potreby a výzvy zohľadňovať individualizovaným prístupom, ktorý sa prejaví v podprograme zameranom na audiovizuálny sektor, podprograme zameranom na ostatné kultúrne a kreatívne sektory a medzisektorovom podprograme. Program by mal poskytovať rovnakú podporu všetkým kultúrnym a kreatívnym sektorom prostredníctvom horizontálnych systémov zameraných na spoločné potreby. V nadväznosti na pilotné projekty, prípravné akcie a štúdie by sa v jeho rámci mali vykonávať aj sektorové akcie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Hudba vo všetkých svojich podobách a prejavoch, najmä súčasná a živá hudba, je dôležitou súčasťou kultúrneho, umeleckého a hospodárskeho dedičstva Únie. Predstavuje prvok sociálnej súdržnosti, multikultúrnej integrácie a socializácie mládeže a slúži ako kľúčový nástroj pozdvihovania kultúry, a to aj v oblasti cestovného ruchu. V rámci osobitných akcií realizovaných v podprograme KULTÚRA podľa tohto nariadenia by sa teda mal na hudobné odvetvie klásť osobitný dôraz z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov aj z hľadiska cielených akcií. Potrebám tohto sektora prispôsobené výzvy na predkladanie návrhov a nástroje by mali pomôcť s výrazným zvýšením konkurencieschopnosti hudobného odvetvia a s riešením niektorých špecifických problémov, ktorým čelí.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)  V oblasti medzinárodných vzťahov na poli kultúry by sa mala posilniť podpora zo strany Únie. Malo by sa vyvinúť úsilie, aby program prispieval k tretiemu strategickému cieľu Novej európskej stratégie pre kultúru využívaním kultúry a medzikultúrneho dialógu ako motorov udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja. V Únii a na celom svete mestá podnecujú rozvoj nových kultúrnych politík. Mnoho kreatívnych komunít sa zhromažďuje v kreatívnych centrách, inkubátoroch a vyčlenených priestoroch na celom svete. Únia by mala pomáhať so vzájomným prepájaním týchto komunít z Európy a tretích krajín a mala by podporovať multidisciplinárnu spoluprácu využívajúcu rôzne umelecké, kreatívne a digitálne zručnosti.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Cieľom medzisektorového podprogramu je využiť potenciál spolupráce medzi rôznymi kultúrnymi a kreatívnymi sektormi. Spoločný prierezový prístup prináša výhody vo forme prenosu poznatkov a administratívneho zefektívnenia.
(8)  Cieľom medzisektorového podprogramu je využiť potenciál spolupráce medzi rôznymi kultúrnymi a kreatívnymi sektormi a reagovať na spoločné výzvy, ktorým tieto sektory čelia. Spoločný prierezový prístup prináša výhody vo forme prenosu poznatkov a administratívneho zefektívnenia.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  V audiovizuálnom sektore by mala Únia doplniť politiky jednotného digitálneho trhu intervenciou. Ide najmä o modernizáciu rámca autorského práva a navrhované nariadenie o online vysielaní vysielacích organizácií16, ako aj o návrh na zmenu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ17. Ich cieľom je posilniť kapacity európskych audiovizuálnych subjektov financovať, produkovať a distribuovať diela s dostatočnou vizibilitou v rôznych dostupných komunikačných médiách (ako je napr. televízia, kino alebo videá na požiadanie), ktoré budú atraktívne pre publikum na otvorenejšom a konkurencieschopnejšom trhu v Európe aj mimo nej. Zintenzívnenie podpory by sa malo zamerať na posledný vývoj na trhu, najmä silnejšie postavenie globálnych distribučných platforiem oproti národným vysielateľom, ktorí tradične investujú do produkcie európskych diel.
(9)  V audiovizuálnom sektore by mala Únia doplniť politiky jednotného digitálneho trhu intervenciou. Ide najmä o modernizáciu rámca autorského práva a navrhované nariadenie o online vysielaní vysielacích organizácií16 a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/180817. Ich cieľom je posilniť kapacity európskych audiovizuálnych subjektov tvoriť, financovať, produkovať a distribuovať diela rôznych formátov v rôznych dostupných komunikačných médiách (ako je napr. televízia, kino alebo videá na požiadanie), ktoré budú atraktívne pre publikum na otvorenejšom a konkurencieschopnejšom trhu v Európe aj mimo nej. Zintenzívnenie podpory by sa malo zamerať na posledný vývoj na trhu, najmä silnejšie postavenie globálnych distribučných platforiem oproti národným vysielateľom, ktorí tradične investujú do produkcie európskych diel.
__________________
__________________
16 COM(2016)0594.
16 COM(2016)0594.
17 COM/2016/0287.
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69).
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Osobitné akcie v rámci programu Kreatívna Európa ako značka Európske dedičstvo, Európske dni kultúrneho dedičstva, európske ocenenia v oblasti súčasnej, rockovej a populárnej hudby, literatúry, dedičstva a architektúry a Európske hlavné mestá kultúry už priamo oslovili milióny európskych občanov, preukázali spoločenský a hospodársky prínos európskych kultúrnych politík, a preto by mali pokračovať a ak je to možné, rozšíriť sa.
(10)  Osobitné akcie v rámci programu Kreatívna Európa ako značka Európske dedičstvo, Európske dni kultúrneho dedičstva, európske ocenenia v oblasti súčasnej, rockovej a populárnej hudby, literatúry, dedičstva a architektúry a Európske hlavné mestá kultúry už priamo oslovili milióny európskych občanov, preukázali spoločenský a hospodársky prínos európskych kultúrnych politík, a preto by mali pokračovať a ak je to možné, rozšíriť sa. Z programu by sa mali podporovať aktivity vytvárania sietí lokalít so značkou „Európske dedičstvo“.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Program Kreatívna Európa v rámci nariadenia (EÚ) č. 1295/2013 inicioval tvorbu inovatívnych a úspešných projektov, ktorými sa vytvorili osvedčené postupy v oblasti nadnárodnej európskej spolupráce v kreatívnych a kultúrnych sektoroch. Tým sa zase zvýšila európsku kultúrnu rozmanitosť v prospech publika a zmaximalizovali sa sociálne a hospodárske prínosy európskych kultúrnych politík. V záujme zvýšenia efektívnosti by sa takéto prípady úspechov mali vyzdvihovať a podľa možnosti rozširovať.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 b (nové)
(10b)  Do plnenia cieľov programu a jeho ďalšieho rozvoja by mali byť aktívne zapojené subjekty na všetkých úrovniach kultúrnych a kreatívnych sektorov. Keďže skúsenosti s formálnym zapojením zúčastnených strán do modelu participatívneho riadenia Európskeho roka kultúrneho dedičstva vyhláseného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/8641a ukázali, že tento model je efektívny pri začleňovaní kultúry do ostatných politík, bolo by vhodné uplatniť takýto model aj na tento program. Tento model participatívneho riadenia by mal zahŕňať prierezový prístup s cieľom vytvoriť synergický účinok medzi rozličnými programami a iniciatívami Únie v oblasti kultúry a tvorivosti.
___________________
1a Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/864 zo 17. mája 2017 o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s 1).
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 c (nové)
(10c)  Medzi osobitné akcie v rámci programu by sa mala zaradiť hlavná medzisektorová akcia zameraná na predstavenie európskej tvorivosti a kultúrnej rozmanitosti členským štátom a tretím krajinám. Akcia by mala zdôrazniť výnimočnosť európskej kultúrnej tvorivosti z hľadiska podnecovania prierezovej inovácie v širšej ekonomike, a to udeľovaním osobitnej ceny.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Kultúra je kľúčom k upevneniu inkluzívnych a súdržných spoločenstiev. V kontexte migračných tlakov zohráva kultúra dôležitú úlohu pri integrácii migrantov, aby sa cítili byť súčasťou hostiteľskej spoločnosti a aby sa medzi migrantmi a novými spoločenstvami vyvinuli dobré vzťahy.
(11)  Kultúra je kľúčom k upevneniu inkluzívnych, súdržnýchpremýšľavých spoločenstiev, k revitalizácii území a k podpore sociálneho začlenenia ľudí zo znevýhodneného prostredia. V kontexte migračnej problematiky a výziev z hľadiska integrácie zohráva kultúra zásadnú úlohu pri vytváraní inkluzívneho priestoru pre vzájomný dialóg kultúr a pri integrácii migrantov a utečencov a pomáha im, aby sa cítili byť súčasťou hostiteľskej spoločnosti a aby sa medzi migrantmi a novými spoločenstvami vyvinuli dobré vzťahy.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)  Kultúra umožňuje a podporuje hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť. Preto by mala byť stredobodom politických stratégií rozvoja. Mal by sa zdôrazniť prínos kultúry k blahu celej spoločnosti. V súlade s vyhlásením z Davosu z 22. januára 2018 o rozvíjaní kvalitnej kultúry výstavby pre Európu by sa preto mali podniknúť kroky na presadenie nového integrovaného prístupu k utváraniu kvalitného zastavaného prostredia, ktorý bude zakotvený v kultúre, posilní sociálnu súdržnosť, zaručí udržateľné životné prostredie a prispeje k zdraviu a blahu všetkého obyvateľstva. Tento prístup by nemal klásť dôraz len na mestské oblasti, ale mal by sa zameriavať predovšetkým na prepojenosť okrajových, vzdialených a vidieckych oblastí. Pojem kultúra výstavby zahŕňa všetky faktory, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu života občanov a komunít, a teda veľmi konkrétnym spôsobom podporujú inkluzívnosť, súdržnosť a udržateľnosť.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 b (nové)
(11b)  Prioritou je dosiahnuť to, aby kultúra vrátane kultúrnych statkov a služieb bola lepšie dostupná osobám so zdravotným postihnutím, a to ako nástroje na dosiahnutie ich úplného osobného naplnenia a aktívnej účasti, a tým prispievala ku skutočne inkluzívnej spoločnosti založenej na solidarite. Program by mal preto podporovať a zvyšovať kultúrnu účasť v celej Únii, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím a osoby zo znevýhodneného prostredia, ako aj ľudí žijúcich vo vidieckych a odľahlých oblastiach.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Jadrom životaschopného kultúrneho a kreatívneho priemyslu vrátane spravodajských médií je umelecká sloboda. Program by mal podporovať výmeny a spoluprácu medzi audiovizuálnym a vydavateľským sektorom v prospech vytvorenia pluralistického mediálneho prostredia.
(12)  Jadrom životaschopného kultúrneho a kreatívneho priemyslu spravodajských médií sú sloboda umeleckého a kultúrneho prejavu, sloboda prejavu a pluralita médií. Program by mal podporovať výmeny a spoluprácu medzi audiovizuálnym a vydavateľským sektorom v záujme podpory pluralistického a nezávislého mediálneho prostredia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ1a. Program by mal poskytovať podporu novým odborníkom v oblasti médií a napomáhať rozvoju kritického myslenia občanov prostredníctvom podpory mediálnej gramotnosti, najmä u mladých ľudí.
__________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)  Mobilita umelcov a kultúrnych pracovníkov z hľadiska rozvoja zručností, učenia, medzikultúrnej uvedomelosti, spoločnej tvorby, koprodukcie, obehu a šírenia umeleckých diel, účasti na medzinárodných podujatiach, napríklad na veľtrhoch a festivaloch, je kľúčovým predpokladom lepšie prepojených, silnejších a udržateľnejších kultúrnych a kreatívnych sektorov v Európe. Túto mobilitu často obmedzuje nevymedzené právne postavenie, ťažkosti pri získavaní víz a s obdobím platnosti povolení, riziko dvojitého zdanenia a neisté a nestabilné podmienky sociálneho zabezpečenia.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  V súlade s článkami 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa v programe a vo všetkých jeho činnostiach malo podporovať zohľadnenie rodovej rovnosti (a prípadne vymedzenie vhodných kritérií v tejto oblasti) a sledovať ciele nediskriminácie.
(13)  V súlade s článkami 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa v programe a vo všetkých jeho činnostiach malo podporovať zohľadnenie rodovej rovnosti a rozmanitosti (a prípadne vymedzenie vhodných kritérií v tejto oblasti) a sledovať ciele nediskriminácie. V rámci programu by sa mala vyvíjať snaha o to, aby účasť na programe a projekty vykonávané v jeho rámci oslovovali mnohotvárnu európsku spoločnosť a odrážali jej rozmanitosť. Činnosti programu by sa mali monitorovať a mali by sa o nich podávať správy, aby sa zabezpečila výkonnosť programu v tomto ohľade a tvorcom politík sa umožnilo prijímať kvalifikovanejšie rozhodnutia o budúcich programoch.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Ženy sú na umeleckom a kultúrnom poli v Únii výrazne prítomné ako autorky, odborníčky, učiteľky a ako publikum s čoraz väčším podielom kultúrnej verejnosti. Ako však dokazuje výskum a štúdie, napríklad európska audiovizuálna sieť filmových režisérok a projekt We Must v hudobnej oblasti, existujú rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a je menej pravdepodobné, že by ženy mohli realizovať svoje diela a zaujať rozhodovacie pozície v kultúrnych, umeleckých a tvorivých inštitúciách. Preto je potrebné podporovať ženské talenty a šíriť ich diela s cieľom podporiť umeleckú kariéru žien.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)  V súlade so závermi, ktoré priniesol Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018, by mal program zlepšovať schopnosť tohto sektora spolupracovať a presadzovať svoje záujmy, a to prostredníctvom podpory činností súvisiacich s odkazom Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a jeho hodnotenia. V tejto súvislosti by sa mala venovať pozornosť vyhláseniu, ktoré vydala Rada ministrov kultúry v novembri 2018, a vyhláseniam na záverečnom ceremoniáli Rady, ktorý sa konal 7. decembra 2018. Program by mal prispievať k dlhodobo udržateľnej ochrane európskeho kultúrneho dedičstva prostredníctvom podporných akcií pre remeselníkov a umelcov vykonávajúcich tradičné remeslá súvisiace s obnovou kultúrneho dedičstva.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  V súlade s oznámením Komisie s názvom „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“ z 22. júla 201419 by príslušné politiky a nástroje mali prispievať k dlhodobej hodnote a udržateľnosti kultúrneho dedičstva Európy a vytvoriť celistvejší prístup k jeho zachovaniu, zhodnoteniu a podpore.
(15)  V súlade s oznámením Komisie s názvom „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“ z 22. júla 201419 by príslušné politiky a nástroje mali prispievať k dlhodobej hodnote a udržateľnosti minulého, súčasného, hmotného, nehmotného a digitálneho kultúrneho dedičstva Európy a vytvoriť celistvejší prístup k jeho zachovaniu, ochrane, adaptívnemu opätovnému využívaniu, šíreniu, zhodnoteniu a podpore, a to podporovaním vysokokvalitného a koordinovaného spoločného využívania odborných znalostí a rozvíjaním spoločných noriem vysokej kvality pre tento sektor a mobility pre jeho pracovníkov. Kultúrne dedičstvo je integrálnou súčasťou európskej súdržnosti a podporuje väzbu medzi tradíciou a inováciou. Ochrana kultúrneho dedičstva a podpora umelcov, tvorcov a remeselníkov by mala byť prioritou programu.
__________________
__________________
19 COM(2014)0477.
19 COM(2014)0477.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)  Program by mal prispievať k angažovanosti a zapojeniu občanov a organizácií občianskej spoločnosti do kultúry a spoločnosti, k podpore vzdelávania v oblasti kultúry a k sprístupneniu kultúrnych znalostí a kultúrneho dedičstva verejnosti. Program by mal takisto podporovať rozvoj kvality a inovácií v tvorbe a ochrane, okrem iného aj synergiami medzi kultúrou, umením, vedou, výskumom a technikou.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  V súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu by podpora kultúrnych a kreatívnych sektorov mala byť prierezovou otázkou. Projekty by sa mali integrovať v celom programe tak, aby podporovali nové obchodné modely a kompetencie, tradičné know-how a tiež aby kreatívne a interdisciplinárne riešenia prinášali hospodársku a sociálnu hodnotu. Okrem toho by sa mali naplno využívať potenciálne synergie medzi politikami EÚ, aby bolo možné účinne využívať financovanie, ktoré je k dispozícii v rámci programov Únie ako Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, EaSI a InvestEU.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Na programoch Únie sa môžu zúčastňovať tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v rámci spolupráce zriadenej v zmysle Dohody o EHP, ktorou sa ustanovuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia v zmysle tejto dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastniť aj na základe iných právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo obsahovať osobitné ustanovenie, ktorým by sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a európskemu dvoru audítorov udeľovali potrebné práva a prístup, aby mohli všestranne vykonávať svoje právomoci.
(18)  Na programoch Únie sa môžu zúčastňovať tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v rámci spolupráce zriadenej v zmysle Dohody o EHP, ktorou sa ustanovuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia v zmysle tejto dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastniť aj na základe iných právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo obsahovať osobitné ustanovenie, ktorým by sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a európskemu dvoru audítorov udeľovali potrebné práva a prístup, aby mohli všestranne vykonávať svoje právomoci. O príspevkoch tretích krajín do programu by sa mali každoročne podávať správy rozpočtovému orgánu.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Európska filmová akadémia si od svojho založenia vybudovala jedinečné renoméoptimálnu pozíciu na vytvorenie celoeurópskej komunity filmových tvorcov a profesionálov, propagáciušírenie európskych filmov za hranicami jednotlivých štátov a formovanie skutočne európskeho publika. Preto by mala byť oprávnená na priamu podporu Únie.
(22)  Európska filmová akadémia od svojho založenia vďaka svojej osobitnej odbornej základnioptimálnej pozícii prispela k vytvoreniu celoeurópskej komunity filmových tvorcov a profesionálov, propagáciišíreniu európskych filmov za hranicami jednotlivých štátov a napomohla vybudovaniu medzinárodného publika všetkých vekových kategórií. Preto by mala byť výnimočne oprávnená na priamu podporu Únie v kontexte svojej spolupráce s Európskym parlamentom na organizovaní Filmovej ceny LUX. Priama podpora však musí byť spojená s dojednaním dohody o spolupráci medzi oboma stranami, v ktorej sa vymedzia špecifické úlohy a ciele, pričom poskytnúť ju by malo byť možné až po uzavretí takejto dohody. To nebráni Európskej filmovej akadémii žiadať o financovanie iných iniciatív a projektov v rámci rôznych podprogramov tohto programu.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Mládežnícky orchester Európskej únie si vybudoval jedinečné renomé v oblasti šírenia medzikultúrneho dialógu, vzájomného rešpektu a porozumenia prostredníctvom kultúry. Osobitosť Mládežníckeho orchestra Európskej únie spočíva v tom, že ide o európsky orchester, ktorý presahuje kultúrne hranice a skladá sa z mladých hudobníkov, ktorí v rámci prísnych každoročných konkurzov vo všetkých členských štátoch musia splniť náročné kvalitatívne kritériá. Preto by mal byť oprávnený na priamu podporu Únie.
(23)  Mládežnícky orchester Európskej únie si vybudoval jedinečné renomé v oblasti šírenia bohatého európskeho hudobného dedičstva, prístupu k hudbe a medzikultúrnemu dialógu vzájomného rešpektu a porozumenia prostredníctvom kultúry, ako aj v oblasti posilňovania profesionality mladých hudobníkov, ktorým poskytuje zručnosti potrebné pre kariéru v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Prínos orchestra Európskej únie uznávajú členské štáty a inštitúcie Únie vrátane jednotlivých predsedov Komisie a Európskeho parlamentu. Osobitosť Mládežníckeho orchestra Európskej únie spočíva v tom, že ide o európsky orchester, ktorý presahuje kultúrne hranice a skladá sa z mladých hudobníkov, ktorí v rámci prísnych a transparentných každoročných konkurzov vo všetkých členských štátoch musia splniť náročné kvalitatívne kritériá. Preto by mal byť výnimočne oprávnený na priamu podporu Únie na základe osobitných úloh a cieľov, ktoré stanoví a pravidelne bude vyhodnocovať Komisia. Na zaistenie tejto podpory by mal Mládežnícky orchester Európskej únie zvýšiť svoju viditeľnosť, usilovať sa dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie hudobníkov zo všetkých členských štátov v orchestri a diverzifikovať svoje príjmy aktívnym získavaním finančnej podpory z iných zdrojov než z finančných prostriedkov Únie.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26
(26)  Finančná podpora by sa pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách mala využívať proporčným spôsobom a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu.
(26)  Finančná podpora by sa pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách mala využívať proporčným spôsobom a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by byť vhodné pre konkrétne projekty, ktoré podporujú. Program by mal zohľadňovať nielen hospodársku hodnotu projektov, ale aj ich kultúrny a tvorivý rozmer a osobitosť príslušných odvetví.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26 a (nové)
(26a)  Na podporu akcií v rámci medzinárodného rozmeru programu by sa mali využiť aj finančné prostriedky z programov stanovených nariadením …/… [Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce]1a a nariadením …/… [nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)]1b . Uvedené akcie by sa mali vykonávať v súlade s týmto nariadením.
__________________
1a 2018/0243(COD).
1b 2018/0247(COD).
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  Medzi najväčšie výzvy kultúrnychkreatívnych sektorov patrí ich prístup k financovaniu, ktoré im umožňuje rozvíjať činnosť, udržiavať alebo zvyšovať konkurencieschopnosť a rozširovať sa do zahraničia. Ciele tohto programu z hľadiska politík by sa mali plniť aj pomocou finančných nástrojov a rozpočtovej záruky v rámci príslušnej zložky (zložiek) Fondu InvestEU.
(27)  Kultúrne a kreatívne sektory sú inovatívne, odolné a rozvíjajúce sa sektory hospodárstva Únie, ktoré vytvárajú hospodársku a kultúrnu hodnotu z duševného vlastníctva a individuálnej tvorivosti. Ich rozdrobenosť nehmotná povaha ich aktív však obmedzujú ich prístup k súkromnému financovaniu. Medzi najväčšie výzvy pre kultúrnekreatívne sektory patrí zvýšenie ich prístupu k finančným prostriedkom, ktoré sú nevyhnutné na rozvíjanie, udržanie alebo zvyšovanie ich konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni. Ciele tohto programu z hľadiska politík by sa mali plniť aj pomocou finančných nástrojov a rozpočtovej záruky, najmä v prípade MSP, v rámci príslušnej zložky (zložiek) Fondu InvestEU v súlade s postupmi vytvorenými v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  Vzhľadom na to, že hodnotenie návrhov v rámci konkrétnych akcií programu si vyžaduje odborné znalosti, malo by sa stanoviť, že komisie pre vyhodnotenie môžu v prípade potreby pozostávať z externých odborníkov.
(28)  Základnými hodnotiacimi kritériami pre výber predmetného projektu by mali byť vplyv, kvalita a efektívnosť vykonávania projektu. Vzhľadom na to, že hodnotenie návrhov v rámci konkrétnych akcií programu si vyžaduje odborné znalosti, malo by sa stanoviť, že komisie pre vyhodnotenie môžu v prípade potreby pozostávať z externých odborníkov, ktorí by mali mať odborné a riadiace skúsenosti súvisiace s oblasťou, ktorej sa týka hodnotená žiadosť. V prípade potreby by sa malo prihliadať na nutnosť zaistiť celkovú súdržnosť s cieľmi zapojenia a rozmanitosti publika.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29
(29)  Program by mal mať realistický a zvládnuteľný systém ukazovateľov výkonnosti, ktorý bude sprevádzať jeho akcie a nepretržite monitorovať jeho výkonnosť. Toto monitorovanie, ako aj informačné a komunikačné činnosti súvisiace s programom a jeho akciami, by malo vychádzať z troch podprogramov.
(29)  Program by mal mať realistický a zvládnuteľný systém kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov výkonnosti, ktorý bude sprevádzať jeho akcie a nepretržite monitorovať jeho výkonnosť so zreteľom na vlastnú hodnotu umenia a kultúrnych a kreatívnych odvetví. Takéto ukazovatele výkonnosti by sa mali vypracovať spolu so zainteresovanými stranami. Toto monitorovanie, ako aj informačné a komunikačné činnosti súvisiace s programom a jeho akciami, by malo vychádzať z troch podprogramov. Tieto podprogramy by mali zohľadňovať jeden alebo viac kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov. Uvedené ukazovatele by sa mali posudzovať v súlade s týmto nariadením.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29 a (nové)
(29a)  Vzhľadom na zložitosť a ťažkosti pri vyhľadávaní, analyzovaní a prispôsobovaní údajov, meraní vplyvu kultúrnych politík a vymedzovaní ukazovateľov by Komisia mala posilniť spoluprácu v rámci svojich útvarov, ako je Spoločné výskumné centrum a Eurostat, s cieľom získavať vhodné štatistické údaje. Komisia by mala spolupracovať s centrami excelentnosti v Únii, národnými štatistickými úradmi a organizáciami relevantnými pre kultúrne a kreatívne sektory v Európe a s Radou Európy, Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Unescom.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 32
(32)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti splniť konkrétne ciele akcií a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(32)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe schopnosti prevádzkovateľa projektu splniť konkrétne ciele akcií a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä veľkosť prevádzkovateľa a projektu, náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33 a (nové)
(33a)  S cieľom optimalizovať synergický účinok medzi fondmi Únie a priamo riadenými nástrojmi by sa malo zjednodušiť poskytovanie podpory pre činnosti, ktoré už dostali certifikáciu známky excelentnosti.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 34
(34)  Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ28 osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.
(34)  Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ28 osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Obmedzenia spôsobené odľahlosťou týchto krajín alebo území by sa mali zohľadňovať pri realizácii programu a ich skutočné zapojenie do programu musí byť predmetom pravidelného monitorovania a hodnotenia.
__________________
__________________
28 Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
28 Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 34 a (nové)
(34a)  V súlade s článkom 34 ZFEÚ by sa mali prijať opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách. Mali by sa podporovať výmeny umelcov z týchto regiónov a ich diel v rámci mobility a spolupráca medzi ľuďmi a organizáciami z daných regiónov a ich susedmi a tretími krajinami. Ľudia tak budú môcť využívať aj konkurenčné výhody, ktoré môže ponúkať kultúrny a kreatívny priemysel, najmä hospodársky rast a zamestnanosť. Takéto opatrenia by sa mali pravidelne monitorovať a vyhodnocovať.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 36
(36)  Na účely hladkej implementácie programu možno náklady prijímateľa, ktoré mu vzniknú pred podaním žiadosti o grant, najmä náklady súvisiace s právami duševného vlastníctva, považovať za oprávnené, pokiaľ sú priamo spojené s implementáciou podporovaných akcií.
(36)  Na účely zaistenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu a preklenutia čoraz väčších medzier vo financovaní, s ktorými sa prijímatelia stretávajú, by sa náklady prijímateľa, ktoré mu vzniknú pred podaním žiadosti o grant, najmä náklady súvisiace s právami duševného vlastníctva, považovať za oprávnené, pokiaľ sú priamo spojené s implementáciou podporovaných akcií.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38
(38)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci schvaľovať pracovné programy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. Je potrebné zabezpečiť správne ukončenie predchádzajúceho programu, najmä z hľadiska pokračovania viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od [1. januára 2021] by v prípade potreby mala riadenie akcií, ktoré neboli ukončené do [31. decembra 2020] v rámci predchádzajúceho programu, zabezpečovať technická a administratívna pomoc.
(38)  Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prijímanie pracovných programov. Je potrebné zabezpečiť správne ukončenie predchádzajúceho programu, najmä z hľadiska pokračovania viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od [1. januára 2021] by v prípade potreby mala riadenie akcií, ktoré neboli ukončené do [31. decembra 2020] v rámci predchádzajúceho programu, zabezpečovať technická a administratívna pomoc.
___________________________
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38 a (nové)
(38a)  V záujme účinnej a efektívnej implementácie programu by mala Komisia zaistiť, aby neexistovala žiadna zbytočná administratívna záťaž pre žiadateľov vo fáze podávania ani vo fáze spracúvania žiadostí.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38 b
(38b)   Vzhľadom na špecifiká kultúrnych a kreatívnych sektorov by sa osobitná pozornosť mala venovať malým projektom a ich pridanej hodnote.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 2
(2)  „kultúrne a kreatívne sektory“ sú všetky sektory, ktorých činnosti sú založené na kultúrnych hodnotách alebo umeleckých a iných individuálnych alebo kolektívnych tvorivých prejavoch. K týmto činnostiam môže patriť vývoj, tvorba, produkcia, šírenie a ochrana tovaru a služieb, ktoré predstavujú kultúrne, umelecké alebo iné kreatívne prejavy, ako aj súvisiace činnosti ako vzdelávanie alebo riadenie. Budú mať potenciál priniesť inovácie a pracovné miesta, a to najmä v súvislosti s duševným vlastníctvom. Tieto sektory zahŕňajú architektúru, archívy, knižnice a múzeá, umelecké remeslá, audiovíziu (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, dizajn (vrátane módneho dizajnu), festivaly, hudbu, literatúru, múzické umenia, knihy a vydavateľskú činnosť, rozhlas výtvarné umenie;
(2)  „kultúrne a kreatívne sektory“ sú všetky sektory, ktorých činnosti sú založené na kultúrnych hodnotách alebo umeleckých a iných individuálnych alebo kolektívnych tvorivých prejavoch a postupoch, či už sú tieto činnosti orientované na trh alebo nie. K týmto činnostiam môže patriť vývoj, tvorba, produkcia, šírenie a ochrana tovaru a služieb, ktoré predstavujú kultúrne, umelecké alebo iné kreatívne prejavy, ako aj súvisiace činnosti ako vzdelávanie alebo riadenie. Mnohé z nich majú potenciál priniesť inovácie a pracovné miesta, a to najmä v súvislosti s duševným vlastníctvom. Tieto sektory zahŕňajú architektúru, archívy, knižnice a múzeá, umelecké remeslá, audiovíziu (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, hudbu, literatúru, múzické umenia, knihy a vydavateľskú činnosť, rozhlas, výtvarné umenie, festivaly a dizajn vrátane módneho dizajnu;
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno -a (nové)
-a)  prispievať k uznávaniu a podpore vnútornej hodnoty kultúry, chrániť a podporovať kvalitu európskej kultúry a kreativity ako osobitného rozmeru osobného rozvoja, vzdelávania, sociálnej súdržnosti, slobody prejavu a presvedčenia a umeleckého vyjadrenia, posilňovať a prehlbovať demokraciu, kritické myslenie, pocit spolupatričnosti a občianstva ako pramene, z ktorých čerpajú pluralitné médiá a kultúrne prostredie;
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno a
a)  podporovať európsku spoluprácu v oblasti kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a dedičstva;
a)  podporovať európsku spoluprácu v oblasti kultúrnej, umeleckej a jazykovej rozmanitosti,to aj posilňovaním úlohy umelcov a kultúrnych subjektov, kvality európskej kultúrnej a umeleckej tvorby a spoločného hmotného a nehmotného európskeho kultúrneho dedičstva;
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno b
b)  zvyšovať konkurencieschopnosť kultúrnych a kreatívnych sektorov, a to najmä audiovizuálneho sektora.
b)  zvyšovať konkurencieschopnosť všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov a umocňovať ich hospodársky význam, a to najmä v audiovizuálnom sektore, vytváraním pracovných miest a posilňovaním inovácie a kreativity v týchto sektoroch.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – písmeno a
a)  posilniť hospodársky, sociálny a vonkajší rozmer spolupráce na európskej úrovni s cieľom rozvíjať a šíriť európsku kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne dedičstvo, a zvýšiť konkurencieschopnosti európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a upevniť medzinárodné kultúrne vzťahy;
a)  posilniť hospodársky, umelecký, kultúrny, sociálny a vonkajší rozmer spolupráce na európskej úrovni s cieľom rozvíjať a šíriť európsku kultúrnu rozmanitosť a európske hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo, a zvýšiť konkurencieschopnosť a inováciu európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a upevniť medzinárodné kultúrne vzťahy;
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – písmeno a a (nové)
aa)  podporovať kultúrne a kreatívne sektory vrátane audiovizuálneho sektora, podporovať umelcov, subjekty pôsobiace v tejto oblasti, remeselníkov a zapojenie publika s osobitným zameraním na rodovú rovnosť a nedostatočne zastúpené skupiny;
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – písmeno b
b)  podporiť schopnosť európskeho audiovizuálneho priemyslu uspieť v konkurencii a rozširovať sa;
b)  podporiť schopnosť európskeho audiovizuálneho sektora uspieť v konkurencii, jeho inovácie a schopnosť rozširovať sa, najmä pokiaľ ide o MSP, nezávislé produkčné spoločnosti a organizácie pôsobiace v kultúrnych a tvorivých sektoroch, a podporiť kvalitu činností európskeho audiovizuálneho sektora udržateľným spôsobom s cieľom dosiahnuť vyvážený odvetvový a geografický prístup;
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – písmeno c
c)  rozšíriť spoluprácu na úrovni politík a inovatívne akcie na podporu všetkých podprogramov, a to aj podporou rôznorodého a pluralistického mediálneho prostredia, mediálnej gramotnosti a sociálneho začlenenia.
c)  rozšíriť spoluprácu na úrovni politík a inovatívne akcie vrátane nových obchodných modelov, modelov riadenia a kreatívnych riešení na podporu všetkých podprogramov a všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov, a to aj ochranou slobody umeleckého prejavu a podporou rôznorodého, nezávislého a pluralistického kultúrneho a mediálneho prostredia, mediálnej gramotnosti, digitálnych zručností, kultúrneho a umeleckého vzdelávania, rodovej rovnosti, aktívneho občianstva, medzikultúrneho dialógu, odolnosti a sociálneho začlenenia, najmä osôb so zdravotným postihnutím, a to aj prostredníctvom väčšej dostupnosti tovaru a služieb kultúrneho charakteru.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)  podporovať mobilitu umelcov a subjektov pôsobiacich v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a obeh ich diel;
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – písmeno c b (nové)
cb)  poskytnúť kultúrnym a kreatívnym sektorom údaje, analýzy a primeraný súbor kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov a vytvoriť koherentný systém hodnotení a posudzovaní vplyvu, a to aj s medzisektorovým rozmerom.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 3 – písmeno c
c)  „MEDZISEKTOROVÝ“ podprogram sa vzťahuje na činnosti uskutočňované naprieč všetkými kultúrnymi a kreatívnymi sektormi.
c)  „MEDZISEKTOROVÝ“ podprogram sa vzťahuje na činnosti uskutočňované naprieč všetkými kultúrnymi a kreatívnymi sektormi vrátane sektora spravodajských médií.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 3 a (nový)
Článok 3a
Európska pridaná hodnota
Uznanie vnútornej a hospodárskej hodnoty kultúry a tvorivosti a rešpektovanie kvality a plurality hodnôt a politík Únie.
Z programu sa podporujú len tie akcie a činnosti, ktoré poskytujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 3.
Európska pridaná hodnota akcií a činností programu je zabezpečená napríklad prostredníctvom:
a)   nadnárodného charakteru akcií a činností, ktoré dopĺňajú regionálne, národné, medzinárodné a iné programy a politiky Únie, a vplyvu týchto akcií a činností na prístup občanov ku kultúre, aktívne zapojenie občanov, vzdelávanie, sociálne začlenenie a medzikultúrny dialóg;
b)   rozvoja a podpory nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce medzi kultúrnymi a kreatívnymi aktérmi vrátane umelcov, profesionálov v audiovizuálnej oblasti, organizácií pôsobiacich na poli kultúry a tvorivosti, MSP a subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore so zameraním na podnecovanie komplexnejších, rýchlejších, účinnejších a dlhodobejších reakcií na globálne výzvy, najmä na digitalizáciu;
c)   úspor z rozsahu a rastu a pracovných miest, ku ktorým prispieva podpora Únie, čím sa vytvára pákový efekt pre dodatočné finančné prostriedky;
d)   zabezpečenia vyrovnanejších podmienok v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov prostredníctvom zohľadnenia osobitostí jednotlivých krajín vrátane krajín alebo regiónov so špecifickými geografickými alebo jazykovými pomermi, napríklad najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ a zámorských krajín alebo území pod správou členského štátu, ktoré sú uvedené v prílohe II k ZFEÚ;
e)   podpory povedomia o spoločných európskych koreňoch a rozmanitosti.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno -a (nové)
-a)  podporovať umelecký prejav a umeleckú tvorbu;
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno -a a (nové)
-aa)  pestovať talenty, schopnosti a zručnosti a stimulovať spoluprácu a inovácie v celom reťazci kultúrnych a kreatívnych sektorov vrátane dedičstva;
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a
a)  posilniť cezhraničný rozmer a obeh európskych kultúrnych a kreatívnych diel a subjektov;
a)  posilniť cezhraničný rozmer, obehviditeľnosť európskych kultúrnych a kreatívnych subjektov a ich diel,to aj prostredníctvom programov rezidenčných pobytov, turné, podujatí, pracovných seminárov, výstav a festivalov, ako aj uľahčovaním výmeny najlepších postupov a zlepšovaním odborných spôsobilostí;
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b
b)  zvýšiť účasť na kultúre v celej Európe;
b)  zlepšiť prístup ku kultúre, účasť na nej a kultúrne povedomie a tiež zapojenie publika v celej Európe, najmä so zreteľom na ľudí so zdravotným postihnutím a zo znevýhodneného prostredia;
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c
c)  zvýšiť spoločenskú odolnosť a sociálne začlenenie prostredníctvom kultúry a kultúrneho dedičstva;
c)  zvýšiť spoločenskú odolnosť a sociálne začlenenie, medzikultúrny a demokratický dialóg a kultúrnu výmenu prostredníctvom umenia, kultúry a kultúrneho dedičstva;
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d
d)  zlepšiť kapacity európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov, aby prosperovalivytvárali pracovné miesta a rast;
d)  zlepšiť schopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov prosperovať, inovovať, tvoriť umelecké diela, budovaťrozvíjať kľúčové kompetencie, znalosti, zručnosti, nové umelecké postupy a udržateľné pracovné miesta a rast a prispievať k miestnemu a regionálnemu rozvoju;
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da)  pomôcť rozvíjať odbornú spôsobilosť osôb v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a posilňovať ich postavenie primeranými opatreniami;
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno e
e)  posilniť európsku identitu a hodnoty prostredníctvom kultúrneho povedomia, vzdelávania v umeniach a tvorivosti vo vzdelávaní vychádzajúcej z kultúry;
e)  posilniť európsku identitu, aktívne občianstvo, spolupatričnosť a demokratické hodnoty prostredníctvom kultúrneho povedomia, kultúrneho dedičstva, prejavu, kritického myslenia, umeleckého prejavu, zviditeľnenia a docenenia tvorcov, umenia, vzdelávania a tvorivosti vychádzajúcej z kultúry v rámci formálneho, neformálneho a informálneho celoživotného vzdelávania;
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno f
f)  podporiť budovanie medzinárodných kapacít v európskych kultúrnych a kreatívnych sektoroch, aby sa aktivizovali na medzinárodnej úrovni;
f)  podporiť budovanie medzinárodných kapacít v európskych kultúrnych a kreatívnych sektoroch vrátane základných organizácií a mikroorganizácií, aby sa aktivizovali na medzinárodnej úrovni;
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno g
(g)  prispieť k plneniu globálnej stratégie Únie pre medzinárodné vzťahy prostredníctvom kultúrnej diplomacie.
g)   prispieť k plneniu globálnej stratégie Únie pre vzťahy v oblasti kultúry úsilím o zabezpečenie dlhodobého vplyvu tejto stratégie prostredníctvom medziľudského prístupu zahŕňajúceho siete v oblasti kultúry, občiansku spoločnosť a základné organizácie.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2 a (nový)
V rámci osobitných akcií v podprograme KULTÚRA sa musí osobitný dôraz z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov aj z hľadiska cielených akcií klásť na hudobné odvetvie. Potrebám tohto sektora prispôsobené výzvy na predkladanie návrhov a nástroje pomôžu so zvýšením konkurencieschopnosti hudobného odvetvia a s riešením niektorých osobitných problémov, ktorým čelí.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno a
a)  pestovať talenty a zručnosti a povzbudzovať spoluprácu a inovácie v oblasti tvorby a produkcie európskych audiovizuálnych diel;
a)  pestovať talenty, schopnosti, zručnosti, rozvíjať používanie digitálnych technológií a povzbudzovať spoluprácu, mobilitu a inovácie v oblasti tvorby a produkcie európskych audiovizuálnych diel, a to aj v cezhraničnom meradle;
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno b
b)  zvýšiť distribúciu európskych audiovizuálnych diel v kináchonline a zlepšiť ich cezhraničnú prístupnosť,to aj prostredníctvom inovatívnych obchodných modelov a nových technológií;
b)  zvýšiť v novom digitálnom prostredí nadnárodnýmedzinárodný obeh európskych audiovizuálnych dielich online a offline distribúciu, najmä v kinách;
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  poskytovať medzinárodnému publiku širší prístup k audiovizuálnym dielam Únie predovšetkým ich propagáciou, podujatiami, činnosťami na podporu filmovej gramotnosti a festivalmi;
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno b b (nové)
bb)  zveľaďovať audiovizuálne dedičstvo a uľahčovať prístup k audiovizuálnym archívom a knižniciam, podporovať ich a propagovať ich ako zdroje pamäte, vzdelávania, opakovaného použitia a nových obchodných možností, a to aj prostredníctvom najnovších digitálnych technológií;
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno c
c)  propagovať európske audiovizuálne diela a podporovať formovanie publika v Európe aj mimo nej.
c)  propagovať európske audiovizuálne diela a podporovať zapájanie publika všetkých vekových kategórií, najmä mladého publika a osôb so zdravotným postihnutím, z hľadiska proaktívneho a legálneho používania audiovizuálnych diel v Európe aj za jej hranicami a z hľadiska spoločného využívania obsahu vytvoreného používateľmi, a to aj prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti filmu a audiovizuálneho vzdelávania.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2
Tieto priority sa budú napĺňať cez podporu tvorby, propagácie, sprístupňovania a šírenia európskych diel, ktoré majú potenciál osloviť veľké publikum v Európe i mimo nej, čím umožnia prispôsobiť sa novému vývoju na trhu a podporiť vykonávanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách.
Tieto priority sa budú napĺňať cez podporu tvorby, propagácie, sprístupňovania a šírenia európskych diel šíriacich európske hodnoty a spoločnú identitu, ktoré majú potenciál osloviť veľké publikum všetkých vekových skupín v Európe i mimo nej, čím umožnia prispôsobiť sa novému vývoju na trhu a podporiť vykonávanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno a
a)  podporovať medzisektorovú nadnárodnú spoluprácu na úrovni politík, ako aj úlohu, ktorú kultúra zohráva pri sociálnom začleňovaní, a šíriť znalosti získané v rámci programu a napomôcť prenosnosť jeho výsledkov;
a)  podporovať medzisektorovú nadnárodnú spoluprácu na úrovni politík, a to aj z hľadiska podpory úlohy, ktorú kultúra zohráva pri sociálnom začleňovaní, najmä v prípade osôb so zdravotným postihnutím a v záujme upevňovania demokracie, a šíriť znalosti získané v rámci programu a podporovať prenosnosť jeho výsledkov s cieľom väčšmi zviditeľniť tento program;
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno b
b)  podporovať inovatívny prístup k tvorbe, sprístupňovaniu, šíreniu a propagácii obsahu vo všetkých kultúrnych a kreatívnych sektoroch;
b)  so zreteľom na obsah chránený autorským právom podporovať inovatívny prístup k tvorbe umeleckého obsahu a umeleckému výskumu, sprístupňovaniu, šíreniu a propagácii vo všetkých kultúrnych a kreatívnych sektoroch, a to v trhovom aj netrhovom meradle;
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno c
c)  podporovať prierezové činnosti zahŕňajúce viacero sektorov s cieľom prispôsobiť sa štrukturálnym zmenám prebehajúcim v mediálnom sektore, a zároveň posilňovať slobodné, rôznorodé a pluralistické mediálne prostredie, kvalitnú žurnalistiku a mediálnu gramotnosť;
c)  podporovať prierezové činnosti zahŕňajúce viacero sektorov s cieľom prispôsobiť sa štrukturálnym a technologickým zmenám prebiehajúcim v mediálnom sektore, a zároveň posilňovať slobodné, rôznorodé a pluralistické médiá, umelecké a kultúrne prostredie, profesijnú etiku v žurnalistike, kritické myslenie a mediálnu gramotnosť, najmä v radoch mládeže, prostredníctvom pomoci s prispôsobovaním sa novým mediálnym nástrojom a formátom a boja proti šíreniu dezinformácií;
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno d
d)  zriadiť a podporovať programové kancelárie, ktoré budú program propagovaťdanej krajine a podnecovať cezhraničnú spoluprácu v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.
d)  zriadiť a podporovať aktívne zapájanie programových kancelárií v zúčastnených krajinách s cieľom čestne a vyvážene propagovať program v ich krajinách, a to aj sieťovými činnosťami na mieste, podporovať žiadateľov v súvislosti s programom a poskytovať základné informácie o ďalších relevantných možnostiach podpory, ktoré sú k dispozíciirámci programov financovaných z prostriedkov Únie, a podnecovať cezhraničnú spoluprácu a výmenu najlepších postupov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – pododsek 1
Finančné krytie na vykonávanie tohto programu na obdobie 2021 až 2027 sa stanovuje na 1 850 000 000 EUR v bežných cenách.
Finančné krytie na vykonávanie tohto programu na obdobie 2021 až 2027 sa stanovuje na 2 806 000 000 EUR v stálych cenách.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – pododsek 2 – zarážka 1
–  do maximálnej výšky 609 000 000 EUR na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) (podprogram KULTÚRA);
–  v minimálnej výške 33 % na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) (podprogram KULTÚRA);
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – pododsek 2 – zarážka 2
–  do maximálnej výšky 1 081 000 000 EUR na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. b) (podprogram MÉDIÁ);
–  v minimálnej výške 58 % na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. b) (podprogram MÉDIÁ);
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – pododsek 2 – zarážka 3
–  do maximálnej výšky 160 000 000 EUR na činnosti uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c) (MEDZISEKTOROVÝ podprogram);
–  do maximálnej výšky 9 % na činnosti uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c) (MEDZISEKTOROVÝ podprogram), čím sa zabezpečuje pridelenie finančných prostriedkov pre každú národnú kanceláriu programu Kreatívna Európa aspoň na tej istej úrovni ako v prípade rozpočtových prostriedkov pridelených podľa nariadenia (ES) č. 1295/2013;
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 3
3.  Okrem finančného krytia uvedeného v odseku 1 možno na podporu medzinárodného rozmeru programu sprístupniť dodatočné finančné príspevky z externých nástrojov financovania [nástroj susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)], z ktorých sa podporia akcie implementované a riadené v súlade s týmto nariadením. Takéto príspevky sa financujú v súlade s nariadeniami, ktorými sú ustanovené.
3.  Okrem finančného krytia uvedeného v odseku 1 možno na podporu medzinárodného rozmeru programu sprístupniť dodatočné finančné príspevky z externých nástrojov financovania [Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)], z ktorých sa podporia akcie implementované a riadené v súlade s týmto nariadením. Takéto príspevky sa financujú v súlade s nariadeniami, ktorými sú ustanovené, a každoročne sa o nich – rovnako ako o príspevkoch do programu z tretích krajín – podávajú správy rozpočtovému orgánu.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)
Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať na riadiacich štruktúrach a fórach zainteresovaných strán programu s cieľom uľahčiť výmenu informácií.
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2
2.  Predpokladom účasti krajín uvedených v odseku 1, písmenách a), b) a c) na podprograme MÉDIÁ a MEDZSEKTOROVOM podprograme je splnenie podmienok stanovených v smernici 2010/13/EÚ.
2.   Predpokladom účasti krajín uvedených v odseku 1 písm. a) až d) na podprograme MÉDIÁ a MEDZSEKTOROVOM podprograme je splnenie podmienok stanovených v smernici 2010/13/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3 a (nový)
3a.  Uzatváranie dohôd s tretími krajinami pridruženými k programu podľa tohto nariadenia sa uľahčí postupmi, ktoré sú rýchlejšie ako postupy podľa nariadenia (EÚ) č. 1295/2013. Dohody s novými krajinami sa aktívne podporujú.
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1
1.  K programu majú prístup medzinárodné organizácie pôsobiace v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje, a to v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
1.  K programu majú prístup medzinárodné organizácie pôsobiace v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, ako UNESCO alebo Rada Európy, prostredníctvom štruktúrovanejšej spolupráce s projektmi Kultúrne trasy Euroimages, monitorovacím strediskom EUIPO, Svetovou organizáciou duševného vlastníctva a OECD na základe spoločných príspevkov k plneniu cieľov programu a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 2
2.  Únia je počas trvania programu členom Európskeho audiovizuálneho observatória. Členstvo Únie v observatóriu prispieva k plneniu priorít podprogramu MÉDIÁ. Komisia zastupuje Úniu v jej vzťahoch s observatóriom. Z podprogramu MÉDIÁ sa poskytuje podpora na úhradu členského príspevku Únie v observatóriu, aby sa zlepšilo zhromažďovanie a analýza údajov v audiovizuálnom sektore.
2.  Únia je počas trvania programu členom Európskeho audiovizuálneho observatória. Členstvo Únie v observatóriu prispieva k plneniu priorít podprogramu MÉDIÁ. Komisia zastupuje Úniu v jej vzťahoch s observatóriom. Z podprogramu MÉDIÁ sa poskytuje podpora na úhradu členského príspevku Únie v observatóriu a na zhromažďovanie a analýzu údajov v audiovizuálnom sektore.
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 9 a (nový)
Článok 9a
Získavanie údajov o kultúrnych a kreatívnych sektoroch
Komisia posilňuje spoluprácu v rámci svojich útvarov, ako je Spoločné výskumné centrum a Eurostat, s cieľom získavať vhodné štatistické údaje na meranie a analyzovanie vplyvu kultúrnych politík. V záujme splnenia tohto cieľa Komisia koná v spolupráci s centrami excelentnosti v Európe a národnými štatistickými úradmi a v spolupráci s Radou Európy, OECD a organizáciou UNESCO. Tým prispieva k plneniu cieľov podprogramu KULTÚRA a podrobne sleduje ďalší vývoj politiky v oblasti kultúry, a to aj tým, že v ranej etape začleňuje zainteresované strany do štúdia a prispôsobovania ukazovateľov spoločných pre rôzne sektory alebo špecifických pre danú oblasť činnosti. Komisia pravidelne podáva správy Európskemu parlamentu o takýchto činnostiach.
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 3
3.  Operácie kombinovaného financovania v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.
3.  Operácie kombinovaného financovania v rámci programu sa implementujú v súlade s hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách a postupmi stanovenými v [nariadení o InvestEU]. Špecializovaný záručný mechanizmus vytvorený v rámci programu Kreatívna Európa bude pokračovať v rámci [nariadenia o InvestEU], pričom zohľadní implementačné postupy vyvinuté v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 4
4.  Príspevky do mechanizmu vzájomného poistenia môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [ktoré nadväzuje na nariadenie o záručnom fonde].
4.  Príspevky do mechanizmu vzájomného poistenia môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [ktoré nadväzuje na nariadenie o záručnom fonde], a to na základe už vyvinutých implementačných postupov a pri ich zohľadnení.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 4 a (nový)
4a.  V záujme podpory medzinárodného rozmeru programu sa z programov stanovených nariadením …/…[Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce] a nariadením .../... [IPA III] finančne prispieva k akciám vytvoreným v rámci tohto nariadenia. Toto nariadenie sa uplatňuje na využívanie uvedených programov, pričom zaisťuje súlad s príslušnými nariadeniami, ktoré ich upravujú.
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1
1.  Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.
1.  Program sa implementuje prostredníctvom ročných pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Prijatiu pracovných programov predchádzajú konzultácie s rôznymi zainteresovanými stranami s cieľom zaistiť, aby plánované akcie čo najlepšie podporovali rôzne zúčastnené sektory. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania, ktorou sa nesmie nahrádzať priame financovanie prostredníctvom grantov.
Všeobecné a konkrétne ciele a zodpovedajúce politické priority a akcie programu, ako aj pridelený rozpočet na jednotlivé akcie sa podrobne uvedú v ročných pracovných programoch. Ročný pracovný program obsahuje aj orientačný časový plán implementácie.
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 2
2.  Pracovný program prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu.
2.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením ročných pracovných programov.
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1 a (nový)
1a.  Vo výzvach na predkladanie návrhov sa môže zohľadniť potreba zabezpečiť primeranú podporu malých projektov v rámci podprogramu KULTÚRA prostredníctvom opatrení, ktoré môžu zahŕňať vyššiu mieru spolufinancovania.
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1 b (nový)
1b.  Pri prideľovaní grantov sa zohľadňujú tieto znaky príslušného projektu:
a)  kvalita projektu;
b)  vplyv;
c)  kvalita a efektívnosť jeho implementácie.
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2
2.  Komisia pre vyhodnotenie môže pozostávať z externých expertov.
2.  Komisia pre vyhodnotenie môže pozostávať z externých expertov. Schádza sa za fyzickej prítomnosti svojich členov alebo na diaľku.
Experti majú odborné skúsenosti súvisiace s posudzovanou oblasťou. Komisia pre vyhodnotenie môže požiadať o stanovisko expertov z krajiny, ktorá podala žiadosť.
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 3
3.  Odchylne od článku [130 ods. 2] nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch možno považovať za oprávnené tie náklady, ktoré vznikli prijímateľovi pred podaním žiadosti o grant, pokiaľ priamo súvisia s vykonávaním podporovaných akcií a činností.
3.  Odchylne od článku [130 ods. 2] nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch sa za oprávnené považujú tie náklady, ktoré vznikli prijímateľovi pred podaním žiadosti o grant, pokiaľ priamo súvisia s vykonávaním podporovaných akcií a činností.
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 5 – úvodná časť
5.  Bez toho, aby sa zapojili do výzvy na predkladanie návrhov, môžu získať granty tieto subjekty:
5.  Bez toho, aby sa zapojili do výzvy na predkladanie návrhov, môžu na základe osobitných úloh a cieľov, ktoré stanoví Komisia a ktoré sa pravidelne hodnotia v súlade s cieľmi programu, výnimočne získať granty tieto subjekty:
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 5 – písmeno a
a)  Európska filmová akadémia;
a)  Európska filmová akadémia v kontexte spolupráce s Európskym parlamentom na Filmovej cene LUX na základe dohody o spolupráci dojednanej a podpísanej týmito stranami a v spolupráci so sieťou Europa Cinemas; do uzatvorenia dohody o spolupráci sú príslušné rozpočtové prostriedky v rozpočtovej rezerve;
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 5 – písmeno b
b)  Mládežnícky orchester Európskej únie.
b)  Mládežnícky orchester Európskej únie na svoje činnosti vrátane pravidelného výberu a umeleckej prípravy mladých hudobníkov zo všetkých členských štátov prostredníctvom rezidenčných programov, ktoré ponúkajú mobilitu a príležitosť vystupovať na festivaloch a turné v rámci Únie a na medzinárodnej úrovni a ktoré prispievajú k cezhraničnému šíreniu európskej kultúry a k internacionalizácii kariéry mladých hudobníkov, a to so zameraním na vyvážené geografické zastúpenie účastníkov; Mládežnícky orchester Európskej únie diverzifikuje svoje príjmy aktívnym získavaním finančnej podpory z nových zdrojov, a tak znižuje svoju závislosť od finančných prostriedkov Únie; činnosti Mládežníckeho orchestra Európskej únie sú v súlade s cieľmi a prioritami tohto programu a podprogramu KULTÚRA, najmä pokiaľ ide o zapojenie publika.
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1
Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje, že program je celkovo konzistentný a komplementárny s príslušnými politikami a programami, a to najmä s tými, ktoré sa týkajú rodovej vyváženosti, vzdelávania, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, životného prostredia a ochrany klímy, súdržnosti, regionálnej a mestskej politiky, štátnej pomoci a medzinárodnej spolupráce a rozvoja.
Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje, že program je celkovo konzistentný a komplementárny s príslušnými politikami a programami, a to najmä s tými, ktoré sa týkajú rodovej vyváženosti, vzdelávania, najmä digitálneho vzdelávania a mediálnej gramotnosti, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, najmä v prípade marginalizovaných skupín a menšín, výskumu a inovácií vrátane sociálnych inovácií, priemyslu a podnikania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, životného prostredia a ochrany klímy, súdržnosti, regionálnej a mestskej politiky, udržateľného cestovného ruchu, štátnej pomoci, mobility a medzinárodnej spolupráce a rozvoja, a to aj v záujme podpory účinného využívania verejných prostriedkov.
Komisia zabezpečí, aby sa pri uplatňovaní postupov stanovených v [Programe InvestEU] na účely tohto programu zohľadňovali postupy vyvinuté v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013.
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 – písmeno b
b)  je v súlade s minimálnymi kvalitatívnymi požiadavkami príslušnej výzvy na predkladanie návrhov;
b)  je v súlade s vysokými kvalitatívnymi požiadavkami príslušnej výzvy na predkladanie návrhov;
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 a (nový)
2a.  Návrhy, ktorým bola udelená známka excelentnosti, môžu byť financované priamo z iných programov alebo z finančných prostriedkov podľa nariadenia [všeobecné nariadenie COM(2018)0375] v súlade s jeho článkom 67 ods. 5 za predpokladu, že sú v súlade s cieľmi tohto programu. Komisia zaistí, aby kritériá výberu projektov pre známku excelentnosti a jej udeľovania boli jednotné, jednoznačné a transparentné pre potenciálnych prijímateľov.
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 16 a (nový)
Článok 16a
Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory v rámci InvestEU
1.  Finančná podpora z nového programu InvestEU vychádza z cieľov a kritérií záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory, pričom zohľadňuje špecifickosť daného sektora.
2.  Program InvestEU poskytuje:
a)  prístup k finančným prostriedkom pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch;
b)  záruky zúčastneným finančným sprostredkovateľom z ktorejkoľvek krajiny zúčastňujúcej sa na záručnom mechanizme;
c)  zúčastneným finančným sprostredkovateľom dodatočné odborné znalosti na hodnotenie rizík spojených s MSP, mikroorganizáciami a malými a stredne veľkými organizáciami a s kultúrnymi a kreatívnymi projektmi;
d)  objem dlhového financovania sprístupneného pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie;
e)  MSP, mikroorganizáciám a malým a stredne veľkým organizáciám zo všetkých regiónov a sektorov schopnosť vytvoriť diverzifikované úverové portfólio a navrhnúť marketingový a propagačný plán;
f)  tieto druhy úverov: investície do hmotného a nehmotného majetku s výnimkou osobnej zábezpeky; prevody podnikov; prevádzkový kapitál, napríklad dočasné financovanie, preklenutie nedostatku finančných prostriedkov, peňažný tok a úverové linky.
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 1 a (nový)
1a.  Podprogramy majú spoločný súbor kvalitatívnych ukazovateľov. Každý podprogram má špecializovaný súbor ukazovateľov.
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 2
2.  Aby bolo hodnotenie pokroku programu v dosahovaní jeho cieľov efektívne, Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom vytvoriť ustanovenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie a právomoc meniť prílohu II s cieľom revidovať alebo doplniť ukazovatele, ak je to pre monitorovanie a hodnotenie potrebné.
2.  Aby bolo hodnotenie pokroku programu v dosahovaní jeho cieľov efektívne, Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom vytvoriť ustanovenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie a právomoc meniť prílohu II s cieľom revidovať alebo doplniť ukazovatele. Komisia prijme delegovaný akt o ukazovateľoch do 31. decembra 2022.
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 a (nový)
1a.  Dostupné údaje o výške viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré by boli potrebné na financovanie projektov so známkou excelentnosti, sa každý rok poskytnú obom zložkám rozpočtového orgánu, a to aspoň 3 mesiace pred dátumom uverejnenia ich stanoviska k rozpočtu Únie na nasledujúci rok podľa spoločne dohodnutého harmonogramu ročného rozpočtového postupu.
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 2
2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho implementácii, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu.
2.  Preskúmanie programu v polovici obdobia sa vykoná do 30. júna 2024.
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení v polovici obdobia do 31. decembra 2024.
Komisia v prípade potreby a na základe preskúmania v polovici obdobia predloží legislatívny návrh na revíziu tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 3
3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však dva roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.
3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však dva roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia predloží záverečné hodnotenie programu.
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú vizibilitu finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú vizibilitu finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti, najmä názov programu a v prípade akcií financovaných v rámci podprogramu MÉDIÁ aj logo MÉDIÁ. Komisia vytvorí logo KULTÚRA, ktoré sa bude používať v prípade akcií financovaných v rámci podprogramu KULTÚRA.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno a
a)  projekty spolupráce;
a)  nadnárodné projekty spolupráce s jasným rozlíšením medzi malými, strednými projektmi a projektmi veľkého rozsahu a s osobitným zreteľom na mikroorganizácie a malé organizácie pôsobiace v oblasti kultúry;
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno d
d)  mobilita umelcov a kultúrnych a kreatívnych subjektov;
d)  mobilita umelcov, remeselníkov a kultúrnych a kreatívnych subjektov v rámci ich nadnárodnej činnosti vrátane pokrytia nákladov súvisiacich s umeleckou činnosťou a obehom umeleckých diel a kultúrnych objektov;
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno e
e)  podpora kultúrnych a kreatívnych organizácií pri pôsobení na medzinárodnej úrovni;
e)  podpora kultúrnych a kreatívnych organizácií pri pôsobení na medzinárodnej úrovni a budovaní ich kapacít;
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno a
a)  podpora hudobného sektora: podpora rozmanitosti, kreativity a inovácie v oblasti hudby, a predovšetkým šírenie hudobného repertoáru v Európe a za jej hranicami, akcie odbornej prípravy a formovanie publika v súvislosti s európskym repertoárom, ako aj podpora zhromažďovania a analýzy údajov;
a)  podpora hudobného sektora: podpora rozmanitosti, kreativity a inovácie v oblasti hudby, najmä živej hudby, to aj prostredníctvom vytvárania sietí, šírenie a podpora rozmanitých európskych hudobných diel a repertoáru v Európe a za jej hranicami, odborná príprava, účasť na hudbejej dostupnosť, formovanie publika, zviditeľnenie a docenenie tvorcov, usporiadateľov a umelcov, predovšetkým mladých a začínajúcich, ako aj podpora zhromažďovania a analýzy údajov;
Pozmeňujúci návrh 115
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno b
b)  podpora knižného a vydavateľského sektora: zacielené akcie na podporu rozmanitosti, kreativity a inovácie, predovšetkým preklad a propagácia európskej literatúry v medzinárodnom kontexte v rámci Európy aj za jej hranicami, odborné vzdelávanie a výmeny pre odborníkov zo sektora, autorov a prekladateľov, ako aj nadnárodné projekty zamerané na spoluprácu, inováciu a rozvoj v tomto sektore;
b)  podpora knižného a vydavateľského sektora: zacielené akcie na podporu rozmanitosti, kreativity a inovácie, predovšetkým preklad európskej literatúry, jej propagácia úprava do formátov dostupných pre ľudí so zdravotným postihnutím v medzinárodnom kontexte v rámci Európy aj za jej hranicami, a to aj prostredníctvom knižníc, odborné vzdelávanie a výmeny pre odborníkov zo sektora, autorov a prekladateľov, ako aj nadnárodné projekty zamerané na spoluprácu, inováciu a rozvoj v tomto sektore;
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno c
c)  podpora sektora architektúry a kultúrneho dedičstva: zacielené akcie na podporu mobility prevádzkovateľov, budovanie kapacít, rozvoj publikainternacionalizáciu sektora kultúrneho dedičstvaarchitektúry, podpora kultúry výstavby (tzv. Baukultur), podpora zachovania, ochranyposilňovania kultúrneho dedičstva a jeho hodnôt prostredníctvom zvyšovania povedomia, vytvárania sietí a partnerských vzdelávacích činností;
c)  podpora sektora kultúrneho dedičstva a architektúry: zacielené akcie na podporu mobility prevádzkovateľov, výskum, vytýčenie noriem vysokej kvality, budovanie kapacít, odovzdávanie odborných znalostízručností medzi remeselníkmi, zapojenie publika, podpora zachovania, ochranyobnovy životného priestoru, adaptívne opätovné využívanie, presadzovanie kultúry výstavby (tzv. Baukultur), udržateľnosť, šírenie, posilňovanieinternacionalizácia kultúrneho dedičstva a jeho hodnôt prostredníctvom zvyšovania povedomia, vytvárania sietí a partnerských vzdelávacích činností;
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno d
d)  podpora ostatných sektorov: zacielené akcie v prospech rozvoja kreatívneho aspektu v dizajnemódecestovnom ruchu zameranom na kultúru, ako aj ich propagácia a reprezentácia mimo Európskej únie.
d)  podpora ostatných sektorov: zacielené propagačné akcie v prospech rozvoja kreatívneho aspektu v ďalších sektoroch vrátane dizajnumódyudržateľného cestovného ruchu zameraného na kultúru, ako aj ich propagácia a reprezentácia mimo Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Podpora všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov v oblastiach spoločných potrieb, pričom ak špecifiká subsektora odôvodňujú cielený prístup, možno prípadne vytvoriť sektorovú akciu. Horizontálny prístup sa prijíma v prípade nadnárodných projektov v oblasti spolupráce, mobility a internacionalizácie, a to aj prostredníctvom rezidenčných programov, turné, podujatí, živých vystúpení, výstav a festivalov, ako aj v prípade podpory rozmanitosti, tvorivosti a inovácie, odbornej prípravy a výmen profesionálov v danom sektore, budovania kapacít, sieťovej spolupráce, zručností, formovania publika a získavania a analýzy údajov. Na sektorové akcie sú vyčlenené rozpočty primerané sektorom identifikovaným ako prioritné. Sektorové akcie by mali pomáhať s riešením osobitných výziev, ktorým čelia rôzne prioritné sektory identifikované v tejto prílohe, a to na základe existujúcich pilotných projektov a prípravných akcií.
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 3 – úvodná časť
Osobitné akcie zamerané na zviditeľnenie a zhmotnenie európskej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva a na rozvíjanie medzikultúrneho dialógu:
Osobitné akcie zamerané na zviditeľnenie a zhmotnenie európskej identity a jej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva a na rozvíjanie medzikultúrneho dialógu:
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 3 – písmeno b
b)  značka „Európske dedičstvo“ so zaistením finančnej podpory v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ34;
b)  značka „Európske dedičstvo“ so zaistením finančnej podpory v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ34 a sieť lokalít Európskeho dedičstva;
__________________
__________________
34 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorým sa ustanovuje akcia Európskej únie na podporu značky Európske dedičstvo (Ú. v. EÚ L 303, 22.11.2011, s. 1).
34 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorým sa ustanovuje akcia Európskej únie na podporu značky Európske dedičstvo (Ú. v. EÚ L 303, 22.11.2011, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 3 – písmeno c
c)  ocenenia EÚ v oblasti kultúry;
c)  ocenenia EÚ v oblasti kultúry vrátane Európskej divadelnej ceny;
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 1 – odsek 1 – pododsek 3 – písmeno d a (nové)
da)  akcie zamerané na interdisciplinárne produkcie týkajúce sa Európy a jej hodnôt;
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – úvodná časť
V súvislosti s prioritami podprogramu MÉDIÁ uvedenými v článku 5 sa prihliada na rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o tvorbu, šírenie a sprístupnenie audiovizuálneho obsahu, ako aj na veľkosť a osobitosti príslušných trhov. Ciele sa okrem iného dosahujú prostredníctvom týchto činností:
V súvislosti s prioritami podprogramu MÉDIÁ uvedenými v článku 5 sa prihliada na požiadavky stanovené smernicou 2010/13/EÚ a rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o tvorbu, šírenie a sprístupnenie audiovizuálneho obsahu, ako aj na veľkosť a osobitosti príslušných trhov. Ciele sa okrem iného dosahujú prostredníctvom týchto činností:
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno a
a)  tvorba audiovizuálnych diel;
a)  tvorba európskych audiovizuálnych diel, najmä filmov a televíznych diel, ako je fikcia, krátke filmy, dokumentárne filmy, filmy pre deti a animované filmy, a interaktívnych diel, ako sú kvalitné videohry s príbehom a multimédiá so zvýšeným potenciálom cezhraničného obehu, ktoré vytvorili nezávislé európske produkčné spoločnosti;
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno b
b)  tvorba inovačného televízneho obsahu a seriálových naratívnych formátov;
b)  tvorba inovačného a kvalitného televízneho obsahu a seriálových naratívnych formátov pre všetky vekové skupiny prostredníctvom podpory nezávislých európskych produkčných spoločností;
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  podpora iniciatív venovaných tvorbe a propagácii diel súvisiacich s históriou európskej integrácie a európskymi príbehmi.
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno c
c)  reklamné a marketingové nástroje (vrátane online nástrojov a nástrojov s využitím analýzy údajov), ktorých cieľom je zvýšiť význam, viditeľnosť, cezhraničný prístup a záber publika v súvislosti s európskymi dielami;
c)  propagačné, reklamné a marketingové nástroje (vrátane online nástrojov a nástrojov s využitím analýzy údajov), ktorých cieľom je zvýšiť význam, viditeľnosť, cezhraničný prístup a záber publika v súvislosti s európskymi dielami;
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno d
d)  podpora medzinárodného predaja a šírenia inonárodných európskych diel na všetkých platformách, a to aj prostredníctvom koordinovaných distribučných stratégií pre viacero krajín;
d)  podpora medzinárodného predaja a šírenia inonárodných európskych diel na všetkých platformách so zameraním na malé aj veľké produkcie, a to aj prostredníctvom koordinovaných distribučných stratégií pre viacero krajín a titulkovania, dabingu a audiokomentára;
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da)  akcie zamerané na podporu krajín s nízkou kapacitou v záujme zlepšovania ich zistených nedostatkov;
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno e
e)  podpora výmen medzi podnikmi a činností sietí na uľahčenie európskych a medzinárodných koprodukcií;
e)  podpora výmen medzi podnikmi a činností sietí na uľahčenie európskych a medzinárodných koprodukcií a obehu európskych diel;
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
ea)  podpora európskych sietí audiovizuálnych tvorcov z rôznych krajín zameraná na rozvoj kreatívnych talentov v audiovizuálnom sektore;
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno e b (nové)
eb)  osobitné opatrenia prispievajúce k spravodlivému zaobchádzaniu s kreatívnymi talentmi v audiovizuálnom sektore;
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno g
g)  iniciatívy na podporu rozvoja publika a filmového vzdelávania zamerané najmä na mladé publikum;
g)  iniciatívy na podporu formovania a zapojenia publika, najmä v kinách, a filmového a audiovizuálneho vzdelávania zamerané najmä na mladé publikum;
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno h
h)  odborná príprava a mentorské činnosti na posilnenie kapacity audiovizuálnych prevádzkovateľov, aby sa vedeli prispôsobiť vývoju na trhu a digitálnym technológiám;
h)  odborná príprava a mentorské činnosti na posilnenie kapacity audiovizuálnych prevádzkovateľov vrátane umeleckých a iných remeselníkov, aby sa vedeli prispôsobiť vývoju na trhu a digitálnym technológiám;
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno i
i)  sieť európskych prevádzkovateľov videa na požiadanie, ktorá ponúka významný podiel inonárodných európskych diel;
i)  jedna alebo viaceré siete európskych prevádzkovateľov videa na požiadanie, ktoré ponúkajú významný podiel inonárodných európskych diel;
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno j
j)  sieť(-e) európskych festivalov, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych diel;
j)  európske festivaly a siete festivalov, ktoré premietajú a propagujú rôzne európske audiovizuálne diela s významným podielom inonárodných európskych diel;
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno k
k)  sieť európskych prevádzkovateľov kín, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych filmov;
k)  sieť európskych prevádzkovateľov kín, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych filmov, prispievajú k posilňovaniu úlohy kín v hodnotovom reťazci a zdôrazňujú verejné premietanie ako spoločenský zážitok;
Pozmeňujúci návrh 138
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno l
l)  osobitné opatrenia, ktoré majú prispieť k vyváženejšej účasti žien a mužov v audiovizuálnom sektore;
l)  osobitné opatrenia vrátane mentorstva a činností zameraných na vytváranie sietí, ktoré majú prispieť k vyváženejšej účasti žien a mužov v audiovizuálnom sektore;
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 2 – odsek 1 – písmeno n a (nové)
na)  podpora obehu kultúrneho televízneho obsahu a viacjazyčného prístupu k nemu online a offline, aj prostredníctvom titulkovania, s cieľom propagovať bohatstvo a rozmanitosť európskeho kultúrneho dedičstva, súčasnej tvorby a jazykov.
Pozmeňujúci návrh 140
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno a
a)  tvorba politiky, nadnárodná výmena skúseností a know-how, činnosti partnerského vzdelávania a vytváranie sietí medzi kultúrnymi a kreatívnymi organizáciami a tvorcami politiky medzisektorovej povahy;
a)  tvorba politiky, nadnárodná výmena skúseností a know-how, činnosti partnerského vzdelávania vrátane partnerského mentorstva pre nové subjekty programu, zvyšovanie informovanosti a vytváranie sietí medzi kultúrnymi a kreatívnymi organizáciami a tvorcami politiky medzisektorovej povahy, a to aj prostredníctvom stáleho štrukturálneho dialógu so zainteresovanými stranami a s fórom kultúrneho a kreatívneho sektora na posilnenie dialógu a orientácie sektorových politík;
Pozmeňujúci návrh 141
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno a
a)  podporovať nové formy tvorby na pomedzí rôznych kultúrnych a kreatívnych sektorov, napr. pomocou využívania inovačných technológií;
a)  podporovať nové formy tvorby na pomedzí rôznych kultúrnych a kreatívnych sektorov a so subjektmi z iných sektorov, napr. pomocou využívania inovačných technológií a mentorstva pri ich používaní v rámci organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry a spolupráce prostredníctvom; digitálnych centier
Pozmeňujúci návrh 142
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno b a (nové)
ba)  akcie zamerané na interdisciplinárne produkcie týkajúce sa Európy a jej hodnôt;
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – pododsek 3 – písmeno a
a)  podporovať program na vnútroštátnej úrovni a poskytovať informácie o rôznych typoch finančnej podpory, ktorá je dostupná v rámci politiky Únie;
a)  podporovať program na vnútroštátnej úrovni a poskytovať relevantné informácie o rôznych typoch finančnej podpory, ktorá je dostupná v rámci politiky Únie, a o kritériách, postupoch a výsledkoch hodnotenia;
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – pododsek 3 – písmeno b
b)  podnecovať cezhraničnú spoluprácu medzi odborníkmi, inštitúciami, platformami a sieťami, a to v rámci jednotlivých oblastí politiky a sektorov pokrytých programom, ako aj medzi nimi;
b)  podporovať potenciálnych prijímateľov v procese podávania žiadosti, podnecovať cezhraničnú spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi odborníkmi, inštitúciami, platformami a sieťami, a to v rámci jednotlivých oblastí politiky a sektorov pokrytých programom, ako aj medzi nimi;
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – pododsek 3 – písmeno c
c)  podporovať Komisiu pri zabezpečovaní náležitej komunikácie o výsledkoch programu a ich šírenia medzi občanmi.
c)  podporovať Komisiu pri zabezpečovaní náležitej komunikácie zdola nahor a zhora nadol o výsledkoch programu a ich šírenia medzi občanmi a subjektmi.
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – pododsek 4 – písmeno a
a)  riešenie štrukturálnych zmien, ktorým čelí mediálny sektor, prostredníctvom podpory a monitorovania rozmanitéhopluralitného mediálneho prostredia;
a)  riešenie štrukturálnych a technologických zmien, ktorým čelí sektor spravodajských médií, prostredníctvom presadzovania nezávisléhopluralitného mediálneho prostredia a prostredníctvom podpory nezávislého monitorovania s cieľom posúdiť rizikávýzvy, ktorým mediálna pluralita a sloboda čelia;
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – pododsek 4 – písmeno b
b)  podpora prísnych noriem mediálnej tvorby prostredníctvom podnecovania spolupráce, spoločnej cezhraničnej žurnalistiky a kvalitného obsahu;
b)  podpora prísnych noriem mediálnej tvorby prostredníctvom podnecovania spolupráce, digitálnych zručností, spoločnej cezhraničnej žurnalistiky a kvalitného obsahu a udržateľných hospodárskych modelov fungovania médií na zabezpečenie profesionálnej etiky v žurnalistike;
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – pododsek 4 – písmeno c
c)  podpora mediálnej gramotnosti, ktorá umožní rozvoj kritického vnímania médií zo strany občanov.
c)  podpora mediálnej gramotnosti, ktorá umožní rozvoj kritického vnímania médií zo strany občanov, najmä mladých ľudí, podpora vytvorenia platformy Únie na výmenu postupov a politík v oblasti mediálnej gramotnosti medzi všetkými členskými štátmi, a to aj prostredníctvom univerzitných rozhlasových a mediálnych sietí, ktoré sa zaoberajú Európou, a zabezpečenie odbornej prípravy pracovníkov spravodajských médií, aby vedeli rozpoznať dezinformácie a bojovať proti nim.
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh nariadenia
Príloha I – bod 3 – odsek 1 – pododsek 4 – písmeno c a (nové)
ca)  rozvíjanie a ochrana politického dialógu a dialógu občianskej spoločnosti o hrozbách pre slobodu a pluralitu médií v Európe;
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek -1 (nový)
-1.  SPOLOČNÉ KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE UKAZOVATELE VPLYVU PROGRAMU
(1)  prínos pre občanov a komunity;
(2)  prínos pre posilňovanie európskej kultúrnej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva;
(3)  prínos pre hospodárstvo Únie a pracovné miesta, najmä kultúrne a kreatívne sektory a MSP;
(4)  začleňovanie politík Únie vrátane medzinárodných vzťahov na poli kultúry;
(5)  európska pridaná hodnota projektov;
(6)  kvalita partnerstiev a projektov v oblasti kultúry;
(7)  počet ľudí, ktorí majú prístup k európskym dielam v oblasti kultúry a tvorivosti podporovaným z programu;
(8)  počet pracovných pozícií napojených na financované projekty;
(9)  vyvážené zastúpenie mužov a žien a podľa potreby mobilita a posilnenie postavenia subjektov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


„Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport ***I
PDF 410kWORD 126k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 (COM(2018)0367 – C8-0233/2018 – 2018/0191(COD))
P8_TA(2019)0324A8-0111/2019

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Vytvorenie rámca na uľahčenie udržateľných investícií ***I
PDF 334kWORD 111k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca pre zjednodušenie udržateľných investícií (COM(2018)0353 – C8-0207/2018 – 2018/0178(COD))
P8_TA-PROV(2019)0325A8-0175/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0353),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0207/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0175/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Komisia uverejnila v marci 2018 oznámenie s názvom Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu25, v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v uvedenom akčnom pláne je presmerovať toky kapitálu do udržateľných investícií v snahe dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Najdôležitejším a najnaliehavejším opatrením predpokladaným v akčnom pláne je vytvoriť jednotný systém klasifikácie udržateľných činností. V akčnom pláne sa uznáva, že presmerovanie tokov kapitálu do udržateľnejších činností má byť založené na spoločnom chápaní pojmu „udržateľný“. Jasné usmernenia týkajúce sa činností považovaných za činnosti prispievajúce k environmentálnym cieľom by mali – ako prvý krok – pomôcť pri informovaní investorov o investíciách, ktorými sa financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Ďalšie usmernenia týkajúce sa činností prispievajúcich k iným cieľom udržateľnosti vrátane sociálnych cieľov – môžu byť vypracované neskôr.
(6)  Komisia uverejnila v marci 2018 oznámenie s názvom Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu25, v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v uvedenom akčnom pláne je presmerovať toky kapitálu do udržateľných investícií v snahe dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Najdôležitejším a najnaliehavejším opatrením predpokladaným v akčnom pláne je zaviesť jednotný systém klasifikácie a ukazovatele na určenie miery udržateľnosti činností. V akčnom pláne sa uznáva, že presmerovanie tokov kapitálu do udržateľnejších činností má byť založené na spoločnom celostnom chápaní dosahu hospodárskych činností a investícií na environmentálnu udržateľnosť a efektívnosť využívania zdrojov. Jasné usmernenia týkajúce sa činností považovaných za činnosti prispievajúce k environmentálnym cieľom by mali – ako prvý krok – pomôcť pri informovaní investorov o investíciách, ktorými sa financujú hospodárske činnosti, v závislosti od miery ich udržateľnosti. Uznávajúc ciele OSN v oblasti udržateľnosti a závery Európskej rady z 20. júna 2017 by sa mali zároveň vyvinúť ďalšie usmernenia týkajúce sa činností prispievajúcich k iným cieľom udržateľnosti vrátane sociálnych cieľov a cieľov v oblasti riadenia, aby sa tak úplným, koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom mohla vykonávať Agenda 2030.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Kým na jednej strane je potrebné uznať naliehavosť riešenia zmeny klímy, úzke zameranie na expozíciu voči emisiám uhlíka by mohlo mať negatívne účinky presahovania presmerovaním tokov investícií do cieľov, ktoré so sebou prinášajú iné environmentálne riziká. Preto je potrebné zaviesť primerané záruky s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske činnosti nepoškodzovali iné environmentálne ciele, akými sú biodiverzita a energetická účinnosť. Investori potrebujú porovnateľné a komplexné informácie o environmentálnych rizikách a environmentálnom vplyve s cieľom posúdiť svoje portfóliá nad rámec expozície voči emisiám uhlíka.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  Vzhľadom na naliehavosť v niekoľkých vzájomne prepojených oblastiach degradácie životného prostredia a nadmernej spotreby zdrojov je potrebné zaujať systémový prístup k exponenciálne rastúcim negatívnym trendom, ako je strata biodiverzity, celosvetová nadmerná spotreba zdrojov, výskyt nových hrozieb vrátane nebezpečných chemických látok a ich koktailov, nedostatok výživy, zmena klímy, poškodzovanie ozónovej vrstvy, zvyšovanie ozónovej vrstvy oceánov a zmena využívania pôdy. Je preto nevyhnutné, aby sa opatrenia, ktoré sa majú prijať, zameriavali na budúcnosť a boli prispôsobené budúcim výzvam. Rozsah týchto výziev si vyžaduje celostný a ambiciózny prístup a prísne uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  V iniciatívnej správe Európskeho parlamentu o udržateľných financiách z 29. mája 2018 sa stanovujú základné prvky ukazovateľov udržateľnosti a taxonómie ako stimul pre udržateľné investície. Mala by sa zabezpečiť konzistentnosť medzi príslušnými právnymi predpismi.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Rozsah výzvy zahŕňa postupný presun celého finančného systému, aby sa podporilo fungovanie hospodárstva na udržateľnom základe. Na tento účel je potrebné uprednostňovať udržateľné financovanie a musí sa zvážiť vplyv udržateľnosti na všetky finančné produkty a služby.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Účinným spôsobom nasmerovania súkromných investícií do udržateľných činností je ponúkanie finančných produktov sledujúcich environmentálne udržateľné ciele. Cieľom vnútroštátnych požiadaviek na uvádzanie na trh finančných produktov a podnikových dlhopisov ako udržateľné investície, najmä tých požiadaviek, ktoré sú stanovené s cieľom umožniť príslušným účastníkom trhu používať vnútroštátnu značku, je posilniť dôveru investorov, zviditeľniť túto oblasť a vyriešiť obavy týkajúce sa „environmentálne klamlivej reklamy“ („greenwashing“). Pod environmentálne klamlivou reklamou sa rozumie získanie nespravodlivej konkurenčnej výhody tým, že finančný produkt sa uvedie na trh ako šetrný k životnému prostrediu, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne normy. Len málo členských štátov má v súčasnosti zavedené systémy označovania. Vychádzajú z rôznych taxonómií, ktoré klasifikujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Vzhľadom na politické záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody a na úrovni Únie je však pravdepodobné, že čoraz viac členských štátov vytvorí systémy označovania alebo iné požiadavky na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako environmentálne udržateľné. Členské štáty by pritom mali využívať svoje vlastné vnútroštátne taxonómie na účely určenia, ktoré investície spĺňajú podmienky na vymedzenie ako udržateľné. Ak takéto vnútroštátne požiadavky vychádzajú z rozdielnych kritérií, na základe ktorých hospodárske činnosti spĺňajú podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné, investori budú vzhľadom na ťažkosti pri porovnávaní rozdielnych investičných možností odrádzaní od cezhraničného investovania. Hospodárske subjekty, ktoré chcú prilákať investície z celej Únie, by okrem toho museli spĺňať rozdielne kritériá v rôznych členských štátoch, aby ich činnosti spĺňali na účely rozdielnych značiek podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné. Neexistenciou jednotných kritérií sa preto pre hospodárske subjekty zvýšia náklady a vytvoria závažné demotivačné faktory, ktoré predstavujú narušenie cezhraničného prístupu na kapitálové trhy pre udržateľné investície. Očakáva sa ďalší rast prekážok cezhraničného prístupu na kapitálové trhy na účely získavania finančných prostriedkov pre udržateľné projekty. Preto by sa mali kritériá na určenie environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti harmonizovať na úrovni Únie, aby sa odstránili prekážky fungovania vnútorného trhu a zabránilo ich výskytu v budúcnosti. Hospodárske subjekty budú v dôsledku takejto harmonizácie môcť ľahšie získavať finančné prostriedky na svoje cezhraničné ekologické činnosti, keďže ich hospodárske činnosti bude možno porovnať s jednotnými kritériami, aby mohli byť vybrané ako podkladové aktíva pre environmentálne udržateľné investície. Tým sa uľahčí prilákanie cezhraničných investícií v rámci Únie.
(9)  Poskytovanie finančných produktov, ktoré sledujú environmentálne udržateľné ciele, je účinným spôsobom postupného presunu súkromných investícií z činností s negatívnym vplyvom na životné prostredie a smerom k udržateľnejším činnostiam. Cieľom vnútroštátnych požiadaviek na uvádzanie na trh finančných produktov, služieb a podnikových dlhopisov v zmysle tohto nariadenia ako udržateľných investícií, najmä tých požiadaviek, ktoré sú stanovené s cieľom umožniť príslušným účastníkom trhu používať vnútroštátnu značku, je posilniť dôveru investorov a ich informovanosť o rizikách, zviditeľniť túto oblasť a vyriešiť obavy týkajúce sa „environmentálne klamlivej reklamy“ („greenwashing“). Pod environmentálne klamlivou reklamou sa rozumie získanie nespravodlivej konkurenčnej výhody tým, že finančný produkt sa uvedie na trh ako šetrný k životnému prostrediu, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne normy. Len málo členských štátov má v súčasnosti zavedené systémy označovania. Vychádzajú z rôznych taxonómií, ktoré klasifikujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Vzhľadom na politické záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody a na úrovni Únie je však pravdepodobné, že čoraz viac členských štátov vytvorí systémy označovania alebo iné požiadavky na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako environmentálne udržateľné. Členské štáty by pritom mali využívať svoje vlastné vnútroštátne taxonómie na účely určenia, ktoré investície spĺňajú podmienky na vymedzenie ako udržateľné. Ak takéto vnútroštátne požiadavky vychádzajú z rozdielnych kritérií a ukazovateľov, na základe ktorých hospodárske činnosti spĺňajú podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné, investori budú vzhľadom na ťažkosti pri porovnávaní rozdielnych investičných možností odrádzaní od cezhraničného investovania. Hospodárske subjekty, ktoré chcú prilákať investície z celej Únie, by okrem toho museli spĺňať rozdielne kritériá v rôznych členských štátoch, aby ich činnosti spĺňali na účely rozdielnych značiek podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné. V prípade absencie jednotných kritérií a ukazovateľov budú investície nasmerované ekologicky neúčinným a v niektorých prípadoch kontraproduktívnym spôsobom, čo povedie k nesplneniu cieľov v oblasti životného prostredia a udržateľnosti. Táto absencia preto hospodárskym subjektom zvyšuje náklady a vytvára závažné demotivačné faktory, ktoré predstavujú narušenie cezhraničného prístupu na kapitálové trhy pre udržateľné investície. Očakáva sa ďalší rast prekážok cezhraničného prístupu na kapitálové trhy na účely získavania finančných prostriedkov pre udržateľné projekty. Preto by sa mali kritériá a ukazovatele na určenie miery udržateľnosti hospodárskej činnosti harmonizovať na úrovni Únie, aby sa odstránili prekážky fungovania vnútorného trhu a zabránilo ich výskytu v budúcnosti. Hospodárske subjekty budú môcť v dôsledku takejto harmonizácie informácií, metrík a kritérií ľahšie získavať finančné prostriedky na svoje cezhraničné environmentálne udržateľné činnosti, keďže ich hospodárske činnosti bude možno porovnať s jednotnými kritériami a ukazovateľmi, aby mohli byť vybrané ako podkladové aktíva pre environmentálne udržateľné investície. Tým sa uľahčí prilákanie cezhraničných investícií v rámci Únie.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)   Aby Únia dosiahla svoje environmentálne a klimatické záväzky, je potrebné mobilizovať súkromné investície. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje dlhodobé plánovanie, ako aj regulačnú stabilitu a predvídateľnosť pre investorov. V záujme zabezpečenia koherentného politického rámca pre udržateľné investície je preto dôležité, aby ustanovenia tohto nariadenia nadväzovali na existujúce právne predpisy Únie.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Ak účastníci trhu navyše neposkytujú investorom žiadne vysvetlenie o príspevku ich činností, do ktorých investujú, k naplneniu environmentálnych cieľov alebo ak používajú rozdielne koncepcie pri vysvetľovaní pojmu „udržateľná“ hospodárska činnosť, investori môžu považovať kontrolovanie a porovnávanie týchto rozdielnych finančných produktov za neprimerane zaťažujúce. Zistilo sa, že toto odrádza investorov od investovania do ekologických finančných produktov. Nedostatok dôvery investorov má okrem toho zásadný nepriaznivý vplyv na trh pre udržateľné investície. Ďalej sa ukázalo, že vnútroštátne pravidlá alebo trhové iniciatívy na riešenie tejto otázky v rámci vnútroštátnych hraníc povedú k fragmentácii vnútorného trhu. Investorom pomôže porovnávať cezhraničné investičné príležitosti šetrné k životnému prostrediu, ak účastníci finančného trhu zverejnia, ako finančné produkty, o ktorých tvrdia, že sú šetrné k životnému prostrediu, spĺňajú environmentálne ciele, a ako používajú pre takéto zverejnenia spoločné kritériá platné v celej Únii. Investori budú potom s vyššou dôverou investovať do ekologických finančných produktov v celej Únii, čím sa zlepší fungovanie vnútorného trhu.
(10)  Ak účastníci trhu navyše nezverejňujú informácie o tom, ako činnosti, do ktorých investujú, negatívne alebo pozitívne prispievajú napĺňaniu environmentálnych cieľov alebo ak pri vysvetľovaní miery environmentálnej udržateľnosti svojej hospodárskej činnosti používajú rozdielne metriky a kritériá na určenie vplyvu, investori budú považovať kontrolovanie a porovnávanie týchto rozdielnych finančných produktov za neprimerane zaťažujúce. Zistilo sa, že toto odrádza investorov od investovania do udržateľných finančných produktov. Nedostatok dôvery investorov má okrem toho zásadný nepriaznivý vplyv na trh pre udržateľné investície. Ďalej sa ukázalo, že vnútroštátne pravidlá alebo trhové iniciatívy na riešenie tejto otázky v rámci vnútroštátnych hraníc povedú k fragmentácii vnútorného trhu. Investorom pomôže porovnávať environmentálny vplyv cezhraničných investičných príležitostí a stimuluje spoločnosti, do ktorých sa investuje, aby dosiahli udržateľnosť svojich obchodných modelov, ak účastníci finančného trhu zverejnia, ako finančné produkty, o ktorých tvrdia, že sú šetrné k životnému prostrediu, spĺňajú environmentálne ciele, a ako používajú pre takéto zverejnenia spoločné kritériá platné v celej Únii. Investori budú potom s vyššou dôverou investovať do ekologických finančných produktov v celej Únii, čím sa zlepší fungovanie vnútorného trhu.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  S cieľom dosiahnuť zmysluplný environmentálny a širší vplyv na udržateľnosť, znížiť zbytočnú administratívnu záťaž pre účastníkov finančného trhu a iné zainteresované strany a uľahčiť rast európskych finančných trhov, ktoré financujú udržateľné hospodárske činnosti, by mala byť taxonómia založená na harmonizovaných, porovnateľných a jednotných ukazovateľoch vrátane aspoň ukazovateľov obehového hospodárstva. Tieto ukazovatele by mali byť v súlade s jednotnou metodikou posudzovania životného cyklu a mali by sa uplatňovať vo všetkých regulačných iniciatívach Únie. Mali by byť základom pre hodnotenie hospodárskych činností, investičného rizika a vplyvu na životné prostredie. Je potrebné vyhnúť sa akémukoľvek prekrývaniu právnych predpisov, ktoré by nebolo v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie a nebolo by uplatňované primeraným spôsobom a cieľom vytvoriť jednotnú terminológiu a jednoznačný regulačný rámec. Malo by sa zamedziť aj akémukoľvek zbytočnému zaťaženiu orgánov, ako aj finančných inštitúcií. Rovnako by sa rozsah a používanie kritérií technického preskúmania, ako aj prepojenie s inými iniciatívami mali jasne vymedziť pred nadobudnutím účinnosti taxonómie a príslušných kritérií. Pri stanovení harmonizovaných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti by sa mali zohľadniť právomoci členských štátov v rôznych oblastiach politiky. Požiadavky tohto nariadenia by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom na malé a menej komplexné inštitúcie vymedzené podľa tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 b (nové)
(10b)  Ukazovatele by sa mali harmonizovať na základe prebiehajúcich aktivít, napr. práce Komisie, Európskej environmentálnej agentúry a OECD, a mali by zahŕňať environmentálny vplyv na úroveň CO2 a ďalších emisií, biodiverzitu, tvorbu odpadu, využívanie energie a energie z obnoviteľných zdrojov, suroviny, vodu a priame a nepriame využívanie pôdy, ako sa stanovuje v oznámení Komisie o rámci monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029), akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614) a v uznesení Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o efektívnom využívaní zdrojov: prechod na obehové hospodárstvo (2014/2208(INI)). Okrem toho by sa mali ukazovatele navrhnúť aj s prihliadnutím na odporúčania expertnej skupiny Európskej komisie na podporu financovania obehového hospodárstva. Komisia by mala posúdiť, ako integrovať prácu tejto expertnej skupiny do TEG. Ukazovatele by mali zohľadňovať medzinárodne uznávané udržateľné normy.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  S cieľom riešiť existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť výskytu takýchto prekážok v budúcnosti by sa malo od členských štátov požadovať, aby používali spoločnú koncepciu environmentálne udržateľných investícií pri stanovovaní požiadaviek na účastníkov trhu na účely označovania finančných produktov alebo podnikových dlhopisov, ktoré sa uvádzajú na trh, ako environmentálne udržateľné na vnútroštátnej úrovni. Z tých istých dôvodov by správcovia fondov a inštitucionálni investori, ktorí sa prezentujú ako sledujúci environmentálne ciele, mali používať rovnakú koncepciu environmentálne udržateľných investícií pri zverejňovaní, ako uvedené ciele sledujú.
(11)  S cieľom riešiť existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť výskytu takýchto prekážok v budúcnosti by sa malo od členských štátov a Únie požadovať, aby používali spoločnú koncepciu miery environmentálnej udržateľnosti investícií pri stanovovaní požiadaviek na účastníkov trhu na účely označovania finančných produktov, služieb alebo podnikových dlhopisov, ktoré sa uvádzajú na trh, ako environmentálne udržateľné na vnútroštátnej úrovni. Z tých istých dôvodov by správcovia fondov a inštitucionálni investori, ktorí sa prezentujú ako sledujúci environmentálne ciele, mali používať rovnakú koncepciu environmentálne udržateľných investícií a rovnaké ukazovatele, metriky a kritériá na určenie environmentálneho vplyvu pri zverejňovaní, ako uvedené ciele plnia.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Stanovenie kritérií pre environmentálne udržateľnú hospodársku činnosť môžu podnecovať podniky, aby na dobrovoľnom základe zverejňovali na svojich webových stránkach informácie o environmentálne udržateľných hospodárskych činnostiach, ktoré vykonávajú. Tieto informácie pomôžu nielen príslušným aktérom na finančných trhoch ľahko zistiť, ktoré spoločnosti vykonávajú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, ale takisto to týmto spoločnostiam uľahčí získavať finančné prostriedky na ekologické činnosti.
(12)  Informácie o environmentálnom vplyve činností pomôžu relevantným aktérom na finančných trhoch ľahko identifikovať a určiť mieru environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností spoločností a zároveň týmto spoločnostiam uľahčia získavanie finančných prostriedkov.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Klasifikácia Únie environmentálne udržateľných hospodárskych činnosti by mala umožniť vývoj budúcich politík Únie vrátane noriem pre environmentálne udržateľné finančné produkty v Únii a v konečnom dôsledku zavedenie značiek formálne uznávajúcich dodržiavanie uvedených noriem v celej Únii. Pre budúce právne predpisy Únie, ktorých cieľom bude umožniť environmentálne udržateľné investície, sú potrebné jednotné právne požiadavky pre posudzovanie investícií ako environmentálne udržateľných investícií na základe jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.
(13)  Ukazovatele relevantné pre stanovenie environmentálneho vplyvu hospodárskych činnosti platné pre celú Úniu by mali umožniť vývoj budúcich politík a stratégií Únie vrátane noriem pre environmentálne udržateľné finančné produkty v Únii a v konečnom dôsledku zavedenie značiek formálne uznávajúcich dodržiavanie uvedených noriem v celej Únii, a zároveň by mohli tvoriť základ ďalších hospodárskych, regulačných a prudenciálnych opatrení. Jednotné právne požiadavky na posúdenie miery environmentálnej udržateľnosti investícií na základe jednotných kritérií určenia miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností a spoločných ukazovateľov na posudzovanie environmentálneho vplyvu investícií sú potrebné ako referenčný základ pre budúce právne predpisy Únie s cieľom uľahčiť prechod od investícií s negatívnym environmentálnym vplyvom k investíciám s pozitívnym vplyvom.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  V kontexte dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii sa možnosti politiky, ako je napríklad vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície, ukázali ako účinné pri podpore nasmerúvania súkromných investícií, popri verejných výdavkoch, do udržateľných investícií. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 27sa stanovuje cieľ pre investície v oblasti klímy vo výške 40 % projektov Európskeho fondu pre strategické investície v oblasti infraštruktúry a inovácií. Spoločné kritériá pre udržateľnosť hospodárskych činností by mohli podchytiť budúce podobné iniciatívy Únie, ktoré budú podporovať investície sledujúce ciele súvisiace s klímou a environmentálne ciele.
(14)  V kontexte dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii by možnosti politiky, ako je napríklad vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície, mohli byť účinné pri podpore mobilizácie a nasmerovania súkromných investícií, popri verejných výdavkoch, do udržateľných investícií. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/101727 sa stanovuje horizontálny cieľ pre investície v oblasti klímy vo výške 40 % projektov Európskeho fondu pre strategické investície v oblasti infraštruktúry a inovácií. Spoločné kritériá udržateľnosti hospodárskych činností a spoločné ukazovatele posudzovania environmentálneho vplyvu by mohli byť základom pre budúce podobné iniciatívy Únie na mobilizáciu investícií súvisiacich s klímou a inými environmentálnymi cieľmi.
__________________
__________________
27 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34).
27 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34).
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  S cieľom predísť fragmentácii trhu, ako aj poškodeniu záujmov spotrebiteľov vzhľadom na rozdielne pojmy environmentálne udržateľných hospodárskych činností, by vnútroštátne požiadavky, že trhové subjekty by ich mali dodržiavať, keď chcú uviesť na trh finančné produkty alebo podnikové dlhopisy ako environmentálne udržateľné, mali vychádzať z jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Medzi uvedené trhové subjekty patria účastníci finančného trhu ponúkajúci ekologické finančné produkty a nefinančné spoločnosti emitujúce ekologické podnikové dlhopisy.
(15)  S cieľom predísť fragmentácii trhu, ako aj poškodeniu záujmov spotrebiteľov vzhľadom na rozdielne predstavy, pokiaľ ide o mieru environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností, by vnútroštátne požiadavky, že trhové subjekty by ich mali dodržiavať, keď chcú uviesť na trh finančné produkty alebo podnikové dlhopisy v zmysle tohto nariadenia ako environmentálne udržateľné, mali vychádzať z jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Medzi uvedené trhové subjekty patria účastníci finančného trhu ponúkajúci udržateľné finančné produkty alebo služby a nefinančné spoločnosti emitujúce udržateľné podnikové dlhopisy.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Aby sa predišlo obchádzaniu povinnosti zverejnenia, uvedená povinnosť by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak sú finančné produkty ponúkané ako majúce podobné charakteristiky ako environmentálne udržateľné investície, a to vrátane tých, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia v širšom zmysle. Od účastníkov finančného trhu by sa nemalo požadovať, aby investovali len do environmentálne udržateľných hospodárskych činností určených v súlade s technickými kritériami preskúmania stanovenými v tomto nariadení. Mali by sa podporovať v tom, aby informovali Komisiu, ak sa domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa technické kritériá preskúmania, alebo pre ktorú takéto kritériá ešte neboli stanovené, by sa mala považovať za environmentálne udržateľnú, a to s cieľom pomôcť Komisii posúdiť vhodnosť doplnenia alebo aktualizovania technických kritérií preskúmania.
(17)  Aby sa predišlo obchádzaniu povinnosti zverejnenia, uvedená povinnosť by sa mala uplatňovať na všetky finančné produkty ponúkané ako majúce podobné charakteristiky ako environmentálne udržateľné investície, a to vrátane tých, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia v širšom zmysle. Od účastníkov finančného trhu by sa nemalo požadovať, aby investovali len do environmentálne udržateľných hospodárskych činností určených v súlade s technickými kritériami preskúmania stanovenými v tomto nariadení. Účastníci finančného trhu a iní aktéri by sa mali nabádať k tomu, aby informovali Komisiu, ak sa domnievajú, že ešte neboli stanovené technické kritériá preskúmania relevantné pre činnosti, ktoré financujú, a že by sa teda ich finančné produkty mali považovať za environmentálne udržateľné, a to s cieľom pomôcť Komisii posúdiť vhodnosť doplnenia alebo aktualizovania technických kritérií preskúmania.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Na určenie environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti by sa mal stanoviť vyčerpávajúci zoznam environmentálnych cieľov.
(18)  Na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti by sa mal stanoviť vyčerpávajúci zoznam environmentálnych cieľov na základe ukazovateľov, ktorými sa meria vplyv na životné prostredie, a to so zohľadnením jej vplyvu na celý hodnotový reťazec daného odvetvia a zabezpečí sa súlad s existujúcimi právnymi predpismi Únie, ako je balík o čistej energii.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Pre každý environmentálny cieľ by sa mali stanoviť jednotné kritériá na posudzovanie hospodárskych činností ako podstatne prispievajúcich k tomuto cieľu. Jedným z prvkov jednotných kritérií by malo byť, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu dosiahnutia ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Účelom je predísť tomu, aby sa investície považovali za environmentálne udržateľné napriek tomu, že hospodárske činnosti, ktoré majú prospech z uvedených investícií, poškodzujú životné prostredie v rozsahu, ktorý prevažuje ich prínos k environmentálnemu cieľu. Podmienkami pre podstatný prínos a neohrozenie environmentálnych cieľov by sa mali umožniť investície do environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom reálne prispievať k napĺňaniu environmentálnych cieľov.
(20)  Pre každý environmentálny cieľ by sa na základe informácií poskytnutých prostredníctvom harmonizovaných ukazovateľov mali stanoviť jednotné kritériá, po splnení ktorých je možné považovať hospodárske činnosti za podstatne prispievajúce k tomuto cieľu. Jedným z prvkov jednotných kritérií by malo byť, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu dosiahnutia ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Účelom je predísť tomu, aby sa investície považovali za environmentálne udržateľné napriek tomu, že hospodárske činnosti, ktoré majú prospech z uvedených investícií, poškodzujú životné prostredie v rozsahu, ktorý prevažuje ich prínos k environmentálnemu cieľu. Podmienkami pre podstatný prínos a neohrozenie environmentálnych cieľov by sa mali umožniť investície do environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom reálne prispievať k napĺňaniu environmentálnych cieľov.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Vzhľadom na osobitné technické podrobnosti potrebné na posúdenie environmentálneho vplyvu hospodárskej činnosti a na rýchlo sa meniacu povahu vedy aj techniky by sa kritériá environmentálne udržateľných hospodárskych činností mali pravidelne prispôsobovať uvedeným zmenám. Aby boli kritériá aktuálne a vychádzali z vedeckých dôkazov a príspevkov odborníkov a príslušných zainteresovaných strán, mali by sa v prípade rozdielnych hospodárskych činností bližšie a podrobnejšie určiť podmienky pre podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, pričom by sa tieto podmienky mali pravidelne aktualizovať. Na tento účel by Komisia mala na základe technických informácií multilaterálnej platformy pre udržateľné financie stanoviť podrobné a vyladené technické kritériá preskúmania pre rozdielne hospodárske činnosti.
(22)  Vzhľadom na osobitné technické podrobnosti potrebné na posúdenie environmentálneho vplyvu hospodárskej činnosti a na rýchlo sa meniacu povahu vedy aj techniky by sa mali kritériá relevantné pre určenie miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností pravidelne upravovať tak, aby zodpovedali uvedeným zmenám. Aby boli kritériá a ukazovatele aktuálne a vychádzali z vedeckých dôkazov a príspevkov odborníkov a príslušných zainteresovaných strán, mali by sa v prípade rozdielnych hospodárskych činností bližšie a podrobnejšie určiť podmienky pre podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, pričom by sa tieto podmienky mali pravidelne aktualizovať. Na tento účel by Komisia mala na základe technických informácií multilaterálnej platformy pre udržateľné financie stanoviť podrobné a vyladené technické kritériá a súbor harmonizovaných ukazovateľov preskúmania pre rôzne hospodárske činnosti.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Niektoré hospodárske činnosti majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom podstatný prínos k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom možno dosiahnuť znížením uvedeného negatívneho vplyvu. Pre uvedené hospodárske činnosti je vhodné stanoviť technické kritériá preskúmania, ktoré si vyžadujú značné zlepšenie environmentálneho správania v porovnaní, okrem iného, s priemerom v odvetví. Uvedenými kritériami by sa mal zohľadniť aj dlhodobý vplyv príslušnej hospodárskej činnosti.
(23)  Niektoré hospodárske činnosti majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom podstatný prínos k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom možno dosiahnuť znížením uvedeného negatívneho vplyvu. Pre uvedené hospodárske činnosti je vhodné stanoviť technické kritériá preskúmania, ktoré si vyžadujú značné zlepšenie environmentálneho správania v porovnaní, okrem iného, s priemerom v odvetví, aby sa zvážilo, či táto činnosť môže významne prispieť k dosiahnutiu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov. Uvedenými kritériami by sa mal zohľadniť aj dlhodobý vplyv (t. j. viac než tri roky) príslušnej hospodárskej činnosti, najmä environmentálny prínos výrobkov a služieb pri ich používaní a príspevok medziproduktov, a tak poskytnúť hodnotenie vplyvu všetkých fáz výroby a použitia v celom hodnotovom reťazci a životnom cykle.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Hospodárska činnosť by sa nemala považovať za environmentálne udržateľnú, ak spôsobuje viac škody na životnom prostredí, než sú výhody, ktoré prináša. Technickými kritériami preskúmania by sa mali identifikovať minimálne požiadavky nevyhnutné na to, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu iných cieľov. Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zabezpečiť, aby uvedené kritériá vychádzali z dostupných vedeckých dôkazov a boli pravidelne aktualizované. Ak vedecké hodnotenie neumožní určiť riziko s dostatočnou istotou, mala by sa uplatniť zásada predbežnej opatrnosti v súlade s článkom 191 ZFEÚ.
(24)  Hospodárska činnosť by sa nemala považovať za environmentálne udržateľnú, ak neprináša čisté výhody pre životné prostredie. Technickými kritériami preskúmania by sa mali identifikovať minimálne požiadavky nevyhnutné na to, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu iných cieľov. Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zabezpečiť, aby uvedené kritériá boli rozumné, primerané a vychádzali z dostupných vedeckých dôkazov a aby zohľadňovali celý hodnotový reťazec a životný cyklus technológií. Malo by sa tiež zabezpečiť, aby boli pravidelne aktualizované. Ak vedecké hodnotenie neumožní určiť riziko s dostatočnou istotou, mala by sa uplatniť zásada predbežnej opatrnosti v súlade s článkom 191 ZFEÚ.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zohľadniť príslušné právo Únie, ako aj už zavedené nelegislatívne nástroje Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/201037, schémy pre environmentálne manažérstvo a audit EÚ38, kritérií zeleného verejného obstarávania EÚ39 a prebiehajúcej práce na pravidlách týkajúcich sa environmentálnej stopy výrobku a organizácie40. S cieľom predísť zbytočným nezrovnalostiam s klasifikáciou hospodárskych činností, ktorá už existuje na iné účely, Komisia by mala takisto zohľadniť štatistické klasifikácie týkajúce sa odvetvia environmentálnych tovarov a služieb, konkrétne klasifikáciu činností a výdavkov na ochranu životného prostredia (CEPA) a klasifikáciu činností v oblasti riadenia zdrojov (CReMA)41.
(25)  Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania a súboru harmonizovaných ukazovateľov by Komisia mala zohľadniť príslušné právo Únie, ako aj už zavedené nelegislatívne nástroje Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/201037, schémy pre environmentálne manažérstvo a audit EÚ38, kritérií zeleného verejného obstarávania EÚ39, platformy Komisie pre obehové hospodárstvo, Európskej platformy pre posudzovanie životného cyklu a prebiehajúcej práce na pravidlách týkajúcich sa environmentálnej stopy výrobku a organizácie40. S cieľom predísť zbytočným nezrovnalostiam s klasifikáciou hospodárskych činností, ktorá už existuje na iné účely, Komisia by mala takisto zohľadniť štatistické klasifikácie týkajúce sa odvetvia environmentálnych tovarov a služieb, konkrétne klasifikáciu činností a výdavkov na ochranu životného prostredia (CEPA) a klasifikáciu činností v oblasti riadenia zdrojov (CReMA)41.
__________________
__________________
37 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).
37 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).
38 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).
38 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).
39 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie“, {SEK(2008) 2124} {SEK(2008) 2125} {SEK(2008) 2126}, KOM(2008) 400 v konečnom znení.
39 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie, (SEC(2008)2124), (SEC(2008)2125), (SEC(2008)2126), COM(2008)0400.
40 2013/179/EÚ: Odporúčanie Komisie z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).
40 2013/179/EÚ: Odporúčanie Komisie z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).
41 Príloha 4 a 5 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 113).
41 Príloha 4 a 5 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 113).
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26
(26)  Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala takisto zohľadniť osobitosti sektora infraštruktúry a v rámci analýzy nákladov a prínosov brať do úvahy environmentálne, sociálne a ekonomické externality. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť prácu medzinárodných organizácií, ako je napríklad OECD, príslušné právne predpisy a normy Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES42, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ43, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ44, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ45, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ46 a súčasnej metodiky. V tomto kontexte by technické kritériá preskúmania mali podporovať primerané rámce riadenia začleňujúce environmentálne a sociálne faktory, ako aj faktory riadenia, ako sa uvádza v zásadách pre zodpovedné investovanie47, ktoré podporila Organizácia Spojených národov, a to vo všetkých fázach životného cyklu projektu.
(26)  Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov by Komisia mala takisto zohľadniť osobitosti rôznych sektorov infraštruktúry a v rámci analýzy nákladov a prínosov brať do úvahy environmentálne, sociálne a ekonomické externality. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť prácu medzinárodných organizácií, ako je napríklad OECD, príslušné právne predpisy a normy Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES42, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ43, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ44, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ45, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ46 a súčasnej metodiky. V tomto kontexte by technické kritériá preskúmania a ukazovatele mali podporovať primerané rámce riadenia začleňujúce environmentálne a sociálne faktory, ako aj faktory riadenia, ako sa uvádza v zásadách pre zodpovedné investovanie47, ktoré podporila Organizácia Spojených národov, a to vo všetkých fázach životného cyklu projektu.
__________________
__________________
42 Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30);
42 Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30)
43 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).
43 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).
44 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).
44 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).
45 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
45 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
46 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
46 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
47 https://www.unpri.org/download?ac=1534.
47 https://www.unpri.org/download?ac=1534.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26 a (nové)
(26a)  Pri vymedzení technických kritérií preskúmania by Komisia mala brať do úvahy aj prechodné opatrenia zamerané na činnosti, ktoré podporujú prechod na udržateľnejšie, nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre spoločnosti, ktoré sú v súčasnosti zapojené do hospodárskych činností, ktoré sú veľmi škodlivé pre životné prostredie, by mali existovať stimuly na rýchly prechod na environmentálne udržateľný stav alebo aspoň na stav, ktorý je z hľadiska životného prostredia bezproblémový. Technické kritériá preskúmania by mali podporovať takéto procesy prechodu tam, kde sa uskutočňujú. Ak je do takéhoto prechodu preukázateľne zapojená väčšina podnikov, ktoré vykonávajú konkrétnu škodlivú činnosť, môže sa to zohľadniť pri kritériách preskúmania. Existenciu vážneho úsilia o prechod možno preukázať okrem iného aj neustálym úsilím v oblasti výskumu a vývoja, rozsiahlymi investičnými projektmi v oblasti kapitálu pri nových a environmentálne udržateľnejších technológiách alebo konkrétnymi plánmi prechodu aspoň v počiatočných fázach vykonávania.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  Aby sa predišlo narušeniam hospodárskej súťaže pri získavaní finančných prostriedkov na environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, technické kritériá preskúmania by mali zabezpečiť, že všetky príslušné hospodárske činnosti v konkrétnom odvetví môžu spĺňať podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné a zaobchádza sa s nimi rovnako, ak prispievajú rovnako k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v tomto nariadení. Potenciálna schopnosť prispievať k plneniu uvedených environmentálnych cieľov sa však môže líšiť v rôznych odvetviach, čo by sa malo odzrkadliť v týchto kritériách. Avšak v každom odvetví by uvedené kritériá nemali nespravodlivo znevýhodňovať určité hospodárske aktivity pred inými, ak prispievajú k plneniu environmentálnych cieľov v rovnakom rozsahu.
(27)  Aby sa podporili environmentálne udržateľné inovácie a predišlo narušeniam hospodárskej súťaže pri získavaní finančných prostriedkov na environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, technické kritériá preskúmania by mali zabezpečiť, aby všetky príslušné hospodárske činnosti v makroekonomických odvetviach (napr. odvetvia NACE ako poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, výroba, dodávka elektriny, plynu, pary a klimatizácie, stavebníctvo, doprava a skladovanie) mohli spĺňať podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné a aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako, ak prispievajú rovnako k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v tomto nariadení, pričom podstatne neohrozujú dosiahnutie žiadnych iných environmentálnych cieľov podľa článkov 3 a 12. Potenciálna schopnosť prispievať k plneniu uvedených environmentálnych cieľov sa však môže líšiť v rôznych odvetviach, čo by sa malo odzrkadliť v týchto kritériách preskúmania. Avšak v každom makroekonomickom odvetví by uvedené kritériá nemali nespravodlivo znevýhodňovať určité hospodárske aktivity pred inými, ak prispievajú k plneniu environmentálnych cieľov v rovnakom rozsahu, pričom podstatne neohrozujú dosiahnutie žiadnych iných environmentálnych cieľov uvedených v článkoch 3 a 12.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27 a (nové)
(27a)  Environmentálne udržateľné činnosti sú výsledkom technológií a produktov, ktoré sa vyvíjajú v celom hodnotovom reťazci. Z tohto dôvodu by sa pri technických kritériách preskúmania mala pri konečnom poskytovaní environmentálne udržateľných činností brať do úvahy úloha celého hodnotového reťazca, od spracovania surovín až po konečný výrobok a jeho fázu odpadu.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27 b (nové)
(27b)   Aby sa zabránilo narušeniu dobre fungujúcich hodnotových reťazcov, pri technických kritériách preskúmania by sa mala zohľadniť skutočnosť, že environmentálne udržateľné činnosti sú možné vďaka technológiám a produktom vyvinutým viacerými hospodárskymi subjektmi.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  Pri stanovovaní technických kritérií preskúmania by Komisia mala posúdiť, či by prijatie uvedených kritérií pre environmentálne udržateľné činnosti viedlo k vzniku uviaznutých aktív alebo poskytlo nezlučiteľné stimuly, ako aj či by malo negatívny vplyv na likviditu na finančných trhoch.
(28)  Pri stanovovaní technických kritérií preskúmania by Komisia mala posúdiť potenciálne riziká spojené s prechodom, či by tempo prijímania uvedených kritérií pre environmentálne udržateľné činnosti viedlo k vzniku uviaznutých aktív alebo poskytlo nezlučiteľné stimuly.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30
(30)  S cieľom zabezpečiť, aby investície smerovali do hospodárskych činností, ktoré majú najväčší pozitívny vplyv na environmentálne ciele, by Komisia mala uprednostniť stanovenie technických kritérií preskúmania pre tie hospodárske činnosti, ktoré potenciálne najviac prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov.
(30)  S cieľom zabezpečiť, aby investície smerovali do hospodárskych činností, ktoré majú najväčší pozitívny vplyv na environmentálne ciele, by Komisia mala uprednostniť stanovenie technických kritérií preskúmania pre tie hospodárske činnosti, ktoré potenciálne najviac prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov. Pri kritériách preskúmania by sa mali zohľadňovať výsledky projektov s cieľom uľahčiť identifikáciu a vývoj nových technológií, ako aj náležite zohľadniť škálovateľnosť týchto technológií.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31
(31)  Mali by sa stanoviť primerané technické kritériá preskúmania pre odvetvie dopravy vrátane mobilných aktív, čím by sa zohľadnilo, že odvetvie dopravy vrátane medzinárodnej lodnej dopravy tvorí približne 26 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Ako sa dosvedčuje v akčnom pláne o financovaní udržateľného rastu48, odvetvie dopravy predstavuje približne 30 % dodatočných ročných investičných potrieb potrebných pre dosiahnutie udržateľného rozvoja v EÚ, a to aj prostredníctvom zvyšovania elektrifikácie alebo prechodu na čistejšie spôsoby dopravy podporovaním prechodu na iný druh dopravy a riadenia dopravy.
(31)  Mali by sa stanoviť primerané technické kritériá preskúmania pre odvetvie dopravy vrátane mobilných aktív, čím by sa zohľadnil celý životný cyklus technológií a skutočnosť, že odvetvie dopravy vrátane medzinárodnej lodnej dopravy tvorí približne 26 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Ako sa dosvedčuje v akčnom pláne o financovaní udržateľného rastu48, odvetvie dopravy predstavuje približne 30 % dodatočných ročných investičných potrieb potrebných pre dosiahnutie udržateľného rozvoja v EÚ, a to aj prostredníctvom zvyšovania elektrifikácie alebo prechodu na čistejšie spôsoby dopravy podporovaním prechodu na iný druh dopravy a riadenia dopravy.
__________________
__________________
48 COM(2018)0097.
48 COM(2018)0097.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 32
(32)  Je osobitne dôležité, aby Komisia pri príprave technických kritérií preskúmania uskutočnila vhodné konzultácie, a to v súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie. Na postupe vytvárania a aktualizácie technických kritérií preskúmania by sa takisto mali zúčastniť príslušné zainteresované strany a mali by vychádzať z poradenstva odborníkov, ktorí majú preukázateľné vedomosti a skúsenosti v príslušných oblastiach. Na tento účel by Komisia mala vytvoriť platformu pre udržateľné financie. Táto platforma by sa mala skladať z odborníkov zastupujúcich verejný aj súkromný sektor. Zástupcovia verejného sektora by mali odrážať rozpätie sektora a mali by medzi nich patriť odborníci z Európskej environmentálnej agentúry, európskych orgánov dohľadu a Európskej investičnej banky. Medzi odborníkov zo súkromného sektora by mali patriť zástupcovia príslušných zainteresovaných strán vrátane aktérov na finančných trhoch, zástupcov univerzít, výskumných ústavov, združení a organizácií. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa rozvoja, analýzy a preskúmania technických kritérií preskúmania vrátane ich potenciálneho vplyvu na ocenenie aktív, ktoré sa až do prijatia technických kritérií preskúmania posudzovali ako ekologické aktíva v súlade s existujúcimi trhovými postupmi. Platforma by takisto mala poskytovať Komisii poradenstvo o tom, či technické kritériá preskúmania sú vhodné na ďalšie použitia pri budúcich politických iniciatívach Únie zameraných na uľahčenie udržateľných investícií. V prípade potreby by platforma mala mať možnosť vyžiadať si radu od nečlenov.
(32)  Je osobitne dôležité, aby Komisia pri príprave technických kritérií preskúmania uskutočnila príslušné konzultácie, a to v súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie. Na postupe vytvárania a aktualizácie technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov by sa takisto mali zúčastniť príslušné zainteresované strany a mali by vychádzať z vedeckých dôkazov, sociálnoekonomického vplyvu, najlepších postupov a existujúcej práce a subjektov, konkrétne platformy Európskej komisie pre obehové hospodárstvo, a z poradenstva odborníkov, ktorí majú preukázateľné vedomosti a skúsenosti v príslušných oblastiach. Na tento účel by Komisia mala vytvoriť platformu pre udržateľné financie. Táto platforma by mala pozostávať zo širokej škály odborníkov zastupujúcich verejný aj súkromný sektor, aby sa zabezpečilo, že sa náležite zohľadnia špecifiká všetkých príslušných odvetví. Medzi zástupcov verejného sektora by mali patriť odborníci z Európskej environmentálnej agentúry a národných agentúr pre ochranu životného prostredia, európskych orgánov dohľadu, Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo a Európskej investičnej banky. Medzi odborníkov zo súkromného sektora by mali patriť zástupcovia príslušných zainteresovaných strán vrátane aktérov na finančných a nefinančných trhoch, zástupcov reálnej ekonomiky zastupujúcich širokú škálu priemyselných odvetví, zástupcov univerzít, výskumných ústavov, združení a organizácií. V prípade potreby by mala byť platforma oprávnená požiadať nečlenov rady o radu. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa rozvoja, analýzy a preskúmania technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov vrátane ich potenciálneho vplyvu na ocenenie aktív, ktoré sa až do prijatia technických kritérií preskúmania posudzovali ako udržateľné v súlade s existujúcimi trhovými postupmi. Platforma by takisto mala poskytovať Komisii poradenstvo o tom, či technické kritériá preskúmania a ukazovatele sú vhodné na ďalšie použitia pri budúcich politických iniciatívach Únie zameraných na uľahčenie udržateľných investícií. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo v oblasti vývoja účtovníckych štandardov udržateľnosti a integrovaných štandardov vykazovania pre podniky a účastníkov finančného trhu, a to aj prostredníctvom revízie smernice 2013/34/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33
(33)  S cieľom bližšie určiť požiadavky stanovené v tomto nariadení, a najmä s cieľom vytvoriť a aktualizovať podrobné a vyladené technické kritériá preskúmania pre rozdielne hospodárske činnosti, pokiaľ ide o to, čo predstavuje podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, by sa mala delegovať na Komisiu právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s informáciami potrebnými na dodržiavanie súladu s povinnosťou zverejnenia stanovenou v článku 4 ods. 3, ako aj technickými kritériami preskúmania uvedenými v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa predovšetkým mali všetky dokumenty doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(33)  S cieľom bližšie určiť požiadavky stanovené v tomto nariadení, a najmä s cieľom vytvoriť a aktualizovať podrobné a vyladené technické kritériá preskúmania pre rôzne hospodárske činnosti, pokiaľ ide o to, čo predstavuje podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, by sa mala delegovať na Komisiu právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s informáciami potrebnými na dodržiavanie súladu s povinnosťou zverejnenia stanovenou v článku 4 ods. 3, ako aj technickými kritériami preskúmania uvedenými v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné verejné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa predovšetkým mali všetky dokumenty doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 35
(35)  Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo pravidelne preskúmavať, aby sa mohol posúdiť pokrok pri vývoji technických kritérií preskúmania pre environmentálne udržateľné činnosti, používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľné investície, ako aj to, či si dodržiavanie súladu s povinnosťami vyžaduje vytvorenie mechanizmu overovania. Toto preskúmanie by malo takisto zahŕňať posúdenie toho, či by sa mal rozsah pôsobnosti tohto nariadenia rozšíriť aj na sociálne udržateľné ciele.
(35)  Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo pravidelne, ale najmenej každé dva roky preskúmavať, aby sa mohol posúdiť pokrok pri vývoji technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov pre environmentálne udržateľné a environmentálne škodlivé činnosti, používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľné investície a investície s negatívnym environmentálnym vplyvom, ako aj to, či si dodržiavanie súladu s povinnosťami vyžaduje vytvorenie mechanizmu overovania. Toto preskúmanie by zároveň malo zahŕňať posúdenie ustanovení potrebných na rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia aj na sociálne udržateľné ciele. Do 31. marca 2020 by Komisia mala v prípade potreby uverejniť legislatívne návrhy na vytvorenie mechanizmu overovania dodržiavania súladu.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 36
(36)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, z dôvodu potreby zaviesť na úrovni Únie jednotné kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov,
(36)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, z dôvodu potreby zaviesť na úrovni Únie jednotné kritériá a ukazovatele pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov,
Pozmeňujúce návrhy 35, 55, 59, 87 a 96
Návrh nariadenia
Článok 1
Článok 1
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1.  V tomto nariadení sa stanovujú kritériá na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, s cieľom stanoviť mieru environmentálnej udržateľnosti investície.
1.  V tomto nariadení sa stanovujú kritériá na určenie miery environmentálneho vplyvu a udržateľnosti hospodárskej činnosti na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície.
2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na:
2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na:
a)  opatrenia prijaté členskými štátmi alebo Úniou, ktorými sa stanovujú prípadné požiadavky na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako environmentálne udržateľné;
a)  opatrenia prijaté členskými štátmi alebo Úniou, ktorými sa stanovujú prípadné požiadavky na účastníkov finančného trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh v rámci Únie ako environmentálne udržateľné;
b)  účastníkov finančného trhu ponúkajúcich finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície majúce podobné vlastnosti.
b)  účastníkov finančného trhu ponúkajúcich v rámci Únie finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície majúce podobné vlastnosti, a
ba)  účastníkov finančného trhu ponúkajúcich finančné produkty, okrem prípadov, keď:
i)  poskytujú vysvetlenia podložené primeranými dôkazmi k spokojnosti relevantných príslušných orgánov, že hospodárske činnosti financované ich finančnými produktmi nemajú žiadny významný vplyv na udržateľnosť podľa technických kritérií preskúmania uvedených v článkoch 3 a 3a, pričom v takom prípade sa neuplatňujú ustanovenia kapitol II a III. Tieto informácie uvádzajú vo svojom prospekte, alebo
ii)  účastník finančného trhu vo svojom prospekte vyhlási, že daný finančný produkt nesleduje ciele udržateľnosti a že produkt predstavuje zvýšené riziko z hľadiska podpory hospodárskych činností, ktoré sa podľa tohto nariadenia nepovažujú za udržateľné.
2a.  Kritériá uvedené v článku 1 ods. 1 sa uplatňujú primeraným spôsobom tak, aby sa predišlo nadmernej administratívnej záťaži, pričom sa zohľadňuje povaha, veľkosť a komplexnosť účastníka finančného trhu a úverových inštitúcií prostredníctvom zjednodušených ustanovení pre malé a menej komplexné subjekty v súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 2d
2b.  Kritériá uvedené v odseku 1 tohto článku môžu používať na účely uvedené v uvedenom odseku podniky, na ktoré sa nevzťahuje ods. 2 tohto článku, alebo vo vzťahu k iným finančným nástrojom, než sú nástroje vymedzené v článku 2, a to na dobrovoľnom základe.
2c.  Komisia prijme delegovaný akt s cieľom určiť informácie, ktoré účastníci finančného trhu predložia relevantným príslušným orgánom na účely odseku 2 písm. a) tohto článku.
Pozmeňujúce návrhy 36, 88 a 89
Návrh nariadenia
Článok 2
Článok 2
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Vymedzenie pojmov
1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a)   „environmentálne udržateľná investícia“ je investícia, ktorou sa financuje jedna alebo viaceré hospodárske činnosti spĺňajúce podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné podľa tohto nariadenia;
a)  „environmentálne udržateľná investícia“ je investícia, ktorou sa financuje jedna alebo viaceré hospodárske činnosti spĺňajúce podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné podľa tohto nariadenia;
b)  „účastníci finančného trhu“ sú účastníci finančného trhu, ako je vymedzené v článku 2 písm. a) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341];
b)  „účastníci finančného trhu“ sú hociktorí z nasledujúcich subjektov, ako je vymedzené v článku 2 písm. a) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341]:
i)   úverová inštitúcia vymedzená v zmysle článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vymedzená v [Úrad pre publikácie: vložiť odkaz na príslušný článok] nariadenia (EÚ) č. 575/2013];
ba)   „eminent“ je kótovaný eminent, ako je vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2003/71/ES1a a v článku 2 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/11291b;
c)  „finančné produkty“ sú finančné produkty, ako je vymedzené v článku 2 písm. j) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341];
c)  „finančné produkty“ sú riadenie portfólia, AIF, IBIP, dôchodkový produkt, dôchodkové zabezpečenie alebo PKIPC, podnikový dlhopis, ako je vymedzené v článku 2 písm. j) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341], ako aj emisie uvedené v smernici 2003/71/EÚ a nariadení (EÚ) č. 2017/1129);
ca)  „environmentálne ukazovatele“ sú prinajmenšom meranie spotreby zdrojov, ako sú suroviny, energia, energia z obnoviteľných zdrojov, voda, vplyv na ekosystémové služby, emisie vrátane CO2, vplyv na biodiverzitu a využívanie pôdy a tvorba odpadu, a to na základe vedeckých dôkazov, metodiky Komisie na posudzovanie životného cyklu a v súlade s rámcom Komisie na monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029;
cb)  „príslušný vnútroštátny orgán“ je príslušný orgán alebo orgány dohľadu v členských štátoch v zmysle aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, do ktorých vzhľadom na ich rozsah pôsobnosti spadá kategória účastníka finančného trhu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na zverejnenie uvedená v článku 4 tohto nariadenia;
cc)  „príslušný orgán ESA“ je európsky orgán dohľadu alebo európske orgány dohľadu v zmysle aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, do ktorých vzhľadom na ich rozsah pôsobnosti spadá kategória účastníka finančného trhu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na zverejnenie uvedená v článku 4 tohto nariadenia;
d)  „zmiernenie zmeny klímy“ je proces udržania nárastu priemernej globálnej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a obmedzenia zvyšovania teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;
d)  „zmierňovanie zmeny klímy“ sú procesy vrátane prechodných opatrení, ktoré sú potrebné na udržanie zvýšenia priemernej globálnej teploty pod 2 °C a snahy o obmedzenie tejto zmeny na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, ako je stanovené v Parížskej dohode;
e)  „prispôsobenie sa zmene klímy“ je proces prispôsobovania sa aktuálnej alebo očakávanej klíme a jej účinkom;
e)  „adaptácia na zmenu klímy“ je proces adaptácie na aktuálnu alebo očakávanú zmenu klímy a jej účinky;
f)  „skleníkový plyn“ je skleníkový plyn uvedený v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/201349;
f)  „skleníkový plyn“ je skleníkový plyn uvedený v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/201349;
g)  „obehové hospodárstvo“ je čo najdlhšie zachovanie hodnoty výrobkov, materiálov a zdrojov v hospodárstve, ako aj minimalizácia odpadu, a to aj uplatňovaním hierarchie odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES50;
g)  „obehové hospodárstvo“ je zachovanie hodnoty a používania výrobkov, materiálov a všetkých ďalších zdrojov v hospodárstve čo najdlhšie a na ich najvyššej úrovni, teda zníženie environmentálneho vplyvu a minimalizácia odpadu, a to aj uplatňovaním hierarchie odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES50, a minimalizáciou využívania zdrojov na základe kľúčových ukazovateľov obehového hospodárstva stanovených v rámci monitorovania pokroku smerom k obehovému hospodárstvu, ktorá sa týka rôznych fáz výroby, spotreby, odpadového hospodárstva;
h)  „znečisťovanie životného prostredia“ je:
h)  „znečisťovanie životného prostredia“ je:
i)  priame alebo nepriame zavedenie látok, vibrácií, tepla, hluku alebo iných znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, môže spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo môže znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;
i)  priame alebo nepriame zavedenie látok, vibrácií, tepla, hluku, svetla alebo iných znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, môže spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo môže znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;
ii)  v kontexte morského prostredia je znečisťovanie životného prostredia vymedzené v článku 3 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES51;
ii)  v kontexte morského prostredia je znečisťovanie životného prostredia vymedzené v článku 3 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES51;
iia)   v kontexte vodného prostredia znečistenie podľa vymedzenia v článku 2 ods. 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES;
i)  „zdravý ekosystém“ je ekosystém, ktorý sa nachádza v dobrom fyzikálnom, chemickom a biologickom stave alebo má dobrú fyzikálnu, chemickú a biologickú kvalitu;
i)  „zdravý ekosystém“ je ekosystém, ktorý sa nachádza v dobrom fyzikálnom, chemickom a biologickom stave alebo má dobrú fyzikálnu, chemickú a biologickú kvalitu, dokáže sa sám reprodukovať alebo obnovovať do rovnovážneho stavu a zachováva biodiverzitu;
j)  „energetická účinnosť“ je účinnejšie využívanie energie vo všetkých fázach energetického reťazca od výroby po konečnú spotrebu;
j)  „energetická účinnosť“ je účinnejšie využívanie energie vo všetkých fázach energetického reťazca od výroby po konečnú spotrebu;
k)  „dobrý environmentálny stav“ je dobrý environmentálny stav, ako je vymedzené v článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;
k)  „dobrý environmentálny stav“ je dobrý environmentálny stav, ako je vymedzené v článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;
l)  „morské vody“ sú morské vody, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES;
l)  „morské vody“ sú morské vody, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES;
m)  „povrchová voda“, „vnútrozemská voda“, „brakické vody“ a „pobrežná voda“ majú rovnaký význam ako v bodoch 1, 3, 6 a 7 článku 2 smernice 2000/60/ES52;
m)  „povrchová voda“, „vnútrozemská voda“, „brakické vody“ a „pobrežná voda“ majú rovnaký význam ako v bodoch 1, 3, 6 a 7 článku 2 smernice 2000/60/ES52;
n)  „udržateľné obhospodarovanie lesov“ je využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biologická diverzita, produktivita, regeneračná kapacita, životaschopnosť a ich potenciál plniť v súčasnosti aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, národnej a celosvetovej úrovni a aby sa nepoškodzovali iné ekosystémy.
n)  „udržateľné obhospodarovanie lesov“ je využívanie lesov a lesnej pôdy v súlade s platnými právnymi predpismi.
__________________
__________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).
1b Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).
49 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).
49 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).
50 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
50 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
51 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19 – 40).
51 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19 – 40).
52 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
52 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 3
Článok 3
Článok 3
Kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti
Kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti
Na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, ak uvedená činnosť spĺňa všetky tieto kritériá:
Na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, ak uvedená činnosť spĺňa všetky tieto kritériá:
a)  hospodárska činnosť podstatne prispieva k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v článku 5 v súlade s článkami 6 až 11;
a)  hospodárska činnosť podstatne prispieva k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v článku 5 v súlade s článkami 6 až 11;
b)  hospodárska činnosť výrazne neohrozuje jeden alebo viaceré environmentálne ciele stanovené v článku 5 v súlade s článkom 12;
b)  hospodárska činnosť výrazne neohrozuje jeden alebo viaceré environmentálne ciele stanovené v článku 5 v súlade s článkom 12;
c)  hospodárska činnosť je vykonávaná v súlade s minimálnymi zárukami stanovenými v článku 13;
c)  hospodárska činnosť je vykonávaná v súlade s minimálnymi zárukami stanovenými v článku 13;
d)  hospodárska činnosť spĺňa technické kritériá preskúmania, ak ich Komisia bližšie určila v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2.
d)  hospodárska činnosť spĺňa technické kritériá preskúmania v prípadoch, keď ich Komisia bližšie určila na základe harmonizovaného merania vplyvu na udržateľnosť na úrovni spoločnosti alebo plánu patriaceho do hospodárskej činnosti a v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 3 a (nový)
Článok 3a
Kritériá pre hospodárske činnosti s podstatným negatívnym environmentálnym vplyvom
Do 31. decembra 2021 Komisia vykoná posúdenie vplyvu týkajúce sa dôsledkov revízie tohto nariadenia na rozšírenie rámca pre udržateľné investície rámcom používaným na vymedzenie kritérií, kedy a akým spôsobom má hospodárska činnosť významný negatívny vplyv na udržateľnosť.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 4
Článok 4
Článok 4
Používanie kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti
Uplatňovanie a dodržiavanie kritérií na určenie miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností
1.  Členské štáty uplatňujú kritériá na určenie environmentálne udržateľných hospodárskych činností stanovených v článku 3 na účely akýchkoľvek opatrení, ktorými sa stanovujú požiadavky na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako „environmentálne udržateľné“.
1.  Členské štáty a Únia uplatňujú kritériá na určenie miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností stanovených v článku 3 na účely akýchkoľvek opatrení, ktorými sa stanovujú požiadavky udržateľnosti na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi.
2.  Účastníci finančného trhu ponúkajúci finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície, ktoré majú podobné vlastnosti, zverejňujú informácie o tom, ako a do akej miery sa kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené v článku 3 používajú na určenie environmentálnej udržateľnosti investícií. Ak sa účastníci finančného trhu domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením alebo pre ktorú ešte neboli stanovené uvedené technické kritériá preskúmania, by sa mala považovať za environmentálne udržateľnú, môžu o tom informovať Komisiu.
2.  Účastníci finančného trhu ponúkajúci finančné produkty alebo podnikové dlhopisy zverejnia príslušné informácie, ktoré im umožnia zistiť, či výrobky, ktoré ponúkajú, spĺňajú podmienky environmentálne udržateľných investícií v súlade s kritériami článku 3. Ak sa účastníci finančného trhu domnievajú, že hospodárska činnosť, pre ktorú ešte neboli stanovené uvedené technické kritériá preskúmania, by sa mala považovať za environmentálne udržateľnú, informujú o tom Komisiu. Komisia v prípade potreby oznámi takéto požiadavky účastníkov finančného trhu platforme pre udržateľné financie. Účastníci finančného trhu neponúkajú finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície s podobnými charakteristikami, ak sa tieto produkty nekvalifikujú ako environmentálne udržateľné.
2a.   Členské štáty v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi ESA monitorujú informácie uvedené v odseku 2. Účastníci finančného trhu informujú o tom príslušný vnútroštátny orgán, ktorý to bezodkladne oznámi príslušnému orgánu ESA. Vždy, keď príslušný vnútroštátny orgán alebo príslušný orgán ESA nesúhlasí s ohlásenými informáciami uvedenými v odsekoch 2 a 2a, účastníci finančného trhu preskúmajú a opravia zverejnené informácie.
2b.  Zverejnenie informácií uvedených v článku 4 musí byť v súlade so zásadami jasných, prehľadných a nezavádzajúcich informácií, ktoré sú zahrnuté v smernici 2014/65/EÚ a v smernici (EÚ) 2016/97 a s právomocami v oblasti zasahovania uvedenými v článku 4 ods. 2c, ktoré sú v súlade so zásadami, ktoré sú zahrnuté v nariadení č. 600/2014.
2c.  V tomto nariadení sa nevyžadujú žiadne požiadavky na zverejňovanie informácií, ktoré sa vyžadujú podľa [vložiť odkaz na nariadenie o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341];
2d.  Malé a menej komplexné podniky uvedené v článku 2 ods. 2b a ods. 2c podliehajú zjednodušeným ustanoveniam.
3.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 16, aby doplnila odsek 2 s cieľom bližšie určiť informácie potrebné na dosiahnutie súladu s týmto odsekom, pričom zohľadní technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením. Tieto informácie umožňujú investorom identifikovať:
3.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 16, aby doplnila odsek 2, odsek 2a a odsek 2b s cieľom bližšie určiť informácie potrebné na dosiahnutie súladu s týmito odsekmi vrátane zoznamu investícií, ktoré majú podobné vlastnosti ako udržateľné investície, a príslušných kvalifikačných prahov na účely odseku 2 s prihliadnutím na dostupnosť relevantných informácií a technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením. Tieto informácie umožňujú investorom identifikovať:
a)  percentuálny podiel podielov týkajúcich sa spoločností vykonávajúcich environmentálne udržateľné hospodárske činnosti;
a)  percentuálny podiel podielov v rôznych spoločnostiach vykonávajúcich environmentálne udržateľné hospodárske činnosti;
b)  podiel investičného financovania environmentálne udržateľných hospodárskych činností ako percentuálny podiel všetkých hospodárskych činností.
b)  podiel investičného financovania environmentálne udržateľných hospodárskych činností ako percentuálny podiel všetkých hospodárskych činností.
ba)  príslušné vymedzenia pojmu malých a menej komplexných podnikov uvedených v článku 2b, ako aj zjednodušené ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na tieto subjekty.
3a.  Účastníci finančných trhov uverejňujú informácie podľa odseku 3 písm. a) a b).
4.  Komisia prijme delegovaný akt v súlade s odsekom 3 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovania od 1. júla 2020. Komisia môže zmeniť uvedený delegovaný akt, a to najmä vzhľadom na zmeny v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2.
4.  Komisia prijme delegovaný akt v súlade s odsekom 3 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovania od 1. júla 2020. Komisia môže zmeniť uvedený delegovaný akt, a to najmä vzhľadom na zmeny v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 4 a (nový)
Článok 4a
Monitorovanie trhu
1.  V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, monitoruje príslušný orgán ESA trh s finančnými produktmi uvedenými v článku 1 tohto nariadenia, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v Únii.
2.  Príslušné orgány monitorujú trh s finančnými produktmi založenými na poistení, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v ich členskom štáte alebo z neho.
3.  V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže príslušný orgán ESA v prípade porušenia tohto nariadenia subjektmi uvedenými v článku 1 dočasne zakázať alebo obmedziť v Únii uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj finančných produktov uvedených v článku 1.
Zákaz alebo obmedzenie uvedené v článku 3 sa môžu uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí príslušný orgán ESA, alebo môžu podliehať ním vymedzeným výnimkám.
4.  Príslušný orgán ESA pri prijímaní opatrení podľa tohto článku zabezpečí, aby opatrenie:
a)  nemalo na efektívnosť finančných trhov alebo na investorov škodlivý vplyv, ktorý by bol neúmerný vzhľadom na prínosy opatrenia, a
b)  nevytváralo riziko regulačnej arbitráže.
Ak príslušný orgán alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa tohto článku, príslušný orgán ESA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1.
5.  Predtým ako sa príslušný orgán ESA rozhodne prijať akékoľvek opatrenie podľa tohto článku, oznámi príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje.
6.  Príslušný orgán ESA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené podľa odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa zákaz alebo obmedzenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, jeho účinnosť sa skončí.
7.  Opatrenie prijaté príslušným orgánom ESA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 5
Článok 5
Článok 5
Environmentálne ciele
Ciele udržateľnosti
Na účely tohto nariadenia sú environmentálnymi cieľmi tieto ciele:
1.  Na účely tohto nariadenia sú environmentálnymi cieľmi tieto ciele:
(1)  zmiernenie zmeny klímy;
(1)  zmierňovanie zmeny klímy;
(2)  prispôsobenie sa zmene klímy;
(2)  adaptácia na zmenu klímy;
(3)  udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;
(3)  udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;
(4)  prechod na obehové hospodárstvo, predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia;
(4)  prechod na obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a zvýšenia miery využívania druhotných surovín;
(5)  prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia;
(5)  prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia;
(6)  ochrana zdravých ekosystémov.
(6)  ochrana biodiverzity a zdravých ekosystémov a obnova poškodených ekosystémov.
1a.  Ciele stanovené v prvom odseku sa merajú na základe harmonizovaných ukazovateľov, analýzy životného cyklu a vedeckých kritérií a musia byť splnené tak, aby sa zabezpečilo, že dokážu čeliť budúcim environmentálnym výzvam.
Pozmeňujúce návrhy 42, 66 a 99
Návrh nariadenia
Článok 6
Článok 6
Článok 6
Podstatný prínos k zmierneniu zmeny klímy
Podstatný prínos k zmierneniu zmeny klímy
1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k stabilizácii koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá bráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému predchádzaním alebo znižovaním emisií skleníkových plynov alebo posilnením odstraňovania skleníkových plynov prostredníctvom ktoréhokoľvek z nasledujúcich prostriedkov, ako aj prostredníctvom inovácie procesu alebo inovácie výrobku:
1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k stabilizácii koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá bráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému predchádzaním alebo znižovaním emisií skleníkových plynov alebo posilnením odstraňovania skleníkových plynov prostredníctvom ktoréhokoľvek z nasledujúcich prostriedkov, ako aj prostredníctvom inovácie procesu alebo inovácie výrobku:
a)  výroba, uchovávanie alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo klimaticky neutrálnej energie (vrátane uhlíkovo neutrálnej energie) vrátane využitia inovačnej technológie s potenciálom výrazných úspor v budúcnosti alebo nevyhnutného posilnenia sústavy;
a)  výroba, uchovávanie, distribúcia alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie vrátane využívania inovačnej technológie s potenciálom výrazných úspor v budúcnosti alebo nevyhnutného posilnenia sústavy;
b)  zlepšenie energetickej účinnosti;
b)  zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých sektoroch okrem výroby energie pomocou pevných fosílnych palív a vo všetkých fázach energetického reťazca s cieľom znížiť primárnu a konečnú spotrebu energie;
c)  zvýšenie ekologickej alebo klimaticky neutrálnej mobility;
c)  zvýšenie ekologickej alebo klimaticky neutrálnej mobility;
d)  prechod na používanie obnoviteľných materiálov;
d)  prechod na používanie environmentálne udržateľných obnoviteľných materiálov alebo zvýšenie miery tohto používania na základe posúdenia celého životného cyklu a nahradenia predovšetkým materiálov na báze fosílnych palív, ktorým sa v krátkodobom horizonte dosahujú úspory emisií skleníkových plynov;
e)  zvýšenie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého;
e)  zvýšenie miery využívania technológie environmentálne bezpečného zachytávania a využívania oxidu uhličitého (CCU) a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), ktoré prinášajú čisté zníženie emisií;
f)  postupné odstraňovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov, aj z fosílnych palív;
f)  postupné odstraňovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov;
fa)  zvýšenie odstraňovania CO2 z atmosféry a jeho skladovanie v prírodných ekosystémoch, napríklad prostredníctvom zalesňovania, obnovy lesov a obnoviteľného poľnohospodárstva;
g)  vytvorenie energetickej infraštruktúry potrebnej na umožnenie dekarbonizácie energetických systémov;
g)  vytvorenie energetickej infraštruktúry potrebnej na umožnenie dekarbonizácie energetických systémov;
h)  výroba čistých a efektívnych palív z obnoviteľných alebo uhlíkovo neutrálnych zdrojov.
h)  výroba čistých a efektívnych palív z obnoviteľných alebo uhlíkovo neutrálnych zdrojov.
2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:
2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:
a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy;
a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy. Tieto technické kritériá preskúmania zahŕňajú prahové hodnoty pre činnosti na zmierňovanie dôsledkov v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na úroveň výrazne pod 2 °C a snahy o jeho obmedzenie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, ako je stanovené v Parížskej dohode,
b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a) tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.
b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a) tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.
3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.
3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.
4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 1. júla 2020.
4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 1. júla 2020.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 7
Článok 7
Článok 7
Podstatný prínos k adaptácii na zmenu klímy
Podstatný prínos k adaptácii na zmenu klímy
1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prispôsobeniu sa zmene klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k zníženiu negatívnych účinkov súčasnej a očakávanej budúcej klímy alebo zabráneniu nárastu či presunu negatívnych účinkov zmeny klímy, a to týmito spôsobmi:
1.