Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0189(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0036/2019

Predkladané texty :

A8-0036/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 16/04/2019 - 8.3

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0361

Prijaté texty
PDF 240kWORD 63k
Utorok, 16. apríla 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Činnosť Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach ***I
P8_TA-PROV(2019)0361A8-0036/2019
KORIGENDÁ
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (COM(2018)0365 – C8-0383/2018 – 2018/0189(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0365),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0383/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0036/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie tri vyhlásenia Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, z ktorých prvé a druhé budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v sérii L spolu s konečným znením legislatívneho aktu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 55.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach(1)
P8_TC1-COD(2018)0189

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Únia sa v záujme toho, aby mohla riadne vykonávať svoju výlučnú právomoc vo vzťahu k spoločnej obchodnej politike, a v plnom súlade so svojimi záväzkami prijatými v rámci Dohody Svetovej obchodnej organizácie o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) stane zmluvnou stranou Ženevského aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len „Ženevský akt“)(4) na základe rozhodnutia Rady (EÚ) .../…(5), pričom povoľuje členským štátom, aby v záujme Únie tento akt tiež ratifikovali alebo k nemu pristúpili. Zmluvné strany Ženevského aktu sú členmi Osobitnej únie vytvorenej na základe Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu(6) (ďalej len „Osobitná únia“). Pokiaľ ide o Ženevský akt, v súlade s článkom 4 rozhodnutia (EÚ) .../... má Úniu a tie členské štáty, ktoré akt ratifikovali alebo k nemu pristúpili, v Osobitnej únii zastupovať Komisia.

(2)  Je vhodné stanoviť pravidlá, ktoré Únii umožnia ▌vykonávať práva a plniť povinnosti podľa Ženevského aktu prislúchajúce Únii a členským štátom, ktoré akt ratifikujú, alebo k nemu pristúpia.

(3)  Ženevský akt chráni označenia pôvodu vrátane „označení pôvodu“ a zemepisných označení vymedzených v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008(7), (EÚ) č. 1151/2012(8), (EÚ) č. 1308/2013(9) a (EÚ) č. 251/2014(10) ▌, pričom sa ďalej obidve spoločne označujú ako „zemepisné označenia“.

(4)  V nadväznosti na pristúpenie Únie k Ženevskému aktu a potom pravidelne by Komisia mala ▌podávať Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len „Medzinárodný úrad“) žiadosti o medzinárodný zápis ▌zemepisných označení s pôvodom a ochranou na území Únie do jeho registra (ďalej len „medzinárodný register“). Tieto žiadosti by mali byť založené na oznámeniach členských štátov konajúcich na základe svojej vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť fyzickej osoby alebo právneho subjektu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo na žiadosť prijímateľa, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu. Pri vypracúvaní týchto oznámení by členské štáty mali zvážiť hospodársky záujem na medzinárodnej ochrane dotknutých zemepisných označení a zohľadniť najmä výrobnú hodnotu a vývoznú hodnotu, ochranu podľa iných dohôd, ako aj súčasné alebo potenciálne zneužitie v dotknutých tretích krajinách.

(5)  Doplnenie zemepisných označení do medzinárodného registra by malo slúžiť na zabezpečenie kvalitných výrobkov, spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa. Popri významnej kultúrnej a hospodárskej hodnote by sa malo doplnenie zemepisných označení posudzovať so zreteľom na hodnotu vytvorenú pre miestne komunity s cieľom podporiť rozvoj vidieka a nové pracovné príležitosti vo výrobe, spracovaní a iných súvisiacich službách.

(6)  Komisia by mala využívať existujúce pravidelné mechanizmy na konzultácie s členskými štátmi, obchodnými združeniami a výrobcami z Únie s cieľom nadviazať s príslušnými zainteresovanými stranami trvalý dialóg.

(7)  Mali by sa stanoviť príslušné postupy, aby Komisia mohla posúdiť zemepisné označenia s pôvodom v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Ženevského aktu, ale nie sú členskými štátmi (ďalej len „tretie zmluvné strany“), a sú zapísané v medzinárodnom registri, a to s cieľom stanoviť postup na rozhodovanie o ochrane v Únii a prípadne na vyhlásenie neplatnosti takejto ochrany.

(8)  Presadzovanie ochrany zemepisných označení, ktoré majú pôvod v tretích zmluvných stranách a sú zapísané v medzinárodnom registri, zo strany Únie by sa malo vykonávať v súlade s kapitolou III Ženevského aktu, a najmä s článkom 14 Ženevského aktu, v ktorom sa vyžaduje, aby každá zmluvná strana poskytla účinné právne prostriedky nápravy na ochranu zapísaných zemepisných označení a aby zaistila, že súdne konania na zabezpečenie ich ochrany môže iniciovať orgán verejnej moci alebo ktorákoľvek zainteresovaná strana, či už fyzická osoba alebo právny subjekt, verejný alebo súkromný, a to v závislosti od príslušného právneho systému a praxe. S cieľom zabezpečiť popri ochrane zemepisných označení aj ochranu národných, regionálnych a únijných ochranných známok a so zreteľom na záruku v súvislosti s predchádzajúcimi právami z ochrannej známky, ako sa uvádza v článku 13 ods. 1 Ženevského aktu, by sa mala zachovať koexistencia predchádzajúcich ochranných známok a zemepisných označení zapísaných v medzinárodnom registri, ktorým je zaručená ochrana alebo sú používané v Únii.

(9)  Vzhľadom na výlučnú právomoc Únie by členské štáty, ktoré ešte nie sú zmluvnými stranami Lisabonskej dohody z roku 1958, ako bola revidovaná 14. júla 1967 v Štokholme a zmenená 28. septembra 1979 (ďalej len „Lisabonská dohoda“), nemali ratifikovať uvedenú dohodu, ani k nej pristúpiť.

(10)  Členské štáty, ktoré už sú zmluvnými stranami Lisabonskej dohody, nimi môžu zostať, najmä preto, aby sa zabezpečila kontinuita udelených práv a plnenie povinností podľa uvedenej dohody. Mali by však konať výhradne v záujme Únie a v plnom súlade s výlučnou právomocou Únie. Tieto členské štáty by preto mali uplatňovať svoje práva a povinnosti vyplývajúce z Lisabonskej dohody v plnom súlade s povolením udeleným Úniou podľa pravidiel stanovených v tomto nariadení. S cieľom dodržiavať jednotný systém ochrany pre zemepisné označenia zavedený v Únii, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky, a v záujme ďalšieho posilnenia harmonizácie v rámci jednotného trhu by nemali zapisovať podľa Lisabonskej dohody žiadne nové označenia pôvodu pre výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 110/2008, nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo nariadenia (EÚ) č. 251/2014.

(11)  Tieto členské štáty majú zapísané označenia pôvodu podľa Lisabonskej dohody. Na účely pokračovania ochrany podľa požiadaviek uvedenej dohody, Ženevského aktu a acquis Únie by sa mali stanoviť prechodné opatrenia.

(12)  Tieto členské štáty akceptovali ochranu označení pôvodu tretích zmluvných strán. S cieľom poskytnúť im prostriedky na plnenie ich medzinárodných záväzkov prijatých pred pristúpením Únie k Ženevskému aktu by sa malo stanoviť prechodné opatrenie, ktoré by malo byť účinné len na vnútroštátnej úrovni a nemalo by mať nijaký vplyv na obchod v rámci Únie ani na medzinárodný obchod.

(13)  Javí sa ako spravodlivé, aby poplatky, ktoré sa majú zaplatiť podľa Ženevského aktu a vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu, za podanie žiadosti o medzinárodný zápis zemepisného označenia na Medzinárodnom úrade, ako aj poplatky, ktoré sa majú zaplatiť v prípade ostatných údajov zapísaných v medzinárodnom registri a za poskytovanie výpisov, osvedčení alebo iných informácií týkajúcich sa obsahu tohto medzinárodného zápisu, znášal členský štát, v ktorom má zemepisné označenie pôvod, fyzická osoba alebo právny subjekt, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo prijímateľ, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu. Členské štáty by mali mať možnosť požiadať, aby fyzická osoba, právny subjekt alebo prijímateľ zaplatili niektoré alebo všetky poplatky.

(14)  Na účely uhradenia akéhokoľvek nedoplatku v súvislosti s prevádzkovým rozpočtom Osobitnej únie by Únia mala byť schopná poskytnúť v rámci prostriedkov, ktoré sú dostupné na tento účel v ročnom rozpočte Únie, osobitný príspevok na základe rozhodnutia Zhromaždenia Osobitnej únie podľa článku 24 ods. 4 Ženevského aktu, a to so zreteľom na hospodársku a kultúrnu hodnotu ochrany zemepisných označení.

(15)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania členstva Únie v Osobitnej únii by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby stanovila zoznam zemepisných označení, a to na podanie žiadosti o ich medzinárodný zápis na Medzinárodnom úrade po pristúpení k Ženevskému aktu, na následné podanie žiadosti o medzinárodný zápis zemepisného označenia na Medzinárodnom úrade, na zamietnutie námietky, na rozhodnutie o tom, či sa udelí, alebo neudelí ochrana zemepisného označenia zapísaného v medzinárodnom registri, na stiahnutie zamietnutia účinkov medzinárodného zápisu, na žiadosť o zrušenie medzinárodného zápisu, na oznámenie o stanovení neplatnosti ochrany v Únii týkajúcej sa zemepisného označenia zapísaného v medzinárodnom registri, ako aj na povolenie udelené členskému štátu vykonať akékoľvek potrebné úpravy, pokiaľ ide o označenie pôvodu pre výrobok, ktorý je chránený podľa jedného z nariadení uvedených v článku 1 tohto nariadenia, a oznámiť ich Medzinárodnému úradu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(11).

(16)  Je dôležité zabezpečiť, aby Komisia priebežne monitorovala a vyhodnocovala účasť Únie na tomto akte. Na účely vykonania takéhoto hodnotenia by Komisia mala okrem iného zohľadniť: počet zemepisných označení chránených a zapísaných podľa práva Únie, pre ktoré boli predložené žiadosti o medzinárodný zápis, a prípady, kedy bola ochrana zamietnutá tretími zmluvnými stranami, vývoj počtu tretích krajín zúčastňujúcich sa na Ženevskom akte, opatrenia prijaté Komisiou na zvýšenie tohto počtu, ako aj vplyv súčasného stavu acquis EÚ, pokiaľ ide o zemepisné označenia, na príťažlivosť Ženevského aktu pre tretie krajiny, a tiež počet a druh zemepisných označení s pôvodom v tretích krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami a ktoré Únia zamietla,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa činností Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len „Ženevský akt“).

Na účely tohto nariadenia sa označenia pôvodu vrátane „označení pôvodu“ a „zemepisné označenia“ vymedzené v nariadení (ES) č. 110/2008, nariadení (EÚ) č. 1151/2012, nariadení (EÚ) č. 1308/2013 a nariadení (EÚ) č. 251/2014 ďalej spoločne označujú ako „zemepisné označenia“.

Článok 2

Medzinárodný zápis zemepisných označení ▌

1.  V nadväznosti na pristúpenie Únie k Ženevskému aktu a potom pravidelne Komisia ako príslušný orgán podáva Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len „Medzinárodný úrad“) žiadosti o medzinárodný zápis zemepisných označení chránených a zapísaných podľa práva Únie a vzťahujúcich sa na výrobky s pôvodom v Únii podľa článku 5 ods. 1 a 2 Ženevského aktu.

2.  Na tento účel môžu členské štáty požiadať Komisiu, aby zemepisné označenia s pôvodom na ich území, ktoré sú chránené a zapísané podľa práva Únie, zapísala do medzinárodného registra. Táto žiadosť sa môže zakladať:

a)  na žiadosti fyzickej osoby alebo právneho subjektu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo na žiadosti prijímateľa, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu, alebo

b)  na ich vlastnej iniciatíve.

3.  Komisia na základe týchto žiadostí prijme vykonávacie akty stanovujúce zoznam ▌ zemepisných označení uvedených v ▌ odseku 1 tohto článku v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

Článok 3

Zrušenie zemepisného označenia s pôvodom v členskom štáte Úniezapísaného v medzinárodnom registri

1.  Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom sa žiada zrušenie zápisu zemepisného označenia s pôvodom v členskom štáte Únie v medzinárodnom registri:

a)  ak zemepisné označenie už nie je v Únii chránené alebo

b)  na žiadosť členského štátu, v ktorom má zemepisné označenie pôvod, pričom táto žiadosť sa môže zakladať:

i)  na žiadosti fyzickej osoby alebo právneho subjektu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo na žiadosti prijímateľa, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu, alebo

ii)  na jeho vlastnej iniciatíve.

2.  Vykonávací akt uvedený v odseku 1 tohto článku sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

3.  Komisia bezodkladne oznámi žiadosť o zrušenie Medzinárodnému úradu.

Článok 4

Uverejnenie zemepisných označení tretej krajiny zapísaných v medzinárodnom registri

1.  Komisia uverejní akýkoľvek medzinárodný zápis oznámený Medzinárodným úradom podľa článku 6 ods. 4 Ženevského aktu, ktorý sa týka zemepisných označení zapísaných v medzinárodnom registri a v prípade ktorých zmluvná strana pôvodu, ako sa vymedzuje podľa článku 1 bodu xv) Ženevského aktu, nie je členským štátom, za predpokladu, že sa zverejnenie týka výrobku, v súvislosti s ktorým sa poskytuje ochrana zemepisných označení na úrovni Únie.

2.  Medzinárodný zápis sa uverejní v sérii „C“ Úradného vestníka Európskej únie a obsahuje druh výrobku a krajinu pôvodu.

Článok 5

Posúdenie zemepisných označení tretej krajiny zapísaných v medzinárodnom registri

1.   Komisia uverejní akýkoľvek medzinárodný zápis oznámený Medzinárodným úradom podľa článku 6 ods. 4 Ženevského aktu, ktorý sa týka zemepisných označení zapísaných v medzinárodnom registri a v prípade ktorých zmluvná strana pôvodu, ako sa vymedzuje podľa článku 1 ▌ bodu xv) Ženevského aktu, nie je členským štátom, a to s cieľom určiť, či obsahuje povinné prvky stanovené v článku 5 ods. 2 vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu (ďalej len „vykonávací predpis“)(12), ako aj údaje o kvalite, dobrom mene alebo vlastnostiach, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 3 vykonávacieho predpisu, a tiež s cieľom posúdiť, či sa uverejnenie vzťahuje na výrobok, v súvislosti s ktorým sa poskytuje ochrana zemepisných označení na úrovni ▌Únie.

2.  Lehota na vykonanie takéhoto posúdenia nepresiahne štyri mesiace od dátumu zápisu zemepisného označenia do medzinárodného registra a nezahŕňa posúdenie iných osobitných ustanovení Únie týkajúcich sa umiestňovania výrobkov na trh, a najmä sanitárnych a rastlinolekárskych noriem, obchodných noriem a označovania potravín.

Článok 6

Námietkové konanie v prípade zemepisných označení tretej krajiny zapísaných v medzinárodnom registri

1.   Do štyroch mesiacov od dátumu uverejnenia názvu zemepisného označenia v Úradnom vestníku Európskej Únie v súlade s článkom 4 môžu orgány členského štátu alebo tretej krajiny inej než je zmluvná strana pôvodu, alebo fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a so sídlom v Únii alebo v tretej krajine inej než je zmluvná strana pôvodu, podať Komisii námietku v jednom z úradných jazykov Európskej únie.

2.   Takáto námietka týkajúca sa zemepisného označenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej Únie v súlade s článkom 4 je prípustná, iba ak sa podá v lehote stanovenej v odseku 1 tohto článku a ak obsahuje jeden alebo viacero z týchto dôvodov:

a)  zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri je v rozpore s názvom odrody rastliny alebo plemena zvieraťa a je pravdepodobné, že bude spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku;

b)  zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri je celkovo alebo čiastočne homonymné so zemepisným označením, ktoré je už v Únii chránené, a v praxi nie je možné dostatočne odlíšiť podmienky miestneho a tradičného používania a prezentácie zemepisného označenia navrhovaného na ochranu a zemepisného označenia už chráneného v Únii, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s dotknutými výrobcami a neuvádzať spotrebiteľov do omylu;

c)  ochrana v Únii týkajúca sa zemepisného označenia zapísaného do medzinárodného registra by porušila predchádzajúce právo z ochrannej známky na vnútroštátnej, regionálnej alebo únijnej úrovni;

d)  ochrana v Únii týkajúca sa navrhovaného zemepisného označenia by ohrozila používanie úplne alebo čiastočne rovnakého názvu alebo výlučný charakter ochrannej známky na vnútroštátnej, regionálnej alebo únijnej úrovni alebo existenciu výrobkov, ktoré boli zákonne umiestnené na trh aspoň päť rokov pred dátumom uverejnenia názvu zemepisného označenia v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 4;

e)  zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri sa vzťahuje na výrobok, pre ktorý sa ▌ neposkytuje ochrana zemepisných označení na úrovni Únie;

f)  názov, o ktorého zápis do registra sa žiada, je na území Únie druhový výraz;

g)  nie sú splnené podmienky uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch i) a ii) Ženevského aktu;

h)  zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri je homonymný názov, ktorý u spotrebiteľa vyvoláva mylnú domnienku, že výrobky pochádzajú z iného územia, a to aj vtedy, keď je názov presný, pokiaľ ide o skutočné územie, región alebo miesto pôvodu dotknutých výrobkov.

3.   Dôvody námietky, ako sa uvádzajú v odseku 2, posúdi Komisia vo vzťahu k územiu Únie alebo jeho časti.

Článok 7

Rozhodnutie o ochrane v Únii v prípade zemepisných označení tretej krajiny zapísaných v medzinárodnom registri

1.  Ak na základe posúdenia vykonaného podľa článku 5 ods. 1 boli splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku a nebola doručená žiadna námietka alebo boli doručené neprípustné námietky, Komisia v prípade potreby doručené neprípustné námietky zamietne a prijme rozhodnutie o udelení ochrany zemepisného označenia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

2.  Ak na základe posúdenia vykonaného podľa článku 5 ods. 1 neboli splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku alebo ak bola doručená prípustná námietka, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2, Komisia prijme rozhodnutie o tom, či sa udelí, alebo neudelí ochrana zemepisného označenia zapísaného v medzinárodnom registri, prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorý sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2. Pokiaľ ide o zemepisné označenia vzťahujúce sa na výrobky, ktoré nepatria do pôsobnosti výborov stanovených v článku 15 ods. 1, prijme rozhodnutie Komisia ▌.

3.   V rozhodnutí, ktorým sa udeľuje ochrana zemepisného označenia v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku, sa stanoví rozsah udelenej ochrany a môžu sa uviesť podmienky, ktoré sú zlučiteľné so Ženevským aktom, a najmä sa v ňom udelí vymedzené prechodné obdobie podľa článku 17 Ženevského aktu a podľa článku 14 vykonávacieho predpisu.

4.   V súlade s článkom 15 ods. 1 Ženevského aktu Komisia oznámi Medzinárodnému úradu zamietnutie účinkov dotknutého medzinárodného zápisu na území Únie, a to do jedného roka od doručenia oznámenia o medzinárodnom zápise v súlade s článkom 6 ods. 4 Ženevského aktu, alebo do dvoch rokov v prípadoch uvedených v článku 5 prvom odseku rozhodnutia Rady (EÚ) .…/…(13)(14).

5.  Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na základe náležite odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom prijať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2 vykonávací akt, ktorým úplne alebo čiastočne stiahne zamietnutie, ktoré už bolo oznámené Medzinárodnému úradu. Komisia takéto stiahnutie bezodkladne oznámi Medzinárodnému úradu.

Článok 8

Používanie zemepisných označení

1.   Vykonávacie akty prijaté Komisiou na základe článku 7 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté iné osobitné ustanovenia Únie týkajúce sa umiestňovania výrobkov na trh, a najmä ustanovenia o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov, sanitárnych a rastlinolekárskych normách a označovaní potravín. ▌

2.   S výhradou odseku 1 môže zemepisné označenia chránené podľa tohto nariadenia používať akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý uvádza výrobok na trh v súlade s medzinárodným zápisom.

Článok 9

Vyhlásenie neplatnosti účinkov v Únii v prípade zemepisného označenia tretej krajiny zapísaného v medzinárodnom registri

1.  Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na základe náležite odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom prijať vykonávacie akty, ktorými sa v Únii úplne alebo čiastočne vyhlási neplatnosť účinkov ochrany zemepisného označenia zapísaného v medzinárodnom registri, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré z týchto okolností:

a)  zemepisné označenie už nie je chránené v zmluvnej strane pôvodu;

b)  zemepisné označenie už nie je zapísané v medzinárodnom registri;

c)  v prípadoch, keď už nie je zabezpečený súlad s povinnými prvkami stanovenými v článku 5 ods. 2 vykonávacieho predpisu alebo s údajmi týkajúcimi sa kvality, dobrého mena alebo vlastností, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 3 vykonávacieho predpisu.

2.  Vykonávacie akty uvedené v ▌odseku 1 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2 a až po tom, ako fyzické osoby alebo právne subjekty, ako sa uvádzajú v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo prijímatelia, ako sa vymedzujú v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu, dostanú príležitosť obhájiť svoje práva.

3.  Za predpokladu, že proti vyhláseniu neplatnosti už nie je možné podať odvolanie, Komisia bezodkladne oznámi Medzinárodnému úradu vyhlásenie neplatnosti účinkov medzinárodného zápisu zemepisného označenia na území Únie ▌v súlade s odsekom 1 písm. a) alebo c).

Článok 10

Vzťah k ochranným známkam

1.   Ochranou zemepisného označenia nie je dotknutá platnosť predchádzajúcej ochrannej známky na vnútroštátnej, regionálnej alebo únijnej úrovni, o ktorú sa požiadalo alebo ktorá bola zapísaná v dobrej viere alebo sa nadobudla v dôsledku používania v dobrej viere na území členského štátu, regionálnej únie členských štátov alebo Únie.

2.   Zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri nie je chránené na území Únie, ak by ochrana uvedeného zemepisného označenia na území Únie mohla vzhľadom na dobré meno a povesť ochrannej známky a dĺžku jej používania uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú identitu výrobku.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, ▌ochranná známka o ktorú sa požiadalo, ktorá bola zapísaná do registra alebo zaužívaná, ak túto možnosť ustanovujú príslušné právne predpisy, v dobrej viere na území členského štátu, regionálnej únie členských štátov alebo Únie pred dátumom, keď Medzinárodný úrad oznámil Komisii uverejnenie medzinárodného zápisu zemepisného označenia, ktorej použitie by bolo v rozpore s ochranou zemepisného označenia, sa môže aj naďalej používať a obnovovať pre dotknutý výrobok bez ohľadu na ochranu zemepisného označenia za predpokladu, že neexistujú žiadne dôvody vyhlásiť ju za neplatnú alebo ju zrušiť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001(15) alebo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436(16). V takých prípadoch sa povolí používanie zemepisného označenia, ako aj používanie dotknutej ochrannej známky.

Článok 11

Prechodné ustanovenia týkajúce sa označení pôvodu s pôvodom v členských štátoch EÚ, ktoré už sú zapísané podľa Lisabonskej dohody

1.  Dotknutý členský štát si pre každé označenie pôvodu pre výrobok, ktorý je chránený podľa jedného z nariadení uvedených v článku 1 tohto nariadenia a má pôvod v členskom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, zvolí, či:

a)  požiada o medzinárodný zápis uvedeného označenia pôvodu podľa Ženevského aktu, ak dotknutý členský štát ratifikoval Ženevský akt alebo k nemu pristúpil v súlade s povolením uvedeným v článku 3 rozhodnutia (EÚ) .…/….(17), alebo

b)  požiada o zrušenie zápisu uvedeného označenia pôvodu v medzinárodnom registri.

Dotknuté členské štáty si vyberú na základe:

a)  žiadosti fyzickej osoby alebo právneho subjektu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo žiadosti prijímateľa, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu, alebo

b)  svojej vlastnej iniciatívy.

Dotknuté členské štáty oznámia Komisii svoj výber uvedený v prvom pododseku do troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

V prípadoch uvedených v prvom pododseku písm. a) overí dotknutý členský štát v koordinácii s Komisiou u Medzinárodného úradu všetky zmeny, ktoré sa majú vykonať podľa článku 7 ods. 4 vykonávacieho predpisu na účely zápisu podľa Ženevského aktu.

Komisia povolí členskému štátu, aby vykonal potrebné úpravy a oznámil ich Medzinárodnému úradu prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

2.  Pokiaľ ide o označenie pôvodu pre výrobok, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti jedného z nariadení uvedených v článku 1 tohto nariadenia, ale nie je chránený podľa žiadneho z uvedených nariadení a má pôvod v členskom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, dotknutý členský štát si zvolí, či:

a)  požiada o zápis podľa dotknutého nariadenia, alebo

b)  požiada o zrušenie zápisu uvedeného označenia pôvodu v medzinárodnom registri.

Dotknuté členské štáty si vyberú na základe:

a)  žiadosti fyzickej osoby alebo právneho subjektu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo na žiadosti prijímateľa, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu, alebo

b)  svojej vlastnej iniciatívy.

Dotknuté členské štáty oznámia Komisii svoj výber uvedený v prvom pododseku a podajú príslušnú žiadosť do troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

V prípadoch uvedených v prvom pododseku písm. a) dotknutý členský štát požiada o medzinárodný zápis uvedeného označenia pôvodu podľa Ženevského aktu, ak dotknutý členský štát ratifikoval Ženevský akt alebo k nemu pristúpil v súlade s povolením uvedeným v článku 3 rozhodnutia (EÚ) .…/….(18), do jedného roka od dátumu zápisu zemepisného označenia podľa dotknutého nariadenia. Uplatňuje sa štvrtý a piaty pododsek odseku 1.

V prípade, že sa žiadosť o zápis podľa dotknutého nariadenia zamietne a vyčerpali sa súvisiace správne a súdne prostriedky nápravy, alebo ak žiadosť o zápis Ženevského aktu nebola podaná v súlade so štvrtým pododsekom toho odseku, dotknutý členský štát bezodkladne požiada o zrušenie zápisu uvedeného zemepisného označenia v medzinárodnom registri.

3.  Pokiaľ ide o označenia pôvodu pre výrobky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti jedného z nariadení uvedených v článku 1 tohto nariadenia, v súvislosti s ktorými sa neposkytuje ochrana zemepisných označení na úrovni Únie, môže členský štát, ktorý už je zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, zachovať akýkoľvek existujúci zápis v medzinárodnom registri.

Takýto členský štát môže tiež predložiť ďalšie žiadosti o zápis takýchto označení pôvodu s pôvodom na jeho území do medzinárodného registra podľa Lisabonskej dohody, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  dotknutý členský štát oznámil Komisii návrh žiadosti o zápis takýchto označení pôvodu. Takéto oznámenie obsahuje dôkaz o tom, že daná žiadosť spĺňa požiadavky na zápis podľa Lisabonskej dohody; a

b)  Komisia do dvoch mesiacov od takéhoto oznámenia nevydala záporné stanovisko. Záporné stanovisko sa môže vydať len po porade s dotknutým členským štátom a vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, keď dôkaz požadovaný podľa písmena a) dostatočne nepreukazuje, že sú splnené požiadavky na zápis podľa Lisabonskej dohody, alebo ak by zápis mal nepriaznivý vplyv na obchodnú politiku Únie.

V prípade žiadosti o ďalšie informácie zo strany Komisie v súvislosti s oznámením podľa písmena a) je lehota, počas ktorej má Komisia konať, jeden mesiac od prijatia požadovaných informácií.

Komisia okamžite informuje ostatné členské štáty o každom oznámení vykonanom podľa písmena a).

Článok 12

Prechodná ochrana týkajúca sa označení pôvodu s pôvodom v tretej krajine, ktoré sú zapísané podľa Lisabonskej dohody

1.   Tie členské štáty, ktoré boli zmluvnými stranami Lisabonskej dohody pred pristúpením Únie k Ženevskému aktu, môžu pokračovať v ochrane označení pôvodu s pôvodom v tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, ▌ a to prostredníctvom vnútroštátneho systému ochrany a s účinnosťou od dátumu, keď sa Únia stane zmluvnou stranou Ženevského aktu, pokiaľ ide o označenia pôvodu zapísané k danému dátumu podľa Lisabonskej dohody.

2.  Takáto ochrana v rámci vnútroštátneho systému ochrany:

a)  sa nahradí ochranou v rámci systému ochrany EÚ pre konkrétne označenie pôvodu v prípade, ak sa ochrana poskytuje na základe rozhodnutia podľa článku 7 tohto nariadenia po pristúpení dotknutej tretej krajiny k Ženevskému aktu a za predpokladu, že ochrana poskytnutá na základe rozhodnutia podľa článku 7 tohto nariadenia zachováva kontinuitu ochrany príslušného označenia pôvodu v príslušnom členskom štáte;

b)  zanikne pre konkrétne označenie pôvodu, keď sa skončí účinnosť medzinárodného zápisu.

3.   Ak označenie pôvodu s pôvodom v tretej krajine ▌nie je zapísané podľa tohto nariadenia, alebo ak vnútroštátna ochrana nie je nahradená v súlade s odsekom 2 písm. a), je za dôsledky takejto ▌vnútroštátnej ochrany ▌zodpovedný výlučne dotknutý členský štát.

4.   Opatrenia prijaté členskými štátmi podľa odseku 1 majú účinky iba na vnútroštátnej úrovni a nesmú mať nijaký vplyv na obchod v rámci Únie ani na medzinárodný obchod.

5.  Členské štáty uvedené v odseku 1 zašlú Komisii každé oznámenie Medzinárodného úradu podľa Lisabonskej dohody, ktoré Komisia následne zašle všetkým ostatným členským štátom.

6.  Členské štáty uvedené v odseku 1 tohto článku oznámia Medzinárodnému úradu, že nemôžu zabezpečiť vnútroštátnu ochranu označenia pôvodu pre výrobok, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti jedného z nariadení uvedených v článku 1 tohto nariadenia a ktorý bol zapísaný a im oznámený podľa Lisabonskej dohody, a to od dátumu, keď sa Únia stane zmluvnou stranou Ženevského aktu.

Článok 13

Poplatky

Poplatky, ktoré sa majú zaplatiť podľa článku 7 Ženevského aktu, ako sa uvádza vo vykonávacom predpise, ▌znáša členský štát, v ktorom má zemepisné označenie pôvod, alebo fyzická osoba alebo právny subjekt, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo prijímateľ, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu. Členské štáty môžu požiadať, aby fyzická osoba, právny subjekt alebo prijímateľ zaplatili niektoré alebo všetky poplatky.

Článok 14

Osobitný finančný príspevok

Ak sa príjem z Osobitnej únie odvodzuje v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. v) ▌ Ženevského aktu, Únia môže poskytnúť osobitný príspevok v rámci prostriedkov dostupných na tento účel v ročnom rozpočte Únie.

Článok 15

Postup výborov

1.   Komisii pomáhajú tieto výbory v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011, pokiaľ ide o tieto výrobky:

a)  v prípade výrobkov sektora vinohradníctva a vinárstva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov zriadený podľa článku 229 uvedeného nariadenia;

b)  v prípade aromatizovaných vínnych výrobkov, ako sú vymedzené v článku 3 nariadenia ▌(EÚ) č. 251/2014, Výbor pre aromatizované vínne výrobky zriadený podľa článku 34 uvedeného nariadenia;

c)  v prípade liehovín, ako sú vymedzené v článku 2 nariadenia (ES) č. 110/2008, ▌Výbor pre liehoviny zriadený podľa článku 25 uvedeného nariadenia;

d)  v prípade poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 pododseku 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Výbor pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov zriadený podľa článku 57 uvedeného nariadenia.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 16

Monitorovanie a preskúmanie

Do … [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia posúdi účasť Únie na Ženevskom akte a Európskemu parlamentu a Rade predloží správu o hlavných zisteniach. Základ pre uvedené posúdenie predstavujú okrem iného tieto aspekty:

a)  počet zemepisných označení chránených a zapísaných podľa práva Únie, pre ktoré boli predložené žiadosti o medzinárodný zápis, a prípady, kedy bola ochrana zamietnutá tretími zmluvnými stranami;

b)  vývoj počtu tretích krajín zúčastňujúcich sa na Ženevskom akte a opatrenia prijaté Komisiou na zvýšenie tohto počtu, ako aj vplyv súčasného stavu acquis Únie, pokiaľ ide o zemepisné označenia, na príťažlivosť Ženevského aktu pre tretie krajiny a

c)  počet a druh zemepisných označení s pôvodom v tretích krajinách, ktoré Únia zamietla.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení EÚ na nepoľnohospodárske výrobky

Komisia berie na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení EÚ na nepoľnohospodárske výrobky.

Na doplnenie štúdie z roku 2013 iniciovala Komisia v novembri 2018 štúdiu s cieľom získať ďalšie ekonomické a právne dôkazy o ochrane nepoľnohospodárskych zemepisných označení na jednotnom trhu a získať ďalšie údaje o otázkach, ako sú konkurencieschopnosť, nekalá hospodárska súťaž, falšovanie, vnímanie zo strany spotrebiteľov, náklady/prínosy, ako aj o účinnosti modelov ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení z hľadiska zásady proporcionality.

V súlade so zásadami lepšej právnej regulácie a so záväzkami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva Komisia preskúma štúdiu, ako aj správu o účasti Únie na Ženevskom akte, ako sa uvádza v článku o monitorovaní a preskúmaní nariadenia o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach, a zváži akékoľvek ďalšie možné kroky.

Vyhlásenie Komisie k postupu stanovenom v článku 9a ods. 3 nariadenia

Komisia poznamenáva, že hoci je postup stanovený v článku 9a ods. 3 nariadenia z právneho hľadiska nevyhnutný vzhľadom na výlučnú právomoc Únie, v kontexte súčasného acquis EÚ by akýkoľvek takýto zásah Komisie bol výnimočný a riadne odôvodnený. Počas konzultácií s členským štátom Komisia vynaloží všetko úsilie na to, aby spolu s ním odstránila akékoľvek obavy, aby sa predišlo vydaniu negatívneho stanoviska. Komisia poznamenáva, že každé negatívne stanovisko sa príslušnému členskému štátu oznámi písomne a v súlade s článkom 296 ZFEÚ sa v ňom uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá. Komisia ďalej poznamenáva, že negatívne stanovisko nebráni predloženiu ďalšej žiadosti týkajúcej sa rovnakého označenia pôvodu, ak dôvody negatívneho stanoviska boli následne náležite vyriešené alebo už nie sú uplatniteľné.

Vyhlásenie Komisie týkajúce sa návrhu rozhodnutia Rady o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach

Komisia konštatuje, že Únia má v oblasti zemepisných označení výlučnú vonkajšiu právomoc a k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody pristupuje ako plnoprávna zmluvná strana. Vyplýva to z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 25. októbra 2017 (vec C-389/15 – Komisia/Rada). Vzhľadom na výlučnú vonkajšiu právomoc EÚ sa členské štáty nemôžu stať samostatnými zmluvnými stranami Ženevského aktu a nemali by už samy chrániť zemepisné označenia novo zapísané tretími krajinami, ktoré sú členmi Lisabonského systému. Vzhľadom na výnimočné okolnosti, ktoré spočívajú v tom, že sedem členských štátov je už dlhodobo zmluvnou stranou Lisabonskej dohody a majú na jej základe zapísané značné duševné vlastníctvo, ako aj vzhľadom na to, že je potrebné zabezpečiť bezproblémový prechod, Komisia je výnimočne pripravená súhlasiť s tým, aby v tomto konkrétnom prípade bolo v záujme EÚ povolené Bulharsku, Česku, Slovensku, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku a Portugalsku pristúpiť k Ženevskému aktu.

Komisia dôrazne namieta proti pretrvávajúcemu naliehaniu Rady, aby sa ratifikácia Ženevského aktu alebo pristúpenie k nemu povolilo popri Únii aj všetkým členským štátom EÚ, ktoré si to želajú, a ako dôvod uvádza regularizáciu hlasovacích práv Únie vzhľadom na článok 22 ods. 4 písm. b) bod ii) Ženevského aktu, a nie uvedené výnimočné okolnosti.

Komisia by ďalej chcela pripomenúť, že vzhľadom na to, že Únia uplatňuje v oblasti poľnohospodárskych zemepisných označení svoju vnútornú právomoc, členské štáty EÚ nemôžu mať vlastné vnútroštátne systémy ochrany zemepisných označení.

Komisia si preto vyhradzuje svoje práva vrátane práva využiť opravné prostriedky proti rozhodnutiu Rady a v každom prípade zastáva názor, že tento prípad nemôže predstavovať precedens pre žiadne existujúce alebo budúce medzinárodné dohody/dohody WIPO, a to najmä, avšak nie výlučne, v takom prípade, keď EÚ už ratifikovala medzinárodné dohody na základe svojej výlučnej právomoci.

(1)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(2)Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 55.
(3)Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019.
(4)http://www.wipo.int/edocs/lexdocs/treaties/en/lisbon/trt_lisbon_009en.pdf.
(5)Ú. v. EÚ L […], […], s. […].
(6)http://www.wipo.int/export/sites/www/lisbon/en/legal_texts/lisbon_agreement.pdf.
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 14).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(12)Vykonávací predpis k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu Lisabonskej dohody, ako ho prijalo Zhromaždenie Lisabonskej únie 11. októbra 2017, http://www.wipo.int/meetings/en/doc_details.jsp?doc_id=376416, dok. WIPO A/57/11 z 11. októbra 2017.
(13)Rozhodnutie Rady (EÚ) .../... o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L ..., ..., s. ...).
(14)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo rozhodnutia nachádzajúceho sa v dokumente ST 6929/18 a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum a názov uvedeného rozhodnutia a odkaz na jeho uverejnenie v úradnom vestníku.
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 16.7.2017, s. 1).
(16)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2015, s. 1).
(17)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo rozhodnutia nachádzajúceho sa v dokumente ST 6929/18.
(18)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo rozhodnutia nachádzajúceho sa v dokumente ST 6929/18.

Posledná úprava: 17. apríla 2019Právne oznámenie