Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 16. apríla 2019 - Štrasburg 
Štatistika Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane ***I
 Pristúpenie EÚ k Ženevskému aktu o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach ***
 Činnosť Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach ***I
 Dohoda medzi EÚ a Filipínami o určitých aspektoch leteckých služieb ***
 Medzinárodná dohoda o olivovom oleji a stolových olivách ***
 Návrh na vymenovanie člena Dvora audítorov – Viorel Ștefan
 Návrh na vymenovanie členky Dvora audítorov - Ivana Maletićová
 Ochrana osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie ***I
 Cezhraničná distribúcia podnikov kolektívneho investovania (smernica) ***I
 Cezhraničná distribúcia podnikov kolektívneho investovania (nariadenie) ***I
 Kapitálové požiadavky (nariadenie) ***I
 Kapitálové požiadavky (smernica) ***I
 Kapacita na absorpciu strát a rekapitalizáciu úverových inštitúcií a investičných spoločností (nariadenie) ***I
 Kapacita úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (smernica) ***I
 Cenné papiere zabezpečené štátnymi dlhopismi ***I
 Európske orgány dohľadu a finančné trhy ***I
 Makroprudenciálny dohľad Európskej únie nad finančným systémom a zriadenie Európskeho výboru pre systémové riziká ***I
 Trhy s finančnými nástrojmi a začatie a vykonávanie poistenia a zaistenia (Solventnosť II) ***I
 Prudenciálny dohľad nad investičnými spoločnosťami (smernica) ***I
 Prudenciálne požiadavky na investičné spoločnosti (nariadenie) ***I
 Transparentné a predvídateľné pracovné podmienky v Európskej únii ***I
 Európsky orgán práce ***I
 Zachovanie rybolovných zdrojov a ochrana morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení ***I
 Nariadenie o európskej podnikovej štatistike ***I
 Vyšetrovania úradu OLAF a spolupráca s Európskou prokuratúrou ***I
 Zriadenie nástroja finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly ***I
 Stanovenie programu „Colníctvo“ pre spoluprácu v colnej oblasti ***I
 Uvádzanie prekurzorov výbušnín na trh a ich používanie ***I
 Spoločný rámec pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností ***I
 Interoperabilita medzi informačnými systémami EÚ v oblasti hraníc a víz***I
 Interoperabilita medzi informačnými systémami EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie ***I
 Európska sieť imigračných styčných dôstojníkov ***I
 Požiadavky na typové schvaľovanie motorových vozidiel, pokiaľ ide o všeobecnú bezpečnosť ***I

Štatistika Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane ***I
PDF 259kWORD 69k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane (COM(2018)0307 – C8-0182/2018 – 2018/0154(COD))
P8_TA-PROV(2019)0359A8-0395/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0307),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0182/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0395/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  V reakcii na nové potreby v rámci Únie týkajúce sa štatistiky o azyle a riadenej migrácii, a keďže charakteristiky migrácie sú predmetom rýchlych zmien, je potrebný rámec, ktorý umožní rýchlu reakciu na meniace sa potreby, pokiaľ ide o štatistiku o azyle a riadenej migrácii.
(2)  V reakcii na nové potreby v rámci Únie týkajúce sa štatistiky o migrácii a medzinárodnej ochrane, a keďže charakteristiky migračných pohybov sú predmetom rýchlych zmien, je potrebný rámec, ktorý umožní rýchlu reakciu na meniace sa potreby, pokiaľ ide o štatistiku o migrácii a medzinárodnej ochrane.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Vzhľadom na neprestajne sa meniacu a rozličnú povahu súčasných migračných tokov sú potrebné komplexné a porovnateľné štatistické údaje o počte migrantov rozčlenené podľa rodu s cieľom porozumieť realite situácie, určiť zraniteľné miesta a nerovnosti a poskytnúť tvorcom politík spoľahlivé údaje a informácie na vypracovanie budúcich verejných politík.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Na podporu Únie v účinnej reakcii na výzvy, ktoré predstavuje migrácia, je potrebná častejšia ako ročná periodicita údajov o azyle a riadenej migrácii.
(3)  Na podporu Únie v účinnej reakcii na výzvy, ktoré predstavuje migrácia, a pri rozvoji politík zohľadňujúcich rodové hľadisko a založených na ľudských právach je potrebná častejšia ako ročná periodicita údajov o azyle a riadenej migrácii.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Štatistiky o azyle a riadenej migrácii sú nevyhnutné na štúdium, vymedzenie a hodnotenie širokého spektra politík, najmä pokiaľ ide o reakcie na príchod osôb, ktoré hľadajú v Európe ochranu.
(4)  Štatistiky o azyle a riadenej migrácii sú nevyhnutné na štúdium, vymedzenie a hodnotenie širokého spektra politík, najmä pokiaľ ide o reakcie na príchod osôb, ktoré hľadajú v Európe ochranu, s cieľom dosiahnuť najlepšie riešenia.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Štatistiky o migrácii a medzinárodnej ochrane sú nevyhnutné na získanie prehľadu o migračných pohyboch v rámci Únie a pre členské štáty, aby mohli riadne uplatňovať právo Únie v súlade so základnými právami, ako sa stanovuje v Charte základných práv Európskej únie a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Prenasledovanie na základe rodu predstavuje dôvod na požadovanie a získanie medzinárodnej ochrany. Vnútroštátne a úniové štatistické úrady by mali zhromažďovať štatistiky o žiadostiach o medzinárodnú ochranu na základe rodových dôvodov vrátane rodovo motivovaného násilia.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Na dosiahnutie cieľov nariadenia (ES) č. 862/2007 by sa mali vyčleniť dostatočné finančné zdroje na zber, analýzu a šírenie kvalitných vnútroštátnych štatistík a štatistík Únie o migrácii a medzinárodnej ochrane, a to najmä súvisiacimi podpornými opatreniami v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/20141a.
______________
1a.   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168).
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Týmto nariadením sa zabezpečuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života na ochranu osobných údajov, ako je stanovené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie.
(10)  Týmto nariadením sa zabezpečuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, na ochranu osobných údajov a na nediskrimináciu a rodovú rovnosť, ako je stanovené v článkoch 7, 8, 2123 Charty základných práv Európskej únie a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/6791a.
______________
1a.   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Získavanie údajov rozčlenených podľa rodu by malo umožniť určiť a analyzovať osobitné slabé miesta a schopnosti žien a mužov a odhaľovať medzery a nerovnosti. Rodovo citlivé údaje o migrácii majú potenciál podporovať väčšiu rovnosť a ponúkať príležitosti znevýhodneným skupinám. V štatistikách o migrácii by sa mali zohľadňovať aj také premenné, ako sú rodová identita a sexuálna orientácia, aby sa získavali údaje o skúsenostiach a nerovnostiach LGBTQI+ osôb v migračných a azylových procesoch.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o špecifikovanie členení údajov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011().
(11)  Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel pre príslušné formáty na prenos údajov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011().
__________________
__________________
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)  S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 862/2007 technologickému a hospodárskemu vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu nariadenia (ES) č. 862/2007 na účel aktualizácie niektorých vymedzení pojmov a jeho doplnenia so zámerom určiť zoskupovanie údajov a ďalšie členenie a stanoviť pravidlá presnosti a normy kvality. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 20161a. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a ich experti majú stály prístup na stretnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.
________________
1a Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 b (nové)
(11b)  Účinné monitorovanie uplatňovania nariadenia (ES) č. 862/2007 si vyžaduje, aby sa hodnotilo v pravidelných intervaloch. Komisia by mala dôkladne posúdiť štatistiky zostavené podľa nariadenia (ES) č. 862/2007, ich kvalitu a včasné poskytovanie na účely podávania správ Európskemu parlamentu a Rade. Mali by sa viesť dôkladné konzultácie so všetkými subjektami, ktoré sa podieľajú na zbere údajov o azyle, vrátane agentúr Organizácie Spojených národov a iných príslušných medzinárodných a mimovládnych organizácií.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 1 – odsek 1 – písmeno c
(-1)  V článku 1 sa písmeno c) nahrádza takto:
(c)  správnych a súdnych konaniach a postupoch v členských štátoch, ktoré sa týkajú prisťahovalectva, udeľovania povolení na pobyt, občianstva, azylu a ostatných foriem medzinárodnej ochrany a predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu.
c) správnych a súdnych konaniach a postupoch v členských štátoch, ktoré sa týkajú prisťahovalectva, udeľovania povolení na pobyt, občianstva, azylu a ostatných foriem medzinárodnej ochrany, neoprávneného vstupu, pobytu a návratov.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 1 – písmeno j
(-1a)  Článok 2 sa mení takto:
a)  V odseku 1 sa písmeno j) nahrádza takto:
„žiadosť o medzinárodnú ochranu“ je žiadosť o medzinárodnú ochranu, ako je vymedzené v článku 2 písm. g) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu,obsah poskytovanej ochrany;
j)  „žiadosť o medzinárodnú ochranu“ je žiadosť o medzinárodnú ochranu, ako je vymedzené v článku 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentuRady 2011/95/EÚ2;
_______________
_______________
2 Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).“
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno b (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 1 – písmeno k
b)  V odseku 1 sa písmeno k) nahrádza takto:
„postavenie utečenca“ je postavenie utečenca, ako je vymedzené v článku 2 písm. d) smernice 2004/83/ES;
„k) „postavenie utečenca“ je postavenie utečenca, ako je vymedzené v článku 2 písm. e) smernice 2011/95/; “
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno c (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 1 – písmeno l
c)  V odseku 1 sa písmeno l) nahrádza takto:
„postavenie doplnkovej ochrany“ je postavenie doplnkovej ochrany, ako je vymedzené v článku 2 písm. f) smernice 2004/83/ES;
„l) „postavenie doplnkovej ochrany“ je postavenie doplnkovej ochrany, ako je vymedzené v článku 2 písm. g) smernice 2011/95/;
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno d (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 1 – písmeno m
d)  V odseku 1 sa písmeno m) nahrádza takto:
„rodinní príslušníci“ sú rodinní príslušníci, ako je vymedzené v článku 2 písm. i) nariadenia Rady (ES) č.  343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov;
„m) „rodinní príslušníci“ sú rodinní príslušníci, ako je vymedzené v článku 2 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady () č. 604/20133;
_______________
_______________
3 Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1.
3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31).“
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno e (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 1 – písmeno o
e)  V odseku 1 sa písmeno o) nahrádza takto:
„maloletá osoba bez sprievodu“ je maloletá osoba bez sprievodu, ako je vymedzené v článku 2 písm. i) smernice 2004/83/ES;
„o) „maloletá osoba bez sprievodu“ je maloletá osoba bez sprievodu, ako je vymedzené v článku 2 písm. l) smernice 2011/95/;
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno f (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 1 – písmeno p
f)  V odseku 1 sa písmeno p) nahrádza takto:
„vonkajšie hranice“ sú vonkajšie hranice, ako je vymedzené v článku 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (12);
„p) „vonkajšie hranice“ sú vonkajšie hranice, ako je vymedzené v článku 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady () 2016/3993;
________________
________________
5 Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.
5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).“
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno g (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 1 – písmeno q
g)  V odseku 1 sa písmeno q) nahrádza takto:
„štátni príslušníci tretej krajiny, ktorým bol odopretý vstup“ sú štátni príslušníci tretej krajiny, ktorým bol odopretý vstup na vonkajšej hranici, pretože nespĺňajú všetky podmienky vstupu ustanovené v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 562/2006, a ktorí nepatria do niektorej z kategórií osôb uvedených v článku 5 ods. 4 uvedeného nariadenia;
„q) „štátni príslušníci tretej krajiny, ktorým bol odopretý vstup“ sú štátni príslušníci tretej krajiny, ktorým bol odopretý vstup na vonkajšej hranici, pretože nespĺňajú všetky podmienky vstupu ustanovené v článku 5 ods. 1 nariadenia () 2016/399, a ktorí nepatria do niektorej z kategórií osôb uvedených v článku 5 ods. 2 uvedeného nariadenia;
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno h (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 1 – písmeno s a (nové)
h)  V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:
„sa) „odsun“ je odsun vymedzený v článku 3 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES*;
________________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).“
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno i (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 1 – písmeno s b (nové)
i)  V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:
„sb) „dobrovoľný odchod“ je dobrovoľný odchod v zmysle článku 3 ods. 8 smernice 2008/115/ES;“
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno j (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 1 – písmeno s c (nové)
j)  V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:
„sc) „asistovaný dobrovoľný odchod“ je dobrovoľný odchod v zmysle článku 3 ods. 8 smernice 2008/115/ES, ktorý je podporovaný logistickou, finančnou alebo inou materiálnou pomocou.“
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový) – písmeno k (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 2 – odsek 3
k)  Odsek 3 sa vypúšťa.
(
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 b (nový)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 3
(-1b)  Článok 3 sa nahrádza takto:
Článok 3
Článok 3
Štatistika o medzinárodnej migrácii, obyvateľoch s obvyklým pobytom a o nadobúdaní občianstva
Štatistika o medzinárodnej migrácii, obyvateľoch s obvyklým pobytom a o nadobúdaní občianstva
1.  Členské štáty poskytujú Komisii (Eurostatu) štatistiku o počte:
1.  Členské štáty poskytujú Komisii (Eurostatu) štatistiku o počte:
(a)  prisťahovalcov na územie členského štátu v tomto členení:
a)   prisťahovalcov na územie členského štátu v tomto členení:
(i)  skupiny občianstva podľa veku a pohlavia;
i)   skupiny občianstva podľa veku a rodu;
(ii)  skupiny krajiny narodenia podľa veku a pohlavia;
ii)   skupiny krajiny narodenia podľa veku a rodu;
(iii)  skupiny krajiny predchádzajúceho obvyklého pobytu podľa veku a pohlavia;
iii)   skupiny krajiny predchádzajúceho obvyklého pobytu podľa veku a rodu;
(b)  vysťahovalcov z územia členského štátu v tomto členení:
b)   vysťahovalcov z územia členského štátu v tomto členení:
(i)  podľa skupín občianstiev;
i)   podľa skupín občianstiev;
(ii)  veku;
ii)   podľa veku;
(iii)  pohlavia;
iii)   podľa rodu;
(iv)  podľa skupín krajín nasledujúceho obvyklého pobytu;
iv)   podľa skupín krajín nasledujúceho obvyklého pobytu;
(c)  osôb s obvyklým pobytom v členskom štáte na konci referenčného obdobia v tomto členení:
c)   osôb s obvyklým pobytom v členskom štáte na konci referenčného obdobia v tomto členení:
(i)  skupiny občianstva podľa veku a pohlavia;
i)   skupiny občianstva podľa veku a rodu;
(ii)  skupiny krajiny narodenia podľa veku a pohlavia;
ii)   skupiny krajiny narodenia podľa veku a rodu;
(d)  osôb, ktoré majú obvyklý pobyt na území členského štátu a ktoré získali počas referenčného roka občianstvo členského štátu, pričom v minulosti mali občianstvo iného členského štátu alebo tretej krajiny alebo predtým boli bez štátnej príslušnosti, v členení podľa veku a pohlavia, podľa predchádzajúceho občianstva príslušných osôb a podľa toho, či daná osoba bola predtým bez štátnej príslušnosti.
d)   osôb, ktoré majú obvyklý pobyt na území členského štátu a ktoré získali počas referenčného roka občianstvo členského štátu, pričom v minulosti mali občianstvo iného členského štátu alebo tretej krajiny alebo predtým boli bez štátnej príslušnosti, v členení podľa veku a rodu, podľa predchádzajúceho občianstva príslušných osôb a podľa toho, či daná osoba bola predtým bez štátnej príslušnosti.
da)  osôb, ktoré majú obvyklý pobyt na území členského štátu a ktoré získali povolenie na dlhodobý pobyt počas referenčného roka, v členení podľa veku a rodu.“
2.  Štatistiky uvedené v odseku 1 sa týkajú referenčných období jedného kalendárneho roka a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvanástich mesiacov od skončenia referenčného roka. Prvým referenčným rokom je rok 2008.
2.  Štatistiky uvedené v odseku 1 sa týkajú referenčných období jedného kalendárneho roka a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvanástich mesiacov od skončenia referenčného roka. Prvým referenčným rokom je rok 2020.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno -a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c
-a)  V odseku 1 sa písmeno c) nahrádza takto:
(c)  žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré boli vzaté späť počas referenčného obdobia.
c) žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré boli vzaté späť počas referenčného obdobia, v členení podľa druhu stiahnutia;“
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da)  osôb, ktoré podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktorých žiadosti boli vybavené v rámci zrýchleného konania uvedeného v článku 31 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ*;
__________________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d b (nové)
db)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktoré boli začlenené do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktorých žiadosti boli spracované podľa konaní na hraniciach uvedených v článku 43 smernice 2013/32/EÚ;
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d c (nové)
dc)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré sú vyňaté zo zrýchleného konania alebo z konania na hraniciach podľa článku 24 ods. 3 a článku 25 ods. 6 smernice 2013/32/EÚ;
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d d (nové)
dd)  osoby, ktoré podali žiadosť o medzinárodnú ochranu bez toho, aby boli zaregistrované v systéme Eurodac, ako sa uvádza v článku 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2003*;
__________________
* Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d e (nové)
de)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré sú schopné predložiť písomné dôkazy, ktoré môžu pomôcť pri stanovení ich totožnosti;
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d f (nové)
df)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, ako sa uvádza v článku 40 smernice 2013/32/EÚ, alebo boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci;
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d g (nové)
dg)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré boli na konci referenčného obdobia zaistené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ*, v členení podľa mesiaca, v ktorom boli tieto osoby zaistené, a podľa dôvodu zaistenia;
____________________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d h (nové)
dh)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktoré boli začlenené do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré podliehali správnemu alebo súdnemu rozhodnutiu alebo aktu, ktorým sa nariaďuje ich zaistenie v súlade so smernicou 2013/33/EÚ;
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d i (nové)
di)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktoré boli začlenené do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré podliehali správnemu alebo súdnemu rozhodnutiu alebo aktu, ktorým sa nariaďuje alternatíva k zaisteniu v súlade so smernicou 2013/33/EÚ, v členení podľa druhu alternatívy:
i)  predkladanie správ;
ii)  zloženie finančnej zábezpeky;
iii)  povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste;
iv)  iný druh alternatívy k zaisteniu;
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d j (nové)
dj)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktoré boli začlenené do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré na konci referenčného obdobia podliehali správnemu alebo súdnemu rozhodnutiu alebo aktu, ktorým sa nariaďuje alternatíva k zaisteniu v súlade so smernicou 2013/33/EÚ, v členení podľa mesiaca, v ktorom bolo voči týmto osobám vydané správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, a ďalej v členení podľa druhu alternatívy:
i)  pravidelné hlásenie sa;
ii)  zloženie finančnej zábezpeky;
iii)  povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste;
iv)  iný druh alternatívy k zaisteniu;
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d k (nové)
dk)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktoré podstúpili posúdenie veku;
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d l (nové)
dl)  rozhodnutí o posúdeniach veku žiadateľov v tomto členení:
i)  posúdenia, ktorých záverom je, že žiadateľom je maloletá osoba;
ii)  posúdenia, ktorých záverom je, že žiadateľom je dospelá osoba;
iii)  nepresvedčivé alebo nedokončené posúdenia;
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d m (nové)
dm)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a v prípade ktorých sa zistilo, že potrebujú osobitné procesné záruky podľa článku 24 smernice 2013/32/EÚ alebo že ide o žiadateľov s osobitnými potrebami pri prijímaní v zmysle článku 2 písm. k) smernice 2013/32/EÚ;
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d n (nové)
dn)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktoré boli začlenené do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré využívali bezplatnú právnu pomoc podľa článku 20 smernice 2013/32/EÚ, v členení podľa postupov v prvostupňovom a druhostupňovom konaní;
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d o (nové)
do)  osôb, ktoré na konci referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktoré boli začlenené do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré využívali výhody materiálnych podmienok prijímania zabezpečujúcich primeranú životnú úroveň pre žiadateľov v súlade s článkom 17 smernice 2013/33/EÚ;
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d p (nové)
dp)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu ako maloleté osoby bez sprievodu a ktorým bol v súlade s článkom 25 smernice 2013/32/EÚ určený zástupca;
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d q (nové)
dq)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktoré boli uznané za maloleté osoby bez sprievodu a ktorým bol poskytnutý prístup k vzdelávaciemu systému v súlade s článkom 14 smernice 2013/33/EÚ;
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d r (nové)
dr)  osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktoré boli uznané za maloleté osoby bez sprievodu a ktoré boli umiestnené v súlade s článkom 31 ods. 3 smernice 2011/95/EÚ v členení podľa dôvodov umiestnenia;
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d s (nové)
ds)  priemernom počte maloletých osôb bez sprievodu na opatrovníka počas referenčného obdobia;
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 1 – odsek 1 – posledný pododsek
Tieto štatistiky sa poskytujú v členení podľa veku a pohlavia a podľa občianstva príslušných osôb a podľa maloletých osôb bez sprievodu. Týkajú sa referenčných období jedného kalendárneho mesiaca a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvoch mesiacov od skončenia referenčného mesiaca. Prvým referenčným mesiacom je január 2020.
Tieto štatistiky sa poskytujú v členení podľa veku a rodu a podľa občianstva príslušných osôb a podľa maloletých osôb bez sprievodu. Týkajú sa referenčných období jedného kalendárneho mesiaca a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvoch mesiacov od skončenia referenčného mesiaca. Prvým referenčným mesiacom je január 2020.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 2 – písmeno a
ba)  V odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:
(a)   osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o zamietnutí žiadostí o medzinárodnú ochranu vydané počas referenčného obdobia, napríklad rozhodnutia, podľa ktorých sú žiadosti neprípustné alebo nepodložené, a rozhodnutia prijaté v rámci prioritných a zrýchlených konaní;
a) osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o zamietnutí žiadostí o medzinárodnú ochranu vydané počas referenčného obdobia, v tomto členení:
i)  podľa rozhodnutí, ktoré považujú žiadosti za neprípustné, ďalej členené podľa dôvodov neprípustnosti;
ii)  podľa rozhodnutí o zamietnutí žiadostí ako nepodložených;
iii)  podľa rozhodnutí o zamietnutí žiadostí ako zjavne neopodstatnených v riadnom konaní, ďalej v členení podľa dôvodov zamietnutia;
iv)  podľa rozhodnutí o zamietnutí žiadostí ako zjavne neopodstatnených v zrýchlenom konaní, ďalej v členení podľa dôvodov zrýchlenia a dôvodov zamietnutia;
v)  podľa rozhodnutí o zamietnutí žiadostí z dôvodu, že žiadateľ je oprávnený na ochranu v rámci svojej krajiny pôvodu v súlade s článkom 8 smernice 2011/95/EÚ;“
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b b (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 2 – písmeno b
bb)  V odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:
(b)   osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o priznaní alebo odňatí postavenia utečenca vydané počas referenčného obdobia;
b) osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov vydané počas referenčného obdobia v súvislosti s priznaním, zrušením alebo ukončením postavenia utečenca alebo odmietnutím toto postavenie obnoviť na základe zániku, vylúčenia alebo iných dôvodov; rozhodnutia o zániku postavenia alebo vylúčení sa ďalej rozčlenia podľa konkrétneho dôvodu zániku alebo vylúčenia;“
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b c (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 2 – písmeno c
bc)  V odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:
(c)   osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o poskytnutí alebo zrušení doplnkovej ochrany vydané počas referenčného obdobia;
c) osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov vydané počas referenčného obdobia v súvislosti s priznaním, zrušením alebo ukončením postavenia doplnkovej ochrany alebo odmietnutím toto postavenie obnoviť na základe zániku, vylúčenia alebo iných dôvodov; rozhodnutia o zániku postavenia alebo vylúčení sa ďalej rozčlenia podľa konkrétneho dôvodu zániku alebo vylúčenia; “
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b d (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 2 – písmeno e a (nové)
bd)  V odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno:
„ea) osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o znížení alebo zrušení materiálnych podmienok prijímania počas referenčného obdobia, v členení podľa typu rozhodnutia, trvania zníženia alebo zrušenia a podľa dôvodu.“
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 2 – posledný pododsek
Tieto štatistiky sa poskytujú v členení podľa veku a pohlavia a podľa občianstva príslušných osôb a podľa maloletých osôb bez sprievodu. Týkajú sa referenčných období troch kalendárnych mesiacov a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvoch mesiacov po skončení referenčného obdobia. Prvým referenčným obdobím je január – marec 2020
Tieto štatistiky sa poskytujú v členení podľa veku a rodu a podľa občianstva príslušných osôb a podľa maloletých osôb bez sprievodu. Týkajú sa referenčných období troch kalendárnych mesiacov a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvoch mesiacov po skončení referenčného obdobia. Prvým referenčným obdobím je január – marec 2020
Tieto štatistiky sa ďalej členia podľa rozhodnutí prijatých po osobnom pohovore a podľa rozhodnutí prijatých bez osobného pohovoru. Štatistiky o rozhodnutiach prijatých po osobnom pohovore sa ďalej členia podľa osobných pohovorov, ak sa žiadateľovi poskytli služby tlmočníka, a osobných pohovorov, ak sa žiadateľovi neposkytli služby tlmočníka.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno d a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 3 – písmeno b
da)  V odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:
(b)   osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o medzinárodnú ochranu, napríklad rozhodnutia, podľa ktorých sú žiadosti neprípustné alebo nepodložené, a rozhodnutia prijaté v rámci prioritných a zrýchlených postupov, ktoré prijali správne alebo súdne orgány pri odvolaní alebo preskúmaní rozhodnutia počas referenčného obdobia;
b) osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré prijali správne alebo súdne orgány pri odvolaní alebo preskúmaní rozhodnutia počas referenčného obdobia, v tomto členení:
i)  podľa rozhodnutí, ktoré považujú žiadosti za neprípustné, ďalej členené podľa dôvodov neprípustnosti;
ii)  podľa rozhodnutí o zamietnutí žiadostí ako nepodložených;
iii)  podľa rozhodnutí o zamietnutí žiadostí ako zjavne neopodstatnených v riadnom konaní, ďalej v členení podľa dôvodov zamietnutia;
iv)  podľa rozhodnutí o zamietnutí žiadostí ako zjavne neopodstatnených v zrýchlenom konaní, ďalej v členení podľa dôvodov zrýchlenia a dôvodov zamietnutia;
v)  podľa rozhodnutí o zamietnutí žiadostí z dôvodu, že žiadateľ je oprávnený na ochranu v rámci svojej krajiny pôvodu v súlade s článkom 8 smernice 2011/95/EÚ;“
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno d b (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 3 – písmeno c
db)  V odseku 3 sa písmeno c) nahrádza takto:
(c)   osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia o priznaní alebo odňatí postavenia utečenca prijaté správnym alebo súdnym orgánom pri odvolaní alebo preskúmaní rozhodnutia počas referenčného obdobia;
c) osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia o priznaní, zrušení alebo ukončení postavenia utečenca alebo odmietnutí toto postavenie obnoviť na základe zániku, vylúčenia alebo iných dôvodov prijaté správnym alebo súdnym orgánom počas referenčného obdobia; rozhodnutia o zániku postavenia alebo vylúčení sa ďalej rozčlenia podľa konkrétneho dôvodu zániku alebo vylúčenia;“
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno d c (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 3 – písmeno d
dc)  V odseku 3 sa písmeno d) nahrádza takto:
(d)   osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia o poskytnutí alebo zrušení postavenia doplnkovej ochrany prijaté správnym alebo súdnym orgánom pri odvolaní alebo preskúmaní rozhodnutia počas referenčného obdobia;
d) osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia o priznaní, zrušení alebo ukončení postavenia doplnkovej ochrany alebo odmietnutí toto postavenie obnoviť na základe zániku, vylúčenia alebo iných dôvodov prijaté správnym alebo súdnym orgánom počas referenčného obdobia; rozhodnutia o zániku postavenia alebo vylúčení sa ďalej rozčlenia podľa konkrétneho dôvodu zániku alebo vylúčenia;“
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno d d (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 3 – písmeno g a (nové)
dd)  V odseku 3 sa dopĺňa tento bod:
„ga) osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o znížení alebo zrušení materiálnych podmienok prijímania počas referenčného obdobia, v členení podľa druhu rozhodnutia, trvania zníženia alebo zrušenia a podľa dôvodu.“
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno e
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 3 – posledný pododsek
Štatistiky podľa písmen b), c), d), e), f) a g) sa členia podľa veku a pohlavia a podľa občianstva príslušných osôb a podľa maloletých osôb bez sprievodu. V prípade písmena g) sa štatistiky okrem toho poskytujú v členení podľa krajiny pobytu a podľa druhu rozhodnutia o azyle. Týkajú sa referenčných období jedného kalendárneho roka a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do troch mesiacov od skončenia referenčného roka. Prvým referenčným rokom je rok 2020.
Štatistiky podľa písmen b), c), d), e), f) a g) sa členia podľa veku a rodu a podľa občianstva príslušných osôb a podľa maloletých osôb bez sprievodu. V prípade písmena g) sa štatistiky okrem toho poskytujú v členení podľa krajiny pobytu a podľa druhu rozhodnutia o azyle. Týkajú sa referenčných období jedného kalendárneho roka a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do troch mesiacov od skončenia referenčného roka. Prvým referenčným rokom je rok 2020.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno e a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 3 a (nový)
ea)  Vkladá sa tento odsek:
„3a. Členské štáty poskytnú Komisii (Eurostatu) štatistické údaje o trvaní odvolaní v kalendárnych dňoch odo dňa podania odvolania až po rozhodnutie v prvostupňovom konaní o odvolaní.“
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno e
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 4 – posledný pododsek
Tieto štatistiky sa týkajú referenčných období jedného kalendárneho roka a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do troch mesiacov po skončení referenčného roka. Prvým referenčným rokom je rok 2020.
Tieto štatistiky sa poskytujú v členení podľa veku a rodu, podľa občianstva príslušných osôb a podľa maloletých osôb bez sprievodu. Tieto štatistiky sa týkajú referenčných období jedného kalendárneho mesiaca a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do troch mesiacov po skončení referenčného roka. Prvým referenčným obdobím je január 2020.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno h a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 4 – odsek 4 (nový)
ha)  Dopĺňa sa tento odsek:
„4a. Štatistické údaje uvedené v odsekoch 1 až 4 sa členia podľa mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná.“
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový) – písmeno a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 5 – názov
1a.  Článok 5 sa mení takto:
a)  Názov sa nahrádza takto:
Štatistika o prevencii neoprávneného vstupu a pobytu
„Štatistika o prevencii neregulárneho vstupu a pobytu“
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový) – písmeno b (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 5 – odsek 1 – písmeno a
b)  V odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:
(a)  štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bol odopretý vstup na územie členského štátu na vonkajších hraniciach,
a) štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bol odopretý vstup na územie členského štátu na vonkajších hraniciach, v členení podľa veku, rodu a občianstva;“
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový) – písmeno c (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 5 – odsek 1 – písmeno b
c)  V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:
(b)  štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu podľa vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa prisťahovalectva.
b) štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neregulárne zdržiavajú na území členského štátu podľa vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa prisťahovalectva.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový) – písmeno d (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 5 – odsek 1 – pododsek 3
b)  Tretí pododsek odseku 1 sa nahrádza takto:
Štatistiky podľa písmena b) sa členia podľa veku a pohlavia a podľa občianstva príslušných osôb.
„Štatistiky podľa písmena b) sa členia podľa veku, rodu a občianstva príslušných osôb, dôvodov ich zadržania a miesta zadržania.“
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 6 – odsek 1 – písmeno -a (nové)
-a)  počte prvýkrát podaných žiadostí o povolenie na pobyt podaných štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, v členení podľa občianstva, dôvodu žiadosti o povolenie, podľa veku a rodu;
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 6 – odsek 1 – písmeno -a a (nové)
-aa)  počte zamietnutých prvýkrát podaných žiadostí o povolenie na pobyt podaných štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, v členení podľa občianstva, dôvodu žiadosti o povolenie a podľa veku a rodu;
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 6 – odsek 1 – písmeno -a b (nové)
-ab)  počte žiadostí o povolenie na pobyt, ktorými sa mení prisťahovalecké postavenie alebo dôvod na pobyt, zamietnutých počas referenčného obdobia, v členení podľa občianstva, dôvodu zamietnutia povolenia a podľa veku a rodu;
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 6 – odsek 1 – písmeno a – bod i
(i)   povolenia vydané počas referenčného obdobia, ktorými sa osobám udeľuje povolenie na pobyt po prvýkrát, v členení podľa občianstva, podľa dôvodu vydania povolenia, podľa dĺžky platnosti povolenia, podľa veku a podľa pohlavia;
i)  povolenia vydané počas referenčného obdobia, ktorými sa osobám udeľuje povolenie na pobyt po prvýkrát, v členení podľa občianstva, podľa dôvodu vydania povolenia, podľa dĺžky platnosti povolenia, podľa veku a podľa rodu;
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 6 – odsek 1 – písmeno a – bod ii
(ii)  povolenia vydané počas referenčného obdobia a udelené pri príležitosti zmeny postavenia prisťahovalca alebo dôvodu pobytu, v členení podľa občianstva, dôvodu vydania povolenia, dĺžky platnosti povolenia, veku a pohlavia;
ii)  povolenia vydané počas referenčného obdobia a udelené pri príležitosti zmeny postavenia prisťahovalca alebo dôvodu pobytu, v členení podľa občianstva, dôvodu vydania povolenia, dĺžky platnosti povolenia, veku a rodu;
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 6 – odsek 1 – písmeno a – bod iii
(iii)  platné povolenia na konci referenčného obdobia (počet vydaných povolení, ktoré neboli odobraté a ktorým neuplynula platnosť) v členení podľa občianstva, podľa dôvodu vydania povolenia, podľa dĺžky platnosti povolenia, podľa veku a podľa pohlavia;
iii)  platné povolenia na konci referenčného obdobia (počet vydaných povolení, ktoré neboli odobraté a ktorým neuplynula platnosť) v členení podľa občianstva, podľa dôvodu vydania povolenia, podľa dĺžky platnosti povolenia, podľa veku a podľa rodu;
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 6 – odsek 1 – písmeno b
(b)  počte osôb s dlhodobým pobytom na konci referenčného obdobia v členení podľa občianstva, podľa druhu postavenia osoby s dlhodobým pobytom, podľa veku a podľa pohlavia.“;
b)  počte osôb s dlhodobým pobytom na konci referenčného obdobia v členení podľa občianstva, podľa druhu postavenia osoby s dlhodobým pobytom, podľa veku a podľa rodu.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 6 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)
Pre štatistiky požadované v písmenách -a), -aa) a a) sa povolenia vydané z rodinných dôvodov ďalej členia podľa dôvodu a postavenia garanta štátneho príslušníka tretej krajiny.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno -a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 1 – písmeno a
-a)  V odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:
(a)   počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu a na ktorých sa vzťahujú správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, v ktorom sa uvádza alebo vyhlasuje, že ich pobyt je neoprávnený, a v ktorom sa im ukladá povinnosť opustiť územie členského štátu, v členení podľa občianstva príslušných osôb;
a) počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú v neregulárnej situácii na území členského štátu a na ktorých sa vzťahujú správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, v ktorom sa uvádza alebo vyhlasuje, že ich pobyt je neregulárny, a v ktorom sa im ukladá povinnosť opustiť územie členského štátu, v členení podľa občianstva príslušných osôb a dôvodov rozhodnutia;
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno -a a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
-aa)  V odseku 1 sa dopĺňa tento text:
„aa) počtu štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v písmene a) tohto odseku, na ktorých sa na konci referenčného obdobia vzťahovalo správne rozhodnutie alebo akt o zákaze vstupu uvedený v článku 11 smernice 2008/115/ES, v členení podľa občianstva príslušných osôb;“
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno -a b (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 1 – písmeno a b (nové)
-ab)  V odseku 1 sa vkladá toto písmeno:
„ab) počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa počas referenčného obdobia vzťahovalo správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt nariaďujúci ich zaistenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES;“
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno -a c (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 1 – písmeno a c (nové)
-ac)  V odseku 1 sa vkladá toto písmeno:
„ac) počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa na konci referenčného obdobia vzťahovalo správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt nariaďujúci ich zaistenie v súlade so smernicou 2008/115/ES, v členení podľa mesiaca, v ktorom boli štátni príslušníci tretích krajín zaistení;“
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno -a d (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 1 – písmeno a d (nové)
-ad)  V odseku 1 sa vkladá toto písmeno:
„ad) počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa počas referenčného obdobia vzťahovalo správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa nariaďuje alternatíva k zaisteniu v súlade so smernicou 2008/115/ES, v členení podľa druhu alternatívy:
i)  pravidelné hlásenie sa;
ii)  zloženie finančnej zábezpeky;
iii)  povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste;
iv)  iný druh alternatívy k zaisteniu;“
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – pododsek 3 – písmeno -a e (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 1 – písmeno a e (nové)
-ae)  V odseku 1 sa vkladá toto písmeno:
„ae) počte štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí na konci referenčného obdobia podliehali správnemu alebo súdnemu rozhodnutiu alebo aktu, ktorým sa nariaďuje alternatíva k zaisteniu v súlade so smernicou 2008/115/ES , v členení podľa mesiaca, v ktorom bola týmto osobám nariadená alternatíva k zaisteniu, a ďalej v členení podľa druhu alternatívy:
i)  pravidelné hlásenie sa;
ii)  zloženie finančnej zábezpeky;
iii)  povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste;
iv)  iný druh alternatívy k zaisteniu;“
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno -a f (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 1 – písmeno a f (nové)
-af)  V odseku 1 sa vkladá toto písmeno:
„af) počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa počas referenčného obdobia vzťahuje odloženie rozhodnutia o odsune v súlade s článkom 9 smernice 2008/115/ES, v členení podľa dôvodov odloženia a občianstva príslušných osôb;“
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – pododsek 3 – písmeno -a g (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 1 – písmeno a g (nové)
-ag)  V odseku 1 sa vkladá toto písmeno:
„ag) počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa počas referenčného obdobia vzťahovalo správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa nariaďuje ich zaistenie, a v ktorých veci sa konalo súdne preskúmanie v súlade s článkom 15 ods. 2 smernice 2008/115/ES;“
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 1 – písmeno b
b)  počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí skutočne opustili územie členského štátu na základe správneho alebo súdneho rozhodnutia alebo aktu, ako je uvedené v písmene a), v členení podľa občianstva vrátených osôb, podľa druhu návratu a poskytnutej pomoci a podľa cieľovej krajiny.
b)  počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí skutočne opustili územie členského štátu na základe správneho alebo súdneho rozhodnutia alebo aktu, ako je uvedené v písmene a), v členení podľa občianstva vrátených osôb, podľa druhu návratu a poskytnutej pomoci a podľa cieľovej krajiny a ďalej v členení podľa návratu do krajiny pôvodu štátnych príslušníkov tretích krajín;
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
aa)  V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:
„ba) počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí opustili územie členského štátu na základe správneho alebo súdneho rozhodnutia alebo aktu, v členení podľa druhu rozhodnutia alebo aktu:
i)  v súlade s formálnou readmisnou dohodou Únie;
ii)  v súlade s neformálnou readmisnou dohodou Únie;
iii)  v súlade s vnútroštátnou readmisnou dohodou Únie;
Tieto štatistiky sa ďalej členia podľa cieľovej krajiny a štátnej príslušnosti príslušných osôb.“
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 7 – odsek 2
2.  Štatistiky uvedené v odseku 1 sa týkajú referenčných období troch kalendárnych mesiacov a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvoch mesiacov od skončenia referenčného obdobia. Prvým referenčným obdobím je január až marec 2020.
2.  Štatistiky uvedené v odseku 1 sa členia podľa veku a rodu príslušnej osoby a podľa počtu maloletých bez sprievodu. Týkajú sa referenčných období jedného kalendárneho mesiaca a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvoch týždňov po skončení referenčného obdobia. Prvým referenčným obdobím je január 2020.
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 9 – odsek 2
4a.  V článku 9 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.  Členské štáty oznámia Komisii (Eurostatu) použité zdroje údajov, dôvody výberu týchto zdrojov a účinky vybraných zdrojov údajov na kvalitu štatistík a na použité metódy odhadu a priebežne informujú Komisiu (Eurostat) o ich zmenách.
2. Členské štáty oznámia Komisii (Eurostatu) použité zdroje údajov, dôvody výberu týchto zdrojov a účinky vybraných zdrojov údajov na kvalitu štatistík, použité mechanizmy na zabezpečenie ochrany osobných údajov a na použité metódy odhadu a priebežne informujú Komisiu (Eurostat) o ich zmenách.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 b (nový)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 9 a (nový)
4b.  Vkladá sa tento článok:
„Článok 9a
Delegované akty
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, ktorými sa menia vymedzenia stanovené v článku 2 ods. 1.
Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie prostredníctvom:
a)  vymedzenia kategórií skupín krajiny narodenia, skupín krajiny predchádzajúceho a nasledujúceho obvyklého pobytu a skupín občianstva, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1;
b)  vymedzenia kategórií dôvodov vydania povolení na pobyt, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. a);
c)  vymedzenia ďalších členení;
d)  stanovenia pravidiel presnosti a noriem kvality.“
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 10 – odsek 1
Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty na účely špecifikácie členení v súlade s článkami 4, 5, 6 a 7 a stanovenia pravidiel pre príslušné formáty na prenos údajov, ako je stanovené v článku 9.
Komisia prijíma vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá pre príslušné formáty na prenos údajov, ako je stanovené v článku 9. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 11 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 10 – odsek 2 – písmeno d
(b)  V odseku 2 sa vypúšťa písmeno d).
b)  Odsek 2 sa vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 10 a (nový)
5a.  Vkladá sa tento článok:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania
1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 9a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.  Pred prijatím delegovaného aktu sa Komisia poradí s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.
5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 9a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 b (nový) – písmeno a (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 11 – názov
5b.  Článok 11 sa mení takto:
a)  Názov sa nahrádza takto:
Výbor
„Postup výboru“
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 b (nový) – písmeno b (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 11 – odsek 1
b)  Odsek 1 sa nahrádza takto:
1.  Pri prijímaní a zavádzaní opatrení Komisii pomáha Výbor pre štatistické programy zriadený rozhodnutím 89/382/EHS, Euratom.
„1. Komisii pomáha Výbor pre Európsky štatistický systém zriadený nariadením (ES) č. 223/2009. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 b (nový) – písmeno c (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 11 – odsek 2
c)  Odsek 2 sa nahrádza takto:
2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 10 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 so zreteľom na ustanovenia jeho článku 11.
Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sú tri mesiace.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 b – písmeno d (nové)
Nariadenie (ES) č. 862/2007
Článok 11 – odsek 3
d)  odsek 3 sa vypúšťa.

Pristúpenie EÚ k Ženevskému aktu o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach ***
PDF 128kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (06929/2019 – C8-0133/2019 – 2018/0214(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0360A8-0187/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06929/2019),

–  so zreteľom na Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach podpísaný 20. mája 2015 v Ženeve (11510/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0133/2019),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0187/2019),

1.  udeľuje súhlas s pristúpením Európskej únie k aktu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Činnosť Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach ***I
PDF 240kWORD 63k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (COM(2018)0365 – C8-0383/2018 – 2018/0189(COD))
P8_TA-PROV(2019)0361A8-0036/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0365),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0383/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0036/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie tri vyhlásenia Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, z ktorých prvé a druhé budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v sérii L spolu s konečným znením legislatívneho aktu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach(2)

P8_TC1-COD(2018)0189


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Únia sa v záujme toho, aby mohla riadne vykonávať svoju výlučnú právomoc vo vzťahu k spoločnej obchodnej politike, a v plnom súlade so svojimi záväzkami prijatými v rámci Dohody Svetovej obchodnej organizácie o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) stane zmluvnou stranou Ženevského aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len „Ženevský akt“)(5) na základe rozhodnutia Rady (EÚ) .../…(6), pričom povoľuje členským štátom, aby v záujme Únie tento akt tiež ratifikovali alebo k nemu pristúpili. Zmluvné strany Ženevského aktu sú členmi Osobitnej únie vytvorenej na základe Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu(7) (ďalej len „Osobitná únia“). Pokiaľ ide o Ženevský akt, v súlade s článkom 4 rozhodnutia (EÚ) .../... má Úniu a tie členské štáty, ktoré akt ratifikovali alebo k nemu pristúpili, v Osobitnej únii zastupovať Komisia.

(2)  Je vhodné stanoviť pravidlá, ktoré Únii umožnia ▌vykonávať práva a plniť povinnosti podľa Ženevského aktu prislúchajúce Únii a členským štátom, ktoré akt ratifikujú, alebo k nemu pristúpia.

(3)  Ženevský akt chráni označenia pôvodu vrátane „označení pôvodu“ a zemepisných označení vymedzených v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008(8), (EÚ) č. 1151/2012(9), (EÚ) č. 1308/2013(10) a (EÚ) č. 251/2014(11) ▌, pričom sa ďalej obidve spoločne označujú ako „zemepisné označenia“.

(4)  V nadväznosti na pristúpenie Únie k Ženevskému aktu a potom pravidelne by Komisia mala ▌podávať Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len „Medzinárodný úrad“) žiadosti o medzinárodný zápis ▌zemepisných označení s pôvodom a ochranou na území Únie do jeho registra (ďalej len „medzinárodný register“). Tieto žiadosti by mali byť založené na oznámeniach členských štátov konajúcich na základe svojej vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť fyzickej osoby alebo právneho subjektu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo na žiadosť prijímateľa, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu. Pri vypracúvaní týchto oznámení by členské štáty mali zvážiť hospodársky záujem na medzinárodnej ochrane dotknutých zemepisných označení a zohľadniť najmä výrobnú hodnotu a vývoznú hodnotu, ochranu podľa iných dohôd, ako aj súčasné alebo potenciálne zneužitie v dotknutých tretích krajinách.

(5)  Doplnenie zemepisných označení do medzinárodného registra by malo slúžiť na zabezpečenie kvalitných výrobkov, spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa. Popri významnej kultúrnej a hospodárskej hodnote by sa malo doplnenie zemepisných označení posudzovať so zreteľom na hodnotu vytvorenú pre miestne komunity s cieľom podporiť rozvoj vidieka a nové pracovné príležitosti vo výrobe, spracovaní a iných súvisiacich službách.

(6)  Komisia by mala využívať existujúce pravidelné mechanizmy na konzultácie s členskými štátmi, obchodnými združeniami a výrobcami z Únie s cieľom nadviazať s príslušnými zainteresovanými stranami trvalý dialóg.

(7)  Mali by sa stanoviť príslušné postupy, aby Komisia mohla posúdiť zemepisné označenia s pôvodom v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Ženevského aktu, ale nie sú členskými štátmi (ďalej len „tretie zmluvné strany“), a sú zapísané v medzinárodnom registri, a to s cieľom stanoviť postup na rozhodovanie o ochrane v Únii a prípadne na vyhlásenie neplatnosti takejto ochrany.

(8)  Presadzovanie ochrany zemepisných označení, ktoré majú pôvod v tretích zmluvných stranách a sú zapísané v medzinárodnom registri, zo strany Únie by sa malo vykonávať v súlade s kapitolou III Ženevského aktu, a najmä s článkom 14 Ženevského aktu, v ktorom sa vyžaduje, aby každá zmluvná strana poskytla účinné právne prostriedky nápravy na ochranu zapísaných zemepisných označení a aby zaistila, že súdne konania na zabezpečenie ich ochrany môže iniciovať orgán verejnej moci alebo ktorákoľvek zainteresovaná strana, či už fyzická osoba alebo právny subjekt, verejný alebo súkromný, a to v závislosti od príslušného právneho systému a praxe. S cieľom zabezpečiť popri ochrane zemepisných označení aj ochranu národných, regionálnych a únijných ochranných známok a so zreteľom na záruku v súvislosti s predchádzajúcimi právami z ochrannej známky, ako sa uvádza v článku 13 ods. 1 Ženevského aktu, by sa mala zachovať koexistencia predchádzajúcich ochranných známok a zemepisných označení zapísaných v medzinárodnom registri, ktorým je zaručená ochrana alebo sú používané v Únii.

(9)  Vzhľadom na výlučnú právomoc Únie by členské štáty, ktoré ešte nie sú zmluvnými stranami Lisabonskej dohody z roku 1958, ako bola revidovaná 14. júla 1967 v Štokholme a zmenená 28. septembra 1979 (ďalej len „Lisabonská dohoda“), nemali ratifikovať uvedenú dohodu, ani k nej pristúpiť.

(10)  Členské štáty, ktoré už sú zmluvnými stranami Lisabonskej dohody, nimi môžu zostať, najmä preto, aby sa zabezpečila kontinuita udelených práv a plnenie povinností podľa uvedenej dohody. Mali by však konať výhradne v záujme Únie a v plnom súlade s výlučnou právomocou Únie. Tieto členské štáty by preto mali uplatňovať svoje práva a povinnosti vyplývajúce z Lisabonskej dohody v plnom súlade s povolením udeleným Úniou podľa pravidiel stanovených v tomto nariadení. S cieľom dodržiavať jednotný systém ochrany pre zemepisné označenia zavedený v Únii, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky, a v záujme ďalšieho posilnenia harmonizácie v rámci jednotného trhu by nemali zapisovať podľa Lisabonskej dohody žiadne nové označenia pôvodu pre výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 110/2008, nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo nariadenia (EÚ) č. 251/2014.

(11)  Tieto členské štáty majú zapísané označenia pôvodu podľa Lisabonskej dohody. Na účely pokračovania ochrany podľa požiadaviek uvedenej dohody, Ženevského aktu a acquis Únie by sa mali stanoviť prechodné opatrenia.

(12)  Tieto členské štáty akceptovali ochranu označení pôvodu tretích zmluvných strán. S cieľom poskytnúť im prostriedky na plnenie ich medzinárodných záväzkov prijatých pred pristúpením Únie k Ženevskému aktu by sa malo stanoviť prechodné opatrenie, ktoré by malo byť účinné len na vnútroštátnej úrovni a nemalo by mať nijaký vplyv na obchod v rámci Únie ani na medzinárodný obchod.

(13)  Javí sa ako spravodlivé, aby poplatky, ktoré sa majú zaplatiť podľa Ženevského aktu a vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu, za podanie žiadosti o medzinárodný zápis zemepisného označenia na Medzinárodnom úrade, ako aj poplatky, ktoré sa majú zaplatiť v prípade ostatných údajov zapísaných v medzinárodnom registri a za poskytovanie výpisov, osvedčení alebo iných informácií týkajúcich sa obsahu tohto medzinárodného zápisu, znášal členský štát, v ktorom má zemepisné označenie pôvod, fyzická osoba alebo právny subjekt, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo prijímateľ, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu. Členské štáty by mali mať možnosť požiadať, aby fyzická osoba, právny subjekt alebo prijímateľ zaplatili niektoré alebo všetky poplatky.

(14)  Na účely uhradenia akéhokoľvek nedoplatku v súvislosti s prevádzkovým rozpočtom Osobitnej únie by Únia mala byť schopná poskytnúť v rámci prostriedkov, ktoré sú dostupné na tento účel v ročnom rozpočte Únie, osobitný príspevok na základe rozhodnutia Zhromaždenia Osobitnej únie podľa článku 24 ods. 4 Ženevského aktu, a to so zreteľom na hospodársku a kultúrnu hodnotu ochrany zemepisných označení.

(15)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania členstva Únie v Osobitnej únii by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby stanovila zoznam zemepisných označení, a to na podanie žiadosti o ich medzinárodný zápis na Medzinárodnom úrade po pristúpení k Ženevskému aktu, na následné podanie žiadosti o medzinárodný zápis zemepisného označenia na Medzinárodnom úrade, na zamietnutie námietky, na rozhodnutie o tom, či sa udelí, alebo neudelí ochrana zemepisného označenia zapísaného v medzinárodnom registri, na stiahnutie zamietnutia účinkov medzinárodného zápisu, na žiadosť o zrušenie medzinárodného zápisu, na oznámenie o stanovení neplatnosti ochrany v Únii týkajúcej sa zemepisného označenia zapísaného v medzinárodnom registri, ako aj na povolenie udelené členskému štátu vykonať akékoľvek potrebné úpravy, pokiaľ ide o označenie pôvodu pre výrobok, ktorý je chránený podľa jedného z nariadení uvedených v článku 1 tohto nariadenia, a oznámiť ich Medzinárodnému úradu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(12).

(16)  Je dôležité zabezpečiť, aby Komisia priebežne monitorovala a vyhodnocovala účasť Únie na tomto akte. Na účely vykonania takéhoto hodnotenia by Komisia mala okrem iného zohľadniť: počet zemepisných označení chránených a zapísaných podľa práva Únie, pre ktoré boli predložené žiadosti o medzinárodný zápis, a prípady, kedy bola ochrana zamietnutá tretími zmluvnými stranami, vývoj počtu tretích krajín zúčastňujúcich sa na Ženevskom akte, opatrenia prijaté Komisiou na zvýšenie tohto počtu, ako aj vplyv súčasného stavu acquis EÚ, pokiaľ ide o zemepisné označenia, na príťažlivosť Ženevského aktu pre tretie krajiny, a tiež počet a druh zemepisných označení s pôvodom v tretích krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami a ktoré Únia zamietla,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa činností Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len „Ženevský akt“).

Na účely tohto nariadenia sa označenia pôvodu vrátane „označení pôvodu“ a „zemepisné označenia“ vymedzené v nariadení (ES) č. 110/2008, nariadení (EÚ) č. 1151/2012, nariadení (EÚ) č. 1308/2013 a nariadení (EÚ) č. 251/2014 ďalej spoločne označujú ako „zemepisné označenia“.

Článok 2

Medzinárodný zápis zemepisných označení ▌

1.  V nadväznosti na pristúpenie Únie k Ženevskému aktu a potom pravidelne Komisia ako príslušný orgán podáva Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len „Medzinárodný úrad“) žiadosti o medzinárodný zápis zemepisných označení chránených a zapísaných podľa práva Únie a vzťahujúcich sa na výrobky s pôvodom v Únii podľa článku 5 ods. 1 a 2 Ženevského aktu.

2.  Na tento účel môžu členské štáty požiadať Komisiu, aby zemepisné označenia s pôvodom na ich území, ktoré sú chránené a zapísané podľa práva Únie, zapísala do medzinárodného registra. Táto žiadosť sa môže zakladať:

a)  na žiadosti fyzickej osoby alebo právneho subjektu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo na žiadosti prijímateľa, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu, alebo

b)  na ich vlastnej iniciatíve.

3.  Komisia na základe týchto žiadostí prijme vykonávacie akty stanovujúce zoznam ▌ zemepisných označení uvedených v ▌ odseku 1 tohto článku v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

Článok 3

Zrušenie zemepisného označenia s pôvodom v členskom štáte Úniezapísaného v medzinárodnom registri

1.  Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom sa žiada zrušenie zápisu zemepisného označenia s pôvodom v členskom štáte Únie v medzinárodnom registri:

a)  ak zemepisné označenie už nie je v Únii chránené alebo

b)  na žiadosť členského štátu, v ktorom má zemepisné označenie pôvod, pričom táto žiadosť sa môže zakladať:

i)  na žiadosti fyzickej osoby alebo právneho subjektu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo na žiadosti prijímateľa, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu, alebo

ii)  na jeho vlastnej iniciatíve.

2.  Vykonávací akt uvedený v odseku 1 tohto článku sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

3.  Komisia bezodkladne oznámi žiadosť o zrušenie Medzinárodnému úradu.

Článok 4

Uverejnenie zemepisných označení tretej krajiny zapísaných v medzinárodnom registri

1.  Komisia uverejní akýkoľvek medzinárodný zápis oznámený Medzinárodným úradom podľa článku 6 ods. 4 Ženevského aktu, ktorý sa týka zemepisných označení zapísaných v medzinárodnom registri a v prípade ktorých zmluvná strana pôvodu, ako sa vymedzuje podľa článku 1 bodu xv) Ženevského aktu, nie je členským štátom, za predpokladu, že sa zverejnenie týka výrobku, v súvislosti s ktorým sa poskytuje ochrana zemepisných označení na úrovni Únie.

2.  Medzinárodný zápis sa uverejní v sérii „C“ Úradného vestníka Európskej únie a obsahuje druh výrobku a krajinu pôvodu.

Článok 5

Posúdenie zemepisných označení tretej krajiny zapísaných v medzinárodnom registri

1.   Komisia uverejní akýkoľvek medzinárodný zápis oznámený Medzinárodným úradom podľa článku 6 ods. 4 Ženevského aktu, ktorý sa týka zemepisných označení zapísaných v medzinárodnom registri a v prípade ktorých zmluvná strana pôvodu, ako sa vymedzuje podľa článku 1 ▌ bodu xv) Ženevského aktu, nie je členským štátom, a to s cieľom určiť, či obsahuje povinné prvky stanovené v článku 5 ods. 2 vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu (ďalej len „vykonávací predpis“)(13), ako aj údaje o kvalite, dobrom mene alebo vlastnostiach, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 3 vykonávacieho predpisu, a tiež s cieľom posúdiť, či sa uverejnenie vzťahuje na výrobok, v súvislosti s ktorým sa poskytuje ochrana zemepisných označení na úrovni ▌Únie.

2.  Lehota na vykonanie takéhoto posúdenia nepresiahne štyri mesiace od dátumu zápisu zemepisného označenia do medzinárodného registra a nezahŕňa posúdenie iných osobitných ustanovení Únie týkajúcich sa umiestňovania výrobkov na trh, a najmä sanitárnych a rastlinolekárskych noriem, obchodných noriem a označovania potravín.

Článok 6

Námietkové konanie v prípade zemepisných označení tretej krajiny zapísaných v medzinárodnom registri

1.   Do štyroch mesiacov od dátumu uverejnenia názvu zemepisného označenia v Úradnom vestníku Európskej Únie v súlade s článkom 4 môžu orgány členského štátu alebo tretej krajiny inej než je zmluvná strana pôvodu, alebo fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a so sídlom v Únii alebo v tretej krajine inej než je zmluvná strana pôvodu, podať Komisii námietku v jednom z úradných jazykov Európskej únie.

2.   Takáto námietka týkajúca sa zemepisného označenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej Únie v súlade s článkom 4 je prípustná, iba ak sa podá v lehote stanovenej v odseku 1 tohto článku a ak obsahuje jeden alebo viacero z týchto dôvodov:

a)  zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri je v rozpore s názvom odrody rastliny alebo plemena zvieraťa a je pravdepodobné, že bude spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku;

b)  zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri je celkovo alebo čiastočne homonymné so zemepisným označením, ktoré je už v Únii chránené, a v praxi nie je možné dostatočne odlíšiť podmienky miestneho a tradičného používania a prezentácie zemepisného označenia navrhovaného na ochranu a zemepisného označenia už chráneného v Únii, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s dotknutými výrobcami a neuvádzať spotrebiteľov do omylu;

c)  ochrana v Únii týkajúca sa zemepisného označenia zapísaného do medzinárodného registra by porušila predchádzajúce právo z ochrannej známky na vnútroštátnej, regionálnej alebo únijnej úrovni;

d)  ochrana v Únii týkajúca sa navrhovaného zemepisného označenia by ohrozila používanie úplne alebo čiastočne rovnakého názvu alebo výlučný charakter ochrannej známky na vnútroštátnej, regionálnej alebo únijnej úrovni alebo existenciu výrobkov, ktoré boli zákonne umiestnené na trh aspoň päť rokov pred dátumom uverejnenia názvu zemepisného označenia v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 4;

e)  zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri sa vzťahuje na výrobok, pre ktorý sa ▌ neposkytuje ochrana zemepisných označení na úrovni Únie;

f)  názov, o ktorého zápis do registra sa žiada, je na území Únie druhový výraz;

g)  nie sú splnené podmienky uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch i) a ii) Ženevského aktu;

h)  zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri je homonymný názov, ktorý u spotrebiteľa vyvoláva mylnú domnienku, že výrobky pochádzajú z iného územia, a to aj vtedy, keď je názov presný, pokiaľ ide o skutočné územie, región alebo miesto pôvodu dotknutých výrobkov.

3.   Dôvody námietky, ako sa uvádzajú v odseku 2, posúdi Komisia vo vzťahu k územiu Únie alebo jeho časti.

Článok 7

Rozhodnutie o ochrane v Únii v prípade zemepisných označení tretej krajiny zapísaných v medzinárodnom registri

1.  Ak na základe posúdenia vykonaného podľa článku 5 ods. 1 boli splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku a nebola doručená žiadna námietka alebo boli doručené neprípustné námietky, Komisia v prípade potreby doručené neprípustné námietky zamietne a prijme rozhodnutie o udelení ochrany zemepisného označenia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

2.  Ak na základe posúdenia vykonaného podľa článku 5 ods. 1 neboli splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku alebo ak bola doručená prípustná námietka, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2, Komisia prijme rozhodnutie o tom, či sa udelí, alebo neudelí ochrana zemepisného označenia zapísaného v medzinárodnom registri, prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorý sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2. Pokiaľ ide o zemepisné označenia vzťahujúce sa na výrobky, ktoré nepatria do pôsobnosti výborov stanovených v článku 15 ods. 1, prijme rozhodnutie Komisia ▌.

3.   V rozhodnutí, ktorým sa udeľuje ochrana zemepisného označenia v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku, sa stanoví rozsah udelenej ochrany a môžu sa uviesť podmienky, ktoré sú zlučiteľné so Ženevským aktom, a najmä sa v ňom udelí vymedzené prechodné obdobie podľa článku 17 Ženevského aktu a podľa článku 14 vykonávacieho predpisu.

4.   V súlade s článkom 15 ods. 1 Ženevského aktu Komisia oznámi Medzinárodnému úradu zamietnutie účinkov dotknutého medzinárodného zápisu na území Únie, a to do jedného roka od doručenia oznámenia o medzinárodnom zápise v súlade s článkom 6 ods. 4 Ženevského aktu, alebo do dvoch rokov v prípadoch uvedených v článku 5 prvom odseku rozhodnutia Rady (EÚ) .…/…(14)(15).

5.  Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na základe náležite odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom prijať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2 vykonávací akt, ktorým úplne alebo čiastočne stiahne zamietnutie, ktoré už bolo oznámené Medzinárodnému úradu. Komisia takéto stiahnutie bezodkladne oznámi Medzinárodnému úradu.

Článok 8

Používanie zemepisných označení

1.   Vykonávacie akty prijaté Komisiou na základe článku 7 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté iné osobitné ustanovenia Únie týkajúce sa umiestňovania výrobkov na trh, a najmä ustanovenia o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov, sanitárnych a rastlinolekárskych normách a označovaní potravín. ▌

2.   S výhradou odseku 1 môže zemepisné označenia chránené podľa tohto nariadenia používať akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý uvádza výrobok na trh v súlade s medzinárodným zápisom.

Článok 9

Vyhlásenie neplatnosti účinkov v Únii v prípade zemepisného označenia tretej krajiny zapísaného v medzinárodnom registri

1.  Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na základe náležite odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom prijať vykonávacie akty, ktorými sa v Únii úplne alebo čiastočne vyhlási neplatnosť účinkov ochrany zemepisného označenia zapísaného v medzinárodnom registri, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré z týchto okolností:

a)  zemepisné označenie už nie je chránené v zmluvnej strane pôvodu;

b)  zemepisné označenie už nie je zapísané v medzinárodnom registri;

c)  v prípadoch, keď už nie je zabezpečený súlad s povinnými prvkami stanovenými v článku 5 ods. 2 vykonávacieho predpisu alebo s údajmi týkajúcimi sa kvality, dobrého mena alebo vlastností, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 3 vykonávacieho predpisu.

2.  Vykonávacie akty uvedené v ▌odseku 1 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2 a až po tom, ako fyzické osoby alebo právne subjekty, ako sa uvádzajú v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo prijímatelia, ako sa vymedzujú v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu, dostanú príležitosť obhájiť svoje práva.

3.  Za predpokladu, že proti vyhláseniu neplatnosti už nie je možné podať odvolanie, Komisia bezodkladne oznámi Medzinárodnému úradu vyhlásenie neplatnosti účinkov medzinárodného zápisu zemepisného označenia na území Únie ▌v súlade s odsekom 1 písm. a) alebo c).

Článok 10

Vzťah k ochranným známkam

1.   Ochranou zemepisného označenia nie je dotknutá platnosť predchádzajúcej ochrannej známky na vnútroštátnej, regionálnej alebo únijnej úrovni, o ktorú sa požiadalo alebo ktorá bola zapísaná v dobrej viere alebo sa nadobudla v dôsledku používania v dobrej viere na území členského štátu, regionálnej únie členských štátov alebo Únie.

2.   Zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri nie je chránené na území Únie, ak by ochrana uvedeného zemepisného označenia na území Únie mohla vzhľadom na dobré meno a povesť ochrannej známky a dĺžku jej používania uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú identitu výrobku.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, ▌ochranná známka o ktorú sa požiadalo, ktorá bola zapísaná do registra alebo zaužívaná, ak túto možnosť ustanovujú príslušné právne predpisy, v dobrej viere na území členského štátu, regionálnej únie členských štátov alebo Únie pred dátumom, keď Medzinárodný úrad oznámil Komisii uverejnenie medzinárodného zápisu zemepisného označenia, ktorej použitie by bolo v rozpore s ochranou zemepisného označenia, sa môže aj naďalej používať a obnovovať pre dotknutý výrobok bez ohľadu na ochranu zemepisného označenia za predpokladu, že neexistujú žiadne dôvody vyhlásiť ju za neplatnú alebo ju zrušiť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001(16) alebo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436(17). V takých prípadoch sa povolí používanie zemepisného označenia, ako aj používanie dotknutej ochrannej známky.

Článok 11

Prechodné ustanovenia týkajúce sa označení pôvodu s pôvodom v členských štátoch EÚ, ktoré už sú zapísané podľa Lisabonskej dohody

1.  Dotknutý členský štát si pre každé označenie pôvodu pre výrobok, ktorý je chránený podľa jedného z nariadení uvedených v článku 1 tohto nariadenia a má pôvod v členskom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, zvolí, či:

a)  požiada o medzinárodný zápis uvedeného označenia pôvodu podľa Ženevského aktu, ak dotknutý členský štát ratifikoval Ženevský akt alebo k nemu pristúpil v súlade s povolením uvedeným v článku 3 rozhodnutia (EÚ) .…/….(18), alebo

b)  požiada o zrušenie zápisu uvedeného označenia pôvodu v medzinárodnom registri.

Dotknuté členské štáty si vyberú na základe:

a)  žiadosti fyzickej osoby alebo právneho subjektu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo žiadosti prijímateľa, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu, alebo

b)  svojej vlastnej iniciatívy.

Dotknuté členské štáty oznámia Komisii svoj výber uvedený v prvom pododseku do troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

V prípadoch uvedených v prvom pododseku písm. a) overí dotknutý členský štát v koordinácii s Komisiou u Medzinárodného úradu všetky zmeny, ktoré sa majú vykonať podľa článku 7 ods. 4 vykonávacieho predpisu na účely zápisu podľa Ženevského aktu.

Komisia povolí členskému štátu, aby vykonal potrebné úpravy a oznámil ich Medzinárodnému úradu prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

2.  Pokiaľ ide o označenie pôvodu pre výrobok, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti jedného z nariadení uvedených v článku 1 tohto nariadenia, ale nie je chránený podľa žiadneho z uvedených nariadení a má pôvod v členskom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, dotknutý členský štát si zvolí, či:

a)  požiada o zápis podľa dotknutého nariadenia, alebo

b)  požiada o zrušenie zápisu uvedeného označenia pôvodu v medzinárodnom registri.

Dotknuté členské štáty si vyberú na základe:

a)  žiadosti fyzickej osoby alebo právneho subjektu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo na žiadosti prijímateľa, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu, alebo

b)  svojej vlastnej iniciatívy.

Dotknuté členské štáty oznámia Komisii svoj výber uvedený v prvom pododseku a podajú príslušnú žiadosť do troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

V prípadoch uvedených v prvom pododseku písm. a) dotknutý členský štát požiada o medzinárodný zápis uvedeného označenia pôvodu podľa Ženevského aktu, ak dotknutý členský štát ratifikoval Ženevský akt alebo k nemu pristúpil v súlade s povolením uvedeným v článku 3 rozhodnutia (EÚ) .…/….(19), do jedného roka od dátumu zápisu zemepisného označenia podľa dotknutého nariadenia. Uplatňuje sa štvrtý a piaty pododsek odseku 1.

V prípade, že sa žiadosť o zápis podľa dotknutého nariadenia zamietne a vyčerpali sa súvisiace správne a súdne prostriedky nápravy, alebo ak žiadosť o zápis Ženevského aktu nebola podaná v súlade so štvrtým pododsekom toho odseku, dotknutý členský štát bezodkladne požiada o zrušenie zápisu uvedeného zemepisného označenia v medzinárodnom registri.

3.  Pokiaľ ide o označenia pôvodu pre výrobky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti jedného z nariadení uvedených v článku 1 tohto nariadenia, v súvislosti s ktorými sa neposkytuje ochrana zemepisných označení na úrovni Únie, môže členský štát, ktorý už je zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, zachovať akýkoľvek existujúci zápis v medzinárodnom registri.

Takýto členský štát môže tiež predložiť ďalšie žiadosti o zápis takýchto označení pôvodu s pôvodom na jeho území do medzinárodného registra podľa Lisabonskej dohody, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  dotknutý členský štát oznámil Komisii návrh žiadosti o zápis takýchto označení pôvodu. Takéto oznámenie obsahuje dôkaz o tom, že daná žiadosť spĺňa požiadavky na zápis podľa Lisabonskej dohody; a

b)  Komisia do dvoch mesiacov od takéhoto oznámenia nevydala záporné stanovisko. Záporné stanovisko sa môže vydať len po porade s dotknutým členským štátom a vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, keď dôkaz požadovaný podľa písmena a) dostatočne nepreukazuje, že sú splnené požiadavky na zápis podľa Lisabonskej dohody, alebo ak by zápis mal nepriaznivý vplyv na obchodnú politiku Únie.

V prípade žiadosti o ďalšie informácie zo strany Komisie v súvislosti s oznámením podľa písmena a) je lehota, počas ktorej má Komisia konať, jeden mesiac od prijatia požadovaných informácií.

Komisia okamžite informuje ostatné členské štáty o každom oznámení vykonanom podľa písmena a).

Článok 12

Prechodná ochrana týkajúca sa označení pôvodu s pôvodom v tretej krajine, ktoré sú zapísané podľa Lisabonskej dohody

1.   Tie členské štáty, ktoré boli zmluvnými stranami Lisabonskej dohody pred pristúpením Únie k Ženevskému aktu, môžu pokračovať v ochrane označení pôvodu s pôvodom v tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, ▌ a to prostredníctvom vnútroštátneho systému ochrany a s účinnosťou od dátumu, keď sa Únia stane zmluvnou stranou Ženevského aktu, pokiaľ ide o označenia pôvodu zapísané k danému dátumu podľa Lisabonskej dohody.

2.  Takáto ochrana v rámci vnútroštátneho systému ochrany:

a)  sa nahradí ochranou v rámci systému ochrany EÚ pre konkrétne označenie pôvodu v prípade, ak sa ochrana poskytuje na základe rozhodnutia podľa článku 7 tohto nariadenia po pristúpení dotknutej tretej krajiny k Ženevskému aktu a za predpokladu, že ochrana poskytnutá na základe rozhodnutia podľa článku 7 tohto nariadenia zachováva kontinuitu ochrany príslušného označenia pôvodu v príslušnom členskom štáte;

b)  zanikne pre konkrétne označenie pôvodu, keď sa skončí účinnosť medzinárodného zápisu.

3.   Ak označenie pôvodu s pôvodom v tretej krajine ▌nie je zapísané podľa tohto nariadenia, alebo ak vnútroštátna ochrana nie je nahradená v súlade s odsekom 2 písm. a), je za dôsledky takejto ▌vnútroštátnej ochrany ▌zodpovedný výlučne dotknutý členský štát.

4.   Opatrenia prijaté členskými štátmi podľa odseku 1 majú účinky iba na vnútroštátnej úrovni a nesmú mať nijaký vplyv na obchod v rámci Únie ani na medzinárodný obchod.

5.  Členské štáty uvedené v odseku 1 zašlú Komisii každé oznámenie Medzinárodného úradu podľa Lisabonskej dohody, ktoré Komisia následne zašle všetkým ostatným členským štátom.

6.  Členské štáty uvedené v odseku 1 tohto článku oznámia Medzinárodnému úradu, že nemôžu zabezpečiť vnútroštátnu ochranu označenia pôvodu pre výrobok, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti jedného z nariadení uvedených v článku 1 tohto nariadenia a ktorý bol zapísaný a im oznámený podľa Lisabonskej dohody, a to od dátumu, keď sa Únia stane zmluvnou stranou Ženevského aktu.

Článok 13

Poplatky

Poplatky, ktoré sa majú zaplatiť podľa článku 7 Ženevského aktu, ako sa uvádza vo vykonávacom predpise, ▌znáša členský štát, v ktorom má zemepisné označenie pôvod, alebo fyzická osoba alebo právny subjekt, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 bode ii) Ženevského aktu, alebo prijímateľ, ako sa vymedzuje v článku 1 bode xvii) Ženevského aktu. Členské štáty môžu požiadať, aby fyzická osoba, právny subjekt alebo prijímateľ zaplatili niektoré alebo všetky poplatky.

Článok 14

Osobitný finančný príspevok

Ak sa príjem z Osobitnej únie odvodzuje v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. v) ▌ Ženevského aktu, Únia môže poskytnúť osobitný príspevok v rámci prostriedkov dostupných na tento účel v ročnom rozpočte Únie.

Článok 15

Postup výborov

1.   Komisii pomáhajú tieto výbory v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011, pokiaľ ide o tieto výrobky:

a)  v prípade výrobkov sektora vinohradníctva a vinárstva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov zriadený podľa článku 229 uvedeného nariadenia;

b)  v prípade aromatizovaných vínnych výrobkov, ako sú vymedzené v článku 3 nariadenia ▌(EÚ) č. 251/2014, Výbor pre aromatizované vínne výrobky zriadený podľa článku 34 uvedeného nariadenia;

c)  v prípade liehovín, ako sú vymedzené v článku 2 nariadenia (ES) č. 110/2008, ▌Výbor pre liehoviny zriadený podľa článku 25 uvedeného nariadenia;

d)  v prípade poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 pododseku 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Výbor pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov zriadený podľa článku 57 uvedeného nariadenia.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 16

Monitorovanie a preskúmanie

Do … [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia posúdi účasť Únie na Ženevskom akte a Európskemu parlamentu a Rade predloží správu o hlavných zisteniach. Základ pre uvedené posúdenie predstavujú okrem iného tieto aspekty:

a)  počet zemepisných označení chránených a zapísaných podľa práva Únie, pre ktoré boli predložené žiadosti o medzinárodný zápis, a prípady, kedy bola ochrana zamietnutá tretími zmluvnými stranami;

b)  vývoj počtu tretích krajín zúčastňujúcich sa na Ženevskom akte a opatrenia prijaté Komisiou na zvýšenie tohto počtu, ako aj vplyv súčasného stavu acquis Únie, pokiaľ ide o zemepisné označenia, na príťažlivosť Ženevského aktu pre tretie krajiny a

c)  počet a druh zemepisných označení s pôvodom v tretích krajinách, ktoré Únia zamietla.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení EÚ na nepoľnohospodárske výrobky

Komisia berie na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení EÚ na nepoľnohospodárske výrobky.

Na doplnenie štúdie z roku 2013 iniciovala Komisia v novembri 2018 štúdiu s cieľom získať ďalšie ekonomické a právne dôkazy o ochrane nepoľnohospodárskych zemepisných označení na jednotnom trhu a získať ďalšie údaje o otázkach, ako sú konkurencieschopnosť, nekalá hospodárska súťaž, falšovanie, vnímanie zo strany spotrebiteľov, náklady/prínosy, ako aj o účinnosti modelov ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení z hľadiska zásady proporcionality.

V súlade so zásadami lepšej právnej regulácie a so záväzkami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva Komisia preskúma štúdiu, ako aj správu o účasti Únie na Ženevskom akte, ako sa uvádza v článku o monitorovaní a preskúmaní nariadenia o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach, a zváži akékoľvek ďalšie možné kroky.

Vyhlásenie Komisie k postupu stanovenom v článku 9a ods. 3 nariadenia

Komisia poznamenáva, že hoci je postup stanovený v článku 9a ods. 3 nariadenia z právneho hľadiska nevyhnutný vzhľadom na výlučnú právomoc Únie, v kontexte súčasného acquis EÚ by akýkoľvek takýto zásah Komisie bol výnimočný a riadne odôvodnený. Počas konzultácií s členským štátom Komisia vynaloží všetko úsilie na to, aby spolu s ním odstránila akékoľvek obavy, aby sa predišlo vydaniu negatívneho stanoviska. Komisia poznamenáva, že každé negatívne stanovisko sa príslušnému členskému štátu oznámi písomne a v súlade s článkom 296 ZFEÚ sa v ňom uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá. Komisia ďalej poznamenáva, že negatívne stanovisko nebráni predloženiu ďalšej žiadosti týkajúcej sa rovnakého označenia pôvodu, ak dôvody negatívneho stanoviska boli následne náležite vyriešené alebo už nie sú uplatniteľné.

Vyhlásenie Komisie týkajúce sa návrhu rozhodnutia Rady o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach

Komisia konštatuje, že Únia má v oblasti zemepisných označení výlučnú vonkajšiu právomoc a k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody pristupuje ako plnoprávna zmluvná strana. Vyplýva to z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 25. októbra 2017 (vec C-389/15 – Komisia/Rada). Vzhľadom na výlučnú vonkajšiu právomoc EÚ sa členské štáty nemôžu stať samostatnými zmluvnými stranami Ženevského aktu a nemali by už samy chrániť zemepisné označenia novo zapísané tretími krajinami, ktoré sú členmi Lisabonského systému. Vzhľadom na výnimočné okolnosti, ktoré spočívajú v tom, že sedem členských štátov je už dlhodobo zmluvnou stranou Lisabonskej dohody a majú na jej základe zapísané značné duševné vlastníctvo, ako aj vzhľadom na to, že je potrebné zabezpečiť bezproblémový prechod, Komisia je výnimočne pripravená súhlasiť s tým, aby v tomto konkrétnom prípade bolo v záujme EÚ povolené Bulharsku, Česku, Slovensku, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku a Portugalsku pristúpiť k Ženevskému aktu.

Komisia dôrazne namieta proti pretrvávajúcemu naliehaniu Rady, aby sa ratifikácia Ženevského aktu alebo pristúpenie k nemu povolilo popri Únii aj všetkým členským štátom EÚ, ktoré si to želajú, a ako dôvod uvádza regularizáciu hlasovacích práv Únie vzhľadom na článok 22 ods. 4 písm. b) bod ii) Ženevského aktu, a nie uvedené výnimočné okolnosti.

Komisia by ďalej chcela pripomenúť, že vzhľadom na to, že Únia uplatňuje v oblasti poľnohospodárskych zemepisných označení svoju vnútornú právomoc, členské štáty EÚ nemôžu mať vlastné vnútroštátne systémy ochrany zemepisných označení.

Komisia si preto vyhradzuje svoje práva vrátane práva využiť opravné prostriedky proti rozhodnutiu Rady a v každom prípade zastáva názor, že tento prípad nemôže predstavovať precedens pre žiadne existujúce alebo budúce medzinárodné dohody/dohody WIPO, a to najmä, avšak nie výlučne, v takom prípade, keď EÚ už ratifikovala medzinárodné dohody na základe svojej výlučnej právomoci.

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 55.
(2)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(3)Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 55.
(4)Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019.
(5)http://www.wipo.int/edocs/lexdocs/treaties/en/lisbon/trt_lisbon_009en.pdf.
(6)Ú. v. EÚ L […], […], s. […].
(7)http://www.wipo.int/export/sites/www/lisbon/en/legal_texts/lisbon_agreement.pdf.
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 14).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(13)Vykonávací predpis k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu Lisabonskej dohody, ako ho prijalo Zhromaždenie Lisabonskej únie 11. októbra 2017, http://www.wipo.int/meetings/en/doc_details.jsp?doc_id=376416, dok. WIPO A/57/11 z 11. októbra 2017.
(14)Rozhodnutie Rady (EÚ) .../... o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L ..., ..., s. ...).
(15)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo rozhodnutia nachádzajúceho sa v dokumente ST 6929/18 a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum a názov uvedeného rozhodnutia a odkaz na jeho uverejnenie v úradnom vestníku.
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 16.7.2017, s. 1).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2015, s. 1).
(18)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo rozhodnutia nachádzajúceho sa v dokumente ST 6929/18.
(19)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo rozhodnutia nachádzajúceho sa v dokumente ST 6929/18.


Dohoda medzi EÚ a Filipínami o určitých aspektoch leteckých služieb ***
PDF 129kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a vládou Filipínskej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb v mene Únie (15056/2018 – C8-0051/2019 – 2016/0156(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0362A8-0191/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15056/2018),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a vládou Filipínskej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0051/2019),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0191/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Filipínskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 322, 18.12.2018, s. 3.


Medzinárodná dohoda o olivovom oleji a stolových olivách ***
PDF 126kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Medzinárodnej dohody o olivovom oleji a stolových olivách z roku 2015 v mene Európskej únie (06781/2019 – C8-0134/2019 –2017/0107(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0363A8-0186/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06781/2019),

–  so zreteľom na návrh Medzinárodnej dohody o olivovom oleji a stolových olivách z roku 2015 (11178/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 207 ods.4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0134/2019),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0186/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Návrh na vymenovanie člena Dvora audítorov – Viorel Ștefan
PDF 127kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu na vymenovanie Viorela Ștefana za člena Dvora audítorov (C8-0049/2019 – 2019/0802(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0364A8-0194/2019

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada viedla konzultácie s Európskym parlamentom (C8-0049/2019),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0194/2019),

A.  keďže prostredníctvom listu zo 14. februára 2019 Rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Viorela Stefana za člena Dvora audítorov;

B.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu kandidáta, najmä pokiaľ ide o požiadavky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

C.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 8. apríla 2019 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  nesúhlasí s návrhom Rady vymenovať Viorela Ștefana za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Návrh na vymenovanie členky Dvora audítorov - Ivana Maletićová
PDF 127kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu na vymenovanie Ivany Maletićovej za členku Dvora audítorov (C8-0116/2019 – 2019/0803(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0365A8-0195/2019

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0116/2019),

–  zo zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0195/2019),

A.  keďže prostredníctvom listu z 5. marca 2019 Rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Ivany Maletićovej za členku Dvora audítorov,

B.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovanej kandidátky, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

C.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 8. apríla 2019 vypočul kandidátku Rady na členku Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Ivanu Maletićovú za členku Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Ochrana osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie ***I
PDF 414kWORD 126k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (COM(2018)0218 – C8-0159/2018 – 2018/0106(COD))
P8_TA-PROV(2019)0366A8-0398/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0218),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 16, 33, 43, 50, článok 53 ods. 1, články 62, 91, 100, 103, 109, 114, 168, 169, 192, 207 a článok 325 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 31 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0159/2018),

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 16, článok 43 ods. 2, článok 50, článok 53 ods. 1, článok 91, článok 100, článok 114, článok 168 ods. 4, článok 169, článok 192 ods. 1 a článok 325 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 31 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  zo zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 26. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2018(2),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre ústavné veci (A8-0398/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie(3)

P8_TC1-COD(2018)0106


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16, ▌článok 43 ods. 2, článok 50, článok 53 ods. 1, články ▌91 a 100, ▌114, článok 168 ods. 4, článok 169, článok 192 ods. 1 ▌a článok 325 ods. 4 a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 31,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov(6),

So zreteľom na stanovisko skupiny osôb, ktorú vymenoval Vedecký a technický výbor spomedzi vedeckých expertov v členských štátoch v súlade s článkom 31 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(7),

keďže:

(1)  Osoby, ktoré pracujú pre verejnú alebo súkromnú organizáciu alebo sú s ňou v styku v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, sú často prvé ktoré vedia o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu, ktoré v danej súvislosti vzniká. Nahlásením takejto situácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení práva, ktoré poškodzujú verejný záujem, a pri predchádzaní takýmto porušeniam a pri zaručovaní blaha spoločnosti. Strach z odvetných opatrení však možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv alebo podozrení. V tejto súvislosti sa na európskej aj medzinárodnej úrovni čoraz viac uznáva, že je dôležité zabezpečiť vyváženú ochranu oznamovateľov.

(2)  Na úrovni Únie tvoria hlásenia a zverejnenia informácií zo strany oznamovateľov jednu z východiskových zložiek presadzovania práva a politík Únie: pre systémy presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie predstavujú zdroj informácií vedúcich k účinnému odhaľovaniu, vyšetrovaniu a stíhaniu porušení práva Únie, čím prispievajú k väčšej transparentnosti a vyvoditeľnosti zodpovednosti.

(3)  V určitých politických oblastiach môžu porušenia práva Únie, bez ohľadu na to, či podľa vnútroštátneho práva ide o porušenia správneho, trestného alebo iného práva, spôsobiť vážne poškodenie verejného záujmu v zmysle vytvorenia významného rizika pre blaho spoločnosti. Pokiaľ sa v uvedených oblastiach zistilo nedostatočné presadzovanie práva a oznamovatelia sú spravidla vo výhodnom postavení na zverejnenie informácií o porušeniach, je potrebné posilniť presadzovanie prostredníctvom zavedenia účinných, dôverných a bezpečných kanálov nahlasovania a zaistenia účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami ▌.

(4)  Ochrana oznamovateľov, ktorá je v súčasnosti v Európskej únii zabezpečená, je v rámci členských štátov roztrieštená a v rôznych politických oblastiach nerovnomerná. Následky porušení práva Únie s cezhraničným rozmerom, ktoré odhalili oznamovatelia, ilustrujú, ako nedostatočná ochrana v jednom členskom štáte má nielen negatívny vplyv na fungovanie politík EÚ v danom členskom štáte, ale môže mať aj účinok presahovania do iných členských štátov a do Únie ako celku.

(5)  Spoločné minimálne normy zaisťujúce efektívnu ochranu oznamovateľov by sa preto mali vzťahovať na tie akty a oblasti politiky, v ktorých

i)  je potrebné posilniť presadzovanie práva;

ii)  nedostatočné nahlasovanie oznamovateľmi je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim presadzovanie práva; a

iii)  porušenia práva Únie vedú k vážnemu poškodeniu verejného záujmu.

Členské štáty môžu rozšíriť uplatňovania vnútroštátnych ustanovení na ďalšie oblasti s cieľom zaistiť komplexný a súdržný rámec na vnútroštátnej úrovni.

(6)  Ochrana oznamovateľov je potrebná na zaistenie presadzovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Popri potrebe predchádzať podvodom a korupcii a odhaľovať ich v kontexte plnenia rozpočtu EÚ vrátane verejného obstarávania je potrebné riešiť nedostatočné presadzovanie pravidiel verejného obstarávania vnútroštátnymi verejnými orgánmi a niektorými prevádzkovateľmi verejných služieb pri nákupe tovaru, prác a služieb. Porušenia takýchto pravidiel vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, zvýšeniu nákladov na podnikanie, porušovaniu záujmov investorov a akcionárov a celkovo k nižšej atraktívnosti pre investície a vzniku nerovnakých podmienok pre všetky podniky v celej Európe, čo má vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(7)  Pridanú hodnotu ochrany oznamovateľov zákonodarca EÚ už uznal v oblasti finančných služieb. Po skončení finančnej krízy, pri ktorej sa odhalili závažné nedostatky pri presadzovaní príslušných pravidiel, boli vo veľkom počte legislatívnych nástrojov v tejto oblasti zavedené opatrenia na ochranu oznamovateľov vrátane interných a externých kanálov nahlasovania, ako aj výslovného zákazu odvetných opatrení(8). V kontexte prudenciálneho rámca vzťahujúceho sa na úverové inštitúcie a investičné firmy sa konkrétne v smernici 2013/36/EÚ stanovuje ochrana oznamovateľov, ktorá sa rozširuje aj na nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.

(8)  Pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov umiestňovaných na vnútorný trh, prvotným zdrojom zhromažďovania dôkazov sú podniky zapojené do výrobného a distribučného reťazca, a preto má nahlasovanie oznamovateľmi vysokú pridanú hodnotu. Tí sú totiž oveľa bližšie k zdroju možných nekalých a nezákonných postupov výroby, dovozu alebo distribúcie nebezpečných výrobkov. Preto je zavedenie ochrany oznamovateľov v súvislosti s bezpečnostnými požiadavkami oprávnené tak pre harmonizované(9), ako aj pre neharmonizované výrobky(10). Ochrana oznamovateľov slúži aj ako nástroj na zabránenie odklonu strelných zbraní, ich súčastí, komponentov a streliva, ako aj výrobkov obranného priemyslu prostredníctvom nabádania k nahlasovaniu porušení, ako sú podvody v oblasti dokladov, zmena označenia alebo falošné vyhlásenia o dovoze alebo vývoze a podvodné nadobúdanie strelných zbraní v rámci Spoločenstva, pri ktorých sa porušovanie často spája s presunom výrobkov z legálneho trhu na nelegálny. Ochrana oznamovateľov bude nápomocná aj pri predchádzaní nedovolenej výrobe doma vyrobených výbušnín, pretože prispeje k správnemu uplatňovaniu obmedzení a kontrol súvisiacich s prekurzormi výbušnín.

(9)  Dôležitosť ochrany oznamovateľov z hľadiska predchádzania porušeniam pravidiel Únie o bezpečnosti dopravy, ktoré môžu viesť k ohrozeniu ľudských životov, a z hľadiska odrádzania od takýchto porušení už bola uznaná v odvetvových nástrojoch Únie týkajúcich sa bezpečnosti letectva(11) a bezpečnosti námornej dopravy(12), ktorými sa stanovujú prispôsobené opatrenia na ochranu oznamovateľov, ako aj konkrétne kanály nahlasovania. Medzi tieto prostriedky patrí aj ochrana pracovníkov nahlasujúcich vlastné chyby v dobrej viere pred odvetnými opatreniami (tzv. kultúra spravodlivosti). Treba doplniť a rozšíriť existujúce prvky ochrany oznamovateľov v týchto dvoch odvetviach, ako aj zabezpečiť takú ochranu, ktorou sa posilní presadzovanie noriem bezpečnosti v rámci iných druhov dopravy, konkrétne vo vnútrozemskej vodnej a v cestnej a železničnej doprave.

(10)  Zhromažďovanie dôkazov, predchádzanie trestným činom proti životnému prostrediu a protiprávnemu konaniu alebo opomenutiam, ako aj potenciálnym porušeniam v súvislosti s ochranou životného prostredia, ich odhaľovanie a riešenie zostáva výzvou a musí sa posilniť, ako Komisia uznala vo svojom oznámení nazvanom „Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia“ z 18. januára 2018(13). Hoci pravidlá ochrany oznamovateľov v súčasnosti existujú len v jednom odvetvovom nástroji na ochranu životného prostredia(14), zavedenie takejto ochrany je nevyhnutné na zaistenie účinného presadzovania acquis Únie v oblasti životného prostredia, ktorého porušenie môže ▌poškodiť verejný záujem s možným účinkom presahovania cez hranice členských štátov. Platí to aj pre prípady, keď nebezpečné výrobky môžu spôsobiť poškodenie životného prostredia.

(11)  Posilnenie ochrany oznamovateľov by prispelo aj k predchádzaniu porušeniam pravidiel Euratomu o jadrovej bezpečnosti, ochrane pred žiarením a zodpovednom a bezpečnom nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, ako aj z hľadiska odrádzania od takýchto porušení. Zároveň by sa tým posilnilo presadzovanie existujúcich ustanovení revidovanej smernice o jadrovej bezpečnosti(15) týkajúcich sa kultúry efektívnej jadrovej bezpečnosti, a najmä článku 8b ods. 2 písm. a), v ktorom sa okrem iného vyžaduje, aby príslušný regulačný orgán vytvoril systémy riadenia, v rámci ktorých sa udeľuje náležitá priorita jadrovej bezpečnosti a ktoré podporujú schopnosť zamestnancov a vedenia na všetkých úrovniach overovať účinné dodržiavanie príslušných bezpečnostných zásad a postupov a podávať včas správy o bezpečnostných otázkach.

(12)  Podobné faktory oprávňujú zavedenie ochrany oznamovateľov, ktorá by mala vychádzať z existujúcich ustanovení a predchádzať porušeniam pravidiel EÚ v oblasti potravinového reťazca, a najmä v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, ako aj v oblasti zdravia, ochrany a dobrých životných podmienok zvierat. Rôzne pravidlá Únie vypracované v týchto oblastiach sú vzájomne úzko prepojené. V nariadení (ES) č. 178/2002(16) sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky, ktoré sú východiskom pre všetky opatrenia Únie a vnútroštátne opatrenia týkajúce sa potravín a krmív s osobitným dôrazom na bezpečnosť potravín, s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s potravinami, ako aj účinné fungovanie vnútorného trhu. V uvedenom nariadení sa okrem iného stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov nesmú odrádzať svojich zamestnancov a iné osoby od spolupráce s príslušnými orgánmi, ak sa tým môže predísť riziku spojenému z potravinami, resp. toto riziko znížiť alebo eliminovať. Zákonodarca Únie prijal podobný prístup v rámci právnej úpravy v oblasti zdravia zvierat prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie a kontroly chorôb zvierat, ktoré sa môžu prenášať na zvieratá alebo na ľudí(17). Smernica Rady 98/58/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ, ako aj nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 a nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 ustanovujú pravidlá ochrany a dobrých životných podmienok zvierat chovaných na hospodárske účely počas prepravy, v čase usmrcovania.

(13)  V rovnakej miere môžu byť hlásenia oznamovateľov kľúčom k odhaleniu rizík pre verejné zdravie a ochranu spotrebiteľa vyplývajúcich z porušenia pravidiel Únie, ktoré by inak mohli zostať skryté, k predchádzaniu týmto rizikám, ich zníženiu alebo odstráneniu. Najmä ochrana spotrebiteľa je takisto úzko spojená s prípadmi, keď nebezpečné výrobky môžu spotrebiteľom spôsobiť značnú ujmu.▌

(14)  Ochrana súkromia a osobných údajov zakotvená v článkoch 7 a 8 Charty základných práv je ďalšou oblasťou, v ktorej oznamovatelia môžu pomôcť odhaliť porušenia práva Únie, ktoré môžu ▌ poškodiť verejný záujem. Podobné úvahy sa uplatňujú pri porušení smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov(18), ktorou sa zavádza oznamovanie incidentov (vrátane tých, ktoré neporušujú ochranu osobných údajov) a bezpečnostné požiadavky pre subjekty, ktoré poskytujú základné služby v mnohých odvetviach (napr. v oblasti energetiky, zdravotníctva, dopravy, bankovníctva atď.), pre poskytovateľov kľúčových digitálnych služieb (napr. služby cloud computingu) a pre dodávateľov základných služieb, ako je napríklad voda, elektrina a plyn. Nahlasovanie oznamovateľmi je v tejto oblasti mimoriadne cenné v záujme predchádzania bezpečnostným incidentom, ktoré by mohli ovplyvniť kľúčové hospodárske a sociálne činnosti a široko používané digitálne služby, ako aj z pohľadu predchádzania akémukoľvek porušovaniu právnych predpisov Únie v oblasti ochrany údajov. Pomáha zabezpečiť kontinuitu služieb, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu a blaho spoločnosti.

(15)  Okrem toho ochrana finančných záujmov Únie, ktorá sa týka boja proti podvodom, korupcii a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti ovplyvňujúcej používanie výdavkov Únie, výber príjmov Únie a finančné prostriedky alebo aktíva Únie, je kľúčovou oblasťou, v ktorej treba posilniť presadzovanie práva Únie. Posilnenie ochrany finančných záujmov Únie zahŕňa aj plnenie rozpočtu Únie súvisiaceho s výdavkami vynaloženými na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Nedostatočne účinné presadzovanie v oblasti finančných záujmov Únie vrátane podvodov a korupcie na vnútroštátnej úrovni spôsobuje zníženie príjmov Únie a zneužívanie finančných prostriedkov EÚ, čo môže narušiť verejné investície a rast a ohroziť dôveru občanov v činnosť EÚ. V článku 325 ZFEÚ sa vyžaduje, aby Únia a členské štáty proti takýmto aktivitám bojovali. Medzi relevantné opatrenia Únie v tejto oblasti patria najmä nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95, ktoré pre najzávažnejšie druhy skutkov súvisiacich s podvodmi dopĺňa smernica (EÚ) 2017/1371 a Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 vrátane protokolov k nemu z 27. septembra 1996,(19) 29. novembra 1996(20) a 19. júna 1997 (dohovor a protokoly zostávajú v platnosti pre tie členské štáty, ktoré nie sú viazané smernicou (EÚ) 2017/1372), ako aj nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (OLAF).

(16)  Spoločné minimálne normy ochrany oznamovateľov by sa mali stanoviť aj pre porušenia týkajúce sa vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora opatrenia Únie zamerané na vytvorenie vnútorného trhu alebo zabezpečenie jeho fungovania určené na to, aby prispievali k odstráneniu existujúcich alebo vznikajúcich prekážok voľného pohybu tovarov alebo slobody poskytovať služby, alebo na odstránenie narušení hospodárskej súťaže.

(17)  Konkrétne by ochrana oznamovateľov v záujme zlepšenia presadzovania únijného práva hospodárskej súťaže vrátane úpravy štátnej pomoci slúžila na zabezpečenie fungovania trhov v Únii, umožnila rovnaké podmienky pre podnikanie a priniesla prospech spotrebiteľom. Pokiaľ ide o pravidlá hospodárskej súťaže vzťahujúce sa na podniky, význam nahlasovania s prístupom k interným informáciám pri odhaľovaní porušení práva hospodárskej súťaže už bol uznaný v programe zhovievavosti EÚ, ako aj v súvislosti s nedávnym zavedením nástroja anonymného oznamovateľa Európskou komisiou. Porušenia týkajúce sa hospodárskej súťaže a štátnej pomoci sa týkajú článkov 101, 102, 106, 107 a 108 ZFEÚ a sekundárnych právnych predpisov prijatých na účely ich uplatňovania.

(18)  Konanie porušujúce pravidlá o dani z príjmov právnických osôb a daňové pravidlá, ktorého účelom je dosiahnuť daňové zvýhodnenie a vyhnúť sa právnym záväzkom a ktoré je v rozpore s predmetom alebo účelom platných právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb, negatívne ovplyvňuje riadne fungovanie vnútorného trhu. Môže viesť k nespravodlivej daňovej súťaži a rozsiahlym daňovým únikom, narúšať rovnaké podmienky pre podniky a viesť k strate daňových príjmov pre členské štáty a rozpočet Únie ako celku. V tejto smernici sa ustanovuje ochrana proti odvetným opatreniam pre osoby, ktoré oznámia taktiky vyhýbania sa a/alebo zneužívania, ktoré by inak neboli odhalené, s cieľom posilniť schopnosť príslušných orgánov zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a odstrániť narušenia a prekážky obchodu, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť spoločností na vnútornom trhu a ktoré priamo súvisia s pravidlami voľného pohybu a sú tiež relevantné pre uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci. Ochrana oznamovateľov prispieva k najnovším iniciatívam Komisie zameraným na zlepšenie transparentnosti a výmenu informácií v oblasti zdaňovania a k vytváraniu spravodlivejšieho daňového prostredia pre podniky v rámci Únie s cieľom zvýšiť účinnosť členských štátov pri odhaľovaní taktík vyhýbania sa a/alebo zneužívania, ktoré by inak neboli odhalené, ako aj pomáhať pri odrádzaní od takéhoto konania, aj keď sa touto smernicou neharmonizujú hmotnoprávne ani procesnoprávne ustanovenia týkajúce sa daní.

(19)  V článku 1 ods. 1 písm. a) sa vymedzuje vecná pôsobnosť tejto smernice odkazom na zoznam aktov Únie uvedený v prílohe (časti I a II). Z toho vyplýva, že ak sa v týchto aktoch Únie zase vymedzuje ich vecná pôsobnosť odkazom na akty Únie uvedené v ich prílohách, súčasťou vecnej pôsobnosti tejto smernice sú aj takéto akty. Okrem toho by sa odkaz na akty v prílohe mal chápať tak, že zahŕňa všetky vnútroštátne a únijné vykonávacie a delegované opatrenia prijaté na základe uvedených aktov. Odkaz na akty Únie uvedené v prílohe k tejto smernici treba okrem toho chápať ako dynamický, t. j. ak bol alebo bude akt Únie uvedený v prílohe zmenený, odkazuje sa naň v zmenenom znení; ak bol alebo bude akt Únie uvedený v prílohe nahradený, odkazuje sa na akt, ktorý ho nahradil.

(20)  Niektoré akty Únie, najmä v oblasti finančných služieb, ako je nariadenie (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu(21) a vykonávacia smernica Komisie 2015/2392 prijatá na základe uvedeného nariadenia(22), už obsahujú podrobné pravidlá o ochrane oznamovateľov. Takéto existujúce právne predpisy Únie vrátane zoznamu uvedeného v časti II prílohy by pritom mali zachovať všetky špecifiká, ktoré sa v uvedených nástrojoch stanovujú a ktoré sú prispôsobené príslušným odvetviam. To má osobitný význam najmä pri určovaní toho, ktoré právne subjekty v oblasti finančných služieb, predchádzania praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu sú v súčasnosti povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania. Zároveň by sa v záujme zaistenia konzistentnosti a právnej istoty medzi členskými štátmi mala táto smernica vzťahovať na všetky záležitosti, ktoré nie sú upravené v osobitných aktoch pre konkrétne odvetvia, ktoré by táto smernica mala dopĺňať, pokiaľ o záležitosti, ktoré v nich nie sú upravené, aby boli úplne v súlade s minimálnymi normami. Konkrétne by sa touto smernicou mal podrobnejšie upraviť návrh kanálov interného a externého nahlasovania, povinnosti príslušných orgánov a osobitné formy ochrany, ktoré sa majú na vnútroštátnej úrovni poskytovať proti odvetným opatreniam. V tejto súvislosti sa v článku 28 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 stanovuje možnosť členských štátov stanoviť v oblasti upravenej uvedeným nariadením kanály interného nahlasovania. Z dôvodov konzistentnosti s minimálnymi normami stanovenými v tejto smernici by sa povinnosť vytvoriť kanály interného nahlasovania ustanovená v článku 4 ods. 1 tejto smernice mala vzťahovať aj na nariadenie (EÚ) č. 1286/2014.

(21)  Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana poskytovaná zamestnancom pri nahlasovaní porušení pracovného práva Únie. Najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v článku 11 rámcovej smernice 89/391/EHS od členských štátov už vyžaduje, aby zabezpečili, že pracovníci alebo zástupcovia pracovníkov nebudú znevýhodnení z dôvodu svojich žiadostí alebo návrhov zamestnávateľom, aby prijali primerané opatrenia na zmiernenie ohrozenia pracovníkov a/alebo odstránenie zdrojov nebezpečenstva. Pracovníci a ich zástupcovia majú nárok informovať o problémoch príslušné vnútroštátne orgány, ak sa domnievajú, že prijaté opatrenia a prostriedky použité zamestnávateľom nepostačujú na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.

(22)  Členské štáty môžu ustanoviť, že na oznámenia o medziľudských konfliktoch týkajúcich sa výlučne nahlasujúcej osoby, t. j. medziľudských konfliktoch medzi nahlasujúcou osobou a iným zamestnancom, možno použiť iné dostupné postupy.

(23)  Touto smernicou nie je dotknutá ochrana poskytovaná inými postupmi nahlasovania potenciálne protiprávnych činností vrátane podvodu alebo korupcie, ktoré poškodzujú záujmy Únie, alebo správania týkajúceho sa plnenia služobných povinností, ktoré môže predstavovať závažné porušenie povinností úradníkov alebo iných zamestnancov Európskej únie stanovené v článkoch 22a, 22b a 22c Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/69(23). Smernica sa vťahuje na prípady, ktoré úradníci EÚ nahlásia v pracovnom kontexte mimo svojho služobného pomeru s inštitúciami EÚ.

(24)  Národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie by sa táto smernica nemala vzťahovať na oznamovanie porušení týkajúcich sa obstarávania zahŕňajúceho aspekty obrany alebo bezpečnosti, ak sa na ne vzťahuje článok 346 ZFEÚ. Ak sa členské štáty rozhodnú rozšíriť ochranu ustanovenú v tejto smernici na ďalšie oblasti alebo akty, ktoré nie sú v jej pôsobnosti, môžu na ten účel prijať osobitné ustanovenia na ochranu základných záujmov národnej bezpečnosti.

(25)  Touto smernicou by tiež nemala byť dotknutá ochrana utajovaných skutočností, ktoré majú byť z bezpečnostných dôvodov chránené pred neoprávneným prístupom, ako to vyžaduje právo Únie alebo platné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia príslušného členského štátu. ▌Ustanovenia tejto smernice by navyše nemali mať vplyv na povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ alebo rozhodnutia Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.

(26)  V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie by touto smernicou nemala byť dotknutá ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi („povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť“), ako je ustanovená vo vnútroštátnom práve a v relevantných prípadoch v práve Únie. Okrem toho by touto smernicou nemala byť dotknutá povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane terapeutov zachovávať mlčanlivosť o komunikácii s pacientmi a o ich záznamoch („lekárske tajomstvo“), ako je ustanovené vo vnútroštátnom práve a v práve Únie.

(27)  Na príslušníkov iných povolaní sa ochrana podľa tejto smernice môže vzťahovať, ak nahlásia informácie chránené podľa príslušných predpisov upravujúcich ich povolanie a ak je nahlásenie takej informácie potrebné na odhalenie porušenia v pôsobnosti tejto smernice.

(28)  Hoci sa v tejto smernici ustanovuje za určitých okolností obmedzené oslobodenie od zodpovednosti vrátane trestnej zodpovednosti v prípade porušenia dôvernosti, touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne predpisy o trestnom konaní, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie integrity vyšetrovania a trestného konania alebo práva na obhajobu dotknutých osôb. Tým nie je dotknuté zavedenie ochranných opatrení do iných druhov vnútroštátnych procesných predpisov, najmä prenesenia dôkazného bremena vo vnútroštátnych správnych, občianskych alebo pracovnoprávnych konaniach.

(29)  Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne predpisy o výkone práva zástupcov pracovníkov na informácie, konzultácie a účasti na kolektívnom vyjednávaní a ich obranu zamestnaneckých práv pracovníkov. Tým by nemala byť dotknutá úroveň ochrany priznaná touto smernicou.

(30)  Táto smernica by sa nemala vzťahovať na prípady, keď osoby, ktoré boli na základe svojho informovaného súhlasu identifikované alebo registrované ako oznamovatelia v databázach spravovaných poverenými orgánmi na vnútroštátnej úrovni, ako sú napríklad colné orgány, nahlásia porušenia orgánom presadzovania práva za odmenu alebo odplatu. Takéto nahlásenia sa vykonávajú podľa osobitných postupov, ktorých cieľom je zaručiť ich anonymitu v záujme ochrany ich telesnej integrity a ktoré sa líšia od kanálov nahlasovania podľa tejto smernice.

(31)  Osoby, ktoré nahlasujú informácie o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu získané v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, využívajú svoje právo na slobodu prejavu. Sloboda prejavu a právo na informácie, zakotvené v článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), zahŕňajú právo prijímať a rozširovať informácie, ako aj slobodu a pluralitu médií.

(32)  Preto sa táto smernica opiera o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, pokiaľ ide o právo na slobodu prejavu, a o zásady, ktoré na tomto základe vypracovala Rada Európy vo svojom odporúčaní o ochrane oznamovateľov z roku 2014(24).

(33)  Aby mohli využívať ochranu, mali by sa nahlasujúce osoby vzhľadom na okolnosti a informácie, ktoré majú v čase nahlasovania k dispozícii, odôvodnene domnievať, že skutočnosti, ktoré nahlásili, sú pravdivé. Ide o základný prvok ochrany pred zlomyseľnými, neopodstatnenými či hanlivými hláseniami, ktorým sa zaisťuje, aby osoby, ktoré v čase nahlásenia úmyselne a vedome nahlásia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nemali na ochranu nárok. Zároveň sa ním zabezpečuje, aby nahlasujúca osoba, ktorá podala nepresné hlásenie omylom v dobrej viere, o ochranu neprišla. Nahlasujúce osoby by mali mať podobne nárok na ochranu podľa tejto smernice aj v prípadoch, keď sa z opodstatnených dôvodov domnievali, že nahlásené informácie patria do jej rozsahu pôsobnosti. Motívy nahlasujúcej osoby pri nahlasovaní by mali byť irelevantné vo vzťahu k otázke, či by sa jej mala alebo nemala udeliť ochrana.

(34)  Nahlasujúce osoby sa spravidla cítia bezpečnejšie pri internom nahlasovaní, pokiaľ nemajú dôvody pre externé nahlásenie. Z empirických štúdií vyplýva, že väčšina oznamovateľov má tendenciu nahlasovať interne – v rámci organizácie, v ktorej pracujú. Interné nahlasovanie je tiež najlepším spôsobom, ako zaistiť, aby sa informácie dostali k osobám, ktoré môžu prispieť k včasnému a účinnému vyriešeniu možného ohrozenia verejného záujmu. Zároveň by sa nahlasujúcej osobe malo umožniť vybrať si najvhodnejší kanál nahlasovania v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Okrem toho treba chrániť zverejnenie informácií so zreteľom na demokratické zásady, ako sú transparentnosť a zodpovednosť, a na základné práva, ako sú sloboda prejavu a sloboda médií, a súčasne vyvážiť záujem zamestnávateľov riadiť svoje organizácie a chrániť svoje záujmy so záujmom verejnosti využívať ochranu pred ujmou, a to v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

(35)  Bez toho, aby boli dotknuté existujúce povinnosti ustanoviť anonymné nahlasovanie na základe práva Únie, sa môžu členské štáty rozhodnúť, či budú súkromné a verejné subjekty a príslušné orgány povinné prijať anonymné oznámenia o porušeniach patriace do pôsobnosti tejto smernice a nadväzujúce opatrenia. Osoby, ktoré anonymne nahlásili alebo zverejnili informácie patriace do pôsobnosti tejto smernice a spĺňajú podmienky, by mali mať nárok na ochranu podľa tejto smernice, ak boli následne identifikované a čelia odvetným opatreniam.

(36)  Ochrana sa prizná v prípadoch, keď osoby nahlásia informácie podľa právnych predpisov Únie inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, napríklad v súvislosti s podvodmi týkajúcimi sa rozpočtu Únie.

(37)  Osoby potrebujú osobitnú právnu ochranu, ak získajú informácie, ktoré nahlasujú prostredníctvom svojich pracovných činností, a tým riskujú odvetné opatrenia súvisiace s prácou (napríklad za porušenie povinnosti zachovania dôvernosti alebo lojality). Základným dôvodom na to, aby im bola poskytnutá ochrana, je ich postavenie hospodárskej zraniteľnosti voči osobe, od ktorej de facto závisí ich práca. Ak neexistuje takáto mocenská nerovnováha súvisiaca s prácou (napríklad v prípade bežných sťažovateľov alebo nezúčastnených občanov), nie je potrebná ochrana pred odvetnými opatreniami.

(38)  Na účinné presadzovanie práva Únie je potrebné, aby sa ochrana poskytovala čo najširšiemu okruhu kategórií osôb, ktoré, bez ohľadu na to, či ide o občanov EÚ alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, na základe ich pracovnej činnosti (bez ohľadu na povahu tejto činnosti a na to, či je platená alebo nie) majú privilegovaný prístup k informáciám o porušeniach, ktorých nahlásenie by bolo v záujme verejnosti, a ktoré môžu byť v prípade ich nahlásenia vystavené odvetným opatreniam. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa potreba ochrany určovala s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, a nielen na základe povahy vzťahu, aby sa pokryla celá škála osôb prepojených v širšom zmysle s organizáciou, v ktorej došlo k porušeniu.

(39)  Po prvé, ochrana by sa mala uplatňovať na osoby, ktoré majú štatút „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ods. 1 ZFEÚ v súlade s výkladom Súdneho dvora Európskej únie, t. j. osoby, ktoré vykonávajú počas určitého časového obdobia v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré dostávajú odmenu. Tento pojem zahŕňa tiež zamestnancov verejnej správy. Ochrana by sa preto mala poskytovať aj pracovníkom s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov na dobu určitú, ako aj osôb s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, v neistých druhoch vzťahov, pri ktorých sa často ťažko uplatňuje štandardná ochrana pred nespravodlivým zaobchádzaním.

(40)  Ochrana by sa mala rozšíriť aj na ďalšie kategórie fyzických ▌osôb, ktoré síce nie sú „pracovníkmi“ v zmysle článku 45 ods. 1 ZFEÚ, ale môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení právnych predpisov a v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou sa môžu nachádzať v situácii hospodárskej zraniteľnosti. Napríklad v oblastiach, ako je bezpečnosť výrobkov, sú dodávatelia oveľa bližšie k zdroju možných nekalých a nezákonných postupov výroby, dovozu alebo distribúcie nebezpečných výrobkov; pri využívaní fondov Únie sú konzultanti poskytujúci svoje služby vo výhodnom postavení nato, aby upozornili na porušenia, ktorých sú svedkami. Takéto kategórie osôb vrátane samostatne zárobkovo činných osôb poskytujúcich služby, externých pracovníkov, zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov obvykle podliehajú odvetným opatreniam, ktoré môžu mať napríklad podobu predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o poskytnutí služby, licencie alebo povolenia, vo forme straty súvisiacej s podnikaním, straty príjmu, nátlaku, zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti alebo poškodenia dobrého mena. Akcionári a osoby v riadiacich orgánoch môžu byť takisto vystavené odvetným opatreniam, napríklad z finančného hľadiska alebo vo forme zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu alebo poškodenia ich dobrého mena. Ochrana by sa mala poskytovať aj osobám, ktorých pracovný pomer sa skončil, a uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o poskytovanie služieb organizácii, ktorí získali informácie o porušeniach práva počas náborového procesu alebo inej fázy rokovaní pred uzatvorením zmluvy a ktorí môžu byť vystavení odvetným opatreniam, napríklad vo forme negatívnych referencií od zamestnávateľa alebo zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti.

(41)  Účinná ochrana oznamovateľov znamená aj ochranu ďalších kategórií osôb, ktoré síce nie sú hospodársky závislé od svojich pracovných činností, ale môžu napriek tomu čeliť odvetným opatreniam z dôvodu odhalenia porušenia. Odvetné opatrenia voči dobrovoľníkom a platených alebo neplateným stážistom môžu mať formu ukončenia využívania ich služieb, negatívnych referencií pre budúce zamestnanie alebo iného poškodenia ich dobrého mena alebo kariérnych vyhliadok.

(42)  Účinné odhaľovanie vážneho poškodenia verejného záujmu a predchádzanie takémuto poškodeniu si vyžaduje, aby pojem porušenie zahŕňal aj zneužívanie, ako sa uvádza v judikatúre Súdneho dvora, konkrétne prípady konania alebo opomenutia, ktoré sa z formálneho hľadiska nejavia ako nezákonné, ale sú v rozpore s predmetom alebo účelom zákona.

(43)  Na účinné predchádzanie porušeniam práva Únie je potrebné, aby sa ochrana poskytovala ▌osobám, ktoré poskytujú informácie potrebné na odhalenie porušení, ku ktorým už došlo, porušení, ku ktorým ešte nedošlo, ale veľmi pravdepodobne budú spáchané, konaní alebo opomenutí, ktoré môže nahlasujúca osoba odôvodnene považovať za porušenia práva Únie, ako aj pokusov o zakrytie porušení. Z tých istých dôvodov je ochrana odôvodnená aj v prípade osôb, ktoré nepredkladajú nesporné dôkazy, ale vyjadrujú odôvodnené obavy alebo podozrenia. Ochrana by sa zároveň nemala vzťahovať na nahlasovanie informácií, ktoré sú už úplne zverejnené, ani na nahlasovanie nepodložených fám a klebiet.

(44)  Pri odvetných opatreniach je vyjadrený blízky vzťah (príčina a následok), ktorý musí existovať medzi nahlásením a nepriaznivým zaobchádzaním, ktorému priamo alebo nepriamo čelí nahlasujúca osoba, čo je podmienkou toho, aby táto osoba mohla získať právnu ochranu. V záujme účinnej ochrany nahlasujúcich osôb ako prostriedku na posilnenie presadzovania práva Únie je potrebné stanoviť široké vymedzenie pojmu odvetné opatrenia, ktoré zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie, ku ktorým dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktoré týmto osobám spôsobujú ujmu. Táto smernica nebráni zamestnávateľom, aby prijímali rozhodnutia súvisiace so zamestnaním, ktoré nesúvisia s nahlásením alebo zverejnením informácií.

(45)  Ochrana pred odvetnými opatreniami ako prostriedok na zabezpečenie slobody prejavu a slobody médií by sa mala poskytovať osobám, ktoré informujú o konaní alebo opomenutí v rámci organizácie (interné nahlasovanie) alebo o daných skutočnostiach informujú externý orgán (externé nahlasovanie), ako aj osobám, ktoré takéto informácie zverejňujú vo verejnej sfére (napríklad priamo verejnosti prostredníctvom webových platforiem alebo sociálnych médií, alebo médiám, voleným činiteľom, organizáciám občianskej spoločnosti, odborom alebo profesijným/obchodným organizáciám).

(46)  Oznamovatelia sú obzvlášť dôležitými zdrojmi pre investigatívnych novinárov. Zabezpečením účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami sa zvyšuje právna istota (potenciálnych) oznamovateľov, čím sa zároveň podporuje a uľahčuje oznamovanie informácií médiám. V tejto súvislosti je ochrana oznamovateľov ako novinárskych zdrojov kľúčová pre zabezpečenie toho, aby investigatívna žurnalistika v demokratických spoločnostiach mohla plniť úlohu „strážcu“.

(47)  V záujme účinného odhaľovania porušení práva Únie a predchádzania takýmto porušeniam je dôležité, aby príslušné informácie urýchlene dostali tí, ktorí sú najbližšie k zdroju problému, ktorí majú k dispozícii najlepšie možnosti vykonať vyšetrovanie a ktorí majú právomoci na zaistenie nápravy, ak je to možné. Nahlasujúce osoby by preto v zásade mali byť nabádané, aby najprv využili interné kanály a nahlásili porušenie svojmu zamestnávateľovi, ak majú takéto kanály k dispozícii a môžu sa opodstatnene domnievať, že fungujú. Ide najmä o prípady, keď sa nahlasujúce osoby domnievajú, že porušenie možno účinne riešiť v rámci danej organizácie a neexistuje riziko odvetných opatrení. Vyžaduje si to tiež, aby právne subjekty v súkromnom a vo verejnom sektore zaviedli primerané interné postupy pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne. Toto nabádanie sa týka aj prípadov, keď sa tieto kanály zriadili bez toho, aby sa to vyžadovalo podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Táto zásada by mala pomôcť posilniť v organizáciách kultúru dobrej komunikácie a sociálnu zodpovednosť podnikov, v rámci ktorých sa nahlasujúce osoby považujú za osoby, ktoré významne prispievajú k náprave z vlastnej iniciatívy a k excelentnosti.

(48)  Pre právne subjekty v súkromnom sektore je povinnosť vytvárať interné kanály úmerná ich veľkosti a miere rizika, ktoré ich činnosti predstavujú pre verejný záujem. Mala by sa vzťahovať na všetky spoločnosti s najmenej 50 zamestnancami bez ohľadu na povahu ich činností, a to na základe ich povinnosti vyberať DPH. Po primeranom posúdení rizika môžu členské štáty vyžadovať aj od iných podnikov, aby vytvorili interné kanály nahlasovania v špecifických prípadoch (napr. z dôvodu významných rizík, ktoré môžu vyplývať z ich činností).

(49)  Touto smernicou by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov nabádať súkromné subjekty s menej ako 50 zamestnancami, aby vytvorili kanály interného nahlasovania a konali na základe nahlásení, a to aj stanovením voľnejších požiadaviek pre takéto kanály, ako sú podmienky stanovené v článku 5, pokiaľ zaručujú dôvernosť a dôsledné prijímanie nadväzujúcich opatrení.

(50)  Oslobodenie malých podnikov a mikropodnikov od povinnosti vytvoriť interné kanály nahlasovania by sa nemalo vzťahovať na súkromné podniky, ktorú sú v súčasnosti povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania na základe aktov Únie uvedených v časti I.B a časti II prílohy.

(51)  Malo by byť jasné, že v prípade súkromných právnych subjektov, ktoré nezabezpečujú interné kanály nahlasovania, by nahlasujúce osoby mali mať možnosť nahlasovať externe priamo príslušným orgánom a takéto osoby by mali byť chránené pred odvetnými opatreniami uvedenými v tejto smernici.

(52)  Aby sa zabezpečilo najmä dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania vo verejnom sektore, povinnosť zaviesť interné kanály nahlasovania by sa mala vzťahovať na všetky verejné právne subjekty na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, pričom by mala zodpovedať ich veľkosti.

(53)  Za predpokladu, že je zabezpečená dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby, je úlohou každého jednotlivého súkromného a verejného právneho subjektu určiť druh kanálov nahlasovania, ktoré sa majú vytvoriť. Konkrétnejšie by mali umožňovať písomné nahlásenie, ktoré možno urobiť poštou, fyzickou schránkou (schránkami) na sťažnosti alebo prostredníctvom online platformy (intranetovej alebo internetovej) a/alebo ústne nahlásenie, a to núdzovou telefonickou linkou alebo iným systémom hlasových správ. Na žiadosť nahlasujúcej osoby by takéto kanály mali tiež umožňovať osobné stretnutia v rámci primeranej lehoty.

(54)  Na prijímanie hlásení v mene súkromných a verejných subjektov môžu byť oprávnené aj tretie strany za predpokladu, že poskytujú primerané záruky týkajúce sa dodržiavania nezávislosti, dôvernosti, ochrany osobných údajov a mlčanlivosti. Môže ísť o externých poskytovateľov platforiem na nahlasovanie, externých poradcov▌, audítorov, ▌zástupcov odborov alebo zástupcov pracovníkov.

(55)  Bez toho, aby bola dotknutá ochrana, ktorú požívajú zástupcovia odborov alebo zástupcovia pracovníkov vo svojej funkcii podľa iných únijných a vnútroštátnych pravidiel, mali by požívať ochranu podľa tejto smernice tak v prípade nahlásenia v postavení pracovníkov, ako aj v prípade, že poskytli poradenstvo a podporu nahlasujúcej osobe.

(56)  Interné postupy nahlasovania by súkromným právnym subjektom mali umožniť prijímať a vyšetrovať hlásenia zamestnancov subjektu alebo jeho dcérskych či pridružených spoločností (skupiny) pri zachovaní úplnej dôvernosti, ale rovnako v čo najširšej miere aj hlásenia od akýchkoľvek zástupcov a dodávateľov skupiny a od akejkoľvek osoby, ktorá získa informácie prostredníctvom svojej pracovnej činnosti so subjektom a skupinou.

(57)  Najvhodnejšie osoby alebo oddelenia v súkromnom právnom subjekte, ktoré by mali byť určené ako príslušné pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne, závisia od štruktúry subjektu, ale v každom prípade by sa v rámci ich funkcie mala zabezpečiť nezávislosť a absencia konfliktu záujmov. V menších subjektoch by táto funkcia mohla byť dvojitou funkciou, ktorú zastáva úradník spoločnosti, ktorý je v dobrej pozícii, aby mohol podávať hlásenia priamo vedúcemu organizácie, napríklad vedúci oddelenia dodržiavania súladu s predpismi alebo oddelenia ľudských zdrojov, úradník pre integritu, vedúci právneho oddelenia alebo oddelenia pre ochranu súkromia, finančný riaditeľ, výkonný riaditeľ pre audit alebo člen predstavenstva.

(58)  Pokiaľ to právo umožňuje, je v súvislosti s interným nahlasovaním informovanie nahlasujúcej osoby čo najzrozumiteľnejším spôsobom o ▌následných opatreniach kľúčové na vybudovanie dôvery v účinnosť celkového systému ochrany oznamovateľov, pričom znižuje pravdepodobnosť ďalších zbytočných hlásení alebo zverejnení informácií. Nahlasujúca osoba by v primeranej lehote mala byť informovaná o krokoch, ktoré sa plánujú prijať alebo ktoré sa prijali ako následné opatrenia v nadväznosti na hlásenie, a dôvodoch takýchto následných opatrení (napr. postúpenie do iných kanálov alebo konaní, ak sa nahlásenie týka výlučne individuálnych práv nahlasujúcej osoby, uzavretie na základe nedostatku dostatočných dôkazov alebo z iných dôvodov, začatie interného vyšetrovania a prípadne jeho zistenia a/alebo opatrenia prijaté na riešenie daného problému, postúpenie príslušnému orgánu na ďalšie vyšetrovanie), pokiaľ takéto informácie nebudú mať vplyv na prešetrovanie alebo vyšetrovanie, alebo sa nebudú dotýkať práv dotknutej osoby. Vo všetkých prípadoch by nahlasujúca osoba mala byť informovaná o pokroku a výsledku vyšetrovania. V priebehu vyšetrovania môže byť požiadaná o poskytnutie ďalších informácií, ale nesmie mať povinnosť tak urobiť.

(59)  Takáto primeraná lehota by celkovo nemala presahovať tri mesiace. Ak sa o vhodných následných opatreniach ešte nerozhodlo, nahlasujúca osoba by mala byť o tom informovaná rovnako ako o akejkoľvek ďalšej spätnej väzbe, ktorú by mala očakávať.

(60)  Osoby, ktoré zvažujú nahlásenie porušení práva Únie, by mali byť schopné prijať informované rozhodnutie o tom, ako a kedy porušenie nahlásiť. Súkromné a verejné subjekty, ktoré zaviedli interné postupy nahlasovania, poskytnú informácie o týchto postupoch, ako aj o postupoch externého nahlasovania relevantným príslušným orgánom. Takéto informácie musia byť ľahko zrozumiteľné a jednoducho dostupné, a to aj v čo najširšej miere nielen zamestnancom, ale aj iným osobám, ktoré prichádzajú do kontaktu so subjektom prostredníctvom svojich pracovných činností, ako sú poskytovatelia služieb, distribútori, dodávatelia a obchodní partneri. Takéto informácie môžu byť napríklad umiestnené na viditeľnom mieste, ktoré je dostupné všetkým týmto osobám, a na webovom sídle subjektu a môžu byť zahrnuté aj do kurzov a odbornej prípravy v oblasti o etiky a integrity.

(61)  Na účinné odhaľovanie porušení práva Únie a predchádzanie takýmto porušeniam treba zabezpečiť, aby potenciálni oznamovatelia mohli jednoducho a pri úplnom zachovaní dôvernosti poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, relevantným príslušným orgánom, ktoré môžu viesť vyšetrovanie a, ak je to možné, zaistiť nápravu problému.

(62)  Môže sa stať, že interné kanály neexistujú alebo boli použité, ale riadne nefungujú (napríklad hlásenie nebolo posúdené dôkladne alebo v primeranom čase, alebo napriek kladným výsledkom vyšetrovania neboli prijaté vhodné opatrenia na riešenie porušenia práva).

(63)  V iných prípadoch sa nemohlo odôvodnene očakávať, že interné kanály budú riadne fungovať. Ide najmä o prípady, keď sa nahlasujúce osoby môžu opodstatnene domnievať, že i) by boli v súvislosti s nahlasovaním vystavené odvetným opatreniam, a to aj v dôsledku porušenia dôvernosti; a ii) príslušné orgány by boli vo vhodnejšej situácii, aby prijali účinné opatrenia na riešenie porušenia, napríklad preto, že do porušenia je zapojená osoba, ktorá nesie v súvislosti s pracovnou činnosťou konečnú zodpovednosť, alebo z dôvodu, že hrozí zakrytie porušenia alebo ukrytie alebo zničenie dôkazov, alebo všeobecnejšie z dôvodu, že by inak bola ohrozená účinnosť vyšetrovacích opatrení príslušných orgánov (napríklad hlásenia o kartelových dohodách alebo iných porušeniach pravidiel hospodárskej súťaže), alebo preto, že porušenie si vyžaduje urýchlené prijatie opatrení napríklad na ochranu života, zdravia a bezpečnosti osôb alebo životného prostredia. Vo všetkých prípadoch musia byť osoby, ktoré externe nahlasujú informácie príslušným orgánom a v relevantných prípadoch inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, chránené. Touto smernicou sa priznáva ochrana aj vtedy, keď právo Únie alebo vnútroštátne právo vyžaduje, aby nahlasujúca osoba urobila hlásenie príslušným vnútroštátnym orgánom v rámci svojich pracovných úloh a povinností alebo preto, že porušenie je trestným činom.

(64)  Nedostatočná dôvera v účinnosť nahlasovania je jedným z hlavných faktorov, ktoré odrádzajú potenciálnych oznamovateľov. Je preto potrebné uložiť príslušným orgánom jasnú povinnosť, aby zriadili vhodné kanály externého nahlasovania, dôsledne prijímali následné opatrenia a aby v primeranej lehote nahlasujúcim osobám poskytli spätnú väzbu .

(65)  Je úlohou členských štátov, aby určili orgány príslušné pre prijímanie hlásení patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a prijímanie vhodných následných opatrení. Týmito príslušnými orgánmi môžu byť justičné orgány, regulačné orgány alebo orgány dohľadu, ktoré sú príslušnékonkrétnych dotknutých oblastiach, alebo orgány so všeobecnejšou príslušnosťou na ústrednej úrovni štátu, orgány presadzovania práva, protikorupčné orgány alebo ombudsmani.

(66)  Ako príjemcovia hlásení by orgány určené za príslušné orgány mali mať potrebné kapacity a právomoci na zaistenie prijímania vhodných následných opatrení vrátane posúdenia správnosti tvrdení uvedených v hlásení a na riešenie nahlásených porušení ▌začatím interného prešetrovania, vyšetrovania, stíhania alebo podania žaloby o vymáhanie finančných prostriedkov, alebo iných vhodných prostriedkov nápravy v súlade so svojím mandátom alebo by mali mať potrebné právomoci na postúpenie hlásenia inému orgánu, ktorý by mal nahlásené porušenie vyšetriť, a zaistili pritom prijatie vhodných následných opatrení týmto orgánom. Najmä ak majú členské štáty v úmysle zriadiť kanály externého nahlasovania na ústrednej úrovni, napríklad v oblasti štátnej pomoci, mali by zaviesť vhodné záruky, aby sa zaistil súlad s požiadavkami nezávislosti a autonómie stanovenými v tejto smernici. Zriadením takýchto kanálov externého nahlasovania nie sú dotknuté právomoci členských štátov ani Komisie, pokiaľ ide o dohľad v oblasti štátnej pomoci, ani touto smernicou nie je dotknutá výlučná právomoc Komisie, pokiaľ ide o rozhodovanie o súlade opatrení štátnej pomoci najmä podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ. Pokiaľ ide o porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ, členské štáty by mali za príslušné orgány určiť orgány uvedené v článku 35 nariadenia (ES) č. 1/2003; tým nie sú dotknuté právomoci Komisie v tejto oblasti.

(67)  Príslušné orgány by mali dať nahlasujúcim osobám aj spätnú väzbu o krokoch, ktoré sa plánujú prijať alebo ktoré sa prijali ako následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia (napr. postúpenie inému orgánu, uzavretie na základe nedostatku dostatočných dôkazov alebo z iných dôvodov, začatie vyšetrovania a prípadne jeho zistenia a/alebo opatrenia prijaté na riešenie daného problému), ako aj o a dôvodoch takýchto následných opatrení. Komunikáciou o konečnom výsledku vyšetrovania by nemali byť dotknuté príslušné pravidlá Únie, ktoré zahŕňajú prípadné obmedzenia uverejňovania rozhodnutí v oblasti finančnej regulácie. Platí to primerane aj pre oblasť zdaňovania právnických osôb, ak sú v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené podobné obmedzenia.

(68)  Prijatie následných opatrení a poskytnutie spätnej väzby by mali prebehnúť v primeranej lehote; je to odôvodnené potrebou okamžite riešiť problém, ktorý môže byť predmetom hlásenia, ako aj predísť zbytočnému zverejneniu informácií. Takáto lehota by nemala presiahnuť tri mesiace, ale mohla by sa predĺžiť na šesť mesiacov, ak je to potrebné vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, najmä na povahu a zložitosť predmetu hlásenia, ktoré si môže vyžadovať zdĺhavé vyšetrovanie.

(69)   V právnych predpisoch Únie v konkrétnych oblastiach, ako je zneužívanie trhu(25), civilné letectvo(26) alebo bezpečnosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori(27) sa už stanovuje vytvorenie interných a externých kanálov nahlasovania. Povinnosti týkajúce sa vytvorenia takýchto kanálov stanovené v tejto smernici by mali v čo najväčšej miere vychádzať z existujúcich kanálov stanovených v konkrétnych aktoch Únie.

(70)  Európska komisia, ako aj niektoré orgány, úrady a agentúry Únie, napríklad Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA), Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európska agentúra pre lieky (EMA), zaviedli externé kanály a postupy na prijímanie hlásení o porušeniach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ktoré zabezpečujú predovšetkým zachovanie dôvernosti informácií o totožnosti nahlasujúcich osôb. Táto smernica nemá vplyv na takéto externé kanály a postupy nahlasovania v prípadoch, keď existujú, ale zabezpečí sa ňou, aby osoby nahlasujúce relevantné informácie uvedeným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie požívali spoločné minimálne normy ochrany v celej Únii.

(71)  S cieľom zaistiť účinnosť postupov prijímania následných opatrení po nahlásení porušení dotknutých pravidiel Únie a postupov riešenia týchto porušení by členské štáty mali mať možnosť prijať opatrenia na zmenšenie zaťaženia príslušných orgánov v dôsledku hlásení o menej závažných porušeniach, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, opakujúcich sa hlásení alebo hlásení o porušeniach vedľajších ustanovení (napríklad ustanovení o povinnostiach týkajúcich sa dokumentácie alebo oznamovania). Takýmito opatreniami môže byť umožnenie príslušným orgánom, aby po riadnom preskúmaní veci rozhodli, že nahlásené porušenia sú jednoznačne menej závažné a nevyžadujú si prijatie následných opatrení podľa tejto smernice. Členské štáty môžu tiež príslušným orgánom umožniť uzavrieť konanie týkajúce sa opakujúcich sa hlásení, ktoré neobsahujú žiadne nové zmysluplné informácie oproti predchádzajúcemu hláseniu, vo veci ktorého už bolo konanie uzavreté, ibaže by nové právne alebo skutkové okolnosti odôvodňovali prijatie iných následných opatrení. Členské štáty môžu okrem toho príslušným orgánom umožniť, aby v prípade veľkého množstva hlásení prioritne riešili hlásenia o závažnejších porušeniach alebo o porušeniach základných ustanovení patriacich do pôsobnosti tejto smernice.

(72)  V prípadoch, keď sa to stanovuje vo vnútroštátnom práve alebo v práve Únie, príslušné orgány by mali prípady alebo príslušné informácie postúpiť príslušným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie a na účely tejto smernice aj Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskej prokuratúre (EPPO) bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť nahlasujúcej osoby obrátiť sa priamo na takéto orgány, úrady alebo agentúry Únie.

(73)  V mnohých oblastiach politík patriacich do pôsobnosti tejto smernice existujú mechanizmy spolupráce, prostredníctvo ktorých si vnútroštátne orgány vymieňajú informácie a vykonávajú následné činnosti po nahlásení porušení pravidiel Únie s cezhraničným rozmerom. Príklady siahajú od mechanizmu administratívnej pomoci a spolupráce v prípadoch cezhraničných porušení právnych predpisov Únie v oblasti agropotravinového reťazca a siete pre potravinové podvody, cez systém na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch až po sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, európsku sieť orgánov pre hospodársku súťaž a administratívnu spoluprácu v daňovej oblasti. Príslušné orgány členských štátov by v relevantných prípadoch mali naplno využívať takéto existujúce mechanizmy spolupráce v rámci svojej povinnosti prijať následné opatrenia po hláseniach týkajúcich sa porušení patriacich do pôsobnosti tejto smernice. V prípadoch porušení s cezhraničným rozmerom v oblastiach, v ktorých takéto mechanizmy spolupráce neexistujú, môžu orgány členských štátov okrem toho spolupracovať aj nad rámec existujúcich mechanizmov spolupráce.

(74)  Je potrebné, aby príslušné orgány zaviedli a používali používateľsky ústretové kanály, ktoré sú zabezpečené, zaisťujú dôvernosť pri prijatí a spracúvaní informácií poskytnutých nahlasujúcou osobou a umožňujú trvalé uchovávanie informácií na účely ďalšieho vyšetrovania, aby umožnili účinnú komunikáciu so zamestnancami, ktorí sú zodpovední za spracovanie hlásení. Môže si to vyžadovať, aby boli oddelené od všeobecných kanálov, ktorými príslušné orgány komunikujú s verejnosťou, ako sú napríklad bežné verejné systémy podávania sťažností, alebo od kanálov, ktorými príslušné orgány komunikujú interne a tretími stranami v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti.

(75)  Zamestnanci príslušných orgánov, ktorí sú zodpovední za spracovanie hlásení, by mali byť odborne pripravení, a to aj v oblasti platných predpisov o ochrane osobných údajov, ▌aby spracúvali hlásenia a zabezpečovali komunikáciu s nahlasujúcou sobou, ako aj prijímali vhodné následné opatrenia v nadväznosti na hlásenie.

(76)  Osoby, ktoré chcú nahlásiť porušenie, by mali byť schopné prijať informované rozhodnutie o tom, ako a kedy porušenie nahlásiť. Príslušné orgány by preto mali zabezpečiť zverejnenie a jednoduchú dostupnosť informácií o dostupných kanáloch nahlasovania s príslušnými orgánmi, platných postupoch a špecializovaných zamestnancoch, ktorí sú v rámci týchto orgánov zodpovední za spracovanie hlásení. Všetky informácie týkajúce sa hlásení by mali byť transparentné, ľahko zrozumiteľné a spoľahlivé, aby podporovali nahlasovanie a neodrádzali od neho.

(77)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány zaviedli primerané postupy ochrany pri spracúvaní hlásení o porušeniach a na ochranu osobných údajov osôb uvedených v hlásení. Takéto postupy by mali zabezpečiť, aby bola totožnosť každej nahlasujúcej osoby, dotknutej osoby a tretích osôb uvedených v správe (napr. svedkovia alebo kolegovia) chránená vo všetkých fázach konania.▌

(78)  Je nevyhnutné, aby ▌zamestnanci príslušného orgánu, ktorí sú zodpovední za spracovanie hlásení, a zamestnanci príslušného orgánu, ktorí majú právo na prístup k informáciám poskytnutým nahlasujúcou osobou ▌, konali v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo a dôvernosť informácií pri prenose údajov vnútri aj mimo príslušného orgánu, a to vrátane prípadov, keď príslušný orgán začne vyšetrovanie, dokazovanie alebo vykonáva činnosti presadzovania práva v súvislosti s hlásením o porušeniach.

(79)  Pravidelné preskúmanie postupov príslušných orgánov a výmena osvedčených postupov medzi nimi by mali zabezpečiť, aby tieto postupy boli primerané, a aby tak slúžili svojmu cieľu.

(80)  Osoby, ktoré ▌zverejňujú informácie, by mali mať nárok na ochranu ▌ v prípadoch, ak sa napriek internému a/alebo externému nahláseniu porušenie neriešilo, napríklad ak sa tieto osoby môžu odôvodnene domnievať, že porušenie nebolo (riadne) posúdené alebo prešetrené, alebo neboli prijaté vhodné nápravné opatrenia). Vhodnosť následných opatrení by sa mala posudzovať podľa objektívnych kritérií súvisiacich s povinnosťou príslušných orgánov posudzovať pravdivosť tvrdení a ukončiť prípadné porušovanie práva Únie. Bude preto závisieť od okolností jednotlivého prípadu a povahy pravidiel, ktoré boli porušené. Vhodné následné opatrenie podľa tejto smernice môže predstavovať aj rozhodnutie orgánov o tom, že porušenie bolo jednoznačne menej závažné a prijatie následných opatrení nebolo potrebné.

(81)  Osoby, ktoré priamo zverejňujú informácie, by mali mať nárok na ochranu aj v prípadoch, ak sa môžu odôvodnene domnievať, že je bezprostredne alebo zjavne ohrozený verejný záujem alebo ak existuje riziko nezvratnej škody ▌ vrátane poškodenia fyzickej integrity.

(82)  Podobne by mali mať tieto osoby nárok na ochranu, ak sa môžu odôvodnene domnievať, že v prípade externého nahlásenia by hrozili odvetné opatrenia alebo by vyhliadky na účinné riešenie porušenia boli slabé vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, napríklad z dôvodu, že dôkazy môžu byť utajené alebo zničené; alebo z dôvodu, že došlo k tajnej dohode medzi páchateľom porušenia a orgánom alebo že orgán sa na porušení zúčastnil.

(83)  Ochrana dôvernosti totožnosti nahlasujúcej osoby počas procesu nahlasovania a následného vyšetrovania je nevyhnutným opatrením ex ante na predídenie odvetným opatreniam. Informácie o totožnosti nahlasujúcej osoby možno poskytnúť, len ak je to nevyhnutné a primerané povinnosti vyplývajúcej z práva Únie alebo vnútroštátneho práva v kontexte vyšetrovania orgánmi alebo súdneho konania, najmä v záujme zaručenia práva na obhajobu dotknutých osôb. Takáto povinnosť môže napríklad vyplývať zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní. Ochrana dôvernosti by sa nemala uplatňovať v prípade, keď osoba úmyselne odhalila svoju totožnosť v kontexte zverejnenia informácií.

(84)  Každé spracovanie osobných údajov vykonávané podľa tejto smernice vrátane výmeny alebo zaslania osobných údajov príslušnými orgánmi, by sa malo uskutočniť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680(28), a každá výmena alebo zaslanie informácií príslušnými orgánmi na úrovni Únie by sa mali uskutočniť v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001(29). Osobitná pozornosť by sa mala venovať zásadám týkajúcim sa spracovania osobných údajov stanoveným v článku 5 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, článku 4 smernice (EÚ) 2016/680 a článku 4 nariadenia (ES) č. 45/2001 a zásade špecificky navrhnutej ochrany údajov a štandardnej ochrany údajov stanovenej v článku 25 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, článku 20 smernice (EÚ) 2016/680 a článku XX nariadenia (EÚ) č. 2018/XX, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES.

(85)  Účinnosť postupov stanovených v tejto smernici v súvislosti s prijímaním následných opatrení v nadväznosti na hlásenia porušení práva Únie v oblastiach patriacich do jej pôsobnosti slúži dôležitému cieľu všeobecného verejného záujmu Únie a členských štátov v zmysle článku 23 ods. 1 písm. e) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, pretože je zameraná na posilnenie presadzovania práva a politík Únie v určitých oblastiach, v ktorých porušovania závažne poškodzujú verejný záujem. Účinná ochrana dôvernosti totožnosti nahlasujúcich osôb je potrebná na ochranu práv a slobôd iných, najmä nahlasujúcich osôb, ako je ustanovené v článku 23 ods. 1 písm. i) všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Členské štáty by mali zaistiť účinnosť tejto smernice, v prípade potreby aj prijatím legislatívnych opatrení na obmedzenie uplatňovania určitých práv na ochranu údajov dotknutými osobami v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. e) a i) a článkom 23 ods. 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov v takom rozsahu a na také obdobie, ako je potrebné na predídenie pokusom o bránenie nahláseniu, bránenie a sťaženie prijímania následných opatrení a spôsobovanie prieťahov pri nich, najmä pri vyšetrovaní, alebo pokusom o zistenie totožnosti nahlasujúcej osoby a na riešenie takýchto pokusov.

(86)  Účinná ochrana dôvernosti totožnosti nahlasujúcich osôb je rovnako potrebná na ochranu práv a slobôd iných, najmä nahlasujúcich osôb, ak hlásenia spracúvajú orgány vymedzené v článku 3 ods. 7 smernice (EÚ) 2016/680. Členské štáty by mali zaistiť účinnosť tejto smernice, v prípade potreby aj prijatím legislatívnych opatrení na obmedzenie uplatňovania určitých práv na ochranu údajov dotknutými osobami v súlade s článkom 13 ods. 3 písm. a) a e), článkom 15 ods. 1 písm. a) a e), článkom 16 ods. 4 písm. a) a e) a článkom 31 ods. 5 smernice (EÚ) 2016/680 v takom rozsahu a na také obdobie, ako je potrebné na predídenie pokusom o bránenie nahláseniu, bránenie a sťaženie prijímania následných opatrení a spôsobovanie prieťahov pri nich, najmä pri vyšetrovaní, alebo pokusom zistiť totožnosť nahlasujúcej osoby a na riešenie takýchto pokusov.

(87)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli všetky hlásenia o porušeniach primerane evidované, aby bolo možné každé hlásenie vyhľadať a aby sa informácie získané prostredníctvom hlásení mohli podľa potreby použiť ako dôkaz v rámci konaní na presadzovanie práva.

(88)  Nahlasujúce osoby by mali byť chránené pred akoukoľvek formou odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, ktoré prijali, odporučili alebo tolerovali ich zamestnávatelia alebo zákazníci/príjemcovia služieb a osoby, ktoré pre týchto zákazníkov/príjemcov služieb pracujú alebo ktoré konajú v ich mene, vrátane spolupracovníkov a manažérov v tej istej organizácii alebo v iných organizáciách, s ktorými je nahlasujúca osoba v kontakte v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou ▌. Mala by sa poskytovať ochrana proti odvetným opatreniam voči samotnej nahlasujúcej osobe, ale aj proti tým opatreniam, ktoré môžu byť prijaté voči právnemu subjektu, ktorý nahlasujúca osoba vlastní, pre ktorý pracuje alebo s ktorým je inak spojená v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, ako je odmietnutie poskytovania služieb, zaradenie na čiernu listinu alebo bojkotovanie obchodnej činnosti. Nepriame odvetné opatrenia zahŕňajú aj opatrenia prijaté proti sprostredkovateľom, spolupracovníkom alebo rodinným príslušníkom nahlasujúcej osoby, ktorí sú takisto v pracovnom kontexte prepojení so zamestnávateľom nahlasujúcej osoby alebo s jej zákazníkom/príjemcom služieb ▌.

(89)  Nezastavenie a nepotrestanie odvetných opatrení má na potenciálnych oznamovateľov zastrašujúci účinok. Jasný zákaz odvetných opatrení v právnych predpisoch má dôležitý odradzujúci účinok, ktorý ďalej upevňujú ustanovenia o osobnej zodpovednosti a sankciách pre páchateľov odvetných opatrení.

(90)  Nezávislý jednotný úrad alebo informačné centrum môže poskytovať individuálne poradenstvo a správne informácie.

(91)  Potenciálnych oznamovateľov, ktorí si nie sú istí tým, ako hlásenie podať alebo či budú v konečnom dôsledku chránení, môže táto neistota od nahlasovania odradiť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa príslušné informácie poskytovali ▌tak, aby boli zrozumiteľné a ľahko dostupné širokej verejnosti. Malo by byť k dispozícii individuálne, nestranné a dôverné bezplatné poradenstvo, napríklad v súvislosti s tým, či sa na predmetné informácie vzťahujú platné pravidlá o ochrane oznamovateľov, ktorý kanál nahlasovania možno najlepšie použiť a ktoré alternatívne postupy sú k dispozícii v prípade, že sa na tieto informácie nevzťahujú platné pravidlá („informovanie“). Prístup k takémuto poradenstvu môže pomôcť zabezpečiť, aby nahlasovanie prebiehalo prostredníctvom vhodných kanálov a zodpovedným spôsobom a aby boli porušenia a protiprávne konanie odhalené včas alebo aby sa im dokonca predchádzalo. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že také poradenstvo rozšíria na právne poradenstvo. Ak takéto poradenstvo poskytujú nahlasujúcim osobám organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú viazané povinnosťou zachovať dôvernosť prijatých informácií, členské štáty by mali zaistiť, aby tieto organizácie neboli vystavené odvetným opatreniam, napríklad vo forme hospodárskej ujmy v dôsledku obmedzenia ich prístupu k financovaniu alebo zaradenia na čiernu listinu, čo by bránilo riadnemu fungovaniu organizácie.

(92)  Príslušné orgány by mali poskytnúť nahlasujúcim osobám podporu potrebnú na účinný prístup k ochrane. Najmä by im mali poskytnúť potvrdenie alebo inú dokumentáciu potrebnú na to, aby pred inými orgánmi alebo súdmi mohli preukázať, že sa uskutočnilo externé nahlásenie uskutočnilo. V určitých vnútroštátnych rámcoch a v určitých prípadoch môžu nahlasujúce osoby ▌ využívať formy osvedčenia skutočnosti, že spĺňajú podmienky platných pravidiel. Napriek takýmto možnostiam by mali mať účinný prístup k súdnemu preskúmaniu, pričom súdy na základe všetkých konkrétnych okolností prípadu rozhodnú, či spĺňajú podmienky platných pravidiel.

(93)  ▌Právne alebo zmluvné záväzky jednotlivcov, napríklad doložky o lojalite v zmluvách alebo dohody o mlčanlivosti/nezverejňovaní informácií, nemožno použiť na to, aby sa ▌bránilo v nahlasovaní, odoprela sa nahlasujúcim osobám ochrana alebo aby boli sankcionovaní za to, že tak urobili, ak je poskytnutie informácií patriacich do pôsobnosti takých doložiek a dohôd potrebné na odhalenie porušenia. Ak sú tieto podmienky splnené, nahlasujúcim osobám by nemala vzniknúť žiadna zodpovednosť, či už občianskoprávna, trestná, správna alebo pracovnoprávna. Oslobodenie od zodpovednosti v prípade nahlásenia alebo zverejnenia informácií podľa tejto smernice sa zaručuje v prípade informácií, o ktorých sa nahlasujúca osoba môže odôvodnene domnievať, že ich nahlásenie alebo zverejnenie bolo potrebné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice. Toto oslobodenie by sa nemalo vzťahovať na nadbytočné informácie, ktoré táto osoba poskytla bez toho, aby to bolo takto odôvodnené.

(94)  V prípadoch, keď nahlasujúce osoby zákonne nadobudli nahlásené informácie alebo dokumenty, ktoré tieto informácie obsahujú, alebo k nim získali prístup, mali by byť oslobodené od zodpovednosti. Platí to aj v prípadoch, keď zverejnia obsah dokumentov, ku ktorým majú zákonný prístup, ako aj v prípadoch, keď vyhotovia kópie takýchto dokumentov alebo ich odstránia z priestorov organizácie, v ktorej sú zamestnané, v rozpore so zmluvnými alebo inými ustanoveniami, podľa ktorých sú tieto dokumenty majetkom danej organizácie. Nahlasujúce osoby by tiež mali byť oslobodené od zodpovednosti, keď v súvislosti s nadobudnutím relevantných informácií alebo dokumentov alebo s prístupom k nim vzniká občianskoprávna, správna alebo pracovnoprávna zodpovednosť. Príkladom takýchto situácií sú prípady, keď nahlasujúce osoby získali informácií prístupom k emailom spolupracovníka alebo k dokumentom, ktoré za bežných okolností pri svojej práci nepoužívajú, vyhotovením fotografií priestorov organizácie alebo vstupom do priestorov, do ktorých za bežných okolností nemajú prístup. Ak nahlasujúce osoby nadobudli alebo získali prístup k relevantným informáciám alebo dokumentom spáchaním trestného činu, napríklad neoprávneným vstupom do vyhradených priestorov alebo crackingom, ich trestná zodpovednosť by sa mala naďalej spravovať príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 7. Podobne akákoľvek iná prípadná zodpovednosť nahlasujúcich osôb, ktorá vznikla v dôsledku konania alebo opomenutia, ktoré nesúvisí s hlásením alebo nie je nevyhnutné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice, by sa mala naďalej spravovať príslušnými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi. V takých prípadoch by mali mať vnútroštátne súdy právo posúdiť zodpovednosť nahlasujúcich osôb vzhľadom na všetky skutkové informácie a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu vrátane potreby a primeranosti konania alebo opomenutia v súvislosti s hlásením alebo zverejnením informácií.

(95)  Odvetné opatrenia budú pravdepodobne prezentované ako opodstatnené z iných dôvodov, ako je nahlasovanie, a pre nahlasujúce osoby môže byť veľmi ťažké preukázať prepojenie medzi nimi, zatiaľ čo páchatelia odvetných opatrení môžu mať väčšiu moc a zdroje na zdokumentovanie prijatých opatrení a odôvodnenia. Preto ak nahlasujúca osoba prima facie preukáže, že nahlásila alebo zverejnila informácie v súlade s touto smernicou a utrpela ujmu, dôkazné bremeno by sa malo preniesť na osobu, ktorá prijala škodlivé opatrenia a ktorá by mala preukázať, že prijaté opatrenia neboli nijako spojené s nahlásením alebo so zverejnením informácií.

(96)  Okrem výslovného zákazu odvetných opatrení stanoveného v právnych predpisoch je nevyhnutné, aby nahlasujúce osoby, ktoré boli vystavené odvetným opatreniam, mali prístup k právnym prostriedkom nápravy a náhrady škody. Primeraný prostriedok nápravy bude v jednotlivých prípadoch určený podľa typu odvetného opatrenia a utrpená škoda by sa mala nahradiť v plnej miere v súlade s vnútroštátnym právom. Môže mať formu opätovného nadobudnutia pozície (napríklad v prípade prepustenia, presunutia alebo preradenia na nižšiu pozíciu, alebo v prípade odopretia odbornej prípravy alebo povýšenia) alebo obnovenia zrušeného povolenia, licencie alebo zmluvy; náhrady za súčasné a budúce finančné straty (za ušlé minulé mzdy, ale aj za stratu budúcich príjmov, náklady spojené so zmenou povolania); náhrady inej majetkovej ujmy, ako sú náklady na právne úkony a výdavky na lekárske ošetrenie, a nemajetkovej ujmy (bolesť a utrpenie).

(97)  Druhy právnych krokov sa môžu v jednotlivých právnych systémoch líšiť, ale mali by zabezpečiť skutočnú a účinnú náhradu škody alebo nápravu spôsobom, ktorý je odradzujúci a primeraný spôsobenej ujme. V tejto súvislosti sú relevantné zásady Európskeho piliera sociálnych práv, najmä zásada č. 7, podľa ktorej „pred každým prepustením majú pracovníci právo na informácie o dôvodoch prepustenia a právo na poskytnutie primeranej výpovednej lehoty. Majú právo na prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a v prípade bezdôvodného prepustenia majú právo na nápravu vrátane primeranej náhrady.“ Prostriedky nápravy ustanovené na vnútroštátnej úrovni by nemali odrádzať potenciálnych budúcich oznamovateľov. Napríklad umožnenie náhrady ako alternatívy k opätovnému nadobudnutiu pozície v prípade prepustenia by mohlo viesť k systematickej praxi, najmä zo strany väčších organizácií, čo by malo pre budúcich oznamovateľov odradzujúci účinok.

(98)  Pre nahlasujúce osoby majú osobitný význam predbežné prostriedky nápravy až do ukončenia súdnych konaní, ktoré môžu byť zdĺhavé. Konkrétne by pre nahlasujúce osoby mali byť dostupné predbežné opatrenia, ako sú ustanovené vo vnútroštátnom práve, na zastavenie hrozieb, pokusov alebo pokračujúcich odvetných opatrení, ako sú obťažovanie ▌, alebo na zabránenie niektorým formám odvetných opatrení, ako je prepustenie, ktoré môže byť ťažké zvrátiť po uplynutí dlhého obdobia a ktoré môže jednotlivca finančne zruinovať, čo je perspektíva, ktorá môže vážne odradiť potenciálnych oznamovateľov.

(99)  Opatrenia prijaté voči nahlasujúcim osobám mimo kontextu súvisiaceho s pracovnou činnosťou, napríklad v konaniach týkajúcich sa poškodzovania dobrého mena, porušenia autorského práva alebo obchodného tajomstva, zachovania dôvernosti a ochrany osobných údajov, môžu pre oznamovateľa takisto predstavovať vážny odstrašujúci prostriedok. V takýchto konaniach by nahlasujúce osoby mali mať možnosť opierať sa vo svojej obhajobe o skutočnosť, že nahlásili alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou, pokiaľ nahlásené alebo zverejnené informácie boli potrebné na odhalenie porušenia. V takýchto prípadoch by osoba, ktorá začala konanie, mala niesť dôkazné bremeno s cieľom preukázať, že nahlasujúca osoba nespĺňa podmienky stanovené v tejto smernici.

(100)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie dostatočnej a jednotnej úrovne občianskoprávnej nápravy v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. Ustanovuje sa v nej však tiež, že získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za zákonné, ak je oprávnené podľa práva Únie. Osoby, ktoré poskytnú obchodné tajomstvo v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, by mali mať nárok na ochranu priznanú touto smernicou (vrátane nevzniknutia občianskoprávnej zodpovednosti), len pokiaľ spĺňajú podmienky stanovené v tejto smernici vrátane podmienky, že poskytnutie bolo potrebné na odhalenie porušenia patriaceho do pôsobnosti tejto smernice. Ak sú tieto podmienky splnené, poskytnutie obchodného tajomstva sa považuje za oprávnené podľa práva Únie v zmysle článku 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/943. Okrem toho by sa obe smernice mali považovať za komplementárne a občianskoprávne nápravné opatrenia, konania a prostriedky nápravy, ako aj výnimky ustanovené v smernici (EÚ) 2016/943 by sa mali naďalej uplatňovať na každé poskytnutie obchodného tajomstva patriace do pôsobnosti tejto smernice. Príslušné orgány, ktoré prijímajú hlásenia zahŕňajúce obchodné tajomstvo, by mali zaistiť, aby sa nevyužilo ani nesprístupnilo na iné účely nad rámec toho, čo je potrebné na náležité prijatie následných opatrení v nadväznosti na hlásenie.

(101)  Príslušné právne poplatky môžu pre nahlasujúce osoby, ktoré v súdnom konaní napadnú odvetné opatrenia prijaté voči nim, predstavovať značné náklady. Hoci tieto poplatky na konci konania môžu získať späť, nemusia byť schopné uhradiť ich vopred, najmä ak sú nezamestnané a ak sa nachádzajú na čiernej listine. Pomoc v trestnom konaní, najmä ak nahlasujúce osoby spĺňajú podmienky ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919(30) a vo všeobecnosti podpora pre osoby, ktoré majú vážne finančné potreby, môže byť v niektorých prípadoch kľúčová pri účinnom presadzovaní ich práv na ochranu.

(102)  Práva dotknutých osôb by mali byť chránené v snahe vyhnúť sa poškodeniu dobrej povesti alebo iným negatívnym dôsledkom. Okrem toho by sa mali v súlade s článkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie plne rešpektovať právo na obhajobu a právo na prístup k prostriedkom nápravy dotknutej osoby v každej fáze konania na základe hlásenia. Členské štáty by mali chrániť dôvernosť totožnosti dotknutej osoby a zabezpečiť právo ▌na obhajobu vrátane práva na prístup k spisu, práva na vypočutie a práva využiť účinný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu, ktoré sa týka tejto dotknutej osoby, podľa platných postupov stanovených vo vnútroštátnom práve v súvislosti s vyšetrovaniami alebo následnými súdnymi konaniami.

(103)  Každá osoba, ktorá priamo alebo nepriamo utrpí ujmu v dôsledku nahlásenia alebo zverejnenia nepresných alebo zavádzajúcich informácií, by mala mať k dispozícii ochranu a prostriedky nápravy podľa pravidiel všeobecného práva. Ak bolo takéto nepresné alebo zavádzajúce hlásenie alebo zverejnenie informácií vykonané úmyselne a vedome, dotknuté osoby by mali mať nárok na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym právom.

(104)  Na zabezpečenie účinnosti pravidiel o ochrane oznamovateľov sú potrebné trestné, občianskoprávne alebo správne sankcie. Sankcie voči tým, ktorí prijímajú odvetné alebo iné nepriaznivé opatrenia voči nahlasujúcim osobám, môžu odradiť od prijímania takýchto opatrení. Sankcie voči osobám, ktoré nahlasujú alebo zverejňujú informácie, v prípade ktorých sa preukázalo, že boli vedome nepravdivé, sú tiež potrebné na odradenie od ďalšieho zlomyseľného nahlasovania a na zachovanie dôveryhodnosti systému. Primeranosť takýchto sankcií by mala zabezpečiť, aby nemali odradzujúci vplyv na potenciálnych oznamovateľov.

(105)  Každé rozhodnutie orgánov, ktoré má nepriaznivý dosah na práva priznané touto smernicou, najmä rozhodnutia prijaté podľa článku 6, by malo podliehať súdnemu preskúmaniu podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

(106)  Touto smernicou sa zavádzajú minimálne normy a členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia pre nahlasujúcu osobu za predpokladu, že takéto ustanovenia nezasahujú do opatrení na ochranu dotknutých osôb. Transpozícia tejto smernice nepredstavuje za žiadnych okolností dôvod na zníženie úrovne ochrany už poskytovanej nahlasujúcim osobám podľa vnútroštátneho práva v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje.

(107)  V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný a bezpečný pohyb tovaru a služieb. Vnútorný trh by mal občanom Únie priniesť pridanú hodnotu vo forme lepšej kvality a bezpečnosti tovarov a služieb a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia a životného prostredia, ako aj voľný pohyb osobných údajov. Článok 114 ZFEÚ je preto vhodným právnym základom na prijatie opatrení potrebných na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Okrem článku 114 ZFEÚ by táto smernica mala mať dodatočné osobitné právne základy, aby sa pokryli oblasti, ktoré sa pri prijímaní opatrení Únie opierajú o článok 16, ▌článok 43 ods. 2, článok 50, článok 53 ods. 1, články 91 a 100, ▌článok 168 ods. 4, článok 169, článok 192 ods. 1článok 325 ods. 4 ZFEÚ a článok 31 Zmluvy o Euratome ▌.

(108)  Vecná pôsobnosť tejto smernice je založená na identifikácii oblastí, v ktorých sa zavedenie ochrany oznamovateľov zdá odôvodnené a potrebné na základe dôkazov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Takáto vecná pôsobnosť môže byť rozšírená aj na ďalšie oblasti alebo akty Únie, ak sa to ukáže ako nevyhnutné na posilnenie ich presadzovania vzhľadom na dôkazy, ktoré sa môžu objaviť v budúcnosti, alebo na základe hodnotenia fungovania tejto smernice.

(109)  Pri každom prijímaní následných právnych predpisov relevantných pre túto smernicu by sa malo v danom prípade uvádzať, že sa bude uplatňovať táto smernica. V prípade potreby by sa mal zmeniť článok 1 a príloha.

(110)  Cieľ tejto smernice, konkrétne posilniť presadzovanie v určitých oblastiach politiky a pri určitých aktoch, v prípade ktorých môže porušenie práva Únie vážne poškodiť verejný záujem, prostredníctvom účinnej ochrany oznamovateľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť, ak budú členské štáty konať samostatne alebo nekoordinovaným spôsobom, ale je možné ho lepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení Únie stanovujúcich minimálne normy v oblasti harmonizácie ochrany oznamovateľov. Navyše len opatreniami Únie možno zabezpečiť súdržnosť a zosúladiť existujúce pravidlá Únie o ochrane oznamovateľov. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(111)  V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a ▌zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článku 11. Táto smernica sa preto musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami tak, aby sa zabezpečilo okrem iného úplné dodržiavanie slobody prejavu a práva na informácie, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, práva na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, práva na vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, práva na vysokú úroveň ochrany životného prostredia, práva na dobrú správu vecí verejných, práva na účinný prostriedok nápravy a práva na obhajobu.

(112)  V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov ▌,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, PODMIENKY OCHRANY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je posilniť presadzovanie práva a politík Únie v určitých oblastiach stanovením spoločných minimálnych noriem, ktorými sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany osôb nahlasujúcich porušenia.

Článok 2

Vecná pôsobnosť

1.  ▌V tejto smernici sa stanovujú spoločné minimálne normy na ochranu osôb nahlasujúcich tieto porušenia práva Únie:

a)  porušenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti aktov Únie stanovených v prílohe (časť I a časť II) k tejto smernici, pokiaľ ide o tieto oblasti:

i)  verejné obstarávanie;

ii)  finančné služby, produkty a trhy a predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

iii)  bezpečnosť výrobkov;

iv)  bezpečnosť dopravy;

v)  ochrana životného prostredia;

vi)  ochrana pred žiarením a jadrová bezpečnosť;

vii)  bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat;

viii)  verejné zdravie;

ix)  ochrana spotrebiteľov;

x)  ochrana súkromia a osobných údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov;

(b)  porušenia poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa vymedzujú v článku 325 ZFEÚ a ako sa ďalej uvádzajú v relevantných opatreniach Únie;

(c)  porušenia týkajúce sa vnútorného trhu uvedené v článku 26 ods. 2 ZFEÚ vrátane porušení pravidiel hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, pokiaľ ide o konania, ktoré porušujú pravidlá v oblasti dane z príjmov právnických osôb alebo dojednania, ktorých účelom je získať daňové zvýhodnenie, ktoré marí predmet alebo účel platného práva v oblasti dane z príjmov právnických osôb.

2.  Touto smernicou nie je dotknutá možnosť členských štátov rozšíriť ochranu podľa vnútroštátneho práva na oblasti alebo akty, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1.

Článok 3

Vzťah k iným aktom Únie a vnútroštátnym ustanoveniam

1.  Ak sa v aktoch Únie pre konkrétne odvetvia uvedených v časti II prílohy stanovujú osobitné pravidlá o nahlasovaní porušení, uplatňujú sa uvedené pravidlá. Ustanovenia tejto smernice sa ▌uplatnia v rozsahu, v akom v uvedených aktoch Únie pre konkrétne odvetvia nie sú záležitosti upravené kogentne.

2.  Touto smernicou nie je dotknutá zodpovednosť členských štátov zaistiť národnú bezpečnosť a ich právomoc chrániť svoje základné bezpečnostné záujmy. Konkrétne sa nevzťahuje na hlásenia o porušení pravidiel obstarávania týkajúce sa aspektov obrany alebo bezpečnosti, pokiaľ nie sú upravené v relevantných nástrojoch Únie.

3.  Táto smernica sa netýka uplatňovania práva Únie ani vnútroštátneho práva v týchto oblastiach:

a)  ochrana utajovaných skutočností;

b)  povinnosť mlčanlivosti advokátov a lekárov;

c)  neverejná porada sudcov a

d)   pravidlá trestného konania.

4.  Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá o výkone práva pracovníkov na konzultácie s ich zástupcami alebo odbormi a o ochrane pred opatrením spôsobujúcim neopodstatnenú ujmu v nadväznosti na tieto konzultácie, ani autonómia sociálnych partnerov a ich právo uzatvárať kolektívne zmluvy. Tým nie je dotknutá úroveň ochrany priznaná touto smernicou.

Článok 4

Osobná pôsobnosť

1.  Táto smernica sa vzťahuje na nahlasujúce osoby pracujúce v súkromnom alebo verejnom sektore, ktoré získali informácie o porušeniach v súvislosti s pracovnou činnosťou a ku ktorým patria prinajmenšom:

a)  osoby, ktoré majú postavenie pracovníka v zmysle článku 45 ods. 1 ZFEÚ vrátane zamestnancov verejnej správy;

b)  osoby, ktoré majú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle článku 49 ZFEÚ;

c)  akcionári a osoby patriace do správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku vrátane nevýkonných členov, ako aj dobrovoľníkov a platených alebo neplatených stážistov;

d)  akékoľvek osoby pracujúce pod dohľadom a vedením zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov.

2.  Táto smernica sa vzťahuje na nahlasujúce osoby, aj keď nahlasujú alebo zverejňujú informácie nadobudnuté v rámci pracovného pomeru, ktorý sa medzitým skončil.

3.  Táto smernica sa vzťahuje aj na nahlasujúce osoby, ktorých pracovný pomer sa ešte len má začať, ak boli informácie o porušení získané počas procesu náboru alebo iného rokovania pred uzavretím zmluvy.

4.  Opatrenia na ochranu nahlasujúcich osôb stanovené v kapitole IV sa v relevantných prípadoch vzťahujú aj na tieto osoby:

a)  sprostredkovatelia;

b)  tretie osoby spojené s nahlasujúcimi osobami, ktoré môžu byť vystavené odvetným opatreniam v súvislosti s pracovnou činnosťou, napríklad kolegovia alebo príbuzní nahlasujúcej osoby; a

c)  právne subjekty, ktoré nahlasujúce osoby vlastnia, pre ktoré pracujú alebo s ktorými sú inak spojené v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou.

Článok 5

Podmienky ochrany nahlasujúcich osôb

1.  Osoby nahlasujúce informácie o porušeniach patriacich do pôsobnosti tejto smernice majú nárok na ochranu za týchto podmienok:

a)  mohli sa odôvodnene domnievať, že nahlásené informácie boli pravdivé v čase nahlásenia a že tieto informácie patrili do pôsobnosti tejto smernice;

b)  informácie nahlásili interne podľa článku 7 a externe podľa článku 10 alebo priamo externe alebo ich zverejnili podľa článku 15 tejto smernice.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté existujúce povinnosti prijať ustanovenia o anonymnom nahlasovaní podľa práva Únie, touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o tom, či majú alebo nemajú súkromné alebo verejné subjekty alebo príslušné orgány prijímať anonymné hlásenia porušení a prijímať následné opatrenia v nadväznosti na ne.

3.  Osoby, ktoré nahlásili alebo zverejnili informácie anonymne, ale následne bola zistená ich totožnosť, majú napriek tomu nárok na ochranu, ak sú vystavené odvetným opatreniam, pokiaľ spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1.

4.  Osoba nahlasujúca príslušným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie porušenia patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice má nárok na ochranu stanovenú v tejto smernici za rovnakých podmienok ako osoba, ktorá podala hlásenie externe.

Článok 6

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)  „porušenie“ je konanie alebo opomenutie:

i)  ktoré je nezákonné a týka sa aktov Únie a oblastí patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedeného v článku 2 a v prílohe; alebo

ii)  ktoré je v rozpore s predmetom alebo účelom ▌pravidiel ustanovených v uvedených aktoch Únie a oblastiach;

(2)  „informácie o porušeniach“ sú informácie alebo odôvodnené podozrenia o skutočných alebo možných porušeniach a o pokusoch zakryť ▌porušenia, ku ktorým došlo alebo ku ktorým veľmi pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje alebo pracovala, alebo v inej organizácii, s ktorou je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce;

(3)  hlásenie“ je poskytnutie informácií o porušeniach;

(4)  „interné nahlasovanie“ je poskytnutie informácií o porušeniach v rámci verejného alebo súkromného právneho subjektu;

(5)  „externé nahlasovanie“ je poskytnutie informácií o porušeniach príslušným orgánom;

(6)  „zverejnenie informácií“ je verejné sprístupnenie informácií o porušeniach ▌;

(7)  „nahlasujúca osoba“ je fyzická ▌osoba, ktorá nahlasuje alebo zverejňuje informácie o porušeniach získané v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou;

(8)  „sprostredkovateľ“ je fyzická osoba, ktorá nahlasujúcej osobe v priebehu procesu nahlasovania v pracovnom kontexte pomáha a ktorej pomoc by mala byť dôverná;

(9)  „súvislosť s pracovnou činnosťou“ je súčasná alebo minulá pracovná činnosť vo verejnom alebo súkromnom sektore, prostredníctvom ktorej môžu osoby bez ohľadu na jej charakter získať informácie o porušeniach a v rámci ktorej môžu byť tieto osoby vystavené odvetným opatreniam, ak porušenia nahlásia;

(10)  „dotknutá osoba“ je fyzická alebo právnická osoba, na ktorú sa odkazuje v hlásení alebo zverejnení informácií ako na osobu, ktorej sa pripisuje porušenie alebo s ktorou sa porušenie spája;

(11)  „odvetné opatrenie“ je akékoľvek priame alebo nepriame konanie alebo opomenutie, ku ktorému dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou, ktoré je vyvolané interným alebo externým nahlásením alebo zverejnením informácií a ktoré nahlasujúcej osobe spôsobuje alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu;

(12)  „následné opatrenia“ sú akékoľvek ▌opatrenia, ktoré prijme príjemca hlásenia alebo akýkoľvek príslušný orgán na posúdenie pravdivosti tvrdení uvedených v hlásení a prípadne na vyriešenie nahláseného porušenia vrátane opatrení, ako je interné prešetrovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie, kroky na vymáhanie finančných prostriedkov a ukončenie;

(13)  „spätná väzba“ je poskytnutie informácií nahlasujúcej osobe o opatreniach plánovaných alebo prijatých v nadväznosti na jej hlásenie a o dôvodoch takýchto následných opatrení;

(14)  „príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán oprávnený prijímať hlásenia v súlade s kapitolou III a dávať spätnú väzbu nahlasujúcim osobám a/alebo určený na vykonávanie povinností stanovených v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia.

KAPITOLA II

INTERNÉ NAHLASOVANIE A NÁSLEDNÉ OPATRENIA V NADVÄZNOSTI NA HLÁSENIA

Článok 7

Nahlasovanie internými kanálmi

1.  Vo všeobecnosti a bez toho, aby boli dotknuté články 10 a 15, sa informácie o porušenia patriacich do pôsobnosti tejto smernice môžu nahlasovať internými kanálmi a postupmi ustanovenými v tejto kapitole.

2.  Členské štáty nabádajú, aby sa využívali skôr interné kanály ako externé kanály, ak umožňujú efektívne riešiť porušenie interne a ak sa nahlasujúca osoba domnieva, že nehrozia odvetné opatrenia.

3.  V súvislosti s informáciami, ktoré právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore poskytujú podľa článku 9 ods. 1 písm. g) a príslušné orgány podľa článku 12 ods. 4 písm. a) a článku 13, sa poskytujú aj vhodné informácie týkajúce sa využívania interných kanálov.

Článok 8

Povinnosť vytvoriť interné kanály

1.  Členské štáty zabezpečia, aby právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore vytvorili interné kanály a postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia, v prípade potreby po konzultácii a dohode so sociálnymi partnermi, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

2.  Takéto kanály a postupy umožňujú nahlasovanie zamestnancom subjektu. Môžu umožniť nahlasovanie aj iným osobám, ktoré sú v kontakte so subjektom v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou podľa článku 4 ods. 1 písm. b), c) a d) ▌.

3.  Právne subjekty vo verejnom sektore, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, sú tie, ktoré majú 50 alebo viac zamestnancov.

4.  Prah podľa odseku 3 sa nevzťahuje na subjekty, ktoré patria do pôsobnosti aktov Únie uvedených v časti I.B a časti II prílohy.

5.  Kanály nahlasovania môže interne prevádzkovať osoba alebo oddelenie určené na tento účel alebo ich môže externe poskytovať tretia strana. Poverené tretie strany, ktoré prevádzkujú kanál nahlasovania pre súkromný subjekt, sú rovnako povinné dodržiavať záruky a požiadavky uvedené v článku 9 ods. 1.

6.  Právne subjekty v súkromnom sektore s 50 až 249 zamestnancami môžu využívať spoločné zdroje, pokiaľ ide o prijímanie a prípadné vyšetrovanie hlásení. Tým nie sú dotknuté ich povinnosti zachovávať dôvernosť, poskytovať spätnú väzbu a riešiť nahlásené porušenie.

7.  Po primeranom vyhodnotení rizika so zreteľom na charakter činnosti subjektov a z toho vyplývajúcu úroveň rizika, predovšetkým pre životné prostredie a verejné zdravie, môžu členské štáty vyžadovať od ▌súkromných právnych subjektov s menej ako 50 zamestnancami, aby vytvorili kanály a postupy pre interné nahlasovanie.

8.  Každé rozhodnutie, ktoré prijme členský štát a ktorým sa vyžaduje, aby súkromné právne subjekty vytvorili kanály interného nahlasovania podľa odseku 7, sa spolu s odôvodnením a kritériami použitými v hodnotení rizík oznámi Komisii. Komisia uvedené rozhodnutie oznámi ostatným členským štátom.

9.  Právne subjekty vo verejnom sektore, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, sú všetky verejné právne subjekty vrátane všetkých subjektov, ktoré vlastní alebo kontroluje verejný právny subjekt.

Členské štáty môžu od povinnosti uvedenej v odseku 1 oslobodiť obce, ktoré majú menej ako 10 000 obyvateľov, alebo menej ako 50 zamestnancov, alebo iné subjekty s menej ako 50 zamestnancami.

Členské štáty môžu ustanoviť, aby interné kanály nahlasovania boli pre obce spoločné alebo aby ich prevádzkovali spoločné orgány obcí podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ sú spoločné interné kanály samostatné a autonómne vo vzťahu k externým kanálom.

Článok 9

Postupy pre interné nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia

1.  Postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia uvedené v článku 8 zahŕňajú:

a)  kanály pre prijímanie hlásení, ktoré sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované bezpečným spôsobom, ktorý zabezpečuje dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby a akejkoľvek tretej strany spomenutej v hlásení a zabraňuje prístupu neoprávnených zamestnancov;

b)  potvrdenie prijatia hlásenia poskytnuté nahlasujúcej osobe v lehote nepresahujúcej sedem dní od daného prijatia;

c)  určenie nestrannej osoby alebo oddelenia príslušných na prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia, ktorými môžu byť tá istá osoba alebo to isté oddelenie ako tie, ktoré prijímajú hlásenia a ktoré budú viesť komunikáciu s nahlasujúcou osobou a v prípade potreby ju požiadajú o ďalšie informácie a podajú jej spätnú väzbu;

d)  dôsledné prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia určenou osobou alebo oddelením;

e)  dôsledné prijímanie následných opatrení ustanovených vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o anonymné nahlasovanie;

f)  primeranú lehotu ▌na poskytnutie spätnej väzby nahlasujúcej osobe o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie, ktorá nepresiahne tri mesiace od potvrdenia doručenia hlásenia, alebo ak sa žiadne potvrdenie nezaslalo, od uplynutia uvedenej lehoty siedmich dní od podania hlásenia;

g)  jasné a ľahko dostupné informácie ▌o tom, za akých podmienok a akými postupmi sa hlásenia môžu externe predkladať príslušným orgánom podľa článku 10 a v relevantnom prípade inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie.

2.  Kanály uvedené v odseku 1 písm. a) umožňujú nahlasovanie písomne a/alebo ústne telefonickou linkou alebo iným systémom hlasových správ, a na požiadanie nahlasujúcej osoby osobným stretnutím v primeranej lehote.

KAPITOLA III

EXTERNÉ NAHLASOVANIE A NÁSLEDNÉ OPATRENIA V NADVÄZNOSTI NA HLÁSENIA

Článok 10

Nahlasovanie externými kanálmi

Bez toho, aby bol dotknutý článok 15, poskytne nahlasujúca osoba informácie o porušeniach patriacich do pôsobnosti tejto smernice kanálmi a postupmi uvedenými v článkoch 11 a 12 po použití kanálu interného nahlasovania alebo priamym nahlásením príslušným orgánom.

Článok 11

Povinnosť vytvoriť kanály externého nahlasovania a prijať následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia

1.  Členské štáty určia orgány príslušné na prijímanie hlásení, dávanie spätnej väzby alebo prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia a poskytnú im primerané zdroje.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány:

a)  vytvorili nezávislé a autonómne kanály externého nahlasovania, ▌ na prijímanie a spracúvanie informácií od nahlasujúcej osoby;

b)  bezodkladne a najneskôr do siedmich dní potvrdili prijatie hlásení, pokiaľ nahlasujúca osoba výslovne nepožiadala o iný postup alebo pokiaľ sa príslušný orgán odôvodnene nedomnieva, že potvrdenie prijatia hlásenia by ohrozilo ochranu totožnosti nahlasujúcej osoby;

c)  dôsledne prijímali následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia;

d)  poskytli nahlasujúcej osobe spätnú väzbu o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie v primeranej lehote, ktorá nepresiahne tri mesiace, resp. v riadne odôvodnených prípadoch šesť mesiacov. Príslušné orgány oznámia nahlasujúcej osobe konečný výsledok vyšetrovania v súlade s postupmi ustanovenými vo vnútroštátnom práve;

e)  v relevantnom prípade včas postúpili informácie z hlásenia príslušným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie na ďalšie vyšetrovanie, ak je to stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo právnych predpisoch Únie.

3.  Členské štáty môžu ustanoviť, že príslušné orgány môžu po riadnom preskúmaní veci rozhodnúť, že nahlásené porušenie je jednoznačne menej závažné a nevyžaduje si prijatie ďalších následných opatrení podľa tejto smernice. Tým nie sú dotknuté iné povinnosti alebo príslušné postupy riešenia nahláseného porušenia ani ochrana priznaná touto smernicou v súvislosti s nahlasovaním internými a/alebo externými kanálmi. V takom prípade príslušné orgány oznámia svoje rozhodnutie a jeho odôvodnenie nahlasujúcej osobe.

4.  Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány môžu rozhodnúť, že opakujúce sa hlásenia, ktoré v porovnaní s predchádzajúcim hlásením, vo veci ktorého už bolo konanie uzavreté, neobsahujú žiadne nové zmysluplné informácie, si nevyžadujú prijatie ďalších nadväzujúcich opatrení, ibaže by nové právne alebo skutkové okolnosti odôvodňovali prijatie iných následných opatrení. V takom prípade informujú nahlasujúcu osobu o dôvodoch svojho rozhodnutia.

5.  Bez toho, aby tým bola dotknutá lehota stanovená v odseku 2 písm. b) tohto článku, môžu členské štáty ustanoviť, že príslušné orgány môžu v prípade veľkého množstva hlásení prioritne riešiť hlásenia o závažnejších porušeniach alebo o porušeniach základných ustanovení patriacich do pôsobnosti tejto smernice.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán, ktorý prijal hlásenie, ale ktorý nemá právomoc riešiť nahlásené porušenie, postúpil toto hlásenie v primeranej lehote a bezpečným spôsobom príslušnému orgánu a aby o tomto postúpení bola bezodkladne informovaná nahlasujúca osoba.

Článok 12

Vytvorenie kanálov externého nahlasovania

1.  ▌Kanály externého nahlasovania sa považujú za nezávislé a autonómne, ak spĺňajú všetky tieto kritériá:

a)  sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované takým spôsobom, ktorý zabezpečí úplnosť, integritu a dôvernosť informácií a bráni v prístupe neoprávnených zamestnancov príslušného orgánu;

b)  umožňujú uchovávanie trvalých informácií v súlade s článkom 18 na účely ďalšieho vyšetrovania.

2.  Kanály externého nahlasovania musia umožňovať nahlasovanie písomne a ústne telefonicky alebo iným systémom hlasových správ, a na požiadanie nahlasujúcej osoby osobným stretnutím v primeranej lehote.

3.  Príslušné orgány zabezpečia, aby v prípade, keď sa hlásenie prijalo prostredníctvom iných kanálov nahlasovania, ako sú kanály uvedené v odsekoch 1 a 2, alebo ho prijali iní zamestnanci, ako zamestnanci zodpovední za spracúvanie hlásení, zamestnanci, ktorí ho prijali, nesmeli poskytnúť žiadne informácie, ktoré by mohli identifikovať nahlasujúcu alebo dotknutú osobu, a bezodkladne a bez zmeny postúpili hlásenie ▌zamestnancom zodpovedným za spracúvanie hlásení.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali zamestnancov zodpovedných za spracovanie hlásení, a najmä za:

a)  poskytovanie informácií o postupoch pre nahlasovanie všetkým zainteresovaným osobám;

b)  prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne;

c)  udržiavanie kontaktu s nahlasujúcou osobou na účely poskytnutia spätnej väzby a v prípade potreby na účely požiadania o ďalšie informácie.

5.  Títo zamestnanci absolvujú osobitnú odbornú prípravu na účely spracovania hlásení.

Článok 13

Informácie týkajúce sa prijímania hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zverejňovali na svojich webových lokalitách v osobitnej, ľahko identifikovateľnej a dostupnej časti aspoň tieto informácie:

a)  podmienky, za ktorých majú nahlasujúce osoby nárok na ochranu podľa tejto smernice;

b)  kontaktné údaje na použitie kanálov externého nahlasovania podľa článku 12, najmä elektronické a poštové adresy a telefónne čísla, pričom sa uvedie, či sa telefónne rozhovory zaznamenávajú ▌;

c)  postupy vzťahujúce sa na nahlasovanie porušení vrátane spôsobu, akým môžu príslušné orgány žiadať nahlasujúcu osobu o objasnenie nahlásených informácií alebo o poskytnutie ďalších informácií, lehoty na poskytnutie spätnej väzby nahlasujúcej osobe a typ a obsah tejto spätnej väzby;

d)  režim dôvernosti údajov, ktorý sa vzťahuje na hlásenia, a najmä informácie týkajúce sa spracovania osobných údajov v súlade s článkom 17 tejto smernice a článkami 5 a 13 nariadenia (EÚ) 2016/679, článkom 13 smernice (EÚ) 2016/680, prípadne článkom 11 nariadenia (EÚ) 2018/1725;

e)  charakter následných opatrení, ktoré sa prijímajú v nadväznosti na hlásenia;

f)  prostriedky nápravy a postupy, ktoré sú k dispozícii proti odvetným opatreniam, a možnosti osôb, ktoré zvažujú podať hlásenie, získať dôverné poradenstvo;

g)  vyhlásenie, v ktorom sú zreteľne vysvetlené podmienky, za ktorých osoby, ktoré nahlasujú informácie príslušnému orgánu, nenesú zodpovednosť za porušenie dôvernosti podľa článku 21 ods. 4;

h)  v relevantnom prípade kontaktné informácie jedného nezávislého správneho orgánu podľa článku 20 ods. 2.

Článok 14

Preskúmanie postupov zo strany príslušných orgánov

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pravidelne, a najmenej raz za tri roky, preskúmali svoje postupy pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne. Pri preskúmaní takýchto postupov príslušné orgány zohľadnia svoje skúsenosti a skúsenosti iných príslušných orgánov a prispôsobia svoje postupy zodpovedajúcim spôsobom.

KAPITOLA IV

ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 15

Zverejňovanie informácií

1.  Osoba, ktorá zverejní informácie o porušeniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, má nárok na ochranu podľa tejto smernice, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)  najprv nahlásila informácie interne a externe alebo priamo externe v súlade s kapitolami II a III, ale v nadväznosti na hlásenie neboli v primeranej lehote uvedenej v článku 9 ods. 1 písm. f) a článku 11 ods. 2 písm. d) prijaté vhodné opatrenia; alebo

b)  môže sa odôvodnene domnievať, že:

i)  porušenie môže predstavovať bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu, keď napríklad vznikne núdzová situácia alebo hrozí nezvratná škoda; alebo

ii)  v prípade externého nahlásenia by hrozili odvetné opatrenia alebo by vyhliadky na účinné riešenie porušenia boli slabé vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, napríklad z dôvodu, že dôkazy môžu byť utajené alebo zničené; alebo z dôvodu, že došlo k tajnej dohode medzi páchateľom porušenia a orgánom alebo že orgán sa na porušení zúčastnil.

2.  Tento článok sa nevzťahuje na prípady, keď osoba poskytne informácie priamo tlači podľa osobitných vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa ustanovuje systém ochrany týkajúci sa slobody prejavu a práva na informácie.

KAPITOLA V

PRAVIDLÁ INTERNÉHO A EXTERNÉHO NAHLASOVANIA

Článok 16

Povinnosť zachovávať dôvernosť

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o totožnosti nahlasujúcej osoby bez jej súhlasu neposkytli nikomu okrem zamestnancov oprávnených prijímať hlásenia a/alebo následné opatrenia v nadväznosti na ne. Platí to aj pre všetky ostatné informácie, z ktorých možno totožnosť nahlasujúcej osoby priamo alebo nepriamo odvodiť.

2.  Odchylne od odseku 1 možno informácie o totožnosti nahlasujúcej osoby a akékoľvek iné informácie uvedené v odseku 1 poskytnúť, len ak existuje nevyhnutná a primeraná povinnosť uložená právom Únie alebo vnútroštátnym právom v kontexte vyšetrovania vnútroštátnymi orgánmi alebo súdneho konania, a to aj na účely zaručenia práva na obhajobu dotknutej osoby.

3.  Takéto poskytnutie informácií podlieha primeraným zárukám podľa príslušných predpisov. Nahlasujúca osoba musí byť najmä informovaná pred tým, ako sa informácie o jej totožnosti poskytnú, okrem prípadov, keď by sa tým ohrozilo vyšetrovanie alebo súdne konanie. Pri informovaní nahlasujúcej osoby jej príslušný orgán zašle písomné odôvodnenie, v ktorom uvedie dôvody poskytnutia dotknutých dôverných údajov.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány prijímajúce hlásenia zahŕňajúce obchodné tajomstvá tieto nepoužívali ani neposkytovali na iné účely nad rámec toho, čo je nevyhnutné na prijímanie riadnych následných opatrení v nadväznosti na hlásenia.

Článok 17

Spracúvanie osobných údajov

Spracúvanie osobných údajov vykonávané podľa tejto smernice vrátane výmeny alebo zasielania osobných údajov príslušnými orgánmi musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680. Výmena alebo zasielanie informácií inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

Osobné údaje, ktoré zjavne nie sú relevantné pre vyriešenie konkrétneho prípadu, sa nezbierajú alebo v prípade, ak sa náhodou získajú, sa bez zbytočného odkladu vymažú.

Článok 18

Uchovávanie záznamov o hláseniach

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty uchovávali záznamy o každom prijatom hlásení v súlade s požiadavkami dôvernosti stanovenými v článku 16 tejto smernice. Hlásenia sa uchovávajú len dovtedy, kým je to potrebné a primerané vzhľadom na požiadavku vzťahujúcu sa na príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty stanovenú v tejto smernici.

2.  Ak sa na nahlasovanie používa telefónna linka alebo iný systém hlasových správ, majú so súhlasom nahlasujúcej osoby príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty právo zdokumentovať ústne nahlásenie v jednej z týchto foriem:

a)  záznam rozhovoru v trvalom a vyhľadateľnom formáte;

b)  úplný a presný prepis rozhovoru vypracovaný ▌ zamestnancami príslušného orgánu zodpovednými za spracovanie hlásení.

Príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty ponúknu nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť prepis hovoru a potvrdiť ho podpisom.

3.  Ak sa na nahlasovanie používa nezaznamenávaná telefónna linka alebo iný systém hlasových správ, príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty sú oprávnené zdokumentovať ústne podané hlásenie vo forme presnej zápisnice o rozhovore vypracovanej ▌zamestnancami zodpovednými za spracovanie hlásenia. Príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty ponúknu nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť zápisnicu ▌a potvrdiť ju podpisom.

4.  Ak osoba požaduje stretnutie so ▌zamestnancami príslušných orgánov alebo súkromných a verejných právnych subjektov, aby nahlásila informácie podľa článku 9 ods. 2článku 12 ods. 2 ▌, príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty so súhlasom nahlasujúcej osoby zabezpečia, aby sa uchovali úplné a presné záznamy zo stretnutia v trvalom a vyhľadateľnom formáte.

Príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty majú právo zdokumentovať záznamy o stretnutí v jednej z týchto foriem:

a)  záznam rozhovoru v trvalom a vyhľadateľnom formáte;

b)  úplná zápisnica o stretnutí vypracovaná ▌zamestnancami príslušného orgánu zodpovednými za spracovanie hlásenia.

Príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty ponúknu nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť zápisnicu o stretnutí a potvrdiť ju podpisom.

KAPITOLA VI

OCHRANNÉ OPATRENIA

Článok 19

Zákaz odvetných opatrení ▌

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zakázali akúkoľvek formu odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, vrátane vyhrážania a pokusov o odvetné opatrenia ▌, a to najmä vo forme:

a)  pozastavenia činnosti, prepustenia, výpovede alebo podobných opatrení;

b)  preradenia na nižšiu pozíciu alebo odmietnutia povýšenia;

c)  presunu povinností, zmeny miesta výkonu práce, zníženia mzdy, zmeny pracovného času;

d)  neposkytnutia odbornej prípravy;

e)  negatívneho hodnotenia výkonu alebo negatívnych pracovných referencií;

f)  uloženia alebo vykonania akéhokoľvek trestu, pokarhania alebo inej sankcie vrátane finančnej pokuty;

g)  nátlaku, zastrašovania, obťažovania alebo ostrakizácie ▌;

h)  diskriminácie, znevýhodnenia alebo nespravodlivého zaobchádzania;

i)  nezmenenia zmluvy o dočasnom pracovnom pomere na zmluvu o trvalom pracovnom pomere, ak mohol pracovník oprávnene očakávať, že sa mu ponúkne trvalý pracovný pomer;

j)  neobnovenia alebo predčasného ukončenia zmluvy o dočasnom pracovnom pomere;

k)  poškodenia vrátane poškodenia dobrej povesti osoby, najmä v sociálnych médiách, alebo finančnej straty vrátane straty obchodných príležitostí a straty príjmu;

l)  zaradenia na čiernu listinu na základe neformálnej alebo formálnej dohody v rámci odvetvia či priemyslu, čo by znamenalo, že táto osoba si už budúcnosti v tomto odvetví alebo priemysle nenájde zamestnanie;

m)  predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o dodávke tovarov alebo poskytovaní služieb;

n)  zrušenia licencie alebo povolenia;

o)  vyžadovanie psychiatrického alebo lekárskeho vyšetrenia.

Článok 20

Opatrenia na podporu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby osoby uvedené v článku 4 mali v relevantných prípadoch prístup k opatreniam na podporu, a to najmä k týmto:

i)  prístup k verejnosti ľahko a bezplatne dostupným komplexným a nezávislým informáciám a poradenstvu o postupoch a prostriedkoch nápravy, ktoré sú k dispozícii na ochranu pred odvetnými opatreniami, a o právach dotknutej osoby;

ii)  ▌prístup k účinnej pomoci príslušných orgánov pred tým, ako sa akýkoľvek príslušný orgán začne podieľať na ich ochrane pred odvetnými opatreniami, vrátane, ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, potvrdenia skutočnosti, že spĺňajú podmienky na ochranu podľa tejto smernice;

iii)  prístup k právnej pomoci v trestných a cezhraničných občianskoprávnych konaniach v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 a 2008/52/ES a prístup k právnej pomoci v ďalších konaniach a právnemu poradenstvu alebo inej právnej pomoci v súlade s vnútroštátnym právom.

2.  Členské štáty môžu ustanoviť finančnú pomoc a podporu vrátane psychologickej podpory pre nahlasujúce osoby v rámci súdnych konaní.

3.  Opatrenia na podporu ustanovené v tomto článku môže v relevantných prípadoch poskytovať informačné centrum alebo jeden jasne určený nezávislý správny orgán.

Článok 21

Opatrenia na ochranu ▌pred odvetnými opatreniami

1.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany nahlasujúcich osôb, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 5, pred odvetnými opatreniami. Takéto opatrenia zahŕňajú najmä opatrenia, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 až 8.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2 a 3, osoby, ktoré podali hlásenie alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou, sa nepovažujú za osoby, ktoré by porušovali akékoľvek obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií, a nevzťahuje sa na ne žiadna zodpovednosť spojená s takýmto zverejnením informácií, pokiaľ sa mohli odôvodnene domnievať, že nahlásenie alebo zverejnenie takýchto informácií bolo potrebné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice.

3.  Nahlasujúcej osobe nevzniká zodpovednosť vo vzťahu k nadobudnutiu alebo prístupu k relevantným informáciám, pokiaľ nadobudnutie alebo prístup nie sú sami osebe trestným činom. Ak sú trestným činom, uplatnia sa na trestnú zodpovednosť príslušné vnútroštátne právne predpisy.

4.  Akákoľvek iná prípadná zodpovednosť nahlasujúcich osôb, ktorá vznikla v dôsledku konania alebo opomenutia, ktoré nesúvisia s hlásením alebo nie sú nevyhnutné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice, sa naďalej spravuje príslušnými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi.

5.  V ▌konaniach pred súdom alebo iným orgánom týkajúcich sa ujmy spôsobenej nahlasujúcej osobe a za predpokladu, že táto osoba preukáže, že podala hlásenie alebo zverejnila informácie a utrpela ujmu, platí domnienka, že táto ujma bola spôsobená odvetným opatrením za podanie hlásenia alebo zverejnenie informácií. V takých prípadoch je úlohou osoby, ktorá prijala opatrenie, ktoré spôsobilo ujmu, preukázať, že toto opatrenie bolo založené ▌na riadne opodstatnených dôvodoch.

6.  Nahlasujúce osoby a sprostredkovatelia musia mať podľa potreby prístup k nápravným opatreniam proti odvetným opatreniam vrátane predbežného opatrenia až do ukončenia súdneho konania v súlade s vnútroštátnym rámcom.

7.  ▌V súdnych konaniach vrátane konaní týkajúcich sa poškodzovania dobrého mena, porušenia autorského práva, povinnosti mlčanlivosti, porušenia pravidiel ochrany údajov, poskytnutia obchodného tajomstva alebo žiadostí o náhradu podľa súkromného, verejného, alebo kolektívneho pracovného práva nevzniká nahlasujúcim osobám žiaden druh zodpovednosti za to, že nahlásili alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou, a majú právo podať na základe hlásenia alebo zverejnenia informácií návrh na zamietnutie žaloby, ak sa mohli odôvodnene domnievať, že hlásenie alebo zverejnenie informácií bolo potrebné na odhalenie porušenia podľa tejto smernice. Ak osoba nahlási alebo zverejní informácie o porušeniach patriacich do pôsobnosti tejto smernice, ktoré zahŕňajú obchodné tajomstvá a spĺňajú podmienky ustanovené v tejto smernici, považuje sa takého hlásenie alebo zverejnenie informácií za zákonné v zmysle článku 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/943.

8.  Členské štáty prijmú v súlade s vnútroštátnym právom potrebné opatrenia potrebné na zabezpečenie nápravy a plnej náhrady za škody, ktoré utrpeli nahlasujúce osoby spĺňajúce podmienky stanovené v článku 5.

Článok 22

Opatrenia na ochranu dotknutých osôb

1.  Členské štáty v súlade s Chartou základných práv Európskej únie zabezpečia, aby dotknuté osoby v plnej miere požívali právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, ako aj prezumpciu neviny a právo na obhajobu vrátane práva na vypočutie a práva na prístup k spisu ▌.

2.  ▌ Príslušné orgány v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby bola totožnosť dotknutých osôb chránená dovtedy, kým prebieha vyšetrovanie.

3.  Postupy uvedené v článkoch 12, 17 a 18sa vzťahujú aj na ochranu totožnosti dotknutých osôb.

Článok 23

Sankcie

1.  Členské štáty zabezpečia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na fyzické alebo právnické osoby, ktoré:

a)  bránia alebo sa pokúšajú brániť nahlasovaniu;

b)  prijímajú odvetné opatrenia voči ▌ osobám uvedeným v článku 4;

c)  podávajú šikanózne žaloby proti ▌ osobám uvedeným v článku 4;

d)  porušujú povinnosť zachovávať dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcich osôb podľa článku 16.

2.  Členské štáty zabezpečia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na osoby, u ktorých sa preukáže, že vedome nahlásili alebo zverejnili nepravdivé informácie. Členské štáty tiež v súlade s vnútroštátnym právom stanovia opatrenia na náhradu škody spôsobenej takýmito hláseniami alebo zverejneniami informácií.

Článok 24

Zákaz zrušenia práv a prostriedkov nápravy

Členské štáty zabezpečia, aby sa práva a prostriedky nápravy ustanovené podľa tejto smernice nemohli zrušiť ani obmedziť žiadnou dohodou, politikou, formou či podmienkou zamestnania vrátane rozhodcovskej zmluvy pred sporom.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Priaznivejšie zaobchádzanie a doložka zákazu zníženia úrovne ochrany

1.  Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré sú pre práva nahlasujúcich osôb priaznivejšie ako ustanovenia, ktoré sú stanovené v smernici, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 22 a článok 23 ods. 2.

2.  Vykonávanie tejto smernice nesmie byť za žiadnych okolností dôvodom na obmedzenie úrovne ochrany, ktorú už členské štáty priznávajú v oblastiach, na ktoré sa smernica vzťahuje.

Článok 26

Transpozícia a prechodné obdobie

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [2 rokov od prijatia].

2.  Odchylne od odseku 1 uvedú členské štáty do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s povinnosťou vytvoriť kanál interného nahlasovania ustanovenou v článku 8 ods. 3 pre právne subjekty s viac ako 50 a menej ako 250 zamestnancami do ... [2 rokov od transpozície].

3.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach uvedených v odsekoch1 a 2 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Článok 27

Podávanie správ, hodnotenie a preskúmanie

1.  Členské štáty poskytnú Komisii všetky príslušné informácie týkajúce sa vykonávania a uplatňovania tejto smernice. Komisia na základe poskytnutých informácií predloží Európskemu parlamentu a Rade do... [2 rokov od transpozície] správu o vykonávaní a uplatňovaní tejto smernice.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté oznamovacie povinnosti stanovené v iných právnych aktoch Únie, členské štáty každoročne zasielajú tieto štatistiky o hláseniach uvedených v kapitole III Komisii, podľa možností v súhrnnej podobe, ak sú dostupné na ústrednej úrovni v dotknutom členskom štáte:

a)  počet hlásení, ktoré prijali príslušné orgány;

b)  počet vyšetrovaní a konaní, ktoré boli začaté na základe týchto hlásení a ich ▌výsledok;

c)  ak sa zistila, odhadovaná finančná škoda, ▌a sumy získané na základe vyšetrovaní a konaní súvisiacich s nahlásenými porušeniami.

3.  Komisia so zreteľom na správu predloženú podľa odseku 1 a štatistiky členských štátov predložené podľa odseku 2 predloží do ... [4 rokov od transpozície] Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi vplyv vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje táto smernica. V správe sa vyhodnotí spôsob fungovania tejto smernice a posúdi sa potreba ďalších opatrení, prípadne vrátane zmien s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice na ďalšie akty Únie alebo oblasti, najmä na zlepšenie pracovného prostredia v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na zlepšenie pracovných podmienok.

Okrem toho sa v správe zhodnotí, ako členské štáty využili existujúce mechanizmy spolupráce v rámci svojich povinností prijímať následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia o porušeniach, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, a všeobecnejšie, ako spolupracujú v prípadoch porušení s cezhraničným rozmerom.

4.  Komisia správy uvedené v odsekoch 1 a 3 zverejní a zaistí ich ľahkú dostupnosť.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 29

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Časť I

A.  Článok 2 písm. a) bod i) – verejné obstarávanie:

1.  Procesné pravidlá verejného obstarávania, udeľovania koncesií, zadávania zákaziek v oblasti obrany ▌a bezpečnosti a zadávania zákaziek subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a iných zákaziek alebo služieb, ktoré upravujú tieto právne predpisy Únie:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243);

iv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

2.  Postupy preskúmania upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14);

ii)  smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33).

B.  Článok 2 písm. a) bod ii) – finančné služby, produkty a trhy a predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu:

Pravidlá stanovujúce regulačný rámec a rámec dohľadu a ochranu spotrebiteľa a investora v rámci trhov finančných služieb a kapitálových trhov Únie, bankových, úverových, investičných, poistných a zaisťovacích produktov a produktov pracovného alebo osobného dôchodkového poistenia, cenných papierov, investičných fondov, ▌platobných služieb a činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338), ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1);

iii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 zo 14. marca 2012 o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (Ú. v. EÚ L 86, 24.3.2012, s. 1);

iv)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1);

v)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18);

vi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34);

vii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 77);

viii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84);

ix)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35);

x)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12);

xi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17);

xii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38);

xiii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

xiv)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1);

xv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1);

xvi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190);

xvii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (1 Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1);

xviii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149);

xix)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22);

xx)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

C.  Článok 2 písm. a) bod iii) – bezpečnosť a zhoda výrobkov:

1.  ▌Požiadavky na bezpečnosť a zhodu výrobkov umiestňovaných na trh Únie, ako sú vymedzené a upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4);

ii)  harmonizačné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov, vrátane požiadaviek na označovanie, okrem potravín, krmiva, liekov na humánne a veterinárne použitie, živých rastlín a zvierat, produktov ľudského pôvodu a produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu, ktoré priamo súvisia s ich budúcim rozmnožovaním, ako sa uvádzajú v prílohách k nariadeniu XX o dohľade nad trhom a zhode výrobkov(31);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).

2.  Uvádzanie citlivých a nebezpečných výrobkov na trh a ich používanie, ako sa upravuje v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1);

ii)  smernica Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51);

iii)  nariadenie (EÚ) č. 98/2013 z 15. januára 2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní (Ú. v. EÚ L 39, 9.2.2013, s. 1).

D.  Článok 2 písm. a) bod iv) – bezpečnosť dopravy:

1.  Požiadavky na bezpečnosť v sektore železničnej dopravy, ako sú upravené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 102).

2.  Požiadavky na bezpečnosť v sektore civilného letectva, ako sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 z 20. októbra 2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 35).

3.  Požiadavky na bezpečnosť v sektore cestnej dopravy, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 319, 29.11.2008, s. 59);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/54/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v transeurópskej cestnej sieti (Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 39);

iii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51);

4.  Požiadavky na bezpečnosť v sektore námornej dopravy, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 11);

ii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 24);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146);

iv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/18/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/35/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 114);

v)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES z 19. novembra 2008 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (Ú. v. EÚ L 323, 3.12.2008, s. 33);

vi)  smernica Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (Ú. v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35);

vii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/96/ES zo 4. decembra 2001 stanovujúca harmonizované požiadavky a postupy pri bezpečnej nakládke a vykládke lode na hromadný náklad (Ú. v. ES L 13, 16.1.2002, s. 9).

5.  Bezpečnostné požiadavky, ako sú upravené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).

E.  Článok 2 písm. a) bod v) – ochrana životného prostredia:

1.   akýkoľvek trestný čin proti ochrane životného prostredia, ako sa upravuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28), alebo akékoľvek protiprávne správanie, ktorým sa porušujú právne predpisy stanovené prílohách k smernici 2008/99/ES;

2.  Ustanovenia, ktoré sa týkajú životného prostredia a klímy, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16);iii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1);

iii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13);

iv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

3.  Ustanovenia, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného rozvoja a nakladania s odpadmi, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3);

ii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1);

iii)   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 649/2012 zo 4. júla 2012 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 60);

4.  Ustanovenia, ktoré sa týkajú znečistenia mora a vzduchu a hluku, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica 1999/94/ES z 13. decembra 1999, o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov (Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 16);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12);

iv)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 782/2003 zo 14. apríla 2003 o zákaze organociničitých zlúčenín na lodiach (Ú. v. EÚ L 115, 9.5.2003, s. 1);

v)   smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56);

vi)  smernica 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 11);

vii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1);

viii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5);

ix)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO 2 z ľahkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1);

x)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1);

xi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/126/ES z 21. októbra 2009 o II. stupni rekuperácie benzínových pár pri čerpaní pohonných látok do motorových vozidiel na čerpacích staniciach (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 36);

xii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO 2 z ľahkých vozidiel (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1);

xiii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1);

xiv)   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55);

xv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193 z 25. novembra 2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2015, s. 1).

5.  Ustanovenia o ochrane a hospodárení s vodami a o ochrane a obhospodarovaní pôdy, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84);

iii)  smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

6.  Ustanovenia o ochrane prírody a biodiverzity, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  nariadenie Rady (ES) č. 1936/2001 z 27. septembra 2001 ustanovujúce kontrolné opatrenia uplatniteľné v rybolove na určité zásoby silno sťahovavých rýb (Ú. v. ES L 263, 3.10.2001, s. 1);

ii)  nariadenie Rady (ES) č. 812/2004 z 26. apríla 2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 150, 30.4.2004, s. 12);

iii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 36);

iv)  nariadenie Rady (ES) č. 734/2008 z 15. júla 2008 o ochrane citlivých morských ekosystémov na otvorenom mori pred nepriaznivými vplyvmi rybárskeho výstroja na lov pri dne (Ú. v. EÚ L 201, 30.7.2008, s. 8);

v)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7);

vi)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010 ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23);

vii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).

7.  Ustanovenia o chemikáliách, ako sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1);

8.  Ustanovenia týkajúce sa produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1).

F.  Článok 2 písm. a) bod vi) – ochrana pred žiarením a jadrová bezpečnosť

Pravidlá týkajúce sa jadrovej bezpečnosti, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18);

ii)  smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 12);

iii)  smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, p. 1);

iv)  smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48);

v)  smernica Rady 2006/117/Euratom z 20. novembra 2006 o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva (Ú. v. EÚ L 337, 5.12.2006, s. 21);

vi)  nariadenie Rady (Euratom) 2016/52 z 15. januára 2016, ktorým sa stanovujú najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v potravinách a krmivách spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom radiačného ohrozenia a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 3954/87 a nariadenia Komisie (Euratom) č. 944/89 a (Euratom) č. 770/90 (Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2016, s. 2);

vii)  nariadenie Rady (Euratom) č. 1493/93 z 8. júna 1993 o prepravách rádioaktívnych látok medzi členskými štátmi.

G.  Článok 2 písm. a) bod vii) – bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat:

1.  Právne predpisy Únie v oblasti potravín a krmiva, ktoré sa riadia všeobecnými zásadami a požiadavkami, ako sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

2.  Zdravie zvierat, ako je upravené v týchto právnych predpisoch:

i)   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1);

ii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).

3.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).

4.   Ustanovenia a normy o ochrane a dobrých životných podmienok zvierat, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23);

ii)  nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1);

iii)  nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania (Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 1);

iv)  smernica Rady 1999/22/ES z 29. marca 1999 o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (Ú. v. ES L 94, 9.4.1999, s. 24).

H.  Článok 2 písm. a) bod viii) – verejné zdravie:

1.  Opatrenia, ktorými sa stanovujú vysoké normy pre kvalitu a bezpečnosť orgánov a látok ľudského pôvodu, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES z 27. januára 2003, ktorou sa stanovujú normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek krvi a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES (Ú. v. EÚ L 33, 8.2.2003, s. 30);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004 ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 48);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, p. 14).

2.  Opatrenia, ktorými sa stanovujú vysoké normy pre kvalitu a bezpečnosť liekov a zdravotníckych pomôcok, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 141/2000 zo 16. decembra 1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia (Ú. v. ES L 18, 22.1.2000, s. 1);

ii)  smernica 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67);

iii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/611. decembra 2018 o veterinárnych liekoch a o zrušení smernice 2001/82/ES (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43);

iv)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1);

v)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1901/2006 z 12. decembra 2006 o liekoch na pediatrické použitie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1768/92, smernica 2001/20/ES, smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004 (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 1);

vi)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13. novembra 2007 o liekoch na inovatívnu liečbu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004 (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 121);

vii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1).

3.  Práva pacientov, ako sa upravujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ, L 88, 4.4.2011, s. 45).

4.  Výroba, prezentácia a predaj tabakových a súvisiacich výrobkov, ako sa upravujú v smernici Európskeho Parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 1).

I.  Článok 2 písm. a) bod ix) – ochrana spotrebiteľa:

Práva spotrebiteľov a ochrana spotrebiteľa, ako sú upravené v týchto právnych predpisoch:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16);

iv)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22);

v)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66);

vi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64);

vii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

J.  Článok 2 písm. a) bod x) – ochrana súkromia a osobných údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37);

ii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

Časť II

V článku 3 ods. 1 smernice sa odkazuje na tieto právne predpisy Únie:

A.  Článok 2 písm. a) bod ii) – finančné služby, produkty a trhy a predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu:

1.  Finančné služby:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87);

iv)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1);

v)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338);

vi)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349);

vii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1);

viii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1);

ix)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1);

x)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19);

xi)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

2.  Predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73);

ii)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

B.  Článok 2 písm. a) bod iv) – bezpečnosť dopravy:

i)  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 18);

ii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a jeho presadzovanie (Ú. v. EÚ L 329, 10.12.2013, s. 1);

iii)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).

C.  Článok 2 písm. a) bod v) – ochrana životného prostredia:

i)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66).

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie k smernici o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie

V období preskúmania, ktoré sa má uskutočniť v súlade s článkom 27 smernice, Komisia po uskutočnení konzultácií so sociálnymi partnermi v súlade s článkom 154 ZFEÚ zváži podľa potreby možnosť predloženia návrhu na rozšírenie rozsahu uplatňovania na určité akty vychádzajúce z článkov 153 a 157 ZFEÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 405, 9.11.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 155.
(3)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(4)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(5)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(6)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(7) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019.
(8) Oznámenie „Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb“ z 8. 12. 2010.
(9)Súbor príslušných „harmonizačných právnych predpisov Únie“ sa vymedzuje a uvádza v nariadení [XXX], ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie, 2017/0353 (COD).
(10)Upravené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2001/95 z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, s. 4).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 122, s. 18).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave a jeho presadzovanie (Ú. v. EÚ L 329, s. 1), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, s. 57).
(13)COM (2018) 10 final.
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (Ú. v. EÚ L 178, s. 66).
(15)Smernica Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014, s. 42 – 52).
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1).
(17)Ú. v. EÚ L 84, s. 1.
(18)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii.
(19)Ú. v. ES C 313, 23.10.1996, s. 1.
(20)Ú. v. ES C 151, 20.5.1997, s. 1.
(21)Ú. v. EÚ L 173, s. 1.
(22)Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom (Ú. v. EÚ L 332, s. 126).
(23)Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
(24)CM/Rec (2014)7.
(25)Už citované.
(26)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 122, s. 18).
(27)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66).
(28)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(29)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(30)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1).
(31)2017/0353 (COD) – Zatiaľ v štádiu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z... o dohľade nad trhom a zhode výrobkov, ktorým sa mení smernica 2004/42/ES a nariadenia (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011, v ktorého prílohe sa uvádzajú všetky harmonizované právne predpisy obsahujúce požiadavky na dizajn a označovanie výrobku.


Cezhraničná distribúcia podnikov kolektívneho investovania (smernica) ***I
PDF 228kWORD 67k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu fondov kolektívneho investovania (COM(2018)0092 – C8-0111/2018 – 2018/0041(COD))
P8_TA-PROV(2019)0367A8-0430/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0092),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0111/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0430/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania

P8_TC1-COD(2018)0041


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Spoločné ciele smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES(4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ(5) zahŕňajú zabezpečenie rovnakých podmienok pre podniky kolektívneho investovania a odstránenie prekážok voľného pohybu podielových listov a akcií podnikov kolektívneho investovania v Únii a zároveň zabezpečenie jednotnejšej ochrany investorov. Hoci uvedené ciele sa už vo veľkej miere dosiahli, stále pretrvávajú určité prekážky, ktoré správcom fondov bránia plne využívať výhody vnútorného trhu.

(2)  Táto smernica je doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...(6)(7). V uvedenom nariadení sa stanovujú ďalšie pravidlá a postupy týkajúce sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) a správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“). Uvedeným nariadením a touto smernicou by sa mali spoločne ďalej koordinovať podmienky pre správcov fondov pôsobiacich na vnútornom trhu a mala by sa uľahčiť cezhraničná distribúcia fondov, ktoré správcovia spravujú.

(3)  Treba zaplniť medzeru v regulácii a zosúladiť postup ▌oznamovania zmien príslušným orgánom v súvislosti s PKIPCP s postupom oznamovania stanoveným v smernici 2011/61/EÚ.

((4) Nariadením (EÚ) 2019/...+ sa ďalej posilňujú zásady uplatniteľné na marketingové oznámenia upravené smernicou 2009/65/ES a rozsah uplatňovania týchto zásad sa rozširuje na správcov AIF, čím sa dosiahne vysoká úroveň ochrany investorov bez ohľadu na typ investora. Zodpovedajúce ustanovenia smernice 2009/65/ES týkajúce sa marketingových oznámení a dostupnosti vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov upravujúcich uvádzanie podielových listov PKIPCP na trh nie sú preto ďalej potrebné a mali by sa vypustiť.

(5)  Ustanovenia smernice 2009/65/ES, podľa ktorých musia PKIPCP poskytovať investorom zariadenia, sa vo forme, v akej boli transponované do niektorých vnútroštátnych právnych systémov, ukázali ako zaťažujúce. Investori navyše zriedka využívajú miestne zariadenia spôsobom zamýšľaným v uvedenej smernici. Uprednostňovaným spôsobom kontaktu sa stala priama interakcia medzi investormi a správcami fondov – či už elektronicky alebo prostredníctvom telefónu – zatiaľ čo platby a vyplácanie sa uskutočňujú inými kanálmi. Zatiaľ čo uvedené miestne zariadenia sa v súčasnosti využívajú na administratívne účely, napríklad na cezhraničné vymáhanie regulačných poplatkov, takéto otázky by sa mali riešiť inými prostriedkami vrátane spolupráce medzi príslušnými orgánmi. Preto by sa mali stanoviť pravidlá, ktorými sa zmodernizujú a spresnia požiadavky na poskytovanie zariadení retailovým investorom, a členské štáty by nemali požadovať miestnu fyzickú prítomnosť na poskytovanie takýchto zariadení. V každom prípade by sa malo na základe pravidiel zabezpečiť, aby investori mali prístup k informáciám, na ktoré majú právo.

(6)  S cieľom zabezpečiť jednotné zaobchádzanie s retailovými investormi je potrebné, aby sa požiadavky týkajúce sa zariadení uplatňovali aj na správcov AIF, keď im členské štáty povolia, aby na ich území uvádzali na trh podielové listy alebo akcie alternatívnych investičných fondov (ďalej len „AIF“) pre retailových investorov.

(7)  V dôsledku neexistencie jasných a jednotných podmienok pre ukončenie uvádzania podielových listov alebo akcií PKIPCP, alebo AIF na trh v hostiteľskom členskom štáte čelia správcovia fondov hospodárskej a právnej neistote. Preto by sa v smerniciach 2009/65/ES a 2011/61/EÚ mali stanoviť jasné podmienky ▌, za ktorých by bolo možné odvolať oznámenie o opatreniach prijatých na uvádzanie na trh, pokiaľ ide o niektoré alebo všetky podielové listy alebo akcie. ▌Uvedenými podmienkami by sa na jednej strane mala vyvážiť možnosť podnikov kolektívneho investovania alebo ich správcov ukončiť ich opatrenia prijaté na uvádzanie akcií alebo podielových listov na trh, keď sú stanovené podmienky splnené, a na druhej strane záujmy investorov v takýchto podnikoch.

(8)  V dôsledku možnosti ukončiť uvádzanie PKIPCP alebo AIF na trh v konkrétnom členskom štáte by investorom nemali vzniknúť náklady ani by sa nemala znížiť ich ochrana podľa smernice 2009/65/ES alebo smernice 2011/61/EÚ, najmä pokiaľ ide o ich právo na presné informácie o pokračujúcej činnosti týchto fondov.

(9)  Stáva sa, že správca AIF, ktorý chce otestovať záujem investorov o konkrétny investičný nápad alebo investičnú stratégiu, sa v rôznych vnútroštátnych právnych systémoch stretáva s rozličným chápaním predmarketingu. Vymedzenie predmarketingu a podmienok, za ktorých je povolený, sa medzi jednotlivými členskými štátmi, v ktorých je povolený, značne líši. V iných členských štátoch pojem predmarketing vôbec neexistuje. V záujme riešenia uvedených rozdielov by sa malo stanoviť harmonizované vymedzenie predmarketingu a podmienky, za ktorých správca AIF z EÚ môže predmarketing vykonávať.

(10)  Na to, aby mohol byť predmarketing uznaný ako taký podľa smernice 2011/61/EÚ, mal by byť zameraný na potenciálnych profesionálnych investorov a mal by sa týkať investičného zámeru alebo investičnej stratégie s cieľom preveriť ich záujem o AIF alebo podfond, ktorý ešte nebol zriadený, alebo ktorý je zriadený, ale ešte nebolo vydané oznámenie na účely uvedenia na trh v súlade s uvedenou smernicou. V súlade s tým by investori nemali mať počas predmarketingu možnosť upísať podielové listy alebo akcie AIF a nemali by mať dovolené distribuovať potenciálnym profesionálnym investorom upisovacie formuláre alebo podobné dokumenty, či už v podobe návrhu alebo v konečnej forme.Správcovia AIF z EÚ by mali zabezpečiť, aby investori nenadobudli podielové listy alebo akcie v AIF prostredníctvom predmarketingu a aby investori kontaktovaní v rámci predmarketingu mohli nadobudnúť podielové listy alebo akcie len v danom AIF prostredníctvom uvedenia na trh, ktoré je povolené podľa smernice 2011/61/EÚ. Každé upisovanie profesionálnymi investormi do 18 mesiacov po tom, ako správca AIF z EÚ začal predmarketing, vzťahujúce sa na podielové listy alebo akcie AIF, na ktorý sa odkazuje v informáciách poskytnutých v súvislosti s predmarketingom, alebo AIF zriadeného v dôsledku predmarketingu, by sa malo považovať za výsledok uvádzania na trh a malo by podliehať príslušným postupom oznamovania uvedeným v smernici 2011/61/EÚ. S cieľom zabezpečiť, aby príslušné vnútroštátne orgány mohli zabezpečovať kontrolu nad predmarketingom vo svojom členskom štáte, by mal správca AIF z EÚ do dvoch týždňov od začatia predmarketingu zaslať príslušným orgánom svojho domovského členského štátu neformálny list v tlačenej alebo elektronickej podobe, v ktorom by mal okrem iného uviesť, v ktorých členských štátoch je alebo bol zapojený do predmarketingu, obdobia, počas ktorých sa predmarketing uskutočňuje alebo uskutočnil, a prípadne aj zoznam svojich AIF a podfondov AIF, ktoré sú alebo boli predmetom predmarketingu. Príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF z EÚ o tom bezodkladne informujú príslušné orgány členských štátov, v ktorých správca AIF z EÚ je alebo bol zapojený do predmarketingu.

(11)  Správcovia AIF z EÚ by mali zabezpečiť, aby ich predmarketing bol primerane zdokumentovaný.

(12)  Vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2011/61/EÚ a najmä s harmonizovanými pravidlami týkajúcimi sa predmarketingu by nemali žiadnym spôsobom znevýhodňovať správcov AIF z EÚ voči správcom AIF z krajín mimo EÚ. To sa týka tak súčasnej situácie, keď správcovia AIF z krajín mimo EÚ nemajú právo získať európske povolenie, ako aj situácie, keď sa začnú uplatňovať ustanovenia o takom udelení európskeho povolenia v smernici 2011/61/EÚ.

(13)  Na zabezpečenie právnej istoty treba zosúladiť dátumy začatia uplatňovania vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktorými sa vykonáva táto smernica a nariadenie (EÚ) 2019/...(8), pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa marketingových oznámení a predmarketingu.

(14)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(9) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2009/65/ES

Smernica 2009/65/ES sa mení takto:

(1)  Do článku 17 ods. 8 sa dopĺňajú tieto pododseky:

▌"

„Ak by v dôsledku zmeny uvedenej v prvom pododseku správcovská spoločnosť prestala byť v súlade s touto smernicou, ▌príslušné orgány domovského členského štátu správcovskej spoločnosti do 15 pracovných dní od doručenia všetkých informácií uvedených v prvom pododseku oznámia správcovskej spoločnosti, že danú zmenu nesmie vykonať.

V takom prípade príslušné orgány domovského členského štátu správcovskej spoločnosti o tom informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu správcovskej spoločnosti.

Ak sa zmena uvedená v prvom pododseku vykoná potom, ako došlo k zaslaniu informácií v súlade s druhým pododsekom, a ak v dôsledku tejto zmeny správcovská spoločnosť prestala byť v súlade s touto smernicou, príslušné orgány domovského členského štátu správcovskej spoločnosti ▌prijmú všetky primerané opatrenia v súlade s článkom 98 a bez zbytočného odkladu informujú o prijatých opatreniach príslušné orgány hostiteľského členského štátu správcovskej spoločnosti.“

"

(2)  Článok 77 sa vypúšťa.

(3)  V článku 91 sa vypúšťa odsek 3.

(4)  Článok 92 sa nahrádza takto:"

„Článok 92

1.  Členské štáty zabezpečia, aby PKIPCP sprístupnil v každom členskom štáte, v ktorom má v úmysle uvádzať na trh svoje podielové listy, zariadenia na vykonávanie týchto úloh:

   a) spracovávanie pokynov ▌na upísanie, ▌odkúpenie a vyplatenie a vykonávanie iných platieb v prospech držiteľov podielových listov PKIPCP v súlade s podmienkami stanovenými v dokumentoch požadovaných podľa kapitoly IX;
   b) poskytovanie informácií investorom o tom, ako možno vykonať pokyny uvedené v písmene a) a ako sa vyplácajú výnosy z odkúpenia a vyplatenia;
   c) uľahčenie nakladania s informáciami a prístup k postupom a mechanizmom uvedeným v článku 15 týkajúcim sa uplatňovania práv investorov vyplývajúcich z ich investície do PKIPCP v členskom štáte, v ktorom sa PKIPCP uvádza na trh;
   d) sprístupnenie informácií a dokumentov požadovaných podľa kapitoly IX investorom za podmienok stanovených v článku 94, a to na účely kontroly a získanie kópií;
   e) poskytovanie informácií investorom v súvislosti s úlohami, ktoré uvedené zariadenia zabezpečujú, na trvalom médiu,; a
   f) vykonávanie činnosti kontaktného miesta pre komunikáciu s príslušnými orgánmi.

2.  Členské štáty od ▌PKIPCP nevyžadujú fyzickú prítomnosť v hostiteľskom členskom štáte ani ustanovenie tretej strany na účely odseku 1.

3.  ▌PKIPCP zabezpečí, aby boli k dispozícii zariadenia na vykonávanie úloh, a to aj elektronicky, uvedených v odseku 1▌:

   a) ▌v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sa PKIPCP uvádzajú na trh, alebo v jazyku schválenom príslušnými orgánmi uvedeného členského štátu;
   b) ▌prostredníctvom samotného ▌PKIPCP, tretej strany, ktorá podlieha predpisom a dohľadu, ktoré upravujú úlohy, ktoré sa majú vykonávať, alebo oboch týchto subjektov;

Na účely písmena b) v prípade, že úlohy má vykonávať tretia strana, musí byť jej vymenovanie doložené písomnou zmluvou, v ktorej sa stanovuje, ktoré z úloh uvedených v odseku 1 nemá vykonávať ▌PKIPCP, a že tretia strana dostane od ▌PKIPCP všetky relevantné informácie a dokumenty.“

"

(5)  ▌Článok 93 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Oznámenie obsahuje aj údaje – vrátane adresy –, ktoré sú potrebné na fakturáciu alebo na oznamovanie akýchkoľvek príslušných regulačných poplatkov alebo výdavkov zo strany príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, a informácie o zariadeniach na vykonávanie úloh uvedených v článku 92 ods. 1.“;

"

b)   odsek 8 sa nahrádza takto:"

„8. V prípade zmeny v informáciách obsiahnutých v oznámení predloženom v súlade s odsekom 1 alebo zmeny týkajúcej sa triedy akcií, ktoré sa majú uviesť na trh, PKIPCP o tom podajú písomné oznámenie príslušným orgánom tak domovského členského štátu PKIPCP, ako aj hostiteľského členského štátu PKIPCP najmenej jeden mesiac pred vykonaním uvedenej zmeny.

Ak v dôsledku zmeny uvedenej v prvom pododseku prestane PKIPCP dodržiavať túto smernicu, ▌príslušné orgány domovského štátu PKIPCP do 15 pracovných dní od doručenia všetkých informácií uvedených v prvom pododseku informujú PKIPCP, že danú zmenu nesmie vykonať.

V uvedenom prípade príslušné orgány domovského členského štátu PKIPCP o tom informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu PKIPCP.

Ak sa zmena uvedená v prvom pododseku vykoná potom, ako došlo k zaslaniu informácií v súlade s druhým pododsekom, a PKIPCP prestane v dôsledku tejto zmeny dodržiavať túto smernicu, príslušné orgány domovského členského štátu PKIPCP prijmú všetky nevyhnutné opatrenia v súlade s článkom 98, v prípade potreby aj vrátane výslovného zákazu uvádzania PKIPCP na trh a bez zbytočného odkladu oznámia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu PKIPCP prijaté opatrenia.“

"

(6)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 93a

1.  ▌Členské štáty zabezpečia, aby PKIPCP mohol odvolať oznámenie o opatreniach prijatých na uvádzanie na trh, pokiaľ ide o podielové listy, a v prípade potreby aj triedy akcií, v členskom štáte, v prípade ktorých podal oznámenie v súlade s článkom 93, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) je predložená paušálna ponuka na odkúpenie alebo vyplatenie, bez akýchkoľvek poplatkov alebo zrážok, všetkých takýchto podielových listov v držbe investorov v uvedenom členskom štáte, je sprístupnená verejnosti počas najmenej 30 pracovných dní a je priamo alebo prostredníctvom finančných sprostredkovateľov adresovaná jednotlivo všetkým investorom v uvedenom členskom štáte, ktorých totožnosť je známa;
   b) úmysel ukončiť opatrenia prijaté na uvádzanie takýchto podielových listov na trh v uvedenom členskom štáte ▌ sa zverejní prostredníctvom verejne dostupného média – vrátane elektronických prostriedkov –, ktoré sa bežne používa v prípade uvádzania PKIPCP na trh a je vhodné pre typického investora PKIPCP;
   c) všetky zmluvné dojednania s finančnými sprostredkovateľmi alebo zástupcami sa menia alebo ukončujú s účinnosťou odo dňa odvolania opatrení s cieľom zabrániť akejkoľvek novej alebo ďalšej priamej alebo nepriamej ponuke alebo umiestneniu podielových listov určených v oznámení uvedenom v odseku 2.

Informácie uvedené v písmenách a) a b) jasne popisujú dôsledky, ktoré budú musieť investori znášať, ak neprijmú ponuku na vyplatenie alebo odkúpenie ich podielových listov.

Informácie uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku sa poskytujú v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu v súvislosti, s ktorým PKIPCP predložil oznámenie v súlade s článkom 93, alebo v jazyku schválenom príslušnými orgánmi uvedeného členského štátu.

K dátumu uvedenému v prvom pododseku písm. c) PKIPCP skončí s predkladaním nových alebo ďalších priamych či nepriamych ponúk alebo umiestňovaním podielových listov, ktoré boli predmetom odvolania v uvedenom členskom štáte.

2.  PKIPCP predloží príslušným orgánom svojho domovského členského štátu oznámenie obsahujúce informácie uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c).

3.  Príslušné orgány domovského členského štátu PKIPCP overia, či oznámenie, ktoré predložili PKIPCP na základe odsekov 1 a 2, je úplné. Príslušné orgány domovského členského štátu PKIPCP najneskôr do 15 pracovných dní po doručení úplného oznámenia ▌ zašlú toto oznámenie príslušným orgánom členského štátu určených v oznámení uvedenom v odseku 2 a orgánu ESMA.

Po zaslaní oznámenia podľa prvého pododseku príslušné orgány domovského členského štátu PKIPCP bezodkladne informujú PKIPCP o tomto zaslaní.

4.  PKIPCP ▌poskytuje investorom, ktorí v ňom naďalej majú investície, ako aj príslušným orgánom domovského členského štátu PKIPCP informácie požadované podľa článkov 68 až 82 a podľa článku 94;

5.  Príslušné orgány domovského členského štátu PKIPCP zašlú príslušným orgánom členského štátu určených v oznámení uvedenom v odseku 2 tohto článku informácie o všetkých zmenách dokumentov uvedených v článku 93 ods. 2.

6.   Príslušné orgány členského štátu určené v oznámení uvedenom v odseku 2 tohto článku majú rovnaké práva a povinnosti ako príslušné orgány hostiteľského členského štátu PKIPCP, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 2, článku 97 ods. 3 a článku 108.

Bez toho, aby boli dotknuté iné monitorovacie činnosti a právomoci v oblasti dohľadu uvedené v článku 21 ods. 2 a článku 97, príslušné orgány členského štátu určené v oznámení uvedenom v odseku 2 tohto článku od dátumu zaslania podľa odseku 5 tohto článku nevyžadujú, aby dotknutý PKIPCP preukázal súlad s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, ktorými sa riadia požiadavky na uvádzanie na trh uvedené v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...*(10).

7.  Členské štáty umožnia, aby sa na účely odseku 4 mohli používať všetky elektronické komunikačné prostriedky alebo iné prostriedky komunikácie na diaľku, za predpokladu, že informácie a komunikačné prostriedky sú investorom k dispozícii v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom je investor usadený, alebo v jazyku schválenom príslušnými orgánmi uvedeného členského štátu.

_____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa uľahčuje cezhraničná distribúcia podnikov kolektívneho investovania a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 345/2013, (EÚ) č. 346/2013 a (EÚ) č. 1286/2014 (Ú. v. L EÚ ...).

"

(7)  V článku 95 ods. 1 sa písmeno a) vypúšťa.

Článok 2

Zmeny smernice 2011/61/EÚ

Smernica 2011/61/EÚ sa mení takto:

(1)  V článku 4 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:"

„aea) „predmarketing“ je priame alebo nepriame poskytnutie informácií o investičných stratégiách alebo investičných zámeroch zo strany správcu AIF z EÚ alebo v jeho mene potenciálnym profesionálnym investorom s bydliskom alebo so sídlom v Únii, alebo priama či nepriama komunikácia s týmito investormi, s cieľom preveriť ich záujem o AIF alebo podfond, ktorý ešte nebol zriadený, alebo ktorý je zriadený, ale ešte nebolo vydané oznámenie na účely uvedenia na trh v súlade s článkom 31 alebo 32 v tom členskom štáte, v ktorom majú potenciálni investori bydlisko alebo sídlo, a ktoré v jednotlivých prípadoch nepredstavuje ponuku ani umiestnenie u potenciálneho investora vo vzťahu k investovaniu do podielových listov alebo akcií tohto AIF alebo podfondu;

"

(2)  Na začiatku KAPITOLY VI sa vkladá tento článok:"

„Článok 30a

Podmienky uskutočňovania predmarketingu v Únii správcom AIF z EÚ

1.  Členské štáty zabezpečia, aby správca AIF z EÚ, ktorému bolo udelené povolenie, mohol v Únii vykonávať predmarketing, okrem prípadov, keď informácie predložené potenciálnym profesionálnym investorom:

   a) sú dostatočné na to, aby umožnili investorom zaviazať sa k nadobúdaniu podielových listov alebo akcií konkrétneho AIF;
   b) predstavujú upisovacie formuláre alebo podobné dokumenty vo forme návrhu alebo v konečnej podobe; alebo
   c) predstavujú ▌zakladajúce dokumenty, prospekt alebo ponukové materiály ešte nezriadeného AIF v konečnej podobe ▌.

Ak sa poskytuje návrh prospektu alebo ponukové materiály, nesmú obsahovať informácie umožňujúce investorom prijať investičné rozhodnutie a musí sa v nich jasne uvádzať, že:

   a) nepredstavujú ponuku alebo výzvu na upísanie podielových listov alebo akcií AIF; a
   b) o informácie, ktoré sú v nich predložené, sa nemožno opierať, pretože nie sú úplné a môžu sa zmeniť.

Členské štáty zabezpečia, aby správca AIF z EÚ predtým, ako začne vykonávať predmarketing, nebol povinní oznámiť príslušným orgánom obsah alebo adresátov predmarketingu ani splniť iné podmienky alebo požiadavky než tie, ktoré sú stanovené v tomto článku.

2.  Správcovia AIF z EÚ zabezpečia, aby investori nenadobudli podielové listy alebo akcie v AIF prostredníctvom predmarketingu a aby investori kontaktovaní v rámci predmarketingu mohli nadobudnúť podielové listy alebo akcie len v danom AIF prostredníctvom uvedenia na trh, ktoré je povolené podľa článkov 31 alebo 32.

Každé upisovanie profesionálnymi investormi do 18 mesiacov po tom, ako sa správca AIF z EÚ zapojil do predmarketingu, vzťahujúce sa na podielové listy alebo akcie AIF, na ktoré sa odkazuje v informáciách poskytnutých v súvislosti s predmarketingom, alebo AIF zriadeného v dôsledku predmarketingu, sa považuje za výsledok uvádzania na trh a podlieha príslušným postupom oznamovania uvedeným v článkoch 31 a 32.

Členské štáty zabezpečia, aby správca AIF z EÚ do dvoch týždňov po tom, ako začal predmarketing, zaslal príslušným orgánom svojho domovského členského štátu neformálny list v tlačenej podobe alebo elektronicky. V tomto liste sa uvedú členské štáty, v ktorých sa predmarketing uskutočňuje alebo uskutočnil, ako aj príslušné obdobie, stručný opis predmarketingu vrátane informácií o predložených investičných stratégiách a prípadne zoznam AIF a podfondov AIF, ktoré sú alebo boli predmetom predmarketingu. Príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF z EÚ o tom bezodkladne informujú príslušné orgány členského štátu, v ktorom správca AIF z EÚ je alebo bol zapojený do predmarketingu. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa predmarketing uskutočňuje alebo uskutočnil, môžu o ďalšie informácie o predmarketingu, ktorý sa uskutočňuje alebo uskutočnil na jeho území, požiadať príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF z EÚ.

3.  Tretia strana smie vykonávať predmarketing v mene správcu AIF z EÚ, ktorému bolo udelené povolenie, iba ak jej bolo udelené povolenie ako investičnej spoločnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ*, ako úverová inštitúcia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ**, ako správcovská spoločnosť PKIPCP v súlade so smernicou 2009/65/ES, ako správca AIF v súlade s touto smernicou, alebo ak koná ako viazaný sprostredkovateľ v súlade so smernicou 2014/65/EÚ. Na takúto tretiu stranu sa vzťahujú podmienky stanovené v tomto článku.

4.  Správca AIF z EÚ zabezpečuje, aby sa predmarketing primerane zdokumentoval.

_____________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).“

"

(3)  V článku 32 ods. 7 sa druhý, tretí a štvrtý pododsek nahrádzajú takto:"

„Ak v dôsledku plánovanej zmeny prestane byť spravovanie AIF správcom AIF v súlade s touto smernicou alebo ak správca AIF prestane inak dodržiavať túto smernicu, relevantné príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF do 15 pracovných dní od doručenia všetkých informácií uvedených v prvom pododseku informujú správcu AIF, že danú zmenu nesmie vykonať. V uvedenom prípade príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF o tom informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu správcu AIF.

Ak sa napriek prvému a druhému pododseku vykoná plánovaná zmena alebo ak dôjde k neplánovanej zmene, v dôsledku ktorej prestane byť spravovanie AIF zo strany správcu AIF v súlade s touto smernicou alebo správca AIF prestane inak dodržiavať túto smernicu, príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF prijmú všetky náležité opatrenia v súlade s článkom 46, ktorými je v prípade potreby aj výslovný zákaz uvádzania daného AIF na trh, a bez zbytočného odkladu o tom informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu správcu AIF.

Ak zmeny nemajú dosah na súlad spravovania AIF správcom AIF s touto smernicou ani na inak dodržiavanie tejto smernice správcom AIF, príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF do jedného mesiaca informujú o týchto zmenách príslušné orgány hostiteľského členského štátu správcu AIF.“

"

(4)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 32aOdvolanie oznámenia o opatreniach prijatých na uvádzanie na trh podielových listov alebo akcií niektorých alebo všetkých AIF z EÚ na trh v iných členských štátoch ako v domovskom členskom štáte správcu AIF

1.  Členské štáty zabezpečia, aby správca AIF z EÚ mohol odvolať oznámenia o opatreniach prijatých na uvádzanie na trh, pokiaľ ide o podielové listy alebo akcie niektorých alebo všetkých jeho AIF v členskom štáte, v prípade ktorých podal oznámenie v súlade s článkom 32, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) s výnimkou uzavretých AIF a fondov, ktoré sú upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760*, je predložená paušálna ponuka na odkúpenie alebo vyplatenie, bez akýchkoľvek poplatkov alebo zrážok, všetkých takýchto podielových listov alebo akcií AIF v držbe investorov v uvedenom členskom štáte, je sprístupnená verejnosti počas najmenej 30 pracovných dní a je priamo alebo prostredníctvom finančných sprostredkovateľov adresovaná jednotlivo všetkým investorom v uvedenom členskom štáte, ktorých totožnosť je známa;
   b) úmysel ukončiť opatrenia prijaté na uvádzanie podielových listov alebo akcií niektorých alebo všetkých jeho AIF na trh v uvedenom členskom štáte sa zverejní prostredníctvom verejne dostupného média – vrátane elektronických prostriedkov –, ktoré sa bežne používa v prípade uvádzania AIF na trh a je vhodné pre typického investora AIF;
   c) všetky zmluvné dojednania s finančnými sprostredkovateľmi alebo zástupcami sa menia alebo ukončujú s účinnosťou odo dňa odvolania opatrení s cieľom zabrániť akejkoľvek novej alebo ďalšej priamej alebo nepriamej ponuke alebo umiestneniu podielových listov alebo akcií určených v oznámení uvedenom v odseku 2.

K dátumu uvedenému v prvom pododseku písm. c) správca AIF skončí s predkladaním nových alebo ďalších priamych či nepriamych ponúk alebo umiestňovaním podielových listov alebo akcií AIF, ktoré spravuje v členskom štáte v prípade ktorých podal oznámenie v súlade s odsekom 2.

2.  Správca AIF predloží príslušným orgánom svojho domovského členského štátu oznámenie obsahujúce informácie uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c).

3.  Príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF overia, či je oznámenie, ktoré predložil správca AIF, v súlade s odsekom 2, úplné. Príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF najneskôr do 15 pracovných dní po doručení úplného oznámenia zašlú toto oznámenie príslušným orgánom členského štátu určených v oznámení uvedenom v odseku 2 a orgánu ESMA.

Po odoslaní oznámenia podľa prvého pododseku príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF bezodkladne informujú správcu AIF o tomto zaslaní.

Počas obdobia 36 mesiacov od dátumu uvedeného v odseku 1 prvom pododseku písm. c) sa správca AIF nesmie zapojiť do predmarketingu podielových listov alebo akcií AIF z EÚ uvedených v oznámení alebo pokiaľ ide o podobné investičné stratégie alebo investičné zámery v členskom štáte určenom v oznámení uvedenom v odseku 2.

4.  Správca AIF ▌poskytuje investorom, ktorí naďalej majú investície v AIF z EÚ, ako aj príslušným orgánom domovského členského štátu správcu AIF informácie požadované podľa článkov 22 a 23.

5.  Príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF zašlú príslušným orgánom členského štátu určeným v oznámení uvedenom v odseku 2 informácie o všetkých zmenách dokumentácie a informácie uvedené v písmenách b) až f) prílohy IV.

6.  Príslušné orgány členského štátu určené v oznámení uvedenom v odseku 2 tohto článku majú rovnaké práva a povinnosti ako príslušné orgány hostiteľského členského štátu správcu AIF, ako sa stanovuje v článku 45.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté iné právomoci v oblasti dohľadu uvedené v článku 45 ods. 3, príslušné orgány členského štátu určené v oznámení uvedenom v odseku 2 tohto článku od dátumu zaslania podľa odseku 5 tohto článku nevyžadujú, aby dotknutý správca AIF preukázal súlad s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, ktorými sa upravujú požiadavky na uvádzanie na trh uvedené v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...**(11).

8.  Členské štáty umožnia, aby sa na účely odseku 4 mohli používať všetky elektronické komunikačné prostriedky alebo iné prostriedky komunikácie na diaľku.

_____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa uľahčuje cezhraničná distribúcia podnikov kolektívneho investovania a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 345/2013, (EÚ) č. 346/2013 a (EÚ) č. 1286/2014 (Ú. v. L EÚ ...).

"

(5)  V článku 33 ods. 6 sa druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:"

„Ak v dôsledku plánovanej zmeny prestane byť spravovanie AIF správcom AIF v súlade s touto smernicou alebo ak správca AIF prestane inak dodržiavať túto smernicu, relevantné príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF do 15 pracovných dní od doručenia všetkých informácií uvedených v prvom pododseku informujú správcu AIF, že danú zmenu nesmie vykonať.

Ak sa napriek prvému a druhému pododseku vykoná plánovaná zmena alebo ak dôjde k neplánovanej zmene, v dôsledku ktorej prestane byť spravovanie AIF zo strany správcu AIF v súlade s touto smernicou alebo správca AIF prestane inak dodržiavať túto smernicu, príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF prijmú všetky náležité opatrenia v súlade s článkom 46 a bez zbytočného odkladu o tom informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu správcu AIF.“

"

(6)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 43a

Zariadenia, ktoré sú k dispozícii retailovým investorom

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 26 nariadenia (EÚ) 2015/760▌, členské štáty zabezpečia, aby správca AIF sprístupnil v každom členskom štáte, v ktorom má v úmysle uvádzať na trh podielové listy alebo akcie AIF pre retailových investorov, zariadenia na vykonávanie týchto úloh:

   a) spracovávanie pokynov investorov na upísanie, platbu, odkúpenie a vyplatenie vo vzťahu k podielovým listom alebo akciám AIF v súlade s podmienkami stanovenými v ▌dokumentoch AIF;
   b) poskytovanie informácií investorom o tom, ako možno vykonať pokyny uvedené v písmene a) a ako sa vyplácajú výnosy z odkúpenia a vyplatenia;
   c) uľahčenie nakladania s informáciami týkajúcimi sa uplatňovania práv investorov vyplývajúcich z ich investície do AIF v členskom štáte, v ktorom sa AIF uvádza na trh;
   d) sprístupnenie informácií a dokumentov požadovaných podľa článkov 22 a 23 investorom na účely kontrol a na získanie ich kópií;
   e) poskytovanie informácií investorom v súvislosti s úlohami, ktoré tieto zariadenia zabezpečujú, na trvalom médiu, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. m) smernice 2009/65/ES; a
   f) pôsobenie v pozícii kontaktného miesta pre komunikáciu s príslušnými orgánmi.

2.  Členské štáty od správcu AIF nevyžadujú fyzickú prítomnosť v hostiteľskom členskom štáte ani ustanovenie tretej strany na účely odseku 1.

3.  Správca AIF zabezpečí, aby boli k dispozícii zariadenia na vykonávanie úloh, a to aj elektronicky, uvedených v odseku 1:

   a) ▌v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sa AIF uvádza na trh, alebo v jazyku schválenom príslušnými orgánmi uvedeného členského štátu;
   b) ▌prostredníctvom samotného správcu AIF, tretej strany, ktorá podlieha predpisom a dohľadu, ktoré upravujú úlohy, ktoré sa majú vykonávať, alebo oboch.

Na účely písmena b) v prípade, že úlohy má vykonávať tretia strana, musí byť jej vymenovanie doložené písomnou zmluvou, v ktorej sa určuje, ktoré z úloh uvedených v odseku 1 nemá vykonávať správca AIF, a že tretia strana dostane od správcu AIF všetky relevantné informácie a dokumenty.“

"

(7)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 69a

Posúdenie režimu európskeho povolenia

Pred nadobudnutím účinnosti delegovaných aktov uvedených v článku 67 ods. 6, na základe ktorých sa začnú uplatňovať pravidlá stanovené v článku 35 a článkoch 37 až 41, Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade, pričom zohľadní výsledok posúdenia režimu európskeho povolenia stanoveného v tejto smernici vrátane rozšírenia tohto režimu na správcov AIF z krajín mimo EÚ. V prípade potreby sa uvedená správa doplní legislatívnym návrhom.“

"

(8)  V prílohe IV sa dopĺňajú tieto body:"

„i) údaje – vrátane adresy –, ktoré sú potrebné na fakturáciu alebo na oznamovanie akýchkoľvek príslušných regulačných poplatkov alebo platieb prostredníctvom príslušných orgánov hostiteľského členského štátu;

   j) informácie o zariadeniach na vykonávanie úloh uvedených v článku 43a.“.

"

Článok 3

Transpozícia

1.  Do ... [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice], členské štáty prijmú a uverejnia vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od ... [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Hodnotenie

Komisia do ... [60 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] na základe verejnej konzultácie a v nadväznosti na diskusie s orgánom ESMA a príslušnými orgánmi vykoná hodnotenie uplatňovania tejto smernice. Komisia do ... [72 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] predloží správu o uplatňovaní tejto smernice.

Článok 5

Preskúmanie

Komisia do ... [48 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] predloží správu, v ktorej okrem iného posúdi odôvodnenosť harmonizácie ustanovení uplatniteľných na správcovské spoločnosti PKIPCP, ktoré testujú záujem investorov o konkrétny investičný zámer alebo investičnú stratégiu, a či sú na tento účel potrebné nejaké zmeny smernice 2009/65/ES.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 50.
(2)Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 50.
(3)Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa uľahčuje cezhraničná distribúcia podnikov kolektívneho investovania a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 345/2013, nariadenie (EÚ) č. 346/2013 a (EÚ) č. 1286/2014 (Ú. v. EÚ L ...).
(7)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente PE-CONS .../... (2018/0045(COD)) a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v úradnom vestníku.
(8)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE‑CONS …/… (2018/0045(COD)).
(9)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(10)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente PE-CONS .../... (2018/0045(COD)) a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v úradnom vestníku.
(11)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente PE-CONS .../... (2018/0045(COD)) a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v úradnom vestníku.


Cezhraničná distribúcia podnikov kolektívneho investovania (nariadenie) ***I
PDF 243kWORD 68k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa uľahčuje cezhraničná distribúcia fondov kolektívneho investovania a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 345/2013 a (EÚ) č. 346/2013 (COM(2018)0110 – C8-0110/2018 – 2018/0045(COD))
P8_TA-PROV(2019)0368A8-0431/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0110),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0110/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0431/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa uľahčuje cezhraničná distribúcia podnikov kolektívneho investovania a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 345/2013, (EÚ) č. 346/2013 a (EÚ) č. 1286/2014

P8_TC1-COD(2018)0045


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Odlišné prístupy v oblasti regulácie a dohľadu týkajúce sa cezhraničnej distribúcie alternatívnych investičných fondov (ďalej len „AIF“) v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ(4) vrátane európskych fondov rizikového kapitálu (ďalej len „EuVECA“) v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013(5), európskych fondov sociálneho podnikania (ďalej len „EuSEF“) v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013(6) a európskych dlhodobých investičných fondov (ďalej len „ELTIF“) v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760(7), ako aj podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES(8) vedú k roztrieštenosti a prekážkam pri cezhraničnom uvádzaní AIF a PKIPCP na trh a prístupe k nim, čo by mohlo brániť ich uvádzaniu na trh v iných členských štátoch. PKIPCP môže byť spravovaný externe alebo interne v závislosti od jeho právnej formy. Každé ustanovenie tohto nariadenia týkajúce sa správcovských spoločností PKIPCP by sa malo vzťahovať na spoločnosť, ktorej bežnou činnosťou je správa PKIPCP, a na každý PKIPCP, ktorý neurčil správcovskú spoločnosť PKIPCP.

(2)  S cieľom posilniť regulačný rámec uplatniteľný na podniky kolektívneho investovania a lepšie chrániť investorov by marketingové oznámenia pre investorov do AIF a PKIPCP mali byť identifikovateľné ako také a mali by opisovať riziká a prínosy vyplývajúce z nákupu podielových listov alebo akcií AIF alebo PKIPCP rovnako zreteľným spôsobom. Všetky informácie zahrnuté v marketingových oznámeniach pre investorov by navyše mali byť poskytované nestranným, jednoznačným a nezavádzajúcim spôsobom. Na zabezpečenie ochrany investorov a rovnakých podmienok pre AIF a PKIPCP by sa na marketingové oznámenia o AIF a PKIPCP mali uplatňovať normy týkajúce sa marketingových oznámení.

(3)  V marketingových oznámeniach pre investorov do AIF a PKIPCP by sa malo presne určiť, kde, ako a v akom jazyku môžu investori získať súhrnné informácie o právach investorov, a malo by sa v nich jasne uviesť, že správca AIF, správca EuVECA, správca EuFSP alebo správcovská spoločnosť PKIPCP (spoločne len „správcovia podnikov kolektívneho investovania“) má právo zrušiť opatrenia prijaté na účely uvádzania na trh.

(4)  S cieľom zvýšiť transparentnosť a ochranu investorov a uľahčiť prístup k informáciám o vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach, ktoré sa uplatňujú na marketingové oznámenia, by príslušné orgány mali uverejňovať takéto texty na svojich webových sídlach aspoň v jazyku, ktorý sa obvykle používa v oblasti medzinárodných financií, ako aj ich neoficiálne súhrny, ktoré by umožnili správcom podnikov kolektívneho investovania získať široký prehľad o týchto zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach. Toto uverejňovanie by malo slúžiť len na informačné účely a nemalo by vytvárať právne záväzky. Z rovnakých dôvodov by európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(9) (ďalej len „ESMA“) mal vytvoriť centrálnu databázu obsahujúcu súhrny vnútroštátnych požiadaviek na marketingové oznámenia a hypertextové odkazy na informácie uverejnené na webových sídlach príslušných orgánov.

(5)  Na podporu osvedčených postupov na ochranu investorov, ktoré sú zakotvené vo vnútroštátnych požiadavkách na nestranné a jednoznačné marketingové oznámenia, vrátane online aspektov takýchto marketingových oznámení, by orgán ESMA mal vydať usmernenia o uplatňovaní uvedených požiadaviek na marketingové oznámenia.

(6)  Príslušné orgány by mali mať možnosť požadovať poskytovanie marketingových oznámení vopred, a to na účely overenia vopred ich súladu s týmto nariadením a inými uplatniteľnými požiadavkami, napríklad, či sú marketingové oznámenia identifikovateľné ako také, či rovnako zreteľným spôsobom opisujú riziká a prínosy vyplývajúce z nákupu podielových listov PKIPCP, a ak členský štát umožní uvádzať AIF na trh pre retailových investorov, riziká a prínosy vyplývajúce z nákupu podielových listov alebo akcií AIF, a či sú všetky informácie v marketingových oznámeniach predložené nestranným,. Uvedené overenie by sa malo vykonať v obmedzenom časovom rámci. Ak príslušné orgány vyžadujú, aby bolo poskytnutie marketingových oznámení vopred, nemalo by im to brániť v následnom overovaní marketingových oznámení.

(7)  Príslušné orgány by mali orgánu ESMA oznamovať výsledky uvedených overení, žiadosti o zmeny a všetky sankcie uložené správcom podnikov kolektívneho investovania. S cieľom zvýšiť informovanosť a transparentnosť pravidiel uplatniteľných na marketingové oznámenia na jednej strane a zabezpečiť ochranu investorov na druhej strane by orgán ESMA mal každý druhý rok vypracovať a poslať Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o uvedených pravidlách a ich praktickom uplatňovaní na základe overení vopred a následných overení marketingových oznámení príslušnými orgánmi.

(8)  Na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so správcami podnikov kolektívneho investovania a na uľahčenie ich rozhodovania, či sa majú zapojiť do cezhraničnej distribúcie investičných fondov, je dôležité, aby poplatky a platby vyberané príslušnými orgánmi za ▌ dohľad ▌nad cezhraničnými činnosťami boli primerané vykonávaným úlohám dohľadu a verejne známe a aby na posilnenie transparentnosti boli uvedené poplatky a platby uverejňované na webových sídlach príslušných orgánov. Z toho istého dôvodu by sa na webovom sídle orgánu ESMA mali uverejňovať hypertextové odkazy na informácie uverejnené na webových sídlach príslušných orgánov a týkajúce sa poplatkov a platieb, a tak existovalo ústredné informačné miesto. Webové sídlo orgánu ESMA by malo obsahovať aj interaktívny nástroj umožňujúci orientačné výpočty uvedených poplatkov a platieb vyberaných príslušnými orgánmi.

(9)  S cieľom zabezpečiť lepšie vymáhanie poplatkov alebo platieb a zvýšiť transparentnosť a jasnosť štruktúry poplatkov a platieb, ak sú takéto poplatky alebo platby vyberané príslušnými orgánmi, by správcovia podnikov kolektívneho investovania mali dostávať faktúru, individuálny výkaz platieb alebo platobný pokyn, na ktorých bude jasne uvedená výška splatných poplatkov alebo platieb a spôsoby platby.

(10)  Keďže orgán ESMA by v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010 mal monitorovať a posudzovať vývoj na trhu v oblasti jeho právomoci, je vhodné a potrebné zvýšiť úroveň znalostí orgánu ESMA rozšírením jeho existujúcich databáz tak, aby zahŕňali centrálnu databázu, v ktorej bude uvedený zoznam všetkých AIF a PKIPCP, ktoré podliehajú cezhraničnému uvádzaniu na trh, správcov týchto podnikov kolektívneho investovania a členských štátov, v ktorých sú uvádzané na trh. Na uvedený účel a s cieľom umožniť orgánu ESMA viesť aktualizovanú centrálnu databázu by príslušné orgány mali zasielať orgánu ESMA informácie o oznámeniach, oznamovacích listoch a informáciách, ktoré dostali podľa smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ v súvislosti s cezhraničnou činnosťou týkajúcou sa uvádzania na trh, ako aj informácie o všetkých zmenách uvedených informácií, ktoré by sa mali premietnuť do uvedenej databázy. V tejto súvislosti by orgán ESMA mal zriadiť oznamovací portál, do ktorého by príslušné orgány mali ukladať všetky dokumenty týkajúce sa cezhraničnej distribúcie PKIPCP a AIF.

(11)  S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky medzi kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 345/2013 alebo kvalifikovanými fondmi sociálneho podnikania v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 346/2013 na jednej strane a inými AIF na strane druhej je nevyhnutné do uvedených nariadení zahrnúť pravidlá týkajúce sa predmarketingu, ktoré budú totožné s pravidlami týkajúcimi sa predmarketingu stanovenými v smernici 2011/61/EÚ. Takéto pravidlá by správcom zaregistrovaným v súlade s uvedenými nariadeniami mali umožniť, aby sa zamerali na investorov testovaním ich ochoty využiť nadchádzajúce investičné príležitosti alebo stratégie prostredníctvom kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania.

(12)  V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014(10) majú byť určité spoločnosti a osoby uvedené v článku 32 uvedeného nariadenia oslobodené od povinností podľa uvedeného nariadenia do 31. decembra 2019. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje, že Komisia ho má do 31. decembra 2018 preskúmať s cieľom posúdiť okrem iného aj to, či by sa uvedené prechodné oslobodenie malo predĺžiť alebo či by sa na základe zistenia potreby akýchkoľvek úprav mali ustanovenia o kľúčových informáciách pre investorov uvedené v smernici 2009/65/ES nahradiť alebo považovať za rovnocenné s dokumentom s kľúčovými informáciami stanoveným v uvedenom nariadení.

(13)  S cieľom umožniť Komisii vykonať preskúmanie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1286/2014, ako bolo pôvodne stanovené, by sa lehota na uvedené preskúmanie mala predĺžiť o 12 mesiacov. Príslušný výbor Európskeho parlamentu by mal podporiť proces preskúmania Komisiou zorganizovaním vypočutia na túto tému s príslušnými zainteresovanými stranami zastupujúcimi záujmy odvetvia a spotrebiteľov.

(14)  S cieľom zabrániť tomu, aby investori dostávali dva rôzne dokumenty predbežného poskytnutia informácií, a to dokument s kľúčovými informáciami pre investorov, ako sa požaduje podľa smernice 2009/65/ES, a dokument s kľúčovými informáciami, ako sa požaduje podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2014, pre ten istý podnik kolektívneho investovania, dokiaľ sa neprijmú a nezačnú vykonávať legislatívne akty vyplývajúce z preskúmania Komisie v súlade s uvedeným nariadením, by sa prechodné oslobodenie od povinností podľa uvedeného nariadenia malo predĺžiť o 24 mesiacov. Bez toho, aby bolo dotknuté uvedené predĺženie, by sa všetky zúčastnené inštitúcie a orgány dohľadu mali usilovať čo najrýchlejšie ukončiť uplatňovanie uvedeného prechodného oslobodenia.

(15)  Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom ESMA, pokiaľ ide o štandardné formuláre, vzory a postupy pre príslušné orgány týkajúce sa uverejňovania a oznamovanie vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ako aj ich zhrnutí týkajúcich sa požiadaviek na uvádzanie na trh uplatniteľných na ich územiach, výšky poplatkov alebo platieb, ktoré vyberajú za cezhraničné činnosti, a prípadne príslušných metód výpočtu. Na zlepšenie prenosu informácií orgánu ESMA by sa mali prijať aj vykonávacie technické predpisy vzhľadom na oznámenia, oznamovacie listy a informácie o cezhraničných činnostiach týkajúcich sa uvádzania na trh, ktoré sú požadované podľa smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ, a technické opatrenia potrebné na fungovanie oznamovacieho portálu zriadeného orgánom ESMA. Komisia by mala prijímať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ”) a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(16)  Je nevyhnutné určiť informácie, ktoré sa majú štvrťročne oznamovať orgánu ESMA na účely aktualizácie databáz všetkých podnikov kolektívneho investovania a ich správcov.

(17)  Akékoľvek spracúvanie osobných údajov uskutočňované v rámci tohto nariadenia, ako napríklad výmena alebo prenos osobných údajov príslušnými orgánmi, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(11) a akákoľvek výmena alebo prenos informácií orgánom ESMA by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(12).

(18)  S cieľom umožniť vnútroštátnym orgánom vykonávať funkcie, ktoré im boli pridelené v tomto nariadení, by členské štáty mali zabezpečiť, aby uvedené orgány mali všetky potrebné právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania.

(19)  Komisia by mala do ... [5 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vykonať hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia. V hodnotení by sa mal zohľadniť vývoj na trhu a malo by sa posúdiť, či zavedené opatrenia zlepšili cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania.

(20)  Komisia by mala do ... [2 roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] uverejniť správu o investovaní a dopyte z vlastnej iniciatívy investora, pričom uvedie rozšírenosť uvedenej formy upisovania fondov, jej geografickú distribúciu, a to aj v tretích krajinách, a jej vplyv na režim európskeho povolenia.

(21)  Na zabezpečenie právnej istoty je potrebné zosynchronizovať dátumy začatia uplatňovania vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktorými sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/...(13)(14), a tohto nariadenia, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa marketingových oznámení a predmarketingu.

(22)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie efektívnosti trhu pri budovaní únie kapitálových trhov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa uverejňovania vnútroštátnych ustanovení o požiadavkách na uvádzanie podnikov kolektívneho investovania na trh a marketingových oznámení pre investorov, ako aj spoločných zásad týkajúcich sa poplatkov a platieb vyberaných od správcov podnikov kolektívneho investovania v súvislosti s ich cezhraničnými činnosťami. Stanovuje sa v ňom aj vytvorenie centrálnej databázy cezhraničného uvádzania podnikov kolektívneho investovania na trh.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)  správcov alternatívnych investičných fondov;

b)  správcovské spoločnosti PKIPCP vrátane každého PKIPCP, ktorý neurčil správcovskú spoločnosť PKIPCP;

c)  správcov EuVECA a

d)  správcov EuSEF.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „alternatívne investičné fondy“ alebo „AIF“ sú AIF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ a zahŕňajú EuVECA, EuSEF a ELTIF;

b)  „správcovia alternatívnych investičných fondov“ alebo „správcovia AIF“ sú správcovia AIF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 6 uvedenej smernice;

c)  „správca EuVECA“ je správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu v zmysle vymedzenia v článku 3 prvom odseku písm. c) nariadenia (EÚ) č. 345/2013 a zaregistrovaný v súlade s článkom 14 uvedeného nariadenia;

d)  „správca EuSEF“ je správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 346/2013 a zaregistrovaný v súlade s článkom 15 uvedeného nariadenia;

e)  „príslušné orgány“ sú príslušné orgány v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. h) smernice 2009/65/ES, alebo v článku 4 ods. 1 písm. f) smernice 2011/61/EÚ alebo príslušné orgány pre AIF z EÚ v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. h) smernice 2011/61/EÚ;

f)  „domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom má správca AIF, správca EuVECA, správca EuSEF alebo správcovská spoločnosť PKIPCP svoje sídlo;

g)  „PKIPCP“ sú PKIPCP, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 5 smernice 2009/65/ES;

h)  „správcovská spoločnosť PKIPCP“ je správcovská spoločnosť podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES.

Článok 4

Požiadavky na marketingové oznámenia

1.  Správcovia AIF, správcovia EuVECA, správcovia EuSEF a správcovské spoločnosti PKIPCP zabezpečia, aby všetky marketingové oznámenia pre investorov boli identifikovateľné ako také a aby opisovali riziká a prínosy vyplývajúce z nákupu podielových listov alebo akcií AIF alebo podielových listov PKIPCP rovnako zreteľným spôsobom a aby všetky informácie obsiahnuté v marketingových oznámeniach boli nestranné, jednoznačné a nezavádzajúce.

2.  Správcovské spoločnosti PKIPCP musia zabezpečiť, aby ▌marketingové oznámenia obsahujúce konkrétne informácie o PKIPCP neboli v rozpore s informáciami uvedenými v prospekte podľa článku 68 smernice 2009/65/ES alebo s kľúčovými informáciami pre investorov podľa článku 78 uvedenej smernice, ani neznižovali význam uvedených informácií. Správcovské spoločnosti PKIPCP musia zabezpečiť, aby vo všetkých marketingových oznámeniach bolo uvedené, že existuje prospekt a že sú k dispozícii kľúčové informácie pre investorov. V takýchto marketingových oznámeniach sa musí uviesť, kde, ako a v akom jazyku môžu investori alebo potenciálni investori získať prospekt a kľúčové informácie pre investorov a musia sa v nich uviesť hypertextové odkazy na uvedené dokumenty alebo adresy webového sídla, na ktorých sú uložené.

3.  V marketingových oznámeniach uvedených v odseku 2 sa musí uviesť, kde, ako a v akom jazyku investori alebo potenciálni investori môžu získať zhrnutie práv investorov a musí sa v nich uviesť hypertextový odkaz na takéto zhrnutie, ktoré prípadne zahŕňa informácie o prístupe k mechanizmom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v prípade súdneho sporu.

Takéto marketingové oznámenia musia obsahovať aj jasnú informáciu o tom, že správca alebo správcovská spoločnosť uvedení v odseku 1 tohto článku sa môžu rozhodnúť zrušiť opatrenia prijaté na účely uvedenia svojich podnikov kolektívneho investovania na trh v súlade s článkom 93a smernice 2009/65/ES a s článkom 32a smernice 2011/61/EÚ.

4.  Správcovia AIF, správcovia EuVECA a správcovia EuSEF zabezpečia, aby ▌marketingové oznámenia obsahujúce výzvu na nákup podielových listov alebo akcií AIF, ktoré obsahujú konkrétne informácie o AIF, neboli v rozpore s informáciami, ktoré majú byť zverejnené investorom v súlade s článkom 23 smernice 2011/61/EÚ, s článkom 13 nariadenia (EÚ) č. 345/2013 alebo s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 346/2013, ani neznižovali ich význam.

5.  Odsek 2 tohto článku sa primerane vzťahuje na AIF, ktoré uverejňujú prospekt v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129(15) alebo v súlade s vnútroštátnym právom, alebo uplatňujú pravidlá týkajúce sa formátu a obsahu kľúčových informácií pre investorov uvedených v článku 78 smernice 2009/65/ES.

6.  Orgán ESMA vydá do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne pravidelne aktualizuje usmernenia o uplatňovaní požiadaviek na marketingové oznámenia uvedené v odseku 1, v ktorých zohľadní online aspekty takýchto marketingových oznámení.

Článok 5

Uverejňovanie vnútroštátnych ustanovení o požiadavkách na uvádzanie na trh

1.  Príslušné orgány uverejňujú a vedú na svojich webových sídlach aktuálne a úplné informácie o platných vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach upravujúcich požiadavky na uvádzanie na trh, ktorými sa riadia AIF a PKIPCP, a ich zhrnutia, a to aspoň v jazyku bežnom v oblasti medzinárodných financií.

2.  Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA ▌hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov, na ktorých sa uverejňujú informácie uvedené v odseku 1.

Príslušné orgány bez zbytočného odkladu oznámia orgánu ESMA každú zmenu v informáciách poskytnutých podľa prvého pododseku tohto odseku.

3.  Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých určí štandardné formuláre, vzory a postupy pre uverejňovanie a oznamovanie podľa tohto článku.

Orgán ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích predpisov Komisii do ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6

Centrálna databáza orgánu ESMA obsahujúca vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na uvádzanie na trh

Orgán ESMA do ... [30 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] uverejní a vedie na svojom webovom sídle centrálnu databázu obsahujúcu ▌zhrnutia uvedené v článku 5 ods. 1 a hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov uvedené v článku 5 ods. 2.

Článok 7

Overenie marketingových oznámení vopred

1.  Príslušné orgány môžu výlučne len na účel overenia súladu s týmto nariadením a vnútroštátnymi opatreniami týkajúcimi sa požiadaviek na uvádzanie na trh požadovať vopred poskytnutie marketingových oznámení, ktoré ▌správcovské spoločnosti PKIPCP zamýšľajú priamo alebo nepriamo použiť v styku s investormi.

Požiadavka na poskytnutie marketingových oznámení vopred uvedená v prvom pododseku nesmie predstavovať predbežnú podmienku uvádzania podielových listov PKIPCP na trh a nesmie byť súčasťou postupu oznamovania uvedeného v článku 93 smernice 2009/65/ES.

Ak príslušné orgány požadujú poskytnutie marketingových oznámení vopred, ako je uvedené v prvom pododseku, do 10 pracovných dní po doručení marketingových oznámení informujú správcovskú spoločnosť PKIPCP o každej požiadavke na zmenu jej marketingových oznámení.

Poskytnutie marketingových oznámení vopred uvedené v prvom pododseku sa môže požadovať systematicky alebo v súlade s akýmikoľvek inými postupmi overovania a nesmú ním byť dotknuté akékoľvek právomoci v oblasti dohľadu týkajúce sa následného overovania marketingových oznámení.

2.  Príslušné orgány, ktoré požadujú poskytnutie marketingových oznámení vopred, stanovia, uplatňujú a na svojich webových sídlach uverejňujú postupy týkajúce sa takéhoto poskytovania marketingových oznámení vopred. Vnútorné pravidlá a postupy musia zabezpečiť transparentné a nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými PKIPCP bez ohľadu na členské štáty, v ktorých bolo PKIPCP udelené povolenie.

3.  Ak ▌správcovia AIF, správcovia EuVECA alebo správcovia EuSEF uvádzajú na trh podielové listy alebo akcie ▌svojich AIF pre retailových investorov, odseky 1 a 2 ▌sa primerane uplatňujú na uvedených správcov AIF, správcov EuVECA alebo správcov EuSEF.

Článok 8

Správa orgánu ESMA o marketingových oznámeniach

1.   Príslušné orgány ▌do 31. marca 2021 a následne každý druhý rok ▌oznamujú ▌orgánu ESMA tieto informácie ▌:

a)  v relevantných prípadoch ▌počet žiadostí o zmenu marketingových oznámení vykonaných na základe overenia vopred;

b)  počet žiadostí o zmenu a rozhodnutí prijatých na základe následného overenia, v ktorých sú jasne rozlíšené najčastejšie porušenia a ktoré zahŕňajú opis a povahu uvedených porušení;

c)  opis najčastejších porušení požiadaviek uvedených v článku 4 a

d)  jeden príklad každého porušenia uvedeného v písmenách b) a c).

2.   Orgán ESMA predloží do 30. júna 2021 a následne každý druhý rok Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu obsahujúcu prehľad požiadaviek na uvádzanie na trh uvedených v článku 5 ods. 1 vo všetkých členských štátoch a analýzu účinkov vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktorými sa riadia marketingové oznámenia, a to aj na základe informácií získaných v súlade s odsekom 1 tohto článku.

Článok 9

Spoločné zásady týkajúce sa poplatkov alebo platieb

1.  Ak poplatky alebo platby vyberajú príslušné orgány za vykonávanie svojich povinností súvisiacich s cezhraničnými činnosťami správcov AIF, správcov EuVECA, správcov EuSEF a správcovských spoločností PKIPCP, takéto poplatky alebo platby musia byť v súlade s celkovými nákladmi súvisiacimi s výkonom funkcií príslušného orgánu.

2.  Príslušné orgány zasielajú v prípade ▌poplatkov alebo platieb uvedených v odseku 1 tohto článku faktúru, individuálny výkaz platieb alebo platobný pokyn, ktoré jasne stanovujú spôsob platby a dátum splatnosti, na adresu uvedenú v článku 93 ods. 1 treťom pododseku smernice 2009/65/ES alebo v bode i) prílohy IV k smernici 2011/61/EÚ.

Článok 10

Uverejňovanie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa poplatkov a platieb

1.  Príslušné orgány na svojich webových sídlach do ... [6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] uverejnia a vedú aktuálne informácie ▌uvádzajúce poplatky alebo platby uvedené v článku 9 ods. 1 alebo prípadne metódy výpočtu uvedených poplatkov alebo platieb, a to aspoň v jazyku, ktorý je bežný v oblasti medzinárodných financií.

2.  Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov, na ktorých sa uverejňujú informácie uvedené v odseku 1.

3.  Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých určí štandardné formuláre, vzory a postupy pre uverejňovanie a oznamovanie podľa tohto článku.

Orgán ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích predpisov Komisii do ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 11

Uverejňovanie poplatkov a platieb orgánom ESMA

1.  Orgán ESMA na svojom webovom sídle do ... [30 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] uverejní hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov uvedené v článku 10 ods. 2. Uvedené hypertextové odkazy sa priebežne aktualizujú.

2.  Orgán ESMA do ... [30 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vypracuje a sprístupní na svojom webovom sídle interaktívny nástroj, ktorý bude verejne prístupný aspoň v jazyku bežnom v oblasti medzinárodných financií a ktorý bude poskytovať orientačný výpočet poplatkov alebo platieb uvedených v článku 9 ods. 1. Uvedený nástroj sa priebežne aktualizuje.

Článok 12

Centrálna databáza orgánu ESMA o cezhraničnom uvádzaní AIF a PKIPCP na trh

1.  Orgán ESMA do ... [30 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] na svojom webovom sídle uverejní ▌centrálnu databázu o cezhraničnom uvádzaní AIF a PKIPCP na trh, ktorá bude verejne prístupná v jazyku bežnom v oblasti medzinárodných financií a v ktorej budú uvedené ▌:

a)  všetky AIF, ktoré sa uvádzajú na trh v inom členskom štáte než v domovskom členskom štáte, ich správca AIF, správca EuSEF alebo správca EuVECA a členské štáty, v ktorých sa uvádzajú na trh, a

b)  všetky PKIPCP, ktoré sa uvádzajú na trh v inom členskom štáte než v domovskom členskom štáte PKIPCP v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. e) smernice 2009/65/ES, ich správcovská spoločnosť PKIPCP a členské štáty, v ktorých sa uvádzajú na trh.

Uvedená centrálna databáza sa priebežne aktualizuje.

2.  Povinnosťami uvedenými v tomto článku a v článku 13, ktoré súvisia s databázou uvedenou v odseku 1 tohto článku, nie sú dotknuté povinnosti súvisiace so zoznamom uvedeným v článku 6 ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/65/ES, s ústredným verejným registrom uvedeným v článku 7 ods. 5 druhom pododseku smernice 2011/61/EÚ, s centrálnou databázou uvedenou v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 345/2013 a s centrálnou databázou uvedenou v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 346/2013.

Článok 13

Štandardizácia oznámení orgánu ESMA

1.  Príslušné orgány domovského členského štátu štvrťročne oznamujú orgánu ESMA informácie, ktoré sú potrebné na vytvorenie a vedenie centrálnej databázy uvedenej v článku 12 tohto nariadenia, pokiaľ ide o akékoľvek oznámenie, ▌oznamovacie listy alebo ▌informácie uvedené v ▌článku 93 ods. 1 a článku 93a ods. 2 smernice 2009/65/ES a v článku 31 ods. 2, ▌článku 32 ods. 2 a článku 32a ods. 2 ▌smernice 2011/61/EÚ, a každú zmenu uvedených informácií, ak by takáto zmena viedla k zmene informácií v uvedenej centrálnej databáze.

2.  Orgán ESMA zriadi oznamovací portál, do ktorého každý príslušný orgán uloží všetky dokumenty uvedené v odseku 1.

3.  Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých bližšie určí informácie, ktoré sa majú oznamovať, ako aj formuláre, vzory a postupy oznamovania informácií príslušnými orgánmi na účely odseku 1 a technické opatrenia potrebné na fungovanie oznamovacieho portálu uvedeného v odseku 2.

Orgán ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

Článok 14

Právomoci príslušných orgánov

1.  Príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania potrebné na plnenie ich úloh podľa tohto nariadenia.

2.  Právomoci udelené príslušným orgánom podľa smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ a nariadení (EÚ) č. 345/2013, (EÚ) č. 346/2013 a (EÚ) 2015/760 vrátane právomocí týkajúcich sa sankcií alebo iných opatrení musia byť uplatňované s ohľadom na správcov uvedených v článku 4 tohto nariadenia.

Článok 15

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 345/2013

Nariadenie (EÚ) č. 345/2013 sa mení takto:

1.  V článku 3 sa dopĺňa toto písmeno:"

„o) „predmarketing“ je priame alebo nepriame poskytovanie informácií alebo oznámení o investičných stratégiách alebo investičných zámeroch zo strany správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, alebo v jeho mene, potenciálnym investorom s bydliskom alebo so sídlom v Únii s cieľom preveriť ich záujem o zatiaľ nezaložený kvalifikovaný fond rizikového kapitálu alebo o kvalifikovaný fond rizikového kapitálu, ktorý je založený, ale ešte nebol oznámený pre uvedenie na trh v súlade s článkom 15, v tom členskom štáte, v ktorom majú potenciálni investori bydlisko alebo sídlo, a ktoré v jednotlivých prípadoch nepredstavuje ponuku ani umiestnenie u potenciálneho investora týkajúcu sa investovania do podielových listov alebo akcií daného kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu“

"

2.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 4a

1.   Správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu môže vykonávať predmarketing v Únii s výnimkou prípadov, keď informácie predložené potenciálnym investorom:

   a) sú postačujúce na to, aby investorom umožnili zaviazať sa k nadobudnutiu podielových listov alebo akcií určitého kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu;
   b) predstavujú ▌upisovacie formuláre alebo podobné dokumenty, či už vo forme návrhu alebo v konečnej podobe ▌, alebo
   c) predstavujú zakladajúce dokumenty, prospekt alebo ponukové materiály ešte nezaloženého kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu v konečnej podobe.

Ak sa poskytuje návrh prospektu alebo ponukové materiály, nesmú obsahovať informácie postačujúce na to, aby investorom umožnili prijať investičné rozhodnutie, a musí sa v nich jasne uvádzať, že:

   a) nepredstavujú ponuku ani výzvu na upísanie podielových listov alebo akcií kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, a
   b) na informácie, ktoré sú v nich predložené, sa nemožno spoliehať, pretože nie sú úplné a môžu sa zmeniť.

2.  Príslušné orgány nesmú od správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu požadovať, aby príslušným orgánom oznamoval obsah alebo adresátov predmarketingu ani aby pred vykonávaním predmarketingu splnil iné podmienky alebo požiadavky než tie, ktoré sú stanovené v tomto článku.

3.   Správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu zabezpečia, aby investori nenadobudli podielové listy alebo akcie v kvalifikovanom fonde rizikového kapitálu prostredníctvom predmarketingu a aby investori kontaktovaní v rámci predmarketingu mohli nadobudnúť podielové listy alebo akcie v danom kvalifikovanom fonde rizikového kapitálu len prostredníctvom uvedenia na trh povoleného podľa článku 15.

Každé upisovanie profesionálnymi investormi do 18 mesiacov po tom, ako správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu začal s predmarketingom, vzťahujúce sa na podielové listy alebo akcie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, na ktorý sa odkazuje v informáciách poskytnutých ako súčasť predmarketingu, alebo na podielové listy alebo akcie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, ktorého založenie je výsledkom predmarketingu, sa považuje za výsledok uvádzania na trh a podlieha uplatniteľným postupom oznamovania uvedeným v článku 15.

4.  Správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu zašle do dvoch týždňov po tom, ako začal s predmarketingom, príslušným orgánom svojho domovského členského štátu neformálny list v papierovej podobe alebo elektronicky. V tomto liste uvedie členské štáty, v ktorých sa predmarketing uskutočňuje alebo sa uskutočnil, ako aj príslušné obdobie, stručný opis predmarketingu vrátane informácií o predložených investičných stratégiách a v relevantných prípadoch zoznam kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré sú alebo boli predmetom predmarketingu. Príslušné orgány domovského členského štátu správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu o tom bezodkladne informujú príslušné orgány členských štátov, v ktorých správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu vykonával predmarketing. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa predmarketing uskutočňuje alebo sa uskutočnil, môžu požiadať príslušné orgány domovského členského štátu správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu o poskytnutie ďalších informácií o predmarketingu, ktorý sa uskutočňuje alebo sa uskutočnil na ich území.

5.  Tretia strana smie vykonávať predmarketing v mene oprávneného správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, iba ak jej bolo udelené povolenie ako investičnej spoločnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ*, ako úverovej inštitúcii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ**, ako správcovskej spoločnosti PKIPCP v súlade so smernicou 2009/65/ES, ako správcovi alternatívneho investičného fondu v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, alebo ak koná ako viazaný sprostredkovateľ v súlade so smernicou 2014/65/EÚ. Na túto tretiu stranu sa vzťahujú podmienky stanovené v tomto článku.

6.  Správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu zabezpečí primerané zdokumentovanie predmarketingu.

_____________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).“

"

Článok 16

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 346/2013

Nariadenie (EÚ) č. 346/2013 sa mení takto:

1.  V článku 3 sa dopĺňa toto písmeno:"

„o) „predmarketing“ je priame alebo nepriame poskytovanie informácií alebo oznámení o investičných stratégiách alebo investičných zámeroch zo strany správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, alebo v jeho mene, potenciálnym investorom s bydliskom alebo so sídlom v Únii s cieľom preveriť ich záujem o zatiaľ nezaložený kvalifikovaný fond sociálneho podnikania alebo o kvalifikovaný fond sociálneho podnikania, ktorý je založený, ale ešte nebol oznámený pre uvedenie na trh v súlade s článkom 16, v tom členskom štáte, v ktorom majú potenciálni investori bydlisko alebo sídlo, a ktoré v jednotlivých prípadoch nepredstavuje ponuku ani umiestnenie u potenciálneho investora týkajúce sa investovania do podielových listov alebo akcií daného kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania.“

"

2.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 4a

1.  Správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania môže vykonávať predmarketing v Únii s výnimkou prípadov, keď informácie predložené potenciálnym investorom:

   a) sú postačujúce na to, aby investorom umožnili zaviazať sa k nadobudnutiu podielových listov alebo akcií určitého kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania;
   b) predstavujú ▌upisovacie formuláre alebo podobné dokumenty, či už vo forme návrhu alebo v konečnej podobe ▌, alebo
   c) predstavujú zakladajúce dokumenty, prospekt alebo ponukové materiály ešte nezaloženého kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania v konečnej podobe.

Ak sa poskytuje návrh prospektu alebo ponukové materiály, nesmú obsahovať informácie postačujúce na to, aby investorom umožnili prijať investičné rozhodnutie, a musí sa v nich jasne uvádzať, že:

   a) nepredstavujú ponuku ani výzvu na upísanie podielových listov alebo akcií kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, a
   b) na informácie, ktoré sú v nich predložené, sa nemožno spoliehať, pretože nie sú úplné a môžu sa zmeniť.

2.  Príslušné orgány nesmú od správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania požadovať, aby príslušným orgánom oznamoval obsah alebo adresátov predmarketingu ani aby pred vykonávaním predmarketingu splnil iné podmienky alebo požiadavky než tie, ktoré sú stanovené v tomto článku.

3.  Správcovia kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania zabezpečia, aby investori nenadobudli podielové listy alebo akcie v kvalifikovanom fonde sociálneho podnikania prostredníctvom predmarketingu a aby investori kontaktovaní v rámci predmarketingu mohli nadobudnúť podielové listy alebo akcie v danom kvalifikovanom fonde sociálneho podnikania len prostredníctvom uvedenia na trh, ktoré je povolené podľa článku 16.

Každé upisovanie profesionálnymi investormi do 18 mesiacov po tom, ako správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania začal s predmarketingom, vzťahujúce sa na podielové listy alebo akcie kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, na ktorý sa odkazuje v informáciách poskytnutých ako súčasť predmarketingu, alebo na podielové listy alebo akcie kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, ktorého založenie je výsledkom predmarketingu, sa považuje za výsledok uvádzania na trh a podlieha uplatniteľným postupom oznamovania uvedeným v článku 16.

4.  Správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania zašle do dvoch týždňov po tom, ako začal s predmarketingom, príslušným orgánom svojho domovského členského štátu neformálny list v papierovej podobe alebo elektronicky. V tomto liste uvedie členské štáty, v ktorých sa predmarketing uskutočňuje alebo sa uskutočnil, ako aj príslušné obdobie, stručný opis predmarketingu vrátane informácií o predložených investičných stratégiách a v relevantných prípadoch zoznam kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktoré sú alebo boli predmetom predmarketingu. Príslušné orgány domovského členského štátu správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania o tom bezodkladne informujú príslušné orgány členských štátov, v ktorých správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania vykonáva alebo vykonával predmarketing. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa predmarketing uskutočňuje alebo sa uskutočnil, môžu príslušné orgány domovského členského štátu správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania požiadať o poskytnutie ďalších informácií o predmarketingu, ktorý sa uskutočňuje alebo sa uskutočnil na ich území.

5.  Tretia strana smie vykonávať predmarketing v mene oprávneného správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, iba ak jej bolo udelené povolenie ako investičnej spoločnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ*, ako úverovej inštitúcii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ**, ako správcovskej spoločnosti PKIPCP v súlade so smernicou 2009/65/ES, ako správcovi alternatívneho investičného fondu v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, alebo ak koná ako viazaný sprostredkovateľ v súlade so smernicou 2014/65/EÚ. Na túto tretiu stranu sa vzťahujú podmienky stanovené v tomto článku.

6.  Správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania zabezpečí primerané zdokumentovanie predmarketingu.

_____________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).“

"

Článok 17

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1286/2014

Nariadenie (EÚ) č. 1286/2014 sa mení takto:

1.  V článku 32 ods. 1 sa dátum „31. decembra 2019“ nahrádza dátumom „31. decembra 2021“.

2.  Článok 33 sa mení takto:

a)  v odseku 1 prvom pododseku sa dátum „31. decembra 2018“ nahrádza dátumom „31. decembra 2019“;

b)  v odseku 2 prvom pododseku sa dátum „31. decembra 2018“ nahrádza dátumom „31. decembra 2019“;

c)  v odseku 4 prvom pododseku sa dátum „31. decembra 2018“ nahrádza dátumom „31. decembra 2019“

Článok 18

Hodnotenie

Komisia do ... [60 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] na základe verejnej konzultácie a v nadväznosti na diskusie s orgánom ESMA a príslušnými orgánmi vykoná hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia.

Komisia do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] na základe konzultácie s príslušnými orgánmi, orgánom ESMA a inými príslušnými zainteresovanými stranami predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o investovaní a dopyte z vlastnej iniciatívy investora, v ktorej určí rozšírenosť uvedenej formy upisovania fondov, jej geografickú distribúciu, a to aj v tretích krajinách, a jej vplyv na režim európskych povolení. V uvedenej správe sa tiež preskúma, či by sa oznamovací portál zriadený v súlade s článkom 13 ods. 2 mal vytvoriť tak, aby sa prostredníctvom neho uskutočňovali všetky prenosy dokumentov medzi príslušnými orgánmi.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Avšak článok 4 ods. 1 až 5, článok 5 ods. 1 a 2, článok 15 a článok 16 sa uplatňujú od ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 50.
(2)Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 50.
(3)Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019.
(4)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania (Ú. v. EÚ L ...).
(14)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice nachádzajúce sa v dokumente PE-CONS 54/19 (2018/0041(COD)) a do poznámky pod čiarou číslo, dátum a odkaz na jej uverejnenie v úradnom vestníku.
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).


Kapitálové požiadavky (nariadenie) ***I
PDF 1486kWORD 484k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (COM(2016)0850 – C8-0480/2016 – 2016/0360A(COD))
P8_TA-PROV(2019)0369A8-0242/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0850),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0480/2016),

—  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. marca 2017(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. mája 2017 povoliť Výboru pre hospodárske a menové veci, aby rozdelil uvedený návrh Komisie a na jeho základe vypracoval dve samostatné legislatívne správy,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0242/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012

P8_TC1-COD(2016)0360A


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(3),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  V dôsledku finančnej krízy, ktorá sa rozvinula v rokoch 2007 – 2008, vykonala Únia zásadnú reformu regulačného rámca finančných služieb s cieľom posilniť odolnosť svojich finančných inštitúcií. Reforma sa z veľkej miery zakladala na medzinárodných normách, na ktorých sa v roku 2010 dohodol Bazilejský výbor pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS”), známych ako rámec Bazilej III. Balíček reforiem obsahoval spolu s mnohými ďalšími opatreniami aj prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(6) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(7), ktorými sa posilnili prudenciálne požiadavky na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (inštitúcie).

(2)  Aj keď sa reformou dosiahlo, že finančný systém sa stal stabilnejším a odolnejším voči mnohým typom možných budúcich otrasov a kríz, všetky zistené problémy neriešila. Dôležitým dôvodom toho bolo, že medzinárodní tvorcovia noriem, ako sú BCBS a Rada pre finančnú stabilitu (ďalej len „FSB”), ešte neukončili svoju prácu na medzinárodne dohodnutých riešeniach zameraných na boj proti týmto problémom v danej dobe. Teraz, keď bola dokončená práca na ďalších dôležitých reformách, pozornosť by sa mala venovať nevyriešeným problémom.

(3)  Komisia vo svojom oznámení s názvom Na ceste k dobudovaniu bankovej únie z 24. novembra 2015 uznala potrebu ďalšieho znižovania rizík a zaviazala sa, že predloží legislatívny návrh, ktorý by vychádzal z medzinárodne dohodnutých noriem. Rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2016 a Európsky parlament vo svojom uznesení o bankovej únii – výročnej správe za rok 2015 z 10. marca 2016(8) uznali aj potrebu prijať ďalšie konkrétne legislatívne opatrenia, pokiaľ ide o znižovanie rizík vo finančnom sektore.

(4)  Opatrenia na zníženie rizika by mali nielen ďalej posilniť odolnosť európskeho bankového systému a dôveru trhov v tento systém, ale zároveň by mali poskytnúť základ pre ďalší pokrok pri dobudovávaní bankovej únie. Uvedené opatrenia by mali byť posudzované na pozadí širších výziev, ktoré ovplyvňujú ekonomiku Únie, najmä z hľadiska potreby podporovať rast a zamestnanosť v čase neistého ekonomického výhľadu. V tomto kontexte boli v záujme posilnenia hospodárstva Únie zavedené rôzne zásadné politické iniciatívy, ako napríklad Investičný plán pre Európu a únia kapitálových trhov. Je preto dôležité, aby všetky opatrenia na zníženie rizík bezproblémovo spolupôsobili s uvedenými politickými iniciatívami, ako aj s rozsiahlejšími nedávnymi reformami vo finančnom sektore.

(5)  Ustanovenia tohto nariadenia by mali byť rovnocenné s medzinárodne dohodnutými normami a mali by zabezpečiť neustálu rovnocennosť smernice 2013/36/EÚ a nariadenia č. 575/2013 s rámcom Bazilej III. Cielené úpravy, ktoré by mali odzrkadliť špecifiká Únie a širšie politické úvahy, by mali byť obmedzené z hľadiska rozsahu alebo času, aby nebola ovplyvnená celková správnosť prudenciálneho rámca.

(6)  Rovnako je potrebné zlepšiť existujúce opatrenia na zníženie rizika, a najmä požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, aby sa zabezpečilo ich uplatňovanie primeranejším spôsobom a aby nevytvárali nadmerné zaťaženie pri dodržiavaní právnych predpisov, a to najmä v menších a menej zložitých inštitúciách.

(7)   S ohľadom na uplatňovanie zásady proporcionality je v záujme cieleného zjednodušenia požiadaviek potrebné jasne vymedziť malé a menej zložité inštitúcie. Jediná absolútna prahová hodnota sama osebe špecifiká národných bankových trhov nezohľadní. Je preto potrebné, aby členské štáty mohli podľa vlastného uváženia zosúlaďovať prahovú hodnotu s vnútroštátnymi okolnosťami a v prípade potreby ju upraviť smerom nadol. Vzhľadom na to, že veľkosť inštitúcie samotná nemá rozhodujúci vplyv na rizikový profil inštitúcie, treba okrem toho ďalšími kvalitatívnymi kritériami zabezpečiť, aby sa inštitúcia považovala za malú a menej zložitú a mohla ťažiť z primeranejších pravidiel len vtedy, ak splní všetky príslušné kritériá.

(8)  Ukazovateľ finančnej páky prispieva k zachovaniu finančnej stability tak, že pôsobí ako zabezpečovací mechanizmus kapitálových požiadaviek založených na riziku a obmedzuje hromadenie nadmerného pákového efektu počas hospodárskeho vzostupu. BCBS revidoval medzinárodnú normu o ukazovateli finančnej páky s cieľom presne stanoviť určité aspekty návrhu tohto ukazovateľa. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s revidovanou normou tak, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni pre inštitúcie usadené v Únii, ktoré však pôsobia mimo Únie, a aby sa zabezpečilo, že ukazovateľ finančnej páky zostane efektívnym doplnkom požiadaviek na vlastné zdroje založených na riziku. Preto by mala byť zavedená požiadavka na ukazovateľ finančnej páky, ktorá by dopĺňala súčasný systém podávania správ a zverejňovania ukazovateľa finančnej páky.

(9)  Aby nedochádzalo k zbytočnému obmedzovaniu poskytovania úverov zo strany inštitúcií podnikom a domácnostiam a aby sa zabránilo neopodstatneným nepriaznivým vplyvom na likviditu trhu, požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by mala byť stanovená na takej úrovni, aby pôsobila ako dôveryhodný zabezpečovací mechanizmus proti riziku nadmerného pákového efektu bez toho, aby sa narušil hospodársky rast.

(10)  Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA”), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(9), dospel vo svojej správe o požiadavke na ukazovateľ finančnej páky z 3. augusta 2016 k záveru, že ukazovateľ finančnej páky kapitálu Tier 1 kalibrovaný na úrovni 3 % pre akýkoľvek typ úverovej inštitúcie by predstavoval dôveryhodný zabezpečovací mechanizmus. Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky vo výške 3 % bola odsúhlasená aj na medzinárodnej úrovni zo strany BCBS. Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by mala byť preto kalibrovaná na úrovni 3 %.

(11)  Požiadavkou na ukazovateľ finančnej páky na úrovni 3 % by sa však obmedzili určité obchodné modely a skupiny činností viac než ostatné. Neprimerane by bolo ovplyvnené najmä verejné požičiavanie zo strany verejných rozvojových bánk a oficiálne podporované vývozné úvery. Preto by mal byť ukazovateľ finančnej páky pre uvedené druhy expozícií upravený. Mali by sa preto stanoviť jasné kritériá, ktoré by pomohli určiť verejný mandát takýchto úverových inštitúcií, pričom by mali zahŕňať také aspekty, ako je ich založenie, druh vykonávaných činností, ich cieľ, záruky zo strany verejných orgánov a obmedzenia týkajúce sa prijímania vkladov. O forme a spôsobe zakladania takýchto úverových inštitúcií by však mala naďalej rozhodovať ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestny orgán členského štátu a založenie môže pozostávať z vytvorenia novej úverovej inštitúcie, nadobudnutia alebo prevzatia – a to aj prostredníctvom koncesií a v kontexte postupu riešenia krízovej situácie – už existujúceho subjektu takýmito verejnými orgánmi.

(12)  Ukazovateľ finančnej páky by zároveň nemal narúšať poskytovanie centrálnych zúčtovacích služieb inštitúcií klientom. Preto by počiatočná marža na centrálne zúčtované derivátové transakcie, ktoré inštitúcie prijali ▌ od svojich klientov a ktoré postupujú na centrálne protistrany (ďalej len „CCP”), mali byť vylúčené z veľkosti celkovej expozície.

(13)  Za výnimočných okolností, ktoré oprávňujú vylúčenie určitých expozícií voči centrálnym bankám z ukazovateľa finančnej páky, a s cieľom uľahčiť vykonávanie menových politík by príslušné orgány mali mať možnosť dočasne vylúčiť takéto expozície z veľkosti celkovej expozície. Na uvedený účel by po konzultácii s príslušnou centrálnou bankou mali verejne vyhlásiť, že takéto výnimočné okolnosti nastali. Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by sa s cieľom kompenzovať vplyv vylúčenia mala úmerne prekalibrovať. Takýmto prekalibrovaním by sa malo zabezpečiť vylúčenie rizík pre finančnú stabilitu, ktoré postihujú príslušné bankové sektory, a zachovanie odolnosti poskytovanej ukazovateľom finančnej páky.

(14)  Pre inštitúcie určené ako globálne systémovo významné inštitúcie (ďalej len „G-SII“) v súlade so smernicou 2013/36/EÚ a s normami BCBS týkajúcimi sa vankúša ukazovateľa finančnej páky pre globálne systémovo významné banky (ďalej len „G-SIB“), ktoré boli uverejnené v decembri 2017, je vhodné implementovať požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky. BCBS kalibroval vankúš ukazovateľa finančnej páky s osobitným účelom zmierniť porovnateľne väčšie riziká, ktoré pre finančnú stabilitu predstavujú G-SIB, a vzhľadom na tento kontext by sa mal uplatňovať na G-SII iba v tejto fáze. Mali by sa však vykonať ďalšie analýzy s cieľom určiť, či by bolo vhodné uplatniť požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky na inak systémovo významné inštitúcie (O-SII) vymedzené v smernici 2013/36/EÚ, a ak sa stanoví, že áno, ako by sa mala kalibrácia prispôsobiť osobitným vlastnostiam týchto inštitúcií.

(15)  FSB ▌ 9. novembra 2015 uverejnila hlavné prvky celkovej kapacity na absorpciu strát (ďalej len „norma TLAC“), ktoré schválila G20 na samite v novembri 2015 v Turecku. Norma TLAC si vyžaduje, aby G‑SIB mali v držbe dostatočnú sumu záväzkov vysoko absorbujúcich stratu (teda použiteľných na záchranu pomocou vnútorných zdrojov) na účely zaistenia plynulej a rýchlej absorpcie strát a rekapitalizácie v prípade riešenia krízových situácií. Norma TLAC by sa mala implementovať do práva Únie.

(16)  Pri implementovaní normy TLAC do práva Únie sa musí brať do úvahy existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL”), špecifická pre jednotlivé inštitúcie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(10). Keďže norma TLAC a MREL sledujú rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby inštitúcie mali dostatočnú schopnosť absorbovať straty, by obe tieto požiadavky mali byť doplňujúcimi prvkami spoločného rámca. Z prevádzkového hľadiska by mala byť do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zavedená harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC, a to prostredníctvom novej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pričom by sa prostredníctvom cielených zmien smernice 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014(11) mala pre G-SII zaviesť dodatočná hodnota špecifická pre danú inštitúciu a pre iné než G-SII požiadavka špecifická pre danú inštitúciu. Ustanovenia zavádzajúce normu TLAC v nariadení (EÚ) č. 575/2013 by sa mali vykladať spolu s ustanoveniami zavedenými v smernici 2014/59/EÚ a nariadení (EÚ) č. 806/2014, ako aj v smernici 2013/36/EÚ.

(17)  V súlade s normou TLAC, ktorý pokrýva iba G-SIB, by sa minimálna požiadavka na dostatočnú výšku vlastných zdrojov a záväzkov vysoko absorbujúcich straty zavedená do tohto nariadenia mala uplatňovať iba na G-SII. Pravidlá týkajúce sa oprávnených záväzkov zavedených týmto nariadením by sa však mali uplatňovať sa všetky inštitúcie v súlade s doplňujúcimi úpravami a požiadavkami uvedenými v smernici 2014/59/EÚ.

(18)  Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by sa mala v súlade s normou TLAC vzťahovať na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú buď samé G-SII, alebo sú súčasťou skupiny identifikovanej ako G-SII. Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by sa mala uplatňovať buď na individuálnom, alebo konsolidovanom základe v závislosti od toho, či sú takéto subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, samostatnými inštitúciami bez dcérskych spoločností alebo materskými spoločnosťami.

(19)  Smernica 2014/59/EÚ umožňuje použiť nástroje riešenia krízovej situácie nielen na inštitúcie, ale aj na finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Materské finančné holdingové spoločnosti a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti by preto mali mať dostatočnú kapacitu na absorpciu strát rovnako ako materské inštitúcie.

(20)  S cieľom zabezpečiť účinnosť požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky je nevyhnutné, aby nástroje držané na splnenie uvedenej požiadavky mali vysokú kapacitu na absorpciu strát. Záväzky, ktoré sú vylúčené z nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov uvedeného v smernici 2014/59/EÚ, uvedenú kapacitu nemajú a nemajú ju ani iné záväzky, ktoré – hoci ide v zásade o nástroje, ktoré je možné použiť na záchranu pomocou vnútorných zdrojov – môžu spôsobiť problémy, ak sa v praxi na záchranu použijú. Uvedené záväzky by sa preto nemali považovať za oprávnené z hľadiska požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Na druhej strane majú kapitálové nástroje, ako aj podriadené záväzky, vysokú kapacitu na absorpciu strát. Potenciál záväzkov na absorpciu straty, ktoré majú rovnaké postavenie ako určité vylúčené záväzky, by takisto mal byť uznaný v určitom rozsahu, v súlade s normou TLAC.

(21)  Aby sa predišlo dvojitému započítaniu záväzkov na účely požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, mali by sa zaviesť pravidlá pre odpočet držaných položiek oprávnených záväzkov, ktoré odrážajú zodpovedajúci prístup odpočtu, ktorý už bol vypracovaný v nariadení (EÚ) č. 575/2013 pre kapitálové nástroje. Na základe tohto prístupu by sa mali držané nástroje oprávnených záväzkov najprv odpočítať od oprávnených záväzkov, a pokiaľ neexistujú žiadne dostatočné záväzky, mali by sa uvedené nástroje oprávnených záväzkov odpočítať od nástrojov Tier 2.

(22)  Norma TLAC obsahuje určité kritériá oprávnenosti pre záväzky, ktoré sú prísnejšie ako súčasné kritériá oprávnenosti pre kapitálové nástroje. Na zabezpečenie konzistentnosti by sa kritériá oprávnenosti pre kapitálové nástroje mali zosúladiť, pokiaľ ide o neoprávnenosť nástrojov emitovaných prostredníctvom účelových jednotiek k 1. januáru 2022.

(23)  Je potrebné stanoviť jasný a transparentný proces schvaľovania pre nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktorý môže prispieť k zachovaniu vysokej kvality týchto nástrojov. Na tento účel by príslušné orgány mali byť zodpovedné za schvaľovanie uvedených nástrojov pred tým, než ich inštitúcie môžu klasifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. Príslušné orgány by však nemuseli vyžadovať predchádzajúce schválenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných na základe právnej dokumentácie, ktorú už schválil príslušný orgán a ktorá sa riadi v podstate takými istými ustanoveniami, ako sú ustanovenia v prípade kapitálových nástrojov, pre ktoré inštitúcia získala predchádzajúce povolenie od príslušného orgánu klasifikovať ich ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. V takomto prípade by inštitúcie namiesto požiadania o predchádzajúce schválenie mali mať možnosť informovať príslušné orgány o svojom úmysle emitovať takéto nástroje. Mali by tak urobiť v dostatočnom časovom predstihu pred tým, ako sa nástroje klasifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, aby príslušné orgány mali v prípade potreby čas na preskúmanie týchto nástrojov. Vzhľadom na to, že úlohou EBA je ďalej zbližovať postupy v oblasti dohľadu a zlepšovať kvalitu nástrojov vlastných zdrojov, by príslušné orgány mali konzultovať s EBA pred schválením akejkoľvek novej formy nástrojov vlastného kapitálu Tier 1.

(24)  Kapitálové nástroje sa považujú za oprávnené ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2, len pokiaľ sú v súlade s príslušnými kritériami oprávnenosti. Takéto kapitálové nástroje môžu pozostávať z vlastného imania alebo záväzkov vrátane podriadených úverov, ktoré spĺňajú uvedené kritériá.

(25)  Kapitálové nástroje alebo časti kapitálových nástrojov by mali mať oprávnenie byť kvalifikované ako nástroje vlastných zdrojov, len ak sú splatené. Ak časti určitého nástroja nie sú splatené, nemali by mať oprávnenie byť kvalifikované ako nástroje vlastných zdrojov.

(26)  Nástroje vlastných zdrojov a oprávnené záväzky by nemali byť predmetom dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní, ktoré by ohrozili ich kapacitu na absorpciu strát pri riešení krízových situácií. Nemalo by to znamenať, že zmluvné ustanovenia, ktorými sa záväzky riadia, by mali obsahovať ustanovenie, v ktorom sa výslovne uvádza, že daný nástroj nepodlieha právam na vzájomné započítanie alebo čisté zúčtovanie.

(27)  Vzhľadom na vývoj bankového sektora smerom k ešte viac digitálnemu prostrediu sa softvér stáva dôležitejším typom aktív. Obozretne ocenené softvérové aktíva, ktorých hodnota nie je významne dotknutá riešením krízovej situácie, platobnou neschopnosťou alebo likvidáciou inštitúcie, by nemali podliehať odpočítaniu nehmotných aktív z položiek vlastného kapitálu Tier 1. Uvedená špecifikácia je dôležitá, keďže softvér je široký pojem, ktorý zahŕňa mnoho rôznych typov aktív, z ktorých si nie všetky zachovávajú v situácii po ukončení činnosti svoju hodnotu. V uvedenom kontexte by sa mali zohľadniť rozdiely v ohodnotení a amortizácii softvérových aktív a realizovaný odpredaj takýchto aktív. Okrem toho by sa mal vziať do úvahy aj medzinárodný vývoj a rozdiely v regulačnom zaobchádzaní s investíciami do softvéru, rozmanité prudenciálne pravidlá, ktoré sa uplatňujú na inštitúcie a poisťovne, a rozmanitosť finančného sektora v Únii vrátane neregulovaných subjektov, ako sú napríklad spoločnosti v oblasti finančných technológií.

(28)  Aby sa zabránilo prudkým účinkom, je potrebné zachovať existujúce nástroje, pokiaľ ide o určité kritériá oprávnenosti. V prípade záväzkov emitovaných pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] by sa malo pri nástrojoch vlastných zdrojov a oprávnených záväzkoch upustiť od niektorých kritérií oprávnenosti. Takéto zachovanie stavu by sa malo vzťahovať na záväzky zarátané – tam, kde je to uplatniteľné – do podriadenej časti TLAC a do podriadenej časti MREL podľa smernice 2014/59/EÚ, ako aj na záväzky zarátané – tam, kde je to uplatniteľné – do nepodriadenej časti TLAC a nepodriadenej časti MREL podľa smernice 2014/59/EÚ. V prípade nástrojov vlastných zdrojov by sa zachovanie predchádzajúceho stavu malo skončiť ... [šesť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

(29)  Nástroje oprávnených záväzkov vrátane tých, ktoré majú zostatkovú splatnosť kratšiu ako jeden rok, sa môžu umoriť len s vopred udeleným povolením od orgánu pre riešenie krízových situácií. Takýmto povolením udeleným vopred by mohlo byť aj vopred udelené všeobecné povolenie, pričom v tomto prípade by umorenie muselo nastať v obmedzenej lehote a vo vopred stanovenej výške, na ktorú sa vzťahuje vopred udelené všeobecné povolenie.

(30)  Od prijatia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 bola zmenená medzinárodná norma pre prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami inštitúcií voči CCP s cieľom zlepšiť zaobchádzanie s expozíciami inštitúcií voči kvalifikovaným CCP (ďalej len „QCCP“). Medzi významné revízie tejto normy patrilo používanie jedinej metódy na určovanie požiadavky na vlastné zdroje pre expozície z dôvodu príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, explicitné horné ohraničenie celkových požiadaviek na vlastné zdroje uplatňovaných na expozície voči QCCP a prístup k zachyteniu hodnoty derivátov pri výpočte hypotetických zdrojov QCCP, ktorý by bol citlivejší na riziko. Zároveň však zaobchádzanie s expozíciami voči nekvalifikovaným CCP zostalo bezo zmeny. Vzhľadom na to, že revidovanými medzinárodnými normami sa zaviedol režim zaobchádzania, ktorý je vhodnejší pre prostredie centrálneho zúčtovania, malo by sa zmeniť aj právo Únie tak, aby sa doňho začlenili tieto normy.

(31)  Aby sa zabezpečilo, že inštitúcie budú primerane riadiť svoje expozície vo forme jednotiek alebo podielov v podnikoch kolektívneho investovania (ďalej len „PKI“), pravidlá, ktorými sa riadi režim zaobchádzania s uvedenými expozíciami, by mali zohľadňovať riziká a mali by podporovať transparentnosť vo vzťahu k podkladovým expozíciám PKI. BCBS preto prijal revidovanú normu, ktorá stanovuje jasnú hierarchiu prístupov k výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií pre tieto expozície. Táto hierarchia odzrkadľuje mieru transparentnosti pri podkladových expozíciách. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s uvedenými medzinárodne dohodnutými pravidlami.

(32)  V prípade inštitúcie, ktorá stanovuje minimálnu hodnotu záväzku v konečný prospech retailových klientov za investíciu do jednotky alebo podielu v PKI, a to aj v rámci systému súkromného dôchodkového poistenia so štátnym príspevkom, sa nevyžaduje žiadna platba zo strany inštitúcie ani podniku zahrnutých do toho istého rozsahu prudenciálnej konsolidácie, pokiaľ hodnota jednotiek alebo podielov klienta v PKI neklesne pod garantovanú sumu jeden alebo viackrát počas obdobia uvedeného v zmluve. Pravdepodobnosť vzniku záväzku je preto v praxi nízka. Ak sa minimálna hodnota záväzku inštitúcie obmedzuje na percentuálny podiel sumy, ktorú klient pôvodne investoval do podielov alebo jednotiek v PKI (pevná minimálna hodnota záväzku) alebo na sumu, ktorá závisí od vývoja finančných ukazovateľov alebo trhových indexov do určitého časového bodu, akýkoľvek existujúci kladný rozdiel medzi hodnotou podielov alebo jednotiek klienta a súčasnou hodnotou sumy, na ktorú sa vzťahuje záruka, k danému dátumu predstavuje vankúš a znižuje riziko, že inštitúcia bude musieť vyplatiť sumu, na ktorú sa vzťahuje záruka. Všetky uvedené dôvody opodstatňujú znížený kreditný konverzný faktor.

(33)  Na výpočet hodnoty expozície derivátových transakcií podľa rámca kreditného rizika protistrany poskytuje v súčasnosti nariadenie (EÚ) č. 575/2013 inštitúciám možnosť vybrať si medzi tromi rôznymi štandardizovanými prístupmi: štandardizovaná metóda, metóda ocenenia podľa trhovej hodnoty a metóda pôvodnej expozície.

(34)  Tieto štandardizované prístupy však náležite neuznávajú povahu kolaterálu v expozíciách znižujúcu riziko. Ich kalibrácia je zastaraná a neodrážajú vysokú mieru volatility zaznamenanú počas finančnej krízy. Zároveň ani náležite neuznávajú prínosy vzájomného započítavania. V snahe odstrániť uvedené nedostatky sa BCBS rozhodol štandardizovanú metódu a metódu ocenenia podľa trhovej hodnoty nahradiť novým štandardizovaným prístupom pre výpočet hodnoty expozície v prípade derivátových expozícií, takzvaným štandardizovaným prístupom ku kreditnému riziku protistrany (ďalej len „prístup SA-CCR“). Vzhľadom na to, že revidovanými medzinárodnými normami sa zaviedol nový štandardizovaný prístup, ktorý je vhodnejší pre prostredie centrálneho zúčtovania, aj právo Únie by sa malo zmeniť tak, aby sa doňho začlenili tieto normy.

(35)  V rámci prístupu SA-CCR sa riziko zohľadňuje viac než v štandardizovanej metóde a metóde ocenenia podľa trhovej hodnoty, a preto by tento prístup mal viesť k požiadavkám na vlastné zdroje, ktoré budú lepšie odrážať riziká súvisiace s derivátovými transakciami inštitúcií. Zároveň sa pre niektoré inštitúcie, ktoré v súčasnosti používajú metódu ocenenia podľa trhovej hodnoty, môže prístup SA-CCR javiť ako príliš zložitý a zaťažujúci z hľadiska vykonávania. Pre inštitúcie, ktoré spĺňajú vopred určené kritériá oprávnenosti, ako aj pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorá spĺňa uvedené kritériá na konsolidovanom základe, by sa mala zaviesť zjednodušená verzia prístupu SA-CCR (ďalej len „zjednodušený prístup SA-CCR”). Keďže takáto zjednodušená verzia bude menej citlivá na riziká než prístup SA-CCR, mala by byť vhodne kalibrovaná tak, aby sa zabezpečilo, že nebude podhodnocovať hodnotu expozície derivátových transakcií.

(36)  Pre inštitúcie, ktoré majú ▌ obmedzené derivátové expozície a ktoré v súčasnosti používajú metódu ocenenia podľa trhovej hodnoty alebo metódu pôvodnej expozície, by tak prístup SA-CCR, ako aj zjednodušený prístup SA-CCR mohli byť príliš zložité na vykonávanie. Metóda pôvodnej expozície by preto mala byť vyhradená ako alternatívny prístup pre tie inštitúcie, ktoré spĺňajú vopred určené kritériá oprávnenosti, ako aj pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorá spĺňa uvedené kritériá na konsolidovanom základe, ale v záujme vyriešenia hlavných nedostatkov by sa mala prepracovať.

(37)  S cieľom pomôcť inštitúcii s voľbou povolených prístupov by sa mali zaviesť jasné kritériá. Tieto kritériá by mali vychádzať z rozsahu derivátových činností inštitúcie, ktorá uvádza stupeň sofistikovanosti, ktorý by mala byť daná inštitúcia schopná dodržiavať pri výpočte hodnoty expozície.

(38)  Počas finančnej krízy zaznamenali niektoré inštitúcie usadené v Únii významné straty v rámci obchodnej knihy. U niektorých z nich bola úroveň požadovaného kapitálu v porovnaní so stratami nedostatočná, čo viedlo k tomu, že žiadali o mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Uvedené zistenia viedli BCBS k tomu, aby odstránil niekoľko nedostatkov prudenciálneho zaobchádzania pre pozície v obchodnej knihe, ktoré sú požiadavkami na vlastné zdroje vo vzťahu k trhovému riziku.

(39)  V roku 2009 sa na medzinárodnej úrovni dokončil prvý súbor reforiem, ktorý sa do práva Únie transponoval prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ(12). Reforma z roku 2009 však neriešila štrukturálne nedostatky požiadaviek na vlastné zdroje pre normy trhového rizika. Nedostatok jasnosti, pokiaľ ide o hranicu medzi obchodnými a bankovými knihami, poskytoval príležitosti na regulačnú arbitráž, zatiaľ čo nedostatok citlivosti požiadaviek na vlastné zdroje vo vzťahu k trhovým rizikám neumožnil zachytiť celý rad rizík, ktorým boli inštitúcie vystavené.

(40)  BCBS začal zásadné preskúmanie obchodnej knihy (ďalej len „FRTB”) s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky požiadaviek na vlastné zdroje pre normy trhového rizika. Uvedené úsilie viedlo k vydaniu revidovaného rámca pre trhové riziko v januári 2016. V decembri 2017 sa skupina guvernérov centrálnych bánk a vedúcich pracovníkov centrálnych bánk zodpovedných za dohľad dohodla na predĺžení lehoty implementácie revidovaného rámca pre trhové riziko s cieľom poskytnúť inštitúciám dodatočný čas na rozvoj potrebnej systémovej infraštruktúry, ale aj BCBS, aby sa zaoberal niektorými špecifickými otázkami týkajúcimi sa uvedeného rámca. Táto činnosť zahŕňa preskúmanie kalibrácií štandardizovaného prístupu a prístupu interných modelov s cieľom zabezpečiť súlad s pôvodnými očakávaniami BCBS. Po dokončení uvedeného preskúmania a pred vykonaním posúdenia vplyvu s cieľom posúdiť vplyv výsledných úprav rámca FRTB na inštitúcie v Únii by všetky inštitúcie, ktoré by podliehali rámcu FRTB v Únii, mali začať predkladať správy o výpočtoch odvodených z revidovaného štandardizovaného prístupu. Na uvedený účel a s cieľom v plnej miere zaviesť výpočet týchto požiadaviek na predkladanie správ v súlade s medzinárodným vývojom by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akt v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Komisia by mala tento delegovaný akt prijať do 31. decembra 2019. Inštitúcie by mali začať predkladať správy o tomto výpočte najneskôr jeden rok po prijatí takéhoto delegovaného aktu. Okrem toho by inštitúcie, ktoré dostali súhlas používať prístup interných modelov revidovaného rámca FRTB na účely vykazovania, mali tiež vykazovať výpočet podľa prístupu interných modelov tri roky po jeho úplnom zavedení.

(41)  Zavedenie požiadaviek na predkladanie správ o prístupoch FRTB by sa malo považovať za prvý krok smerom k úplnej implementácii rámca FRTB v Únii. Komisia by s prihliadnutím na konečné úpravy rámca FRTB zo strany BCBS, výsledky vplyvu uvedených úprav na inštitúcie v Únii a na prístupy FRTB, ktoré už boli týmto nariadením stanovené, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ, mala v prípade potreby predložiť Európskemu parlamentu a Rade do 30. júna 2020 legislatívny návrh, ako by sa mal rámec FRTB implementovať v Únii na účely stanovenia požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká.

(42)  Aj na inštitúcie s obmedzenými činnosťami v rámci obchodnej knihy by sa mali vzťahovať požiadavky týkajúce sa primeraného zaobchádzania s trhovým rizikom, čo umožní viacerým inštitúciám s obmedzenými činnosťami v obchodnej knihe uplatňovať rámec kreditného rizika pre pozície v bankovej knihe tak, ako je stanovené v revidovanom znení výnimky pre podniky s malým rozsahom činnosti v obchodnej knihe. Zásadu proporcionality by mala Komisia zohľadňovať aj pri opätovnom posudzovaní, ako by inštitúcie so stredne veľkými činnosťami v obchodnej knihe mali vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko. Na základe vývoja na medzinárodnej úrovni by sa mala preskúmať predovšetkým kalibrácia požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pre inštitúcie so stredne veľkými činnosťami v obchodnej knihe. Dovtedy by inštitúcie so stredne veľkými činnosťami v obchodnej knihe, ako aj inštitúcie s činnosťami malého rozsahu v obchodnej knihe mali byť oslobodené od požiadaviek na predkladanie správ v rámci FRTB.

(43)  Rámec veľkých majetkových angažovaností by mal byť posilnený s cieľom zlepšiť schopnosť inštitúcií absorbovať straty a lepšie dodržiavať medzinárodné normy. Na tento účel by sa ako kapitálový základ na výpočet limitu veľkých majetkových angažovaností mala použiť vyššia kvalita kapitálu a expozície voči kreditným derivátom by sa mali počítať v súlade s prístupom SA-CCR. Limit na expozície, ktoré môžu mať G-SII voči iným G-SII, by sa okrem toho mal znížiť s cieľom znížiť systémové riziká súvisiace s prepojeniami medzi veľkými inštitúciami a dosah, ktorý môže mať zlyhanie protistrany G-SII na finančnú stabilitu.

(44)  Aj keď ukazovateľ krytia likvidity (ďalej len „LCR“) zabezpečuje, že inštitúcie budú schopné odolávať vážnemu krátkodobému zaťaženiu, nezaručuje, že tieto inštitúcie budú mať stabilnú štruktúru financovania z dlhodobejšieho hľadiska. Je teda zrejmé, že podrobná záväzná požiadavka stabilného financovania by mala byť vytvorená na úrovni Únie a mala by byť splnená za každých okolností s cieľom zabrániť nadmernému nesúladu splatnosti aktív a záväzkov a prílišnému spoliehaniu sa na krátkodobé veľkoobchodné financovanie.

(45)  V súlade s normou stabilného financovania stanovenou zo strany BCBS by sa preto mali prijať pravidlá na vymedzenie požiadavky na stabilné financovanie ako pomer množstva dostupného stabilného financovania danej inštitúcie k výške jej požadovaného stabilného financovania v horizonte jedného roka. Uvedená ▌záväzná požiadavka by sa mala nazývať požiadavka na pomer čistého stabilného financovania (ďalej len „NSFR“). Výška dostupného stabilného financovania by sa mala vypočítať tak, že sa záväzky a vlastné zdroje inštitúcie vynásobia príslušnými koeficientmi, ktoré odzrkadľujú ich mieru spoľahlivosti v jednoročnom horizonte NSFR. Výška požadovaného stabilného financovania by sa mala vypočítať tak, že sa aktíva a podsúvahové expozície inštitúcie vynásobia príslušnými koeficientmi, ktoré odzrkadľujú vlastnosti ich likvidity a zostatkovú splatnosť v jednoročnom horizonte NSFR.

(46)  NSFR by sa mal vyjadrovať ako percentuálny podiel a mal by byť nastavený na minimálnu úroveň 100 %, čo znamená, že inštitúcia má dostatočné stabilné financovane na splnenie svojich finančných potrieb v jednoročnom horizonte za normálnych aj sťažených podmienok. Ak jej NSFR klesne pod úroveň 100 %, inštitúcia by mala dodržať osobitné požiadavky, ktoré sa stanovujú v nariadení (EÚ) č. 575/2013, aby včas vrátila svoj NSFR na minimálnu úroveň. V prípade nedodržania požiadavky NSFR by sa opatrenia v oblasti dohľadu nemali uplatňovať automaticky ▌. Namiesto toho by príslušné orgány mali dôvody nedodržania požiadavky NSFR posúdiť pred tým, ako určia prípadné opatrenia v oblasti dohľadu.

(47)  V súlade s odporúčaniami EBA uvedenými v správe z 15. decembra 2015 o požiadavkách na čisté stabilné financovanie, ktorá bola vypracovaná v súlade s článkom 510 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by pravidlá pre výpočet NSFR mali byť úzko zosúladené s normami BCBS vrátane vývoja v oblasti týchto noriem, pokiaľ ide o zaobchádzanie s derivátovými transakciami. Nutnosť vziať do úvahy niektoré európske špecifiká, aby sa zabezpečilo, že požiadavka NSFR nebráni financovaniu reálnej európskej ekonomiky, však odôvodňuje prijatie istých úprav NSFR, ktoré vypracoval BCBS pre vymedzenie požiadavky európskeho NSFR. Uvedené úpravy vzhľadom na európsky kontext odporúča EBA a súvisia predovšetkým s konkrétnymi režimami zaobchádzania s: modelmi postupovania úverov vo všeobecnosti a emitovaním krytých dlhopisov konkrétne; činnosťami obchodného financovania; centralizovanými regulovanými úsporami; rezidenčnými zaručenými pôžičkami; ▌ úverovými združeniami; CCP a centrálnymi depozitármi cenných papierov (ďalej len „CSD”), ktoré nevykonávajú žiadnu významnú zmenu lehoty splatnosti. Tieto navrhované špecifické režimy zaobchádzania zoširoka odzrkadľujú preferenčný režim zaobchádzania, ktorý bol týmto činnostiam udelený v rámci európskeho LCR v porovnaní s LCR, ktorý vypracoval BCBS. Keďže NSFR dopĺňa LCR, mali by byť tieto dva ukazovatele vo svojom vymedzení a kalibrácii konzistentné. Platí to najmä pri koeficientoch požadovaného stabilného financovania, ktoré sa vzťahujú na vysokokvalitné likvidné aktíva LCR pre výpočet NSFR a ktoré by mali odzrkadliť vymedzenia a zrážky európskeho LCR bez ohľadu na dodržiavanie všeobecných a prevádzkových požiadaviek stanovených pre výpočet LCR, ktoré nie sú vhodné v jednoročnom horizonte výpočtu NSFR.

(48)  Nad mieru európskych špecifík by ▌ zaobchádzanie s derivátovými transakciami v rámci NSFR, ktorý vypracoval BCBS, mohlo mať významný vplyv na derivátové činnosti inštitúcií, a v dôsledku toho na európske finančné trhy a na prístup koncových používateľov k niektorým operáciám. Zavedením NSFR, ktorý vypracoval BCBS, by sa mohli nenáležite a neprimerane ovplyvniť derivátové transakcie a niektoré vzájomne prepojené transakcie vrátane zúčtovacích činností bez toho, aby boli predmetom rozsiahlych štúdií kvantitatívneho vplyvu a verejnej konzultácie. Dodatočná požiadavka mať 5 % až 20 % stabilného financovania oproti brutto derivátovým záväzkom sa vo všeobecnosti považuje za prísne opatrenie na zachytávanie dodatočných rizík financovania spojených s možným nárastom derivátových záväzkov v horizonte jedného roka a je predmetom preskúmania na úrovni BCBS. Uvedená požiadavka zavedená na úrovni 5 % v súlade s diskrečným právom, ktoré BCBS prenechal jurisdikciám s cieľom znížiť koeficient požadovaného stabilného financovania v súvislosti s brutto derivátovými záväzkami, by sa potom mohla zmeniť tak, aby sa zohľadnil vývoj na úrovni BCBS a vyhlo sa možným neúmyselným dôsledkom, ako je bránenie dobrému fungovaniu európskych finančných trhov a poskytovaniu nástrojov na hedžovanie rizika inštitúciám a koncovým používateľom vrátane podnikov, aby sa zaistilo ich financovanie ako jeden z cieľov únie kapitálových trhov.

(49)  Asymetrické zaobchádzanie zo strany BCBS s krátkodobým financovaním, ako napríklad repo obchodmi (stabilné financovanie sa neuznáva), a krátkodobými pôžičkami, ako napríklad reverznými repo obchodmi (vyžaduje sa určité stabilné financovanie – 10 % v prípade, že je zabezpečené kolaterálom vo forme vysokokvalitných likvidných aktív úrovne 1 – HQLA – ako sú vymedzené v LCR, a 15 % pre ostatné transakcie) v prípade finančných klientov má odrádzať od rozsiahlych krátkodobých finančných prepojení medzi finančnými klientmi, pretože takéto väzby sú zdrojom prepojenia a v prípade zlyhania sťažujú riešenie krízovej situácie konkrétnej inštitúcie bez rizika nákazy pre zvyšok finančného systému. Kalibrácia asymetrie je však ▌ konzervatívna a môže mať vplyv na likviditu cenných papierov, ktoré sa zvyčajne používajú ako kolaterál v krátkodobých transakciách, najmä pri štátnych dlhopisoch, pretože inštitúcie pravdepodobne znížia objem svojich operácií na repo trhoch. Zároveň by to mohlo narušiť aj činnosti tvorby trhu, pretože repo trhy uľahčujú riadenie potrebných zásob, čo je v rozpore s cieľmi únie kapitálových trhov. V záujme toho, aby inštitúcie mali dosť času na postupné prispôsobenie sa uvedenej konzervatívnej kalibrácii, by sa malo zaviesť prechodné obdobie, počas ktorého by sa koeficienty požadovaného stabilného financovania dočasne znížili. Rozsah dočasného zníženia koeficientov požadovaného stabilného financovania by mal závisieť od typov transakcií a druhu kolaterálu použitého v týchto transakciách.

(50)  Okrem dočasného prekalibrovania koeficientu požadovaného stabilného financovania, ktorý vypracoval BCBS a ktorý sa vzťahuje na krátkodobé reverzné repo transakcie s finančnými klientmi zabezpečené štátnymi dlhopismi ▌, bola preukázaná nutnosť vykonať určité ďalšie úpravy, aby sa zabezpečilo, že zavedenie požiadavky NSFR nebude brániť likvidite trhov so štátnymi dlhopismi. Koeficient požadovaného stabilného financovania vo výške 5 %, ktorý vypracoval BCBS a ktorý sa vzťahuje na HQLA úrovne 1 vrátane štátnych dlhopisov, znamená, že inštitúcie by museli mať k dispozícii dlhodobé nezabezpečené financovanie v tejto percentuálnej výške bez ohľadu na dobu, počas ktorej očakávajú, že budú mať takéto štátne dlhopisy v držbe. Táto skutočnosť by potenciálne mohla ďalej motivovať inštitúcie, aby ukladali hotovosť v centrálnych bankách namiesto toho, aby sa správali ako primárni obchodníci a poskytovali likviditu na trhoch so štátnymi dlhopismi. Okrem toho to nie je konzistentné s LCR, ktorý uznáva plnú likviditu uvedených aktív, dokonca aj v čase vážneho nedostatku likvidity (0 % zrážka). Koeficient požadovaného stabilného financovania pre HQLA úrovne 1 tak, ako sú vymedzené v európskom LCR, s výnimkou mimoriadne kvalitných krytých dlhopisov, by sa mal preto znížiť z 5 % na 0 %.

(51)  Okrem toho všetky HQLA úrovne 1 tak, ako sú vymedzené v európskom LCR, s výnimkou mimoriadne kvalitných krytých dlhopisov, prijatých ako variačné marže v derivátových zmluvách, by mali kompenzovať derivátové aktíva, zatiaľ čo NSFR, ktorý vypracoval BCBS, akceptuje len hotovosť v medziach rešpektovania podmienok rámca finančnej páky na kompenzáciu derivátových aktív. Uvedené širšie uznanie aktív získaných ako variačné marže prispeje k likvidite trhov so štátnymi dlhopismi, zabráni sa ním penalizácii koncových používateľov, ktorí majú veľké množstvo štátnych dlhopisov, ale len málo hotovosti (ako sú dôchodkové fondy), a zabráni sa ním ďalšiemu napätiu súvisiacemu s dopytom po hotovosti na repo trhoch.

(52)  Požiadavka NSFR by sa mala na individuálnom aj konsolidovanom základe vzťahovať na inštitúcie, pokiaľ príslušné orgány neupustia od uplatnenia požiadavky NSFR na individuálnom základe. Pokiaľ sa neupustilo od uplatňovania požiadavky NSFR na individuálnom základe, transakcie medzi dvomi inštitúciami, ktoré patria do rovnakej skupiny alebo rovnakej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, by mali v zásade získať symetrické dostupné a požadované koeficienty stabilného financovania, aby sa vyhlo strate financovania na internom trhu a nebránilo účinnému riadeniu likvidity v európskych skupinách, v ktorých sa likvidita riadi na centrálnej úrovni. Takéto preferenčné symetrické zaobchádzanie by sa malo udeliť len vnútroskupinovým transakciám, keď sú zavedené všetky potrebné záruky, na základe dodatočných kritérií pre cezhraničné transakcie a len s predchádzajúcim súhlasom dotknutých príslušných orgánov, pretože sa nedá predpokladať, že inštitúcie, ktoré majú problémy pri plnení svojich platobných povinností, vždy dostanú finančnú podporu od iných podnikov patriacich do rovnakej skupiny alebo tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia.

(53)  Malé a menej zložité inštitúcie by mali mať možnosť použiť zjednodušenú verziu požiadavky NSFR. Zjednodušená, menej podrobná verzia NFSR by mala zahŕňať zhromažďovanie obmedzeného počtu údajových bodov, čím by sa v súlade so zásadou proporcionality znížila zložitosť výpočtu pre tieto inštitúcie, a pritom by sa zabezpečilo, aby si tieto inštitúcie zachovali dostatočný koeficient stabilného financovania prostredníctvom kalibrácie, ktorá by mala byť aspoň tak konzervatívna ako kalibrácia v rámci plnohodnotnej požiadavky NSFR. Príslušné orgány by však mali mať možnosť vyžadovať, aby malé a menej zložité inštitúcie uplatňovali namiesto zjednodušenej verzie plnohodnotnú požiadavku NSFR.

(54)  Konsolidácia dcérskych spoločností v tretích krajinách by mala náležite brať do úvahy požiadavky na stabilné financovanie platné v týchto krajinách. V súlade s tým by sa pravidlami konsolidácie v Únii nemalo zavádzať výhodnejšie zaobchádzanie pre dostupné a požadované stabilné financovanie v dcérskych spoločnostiach tretích krajín než je zaobchádzanie, ktoré je k dispozícii podľa vnútroštátneho práva uvedených tretích krajín.

(55)  Od inštitúcií by sa malo vyžadovať, aby predkladali svojim príslušným orgánom správy v mene vykazovania o záväznom podrobnom NSFR pre všetky položky a samostatne pre položky denominované v každej významnej mene, s cieľom zabezpečiť vhodné monitorovanie možného nesúladu mien. Požiadavka NSFR by nemala podrobovať inštitúcie žiadnym požiadavkám na dvojité vykazovanie ani požiadavkám na vykazovanie, ktoré nie sú v súlade s platnými predpismi, a inštitúcie by mali mať zaručený dostatočný čas na prípravu, kým nové požiadavky na vykazovanie nadobudnú účinnosť.

(56)  Keďže poskytovanie zmysluplných a porovnateľných informácií o spoločných kľúčových rizikových ukazovateľoch inštitúcií trhu je základným princípom zdravého bankového systému, je nevyhnutné znížiť informačnú asymetriu v maximálnej možnej miere a uľahčiť porovnateľnosť rizikových profilov úverových inštitúcií v rámci jurisdikcií aj medzi nimi. BCBS uverejnil v januári 2015 revidované normy zverejňovania v rámci 3. piliera s cieľom zlepšiť porovnateľnosť, kvalitu a konzistentnosť regulačných zverejnení inštitúcií pre trh. Preto je vhodné zmeniť existujúce požiadavky na zverejňovanie, aby sa uvedené nové medzinárodné normy mohli implementovať.

(57)  Respondenti na výzvu Komisie na predloženie dôkazov o regulačnom rámci EÚ pre finančné služby považovali súčasné požiadavky na zverejňovanie za neprimerané a zaťažujúce pre menšie inštitúcie. Bez toho, aby bolo dotknuté lepšie zosúladenie zverejňovania s medzinárodnými normami, by sa mohlo od malých a menej zložitých inštitúcií požadovať menej časté a menej podrobné zverejňovanie informácií, ako od väčších subjektov, čím sa zníži administratívne zaťaženie, ktorému sú vystavené.

(58)   Mali by sa vykonať určité objasnenia v súvislosti so zverejňovaním informácií o odmeňovaní. Požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa odmeňovania stanovené v tomto nariadení by mali byť zlučiteľné s cieľmi pravidiel odmeňovania, konkrétne s cieľom zriadiť a viesť pre kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcií, také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným riadením rizík. Okrem toho by sa malo od inštitúcií, ktoré využívajú výnimky z určitých pravidiel odmeňovania, vyžadovať, aby zverejňovali informácie o takejto výnimke.

(59)  Malé a stredné podniky (ďalej len „MSP”) sú jedným z pilierov hospodárstva Únie, pretože zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní hospodárskeho rastu a vytváraní pracovných miest. Keďže MSP nesú nižšie trhové riziko než väčšie podniky, kapitálové požiadavky pre expozície voči MSP by mali byť nižšie než pre expozície voči veľkým podnikom s cieľom zabezpečiť optimálne bankové financovanie MSP. Expozície voči MSP do výšky 1,5 milióna EUR v súčasnosti podliehajú zníženiu hodnoty rizikovo váženej expozície o 23,81 %. Keďže prahová hodnota vo výške 1,5 milióna EUR pre expozíciu voči MSP nenaznačuje zmenu rizikovosti MSP, zníženie kapitálových požiadaviek by sa malo rozšíriť na expozície voči MSP ▌ do výšky 2,5 milióna EUR a ▌ časť expozícií voči MSP prevyšujúca 2,5 milióna EUR by mala podliehať 15 % zníženiu kapitálových požiadaviek.

(60)  Investície do infraštruktúry sú nevyhnutné na posilnenie konkurencieschopnosti Európy a stimulovanie vytvárania pracovných miest. Oživenie a budúci rast hospodárstva Únie závisí do značnej miery na dostupnosti kapitálu pre strategické investície európskeho významu do infraštruktúry, najmä do širokopásmových a energetických sietí, ako aj do dopravnej infraštruktúry vrátane infraštruktúry pre elektromobilitu, najmä v priemyselných centrách; ďalej do vzdelávania, výskumu a inovácií; obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Investičný plán pre Európu si kladie za cieľ podporiť dodatočné financovanie životaschopných projektov v oblasti infraštruktúry, okrem iného prostredníctvom mobilizácie ďalších súkromných zdrojov financovania. Pre rad potenciálnych investorov je hlavnou obavou ponímaná absencia životaschopných projektov a obmedzená schopnosť správne vyhodnotiť riziko vzhľadom na ich prirodzene komplexnú povahu.

(61)  S cieľom podporiť súkromné​ a verejné investície do projektov infraštruktúry je potrebné stanoviť regulačné prostredie, ktoré dokáže podporovať vysokokvalitné projekty v oblasti infraštruktúry a znížiť riziká pre investorov. Mali by sa obmedziť najmä požiadavky na vlastné zdroje v prípade expozícií voči projektom infraštruktúry za predpokladu, že vyhovujú súboru kritérií, ktoré dokážu znížiť ich rizikový profil a zvýšiť predvídateľnosť peňažných tokov. Komisia by mala preskúmať ustanovenie o vysokokvalitných projektoch infraštruktúry s cieľom posúdiť: jeho vplyv na objem investícií do infraštruktúry zo strany inštitúcií a kvalitu investícií s ohľadom na ciele Únie v oblasti prechodu na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a jeho primeranosť z prudenciálneho hľadiska. Komisia by mala zároveň zvážiť, či je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti uvedených ustanovení o investície do infraštruktúry zo strany podnikov.

(62)  Podľa odporúčania EBA európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA”) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(13) a Európska centrálna banka, CCP vzhľadom na ich odlišný obchodný model, by mali byť vyňaté z ukazovateľa finančnej páky, pretože sa od nich vyžaduje, aby získali bankovú licenciu, len z dôvodu, že im bol umožnený prístup k jednodňovým nástrojom centrálnych bánk, a aby plnili svoje úlohy ako kľúčové činitele na dosiahnutie dôležitých politických a regulačných cieľov vo finančnom sektore.

(63)  Okrem toho expozície centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie pôsobiť ako úverové inštitúcie, a expozície úverových inštitúcií určených v súlade s článkom 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014(14), ako je pokladničná hotovosť vyplývajúca z vedenia peňažných účtov účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi a držiteľom účtov cenných papierov a z prijímania ich vkladov, by mali byť vylúčené z veľkosti celkovej expozície, pretože nevytvárajú riziko nadmerného využívania pákového efektu, pretože táto pokladničná hotovosť sa používa výhradne na účely vyrovnania transakcie v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

(64)  Vzhľadom na to, že usmernenie o dodatočných vlastných zdrojoch uvedené v smernici 2013/36/EÚ je cieľovou hodnotou kapitálu, v ktorej sa zohľadňujú očakávania v oblasti dohľadu, nemalo by byť predmetom povinného zverejnenia ani zákazu zverejnenia zo strany príslušných orgánov podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo uvedenej smernice.

(65)  S cieľom zabezpečiť vhodné vymedzenie niektorých špecifických technických ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a zohľadniť možný vývoj v oblasti noriem na medzinárodnej úrovni by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu výrobkov alebo služieb, ktorých aktíva a záväzky sa môžu považovať za vzájomne závislé; pokiaľ ide o zmenu zoznamu multilaterálnych rozvojových bánk; pokiaľ ide o zmenu požiadaviek na predkladanie správ o trhovom riziku; a pokiaľ ide o spresnenie dodatočných požiadaviek na likviditu. Je osobitne dôležité, aby pred prijatím týchto aktov Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(15). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa Európskemu parlamentu a Rade zasielajú všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa týkajú prípravy delegovaných aktov.

(66)  Technickými predpismi by sa mala zabezpečiť dôsledná harmonizácia požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013. EBA ako orgán, ktorý disponuje vysoko špecializovanými odbornými znalosťami, by mal byť poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii. Regulačné technické normy by sa mali vypracovať v oblasti prudenciálnej konsolidácie, vlastných zdrojov, TLAC, zaobchádzania s expozíciami zabezpečenými hypotékami na nehnuteľný majetok, kapitálových investícií do fondov, výpočtu straty v prípade zlyhania podľa prístupu interných ratingov pre kreditné riziko, trhového rizika, veľkej majetkovej angažovanosti a likvidity. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia a EBA by mali zabezpečiť, aby uvedené predpisy a požiadavky mohli všetky dotknuté inštitúcie uplatňovať spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a komplexnosti uvedených inštitúcií a ich činností.

(67)  S cieľom uľahčiť porovnateľnosť zverejňovaných informácií by mal EBA byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických prepisov, v ktorých sa stanovia štandardizované vzory na zverejňovanie informácií, ktoré budú pokrývať všetky podstatné požiadavky na zverejňovanie stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Pri vypracúvaní uvedených štandardov by EBA mal zohľadňovať veľkosť a komplexnosť inštitúcií, ako aj povahu a úroveň rizika ich činností. EBA by mal poskytovať správy o tom, kde je možné zlepšiť proporcionalitu balíka právnych predpisov Únie v oblasti vykazovania na účely dohľadu, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, úroveň podrobnosti alebo frekvenciu, a aspoň poskytovať konkrétne odporúčania v súvislosti s tým, ako prostredníctvom primeraného zjednodušenia požiadaviek znížiť priemerné náklady na dodržiavanie predpisov pre malé inštitúcie ideálne o 20 % a aspoň o 10 %. EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré sa priložia k tejto správe. Komisia by mala byť oprávnená prijímať tieto vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s článkom 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(68)  S cieľom uľahčiť inštitúciám dodržiavanie pravidiel uvedených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ, ako aj regulačných technických predpisov, vykonávacích technických predpisov, usmernení a vzorov prijatých na vykonávanie uvedených pravidiel by EBA mal vypracovať nástroj IT zameraný na zorientovanie inštitúcií pri uplatňovaní príslušných ustanovení, noriem, usmernení a vzorov podľa ich veľkosti a obchodného modelu.

(69)  Okrem správy o možnom znížení nákladov a do ... [dvanásť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] by EBA mal – v spolupráci so všetkými príslušnými orgánmi, konkrétne tými, ktoré zodpovedajú za prudenciálny dohľad, riešenie krízových situácií a systémy ochrany vkladov, a najmä v spolupráci s Európskym systémom centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) – vypracovať správu o uskutočniteľnosti, pokiaľ ide o vytvorenie jednotného a integrovaného systému zhromažďovania štatistických údajov a údajov z oblasti riešenia krízových situácií a prudenciálneho dohľadu. S prihliadnutím na predchádzajúcu prácu ESCB v oblasti integrovaného zhromažďovania údajov by uvedená správa mala poskytnúť analýzu nákladov a prínosov, pokiaľ ide o vytvorenie centrálneho miesta zhromažďovania údajov v rámci integrovaného systému nahlasovania údajov, pokiaľ ide o štatistické a regulačné údaje pre všetky inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v Únii. Takýto systém by mal okrem iného využívať na zhromažďovanie údajov konzistentné vymedzenia a normy a zaručovať spoľahlivú a neustálu výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, a tým zabezpečiť prísnu dôvernosť zhromaždených údajov, dôrazné overovanie prístupového práva do systému a jeho riadenie, ako aj kybernetickú bezpečnosť. Cieľom takejto centralizácie a harmonizácie podávania správ na európskej úrovni je zabraňovať tomu, aby rôzne orgány podávali žiadosti o podobné alebo rovnaké údaje, čím sa výrazne zníži administratívne a finančné zaťaženie príslušných orgánov, ako aj inštitúcií. Komisia by prípadne s prihliadnutím na správu o uskutočniteľnosti, ktorú vypracuje EBA, mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť legislatívny návrh.

(70)  Cieľom príslušných alebo určených orgánov by malo byť zabrániť akejkoľvek forme duplicitného alebo nekonzistentného používania v rámci vykonávania makroprudenciálnych právomocí stanovených v nariadení EÚ č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ. Relevantné príslušné alebo určené orgány by predovšetkým mali náležite posúdiť, či opatrenia, ktoré prijímajú podľa článku 124, 164 alebo 458 nariadenia EÚ č. 575/2013, nie sú duplicitné alebo v rozpore s inými existujúcimi alebo plánovanými opatreniami podľa článku 133 smernice 2013/36/EÚ.

(71)  S ohľadom na zmeny v režime zaobchádzania s expozíciami voči QCCP, konkrétne s ohľadom na režim zaobchádzania s príspevkami inštitúcií do fondov pre prípad zlyhania QCCP stanovený v tomto nariadení, by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť aj príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012(16), ktoré sa do uvedeného nariadenia zaviedli nariadením (EÚ) č. 575/2013 a ktoré spresňujú výpočet hypotetického kapitálu CCP, ktorý inštitúcie následne používajú na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje.

(72)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie a zlepšenie už existujúcich právnych aktov Únie zabezpečujúcich jednotné prudenciálne požiadavky, ktoré sa vzťahujú na ▌inštitúcie ▌v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(73)  S cieľom umožniť riadny odklon od holdingových poisťovní, ktoré nepodliehajú dodatočnému dohľadu, mala by sa uplatniť pozmenená verzia prechodných ustanovení ktoré sa týkajú odpočítavania kapitálových podielov v poisťovniach, a to s retroaktívnym účinkom od 1. januára 2019.

(74)  Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

1.  Články 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

„Článok 1

Rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa všeobecných prudenciálnych požiadaviek, ktoré musia spĺňať inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, nad ktorými sa vykonáva dohľad podľa smernice 2013/36/EÚ, v súvislosti s týmito položkami:

   a) požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sa vzťahujú na plne vyčísliteľné, jednotné a štandardizované prvky kreditného rizika, trhového rizika, operačného rizika ▌, rizika vyrovnania a finančnej páky;
   b) požiadavky obmedzujúce veľkú majetkovú angažovanosť;
   c) požiadavky na likviditu, ktoré sa vzťahujú na plne vyčísliteľné, jednotné a štandardizované prvky rizika likvidity;
   d) požiadavky na predkladanie správ v súvislosti s písmenami a), b) a c);
   e) požiadavky na zverejňovanie.

V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré musia spĺňať subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú globálnymi systémovo významnými inštitúciami (G‑SII) alebo tvoria časť G-SII a významnými dcérskymi spoločnosťami G-SII mimo EÚ.

Týmto nariadením sa neupravujú požiadavky na uverejňovanie v prípade príslušných orgánov v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad inštitúciami, ako sa stanovuje v smernici 2013/36/EÚ.

Článok 2

Právomoci v oblasti dohľadu

   1. Na účel zabezpečenia súladu s týmto nariadením majú príslušné orgány právomoci a dodržiavajú postupy stanovené v smernici 2013/36/EÚ a v tomto nariadení.
   2. Na účel zabezpečenia súladu s týmto nariadením majú orgány pre riešenie krízových situácií právomoci a dodržiavajú postupy stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ* a v tomto nariadení.
   3. Na účel zabezpečenia súladu s požiadavkami na vlastné zdroje a oprávnené záväzky príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú.
   4. Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014**a Európska centrálna banka na účel zabezpečenia súladu v rámci svojich príslušných právomocí vo vzťahu k úlohám, ktoré sú na ne prenesené nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013***, zabezpečujú pravidelnú a spoľahlivú výmenu príslušných informácií.

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

*** Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).“

"

2.  Článok 4 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  bod 7) sa nahrádza takto:"

„7) „podnik kolektívneho investovania“ alebo „PKI“ je PKIPCP vymedzený v článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES* alebo alternatívny investičný fond (ďalej len „AIF“) vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ**;

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).“;

"

ii)  bod 20) sa nahrádza takto:"

„20) „finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia, ktorej dcérskymi spoločnosťami sú výhradne alebo prevažne inštitúcie alebo finančné inštitúcie a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou; dcérske spoločnosti finančnej inštitúcie sú prevažne inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, pričom aspoň jedna z nich je inštitúciou a viac než 50 % vlastného imania, konsolidovaných aktív, príjmov, zamestnancov alebo iného ukazovateľa finančnej inštitúcie, ktorý príslušný orgán považuje za relevantný ▌, súvisí s dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami;“;

"

iii)  bod 26) sa nahrádza takto:"

„26) „finančná inštitúcia“ je spoločnosť, ktorá nie je inštitúciou a ani čisto priemyselnou holdingovou spoločnosťou a ktorej hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viac činností uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ, vrátane finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, platobnej inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366* a správcovskej spoločnosti, ale s výnimkou holdingových poisťovní a zmiešaných holdingových poisťovní vymedzených v článku 212 ods. 1 písm. f), resp. g) smernice 2009/138/ES;

––––––––––––––––––––––––

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).“;

"

iv)   bod 28) sa nahrádza takto:"

„28) „materská inštitúcia v členskom štáte“ je inštitúcia v členskom štáte, ktorej dcérskou spoločnosťou je inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik pomocných služieb alebo ktorá má účasť v inštitúcii alebo finančnej inštitúcii alebo podniku pomocných služieb, a ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;“;

"

v)   vkladajú sa tieto písmená:"

„29a) „materská investičná spoločnosť v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá je investičnou spoločnosťou;

   29b) „materská investičná spoločnosť v EÚ“ je materská inštitúcia v EÚ, ktorá je investičnou spoločnosťou;
   29c) „materská úverová inštitúcia v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá je úverovou inštitúciou;
   29d) „materská úverová inštitúcia v EÚ“ je materská inštitúcia v EÚ, ktorá je úverovou inštitúciou;“;

"

vi)  v bode 39 sa dopĺňa tento odsek:"

„Dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmene a) alebo b), sa vzhľadom na svoju priamu expozíciu voči tej istej CCP na účely zúčtovacích činností nepovažujú za skupinu prepojených klientov.“;

"

vii)   bod 41) sa nahrádza takto:"

„41) „orgán konsolidovaného dohľadu“ je príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ;“;

"

viii)  v bode 71 sa úvodná veta v písmene b) nahrádza takto:"

„b) na účely článku 97 to predstavuje súčet týchto položiek:“;

"

ix)  v bode 72 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) ide o regulovaný trh alebo trh tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s postupom stanoveným v článku 25 ods. 4 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ*;

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).“;

"

x)  bod 86) sa nahrádza takto:"

„86) „obchodná kniha“ sú všetky pozície vo finančných nástrojoch a komoditách, ktoré inštitúcia drží buď s úmyslom obchodovania, alebo s cieľom hedžovať pozície držané s úmyslom obchodovania ▌v súlade s článkom 104 ▌;“;

"

xi)  bod 91) sa nahrádza takto:"

„91) „obchodná expozícia“ je aktuálna expozícia vrátane variačnej marže splatnej zúčtovaciemu členovi, ale ešte neprijatej, a akákoľvek potenciálna budúca expozícia zúčtovacieho člena alebo klienta voči CCP vyplývajúca zo zmlúv a transakcií uvedených v článku 301 ods. 1 písm. a), b) a c), ako aj počiatočná marža;“;

"

xii)  bod 96) sa nahrádza takto:"

„96) „interný hedžing“ je pozícia, ktorá významne kompenzuje jednotlivé rizikové prvky medzi pozíciou v obchodnej knihe a jednou alebo viacerými pozíciami v neobchodnej knihe alebo medzi dvoma trading deskmi;“;

"

xiii)   v bode 127 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) inštitúcie patria do tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7, alebo sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu v sieti;“;

"

xiv)   bod 128) sa nahrádza takto:"

„128) „rozdeliteľné položky“ je suma zisku na konci posledného finančného roka zvýšená o všetok nerozdelený zisk z predchádzajúcich období a rezervné fondy, ktoré sú k dispozícii na tento účel, pred rozdelením držiteľom nástrojov vlastného kapitálu, a znížená o všetky neuhradené straty z predchádzajúcich období, všetok nerozdeliteľný zisk podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva alebo predpisov inštitúcie a všetky sumy vložené do nerozdeliteľných rezervných fondov v súlade s vnútroštátnym právom alebo stanovami inštitúcie, v každom prípade pri zohľadnení osobitnej kategórie nástrojov vlastného kapitálu, ktorých sa týka právo Únie alebo vnútroštátne právo, predpisy alebo stanovy inštitúcie; výška takýchto ziskov, strát a rezervných fondov sa určuje na základe individuálnej účtovnej závierky inštitúcie, a nie na základe konsolidovanej účtovnej závierky;“;

"

xv)  dopĺňajú sa tieto body:"

„130) „orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán pre riešenie krízových situácií vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/59/EÚ;

   131) „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 83a smernice 2014/59/EÚ;
   132) „skupina, ktorej krízová situácia sa rieši“ je skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, vymedzená v článku 2 ods. 1 bode 83b smernice 2014/59/EÚ;
   133) „globálne systémovo významná inštitúcia“ alebo „G-SII“ je G-SII, ktorá bola určená v súlade s článkom 131 ods. 1 a 2 smernice 2013/36/EÚ;
   134) „globálne systémovo významná inštitúcia mimo EÚ“ alebo „G-SII mimo EÚ“ je globálne systémovo významná banková skupina alebo banka (G-SIB), ktorá nie je G-SII a ktorá je zahrnutá do pravidelne aktualizovaného zoznamu G-SIB, ktorý uverejňuje Rada pre finančnú stabilitu;
   135) „významná dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť, ktorá na individuálnom alebo konsolidovanom základe spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
   a) daná dcérska spoločnosť drží viac než 5 % konsolidovaných rizikovo vážených aktív svojej pôvodnej materskej spoločnosti;
   b) daná dcérska spoločnosť vytvára viac než 5 % celkových prevádzkových výnosov svojej pôvodnej materskej spoločnosti;
   c) veľkosť celkovej expozície, uvedenej v článku 429 ods. 4 tohto nariadenia, v súvislosti s dcérskou spoločnosťou je viac než 5 % konsolidovanej veľkosti celkovej expozície jej pôvodnej materskej spoločnosti;

na účely určenia významnej dcérskej spoločnosti, ak sa uplatňuje článok 21b ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, sa dve sprostredkovateľské materské spoločnosti v EÚ počítajú za jedinú dcérsku spoločnosť na základe ich konsolidovanej situácie;

   136) „subjekt G-SII“ je subjekt s právnou subjektivitou, ktorý je G-SII alebo ktorý tvorí časť G-SII alebo časť G-SII mimo EÚ;
   137) „nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“ je nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 57 smernice 2014/59/EÚ;
   138) „skupina“ je skupina podnikov, z ktorých aspoň jeden je inštitúciou, a ktorá pozostáva z materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností, alebo z podnikov, ktoré sú vzájomne prepojené, ako je uvedené v článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ*;
   139) „transakcia financovania prostredníctvom cenných papierov“ je repo transakcia, transakcia požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo transakcia požičiavania s dozabezpečením;

   140) „počiatočná marža“ alebo „IM“ je akýkoľvek kolaterál okrem premenlivej marže, ktorý sa od subjektu vyberá alebo v prospech neho skladá s cieľom kryť aktuálnu a potenciálnu budúcu expozíciu transakcie alebo portfólia transakcií v období, ktoré je potrebné na likvidáciu uvedených transakcií, alebo s cieľom opätovne hedžovať svoje trhové riziko, po zlyhaní protistrany v rámci transakcie alebo portfólia transakcií;
   141) „trhové riziko“ je riziko strát vyplývajúcich z pohybov trhových cien vrátane výmenných kurzov alebo cien komodít;
   142) „devízové riziko“ je riziko strát vyplývajúce z pohybov výmenných kurzov;
   143) „komoditné riziko“ je riziko strát vyplývajúce z pohybov cien komodít;
   144) „trading desk“ je dobre vymedzená skupina obchodníkov, ktorú zriadila inštitúcia a ktorá spoločne spravuje portfólio pozícií v obchodnej knihe na základe dobre vymedzenej a konzistentnej obchodnej stratégie a ktorá pôsobí v rámci tej istej štruktúry riadenia rizík;
   145) „malá a menej zložitá inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:
   a) nie je veľkou inštitúciou;
   b) celková hodnota jej aktív na individuálnom základe alebo prípadne na konsolidovanom základe v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ v priemere neprevyšuje prahovú hodnotu 5 miliárd EUR v priebehu štyroch rokov bezprostredne predchádzajúcich bežnému každoročnému vykazovanému obdobiu. Členské štáty môžu túto prahovú hodnotu znížiť;
   c) nemá žiadne povinnosti alebo podlieha zjednodušeným povinnostiam vo vzťahu k plánovaniu ozdravenia a riešenia krízových situácií v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ;
   d) jej činnosť v obchodnej knihe sa v zmysle článku 94 ods. 1 považuje za malú;
   e) celková hodnota jej derivátových pozícií držaných s úmyslom obchodovania nepresahuje 2 % jej celkových súvahových a podsúvahových aktív a celková hodnota jej celkových derivátových pozícií nepresahuje 5 %, pričom obidve sa vypočítajú v súlade s článkom 273a ods. 3;
   f) viac ako 75 % konsolidovaných celkových aktív a záväzkov inštitúcie s výnimkou, a to v obidvoch prípadoch, expozícií v rámci skupiny sa vzťahuje na činnosti s protistranami nachádzajúcimi sa v Európskom hospodárskom priestore;
   g) inštitúcia nepoužíva interné modely na splnenie prudenciálnych požiadaviek v súlade s týmto nariadením, s výnimkou dcérskych spoločností používajúcich interné modely vyvinuté na úrovni skupiny, a to za predpokladu, že skupina podlieha na konsolidovanom základe požiadavkám na zverejňovanie informácií stanoveným v článku 433a alebo 433c;
   h) inštitúcia neoznámila príslušnému orgánu svoj nesúhlas s tým, aby bola klasifikovaná ako malá a menej zložitá inštitúcia;
   i) príslušný orgán nerozhodol, že na základe analýzy veľkosti, prepojenosti, komplexnosti alebo rizikového profilu nemožno inštitúciu považovať za malú a menej zložitú inštitúciu;
   146) „veľká inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
   a) je G-SII ;
   b) bola určená ako inak systémovo významná inštitúcia (O-SII) v súlade s článkom 131 ods. 1 a 3 smernice 2013/36/EÚ;
   c) je v členskom štáte, v ktorom je usadená, jednou z troch najväčších inštitúcií z hľadiska celkovej hodnoty aktív;
   d) celková hodnota jej aktív na individuálnom základe alebo prípadne na základe jej konsolidovanej situácie v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ sa rovná alebo je vyššia ako suma 30 miliárd EUR;
   147) „veľká dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť, ktorá sa kvalifikuje ako veľká inštitúcia;
   148) „nekótovaná inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá neemitovala cenné papiere, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 21 smernice 2014/65/EÚ;
   149) „finančná správa“ je na účely ôsmej časti finančná správa v zmysle článkov 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES**.

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek:"

„4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa presne stanoví, za akých okolností sú splnené podmienky uvedené v ▌odseku 1 bode 39.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

3.  Článok 6 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Inštitúcie plnia povinnosti stanovené v druhej, tretej, štvrtej, siedmej, siedmej A a ôsmej časti tohto nariadenia a kapitoly 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na individuálnom základe s výnimkou článku 430 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia. “;

"

b)  vkladá sa tento odsek:"

„1a. Odchylne od odseku 1 tohto článku musia požiadavku stanovenú v článku 92a na individuálnom základe spĺňať len inštitúcie určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú zároveň G-SII alebo ktoré tvoria časť G-SII a ktoré nemajú dcérske spoločnosti.

Významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ ▌dodržiavajú ustanovenia článku 92b na individuálnom základe, ak spĺňajú všetky tieto podmienky:

   a) nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši;
   b) nemajú dcérske spoločnosti;
   c) nie sú dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ.“;

"

c)   odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:"

„3. Od žiadnej inštitúcie, ktorá je buď materskou alebo dcérskou spoločnosťou, ani od inštitúcie, ktorá je zahrnutá do konsolidácie podľa článku 18, sa nevyžaduje, aby na individuálnom základe plnila povinnosti stanovené v ôsmej časti.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, inštitúcie uvedené v odseku 1a tohto článku dodržiavajú ustanovenia článku 437a a článku 447 písm. h) na individuálnom základe.

   4. Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie investičných služieb a činností uvedených v oddiele A bodoch 3 a 6 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, plnia na individuálnom základe povinnosti stanovené v šiestej časti a v článku 430 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia.

Dodržiavanie článku 413 ods. 1 a súvisiacich požiadaviek na predkladanie správ o likvidite stanovených v siedmej A časti tohto nariadenia sa nevyžaduje od týchto inštitúcií:

   a) inštitúcie, ktorým bolo udelené aj povoleniesúlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
   b) inštitúcie, ktorým bolo udelené aj povolenie v súlade s článkom16 a článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014*, pod podmienkou, že nevykonajú žiadnu významnú zmenu lehoty splatnosti; a
   c) inštitúcie určené v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 pod podmienkou, že:
   i) ich činnosti sa obmedzujú na ponuku služieb bankového typu, ktoré sa uvádzajú v oddiele C písmenách a) až e) prílohy k uvedenému nariadeniu, centrálnym depozitárom cenných papierov, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia; a
   ii) nevykonajú žiadnu významnú zmenu lehoty splatnosti.

Kým Komisia podá správu v súlade s článkom 508 ods. 3, môžu príslušné orgány oslobodiť investičné spoločnosti od plnenia povinností stanovených v šiestej časti a článku 430 ods. 1 písm. d), pričom zohľadnia povahu, rozsah a komplexnosť ich činností.

   5. Investičné spoločnosti uvedené v článku 95 ods. 1 a článku 96 ods. 1 tohto nariadenia, inštitúcie, ktorým príslušné orgány udelili výnimku uvedenú v článku 7 ods. 1 alebo 3 tohto nariadenia, a inštitúcie, ktorým bolo udelené aj povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, nemusia na individuálnom základe plniť povinnosti stanovené v siedmej časti a súvisiace požiadavky na predkladanie správ o ukazovateli finančnej páky stanovené v siedmej A časti tohto nariadenia.

_______________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1);“

"

4.   Článok 8 sa mení takto:

a)   v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

b) materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska inštitúcia na subkonsolidovanom základe sústavne monitorujú pozície likvidity a vykonávajú nad nimi dohľad v prípade všetkých inštitúcií v skupine alebo podskupine, na ktoré sa takéto oslobodenie vzťahuje, sústavne monitorujú a vykonávajú dohľad nad finančnými pozíciami všetkých inštitúcií v skupine alebo podskupine, ak bolo upustené od uplatňovania požiadavky pomeru čistého stabilného financovania NSFR stanovenej v šiestej časti hlave IV, ▌ a zabezpečujú dostatočnú úroveň likvidity a stabilného financovania, ak bolo upustené od uplatňovania požiadavky NSFR stanovenej v šiestej časti hlave IV, v prípade všetkých uvedených inštitúcií;“;

"

b)   v odseku 3 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:"

„b) na rozdelení súm, umiestnení a vlastníctve požadovaných likvidných aktív, ktoré má mať v držbe jediná likviditná podskupina, ak sa upustí od uplatňovania požiadavky ukazovateľa krytia likvidity (ďalej len „LCR“) stanovenej v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1, a na rozdelení súm a umiestnení dostupného stabilného financovania v rámci jedinej likviditnej podskupiny, ak sa upustí od uplatňovania požiadavky NSFR stanovenej v šiestej časti hlave IV tohto nariadenia;

   c) na určení minimálnych súm likvidných aktív, ktoré majú mať v držbe inštitúcie, pri ktorých sa upustilo od uplatňovania požiadavky LCR stanovenej v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1, a na určení minimálnych súm dostupného stabilného financovania, ktoré majú mať v držbe inštitúcie, pri ktorých sa upustilo od uplatňovania požiadavky NSFR stanovenej v šiestej časti hlave IV;;

"

c)  dopĺňa sa tento odsek:

▌"

„6. Ak príslušný orgán udelí v súlade s týmto článkom úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti pre inštitúciu, môže udeliť aj výnimku z uplatňovania súvisiacich požiadaviek na predkladanie správ o likvidite podľa článku 430 ods. 1 písm. d) pre uvedenú inštitúciu.”

"

5.  V článku 10 ods. 1 sa úvodná veta prvého pododseku nahrádza takto:"

„1. Príslušné orgány môžu v súlade s vnútroštátnym právom čiastočne alebo v plnom rozsahu udeliť výnimku z uplatňovania požiadaviek stanovených v druhej až ôsmej časti tohto nariadenia a kapitoly 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 jednej alebo viacerým úverovým inštitúciám, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte a ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ktorý nad nimi vykonáva dohľad a ktorý je zriadený v tom istom členskom štáte, ak sú splnené tieto podmienky:”

"

6.  Článok 11 sa mení takto:

a)  odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

1. Materské inštitúcie v členskom štáte plnia povinnosti stanovené v druhej, tretej, štvrtej, siedmej a siedmej A časti v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18 na základe svojej konsolidovanej situácie s výnimkou článku 430 ods. 1 písm. d). Materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vytvoria vhodnú organizačnú štruktúru a zavedú primerané mechanizmy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť náležité spracovanie a odoslanie údajov požadovaných na konsolidáciu. Predovšetkým zabezpečia, aby dcérske spoločnosti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vykonávali opatrenia, postupy a mechanizmy na zabezpečenie riadnej konsolidácie.

   2. S cieľom zabezpečiť plnenie požiadaviek tohto nariadenia na konsolidovanom základe sa termíny „inštitúcia“, „materská inštitúcia v členskom štáte“, „materská inštitúcia v EÚ“ a „materská spoločnosť“ podľa konkrétneho prípadu vzťahujú aj na:
   a) finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť schválenú v súlade s článkom 21a smernice 2013/36/EÚ;
   b) určenú inštitúciu kontrolovanú materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ak takáto materská spoločnosť nepodlieha schváleniu v súlade s článkom 21a ods. 4 smernice 2013/36/EÚ;
   c) finančnú holdingovú spoločnosť, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť alebo inštitúciu určenú v súlade s článkom 21a ods. 6 písm. d) smernice 2013/36/EÚ.

Konsolidovanou situáciou podniku uvedeného v prvom pododseku písm. b) tohto odseku je konsolidovaná situácia materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá nepodlieha schváleniu v súlade s článkom 21a ods. 4 smernice 2013/36/EÚ. Konsolidovanou situáciou podniku uvedeného v prvom pododseku písm. c) tohto odseku je konsolidovaná situácia jeho materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.”;

"

b)  odsek 3 sa vypúšťa;

c)  vkladá sa tento odsek:"

3a. Odchylne od odseku 1 tohto článku platí, že len materské inštitúcie určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú G-SII, tvoria časť G-SII alebo tvoria časť G-SII mimo EÚ, dodržiavajú ustanovenia článku 92a tohto nariadenia na konsolidovanom základe, a to v rozsahu a spôsobom stanoveným v článku 18 tohto nariadenia.

Len materské spoločnosti v EÚ, ktoré sú významnou dcérskou spoločnosťou G-SII mimo EÚ a ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, dodržiavajú ustanovenia článku 92b tohto nariadenia na konsolidovanom základe v rozsahu a spôsobom stanoveným v článku 18 tohto nariadenia. Ak sa uplatňuje článok 21b ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, každá z dvoch sprostredkovateľských materských spoločností v EÚ určených ako významná dcérska spoločnosť dodržiava ustanovenia článku 92b tohto nariadenia na základe svojej konsolidovanej situácie.”;

"

d)  odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:"

„4. Materské inštitúcie v EÚ dodržiavajú ustanovenia šiestej časti a článku 430 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia na základe svojej konsolidovanej situácie ▌, ak daná skupina zahŕňa jednu alebo viaceré úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti, ktoré majú povolenie poskytovať investičné služby a vykonávať investičné činnosti uvedené v oddiele A bodoch 3 a 6 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ. Kým Komisia podá správu podľa článku 508 ods. 2 tohto nariadenia a ak skupinu tvoria len investičné spoločnosti, môžu príslušné orgány oslobodiť materské inštitúcie v EÚ od plnenia ustanovení šiestej časti a článku 430 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia na konsolidovanom základe, zohľadňujúc pritom povahu, rozsah a komplexnosť činností investičnej spoločnosti.

Ak bola udelená výnimka podľa článku 8 ods. 1 až 5, inštitúcie a prípadne finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré sú súčasťou likviditnej podskupiny, dodržiavajú ustanovenia šiestej časti a článku 430 ods. 1 písm. d) na konsolidovanom základe alebo na subkonsolidovanom základe danej likviditnej podskupiny.

   5. Ak sa uplatňuje článok 10 tohto nariadenia, ústredný orgán v ňom uvedený spĺňa požiadavky druhej až ôsmej časti tohto nariadenia a kapitoly 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na základe konsolidovanej situácie celku tvoreného ústredným orgánom spolu s jeho pridruženými inštitúciami.
   6. Okrem požiadaviek uvedených v odsekoch 1 až 5 tohto článku a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto nariadenia a smernice 2013/36/EÚ, ak je to na účely dohľadu odôvodnené osobitosťou rizika alebo kapitálovej štruktúry inštitúcie alebo v prípade, keď členské štáty prijmú vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa vyžaduje štrukturálne oddelenie činností v rámci bankovej skupiny, príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby plnila povinnosti stanovené v druhej až ôsmej časti tohto nariadenia a v hlave VII smernice 2013/36/EÚ na subkonsolidovanom základe.

Uplatnením prístupu stanoveného v prvom pododseku nie je dotknutý účinný dohľad na konsolidovanom základe, pričom tento prístup nesmie mať na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii neprimeraný negatívny vplyv, ani nesmie predstavovať ani vytvárať prekážku fungovania vnútorného trhu.”

"

7.  Článok 12 sa vypúšťa.

8.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 12

Konsolidovaný výpočet pre G-SII s viacerými subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši

Ak subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, najmenej dva subjekty G-SII patriace do tej istej G-SII, materská inštitúcia v EÚ uvedenej G-SII vypočíta výšku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov uvedených v článku 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. Uvedený výpočet sa vykonáva na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie v EÚ, ako keby bola jediným subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, v rámci G-SII.

Ak je hodnota vypočítaná v súlade s prvým odsekom tohto článku nižšia než súčet hodnôt vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa článku 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia pre všetky subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, patriace do uvedenej G-SII, orgány pre riešenie krízových situácií konajú v súlade s článkom 45d ods. 3 a článkom 45h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.

Ak je hodnota vypočítaná v súlade s prvým odsekom tohto článku vyššia než súčet hodnôt vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa článku 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia pre všetky subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, patriace do uvedenej G-SII, orgány pre riešenie krízových situácií môžu konať v súlade s článkom 45d ods. 3 a článkom 45h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.”;

"

9.  Články 13 a 14 sa nahrádzajú takto:"

„Článok 13

Uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie informácií na konsolidovanom základe

   1. Materské inštitúcie v EÚ dodržiavajú ustanovenia ôsmej časti na základe svojej konsolidovanej situácie.

Veľké dcérske spoločnosti materských inštitúcií v EÚ zverejňujú informácie uvedené v článkoch 437, 438, 440, 442, 450, 451, 451a ▌a 453 na individuálnom základe alebo prípadne v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ na subkonsolidovanom základe.

   2. Inštitúcie určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú G-SII alebo sú súčasťou G-SII, dodržiavajú článok 437a a článok 447 písm. h) na základe konsolidovanej ▌situácie svojej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.
   3. Odsek 1 prvý pododsek sa neuplatňuje na materské inštitúcie v EÚ, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ak sa na ne vzťahuje rovnocenné zverejňovanie informácií poskytnutých na konsolidovanom základe materskou spoločnosťou usadenou v tretej krajine.

Odsek 1 druhý pododsek sa uplatňuje na dcérske spoločnosti materských spoločností usadených v tretej krajine, ak sa uvedené dcérske spoločnosti kvalifikujú ako veľké dcérske spoločnosti.

   4. Ak sa uplatňuje článok 10, ústredný orgán v ňom uvedený dodržiava ustanovenia ôsmej časti na základe svojej konsolidovanej situácie. Článok 18 ods. 1 sa uplatňuje na ústredný orgán a pridružené inštitúcie sa považujú za dcérske spoločnosti ústredného orgánu.

Článok 14

Uplatňovanie požiadaviek článku 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na konsolidovanom základe

   1. Od materských spoločností a ich dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa vyžaduje, aby plnili povinnosti stanovené v článku 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na konsolidovanom alebo na subkonsolidovanom základe, aby sa zabezpečilo, že ich opatrenia, postupy a mechanizmy, ktoré sa vyžadujú v týchto ustanoveniach, sú konzistentné a vhodne integrované a že je možné poskytovať akékoľvek údaje a informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu. Zabezpečujú najmä to, aby dcérske spoločnosti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vykonávali opatrenia, postupy a mechanizmy s cieľom zabezpečiť súlad s týmito ustanoveniami.
   2. Inštitúcie pri uplatňovaní článku 92 tohto nariadenia na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe uplatňujú dodatočnú rizikovú váhu v súlade s článkom 270a tohto nariadenia, ak dôjde k nedodržaniu požiadaviek stanovených v článku 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na úrovni subjektu usadeného v tretej krajine, ktorý je zahrnutý do konsolidácie v súlade s článkom 18 tohto nariadenia, ak ide o závažné porušenie vo vzťahu k celkovému rizikovému profilu skupiny.“

"

10.  V článku 15 ods. 1 sa úvodná veta prvého pododseku nahrádza takto:"

„1. Orgán konsolidovaného dohľadu môže v jednotlivých prípadoch udeliť výnimku z uplatňovania tretej časti a súvisiacich požiadaviek na predkladanie správ v siedmej A časti tohto nariadenia a hlavy VII kapitoly 4 smernice 2013/36/EÚ s výnimkou článku 430 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia na konsolidovanom základe za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:”

"

11.  Článok 16 sa nahrádza takto:"

„Článok 16

Výnimka z uplatňovania požiadaviek na ukazovateľ finančnej páky na konsolidovanom základe v prípade skupín investičných spoločností

Ak sú všetky subjekty v skupine investičných spoločností, vrátane materského subjektu, investičnými spoločnosťami, ktoré sú oslobodené od uplatňovania požiadaviek ustanovených v siedmej časti na individuálnom základe v súlade s článkom 6 ods. 5, materská investičná spoločnosť sa môže rozhodnúť neuplatňovať požiadavky ustanovené v siedmej časti a súvisiace požiadavky na predkladanie správ o ukazovateli finančnej páky v siedmej A časti na konsolidovanom základe.”

"

12.  Článok 18 sa nahrádza takto:"

„Článok 18

Metódy prudenciálnej konsolidácie

   1. Inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, od ktorých sa vyžaduje, aby spĺňali požiadavky uvedené v tejto kapitole oddiele 1 na základe svojej konsolidovanej situácie, vykonajú úplnú konsolidáciu všetkých inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami. Odseky 3 až 6 a odsek 9 tohto článku sa neuplatňujú, ak sa šiesta časť a článok 430 ods. 1 písm. d) uplatňujú na základe konsolidovanej situácie inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo na základe subkonsolidovanej situácie likviditnej podskupiny podľa článkov 8 a 10.

Na účely článku 11 ods. 3a vykonávajú inštitúcie, od ktorých sa vyžaduje, aby spĺňali požiadavky uvedené v článku 92a alebo 92b na konsolidovanom základe, úplnú konsolidáciu všetkých inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami v príslušných skupinách, ktorých krízová situácia sa rieši.

   2. Podniky pomocných služieb sa do konsolidácie zahŕňajú v prípadoch stanovených v tomto článku a v súlade s metódami stanovenými v tomto článku.
   3. Ak majú podniky vzťah v zmysle článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ, určujú spôsob vykonania konsolidácie príslušné orgány.
   4. Orgán konsolidovaného dohľadu požaduje proporcionálnu konsolidáciu, a to podľa podielu na držanom kapitáli, účastí v inštitúciách a finančných inštitúciách, ktoré riadi podnik zahrnutý do konsolidácie spolu s jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré do konsolidácie zahrnuté nie sú, ak sa ručenie týchto podnikov obmedzuje na podiel na kapitáli, ktorý majú v držbe.
   5. V prípade účastí alebo iných kapitálových väzieb než sú väzby uvedené v odsekoch 1 a 4, príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať. Predovšetkým môžu povoliť alebo požadovať použitie metódy vlastného imania. Táto metóda však neznamená, že sa dotknuté podniky zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.
   6. Príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať v týchto prípadoch:
   a) ak inštitúcia podľa názoru príslušných orgánov vykonáva významný vplyv na jednu alebo viacero inštitúcií alebo finančných inštitúcií, a pritom v nich nemá účasť ani iné kapitálové väzby; a
   b) ak dve alebo viac inštitúcií či finančných inštitúcií riadi jeden manažment inak než na základe zmluvy, zakladajúcej listiny či stanov.

Príslušné orgány môžu predovšetkým povoliť ▌alebo požadovať použitie ▌metódy stanovenej v článku 22 ods. 7, 8 a 9 smernice 2013/34/EÚ. Táto metóda však neznamená, že sa dotknuté podniky zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.

   7. Ak má inštitúcia dcérsku spoločnosť, ktorá je podnikom, ktorý nie je inštitúciou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb, alebo má majetkovú účasť v takomto podniku, uplatňuje na túto dcérsku spoločnosť alebo účasť metódu vlastného imania. Táto metóda však neznamená, že sa dotknuté podniky zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.

Odchylne od prvého pododseku môžu príslušné orgány povoliť alebo požadovať, aby inštitúcie uplatňovali inú metódu na takéto dcérske spoločnosti alebo účasti vrátane metódy požadovanej podľa uplatniteľného účtovného rámca, a to za predpokladu, že:

   a) inštitúcia už k ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia], neuplatňuje metódu vlastného imania;
   b) by bolo neúmerne zaťažujúce uplatňovať metódu vlastného imania alebo metóda vlastného imania primerane nezohľadňuje riziká, ktoré podnik uvedený v prvom pododseku pre inštitúciu predstavuje; a
   c) použitá metóda nevedie k plnej alebo proporcionálnej konsolidácii daného podniku.
   8. Príslušné orgány môžu požadovať úplnú alebo proporcionálnu konsolidáciu dcérskej spoločnosti alebo podniku, v ktorom má inštitúcia majetkovú účasť, ak táto dcérska spoločnosť alebo podnik nie je inštitúciou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb, a ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) podnik nie je poisťovňou, poisťovňou v tretej krajine, zaisťovňou, zaisťovňou v tretej krajine, holdingovou poisťovňou alebo podnikom vylúčeným z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES v súlade s jej článkom 4;
   b) existuje značné riziko, že sa inštitúcia rozhodne poskytnúť finančnú podporu danému podniku v stresových podmienkach pri absencii alebo nad rámec akýchkoľvek zmluvných záväzkov poskytnúť takúto podporu.
   9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, v súlade s ktorými sa vykonáva konsolidácia v prípadoch uvedených v odsekoch 3 až 6 a v odseku 8.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

"

13.  Článok 22 sa nahrádza takto:"

„Článok 22

Subkonsolidácia v prípade subjektov v tretích krajinách

   1. Dcérske inštitúcie uplatňujú požiadavky stanovené v článkoch 89, 90 a 91 a tretej, štvrtej a siedmej časti a súvisiace požiadavky na predkladanie správ stanovené v siedmej A časti na základe svojej subkonsolidovanej situácie, ak uvedené inštitúcie majú inštitúciu alebo finančnú inštitúciu ako dcérsku spoločnosť v tretej krajine alebo majú v takomto podniku účasť.
   2. Odchylne od odseku 1 tohto článku si dcérske inštitúcie môžu vybrať, že nebudú uplatňovať požiadavky uvedené v článkoch 89, 90 a 91 a tretej, štvrtej a siedmej časti a súvisiace požiadavky na predkladanie správ v siedmej A časti na základe svojej subkonsolidovanej situácie, ak celkové aktíva a podsúvahové položky ich dcérskych spoločností a účastí v tretích krajinách predstavujú menej než 10 % celkovej hodnoty aktív a podsúvahových položiek danej dcérskej inštitúcie.“

"

14.  Názov druhej časti sa nahrádza takto:"

„VLASTNÉ ZDROJE A OPRÁVNENÉ ZÁVÄZKY“.

"

15.  V článku 26 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Príslušné orgány posúdia, či emisie kapitálových nástrojov spĺňajú kritériá stanovené v článku 28 alebo prípadne v článku 29. Inštitúcie klasifikujú emisie kapitálových nástrojov ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 len po udelení povolenia príslušnými orgánmi.

Odchylne od prvého pododseku inštitúcie môžu ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 klasifikovať následné emisie vo forme nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, pre ktoré už získali povolenie, za predpokladu, že sú splnené obidve tieto podmienky:

   a) ustanovenia, ktorými sa upravujú tieto následné emisie sú v podstate rovnaké ako ustanovenia, ktorými sa upravujú takéto emisie, pre ktoré už inštitúcie získali povolenie;
   b) inštitúcie oznámili takéto následné emisie príslušným orgánom v dostatočnom časovom predstihu pred ich klasifikáciou ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1.

Príslušné orgány konzultujú s EBA pred udelením povolenia pre nové formy kapitálových nástrojov, ktoré sa majú klasifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. Príslušné orgány náležite zohľadnia stanovisko EBA, a v prípade, ak sa rozhodnú odchýliť sa od neho, do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska EBA zašlú EBA písomné oznámenie, v ktorom vymedzia dôvody odklonu od príslušného stanoviska. Tento pododsek sa neuplatňuje na kapitálové nástroje uvedené v článku 31.

EBA na základe informácií zhromaždených od príslušných orgánov vypracúva, vedie a uverejňuje zoznam všetkých foriem kapitálových nástrojov v každom členskom štáte, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. V súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 môže EBA zhromažďovať akékoľvek informácie v súvislosti s nástrojmi vlastného kapitálu Tier 1, ktoré považuje za potrebné na zistenie súladu s kritériami stanovenými v článku 28 alebo prípadne v článku 29 tohto nariadenia a na účely vedenia a aktualizácie zoznamu uvedeného v tomto pododseku.

Na základe postupu preskúmania stanoveného v článku 80 a v prípade, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že príslušné kapitálové nástroje nespĺňajú alebo prestali spĺňať kritériá stanovené v článku 28 alebo prípadne v článku 29, môže EBA rozhodnúť, že nezaradí tieto nástroje do zoznamu uvedeného vo štvrtom pododseku, respektíve že ich z daného zoznamu vyradí. EBA na tento účel vydá oznámenie, v ktorom sa uvedie aj stanovisko relevantného príslušného orgánu k tejto záležitosti. Tento pododsek sa neuplatňuje na kapitálové nástroje uvedené v článku 31.“

"

16.   Článok 28 sa mení takto:

a)   odsek 1 sa mení takto:

i)   písmeno b) sa nahrádza takto:"

„b) nástroje sú úplne splatené a nadobudnutie vlastníctva týchto nástrojov nie je priamo ani nepriamo financované inštitúciou;“;

"

ii)   dopĺňa sa tento pododsek:"

„Na účely prvého pododseku písm. b) je oprávnená kvalifikovať sa ako nástroj vlastného kapitálu Tier 1 iba tá časť kapitálového nástroja, ktorá je úplne splatená.“;

"

b)   v odseku 3 sa dopĺňajú tieto pododseky:"

„Podmienky stanovenéodseku 1 prvom pododseku písm. h) bode v) sa považujú za splnené bez ohľadu na to, či sa na dcérsku spoločnosť vzťahuje dohoda s jej materskou spoločnosťou o prevode ziskov a strát, podľa ktorej je dcérska spoločnosť povinná previesť materskej spoločnosti svoj ročný výsledok po vypracovaní svojej ročnej účtovnej závierky, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) materská spoločnosť vlastní 90 % alebo viac hlasovacích práv a kapitálu dcérskej spoločnosti;
   b) materská spoločnosť a dcérska spoločnosť sa nachádzajú v tom istom členskom štáte;
   c) dohoda bola uzatvorená na legitímne účely zdaňovania;
   d) dcérska spoločnosť má pri vypracovaní ročnej účtovnej závierky právo rozhodnúť sa znížiť sumu rozdelených výnosov tým, že skôr než vykoná akúkoľvek platbu v prospech svojej materskej spoločnosti, časť svojich ziskov alebo všetok svoj zisk pridelí na svoje vlastné rezervy alebo fondy pre všeobecné bankové riziká;
   e) materská spoločnosť je na základe dohody povinná v plnom rozsahu kompenzovať dcérskej spoločnosti všetky jej straty;
   f) dohoda podlieha výpovednej lehote, v súlade s ktorou je dohodu možné vypovedať len ku koncu účtovného roka, pričom výpoveď nadobudne účinnosť najskôr začiatkom nasledujúceho účtovného roka, pričom sa nič nemení na povinnosti materskej spoločnosti v plnom rozsahu kompenzovať dcérskej spoločnosti všetky straty, ktoré jej vznikli počas bežného účtovného roka.

Ak inštitúcia uzatvorila dohodu o prevode ziskov a strát, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu a poskytne mu kópiu dohody. Inštitúcia príslušnému orgánu tiež bezodkladne oznámi akékoľvek zmeny dohody o prevode ziskov a strát a ukončenie jej platnosti. Inštitúcia neuzatvorí viac ako jednu dohodu o prevode ziskov a strát.“

"

17.  V článku 33 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) zisky a straty z derivátových záväzkov inštitúcie vyjadrené v reálnej hodnote, ktoré vyplývajú zo zmien vlastného kreditného rizika inštitúcie.“

"

18.  Článok 36 sa mení takto:

a)   odsek 1 sa mení takto:

i)   písmeno b) sa nahrádza takto:"

„b) nehmotné aktíva s výnimkou obozretne ocenených softvérových aktív, ktorých hodnota nie je negatívne dotknutá riešením krízovej situácie, platobnou neschopnosťou alebo likvidáciou inštitúcie;“;

"

ii)   dopĺňa sa toto písmeno:"

n) v prípade záväzku minimálnej hodnoty, ako sa uvádza v článku 132c ods. 2, akákoľvek suma, o ktorú je súčasná trhová hodnota podkladových jednotiek alebo akcií PKI vo vzťahu k záväzku minimálnej hodnoty nižšia ako súčasná výška minimálnej hodnoty záväzku a pri ktorej inštitúcia ešte neuznala zníženie položiek vlastného kapitálu Tier 1.“;

"

b)   dopĺňa sa tento odsek:"

„4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť uplatňovanie odpočtov uvedených v odseku 1 písm. b) vrátane závažnosti negatívnych účinkov na hodnotu, ktoré nespôsobujú prudenciálne obavy.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

19.  V článku 37 sa dopĺňa toto písmeno:"

„c) hodnota, ktorá sa má odpočítať, sa zníži o hodnotu účtovného precenenia nehmotných aktív dcérskych spoločností odvodených z konsolidácie dcérskych spoločností prisúditeľnú iným osobám než sú podniky zahrnuté do konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2.“

"

20.  V článku 39 ods. 2 prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:"

„Odložené daňové pohľadávky, ktoré nezávisia od budúcej ziskovosti, sa obmedzujú na odložené daňové pohľadávky, ktoré boli vytvorené pred 23. novembrom 2016 a ktoré vyplývajú z dočasných rozdielov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:“

"

21.  V článku 45 písm. a) sa bod i) nahrádza takto:"

„i) dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti ▌dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok;“

"

22.  Článok 49 sa mení takto:▌

a)  v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Tento odsek sa neuplatňuje pri výpočte vlastných zdrojov na účely požiadaviek uvedených v článkoch 92a a 92b, ktoré sa vypočítajú v súlade s odpočtovým rámcom stanoveným v článku 72e ods. 4.“;

"

b)  odsek 3 sa mení takto:

i)  v písmene a) bode iv) sa posledná veta nahrádza takto:"

„Konsolidovaná súvaha alebo rozšírený súhrnný výpočet sa oznamujú príslušným orgánom v intervaloch stanovených vo vykonávacích technických normách uvedených v článku 430 ods. 7.“;

"

ii)  v písmene a) bode v) sa prvá veta nahrádza takto:"

„inštitúcie zahrnuté do schémy inštitucionálneho zabezpečenia plnia spoločne na konsolidovanom alebo rozšírenom súhrnnom základe požiadaviek stanovených v článku 92 a predkladajú správy o plnení týchto požiadaviek v súlade s článkom 430.”

"

23.  Článok 52 ods. 1 sa mení takto:

a)  písmeno a) sa nahrádza takto:"

„a) nástroje sú emitované priamo inštitúciou a sú úplne splatené;“;

"

b)   úvodná veta v písmene b) sa nahrádza takto:"

„b) nástroje nevlastní žiadny z týchto subjektov:“;

"

c)   písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) nadobudnutie vlastníctva týchto nástrojov nie je priamo ani nepriamo financované inštitúciou;“;

"

d)   písmeno h) sa nahrádza takto:"

„h) ak nástroje zahŕňajú jednu alebo viacero opcií na predčasné splatenie vrátane kúpnych opcií, opcie sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta;“;

"

e)   písmeno j) sa nahrádza takto:"

„j) v ustanoveniach, ktorými sa nástroje riadia, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že by inštitúcia mohla na tieto nástroje uplatniť kúpnu opciu, umorenie alebo spätné odkúpenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie tejto inštitúcie a inštitúcia ani inak takúto možnosť neuvádza;“;

"

f)  písmeno p) sa nahrádza takto:"

„p) ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií uplatniť právomoc odpísať alebo konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;

ak je emitent usadený v tretej krajine a nebol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia relevantného orgánu tretej krajiny istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;“;

"

g)  ▌dopĺňajú sa tieto písmená ▌:"

„q) ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, nástroje sa môžu emitovať len podľa právnych predpisov tretej krajiny alebo sa na ne tieto právne predpisy musia inak vzťahovať, ak podľa týchto právnych predpisov je uplatnenie právomoci odpísať a konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice účinné a vymožiteľné na základe zákonných ustanovení alebo právne vymožiteľných zmluvných ustanovení, v ktorých sa uznáva riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia odpísania alebo konverzie;

   r) nástroje nie predmetom ▌dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní ▌, ktoré by ohrozili ich kapacitu na absorpciu strát.“;

"

h)   dopĺňa sa tento pododsek:"

„Na účely prvého pododseku písm. a) je oprávnená kvalifikovať sa ako nástroj dodatočného kapitálu Tier 1 iba tá časť kapitálového nástroja, ktorá je úplne splatená.“

"

24.   V článku 54 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:"

„e) ak nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 vydala dcérska spoločnosť so sídlom v tretej krajine, spúšťacia hodnota 5,125 % alebo viac uvedená v písmene a) sa vypočíta v súlade s vnútroštátnym právom danej tretej krajiny alebo zmluvnými ustanoveniami, ktorými sa nástroje riadia, za predpokladu, že príslušný orgán po porade s EBA si je istý, že tieto ustanovenia sú aspoň rovnocenné požiadavkám stanoveným v tomto článku.“

"

25.  V článku 59 písm. a) sa bod i) nahrádza takto:"

„i) dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok;“

"

26.  V článku 62 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) kapitálových nástrojov ▌, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 63 a v rozsahu stanovenom v článku 64;“

"

27.  Článok 63 sa mení takto:

a)  úvodná veta sa nahrádza takto:"

Kapitálové nástroje sa kvalifikujú ako nástroje Tier 2, ak sú splnené tieto podmienky:“;

"

b)  písmeno a) sa nahrádza takto:"

„a) nástroje sú emitované priamo ▌inštitúciou a sú úplne splatené;“;

"

c)   v písmene b) sa úvodná veta nahrádza takto:"

„b) nástroje nevlastní žiadny z týchto subjektov:“;

"

d)   písmená c) a d) sa nahrádzajú takto:"

„c) nadobudnutie vlastníctva nástrojov nie je priamo ani nepriamo financované inštitúciou;

   d) nárok na istinu nástrojov podľa ustanovení, ktorými sa nástroje riadia, je podriadený akýmkoľvek nárokom vyplývajúcim z nástrojov oprávnených záväzkov;;

"

e)   v písmene e) sa úvodná veta nahrádza takto:"

„e) nástroje nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka, ktorou sa zvyšuje nadriadenosť nároku ktoréhokoľvek z týchto subjektov:“

"

f)   písmená f) až n) sa nahrádzajú takto:"

„f) nástroje nepodliehajú žiadnemu dojednaniu, ktorým sa inak zvyšuje nadriadenosť nároku v súvislosti s nástrojmi;

   g) nástroje majú pôvodnú splatnosť najmenej päť rokov;
   h) ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, nezahŕňajú žiadny stimul pre inštitúciu, aby umorila alebo splatila, podľa toho, čo je uplatniteľné, ich istinu pred dátumom ich splatnosti;
   i) ak nástroje zahŕňajú jednu alebo viacero opcií na predčasné splatenie vrátane kúpnych opcií, opcie sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta;
   j) na nástroje môže byť uplatnená kúpna opcia, môžu byť umorené, splatené alebo predčasne spätne odkúpené, len ak sú splnené podmienky stanovenéčlánku 77 a nesmie k tomu dôjsť skôr ako päť rokov od dátumu emisie s výnimkou prípadov, v ktorých sú splnené podmienky stanovenéčlánku 78 ods. 4;
   k) v ustanoveniach, ktorými sa nástroje riadia, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že by inštitúcia mohla na tieto nástroje uplatniť kúpnu opciu, umorenie, splatenie alebo predčasné spätné odkúpenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie tejto inštitúcie a inštitúcia ani inak takúto možnosť neuvádza;
   l) ustanoveniami, ktorými sa nástroje riadia, sa držiteľovi neposkytuje právo na urýchlenie budúcej plánovanej výplaty úroku alebo istiny okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie inštitúcie;
   m) výška výplat úrokov alebo prípadne dividend, ktoré sa majú vyplácať z nástrojov, sa nebude meniť na základe úverovej bonity inštitúcie alebo jej materskej spoločnosti;
   n) ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií uplatniť právomoc odpísať alebo konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;

ak je emitent usadený v tretej krajine a nebol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia relevantného orgánu tretej krajiny istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;“;

"

g)  dopĺňajú sa tieto body:"

„o) ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, nástroje sa môžu emitovať len podľa právnych predpisov tretej krajiny alebo sa na ne tieto právne predpisy musia inak vzťahovať, ak podľa týchto právnych predpisov je uplatnenie právomoci odpísať a konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice účinné a vymožiteľné na základe zákonných ustanovení alebo právne vymožiteľných zmluvných ustanovení, v ktorých sa uznáva riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia odpísania alebo konverzie;

   p) nástroje nie sú predmetom ▌dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní ▌, ktoré by ohrozili ich kapacitu na absorpciu strát.“;

"

h)   dopĺňa sa tento odsek:"

„Na účely prvého odseku písm. a) je oprávnená kvalifikovať sa ako nástroj Tier 2 iba tá časť kapitálového nástroja, ktorá je úplne splatená.“

"

28.  Článok 64 sa nahrádza takto:"

Článok 64

Amortizácia nástrojov Tier 2

   1. Ako položky Tier 2 sa kvalifikuje plná hodnota nástrojov Tier 2 so zostatkovou splatnosťou viac než päť rokov.
   2. Rozsah, v akom sa nástroje Tier 2 kvalifikujú ako položky Tier 2 počas posledných piatich rokov splatnosti nástrojov, sa vypočíta vynásobením výsledku odvodeného z výpočtu uvedeného v písmene a) hodnotou uvedenou v písmene b) takto:
   a) účtovná hodnota nástrojov ▌v prvý deň záverečného päťročného obdobia ich zmluvnej splatnosti vydelená počtom dní tohto obdobia;
   b) počet zostávajúcich dní zmluvnej splatnosti nástrojov ▌.“

"

29.  V článku 66 sa dopĺňa toto písmeno:"

e) hodnota položiek, ktorú je potrebné odpočítať od položiek oprávnených záväzkov v súlade s článkom 72e a ktorá presahuje položky oprávnených záväzkov inštitúcie.

"

30.  V článku 69 písm. a) sa bod i) nahrádza takto:"

„i) dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok;“

"

31.  Za článok 72 sa vkladá táto kapitola:"

KAPITOLA 5a

Oprávnené záväzky

Oddiel 1

Položky a nástroje oprávnených záväzkov

Článok 72a

Položky oprávnených záväzkov

   1. Položky oprávnených záväzkov s výnimkou prípadu, keď patria do ktorejkoľvek z kategórií vylúčených záväzkov podľa odseku 2 tohto článku, a v rozsahu uvedenom v článku 72c pozostávajú z týchto prvkov:
   a) nástroje oprávnených záväzkov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 72b, ak sa nekvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2;
   b) nástroje kapitálu Tier 2 so zostatkovou splatnosťou najmenej jeden rok, ak sa nekvalifikujú ako položky kapitálu Tier 2 v súlade s článkom 64.
   2. Z položiek oprávnených záväzkov sú vylúčené tieto záväzky:
   a) kryté vklady;
   b) netermínované vklady a krátkodobé vklady s pôvodnou splatnosťou menej než jeden rok;
   c) časť oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré presahujú úroveň krytia uvedenú v článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ*;
   d) vklady, ktoré by boli oprávnenými vkladmi fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ak by sa nevkladali prostredníctvom pobočiek nachádzajúcich sa mimo Únie patriacich inštitúciám usadeným v Únii;
   e) zabezpečené záväzky vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krycej skupiny a ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečené podobne ako kryté dlhopisy, a to za predpokladu, že všetky zabezpečené aktíva týkajúce sa krycej skupiny krytých dlhopisov ostanú neovplyvnené, oddelené a s dostatočným financovaním a nebudú zahŕňať žiadnu časť zabezpečeného záväzku alebo záväzku, pre ktorý bol zložený kolaterál, ktorý presahuje hodnotu aktív, záložného práva, zadržiavacieho práva alebo kolaterálu, oproti ktorým bol zabezpečený;
   f) akýkoľvek záväzok, ktorý vznikne na základe podielov vo forme aktív klienta alebo peňazí klienta vrátane aktív klienta alebo peňazí klienta držaných v mene podnikov kolektívneho investovania za predpokladu, že takýto klient je chránený podľa platného konkurzného práva;
   g) akýkoľvek záväzok, ktorý vznikne na základe fiduciárneho vzťahu medzi subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo ktoroukoľvek z jeho dcérskych spoločností (ako fiduciárom) a inou osobou (ako beneficientom) za predpokladu, že takýto beneficient je chránený podľa platného konkurzného alebo občianskeho práva;
   h) záväzky voči inštitúciám s výnimkou záväzkov voči subjektom, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou splatnosťou menej než sedem dní;
   i) záväzky so zostatkovou splatnosťou menej ako sedem dní voči:
   i) systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES**;
   ii) účastníkom systému určeným v súlade so smernicou 98/26/ES a vyplývajúce z účasti v takomto systéme; alebo
   iii) centrálnym protistranám z tretích krajín uznaným v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
   j) záväzok voči ktorémukoľvek z týchto subjektov:
   i) zamestnanec ▌vo vzťahu k splatnej mzde, dôchodkovým dávkam alebo inej pevnej odmene s výnimkou variabilnej zložky odmeny, ktorú neupravuje kolektívna zmluva, a s výnimkou variabilnej zložky odmeny osôb zodpovedných za podstupovanie významného rizika v zmysle článku 92 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ;
   ii) komerčný alebo obchodný veriteľ ▌, keď záväzok vzniká z toho, že sa inštitúcii alebo materskej spoločnosti poskytne tovar alebo služby, ktoré sú kritické pre denné fungovanie prevádzky inštitúcie alebo materskej spoločnosti, vrátane služieb IT, úžitkových služieb a prenájmu, obsluhy a údržby priestorov;
   iii) daňový úrad a orgán sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že uvedené záväzky sa v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi uprednostňujú;
   iv) systémy ochrany vkladov ▌, keď záväzok vzniká z príspevkov splatných v súlade so smernicou 2014/49/EÚ;
   k) záväzky, ktoré vznikajú z derivátov;
   l) záväzky, ktoré vznikajú z dlhových nástrojov s vloženými derivátmi.

Na účely prvého pododseku písm. l) sa dlhové nástroje s opciami na predčasné splatenie uplatniteľnými na základe rozhodnutia emitenta alebo držiteľa a dlhové nástroje s premenlivým úrokom odvodeným od všeobecne používanej referenčnej sadzby, ako je Euribor alebo Libor, nepovažujú za dlhové nástroje s vloženými derivátmi len vzhľadom na takéto prvky.

Článok 72b

Nástroje oprávnených záväzkov

   1. Záväzky sa kvalifikujú ako nástroje oprávnených záväzkov ▌, ak spĺňajú podmienky stanovené v tomto článku a len v rozsahu stanovenom v tomto článku.
   2. Záväzky sa kvalifikujú ako nástroje oprávnených záväzkov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) záväzky sú emitované alebo nadobudnuté, podľa toho, čo je uplatniteľné, priamo inštitúciou a sú úplne splatené;
   b) záväzky nevlastní žiaden z týchto subjektov:
   i) inštitúcia alebo subjekt zahrnutý do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;
   ii) podnik, v ktorom má inštitúcia priamu alebo nepriamu účasť vo forme vlastníctva aspoň 20 % hlasovacích práv alebo kapitálu tohto podniku, či už priamo alebo prostredníctvom kontroly;
   c) nadobudnutie vlastníctva záväzkov nie je priamo alebo nepriamo financované subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;
   d) nárok na istinu záväzkov podľa ustanovení, ktorými sa nástroje riadia, je plne podriadený nárokom, ktoré vznikli z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2; uvedená požiadavka týkajúca sa podriadenia sa považuje za splnenú v ktorejkoľvek z týchto situácií:
   i) v zmluvných ustanoveniach, ktorými sa riadia záväzky, sa presne stanovuje, že v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok na istinu nástrojov podriadený nárokom, ktoré vznikli z ktoréhokoľvek z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2 tohto nariadenia;
   ii) v uplatniteľných právnych predpisoch ▌sa stanovuje, že v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok na istinu nástrojov podriadený nárokom, ktoré vznikli z ktoréhokoľvek z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2 tohto nariadenia;
   iii) nástroje emituje subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý vo svojej súvahe nemá žiadne vylúčené záväzky podľa článku 72a ods. 2 tohto nariadenia, ktoré majú voči nástrojom oprávnených záväzkov rovnaké alebo podriadené postavenie;
   e) záväzky nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka či akákoľvek iná dohoda, ktorou sa zvyšuje nadriadenosť nároku zo strany ktoréhokoľvek z týchto subjektov:
   i) inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
   ii) materskej spoločnosti inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
   iii) akéhokoľvek podniku, ktorý má úzke prepojenie so subjektmi uvedenými v bodoch i) a ii);
   f) záväzky nie sú predmetom ▌dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní ▌, ktoré by ohrozili ich schopnosť absorbovať straty pri riešení krízových situácií;
   g) ustanovenia, ktorými sa riadia záväzky, neobsahujú žiadne stimuly pre inštitúciu na to, aby na ich istinu uplatnila kúpnu opciu, umorenie, spätné odkúpenie pred ich splatnosťou alebo predčasné splatenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, s výnimkou prípadov uvedených v článku 72c ods. 3;
   h) záväzky nie sú umoriteľné držiteľmi nástrojov pred dátumom ich splatnosti, s výnimkou prípadov uvedených v článku 72c ods. 2;
   i) s výhradou článku 72c ods. 3 a 4, ak záväzky zahŕňajú jednu alebo viacero ▌opcií na predčasné splatenie vrátane kúpnych opcií, sú tieto opcie uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta, s výnimkou prípadov uvedených v článku 72c ods. 2;
   j) na záväzky možno uplatniť kúpnu opciu, možno ich umoriť, splatiť alebo predčasne spätne odkúpiť len v prípade, keď sú splnené podmienky stanovené v článkoch 77 a 78a;
   k) v ustanoveniach, ktorými sa záväzky riadia, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že by subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, mohol na tieto záväzky ▌uplatniť kúpnu opciu, umorenie, platenie alebo predčasné spätné odkúpenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie tejto inštitúcie a táto inštitúcia ani inak takúto možnosť neuvádza;
   l) ustanovenia, ktorým sa riadia záväzky, neposkytujú držiteľovi právo na urýchlenie plánovanej budúcej výplaty úroku alebo istiny, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;
   m) výška výplat úrokov alebo prípadne dividend, ktoré sa majú vyplácať zo záväzkov, sa ▌nemení na základe úverovej bonity subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo jeho materskej spoločnosti;
   n) v prípade nástrojov emitovaných po … [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] príslušná zmluvná dokumentácia a prípadne prospekt týkajúci sa emisie jasne uvádzajú možnosť vykonania právomoci odpísať a vykonať konverziu v súlade s článkom 48 smernice 2014/59/EÚ. ▌

Na účely prvého pododseku písm. a) sú oprávnené kvalifikovať sa ako nástroje oprávnených záväzkov iba tie časti záväzkov, ktoré sú úplne splatené.

Na účely prvého pododseku písm. d) tohto článku, ak niektoré z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2 sú podriadené bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva, okrem iného preto, že ich má v držbe veriteľ, ktorý má osobitný vzťah k dlžníkovi, je alebo bol akcionárom, je vo vzťahu kontroly alebo v skupinovom vzťahu, je členom riadiaceho orgánu alebo je vo vzťahu ku ktorejkoľvek z tých osôb, podriadenosť sa neposudzuje odkazom na pohľadávky vyplývajúce z takýchto vylúčených záväzkov.

   3. Popri záväzkoch uvedených v odseku 2 tohto článku môže orgán pre riešenie krízových situácií povoliť, aby sa záväzky kvalifikovali ako nástroje oprávnených záväzkov až do súhrnnej hodnoty, ktorá nepresahuje 3,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4, a to za predpokladu, že:
   a) sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 2 s výnimkou podmienky stanovenej v odseku 2 prvom pododseku písm. d);
   b) záväzky majú rovnaké postavenie ako vylúčené záväzky s najnižším postavením uvedené v článku 72a ods. 2 s výnimkou vylúčených záväzkov, ktoré sú podriadené bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva, uvedeným v odseku 2 treťom pododseku tohto článku; a
   c) zahrnutie uvedených záväzkov medzi položky oprávnených záväzkov by nevyvolalo významné riziko úspešného právneho napadnutia alebo platných nárokov na náhradu škody posúdených orgánom pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k zásadám uvedeným v článku 34 ods. 1 písm. g) a článku 75 smernice 2014/59/EÚ.

   4. Orgán pre riešenie krízových situácií môže povoliť, aby sa záväzky kvalifikovali ako nástroje oprávnených záväzkov navyše k záväzkom uvedeným v odseku 2, a to za predpokladu, že:
   a) ▌inštitúcia nemá povolené zahrnúť medzi položky oprávnených záväzkov záväzky uvedené v ▌odseku 3 ▌;
   b) sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 2 s výnimkou podmienky stanovenej v odseku 2 prvom pododseku písm. d);
   c) záväzky majú rovnaké alebo nadradené postavenie voči vylúčeným záväzkom s najnižším postavením uvedeným v článku 72a ods. 2 s výnimkou vylúčených záväzkov podriadených bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva uvedených v odseku 2 treťom pododseku tohto článku;
   d) v súvahe inštitúcie hodnota vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2, ktoré majú rovnaké alebo nižšie postavenie vo vzťahu k záväzkom v konkurze, nepresahuje 5 % výšky vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov inštitúcie;
   e) zahrnutie uvedených záväzkov medzi položky oprávnených záväzkov by nevyvolalo významné riziko úspešného právneho napadnutia alebo platných nárokov na náhradu škody posúdených orgánom pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k zásadám uvedeným v článku 34 ods. 1 písm. g) a ▌článku 75 smernice 2014/59/EÚ.
   5. Orgán pre riešenie krízových situácií môže inštitúcii povoliť ▌zahrnúť ▌medzi položky oprávnených záväzkov len záväzky uvedené buď v odseku 3 alebo 4.

   6. Pri skúmaní toho, či sú splnené podmienky stanovené v tomto článku, orgán ▌pre riešenie krízových situácií konzultuje s príslušným orgánom.
   7. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) uplatniteľné formy a povahu nepriameho financovania nástrojov oprávnených záväzkov;
   b) formu a povahu stimulov na splatenie na účely splnenia podmienky stanovenej v odseku 2 druhom pododseku písm. g) tohto článku a v článku 72c ods. 3.

Uvedený návrh regulačných technických predpisov je v plnom rozsahu v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 28 ods. 5 písm. a) a v článku 52 ods. 2 písm. a).

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 72c

Amortizácia nástrojov oprávnených záväzkov

   1. Nástroje oprávnených záväzkov so zostatkovou splatnosťou najmenej jeden rok sa v plnej miere kvalifikujú ako položky oprávnených záväzkov.

Nástroje oprávnených záväzkov so zostatkovou splatnosťou menej než jeden rok sa nekvalifikujú ako položky oprávnených záväzkov.

   2. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa opciu, na základe ktorej môže jej držiteľ nástroj umoriť a ktorá je uplatniteľná pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, splatnosť nástroja sa vymedzuje ako najskorší možný dátum, ku ktorému môže držiteľ uplatniť opciu na umorenie a požiadať o umorenie alebo splatenie daného nástroja.
   3. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa stimul pre emitenta na to, aby na nástroj uplatnil kúpnu opciu, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, splatnosť nástroja sa vymedzuje ako najskorší možný dátum, ku ktorému môže emitent uplatniť uvedenú opciu a požiadať o umorenie alebo splatenie nástroja.
   4. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa opcie na predčasné umorenie, ktoré sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, ale ustanovenia, ktorými sa nástroj riadi, nezahŕňajú žiadny stimul pre uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástroja pred jeho pôvodnou splatnosťou a nezahŕňajú ani žiadne opcie na umorenie alebo splatenie uplatniteľné na základe rozhodnutia držiteľov, vymedzuje sa splatnosť nástroja ako pôvodne uvedená splatnosť.

Článok 72d

Následky v situácii, keď podmienky oprávnenosti už nie sú splnené

Ak v prípade nástroja oprávnených záväzkov prestanú byť splnené uplatniteľné podmienky stanovené článku 72b, záväzky sa okamžite prestanú kvalifikovať ako nástroje oprávnených záväzkov.

Záväzky uvedené v článku 72b ods. 2 sa môžu naďalej považovať za nástroje oprávnených záväzkov, kým sa kvalifikujú ako nástroje oprávnených záväzkov podľa článku 72b ods. 3 alebo 4.

Oddiel 2

Odpočty od položiek oprávnených záväzkov

Článok 72e

Odpočty od položiek oprávnených záväzkov

   1. Inštitúcie, ktoré podliehajú článku 92a, od položiek oprávnených záväzkov odpočítajú tieto položky:
   a) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme vlastných nástrojov oprávnených záväzkov vrátane vlastných záväzkov, ktoré by inštitúcia mohla byť povinná odkúpiť v dôsledku existujúcich zmluvných záväzkov;
   b) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, s ktorými má inštitúcia recipročné krížové podiely a o ktorých sa príslušný orgán domnieva, že majú umelo zvyšovať schopnosť absorpcie strát a rekapitalizácie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;
   c) uplatniteľná hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, určená v súlade s článkom 72i, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v týchto subjektoch;
   d) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, ak daná inštitúcia má významnú investíciu v uvedených subjektoch, okrem upisovacích pozícií držaných päť pracovných dní alebo menej.
   2. Na účely tohto oddielu sa so všetkými nástrojmi, ktoré majú rovnaké postavenie ako nástroje oprávnených záväzkov, zaobchádza ako s nástrojmi oprávnených záväzkov s výnimkou nástrojov, ktoré majú rovnaké postavenie ako nástroje uznané za oprávnené záväzky podľa článku 72b ods. 3 a 4.
   3. Na účely tohto oddielu môžu inštitúcie vypočítavať hodnotu podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v článku 72b ods. 3 takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000002.png

kde:

h = hodnota podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v článku 72b ods. 3;

i = index označujúci emitujúcu inštitúciu;

Hi = celková hodnota podielov vo forme oprávnených záväzkov emitujúcej inštitúcie i podľa článku 72b ods. 3;

li = hodnota záväzkov, ktoré emitujúca inštitúcia i zahrnula medzi položky oprávnených záväzkov v rámci limitov uvedených v článku 72b ods. 3 podľa najnovších údajov, ktoré zverejnila emitujúca inštitúcia; a

Li = celková hodnota nesplatených záväzkov emitujúcej inštitúcie i podľa článku 72b ods. 3 podľa najnovších údajov zverejnených emitentom.

   4. Ak materská inštitúcia v EÚ alebo materská inštitúcia v členskom štáte, na ktorú sa vzťahuje článok 92a, má priame, nepriame alebo syntetické podiely vo forme nástrojov vlastných zdrojov alebo nástrojov oprávnených záväzkov jednej alebo viacerých dcérskych spoločností, ktoré nepatria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako uvedená materská inštitúcia, orgán pre riešenie krízových situácií uvedenej materskej inštitúcie môže po tom, čo náležite posúdil stanovisko orgánov pre riešenie krízových situácií akýchkoľvek dotknutých dcérskych spoločností, povoliť materskej inštitúcii, aby odpočítala takéto podiely tak, že odpočíta nižšiu sumu určenú orgánom pre riešenie krízových situácií uvedenej materskej inštitúcie. Uvedená upravená suma sa musí minimálne rovnať sume m vypočítanej takto:

𝑚𝑖=max{0;𝑂𝑃𝑖+𝐿𝑃𝑖−𝑚𝑎𝑥{0;𝛽∙[𝑂𝑖+𝐿𝑖−𝑟𝑖∙a𝑅𝑊𝐴𝑖]}}

kde:

i = index označujúci dcérsku spoločnosť;

OPi = hodnota nástrojov vlastných zdrojov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou inštitúciou;

LPi = hodnota položiek oprávnených záväzkov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou inštitúciou;

𝛽 = percentuálny podiel nástrojov vlastných zdrojov a položiek oprávnených záväzkov emitovaných dcérskou spoločnosťou i ▌ a držaných materskou spoločnosťou;

Oi = hodnota vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti i, neberúc do úvahy odpočet vypočítaný v súlade s týmto odsekom;

Li = hodnota oprávnených záväzkov dcérskej spoločnosti i, neberúc do úvahy odpočet vypočítaný v súlade s týmto odsekom;

ri = pomer uplatniteľný na dcérsku spoločnosť i na úrovni jej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a článkom 45d smernice 2014/59/EÚ; a

aRWAi = celková hodnota rizikovej expozície subjektu G-SII i vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4 berúc do úvahy úpravy stanovené v článku 12.

Ak je materskej inštitúcii povolené odpočítať upravenú sumu v súlade s prvým pododsekom, rozdiel medzi hodnotou podielov vo forme nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v prvom pododseku a touto upravenou sumou odpočítava dcérska spoločnosť ▌.

Článok 72f

Odpočítanie podielov vo forme vlastných nástrojov oprávnených záväzkov

Na účely článku 72e ods. 1 písm. a) inštitúcie vypočítajú podiely na základe brutto dlhých pozícií s výhradou týchto výnimiek:

   a) inštitúcie môžu vypočítať hodnotu podielov na základe čistej dlhej pozície za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
   i) dlhá a krátka pozícia sú v tej istej podkladovej expozícii a krátke pozície nezahŕňajú žiadne riziko protistrany;
   ii) dlhá i krátka pozícia sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe;
   b) inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, pomocou výpočtu podkladovej expozície voči vlastným nástrojom oprávnených záväzkov v týchto indexoch;
   c) inštitúcie si môžu vzájomne započítať brutto dlhé pozície vo vlastných nástrojoch oprávnených záväzkov vyplývajúce z podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu voči krátkym pozíciám vo vlastných nástrojoch oprávnených záväzkov vyplývajúcim z krátkych pozícií v podkladových indexoch aj v prípade, ak tieto krátke pozície zahŕňajú riziko protistrany, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
   i) dlhá a krátka pozícia sú v tých istých podkladových indexoch;
   ii) dlhá i krátka pozícia sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe.

Článok 72g

Základ pre odpočítanie v prípade položiek oprávnených záväzkov

Na účely článku 72e ods. 1 písm. b), c) a d) inštitúcie odpočítavajú brutto dlhé pozície s výhradou výnimiek stanovených v článkoch 72h a 72i.

Článok 72h

Odpočítanie podielov vo forme oprávnených záväzkov iných subjektov G-SII

Inštitúcie, ktoré nevyužívajú výnimku podľa článku 72j ▌, vykonávajú odpočty uvedené v článku 72e ods. 1 písm. c) a d) v súlade s týmito zásadami:

   a) môžu vypočítať priame, nepriame a syntetické podiely vo forme nástrojov oprávnených záväzkov na základe čistej dlhej pozície v tej istej podkladovej expozícii za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
   i) dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok ▌;
   ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
   b) určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, na základe prezretia podkladovej expozície voči nástrojom oprávnených záväzkov v uvedených indexoch.

Článok 72i

Odpočítanie oprávnených záväzkov, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v subjektoch G-SII

   1. Na účely článku 72e ods. 1 písm. c) vypočítajú inštitúcie uplatniteľnú hodnotu, ktorá sa má odpočítať, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku koeficientom odvodeným z výpočtu uvedeného v písmene b) tohto odseku:
   a) súhrnná hodnota, o ktorú priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, nástrojov kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora a nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, presiahnu 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení týchto ustanovení:
   i) článkov 32 až 35;
   ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodu ii) až písm. k) bodu v) a písm. l) s výnimkou hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;
   iii) článkov 44 a 45;
   b) hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, vydelená súhrnnou hodnotou priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie vo forme nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojov kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora a nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nemá významnú investíciu.
   2. Inštitúcie vylúčia z hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a z výpočtu koeficientu v súlade s odsekom 1 písm. b) upisovacie pozície, ktoré držia päť alebo menej pracovných dní.
   3. Hodnota, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa rozdelí medzi všetky nástroje oprávnených záväzkov subjektu G-SII, ktoré má inštitúcia v držbe. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja oprávnených záväzkov, ktorá sa odpočíta v súlade s odsekom 1, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku podielom uvedeným v písmene b) tohto odseku:
   a) hodnota podielov, ktoré sa musia odpočítať v súlade s odsekom 1;
   b) podiel súhrnnej hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu zastúpenú každým nástrojom oprávnených záväzkov, ktorý má inštitúcia v držbe.
   4. Hodnota podielov uvedených v článku 72e ods. 1 písm. c), ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení ustanovení odseku 1 písm. a) bodu i), písm. a) bodu ii) a písm. a) bodu iii) tohto článku, sa neodpočíta a podlieha uplatniteľným rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo 3, prípadne požiadavkám stanoveným v tretej časti hlave IV.
   5. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja oprávnených záväzkov, ktorá sa rizikovo váži podľa odseku 4, vynásobením hodnoty podielov, ktoré musia byť rizikovo vážené podľa odseku 4, podielom vyplývajúcim z výpočtu uvedeného v odseku 3 písm. b).

Článok 72j

Výnimka z odpočtov od položiek oprávnených záväzkov v rámci obchodnej knihy

   1. Inštitúcie sa môžu rozhodnúť, že neodpočítajú určenú časť svojich priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov, ktorá sa v súhrne a meraná na brutto dlhom základe rovná alebo je menšia než 5 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení článkov 32 až 36, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) podiely sú v obchodnej knihe;
   b) nástroje oprávnených záväzkov sú v držbe počas najviac 30 pracovných dní.
   2. Hodnoty položiek, ktoré sa neodpočítavajú podľa odseku 1, musia podliehať požiadavkám na vlastné zdroje pre položky v obchodnej knihe.
   3. Ak v prípade podielov neodpočítaných v súlade s odsekom 1 už nie sú splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku, podiely sa odpočítavajú v súlade s článkom 72g bez toho, aby sa uplatnili výnimky stanovené v článkoch 72h a 72i.

Oddiel 3

Vlastné zdroje a oprávnené záväzky

Článok 72k

Oprávnené záväzky

Oprávnené záväzky inštitúcie pozostávajú z položiek oprávnených záväzkov inštitúcie po vykonaní odpočtov uvedených v článku 72e.

Článok 72l

Vlastné zdroje a oprávnené záväzky

Vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie pozostávajú zo súčtu jej vlastných zdrojov a jej oprávnených záväzkov.

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).“

"

32.  V hlave I druhej časti sa názov kapitoly 6 nahrádza takto:"

Všeobecné požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky“.

"

33.  Článok 73 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

Rozdeľovanie výnosov z nástrojov;

"

b)  odseky 1 až 4 sa nahrádzajú takto:"

1. Kapitálové nástroje a záväzky, v prípade ktorých má inštitúcia výlučnú diskrečnú právomoc rozhodnúť o výplate rozdeľovaných výnosov v inej forme než v hotovosti alebo nástrojoch vlastných zdrojov, nie sú oprávnené sa kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 alebo nástroje oprávnených záväzkov okrem prípadu, keď inštitúcia vopred dostala povolenie od príslušného orgánu.

   2. Príslušné orgány vopred udelia povolenie uvedené v odseku 1 len vtedy, ak považujú za splnené všetky tieto podmienky:
   a) schopnosť inštitúcie zrušiť platby súvisiace s nástrojom by nebola nepriaznivo ovplyvnená diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť;
   b) schopnosť kapitálového nástroja alebo záväzku absorbovať straty by nebola nepriaznivo ovplyvnená diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť;
   c) kvalita kapitálového nástroja alebo záväzku by sa inak neznížila diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť.

Pred tým, ako príslušný orgán vopred udelí povolenie podľa odseku 1, konzultuje s orgánom pre riešenie krízových situácií, o tom, či inštitúcia dodržiava uvedené podmienky.

   3. Kapitálové nástroje a záväzky, pri ktorých má iná právnická osoba než inštitúcia, ktorá ich emituje, diskrečnú právomoc rozhodnúť alebo požadovať, aby sa výplata rozdeľovaných výnosov z uvedených nástrojov alebo záväzkov vykonala v inej forme než v hotovosti alebo formou nástrojov vlastných zdrojov, nie sú oprávnené sa kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 alebo nástroje oprávnených záväzkov.
   4. Inštitúcie môžu použiť všeobecný trhový index ako jeden zo základov na určenie výšky rozdeľovaných výnosov z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástrojov oprávnených záväzkov.;

"

c)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

6. Inštitúcie predkladajú správy o všeobecných trhových indexoch, o ktoré sa opierajú ich kapitálové nástroje a nástroje oprávnených záväzkov, a zverejňujú ich..

"

34.  V článku 75 sa úvodná veta nahrádza takto:"

„Požiadavky na splatnosť v prípade krátkych pozícií podľa článku 45 písm. a), článku 59 písm. a), článku 69 písm. a) a článku 72h písm. a) sa považujú za splnené v súvislosti s držanými pozíciami, ak sú splnené všetky tieto podmienky:“.

"

35.  V článku 76 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:"

„1. Na účely článku 42 písm. a), článku 45 písm. a), článku 57 písm. a), článku 59 písm. a), článku 67 písm. a), článku 69 písm. a) a článku 72h písm. a) môžu inštitúcie znížiť výšku dlhej pozície v kapitálovom nástroji o časť indexu, ktorá je tvorená tou istou podkladovou expozíciou, ktorá je hedžovaná, a to za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) dlhá pozícia, ktorá je hedžovaná, aj krátka pozícia v indexe použitá na hedžovanie uvedenej dlhej pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe;
   b) pozície uvedené v písmene a) sú v súvahe inštitúcie vedené v reálnej hodnote;
   c) krátka pozícia uvedená v písmene a) sa na základe postupov inštitúcie v oblasti vnútornej kontroly kvalifikuje ako účinný hedžing;
   d) príslušné orgány posudzujú aspoň raz za rok primeranosť postupov vnútornej kontroly uvedených v písmene c) a prejavujú súhlas s ich kontinuálnou vhodnosťou.
   2. Ak príslušný orgán vopred udelil povolenie, inštitúcia môže použiť konzervatívny odhad podkladovej expozície inštitúcie voči nástrojom zaradeným do indexov ako alternatívu k vypočítaniu svojej expozície voči položkám uvedeným v jednom alebo viacerých z týchto písmen:
   a) nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástroje oprávnených záväzkov zaradené do indexov;
   b) nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora zaradené do indexov;
   c) nástroje oprávnených záväzkov inštitúcií zaradené do indexov.
   3. Príslušné orgány vopred udelia povolenie uvedené v odseku 2 len vtedy, ak inštitúcia preukáže k ich spokojnosti, že z prevádzkového hľadiska je pre inštitúciu zaťažujúce, aby monitorovala svoju podkladovú expozíciu voči položkám uvedeným v jednom alebo prípadne viacerých písmenách odseku 2.“

"

36.  Článok 77 sa nahrádza takto:"

Článok 77

Podmienky na zníženie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov

   1. Inštitúcia od príslušného orgánu získa povolenie pred uskutočnením ktoréhokoľvek z týchto úkonov:
   a) zníženie, umorenie alebo spätné odkúpenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných inštitúciou spôsobom, ktorý povoľuje uplatniteľné vnútroštátne právo;
   b) redukcia, distribúcia alebo reklasifikácia ako inej položky vlastných zdrojov účtov emisného ážia súvisiacich s nástrojmi vlastných zdrojov;
   c) uplatnenie kúpnej opcie, vykonanie umorenia, splatenia alebo spätného odkúpenia nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2 pred dátumom ich zmluvnej splatnosti.
   2. Inštitúcia vopred získa povolenie od orgánu pre riešenie krízových situácií na uplatnenie kúpnej opcie, vykonanie umorenia, splatenia alebo spätného odkúpenia nástrojov oprávnených záväzkov, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, pred dátumom ich zmluvnej splatnosti.“

"

37.  Článok 78 sa nahrádza takto:"

„Článok 78

Povolenie orgánov dohľadu znížiť vlastné zdroje ▌

   1. Príslušný orgán udelí inštitúcii povolenie na zníženie, uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie v prípade nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2 ▌, alebo na redukciu, distribúciu alebo reklasifikáciu súvisiacich účtov emisného ážia v prípade splnenia ktorejkoľvek z týchto podmienok:
   a) inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením ktoréhokoľvek z úkonov uvedených v článku 77 ods. 1 nahradí nástroje alebo súvisiace účty emisného ážia uvedené v článku 77 ods. 1 nástrojmi vlastných zdrojov ▌rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov;
   b) inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie by po uskutočnení úkonu uvedeného v článku 77 ods. 1 tohto nariadenia prevýšili požiadavky stanovené v tomto nariadení a v ▌smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ v rozsahu, ktorý príslušný orgán považuje za potrebný.

Ak inštitúcia poskytne dostatočné záruky v súvislosti s jej schopnosťou fungovať s vlastnými zdrojmi presahujúcimi výšku požadovanú týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ ▌, príslušný orgán ▌môže uvedenej inštitúcii vopred udeliť všeobecné povolenie na vykonanie ktoréhokoľvek z úkonov stanovených v článku 77 ods. 1 tohto nariadenia pod podmienkou dodržania kritérií, ktorými sa zabezpečuje, aby všetky takéto budúce úkony boli v súlade s podmienkami stanovenými v tomto odseku písm. a) a b). Uvedené všeobecné povolenie, ktoré sa musí udeliť vopred, sa udeľuje len na konkrétne obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok a po ktorého uplynutí sa môže povolenie obnoviť. Všeobecné povolenie udelené vopred sa udeľuje na určitú vopred stanovenú hodnotu, ktorú určuje príslušný orgán. V prípade nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedená vopred stanovená hodnota nesmie presiahnuť 3 % príslušnej emisie a nesmie presiahnuť 10 % hodnoty, o ktorú vlastný kapitál Tier 1 presahuje hodnotu požiadaviek na vlastný kapitál Tier 1 uvedených v tomto nariadení a v smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ, a to v rozsahu, ktorý príslušný orgán považuje za nevyhnutný. V prípade nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 uvedená vopred stanovená hodnota nesmie presiahnuť 10 % príslušnej emisie a nesmie presiahnuť 3 % celkovej hodnoty nesplatených nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo prípadne kapitálu Tier 2. ▌

Príslušné orgány odoberú všeobecné povolenie udelené vopred v prípade, keď inštitúcia poruší ktorékoľvek z kritérií, ktoré boli stanovené na účely uvedeného povolenia.

   2. Príslušné orgány pri posudzovaní udržateľnosti nahrádzajúcich nástrojov z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov podľa odseku 1 písm. a) zvažujú rozsah, v ktorom by tieto nahrádzajúce kapitálové nástroje ▌boli pre inštitúciu nákladnejšie než kapitálové nástroje alebo účty emisného ážia, ktoré by sa nimi nahradili.
   3. Ak inštitúcia vykoná úkon uvedený v článku 77 ods. 1 písm. a) a zamietnutie umorenia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článku 27 sa zakazuje podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, príslušný orgán môže upustiť od podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku za predpokladu, že príslušný orgán vyžaduje, aby inštitúcia primerane obmedzila umorenie takýchto nástrojov.
   4. Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám, aby uplatnili kúpnu opciu, umorili, splatili alebo spätne odkúpili nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 alebo súvisiace účty emisného ážia počas piatich rokov od dátumu ich emisie, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 a jedna z týchto podmienok:
   a) dôjde k zmene regulačnej klasifikácie uvedených nástrojov, ktorá by pravdepodobne viedla k ich vylúčeniu z vlastných zdrojov alebo k reklasifikácii na vlastné zdroje nižšej kvality, pričom sú splnené obe tieto podmienky:
   i) príslušný orgán považuje takúto zmenu za dostatočne istú;
   ii) inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že regulačná reklasifikácia uvedených nástrojov nebola v čase ich emisie primerane predvídateľná;
   b) dôjde k zmene v uplatniteľných daňových podmienkach uvedených nástrojov, v súvislosti s ktorou inštitúcia k spokojnosti príslušného orgánu preukáže, že je významná a v čase ich emisie nebola primerane predvídateľná;
   c) nástroje a súvisiace účty emisného ážia sú zachované v predchádzajúcom stave podľa článku 494b;
   d) inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením úkonu uvedeného v článku 77 ods. 1 nahradí nástroje alebo súvisiace účty emisného ážia uvedené v článku 77 ods. 1 nástrojmi vlastných zdrojov ▌rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov, a príslušný orgán uvedený úkon povolil na základe zistenia, že z prudenciálneho hľadiska by bol prínosný a opodstatnený mimoriadnymi okolnosťami;
   e) nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2 sa spätne odkúpia na účely tvorby trhu.

   5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) význam spojenia „udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov“;
   b) primerané základy pre obmedzenie umorenia uvedeného v odseku 3;
   c) proces vrátane obmedzení a postupov na udelenie schválenia vopred príslušnými orgánmi na úkon uvedený v článku 77 ods. 1 a požiadavky na údaje v súvislosti so žiadosťou inštitúcie o udelenie povolenia zo strany príslušného orgánu na vykonanie úkonu uvedeného v danom článku vrátane postupu, ktorý sa má uplatniť v prípade umorenia akcií emitovaných pre členov družstiev, a lehoty na spracovanie takejto žiadosti.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“.

"

38.   Vkladá sa tento článok:"

„Článok 78a

Povolenie znížiť nástroje oprávnených záväzkov

   1. Orgán pre riešenie krízových situácií udelí inštitúcii povolenie na uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástrojov oprávnených záväzkov, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
   a) inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením ktoréhokoľvek z úkonov uvedených v článku 77 ods. 2 tohto nariadenia nahradí nástroje oprávnených záväzkov nástrojmi vlastných zdrojov alebo nástrojmi oprávnených záväzkov rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov;
   b) inštitúcia k spokojnosti orgánu pre riešenie krízových situácií preukázala, že vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie by po uskutočnení úkonu uvedeného v článku 77 ods. 2 prevýšili požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovené v tomto nariadení a v smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ v rozsahu, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií po dohode s príslušným orgánom považuje za potrebný;
   c) inštitúcia preukázala k spokojnosti orgánu pre riešenie krízových situácií, že čiastočné alebo úplné nahradenie oprávnených záväzkov nástrojmi vlastných zdrojov je potrebné na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ z hľadiska kontinuálnej autorizácie.

Ak inštitúcia poskytuje dostatočné záruky, že je schopná fungovať s vlastnými zdrojmi a oprávnenými záväzkami presahujúcimi výšku požiadaviek uvedených v tomto nariadení a v smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ, môže orgán pre riešenie krízových situácií uvedenej inštitúcii po konzultácii s príslušným orgánom udeliť vopred všeobecné povolenie, aby uskutočňovala uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástrojov oprávnených záväzkov pod podmienkou dodržiavania kritérií, ktorými sa zabezpečuje, aby každý takýto budúci úkon bol v súlade s podmienkami stanovenými v tomto odseku písm. a) a b). Uvedené všeobecné povolenie, ktoré sa musí udeliť vopred, sa udeľuje len na konkrétne obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok a po ktorého uplynutí sa môže povolenie obnoviť. Všeobecné povolenie, ktoré sa musí udeliť vopred, sa udeľuje na určitú vopred stanovenú hodnotu, ktorú určuje orgán pre riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií informujú príslušné orgány o všetkých všeobecných povoleniach, ktoré udelili vopred.

Orgán pre riešenie krízových situácií odoberie všeobecné povolenie udelené vopred v prípade, keď inštitúcia poruší ktorékoľvek z kritérií, ktoré boli stanovené na účely uvedeného povolenia.

   2. Orgány pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní udržateľnosti nahrádzajúcich nástrojov z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov podľa odseku 1 písm. a) zvažujú rozsah, v ktorom by tieto nahrádzajúce kapitálové nástroje alebo nahrádzajúce oprávnené záväzky boli pre inštitúciu nákladnejšie než tie, ktoré by sa nimi nahradili.
   3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) proces spolupráce medzi príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií;
   b) postup na udelenie povolenia v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom vrátane lehôt a požiadaviek na informácie;
   c) postup na udelenie všeobecného povolenia, ktoré sa musí udeliť vopred, v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom vrátane lehôt a požiadaviek na informácie;
   d) význam spojenia „udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov“.

Na účely prvého pododseku písm. d) tohto odseku je návrh regulačných technických predpisov v plnom rozsahu v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 78.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

39.  Článok 79 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

Dočasné upustenie od odpočítavania od vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov;

"

b)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Ak má inštitúcia v držbe kapitálové nástroje alebo záväzky ▌, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu v subjekte finančného sektora alebo ako nástroje oprávnených záväzkov v inštitúcii, a ak príslušný orgán považuje tieto podiely za podiely určené na účely operácie finančnej pomoci na reorganizáciu a obnovu životaschopnosti tohto subjektu alebo tejto inštitúcie, príslušný orgán môže dočasne upustiť od ustanovení o odpočítavaní, ktoré by sa inak na uvedené nástroje uplatňovali.“

"

40.   Vkladá sa tento článok:"

„Článok 79a

Posúdenie súladu s podmienkami pre nástroje vlastných zdrojov a nástroje oprávnených záväzkov

Inštitúcie pri posudzovaní súladu s požiadavkami stanovenými v druhej časti zohľadňujú podstatné charakteristiky nástrojov, a nielen ich právnu formu. Pri posudzovaní podstatných charakteristík nástroja sa berú do úvahy všetky opatrenia súvisiace s týmito nástrojmi, a to aj vtedy, ak tieto opatrenia nie sú výslovne stanovené v podmienkach samotných nástrojov, aby sa určilo, že kombinované hospodárske účinky takýchto opatrení sú v súlade s cieľom príslušných ustanovení.“

"

41.  Článok 80 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

Priebežné skúmanie kvality nástrojov vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov;

"

b)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

1. EBA monitoruje kvalitu nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných inštitúciami v celej Únii a bezodkladne oznamuje Komisii existenciu závažného dôkazu o tom, že uvedené nástroje nespĺňajú príslušné kritériá oprávnenosti stanovené v tomto nariadení.

Príslušné orgány bezodkladne a na žiadosť EBA zašlú EBA všetky informácie, ktoré EBA považuje za relevantné v súvislosti s novými kapitálovými nástrojmi alebo novými druhmi záväzkov, ktoré sa emitovali, s cieľom umožniť EBA, aby monitoroval kvalitu nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných inštitúciami v celej Únii.;

"

c)  v odseku 3 sa úvodná veta nahrádza takto:"

3. EBA poskytne Komisii technické odporúčania ku všetkým podstatným zmenám, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s vymedzením vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov v dôsledku ktorejkoľvek z týchto skutočností:

"

42.  V článku 81 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Menšinové účasti pozostávajú zo súčtu položiek vlastného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

   a) dcérska spoločnosť je jedným z týchto subjektov:
   i) inštitúciou;
   ii) podnikom, ktorý na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva podlieha požiadavkám uvedeným v tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ;
   iii) sprostredkovateľskou finančnou holdingovou spoločnosťou v tretej krajine, ktorá podlieha prudenciálnym požiadavkám rovnako prísnym ako prudenciálne požiadavky uplatňované na úverové inštitúcie uvedenej tretej krajiny, a ak Komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 rozhodla, že uvedené prudenciálne požiadavky sú minimálne rovnocenné s prudenciálnymi požiadavkami tohto nariadenia;
   b) dcérska spoločnosť je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;
   c) položky vlastného kapitálu Tier 1 uvedené v úvodnej časti tohto odseku vlastnia iné osoby ako podniky zahrnuté do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.“

"

43.  Článok 82 sa nahrádza takto:"

„Článok 82

Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 1, kapitál Tier 2 a kvalifikované vlastné zdroje

Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 1, kapitál Tier 2 a kvalifikované vlastné zdroje zahŕňajú menšinovú účasť, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo prípadne kapitálu Tier 2 spolu so súvisiacimi nerozdelenými ziskmi a účtami emisného ážia dcérskej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

   a) dcérska spoločnosť je jedným z týchto subjektov:
   i) inštitúciou;
   ii) podnikom, ktorý na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva podlieha požiadavkám uvedeným v tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ;
   iii) sprostredkovateľskou finančnou holdingovou spoločnosťou v tretej krajine, ktorá podlieha prudenciálnym požiadavkám rovnako prísnym ako prudenciálne požiadavky uplatňované na úverové inštitúcie uvedenej tretej krajiny, a ak Komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 rozhodla, že uvedené prudenciálne požiadavky sú minimálne rovnocenné s prudenciálnymi požiadavkami tohto nariadenia;
   b) dcérska spoločnosť je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;
   c) uvedené nástroje vlastnia iné osoby ako podniky zahrnuté do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.

"

44.  V článku 83 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto:"

1. Nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2 emitované účelovo vytvoreným subjektom a súvisiace účty emisného ážia sú do 31. decembra 2021 zahrnuté do kvalifikovaného dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2, prípadne kvalifikovaných vlastných zdrojov, len ak sú splnené tieto podmienky:

"

45.   Vkladá sa tento článok:"

„Článok 88a

Kvalifikované nástroje oprávnených záväzkov

Záväzky vydané dcérskou spoločnosťou usadenou v Únii, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, sa kvalifikujú na zahrnutie medzi nástroje konsolidovaných oprávnených záväzkov inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje článok 92a, za predpokladu, že tieto záväzky spĺňajú všetky tieto podmienky:

   a) sú vydané v súlade s článkom 45f ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;
   b) sú kúpené existujúcim akcionárom, ktorý nie je súčasťou rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pokiaľ výkon právomocí odpísať alebo vykonať konverziu v súlade s článkami 59 až 62 smernice 2014/59/EÚ nemá vplyv na kontrolu dcérskej spoločnosti subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;
   c) nepresiahnu sumu, ktorá vznikne odpočítaním sumy uvedenej v bode i) od sumy uvedenej v bode ii):
   i) suma záväzkov vydaných v prospech subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a ktoré tento subjekt kúpil buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov v rámci rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a hodnota nástrojov vlastných zdrojov vydaných v súlade s článkom 45f ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;
   ii) suma požadovaná v súlade s článkom 45f ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.“

"

46.  Článok 92 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:"

„d) ukazovateľ finančnej páky vo výške 3 %;

"

b)   vkladá sa tento odsek:"

„1a. G-SII okrem požiadavky stanovenejodseku 1 písm. d) tohto článku udržiava vankúš ukazovateľa finančnej páky, ktorý sa rovná veľkosti celkovej expozície G-SII podľa článku 429 ods. 4 tohto nariadenia vynásobenej 50 % z miery vankúša G-SII uplatniteľnej na G-SII v súlade s článkom 131 smernice 2013/36/EÚ.

G-SII spĺňa požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky len prostredníctvom kapitálu Tier 1. Kapitál Tier 1, ktorý sa použije na splnenie požiadavky na vankúš ukazovateľa finančnej páky, nemožno použiť na splnenie akejkoľvek z požiadaviek založených na finančnej páke stanovených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ, pokiaľ v nich nie je výslovne uvedené inak.

Ak G-SII nespĺňa požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky, vzťahuje sa na ňu požiadavka na zachovanie kapitálu v súlade s článkom 141b smernice 2013/36/EÚ.

Ak G-SII nespĺňa súčasne požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky a požiadavku v zmysle článku 128 bodu 6 smernice 2013/36/EÚ na kombinovaný vankúš, musia sa naňho vzťahovať vyššie požiadavky na zachovanie kapitálu v súlade s článkami 141 a 141b uvedenej smernice .“;

"

c)  odsek 3 sa mení takto:

i)  písmená b)c) ▌sa nahrádzajú takto:"

b) požiadavky na vlastné zdroje pre činnosti v obchodnej knihe inštitúcie pre nasledovné:

   i) trhové riziko určené v súlade s hlavou IV tejto časti, s výnimkou postupov stanovených v kapitole 1a a kapitole 1b uvedenej hlavy;
   ii) veľkú majetkovú angažovanosť prevyšujúcu limity stanovené v článkoch 395 až 401, ak má inštitúcia povolenie tieto limity prekročiť, ako je určené v súlade so štvrtou časťou;
   c) požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko stanovené v súlade s hlavou IV tejto časti, s výnimkou postupov stanovených v kapitole 1a a kapitole 1b uvedenej hlavy, pre všetky podnikateľské činnosti, ktoré sú vystavené devízovému riziku alebo komoditnému riziku;“;

"

ii)   vkladá sa toto písmeno:"

„ca) požiadavky na vlastné zdroje vypočítané v súlade s hlavou V tejto časti s výnimkou článku 379 pre riziko vyrovnania.“

"

47.  Vkladajú sa tieto články:"

Článok 92a

Požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre G-SII

   1. S výhradou článkov 93 a 94 a s výhradou výnimiek uvedených v odseku 2 tohto článku musia inštitúcie, ktoré sú identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a ktoré sú G-SII alebo súčasťou G-SII, nepretržite spĺňať tieto požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky:
   a) rizikový pomer 18 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovej hodnote rizikovej expozície vypočítanej v súlade s ▌článkom 92 ods. 3 a 4;
   b) nerizikový pomer 6,75 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na veľkosti celkovej expozície uvedenej v článku 429 ods. 4.
   2. Požiadavky uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú v týchto prípadoch:
   a) do troch rokov po dátume, ku ktorému inštitúcia alebo skupina, ktorej je inštitúcia súčasťou, boli identifikované ako G-SII;
   b) do dvoch rokov po dátume, ku ktorému orgán pre riešenie krízových situácií uplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade so smernicou 2014/59/EÚ;
   c) do dvoch rokov po dátume, ku ktorému subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, zaviedol alternatívne opatrenie súkromného sektora uvedené v článku 32 ods. 1 písm. b) smernice 2014/59/EÚ, ktorým sa kapitálové nástroje a iné záväzky odpísali alebo konvertovali na položky vlastného kapitálu Tier 1 s cieľom rekapitalizovať subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, bez uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií.
   3. Ak súhrn vyplývajúci z uplatnenia požiadavky uvedenej v odseku 1 písm. a) tohto článku na každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, tej istej G-SII presahuje požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vypočítanú v súlade s článkom 12 tohto nariadenia, orgán pre riešenie krízových situácií materskej inštitúcie v EÚ môže po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi pre riešenie krízových situácií konať v súlade s článkom 45d ods. 3 alebo článkom 45h ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 92b

Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre G-SII mimo EÚ

   1. Inštitúcie, ktoré sú významnými dcérskymi spoločnosťami G-SII mimo EÚ a ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, musia nepretržite spĺňať požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré sa rovnajú 90 % požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedených v článku 92a.
   2. Na účel dodržiavania súladu s odsekom 1 sa nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástroje oprávnených záväzkov zohľadňujú len vtedy, ak uvedené nástroje vlastní konečná materská spoločnosť globálne systémovo významnej inštitúcie mimo EÚ a ak boli emitované priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov v rámci tej istej skupiny za predpokladu, že všetky takéto subjekty sú usadené v tej istej tretej krajine ako konečná materská spoločnosť alebo v niektorom členskom štáte.
   3. Nástroj oprávnených záväzkov sa na účely dodržiavania súladu s odsekom 1 zohľadňuje len vtedy, ak spĺňa všetky tieto dodatočné podmienky:
   a) v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok vyplývajúci zo záväzku podriadený nárokom vyplývajúcim zo záväzkov, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku a ktoré sa nekvalifikujú ako vlastné zdroje;
   b) podlieha právomoci odpísať alebo vykonať konverziu v súlade s článkami 59 až 62 smernice 2014/59/EÚ.“

"

48.  Článok 94 sa nahrádza takto:"

„Článok 94

Výnimka pre činnosti v obchodnej knihe s menším rozsahom

   1. Odchylne od článku 92 ods. 3 písm. b) môžu inštitúcie vypočítavať požiadavku na vlastné zdroje pre svoje činnosti v obchodnej knihe v súlade s odsekom 2 tohto článku, a to za predpokladu, že rozsah súvahových a podsúvahových činností inštitúcií v obchodnej knihe neprevyšuje na základe posúdenia uskutočňovaného každý mesiac s použitím údajov k poslednému dňu mesiaca žiadnu z týchto prahových hodnôt:
   a) 5 % celkových aktív inštitúcie;
   b) 50 miliónov EUR.
   2. Ak sú splnené obe podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b), inštitúcie môžu vypočítavať požiadavku na vlastné zdroje pre svoje činnosti v obchodnej knihe takto:
   a) pre zmluvy uvedené v bode 1 prílohy II, zmluvy súvisiace s kapitálovými cennými papiermi, ktoré sú uvedené v bode 3 uvedenej prílohy, a kreditné deriváty môžu inštitúcie uvedené pozície oslobodiť od požiadavky na vlastné zdroje uvedenej v článku 92 ods. 3 písm. b);
   b) pre pozície v obchodnej knihe iné než pozície uvedené v písmene a) tohto odseku môžu inštitúcie nahradiť požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 92 ods. 3 písm. b) požiadavkou vypočítanou v súlade s článkom 92 ods. 3 písm. a).
   3. Na účely odseku 1 vypočítavajú inštitúcie rozsah svojich súvahových a podsúvahových činností v obchodnej knihe na základe údajov k poslednému dňu každého mesiaca podľa týchto požiadaviek:
   a) do výpočtu sa zahrnú všetky pozície zaradené do obchodnej knihy v súlade s článkom 104, s výnimkou nasledovného:
   i) pozície týkajúce sa devíz a komodít;
   ii) pozície v kreditných derivátoch, ktoré sú uznané za interný hedžing proti expozíciám voči kreditnému riziku neobchodnej knihy alebo expozíciám voči riziku protistrany, a transakcie s kreditnými derivátmi, ktoré dokonale kompenzujú trhové riziko týchto interných hedžingov, ako sa uvádza v článku 106 ods. 3;
   b) všetky pozície zahrnuté do výpočtu v súlade s písmenom a) sa oceňujú ich trhovou hodnotou k danému dátumu; ak trhová hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie použijú k danému dátumu pre túto pozíciu reálnu hodnotu; ak trhová hodnota a reálna hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie uvedenú pozíciu ocenia poslednou trhovou hodnotou alebo reálnou hodnotou.
   c) absolútna hodnota dlhých pozícií sa spočíta s absolútnou hodnotou krátkych pozícií.
   4. Ak sú splnené obe podmienky stanovené v tomto článku odseku 1 písm. a) a b), bez ohľadu na povinnosti uvedené v článkoch 74 a 83 smernice 2013/36/EÚ, článok 102 ods. 3 a 4, články 103 a 104b tohto nariadenia sa neuplatňujú.
   5. Inštitúcie informujú príslušné orgány, keď vypočítavajú alebo prestávajú vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s ▌odsekom 2.
   6. Inštitúcia, ktorá už nespĺňa jednu alebo viacero podmienok stanovených v odseku 1, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému orgánu.
   7. Inštitúcia prestane vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s odsekom 2 do troch mesiacov, od kedy nastane jeden z týchto prípadov:
   a) inštitúcia nespĺňa ▌podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b) počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov;
   b) inštitúcia nespĺňa ▌podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b) počas viac než šiestich z posledných dvanástich mesiacov.
   8. Ak inštitúcia prestala vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s týmto článkom, vypočítať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s týmto článkom môže len vtedy, keď príslušnému orgánu preukáže, že všetky podmienky uvedené v odseku 1 boli splnené za nepretržité obdobie jedného roka.
   9. Inštitúcie počas každomesačného posudzovania nesmú vstupovať do pozícií v obchodnej knihe, kupovať alebo predávať takéto pozície výlučne na účely splnenia ktorejkoľvek z podmienok uvedených v odseku 1.“

"

49.  V tretej časti v hlave I sa vypúšťa kapitola 2.

50.  Článok 102 sa mení takto:

a)  odseky 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto:"

2. Úmysel obchodovania sa preukazuje na základe stratégií, politík a postupov stanovených inštitúciou na účely riadenia pozície alebo portfólia v súlade s článkami 103, 104 a 104a.

   3. Inštitúcie zriadia a udržiavajú systémy a kontroly riadenia svojej obchodnej knihy v súlade s článkom 103.
   4. Na účely požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b ods. 3 sa pozície v obchodnej knihe priraďujú k trading deskom zriadeným ▌v súlade s článkom 104b. ▌“;

"

b)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

5. Pozície v obchodnej knihe podliehajú požiadavkám na obozretné oceňovanie vymedzeným v článku 105.

   6. Inštitúcie zaobchádzajú s interným hedžingom v súlade s článkom 106.

"

51.  Článok 103 sa ▌ nahrádza takto:"

„Článok 103

Riadenie obchodnej knihy

   1. Inštitúcie majú zavedené presne vymedzené politiky a postupy na celkové riadenie obchodnej knihy. Uvedené politiky a postupy sa zameriavajú prinajmenšom na:
   a) činnosti, ktoré inštitúcia pokladá za činnosti obchodovania a za súčasť obchodnej knihy na účely požiadavky na vlastné zdroje;
   b) mieru, do akej možno pozíciu denne oceňovať trhovou cenou so zreteľom na aktívny, likvidný obojsmerný trh;
   c) pokiaľ ide o pozície oceňované na základe modelu, mieru, do akej môže inštitúcia:
   i) identifikovať všetky významné riziká pozície;
   ii) hedžovať pozície proti všetkým významným rizikám pomocou nástrojov, pre ktoré existuje aktívny, likvidný obojsmerný trh;
   iii) spoľahlivo odhadnúť kľúčové predpoklady a parametre použité v modeli;
   d) mieru, do akej môže a musí inštitúcia oceňovať pozície, ktoré môžu byť validované externe konzistentným spôsobom;
   e) mieru, do akej by zákonné obmedzenia alebo iné prevádzkové požiadavky obmedzili schopnosť inštitúcie zatvoriť alebo hedžovať pozíciu v krátkej lehote;
   f) mieru, do akej môže a musí inštitúcia aktívne riadiť riziká pozícií v rámci svojej obchodnej činnosti;
   g) mieru, do akej môže inštitúcia reklasifikovať riziko alebo pozície medzi neobchodnou a obchodnou knihou a požiadavky takejto reklasifikácie podľa článku 104a.

   2. Pri riadení svojich pozícií alebo portfólií pozícií v obchodnej knihe musí inštitúcia spĺňať všetky tieto požiadavky:

   a) inštitúcia musí mať zavedenú presne zdokumentovanú obchodnú stratégiu pre pozície alebo portfóliá v obchodnej knihe, ktorá musí byť schválená vrcholovým manažmentom a ktorá zahŕňa očakávané obdobie držby;

   b) inštitúcia musí mať zavedené presne vymedzené politiky a postupy aktívneho riadenia pozícií alebo portfólií v obchodnej knihe; uvedené politiky a postupy zahŕňajú:

   i) do ktorých pozícií alebo portfólií pozícií môže vstupovať každý trading desk alebo prípadne určení obchodníci;
   ii) stanovenie pozičných limitov a monitorovanie ich primeranosti;
   iii) zabezpečenie toho, aby obchodníci mohli samostatne vstúpiť do pozície a riadiť ju v rámci dohodnutých limitov a podľa schválenej stratégie;
   iv) zabezpečenie toho, aby sa pozície oznamovali vrcholovému manažmentu ako neoddeliteľná súčasť procesu riadenia rizík inštitúcie;
   v) zabezpečenie toho, aby sa pozície aktívne monitorovali na základe zdrojov trhových informácií a aby sa vykonalo posúdenie obchodovateľnosti alebo možnosti hedžingu pozície alebo jej čiastkových rizík vrátane posúdenia, kvality a dostupnosti trhových vstupov pre proces oceňovania, úrovne obratu na trhu a objemu pozícií obchodovaných na trhu;
   vi) aktívne postupy a kontrolné mechanizmy v oblasti boja proti podvodom;
   c) inštitúcia musí mať zavedené presne vymedzené politiky a postupy monitorovania pozícií vzhľadom na obchodnú stratégiu inštitúcie vrátane monitorovania obratu a pozícií, v prípade ktorých bolo pôvodne plánované obdobie držby prekročené.“

"

52.   V článku 104 sa vypúšťa odsek 2.

53.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 104a

Reklasifikácia pozície

   1. Inštitúcie musia mať k spokojnosti príslušných orgánov zavedené presne vymedzené politiky na identifikáciu mimoriadnych okolností, ktoré opodstatňujú reklasifikáciu pozície v obchodnej knihe na pozíciu v neobchodnej knihe alebo naopak, reklasifikáciu pozície v neobchodnej knihe na ▌ pozíciu v obchodnej knihe na účely určenia svojich požiadaviek na vlastné zdroje. Inštitúcie uvedené politiky preskúmavajú minimálne raz ročne.

EBA monitoruje rozsah postupov dohľadu a do ... [piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa významu výrazu mimoriadne okolnosti na účely odseku 1 tohto článku. Kým EBA nevydá uvedené usmernenia, príslušné orgány informujú EBA o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa otázky, či povoliť alebo nepovoliť inštitúcii reklasifikáciu pozície, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku, pričom EBA poskytnú odôvodnenie udelenia takýchto povolení.

   2. Príslušné orgány udelia povolenie na reklasifikáciu pozície v obchodnej knihe na pozíciu v neobchodnej knihe alebo naopak, reklasifikáciu pozície v neobchodnej knihe na ▌ pozíciu v obchodnej knihe na účel určenia požiadaviek na vlastné zdroje len vtedy, keď inštitúcia poskytla príslušným orgánom písomné dôkazy, že jej rozhodnutie reklasifikovať uvedenú pozíciu je výsledkom mimoriadnych okolností, čo je v súlade s politikami, ktoré má inštitúcia zavedené v súlade s odsekom 1 tohto článku. Na daný účel inštitúcia poskytne dostatočné dôkazy, že pozícia už nespĺňa podmienku toho, aby bola klasifikovaná ako pozícia v obchodnej, resp. neobchodnej knihe podľa článku 104.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku schvaľuje riadiaci orgán.

   3. Ak príslušný orgán udelil povolenie na reklasifikáciu pozície v súlade s odsekom 2, inštitúcia, ktorej sa toto povolenie udelilo:
   a) bezodkladne zverejní,
   i) informáciu, že jej pozícia bola reklasifikovaná, a
   ii) v prípade, že dôsledkom tejto reklasifikácie je zníženie požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcie, rozsah tohto zníženia a
   b) v prípade, že dôsledkom tejto reklasifikácie je zníženie požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcie, tento dôsledok neuzná dovtedy, kým daná pozícia nedosiahne splatnosť, s výnimkou prípadu, keď príslušný orgán inštitúcie inštitúcii povolí, aby tento dôsledok uznala k skoršiemu dátumu.
   4. Inštitúcia vypočíta čistú zmenu hodnoty požiadaviek na svoje vlastné zdroje, ktorá vyplýva z reklasifikácie pozície, ako rozdiel medzi požiadavkami na vlastné zdroje bezprostredne po reklasifikácii a požiadavkami na vlastné zdroje bezprostredne pred reklasifikáciou, pričom sa každá z týchto požiadaviek vypočíta podľa článku 92. Pri výpočte sa nezohľadnia účinky žiadnych iných faktorov ako reklasifikácie.
   5. Reklasifikácia pozície podľa tohto článku je neodvolateľná.

Článok 104b

Požiadavky na trading desk

   1. Na účely požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b ods. 3 inštitúcie zriadia trading desky a priradia každú zo svojich pozícií v obchodnej knihe k jednému z uvedených trading deskov. Pozície v obchodnej knihe sa priradia rovnakému trading desku len v prípade, keď sú v súlade s dohodnutou obchodnou stratégiou daného trading desku a keď sú konzistentne riadené a monitorované v súlade odsekom 2 tohto článku.
   2. Trading desky inštitúcií musia nepretržite spĺňať všetky tieto požiadavky:
   a) každý trading desk musí mať jasnú a presne vymedzenú obchodnú stratégiu a štruktúru riadenia rizík, ktorá je primeraná jeho obchodnej stratégii;
   b) každý trading desk musí mať jasnú organizačnú štruktúru; pozície v danom trading desku musia riadiť obchodníci, ktorí boli v rámci inštitúcie na to určení; každý obchodník musí mať v danom trading desku vymedzené funkcie; každý z obchodníkov musí byť pridelený len k jednému trading desku; ▌
   c) pozičné limity sa v rámci každého trading desku stanovujú v súlade s obchodnou stratégiou konkrétneho trading desku;
   d) správy o činnostiach, ziskovosti, riadení rizík a regulatórnych požiadavkách na úrovni trading desku sa vypracúvajú minimálne raz za týždeň a pravidelne sa oznamujú riadiacemu orgánu;
   e) každý trading desk musí mať jasný ročný obchodný plán vrátane dobre vymedzenej politiky odmeňovania vychádzajúcej z vhodných kritérií merania výkonnosti;
   f) správy o pozíciách s blížiacou sa splatnosťou, porušeniach limitov vnútrodenného obchodovania, porušeniach limitov denného obchodovania a o opatreniach, ktoré inštitúcia prijala na riešenie týchto porušení, ako aj posúdenia trhovej likvidity sa pripravujú za každý trading desk mesačne a sprístupňujú sa príslušným orgánom.
   3. Odchylne od odseku 2 písm. b) môže inštitúcia priradiť obchodníka k viac ako jednému trading desku za predpokladu, že inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že priradenie sa vykonalo na základe zvážení obchodných aspektov alebo zdrojovsa ním spĺňajú iné kvalitatívne požiadavky stanovené v tomto článku, ktoré sa vzťahujú na obchodníkov a trading desky.
   4. Inštitúcie oznámia príslušným orgánom spôsob, akým dosiahli súlad s odsekom 2. Príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby zmenila štruktúru alebo organizáciu svojich trading deskov tak, aby boli v súlade s týmto článkom.

"

54.  Článok 105 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Všetky pozície v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe vyjadrené v reálnej hodnote podliehajú zásadám obozretného oceňovania, ktoré sa podrobnejšie uvádzajú v tomto článku. Inštitúcie predovšetkým zabezpečia, aby obozretné oceňovanie ich pozícií v obchodnej knihe dosiahlo primeraný stupeň istoty vzhľadom na dynamickú povahu pozícií v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe uvedených v reálnej hodnote, požiadavky prudenciálnej primeranosti, ako aj spôsob fungovania a účel kapitálových požiadaviek vo vzťahu k pozíciám v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe uvedeným v reálnej hodnote.“;

"

b)  odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:"

„3. Inštitúcie preceňujú pozície v obchodnej knihe v reálnej hodnote aspoň raz za deň. Zmeny v hodnote uvedených pozícií sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát inštitúcie.

   4. Inštitúcie oceňujú svoje pozície v obchodnej knihe a pozície v neobchodnej knihe uvedené v reálnej hodnote na základe trhu kedykoľvek je to možné, a to aj vtedy, keď na uvedené pozície uplatňujú príslušné kapitálové zaobchádzanie.“;

"

c)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Ak oceňovanie trhovou cenou nie je možné, inštitúcie oceňujú svoje pozície a portfóliá na základe modelu konzervatívne, a to aj pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozície v obchodnej knihe a pozície uvedené v reálnej hodnote v neobchodnej knihe.“;

"

d)  v odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Na účely prvého pododseku písm. d) sa model vypracuje alebo schváli nezávisle od trading deskov a nezávisle sa otestuje, čo zahŕňa validáciu matematických základov, predpokladov a implementáciu softvéru.“;

"

e)  v odseku 11 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) dodatočný čas, ktorý by bol potrebný na hedžovanie pozície alebo rizík v rámci pozície nad rámec horizontov likvidity, ktoré boli priradené rizikovým faktorom pozície v súlade s článkom 325bd;“

"

55.  Článok 106 sa mení takto:

a)  odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

„2. Požiadavky stanovené v odseku 1 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uplatniteľné na hedžovanú pozíciu v neobchodnej knihe alebo prípadne v obchodnej knihe.

   3. Ak inštitúcia hedžuje expozíciu voči kreditnému riziku alebo expozíciu voči riziku protistrany v neobchodnej knihe použitím kreditného derivátu, ktorý je zahrnutý do jej obchodnej knihy, pozícia v uvedenom kreditnom deriváte sa uzná za interný hedžing expozície voči kreditnému riziku alebo expozície voči riziku protistrany v neobchodnej knihe na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií uvedených v článku 92 ods. 3 písm. a), ak inštitúcia vstúpi do inej transakcie s kreditnými derivátmi s poskytovateľom zabezpečenia, ktorý je oprávnenou treťou stranou a ktorý spĺňa požiadavky na nefinancované kreditné zabezpečenie v neobchodnej knihe a dokonale kompenzuje trhové riziko interného hedžingu.

Interný hedžing uznaný v súlade s prvým pododsekom i kreditný derivát uzavretý s treťou stranou sa zahrnú do obchodnej knihy na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.“;

"

b)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

„4. Ak inštitúcia hedžuje expozíciu voči akciovému riziku v neobchodnej knihe použitím akciového derivátu, ktorý je zahrnutý do jej obchodnej knihy, uvedená pozícia v akciovom deriváte sa uzná za interný hedžing expozície voči akciovému riziku v neobchodnej knihe na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií uvedených v článku 92 ods. 3 písm. a), ak inštitúcia vstúpi do inej transakcie s akciovými derivátmi s poskytovateľom zabezpečenia, ktorý je oprávnenou treťou stranou a ktorý spĺňa požiadavky na nefinancované kreditné zabezpečenie v neobchodnej knihe a dokonale kompenzuje trhové riziko interného hedžingu.

Interný hedžing uznaný v súlade s prvým pododsekom i akciový derivát uzavretý s poskytovateľom zabezpečenia, ktorý je oprávnenou treťou stranou, sa zahrnú do obchodnej knihy na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.

   5. Ak inštitúcia hedžuje expozície voči úrokovému riziku v neobchodnej knihe použitím pozície úrokového rizika, ktorá je zahrnutá do jej obchodnej knihy, uvedená pozícia úrokového rizika sa uzná za interný hedžing na účel posúdenia úrokového rizika vyplývajúceho z pozícií v neobchodnej knihe v súlade s článkami 84 a 98 smernice 2013/36/EÚ, ak sú splnené tieto podmienky:
   a) pozícia bola priradená samostatnému portfóliu z inej pozície v obchodnej knihe, ktorej obchodná stratégia je určená výlučne na riadenie a zmierňovanie trhového rizika interných hedžingov expozície voči úrokovému riziku; na tento účel môže inštitúcia priradiť uvedenému portfóliu iné pozície úrokového rizika, do ktorých vstúpila s tretími stranami alebo voči svojej vlastnej obchodnej knihe, pokiaľ inštitúcia dokonale kompenzuje trhové riziko týchto pozícií úrokového rizika, do ktorých vstúpila voči vlastnej obchodnej knihe, a to tak, že vstúpi do opačných pozícií úrokového rizika s tretími stranami;
   b) na účely požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b ods. 3 bola pozícia priradená k trading desku zriadenému v súlade s článkom 104b, ktorého obchodná stratégia je určená výlučne na riadenie a zmierňovanie trhového rizika interných hedžingov expozície voči úrokovému riziku; na tento účel môže uvedený trading desk vstupovať do iných pozícií úrokového rizika s tretími stranami alebo inými trading deskmi inštitúcie, pokiaľ uvedené iné trading desky dokonale kompenzujú trhové riziko uvedených iných pozícií úrokového rizika tak, že vstupujú do opačných pozícií úrokového rizika s tretími stranami;
   c) inštitúcia má plne zdokumentované, ako sa pozíciou zmierňuje úrokové riziko vyplývajúce z pozícií v neobchodnej knihe na účely požiadaviek uvedených v článkoch 84 a 98 smernice 2013/36/EÚ.
   6. Požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých pozícií, ktoré boli priradené samostatnému portfóliu, ako sa uvádza v odseku 5 písm. a), sa vypočítavajú na individuálnom základe a sú dodatkom k požiadavkám na vlastné zdroje pre ostatné pozície v obchodnej knihe.
   7. Na účely požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b sa výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých pozícií, ktoré boli priradené samostatnému portfóliu, ako sa uvádza v ods. 5 písm. a) tohto článku, alebo k trading desku, alebo do ktorých trading desk vstúpil podľa odseku 5 písm. b) tohto článku, ak je to vhodné, sa vypočítavajú na individuálnom základe ako pre samostatné portfólio a sú dodatočné k výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre ostatné pozície v obchodnej knihe.“

"

56.  V článku 107 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3. Na účely tohto nariadenia sa s expozíciami voči investičnej spoločnosti z tretej krajiny, úverovej inštitúcii z tretej krajiny a burze z tretej krajiny zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúcii, a to výlučne v prípade, keď tretia krajina uplatňuje na daný subjekt požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami uplatňovanými v Únii.

"

57.   V článku 117 sa odsek 2 mení takto:

a)  dopĺňajú sa tieto písmená:"

„o) Medzinárodné združenie pre rozvoj;

   p) Ázijská banka pre investície do infraštruktúry.“;

"

b)   dopĺňa sa tento pododsek:"

„Komisia sa splnomocňuje zmeniť toto nariadenie prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 462, ktorýmzmení v súlade s medzinárodnými normami zoznam multilaterálnych rozvojových bánk uvedených v prvom pododseku.“

"

58.   V článku 118 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) Európska únia a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu;“

"

59.   V článku 123 sa dopĺňa tento odsek:"

„Expozíciám v dôsledku úverov, ktoré úverová inštitúcia poskytla dôchodcom alebo zamestnancom s trvalou pracovnou zmluvou, voči bezpodmienečným prevodom časti dôchodku dlžníka alebo platu tejto úverovej inštitúcii sa priradí riziková váha 35 % za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) s cieľom splatiť úver dlžník bezpodmienečne povolí dôchodkovému fondu alebo zamestnávateľovi vykonávať priame platby úverovej inštitúcii odpočítaním mesačných splátok úveru od mesačného dôchodku alebo platu dlžníka;
   b) riziká úmrtia, práceneschopnosti, nezamestnanosti alebo zníženia čistého mesačného dôchodku alebo platu dlžníka boli riadne pokryté prostredníctvom poistnej zmluvy podpísanej dlžníkom v prospech úverovej inštitúcie;
   c) mesačné platby, ktoré dlžník zaplatiť, týkajúce sa všetkých úverov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmenách a) a b), v celkovej hodnote nepresahujú 20 % čistého mesačného dôchodku alebo platu dlžníka;
   d) maximálna pôvodná splatnosť úveru sa rovná desiatim rokom alebo je kratšia ako desať rokov.“

"

60.   Článok 124 sa nahrádza takto:"

„Článok 124

Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok

   1. Expozícii alebo akejkoľvek časti expozície plne zabezpečenej hypotékou na nehnuteľný majetok sa priradí riziková váha 100 %, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 125 alebo 126, s výnimkou akejkoľvek časti expozície, ktorá je zaradená do inej triedy expozícií. Časti expozície, ktorá presahuje hodnotu hypotéky na nehnuteľný majetok, sa priradí riziková váha uplatniteľná na nezabezpečené expozície dotknutej protistrany.

Časť expozície, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom, nesmie byť väčšia ako založená trhová hodnota alebo, v tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach, ako hodnota dotknutého nehnuteľného majetku použiteľná na hypotekárne financovanie.

   1a. Členské štáty určia orgán zodpovedný za uplatňovanie odseku 2. Uvedený orgán je príslušným orgánom alebo určeným orgánom.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, príslušným orgánom, tento orgán zabezpečí, aby boli zodpovedné vnútroštátne úrady a orgány, ktoré majú makroprudenciálny mandát, riadne informované o úmysle príslušného orgánu uplatniť tento článok a boli primerane zapojené do posudzovania obáv týkajúcich sa finančnej stability vo svojom členskom štáte v súlade s odsekom 2.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, iný ako príslušný orgán, členský štát prijme potrebné opatrenia, aby na účely správneho uplatňovania tohto článku zabezpečil riadnu koordináciu a výmenu informácií medzi príslušným orgánom a určeným orgánom. Od orgánov sa predovšetkým vyžaduje, aby úzko spolupracovali a vymieňali si všetky informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané plnenie povinností uložených určeným orgánom podľa tohto článku. Uvedená spolupráca má za cieľ zabraňovať akémukoľvek duplicitnému alebo nesúladnému opatreniu zo strany príslušného orgánu a určeného orgánu, ako aj zabezpečovať riadne zohľadnenie interakcie s inými opatreniami, najmä opatreniami prijatými podľa článku 458 tohto nariadenia a článku 133 smernice 2013/36/EÚ.

   2. Orgán určený v súlade s odsekom 1a tohto článku na základe údajov zhromaždených podľa článku 430a a akýchkoľvek ďalších relevantných ukazovateľov pravidelne a aspoň raz za rok posúdi, či riziková váha 35 % pre jeden alebo viac majetkových segmentov expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie podľa článku 125, ktorý sa nachádza v časti alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu, a riziková váha 50 % pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie podľa článku 126, ktorý sa nachádza na časti alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu, primerane zohľadňujú:
   a) zaznamenanú stratu v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom;
   b) budúci vývoj trhov s nehnuteľným majetkom.

Ak na základe posúdenia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku orgán určený v súlade s odsekom 1a tohto článku dospeje k záveru, že rizikové váhy stanovené v článku 125 ods. 2 alebo v článku 126 ods. 2 primerane neodrážajú skutočné riziká súvisiace s jedným alebo viacerými majetkovými segmentmi expozícií, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo na nehnuteľný majetok určený na podnikanie nachádzajúcimi sa na jednej alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu, a ak usúdi, že neprimeranosť rizikových váh by mohla mať nepriaznivý vplyv na súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu jeho členského štátu, môže zvýšiť rizikové váhy uplatniteľné na takéto expozície v rozpätiach stanovených vo štvrtom pododseku tohto odseku alebo uplatniť prísnejšie kritériá, než sú stanovené v článku 125 ods. 2 alebo v článku 126 ods. 2.

Orgán určený v súlade s odsekom 1a tohto článku oznámi EBA a ESRB akékoľvek úpravy rizikových váh a kritérií uplatnených podľa tohto odseku. EBA a ESRB poskytnú dotknutému členskému štátu svoje stanovisko v lehote jedného mesiaca od doručenia takéhoto oznámenia. EBA a ESRB zverejnia rizikové váhy a kritériá pre expozície uvedené v článkoch 125, 126 a článku 199 ods. 1 písm. a) tak, ako ich implementoval zodpovedný orgán.

Na účely druhého pododseku tohto odseku môžu orgány určené v súlade s odsekom 1a stanoviť rizikové váhy v týchto rozpätiach:

   a) 35 % až 150 % v prípade expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie;
   b) 50 % až 150 % v prípade expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie.
   3. Ak orgán určený v súlade s odsekom 1a stanoví vyššie rizikové váhy alebo prísnejšie kritériá podľa odseku 2 druhého pododseku, inštitúcie majú šesťmesačné prechodné obdobie na ich uplatnenie.
   4. EBA v úzkej spolupráci s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť prísne kritériá posudzovania hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania uvedenej v odseku 1 a typy faktorov, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení primeranosti rizikových váh uvedených v odseku 2 prvom pododseku.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2019.

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

   5. ESRB môže prostredníctvom odporúčaní v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 a v úzkej spolupráci s EBA poskytnúť orgánom určeným v súlade s odsekom 1a tohto článku usmernenie, pokiaľ ide o:
   a) faktory, ktoré by mohli „nepriaznivo ovplyvniť súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu“ uvedenú v odseku 2 druhom pododseku; a
   b) orientačné referenčné hodnoty, ktoré má orgán určený podľa odseku 1a zohľadniť pri stanovení vyšších rizikových váh.
   6. Inštitúcie členského štátu uplatňujú rizikové váhy a kritériá, ktoré stanovili orgány iného členského štátu v súlade s odsekom 2, na všetky svoje zodpovedajúce expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo nehnuteľný majetok určený na podnikanie, ktorý sa nachádza na časti alebo viacerých častiach tohto členského štátu.“

"

61.  V článku 128 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"

„1. Inštitúcie priradia rizikovú váhu 150 % tým expozíciám, ktoré sú spojené s mimoriadne vysokým stupňom rizika.

   2. Na účely tohto článku inštitúcie zaobchádzajú s ktorýmikoľvek z nasledujúcich expozícií ako s expozíciami, ktoré sú spojené s mimoriadne vysokým stupňom rizika:
   a) investície do spoločností s rizikovým kapitálom s výnimkou prípadu, keď sa s uvedenými investíciami zaobchádza podľa článku 132;
   b) investície do verejne neobchodovateľných akcií s výnimkou prípadu, keď sa s uvedenými investíciami zaobchádza podľa článku 132;
   c) špekulatívne financovanie nehnuteľného majetku.“

"

62.  Článok 132 sa nahrádza takto:"

„Článok 132

Požiadavky na vlastné zdroje pre expozície vo forme podielov na majetku v PKI

   1. Inštitúcie vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI tak, že vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI, vypočítanú v súlade s prístupmi uvedenými v odseku 2 prvom pododseku, percentuálnym podielom podielov na majetku v držbe uvedených inštitúcií.
   2. Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 3 tohto článku, inštitúcie môžu uplatniť prístup založený na prezretí podkladových expozícií podľa článku 132a ods. 1 alebo prístup založený na mandáte podľa článku 132a ods. 2.

S výhradou článku 132b ods. 2 inštitúcie, ktoré neuplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií alebo prístup založený na mandáte, priraďujú svojim expozíciám vo forme podielov na majetku v PKI rizikovú váhu 1 250 % (ďalej len „rezervný prístup“).

Inštitúcie môžu pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI vypočítavať hodnotu rizikovo váženej expozície tak, že použijú kombináciu prístupov uvedených v tomto odseku, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky na použitie uvedených prístupov.

   3. Inštitúcie môžu určiť hodnotu rizikovo váženej expozície ▌ v prípade expozícií PKI v súlade s prístupmi uvedenými v článku 132a, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) PKI je jedným z týchto subjektov:
   i) podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), na ktorý sa vzťahuje smernica 2009/65/ES;
   ii) ▌ AIF spravovaný správcom AIF z EÚ registrovaným na základe článku 3 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ;
   iii) AIF spravovaný správcom AIF z EÚ povoleným na základe článku 6 smernice 2011/61/EÚ;
   iv) AIF spravovaný správcom AIF z krajiny mimo EÚ povoleným na základe článku 37 smernice 2011/61/EÚ;
   v) AIF z krajiny mimo EÚ spravovaný správcom AIF z krajiny mimo EÚ a uvedený na trh v súlade s článkom 42 smernice 2011/61/EÚ;
   vi) AIF z krajiny mimo EÚ, ktorý nie je uvedený na trh v Únii, a je spravovaný správcom AIF z krajiny mimo EÚ, ktorý je usadený v tretej krajine, na ktorú sa vzťahuje delegovaný akt uvedený v článku 67 ods. 6 smernice 2011/61/EÚ;
   b) prospekt PKI alebo rovnocenný dokument obsahuje tieto náležitosti:
   i) kategórie aktív, do ktorých smie PKI investovať;
   ii) ak sa uplatňujú investičné limity, príslušné limity a metodika ich výpočtu;
   c) predkladanie správ zo strany PKI alebo jej správcovskej spoločnosti inštitúcii spĺňa tieto požiadavky:
   i) správy o expozíciách PKI sa predkladajú aspoň tak často, ako správy danej inštitúcie;
   ii) úroveň podrobnosti finančných informácií postačuje na to, aby umožňovala inštitúcii vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície PKI v súlade s prístupom, ktorý si inštitúcia zvolila;
   iii) ak inštitúcia uplatňuje prístup založený na prezretí podkladových expozícií, informácie o podkladových expozíciách sú overené nezávislou treťou stranou.

Odchylne od prvého pododseku písm. a) tohto článku multilaterálne a bilaterálne rozvojové banky a ďalšie inštitúcie, ktoré spoločne s multilaterálnymi alebo bilaterálnymi rozvojovými bankami investujú do PKI, môžu v súlade s prístupmi uvedenými v článku 132a určiť hodnotu rizikovo váženej expozície pre expozície uvedeného PKI za predpokladu, že podmienky uvedené v prvom pododseku písm. b) a c) tohto článku sú splnené a že investičným mandátom PKI sú obmedzené typy aktív, ktoré PKI môže investovať do aktív, ktorými sa podporuje udržateľný rozvoj v rozvojových krajinách.

Inštitúcie oznámia svojmu príslušnému orgánu podniky kolektívneho investovania, na ktoré uplatňujú zaobchádzanie uvedené v druhom pododseku.

Odchylne od prvého pododseku písm. c) bodu i), ak inštitúcia stanoví hodnotu rizikovo váženej expozície v rámci expozícií PKI v súlade prístupom založeným na mandáte, predkladanie správ zo strany PKI alebo jej správcovskej spoločnosti inštitúcii môže byť obmedzené na investičný mandát PKI a akékoľvek jeho zmeny a môže sa uskutočňovať len vtedy, ak inštitúcii vznikne expozícia voči PKI po prvýkrát, a vtedy, keď sa zmení investičný mandát PKI.

   4. Inštitúcie, ktoré nemajú primerané údaje alebo informácie na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI v súlade s prístupmi stanovenými v článku 132a, môžu využiť výpočty tretej strany za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) tretia strana je jedným z týchto subjektov:
   i) depozitnou inštitúciou alebo depozitnou finančnou inštitúciou PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo depozitnej finančnej inštitúcii;
   ii) pri PKI, na ktoré sa nevzťahuje bod i) tohto písmena, správcovskou spoločnosťou PKI za predpokladu, že táto spoločnosť spĺňa podmienku stanovenú v odseku 3 písm. a);
   b) tretia strana vykonáva výpočet v súlade s prístupmi uvedenými v článku 132a ods. 1, 2 alebo 3, podľa konkrétneho prípadu;
   c) správnosť výpočtu tretej strany potvrdil externý audítor.

Inštitúcie, ktoré využívajú výpočty tretích strán, vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI, ktorá vyplynula z uvedených výpočtov, koeficientom 1,2.

Odchylne od druhého pododseku, ak má inštitúcia neobmedzený prístup k podrobným výpočtom, ktoré vykonala tretia strana, koeficient 1,2 sa neuplatňuje. Inštitúcia poskytne na požiadanie tieto výpočty svojmu príslušnému orgánu.

   5. Ak inštitúcia uplatňuje prístupy uvedené v článku 132a na účely výpočtu hodnoty rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI (ďalej len „PKI úrovne 1“) a ktorákoľvek z podkladových expozícií PKI úrovne 1 je expozíciou vo forme podielov na majetku v inom PKI (ďalej len „PKI úrovne 2“), hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI úrovne 2 možno vypočítať pomocou ktoréhokoľvek z troch prístupov uvedených v odseku 2 tohto článku. Inštitúcia môže na vypočítanie hodnôt rizikovo vážených expozícií v prípade expozícií PKI úrovne 3 a akýchkoľvek nasledujúcich úrovní použiť prístup založený na prezretí podkladových expozícií len v prípade, keď uvedený prístup použila na výpočet pri predchádzajúcej úrovni. Za akýchkoľvek iných okolností použije rezervný prístup.
   6. Hodnota rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI vypočítaná v súlade s prístupom založeným na prezretí podkladových expozícií a prístupom založeným na mandáte, uvedenom v článku 132a ods. 1 a 2, musí byť zhora obmedzená rizikovo váženou hodnotou expozícií uvedeného PKI vypočítanou v súlade s rezervným prístupom.
   7. Odchylne od odseku 1 tohto článku môžu inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s článkom 132a ods. 1, vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade svojich expozícií vo forme podielov na majetku v PKI vynásobením hodnôt expozícií v prípade týchto expozícií, vypočítaných v súlade s článkom 111, rizikovou váhou (20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000003.png) vypočítanou v súlade so vzorcom stanoveným v článku 132c, a to za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
   a) inštitúcie stanovujú hodnotu svojich podielov na majetku v PKI na základe historických nákladov, ale hodnotu podkladových aktív PKI stanovujú ako reálnu hodnotu, ak uplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií;
   b) zmena v trhovej hodnote podielov na majetku, ktorých hodnotu inštitúcie stanovujú na základe historických nákladov, nemení hodnotu vlastných zdrojov týchto inštitúcií ani hodnotu expozície súvisiacu s týmito podielmi.“

"

63.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 132a

Prístupy k výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií PKI

   1. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré majú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, preskúmajú uvedené expozície s cieľom vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície PKI, pričom všetky podkladové expozície PKI rizikovo vážia, ako keby boli v priamej držbe uvedených inštitúcií.
   2. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré nemajú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI na to, aby použili prístup založený na prezretí podkladových expozícií, môžu hodnotu rizikovo váženej expozície uvedených expozícií vypočítať v súlade s limitmi stanovenými v mandáte PKI a v príslušných právnych predpisoch.

Inštitúcie uskutočňujú výpočty uvedené v prvom pododseku na základe predpokladu, že PKI najprv vzniknú expozície v maximálnom rozsahu povolenom v rámci jeho mandátu alebo v príslušnom práve pri expozíciách, na ktoré sa viaže najvyššia požiadavka na vlastné zdroje, a následne jej vznikajú ďalšie expozície v zostupnom poradí, až kým sa nedosiahne limit maximálnej celkovej expozície, a že PKI v prípad potreby uplatňuje finančnú páku v maximálnom rozsahu povolenom v rámci jeho mandátu alebo v príslušných právnych predpisoch.

Inštitúcie uskutočňujú výpočty uvedené v prvom pododseku v súlade s metódami uvedenými v tejto kapitole, v kapitole 5 a v kapitole 6 oddieloch 3, 4 alebo 5 tejto hlavy.

   3. Odchylne od článku 92 ods. 3 písm. d) inštitúcie, ktoré vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície pre expozície PKI v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku, môžu vypočítať požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky derivátových expozícií uvedeného PKI ako sumu, ktorá sa rovná 50 % požiadavky na vlastné zdroje pre uvedené derivátové expozície vypočítané v súlade s kapitolou 6 oddielom 3, 4 alebo 5 tejto hlavy, podľa konkrétneho prípadu.

Odchylne od prvého pododseku môže inštitúcia z výpočtu požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky vyňať derivátové expozície, na ktoré by sa uvedená požiadavka nevzťahovala, ak by vznikli priamo danej inštitúcii.

   4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na presné stanovenie spôsobu, akým inštitúcie vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície uvedenú v odseku 2 v prípade, keď nie je k dispozícii jeden alebo viacero vstupov požadovaných na uvedený výpočet.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [deväť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkom 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 132b

Vylúčenia z prístupov k výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií PKI

   1. Inštitúcie môžu vylúčiť z výpočtov uvedených v článku 132 nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ▌ nástroje kapitálu Tier 2 a nástroje oprávnených záväzkov, ktoré má v držbe PKI a ktoré inštitúcie odpočítavajú v súlade s článkom 36 ods. 1 a článkami 56, 6672e.
   2. Inštitúcie môžu z výpočtov uvedených v článku 132 vylúčiť expozície vo forme podielov na majetku v PKI uvedené v článku 150 ods. 1 písm. g) a h) a namiesto toho na tieto expozície uplatniť zaobchádzanie stanovené v článku 133.

Článok 132c

Zaobchádzanie s podsúvahovými expozíciami voči PKI

   1. Inštitúcie vypočítajú hodnotu rizikovo váženej expozície pre svoje podsúvahové položky, ktoré majú potenciál byť konvertované na expozície vo forme podielov na majetku v PKI, vynásobením expozičných hodnôt týchto expozícií vypočítaných v súlade s článkom 111, touto rizikovou váhou:
   a) v prípade všetkých expozícií, pre ktoré inštitúcie používajú jeden z prístupov uvedených v článku 132a:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000004.png

kde:

RW = riziková váha;

i = index označujúci PKI:

RW20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000005.png= suma vypočítaná v súlade s článkom 132a pre PKIi;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000006.png= expozičná hodnota expozícií PKIi;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000007.png= účtovná hodnota aktív PKIi; a

EQi = účtovná hodnota vlastného imania PKIi

   b) pre všetky ostatné expozície, 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000008.png.
   2. Inštitúcie vypočítajú hodnotu expozície záväzku minimálnej hodnoty, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odseku 3 tohto článku, ako diskontovanú súčasnú hodnotu garantovanej sumy s použitím diskontného koeficientu bezrizikovosti v prípade zlyhania. Inštitúcie môžu znížiť hodnotu expozície záväzku minimálnej hodnoty o všetky straty uznané v súvislosti so záväzkom minimálnej hodnoty podľa uplatniteľného účtovného štandardu.

Inštitúcie vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade podsúvahových expozícií vyplývajúcich zo záväzkov minimálnej hodnoty, ktoré spĺňajú všetky podmienky stanovené v odseku 3 tohto článku, vynásobením hodnoty expozície týchto expozícií konverzným faktorom úverov 20 % a rizikovej váhy odvodenej podľa článku 132 alebo 152.

   3. Inštitúcie určujú hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade podsúvahových expozícií vyplývajúcich zo záväzkov minimálnej hodnoty v súlade s odsekom 2, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) podsúvahová expozícia inštitúcie je záväzkom minimálnej hodnoty k investícii do podielov na majetku jedného alebo viacerých podnikov kolektívneho investovania, na základe ktorého je inštitúcia povinná vyplácať len podľa záväzku minimálnej hodnoty, ak trhová hodnota podkladových expozícií podniku kolektívneho investovania alebo podnikov kolektívneho investovania je pod vopred určenou prahovou hodnotou jeden alebo viackrát počas obdobia stanoveného v zmluve;
   b) PKI je ktorýmkoľvek z týchto subjektov:
   i) PKIPCP, ako sa vymedzuje v smernici 2009/65/ES alebo
   ii) AIF, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ, ktorý výlučne investuje do prevoditeľných cenných papierov alebo do iných likvidných finančných aktív uvedených v článku 50 ods. 1 smernice 2009/65/ES, ak mandát AIF neumožňuje vyššiu finančnú páku, ako finančnú páku povolenú podľa článku 51 ods. 3 smernice 2009/65/ES;
   c) súčasná trhová hodnota podkladových expozícií PKI tvoriacich podklad záväzku minimálnej hodnoty bez zohľadnenia účinkov podsúvahových záväzkov minimálnej hodnoty pokrýva alebo prekračuje súčasnú hodnotu prahovej hodnoty, ktorá sa uvádza v záväzku minimálnej hodnoty;
   d) ak prebytok trhovej hodnoty podkladových expozícií podniku alebo podnikov kolektívneho investovania, ktorý je nad súčasnou hodnotou záväzku minimálnej hodnoty, klesne, inštitúcia alebo iný podnik v rozsahu, v akom sa naň vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe, ktorému podlieha aj sama inštitúcia, v súlade s týmto nariadením a so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2002/87/ES môže ovplyvniť zloženie podkladových expozícií podniku alebo podnikov kolektívneho investovania alebo inými spôsobmi obmedziť potenciál na ďalšie zníženie prebytku;
   e) konečný priamy alebo nepriamy príjemca záväzku minimálnej hodnoty je zvyčajne retailový klient, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 11 smernice 2014/65/EÚ.“

"

64.  V článku 144 ods. 1 sa písmeno g) nahrádza takto:"

„g) inštitúcia vypočíta na základe prístupu IRB požiadavky na vlastné zdroje, ktoré vyplývajú z jej odhadov parametrov rizika, a môže predložiť správu, ako sa vyžaduje v článku 430;“

"

65.  Článok 152 sa nahrádza takto:"

„Článok 152

Zaobchádzanie s expozíciami vo forme podielov na majetku v PKI

   1. Inštitúcie vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI tak, že vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v PKI, vypočítanú v súlade s prístupmi uvedenými v odsekoch 2 a 5, percentuálnym podielom podielov na majetku, ktoré sú v držbe uvedených inštitúcií.
   2. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré majú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, preskúmajú uvedené podkladové expozície s cieľom vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície PKI, pričom všetky podkladové expozície PKI rizikovo vážia, ako keby boli v priamej držbe uvedených inštitúcií.
   3. Odchylne od článku 92 ods. 3 písm. d) inštitúcie, ktoré vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície PKI v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku, môžu vypočítať požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky derivátových expozícií uvedeného PKI ako sumu, ktorá sa rovná 50 % požiadavky na vlastné zdroje pre uvedené derivátové expozície vypočítané v súlade s kapitolou 6 oddielom 3, 4 alebo 5 tejto hlavy, podľa toho, čo je uplatniteľné.

Odchylne od prvého pododseku môže inštitúcia z výpočtu požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky vyňať derivátové expozície, na ktoré by sa uvedená požiadavka nevzťahovala, ak by vznikli priamo danej inštitúcii.

   4. Inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku a ktoré spĺňajú podmienky na trvalé čiastočné používanie v súlade s článkom 150, alebo ktoré nespĺňajú podmienky na použitie metód uvedených v tejto kapitole alebo jednej alebo viacero metód stanovených v kapitole 5 pre všetky podkladové expozície PKI alebo ich časť, vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s týmito zásadami:
   a) pokiaľ ide o expozície zaradené do triedy expozícií „kapitálové expozície“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e), inštitúcie uplatňujú jednoduchý prístup založený na použití rizikovej váhy stanovený v článku 155 ods. 2;
   b) pokiaľ ide o expozície zaradené do triedy položiek predstavujúcich sekuritizačné pozície uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. f), inštitúcie uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 254, ako keby boli tieto expozície priamo držané uvedenými inštitúciami;
   c) pokiaľ ide o všetky ostatné podkladové expozície, inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2 tejto hlavy.

Ak na účely prvého pododseku písm. a) nedokáže inštitúcia rozlíšiť medzi expozíciami vo forme verejne neobchodovateľných akcií, expozíciami obchodovanými na burze a ostatnými kapitálovými expozíciami, zaobchádza s príslušnými expozíciami ako s ostatnými kapitálovými expozíciami.

   5. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré nemajú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, môžu hodnotu rizikovo váženej expozície uvedených expozícií vypočítať v súlade s prístupom založeným na mandáte podľa článku 132a ods. 2. Pri expozíciách uvedených v odseku 4 písm. a), b) a c) tohto článku inštitúcie uplatňujú prístupy stanovené v uvedených písmenách.
   6. S výhradou článku 132b ods. 2 inštitúcie, ktoré neuplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku alebo prístup založený na mandáte v súlade s odsekom 5 tohto článku, uplatňujú rezervný prístup uvedený v článku 132 ods. 2.
   7. Inštitúcie môžu pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI vypočítavať hodnotu rizikovo váženej expozície tak, že použijú kombináciu prístupov uvedených v tomto článku, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky na použitie uvedených prístupov.
   8. Inštitúcie, ktoré nemajú primerané údaje alebo informácie na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície v PKI v súlade s prístupmi uvedenými v odsekoch 2, 3, 4 a 5, môžu využiť výpočty tretej strany za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) tretia strana je jedným z týchto subjektov:
   i) depozitnou inštitúciou alebo depozitnou finančnou inštitúciou PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo depozitnej finančnej inštitúcii;
   ii) pri PKI, na ktoré sa nevzťahuje bod i) tohto písmena, správcovskou spoločnosťou PKI za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a);
   b) pri expozíciách iných než expozície uvedené v odseku 4 písm. a), b) a c) tohto článku uskutočňuje tretia strana výpočet v súlade s prístupom založeným na prezretí podkladových expozícií stanoveným v článku 132a ods. 1;
   c) pri expozíciách uvedených v odseku 4 písm. a), b) a c) uskutočňuje tretia strana výpočet v súlade s prístupmi stanovenými v uvedených písmenách;
   d) správnosť výpočtu tretej strany potvrdil externý audítor.

Inštitúcie, ktoré využívajú výpočty tretích strán, vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI, ktorá vyplynula z uvedených výpočtov, koeficientom 1,2.

Odchylne od druhého pododseku, ak má inštitúcia neobmedzený prístup k podrobným výpočtom, ktoré vykonala tretia strana, koeficient 1,2 sa neuplatňuje. Inštitúcia poskytne na požiadanie tieto výpočty svojmu príslušnému orgánu.

   9. Na účely tohto článku sa uplatňuje článok 132 ods. 5 a 6 a článok 132b ▌. Na účely tohto článku sa uplatňuje článok 132c na základe použitia rizikových váh vypočítaných v súlade s kapitolou 3 tejto hlavy.“

"

66.   V článku 158 sa vkladá tento odsek:"

„9a. Výška očakávanej straty pre záväzok minimálnej hodnoty, ktorý spĺňa všetky požiadavky stanovené v článku 132c ods. 3, sa rovná nule.“

"

67.   Článok 164 sa nahrádza takto:"

„Článok 164

Strata v prípade zlyhania (LGD)

   1. Pri dodržaní požiadaviek stanovených v oddiele 6 tejto kapitoly a na základe povolenia udeleného príslušnými orgánmi v súlade s článkom 143 inštitúcie zabezpečujú vlastné odhady LGD. Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa použije hodnota LGD vo výške 75 %. Ak inštitúcia dokáže spoľahlivým spôsobom rozložiť svoje odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach na PD a LGD, môže použiť svoj vlastný odhad LGD.
   2. Nefinancované kreditné zabezpečenie sa môže uznať za prípustné úpravou odhadov PD alebo LGD podľa požiadaviek stanovených v článku 183 ods. 1, 2 a 3 a po schválení príslušnými orgánmi, buď ako podpora jednotlivej expozície, alebo celej skupiny expozícií. Inštitúcia nepriradí zaručeným expozíciám upravené hodnoty PD alebo LGD takým spôsobom, aby upravená riziková váha bola nižšia než riziková váha porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi.
   3. Na účely článku 154 ods. 2 sa LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia uvedenému v článku 153 ods. 3 rovná buď LGD priradenej nehedžovanej facilite ručiteľa, alebo nehedžovanej facilite dlžníka podľa toho, či v prípade, keď ručiteľ aj dlžník zlyhajú počas trvania hedžovanej transakcie, z dostupných dôkazov a štruktúry záruky vyplýva, že výška získanej hodnoty by závisela od finančných podmienok ručiteľa alebo dlžníka.
   4. Expozíciami vážená priemerná LGD pre všetky retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktoré nevyužívajú záruky ústredných vlád, nie je nižšia než 10 %.

Expozíciami vážená priemerná LGD pre všetky retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktoré nevyužívajú záruky ústredných vlád, nie je nižšia než 15 %.

   5. Členské štáty určia orgán zodpovedný za uplatňovanie odseku 6. Uvedený orgán je príslušným orgánom alebo určeným orgánom.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, príslušným orgánom, tento orgán zabezpečí, aby boli zodpovedné vnútroštátne úrady a orgány, ktoré majú makroprudenciálny mandát, riadne informované o úmysle príslušného orgánu uplatniť tento článok a boli primerane zapojené do posudzovania obáv týkajúcich sa finančnej stability vo svojom členskom štáte v súlade s odsekom 6.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, iný ako príslušný orgán, členský štát prijme potrebné opatrenia, aby na účely správneho uplatňovania tohto článku zabezpečil riadnu koordináciu a výmenu informácií medzi príslušným orgánom a určeným orgánom. Od orgánov sa predovšetkým vyžaduje, aby úzko spolupracovali a vymieňali si všetky informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané plnenie povinností uložených určeným orgánom podľa tohto článku. Uvedená spolupráca má za cieľ zabraňovať akémukoľvek duplicitnému alebo nesúladnému opatreniu zo strany príslušného orgánu a určeného orgánu, ako aj zabezpečovať riadne zohľadnenie interakcie s inými opatreniami, najmä opatreniami prijatými podľa článku 458 tohto nariadenia a článku 133 smernice 2013/36/EÚ.

   6. Na základe údajov zozbieraných podľa článku 430a a akýchkoľvek ďalších relevantných ukazovateľov, ako aj so zreteľom na predpokladaný budúci vývoj na trhu s nehnuteľným majetkom, orgán určený v súlade s odsekom 5 tohto článku v pravidelných intervaloch, najmenej však raz ročne, posúdi, či sú minimálne hodnoty LGD uvedené v odseku 4 tohto článku primerané pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo podnikanie nachádzajúci sa v časti alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu.

Ak na základe posúdenia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku orgán určený v súlade s odsekom 5 dospeje k záveru, že minimálne hodnoty LGD uvedené v odseku 4 nie sú primerané, a ak sa domnieva, že hodnoty LGD by mohli nepriaznivo ovplyvniť súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu v jeho členskom štáte, môže pre tieto expozície nachádzajúce sa v časti alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu stanoviť vyššie minimálne hodnoty LGD. Uvedené vyššie minimálne hodnoty sa môžu použiť aj na úrovni jedného alebo viacerých majetkových segmentov uvedených expozícií.

Orgán určený v súlade s odsekom 5 oznámi rozhodnutie uvedené v tomto odseku ešte pred jeho prijatím EBA a ESRB. EBA a ESRB poskytnú dotknutému členskému štátu svoje stanovisko v lehote jedného mesiaca od doručenia takéhoto oznámenia. EBA a ESRB tieto hodnoty LGD zverejnia.

   7. Ak orgán určený v súlade s odsekom 5 stanoví vyššie minimálne hodnoty LGD podľa odseku 6, inštitúcie majú šesťmesačné prechodné obdobie na ich uplatnenie.
   8. EBA vypracuje v úzkej spolupráci s ESRB návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, ktoré musí orgán určený v súlade s odsekom 5 zohľadniť pri posudzovaní primeranosti hodnôt LGD ako súčasti posúdenia uvedeného v odseku 6.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2019.

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

   9. ESRB môže prostredníctvom odporúčaní v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 a v úzkej spolupráci s EBA poskytnúť orgánom určeným v súlade s odsekom 5 tohto článku usmernenie, pokiaľ ide o:
   a) faktory, ktoré by mohli „nepriaznivo ovplyvniť súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu“ uvedenú v odseku 6; a
   b) orientačné referenčné hodnoty, ktoré má orgán určený v súlade s odsekom 5 zohľadniť pri stanovení vyšších minimálnych hodnôt LGD.
   10. Inštitúcie členského štátu uplatňujú vyššie minimálne hodnoty LGD, ktoré stanovili orgány iného členského štátu v súlade s odsekom 6, na všetky svoje zodpovedajúce expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo nehnuteľný majetok určený na podnikanie, ktorý sa nachádza v časti alebo viacerých častiach tohto členského štátu.“

"

68.  V článku 201 ods. 1 sa písmeno h) nahrádza takto:"

„h) kvalifikované centrálne protistrany.

"

69.  Vkladá sa tento článok:"

Článok 204a

Prípustné druhy akciových derivátov

   1. Ako prípustné kreditné zabezpečenie môžu inštitúcie využívať akciové deriváty, ktoré sú swapmi na celkový výnos alebo svojou ekonomickou podstatou podobnými derivátmi, len na účely uskutočňovania interného hedžingu.

Ak inštitúcia kupuje kreditné zabezpečenie prostredníctvom swapu na celkový výnos a zaznamenáva čisté platby prijaté v rámci swapu ako čistý príjem, ale nezaznamenáva kompenzačné zníženie hodnoty aktíva, ktoré je zabezpečené, buď znížením reálnej hodnoty alebo doplnením rezerv, toto kreditné zabezpečenie sa neuzná ako prípustné kreditné zabezpečenie.

   2. Ak inštitúcia vykonáva interný hedžing použitím akciového derivátu, kreditné riziko presunuté do obchodnej knihy sa musí preniesť na tretiu stranu alebo strany, aby bol interný hedžing uznaný za prípustné kreditné zabezpečenie na účely tejto kapitoly.

Ak sa interný hedžing vykonal v súlade s prvým pododsekom a boli splnené požiadavky uvedené v tejto kapitole, inštitúcie pri získaní nefinancovaného kreditného zabezpečenia uplatnia na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pravidlá stanovené v oddieloch 4 až 6 tejto kapitoly.

"

70.  Článok 223 sa mení takto:

a)  v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„V prípade transakcií s OTC derivátmi inštitúcie používajúce metódu stanovenú v kapitole 6 oddiele 6 vypočítavajú EVA takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000009.png.;

"

b)  v odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:"

V prípade transakcií s OTC derivátmi inštitúcie používajúce metódy stanovené v kapitole 6 oddieloch 3, 4 a 5 zohľadňujú účinky kolaterálu zmierňujúce riziko v súlade s ustanoveniami stanovenými v kapitole 6 oddieloch 3, 4 a 5, podľa konkrétneho prípadu.

"

71.  Článok 272 sa mení takto:

a)  bod 6) sa nahrádza takto:"

6) hedžovací súbor je skupina transakcií v rámci jedného súboru vzájomného započítavania, pre ktoré sa pri stanovovaní potenciálnej budúcej expozície podľa metód uvedených v oddiele 3 alebo 4 tejto kapitoly povoľuje úplné alebo čiastočné vzájomné započítanie;“;

"

b)  vkladá sa tento bod:"

7a) dohoda o jednosmernom dozabezpečení je dohoda o dozabezpečení, na základe ktorej sa od inštitúcie vyžaduje, aby pre protistranu zložila variačné marže, nemá však nárok prijať variačnú maržu od uvedenej protistrany alebo naopak;“;

"

c)   bod 12) sa nahrádza takto:"

„12) súčasná trhová hodnota alebo CMV je čistá trhová hodnota všetkých transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania bez odpočítania prípadného držaného alebo zloženého kolaterálu, keď sa pri výpočte CMV kladné a záporné trhové hodnoty vzájomne započítajú;“;

"

d)   vkladá sa tento bod:"

12a) čistá suma nezávislého kolaterálu alebo ▌NICA je suma hodnôt čistého kolaterálu upravených z dôvodu volatility, ktorý bol prijatý alebo prípadne zložený do súboru vzájomného započítavania s výnimkou variačnej marže;

"

72.  Článok 273 sa mení takto:

a)   odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Inštitúcie vypočítavajú hodnotu expozície v prípade zmlúv uvedených v prílohe II na základe jednej z metód uvedených v oddieloch 3 až 6 v súlade s týmto článkom.

Inštitúcia, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v článku 273a ods. 1 nesmie používať metódu uvedenú v oddiele 4. Inštitúcia, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v článku 273a ods. 2, nesmie používať metódu uvedenú v oddiele 5.

Inštitúcie môžu v rámci skupiny trvalo používať kombináciu metód uvedených v oddieloch 3 až 6. Žiadna samostatná inštitúcia nesmie trvalo používať kombináciu metód uvedených v oddieloch 3 až 6.“;

"

b)  odseky 6, 78 sa nahrádzajú takto:"

„6. Na základe metód uvedených v oddieloch 3 až 6 sa hodnota expozície pre dotknutú protistranu rovná súčtu hodnôt expozícií vypočítaných pre každý súbor vzájomného započítavania s dotknutou protistranou.

Odchylne od prvého pododseku, ak sa jedna dohoda o dozabezpečení uplatňuje na viaceré súbory vzájomného započítavania s uvedenou protistranou a inštitúcia používa na výpočet hodnoty expozície týchto súborov vzájomného započítavania jednu z metód uvedených v oddieloch 3 6, hodnota expozície sa vypočíta v súlade s príslušným oddielom.

Čo sa týka dotknutej protistrany, hodnota expozície pre daný súbor vzájomného započítavania OTC derivátov uvedených v prílohe II vypočítaná v súlade s touto kapitolou musí byť vyššia z týchto hodnôt: nula alebo rozdiel medzi súčtom hodnôt expozícií pre všetky súbory vzájomného započítavania s protistranou a súčet úprav ocenenia pohľadávok pre túto protistranu, ktorý inštitúcia uznala ako odpis. Úpravy ocenenia pohľadávok sa vypočítajú bez ohľadu na akékoľvek kompenzujúce úpravy ocenenia záväzkov pripísané vlastnému kreditnému riziku spoločnosti, ktoré sa už vylúčili z vlastných zdrojov v súlade s článkom 33 ods. 1 písm. c).

   7. Pri výpočte hodnoty expozície v súlade s metódami uvedenými v oddieloch 3, 4 a 5 môžu inštitúcie zaobchádzať s dvoma zmluvami o OTC derivátoch zahrnutými v tej istej dohode o vzájomnom započítavaní, ktoré sú dokonale zodpovedajúce, akoby šlo o jedinú zmluvu s nominálnou istinou rovnou nule.

Na účely prvého pododseku sú dve zmluvy o OTC derivátoch dokonale zodpovedajúce, keď spĺňajú všetky tieto podmienky:

   a) ich rizikové pozície sú opačné;
   b) ich vlastnosti, s výnimkou dňa uzavretia obchodu, sú identické;
   c) ich peňažné toky sa navzájom plne kompenzujú.
   8. Inštitúcie stanovia hodnoty expozícií pre expozície vyplývajúce z transakcií s dlhou dobou vyrovnania na základe niektorej z metód uvedených v oddieloch 3 až 6 tejto kapitoly bez ohľadu na to, akú metódu si inštitúcia vyberie pre zaobchádzanie s OTC derivátmi a repo transakciami, transakciami požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a transakciami požičiavania s dozabezpečením. Pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre transakcie s dlhou dobou vyrovnania môže inštitúcia, ktorá uplatňuje prístup uvedený v kapitole 3, trvalo a bez ohľadu na významnosť uvedených pozícií priradiť rizikové váhy na základe prístupu uvedeného v kapitole 2.“;

"

c)   dopĺňa sa tento odsek:"

9. Inštitúcie v prípade metód uvedených v oddieloch 3 až 6 tejto kapitoly zaobchádzajú s transakciami, v súvislosti s ktorými bolo identifikované špecifické riziko nesprávnej voľby, v súlade s článkom 291 ods. 2, 4, 5 a 6.

"

73.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 273a

Podmienky používania zjednodušených metód výpočtu hodnoty expozície

   1. Inštitúcia môže vypočítať hodnotu expozície svojich derivátových pozícií v súlade s metódou uvedenou v oddiele 4 za predpokladu, že rozsah jej súvahových a podsúvahových derivátových činností neprevyšuje na základe posúdenia uskutočňovaného každý mesiac s použitím údajov k poslednému dňu mesiaca žiadnu z týchto prahových hodnôt:
   a) 10 % celkových aktív inštitúcie;
   b) 300 miliónov EUR.

   2. Inštitúcia môže vypočítať hodnotu expozície ▌ svojich derivátových pozícií v súlade s metódou uvedenou v oddiele 5 za predpokladu, že rozsah jej súvahových a podsúvahových derivátových činností neprevyšuje na základe posúdenia uskutočňovaného každý mesiac s použitím údajov k poslednému dňu mesiaca žiadnu z týchto prahových hodnôt:
   a) 5 % celkových aktív inštitúcie;
   b) 100 miliónov EUR.

   3. Na účely odsekov 1 a 2 inštitúcie vypočítavajú rozsah svojich súvahových a podsúvahových derivátových činností na základe údajov k poslednému dňu každého mesiaca v súlade s týmito požiadavkami:
   a) derivátové pozície sa oceňujú ich trhovou hodnotou k danému dátumu; ak trhová hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie použijú k danému dátumu pre túto pozíciu reálnu hodnotu; ak trhová hodnota a reálna hodnota pozície nie sú k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie uvedenú pozíciu ocenia poslednou trhovou hodnotou alebo reálnou hodnotou;
   b) absolútna hodnota dlhých derivátových pozícií sa spočíta s absolútnou hodnotou krátkych derivátových pozícií;
   c) zahrnú sa všetky derivátové pozície okrem kreditných derivátov, ktoré sú uznané za interný hedžing proti expozíciám voči kreditnému riziku neobchodnej knihy.
   4. Odchylne od odseku 1 alebo 2, podľa toho, ktorý je uplatniteľný, ak derivátové činnosti na konsolidovanom základe nepresahujú prahové hodnoty stanovené v odseku 1 alebo 2, podľa toho, ktorý je uplatniteľný, inštitúcia, ktorá je zahrnutá do konsolidácie a ktorá by musela uplatňovať metódu stanovenú v oddiele 3 alebo 4, pretože presahuje uvedené prahové hodnoty na individuálnom základe, sa môže za predpokladu udelenia súhlasu zo strany príslušných orgánov namiesto toho rozhodnúť, že uplatní metódu, ktorá by sa uplatnila na konsolidovanom základe.
   5. Inštitúcie oznamujú príslušným orgánom metódy stanovené v oddiele 4 alebo 5, ktoré používajú, alebo prípadne prestali používať, na výpočet hodnoty expozície svojich derivátových pozícií.
   6. Inštitúcie počas každomesačného posudzovania nesmú vstupovať do derivátových transakcií alebo takéto pozície kupovať alebo predávať výlučne na účely splnenia akýchkoľvek podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 273b

Neplnenie podmienok používania zjednodušených metód výpočtu hodnoty expozície derivátov

   1. Inštitúcia, ktorá už nespĺňa jednu alebo viacero podmienok stanovených v článku 273a ods. 1 alebo 2, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému orgánu.
   2. Inštitúcia prestane vypočítavať hodnoty expozícií svojich derivátových pozícií v súlade s oddielom 4 alebo prípadne 5 do troch mesiacov odo dňa, keď dôjde k jednému z týchto prípadov:
   a) inštitúcia nespĺňa ▌ podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 písm. a) alebo prípadne v článku 273a ods. 2 písm. a), alebo podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 písm. b) alebo prípadne v článku 273a ods. 2 písm. b) počas troch po sebe idúcich mesiacov;
   b) inštitúcia nespĺňa podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 písm. a) alebo prípadne v článku 273a ods. 2 písm. a), alebo podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 písm. b) alebo prípadne v článku 273a ods. 2 písm. b) počas viac ako šesť mesiacov počas predchádzajúcich 12 mesiacov.
   3. Ak inštitúcia prestane vypočítavať svoje hodnoty expozícií derivátových pozícií v súlade s oddielom 4 alebo prípadne 5, smie znova vypočítavať svoje hodnoty expozícií derivátových pozícií, ako sa stanovuje v oddiele 4 alebo 5 len vtedy, ak príslušnému orgánu preukáže, že všetky podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 alebo 2 boli splnené nepretržite počas jedného roka.“

"

74.  V tretej časti v hlave II kapitole 6 sa oddiely 3, 4 a 5 nahrádzajú takto:"

„Oddiel 3

Štandardizovaný prístup ku kreditnému riziku protistrany

Článok 274

Hodnota expozície

   1. Hodnotu jedinej expozície na úrovni súboru vzájomného započítavania pre všetky transakcie, na ktoré sa vzťahuje zmluvná dohoda o vzájomnom započítaní, môže inštitúcia vypočítať vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:
   a) dohoda o vzájomnom započítaní patrí do jedného z druhov dohôd o vzájomnom započítaní uvedených v článku 295;
   b) dohodu o vzájomnom započítaní uznali príslušné orgány v súlade s článkom 296;
   c) inštitúcia splnila povinnosti stanovené v článku 297, pokiaľ ide o dohodu o vzájomnom započítaní ▌.

Ak ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku nie je splnená, zaobchádza inštitúcia s každou transakciou tak, akoby bola jej vlastným súborom vzájomného započítavania.

   2. Inštitúcie vypočítavajú hodnotu expozície súboru vzájomného započítavania podľa štandardizovaného prístupu ku kreditnému riziku protistrany takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000010.png

kde:

RC = reprodukčné náklady vypočítané v súlade s článkom 275; a

PFE = potenciálna budúca expozícia vypočítaná v súlade s článkom 278;

α = 1,4.

   3. Hodnota expozície súboru vzájomného započítavania, na ktorý sa vzťahuje zmluvná dohoda o dozabezpečení, musí byť zhora obmedzená na úrovni hodnoty expozície toho istého súboru vzájomného započítavania, na ktorý sa nevzťahuje žiadna forma dohody o dozabezpečení.
   4. Ak sa na ten istý súbor vzájomného započítavania vzťahujú viaceré dohody o dozabezpečení, inštitúcie priradia každú dohodu o dozabezpečení k tej skupine transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania, na ktorú sa uvedená dohoda o dozabezpečení zmluvne vzťahuje, a vypočítajú hodnotu expozície oddelene pre každú z uvedených zoskupených transakcií.
   5. Inštitúcie môžu stanoviť na nulu hodnotu expozície takého súboru vzájomného započítavania, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:
   a) súbor vzájomného započítavania pozostáva výlučne z predaných opcií;
   b) súčasná trhová hodnota súboru vzájomného započítavania je nepretržite záporná;
   c) prémiu zo všetkých opcií zahrnutých do súboru vzájomného započítavania prijala inštitúcia vopred, aby sa zaručilo plnenie zmlúv;
   d) na súbor vzájomného započítavania sa nevzťahuje žiadna dohoda o dozabezpečení.
   6. V súbore vzájomného započítavania inštitúcie nahradia transakciu, ktorá je konečnou lineárnou kombináciou kúpených alebo predaných kúpnych alebo predajných opcií všetkými jednotlivými opciami, ktoré tvoria uvedenú lineárnu kombináciu, považované za jednotlivú transakciu, na účely výpočtu hodnoty expozície súboru vzájomného započítavania v súlade s týmto oddielom. Každá takáto kombinácia opcií sa považuje za jednotlivú transakciu v súbore vzájomného započítavania, do ktorého je táto kombinácia zahrnutá na účely výpočtu hodnoty expozície.
   7. Hodnota expozície derivátovej transakcie, ktorá predstavuje dlhú pozíciu v podkladovom nástroji, môže byť obmedzená na výšku nevyplatenej prémie, pokiaľ sa s ňou zaobchádza ako so súborom vzájomného započítavania, ktorý nie je predmetom dohody o dozabezpečení.

Článok 275

Reprodukčné náklady

   1. Inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady RC súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa nevzťahuje dohoda o dozabezpečení, podľa tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000011.png

   2. Inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady jediných súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, podľa tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000012.png

kde:

RC = reprodukčné náklady;

VM = hodnota, upravená o volatilitu, čistej variačnej marže, ktorá bola pravidelne prijímaná alebo prípadne skladaná do súboru vzájomného započítavania s cieľom zmierniť zmeny v CMV daného súboru vzájomného započítavania;

TH = hraničná hodnota pre dozabezpečenie uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení, pod ktorou inštitúcia nemôže žiadať o kolaterál; a

MTA = minimálna výška transferu uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení

   3. Inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady viacerých súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje tá istá dohoda o dozabezpečení, podľa tohto vzorca:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000013.png

kde:

RC = reprodukčné náklady;

i = index, ktorý označuje súbory vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje jediná dohoda o dozabezpečení;

CMVi = CMV súboru vzájomného započítavania „i“;

VMMA = súčet hodnoty kolaterálu, upravenej o volatilitu, ktorá bola pravidelne prijímaná alebo prípadne skladaná do viacerých súborov vzájomného započítavania s cieľom zmierniť zmeny v ich CMV; a

NICAMA = súčet hodnoty kolaterálu, upravenej o volatilitu, ktorá bola prijímaná alebo prípadne skladaná do viacerých súborov vzájomného započítavania s výnimkou VMMA.

Na účely prvého pododseku možno NICAMA vypočítať na úrovni obchodu, na úrovni súboru vzájomného započítavania alebo na úrovni všetkých súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, v závislosti od úrovne, na ktorej sa uplatňuje daná dohoda o dozabezpečení.

Článok 276

Vykazovanie kolaterálu a zaobchádzanie s ním

   1. Na účely tohto oddielu inštitúcie vypočítavajú hodnoty kolaterálu VM, VMMA, NICA a NICAMA tak, že uplatnia všetky tieto požiadavky:
   a) ak všetky transakcie zahrnuté do súboru vzájomného započítavania patria do obchodnej knihy, vykazuje sa iba kolaterál, ktorý je prípustný na základe článkov 197 a 299;
   b) ak súbor vzájomného započítavania obsahuje aspoň jednu transakciu, ktorá patrí do neobchodnej knihy, vykazuje sa iba kolaterál, ktorý je prípustný na základe článku 197;
   c) kolaterál prijatý od protistrany sa vykazuje s kladným znamienkom a kolaterál zložený pre protistranu sa vykazuje so záporným znamienkom;
   d) hodnota, upravená o volatilitu, akéhokoľvek druhu prijatého alebo zloženého kolaterálu sa vypočítava v súlade s článkom 223; na účely tohto výpočtu inštitúcie nesmú používať metódu uvedenú v článku 225;
   e) tá istá položka kolaterálu nesmie byť zaradená súčasne vo VM aj v NICA;
   f) tá istá položka kolaterálu nesmie byť zaradená súčasne vo VMMA aj v NICAMA;
   g) akýkoľvek kolaterál zložený pre protistranu, ktorý je oddelený od aktív uvedenej protistrany a v dôsledku tohto oddelenia je odolný proti úpadku v prípade zlyhania alebo platobnej neschopnosti uvedenej protistrany, sa pri výpočte NICA a NICAMA neuznáva.
   2. Pre výpočet hodnoty zloženého kolaterálu upravenej o volatilitu podľa odseku 1 písm. d) tohto článku inštitúcie nahradia vzorec stanovený v článku 223 ods. 2 týmto vzorcom:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000014.png

kde:

CVA = hodnota zloženého kolaterálu upravená o volatilitu; a

C = kolaterál;

Hc a Hfx sa vymedzujú v súlade s článkom 223 ods. 2.

   3. Na účely odseku 1 písm. d) inštitúcie stanovia lehotu pre zatvorenie pozície relevantnú pre výpočet hodnoty akéhokoľvek prijatého alebo zloženého kolaterálu, upravenej o volatilitu, v súlade s jedným z týchto časových horizontov:
   a) jeden rok pre súbory vzájomného započítavania uvedené v článku 275 ods. 1;
   b) pre súbory vzájomného započítavania uvedené v článku 275 ods. 2 a 3 je časovým horizontom obdobie rizika dozabezpečenia určené v súlade s článkom 279c ods. 1 písm. b).

Článok 277

Zaraďovanie transakcií do rizikových kategórií

   1. Inštitúcie zaradia každú transakciu súboru vzájomného započítavania do jednej z týchto rizikových kategórií, aby určili potenciálnu budúcu expozíciu súboru vzájomného započítavania podľa článku 278:
   a) úrokové riziko;
   b) devízové riziko;
   c) kreditné riziko;
   d) akciové riziko;
   e) komoditné riziko;
   f) iné riziká.
   2. Inštitúcie uskutočnia zaraďovanie uvedené v odseku 1 na základe primárneho rizikového faktora derivátovej transakcie. Primárny rizikový faktor je jediným významným rizikovým faktorom derivátovej transakcie.

   3. Odchylne od odseku 2 zaraďujú inštitúcie derivátové transakcie, ktoré majú viac než jeden významný rizikový faktor, do viac než jednej kategórie rizika. Ak všetky významné rizikové faktory jednej z uvedených transakcií patria do tej istej kategórie rizika, od inštitúcií sa vyžaduje, aby uvedenú transakciu zaradili do tejto kategórie rizika raz, a to na základe najvýznamnejšieho z uvedených rizikových faktorov. Ak významné rizikové faktory jednej z uvedených transakcií patria do rozličných rizikových kategórií, inštitúcie uvedenú transakciu raz zaradia do každej kategórie rizika, v rámci ktorej má daná transakcia aspoň jeden významný rizikový faktor, a to na základe najvýznamnejšieho z rizikových faktorov v uvedenej kategórii rizika.
   4. Bez ohľadu na odseky 1, 2 a 3 inštitúcie pri zaraďovaní transakcií do rizikových kategórií uvedených v odseku 1 uplatňujú tieto požiadavky:
   a) ak je primárnym rizikovým faktorom transakcie alebo najvýznamnejším rizikovým faktorom v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v odseku 3 premenná súvisiaca s infláciou, inštitúcie zaradia transakciu do kategórie úrokového rizika;
   b) ak je primárnym rizikovým faktorom transakcie alebo najvýznamnejším rizikovým faktorom v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v odseku 3 premenná súvisiaca s klimatickými podmienkami, inštitúcie zaradia transakciu do kategórie komoditného rizika.
   5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) metódu na identifikáciu transakcií s len jedným významným rizikovým faktorom ▌;
   b) metódu identifikácie transakcií s viac než jedným významným rizikovým faktorom a identifikácie najvýznamnejšieho z týchto rizikových faktorov na účely odseku 3;

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 277a

Hedžovacie súbory

   1. Inštitúcie stanovia príslušné hedžovacie súbory pre každú kategóriu rizika súboru vzájomného započítavania a priradia každú transakciu k uvedeným hedžovacím súborom takto:
   a) transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor alebo najvýznamnejší rizikový faktor v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 denominovaný v tej istej mene;
   b) transakcie zaradené do kategórie devízového rizika sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru len vtedy, keď ich primárny rizikový faktor alebo najvýznamnejší rizikový faktor v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 vychádza z toho istého menového páru;
   c) všetky transakcie zaradené do kategórie kreditného rizika sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru;
   d) všetky transakcie zaradené do kategórie akciového rizika sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru;
   e) transakcie zaradené do kategórie komoditného rizika sa priradia k jednému z týchto hedžovacích súborov na základe povahy ich primárneho rizikového faktora alebo najvýznamnejšieho rizikového faktora v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3:
   i) energetika;
   ii) kovy;
   iii) poľnohospodársky tovar;
   iv) ostatné komodity;
   v) klimatické podmienky;
   f) transakcie zaradené do kategórie iných rizík sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor alebo najvýznamnejší rizikový faktor v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 identický.

Na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku sa transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika, ktorých primárnym rizikovým faktorom je premenná súvisiaca s infláciou, priradia k oddeleným iným hedžovacím súborom, než sú hedžovacie súbory vytvorené pre transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika, ktorých primárnym rizikovým faktorom nie je premenná súvisiaca s infláciou. Uvedené transakcie sa priradia k tomu istému hedžovaciemu súboru len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor alebo najvýznamnejší rizikový faktor v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 denominovaný v tej istej mene.

   2. Odchylne od odseku 1 tohto článku inštitúcie vytvoria oddelené individuálne hedžovacie súbory v každej kategórii rizika pre tieto transakcie:
   a) transakcie, ktorých primárnym rizikovým faktorom alebo najvýznamnejším rizikovým faktorom v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 je volatilita implikovaná trhom alebo realizovaná volatilita rizikového faktora alebo korelácia medzi dvoma rizikovými faktormi;
   b) transakcie, ktorých primárnym rizikovým faktorom alebo najvýznamnejším rizikovým faktorom v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 je rozdiel medzi dvoma rizikovými faktormi zaradenými do tej istej kategórie rizika, alebo transakcie, ktoré pozostávajú z dvoch platobných pozícií denominovaných v tej istej mene a ktorých rizikový faktor z tej istej kategórie rizika primárneho rizikového faktora je obsiahnutý v inej platobnej pozícii, než je platobná pozícia, ktorá obsahuje primárny rizikový faktor.

Na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku inštitúcie priraďujú transakcie k tomu istému hedžovaciemu súboru príslušnej kategórie rizika len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor alebo najvýznamnejší rizikový faktor v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 identický.

Na účely prvého pododseku písm. b) inštitúcie priraďujú transakcie k tomu istému hedžovaciemu súboru príslušnej kategórie rizika len vtedy, keď je pár rizikových faktorov v uvedených transakciách podľa písmena b) identický a medzi týmito dvoma rizikovými faktormi v uvedenom páre je pozitívna korelácia. Inak inštitúcie priraďujú transakcie uvedené v písmene b) prvého pododseku k jednému z hedžovacích súborov vytvorených v súlade s odsekom 1 len na základe jedného z dvoch rizikových faktorov uvedených v písmene b) prvého pododseku.

   3. Inštitúcie sprístupnia príslušným orgánom na požiadanie údaj o počte hedžovacích súborov vytvorených v súlade s odsekom 2 tohto článku pre každú kategóriu rizika, s primárnym rizikovým faktorom alebo najvýznamnejším rizikovým faktorom v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 alebo párom rizikových faktorov každého z uvedených hedžovacích súborov a s počtom transakcií v každom z uvedených hedžovacích súborov.

Článok 278

Potenciálna budúca expozícia

   1. Inštitúcie vypočítavajú potenciálnu budúcu expozíciu súboru vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000015.png

kde:

PFE = potenciálna budúca expozícia;

a = index, ktorý označuje rizikové kategórie zahrnuté do výpočtu potenciálnej budúcej expozície súboru vzájomného započítavania;

AddOn(a) = dodatočná hodnota pre kategóriu rizika „a“ vypočítaná v súlade s článkami 280a až 280f, podľa toho, ktorý je uplatniteľný; a

multiplikátor = multiplikačný koeficient vypočítaný v súlade so vzorcom uvedeným v odseku 3.

Na účel tohto výpočtu inštitúcie do výpočtu potenciálnej budúcej expozície súboru vzájomného započítavania zahrnú dodatočnú hodnotu danej kategórie rizika v prípade, keď bola do uvedenej kategórie rizika zaradená aspoň jedna transakcia súboru vzájomného započítavania.

   2. Potenciálna budúca expozícia viacerých súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje jedna dohoda o dozabezpečení, ako sa uvádza v článku 275 ods. 3, sa vypočítava ako súčet potenciálnych budúcich expozícií všetkých individuálnych súborov vzájomného započítavania, ako by sa na ne nevzťahovala žiadna forma dohody o dozabezpečení.
   3. Na účel odseku 1 sa multiplikátor vypočítava takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000016.png

kde:

Floorm = 5 %;

y = 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000017.png

z = 20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000018.png

NICAi = čistá hodnota nezávislého kolaterálu vypočítaná len pre transakcie, ktoré sú zahrnuté do súboru vzájomného započítavania „i“. NICAi sa vypočítava na úrovni obchodu alebo na úrovni súboru vzájomného započítavania v závislosti od dohody o dozabezpečení.

Článok 279

Výpočet rizikovej pozície

Na účel výpočtu dodatočných hodnôt kategórií rizika uvedených v článkoch 280a až 280f inštitúcie vypočítavajú rizikovú pozíciu každej transakcie súboru vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000019.png

kde:

δ = delta transakcie na účely dohľadu vypočítaná v súlade so vzorcom uvedeným v článku 279a;

AdjNot = upravená pomyselná hodnota transakcie vypočítaná v súlade s článkom 279b; a

MF = koeficient splatnosti transakcie vypočítaný v súlade so vzorcom uvedeným v článku 279c.

Článok 279a

Delta na účely dohľadu

   1. Inštitúcie vypočítavajú deltu na účely dohľadu takto:
   a) pre kúpne a predajné opcie, ktoré oprávňujú kupujúceho opcie kúpiť alebo predať podkladový nástroj za kladnú cenu k jednému alebo viacerým dátumom v budúcnosti, s výnimkou prípadu, keď sú uvedené opcie zaradené do kategórie úrokového rizika, inštitúcie používajú tento vzorec:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000020.png

kde:

δ = delta na účely dohľadu;

znamienko = -1, ak je transakcia predaná opcia na kúpu alebo kúpená opcia na predaj;

znamienko = +1, ak je transakcia kúpená opcia na kúpu alebo predaná opcia na predaj;

typ = -1, ak je transakcia opcia na kúpu;

typ = +1, ak je transakcia opcia na predaj;

N(x) = kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, čo znamená pravdepodobnosť, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou nula a varianciou jedna je menšia alebo sa rovná „x“;

P = spotová alebo forwardová cena podkladového nástroja opcie; v prípade opcií, u ktorých peňažné toky závisia od priemernej hodnoty ceny podkladového nástroja, sa P rovná priemernej hodnote k dátumu výpočtu.

K = realizačná cena opcie;

T = Dátum skončenia platnosti dokladu; v prípade opcií, ktoré sa dajú uplatniť iba k jednému budúcemu dátumu, je dátumom skončenia platnosti tento budúci dátumu; v prípade opcií, ktoré sa dajú uplatniť k viacero budúcim dátumom, je dátumom skončenia platnosti najneskorší z týchto dátumov; dátum uplynutia platnosti sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch; a

σ = volatilita opcie na účely dohľadu určená v súlade s tabuľkou 1 na základe kategórie rizika transakcie a povahy podkladového nástroja opcie.

Tabuľka 1

Kategória

rizika

Podkladový nástroj

Volatilita na účely dohľadu

Devízové

Všetky

15 %

Kreditné

Nástroj zmierňujúci kreditné riziko len jednej zmluvnej strany

100 %

Nástroj zmierňujúci kreditné riziko viacerých zmluvných strán

80 %

Akciové

Nástroj zmierňujúci kreditné riziko len jednej zmluvnej strany

120 %

Nástroj zmierňujúci kreditné riziko viacerých zmluvných strán

75 %

Komoditné

Elektrická energia

150 %

Iné komodity (okrem elektrickej energie)

70 %

Iné

Všetky

150 %

Inštitúcie, ktoré používajú forwardovú cenu podkladového nástroja opcie, musia zabezpečiť, aby:

   i) forwardová cena bola v súlade s vlastnosťami opcie;
   ii) forwardová cena sa vypočítavala pomocou príslušnej úrokovej sadzby, ktorá k dátumu vykazovania prevláda;
   iii) vo forwardovej cene boli integrované očakávané peňažné toky z podkladového nástroja pred uplynutím platnosti opcie;
   b) pri tranžiach syntetickej sekuritizácie a kreditného derivátu pre n-té zlyhanie, použijú inštitúcie tento vzorec:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000021.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000022.png

A = bod pripojenia tranže; pri transakcii s kreditným derivátom pre n-té zlyhanie na základe referenčných subjektov k, A = (n – 1)/k“; a

D = bod odpojenia tranže. pri transakcii s kreditným derivátom pre n-té zlyhanie na základe referenčných subjektov k, D = n/k;

   c) pri transakciách, ktoré nie sú uvedené v písmene a) alebo b), používajú inštitúcie túto deltu na účely dohľadu:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000023.png

   2. Na účely tohto oddielu dlhá pozícia v primárnom rizikovom faktore alebo najvýznamnejšom rizikovom faktore v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 znamená, že trhová hodnota transakcie sa so zvyšujúcou hodnotou tohto rizikového faktora zvyšuje, keď sa zvýši hodnota tohto rizikového faktora, a krátka pozícia v primárnom rizikovom faktore alebo najvýznamnejšom rizikovom faktore v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 znamená, že trhová hodnota transakcie sa so zvyšujúcou hodnotou tohto rizikového faktora znižuje.

   3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
   a) v súlade s medzinárodným vývojom v oblasti regulácie vzorec, ktorý inštitúcie použijú na výpočet delty na účely dohľadu pre kúpne a predajné opcie zaradené do kategórie úrokového rizika zlučiteľné s trhovými podmienkami, v ktorých úrokové sadzby môžu byť záporné, ako aj volatilitu na účely dohľadu, ktorá je vhodná pre uvedený vzorec;
   b) metódu na určenie toho, či je transakcia ▌dlhou alebo krátkou pozíciou v primárnom rizikovom faktore alebo najvýznamnejšom rizikovom faktore v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 279b

Upravená pomyselná hodnota

   1. Inštitúcie vypočítavajú upravenú pomyselnú hodnotu takto:
   a) pre transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika alebo do kategórie kreditného rizika vypočítavajú inštitúcie upravenú pomyselnú hodnotu ako súčin pomyselnej hodnoty zmluvy o derivátoch a koeficienta durácie na účely dohľadu, ktorý sa vypočíta takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000024.png

kde:

R = diskontná sadzba na účely dohľadu; R = 5 %;

S = doba medzi dátumom začatia transakcie a dátumom vykázania, ktorý sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch; a

E = doba medzi dátumom ▌skončenia transakciea dátumom vykázania, ktorý sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch.

Dátum začatia transakcie je najskorším dátumom, ku ktorému je v rámci transakcie aspoň jedna zmluvná platba, a to inštitúcii alebo od inštitúcie, už známa alebo dôjde k jej výmene, pričom ide o inú platbu, než sú platby súvisiace s výmenou kolaterálu v rámci dohody o dozabezpečení. Ak je pri transakcii k dátumu vykazovania už známa hodnota platby, alebo ak transakcia generuje platby, dátum začatia transakcie sa rovná 0. ▌

Ak transakcia obsahuje jeden alebo viacero zmluvných budúcich dátumov, ku ktorým sa inštitúcia alebo protistrana môžu rozhodnúť, že transakciu ukončia pred dosiahnutím jej zmluvnej splatnosti, sa dátum začatia transakcie rovná najskoršiemu z týchto dátumov:

   i) dátum alebo najskorší z viacerých budúcich dátumov, ku ktorým sa inštitúcia alebo protistrana môžu rozhodnúť, že transakciu ukončia pred dosiahnutím jej zmluvnej splatnosti;
   ii) dátum, ku ktorému je pri transakcii už známa hodnota platby alebo ak transakcia začne generovať platby iné než platby súvisiace s výmenou kolaterálu v rámci dohody o dozabezpečení.

Ak má transakcia za podkladový nástroj finančný nástroj, ktorý môže spôsobiť zmluvné povinnosti nad rámec povinností danej transakcie, dátum začatia transakcie sa určuje na základe najskoršieho dátumu, ku ktorému je pri podkladovom nástroji už známa hodnota platby alebo ku ktorému začne podkladový nástroj generovať platby.

Dátum skončenia transakcie je najneskorší dátum, ku ktorému dôjde alebo môže dôjsť k výmene zmluvnej platby, a to inštitúcii alebo od inštitúcie, v rámci transakcie.

Ak má transakcia za podkladový nástroj finančný nástroj, ktorý môže spôsobiť zmluvné povinnosti nad rámec povinností danej transakcie, dátum skončenia transakcie sa určuje na základe poslednej zmluvnej platby podkladového nástroja v rámci transakcie.

Ak je transakcia štruktúrovaná tak, aby sa nesplatená expozícia vyrovnala v špecifikovaných platobných termínoch, a v prípadoch, keď sa termíny zmenia tak, aby trhová hodnota transakcie k týmto špecifikovaným termínom bola nulová, sa vyrovnanie nesplatených expozícií k uvedeným špecifikovaným termínom považuje za zmluvnú platbu v rámci tej istej transakcie;

   b) pri transakciách zaradených do kategórie devízového rizika vypočítavajú inštitúcie upravenú pomyselnú hodnotu takto:
   i) ak transakcia pozostáva z jednej platobnej pozície, upravenou pomyselnou hodnotou je pomyselná hodnota zmluvy o derivátoch;
   ii) ak transakcia pozostáva z dvoch platobných pozícií a pomyselná hodnota jednej platobnej pozície je denominovaná v mene vykazovania inštitúcie, upravenou pomyselnou hodnotou je pomyselná hodnota druhej platobnej pozície;
   iii) ak transakcia pozostáva z dvoch platobných pozícií a pomyselná hodnota každej platobnej pozície je denominovaná v mene inej, než je mena vykazovania inštitúcie, upravenou pomyselnou hodnotou je najvyššia z pomyselných hodnôt dvoch platobných pozícií po tom, ako boli uvedené hodnoty prevládajúcim spotovým výmenným kurzom prevedené na menu vykazovania inštitúcie;
   c) pre transakcie zaradené do kategórie akciového rizika alebo do kategórie komoditného rizika vypočítavajú inštitúcie upravenú pomyselnú hodnotu ako súčin trhovej ceny jednej jednotky podkladového nástroja transakcie a počtu jednotiek podkladového nástroja, na ktorý transakcia odkazuje;

ak je transakcia zaradená do kategórie akciového rizika alebo do kategórie komoditného rizika na základe zmluvy vyjadrená ako pomyselná hodnota, inštitúcie používajú pomyselnú hodnotu transakcie, a nie počet jednotiek podkladového nástroja, ako upravenú pomyselnú hodnotu;

   d) pre transakcie zaradené do kategórie iných rizík vypočítavajú inštitúcie upravenú pomyselnú hodnotu na základe najvhodnejšej spomedzi metód stanovených v písmenách a), b) a c), v závislosti od povahy a charakteristík podkladového nástroja transakcie.
   2. Inštitúcie určujú pomyselnú hodnotu alebo počet jednotiek podkladového nástroja na účely výpočtu upravenej pomyselnej hodnoty transakcie uvedenej v odseku 1 takto:
   a) ak pomyselná hodnota alebo počet jednotiek podkladového nástroja transakcie nie je stanovený až do zmluvnej splatnosti ▌:
   i) pri deterministických pomyselných hodnotách a počtoch jednotiek podkladového nástroja je pomyselnou hodnotou vážený priemer všetkých deterministických výšok pomyselných hodnôt alebo prípadne počtov jednotiek podkladového nástroja až do zmluvnej splatnosti transakcie, kde váhou je pomer časového obdobia, počas ktorého sa uplatňuje každá výška pomyselnej hodnoty;
   ii) pri stochastických pomyselných hodnotách a počtoch jednotiek podkladového nástroja je pomyselnou hodnotou hodnota určená zafixovaním súčasných trhových hodnôt vo vzorci na výpočet budúcich trhových hodnôt;

   b) pri zmluvách s viacnásobnou výmenou pomyselnej hodnoty sa pomyselná hodnota násobí počtom zostávajúcich platieb, ktoré sa v súlade so zmluvami majú ešte uskutočniť;
   c) pri zmluvách, v ktorých sa stanovuje násobenie platieb peňažného toku alebo násobenie podkladového aktíva zmluvy o derivátoch, inštitúcia upraví pomyselnú hodnotu tak, aby zohľadňovala účinky násobenia na štruktúru rizík uvedených zmlúv.
   3. Inštitúcie prevedú upravenú pomyselnú hodnotu transakcie do svojej meny vykazovania pomocou prevládajúceho spotového výmenného kurzu, ak sa upravená pomyselná hodnota vypočítava podľa tohto článku zo zmluvnej pomyselnej hodnoty alebo z trhovej ceny určitého počtu jednotiek podkladového nástroja denominovaného v inej mene.

Článok 279c

Koeficient splatnosti

   1. Inštitúcie vypočítavajú koeficient splatnosti takto:
   a) pri transakciách zahrnutých do súborov vzájomného započítavania podľa článku 275 ods. 1 používajú inštitúcie tento vzorec:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000025.png

kde:

MF = koeficient splatnosti;

M = zostávajúca splatnosť transakcie, ktorá sa rovná časovému obdobiu potrebnému na ukončenie všetkých zmluvných záväzkov transakcie; na tento účel sa za zmluvný záväzok považuje akákoľvek opcionalita v rámci zmluvy o derivátoch; zostávajúca splatnosť sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch;

ak transakcia obsahuje ďalšiu zmluvu o derivátoch ako podkladový nástroj, ktorý môže spôsobiť dodatočné zmluvné záväzky nad rámec zmluvných záväzkov transakcie, zostávajúcou splatnosťou transakcie je časové obdobie potrebné na ukončenie všetkých zmluvných záväzkov podkladového nástroja;

pri transakciách, ktoré sú štruktúrované tak, aby sa nesplatená expozícia vyrovnala v stanovených platobných termínoch, a v prípadoch, že sa podmienky zmenia tak, aby bola trhová hodnota transakcie v týchto termínoch nulová, zostávajúca splatnosť transakcie sa rovná času do najbližšieho termínu zmeny; a

OneBusinessYear = jeden rok vyjadrený ako počet pracovných dní pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch;

   b) pri transakciách zahrnutých do súborov vzájomného započítavania podľa článku 275 ods. 2 a 3 sa koeficient splatnosti vymedzuje ako:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000026.png

kde:

MF = koeficient splatnosti;

MPOR = obdobie rizika dozabezpečenia súboru vzájomného započítavania určené v súlade s článkom 285 ods. 2 až 5; a

OneBusinessYear = jeden rok vyjadrený ako počet pracovných dní pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch.

Pri určovaní obdobia rizika dozabezpečenia pre transakcie medzi klientom a zúčtovacím členom inštitúcia, ktorá koná buď ako klient alebo ako zúčtovací člen, nahradí minimálne obdobie uvedené v článku 285 ods. 2 písm. b) obdobím piatich pracovných dní.

   2. Na účely odseku 1 sa zostávajúca splatnosť rovná časovému obdobiu až do ďalšieho termínu zmeny pre transakcie, ktoré sú štruktúrované na vyrovnanie nesplatených expozícií po špecifikovaných platobných termínoch a keď sa podmienky zmenia tak, že trhová hodnota zmluvy je k uvedeným špecifikovaným platobným termínom nulová.

Článok 280

Koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu

Na účel výpočtu dodatočnej hodnoty hedžovacieho súboru podľa článkov 280a až 280f je koeficientom faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu ϵ toto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000027.png

Článok 280a

Dodatočná hodnota kategórie úrokového rizika

   1. Na účely článku 278 vypočítavajú inštitúcie dodatočnú hodnotu kategórie úrokového rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000028.png

kde:

AddOnIR = dodatočná hodnota kategórie úrokového rizika;

j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory úrokového rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. a) a s článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000029.png= dodatočná hodnota kategórie úrokového rizika hedžovacieho súboru j vypočítaná v súlade s odsekom 2.

   2. Dodatočnú hodnotu hedžovacieho súboru j kategórie úrokového rizika vypočítavajú inštitúcie takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000030.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000031.png = koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s príslušnou hodnotou uvedenou v článku 280;

SFIR = faktor na účely dohľadu pre kategóriu úrokového rizika s hodnotou rovnajúcou sa 0,5 %; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000032.png = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru „j“ vypočítaná v súlade s odsekom 3.

   3. Na účel výpočtu efektívnej pomyselnej hodnoty hedžovacieho súboru j inštitúcie najprv zaradia každú transakciu hedžovacieho súboru do príslušnej skupiny podľa tabuľky 2. Urobia tak na základe dátumu skončenia každej transakcie, ako sa určuje v článku 279b ods. 1 písm. a):

Tabuľka 2

Skupina

Dátum skončenia

(v rokoch)

1

> 0 a <= 1

2

> 1 a <= 5

3

> 5

Inštitúcie následne vypočítajú efektívnu pomyselnú hodnotu hedžovacieho súboru j v súlade s týmto vzorcom:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000033.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000034.png = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru j; a

Dj,k = efektívna pomyselná hodnota skupiny k hedžovacieho súboru j vypočítaná takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000035.png

kde:

l = index, ktorý označuje rizikovú pozíciu.

Článok 280b

Dodatočná hodnota kategórie devízového rizika

   1. Na účely článku 278 vypočítavajú inštitúcie dodatočnú hodnotu kategórie devízového rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000036.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000037.png = dodatočná hodnota kategórie devízového rizika;

j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory devízového rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. b) a s článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000038.png= dodatočná hodnota kategórie devízového rizika hedžovacieho súboru j vypočítaná v súlade s odsekom 2.

   2. Dodatočná hodnota kategórie devízového rizika hedžovacieho súboru j sa vypočítava takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000039.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000040.png = koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s článkom 280;

SFFX = faktor na účely dohľadu pre kategóriu devízového rizika s hodnotou rovnajúcou sa 4 %;

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000041.png = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru j vypočítaná takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000042.png

kde:

l = index, ktorý označuje rizikovú pozíciu.

Článok 280c

Dodatočná hodnota kategórie kreditného rizika

   1. Na účely odseku 2 inštitúcie vytvoria príslušné kreditné referenčné subjekty súboru vzájomného započítavania v súlade s týmito zásadami:
   a) pre každého emitenta referenčného dlhového nástroja, ktorý je podkladovým nástrojom transakcie zmierňujúcej kreditné riziko len jednej protistrany a zaradenej do kategórie kreditného rizika, existuje jeden kreditný referenčný subjekt; transakcie zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany sa priradia tomu istému kreditnému referenčnému subjektu len v prípade, keď podkladový referenčný dlhový nástroj uvedených transakcií emitoval ten istý emitent;
   b) pre každú skupinu referenčných dlhových nástrojov alebo kreditné deriváty zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany, ktoré sú podkladovými nástrojmi transakcie zmierňujúcej kreditné riziko viacerých zmluvných strán zaradenej do kategórie kreditného rizika, existuje len jeden kreditný referenčný subjekt; transakcie zmierňujúce kreditné riziko viacerých zmluvných strán sa priradia tomu istému kreditnému referenčnému subjektu len v prípade, keď skupina podkladových referenčných dlhových nástrojov alebo kreditných derivátov zmierňujúcich kreditné riziko len jednej zmluvnej strany uvedených transakcií má tie isté zložky.
   2. Na účely článku 278 vypočítavajú inštitúcie dodatočnú hodnotu kategórie kreditného rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000043.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000044.png dodatočná hodnota kategórie kreditného rizika;

j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory kreditného rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. c) a s článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania; a

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000045.png = dodatočná hodnota kategórie kreditného rizika hedžovacieho súboru j vypočítaná v súlade s odsekom 3.

   3. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie kreditného rizika hedžovacieho súboru j takto:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000046.png

kde:

20190416-P8_TA-PROV(2019)0369_SK-p0000047.png dodatočná hodnota kategórie kreditného rizika hedžovacieho súboru j;

ϵj = koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s článkom 280 ▌;

k = index, ktorý označuje kreditné referenčné subjekty súboru vzájomného započítavania vytvoreného v súlade s odsekom 1;

ρkCredit = korelačný faktor kreditného referenčného subjektu k; ak bol kreditný referenčný subjekt k vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. a),