Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/0360A(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0242/2018

Predkladané texty :

A8-0242/2018

Rozpravy :

PV 15/04/2019 - 17
CRE 15/04/2019 - 17

Hlasovanie :

PV 16/04/2019 - 8.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0369

Prijaté texty
PDF 1486kWORD 484k
Utorok, 16. apríla 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Kapitálové požiadavky (nariadenie) ***I
P8_TA-PROV(2019)0369A8-0242/2018
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (COM(2016)0850 – C8-0480/2016 – 2016/0360A(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0850),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0480/2016),

—  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. marca 2017(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. mája 2017 povoliť Výboru pre hospodárske a menové veci, aby rozdelil uvedený návrh Komisie a na jeho základe vypracoval dve samostatné legislatívne správy,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0242/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 5.
(2) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 36.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012
P8_TC1-COD(2016)0360A

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V dôsledku finančnej krízy, ktorá sa rozvinula v rokoch 2007 – 2008, vykonala Únia zásadnú reformu regulačného rámca finančných služieb s cieľom posilniť odolnosť svojich finančných inštitúcií. Reforma sa z veľkej miery zakladala na medzinárodných normách, na ktorých sa v roku 2010 dohodol Bazilejský výbor pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS”), známych ako rámec Bazilej III. Balíček reforiem obsahoval spolu s mnohými ďalšími opatreniami aj prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(5), ktorými sa posilnili prudenciálne požiadavky na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (inštitúcie).

(2)  Aj keď sa reformou dosiahlo, že finančný systém sa stal stabilnejším a odolnejším voči mnohým typom možných budúcich otrasov a kríz, všetky zistené problémy neriešila. Dôležitým dôvodom toho bolo, že medzinárodní tvorcovia noriem, ako sú BCBS a Rada pre finančnú stabilitu (ďalej len „FSB”), ešte neukončili svoju prácu na medzinárodne dohodnutých riešeniach zameraných na boj proti týmto problémom v danej dobe. Teraz, keď bola dokončená práca na ďalších dôležitých reformách, pozornosť by sa mala venovať nevyriešeným problémom.

(3)  Komisia vo svojom oznámení s názvom Na ceste k dobudovaniu bankovej únie z 24. novembra 2015 uznala potrebu ďalšieho znižovania rizík a zaviazala sa, že predloží legislatívny návrh, ktorý by vychádzal z medzinárodne dohodnutých noriem. Rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2016 a Európsky parlament vo svojom uznesení o bankovej únii – výročnej správe za rok 2015 z 10. marca 2016(6) uznali aj potrebu prijať ďalšie konkrétne legislatívne opatrenia, pokiaľ ide o znižovanie rizík vo finančnom sektore.

(4)  Opatrenia na zníženie rizika by mali nielen ďalej posilniť odolnosť európskeho bankového systému a dôveru trhov v tento systém, ale zároveň by mali poskytnúť základ pre ďalší pokrok pri dobudovávaní bankovej únie. Uvedené opatrenia by mali byť posudzované na pozadí širších výziev, ktoré ovplyvňujú ekonomiku Únie, najmä z hľadiska potreby podporovať rast a zamestnanosť v čase neistého ekonomického výhľadu. V tomto kontexte boli v záujme posilnenia hospodárstva Únie zavedené rôzne zásadné politické iniciatívy, ako napríklad Investičný plán pre Európu a únia kapitálových trhov. Je preto dôležité, aby všetky opatrenia na zníženie rizík bezproblémovo spolupôsobili s uvedenými politickými iniciatívami, ako aj s rozsiahlejšími nedávnymi reformami vo finančnom sektore.

(5)  Ustanovenia tohto nariadenia by mali byť rovnocenné s medzinárodne dohodnutými normami a mali by zabezpečiť neustálu rovnocennosť smernice 2013/36/EÚ a nariadenia č. 575/2013 s rámcom Bazilej III. Cielené úpravy, ktoré by mali odzrkadliť špecifiká Únie a širšie politické úvahy, by mali byť obmedzené z hľadiska rozsahu alebo času, aby nebola ovplyvnená celková správnosť prudenciálneho rámca.

(6)  Rovnako je potrebné zlepšiť existujúce opatrenia na zníženie rizika, a najmä požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, aby sa zabezpečilo ich uplatňovanie primeranejším spôsobom a aby nevytvárali nadmerné zaťaženie pri dodržiavaní právnych predpisov, a to najmä v menších a menej zložitých inštitúciách.

(7)   S ohľadom na uplatňovanie zásady proporcionality je v záujme cieleného zjednodušenia požiadaviek potrebné jasne vymedziť malé a menej zložité inštitúcie. Jediná absolútna prahová hodnota sama osebe špecifiká národných bankových trhov nezohľadní. Je preto potrebné, aby členské štáty mohli podľa vlastného uváženia zosúlaďovať prahovú hodnotu s vnútroštátnymi okolnosťami a v prípade potreby ju upraviť smerom nadol. Vzhľadom na to, že veľkosť inštitúcie samotná nemá rozhodujúci vplyv na rizikový profil inštitúcie, treba okrem toho ďalšími kvalitatívnymi kritériami zabezpečiť, aby sa inštitúcia považovala za malú a menej zložitú a mohla ťažiť z primeranejších pravidiel len vtedy, ak splní všetky príslušné kritériá.

(8)  Ukazovateľ finančnej páky prispieva k zachovaniu finančnej stability tak, že pôsobí ako zabezpečovací mechanizmus kapitálových požiadaviek založených na riziku a obmedzuje hromadenie nadmerného pákového efektu počas hospodárskeho vzostupu. BCBS revidoval medzinárodnú normu o ukazovateli finančnej páky s cieľom presne stanoviť určité aspekty návrhu tohto ukazovateľa. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s revidovanou normou tak, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni pre inštitúcie usadené v Únii, ktoré však pôsobia mimo Únie, a aby sa zabezpečilo, že ukazovateľ finančnej páky zostane efektívnym doplnkom požiadaviek na vlastné zdroje založených na riziku. Preto by mala byť zavedená požiadavka na ukazovateľ finančnej páky, ktorá by dopĺňala súčasný systém podávania správ a zverejňovania ukazovateľa finančnej páky.

(9)  Aby nedochádzalo k zbytočnému obmedzovaniu poskytovania úverov zo strany inštitúcií podnikom a domácnostiam a aby sa zabránilo neopodstatneným nepriaznivým vplyvom na likviditu trhu, požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by mala byť stanovená na takej úrovni, aby pôsobila ako dôveryhodný zabezpečovací mechanizmus proti riziku nadmerného pákového efektu bez toho, aby sa narušil hospodársky rast.

(10)  Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA”), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(7), dospel vo svojej správe o požiadavke na ukazovateľ finančnej páky z 3. augusta 2016 k záveru, že ukazovateľ finančnej páky kapitálu Tier 1 kalibrovaný na úrovni 3 % pre akýkoľvek typ úverovej inštitúcie by predstavoval dôveryhodný zabezpečovací mechanizmus. Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky vo výške 3 % bola odsúhlasená aj na medzinárodnej úrovni zo strany BCBS. Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by mala byť preto kalibrovaná na úrovni 3 %.

(11)  Požiadavkou na ukazovateľ finančnej páky na úrovni 3 % by sa však obmedzili určité obchodné modely a skupiny činností viac než ostatné. Neprimerane by bolo ovplyvnené najmä verejné požičiavanie zo strany verejných rozvojových bánk a oficiálne podporované vývozné úvery. Preto by mal byť ukazovateľ finančnej páky pre uvedené druhy expozícií upravený. Mali by sa preto stanoviť jasné kritériá, ktoré by pomohli určiť verejný mandát takýchto úverových inštitúcií, pričom by mali zahŕňať také aspekty, ako je ich založenie, druh vykonávaných činností, ich cieľ, záruky zo strany verejných orgánov a obmedzenia týkajúce sa prijímania vkladov. O forme a spôsobe zakladania takýchto úverových inštitúcií by však mala naďalej rozhodovať ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestny orgán členského štátu a založenie môže pozostávať z vytvorenia novej úverovej inštitúcie, nadobudnutia alebo prevzatia – a to aj prostredníctvom koncesií a v kontexte postupu riešenia krízovej situácie – už existujúceho subjektu takýmito verejnými orgánmi.

(12)  Ukazovateľ finančnej páky by zároveň nemal narúšať poskytovanie centrálnych zúčtovacích služieb inštitúcií klientom. Preto by počiatočná marža na centrálne zúčtované derivátové transakcie, ktoré inštitúcie prijali ▌ od svojich klientov a ktoré postupujú na centrálne protistrany (ďalej len „CCP”), mali byť vylúčené z veľkosti celkovej expozície.

(13)  Za výnimočných okolností, ktoré oprávňujú vylúčenie určitých expozícií voči centrálnym bankám z ukazovateľa finančnej páky, a s cieľom uľahčiť vykonávanie menových politík by príslušné orgány mali mať možnosť dočasne vylúčiť takéto expozície z veľkosti celkovej expozície. Na uvedený účel by po konzultácii s príslušnou centrálnou bankou mali verejne vyhlásiť, že takéto výnimočné okolnosti nastali. Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by sa s cieľom kompenzovať vplyv vylúčenia mala úmerne prekalibrovať. Takýmto prekalibrovaním by sa malo zabezpečiť vylúčenie rizík pre finančnú stabilitu, ktoré postihujú príslušné bankové sektory, a zachovanie odolnosti poskytovanej ukazovateľom finančnej páky.

(14)  Pre inštitúcie určené ako globálne systémovo významné inštitúcie (ďalej len „G-SII“) v súlade so smernicou 2013/36/EÚ a s normami BCBS týkajúcimi sa vankúša ukazovateľa finančnej páky pre globálne systémovo významné banky (ďalej len „G-SIB“), ktoré boli uverejnené v decembri 2017, je vhodné implementovať požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky. BCBS kalibroval vankúš ukazovateľa finančnej páky s osobitným účelom zmierniť porovnateľne väčšie riziká, ktoré pre finančnú stabilitu predstavujú G-SIB, a vzhľadom na tento kontext by sa mal uplatňovať na G-SII iba v tejto fáze. Mali by sa však vykonať ďalšie analýzy s cieľom určiť, či by bolo vhodné uplatniť požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky na inak systémovo významné inštitúcie (O-SII) vymedzené v smernici 2013/36/EÚ, a ak sa stanoví, že áno, ako by sa mala kalibrácia prispôsobiť osobitným vlastnostiam týchto inštitúcií.

(15)  FSB ▌ 9. novembra 2015 uverejnila hlavné prvky celkovej kapacity na absorpciu strát (ďalej len „norma TLAC“), ktoré schválila G20 na samite v novembri 2015 v Turecku. Norma TLAC si vyžaduje, aby G‑SIB mali v držbe dostatočnú sumu záväzkov vysoko absorbujúcich stratu (teda použiteľných na záchranu pomocou vnútorných zdrojov) na účely zaistenia plynulej a rýchlej absorpcie strát a rekapitalizácie v prípade riešenia krízových situácií. Norma TLAC by sa mala implementovať do práva Únie.

(16)  Pri implementovaní normy TLAC do práva Únie sa musí brať do úvahy existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL”), špecifická pre jednotlivé inštitúcie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(8). Keďže norma TLAC a MREL sledujú rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby inštitúcie mali dostatočnú schopnosť absorbovať straty, by obe tieto požiadavky mali byť doplňujúcimi prvkami spoločného rámca. Z prevádzkového hľadiska by mala byť do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zavedená harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC, a to prostredníctvom novej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pričom by sa prostredníctvom cielených zmien smernice 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014(9) mala pre G-SII zaviesť dodatočná hodnota špecifická pre danú inštitúciu a pre iné než G-SII požiadavka špecifická pre danú inštitúciu. Ustanovenia zavádzajúce normu TLAC v nariadení (EÚ) č. 575/2013 by sa mali vykladať spolu s ustanoveniami zavedenými v smernici 2014/59/EÚ a nariadení (EÚ) č. 806/2014, ako aj v smernici 2013/36/EÚ.

(17)  V súlade s normou TLAC, ktorý pokrýva iba G-SIB, by sa minimálna požiadavka na dostatočnú výšku vlastných zdrojov a záväzkov vysoko absorbujúcich straty zavedená do tohto nariadenia mala uplatňovať iba na G-SII. Pravidlá týkajúce sa oprávnených záväzkov zavedených týmto nariadením by sa však mali uplatňovať sa všetky inštitúcie v súlade s doplňujúcimi úpravami a požiadavkami uvedenými v smernici 2014/59/EÚ.

(18)  Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by sa mala v súlade s normou TLAC vzťahovať na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú buď samé G-SII, alebo sú súčasťou skupiny identifikovanej ako G-SII. Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by sa mala uplatňovať buď na individuálnom, alebo konsolidovanom základe v závislosti od toho, či sú takéto subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, samostatnými inštitúciami bez dcérskych spoločností alebo materskými spoločnosťami.

(19)  Smernica 2014/59/EÚ umožňuje použiť nástroje riešenia krízovej situácie nielen na inštitúcie, ale aj na finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Materské finančné holdingové spoločnosti a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti by preto mali mať dostatočnú kapacitu na absorpciu strát rovnako ako materské inštitúcie.

(20)  S cieľom zabezpečiť účinnosť požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky je nevyhnutné, aby nástroje držané na splnenie uvedenej požiadavky mali vysokú kapacitu na absorpciu strát. Záväzky, ktoré sú vylúčené z nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov uvedeného v smernici 2014/59/EÚ, uvedenú kapacitu nemajú a nemajú ju ani iné záväzky, ktoré – hoci ide v zásade o nástroje, ktoré je možné použiť na záchranu pomocou vnútorných zdrojov – môžu spôsobiť problémy, ak sa v praxi na záchranu použijú. Uvedené záväzky by sa preto nemali považovať za oprávnené z hľadiska požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Na druhej strane majú kapitálové nástroje, ako aj podriadené záväzky, vysokú kapacitu na absorpciu strát. Potenciál záväzkov na absorpciu straty, ktoré majú rovnaké postavenie ako určité vylúčené záväzky, by takisto mal byť uznaný v určitom rozsahu, v súlade s normou TLAC.

(21)  Aby sa predišlo dvojitému započítaniu záväzkov na účely požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, mali by sa zaviesť pravidlá pre odpočet držaných položiek oprávnených záväzkov, ktoré odrážajú zodpovedajúci prístup odpočtu, ktorý už bol vypracovaný v nariadení (EÚ) č. 575/2013 pre kapitálové nástroje. Na základe tohto prístupu by sa mali držané nástroje oprávnených záväzkov najprv odpočítať od oprávnených záväzkov, a pokiaľ neexistujú žiadne dostatočné záväzky, mali by sa uvedené nástroje oprávnených záväzkov odpočítať od nástrojov Tier 2.

(22)  Norma TLAC obsahuje určité kritériá oprávnenosti pre záväzky, ktoré sú prísnejšie ako súčasné kritériá oprávnenosti pre kapitálové nástroje. Na zabezpečenie konzistentnosti by sa kritériá oprávnenosti pre kapitálové nástroje mali zosúladiť, pokiaľ ide o neoprávnenosť nástrojov emitovaných prostredníctvom účelových jednotiek k 1. januáru 2022.

(23)  Je potrebné stanoviť jasný a transparentný proces schvaľovania pre nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktorý môže prispieť k zachovaniu vysokej kvality týchto nástrojov. Na tento účel by príslušné orgány mali byť zodpovedné za schvaľovanie uvedených nástrojov pred tým, než ich inštitúcie môžu klasifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. Príslušné orgány by však nemuseli vyžadovať predchádzajúce schválenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných na základe právnej dokumentácie, ktorú už schválil príslušný orgán a ktorá sa riadi v podstate takými istými ustanoveniami, ako sú ustanovenia v prípade kapitálových nástrojov, pre ktoré inštitúcia získala predchádzajúce povolenie od príslušného orgánu klasifikovať ich ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. V takomto prípade by inštitúcie namiesto požiadania o predchádzajúce schválenie mali mať možnosť informovať príslušné orgány o svojom úmysle emitovať takéto nástroje. Mali by tak urobiť v dostatočnom časovom predstihu pred tým, ako sa nástroje klasifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, aby príslušné orgány mali v prípade potreby čas na preskúmanie týchto nástrojov. Vzhľadom na to, že úlohou EBA je ďalej zbližovať postupy v oblasti dohľadu a zlepšovať kvalitu nástrojov vlastných zdrojov, by príslušné orgány mali konzultovať s EBA pred schválením akejkoľvek novej formy nástrojov vlastného kapitálu Tier 1.

(24)  Kapitálové nástroje sa považujú za oprávnené ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2, len pokiaľ sú v súlade s príslušnými kritériami oprávnenosti. Takéto kapitálové nástroje môžu pozostávať z vlastného imania alebo záväzkov vrátane podriadených úverov, ktoré spĺňajú uvedené kritériá.

(25)  Kapitálové nástroje alebo časti kapitálových nástrojov by mali mať oprávnenie byť kvalifikované ako nástroje vlastných zdrojov, len ak sú splatené. Ak časti určitého nástroja nie sú splatené, nemali by mať oprávnenie byť kvalifikované ako nástroje vlastných zdrojov.

(26)  Nástroje vlastných zdrojov a oprávnené záväzky by nemali byť predmetom dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní, ktoré by ohrozili ich kapacitu na absorpciu strát pri riešení krízových situácií. Nemalo by to znamenať, že zmluvné ustanovenia, ktorými sa záväzky riadia, by mali obsahovať ustanovenie, v ktorom sa výslovne uvádza, že daný nástroj nepodlieha právam na vzájomné započítanie alebo čisté zúčtovanie.

(27)  Vzhľadom na vývoj bankového sektora smerom k ešte viac digitálnemu prostrediu sa softvér stáva dôležitejším typom aktív. Obozretne ocenené softvérové aktíva, ktorých hodnota nie je významne dotknutá riešením krízovej situácie, platobnou neschopnosťou alebo likvidáciou inštitúcie, by nemali podliehať odpočítaniu nehmotných aktív z položiek vlastného kapitálu Tier 1. Uvedená špecifikácia je dôležitá, keďže softvér je široký pojem, ktorý zahŕňa mnoho rôznych typov aktív, z ktorých si nie všetky zachovávajú v situácii po ukončení činnosti svoju hodnotu. V uvedenom kontexte by sa mali zohľadniť rozdiely v ohodnotení a amortizácii softvérových aktív a realizovaný odpredaj takýchto aktív. Okrem toho by sa mal vziať do úvahy aj medzinárodný vývoj a rozdiely v regulačnom zaobchádzaní s investíciami do softvéru, rozmanité prudenciálne pravidlá, ktoré sa uplatňujú na inštitúcie a poisťovne, a rozmanitosť finančného sektora v Únii vrátane neregulovaných subjektov, ako sú napríklad spoločnosti v oblasti finančných technológií.

(28)  Aby sa zabránilo prudkým účinkom, je potrebné zachovať existujúce nástroje, pokiaľ ide o určité kritériá oprávnenosti. V prípade záväzkov emitovaných pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] by sa malo pri nástrojoch vlastných zdrojov a oprávnených záväzkoch upustiť od niektorých kritérií oprávnenosti. Takéto zachovanie stavu by sa malo vzťahovať na záväzky zarátané – tam, kde je to uplatniteľné – do podriadenej časti TLAC a do podriadenej časti MREL podľa smernice 2014/59/EÚ, ako aj na záväzky zarátané – tam, kde je to uplatniteľné – do nepodriadenej časti TLAC a nepodriadenej časti MREL podľa smernice 2014/59/EÚ. V prípade nástrojov vlastných zdrojov by sa zachovanie predchádzajúceho stavu malo skončiť ... [šesť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

(29)  Nástroje oprávnených záväzkov vrátane tých, ktoré majú zostatkovú splatnosť kratšiu ako jeden rok, sa môžu umoriť len s vopred udeleným povolením od orgánu pre riešenie krízových situácií. Takýmto povolením udeleným vopred by mohlo byť aj vopred udelené všeobecné povolenie, pričom v tomto prípade by umorenie muselo nastať v obmedzenej lehote a vo vopred stanovenej výške, na ktorú sa vzťahuje vopred udelené všeobecné povolenie.

(30)  Od prijatia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 bola zmenená medzinárodná norma pre prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami inštitúcií voči CCP s cieľom zlepšiť zaobchádzanie s expozíciami inštitúcií voči kvalifikovaným CCP (ďalej len „QCCP“). Medzi významné revízie tejto normy patrilo používanie jedinej metódy na určovanie požiadavky na vlastné zdroje pre expozície z dôvodu príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, explicitné horné ohraničenie celkových požiadaviek na vlastné zdroje uplatňovaných na expozície voči QCCP a prístup k zachyteniu hodnoty derivátov pri výpočte hypotetických zdrojov QCCP, ktorý by bol citlivejší na riziko. Zároveň však zaobchádzanie s expozíciami voči nekvalifikovaným CCP zostalo bezo zmeny. Vzhľadom na to, že revidovanými medzinárodnými normami sa zaviedol režim zaobchádzania, ktorý je vhodnejší pre prostredie centrálneho zúčtovania, malo by sa zmeniť aj právo Únie tak, aby sa doňho začlenili tieto normy.

(31)  Aby sa zabezpečilo, že inštitúcie budú primerane riadiť svoje expozície vo forme jednotiek alebo podielov v podnikoch kolektívneho investovania (ďalej len „PKI“), pravidlá, ktorými sa riadi režim zaobchádzania s uvedenými expozíciami, by mali zohľadňovať riziká a mali by podporovať transparentnosť vo vzťahu k podkladovým expozíciám PKI. BCBS preto prijal revidovanú normu, ktorá stanovuje jasnú hierarchiu prístupov k výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií pre tieto expozície. Táto hierarchia odzrkadľuje mieru transparentnosti pri podkladových expozíciách. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s uvedenými medzinárodne dohodnutými pravidlami.

(32)  V prípade inštitúcie, ktorá stanovuje minimálnu hodnotu záväzku v konečný prospech retailových klientov za investíciu do jednotky alebo podielu v PKI, a to aj v rámci systému súkromného dôchodkového poistenia so štátnym príspevkom, sa nevyžaduje žiadna platba zo strany inštitúcie ani podniku zahrnutých do toho istého rozsahu prudenciálnej konsolidácie, pokiaľ hodnota jednotiek alebo podielov klienta v PKI neklesne pod garantovanú sumu jeden alebo viackrát počas obdobia uvedeného v zmluve. Pravdepodobnosť vzniku záväzku je preto v praxi nízka. Ak sa minimálna hodnota záväzku inštitúcie obmedzuje na percentuálny podiel sumy, ktorú klient pôvodne investoval do podielov alebo jednotiek v PKI (pevná minimálna hodnota záväzku) alebo na sumu, ktorá závisí od vývoja finančných ukazovateľov alebo trhových indexov do určitého časového bodu, akýkoľvek existujúci kladný rozdiel medzi hodnotou podielov alebo jednotiek klienta a súčasnou hodnotou sumy, na ktorú sa vzťahuje záruka, k danému dátumu predstavuje vankúš a znižuje riziko, že inštitúcia bude musieť vyplatiť sumu, na ktorú sa vzťahuje záruka. Všetky uvedené dôvody opodstatňujú znížený kreditný konverzný faktor.

(33)  Na výpočet hodnoty expozície derivátových transakcií podľa rámca kreditného rizika protistrany poskytuje v súčasnosti nariadenie (EÚ) č. 575/2013 inštitúciám možnosť vybrať si medzi tromi rôznymi štandardizovanými prístupmi: štandardizovaná metóda, metóda ocenenia podľa trhovej hodnoty a metóda pôvodnej expozície.

(34)  Tieto štandardizované prístupy však náležite neuznávajú povahu kolaterálu v expozíciách znižujúcu riziko. Ich kalibrácia je zastaraná a neodrážajú vysokú mieru volatility zaznamenanú počas finančnej krízy. Zároveň ani náležite neuznávajú prínosy vzájomného započítavania. V snahe odstrániť uvedené nedostatky sa BCBS rozhodol štandardizovanú metódu a metódu ocenenia podľa trhovej hodnoty nahradiť novým štandardizovaným prístupom pre výpočet hodnoty expozície v prípade derivátových expozícií, takzvaným štandardizovaným prístupom ku kreditnému riziku protistrany (ďalej len „prístup SA-CCR“). Vzhľadom na to, že revidovanými medzinárodnými normami sa zaviedol nový štandardizovaný prístup, ktorý je vhodnejší pre prostredie centrálneho zúčtovania, aj právo Únie by sa malo zmeniť tak, aby sa doňho začlenili tieto normy.

(35)  V rámci prístupu SA-CCR sa riziko zohľadňuje viac než v štandardizovanej metóde a metóde ocenenia podľa trhovej hodnoty, a preto by tento prístup mal viesť k požiadavkám na vlastné zdroje, ktoré budú lepšie odrážať riziká súvisiace s derivátovými transakciami inštitúcií. Zároveň sa pre niektoré inštitúcie, ktoré v súčasnosti používajú metódu ocenenia podľa trhovej hodnoty, môže prístup SA-CCR javiť ako príliš zložitý a zaťažujúci z hľadiska vykonávania. Pre inštitúcie, ktoré spĺňajú vopred určené kritériá oprávnenosti, ako aj pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorá spĺňa uvedené kritériá na konsolidovanom základe, by sa mala zaviesť zjednodušená verzia prístupu SA-CCR (ďalej len „zjednodušený prístup SA-CCR”). Keďže takáto zjednodušená verzia bude menej citlivá na riziká než prístup SA-CCR, mala by byť vhodne kalibrovaná tak, aby sa zabezpečilo, že nebude podhodnocovať hodnotu expozície derivátových transakcií.

(36)  Pre inštitúcie, ktoré majú ▌ obmedzené derivátové expozície a ktoré v súčasnosti používajú metódu ocenenia podľa trhovej hodnoty alebo metódu pôvodnej expozície, by tak prístup SA-CCR, ako aj zjednodušený prístup SA-CCR mohli byť príliš zložité na vykonávanie. Metóda pôvodnej expozície by preto mala byť vyhradená ako alternatívny prístup pre tie inštitúcie, ktoré spĺňajú vopred určené kritériá oprávnenosti, ako aj pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorá spĺňa uvedené kritériá na konsolidovanom základe, ale v záujme vyriešenia hlavných nedostatkov by sa mala prepracovať.

(37)  S cieľom pomôcť inštitúcii s voľbou povolených prístupov by sa mali zaviesť jasné kritériá. Tieto kritériá by mali vychádzať z rozsahu derivátových činností inštitúcie, ktorá uvádza stupeň sofistikovanosti, ktorý by mala byť daná inštitúcia schopná dodržiavať pri výpočte hodnoty expozície.

(38)  Počas finančnej krízy zaznamenali niektoré inštitúcie usadené v Únii významné straty v rámci obchodnej knihy. U niektorých z nich bola úroveň požadovaného kapitálu v porovnaní so stratami nedostatočná, čo viedlo k tomu, že žiadali o mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Uvedené zistenia viedli BCBS k tomu, aby odstránil niekoľko nedostatkov prudenciálneho zaobchádzania pre pozície v obchodnej knihe, ktoré sú požiadavkami na vlastné zdroje vo vzťahu k trhovému riziku.

(39)  V roku 2009 sa na medzinárodnej úrovni dokončil prvý súbor reforiem, ktorý sa do práva Únie transponoval prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ(10). Reforma z roku 2009 však neriešila štrukturálne nedostatky požiadaviek na vlastné zdroje pre normy trhového rizika. Nedostatok jasnosti, pokiaľ ide o hranicu medzi obchodnými a bankovými knihami, poskytoval príležitosti na regulačnú arbitráž, zatiaľ čo nedostatok citlivosti požiadaviek na vlastné zdroje vo vzťahu k trhovým rizikám neumožnil zachytiť celý rad rizík, ktorým boli inštitúcie vystavené.

(40)  BCBS začal zásadné preskúmanie obchodnej knihy (ďalej len „FRTB”) s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky požiadaviek na vlastné zdroje pre normy trhového rizika. Uvedené úsilie viedlo k vydaniu revidovaného rámca pre trhové riziko v januári 2016. V decembri 2017 sa skupina guvernérov centrálnych bánk a vedúcich pracovníkov centrálnych bánk zodpovedných za dohľad dohodla na predĺžení lehoty implementácie revidovaného rámca pre trhové riziko s cieľom poskytnúť inštitúciám dodatočný čas na rozvoj potrebnej systémovej infraštruktúry, ale aj BCBS, aby sa zaoberal niektorými špecifickými otázkami týkajúcimi sa uvedeného rámca. Táto činnosť zahŕňa preskúmanie kalibrácií štandardizovaného prístupu a prístupu interných modelov s cieľom zabezpečiť súlad s pôvodnými očakávaniami BCBS. Po dokončení uvedeného preskúmania a pred vykonaním posúdenia vplyvu s cieľom posúdiť vplyv výsledných úprav rámca FRTB na inštitúcie v Únii by všetky inštitúcie, ktoré by podliehali rámcu FRTB v Únii, mali začať predkladať správy o výpočtoch odvodených z revidovaného štandardizovaného prístupu. Na uvedený účel a s cieľom v plnej miere zaviesť výpočet týchto požiadaviek na predkladanie správ v súlade s medzinárodným vývojom by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akt v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Komisia by mala tento delegovaný akt prijať do 31. decembra 2019. Inštitúcie by mali začať predkladať správy o tomto výpočte najneskôr jeden rok po prijatí takéhoto delegovaného aktu. Okrem toho by inštitúcie, ktoré dostali súhlas používať prístup interných modelov revidovaného rámca FRTB na účely vykazovania, mali tiež vykazovať výpočet podľa prístupu interných modelov tri roky po jeho úplnom zavedení.

(41)  Zavedenie požiadaviek na predkladanie správ o prístupoch FRTB by sa malo považovať za prvý krok smerom k úplnej implementácii rámca FRTB v Únii. Komisia by s prihliadnutím na konečné úpravy rámca FRTB zo strany BCBS, výsledky vplyvu uvedených úprav na inštitúcie v Únii a na prístupy FRTB, ktoré už boli týmto nariadením stanovené, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ, mala v prípade potreby predložiť Európskemu parlamentu a Rade do 30. júna 2020 legislatívny návrh, ako by sa mal rámec FRTB implementovať v Únii na účely stanovenia požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká.

(42)  Aj na inštitúcie s obmedzenými činnosťami v rámci obchodnej knihy by sa mali vzťahovať požiadavky týkajúce sa primeraného zaobchádzania s trhovým rizikom, čo umožní viacerým inštitúciám s obmedzenými činnosťami v obchodnej knihe uplatňovať rámec kreditného rizika pre pozície v bankovej knihe tak, ako je stanovené v revidovanom znení výnimky pre podniky s malým rozsahom činnosti v obchodnej knihe. Zásadu proporcionality by mala Komisia zohľadňovať aj pri opätovnom posudzovaní, ako by inštitúcie so stredne veľkými činnosťami v obchodnej knihe mali vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko. Na základe vývoja na medzinárodnej úrovni by sa mala preskúmať predovšetkým kalibrácia požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pre inštitúcie so stredne veľkými činnosťami v obchodnej knihe. Dovtedy by inštitúcie so stredne veľkými činnosťami v obchodnej knihe, ako aj inštitúcie s činnosťami malého rozsahu v obchodnej knihe mali byť oslobodené od požiadaviek na predkladanie správ v rámci FRTB.

(43)  Rámec veľkých majetkových angažovaností by mal byť posilnený s cieľom zlepšiť schopnosť inštitúcií absorbovať straty a lepšie dodržiavať medzinárodné normy. Na tento účel by sa ako kapitálový základ na výpočet limitu veľkých majetkových angažovaností mala použiť vyššia kvalita kapitálu a expozície voči kreditným derivátom by sa mali počítať v súlade s prístupom SA-CCR. Limit na expozície, ktoré môžu mať G-SII voči iným G-SII, by sa okrem toho mal znížiť s cieľom znížiť systémové riziká súvisiace s prepojeniami medzi veľkými inštitúciami a dosah, ktorý môže mať zlyhanie protistrany G-SII na finančnú stabilitu.

(44)  Aj keď ukazovateľ krytia likvidity (ďalej len „LCR“) zabezpečuje, že inštitúcie budú schopné odolávať vážnemu krátkodobému zaťaženiu, nezaručuje, že tieto inštitúcie budú mať stabilnú štruktúru financovania z dlhodobejšieho hľadiska. Je teda zrejmé, že podrobná záväzná požiadavka stabilného financovania by mala byť vytvorená na úrovni Únie a mala by byť splnená za každých okolností s cieľom zabrániť nadmernému nesúladu splatnosti aktív a záväzkov a prílišnému spoliehaniu sa na krátkodobé veľkoobchodné financovanie.

(45)  V súlade s normou stabilného financovania stanovenou zo strany BCBS by sa preto mali prijať pravidlá na vymedzenie požiadavky na stabilné financovanie ako pomer množstva dostupného stabilného financovania danej inštitúcie k výške jej požadovaného stabilného financovania v horizonte jedného roka. Uvedená ▌záväzná požiadavka by sa mala nazývať požiadavka na pomer čistého stabilného financovania (ďalej len „NSFR“). Výška dostupného stabilného financovania by sa mala vypočítať tak, že sa záväzky a vlastné zdroje inštitúcie vynásobia príslušnými koeficientmi, ktoré odzrkadľujú ich mieru spoľahlivosti v jednoročnom horizonte NSFR. Výška požadovaného stabilného financovania by sa mala vypočítať tak, že sa aktíva a podsúvahové expozície inštitúcie vynásobia príslušnými koeficientmi, ktoré odzrkadľujú vlastnosti ich likvidity a zostatkovú splatnosť v jednoročnom horizonte NSFR.

(46)  NSFR by sa mal vyjadrovať ako percentuálny podiel a mal by byť nastavený na minimálnu úroveň 100 %, čo znamená, že inštitúcia má dostatočné stabilné financovane na splnenie svojich finančných potrieb v jednoročnom horizonte za normálnych aj sťažených podmienok. Ak jej NSFR klesne pod úroveň 100 %, inštitúcia by mala dodržať osobitné požiadavky, ktoré sa stanovujú v nariadení (EÚ) č. 575/2013, aby včas vrátila svoj NSFR na minimálnu úroveň. V prípade nedodržania požiadavky NSFR by sa opatrenia v oblasti dohľadu nemali uplatňovať automaticky ▌. Namiesto toho by príslušné orgány mali dôvody nedodržania požiadavky NSFR posúdiť pred tým, ako určia prípadné opatrenia v oblasti dohľadu.

(47)  V súlade s odporúčaniami EBA uvedenými v správe z 15. decembra 2015 o požiadavkách na čisté stabilné financovanie, ktorá bola vypracovaná v súlade s článkom 510 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by pravidlá pre výpočet NSFR mali byť úzko zosúladené s normami BCBS vrátane vývoja v oblasti týchto noriem, pokiaľ ide o zaobchádzanie s derivátovými transakciami. Nutnosť vziať do úvahy niektoré európske špecifiká, aby sa zabezpečilo, že požiadavka NSFR nebráni financovaniu reálnej európskej ekonomiky, však odôvodňuje prijatie istých úprav NSFR, ktoré vypracoval BCBS pre vymedzenie požiadavky európskeho NSFR. Uvedené úpravy vzhľadom na európsky kontext odporúča EBA a súvisia predovšetkým s konkrétnymi režimami zaobchádzania s: modelmi postupovania úverov vo všeobecnosti a emitovaním krytých dlhopisov konkrétne; činnosťami obchodného financovania; centralizovanými regulovanými úsporami; rezidenčnými zaručenými pôžičkami; ▌ úverovými združeniami; CCP a centrálnymi depozitármi cenných papierov (ďalej len „CSD”), ktoré nevykonávajú žiadnu významnú zmenu lehoty splatnosti. Tieto navrhované špecifické režimy zaobchádzania zoširoka odzrkadľujú preferenčný režim zaobchádzania, ktorý bol týmto činnostiam udelený v rámci európskeho LCR v porovnaní s LCR, ktorý vypracoval BCBS. Keďže NSFR dopĺňa LCR, mali by byť tieto dva ukazovatele vo svojom vymedzení a kalibrácii konzistentné. Platí to najmä pri koeficientoch požadovaného stabilného financovania, ktoré sa vzťahujú na vysokokvalitné likvidné aktíva LCR pre výpočet NSFR a ktoré by mali odzrkadliť vymedzenia a zrážky európskeho LCR bez ohľadu na dodržiavanie všeobecných a prevádzkových požiadaviek stanovených pre výpočet LCR, ktoré nie sú vhodné v jednoročnom horizonte výpočtu NSFR.

(48)  Nad mieru európskych špecifík by ▌ zaobchádzanie s derivátovými transakciami v rámci NSFR, ktorý vypracoval BCBS, mohlo mať významný vplyv na derivátové činnosti inštitúcií, a v dôsledku toho na európske finančné trhy a na prístup koncových používateľov k niektorým operáciám. Zavedením NSFR, ktorý vypracoval BCBS, by sa mohli nenáležite a neprimerane ovplyvniť derivátové transakcie a niektoré vzájomne prepojené transakcie vrátane zúčtovacích činností bez toho, aby boli predmetom rozsiahlych štúdií kvantitatívneho vplyvu a verejnej konzultácie. Dodatočná požiadavka mať 5 % až 20 % stabilného financovania oproti brutto derivátovým záväzkom sa vo všeobecnosti považuje za prísne opatrenie na zachytávanie dodatočných rizík financovania spojených s možným nárastom derivátových záväzkov v horizonte jedného roka a je predmetom preskúmania na úrovni BCBS. Uvedená požiadavka zavedená na úrovni 5 % v súlade s diskrečným právom, ktoré BCBS prenechal jurisdikciám s cieľom znížiť koeficient požadovaného stabilného financovania v súvislosti s brutto derivátovými záväzkami, by sa potom mohla zmeniť tak, aby sa zohľadnil vývoj na úrovni BCBS a vyhlo sa možným neúmyselným dôsledkom, ako je bránenie dobrému fungovaniu európskych finančných trhov a poskytovaniu nástrojov na hedžovanie rizika inštitúciám a koncovým používateľom vrátane podnikov, aby sa zaistilo ich financovanie ako jeden z cieľov únie kapitálových trhov.

(49)  Asymetrické zaobchádzanie zo strany BCBS s krátkodobým financovaním, ako napríklad repo obchodmi (stabilné financovanie sa neuznáva), a krátkodobými pôžičkami, ako napríklad reverznými repo obchodmi (vyžaduje sa určité stabilné financovanie – 10 % v prípade, že je zabezpečené kolaterálom vo forme vysokokvalitných likvidných aktív úrovne 1 – HQLA – ako sú vymedzené v LCR, a 15 % pre ostatné transakcie) v prípade finančných klientov má odrádzať od rozsiahlych krátkodobých finančných prepojení medzi finančnými klientmi, pretože takéto väzby sú zdrojom prepojenia a v prípade zlyhania sťažujú riešenie krízovej situácie konkrétnej inštitúcie bez rizika nákazy pre zvyšok finančného systému. Kalibrácia asymetrie je však ▌ konzervatívna a môže mať vplyv na likviditu cenných papierov, ktoré sa zvyčajne používajú ako kolaterál v krátkodobých transakciách, najmä pri štátnych dlhopisoch, pretože inštitúcie pravdepodobne znížia objem svojich operácií na repo trhoch. Zároveň by to mohlo narušiť aj činnosti tvorby trhu, pretože repo trhy uľahčujú riadenie potrebných zásob, čo je v rozpore s cieľmi únie kapitálových trhov. V záujme toho, aby inštitúcie mali dosť času na postupné prispôsobenie sa uvedenej konzervatívnej kalibrácii, by sa malo zaviesť prechodné obdobie, počas ktorého by sa koeficienty požadovaného stabilného financovania dočasne znížili. Rozsah dočasného zníženia koeficientov požadovaného stabilného financovania by mal závisieť od typov transakcií a druhu kolaterálu použitého v týchto transakciách.

(50)  Okrem dočasného prekalibrovania koeficientu požadovaného stabilného financovania, ktorý vypracoval BCBS a ktorý sa vzťahuje na krátkodobé reverzné repo transakcie s finančnými klientmi zabezpečené štátnymi dlhopismi ▌, bola preukázaná nutnosť vykonať určité ďalšie úpravy, aby sa zabezpečilo, že zavedenie požiadavky NSFR nebude brániť likvidite trhov so štátnymi dlhopismi. Koeficient požadovaného stabilného financovania vo výške 5 %, ktorý vypracoval BCBS a ktorý sa vzťahuje na HQLA úrovne 1 vrátane štátnych dlhopisov, znamená, že inštitúcie by museli mať k dispozícii dlhodobé nezabezpečené financovanie v tejto percentuálnej výške bez ohľadu na dobu, počas ktorej očakávajú, že budú mať takéto štátne dlhopisy v držbe. Táto skutočnosť by potenciálne mohla ďalej motivovať inštitúcie, aby ukladali hotovosť v centrálnych bankách namiesto toho, aby sa správali ako primárni obchodníci a poskytovali likviditu na trhoch so štátnymi dlhopismi. Okrem toho to nie je konzistentné s LCR, ktorý uznáva plnú likviditu uvedených aktív, dokonca aj v čase vážneho nedostatku likvidity (0 % zrážka). Koeficient požadovaného stabilného financovania pre HQLA úrovne 1 tak, ako sú vymedzené v európskom LCR, s výnimkou mimoriadne kvalitných krytých dlhopisov, by sa mal preto znížiť z 5 % na 0 %.

(51)  Okrem toho všetky HQLA úrovne 1 tak, ako sú vymedzené v európskom LCR, s výnimkou mimoriadne kvalitných krytých dlhopisov, prijatých ako variačné marže v derivátových zmluvách, by mali kompenzovať derivátové aktíva, zatiaľ čo NSFR, ktorý vypracoval BCBS, akceptuje len hotovosť v medziach rešpektovania podmienok rámca finančnej páky na kompenzáciu derivátových aktív. Uvedené širšie uznanie aktív získaných ako variačné marže prispeje k likvidite trhov so štátnymi dlhopismi, zabráni sa ním penalizácii koncových používateľov, ktorí majú veľké množstvo štátnych dlhopisov, ale len málo hotovosti (ako sú dôchodkové fondy), a zabráni sa ním ďalšiemu napätiu súvisiacemu s dopytom po hotovosti na repo trhoch.

(52)  Požiadavka NSFR by sa mala na individuálnom aj konsolidovanom základe vzťahovať na inštitúcie, pokiaľ príslušné orgány neupustia od uplatnenia požiadavky NSFR na individuálnom základe. Pokiaľ sa neupustilo od uplatňovania požiadavky NSFR na individuálnom základe, transakcie medzi dvomi inštitúciami, ktoré patria do rovnakej skupiny alebo rovnakej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, by mali v zásade získať symetrické dostupné a požadované koeficienty stabilného financovania, aby sa vyhlo strate financovania na internom trhu a nebránilo účinnému riadeniu likvidity v európskych skupinách, v ktorých sa likvidita riadi na centrálnej úrovni. Takéto preferenčné symetrické zaobchádzanie by sa malo udeliť len vnútroskupinovým transakciám, keď sú zavedené všetky potrebné záruky, na základe dodatočných kritérií pre cezhraničné transakcie a len s predchádzajúcim súhlasom dotknutých príslušných orgánov, pretože sa nedá predpokladať, že inštitúcie, ktoré majú problémy pri plnení svojich platobných povinností, vždy dostanú finančnú podporu od iných podnikov patriacich do rovnakej skupiny alebo tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia.

(53)  Malé a menej zložité inštitúcie by mali mať možnosť použiť zjednodušenú verziu požiadavky NSFR. Zjednodušená, menej podrobná verzia NFSR by mala zahŕňať zhromažďovanie obmedzeného počtu údajových bodov, čím by sa v súlade so zásadou proporcionality znížila zložitosť výpočtu pre tieto inštitúcie, a pritom by sa zabezpečilo, aby si tieto inštitúcie zachovali dostatočný koeficient stabilného financovania prostredníctvom kalibrácie, ktorá by mala byť aspoň tak konzervatívna ako kalibrácia v rámci plnohodnotnej požiadavky NSFR. Príslušné orgány by však mali mať možnosť vyžadovať, aby malé a menej zložité inštitúcie uplatňovali namiesto zjednodušenej verzie plnohodnotnú požiadavku NSFR.

(54)  Konsolidácia dcérskych spoločností v tretích krajinách by mala náležite brať do úvahy požiadavky na stabilné financovanie platné v týchto krajinách. V súlade s tým by sa pravidlami konsolidácie v Únii nemalo zavádzať výhodnejšie zaobchádzanie pre dostupné a požadované stabilné financovanie v dcérskych spoločnostiach tretích krajín než je zaobchádzanie, ktoré je k dispozícii podľa vnútroštátneho práva uvedených tretích krajín.

(55)  Od inštitúcií by sa malo vyžadovať, aby predkladali svojim príslušným orgánom správy v mene vykazovania o záväznom podrobnom NSFR pre všetky položky a samostatne pre položky denominované v každej významnej mene, s cieľom zabezpečiť vhodné monitorovanie možného nesúladu mien. Požiadavka NSFR by nemala podrobovať inštitúcie žiadnym požiadavkám na dvojité vykazovanie ani požiadavkám na vykazovanie, ktoré nie sú v súlade s platnými predpismi, a inštitúcie by mali mať zaručený dostatočný čas na prípravu, kým nové požiadavky na vykazovanie nadobudnú účinnosť.

(56)  Keďže poskytovanie zmysluplných a porovnateľných informácií o spoločných kľúčových rizikových ukazovateľoch inštitúcií trhu je základným princípom zdravého bankového systému, je nevyhnutné znížiť informačnú asymetriu v maximálnej možnej miere a uľahčiť porovnateľnosť rizikových profilov úverových inštitúcií v rámci jurisdikcií aj medzi nimi. BCBS uverejnil v januári 2015 revidované normy zverejňovania v rámci 3. piliera s cieľom zlepšiť porovnateľnosť, kvalitu a konzistentnosť regulačných zverejnení inštitúcií pre trh. Preto je vhodné zmeniť existujúce požiadavky na zverejňovanie, aby sa uvedené nové medzinárodné normy mohli implementovať.

(57)  Respondenti na výzvu Komisie na predloženie dôkazov o regulačnom rámci EÚ pre finančné služby považovali súčasné požiadavky na zverejňovanie za neprimerané a zaťažujúce pre menšie inštitúcie. Bez toho, aby bolo dotknuté lepšie zosúladenie zverejňovania s medzinárodnými normami, by sa mohlo od malých a menej zložitých inštitúcií požadovať menej časté a menej podrobné zverejňovanie informácií, ako od väčších subjektov, čím sa zníži administratívne zaťaženie, ktorému sú vystavené.

(58)   Mali by sa vykonať určité objasnenia v súvislosti so zverejňovaním informácií o odmeňovaní. Požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa odmeňovania stanovené v tomto nariadení by mali byť zlučiteľné s cieľmi pravidiel odmeňovania, konkrétne s cieľom zriadiť a viesť pre kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcií, také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným riadením rizík. Okrem toho by sa malo od inštitúcií, ktoré využívajú výnimky z určitých pravidiel odmeňovania, vyžadovať, aby zverejňovali informácie o takejto výnimke.

(59)  Malé a stredné podniky (ďalej len „MSP”) sú jedným z pilierov hospodárstva Únie, pretože zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní hospodárskeho rastu a vytváraní pracovných miest. Keďže MSP nesú nižšie trhové riziko než väčšie podniky, kapitálové požiadavky pre expozície voči MSP by mali byť nižšie než pre expozície voči veľkým podnikom s cieľom zabezpečiť optimálne bankové financovanie MSP. Expozície voči MSP do výšky 1,5 milióna EUR v súčasnosti podliehajú zníženiu hodnoty rizikovo váženej expozície o 23,81 %. Keďže prahová hodnota vo výške 1,5 milióna EUR pre expozíciu voči MSP nenaznačuje zmenu rizikovosti MSP, zníženie kapitálových požiadaviek by sa malo rozšíriť na expozície voči MSP ▌ do výšky 2,5 milióna EUR a ▌ časť expozícií voči MSP prevyšujúca 2,5 milióna EUR by mala podliehať 15 % zníženiu kapitálových požiadaviek.

(60)  Investície do infraštruktúry sú nevyhnutné na posilnenie konkurencieschopnosti Európy a stimulovanie vytvárania pracovných miest. Oživenie a budúci rast hospodárstva Únie závisí do značnej miery na dostupnosti kapitálu pre strategické investície európskeho významu do infraštruktúry, najmä do širokopásmových a energetických sietí, ako aj do dopravnej infraštruktúry vrátane infraštruktúry pre elektromobilitu, najmä v priemyselných centrách; ďalej do vzdelávania, výskumu a inovácií; obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Investičný plán pre Európu si kladie za cieľ podporiť dodatočné financovanie životaschopných projektov v oblasti infraštruktúry, okrem iného prostredníctvom mobilizácie ďalších súkromných zdrojov financovania. Pre rad potenciálnych investorov je hlavnou obavou ponímaná absencia životaschopných projektov a obmedzená schopnosť správne vyhodnotiť riziko vzhľadom na ich prirodzene komplexnú povahu.

(61)  S cieľom podporiť súkromné​ a verejné investície do projektov infraštruktúry je potrebné stanoviť regulačné prostredie, ktoré dokáže podporovať vysokokvalitné projekty v oblasti infraštruktúry a znížiť riziká pre investorov. Mali by sa obmedziť najmä požiadavky na vlastné zdroje v prípade expozícií voči projektom infraštruktúry za predpokladu, že vyhovujú súboru kritérií, ktoré dokážu znížiť ich rizikový profil a zvýšiť predvídateľnosť peňažných tokov. Komisia by mala preskúmať ustanovenie o vysokokvalitných projektoch infraštruktúry s cieľom posúdiť: jeho vplyv na objem investícií do infraštruktúry zo strany inštitúcií a kvalitu investícií s ohľadom na ciele Únie v oblasti prechodu na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a jeho primeranosť z prudenciálneho hľadiska. Komisia by mala zároveň zvážiť, či je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti uvedených ustanovení o investície do infraštruktúry zo strany podnikov.

(62)  Podľa odporúčania EBA európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA”) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(11) a Európska centrálna banka, CCP vzhľadom na ich odlišný obchodný model, by mali byť vyňaté z ukazovateľa finančnej páky, pretože sa od nich vyžaduje, aby získali bankovú licenciu, len z dôvodu, že im bol umožnený prístup k jednodňovým nástrojom centrálnych bánk, a aby plnili svoje úlohy ako kľúčové činitele na dosiahnutie dôležitých politických a regulačných cieľov vo finančnom sektore.

(63)  Okrem toho expozície centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie pôsobiť ako úverové inštitúcie, a expozície úverových inštitúcií určených v súlade s článkom 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014(12), ako je pokladničná hotovosť vyplývajúca z vedenia peňažných účtov účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi a držiteľom účtov cenných papierov a z prijímania ich vkladov, by mali byť vylúčené z veľkosti celkovej expozície, pretože nevytvárajú riziko nadmerného využívania pákového efektu, pretože táto pokladničná hotovosť sa používa výhradne na účely vyrovnania transakcie v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

(64)  Vzhľadom na to, že usmernenie o dodatočných vlastných zdrojoch uvedené v smernici 2013/36/EÚ je cieľovou hodnotou kapitálu, v ktorej sa zohľadňujú očakávania v oblasti dohľadu, nemalo by byť predmetom povinného zverejnenia ani zákazu zverejnenia zo strany príslušných orgánov podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo uvedenej smernice.

(65)  S cieľom zabezpečiť vhodné vymedzenie niektorých špecifických technických ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a zohľadniť možný vývoj v oblasti noriem na medzinárodnej úrovni by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu výrobkov alebo služieb, ktorých aktíva a záväzky sa môžu považovať za vzájomne závislé; pokiaľ ide o zmenu zoznamu multilaterálnych rozvojových bánk; pokiaľ ide o zmenu požiadaviek na predkladanie správ o trhovom riziku; a pokiaľ ide o spresnenie dodatočných požiadaviek na likviditu. Je osobitne dôležité, aby pred prijatím týchto aktov Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(13). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa Európskemu parlamentu a Rade zasielajú všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa týkajú prípravy delegovaných aktov.

(66)  Technickými predpismi by sa mala zabezpečiť dôsledná harmonizácia požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013. EBA ako orgán, ktorý disponuje vysoko špecializovanými odbornými znalosťami, by mal byť poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii. Regulačné technické normy by sa mali vypracovať v oblasti prudenciálnej konsolidácie, vlastných zdrojov, TLAC, zaobchádzania s expozíciami zabezpečenými hypotékami na nehnuteľný majetok, kapitálových investícií do fondov, výpočtu straty v prípade zlyhania podľa prístupu interných ratingov pre kreditné riziko, trhového rizika, veľkej majetkovej angažovanosti a likvidity. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia a EBA by mali zabezpečiť, aby uvedené predpisy a požiadavky mohli všetky dotknuté inštitúcie uplatňovať spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a komplexnosti uvedených inštitúcií a ich činností.

(67)  S cieľom uľahčiť porovnateľnosť zverejňovaných informácií by mal EBA byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických prepisov, v ktorých sa stanovia štandardizované vzory na zverejňovanie informácií, ktoré budú pokrývať všetky podstatné požiadavky na zverejňovanie stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Pri vypracúvaní uvedených štandardov by EBA mal zohľadňovať veľkosť a komplexnosť inštitúcií, ako aj povahu a úroveň rizika ich činností. EBA by mal poskytovať správy o tom, kde je možné zlepšiť proporcionalitu balíka právnych predpisov Únie v oblasti vykazovania na účely dohľadu, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, úroveň podrobnosti alebo frekvenciu, a aspoň poskytovať konkrétne odporúčania v súvislosti s tým, ako prostredníctvom primeraného zjednodušenia požiadaviek znížiť priemerné náklady na dodržiavanie predpisov pre malé inštitúcie ideálne o 20 % a aspoň o 10 %. EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré sa priložia k tejto správe. Komisia by mala byť oprávnená prijímať tieto vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s článkom 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(68)  S cieľom uľahčiť inštitúciám dodržiavanie pravidiel uvedených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ, ako aj regulačných technických predpisov, vykonávacích technických predpisov, usmernení a vzorov prijatých na vykonávanie uvedených pravidiel by EBA mal vypracovať nástroj IT zameraný na zorientovanie inštitúcií pri uplatňovaní príslušných ustanovení, noriem, usmernení a vzorov podľa ich veľkosti a obchodného modelu.

(69)  Okrem správy o možnom znížení nákladov a do ... [dvanásť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] by EBA mal – v spolupráci so všetkými príslušnými orgánmi, konkrétne tými, ktoré zodpovedajú za prudenciálny dohľad, riešenie krízových situácií a systémy ochrany vkladov, a najmä v spolupráci s Európskym systémom centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) – vypracovať správu o uskutočniteľnosti, pokiaľ ide o vytvorenie jednotného a integrovaného systému zhromažďovania štatistických údajov a údajov z oblasti riešenia krízových situácií a prudenciálneho dohľadu. S prihliadnutím na predchádzajúcu prácu ESCB v oblasti integrovaného zhromažďovania údajov by uvedená správa mala poskytnúť analýzu nákladov a prínosov, pokiaľ ide o vytvorenie centrálneho miesta zhromažďovania údajov v rámci integrovaného systému nahlasovania údajov, pokiaľ ide o štatistické a regulačné údaje pre všetky inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v Únii. Takýto systém by mal okrem iného využívať na zhromažďovanie údajov konzistentné vymedzenia a normy a zaručovať spoľahlivú a neustálu výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, a tým zabezpečiť prísnu dôvernosť zhromaždených údajov, dôrazné overovanie prístupového práva do systému a jeho riadenie, ako aj kybernetickú bezpečnosť. Cieľom takejto centralizácie a harmonizácie podávania správ na európskej úrovni je zabraňovať tomu, aby rôzne orgány podávali žiadosti o podobné alebo rovnaké údaje, čím sa výrazne zníži administratívne a finančné zaťaženie príslušných orgánov, ako aj inštitúcií. Komisia by prípadne s prihliadnutím na správu o uskutočniteľnosti, ktorú vypracuje EBA, mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť legislatívny návrh.

(70)  Cieľom príslušných alebo určených orgánov by malo byť zabrániť akejkoľvek forme duplicitného alebo nekonzistentného používania v rámci vykonávania makroprudenciálnych právomocí stanovených v nariadení EÚ č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ. Relevantné príslušné alebo určené orgány by predovšetkým mali náležite posúdiť, či opatrenia, ktoré prijímajú podľa článku 124, 164 alebo 458 nariadenia EÚ č. 575/2013, nie sú duplicitné alebo v rozpore s inými existujúcimi alebo plánovanými opatreniami podľa článku 133 smernice 2013/36/EÚ.

(71)  S ohľadom na zmeny v režime zaobchádzania s expozíciami voči QCCP, konkrétne s ohľadom na režim zaobchádzania s príspevkami inštitúcií do fondov pre prípad zlyhania QCCP stanovený v tomto nariadení, by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť aj príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012(14), ktoré sa do uvedeného nariadenia zaviedli nariadením (EÚ) č. 575/2013 a ktoré spresňujú výpočet hypotetického kapitálu CCP, ktorý inštitúcie následne používajú na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje.

(72)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie a zlepšenie už existujúcich právnych aktov Únie zabezpečujúcich jednotné prudenciálne požiadavky, ktoré sa vzťahujú na ▌inštitúcie ▌v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(73)  S cieľom umožniť riadny odklon od holdingových poisťovní, ktoré nepodliehajú dodatočnému dohľadu, mala by sa uplatniť pozmenená verzia prechodných ustanovení ktoré sa týkajú odpočítavania kapitálových podielov v poisťovniach, a to s retroaktívnym účinkom od 1. januára 2019.

(74)  Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

1.  Články 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

„Článok 1

Rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa všeobecných prudenciálnych požiadaviek, ktoré musia spĺňať inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, nad ktorými sa vykonáva dohľad podľa smernice 2013/36/EÚ, v súvislosti s týmito položkami:

   a) požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sa vzťahujú na plne vyčísliteľné, jednotné a štandardizované prvky kreditného rizika, trhového rizika, operačného rizika ▌, rizika vyrovnania a finančnej páky;
   b) požiadavky obmedzujúce veľkú majetkovú angažovanosť;
   c) požiadavky na likviditu, ktoré sa vzťahujú na plne vyčísliteľné, jednotné a štandardizované prvky rizika likvidity;
   d) požiadavky na predkladanie správ v súvislosti s písmenami a), b) a c);
   e) požiadavky na zverejňovanie.

V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré musia spĺňať subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú globálnymi systémovo významnými inštitúciami (G‑SII) alebo tvoria časť G-SII a významnými dcérskymi spoločnosťami G-SII mimo EÚ.

Týmto nariadením sa neupravujú požiadavky na uverejňovanie v prípade príslušných orgánov v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad inštitúciami, ako sa stanovuje v smernici 2013/36/EÚ.

Článok 2

Právomoci v oblasti dohľadu

   1. Na účel zabezpečenia súladu s týmto nariadením majú príslušné orgány právomoci a dodržiavajú postupy stanovené v smernici 2013/36/EÚ a v tomto nariadení.
   2. Na účel zabezpečenia súladu s týmto nariadením majú orgány pre riešenie krízových situácií právomoci a dodržiavajú postupy stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ* a v tomto nariadení.
   3. Na účel zabezpečenia súladu s požiadavkami na vlastné zdroje a oprávnené záväzky príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú.
   4. Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014**a Európska centrálna banka na účel zabezpečenia súladu v rámci svojich príslušných právomocí vo vzťahu k úlohám, ktoré sú na ne prenesené nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013***, zabezpečujú pravidelnú a spoľahlivú výmenu príslušných informácií.

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

*** Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).“

"

2.  Článok 4 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  bod 7) sa nahrádza takto:"

„7) „podnik kolektívneho investovania“ alebo „PKI“ je PKIPCP vymedzený v článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES* alebo alternatívny investičný fond (ďalej len „AIF“) vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ**;

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).“;

"

ii)  bod 20) sa nahrádza takto:"

„20) „finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia, ktorej dcérskymi spoločnosťami sú výhradne alebo prevažne inštitúcie alebo finančné inštitúcie a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou; dcérske spoločnosti finančnej inštitúcie sú prevažne inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, pričom aspoň jedna z nich je inštitúciou a viac než 50 % vlastného imania, konsolidovaných aktív, príjmov, zamestnancov alebo iného ukazovateľa finančnej inštitúcie, ktorý príslušný orgán považuje za relevantný ▌, súvisí s dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami;“;

"

iii)  bod 26) sa nahrádza takto:"

„26) „finančná inštitúcia“ je spoločnosť, ktorá nie je inštitúciou a ani čisto priemyselnou holdingovou spoločnosťou a ktorej hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viac činností uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ, vrátane finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, platobnej inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366* a správcovskej spoločnosti, ale s výnimkou holdingových poisťovní a zmiešaných holdingových poisťovní vymedzených v článku 212 ods. 1 písm. f), resp. g) smernice 2009/138/ES;

––––––––––––––––––––––––

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).“;

"

iv)   bod 28) sa nahrádza takto:"

„28) „materská inštitúcia v členskom štáte“ je inštitúcia v členskom štáte, ktorej dcérskou spoločnosťou je inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik pomocných služieb alebo ktorá má účasť v inštitúcii alebo finančnej inštitúcii alebo podniku pomocných služieb, a ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;“;

"

v)   vkladajú sa tieto písmená:"

„29a) „materská investičná spoločnosť v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá je investičnou spoločnosťou;

   29b) „materská investičná spoločnosť v EÚ“ je materská inštitúcia v EÚ, ktorá je investičnou spoločnosťou;
   29c) „materská úverová inštitúcia v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá je úverovou inštitúciou;
   29d) „materská úverová inštitúcia v EÚ“ je materská inštitúcia v EÚ, ktorá je úverovou inštitúciou;“;

"

vi)  v bode 39 sa dopĺňa tento odsek:"

„Dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmene a) alebo b), sa vzhľadom na svoju priamu expozíciu voči tej istej CCP na účely zúčtovacích činností nepovažujú za skupinu prepojených klientov.“;

"

vii)   bod 41) sa nahrádza takto:"

„41) „orgán konsolidovaného dohľadu“ je príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ;“;

"

viii)  v bode 71 sa úvodná veta v písmene b) nahrádza takto:"

„b) na účely článku 97 to predstavuje súčet týchto položiek:“;

"

ix)  v bode 72 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) ide o regulovaný trh alebo trh tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s postupom stanoveným v článku 25 ods. 4 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ*;

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).“;

"

x)  bod 86) sa nahrádza takto:"

„86) „obchodná kniha“ sú všetky pozície vo finančných nástrojoch a komoditách, ktoré inštitúcia drží buď s úmyslom obchodovania, alebo s cieľom hedžovať pozície držané s úmyslom obchodovania ▌v súlade s článkom 104 ▌;“;

"

xi)  bod 91) sa nahrádza takto:"

„91) „obchodná expozícia“ je aktuálna expozícia vrátane variačnej marže splatnej zúčtovaciemu členovi, ale ešte neprijatej, a akákoľvek potenciálna budúca expozícia zúčtovacieho člena alebo klienta voči CCP vyplývajúca zo zmlúv a transakcií uvedených v článku 301 ods. 1 písm. a), b) a c), ako aj počiatočná marža;“;

"

xii)  bod 96) sa nahrádza takto:"

„96) „interný hedžing“ je pozícia, ktorá významne kompenzuje jednotlivé rizikové prvky medzi pozíciou v obchodnej knihe a jednou alebo viacerými pozíciami v neobchodnej knihe alebo medzi dvoma trading deskmi;“;

"

xiii)   v bode 127 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) inštitúcie patria do tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7, alebo sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu v sieti;“;

"

xiv)   bod 128) sa nahrádza takto:"

„128) „rozdeliteľné položky“ je suma zisku na konci posledného finančného roka zvýšená o všetok nerozdelený zisk z predchádzajúcich období a rezervné fondy, ktoré sú k dispozícii na tento účel, pred rozdelením držiteľom nástrojov vlastného kapitálu, a znížená o všetky neuhradené straty z predchádzajúcich období, všetok nerozdeliteľný zisk podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva alebo predpisov inštitúcie a všetky sumy vložené do nerozdeliteľných rezervných fondov v súlade s vnútroštátnym právom alebo stanovami inštitúcie, v každom prípade pri zohľadnení osobitnej kategórie nástrojov vlastného kapitálu, ktorých sa týka právo Únie alebo vnútroštátne právo, predpisy alebo stanovy inštitúcie; výška takýchto ziskov, strát a rezervných fondov sa určuje na základe individuálnej účtovnej závierky inštitúcie, a nie na základe konsolidovanej účtovnej závierky;“;

"

xv)  dopĺňajú sa tieto body:"

„130) „orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán pre riešenie krízových situácií vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/59/EÚ;

   131) „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 83a smernice 2014/59/EÚ;
   132) „skupina, ktorej krízová situácia sa rieši“ je skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, vymedzená v článku 2 ods. 1 bode 83b smernice 2014/59/EÚ;
   133) „globálne systémovo významná inštitúcia“ alebo „G-SII“ je G-SII, ktorá bola určená v súlade s článkom 131 ods. 1 a 2 smernice 2013/36/EÚ;
   134) „globálne systémovo významná inštitúcia mimo EÚ“ alebo „G-SII mimo EÚ“ je globálne systémovo významná banková skupina alebo banka (G-SIB), ktorá nie je G-SII a ktorá je zahrnutá do pravidelne aktualizovaného zoznamu G-SIB, ktorý uverejňuje Rada pre finančnú stabilitu;
   135) „významná dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť, ktorá na individuálnom alebo konsolidovanom základe spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
   a) daná dcérska spoločnosť drží viac než 5 % konsolidovaných rizikovo vážených aktív svojej pôvodnej materskej spoločnosti;
   b) daná dcérska spoločnosť vytvára viac než 5 % celkových prevádzkových výnosov svojej pôvodnej materskej spoločnosti;
   c) veľkosť celkovej expozície, uvedenej v článku 429 ods. 4 tohto nariadenia, v súvislosti s dcérskou spoločnosťou je viac než 5 % konsolidovanej veľkosti celkovej expozície jej pôvodnej materskej spoločnosti;

na účely určenia významnej dcérskej spoločnosti, ak sa uplatňuje článok 21b ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, sa dve sprostredkovateľské materské spoločnosti v EÚ počítajú za jedinú dcérsku spoločnosť na základe ich konsolidovanej situácie;

   136) „subjekt G-SII“ je subjekt s právnou subjektivitou, ktorý je G-SII alebo ktorý tvorí časť G-SII alebo časť G-SII mimo EÚ;
   137) „nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“ je nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 57 smernice 2014/59/EÚ;
   138) „skupina“ je skupina podnikov, z ktorých aspoň jeden je inštitúciou, a ktorá pozostáva z materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností, alebo z podnikov, ktoré sú vzájomne prepojené, ako je uvedené v článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ*;
   139) „transakcia financovania prostredníctvom cenných papierov“ je repo transakcia, transakcia požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo transakcia požičiavania s dozabezpečením;

   140) „počiatočná marža“ alebo „IM“ je akýkoľvek kolaterál okrem premenlivej marže, ktorý sa od subjektu vyberá alebo v prospech neho skladá s cieľom kryť aktuálnu a potenciálnu budúcu expozíciu transakcie alebo portfólia transakcií v období, ktoré je potrebné na likvidáciu uvedených transakcií, alebo s cieľom opätovne hedžovať svoje trhové riziko, po zlyhaní protistrany v rámci transakcie alebo portfólia transakcií;
   141) „trhové riziko“ je riziko strát vyplývajúcich z pohybov trhových cien vrátane výmenných kurzov alebo cien komodít;
   142) „devízové riziko“ je riziko strát vyplývajúce z pohybov výmenných kurzov;
   143) „komoditné riziko“ je riziko strát vyplývajúce z pohybov cien komodít;
   144) „trading desk“ je dobre vymedzená skupina obchodníkov, ktorú zriadila inštitúcia a ktorá spoločne spravuje portfólio pozícií v obchodnej knihe na základe dobre vymedzenej a konzistentnej obchodnej stratégie a ktorá pôsobí v rámci tej istej štruktúry riadenia rizík;
   145) „malá a menej zložitá inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:
   a) nie je veľkou inštitúciou;
   b) celková hodnota jej aktív na individuálnom základe alebo prípadne na konsolidovanom základe v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ v priemere neprevyšuje prahovú hodnotu 5 miliárd EUR v priebehu štyroch rokov bezprostredne predchádzajúcich bežnému každoročnému vykazovanému obdobiu. Členské štáty môžu túto prahovú hodnotu znížiť;
   c) nemá žiadne povinnosti alebo podlieha zjednodušeným povinnostiam vo vzťahu k plánovaniu ozdravenia a riešenia krízových situácií v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ;
   d) jej činnosť v obchodnej knihe sa v zmysle článku 94 ods. 1 považuje za malú;
   e) celková hodnota jej derivátových pozícií držaných s úmyslom obchodovania nepresahuje 2 % jej celkových súvahových a podsúvahových aktív a celková hodnota jej celkových derivátových pozícií nepresahuje 5 %, pričom obidve sa vypočítajú v súlade s článkom 273a ods. 3;
   f) viac ako 75 % konsolidovaných celkových aktív a záväzkov inštitúcie s výnimkou, a to v obidvoch prípadoch, expozícií v rámci skupiny sa vzťahuje na činnosti s protistranami nachádzajúcimi sa v Európskom hospodárskom priestore;
   g) inštitúcia nepoužíva interné modely na splnenie prudenciálnych požiadaviek v súlade s týmto nariadením, s výnimkou dcérskych spoločností používajúcich interné modely vyvinuté na úrovni skupiny, a to za predpokladu, že skupina podlieha na konsolidovanom základe požiadavkám na zverejňovanie informácií stanoveným v článku 433a alebo 433c;
   h) inštitúcia neoznámila príslušnému orgánu svoj nesúhlas s tým, aby bola klasifikovaná ako malá a menej zložitá inštitúcia;
   i) príslušný orgán nerozhodol, že na základe analýzy veľkosti, prepojenosti, komplexnosti alebo rizikového profilu nemožno inštitúciu považovať za malú a menej zložitú inštitúciu;
   146) „veľká inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
   a) je G-SII ;
   b) bola určená ako inak systémovo významná inštitúcia (O-SII) v súlade s článkom 131 ods. 1 a 3 smernice 2013/36/EÚ;
   c) je v členskom štáte, v ktorom je usadená, jednou z troch najväčších inštitúcií z hľadiska celkovej hodnoty aktív;
   d) celková hodnota jej aktív na individuálnom základe alebo prípadne na základe jej konsolidovanej situácie v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ sa rovná alebo je vyššia ako suma 30 miliárd EUR;
   147) „veľká dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť, ktorá sa kvalifikuje ako veľká inštitúcia;
   148) „nekótovaná inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá neemitovala cenné papiere, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 21 smernice 2014/65/EÚ;
   149) „finančná správa“ je na účely ôsmej časti finančná správa v zmysle článkov 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES**.

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek:"

„4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa presne stanoví, za akých okolností sú splnené podmienky uvedené v ▌odseku 1 bode 39.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

3.  Článok 6 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Inštitúcie plnia povinnosti stanovené v druhej, tretej, štvrtej, siedmej, siedmej A a ôsmej časti tohto nariadenia a kapitoly 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na individuálnom základe s výnimkou článku 430 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia. “;

"

b)  vkladá sa tento odsek:"

„1a. Odchylne od odseku 1 tohto článku musia požiadavku stanovenú v článku 92a na individuálnom základe spĺňať len inštitúcie určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú zároveň G-SII alebo ktoré tvoria časť G-SII a ktoré nemajú dcérske spoločnosti.

Významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ ▌dodržiavajú ustanovenia článku 92b na individuálnom základe, ak spĺňajú všetky tieto podmienky:

   a) nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši;
   b) nemajú dcérske spoločnosti;
   c) nie sú dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ.“;

"

c)   odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:"

„3. Od žiadnej inštitúcie, ktorá je buď materskou alebo dcérskou spoločnosťou, ani od inštitúcie, ktorá je zahrnutá do konsolidácie podľa článku 18, sa nevyžaduje, aby na individuálnom základe plnila povinnosti stanovené v ôsmej časti.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, inštitúcie uvedené v odseku 1a tohto článku dodržiavajú ustanovenia článku 437a a článku 447 písm. h) na individuálnom základe.

   4. Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie investičných služieb a činností uvedených v oddiele A bodoch 3 a 6 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, plnia na individuálnom základe povinnosti stanovené v šiestej časti a v článku 430 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia.

Dodržiavanie článku 413 ods. 1 a súvisiacich požiadaviek na predkladanie správ o likvidite stanovených v siedmej A časti tohto nariadenia sa nevyžaduje od týchto inštitúcií:

   a) inštitúcie, ktorým bolo udelené aj povoleniesúlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
   b) inštitúcie, ktorým bolo udelené aj povolenie v súlade s článkom16 a článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014*, pod podmienkou, že nevykonajú žiadnu významnú zmenu lehoty splatnosti; a
   c) inštitúcie určené v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 pod podmienkou, že:
   i) ich činnosti sa obmedzujú na ponuku služieb bankového typu, ktoré sa uvádzajú v oddiele C písmenách a) až e) prílohy k uvedenému nariadeniu, centrálnym depozitárom cenných papierov, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia; a
   ii) nevykonajú žiadnu významnú zmenu lehoty splatnosti.

Kým Komisia podá správu v súlade s článkom 508 ods. 3, môžu príslušné orgány oslobodiť investičné spoločnosti od plnenia povinností stanovených v šiestej časti a článku 430 ods. 1 písm. d), pričom zohľadnia povahu, rozsah a komplexnosť ich činností.

   5. Investičné spoločnosti uvedené v článku 95 ods. 1 a článku 96 ods. 1 tohto nariadenia, inštitúcie, ktorým príslušné orgány udelili výnimku uvedenú v článku 7 ods. 1 alebo 3 tohto nariadenia, a inštitúcie, ktorým bolo udelené aj povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, nemusia na individuálnom základe plniť povinnosti stanovené v siedmej časti a súvisiace požiadavky na predkladanie správ o ukazovateli finančnej páky stanovené v siedmej A časti tohto nariadenia.

_______________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1);“

"

4.   Článok 8 sa mení takto:

a)   v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

b) materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska inštitúcia na subkonsolidovanom základe sústavne monitorujú pozície likvidity a vykonávajú nad nimi dohľad v prípade všetkých inštitúcií v skupine alebo podskupine, na ktoré sa takéto oslobodenie vzťahuje, sústavne monitorujú a vykonávajú dohľad nad finančnými pozíciami všetkých inštitúcií v skupine alebo podskupine, ak bolo upustené od uplatňovania požiadavky pomeru čistého stabilného financovania NSFR stanovenej v šiestej časti hlave IV, ▌ a zabezpečujú dostatočnú úroveň likvidity a stabilného financovania, ak bolo upustené od uplatňovania požiadavky NSFR stanovenej v šiestej časti hlave IV, v prípade všetkých uvedených inštitúcií;“;

"

b)   v odseku 3 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:"

„b) na rozdelení súm, umiestnení a vlastníctve požadovaných likvidných aktív, ktoré má mať v držbe jediná likviditná podskupina, ak sa upustí od uplatňovania požiadavky ukazovateľa krytia likvidity (ďalej len „LCR“) stanovenej v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1, a na rozdelení súm a umiestnení dostupného stabilného financovania v rámci jedinej likviditnej podskupiny, ak sa upustí od uplatňovania požiadavky NSFR stanovenej v šiestej časti hlave IV tohto nariadenia;

   c) na určení minimálnych súm likvidných aktív, ktoré majú mať v držbe inštitúcie, pri ktorých sa upustilo od uplatňovania požiadavky LCR stanovenej v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1, a na určení minimálnych súm dostupného stabilného financovania, ktoré majú mať v držbe inštitúcie, pri ktorých sa upustilo od uplatňovania požiadavky NSFR stanovenej v šiestej časti hlave IV;;

"

c)  dopĺňa sa tento odsek:

▌"

„6. Ak príslušný orgán udelí v súlade s týmto článkom úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti pre inštitúciu, môže udeliť aj výnimku z uplatňovania súvisiacich požiadaviek na predkladanie správ o likvidite podľa článku 430 ods. 1 písm. d) pre uvedenú inštitúciu.”

"

5.  V článku 10 ods. 1 sa úvodná veta prvého pododseku nahrádza takto:"

„1. Príslušné orgány môžu v súlade s vnútroštátnym právom čiastočne alebo v plnom rozsahu udeliť výnimku z uplatňovania požiadaviek stanovených v druhej až ôsmej časti tohto nariadenia a kapitoly 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 jednej alebo viacerým úverovým inštitúciám, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte a ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ktorý nad nimi vykonáva dohľad a ktorý je zriadený v tom istom členskom štáte, ak sú splnené tieto podmienky:”

"

6.  Článok 11 sa mení takto:

a)  odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

1. Materské inštitúcie v členskom štáte plnia povinnosti stanovené v druhej, tretej, štvrtej, siedmej a siedmej A časti v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18 na základe svojej konsolidovanej situácie s výnimkou článku 430 ods. 1 písm. d). Materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vytvoria vhodnú organizačnú štruktúru a zavedú primerané mechanizmy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť náležité spracovanie a odoslanie údajov požadovaných na konsolidáciu. Predovšetkým zabezpečia, aby dcérske spoločnosti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vykonávali opatrenia, postupy a mechanizmy na zabezpečenie riadnej konsolidácie.

   2. S cieľom zabezpečiť plnenie požiadaviek tohto nariadenia na konsolidovanom základe sa termíny „inštitúcia“, „materská inštitúcia v členskom štáte“, „materská inštitúcia v EÚ“ a „materská spoločnosť“ podľa konkrétneho prípadu vzťahujú aj na:
   a) finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť schválenú v súlade s článkom 21a smernice 2013/36/EÚ;
   b) určenú inštitúciu kontrolovanú materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ak takáto materská spoločnosť nepodlieha schváleniu v súlade s článkom 21a ods. 4 smernice 2013/36/EÚ;
   c) finančnú holdingovú spoločnosť, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť alebo inštitúciu určenú v súlade s článkom 21a ods. 6 písm. d) smernice 2013/36/EÚ.

Konsolidovanou situáciou podniku uvedeného v prvom pododseku písm. b) tohto odseku je konsolidovaná situácia materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá nepodlieha schváleniu v súlade s článkom 21a ods. 4 smernice 2013/36/EÚ. Konsolidovanou situáciou podniku uvedeného v prvom pododseku písm. c) tohto odseku je konsolidovaná situácia jeho materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.”;

"

b)  odsek 3 sa vypúšťa;

c)  vkladá sa tento odsek:"

3a. Odchylne od odseku 1 tohto článku platí, že len materské inštitúcie určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú G-SII, tvoria časť G-SII alebo tvoria časť G-SII mimo EÚ, dodržiavajú ustanovenia článku 92a tohto nariadenia na konsolidovanom základe, a to v rozsahu a spôsobom stanoveným v článku 18 tohto nariadenia.

Len materské spoločnosti v EÚ, ktoré sú významnou dcérskou spoločnosťou G-SII mimo EÚ a ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, dodržiavajú ustanovenia článku 92b tohto nariadenia na konsolidovanom základe v rozsahu a spôsobom stanoveným v článku 18 tohto nariadenia. Ak sa uplatňuje článok 21b ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, každá z dvoch sprostredkovateľských materských spoločností v EÚ určených ako významná dcérska spoločnosť dodržiava ustanovenia článku 92b tohto nariadenia na základe svojej konsolidovanej situácie.”;

"

d)  odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:"

„4. Materské inštitúcie v EÚ dodržiavajú ustanovenia šiestej časti a článku 430 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia na základe svojej konsolidovanej situácie ▌, ak daná skupina zahŕňa jednu alebo viaceré úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti, ktoré majú povolenie poskytovať investičné služby a vykonávať investičné činnosti uvedené v oddiele A bodoch 3 a 6 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ. Kým Komisia podá správu podľa článku 508 ods. 2 tohto nariadenia a ak skupinu tvoria len investičné spoločnosti, môžu príslušné orgány oslobodiť materské inštitúcie v EÚ od plnenia ustanovení šiestej časti a článku 430 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia na konsolidovanom základe, zohľadňujúc pritom povahu, rozsah a komplexnosť činností investičnej spoločnosti.

Ak bola udelená výnimka podľa článku 8 ods. 1 až 5, inštitúcie a prípadne finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré sú súčasťou likviditnej podskupiny, dodržiavajú ustanovenia šiestej časti a článku 430 ods. 1 písm. d) na konsolidovanom základe alebo na subkonsolidovanom základe danej likviditnej podskupiny.

   5. Ak sa uplatňuje článok 10 tohto nariadenia, ústredný orgán v ňom uvedený spĺňa požiadavky druhej až ôsmej časti tohto nariadenia a kapitoly 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na základe konsolidovanej situácie celku tvoreného ústredným orgánom spolu s jeho pridruženými inštitúciami.
   6. Okrem požiadaviek uvedených v odsekoch 1 až 5 tohto článku a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto nariadenia a smernice 2013/36/EÚ, ak je to na účely dohľadu odôvodnené osobitosťou rizika alebo kapitálovej štruktúry inštitúcie alebo v prípade, keď členské štáty prijmú vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa vyžaduje štrukturálne oddelenie činností v rámci bankovej skupiny, príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby plnila povinnosti stanovené v druhej až ôsmej časti tohto nariadenia a v hlave VII smernice 2013/36/EÚ na subkonsolidovanom základe.

Uplatnením prístupu stanoveného v prvom pododseku nie je dotknutý účinný dohľad na konsolidovanom základe, pričom tento prístup nesmie mať na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii neprimeraný negatívny vplyv, ani nesmie predstavovať ani vytvárať prekážku fungovania vnútorného trhu.”

"

7.  Článok 12 sa vypúšťa.

8.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 12

Konsolidovaný výpočet pre G-SII s viacerými subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši

Ak subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, najmenej dva subjekty G-SII patriace do tej istej G-SII, materská inštitúcia v EÚ uvedenej G-SII vypočíta výšku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov uvedených v článku 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. Uvedený výpočet sa vykonáva na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie v EÚ, ako keby bola jediným subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, v rámci G-SII.

Ak je hodnota vypočítaná v súlade s prvým odsekom tohto článku nižšia než súčet hodnôt vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa článku 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia pre všetky subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, patriace do uvedenej G-SII, orgány pre riešenie krízových situácií konajú v súlade s článkom 45d ods. 3 a článkom 45h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.

Ak je hodnota vypočítaná v súlade s prvým odsekom tohto článku vyššia než súčet hodnôt vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa článku 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia pre všetky subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, patriace do uvedenej G-SII, orgány pre riešenie krízových situácií môžu konať v súlade s článkom 45d ods. 3 a článkom 45h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.”;

"

9.  Články 13 a 14 sa nahrádzajú takto:"

„Článok 13

Uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie informácií na konsolidovanom základe

   1. Materské inštitúcie v EÚ dodržiavajú ustanovenia ôsmej časti na základe svojej konsolidovanej situácie.

Veľké dcérske spoločnosti materských inštitúcií v EÚ zverejňujú informácie uvedené v článkoch 437, 438, 440, 442, 450, 451, 451a ▌a 453 na individuálnom základe alebo prípadne v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ na subkonsolidovanom základe.

   2. Inštitúcie určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú G-SII alebo sú súčasťou G-SII, dodržiavajú článok 437a a článok 447 písm. h) na základe konsolidovanej ▌situácie svojej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.
   3. Odsek 1 prvý pododsek sa neuplatňuje na materské inštitúcie v EÚ, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ak sa na ne vzťahuje rovnocenné zverejňovanie informácií poskytnutých na konsolidovanom základe materskou spoločnosťou usadenou v tretej krajine.

Odsek 1 druhý pododsek sa uplatňuje na dcérske spoločnosti materských spoločností usadených v tretej krajine, ak sa uvedené dcérske spoločnosti kvalifikujú ako veľké dcérske spoločnosti.

   4. Ak sa uplatňuje článok 10, ústredný orgán v ňom uvedený dodržiava ustanovenia ôsmej časti na základe svojej konsolidovanej situácie. Článok 18 ods. 1 sa uplatňuje na ústredný orgán a pridružené inštitúcie sa považujú za dcérske spoločnosti ústredného orgánu.

Článok 14

Uplatňovanie požiadaviek článku 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na konsolidovanom základe

   1. Od materských spoločností a ich dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa vyžaduje, aby plnili povinnosti stanovené v článku 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na konsolidovanom alebo na subkonsolidovanom základe, aby sa zabezpečilo, že ich opatrenia, postupy a mechanizmy, ktoré sa vyžadujú v týchto ustanoveniach, sú konzistentné a vhodne integrované a že je možné poskytovať akékoľvek údaje a informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu. Zabezpečujú najmä to, aby dcérske spoločnosti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vykonávali opatrenia, postupy a mechanizmy s cieľom zabezpečiť súlad s týmito ustanoveniami.
   2. Inštitúcie pri uplatňovaní článku 92 tohto nariadenia na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe uplatňujú dodatočnú rizikovú váhu v súlade s článkom 270a tohto nariadenia, ak dôjde k nedodržaniu požiadaviek stanovených v článku 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na úrovni subjektu usadeného v tretej krajine, ktorý je zahrnutý do konsolidácie v súlade s článkom 18 tohto nariadenia, ak ide o závažné porušenie vo vzťahu k celkovému rizikovému profilu skupiny.“

"

10.  V článku 15 ods. 1 sa úvodná veta prvého pododseku nahrádza takto:"

„1. Orgán konsolidovaného dohľadu môže v jednotlivých prípadoch udeliť výnimku z uplatňovania tretej časti a súvisiacich požiadaviek na predkladanie správ v siedmej A časti tohto nariadenia a hlavy VII kapitoly 4 smernice 2013/36/EÚ s výnimkou článku 430 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia na konsolidovanom základe za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:”

"

11.  Článok 16 sa nahrádza takto:"

„Článok 16

Výnimka z uplatňovania požiadaviek na ukazovateľ finančnej páky na konsolidovanom základe v prípade skupín investičných spoločností

Ak sú všetky subjekty v skupine investičných spoločností, vrátane materského subjektu, investičnými spoločnosťami, ktoré sú oslobodené od uplatňovania požiadaviek ustanovených v siedmej časti na individuálnom základe v súlade s článkom 6 ods. 5, materská investičná spoločnosť sa môže rozhodnúť neuplatňovať požiadavky ustanovené v siedmej časti a súvisiace požiadavky na predkladanie správ o ukazovateli finančnej páky v siedmej A časti na konsolidovanom základe.”

"

12.  Článok 18 sa nahrádza takto:"

„Článok 18

Metódy prudenciálnej konsolidácie

   1. Inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, od ktorých sa vyžaduje, aby spĺňali požiadavky uvedené v tejto kapitole oddiele 1 na základe svojej konsolidovanej situácie, vykonajú úplnú konsolidáciu všetkých inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami. Odseky 3 až 6 a odsek 9 tohto článku sa neuplatňujú, ak sa šiesta časť a článok 430 ods. 1 písm. d) uplatňujú na základe konsolidovanej situácie inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo na základe subkonsolidovanej situácie likviditnej podskupiny podľa článkov 8 a 10.

Na účely článku 11 ods. 3a vykonávajú inštitúcie, od ktorých sa vyžaduje, aby spĺňali požiadavky uvedené v článku 92a alebo 92b na konsolidovanom základe, úplnú konsolidáciu všetkých inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami v príslušných skupinách, ktorých krízová situácia sa rieši.

   2. Podniky pomocných služieb sa do konsolidácie zahŕňajú v prípadoch stanovených v tomto článku a v súlade s metódami stanovenými v tomto článku.
   3. Ak majú podniky vzťah v zmysle článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ, určujú spôsob vykonania konsolidácie príslušné orgány.
   4. Orgán konsolidovaného dohľadu požaduje proporcionálnu konsolidáciu, a to podľa podielu na držanom kapitáli, účastí v inštitúciách a finančných inštitúciách, ktoré riadi podnik zahrnutý do konsolidácie spolu s jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré do konsolidácie zahrnuté nie sú, ak sa ručenie týchto podnikov obmedzuje na podiel na kapitáli, ktorý majú v držbe.
   5. V prípade účastí alebo iných kapitálových väzieb než sú väzby uvedené v odsekoch 1 a 4, príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať. Predovšetkým môžu povoliť alebo požadovať použitie metódy vlastného imania. Táto metóda však neznamená, že sa dotknuté podniky zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.
   6. Príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať v týchto prípadoch:
   a) ak inštitúcia podľa názoru príslušných orgánov vykonáva významný vplyv na jednu alebo viacero inštitúcií alebo finančných inštitúcií, a pritom v nich nemá účasť ani iné kapitálové väzby; a
   b) ak dve alebo viac inštitúcií či finančných inštitúcií riadi jeden manažment inak než na základe zmluvy, zakladajúcej listiny či stanov.

Príslušné orgány môžu predovšetkým povoliť ▌alebo požadovať použitie ▌metódy stanovenej v článku 22 ods. 7, 8 a 9 smernice 2013/34/EÚ. Táto metóda však neznamená, že sa dotknuté podniky zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.

   7. Ak má inštitúcia dcérsku spoločnosť, ktorá je podnikom, ktorý nie je inštitúciou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb, alebo má majetkovú účasť v takomto podniku, uplatňuje na túto dcérsku spoločnosť alebo účasť metódu vlastného imania. Táto metóda však neznamená, že sa dotknuté podniky zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.

Odchylne od prvého pododseku môžu príslušné orgány povoliť alebo požadovať, aby inštitúcie uplatňovali inú metódu na takéto dcérske spoločnosti alebo účasti vrátane metódy požadovanej podľa uplatniteľného účtovného rámca, a to za predpokladu, že:

   a) inštitúcia už k ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia], neuplatňuje metódu vlastného imania;
   b) by bolo neúmerne zaťažujúce uplatňovať metódu vlastného imania alebo metóda vlastného imania primerane nezohľadňuje riziká, ktoré podnik uvedený v prvom pododseku pre inštitúciu predstavuje; a
   c) použitá metóda nevedie k plnej alebo proporcionálnej konsolidácii daného podniku.
   8. Príslušné orgány môžu požadovať úplnú alebo proporcionálnu konsolidáciu dcérskej spoločnosti alebo podniku, v ktorom má inštitúcia majetkovú účasť, ak táto dcérska spoločnosť alebo podnik nie je inštitúciou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb, a ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) podnik nie je poisťovňou, poisťovňou v tretej krajine, zaisťovňou, zaisťovňou v tretej krajine, holdingovou poisťovňou alebo podnikom vylúčeným z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES v súlade s jej článkom 4;
   b) existuje značné riziko, že sa inštitúcia rozhodne poskytnúť finančnú podporu danému podniku v stresových podmienkach pri absencii alebo nad rámec akýchkoľvek zmluvných záväzkov poskytnúť takúto podporu.
   9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, v súlade s ktorými sa vykonáva konsolidácia v prípadoch uvedených v odsekoch 3 až 6 a v odseku 8.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

"

13.  Článok 22 sa nahrádza takto:"

„Článok 22

Subkonsolidácia v prípade subjektov v tretích krajinách

   1. Dcérske inštitúcie uplatňujú požiadavky stanovené v článkoch 89, 90 a 91 a tretej, štvrtej a siedmej časti a súvisiace požiadavky na predkladanie správ stanovené v siedmej A časti na základe svojej subkonsolidovanej situácie, ak uvedené inštitúcie majú inštitúciu alebo finančnú inštitúciu ako dcérsku spoločnosť v tretej krajine alebo majú v takomto podniku účasť.
   2. Odchylne od odseku 1 tohto článku si dcérske inštitúcie môžu vybrať, že nebudú uplatňovať požiadavky uvedené v článkoch 89, 90 a 91 a tretej, štvrtej a siedmej časti a súvisiace požiadavky na predkladanie správ v siedmej A časti na základe svojej subkonsolidovanej situácie, ak celkové aktíva a podsúvahové položky ich dcérskych spoločností a účastí v tretích krajinách predstavujú menej než 10 % celkovej hodnoty aktív a podsúvahových položiek danej dcérskej inštitúcie.“

"

14.  Názov druhej časti sa nahrádza takto:"

„VLASTNÉ ZDROJE A OPRÁVNENÉ ZÁVÄZKY“.

"

15.  V článku 26 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Príslušné orgány posúdia, či emisie kapitálových nástrojov spĺňajú kritériá stanovené v článku 28 alebo prípadne v článku 29. Inštitúcie klasifikujú emisie kapitálových nástrojov ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 len po udelení povolenia príslušnými orgánmi.

Odchylne od prvého pododseku inštitúcie môžu ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 klasifikovať následné emisie vo forme nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, pre ktoré už získali povolenie, za predpokladu, že sú splnené obidve tieto podmienky:

   a) ustanovenia, ktorými sa upravujú tieto následné emisie sú v podstate rovnaké ako ustanovenia, ktorými sa upravujú takéto emisie, pre ktoré už inštitúcie získali povolenie;
   b) inštitúcie oznámili takéto následné emisie príslušným orgánom v dostatočnom časovom predstihu pred ich klasifikáciou ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1.

Príslušné orgány konzultujú s EBA pred udelením povolenia pre nové formy kapitálových nástrojov, ktoré sa majú klasifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. Príslušné orgány náležite zohľadnia stanovisko EBA, a v prípade, ak sa rozhodnú odchýliť sa od neho, do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska EBA zašlú EBA písomné oznámenie, v ktorom vymedzia dôvody odklonu od príslušného stanoviska. Tento pododsek sa neuplatňuje na kapitálové nástroje uvedené v článku 31.

EBA na základe informácií zhromaždených od príslušných orgánov vypracúva, vedie a uverejňuje zoznam všetkých foriem kapitálových nástrojov v každom členskom štáte, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. V súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 môže EBA zhromažďovať akékoľvek informácie v súvislosti s nástrojmi vlastného kapitálu Tier 1, ktoré považuje za potrebné na zistenie súladu s kritériami stanovenými v článku 28 alebo prípadne v článku 29 tohto nariadenia a na účely vedenia a aktualizácie zoznamu uvedeného v tomto pododseku.

Na základe postupu preskúmania stanoveného v článku 80 a v prípade, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že príslušné kapitálové nástroje nespĺňajú alebo prestali spĺňať kritériá stanovené v článku 28 alebo prípadne v článku 29, môže EBA rozhodnúť, že nezaradí tieto nástroje do zoznamu uvedeného vo štvrtom pododseku, respektíve že ich z daného zoznamu vyradí. EBA na tento účel vydá oznámenie, v ktorom sa uvedie aj stanovisko relevantného príslušného orgánu k tejto záležitosti. Tento pododsek sa neuplatňuje na kapitálové nástroje uvedené v článku 31.“

"

16.   Článok 28 sa mení takto:

a)   odsek 1 sa mení takto:

i)   písmeno b) sa nahrádza takto:"

„b) nástroje sú úplne splatené a nadobudnutie vlastníctva týchto nástrojov nie je priamo ani nepriamo financované inštitúciou;“;

"

ii)   dopĺňa sa tento pododsek:"

„Na účely prvého pododseku písm. b) je oprávnená kvalifikovať sa ako nástroj vlastného kapitálu Tier 1 iba tá časť kapitálového nástroja, ktorá je úplne splatená.“;

"

b)   v odseku 3 sa dopĺňajú tieto pododseky:"

„Podmienky stanovenéodseku 1 prvom pododseku písm. h) bode v) sa považujú za splnené bez ohľadu na to, či sa na dcérsku spoločnosť vzťahuje dohoda s jej materskou spoločnosťou o prevode ziskov a strát, podľa ktorej je dcérska spoločnosť povinná previesť materskej spoločnosti svoj ročný výsledok po vypracovaní svojej ročnej účtovnej závierky, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) materská spoločnosť vlastní 90 % alebo viac hlasovacích práv a kapitálu dcérskej spoločnosti;
   b) materská spoločnosť a dcérska spoločnosť sa nachádzajú v tom istom členskom štáte;
   c) dohoda bola uzatvorená na legitímne účely zdaňovania;
   d) dcérska spoločnosť má pri vypracovaní ročnej účtovnej závierky právo rozhodnúť sa znížiť sumu rozdelených výnosov tým, že skôr než vykoná akúkoľvek platbu v prospech svojej materskej spoločnosti, časť svojich ziskov alebo všetok svoj zisk pridelí na svoje vlastné rezervy alebo fondy pre všeobecné bankové riziká;
   e) materská spoločnosť je na základe dohody povinná v plnom rozsahu kompenzovať dcérskej spoločnosti všetky jej straty;
   f) dohoda podlieha výpovednej lehote, v súlade s ktorou je dohodu možné vypovedať len ku koncu účtovného roka, pričom výpoveď nadobudne účinnosť najskôr začiatkom nasledujúceho účtovného roka, pričom sa nič nemení na povinnosti materskej spoločnosti v plnom rozsahu kompenzovať dcérskej spoločnosti všetky straty, ktoré jej vznikli počas bežného účtovného roka.

Ak inštitúcia uzatvorila dohodu o prevode ziskov a strát, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu a poskytne mu kópiu dohody. Inštitúcia príslušnému orgánu tiež bezodkladne oznámi akékoľvek zmeny dohody o prevode ziskov a strát a ukončenie jej platnosti. Inštitúcia neuzatvorí viac ako jednu dohodu o prevode ziskov a strát.“

"

17.  V článku 33 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) zisky a straty z derivátových záväzkov inštitúcie vyjadrené v reálnej hodnote, ktoré vyplývajú zo zmien vlastného kreditného rizika inštitúcie.“

"

18.  Článok 36 sa mení takto:

a)   odsek 1 sa mení takto:

i)   písmeno b) sa nahrádza takto:"

„b) nehmotné aktíva s výnimkou obozretne ocenených softvérových aktív, ktorých hodnota nie je negatívne dotknutá riešením krízovej situácie, platobnou neschopnosťou alebo likvidáciou inštitúcie;“;

"

ii)   dopĺňa sa toto písmeno:"

n) v prípade záväzku minimálnej hodnoty, ako sa uvádza v článku 132c ods. 2, akákoľvek suma, o ktorú je súčasná trhová hodnota podkladových jednotiek alebo akcií PKI vo vzťahu k záväzku minimálnej hodnoty nižšia ako súčasná výška minimálnej hodnoty záväzku a pri ktorej inštitúcia ešte neuznala zníženie položiek vlastného kapitálu Tier 1.“;

"

b)   dopĺňa sa tento odsek:"

„4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť uplatňovanie odpočtov uvedených v odseku 1 písm. b) vrátane závažnosti negatívnych účinkov na hodnotu, ktoré nespôsobujú prudenciálne obavy.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

19.  V článku 37 sa dopĺňa toto písmeno:"

„c) hodnota, ktorá sa má odpočítať, sa zníži o hodnotu účtovného precenenia nehmotných aktív dcérskych spoločností odvodených z konsolidácie dcérskych spoločností prisúditeľnú iným osobám než sú podniky zahrnuté do konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2.“

"

20.  V článku 39 ods. 2 prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:"

„Odložené daňové pohľadávky, ktoré nezávisia od budúcej ziskovosti, sa obmedzujú na odložené daňové pohľadávky, ktoré boli vytvorené pred 23. novembrom 2016 a ktoré vyplývajú z dočasných rozdielov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:“

"

21.  V článku 45 písm. a) sa bod i) nahrádza takto:"

„i) dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti ▌dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok;“

"

22.  Článok 49 sa mení takto:▌

a)  v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Tento odsek sa neuplatňuje pri výpočte vlastných zdrojov na účely požiadaviek uvedených v článkoch 92a a 92b, ktoré sa vypočítajú v súlade s odpočtovým rámcom stanoveným v článku 72e ods. 4.“;

"

b)  odsek 3 sa mení takto:

i)  v písmene a) bode iv) sa posledná veta nahrádza takto:"

„Konsolidovaná súvaha alebo rozšírený súhrnný výpočet sa oznamujú príslušným orgánom v intervaloch stanovených vo vykonávacích technických normách uvedených v článku 430 ods. 7.“;

"

ii)  v písmene a) bode v) sa prvá veta nahrádza takto:"

„inštitúcie zahrnuté do schémy inštitucionálneho zabezpečenia plnia spoločne na konsolidovanom alebo rozšírenom súhrnnom základe požiadaviek stanovených v článku 92 a predkladajú správy o plnení týchto požiadaviek v súlade s článkom 430.”

"

23.  Článok 52 ods. 1 sa mení takto:

a)  písmeno a) sa nahrádza takto:"

„a) nástroje sú emitované priamo inštitúciou a sú úplne splatené;“;

"

b)   úvodná veta v písmene b) sa nahrádza takto:"

„b) nástroje nevlastní žiadny z týchto subjektov:“;

"

c)   písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) nadobudnutie vlastníctva týchto nástrojov nie je priamo ani nepriamo financované inštitúciou;“;

"

d)   písmeno h) sa nahrádza takto:"

„h) ak nástroje zahŕňajú jednu alebo viacero opcií na predčasné splatenie vrátane kúpnych opcií, opcie sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta;“;

"

e)   písmeno j) sa nahrádza takto:"

„j) v ustanoveniach, ktorými sa nástroje riadia, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že by inštitúcia mohla na tieto nástroje uplatniť kúpnu opciu, umorenie alebo spätné odkúpenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie tejto inštitúcie a inštitúcia ani inak takúto možnosť neuvádza;“;

"

f)  písmeno p) sa nahrádza takto:"

„p) ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií uplatniť právomoc odpísať alebo konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;

ak je emitent usadený v tretej krajine a nebol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia relevantného orgánu tretej krajiny istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;“;

"

g)  ▌dopĺňajú sa tieto písmená ▌:"

„q) ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, nástroje sa môžu emitovať len podľa právnych predpisov tretej krajiny alebo sa na ne tieto právne predpisy musia inak vzťahovať, ak podľa týchto právnych predpisov je uplatnenie právomoci odpísať a konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice účinné a vymožiteľné na základe zákonných ustanovení alebo právne vymožiteľných zmluvných ustanovení, v ktorých sa uznáva riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia odpísania alebo konverzie;

   r) nástroje nie predmetom ▌dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní ▌, ktoré by ohrozili ich kapacitu na absorpciu strát.“;

"

h)   dopĺňa sa tento pododsek:"

„Na účely prvého pododseku písm. a) je oprávnená kvalifikovať sa ako nástroj dodatočného kapitálu Tier 1 iba tá časť kapitálového nástroja, ktorá je úplne splatená.“

"

24.   V článku 54 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:"

„e) ak nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 vydala dcérska spoločnosť so sídlom v tretej krajine, spúšťacia hodnota 5,125 % alebo viac uvedená v písmene a) sa vypočíta v súlade s vnútroštátnym právom danej tretej krajiny alebo zmluvnými ustanoveniami, ktorými sa nástroje riadia, za predpokladu, že príslušný orgán po porade s EBA si je istý, že tieto ustanovenia sú aspoň rovnocenné požiadavkám stanoveným v tomto článku.“

"

25.  V článku 59 písm. a) sa bod i) nahrádza takto:"

„i) dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok;“

"

26.  V článku 62 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) kapitálových nástrojov ▌, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 63 a v rozsahu stanovenom v článku 64;“

"

27.  Článok 63 sa mení takto:

a)  úvodná veta sa nahrádza takto:"

Kapitálové nástroje sa kvalifikujú ako nástroje Tier 2, ak sú splnené tieto podmienky:“;

"

b)  písmeno a) sa nahrádza takto:"

„a) nástroje sú emitované priamo ▌inštitúciou a sú úplne splatené;“;

"

c)   v písmene b) sa úvodná veta nahrádza takto:"

„b) nástroje nevlastní žiadny z týchto subjektov:“;

"

d)   písmená c) a d) sa nahrádzajú takto:"

„c) nadobudnutie vlastníctva nástrojov nie je priamo ani nepriamo financované inštitúciou;

   d) nárok na istinu nástrojov podľa ustanovení, ktorými sa nástroje riadia, je podriadený akýmkoľvek nárokom vyplývajúcim z nástrojov oprávnených záväzkov;;

"

e)   v písmene e) sa úvodná veta nahrádza takto:"

„e) nástroje nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka, ktorou sa zvyšuje nadriadenosť nároku ktoréhokoľvek z týchto subjektov:“

"

f)   písmená f) až n) sa nahrádzajú takto:"

„f) nástroje nepodliehajú žiadnemu dojednaniu, ktorým sa inak zvyšuje nadriadenosť nároku v súvislosti s nástrojmi;

   g) nástroje majú pôvodnú splatnosť najmenej päť rokov;
   h) ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, nezahŕňajú žiadny stimul pre inštitúciu, aby umorila alebo splatila, podľa toho, čo je uplatniteľné, ich istinu pred dátumom ich splatnosti;
   i) ak nástroje zahŕňajú jednu alebo viacero opcií na predčasné splatenie vrátane kúpnych opcií, opcie sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta;
   j) na nástroje môže byť uplatnená kúpna opcia, môžu byť umorené, splatené alebo predčasne spätne odkúpené, len ak sú splnené podmienky stanovenéčlánku 77 a nesmie k tomu dôjsť skôr ako päť rokov od dátumu emisie s výnimkou prípadov, v ktorých sú splnené podmienky stanovenéčlánku 78 ods. 4;
   k) v ustanoveniach, ktorými sa nástroje riadia, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že by inštitúcia mohla na tieto nástroje uplatniť kúpnu opciu, umorenie, splatenie alebo predčasné spätné odkúpenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie tejto inštitúcie a inštitúcia ani inak takúto možnosť neuvádza;
   l) ustanoveniami, ktorými sa nástroje riadia, sa držiteľovi neposkytuje právo na urýchlenie budúcej plánovanej výplaty úroku alebo istiny okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie inštitúcie;
   m) výška výplat úrokov alebo prípadne dividend, ktoré sa majú vyplácať z nástrojov, sa nebude meniť na základe úverovej bonity inštitúcie alebo jej materskej spoločnosti;
   n) ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií uplatniť právomoc odpísať alebo konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;

ak je emitent usadený v tretej krajine a nebol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia relevantného orgánu tretej krajiny istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;“;

"

g)  dopĺňajú sa tieto body:"

„o) ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, nástroje sa môžu emitovať len podľa právnych predpisov tretej krajiny alebo sa na ne tieto právne predpisy musia inak vzťahovať, ak podľa týchto právnych predpisov je uplatnenie právomoci odpísať a konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice účinné a vymožiteľné na základe zákonných ustanovení alebo právne vymožiteľných zmluvných ustanovení, v ktorých sa uznáva riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia odpísania alebo konverzie;

   p) nástroje nie sú predmetom ▌dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní ▌, ktoré by ohrozili ich kapacitu na absorpciu strát.“;

"

h)   dopĺňa sa tento odsek:"

„Na účely prvého odseku písm. a) je oprávnená kvalifikovať sa ako nástroj Tier 2 iba tá časť kapitálového nástroja, ktorá je úplne splatená.“

"

28.  Článok 64 sa nahrádza takto:"

Článok 64

Amortizácia nástrojov Tier 2

   1. Ako položky Tier 2 sa kvalifikuje plná hodnota nástrojov Tier 2 so zostatkovou splatnosťou viac než päť rokov.
   2. Rozsah, v akom sa nástroje Tier 2 kvalifikujú ako položky Tier 2 počas posledných piatich rokov splatnosti nástrojov, sa vypočíta vynásobením výsledku odvodeného z výpočtu uvedeného v písmene a) hodnotou uvedenou v písmene b) takto:
   a) účtovná hodnota nástrojov ▌v prvý deň záverečného päťročného obdobia ich zmluvnej splatnosti vydelená počtom dní tohto obdobia;
   b) počet zostávajúcich dní zmluvnej splatnosti nástrojov ▌.“

"

29.  V článku 66 sa dopĺňa toto písmeno:"

e) hodnota položiek, ktorú je potrebné odpočítať od položiek oprávnených záväzkov v súlade s článkom 72e a ktorá presahuje položky oprávnených záväzkov inštitúcie.

"

30.  V článku 69 písm. a) sa bod i) nahrádza takto:"

„i) dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok;“

"

31.  Za článok 72 sa vkladá táto kapitola:"

KAPITOLA 5a

Oprávnené záväzky

Oddiel 1

Položky a nástroje oprávnených záväzkov

Článok 72a

Položky oprávnených záväzkov

   1. Položky oprávnených záväzkov s výnimkou prípadu, keď patria do ktorejkoľvek z kategórií vylúčených záväzkov podľa odseku 2 tohto článku, a v rozsahu uvedenom v článku 72c pozostávajú z týchto prvkov:
   a) nástroje oprávnených záväzkov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 72b, ak sa nekvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2;
   b) nástroje kapitálu Tier 2 so zostatkovou splatnosťou najmenej jeden rok, ak sa nekvalifikujú ako položky kapitálu Tier 2 v súlade s článkom 64.
   2. Z položiek oprávnených záväzkov sú vylúčené tieto záväzky:
   a) kryté vklady;
   b) netermínované vklady a krátkodobé vklady s pôvodnou splatnosťou menej než jeden rok;
   c) časť oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré presahujú úroveň krytia uvedenú v článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ*;
   d) vklady, ktoré by boli oprávnenými vkladmi fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ak by sa nevkladali prostredníctvom pobočiek nachádzajúcich sa mimo Únie patriacich inštitúciám usadeným v Únii;
   e) zabezpečené záväzky vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krycej skupiny a ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečené podobne ako kryté dlhopisy, a to za predpokladu, že všetky zabezpečené aktíva týkajúce sa krycej skupiny krytých dlhopisov ostanú neovplyvnené, oddelené a s dostatočným financovaním a nebudú zahŕňať žiadnu časť zabezpečeného záväzku alebo záväzku, pre ktorý bol zložený kolaterál, ktorý presahuje hodnotu aktív, záložného práva, zadržiavacieho práva alebo kolaterálu, oproti ktorým bol zabezpečený;
   f) akýkoľvek záväzok, ktorý vznikne na základe podielov vo forme aktív klienta alebo peňazí klienta vrátane aktív klienta alebo peňazí klienta držaných v mene podnikov kolektívneho investovania za predpokladu, že takýto klient je chránený podľa platného konkurzného práva;
   g) akýkoľvek záväzok, ktorý vznikne na základe fiduciárneho vzťahu medzi subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo ktoroukoľvek z jeho dcérskych spoločností (ako fiduciárom) a inou osobou (ako beneficientom) za predpokladu, že takýto beneficient je chránený podľa platného konkurzného alebo občianskeho práva;
   h) záväzky voči inštitúciám s výnimkou záväzkov voči subjektom, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou splatnosťou menej než sedem dní;
   i) záväzky so zostatkovou splatnosťou menej ako sedem dní voči:
   i) systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES**;
   ii) účastníkom systému určeným v súlade so smernicou 98/26/ES a vyplývajúce z účasti v takomto systéme; alebo
   iii) centrálnym protistranám z tretích krajín uznaným v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
   j) záväzok voči ktorémukoľvek z týchto subjektov:
   i) zamestnanec ▌vo vzťahu k splatnej mzde, dôchodkovým dávkam alebo inej pevnej odmene s výnimkou variabilnej zložky odmeny, ktorú neupravuje kolektívna zmluva, a s výnimkou variabilnej zložky odmeny osôb zodpovedných za podstupovanie významného rizika v zmysle článku 92 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ;
   ii) komerčný alebo obchodný veriteľ ▌, keď záväzok vzniká z toho, že sa inštitúcii alebo materskej spoločnosti poskytne tovar alebo služby, ktoré sú kritické pre denné fungovanie prevádzky inštitúcie alebo materskej spoločnosti, vrátane služieb IT, úžitkových služieb a prenájmu, obsluhy a údržby priestorov;
   iii) daňový úrad a orgán sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že uvedené záväzky sa v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi uprednostňujú;
   iv) systémy ochrany vkladov ▌, keď záväzok vzniká z príspevkov splatných v súlade so smernicou 2014/49/EÚ;
   k) záväzky, ktoré vznikajú z derivátov;
   l) záväzky, ktoré vznikajú z dlhových nástrojov s vloženými derivátmi.

Na účely prvého pododseku písm. l) sa dlhové nástroje s opciami na predčasné splatenie uplatniteľnými na základe rozhodnutia emitenta alebo držiteľa a dlhové nástroje s premenlivým úrokom odvodeným od všeobecne používanej referenčnej sadzby, ako je Euribor alebo Libor, nepovažujú za dlhové nástroje s vloženými derivátmi len vzhľadom na takéto prvky.

Článok 72b

Nástroje oprávnených záväzkov

   1. Záväzky sa kvalifikujú ako nástroje oprávnených záväzkov ▌, ak spĺňajú podmienky stanovené v tomto článku a len v rozsahu stanovenom v tomto článku.
   2. Záväzky sa kvalifikujú ako nástroje oprávnených záväzkov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) záväzky sú emitované alebo nadobudnuté, podľa toho, čo je uplatniteľné, priamo inštitúciou a sú úplne splatené;
   b) záväzky nevlastní žiaden z týchto subjektov:
   i) inštitúcia alebo subjekt zahrnutý do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;
   ii) podnik, v ktorom má inštitúcia priamu alebo nepriamu účasť vo forme vlastníctva aspoň 20 % hlasovacích práv alebo kapitálu tohto podniku, či už priamo alebo prostredníctvom kontroly;
   c) nadobudnutie vlastníctva záväzkov nie je priamo alebo nepriamo financované subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;
   d) nárok na istinu záväzkov podľa ustanovení, ktorými sa nástroje riadia, je plne podriadený nárokom, ktoré vznikli z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2; uvedená požiadavka týkajúca sa podriadenia sa považuje za splnenú v ktorejkoľvek z týchto situácií:
   i) v zmluvných ustanoveniach, ktorými sa riadia záväzky, sa presne stanovuje, že v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok na istinu nástrojov podriadený nárokom, ktoré vznikli z ktoréhokoľvek z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2 tohto nariadenia;
   ii) v uplatniteľných právnych predpisoch ▌sa stanovuje, že v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok na istinu nástrojov podriadený nárokom, ktoré vznikli z ktoréhokoľvek z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2 tohto nariadenia;
   iii) nástroje emituje subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý vo svojej súvahe nemá žiadne vylúčené záväzky podľa článku 72a ods. 2 tohto nariadenia, ktoré majú voči nástrojom oprávnených záväzkov rovnaké alebo podriadené postavenie;
   e) záväzky nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka či akákoľvek iná dohoda, ktorou sa zvyšuje nadriadenosť nároku zo strany ktoréhokoľvek z týchto subjektov:
   i) inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
   ii) materskej spoločnosti inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
   iii) akéhokoľvek podniku, ktorý má úzke prepojenie so subjektmi uvedenými v bodoch i) a ii);
   f) záväzky nie sú predmetom ▌dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní ▌, ktoré by ohrozili ich schopnosť absorbovať straty pri riešení krízových situácií;
   g) ustanovenia, ktorými sa riadia záväzky, neobsahujú žiadne stimuly pre inštitúciu na to, aby na ich istinu uplatnila kúpnu opciu, umorenie, spätné odkúpenie pred ich splatnosťou alebo predčasné splatenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, s výnimkou prípadov uvedených v článku 72c ods. 3;
   h) záväzky nie sú umoriteľné držiteľmi nástrojov pred dátumom ich splatnosti, s výnimkou prípadov uvedených v článku 72c ods. 2;
   i) s výhradou článku 72c ods. 3 a 4, ak záväzky zahŕňajú jednu alebo viacero ▌opcií na predčasné splatenie vrátane kúpnych opcií, sú tieto opcie uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta, s výnimkou prípadov uvedených v článku 72c ods. 2;
   j) na záväzky možno uplatniť kúpnu opciu, možno ich umoriť, splatiť alebo predčasne spätne odkúpiť len v prípade, keď sú splnené podmienky stanovené v článkoch 77 a 78a;
   k) v ustanoveniach, ktorými sa záväzky riadia, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že by subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, mohol na tieto záväzky ▌uplatniť kúpnu opciu, umorenie, platenie alebo predčasné spätné odkúpenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie tejto inštitúcie a táto inštitúcia ani inak takúto možnosť neuvádza;
   l) ustanovenia, ktorým sa riadia záväzky, neposkytujú držiteľovi právo na urýchlenie plánovanej budúcej výplaty úroku alebo istiny, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;
   m) výška výplat úrokov alebo prípadne dividend, ktoré sa majú vyplácať zo záväzkov, sa ▌nemení na základe úverovej bonity subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo jeho materskej spoločnosti;
   n) v prípade nástrojov emitovaných po … [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] príslušná zmluvná dokumentácia a prípadne prospekt týkajúci sa emisie jasne uvádzajú možnosť vykonania právomoci odpísať a vykonať konverziu v súlade s článkom 48 smernice 2014/59/EÚ. ▌

Na účely prvého pododseku písm. a) sú oprávnené kvalifikovať sa ako nástroje oprávnených záväzkov iba tie časti záväzkov, ktoré sú úplne splatené.

Na účely prvého pododseku písm. d) tohto článku, ak niektoré z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2 sú podriadené bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva, okrem iného preto, že ich má v držbe veriteľ, ktorý má osobitný vzťah k dlžníkovi, je alebo bol akcionárom, je vo vzťahu kontroly alebo v skupinovom vzťahu, je členom riadiaceho orgánu alebo je vo vzťahu ku ktorejkoľvek z tých osôb, podriadenosť sa neposudzuje odkazom na pohľadávky vyplývajúce z takýchto vylúčených záväzkov.

   3. Popri záväzkoch uvedených v odseku 2 tohto článku môže orgán pre riešenie krízových situácií povoliť, aby sa záväzky kvalifikovali ako nástroje oprávnených záväzkov až do súhrnnej hodnoty, ktorá nepresahuje 3,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4, a to za predpokladu, že:
   a) sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 2 s výnimkou podmienky stanovenej v odseku 2 prvom pododseku písm. d);
   b) záväzky majú rovnaké postavenie ako vylúčené záväzky s najnižším postavením uvedené v článku 72a ods. 2 s výnimkou vylúčených záväzkov, ktoré sú podriadené bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva, uvedeným v odseku 2 treťom pododseku tohto článku; a
   c) zahrnutie uvedených záväzkov medzi položky oprávnených záväzkov by nevyvolalo významné riziko úspešného právneho napadnutia alebo platných nárokov na náhradu škody posúdených orgánom pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k zásadám uvedeným v článku 34 ods. 1 písm. g) a článku 75 smernice 2014/59/EÚ.

   4. Orgán pre riešenie krízových situácií môže povoliť, aby sa záväzky kvalifikovali ako nástroje oprávnených záväzkov navyše k záväzkom uvedeným v odseku 2, a to za predpokladu, že:
   a) ▌inštitúcia nemá povolené zahrnúť medzi položky oprávnených záväzkov záväzky uvedené v ▌odseku 3 ▌;
   b) sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 2 s výnimkou podmienky stanovenej v odseku 2 prvom pododseku písm. d);
   c) záväzky majú rovnaké alebo nadradené postavenie voči vylúčeným záväzkom s najnižším postavením uvedeným v článku 72a ods. 2 s výnimkou vylúčených záväzkov podriadených bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva uvedených v odseku 2 treťom pododseku tohto článku;
   d) v súvahe inštitúcie hodnota vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2, ktoré majú rovnaké alebo nižšie postavenie vo vzťahu k záväzkom v konkurze, nepresahuje 5 % výšky vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov inštitúcie;
   e) zahrnutie uvedených záväzkov medzi položky oprávnených záväzkov by nevyvolalo významné riziko úspešného právneho napadnutia alebo platných nárokov na náhradu škody posúdených orgánom pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k zásadám uvedeným v článku 34 ods. 1 písm. g) a ▌článku 75 smernice 2014/59/EÚ.
   5. Orgán pre riešenie krízových situácií môže inštitúcii povoliť ▌zahrnúť ▌medzi položky oprávnených záväzkov len záväzky uvedené buď v odseku 3 alebo 4.

   6. Pri skúmaní toho, či sú splnené podmienky stanovené v tomto článku, orgán ▌pre riešenie krízových situácií konzultuje s príslušným orgánom.
   7. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) uplatniteľné formy a povahu nepriameho financovania nástrojov oprávnených záväzkov;
   b) formu a povahu stimulov na splatenie na účely splnenia podmienky stanovenej v odseku 2 druhom pododseku písm. g) tohto článku a v článku 72c ods. 3.

Uvedený návrh regulačných technických predpisov je v plnom rozsahu v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 28 ods. 5 písm. a) a v článku 52 ods. 2 písm. a).

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 72c

Amortizácia nástrojov oprávnených záväzkov

   1. Nástroje oprávnených záväzkov so zostatkovou splatnosťou najmenej jeden rok sa v plnej miere kvalifikujú ako položky oprávnených záväzkov.

Nástroje oprávnených záväzkov so zostatkovou splatnosťou menej než jeden rok sa nekvalifikujú ako položky oprávnených záväzkov.

   2. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa opciu, na základe ktorej môže jej držiteľ nástroj umoriť a ktorá je uplatniteľná pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, splatnosť nástroja sa vymedzuje ako najskorší možný dátum, ku ktorému môže držiteľ uplatniť opciu na umorenie a požiadať o umorenie alebo splatenie daného nástroja.
   3. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa stimul pre emitenta na to, aby na nástroj uplatnil kúpnu opciu, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, splatnosť nástroja sa vymedzuje ako najskorší možný dátum, ku ktorému môže emitent uplatniť uvedenú opciu a požiadať o umorenie alebo splatenie nástroja.
   4. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa opcie na predčasné umorenie, ktoré sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, ale ustanovenia, ktorými sa nástroj riadi, nezahŕňajú žiadny stimul pre uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástroja pred jeho pôvodnou splatnosťou a nezahŕňajú ani žiadne opcie na umorenie alebo splatenie uplatniteľné na základe rozhodnutia držiteľov, vymedzuje sa splatnosť nástroja ako pôvodne uvedená splatnosť.

Článok 72d

Následky v situácii, keď podmienky oprávnenosti už nie sú splnené

Ak v prípade nástroja oprávnených záväzkov prestanú byť splnené uplatniteľné podmienky stanovené článku 72b, záväzky sa okamžite prestanú kvalifikovať ako nástroje oprávnených záväzkov.

Záväzky uvedené v článku 72b ods. 2 sa môžu naďalej považovať za nástroje oprávnených záväzkov, kým sa kvalifikujú ako nástroje oprávnených záväzkov podľa článku 72b ods. 3 alebo 4.

Oddiel 2

Odpočty od položiek oprávnených záväzkov

Článok 72e

Odpočty od položiek oprávnených záväzkov

   1. Inštitúcie, ktoré podliehajú článku 92a, od položiek oprávnených záväzkov odpočítajú tieto položky:
   a) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme vlastných nástrojov oprávnených záväzkov vrátane vlastných záväzkov, ktoré by inštitúcia mohla byť povinná odkúpiť v dôsledku existujúcich zmluvných záväzkov;
   b) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, s ktorými má inštitúcia recipročné krížové podiely a o ktorých sa príslušný orgán domnieva, že majú umelo zvyšovať schopnosť absorpcie strát a rekapitalizácie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;
   c) uplatniteľná hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, určená v súlade s článkom 72i, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v týchto subjektoch;
   d) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, ak daná inštitúcia má významnú investíciu v uvedených subjektoch, okrem upisovacích pozícií držaných päť pracovných dní alebo menej.
   2. Na účely tohto oddielu sa so všetkými nástrojmi, ktoré majú rovnaké postavenie ako nástroje oprávnených záväzkov, zaobchádza ako s nástrojmi oprávnených záväzkov s výnimkou nástrojov, ktoré majú rovnaké postavenie ako nástroje uznané za oprávnené záväzky podľa článku 72b ods. 3 a 4.
   3. Na účely tohto oddielu môžu inštitúcie vypočítavať hodnotu podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v článku 72b ods. 3 takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000002.png

kde:

h = hodnota podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v článku 72b ods. 3;

i = index označujúci emitujúcu inštitúciu;

Hi = celková hodnota podielov vo forme oprávnených záväzkov emitujúcej inštitúcie i podľa článku 72b ods. 3;

li = hodnota záväzkov, ktoré emitujúca inštitúcia i zahrnula medzi položky oprávnených záväzkov v rámci limitov uvedených v článku 72b ods. 3 podľa najnovších údajov, ktoré zverejnila emitujúca inštitúcia; a

Li = celková hodnota nesplatených záväzkov emitujúcej inštitúcie i podľa článku 72b ods. 3 podľa najnovších údajov zverejnených emitentom.

   4. Ak materská inštitúcia v EÚ alebo materská inštitúcia v členskom štáte, na ktorú sa vzťahuje článok 92a, má priame, nepriame alebo syntetické podiely vo forme nástrojov vlastných zdrojov alebo nástrojov oprávnených záväzkov jednej alebo viacerých dcérskych spoločností, ktoré nepatria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako uvedená materská inštitúcia, orgán pre riešenie krízových situácií uvedenej materskej inštitúcie môže po tom, čo náležite posúdil stanovisko orgánov pre riešenie krízových situácií akýchkoľvek dotknutých dcérskych spoločností, povoliť materskej inštitúcii, aby odpočítala takéto podiely tak, že odpočíta nižšiu sumu určenú orgánom pre riešenie krízových situácií uvedenej materskej inštitúcie. Uvedená upravená suma sa musí minimálne rovnať sume m vypočítanej takto:

𝑚𝑖=max{0;𝑂𝑃𝑖+𝐿𝑃𝑖−𝑚𝑎𝑥{0;𝛽∙[𝑂𝑖+𝐿𝑖−𝑟𝑖∙a𝑅𝑊𝐴𝑖]}}

kde:

i = index označujúci dcérsku spoločnosť;

OPi = hodnota nástrojov vlastných zdrojov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou inštitúciou;

LPi = hodnota položiek oprávnených záväzkov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou inštitúciou;

𝛽 = percentuálny podiel nástrojov vlastných zdrojov a položiek oprávnených záväzkov emitovaných dcérskou spoločnosťou i ▌ a držaných materskou spoločnosťou;

Oi = hodnota vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti i, neberúc do úvahy odpočet vypočítaný v súlade s týmto odsekom;

Li = hodnota oprávnených záväzkov dcérskej spoločnosti i, neberúc do úvahy odpočet vypočítaný v súlade s týmto odsekom;

ri = pomer uplatniteľný na dcérsku spoločnosť i na úrovni jej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a článkom 45d smernice 2014/59/EÚ; a

aRWAi = celková hodnota rizikovej expozície subjektu G-SII i vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4 berúc do úvahy úpravy stanovené v článku 12.

Ak je materskej inštitúcii povolené odpočítať upravenú sumu v súlade s prvým pododsekom, rozdiel medzi hodnotou podielov vo forme nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v prvom pododseku a touto upravenou sumou odpočítava dcérska spoločnosť ▌.

Článok 72f

Odpočítanie podielov vo forme vlastných nástrojov oprávnených záväzkov

Na účely článku 72e ods. 1 písm. a) inštitúcie vypočítajú podiely na základe brutto dlhých pozícií s výhradou týchto výnimiek:

   a) inštitúcie môžu vypočítať hodnotu podielov na základe čistej dlhej pozície za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
   i) dlhá a krátka pozícia sú v tej istej podkladovej expozícii a krátke pozície nezahŕňajú žiadne riziko protistrany;
   ii) dlhá i krátka pozícia sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe;
   b) inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, pomocou výpočtu podkladovej expozície voči vlastným nástrojom oprávnených záväzkov v týchto indexoch;
   c) inštitúcie si môžu vzájomne započítať brutto dlhé pozície vo vlastných nástrojoch oprávnených záväzkov vyplývajúce z podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu voči krátkym pozíciám vo vlastných nástrojoch oprávnených záväzkov vyplývajúcim z krátkych pozícií v podkladových indexoch aj v prípade, ak tieto krátke pozície zahŕňajú riziko protistrany, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
   i) dlhá a krátka pozícia sú v tých istých podkladových indexoch;
   ii) dlhá i krátka pozícia sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe.

Článok 72g

Základ pre odpočítanie v prípade položiek oprávnených záväzkov

Na účely článku 72e ods. 1 písm. b), c) a d) inštitúcie odpočítavajú brutto dlhé pozície s výhradou výnimiek stanovených v článkoch 72h a 72i.

Článok 72h

Odpočítanie podielov vo forme oprávnených záväzkov iných subjektov G-SII

Inštitúcie, ktoré nevyužívajú výnimku podľa článku 72j ▌, vykonávajú odpočty uvedené v článku 72e ods. 1 písm. c) a d) v súlade s týmito zásadami:

   a) môžu vypočítať priame, nepriame a syntetické podiely vo forme nástrojov oprávnených záväzkov na základe čistej dlhej pozície v tej istej podkladovej expozícii za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
   i) dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok ▌;
   ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
   b) určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, na základe prezretia podkladovej expozície voči nástrojom oprávnených záväzkov v uvedených indexoch.

Článok 72i

Odpočítanie oprávnených záväzkov, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v subjektoch G-SII

   1. Na účely článku 72e ods. 1 písm. c) vypočítajú inštitúcie uplatniteľnú hodnotu, ktorá sa má odpočítať, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku koeficientom odvodeným z výpočtu uvedeného v písmene b) tohto odseku:
   a) súhrnná hodnota, o ktorú priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, nástrojov kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora a nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, presiahnu 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení týchto ustanovení:
   i) článkov 32 až 35;
   ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodu ii) až písm. k) bodu v) a písm. l) s výnimkou hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;
   iii) článkov 44 a 45;
   b) hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, vydelená súhrnnou hodnotou priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie vo forme nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojov kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora a nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nemá významnú investíciu.
   2. Inštitúcie vylúčia z hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a z výpočtu koeficientu v súlade s odsekom 1 písm. b) upisovacie pozície, ktoré držia päť alebo menej pracovných dní.
   3. Hodnota, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa rozdelí medzi všetky nástroje oprávnených záväzkov subjektu G-SII, ktoré má inštitúcia v držbe. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja oprávnených záväzkov, ktorá sa odpočíta v súlade s odsekom 1, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku podielom uvedeným v písmene b) tohto odseku:
   a) hodnota podielov, ktoré sa musia odpočítať v súlade s odsekom 1;
   b) podiel súhrnnej hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu zastúpenú každým nástrojom oprávnených záväzkov, ktorý má inštitúcia v držbe.
   4. Hodnota podielov uvedených v článku 72e ods. 1 písm. c), ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení ustanovení odseku 1 písm. a) bodu i), písm. a) bodu ii) a písm. a) bodu iii) tohto článku, sa neodpočíta a podlieha uplatniteľným rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo 3, prípadne požiadavkám stanoveným v tretej časti hlave IV.
   5. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja oprávnených záväzkov, ktorá sa rizikovo váži podľa odseku 4, vynásobením hodnoty podielov, ktoré musia byť rizikovo vážené podľa odseku 4, podielom vyplývajúcim z výpočtu uvedeného v odseku 3 písm. b).

Článok 72j

Výnimka z odpočtov od položiek oprávnených záväzkov v rámci obchodnej knihy

   1. Inštitúcie sa môžu rozhodnúť, že neodpočítajú určenú časť svojich priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov, ktorá sa v súhrne a meraná na brutto dlhom základe rovná alebo je menšia než 5 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení článkov 32 až 36, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) podiely sú v obchodnej knihe;
   b) nástroje oprávnených záväzkov sú v držbe počas najviac 30 pracovných dní.
   2. Hodnoty položiek, ktoré sa neodpočítavajú podľa odseku 1, musia podliehať požiadavkám na vlastné zdroje pre položky v obchodnej knihe.
   3. Ak v prípade podielov neodpočítaných v súlade s odsekom 1 už nie sú splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku, podiely sa odpočítavajú v súlade s článkom 72g bez toho, aby sa uplatnili výnimky stanovené v článkoch 72h a 72i.

Oddiel 3

Vlastné zdroje a oprávnené záväzky

Článok 72k

Oprávnené záväzky

Oprávnené záväzky inštitúcie pozostávajú z položiek oprávnených záväzkov inštitúcie po vykonaní odpočtov uvedených v článku 72e.

Článok 72l

Vlastné zdroje a oprávnené záväzky

Vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie pozostávajú zo súčtu jej vlastných zdrojov a jej oprávnených záväzkov.

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).“

"

32.  V hlave I druhej časti sa názov kapitoly 6 nahrádza takto:"

Všeobecné požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky“.

"

33.  Článok 73 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

Rozdeľovanie výnosov z nástrojov;

"

b)  odseky 1 až 4 sa nahrádzajú takto:"

1. Kapitálové nástroje a záväzky, v prípade ktorých má inštitúcia výlučnú diskrečnú právomoc rozhodnúť o výplate rozdeľovaných výnosov v inej forme než v hotovosti alebo nástrojoch vlastných zdrojov, nie sú oprávnené sa kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 alebo nástroje oprávnených záväzkov okrem prípadu, keď inštitúcia vopred dostala povolenie od príslušného orgánu.

   2. Príslušné orgány vopred udelia povolenie uvedené v odseku 1 len vtedy, ak považujú za splnené všetky tieto podmienky:
   a) schopnosť inštitúcie zrušiť platby súvisiace s nástrojom by nebola nepriaznivo ovplyvnená diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť;
   b) schopnosť kapitálového nástroja alebo záväzku absorbovať straty by nebola nepriaznivo ovplyvnená diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť;
   c) kvalita kapitálového nástroja alebo záväzku by sa inak neznížila diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť.

Pred tým, ako príslušný orgán vopred udelí povolenie podľa odseku 1, konzultuje s orgánom pre riešenie krízových situácií, o tom, či inštitúcia dodržiava uvedené podmienky.

   3. Kapitálové nástroje a záväzky, pri ktorých má iná právnická osoba než inštitúcia, ktorá ich emituje, diskrečnú právomoc rozhodnúť alebo požadovať, aby sa výplata rozdeľovaných výnosov z uvedených nástrojov alebo záväzkov vykonala v inej forme než v hotovosti alebo formou nástrojov vlastných zdrojov, nie sú oprávnené sa kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 alebo nástroje oprávnených záväzkov.
   4. Inštitúcie môžu použiť všeobecný trhový index ako jeden zo základov na určenie výšky rozdeľovaných výnosov z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástrojov oprávnených záväzkov.;

"

c)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

6. Inštitúcie predkladajú správy o všeobecných trhových indexoch, o ktoré sa opierajú ich kapitálové nástroje a nástroje oprávnených záväzkov, a zverejňujú ich..

"

34.  V článku 75 sa úvodná veta nahrádza takto:"

„Požiadavky na splatnosť v prípade krátkych pozícií podľa článku 45 písm. a), článku 59 písm. a), článku 69 písm. a) a článku 72h písm. a) sa považujú za splnené v súvislosti s držanými pozíciami, ak sú splnené všetky tieto podmienky:“.

"

35.  V článku 76 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:"

„1. Na účely článku 42 písm. a), článku 45 písm. a), článku 57 písm. a), článku 59 písm. a), článku 67 písm. a), článku 69 písm. a) a článku 72h písm. a) môžu inštitúcie znížiť výšku dlhej pozície v kapitálovom nástroji o časť indexu, ktorá je tvorená tou istou podkladovou expozíciou, ktorá je hedžovaná, a to za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) dlhá pozícia, ktorá je hedžovaná, aj krátka pozícia v indexe použitá na hedžovanie uvedenej dlhej pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe;
   b) pozície uvedené v písmene a) sú v súvahe inštitúcie vedené v reálnej hodnote;
   c) krátka pozícia uvedená v písmene a) sa na základe postupov inštitúcie v oblasti vnútornej kontroly kvalifikuje ako účinný hedžing;
   d) príslušné orgány posudzujú aspoň raz za rok primeranosť postupov vnútornej kontroly uvedených v písmene c) a prejavujú súhlas s ich kontinuálnou vhodnosťou.
   2. Ak príslušný orgán vopred udelil povolenie, inštitúcia môže použiť konzervatívny odhad podkladovej expozície inštitúcie voči nástrojom zaradeným do indexov ako alternatívu k vypočítaniu svojej expozície voči položkám uvedeným v jednom alebo viacerých z týchto písmen:
   a) nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástroje oprávnených záväzkov zaradené do indexov;
   b) nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora zaradené do indexov;
   c) nástroje oprávnených záväzkov inštitúcií zaradené do indexov.
   3. Príslušné orgány vopred udelia povolenie uvedené v odseku 2 len vtedy, ak inštitúcia preukáže k ich spokojnosti, že z prevádzkového hľadiska je pre inštitúciu zaťažujúce, aby monitorovala svoju podkladovú expozíciu voči položkám uvedeným v jednom alebo prípadne viacerých písmenách odseku 2.“

"

36.  Článok 77 sa nahrádza takto:"

Článok 77

Podmienky na zníženie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov

   1. Inštitúcia od príslušného orgánu získa povolenie pred uskutočnením ktoréhokoľvek z týchto úkonov:
   a) zníženie, umorenie alebo spätné odkúpenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných inštitúciou spôsobom, ktorý povoľuje uplatniteľné vnútroštátne právo;
   b) redukcia, distribúcia alebo reklasifikácia ako inej položky vlastných zdrojov účtov emisného ážia súvisiacich s nástrojmi vlastných zdrojov;
   c) uplatnenie kúpnej opcie, vykonanie umorenia, splatenia alebo spätného odkúpenia nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2 pred dátumom ich zmluvnej splatnosti.
   2. Inštitúcia vopred získa povolenie od orgánu pre riešenie krízových situácií na uplatnenie kúpnej opcie, vykonanie umorenia, splatenia alebo spätného odkúpenia nástrojov oprávnených záväzkov, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, pred dátumom ich zmluvnej splatnosti.“

"

37.  Článok 78 sa nahrádza takto:"

„Článok 78

Povolenie orgánov dohľadu znížiť vlastné zdroje ▌

   1. Príslušný orgán udelí inštitúcii povolenie na zníženie, uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie v prípade nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2 ▌, alebo na redukciu, distribúciu alebo reklasifikáciu súvisiacich účtov emisného ážia v prípade splnenia ktorejkoľvek z týchto podmienok:
   a) inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením ktoréhokoľvek z úkonov uvedených v článku 77 ods. 1 nahradí nástroje alebo súvisiace účty emisného ážia uvedené v článku 77 ods. 1 nástrojmi vlastných zdrojov ▌rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov;
   b) inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie by po uskutočnení úkonu uvedeného v článku 77 ods. 1 tohto nariadenia prevýšili požiadavky stanovené v tomto nariadení a v ▌smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ v rozsahu, ktorý príslušný orgán považuje za potrebný.

Ak inštitúcia poskytne dostatočné záruky v súvislosti s jej schopnosťou fungovať s vlastnými zdrojmi presahujúcimi výšku požadovanú týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ ▌, príslušný orgán ▌môže uvedenej inštitúcii vopred udeliť všeobecné povolenie na vykonanie ktoréhokoľvek z úkonov stanovených v článku 77 ods. 1 tohto nariadenia pod podmienkou dodržania kritérií, ktorými sa zabezpečuje, aby všetky takéto budúce úkony boli v súlade s podmienkami stanovenými v tomto odseku písm. a) a b). Uvedené všeobecné povolenie, ktoré sa musí udeliť vopred, sa udeľuje len na konkrétne obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok a po ktorého uplynutí sa môže povolenie obnoviť. Všeobecné povolenie udelené vopred sa udeľuje na určitú vopred stanovenú hodnotu, ktorú určuje príslušný orgán. V prípade nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedená vopred stanovená hodnota nesmie presiahnuť 3 % príslušnej emisie a nesmie presiahnuť 10 % hodnoty, o ktorú vlastný kapitál Tier 1 presahuje hodnotu požiadaviek na vlastný kapitál Tier 1 uvedených v tomto nariadení a v smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ, a to v rozsahu, ktorý príslušný orgán považuje za nevyhnutný. V prípade nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 uvedená vopred stanovená hodnota nesmie presiahnuť 10 % príslušnej emisie a nesmie presiahnuť 3 % celkovej hodnoty nesplatených nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo prípadne kapitálu Tier 2. ▌

Príslušné orgány odoberú všeobecné povolenie udelené vopred v prípade, keď inštitúcia poruší ktorékoľvek z kritérií, ktoré boli stanovené na účely uvedeného povolenia.

   2. Príslušné orgány pri posudzovaní udržateľnosti nahrádzajúcich nástrojov z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov podľa odseku 1 písm. a) zvažujú rozsah, v ktorom by tieto nahrádzajúce kapitálové nástroje ▌boli pre inštitúciu nákladnejšie než kapitálové nástroje alebo účty emisného ážia, ktoré by sa nimi nahradili.
   3. Ak inštitúcia vykoná úkon uvedený v článku 77 ods. 1 písm. a) a zamietnutie umorenia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článku 27 sa zakazuje podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, príslušný orgán môže upustiť od podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku za predpokladu, že príslušný orgán vyžaduje, aby inštitúcia primerane obmedzila umorenie takýchto nástrojov.
   4. Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám, aby uplatnili kúpnu opciu, umorili, splatili alebo spätne odkúpili nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 alebo súvisiace účty emisného ážia počas piatich rokov od dátumu ich emisie, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 a jedna z týchto podmienok:
   a) dôjde k zmene regulačnej klasifikácie uvedených nástrojov, ktorá by pravdepodobne viedla k ich vylúčeniu z vlastných zdrojov alebo k reklasifikácii na vlastné zdroje nižšej kvality, pričom sú splnené obe tieto podmienky:
   i) príslušný orgán považuje takúto zmenu za dostatočne istú;
   ii) inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že regulačná reklasifikácia uvedených nástrojov nebola v čase ich emisie primerane predvídateľná;
   b) dôjde k zmene v uplatniteľných daňových podmienkach uvedených nástrojov, v súvislosti s ktorou inštitúcia k spokojnosti príslušného orgánu preukáže, že je významná a v čase ich emisie nebola primerane predvídateľná;
   c) nástroje a súvisiace účty emisného ážia sú zachované v predchádzajúcom stave podľa článku 494b;
   d) inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením úkonu uvedeného v článku 77 ods. 1 nahradí nástroje alebo súvisiace účty emisného ážia uvedené v článku 77 ods. 1 nástrojmi vlastných zdrojov ▌rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov, a príslušný orgán uvedený úkon povolil na základe zistenia, že z prudenciálneho hľadiska by bol prínosný a opodstatnený mimoriadnymi okolnosťami;
   e) nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2 sa spätne odkúpia na účely tvorby trhu.

   5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) význam spojenia „udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov“;
   b) primerané základy pre obmedzenie umorenia uvedeného v odseku 3;
   c) proces vrátane obmedzení a postupov na udelenie schválenia vopred príslušnými orgánmi na úkon uvedený v článku 77 ods. 1 a požiadavky na údaje v súvislosti so žiadosťou inštitúcie o udelenie povolenia zo strany príslušného orgánu na vykonanie úkonu uvedeného v danom článku vrátane postupu, ktorý sa má uplatniť v prípade umorenia akcií emitovaných pre členov družstiev, a lehoty na spracovanie takejto žiadosti.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“.

"

38.   Vkladá sa tento článok:"

„Článok 78a

Povolenie znížiť nástroje oprávnených záväzkov

   1. Orgán pre riešenie krízových situácií udelí inštitúcii povolenie na uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástrojov oprávnených záväzkov, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
   a) inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením ktoréhokoľvek z úkonov uvedených v článku 77 ods. 2 tohto nariadenia nahradí nástroje oprávnených záväzkov nástrojmi vlastných zdrojov alebo nástrojmi oprávnených záväzkov rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov;
   b) inštitúcia k spokojnosti orgánu pre riešenie krízových situácií preukázala, že vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie by po uskutočnení úkonu uvedeného v článku 77 ods. 2 prevýšili požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovené v tomto nariadení a v smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ v rozsahu, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií po dohode s príslušným orgánom považuje za potrebný;
   c) inštitúcia preukázala k spokojnosti orgánu pre riešenie krízových situácií, že čiastočné alebo úplné nahradenie oprávnených záväzkov nástrojmi vlastných zdrojov je potrebné na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ z hľadiska kontinuálnej autorizácie.

Ak inštitúcia poskytuje dostatočné záruky, že je schopná fungovať s vlastnými zdrojmi a oprávnenými záväzkami presahujúcimi výšku požiadaviek uvedených v tomto nariadení a v smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ, môže orgán pre riešenie krízových situácií uvedenej inštitúcii po konzultácii s príslušným orgánom udeliť vopred všeobecné povolenie, aby uskutočňovala uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástrojov oprávnených záväzkov pod podmienkou dodržiavania kritérií, ktorými sa zabezpečuje, aby každý takýto budúci úkon bol v súlade s podmienkami stanovenými v tomto odseku písm. a) a b). Uvedené všeobecné povolenie, ktoré sa musí udeliť vopred, sa udeľuje len na konkrétne obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok a po ktorého uplynutí sa môže povolenie obnoviť. Všeobecné povolenie, ktoré sa musí udeliť vopred, sa udeľuje na určitú vopred stanovenú hodnotu, ktorú určuje orgán pre riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií informujú príslušné orgány o všetkých všeobecných povoleniach, ktoré udelili vopred.

Orgán pre riešenie krízových situácií odoberie všeobecné povolenie udelené vopred v prípade, keď inštitúcia poruší ktorékoľvek z kritérií, ktoré boli stanovené na účely uvedeného povolenia.

   2. Orgány pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní udržateľnosti nahrádzajúcich nástrojov z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov podľa odseku 1 písm. a) zvažujú rozsah, v ktorom by tieto nahrádzajúce kapitálové nástroje alebo nahrádzajúce oprávnené záväzky boli pre inštitúciu nákladnejšie než tie, ktoré by sa nimi nahradili.
   3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) proces spolupráce medzi príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií;
   b) postup na udelenie povolenia v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom vrátane lehôt a požiadaviek na informácie;
   c) postup na udelenie všeobecného povolenia, ktoré sa musí udeliť vopred, v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom vrátane lehôt a požiadaviek na informácie;
   d) význam spojenia „udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov“.

Na účely prvého pododseku písm. d) tohto odseku je návrh regulačných technických predpisov v plnom rozsahu v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 78.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

39.  Článok 79 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

Dočasné upustenie od odpočítavania od vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov;

"

b)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Ak má inštitúcia v držbe kapitálové nástroje alebo záväzky ▌, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu v subjekte finančného sektora alebo ako nástroje oprávnených záväzkov v inštitúcii, a ak príslušný orgán považuje tieto podiely za podiely určené na účely operácie finančnej pomoci na reorganizáciu a obnovu životaschopnosti tohto subjektu alebo tejto inštitúcie, príslušný orgán môže dočasne upustiť od ustanovení o odpočítavaní, ktoré by sa inak na uvedené nástroje uplatňovali.“

"

40.   Vkladá sa tento článok:"

„Článok 79a

Posúdenie súladu s podmienkami pre nástroje vlastných zdrojov a nástroje oprávnených záväzkov

Inštitúcie pri posudzovaní súladu s požiadavkami stanovenými v druhej časti zohľadňujú podstatné charakteristiky nástrojov, a nielen ich právnu formu. Pri posudzovaní podstatných charakteristík nástroja sa berú do úvahy všetky opatrenia súvisiace s týmito nástrojmi, a to aj vtedy, ak tieto opatrenia nie sú výslovne stanovené v podmienkach samotných nástrojov, aby sa určilo, že kombinované hospodárske účinky takýchto opatrení sú v súlade s cieľom príslušných ustanovení.“

"

41.  Článok 80 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

Priebežné skúmanie kvality nástrojov vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov;

"

b)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

1. EBA monitoruje kvalitu nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných inštitúciami v celej Únii a bezodkladne oznamuje Komisii existenciu závažného dôkazu o tom, že uvedené nástroje nespĺňajú príslušné kritériá oprávnenosti stanovené v tomto nariadení.

Príslušné orgány bezodkladne a na žiadosť EBA zašlú EBA všetky informácie, ktoré EBA považuje za relevantné v súvislosti s novými kapitálovými nástrojmi alebo novými druhmi záväzkov, ktoré sa emitovali, s cieľom umožniť EBA, aby monitoroval kvalitu nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných inštitúciami v celej Únii.;

"

c)  v odseku 3 sa úvodná veta nahrádza takto:"

3. EBA poskytne Komisii technické odporúčania ku všetkým podstatným zmenám, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s vymedzením vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov v dôsledku ktorejkoľvek z týchto skutočností:

"

42.  V článku 81 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Menšinové účasti pozostávajú zo súčtu položiek vlastného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

   a) dcérska spoločnosť je jedným z týchto subjektov:
   i) inštitúciou;
   ii) podnikom, ktorý na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva podlieha požiadavkám uvedeným v tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ;
   iii) sprostredkovateľskou finančnou holdingovou spoločnosťou v tretej krajine, ktorá podlieha prudenciálnym požiadavkám rovnako prísnym ako prudenciálne požiadavky uplatňované na úverové inštitúcie uvedenej tretej krajiny, a ak Komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 rozhodla, že uvedené prudenciálne požiadavky sú minimálne rovnocenné s prudenciálnymi požiadavkami tohto nariadenia;
   b) dcérska spoločnosť je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;
   c) položky vlastného kapitálu Tier 1 uvedené v úvodnej časti tohto odseku vlastnia iné osoby ako podniky zahrnuté do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.“

"

43.  Článok 82 sa nahrádza takto:"

„Článok 82

Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 1, kapitál Tier 2 a kvalifikované vlastné zdroje

Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 1, kapitál Tier 2 a kvalifikované vlastné zdroje zahŕňajú menšinovú účasť, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo prípadne kapitálu Tier 2 spolu so súvisiacimi nerozdelenými ziskmi a účtami emisného ážia dcérskej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

   a) dcérska spoločnosť je jedným z týchto subjektov:
   i) inštitúciou;
   ii) podnikom, ktorý na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva podlieha požiadavkám uvedeným v tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ;
   iii) sprostredkovateľskou finančnou holdingovou spoločnosťou v tretej krajine, ktorá podlieha prudenciálnym požiadavkám rovnako prísnym ako prudenciálne požiadavky uplatňované na úverové inštitúcie uvedenej tretej krajiny, a ak Komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 rozhodla, že uvedené prudenciálne požiadavky sú minimálne rovnocenné s prudenciálnymi požiadavkami tohto nariadenia;
   b) dcérska spoločnosť je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;
   c) uvedené nástroje vlastnia iné osoby ako podniky zahrnuté do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.

"

44.  V článku 83 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto:"

1. Nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2 emitované účelovo vytvoreným subjektom a súvisiace účty emisného ážia sú do 31. decembra 2021 zahrnuté do kvalifikovaného dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2, prípadne kvalifikovaných vlastných zdrojov, len ak sú splnené tieto podmienky:

"

45.   Vkladá sa tento článok:"

„Článok 88a

Kvalifikované nástroje oprávnených záväzkov

Záväzky vydané dcérskou spoločnosťou usadenou v Únii, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, sa kvalifikujú na zahrnutie medzi nástroje konsolidovaných oprávnených záväzkov inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje článok 92a, za predpokladu, že tieto záväzky spĺňajú všetky tieto podmienky:

   a) sú vydané v súlade s článkom 45f ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;
   b) sú kúpené existujúcim akcionárom, ktorý nie je súčasťou rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pokiaľ výkon právomocí odpísať alebo vykonať konverziu v súlade s článkami 59 až 62 smernice 2014/59/EÚ nemá vplyv na kontrolu dcérskej spoločnosti subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;
   c) nepresiahnu sumu, ktorá vznikne odpočítaním sumy uvedenej v bode i) od sumy uvedenej v bode ii):
   i) suma záväzkov vydaných v prospech subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a ktoré tento subjekt kúpil buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov v rámci rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a hodnota nástrojov vlastných zdrojov vydaných v súlade s článkom 45f ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;
   ii) suma požadovaná v súlade s článkom 45f ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.“

"

46.  Článok 92 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:"

„d) ukazovateľ finančnej páky vo výške 3 %;

"

b)   vkladá sa tento odsek:"

„1a. G-SII okrem požiadavky stanovenejodseku 1 písm. d) tohto článku udržiava vankúš ukazovateľa finančnej páky, ktorý sa rovná veľkosti celkovej expozície G-SII podľa článku 429 ods. 4 tohto nariadenia vynásobenej 50 % z miery vankúša G-SII uplatniteľnej na G-SII v súlade s článkom 131 smernice 2013/36/EÚ.

G-SII spĺňa požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky len prostredníctvom kapitálu Tier 1. Kapitál Tier 1, ktorý sa použije na splnenie požiadavky na vankúš ukazovateľa finančnej páky, nemožno použiť na splnenie akejkoľvek z požiadaviek založených na finančnej páke stanovených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ, pokiaľ v nich nie je výslovne uvedené inak.

Ak G-SII nespĺňa požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky, vzťahuje sa na ňu požiadavka na zachovanie kapitálu v súlade s článkom 141b smernice 2013/36/EÚ.

Ak G-SII nespĺňa súčasne požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky a požiadavku v zmysle článku 128 bodu 6 smernice 2013/36/EÚ na kombinovaný vankúš, musia sa naňho vzťahovať vyššie požiadavky na zachovanie kapitálu v súlade s článkami 141 a 141b uvedenej smernice .“;

"

c)  odsek 3 sa mení takto:

i)  písmená b)c) ▌sa nahrádzajú takto:"

b) požiadavky na vlastné zdroje pre činnosti v obchodnej knihe inštitúcie pre nasledovné:

   i) trhové riziko určené v súlade s hlavou IV tejto časti, s výnimkou postupov stanovených v kapitole 1a a kapitole 1b uvedenej hlavy;
   ii) veľkú majetkovú angažovanosť prevyšujúcu limity stanovené v článkoch 395 až 401, ak má inštitúcia povolenie tieto limity prekročiť, ako je určené v súlade so štvrtou časťou;
   c) požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko stanovené v súlade s hlavou IV tejto časti, s výnimkou postupov stanovených v kapitole 1a a kapitole 1b uvedenej hlavy, pre všetky podnikateľské činnosti, ktoré sú vystavené devízovému riziku alebo komoditnému riziku;“;

"

ii)   vkladá sa toto písmeno:"

„ca) požiadavky na vlastné zdroje vypočítané v súlade s hlavou V tejto časti s výnimkou článku 379 pre riziko vyrovnania.“

"

47.  Vkladajú sa tieto články:"

Článok 92a

Požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre G-SII

   1. S výhradou článkov 93 a 94 a s výhradou výnimiek uvedených v odseku 2 tohto článku musia inštitúcie, ktoré sú identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a ktoré sú G-SII alebo súčasťou G-SII, nepretržite spĺňať tieto požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky:
   a) rizikový pomer 18 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovej hodnote rizikovej expozície vypočítanej v súlade s ▌článkom 92 ods. 3 a 4;
   b) nerizikový pomer 6,75 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na veľkosti celkovej expozície uvedenej v článku 429 ods. 4.
   2. Požiadavky uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú v týchto prípadoch:
   a) do troch rokov po dátume, ku ktorému inštitúcia alebo skupina, ktorej je inštitúcia súčasťou, boli identifikované ako G-SII;
   b) do dvoch rokov po dátume, ku ktorému orgán pre riešenie krízových situácií uplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade so smernicou 2014/59/EÚ;
   c) do dvoch rokov po dátume, ku ktorému subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, zaviedol alternatívne opatrenie súkromného sektora uvedené v článku 32 ods. 1 písm. b) smernice 2014/59/EÚ, ktorým sa kapitálové nástroje a iné záväzky odpísali alebo konvertovali na položky vlastného kapitálu Tier 1 s cieľom rekapitalizovať subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, bez uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií.
   3. Ak súhrn vyplývajúci z uplatnenia požiadavky uvedenej v odseku 1 písm. a) tohto článku na každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, tej istej G-SII presahuje požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vypočítanú v súlade s článkom 12 tohto nariadenia, orgán pre riešenie krízových situácií materskej inštitúcie v EÚ môže po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi pre riešenie krízových situácií konať v súlade s článkom 45d ods. 3 alebo článkom 45h ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 92b

Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre G-SII mimo EÚ

   1. Inštitúcie, ktoré sú významnými dcérskymi spoločnosťami G-SII mimo EÚ a ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, musia nepretržite spĺňať požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré sa rovnajú 90 % požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedených v článku 92a.
   2. Na účel dodržiavania súladu s odsekom 1 sa nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástroje oprávnených záväzkov zohľadňujú len vtedy, ak uvedené nástroje vlastní konečná materská spoločnosť globálne systémovo významnej inštitúcie mimo EÚ a ak boli emitované priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov v rámci tej istej skupiny za predpokladu, že všetky takéto subjekty sú usadené v tej istej tretej krajine ako konečná materská spoločnosť alebo v niektorom členskom štáte.
   3. Nástroj oprávnených záväzkov sa na účely dodržiavania súladu s odsekom 1 zohľadňuje len vtedy, ak spĺňa všetky tieto dodatočné podmienky:
   a) v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok vyplývajúci zo záväzku podriadený nárokom vyplývajúcim zo záväzkov, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku a ktoré sa nekvalifikujú ako vlastné zdroje;
   b) podlieha právomoci odpísať alebo vykonať konverziu v súlade s článkami 59 až 62 smernice 2014/59/EÚ.“

"

48.  Článok 94 sa nahrádza takto:"

„Článok 94

Výnimka pre činnosti v obchodnej knihe s menším rozsahom

   1. Odchylne od článku 92 ods. 3 písm. b) môžu inštitúcie vypočítavať požiadavku na vlastné zdroje pre svoje činnosti v obchodnej knihe v súlade s odsekom 2 tohto článku, a to za predpokladu, že rozsah súvahových a podsúvahových činností inštitúcií v obchodnej knihe neprevyšuje na základe posúdenia uskutočňovaného každý mesiac s použitím údajov k poslednému dňu mesiaca žiadnu z týchto prahových hodnôt:
   a) 5 % celkových aktív inštitúcie;
   b) 50 miliónov EUR.
   2. Ak sú splnené obe podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b), inštitúcie môžu vypočítavať požiadavku na vlastné zdroje pre svoje činnosti v obchodnej knihe takto:
   a) pre zmluvy uvedené v bode 1 prílohy II, zmluvy súvisiace s kapitálovými cennými papiermi, ktoré sú uvedené v bode 3 uvedenej prílohy, a kreditné deriváty môžu inštitúcie uvedené pozície oslobodiť od požiadavky na vlastné zdroje uvedenej v článku 92 ods. 3 písm. b);
   b) pre pozície v obchodnej knihe iné než pozície uvedené v písmene a) tohto odseku môžu inštitúcie nahradiť požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 92 ods. 3 písm. b) požiadavkou vypočítanou v súlade s článkom 92 ods. 3 písm. a).
   3. Na účely odseku 1 vypočítavajú inštitúcie rozsah svojich súvahových a podsúvahových činností v obchodnej knihe na základe údajov k poslednému dňu každého mesiaca podľa týchto požiadaviek:
   a) do výpočtu sa zahrnú všetky pozície zaradené do obchodnej knihy v súlade s článkom 104, s výnimkou nasledovného:
   i) pozície týkajúce sa devíz a komodít;
   ii) pozície v kreditných derivátoch, ktoré sú uznané za interný hedžing proti expozíciám voči kreditnému riziku neobchodnej knihy alebo expozíciám voči riziku protistrany, a transakcie s kreditnými derivátmi, ktoré dokonale kompenzujú trhové riziko týchto interných hedžingov, ako sa uvádza v článku 106 ods. 3;
   b) všetky pozície zahrnuté do výpočtu v súlade s písmenom a) sa oceňujú ich trhovou hodnotou k danému dátumu; ak trhová hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie použijú k danému dátumu pre túto pozíciu reálnu hodnotu; ak trhová hodnota a reálna hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie uvedenú pozíciu ocenia poslednou trhovou hodnotou alebo reálnou hodnotou.
   c) absolútna hodnota dlhých pozícií sa spočíta s absolútnou hodnotou krátkych pozícií.
   4. Ak sú splnené obe podmienky stanovené v tomto článku odseku 1 písm. a) a b), bez ohľadu na povinnosti uvedené v článkoch 74 a 83 smernice 2013/36/EÚ, článok 102 ods. 3 a 4, články 103 a 104b tohto nariadenia sa neuplatňujú.
   5. Inštitúcie informujú príslušné orgány, keď vypočítavajú alebo prestávajú vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s ▌odsekom 2.
   6. Inštitúcia, ktorá už nespĺňa jednu alebo viacero podmienok stanovených v odseku 1, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému orgánu.
   7. Inštitúcia prestane vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s odsekom 2 do troch mesiacov, od kedy nastane jeden z týchto prípadov:
   a) inštitúcia nespĺňa ▌podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b) počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov;
   b) inštitúcia nespĺňa ▌podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b) počas viac než šiestich z posledných dvanástich mesiacov.
   8. Ak inštitúcia prestala vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s týmto článkom, vypočítať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s týmto článkom môže len vtedy, keď príslušnému orgánu preukáže, že všetky podmienky uvedené v odseku 1 boli splnené za nepretržité obdobie jedného roka.
   9. Inštitúcie počas každomesačného posudzovania nesmú vstupovať do pozícií v obchodnej knihe, kupovať alebo predávať takéto pozície výlučne na účely splnenia ktorejkoľvek z podmienok uvedených v odseku 1.“

"

49.  V tretej časti v hlave I sa vypúšťa kapitola 2.

50.  Článok 102 sa mení takto:

a)  odseky 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto:"

2. Úmysel obchodovania sa preukazuje na základe stratégií, politík a postupov stanovených inštitúciou na účely riadenia pozície alebo portfólia v súlade s článkami 103, 104 a 104a.

   3. Inštitúcie zriadia a udržiavajú systémy a kontroly riadenia svojej obchodnej knihy v súlade s článkom 103.
   4. Na účely požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b ods. 3 sa pozície v obchodnej knihe priraďujú k trading deskom zriadeným ▌v súlade s článkom 104b. ▌“;

"

b)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

5. Pozície v obchodnej knihe podliehajú požiadavkám na obozretné oceňovanie vymedzeným v článku 105.

   6. Inštitúcie zaobchádzajú s interným hedžingom v súlade s článkom 106.

"

51.  Článok 103 sa ▌ nahrádza takto:"

„Článok 103

Riadenie obchodnej knihy

   1. Inštitúcie majú zavedené presne vymedzené politiky a postupy na celkové riadenie obchodnej knihy. Uvedené politiky a postupy sa zameriavajú prinajmenšom na:
   a) činnosti, ktoré inštitúcia pokladá za činnosti obchodovania a za súčasť obchodnej knihy na účely požiadavky na vlastné zdroje;
   b) mieru, do akej možno pozíciu denne oceňovať trhovou cenou so zreteľom na aktívny, likvidný obojsmerný trh;
   c) pokiaľ ide o pozície oceňované na základe modelu, mieru, do akej môže inštitúcia:
   i) identifikovať všetky významné riziká pozície;
   ii) hedžovať pozície proti všetkým významným rizikám pomocou nástrojov, pre ktoré existuje aktívny, likvidný obojsmerný trh;
   iii) spoľahlivo odhadnúť kľúčové predpoklady a parametre použité v modeli;
   d) mieru, do akej môže a musí inštitúcia oceňovať pozície, ktoré môžu byť validované externe konzistentným spôsobom;
   e) mieru, do akej by zákonné obmedzenia alebo iné prevádzkové požiadavky obmedzili schopnosť inštitúcie zatvoriť alebo hedžovať pozíciu v krátkej lehote;
   f) mieru, do akej môže a musí inštitúcia aktívne riadiť riziká pozícií v rámci svojej obchodnej činnosti;
   g) mieru, do akej môže inštitúcia reklasifikovať riziko alebo pozície medzi neobchodnou a obchodnou knihou a požiadavky takejto reklasifikácie podľa článku 104a.

   2. Pri riadení svojich pozícií alebo portfólií pozícií v obchodnej knihe musí inštitúcia spĺňať všetky tieto požiadavky:

   a) inštitúcia musí mať zavedenú presne zdokumentovanú obchodnú stratégiu pre pozície alebo portfóliá v obchodnej knihe, ktorá musí byť schválená vrcholovým manažmentom a ktorá zahŕňa očakávané obdobie držby;

   b) inštitúcia musí mať zavedené presne vymedzené politiky a postupy aktívneho riadenia pozícií alebo portfólií v obchodnej knihe; uvedené politiky a postupy zahŕňajú:

   i) do ktorých pozícií alebo portfólií pozícií môže vstupovať každý trading desk alebo prípadne určení obchodníci;
   ii) stanovenie pozičných limitov a monitorovanie ich primeranosti;
   iii) zabezpečenie toho, aby obchodníci mohli samostatne vstúpiť do pozície a riadiť ju v rámci dohodnutých limitov a podľa schválenej stratégie;
   iv) zabezpečenie toho, aby sa pozície oznamovali vrcholovému manažmentu ako neoddeliteľná súčasť procesu riadenia rizík inštitúcie;
   v) zabezpečenie toho, aby sa pozície aktívne monitorovali na základe zdrojov trhových informácií a aby sa vykonalo posúdenie obchodovateľnosti alebo možnosti hedžingu pozície alebo jej čiastkových rizík vrátane posúdenia, kvality a dostupnosti trhových vstupov pre proces oceňovania, úrovne obratu na trhu a objemu pozícií obchodovaných na trhu;
   vi) aktívne postupy a kontrolné mechanizmy v oblasti boja proti podvodom;
   c) inštitúcia musí mať zavedené presne vymedzené politiky a postupy monitorovania pozícií vzhľadom na obchodnú stratégiu inštitúcie vrátane monitorovania obratu a pozícií, v prípade ktorých bolo pôvodne plánované obdobie držby prekročené.“

"

52.   V článku 104 sa vypúšťa odsek 2.

53.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 104a

Reklasifikácia pozície

   1. Inštitúcie musia mať k spokojnosti príslušných orgánov zavedené presne vymedzené politiky na identifikáciu mimoriadnych okolností, ktoré opodstatňujú reklasifikáciu pozície v obchodnej knihe na pozíciu v neobchodnej knihe alebo naopak, reklasifikáciu pozície v neobchodnej knihe na ▌ pozíciu v obchodnej knihe na účely určenia svojich požiadaviek na vlastné zdroje. Inštitúcie uvedené politiky preskúmavajú minimálne raz ročne.

EBA monitoruje rozsah postupov dohľadu a do ... [piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa významu výrazu mimoriadne okolnosti na účely odseku 1 tohto článku. Kým EBA nevydá uvedené usmernenia, príslušné orgány informujú EBA o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa otázky, či povoliť alebo nepovoliť inštitúcii reklasifikáciu pozície, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku, pričom EBA poskytnú odôvodnenie udelenia takýchto povolení.

   2. Príslušné orgány udelia povolenie na reklasifikáciu pozície v obchodnej knihe na pozíciu v neobchodnej knihe alebo naopak, reklasifikáciu pozície v neobchodnej knihe na ▌ pozíciu v obchodnej knihe na účel určenia požiadaviek na vlastné zdroje len vtedy, keď inštitúcia poskytla príslušným orgánom písomné dôkazy, že jej rozhodnutie reklasifikovať uvedenú pozíciu je výsledkom mimoriadnych okolností, čo je v súlade s politikami, ktoré má inštitúcia zavedené v súlade s odsekom 1 tohto článku. Na daný účel inštitúcia poskytne dostatočné dôkazy, že pozícia už nespĺňa podmienku toho, aby bola klasifikovaná ako pozícia v obchodnej, resp. neobchodnej knihe podľa článku 104.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku schvaľuje riadiaci orgán.

   3. Ak príslušný orgán udelil povolenie na reklasifikáciu pozície v súlade s odsekom 2, inštitúcia, ktorej sa toto povolenie udelilo:
   a) bezodkladne zverejní,
   i) informáciu, že jej pozícia bola reklasifikovaná, a
   ii) v prípade, že dôsledkom tejto reklasifikácie je zníženie požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcie, rozsah tohto zníženia a
   b) v prípade, že dôsledkom tejto reklasifikácie je zníženie požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcie, tento dôsledok neuzná dovtedy, kým daná pozícia nedosiahne splatnosť, s výnimkou prípadu, keď príslušný orgán inštitúcie inštitúcii povolí, aby tento dôsledok uznala k skoršiemu dátumu.
   4. Inštitúcia vypočíta čistú zmenu hodnoty požiadaviek na svoje vlastné zdroje, ktorá vyplýva z reklasifikácie pozície, ako rozdiel medzi požiadavkami na vlastné zdroje bezprostredne po reklasifikácii a požiadavkami na vlastné zdroje bezprostredne pred reklasifikáciou, pričom sa každá z týchto požiadaviek vypočíta podľa článku 92. Pri výpočte sa nezohľadnia účinky žiadnych iných faktorov ako reklasifikácie.
   5. Reklasifikácia pozície podľa tohto článku je neodvolateľná.

Článok 104b

Požiadavky na trading desk

   1. Na účely požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b ods. 3 inštitúcie zriadia trading desky a priradia každú zo svojich pozícií v obchodnej knihe k jednému z uvedených trading deskov. Pozície v obchodnej knihe sa priradia rovnakému trading desku len v prípade, keď sú v súlade s dohodnutou obchodnou stratégiou daného trading desku a keď sú konzistentne riadené a monitorované v súlade odsekom 2 tohto článku.
   2. Trading desky inštitúcií musia nepretržite spĺňať všetky tieto požiadavky:
   a) každý trading desk musí mať jasnú a presne vymedzenú obchodnú stratégiu a štruktúru riadenia rizík, ktorá je primeraná jeho obchodnej stratégii;
   b) každý trading desk musí mať jasnú organizačnú štruktúru; pozície v danom trading desku musia riadiť obchodníci, ktorí boli v rámci inštitúcie na to určení; každý obchodník musí mať v danom trading desku vymedzené funkcie; každý z obchodníkov musí byť pridelený len k jednému trading desku; ▌
   c) pozičné limity sa v rámci každého trading desku stanovujú v súlade s obchodnou stratégiou konkrétneho trading desku;
   d) správy o činnostiach, ziskovosti, riadení rizík a regulatórnych požiadavkách na úrovni trading desku sa vypracúvajú minimálne raz za týždeň a pravidelne sa oznamujú riadiacemu orgánu;
   e) každý trading desk musí mať jasný ročný obchodný plán vrátane dobre vymedzenej politiky odmeňovania vychádzajúcej z vhodných kritérií merania výkonnosti;
   f) správy o pozíciách s blížiacou sa splatnosťou, porušeniach limitov vnútrodenného obchodovania, porušeniach limitov denného obchodovania a o opatreniach, ktoré inštitúcia prijala na riešenie týchto porušení, ako aj posúdenia trhovej likvidity sa pripravujú za každý trading desk mesačne a sprístupňujú sa príslušným orgánom.
   3. Odchylne od odseku 2 písm. b) môže inštitúcia priradiť obchodníka k viac ako jednému trading desku za predpokladu, že inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že priradenie sa vykonalo na základe zvážení obchodných aspektov alebo zdrojovsa ním spĺňajú iné kvalitatívne požiadavky stanovené v tomto článku, ktoré sa vzťahujú na obchodníkov a trading desky.
   4. Inštitúcie oznámia príslušným orgánom spôsob, akým dosiahli súlad s odsekom 2. Príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby zmenila štruktúru alebo organizáciu svojich trading deskov tak, aby boli v súlade s týmto článkom.

"

54.  Článok 105 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Všetky pozície v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe vyjadrené v reálnej hodnote podliehajú zásadám obozretného oceňovania, ktoré sa podrobnejšie uvádzajú v tomto článku. Inštitúcie predovšetkým zabezpečia, aby obozretné oceňovanie ich pozícií v obchodnej knihe dosiahlo primeraný stupeň istoty vzhľadom na dynamickú povahu pozícií v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe uvedených v reálnej hodnote, požiadavky prudenciálnej primeranosti, ako aj spôsob fungovania a účel kapitálových požiadaviek vo vzťahu k pozíciám v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe uvedeným v reálnej hodnote.“;

"

b)  odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:"

„3. Inštitúcie preceňujú pozície v obchodnej knihe v reálnej hodnote aspoň raz za deň. Zmeny v hodnote uvedených pozícií sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát inštitúcie.

   4. Inštitúcie oceňujú svoje pozície v obchodnej knihe a pozície v neobchodnej knihe uvedené v reálnej hodnote na základe trhu kedykoľvek je to možné, a to aj vtedy, keď na uvedené pozície uplatňujú príslušné kapitálové zaobchádzanie.“;

"

c)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Ak oceňovanie trhovou cenou nie je možné, inštitúcie oceňujú svoje pozície a portfóliá na základe modelu konzervatívne, a to aj pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozície v obchodnej knihe a pozície uvedené v reálnej hodnote v neobchodnej knihe.“;

"

d)  v odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Na účely prvého pododseku písm. d) sa model vypracuje alebo schváli nezávisle od trading deskov a nezávisle sa otestuje, čo zahŕňa validáciu matematických základov, predpokladov a implementáciu softvéru.“;

"

e)  v odseku 11 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) dodatočný čas, ktorý by bol potrebný na hedžovanie pozície alebo rizík v rámci pozície nad rámec horizontov likvidity, ktoré boli priradené rizikovým faktorom pozície v súlade s článkom 325bd;“

"

55.  Článok 106 sa mení takto:

a)  odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

„2. Požiadavky stanovené v odseku 1 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uplatniteľné na hedžovanú pozíciu v neobchodnej knihe alebo prípadne v obchodnej knihe.

   3. Ak inštitúcia hedžuje expozíciu voči kreditnému riziku alebo expozíciu voči riziku protistrany v neobchodnej knihe použitím kreditného derivátu, ktorý je zahrnutý do jej obchodnej knihy, pozícia v uvedenom kreditnom deriváte sa uzná za interný hedžing expozície voči kreditnému riziku alebo expozície voči riziku protistrany v neobchodnej knihe na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií uvedených v článku 92 ods. 3 písm. a), ak inštitúcia vstúpi do inej transakcie s kreditnými derivátmi s poskytovateľom zabezpečenia, ktorý je oprávnenou treťou stranou a ktorý spĺňa požiadavky na nefinancované kreditné zabezpečenie v neobchodnej knihe a dokonale kompenzuje trhové riziko interného hedžingu.

Interný hedžing uznaný v súlade s prvým pododsekom i kreditný derivát uzavretý s treťou stranou sa zahrnú do obchodnej knihy na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.“;

"

b)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

„4. Ak inštitúcia hedžuje expozíciu voči akciovému riziku v neobchodnej knihe použitím akciového derivátu, ktorý je zahrnutý do jej obchodnej knihy, uvedená pozícia v akciovom deriváte sa uzná za interný hedžing expozície voči akciovému riziku v neobchodnej knihe na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií uvedených v článku 92 ods. 3 písm. a), ak inštitúcia vstúpi do inej transakcie s akciovými derivátmi s poskytovateľom zabezpečenia, ktorý je oprávnenou treťou stranou a ktorý spĺňa požiadavky na nefinancované kreditné zabezpečenie v neobchodnej knihe a dokonale kompenzuje trhové riziko interného hedžingu.

Interný hedžing uznaný v súlade s prvým pododsekom i akciový derivát uzavretý s poskytovateľom zabezpečenia, ktorý je oprávnenou treťou stranou, sa zahrnú do obchodnej knihy na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.

   5. Ak inštitúcia hedžuje expozície voči úrokovému riziku v neobchodnej knihe použitím pozície úrokového rizika, ktorá je zahrnutá do jej obchodnej knihy, uvedená pozícia úrokového rizika sa uzná za interný hedžing na účel posúdenia úrokového rizika vyplývajúceho z pozícií v neobchodnej knihe v súlade s článkami 84 a 98 smernice 2013/36/EÚ, ak sú splnené tieto podmienky:
   a) pozícia bola priradená samostatnému portfóliu z inej pozície v obchodnej knihe, ktorej obchodná stratégia je určená výlučne na riadenie a zmierňovanie trhového rizika interných hedžingov expozície voči úrokovému riziku; na tento účel môže inštitúcia priradiť uvedenému portfóliu iné pozície úrokového rizika, do ktorých vstúpila s tretími stranami alebo voči svojej vlastnej obchodnej knihe, pokiaľ inštitúcia dokonale kompenzuje trhové riziko týchto pozícií úrokového rizika, do ktorých vstúpila voči vlastnej obchodnej knihe, a to tak, že vstúpi do opačných pozícií úrokového rizika s tretími stranami;
   b) na účely požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b ods. 3 bola pozícia priradená k trading desku zriadenému v súlade s článkom 104b, ktorého obchodná stratégia je určená výlučne na riadenie a zmierňovanie trhového rizika interných hedžingov expozície voči úrokovému riziku; na tento účel môže uvedený trading desk vstupovať do iných pozícií úrokového rizika s tretími stranami alebo inými trading deskmi inštitúcie, pokiaľ uvedené iné trading desky dokonale kompenzujú trhové riziko uvedených iných pozícií úrokového rizika tak, že vstupujú do opačných pozícií úrokového rizika s tretími stranami;
   c) inštitúcia má plne zdokumentované, ako sa pozíciou zmierňuje úrokové riziko vyplývajúce z pozícií v neobchodnej knihe na účely požiadaviek uvedených v článkoch 84 a 98 smernice 2013/36/EÚ.
   6. Požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých pozícií, ktoré boli priradené samostatnému portfóliu, ako sa uvádza v odseku 5 písm. a), sa vypočítavajú na individuálnom základe a sú dodatkom k požiadavkám na vlastné zdroje pre ostatné pozície v obchodnej knihe.
   7. Na účely požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b sa výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých pozícií, ktoré boli priradené samostatnému portfóliu, ako sa uvádza v ods. 5 písm. a) tohto článku, alebo k trading desku, alebo do ktorých trading desk vstúpil podľa odseku 5 písm. b) tohto článku, ak je to vhodné, sa vypočítavajú na individuálnom základe ako pre samostatné portfólio a sú dodatočné k výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre ostatné pozície v obchodnej knihe.“

"

56.  V článku 107 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3. Na účely tohto nariadenia sa s expozíciami voči investičnej spoločnosti z tretej krajiny, úverovej inštitúcii z tretej krajiny a burze z tretej krajiny zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúcii, a to výlučne v prípade, keď tretia krajina uplatňuje na daný subjekt požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami uplatňovanými v Únii.

"

57.   V článku 117 sa odsek 2 mení takto:

a)  dopĺňajú sa tieto písmená:"

„o) Medzinárodné združenie pre rozvoj;

   p) Ázijská banka pre investície do infraštruktúry.“;

"

b)   dopĺňa sa tento pododsek:"

„Komisia sa splnomocňuje zmeniť toto nariadenie prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 462, ktorýmzmení v súlade s medzinárodnými normami zoznam multilaterálnych rozvojových bánk uvedených v prvom pododseku.“

"

58.   V článku 118 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) Európska únia a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu;“

"

59.   V článku 123 sa dopĺňa tento odsek:"

„Expozíciám v dôsledku úverov, ktoré úverová inštitúcia poskytla dôchodcom alebo zamestnancom s trvalou pracovnou zmluvou, voči bezpodmienečným prevodom časti dôchodku dlžníka alebo platu tejto úverovej inštitúcii sa priradí riziková váha 35 % za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) s cieľom splatiť úver dlžník bezpodmienečne povolí dôchodkovému fondu alebo zamestnávateľovi vykonávať priame platby úverovej inštitúcii odpočítaním mesačných splátok úveru od mesačného dôchodku alebo platu dlžníka;
   b) riziká úmrtia, práceneschopnosti, nezamestnanosti alebo zníženia čistého mesačného dôchodku alebo platu dlžníka boli riadne pokryté prostredníctvom poistnej zmluvy podpísanej dlžníkom v prospech úverovej inštitúcie;
   c) mesačné platby, ktoré dlžník zaplatiť, týkajúce sa všetkých úverov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmenách a) a b), v celkovej hodnote nepresahujú 20 % čistého mesačného dôchodku alebo platu dlžníka;
   d) maximálna pôvodná splatnosť úveru sa rovná desiatim rokom alebo je kratšia ako desať rokov.“

"

60.   Článok 124 sa nahrádza takto:"

„Článok 124

Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok

   1. Expozícii alebo akejkoľvek časti expozície plne zabezpečenej hypotékou na nehnuteľný majetok sa priradí riziková váha 100 %, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 125 alebo 126, s výnimkou akejkoľvek časti expozície, ktorá je zaradená do inej triedy expozícií. Časti expozície, ktorá presahuje hodnotu hypotéky na nehnuteľný majetok, sa priradí riziková váha uplatniteľná na nezabezpečené expozície dotknutej protistrany.

Časť expozície, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom, nesmie byť väčšia ako založená trhová hodnota alebo, v tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach, ako hodnota dotknutého nehnuteľného majetku použiteľná na hypotekárne financovanie.

   1a. Členské štáty určia orgán zodpovedný za uplatňovanie odseku 2. Uvedený orgán je príslušným orgánom alebo určeným orgánom.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, príslušným orgánom, tento orgán zabezpečí, aby boli zodpovedné vnútroštátne úrady a orgány, ktoré majú makroprudenciálny mandát, riadne informované o úmysle príslušného orgánu uplatniť tento článok a boli primerane zapojené do posudzovania obáv týkajúcich sa finančnej stability vo svojom členskom štáte v súlade s odsekom 2.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, iný ako príslušný orgán, členský štát prijme potrebné opatrenia, aby na účely správneho uplatňovania tohto článku zabezpečil riadnu koordináciu a výmenu informácií medzi príslušným orgánom a určeným orgánom. Od orgánov sa predovšetkým vyžaduje, aby úzko spolupracovali a vymieňali si všetky informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané plnenie povinností uložených určeným orgánom podľa tohto článku. Uvedená spolupráca má za cieľ zabraňovať akémukoľvek duplicitnému alebo nesúladnému opatreniu zo strany príslušného orgánu a určeného orgánu, ako aj zabezpečovať riadne zohľadnenie interakcie s inými opatreniami, najmä opatreniami prijatými podľa článku 458 tohto nariadenia a článku 133 smernice 2013/36/EÚ.

   2. Orgán určený v súlade s odsekom 1a tohto článku na základe údajov zhromaždených podľa článku 430a a akýchkoľvek ďalších relevantných ukazovateľov pravidelne a aspoň raz za rok posúdi, či riziková váha 35 % pre jeden alebo viac majetkových segmentov expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie podľa článku 125, ktorý sa nachádza v časti alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu, a riziková váha 50 % pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie podľa článku 126, ktorý sa nachádza na časti alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu, primerane zohľadňujú:
   a) zaznamenanú stratu v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom;
   b) budúci vývoj trhov s nehnuteľným majetkom.

Ak na základe posúdenia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku orgán určený v súlade s odsekom 1a tohto článku dospeje k záveru, že rizikové váhy stanovené v článku 125 ods. 2 alebo v článku 126 ods. 2 primerane neodrážajú skutočné riziká súvisiace s jedným alebo viacerými majetkovými segmentmi expozícií, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo na nehnuteľný majetok určený na podnikanie nachádzajúcimi sa na jednej alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu, a ak usúdi, že neprimeranosť rizikových váh by mohla mať nepriaznivý vplyv na súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu jeho členského štátu, môže zvýšiť rizikové váhy uplatniteľné na takéto expozície v rozpätiach stanovených vo štvrtom pododseku tohto odseku alebo uplatniť prísnejšie kritériá, než sú stanovené v článku 125 ods. 2 alebo v článku 126 ods. 2.

Orgán určený v súlade s odsekom 1a tohto článku oznámi EBA a ESRB akékoľvek úpravy rizikových váh a kritérií uplatnených podľa tohto odseku. EBA a ESRB poskytnú dotknutému členskému štátu svoje stanovisko v lehote jedného mesiaca od doručenia takéhoto oznámenia. EBA a ESRB zverejnia rizikové váhy a kritériá pre expozície uvedené v článkoch 125, 126 a článku 199 ods. 1 písm. a) tak, ako ich implementoval zodpovedný orgán.

Na účely druhého pododseku tohto odseku môžu orgány určené v súlade s odsekom 1a stanoviť rizikové váhy v týchto rozpätiach:

   a) 35 % až 150 % v prípade expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie;
   b) 50 % až 150 % v prípade expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie.
   3. Ak orgán určený v súlade s odsekom 1a stanoví vyššie rizikové váhy alebo prísnejšie kritériá podľa odseku 2 druhého pododseku, inštitúcie majú šesťmesačné prechodné obdobie na ich uplatnenie.
   4. EBA v úzkej spolupráci s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť prísne kritériá posudzovania hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania uvedenej v odseku 1 a typy faktorov, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení primeranosti rizikových váh uvedených v odseku 2 prvom pododseku.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2019.

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

   5. ESRB môže prostredníctvom odporúčaní v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 a v úzkej spolupráci s EBA poskytnúť orgánom určeným v súlade s odsekom 1a tohto článku usmernenie, pokiaľ ide o:
   a) faktory, ktoré by mohli „nepriaznivo ovplyvniť súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu“ uvedenú v odseku 2 druhom pododseku; a
   b) orientačné referenčné hodnoty, ktoré má orgán určený podľa odseku 1a zohľadniť pri stanovení vyšších rizikových váh.
   6. Inštitúcie členského štátu uplatňujú rizikové váhy a kritériá, ktoré stanovili orgány iného členského štátu v súlade s odsekom 2, na všetky svoje zodpovedajúce expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo nehnuteľný majetok určený na podnikanie, ktorý sa nachádza na časti alebo viacerých častiach tohto členského štátu.“

"

61.  V článku 128 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"

„1. Inštitúcie priradia rizikovú váhu 150 % tým expozíciám, ktoré sú spojené s mimoriadne vysokým stupňom rizika.

   2. Na účely tohto článku inštitúcie zaobchádzajú s ktorýmikoľvek z nasledujúcich expozícií ako s expozíciami, ktoré sú spojené s mimoriadne vysokým stupňom rizika:
   a) investície do spoločností s rizikovým kapitálom s výnimkou prípadu, keď sa s uvedenými investíciami zaobchádza podľa článku 132;
   b) investície do verejne neobchodovateľných akcií s výnimkou prípadu, keď sa s uvedenými investíciami zaobchádza podľa článku 132;
   c) špekulatívne financovanie nehnuteľného majetku.“

"

62.  Článok 132 sa nahrádza takto:"

„Článok 132

Požiadavky na vlastné zdroje pre expozície vo forme podielov na majetku v PKI

   1. Inštitúcie vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI tak, že vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI, vypočítanú v súlade s prístupmi uvedenými v odseku 2 prvom pododseku, percentuálnym podielom podielov na majetku v držbe uvedených inštitúcií.
   2. Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 3 tohto článku, inštitúcie môžu uplatniť prístup založený na prezretí podkladových expozícií podľa článku 132a ods. 1 alebo prístup založený na mandáte podľa článku 132a ods. 2.

S výhradou článku 132b ods. 2 inštitúcie, ktoré neuplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií alebo prístup založený na mandáte, priraďujú svojim expozíciám vo forme podielov na majetku v PKI rizikovú váhu 1 250 % (ďalej len „rezervný prístup“).

Inštitúcie môžu pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI vypočítavať hodnotu rizikovo váženej expozície tak, že použijú kombináciu prístupov uvedených v tomto odseku, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky na použitie uvedených prístupov.

   3. Inštitúcie môžu určiť hodnotu rizikovo váženej expozície ▌ v prípade expozícií PKI v súlade s prístupmi uvedenými v článku 132a, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) PKI je jedným z týchto subjektov:
   i) podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), na ktorý sa vzťahuje smernica 2009/65/ES;
   ii) ▌ AIF spravovaný správcom AIF z EÚ registrovaným na základe článku 3 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ;
   iii) AIF spravovaný správcom AIF z EÚ povoleným na základe článku 6 smernice 2011/61/EÚ;
   iv) AIF spravovaný správcom AIF z krajiny mimo EÚ povoleným na základe článku 37 smernice 2011/61/EÚ;
   v) AIF z krajiny mimo EÚ spravovaný správcom AIF z krajiny mimo EÚ a uvedený na trh v súlade s článkom 42 smernice 2011/61/EÚ;
   vi) AIF z krajiny mimo EÚ, ktorý nie je uvedený na trh v Únii, a je spravovaný správcom AIF z krajiny mimo EÚ, ktorý je usadený v tretej krajine, na ktorú sa vzťahuje delegovaný akt uvedený v článku 67 ods. 6 smernice 2011/61/EÚ;
   b) prospekt PKI alebo rovnocenný dokument obsahuje tieto náležitosti:
   i) kategórie aktív, do ktorých smie PKI investovať;
   ii) ak sa uplatňujú investičné limity, príslušné limity a metodika ich výpočtu;
   c) predkladanie správ zo strany PKI alebo jej správcovskej spoločnosti inštitúcii spĺňa tieto požiadavky:
   i) správy o expozíciách PKI sa predkladajú aspoň tak často, ako správy danej inštitúcie;
   ii) úroveň podrobnosti finančných informácií postačuje na to, aby umožňovala inštitúcii vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície PKI v súlade s prístupom, ktorý si inštitúcia zvolila;
   iii) ak inštitúcia uplatňuje prístup založený na prezretí podkladových expozícií, informácie o podkladových expozíciách sú overené nezávislou treťou stranou.

Odchylne od prvého pododseku písm. a) tohto článku multilaterálne a bilaterálne rozvojové banky a ďalšie inštitúcie, ktoré spoločne s multilaterálnymi alebo bilaterálnymi rozvojovými bankami investujú do PKI, môžu v súlade s prístupmi uvedenými v článku 132a určiť hodnotu rizikovo váženej expozície pre expozície uvedeného PKI za predpokladu, že podmienky uvedené v prvom pododseku písm. b) a c) tohto článku sú splnené a že investičným mandátom PKI sú obmedzené typy aktív, ktoré PKI môže investovať do aktív, ktorými sa podporuje udržateľný rozvoj v rozvojových krajinách.

Inštitúcie oznámia svojmu príslušnému orgánu podniky kolektívneho investovania, na ktoré uplatňujú zaobchádzanie uvedené v druhom pododseku.

Odchylne od prvého pododseku písm. c) bodu i), ak inštitúcia stanoví hodnotu rizikovo váženej expozície v rámci expozícií PKI v súlade prístupom založeným na mandáte, predkladanie správ zo strany PKI alebo jej správcovskej spoločnosti inštitúcii môže byť obmedzené na investičný mandát PKI a akékoľvek jeho zmeny a môže sa uskutočňovať len vtedy, ak inštitúcii vznikne expozícia voči PKI po prvýkrát, a vtedy, keď sa zmení investičný mandát PKI.

   4. Inštitúcie, ktoré nemajú primerané údaje alebo informácie na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI v súlade s prístupmi stanovenými v článku 132a, môžu využiť výpočty tretej strany za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) tretia strana je jedným z týchto subjektov:
   i) depozitnou inštitúciou alebo depozitnou finančnou inštitúciou PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo depozitnej finančnej inštitúcii;
   ii) pri PKI, na ktoré sa nevzťahuje bod i) tohto písmena, správcovskou spoločnosťou PKI za predpokladu, že táto spoločnosť spĺňa podmienku stanovenú v odseku 3 písm. a);
   b) tretia strana vykonáva výpočet v súlade s prístupmi uvedenými v článku 132a ods. 1, 2 alebo 3, podľa konkrétneho prípadu;
   c) správnosť výpočtu tretej strany potvrdil externý audítor.

Inštitúcie, ktoré využívajú výpočty tretích strán, vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI, ktorá vyplynula z uvedených výpočtov, koeficientom 1,2.

Odchylne od druhého pododseku, ak má inštitúcia neobmedzený prístup k podrobným výpočtom, ktoré vykonala tretia strana, koeficient 1,2 sa neuplatňuje. Inštitúcia poskytne na požiadanie tieto výpočty svojmu príslušnému orgánu.

   5. Ak inštitúcia uplatňuje prístupy uvedené v článku 132a na účely výpočtu hodnoty rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI (ďalej len „PKI úrovne 1“) a ktorákoľvek z podkladových expozícií PKI úrovne 1 je expozíciou vo forme podielov na majetku v inom PKI (ďalej len „PKI úrovne 2“), hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI úrovne 2 možno vypočítať pomocou ktoréhokoľvek z troch prístupov uvedených v odseku 2 tohto článku. Inštitúcia môže na vypočítanie hodnôt rizikovo vážených expozícií v prípade expozícií PKI úrovne 3 a akýchkoľvek nasledujúcich úrovní použiť prístup založený na prezretí podkladových expozícií len v prípade, keď uvedený prístup použila na výpočet pri predchádzajúcej úrovni. Za akýchkoľvek iných okolností použije rezervný prístup.
   6. Hodnota rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI vypočítaná v súlade s prístupom založeným na prezretí podkladových expozícií a prístupom založeným na mandáte, uvedenom v článku 132a ods. 1 a 2, musí byť zhora obmedzená rizikovo váženou hodnotou expozícií uvedeného PKI vypočítanou v súlade s rezervným prístupom.
   7. Odchylne od odseku 1 tohto článku môžu inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s článkom 132a ods. 1, vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade svojich expozícií vo forme podielov na majetku v PKI vynásobením hodnôt expozícií v prípade týchto expozícií, vypočítaných v súlade s článkom 111, rizikovou váhou (20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000003.png) vypočítanou v súlade so vzorcom stanoveným v článku 132c, a to za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
   a) inštitúcie stanovujú hodnotu svojich podielov na majetku v PKI na základe historických nákladov, ale hodnotu podkladových aktív PKI stanovujú ako reálnu hodnotu, ak uplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií;
   b) zmena v trhovej hodnote podielov na majetku, ktorých hodnotu inštitúcie stanovujú na základe historických nákladov, nemení hodnotu vlastných zdrojov týchto inštitúcií ani hodnotu expozície súvisiacu s týmito podielmi.“

"

63.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 132a

Prístupy k výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií PKI

   1. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré majú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, preskúmajú uvedené expozície s cieľom vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície PKI, pričom všetky podkladové expozície PKI rizikovo vážia, ako keby boli v priamej držbe uvedených inštitúcií.
   2. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré nemajú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI na to, aby použili prístup založený na prezretí podkladových expozícií, môžu hodnotu rizikovo váženej expozície uvedených expozícií vypočítať v súlade s limitmi stanovenými v mandáte PKI a v príslušných právnych predpisoch.

Inštitúcie uskutočňujú výpočty uvedené v prvom pododseku na základe predpokladu, že PKI najprv vzniknú expozície v maximálnom rozsahu povolenom v rámci jeho mandátu alebo v príslušnom práve pri expozíciách, na ktoré sa viaže najvyššia požiadavka na vlastné zdroje, a následne jej vznikajú ďalšie expozície v zostupnom poradí, až kým sa nedosiahne limit maximálnej celkovej expozície, a že PKI v prípad potreby uplatňuje finančnú páku v maximálnom rozsahu povolenom v rámci jeho mandátu alebo v príslušných právnych predpisoch.

Inštitúcie uskutočňujú výpočty uvedené v prvom pododseku v súlade s metódami uvedenými v tejto kapitole, v kapitole 5 a v kapitole 6 oddieloch 3, 4 alebo 5 tejto hlavy.

   3. Odchylne od článku 92 ods. 3 písm. d) inštitúcie, ktoré vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície pre expozície PKI v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku, môžu vypočítať požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky derivátových expozícií uvedeného PKI ako sumu, ktorá sa rovná 50 % požiadavky na vlastné zdroje pre uvedené derivátové expozície vypočítané v súlade s kapitolou 6 oddielom 3, 4 alebo 5 tejto hlavy, podľa konkrétneho prípadu.

Odchylne od prvého pododseku môže inštitúcia z výpočtu požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky vyňať derivátové expozície, na ktoré by sa uvedená požiadavka nevzťahovala, ak by vznikli priamo danej inštitúcii.

   4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na presné stanovenie spôsobu, akým inštitúcie vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície uvedenú v odseku 2 v prípade, keď nie je k dispozícii jeden alebo viacero vstupov požadovaných na uvedený výpočet.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [deväť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkom 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 132b

Vylúčenia z prístupov k výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií PKI

   1. Inštitúcie môžu vylúčiť z výpočtov uvedených v článku 132 nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ▌ nástroje kapitálu Tier 2 a nástroje oprávnených záväzkov, ktoré má v držbe PKI a ktoré inštitúcie odpočítavajú v súlade s článkom 36 ods. 1 a článkami 56, 6672e.
   2. Inštitúcie môžu z výpočtov uvedených v článku 132 vylúčiť expozície vo forme podielov na majetku v PKI uvedené v článku 150 ods. 1 písm. g) a h) a namiesto toho na tieto expozície uplatniť zaobchádzanie stanovené v článku 133.

Článok 132c

Zaobchádzanie s podsúvahovými expozíciami voči PKI

   1. Inštitúcie vypočítajú hodnotu rizikovo váženej expozície pre svoje podsúvahové položky, ktoré majú potenciál byť konvertované na expozície vo forme podielov na majetku v PKI, vynásobením expozičných hodnôt týchto expozícií vypočítaných v súlade s článkom 111, touto rizikovou váhou:
   a) v prípade všetkých expozícií, pre ktoré inštitúcie používajú jeden z prístupov uvedených v článku 132a:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000004.png

kde:

RW = riziková váha;

i = index označujúci PKI:

RW20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000005.png= suma vypočítaná v súlade s článkom 132a pre PKIi;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000006.png= expozičná hodnota expozícií PKIi;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000007.png= účtovná hodnota aktív PKIi; a

EQi = účtovná hodnota vlastného imania PKIi

   b) pre všetky ostatné expozície, 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000008.png.
   2. Inštitúcie vypočítajú hodnotu expozície záväzku minimálnej hodnoty, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odseku 3 tohto článku, ako diskontovanú súčasnú hodnotu garantovanej sumy s použitím diskontného koeficientu bezrizikovosti v prípade zlyhania. Inštitúcie môžu znížiť hodnotu expozície záväzku minimálnej hodnoty o všetky straty uznané v súvislosti so záväzkom minimálnej hodnoty podľa uplatniteľného účtovného štandardu.

Inštitúcie vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade podsúvahových expozícií vyplývajúcich zo záväzkov minimálnej hodnoty, ktoré spĺňajú všetky podmienky stanovené v odseku 3 tohto článku, vynásobením hodnoty expozície týchto expozícií konverzným faktorom úverov 20 % a rizikovej váhy odvodenej podľa článku 132 alebo 152.

   3. Inštitúcie určujú hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade podsúvahových expozícií vyplývajúcich zo záväzkov minimálnej hodnoty v súlade s odsekom 2, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) podsúvahová expozícia inštitúcie je záväzkom minimálnej hodnoty k investícii do podielov na majetku jedného alebo viacerých podnikov kolektívneho investovania, na základe ktorého je inštitúcia povinná vyplácať len podľa záväzku minimálnej hodnoty, ak trhová hodnota podkladových expozícií podniku kolektívneho investovania alebo podnikov kolektívneho investovania je pod vopred určenou prahovou hodnotou jeden alebo viackrát počas obdobia stanoveného v zmluve;
   b) PKI je ktorýmkoľvek z týchto subjektov:
   i) PKIPCP, ako sa vymedzuje v smernici 2009/65/ES alebo
   ii) AIF, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ, ktorý výlučne investuje do prevoditeľných cenných papierov alebo do iných likvidných finančných aktív uvedených v článku 50 ods. 1 smernice 2009/65/ES, ak mandát AIF neumožňuje vyššiu finančnú páku, ako finančnú páku povolenú podľa článku 51 ods. 3 smernice 2009/65/ES;
   c) súčasná trhová hodnota podkladových expozícií PKI tvoriacich podklad záväzku minimálnej hodnoty bez zohľadnenia účinkov podsúvahových záväzkov minimálnej hodnoty pokrýva alebo prekračuje súčasnú hodnotu prahovej hodnoty, ktorá sa uvádza v záväzku minimálnej hodnoty;
   d) ak prebytok trhovej hodnoty podkladových expozícií podniku alebo podnikov kolektívneho investovania, ktorý je nad súčasnou hodnotou záväzku minimálnej hodnoty, klesne, inštitúcia alebo iný podnik v rozsahu, v akom sa naň vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe, ktorému podlieha aj sama inštitúcia, v súlade s týmto nariadením a so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2002/87/ES môže ovplyvniť zloženie podkladových expozícií podniku alebo podnikov kolektívneho investovania alebo inými spôsobmi obmedziť potenciál na ďalšie zníženie prebytku;
   e) konečný priamy alebo nepriamy príjemca záväzku minimálnej hodnoty je zvyčajne retailový klient, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 11 smernice 2014/65/EÚ.“

"

64.  V článku 144 ods. 1 sa písmeno g) nahrádza takto:"

„g) inštitúcia vypočíta na základe prístupu IRB požiadavky na vlastné zdroje, ktoré vyplývajú z jej odhadov parametrov rizika, a môže predložiť správu, ako sa vyžaduje v článku 430;“

"

65.  Článok 152 sa nahrádza takto:"

„Článok 152

Zaobchádzanie s expozíciami vo forme podielov na majetku v PKI

   1. Inštitúcie vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI tak, že vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v PKI, vypočítanú v súlade s prístupmi uvedenými v odsekoch 2 a 5, percentuálnym podielom podielov na majetku, ktoré sú v držbe uvedených inštitúcií.
   2. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré majú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, preskúmajú uvedené podkladové expozície s cieľom vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície PKI, pričom všetky podkladové expozície PKI rizikovo vážia, ako keby boli v priamej držbe uvedených inštitúcií.
   3. Odchylne od článku 92 ods. 3 písm. d) inštitúcie, ktoré vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície PKI v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku, môžu vypočítať požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky derivátových expozícií uvedeného PKI ako sumu, ktorá sa rovná 50 % požiadavky na vlastné zdroje pre uvedené derivátové expozície vypočítané v súlade s kapitolou 6 oddielom 3, 4 alebo 5 tejto hlavy, podľa toho, čo je uplatniteľné.

Odchylne od prvého pododseku môže inštitúcia z výpočtu požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky vyňať derivátové expozície, na ktoré by sa uvedená požiadavka nevzťahovala, ak by vznikli priamo danej inštitúcii.

   4. Inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku a ktoré spĺňajú podmienky na trvalé čiastočné používanie v súlade s článkom 150, alebo ktoré nespĺňajú podmienky na použitie metód uvedených v tejto kapitole alebo jednej alebo viacero metód stanovených v kapitole 5 pre všetky podkladové expozície PKI alebo ich časť, vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s týmito zásadami:
   a) pokiaľ ide o expozície zaradené do triedy expozícií „kapitálové expozície“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e), inštitúcie uplatňujú jednoduchý prístup založený na použití rizikovej váhy stanovený v článku 155 ods. 2;
   b) pokiaľ ide o expozície zaradené do triedy položiek predstavujúcich sekuritizačné pozície uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. f), inštitúcie uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 254, ako keby boli tieto expozície priamo držané uvedenými inštitúciami;
   c) pokiaľ ide o všetky ostatné podkladové expozície, inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2 tejto hlavy.

Ak na účely prvého pododseku písm. a) nedokáže inštitúcia rozlíšiť medzi expozíciami vo forme verejne neobchodovateľných akcií, expozíciami obchodovanými na burze a ostatnými kapitálovými expozíciami, zaobchádza s príslušnými expozíciami ako s ostatnými kapitálovými expozíciami.

   5. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré nemajú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, môžu hodnotu rizikovo váženej expozície uvedených expozícií vypočítať v súlade s prístupom založeným na mandáte podľa článku 132a ods. 2. Pri expozíciách uvedených v odseku 4 písm. a), b) a c) tohto článku inštitúcie uplatňujú prístupy stanovené v uvedených písmenách.
   6. S výhradou článku 132b ods. 2 inštitúcie, ktoré neuplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku alebo prístup založený na mandáte v súlade s odsekom 5 tohto článku, uplatňujú rezervný prístup uvedený v článku 132 ods. 2.
   7. Inštitúcie môžu pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI vypočítavať hodnotu rizikovo váženej expozície tak, že použijú kombináciu prístupov uvedených v tomto článku, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky na použitie uvedených prístupov.
   8. Inštitúcie, ktoré nemajú primerané údaje alebo informácie na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície v PKI v súlade s prístupmi uvedenými v odsekoch 2, 3, 4 a 5, môžu využiť výpočty tretej strany za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) tretia strana je jedným z týchto subjektov:
   i) depozitnou inštitúciou alebo depozitnou finančnou inštitúciou PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo depozitnej finančnej inštitúcii;
   ii) pri PKI, na ktoré sa nevzťahuje bod i) tohto písmena, správcovskou spoločnosťou PKI za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a);
   b) pri expozíciách iných než expozície uvedené v odseku 4 písm. a), b) a c) tohto článku uskutočňuje tretia strana výpočet v súlade s prístupom založeným na prezretí podkladových expozícií stanoveným v článku 132a ods. 1;
   c) pri expozíciách uvedených v odseku 4 písm. a), b) a c) uskutočňuje tretia strana výpočet v súlade s prístupmi stanovenými v uvedených písmenách;
   d) správnosť výpočtu tretej strany potvrdil externý audítor.

Inštitúcie, ktoré využívajú výpočty tretích strán, vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI, ktorá vyplynula z uvedených výpočtov, koeficientom 1,2.

Odchylne od druhého pododseku, ak má inštitúcia neobmedzený prístup k podrobným výpočtom, ktoré vykonala tretia strana, koeficient 1,2 sa neuplatňuje. Inštitúcia poskytne na požiadanie tieto výpočty svojmu príslušnému orgánu.

   9. Na účely tohto článku sa uplatňuje článok 132 ods. 5 a 6 a článok 132b ▌. Na účely tohto článku sa uplatňuje článok 132c na základe použitia rizikových váh vypočítaných v súlade s kapitolou 3 tejto hlavy.“

"

66.   V článku 158 sa vkladá tento odsek:"

„9a. Výška očakávanej straty pre záväzok minimálnej hodnoty, ktorý spĺňa všetky požiadavky stanovené v článku 132c ods. 3, sa rovná nule.“

"

67.   Článok 164 sa nahrádza takto:"

„Článok 164

Strata v prípade zlyhania (LGD)

   1. Pri dodržaní požiadaviek stanovených v oddiele 6 tejto kapitoly a na základe povolenia udeleného príslušnými orgánmi v súlade s článkom 143 inštitúcie zabezpečujú vlastné odhady LGD. Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa použije hodnota LGD vo výške 75 %. Ak inštitúcia dokáže spoľahlivým spôsobom rozložiť svoje odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach na PD a LGD, môže použiť svoj vlastný odhad LGD.
   2. Nefinancované kreditné zabezpečenie sa môže uznať za prípustné úpravou odhadov PD alebo LGD podľa požiadaviek stanovených v článku 183 ods. 1, 2 a 3 a po schválení príslušnými orgánmi, buď ako podpora jednotlivej expozície, alebo celej skupiny expozícií. Inštitúcia nepriradí zaručeným expozíciám upravené hodnoty PD alebo LGD takým spôsobom, aby upravená riziková váha bola nižšia než riziková váha porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi.
   3. Na účely článku 154 ods. 2 sa LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia uvedenému v článku 153 ods. 3 rovná buď LGD priradenej nehedžovanej facilite ručiteľa, alebo nehedžovanej facilite dlžníka podľa toho, či v prípade, keď ručiteľ aj dlžník zlyhajú počas trvania hedžovanej transakcie, z dostupných dôkazov a štruktúry záruky vyplýva, že výška získanej hodnoty by závisela od finančných podmienok ručiteľa alebo dlžníka.
   4. Expozíciami vážená priemerná LGD pre všetky retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktoré nevyužívajú záruky ústredných vlád, nie je nižšia než 10 %.

Expozíciami vážená priemerná LGD pre všetky retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktoré nevyužívajú záruky ústredných vlád, nie je nižšia než 15 %.

   5. Členské štáty určia orgán zodpovedný za uplatňovanie odseku 6. Uvedený orgán je príslušným orgánom alebo určeným orgánom.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, príslušným orgánom, tento orgán zabezpečí, aby boli zodpovedné vnútroštátne úrady a orgány, ktoré majú makroprudenciálny mandát, riadne informované o úmysle príslušného orgánu uplatniť tento článok a boli primerane zapojené do posudzovania obáv týkajúcich sa finančnej stability vo svojom členskom štáte v súlade s odsekom 6.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, iný ako príslušný orgán, členský štát prijme potrebné opatrenia, aby na účely správneho uplatňovania tohto článku zabezpečil riadnu koordináciu a výmenu informácií medzi príslušným orgánom a určeným orgánom. Od orgánov sa predovšetkým vyžaduje, aby úzko spolupracovali a vymieňali si všetky informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané plnenie povinností uložených určeným orgánom podľa tohto článku. Uvedená spolupráca má za cieľ zabraňovať akémukoľvek duplicitnému alebo nesúladnému opatreniu zo strany príslušného orgánu a určeného orgánu, ako aj zabezpečovať riadne zohľadnenie interakcie s inými opatreniami, najmä opatreniami prijatými podľa článku 458 tohto nariadenia a článku 133 smernice 2013/36/EÚ.

   6. Na základe údajov zozbieraných podľa článku 430a a akýchkoľvek ďalších relevantných ukazovateľov, ako aj so zreteľom na predpokladaný budúci vývoj na trhu s nehnuteľným majetkom, orgán určený v súlade s odsekom 5 tohto článku v pravidelných intervaloch, najmenej však raz ročne, posúdi, či sú minimálne hodnoty LGD uvedené v odseku 4 tohto článku primerané pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo podnikanie nachádzajúci sa v časti alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu.

Ak na základe posúdenia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku orgán určený v súlade s odsekom 5 dospeje k záveru, že minimálne hodnoty LGD uvedené v odseku 4 nie sú primerané, a ak sa domnieva, že hodnoty LGD by mohli nepriaznivo ovplyvniť súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu v jeho členskom štáte, môže pre tieto expozície nachádzajúce sa v časti alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu stanoviť vyššie minimálne hodnoty LGD. Uvedené vyššie minimálne hodnoty sa môžu použiť aj na úrovni jedného alebo viacerých majetkových segmentov uvedených expozícií.

Orgán určený v súlade s odsekom 5 oznámi rozhodnutie uvedené v tomto odseku ešte pred jeho prijatím EBA a ESRB. EBA a ESRB poskytnú dotknutému členskému štátu svoje stanovisko v lehote jedného mesiaca od doručenia takéhoto oznámenia. EBA a ESRB tieto hodnoty LGD zverejnia.

   7. Ak orgán určený v súlade s odsekom 5 stanoví vyššie minimálne hodnoty LGD podľa odseku 6, inštitúcie majú šesťmesačné prechodné obdobie na ich uplatnenie.
   8. EBA vypracuje v úzkej spolupráci s ESRB návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, ktoré musí orgán určený v súlade s odsekom 5 zohľadniť pri posudzovaní primeranosti hodnôt LGD ako súčasti posúdenia uvedeného v odseku 6.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2019.

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

   9. ESRB môže prostredníctvom odporúčaní v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 a v úzkej spolupráci s EBA poskytnúť orgánom určeným v súlade s odsekom 5 tohto článku usmernenie, pokiaľ ide o:
   a) faktory, ktoré by mohli „nepriaznivo ovplyvniť súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu“ uvedenú v odseku 6; a
   b) orientačné referenčné hodnoty, ktoré má orgán určený v súlade s odsekom 5 zohľadniť pri stanovení vyšších minimálnych hodnôt LGD.
   10. Inštitúcie členského štátu uplatňujú vyššie minimálne hodnoty LGD, ktoré stanovili orgány iného členského štátu v súlade s odsekom 6, na všetky svoje zodpovedajúce expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo nehnuteľný majetok určený na podnikanie, ktorý sa nachádza v časti alebo viacerých častiach tohto členského štátu.“

"

68.  V článku 201 ods. 1 sa písmeno h) nahrádza takto:"

„h) kvalifikované centrálne protistrany.

"

69.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 204a

Prípustné druhy akciových derivátov

   1. Ako prípustné kreditné zabezpečenie môžu inštitúcie využívať akciové deriváty, ktoré sú swapmi na celkový výnos alebo svojou ekonomickou podstatou podobnými derivátmi, len na účely uskutočňovania interného hedžingu.

Ak inštitúcia kupuje kreditné zabezpečenie prostredníctvom swapu na celkový výnos a zaznamenáva čisté platby prijaté v rámci swapu ako čistý príjem, ale nezaznamenáva kompenzačné zníženie hodnoty aktíva, ktoré je zabezpečené, buď znížením reálnej hodnoty alebo doplnením rezerv, toto kreditné zabezpečenie sa neuzná ako prípustné kreditné zabezpečenie.

   2. Ak inštitúcia vykonáva interný hedžing použitím akciového derivátu, kreditné riziko presunuté do obchodnej knihy sa musí preniesť na tretiu stranu alebo strany, aby bol interný hedžing uznaný za prípustné kreditné zabezpečenie na účely tejto kapitoly.

Ak sa interný hedžing vykonal v súlade s prvým pododsekom a boli splnené požiadavky uvedené v tejto kapitole, inštitúcie pri získaní nefinancovaného kreditného zabezpečenia uplatnia na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pravidlá stanovené v oddieloch 4 až 6 tejto kapitoly.

"

70.  Článok 223 sa mení takto:

a)  v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„V prípade transakcií s OTC derivátmi inštitúcie používajúce metódu stanovenú v kapitole 6 oddiele 6 vypočítavajú EVA takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000009.png.;

"

b)  v odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:"

V prípade transakcií s OTC derivátmi inštitúcie používajúce metódy stanovené v kapitole 6 oddieloch 3, 4 a 5 zohľadňujú účinky kolaterálu zmierňujúce riziko v súlade s ustanoveniami stanovenými v kapitole 6 oddieloch 3, 4 a 5, podľa konkrétneho prípadu.

"

71.  Článok 272 sa mení takto:

a)  bod 6) sa nahrádza takto:"

6) hedžovací súbor je skupina transakcií v rámci jedného súboru vzájomného započítavania, pre ktoré sa pri stanovovaní potenciálnej budúcej expozície podľa metód uvedených v oddiele 3 alebo 4 tejto kapitoly povoľuje úplné alebo čiastočné vzájomné započítanie;“;

"

b)  vkladá sa tento bod:"

7a) dohoda o jednosmernom dozabezpečení je dohoda o dozabezpečení, na základe ktorej sa od inštitúcie vyžaduje, aby pre protistranu zložila variačné marže, nemá však nárok prijať variačnú maržu od uvedenej protistrany alebo naopak;“;

"

c)   bod 12) sa nahrádza takto:"

„12) súčasná trhová hodnota alebo CMV je čistá trhová hodnota všetkých transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania bez odpočítania prípadného držaného alebo zloženého kolaterálu, keď sa pri výpočte CMV kladné a záporné trhové hodnoty vzájomne započítajú;“;

"

d)   vkladá sa tento bod:"

12a) čistá suma nezávislého kolaterálu alebo ▌NICA je suma hodnôt čistého kolaterálu upravených z dôvodu volatility, ktorý bol prijatý alebo prípadne zložený do súboru vzájomného započítavania s výnimkou variačnej marže;

"

72.  Článok 273 sa mení takto:

a)   odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Inštitúcie vypočítavajú hodnotu expozície v prípade zmlúv uvedených v prílohe II na základe jednej z metód uvedených v oddieloch 3 až 6 v súlade s týmto článkom.

Inštitúcia, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v článku 273a ods. 1 nesmie používať metódu uvedenú v oddiele 4. Inštitúcia, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v článku 273a ods. 2, nesmie používať metódu uvedenú v oddiele 5.

Inštitúcie môžu v rámci skupiny trvalo používať kombináciu metód uvedených v oddieloch 3 až 6. Žiadna samostatná inštitúcia nesmie trvalo používať kombináciu metód uvedených v oddieloch 3 až 6.“;

"

b)  odseky 6, 78 sa nahrádzajú takto:"

„6. Na základe metód uvedených v oddieloch 3 až 6 sa hodnota expozície pre dotknutú protistranu rovná súčtu hodnôt expozícií vypočítaných pre každý súbor vzájomného započítavania s dotknutou protistranou.

Odchylne od prvého pododseku, ak sa jedna dohoda o dozabezpečení uplatňuje na viaceré súbory vzájomného započítavania s uvedenou protistranou a inštitúcia používa na výpočet hodnoty expozície týchto súborov vzájomného započítavania jednu z metód uvedených v oddieloch 3 6, hodnota expozície sa vypočíta v súlade s príslušným oddielom.

Čo sa týka dotknutej protistrany, hodnota expozície pre daný súbor vzájomného započítavania OTC derivátov uvedených v prílohe II vypočítaná v súlade s touto kapitolou musí byť vyššia z týchto hodnôt: nula alebo rozdiel medzi súčtom hodnôt expozícií pre všetky súbory vzájomného započítavania s protistranou a súčet úprav ocenenia pohľadávok pre túto protistranu, ktorý inštitúcia uznala ako odpis. Úpravy ocenenia pohľadávok sa vypočítajú bez ohľadu na akékoľvek kompenzujúce úpravy ocenenia záväzkov pripísané vlastnému kreditnému riziku spoločnosti, ktoré sa už vylúčili z vlastných zdrojov v súlade s článkom 33 ods. 1 písm. c).

   7. Pri výpočte hodnoty expozície v súlade s metódami uvedenými v oddieloch 3, 4 a 5 môžu inštitúcie zaobchádzať s dvoma zmluvami o OTC derivátoch zahrnutými v tej istej dohode o vzájomnom započítavaní, ktoré sú dokonale zodpovedajúce, akoby šlo o jedinú zmluvu s nominálnou istinou rovnou nule.

Na účely prvého pododseku sú dve zmluvy o OTC derivátoch dokonale zodpovedajúce, keď spĺňajú všetky tieto podmienky:

   a) ich rizikové pozície sú opačné;
   b) ich vlastnosti, s výnimkou dňa uzavretia obchodu, sú identické;
   c) ich peňažné toky sa navzájom plne kompenzujú.
   8. Inštitúcie stanovia hodnoty expozícií pre expozície vyplývajúce z transakcií s dlhou dobou vyrovnania na základe niektorej z metód uvedených v oddieloch 3 až 6 tejto kapitoly bez ohľadu na to, akú metódu si inštitúcia vyberie pre zaobchádzanie s OTC derivátmi a repo transakciami, transakciami požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a transakciami požičiavania s dozabezpečením. Pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre transakcie s dlhou dobou vyrovnania môže inštitúcia, ktorá uplatňuje prístup uvedený v kapitole 3, trvalo a bez ohľadu na významnosť uvedených pozícií priradiť rizikové váhy na základe prístupu uvedeného v kapitole 2.“;

"

c)   dopĺňa sa tento odsek:"

9. Inštitúcie v prípade metód uvedených v oddieloch 3 až 6 tejto kapitoly zaobchádzajú s transakciami, v súvislosti s ktorými bolo identifikované špecifické riziko nesprávnej voľby, v súlade s článkom 291 ods. 2, 4, 5 a 6.

"

73.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 273a

Podmienky používania zjednodušených metód výpočtu hodnoty expozície

   1. Inštitúcia môže vypočítať hodnotu expozície svojich derivátových pozícií v súlade s metódou uvedenou v oddiele 4 za predpokladu, že rozsah jej súvahových a podsúvahových derivátových činností neprevyšuje na základe posúdenia uskutočňovaného každý mesiac s použitím údajov k poslednému dňu mesiaca žiadnu z týchto prahových hodnôt:
   a) 10 % celkových aktív inštitúcie;
   b) 300 miliónov EUR.

   2. Inštitúcia môže vypočítať hodnotu expozície ▌ svojich derivátových pozícií v súlade s metódou uvedenou v oddiele 5 za predpokladu, že rozsah jej súvahových a podsúvahových derivátových činností neprevyšuje na základe posúdenia uskutočňovaného každý mesiac s použitím údajov k poslednému dňu mesiaca žiadnu z týchto prahových hodnôt:
   a) 5 % celkových aktív inštitúcie;
   b) 100 miliónov EUR.

   3. Na účely odsekov 1 a 2 inštitúcie vypočítavajú rozsah svojich súvahových a podsúvahových derivátových činností na základe údajov k poslednému dňu každého mesiaca v súlade s týmito požiadavkami:
   a) derivátové pozície sa oceňujú ich trhovou hodnotou k danému dátumu; ak trhová hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie použijú k danému dátumu pre túto pozíciu reálnu hodnotu; ak trhová hodnota a reálna hodnota pozície nie sú k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie uvedenú pozíciu ocenia poslednou trhovou hodnotou alebo reálnou hodnotou;
   b) absolútna hodnota dlhých derivátových pozícií sa spočíta s absolútnou hodnotou krátkych derivátových pozícií;
   c) zahrnú sa všetky derivátové pozície okrem kreditných derivátov, ktoré sú uznané za interný hedžing proti expozíciám voči kreditnému riziku neobchodnej knihy.
   4. Odchylne od odseku 1 alebo 2, podľa toho, ktorý je uplatniteľný, ak derivátové činnosti na konsolidovanom základe nepresahujú prahové hodnoty stanovené v odseku 1 alebo 2, podľa toho, ktorý je uplatniteľný, inštitúcia, ktorá je zahrnutá do konsolidácie a ktorá by musela uplatňovať metódu stanovenú v oddiele 3 alebo 4, pretože presahuje uvedené prahové hodnoty na individuálnom základe, sa môže za predpokladu udelenia súhlasu zo strany príslušných orgánov namiesto toho rozhodnúť, že uplatní metódu, ktorá by sa uplatnila na konsolidovanom základe.
   5. Inštitúcie oznamujú príslušným orgánom metódy stanovené v oddiele 4 alebo 5, ktoré používajú, alebo prípadne prestali používať, na výpočet hodnoty expozície svojich derivátových pozícií.
   6. Inštitúcie počas každomesačného posudzovania nesmú vstupovať do derivátových transakcií alebo takéto pozície kupovať alebo predávať výlučne na účely splnenia akýchkoľvek podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 273b

Neplnenie podmienok používania zjednodušených metód výpočtu hodnoty expozície derivátov

   1. Inštitúcia, ktorá už nespĺňa jednu alebo viacero podmienok stanovených v článku 273a ods. 1 alebo 2, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému orgánu.
   2. Inštitúcia prestane vypočítavať hodnoty expozícií svojich derivátových pozícií v súlade s oddielom 4 alebo prípadne 5 do troch mesiacov odo dňa, keď dôjde k jednému z týchto prípadov:
   a) inštitúcia nespĺňa ▌ podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 písm. a) alebo prípadne v článku 273a ods. 2 písm. a), alebo podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 písm. b) alebo prípadne v článku 273a ods. 2 písm. b) počas troch po sebe idúcich mesiacov;
   b) inštitúcia nespĺňa podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 písm. a) alebo prípadne v článku 273a ods. 2 písm. a), alebo podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 písm. b) alebo prípadne v článku 273a ods. 2 písm. b) počas viac ako šesť mesiacov počas predchádzajúcich 12 mesiacov.
   3. Ak inštitúcia prestane vypočítavať svoje hodnoty expozícií derivátových pozícií v súlade s oddielom 4 alebo prípadne 5, smie znova vypočítavať svoje hodnoty expozícií derivátových pozícií, ako sa stanovuje v oddiele 4 alebo 5 len vtedy, ak príslušnému orgánu preukáže, že všetky podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 alebo 2 boli splnené nepretržite počas jedného roka.“

"

74.  V tretej časti v hlave II kapitole 6 sa oddiely 3, 4 a 5 nahrádzajú takto:"

„Oddiel 3

Štandardizovaný prístup ku kreditnému riziku protistrany

Článok 274

Hodnota expozície

   1. Hodnotu jedinej expozície na úrovni súboru vzájomného započítavania pre všetky transakcie, na ktoré sa vzťahuje zmluvná dohoda o vzájomnom započítaní, môže inštitúcia vypočítať vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) dohoda o vzájomnom započítaní patrí do jedného z druhov dohôd o vzájomnom započítaní uvedených v článku 295;
   b) dohodu o vzájomnom započítaní uznali príslušné orgány v súlade s článkom 296;
   c) inštitúcia splnila povinnosti stanovené v článku 297, pokiaľ ide o dohodu o vzájomnom započítaní ▌.

Ak ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku nie je splnená, zaobchádza inštitúcia s každou transakciou tak, akoby bola jej vlastným súborom vzájomného započítavania.

   2. Inštitúcie vypočítavajú hodnotu expozície súboru vzájomného započítavania podľa štandardizovaného prístupu ku kreditnému riziku protistrany takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000010.png

kde:

RC = reprodukčné náklady vypočítané v súlade s článkom 275; a

PFE = potenciálna budúca expozícia vypočítaná v súlade s článkom 278;

α = 1,4.

   3. Hodnota expozície súboru vzájomného započítavania, na ktorý sa vzťahuje zmluvná dohoda o dozabezpečení, musí byť zhora obmedzená na úrovni hodnoty expozície toho istého súboru vzájomného započítavania, na ktorý sa nevzťahuje žiadna forma dohody o dozabezpečení.
   4. Ak sa na ten istý súbor vzájomného započítavania vzťahujú viaceré dohody o dozabezpečení, inštitúcie priradia každú dohodu o dozabezpečení k tej skupine transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania, na ktorú sa uvedená dohoda o dozabezpečení zmluvne vzťahuje, a vypočítajú hodnotu expozície oddelene pre každú z uvedených zoskupených transakcií.
   5. Inštitúcie môžu stanoviť na nulu hodnotu expozície takého súboru vzájomného započítavania, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:
   a) súbor vzájomného započítavania pozostáva výlučne z predaných opcií;
   b) súčasná trhová hodnota súboru vzájomného započítavania je nepretržite záporná;
   c) prémiu zo všetkých opcií zahrnutých do súboru vzájomného započítavania prijala inštitúcia vopred, aby sa zaručilo plnenie zmlúv;
   d) na súbor vzájomného započítavania sa nevzťahuje žiadna dohoda o dozabezpečení.
   6. V súbore vzájomného započítavania inštitúcie nahradia transakciu, ktorá je konečnou lineárnou kombináciou kúpených alebo predaných kúpnych alebo predajných opcií všetkými jednotlivými opciami, ktoré tvoria uvedenú lineárnu kombináciu, považované za jednotlivú transakciu, na účely výpočtu hodnoty expozície súboru vzájomného započítavania v súlade s týmto oddielom. Každá takáto kombinácia opcií sa považuje za jednotlivú transakciu v súbore vzájomného započítavania, do ktorého je táto kombinácia zahrnutá na účely výpočtu hodnoty expozície.
   7. Hodnota expozície derivátovej transakcie, ktorá predstavuje dlhú pozíciu v podkladovom nástroji, môže byť obmedzená na výšku nevyplatenej prémie, pokiaľ sa s ňou zaobchádza ako so súborom vzájomného započítavania, ktorý nie je predmetom dohody o dozabezpečení.

Článok 275

Reprodukčné náklady

   1. Inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady RC súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa nevzťahuje dohoda o dozabezpečení, podľa tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000011.png

   2. Inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady jediných súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, podľa tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000012.png

kde:

RC = reprodukčné náklady;

VM = hodnota, upravená o volatilitu, čistej variačnej marže, ktorá bola pravidelne prijímaná alebo prípadne skladaná do súboru vzájomného započítavania s cieľom zmierniť zmeny v CMV daného súboru vzájomného započítavania;

TH = hraničná hodnota pre dozabezpečenie uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení, pod ktorou inštitúcia nemôže žiadať o kolaterál; a

MTA = minimálna výška transferu uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení

   3. Inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady viacerých súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje tá istá dohoda o dozabezpečení, podľa tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000013.png

kde:

RC = reprodukčné náklady;

i = index, ktorý označuje súbory vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje jediná dohoda o dozabezpečení;

CMVi = CMV súboru vzájomného započítavania „i“;

VMMA = súčet hodnoty kolaterálu, upravenej o volatilitu, ktorá bola pravidelne prijímaná alebo prípadne skladaná do viacerých súborov vzájomného započítavania s cieľom zmierniť zmeny v ich CMV; a

NICAMA = súčet hodnoty kolaterálu, upravenej o volatilitu, ktorá bola prijímaná alebo prípadne skladaná do viacerých súborov vzájomného započítavania s výnimkou VMMA.

Na účely prvého pododseku možno NICAMA vypočítať na úrovni obchodu, na úrovni súboru vzájomného započítavania alebo na úrovni všetkých súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, v závislosti od úrovne, na ktorej sa uplatňuje daná dohoda o dozabezpečení.

Článok 276

Vykazovanie kolaterálu a zaobchádzanie s ním

   1. Na účely tohto oddielu inštitúcie vypočítavajú hodnoty kolaterálu VM, VMMA, NICA a NICAMA tak, že uplatnia všetky tieto požiadavky:
   a) ak všetky transakcie zahrnuté do súboru vzájomného započítavania patria do obchodnej knihy, vykazuje sa iba kolaterál, ktorý je prípustný na základe článkov 197 a 299;
   b) ak súbor vzájomného započítavania obsahuje aspoň jednu transakciu, ktorá patrí do neobchodnej knihy, vykazuje sa iba kolaterál, ktorý je prípustný na základe článku 197;
   c) kolaterál prijatý od protistrany sa vykazuje s kladným znamienkom a kolaterál zložený pre protistranu sa vykazuje so záporným znamienkom;
   d) hodnota, upravená o volatilitu, akéhokoľvek druhu prijatého alebo zloženého kolaterálu sa vypočítava v súlade s článkom 223; na účely tohto výpočtu inštitúcie nesmú používať metódu uvedenú v článku 225;
   e) tá istá položka kolaterálu nesmie byť zaradená súčasne vo VM aj v NICA;
   f) tá istá položka kolaterálu nesmie byť zaradená súčasne vo VMMA aj v NICAMA;
   g) akýkoľvek kolaterál zložený pre protistranu, ktorý je oddelený od aktív uvedenej protistrany a v dôsledku tohto oddelenia je odolný proti úpadku v prípade zlyhania alebo platobnej neschopnosti uvedenej protistrany, sa pri výpočte NICA a NICAMA neuznáva.
   2. Pre výpočet hodnoty zloženého kolaterálu upravenej o volatilitu podľa odseku 1 písm. d) tohto článku inštitúcie nahradia vzorec stanovený v článku 223 ods. 2 týmto vzorcom:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000014.png

kde:

CVA = hodnota zloženého kolaterálu upravená o volatilitu; a

C = kolaterál;

Hc a Hfx sa vymedzujú v súlade s článkom 223 ods. 2.

   3. Na účely odseku 1 písm. d) inštitúcie stanovia lehotu pre zatvorenie pozície relevantnú pre výpočet hodnoty akéhokoľvek prijatého alebo zloženého kolaterálu, upravenej o volatilitu, v súlade s jedným z týchto časových horizontov:
   a) jeden rok pre súbory vzájomného započítavania uvedené v článku 275 ods. 1;
   b) pre súbory vzájomného započítavania uvedené v článku 275 ods. 2 a 3 je časovým horizontom obdobie rizika dozabezpečenia určené v súlade s článkom 279c ods. 1 písm. b).

Článok 277

Zaraďovanie transakcií do rizikových kategórií

   1. Inštitúcie zaradia každú transakciu súboru vzájomného započítavania do jednej z týchto rizikových kategórií, aby určili potenciálnu budúcu expozíciu súboru vzájomného započítavania podľa článku 278:
   a) úrokové riziko;
   b) devízové riziko;
   c) kreditné riziko;
   d) akciové riziko;
   e) komoditné riziko;
   f) iné riziká.
   2. Inštitúcie uskutočnia zaraďovanie uvedené v odseku 1 na základe primárneho rizikového faktora derivátovej transakcie. Primárny rizikový faktor je jediným významným rizikovým faktorom derivátovej transakcie.

   3. Odchylne od odseku 2 zaraďujú inštitúcie derivátové transakcie, ktoré majú viac než jeden významný rizikový faktor, do viac než jednej kategórie rizika. Ak všetky významné rizikové faktory jednej z uvedených transakcií patria do tej istej kategórie rizika, od inštitúcií sa vyžaduje, aby uvedenú transakciu zaradili do tejto kategórie rizika raz, a to na základe najvýznamnejšieho z uvedených rizikových faktorov. Ak významné rizikové faktory jednej z uvedených transakcií patria do rozličných rizikových kategórií, inštitúcie uvedenú transakciu raz zaradia do každej kategórie rizika, v rámci ktorej má daná transakcia aspoň jeden významný rizikový faktor, a to na základe najvýznamnejšieho z rizikových faktorov v uvedenej kategórii rizika.
   4. Bez ohľadu na odseky 1, 2 a 3 inštitúcie pri zaraďovaní transakcií do rizikových kategórií uvedených v odseku 1 uplatňujú tieto požiadavky:
   a) ak je primárnym rizikovým faktorom transakcie alebo najvýznamnejším rizikovým faktorom v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v odseku 3 premenná súvisiaca s infláciou, inštitúcie zaradia transakciu do kategórie úrokového rizika;
   b) ak je primárnym rizikovým faktorom transakcie alebo najvýznamnejším rizikovým faktorom v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v odseku 3 premenná súvisiaca s klimatickými podmienkami, inštitúcie zaradia transakciu do kategórie komoditného rizika.
   5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) metódu na identifikáciu transakcií s len jedným významným rizikovým faktorom ▌;
   b) metódu identifikácie transakcií s viac než jedným významným rizikovým faktorom a identifikácie najvýznamnejšieho z týchto rizikových faktorov na účely odseku 3;

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 277a

Hedžovacie súbory

   1. Inštitúcie stanovia príslušné hedžovacie súbory pre každú kategóriu rizika súboru vzájomného započítavania a priradia každú transakciu k uvedeným hedžovacím súborom takto:
   a) transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor alebo najvýznamnejší rizikový faktor v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 denominovaný v tej istej mene;
   b) transakcie zaradené do kategórie devízového rizika sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru len vtedy, keď ich primárny rizikový faktor alebo najvýznamnejší rizikový faktor v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 vychádza z toho istého menového páru;
   c) všetky transakcie zaradené do kategórie kreditného rizika sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru;
   d) všetky transakcie zaradené do kategórie akciového rizika sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru;
   e) transakcie zaradené do kategórie komoditného rizika sa priradia k jednému z týchto hedžovacích súborov na základe povahy ich primárneho rizikového faktora alebo najvýznamnejšieho rizikového faktora v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3:
   i) energetika;
   ii) kovy;
   iii) poľnohospodársky tovar;
   iv) ostatné komodity;
   v) klimatické podmienky;
   f) transakcie zaradené do kategórie iných rizík sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor alebo najvýznamnejší rizikový faktor v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 identický.

Na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku sa transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika, ktorých primárnym rizikovým faktorom je premenná súvisiaca s infláciou, priradia k oddeleným iným hedžovacím súborom, než sú hedžovacie súbory vytvorené pre transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika, ktorých primárnym rizikovým faktorom nie je premenná súvisiaca s infláciou. Uvedené transakcie sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor alebo najvýznamnejší rizikový faktor v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 denominovaný v tej istej mene.

   2. Odchylne od odseku 1 tohto článku inštitúcie vytvoria oddelené individuálne hedžovacie súbory v každej kategórii rizika pre tieto transakcie:
   a) transakcie, ktorých primárnym rizikovým faktorom alebo najvýznamnejším rizikovým faktorom v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 je volatilita implikovaná trhom alebo realizovaná volatilita rizikového faktora alebo korelácia medzi dvoma rizikovými faktormi;
   b) transakcie, ktorých primárnym rizikovým faktorom alebo najvýznamnejším rizikovým faktorom v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 je rozdiel medzi dvoma rizikovými faktormi zaradenými do tej istej kategórie rizika, alebo transakcie, ktoré pozostávajú z dvoch platobných pozícií denominovaných v tej istej mene a ktorých rizikový faktor z tej istej kategórie rizika primárneho rizikového faktora je obsiahnutý v inej platobnej pozícii, než je platobná pozícia, ktorá obsahuje primárny rizikový faktor.

Na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku inštitúcie priraďujú transakcie k tomu istému hedžovaciemu súboru príslušnej kategórie rizika len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor alebo najvýznamnejší rizikový faktor v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 identický.

Na účely prvého pododseku písm. b) inštitúcie priraďujú transakcie k tomu istému hedžovaciemu súboru príslušnej kategórie rizika len vtedy, keď je pár rizikových faktorov v uvedených transakciách podľa písmena b) identický a medzi týmito dvoma rizikovými faktormi v uvedenom páre je pozitívna korelácia. Inak inštitúcie priraďujú transakcie uvedené v písmene b) prvého pododseku k jednému z hedžovacích súborov vytvorených v súlade s odsekom 1 len na základe jedného z dvoch rizikových faktorov uvedených v písmene b) prvého pododseku.

   3. Inštitúcie sprístupnia príslušným orgánom na požiadanie údaj o počte hedžovacích súborov vytvorených v súlade s odsekom 2 tohto článku pre každú kategóriu rizika, s primárnym rizikovým faktorom alebo najvýznamnejším rizikovým faktorom v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 alebo párom rizikových faktorov každého z uvedených hedžovacích súborov a s počtom transakcií v každom z uvedených hedžovacích súborov.

Článok 278

Potenciálna budúca expozícia

   1. Inštitúcie vypočítavajú potenciálnu budúcu expozíciu súboru vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000015.png

kde:

PFE = potenciálna budúca expozícia;

a = index, ktorý označuje rizikové kategórie zahrnuté do výpočtu potenciálnej budúcej expozície súboru vzájomného započítavania;

AddOn(a) = dodatočná hodnota pre kategóriu rizika „a“ vypočítaná v súlade s článkami 280a až 280f, podľa toho, ktorý je uplatniteľný; a

multiplikátor = multiplikačný koeficient vypočítaný v súlade so vzorcom uvedeným v odseku 3.

Na účel tohto výpočtu inštitúcie do výpočtu potenciálnej budúcej expozície súboru vzájomného započítavania zahrnú dodatočnú hodnotu danej kategórie rizika v prípade, keď bola do uvedenej kategórie rizika zaradená aspoň jedna transakcia súboru vzájomného započítavania.

   2. Potenciálna budúca expozícia viacerých súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje jedna dohoda o dozabezpečení, ako sa uvádza v článku 275 ods. 3, sa vypočítava ako súčet potenciálnych budúcich expozícií všetkých individuálnych súborov vzájomného započítavania, ako by sa na ne nevzťahovala žiadna forma dohody o dozabezpečení.
   3. Na účel odseku 1 sa multiplikátor vypočítava takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000016.png

kde:

Floorm = 5 %;

y = 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000017.png

z = 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000018.png

NICAi = čistá hodnota nezávislého kolaterálu vypočítaná len pre transakcie, ktoré sú zahrnuté do súboru vzájomného započítavania „i“. NICAi sa vypočítava na úrovni obchodu alebo na úrovni súboru vzájomného započítavania v závislosti od dohody o dozabezpečení.

Článok 279

Výpočet rizikovej pozície

Na účel výpočtu dodatočných hodnôt kategórií rizika uvedených v článkoch 280a až 280f inštitúcie vypočítavajú rizikovú pozíciu každej transakcie súboru vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000019.png

kde:

δ = delta transakcie na účely dohľadu vypočítaná v súlade so vzorcom uvedeným v článku 279a;

AdjNot = upravená pomyselná hodnota transakcie vypočítaná v súlade s článkom 279b; a

MF = koeficient splatnosti transakcie vypočítaný v súlade so vzorcom uvedeným v článku 279c.

Článok 279a

Delta na účely dohľadu

   1. Inštitúcie vypočítavajú deltu na účely dohľadu takto:
   a) pre kúpne a predajné opcie, ktoré oprávňujú kupujúceho opcie kúpiť alebo predať podkladový nástroj za kladnú cenu k jednému alebo viacerým dátumom v budúcnosti, s výnimkou prípadu, keď sú uvedené opcie zaradené do kategórie úrokového rizika, inštitúcie používajú tento vzorec:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000020.png

kde:

δ = delta na účely dohľadu;

znamienko = -1, ak je transakcia predaná opcia na kúpu alebo kúpená opcia na predaj;

znamienko = +1, ak je transakcia kúpená opcia na kúpu alebo predaná opcia na predaj;

typ = -1, ak je transakcia opcia na kúpu;

typ = +1, ak je transakcia opcia na predaj;

N(x) = kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, čo znamená pravdepodobnosť, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou nula a varianciou jedna je menšia alebo sa rovná „x“;

P = spotová alebo forwardová cena podkladového nástroja opcie; v prípade opcií, u ktorých peňažné toky závisia od priemernej hodnoty ceny podkladového nástroja, sa P rovná priemernej hodnote k dátumu výpočtu.

K = realizačná cena opcie;

T = Dátum skončenia platnosti dokladu; v prípade opcií, ktoré sa dajú uplatniť iba k jednému budúcemu dátumu, je dátumom skončenia platnosti tento budúci dátumu; v prípade opcií, ktoré sa dajú uplatniť k viacero budúcim dátumom, je dátumom skončenia platnosti najneskorší z týchto dátumov; dátum uplynutia platnosti sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch; a

σ = volatilita opcie na účely dohľadu určená v súlade s tabuľkou 1 na základe kategórie rizika transakcie a povahy podkladového nástroja opcie.

Tabuľka 1

Kategória

rizika

Podkladový nástroj

Volatilita na účely dohľadu

Devízové

Všetky

15 %

Kreditné

Nástroj zmierňujúci kreditné riziko len jednej zmluvnej strany

100 %

Nástroj zmierňujúci kreditné riziko viacerých zmluvných strán

80 %

Akciové

Nástroj zmierňujúci kreditné riziko len jednej zmluvnej strany

120 %

Nástroj zmierňujúci kreditné riziko viacerých zmluvných strán

75 %

Komoditné

Elektrická energia

150 %

Iné komodity (okrem elektrickej energie)

70 %

Iné

Všetky

150 %

Inštitúcie, ktoré používajú forwardovú cenu podkladového nástroja opcie, musia zabezpečiť, aby:

   i) forwardová cena bola v súlade s vlastnosťami opcie;
   ii) forwardová cena sa vypočítavala pomocou príslušnej úrokovej sadzby, ktorá k dátumu vykazovania prevláda;
   iii) vo forwardovej cene boli integrované očakávané peňažné toky z podkladového nástroja pred uplynutím platnosti opcie;
   b) pri tranžiach syntetickej sekuritizácie a kreditného derivátu pre n-té zlyhanie, použijú inštitúcie tento vzorec:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000021.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000022.png

A = bod pripojenia tranže; pri transakcii s kreditným derivátom pre n-té zlyhanie na základe referenčných subjektov k, A = (n – 1)/k“; a

D = bod odpojenia tranže. pri transakcii s kreditným derivátom pre n-té zlyhanie na základe referenčných subjektov k, D = n/k;

   c) pri transakciách, ktoré nie sú uvedené v písmene a) alebo b), používajú inštitúcie túto deltu na účely dohľadu:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000023.png

   2. Na účely tohto oddielu dlhá pozícia v primárnom rizikovom faktore alebo najvýznamnejšom rizikovom faktore v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 znamená, že trhová hodnota transakcie sa so zvyšujúcou hodnotou tohto rizikového faktora zvyšuje, keď sa zvýši hodnota tohto rizikového faktora, a krátka pozícia v primárnom rizikovom faktore alebo najvýznamnejšom rizikovom faktore v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 znamená, že trhová hodnota transakcie sa so zvyšujúcou hodnotou tohto rizikového faktora znižuje.

   3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) v súlade s medzinárodným vývojom v oblasti regulácie vzorec, ktorý inštitúcie použijú na výpočet delty na účely dohľadu pre kúpne a predajné opcie zaradené do kategórie úrokového rizika zlučiteľné s trhovými podmienkami, v ktorých úrokové sadzby môžu byť záporné, ako aj volatilitu na účely dohľadu, ktorá je vhodná pre uvedený vzorec;
   b) metódu na určenie toho, či je transakcia ▌dlhou alebo krátkou pozíciou v primárnom rizikovom faktore alebo najvýznamnejšom rizikovom faktore v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 279b

Upravená pomyselná hodnota

   1. Inštitúcie vypočítavajú upravenú pomyselnú hodnotu takto:
   a) pre transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika alebo do kategórie kreditného rizika vypočítavajú inštitúcie upravenú pomyselnú hodnotu ako súčin pomyselnej hodnoty zmluvy o derivátoch a koeficienta durácie na účely dohľadu, ktorý sa vypočíta takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000024.png

kde:

R = diskontná sadzba na účely dohľadu; R = 5 %;

S = doba medzi dátumom začatia transakcie a dátumom vykázania, ktorý sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch; a

E = doba medzi dátumom ▌skončenia transakciea dátumom vykázania, ktorý sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch.

Dátum začatia transakcie je najskorším dátumom, ku ktorému je v rámci transakcie aspoň jedna zmluvná platba, a to inštitúcii alebo od inštitúcie, už známa alebo dôjde k jej výmene, pričom ide o inú platbu, než sú platby súvisiace s výmenou kolaterálu v rámci dohody o dozabezpečení. Ak je pri transakcii k dátumu vykazovania už známa hodnota platby, alebo ak transakcia generuje platby, dátum začatia transakcie sa rovná 0. ▌

Ak transakcia obsahuje jeden alebo viacero zmluvných budúcich dátumov, ku ktorým sa inštitúcia alebo protistrana môžu rozhodnúť, že transakciu ukončia pred dosiahnutím jej zmluvnej splatnosti, sa dátum začatia transakcie rovná najskoršiemu z týchto dátumov:

   i) dátum alebo najskorší z viacerých budúcich dátumov, ku ktorým sa inštitúcia alebo protistrana môžu rozhodnúť, že transakciu ukončia pred dosiahnutím jej zmluvnej splatnosti;
   ii) dátum, ku ktorému je pri transakcii už známa hodnota platby alebo ak transakcia začne generovať platby iné než platby súvisiace s výmenou kolaterálu v rámci dohody o dozabezpečení.

Ak má transakcia za podkladový nástroj finančný nástroj, ktorý môže spôsobiť zmluvné povinnosti nad rámec povinností danej transakcie, dátum začatia transakcie sa určuje na základe najskoršieho dátumu, ku ktorému je pri podkladovom nástroji už známa hodnota platby alebo ku ktorému začne podkladový nástroj generovať platby.

Dátum skončenia transakcie je najneskorší dátum, ku ktorému dôjde alebo môže dôjsť k výmene zmluvnej platby, a to inštitúcii alebo od inštitúcie, v rámci transakcie.

Ak má transakcia za podkladový nástroj finančný nástroj, ktorý môže spôsobiť zmluvné povinnosti nad rámec povinností danej transakcie, dátum skončenia transakcie sa určuje na základe poslednej zmluvnej platby podkladového nástroja v rámci transakcie.

Ak je transakcia štruktúrovaná tak, aby sa nesplatená expozícia vyrovnala v špecifikovaných platobných termínoch, a v prípadoch, keď sa termíny zmenia tak, aby trhová hodnota transakcie k týmto špecifikovaným termínom bola nulová, sa vyrovnanie nesplatených expozícií k uvedeným špecifikovaným termínom považuje za zmluvnú platbu v rámci tej istej transakcie;

   b) pri transakciách zaradených do kategórie devízového rizika vypočítavajú inštitúcie upravenú pomyselnú hodnotu takto:
   i) ak transakcia pozostáva z jednej platobnej pozície, upravenou pomyselnou hodnotou je pomyselná hodnota zmluvy o derivátoch;
   ii) ak transakcia pozostáva z dvoch platobných pozícií a pomyselná hodnota jednej platobnej pozície je denominovaná v mene vykazovania inštitúcie, upravenou pomyselnou hodnotou je pomyselná hodnota druhej platobnej pozície;
   iii) ak transakcia pozostáva z dvoch platobných pozícií a pomyselná hodnota každej platobnej pozície je denominovaná v mene inej, než je mena vykazovania inštitúcie, upravenou pomyselnou hodnotou je najvyššia z pomyselných hodnôt dvoch platobných pozícií po tom, ako boli uvedené hodnoty prevládajúcim spotovým výmenným kurzom prevedené na menu vykazovania inštitúcie;
   c) pre transakcie zaradené do kategórie akciového rizika alebo do kategórie komoditného rizika vypočítavajú inštitúcie upravenú pomyselnú hodnotu ako súčin trhovej ceny jednej jednotky podkladového nástroja transakcie a počtu jednotiek podkladového nástroja, na ktorý transakcia odkazuje;

ak je transakcia zaradená do kategórie akciového rizika alebo do kategórie komoditného rizika na základe zmluvy vyjadrená ako pomyselná hodnota, inštitúcie používajú pomyselnú hodnotu transakcie, a nie počet jednotiek podkladového nástroja, ako upravenú pomyselnú hodnotu;

   d) pre transakcie zaradené do kategórie iných rizík vypočítavajú inštitúcie upravenú pomyselnú hodnotu na základe najvhodnejšej spomedzi metód stanovených v písmenách a), b) a c), v závislosti od povahy a charakteristík podkladového nástroja transakcie.
   2. Inštitúcie určujú pomyselnú hodnotu alebo počet jednotiek podkladového nástroja na účely výpočtu upravenej pomyselnej hodnoty transakcie uvedenej v odseku 1 takto:
   a) ak pomyselná hodnota alebo počet jednotiek podkladového nástroja transakcie nie je stanovený až do zmluvnej splatnosti ▌:
   i) pri deterministických pomyselných hodnotách a počtoch jednotiek podkladového nástroja je pomyselnou hodnotou vážený priemer všetkých deterministických výšok pomyselných hodnôt alebo prípadne počtov jednotiek podkladového nástroja až do zmluvnej splatnosti transakcie, kde váhou je pomer časového obdobia, počas ktorého sa uplatňuje každá výška pomyselnej hodnoty;
   ii) pri stochastických pomyselných hodnotách a počtoch jednotiek podkladového nástroja je pomyselnou hodnotou hodnota určená zafixovaním súčasných trhových hodnôt vo vzorci na výpočet budúcich trhových hodnôt;

   b) pri zmluvách s viacnásobnou výmenou pomyselnej hodnoty sa pomyselná hodnota násobí počtom zostávajúcich platieb, ktoré sa v súlade so zmluvami majú ešte uskutočniť;
   c) pri zmluvách, v ktorých sa stanovuje násobenie platieb peňažného toku alebo násobenie podkladového aktíva zmluvy o derivátoch, inštitúcia upraví pomyselnú hodnotu tak, aby zohľadňovala účinky násobenia na štruktúru rizík uvedených zmlúv.
   3. Inštitúcie prevedú upravenú pomyselnú hodnotu transakcie do svojej meny vykazovania pomocou prevládajúceho spotového výmenného kurzu, ak sa upravená pomyselná hodnota vypočítava podľa tohto článku zo zmluvnej pomyselnej hodnoty alebo z trhovej ceny určitého počtu jednotiek podkladového nástroja denominovaného v inej mene.

Článok 279c

Koeficient splatnosti

   1. Inštitúcie vypočítavajú koeficient splatnosti takto:
   a) pri transakciách zahrnutých do súborov vzájomného započítavania podľa článku 275 ods. 1 používajú inštitúcie tento vzorec:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000025.png

kde:

MF = koeficient splatnosti;

M = zostávajúca splatnosť transakcie, ktorá sa rovná časovému obdobiu potrebnému na ukončenie všetkých zmluvných záväzkov transakcie; na tento účel sa za zmluvný záväzok považuje akákoľvek opcionalita v rámci zmluvy o derivátoch; zostávajúca splatnosť sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch;

ak transakcia obsahuje ďalšiu zmluvu o derivátoch ako podkladový nástroj, ktorý môže spôsobiť dodatočné zmluvné záväzky nad rámec zmluvných záväzkov transakcie, zostávajúcou splatnosťou transakcie je časové obdobie potrebné na ukončenie všetkých zmluvných záväzkov podkladového nástroja;

pri transakciách, ktoré sú štruktúrované tak, aby sa nesplatená expozícia vyrovnala v stanovených platobných termínoch, a v prípadoch, že sa podmienky zmenia tak, aby bola trhová hodnota transakcie v týchto termínoch nulová, zostávajúca splatnosť transakcie sa rovná času do najbližšieho termínu zmeny; a

OneBusinessYear = jeden rok vyjadrený ako počet pracovných dní pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch;

   b) pri transakciách zahrnutých do súborov vzájomného započítavania podľa článku 275 ods. 2 a 3 sa koeficient splatnosti vymedzuje ako:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000026.png

kde:

MF = koeficient splatnosti;

MPOR = obdobie rizika dozabezpečenia súboru vzájomného započítavania určené v súlade s článkom 285 ods. 2 až 5; a

OneBusinessYear = jeden rok vyjadrený ako počet pracovných dní pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch.

Pri určovaní obdobia rizika dozabezpečenia pre transakcie medzi klientom a zúčtovacím členom inštitúcia, ktorá koná buď ako klient alebo ako zúčtovací člen, nahradí minimálne obdobie uvedené v článku 285 ods. 2 písm. b) obdobím piatich pracovných dní.

   2. Na účely odseku 1 sa zostávajúca splatnosť rovná časovému obdobiu až do ďalšieho termínu zmeny pre transakcie, ktoré sú štruktúrované na vyrovnanie nesplatených expozícií po špecifikovaných platobných termínoch a keď sa podmienky zmenia tak, že trhová hodnota zmluvy je k uvedeným špecifikovaným platobným termínom nulová.

Článok 280

Koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu

Na účel výpočtu dodatočnej hodnoty hedžovacieho súboru podľa článkov 280a až 280f je koeficientom faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu ϵ toto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000027.png

Článok 280a

Dodatočná hodnota kategórie úrokového rizika

   1. Na účely článku 278 vypočítavajú inštitúcie dodatočnú hodnotu kategórie úrokového rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000028.png

kde:

AddOnIR = dodatočná hodnota kategórie úrokového rizika;

j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory úrokového rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. a) a s článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000029.png= dodatočná hodnota kategórie úrokového rizika hedžovacieho súboru j vypočítaná v súlade s odsekom 2.

   2. Dodatočnú hodnotu hedžovacieho súboru j kategórie úrokového rizika vypočítavajú inštitúcie takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000030.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000031.png = koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s príslušnou hodnotou uvedenou v článku 280;

SFIR = faktor na účely dohľadu pre kategóriu úrokového rizika s hodnotou rovnajúcou sa 0,5 %; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000032.png = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru „j“ vypočítaná v súlade s odsekom 3.

   3. Na účel výpočtu efektívnej pomyselnej hodnoty hedžovacieho súboru j inštitúcie najprv zaradia každú transakciu hedžovacieho súboru do príslušnej skupiny podľa tabuľky 2. Urobia tak na základe dátumu skončenia každej transakcie, ako sa určuje v článku 279b ods. 1 písm. a):

Tabuľka 2

Skupina

Dátum skončenia

(v rokoch)

1

> 0 a <= 1

2

> 1 a <= 5

3

> 5

Inštitúcie následne vypočítajú efektívnu pomyselnú hodnotu hedžovacieho súboru j v súlade s týmto vzorcom:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000033.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000034.png = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru j; a

Dj,k = efektívna pomyselná hodnota skupiny k hedžovacieho súboru j vypočítaná takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000035.png

kde:

l = index, ktorý označuje rizikovú pozíciu.

Článok 280b

Dodatočná hodnota kategórie devízového rizika

   1. Na účely článku 278 vypočítavajú inštitúcie dodatočnú hodnotu kategórie devízového rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000036.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000037.png = dodatočná hodnota kategórie devízového rizika;

j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory devízového rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. b) a s článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000038.png= dodatočná hodnota kategórie devízového rizika hedžovacieho súboru j vypočítaná v súlade s odsekom 2.

   2. Dodatočná hodnota kategórie devízového rizika hedžovacieho súboru j sa vypočítava takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000039.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000040.png = koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s článkom 280;

SFFX = faktor na účely dohľadu pre kategóriu devízového rizika s hodnotou rovnajúcou sa 4 %;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000041.png = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru j vypočítaná takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000042.png

kde:

l = index, ktorý označuje rizikovú pozíciu.

Článok 280c

Dodatočná hodnota kategórie kreditného rizika

   1. Na účely odseku 2 inštitúcie vytvoria príslušné kreditné referenčné subjekty súboru vzájomného započítavania v súlade s týmito zásadami:
   a) pre každého emitenta referenčného dlhového nástroja, ktorý je podkladovým nástrojom transakcie zmierňujúcej kreditné riziko len jednej protistrany a zaradenej do kategórie kreditného rizika, existuje jeden kreditný referenčný subjekt; transakcie zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany sa priradia tomu istému kreditnému referenčnému subjektu len v prípade, keď podkladový referenčný dlhový nástroj uvedených transakcií emitoval ten istý emitent;
   b) pre každú skupinu referenčných dlhových nástrojov alebo kreditné deriváty zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany, ktoré sú podkladovými nástrojmi transakcie zmierňujúcej kreditné riziko viacerých zmluvných strán zaradenej do kategórie kreditného rizika, existuje len jeden kreditný referenčný subjekt; transakcie zmierňujúce kreditné riziko viacerých zmluvných strán sa priradia tomu istému kreditnému referenčnému subjektu len v prípade, keď skupina podkladových referenčných dlhových nástrojov alebo kreditných derivátov zmierňujúcich kreditné riziko len jednej zmluvnej strany uvedených transakcií má tie isté zložky.
   2. Na účely článku 278 vypočítavajú inštitúcie dodatočnú hodnotu kategórie kreditného rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000043.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000044.png dodatočná hodnota kategórie kreditného rizika;

j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory kreditného rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. c) a s článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000045.png = dodatočná hodnota kategórie kreditného rizika hedžovacieho súboru j vypočítaná v súlade s odsekom 3.

   3. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie kreditného rizika hedžovacieho súboru j takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000046.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000047.png dodatočná hodnota kategórie kreditného rizika hedžovacieho súboru j;

ϵj = koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s článkom 280 ▌;

k = index, ktorý označuje kreditné referenčné subjekty súboru vzájomného započítavania vytvoreného v súlade s odsekom 1;

ρkCredit = korelačný faktor kreditného referenčného subjektu k; ak bol kreditný referenčný subjekt k vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. a), ρkCredit = 50 %, ak bol kreditný referenčný subjekt k vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. b), ρkCredit = 80 %; aAddOn(Entityk) = dodatočná hodnota pre kreditný referenčný subjekt k určená v súlade s odsekom 4.

   4. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu pre kreditný referenčný subjekt k takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000048.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000049.png = efektívna pomyselná hodnota kreditného referenčného subjektu kvypočítaná takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000050.png

kde:

l = index, ktorý označuje rizikovú pozíciu; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000051.png = faktor na účely dohľadu uplatniteľný na kreditný referenčný subjekt kvypočítaný v súlade s odsekom 5.

   5. Inštitúcie vypočítavajú faktor na účely dohľadu uplatniteľný na kreditný referenčný subjekt k takto:
   a) v prípade kreditného referenčného subjektu k vytvoreného v súlade s odsekom 1 písm. a) sa 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000052.png priradí jeden zo šiestich faktorov na účely dohľadu stanovených v tabuľke 3 tohto odseku na základe externého ratingového hodnotenia, ktoré vydala nominovaná ECAI príslušného individuálneho emitenta; v prípade individuálneho emitenta, pre ktorého ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI nie je k dispozícii:
   i) inštitúcia používajúca prístup uvedený v kapitole 3 priraďuje interný rating individuálneho emitenta jednému z externých ratingových hodnotení;
   ii) inštitúcia používajúca prístup uvedený v kapitole 2 priraďuje SFk,lCredit = 0,54 % tomuto kreditnému referenčnému subjektu; ak však inštitúcia uplatňuje na rizikovo vážené expozície voči kreditnému riziku protistrany voči uvedenému individuálnemu emitentovi článok 128, priradí sa tomuto kreditnému referenčnému subjektu 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000053.pngt = 1,6 %;
   b) v prípade kreditného referenčného subjektu k vytvoreného v súlade s odsekom 1 písm. b):
   i) ak je riziková pozícia l priradená kreditnému referenčnému subjektu k kreditným indexom kótovaným na uznanej burze, 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000054.pngt sa priradí jednému z dvoch faktorov na účely dohľadu stanovených v tabuľke 4 tohto odseku na základe ▌ kreditnej kvality väčšiny jej jednotlivých zložiek;
   ii) ak riziková pozícia l priradená kreditnému referenčnému subjektu „k“ nie je uvedená v písmene b) bode i), 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000055.png musí byť vážený priemer faktorov na účely dohľadu priradených ku každej zložke v súlade s metódou stanovenou v písmene a), kde váhy sú vymedzené pomerom pomyselnej hodnoty zložiek uvedenej pozície.

Tabuľka 3

Stupeň kreditnej kvality

Faktor na účely dohľadu pre transakcie zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany

1

0,38 %

2

0,42 %

3

0,54 %

4

1,06 %

5

1,6 %

6

6,0 %

Tabuľka 4

Dominantná kreditná kvalita

Faktor na účely dohľadu pre kótované indexy

Investičný stupeň

0,38 %

Neinvestičný stupeň

1,06 %

Článok 280d

Dodatočná hodnota kategórie akciového rizika

   1. Na účely odseku 2 vytvoria inštitúcie príslušné akciové referenčné subjekty súboru vzájomného započítavania v súlade s týmito zásadami:
   a) pre každého emitenta referenčného kapitálového nástroja, ktorý je podkladovým nástrojom transakcie zmierňujúcej kreditné riziko len jednej protistrany a zaradenej do kategórie akciového rizika, existuje jeden akciový referenčný subjekt; transakcie zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany sa priradia tomu istému akciovému referenčnému subjektu len v prípade, keď podkladový referenčný kapitálový nástroj uvedených transakcií emitoval ten istý emitent;
   b) pre každú skupinu referenčných kapitálových nástrojov alebo akciové deriváty zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany, ktoré sú podkladovými nástrojmi transakcie zmierňujúcej kreditné riziko viacerých zmluvných strán zaradenej do kategórie akciového rizika, existuje jeden akciový referenčný subjekt; transakcie zmierňujúce kreditné riziko viacerých zmluvných strán sa priradia tomu istému akciovému referenčnému subjektu len v prípade, keď skupina podkladových referenčných kapitálových nástrojov alebo prípadne akciových derivátov zmierňujúcich kreditné riziko len jednej zmluvnej strany uvedených transakcií má tie isté zložky.
   2. Na účely článku 278 vypočítavajú inštitúcie dodatočnú hodnotu kategórie akciového rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000056.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000057.png dodatočná hodnota kategórie akciového rizika;

j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory akciového rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. d) a článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000058.png= dodatočná hodnota hedžovacieho súboru j kategórie akciového rizika vypočítaná v súlade s odsekom 3.

   3. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie akciového rizika hedžovacieho súboru j takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000059.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000060.png = dodatočná hodnota kategórie akciového rizika hedžovacieho súboru j;

ϵj = koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru „j“ určený v súlade s článkom 280;

k = index, ktorý označuje kreditné referenčné subjekty súboru vzájomného započítavania vytvoreného v súlade s odsekom 1;20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000061.png = korelačný faktor akciového referenčného subjektu k; ak bol akciový referenčný subjekt k vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. a), 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000062.png = 50 %; ak bol akciový referenčný subjekt k vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. b), 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000063.png = 80 %; a

AddOn(Entityk) = dodatočná hodnota pre akciový referenčný subjekt k určená v súlade s odsekom 4.

   4. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu pre akciový referenčný subjekt k takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000064.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000065.png dodatočná hodnota pre akciový referenčný subjekt k;

SFkEquity = faktor na účely dohľadu uplatniteľný na akciový referenčný subjekt k; ak bol akciový referenčný subjekt k vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. a), SFkEquity = 32 %; ak bol akciový referenčný subjekt k vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. b), SFkEquity = 20 %;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000066.png= efektívna pomyselná hodnota akciového referenčného subjektu „k“ vypočítaná takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000067.png

kde:

l = index, ktorý označuje rizikovú pozíciu.

Článok 280e

Dodatočná hodnota kategórie komoditného rizika

   1. Na účely článku 278 vypočítavajú inštitúcie dodatočnú hodnotu kategórie komoditného rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000068.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000069.png dodatočná hodnota kategórie komoditného rizika;

j = index, ktorý označuje hedžovacie súbory komoditného rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. e) a s článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000070.png= dodatočná hodnota hedžovacieho súboru j kategórie komoditného rizika vypočítaná v súlade s odsekom 4.

   2. Na účely výpočtu dodatočnej hodnoty komoditného hedžovacieho súboru daného súboru vzájomného započítavania v súlade s odsekom 4 vytvoria inštitúcie pre každý hedžovací súbor príslušné komoditné referenčné typy. Transakcie s komoditnými derivátmi sa priradia tomu istému komoditnému referenčnému typu len v prípade, keď podkladový komoditný nástroj uvedených transakcií má tú istú povahu, bez ohľadu na miesto doručenia a kvalitu komoditného nástroja.
   3. Odchylne od odseku 2 môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia, ktorá je významne vystavená bázickému riziku rôznych pozícií, ktoré majú rovnakú povahu, ako sa uvádza v odseku 2, vytvárala komoditné referenčné typy pre tieto pozície s použitím viacerých charakteristík než len povahy podkladového komoditného nástroja ▌. V takejto situácii sa transakcie s komoditnými derivátmi priradia tomu istému komoditnému referenčnému typu len v prípade, keď majú spoločné tieto charakteristiky.

   4. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie komoditného rizika hedžovacieho súboru j takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000071.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000072.png dodatočná hodnota kategórie komoditného rizika hedžovacieho súboru j;

ϵj = koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s článkom 280;

ρCom = korelačný faktor kategórie komoditného rizika s hodnotou rovnajúcou sa 40 %;

k = index, ktorý označuje komoditné referenčné typy súboru vzájomného započítavania vytvoreného v súlade s odsekom 2; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000073.png = dodatočná hodnota komoditného referenčného typu k vypočítaná v súlade s odsekom 5.

   5. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu pre komoditný referenčný typ k takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000074.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000075.png dodatočná hodnota pre komoditný referenčný typ k;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000076.png = faktor na účely dohľadu uplatniteľný na komoditný referenčný typ k;

ak komoditný referenčný typ k zodpovedá transakciám zaradeným do hedžovacieho súboru uvedeného v článku 277a ods. 1 písm. e) bode i), s výnimkou transakcií týkajúcich sa elektriny, SFkCom = 18 %; v prípade transakcií týkajúcich sa elektriny, SFkCom = 40 %; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000077.png = efektívna pomyselná hodnota komoditného referenčného typu „k“ vypočítaná takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000078.png

kde:

l = index, ktorý označuje rizikovú pozíciu.

Článok 280f

Dodatočná hodnota kategórie iných rizík

   1. Na účely článku 278 vypočítavajú inštitúcie dodatočnú hodnotu kategórie iných rizík pre daný súbor vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000079.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000080.png dodatočná hodnota kategórie iných rizík;

j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory iného rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. f) a článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000081.png = dodatočná hodnota kategórie iných rizík pre hedžovací súbor j vypočítaná v súlade s odsekom 2.

   2. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie iných rizík hedžovacieho súboru j takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000082.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000083.png dodatočná hodnota kategórie iných rizík hedžovacieho súboru j;

ϵj = koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s článkom 280; a

SFOther = faktor na účely dohľadu pre kategóriu iného rizika s hodnotou rovnajúcou sa 8 %;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000084.png = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru „j“ vypočítaná takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000085.png

kde:

l = index, ktorý označuje rizikovú pozíciu.

Oddiel 4

Zjednodušený štandardizovaný prístup ku kreditnému riziku protistrany ▌

Článok 281

Výpočet hodnoty expozície

   1. Inštitúcie vypočítajú jedinú hodnotu expozície na úrovni súboru vzájomného započítavania v súlade s oddielom 3, s výhradou odseku 2 tohto článku.
   2. Hodnota expozície súboru vzájomného započítavania sa vypočítava v súlade s týmito požiadavkami:
   a) inštitúcie neuplatňujú zaobchádzanie uvedené v článku 274 ods. 6;
   b) odchylne od článku 275 ods. 1, pre súbory vzájomného započítavania, ktoré nie sú uvedené v článku 275 ods. 2, inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady v súlade s týmto vzorcom:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000086.png

kde:

RC = reprodukčné náklady; a

CMV = súčasná trhová hodnota

   c) odchylne od článku 275 ods. 2 tohto nariadenia, pre súbory vzájomného započítavania transakcií: ktoré sa obchodujú na uznanej burze: ktoré sú centrálne zúčtované centrálnou protistranou, ktorá má povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo ktorá bola uznaná v súlade s článkom 25 uvedeného nariadenia; alebo pre ktoré bol kolaterál dvojstranne vymenený s protistranou v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady v súlade s týmto vzorcom:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000087.png

kde:

RC = reprodukčné náklady;

TH = hraničná hodnota pre dozabezpečenie uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení, pod ktorou inštitúcia nemôže žiadať o kolaterál; a

MTA = minimálna výška transferu uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení;

   d) odchylne od článku 275 ods. 3, pre viaceré súbory vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady ako súčet reprodukčných nákladov každého jednotlivého súboru vzájomného započítavania vypočítaný v súlade s odsekom 1, akoby sa na ne nevzťahovala dohoda o dozabezpečení;
   e) všetky hedžovacie súbory sa vytvárajú v súlade s článkom 277a ods. 1;
   f) inštitúcie stanovia multiplikátor vo vzorci, ktorý sa používa na výpočet potenciálnej budúcej expozície podľa článku 278 ods. 1 na hodnotu 1, a to takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000088.png

kde:

PFE = potenciálna budúca expozícia; a

AddOn(a) = dodatočná hodnota kategórií rizika a;

   g) odchylne od článku 279a ods. 1, pre všetky transakcie inštitúcie vypočítavajú deltu na účely dohľadu takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000089.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000090.png delta na účely dohľadu;

   h) vzorec uvedený v článku 279b ods. 1 písm. a), ktorý sa používa na výpočet koeficientu durácie na účely dohľadu je takýto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000091.png

kde:

E = doba medzi dátumom ▌skončenia transakcie ▌a dátumom vykázania; a

S = doba medzi dátumom začatia transakcie a dátumom vykázania;

   i) koeficient splatnosti uvedený v článku 279c ods. 1 sa vypočítava takto:
   i) pri transakciách zahrnutých do súborov vzájomného započítavania uvedených v článku 275 ods. 1, MF = 1;
   ii) pri transakciách zahrnutých do súborov vzájomného započítavania uvedených v článku 275 ods. 2 a 3, MF = 0,42;
   j) vzorec uvedený v článku 280a ods. 3, ktorý sa používa na výpočet efektívnej pomyselnej hodnoty hedžovacieho súboru j je takýto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000092.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000093.png = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru j; a

Dj,k = efektívna pomyselná hodnota skupiny hedžovacieho súboru j;

   k) vzorec uvedený v článku 280c ods. 3, ktorý sa používa na výpočet dodatočnej hodnoty kategórie kreditného rizika pre hedžovací súbor j, je takýto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000094.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000095.png = dodatočná hodnota kategórie kreditného rizika hedžovacieho súboru j; a

AddOn(Entityk) = dodatočná hodnota pre kreditný referenčný subjekt k;

   l) vzorec uvedený v článku 280d ods. 3, ktorý sa používa na výpočet dodatočnej hodnoty kategórie akciového rizika pre hedžovací súbor j, je takýto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000096.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000097.png dodatočná hodnota kategórie akciového rizika hedžovacieho súboru j; a

AddOn(Entityk) = dodatočná hodnota pre akciový referenčný subjekt k;

   m) vzorec uvedený v článku 280e ods. 4, ktorý sa používa na výpočet dodatočnej hodnoty kategórie kreditného rizika pre hedžovací súbor j, je takýto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000098.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000099.png dodatočná hodnota kategórie komoditného rizika hedžovacieho súboru j; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000100.png = dodatočná hodnota komoditného referenčného typu k.

Oddiel 5

Metóda pôvodnej expozície

Článok 282

Výpočet hodnoty expozície

   1. Inštitúcie môžu vypočítavať hodnotu jedinej expozície pre všetky transakcie v rámci dohody o vzájomnom započítaní v prípade, keď sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 274 ods. 1. Inak inštitúcie vypočítavajú hodnotu expozície oddelene pre každú transakciu, s ktorou sa zaobchádza ako s jej vlastným súborom vzájomného započítavania.
   2. Hodnotou expozície súboru vzájomného započítavania alebo transakcie je súčin 1,4-násobku súčtu súčasných reprodukčných nákladov a potenciálnej budúcej expozície.
   3. Súčasné reprodukčné náklady uvedené v odseku 2 sa vypočítavajú takto:
   a) pre súbory vzájomného započítavania transakcií: ktoré sa obchodujú na uznanej burze, centrálne zúčtované centrálnou protistranou, ktorá má povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo ktorá bola uznaná v súlade s článkom 25 uvedeného nariadenia; alebo pre ktoré bol kolaterál dvojstranne vymenený s protistranou v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, inštitúcie použijú tento vzorec:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000101.png

kde:

RC = reprodukčné náklady;

TH = hraničná hodnota pre dozabezpečenie uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení, pod ktorou inštitúcia nemôže žiadať o kolaterál; a

MTA = minimálna výška transferu uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení;

   b) pre všetky ostatné súbory vzájomného započítavania alebo pre jednotlivé transakcie použijú inštitúcie tento vzorec:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000102.png

kde:

RC = reprodukčné náklady; a

CMV = súčasná trhová hodnota.

S cieľom vypočítať súčasné reprodukčné náklady inštitúcie aspoň raz mesačne aktualizujú súčasné trhové hodnoty.

   4. Inštitúcie vypočítavajú potenciálnu budúcu expozíciu uvedenú v odseku 2 takto:
   a) potenciálnou budúcou expozíciou súboru vzájomného započítavania je súčet potenciálnej budúcej expozície všetkých transakcií zahrnutých do súboru vzájomného započítavania, vypočítaných v súlade s písmenom b);
   b) potenciálnou budúcou expozíciou jedinej transakcie je jej pomyselná hodnota vynásobená:
   i) súčinom 0,5 % a zostatkovej splatnosti transakcie vyjadrenej v rokoch pri derivátových zmluvách týkajúcich sa úrokov;
   ii) súčinom 6 % a zostatkovej splatnosti transakcie vyjadrenej v rokoch pri derivátových zmluvách týkajúcich sa úverov;
   iii) 4 % pre devízové deriváty;
   iv) 18 % pre deriváty týkajúce sa zlata a iných komodít, ako je elektrická energia;
   v) 40 % pre deriváty týkajúce sa elektrickej energie;
   vi) 32 % pre akciové deriváty;
   c) pomyselná hodnota uvedená v písmene b) tohto odseku sa určí v súlade s článkom 279b ods. 2 a 3 pre všetky deriváty uvedené v tomto písmene; okrem toho, pomyselná hodnota derivátov uvedených v písmene b) bodoch iii) až vi) tohto odseku sa určí v súlade s článkom 279b ods. 1 písm. b)c);
   d) potenciálna budúca expozícia súborov vzájomného započítavania uvedených v odseku 3 písm. a) sa násobí koeficientom 0,42.

Pri výpočte potenciálnej expozície úrokových derivátov a úverových derivátov v súlade s písmenom b) bodom i) a bodom ii) sa inštitúcia môže rozhodnúť, že namiesto zostatkovej splatnosti zmlúv použije pôvodnú splatnosť.“

"

75.  V článku 283 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. V prípade všetkých transakcií s mimoburzovými derivátmi a transakcií s dlhou dobou vyrovnania, pre ktoré inštitúcia nedostala povolenie na použitie IMM podľa odseku 1, používa inštitúcia metódy uvedené v oddiele 3 ▌. Uvedené metódy sa v rámci skupiny môžu trvalo používať kombinovane.“

"

76.  Článok 298 sa nahrádza takto:"

„Článok 298

Účinky uznania vzájomného započítavania za faktor znižujúci riziko

Vzájomné započítavanie na účely oddielov 3 až 6 sa uznáva tak, ako sa uvádza v daných oddieloch.“

"

77.  V článku 299 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a).

78.  Článok 300 sa mení takto:

a)  úvodná veta sa nahrádza takto:"

„Na účely tohto oddielu a siedmej časti sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:“;

"

b)  dopĺňajú sa tieto body:"

„5) „hotovostná transakcia“ je transakcia v hotovosti, dlhových nástrojoch alebo kapitálových cenných papieroch, spotová devízová transakcia, alebo spotová komoditná transakcia; avšak repo transakcie a transakcie požičiavania cenných papierov alebo komodít a transakcie vypožičiavania cenných papierov alebo komodít nie sú hotovostnými transakciami;

   6) „nepriamy zúčtovací mechanizmus“ je mechanizmus, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
   7) „klient vyššej úrovne“ je subjekt poskytujúci zúčtovacie služby klientovi nižšej úrovne;
   8) „klient nižšej úrovne“ je subjekt, ktorý k službám CCP pristupuje prostredníctvom klienta vyššej úrovne;
   9) „viacúrovňová klientská štruktúra“ je nepriamy zúčtovací mechanizmus, v rámci ktorého zúčtovacie služby poskytuje inštitúcii subjekt, ktorý nie je zúčtovacím členom, ale je sám klientom zúčtovacieho člena alebo klienta vyššej úrovne;
   10) „nefinancovaný príspevok do fondu pre prípad zlyhania“ je príspevok, ktorý sa inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen zmluvne zaviazala poskytnúť CCP po tom, ako CCP vyčerpala svoj fond pre prípad zlyhania, na pokrytie strát, ktoré jej vznikli v dôsledku zlyhania jedného alebo viacerých jej zúčtovacích členov;
   11) „plne zaručená transakcia požičiavania alebo vypožičiavania vkladov“ je v plnej miere kolaterálom zabezpečená transakcia peňažného trhu, v rámci ktorej si dve protistrany vymenia vklady, pričom sa medzi ne vloží CCP s cieľom zabezpečiť realizáciu platobných povinností uvedených protistrán.“

"

79.  Článok 301 sa nahrádza takto:"

„Článok 301

Vecný rozsah pôsobnosti

   1. Tento oddiel sa vzťahuje na nasledujúce zmluvy a transakcie, pokiaľ sú voči CCP nesplatené:
   a) derivátové zmluvy uvedené v prílohe II a kreditné deriváty;
   b) transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov a plne zaručené transakcie požičiavania alebo vypožičiavania vkladov; a
   c) transakcie s dlhou dobou vyrovnania.

Tento oddiel sa neuplatňuje na expozície vyplývajúce z vyrovnania hotovostných transakcií. Inštitúcie uplatňujú v prípade obchodných expozícií vyplývajúcich z uvedených transakcií zaobchádzanie v súlade s postupom stanoveným v hlave V a používajú rizikovú váhu 0 % na príspevky do fondu pre prípad zlyhania vzťahujúce sa len na uvedené transakcie. Popri hotovostných transakciách uplatňujú inštitúcie zaobchádzanie v súlade s postupom stanoveným v článku 307 na príspevky do fondu pre prípad zlyhania, ktoré sa vzťahujú na ktorúkoľvek zo zmlúv uvedených v prvom pododseku tohto odseku.

   2. Na účely tohto oddielu sa uplatňujú nasledovné požiadavky:
   a) počiatočná marža nezahŕňa príspevky do CCP na mutualizované mechanizmy rozdeľovania strát;
   b) počiatočná marža zahŕňa kolaterál, ktorý inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen alebo klient uložili nad rámec minimálnej hodnoty požadovanej zo strany CCP, resp. inštitúcie konajúcej ako zúčtovací člen, a to za predpokladu, že CCP alebo inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen budú môcť v príslušných prípadoch inštitúcii konajúcej ako zúčtovací člen alebo klientovi zabrániť vo vybratí takéhoto nadmerného kolaterálu;
   c) ak CCP používa počiatočnú maržu na mutualizáciu strát medzi jej zúčtovacích členov, inštitúcie konajúce ako zúčtovací členovia zaobchádzajú s uvedenou počiatočnou maržou ako s príspevkom do fondu pre prípad zlyhania.“

"

80.  V článku 302 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Inštitúcie na základe náležitej analýzy scenára a na základe stresového testovania posúdia, či je výška vlastných zdrojov držaných voči expozíciám voči CCP, vrátane potenciálnych budúcich expozícií alebo podmienených kreditných expozícií, expozícií z príspevkov do fondu pre prípad zlyhania a, ak inštitúcia koná ako zúčtovací člen, expozícií vyplývajúcich zo zmluvných dojednaní stanovených v článku 304, primeraná voči inherentným rizikám vyplývajúcim z uvedených expozícií.“

"

81.  Článok 303 sa nahrádza takto:"

„Článok 303

Zaobchádzanie s expozíciami zúčtovacích členov voči centrálnym protistranám

   1. Inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen, buď na vlastné účely alebo ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP, vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre svoje expozície voči CCP takto:
   a) na svoje obchodné expozície voči CCP uplatňuje zaobchádzanie stanovené v článku 306;
   b) na svoje príspevky do fondu pre prípad zlyhania pre CCP uplatňuje zaobchádzanie stanovené v článku 307.
   2. Na účely odseku 1 súčet požiadaviek inštitúcie na vlastné zdroje pre jej expozície voči QCCP v dôsledku obchodných expozícií a príspevkov do fondu pre prípad zlyhania podlieha hornému ohraničeniu, ktoré sa rovná súčtu požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré by sa uplatnili na uvedené tie isté expozície, ak by CCP bola nekvalifikovanou CCP.“

"

82.  Článok 304 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen, a z tohto titulu konajúca ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP, vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre svoje transakcie s týmto klientom súvisiace s CCP v súlade s oddielmi 1 až 8 tejto kapitoly, v súlade s kapitolou 4 oddielom 4 tejto hlavy a prípadne v súlade s hlavou VI.“;

"

b)  odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:"

„3. Ak inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen, používa metódy stanovené v oddiele 3 alebo 6 tejto kapitoly na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre svoje expozície, uplatňujú sa nasledovné ustanovenia:

   a) odchylne od článku 285 ods. 2 môže inštitúcia na svoje expozície voči klientovi použiť obdobie rizika dozabezpečenia v trvaní najmenej piatich pracovných dní;
   b) inštitúcia uplatňuje na svoje expozície voči CCP obdobie rizika dozabezpečenia v trvaní najmenej 10 pracovných dní;
   c) odchylne od článku 285 ods. 3, ak súbor vzájomného započítavania zahrnutý do výpočtu spĺňa podmienku stanovenú v písmene a) uvedeného odseku, inštitúcia môže ignorovať limit stanovený v uvedenom písmene za predpokladu, že daný súbor vzájomného započítavania nespĺňa podmienku stanovenú v písmene b) uvedeného odseku a neobsahuje sporné obchody alebo exotické opcie;
   d) ak si CCP ponechá variačnú maržu oproti transakcii a kolaterál inštitúcie nie je chránený proti platobnej neschopnosti CCP, inštitúcia uplatňuje obdobie rizika dozabezpečenia, ktoré predstavuje jeden rok alebo zostávajúcu splatnosť transakcie, podľa toho, ktoré obdobie je kratšie, pričom spodným ohraničením je 10 pracovných dní.
   4. Odchylne od článku 281 ods. 2 písm. i), ak inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen, používa metódu stanovenú v oddiele 4 na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre svoje expozície voči klientovi, inštitúcia môže pri svojom výpočte použiť koeficient splatnosti 0,21.
   5. Odchylne od článku 282 ods. 4 písm. d), ak inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen, používa metódu stanovenú v oddiele 5 na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre svoje expozície voči klientovi, uvedená inštitúcia môže pri tomto výpočte použiť koeficient splatnosti 0,21“;

"

c)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

„6. Inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen, môže na účely výpočtu svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok použiť v súlade s hlavou VI zníženú expozíciu pri zlyhaní vyplývajúcu z výpočtov stanovených v odsekoch 3, 4 a 5.

   7. Inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen, ktorá vyberá kolaterál od klienta za transakciu súvisiacu s CCP a posúva tento kolaterál ďalej na CCP, môže uvedený kolaterál uznať ako znižujúci jej expozíciu voči klientovi pre transakciu súvisiacu s uvedenou CCP.

V prípade viacúrovňovej klientskej štruktúry možno zaobchádzanie uvedené v prvom pododseku uplatniť na každej úrovni tejto štruktúry.“

"

83.  Článok 305 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Inštitúcia, ktorá je klientom, vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre svoje transakcie súvisiace s CCP so svojím zúčtovacím členom v súlade s oddielmi 1 až 8 tejto kapitoly, v súlade s kapitolou 4 oddielom 4 tejto hlavy a prípadne v súlade s hlavou VI“;

"

b)  v odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) klient uskutočnil dostatočne dôkladné právne preskúmanie, ktoré udržuje v aktuálnom stave a ktoré opodstatňuje to, že mechanizmy zabezpečujúce, aby bola podmienka stanovená v písmene b) splnená, sú zákonné, platné, záväzné a vynútiteľné na základe príslušných právnych predpisov relevantnej jurisdikcie alebo jurisdikcií;“;

"

c)  v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Inštitúcia môže pri posudzovaní svojho súladu s podmienkou uvedenou v prvom pododseku písm. b) zohľadňovať akékoľvek jasné precedensy týkajúce sa prevodov klientskych pozícií a zodpovedajúceho kolaterálu v CCP a akýkoľvek úmysel odvetvia pokračovať v uvedenej praxi.“;

"

d)  odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:"

„3. Odchylne od odseku 2 tohto článku, ak inštitúcia, ktorá je klientom, nesplní podmienku stanovenú v písmene a) uvedeného odseku, pretože nie je chránená pred stratami v prípade, že zúčtovací člen a iný klient zúčtovacieho člena spoločne zlyhajú, za predpokladu, že všetky ostatné podmienky stanovené v písmenách a) až d) uvedeného odseku sú splnené, inštitúcia môže vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre svoje obchodné expozície pri transakciách súvisiacich s CCP s jej zúčtovacím členom v súlade s článkom 306, pričom podmienkou je nahradenie rizikovej váhy 2 % stanovenej v článku 306 ods. 1 písm. a) rizikovou váhou 4 %.

   4. V prípade viacúrovňovej klientskej štruktúry inštitúcia, ktorá je klientom nižšej úrovne pristupujúcim k službám CCP prostredníctvom klienta vyššej úrovne, môže uplatňovať zaobchádzanie stanovené v odseku 2 alebo 3 len v prípade, keď sú podmienky stanovené v uvedených odsekoch splnené na každej úrovni uvedenej štruktúry.“

"

84.  Článok 306 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) v prípadoch, keď inštitúcia koná ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP, a v podmienkach transakcie súvisiacej s CCP sa stanovuje, že inštitúcia nie je povinná nahradiť klientovi žiadne straty utrpené v dôsledku zmien hodnoty uvedenej transakcie v prípade, že CCP zlyhá, uvedená inštitúcia môže stanoviť hodnotu expozície pre obchodnú expozíciu voči CCP, ktorá zodpovedá uvedenej transakcii súvisiacej s CCP, na nulu.“;

"

ii)  dopĺňa sa toto písmeno:"

„d) v prípadoch, keď inštitúcia koná ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP, a v podmienkach transakcie súvisiacej s CCP sa stanovuje, že inštitúcia je povinná nahradiť klientovi všetky straty utrpené v dôsledku zmien hodnoty uvedenej transakcie v prípade, že CCP zlyhá, uvedená inštitúcia podľa potreby použije zaobchádzanie uvedené v písmene a) alebo b) v súvislosti s obchodnou expozíciou voči CCP, ktorá zodpovedá uvedenej transakcii súvisiacej s CCP.“;

"

b)  odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

„2. Ak sú aktíva zložené ako kolaterál pre CCP alebo zúčtovacieho člena v prípade platobnej neschopnosti CCP, zúčtovacieho člena alebo jedného či viacerých ostatných klientov zúčtovacieho člena odolné voči konkurzu, inštitúcia môže odchylne od odseku 1 priradiť expozíciám voči kreditnému riziku protistrany pre tieto aktíva nulovú hodnotu expozície.

   3. Inštitúcia vypočítava hodnoty expozícií svojich obchodných expozícií voči CCP v súlade s oddielmi 1 až 8 tejto kapitoly a prípadne s kapitolou 4 oddielom 4.“

"

85.  Článok 307 sa nahrádza takto:"

„Článok 307

Požiadavky na vlastné zdroje pre príspevky do fondu CCP pre prípad zlyhania

Inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen, zaobchádza so svojimi expozíciami vyplývajúcimi z jej príspevkov do fondu CCP pre prípad zlyhania takto:

   a) požiadavku na vlastné zdroje pre svoje predfinancované príspevky do fondu QCCP pre prípad zlyhania vypočíta v súlade s prístupom stanoveným v článku 308;
   b) požiadavku na vlastné zdroje pre svoje predfinancované a nefinancované príspevky do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania vypočítava v súlade s prístupom stanoveným v článku 309;
   c) požiadavku na vlastné zdroje pre svoje nefinancované príspevky do fondu QCCP pre prípad zlyhania vypočítava v súlade so zaobchádzaním stanoveným v článku 310.“

"

86.  Článok 308 sa mení takto:

a)  odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

„2. Inštitúcia vypočítava požiadavku na vlastné zdroje na krytie expozície vyplývajúcej z jej predfinancovaného príspevku takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000103.png

kde:

Ki = požiadavka na vlastné zdroje;

i = index označujúci zúčtovacieho člena;

KCCP = hypotetický kapitál QCCP, ktorý inštitúcii oznámila QCCP v súlade s článkom 50c nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

DFi = predfinancovaný príspevok;

DFCCP = predfinancované finančné zdroje CCP, ktoré inštitúcii oznámila CCP v súlade s článkom 50c nariadenia (EÚ) č. 648/2012; a

DFCM = súčet predfinancovaných príspevkov všetkých zúčtovacích členov QCCP, ktorý inštitúcii oznámila QCCP v súlade s článkom 50c nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

   3. Inštitúcia vypočítava hodnoty rizikovo vážených expozícií v prípade expozícií vyplývajúcich z predfinancovaného príspevku uvedenej inštitúcie do fondu QCCP pre prípad zlyhania na účely článku 92 ods. 3 ako požiadavku na vlastné zdroje vypočítanú v súlade s odsekom 2 tohto článku vynásobenú koeficientom 12,5.“;

"

b)  odseky 4 a 5 sa vypúšťajú.

87.  Články 309, 310 a 311 sa nahrádzajú takto:"

„Článok 309

Požiadavky na vlastné zdroje pre predfinancované príspevky do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania a pre nefinancované príspevky určené nekvalifikovanej CCP

   1. Na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre expozície vyplývajúce z predfinancovaných príspevkov do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania a z nefinancovaných príspevkov určených takejto CCP uplatňuje inštitúcia tento vzorec:

K=DF+UC

kde:

K = požiadavka na vlastné zdroje;

DF = predfinancované príspevky do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania; a

UC = nefinancované príspevky do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania.

   2. Inštitúcia vypočítava hodnoty rizikovo vážených expozícií v prípade expozícií vyplývajúcich z príspevku uvedenej inštitúcie do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania na účely článku 92 ods. 3 ako požiadavku na vlastné zdroje vypočítanú v súlade s odsekom 1 tohto článku vynásobenú koeficientom 12,5.

Článok 310

Požiadavky na vlastné zdroje pre nefinancované príspevky do fondu QCCP pre prípad zlyhania

Na svoje nefinancované príspevky do fondu QCCP pre prípad zlyhania uplatňuje inštitúcia rizikovú váhu 0 %.

Článok 311

Požiadavky na vlastné zdroje pre expozície voči CCP, ktoré prestali spĺňať niektoré podmienky

   1. Inštitúcia uplatňuje zaobchádzanie stanovené v tomto článku, ak sa na základe verejného oznámenia alebo oznámenia príslušného orgánu CCP, ktorú uvedené inštitúcie používajú, alebo od samotnej CCP dozvedela, že CCP už nebude spĺňať podmienky pre povolenie, prípadne uznanie.
   2. Ak bola splnená podmienka stanovená v odseku 1, inštitúcie do troch mesiacov odvtedy, ako sa dozvedeli o okolnostiach uvedených v odseku 1, alebo skôr, ak to vyžadujú príslušné orgány týchto inštitúcií, vykonajú v súvislosti so svojimi expozíciami voči danej CCP tieto úkony:
   a) na svoje obchodné expozície voči danej CCP uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 306 ods. 1 písm. b);
   b) na svoje predfinancované príspevky do fondu tejto CCP pre prípad zlyhania a na svoje nefinancované príspevky do tejto CCP uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 309;
   c) s expozíciami voči danej CCP, inými než sú expozície uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku, zaobchádzajú ako s expozíciami voči spoločnosti v súlade so štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko stanoveným v kapitole 2.“

"

88.  V článku 316 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Odchylne od prvého pododseku tohto odseku sa na účely výpočtu príslušného ukazovateľa môžu inštitúcie rozhodnúť neuplatňovať účtovné položky výkazu ziskov a strát podľa článku 27 smernice 86/635/EHS na finančný a operatívny lízing, a namiesto toho môžu:

   a) zahrnúť úrokové príjmy z finančného a operatívneho lízingu a zisky z majetku, ktorý je predmetom lízingu, do kategórie uvedenej v bode 1 tabuľky 1;
   b) zahrnúť úrokové náklady z finančných a operatívnych lízingov, straty, odpisy a zníženie hodnoty majetku, ktorý je predmetom operatívneho lízingu do kategórií uvedených v tabuľke 1 bode 2.“

"

89.  V hlave IV tretej časti sa kapitola 1 nahrádza takto:"

„Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 325

Prístupy k výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko

   1. Inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých pozícií v obchodnej knihe a pozícií v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, v súlade s týmito prístupmi:
   a) ▌štandardizovaný prístup uvedený v odseku 2;

   b) ▌prístup interného modelu stanovený v kapitole 5 tejto hlavy pre kategórie rizika, pre ktoré dostala inštitúcia povolenie v súlade s článkom 363 použiť uvedený prístup ▌.
   2. Požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko vypočítané v súlade so ▌štandardizovaným prístupom uvedeným v odseku 1 písm. a) znamenajú podľa konkrétneho prípadu súčet týchto požiadaviek na vlastné zdroje:
   a) požiadaviek na vlastné zdroje pre pozičné riziko uvedené v kapitole 2;
   b) požiadaviek na vlastné zdroje pre devízové riziko uvedené v kapitole 3;
   c) požiadaviek na vlastné zdroje pre komoditné riziko uvedené v kapitole 4.
   3. Inštitúcia, ktorá nie je oslobodená od požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b v súlade s článkom 325a, predkladá správy o výpočte v súlade s článkom 430b v súvislosti so všetkými pozíciami v obchodnej knihe a pozíciami v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku v súlade s nasledujúcimi prístupmi:
   a) alternatívny štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 1a;
   b) alternatívny prístup interného modelu stanovený v kapitole 1b;
   4. Inštitúcia môže trvalo kombinovať prístupy stanovené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku v rámci skupiny v súlade s článkom 363.

   5. Inštitúcia nesmie použiť prístup stanovený v odseku 3 písm. b) pre nástroje v ich obchodnej knihe, ktoré sú sekuritizačnými pozíciami alebo pozíciami zahrnutými do alternatívneho korelačného obchodného portfólia (ďalej len „ACTP”) stanoveného v odsekoch 6, 7 a 8.

   6. Sekuritizačné pozície a kreditné deriváty pre n-té zlyhanie, ktoré spĺňajú všetky nasledujúce kritériá, sa zaradia do ACTP:
   a) pozície nie sú ani resekuritizačnými pozíciami, ani opciami na sekuritizačné tranže, ani inými derivátmi sekuritizačných expozícií, ktoré neposkytujú pomerný podiel na výnosoch zo sekuritizačnej tranže;
   b) všetky ich podkladové nástroje sú:
   i) nástroje zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany vrátane kreditných derivátov zmierňujúcich kreditné riziko len jednej zmluvnej strany, pre ktoré existuje likvidný obojsmerný trh;
   ii) bežne obchodované indexy založené na nástrojoch uvedených v bode i).

Obojsmerný trh sa považuje za existujúci, keď existujú nezávislé ponuky na kúpu a predaj v dobrej viere, takže v rámci jedného dňa možno stanoviť cenu, ktorá sa primerane vzťahuje na poslednú predajnú cenu alebo aktuálne konkurencieschopné kotácie ponuky a dopytu v dobrej viere, a za uvedenú cenu uskutočniť vyrovnanie v pomerne krátkom čase v súlade s obchodnými zvyklosťami.

   7. Pozície v akýchkoľvek z týchto podkladových nástrojov sa nezaradia do ACTP:
   a) podkladové nástroje, ktoré sú zaradené do tried expozícií uvedených v článku 112 písm. h) alebo i);
   b) nárok voči účelovo vytvorenému subjektu, ktorý je priamo alebo nepriamo zabezpečený kolaterálom vo forme pozície, ktorá by podľa odseku 6 sama osebe nebola oprávnená na zaradenie do ACTP.
   8. Inštitúcie môžu zaradiť do ACTP pozície, ktoré nie sú ani sekuritizačnými pozíciami ani kreditnými derivátmi pre n-té zlyhanie, ale ktoré predstavujú hedžing ostatných pozícií tohto portfólia, a to pod podmienkou, že pre tento nástroj alebo jeho podkladové nástroje existuje likvidný obojsmerný trh uvedený v odseku 6 druhom pododseku.
   9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť, ako majú inštitúcie vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pre pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, v súlade s prístupmi stanovenými v odseku 3 písm. a) a b).

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [15 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 325a

Oslobodenie od osobitných požiadaviek na predkladanie správ o trhovom riziku

   1. Inštitúcia sa oslobodí od požiadavky na predkladanie správ stanovenej v článku 430b za predpokladu, že rozsah súvahových a podsúvahových činností inštitúcie podliehajúcich trhovému riziku neprevyšuje na základe posúdenia uskutočňovaného každý mesiac s použitím údajov k poslednému dňu mesiaca žiadnu z týchto prahových hodnôt:
   a) 10 % celkových aktív inštitúcie;
   b) 500 miliónov EUR.
   2. Inštitúcie vypočítavajú rozsah svojich súvahových a podsúvahových činností, ktoré podliehajú trhovému riziku s použitím údajov k poslednému dňu každého mesiaca v súlade s týmito požiadavkami:
   a) zahrnú sa všetky pozície zaradené do obchodnej knihy okrem kreditných derivátov, ktoré sú uznané za interný hedžing proti expozíciám voči kreditnému riziku neobchodnej knihy, a transakcie s kreditnými derivátmi, ktoré dokonale kompenzujú trhové riziko interných hedžingov, ako sa uvádza v článku 106 ods. 3;
   b) zahrnú sa všetky pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku;
   c) všetky pozície sa oceňujú svojou trhovou hodnotou k danému dátumu okrem pozícií uvedených v písmene b); ak trhová hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie použijú k danému dátumu pre túto pozíciu reálnu hodnotu; ak reálna hodnota a trhová hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie uvedenú pozíciu ocenia poslednou trhovou hodnotou alebo reálnou hodnotou;
   d) všetky ▌pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku sa považujú za celkovú čistú devízovú pozíciu a oceňujú sa v súlade s článkom 352;
   e) všetky pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú komoditnému riziku sa oceňujú s použitím ustanovení stanovených v článkoch 357 a 358;
   f) absolútna hodnota dlhých pozícií sa pridáva k absolútnej hodnote krátkych pozícií.
   3. Inštitúcie informujú príslušné orgány, keď vypočítavajú alebo prestávajú vypočítavať svoje požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s týmto článkom.
   4. Inštitúcia, ktorá už nespĺňa jednu alebo viacero podmienok stanovených v odseku 1, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému orgánu.
   5. Oslobodenie od požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b prestane platiť do troch mesiacov po jednom z nasledujúcich prípadov:
   a) inštitúcia nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 písm. a) alebo b) počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov; alebo
   b) inštitúcia nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 písm. a) alebo b) počas viac než 6 z posledných 12 mesiacov.
   6. Keď inštitúcia začne podliehať ▌požiadavkám na predkladanie správ stanoveným v článku 430b v súlade s odsekom 5 tohto článku, inštitúcia bude môcť byť od týchto požiadaviek oslobodená len vtedy, ▌keď príslušnému orgánu preukáže, že všetky podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku boli splnené za nepretržité obdobie jedného roka.
   7. Inštitúcie počas každomesačného posudzovania nesmú vstupovať do pozícií, kupovať alebo predávať takéto pozície len na účely splnenia ktorejkoľvek z podmienok stanovených v odseku 1.
   8. Inštitúcia, ktorá je oprávnená na zaobchádzanie stanovené v článku 94, sa oslobodí od požiadavky na predkladanie správ stanovenej v článku 430b.

Článok 325b

Povolenie pri konsolidovaných požiadavkách

   1. S výhradou odseku 2 a len na účely výpočtu čistých pozícií a požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s touto hlavou na konsolidovanom základe môžu inštitúcie použiť pozície v jednej inštitúcii alebo podniku na kompenzovanie pozícií v druhej inštitúcii alebo podniku.
   2. Inštitúcie môžu uplatniť odsek 1 len s povolením príslušných orgánov, ktoré sa udelí, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) vlastné zdroje sú v rámci skupiny uspokojivo alokované;
   b) regulačný, právny alebo zmluvný rámec, v ktorom inštitúcie vykonávajú činnosť, zaručuje vzájomnú finančnú podporu v rámci skupiny.
   3. Ak sa podniky nachádzajú v tretích krajinách, musia byť popri podmienkach stanovených v odseku 2 splnené aj všetky tieto podmienky:
   a) takýmto podnikom bolo udelené povolenie v tretej krajine a buď zodpovedajú vymedzeniu pojmu úverová inštitúcia, alebo sú uznanými investičnými spoločnosťami tretej krajiny;
   b) v jednotlivých prípadoch takéto podniky spĺňajú požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami ustanovenými v tomto nariadení;
   c) v príslušných tretích krajinách neexistujú predpisy, ktoré by mohli významne ovplyvniť prevod zdrojov v rámci skupiny.“

"

90.  V tretej časti hlavy IV sa vkladajú tieto kapitoly:"

Kapitola 1a

Alternatívny štandardizovaný prístup

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 325c

Rozsah pôsobnosti a štruktúra alternatívneho štandardizovaného prístupu

   1. Alternatívny štandardizovaný prístup stanovený v tejto kapitole sa použije len na účely požiadavky na predkladanie správ stanovenej v článku 430b ods. 1.
   2. Inštitúcie vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s alternatívnym štandardizovaným prístupom pre portfólio pozícií v obchodnej knihe a pozícií v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, ako súčet týchto troch prvkov:
   a) požiadavky na vlastné zdroje podľa metódy založenej na citlivostiach stanovenej v oddiele 2;
   b) požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania stanovenej v oddiele 5, ktorá sa vzťahuje len na pozície v obchodnej knihe spomenuté v uvedenom oddiele;
   c) požiadavky na vlastné zdroje pre reziduálne riziká stanovenej v oddiele 4, ktoré sa vzťahujú len na pozície v obchodnej knihe spomenuté v uvedenom oddiele.

Oddiel 2

Metóda založená na citlivostiach pre požiadavku na vlastné zdroje

Článok 325d

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

   (1) „trieda rizika“ je jedna z týchto siedmich kategórií:
   i) všeobecné úrokové riziko;
   ii) riziko kreditného rozpätia (CSR) pre nesekuritizáciu;
   iii) riziko kreditného rozpätia pre sekuritizáciu obsiahnuté v alternatívnom korelačnom obchodnom portfóliu (mimo ACTP CSR);
   iv) riziko kreditného rozpätia pre sekuritizáciu obsiahnuté v alternatívnom korelačnom obchodnom portfóliu (ACTP CSR);
   v) akciové riziko;
   vi) komoditné riziko;
   vii) devízové riziko;
   (2) „citlivosť“ je relatívna zmena hodnoty pozície ▌v dôsledku zmeny hodnoty jedného z relevantných faktorov rizika pozície vypočítaná pomocou modelu oceňovania inštitúcie v súlade s pododdielom 2 oddielu 3;
   (3) „skupina“ je podkategória pozícií v rámci jednej triedy rizika s podobným rizikovým profilom, ktorej je priradená riziková váha v súlade s pododdielom 1 oddielom 3.

Článok 325e

Prvky metódy založenej na citlivostiach

   1. Inštitúcie vypočítavajú požiadavku na vlastné zdroje pre trhové riziko podľa metódy založenej na citlivostiach agregáciou týchto troch požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 325h:
   a) požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko delta, ktoré zachytáva riziko zmien v hodnote nástroja v dôsledku pohybov v jeho faktoroch rizika nesúvisiacich s volatilitou ▌;
   b) požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko vega, ktoré zachytáva riziko zmien v hodnote nástroja v dôsledku pohybov v jeho faktoroch rizika súvisiacich s volatilitou;
   c) požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia, ktoré zachytáva riziko zmien v hodnote nástroja v dôsledku tých pohybov v hlavných faktoroch rizika nesúvisiacich s volatilitou, ktoré sa nezachytili v požiadavkách na vlastné zdroje pre riziko delta.
   2. Na účely výpočtu uvedeného v odseku 1
   a) podliehajú všetky pozície nástrojov s opcionalitou požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v odseku 1 písm. a), b) a c);
   b) podliehajú všetky pozície nástrojov bez opcionality len požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v odseku 1 písm. a).

Na účely tejto kapitoly nástroje s opcionalitou zahŕňajú okrem iného: kúpne opcie, predajné opcie, opcie s maximálnou a minimálnou úrokovou mierou, swapcie, bariérové opcie a exotické opcie. Vložené opcie, napríklad predbežné platby alebo behaviorálne opcie, sa na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko považujú za samostatné pozície v opciách.

Na účely tejto kapitoly sa nástroje, ktorých peňažné toky možno zapísať ako lineárnu funkciu pomyselnej hodnoty podkladového nástroja, považujú za nástroje bez opcionality.

Článok 325f ▌

Požiadavky na vlastné zdroje pre riziká delta a vega

   1. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká delta a vega použijú inštitúcie faktory rizika delta a vega opísané v oddiele 3 pododdiele 1.
   2. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká delta a vega inštitúcia použije postup stanovený v odsekoch 3 až 8.
   3. Pre každú triedu rizika sa citlivosť všetkých nástrojov v rozsahu pôsobnosti požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká delta alebo vega, a to pre každý z príslušných faktorov rizika delta alebo vega zahrnutých do uvedenej triedy rizika, vypočítava pomocou zodpovedajúcich vzorcov uvedených v oddiele 3 pododdiele 2. Ak hodnota nástroja závisí od viacerých faktorov rizika, citlivosť sa stanovuje samostatne pre každý faktor rizika.
   4. Citlivosti sa priradia jednej zo skupín b v rámci každej triedy rizika.
   5. V rámci každej skupiny b sa vzájomne započítajú kladné a záporné citlivosti na rovnaký faktor rizika, čím sa získajú čisté citlivosti (sk) na každý faktor rizika k v skupine.
   6. Čisté citlivosti na každý faktor rizika v rámci každej skupiny sa vynásobia zodpovedajúcimi rizikovými váhami stanovenými v oddiele 6, čím sa získajú vážené citlivosti na každý faktor rizika v rámci danej skupiny podľa tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000104.png

kde:

WSk= vážené citlivosti;

RWk = rizikové váhy; a

sk = faktor rizika.

   7. Vážené citlivosti na rôzne faktory rizika v rámci každej skupiny sa agregujú podľa vzorca uvedeného ďalej, kde spodná hodnota funkcie druhej odmocniny je nula, čím sa získa citlivosť špecifická pre danú skupinu. Použijú sa zodpovedajúce korelácie pre vážené citlivosti v rámci rovnakej skupiny ρkl) stanovené v oddiele 6

Kb20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000105.png

kde:

Kb = citlivosť špecifická pre danú skupinu; a

WS = vážené citlivosti.

   8. Citlivosť špecifická pre skupinu sa vypočíta pre každú skupinu v rámci triedy rizika v súlade s odsekmi 5, 6 a 7. Keď sa citlivosť špecifická pre skupinu vypočítala pre všetky skupiny, vážené citlivosti na všetky faktory rizika naprieč skupinami sa agregujú podľa vzorca uvedeného ďalej s použitím zodpovedajúcich korelácií γbc pre vážené citlivosti v rôznych skupinách stanovených v oddiele 6, čím sa vytvorí požiadavka na vlastné zdroje pre riziko delta alebo vega špecifická pre triedu rizika:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000106.png

kde 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000107.png pre všetky faktory rizika v skupine b a 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000108.png v skupine c;ak uvedené hodnoty pre 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000109.png vedú k zápornému číslu pre celkový súčet 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000110.png, inštitúcia musí vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre riziko delta alebo vega špecifické pre triedu rizika pomocou alternatívnej špecifikácie, podľa ktorej

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000111.png pre všetky rizikové faktory v skupine b a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000112.png pre všetky rizikové faktory v skupine c.

Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko delta alebo vega špecifické pre triedu rizika sa vypočítajú pre každú triedu rizika v súlade s odsekmi 1 až 8.

Článok 325g

Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia

Inštitúcie vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 461a.

Článok 325h

Agregácia požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko delta, riziko vega a riziko zakrivenia špecifických pre triedu rizika

   1. Inštitúcie agregujú požiadavky na vlastné zdroje špecifické pre triedu rizika pre riziká delta, vega a riziko zakrivenia v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2, 3 a 4.
   2. Postup výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje špecifické pre triedu rizika pre riziká delta, vega a riziko zakrivenia špecifických pre triedu rizika opísaný v článkoch 325f a 325g sa vykonáva trikrát pre každú triedu rizika, a to vždy s použitím iného súboru korelačných parametrov 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000113.png (korelácia medzi faktormi rizika v skupine) a 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000114.png (korelácia medzi skupinami v rámci triedy rizika). Každý z týchto troch súborov zodpovedá inému z týchto scenárov:
   a) scenár „stredných korelácií“, kde korelačné parametre 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000115.png zostávajú bez zmeny v porovnaní s parametrami uvedenými v oddiele 6;
   b) scenár „vysokých korelácií“, kde sa korelačné parametre 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000116.png stanovené v oddiele 6 jednotne násobia koeficientom 1,25, pričom pre hodnoty 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000117.png platí horná hranica 100 %;
   c) scenár „nízkych korelácií“ sa stanoví v delegovanom akte, ako sa uvádza v článku 461a.
   3. Inštitúcie vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko delta, riziko vega a riziko zakrivenia špecifické pre danú triedu rizika v prípade každého scenára s cieľom určiť tri ▌požiadavky na vlastné zdroje špecifické pre príslušný scenár ▌.
   4. Požiadavka na vlastné zdroje podľa metódy založenej na citlivostiach je najvyššou z týchto troch požiadaviek na vlastné zdroje ▌špecifických pre príslušný scenár, ktoré sú uvedené v odseku 3.

Článok 325i

Zaobchádzanie s indexovými nástrojmi a opciami s viacerými podkladovými nástrojmi

Inštitúcie zaobchádzajú s indexovými nástrojmi a opciami s viacerými podkladovými nástrojmi v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 461a.

Článok 325j

Zaobchádzanie s podnikmi kolektívneho investovania

Inštitúcie zaobchádzajú s podnikmi kolektívneho investovania v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 461a.

Článok 325k

Upisovacie pozície

   1. Inštitúcie môžu používať postup stanovený v tomto článku na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko upisovacích pozícií dlhových alebo kapitálových nástrojov.
   2. Inštitúcia použije jeden z vhodných násobiacich koeficientov uvedených v tabuľke 1 na čisté citlivosti všetkých upisovacích pozícií pre každého jednotlivého emitenta, pričom vylúči upisovacie pozície, ktoré sú upísané alebo podpísané tretími osobami na základe formálnych dohôd, a vypočíta požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s prístupom stanoveným v tejto kapitole na základe upravených čistých citlivostí.

Tabuľka 1

pracovný deň 0

0 %

pracovný deň 1

10 %

pracovné dni 2 a 3

25 %

pracovný deň 4

50 %

pracovný deň 5

75 %

po pracovnom dni 5

100 %

Na účely tohto článku „pracovný deň 0“ je pracovný deň, keď sa inštitúcia bezpodmienečne zaviaže prijať známe množstvo cenných papierov za dohodnutú cenu.

   3. Inštitúcie informujú príslušné orgány o uplatnení postupu stanoveného v tomto článku.

Oddiel 3

Vymedzenie faktorov rizika a citlivosti

Pododdiel 1

Vymedzenie faktorov rizika

Článok 325l

Faktory všeobecného úrokového rizika

   1. Pre všetky faktory všeobecného úrokového rizika vrátane inflačného rizika a krížového menového bázického rizika existuje jedna skupina pre každú menu, pričom každá skupina obsahuje rôzne druhy faktorov rizika.

Faktory všeobecného úrokového rizika delta vzťahujúce sa na nástroje citlivé na úrokové sadzby sú príslušné bezrizikové úrokové sadzby pre každú menu a každú z týchto splatností: 0,25 roka, 0,5 roka, 1 rok, 2 roky, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov, 15 rokov, 20 rokov, 30 rokov. Inštitúcie priraďujú faktory rizika stanoveným vrcholným bodom lineárnou interpoláciou alebo pomocou metódy, ktorá najlepšie zodpovedá funkciám oceňovania používaným v rámci funkcie nezávislej kontroly rizík inštitúcie na vykazovanie trhového rizika alebo ziskov a strát vrcholovému manažmentu.

   2. Inštitúcie získavajú bezrizikové úrokové sadzby pre každú menu z nástrojov peňažného trhu vedených v obchodnej knihe inštitúcie, ktoré majú najnižšie kreditné riziko, ako sú napríklad jednodňové indexové swapy.
   3. Pokiaľ inštitúcia nemôže použiť prístup uvedený v odseku 2, bezrizikové úrokové sadzby musia byť založené na jednej alebo viacerých swapových krivkách implikovaných trhom, ktoré inštitúcia používa na označenie pozícií na trhu, ako sú swapové krivky pre úrokové sadzby ponúkané na medzibankovom trhu.

Ak sú údaje o swapových krivkách implikovaných trhom opísaných v odseku 2 a prvom pododseku tohto odseku nedostatočné, bezrizikové úrokové sadzby možno odvodiť od najvhodnejšej krivky štátnych dlhopisov pre danú menu.

Ak inštitúcie používajú faktory všeobecného úrokového rizika odvodené v súlade s postupom stanoveným v druhom pododseku tohto odseku pre nástroje štátneho dlhu, nástroj štátneho dlhu nesmie byť vyňatý z požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko kreditného rozpätia. V prípadoch, keď nie je možné oddeliť bezrizikovú úrokovú sadzbu od zložky kreditného rozpätia, citlivosť voči faktoru rizika sa pridelí triede všeobecného úrokového rizika aj triede rizika kreditného rozpätia.

   4. V prípade faktorov všeobecného úrokového rizika tvorí každá mena samostatnú skupinu. Inštitúcie priradia faktorom rizika v rovnakej skupine, ale s rôznou splatnosťou, inú rizikovú váhu v súlade s oddielom 6.

Inštitúcie použijú dodatočné faktory rizika pre inflačné riziko dlhových nástrojov, ktorých peňažné toky sú funkčne závislé od mier inflácie. Tieto dodatočné faktory rizika sa skladajú z jedného vektora mier inflácie implikovaných trhom s rôznymi splatnosťami pre jednotlivé meny. Vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko rôznych mier inflácie sa používa ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj.

   5. Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja na dodatočný faktor rizika pre inflačné riziko uvedené v odseku 4 ako zmenu v hodnote nástroja podľa jeho modelu oceňovania ako výsledok posunu o 1 bázický bod v každej zo zložiek vektora. Každá mena tvorí samostatnú skupinu. V rámci každej skupiny pristupujú inštitúcie k inflácii ako k jednotnému faktoru rizika bez ohľadu na počet zložiek každého vektora. Inštitúcie započítajú všetky citlivosti na infláciu v rámci skupiny vypočítané podľa opisu v tomto odseku s cieľom umožniť vznik jedinej čistej citlivosti pre každú skupinu.
   6. Dlhové nástroje, ktoré zahŕňajú platby v rôznych menách, podliehajú aj krížovému menovému bázickému riziku medzi uvedenými menami. Na účely metódy založenej na citlivostiach sú faktormi rizika, ktoré majú inštitúcie uplatňovať, krížové menové bázické riziká každej meny vo vzťahu k americkému doláru alebo euru. Inštitúcie počítajú krížové menové bázy, ktoré sa netýkajú ani bázy vzťahujúcej sa k americkému doláru, ani bázy vzťahujúcej sa k euru, buď na „báze vzťahujúcej sa k americkému doláru“ alebo „báze vzťahujúcej sa k euru“.

Každý faktor krížového menového bázického rizika pozostáva z jedného vektora krížovej menovej bázy rôznych splatností pre každú menu. Vektor obsahuje pre každý dlhový nástroj taký počet komponentov, koľko rôznych mier inflácie sa používa ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj. Každá mena tvorí samostatnú skupinu.

Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja voči faktoru krížového menového bázického rizika ako zmenu v hodnote nástroja podľa jeho modelu oceňovania ako výsledok posunu o 1 bázický bod v každej z komponentov vektora. Každá mena tvorí samostatnú skupinu. V rámci každej skupiny existujú dva možné rozdielne faktory rizika: báza vzťahujúca sa k euru a báza vzťahujúca sa k americkému doláru, a to bez ohľadu na počet zložiek existujúcich v každom vektore krížovej menovej bázy. Maximálny počet čistých citlivostí na skupinu je dve.

   7. Faktory všeobecného úrokového rizika vega vzťahujúce sa na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na všeobecnú úrokovú sadzbu, sú implikované volatility príslušných bezrizikových sadzieb opísaných v odsekoch 2 a 3, ktoré sa priradia skupinám v závislosti od meny a zaradené do týchto splatností v rámci každej skupiny: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Pre každú menu existuje jedna skupina.

Na účely vzájomného započítavania považujú inštitúcie implikované volatility spojené s rovnakými bezrizikovými sadzbami a zaradené do rovnakých splatností za volatility tvoriace rovnaký rizikový faktor.

Ak inštitúcie zaraďujú implikované volatility do splatností podľa tohto odseku, platia tieto požiadavky:

   a) ak je splatnosť opcie v súlade so splatnosťou podkladového aktíva, použije sa jednotný faktor rizika, ktorý sa zaradí do uvedenej splatnosti;
   b) ak je splatnosť opcie kratšia než splatnosť podkladového aktíva, nasledujúce faktory rizika sa použijú nasledovne:
   i) prvý faktor rizika sa zaradí do splatnosti opcie;
   ii) druhý faktor rizika sa zaradí do zostatkovej splatnosti podkladového aktíva opcie k dátumu exspirácie opcie.
   8. Faktory všeobecného úrokového rizika zakrivenia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať, pozostávajú z jedného vektora bezrizikových sadzieb, ktorý predstavuje konkrétnu bezrizikovú výnosovú krivku na každú menu. Každá mena tvorí samostatnú skupinu. Vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko rôznych splatností bezrizikových sadzieb sa používa ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj.
   9. Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja na každý faktor rizika použitý vo vzorci rizika zakrivenia v súlade s článkom 325g. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory, ktoré zodpovedajú rôznym výnosovým krivkám a majú rôzny počet zložiek za rovnaký faktor rizika, a to za predpokladu, že uvedené vektory zodpovedajú rovnakej mene. Inštitúcie vzájomne započítajú citlivosti na rovnaký faktor rizika. Pre každú skupinu existuje iba jedna čistá citlivosť.

Pre infláciu ani krížové menové bázické riziká nesmie existovať žiadna požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia.

Článok 325m

Faktory rizika kreditného rozpätia pre nesekuritizáciu

   1. Faktormi rizika kreditného rozpätia delta, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nesekuritizačné nástroje citlivé na kreditné rozpätie, sú sadzby kreditného rozpätia emitenta uvedených nástrojov odvodené od príslušných dlhových nástrojov a swapov na kreditné zlyhanie a zaradené do každej z týchto splatností: ▌0,5 roka, 1 rok, ▌3 roky, 5 rokov, 10 rokov ▌. Inštitúcie použijú jeden faktor rizika na emitenta a splatnosť bez ohľadu na to, či uvedené sadzby kreditného rozpätia ich emitenta sú odvodené od dlhových nástrojov alebo swapov na kreditné zlyhanie. Skupiny sú sektorovými skupinami, ako sa uvádza v oddiele 6, a každá skupina musí obsahovať všetky faktory rizika pridelené príslušnému sektoru.
   2. Faktormi rizika kreditného rozpätia vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s nesekuritizačnými podkladovými aktívami citlivými na kreditné rozpätie, sú implikované volatility sadzieb kreditného rozpätia emitenta podkladových aktív odvodené tak, ako sa stanovuje v odseku 1, ktoré sa zaraďujú do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou opcie, ktorá podlieha požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Použijú sa rovnaké skupiny ako skupiny, ktoré sa použili pre riziko kreditného rozpätia delta pre nesekuritizáciu.
   3. Faktory rizika zakrivenia kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nesekuritizačné nástroje, pozostávajú z jedného vektora sadzieb kreditného rozpätia, ktorý predstavuje krivku kreditného rozpätia špecifickú pre emitenta. Vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko rôznych splatností sadzieb kreditného rozpätia sa používa ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj. Použijú sa rovnaké skupiny ako skupiny, ktoré sa použili pre riziko kreditného rozpätia delta pre nesekuritizáciu.
   4. Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja na každý faktor rizika použitý vo vzorci rizika zakrivenia v súlade s článkom 325g. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory odvodené buď od príslušných dlhových nástrojov, alebo od swapov na kreditné zlyhanie a s rôznym počtom zložiek za rovnaký faktor rizika, za predpokladu, že uvedené vektory zodpovedajú rovnakému emitentovi.

Článok 325n

Faktory rizika kreditného rozpätia pre sekuritizáciu

   1. Inštitúcie použijú faktory rizika kreditného rozpätia uvedené v odseku 3 na sekuritizačné pozície, ktoré sú zaradené v do ACTP, ako sa uvádza v článku 325 ods. 6 ▌, 7 a 8.

Inštitúcie použijú faktory rizika kreditného rozpätia uvedené v odseku 5 na sekuritizačné pozície, ktoré nie sú zaradené do ACTP, ako sa uvádza v článku 325 ods. 6 ▌, 7 a 8.

   2. Skupiny použiteľné na riziko kreditného rozpätia pre sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP, musia byť rovnaké ako skupiny použiteľné na riziko kreditného rozpätia pre nesekuritizácie, ako sa uvádza v oddiele 6.

Skupiny použiteľné na riziko kreditného rozpätia pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP, musia byť špecifické pre uvedenú kategóriu rizika, ako sa uvádza v oddiele 6.

   3. Faktory rizika kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie použiť na sekuritizačné pozície, ktoré sú zaradené do ACTP, sú nasledovné:
   a) faktormi rizika delta sú všetky príslušné sadzby kreditného rozpätia emitentov podkladových expozícií sekuritizačnej pozície odvodené od príslušných dlhových nástrojov a swapov na kreditné zlyhanie pre každú z týchto splatností: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
   b) faktormi rizika vega použiteľnými na opcie so sekuritizačnými pozíciami, ktoré sú zaradené do ACTP ako podkladové aktíva, sú implikované volatility kreditných rozpätí emitentov podkladových expozícií sekuritizačnej pozície odvodené podľa písmena a) tohto odseku, ktoré musia byť zaradené do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou príslušnej opcie, ktorá podlieha požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
   c) faktormi rizika zakrivenia sú príslušné výnosové krivky kreditného rozpätia emitentov podkladových expozícií sekuritizačnej pozície vyjadrené ako vektor sadzieb kreditného rozpätia pre rôzne splatnosti odvodené podľa písmena a) tohto odseku; vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko je rôznych splatností sadzieb kreditného rozpätia, ktoré sa používajú ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj.
   4. Inštitúcie vypočítajú citlivosť sekuritizačnej pozície voči každému faktoru rizika použitému vo vzorci rizika zakrivenia, ako sa uvádza v článku 325g. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory odvodené buď od príslušných dlhových nástrojov, alebo od swapov na kreditné zlyhanie a s rôznym počtom zložiek za rovnaký faktor rizika, za predpokladu, že uvedené vektory zodpovedajú rovnakému emitentovi.
   5. Faktory rizika kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie použiť na sekuritizačné pozície, ktoré nie sú zaradené do ACTP, sa vzťahujú na rozpätie tranže, a nie na rozpätie podkladových nástrojov, a sú tieto:
   a) faktormi rizika delta sú príslušné sadzby kreditného rozpätia tranže zaradené do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou tranže: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov;
   b) faktormi rizika vega použiteľnými na opcie so sekuritizačnými pozíciami, ktoré nie sú zaradené do ACTP ako podkladové aktíva, sú implikované volatility kreditných rozpätí tranží, pričom každá z nich je zaradená do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou opcie, ktorá podlieha požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov;
   c) faktory rizika zakrivenia sú rovnaké ako tie, ktoré sú opísané v písmene a) tohto odseku; na všetky uvedené faktory rizika sa použije spoločná riziková váha, ako sa uvádza v oddiele 6.

Článok 325o

Faktory akciového rizika

   1. Skupinami pre všetky faktory akciového rizika sú sektorové skupiny uvedené v oddiele 6.
   2. Faktormi akciového rizika delta, ktoré majú inštitúcie uplatniť, sú všetky spotové ceny akcií a všetky ▌akciové repo sadzby.

Na účely akciového rizika tvorí špecifická krivka repo akcií jednotný faktor rizika, ktorý je vyjadrený ako vektor repo sadzieb pre rôzne splatnosti. Vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko je rôznych splatností repo sadzieb, ktoré sa používajú ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj.

Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja voči faktoru akciového rizika ako zmenu v hodnote nástroja podľa jeho modelu oceňovania ako výsledok posunu o 1 bázický bod v každej zo zložiek vektora. Inštitúcie započítajú citlivosti na faktor rizika repo sadzby rovnakého majetkového cenného papiera bez ohľadu na počet zložiek každého vektora.

   3. Faktormi akciového rizika vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na akcie, sú implikované volatility spotových cien akcií, ktoré sa zaradia do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťami príslušných opcií, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Pre akciové repo sadzby nesmú existovať žiadne požiadavky na vlastné zdroje pre riziko vega ▌.
   4. Faktormi akciového rizika zakrivenia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na akcie, sú všetky spotové ceny akcií bez ohľadu na splatnosť príslušných opcií. Pre akciové repo sadzby nesmie existovať žiadna požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia.

Článok 325p

Faktory komoditného rizika

   1. Skupinami pre všetky faktory komoditného rizika sú sektorové skupiny uvedené v oddiele 6.
   2. ▌Faktormi komoditného rizika delta, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje citlivé na komodity, sú všetky spotové ceny komodít pre každý druh komodity a pre každú z týchto splatností 0,25 roka, 0,5 roka, 1 rok, 2 roky, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov, 15 rokov, 20 rokov, 30 rokov. Inštitúcie použijú len dve ceny komodít na rovnaký druh komodity a s rovnakou splatnosťou ▌s cieľom vytvoriť rovnaký faktor rizika, ak je súbor právnych podmienok týkajúcich sa miesta dodania identický.
   3. Faktormi komoditného rizika vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na komoditu, sú implikované volatility cien komodít podľa druhu komodity, ktoré sa zaraďujú do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťami príslušných opcií, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Inštitúcie považujú citlivosti na rovnaký druh komodity a pridelené rovnakej splatnosti za jediný faktor rizika, ktorý si potom inštitúcie vzájomne započítavajú.
   4. Faktory komoditného rizika zakrivenia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na komodity, tvoria jeden súbor cien komodít s rôznymi splatnosťami na druh komodity vyjadrený ako vektor. Vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko je cien tejto komodity, ktoré sa používajú ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj. Inštitúcie nesmú rozlišovať medzi cenami komodít podľa ▌miesta dodania.

Citlivosť nástroja na každý faktor rizika použitý vo vzorci rizika zakrivenia sa vypočíta tak, ako sa uvádza v článku 325g. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory s rôznym počtom zložiek za vektory tvoriace rovnaký faktor rizika za predpokladu, že tieto vektory zodpovedajú rovnakému druhu komodity.

Článok 325q

Faktory devízového rizika

   1. Faktormi devízového rizika delta, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje citlivé na devízy, sú všetky spotové výmenné kurzy medzi menou, v ktorej je nástroj denominovaný, a menou, v ktorej inštitúcia predkladá správy. Na každý menový pár existuje jedna skupina, ktorá obsahuje jediný faktor rizika a jedinú čistú citlivosť.
   2. Faktormi devízového rizika vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na devízy, sú implikované volatility výmenných kurzov medzi menovými pármi uvedenými v odseku 1. Uvedené implikované volatility výmenných kurzov musia byť zaradené do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťami príslušných opcií, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
   3. Rizikové faktory zakrivenia devízového rizika, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na devízy, sú rovnaké ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1.
   4. Od inštitúcií sa nevyžaduje, aby rozlišovali medzi domácimi a zahraničnými menovými variantmi pre všetky faktory devízového rizika delta, vega a zakrivenia.

Pododdiel 2:

Vymedzenie citlivostí

Článok 325r

Citlivosti na riziko delta

   1. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na všeobecné úrokové riziko (GIRR) delta takto:
   a) citlivosti na faktory rizika, ktoré pozostávajú z bezrizikových sadzieb, sa vypočítavajú takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000118.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000119.png citlivosti na faktory rizika, ktoré pozostávajú z bezrizikových sadzieb;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000120.png = sadzba bezrizikovej krivky k so splatnosťou t;

Vi (.) = funkcia oceňovania nástroja i; a

x, y = iné faktory rizika než 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000121.png vo funkcii oceňovania Vi;

   b) citlivosti na faktory rizika pozostávajúce z inflačného rizika a krížovej menovej bázy sa vypočítavajú takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000122.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000123.png citlivosti na faktory rizika pozostávajúce z inflačného rizika a krížovej menovej bázy;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000124.png = vektor m zložiek predstavujúci implicitnú inflačnú krivku alebo krížovú menovú bázickú krivku pre danú menu j, kde m sa rovná počtu premenných týkajúcich sa inflácie alebo krížovej meny použitých v modeli oceňovania nástroja i;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000125.png = matica jednoty rozmeru (1 x m);

Vi (.) = funkcia oceňovania nástroja i; a

y, z = iné premenné v modeli oceňovania.

   2. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na riziko kreditného rozpätia delta pre všetky sekuritizačné a nesekuritizačné pozície takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000126.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000127.pngcitlivosti na riziko kreditného rozpätia delta pre všetky sekuritizačné a nesekuritizačné pozície;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000128.png = hodnota sadzby kreditného rozpätia emitenta j pri splatnosti t;

Vi (.) = funkcia oceňovania nástroja i; a

x, y = iné faktory rizika než 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000129.png vo funkcii oceňovania Vi.

   3. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na akciové riziko delta takto:
   a) citlivosti na faktory rizika k pozostávajúce zo spotových cien akcií sa vypočítavajú takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000130.png

kde:

sk = citlivosti na faktory rizika k pozostávajúce zo spotových cien akcií;

k = konkrétny majetkový cenný papier;

EQk = hodnota spotovej ceny daného akciového cenného papiera;

Vi (.) = funkcia oceňovania nástroja; ia

x, y ▌= iné faktory rizika než EQk vo funkcii oceňovania Vi;

   b) citlivosti na faktory rizika pozostávajúce z akciových repo sadzieb sa vypočítavajú takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000131.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000132.png citlivosti na faktory rizika pozostávajúce z akciových repo sadzieb;

k = index, ktorý označuje akcie;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000133.png = vektor m zložiek predstavujúci termínovú štruktúru repo obchodu pre špecifické akcie k, kde m sa rovná počtu repo sadzieb zodpovedajúcich rôznym splatnostiam použitým v modeli oceňovania nástroja i;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000134.png = matica jednoty rozmeru (1 . m);

Vi (.) = funkcia oceňovania nástroja i; a

y,z = iné faktory rizika než 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000135.pngvo funkcii oceňovania Vi.

   4. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na komoditné riziko delta na každý faktor rizika k takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000136.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000137.png citlivosti na komoditné riziko delta na každý faktor rizika k;

k = faktor rizika danej komodity;

CTYk = hodnota faktora rizika k;

Vi (.) = trhová hodnota nástroja i ako funkcia faktora rizika k; a

y, z = iné faktory rizika než CTYk v modeli oceňovania nástroja i.

   5. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na devízové riziko delta na každý faktor devízového rizika k takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000138.png

kde:

sk = citlivosti na devízové riziko delta na každý faktor devízového rizika k;

k = faktor rizika danej devízy;

FXk = hodnota faktora rizika;

Vi (.) = trhová hodnota nástroja i ako funkcia faktora rizika k; a

y, z = iné faktory rizika než FXk v modeli oceňovania nástroja i.

Článok 325s

Citlivosti na riziko vega

   1. Inštitúcie vypočítavajú citlivosť opcie na riziko vega voči danému faktoru rizika k takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000139.png

kde:

sk = citlivosť opcie na riziko vega voči danému faktoru rizika k;

k = špecifický faktor rizika vega pozostávajúci z implikovanej volatility;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000140.png = hodnota daného faktora rizika, ktorá by mala byť vyjadrená v percentách; a

x, y = iné faktory rizika než20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000141.png vo funkcii oceňovania Vi.

   2. V prípade tried rizika, keď faktory rizika vega majú rozmer splatnosti, ale keď pravidlá týkajúce sa zaraďovania faktorov rizika nie sú použiteľné, pretože opcie nemajú splatnosť, inštitúcie priraďujú uvedené faktory rizika najdlhšej predpísanej splatnosti. Na uvedené opcie sa vzťahuje dodatočná hodnota reziduálneho rizika.
   3. V prípade opcií, ktoré nemajú realizačnú alebo bariérovú cenu, a opcií, ktoré majú viaceré realizačné alebo bariérové ceny, použijú inštitúcie na ocenenie opcie priraďovanie realizačným cenám a splatnostiam, ktoré interne používa inštitúcia. Aj na uvedené opcie sa vzťahuje aj dodatočná hodnota reziduálneho rizika.
   4. Inštitúcie nevypočítavajú riziko vega pre sekuritizačné tranže zaradené do ACTP, ako sa uvádza v článku 325 ods. 6 ▌, 7 a 8, ktoré nemajú implikovanú volatilitu. Pre uvedené sekuritizačné tranže sa vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko delta a riziko zakrivenia ▌.

Článok 325t

Požiadavky na výpočty citlivosti

   1. Inštitúcie odvodzujú citlivosti z modelov oceňovania inštitúcie, ktoré slúžia ako základ pre vykazovanie ziskov a strát určené vrcholovému manažmentu použitím vzorcov stanovených v tomto pododdiele.

Odchylne od prvého pododseku môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na používanie prístupu alternatívneho interného modelu stanoveného v kapitole 1b tejto hlavy, používala pri výpočte citlivostí podľa tejto kapitoly funkcie oceňovania systému merania rizika v rámci svojho prístupu interného modelu na výpočet a vykazovanie požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s článkom 430b ods. 3.

   2. Inštitúcie pri výpočte citlivostí na riziko delta v prípade nástrojov s opcionalitou uvedených v článku 325e ods. 2 písm. a) môžu vychádzať z toho, že implikovaná volatilita faktorov rizika zostáva konštantná.
   3. Pri výpočte citlivostí nástrojov s opcionalitou uvedených v článku 325e ods. 2, písm. a) na riziko vega sa uplatňujú tieto požiadavky:
   a) inštitúcieprípade všeobecného úrokového rizika a rizika kreditného rozpätia pri každej jednotlivej mene predpokladajú, že podkladové aktívum faktorov rizika volatility, pre ktoré sa vypočítava riziko vega, má lognormálne alebo normálne rozdelenie v modeloch oceňovania, ktoré sa používajú pre tieto nástroje;
   b) inštitúcieprípade akciového rizika, komoditného rizika a devízového rizika predpokladajú, že podkladové aktívum faktorov rizika volatility, pre ktoré sa vypočítava riziko vega, má lognormálne rozdelenie v modeloch oceňovania, ktoré sa používajú pre tieto nástroje.
   4. Inštitúcie vypočítavajú všetky citlivosti okrem citlivostí na úpravy ocenenia pohľadávok.

   5. Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia po povolení príslušných orgánov používať alternatívne definície citlivostí na riziko delta pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozíciu v obchodnej knihe podľa tejto kapitoly, za predpokladu, že inštitúcia spĺňa všetky tieto podmienky:
   a) tieto alternatívne definície sa používajú na účely interného riadenia rizika a vykazovanie ziskov a strát vrcholovému manažmentu zo strany nezávislého útvaru kontroly rizika v rámci inštitúcie;
   b) inštitúcia preukáže, že tieto alternatívne definície sú vhodnejšie na zachytenie citlivostí pre danú pozíciu než vzorce stanovené v tomto pododdiele, a že výsledné citlivosti sa významne neodlišujú od uvedených vzorcov.
   6. Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia po povolení príslušných orgánov vypočítavať citlivosti na riziko vega na základe lineárnej transformácie alternatívnych definícií citlivostí pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozíciu v obchodnej knihe podľa tejto kapitoly, za predpokladu, že inštitúcia spĺňa obe tieto podmienky:
   a) tieto alternatívne definície sa používajú na účely interného riadenia rizika a na vykazovanie ziskov a strát vrcholovému manažmentu zo strany nezávislého útvaru kontroly rizika v rámci inštitúcie;
   b) inštitúcia preukáže, že uvedené alternatívne definície sú na zachytenie citlivostí pre danú pozíciu vhodnejšie ako vzorce stanovené v tomto pododdiele a že lineárna transformácia uvedená v prvom pododseku odzrkadľuje citlivosť na riziko vega.

Oddiel 4

Dodatočná hodnota reziduálneho rizika

Článok 325u

Požiadavky na vlastné zdroje pre reziduálne riziko

   1. Okrem požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko stanovených v oddiele 2 použijú inštitúcie dodatočné požiadavky na vlastné zdroje na nástroje vystavené reziduálnym rizikám v súlade s týmto článkom.
   2. Nástroje sa považujú za vystavené reziduálnym rizikám, ak spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:
   a) nástroj, ktorý sa týka exotického podkladového aktíva a ktorý na účely tohto kapitoly je nástrojom obchodnej knihy s podkladovou expozíciou, ktorá nie je v rozsahu zaobchádzania s rizikom delta, vega alebo zakrivenia podľa metódy založenej na citlivostiach stanovenej v oddiele 2 alebo požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania stanovenej v oddiele 5;
   b) nástroj je nástrojom, ktorý nesie iné reziduálne riziká a ktorý na účely tejto kapitoly je niektorým z týchto nástrojov:
   i) nástroje, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje pre riziko vega a riziko zakrivenia podľa metódy založenej na citlivostiach stanovenej v oddiele 2 a ktoré vytvárajú splátky, ktoré nemožno replikovať ako konečnú lineárnu kombináciu plain vanilla opcií s jedinou podkladovou cenou akcií, komoditnou cenou, výmenným kurzom, dlhopisovou cenou, swapovou cenou za swapy na kreditné zlyhanie alebo výmenou úrokov s jedinou podkladovou cenou akcií, cenou komodít, výmenným kurzom, cenou dlhopisov, cenou za swapy na kreditné zlyhanie alebo úrokové swapy;
   ii) nástroje, ktoré sú pozíciami, ktoré sú zaradené do ACTP, ako je uvedené v článku 325 ods. 6; hedžingy, ktoré sú zaradené do uvedeného ACTP, ako je uvedené v článku 325 ods. 8, sa nezohľadňujú.
   3. Inštitúcie vypočítavajú dodatočné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 1 ako súčet hrubých pomyselných hodnôt nástrojov uvedených v odseku 2 vynásobený týmito rizikovými váhami:
   a) 1,0 % v prípade nástrojov uvedených v odseku 2 písm. a);
   b) 0,1 % v prípade nástrojov uvedených v odseku 2 písm. b).
   4. Odchylne od odseku 1 inštitúcia neuplatňuje požiadavku na vlastné zdroje pre reziduálne riziká pre nástroj, ktorý spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
   a) nástroj je kótovaný na uznanej burze;
   b) nástroj je oprávnený na centrálne zúčtovanie v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012;
   c) týmto nástrojom sa dokonale kompenzuje trhové riziko inej pozície v obchodnej knihe, pričom v takom prípade sú dve dokonale spárované pozície v obchodnej knihe oslobodené od požiadavky na vlastné zdroje pre reziduálne riziká.
   5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo je exotické podkladové aktívum a ktoré nástroje sú vystavené iným reziduálnym rizikám na účely odseku 2.

Pri vypracúvaní uvedeného návrhu regulačných technických predpisov EBA preskúma ▌to, či by sa riziko dlhovekosti, počasie, prírodné katastrofy a budúca realizovaná volatilita mali považovať za exotické podkladové aktíva.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Oddiel 5

Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania

Článok 325v

Vymedzenie pojmov a všeobecné ustanovenia

   1. Na účely tohto oddielu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
   a) „krátka expozícia“ je zlyhanie emitenta alebo skupiny emitentov vedúce k zisku pre inštitúciu bez ohľadu na druh nástroja alebo transakcie vytvárajúce expozíciu;
   b) „dlhá expozícia“ je zlyhanie emitenta alebo skupiny emitentov vedúce k strate pre inštitúciu bez ohľadu na druh nástroja alebo transakcie vytvárajúce expozíciu;
   c) „hrubá suma náhleho zlyhania (gross jump to default, hrubá JTD)“ je odhadovaná veľkosť straty alebo zisku, ktoré by zlyhanie dlžníka vytvorilo pre špecifickú expozíciu;
   d) „čistá suma náhleho zlyhania (net jump to default, čistá JTD)“ je odhadovaná veľkosť straty alebo zisku, ktoré by zlyhanie dlžníka ▌vytvorilo pre inštitúciu po tom, ako došlo k vzájomnému započítaniu hrubých súm JTD;
   e) „strata v prípade zlyhania“ alebo „LGD“ je strata v prípade zlyhania dlžníka pre nástroj emitovaný týmto dlžníkom vyjadrená ako podiel pomyselnej hodnoty nástroja;
   f) „riziková váha zlyhania“ je percentuálna hodnota, ktorá predstavuje odhadovanú pravdepodobnosť zlyhania každého dlžníka v závislosti od úverovej bonity tohto dlžníka.
   2. Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania sa uplatňujú na dlhové a kapitálové nástroje, na derivátové nástroje, ktorých podkladovými aktívami sú tieto dlhové a kapitálové nástroje, a na deriváty, ktorých výplaty alebo reálne hodnoty sú ovplyvnené zlyhaním iného dlžníka ako je samotná protistrana derivátového nástroja. Inštitúcie vypočítavajú požiadavky pre riziko zlyhania ▌oddelene pre každý z týchto druhov nástrojov: nesekuritizácie, sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP, a sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP. Konečné požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania, ktoré má uplatniť inštitúcia, sú súčtom týchto troch zložiek.

Pododdiel 1

Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania ▌pre nesekuritizácie

Článok 325w

Hrubé sumy náhleho zlyhania

   1. Inštitúcie vypočítavajú hrubé sumy JTD pre každú dlhú expozíciu voči dlhovým nástrojom takto:

JTDlong = max{LGD Vnotional + P&Llong + Adjustmentlong; 0}

kde:

JTDlong = hrubá suma JTD pre každú dlhú expozíciu voči dlhovým nástrojom;

Vnotional = pomyselná hodnota nástroja;

P&Llong = parameter, ktorý je úpravou o zisky alebo straty už zaúčtované inštitúciou v dôsledku zmien reálnej hodnoty nástroja vytvárajúceho dlhú expozíciu; zisky sa do vzorca zadávajú s kladným znamienkom a straty so záporným; a

Adjustmentlong = suma, o ktorú by sa vzhľadom na štruktúru derivátového nástroja strata inštitúcie v prípade zlyhania zvýšila alebo znížila vzhľadom na úplnú stratu vyplývajúcu z podkladového nástroja; zvýšenia sa do parametra Adjustmentlong zadávajú s kladným znamienkom a zníženia so záporným.

   2. Inštitúcie vypočítavajú hrubé sumy JTD pre každú dlhú expozíciu voči dlhovým nástrojom takto:

JTDshort = min{LGD Vnotional + P&Lshort + Adjustmentshort; 0}

kde:

JTDshort = hrubá suma JTD pre každú dlhú expozíciu voči dlhovým nástrojom;

Vnotional = pomyselná hodnota nástroja, ktorá sa do vzorca zadáva so záporným znamienkom;

P&Lshort = parameter, ktorý je úpravou o zisky alebo straty už zaúčtované inštitúciou v dôsledku zmien reálnej hodnoty nástroja vytvárajúceho krátku expozíciu; zisky sa do vzorca zadávajú s kladným znamienkom a straty so záporným; a

Adjustmentshort = suma, o ktorú by sa vzhľadom na štruktúru derivátového nástroja strata inštitúcie v prípade zlyhania zvýšila alebo znížila vzhľadom na úplnú stratu vyplývajúcu z podkladového nástroja; zníženia sa do parametra Adjustmentshort zadávajú s kladným znamienkom a zvýšenia sa do parametra Adjustmentshort zadávajú so záporným znamienkom.

   3. Na účely výpočtu stanoveného v odsekoch 1 a 2, LGD pre dlhové nástroje, ktorú majú inštitúcie uplatňovať, sú tieto:
   a) expozíciám voči iným ako nadriadeným dlhovým nástrojom sa prideľuje LGD vo výške 100 %;
   b) expozíciám voči nadriadeným dlhovým nástrojom sa prideľuje LGD vo výške 75 %;
   c) expozíciám voči krytým dlhopisom, ako je uvedené v článku 129, sa prideľuje LGD vo výške 25 %.
   4. Na účely výpočtov stanovených v odsekoch 1 a 2 sa pomyselné hodnoty určujú takto:
   a) v prípade dlhových nástrojov je pomyselnou hodnotou nominálna hodnota dlhového nástroja ▌;
   b) v prípade derivátových nástrojov s podkladovými dlhovými cennými papiermi je pomyselnou hodnotou pomyselná hodnota derivátového nástroja.
   5. Pre expozície voči kapitálovým nástrojom vypočítavajú inštitúcie hrubé sumy JTD namiesto používania vzorca uvedeného v odsekoch 1 a 2, takto:

𝐽𝑇𝐷𝑙𝑜𝑛𝑔 = 𝑚𝑎𝑥 {𝐿𝐺𝐷 ∙ 𝑉 + 𝑃&𝐿𝑙𝑜𝑛𝑔 + 𝐴𝑑𝑗𝑢𝑠𝑡𝑚𝑒𝑛𝑡𝑙𝑜𝑛𝑔; 0}

𝐽𝑇𝐷𝑠ℎ𝑜𝑟𝑡 = min {𝐿𝐺𝐷 ∙ 𝑉 + 𝑃&𝐿𝑠ℎ𝑜𝑟𝑡 + 𝐴𝑑𝑗𝑢𝑠𝑡𝑚𝑒𝑛𝑡𝑠ℎ𝑜𝑟𝑡; 0}

kde:

JTDlong = hrubá suma JTD pre každú dlhú expozíciu voči dlhovým nástrojom;

JTDshort = hrubá suma JTD pre každú krátku expozíciu voči dlhovým nástrojom; a

V = reálna hodnota kapitálového nástroja alebo, v prípade derivátových nástrojov s kapitálovými podkladovými aktívami, reálna hodnota kapitálového podkladového aktíva.

   6. Inštitúcie prideľujú LGD vo výške 100 % kapitálovým nástrojom na účely výpočtu stanoveného v odseku 5.
   7. V prípade expozícií voči riziku zlyhania vyplývajúcemu z derivátových nástrojov, ktorých výplaty v prípade zlyhania dlžníka nesúvisia s pomyselnou hodnotou špecifického nástroja emitovaného týmto dlžníkom ani s LGD dlžníka ani nástrojom emitovaným týmto dlžníkom, inštitúcie používajú alternatívne metódy na odhadnutie hrubých súm JTD v súlade s článkom 325v.
   8. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) ako majú inštitúcie vypočítať sumy JTD pre rôzne druhy nástrojov v súlade s týmto článkom ▌;
   b) ktoré alternatívne metodiky majú inštitúcie používať na účely odhadu hrubých súm JTD uvedených v odseku 7.
   c) pomyselné hodnoty iných nástrojov ako sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 4 písm. a) a b).

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 325x

Čisté sumy náhleho zlyhania

   1. Inštitúcie vypočítavajú čisté sumy náhleho zlyhania (JTD) vzájomným započítaním hrubých súm JTD krátkych a dlhých expozícií. Vzájomné započítanie je možné iba medzi expozíciami voči rovnakému dlžníkovi vtedy, keď krátke expozície majú rovnakú alebo nižšiu nadriadenosť ako dlhé expozície.
   2. Úplné alebo čiastočné vzájomné započítanie závisí od splatností započítavaných expozícií.
   a) vzájomné započítanie je úplné vtedy, keď všetky vzájomne započítavané expozície majú splatnosť jeden rok alebo dlhšiu.
   b) vzájomné započítanie je čiastočné vtedy, keď má aspoň jedna zo vzájomne započítavaných expozícií splatnosť kratšiu ako jeden rok, pričom v tomto prípade sa veľkosť sumy JTD každej expozície so splatnosťou kratšou ako jeden rok násobí pomerom splatnosti danej expozície k obdobiu jedného roka.
   3. Ak vzájomné započítanie nie je možné, hrubé sumy JTD sa rovnajú čistým sumám JTD v prípade expozícií so splatnosťou jeden rok alebo dlhšou. Na výpočet čistých súm JTD sa násobia hrubé sumy JTD so splatnosťou kratšou ako jeden rok pomerom splatnosti danej expozície k obdobiu jedného roka s dolným ohraničením tri mesiace.
   4. Na účely odsekov 2 a 3 sa používajú splatnosti zmlúv o derivátoch, a nie splatnosti ich podkladových nástrojov. Expozíciám hotovostného kapitálu sa prideľuje splatnosť jeden rok alebo tri mesiace, podľa voľného uváženia inštitúcie.

Článok 325y

Výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania

   1. Čisté sumy JTD sa bez ohľadu na druh protistrany vynásobia rizikovými váhami zlyhania, ktoré zodpovedajú ich kreditnej kvalite podľa tabuľky 2:

Tabuľka 2

Kategória kreditnej kvality

Riziková váha zlyhania

Stupeň kreditnej kvality 1

0,5 %

Stupeň kreditnej kvality 2

3 %

Stupeň kreditnej kvality 3

6 %

Stupeň kreditnej kvality 4

15 %

Stupeň kreditnej kvality 5

30 %

Stupeň kreditnej kvality 6

50 %

Bez ratingu

15 %

V stave zlyhania

100 %

   2. Expozície, ktoré by dostali rizikovú váhu 0 % podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko v súlade s hlavou II kapitolou 2, dostanú rizikovú váhu zlyhania 0 % pre požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania.
   3. Vážená čistá suma JTD sa prideľuje týmto skupinám: podnikateľské subjekty, štáty a miestne samosprávy/obce.
   4. Vážené čisté sumy JTD sa agregujú v rámci každej skupiny podľa tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000142.png

kde:

DRCb= požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre skupinu b;

i = index, ktorý označuje nástroj patriaci do skupiny b;

WtS = pomer, ktorým sa opisuje prínos pre hedžingové vzťahy v skupine, ktorý sa vypočítava takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000143.png

Na účely výpočtu DRCb a WtS sa agregujú dlhé a krátke pozície pre všetky pozície v rámci skupiny bez ohľadu na stupeň kreditnej kvality, ktorá sa daným pozíciám pridelila, s cieľom vytvoriť požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania špecifické pre skupinu.

   5. Konečné požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre nesekuritizácie sa vypočítavajú ako jednoduchý súčet požiadaviek na vlastné zdroje na úrovni skupiny.

Pododdiel 2

Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania ▌pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP

Článok 325z

Sumy náhleho zlyhania

   1. Hrubými sumami náhleho zlyhania pre sekuritizačné expozície sú ich trhové hodnoty alebo, ak ich trhová hodnota nie je k dispozícii, ich reálna hodnota určená v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom.
   2. Čisté sumy náhleho zlyhania sa určujú vzájomným započítaním dlhých hrubých súm náhleho zlyhania a krátkych hrubých súm náhleho zlyhania. Vzájomné započítanie je možné iba medzi sekuritizačnými expozíciami s rovnakou skupinou podkladových aktív patriacich do rovnakej tranže. Povolené nie je žiadne vzájomné započítanie medzi sekuritizačnými expozíciami s rôznymi skupinami podkladových aktív, a to ani v prípade, že body pripojenia a odpojenia sú rovnaké.
   3. V prípade, že rozložením alebo kombináciou existujúcich sekuritizačných expozícií môžu byť dokonale replikované iné existujúce sekuritizačné expozície s výnimkou rozmeru splatnosti, namiesto existujúcich sekuritizačných expozícií sa na účely vzájomného započítania môžu použiť expozície vyplývajúce z tohto rozloženia alebo kombinácie.
   4. V prípade, že rozložením alebo kombináciou existujúcich expozícií v podkladových referenčných tituloch možno dokonale replikovať celú štruktúru tranží existujúcej sekuritizačnej expozície, namiesto existujúcich sekuritizačných expozícií možno na účely vzájomného započítania použiť expozície vyplývajúce z tohto rozloženia alebo kombinácie. Ak sa podkladové referenčné tituly používajú týmto spôsobom, odstránia sa zo zaobchádzania s nesekuritizačným rizikom zlyhania.
   5. Článok 325x sa uplatňuje na existujúce sekuritizačné expozície aj na sekuritizačné expozície použité v súlade s odsekom 3 alebo 4 tohto článku. Príslušnými splatnosťami sú splatnosti sekuritizačných tranží.

Článok 325aa

Výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre sekuritizácie

   1. Čisté sumy JTD sekuritizačných expozícií sa násobia koeficientom 8 % rizikovej váhy, ktorá sa vzťahuje na príslušnú sekuritizačnú expozíciu, vrátane STS sekuritizácií, v neobchodnej knihe v súlade s hierarchiou prístupov stanovených v hlave II kapitole 5 oddiele 3, a to bez ohľadu na druh protistrany.
   2. Splatnosť v dĺžke jedného roka sa použije na všetky tranže, pre ktoré sa rizikové váhy vypočítavajú v súlade s prístupmi SEC-IRBA a SEC-ERBA.
   3. Rizikovo vážené sumy JTD pre jednotlivé sekuritizačné expozície v hotovosti sú zhora obmedzené reálnou hodnotou pozície.
   4. Rizikovo vážené čisté sumy JTD sa priradia týmto skupinám:
   a) jedna spoločná skupina pre všetky podnikateľské subjekty bez ohľadu na región;
   b) 44 rôznych skupín zodpovedajúcich jednej skupine na región pre každú z 11 tried aktív definovaných v druhom pododseku.

Na účely prvého pododseku sú 11 triedami aktív ABCP, úvery/lízingy na autá, cenné papiere zabezpečené hypotékami na obytné nehnuteľnosti (RMBS), kreditné karty, cenné papiere zabezpečené hypotékami na komerčné nehnuteľnosti (CMBS), záväzky zabezpečené úvermi, záväzky zabezpečené dlhmi (CDO-kvadrát), malé a stredné podniky (MSP), študentské pôžičky, ostatný retail, ostatný wholesale. Štyrmi regiónmi sú Ázia, Európa, Severná Amerika a zvyšok sveta.

   5. Aby bolo možné zaradiť sekuritizačnú expozíciu do skupiny, inštitúcie sa spoliehajú na klasifikáciu bežne používanú na trhu. Inštitúcie zaradia každú sekuritizačnú expozíciu iba do jednej zo skupín uvedených v odseku 4. Sekuritizačné expozície, ktoré inštitúcia nemôže priradiť k skupine pre triedu aktív alebo regiónu, sa zaradia do kategórie aktív „ostatný retail“ alebo „ostatný wholesale“ alebo „zvyšok sveta“.
   6. Vážené čisté sumy JTD sa agregujú v rámci každej skupiny rovnakým spôsobom ako pri riziku zlyhania nesekuritizačných expozícií pomocou vzorca uvedeného v článku 325y ods. 4, čoho výsledkom je požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre každú skupinu.
   7. Konečná požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP sa vypočítavajú ako jednoduchý súčet požiadaviek na vlastné zdroje na úrovni skupiny.

Pododdiel 3

Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania ▌pre sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP

Článok 325ab

Rozsah pôsobnosti

   1. Pre ACTP musia požiadavky na vlastné zdroje obsahovať riziko zlyhania pre sekuritizačné expozície a pre nesekuritizačné hedžingy. Uvedené hedžingy sa z výpočtov rizika zlyhania pre nesekuritizácie odstránia. Nesmie existovať žiadna výhoda diverzifikácie medzi požiadavkami na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre nesekuritizácie, požiadavkami na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP a požiadavkami na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP.
   2. Pre obchodované nesekuritizačné kreditné a akciové deriváty sa sumy JTD jednotlivých zložiek určujú na základe prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií.

Článok 325ac

Sumy náhleho zlyhania pre ACTP

   1. Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
   a) „rozloženie s použitím modelu oceňovania“ znamená, že zložka sekuritizácie tvorená jednotlivým referenčným titulom sa oceňuje ako rozdiel medzi bezpodmienečnou hodnotou sekuritizácie a podmienečnou hodnotou sekuritizácie za predpokladu, že jednotlivý referenčný titul zlyhá s LGD vo výške 100 %;
   b) „replikácia“ znamená, že kombinácia jednotlivých sekuritizačných indexových tranží sa skombinuje s cieľom replikovať inú tranžu rovnakej indexovej série alebo replikovať netranžovanú pozíciu v indexovej sérii;
   c) „rozloženie“ znamená replikovanie indexu prostredníctvom sekuritizácie, ktorej podkladové expozície v skupine sú totožné s expozíciami voči jednotlivému referenčnému titulu, ktoré tvoria daný index.
   2. Hrubými sumami náhleho zlyhania pre sekuritizačné expozície a pre nesekuritizačné expozície v ACTP sú ich trhové hodnoty alebo, ak ich trhová hodnota nie je k dispozícii, ich reálna hodnota určená v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom.
   3. S produktmi n-tého zlyhania sa zaobchádza ako s produktmi rozdelenými do tranží s týmito bodmi pripojenia a odpojenia:
   a) bod pripojenia = (N – 1) / počet titulov;
   b) bod odpojenia = N / počet titulov;

kde „počet titulov“ je celkový počet referenčných titulov v podkladovom balíku alebo skupine.

   4. Čisté sumy JDT sa určujú vzájomným započítaním dlhých hrubých súm JTD a krátkych hrubých súm JTD. Vzájomné započítanie je možné iba medzi expozíciami, ktoré sú s výnimkou splatnosti identické. Vzájomné započítanie je možné iba v týchto prípadoch:
   a) pre indexy, indexové tranže a individualizované tranže je vzájomné započítanie možné v splatnostiach v rámci rovnakej indexovej rodiny, série a tranže, s výhradou ustanovení o expozíciách kratších ako jeden rok stanovených v článku 325x; dlhé a krátke hrubé sumy JTD, ktoré sa navzájom dokonale replikujú, sa môžu vzájomne započítať rozložením na expozície ekvivalentné jednotlivým referenčným titulom s použitím modelu oceňovania; v takýchto prípadoch sa súčet hrubých súm JTD pre expozície ekvivalentné jednotlivým referenčným titulom získané rozložením rovná hrubej sume JTD pre nerozloženú expozíciu;
   b) vzájomné započítanie rozložením stanovené v písmene a) nie je povolené pre resekuritizácie ani deriváty sekuritizácií;
   c) pre indexy a indexové tranže je vzájomné započítanie možné v splatnostiach v rámci rovnakej indexovej rodiny, série a tranže prostredníctvom replikácie alebo rozloženia; ak sú dlhé expozície a krátke expozície inak ekvivalentné okrem jednej reziduálnej zložky, vzájomné započítanie je povolené a čistá suma JTD odzrkadľuje reziduálnu expozíciu;
   d) rôzne tranže rovnakej indexovej série, rôzne série rovnakého indexu a rôzne indexové rodiny sa na vzájomne započítavanie nesmú používať.

Článok 325ad

Výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre ACTP

   1. Čisté sumy JTD sa vynásobia:
   a) pre produkty rozdelené do tranží rizikovými váhami zlyhania zodpovedajúcimi ich kreditnej kvalite, ako je stanovené v článku 325y ods. 1 a 2;
   b) pre produkty nerozdelené do tranží rizikovými váhami zlyhania uvedenými v článku 325aa ods. 1.
   2. Rizikovo vážené čisté sumy JTD sa pridelia skupinám, ktoré zodpovedajú indexu.
   3. Vážené čisté sumy JTD sa agregujú v rámci každej skupiny podľa tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000144.png

kde:

DRCb= požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre skupinu b;

i = nástroj patriaci do skupiny b; a

WtSACTP = pomer uznávajúci prínos pre hedžingové vzťahy v rámci skupiny, ktorý sa vypočíta v súlade so vzorcom WtS stanoveným v článku 325y ods. 4, ale za použitia dlhých pozícií a krátkych pozícií v celej ACTP, nielen pozícií v danej skupine.

   4. Inštitúcie vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre ACTP pomocou tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000145.png

kde:

DRCACTP = požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre ACTP; a

DRCb= požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre skupinu b.

Oddiel 6

Rizikové váhy a korelácie

Pododdiel 1

RIZIKOVÉ VÁHY DELTA A KORELÁCIE

Článok 325ae

Rizikové váhy pre všeobecné úrokové riziko

   1. Pre meny, ktoré nie sú zahrnuté do podkategórie najlikvidnejších mien, ako je uvedené v článku 325bd ods. 7 písm. b), sa rizikové váhy citlivostí na faktory rizika bezrizikovej sadzby pre každú skupinu v tabuľke 3 stanovia podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 461a.

Tabuľka 3

Skupina

Splatnosť

1

0,25 roka

2

0,5 roka

3

1 rok

4

2 roky

5

3 roky

6

5 rokov

7

10 rokov

8

15 rokov

9

20 rokov

10

30 rokov

   2. Pre všetky citlivosti na faktory inflačného aj krížového menového bázického rizika sa v delegovanom akte uvedenom v článku 461a stanoví spoločná riziková váha ▌.
   3. Pre meny zahrnuté do podkategórie najlikvidnejších mien, ako je uvedené v článku 325bd ods. 7 písm. b), a domácu menu inštitúcie sa rizikové váhy faktorov rizika bezrizikovej sadzby uvedené v tabuľke 3 vydelia hodnotou 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000146.png.

Článok 325af

Korelácie v rámci skupiny pre všeobecné úrokové riziko

   1. Medzi dvoma váženými citlivosťami faktorov všeobecného úrokového rizika WSk a WSl v rámci rovnakej skupiny a rovnakou pridelenou splatnosťou, ale zodpovedajúce rôznym krivkám, sa korelácia kl stanoví na 99,90 %.
   2. Medzi dvoma váženými citlivosťami faktorov všeobecného úrokového rizika WSk a WSl v rámci rovnakej skupiny zodpovedajúcimi rovnakej krivke, ale s rôznymi splatnosťami, sa korelácia stanoví v súlade s týmto vzorcom:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000147.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000148.png(pre jednotlivé20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000149.png) = splatnosť, ktorá sa vzťahuje na bezrizikovú sadzbu;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000150.png = 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000151.png

   3. Medzi dvoma váženými citlivosťami faktorov všeobecného úrokového rizika WSk a WSl v rámci rovnakej skupiny, ktoré zodpovedajú rôznym krivkám a majú rôzne splatnosti, sa korelácia ρkl rovná korelačnému parametru uvedenému v odseku 2 vynásobenému koeficientom 99,90 %.
   4. Medzi akoukoľvek váženou citlivosťou faktorov všeobecného úrokového rizika WSkakoukoľvek váženou citlivosťou faktorov rizika inflácie WSl sa korelácia stanoví na 40 %.
   5. Medzi akoukoľvek váženou citlivosťou faktorov krížového menového bázického rizika WSkakoukoľvek danou váženou citlivosťou faktorov všeobecného úrokového rizika WSl vrátane ďalšieho faktora krížového menového bázického rizika sa korelácia stanoví na 0 %.

Článok 325ag

Korelácie naprieč skupinami pre všeobecné úrokové riziko

   1. Parameter γbc = 50 % sa použije na agregáciu faktorov rizika, ktoré patria do rôznych skupín.
   2. Parameter γbc = 80 % sa použije na agregáciu faktora úrokového rizika založeného na mene, ako sa uvádza v článku 325av ods. 3 a faktora úrokového rizika založeného na eure.

Článok 325ah

Rizikové váhy pre riziko kreditného rozpätia pre nesekuritizácie

   1. Rizikové váhy pre citlivosti na faktory rizika kreditného rozpätia pre nesekuritizácie sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) v rámci každej skupiny v tabuľke 4:

Tabuľka 4

Číslo skupiny

Kreditná kvalita

Sektor

Riziková váha

(percentuálne body)

1.

Všetky

Ústredná vláda členského štátu vrátane centrálnych bánk

0,50 %

2.

Stupeň kreditnej kvality 1 až 3

Ústredná vláda tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 alebo článku 118

0,5 %

3.

Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora

1,0 %

4.

Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovatelia podporných úverov

5,0 %

5.

Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie

3,0 %

6.

Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti

3,0 %

7.

Technológie, telekomunikácie

2,0 %

8.

Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti

1,5 %

9.

Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami v členských štátoch

1,0 %

11.

Stupeň kreditnej kvality 4 až 6

Ústredná vláda tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 alebo článku 118

 

12.

Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora

4,0 %

13.

Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovatelia podporných úverov

12,0 %

14.

Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie

7,0 %

15.

Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti

8,5 %

16.

Technológie, telekomunikácie

5,5 %

17.

Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti

5,0 %

18.

Iný sektor

12,0 %

   2. S cieľom prideliť expozíciu voči rizikám k sektoru ▌sa inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa sektora. Inštitúcie zaradia každého emitenta iba do jednej zo sektorových skupín uvedených v tabuľke 4. Expozície voči rizikám súvisiace s akýmkoľvek emitentom, ktorého inštitúcia nedokáže takýmto spôsobom zaradiť do nejakého sektora, sa zaradia do skupiny 18 v tabuľke 4.

Článok 325ai

Korelácie v rámci skupiny pre riziko kreditného rozpätia pre nesekuritizácie

   1. Korelačný parameter 𝜌𝑘l medzi dvoma citlivosťami 𝑊S𝑘 a 𝑊S𝑙 v rámci rovnakej skupiny sa stanovuje takto:

𝜌𝑘l = 𝜌𝑘l (name) ⋅ 𝜌𝑘l (tenor) ⋅ 𝜌𝑘l (basis)

kde:

𝜌𝑘l (name) sa rovná 1, ak dva referenčné tituly citlivostí k a l sú identické, a 35 % v ostatných prípadoch;

𝜌𝑘l (tenor) sa rovná 1, ak dva vrcholné body citlivostí k a l sú identické, a 65 % v ostatných prípadoch;

𝜌𝑘l (basis) sa rovná 1, ak sa dve citlivosti vzťahujú na rovnaké krivky, a 99,90 % v ostatných prípadoch.

   2. Korelačné parametre uvedené v odseku 1 tohto článku sa nevzťahujú na skupinu 18 v tabuľke 4 v článku 325ah ods. 1. Kapitálová požiadavka pre vzorec agregácie rizika delta v rámci skupiny 18 sa rovná súčtu absolútnych hodnôt čistých vážených citlivostí priradených skupine 18:

Kb(bucket 18) = 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000152.png

Článok 325aj

Korelácie naprieč skupinami pre riziko kreditného rozpätia pre nesekuritizácie

   1. Korelačný parameter γbc , ktorý sa uplatňuje pri agregácii citlivostí medzi rôznymi skupinami, sa stanovuje takto:

𝛾𝑏c = 𝛾𝑏c(rating) ⋅ 𝛾𝑏c(sector)

kde:

𝛾𝑏c(rating) sa rovná 1, ak dve skupiny majú rovnakú kategóriu kreditnej kvality (buď stupeň kreditnej kvality 1 až 3 alebo stupeň kreditnej kvality 4 až 6), a 50 % v ostatných prípadoch; na účely tohto výpočtu sa skupina 1 považuje za takú, ktorá patrí do rovnakej kategórie kreditnej kvality ako skupiny, ktoré majú stupeň kreditnej kvality 1 až 3; a

𝛾𝑏c(sector) sa rovná 1, ak dve skupiny patria do rovnakého sektora, a v ostatných prípadoch sa rovná zodpovedajúcim percentuálnym hodnotám stanoveným v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Skupina

1, 2 a 11

3 a 12

4 a 13

5 a 14

6 a 15

7 a 16

8 a 17

9

1, 2 a 11

75 %

10 %

20 %

25 %

20 %

15 %

10 %

3 a 12

5 %

15 %

20 %

15 %

10 %

10 %

4 a 13

5 %

15 %

20 %

5 %

20 %

5 a 14

20 %

25 %

5 %

5 %

6 a 15

25 %

5 %

15 %

7 a 16

5 %

20 %

8 a 17

5 %

9

Článok 325ak

Rizikové váhy rizika kreditného rozpätia pre sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP

Rizikové váhy pre citlivosti na faktory rizika sekuritizácií kreditného rozpätia, ktoré sú zaradené do ACTP, sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) v rámci každej skupiny a stanovia sa pre každú skupinu v tabuľke 6 podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 461a.

Tabuľka 6

Číslo skupiny

Kreditná kvalita

Sektor

1

Všetky

Ústredná štátna správa členských štátov vrátane centrálnych bánk

2

Stupeň kreditnej kvality 1 až 3

Ústredná štátna správa tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 alebo článku 118

3

Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora

4

Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovatelia podporných úverov

5

Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie

6

Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti

7

Technológie, telekomunikácie

8

Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti

9

Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami usadenými v členských štátoch

10

Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami v tretích krajinách

11

Stupeň kreditnej kvality 4 až 6

Ústredná štátna správa tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 alebo článku 118

12

Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora

13

Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovatelia podporných úverov

14

Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie

15

 

Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti

16

Technológie, telekomunikácie

17

Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti

18

Iný sektor

Článok 325al

Korelácie rizika kreditného rozpätia pre sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP

   1. Korelácia rizika delta 𝜌𝑘l sa odvodzuje v súlade s článkom 325ai s výnimkou toho, že na účely tohto odseku sa 𝜌𝑘l (basis) rovná 1, ak sa dve citlivosti vzťahujú na rovnaké krivky, a 99,00 % v ostatných prípadoch.
   2. Korelácia 𝛾𝑏c sa odvodzuje v súlade s článkom 325aj.

Článok 325am

Rizikové váhy rizika kreditného rozpätia pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP

   1. Rizikové váhy pre citlivosti na faktory rizika sekuritizácie kreditného rozpätia, ktoré nie sú zaradené do ACTP, sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) v rámci každej skupiny v tabuľke 7 a stanovia sa pre každú skupinu v tejto tabuľke podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 461a.

Tabuľka 7

Číslo skupiny

Kreditná kvalita

Sektor

1

Nadriadené a stupeň kreditnej kvality 1 až 3

RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – vysoká kvalita

2

RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – stredná kvalita

3

RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – nízka kvalita

4

CMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na komerčné nehnuteľnosti)

5

Cenný papier zabezpečený aktívami (ABS) – študentské pôžičky

6

ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – kreditné karty

7

ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – automobily

8

 

Záväzok zabezpečený úvermi (CLO) mimo ACTP

9

Nenadriadené a stupeň kreditnej kvality 1 až 3

RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – vysoká kvalita

10

RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – stredná kvalita

11

RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – nízka kvalita

12

 

CMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na komerčné nehnuteľnosti)

13

ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – študentské pôžičky

14

ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – kreditné karty

15

ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – automobily

16

Záväzok zabezpečený úvermi (CLO) mimo ACTP

17

Stupeň kreditnej kvality 4 až 6

RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – vysoká kvalita

18

RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – stredná kvalita

19

RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – nízka kvalita

20

CMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na komerčné nehnuteľnosti)

21

ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – študentské pôžičky

22

ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – kreditné karty

23

ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – automobily

24

Záväzok zabezpečený úvermi (CLO) mimo ACTP

25

Iný sektor

   2. S cieľom prideliť expozíciu voči rizikám k sektoru ▌sa inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa sektora. Inštitúcie zaradia každú tranžu do jednej zo sektorových skupín uvedených v tabuľke 7. Expozície voči rizikám z akejkoľvek tranže, ktoré inštitúcia nedokáže takto zaradiť do nejakého sektora týmto spôsobom, sa zaradia do skupiny 25.

Článok 325an

Korelácie rizika kreditného rozpätia v rámci skupiny pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP

   1. Medzi dvoma citlivosťami 𝑊S𝑘 a 𝑊S𝑙 v rámci rovnakej skupiny sa korelačný parameter 𝜌𝑘l stanovuje takto:

𝜌𝑘l = 𝜌𝑘l (tranche) ⋅ 𝜌𝑘l (tenor) ⋅ 𝜌𝑘l (basis)

kde:

𝜌𝑘l (tranche) sa rovná 1, ak sa dva referenčné tituly citlivostí k a l nachádzajú v rovnakej skupine a týkajú sa rovnakej sekuritizačnej tranže (viac ako 80 % prekrytie v zmysle pomyselných hodnôt), a 40 % v ostatných prípadoch; a

𝜌𝑘l (tenor) sa rovná 1, ak dva vrcholné body citlivostí k a l sú identické, a 80 % v ostatných prípadoch;

𝜌𝑘l (basis) sa rovná 1, ak sa dve citlivosti vzťahujú na rovnaké krivky, a 99,90 % v ostatných prípadoch.

   2. Korelačné parametre uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú na skupinu 25. Požiadavka na vlastné zdroje pre vzorec agregácie rizika delta v rámci skupiny 25 sa rovná súčtu absolútnych hodnôt čistých vážených citlivostí zaradených do danej skupiny:

Kb(bucket 25) = 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000153.png

Článok 325ao

Korelácie rizika kreditného rozpätia naprieč skupinami pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP

   1. Pri agregácii citlivostí medzi rôznymi skupinami sa použije korelačný parameter 𝛾𝑏c a stanoví sa na 0 %.
   2. Požiadavka na vlastné zdroje pre skupinu 25 sa pripočítava ku kapitálu na úrovni triedy celkového rizika bez diverzifikácie alebo hedžingových účinkov uznávaných pri akejkoľvek inej skupine.

Článok 325ap

Rizikové váhy pre akciové riziko

   1. Rizikové váhy pre citlivosti na faktory akciového rizika a akciovej repo sadzby ▌sú stanovené pre každú skupinu v tabuľke 8 podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 461a.

Tabuľka 8

Číslo skupiny

Trhová kapitalizácia

Hospodárstvo

Sektor

1

Veľký podnik

Rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo

Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti, zdravotná starostlivosť, úžitkové služby

2

Telekomunikácie, priemyselné podniky

3

Základné materiály, energetika, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie

4

 

 

Finančné podniky vrátane podnikov zabezpečených vládou, realitné činnosti, technológie

5

 

Rozvinuté hospodárstvo

Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti, zdravotná starostlivosť, úžitkové služby

6

Telekomunikácie, priemyselné podniky

7

Základné materiály, energetika, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie

8

Finančné podniky vrátane podnikov zabezpečených vládou, realitné činnosti, technológie

9

Malý podnik

Rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo

Všetky sektory opísané v skupinách číslo 1, 2, 3 a 4

10

Rozvinuté hospodárstvo

Všetky sektory opísané v skupinách číslo 5, 6, 7 a 8

11

Iný sektor

   2. Na účely tohto článku sa v regulačných technických predpisoch uvedených v článku 325bd ods. 7 presne stanoví, čo tvorí malú a veľkú trhovú kapitalizáciu.    3. EBA na účely tohto článku vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo tvorí rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo a čo rozvinuté hospodárstvo.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

   4. Pri zaraďovaní expozície voči rizikám k sektoru ▌sa inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa sektora. Inštitúcie zaradia každého emitenta do jednej zo sektorových skupín uvedených v tabuľke 8 a zaradia všetkých emitentov z rovnakého priemyselného odvetvia do rovnakého sektora. Expozície voči rizikám súvisiace s akýmkoľvek emitentom, ktorého inštitúcia nedokáže takýmto spôsobom zaradiť do nejakého sektora, sa zaradia do skupiny 11 v tabuľke 8. Nadnárodní alebo viacsektoroví emitenti akcií sa zaradia do konkrétnej skupiny na základe najvýznamnejšieho regiónu a sektora, v ktorom emitent akcií pôsobí.

Článok 325aq

Korelácie v rámci skupiny pre akciové riziko

   1. Korelačný parameter rizika delta ρkl medzi dvoma citlivosťami 𝑊S𝑘 a 𝑊S𝑙 v rámci rovnakej skupiny sa stanoví na 99,90 %, kde jedna je citlivosť na spotovú cenu akcií a druhá je citlivosť na akciovú repo sadzbu, keď sa obe vzťahujú na rovnaký referenčný titul emitenta akcií.
   2. V iných prípadoch než v prípadoch uvedených v odseku 1 sa korelačný parameter ρkl medzi dvoma citlivosťami 𝑊S𝑘 a 𝑊S𝑙 voči spotovej cene akcie v rámci rovnakej skupiny stanoví takto:
   a) 15 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú do kategórie veľkej trhovej kapitalizácie, rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo (skupina číslo 1, 2, 3 alebo 4);
   b) 25 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú do kategórie veľkej trhovej kapitalizácie, rozvinuté hospodárstvo (skupina číslo 5, 6, 7 alebo 8);
   c) 7,5 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú do kategórie malej trhovej kapitalizácie, rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo (skupina číslo 9);
   d) 12,5 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú do kategórie malej trhovej kapitalizácie, rozvinuté trhové hospodárstvo (skupina číslo 10).
   3. Korelačný parameter ρkl medzi dvoma citlivosťami 𝑊S𝑘 a 𝑊S na akciovú repo sadzbu v rámci rovnakej skupiny sa stanoví v súlade s odsekom 2.
   4. Medzi dvoma citlivosťami 𝑊S𝑘 a 𝑊S𝑙 v rámci rovnakej skupiny, kde jedna je citlivosť na spotovú cenu akcií a druhá je citlivosť na akciovú repo sadzbu a obe citlivosti sa vzťahujú na rôzny referenčný titul emitenta akcií, sa korelačný parameter ρkl stanoví na základe korelačných parametrov špecifikovaných v odseku 2 vynásobených koeficientom 99,90 %.
   5. Korelačné parametre špecifikované v odsekoch 1 až 4 sa nevzťahujú na skupinu 11. Kapitálová požiadavka pre vzorec agregácie rizika delta v rámci skupiny 11 sa rovná súčtu absolútnych hodnôt čistých vážených citlivostí pridelených do danej skupiny:

Kb(bucket 11) = 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000154.png

Článok 325ar

Korelácie naprieč skupinami pre akciové riziko

   1. Pri agregácii citlivostí medzi rôznymi skupinami sa použije korelačný parameter 𝛾𝑏c. Stanovuje sa na 15 %, keď dve skupiny patria do skupín číslo 1 až 10.

Článok 325as

Rizikové váhy pre komoditné riziko

Rizikové váhy pre citlivosti na faktory komoditného rizika sa stanovia pre každú skupinu v tabuľke 9 podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 461a.

Tabuľka 9

Číslo skupiny

Názov skupiny

1

Energia – tuhé palivá

2

Energia – tekuté palivá

3

Energia – elektrina a obchodovanie s emisiami uhlíka

4

Preprava nákladu

5

Kovy – bežné

6

Plynné palivá

7

Drahé kovy (vrátane zlata)

8

Obilniny a olejniny

9

Hospodárske zvieratá a mliečne výrobky

10

Netrvanlivé a iné poľnohospodárske komodity

11

Ostatné komodity

Článok 325at

Korelácie v rámci skupiny pre komoditné riziko

   1. Na účely tohto článku sa akékoľvek dve komodity považujú za rozdielne komodity vtedy, keď na trhu existujú dve zmluvy, ktoré sú rozlíšené len podkladovou komoditou, ktorá má byť dodaná v rámci každej zmluvy.
   2. Korelačný parameter 𝜌𝑘l medzi dvoma citlivosťami 𝑊S𝑘 a 𝑊S𝑙 v rámci rovnakej skupiny sa stanovuje takto:

𝜌𝑘l= 𝜌𝑘l (commodity) ⋅ 𝜌𝑘l (tenor) ⋅ 𝜌𝑘l (basis)

kde:

𝜌𝑘l (commodity) sa rovná 1, ak dve komodity citlivostí k a l sú identické, a v ostatných prípadoch sa rovná koreláciám v rámci skupiny v tabuľke 10;

𝜌𝑘l (tenor) sa rovná 1, ak dva vrcholné body citlivostí k a l sú identické, a 99 % v ostatných prípadoch; a

𝜌𝑘l (basis) sa rovná 1, keď sú dve citlivosti identické v ▌mieste dodania komodity, a 99,90 % v ostatných prípadoch.

   3. Korelácie v rámci skupiny 𝜌𝑘l (commodity) sú:

Tabuľka 10

Číslo skupiny

Názov skupiny

Korelácia

𝜌𝑘l (commodity)

1.

Energia – tuhé palivá

55 %

2.

Energia – tekuté palivá

95 %

3.

Energia – elektrina a obchodovanie s emisiami uhlíka

40 %

4.

Preprava nákladu

80 %

5.

Kovy – bežné

60 %

6.

Plynné palivá

65 %

7.

Drahé kovy (vrátane zlata)

55 %

8.

Obilniny a olejniny

45 %

9.

Hospodárske zvieratá a mliečne výrobky

15 %

10.

Netrvanlivé a iné poľnohospodárske výrobky

40 %

11.

Ostatné komodity

15 %

   4. Bez ohľadu na odsek 1 sa uplatňujú tieto ustanovenia:    a) dva faktory rizika, ktoré sú zaradené do skupiny 3 v tabuľke 10 a ktoré sa týkajú elektriny, ktorá sa vyrába v rozdielnych regiónoch alebo sa dodáva v iných obdobiach podľa zmluvnej dohody, sa považujú za odlišné faktory komoditného rizika;    b) dva faktory rizika, ktoré sú zaradené do skupiny 4 v tabuľke 10 a ktoré sa týkajú nákladnej dopravy, pri ktorých sa trasa nákladnej dopravy alebo týždeň dodania odlišujú, sa považujú za odlišné faktory komoditného rizika.

Článok 325au

Korelácie naprieč skupinami pre komoditné riziko

Korelačný parameter 𝛾𝑏c, ktorý sa vzťahuje na agregáciu citlivostí medzi rôznymi skupinami, sa stanoví na:

   a) 20 %, keď dve skupiny patria do skupín číslo 1 až 10;
   b) 0 %, keď ktorákoľvek z dvoch skupín je skupinou číslo 11.

Článok 325av

Rizikové váhy pre devízové riziko

   1. Riziková váha pre všetky citlivosti na faktory devízového rizika sa stanoví v delegovanom akte uvedenom v článku 461a.
   2. Rizikovou váhou faktorov devízového rizika týkajúcich sa menových párov, ktoré sú tvorené eurom a menou členského štátu zúčastneného na druhom stupni hospodárskej a menovej únie (ďalej len „ERM II”), je jedna z týchto rizikových váh:
   a) riziková váha uvedená v odseku 1 vydelená 3;
   b) maximálna fluktuácia v rámci fluktuačného pásma formálne odsúhlaseného členským štátom a Európskou centrálnou bankou, ak je toto fluktuačné pásmo užšie ako fluktuačné pásmo vymedzené podľa ERM II.
   3. Bez ohľadu na odsek 2 riziková váha faktorov devízového rizika týkajúcich sa mien uvedených v odseku 2, ktoré sa zúčastňujú na ERM II s formálne dohodnutým fluktuačným pásmom užším ako štandardné pásmo plus alebo mínus 15 %, sa rovná maximálnej percentuálnej fluktuácii v tomto užšom pásme.
   4. Rizikovou váhou faktorov devízového rizika obsiahnutých v podkategórii najlikvidnejších menových párov, ako je uvedené v článku 325bd ods. 7 písm. c), je riziková váha uvedená v odseku 1 tohto článku vydelená 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000155.png.
   5. Ak z denných údajov o výmennom kurze za predchádzajúce tri roky vyplýva, že menový pár tvorený eurom a inou menou členského štátu, než je euro, je konštantný a že inštitúcia dokáže v prípade príslušných obchodov súvisiacich s daným menovým párom vždy čeliť rozpätiu na strane ponuky/dopytu rovnajúcemu sa nule, inštitúcia môže uplatniť rizikovú váhu uvedenú v odseku 1 vydelenú 2 za predpokladu, že má od príslušného orgánu výslovný súhlas, že tak môže urobiť.

Článok 325aw

Korelácie pre devízové riziko

Pri agregácii citlivostí na devízy sa použije jednotný korelačný parameter 𝛾𝑏c v hodnote 60 %.

PODODDIEL 2

RIZIKOVÉ VÁHY VEGA A ZAKRIVENIA A KORELÁCIE

Článok 325ax

Rizikové váhy vega a zakrivenia

   1. Pre faktory rizika vega sa použijú skupiny delta uvedené v pododdiele 1.
   2. Riziková váha pre daný faktor rizika vega 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000156.png sa určuje ako podiel súčasnej hodnoty uvedeného faktora rizika k, ktorý predstavuje implicitnú volatilitu podkladového aktíva, ako je opísané v oddiele 3.
   3. Podiel uvedený v odseku 2 závisí od predpokladanej likvidity každého druhu faktora rizika v súlade s týmto vzorcom:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000157.png

kde:

RWk = riziková váha pre daný faktor rizika vega 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000158.png;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000159.pngje stanovený na 55 %; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000160.png je regulačný horizont likvidity, ktorý má byť predpísaný pri určovaní každého faktora rizika vega 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000161.png. 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000162.png je nastavený v súlade s touto tabuľkou:

Riziková trieda

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000163.png

GIRR

60.

CSR nesekuritizácie

120.

CSR sekuritizácie (ACTP)

120.

CSR sekuritizácie (mimo ACTP)

120.

Kapitál (veľká trhová kapitalizácia)

20.

Kapitál (malá trhová kapitalizácia)

60.

Komoditné

120.

Devízy

40.

   4. Skupiny používané v kontexte rizika delta v pododdiele 1 sa použijú v kontexte rizika zakrivenia, ak nie je v tejto kapitole stanovené inak.    5. Pre faktory devízového rizika a faktory rizika zakrivenia kapitálu sú rizikovými váhami zakrivenia relatívne posuny rovnajúce sa váham rizika delta uvedeným v pododdiele 1.    6. Pre všeobecné úrokové riziko, riziko kreditného rozpätia a komoditné riziko zakrivenia je rizikovou váhou zakrivenia paralelný posun všetkých vrcholov pre každú krivku na základe najvyššej predpísanej váhy rizika delta uvedenej v pododdiele 1 pre príslušnú triedu rizika.

Článok 325ay

Korelácie rizika vega a rizika zakrivenia

   1. Medzi citlivosťami na riziko vega v rámci rovnakej skupiny triedy všeobecného úrokového rizika (ďalej len „GIRR“) sa korelačný parameter kl stanoví takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000164.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000165.pngsa rovná 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000166.png, kde20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000167.png je stanovené na 1 %, 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000168.pngsa rovnajú splatnostiam opcií, pre ktoré sú odvodené citlivosti vega, vyjadrené ako počet rokov; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000169.pngsa rovná 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000170.png, kde 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000171.png je stanovené na 1 %, 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000172.png sa rovnajú splatnostiam podkladových aktív opcií, pre ktoré odvodené citlivosti vega, mínus splatnosti zodpovedajúcich opcií, vyjadrené v oboch prípadoch ako počet rokov.

   2. Medzi citlivosťami na riziko vega v rámci skupiny ostatných rizikových kategórií sa korelačný parameter ρkl stanoví takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000173.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000174.png sa rovná korelácii delta v rámci skupiny zodpovedajúcej skupine, do ktorej by boli zaradené faktory k a l rizika vega; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000175.png je nastavený v súlade s odsekom 1.

   3. S ohľadom na citlivosti na riziko vega medzi skupinami v rámci rizikovej triedy (GIRR a mimo GIRR) sa používajú rovnaké korelačné parametre pre γbc, aké sa stanovili pre korelácie delta pre každú rizikovú triedu v oddiele 4, v kontexte rizika vega.
   4. Medzi faktormi rizika vega a faktormi rizika delta nesmie existovať žiadna diverzifikácia alebo hedžingový prínos uznaný v štandardizovanom prístupe. Kapitálové požiadavky na riziko vega a riziko delta sa agregujú jednoduchým sčítaním.
   5. Korelácie rizika zakrivenia sú druhou mocninou zodpovedajúcich korelácií rizika delta 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000176.png a γbc uvedených v pododdiele 1.

KAPITOLA 1B

Alternatívny prístup interného modelu

Oddiel 1

Povolenie a požiadavky na vlastné zdroje

Článok 325az

Alternatívny prístup interného modelu a povolenie používať alternatívne interné modely

   1. Alternatívny prístup interného modelu stanovený v tejto kapitole sa použije len na účely požiadavky na predkladanie správ stanovenej v článku 430b ods. 3.
   2. Po overení, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 325bh, 325bi a 325bj, udelia príslušné orgány povolenie týmto inštitúciám, aby vypočítali svoje požiadavky na vlastné zdroje pre portfólio všetkých pozícií priradených k trading deskom použitím ich alternatívnych interných modelov v súlade s článkom 325ba za predpokladu, že sú splnené všetky tieto požiadavky:
   a) trading desky boli zriadené v súlade s článkom 104b;
   b) inštitúcia zdôvodnila príslušnému orgánu zahrnutie trading deskov do rozsahu alternatívneho prístupu interného modelu;
   c) trading desky splnili požiadavky na spätné testovanie uvedené v článku 325bf ods. 3 za ▌predchádzajúci ▌rok;
   d) inštitúcia predložila svojim príslušným orgánom výsledky požiadavky na pridelenie ziskov a strát trading deskom, stanoveným v článku 325bg▌;
   e) trading desky, ktorým sa pridelila aspoň jedna z daných pozícií v obchodnej knihe uvedených v článku 325bl, spĺňajú požiadavky stanovené v článku 325bm pre interný model rizika zlyhania;
   f) k trading deskom sa nepridelili nijaké sekuritizačné alebo resekuritizačné pozície.

Na účely písmena b) prvého pododseku tohto odseku nie je nezahrnutie trading desk do rozsahu alternatívneho prístupu interného modelu odôvodnené tým, že by požiadavka na vlastné zdroje vypočítaná podľa alternatívneho štandardizovaného prístupu stanoveného v článku 325 ods. 3 písm. a) bola nižšia ako požiadavka na vlastné zdroje vypočítaná podľa alternatívneho prístupu interného modelu.

   3. Inštitúcie, ktoré dostali povolenie používať alternatívny prístup interného modelu ▌predkladajú príslušným orgánom správy v súlade s článkom 430b ods. 3

   4. Inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie uvedené v odseku 2, bezodkladne oznámi svojim príslušným orgánom, že jeden z jej trading deskov už nespĺňa aspoň jednu z požiadaviek stanovených v uvedenom odseku. Uvedenej inštitúcii už nie je povolené uplatňovať túto kapitolu na žiadnu z pozícií priradených uvedenému trading desku a vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s prístupom stanoveným v kapitole 1a pre všetky pozície priradené k uvedenému trading desku od najskoršieho dátumu vykazovania a až dovtedy, kým inštitúcia nepreukáže príslušným orgánom, že trading desk opäť spĺňa všetky požiadavky stanovené v odseku 2.
   5. Odchylne od odseku 4 môžu príslušné orgány za mimoriadnych okolností povoliť, aby inštitúcia naďalej používala svoje alternatívne interné modely na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko trading desku, ktoré už nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. b) alebo c). Keď príslušné orgány uplatnia uvedenú právomoc, oznámia to EBA a zdôvodnia svoje rozhodnutie.
   6. Pre pozície priradené k trading deskom, pre ktoré inštitúcii nebolo udelené povolenie ako je uvedené v odseku 2, požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko uvedená inštitúcia vypočítava v súlade s kapitolou 1a tejto hlavy. Na účely uvedeného výpočtu sa musia všetky uvedené pozície považovať jednotlivo za samostatné portfólio.

   7. Významné zmeny v používaní alternatívnych interných modelov, na ktorých používanie dostala inštitúcia povolenie, rozšírenie používania alternatívnych interných modelov, na ktorých používanie dostala inštitúcia povolenie, a významné zmeny pri výbere v podmnožine modelovateľných faktorov rizika zo strany inštitúcie uvedených v článku 325bc ods. 2 si vyžadujú osobitné povolenie od svojich príslušných orgánov.

Inštitúcie oznámia príslušným orgánom všetky iné rozšírenia a používania alternatívnych interných modelov, pre ktoré dostala inštitúcia povolenie.

   8. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) podmienky pre posúdenie významnosti rozšírení a zmien v používaní alternatívnych interných modelov a zmien v podmnožine modelovateľných faktorov rizika uvedených v článku 325bc;
   b) metodiku posudzovania, podľa ktorej príslušné orgány overujú, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 325bh, 325bi, 325bn, 325bo a 325bp.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do  [päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

   9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť mimoriadne okolnosti, za ktorých môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúcia:
   a) naďalej používala svoje alternatívne interné modely na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko trading desku, ktoré už nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. d) tohto článku a v článku 325bg ods. 1;
   b) obmedzila navýšenie na také, ktoré vyplýva z prekročení pri spätnom testovaní hypotetických zmien.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [päť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 325ba

Požiadavky na vlastné zdroje pri používaní alternatívnych interných modelov

   1. Inštitúcia používajúca alternatívny interný model vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre portfólio všetkých pozícií priradených k trading deskom, pre ktoré bolo inštitúcii udelené povolenie uvedené v článku 325az ods. 2, ako ▌vyššiu z týchto položiek:
   a) súčet týchto hodnôt:
   i) miery rizika predpokladaného schodku inštitúcie za predchádzajúci deň vypočítanej v súlade s článkom 325bb (ESt-1) a
   ii) miery rizika v rámci stresového scenára inštitúcie za predchádzajúci deň vypočítanej v súlade s oddielom 5 (SSt-1); alebo
   b) súčet týchto hodnôt:
   i) priemer dennej miery rizika predpokladaného schodku inštitúcie vypočítaný v súlade s článkom 325bb za každý z predchádzajúcich šesťdesiatich pracovných dní (ESavg), vynásobený multiplikačným koeficientom (mc) ▌ a

   ii) priemer dennej miery rizika v rámci stresového scenára inštitúcie vypočítaný v súlade s oddielom 5 za každý z predchádzajúcich šesťdesiatich pracovných dní (SSavg).
   2. Inštitúcie, ktoré držia pozície v obchodovaných dlhových a kapitálových nástrojoch, ktoré sú obsiahnuté v rozsahu pôsobnosti interného modelu rizika zlyhania a priradené k trading deskom uvedeným v odseku 1, musia spĺňať dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje vyjadrenú ako vyššiu z týchto hodnôt:
   a) najnovšia požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania vypočítaná v súlade s oddielom 3;
   b) priemer sumy uvedenej v písmene a) za predchádzajúcich 12 týždňov.

Oddiel 2

Všeobecné požiadavky

Článok 325bb

Miera rizika predpokladaného schodku

   1. Inštitúcie vypočítavajú mieru rizika predpokladaného schodku uvedenú v článku 325ba ods. 1 písm. a) pre daný dátum t a pre akékoľvek dané portfólio pozícií v obchodnej knihe takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000177.png

kde:

ESt = miera rizika predpokladaného schodku;

i = index, ktorý označuje päť hlavných kategórií faktorov rizika uvedených v prvom stĺpci tabuľky 2 článku 325bd;

UESt = miera neobmedzeného predpokladaného schodku vypočítaná takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000178.png

UESti = miera neobmedzeného predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i a vypočítaná takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000179.png

ρ = korelačný faktor na účely dohľadu naprieč hlavnými kategóriami rizika; ρ = 50 %;

PEStRS = hodnota čiastkového predpokladaného schodku, ktorý sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bc ods. 2;

PEStRC = hodnota čiastkového predpokladaného schodku, ktorý sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bc ods. 3;

PEStFC = hodnota čiastkového predpokladaného schodku, ktorý sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bc ods. 4;

PEStRS,i = hodnota čiastkového predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i, ktorá sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bc ods. 2;

PEStRC,i = hodnota čiastkového predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i, ktorá sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bc ods. 3; a

PEStFC,i = hodnota čiastkového predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i, ktorá sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bc ods. 4.

   2. Inštitúcie používajú len scenáre budúcich otrasov na konkrétny súbor modelovateľných faktorov rizika použiteľných na každú hodnotu čiastkového predpokladaného schodku, ako je stanovené v článku 325bc, pri určovaní hodnoty každého čiastkového predpokladaného schodku pre výpočet miery rizika predpokladaného schodku podľa odseku 1.
   3. Keď aspoň jedna transakcia z portfólia má aspoň jeden modelovateľný faktor rizika, ktorý bol zaradený do kategórie hlavného faktora rizika i v súlade s článkom 325bd, inštitúcie vypočítavajú mieru neobmedzeného predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i a zahrnú ju do vzorca pre mieru rizika predpokladaného schodku uvedenú v odseku 1 tohto článku.
   4. Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia znížiť frekvenciu výpočtu miery neobmedzeného predpokladaného schodku UESti a čiastočné miery predpokladaného schodku PEStRS,i, PEStRC,i a PEStFC,i pre všetky kategórie hlavného faktora rizika i z dennej na týždennú, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
   a) inštitúcia je schopná svojmu príslušnému orgánu preukázať, že výpočtom miery neobmedzených predpokladaných schodkov UESti sa nepodceňujú trhové riziko príslušných pozícií v obchodnej knihe;
   b) inštitúcia je schopná zvýšiť frekvenciu výpočtu UESti, PEStRS,i, PEStRC,i a PEStFC,i z týždennej na dennú, ak to vyžaduje jej príslušný orgán.

Článok 325bc

Výpočty čiastkového predpokladaného schodku

   1. Inštitúcie vypočítavajú všetky hodnoty čiastkových predpokladaných schodkov uvedené v článku 325bb ods. 1 takto:
   a) denné výpočty hodnôt čiastkových predpokladaných schodkov;
   b) 97,5-ný percentil, jednostranný interval spoľahlivosti;
   c) pre dané portfólio pozícií v obchodnej knihe vypočítava inštitúcia hodnotu čiastkového predpokladaného schodku v čase t20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000180.png podľa tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000181.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000182.png hodnota čiastkového predpokladaného schodku v čase t20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000183.png;

j = index, ktorý označuje päť horizontov likvidity uvedených v prvom stĺpci tabuľky 1;

LHj= dĺžka horizontov likvidity j vyjadrená v dňoch uvedených v tabuľke 1;

T = základný časový horizont, kde T = 10 dní;

PESt(T) = hodnota čiastkového predpokladaného schodku, ktorý sa určí uplatnením scenárov budúcich otrasov s časovým horizontom 10 dní len na špecifický súbor modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu stanovený v odsekoch 2, 3 a 4 pre každú hodnotu čiastkového predpokladaného schodku uvedenú v článku 325bb ods. 1.

PESt(T, j) = hodnota čiastkového predpokladaného schodku, ktorá sa určí uplatnením scenára budúcich otrasov s časovým horizontom 10 dní iba na špecifický súbor modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu stanovený v odsekoch 2, 3 a 4 pre každú hodnotu čiastkového predpokladaného schodku uvedenú v článku 325bb ods. 1, a ktorej horizont účinnej likvidity, ako je stanovené v súlade s článkom 325bd ods. 2, je rovnaký alebo dlhší ako LHj.

Tabuľka 1

Horizont likvidity

j

Dĺžka horizontu likvidity j

(v dňoch)

1.

10

2.

20

3.

40

4.

60

5.

120

   2. Na účely výpočtu hodnôt čiastkového predpokladaného schodku PEStRSPEStRS,i uvedených v článku 325bb ods.1 musia inštitúcie okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku spĺňať tieto požiadavky:    a) pri výpočte PEStRS použijú inštitúcie scenáre budúcich otrasov iba na podmnožinu modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu, ktoré si inštitúcia zvolila k spokojnosti príslušných orgánov tak, aby nasledujúca podmienka bola splnená ▌s tým, že suma bola prijatá z predchádzajúcich 60 pracovných dní:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000184.png

Inštitúcia, ktorá už nespĺňa požiadavku uvedenú v prvom odseku tohto písmena, to okamžite oznámi príslušným orgánom a do dvoch týždňov aktualizuje podmnožinu modelovateľných faktorov rizika s cieľom splniť uvedenú požiadavku; ak inštitúcia po dvoch týždňoch uvedenú požiadavku nesplnila, vráti sa k prístupu stanovenému v kapitole 1a pre výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pre niektoré trading desky až dovtedy, kým nebude môcť preukázať príslušnému orgánu, že spĺňa požiadavku stanovenú v prvom pododseku tohto písmena;

   b) pri výpočte PEStRS,i použijú inštitúcie scenáre budúcich otrasov iba na podmnožinu modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu zvolenom inštitúciou na účely písmena a) tohto odseku a ktoré boli zaradené do kategórie hlavného faktora rizika i v súlade s článkom 325bd;
   c) vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov uplatňované na modelovateľné faktory rizika uvedené v písmenách a) a b) musia byť kalibrované podľa historických údajov zo súvislého obdobia 12 mesiacov finančného stresu, ktoré inštitúcia identifikuje s cieľom maximalizovať hodnotu PEStRS. ▌Na účely identifikácie uvedeného stresového obdobia inštitúcie využívajú obdobie pozorovania začínajúce sa najneskôr od 1. januára 2007, aby vyhoveli príslušným orgánom a
   d) vstupné údaje PEStRS,i sa kalibrujú na stresové obdobie 12 mesiacov, ktoré inštitúcia identifikovala na účely písmena c).
   3. Na účely výpočtu hodnôt čiastkových predpokladaných schodkov PEStRCPEStRC,i uvedených v článku 325bb ods.1 musia inštitúcie okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku spĺňať tieto požiadavky:
   a) pri výpočte PEStRC musia inštitúcie používať scenáre budúcich otrasov iba na podmnožinu modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu uvedených v odseku 2 písm. a);
   b) pri výpočte PEStRC,i musia inštitúcie používať scenáre budúcich otrasov iba na podmnožinu modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu uvedených v odseku 2 písm. b);
   c) vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné faktory rizika uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku musia byť kalibrované na historické údaje uvedené v odseku 4 písm. c). Uvedené údaje sa aktualizujú aspoň raz mesačne.
   4. Na účely výpočtu hodnôt čiastkových predpokladaných schodkov PEStFCPEStFC,i uvedených v článku 325bb ods.1 musia inštitúcie okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku spĺňať tieto požiadavky:
   a) pri výpočte PEStFC použijú inštitúcie scenáre budúcich otrasov na všetky modelovateľné faktory rizika pozícií v portfóliu;
   b) pri výpočte PEStFC,i použijú inštitúcie scenáre budúcich otrasov na všetky modelovateľné faktory rizika pozícií v portfóliu, ktoré boli zaradené do kategórie hlavného faktora rizika i v súlade s článkom 325bd;
   c) vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné faktory rizika uvedené v písmenách a) a b) musia byť kalibrované na historické údaje z obdobia predchádzajúcich 12 mesiacov; ▌keď existuje významný vzostup cenovej volatility významného počtu modelovateľných faktorov rizika portfólia inštitúcie, ktoré nie sú v podmnožine faktorov rizika uvedených v odseku 2 písm. a), príslušné orgány môžu požadovať, aby inštitúcia používala historické údaje na obdobie kratšieho ako predchádzajúcich 12 mesiacov, ale takéto kratšie obdobie nesmie byť kratšie ako predchádzajúcich šesť mesiacov; príslušné orgány oznámia EBA akékoľvek rozhodnutie požadovať, aby inštitúcia používala historické údaje z obdobia kratšieho ako 12 mesiacov, a toto rozhodnutie odôvodnia.
   5. Pri výpočte danej hodnoty čiastkového predpokladaného schodku ako sa uvádza v článku 325bb ods. 1 musia inštitúcie ponechať hodnoty modelovateľných faktorov rizika, pre ktoré nebolo potrebné, aby používali scenáre budúcich otrasov pre túto výšku čiastkového predpokladaného schodku podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku.

Článok 325bd

Horizonty likvidity

   1. Inštitúcie musia zaradiť každý faktor rizika pozícií priradených k trading deskom, pre ktoré im bolo udelené povolenie, ako sa uvádza v článku 325az ods. 2, alebo pre ktoré prebieha získavanie takéhoto povolenia, do jednej z hlavných kategórií faktorov rizika uvedených v tabuľke 2 a do jednej z hlavných podkategórií faktorov rizika uvedených v danej tabuľke.
   2. Horizontom likvidity faktora rizika pozícií uvedených v odseku 1 je horizont likvidity zodpovedajúcej hlavnej podkategórii faktorov rizika, do ktorej bol zaradený.
   3. Odchylne od odseku 1 tohto článku sa pre daný trading desk môže inštitúcia rozhodnúť, že nahradí horizont likvidity hlavnej podkategórie faktorov rizika uvedených v tabuľke 2 tohto článku jedným z dlhších horizontov likvidity uvedených v tabuľke 1 v článku 325bc. Ak inštitúcia prijme takéto rozhodnutie, dlhší horizont likvidity sa uplatňuje na všetky modelovateľné faktory rizika pre pozície priradené k tomuto trading desku, ktorý bol zaradený do tejto hlavnej podkategórie faktorov rizika na účely výpočtov hodnoty čiastkového predpokladaného schodku v súlade s článkom 325bc ods. 1 písm. c).

Inštitúcia oznámi príslušným orgánom trading desky a hlavné podkategórie faktorov rizika, pre ktoré sa rozhodne uplatniť zaobchádzanie uvedené v prvom pododseku.

   4. Na účely výpočtu hodnôt čiastkového predpokladaného [...] v súlade s článkom 325bc ods. 1 písm. c) sa horizont účinnej likvidity daného modelovateľného faktora rizika pre danú pozíciu v obchodnej knihe vypočíta takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000185.png

kde:

EffectiveLH = horizont účinnej likvidity;

Mat = splatnosť pozície v obchodnej knihe;

SubCatLH = dĺžka horizontu likvidity modelovateľného faktora rizika určeného v súlade s odsekom 1; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000186.png = dĺžka jedného z horizontov likvidity uvedeného v tabuľke 1 v článku 325bc, čo je najbližší horizont likvidity nad splatnosťou pozície v obchodnej knihe.

   5. Menové páry, ktoré sú zložené z eura a meny členského štátu zúčastneného na ERM II, sú zaradené v podkategórii najlikvidnejších menových párov v hlavnej kategórii faktora devízového rizika v tabuľke 2.
   6. Inštitúcia overuje vhodnosť zaradenia uvedeného v odseku 1 aspoň raz mesačne.
   7. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) ako majú inštitúcie zaraďovať faktory rizika pozícií uvedených v odseku 1 do hlavných kategórií faktorov rizika a hlavných podkategórií faktorov rizika na účely odseku 1;
   b) ktoré meny tvoria podkategóriu najlikvidnejších mien v hlavnej kategórii faktora rizika úrokovej sadzby v tabuľke 2;
   c) ktoré menové páry tvoria podkategóriu najlikvidnejších menových párov v hlavnej kategórii faktora devízového rizika v tabuľke 2;
   d) definície malej trhovej kapitalizácie a veľkej trhovej kapitalizácie na účely ceny akcií a podkategóriu volatility v hlavnej kategórii faktora akciového rizika v tabuľke 2;

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [deväť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Tabuľka 2

Hlavné kategórie faktorov rizika

Hlavné podkategórie faktorov rizika

Horizonty likvidity

Dĺžka horizontu likvidity (v dňoch)

Úroková sadzba

Najlikvidnejšie meny a domáca mena

1

10

Ostatné meny (okrem najlikvidnejších mien)

2

20

Volatilita

4

60

Ostatné druhy

4

60

Kreditné rozpätie

Ústredná štátna správa členských štátov vrátane centrálnych bánk

2

20

Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami so sídlom v členských štátoch (investičný stupeň)

2

20

Štátny (investičný stupeň)

2

20

Štátny (vysoký výnos)

3

40

Podnikový (investičný stupeň)

3

40

Podnikový (vysoký výnos)

4

60

Volatilita

5

120

Ostatné druhy

5

120

Akciové

Cena kapitálu (veľká trhová kapitalizácia)

1

10

Cena kapitálu (malá trhová kapitalizácia)

2

20

Volatilita (veľká trhová kapitalizácia)

2

20

Volatilita (malá trhová kapitalizácia)

4

60

Ostatné druhy

4

60

Devízové

Najlikvidnejšie menové páry

1

10

Ostatné menové páry (okrem najlikvidnejších menových párov)

2

20

Volatilita

3

40

Ostatné druhy

3

40

Komoditné

Cena energie a cena emisií uhlíka

2

20

Cena drahých kovov a cena neželezných kovov

2

20

Ceny ostatných komodít (okrem ceny energie, ceny emisií uhlíka, ceny drahých kovov a ceny neželezných kovov)

4

60

Volatilita energie a volatilita emisií uhlíka

4

60

Volatilita drahých kovov a volatilita neželezných kovov

4

60

Volatilita ostatných komodít (okrem volatility energie, volatility emisií uhlíka, volatility drahých kovov a volatility neželezných kovov)

5

120

Ostatné druhy

5

120

Článok 325be

Posúdenie modelovateľnosti faktorov rizika

   1. Inštitúcie posúdia ▌modelovateľnosť všetkých faktorov rizika pre pozície priradené k trading deskom, pre ktoré im bolo udelené povolenie uvedené v článku 325az ods. 2, alebo ktoré sú v procese získavania uvedeného povolenia.
   2. Inštitúcie ako súčasť posúdenia uvedeného v odseku 1 tohto článku vypočítajú pre tie faktory rizika, ktoré sú nemodelovateľné, požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s článkom 325bk.

   3. ▌EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presnejšie stanoviť kritériá na posúdenie modelovateľnosti faktorov rizika v súlade s odsekom 1 a stanoviť frekvenciu tohto posúdenia.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [deväť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 325bf

Regulačné požiadavky na spätné testovanie a multiplikačné koeficienty

   1. Na účely tohto článku „prekročenie“ znamená jednodňovú zmenu v hodnote portfólia zloženého zo všetkých pozícií priradených k trading desku, ktorá prekročí súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú na základe alternatívneho interného modelu inštitúcie v súlade s týmito požiadavkami:
   a) výpočet hodnoty v riziku podlieha jednodňovej dobe držby;
   b) scenáre budúcich otrasov sa uplatňujú na faktory rizika pozícií trading desku uvedené v článku 325bg ods. 3, ktoré sú považované za modelovateľné v súlade s článkom 325be;
   c) vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné faktory rizika musia byť kalibrované na historické údaje uvedené v článku 325bc ods. 4 písm. c);
   d) ak nie je v tomto článku uvedené inak, alternatívny interný model inštitúcie je založený na rovnakých modelovacích predpokladoch, ako sú tie, ktoré boli použité na výpočet miery rizika predpokladaného schodku uvedeného v článku 325ba ods. 1 písm. a).
   2. Inštitúcie počítajú denné prekročenia na základe spätného testovania hypotetických a skutočných zmien v hodnote portfólia zloženého zo všetkých pozícií priradených k trading desku.
   3. ▌Trading desk inštitúcie sa považuje za spĺňajúci požiadavky na spätné testovanie, ak počet prekročení pre daný trading desk, ku ktorým došlo v priebehu posledných 250 pracovných dní, nepresahuje žiadnu z týchto hodnôt:
   a) 12 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 99-nom percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania hypotetických zmien v hodnote portfólia;
   b) 12 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 99-nom percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania skutočných zmien v hodnote portfólia;
   c) 30 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 97,5-nom percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania hypotetických zmien v hodnote portfólia;
   d) 30 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 97,5-nom percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania skutočných zmien v hodnote portfólia.
   4. Inštitúcie počítajú denné prekročenia v súlade s týmito požiadavkami:
   a) spätné testovanie hypotetických zmien v hodnote portfólia je založené na porovnaní hodnoty portfólia na konci dňa a hodnoty portfólia na konci nasledujúceho dňa za predpokladu nezmenených pozícií;
   b) spätné testovanie skutočných zmien v hodnote portfólia je založené na porovnaní hodnoty portfólia na konci dňa a jeho skutočnej hodnoty na konci nasledujúceho dňa bez poplatkov a provízií ▌;
   c) prekročenie sa počíta za každý pracovný deň, keď inštitúcia nedokáže posúdiť hodnotu portfólia alebo nedokáže vypočítať výšku hodnoty v riziku uvedenú v odseku 3;
   5. Inštitúcia vypočítava v súlade s odsekmi 6 a 7 tohto článku multiplikačný koeficient (mc) uvedený v článku 325ba pre portfólio všetkých pozícií priradených k trading deskom, pre ktoré jej bolo udelené povolenie používať alternatívne vnútorné modely uvedené v článku 325az ods. 2. ▌
   6. Multiplikačný koeficient (mc) je súčtom hodnoty 1,5 a navýšenia v rozmedzí od 0 do 0,5 podľa tabuľky 3. Pre portfólio uvedené v odseku 5 sa toto navýšenie vypočítava na základe počtu prekročení, ku ktorým došlo v priebehu posledných 250 pracovných dní, čo je preukázané spätným testovaním výšky hodnoty v riziku inštitúcie vypočítanej v súlade s písmenom a) tohto pododseku. Na výpočet navýšenia sa vzťahujú tieto požiadavky:
   a) prekročením je jednodňová zmena v hodnote portfólia, ktorá prekračuje súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú podľa interného modelu inštitúcie v súlade s týmito skutočnosťami:
   i) jednodňové obdobie držby;
   ii) 99-ný percentil, jednostranný interval spoľahlivosti;
   iii) scenáre budúcich otrasov sa uplatňujú na faktory rizika pozícií trading deskov uvedené v článku 325bg ods. 3, ktoré sú považované za modelovateľné v súlade s článkom 325be;
   iv) vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné faktory rizika musia byť kalibrované na historické údaje uvedené v článku 325bc ods. 4 písm. c);
   v) pokiaľ nie je v tomto článku uvedené inak, interný model inštitúcie je založený na rovnakých modelovacích predpokladoch, ako sú tie, ktoré boli použité na výpočet miery rizika predpokladaného schodku uvedeného v článku 325ba ods. 1 písm. a);
   b) počet prekročení sa rovná vyššiemu z počtu prekročení pri hypotetických a skutočných zmenách v hodnote portfólia;

Tabuľka 3

Počet prekročení

Navýšenie

Menej než 5

0,00

5

0,20

6

0,26

7

0,33

8

0,38

9

0,42

Viac než 9

0,50

Príslušné orgány môžu za výnimočných okolností obmedziť navýšenie na také, ktoré vyplýva z prekročení pri spätnom testovaní hypotetických zmien, keď počet prekročení pri spätnom testovaní skutočných zmien nevyplýva z nedostatkov interného modelu.

   7. Príslušné orgány monitorujú vhodnosť multiplikačného koeficientu uvedeného v odseku 5 a to, či trading desky dodržiavajú požiadavky na spätné testovanie uvedené v odseku 3. Inštitúcie bezodkladne oznámia príslušným orgánom prekročenia, ktoré vyplývajú z ich programu spätného testovania, a poskytnú vysvetlenie uvedených prekročení, a v každom prípade oznámia toto príslušným orgánom najneskôr do piatich pracovných dní po výskyte prekročenia.
   8. Odchylne od odsekov 2 a 6 tohto článku môžu príslušné orgány povoliť inštitúcii, aby nepočítala prekročenie, keď jednodňovú zmenu v hodnote jej portfólia, ktorá prekročí súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú interným modelom danej inštitúcie, možno pripísať nemodelovateľnému faktoru rizika. Na to, aby sa tak mohlo stať, inštitúcia svojmu príslušnému orgánu preukáže, že daná miera rizika v rámci stresového scenára vypočítaná v súlade s článkom 325bk pre tento nemodelovateľný faktor rizika je vyššia než kladný rozdiel medzi zmenou v hodnote portfólia inštitúcie a súvisiacou výškou hodnoty v riziku.
   9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť technické prvky, ktoré majú byť obsiahnuté v skutočných a hypotetických zmenách hodnoty portfólia inštitúcie na účely tohto článku.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [deväť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 325bg

Požiadavka na pridelenie ziskov a strát

   1. ▌Trading desk inštitúcie spĺňa požiadavky na pridelenie ziskov a strát vtedy, keď daný trading desk dodržiava požiadavky stanovené v tomto článku.
   2. Požiadavkou na pridelenie ziskov a strát sa zabezpečí, aby teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku, ktoré sú založené na modeli merania rizika inštitúcie, boli dostatočne blízko k hypotetickým zmenám v hodnote portfólia trading desku na základe modelu oceňovania inštitúcie.
   3. Pre každú pozíciu daného trading desku vedie splnenie požiadavky na pridelenie ziskov a strát inštitúciou k tomu, že sa identifikuje presný zoznam faktorov rizika, ktoré sa považujú za vhodné na overovanie, či inštitúcia dodržiava požiadavku na spätné testovanie stanovenú v článku 325bf.
   4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) kritériá potrebné na zabezpečenie toho, aby boli teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku dostatočne blízko k hypotetickým zmenám v hodnote portfólia trading desku na účely odseku 2 pri zohľadnení vývoja v oblasti medzinárodnej regulácie;
   b) dôsledky pre inštitúciu, ak teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku nie sú dostatočne blízko hypotetickým zmenám v hodnote portfólia trading desku na účely odseku 2;
   c) frekvencia, v ktorej má inštitúcia vykonávať prideľovanie ziskov a strát;
   d) technické prvky, ktoré majú byť zahrnuté do teoretických a hypotetických zmien v hodnote portfólia trading desku na účely tohto článku;
   e) spôsob, akým majú inštitúcie používajúce interný model agregovať celkovú požiadavku na vlastné zdroje pre trhové riziko pre všetky svoje pozície v obchodnej knihe a pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, pri zohľadnení dôsledkov uvedených v písmene b).

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [deväť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 325bh

Požiadavky na meranie rizík

   1. Inštitúcie používajúce interný model merania rizika používaný na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, ako je uvedené v článku 325ba, zabezpečia, aby model spĺňal všetky tieto požiadavky:
   a) interný model merania rizika musí zachytávať dostatočný počet faktorov rizika, ktoré musia obsahovať minimálne faktory rizika uvedené v kapitole 1a oddiele 3 pododdiele 1 okrem prípadu, keď inštitúcia príslušným orgánom preukáže, že opomenutie uvedených faktorov rizika nemá významný vplyv na výsledky požiadavky na pridelenie ziskov a strát, ako je uvedené v článku 325bg; inštitúcia musí byť schopná vysvetliť príslušným orgánom, prečo faktor rizika zahrnula do svojho modelu oceňovania, ale nie do svojho interného modelu merania rizika.
   b) Interný model merania rizika musí zachytávať nelineárnosti pre opcie a iné produkty, ako aj riziko korelácie a bázické riziko ▌.
   c) Interný model merania rizika musí obsahovať súbor faktorov rizika, ktoré zodpovedajú úrokovým sadzbám v každej mene, v ktorej má inštitúcia súvahové alebo podsúvahové pozície citlivé na úrokové sadzby; inštitúcia použije pri modelovaní výnosových kriviek jeden zo všeobecne akceptovaných prístupov; výnosová krivka sa rozdelí na rôzne segmenty splatnosti s cieľom zachytávať zmeny volatility sadzieb pozdĺž výnosovej krivky; pre významné expozície voči úrokovému riziku v hlavných menách a na hlavných trhoch sa výnosová krivka modeluje pomocou minimálne šiestich segmentov splatnosti ▌a počet faktorov rizika používaných na modelovanie výnosovej krivky musí byť primeraný povahe a zložitosti obchodných stratégií inštitúcie; tento model musí zároveň zachytávať šírenie rizika nedokonalo korelovaných pohybov medzi rozličnými výnosovými krivkami alebo rôznymi finančnými nástrojmi toho istého podkladového emitenta.
   d) Interný model merania rizika musí obsahovať faktory rizika zodpovedajúce zlatu a jednotlivým cudzím menám, v ktorých má inštitúcia denominované pozície; pri PKI sa berú do úvahy skutočné devízové pozície PKI; inštitúcie môžu využívať vykazovanie devízových pozícií PKI tretími stranami, za predpokladu, že je primerane zabezpečená správnosť tohto vykazovania; devízové pozície PKI, ktorých si inštitúcia nie je vedomá, sa vylúčia z prístupu interných modelov a zaobchádza sa s nimi v súlade s kapitolou 1a.
   e) Prepracovanosť techniky modelovania musí byť primeraná významnosti činností inštitúcii na akciových trhoch; interný model merania rizika musí využívať samostatný faktor rizika aspoň pre každý akciový trh, na ktorom drží inštitúcia významné pozície, ▌a aspoň jeden faktor rizika, ktorý zachytáva systémové pohyby v cenách akcií a závislosť uvedeného faktora rizika od jednotlivých faktorov rizika pre každý akciový trh ▌.
   f) Interný model merania rizika musí využívať samostatný faktor rizika aspoň pre každú komoditu, v ktorej inštitúcia drží významné pozície, okrem prípadu, ak má inštitúcia malú agregovanú komoditnú pozíciu v porovnaní so všetkými svojimi obchodnými aktivitami, pričom v takom prípade môže použiť samostatný faktor rizika pre každý hlavný druh komodity; pre významné expozície voči komoditným trhom musí model zachytávať riziko nie úplne korelovaných pohybov medzi komoditami, ktoré sú podobné, ale nie identické, expozíciu voči zmenám forwardových cien vyplývajúcich z nesúladov splatnosti a dispozičnú prémiu medzi derivátovými a hotovostnými pozíciami.
   g) Použité proxy údaje musia pre skutočne držanú pozíciu vykazovať dobré historické údaje, musia byť primerane konzervatívne a musia byť použité iba vtedy, ak sú dostupné údaje nedostatočné, ako napríklad počas stresového obdobia uvedeného v článku 325bc ods. 2 písm. c).
   h) Pre významné expozície voči rizikám volatility v nástrojoch s opcionalitou musí interný model merania rizika zachytávať závislosť implikovaných volatilít v realizačných cenách a splatnostiach opcií.
   2. Inštitúcie môžu používať empirické korelácie v rámci hlavných kategórií faktorov rizika a na účely výpočtu miery neobmedzeného predpokladaného schodku20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000187.png, ako je uvedené v článku 325bb ods. 1, v hlavných kategóriách faktorov rizika iba vtedy, keď je prístup inštitúcie k meraniu uvedených korelácií správny, konzistentný s príslušnými horizontmi likvidity a vykonávaný jednotne.
   3. EBA do ... [pätnásť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia špecifikujúce kritériá pre používanie vstupných údajov v modeli merania rizík a uvedených v článku 325bc.

Článok 325bi

Kvalitatívne požiadavky

   1. Akýkoľvek interný model merania rizika použitý na účely tejto kapitoly musí byť koncepčne správny, musí byť vypočítaný a jednotne vykonávaný, a musí spĺňať všetky tieto kvalitatívne požiadavky:
   a) každý interný model merania rizika použitý na výpočet kapitálových požiadaviek pre trhové riziko musí byť úzko prepojený s každodenným procesom riadenia rizík inštitúcie a musí slúžiť ako základ pre vykazovanie rizikových expozícií vrcholovému manažmentu;
   b) Inštitúcia musí mať útvar kontroly rizika, ktorý je nezávislý od obchodných útvarov a podlieha priamo vrcholovému manažmentu; uvedený útvar je zodpovedný za vytvorenie a implementáciu interného modelu merania rizika; uvedený útvar uskutočňuje počiatočnú a priebežnú validáciu každého interného modelu používaného na účely tejto kapitoly a zodpovedá za celkový systém riadenia rizík; uvedený útvar vypracúva a analyzuje denné správy o výstupoch každého interného modelu používaného na výpočet kapitálových požiadaviek pre trhové riziko, ako aj správy o vhodnosti opatrení, ktoré majú byť prijaté, pokiaľ ide o obmedzenia obchodovania;
   c) Riadiaci orgán a vrcholový manažment sa musia aktívne zapájať do procesu kontroly rizika a denné správy vypracúvané útvarom kontroly rizika musia preskúmať riadiaci pracovníci, ktorí majú dostatočné právomoci požadovať zníženie pozícií jednotlivých obchodníkov a požadovať zníženie celkovej rizikovej expozície inštitúcie;
   d) Inštitúcia musí mať dostatočný počet pracovníkov s úrovňou kvalifikácií, ktorá je primeraná pre zvládnutie zložitosť interných modelov merania rizika a dostatočný počet pracovníkov, ktorí sú kvalifikovaní v oblastiach obchodovania, kontroly rizika, auditu a back-office;
   e) Inštitúcia musí mať zavedený zdokumentovaný súbor interných politík, postupov a kontrolných mechanizmov na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania celkového fungovania svojich interných modelov merania rizika;
   f) Každý interný model merania rizika vrátane akéhokoľvek modelu oceňovania musí mať overenú históriu rozumnej presnosti pri meraní rizík a nesmie sa výrazne líšiť od modelov, ktoré inštitúcia používa na vnútorné riadenie rizika;
   g) Inštitúcia musí často uskutočňovať prísne programy stresového testovania vrátane reverzných stresových testov, ktoré musia zahŕňať každý interný model merania rizika; výsledky uvedených stresových testov skúma vrcholový manažment aspoň raz za mesiac a musia byť v súlade so zásadami a obmedzeniami schválenými riadiacim orgánom inštitúcie; inštitúcia musí prijať príslušné opatrenia, keď výsledky uvedených stresových testov ukazujú nadmerné straty vyplývajúce z obchodovania inštitúcie za určitých okolností;
   h) inštitúcia musí uskutočňovať pravidelné nezávislé preskúmania svojich interných modelov merania rizika, a to buď ako súčasť svojho pravidelného vnútorného auditu alebo tak, že uskutočnením preskúmania poverí tretiu stranu, a toto preskúmanie sa bude viesť k spokojnosti príslušných orgánov.

Na účely prvého pododseku písm. h) znamená tretia strana podnik, ktorý poskytuje audítorské alebo poradenské služby inštitúciám a ktorý má dostatočne kvalifikovaných pracovníkov v oblasti trhových rizík v obchodných činnostiach.

   2. Preskúmanie uvedené v odseku 1 písm. h) sa týka tak činností obchodných útvarov, ako aj nezávislého útvaru kontroly rizika. Inštitúcia musí minimálne raz ročne preskúmať celkový proces riadenia rizika. V uvedenom preskúmaní sa posudzuje:
   a) primeranosť dokumentácie systému a procesu riadenia rizika a organizácie útvaru kontroly rizika;
   b) integrácia rizikových opatrení do každodenného riadenia rizika a integrita systému riadenia informácií;
   c) procesy, ktoré inštitúcia používa pri schvaľovaní modelov oceňovania rizika a systémov oceňovania, ktoré používajú pracovníci front-office a back-office;
   d) rozsah rizík zachytených modelom, presnosť a vhodnosť systému merania rizika a validáciu akýchkoľvek významných zmien v internom modeli merania rizika;
   e) presnosť a úplnosť údajov o pozícii, presnosť a primeranosť predpokladov o volatilite a korelácii, presnosť oceňovania a výpočtov citlivosti na riziko a presnosť a vhodnosť na vytváranie proxy údajov, keď sú dostupné údaje nedostatočné na splnenie požiadavky stanovenej v tejto kapitole;
   f) overovací proces, ktorý inštitúcia používa na hodnotenie konzistentnosti, včasnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov používaných na fungovanie akýchkoľvek jej interných modelov merania rizika vrátane nezávislosti uvedených zdrojov údajov;
   g) overovací proces, ktorý inštitúcia používa na hodnotenie požiadaviek spätného testovania a požiadaviek na prideľovanie ziskov a strát, ktoré sú vedené s cieľom posúdiť presnosť jej interných modelov merania rizika;
   h) ak preskúmanie vykonáva tretia strana v súlade s odsekom 1 písm. h) tohto článku, overenie, že proces internej validácie uvedený v článku 325bj spĺňa svoje ciele.
   3. Inštitúcie aktualizujú techniky a postupy, ktoré používajú pre niektorý z interných modelov merania rizika, ktorý používajú na účely tejto kapitoly, aby zohľadnili vývoj nových techník a najlepších postupov, ktoré sa vyvíjajú vo vzťahu k uvedeným interným modelom merania rizika.

Článok 325bj

Interná validácia

   1. Inštitúcie musia mať zavedené postupy na zaistenie toho, aby ich interné modely merania rizika používané na účely tejto kapitoly boli primerane validované náležite kvalifikovanými stranami, ktoré sú nezávislé od vývojového procesu, aby sa pri týchto modeloch zaistila koncepčná správnosť a schopnosť primerane zachytávať všetky významné riziká.
   2. Inštitúcie musia validáciu uvedenú v odseku 1 uskutočňovať za týchto okolností:
   a) keď je prvotne vyvinutý akýkoľvek interný model merania rizika a keď sa v tomto modeli vykonajú akékoľvek významné zmeny;
   b) pravidelne, a vtedy, keď dôjde k akýmkoľvek významným štrukturálnym zmenám na trhu alebo zmenám v zložení portfólia, ktoré by mohli viesť k tomu, že interný model merania rizík už nebude primeraný.
   3. Validácia interných modelov merania rizika inštitúcie sa nesmie obmedzovať na spätné testovanie a požiadavky na prideľovanie ziskov a strát, ale musí zahŕňať aspoň tieto aspekty:
   a) testy s cieľom overiť, či sú predpoklady vykonané v internom modeli primerané a nepodceňujú alebo nepreceňujú riziko;
   b) vlastné testy validácie interného modelu vrátane spätného testovania nad rámec regulačných programov spätného testovania vo vzťahu k rizikám a štruktúram svojich portfólií;
   c) použitie hypotetických portfólií, aby sa zabezpečilo, že interný model merania rizika je schopný zohľadniť konkrétne štrukturálne prvky, ktoré sa môžu objaviť, napríklad významné bázické riziká a riziko koncentrácie alebo riziká spojené s používaním proxy údajov.

Článok 325bk

Výpočet miery rizika v rámci stresového scenára

   1. Miera rizika v rámci stresového scenára daného nemodelovateľného faktora rizika znamená stratu, ktorá vzniká vo všetkých pozíciách v obchodnej knihe alebo pozíciách v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, v prípade portfólia, ktoré obsahuje uvedený nemodelovateľný faktor rizika, keď sa pre daný faktor rizika použije extrémny scenár budúceho otrasu.
   2. Inštitúcie vypracujú k spokojnosti svojich príslušných orgánov vhodné extrémne scenáre budúceho otrasu pre všetky nemodelovateľné faktory rizika.
   3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) ako majú inštitúcie vypracovať extrémne scenáre budúceho otrasu použiteľné pre nemodelovateľné faktory rizika a ako majú použiť tieto extrémne scenáre budúceho otrasu pre dané faktory rizika;
   b) regulačný extrémny scenár budúceho otrasu pre každú hlavnú podkategóriu faktorov rizika uvedenú v tabuľke 2 v článku 325bd, ktorý môžu inštitúcie použiť, keď nedokážu vypracovať extrémny scenár budúceho otrasu v súlade s písmenom a) tohto pododseku, alebo ktorého použitie môžu príslušné orgány od inštitúcie požadovať, ak tieto orgány nie sú spokojné s extrémnym scenárom budúceho šoku vypracovaným inštitúciou;
   c) okolnosti, za ktorých môže inštitúcia vypočítať mieru rizika v rámci stresového scenára pre viac než jeden nemodelovateľný faktor rizika;
   d) spôsob, akým inštitúcie majú agregovať miery rizika v rámci stresového scenára pre všetky nemodelovateľné faktory rizika zaradené v pozíciách v ich obchodnej knihe a pozíciách v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku.

Pri vypracúvaní týchto návrhov regulačných technických predpisov berie EBA do úvahy požiadavku, že úroveň požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko nemodelovateľného faktora rizika, ako sa stanovuje v tomto článku, je rovnako vysoká ako úroveň požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, ktorá by bola vypočítaná na základe tejto kapitoly, ak by bol daný faktor rizika modelovateľný.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [pätnásť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Oddiel 3

Interný model rizika zlyhania

Článok 325bl

Rozsah pôsobnosti interného modelu rizika zlyhania

   1. Všetky pozície inštitúcie, ktoré boli priradené k trading deskom, pre ktoré bolo inštitúcii udelené povolenie, ako sa uvádza v článku 325az ods. 2, podliehajú požiadavke na vlastné zdroje pre riziko zlyhania vtedy, keď tieto pozície obsahujú aspoň jeden faktor rizika, ktorý bol zaradený do kategórie hlavných kategórií faktorov rizika „kapitál“ alebo „kreditné rozpätie“ v súlade s článkom 325bd ods. 1. Uvedená požiadavka na vlastné zdroje, ktorá je dodatočná k rizikám zachyteným požiadavkami na vlastné zdroje uvedenými v článku 325ba ods. 1, sa vypočíta použitím interného modelu rizika zlyhania inštitúcie. Toho modelu, ktorý musí spĺňať požiadavky stanovené v tomto oddiele.
   2. Pre každú z pozícií uvedených v odseku 1 musí inštitúcia určiť jedného emitenta obchodovaných dlhových alebo kapitálových nástrojov spojených aspoň s jedným faktorom rizika.

Článok 325bm

Povolenie používať interný model rizika zlyhania

   1. Príslušné orgány udelia inštitúcii povolenie, aby používala interný model rizika zlyhania na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 325ba ods. 2 pre všetky pozície v obchodnej knihe uvedené v článku 325bl, ktoré sú priradené ▌k trading desku, ktorého interný model rizika zlyhania spĺňa ▌požiadavky stanovené v článkoch 325bi, 325bj, 325bn, 325bo a 325bp▌.
   3. Ak trading desk inštitúcie, ku ktorému bola priradená aspoň jedna z pozícií v obchodnej knihe uvedených v článku 325bl, nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku, požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých pozícií v tomto trading desku sa vypočítavajú v súlade s prístupom stanoveným v kapitole 1a.

Článok 325bn

Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania s použitím interného modelu rizika zlyhania

   1. Inštitúcie vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania s použitím interného modelu rizika zlyhania pre portfólio všetkých pozícií v obchodnej knihe uvedených v článku 325bl takto:
   a) požiadavky na vlastné zdroje sa musia rovnať výške hodnoty v riziku merajúcej potenciálne straty v trhovej hodnote portfólia spôsobené zlyhaním emitentov súvisiacim s danými pozíciami na 99,9-% intervale spoľahlivosti v časovom horizonte jedného roka;
   b) potenciálna strata uvedená v písmene a) znamená priamu alebo nepriamu stratu trhovej hodnoty pozície spôsobenú zlyhaním emitentov, ktorá je dodatočná k akýmkoľvek stratám už zohľadneným v aktuálnom ocenení pozície; zlyhanie emitentov akciových pozícií znamená stanovenie hodnôt cien akcií emitentov na nulu;
   c) inštitúcie určia korelácie zlyhania medzi rôznymi emitentmi na základe koncepčne správnej metodiky, použitím objektívnych historických údajov o trhových kreditných rozpätiach alebo cenách akcií, ktoré pokrývajú časové obdobie aspoň 10 rokov, ktoré zahŕňa stresové obdobie identifikované inštitúciou v súlade s článkom 325bc ods. 2; výpočet korelácií zlyhania medzi rôznymi emitentmi sa kalibruje na časový horizont jedného roka;
   d) interný model rizika zlyhania je založený na predpoklade konštantnej pozície po dobu jedného roka.
   2. Inštitúcie vypočítavajú požiadavku na vlastné zdroje pre riziko zlyhania použitím interného modelu rizika zlyhania, ako je uvedené v odseku 1, aspoň raz týždenne.
   3. Odchylne od odseku 1 písm. a) a c) môže inštitúcia nahradiť časový horizont jedného roka časovým horizontom šesťdesiatich dní na účely výpočtu rizika zlyhania pre niektoré alebo všetky akciové pozície podľa potreby. V takom prípade výpočet korelácií zlyhania medzi cenami akcií a pravdepodobnosťami zlyhania musí byť konzistentný s časovým horizontom šesťdesiatich dní a výpočet korelácií zlyhania medzi cenami akcií a cenami dlhopisov musí byť konzistentný s časovým horizontom jedného roka.

Článok 325bo

Zohľadnenie hedžingov v internom modeli rizika zlyhania

   1. Inštitúcie môžu do svojho interného modelu rizika zlyhania začleňovať hedžingy a pozície môžu vzájomne započítavať vtedy, keď dlhé a krátke pozície súvisia s rovnakým finančným nástrojom.
   2. Inštitúcie môžu vo svojich interných modeloch rizika zlyhania zohľadniť iba účinky hedžingu alebo diverzifikácie spojené s dlhými a krátkymi pozíciami zahŕňajúcimi rôzne nástroje alebo rôzne cenné papiere rovnakého dlžníka, ako aj dlhé a krátke pozície rôznych emitentov explicitným modelovaním hrubých dlhých a krátkych pozícií v rôznych nástrojoch vrátane modelovania bázických rizík medzi rôznymi emitentmi.
   3. Inštitúcie vo svojich interných modeloch rizika zlyhania zachytia významné riziká medzi hedžingovým nástrojom a hedžovaným nástrojom, ktoré by mohli nastať v intervale medzi splatnosťou hedžingového nástroja a jednoročným horizontom, ako aj potenciál pre významné bázické riziká v stratégiách hedžingu, ktoré vyplývajú z rozdielov v type produktu, v nadriadenosti v kapitálovej štruktúre, v internom alebo externom ratingu, v splatnosti, roku emisie a z ďalších rozdielov ▌. Inštitúcie zohľadnia hedžingový nástroj, len ak ho možno zachovať aj v prípade, ak sa dlžník blíži ku kreditnej alebo inej udalosti.

Článok 325bp

Osobitné požiadavky pre interný model rizika zlyhania

   1. Interný model rizika zlyhania uvedený v článku 325bm ods. 1 musí byť schopný modelovať zlyhanie jednotlivých emitentov, ako aj súčasné zlyhanie viacerých emitentov a musí sa v ňom brať do úvahy vplyv týchto zlyhaní na trhové hodnoty pozícií, ktoré sú zahrnuté v rozsahu daného modelu. Na tieto účely sa zlyhanie každého jednotlivého emitenta modeluje pomocou ▌dvoch druhov faktorov systémového rizika ▌.
   2. Interný model rizika zlyhania musí odzrkadľovať hospodársky cyklus vrátane závislosti medzi mierami navrátenia a faktormi systémového rizika uvedenými v odseku 1.
   3. Interný model rizika zlyhania musí odzrkadľovať nelineárny vplyv opcií a iných pozícií s významným nelineárnym správaním vo vzťahu k cenovým zmenám. Inštitúcie musia zároveň riadne zohľadňovať aj veľkosť rizika modelu spojeného s oceňovaním a odhadom cenových rizík súvisiacich s danými produktmi.
   4. Interný model rizika zlyhania musí vychádzať z objektívnych a aktuálnych údajov.
   5. Pre simuláciu zlyhania emitentov v internom modeli rizika zlyhania musia odhady inštitúcie, pokiaľ ide o pravdepodobnosti zlyhania, spĺňať tieto požiadavky:
   a) spodná hodnota pravdepodobností zlyhania je 0,03 %;
   b) pravdepodobnosti zlyhania musia byť založené na ročnom časovom horizonte, ak nie je v tomto oddiele stanovené inak;
   c) pravdepodobnosti zlyhania sa merajú výhradne alebo v kombinácii s aktuálnymi trhovými cenami, ▌údajmi o skutočných minulých zlyhaniach a extrémnych poklesoch trhových cien zodpovedajúcich zlyhaniam, sledovanými počas historického obdobia aspoň piatich rokov; pravdepodobnosti zlyhania nesmú byť odvodzované len z aktuálnych trhových cien;
   d) inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na odhad pravdepodobností zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, uplatní metodiku stanovenú v hlave II kapitole 3 oddiele 1 s cieľom vypočítať pravdepodobnosti zlyhania;
   e) inštitúcia, ktorej nebolo udelené povolenie na odhad pravdepodobností zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, na odhad pravdepodobností zlyhania vypracuje internú metodiku alebo použije externé zdroje; v oboch situáciách musia byť odhady pravdepodobností zlyhania konzistentné s požiadavkami stanovenými v tomto článku.
   6. Na simuláciu zlyhania emitentov v internom modeli rizika zlyhania musia odhady inštitúcie, pokiaľ ide o straty v prípade zlyhania, spĺňať tieto požiadavky:
   a) spodná hodnota odhadov straty v prípade zlyhania je 0 %;
   b) odhady straty v prípade zlyhania musia odzrkadľovať nadriadenosť každej pozície;
   c) inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na odhad straty v prípade zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, uplatní metodiku stanovenú v hlave II kapitole 3 oddiele 1 s cieľom vypočítať odhady straty v prípade zlyhania;
   d) inštitúcia, ktorej nebolo udelené povolenie na odhad straty v prípade zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, vypracuje na odhad straty v prípade zlyhania internú metodiku alebo použije externé zdroje; v oboch situáciách musia byť odhady straty v prípade zlyhania konzistentné s požiadavkami stanovenými v tomto článku.
   7. Ako súčasť nezávislého preskúmania a validácie interných modelov používaných na účely tejto kapitoly, a to aj pre systém merania rizika, inštitúcie:
   a) overia, že ich prístup k modelovaniu, ak sa zmenia korelácie a ceny, je vhodný pre ich portfólio vrátane výberu a váh faktorov systémového rizika modelu;
   b) vykonajú rôzne stresové testy vrátane analýz citlivosti a analýz scenára s cieľom posúdiť kvalitatívnu a kvantitatívnu opodstatnenosť interného modelu rizika zlyhania, najmä so zreteľom na zaobchádzanie s koncentráciami a
   c) použijú vhodnú kvantitatívnu validáciu vrátane príslušných referenčných hodnôt interného modelovania.

Testy uvedené v písmen b) sa neobmedzujú na škálu predchádzajúcich zaznamenaných udalostí.

   8. Interný model rizika zlyhania musí vhodne odzrkadľovať koncentrácie emitenta a koncentrácie, ktoré môžu vzniknúť v rámci tried produktov a naprieč nimi za stresových podmienok.
   9. Interný model rizika zlyhania musí byť konzistentný s internými metodikami riadenia rizika inštitúcie pre identifikovanie, meranie a riadenie obchodných rizík.
   10. Inštitúcie musia mať jasne vymedzené zásady a postupy na určovanie predpokladov zlyhania pre korelácie medzi rôznymi emitentmi v súlade s článkom 325bn ods. 2 a uprednostňovaný výber metódy na odhadovanie pravdepodobností zlyhania uvedených v odseku 5 písm. e) tohto článku a straty v prípade zlyhania, ktoré sa uvádzajú v odseku 6 písm. d) tohto článku.
   11. Inštitúcie musia dokumentovať svoje interné modely tak, aby ich predpoklady korelácií a iné predpoklady modelovania boli pre príslušné orgány transparentné.
   12. EBA vypracuje návrhy regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť požiadavky, ktoré majú spĺňať interné metodiky inštitúcie alebo externých zdrojov pre odhadovanie pravdepodobností zlyhania a strát v prípade zlyhania v súlade s odsekom 5 písm. e) a odsekom 6 písm. d).

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [15 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

91.  V článku 384 ods. 1 sa definícia EADitotal nahrádza takto:"

EADitotal = celková hodnota expozície voči kreditnému riziku protistrany za protistranu „i“ (spočítaná vo všetkých jej súboroch vzájomného započítavania) vrátane vplyvu kolaterálu v súlade s metódami stanovenými v hlave II kapitole 6 oddieloch 3 až 6 vzťahujúcimi sa na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko protistrany pre danú protistranu.“

"

92.  Článok 385 sa nahrádza takto:"

„Článok 385

Alternatíva k použitiu metód úpravy ocenenia pohľadávok na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje

Inštitúcie, ktoré používajú metódu pôvodnej expozície stanovenú v článku 282, môžu v prípade nástrojov uvedených v článku 382 a na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu ako alternatívu k článku 384 uplatniť multiplikačný koeficient 10 na výsledné hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko protistrany pre dané expozície namiesto výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok.“

"

93.  Článok 390 sa nahrádza takto:"

„Článok 390

Výpočet hodnoty expozície

   1. Celkové expozície voči skupine prepojených klientov sa vypočítavajú tak, že sa pridajú spolu expozície voči jednotlivým klientom v uvedenej skupine.
   2. Celkové expozície voči jednotlivým klientom sa vypočítavajú spočítaním expozícií v obchodnej knihe a expozícií v neobchodnej knihe.
   3. V prípade expozícií v obchodnej knihe môžu inštitúcie:
   a) vzájomne započítať svoje dlhé a krátke pozície v rovnakých finančných nástrojoch emitovaných daným klientom s čistou pozíciou v každom z rôznych nástrojov vypočítaných v súlade s metódami stanovenými v tretej časti hlave IV kapitole 2;
   b) vzájomne započítať svoje dlhé a krátke pozície v rôznych finančných nástrojoch emitovaných daným klientom, ale iba vtedy, ak je podkladový finančný nástroj pre krátku pozíciu podriadený podkladovému finančnému nástroju pre dlhú pozíciu, alebo ak majú podkladové nástroje rovnakú nadriadenosť.

Na účely písmen a) a b) môžu byť finančné nástroje zaradené do skupín na základe rôznych stupňov nadriadenosti s cieľom určiť relatívnu nadriadenosť pozícií.

   4. Inštitúcie vypočítavajú hodnoty expozícií vyplývajúce zo zmlúv o derivátoch uvedených v prílohe II a zo zmlúv o kreditných derivátoch priamo uzavretých s klientom v súlade s niektorou z metód uvedených v tretej časti v hlave II kapitole 6 oddiele 3, 4 a 5 podľa konkrétneho prípadu. Expozície vyplývajúce z transakcií uvedených v článkoch 378, 379 a 380 sa musia vypočítať spôsobom ustanoveným v uvedených článkoch.

Pri výpočte hodnoty expozície v prípade zmlúv uvedených v prvom pododseku, ak sú tieto zmluvy pridelené k obchodnej knihe, inštitúcie dodržiavajú aj zásady stanovené v článku 299.

Odchylne od prvého pododseku môžu inštitúcie, ktoré majú povolenie používať metódy uvedené v tretej časti v hlave II kapitole 4 oddiele 4 a v tretej časti v hlave II kapitole 6 oddiele 6, použiť tieto metódy na výpočet hodnoty expozícií pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov.

   5. Inštitúcie pripočítajú k celkovej expozícii voči klientovi expozície vyplývajúce zo zmlúv o derivátoch uvedených v prílohe II a zo zmlúv o kreditných derivátoch, ak táto zmluva nie je priamo uzatvorená s daným klientom, ale daný klient emitoval podkladový dlhový cenný papier alebo kapitálový nástroj.
   6. Expozície nesmú zahŕňať žiadne z týchto expozícií:
   a) v prípade devízových transakcií expozície, ktoré sú výsledkom bežného vyrovnania počas dvoch pracovných dní po platbe;
   b) v prípade transakcií kúpy alebo predaja cenných papierov expozície, ktoré sú výsledkom bežného vyrovnania počas piatich pracovných dní po platbe alebo doručení cenných papierov, podľa toho, čo nastane skôr;
   c) v prípade poskytovania peňažných prevodov vrátane vykonávania platobných služieb, zúčtovania a vyrovnania v akejkoľvek mene a korešpondenčného bankovníctva alebo služieb zúčtovania, vyrovnania a správy finančných nástrojov pre klientov, oneskorené prijatie finančných zdrojov a iné expozície vyplývajúce z činnosti klienta, ktoré netrvajú dlhšie než nasledujúci pracovný deň;
   d) v prípade poskytovania peňažných prevodov vrátane vykonávania platobných služieb, zúčtovania a vyrovnania v akejkoľvek mene a korešpondenčného bankovníctva, vnútrodenné expozície voči inštitúciám poskytujúcim uvedené služby;
   e) expozície odpočítané od položiek vlastného kapitálu Tier 1 alebo položiek dodatočného kapitálu Tier 1 v súlade s článkami 36 a 56 alebo akýkoľvek iný odpočet od uvedených položiek, ktorým sa znižuje pomer solventnosti ▌.
   7. S cieľom určiť celkovú expozíciu voči klientovi alebo skupine prepojených klientov v súvislosti s klientmi, voči ktorým má inštitúcia expozície prostredníctvom transakcií uvedených v článku 112 písm. m) a o), alebo prostredníctvom iných transakcií v prípade, že ide o expozíciu voči podkladovým aktívam, inštitúcia posúdi svoje podkladové expozície, pričom zohľadní ekonomickú podstatu štruktúry transakcie a riziká obsiahnuté v samotnej štruktúre transakcie, s cieľom určiť, či predstavuje dodatočnú expozíciu.“.
   8. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) podmienky a metodiky, ktoré sa majú používať na určenie celkovej expozície voči klientovi alebo skupine prepojených klientov pre druhy expozícií uvedené v odseku 7;
   b) podmienky, za ktorých štruktúra transakcií uvedená v odseku 7 nepredstavuje dodatočnú expozíciu.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

   9. Na účely odseku 5 vypracuje EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť, ako určiť expozície vyplývajúce zo zmlúv o derivátoch uvedených v prílohe II a zmlúv o kreditných derivátov, ak zmluva nebola priamo uzavretá s klientom, ale ktoré sú podkladovým aktívom dlhového alebo akciového nástroja vydaného uvedeným klientom pre ich začlenenie do expozícií voči klientovi.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [9 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

"

94.  V článku 391 sa dopĺňa tento odsek:"

„Na účely prvého odseku môže Komisia prijať prostredníctvom vykonávacích aktov a po uplatnení postupu preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 464 ods. 2, rozhodnutia o tom, či tretia krajina uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii. “

"

95.  Článok 392 sa nahrádza takto:"

„Článok 392

Vymedzenie veľkej majetkovej angažovanosti

Expozícia inštitúcie voči klientovi alebo skupine prepojených klientov sa považuje za veľkú majetkovú angažovanosť, ak sa hodnota expozície rovná alebo presiahne 10 % jej kapitálu Tier 1.“

"

96.  Článok 394 sa nahrádza takto:"

„Článok 394

Požiadavky na podávanie správ

   1. Inštitúcie predkladajú svojim príslušným orgánom za každú veľkú majetkovú angažovanosť, ktorú majú v držbe, vrátane veľkej majetkovej angažovanosti vyňatej z pôsobnosti článku 395 ods. 1, tieto informácie:
   a) totožnosť klienta alebo skupiny prepojených klientov, voči ktorým má inštitúcia veľkú majetkovú angažovanosť;
   b) hodnota expozície pred zohľadnením prípadného účinku zmierňovania kreditného rizika;
   c) druh financovaného alebo nefinancovaného kreditného zabezpečenia v prípade, že sa použilo;
   d) hodnota expozície po zohľadnení prípadného účinku zmierňovania kreditného rizika vypočítanú na účely článku 395 ods. 1.

Inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje tretia časť hlava II kapitola 3, predkladajú informácie svojim príslušným orgánom o svojich 20 najväčších majetkových angažovanostiach na konsolidovanom základe s výnimkou expozícií vyňatých z pôsobnosti článku 395 ods. 1.

Inštitúcie predkladajú informácie svojim príslušným orgánom aj o expozíciách s hodnotou rovnajúcou sa alebo väčšou ako 300 miliónov EUR, ale menšou ako 10 % kapitálu Tier 1 danej inštitúcie na konsolidovanom základe.

   2. Okrem informácií uvedených v odseku 1 tohto článku inštitúcie svojim príslušným orgánom predkladajú nasledujúce informácie vo vzťahu k svojim 10 najväčším majetkovým angažovanostiam na konsolidovanom základe voči inštitúciám, ako aj k svojim 10 najväčším majetkovým angažovanostiam voči subjektom tieňového bankovníctva, ktoré vykonávajú bankové činnosti mimo regulovaného rámca na konsolidovanom základe vrátane veľkých majetkových angažovaností vyňatých z pôsobnosti článku 395 ods. 1:
   a) totožnosť klienta alebo skupiny prepojených klientov, voči ktorým má inštitúcia veľkú majetkovú angažovanosť;
   b) hodnota expozície pred zohľadnením prípadného účinku zmierňovania kreditného rizika;
   c) druh financovaného alebo nefinancovaného kreditného zabezpečenia v prípade, že sa použilo;
   d) hodnota expozície po zohľadnení prípadného účinku zmierňovania kreditného rizika vypočítanú na účely článku 395 ods. 1.
   3. Inštitúcie predkladajú svojim príslušným orgánom informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 ▌najmenej raz za polrok ▌.

   4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť kritériá identifikácie subjektov tieňového bankovníctva uvedených v odseku 2.

Pri vypracúvaní uvedeného návrhu regulačných technických predpisov EBA zohľadní medzinárodný vývoj a medzinárodne dohodnuté normy týkajúce sa tieňového bankovníctva a zváži, či:

   a) vzťah s jednotlivým subjektom alebo so skupinou subjektov môže predstavovať riziká pre platobnú schopnosť alebo pozíciu likvidity inštitúcie;
   b) subjekty, ktoré podliehajú požiadavkám na platobnú schopnosť alebo likviditu podobným tým, ktoré sa ukladajú týmto ▌nariadením a smernicou 2013/36/EÚ, by sa mali úplne alebo čiastočne vylúčiť z oznamovacej povinnosti podľa odseku 2 týkajúcej sa subjektov tieňového bankovníctva.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

97.  Článok 395 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Inštitúcii nesmie po zohľadnení účinku zmierňovania kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403 vzniknúť voči klientovi alebo skupine prepojených klientov expozícia, ktorej hodnota presahuje 25 % jej kapitálu Tier 1. Ak je uvedený klient inštitúciou, alebo ak skupina prepojených klientov zahŕňa jednu alebo viaceré inštitúcie, táto hodnota nesmie presiahnuť 25 % kapitálu Tier 1 inštitúcie alebo 150 miliónov EUR, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, pod podmienkou, že súčet hodnôt expozícií po zohľadnení účinku zmierňovania kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403 voči všetkým prepojeným klientom, ktorí nie sú inštitúciami, nepresahuje 25 % kapitálu Tier 1 inštitúcie.

Ak je suma 150 miliónov EUR vyššia ako 25 % kapitálu Tier 1 inštitúcie, hodnota expozície po zohľadnení vplyvu zmierňovania kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403 tohto nariadenia nesmie presiahnuť primeraný limit z hľadiska kapitálu Tier 1 danej inštitúcie. Tento limit si s cieľom riešiť a kontrolovať riziko koncentrácie stanoví inštitúcia v súlade s politikami a postupmi uvedenými v článku 81 smernice 2013/36/EÚ. Tento limit nesmie presiahnuť 100 % kapitálu Tier 1 inštitúcie.

Príslušné orgány môžu stanoviť nižší limit než 150 miliónov EUR, v takom prípade o tom informujú EBA a Komisiu.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku nesmie G-SII vzniknúť expozícia voči inej G-SII alebo G-SII mimo EÚ, ktorej hodnota po zohľadnení účinku zmierňovania kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403 presahuje 15 % jej kapitálu Tier 1. G-SII musí takýto limit dodržiavať najneskôr po uplynutí ▌12 mesiacov od dátumu, od kedy sa označuje ako G-SII. Ak má G-SII expozíciu voči inej inštitúcii alebo skupine, ktorá sa označuje ako G-SII alebo ako G-SII mimo EÚ, musí takýto limit dodržiavať najneskôr do 12 mesiacov od dátumu, od ktorého uvedená iná inštitúcia alebo skupiny sa označuje ako G-SII alebo ako G-SII mimo EÚ“;

"

b)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Limity stanovené v tomto článku sa môžu prekročiť v prípade expozícií v obchodnej knihe inštitúcie, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) expozícia v neobchodnej knihe voči klientovi alebo príslušnej skupine prepojených klientov neprekračuje limit stanovený v odseku 1, pričom tento limit sa vypočítava so zreteľom na kapitál Tier 1, takže prekročenie vzniká výlučne v obchodnej knihe;
   b) inštitúcia spĺňa dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje na časť expozície prekračujúcu limit stanovený v odseku 1 tohto článku, ktorá sa vypočíta v súlade s článkami 397 a 398;
   c) ak uplynulo 10 alebo menej dní od prekročenia uvedeného v písmene b), expozícia v obchodnej knihe voči príslušnému klientovi alebo skupine prepojených klientov nepresahuje 500 % kapitálu Tier 1 inštitúcie;
   d) akékoľvek prekročenie, ktoré trvalo viac než 10 dní, v celkovej hodnote nepresahuje 600 % kapitálu Tier 1 inštitúcie.

Pri každom prekročení limitu inštitúcia bezodkladne oznámi príslušným orgánom sumu prekročenia a meno dotknutého klienta a prípadne názov skupiny prepojených dotknutých klientov.“

"

98.  Článok 396 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  druhý pododsek sa nahrádza takto:"

„Ak sa uplatňuje suma 150 miliónov EUR uvedená v článku 395 ods. 1, príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch povoliť prekročenie limitu 100 % kapitálu Tier 1 inštitúcie.“;

"

ii)  dopĺňa sa tento pododsek:"

„Ak vo výnimočných prípadoch uvedených v prvom a druhom pododseku tohto odseku povolí príslušný orgán inštitúcii prekročiť limit stanovený v článku 395 ods. 1 na obdobie dlhšie než tri mesiace, inštitúcia predloží plán včasného návratu k splneniu uvedeného limitu k spokojnosti príslušného orgánu a tento plán uskutoční v časovej lehote dohodnutej s príslušným orgánom. Príslušný orgán vykonávanie plánu monitoruje a v prípade potreby vyžaduje rýchlejší návrat k splneniu limitu.“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek:"

„3. Na účely odseku 1 vydá EBA usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom stanoviť, ako môžu príslušné orgány určiť:

   a) mimoriadne prípady ▌uvedené v odseku 1 tohto článku;
   b) čas považovaný za vhodný pre návrat k splneniu limitu;
   c) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌na zabezpečenie včasného návratu k splneniu limitu inštitúciou.“

"

99.  V článku 397 sa v stĺpci 1 tabuľky 1 pojem „prípustný kapitál“ nahrádza pojmom „kapitál Tier 1“.

100.  Článok 399 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Inštitúcia použije pri výpočte expozície postup zmierňovania kreditného rizika, ak tento postup použila na výpočet kapitálových požiadaviek na kreditné riziko v súlade s treťou časťou hlavou II a za predpokladu, že postup zmierňovania kreditného rizika spĺňa podmienky stanovené v tomto článku.

Na účely článkov 400 až 403 zahŕňa pojem „záruka“ kreditné deriváty uznané podľa tretej časti hlavy II kapitoly 4, ktoré nie sú dlhovými nástrojmi viazanými na kreditné riziko.“;

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Postupy zmierňovania kreditného rizika, ktoré sú k dispozícii iba pre inštitúcie používajúce jeden z prístupov IRB, sa nepoužívajú na zníženie hodnôt expozície na účely veľkej majetkovej angažovanosti, s výnimkou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom v súlade s článkom 402.“

"

101.  Článok 400 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa prvý pododsek mení takto:

i)  písmeno j) sa nahrádza takto:"

„j) obchodné expozície zúčtovacích členov a príspevky do fondu pre prípad zlyhania voči kvalifikovaným centrálnym protistranám;“;

"

ii)  dopĺňajú sa tieto body:"

„l) obchodné expozície klientov uvedené v článku 305 ods. 2 alebo 3;

   m) podiely subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo ich dcérskych spoločností, ktoré samotné nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ▌v podobe nástrojov vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov uvedených v článku 45f ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli emitované niektorými z týchto subjektov:
   i) pokiaľ ide o subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, inými subjektmi patriacimi do rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;
   ii) pokiaľ ide o dcérske spoločnosti subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, ktoré samotné nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, dcérskymi spoločnosťami príslušnej dcérskej spoločnosti patriacimi do rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši“.
   n) expozície vyplývajúce zo záväzku minimálnej hodnoty, ktorá spĺňa všetky podmienky stanovené v článku 132c ods. 3.“;

"

b)  odsek 2 sa mení takto:

i)  písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) Expozície, ktoré vznikli inštitúcii a to aj prostredníctvom účastí alebo iných druhov podielov, voči jej materskej spoločnosti, voči iným dcérskym spoločnostiam tejto materskej spoločnosti alebo voči jej vlastným dcérskym spoločnostiam, a kvalifikovaných účastí, ak sa na tieto spoločnosti vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe, ktorému podlieha aj sama inštitúcia, v súlade s týmto nariadením, smernicou 2002/87/ES alebo rovnocennými normami platnými v tretej krajine.; s expozíciami, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, sa bez ohľadu na to, či sú oslobodené od uplatňovania článku 395 ods. 1 tohto nariadenia, zaobchádza ako s expozíciami voči tretej strane;“;

"

ii)  písmeno k) sa nahrádza takto:"

„k) expozície vo forme kolaterálu alebo záruky na úvery na bývanie poskytnutej oprávnenému poskytovateľovi zabezpečenia uvedenému v článku 201, ktorý sa kvalifikoval na úverový rating, ktorý je prinajmenšom na úrovni nižšej z týchto hodnôt:

   i) stupeň kreditnej kvality 2;
   ii) stupeň kreditnej kvality zodpovedajúci devízovému ratingu ústrednej štátnej správy členského štátu, v ktorom sa nachádzajú ústredia poskytovateľa zabezpečenia;“;

"

iii)  dopĺňa sa toto písmeno:"

„l) expozície vo forme záruky na oficiálne podporované exportné úvery poskytnutej agentúrou na podporu exportu, ktorá sa kvalifikuje na úverový rating, ktorý je aspoň na úrovni nižšej z týchto hodnôt:

   i) stupeň kreditnej kvality 2;
   ii) ii) stupeň kreditnej kvality zodpovedajúci devízovému ratingu ústrednej vlády členského štátu, v ktorom sa nachádza ústredie agentúry na podporu exportu.“;

"

c)  v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Príslušné orgány informujú EBA o tom, či majú v úmysle použiť niektorú z výnimiek stanovených v odseku 2 v súlade s písmenami a) a b) tohto odseku a poskytnú EBA dôvody, ktoré opodstatňujú použitie týchto výnimiek.“;

"

d)  dopĺňa sa tento odsek:"

„4. Na tú istú expozíciu nie je povolené súbežné použitie viac ako jednej výnimky stanovenej v odsekoch 1 a 2.“

"

102.  Článok 401 sa nahrádza takto:"

„Článok 401

Výpočet vplyvu používania postupov zmierňovania kreditného rizika

   1. Pre výpočet hodnoty expozícií na účely článku 395 ods. 1 môže inštitúcia použiť plne upravenú hodnotu expozície (E*) vypočítanú podľa tretej časti hlavy II kapitoly 4 pri zohľadnení zmierňovania kreditného rizika, úprav z dôvodu volatility a akéhokoľvek nesúladu splatnosti uvedenej v danej kapitole.
   2. S výnimkou inštitúcií, ktoré používajú jednoduchú metódu nakladania s finančným kolaterálom, použijú inštitúcie na účely prvého odseku súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom, a to bez ohľadu na metódu použitú na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko.

Odchylne od odseku 1 môžu inštitúcie, ktoré majú povolenie používať metódy uvedené v tretej časti v hlave II kapitole 4 oddiele 4 a v tretej časti v hlave II kapitole 6 oddiele 6, použiť tieto metódy na výpočet hodnoty expozícií transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov.

   3. Pri výpočte hodnoty expozícií na účely článku 395 ods. 1 inštitúcie vykonávajú pravidelné stresové testy svojich koncentrácií kreditného rizika, a to aj vo vzťahu k realizovateľnej hodnote akéhokoľvek prijatého kolaterálu.

Tieto pravidelné stresové testy uvedené v prvom pododseku sú zamerané na riziká vyplývajúce z potenciálnych zmien trhových podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na primeranosť vlastných zdrojov inštitúcií, a riziká vyplývajúce z realizácie kolaterálu v stresových situáciách.

Vykonávané stresové testy musia byť primerané a vhodné pre posudzovanie daných rizík.

Inštitúcie musia do svojich stratégií na riešenie rizika koncentrácie zahrnúť tieto prvky:

   a) politiky a postupy na riešenie rizík vyplývajúcich z nesúladu splatnosti medzi expozíciami a každým kreditným zabezpečením pri týchto expozíciách;
   b) politiky a postupy týkajúce sa rizika koncentrácie vyplývajúceho z uplatňovania postupov zmierňovania kreditného rizika, najmä z veľkých nepriamych expozícií voči kreditnému riziku, napríklad expozície voči jedinému emitentovi cenných papierov prijatých ako kolaterál.
   4. Ak inštitúcia zníži expozíciu voči klientovi použitím prípustného postupu zmierňovania kreditného rizika v súlade s článkom 399 ods. 1, musí spôsobom stanoveným v článku 403 zaobchádzať s časťou expozície, o ktorú sa expozícia voči klientovi znížila tak, akoby vznikla voči poskytovateľovi zabezpečenia a nie voči klientovi.

"

103.  V článku 402, odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

„1. Na výpočet hodnoty expozícií na účely článku 395 môže inštitúcia s výnimkou prípadov, keď to zakazuje uplatniteľné vnútroštátne právo, znížiť hodnotu expozície alebo akejkoľvek časti expozície, ktorá je plne zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v súlade s článkom 125 ods. 1 o založenú trhovú hodnotu dotknutého nehnuteľného majetku alebo o jeho hodnotu poskytnutého hypotekárneho financovania, avšak nie o viac ako o 50 % trhovej hodnoty alebo 60 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania, v tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) príslušné orgány členského štátu nestanovili pre expozície alebo časti expozícií zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie rizikovú váhu vyššiu ako 35 % v súlade s článkom 124 ods. 2;
   b) expozícia alebo časť expozície je plne zabezpečená:
   i) jednou alebo viacerými hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo
   ii) nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v rámci nájomnej transakcie, pri ktorej si prenajímateľ ponecháva plné vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku určenému na bývanie a nájomca ešte neuplatnil svoju možnosť odkúpenia;
   c) požiadavky uvedené v článku 208 a článku 229 ods. 1 sú splnené.
   2. Na výpočet hodnôt expozícií na účely článku 395 môže inštitúcia s výnimkou prípadov, keď to zakazuje uplatniteľné vnútroštátne právo, znížiť hodnotu expozície alebo akejkoľvek časti expozície, ktorá je plne zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v súlade s článkom 126 ods. 1 o založenú trhovú hodnotu dotknutého nehnuteľného majetku alebo o jeho hodnotu poskytnutého hypotekárneho financovania, avšak nie viac ako o 50 % trhovej hodnoty alebo 60 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania, v tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) príslušné orgány členského štátu nestanovili pre expozície alebo časti expozícií zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie rizikovú váhu vyššiu ako 50 % v súlade s článkom 124 ods. 2;
   b) expozícia je plne zabezpečená:
   i) jednou alebo viacerými hypotékami na kancelárske alebo iné priestory určené na podnikanie alebo
   ii) jedným alebo viacerými kancelárskymi alebo inými priestormi určenými na podnikanie a expozíciami týkajúcimi sa transakcií, ktorých predmetom je prenájom nehnuteľného majetku;
   c) požiadavky uvedené v článku 126 ods. 2 písm. a), v článku 208 a článku 229 ods. 1 sú splnené;
   d) nehnuteľný majetok určený na podnikanie je stavebne v plnom rozsahu dokončený.“

"

104.  ▌Článok 403 ▌sa nahrádza takto:"

Článok 403

Substitučný prístup

   1. Ak za expozíciu voči klientovi ručí tretia strana, alebo je táto expozícia zabezpečená kolaterálom emitovaným treťou stranou, inštitúcia musí:
   a) s tou časťou expozície, na ktorú sa vzťahuje záruka, zaobchádzať tak, ako keby vznikla voči ručiteľovi, a nie voči klientovi, za predpokladu, že by sa nezabezpečenej expozícii voči ručiteľovi priradila rovnaká alebo nižšia riziková váha ako riziková váha nezabezpečenej expozície voči klientovi podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2;
   b) s tou časťou expozície, ktorá je zabezpečená trhovou hodnotou uznaného kolaterálu, zaobchádzať tak, ako keby vznikla voči tretej strane, a nie voči klientovi, ak je expozícia zabezpečená kolaterálom a za predpokladu, že by sa kolaterálom zabezpečenej časti expozície priradila rovnaká alebo nižšia riziková váha ako riziková váha nezabezpečenej expozície voči klientovi podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2.

Prístup uvedený v prvom pododseku písm. b) inštitúcia nevyužíva v prípade nesúladu medzi splatnosťou expozície a splatnosťou zabezpečenia.

Na účely tejto časti môže inštitúcia použiť súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom, ako aj zaobchádzanie ustanovené v prvom pododseku písm. b) tohto článku, len ak má povolenie používať súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom, ako aj jednoduchú metódu nakladania s finančným kolaterálom na účely článku 92.

   2. Pri uplatňovaní odseku 1 písm. a) inštitúcia:
   a) ak je záruka denominovaná v inej mene, než v ktorej je denominovaná expozícia, vypočíta hodnotu expozície, ktorá sa považuje za krytú v súlade s ustanoveniami o zaobchádzaní s nesúladom mien pre nefinancované kreditné zabezpečenie stanovenými v tretej časti;
   b) s akýmkoľvek nesúladom medzi splatnosťou expozície a splatnosťou zabezpečenia zaobchádza v súlade s ustanoveniami o zaobchádzaní s nesúladom splatností stanovenými v tretej časti hlave II kapitole 4;
   c) môže uznať čiastočné krytie v súlade so zaobchádzaním stanovenými v tretej časti hlave II kapitole 4.
   3. Na účely odseku 1 písm. b) môže inštitúcia nahradiť sumu uvedenú v písmene a) tohto odseku sumou uvedenou v písmene b) tohto odseku za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v písmenách c), d) a e) tohto odseku:
   a) celková hodnota inštitúcie voči emitentovi kolaterálu v rámci trojstranných zmlúv o repo transakciách sprostredkovaných tripartitným agentom;
   b) úplná hodnota limitov, ktoré by mal tripartitný agent uvedený v písmene a) podľa pokynu inštitúcie uplatniť na cenné papiere emitované emitentom kolaterálu uvedeným v tom písmene;
   c) inštitúcia overila, že tripartitný agent má zavedené primerané ochranné opatrenia na zabránenie porušeniu limitov uvedených v písmene b);
   d) príslušný orgán nevyjadril voči inštitúcii žiadne podstatné obavy;
   e) výška sumy uvedenej v písmene b) tohto odseku a akékoľvek iné expozície inštitúcie voči emitentovi kolaterálu nepresahujú limit stanovený v článku 395 ods. 1.
   4. EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 stanovujúce podmienky uplatňovania zaobchádzania uvedeného v odseku 3 tohto článku vrátane podmienok a frekvencie určovania, monitorovania a revidovania limitov uvedených v písmene b) tohto odseku.

EBA vydá tieto usmernenia do 31. decembra 2019.“

"

105.  V šiestej časti sa názov hlavy I nahrádza takto:"

„VYMEDZENIE POJMOV A POŽIADAVKY NA LIKVIDITU

"

106.  Článok 411 sa nahrádza takto:"

„Článok 411

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto časti sa uplatňujú tieto pojmy:

   1) „finančný klient“ je klient vrátane finančného klienta patriaceho k nefinančnej podnikateľskej skupine, ktorý vykonáva jednu alebo viaceré činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ ako svoju hlavnú podnikateľskú činnosť alebo ktorý je jedným z týchto subjektov:
   a) úverovou inštitúciou;
   b) investičnou spoločnosťou;
   c) účelovou jednotkou zaoberajúcou sa sekuritizáciou (ďalej len „SSPE“);
   d) podnikom kolektívneho investovania (ďalej len „PKI“);
   e) uzavretou investičnou schémou;
   f) poisťovňou;
   g) zaisťovňou;
   h) finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;
   i) finančnou inštitúciou;
   j) systémom dôchodkového zabezpečenia vymedzeným v článku 2 bode 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
   2) „retailový vklad“ je záväzok voči fyzickej osobe alebo MSP, ak by tento MSP spĺňal podmienky na zaradenie do triedy retailových expozícií podľa štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB pre kreditné riziko, alebo záväzok voči spoločnosti, ktorá je oprávnená na zaobchádzanie stanovené v článku 153 ods. 4, a ak celkové vklady daného MSP alebo spoločnosti na ▌základe skupiny ▌neprekračujú 1 milión EUR;
   (3) „osobná investičná spoločnosť“ alebo „OIS“ je podnik alebo trust, ktorých vlastníkom alebo konečným vlastníkom je buď fyzická osoba alebo skupina úzko prepojených fyzických osôb, ktorá nevykonáva žiadnu inú obchodnú, priemyselnú ani profesionálnu činnosť a ktorá bola zriadená s výhradným účelom spravovať majetok vlastníka alebo vlastníkov, a vrátane pomocných činností, ako je oddeľovanie aktív vlastníkov od podnikových aktív, zabezpečovanie prevodu aktív v rámci rodiny alebo zabraňovanie rozdeleniu aktív po úmrtí člena rodiny, za predpokladu, že tieto pomocné činnosti sú spojené s hlavným účelom spočívajúcim v správe majetku vlastníkov;
   4) „sprostredkovateľ vkladov“ je fyzická osoba alebo podnik, ktorí v úverových inštitúciách uskutočňujú za poplatok vklady od tretích strán, vrátane retailových vkladov a podnikových vkladov, avšak s výnimkou vkladov od finančných inštitúcií;
   5) „nezaťažené aktíva“ sú aktíva, na ktoré sa nevzťahujú žiadne právne, zmluvné, regulatórne ani iné obmedzenia brániace inštitúcii likvidovať, predávať, prevádzať, prideľovať uvedené aktíva alebo s nimi všeobecne nakladať prostredníctvom ▌priameho predaja alebo zmluvy o repo transakcii;
   6) „nepovinné nadmerné zabezpečenie kolaterálom“ je akékoľvek množstvo aktív, ktoré inštitúcia nie je povinná pripojiť k emisii krytých dlhopisov na základe právnych alebo regulatórnych požiadaviek, zmluvných záväzkov alebo z dôvodov trhovej disciplíny, takisto najmä ▌vtedy, keď poskytnuté aktíva prekračujú minimálne právne, štatutárne alebo regulatórne požiadavky na nadmerné zabezpečenie kolaterálom vzťahujúce sa na kryté dlhopisy podľa vnútroštátneho práva členského štátu alebo tretej krajiny;

   7) „požiadavka na krytie aktív“ je pomer aktív k záväzkom určený v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu alebo tretej krajiny na účely zvýšenia kreditnej kvality vo vzťahu ku krytým dlhopisom;
   8) „úvery s dozabezpečením“ sú úvery zabezpečené kolaterálom a poskytnuté klientom s cieľom zaujať obchodné pozície s využitím finančnej páky;
   9) „zmluvy o derivátoch“ sú zmluvy o derivátoch uvedené v prílohe II a kreditné deriváty;
   10) „stres“ je náhle alebo závažné zhoršenie platobnej schopnosti alebo pozície likvidity inštitúcie v dôsledku zmien trhových podmienok alebo idiosynkratických faktorov, v dôsledku ktorých existuje významné riziko, že inštitúcia sa stane neschopnou plniť svoje záväzky, ktoré sa stanú splatnými v priebehu nasledujúcich 30 dní;
   11) „aktíva úrovne 1“ sú aktíva s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou podľa článku 416 ods. 1 druhého pododseku;
   12) „aktíva úrovne 2“ sú aktíva s vysokou likviditou a kreditnou kvalitou podľa článku 416 ods. 1 druhého pododseku tohto nariadenia; aktíva úrovne 2 sa ďalej členia na aktíva úrovne 2A a 2B, ako sú stanovené v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1;
   13) „vankúš likvidity“ je hodnota aktív úrovne 1 a 2, ktoré inštitúcia drží v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1;
   14) „čisté záporné toky likvidity“ sú suma, ktorá je výsledkom odpočítania kladných tokov likvidity inštitúcie od jej záporných tokov likvidity;
   15) „mena vykazovania“ je mena ▌členského štátu, v ktorom sídli ústredie inštitúcie;
   16) „faktoring“ je zmluvná dohoda medzi podnikom („postupiteľom“) a finančným subjektom („faktorom“), v rámci ktorej postupiteľ postúpi alebo odpredá svoje pohľadávky faktorovi výmenou za faktor poskytujúci postupiteľovi jednu alebo viaceré z týchto služieb vzhľadom na postúpené pohľadávky:
   a) preddavok percentuálneho podielu objemu postúpených pohľadávok, spravidla s krátkodobou splatnosťou, bez viazanosti a automatického obnovovania,
   b) riadenie pohľadávok, inkaso a zabezpečenie, pričom vo všeobecnosti faktor spravuje evidenciu odbytu postupiteľa a uskutočňuje inkaso pohľadávok v mene faktora;

na účely hlavy IV sa s faktoringom zaobchádza ako s obchodným financovaním;

   17) „záväzná“ kreditná facilita alebo „záväzná“ facilita likvidity je kreditná facilita alebo facilita likvidity, ktorá je neodvolateľná alebo podmienečne odvolateľná.“

"

107.  Článok 412 sa mení takto:

a)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Inštitúcie ▌nezapočítavajú záporné toky likvidity, kladné toky likvidity a likvidné aktíva dvojmo.

Pokiaľ v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1 nie je stanovené inak, ak sa položka môže započítať do viac ako jednej kategórie záporných peňažných tokov, započíta sa do kategórie záporných peňažných tokov, ktorá pre túto položku produkuje najväčší zmluvný záporný peňažný tok.“;

"

b)  vkladá sa tento odsek:"

„4a. Delegovaný akt uvedený v článku 460 ods. 1 sa vzťahuje na úverové inštitúcie a ▌investičné spoločnosti uvedené v článku 6 ods. 4.“

"

108.  Články 413 a 414 sa nahrádzajú takto:"

„Článok 413

Požiadavka na stabilné financovanie

   1. Inštitúcie zabezpečia, aby sa dlhodobé aktíva a podsúvahové položky primerane plnili pomocou rozličných nástrojov financovania, ktoré sú stabilné za obvyklých aj stresových podmienok.
   2. Ustanovenia uvedené v hlave III sa uplatňujú výlučne na účely stanovenia povinností vykazovania uvedených v článku 415, ▌kým nebudú v práve Únii stanovené a zavedené povinnosti vykazovania uvedené v článku 415 pre ukazovateľ čistého stabilného financovania stanovený v hlave IV.
   3. Ustanovenia uvedené v hlave IV sa uplatňujú na účely stanovenia požiadavky na stabilné financovanie uvedenej v odseku 1 tohto článku a povinností vykazovania pre inštitúcie uvedené v článku 415.
   4. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia v oblasti požiadaviek na stabilné financovanie pred tým, ako sa záväzné minimálne normy pre požiadavky na čisté stabilné financovanie uvedené v odseku 1 začnú uplatňovať.

Článok 414

Dodržiavanie požiadaviek na likviditu

Inštitúcia, ktorá nespĺňa požiadavky stanovené v článku 412 alebo v článku 413 ods. 1, alebo ktorá neočakáva, že ich splní, a to aj počas stresového obdobia, to bezodkladne oznámi príslušným orgánom a bez zbytočného odkladu im predloží plán na včasné obnovenie dodržiavania požiadaviek stanovených v článku 412 alebo prípadne v článku 413 ods. 1. Kým sa dodržiavanie neobnoví, inštitúcia položky uvedené v hlave III, v hlave IV, vo vykonávacom akte uvedenom v článku 415 ods. 3 alebo 3a alebo v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1, podľa konkrétneho prípadu, vykazuje denne do konca každého pracovného dňa, pokiaľ príslušný orgán nepovolí nižšiu frekvenciu vykazovania a dlhší odklad vykazovania. Príslušné orgány udelia takéto povolenia len na základe konkrétnej situácie danej inštitúcie, pri zohľadnení rozsahu a komplexnosti činností inštitúcie. Príslušné orgány vykonávanie takéhoto plánu obnovy monitorujú a v prípade potreby vyžadujú rýchlejšiu obnovu dodržiavania požiadaviek.“

"

109.  Článok 415 sa mení takto:

a)  odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

„1. Inštitúcie vykazujú príslušným orgánom položky uvedené vo vykonávacích technických predpisoch uvedených v odseku 3 alebo 3a tohto článku, v hlave IV a v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1 v mene vykazovania, a to bez ohľadu na skutočnú denomináciu týchto položiek. Dovtedy, kým nebudú v práve Únie stanovené a zavedené povinnosti vykazovania a forma vykazovania pre ukazovateľ čistého stabilného financovania stanovený v hlave IV, ▌inštitúcie ▌vykazujú príslušným orgánom položky uvedené v hlave III v ▌mene vykazovania, a to bez ohľadu na skutočnú denomináciu daných položiek.

Frekvencia vykazovania je v prípade položiek uvedených v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1 najmenej mesačná a v prípade položiek uvedených v hlavách III a IV najmenej štvrťročná.

   2. Inštitúcia vykazuje oddelene príslušným orgánom ▌položky uvedené vo vykonávacích technických predpisoch uvedených v ▌odseku 3 alebo 3a tohto článku, v hlave III, až dovtedy, kým sa v práve Únie nestanoví a nezavedie povinnosť vykazovania a formát vykazovania pre ukazovateľa čistého stabilného financovania stanoveného v hlave IV, v hlave IV a v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1 v prípade potreby v súlade s týmito postupmi:
   a) ak sú položky denominované v inej mene, než je mena vykazovania, a inštitúcia má súhrnné záväzky denominované v tejto inej mene, ktoré dosahujú alebo prekračujú 5 % celkových záväzkov inštitúcie alebo jedinej podskupiny na účely likvidity, s výnimkou vlastných zdrojov a podsúvahových položiek, vykazovanie sa vykonáva v mene denominácie;
   b) ak sú položky denominované v mene hostiteľského členského štátu, v ktorom má inštitúcia dôležitú pobočkou, ako sa uvádza v článku 51 smernice 2013/36/EÚ, a tento hostiteľský členský štát používa inú menu, než je mena vykazovania, vykazovanie sa vykonáva v mene členského štátu, v ktorom sa dôležitá pobočka nachádza;
   c) ak sú položky denominované v mene vykazovania a súhrnná hodnota záväzkov v iných menách, než je mena vykazovania, dosahuje alebo prekračuje 5 % celkových záväzkov inštitúcie alebo jedinej podskupiny na účely likvidity s výnimkou vlastných zdrojov a podsúvahových položiek, vykazovanie sa vykonáva v mene vykazovania.
   3. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) jednotné formáty vykazovania a riešení v oblasti informačných technológií a s nimi súvisiace pokyny pre častosť, referenčné dátumy a dátumy zasielania. Formáty a častosť vykazovania sú primerané povahe, rozsahu a zložitosti rôznych činností inštitúcií a zahŕňajú vykazovanie požadované v súlade s odsekmi 1 a 2;
   b) požadované dodatočné ukazovatele na sledovanie likvidity, s cieľom umožniť príslušným orgánom získať komplexný prehľad o profile rizika likvidity inštitúcie, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie.

EBA predloží Komisii návrh týchto vykonávacích technických predpisov pre položky uvedené v písmene a) Komisii do 28. júla 2013 a pre položky uvedené v písmene b) do 1. januára 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.”;

"

b)  vkladá sa tento odsek:"

„3a. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť, ktoré dodatočné ukazovatele na sledovanie likvidity, ako sa uvádza v odseku 3, sa uplatňujú pre malé a menej zložité inštitúcie.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do ... [jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

110.  Článok 416 sa mení takto:

a)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. V súlade s odsekom 1 vykazujú inštitúcie aktíva, ktoré spĺňajú tieto podmienky, ako likvidné aktíva:

   a) aktíva sú nezaťažené alebo dostupné v rámci skupín kolaterálu, ktoré sa majú použiť na získanie dodatočného financovania v rámci záväzných, alebo, ak je skupina prevádzkovaná centrálnou bankou, nezáväzných, ale ešte nefinancovaných úverových liniek, ktoré sú inštitúcii k dispozícii;
   b) aktíva nie sú emitované samotnou inštitúciou, jej materskou ani dcérskou inštitúciou ani inou dcérskou spoločnosťou jej materskej inštitúcie alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti;
   c) cena aktív je vo všeobecnosti výsledkom dohody účastníkov trhu a je možné jednoducho ju pozorovať na trhu alebo cenu možno určiť pomocou vzorca, ktorý sa dá ľahko vypočítať na základe verejne dostupných vstupných údajov a ktorá nezávisí od výrazných predpokladov, ako je tomu zvyčajne pri štruktúrovaných alebo exotických produktoch;
   d) aktíva sú kótované na uznanej burze alebo sú obchodovateľné na trhoch ▌priameho predaja alebo prostredníctvom jednoduchej zmluvy o repo transakciách na trhoch s repo transakciami; uvedené kritériá sa posúdia samostatne pre každý trh.

Podmienky uvedené v prvom pododseku písm. c) a d) sa neuplatňujú na aktíva uvedené v odseku 1 písm. a), e) a f).“;

"

b)  odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:"

„5. S podielmi na majetku v PKI možno zaobchádzať ako s likvidnými aktívami do absolútnej výšky 500 miliónov EUR alebo ekvivalentnej sumy v domácej mene v portfóliu likvidných aktív každej inštitúcie za predpokladu, že sú splnené požiadavky uvedené v článku 132 ods. 3 a že PKI investuje, okrem derivátov na zmiernenie úrokového rizika, kreditného rizika alebo menového rizika, len do likvidných aktív uvedených v odseku 1 tohto článku.

Použitie alebo potenciálne použitie derivátových nástrojov zo strany PKI na hedžovanie rizík povolených nástrojov nebráni tomu, aby sa tento PKI posudzoval ako oprávnený na zaobchádzanie uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Ak hodnotu podielov na majetku v PKI nestanovujú pravidelne podľa trhových cien tretie strany uvedené v článku 418 ods. 4 písm. a) a b) a príslušný orgán dospel k záveru, že inštitúcia nevytvorila spoľahlivé metodiky a postupy pre takéto oceňovanie, ako sa uvádza v článku 418 ods. 4, s podielmi na majetku v danej PKI sa nezaobchádza ako s likvidnými aktívami.

▌6. Ak likvidné aktívum prestane byť v súlade s požiadavkou na zásoby likvidných aktív, ako sa stanovuje v tomto článku, inštitúcia ho môže napriek tomu naďalej považovať za likvidné aktívum počas dodatočného obdobia 30 dní. Ak likvidné aktívum v PKI prestane byť oprávnené na zaobchádzanie stanovené v odseku 5, môžu sa podiely na majetku v PKI napriek tomu považovať za likvidné aktívum počas dodatočného obdobia 30 dní za predpokladu, že tieto aktíva neprekročia 10 % celkových aktív PKI.“;

"

c)  odsek 7 sa vypúšťa.

111.  Článok 419 sa mení takto:

a)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Ak odôvodnené potreby likvidných aktív vzhľadom na požiadavku uvedenú v článku 412 prekračujú dostupnosť týchto likvidných aktív v určitej mene, uplatňuje sa jedna alebo viaceré z týchto výnimiek:

   a) odchylne od článku 417 písm. f) môže byť denominácia likvidných aktív v nesúlade s distribúciou záporných tokov likvidity podľa meny po odpočítaní kladných tokov;
   b) v prípade mien členského štátu alebo tretích krajín sa môžu vyžadované likvidné aktíva nahradiť úverovými linkami od centrálnej banky daného členského štátu alebo tretej krajiny, ktoré sú zmluvne neodvolateľne záväzné na nasledujúcich 30 dní a sú primerane ocenené nezávisle od aktuálne čerpanej sumy, a to za predpokladu, že príslušné orgány daného členského štátu alebo tretej krajiny vykonajú to isté a že daný členský štát alebo tretia krajina majú zavedené porovnateľné požiadavky na vykazovanie;
   c) ak existuje nedostatok aktív úrovne 1, inštitúcia môže držať dodatočné aktíva úrovne 2A, na ktoré sa uplatňujú vyššie zrážky, a akékoľvek horné ohraničenie použiteľné na uvedené aktíva v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1 sa môže zmeniť.“;

"

b)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť výnimky uvedené v odseku 2 vrátane podmienok ich uplatňovania.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

112.  Článok 422 sa mení takto:

a)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Služby zúčtovania, správy finančných nástrojov, pokladničného manažmentu alebo iné porovnateľné služby uvedené v odseku 3 písm. a) a d) zahŕňajú tieto služby len v takej miere, v akej sa tieto služby poskytujú v súvislosti so zriadeným vzťahom, od ktorého vkladateľ významne závisí. Uvedené služby nespočívajú iba v službách korešpondenčného bankovníctva alebo službách prime brokerage a inštitúcie musia mať dôkazy, že klient nie je schopný vybrať sumy, ktoré sú z právneho hľadiska splatné v časovom horizonte 30 dní, bez ohrozenia funkčnosti svojej prevádzky.

Kým sa jednotne nevymedzí zriadený prevádzkový vzťah uvedený v odseku 3 písm. c), inštitúcie sami stanovia kritériá na určenie zriadeného prevádzkového vzťahu, pri ktorom majú dôkaz, že klient nie je schopný vybrať sumy, ktoré sú z právneho hľadiska splatné v časovom horizonte 30 dní, bez ohrozenia funkčnosti svojej prevádzky, a tieto kritériá oznámia príslušným orgánom. Ak neexistuje jednotné vymedzenie, príslušné orgány môžu poskytnúť všeobecné usmernenie, podľa ktorého majú inštitúcie postupovať pri určovaní vkladov vedených vkladateľom v rámci zriadeného prevádzkového vzťahu.“;

"

b)  odsek 8 sa nahrádza takto:"

„8. Príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch udeliť povolenie uplatňovať nižšie percento záporného peňažného toku na záväzky uvedené v odseku 7, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) protistrana je ktorákoľvek z týchto subjektov:
   i) materská alebo dcérska inštitúcia inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej inštitúcie;
   ii) protistrana je prepojená s inštitúciou vzťahom v zmysle článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ;
   iii) inštitúcia, na ktorú sa vzťahuje rovnaká schéma inštitucionálneho zabezpečenia, aká spĺňa požiadavky uvedené v článku 113 ods. 7; alebo
   iv) ústredná inštitúcia alebo člen siete v súlade s článkom 400 ods. 2 písm. d);
   b) existujú dôvody očakávať nižší záporný peňažný tok počas nasledujúcich 30 dní, a to aj pri kombinovanom idiosynkratickom a celotrhovom stresovom scenári;
   c) protistrana uplatňuje odchylne od článku 425 zodpovedajúci symetrický alebo konzervatívnejší kladný peňažný tok;
   d) inštitúcia a protistrana sú usadené v tom istom členskom štáte.“

"

113.  V článku 423 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:"

„2. Inštitúcia oznámi príslušným orgánom všetky uzatvorené zmluvy, ktorých zmluvné podmienky vedú k záporným peňažným tokom likvidity alebo potrebe dodatočného kolaterálu, a to do 30 dní po závažnom zhoršení kreditnej kvality inštitúcie. Ak príslušné orgány považujú tieto zmluvy za významné v súvislosti s potenciálnymi zápornými tokmi likvidity inštitúcie, požadujú od inštitúcie, aby pripočítala dodatočný záporný peňažný tok v súvislosti s týmito zmluvami, ktorý zodpovedá potrebe dodatočného kolaterálu, ktorá vyplýva zo závažného zhoršenia jej kreditnej kvality, akým je napríklad zníženie jej externého ratingu o tri stupne. Inštitúcia pravidelne preskúmava mieru tohto závažného zhoršenia vzhľadom na prvky, ktoré sú relevantné podľa zmlúv, ktoré uzatvorila, a výsledky svojho preskúmania oznámi príslušným orgánom.

   3. Inštitúcia doplní dodatočný záporný peňažný tok zodpovedajúci potrebám kolaterálu, ktoré by vyplývali z vplyvu negatívneho trhového scenára na jej derivátové transakcie, ak sú významné.

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví podmienky, za akých možno uplatniť pojem významnosti, a na určenie metód merania dodatočného záporného peňažného toku.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. marca 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

114.  V článku 424 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Záväzná suma facility likvidity, ktorá sa poskytla SSPE, aby sa uvedenej SSPE umožnilo nakúpiť od klientov, ktorí nie sú finančnými klientmi, aktíva, ktoré nie sú cennými papiermi, sa vynásobí koeficientom 10 %, za predpokladu, že záväzná suma neprevýši sumu aktív, ktoré sú v danom čase nakúpené od klientov, a pokiaľ maximálna suma, ktorú možno čerpať, je zmluvne obmedzená na sumu aktív, ktoré sú v danom čase nakúpené.“

"

115.  V článku 425 ods. 2 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) úvery bez stanoveného zmluvného konečného dátumu sa zohľadnia s 20 % kladným peňažným tokom za predpokladu, že zmluva umožňuje inštitúcii ukončiť zmluvný vzťah a požadovať úhradu do 30 dní;“.

"

116.  V šiestej časti sa za článok 428 vkladá táto hlava:"

„HLAVA IV

UKAZOVATEĽ ČISTÉHO STABILNÉHO FINANCOVANIA

KAPITOLA 1

Ukazovateľ čistého stabilného financovania

Článok 428a

Uplatňovanie na konsolidovanom základe

Ak sa ukazovateľ čistého stabilného financovania stanovený v tejto hlave uplatňuje na konsolidovanom základe v súlade s článkom 11 ods. 4, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

   a) aktíva a podsúvahové položky dcérskej spoločnosti, ktorá má ústredie v tretej krajine, pre ktoré podľa požiadavky na čisté stabilné financovanie, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve danej tretej krajiny, ▌platia vyššie koeficienty požadovaného stabilného financovania než tie, ktoré sú stanovené v kapitole 4, podliehajú konsolidácii v súlade s vyššími koeficientmi stanovenými vo vnútroštátnom práve danej tretej krajiny;
   b) záväzky a vlastné zdroje dcérskej spoločnosti, ktorá má ústredie v tretej krajine, pre ktoré podľa požiadavky na čisté stabilné financovanie, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve danej tretej krajiny, ▌platia nižšie koeficienty dostupného stabilného financovania než tie, ktoré sú stanovené v kapitole 3, podliehajú konsolidácii v súlade s nižšími koeficientmi stanovenými vo vnútroštátnom práve danej tretej krajiny;
   c) aktíva tretej krajiny, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1 a ktoré sú držané dcérskou spoločnosťou, ktorá má ústredie v tretej krajine, nie sú uznané ako likvidné aktíva na konsolidované účely, ak sa nekvalifikujú ako likvidné aktíva podľa vnútroštátneho práva danej tretej krajiny, v ktorom sa stanovuje požiadavka na krytie likvidity;
   d) na investičné spoločnosti v rámci skupiny, ktoré v súlade s článkom 6 ods. 4 nepodliehajú tejto hlave, sa vzťahujú články 413 a 428b na konsolidovanom základe ▌, okrem prípadov ▌uvedených v tomto písmene, keď sa na takéto investičné spoločnosti naďalej vzťahuje podrobná požiadavka na čisté stabilné financovanie pre investičné spoločnosti, ako je stanovená vo vnútroštátnom práve.

Článok 428b

Ukazovateľ čistého stabilného financovania

   1. Požiadavka na čisté stabilné financovanie stanovená v článku 413 ods. 1 sa rovná pomeru dostupného stabilného financovania inštitúcie podľa kapitoly 3 k požadovanému stabilnému financovaniu inštitúcie podľa kapitoly 4 ▌a vyjadruje sa ako percentuálna hodnota. Inštitúcie vypočítajú ukazovateľ čistého stabilného financovania v súlade s týmto vzorcom:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000188.png

   2. Inštitúcie udržiavajú ukazovateľ čistého stabilného financovania na hodnote najmenej 100 % vypočítanej v mene vykazovania pre všetky svoje transakcie, a to bez ohľadu na ich skutočnú menu denominácie.
   3. Ak ukazovateľ čistého stabilného financovania inštitúcie kedykoľvek klesne alebo možno odôvodnene očakávať, že klesne, pod 100 %, uplatní sa požiadavka stanovená v článku 414. Inštitúcia sa usiluje o obnovenie ukazovateľa čistého stabilného financovania na úroveň uvedenú v odseku 2 tohto článku. Príslušné orgány pred prijatím akýchkoľvek opatrení v oblasti dohľadu posúdia dôvody, prečo inštitúcia nedodržala odsek 2 tohto článku.
   4. Inštitúcie vypočítavajú a monitorujú ukazovateľ čistého stabilného financovania v mene vykazovania pre všetky svoje transakcie, a to bez ohľadu na ich skutočnú menu denominácie, a samostatne pre svoje transakcie denominované v každej z mien, na ktoré sa vzťahuje samostatné vykazovanie v súlade s článkom 415 ods. 2.
   5. Inštitúcie zabezpečujú, aby rozdelenie ich profilu financovania podľa meny denominácie bolo vo všeobecnosti v súlade s rozdelením ich aktív podľa mien. V náležitých prípadoch môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcie obmedzili nesúlad mien stanovením limitov na podiel požadovaného stabilného financovania v konkrétnej mene, ktoré možno dosiahnuť dostupným stabilným financovaním, ktoré nie je denominované v tejto mene. Toto obmedzenie môže byť použité len pre menu, na ktorú sa vzťahuje samostatné vykazovanie v súlade s článkom 415 ods. 2.

Pri určovaní úrovne akéhokoľvek obmedzenia nesúladu mien, ktoré sa môže uplatniť v súlade s týmto článkom, príslušné orgány zohľadnia aspoň:

   a) či v jednoročnom horizonte ukazovateľa čistého stabilného financovania dokáže inštitúcia previesť dostupné stabilné financovanie z jednej meny do druhej a medzi jurisdikciami a právnymi subjektmi v rámci svojej skupiny a dokáže uskutočniť menové swapy a získať finančné prostriedky na devízových trhoch;
   b) vplyv nepriaznivých pohybov výmenného kurzu na existujúce pozície, ktoré sú v nesúlade, a na účinnosť akéhokoľvek zavedeného devízového hedžingu.

Každé obmedzenie nesúladu mien uložené v súlade s týmto článkom sa považuje za obmedzenie predstavujúce osobitnú požiadavku na likviditu podľa článku 105 smernice 2013/36/EÚ.

KAPITOLA 2

Všeobecné pravidlá pre výpočet ukazovateľa čistého stabilného financovania

Článok 428c

Výpočet ukazovateľa čistého stabilného financovania

   1. Ak nie je v tejto hlave stanovené inak, inštitúcie zohľadňujú aktíva, záväzky a podsúvahové položky na hrubom základe.
   2. Na účely výpočtu ukazovateľa čistého stabilného financovania inštitúcie uplatňujú príslušné koeficienty stabilného financovania stanovené v kapitolách 3 a 4 na účtovnú hodnotu svojich aktív, záväzkov a podsúvahových položiek, ak nie je v tejto hlave stanovené inak.
   3. Inštitúcie ▌požadované stabilné financovanie a dostupné stabilné financovanie nezapočítavajú dvojmo.

Pokiaľ sa v tejto hlave nestanovuje inak, ak sa určitá položka môže priradiť do viac ako jednej kategórie požadovaného stabilného financovania, priradí sa do kategórie požadovaného stabilného financovania, ktorá pre túto položku produkuje najväčšie zmluvné požadované stabilné financovanie.

Článok 428d

Zmluvy o derivátoch

   1. Inštitúcie pri výpočte sumy požadovaného stabilného financovania pre zmluvy o derivátoch podľa kapitol 3 a 4 uplatňujú tento článok.
   2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 428ah ods. 2, inštitúcie zohľadňujú reálnu hodnotu derivátových pozícií na čistom základe, ak sú tieto pozície zahrnuté do rovnakého súboru vzájomného započítavania, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 429c ods. 1. V opačnom prípade inštitúcie zohľadňujú reálnu hodnotu derivátových pozícií na hrubom základe a s týmito derivátovými pozíciami zaobchádzajú, ako keby patrili k ich vlastným súborom vzájomného započítavania na účely kapitoly 4.
   3. Na účely tejto hlavy je „reálna hodnota súboru vzájomného započítavania“ súčet reálnych hodnôt všetkých transakcií zahrnutých do súboru vzájomného započítavania.
   4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 428ah ods. 2, všetky zmluvy o derivátoch uvedené v bode 2 písm. a) až e) prílohy II, ktoré zahŕňajú úplnú výmenu istín v ten istý deň, sa vypočítavajú na čistom základe medzi menami, a to aj na účely vykazovania v mene, na ktorú sa vzťahuje samostatné vykazovanie v súlade s článkom 415 ods. 2, a aj v prípade, ak tieto transakcie nie sú zahrnuté do rovnakého súboru vzájomného započítavania, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 429c ods. 1.
   5. S hotovosťou prijatou ako kolaterál na účely zmierňovania expozície derivátovej pozície sa zaobchádza ako s kolaterálom a nezaobchádza sa s ňou ako s vkladmi, na ktoré sa vzťahuje kapitola 3.
   6. Príslušné orgány sa môžu so súhlasom príslušnej centrálnej banky rozhodnúť upustiť od vplyvu zmlúv o derivátoch na výpočet ukazovateľa čistého stabilného financovania, a to aj prostredníctvom určenia koeficientov požadovaného stabilného financovania a rezerv a strát, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) uvedené zmluvy majú zostatkovú splatnosť menej ako šesť mesiacov;
   b) protistranou je ECB alebo centrálna banka členského štátu;
   c) zmluvy o derivátoch slúžia menovej politike ECB alebo centrálnej banky členského štátu.

Ak dcérska spoločnosť, ktorá má svoje ústredie v tretej krajine, využíva výnimku uvedenú v prvom pododseku podľa vnútroštátneho práva danej tretej krajiny, v ktorom sa stanovuje požiadavka na čisté stabilné financovanie, uvedená výnimka, ako je stanovená vo vnútroštátnom práve danej tretej krajiny, sa zohľadňuje na účely konsolidácie. ▌

Článok 428e

Vzájomné započítavanie zabezpečených pôžičiek a transakcií kapitálového trhu

Aktíva a záväzky vyplývajúce z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov ▌s jedinou protistranou sa vypočítavajú na čistom základe za predpokladu, že tieto aktíva a záväzky spĺňajú podmienky vzájomného započítavania stanovené v článku 429b ods. 4.

Článok 428f

Vzájomne závislé aktíva a záväzky

   1. S výhradou predchádzajúceho schválenia príslušnými orgánmi môže inštitúcia s určitým aktívom a určitým záväzkom zaobchádzať ako so vzájomne závislými za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) inštitúcia vystupuje výhradne ako postupujúca jednotka, ktorá smeruje financovanie z daného záväzku do zodpovedajúceho vzájomne závislého aktíva;
   b) jednotlivé vzájomne závislé aktíva a záväzky sú jasne identifikovateľné a majú rovnakú výšku istiny;
   c) dané aktívum a vzájomne závislý záväzok majú v podstate zhodnú splatnosť s maximálnym oneskorením 20 dní medzi splatnosťou aktíva a splatnosťou záväzku;
   d) vzájomne závislý záväzok sa vyžaduje podľa právneho, regulatórneho alebo zmluvného záväzku a nie je použitý na financovanie iných aktív;
   e) platobné toky istiny z aktíva nie sú použité na iné účely, než je splatenie vzájomne závislého záväzku;
   f) protistrany pre jednotlivé páry vzájomne závislých aktív a záväzkov nie sú rovnaké.
   2. Aktíva a záväzky sa považujú za spĺňajúce podmienky stanovené v odseku 1 a považujú sa za vzájomne závislé, ak sú priamo spojené s týmito produktmi alebo službami:
   a) centralizované regulované úspory, ak sa od inštitúcií na základe právnych predpisov požaduje, aby previedli regulované vklady do centralizovaného fondu, ktorý je zriadený a kontrolovaný ústrednou vládou členského štátu a z ktorého sa poskytujú úvery na podporu cieľov verejného záujmu, a za predpokladu, že k prevodu vkladov do centralizovaného fondu dochádza aspoň mesačne;
   b) podporné úvery a kreditné facility a facility likvidity, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1 pre inštitúcie, ktoré pôsobia ako jednoduchí sprostredkovatelia, ktorí nenesú žiadne riziko financovania;
   c) kryté dlhopisy, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
   i) sú to dlhopisy uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES alebo spĺňajú požiadavky na prípustnosť pre zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 ▌tohto nariadenia;
   ii) financovanie podkladových úverov je v plnej výške spárované s krytými dlhopismi, ktoré boli emitované, alebo ▌kryté dlhopisy majú pevne stanovené mechanizmy predĺženia splatnosti o jeden rok alebo viac až do doby splatnosti podkladových úverov v prípade zlyhania refinancovania k dátumu splatnosti krytého dlhopisu;
   d) derivátové zúčtovacie aktivity klientov, ak inštitúcia svojim klientom neposkytuje záruky na plnenie centrálnej protistrany, a v dôsledku toho jej nevzniká žiadne riziko financovania.
   3. EBA monitoruje aktíva a záväzky, ako aj produkty a služby, s ktorými sa zaobchádza ako so vzájomne závislými aktívami a záväzkami podľa odsekov 1 a 2, s cieľom určiť, či a do akej miery sú splnené kritériá spôsobilosti stanovené v odseku 1. EBA podáva Komisii správu o výsledkoch uvedeného monitorovania a poskytuje jej poradenstvo, pokiaľ ide o to, či je potrebná zmena podmienok stanovených v odseku 1 alebo zmena zoznamu produktov a služieb v odseku 2.

Článok 428g

Vklady v schémach inštitucionálneho zabezpečenia a sieťach družstevných spoločností

Ak inštitúcia patrí do schémy inštitucionálneho zabezpečenia typu uvedeného v článku 113 ods. 7 alebo do siete, ktorá je oprávnená na udelenie výnimky stanovenej v článku 10, alebo do siete družstevných spoločností v členskom štáte, netermínované vklady, ktoré inštitúcia udržuje v ústrednej inštitúcii a ktoré vkladajúca inštitúcia považuje za likvidné aktíva v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, podliehajú tomuto:

   a) vkladajúca inštitúcia uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania podľa kapitoly 4 oddielu 2 v závislosti od zaobchádzania s uvedenými netermínovanými vkladmi ako s aktívami úrovne 1, úrovne 2A alebo úrovne 2B podľa delegovaného aktu uvedenom v článku 460 ods. 1 a v závislosti od príslušnej zrážky uplatnenej na tieto netermínované vklady pre výpočet ukazovateľa krytia likvidity;
   b) ústredná inštitúcia prijímajúca vklad uplatňuje zodpovedajúci symetrický koeficient dostupného stabilného financovania.

Článok 428h

Preferenčné zaobchádzanie v rámci skupiny alebo schémy inštitucionálneho zabezpečenia

   1. Odchylne ▌od kapitol 3 a 4, ak sa neuplatňuje článok 428g, môžu príslušné orgány v jednotlivých prípadoch povoliť inštitúciám uplatniť vyšší koeficient dostupného stabilného financovania alebo nižší koeficient požadovaného stabilného financovania na aktíva, záväzky a záväzné kreditné facility alebo záväzné facility likvidity, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) protistranou je jeden z týchto subjektov:
   i) materská alebo dcérska spoločnosť inštitúcie;
   ii) iná dcérska spoločnosť tej istej materskej spoločnosti;
   iii) podnik, ktorý je prepojený s inštitúciou v zmysle článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ;
   iv) člen rovnakej schémy inštitucionálneho zabezpečenia podľa článku 113 ods. 7 tohto nariadenia ako inštitúcia;
   v) ústredný orgán alebo úverová inštitúcia pridružená v rámci siete alebo skupina družstevných spoločností podľa článku 10 tohto nariadenia;
   b) existujú dôvody očakávať, že záväzok alebo záväzná kreditná facilita alebo záväzná facilita likvidity, ktoré prijala inštitúcia, predstavujú stabilnejší zdroj financovania alebo že aktívum alebo záväzná kreditná facilita alebo záväzná facilita likvidity udelené inštitúciou si vyžadujú menej stabilné financovanie v jednoročnom horizonte ukazovateľa čistého stabilného financovania než záväzok, aktívum alebo záväzná kreditná facilita alebo záväzná facilita likvidity prijaté alebo udelené inými protistranami;
   c) protistrana uplatňuje ▌koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý je rovný vyššiemu koeficientu dostupného stabilného financovania alebo je od neho vyšší, alebo uplatňuje koeficient dostupného stabilného financovania, ktorý je rovný koeficientu požadovaného stabilného financovania alebo je od neho nižší;
   d) inštitúcia a protistrana sú usadené v tom istom členskom štáte.
   2. Ak sú inštitúcia a protistrana usadené v rôznych členských štátoch, príslušné orgány môžu upustiť od podmienky stanovenej v odseku 1 písm. d), ak okrem kritérií stanovených v odseku 1 sú splnené aj tieto kritériá:
   a) medzi subjektmi v rámci skupiny existujú právne záväzné dohody a prísľuby týkajúce sa záväzku, aktíva alebo záväznej kreditnej facility alebo záväznej facility likvidity;
   b) poskytovateľ financovania má nízky rizikový profil financovania;
   c) rizikový profil financovania príjemcu financovania bol primerane zohľadnený v riadení rizika likvidity poskytovateľa financovania.

Príslušné orgány navzájom konzultujú v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. b), aby určili, či sú splnené dodatočné kritériá stanovené v tomto odseku.

KAPITOLA 3

Dostupné stabilné financovanie

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 428i

Výpočet sumy dostupného stabilného financovania

Ak nie je v tejto kapitole stanovené inak, suma dostupného stabilného financovania sa vypočíta vynásobením účtovnej hodnoty rôznych kategórií alebo typov záväzkov a vlastných zdrojov koeficientmi dostupného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2. Celková suma dostupného stabilného financovania je súčtom vážených súm záväzkov a vlastných zdrojov.

S dlhopismi a ostatnými dlhovými cennými papiermi, ktoré emitovala inštitúcia a ktoré sa predávajú výlučne na retailovom trhu a držia na retailovom účte, sa môže zaobchádzať tak, ako keby patrili do príslušnej kategórie retailových vkladov. Zavedú sa obmedzenia, aby tieto nástroje nemohli kupovať a mať v držbe iné strany než retailoví klienti.

Článok 428j

Zostatková splatnosť záväzku alebo vlastných zdrojov

   1. Ak nie je v tejto kapitole stanovené inak, inštitúcie zohľadňujú zostatkovú zmluvnú splatnosť svojich záväzkov a vlastných zdrojov na určenie koeficientov dostupného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2.
   2. Pri určovaní zostatkovej splatnosti záväzku alebo vlastných zdrojov inštitúcie zohľadňujú existujúce opcie. Robia tak na základe predpokladu, že protistrana uplatní kúpne opcie k najskoršiemu možnému dátumu. Inštitúcia a príslušné orgány zohľadňujú v prípade opcií uplatniteľných podľa vlastného uváženia inštitúcie reputačné faktory, ktoré môžu obmedziť možnosť inštitúcie neuplatniť opciu, a to najmä očakávania trhu, že inštitúcie by mali splatiť určité záväzky pred ich splatnosťou.
   3. Inštitúcie zaobchádzajú s vkladmi s pevnou výpovednou lehotou podľa ich výpovednej lehoty a s termínovanými vkladmi podľa ich zostatkovej splatnosti. Odchylne od odseku 2 tohto článku inštitúcie s cieľom určiť zostatkovú splatnosť termínovaných retailových vkladov nezohľadňujú možnosti predčasného výberu, ak je vkladateľ povinný uhradiť sankciu za predčasné výbery, ktoré sa uskutočnia do jedného roka, pričom takáto sankcia sa stanovuje v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1.
   4. S cieľom určiť koeficienty dostupného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2, zaobchádzajú inštitúcie s akoukoľvek časťou záväzkov so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac, ktorej splatnosť nastane za menej ako šesť mesiacov, ako so záväzkami, ktoré majú zostatkovú splatnosť menej ako šesť mesiacov, a s akoukoľvek časťou takýchto záväzkov, ktorej splatnosť nastane najskôr o šesť mesiacov, ale najneskôr do jedného roka, ako so záväzkami, ktoré majú zostatkovú splatnosť od šiestich mesiacov do najviac jedného roka.

Oddiel 2

Koeficienty dostupného stabilného financovania

Článok 428k

Koeficient dostupného stabilného financovania 0 %

   1. Ak nie je v článkoch 428l až 428o stanovené inak, na všetky záväzky bez stanovenej splatnosti – vrátane krátkych pozícií a pozícií s otvorenou splatnosťou – sa uplatňuje koeficient dostupného stabilného financovania 0 % s výnimkou týchto prípadov:
   a) odložené daňové záväzky, s ktorými sa zaobchádza v súlade s najbližším možným dátumom, ku ktorému by takéto záväzky mohli byť realizované;
   b) menšinové účasti, s ktorými sa zaobchádza v súlade s trvaním nástroja.
   2. Na odložené daňové záväzky a menšinové účasti uvedené v odseku 1 sa uplatňuje jeden z týchto koeficientov:
   a) 0 %, ak efektívna zostatková splatnosť odloženého daňového záväzku alebo menšinovej účasti je kratšia ako šesť mesiacov;
   b) 50 %, ak efektívna zostatková splatnosť odloženého daňového záväzku alebo menšinovej účasti je minimálne šesť mesiacov, ale menej ako jeden rok;
   c) 100 %, ak efektívna zostatková splatnosť odloženého daňového záväzku alebo menšinovej účasti je jeden rok alebo viac.
   3. Koeficient dostupného stabilného financovania 0 % sa uplatňuje na tieto záväzky:
   a) záväzky so zúčtovaním v deň uzavretia obchodu vyplývajúce z nákupu finančných nástrojov, cudzích mien a komodít, u ktorých sa očakáva, že sa vyrovnajú v rámci štandardného cyklu vyrovnania alebo v období, ktoré je obvyklé pre príslušnú výmenu alebo typ transakcie, alebo ktoré neboli vyrovnané, avšak ich vyrovnanie sa napriek tomu očakáva;
   b) záväzky, ktoré sú kategorizované ako vzájomne závislé s aktívami v súlade s článkom 428f;
   c) záväzky so zostatkovou splatnosťou kratšou ako šesť mesiacov, ktoré poskytujú:
   i) ECB alebo centrálna banka členského štátu;
   ii) centrálna banka tretej krajiny;
   iii) finanční klienti;
   d) akékoľvek iné záväzky a kapitálové položky alebo nástroje neuvedené v článkoch 428l až 428o.
   4. Inštitúcie uplatňujú koeficient dostupného stabilného financovania 0 % na absolútnu hodnotu rozdielu, ak je záporný, medzi súčtom reálnych hodnôt vo všetkých súboroch vzájomného započítavania s kladnou reálnou hodnotou a súčtom reálnych hodnôt vo všetkých súboroch vzájomného započítavania so zápornou reálnou hodnotou podľa výpočtu v súlade s článkom 428d.

Na výpočet uvedený v prvom pododseku sa uplatňujú tieto pravidlá:

   a) variačná marža prijatá inštitúciami od ich protistrán sa odpočíta od reálnej hodnoty súboru vzájomného započítavania s kladnou reálnou hodnotou, ak sa kolaterál prijatý ako variačná marža kvalifikuje ako aktívum úrovne 1 v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, s výnimkou krytých dlhopisov mimoriadne vysokej kvality uvedených v predmetnom delegovanom akte, a ak inštitúcie majú právny nárok a prevádzkovú možnosť daný kolaterál opätovne použiť;
   b) všetky variačné marže poskytnuté inštitúciami svojim protistranám sa odpočítajú od reálnej hodnoty súboru vzájomného započítavania so zápornou reálnou hodnotou.

Článok 428l

Koeficient dostupného stabilného financovania 50 %

Koeficient dostupného stabilného financovania 50 % sa uplatňuje na tieto záväzky:

   a) prijaté vklady, ktoré spĺňajú kritériá pre prevádzkové vklady stanovené v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1;
   b) záväzky so zostatkovou splatnosťou kratšou ako jeden rok, ktoré poskytujú:
   i) ústredná vláda členského štátu alebo tretej krajiny;
   ii) regionálne vlády alebo miestne orgány členského štátu alebo tretej krajiny;
   iii) subjekty verejného sektora v členskom štáte alebo v tretej krajine;
   iv) multilaterálne rozvojové banky uvedené v článku 117 ods. 2 a medzinárodné organizácie uvedené v článku 118;

   v) nefinanční podnikoví klienti;
   vi) úverové združenia povolené príslušným orgánom, osobné investičné spoločnosti a klienti, ktorí sú sprostredkovateľmi vkladov, ak sa na tieto záväzky nevzťahuje písmeno a) tohto odseku;
   c) záväzky so zostatkovou zmluvnou splatnosťou minimálne šesť mesiacov, avšak menej ako jeden rok, ktoré poskytuje:
   i) ECB alebo centrálna banka členského štátu;
   ii) centrálna banka tretej krajiny;
   iii) finanční klienti;
   d) akékoľvek iné záväzky so zostatkovou splatnosťou minimálne šesť mesiacov, avšak menej ako jeden rok, ktoré nie sú uvedené v článkoch 428m, 428n a 428o.

Článok 428m

Koeficient dostupného stabilného financovania 90 %

Na retailové netermínované vklady, retailové vklady s pevnou výpovednou lehotou menej ako jeden rok a retailové termínované vklady so zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok, ktoré spĺňajú príslušné kritériá vzťahujúce sa na iné retailové vklady, ako sa uvádzajú v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1, sa uplatňuje koeficient dostupného stabilného financovania 90 %.

Článok 428n

Koeficient dostupného stabilného financovania 95 %

Na retailové netermínované vklady, retailové vklady s pevnou výpovednou lehotou menej ako jeden rok a retailové termínované vklady so zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok, ktoré spĺňajú príslušné kritériá vzťahujúce sa na stabilné retailové vklady, ako sa uvádzajú v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1, sa uplatňuje koeficient dostupného stabilného financovania 95 %.

Článok 428o

Koeficient dostupného stabilného financovania 100 %

Koeficient dostupného stabilného financovania 100 % sa uplatňuje na tieto záväzky, kapitálové položky a nástroje:

   a) položky vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie pred úpravami požadovanými podľa článkov 32 až 35, odpočtami podľa článku 36 a uplatnením výnimiek a alternatív stanovených v článkoch 48, 49 a 79;
   b) položky dodatočného kapitálu Tier 1 inštitúcie pred odpočtom položiek uvedeným v článku 56 a pred uplatnením článku 79, s výnimkou akýchkoľvek nástrojov s explicitnými alebo vloženými opciami, ktoré by v prípade uplatnenia znížili efektívnu zostatkovú splatnosť na menej ako jeden rok;
   c) položky kapitálu Tier 2 inštitúcie pred odpočtami uvedenými v článku 66 a pred uplatnením článku 79, ktoré majú zostatkovú splatnosť jeden rok alebo viac, s výnimkou akýchkoľvek nástrojov s explicitnými alebo vloženými opciami, ktoré by v prípade uplatnenia znížili efektívnu zostatkovú splatnosť na menej ako jeden rok;
   d) všetky ostatné kapitálové nástroje inštitúcie so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac, s výnimkou akýchkoľvek nástrojov s explicitnými alebo vloženými opciami, ktoré by v prípade uplatnenia znížili efektívnu zostatkovú splatnosť na menej ako jeden rok;
   e) akékoľvek iné zabezpečené a nezabezpečené výpožičky a záväzky so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac vrátane termínovaných vkladov, ak nie je v článkoch 428k až 428n stanovené inak.

KAPITOLA 4

Požadované stabilné financovanie

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 428p

Výpočet sumy požadovaného stabilného financovania

   1. Ak nie je v tejto kapitole stanovené inak, suma požadovaného stabilného financovania sa vypočíta vynásobením účtovnej hodnoty rôznych kategórií alebo typov aktív a podsúvahových položiek príslušnými koeficientmi požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2. Celková suma požadovaného stabilného financovania predstavuje súčet vážených súm aktív a podsúvahových položiek.
   2. Aktíva, ktoré si inštitúcie vypožičali, vrátane transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov ▌ sú z výpočtu sumy požadovaného stabilného financovania vylúčené, ak sú tieto aktíva účtované v súvahe inštitúcie a inštitúcia nie je ich konečným vlastníkom.

Na aktíva, ktoré si inštitúcie vypožičali, vrátane transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov ▌sa vzťahujú koeficienty požadovaného stabilného financovania uplatňované podľa oddielu 2, ak tieto aktíva nie sú účtované v súvahe inštitúcie, ale inštitúcia je ich konečným vlastníkom.

   3. Aktíva, ktoré inštitúcie požičali, vrátane transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov ▌, ktorých konečným vlastníkom zostáva inštitúcia, sa na účely tejto kapitoly považujú za zaťažené aktíva a uplatňujú sa na ne koeficienty požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2, a to aj vtedy, ak tieto aktíva už nie sú účtované v súvahe inštitúcie. V opačnom prípade sú takéto aktíva z výpočtu sumy požadovaného stabilného financovania vylúčené.
   4. Zaťaženým aktívam so zostatkovou splatnosťou šesť mesiacov alebo viac sa priradí buď koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý by sa mal uplatniť podľa oddielu 2 na dotknuté aktíva, ak by boli držané ako nezaťažené, alebo koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý by sa inak uplatňoval na tieto zaťažené aktíva, podľa toho, ktorý z týchto dvoch koeficientov je vyšší. To isté platí, ak je zostatková splatnosť zaťažených aktív kratšia ako zostatková splatnosť transakcie, ktorá je zdrojom zaťaženia.

Na aktíva, ktorým zostáva obdobie zaťaženia kratšie ako šesť mesiacov, sa uplatňujú koeficienty požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2 na rovnaké aktíva, ak by sa držali nezaťažené.

   5. Ak inštitúcia opätovne použije alebo opätovne založí aktívum, ktoré bolo vypožičané, vrátane transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, a toto aktívum je zohľadnené v podsúvahe, s transakciou, v súvislosti s ktorou bolo toto aktívum vypožičané, sa zaobchádza ako so zaťaženou, ak táto transakcia nemôže dosiahnuť splatnosť bez toho, aby inštitúcia vrátila vypožičané aktívum.
   6. Za nezaťažené sa považujú tieto aktíva:
   a) aktíva zahrnuté v skupine, ktoré sú k dispozícii na okamžité použitie ako kolaterál na získanie dodatočného financovania na základe záväzných alebo – ak je skupina prevádzkovaná centrálnou bankou – nezáväzných, ale ešte nefinancovaných úverových liniek, ktoré sú inštitúcii k dispozícii; medzi uvedené aktíva patria aktíva umiestnené úverovou inštitúciou v ústrednej inštitúcii v rámci siete družstevných spoločností alebo schémy inštitucionálneho zabezpečenia; inštitúcie predpokladajú, že aktíva v skupine sú zaťažené v poradí rastúcej likvidity na základe klasifikácie likvidity v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, pričom sa začína aktívami, ktoré nie sú oprávnené na to, aby boli zahrnuté do vankúša likvidity;
   b) aktíva, ktoré inštitúcia prijala ako kolaterál na účely zmierňovania kreditného rizika v rámci zabezpečených pôžičiek, transakcií zabezpečeného financovania alebo transakcií s výmenou kolaterálu a ktoré inštitúcia môže scudziť;
   c) aktíva spojené s emisiou krytých dlhopisov ako nepovinné nadmerné zabezpečenie kolaterálom.
   7. V prípade neštandardných, dočasných operácií vykonávaných ECB alebo centrálnou bankou členského štátu alebo centrálnou bankou tretej krajiny na účely splnenia svojho mandátu v období finančného stresu na celom trhu alebo v prípade mimoriadnych makroekonomických okolností môžu dostať znížený koeficient požadovaného stabilného financovania tieto aktíva:
   a) zaťažené aktíva na účely operácií uvedených v tomto pododseku, a to odchylne od článku 428ad písm. f) a článku 428ah ods. 1 písm. a);
   b) peniaze plynúce z operácií uvedených v tomto pododseku, a to odchylne od článku 428ad písm. d) bodov i) a ii), článku 428af písm. b) a článku 428ag písm. c).

Príslušné orgány určia so súhlasom centrálnej banky, ktorá je protistranou transakcie, koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý sa má uplatňovať na aktíva uvedené v prvom pododseku písm. a) a b). V prípade zaťažených aktív uvedených v prvom pododseku písm. a) nesmie byť koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý sa má uplatniť, nižší než koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý by sa podľa oddielu 2 na uvedené aktíva uplatnil, ak by boli držané nezaťažené.

Pri uplatňovaní zníženého koeficientu požadovaného stabilného financovania v súlade s druhým pododsekom príslušné orgány pozorne monitorujú vplyv tohto zníženého koeficientu na pozície stabilného financovania inštitúcií a v prípade potreby prijímajú primerané opatrenia v oblasti dohľadu.

   8. Aby sa zabránilo dvojitému započítaniu, inštitúcie vylúčia aktíva spojené s kolaterálom uznaným za variačnú maržu poskytnutú v súlade s článkom 428k ods. 4 písm. b) a článkom 428ah ods. 2 uznaným za poskytnutú počiatočnú maržu alebo uznaným za príspevok do fondu pre prípad zlyhania centrálnej protistrany v súlade s článkom 428ag písm. a) a b) z iných častí výpočtu sumy požadovaného stabilného financovania v súlade s touto kapitolou.
   9. Do výpočtu sumy požadovaného stabilného financovania inštitúcie zahrnú finančné nástroje, cudzie meny a komodity, pre ktoré bol vykonaný príkaz na predaj. Z výpočtu sumy požadovaného stabilného financovania vylúčia finančné nástroje, cudzie meny a komodity, pre ktoré bol vykonaný príkaz na predaj, ak tieto transakcie nie sú zohľadnené ako deriváty alebo zabezpečené transakcie financovania v súvahe inštitúcií a ak sa tieto transakcie majú zohľadniť v súvahe inštitúcií po vyrovnaní.
   10. Príslušné orgány môžu určiť koeficienty požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatniť na podsúvahové expozície, ktoré nie sú uvedené v tejto kapitole, s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie držali príslušnú sumu dostupného stabilného financovania pre časť uvedených expozícií, pri ktorých sa očakáva potreba financovania v jednoročnom horizonte ukazovateľa čistého stabilného financovania. Na určenie týchto koeficientov príslušné orgány zohľadnia najmä podstatné poškodenie povesti inštitúcie, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku neposkytnutia tohto financovania.

Príslušné orgány podávajú EBA aspoň raz ročne správu o druhoch podsúvahových expozícií, pre ktoré určili koeficienty požadovaného stabilného financovania. Do tejto správy zahrnú vysvetlenie metodiky použitej na určenie týchto koeficientov.

Článok 428q

Zostatková splatnosť aktíva

   1. Ak nie je v tejto kapitole stanovené inak, inštitúcie pri určovaní koeficientov požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať na ich aktíva a podsúvahové položky podľa oddielu 2, zohľadňujú zostatkovú zmluvnú splatnosť svojich aktív a podsúvahových transakcií.

   2. Inštitúcie zaobchádzajú s aktívami, ktoré boli oddelené v súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, v súlade s podkladovou expozíciou týchto aktív. Inštitúcie však na tieto aktíva uplatňujú vyššie koeficienty požadovaného stabilného financovania v závislosti od dĺžky trvania zaťaženia, ktoré určia príslušné orgány, ktoré zvážia, či je inštitúcia schopná s takýmito aktívami voľne disponovať alebo ich vymeniť, a zvážia aj dĺžku trvania záväzkov voči klientom inštitúcií, ktorých sa táto požiadavka na oddelenie týka.
   3. Pri výpočte zostatkovej splatnosti aktíva inštitúcie zohľadňujú opcie na základe predpokladu, že emitent alebo protistrana uplatní každú opciu na predĺženie splatnosti aktíva. Inštitúcia a príslušné orgány zohľadňujú v prípade opcií, ktoré sú uplatniteľné podľa vlastného uváženia inštitúcie, reputačné faktory, ktoré môžu obmedziť schopnosť inštitúcie neuplatniť opciu, najmä očakávania trhov a klientov, že inštitúcia by mala predĺžiť splatnosť určitých aktív k dátumu ich splatnosti.
   4. S cieľom určiť koeficienty požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2, v prípade postupne splácaných úverov so zostatkovou zmluvnou splatnosťou jeden rok alebo viac, sa s každou časťou, ktorá má splatnosť za menej ako šesť mesiacov, zaobchádza, ako keby mala zostatkovú splatnosť menej ako šesť mesiacov, a s každou časťou, ktorá má splatnosť najskôr o šesť mesiacov, ale najneskôr do jedného roka, sa zaobchádza, ako keby mala zostatkovú splatnosť od šiestich mesiacov do najviac jedného roka.

Oddiel 2

Koeficienty požadovaného stabilného financovania

Článok 428r

Koeficient požadovaného stabilného financovania 0 %

   1. Koeficient požadovaného stabilného financovania 0 % sa uplatňuje na tieto aktíva:
   a) nezaťažené aktíva, ktoré sú oprávnené ako vysokokvalitné likvidné aktíva úrovne 1 podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 460 ods. 1, s výnimkou krytých dlhopisov mimoriadne vysokej kvality uvedených v predmetnom delegovanom akte, bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami stanovenými v predmetnom delegovanom akte;
   b) nezaťažené podiely na majetku v PKI, ktoré sú oprávnené na zrážku 0 % pre výpočet ukazovateľa krytia likvidity podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 460 ods. 1, bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte;
   c) všetky rezervy držané inštitúciou v ECB alebo v centrálnej banke členského štátu alebo v centrálnej banke tretej krajiny vrátane požadovaných rezerv a prebytočných rezerv;
   d) všetky pohľadávky voči ECB, centrálnej banke členského štátu alebo centrálnej banke tretej krajiny, ktoré majú zostatkovú splatnosťou menej ako šesť mesiacov;
   e) pohľadávky so zúčtovaním v deň uzavretia obchodu vyplývajúce z predaja finančných nástrojov, cudzích mien alebo komodít, u ktorých sa očakáva, že sa vyrovnajú v rámci štandardného cyklu vyrovnania alebo v období, ktoré je obvyklé pre príslušnú výmenu alebo typ transakcie, alebo ktoré neboli vyrovnané, avšak ich vyrovnanie sa napriek tomu ▌očakáva;
   f) aktíva, ktoré sú kategorizované ako vzájomne závislé so záväzkami v súlade s článkom 428f;
   g) peniaze z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov s finančnými klientmi, ak tieto transakcie majú zostatkovú splatnosť menej ako šesť mesiacov, ak sú tieto peniaze zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré sa kvalifikujú ako aktíva úrovne 1 podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 460 ods. 1, s výnimkou krytých dlhopisov mimoriadne vysokej kvality uvedených v predmetnom delegovanom akte, a ak by inštitúcia mala právny nárok a prevádzkovú možnosť tieto aktíva opätovne použiť počas trvania transakcie.

Inštitúcie zohľadňujú peniaze uvedené v prvom pododseku písm. g) tohto odseku na čistom základe, ak sa uplatňuje článok 428e.

   2. Odchylne od odseku 1 písm. c) sa príslušné orgány môžu so súhlasom príslušnej centrálnej banky rozhodnúť uplatniť vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania na požadované rezervy, zohľadňujúc najmä rozsah existujúcich požiadaviek na rezervy v jednoročnom horizonte, a teda vyžadovať súvisiace stabilné financovanie.

V prípade dcérskych spoločností s ústredím v tretej krajine, ak sa na požadované rezervy v centrálnej banke uplatňuje vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania podľa požiadavky na čisté stabilné financovanie stanovenej vo vnútroštátnom práve danej tretej krajiny, tento vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania sa zohľadní na účely konsolidácie.

Článok 428s

Koeficient požadovaného stabilného financovania 5 %

   1. Koeficient požadovaného stabilného financovania 5 % sa uplatňuje na tieto aktíva a podsúvahové položky:
   a) nezaťažené podiely na majetku v PKI, ktoré sú oprávnené na zrážku 5 % pre výpočet ukazovateľa krytia likvidity v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte;
   b) peniaze z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov s finančnými klientmi, ak uvedené transakcie majú zostatkovú splatnosť menej ako šesť mesiacov, okrem tých, ktorí sa uvádzajú v článku 428r ods. 1 písm. g);
   c) nevyčerpaná časť záväzných kreditných facilít a záväzných facilít likvidity podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 460 ods. 1;
   d) produkty súvisiace s podsúvahovým obchodným financovaním, ako sa uvádzajú v prílohe I, so zostatkovou splatnosťou menej ako šesť mesiacov.

Inštitúcie zohľadňujú peniaze uvedené v prvom pododseku písm. b) tohto odseku na čistom základe, ak sa uplatňuje článok 428e.

   2. V prípade všetkých súborov vzájomného započítavania zmlúv o derivátoch inštitúcie uplatňujú koeficient požadovaného stabilného financovania 5 % na absolútnu reálnu hodnotu týchto súborov vzájomného započítavania zmlúv o derivátoch vrátane prípadného poskytnutého kolaterálu, ak tieto súbory vzájomného započítavania majú zápornú reálnu hodnotu. Na účely tohto odseku inštitúcie určujú reálnu hodnotu vrátane prípadného poskytnutého kolaterálu alebo zúčtovania platieb a príjmov týkajúcich sa zmien trhového ocenenia takýchto zmlúv.

Článok 428t

Koeficient požadovaného stabilného financovania 7 %

Na nezaťažené aktíva, ktoré sú oprávnené ako kryté dlhopisy mimoriadne vysokej kvality úrovne 1 v súlade delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 7 % bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte.

Článok 428u

Koeficient požadovaného stabilného financovania 7,5 %

Na produkty súvisiace s podsúvahovým obchodným financovaním, ako sa uvádzajú v prílohe I, so zostatkovou splatnosťou aspoň šesť mesiacov, ale menej ako jeden rok sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 7,5 %.

Článok 428v

Koeficient požadovaného stabilného financovania 10 %

▌Koeficient požadovaného stabilného financovania 10 % sa uplatňuje na tieto aktíva a podsúvahové položky:

   a) peniaze z transakcií s finančnými klientmi, ktoré majú zostatkovú splatnosť menej ako šesť mesiacov ▌, okrem tých, ktorí sa uvádzajú v článku 428r ods. 1 písm. g) a v článku 428s ods. 1 písm. b) ▌;
   b) produkty súvisiace so súvahovým obchodným financovaním so zostatkovou splatnosťou menej ako šesť mesiacov▌;

   c) produkty súvisiace s podsúvahovým obchodným financovaním, ako sa uvádzajú v prílohe I, so zostatkovou splatnosťou ▌jeden rok alebo viac.

Článok 428w

Koeficient požadovaného stabilného financovania 12 %

Na nezaťažené podiely na majetku v PKI, ktoré sú oprávnené na zrážku 12 % pre výpočet ukazovateľa krytia likvidity v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 12 % bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte.

Článok 428x

Koeficient požadovaného stabilného financovania 15 %

Na nezaťažené aktíva, ktoré sú oprávnené ako aktíva úrovne 2A v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 15 % bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte.

Článok 428y

Koeficient požadovaného stabilného financovania 20 %

▌Na nezaťažené podiely na majetku v PKI, ktoré sú oprávnené na zrážku 20 % pre výpočet ukazovateľa krytia likvidity v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 20 % bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte.

Článok 428z

Koeficient požadovaného stabilného financovania 25 %

Na nezaťažené sekuritizácie úrovne 2B v súlade delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1 sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 25 % bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte.

Článok 428aa

Koeficient požadovaného stabilného financovania 30 %

Koeficient požadovaného stabilného financovania 30 % sa uplatňuje na tieto aktíva:

   a) nezaťažené vysokokvalitné kryté dlhopisy v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1 bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte;
   b) nezaťažené podiely na majetku v PKI, ktoré sú oprávnené na zrážku 30 % pre výpočet ukazovateľa krytia likvidity v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte.

Článok 428ab

Koeficient požadovaného stabilného financovania 35 %

Koeficient požadovaného stabilného financovania 35 % sa uplatňuje na tieto aktíva:

   a) nezaťažené sekuritizácie úrovne 2B v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1 bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte;
   b) nezaťažené podiely na majetku v PKI, ktoré sú oprávnené na zrážku 35 % pre výpočet ukazovateľa krytia likvidity podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 460 ods. 1, bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte.

Článok 428ac

Koeficient požadovaného stabilného financovania 40 %

Na nezaťažené podiely na majetku v PKI, ktoré sú oprávnené na zrážku 40 % pre výpočet ukazovateľa krytia likvidity podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 460 ods. 1, sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 40 % bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte.

Článok 428ad

Koeficient požadovaného stabilného financovania 50 %

Koeficient požadovaného stabilného financovania 50 % sa uplatňuje na tieto aktíva:

   a) nezaťažené aktíva, ktoré sú oprávnené ako aktíva úrovne 2B v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, okrem sekuritizácií úrovne 2B a vysokokvalitných krytých dlhopisov v súlade s predmetným delegovaným aktom, bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte;
   b) vklady držané inštitúciou v inej finančnej inštitúcii, ktoré spĺňajú kritériá pre prevádzkové vklady, ako sa stanovujú v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1;
   c) peniaze so zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok ▌z transakcií s:
   i) ústrednou vládou členského štátu alebo tretej krajiny;
   ii) regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi v členskom štáte alebo v tretej krajine;
   iii) subjektmi verejného sektora členského štátu alebo tretej krajiny;
   iv) multilaterálnymi rozvojovými bankami uvedenými v článku 117 ods. 2 a medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 118;

   v) nefinančnými podnikateľskými subjektmi, retailovými klientmi a MSP;
   vi) úverovými združeniami povolenými príslušným orgánom, osobnými investičnými spoločnosťami a klientmi, ktorí sú sprostredkovateľmi vkladov, ak sa na tieto aktíva nevzťahuje písmeno b) tohto odseku;
   d) peniaze so zostatkovou splatnosťou aspoň šesť mesiacov, ale menej ako jeden rok z transakcií s:
   i) Európskou centrálnou bankou alebo centrálnou bankou členského štátu;
   ii) centrálnou bankou tretej krajiny;
   iii) finančnými klientmi;
   e) produkty súvisiace so súvahovým obchodným financovaním so zostatkovou splatnosťou aspoň šesť mesiacov, ale menej ako jeden rok;
   f) aktíva zaťažené počas zostatkovej splatnosti aspoň šesť mesiacov, ale menej ako jeden rok, s výnimkou prípadov, keď by týmto aktívam bol priradený vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania v súlade s článkami 428ae až 428ah, ak by boli držané nezaťažené, pričom v takom prípade sa uplatní vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý by sa na uvedené aktíva uplatnil, ak by boli držané nezaťažené ▌;
   g) akékoľvek iné aktíva so zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok, ak nie je v článkoch 428r až 428ac stanovené inak.

Článok 428ae

Koeficient požadovaného stabilného financovania 55 %

Na nezaťažené podiely na majetku v PKI, ktoré sú oprávnené na zrážku 55 % pre výpočet ukazovateľa krytia likvidity v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 55 % bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte.

Článok 428af

Koeficient požadovaného stabilného financovania 65 %

Koeficient požadovaného stabilného financovania 65 % sa uplatňuje na tieto aktíva:

   a) nezaťažené úvery zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo nezaťažené úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie plne zaručené oprávneným poskytovateľom zabezpečenia podľa článku 129 ods. 1 písm. e) so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac za predpokladu, že týmto úverom je v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 priradená riziková váha 35 % alebo menej;
   b) nezaťažené úvery so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac s výnimkou úverov pre finančných klientov a úverov uvedených v článkoch 428r až 428ad, za predpokladu, že týmto úverom je v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 priradená riziková váha 35 % alebo menej.

Článok 428ag

Koeficient požadovaného stabilného financovania 85 %

Koeficient požadovaného stabilného financovania 85 % sa uplatňuje na tieto aktíva a podsúvahové položky:

   a) akékoľvek aktíva a podsúvahové položky vrátane hotovosti, poskytnuté ako počiatočná marža pre zmluvy o derivátoch, ak týmto aktívam nebol priradený vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania v súlade s článkom 428ah, ak sú držané nezaťažené, pričom v takom prípade sa uplatňuje vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý by sa na uvedené aktíva uplatnil, ak by boli držané nezaťažené ▌;
   b) akékoľvek aktíva a podsúvahové položky, vrátane hotovosti, poskytnuté ako príspevok do fondu pre prípad zlyhania centrálnej protistrany, ak by im nebol priradený vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania v súlade s článkom 428ah, ak sú držané nezaťažené, pričom v takom prípade sa uplatňuje vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý sa má uplatniť na nezaťažené aktívum;
   c) nezaťažené úvery so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac s výnimkou úverov pre finančných klientov a úverov uvedených v článkoch 428r až 428af, ktoré nie sú po splatnosti viac ako 90 dní a ktorým je v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 priradená riziková váha vyššia ako 35 %;
   d) produkty súvisiace so súvahovým obchodným financovaním so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac;
   e) nezaťažené cenné papiere so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac, ktoré nie sú v stave zlyhania v súlade s článkom 178 a ktoré nie sú oprávnené ako likvidné aktíva v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1;
   f) nezaťažené akcie obchodované na burze, ktoré nie sú oprávnené ako aktíva úrovne 2B v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1;
   g) fyzicky obchodované komodity vrátane zlata, avšak s výnimkou komoditných derivátov;
   h) aktíva zaťažené zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac v krycej skupine financovanej krytými dlhopismi podľa článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES alebo krytými dlhopismi, ktoré spĺňajú požiadavky na prípustnosť pre zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 tohto nariadenia.

Článok 428ah

Koeficient požadovaného stabilného financovania 100 %

   1. Koeficient požadovaného stabilného financovania 100 % sa uplatňuje na tieto aktíva:
   a) pokiaľ nie je v tejto kapitole stanovené inak, akékoľvek aktíva zaťažené počas zostatkovej splatnosti jeden rok alebo viac;
   b) akékoľvek iné aktíva než aktíva uvedené v článkoch 428r až 428ag vrátane úverov pre finančných klientov so zostatkovou zmluvnou splatnosťou jeden rok alebo viac, nesplácaných expozícií, položiek odpočítaných z vlastných zdrojov, fixných aktív, akcií obchodovaných mimo burzy, ponechaných úrokov, poistných aktív, zlyhaných cenných papierov.

   2. Inštitúcie uplatňujú koeficient požadovaného stabilného financovania 100 % na rozdiel – ak je kladný – medzi súčtom reálnych hodnôt vo všetkých súboroch vzájomného započítavania s kladnou reálnou hodnotou a súčtom reálnych hodnôt vo všetkých súboroch vzájomného započítavania so zápornou reálnou hodnotou vypočítaný v súlade s článkom 428d.

Na výpočet uvedený v prvom pododseku sa uplatňujú tieto pravidlá:

   a) variačná marža prijatá inštitúciami od ich protistrán sa odpočíta od reálnej hodnoty súboru vzájomného započítavania s kladnou reálnou hodnotou, ak sa kolaterál prijatý ako variačná marža kvalifikuje ako aktívum úrovne 1 v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, s výnimkou krytých dlhopisov mimoriadne vysokej kvality uvedených v predmetnom delegovanom akte, a ak inštitúcie majú právny nárok a prevádzkovú možnosť daný kolaterál opätovne použiť;
   b) všetky variačné marže poskytnuté inštitúciami svojim protistranám sa odpočítajú od reálnej hodnoty súboru vzájomného započítavania so zápornou reálnou hodnotou.

KAPITOLA 5

Výnimka pre malé a menej zložité inštitúcie

Článok 428ai

Výnimka pre malé a menej zložité inštitúcie

Odchylne od kapitol 3 a 4 sa môžu malé a menej zložité inštitúcie s predchádzajúcim súhlasom ich príslušného orgánu rozhodnúť, že vypočítajú ukazovateľ medzi dostupným stabilným financovaním inštitúcie, ako sa uvádza v kapitole 6, a požadovaným stabilným financovaním inštitúcie, ako sa uvádza v kapitole 7, pričom tento ukazovateľ vyjadria v percentách.

Príslušný orgán môže od malých a menej zložitých inštitúcií požadovať, aby splnili požiadavku na čisté stabilné financovanie na základe dostupného stabilného financovania inštitúcie, ako sa uvádza v kapitole 3, a požadovaného stabilného financovania, ako sa uvádza v kapitole 4, ak sa domnieva, že zjednodušená metodika nie je vhodná na zachytenie rizika financovania danej inštitúcie.

KAPITOLA 6

Dostupné stabilné financovanie pre zjednodušený výpočet ukazovateľa čistého stabilného financovania

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 428aj

Zjednodušený výpočet sumy dostupného stabilného financovania

   1. Ak nie je v tejto kapitole stanovené inak, suma dostupného stabilného financovania sa vypočíta vynásobením účtovnej hodnoty rôznych kategórií alebo typov záväzkov a vlastných zdrojov koeficientmi dostupného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2. Celková suma dostupného stabilného financovania je súčtom vážených súm záväzkov a vlastných zdrojov.
   2. S dlhopismi a ostatnými dlhovými cennými papiermi, ktoré emitovala inštitúcia a ktoré sa predávajú výlučne na retailovom trhu a držia na retailovom účte, sa môže zaobchádzať tak, ako keby patrili do príslušnej kategórie retailových vkladov. Zavedú sa obmedzenia, aby tieto nástroje nemohli kupovať a mať v držbe iné strany než retailoví klienti.

Článok 428ak

Zostatková splatnosť záväzku alebo vlastných zdrojov

   1. Ak nie je v tejto kapitole stanovené inak, inštitúcie zohľadňujú zostatkovú zmluvnú splatnosť svojich záväzkov a vlastných zdrojov na určenie koeficientov dostupného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2.
   2. Pri určovaní zostatkovej splatnosti záväzku alebo vlastných zdrojov inštitúcie zohľadňujú existujúce opcie. Robia tak na základe predpokladu, že protistrana uplatní kúpne opcie k najskoršiemu možnému dátumu. Inštitúcia a príslušné orgány zohľadňujú v prípade opcií uplatniteľných podľa vlastného uváženia inštitúcie reputačné faktory, ktoré môžu obmedziť možnosť inštitúcie neuplatniť opciu, a to najmä očakávania trhu, že inštitúcie by mali splatiť určité záväzky pred ich splatnosťou.
   3. Inštitúcie zaobchádzajú s vkladmi s pevnou výpovednou lehotou podľa ich výpovednej lehoty a s termínovanými vkladmi podľa ich zostatkovej splatnosti. Odchylne od odseku 2 tohto článku inštitúcie s cieľom určiť zostatkovú splatnosť termínovaných retailových vkladov nezohľadňujú možnosti predčasného výberu, ak je vkladateľ povinný uhradiť sankciu za predčasné výbery, ktoré sa uskutočnia do jedného roka, pričom takáto sankcia sa stanovuje v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1.
   4. S cieľom určiť koeficienty dostupného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2, v prípade záväzkov so zostatkovou zmluvnou splatnosťou jeden rok alebo viac, sa s akoukoľvek časťou, ktorej splatnosť nastane za menej ako šesť mesiacov zaobchádza tak, ako by mala zostatkovú splatnosť menej ako šesť mesiacov, a s akoukoľvek časťou, ktorej splatnosť nastane najskôr o šesť mesiacov, ale najneskôr do jedného roka, tak, ako by mala zostatkovú splatnosť šesť mesiacov až jeden rok.

Oddiel 2

Koeficienty dostupného stabilného financovania

Článok 428al

Koeficient dostupného stabilného financovania 0 %

   1. Ak nie je v tomto oddiele stanovené inak, na všetky záväzky bez stanovenej splatnosti vrátane krátkych pozícií a pozícií s otvorenou splatnosťou sa uplatňuje koeficient dostupného stabilného financovania 0 % s výnimkou týchto prípadov:
   a) odložené daňové záväzky, s ktorými sa zaobchádza v súlade s najbližším možným dátumom, ku ktorému by takéto záväzky mohli byť realizované;
   b) menšinové účasti, s ktorými sa zaobchádza v súlade s termínom príslušného nástroja.
   2. Na odložené daňové záväzky a menšinové účasti, ako sú uvedené v odseku 1, sa uplatňuje jeden z týchto koeficientov:
   a) 0 %, ak efektívna zostatková splatnosť odloženého daňového záväzku alebo menšinovej účasti je kratšia ako jeden rok;
   b) 100 %, ak efektívna zostatková splatnosť odloženého daňového záväzku alebo menšinovej účasti je jeden rok alebo viac.
   3. Koeficient dostupného stabilného financovania 0 % sa uplatňuje na tieto záväzky:
   a) záväzky so zúčtovaním v deň uzavretia obchodu vyplývajúce z nákupu finančných nástrojov, cudzích mien a komodít, u ktorých sa očakáva, že sa vyrovnajú v rámci štandardného cyklu vyrovnania alebo v období, ktoré je obvyklé pre príslušnú výmenu alebo typ transakcie, alebo ktoré neboli vyrovnané, avšak ich vyrovnanie sa napriek tomu očakáva;
   b) záväzky, ktoré sú kategorizované ako vzájomne závislé s aktívami v súlade s článkom 428f;
   c) záväzky so zostatkovou splatnosťou kratšou ako jeden rok, ktoré poskytujú:
   i) ECB alebo centrálna banka členského štátu;
   ii) centrálna banka tretej krajiny;
   iii) finanční klienti;
   d) akékoľvek iné záväzky a kapitálové položky alebo nástroje neuvedené v tomto článku a článkoch 428am až 428ap.
   4. Inštitúcie uplatňujú koeficient dostupného stabilného financovania 0 % na absolútnu hodnotu rozdielu – ak je záporný – medzi súčtom reálnych hodnôt vo všetkých súboroch vzájomného započítavania s kladnou reálnou hodnotou a súčtom reálnych hodnôt vo všetkých súboroch vzájomného započítavania so zápornou reálnou hodnotou podľa výpočtu v súlade s článkom 428d.

Na výpočet uvedený v prvom pododseku sa uplatňujú tieto pravidlá:

   a) variačná marža prijatá inštitúciami od ich protistrán sa odpočíta od reálnej hodnoty súboru vzájomného započítavania s kladnou reálnou hodnotou, ak sa kolaterál prijatý ako variačná marža kvalifikuje ako aktívum úrovne 1 v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, s výnimkou krytých dlhopisov mimoriadne vysokej kvality uvedených v predmetnom delegovanom akte, a ak inštitúcie majú právny nárok a prevádzkovú možnosť daný kolaterál opätovne použiť;
   b) všetky variačné marže poskytnuté inštitúciami svojim protistranám sa odpočítajú od reálnej hodnoty súboru vzájomného započítavania so zápornou reálnou hodnotou.

Článok 428am

Koeficient dostupného stabilného financovania 50 %

Koeficient dostupného stabilného financovania 50 % sa uplatňuje na tieto záväzky:

   a) prijaté vklady, ktoré spĺňajú kritériá pre prevádzkové vklady stanovené v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1;
   b) záväzky so zostatkovou splatnosťou kratšou ako jeden rok, ktoré poskytujú:
   i) ústredná vláda členského štátu alebo tretej krajiny;
   ii) regionálne vlády alebo miestne orgány v členskom štáte alebo v tretej krajine;
   iii) subjekty verejného sektora členského štátu alebo tretej krajiny;
   iv) multilaterálne rozvojové banky uvedené v článku 117 ods. 2 a medzinárodné organizácie uvedené v článku 118;
   v) nefinanční podnikoví klienti;
   vi) úverové združenia povolené príslušným orgánom, osobné investičné spoločnosti a klienti, ktorí sú sprostredkovateľmi vkladov s výnimkou prijatých vkladov, ktoré spĺňajú kritériá pre prevádzkové vklady stanovené v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1.

Článok 428an

Koeficient dostupného stabilného financovania 90 %

Na retailové netermínované vklady, retailové vklady s pevnou výpovednou lehotou menej ako jeden rok a retailové termínované vklady so zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok, ktoré spĺňajú príslušné kritériá vzťahujúce sa na iné retailové vklady, ako sa uvádzajú v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1, sa uplatňuje koeficient dostupného stabilného financovania 90 %.

Článok 428ao

Koeficient dostupného stabilného financovania 95 %

Na retailové netermínované vklady, retailové vklady s pevnou výpovednou lehotou menej ako jeden rok a retailové termínované vklady so zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok, ktoré spĺňajú príslušné kritériá vzťahujúce sa na stabilné retailové vklady, ako sa uvádzajú v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1, sa uplatňuje koeficient dostupného stabilného financovania 95 %.

Článok 428ap

Koeficient dostupného stabilného financovania 100 %

Koeficient dostupného stabilného financovania 100 % sa uplatňuje na tieto záväzky, kapitálové položky a nástroje:

   a) položky vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie pred úpravami požadovanými podľa článkov 32 až 35, odpočtami podľa článku 36 a uplatnením výnimiek a alternatív stanovených v článkoch 48, 49 a 79;
   b) položky dodatočného kapitálu Tier 1 inštitúcie pred odpočtom položiek uvedeným v článku 56 a pred uplatnením článku 79, s výnimkou akýchkoľvek nástrojov s explicitnými alebo vloženými opciami, ktoré by v prípade uplatnenia znížili efektívnu zostatkovú splatnosť na menej ako jeden rok;
   c) položky kapitálu Tier 2 inštitúcie pred odpočtami uvedenými v článku 66 a pred uplatnením článku 79, ktoré majú zostatkovú splatnosť jeden rok alebo viac, s výnimkou akýchkoľvek nástrojov s explicitnými alebo vloženými opciami, ktoré by v prípade uplatnenia znížili efektívnu zostatkovú splatnosť na menej ako jeden rok;
   d) všetky ostatné kapitálové nástroje inštitúcie so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac, s výnimkou akýchkoľvek nástrojov s explicitnými alebo vloženými opciami, ktoré by v prípade uplatnenia znížili efektívnu zostatkovú splatnosť na menej ako jeden rok;
   e) akékoľvek iné zabezpečené a nezabezpečené výpožičky a záväzky so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac, vrátane termínovaných vkladov, ak nie je v článkoch 428al až 428ao stanovené inak.

KAPITOLA 7

Požadované stabilné financovanie pre zjednodušený výpočet ukazovateľa čistého stabilného financovania

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 428aq

Zjednodušený výpočet sumy požadovaného stabilného financovania

   1. Ak nie je v tejto kapitole stanovené inak, suma požadovaného stabilného financovania pre malé a menej zložité inštitúcie sa vypočíta vynásobením účtovnej hodnoty rôznych kategórií alebo typov aktív a podsúvahových položiek koeficientmi požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2. Celková suma požadovaného stabilného financovania predstavuje súčet vážených súm aktív a podsúvahových položiek.
   2. Aktíva, ktoré si inštitúcie vypožičali, vrátane transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, ktoré sú účtované v ich súvahe a ktorých nie sú konečnými vlastníkmi, sú z výpočtu sumy požadovaného stabilného financovania vylúčené.

Na aktíva, ktoré si inštitúcie vypožičali, vrátane transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, ktoré nie sú účtované v ich súvahe, ale ktorých sú konečnými vlastníkmi, sa uplatňujú koeficienty požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2.

   3. Aktíva, ktoré inštitúcie požičali, vrátane transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a ktorých konečnými vlastníkmi zostávajú, a to aj v prípade, že tieto aktíva nezostávajú v ich súvahe, sa na účely tejto kapitoly považujú za zaťažené aktíva a uplatňujú sa na ne koeficienty požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2. V opačnom prípade sú takéto aktíva z výpočtu sumy požadovaného stabilného financovania vylúčené.
   4. Zaťaženým aktívam so zostatkovou splatnosťou šesť mesiacov alebo viac sa priradí buď koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý by sa mal uplatniť podľa oddielu 2 na dotknuté aktíva, ak by boli držané ako nezaťažené, alebo koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý by sa inak uplatňoval na tieto zaťažené aktíva, podľa toho, ktorý z týchto dvoch koeficientov je vyšší. To isté platí, ak je zostatková splatnosť zaťažených aktív kratšia ako zostatková splatnosť transakcie, ktorá je zdrojom zaťaženia.

Na aktíva, ktorým zostáva obdobie zaťaženia kratšie ako šesť mesiacov, sa uplatňujú koeficienty požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2 na rovnaké aktíva, ak by sa držali nezaťažené.

   5. Ak inštitúcia opätovne použije alebo opätovne založí aktívum, ktoré bolo vypožičané, vrátane transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, a ktoré je zohľadnené v podsúvahe, s transakciou, na základe ktorej bolo toto aktívum vypožičané, sa zaobchádza ako so zaťaženou, a to v rozsahu, v akom táto transakcia nemôže dosiahnuť splatnosť bez toho, aby inštitúcia vrátila vypožičané aktívum.
   6. Za nezaťažené sa považujú tieto aktíva:
   a) aktíva zahrnuté v skupine, ktoré sú k dispozícii na okamžité použitie ako kolaterál na získanie dodatočného financovania na základe záväzných alebo – v prípade, že je skupina prevádzkovaná centrálnou bankou – nezáväzných, ale ešte nefinancovaných úverových liniek, ktoré sú inštitúcii k dispozícii, vrátane aktív umiestnených úverovou inštitúciou v ústrednej inštitúcii v rámci siete družstevných spoločností alebo schémy inštitucionálneho zabezpečenia ;
   b) aktíva, ktoré inštitúcia prijala ako kolaterál na účely zmierňovania kreditného rizika v rámci zabezpečených pôžičiek, transakcií zabezpečeného financovania alebo transakcií s výmenou kolaterálu a ktoré inštitúcia môže scudziť;
   c) aktíva spojené s emisiou krytých dlhopisov ako nepovinné nadmerné zabezpečenie kolaterálom.

Na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku inštitúcie predpokladajú, že aktíva v skupine sú zaťažené v poradí narastajúcej likvidity na základe klasifikácie likvidity v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, pričom sa začína aktívami, ktoré nie sú oprávnené na to, aby boli zahrnuté do vankúša likvidity.

   7. V prípade neštandardných, dočasných operácií vykonávaných ECB alebo centrálnou bankou členského štátu alebo centrálnou bankou tretej krajiny na účely splnenia svojho mandátu v období finančného stresu na celom trhu alebo v prípade mimoriadnych makroekonomických okolností môžu dostať znížený koeficient požadovaného stabilného financovania tieto aktíva:
   a) zaťažené aktíva pre operácie uvedené v tomto pododseku, a to odchylne od článku 428aw a článku 428az ods. 1 písm. a);
   b) peniaze z operácií uvedených v tomto pododseku, a to odchylne od článku 428aw a článku 428ay písm. b).

Príslušné orgány určia so súhlasom centrálnej banky, ktorá je protistranou transakcie, koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý sa má uplatňovať na aktíva uvedené v prvom pododseku písm. a) a b). V prípade zaťažených aktív uvedených v prvom pododseku písm. a) nesmie byť koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý sa má uplatniť, nižší než koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý by sa podľa oddielu 2 na uvedené aktíva uplatnil, ak by boli držané nezaťažené.

Pri uplatňovaní zníženého koeficientu požadovaného stabilného financovania v súlade s druhým pododsekom príslušné orgány pozorne monitorujú vplyv tohto zníženého koeficientu na pozície stabilného financovania inštitúcií a v prípade potreby prijímajú primerané opatrenia v oblasti dohľadu.

   8. Inštitúcie vylúčia aktíva spojené s kolaterálom uznaným za variačnú maržu poskytnutú v súlade s článkom 428k ods. 4 písm. b) a článkom 428ah ods. 2 alebo za poskytnutú počiatočnú maržu alebo za príspevok do fondu pre prípad zlyhania centrálnej protistrany v súlade s článkom 428ag písm. a) a b) z iných častí výpočtu sumy požadovaného stabilného financovania v súlade s touto kapitolou, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu.
   9. Inštitúcie zahrnú do výpočtu sumy požadovaného stabilného financovania finančné nástroje, cudzie meny a komodity, pre ktoré bol vykonaný príkaz na nákup. Z výpočtu sumy požadovaného stabilného financovania vylúčia finančné nástroje, cudzie meny a komodity, pre ktoré bol vykonaný príkaz na predaj, za predpokladu, že tieto transakcie nie sú zohľadnené ako deriváty alebo zabezpečené transakcie financovania v súvahe inštitúcií a že sa tieto transakcie majú zohľadniť v súvahe inštitúcií po vyrovnaní.
   10. Príslušné orgány môžu určiť koeficienty požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatniť na podsúvahové expozície, ktoré nie sú uvedené v tejto kapitole, s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie držali príslušnú sumu dostupného stabilného financovania pre časť uvedených expozícií, pri ktorých sa očakáva potreba financovania v jednoročnom horizonte ukazovateľa čistého stabilného financovania. Na určenie týchto koeficientov príslušné orgány zohľadnia najmä podstatné poškodenie povesti inštitúcie, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku neposkytnutia tohto financovania.

Príslušné orgány podávajú EBA aspoň raz ročne správu o druhoch podsúvahových expozícií, pre ktoré určili koeficienty požadovaného stabilného financovania. Do tejto správy zahrnú vysvetlenie metodiky použitej na určenie týchto koeficientov.

Článok 428ar

Zostatková splatnosť aktíva

   1. Ak nie je v tejto kapitole stanovené inak, inštitúcie pri určovaní koeficientov požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať na ich aktíva a podsúvahové položky podľa oddielu 2, zohľadňujú zostatkovú zmluvnú splatnosť svojich aktív a podsúvahových transakcií.
   2. Inštitúcie zaobchádzajú s aktívami, ktoré boli oddelené v súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, v súlade s podkladovou expozíciou týchto aktív. Inštitúcie však na tieto aktíva uplatňujú vyššie koeficienty požadovaného stabilného financovania v závislosti od dĺžky trvania zaťaženia, ktoré určia príslušné orgány, ktoré zvážia, či je inštitúcia schopná s takýmito aktívami voľne disponovať alebo ich vymeniť, a zvážia aj dĺžku trvania záväzkov voči klientom inštitúcií, ktorých sa táto požiadavka na oddelenie týka.
   3. Pri výpočte zostatkovej splatnosti aktíva inštitúcie zohľadňujú opcie na základe predpokladu, že emitent alebo protistrana uplatní každú opciu na predĺženie splatnosti aktíva. Inštitúcia a príslušné orgány zohľadňujú v prípade opcií, ktoré sú uplatniteľné podľa vlastného uváženia inštitúcie, reputačné faktory, ktoré môžu obmedziť schopnosť inštitúcie neuplatniť opciu, najmä očakávania trhov a klientov, že inštitúcia by mala predĺžiť splatnosť určitých aktív k dátumu ich splatnosti.
   4. S cieľom určiť koeficienty požadovaného stabilného financovania, ktoré sa majú uplatňovať podľa oddielu 2, v prípade postupne splácaných úverov so zostatkovou zmluvnou splatnosťou jeden rok alebo viac s časťou, ktorej splatnosť nastane za menej ako šesť mesiacov, zaobchádza tak, akoby mala zostatkovú splatnosť menej ako šesť mesiacov, a s časťou, ktorej splatnosť nastane najskôr o šesť mesiacov, ale najneskôr do jedného roka, tak, akoby mala zostatkovú splatnosť šesť mesiacov až jeden rok.

Oddiel 2

Koeficienty požadovaného stabilného financovania

Článok 428as

Koeficient požadovaného stabilného financovania 0 %

   1. Koeficient požadovaného stabilného financovania 0 % sa uplatňuje na tieto aktíva:
   a) nezaťažené aktíva, ktoré sú oprávnené ako vysokokvalitné likvidné aktíva úrovne 1 podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 460 ods. 1 s výnimkou krytých dlhopisov mimoriadne vysokej kvality uvedených v predmetnom delegovanom akte a bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami stanovenými v predmetnom delegovanom akte;
   b) všetky rezervy držané inštitúciou v ECB alebo v centrálnej banke členského štátu alebo v centrálnej banke tretej krajiny vrátane požadovaných rezerv a prebytočných rezerv;
   c) všetky pohľadávky voči ECB, centrálnej banke členského štátu alebo centrálnej banke tretej krajiny, ktoré majú zostatkovú splatnosťou menej ako šesť mesiacov;
   d) aktíva, ktoré sú kategorizované ako vzájomne závislé so záväzkami v súlade s článkom 428f.
   2. Odchylne od odseku 1 písm. b) sa príslušné orgány môžu so súhlasom príslušnej centrálnej banky rozhodnúť uplatniť vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania na požadované rezervy, berúc do úvahy najmä rozsah existujúcich požiadaviek na rezervy v jednoročnom horizonte, a teda vyžadovať súvisiace stabilné financovanie.

V prípade dcérskych spoločností s ústredím v tretej krajine, kde sa na požadované rezervy v centrálnej banke podľa vnútroštátneho práva danej tretej krajiny, v ktorom sa stanovuje požiadavka na čisté stabilné financovanie, uplatňuje vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania, sa tento vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania zohľadní na účely konsolidácie.

Článok 428at

Koeficient požadovaného stabilného financovania 5 %

   1. Na nevyčerpanú časť záväzných kreditných facilít a záväzných facilít likvidity podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 460 ods. 1 sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 5 %.
   2. V prípade všetkých súborov vzájomného započítavania zmlúv o derivátoch inštitúcie uplatňujú koeficient požadovaného stabilného financovania 5 % na absolútnu reálnu hodnotu týchto súborov vzájomného započítavania zmlúv o derivátoch vrátane prípadného poskytnutého kolaterálu, ak tieto súbory vzájomného započítavania majú zápornú reálnu hodnotu. Na účely tohto odseku inštitúcie určujú reálnu hodnotu vrátane prípadného poskytnutého kolaterálu alebo zúčtovania platieb a príjmov týkajúcich sa zmien trhového ocenenia takýchto zmlúv.

Článok 428au

Koeficient požadovaného stabilného financovania 10 %

Koeficient požadovaného stabilného financovania 10 % sa uplatňuje na tieto aktíva a podsúvahové položky:

   a) nezaťažené aktíva, ktoré sú oprávnené ako kryté dlhopisy mimoriadne vysokej kvality úrovne 1 v súlade delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte;
   b) produkty súvisiace s podsúvahovým obchodným financovaním, ako sa uvádzajú v prílohe I.

Článok 428av

Koeficient požadovaného stabilného financovania 20 %

Na nezaťažené aktíva, ktoré sú oprávnené ako aktíva úrovne 2A v súlade delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, a na nezaťažené podiely na majetku v PKI v súlade s predmetným delegovaným aktom sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 20 % bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte.

Článok 428aw

Koeficient požadovaného stabilného financovania 50 %

Koeficient požadovaného stabilného financovania 50 % sa uplatňuje na tieto aktíva:

   a) zabezpečené a nezabezpečené úvery so zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok a ak majú obdobie zaťaženia kratšie ako jeden rok;
   b) akékoľvek iné aktíva so zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok, ak nie je v článkoch 428as až 428av stanovené inak;
   c) aktíva zaťažené počas zostatkovej splatnosti aspoň šesť mesiacov, ale menej ako jeden rok, s výnimkou prípadov, keď by týmto aktívam bol priradený vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania v súlade s článkami 428ax, 428ay a 428az, ak by boli držané nezaťažené, pričom v takom prípade sa uplatní vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý by sa na uvedené aktíva uplatnil, ak by boli držané nezaťažené.

Článok 428ax

Koeficient požadovaného stabilného financovania 55 %

Na aktíva, ktoré sú oprávnené ako aktíva úrovne 2B v súlade delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, a na podiely na majetku v PKI v súlade s predmetným delegovaným aktom sa uplatňuje koeficient požadovaného stabilného financovania 55 % bez ohľadu na to, či sú v súlade s prevádzkovými požiadavkami a s požiadavkami na zloženie vankúša likvidity, ako sa stanovujú v predmetnom delegovanom akte, pod podmienkou, že majú obdobie zaťaženia kratšie ako jeden rok.

Článok 428ay

Koeficient požadovaného stabilného financovania 85 %

Koeficient požadovaného stabilného financovania 85 % sa uplatňuje na tieto aktíva a podsúvahové položky:

   a) akékoľvek aktíva a podsúvahové položky vrátane hotovosti, poskytnuté ako počiatočná marža pre zmluvy o derivátoch alebo ako príspevok do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania, ak týmto aktívam nebol priradený vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania v súlade s článkom 428az, ak sú držané nezaťažené, pričom v takom prípade sa uplatňuje vyšší koeficient požadovaného stabilného financovania, ktorý by sa na uvedené aktíva uplatnil, ak by boli držané nezaťažené;
   b) nezaťažené úvery so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac s výnimkou úverov pre finančných klientov, ktoré nie sú viac ako 90 dní po lehote splatnosti;
   c) produkty súvisiace so súvahovým obchodným financovaním so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac;
   d) nezaťažené cenné papiere so zostatkovou splatnosťou jeden rok alebo viac, ktoré nie sú v stave zlyhania v súlade s článkom 178 a ktoré nie sú oprávnené ako likvidné aktíva v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1;
   e) nezaťažené akcie obchodované na burze, ktoré nie sú oprávnené ako aktíva úrovne 2B v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1;
   f) fyzicky obchodované komodity vrátane zlata, avšak s výnimkou komoditných derivátov.

Článok 428az

Koeficient požadovaného stabilného financovania 100 %

   1. Koeficient požadovaného stabilného financovania 100 % sa uplatňuje na tieto aktíva:
   a) akékoľvek aktíva zaťažené počas zostatkovej splatnosti jeden rok alebo viac;
   b) akékoľvek iné aktíva než aktíva uvedené v článkoch 428as až 428ay vrátane úverov pre finančných klientov so zostatkovou zmluvnou splatnosťou jeden rok alebo viac, nesplácaných expozícií, položiek odpočítaných z vlastných zdrojov, fixných aktív, akcií obchodovaných mimo burzy, ponechaných úrokov, poistných aktív, zlyhaných cenných papierov.
   2. Inštitúcie uplatňujú koeficient požadovaného stabilného financovania 100 % na rozdiel – ak je kladný – medzi súčtom reálnych hodnôt vo všetkých súboroch vzájomného započítavania s kladnou reálnou hodnotou a súčtom reálnych hodnôt vo všetkých súboroch vzájomného započítavania so zápornou reálnou hodnotou vypočítaný v súlade s článkom 428d.

Na výpočet uvedený v prvom pododseku sa uplatňujú tieto pravidlá:

   a) variačná marža prijatá inštitúciami od ich protistrán sa odpočíta od reálnej hodnoty súboru vzájomného započítavania s kladnou reálnou hodnotou, ak sa kolaterál prijatý ako variačná marža kvalifikuje ako aktívum úrovne 1 v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 460 ods. 1, s výnimkou krytých dlhopisov mimoriadne vysokej kvality uvedených v predmetnom delegovanom akte, a ak inštitúcie majú právny nárok a prevádzkovú možnosť daný kolaterál opätovne použiť;
   b) všetky variačné marže poskytnuté inštitúciami svojim protistranám sa odpočítajú od reálnej hodnoty súboru vzájomného započítavania so zápornou reálnou hodnotou.“

"

117.  Siedma časť sa nahrádza takto:"

„SIEDMA ČASŤ

FINANČNÁ PÁKA

Článok 429

Výpočet ukazovateľa finančnej páky

   1. Inštitúcie vypočítajú svoj ukazovateľ finančnej páky v súlade s metodikou stanovenou v odsekoch 2, 3 a 4.
   2. Ukazovateľ finančnej páky sa vypočíta ako miera kapitálu inštitúcie vydelená veľkosťou celkovej expozície tejto inštitúcie a vyjadruje sa v percentách.

Inštitúcie vypočítajú ukazovateľ finančnej páky k referenčnému dátumu vykazovania.

   3. Na účely odseku 2 je mierou kapitálu kapitál Tier 1.
   4. Na účely odseku 2 je veľkosťou celkovej expozície súčet hodnôt expozície:
   a) aktív s výnimkou zmlúv o derivátoch uvedených v prílohe II, kreditných derivátov a pozícií uvedených v článku 429e, vypočítaných v súlade s článkom 429b ods. 1;
   b) zmlúv o derivátoch uvedených v prílohe II a kreditných derivátov vrátane tých zmlúv a kreditných derivátov, ktoré sú podsúvahové, vypočítaných v súlade s článkami 429c a 429d;
   c) dodatočných hodnôt kreditného rizika protistrany, pokiaľ ide o transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov vrátane tých, ktoré sú podsúvahové, vypočítaných v súlade s článkom 429e;
   d) podsúvahových položiek s výnimkou zmlúv o derivátoch uvedených v prílohe II, kreditných derivátov, transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a pozícií uvedených v článkoch 429d a 429g, vypočítaných v súlade s článkom 429f;
   e) bežných nákupov alebo predajov čakajúcich na vyrovnanie, vypočítaných v súlade s článkom 429g.

Inštitúcie zaobchádzajú s transakciami s dlhou dobou vyrovnania v súlade s prvým pododsekom písm. a) až d), podľa konkrétneho prípadu.

Inštitúcie môžu hodnoty expozície uvedené v prvom pododseku písm. a) a d) znížiť o zodpovedajúcu sumu všeobecných úprav kreditného rizika pre súvahové, resp. podsúvahové položky, dolná hraničná hodnota však musí byť 0, ak úpravy kreditného rizika znížili kapitál Tier 1.

   5. Odchylne od odseku 4 písm. d) sa uplatňujú tieto ustanovenia:
   a) na derivátový nástroj, ktorý sa považuje za podsúvahovú položku v súlade s odsekom 4 písm. d), ale s ktorým sa v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom zaobchádza ako s derivátom, sa vzťahuje zaobchádzanie stanovené v uvedenom písmene;
   b) ak klient inštitúcie konajúci ako zúčtovací člen priamo uzatvorí derivátovú transakciu s centrálnou protistranou a inštitúcia zaručuje plnenie obchodných expozícií svojho klienta voči centrálnej protistrane vyplývajúcich z uvedenej transakcie, inštitúcia vypočíta svoju expozíciu vyplývajúcu zo záruky v súlade s odsekom 4 písm. b), akoby daná inštitúcia uzatvorila transakciu priamo s klientom, a to aj s ohľadom na prijatie alebo poskytnutie hotovostnej variačnej marže.

Zaobchádzanie uvedené v prvom pododseku písm. b) sa uplatňuje aj na inštitúciu konajúcu ako klient vyššej úrovne, ktorá zaručuje plnenie obchodných expozícií svojho klienta.

Na účely prvého pododseku písm. b) a na účely druhého pododseku tohto odseku môžu inštitúcie považovať pridružený subjekt za klienta, len ak tento subjekt nepatrí do regulačného rozsahu konsolidácie na úrovni, na ktorej sa uplatňuje požiadavka stanovená v článku 92 ods. 3 písm. d).

   6. Na účely odseku 4 písm. e) tohto článku a článku 429g je „bežný nákup alebo predaj“ nákup alebo predaj cenného papiera podľa zmlúv, ktorých podmienky si vyžadujú dodanie cenného papiera v lehote stanovenej spravidla zákonom alebo konvenciami dotknutého trhu.
   7. Pokiaľ sa v tejto časti vyslovene neustanovuje inak, inštitúcie vypočítajú veľkosť celkovej expozície v súlade s týmito zásadami:
   a) nefinančný alebo finančný kolaterál, záruky alebo nakúpené zmiernenie kreditného rizika sa nesmú používať na zníženie veľkosti celkovej expozície;
   b) aktíva a záväzky sa nesmú vzájomne započítavať.
   8. Odchylne od odseku 7 písm. b) môžu inštitúcie znížiť hodnotu expozície úveru na predbežné financovanie alebo medziúveru o kladný zostatok na sporiacom účte dlžníka, ktorému bol úver poskytnutý, a do celkovej veľkosti expozície zahrnúť len výslednú sumu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) poskytnutie úveru je podmienené otvorením sporiaceho účtu v inštitúcii poskytujúcej úver, pričom na úver aj na sporiaci účet sa vzťahujú rovnaké odvetvové právne predpisy;
   b) dlžník nemôže počas celého obdobia trvania úveru vybrať zostatok na sporiacom účte ani jeho časť;
   c) inštitúcia môže bezpodmienečne a neodvolateľne použiť zostatok na sporiacom účte na uspokojenie akéhokoľvek nároku vyplývajúceho z dohody o úvere v prípadoch, ktoré upravujú odvetvové právne predpisy uvedené v písmene a), vrátane prípadu nezaplatenia zo strany dlžníka alebo jeho platobnej neschopnosti.

„Úver na predbežné financovanie“ alebo „medziúver“ je úver, ktorý sa poskytuje dlžníkovi na obmedzené obdobie s cieľom preklenúť jeho medzery vo financovaní do poskytnutia konečného úveru v súlade s kritériami stanovenými v odvetvových právnych predpisoch upravujúcich takéto transakcie.

Článok 429a

Expozície vylúčené z veľkosti celkovej expozície

   1. Odchylne od ▌ článku 429 ods. 4 môže inštitúcia zo svojej veľkosti celkovej expozície vylúčiť ktorékoľvek z týchto expozícií:
   a) sumy odpočítané od položiek vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. d);
   b) aktíva odpočítané pri výpočte miery kapitálu podľa článku 429 ods. 3;
   c) expozície, ktorým je priradená riziková váha 0 % v súlade s článkom 113 ods. 6 alebo 7;