Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0104(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0436/2018

Predkladané texty :

A8-0436/2018

Rozpravy :

PV 03/04/2019 - 16
CRE 03/04/2019 - 16

Hlasovanie :

PV 04/04/2019 - 6.13
CRE 04/04/2019 - 6.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0345

Prijaté texty
PDF 252kWORD 70k
Štvrtok, 4. apríla 2019 - Brusel Prechodná verzia
Posilnenie zabezpečenia preukazov totožnosti a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie ***I
P8_TA-PROV(2019)0345A8-0436/2018
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb (COM(2018)0212 – C8-0153/2018 – 2018/0104(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0212),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 21 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0153/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0436/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 78.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb
P8_TC1-COD(2018)0104

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 21 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),

keďže:

(1)  Zmluvou o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa rozhodlo uľahčiť voľný pohyb osôb a pritom zaručiť bezpečnosť národov Európy utvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súlade s ustanoveniami Zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(2)  Občianstvom Únie sa priznáva každému občanovi Únie právo na voľný pohyb s výhradou určitých obmedzení a podmienok. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES(3) sa uvedené právo stáva účinným. Článkom 45 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa takisto zabezpečuje sloboda pohybu a pobytu. Sloboda pohybu znamená právo odchádzať z členských štátov a vstupovať do nich s platným preukazom totožnosti alebo pasom.

(3)  Podľa smernice 2004/38/ES majú členské štáty vydávať a obnovovať preukazy totožnosti alebo pasy svojim štátnym príslušníkom v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Okrem toho, uvedená smernica stanovuje, že členské štáty môžu žiadať od občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, aby sa zaregistrovali na príslušných orgánoch. Od členských štátov sa vyžaduje, aby vydali občanom Únie registračné potvrdenia za podmienok stanovených v uvedenej smernici. Podľa uvedenej smernice sa od členských štátov takisto vyžaduje, aby vydali pobytové preukazy rodinným príslušníkom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, a aby na požiadanie vydali doklady, ktorými sa osvedčuje trvalý pobyt, a aby vydali preukazy o trvalom pobyte.

(4)  Smernica 2004/38/ES stanovuje, že členské štáty môžu prijať potrebné opatrenia na odmietnutie, ukončenie alebo zrušenie akéhokoľvek práva priznaného podľa uvedenej smernice v prípade zneužívania práv alebo podvodu. Falšovanie dokladov alebo nesprávne predloženie vecnej skutočnosti týkajúcej sa podmienok súvisiacich s právom na pobyt boli identifikované ako typické príklady podvodu podľa uvedenej smernice.

(5)  Medzi úrovňami zabezpečenia národných preukazov totožnosti, ktoré vydávajú členské štáty, a povolení na pobyt pre občanov Únie, ktorí majú pobyt v inom členskom štáte, a ich rodinných príslušníkov existujú značné rozdiely. Uvedené rozdiely zvyšujú riziko pozmeňovania dokladov a s tým súvisiacich podvodov a tiež spôsobujú občanom aj praktické problémy, keď chcú uplatniť svoje právo na voľný pohyb. Štatistické údaje európskej siete pre analýzu rizika podvodov v oblasti dokladov ukazujú, že počet falšovaných preukazov totožnosti sa zvýšil.

(6)  Komisia vo svojom oznámení zo 14. septembra 2016 s názvom „Posilnenie bezpečnosti vo svete mobility: lepšia výmena informácií v boji proti terorizmu a lepšie chránené vonkajšie hranice“ zdôraznila kľúčový význam bezpečných cestovných dokladov a dokladov totožnosti vo všetkých prípadoch, keď je potrebné bez pochybností stanoviť totožnosť určitej osoby, a oznámila, že predloží akčný plán na riešenie podvodov týkajúcich sa cestovných dokladov. Podľa uvedeného oznámenia sa má zlepšený prístup opierať o odolné systémy na predchádzanie zneužívaniu a hrozbám pre vnútornú bezpečnosť vyplývajúcim zo zlyhaní v oblasti zabezpečenia dokladov, najmä v súvislosti s terorizmom a cezhraničnou trestnou činnosťou.

(7)  Podľa akčného plánu Komisie z 8. decembra 2016 na posilnenie európskej reakcie na podvody týkajúce sa cestovných dokladov (ďalej len „akčný plán z roku 2016“), najmenej tri štvrtiny falošných dokladov odhalených na vonkajších hraniciach, ale aj v oblasti bez kontrol na vnútorných hraniciach boli vydané členskými štátmi a krajinami pridruženými k schengenskému priestoru. Menej zabezpečené národné preukazy totožnosti vydávané členskými štátmi sú najčastejšie odhaľovanými falošnými dokladmi, ktoré sa používajú pri cestovaní v rámci schengenského priestoru.

(8)  Členské štáty by s cieľom odradiť od podvodov s osobnými údajmi mali vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch zabezpečiť primerané sankcie za pozmeňovanie a falšovanie dokladov totožnosti a používanie takýchto pozmenených alebo falšovaných dokladov.

(9)  V akčnom pláne z roku 2016 sa riešilo riziko vyplývajúce z podvodných preukazov totožnosti a dokladov o pobyte. Komisia sa v akčnom pláne z roku 2016, a vo svojej správe o občianstve EÚ za rok 2017 zaviazala analyzovať možnosti politiky s cieľom zlepšiť zabezpečenie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte.

(10)  V súlade s akčným plánom z roku 2016 si vydávanie pravých a zabezpečených preukazov totožnosti vyžaduje spoľahlivý proces registrácie totožnosti a zabezpečené zdrojové dokumenty na podporu procesu podania žiadosti. Vzhľadom na vyššiu mieru používania falošných zdrojových dokumentov by Komisia, členské štáty a príslušné agentúry Únie mali naďalej spolupracovať, aby boli zdrojové dokumenty menej zraniteľné voči podvodom.

(11)  Týmto nariadením sa nevyžaduje, aby členské štáty zaviedli preukazy totožnosti alebo doklady o pobyte, ak nie sú ustanovené podľa vnútroštátneho práva, a nariadenie nemá vplyv ani na právomoc členských štátov vydávať podľa vnútroštátneho práva iné doklady o pobyte, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, napríklad pobytové preukazy vydávané všetkým osobám s pobytom na danom území bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

(12)  Týmto nariadením sa členským štátom nebráni, aby nediskriminačným spôsobom uznávali na účely identifikácie iné doklady ako cestovné doklady, napríklad vodičské preukazy.

(13)  Doklady totožnosti, ktoré sú vydávané občanom, ktorých práva na voľný pohyb boli obmedzené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, a v ktorých sa výslovne uvádza, že sa nemôžu použiť ako cestovné doklady, by sa nemali považovať za doklady patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(14)  Cestovné doklady, ktoré sú v súlade s časťou 5 dokumentu 9303 Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) o strojovo čitateľných cestovných dokladoch (siedme vydanie, 2015) (ďalej len „dokument ICAO 9303“), ktoré neslúžia na účely identifikácie vo vydávajúcom členskom štáte, napríklad pasová karta vydávaná Írskom, by sa nemali považovať za doklady patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(15)  Toto nariadenie nemá vplyv na používanie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte s funkciou elektronickej identifikácie členskými štátmi na iné účely, ani nemá vplyv na pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014(4), ktorým sa zabezpečuje vzájomné uznávanie prostriedkov elektronickej identifikácie v rámci celej Únie v prístupe k verejným službám a pomáha sa občanom presúvajúcim sa do iného členského štátu tým, že sa vyžaduje vzájomné uznanie prostriedkov elektronickej identifikácie podliehajúce určitým podmienkam. Lepšie preukazy totožnosti by mali zabezpečiť jednoduchšiu identifikáciu a prispieť k lepšiemu prístupu k službám.

(16)  Náležité overovanie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte si vyžaduje, aby členské štáty používali správny názov pre každý typ dokladu, na ktorý sa vťahuje toto nariadenie. S cieľom uľahčiť kontrolu dokladov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v iných členských štátoch by mal byť názov dokladu uvedený aj aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie. Ak už členské štáty používajú v prípade preukazov totožnosti zavedené označenia iné ako názov „preukaz totožnosti“, túto možnosť by mali mať naďalej vo svojom úradnom jazyku alebo jazykoch. V budúcnosti by sa však nemali zavádzať žiadne nové označenia.

(17)  Ochranné prvky sú potrebné na overenie toho, či je doklad pravý, a na zistenie totožnosti osoby. Stanovenie minimálnych bezpečnostných noriem a začlenenie biometrických údajov do preukazov totožnosti a pobytových preukazov rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, predstavujú dôležité kroky k tomu, aby bolo ich používanie v Únii bezpečnejšie. Zaradenie týchto biometrických znakov by malo občanom Únie umožniť v plnej miere využívať svoje práva na voľný pohyb.

(18)  Uchovávanie podoby tváre a dvoch odtlačkov prstov (ďalej len „biometrické údaje“) v preukazoch totožnosti a pobytových preukazoch, ako sa už stanovilo v súvislosti s biometrickými pasmi a povoleniami na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín, je najvhodnejšou kombináciou spoľahlivej identifikácie a overovania so zníženým rizikom podvodu s cieľom posilniť zabezpečenie preukazov totožnosti a pobytových preukazov.

(19)  Na overenie pravosti dokladu a totožnosti jeho držiteľa by členské štáty mali v rámci všeobecne zaužívanej praxe overovať predovšetkým podobu tváre a v prípade potreby by mali v záujme jednoznačného potvrdenia pravosti dokladu a totožnosti držiteľa overiť aj odtlačky prstov.

(20)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípadoch, keď overenie biometrických údajov nepotvrdí pravosť dokladu ani totožnosť jeho držiteľa, kvalifikovaní pracovníci vykonali povinnú manuálnu kontrolu.

(21)  Toto nariadenie neposkytuje právny základ na vytvorenie alebo vedenie databáz na vnútroštátnej úrovni na účely uchovávania biometrických údajov v členských štátoch, čo je záležitosť vnútroštátneho práva, ktoré musí byť v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov. Okrem toho, toto nariadenie neposkytuje právny základ na vytvorenie alebo vedenie centralizovanej databázy na úrovni Únie.

(22)  Biometrické identifikačné znaky by sa mali zbierať a uchovávať v pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte na účely overenia pravosti dokladu a totožnosti držiteľa. Takéto overenie by mali vykonávať len riadne oprávnení pracovníci a len keď sa podľa zákona požaduje vystavenie dokladu. Okrem toho by sa biometrické údaje uchovávané na účely personalizácie preukazov totožnosti alebo dokladov o pobyte mali uchovávať nanajvýš bezpečným spôsobom, a len do dátumu vyzdvihnutia dokladu a v žiadnom prípade nie dlhšie ako 90 dní od dátumu vydania dokladu. Po uplynutí uvedenej doby by sa uvedené biometrické údaje mali okamžite vymazať alebo zničiť. Týmto by nemalo byť dotknuté žiadne iné spracúvanie uvedených údajov v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti ochrany údajov.

(23)  Na účel tohto nariadenia by sa mali zohľadniť špecifikácie dokumentu ICAO 9303, ktorými sa zabezpečuje celosvetová interoperabilita aj vo vzťahu k strojovej čitateľnosti a použití vizuálnej kontroly.

(24)  Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či do dokladu, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, zahrnú rod osoby. Ak členský štát do tohto dokladu zahrnie aj rod osoby, mali by sa v náležitých prípadoch použiť špecifikácie dokumentu ICAO 9303 „F“, „M“ alebo „X“ alebo zodpovedajúce písmeno v jazyku alebo jazykoch tohto členského štátu.

(25)  S cieľom zabezpečiť, aby sa v náležitých prípadoch riadne zohľadnili budúce bezpečnostné normy a technické špecifikácie prijaté podľa nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002(5), pokiaľ ide o preukazy totožnosti a pobytové preukazy by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(6). Na tento účel by mal Komisii pomáhať výbor zriadený článkom 6 nariadenia Rady (ES) č. 1683/95(7). V prípade potreby by malo byť možné, aby prijaté vykonávacie akty zostali tajné s cieľom zabrániť riziku falšovania a pozmeňovania.

(26)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli zavedené primerané a účinné postupy zberu biometrických identifikačných znakov, a aby uvedené postupy boli v súlade s právami a zásadami stanovenýmicharte, Dohovore Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa. Členské štáty by mali zaistiť, aby sa počas celého postupu zberu v prvom rade zohľadňoval najlepší záujem dieťaťa. Na uvedený účel by mali kvalifikovaní pracovníci absolvovať primeranú odbornú prípravu v oblasti postupov zberu biometrických identifikačných znakov s ohľadom na potreby detí.

(27)  V prípade ťažkostí v súvislosti so zberom biometrických identifikačných znakov by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli zavedené vhodné postupy rešpektujúce dôstojnosť danej osoby. Preto by sa mali osobitne zohľadňovať otázky súvisiace s rodom a osobitné potreby detí a zraniteľných osôb.

(28)  Zavedenie minimálnych bezpečnostných noriem a noriem formátu preukazov totožnosti by malo členským štátom umožniť spoľahnúť sa na pravosť týchto dokladov, keď občania Únie uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Zavedenie prísnejších bezpečnostných noriem by malo poskytnúť dostatočné záruky verejným orgánom a súkromným subjektom, aby sa mohli spoľahnúť na pravosť preukazov totožnosti, ak ich občania Únie používajú na účely identifikácie.

(29)  Rozlišovací znak v podobe dvojpísmenového kódu krajiny členského štátu, ktorý vydal doklad, vytlačeného inverzne v modrom obdĺžniku a obklopeného 12 žltými hviezdičkami uľahčuje vizuálnu kontrolu dokladu, najmä ak jeho držiteľ uplatňuje právo na voľný pohyb.

(30)  Aj keď je zachovaná možnosť stanovenia ďalších vnútroštátnych prvkov, by členské štáty mali zaistiť, aby tieto prvky neznížili efektívnosť spoločných ochranných prvkov ani negatívne neovplyvnili cezhraničnú kompatibilitu preukazov totožnosti, ako napríklad možnosť, že preukazy totožnosti môžu byť čítané strojmi, ktoré sa používajú v iných členských štátoch než tých, ktoré preukazy totožnosti vydávajú.

(31)  Zavedenie bezpečnostných noriem do preukazov totožnosti a pobytových preukazov rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, by nemalo viesť k neúmernému zvýšeniu poplatkov pre občanov Únie alebo štátnych príslušníkov tretích krajín. Členské štáty by mali zohľadňovať túto zásadu pri vyhlasovaní výziev na predkladanie ponúk.

(32)  Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby biometrické údaje správne identifikovali osobu, ktorej bol vydaný preukaz totožnosti. Na tento účel by členské štáty mohli zvážiť zber biometrických identifikačných znakov, najmä podoby tváre, a to priamo v kancelárii príslušného vnútroštátneho orgánu vydávajúceho preukazy totožnosti.

(33)  Členské štáty by si mali navzájom vymieňať tie informácie, ktoré sú potrebné na prístup k údajom obsiahnutým na bezpečnom pamäťovom médiu, na overenie ich pravosti a kontrolu. Formáty používané pre bezpečné pamäťové médium by mali byť interoperabilné, a to aj v súvislosti s automatizovanými hraničnými priechodmi.

(34)  Smernica 2004/38/ES sa týka situácie, keď sa občanom Únie alebo rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorí nemajú potrebné cestovné doklady, má udeliť každá primeraná možnosť, aby dokázali inými prostriedkami, že sa na nich vzťahuje právo na voľný pohyb. Takéto prostriedky môžu zahŕňať dočasne používané identifikačné doklady a pobytové preukazy vydávané takýmto rodinným príslušníkom.

(35)  Týmto nariadením sa dodržiavajú záväzky stanovené v charte a Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členské štáty sa preto nabádajú, aby spolupracovali s Komisiou na zaradení ďalších prvkov, vďaka ktorým budú preukazy totožnosti prístupnejšie a ich používanie bude jednoduchšie pre ľudí so zdravotným postihnutím, ako sú napríklad osoby so zrakovým postihnutím. Členské štáty majú preskúmať využívanie riešení, ako sú napríklad mobilné registračné zariadenia, na vydávanie preukazov totožnosti osobám, ktoré sa nemôžu dostaviť do priestorov orgánov zodpovedných za vydávanie preukazov totožnosti.

(36)  Doklady o pobyte vydávané občanom Únie by mali obsahovať konkrétne informácie, aby sa zabezpečilo, že budú ako doklady o pobyte identifikované vo všetkých členských štátoch. Malo by sa tak uľahčiť uznávanie uplatňovanie práva občanov Únie na voľný pohyb a práv spojených s týmto uplatňovaním, ale harmonizácia by nemala presahovať to, čo je primerané na vyriešenie nedostatkov súčasných dokladov. Členské štáty si môžu zvoliť formát, v ktorom sú tieto doklady vydané, a mohli by ich vydávať vo formáte, ktorý je v súlade so špecifikáciami dokumentu ICAO 9303.

(37)  Pokiaľ ide o doklady o pobyte vydávané rodinným príslušníkom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, je vhodné používať rovnaký formát a ochranné prvky ako tie, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č.1030/2002 v znení zmenenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1954(8). Okrem preukázania práva na pobyt sa týmito dokladmi takisto môžu oslobodiť ich držitelia, ktorí inak podliehajú vízovej povinnosti, od požiadavky na získanie víza, ak sprevádzajú občana Únie na území Únie alebo sa k nemu pripájajú.

(38)  Smernica 2004/38/ES stanovuje, že doklady vydávané rodinným príslušníkom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, sa majú volať „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Únie“. S cieľom uľahčiť ich identifikáciu by mal pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Únie obsahovať normalizovaný názov a kód.

(39)  Vzhľadom na bezpečnostné riziko a náklady, ktoré vznikajú členským štátom, by sa mali preukazy totožnosti, ako aj pobytové preukazy rodinného príslušníka občana Únie s nedostatočnými bezpečnostnými normami postupne zrušiť. Vo všeobecnosti by obdobie postupného rušenia v trvaní 10 rokov v prípade preukazov totožnosti a piatich rokov v prípade pobytových preukazov malo byť dostatočné na dosiahnutie rovnováhy medzi frekvenciou, s ktorou sa zvyčajne doklady nahrádzajú, a potrebou odstrániť existujúci bezpečnostný nedostatok v rámci Únie. V prípade preukazov, ktoré nemajú dôležité bezpečnostné prvky alebo nie sú strojovo čitateľné, je však z bezpečnostných dôvodov potrebné kratšie obdobie rušenia ▌.

(40)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(9) sa uplatňuje so zreteľom na osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia. Je potrebné podrobnejšie stanoviť záruky vzťahujúce sa na spracované osobné údaje a najmä citlivé údaje, ako sú biometrické identifikačné znaky. Dotknuté osoby by mali byť informované o existencii pamäťového média v ich dokladoch, ktoré obsahuje ich biometrické údaje, vrátane jeho bezkontaktnej prístupnosti, ako aj o všetkých prípadoch, keď sa používajú údaje obsiahnuté v ich preukazoch totožnosti a dokladoch o pobyte. V každom prípade by dotknuté osoby mali mať prístup k osobným údajom spracovaným v ich preukazoch totožnosti a dokladoch o pobyte a mali by mať právo na ich opravu prostredníctvom vydania nového dokladu, ak sú tieto údaje chybné alebo neúplné. Pamäťové médium by malo byť nanajvýš bezpečné a malo by účinne chrániť osobné údaje, ktoré sú na ňom uchované, pred neoprávneným prístupom k nim.

(41)  Členské štáty by mali byť zodpovedné za riadne spracovanie biometrických údajov od zberu až po vloženie údajov na vysoko bezpečné pamäťové médium v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

(42)  Členské štáty by mali zachovávať osobitnú obozretnosť pri spolupráci s externým poskytovateľom služieb. Takáto spolupráca by nemala vylučovať žiadnu zodpovednosť členských štátov vyplývajúcu z práva Únie alebo vnútroštátneho práva za porušenie povinností v súvislosti s osobnými údajmi.

(43)  Je potrebné stanoviť v tomto nariadení základ pre zber a uchovávanie údajov na pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte. Členské štáty by v súlade právom Únie alebo vnútroštátnym právom a pri dodržiavaní zásad nevyhnutnosti a proporcionality mali mať možnosť uchovávať iné údaje na pamäťovom médiu na účel elektronických služieb alebo na iné účely súvisiace s preukazom totožnosti alebo dokladom o pobyte. Spracúvanie takýchto iných údajov vrátane ich zberu a účelov, na ktoré môžu byť použité, by malo byť povolené právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Všetky vnútroštátne údaje by mali byť fyzicky alebo logicky oddelené od biometrických údajov, na ktoré sa odkazuje v tomto nariadení, a mali by sa spracúvať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

(44)  Členské štáty by mali začať uplatňovať toto nariadenie najneskôr 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti. Od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia by členské štáty mali vydávať len doklady, ktoré sú v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

(45)  Komisia by mala podať správu o vykonávaní tohto nariadenia dva roky, a potom 11 rokov od dátumu začatia jeho uplatňovania, a to aj o primeranosti úrovne bezpečnosti, s ohľadom na jeho vplyv na základné práva a zásady ochrany údajov. V súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(10) by Komisia mala šesť rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia a následne každých šesť rokov vykonať hodnotenie tohto nariadenia na základe informácií zozbieraných prostredníctvom osobitných monitorovacích opatrení s cieľom posúdiť skutočné účinky tohto nariadenia a potrebu prípadného ďalšieho opatrenia. Na účely monitorovania by členské štáty mali zbierať štatistické údaje o počte preukazov totožnosti a dokladov o pobyte, ktoré vydali.

(46)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to zvýšenie bezpečnosti a uľahčenie uplatňovania práv voľného pohybu občanmi Únie a ich rodinnými príslušníkmi nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(47)  V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä chartou vrátane ľudskej dôstojnosti, práva na nedotknuteľnosť osoby, zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, práva na rovnosť pred zákonom a nediskriminácie, práv detí, práv starších osôb, rešpektovania súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, práva na voľný pohyb a práva na účinný prostriedok nápravy. Členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali dodržiavať chartu.

(48)  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 10. augusta 2018(11) a Agentúra pre základné práva vydala stanovisko 5. septembra 2018(12),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa posilňujú bezpečnostné normy vzťahujúce sa na preukazy totožnosti vydávané členskými štátmi ich štátnym príslušníkom a na doklady o pobyte vydávané členskými štátmi občanom Únie a ich rodinným príslušníkom pri uplatňovaní ich práva na voľný pohyb v Únii.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)  preukazy totožnosti vydané členskými štátmi ich vlastným štátnym príslušníkom podľa článku 4 ods. 3 smernice 2004/38/ES.

Toto nariadenie sa neuplatňuje na dočasne vydávané identifikačné doklady s dobou platnosti kratšou ako šesť mesiacov;

b)  registračné potvrdenia vydávané v súlade s článkom 8 smernice 2004/38/ES občanom Únie, ktorí sa zdržiavajú viac ako tri mesiace v hostiteľskom členskom štáte a doklady potvrdzujúce trvalý pobyt vydávané v súlade s článkom 19 smernice 2004/38/ES občanom Únie na základe žiadosti;

c)  pobytové preukazy vydávané v súlade s článkom 10 smernice 2004/38/ES rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, a preukazy o trvalom pobyte vydávané v súlade s článkom 20 smernice 2004/38/ES rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu.

KAPITOLA II

NÁRODNÉ PREUKAZY TOTOŽNOSTI

Článok 3

Bezpečnostné normy/formát/špecifikácie

1.  Preukazy totožnosti vydávané členskými štátmi sa vyhotovujú vo formáte ID-1 a obsahujú strojovo čitateľnú zónu (ďalej len „SČZ”). Takéto preukazy totožnosti vychádzajú zo špecifikácií a minimálnych bezpečnostných noriem stanovených v dokumente ICAO 9303 a spĺňajú požiadavky stanovené v písmenách c), d), f) a g) prílohy k nariadeniu (ES) č. 1030/2002 v znení zmenenom nariadením (EÚ) 2017/1954.

2.  Údaje, ktoré sú súčasťou preukazov totožnosti, musia byť v súlade so špecifikáciami stanovenými v časti 5 dokumentu ICAO 9303.

Odchylne od prvého pododseku sa číslo dokladu môže vložiť do zóny I, zatiaľ čo uvedenie rodu osoby je nepovinné.

3.  Doklad musí mať názov „preukaz totožnosti“ alebo iné zavedené vnútroštátne označenie v úradnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu a obsahovať slovné spojenie „preukaz totožnosti“ aspoň v jednom inom úradnom jazyku inštitúcií Únie.

4.  Preukaz totožnosti musí na prednej strane obsahovať dvojpísmenový kód krajiny členského štátu, ktorý preukaz vydal, vytlačený inverzne v modrom obdĺžniku a obklopený 12 žltými hviezdičkami.

5.  Preukazy totožnosti musia obsahovať vysoko bezpečné pamäťové médium, ktoré obsahuje podobu tváre držiteľa preukazu a dva odtlačky prstov v interoperabilných digitálnych formátoch. Na zachytávanie biometrických identifikačných znakov členské štáty uplatňujú technické špecifikácie stanovené v rozhodnutí Komisie C(2018)7767(13).

6.  Pamäťové médium má dostatočnú kapacitu a schopnosť garantovať integritu, pravosť a dôvernosť údajov. Uložené údaje musia byť prístupné bezkontaktne a byť chránené, ako je stanovené v rozhodnutí C(2018)7767. Členské štáty si vymieňajú informácie potrebné na overenie pamäťového média a na prístup k biometrickým údajom uvedeným v odseku 5 a ich kontrolu.

7.  Deti mladšie ako 12 rokov môžu byť oslobodené od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov.

Deti mladšie ako šesť rokov sú oslobodené od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov.

Od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov sú oslobodené osoby, od ktorých je fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov.

8.  Ak je to nevyhnutné a primerané na dosiahnutie cieľa, členské štáty môžu uviesť také podrobnosti a poznámky na vnútroštátne použitie, ako sa požaduje v súlade s ich vnútroštátnym právom. Nesmie sa v dôsledku toho znížiť efektívnosť minimálnych bezpečnostných noriem ani cezhraničná kompatibilita preukazov totožnosti.

9.  Ak členské štáty začlenia do preukazu totožnosti dvojité rozhranie alebo samostatné pamäťové médium, toto ďalšie pamäťové médium musí byť v súlade s príslušnými normami ISO a nesmie dochádzať k interferencii s pamäťovým médiom uvedeným v odseku 5.

10.  Ak členské štáty uchovávajú v preukazoch totožnosti údaje na účel elektronických služieb, ako je elektronická verejná správa a elektronický obchod, tieto vnútroštátne údaje musia byť fyzicky alebo logicky oddelené od biometrických údajov uvedených v odseku 5.

11.  Ak členské štáty dopĺňajú do preukazov totožnosti ďalšie vnútroštátne ochranné prvky, nesmie sa v dôsledku toho znížiť cezhraničná kompatibilita takýchto preukazov totožnosti a efektívnosť minimálnych bezpečnostných noriem.

Článok 4

Doba platnosti

1.  Minimálna doba platnosti preukazov totožnosti je päť rokov a maximálna je 10 rokov.

2.  Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty stanoviť dobu platnosti:

a)  na menej ako päť rokov v prípade preukazov totožnosti vydaných maloletým;

b)  vo výnimočných prípadoch na menej ako päť rokov v prípade preukazov totožnosti vydaných osobám za osobitných a obmedzených podmienok, a ak je doba platnosti obmedzená podľa práva Únie a vnútroštátneho práva;

c)  na viac ako 10 rokov v prípade preukazov totožnosti vydaných osobám vo veku 70 rokov a viac.

3.  Členské štáty vydajú preukaz totožnosti s dobou platnosti 12 mesiacov alebo menej, ak je dočasne fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov jedného z prstov žiadateľa.

Článok 5

Postupné zrušenie

1.   Preukazy totožnosti, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 3, strácajú platnosť uplynutím ich doby platnosti alebo [10 rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia] podľa toho, čo nastane skôr. ▌

2.   Odchylne od odseku 1:

a)   preukazy totožnosti, ktoré nespĺňajú minimálne bezpečnostné normy stanovené v časti 2 dokumentu ICAO 9303 alebo ktoré neobsahujú funkčnú SČZ, ako sa uvádza v odseku 3, strácajú platnosť uplynutím doby ich platnosti alebo [päť rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia] podľa toho, čo nastane skôr;

b)  preukazy totožnosti osôb vo veku 70 rokov a viac k [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia], ktoré spĺňajú minimálne bezpečnostné normy stanovené v časti 2 dokumentu ICAO 9303 a ktoré majú funkčnú SČZ, ako sa uvádza v odseku 3, strácajú platnosť po uplynutí doby ich platnosti.

3.   Na účely odseku 2 je funkčná SČZ:

a)  strojovo čitateľná zóna, ktorá je v súlade s časťou 3 dokumentu ICAO 9303, alebo

b)  každá iná strojovo čitateľná zóna, v prípade ktorej vydávajúci členský štát oznámi pravidlá požadované na čítanie a zobrazovanie informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté, pokiaľ členský štát neoznámi Komisii do ... [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] nedostatočnú kapacitu na čítanie a zobrazovanie týchto informácií.

Po prijatí oznámenia uvedeného v písmene b) prvého pododseku Komisia zodpovedajúcim spôsobom informuje dotknutý členský štát a Radu.

Kapitola III

Doklady o pobyte pre občanov Únie

Článok 6

Minimálne informácie, ktoré sa majú uviesť

V dokladoch o pobyte vydávaných členskými štátmi občanom Únie sa uvádza aspoň:

a)  názov dokladu v úradnom jazyku alebo jazykoch príslušného členského štátu a aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie;

b)  jasný odkaz, že doklad je vydaný občanovi Únie v súlade so smernicou 2004/38/ES;

c)  číslo dokladu;

d)  meno (priezvisko a meno/mená) držiteľa;

e)  dátum narodenia držiteľa;

f)   informácie, ktoré sa majú uvádzať v registračných potvrdeniach a dokladoch potvrdzujúcich trvalý pobyt, vydaných v súlade s článkami 8 a 19 smernice 2004/38/ES;

g)  vydávajúci orgán;

h)  na prednej strane dvojpísmenový kód krajiny členského štátu vydávajúceho doklad, vytlačený inverzne v modrom obdĺžniku a obklopený 12 žltými hviezdičkami.

Ak sa členský štát rozhodne odobrať odtlačky prstov, zodpovedajúcim spôsobom sa uplatňuje článok 3 ods. 7.

Od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov sú oslobodené osoby, ktorých odtlačky nie je fyzicky možné odobrať.

Kapitola IV

Pobytové preukazy pre rodinných PRÍSLUŠNÍKOV, KTORÍ NIE SÚ ŠTÁTNYMI PRÍSLUŠNÍKMI ČLENSKÉHO ŠTÁTU

Článok 7

Jednotný formát

1.  Pri vydávaní pobytových preukazov rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, členské štáty používajú rovnaký formát, ktorý je stanovený nariadením (ES) č. 1030/2002 v znení zmenenom nariadením (EÚ) 2017/1954 a ako sa vykonáva rozhodnutím C(2018)7767.

2.  Odchylne od odseku 1 sa preukaz označí názvom „Pobytový preukaz ▌“, alebo „Preukaz o trvalom pobyte ▌“. Členské štáty uvedú, že tieto doklady sú vydané rodinnému príslušníkovi občana Únie v súlade so smernicou 2004/38/ES. Na tento účel členské štáty použijú normalizovaný kód „Rodinný príslušník EÚ Čl. 10 (2004/38/ES)“ alebo „Rodinný príslušník EÚ Čl. 20 (2004/38/ES)“ v dátovom poli [10], ako sa uvádza v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1030/2002 v znení zmenenom nariadením (EÚ) 2017/1954.

3 Členské štáty môžu zaznamenávať údaje na vnútroštátne použitie v súlade s vnútroštátnym právom. Pri zaznamenávaní a uchovávaní týchto údajov členské štáty dodržiavajú požiadavky, ktoré sú stanovené v druhom odseku článku 4 nariadenia (ES) č. 1030/2002 v znení zmenenom nariadením (EÚ) 2017/1954.

Článok 8

Postupné zrušenie existujúcich pobytových preukazov

1.  Pobytové preukazy rodinných príslušníkov občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v článku 7, strácajú platnosť uplynutím ich doby platnosti alebo ... [päť rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia] podľa toho, čo nastane skôr.

2.  Odchylne od odseku 1 pobytové preukazy rodinných príslušníkov občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktoré nespĺňajú minimálne bezpečnostné normy stanovené v časti 2 dokumentu ICAO 9303 alebo ktoré neobsahujú funkčnú SČZ, ktorá je v súlade s časťou 3 dokumentu ICAO 9303, strácajú platnosť uplynutím ich doby platnosti alebo [dva roky po ... dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] podľa toho, čo nastane skôr.

KAPITOLA V

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 9

Kontaktné miesto

1.  Každý členský štát určí aspoň jeden ústredný orgán ako kontaktné miesto na vykonávanie tohto nariadenia. Ak členský štát určil viac ako jeden ústredný orgán, určí, ktorý z týchto orgánov bude kontaktným miestom na vykonávanie tohto nariadenia. Názov tohto orgánu oznámi Komisii a ostatným členským štátom. Ak členský štát zmení svoj určený orgán, zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby boli kontaktné miesta informované o ▌relevantných informačných a asistenčných službách na úrovni Únie zahrnutých do jednotnej digitálnej brány stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724(14) a aby boli schopné spolupracovať s takýmito službami.

Článok 10

Zber biometrických identifikačných znakov

1.  Biometrické identifikačné znaky zbierajú len kvalifikovaní a riadne oprávnení pracovníci určení orgánmi zodpovednými za vydávanie preukazov totožnosti alebo pobytových preukazov na účel vloženia týchto identifikačných znakov do vysoko bezpečného pamäťového média stanoveného v článku 3 ods. 5 v prípade preukazov totožnosti a v článku 7 ods. 1 v prípade pobytových preukazov. Odchylne od prvej vety, odtlačky prstov odoberajú len kvalifikovaní a riadne oprávnení pracovníci takýchto orgánov, s výnimkou žiadostí predložených diplomatickým a konzulárnym orgánom členského štátu.

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť biometrických identifikačných znakov s totožnosťou žiadateľa sa žiadateľ musí v priebehu procesu vydávania preukazu v prípade každej žiadosti dostaviť aspoň jedenkrát osobne.

2.  Členské štáty zaručia zavedenie primeraných a účinných postupov zberu biometrických identifikačných znakov a súlad týchto postupov s právami a so zásadami stanovenými v charte, Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.

V prípade ťažkostí pri zbere biometrických identifikačných znakov členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené vhodné postupy na zaručenie dôstojnosti danej osoby.

3.  Okrem prípadu, keď je to potrebné na spracovanie v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, sa biometrické identifikačné znaky uchovávané na účely personalizácie preukazov totožnosti alebo dokladov o pobyte uchovávajú nanajvýš bezpečným spôsobom a len do dátumu vyzdvihnutia dokladu, a v žiadnom prípade nie dlhšie ako 90 dní odo dňa vydania dokladu. Po uplynutí tejto dovy sa tieto biometrické identifikačné znaky okamžite vymažú alebo zničia.

Článok 11

Ochrana osobných údajov a zodpovednosť

1.  Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, členské štáty zaistia bezpečnosť, integritu, pravosť a dôvernosť údajov zozbieraných a uchovávaných na účely tohto nariadenia.

2.  Orgány zodpovedné za vydávanie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte sa na účely tohto nariadenia považujú za prevádzkovateľa uvedeného v článku 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 a sú zodpovedné za spracovanie osobných údajov.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli v plnej miere vykonávať svoje úlohy uvedené v nariadení (EÚ) 2016/679 vrátane prístupu ku všetkým osobným údajom a všetkým potrebným informáciám, ako aj prístupu príslušných orgánov do akýchkoľvek priestorov alebo k akémukoľvek vybaveniu na spracovanie údajov.

4.  Spolupráca s externými poskytovateľmi služieb nevylučuje zodpovednosť členského štátu, ktorá môže vyplývať z práva Únie alebo vnútroštátneho práva, za porušenie povinností v súvislosti s osobnými údajmi.

5.  Informácie v strojovo čitateľnej podobe sa do preukazu totožnosti alebo dokladu o pobyte vložia iba v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom vydávajúceho členského štátu.

6.  Biometrické údaje uložené v pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte používajú v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom len riadne oprávnení pracovníci príslušných vnútroštátnych orgánov a agentúr Únie na overenie:

a)  pravosti preukazu totožnosti alebo dokladu o pobyte;

b)  totožnosti držiteľa pomocou priamo dostupných porovnateľných znakov, ak sa podľa zákona vyžaduje predloženie preukazu totožnosti alebo dokladu o pobyte.

7.  Členské štáty vedú a každoročne oznamujú Komisii zoznam príslušných orgánov, ktoré majú prístup k biometrickým údajom uloženým na pamäťovom médiu uvedenom v článku 3 ods. 5 tohto nariadenia. Komisia uverejní online súhrn takýchto národných zoznamov.

Článok 12

Monitorovanie

Komisia do ... [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] stanoví podrobný program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvu tohto nariadenia vrátane jeho vplyvu na základné práva.

V monitorovacom programe sa stanoví spôsob zhromažďovania údajov a iných potrebných dôkazov, ako aj interval ich zhromažďovania. Určia sa v ňom opatrenia, ktoré má prijať Komisia a členské štáty v súvislosti so zberom a analýzou údajov a iných dôkazov.

Členské štáty poskytnú Komisii údaje a iné dôkazy potrebné na takéto monitorovanie.

Článok 13

Podávanie správ a hodnotenie

1.  Komisia dva roky a 11 rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o jeho vykonávaní, najmä o ochrane základných práv a osobných údajov.

2.  Komisia vykoná šesť rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia a následne každých šesť rokov hodnotenie tohto nariadenia a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Správa sa zameria predovšetkým na:

a)  vplyv tohto nariadenia na základné práva;

b)  mobilitu občanov Únie;

c)  účinnosť biometrického overovania pri zaisťovaní bezpečnosti cestovných dokladov;

d)  prípadné používanie pobytových preukazov ako cestovných dokladov;

e)  prípadnú ďalšiu vizuálnu harmonizáciu preukazov totožnosti;

f)  potrebu zavedenia spoločných bezpečnostných prvkov dočasne používaných identifikačných dokladov s cieľom zabezpečiť ich lepšie uznávanie.

3.  Členské štáty a príslušné agentúry Únie poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedených správ.

Článok 14

Dodatočné technické špecifikácie

1.  S cieľom v náležitých prípadoch zabezpečiť, aby preukazy totožnosti a doklady o pobyte uvedené v článku 2 písm. a) a c) boli v súlade s budúcimi minimálnymi bezpečnostnými normami, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví dodatočné technické špecifikácie týkajúce sa:

a)   dodatočných ochranných prvkov a požiadaviek vrátane posilnených noriem zamedzujúcich pozmeňovaniu, napodobňovaniu a falšovaniu;

b)  technických špecifikácií pre pamäťové médium biometrických prvkov uvedených v článku 3 ods. 5 a ich zabezpečenia vrátane zamedzenia neoprávnenému prístupu a uľahčenia validácie;

c)  požiadaviek na kvalitu a spoločných technických noriem v súvislosti s podobou tváre a odtlačkami prstov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

2.  V súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 možno rozhodnúť, že špecifikácie uvedené v tomto článku majú byť dôverné a nemajú sa zverejniť. V takomto prípade sa sprístupnia iba subjektom, ktoré členské štáty určia ako zodpovedné za tlač, a osobám, ktoré riadne splnomocnil členský štát alebo Komisia.

3.  Každý členský štát určí jeden subjekt zodpovedný pre tlač preukazov totožnosti a jeden subjekt zodpovedný pre tlač pobytových preukazov rodinných príslušníkov občanov Únie a oznámi názvy týchto subjektov Komisii a ostatným členským štátom. Členské štáty sú oprávnené zmeniť tieto určené subjekty a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu a ostatné členské štáty.

Členské štáty môžu takisto rozhodnúť, že určia iba jeden subjekt zodpovedný pre tlač preukazov totožnosti, ako aj pobytových preukazov rodinných príslušníkov občanov Únie a oznámia názov tohto subjektu Komisii a ostatným členským štátom.

Dva alebo viaceré členské štáty môžu takisto rozhodnúť, že na uvedené účely určia iba jeden subjekt, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu a ostatné členské štáty.

Článok 15

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor zriadený článkom 6 nariadenia (ES) č. 1683/95. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1)Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 78.
(2)Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019.
(3)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).
(5) Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(7) Nariadenie Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995 stanovujúce jednotný formát víz (Ú. v. ES L 164, 14.7.1995, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1954 z 25. októbra 2017, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. EÚ L 286, 1.11.2017, s. 9).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(10)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 338, 21.9.2018, s. 22.
(12) Zatiaľ neuverejnené.
(13) Rozhodnutie Komisie C(2018)7767 z 30. novembra 2018, ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie pre jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín.
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

Posledná úprava: 8. apríla 2019Právne oznámenie