Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0106(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0398/2018

Predkladané texty :

A8-0398/2018

Rozpravy :

PV 15/04/2019 - 14
CRE 15/04/2019 - 14

Hlasovanie :

PV 16/04/2019 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0366

Prijaté texty
PDF 414kWORD 126k
Utorok, 16. apríla 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Ochrana osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie ***I
P8_TA-PROV(2019)0366A8-0398/2018
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (COM(2018)0218 – C8-0159/2018 – 2018/0106(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0218),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 16, 33, 43, 50, článok 53 ods. 1, články 62, 91, 100, 103, 109, 114, 168, 169, 192, 207 a článok 325 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 31 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0159/2018),

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 16, článok 43 ods. 2, článok 50, článok 53 ods. 1, článok 91, článok 100, článok 114, článok 168 ods. 4, článok 169, článok 192 ods. 1 a článok 325 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 31 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  zo zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 26. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2018(2),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre ústavné veci (A8-0398/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 405, 9.11.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 155.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie(1)
P8_TC1-COD(2018)0106

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16, ▌článok 43 ods. 2, článok 50, článok 53 ods. 1, články ▌91 a 100, ▌114, článok 168 ods. 4, článok 169, článok 192 ods. 1 ▌a článok 325 ods. 4 a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 31,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov(4),

So zreteľom na stanovisko skupiny osôb, ktorú vymenoval Vedecký a technický výbor spomedzi vedeckých expertov v členských štátoch v súlade s článkom 31 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Osoby, ktoré pracujú pre verejnú alebo súkromnú organizáciu alebo sú s ňou v styku v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, sú často prvé ktoré vedia o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu, ktoré v danej súvislosti vzniká. Nahlásením takejto situácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení práva, ktoré poškodzujú verejný záujem, a pri predchádzaní takýmto porušeniam a pri zaručovaní blaha spoločnosti. Strach z odvetných opatrení však možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv alebo podozrení. V tejto súvislosti sa na európskej aj medzinárodnej úrovni čoraz viac uznáva, že je dôležité zabezpečiť vyváženú ochranu oznamovateľov.

(2)  Na úrovni Únie tvoria hlásenia a zverejnenia informácií zo strany oznamovateľov jednu z východiskových zložiek presadzovania práva a politík Únie: pre systémy presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie predstavujú zdroj informácií vedúcich k účinnému odhaľovaniu, vyšetrovaniu a stíhaniu porušení práva Únie, čím prispievajú k väčšej transparentnosti a vyvoditeľnosti zodpovednosti.

(3)  V určitých politických oblastiach môžu porušenia práva Únie, bez ohľadu na to, či podľa vnútroštátneho práva ide o porušenia správneho, trestného alebo iného práva, spôsobiť vážne poškodenie verejného záujmu v zmysle vytvorenia významného rizika pre blaho spoločnosti. Pokiaľ sa v uvedených oblastiach zistilo nedostatočné presadzovanie práva a oznamovatelia sú spravidla vo výhodnom postavení na zverejnenie informácií o porušeniach, je potrebné posilniť presadzovanie prostredníctvom zavedenia účinných, dôverných a bezpečných kanálov nahlasovania a zaistenia účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami ▌.

(4)  Ochrana oznamovateľov, ktorá je v súčasnosti v Európskej únii zabezpečená, je v rámci členských štátov roztrieštená a v rôznych politických oblastiach nerovnomerná. Následky porušení práva Únie s cezhraničným rozmerom, ktoré odhalili oznamovatelia, ilustrujú, ako nedostatočná ochrana v jednom členskom štáte má nielen negatívny vplyv na fungovanie politík EÚ v danom členskom štáte, ale môže mať aj účinok presahovania do iných členských štátov a do Únie ako celku.

(5)  Spoločné minimálne normy zaisťujúce efektívnu ochranu oznamovateľov by sa preto mali vzťahovať na tie akty a oblasti politiky, v ktorých

i)  je potrebné posilniť presadzovanie práva;

ii)  nedostatočné nahlasovanie oznamovateľmi je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim presadzovanie práva; a

iii)  porušenia práva Únie vedú k vážnemu poškodeniu verejného záujmu.

Členské štáty môžu rozšíriť uplatňovania vnútroštátnych ustanovení na ďalšie oblasti s cieľom zaistiť komplexný a súdržný rámec na vnútroštátnej úrovni.

(6)  Ochrana oznamovateľov je potrebná na zaistenie presadzovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Popri potrebe predchádzať podvodom a korupcii a odhaľovať ich v kontexte plnenia rozpočtu EÚ vrátane verejného obstarávania je potrebné riešiť nedostatočné presadzovanie pravidiel verejného obstarávania vnútroštátnymi verejnými orgánmi a niektorými prevádzkovateľmi verejných služieb pri nákupe tovaru, prác a služieb. Porušenia takýchto pravidiel vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, zvýšeniu nákladov na podnikanie, porušovaniu záujmov investorov a akcionárov a celkovo k nižšej atraktívnosti pre investície a vzniku nerovnakých podmienok pre všetky podniky v celej Európe, čo má vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(7)  Pridanú hodnotu ochrany oznamovateľov zákonodarca EÚ už uznal v oblasti finančných služieb. Po skončení finančnej krízy, pri ktorej sa odhalili závažné nedostatky pri presadzovaní príslušných pravidiel, boli vo veľkom počte legislatívnych nástrojov v tejto oblasti zavedené opatrenia na ochranu oznamovateľov vrátane interných a externých kanálov nahlasovania, ako aj výslovného zákazu odvetných opatrení(6). V kontexte prudenciálneho rámca vzťahujúceho sa na úverové inštitúcie a investičné firmy sa konkrétne v smernici 2013/36/EÚ stanovuje ochrana oznamovateľov, ktorá sa rozširuje aj na nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.

(8)  Pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov umiestňovaných na vnútorný trh, prvotným zdrojom zhromažďovania dôkazov sú podniky zapojené do výrobného a distribučného reťazca, a preto má nahlasovanie oznamovateľmi vysokú pridanú hodnotu. Tí sú totiž oveľa bližšie k zdroju možných nekalých a nezákonných postupov výroby, dovozu alebo distribúcie nebezpečných výrobkov. Preto je zavedenie ochrany oznamovateľov v súvislosti s bezpečnostnými požiadavkami oprávnené tak pre harmonizované(7), ako aj pre neharmonizované výrobky(8). Ochrana oznamovateľov slúži aj ako nástroj na zabránenie odklonu strelných zbraní, ich súčastí, komponentov a streliva, ako aj výrobkov obranného priemyslu prostredníctvom nabádania k nahlasovaniu porušení, ako sú podvody v oblasti dokladov, zmena označenia alebo falošné vyhlásenia o dovoze alebo vývoze a podvodné nadobúdanie strelných zbraní v rámci Spoločenstva, pri ktorých sa porušovanie často spája s presunom výrobkov z legálneho trhu na nelegálny. Ochrana oznamovateľov bude nápomocná aj pri predchádzaní nedovolenej výrobe doma vyrobených výbušnín, pretože prispeje k správnemu uplatňovaniu obmedzení a kontrol súvisiacich s prekurzormi výbušnín.

(9)  Dôležitosť ochrany oznamovateľov z hľadiska predchádzania porušeniam pravidiel Únie o bezpečnosti dopravy, ktoré môžu viesť k ohrozeniu ľudských životov, a z hľadiska odrádzania od takýchto porušení už bola uznaná v odvetvových nástrojoch Únie týkajúcich sa bezpečnosti letectva(9) a bezpečnosti námornej dopravy(10), ktorými sa stanovujú prispôsobené opatrenia na ochranu oznamovateľov, ako aj konkrétne kanály nahlasovania. Medzi tieto prostriedky patrí aj ochrana pracovníkov nahlasujúcich vlastné chyby v dobrej viere pred odvetnými opatreniami (tzv. kultúra spravodlivosti). Treba doplniť a rozšíriť existujúce prvky ochrany oznamovateľov v týchto dvoch odvetviach, ako aj zabezpečiť takú ochranu, ktorou sa posilní presadzovanie noriem bezpečnosti v rámci iných druhov dopravy, konkrétne vo vnútrozemskej vodnej a v cestnej a železničnej doprave.

(10)  Zhromažďovanie dôkazov, predchádzanie trestným činom proti životnému prostrediu a protiprávnemu konaniu alebo opomenutiam, ako aj potenciálnym porušeniam v súvislosti s ochranou životného prostredia, ich odhaľovanie a riešenie zostáva výzvou a musí sa posilniť, ako Komisia uznala vo svojom oznámení nazvanom „Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia“ z 18. januára 2018(11). Hoci pravidlá ochrany oznamovateľov v súčasnosti existujú len v jednom odvetvovom nástroji na ochranu životného prostredia(12), zavedenie takejto ochrany je nevyhnutné na zaistenie účinného presadzovania acquis Únie v oblasti životného prostredia, ktorého porušenie môže ▌poškodiť verejný záujem s možným účinkom presahovania cez hranice členských štátov. Platí to aj pre prípady, keď nebezpečné výrobky môžu spôsobiť poškodenie životného prostredia.

(11)  Posilnenie ochrany oznamovateľov by prispelo aj k predchádzaniu porušeniam pravidiel Euratomu o jadrovej bezpečnosti, ochrane pred žiarením a zodpovednom a bezpečnom nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, ako aj z hľadiska odrádzania od takýchto porušení. Zároveň by sa tým posilnilo presadzovanie existujúcich ustanovení revidovanej smernice o jadrovej bezpečnosti(13) týkajúcich sa kultúry efektívnej jadrovej bezpečnosti, a najmä článku 8b ods. 2 písm. a), v ktorom sa okrem iného vyžaduje, aby príslušný regulačný orgán vytvoril systémy riadenia, v rámci ktorých sa udeľuje náležitá priorita jadrovej bezpečnosti a ktoré podporujú schopnosť zamestnancov a vedenia na všetkých úrovniach overovať účinné dodržiavanie príslušných bezpečnostných zásad a postupov a podávať včas správy o bezpečnostných otázkach.

(12)  Podobné faktory oprávňujú zavedenie ochrany oznamovateľov, ktorá by mala vychádzať z existujúcich ustanovení a predchádzať porušeniam pravidiel EÚ v oblasti potravinového reťazca, a najmä v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, ako aj v oblasti zdravia, ochrany a dobrých životných podmienok zvierat. Rôzne pravidlá Únie vypracované v týchto oblastiach sú vzájomne úzko prepojené. V nariadení (ES) č. 178/2002(14) sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky, ktoré sú východiskom pre všetky opatrenia Únie a vnútroštátne opatrenia týkajúce sa potravín a krmív s osobitným dôrazom na bezpečnosť potravín, s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s potravinami, ako aj účinné fungovanie vnútorného trhu. V uvedenom nariadení sa okrem iného stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov nesmú odrádzať svojich zamestnancov a iné osoby od spolupráce s príslušnými orgánmi, ak sa tým môže predísť riziku spojenému z potravinami, resp. toto riziko znížiť alebo eliminovať. Zákonodarca Únie prijal podobný prístup v rámci právnej úpravy v oblasti zdravia zvierat prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie a kontroly chorôb zvierat, ktoré sa môžu prenášať na zvieratá alebo na ľudí(15). Smernica Rady 98/58/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ, ako aj nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 a nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 ustanovujú pravidlá ochrany a dobrých životných podmienok zvierat chovaných na hospodárske účely počas prepravy, v čase usmrcovania.

(13)  V rovnakej miere môžu byť hlásenia oznamovateľov kľúčom k odhaleniu rizík pre verejné zdravie a ochranu spotrebiteľa vyplývajúcich z porušenia pravidiel Únie, ktoré by inak mohli zostať skryté, k predchádzaniu týmto rizikám, ich zníženiu alebo odstráneniu. Najmä ochrana spotrebiteľa je takisto úzko spojená s prípadmi, keď nebezpečné výrobky môžu spotrebiteľom spôsobiť značnú ujmu.▌

(14)  Ochrana súkromia a osobných údajov zakotvená v článkoch 7 a 8 Charty základných práv je ďalšou oblasťou, v ktorej oznamovatelia môžu pomôcť odhaliť porušenia práva Únie, ktoré môžu ▌ poškodiť verejný záujem. Podobné úvahy sa uplatňujú pri porušení smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov(16), ktorou sa zavádza oznamovanie incidentov (vrátane tých, ktoré neporušujú ochranu osobných údajov) a bezpečnostné požiadavky pre subjekty, ktoré poskytujú základné služby v mnohých odvetviach (napr. v oblasti energetiky, zdravotníctva, dopravy, bankovníctva atď.), pre poskytovateľov kľúčových digitálnych služieb (napr. služby cloud computingu) a pre dodávateľov základných služieb, ako je napríklad voda, elektrina a plyn. Nahlasovanie oznamovateľmi je v tejto oblasti mimoriadne cenné v záujme predchádzania bezpečnostným incidentom, ktoré by mohli ovplyvniť kľúčové hospodárske a sociálne činnosti a široko používané digitálne služby, ako aj z pohľadu predchádzania akémukoľvek porušovaniu právnych predpisov Únie v oblasti ochrany údajov. Pomáha zabezpečiť kontinuitu služieb, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu a blaho spoločnosti.

(15)  Okrem toho ochrana finančných záujmov Únie, ktorá sa týka boja proti podvodom, korupcii a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti ovplyvňujúcej používanie výdavkov Únie, výber príjmov Únie a finančné prostriedky alebo aktíva Únie, je kľúčovou oblasťou, v ktorej treba posilniť presadzovanie práva Únie. Posilnenie ochrany finančných záujmov Únie zahŕňa aj plnenie rozpočtu Únie súvisiaceho s výdavkami vynaloženými na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Nedostatočne účinné presadzovanie v oblasti finančných záujmov Únie vrátane podvodov a korupcie na vnútroštátnej úrovni spôsobuje zníženie príjmov Únie a zneužívanie finančných prostriedkov EÚ, čo môže narušiť verejné investície a rast a ohroziť dôveru občanov v činnosť EÚ. V článku 325 ZFEÚ sa vyžaduje, aby Únia a členské štáty proti takýmto aktivitám bojovali. Medzi relevantné opatrenia Únie v tejto oblasti patria najmä nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95, ktoré pre najzávažnejšie druhy skutkov súvisiacich s podvodmi dopĺňa smernica (EÚ) 2017/1371 a Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 vrátane protokolov k nemu z 27. septembra 1996,(17) 29. novembra 1996(18) a 19. júna 1997 (dohovor a protokoly zostávajú v platnosti pre tie členské štáty, ktoré nie sú viazané smernicou (EÚ) 2017/1372), ako aj nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (OLAF).

(16)  Spoločné minimálne normy ochrany oznamovateľov by sa mali stanoviť aj pre porušenia týkajúce sa vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora opatrenia Únie zamerané na vytvorenie vnútorného trhu alebo zabezpečenie jeho fungovania určené na to, aby prispievali k odstráneniu existujúcich alebo vznikajúcich prekážok voľného pohybu tovarov alebo slobody poskytovať služby, alebo na odstránenie narušení hospodárskej súťaže.

(17)  Konkrétne by ochrana oznamovateľov v záujme zlepšenia presadzovania únijného práva hospodárskej súťaže vrátane úpravy štátnej pomoci slúžila na zabezpečenie fungovania trhov v Únii, umožnila rovnaké podmienky pre podnikanie a priniesla prospech spotrebiteľom. Pokiaľ ide o pravidlá hospodárskej súťaže vzťahujúce sa na podniky, význam nahlasovania s prístupom k interným informáciám pri odhaľovaní porušení práva hospodárskej súťaže už bol uznaný v programe zhovievavosti EÚ, ako aj v súvislosti s nedávnym zavedením nástroja anonymného oznamovateľa Európskou komisiou. Porušenia týkajúce sa hospodárskej súťaže a štátnej pomoci sa týkajú článkov 101, 102, 106, 107 a 108 ZFEÚ a sekundárnych právnych predpisov prijatých na účely ich uplatňovania.

(18)  Konanie porušujúce pravidlá o dani z príjmov právnických osôb a daňové pravidlá, ktorého účelom je dosiahnuť daňové zvýhodnenie a vyhnúť sa právnym záväzkom a ktoré je v rozpore s predmetom alebo účelom platných právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb, negatívne ovplyvňuje riadne fungovanie vnútorného trhu. Môže viesť k nespravodlivej daňovej súťaži a rozsiahlym daňovým únikom, narúšať rovnaké podmienky pre podniky a viesť k strate daňových príjmov pre členské štáty a rozpočet Únie ako celku. V tejto smernici sa ustanovuje ochrana proti odvetným opatreniam pre osoby, ktoré oznámia taktiky vyhýbania sa a/alebo zneužívania, ktoré by inak neboli odhalené, s cieľom posilniť schopnosť príslušných orgánov zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a odstrániť narušenia a prekážky obchodu, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť spoločností na vnútornom trhu a ktoré priamo súvisia s pravidlami voľného pohybu a sú tiež relevantné pre uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci. Ochrana oznamovateľov prispieva k najnovším iniciatívam Komisie zameraným na zlepšenie transparentnosti a výmenu informácií v oblasti zdaňovania a k vytváraniu spravodlivejšieho daňového prostredia pre podniky v rámci Únie s cieľom zvýšiť účinnosť členských štátov pri odhaľovaní taktík vyhýbania sa a/alebo zneužívania, ktoré by inak neboli odhalené, ako aj pomáhať pri odrádzaní od takéhoto konania, aj keď sa touto smernicou neharmonizujú hmotnoprávne ani procesnoprávne ustanovenia týkajúce sa daní.

(19)  V článku 1 ods. 1 písm. a) sa vymedzuje vecná pôsobnosť tejto smernice odkazom na zoznam aktov Únie uvedený v prílohe (časti I a II). Z toho vyplýva, že ak sa v týchto aktoch Únie zase vymedzuje ich vecná pôsobnosť odkazom na akty Únie uvedené v ich prílohách, súčasťou vecnej pôsobnosti tejto smernice sú aj takéto akty. Okrem toho by sa odkaz na akty v prílohe mal chápať tak, že zahŕňa všetky vnútroštátne a únijné vykonávacie a delegované opatrenia prijaté na základe uvedených aktov. Odkaz na akty Únie uvedené v prílohe k tejto smernici treba okrem toho chápať ako dynamický, t. j. ak bol alebo bude akt Únie uvedený v prílohe zmenený, odkazuje sa naň v zmenenom znení; ak bol alebo bude akt Únie uvedený v prílohe nahradený, odkazuje sa na akt, ktorý ho nahradil.

(20)  Niektoré akty Únie, najmä v oblasti finančných služieb, ako je nariadenie (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu(19) a vykonávacia smernica Komisie 2015/2392 prijatá na základe uvedeného nariadenia(20), už obsahujú podrobné pravidlá o ochrane oznamovateľov. Takéto existujúce právne predpisy Únie vrátane zoznamu uvedeného v časti II prílohy by pritom mali zachovať všetky špecifiká, ktoré sa v uvedených nástrojoch stanovujú a ktoré sú prispôsobené príslušným odvetviam. To má osobitný význam najmä pri určovaní toho, ktoré právne subjekty v oblasti finančných služieb, predchádzania praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu sú v súčasnosti povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania. Zároveň by sa v záujme zaistenia konzistentnosti a právnej istoty medzi členskými štátmi mala táto smernica vzťahovať na všetky záležitosti, ktoré nie sú upravené v osobitných aktoch pre konkrétne odvetvia, ktoré by táto smernica mala dopĺňať, pokiaľ o záležitosti, ktoré v nich nie sú upravené, aby boli úplne v súlade s minimálnymi normami. Konkrétne by sa touto smernicou mal podrobnejšie upraviť návrh kanálov interného a externého nahlasovania, povinnosti príslušných orgánov a osobitné formy ochrany, ktoré sa majú na vnútroštátnej úrovni poskytovať proti odvetným opatreniam. V tejto súvislosti sa v článku 28 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 stanovuje možnosť členských štátov stanoviť v oblasti upravenej uvedeným nariadením kanály interného nahlasovania. Z dôvodov konzistentnosti s minimálnymi normami stanovenými v tejto smernici by sa povinnosť vytvoriť kanály interného nahlasovania ustanovená v článku 4 ods. 1 tejto smernice mala vzťahovať aj na nariadenie (EÚ) č. 1286/2014.

(21)  Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana poskytovaná zamestnancom pri nahlasovaní porušení pracovného práva Únie. Najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v článku 11 rámcovej smernice 89/391/EHS od členských štátov už vyžaduje, aby zabezpečili, že pracovníci alebo zástupcovia pracovníkov nebudú znevýhodnení z dôvodu svojich žiadostí alebo návrhov zamestnávateľom, aby prijali primerané opatrenia na zmiernenie ohrozenia pracovníkov a/alebo odstránenie zdrojov nebezpečenstva. Pracovníci a ich zástupcovia majú nárok informovať o problémoch príslušné vnútroštátne orgány, ak sa domnievajú, že prijaté opatrenia a prostriedky použité zamestnávateľom nepostačujú na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.

(22)  Členské štáty môžu ustanoviť, že na oznámenia o medziľudských konfliktoch týkajúcich sa výlučne nahlasujúcej osoby, t. j. medziľudských konfliktoch medzi nahlasujúcou osobou a iným zamestnancom, možno použiť iné dostupné postupy.

(23)  Touto smernicou nie je dotknutá ochrana poskytovaná inými postupmi nahlasovania potenciálne protiprávnych činností vrátane podvodu alebo korupcie, ktoré poškodzujú záujmy Únie, alebo správania týkajúceho sa plnenia služobných povinností, ktoré môže predstavovať závažné porušenie povinností úradníkov alebo iných zamestnancov Európskej únie stanovené v článkoch 22a, 22b a 22c Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/69(21). Smernica sa vťahuje na prípady, ktoré úradníci EÚ nahlásia v pracovnom kontexte mimo svojho služobného pomeru s inštitúciami EÚ.

(24)  Národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie by sa táto smernica nemala vzťahovať na oznamovanie porušení týkajúcich sa obstarávania zahŕňajúceho aspekty obrany alebo bezpečnosti, ak sa na ne vzťahuje článok 346 ZFEÚ. Ak sa členské štáty rozhodnú rozšíriť ochranu ustanovenú v tejto smernici na ďalšie oblasti alebo akty, ktoré nie sú v jej pôsobnosti, môžu na ten účel prijať osobitné ustanovenia na ochranu základných záujmov národnej bezpečnosti.

(25)  Touto smernicou by tiež nemala byť dotknutá ochrana utajovaných skutočností, ktoré majú byť z bezpečnostných dôvodov chránené pred neoprávneným prístupom, ako to vyžaduje právo Únie alebo platné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia príslušného členského štátu. ▌Ustanovenia tejto smernice by navyše nemali mať vplyv na povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ alebo rozhodnutia Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.

(26)  V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie by touto smernicou nemala byť dotknutá ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi („povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť“), ako je ustanovená vo vnútroštátnom práve a v relevantných prípadoch v práve Únie. Okrem toho by touto smernicou nemala byť dotknutá povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane terapeutov zachovávať mlčanlivosť o komunikácii s pacientmi a o ich záznamoch („lekárske tajomstvo“), ako je ustanovené vo vnútroštátnom práve a v práve Únie.

(27)  Na príslušníkov iných povolaní sa ochrana podľa tejto smernice môže vzťahovať, ak nahlásia informácie chránené podľa príslušných predpisov upravujúcich ich povolanie a ak je nahlásenie takej informácie potrebné na odhalenie porušenia v pôsobnosti tejto smernice.

(28)  Hoci sa v tejto smernici ustanovuje za určitých okolností obmedzené oslobodenie od zodpovednosti vrátane trestnej zodpovednosti v prípade porušenia dôvernosti, touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne predpisy o trestnom konaní, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie integrity vyšetrovania a trestného konania alebo práva na obhajobu dotknutých osôb. Tým nie je dotknuté zavedenie ochranných opatrení do iných druhov vnútroštátnych procesných predpisov, najmä prenesenia dôkazného bremena vo vnútroštátnych správnych, občianskych alebo pracovnoprávnych konaniach.

(29)  Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne predpisy o výkone práva zástupcov pracovníkov na informácie, konzultácie a účasti na kolektívnom vyjednávaní a ich obranu zamestnaneckých práv pracovníkov. Tým by nemala byť dotknutá úroveň ochrany priznaná touto smernicou.

(30)  Táto smernica by sa nemala vzťahovať na prípady, keď osoby, ktoré boli na základe svojho informovaného súhlasu identifikované alebo registrované ako oznamovatelia v databázach spravovaných poverenými orgánmi na vnútroštátnej úrovni, ako sú napríklad colné orgány, nahlásia porušenia orgánom presadzovania práva za odmenu alebo odplatu. Takéto nahlásenia sa vykonávajú podľa osobitných postupov, ktorých cieľom je zaručiť ich anonymitu v záujme ochrany ich telesnej integrity a ktoré sa líšia od kanálov nahlasovania podľa tejto smernice.

(31)  Osoby, ktoré nahlasujú informácie o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu získané v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, využívajú svoje právo na slobodu prejavu. Sloboda prejavu a právo na informácie, zakotvené v článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), zahŕňajú právo prijímať a rozširovať informácie, ako aj slobodu a pluralitu médií.

(32)  Preto sa táto smernica opiera o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, pokiaľ ide o právo na slobodu prejavu, a o zásady, ktoré na tomto základe vypracovala Rada Európy vo svojom odporúčaní o ochrane oznamovateľov z roku 2014(22).

(33)  Aby mohli využívať ochranu, mali by sa nahlasujúce osoby vzhľadom na okolnosti a informácie, ktoré majú v čase nahlasovania k dispozícii, odôvodnene domnievať, že skutočnosti, ktoré nahlásili, sú pravdivé. Ide o základný prvok ochrany pred zlomyseľnými, neopodstatnenými či hanlivými hláseniami, ktorým sa zaisťuje, aby osoby, ktoré v čase nahlásenia úmyselne a vedome nahlásia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nemali na ochranu nárok. Zároveň sa ním zabezpečuje, aby nahlasujúca osoba, ktorá podala nepresné hlásenie omylom v dobrej viere, o ochranu neprišla. Nahlasujúce osoby by mali mať podobne nárok na ochranu podľa tejto smernice aj v prípadoch, keď sa z opodstatnených dôvodov domnievali, že nahlásené informácie patria do jej rozsahu pôsobnosti. Motívy nahlasujúcej osoby pri nahlasovaní by mali byť irelevantné vo vzťahu k otázke, či by sa jej mala alebo nemala udeliť ochrana.

(34)  Nahlasujúce osoby sa spravidla cítia bezpečnejšie pri internom nahlasovaní, pokiaľ nemajú dôvody pre externé nahlásenie. Z empirických štúdií vyplýva, že väčšina oznamovateľov má tendenciu nahlasovať interne – v rámci organizácie, v ktorej pracujú. Interné nahlasovanie je tiež najlepším spôsobom, ako zaistiť, aby sa informácie dostali k osobám, ktoré môžu prispieť k včasnému a účinnému vyriešeniu možného ohrozenia verejného záujmu. Zároveň by sa nahlasujúcej osobe malo umožniť vybrať si najvhodnejší kanál nahlasovania v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Okrem toho treba chrániť zverejnenie informácií so zreteľom na demokratické zásady, ako sú transparentnosť a zodpovednosť, a na základné práva, ako sú sloboda prejavu a sloboda médií, a súčasne vyvážiť záujem zamestnávateľov riadiť svoje organizácie a chrániť svoje záujmy so záujmom verejnosti využívať ochranu pred ujmou, a to v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

(35)  Bez toho, aby boli dotknuté existujúce povinnosti ustanoviť anonymné nahlasovanie na základe práva Únie, sa môžu členské štáty rozhodnúť, či budú súkromné a verejné subjekty a príslušné orgány povinné prijať anonymné oznámenia o porušeniach patriace do pôsobnosti tejto smernice a nadväzujúce opatrenia. Osoby, ktoré anonymne nahlásili alebo zverejnili informácie patriace do pôsobnosti tejto smernice a spĺňajú podmienky, by mali mať nárok na ochranu podľa tejto smernice, ak boli následne identifikované a čelia odvetným opatreniam.

(36)  Ochrana sa prizná v prípadoch, keď osoby nahlásia informácie podľa právnych predpisov Únie inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, napríklad v súvislosti s podvodmi týkajúcimi sa rozpočtu Únie.

(37)  Osoby potrebujú osobitnú právnu ochranu, ak získajú informácie, ktoré nahlasujú prostredníctvom svojich pracovných činností, a tým riskujú odvetné opatrenia súvisiace s prácou (napríklad za porušenie povinnosti zachovania dôvernosti alebo lojality). Základným dôvodom na to, aby im bola poskytnutá ochrana, je ich postavenie hospodárskej zraniteľnosti voči osobe, od ktorej de facto závisí ich práca. Ak neexistuje takáto mocenská nerovnováha súvisiaca s prácou (napríklad v prípade bežných sťažovateľov alebo nezúčastnených občanov), nie je potrebná ochrana pred odvetnými opatreniami.

(38)  Na účinné presadzovanie práva Únie je potrebné, aby sa ochrana poskytovala čo najširšiemu okruhu kategórií osôb, ktoré, bez ohľadu na to, či ide o občanov EÚ alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, na základe ich pracovnej činnosti (bez ohľadu na povahu tejto činnosti a na to, či je platená alebo nie) majú privilegovaný prístup k informáciám o porušeniach, ktorých nahlásenie by bolo v záujme verejnosti, a ktoré môžu byť v prípade ich nahlásenia vystavené odvetným opatreniam. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa potreba ochrany určovala s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, a nielen na základe povahy vzťahu, aby sa pokryla celá škála osôb prepojených v širšom zmysle s organizáciou, v ktorej došlo k porušeniu.

(39)  Po prvé, ochrana by sa mala uplatňovať na osoby, ktoré majú štatút „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ods. 1 ZFEÚ v súlade s výkladom Súdneho dvora Európskej únie, t. j. osoby, ktoré vykonávajú počas určitého časového obdobia v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré dostávajú odmenu. Tento pojem zahŕňa tiež zamestnancov verejnej správy. Ochrana by sa preto mala poskytovať aj pracovníkom s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov na dobu určitú, ako aj osôb s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, v neistých druhoch vzťahov, pri ktorých sa často ťažko uplatňuje štandardná ochrana pred nespravodlivým zaobchádzaním.

(40)  Ochrana by sa mala rozšíriť aj na ďalšie kategórie fyzických ▌osôb, ktoré síce nie sú „pracovníkmi“ v zmysle článku 45 ods. 1 ZFEÚ, ale môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení právnych predpisov a v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou sa môžu nachádzať v situácii hospodárskej zraniteľnosti. Napríklad v oblastiach, ako je bezpečnosť výrobkov, sú dodávatelia oveľa bližšie k zdroju možných nekalých a nezákonných postupov výroby, dovozu alebo distribúcie nebezpečných výrobkov; pri využívaní fondov Únie sú konzultanti poskytujúci svoje služby vo výhodnom postavení nato, aby upozornili na porušenia, ktorých sú svedkami. Takéto kategórie osôb vrátane samostatne zárobkovo činných osôb poskytujúcich služby, externých pracovníkov, zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov obvykle podliehajú odvetným opatreniam, ktoré môžu mať napríklad podobu predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o poskytnutí služby, licencie alebo povolenia, vo forme straty súvisiacej s podnikaním, straty príjmu, nátlaku, zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti alebo poškodenia dobrého mena. Akcionári a osoby v riadiacich orgánoch môžu byť takisto vystavené odvetným opatreniam, napríklad z finančného hľadiska alebo vo forme zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu alebo poškodenia ich dobrého mena. Ochrana by sa mala poskytovať aj osobám, ktorých pracovný pomer sa skončil, a uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o poskytovanie služieb organizácii, ktorí získali informácie o porušeniach práva počas náborového procesu alebo inej fázy rokovaní pred uzatvorením zmluvy a ktorí môžu byť vystavení odvetným opatreniam, napríklad vo forme negatívnych referencií od zamestnávateľa alebo zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti.

(41)  Účinná ochrana oznamovateľov znamená aj ochranu ďalších kategórií osôb, ktoré síce nie sú hospodársky závislé od svojich pracovných činností, ale môžu napriek tomu čeliť odvetným opatreniam z dôvodu odhalenia porušenia. Odvetné opatrenia voči dobrovoľníkom a platených alebo neplateným stážistom môžu mať formu ukončenia využívania ich služieb, negatívnych referencií pre budúce zamestnanie alebo iného poškodenia ich dobrého mena alebo kariérnych vyhliadok.

(42)  Účinné odhaľovanie vážneho poškodenia verejného záujmu a predchádzanie takémuto poškodeniu si vyžaduje, aby pojem porušenie zahŕňal aj zneužívanie, ako sa uvádza v judikatúre Súdneho dvora, konkrétne prípady konania alebo opomenutia, ktoré sa z formálneho hľadiska nejavia ako nezákonné, ale sú v rozpore s predmetom alebo účelom zákona.

(43)  Na účinné predchádzanie porušeniam práva Únie je potrebné, aby sa ochrana poskytovala ▌osobám, ktoré poskytujú informácie potrebné na odhalenie porušení, ku ktorým už došlo, porušení, ku ktorým ešte nedošlo, ale veľmi pravdepodobne budú spáchané, konaní alebo opomenutí, ktoré môže nahlasujúca osoba odôvodnene považovať za porušenia práva Únie, ako aj pokusov o zakrytie porušení. Z tých istých dôvodov je ochrana odôvodnená aj v prípade osôb, ktoré nepredkladajú nesporné dôkazy, ale vyjadrujú odôvodnené obavy alebo podozrenia. Ochrana by sa zároveň nemala vzťahovať na nahlasovanie informácií, ktoré sú už úplne zverejnené, ani na nahlasovanie nepodložených fám a klebiet.

(44)  Pri odvetných opatreniach je vyjadrený blízky vzťah (príčina a následok), ktorý musí existovať medzi nahlásením a nepriaznivým zaobchádzaním, ktorému priamo alebo nepriamo čelí nahlasujúca osoba, čo je podmienkou toho, aby táto osoba mohla získať právnu ochranu. V záujme účinnej ochrany nahlasujúcich osôb ako prostriedku na posilnenie presadzovania práva Únie je potrebné stanoviť široké vymedzenie pojmu odvetné opatrenia, ktoré zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie, ku ktorým dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktoré týmto osobám spôsobujú ujmu. Táto smernica nebráni zamestnávateľom, aby prijímali rozhodnutia súvisiace so zamestnaním, ktoré nesúvisia s nahlásením alebo zverejnením informácií.

(45)  Ochrana pred odvetnými opatreniami ako prostriedok na zabezpečenie slobody prejavu a slobody médií by sa mala poskytovať osobám, ktoré informujú o konaní alebo opomenutí v rámci organizácie (interné nahlasovanie) alebo o daných skutočnostiach informujú externý orgán (externé nahlasovanie), ako aj osobám, ktoré takéto informácie zverejňujú vo verejnej sfére (napríklad priamo verejnosti prostredníctvom webových platforiem alebo sociálnych médií, alebo médiám, voleným činiteľom, organizáciám občianskej spoločnosti, odborom alebo profesijným/obchodným organizáciám).

(46)  Oznamovatelia sú obzvlášť dôležitými zdrojmi pre investigatívnych novinárov. Zabezpečením účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami sa zvyšuje právna istota (potenciálnych) oznamovateľov, čím sa zároveň podporuje a uľahčuje oznamovanie informácií médiám. V tejto súvislosti je ochrana oznamovateľov ako novinárskych zdrojov kľúčová pre zabezpečenie toho, aby investigatívna žurnalistika v demokratických spoločnostiach mohla plniť úlohu „strážcu“.

(47)  V záujme účinného odhaľovania porušení práva Únie a predchádzania takýmto porušeniam je dôležité, aby príslušné informácie urýchlene dostali tí, ktorí sú najbližšie k zdroju problému, ktorí majú k dispozícii najlepšie možnosti vykonať vyšetrovanie a ktorí majú právomoci na zaistenie nápravy, ak je to možné. Nahlasujúce osoby by preto v zásade mali byť nabádané, aby najprv využili interné kanály a nahlásili porušenie svojmu zamestnávateľovi, ak majú takéto kanály k dispozícii a môžu sa opodstatnene domnievať, že fungujú. Ide najmä o prípady, keď sa nahlasujúce osoby domnievajú, že porušenie možno účinne riešiť v rámci danej organizácie a neexistuje riziko odvetných opatrení. Vyžaduje si to tiež, aby právne subjekty v súkromnom a vo verejnom sektore zaviedli primerané interné postupy pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne. Toto nabádanie sa týka aj prípadov, keď sa tieto kanály zriadili bez toho, aby sa to vyžadovalo podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Táto zásada by mala pomôcť posilniť v organizáciách kultúru dobrej komunikácie a sociálnu zodpovednosť podnikov, v rámci ktorých sa nahlasujúce osoby považujú za osoby, ktoré významne prispievajú k náprave z vlastnej iniciatívy a k excelentnosti.

(48)  Pre právne subjekty v súkromnom sektore je povinnosť vytvárať interné kanály úmerná ich veľkosti a miere rizika, ktoré ich činnosti predstavujú pre verejný záujem. Mala by sa vzťahovať na všetky spoločnosti s najmenej 50 zamestnancami bez ohľadu na povahu ich činností, a to na základe ich povinnosti vyberať DPH. Po primeranom posúdení rizika môžu členské štáty vyžadovať aj od iných podnikov, aby vytvorili interné kanály nahlasovania v špecifických prípadoch (napr. z dôvodu významných rizík, ktoré môžu vyplývať z ich činností).

(49)  Touto smernicou by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov nabádať súkromné subjekty s menej ako 50 zamestnancami, aby vytvorili kanály interného nahlasovania a konali na základe nahlásení, a to aj stanovením voľnejších požiadaviek pre takéto kanály, ako sú podmienky stanovené v článku 5, pokiaľ zaručujú dôvernosť a dôsledné prijímanie nadväzujúcich opatrení.

(50)  Oslobodenie malých podnikov a mikropodnikov od povinnosti vytvoriť interné kanály nahlasovania by sa nemalo vzťahovať na súkromné podniky, ktorú sú v súčasnosti povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania na základe aktov Únie uvedených v časti I.B a časti II prílohy.

(51)  Malo by byť jasné, že v prípade súkromných právnych subjektov, ktoré nezabezpečujú interné kanály nahlasovania, by nahlasujúce osoby mali mať možnosť nahlasovať externe priamo príslušným orgánom a takéto osoby by mali byť chránené pred odvetnými opatreniami uvedenými v tejto smernici.

(52)  Aby sa zabezpečilo najmä dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania vo verejnom sektore, povinnosť zaviesť interné kanály nahlasovania by sa mala vzťahovať na všetky verejné právne subjekty na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, pričom by mala zodpovedať ich veľkosti.

(53)  Za predpokladu, že je zabezpečená dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby, je úlohou každého jednotlivého súkromného a verejného právneho subjektu určiť druh kanálov nahlasovania, ktoré sa majú vytvoriť. Konkrétnejšie by mali umožňovať písomné nahlásenie, ktoré možno urobiť poštou, fyzickou schránkou (schránkami) na sťažnosti alebo prostredníctvom online platformy (intranetovej alebo internetovej) a/alebo ústne nahlásenie, a to núdzovou telefonickou linkou alebo iným systémom hlasových správ. Na žiadosť nahlasujúcej osoby by takéto kanály mali tiež umožňovať osobné stretnutia v rámci primeranej lehoty.

(54)  Na prijímanie hlásení v mene súkromných a verejných subjektov môžu byť oprávnené aj tretie strany za predpokladu, že poskytujú primerané záruky týkajúce sa dodržiavania nezávislosti, dôvernosti, ochrany osobných údajov a mlčanlivosti. Môže ísť o externých poskytovateľov platforiem na nahlasovanie, externých poradcov▌, audítorov, ▌zástupcov odborov alebo zástupcov pracovníkov.

(55)  Bez toho, aby bola dotknutá ochrana, ktorú požívajú zástupcovia odborov alebo zástupcovia pracovníkov vo svojej funkcii podľa iných únijných a vnútroštátnych pravidiel, mali by požívať ochranu podľa tejto smernice tak v prípade nahlásenia v postavení pracovníkov, ako aj v prípade, že poskytli poradenstvo a podporu nahlasujúcej osobe.

(56)  Interné postupy nahlasovania by súkromným právnym subjektom mali umožniť prijímať a vyšetrovať hlásenia zamestnancov subjektu alebo jeho dcérskych či pridružených spoločností (skupiny) pri zachovaní úplnej dôvernosti, ale rovnako v čo najširšej miere aj hlásenia od akýchkoľvek zástupcov a dodávateľov skupiny a od akejkoľvek osoby, ktorá získa informácie prostredníctvom svojej pracovnej činnosti so subjektom a skupinou.

(57)  Najvhodnejšie osoby alebo oddelenia v súkromnom právnom subjekte, ktoré by mali byť určené ako príslušné pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne, závisia od štruktúry subjektu, ale v každom prípade by sa v rámci ich funkcie mala zabezpečiť nezávislosť a absencia konfliktu záujmov. V menších subjektoch by táto funkcia mohla byť dvojitou funkciou, ktorú zastáva úradník spoločnosti, ktorý je v dobrej pozícii, aby mohol podávať hlásenia priamo vedúcemu organizácie, napríklad vedúci oddelenia dodržiavania súladu s predpismi alebo oddelenia ľudských zdrojov, úradník pre integritu, vedúci právneho oddelenia alebo oddelenia pre ochranu súkromia, finančný riaditeľ, výkonný riaditeľ pre audit alebo člen predstavenstva.

(58)  Pokiaľ to právo umožňuje, je v súvislosti s interným nahlasovaním informovanie nahlasujúcej osoby čo najzrozumiteľnejším spôsobom o ▌následných opatreniach kľúčové na vybudovanie dôvery v účinnosť celkového systému ochrany oznamovateľov, pričom znižuje pravdepodobnosť ďalších zbytočných hlásení alebo zverejnení informácií. Nahlasujúca osoba by v primeranej lehote mala byť informovaná o krokoch, ktoré sa plánujú prijať alebo ktoré sa prijali ako následné opatrenia v nadväznosti na hlásenie, a dôvodoch takýchto následných opatrení (napr. postúpenie do iných kanálov alebo konaní, ak sa nahlásenie týka výlučne individuálnych práv nahlasujúcej osoby, uzavretie na základe nedostatku dostatočných dôkazov alebo z iných dôvodov, začatie interného vyšetrovania a prípadne jeho zistenia a/alebo opatrenia prijaté na riešenie daného problému, postúpenie príslušnému orgánu na ďalšie vyšetrovanie), pokiaľ takéto informácie nebudú mať vplyv na prešetrovanie alebo vyšetrovanie, alebo sa nebudú dotýkať práv dotknutej osoby. Vo všetkých prípadoch by nahlasujúca osoba mala byť informovaná o pokroku a výsledku vyšetrovania. V priebehu vyšetrovania môže byť požiadaná o poskytnutie ďalších informácií, ale nesmie mať povinnosť tak urobiť.

(59)  Takáto primeraná lehota by celkovo nemala presahovať tri mesiace. Ak sa o vhodných následných opatreniach ešte nerozhodlo, nahlasujúca osoba by mala byť o tom informovaná rovnako ako o akejkoľvek ďalšej spätnej väzbe, ktorú by mala očakávať.

(60)  Osoby, ktoré zvažujú nahlásenie porušení práva Únie, by mali byť schopné prijať informované rozhodnutie o tom, ako a kedy porušenie nahlásiť. Súkromné a verejné subjekty, ktoré zaviedli interné postupy nahlasovania, poskytnú informácie o týchto postupoch, ako aj o postupoch externého nahlasovania relevantným príslušným orgánom. Takéto informácie musia byť ľahko zrozumiteľné a jednoducho dostupné, a to aj v čo najširšej miere nielen zamestnancom, ale aj iným osobám, ktoré prichádzajú do kontaktu so subjektom prostredníctvom svojich pracovných činností, ako sú poskytovatelia služieb, distribútori, dodávatelia a obchodní partneri. Takéto informácie môžu byť napríklad umiestnené na viditeľnom mieste, ktoré je dostupné všetkým týmto osobám, a na webovom sídle subjektu a môžu byť zahrnuté aj do kurzov a odbornej prípravy v oblasti o etiky a integrity.

(61)  Na účinné odhaľovanie porušení práva Únie a predchádzanie takýmto porušeniam treba zabezpečiť, aby potenciálni oznamovatelia mohli jednoducho a pri úplnom zachovaní dôvernosti poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, relevantným príslušným orgánom, ktoré môžu viesť vyšetrovanie a, ak je to možné, zaistiť nápravu problému.

(62)  Môže sa stať, že interné kanály neexistujú alebo boli použité, ale riadne nefungujú (napríklad hlásenie nebolo posúdené dôkladne alebo v primeranom čase, alebo napriek kladným výsledkom vyšetrovania neboli prijaté vhodné opatrenia na riešenie porušenia práva).

(63)  V iných prípadoch sa nemohlo odôvodnene očakávať, že interné kanály budú riadne fungovať. Ide najmä o prípady, keď sa nahlasujúce osoby môžu opodstatnene domnievať, že i) by boli v súvislosti s nahlasovaním vystavené odvetným opatreniam, a to aj v dôsledku porušenia dôvernosti; a ii) príslušné orgány by boli vo vhodnejšej situácii, aby prijali účinné opatrenia na riešenie porušenia, napríklad preto, že do porušenia je zapojená osoba, ktorá nesie v súvislosti s pracovnou činnosťou konečnú zodpovednosť, alebo z dôvodu, že hrozí zakrytie porušenia alebo ukrytie alebo zničenie dôkazov, alebo všeobecnejšie z dôvodu, že by inak bola ohrozená účinnosť vyšetrovacích opatrení príslušných orgánov (napríklad hlásenia o kartelových dohodách alebo iných porušeniach pravidiel hospodárskej súťaže), alebo preto, že porušenie si vyžaduje urýchlené prijatie opatrení napríklad na ochranu života, zdravia a bezpečnosti osôb alebo životného prostredia. Vo všetkých prípadoch musia byť osoby, ktoré externe nahlasujú informácie príslušným orgánom a v relevantných prípadoch inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, chránené. Touto smernicou sa priznáva ochrana aj vtedy, keď právo Únie alebo vnútroštátne právo vyžaduje, aby nahlasujúca osoba urobila hlásenie príslušným vnútroštátnym orgánom v rámci svojich pracovných úloh a povinností alebo preto, že porušenie je trestným činom.

(64)  Nedostatočná dôvera v účinnosť nahlasovania je jedným z hlavných faktorov, ktoré odrádzajú potenciálnych oznamovateľov. Je preto potrebné uložiť príslušným orgánom jasnú povinnosť, aby zriadili vhodné kanály externého nahlasovania, dôsledne prijímali následné opatrenia a aby v primeranej lehote nahlasujúcim osobám poskytli spätnú väzbu .

(65)  Je úlohou členských štátov, aby určili orgány príslušné pre prijímanie hlásení patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a prijímanie vhodných následných opatrení. Týmito príslušnými orgánmi môžu byť justičné orgány, regulačné orgány alebo orgány dohľadu, ktoré sú príslušnékonkrétnych dotknutých oblastiach, alebo orgány so všeobecnejšou príslušnosťou na ústrednej úrovni štátu, orgány presadzovania práva, protikorupčné orgány alebo ombudsmani.

(66)  Ako príjemcovia hlásení by orgány určené za príslušné orgány mali mať potrebné kapacity a právomoci na zaistenie prijímania vhodných následných opatrení vrátane posúdenia správnosti tvrdení uvedených v hlásení a na riešenie nahlásených porušení ▌začatím interného prešetrovania, vyšetrovania, stíhania alebo podania žaloby o vymáhanie finančných prostriedkov, alebo iných vhodných prostriedkov nápravy v súlade so svojím mandátom alebo by mali mať potrebné právomoci na postúpenie hlásenia inému orgánu, ktorý by mal nahlásené porušenie vyšetriť, a zaistili pritom prijatie vhodných následných opatrení týmto orgánom. Najmä ak majú členské štáty v úmysle zriadiť kanály externého nahlasovania na ústrednej úrovni, napríklad v oblasti štátnej pomoci, mali by zaviesť vhodné záruky, aby sa zaistil súlad s požiadavkami nezávislosti a autonómie stanovenými v tejto smernici. Zriadením takýchto kanálov externého nahlasovania nie sú dotknuté právomoci členských štátov ani Komisie, pokiaľ ide o dohľad v oblasti štátnej pomoci, ani touto smernicou nie je dotknutá výlučná právomoc Komisie, pokiaľ ide o rozhodovanie o súlade opatrení štátnej pomoci najmä podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ. Pokiaľ ide o porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ, členské štáty by mali za príslušné orgány určiť orgány uvedené v článku 35 nariadenia (ES) č. 1/2003; tým nie sú dotknuté právomoci Komisie v tejto oblasti.

(67)  Príslušné orgány by mali dať nahlasujúcim osobám aj spätnú väzbu o krokoch, ktoré sa plánujú prijať alebo ktoré sa prijali ako následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia (napr. postúpenie inému orgánu, uzavretie na základe nedostatku dostatočných dôkazov alebo z iných dôvodov, začatie vyšetrovania a prípadne jeho zistenia a/alebo opatrenia prijaté na riešenie daného problému), ako aj o a dôvodoch takýchto následných opatrení. Komunikáciou o konečnom výsledku vyšetrovania by nemali byť dotknuté príslušné pravidlá Únie, ktoré zahŕňajú prípadné obmedzenia uverejňovania rozhodnutí v oblasti finančnej regulácie. Platí to primerane aj pre oblasť zdaňovania právnických osôb, ak sú v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené podobné obmedzenia.

(68)  Prijatie následných opatrení a poskytnutie spätnej väzby by mali prebehnúť v primeranej lehote; je to odôvodnené potrebou okamžite riešiť problém, ktorý môže byť predmetom hlásenia, ako aj predísť zbytočnému zverejneniu informácií. Takáto lehota by nemala presiahnuť tri mesiace, ale mohla by sa predĺžiť na šesť mesiacov, ak je to potrebné vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, najmä na povahu a zložitosť predmetu hlásenia, ktoré si môže vyžadovať zdĺhavé vyšetrovanie.

(69)   V právnych predpisoch Únie v konkrétnych oblastiach, ako je zneužívanie trhu(23), civilné letectvo(24) alebo bezpečnosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori(25) sa už stanovuje vytvorenie interných a externých kanálov nahlasovania. Povinnosti týkajúce sa vytvorenia takýchto kanálov stanovené v tejto smernici by mali v čo najväčšej miere vychádzať z existujúcich kanálov stanovených v konkrétnych aktoch Únie.

(70)  Európska komisia, ako aj niektoré orgány, úrady a agentúry Únie, napríklad Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA), Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európska agentúra pre lieky (EMA), zaviedli externé kanály a postupy na prijímanie hlásení o porušeniach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ktoré zabezpečujú predovšetkým zachovanie dôvernosti informácií o totožnosti nahlasujúcich osôb. Táto smernica nemá vplyv na takéto externé kanály a postupy nahlasovania v prípadoch, keď existujú, ale zabezpečí sa ňou, aby osoby nahlasujúce relevantné informácie uvedeným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie požívali spoločné minimálne normy ochrany v celej Únii.

(71)  S cieľom zaistiť účinnosť postupov prijímania následných opatrení po nahlásení porušení dotknutých pravidiel Únie a postupov riešenia týchto porušení by členské štáty mali mať možnosť prijať opatrenia na zmenšenie zaťaženia príslušných orgánov v dôsledku hlásení o menej závažných porušeniach, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, opakujúcich sa hlásení alebo hlásení o porušeniach vedľajších ustanovení (napríklad ustanovení o povinnostiach týkajúcich sa dokumentácie alebo oznamovania). Takýmito opatreniami môže byť umožnenie príslušným orgánom, aby po riadnom preskúmaní veci rozhodli, že nahlásené porušenia sú jednoznačne menej závažné a nevyžadujú si prijatie následných opatrení podľa tejto smernice. Členské štáty môžu tiež príslušným orgánom umožniť uzavrieť konanie týkajúce sa opakujúcich sa hlásení, ktoré neobsahujú žiadne nové zmysluplné informácie oproti predchádzajúcemu hláseniu, vo veci ktorého už bolo konanie uzavreté, ibaže by nové právne alebo skutkové okolnosti odôvodňovali prijatie iných následných opatrení. Členské štáty môžu okrem toho príslušným orgánom umožniť, aby v prípade veľkého množstva hlásení prioritne riešili hlásenia o závažnejších porušeniach alebo o porušeniach základných ustanovení patriacich do pôsobnosti tejto smernice.

(72)  V prípadoch, keď sa to stanovuje vo vnútroštátnom práve alebo v práve Únie, príslušné orgány by mali prípady alebo príslušné informácie postúpiť príslušným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie a na účely tejto smernice aj Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskej prokuratúre (EPPO) bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť nahlasujúcej osoby obrátiť sa priamo na takéto orgány, úrady alebo agentúry Únie.

(73)  V mnohých oblastiach politík patriacich do pôsobnosti tejto smernice existujú mechanizmy spolupráce, prostredníctvo ktorých si vnútroštátne orgány vymieňajú informácie a vykonávajú následné činnosti po nahlásení porušení pravidiel Únie s cezhraničným rozmerom. Príklady siahajú od mechanizmu administratívnej pomoci a spolupráce v prípadoch cezhraničných porušení právnych predpisov Únie v oblasti agropotravinového reťazca a siete pre potravinové podvody, cez systém na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch až po sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, európsku sieť orgánov pre hospodársku súťaž a administratívnu spoluprácu v daňovej oblasti. Príslušné orgány členských štátov by v relevantných prípadoch mali naplno využívať takéto existujúce mechanizmy spolupráce v rámci svojej povinnosti prijať následné opatrenia po hláseniach týkajúcich sa porušení patriacich do pôsobnosti tejto smernice. V prípadoch porušení s cezhraničným rozmerom v oblastiach, v ktorých takéto mechanizmy spolupráce neexistujú, môžu orgány členských štátov okrem toho spolupracovať aj nad rámec existujúcich mechanizmov spolupráce.

(74)  Je potrebné, aby príslušné orgány zaviedli a používali používateľsky ústretové kanály, ktoré sú zabezpečené, zaisťujú dôvernosť pri prijatí a spracúvaní informácií poskytnutých nahlasujúcou osobou a umožňujú trvalé uchovávanie informácií na účely ďalšieho vyšetrovania, aby umožnili účinnú komunikáciu so zamestnancami, ktorí sú zodpovední za spracovanie hlásení. Môže si to vyžadovať, aby boli oddelené od všeobecných kanálov, ktorými príslušné orgány komunikujú s verejnosťou, ako sú napríklad bežné verejné systémy podávania sťažností, alebo od kanálov, ktorými príslušné orgány komunikujú interne a tretími stranami v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti.

(75)  Zamestnanci príslušných orgánov, ktorí sú zodpovední za spracovanie hlásení, by mali byť odborne pripravení, a to aj v oblasti platných predpisov o ochrane osobných údajov, ▌aby spracúvali hlásenia a zabezpečovali komunikáciu s nahlasujúcou sobou, ako aj prijímali vhodné následné opatrenia v nadväznosti na hlásenie.

(76)  Osoby, ktoré chcú nahlásiť porušenie, by mali byť schopné prijať informované rozhodnutie o tom, ako a kedy porušenie nahlásiť. Príslušné orgány by preto mali zabezpečiť zverejnenie a jednoduchú dostupnosť informácií o dostupných kanáloch nahlasovania s príslušnými orgánmi, platných postupoch a špecializovaných zamestnancoch, ktorí sú v rámci týchto orgánov zodpovední za spracovanie hlásení. Všetky informácie týkajúce sa hlásení by mali byť transparentné, ľahko zrozumiteľné a spoľahlivé, aby podporovali nahlasovanie a neodrádzali od neho.

(77)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány zaviedli primerané postupy ochrany pri spracúvaní hlásení o porušeniach a na ochranu osobných údajov osôb uvedených v hlásení. Takéto postupy by mali zabezpečiť, aby bola totožnosť každej nahlasujúcej osoby, dotknutej osoby a tretích osôb uvedených v správe (napr. svedkovia alebo kolegovia) chránená vo všetkých fázach konania.▌

(78)  Je nevyhnutné, aby ▌zamestnanci príslušného orgánu, ktorí sú zodpovední za spracovanie hlásení, a zamestnanci príslušného orgánu, ktorí majú právo na prístup k informáciám poskytnutým nahlasujúcou osobou ▌, konali v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo a dôvernosť informácií pri prenose údajov vnútri aj mimo príslušného orgánu, a to vrátane prípadov, keď príslušný orgán začne vyšetrovanie, dokazovanie alebo vykonáva činnosti presadzovania práva v súvislosti s hlásením o porušeniach.

(79)  Pravidelné preskúmanie postupov príslušných orgánov a výmena osvedčených postupov medzi nimi by mali zabezpečiť, aby tieto postupy boli primerané, a aby tak slúžili svojmu cieľu.

(80)  Osoby, ktoré ▌zverejňujú informácie, by mali mať nárok na ochranu ▌ v prípadoch, ak sa napriek internému a/alebo externému nahláseniu porušenie neriešilo, napríklad ak sa tieto osoby môžu odôvodnene domnievať, že porušenie nebolo (riadne) posúdené alebo prešetrené, alebo neboli prijaté vhodné nápravné opatrenia). Vhodnosť následných opatrení by sa mala posudzovať podľa objektívnych kritérií súvisiacich s povinnosťou príslušných orgánov posudzovať pravdivosť tvrdení a ukončiť prípadné porušovanie práva Únie. Bude preto závisieť od okolností jednotlivého prípadu a povahy pravidiel, ktoré boli porušené. Vhodné následné opatrenie podľa tejto smernice môže predstavovať aj rozhodnutie orgánov o tom, že porušenie bolo jednoznačne menej závažné a prijatie následných opatrení nebolo potrebné.

(81)  Osoby, ktoré priamo zverejňujú informácie, by mali mať nárok na ochranu aj v prípadoch, ak sa môžu odôvodnene domnievať, že je bezprostredne alebo zjavne ohrozený verejný záujem alebo ak existuje riziko nezvratnej škody ▌ vrátane poškodenia fyzickej integrity.

(82)  Podobne by mali mať tieto osoby nárok na ochranu, ak sa môžu odôvodnene domnievať, že v prípade externého nahlásenia by hrozili odvetné opatrenia alebo by vyhliadky na účinné riešenie porušenia boli slabé vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, napríklad z dôvodu, že dôkazy môžu byť utajené alebo zničené; alebo z dôvodu, že došlo k tajnej dohode medzi páchateľom porušenia a orgánom alebo že orgán sa na porušení zúčastnil.

(83)  Ochrana dôvernosti totožnosti nahlasujúcej osoby počas procesu nahlasovania a následného vyšetrovania je nevyhnutným opatrením ex ante na predídenie odvetným opatreniam. Informácie o totožnosti nahlasujúcej osoby možno poskytnúť, len ak je to nevyhnutné a primerané povinnosti vyplývajúcej z práva Únie alebo vnútroštátneho práva v kontexte vyšetrovania orgánmi alebo súdneho konania, najmä v záujme zaručenia práva na obhajobu dotknutých osôb. Takáto povinnosť môže napríklad vyplývať zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní. Ochrana dôvernosti by sa nemala uplatňovať v prípade, keď osoba úmyselne odhalila svoju totožnosť v kontexte zverejnenia informácií.

(84)  Každé spracovanie osobných údajov vykonávané podľa tejto smernice vrátane výmeny alebo zaslania osobných údajov príslušnými orgánmi, by sa malo uskutočniť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680(26), a každá výmena alebo zaslanie informácií príslušnými orgánmi na úrovni Únie by sa mali uskutočniť v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001(27). Osobitná pozornosť by sa mala venovať zásadám týkajúcim sa spracovania osobných údajov stanoveným v článku 5 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, článku 4 smernice (EÚ) 2016/680 a článku 4 nariadenia (ES) č. 45/2001 a zásade špecificky navrhnutej ochrany údajov a štandardnej ochrany údajov stanovenej v článku 25 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, článku 20 smernice (EÚ) 2016/680 a článku XX nariadenia (EÚ) č. 2018/XX, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES.

(85)  Účinnosť postupov stanovených v tejto smernici v súvislosti s prijímaním následných opatrení v nadväznosti na hlásenia porušení práva Únie v oblastiach patriacich do jej pôsobnosti slúži dôležitému cieľu všeobecného verejného záujmu Únie a členských štátov v zmysle článku 23 ods. 1 písm. e) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, pretože je zameraná na posilnenie presadzovania práva a politík Únie v určitých oblastiach, v ktorých porušovania závažne poškodzujú verejný záujem. Účinná ochrana dôvernosti totožnosti nahlasujúcich osôb je potrebná na ochranu práv a slobôd iných, najmä nahlasujúcich osôb, ako je ustanovené v článku 23 ods. 1 písm. i) všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Členské štáty by mali zaistiť účinnosť tejto smernice, v prípade potreby aj prijatím legislatívnych opatrení na obmedzenie uplatňovania určitých práv na ochranu údajov dotknutými osobami v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. e) a i) a článkom 23 ods. 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov v takom rozsahu a na také obdobie, ako je potrebné na predídenie pokusom o bránenie nahláseniu, bránenie a sťaženie prijímania následných opatrení a spôsobovanie prieťahov pri nich, najmä pri vyšetrovaní, alebo pokusom o zistenie totožnosti nahlasujúcej osoby a na riešenie takýchto pokusov.

(86)  Účinná ochrana dôvernosti totožnosti nahlasujúcich osôb je rovnako potrebná na ochranu práv a slobôd iných, najmä nahlasujúcich osôb, ak hlásenia spracúvajú orgány vymedzené v článku 3 ods. 7 smernice (EÚ) 2016/680. Členské štáty by mali zaistiť účinnosť tejto smernice, v prípade potreby aj prijatím legislatívnych opatrení na obmedzenie uplatňovania určitých práv na ochranu údajov dotknutými osobami v súlade s článkom 13 ods. 3 písm. a) a e), článkom 15 ods. 1 písm. a) a e), článkom 16 ods. 4 písm. a) a e) a článkom 31 ods. 5 smernice (EÚ) 2016/680 v takom rozsahu a na také obdobie, ako je potrebné na predídenie pokusom o bránenie nahláseniu, bránenie a sťaženie prijímania následných opatrení a spôsobovanie prieťahov pri nich, najmä pri vyšetrovaní, alebo pokusom zistiť totožnosť nahlasujúcej osoby a na riešenie takýchto pokusov.

(87)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli všetky hlásenia o porušeniach primerane evidované, aby bolo možné každé hlásenie vyhľadať a aby sa informácie získané prostredníctvom hlásení mohli podľa potreby použiť ako dôkaz v rámci konaní na presadzovanie práva.

(88)  Nahlasujúce osoby by mali byť chránené pred akoukoľvek formou odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, ktoré prijali, odporučili alebo tolerovali ich zamestnávatelia alebo zákazníci/príjemcovia služieb a osoby, ktoré pre týchto zákazníkov/príjemcov služieb pracujú alebo ktoré konajú v ich mene, vrátane spolupracovníkov a manažérov v tej istej organizácii alebo v iných organizáciách, s ktorými je nahlasujúca osoba v kontakte v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou ▌. Mala by sa poskytovať ochrana proti odvetným opatreniam voči samotnej nahlasujúcej osobe, ale aj proti tým opatreniam, ktoré môžu byť prijaté voči právnemu subjektu, ktorý nahlasujúca osoba vlastní, pre ktorý pracuje alebo s ktorým je inak spojená v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, ako je odmietnutie poskytovania služieb, zaradenie na čiernu listinu alebo bojkotovanie obchodnej činnosti. Nepriame odvetné opatrenia zahŕňajú aj opatrenia prijaté proti sprostredkovateľom, spolupracovníkom alebo rodinným príslušníkom nahlasujúcej osoby, ktorí sú takisto v pracovnom kontexte prepojení so zamestnávateľom nahlasujúcej osoby alebo s jej zákazníkom/príjemcom služieb ▌.

(89)  Nezastavenie a nepotrestanie odvetných opatrení má na potenciálnych oznamovateľov zastrašujúci účinok. Jasný zákaz odvetných opatrení v právnych predpisoch má dôležitý odradzujúci účinok, ktorý ďalej upevňujú ustanovenia o osobnej zodpovednosti a sankciách pre páchateľov odvetných opatrení.

(90)  Nezávislý jednotný úrad alebo informačné centrum môže poskytovať individuálne poradenstvo a správne informácie.

(91)  Potenciálnych oznamovateľov, ktorí si nie sú istí tým, ako hlásenie podať alebo či budú v konečnom dôsledku chránení, môže táto neistota od nahlasovania odradiť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa príslušné informácie poskytovali ▌tak, aby boli zrozumiteľné a ľahko dostupné širokej verejnosti. Malo by byť k dispozícii individuálne, nestranné a dôverné bezplatné poradenstvo, napríklad v súvislosti s tým, či sa na predmetné informácie vzťahujú platné pravidlá o ochrane oznamovateľov, ktorý kanál nahlasovania možno najlepšie použiť a ktoré alternatívne postupy sú k dispozícii v prípade, že sa na tieto informácie nevzťahujú platné pravidlá („informovanie“). Prístup k takémuto poradenstvu môže pomôcť zabezpečiť, aby nahlasovanie prebiehalo prostredníctvom vhodných kanálov a zodpovedným spôsobom a aby boli porušenia a protiprávne konanie odhalené včas alebo aby sa im dokonca predchádzalo. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že také poradenstvo rozšíria na právne poradenstvo. Ak takéto poradenstvo poskytujú nahlasujúcim osobám organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú viazané povinnosťou zachovať dôvernosť prijatých informácií, členské štáty by mali zaistiť, aby tieto organizácie neboli vystavené odvetným opatreniam, napríklad vo forme hospodárskej ujmy v dôsledku obmedzenia ich prístupu k financovaniu alebo zaradenia na čiernu listinu, čo by bránilo riadnemu fungovaniu organizácie.

(92)  Príslušné orgány by mali poskytnúť nahlasujúcim osobám podporu potrebnú na účinný prístup k ochrane. Najmä by im mali poskytnúť potvrdenie alebo inú dokumentáciu potrebnú na to, aby pred inými orgánmi alebo súdmi mohli preukázať, že sa uskutočnilo externé nahlásenie uskutočnilo. V určitých vnútroštátnych rámcoch a v určitých prípadoch môžu nahlasujúce osoby ▌ využívať formy osvedčenia skutočnosti, že spĺňajú podmienky platných pravidiel. Napriek takýmto možnostiam by mali mať účinný prístup k súdnemu preskúmaniu, pričom súdy na základe všetkých konkrétnych okolností prípadu rozhodnú, či spĺňajú podmienky platných pravidiel.

(93)  ▌Právne alebo zmluvné záväzky jednotlivcov, napríklad doložky o lojalite v zmluvách alebo dohody o mlčanlivosti/nezverejňovaní informácií, nemožno použiť na to, aby sa ▌bránilo v nahlasovaní, odoprela sa nahlasujúcim osobám ochrana alebo aby boli sankcionovaní za to, že tak urobili, ak je poskytnutie informácií patriacich do pôsobnosti takých doložiek a dohôd potrebné na odhalenie porušenia. Ak sú tieto podmienky splnené, nahlasujúcim osobám by nemala vzniknúť žiadna zodpovednosť, či už občianskoprávna, trestná, správna alebo pracovnoprávna. Oslobodenie od zodpovednosti v prípade nahlásenia alebo zverejnenia informácií podľa tejto smernice sa zaručuje v prípade informácií, o ktorých sa nahlasujúca osoba môže odôvodnene domnievať, že ich nahlásenie alebo zverejnenie bolo potrebné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice. Toto oslobodenie by sa nemalo vzťahovať na nadbytočné informácie, ktoré táto osoba poskytla bez toho, aby to bolo takto odôvodnené.

(94)  V prípadoch, keď nahlasujúce osoby zákonne nadobudli nahlásené informácie alebo dokumenty, ktoré tieto informácie obsahujú, alebo k nim získali prístup, mali by byť oslobodené od zodpovednosti. Platí to aj v prípadoch, keď zverejnia obsah dokumentov, ku ktorým majú zákonný prístup, ako aj v prípadoch, keď vyhotovia kópie takýchto dokumentov alebo ich odstránia z priestorov organizácie, v ktorej sú zamestnané, v rozpore so zmluvnými alebo inými ustanoveniami, podľa ktorých sú tieto dokumenty majetkom danej organizácie. Nahlasujúce osoby by tiež mali byť oslobodené od zodpovednosti, keď v súvislosti s nadobudnutím relevantných informácií alebo dokumentov alebo s prístupom k nim vzniká občianskoprávna, správna alebo pracovnoprávna zodpovednosť. Príkladom takýchto situácií sú prípady, keď nahlasujúce osoby získali informácií prístupom k emailom spolupracovníka alebo k dokumentom, ktoré za bežných okolností pri svojej práci nepoužívajú, vyhotovením fotografií priestorov organizácie alebo vstupom do priestorov, do ktorých za bežných okolností nemajú prístup. Ak nahlasujúce osoby nadobudli alebo získali prístup k relevantným informáciám alebo dokumentom spáchaním trestného činu, napríklad neoprávneným vstupom do vyhradených priestorov alebo crackingom, ich trestná zodpovednosť by sa mala naďalej spravovať príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 7. Podobne akákoľvek iná prípadná zodpovednosť nahlasujúcich osôb, ktorá vznikla v dôsledku konania alebo opomenutia, ktoré nesúvisí s hlásením alebo nie je nevyhnutné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice, by sa mala naďalej spravovať príslušnými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi. V takých prípadoch by mali mať vnútroštátne súdy právo posúdiť zodpovednosť nahlasujúcich osôb vzhľadom na všetky skutkové informácie a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu vrátane potreby a primeranosti konania alebo opomenutia v súvislosti s hlásením alebo zverejnením informácií.

(95)  Odvetné opatrenia budú pravdepodobne prezentované ako opodstatnené z iných dôvodov, ako je nahlasovanie, a pre nahlasujúce osoby môže byť veľmi ťažké preukázať prepojenie medzi nimi, zatiaľ čo páchatelia odvetných opatrení môžu mať väčšiu moc a zdroje na zdokumentovanie prijatých opatrení a odôvodnenia. Preto ak nahlasujúca osoba prima facie preukáže, že nahlásila alebo zverejnila informácie v súlade s touto smernicou a utrpela ujmu, dôkazné bremeno by sa malo preniesť na osobu, ktorá prijala škodlivé opatrenia a ktorá by mala preukázať, že prijaté opatrenia neboli nijako spojené s nahlásením alebo so zverejnením informácií.

(96)  Okrem výslovného zákazu odvetných opatrení stanoveného v právnych predpisoch je nevyhnutné, aby nahlasujúce osoby, ktoré boli vystavené odvetným opatreniam, mali prístup k právnym prostriedkom nápravy a náhrady škody. Primeraný prostriedok nápravy bude v jednotlivých prípadoch určený podľa typu odvetného opatrenia a utrpená škoda by sa mala nahradiť v plnej miere v súlade s vnútroštátnym právom. Môže mať formu opätovného nadobudnutia pozície (napríklad v prípade prepustenia, presunutia alebo preradenia na nižšiu pozíciu, alebo v prípade odopretia odbornej prípravy alebo povýšenia) alebo obnovenia zrušeného povolenia, licencie alebo zmluvy; náhrady za súčasné a budúce finančné straty (za ušlé minulé mzdy, ale aj za stratu budúcich príjmov, náklady spojené so zmenou povolania); náhrady inej majetkovej ujmy, ako sú náklady na právne úkony a výdavky na lekárske ošetrenie, a nemajetkovej ujmy (bolesť a utrpenie).

(97)  Druhy právnych krokov sa môžu v jednotlivých právnych systémoch líšiť, ale mali by zabezpečiť skutočnú a účinnú náhradu škody alebo nápravu spôsobom, ktorý je odradzujúci a primeraný spôsobenej ujme. V tejto súvislosti sú relevantné zásady Európskeho piliera sociálnych práv, najmä zásada č. 7, podľa ktorej „pred každým prepustením majú pracovníci právo na informácie o dôvodoch prepustenia a právo na poskytnutie primeranej výpovednej lehoty. Majú právo na prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a v prípade bezdôvodného prepustenia majú právo na nápravu vrátane primeranej náhrady.“ Prostriedky nápravy ustanovené na vnútroštátnej úrovni by nemali odrádzať potenciálnych budúcich oznamovateľov. Napríklad umožnenie náhrady ako alternatívy k opätovnému nadobudnutiu pozície v prípade prepustenia by mohlo viesť k systematickej praxi, najmä zo strany väčších organizácií, čo by malo pre budúcich oznamovateľov odradzujúci účinok.

(98)  Pre nahlasujúce osoby majú osobitný význam predbežné prostriedky nápravy až do ukončenia súdnych konaní, ktoré môžu byť zdĺhavé. Konkrétne by pre nahlasujúce osoby mali byť dostupné predbežné opatrenia, ako sú ustanovené vo vnútroštátnom práve, na zastavenie hrozieb, pokusov alebo pokračujúcich odvetných opatrení, ako sú obťažovanie ▌, alebo na zabránenie niektorým formám odvetných opatrení, ako je prepustenie, ktoré môže byť ťažké zvrátiť po uplynutí dlhého obdobia a ktoré môže jednotlivca finančne zruinovať, čo je perspektíva, ktorá môže vážne odradiť potenciálnych oznamovateľov.

(99)  Opatrenia prijaté voči nahlasujúcim osobám mimo kontextu súvisiaceho s pracovnou činnosťou, napríklad v konaniach týkajúcich sa poškodzovania dobrého mena, porušenia autorského práva alebo obchodného tajomstva, zachovania dôvernosti a ochrany osobných údajov, môžu pre oznamovateľa takisto predstavovať vážny odstrašujúci prostriedok. V takýchto konaniach by nahlasujúce osoby mali mať možnosť opierať sa vo svojej obhajobe o skutočnosť, že nahlásili alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou, pokiaľ nahlásené alebo zverejnené informácie boli potrebné na odhalenie porušenia. V takýchto prípadoch by osoba, ktorá začala konanie, mala niesť dôkazné bremeno s cieľom preukázať, že nahlasujúca osoba nespĺňa podmienky stanovené v tejto smernici.

(100)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie dostatočnej a jednotnej úrovne občianskoprávnej nápravy v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. Ustanovuje sa v nej však tiež, že získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za zákonné, ak je oprávnené podľa práva Únie. Osoby, ktoré poskytnú obchodné tajomstvo v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, by mali mať nárok na ochranu priznanú touto smernicou (vrátane nevzniknutia občianskoprávnej zodpovednosti), len pokiaľ spĺňajú podmienky stanovené v tejto smernici vrátane podmienky, že poskytnutie bolo potrebné na odhalenie porušenia patriaceho do pôsobnosti tejto smernice. Ak sú tieto podmienky splnené, poskytnutie obchodného tajomstva sa považuje za oprávnené podľa práva Únie v zmysle článku 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/943. Okrem toho by sa obe smernice mali považovať za komplementárne a občianskoprávne nápravné opatrenia, konania a prostriedky nápravy, ako aj výnimky ustanovené v smernici (EÚ) 2016/943 by sa mali naďalej uplatňovať na každé poskytnutie obchodného tajomstva patriace do pôsobnosti tejto smernice. Príslušné orgány, ktoré prijímajú hlásenia zahŕňajúce obchodné tajomstvo, by mali zaistiť, aby sa nevyužilo ani nesprístupnilo na iné účely nad rámec toho, čo je potrebné na náležité prijatie následných opatrení v nadväznosti na hlásenie.

(101)  Príslušné právne poplatky môžu pre nahlasujúce osoby, ktoré v súdnom konaní napadnú odvetné opatrenia prijaté voči nim, predstavovať značné náklady. Hoci tieto poplatky na konci konania môžu získať späť, nemusia byť schopné uhradiť ich vopred, najmä ak sú nezamestnané a ak sa nachádzajú na čiernej listine. Pomoc v trestnom konaní, najmä ak nahlasujúce osoby spĺňajú podmienky ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919(28) a vo všeobecnosti podpora pre osoby, ktoré majú vážne finančné potreby, môže byť v niektorých prípadoch kľúčová pri účinnom presadzovaní ich práv na ochranu.

(102)  Práva dotknutých osôb by mali byť chránené v snahe vyhnúť sa poškodeniu dobrej povesti alebo iným negatívnym dôsledkom. Okrem toho by sa mali v súlade s článkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie plne rešpektovať právo na obhajobu a právo na prístup k prostriedkom nápravy dotknutej osoby v každej fáze konania na základe hlásenia. Členské štáty by mali chrániť dôvernosť totožnosti dotknutej osoby a zabezpečiť právo ▌na obhajobu vrátane práva na prístup k spisu, práva na vypočutie a práva využiť účinný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu, ktoré sa týka tejto dotknutej osoby, podľa platných postupov stanovených vo vnútroštátnom práve v súvislosti s vyšetrovaniami alebo následnými súdnymi konaniami.

(103)  Každá osoba, ktorá priamo alebo nepriamo utrpí ujmu v dôsledku nahlásenia alebo zverejnenia nepresných alebo zavádzajúcich informácií, by mala mať k dispozícii ochranu a prostriedky nápravy podľa pravidiel všeobecného práva. Ak bolo takéto nepresné alebo zavádzajúce hlásenie alebo zverejnenie informácií vykonané úmyselne a vedome, dotknuté osoby by mali mať nárok na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym právom.

(104)  Na zabezpečenie účinnosti pravidiel o ochrane oznamovateľov sú potrebné trestné, občianskoprávne alebo správne sankcie. Sankcie voči tým, ktorí prijímajú odvetné alebo iné nepriaznivé opatrenia voči nahlasujúcim osobám, môžu odradiť od prijímania takýchto opatrení. Sankcie voči osobám, ktoré nahlasujú alebo zverejňujú informácie, v prípade ktorých sa preukázalo, že boli vedome nepravdivé, sú tiež potrebné na odradenie od ďalšieho zlomyseľného nahlasovania a na zachovanie dôveryhodnosti systému. Primeranosť takýchto sankcií by mala zabezpečiť, aby nemali odradzujúci vplyv na potenciálnych oznamovateľov.

(105)  Každé rozhodnutie orgánov, ktoré má nepriaznivý dosah na práva priznané touto smernicou, najmä rozhodnutia prijaté podľa článku 6, by malo podliehať súdnemu preskúmaniu podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

(106)  Touto smernicou sa zavádzajú minimálne normy a členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia pre nahlasujúcu osobu za predpokladu, že takéto ustanovenia nezasahujú do opatrení na ochranu dotknutých osôb. Transpozícia tejto smernice nepredstavuje za žiadnych okolností dôvod na zníženie úrovne ochrany už poskytovanej nahlasujúcim osobám podľa vnútroštátneho práva v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje.

(107)  V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný a bezpečný pohyb tovaru a služieb. Vnútorný trh by mal občanom Únie priniesť pridanú hodnotu vo forme lepšej kvality a bezpečnosti tovarov a služieb a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia a životného prostredia, ako aj voľný pohyb osobných údajov. Článok 114 ZFEÚ je preto vhodným právnym základom na prijatie opatrení potrebných na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Okrem článku 114 ZFEÚ by táto smernica mala mať dodatočné osobitné právne základy, aby sa pokryli oblasti, ktoré sa pri prijímaní opatrení Únie opierajú o článok 16, ▌článok 43 ods. 2, článok 50, článok 53 ods. 1, články 91 a 100, ▌článok 168 ods. 4, článok 169, článok 192 ods. 1článok 325 ods. 4 ZFEÚ a článok 31 Zmluvy o Euratome ▌.

(108)  Vecná pôsobnosť tejto smernice je založená na identifikácii oblastí, v ktorých sa zavedenie ochrany oznamovateľov zdá odôvodnené a potrebné na základe dôkazov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Takáto vecná pôsobnosť môže byť rozšírená aj na ďalšie oblasti alebo akty Únie, ak sa to ukáže ako nevyhnutné na posilnenie ich presadzovania vzhľadom na dôkazy, ktoré sa môžu objaviť v budúcnosti, alebo na základe hodnotenia fungovania tejto smernice.

(109)  Pri každom prijímaní následných právnych predpisov relevantných pre túto smernicu by sa malo v danom prípade uvádzať, že sa bude uplatňovať táto smernica. V prípade potreby by sa mal zmeniť článok 1 a príloha.

(110)  Cieľ tejto smernice, konkrétne posilniť presadzovanie v určitých oblastiach politiky a pri určitých aktoch, v prípade ktorých môže porušenie práva Únie vážne poškodiť verejný záujem, prostredníctvom účinnej ochrany oznamovateľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť, ak budú členské štáty konať samostatne alebo nekoordinovaným spôsobom, ale je možné ho lepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení Únie stanovujúcich minimálne normy v oblasti harmonizácie ochrany oznamovateľov. Navyše len opatreniami Únie možno zabezpečiť súdržnosť a zosúladiť existujúce pravidlá Únie o ochrane oznamovateľov. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(111)  V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a ▌zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článku 11. Táto smernica sa preto musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami tak, aby sa zabezpečilo okrem iného úplné dodržiavanie slobody prejavu a práva na informácie, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, práva na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, práva na vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, práva na vysokú úroveň ochrany životného prostredia, práva na dobrú správu vecí verejných, práva na účinný prostriedok nápravy a práva na obhajobu.

(112)  V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov ▌,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, PODMIENKY OCHRANY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je posilniť presadzovanie práva a politík Únie v určitých oblastiach stanovením spoločných minimálnych noriem, ktorými sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany osôb nahlasujúcich porušenia.

Článok 2

Vecná pôsobnosť

1.  ▌V tejto smernici sa stanovujú spoločné minimálne normy na ochranu osôb nahlasujúcich tieto porušenia práva Únie:

a)  porušenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti aktov Únie stanovených v prílohe (časť I a časť II) k tejto smernici, pokiaľ ide o tieto oblasti:

i)  verejné obstarávanie;

ii)  finančné služby, produkty a trhy a predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

iii)  bezpečnosť výrobkov;

iv)  bezpečnosť dopravy;

v)  ochrana životného prostredia;

vi)  ochrana pred žiarením a jadrová bezpečnosť;

vii)  bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat;

viii)  verejné zdravie;

ix)  ochrana spotrebiteľov;

x)  ochrana súkromia a osobných údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov;

(b)  porušenia poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa vymedzujú v článku 325 ZFEÚ a ako sa ďalej uvádzajú v relevantných opatreniach Únie;

(c)  porušenia týkajúce sa vnútorného trhu uvedené v článku 26 ods. 2 ZFEÚ vrátane porušení pravidiel hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, pokiaľ ide o konania, ktoré porušujú pravidlá v oblasti dane z príjmov právnických osôb alebo dojednania, ktorých účelom je získať daňové zvýhodnenie, ktoré marí predmet alebo účel platného práva v oblasti dane z príjmov právnických osôb.

2.  Touto smernicou nie je dotknutá možnosť členských štátov rozšíriť ochranu podľa vnútroštátneho práva na oblasti alebo akty, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1.

Článok 3

Vzťah k iným aktom Únie a vnútroštátnym ustanoveniam

1.  Ak sa v aktoch Únie pre konkrétne odvetvia uvedených v časti II prílohy stanovujú osobitné pravidlá o nahlasovaní porušení, uplatňujú sa uvedené pravidlá. Ustanovenia tejto smernice sa ▌uplatnia v rozsahu, v akom v uvedených aktoch Únie pre konkrétne odvetvia nie sú záležitosti upravené kogentne.

2.  Touto smernicou nie je dotknutá zodpovednosť členských štátov zaistiť národnú bezpečnosť a ich právomoc chrániť svoje základné bezpečnostné záujmy. Konkrétne sa nevzťahuje na hlásenia o porušení pravidiel obstarávania týkajúce sa aspektov obrany alebo bezpečnosti, pokiaľ nie sú upravené v relevantných nástrojoch Únie.

3.  Táto smernica sa netýka uplatňovania práva Únie ani vnútroštátneho práva v týchto oblastiach:

a)  ochrana utajovaných skutočností;

b)  povinnosť mlčanlivosti advokátov a lekárov;

c)  neverejná porada sudcov a

d)   pravidlá trestného konania.

4.  Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá o výkone práva pracovníkov na konzultácie s ich zástupcami alebo odbormi a o ochrane pred opatrením spôsobujúcim neopodstatnenú ujmu v nadväznosti na tieto konzultácie, ani autonómia sociálnych partnerov a ich právo uzatvárať kolektívne zmluvy. Tým nie je dotknutá úroveň ochrany priznaná touto smernicou.

Článok 4

Osobná pôsobnosť

1.  Táto smernica sa vzťahuje na nahlasujúce osoby pracujúce v súkromnom alebo verejnom sektore, ktoré získali informácie o porušeniach v súvislosti s pracovnou činnosťou a ku ktorým patria prinajmenšom:

a)  osoby, ktoré majú postavenie pracovníka v zmysle článku 45 ods. 1 ZFEÚ vrátane zamestnancov verejnej správy;

b)  osoby, ktoré majú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle článku 49 ZFEÚ;

c)  akcionári a osoby patriace do správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku vrátane nevýkonných členov, ako aj dobrovoľníkov a platených alebo neplatených stážistov;

d)  akékoľvek osoby pracujúce pod dohľadom a vedením zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov.

2.  Táto smernica sa vzťahuje na nahlasujúce osoby, aj keď nahlasujú alebo zverejňujú informácie nadobudnuté v rámci pracovného pomeru, ktorý sa medzitým skončil.

3.  Táto smernica sa vzťahuje aj na nahlasujúce osoby, ktorých pracovný pomer sa ešte len má začať, ak boli informácie o porušení získané počas procesu náboru alebo iného rokovania pred uzavretím zmluvy.

4.  Opatrenia na ochranu nahlasujúcich osôb stanovené v kapitole IV sa v relevantných prípadoch vzťahujú aj na tieto osoby:

a)  sprostredkovatelia;

b)  tretie osoby spojené s nahlasujúcimi osobami, ktoré môžu byť vystavené odvetným opatreniam v súvislosti s pracovnou činnosťou, napríklad kolegovia alebo príbuzní nahlasujúcej osoby; a

c)  právne subjekty, ktoré nahlasujúce osoby vlastnia, pre ktoré pracujú alebo s ktorými sú inak spojené v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou.

Článok 5

Podmienky ochrany nahlasujúcich osôb

1.  Osoby nahlasujúce informácie o porušeniach patriacich do pôsobnosti tejto smernice majú nárok na ochranu za týchto podmienok:

a)  mohli sa odôvodnene domnievať, že nahlásené informácie boli pravdivé v čase nahlásenia a že tieto informácie patrili do pôsobnosti tejto smernice;

b)  informácie nahlásili interne podľa článku 7 a externe podľa článku 10 alebo priamo externe alebo ich zverejnili podľa článku 15 tejto smernice.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté existujúce povinnosti prijať ustanovenia o anonymnom nahlasovaní podľa práva Únie, touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o tom, či majú alebo nemajú súkromné alebo verejné subjekty alebo príslušné orgány prijímať anonymné hlásenia porušení a prijímať následné opatrenia v nadväznosti na ne.

3.  Osoby, ktoré nahlásili alebo zverejnili informácie anonymne, ale následne bola zistená ich totožnosť, majú napriek tomu nárok na ochranu, ak sú vystavené odvetným opatreniam, pokiaľ spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1.

4.  Osoba nahlasujúca príslušným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie porušenia patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice má nárok na ochranu stanovenú v tejto smernici za rovnakých podmienok ako osoba, ktorá podala hlásenie externe.

Článok 6

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)  „porušenie“ je konanie alebo opomenutie:

i)  ktoré je nezákonné a týka sa aktov Únie a oblastí patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedeného v článku 2 a v prílohe; alebo

ii)  ktoré je v rozpore s predmetom alebo účelom ▌pravidiel ustanovených v uvedených aktoch Únie a oblastiach;

(2)  „informácie o porušeniach“ sú informácie alebo odôvodnené podozrenia o skutočných alebo možných porušeniach a o pokusoch zakryť ▌porušenia, ku ktorým došlo alebo ku ktorým veľmi pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje alebo pracovala, alebo v inej organizácii, s ktorou je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce;

(3)  hlásenie“ je poskytnutie informácií o porušeniach;

(4)  „interné nahlasovanie“ je poskytnutie informácií o porušeniach v rámci verejného alebo súkromného právneho subjektu;

(5)  „externé nahlasovanie“ je poskytnutie informácií o porušeniach príslušným orgánom;

(6)  „zverejnenie informácií“ je verejné sprístupnenie informácií o porušeniach ▌;

(7)  „nahlasujúca osoba“ je fyzická ▌osoba, ktorá nahlasuje alebo zverejňuje informácie o porušeniach získané v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou;

(8)  „sprostredkovateľ“ je fyzická osoba, ktorá nahlasujúcej osobe v priebehu procesu nahlasovania v pracovnom kontexte pomáha a ktorej pomoc by mala byť dôverná;

(9)  „súvislosť s pracovnou činnosťou“ je súčasná alebo minulá pracovná činnosť vo verejnom alebo súkromnom sektore, prostredníctvom ktorej môžu osoby bez ohľadu na jej charakter získať informácie o porušeniach a v rámci ktorej môžu byť tieto osoby vystavené odvetným opatreniam, ak porušenia nahlásia;

(10)  „dotknutá osoba“ je fyzická alebo právnická osoba, na ktorú sa odkazuje v hlásení alebo zverejnení informácií ako na osobu, ktorej sa pripisuje porušenie alebo s ktorou sa porušenie spája;

(11)  „odvetné opatrenie“ je akékoľvek priame alebo nepriame konanie alebo opomenutie, ku ktorému dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou, ktoré je vyvolané interným alebo externým nahlásením alebo zverejnením informácií a ktoré nahlasujúcej osobe spôsobuje alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu;

(12)  „následné opatrenia“ sú akékoľvek ▌opatrenia, ktoré prijme príjemca hlásenia alebo akýkoľvek príslušný orgán na posúdenie pravdivosti tvrdení uvedených v hlásení a prípadne na vyriešenie nahláseného porušenia vrátane opatrení, ako je interné prešetrovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie, kroky na vymáhanie finančných prostriedkov a ukončenie;

(13)  „spätná väzba“ je poskytnutie informácií nahlasujúcej osobe o opatreniach plánovaných alebo prijatých v nadväznosti na jej hlásenie a o dôvodoch takýchto následných opatrení;

(14)  „príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán oprávnený prijímať hlásenia v súlade s kapitolou III a dávať spätnú väzbu nahlasujúcim osobám a/alebo určený na vykonávanie povinností stanovených v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia.

KAPITOLA II

INTERNÉ NAHLASOVANIE A NÁSLEDNÉ OPATRENIA V NADVÄZNOSTI NA HLÁSENIA

Článok 7

Nahlasovanie internými kanálmi

1.  Vo všeobecnosti a bez toho, aby boli dotknuté články 10 a 15, sa informácie o porušenia patriacich do pôsobnosti tejto smernice môžu nahlasovať internými kanálmi a postupmi ustanovenými v tejto kapitole.

2.  Členské štáty nabádajú, aby sa využívali skôr interné kanály ako externé kanály, ak umožňujú efektívne riešiť porušenie interne a ak sa nahlasujúca osoba domnieva, že nehrozia odvetné opatrenia.

3.  V súvislosti s informáciami, ktoré právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore poskytujú podľa článku 9 ods. 1 písm. g) a príslušné orgány podľa článku 12 ods. 4 písm. a) a článku 13, sa poskytujú aj vhodné informácie týkajúce sa využívania interných kanálov.

Článok 8

Povinnosť vytvoriť interné kanály

1.  Členské štáty zabezpečia, aby právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore vytvorili interné kanály a postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia, v prípade potreby po konzultácii a dohode so sociálnymi partnermi, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

2.  Takéto kanály a postupy umožňujú nahlasovanie zamestnancom subjektu. Môžu umožniť nahlasovanie aj iným osobám, ktoré sú v kontakte so subjektom v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou podľa článku 4 ods. 1 písm. b), c) a d) ▌.

3.  Právne subjekty vo verejnom sektore, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, sú tie, ktoré majú 50 alebo viac zamestnancov.

4.  Prah podľa odseku 3 sa nevzťahuje na subjekty, ktoré patria do pôsobnosti aktov Únie uvedených v časti I.B a časti II prílohy.

5.  Kanály nahlasovania môže interne prevádzkovať osoba alebo oddelenie určené na tento účel alebo ich môže externe poskytovať tretia strana. Poverené tretie strany, ktoré prevádzkujú kanál nahlasovania pre súkromný subjekt, sú rovnako povinné dodržiavať záruky a požiadavky uvedené v článku 9 ods. 1.

6.  Právne subjekty v súkromnom sektore s 50 až 249 zamestnancami môžu využívať spoločné zdroje, pokiaľ ide o prijímanie a prípadné vyšetrovanie hlásení. Tým nie sú dotknuté ich povinnosti zachovávať dôvernosť, poskytovať spätnú väzbu a riešiť nahlásené porušenie.

7.  Po primeranom vyhodnotení rizika so zreteľom na charakter činnosti subjektov a z toho vyplývajúcu úroveň rizika, predovšetkým pre životné prostredie a verejné zdravie, môžu členské štáty vyžadovať od ▌súkromných právnych subjektov s menej ako 50 zamestnancami, aby vytvorili kanály a postupy pre interné nahlasovanie.

8.  Každé rozhodnutie, ktoré prijme členský štát a ktorým sa vyžaduje, aby súkromné právne subjekty vytvorili kanály interného nahlasovania podľa odseku 7, sa spolu s odôvodnením a kritériami použitými v hodnotení rizík oznámi Komisii. Komisia uvedené rozhodnutie oznámi ostatným členským štátom.

9.  Právne subjekty vo verejnom sektore, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, sú všetky verejné právne subjekty vrátane všetkých subjektov, ktoré vlastní alebo kontroluje verejný právny subjekt.

Členské štáty môžu od povinnosti uvedenej v odseku 1 oslobodiť obce, ktoré majú menej ako 10 000 obyvateľov, alebo menej ako 50 zamestnancov, alebo iné subjekty s menej ako 50 zamestnancami.

Členské štáty môžu ustanoviť, aby interné kanály nahlasovania boli pre obce spoločné alebo aby ich prevádzkovali spoločné orgány obcí podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ sú spoločné interné kanály samostatné a autonómne vo vzťahu k externým kanálom.

Článok 9

Postupy pre interné nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia

1.  Postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia uvedené v článku 8 zahŕňajú:

a)  kanály pre prijímanie hlásení, ktoré sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované bezpečným spôsobom, ktorý zabezpečuje dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby a akejkoľvek tretej strany spomenutej v hlásení a zabraňuje prístupu neoprávnených zamestnancov;

b)  potvrdenie prijatia hlásenia poskytnuté nahlasujúcej osobe v lehote nepresahujúcej sedem dní od daného prijatia;

c)  určenie nestrannej osoby alebo oddelenia príslušných na prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia, ktorými môžu byť tá istá osoba alebo to isté oddelenie ako tie, ktoré prijímajú hlásenia a ktoré budú viesť komunikáciu s nahlasujúcou osobou a v prípade potreby ju požiadajú o ďalšie informácie a podajú jej spätnú väzbu;

d)  dôsledné prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia určenou osobou alebo oddelením;

e)  dôsledné prijímanie následných opatrení ustanovených vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o anonymné nahlasovanie;

f)  primeranú lehotu ▌na poskytnutie spätnej väzby nahlasujúcej osobe o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie, ktorá nepresiahne tri mesiace od potvrdenia doručenia hlásenia, alebo ak sa žiadne potvrdenie nezaslalo, od uplynutia uvedenej lehoty siedmich dní od podania hlásenia;

g)  jasné a ľahko dostupné informácie ▌o tom, za akých podmienok a akými postupmi sa hlásenia môžu externe predkladať príslušným orgánom podľa článku 10 a v relevantnom prípade inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie.

2.  Kanály uvedené v odseku 1 písm. a) umožňujú nahlasovanie písomne a/alebo ústne telefonickou linkou alebo iným systémom hlasových správ, a na požiadanie nahlasujúcej osoby osobným stretnutím v primeranej lehote.

KAPITOLA III

EXTERNÉ NAHLASOVANIE A NÁSLEDNÉ OPATRENIA V NADVÄZNOSTI NA HLÁSENIA

Článok 10

Nahlasovanie externými kanálmi

Bez toho, aby bol dotknutý článok 15, poskytne nahlasujúca osoba informácie o porušeniach patriacich do pôsobnosti tejto smernice kanálmi a postupmi uvedenými v článkoch 11 a 12 po použití kanálu interného nahlasovania alebo priamym nahlásením príslušným orgánom.

Článok 11

Povinnosť vytvoriť kanály externého nahlasovania a prijať následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia

1.  Členské štáty určia orgány príslušné na prijímanie hlásení, dávanie spätnej väzby alebo prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia a poskytnú im primerané zdroje.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány:

a)  vytvorili nezávislé a autonómne kanály externého nahlasovania, ▌ na prijímanie a spracúvanie informácií od nahlasujúcej osoby;

b)  bezodkladne a najneskôr do siedmich dní potvrdili prijatie hlásení, pokiaľ nahlasujúca osoba výslovne nepožiadala o iný postup alebo pokiaľ sa príslušný orgán odôvodnene nedomnieva, že potvrdenie prijatia hlásenia by ohrozilo ochranu totožnosti nahlasujúcej osoby;

c)  dôsledne prijímali následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia;

d)  poskytli nahlasujúcej osobe spätnú väzbu o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie v primeranej lehote, ktorá nepresiahne tri mesiace, resp. v riadne odôvodnených prípadoch šesť mesiacov. Príslušné orgány oznámia nahlasujúcej osobe konečný výsledok vyšetrovania v súlade s postupmi ustanovenými vo vnútroštátnom práve;

e)  v relevantnom prípade včas postúpili informácie z hlásenia príslušným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie na ďalšie vyšetrovanie, ak je to stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo právnych predpisoch Únie.

3.  Členské štáty môžu ustanoviť, že príslušné orgány môžu po riadnom preskúmaní veci rozhodnúť, že nahlásené porušenie je jednoznačne menej závažné a nevyžaduje si prijatie ďalších následných opatrení podľa tejto smernice. Tým nie sú dotknuté iné povinnosti alebo príslušné postupy riešenia nahláseného porušenia ani ochrana priznaná touto smernicou v súvislosti s nahlasovaním internými a/alebo externými kanálmi. V takom prípade príslušné orgány oznámia svoje rozhodnutie a jeho odôvodnenie nahlasujúcej osobe.

4.  Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány môžu rozhodnúť, že opakujúce sa hlásenia, ktoré v porovnaní s predchádzajúcim hlásením, vo veci ktorého už bolo konanie uzavreté, neobsahujú žiadne nové zmysluplné informácie, si nevyžadujú prijatie ďalších nadväzujúcich opatrení, ibaže by nové právne alebo skutkové okolnosti odôvodňovali prijatie iných následných opatrení. V takom prípade informujú nahlasujúcu osobu o dôvodoch svojho rozhodnutia.

5.  Bez toho, aby tým bola dotknutá lehota stanovená v odseku 2 písm. b) tohto článku, môžu členské štáty ustanoviť, že príslušné orgány môžu v prípade veľkého množstva hlásení prioritne riešiť hlásenia o závažnejších porušeniach alebo o porušeniach základných ustanovení patriacich do pôsobnosti tejto smernice.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán, ktorý prijal hlásenie, ale ktorý nemá právomoc riešiť nahlásené porušenie, postúpil toto hlásenie v primeranej lehote a bezpečným spôsobom príslušnému orgánu a aby o tomto postúpení bola bezodkladne informovaná nahlasujúca osoba.

Článok 12

Vytvorenie kanálov externého nahlasovania

1.  ▌Kanály externého nahlasovania sa považujú za nezávislé a autonómne, ak spĺňajú všetky tieto kritériá:

a)  sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované takým spôsobom, ktorý zabezpečí úplnosť, integritu a dôvernosť informácií a bráni v prístupe neoprávnených zamestnancov príslušného orgánu;

b)  umožňujú uchovávanie trvalých informácií v súlade s článkom 18 na účely ďalšieho vyšetrovania.

2.  Kanály externého nahlasovania musia umožňovať nahlasovanie písomne a ústne telefonicky alebo iným systémom hlasových správ, a na požiadanie nahlasujúcej osoby osobným stretnutím v primeranej lehote.

3.  Príslušné orgány zabezpečia, aby v prípade, keď sa hlásenie prijalo prostredníctvom iných kanálov nahlasovania, ako sú kanály uvedené v odsekoch 1 a 2, alebo ho prijali iní zamestnanci, ako zamestnanci zodpovední za spracúvanie hlásení, zamestnanci, ktorí ho prijali, nesmeli poskytnúť žiadne informácie, ktoré by mohli identifikovať nahlasujúcu alebo dotknutú osobu, a bezodkladne a bez zmeny postúpili hlásenie ▌zamestnancom zodpovedným za spracúvanie hlásení.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali zamestnancov zodpovedných za spracovanie hlásení, a najmä za:

a)  poskytovanie informácií o postupoch pre nahlasovanie všetkým zainteresovaným osobám;

b)  prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne;

c)  udržiavanie kontaktu s nahlasujúcou osobou na účely poskytnutia spätnej väzby a v prípade potreby na účely požiadania o ďalšie informácie.

5.  Títo zamestnanci absolvujú osobitnú odbornú prípravu na účely spracovania hlásení.

Článok 13

Informácie týkajúce sa prijímania hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zverejňovali na svojich webových lokalitách v osobitnej, ľahko identifikovateľnej a dostupnej časti aspoň tieto informácie:

a)  podmienky, za ktorých majú nahlasujúce osoby nárok na ochranu podľa tejto smernice;

b)  kontaktné údaje na použitie kanálov externého nahlasovania podľa článku 12, najmä elektronické a poštové adresy a telefónne čísla, pričom sa uvedie, či sa telefónne rozhovory zaznamenávajú ▌;

c)  postupy vzťahujúce sa na nahlasovanie porušení vrátane spôsobu, akým môžu príslušné orgány žiadať nahlasujúcu osobu o objasnenie nahlásených informácií alebo o poskytnutie ďalších informácií, lehoty na poskytnutie spätnej väzby nahlasujúcej osobe a typ a obsah tejto spätnej väzby;

d)  režim dôvernosti údajov, ktorý sa vzťahuje na hlásenia, a najmä informácie týkajúce sa spracovania osobných údajov v súlade s článkom 17 tejto smernice a článkami 5 a 13 nariadenia (EÚ) 2016/679, článkom 13 smernice (EÚ) 2016/680, prípadne článkom 11 nariadenia (EÚ) 2018/1725;

e)  charakter následných opatrení, ktoré sa prijímajú v nadväznosti na hlásenia;

f)  prostriedky nápravy a postupy, ktoré sú k dispozícii proti odvetným opatreniam, a možnosti osôb, ktoré zvažujú podať hlásenie, získať dôverné poradenstvo;

g)  vyhlásenie, v ktorom sú zreteľne vysvetlené podmienky, za ktorých osoby, ktoré nahlasujú informácie príslušnému orgánu, nenesú zodpovednosť za porušenie dôvernosti podľa článku 21 ods. 4;

h)  v relevantnom prípade kontaktné informácie jedného nezávislého správneho orgánu podľa článku 20 ods. 2.

Článok 14

Preskúmanie postupov zo strany príslušných orgánov

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pravidelne, a najmenej raz za tri roky, preskúmali svoje postupy pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne. Pri preskúmaní takýchto postupov príslušné orgány zohľadnia svoje skúsenosti a skúsenosti iných príslušných orgánov a prispôsobia svoje postupy zodpovedajúcim spôsobom.

KAPITOLA IV

ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 15

Zverejňovanie informácií

1.  Osoba, ktorá zverejní informácie o porušeniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, má nárok na ochranu podľa tejto smernice, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)  najprv nahlásila informácie interne a externe alebo priamo externe v súlade s kapitolami II a III, ale v nadväznosti na hlásenie neboli v primeranej lehote uvedenej v článku 9 ods. 1 písm. f) a článku 11 ods. 2 písm. d) prijaté vhodné opatrenia; alebo

b)  môže sa odôvodnene domnievať, že:

i)  porušenie môže predstavovať bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu, keď napríklad vznikne núdzová situácia alebo hrozí nezvratná škoda; alebo

ii)  v prípade externého nahlásenia by hrozili odvetné opatrenia alebo by vyhliadky na účinné riešenie porušenia boli slabé vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, napríklad z dôvodu, že dôkazy môžu byť utajené alebo zničené; alebo z dôvodu, že došlo k tajnej dohode medzi páchateľom porušenia a orgánom alebo že orgán sa na porušení zúčastnil.

2.  Tento článok sa nevzťahuje na prípady, keď osoba poskytne informácie priamo tlači podľa osobitných vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa ustanovuje systém ochrany týkajúci sa slobody prejavu a práva na informácie.

KAPITOLA V

PRAVIDLÁ INTERNÉHO A EXTERNÉHO NAHLASOVANIA

Článok 16

Povinnosť zachovávať dôvernosť

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o totožnosti nahlasujúcej osoby bez jej súhlasu neposkytli nikomu okrem zamestnancov oprávnených prijímať hlásenia a/alebo následné opatrenia v nadväznosti na ne. Platí to aj pre všetky ostatné informácie, z ktorých možno totožnosť nahlasujúcej osoby priamo alebo nepriamo odvodiť.

2.  Odchylne od odseku 1 možno informácie o totožnosti nahlasujúcej osoby a akékoľvek iné informácie uvedené v odseku 1 poskytnúť, len ak existuje nevyhnutná a primeraná povinnosť uložená právom Únie alebo vnútroštátnym právom v kontexte vyšetrovania vnútroštátnymi orgánmi alebo súdneho konania, a to aj na účely zaručenia práva na obhajobu dotknutej osoby.

3.  Takéto poskytnutie informácií podlieha primeraným zárukám podľa príslušných predpisov. Nahlasujúca osoba musí byť najmä informovaná pred tým, ako sa informácie o jej totožnosti poskytnú, okrem prípadov, keď by sa tým ohrozilo vyšetrovanie alebo súdne konanie. Pri informovaní nahlasujúcej osoby jej príslušný orgán zašle písomné odôvodnenie, v ktorom uvedie dôvody poskytnutia dotknutých dôverných údajov.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány prijímajúce hlásenia zahŕňajúce obchodné tajomstvá tieto nepoužívali ani neposkytovali na iné účely nad rámec toho, čo je nevyhnutné na prijímanie riadnych následných opatrení v nadväznosti na hlásenia.

Článok 17

Spracúvanie osobných údajov

Spracúvanie osobných údajov vykonávané podľa tejto smernice vrátane výmeny alebo zasielania osobných údajov príslušnými orgánmi musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680. Výmena alebo zasielanie informácií inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

Osobné údaje, ktoré zjavne nie sú relevantné pre vyriešenie konkrétneho prípadu, sa nezbierajú alebo v prípade, ak sa náhodou získajú, sa bez zbytočného odkladu vymažú.

Článok 18

Uchovávanie záznamov o hláseniach

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty uchovávali záznamy o každom prijatom hlásení v súlade s požiadavkami dôvernosti stanovenými v článku 16 tejto smernice. Hlásenia sa uchovávajú len dovtedy, kým je to potrebné a primerané vzhľadom na požiadavku vzťahujúcu sa na príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty stanovenú v tejto smernici.

2.  Ak sa na nahlasovanie používa telefónna linka alebo iný systém hlasových správ, majú so súhlasom nahlasujúcej osoby príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty právo zdokumentovať ústne nahlásenie v jednej z týchto foriem:

a)  záznam rozhovoru v trvalom a vyhľadateľnom formáte;

b)  úplný a presný prepis rozhovoru vypracovaný ▌ zamestnancami príslušného orgánu zodpovednými za spracovanie hlásení.

Príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty ponúknu nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť prepis hovoru a potvrdiť ho podpisom.

3.  Ak sa na nahlasovanie používa nezaznamenávaná telefónna linka alebo iný systém hlasových správ, príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty sú oprávnené zdokumentovať ústne podané hlásenie vo forme presnej zápisnice o rozhovore vypracovanej ▌zamestnancami zodpovednými za spracovanie hlásenia. Príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty ponúknu nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť zápisnicu ▌a potvrdiť ju podpisom.

4.  Ak osoba požaduje stretnutie so ▌zamestnancami príslušných orgánov alebo súkromných a verejných právnych subjektov, aby nahlásila informácie podľa článku 9 ods. 2článku 12 ods. 2 ▌, príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty so súhlasom nahlasujúcej osoby zabezpečia, aby sa uchovali úplné a presné záznamy zo stretnutia v trvalom a vyhľadateľnom formáte.

Príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty majú právo zdokumentovať záznamy o stretnutí v jednej z týchto foriem:

a)  záznam rozhovoru v trvalom a vyhľadateľnom formáte;

b)  úplná zápisnica o stretnutí vypracovaná ▌zamestnancami príslušného orgánu zodpovednými za spracovanie hlásenia.

Príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty ponúknu nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť zápisnicu o stretnutí a potvrdiť ju podpisom.

KAPITOLA VI

OCHRANNÉ OPATRENIA

Článok 19

Zákaz odvetných opatrení ▌

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zakázali akúkoľvek formu odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, vrátane vyhrážania a pokusov o odvetné opatrenia ▌, a to najmä vo forme:

a)  pozastavenia činnosti, prepustenia, výpovede alebo podobných opatrení;

b)  preradenia na nižšiu pozíciu alebo odmietnutia povýšenia;

c)  presunu povinností, zmeny miesta výkonu práce, zníženia mzdy, zmeny pracovného času;

d)  neposkytnutia odbornej prípravy;

e)  negatívneho hodnotenia výkonu alebo negatívnych pracovných referencií;

f)  uloženia alebo vykonania akéhokoľvek trestu, pokarhania alebo inej sankcie vrátane finančnej pokuty;

g)  nátlaku, zastrašovania, obťažovania alebo ostrakizácie ▌;

h)  diskriminácie, znevýhodnenia alebo nespravodlivého zaobchádzania;

i)  nezmenenia zmluvy o dočasnom pracovnom pomere na zmluvu o trvalom pracovnom pomere, ak mohol pracovník oprávnene očakávať, že sa mu ponúkne trvalý pracovný pomer;

j)  neobnovenia alebo predčasného ukončenia zmluvy o dočasnom pracovnom pomere;

k)  poškodenia vrátane poškodenia dobrej povesti osoby, najmä v sociálnych médiách, alebo finančnej straty vrátane straty obchodných príležitostí a straty príjmu;

l)  zaradenia na čiernu listinu na základe neformálnej alebo formálnej dohody v rámci odvetvia či priemyslu, čo by znamenalo, že táto osoba si už budúcnosti v tomto odvetví alebo priemysle nenájde zamestnanie;

m)  predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o dodávke tovarov alebo poskytovaní služieb;

n)  zrušenia licencie alebo povolenia;

o)  vyžadovanie psychiatrického alebo lekárskeho vyšetrenia.

Článok 20

Opatrenia na podporu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby osoby uvedené v článku 4 mali v relevantných prípadoch prístup k opatreniam na podporu, a to najmä k týmto:

i)  prístup k verejnosti ľahko a bezplatne dostupným komplexným a nezávislým informáciám a poradenstvu o postupoch a prostriedkoch nápravy, ktoré sú k dispozícii na ochranu pred odvetnými opatreniami, a o právach dotknutej osoby;

ii)  ▌prístup k účinnej pomoci príslušných orgánov pred tým, ako sa akýkoľvek príslušný orgán začne podieľať na ich ochrane pred odvetnými opatreniami, vrátane, ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, potvrdenia skutočnosti, že spĺňajú podmienky na ochranu podľa tejto smernice;

iii)  prístup k právnej pomoci v trestných a cezhraničných občianskoprávnych konaniach v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 a 2008/52/ES a prístup k právnej pomoci v ďalších konaniach a právnemu poradenstvu alebo inej právnej pomoci v súlade s vnútroštátnym právom.

2.  Členské štáty môžu ustanoviť finančnú pomoc a podporu vrátane psychologickej podpory pre nahlasujúce osoby v rámci súdnych konaní.

3.  Opatrenia na podporu ustanovené v tomto článku môže v relevantných prípadoch poskytovať informačné centrum alebo jeden jasne určený nezávislý správny orgán.

Článok 21

Opatrenia na ochranu ▌pred odvetnými opatreniami

1.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany nahlasujúcich osôb, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 5, pred odvetnými opatreniami. Takéto opatrenia zahŕňajú najmä opatrenia, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 až 8.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2 a 3, osoby, ktoré podali hlásenie alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou, sa nepovažujú za osoby, ktoré by porušovali akékoľvek obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií, a nevzťahuje sa na ne žiadna zodpovednosť spojená s takýmto zverejnením informácií, pokiaľ sa mohli odôvodnene domnievať, že nahlásenie alebo zverejnenie takýchto informácií bolo potrebné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice.

3.  Nahlasujúcej osobe nevzniká zodpovednosť vo vzťahu k nadobudnutiu alebo prístupu k relevantným informáciám, pokiaľ nadobudnutie alebo prístup nie sú sami osebe trestným činom. Ak sú trestným činom, uplatnia sa na trestnú zodpovednosť príslušné vnútroštátne právne predpisy.

4.  Akákoľvek iná prípadná zodpovednosť nahlasujúcich osôb, ktorá vznikla v dôsledku konania alebo opomenutia, ktoré nesúvisia s hlásením alebo nie sú nevyhnutné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice, sa naďalej spravuje príslušnými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi.

5.  V ▌konaniach pred súdom alebo iným orgánom týkajúcich sa ujmy spôsobenej nahlasujúcej osobe a za predpokladu, že táto osoba preukáže, že podala hlásenie alebo zverejnila informácie a utrpela ujmu, platí domnienka, že táto ujma bola spôsobená odvetným opatrením za podanie hlásenia alebo zverejnenie informácií. V takých prípadoch je úlohou osoby, ktorá prijala opatrenie, ktoré spôsobilo ujmu, preukázať, že toto opatrenie bolo založené ▌na riadne opodstatnených dôvodoch.

6.  Nahlasujúce osoby a sprostredkovatelia musia mať podľa potreby prístup k nápravným opatreniam proti odvetným opatreniam vrátane predbežného opatrenia až do ukončenia súdneho konania v súlade s vnútroštátnym rámcom.

7.  ▌V súdnych konaniach vrátane konaní týkajúcich sa poškodzovania dobrého mena, porušenia autorského práva, povinnosti mlčanlivosti, porušenia pravidiel ochrany údajov, poskytnutia obchodného tajomstva alebo žiadostí o náhradu podľa súkromného, verejného, alebo kolektívneho pracovného práva nevzniká nahlasujúcim osobám žiaden druh zodpovednosti za to, že nahlásili alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou, a majú právo podať na základe hlásenia alebo zverejnenia informácií návrh na zamietnutie žaloby, ak sa mohli odôvodnene domnievať, že hlásenie alebo zverejnenie informácií bolo potrebné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice. Ak osoba nahlási alebo zverejní informácie o porušeniach patriacich do pôsobnosti tejto smernice, ktoré zahŕňajú obchodné tajomstvá a spĺňajú podmienky ustanovené v tejto smernici, považuje sa takého hlásenie alebo zverejnenie informácií za zákonné v zmysle článku 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/943.

8.  Členské štáty prijmú v súlade s vnútroštátnym právom potrebné opatrenia potrebné na zabezpečenie nápravy a plnej náhrady za škody, ktoré utrpeli nahlasujúce osoby spĺňajúce podmienky stanovené v článku 5.

Článok 22

Opatrenia na ochranu dotknutých osôb

1.  Členské štáty v súlade s Chartou základných práv Európskej únie zabezpečia, aby dotknuté osoby v plnej miere požívali právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, ako aj prezumpciu neviny a právo na obhajobu vrátane práva na vypočutie a práva na prístup k spisu ▌.

2.  ▌ Príslušné orgány v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby bola totožnosť dotknutých osôb chránená dovtedy, kým prebieha vyšetrovanie.

3.  Postupy uvedené v článkoch 12, 17 a 18sa vzťahujú aj na ochranu totožnosti dotknutých osôb.

Článok 23

Sankcie

1.  Členské štáty zabezpečia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na fyzické alebo právnické osoby, ktoré:

a)  bránia alebo sa pokúšajú brániť nahlasovaniu;

b)  prijímajú odvetné opatrenia voči ▌ osobám uvedeným v článku 4;

c)  podávajú šikanózne žaloby proti ▌ osobám uvedeným v článku 4;

d)  porušujú povinnosť zachovávať dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcich osôb podľa článku 16.

2.  Členské štáty zabezpečia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na osoby, u ktorých sa preukáže, že vedome nahlásili alebo zverejnili nepravdivé informácie. Členské štáty tiež v súlade s vnútroštátnym právom stanovia opatrenia na náhradu škody spôsobenej takýmito hláseniami alebo zverejneniami informácií.

Článok 24

Zákaz zrušenia práv a prostriedkov nápravy

Členské štáty zabezpečia, aby sa práva a prostriedky nápravy ustanovené podľa tejto smernice nemohli zrušiť ani obmedziť žiadnou dohodou, politikou, formou či podmienkou zamestnania vrátane rozhodcovskej zmluvy pred sporom.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Priaznivejšie zaobchádzanie a doložka zákazu zníženia úrovne ochrany

1.  Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré sú pre práva nahlasujúcich osôb priaznivejšie ako ustanovenia, ktoré sú stanovené v smernici, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 22 a článok 23 ods. 2.

2.  Vykonávanie tejto smernice nesmie byť za žiadnych okolností dôvodom na obmedzenie úrovne ochrany, ktorú už členské štáty priznávajú v oblastiach, na ktoré sa smernica vzťahuje.

Článok 26

Transpozícia a prechodné obdobie

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [2 rokov od prijatia].

2.  Odchylne od odseku 1 uvedú členské štáty do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s povinnosťou vytvoriť kanál interného nahlasovania ustanovenou v článku 8 ods. 3 pre právne subjekty s viac ako 50 a menej ako 250 zamestnancami do ... [2 rokov od transpozície].

3.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach uvedených v odsekoch1 a 2 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Článok 27

Podávanie správ, hodnotenie a preskúmanie

1.  Členské štáty poskytnú Komisii všetky príslušné informácie týkajúce sa vykonávania a uplatňovania tejto smernice. Komisia na základe poskytnutých informácií predloží Európskemu parlamentu a Rade do... [2 rokov od transpozície] správu o vykonávaní a uplatňovaní tejto smernice.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté oznamovacie povinnosti stanovené v iných právnych aktoch Únie, členské štáty každoročne zasielajú tieto štatistiky o hláseniach uvedených v kapitole III Komisii, podľa možností v súhrnnej podobe, ak sú dostupné na ústrednej úrovni v dotknutom členskom štáte:

a)  počet hlásení, ktoré prijali príslušné orgány;

b)  počet vyšetrovaní a konaní, ktoré boli začaté na základe týchto hlásení a ich ▌výsledok;

c)  ak sa zistila, odhadovaná finančná škoda, ▌a sumy získané na základe vyšetrovaní a konaní súvisiacich s nahlásenými porušeniami.

3.  Komisia so zreteľom na správu predloženú podľa odseku 1 a štatistiky členských štátov predložené podľa odseku 2 predloží do ... [4 rokov od transpozície] Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi vplyv vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje táto smernica. V správe sa vyhodnotí spôsob fungovania tejto smernice a posúdi sa potreba ďalších opatrení, prípadne vrátane zmien s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice na ďalšie akty Únie alebo oblasti, najmä na zlepšenie pracovného prostredia v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na zlepšenie pracovných podmienok.

Okrem toho sa v správe zhodnotí, ako členské štáty využili existujúce mechanizmy spolupráce v rámci svojich povinností prijímať následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia o porušeniach, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, a všeobecnejšie, ako spolupracujú v prípadoch porušení s cezhraničným rozmerom.

4.  Komisia správy uvedené v odsekoch 1 a 3 zverejní a zaistí ich ľahkú dostupnosť.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 29

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Časť I

A.  Článok 2 písm. a) bod i) – verejné obstarávanie:

1.  Procesné pravidlá verejného obstarávania, udeľovania koncesií, zadávania zákaziek v oblasti obrany ▌a bezpečnosti a zadávania zákaziek subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a iných zákaziek alebo služieb, ktoré upravujú tieto právne predpisy Únie:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243);

iv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

2.  Postupy preskúmania upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14);

ii)  smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33).

B.  Článok 2 písm. a) bod ii) – finančné služby, produkty a trhy a predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu:

Pravidlá stanovujúce regulačný rámec a rámec dohľadu a ochranu spotrebiteľa a investora v rámci trhov finančných služieb a kapitálových trhov Únie, bankových, úverových, investičných, poistných a zaisťovacích produktov a produktov pracovného alebo osobného dôchodkového poistenia, cenných papierov, investičných fondov, ▌platobných služieb a činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338), ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1);

iii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 zo 14. marca 2012 o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (Ú. v. EÚ L 86, 24.3.2012, s. 1);

iv)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1);

v)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18);

vi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34);

vii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 77);

viii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84);

ix)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35);

x)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12);

xi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17);

xii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38);

xiii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

xiv)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1);

xv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1);

xvi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190);

xvii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (1 Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1);

xviii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149);

xix)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22);

xx)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

C.  Článok 2 písm. a) bod iii) – bezpečnosť a zhoda výrobkov:

1.  ▌Požiadavky na bezpečnosť a zhodu výrobkov umiestňovaných na trh Únie, ako sú vymedzené a upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4);

ii)  harmonizačné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov, vrátane požiadaviek na označovanie, okrem potravín, krmiva, liekov na humánne a veterinárne použitie, živých rastlín a zvierat, produktov ľudského pôvodu a produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu, ktoré priamo súvisia s ich budúcim rozmnožovaním, ako sa uvádzajú v prílohách k nariadeniu XX o dohľade nad trhom a zhode výrobkov(29);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).

2.  Uvádzanie citlivých a nebezpečných výrobkov na trh a ich používanie, ako sa upravuje v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1);

ii)  smernica Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51);

iii)  nariadenie (EÚ) č. 98/2013 z 15. januára 2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní (Ú. v. EÚ L 39, 9.2.2013, s. 1).

D.  Článok 2 písm. a) bod iv) – bezpečnosť dopravy:

1.  Požiadavky na bezpečnosť v sektore železničnej dopravy, ako sú upravené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 102).

2.  Požiadavky na bezpečnosť v sektore civilného letectva, ako sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 z 20. októbra 2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 35).

3.  Požiadavky na bezpečnosť v sektore cestnej dopravy, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 319, 29.11.2008, s. 59);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/54/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v transeurópskej cestnej sieti (Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 39);

iii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51);

4.  Požiadavky na bezpečnosť v sektore námornej dopravy, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 11);

ii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 24);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146);

iv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/18/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/35/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 114);

v)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES z 19. novembra 2008 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (Ú. v. EÚ L 323, 3.12.2008, s. 33);

vi)  smernica Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (Ú. v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35);

vii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/96/ES zo 4. decembra 2001 stanovujúca harmonizované požiadavky a postupy pri bezpečnej nakládke a vykládke lode na hromadný náklad (Ú. v. ES L 13, 16.1.2002, s. 9).

5.  Bezpečnostné požiadavky, ako sú upravené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).

E.  Článok 2 písm. a) bod v) – ochrana životného prostredia:

1.   akýkoľvek trestný čin proti ochrane životného prostredia, ako sa upravuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28), alebo akékoľvek protiprávne správanie, ktorým sa porušujú právne predpisy stanovené prílohách k smernici 2008/99/ES;

2.  Ustanovenia, ktoré sa týkajú životného prostredia a klímy, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16);iii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1);

iii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13);

iv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

3.  Ustanovenia, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného rozvoja a nakladania s odpadmi, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3);

ii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1);

iii)   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 649/2012 zo 4. júla 2012 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 60);

4.  Ustanovenia, ktoré sa týkajú znečistenia mora a vzduchu a hluku, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica 1999/94/ES z 13. decembra 1999, o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov (Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 16);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12);

iv)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 782/2003 zo 14. apríla 2003 o zákaze organociničitých zlúčenín na lodiach (Ú. v. EÚ L 115, 9.5.2003, s. 1);

v)   smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56);

vi)  smernica 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 11);

vii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1);

viii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5);

ix)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO 2 z ľahkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1);

x)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1);

xi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/126/ES z 21. októbra 2009 o II. stupni rekuperácie benzínových pár pri čerpaní pohonných látok do motorových vozidiel na čerpacích staniciach (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 36);

xii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO 2 z ľahkých vozidiel (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1);

xiii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1);

xiv)   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55);

xv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193 z 25. novembra 2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2015, s. 1).

5.  Ustanovenia o ochrane a hospodárení s vodami a o ochrane a obhospodarovaní pôdy, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84);

iii)  smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

6.  Ustanovenia o ochrane prírody a biodiverzity, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  nariadenie Rady (ES) č. 1936/2001 z 27. septembra 2001 ustanovujúce kontrolné opatrenia uplatniteľné v rybolove na určité zásoby silno sťahovavých rýb (Ú. v. ES L 263, 3.10.2001, s. 1);

ii)  nariadenie Rady (ES) č. 812/2004 z 26. apríla 2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 150, 30.4.2004, s. 12);

iii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 36);

iv)  nariadenie Rady (ES) č. 734/2008 z 15. júla 2008 o ochrane citlivých morských ekosystémov na otvorenom mori pred nepriaznivými vplyvmi rybárskeho výstroja na lov pri dne (Ú. v. EÚ L 201, 30.7.2008, s. 8);

v)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7);

vi)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010 ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23);

vii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).

7.  Ustanovenia o chemikáliách, ako sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1);

8.  Ustanovenia týkajúce sa produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1).

F.  Článok 2 písm. a) bod vi) – ochrana pred žiarením a jadrová bezpečnosť

Pravidlá týkajúce sa jadrovej bezpečnosti, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18);

ii)  smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 12);

iii)  smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, p. 1);

iv)  smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48);

v)  smernica Rady 2006/117/Euratom z 20. novembra 2006 o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva (Ú. v. EÚ L 337, 5.12.2006, s. 21);

vi)  nariadenie Rady (Euratom) 2016/52 z 15. januára 2016, ktorým sa stanovujú najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v potravinách a krmivách spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom radiačného ohrozenia a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 3954/87 a nariadenia Komisie (Euratom) č. 944/89 a (Euratom) č. 770/90 (Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2016, s. 2);

vii)  nariadenie Rady (Euratom) č. 1493/93 z 8. júna 1993 o prepravách rádioaktívnych látok medzi členskými štátmi.

G.  Článok 2 písm. a) bod vii) – bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat:

1.  Právne predpisy Únie v oblasti potravín a krmiva, ktoré sa riadia všeobecnými zásadami a požiadavkami, ako sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

2.  Zdravie zvierat, ako je upravené v týchto právnych predpisoch:

i)   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1);

ii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).

3.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).

4.   Ustanovenia a normy o ochrane a dobrých životných podmienok zvierat, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23);

ii)  nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1);

iii)  nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania (Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 1);

iv)  smernica Rady 1999/22/ES z 29. marca 1999 o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (Ú. v. ES L 94, 9.4.1999, s. 24).

H.  Článok 2 písm. a) bod viii) – verejné zdravie:

1.  Opatrenia, ktorými sa stanovujú vysoké normy pre kvalitu a bezpečnosť orgánov a látok ľudského pôvodu, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES z 27. januára 2003, ktorou sa stanovujú normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek krvi a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES (Ú. v. EÚ L 33, 8.2.2003, s. 30);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004 ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 48);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, p. 14).

2.  Opatrenia, ktorými sa stanovujú vysoké normy pre kvalitu a bezpečnosť liekov a zdravotníckych pomôcok, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 141/2000 zo 16. decembra 1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia (Ú. v. ES L 18, 22.1.2000, s. 1);

ii)  smernica 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67);

iii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/611. decembra 2018 o veterinárnych liekoch a o zrušení smernice 2001/82/ES (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43);

iv)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1);

v)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1901/2006 z 12. decembra 2006 o liekoch na pediatrické použitie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1768/92, smernica 2001/20/ES, smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004 (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 1);

vi)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13. novembra 2007 o liekoch na inovatívnu liečbu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004 (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 121);

vii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1).

3.  Práva pacientov, ako sa upravujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ, L 88, 4.4.2011, s. 45).

4.  Výroba, prezentácia a predaj tabakových a súvisiacich výrobkov, ako sa upravujú v smernici Európskeho Parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 1).

I.  Článok 2 písm. a) bod ix) – ochrana spotrebiteľa:

Práva spotrebiteľov a ochrana spotrebiteľa, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16);

iv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22);

v)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66);

vi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64);

vii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

J.  Článok 2 písm. a) bod x) – ochrana súkromia a osobných údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37);

ii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

Časť II

V článku 3 ods. 1 smernice sa odkazuje na tieto právne predpisy Únie:

A.  Článok 2 písm. a) bod ii) – finančné služby, produkty a trhy a predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu:

1.  Finančné služby:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87);

iv)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1);

v)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338);

vi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349);

vii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1);

viii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1);

ix)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1);

x)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19);

xi)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

2.  Predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73);

ii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

B.  Článok 2 písm. a) bod iv) – bezpečnosť dopravy:

i)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 18);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a jeho presadzovanie (Ú. v. EÚ L 329, 10.12.2013, s. 1);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).

C.  Článok 2 písm. a) bod v) – ochrana životného prostredia:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66).

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie k smernici o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie

V období preskúmania, ktoré sa má uskutočniť v súlade s článkom 27 smernice, Komisia po uskutočnení konzultácií so sociálnymi partnermi v súlade s článkom 154 ZFEÚ zváži podľa potreby možnosť predloženia návrhu na rozšírenie rozsahu uplatňovania na určité akty vychádzajúce z článkov 153 a 157 ZFEÚ.

(1)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(2)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(3)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(4)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(5) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019.
(6) Oznámenie „Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb“ z 8. 12. 2010.
(7)Súbor príslušných „harmonizačných právnych predpisov Únie“ sa vymedzuje a uvádza v nariadení [XXX], ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie, 2017/0353 (COD).
(8)Upravené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2001/95 z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, s. 4).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 122, s. 18).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave a jeho presadzovanie (Ú. v. EÚ L 329, s. 1), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, s. 57).
(11)COM (2018) 10 final.
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (Ú. v. EÚ L 178, s. 66).
(13)Smernica Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014, s. 42 – 52).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1).
(15)Ú. v. EÚ L 84, s. 1.
(16)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii.
(17)Ú. v. ES C 313, 23.10.1996, s. 1.
(18)Ú. v. ES C 151, 20.5.1997, s. 1.
(19)Ú. v. EÚ L 173, s. 1.
(20)Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom (Ú. v. EÚ L 332, s. 126).
(21)Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
(22)CM/Rec (2014)7.
(23)Už citované.
(24)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 122, s. 18).
(25)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66).
(26)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(27)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(28)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1).
(29)2017/0353 (COD) – Zatiaľ v štádiu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z... o dohľade nad trhom a zhode výrobkov, ktorým sa mení smernica 2004/42/ES a nariadenia (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011, v ktorého prílohe sa uvádzajú všetky harmonizované právne predpisy obsahujúce požiadavky na dizajn a označovanie výrobku.

Posledná úprava: 29. apríla 2019Právne oznámenie